You are on page 1of 58

Návrh zo dňa 21.12.

2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII

Akčný plán
digitálnej transformácie Slovenska
2019 – 2022
Akčný plán pre správny vstup do jednotného digitálneho trhu a
transformáciu Slovenska na úspešnú digitálnu krajinu

1
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII

Obsah

1. Opatrenia pre krátkodobý horizont ................................................................................ 3
1.1 Zlepšíme vzdelávanie a zabezpečíme digitálne zručnosti a zamestnanosť pre modernú
dobu 5
1.1.1 Vzdelávanie a digitálne zručnosti........................................................................... 8
1.1.2 Zamestnanosť ....................................................................................................... 15
1.2 Vytvoríme základy pre moderné digitálne a dátové hospodárstvo ............................. 16
1.2.1 Dátové hospodárstvo ............................................................................................ 20
1.2.2 Inovačný ekosystém ............................................................................................. 26
1.2.3 Autonómna doprava ............................................................................................. 31
1.2.4 Inovácie vo finančníctve (FinTech) ..................................................................... 36
1.3 Zlepšíme schopnosti verejnej správy využívať dáta a inovácie .................................. 39
1.3.1 Dáta vo verejnej správe ........................................................................................ 41
1.3.2 Inovácie vo verejnej správe .................................................................................. 48
1.4 Otvorené otázky pre úspech akčného plánu ................................................................ 53

2 Realizácia krátkodobého horizontu ............................................................................... 54
2.1 Model riadenia realizácie akčného plánu .................................................................... 54
2.2 Koordinácia úloh a aktivít ........................................................................................... 55
2.3 Aktéri .......................................................................................................................... 57
2.4 Financovanie ............................................................................................................... 58

2
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII

1. Opatrenia pre krátkodobý horizont
Akčný plán digitálnej transformácie Slovenska 2019-2022 je súčasťou nadrezortnej národnej Stratégie
digitálnej transformácie Slovenska 2019-2030.
Akčný plán pokrýva opatrenia, ktoré je možné začať realizovať v krátkodobom časovom horizonte,
t.j. od júla 2019 do júna 2022. Ich financovanie je naviazané na programové obdobie 2014 – 2020.
Aj keď sa z pohľadu verejnej správy môže javiť, že ide o príliš krátky časový úsek, tri roky v skutočnosti
predstavujú v digitálnej dobe relatívne dlhé obdobie. Počas troch rokov sa môžu zmeniť základné
východiská a preukázať sa zmysel nových technológii a smerov. Našim hlavným zámerom je preto
odbúrať všetky prekážky, ktoré bránia zavádzaniu digitálnych inovácií do praxe v prioritných oblastiach
a vytvoriť solídne predpoklady pre ďalší rozvoj.
Slovensko realizuje opatrenia predložené v tomto Akčnom pláne spôsobom aby maximálne pomohlo
implementácií Akčného plánu a stalo sa laboratóriom pre nové biznis modely v doprave, verejnej
správe, zdravotníctve, ako aj iných sektoroch hospodárstva krajiny.
Opatrenia pre dlhodobý časový horizont, t.j od júla 2022 do decembra 2030 sú bližšie obsiahnuté
v dokumente Stratégia digitálnej transformácie Slovenska, keďže sa jedná o strategické priority, ktorých
detailné rozpracovanie na opatrenia budú určené po realizácií opatrení pre krátkodobý časový horizont.

▪ Krátkodobý časový horizont: Júl 2019 – Jún 2022

▪ Dlhodobý časový horizont: Júl 2022 – December 2030

Obrázok 1: Vízia digitálnej transformácie Slovenska – sektory digitálnej transformácie

Pre krátkodobý časový horizont sme stanovili 3 základné prioritné oblasti, v ktorých dokáže Slovensko
dosiahnuť v priebehu najbližších rokov výrazný úspech. Tieto oblasti pokrývajú všetky vybrané sektory
vízie digitálnej transformácie Slovenska, t.j. hospodárstvo, spoločnosť, verejná správa, rozvoj
územia a veda a výskum:

1. Zlepšíme vzdelávanie a zabezpečíme digitálne zručnosti a zamestnanosť pre modernú dobu,
2. Vytvoríme základy pre moderné dátové a digitálne hospodárstvo,
3. Zlepšíme schopnosti verejnej správy inovovať a využívať dáta.

3
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
Princípy napĺňania tohto Akčného plánu:
Základné princípy, na ktorých je založené dosahovanie hmatateľných výsledkov podľa tohto Akčného
plánu sú:
1. Centrálna koordinácia regulácie digitálnej ekonomiky, ktorá postupne transformuje všetky oblasti
hospodárstva a spoločnosti,
2. Kombinácia dlhodobej stratégie a koncepčného prístupu s experimentovaním,
3. Podpora kapacity MSP a investícií do výskumu a vývoja.

Obrázok 2: Približný časový harmonogram realizácie digitálnej transformácie na báze prioritizácie vybraných
sektorov

Spôsob realizácie tohto Akčného plánu:
Postup bude založený na:
– Koncepcie, politiky a legislatíva: Definícia koncepcií, príprava stratégie a návrh politík.
– Organizácia – inovačné laby: Organizačné opatrenia, ktoré umožnia príprava na
implementáciu v praxi a experimentovanie, posilnenie technologickej kapacity a ľudských
zdrojov, prepájanie komunít.
– Projekty: Implementácia relevantných opatrení v praxi cez projekty a iniciatívy.

Všetky spôsoby realizácie budú prebiehať súčasne podľa nastavených časových harmonogramov. Súčasne sa budú
čerpať poznatky z experimentovania, testovania a analýz uskutočnených v zahraničí pre tie opatrenia, v rámci
ktorých to bude možné.

4
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII

1.1 Zlepšíme vzdelávanie a zabezpečíme digitálne zručnosti
a zamestnanosť pre modernú dobu

Predstavenie tém
Priorita „Zlepšíme vzdelávanie a zabezpečíme digitálne zručnosti a zamestnanosť pre modernú dobu“
pozostáva z dvoch podtém:
1.1.1 Vzdelávanie a digitálne zručnosti
1.1.2 Zamestnanosť

Kvalitné vzdelávanie je základom každej úspešnej spoločnosti a moderného štátu a je východiskovým
bodom pre budúcu prosperitu krajiny. Súčasná doba si nevyhnutne vyžaduje čoraz vyššiu digitálnu
gramotnosť ľudí všetkých vekových kategórií. Nakoľko sa tento trend vzhľadom na súčasný vývoj bude
iba stupňovať, je dôležité skvalitniť vzdelávacie procesy a predovšetkým ich prispôsobiť požiadavkám
digitálnej doby. Toto platí pre všetky stupne vzdelávania žiakov a študentov, ako aj vzdelávania
zamestnancov a ďalšieho vzdelávania dospelých a seniorov.
Obyvatelia Slovenska dosahujú v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ relatívne dobrú ale stále
priemernú základnú digitálnu gramotnosť a sú aktívnymi používateľmi internetu. Medzi problematické
oblasti však patria nedostatočná úroveň pokročilých digitálnych zručností obyvateľstva, nízky počet
odborníkov v oblasti IKT, nedostatok absolventov v oblasti technológií, inžinierstva a matematiky, ako
aj slabšia kvalita a efektivita vzdelávania. Podľa odhadov Európskej komisie si bude v roku 2020 až 90
% pracovných miest vyžadovať určitý stupeň digitálnych zručností, pričom týkať sa to bude všetkých
odvetví hospodárstva, nielen IT odborov. Práve preto je potrebné zamerať sa na aktivity, ktoré povedú
smerom k zlepšeniu vzdelávania na Slovensku a zabezpečeniu digitálnych zručností obyvateľstva na
základe potrieb a špecifík informačnej doby.

Ambícia
Vzdelávanie a digitálne zručnosti: V krátkodobom horizonte je potrebné zrýchliť prípravu na
vzdelanie v digitálnej dobe. Slovensko bude systematicky pripravené na vzdelávanie v digitálnej dobe:
bude pripravené kurzy pre dátovú vedu a programovanie od najnižších ročníkov. Navrhneme preto
Stratégiu pre smart vzdelávanie pre všetkých a účinnosť rôznych pilotných projektov na zlepšenie
vzdelávania a jeho prispôsobenie digitálnej dobe (napr. adaptívne vzdelávanie). Zároveň zavedieme
program rekvalifikácií a celoživotné zvyšovanie digitálnych zručností. Digitálne zručnosti podporíme
od najnižšieho veku, pričom využijeme umelú inteligenciu pre zvýšenie úspechu výukového procesu.
Sústredíme sa na vytvorenie systému pre celoživotné zlepšovanie digitálnych zručností. V spolupráci s
Digitálnou koalíciou vypracujeme Analýzu stavu digitálnych zručností na Slovensku s návrhom
konkrétnych opatrení a aktívne sa zapojíme sa do celoeurópskeho vzdelávacieho a rekvalifikačného
programu zamestnancov v digitálnej ekonomike
Modernizácia a otvorenie trhu práce: Je dôležité prispôsobiť pravidlá trhu práce digitálnej dobe:
umožniť zmysluplné a flexibilné sociálne poistenie pre pracovníkov v platformovej ekonomike.
Výrazne zjednodušíme možnosť získavania najlepších expertov zo zahraničia pre potreby inovatívnych
podnikov ako i inštitúcií vedy a výskumu.

Náš prístup
1. Získavanie digitálnych zručností podporíme od najnižšieho veku naprieč všetkými vekovými
kategóriami, pričom využijeme umelú inteligenciu pre zvýšenie úspechu výukového procesu.
2. Sústredíme sa na vytvorenie systému pre celoživotné zlepšovanie digitálnych zručností.

Prehľad opatrení
V rámci oblasti podpory vzdelávania a posilnenia digitálnych zručností stratégia definuje nasledovné
opatrenia, ktoré sú zobrazené v tabuľkách 1 a 2:

5
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
Tabuľka 1: Opatrenia krátkodobého horizontu pre vzdelávanie a digitálne zručnosti

VZDELÁVANIE A DIGITÁLNE ZRUČNOSTI

Spôsob
realizácie Opatrenie

1.1 Vypracujeme Analýzu stavu digitálnych zručností na Slovensku s návrhom konkrétnych
opatrení

1.2 Vytvoríme Národný štandard digitálnej gramotnosti pre občanov

Koncepcie, 1.3 Vypracujeme Stratégiu a Akčný plán nasadenia smart vzdelávania a digitálnych zručností
politiky a pre všetkých
legislatíva
1.4 Zavedieme výuku programovania a dátovej vedy už od základných škôl

1.5 Podporíme digitalizáciu služieb vysokých škôl a univerzít

1.6 Zvýšime podiel žien v IT a digitálnom sektore a odstránime rodové stereotypy

1.7 Zriadime efektívny mechanizmus na boj proti dezinformáciám

Organizácia 1.8 Otestujeme viaceré prístupy k efektívnemu šíreniu výukového materiálu pre rekvalifikáciu
– Inovačné a digitálne zručnosti zamestnancov formou pilotných štúdií („trials“)
laby
1.9 Zapojíme sa do celoeurópskeho vzdelávacieho a rekvalifikačného programu
zamestnancov v digitálnej ekonomike

1.10 Na základných a stredných školách odskúšame účinnosť rôznych pilotných projektov na
zlepšenie vzdelávania a jeho prispôsobenie digitálnej dobe (napr. adaptívne vzdelávanie)

Projekty 1.11 Zavedieme pilotné projekty pre mentorovanie a rekvalifikáciu učiteľov základných
a stredných škôl

1.12 Odskúšame účinnosť inteligentných testovacích nástrojov a príbuzných projektov pre
zlepšenie digitálnych zručností občanov

Poznámka: Opatrenia, ktoré boli určené na implementáciu od júla 2019. t.j. ich implementácia začína v najskoršom možnom
termíne realizácie akčného plánu, sú vyznačené tyrkysovou farbou.

Tabuľka 2: Opatrenia krátkodobého horizontu pre zamestnanosť

ZAMESTNANOSŤ

Spôsob
realizácie Opatrenie

Koncepcie,
politiky a 2.1 Zatraktívnime podmienky zamestnávania IKT špecialistov a iných odborníkov a mladých
legislatíva talentov do verejnej správy

6
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII

2.2 Výrazne zjednodušíme procesy pre zamestnávanie najlepších expertov zo zahraničia

7
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
1.1.1 Vzdelávanie a digitálne zručnosti

Koncepcie, politiky a legislatíva:
Vytvorenie podmienok pre zlepšenie vzdelávania a zabezpečenie digitálnych zručností a ich
prehlbovanie si vyžaduje realizáciu nasledujúcich koncepčných krokov:

− 1.1 Vypracujeme Analýzu stavu digitálnych zručností na Slovensku s návrhom konkrétnych
opatrení
V spolupráci s Európskou komisiou musí byť vypracovaná prvotná analýza súčasného stavu digitálnych
zručností na Slovensku s návrhom odporúčaní, ktoré sa stanú základom pre stratégiu a akčný plán smart
vzdelávania pre všetkých. Využijeme tiež výsledky realizácie opatrenia č. 11 Akčného plánu
Inteligentného priemyslu, ktorého cieľom je predvídať potreby zručností v súlade s prognózami vývoja
na trhu práce.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Potrebné začať prípravu. Júl 2019 December 2019 Úrad podpredsedu vlády SR
pre investície
a informatizáciu (ÚPPVII)

− 1.2 Vytvoríme Národný štandard digitálnej gramotnosti pre občanov
Národný štandard digitálnej gramotnosti pre občanov stanoví digitálne zručnosti potrebné pre štúdium,
prácu a život pre všetky skupiny obyvateľstva – žiakov, študentov, dospelých obyvateľov
v produktívnom veku a seniorov. Základné východisko pre určovanie digitálnej kompetencie občanov
tvorí Európsky rámec digitálnych kompetencií pre občanov (Digital Competence Framework for
Citizens), ktorý opisuje digitálnu kompetenciu v piatich oblastiach: gramotnosť v oblasti informácií
a dát; komunikácia a spolupráca; digitálny obsah a jeho tvorba; bezpečnosť; riešenie problémov. Tento
rámec stanovuje osem úrovní digitálnej kompetencie, ktoré sa stanú základom národného štandardu
digitálnej gramotnosti. Ide o nasledujúcich osem úrovní: prvá základná úroveň; druhá základná úroveň;
základná stredná úroveň; prvá stredne pokročilá úroveň; druhá stredne pokročilá úroveň; prvá
vysokošpecializovaná úroveň; druhá vysokošpecializovaná úroveň.1 Národný štandard digitálnej
gramotnosti tak bude slúžiť ako efektívny nástroj na nastavenie politík celoživotného vzdelávania pre
všetkých občanov, vrátane dospelej populácie produktívneho veku. Digitálne zručnosti sa dnes radia
medzi najdôležitejšie a najžiadanejšie zručnosti, a preto je nevyhnutné nastavenie základu – a teda
štandardu digitálnej gramotnosti a jeho úrovní – ktorý bude tvoriť základné východisko prípravy
vzdelávacích a iných politík v krajine.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Potrebné začať prípravu. September Jún 2020 Ministerstvo školstva, vedy,
2019 výskumu a športu SR
v spolupráci s ÚPPVII

− 1.3 Vypracujeme Stratégiu a Akčný plán nasadenia smart vzdelávania a digitálnych zručností
pre všetkých
Základným východiskom pre stratégiu a akčný plán bude vytvorenie Národného štandardu digitálnej
gramotnosti. Jadrom stratégie a akčného plánu tým pádom bude skvalitnenie existujúcich učebných
osnov informatiky pre žiakov a študentov, ako aj zlepšenie vzdelávania v oblasti digitálnych zručností
pre dospelých. Je dôležité, aby sa koncepčne zakotvilo využívanie technológií v procese výučby

1
http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC106281/web-digcomp2.1pdf_(online).pdf

8
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
a vzdelávania žiakov a študentov. Stratégia a akčný plán sa zamerajú aj na zlepšenie vzdelávania pre
zamestnancov a seniorov za účelom budovania či skvalitnenia ich digitálnych zručností. Zapracujú sa
výsledky realizácie opatrenia č. 19 Akčného plánu Inteligentného priemyslu v oblasti celoživotného
vzdelávania. Zakomponujú sa národné projekty: „Vzdelávanie uchádzačov o zamestnanie“ a
„Vzdelávanie mladých uchádzačov o zamestnanie“. Rovnako sa pozornosť upriami aj na podporu
neformálneho vzdelávania v digitálnej oblasti a aplikuje sa princíp „learning by doing“ pre digitálnu
dobu. Akčný plán následne sprostredkuje zadelenie aktivít a činností s ohľadom na najdôležitejšie
priority a následne poskytne základný rámec na finančnú alokáciu pre tieto aktivity.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
O úlohe je potrebná nová Júl 2019 Marec 2020 Ministerstvo školstva, vedy,
diskusia, bola súčasť akčného výskumu a športu SR
plánu DSM, ktorý prešiel v spolupráci s ÚPPVII
MPK.

− 1.4 Zavedieme výuku programovania a dátovej vedy už od základných škôl
Pokrok ľudskej spoločnosti má za následok obrovskú explóziu informácií, ku ktorým sa dokážeme
dostať prostredníctvom internetu za pár sekúnd. Preto narastá dôležitosť nesústreďovať výuku žiakov
na memorovanie faktov, ale na prácu s informačnými zdrojmi, dátami a na kritické myslenie.
S rozvojom umelej inteligencie sa programovacie jazyky stávajú pomaly dôležitejšie ako jazyky cudzie.
Preto je nevyhnutné, aby sa žiaci popri cudzích jazykoch učili algoritmicky myslieť a programovať už
od základnej školy. Oveľa dôležitejšie, ako rozumieť syntaxu programovacieho jazyka, je naučiť sa
myslieť v algoritmoch, a na to vzniká stále viac zaujímavých výukových nástrojov.
Zaujímavým zdrojom pre tieto nástroje, pripravené pre rôzne cieľové skupiny vrátane učiteľov, je
projekt „All you need is Code“2, ktorý podporuje aj Európska komisia. Zámerom je tiež vzbudiť záujem
žiakov o tieto témy a motivovať ich, aby si vybrali školy technického zamerania. Posilní sa realizácia
opatrenia č. 6 Akčného plánu Inteligentného priemyslu, ktoré sa venuje zvyšovaniu vedomostí
a zručností mladých ľudí pre digitálnu dobu.
Ďalej sa v tejto oblasti pripravuje vybudovanie Centrálneho úložiska digitálneho edukačného obsahu
(CÚDEO), ktorý je momentálne vo finálnej implementačnej fáze a začiatkom roku 2019 budú moduly
CÚDEO spustené do prevádzky a sprístupnené učiteľom, žiakom, rodičom a verejnosti na používanie.
Funkcionalita modulov je navrhnutá tak, aby každý oprávnený užívateľ sa naučil pracovať efektívne
s digitálnym vzdelávacím obsahom. Každý oprávnený užívateľ získa digitálne zručnosti
s vyhľadávaním, prezeraním, tvorbou, zdieľaním digitálneho edukačného obsahu, s tvorbou vlastných
kolekcií, knižníc a interaktívnych kníh, tvorbou vlastného edukačného obsahu a kompletných
digitálnych edukačných projektov. Nástroje CÚDEO umožnia žiakom pracovať s úlohami pridelenými
vlastným učiteľom a testovať si svoje získané kompetencie, hodnotiť a prezerať si výsledky. Učitelia
získajú digitálne zručnosti pri vytváraní lekcií, interaktívnych kníh, úloh, testov a kvízov, a to
integráciou a skladaním rôznych multimédií a obsahu. Existujúci obsah v CÚDEO obsahuje viac ako
30.000 vzdelávacích materiálov, obsahuje celé lekcie ale aj jednotlivé materiály, v úložisku sú animácie
pre vizualizáciu procesov, simulácie s možnosťou aktívneho zasahovania, filmy, didaktické hry,
interaktívne cvičenia s okamžitou spätnou väzbou, interaktívne domáce úlohy, podklady pre
doučovanie, samoštúdium, pre prípravy na písomky a prijímacie pohovory apod. Z hľadiska softvéru
a hardvéru získa používateľ zručnosti práce s internetovými technológiami, nástrojmi tvorby, zdieľania
obsahu, nástrojmi pre komunikáciu a spoluprácu nad obsahom. Práve CÚDEO môže žiakom a učiteľom
efektívne pomôcť pri výuke programovania a dátovej vedy.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
December 2020

2
http://www.allyouneediscode.eu/

9
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
O úlohe je potrebná nová Pilot od Ministerstvo školstva, vedy,
diskusia, bola súčasť akčného September výskumu a športu SR
plánu DSM, ktorý prešiel 2019 v spolupráci s ÚPPVII
MPK. Plošne od
September
2020

− 1.5 Podporíme digitalizáciu služieb vysokých škôl a univerzít
Slovenské vysoké školstvo výrazne zaostáva v úrovni poskytovania digitálnych služieb pre svojich
študentov, ako aj pedagógov. Študenti dnes požadujú lepší prístup, kvalitnejšie služby a väčšiu
flexibilitu. Toto sa týka celého cyklu ich štúdia na vysokej škole/univerzite. Akademické inštitúcie
potrebujú na poskytnutie takýchto služieb digitálne platformy, prostredníctvom ktorých dosiahnu
maximálny analytický pohľad na preferencie a záujmy študentskej klientely. Lepšie služby vedú k
lepším marketingovým stratégiám a v neposlednom rade k väčšej spokojnosti študenta. V rámci tejto
aktivity sa podporí aj realizácia akčných plánov vytvorených v rámci opatrenia č. 5 Akčného plánu
Inteligentného priemyslu, smerovaného na aktualizáciu Programu informatizácie rezortu školstva do
roku 2020 s výhľadom do roku 2030.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Potrebné začať prípravu. Január 2020 Jún 2022 Ministerstvo školstva, vedy,
výskumu a športu SR
v spolupráci s ÚPPVII

− 1.6 Zvýšime podiel žien v IT a digitálnom sektore a odstránime rodové stereotypy
Na Slovensku len pred piatimi rokmi študovalo IT odbory len 3-5 % žien – aj keď sa v poslednom roku
tento stav podarilo zvýšiť na 10-12 %, stále je ženám nedostatočne propagovaná atraktivita a potenciál
ich štúdia a profesijného uplatnenia v IT a digitálnom sektore. V IT sektore profesijne pracuje len 12-
18 % žien a v technologických start-upoch je zastúpenie žien okolo 32 % žien, a to aj napriek tomu, že
na Slovensku ako aj v celej EÚ je obrovský dopyt po profesionáloch a absolventoch informačno-
technologických odborov.
Najnovšia štúdia Európskej komisie venovaná problematike nízkeho zastúpeniu žien v digitálnom
sektore „Women in the Digital Age“ uvádza, že priepasť medzi podielom žien a mužov v digitálnej
oblasti sa v EÚ naďalej zvyšuje. Výsledky štúdie poukazujú na to, že IT odbory študuje až štyrikrát viac
mužov ako žien a podiel mužov v profesijnom digitálnom sektore je 3,1-krát vyšší ako podiel žien.3
Analýzy naznačujú, že rodová nerovnosť v digitálnej sfére je výsledkom pretrvávania silných a častokrát
nevedomých predsudkov o tom, čo je vhodné pre ženy a naopak čo je vhodné pre mužov a aké kapacity
či predispozície má každé pohlavie. Musíme odstrániť pretrvávajúce rodové stereotypy a umožniť
ženám, aby sa mohli plne zapájať a realizovať v rámci digitálneho sektora.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
O úlohe sa ešte nediskutovalo. Júl 2019 Jún 2021 Ministerstvo školstva, vedy,
výskumu a športu SR
v spolupráci s ÚPPVII
a Ministerstvom práce,
sociálnych vecí a rodiny SR

3
Európska komisia, Women in Digital Age Study – Final Report

10
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
Organizácia – inovačné laby:

− 1.7 Zriadime efektívny mechanizmus na boj proti dezinformáciám
Zámerné, systematické a rozsiahle šírenie dezinformácií predstavuje jednu z najvážnejších
a najakútnejších výziev pre európske demokracie a spoločnosti, Slovenska nevynímajúc. Dezinformácia
je chápaná ako preukázateľne nepravdivá alebo zavádzajúca informácia, ktorá sa vytvára, prezentuje a
šíri s cieľom dosiahnuť ekonomický zisk alebo úmyselne oklamať verejnosť a tak spôsobiť verejné
škody. Škoda na verejnosti zahŕňa hrozby pre demokratické procesy, ako aj pre verejné statky, ako sú
zdravie, životné prostredie alebo bezpečnosť občanov. Dezinformácie podkopávajú dôveru občanov v
demokraciu a demokratické inštitúcie, ako aj hodnoty humanizmu a všeobecné ľudské práva.
Dezinformácie tiež prispievajú k vážnej polarizácii názorov verejnosti a zasahujú do demokratických
rozhodovacích procesov, predovšetkým do volebných kampaní a volieb samotných. V decembri 2018
Európska komisia predstavila Akčný plán boja proti dezinformáciám, ktorého hlavným cieľom je
posilniť už existujúce, ako aj vybudovať nové mechanizmy na eliminovanie tohto nebezpečného
fenoménu, pričom sa vyžaduje koordinované úsilie všetkých členských krajín EÚ.
V nadväznosti na to je nevyhnutné, aby Slovensko zaviedlo mechanizmus pre posilnenie aktivít pre
zvyšovanie celospoločenského povedomia o negatívnom vplyve dezinformácií a falošných správ, pre
zvyšovanie mediálnej gramotnosti, ako aj pre podporu nezávislých médií a kvalitnej žurnalistiky. Štát
musí posilniť vlastné prostriedky a kapacity na boj proti dezinformáciám a spolupracovať so
špecialistami z verejného, súkromného a občianskeho sektora pri odhaľovaní, analyzovaní a
zverejňovaní dezinformačných kampaní vytvorením multidisciplinárnych tímov nezávislých
overovateľov informácií a výskumných pracovníkov, ktorí budú odhaľovať dezinformačné kampane na
sociálnych sieťach. Štátne inštitúcie tiež musia podporovať činnosť nezávislých médií, overovateľov
faktov a investigatívnych novinárov, a to práve prostredníctvom vytvorenia multidisciplinárnych tímov.
EÚ tiež zriadi sa osobitný systém včasného varovania (Rapid Alert System), ktorý bude vybudovaný na
bezpečnej digitálnej platforme, kde si členské štáty môžu navzájom vymieňať informácie o
prebiehajúcich zahraničných dezinformačných kampaniach a koordinovať svoje reakcie. Slovensko
preto potrebuje určiť národné kontaktné miesto, ktoré bude zapojené do systému včasného varovania.
Podľa akčného plánu by členské štáty, vrátane Slovenska, mali takisto zabezpečiť rýchle a účinné
zavedenie ustanovení smernice o audiovizuálnych službách týkajúcich sa mediálnej gramotnosti.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Potrebné začať prípravu. Júl 2019 December 2019 Ministerstvo kultúry SR
v spolupráci s Ministerstvom
zahraničných vecí
a európskych záležitostí SR
a ÚPPVII

− 1.8 Otestujeme viaceré prístupy k efektívnemu šíreniu výukového materiálu pre
rekvalifikáciu a digitálne zručnosti zamestnancov formou pilotných štúdií („trials“)
Vďaka informačno-komunikačným technológiám je možné sledovať efektívnosť daného online
výukového materiálu v reálnom čase. Konkrétne možno skúmať, ako dlho udrží pozornosť študenta,
akým tempom cez neho študent stíha prechádzať a ako dokáže aplikovať nadobudnuté poznatky v praxi.
Celý výskum možno dokonca založiť na podobnom štatistickom princípe, akým sa vykonáva klinická
štúdia nových liekov. Vytvorí sa skupina študentov, ktorá bude testovať nový online materiál,
a kontrolná skupina, ktorá sa bude učiť rovnaké zručnosti bežným spôsobom. Na záver sa porovná
úspešnosť oboch skupín pri aplikovaní poznatkov v praxi. V takýchto štúdiách sa budú testovať výukové
materiály verejného aj súkromného či neziskového sektora, ako napríklad už bežiaci pilotný projekt
Digitálna garáž4 pre vzdelávanie v oblasti online marketingu.

4
https://digitalnagaraz.withgoogle.com

11
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
Na uvedené opatrenie je možné využiť experimentálne overovanie podľa § 14 zákona č. 245/2008 Z. z.
o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Cieľom
experimentálneho overovania je totiž získať alebo overovať v praxi poznatky, skúsenosti, podnety,
implementáciu poznatkov a skúseností na zmeny a obnovu pedagogických dokumentov, na vytvorenie
alternatívnych vzdelávacích programov alebo výchovných programov, overovanie zahraničných
modelov, prípadne ich uplatnenie na podmienky škôl a školských zariadení podľa školského zákona.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
O úlohe je potrebná nová September December 2021 Ministerstvo školstva, vedy,
diskusia, bola súčasť akčného 2019 výskumu a športu SR
plánu DSM, ktorý prešiel v spolupráci s ÚPPVII
MPK.

− 1.9 Zapojíme sa do celoeurópskeho vzdelávacieho a rekvalifikačného programu
zamestnancov v digitálnej ekonomike
Pri rozvoji digitálnej ekonomiky a dátového hospodárstva je nevyhnutná kvalifikovaná pracovná sila.
Zamestnávatelia sa potrebujú prispôsobovať podmienkam a potrebám digitálnej doby aby boli
konkurencieschopní a jedným z najdôležitejších aspektov digitálnej transformácie spoločností je
vzdelávanie zamestnancov v potrebných oblastiach. Na to je potrebné pripraviť kvalitné a odstupné
programy a zabezpečiť ich nevyhnutnú propagáciu na trhu práce. Dôležité bude monitorovať súlad
dopytu s ponukou nových analytických zručností, ako aj dostať kľúčových hráčov na mapu nástroja
European Data Market Monitoring Tool. Pre uzatváranie priepasti medzi dopytom a ponukou podporí
Slovensko vznik univerzitných aj celoživotných vzdelávacích programov zameraných na dátovú vedu
a digitálne zručnosti hlavne v oblasti robotiky, programovania a online marketingových nástrojov. Pri
návrhu vzdelávacích programov sa budú sledovať a využívať iniciatívy a programy European Data
Science Academy a Európskej komisie ako aj podporovať online platformy pre vzdelávanie (platformy
pre MOOC – „Massive Open Online Course“). Sústredíme sa tiež na vytváranie nových alebo
zlepšovanie existujúcich multidisciplinárnych magisterských programov, ktoré budú v sebe
zakomponovávať výuku umelej inteligencie – napríklad v oblasti elektronického zdravotníctva,
elektronickej verejnej správy alebo fintech-u.
Celoživotné vzdelávanie a digitálne zručnosti zamestnancov by malo byť podľa možností certifikované
a uznávané z etablovaných platforiem (ako napríklad certifikované kurzy na Coursera alebo Európsky
vodičský preukaz na počítače (ECDL)). Ideálne by malo byť možné tieto skúsenosti prehľadávať a
porovnávať v ich osobnom profile na vhodnej existujúcej platforme. V rámci tejto aktivity sa ďalej
odskúša účinnosť inteligentných nástrojov, ktoré dokážu personalizovane odporúčať na základe potrieb
zamestnávateľa, v akej oblasti by sa ešte mal človek ďalej vzdelávať.
V rámci aktivity sa budú sledovať aj výsledky iniciatívy „IT Akadémia – vzdelávanie pre 21. storočie“.
Zámerom snáh bude navrhnúť sektorovo orientované vzdelávacie programy, ktoré spoločne vytvoria
podmienky pre všetkých občanov Slovenska, aby mohli realizovať svoj potenciál vďaka vynikajúcim
zručnostiam. Inšpiráciou je napríklad hnutie v Singapure „SkillsFuture“.5

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
O úlohe je potrebná nová Júl 2019 December 2020 Ministerstvo práce,
diskusia, bola súčasť akčného sociálnych vecí a rodiny SR
plánu DSM, ktorý prešiel v spolupráci s Ministerstvom
MPK. školstva, vedy, výskumu
a športu SR, Ministerstvom
hospodárstva SR a ÚPPVII

5
http://www.skillsfuture.sg/

12
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
Projekty:

− 1.10 Na základných a stredných školách odskúšame účinnosť rôznych pilotných projektov na
zlepšenie vzdelávania a jeho prispôsobenie digitálnej dobe (napr. adaptívne vzdelávanie)
Aby sa systém vzdelávania na Slovensku reálne zlepšil a skvalitnil a prispôsobil sa požiadavkám
digitálnej doby, je nevyhnutné aby sa na vybraných základných a stredných školách z celého Slovenska
implementovali pilotné projekty a EÚ iniciatívy s cieľom určiť aký systém výučby každému
žiakovi/študentovi najviac vyhovuje a najlepšie rozvíja jeho potenciál a vlohy. Veľmi dobrým
príkladom je adaptívne vzdelávanie. Každý človek sa učí iným tempom a funguje naňho iný prístup.
Avšak súčasné školstvo poskytuje len štandardizovaný zážitok pre všetkých žiakov. Vďaka rozvoju
informačno-komunikačných technológií a dátovej vedy však možno oživiť proces vzdelávania
interaktívnymi nástrojmi prispôsobenými potrebám jednotlivcov. Žiaci si tak budú môcť kontrolovať
čas, ktorý strávia nad danou úlohou, miesto (keďže časť výuky môže prebiehať aj online mimo školy)
a rýchlosť učenia. Tento spôsob je obzvlášť vhodné vyskúšať na výuku matematiky, v ktorej výsledky
študentov a ich záujem sú neuspokojivé.
Na uvedené opatrenie je možné využiť experimentálne overovanie podľa § 14 zákona č. 245/2008 Z. z.
o výchove a vzdelávaní (školský zákon).

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
O úlohe je potrebná nová September December 2021 Ministerstvo školstva, vedy,
diskusia, bola súčasť akčného 2019 výskumu a športu SR
plánu DSM, ktorý prešiel v spolupráci s ÚPPVII
MPK.

− 1.11 Zavedieme pilotné projekty pre mentorovanie a rekvalifikáciu učiteľov základných
a stredných škôl
Veľmi veľa sa tiež dá dosiahnuť samotnou zmenou prístupu učiteľa, ktorý dokáže podporovať
zaujímavé metódy výuky, interaktívnu komunikáciu, kreativitu a slobodu v učení. Je potrebné
podporovať vzdelávacie programy učiteľov, ktoré pripravuje Ministerstvo školstva, vedy, výskumu
a športu, ako aj programy mimovládnych organizácií ako napríklad LEAF.6 Je tiež potrebné tieto
programy rozširovať aj o zvyšovanie schopností učiť žiakov pracovať s dátami, kriticky myslieť
a programovať. Pre potreby odskúšania adaptívneho vzdelávania je tiež potrebné rekvalifikovať
skupinu učiteľov a dostatočne ich motivovať na sebe pracovať. Učitelia sú veľmi často ponechaní dlhé
roky samostatnej práci, a málokedy majú možnosť dostať spätnú väzbu od žiakov/študentov či kolegov.
Preto sa v rámci tejto aktivity otestuje pilotný projekt pre mentorovanie učiteľov a pre ich zlepšovanie
sa na základe spätnej väzby. V tomto programe sa učitelia taktiež dozvedia o dostupných materiáloch a
nástrojoch, ktoré môžu využívať na vyučovaní alebo ho môžu odporučiť pre samoštúdium
žiakov/študentov.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
O úlohe je potrebná nová September December 2021 Ministerstvo školstva, vedy,
diskusia, bola súčasť akčného 2019 výskumu a športu SR
plánu DSM, ktorý prešiel v spolupráci s ÚPPVII
MPK

− 1.12 Odskúšame účinnosť inteligentných testovacích nástrojov a príbuzných projektov pre
zlepšenie digitálnych zručností občanov
V procese zlepšovania digitálnych zručností slovenského obyvateľstva je potrebné čo najefektívnejšie
využívanie inteligentných testovacích nástroj, ktoré dokážu personalizovane odporučiť každému
6
http://www.leaf.sk/sk/aktualne/irpu

13
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
jednotlivcovi v akej oblasti by sa mal dovzdelávať a tak si zlepšiť svoju digitálnu kompetenciu.
Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR v spolupráci s OECD pripravil testovací nástroj
v online prostredí „Vzdelávanie a zručnosti online“ (tzv. PIAAC Online) – identifikácia
a zhodnotenie úrovne kompetencií pre 21.storočie za účelom pravidelného sledovania zmien a vývoja
zručností a lepšieho zacielenia vzdelávacích programov ďalšieho vzdelávania. Tento nástroj je
pripravený pre požívanie na diagnostiku a následné efektívne nastavenie ďalšieho vzdelávania
jednotlivcov.
Ďalej sa pripravuje projekt „Basic skills development in Slovakia“, ktorý bude vypracovávaný
v partnerstve s Európskou sieťou pre základné zročnosti (European Basic Skills Network). Cieľom
projektu je zmapovať súčasnú situáciu ovládania digitálnych a iných zručností u slovenského
obyvateľstva (so zameraním na ľudí s nízkou kvalifikáciou), identifikovať hlavné výzvy a návrhy
odporúčaní pre tvorcov politík na Slovensku, či vyvíjať nástroje a metodiky na identifikáciu potrieb
uchádzačov o zamestnanie s nízkou kvalifikáciou a iných osôb súvisiacich so základnými zručnosťami.
Digitálne zručnosti by tiež mali byť certifikované a uznávané z etablovaných platforiem (napr.
Európsky vodičský preukaz na počítače (ECDL) a pod.).

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
S prípravou opatrenia sa už Jún 2019 December 2020 Ministerstvo školstva, vedy,
začalo. výskumu a športu SR

14
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
1.1.2 Zamestnanosť

Koncepcie, politiky a legislatíva:
Prispôsobenie pravidiel trhu práce pre požiadavky digitálnej dobe si vyžaduje nevyhnutné legislatívne
a koncepčné úpravy:

− 2.1 Zatraktívnime podmienky zamestnávania IKT špecialistov a iných odborníkov a mladých
talentov do verejnej správy
Ak chce mať Slovensko modernú, efektívne fungujúcu, agilnú a menej byrokratickú verejnú správu,
ktorá spĺňa požiadavky digitálnej doby, nevyhnutne jej ľudské kapacity potrebuje rozšíriť o
talentovaných expertov na digitálne, informačné a komunikačné technológie a všeobecných odborníkov
na sektory verejnej správy. Rovnako je dôležité otvoriť štátnu správu na Slovensku pre mladé talenty,
t.j. absolventov, odborníkov na rôzne aspekty hospodárstva a spoločnosti a mladých profesionálov
(napr. po vzore Young Professionals Programme medzinárodných organizácií).
Aby sme IKT expertov, ako aj iných odborníkov a mladé talenty prilákali do štátnej správy, je potrebné
zatraktívniť podmienky zamestnávania – z hľadiska náplne, spôsobu a formy práce, ako aj z finančného
hľadiska – podľa vzoru súkromného sektora. Špecificky ide o stanovenie adekvátneho finančného
ohodnotenia, ktoré spočíva predovšetkým v zásadnej revízii súčasného jednotného systému platových
tried, keďže na ich základe sú štátnozamestnanecké miesta na Slovensku neadekvátne a neflexibilne
finančne ohodnotené. Rovnako je potrebná modernizácia podmienok práce - napríklad nastavenie
flexibilnej pracovnej doby, možnosti využívania home-office a podobne, čiže podmienky, ktoré sa už
stali/stávajú vo všeobecnosti bežnou súčasťou zamestnania v súkromnom sektore.
Takisto potrebujeme urobiť kompletnú revíziu zastaralého, komplikovaného, neefektívneho
a zdĺhavého systému výberových konaní na štátnozamestnanecké miesta, ktorý v súčasnosti nie je
nastavený tak, aby vyberal tých najlepších a najvhodnejších kandidátov.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Potrebné začať prípravu. September Jún 2020 Ministerstvom práce,
2019 sociálnych vecí a rodiny SR

− 2.2 Výrazne zjednodušíme procesy pre zamestnávanie najlepších expertov zo zahraničia
Slovensko musí pracovať na tom, aby bolo nielen dostatočne atraktívne na to, aby Slováci neodchádzali
za štúdiom a/alebo prácou do zahraničia, ale aby krajina podporovala aj získavanie talentov z iných
krajín, a to napríklad modernou imigračnou politikou a vytváraním zaujímavých a atraktívnych
podmienok na život v krajine. Pre tento účel potrebujeme vytvoriť podmienky pre dva typy skupín:
- pre zamestnávanie občanov z krajín v rámci Európskej únie,
- pre zamestnávanie občanov z krajín mimo Európskej únie, tzv. tretích krajín.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Potrebné začať prípravu. September Jún 2020 Ministerstvo práce,
2019 sociálnych vecí a rodiny SR

15
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII

1.2 Vytvoríme základy pre moderné digitálne a dátové
hospodárstvo

Predstavenie tém
Priorita „Vytvoríme základy pre moderné digitálne a dátové hospodárstvo“ pozostáva zo štyroch
podtém:
1.2.1 Dátové hospodárstvo
1.2.2 Inovačný ekosystém
1.2.3 Autonómna automobilita
1.2.4 Inovácie vo finančníctve (FinTech)

Slovensko sa stane dynamická dátová ekonomika v rámci EÚ. Legislatívne prostredie bude
nastavané spôsobom, aby umožnil aplikáciu nových biznis modelov, postavených na platformách
a umelej inteligencii v praxi. V rámci ekonomiky bude tiež existovať dostatočný dopyt po inovatívnych
riešeniach, aby bolo základy možné Vytvoríme udržať dostatočný trh a vytvárať inovácie. Slovenské
firmy tak budú zamestnávať rastúci počet dátových vedcov. Dá sa očakávať, že vzniknuté inovácie budú
exportované v rámci jednotného digitálneho trhu a ďalej. Prijmeme a zavedieme systematické
hodnotenia vplyvov regulácií na inovácie a digitálne hospodárstvo. Zmodernizujeme a zjednodušíme
právny rámec v oblasti údajov spôsobom, aby bolo Slovensko vzorovou krajinou pre ďalšiu reguláciu
v rámci EÚ. Zabezpečíme dostatok verejne dostupných dát v prioritných sektoroch pre potreby umelej
inteligencie a pravidlá nastavíme spôsobom, aby verejnosť mohla dátovej ekonomike dôverovať, či už
vďaka podpore manažmentu osobných údajov občanmi, alebo vytvorením verejného dátového trustu.
Podporíme inovačnú kapacitu a zavádzanie riešení postavených na umelej inteligencii najmä na
úrovni MSP. Vytvoríme preto národný digitálny inovačný hub a zlepšime možnosti spolupráce
s akademickým sektorom pri aplikovanom výskume v oblasti umelej inteligencie a dát. Výrazne
zjednodušíme proces pre možnosť odpisovania investícii do výskumu a vývoja. Zároveň podporíme
nové biznis modely v digitálnej ekonomike, aby na Slovensku mohli vznikať platformy disruptujúce
klasické sektory, ako doprava, financie, zdravotníctvo a školstvo. Znamená to vytváranie „regulačných
sendboxov“, zavádzanie „future-proof regulácií“ a redizajn povoľovania pre potreby digitálnej doby.
Vytvoríme podmienky pre testovanie autonómnych vozidiel: Slovensko musí byť lídrom pre
testovanie autonómnych vozidiel a nových prvkov v regióne V4 v rámci nasledujúcich troch rokov.
Znamená to, že potrebujeme dostatočnú infraštruktúru, ale najmä komplexný systém pre podporu
realizácie testov a fungujúci ekosystém verejných, súkromných a akademických inštitúcií. Máme
záujem byť krajinou, v ktorej bude možné skúšať nové biznis modely v doprave. Cieľom je, aby na
Slovensku vznikali služby postavené na spracovaní dát dopravy, aby bol priestor pre skúšanie nových
platforiem Dopravné politiky budeme navrhovať a dopravné problémy budeme riešiť na základe
spracovania dát. Bude potrebné vytvoriť ekosystém partnerov, ktorý budú schopný zabezpečovať
jednotlivé úlohy v testovaní a zavádzaní autonómnej dopravy. Dôležité sú inovácie v reguláciách, ktoré
umožní inovatívnym spoločnostiam prinášať nové riešenia, najmä v oblasti dopravných platforiem.
Dopravné platformy potrebujú kvalitné dáta, najmä presné mapové podkladov. Testovanie
autonómnych vozidiel a budovanie infraštruktúry musí byť súčasťou národného výskumu a vývoja.
Na Slovensku sa budú tiež skúšať inovácie finančného sektora: Funkciu inovačného labu realizuje
Centrum pre finančné inovácie, ktorému výrazne posilníme kapacity a v najbližšej dobe sa preskúmajú
možnosti pre využitie konceptu regulačného sandboxu finančných inovácií a analyzuje sa potreba
regulácie crowdfundingu. Hlavný prínos sa dá očakávať od nastavenia systému pre takzvanú tokenizáciu
aktív.

Prehľad opatrení
V oblasti vytvorenia základov pre moderné dátové a digitálne hospodárstvo sú definované nasledovné
opatrenia:

16
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII

Tabuľka 3: Opatrenia krátkodobého horizontu pre dátového hospodárstvo

DÁTOVÉ HOSPODÁRSTVO

Spôsob
Opatrenie
realizácie

3.1 Analyzujeme online platformy a identifikujeme segmenty pre ekonomiku platforiem

3.2 Zmodernizujeme a zjednodušíme právny rámec v oblasti údajov – pripraví sa nový zákon
Koncepcie, o údajoch
politiky a
legislatíva
3.3 Preskúmame možnosti riešenia zdanenia v dátovom hospodárstve

3.4 Navrhneme a implementujeme princípy transparentného a etického používania AI

Organizácia
– Inovačné 3.5 Nájdeme vhodný koncept a zriadime „verejný dátový trust“
laby

3.6 Nasadíme pilotné riešenie pre správu osobných údajov (Personal Information Management
System)

3.7 Vyskúšame pilotného osobného asistenta postaveného na osobných údajoch
Projekty
3.8 Zabezpečíme „pooly“ dát pre potreby umelej inteligencie

3.9 Zabezpečíme dôveryhodné verejné dáta pre použitie v digitálnej ekonomike

Poznámka: Opatrenia, ktoré boli určené na implementáciu od júla 2019. t.j. ich implementácia začína v najskoršom možnom
termíne realizácie akčného plánu, sú vyznačené tyrkysovou farbou.

Tabuľka 4: Opatrenia krátkodobého horizontu pre inovačný ekosystém

INOVAČNÝ EKOSYSTÉM

Spôsob
Opatrenie
realizácie

4.1 Zavedieme systematické hodnotenia vplyvov regulácií na inovácie a digitálne hospodárstvo

4.2 Zavedieme dynamickú reguláciu orientovanú na cieľ
Koncepcie,
politiky a
legislatíva 4.3 Zjednodušíme odpisovanie investícií do vedy a výskumu

4.4 Podporíme digitalizáciu poskytovania sociálnych služieb

4.5 Podporíme nové biznis-modely v digitálnej ekonomike a vytvoríme investičný fond na
Organizácia riešenie prioritných problémov

17
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
– Inovačné
4.6 Podporíme inovačnú kapacitu SME a zavádzanie riešení postavených na umelej inteligencii
laby
v praxi

4.7 Zriadime Digitálny inovačný hub

Projekty 4.8 Vytvoríme Centrum excelencie pre výskum umelej inteligencie

4.9 Pripravíme pilotný projekt inteligentného mestečka s pokrytím 5G a s pilotnými riešeniami
internetu vecí

Poznámka: Opatrenia, ktoré boli určené na implementáciu od júla 2019. t.j. ich implementácia začína v najskoršom možnom
termíne realizácie akčného plánu, sú vyznačené tyrkysovou farbou.

Tabuľka 5: Opatrenia krátkodobého horizontu pre autonómnu automobilitu

AUTONÓMNA AUTOMOBILITA

Spôsob
Opatrenie
realizácie

5.1 Prijmeme národnú Stratégiu pre inteligentnú mobilitu

5.2 Navrhneme koncept inovačného partnerstva PPP pre riešenia inteligentnej mobility

Koncepcie,
5.3 Navrhneme Akčný plán nasadenie inteligentnej mobility Slovenskej republiky
politiky a
legislatíva
5.4 Pripravíme legislatívu pre testovanie autonómnych vozidiel a prevádzku autonómnych
vozidiel

5.5 Zriadime „regulačný sandbox“ pre inteligentnú mobilitu

Organizácia
– Inovačné 5.6 Zriadime platformu pre inteligentnú mobilitu ako „Smart mobility lab“
laby

5.7 Vybudujeme inštitúcie pre podporu testovania autonómnych vozidiel

Projekty
5.8 Zavedieme do praxe vybrané inovačné koncepty v doprave v pilotnom rozsahu, tzv. Proof of
Concept

Poznámka: Opatrenia, ktoré boli určené na implementáciu od júla 2019. t.j. ich implementácia začína v najskoršom možnom
termíne realizácie akčného plánu, sú vyznačené tyrkysovou farbou.

Tabuľka 6: Opatrenia krátkodobého horizontu pre inovácie vo finančníctve (FinTech)

INOVÁCIE VO FINANČNÍCTVE (FINTECH)

Spôsob
Opatrenie
realizácie

6.1 Zanalyzujeme prínosy a možné využitie konceptu regulačného sandboxu finančných inovácií

18
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII

Koncepcie, 6.2 Zanalyzujeme potreby regulácie crowdfundingu
politiky a
legislatíva 6.3 Zanalyzujeme možnosť využiteľnosti tokenizácie aktivít

Organizácia
– Inovačné 6.4 Posilníme činnosti Centra finančných inovácií
laby

Poznámka: Opatrenia, ktoré boli určené na implementáciu od júla 2019. t.j. ich implementácia začína v najskoršom možnom
termíne realizácie akčného plánu, sú vyznačené tyrkysovou farbou.

19
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
1.2.1 Dátové hospodárstvo

Predstavenie témy
Dáta predstavujú vzácny zdroj pre vytváranie hodnoty v dátovom hospodárstve a považujú sa za
katalyzátor hospodárskeho rastu, inovácií a informatizácie vo všetkých odvetviach hospodárstva.
Inteligentné zariadenia a senzory zbierajú stále intímnejšie informácie o polohe a životnom štýle,
zariadenia v internete vecí nahrávajú náš hlas pri ich ovládaní a posielajú ho na analýzu do vzdialených
dátových centier. Kvantifikovateľná hodnota aplikácií, ktoré využívajú osobné údaje, sa v Európe
odhaduje na 1 trilión EUR ročne do roku 2020. Pre občanov Slovenska to znamená približne 5.5
miliardy EUR ročne, čo momentálne predstavuje okolo 7 % HDP.
Dátové hospodárstvo sa snaží presnejšie zadefinovať štúdia Európskej komisie European Data Market
SMART 2013/006, ktorú vypracovala spoločnosť IDC (update údajov k októbru 2016). Pri snahe
o vymedzenie dátovej ekonomiky si štúdia všíma Veľkosť dátového trhu; Výnosy v oblastí dát; Počet
spoločností, ktoré sa venujú spracovaniu dát; Počet pracujúcich v dátových spoločnostiach; Hodnotu
dátovej ekonomicky vo vzťahu k celovým výdavkom v oblasti IT.

Na základe vyššie uvedených oblastí bolo Slovensko zhodnotené v tabuľke 7:

Tabuľka 7: Zhodnotenie Slovenska v dátovom hospodárstve
Indikátor 2013 2014 2015 2016 2020 2020 2020
Scenár
Scenár pri Základný
Historické údaje vysokého
problémoch scenár
rastu
Pracovníci
s dátami (tis)
47 49 49 54 57 86 116

Počet
spoločností,
ktoré
1 802 2 000 2 100 2 150 2 250 2 650 3 100
spracúvajú dáta
Tržby
100 160 168 200 225 305 406
(mil EUR)
Veľkosť trhu
100 265 274 322 379 488 672
(mil EUR)
ICT spending
2 815 2 798 2 977 2 977 2 697 3 057 3 542
(mil EUR)

Ambícia
Našou ambíciou je, aby sa vývoj dátovej ekonomiky uberal pozitívnym spôsobom a naplnil respektíve
mierne prekročil takzvaný „scenár vysokého rastu“. Znamená to, že Slovensko sa stane dynamická
dátová ekonomika v rámci EÚ. Legislatívne prostredie bude nastavané spôsobom, aby umožnil
aplikáciu nových biznis modelov, postavených na platformách a umelej inteligencii v praxi. V rámci
ekonomiky bude tiež existovať dostatočný dopyt po inovatívnych riešeniach, aby bolo možné udržať
dostatočný trh a vytvárať inovácie. Slovenské firmy tak budú zamestnávať rastúci počet dátových
vedcov. Dá sa očakávať, že vzniknuté inovácie budú exportované v rámci jednotného digitálneho trhu
a ďalej.

Náš prístup
Dáta sa stanú základom pre nové inteligentné služby, prispôsobené potrebám ich používateľov.
Vytváraním dopytu verejného sektora, priaznivým regulačným prostredím a investovaním prostriedkov

20
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
podpory výskumu a inovácií na návrh nových algoritmov a služieb sa stimuluje rozvoj dátového
hospodárstva a riešení umelej inteligencie.
Presadzujeme návrh európskej regulácie, ktorá bude podporovať nastavenie pravidiel pre lepšie
využívanie dát v spoločnosti. Je potrebné zabezpečiť, aby úžitok z vyťažovania dát bol spravodlivo
rozdelený medzi platformy a pôvodcu dát (podnik alebo občan) – čo povedie k vzniku nového režimu
vzťahu k dátam v ekonomike. Takýto vzťah musí podporovať konkurenciu a jednoduchosť vstupu
nového podniku na trh, finančný alebo iný prínos pre pôvodcu dát, návratnosť investícií, ochranu dát,
vlastníctvo dát, autorské práva, inováciu a nové služby. Dáta musia byť za navrhnutých podmienok
prístupné bez obmedzení v celom jednotnom digitálnom priestore s jasne definovaným vzťahom
k službám z tretích krajín (najmä USA).
K riešeniu otázky online platforiem chceme pristúpiť aktívne. Pre Slovensko je kľúčové, aby
pomenované priority boli adresované čo najrýchlejšie a aby výsledkom bol vznik jasného a prehľadného
regulačného rámca. Vítame analýzu Európskej komisie, ktorá dôkladne zváži všetky možnosti.
Slovensko sa prikláňa k názoru, že je v prvom rade potrebné navrhnúť funkčný mechanizmus pre
vymáhanie pravidiel. Podporujeme vznik funkčného celoeurópskeho regulačného mechanizmu
dátového hospodárstva: od vhodného spôsobu monitoringu trhu a podávania podnetov (napríklad
využitím nástrojov crowd-sourcingu), až po zlepšenie vymáhania vďaka rozšíreniu právomocí
súčasných regulačných orgánov a zavedeniu systému koordinácie medzi zapojenými aktérmi.

Koncepcie, politiky a legislatíva:
Ak chceme správne nastaviť koncepčný rámec a politiky podporujúce dátové hospodárstvo, musíme
vedieť merať a monitorovať digitálnu ekonomiku na Slovensku a vykonať príslušné analýzy, najmä
v oblasti online platforiem. Regulácia digitálnej ekonomiky si vyžaduje zavádzanie nových nástrojov,
najmä použitie takzvanej dynamickej regulácie. Budeme preto podporovať zavedenie princípov
dynamickej regulácie v čo najväčšom počte odvetví a zavedieme skúmanie vplyvov na digitálnu
ekonomiku aj do procesu posudzovania vplyvov navrhovaných regulácií.

− 3.1 Analyzujeme online platformy a identifikujeme segmenty pre ekonomiku platforiem
V prvom kroku musíme detailne porozumieť, akú úlohu zohrávajú online platformy na slovenskom trhu.
V komplexnom hodnotení úlohy online platforiem sa pokúsime nájsť odpovede na:
− transparentnosť výsledkov vyhľadávania (vrátane platených odkazov a/alebo reklamy),
− spôsob, akým platformy používajú zhromaždené informácie,
− vzťahy medzi platformami a dodávateľmi,
− obmedzenia možnosti jednotlivcov a podnikov zmeniť platformu,
− ako sa najlepšie vysporiadať s nezákonným obsahom na internete,
− aký vplyv majú platformy na hospodársku súťaž vďaka sieťovým efektom a využívaniu dát
a osobných údajov v obrovskom meradle, k čomu majú oveľa väčší sklon digitálne platformy
oproti tradičným podnikom,
− ako platformy v kolaboratívnej ekonomike transformujú trh práce a sociálne poistenie,
− ako platformy v kolaboratívnej ekonomike menia vyžívanie zdrojov a zodpovednosť.
Následne identifikujeme tie segmenty hospodárstva, v ktorých majú na Slovensku platformy najväčší
vplyv a v ktorých majú najväčšiu šancu na úspech slovenské platformy. Týmto segmentom bude
v ďalších úlohách venovaná zvýšená pozornosť.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Potrebné začať prípravu, je ju Júl 2019 Január 2020 Ministerstvo hospodárstva
možné financovať z OP EVS SR v spolupráci s ÚPPVII

21
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII

− 3.2 Zmodernizujeme a zjednodušíme právny rámec v oblasti údajov – pripraví sa nový zákon
o údajoch
Slovensko má ambíciu zaviesť moderný právny rámec pre otázku používania údajov v súlade so
všeobecným nariadením o ochrane údajov. Podnikatelia a verejný sektor sa musia naučiť efektívne
využívať dáta, ktoré majú k dispozícií, aby dokázali spotrebiteľom a občanom zvyšovať pridanú
hodnotu služieb. Zároveň preskúmame možnosti aplikovania princípov Smart Disclosure, ktoré
umožňujú spotrebiteľom lepšie sa rozhodovať na základe prístupu k informáciám a využívať inovatívne
služby a produkty založené na dátach. Budeme vychádzať z presne zadefinovanej kategorizácie a
klasifikácie údajov na základe ich informačnej hodnoty a vyžadovaného stupňa ochrany. Znamená to,
že sa presne definujú a určia pravidlá a procesy pre referenčné údaje, otvorené údaje a spôsob, akým
bude možné údaje analyticky spracovávať (vrátane pravidiel pre anonymizáciu a pseudonymizáciu
údajov).
Na európskej úrovni Slovensko považuje za podstatné vyriešiť pálčivé otázky vlastníctva, európskej
interoperability, využiteľnosti a prístupu k údajom v rôznych situáciách, ako sú údaje vo vzťahu s
verejnou správou, medzi podnikmi (business-to-business), medzi podnikom a spotrebiteľom (business
to consumer), strojovo generované údaje a M2M údaje (machine-to-machine data). Nový európsky
právny rámec by mal tiež odstrániť akékoľvek bariéry voľného pohybu údajov v rámci EÚ. Občania
postupne získajú právo kontrolovať tok svojich dát, ktoré vlastnia, a udeľovať súhlas na ich spracovanie.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Na úlohe sa bude pracovať, Júl 2019 Jún 2021 ÚPPVII
pripravuje sa obstaranie
externej podpory, úloha je
zaradená do projektu Dátová
kancelária

− 3.3 Preskúmame možnosti riešenia zdanenia v dátovom hospodárstve
Preskúmame možnosť podporiť jednoduchosť transakcií medzi daňovými autoritami a podnikateľmi
pomocou zavedenia „Konceptu online zdaňovania transakcií“. Znamená to, že všetky povinnosti z danej
transakcie by sa počítali ihneď a realizovali okamžite v prípadoch, keď je to možné, čo by zásadne
dokázalo znížiť administratívnu záťaž a zároveň zvýšiť výber daní. Takýto model je vhodný najmä
v prostredí digitálnej ekonomiky.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Potrebné začať prípravu Júl 2019 Jún 2020 Ministerstvo financií SR
v spolupráci s ÚPPVII

− 3.4 Navrhneme a implementujeme princípy transparentného a etického používania AI
Zabezpečenie transparentného a etického využívania umelej inteligencie v štáte je kľúčové pre získanie
všeobecnej dôvery v nové technológie a ich používanie. Digitálnu transformáciu musí mať štátny sektor
pod kontrolou aby dokázal zabezpečiť, aby sa umelá inteligencia, ako aj iné výdobytky digitálnej doby
používali na podporu našich spoločenských hodnôt a právnych princípov. Špecificky sa štát musí
v procese správneho nastavenia využívania inteligentných systémov zamerať predovšetkým na
nasledujúce kroky:
– Upraviť a posilniť legislatívu na ochranu práv a slobôd jednotlivca, ako aj kolektívne práva pri
používaní inteligentných systémoch založených na AI,
– Posilniť legislatívu pre lepšiu ochranu údajov a ich reguláciu,

22
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
– Legislatívne upraviť právnu zodpovednosť ako aj súvisiace poistné rámce pre technologické
a inovátorské spoločnosti za svoje inovácie, aby v prípade možných chýb a rizík pracovali na ich
odstránení s cieľom zabezpečiť dôveryhodné využívanie AI a jej zodpovedné nasadzovanie,
– Posilniť komunikáciu a spoluprácu medzi štátnymi orgánmi a technologickými spoločnosťami
s cieľom lepšie adresovať sociálne a iné riziká digitálnej transformácie pre občanov,
– Implementovať opatrenia o používaní AI, ktoré vzniknú na európskej úrovni prostredníctvom
High-Level Expert Group on Artificial Intelligence (AI HLEG).
Uvedenými krokmi sa vytvoria princípy používania AI v štáte, ktoré bude podliehať základom etiky
a morálky, ako aj princípom transparentného a bezpečného využívania.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
O úlohe je potrebná diskusia Júl 2019 Jún 2020 ÚPPVII

Organizácia – inovačné laby:
Rozvoj digitálnej ekonomiky si bude vyžadovať vznik nových verejných organizácií, ktoré budú
schopné asistovať rozvíjajúcemu sa dátovému hospodárstvu a zabezpečia tri základné úlohy: dostatok
dôveryhodných dátových zdrojov (pričom sa očakáva, že budú dodržané normy na ochranu osobných
údajov) pre potreby správnej činnosti algoritmov umelej inteligencie; podporovať zvádzanie riešení
postavených na umelej inteligencii do praxe; a umožniť prístup k dátam a dohľad nad týmto prístupom.
Všetky tieto tri úlohy bude mať na starosti laboratórium, ktoré bude plniť funkciu Centra digitálnych
inovácií v zmysle konceptu Digitálna Európa.

− 3.5 Nájdeme vhodný koncept a zriadime „verejný dátový trust“
Verejný dátový trust predstavuje komponent systému dátového hospodárstva, ktorý pomáha
sprístupňovať údaje, dozerá nad používaním údajov a chráni ich pred možnými škodlivými účinkami.
Rieši tak základnú otázku: akým spôsobom zvýšiť prístup k údajom pre nové technológie za podmienky
zachovania dôvery a ochrany osobných údajov. Verejný dátový trust by mal pomáhať organizáciám
kategorizovať a sprístupňovať svoje údaje pri zachovaní kvality v dôveryhodnom prostredí spôsobom,
ktorý umožní rozdeľovať vzniknutú hodnotu.
V rámci snahy o zabezpečenie takýchto údajov bude potrebné experimentovať s rôznymi funkciami
verejného dátového trustu:
− Legálna entita a štruktúra,
− Mechanizmus pre prístup k údajom,
− Verejný dohľad nad prístup k dátam,
− Dôveryhodné úložisko údajov.
Výsledkom musí byť implementácia vybraného modelu v praxi. V tomto procese bude potrebné
preskúmať ako je dôvera v dátovom hospodárstve postavená, udržiavaná a ako je ju možné stratiť; a
skúmať potreby a názory rôznych zainteresovaných strán.
Primárnym záujmom v krátkodobom horizonte bude zabezpečiť údaje: pre potreby sledovania situácie
na trhu, pre potreby autonómnej dopravy (najmä presné mapové podklady), pre potreby inteligentného
zdravotníctva a údaje zo senzorových IoT sietí (napríklad pre potreby monitoringu životného prostredia
a podobne).

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Na úlohe sa začalo pracovať, je Júl 2019 December 2020 ÚPPVII v spolupráci
ju možné financovať z OP s Národnou agentúrou pre
EVS v projekte Dôveryhodné

23
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
otvorené údaje (NASES) – sieťové a elektronické služby
schválený MV OP EVS (NASES)

Projekty:
Verejné investície v oblasti podpory dátovej ekonomiky budú zamerané na zabezpečenie dostupnosti
údajov pre potreby algoritmov a rozvoj dátovej ekonomiky. Výrazné zvýšenie dostupnosti údajov však
vyvoláva obavy, aby neboli zneužívané, nedochádzalo k zneužitiu súkromia a aby boli spravodlivo
odmeňovaní tvorcovia údajov. Preto je potrebné zvýšiť schopnosti a možnosti správy osobných údajov
prostredníctvom služby Moje dáta, kde môže ísť verejná správa príkladom, ak by sprístupnila údaje,
ktorými disponuje a ktoré eviduje subjektom, ktorých sa týkajú. Otvoria sa tak možnosti pre tvorbu
personálnych a adresných služieb.

− 3.6 Nasadíme pilotné riešenie pre správu osobných údajov (Personal Information
Management System)
Do prostredia eGovernmentu sa nasadí pilotné riešenie Systému na správu osobných údajov (Personal
Information Management System - PIMS). Tento systém umožní občanovi a podnikateľovi z jedného
miesta kontrolovať všetky dáta, ktoré sú o ňom evidované v jednotlivých systémoch verejnej správy.
Naštartuje sa tak akceptácia trhom a spotrebiteľmi a podporí sa vznik ďalších komerčných riešení
a aplikácií. Hlavným zámerom tohto projektu bude vybrať vhodné technologické riešenia a normy, ktoré
sa dokážu napojiť na dátovú integráciu vo Vládnom cloude, a potvrdiť ich použiteľnosť
a škálovateľnosť. Nadviaže sa na skúsenosť so službou Moje dáta, ktorá občanom už dnes poskytuje
prehľad podmnožiny údajov, ktoré o nich verejná správa eviduje. Plánuje sa jej rozširovanie na celú
údajovú základňu ako aj doplnenie informácie, kto k týmto údajom pristupoval a za akým účelom.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Na úlohe sa pracuje, Júl 2019 December 2020 ÚPPVII
momentálne bola podaná
ŽoNFP na OPII projekt Rozvoj
platformy integrácie údajov
(centrálna integračná
platforma) a Manažment
osobných údajov

− 3.7 Vyskúšame pilotného osobného asistenta postaveného na osobných údajoch
Ak je možné bezpečným a dôveryhodným spôsobom zabezpečiť prístup pre aplikácie k osobným
údajom, je možné na základe týchto údajov tvoriť služby s pridanou hodnotou. Súčasným trendom je
nástup hlasového užívateľského rozhrania a osobných asistentov, ktoré poskytujú veľké technologické
platformy (napríklad Amazon Echo, Cortana, Siri, Google Now), ako i malé špecializované start-upy.
Nad službou Moje dáta vyskúšame vývoj osobného asistenta pre využitie vo verejnej správe, ktorý
dokáže pomôcť riešiť životné situácie používateľa vo vzťahu k právam a povinnostiam, napríklad
pripomínaním termínov, zisťovaním údajov a faktov, pred-vypĺňanie formulárov, odporúčaním
postupov, vysvetľovaním pochybností a podobne.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Na úlohe sa pracuje, Január 2020 December 2020 ÚPPVII
momentálne bol podaná
ŽoNFP na OPII projekt Rozvoj
platformy integrácie údajov
(centrálna integračná

24
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
platforma) a Manažment
osobných údajov

− 3.8 Zabezpečíme „pooly“ dát pre potreby umelej inteligencie
Dynamické dáta, ktoré vznikajú v tokoch vo veľkých objemoch, napríklad IoT senzory, automobily,
mobilné technológie, sa stávajú dôležitým zdrojom, ktoré môžu slúžiť pre vývoj a zlepšovanie aplikácií
umelej inteligencie. Pre potreby výskumu a vývoja, ako i aplikované použitie v praxi, bude potrebné
zabezpečenie dostatočného množstva kvalitných údajov. Systematicky preto vytvoríme „pooly“
dostupných údajov pre prioritné oblasti (najprv doprava, energetika, zdravotníctvo a životné prostredie),
ktoré budú kompatibilné s dátovými „poolmi“ v ostatných krajinách EÚ. Práve dáta z dopravy,
energetiky, ale aj výskumu sú predmetom negociácie v rámci revízie smernice o informáciách verejného
sektora. Cieľom je, aby tieto dáta spadali pod túto smernicu ako dáta kľúčové pre verejný záujem. Je
potrebné sprístupňovať stále viac dát v uznávaných štandardoch cez platformy s otvorenými
aplikačnými rozhraniami a zabezpečiť, aby k nim mali férový prístup aj malí a strední podnikatelia. V
rámci úlohy očakávame tiež vyriešenie problému s vytvorením mechanizmu dôvery a distribúciu
hodnoty, ktoré vznikne vďaka zdieľaniu údajov (napríklad prostredníctvom tokenov). Je potrebné tiež
zabezpečiť ochranu osobných údajov a teda anonymizáciu sprístupňovaných údajov, ako i zavedenie
efektívneho mechanizmu súhlasov.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Na úlohe sa pracuje, September Jún 2022 ÚPPVII
momentálne sa začal 2019
pripravovať na štúdii
uskutočniteľnosti pre projekt
Konsolidovaná analytická
vrstva

− 3.9 Zabezpečíme dôveryhodné verejné dáta pre použitie v digitálnej ekonomike
Medzi súčasnú politiku v oblasti dátovej ekonomiky patrí zverejňovanie otvorených údajov verejnej
správy (pozri tiež Stratégia a akčný plán sprístupnenia a používania otvorených údajov verejnej správy).
Nevýhodou otvorených údajov je, že ich ďalšie použitie je možné najmä pre informatívne účely
a hodnoty údajov nie sú garantované na použitie na právne účely. Preto sa navrhne a implementuje
mechanizmus, kde pre vybrané datasety bude možné overiť ich právoplatnosť, nemennosť a tým pádom
dôveryhodnosť. Dôveryhodné otvorené údaje takto umožnia vytvárať automatizované procesy nad
údajmi verejného sektora.
Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Na úlohe sa pracuje, Január 2020 December 2020 ÚPPVII v spolupráci
momentálne sa začal s Národnou agentúrou pre
pripravovať štúdia sieťové a elektronické služby
uskutočniteľnosti pre projekt (NASES)
Open Data 2.0 (v rámci
ktorého bude nasadená služba
pre dôveryhodné otvorené
údaje)

25
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
1.2.2 Inovačný ekosystém

Predstavenie témy
Inovačný ekosystém na Slovensku naďalej výrazne zaostáva za inými krajinami Európskej únie.
Neadekvátny ekosystém pre podporu inovácií negatívne ovplyvňuje úspešnosť a konkurencieschopnosť
slovenských firiem na medzinárodnom trhu. Toto sa týka predovšetkým malých a stredných
podnikateľov. Podpora, ktorá sa zväčša dostáva veľkým firmám sa musí cielene orientovať na malých
a stredných podnikateľov. Musíme tiež podporiť nové biznis modely, aby na Slovensku mohli vznikať
platformy pre nové sektory podporujúce posilnenie slovenskej digitálnej ekonomiky. Veľkým
problémom je aj neexistencia digitálneho inovačného hubu na Slovensku na rozdiel od absolútnej
väčšiny ostatných členských štátov Únie.

Ambícia
Potrebujeme, aby na priamo Slovensku reálne vznikali dôležité inovácie, najmä v oblasti „blockchain“
a umelej inteligencie. Potrebujeme zabezpečiť dostatok expertov, kvalitnú výuku na univerzitách a
presun aplikácií do praxe. Za týmto účelom vznikne Národné centrum excelencie v umelej inteligencii,
ktoré bude úzko spolupracovať so špičkovými výskumnými centrami v zahraničí. Zjednodušíme proces
získavania práva na pobyt pre špičkových expertov.

Náš prístup
Digitálna ekonomika vyžaduje modernizáciu legislatívneho rámca. Je preto potrebné čím skôr
adaptovať nové koncepty o dátach (prijať zákon o údajoch) a preskúmať vhodné možnosti a problémy
pre reguláciu umelej inteligencie, ako i umožnenie distribuovaných riešení dôvery postavených na
technológii „blockchain“. Jedným z najdôležitejších cieľov je zakladanie slovenských digitálnych
inovačných hubov.

Koncepcie, politiky a legislatíva:
Navrhnutím a modernizáciou regulačného rámca, ako aj politík a potrebnej legislatívy sa dá
predpokladať nárast nových inovatívnych služieb. Nové koncepcie a regulácie by mali výrazne pomôcť,
aby Slovensko bolo miestom pre testovanie nových konceptov a disruptívnych biznis modelov v rámci
EÚ.

− 4.1 Zavedieme systematické hodnotenia vplyvov regulácií na inovácie a digitálne
hospodárstvo
Všetky nové aj revidujúce legislatívne návrhy budú musieť zohľadniť podporu inovácie a prejsť
digitálnym záťažovým testom v rámci procesu posudzovania vybraných vplyvov („Regulatory Impact
Assessment“). Procesy posudzovania vplyvov regulácií budú podporené informačným systémom, v
rámci ktorého bude možné modelovať vplyvy a zároveň monitorovať ich reálne dopady po zavedení
zmeny do praxe (platforma inteligentných regulácií). Dôležité je umožnenie zapojenia odbornej
verejnosti a dotknutých subjektov do procesu prípravy a revízie politík a regulácií prostredníctvom
moderných digitálnych nástrojov. V aktualizovanom procese posudzovania vybraných vplyvov bude
tiež kladený veľký dôraz na takzvaný Test malých a stredných podnikateľov („Test MSP“), a to so
špeciálnym zreteľom na malé a stredné podniky v digitálnej ekonomike. Tento test aplikuje princíp
„Najprv myslieť v malom“, aby sa záťaž regulačných zmien zohľadňovala osobitne pre malé a stredné
podniky a navrhovali sa opatrenia, ktoré im zjednodušia podnikanie a umožnia inovovať. V rámci
aktivity sa tiež prioritizujú kľúčové materiály legislatívnej aj nelegislatívnej povahy, ktoré bude nutné
podrobiť dôkladnej analýze vplyvov a aktualizovať ich pre potreby rozvoja digitálnej ekonomiky a pre
odstránenie byrokratickej záťaže podnikov, ktorá je v modernej dobe neopodstatnená.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Júl 2019 September 2021

26
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
Potrebné začať prípravu, je ju Ministerstvo hospodárstva
možné financovať z OP EVS SR v spolupráci s ÚPPVII

− 4.2 Zavedieme systém dynamickej regulácie orientovanej na cieľ
Slovensko bude podporovať a aplikovať najlepšie európske praktiky v oblasti regulovania digitálnych
platforiem a sprostredkovateľov tak, aby neboli ohrozené pracovné miesta a bezpečnosť spotrebiteľov
a aby sa dosiahol rast ekonomiky a pozitívne inovácie na pracovnom trhu, ktoré povedú k posilňovaniu
strednej vrstvy spoločnosti. Koncept dynamickej regulácie umožňuje dotknutým subjektom
experimentovať a inovovať postupy tak, aby dosiahli očakávaný cieľ regulácie. Dynamická regulácia
tak nepredpisuje presný postup, ako ju dodržať, a tým necháva podnikateľskému prostrediu väčšiu
voľnosť. Je obzvlášť vhodná pre odvetvia ako digitálna a platformová ekonomika, ktoré sa veľmi rýchlo
vyvíjajú. Navrhovaný koncept sa najskôr odskúša ako pilot na objektívne merateľný cieľ
v špecifikovanej oblasti. Pre testovanie nového typu regulácie sa využije koncept takzvaného
„sandboxu“. V rámci neho štát navrhne kontrolovaný experiment, kde môžu firmy fungovať novým
spôsobom legálne, kým zamestnanci štátnej správy neustále vyhodnocujú výsledky, konzultujú so
spotrebiteľmi a účastníkmi trhu a získavajú tak znalosti pre širšie iniciatívy.7

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Potrebné začať prípravu, je ju Január 2020 December 2021 Ministerstvo hospodárstva
možné financovať z OP EVS SR v spolupráci s ÚPPVII

− 4.3 Zjednodušíme odpisovanie investícií do vedy a výskumu
Efektívny rozvoj modernej spoločnosti a výkonnostného hospodárstva štátu priamo závisí od
primeraných investícií do vedy a výskumu, ktorých kvalita tvorí základný predpoklad pre úspešné
dosiahnutie digitálnej transformácie. Veda a výskum musia byť integrálnou súčasťou ekonomického
prostredia, a za týmto účelom vytvoríme katalóg technologického vybavenia univerzitných parkov
a iných výskumných pracovísk s možnosťou objednania si ich využitia, pričom užívatelia môžu byť
napr. študenti či malí a strední podnikatelia. Týmto sa vytvoria podmienky na dopyt po práci
a výsledkoch vedeckých pracovísk na Slovensku, ktoré budú môcť svoje odborné a materiálne kapacity
pretaviť do finančných príjmov, ktoré budú môcť spätne investovať do skvalitnenia svojich pracovísk
a personálu. Zároveň sa tým zatraktívni vedecké povolanie a slovenská veda a výskum.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Potrebné začať prípravu Júl 2019 Jún 2020 Ministerstvo školstva, vedy,
výskumu a športu SR

− 4.4 Podporíme digitalizáciu poskytovania sociálnych služieb
Digitálny vek ponúka sociálne znevýhodneným, ťažko zdravotne postihnutým a odkázaným občanom
nové dostupné možnosti pre zlepšenie ich každodenných životov. Nové technológie dokážu zefektívniť
a skvalitniť život nielen sociálne a zdravotne znevýhodneným a odkázaným občanom, ale aj ich
rodinným príslušníkom. Ide o tzv. deinštitucionalizáciu poskytovania sociálnych služieb, čiže
vytvorenie a zabezpečenie podmienok pre nezávislý a slobodný život všetkých občanov odkázaných na
pomoc spoločnosti v prirodzenom sociálnom prostredí komunity. Základná myšlienka preto je, aby títo
občania boli čo najdlhšie v domácom prostredí v blízkosti rodiny a práve digitálne inovácie toto môžu
zabezpečiť. Ide napr. o technológie asistovaného žitia, ktoré budú udržateľné vďaka efektívnej a úzkej

7
Scale-up Europe: A Manifesto for Change and Empowerment in the Digital Age
http://scaleupeuropemanifesto.eu/

27
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
spolupráci verejného, súkromného a neziskového sektora, ako aj iné alternatívne formy založené na
báze digitálnych služieb.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Potrebné začať prípravu. Január 2020 December 2021 Ministerstvo práce,
sociálnych vecí a rodiny SR
v spolupráci s ÚPPVII
a Ministerstvom
zdravotníctva SR

Organizácia – inovačné laby:
Nové inovatívne riešenie na podporu budovania digitálnej ekonomiky a konkurencieschopnosti
slovenských malých a stredných podnikateľov sa budú testovať prostredníctvom laboratórií pre
vytvorenie inovačnej kapacity a nových biznis-modelov.

− 4.5 Podporíme nové biznis-modely v digitálnej ekonomike a vytvoríme investičný fond na
riešenie prioritných problémov
Cez nové biznis modely je možné dostať vytvorené technológie do praxe a presadiť ich používanie.
V prípade, že technológia existuje, častým dôvodom neúspechu býva najmä nesúlad legislatívy
a regulačného rámca s možnosťami tejto technológie a príliš malý trh. Aby riešenia boli vitálne, je
potrebné, aby ich bolo možné ponúkať v rámci celého digitálneho jednotného trhu. Budeme sa preto
venovať snahe systematicky umožniť nové biznis modely v prioritných témach (ako doprava, logistika,
zdravotníctvo a neskôr školstvo, finančné služby). Znamená to vytváranie „regulačných sendboxov“,
zavádzanie „future-proof regulácií“ a redizajn povoľovania pre potreby digitálnej doby. Slovensko
môže slúžiť ako inkubátor nových možností s víziou expanzie do celej EÚ.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Potrebné začať prípravu, je ju Január 2020 December 2021 ÚPPVII
možné financovať z OP EVS

− 4.6 Podporíme inovačnú kapacitu SME a zavádzanie riešení postavených na umelej
inteligencii v praxi
Podniky a inštitúcie musia mať prístup k najlepšiemu know-how a infraštruktúre pre aplikáciu riešení
umelej inteligencie do svojej praxe. Vzniknuté centrum digitálnych inovácií preto pomôže spájať dopyt
a ponuku a bude šíriť informácie o použití nových riešení v digitálnej ekonomike. Preskúmame
možnosť využiť inovačné poukazy na implementáciu AI riešení v malých a stredných podnikoch.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Potrebné začať prípravu. Júl 2019 Jún 2020 ÚPPVII v spolupráci
s Ministerstvom hospodárstva
SR

Projekty:
Zabezpečenie kvalitného ekosystémue pre využívanie inovácií je kľúčové pre získanie všeobecnej
dôvery v nové technológie a pre ich úspešné používanie v hospodárstve a spoločnosti.

28
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
− 4.7 Zriadime Digitálny inovačný hub
Slovensko je jednou z posledných štyroch členských krajín Európskje únie (spolu s Bulharskom,
Rumunskom a Maltou), ktoré nemajú operujúci digitálny inovačný hub. Aj napriek tomu, že dva
slovenské digitálne inovačné huby sú už v procese prípravy, je alarmujúce, že u nás doteraz nefunguje
ani jeden hub, na rozdiel od iných členských krajín EÚ, kde funguje už niekoľko desiatok hubov ( napr.
v Španielsku funguje 43 hubov a ďalších 19 sa pripravuje, v Nemecku 23 hubov a ďalších 25 je
v procese prípravy a v Taliansku 21 a 16 sa pripravuje; čo sa týka krajín V4, v Českej republike fungujú
3 huby, v Maďarsku 2 a ďalšie 2 sú v príprave a 4 huby operujú už aj v Poľsku, pričom až 7 ďalších sa
zakladá.)
Pritom práve digitálne inovačné huby poskytujú jedinečnú príležitosť pre zabezpečenie širokého
využívania digitálnych technológií v hospodárstve a spoločnosti. Huby fungujú ako one-stop shopy,
v rámci ktorých podniky, predovšetkým malí a strední podnikatelia, ako aj entity verejného sektora
získavajú prístup k využívaniu umelej inteligencie, superpočítačov a iným digitálnym technológiám,
s cieľom zlepšiť ich fungovanie a konkurencieschopnosť v digitálnej dobe.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Dva digitálne inovačné huby Júl 2019 December 2019 Ministerstvom hospodárstva
sú v procese prípravy. SR v spolupráci s ÚPPVII

− 4.8 Vytvoríme Centrum excelencie pre výskum umelej inteligencie
Identifikujú sa vhodné oblasti, v ktorých je vhodné využiť na rozhodovanie umelú inteligenciu, aby bolo
možné presne vymedziť kompetencie umelej inteligencie, jej limity ako aj morálne aspekty a otázku
zodpovednosti a práv. Európska komisia plánuje v roku 2020 financovať sieť európskych centier
excelencie 50 miliónmi EUR prostredníctvom programu Horizont 2020 a práve do tejto siete sa plánuje
Slovensko zapojiť. Vytvoria sa viaceré testovacie inovačné laby tzv. „Living Labs“, akým bude
napríklad vyššie spomenutá dráha alebo inteligentné mestečko, kde sa bude testovať spolu
s akademickým sektorom využívanie umelej inteligencie v praxi, napríklad pri riadení dopravných
prostriedkov, dronov a dopravy, a vplyvy na reguláciu. Slovensko tak prispeje k celkovej diskusii
o vhodnom regulačnom rámci pre digitálnu ekonomiku.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Potrebné začať prípravu, je ju Júl 2019 September 2021 ÚPPVII
možné financovať z OP EVS.

− 4.9 Pripravíme pilotný projekt inteligentného mestečka s pokrytím 5G a s pilotnými
riešeniami internetu vecí
Slovenské mestá sa potrebujú stať koherentným celkom – platformou, pomocou ktorej budú prepájať
potreby svojich občanov s poskytovateľmi riešení. V tomto smere je dôležitým krokom organizačná a
technologická integrácia miest tak, aby došlo k zlepšeniu existujúcich služieb a rozvoju nových „smart“
služieb. Transparentnosť, angažovanosť verejnosti a iných zainteresovaných strán, riadenie výkonnosti
a efektívne využívanie zdrojov sa stanú kľúčovými charakteristikami úspešných miest budúcnosti.
Myšlienka v pozadí tejto aktivity predstavuje uskutočnenie potrebných krokov pre naštartovanie
udržateľného rozvoja miestnej samosprávy prostredníctvom konkrétnych opatrení a riešení, ktoré
prinesú aj prvé „hmatateľné“ výsledky. Identifikuje sa preto vhodné mesto, ktoré by boli ochotní
telekomunikační operátori pokryť sieťou 5G v testovacej prevádzke. V tomto meste sa potom budú
skúšať autonómne autá, inteligentné systémy na riadenie dopravy a ďalšie riešenia založené na internete
vecí, ktoré zvyšujú kvalitu života občanov a bezpečnosť a zlepšujú životné prostredie. Cieľom bude
preukázať, že tieto technologické riešenia majú potenciál zvyšovať kvalitu života v mestách a že sú
udržateľné. Očakáva sa, že sa takouto aktivitou prispeje ku komerčnému nasadzovaniu týchto
inovatívnych riešení po celej krajine.

29
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Riešenie ešte nie je Január 2020 December 2021 ÚPPVII
identifikované

30
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
1.2.3 Autonómna automobilita

Predstavenie témy
Téma autonómnej dopravy je momentálne vzhľadom na akcelerujúce problémy s plynulosťou dopravy
na Slovensku horúcou témou a na odštartovanie prípravnej fázy procesu samotného testovania chýba už
len niekoľko krokov, keďže Národný projekt „Zlepšenie verejných politík v oblasti dopravy, inovačnej
kapacity v doprave a podpora partnerstva v zavádzaní inteligentnej mobility” bol schválený a je
pripravený na samotnú realizáciu v partnerstve Ministerstva dopravy a výstavby SR a Úrad
podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu.
Je známe, že Slovensko patrí medzi svetových lídrov vo výrobe automobilov. Vo svetovom rebríčku
krajine patrí prvé miesto s produkciou 192 áut na tisíc obyvateľov a v rebríčku produkcie áut v
absolútnom vyjadrení patrí Slovensku dvadsiate miesto s produkciou tesne nad 1 miliónom áut ročne.
Slovensko však s ohľadom na priemyselnú revolúciu 4.0 potrebuje byť lídrom nielen vo výrobe, ale aj
v inováciách v doprave. Zavedenie politík inteligentnej dopravy predstavuje veľkú príležitosť pre
Slovensko pre vybudovanie nových podnikov venujúcim sa inováciám a aktivitám s pridanou hodnotu.
Je preto veľmi žiadúce a efektívne, aby testovanie autonómnych a prepojených vozidiel prebiehalo
priamo na území Slovenska.
Slovensko má taktiež pre testovanie autonómnej dopravy jedinečný testovací potenciál. Aj napriek
tomu, že testovacie dráhy už existujú v susedných krajinách aj inde, testovacia mapa je ešte relatívne
riedka. Navyše, testovanie autonómnych vozidiel v Európe, vrátane krajín ako Nemecko či Veľká
Británia, prebieha naďalej vo všeobecnej škále veľmi pomaly. Hlavným dôvodom pomalšieho
testovacieho tempa a väčšieho počtu regulácií je vyšší dôraz na bezpečnosť s cieľom vyvarovať sa
možných zlyhaní či nehôd autonómnych vozidiel, ku ktorým došlo napr. v USA. Tento fakt zlepšuje
súčasnú nepriaznivú štartovaciu pozíciu Slovenska na poli autonómneho testovania.
Jedinečný potenciál Slovenska v oblasti testovania oproti susedným krajinám ako Česko, Maďarsko,
Poľsko a Rakúsko tkvie vo niekoľkých faktoroch:
1. Po prvé, Slovensko disponuje unikátnou geografickou polohou, keďže má spoločné hranice so
všetkými ostatnými krajinami Vyšehradskej štvorky, ako i s Rakúskom. Hlavné mesto krajiny má
tiež jedinečnú polohu, keďže sa geograficky nachádza veľmi blízko k metropolám Viedeň,
Budapešť a Praha. Žiadne iná krajina V4 nedisponuje rovnakým potenciálom, keďže práve
autonómne prepájania stredoeurópskych hlavných miest je obrovským investičným lákadlom do
blízkej budúcnosti. Takže vzhľadom na svoju unikátnu polohu môže na Slovensku vzniknúť
testovacia dráha spájajúca Bratislavu s Českou republikou, Rakúskom či Maďarskom.
2. Po druhé, Slovensko je pôsobiskom štyroch veľkých automobiliek – KIA, Peugeot, Jaguar
a Wolkswagen – pričom sa do budúcnosti predpokladá príchod ďalších. Žiadny zo susedných
štátov nedisponuje takou koncentráciou technologického know-how a inovácií v automobilovej
výrobe ako práve Slovensko.
3. Po tretie, Slovensko disponuje jedinečnou technologickou infraštruktúrou, keďže je momentálnym
svetovým lídrom v produkcií áut na obyvateľa i v celkovom objeme produkcie áut ročne a je
pôsobiskom viacerých inovatívnych technologických spoločností a start-upov.

Ambícia
Slovensko sa chce stať lídrom pre testovanie autonómnych vozidiel a nových prvkov v regióne V4
v rámci nasledujúcich troch rokov. Znamená to, že potrebujeme dostatočnú infraštruktúru, ale najmä
komplexný systém pre podporu realizácie testov a fungujúci ekosystém verejných, súkromných
a akademických inštitúcií.
Slovensko sa stane krajinou, v ktorej bude možné skúšať nové biznis modely v doprave. Cieľom je, aby
na Slovensku vznikali služby postavené na spracovaní dát dopravy, aby bol priestor pre skúšanie nových
platforiem
Dopravné politiky budeme navrhovať a dopravné problémy budeme riešiť na základe spracovania dát.

31
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
Náš prístup
− Snaha vytvoriť ekosystém partnerov, ktorý budú schopný zabezpečovať jednotlivé úlohy
v testovaní a zavádzaní autonómnej dopravy,
− Dôraz na inovácie v reguláciách, ktoré umožní inovatívnym spoločnostiam prinášať nové riešenia,
najmä v oblasti dopravných platforiem,
− Dôraz na zabezpečenie dostatočných dát, najmä presných mapových podkladov,
− Testovanie a budovanie infraštruktúry ako súčasť národného výskumu a vývoja.

Koncepcie, politiky a legislatíva:
Vytvorenie podmienok pre efektívne a úspešné testovanie autonómnych vozidiel si v prvom rade
vyžaduje jasnú stratégiu rozvoja inteligentnej dopravy na Slovensku, ktorá momentálne absentuje. Bude
tak možné nasmerovať energiu v sektore vhodným smerom. Zavedenie testovania autonómnych
vozidiel do praxe si rovnako vyžaduje i dôkladnú a efektívnu prípravu súvisiacej legislatívy, a to
konkrétne:

− 5.1 Prijmeme národnú Stratégiu pre inteligentnú mobilitu
Stratégia zadefinuje priority a obsah verejnej politiky v oblasti inteligentnej mobility. Určí sa spôsob
budovania ITS v SR s dôrazom na strategické uchopenie témy testovania autonómnych vozidiel a
sofistikovaných dopravných služieb. Stratégia bude predložená Vláde SR. Dokument definuje, ako
vytvoriť funkčné inovačné partnerstvo so súkromným sektorom – to znamená, ako podporiť
podnikateľské subjekty inovovať v spolupráci s verejným sektorom aj v riskantnejších oblastiach.
Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Momentálne sa pripravuje Júl 2019 Marec 2020 Ministerstvo dopravy
národný projekt „Zlepšenie a výstavby SR
verejných politík v oblasti
dopravy, inovačnej kapacity v
doprave a podpora partnerstva
v zavádzaní inteligentnej
mobility“ z OP EVS, má už
schválny zámer národného
projektu

− 5.2 Navrhneme koncept inovačného partnerstva PPP pre riešenia inteligentnej mobility
Pripraví sa metodológia a postupy inovačného partnerstva, na základe ktorých bude možné podporiť
realizovanie testovacích prostredí a testovacích scenárov.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Momentálne sa pripravuje Júl 2019 Marec 2020 ÚPPVII
národný projekt „Zlepšenie
verejných politík v oblasti
dopravy, inovačnej kapacity v
doprave a podpora partnerstva
v zavádzaní inteligentnej
mobility“ z OP EVS, má už
schválny zámer národného
projektu

32
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
− 5.3 Navrhneme Akčný plán nasadenia inteligentnej mobility Slovenskej republiky
Akčný plán má byť pretavením Stratégie pre inteligentnú mobilitu do plánu formou definície
konkrétnych krokov, vrátane podpory jeho schvaľovania, komunikácie a prezentácie. Akčný plán bude
obsahovať štandardizovaný zoznam úloh pomocou SMART metodiky, t.j. všetky úlohy budú jasne
popísané, vrátane ich vlastníka, cieľového dátumu, spôsobu kontroly a overenia výsledku a pod.
Akčný plán a určenie priorít zjednoduší a zefektívni zadelenie potrebných aktivít a činností s ohľadom
na najdôležitejšie priority a následne poskytne základný rámec na finančnú alokáciu pre tieto aktivity.
Akčný plán a zoznam úloh bude reflektovať medzinárodné záväzky SR a strategické materiály na úrovni
EK aj SR, vrátane určenia zodpovednosti a potrebnej kooperácie.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Momentálne sa pripravuje September Marec 2020 Ministerstvo dopravy
národný projekt „Zlepšenie 2019 a výstavby SR
verejných politík v oblasti
dopravy, inovačnej kapacity v
doprave a podpora partnerstva
v zavádzaní inteligentnej
mobility“ z OP EVS, má už
schválny zámer národného
projektu

− 5.4 Pripravíme legislatívy pre testovanie autonómnych vozidiel a prevádzku autonómnych
vozidiel
Navrhnú sa rámce potrebných legislatívnych zmien a ďalšie potrebné podklady pre prijatie legislatívy
v dotknutých a relevantných oblastiach a stanoví sa presný harmonogram predmetných legislatívnych
zmien.
Pripraví sa legislatíva pre oblasti prepojených a autonómnych vozidiel, inteligentných dopravných
systémov a príbuzných tém.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Momentálne sa pripravuje Júl 2019 Jún 2020 Ministerstvo dopravy
národný projekt „Zlepšenie a výstavby SR
verejných politík v oblasti
dopravy, inovačnej kapacity v
doprave a podpora partnerstva
v zavádzaní inteligentnej
mobility“ z OP EVS, má už
schválený zámer národného
projektu

− 5.5 Zriadime „Regulačný sandbox“ pre inteligentnú mobilitu
Tzv. Regulačný sandbox predstavuje pilotné riešenie vysoko inovatívneho a reakčného stupňa
regulácie. Pôjde o procesné a organizačné vymedzenie inovatívneho change manažmentu za účelom
tvorby testovacích prostredí formou sandboxov a ich flexibilného prispôsobovania sa inováciám. Ide
teda o mechanizmus na vytváranie efektívnych regulácií, ktoré zároveň udržujú rýchle tempo s neustále
vyvíjanými inováciami
V tomto procese sa vytvoria pravidlá, nástroje a procesy Regulačného sandboxu pre inteligentnú
mobilitu, ktoré prinesú nástroje lepšej regulácie do oblasti dopravy a experimentovanie s novým
nastavením pravidiel. Regulačný sandbox tak bude slúžiť inštitúciám a subjektom štátnej správy pri
nastavovaní samotných pravidiel, procesov a nástrojov regulácií.

33
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Momentálne sa pripravuje September December 2021 Ministerstvo dopravy
národný projekt „Zlepšenie 2019 a výstavby SR
verejných politík v oblasti
dopravy, inovačnej kapacity v
doprave a podpora partnerstva
v zavádzaní inteligentnej
mobility“ z OP EVS, má už
schválny zámer národného
projektu

Organizácia – inovačné laby:
Po vytvorení koncepcie a po legislatívnej príprave je veľmi dôležitým krokom smerom k úspešnému
zavedeniu testovania autonómnej dopravy zriadenie unikátnej platformy pre inteligentnú mobilitu, ktorá
bude základnou entitou pre zastrešovanie a koordinovanie samotného testovania a pre neskoršie
zavádzanie inovácií v doprave:

− 5.6 Zriadime platformu pre inteligentnú mobilitu ako „Smart mobility lab“
Smart mobility lab bude slúžiť ako modelová platforma pre koordináciu, implementáciu
a demonštráciu inovatívnych riešení pre inteligentnú dopravu, ktorá bude vedcom poskytovať možnosť
experimentovať a testovať inovácie pre autonómnu dopravu predtým, ako budú môcť byť
implementované do skutočných vozidiel a skutočnej premávky. Vedci tak budú v Smart mobility labe
vyvíjať a testovať inteligentné dopravné riešenia v simulovaných dopravných situáciách s autonómnymi
modelovými vozidlami, bezdrôtovou komunikačnou sieťou a polohovacím systémom založeným na
infračervených kamerách. Pre vybranú lokalitu budú podľa záujmu vedcov a podnikov dostupné
vysokopresné mapové podklady pre testovanie autonómnej mobility. Smart mobility lab je tak priestor
pre testovanie dopravných riešení (blízkej) budúcnosti.
Platforma bude navrhovať inovácie v oblasti dopravy, koordinovať zavádzanie inovácií a nastavovať
princípy a pravidlá fungovania ekosystému pre podporu a škálovanie inovácií. Rovnako bude vytvárať
podmienky a umožňovať vznik inovačných partnerstiev verejného, súkromného a akademického
sektora pre podporu inovácií v doprave.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Momentálne sa pripravuje Júl 2019 December 2019 Ministerstvo dopravy
národný projekt „Zlepšenie a výstavby SR v spolupráci s
verejných politík v oblasti ÚPPVII
dopravy, inovačnej kapacity v
doprave a podpora partnerstva
v zavádzaní inteligentnej
mobility“ z OP EVS, má už
schválny zámer národného
projektu

Projekty:
Zavedenie testovania autonómnych vozidiel okrem už opísaných procesných krokov ďalej vyžaduje
ďalšie nevyhnutné podporné procesy pre vytvorenie celkovej infraštruktúry testovania autonómnych
vozidiel. Tieto procesy budú realizované formou nasledujúcich projektov:

34
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
− 5.7 Vybudujeme inštitúcie pre podporu testovania autonómnych vozidiel
Zavedieme tzv. „One stop shop“ pre riešenie testovania autonómnych vozidiel a pre testovanie riešení
inteligentnej mobility. Ide o miesto, kde budú sústredené informácie pre aktívnu podporu cieľových
skupín. To znamená, že inovatívny subjekt získa informácie o štandardoch, metodikách, legislatíve,
formách testovania ako aj o forme disponibilnej finančnej pomoci na jednom mieste. Nastavíme
vydávanie licencií pre prepojené a autonómne vozidlá (ktoré môžu byť buď v štádiu pred komerčným
uvedením na trh alebo ako plne licencované vozidlá pre bežnú prevádzku). Preskúmame možnosti
zriadenia Národného operátora pre testovanie autonómnych vozidiel, ktorý bude garantovať a
koordinovať výkon testov v rámci one stop shopu.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Momentálne sa pripravuje Január 2020 Marec 2020 Ministerstvo dopravy
národný projekt „Zlepšenie a výstavby SR
verejných politík v oblasti
dopravy, inovačnej kapacity v
doprave a podpora partnerstva
v zavádzaní inteligentnej
mobility“ z OP EVS, má už
schválny zámer národného
projektu

− 5.8 Zavedieme do praxe vybrané inovačné koncepty v doprave v pilotnom rozsahu, tzv. Proof
of Concept
Opatrenie bude v prvom kroku pozostávať z pilotného testovania – tzv. Proof of Concept – vybraných
inovácii v oblasti smart mobility za účelom získania poznatkov, nevyhnutných pre budúce nastavenie
podporných finančných mechanizmov pre realizáciu projektov v oblasti smart mobility. V druhom
kroku sa pristúpi k samotnému zavádzaniu vybraných inovačných konceptov v doprave do praxe. Tieto
pilotné testovania a zavádzania inovačných konceptov budú mať obmedzenú časovú i priestorovú
pôsobnosť, pôjde napríklad o testovanie niektorých aspektov prepojených a autonómnych vozidiel,
koncept smart križovatky či využitie inovatívnych nástrojov pre zber dopravných informácii. Medzi
možné oblasti testov ako Proof of Concepts zaraďujeme napríklad použitie presnejších máp, resp.
viacero druhov máp na území testu a vyhodnotenie ich vhodnosti pre aplikáciu na území SR, otestovanie
cezhraničnej automatizovanej výmeny prevádzkových informácií pri prejazde auta napr. z ČR do SR,
spracovanie dát z áut s vyššou mierou autonómie v riadení a ich použitie pre inteligentné dopravné
systémy napr. v rámci koncepcie SmartCity, alebo pre kontinuálne vylepšovanie mapových podkladov,
a podobne.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Riešenie ešte nie je Január 2020 September 2021 Ministerstvo dopravy
identifikované a výstavby SR

35
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
1.2.4 Inovácie vo finančníctve (FinTech)

Predstavenie témy
Inovácie a vedecko-technický pokrok sa v čoraz väčšej miere prejavujú aj v oblasti finančných služieb.
Môžeme konštatovať, že využívanie technologicky pokročilých postupov a systémov od základov mení
poskytovanie finančných služieb tak zo strany finančných inštitúcií, ako ja koncových užívateľov. Hoci
technológie prenikajú do oblasti finančného trhu po celé desaťročia, miera, akou menia finančný trh
v súčasnosti je výnimočná. V priebehu niekoľkých rokov sa môže zmeniť spôsob využívania a najmä
poskytovania produktov a služieb bánk, poisťovní alebo obchodníkov s cennými papiermi. Rýchlosť a
intenzita technologického vývoja v oblasti FinTech je sprevádzaná vznikom podnikateľských modelov,
ktorých obsah a rozsah nie je v platnom legislatívnom rámci jednoznačne vymedzený. To sú aj dôvody
prečo sa musia inštitúcie zaoberajúce sa reguláciou a výkonom dohľadu nad finančným trhom touto
problematikou začať zaoberať tak, aby bola zabezpečená stabilita finančného sektora a primeraná
ochrana finančných spotrebiteľov a bolo možné využiť vysoký potenciál pridanej hodnoty nových
technológií pre reálnu ekonomiku.
Už v súčasnosti sa tento potenciál snažia využívať novovznikajúce spoločnosti, ale aj existujúce
finančné inštitúcie zmenou svojich biznis modelov. Rovnako regióny a celé krajiny sa snažia vytvoriť
vhodné podmienky a priaznivé prostredie pre vznik a príchod takýchto inovatívnych spoločností.
FinTech ako ucelené odvetvie sa začína len tvoriť a preto je pre slovenskú ekonomiku dôležité venovať
sa podpore inovácií v tejto oblasti komplexne už pri jeho zrode. Slovensko má v tomto smere výnimočný
potenciál. Má vysoký podiel mladých ľudí na celkovom obyvateľstve. Tí sú navyše talentovaní
a kvalifikovaní. Dôkazom je rozrastajúci sa počet IT spoločností a IT klastrov a presadzovanie sa
slovenských spoločností na globálnom trhu. Slovensko je dlhodobo priestorom, v ktorom zahraničné
spoločnosti testujú svoje nové technológie. Ak k tomu pripočítame dobrú penetráciu internetového
pripojenia, vysoký podiel obyvateľstva využívajúceho finančné služby a ochotu skúšať inovácie je
Slovensko krajinou schopnou absorbovať, ale aj produkovať nové inovatívne produkty a služby a lákať
inovačné spoločnosti zo zahraničia.

Ambícia
Slovensko má potenciál stať sa regionálnym lídrom v oblasti finančných inovácií. Našou ambíciou je
vytvorenie prostredia, ktoré bude podporovať slovenské ako aj zahraničné inovatívne spoločnosti.
Prostriedkom na jej dosiahnutie je nastavenie vhodného regulačného rámca, vytvorenie stimulujúceho
prostredia, v ktorom sa účastníci trhu stretávajú s regulátormi v otvorenej diskusií a zároveň diskutujú
navzájom, čo podporuje výmenu skúseností a informácií a podporuje inovatívne spoločnosti pri
zavádzaní inovatívnych riešení, služieb a produktov finančného trhu do bežnej praxe.
Podporou vzdelávania v oblasti inovácií a informovaním o najnovších trendoch, či už v rámci
špecializovaných platforiem (Centrum pre finančné inovácie) alebo prostredníctvom inováciám
venovaných podujatí, sa zároveň podporujeme inovatívny spôsob myslenia medzi podnikateľmi ako aj
širokou verejnosťou.
Už v súčasnosti je možné pozorovať trend otvorenosti voči finančným inováciám a ich využívaniu na
každodennej báze. Klienti dokonca sami nové technológie vyhľadávajú a požadujú ich od svojich bánk
alebo poisťovní. Naším cieľom je umožniť finančným inštitúciám zameriavať sa na pokrokové postupy,
odstrániť nežiadúce prekážky pri ich zavádzaní a pri zachovaní vysokej úrovne ochrany slovenského
finančného trhu umožniť jeho prechod do digitalizovanej budúcnosti.

Náš prístup
Vybranými opatreniami nastaviť fungovanie regulačného prostredia, v ktorom bude v úzkej interakcii
spolupracovať verejná správa, orgány dohľadu ako aj subjekty trhu. Zároveň poskytnúť možnosť
participácie na tomto procese širokej verejnosti a akademickej obci. Vývoj v oblasti finančných inovácií
a vedecko-technický pokrok postupuje veľkou rýchlosťou a preto je nevyhnutné, aby orgány
vytvárajúce reguláciu a dohliadajúce nad jej uplatňovaním boli v priamom kontakte s trhovými

36
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
subjektmi a inovatívnymi spoločnosťami. Len týmto spôsobom je možné dynamicky reagovať na nové
výzvy a nové podnety v rámci rýchlo sa rozvíjajúceho prostredia.

Koncepcie, politiky a legislatíva:
Inovácie vo finančnom sektore môžeme reálne a systematicky podporovať len prostredníctvom
efektívneho fungovania regulačného prostredia a nastavením vhodných koncepčných rámcov.

− 6.1 Zanalyzujeme prínosy a možné využitie konceptu regulačného sandboxu finančných
inovácií
Sandbox je koncepčne pokračovaním projektu inovačného hubu a to v štádiu po udelení licencie
finančnej inštitúcií, ale pred plným nasadením produktu alebo služby do používania. V zahraničí býva
tento koncept nazývaný aj ako „hand-held regulation“. Hlavnou zložkou a predpokladom pre regulačný
sandbox je zadefinovanie podmienok pre obmedzené nasadenie alebo testovanie inovatívneho riešenia
v praxi na malej vzorke užívateľov alebo obmedzenom sete dát. V tomto režime si je subjekt schopný
otestovať navrhované riešenie a v úzkej spolupráci s orgánom dohľadu doladiť jeho budúce používanie
v súlade s existujúcimi regulačnými podmienkami. Koncept zároveň poskytuje orgánom dohľadu
a regulátorom dodatočné informácie o implikáciách a vplyvoch technologického riešenia a umožňuje
proaktívne identifikovať a odstrániť možné riziká. Záverom analýzy bude rozhodnutie o vhodnosti
konceptu regulačného sandboxu v podmienkach slovenského finančného trhu a jeho následné spustenie
alebo nahradenie iným vhodným konceptom (rozšírenie pôsobnosti inovačného hubu alebo využívanie
podmienených povolení).

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovední:
V príprave Júl 2019 December 2020 Ministerstvo financií SR
v spolupráci s Národnou
bankou Slovenska (NBS)

− 6.2 Zanalyzujeme potreby regulácie crowdfundingu
Crowdfunding je prvou väčšou oblasťou odvetvia tzv. alternatívneho financovania, ktorému sa v rámci
finančných inovácií spolu s Národnou bankou Slovenska chceme venovať. Dôvodom je rozvoj tohto
odvetvia v predchádzajúcich rokoch na Slovensku a to vo svojej investičnej zložke (crowdinvesting),
tak aj v zložke požičiavania (crowdlending/peer-to-peer lending) a z toho prameniaca potreba primerane
posúdiť, nakoľko je potrebná a vhodná rámcová regulácia na stabilné fungovanie finančného trhu.
Neregulované prostredie môže byť rizikové pre investorov, ktorí do cowdfundingových platforiem
investujú ako aj pre ich klientov, ktorý ich prostredníctvom získavajú financie na projekty alebo pre
bežnú spotrebu. Regulácia v istej forme by mohla byť vhodná aj z dôvodu predchádzania neželaným
situáciám z minulosti v oblasti mimo bankového požičiavania, kedy absencia regulačného rámca
ohrozovala konečných klientov z dôvodu často nekalých praktík poskytovateľmi finančných
prostriedkov. Výsledkom analýzy by mal byť podklad pre rozhodnutie o rámcovej regulácií odvetvia
crowdfundingu alebo záver, že odvetvie nie je potrebné regulovať ako súčasť finančného trhu, ale bude
postačujúce len sprehľadnenie existujúceho platného právneho rámca pre väčšiu istotu a ochranu
používateľov ako aj investorov tohto odvetvia.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovední:
V príprave Júl 2019 December 2019 Ministerstvo financií SR
v spolupráci s Národnou
bankou Slovenska (NBS)

37
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
− 6.3 Zanalyzujeme možnosť využiteľnosti tokenizácie aktív
Tokenizácia aktív je novodobý trend na finančnom a nefinančnom trhu vo svete, ktorým sa v posledných
rokoch podarilo vytvoriť nový a rastúci kanál na prílev finančných prostriedkov do reálnej ekonomiky.
Odhad rastu hovorí o 9 miliardách USD v roku 2017 v oblasti tokenizácie (Initial Coin Offering) a 14,2
miliardy USD len v prvom kvartály 2018. Je pritom potrebné povedať, že pôvodné smerovanie investícií
do softvérového segmentu sa mení a tokenizácia, ako možnosť monetizovania podnikania, sa otvára aj
iným odvetviam výroby tovarov a poskytovania služieb. Reguláciu tohto odvetvia v určitej forme už
v súčasnosti majú Švajčiarsko, Estónsko a Malta. Francúzsko reguláciu intenzívne pripravuje. Úlohou
analýzy bude detailne preskúmať možné prínosy pre otvorenie ďalšieho kanála alternatívneho
financovania reálnej ekonomiky a zároveň identifikovať možné riziká (podvody, ochrany pred
legalizáciou) a navrhnúť opatrenia na ich riadenie a predchádzanie. Záverom analýzy by mal byť
ucelený informačný základ na zodpovedné rozhodnutie o možnosti regulovania odvetvia tokenizácie
v podmienkach slovenského právneho poriadku.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
V príprave Júl 2019 Jún 2020 Ministerstvo financií SR

Organizácia – inovačné laby:
Musíme poskytovať podrobnejšie a zrozumiteľné informácie záujemcom o podnikanie a zavádzanie
inovatívnych produktov a služieb na slovenský finančný trh.

− 6.4 Posilníme činnosti Centra finančných inovácií
Vytvorenie platformy pre diskusiu MF SR, NBS ako aj iných ústredných orgánov štátnej správy
a účastníkov trhu o najnovších trendoch a potrebách pri zavádzaní finančných inovácií. Centrum pre
finančné inovácie vzniklo v roku 2018 ako pracovná skupina MF SR a jeho práca sa delí na viacero
úrovní horizontálne – všeobecná platforma a jednotlivé pracovné skupiny ku konkrétnym oblastiam
finančných inovácií a vertikálne na slovenskú a európsku vetvu. Všeobecná skupina sa stretáva raz
kvartálne a témou jej diskusií je všeobecný vývoj v oblasti FinTech na slovenskej, európskej ako aj
svetovej úrovni. Zároveň identifikuje témy a okruhy pre prácu dedikovaných pracovných skupín. Tie sa
schádzajú podľa potreby s konkrétnym zadaním, napr. analýza regulácie crowdfundingu. Úlohy tohto
akčného plánu v oblasti FinTech sú diskutované a pripravované v úzkej spolupráci so zainteresovanými
subjektmi práve prostredníctvom pracovných skupín Centra pre finančné inovácie. V európskej
dimenzii práce centrum prostredníctvom Finančnej jednotky Stáleho zastúpenia SR pri Európskej únií
diskutuje s partnermi z európskych inštitúcií a iných členských štátov o spoločných témach v oblasti
FinTech a všeobecnejšie v oblasti zavádzania inovácií. Práca centra je kontinuálna a bude prebiehať tak,
aby pokrývala inovácie v oblasti finančného trhu, ktoré sú známe v súčasnosti alebo ktorých uplatnenie
prinesie najbližší vývoj.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovední:
Zavedené Január 2018 Kontinuálne Ministerstvo financií SR

38
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII

1.3 Zlepšíme schopnosti verejnej správy využívať dáta a
inovácie

Predstavenie tém
Priorita „Zlepšíme schopnosti verejnej správy využívať dáta a inovácie“ pozostáva z dvoch podtém:
1.3.1 Dáta vo verejnej správe
1.3.2 Inovácie vo verejnej správe

Spustime implementáciu konceptu „Data-driven state“: Zámer si vyžaduje výrazne zlepšenie
využívania a spracovania údajov na analytické účely inštitúciami verejnej správy aby verejná správa
dokázala poskytovať kvalitné služby a štát bude prijímať rozhodnutia na základe najlepších znalostí,
ktoré sú k dispozícii. Naše inštitúcie musia vedieť, ako reálne používať údaje a tiež, aby rozhodovanie
na základe údajov bolo možné. Takáto zmena fungovania verejnej správy si vyžaduje realizáciu krokov
na všetkých úrovniach verejnej správy, predpokladaná zmena si vyžaduje politickú podporu a výrazné
technické kapacity. Iniciatíva bude centrálne koordinovaná Dátovou kanceláriou verejnej správy, ktorá
vzniká na ÚPVVII. Centrálne sa navrhnú rámce, skutočné zmeny inštitúcii je však možné realizovať na
lokálnej úrovni, preto v rámci OPII vznikne priestor pre realizáciu transformačných projektov,
podporených technológiami, ako je umelá inteligencia alebo „blockchain“. V tejto snahe bude potom
možné pokračovať aj realizáciu projektov v rámci nového programu Digitálna Európa.
Verejná správa sa naučí inovovať: Výrazne skrátime čas potrebný na zavedenie inovácie do praxe.
Vo verejnej správe sa stane bežné, aby sa testovali pilotné riešenia a používali sa metódy inovačného
obstarávania. Inovačný cyklus IT riešení treba do roku 2021 znížiť pod jeden rok. Experimentovanie,
organizovanie súťaží a zapájanie malých a stredných podnikov sa stane štandardom, ako inštitúcie
verejnej správy fungujú. Zreformujeme preto princípy partnerstva s akademickým a súkromným
sektorom, je potrebné zjednodušiť. Navrhnú sa úpravy procesov obstarávania a zavádzanie princípov
vyššej transparentnosti, sústredenie sa na výsledky. Očakávame výraznú podpora experimentovania
s technológiami vo verejnej správe a celková zmena kultúry smerom k start-upovému mysleniu, alebo
presadenie konceptu „e-Government ako platforma“ do praxe, čo znamená, že inovácie verejných
služieb môžu zaujímavým spôsobom vytvárať aj tretie strany, súkromný sektor alebo neziskové
organizácie.

Prehľad opatrení
V oblasti zlepšenia schopností verejnej správy využívať dáta a inovácie sú definované nasledovné
opatrenia:

Tabuľka 8: Opatrenia krátkodobého horizontu pre dáta vo verejnej správe

DÁTA VO VEREJNEJ SPRÁVE

Spôsob
Opatrenie
realizácie

7.1 Navrhneme koncepciu pre Reguláciu 2.0
Koncepcie,
politiky a 7.2 Rozšírime a systematizujeme návrh verejných politík na základe dát
legislatíva
7.3 Zmodernizujeme fungovanie orgánov dozoru a dohľadu

39
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII

Organizácia
– Inovačné 7.4 Spustíme prvotné činnosti Dátovej kancelárie verejnej správy
laby

7.5 Vybudujeme konsolidovanú analytickú vrstvu a sprístupníme dôležité analytické nástroje pre
potreby inštitúcií verejnej správy

7.6 Vytvoríme systém pre zdieľanie priestorových informácií
Projekty
7.7 Implementujeme projekty pre lepšie využitie dát v inštitúciách verejnej správy (s využitím
metód umelej inteligencie)

7.8 Implementujeme pilotné projekty pre využitie „blockchain“ vo verejnej správe

Poznámka: Opatrenia, ktoré boli určené na implementáciu od júla 2019. t.j. ich implementácia začína v najskoršom možnom
termíne realizácie akčného plánu, sú vyznačené tyrkysovou farbou.

Tabuľka 9: Opatrenia krátkodobého horizontu pre inovácie vo verejnej správe

INOVÁCIE VO VEREJNEJ SPRÁVE

Spôsob
Opatrenie
realizácie

8.1 Zjednodušíme procesy verejného obstarávania

8.2 Každé ministerstvo si vytvorí svoju vlastnú sektorovú stratégiu pre AI a digitálnu
Koncepcie, transformáciu
politiky a
legislatíva 8.3 Navrhneme koncept inovačného partnerstva PPP

8.4 Zavedieme inovatívne verejné obstarávania do praxe prostredníctvom prípravy metodík,
podpory pri pilotných projektoch a osvety

8.5 Zriadime Inovačný lab vo verejnej správe
Organizácia
– Inovačné 8.6 Spustíme prvotné činnosti Inovačného labu pre behaviorálne inovácie (digitálnu Nudge unit)
laby
8.7 Zriadime Inovačný lab pre samosprávy a rozvoj územia

8.8 Vytvoríme platformu pre hľadanie inovatívnych riešení
Projekty
8.9 Umožníme nové príležitosti pre podnikanie a inovácie verejných služieb pomocou open API

Poznámka: Opatrenia, ktoré boli určené na implementáciu od júla 2019. t.j. ich implementácia začína v najskoršom možnom
termíne realizácie akčného plánu, sú vyznačené tyrkysovou farbou.

40
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
1.3.1 Dáta vo verejnej správe

Predstavenie témy
Prvou oblasťou, kde môžu nové inovácie vyplývajúce z dátovej ekonomiky mať reálny vplyv je práve
verejná správa. Verejná správa je tvorená štruktúrou inštitúcii, ktoré sa snažia vykonávať svoje poslanie
a pridelené funkcie v rámci jasných kompetencií, 21. storočie však stiera kedysi jasné hranice vďaka
novým vrstvám súvislostí, ktoré vznikajú v digitálnej dobe. Väčšinu inštitúcii verejnej správy je možné
výrazne modernizovať pomocou digitálnych technológií a lepšieho využitia údajov v rámci každej
funkcie. Vzniká priestor na zvýšenie efektivity pri šetrení zdrojov, najmä vďaka lepším schopnostiam
predikovať a plánovať. Znamená to, že inštitúcie sa lepšie prispôsobia súčasnému stavu, keď je
k dispozícii veľké množstvo dát o jednotlivých sektoroch hospodárstva a ľudskej činnosti, ale procesy
v inštitúciách sú stále nastavené na časy, keď bolo ťažké dostať sa k informáciám. Znamená to, že je
možné plánovať prechod od byrokratickej, na procedúry a povolenia orientovanej k organizácii viac
flexibilnej, agilnej a orientovanej na ciele.
Existujú tri základné dôvody, pre ktoré je možné byť optimistický, že v krátkodobom horizonte sa podarí
dosiahnuť výsledky:
1. Inštitúcie verejnej správy dnes nefungujú optimálne. Po pokuse o optimalizáciu procesov je
momentálne snaha o zlepšenie analytických a rozhodovacích schopností inštitúcii vďaka lepšiemu
využitiu dát považovaná za najlepší spôsob ako dosiahnuť zlepšenie a veľa reformných iniciatív,
ktoré sú pripravované v rámci OP EVS je orientovaných na zlepšenie využívania dát pri návrhu
politík.
2. Nové technológie postavené na využití dát priniesli výrazné úspechy v súkromnom sektore a
platformová ekonomika funguje. Hlavná otázka je, akým spôsobom dosiahnuť podobný úspech aj
vo verejnej správe. Existuje množstvo úspešných skúseností zo zahraničia, ktoré je možné
preniesť. Aj vďaka prepadu verejných investícii do IT za posledné 3 roky je možné sledovať
výraznú snahu IT sektora prichádzať s hodnotnými riešeniami.
3. Je v kompetencii a v moci verejnej správy iniciovať a riadiť predpokladanú transformáciu, čo
môže výrazne pomôcť aj ostatným sektorom ekonomiky, ktoré môžu byť inšpirované
navrhovanými inováciami a riešeniami.

Ambícia
Našou ambíciou je spustiť implementáciu konceptu „Data-driven state“ (štátu, ktorý funguje na základe
využívania dát) do praxe v podmienkach verejnej správy na Slovensku. Zámer si vyžaduje výrazne
zlepšenie využívania a spracovania údajov na analytické účely inštitúciami verejnej správy. Štát bude
prijímať rozhodnutia na základe najlepších znalostí, ktoré sú k dispozícii. Takáto transformácia si
vyžaduje okrem riadenia životného cyklu dát (pozri predchádzajúce kapitoly) aj zmenu spôsobu
rozhodovania v samotných procesoch, vrátane procesov, ktoré predstavujú výkon verejnej správy. Je
potrebné zabezpečiť, aby inštitúcie vedeli, ako reálne používať údaje a tiež, aby rozhodovanie na
základe údajov bolo možné (a kde sa dá i automatizované). Znamená to vytvorenie podmienok pre
maximálne využitie potenciálu, ktorý je možné vyťažiť z údajov. Znamená to tiež transformáciu
fungovania organizácií a procesov vo verejnej správe tak, aby boli tieto analýzy efektívne používané a
zároveň zverejňované vo vhodnej vizuálnej podobe pre verejnosť.

Náš prístup
Predpokladaná zmena fungovania verejnej správy si vyžaduje realizáciu krokov na všetkých úrovniach
verejnej správy. Predpokladaná zmena si vyžaduje politickú podporu a výrazné technické kapacity.
Navrhujeme preto kombináciu centrálnej koordinácie s realizáciou iniciatív a projektov na lokálnej
úrovni. Centrálna úroveň bude mať na starosti návrh potrebných konceptov a návodov: je potrebné
premyslieť, akým spôsobom bude dátovo orientovaný štát navrhovať politiky a regulácie a aké
mechanizmy použiť, aby bolo možné sledovať a monitorovať problémy, vývoj a efektivitu riešenia. Je
tiež potrebné vytvoriť organizáciu, ktorá zabezpečí šírenie najlepších skúseností a koordináciu využitia
technológií a realizáciu zmien. Iniciatíva bude centrálne koordinovaná takzvanou Dátovou kanceláriou

41
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
verejnej správy, ktorá vzniká na ÚPPVII. Centrálne tiež budú navrhované rámce, v rámci ktorých je
možné transformáciu vykonať, napríklad nový zákon o údajoch musí vyriešiť zdieľanie údajov
a používanie údajov vo verejnom záujme. Skutočné zmeny inštitúcii je možné realizovať na lokálnej
úrovni, preto v rámci OPII vznikne priestor pre realizáciu transformačných projektov, podporených
technológiami, ako je umelá inteligencia alebo „blockchain“. V tejto snahe bude potom možné
pokračovať aj realizáciu projektov v rámci nového programu Digitálna Európa.

Koncepcie, politiky a legislatíva:
Prvou úlohou je koncepčné premyslenie transformácie a vytvorenie návodu pre realizáciu reformy
jednotlivých inštitúcii. Základná funkcia štátu stanovovať pravidlá a dohliadať nad ich dodržiavaním
bude definovaná v koncepte regulácií 2.0. Následne bude premyslený spôsob fungovania orgánov
dohľadu a dozoru, aby dokázali pracovať s dátami, ktoré sú, alebo môžu byť k dispozícii. Politiky pre
jednotlivé oblasti verejnej správy budú čím viac navrhované na základe dát a posudzovania vhodných
alternatív.

− 7.1 Navrhneme koncepcie pre Reguláciu 2.0
Transformácia inštitúcií verejnej správy by mala sledovať takzvané princípy Regulácie 2.0. Ide o nový
prístup k výkonu verejnej správy, ktorého princípom je využívanie analytických údajov na podporu
rozhodovania (najmä použitie analýza rizík, odhaľovanie problémov a nesúladu s reguláciami v dátach
a podobne). Prístup vedie tiež postavený na dynamickej interpretácii opatrení na základe sledovania
dosahovanie cieľov regulácie (vyhodnocovanie na základe analýzy údajov regulovaného prostredia). V
optimalizovaných procesoch je príklon od udeľovania povolení k prevencii a predchádzaniu problémov.
Systém postavený na princípoch Regulácie 2.0 je tak otvorenejší, flexibilnejší a prináša nižšiu
administratívnu záťaž.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Na úlohe sa pracuje, Júl 2019 September 2019 ÚPPVII
momentálne sa začal
pripravovať príručka pre
Reguláciu 2.0

− 7.2 Rozšírime a systematizujeme návrh verejných politík na základe dát
Analytické jednotky, ktoré vznikli pri jednotlivých ministerstvách pomáhajú formovať politiky na
základe dát. Úlohou analytických útvarov je predovšetkým vytvárať komplexné analytické výstupy,
analyticky rozpracovávať navrhované opatrenia a odborné stanoviská, posudzovať vplyvy politík,
regulácií a legislatívnych rámcov, hodnotiť efektívnosť výdavkov, určovať zdroje neefektívnosti
a navrhovať riešenia na ich odstránenie, pripravovať návrhy politík a reforiem, hľadať riešenia na
podporu ekonomického rastu, zamestnanosti a výsledkov rezortných politík a zároveň spolupracovať
s analytickými útvarmi z iných rezortov. Navrhujeme tvorbu politík ďalej systematizovať a postupne
rozširovať zoznam politík, ktoré budú definované na základe údajov, najmä v prioritných oblastiach,
ako je doprava (riešenie problémov bezpečnosti a intenzity dopravy), zdravotníctvo (riešenie
optimalizácie siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zavádzanie nových liekov, koordinácia
politík zdravia) ale aj sociálne veci, trh práce, ochrana životného prostredia a finančné politiky. Pre
každú politiku by mal byť k dispozícii dátový model, jeho interpretácia a odkazy na zdroje dát.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Úloha je súčasťou aktivít Júl 2019 December 2021 ÚPPVII v spolupráci s
Dátovej kancelárie VS analytickými jednotkami na
jednotlivých rezortoch SR

42
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
− 7.3 Zmodernizujeme fungovanie orgánov dozoru a dohľadu
V rámci reformy verejnej správy orgány dozoru a dohľadu v rezorte ministerstva hospodárstva výrazne
modernizujú svoje procesy a technológie, aby dokázali efektívne dohliadať nad dodržiavaním pravidiel
v ére online platforiem a aby dokázali zaviesť koncept dynamickej regulácie do praxe. Overia sa pilotné
riešenia v praxi a vytvoria sa metodiky a odporúčania pre modernizovanie aj ďalších odvetví.
Kontrolóri budú vybavení modernými nástrojmi a postupmi, ako kontrolovať dosahovanie cieľov
stanovených dynamickou reguláciou. Posilní sa medzinárodná spolupráca s ostatnými orgánmi
fungujúcimi v rámci jednotného digitálneho trhu.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Potrebné začať prípravu Január 2020 Jún 2022 ÚPPVII

Veľkú časť potrebných legislatívnych základov pre transformáciu verejnej správy na „Data-driven
state“ bude riešiť nový zákon o údajoch (pozri tiež úloha v predchádzajúcom cieli). Za dôležité
považujeme vyriešenie problematiky verejného záujmu pri publikovaní otvorených údajov, nastavenie
mechanizmu pre zdieľanie údajov medzi inštitúciami verejnej správy, definovanie pravidiel pre
analytické spracovanie údajov, spôsobom, ktorý zabezpečí dostatočnú kontrolu tokov údajov cez službu
moje dáta a zároveň nebude potlačená inovácia. Potrebné je tiež navrhovať, zavádzať a dodržiavať
spoločné dátové štandardy v rámci EÚ, aby mohli vznikať interoperabilné riešenia.

Organizácia – inovačné laby:
Základná koordinačná jednotka, ktorá bude koordinovať transformáciu verejných inštitúcii smerom
k lepšiemu využívaniu dát a zároveň zavádzať spoločné komponenty analytickej vrstvy je Dátová
kancelária verejnej správy.

− 7.4 Spustíme prvotné činnosti Dátovej kancelárie verejnej správy
Problematika manažmentu kvality a dostupnosti údajov z nových zdrojov dát si vyžaduje odbornú
koordináciu procesov životného cyklu dát ako zberu, čistenia a spracovania dát, a zároveň technickú
prevádzku dátových skladov a odbornú asistenciu pri využívaní moderných analytických nástrojov.
Takéto úlohy je vhodné riešiť centrálne a profesionálne prostredníctvom Dátovej kancelárie verejnej
správy, ktorá bude mať na starosti bázu dát verejnej správy a poskytovanie podpory a asistencie
ostatným analytickým jednotkám. Experti z dátovej kancelárie upravia procesy vo verejnej správe tak,
aby sa podporila aplikácia postupov dátovej vedy pri rozhodovaní vo verejnej správe („evidence-based
policy“, „spending reviews“, „impact assessment“, manažment efektivity verejnej správy a súdnictva)
a implementovali sa princípy štátu fungujúceho na základe využívania znalostí („Data-driven state“)
a princípy hodnoty za verejné peniaze.
Dopyt po analytických produktoch a dátových analytikoch tak bude v najbližšom období vytvárať
obzvlášť verejný sektor. Slovensko chce prispieť do európskej diskusie inovatívnymi príkladmi
využívania dát vo verejnej správe v ére Big Data a umelej inteligencie: pri návrhu a vyhodnocovaní
regulácií a politík, pri inteligentnom riadení dopravy a v zdravotníctve.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Dátová kancelária je zriadená Apríl 2018 Jún 2019 ÚPPVII
(vrátane tabuľkových miest),
ešte nebola verejne
komunikovaná

43
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
Projekty:
Navrhovaná transformácia inštitúcii verejnej správy vyžaduje infraštruktúru, technológie a dáta. Séria
projektov potrebné aspekty zabezpečí. Projekty budú delené na centrálne, ktoré vybudujú spoločnú
dátovú vrstvu pre inštitúcie verejnej správy pre analytické účely, ako i infraštruktúru pre priestorové
informácie podľa smernice INSPIRE. Dôležitým aspektom je tiež zabezpečenie potrebných nástrojov
a algoritmov, ktoré by mali byť dostupné pre každého, kto ich potrebuje, v mechanizme vládneho
cloudu. Vznikne tak základné informačné prostredie, v rámci ktorého môžu byť budované jednotlivé
aplikácie a iniciatívy, ktoré budú realizované samotnými inštitúciami. Dávame pritom špecifický dôraz
pre využitie umelej inteligencie, ako i technológií pre distribuovanú hlavnú knihu.

− 7.5 Vybudujeme konsolidovanú analytickú vrstvu a sprístupníme dôležité analytické nástroje
pre potreby inštitúcií verejnej správy
Vytvoríme jednotný priestor pre potreby všetkých inštitúcií verejnej správy, v rámci ktorého bude
možné riešiť analytické úlohy. Mnohé analytické jednotky potrebujú na svoju prácu pri návrhu politík,
alebo pri posudzovaní vplyvov kvalitné anonymizované údaje a nástroje pre produkciu a zdieľanie
výstupov. Zabezpečiť proces zberu a spracovania údajov je väčšinou komplikované. V mnohých
prípadoch sú potrebné údaje v rôznych heterogénnych informačných systémoch verejnej správy.
Zámerom tohto projektu je koncových používateľov maximálne odbremeniť od technických aspektov
zberu dát, aby sa mohli sústrediť na experimentovanie a analýzy. Spoločná analytická vrstva zároveň
zabezpečí rýchle šírenie inovácií a zdieľanie najlepších skúseností a praxe.
Analytická vrstva umožní ukladanie, manipulovanie a riadenie dát a Big Data v rôznych typoch
databáz: Relačné databázy (SQL), NoSQL databázy (dokumentovo-orientované, sklady s „key-value“,
inšpirované veľkými tabuľkami alebo grafovo orientované) ako i New SQL. Riešenie umožní čítať údaje
priamo zo zdrojových systémov. Analytická vrstva poskytne rôzne úrovne skladovania dát, ktoré možno
poskytovať ako klasické data marty podľa doménových členení, v ktorých budú prebiehať analýzy dát
špecifické pre jednotlivé domény. Údaje možno prehľadávať vďaka katalógom metadát a vyhľadávacím
nástrojom. Veľmi dôležité je vyriešiť bezpečnosť a ochranu súkromia údajov (vďaka anonymizácii a
pseudonymizácii, kryptografii a úrovniam prístupu s rôznou granularitou). Analytická vrstva bude tiež
slúžiť pre spracovanie veľkého množstva neštruktúrovaných dát napríklad zo sociálnych sietí, alebo IoT
zariadení.
Analytické nástroje budú dostupné používateľom z verejnej správy a umožnia vykonávať analýzy nad
dávkovými údajmi aj nad dátovými tokmi pre operatívne analýzy. Očakávame, že k dispozícii budú :
− tradičné BI nástroje, ktoré podporujú analytické funkcie nad klasickými štruktúrovanými
dátovými zdrojmi (faktov),
− machine learning – sada nástrojov, ktoré podporujú spracovanie údajov metódami umelej
inteligencie,
− štatistické nástroje, ktoré umožňujú tvorbu štatistických dátových modelov, testovanie hypotéz,
faktorové analýzy, korelácie, regresie a podobne,
− nástroje pre simulácie, ktoré umožňujú simulovať historický aj budúci priebeh modelovaných
udalostí nad vybranou množinou historických a aktuálnych údajov,
− nástroje pre vizualizáciu údajov a publikovanie výsledkov analytického výskumu.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Na úlohe sa pracuje, November December 2021 ÚPPVII
momentálne sa začal 2019
pripravovať na štúdii
uskutočniteľnosti pre projekt
Konsolidovaná analytická
vrstva

44
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
− 7.6 Vytvoríme systém pre zdieľanie priestorových informácií
Priestorové údaje majú špecifické postavenie, viažu sa k určitej lokalite a ich správne použitie môže
výrazne pomôcť sledovaniu efektivity vybraných politík, napríklad pri ochrane životného prostredia,
politiky ochrany verejného zdravia a podobne. Je preto potrebné zvýšiť rozsah dostupných
priestorových údajov a súvisiacich služieb, ktoré je možné ľahšie vyhľadať a pracovať s nimi. Znamená
to výrazný nárast inštitúcií, ktoré s priestorovými údajmi pracujú správne. Kľúčovým aspektom bude
dôraz na zvýšenie miery harmonizácie a kvality priestorových údajov a služieb.
V súčasnosti je už na úrovni EÚ požadované vybudovanie takéhoto systému smernicou INSPIRE. Žiaľ,
Slovensko momentálne zaostáva a pre väčšinu tém nie sú dostupné potrebné údaje ani služby.
Vytvoríme preto jednotnú platformu pre zdieľanie harmonizovaných priestorových údajov, ktorá
zabezpečí dôveryhodný prístup k takýmto údajom. Túto úlohu má na starosti Ministerstvo životného
prostredia.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Na úlohe sa pracuje, Júl 2019 Jún 2021 Ministerstvo životného
momentálne sa schvaľuje prostredia SR
štúdia uskutočniteľnosti pre
projekt Jednotný prístup
k priestorovým údajom (JPPÚ)

− 7.7 Implementujeme projekty pre lepšie využitie dát v inštitúciách verejnej správy (s využitím
metód umelej inteligencie)
Základným nositeľom inovácie musia byť jednotlivé inštitúcie verejnej správy, ktoré majú prirodzený
záujem fungovať lepšie s využitím údajov. Spustíme preto sériu projektov (očakáva sa dopytová výzva
z OPII), ktoré umožnia realizovať inovatívne iniciatívy pre jednotlivé funkcie štátu. Tieto projekty by
mali byť založené na princípoch agility, zdieľania skúseností a experimentovania, pričom sa očakáva
využitie spoločnej infraštruktúry. Aby malo nasadenie technológie význam, je potrebné zmeniť
fungovanie a úlohy v rámci zlepšovaných funkcií, čo bude vyžadovať aj zmenu pracovných pozícií
a celkovo procesov. Je potrebné si uvedomiť, že nové technológie umelej inteligencie výrazne znižujú
náklady na predikciu, a použitie ich má zmysel všade, kde je potrebné predvídať budúci vývoj dôležitých
veličín a rozhodovať sa na základe takýchto vstupov. Naším prístupom je preto hľadať a povzbudzovať
riešenia pre jednotlivé funkcie:
− Lepší návrh politík a regulácií: vďaka online posudzovaniu vplyvov a využitiu údajov na
simulácie vplyvov a testovaniu účinnosti politík – IT platforma lepšej regulácie v kompetencii
Ministerstva hospodárstva SR sa využije na posudzovanie vplyvov a lepší návrh regulácií
s využitím „big data“ a umelej inteligencie, okrem analýz vplyvov na podnikateľské prostredie
bude potrebné vytvoriť modely sociálnych vplyvov, vplyvov na životné prostredie, vplyvov na
zdravotný stav populácie a podobne.
− Lepší dozor a dohľad nad regulovaným prostredím: využitie údajov pre online monitoring
regulovaného prostredia a zavedenie princípov Regulácie 2.0, čo môže byť využité napríklad
v procesoch verejného zdravotníctva, pri povoleniach životného prostredia, v podmienkach
kontrol inšpektorátov práce, pri sledovaní telekomunikačného trhu, pri sledovaní finančných
trhov a podobne.
− Spojenie úradníka a technológie: inovácie procesov, vďaka zdieľaniu údajov a využitiu
automatizovaných analýz prípadov, využitie podporných analytických nástrojov pre lepšie
operatívne rozhodovanie (napríklad použitie metód „machine learning“ pre analýzu rizík a
predikciu budúcich udalostí alebo analýzy sociálnych sietí pre pochopenie súvislostí).
V princípe ide o rozšírenie znalostnej bázy úradníkov.
o Prediktívne kontroly, napríklad využitie AI v kontrolnej činnosti NKÚ, v kontrolnej
činnosti verejného obstarávania, daňové kontroly, colné kontroly;

45
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
o Automatizácia spracovania podaní, vďaka preskúmaniu podkladov a ich úvodného
vyhodnotenia strojovo, napríklad pri podávaní žalôb, žiadostí o stavebné konanie a
podobne;
o Určovanie opatrení na základe rizík: napríklad návrh vhodnej podoby trestu, sociálne
opatrenia pre deti v núdzi, preventívne opatrenia pre minimalizáciu škôd krízových
situácií,
− Lepšie riadenie zdrojov a plánovanie činností vďaka využitiu predikcií budúcich udalostí:
o Plánovanie budúcich kapacít, na základe simulácie budúceho dopytu po verejných
službách, napríklad počet miest v škôlkach, počet lôžok v nemocniciach, počet úradníkov
o Prediktívna polícia a prediktívne hasičstvo: využitie umelej inteligencie pre plánovanie
policajných hliadok spôsobom, aby sa minimalizovala možná trestná činnosť;
o Územné plánovanie.
− Zvýšenie kvality služieb: zavádzanie automatizovanej obsluhy (cez „chatbotov“ alebo
osobných asistentov pri využití hlasového rozhrania), vďaka automatizovanému spracovaniu
podaní, vytvárania znalostnej bázy pre úradníkov a pracovníkov obsluhy.
− Zvýšenie výkonnosti vnútorných procesov: Využitie umelej inteligencie pre manažment
ľudských zdrojov a celkové riadenie organizácie a jej výkonnosti, napríklad pre náber vhodných
pracovníkov, pre plánovanie zmien, pre odmeňovanie, pre počítanie výkonnostných
ukazovateľov, pre riešenie verejného obstarávania a podobne.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Na úlohe sa pracuje, Vyhlásenie September 2021 ÚPPVII v spolupráci zo
momentálne sa pripravuje výzvy: Júl zainteresovanými inštitúciami
dopytová výzva z OPII pre 2019 verejnej správy, ktoré budú
využitie nových technológii vo Spustenie nasadzovať inovácie
verejnej správe projektov:
September
2019

− 7.8 Implementujeme pilotné projekty pre využitie „blockchain“ vo verejnej správe
Decentralizované riešenia, ktoré môžu vzniknúť vďaka technológii decentralizovanej hlavnej knihy
alebo aj blockchain majú potenciál disruptovať inštitúcie, ako ich poznáme, vďaka vytvárania vrstvy
dôvery medzi účastníkmi transakcií. Na zabezpečenie dôveryhodnosti transakcií už nie je potrebná
dôveryhodná tretia strana. Okrem inštitucionálnej inovácie môže decentralizovaná architektúra prispieť
k vytvoreniu spravodlivejšieho internetu, ktorý je viac v súlade s európskymi hodnotami, ako súčasný
model. Experimentovanie v oblasti blockchainu je preto dôležité aj pre Slovensko. Použitie blockchainu
má zmysel pre prípady keď:
− do situácie vstupuje veľké množstvo nezávislých subjektov, medzi ktorými nie je explicitná
dôvera,
− navrhované riešenie mení fungovanie inštitúcií a obmedzuje zbytočnú vrstvu takzvaného
prostredníka (často inštitúciu verejnej správy, banku, burzu),
− v rámci ekosystému vzniká kolobeh hodnoty, ktorý sa v súčasnosti nedarí zachytiť.
Treba si uvedomiť, že technológia ešte nie je zrelá na veľké produkčné nasadenie, zdôvodov vysokých
energetických nárokov, pomalého spracovania alebo nízkej úrovne bezpečnosti. Postupne sa mnoho
problémov darí riešiť. Niektoré krajiny, ako Južná Kórea a Emirát Dubaj chcú postaviť celé spracovanie
verejných dokumentov na tejto technológii. V prípade Slovenska navrhujeme začať riadenými
experimentami v nasledujúcich prípadoch použitia:
− ekosystém pre šetrenie zdrojov v obehovej ekonomike, pre manažment energetických potrieb v
mestách a pre riešenie problémov odpadov,

46
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
− ekosystém pre spracovanie a dôveryhodné zdieľanie zdravotnej dokumentácie
− spracovanie zahranično-obchodných transakcií a riešenie colných deklarácií,
− register rozhodnutí vo verejnej správe, najmä v súvislosti so zabezpečením princípu „jeden-krát a
dosť“ v rámci krajín EÚ,
− register dosiahnutého vzdelávania,
− riešenie splnomocnení a mechanizmus pre „smart-contracts“ (ako už bolo v predchádzajúcom
cieli),
− zabezpečenie dôveryhodnosti otvorených údajov (ako už bolo navrhované v predchádzajúcom
cieli).

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Na úlohe sa pracuje, Vyhlásenie September 2021 ÚPPVII v spolupráci zo
momentálne sa pripravuje výzvy: Júl zainteresovanými inštitúciami
dopytová výzva z OPII pre 2019 verejnej správy, ktoré budú
využitie nových technológii vo Spustenie nasadzovať inovácie
verejnej správe projektov:
September
2019

47
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
1.3.2 Inovácie vo verejnej správe

Predstavenie témy
Prvá vlna informatizácie a inovácii verejnej správy prostredníctvom digitálnych technológii prebehla
v rokoch 2010 až 2015 v rámci Operačného programu Informatizácia spoločnosti. Informačné systémy
a digitálne služby, ktoré boli výsledkom tohto snaženia, vo veľkej miere nesplnili očakávania:
nepodarilo sa transformovať biznis procesy, riešenia časom zastarali a náklady boli zdanlivo príliš
vysoké. Jedným z kľúčových problémov je proces verejného obstarávania, ktorý trvá dlho, je
ťažkopádny a preferuje takzvaný vodopádový prístup, ktorý vedie k horším výsledkom. Mnoho
iniciatív, ktoré sú predstavené v tejto stratégii sa pripravuje už niekoľko rokov a ešte sa nezačalo
s procesom verejného obstarávania. Na druhej strane, prvá vlna informatizácie vytvorila vrstvu
úradných záznamov a informačných systémov, nad ktorou je možné vytvárať nadstavbové služby
s pridanou hodnotou.
Súčasný stav a pomalý postup zavádzania inovácií je nezlučiteľný s technologickým vývojom a je
potrebné výrazne skrátiť procesy prípravy, ako i investičné náklady budúcich projektov. Jedným
z riešení je podpora využívania metód inovačného obstarávania, experimentovanie vo verejnej správe
a zmena kultúry, aby inovácie boli skutočne možné. Ak chceme modernizovať fungovanie verejnej
správy a uspieť, v prvom rade je potrebné zmeniť spôsob, akým je verejná správa schopná inovovať.

Ambícia
Výrazne skrátime čas potrebný na zavedenie inovácie do praxe. Vo verejnej správe sa stane bežné, aby
sa testovali pilotné riešenia a používali sa metódy inovačného obstarávania. Inovačný cyklus IT riešení
treba do roku 2021 znížiť pod jeden rok. Experimentovanie, organizovanie súťaží a zapájanie malých a
stredných podnikov sa stane štandardom pre fungovanie inštitúcií verejnej správy.

Náš prístup
Hlavnými metódami sú:
1. Reforma princípov partnerstva s akademickým a súkromným sektorom, ktoré je potrebné
zjednodušiť,
2. Zjednodušenie procesov obstarávania a zavádzanie princípov vyššej transparentnosti, sústredenie
sa na výsledky,
3. Výrazná podpora experimentovania s technológiami vo verejnej správe a celková zmena kultúry
smerom k start-upovému mysleniu,
4. Presadzovanie konceptu „e-Government ako platforma“ do praxe, čo znamená, že inovácie
verejných služieb môžu zaujímavým spôsobom vytvárať aj tretie strany, súkromný sektor alebo
neziskové organizácie.

Koncepcie, politiky a legislatíva:
Na úrovni koncepcií, politík a legislatívy je potrebné navrhnúť spôsob, ako obstarávať a zavádzať
inovácie v súlade s definovanými cieľmi a nastaviť mechanizmus inovatívneho partnerstva pre
budúcnosť.

− 8.1 Zjednodušíme procesy verejného obstarávania
Verejné zákazky vnímajú podnikatelia na jednej strane ako veľkú príležitosť pre rast, na druhej strane
sú odrádzaní vysokou administratívnou záťažou a netransparentnosťou celého procesu.
Zjednodušovaním celého procesu a zmenou nastavenia podmienok možno vytvoriť zásadné príležitosti
pre malých a stredných podnikateľov.8 V rámci novej novely Zákona o verejnom obstarávaní č.

8
COMMUNICATION FROM THE COMMISSION TO THE EUROPEAN PARLIAMENT, THE COUNCIL, THE EUROPEAN
ECONOMIC AND SOCIAL COMMITTEE AND THE COMMITTEE OF THE REGIONS

48
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
343/2015 Z.z.9 sa transponovala príslušná európska smernica10 a zjednodušili sa podmienky používania
elektronických systémov pre verejné obstarávanie. Ide o zásadný posun smerom k úplnej a povinnej
elektronickej komunikácii vo všetkých fázach obstarávania („eProcurement“). Slovensko sa bude
naďalej usilovať o zjednodušovanie procesov a formulárov a ich celoeurópsku štandardizáciu a natívnu
multijazyčnú podporu. Ďalším výrazným zjednodušením môže byť doťahovanie informácií z európsky
prepojených registrov (napríklad z obchodného registra alebo registra zmlúv).
Verejná správa má ďalej v pláne postupne akceptovať elektronické faktúry pri všetkých obchodných
transakciách zavedením európskeho systému „eInvoicing“. Umožnenie využívania európsky
interoperabilných riešení (vrátane mobilných riešení) verejnej správy pre „eIdentification, eSignature“
a „eDelivery“ podľa nariadenia eIDAS11 aj v súkromnom sektore povedie k akceptácií týchto
legislatívou garantovaných nástrojov podnikateľmi a k ich postupnému prechodu k fungovaniu bez
papiera.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Na úlohe sa ešte nepracuje, Január 2020 December 2020 ÚPPVII v spolupráci
možné financovanie z OP EVS s Úradom pre verejné
obstarávanie (ÚVO)

− 8.2 Každé ministerstvo si vytvorí svoju vlastnú stratégiu pre AI a digitálnu transformáciu
Je dôležité, aby si každý rezort vypracoval svoju vlastnú stratégiu pre využívanie umelej inteligencie
a implementovanie digitálnej transformácie pre podporenie celkového ekosystému pre nasadzovanie
riešení umelej inteligencie a digitálnych technológií vo verejnej správe. Takto sa zabezpečí, aby sa
využil obrovský potenciál umelej inteligencie pre poháňanie digitálnej transformácie inštitúcií verejnej
správy.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Úloha je súčasťou aktivít Júl 2019 December 2019 Jednotlivé rezorty SR
Dátovej kancelárie VS

− 8.3 Navrhneme koncept inovačného partnerstva PPP
Vytvorí sa koncept a metodológie inovačného partnerstva, na základe ktorého bude možné podporiť
realizáciu inovatívnych riešení. Práve súkromný partner často dokáže poskytnúť kvalitnejšie
a zaujímavejšie služby pri nižších nákladoch a často disponuje znalosťami, ktoré sú na úspešnú inováciu
potrebné. Dnešný vzťah pri poskytovaní verejných služieb je často klasický vzťah dodávateľ –
odberateľ, ktorý už pre väčšinu výziev nevyhovuje. Aby mohlo partnerstvo fungovať, potrebujeme
„future-proof“ rámec, ktorý definuje otvorené podmienky vzniku partnerstiev, formy spolupráce,
finančné modely, ochranu duševného vlastníctva, zdieľanie nákladov a výnosov medzi partnermi
a ostatné dôležité otázky. Koncept by mal byť základom pre agilnejšiu a flexibilnejšiu verejnú správu.
Koncept partnerstva bude realizovaný v praxi najmä vo vznikajúcich laboch a bude zameraný na
podporu inovácií ako umelá inteligencia.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Na úlohe sa ešte nepracuje, Január 2020 December 2020 ÚPPVII
možné financovanie z OP EVS

Europe's next leaders: the Start-up and Scale-up Initiative, COM(2016) 733 final
9
Zákon č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
10
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ o verejnom obstarávaní.
11
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické
transakcie na vnútornom trhu.

49
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
− 8.4 Zavedieme inovatívne verejné obstarávania do praxe prostredníctvom prípravy metodík,
podpory pri pilotných projektoch a osvety
V rámci novej novely Zákona o verejnom obstarávaní č. 343/2015 Z.z. sa zavádza nový postup
verejného obstarávania – inovatívne partnerstvo. Nový zákon zároveň uprednostňuje používanie kritérií
na vyhodnotenie ponúk spočívajúcich v hodnotení najlepšieho pomeru ceny a kvality, a nákladov
použitím prístupu nákladovej efektívnosti najmä nákladov počas životného cyklu. Avšak orgány
verejnej správy majú problémy pri hodnotení ponúk predkladaných vo verejnom obstarávaní brať do
úvahy ich kvalitatívne - inovačné prvky. Dôsledkom je nedostatočná inovatívnosť a z toho vyplývajúce
znižovanie efektivity služieb poskytovaných verejným sektorom. Snahou je preto zvyšovať úroveň
inovácií aj vo verejnom sektore. Zámerom tohto opatrenia bude pripraviť metodiky, podporiť realizáciu
pilotných projektov a robiť osvetu novým postupom obstarávania tak, aby sa inovatívne verejné
obstarávanie stalo súčasťou digitálnej transformácie verejného sektora.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Na úlohe sa ešte nepracuje, Júl 2019 December 2020 ÚPPVII v spolupráci
možné financovanie z OP EVS s Úradom pre verejné
obstarávanie (ÚVO)

Organizácia – inovačné laby:
Predstavený koncept inovačných labov bude slúžiť ako základný spôsob, ako dosiahnuť zvýšenie
schopnosti inovovať, skúšať a kontinuálne zlepšovať verejné služby a verejné politiky. Uvažuje sa, že
inovačné laby budú vznikať pre všetky významné segmenty a prvé vzorové inovačné laby pri ÚPPVIaI
bude priamo zamerané na inováciu verejného sektora. Ostatné laby budú modelované podľa neho.
Súvisiacou témou je princípy inovácií a experimentovania zaviesť do samotného návrhu verejných
služieb, preto sa zriadi jednotka zameraná na behaviorálne inovácie podľa vzoru britského „Behavioral
insights team“. Koncept inovačného labu pre verejné služby má zmysel zaviesť aj pre samosprávu, kde
mestá, obce a vyššie územné celky riešia obdobné problémy, ktoré by mohli byť adresované viacerými
riešeniami známymi ako „smart cities“.

− 8.5 Zriadime Inovačný lab pre inovácie verejného sektora
Inovačný lab bude zameraný na nové technológie a bude prichádzať s inováciami v oblasti
informačných systémov a používateľských rozhraní pre elektronické služby verejnej správy s cieľom
neustále zvyšovať používateľskú prívetivosť, agilne riešiť vznikajúce problémy a zavádzať nové
technológie, ako je umelá inteligencie alebo blockchain. Spôsob práce takéhoto tímu bude založený na
koncepte „skunk works12“, kedy bude mať dostatočnú autonómiu a nebude zaťažovaný byrokratickými
pravidlami, aby dokázal plne využiť svoj kreatívny potenciál. Tento tím bude tiež čerpať inšpiráciu
napríklad z britskej organizácie „Government Digital Service“ alebo z americkej organizácie 18f.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
OP EVS Júl 2019 December 2019 ÚPPVII

− 8.6 Spustíme prvotné činnosti Inovačného labu pre behaviorálne inovácie (digitálnu Nudge
unit)
Ďalší z akčných tímov bude zložený z odborníkov na behaviorálne vedy a ekonómiu (koncept „Nudge“
podľa vzoru britského tímu „Behavioral Insights Team13“). Vhodným nastavením takzvanej

12
Princíp „skunk works“: https://en.wikipedia.org/wiki/Skunk_Works
13
Správa o výsledkoch Behavioral Insights Team 2013 až 2015:
http://www.behaviouralinsights.co.uk/wp-content/uploads/2015/07/BIT_Update-Report-Final-2013-2015.pdf

50
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
„architektúry výberu“ sa bude snažiť uľahčiť občanom a podnikateľom dodržiavať pravidlá tak, aby
z toho mali čo najvyšší prínos a neprehliadli žiadne benefity, na ktoré majú nárok.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Nudge unit je zriadená Január 2019 Jún 2019 ÚPPVII
(vrátane tabuľkových miest),
ešte nebola verejne
komunikovaná

− 8.7 Zriadime Inovačný lab pre samosprávy a rozvoj územia
Veľké množstvo agendy verejnej správy sa vykonáva aj na úrovni samosprávy, ktorá má svoje špecifiká.
Ide o väčšie aj menšie mestá a obce s rozdielnymi potrebami a prioritami, pred ktorými stoja rozdielne
výzvy. Vznikne preto jednotka, ktorá bude riešiť špecifické problémy samosprávy ako je schopnosť
reflektovať potreby obyvateľov, participácia pri návrhu politík, schopnosť realizovať „smart cities“
iniciatívy a podobne. Inovačný lab pre inovácie v samospráve vytvorí podmienky pre výrazné
inovovanie verejných politík, služieb a samotného fungovania samosprávy. Aby sme dosiahli zlepšenie
súčasného stavu, navrhujeme vytvoriť centrálne inovačný lab, ktorého úlohou bude podporovať
synergie, šírenie najlepších skúseností a praxe a zároveň vytvorí nástroje pre inovácie. Veľký priestor
vnímame najmä v možnostiach lepšieho využívania dát, preto medzi navrhovanými nástrojmi je
podpora využívania analytických riešení.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Začal sa pripravovať reformný Január 2020 Jún 2020 Ministerstvo vnútra SR
zámer.

Projekty:
V rámci budovania infraštruktúry pre podporu inovácií verejnej správy sa zameriame na dve prístupy:
v rámci zjednodušovania verejného obstarávania nasadíme platformu, ktorá umožní inštitúciám zadávať
takzvané výzvy alebo „challanges“ a ponúkať odmeny najlepším riešeniam. Takýto prístup má
v určitom kontexte značné výhodu oproti klasickému verejnému obstarávaniu. Druhý prístup je
založený na koncepte e-Government ako platforma. Chceme okrem dát otvoriť aj verejné služby, aby
ich mohli pre svoje potreby bez zbytočných obmedzení využívať aplikácie tretích strán.

− 8.8 Vytvoríme platformu pre hľadanie inovatívnych riešení
Verejná správa čelí mnohým problémom, ktoré si vyžadujú kreatívne a odvážne riešenia. Vo vyspelých
krajinách sa stáva bežnou praxou vytvoriť z procesu riešenia problémov súťaž o najlepšie nápady,
v ktorej sú tí najlepší odmenení. Príkladom je americká platforma challenge.gov.
Cieľom tejto aktivity bude vytvoriť obdobnú platformu pre zapájanie sa študentov, vedeckých tímov,
neziskových organizácií, podnikateľov – skrátka kohokoľvek, kto má priestor zapojiť sa a kto dokáže
prichádzať so zaujímavými nápadmi na riešenia problémov. Výzvou bude vytvoriť záujem o účasť
u dostatočne veľkého publika. Platformu bude možné prepojiť aj s ďalšími iniciatívami, napríklad
s organizovaním hackathonov, ktoré sa stávajú stále viac obľúbené v súkromnom aj verejnom sektore.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
O úlohe sa ešte nediskutovalo September December 2019 ÚPPVII
2019

51
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
− 8.9 Umožníme nové príležitosti pre podnikanie a inovácie verejných služieb pomocou open
API
e-Government sa vďaka otvoreniu rozhraní informačných systémov verejnej správy stane online
platformou, ktorá bude prepájať používateľov služieb eGovernmentu s podnikateľmi poskytujúcimi
inovatívne riešenia šité na používateľské potreby. Modernizujeme integračnú platformu vo vládnom
cloude tak, aby fungovala ako cloudová služba (iPaaS – Integration Platform as a Service). Podporíme
otvorenie aplikačných rozhraní informačných systémov verejnej správy („open API“) tak, aby mohli
aplikačné služby využívať aj dôveryhodné informačné systémy a aplikácie tretích strán. Znamená to
vyriešenie bezpečnostných, legislatívnych a štandardizačných otázok v spolupráci s odbornou
verejnosťou. Slovensko preto bude presadzovať vznik celoeurópskych štandardov pre aplikačné
rozhrania informačných systémov verejnej správy, ktoré podporia vznik celoeurópskych komerčných
produktov, ktoré budú poskytovať dáta vo vybraných životných situáciách priamo do verejných
systémov. Kľúčové bude zaviesť účinný spôsob certifikácie takýchto produktov po vykonaní ich
bezpečnostného auditu. Otvorením aplikačných rozhraní verejnej správy tretím stranám sa podporí
vytvorenie kreatívnej konkurencie medzi komerčnými riešeniami, ktoré povedú k zvýšeniu spokojnosti
používateľov, rastu ekonomiky ako aj k úsporám na strane verejnej správy pri prevádzke služieb
a obsluhe občanov.

Stav: Spustenie: Dokončenie: Zodpovedný:
Momentálne sa pripravuje September December 2020 ÚPPVII
štúdia uskutočniteľnosti pre 2019
projekt API GW

52
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII

1.4 Otvorené otázky pre úspech akčného plánu

Ak začneme realizovať navrhnuté opatrenia, dokážeme krátkodobo stimulovať rozvoj dátovej
ekonomiky a sektora. Aby dátová ekonomika mohla udržateľne prosperovať a slovenská ekonomika
bola skutočné pripravená na digitálnu dobu, je potrebné vyriešiť a adresovať dve kľúčové otázky,
ktorých riešenie si bude vyžadovať politickú odvahu:
− Akademický sektor a umelá inteligencia: Potrebujeme, aby na Slovensku reálne vznikali
dôležité inovácie, najmä v oblasti „blockchain“ a umelá inteligencia. Potrebujeme zabezpečiť
dostatok expertov, kvalitnú výuku na univerzitách a presun aplikácií do praxe.
− Trh práce: Je dôležité prispôsobiť pravidlá trhu práce digitálnej dobe: umožniť zmysluplné
a flexibilné sociálne poistenie pre pracovníkov v platformovej ekonomike, výrazne zvýšiť
flexibilitu kontraktov. Potrebujeme tiež zjednodušiť získavania najlepších expertov zo zahraničia.
− Bezpečnosť: Je nevyhnutné, aby pri implementácií nových riešení, pri experimentoch a pri
prepájaní dát a systémov bolo dbané na to, aby bola zachovaná bezpečnosť – pre občanov a pre
orgány verejnej správy.

53
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII

2 Realizácia krátkodobého horizontu
2.1 Model riadenia realizácie akčného plánu
Realizácia akcelerácie správneho vstupu Slovenska do európskeho jednotného trhu a jeho transformáciu
na úspešnú digitálnu krajinu je náročnou výzvou. Táto výzva si vyžaduje koordináciu veľkého množstva
inštitúcií verejnej správy a zástupcov súkromného a občianskeho sektora, ako aj zanietenosť,
pracovitosť a odvahu všetkých zainteresovaných aktérov, ktorým musí záležať na úspechu Slovenska
v digitálnej transformácií.
Aby bolo možné proces implementácie načrtnutých priorít v podmienkach Slovenska efektívne sledovať
a riadiť, je potrebné navrhnúť a implementovať koordinačný mechanizmus pre zrýchlenie
a zefektívnenie integrácie Slovenska do jednotného digitálneho trhu Európskej únie a jeho
transformáciu na digitálnu krajinu. Tento mechanizmus predstavuje organizačnú štruktúru a metódy
spolupráce, ktoré povedú k úspešnej implementácii navrhnutých prioritných oblastí digitálnej agendy.
Hlavným aktérom, garantom a lídrom implementácie akčného plánu Digitálnej transformácie Slovenska
bude Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu (ÚPPVII). Bude dohliadať nad
všetkými procesmi, postupmi a implementačnými úkonmi realizácie akčného plánu. Za tento akčný plán
bude zodpovedať novo vytvorená Sekcia digitálnej agendy. Dohľad bude podporený implementačnou
jednotkou podľa vzoru „Delivery unit“ z Blairovej administratívy, ktorá bude dozerať na postupné
napĺňanie merateľných ukazovateľov a plnenie úloh. Bude dávať tiež odporúčania na efektívnejšie
dosahovanie stanovených cieľov.

Akčný plán eviduje tri typy úloh:

1. Opatrenia, ktoré navrhuje tento akčný plán budú realizované na národnej úrovni (tieto opatrenia
sú aj súčasťou uznesenia vlády, ktoré je súčasťou tohto akčného plánu).
2. Úlohy vyplývajúce z plnenia uznesenia vlády a podpory zavádzania Jednotného digitálneho trhu.
Ide najmä o zabezpečenie podpory prijímania legislatívy na úrovni Rady EÚ, podľa plánu. Po
schválení smerníc a nariadení v Európskej únii bude potrebná rýchla a účinná implementácia,
spočívajúca najmä v transpozícii smerníc do slovenskej legislatívy, plánovaní potrebných
projektov, realizácii zmien, zvyšovaní povedomia o jednotnom digitálnom trhu v podnikateľskom
prostredí ako aj občianskom sektore, a poskytovaní odbornej asistencie podnikateľskému
prostrediu v súvislosti s prípravou na nové pravidlá. Je dôležité, aby existoval centrálny pohľad na
aktuálny stav plnenia všetkých úloh v súvislosti s návrhom a implementáciou jednotného
digitálneho trhu.
3. Úlohy vyplývajúce z iniciatív Európskej komisie a iniciatív všetkých hlavných rezortov štátnej
správy SR.

Pre každú je určený hlavný gestor, čiže rezort, ktorý bude na implementácií predmetnej oblasti pracovať.
Tento gestor sa určí podľa toho témy prioritnej oblasti. Sekcia digitálnej agendy bude dohliadať nad
činnosťami všetkých zainteresovaných rezortov.
Rozdelenie zodpovednosti na Sekcii digitálnej agendy je nasledovné:
− Odbor priamo riadených programov EÚ a digitálnych infraštruktúr: má na starosti využitie
príležitostí, ktoré ponúkajú priamo riadené programy EÚ Slovenskými subjektami v maximálnej
miere.
− Oddelenie jednotného digitálneho trhu a medzinárodnej spolupráce.
− Oddelenie inovatívnych technológií.

54
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII

2.2 Koordinácia úloh a aktivít
Keďže k akčnému plánu bude vytvorené uznesenie vlády, použijú sa štandardné metódy na sledovanie
plnenia úloh. Keďže ide o mimoriadne významnú a náročnú tému, koordinácia aktivít bude prebiehať
na troch úrovniach:
− Politickej (štátna správa, európske inštitúcie),
− Odbornej (akademický sektor, súkromný sektor),
− Partcipatívnej (slovenská DSM komunita, občiansky sektor).

Politická úroveň: Koordinačný výbor pre jednotný digitálny trh ako súčasť Rady vlády Slovenskej
republiky pre digitalizáciu verejnej správy a jednotný digitálny trh
Aktualizovaním stanov Rady vlády Slovenskej republiky pre digitalizáciu verejnej správy a jednotný
digitálny trh sa doplnila jej úloha koordinovať jednotlivé európske a národné aktivity na politickej
a strategickej úrovni. Rada tak bude schvaľovať plán aktivít digitálnej transformácie a dohliadať nad
postupom plnenia úloh. V prípade potreby zabezpečí politické riešenie problémov . V rámci Rady tiež
budú diskutované prípadné sporné otázky, s cieľom nájsť konsenzus a politickú podporu pre riešenia
vybrané ako najlepšie na základe objektívnych dôkazov.
Koordinácia plnenia úloh tohto akčného plánu bude kľúčová úloha Rady vlády Slovenskej republiky
pre digitalizáciu verejnej správy a jednotný digitálny trh a za týmto účelom by sa rada vlády mala
stretávať minimálne raz za štyri mesiace. Na zasadaní Rady vlády Slovenskej republiky pre digitalizáciu
verejnej správy a jednotný digitálny trh bude prezentovaná správa o stave implementácie jednotného
digitálneho trhu a projektov programu CEF. Rada vlády bude zasadať minimálne raz za tri mesiace.

Odborná úroveň: Technická pracovná skupina pre akčný plán
Na odbornej úrovni budú vytvorená technická pracovná skupina pre plnenie všetkých opatrení
akčného plánu.
Technickú pracovnú skupinu budú tvoriť pozície Slovenska do Rady EÚ a do EK, prinášať inovácie
v jednotlivých oblastiach, pomáhať s realizáciou implementovaných zmien. Očakáva sa, že technická
pracovná skupina bude iniciatívna a prinesie nové prvky a nápady. V rámci technickej pracovnej
skupiny by mala byť umožnená efektívna a konštruktívna diskusia o relevantných vplyvoch opatrení a
návrhoch na ich zlepšenie.

Participácia a rozšírené skupiny pre odbornú verejnosť
Participácia odbornej verejnosti a zástupcov priemyslu bude pokrytá v rámci každej technickej
pracovnej skupiny“, ktoré budú realizovať zapojenie súkromného sektora a prinášať tak pohľad
zainteresovaných trhových subjektov.
Participácia je kľúčová pre dosiahnutie kvalitných a praktických výsledkov. Keďže vplyvy digitálnej
transformácie a jednotného digitálneho trhu pocítia najmä podnikatelia pôsobiaci v jednotlivých
sektoroch digitálnej ekonomiky je nutné mať relevantné pohľady a obhajovať oprávnené ekonomické
záujmy sektora.

Systematický monitoring a reporting
Predmetom rokovaní koordinačného výboru bude i prehľad o prebiehajúcich aktivitách, pláne na
nasledujúce obdobie a o stave plnenia úloh. Prostredníctvom analytických jednotiek sa bude tiež
monitorovať dosahovanie merateľných cieľov v digitálnej agende.
Podporu fungovania koordinačného výboru bude zabezpečovať Sekcia digitálnych agend
prostredníctvom spomínanej implementačnej jednotky. Nastaví merateľné ukazovatele pre stanovené
ciele a spôsob zberu dát pre ich vyhodnocovanie v kratších časových intervaloch ako rok. Bude tak
systematicky monitorovať postup návrhu a implementácie jednotného digitálneho trhu. Na základe

55
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII
výsledkov monitoringu bude možné aktualizovať plán implementácie tohto akčného plánu, ktorý
je v kompetencii jednotlivých zodpovedných rezortov. Avšak implementačná jednotka bude pripravená
dávať odporúčania na efektívnejšiu implementáciu úloh, predovšetkým v problematických oblastiach..
Samotné fungovanie a intenzita spolupráce technickej pracovnej skupiny je ponechaná na rozhodnutie
gestora pracovnej skupiny, pričom sa predpokladá flexibilita. Očakávame, že každá technická pracovná
skupina vypracuje: plán aktivít (krátkodobý – 3 mesiace a strednodobý – 2 roky), ktorý bude
zohľadňovať riešenie zverených úloh. Plán aktivít by mal reflektovať základné úlohy pre pracovnú
skupinu vo vzťahu k reálnemu postupu schvaľovania predkladaných návrhov Európskej komisie ako aj
k aktivitám a ich termínom v tomto akčnom pláne.
Raz za kvartál technická pracovná skupina predstaví odpočet stavu, ktorý bude obsahovať: určenie
zodpovedností, stav každej iniciatívy; realizované aktivity; plánované aktivity na ďalšie obdobie a
otvorené problémy. Na základe odpočtov stavu pripraví Úrad podpredsedu vlády pre investície
a informatizáciu pred každým zasadaním koordinačného výboru pripraví celkovú správu o stave
implementácie akčného plánu. O pokroku doma aj na európskej úrovni tak bude informovať pravidelne
a transparentne, a to vizuálne pútavou a zrozumiteľnou formou.
Relevantné informácie, dokumenty a materiály týkajúce sa predmetných iniciatív jednotného
digitálneho trhu budú umiestnené v jednotnom kolaboračnom priestore a prístupné všetkým
zúčastneným. Kolaboračný priestor pripraví Úrad podpredsedu vlády pre investície a informatizáciu.

Komunikácia s verejnosťou
Pre celkový úspech realizácie akčného plánu pre Digitálnu transformáciu Slovenska je nevyhnutná
otvorená, pravidelná a interaktívna komunikácia o procesoch implementácie s verejnosťou.
Pre účely komunikácie sa bude využívať webové sídlo a sociálne siete, kde budú prezentované všetky
správy a novinky súvisiace s návrhmi a implementáciou akčného plánu. Cieľom je, aby verejnosť
vedela, čo sa pripravuje, a mohla vyjadriť svoje postoje a názory. Komunikácia sa bude venovať úlohe
informovať o zmenách, aby sa dokázali subjekty na zmeny dôkladne a dostatočne pripraviť.

56
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII

2.3 Aktéri

Hlavnými aktérmi v procese realizácie akčného plánu budú nasledovné sektory:

Verejná správa
Relevantné inštitúcie verejnej správy.

Akademická obec
Technické, technologické, strojnícke, stavebné, dopravné, výrobné fakulty a fakulty informatiky
a informačných technológií slovenských akademických inštitúcií.

Súkromný sektor
Relevantní aktéri zo súkromného sektora.

Občiansky sektor
Relevantní aktéri z občianskeho a neziskového sektora.

Slovenská DSM komunita
Slovenská DSM komunita, ktorá funguje na online platforme trello.com a ktorej aktivity sa budú
postupne rozširovať. Pozostáva zo zástupcov všetkých vyššie uvedených sektorov.

57
Návrh zo dňa 21.12.2018
Sekcia digitálnej agendy, ÚPPVII

2.4 Financovanie

Politiky a reformy vyplývajúce zo dlhodobého rámca priorít pre akceleráciu integrovanosti Slovenska
do európskeho jednotného digitálneho trhu budú financované z nasledujúcich zdrojov:

Štátny rozpočet

Fondy Európskej únie v programovom období 2014 až 2020
▪ Akčný plán definuje len také opatrenia do roku 2021, ktoré je možné financovať z existujúcich
operačných programov. Avšak samozrejme pre ich realizáciu je dôležité vedieť ovplyvniť
výzvy a alokácie aj ostatných operačných programov, nielen OP II prioritná os 7.
▪ Operačný program Efektívna verejná správa: Digitálna transformácia jednotlivých odvetví si
vyžiada úplné nové pravidlá a horizontálne reformy, ktoré možno financovať z operačného
programu Efektívna verejná správa.
▪ Zručnosti zamestnancov možno zvyšovať cez operačný program Ľudské zdroje.
▪ V rámci Operačného programu Výskum a Inovácie sa definovali tieto témy ako priority, ktoré
pokrývajú širokú škálu navrhovaných opatrení:
− Dopravné prostriedky pre 21. storočie,
− Priemysel pre 21. storočie,
− Zdravé potraviny a životné prostredie,
− Digitálne Slovensko a kreatívny priemysel,
− Zdravie obyvateľstva a zdravotnícke technológie.
− Avšak ide o opatrenia, v rámci ktorých ešte nejde o zabehnuté riešenia, alebo
priemyselný výskum alebo experimentálne piloty technológií.

Fondy Európskej únie v programovom období 2021 až 2027

Verejno-súkromné partnerstvá

Alternatívne finančné nástroje

58