You are on page 1of 76

MESAČNÍK

OKTÓBER / 10 / 2018
ROČNÍK 3. / CENA 2,90
www.dennikn.sk

MAGAZÍN

100
ČSR
ČO NÁM
OSTALO
MAGAZÍN O ODKAZE
ČESKOSLOVENSKA,
KTORÝ PREŽÍVA AŽ DODNES
Merkelová aj po útokoch Navigačná aplikácia HE- Android a iOS, ale aj praktic-
verí, že Nemecko utečencov RE Mpay mení svoj názov, ké funkcie pre pohodlnejšie
zvládne. Nemecká kancelár- funkcie a čiastočne aj di- cestovanie, hlavne v mes-

Takto by mali vyzerať


ka prerušila dovolenku, aby
upokojovala Nemcov po via-
cerých útokoch azylantov.
zajn. Po novom budú HERE
WeGo ponúkať nielen bez-
platnú offline navigáciu pre
tách. Nebude chýbať MHD,
ale ani trasa pre bicykel či
možnosť objednania taxíka

14:51 správy na smartfóne!


Tuniská armáda zabila na
Android a iOS, ale aj praktic-
ké funkcie pre pohodlnejšie
cestovanie, hlavne v mes-
alebo „zdieľanej“ jazdy. Pote-
ší aj integrácia Wikipedie či
Expedie. (techbox)
severozápade krajiny dvoch tách. Nebude chýbať MHD, 14:02 Fotookienko: Pre-
podozrivých radikálov. Vlád- ale ani trasa pre bicykel či miér Robert Fico prijal
ne jednotky sa v posledných možnosť objednania taxíka v Bratislave britskú premié-
mesiacoch pomerne často v alebo „zdieľanej“ jazdy. Pote- rku Theresu Mayovú. Mayo-
hornatej oblasti na západe ší aj integrácia Wikipedie či vá prišla na Slovensko v sú-
krajiny stretávajú s ozbro- Expedie. (techbox) vislosti s polročným pred-
jencami z rôznych extrémis- 14:02 Fotookienko: Pre- sedníctvom našej krajiny
tických skupín. (afp) miér Robert Fico prijal v v Rade EÚ.
Bratislave britskú premiér-
14:47 ku Theresu Mayovú. Mayo- 13:57
Úrady vo Francúzsku za- vá prišla na Slovensko v sú- EÚ zatiaľ nerobí dosť pre
kázali pochody na pamiatku vislosti s polročným pred- riešenie utečeneckej krízy,
obetí atentátov. Z bezpeč- sedníctvom našej krajiny v povedala nemecká kancelár-
nostných dôvodov sa ne- Rade EÚ. ka Angela Merkelová s tým,
uskutoční pochod v Nice, že je sklamaná z toho, že sa
kde v polovici júla zahynulo 14:31 zatiaľ podarilo medzi člen-
84 ľudí, ani v Saint-Étien- Poľská premiérka Beata ské krajiny rozdeliť len nie-
ne-du-Rouvray, kde dvaja Szydlová, ktorej vládu pá- koľko tisíc utečencov. Podľa
teroristi v utorok zavraždili pež František počas náv- nej je však pozitívom súhlas
kňaza v kostole. (čtk) števy Poľska vyzval na súcit všetkých krajín Únie s po-
s utečencami, zostáva kritic- silnením ochrany vonkajšej
14:31 ká k prijatiu väčšieho poč- hranice EÚ. (čtk)
Poľská premiérka Beata tu utečencov. Poľsko podľa
Szydlová, ktorej vládu pá- nej neodmieta pomôcť, ale 13:55
pež František počas návšte- musí predovšetkým chrániť Al-Káida odkázala svo-
vy Poľska vyzval na súcit s bezpečnosť svojich občanov. jej sýrskej odnoži Frontu
utečencami, zostáva kritic- (tvn24) An-Nusra, že s ňou môže
ká k prijatiu väčšieho poč- prerušiť organizačné väzby,
tu utečencov. Poľsko podľa 14:20 ak je to potrebné pre to, aby
nej neodmieta pomôcť, ale V Thajsku zadržali hľada- si front mohol udržať jed-
musí predovšetkým chrániť ných Slovákov Michala G. notu a pokračovať v bojoch
bezpečnosť svojich občanov. a Mariána S (obaja 39 rokov). v Sýrii. Vo zvukovej nahráv-
(tvn24) Miestna polícia ich vypátra- ke to oznámil vodca al-Káidy
la v spolupráci s Národnou Ajmán Zavahrí. (čtk)
14:20 Stiahnite si aplikáciu
ústredňou Minúta
Interpol Bratisla-
V Thajsku zadržali hľada- va. 13:52
ných Slovákov Michala G. a po minúte od Denníka N Intenzita dopravy na bra-
Mariána S (obaja 39 rokov). 14:18 tislavskej D1 stúpla v prvom
Miestna polícia ich vypátra- Navigačná aplikácia HE- polroku oproti vlaňajšku
la v spolupráci s Národnou RE Mpay mení svoj názov, o 5 %, informovala Národ-
ústredňou Interpol Bratisla- funkcie a čiastočne aj di- ná diaľničná spoločnosť. Na
va. zajn. Po novom budú HERE území mesta tvorí diaľnica
2 MAGAZÍN N 06/2018 WeGo ponúkať nielen bez- spojnicu medzi najväč
Sto rokov a viac
P rezident T. G. Masaryk chcel, aby k Čes-
koslovensku patrili aj územia, ktoré dnes
jasne patria Nemecku. Štefánik si vedel
predstaviť, že nový štát bude monarchiou, a všet-
ci spoločne mali zrazu uznať, že tu odjakživa bol
parlamentná demokracia a trhová ekonomika.
Železnice, diaľnice, elektrina a Baťove fabriky.
Ale aj dva odkazy, ktoré sa nedajú nakresliť do
mapy, ani zapísať do ústavy.
Československo nás postavilo do pozície
jeden československý národ. väčšinového národa, ktorý sa musí naučiť vy- MATÚŠ
Sto rokov po vzniku Československa sa nám chádzať s menšinami. Aj po sto rokoch prežíva KOSTOLNÝ
šéfredaktor
zdá samozrejmé, že prvá republika vznikla, že legenda o tisícročnom maďarskom útlaku. Už
vládol prezident, parlament a vláda, že tu bola sto rokov ale skôr nezvládame byť seberovným
demokracia. Vtedy to však jasné vôbec nebolo. partnerom našim Maďarom či Rómom. Ani v
Dnes môžeme k Československu pristupovať prvej republike to nezvládali bez vážnych chýb,
ako k uzavretej minulosti. Československo sa prečo to však nedokážeme ani teraz?
rozdelilo a na rozdiel od vojnového roztrhnutia Druhým odkazom je sila spojencov. Bez Fran-
sa už asi neobnoví. Československý národ sa ne- cúzov, Američanov a Britov by Československo
ujal a dávno sme už stratili Podkarpatskú Rus. nevzniklo. Masaryk, Štefánik a Beneš v tom
Je tu však aj iná možnosť. Československo mali úplne jasno. Súčasťou toho príbehu je aj
môžeme vnímať ako súčasť našej súčasnosti. Mníchov a moment, keď sa za nás spojenci ne-
Nie len preto, že naň prirodzene nadväzujeme, postavili. To by však nemalo byť dôkazom, že ich
ale aj preto, že mnohé z vecí, ktoré sú pre nás sa- nepotrebujeme. Naopak. Aj dnes je dôležité bu-
mozrejmosťou, majú svoj pôvod v období prvej dovať štát a naše spojenectvá. V tomto je Európa
republiky. našou jedinou nádejou.
V tomto magazíne sme sa pokúsili pozrieť Bez Československa by pred sto rokmi nebolo
práve na tie javy, ktoré sú dôkazom, že Čes- Slovenska. Bez Európy tu znovu byť nemusí.
koslovensko stále žije. Hranice, znak, hymna, Príjemné čítanie.

N magazín. Mesačník č. 10/2018, ročník 3. Adresa redakcie: Jarošova 1, 831 03 Bratislava. Šéfredaktor: Matúš Kostolný. Grafická úprava: Ondrej Ivánek.
Vydáva N Press, s.r.o., Jarošova 1, 831 03 Bratislava, IČO: 46 887 491. Konatelia vydavateľstva: Lukáš Fila, Tomáš Bella. EV 5440/16. ISSN 2453 - 9597.
Informácie o predplatnom a inzercii nájdete na www.dennikn.sk alebo získate na info@dennikn.sk.
Foto na titulke: Fotolia

3
Prezident T. G. Masaryk. Bez neho
by Československo nevzniklo. Na Slovensku
však dnes nie je považovaný jednoznačne
za hrdinu. Vyčítajú mu čechoslovakizmus.
Historici sa pritom zhodujú, že práve
čechoslovakizmus pomohol presvedčiť svetové
veľmoci, že má zmysel, aby vzniklo Československo.
FOTO - ČTK

4 MAGAZÍN N 10/2018
5
Ako vznikala ČSR
1914 1915 1916 1917
28. 7. 23. 10. 2. 3. 17. 1.
V Clevelande (štát Milan Rastislav Šte- V talianskom zajateckom
Ohio, USA) prijali zá- fánik, v tom čase tábore vznikol prvý Česko-
stupcovia amerických príslušník francúzskej slovenský dobrovoľnícky
Čechov a Slovákov armády, sprostredko- zbor. Takéto légie sa ča-
Clevelandskú doho- val Tomášovi Garrigu- som začali so súhlasom
du, ktorá hovorila eovi Masarykovi, ktorý vlád dohodových štátov
o samostatnosti v roku 1914 emigroval formovať aj vo Francúzsku
Rakúsko-Uhorsko vy- oboch národov z Rakúsko-Uhorska, a v Rusku. Bojovali proti
povedalo vojnu Srbsku. a o federatívnom stretnutie s francúz- Rakúsko-Uhorsku a jeho
Začala sa prvá svetová zväzku medzi nimi. skym premiérom spojencovi Nemecku
vojna, na ktorej konci sa Aristidom Briandom, a pomáhali pri presadení
toto impérium, podobne čo sa považuje za prvý úspech česko-sloven- samostatného štátu.
ako ruská a osmanská ského odboja. Krátko predtým vznikla v Paríži
ríša, rozpadlo. Národná rada československá, ako ústredný
odbojový orgán.

1918 1918 1918 1918


1. 11. 30. 10. 29. 10. 28. 10.
Česko-slovenské voj- Slovenská ná- Zástupcovia českých Pražský Národný výbor
sko začalo od Holíča rodná rada pri- Nemcov odmietli novú československý prijal zá-
obsadzovať sloven- jala Martinskú Československú republiku kon o vytvorení samostat-
ské územie. Vojská deklaráciu, ktorá a vyhlásili, že hraničné, ného československého
narážali na odpor odmietla zväzok väčšinovo nemecké štátu. Výbor prevzal v Pra-
jednotiek lojálnych s Uhorskom a, územia českých krajín he moc. Cisár i jeho vláda
budapeštianskej vlá- naopak, potvrdzo- sa spájajú s nemeckým sa veľmi rýchlo vzdali ná-
de, nakoniec ich však vala zväzok s čes- Rakúskom, ktoré chceli deje, že udržia ríšu pohro-
zatlačili za demarkač- kým národom. jeho predstavitelia pripojiť made, a 31. 10. dal Karol
nú líniu. Prvá etapa Signatári dekla- k Nemecku. Nič z toho I. svoje vojská k dispozícii
obsadzovania a skon- rácie však v tom nakoniec nevyšlo. novo sa rodiacim štátom.
čila 20. 1. 1919. čase o vyhlásení
ČSR netušili.

1918 1918 1919 1919 1919


6. 11. 11. 11. 4. 5. APRÍL, MÁJ, JÚN 27. 8.
Do Skalice prišla Skončila sa prvá Pri Ivanke pri Dunaji Obnovili sa boje na juhu Poslanci Slovenskej ľudovej
dočasná sloven- svetová vojna. spadlo lietadlo s minis- Slovenska. Budapeštianska strany Andrej Hlinka a František
ská vláda. Tá sa trom generálom Mila- komunistická vláda vyslala na Jehlička sa s falošnými pasmi
snažila znovu nom Rastislavom Šte- sever armádu, ktorá istý čas vybrali na parížsku konferenciu,
uviesť do chodu fánikom. O týždeň ho ovládala veľkú časť dnešného kde žiadali slovenskú samosprá-
štátny aparát, pochovali na Bradle. Slovenska. 16. júna v Prešove vu, národný parlament a vlastnú
ktorý prestal fun- vyhlásili komunistickú Slo- vládu. Konferencia to neakcep-
govať po odcho- venskú republiku rád, ktorá tovala, Hlinka bol obžalovaný
de maďarských však podobne ako pobyt ma- z velezrady, no obvinenie i väzbu
zamestnancov. ďarských vojsk na území ČSR časom zrušili.
netrvala dlho.

6 MAGAZÍN N 10/2018
CHRONOLÓGIA
1918 1918 1918
8. 1. 21. 4. 31. 5.
Americký prezident Woodrow Wilson Štefánik, ktorý sa Masarykovo rokovanie
predstavil svojich 14 bodov, na ktorých sa presunul z Paríža s americkými Čechmi
mali zhodnúť bojujúce strany. Jeden bod do Ríma, sem a Slovákmi vyvrcholilo pri-
žiadal možnosť autonómneho vývoja jed- prišiel dohodnúť jatím Pittsburskej dohody.
notlivých národov Rakúsko-Uhorska. Wil- zmluvu o vytvorení Tá schvaľovala spojenie
son neskôr začal hovoriť aj o práve náro- československej Čechov a Slovákov v jed-
dov na sebaurčenie, ktoré sa stalo jedným autonómnej ar- nom štáte, ktorý mal mať
z argumentov pri vzniku nových štátov. mády. Šlo o prvý republikánsku formu,
zásadný medzi- a prisudzovala Slovensku
národnoprávny autonómne postavenie.
dokument nášho Dohoda sa neskôr stala
odboja. predmetom veľkých sporov. Podpísali ju zástupcovia
krajanských organizácií, ale medzivojnoví stúpenci auto-
nómie ju používali ako svoj hlavný argument.

1918 1918 1918


16. 10. 26. 9. 9. 8.
Posledný rakúsky cisár Ka- Oficiálne vznikla Britský minister zahraničia Arthur James
rol I. vydal manifest Mojim československá Balfour oznámil, že britská vláda uznala
verným národom rakúskym, vláda v zahraničí, „československý národ“ za spojenecký
v ktorom sľuboval prebudo- ktorej členom sa národ a Československú národnú radu za
vať monarchiu na federáciu. popri Masarykovi de facto spojeneckú vládu. Národnú radu
V rovnakom čase sa uhorská (prezident, minis- neskôr uznali USA (3. 9.), Japonsko (9. 9.)
vláda, ktorá sa sama snažila terský predseda a Taliansko (3. 10.). Francúzsky minister
emancipovať od Viedne, a minister financií) zahraničia Stéphan Pichon uznal radu ako
ešte snažila udržať jednotu a Štefánikovi (mi- základ budúcej vlády ešte koncom júna,
Uhorska. nister vojny) stal no toto uznanie ešte nemalo oficiálnu
aj Edvard Beneš (minister zahraničia podobu.
a minister vnútra). Vláda menovala aj
prvých vyslancov v štátoch Dohody.

1919 1920 1920 1920


10. 9. 29. 2. 18. 4. 4. 6.
Bola prijatá sainger- Bola prijatá ústava Konali sa prvé voľ- Bola podpísaná Tria-
mainská zmluva, prvej republiky, by do Poslaneckej nonská zmluva, ktorá
v ktorej okrem iného ktorá uznávala snemovne, o týždeň upravovala hranice
Rakúsko uznalo trojdelenie moci neskôr aj do Senátu. Maďarska, teda aj južnú
hranice ČSR. Táto a zaručovala indivi- O mesiac neskôr hranicu Slovenska.
zmluva potvrdzova- duálne slobody. bola menovaná tretia
la aj pripojenie Pod- vláda ČSR, ktorú
karpatskej Rusi. však pre rozkol vo
vládnucej sociálnej
demokracii už v sep-
tembri nahradila prvá
úradnícka vláda.

7
8 MAGAZÍN N 10/2018
SPRAVODAJSTVO

Československo potrebovalo spoločnú ideu aj históriu, ktorá by presvedčila


ľudí aj svet, že nový štát môže vydržať a nie je to len výmysel

AKO SME SI
ZMENILI DEJINY,
ABY BOLI SPOLOČNÉ
9
V Prahe na Václavskom námestí vznik republiky oslavovali davy. Na Slovensku to bolo oveľa rozpačitejšie. 

Š táty sa udržujú ideálmi,


z ktorých sa zrodili, znie je-
den z najznámejších citátov
Tomáša Garriguea Masaryka. V prí-
pade Československa mal prvý pre-
zentatívneho zjazdu českých his-
torikov, ktorý sa konal septembri
2017 v Olomouci, boli česko-slo-
venské vzťahy. Účastníci vrátane
historikov zo Slovenska sa väčšinou
historik Zdenko Maršálek, štátna
idea síce môže fungovať aj vtedy, ak
neprenikne do širších vrstiev, pla-
tí to však len v dobrých časoch. Jej
úspešnosť sa preverí v čase krízy,
zident tohto štátu pravdu aj v tom, PETER v prednáškach a debatách zhodli keď musí štát žiadať svojich obyva-
že slabosť či postupné vyprchanie MORVAY na tom, že takáto široko prijímaná teľov o pomoc.
komentátor
spoločne zdieľaného ideálu, štátnej jednotná idea, rovnako akceptova-
idey, čiže dôvodu bytia, skôr či ne- ná Čechmi a Slovákmi, nehovoriac ČECHOSLOVAKIZMUS
skôr povedie aj k zániku štátu. o príslušníkoch menšín, spoločné- Nie že by nebola snaha štátnu
Jednou z hlavných tém repre- mu štátu chýbala. Ako upozornil ideu vytvoriť. Najznámejším ta-

10 MAGAZÍN N 10/2018
DEJINY
venských sporoch, napríklad v sláv- noštátnu tradíciu vytvoriť vyhláse-
nej pomlčkovej vojne, slovenská ním Čechov a Slovákov za jeden ná-
strana často označovala za zvyšky rod,“ napísal historik Adam Hudek.
alebo za oživovanie čechoslovakiz- V prípade Čechov a Slovákov to
mu, pripomenul v Olomouci histo- znamenalo v podstate dve veci – vy-
rik Tomáš Zahradníček. kázať veľmi staré spoločné začiatky
Kritici čechoslovakizmu si však československého národa a vyplniť
neuvedomujú, že aj keď išlo o fik- intenzívnymi vzájomnými stykmi
ciu, mnohí v ňu úprimne verili a čo tisícročnú medzeru, ktorá delila pád
je hlavné, v čase boja o nový štát prvého predpokladaného spoločné-
a v medzivojnovom období bola táto ho štátu od vzniku toho nového.
fikcia pre vznik a budovanie repub- Za jedného z hlavných predsta-
liky nutná. viteľov tohto odborného úsilia je
Jej zakladatelia museli víťazné dodnes považovaný profesor čes-
mocnosti presvedčiť, že nový štát koslovenských dejín na Univerzite
bude životaschopným organickým Komenského v Bratislave a v rokoch
1937 až 1938 rektor tejto inštitúcie
Václav Chaloupecký. Napriek jeho
BEZ ČECHOSLOVAKIZMU BY mnohým omylom a tendenčnosti je
ČESKOSLOVENSKO MOŽNO ANI tento český historik právom pova-
NEVZNIKLO A ROZHODNE BY NEMOHLO žovaný za jedného zo zakladateľov
modernej slovenskej historiografie,
VZNIKNÚŤ AKO ŠTÁT, V KTOROM BOLI najmä výskumu stredoveku. A na je-
SLOVÁCI (KTORÝCH BOLO MENEJ ho snahu v dobrej viere vykonštruo-
AKO NEMCOV) JEDNÝM Z VEDÚCICH vať československé dejiny nadviazali
NÁRODOV. mnohí jeho kritici najmä v povojno-
vom období. Vtedy sa síce už nespo-
celkom, v ktorom má vedúci národ chybňovala existencia samostatného
aj početne dostatočnú prevahu nad slovenského národa, často umelé
ostatnými menšinami. A to bolo konštruovanie spoločných dejín
možné len vtedy, ak sa Česi a Slová- však pokračovalo. Samozrejme s ur-
ci počítali dohromady a vydávali za čitými zmenami, čechoslovakizmus
jediný národ. nahradilo hľadanie prepojených re-
Zjednodušene povedané, bez če- volučných koreňov česko-slovenskej
choslovakizmu by Československo robotníckej triedy.
možno ani nevzniklo a rozhod-
ne by nemohlo vzniknúť ako štát, BŘETISLAV
v ktorom boli Slováci (ktorých bolo A BRATISLAVA
v tomto štáte menej, ako Nemcov) Stanovenie spoločných politic-
jedným z vedúcich národov. kých začiatkov bolo pomerne jed-
noduché. Ak opomenieme pokusy
SPÁJANIE klásť ich až do Samovej ríše, jasne
PO TISÍC ROKOCH sa na tento účel ponúkala Veľká
Idea čechoslovakizmu však zo Morava, vydávaná za prvý spoloč-
FOTO - TASR svojej podstaty vyžadovala i to, aby ný štát Čechov a Slovákov, ktorého
sa existencia spoločného česko- vplyv pretrval aj v ďalších stáro-
slovenského národa premietla čo čiach.
kýmto pokusom sa stal čechoslo- najhlbšie do minulosti. Aj tým sa To ani nebola úplne fikcia, ak
vakizmus, téza, podľa ktorej Česi malo dokázať, že sú Česi a Slováci opomenieme, že obdobie, keď Veľ-
a Slováci nie sú odlišnými a samo- skutočne jedným národom, ktorý komoravská ríša zahŕňala aj územie
statnými národmi, ale len dvomi len nepriazeň osudu rozdelila do dnešného Slovenska a Česka, trvalo
vetvami jedného kultúrneho a poli- dvoch štátov, napriek tomu si však len asi dve desaťročia a ľudia, ktorí ju
tického národa. zachovali spoločnú identitu, jazyk obývali, nemali dôvod o sebe uvažo-
Na Slovensku je dodnes čecho- a kultúru. Navyše, z vtedajšieho po- vať ako o Slovákoch. To sa zmenilo
slovakizmus považovaný za prejav hľadu nemal národ bez vlastného až ich začlenením do Uhorska, ktoré
českého imperializmu a stelesnenie štátu ani vlastnú históriu, a „jednou ich oddelilo od Slovanov na Morave
všetkého zla. Nechápavé české po- z úloh konštrukcie českosloven- a zároveň nútilo vymedziť sa voči
stoje v ponovembrových česko-slo- ských dejín bolo Slovákom národ- Maďarom.

11
Pochod legionárov pred národným divadlom v Bratislave.  FOTO - ČTK

Horšie to bolo s preukazovaním VEDĽAJŠÍM PRODUKTOM vedomie česko-slovenskej spolu-


česko-slovenskej vzájomnosti počas ČECHOSLOVAKISTICKÉHO VÝKLADU patričnosti. Husiti mali napríklad
trvania Uhorska až do 19. storočia DEJÍN PRAVDEPODOBNE JE výrazne prispieť k poslovenčeniu
a najmä počas stredoveku. Cha- miest, ktoré na dnešnom Slovensku
loupecký sa napríklad snažil doká-
PRETRVÁVAJÚCA NESCHOPNOSŤ VNÍMAŤ istý čas ovládli.
zať, že meno Bratislava pochádza DEJINY ÚZEMIA DNEŠNÉHO SLOVENSKA Podľa novších výskumov bol však
z mena údajného zakladateľa mesta, A SLOVÁKOV AKO SÚČASŤ DEJÍN vplyv husitov na Slovensku aj časo-
českého kniežaťa Břetislava I. Ten UHORSKA. vo oveľa obmedzenejší, než sa pred-
v 11. storočí ovládol západ dnešného pokladalo. Ich podporovatelia tu
Slovenska a podľa Chaloupeckého zvýrazniť vplyv husitského hnutia boli málopočetní a izolovaní a hu-
ako pokračovateľ Veľkej Moravy na a husitských vojenských výprav na sitské posádky mali na národnost-
čas opäť spojil jej niekdajšie územia. Slovensku. né zloženia miest alebo na nábo-
Veľmi urputná bola snaha čes- Podľa tradičného výkladu českí ženské pomery na severe Uhorska
kých a slovenských historikov za a moravskí husiti okrem šírenia minimálny vplyv. A ten sa dokonca
prvej republiky i za komunizmu revolučného posolstva posilňovali mohol prejaviť opačne, ničivé vpády

12 MAGAZÍN N 10/2018
DEJINY

Rukopis Deklarácie nezávislosti československého štátu s podpismi Štefánika, Beneša a Masaryka.  FOTO - ČTK

„kacírov“ z Čiech boli Slovákmi vní- me spolupracovať. Často bola pod- Slovenska a Slovákov ako organickú
mané skôr negatívne. mienená konfesionálne a ani kroky súčasť dejín Uhorska.
„Husitská revolúcia nebola ob- navzájom si blízkych politikov sa na „Cenou za budovanie českoslo-
dobím zblíženia Čechov a Slovákov druhej strane nestretli vždy s pocho- venskej štátnej jednoty bolo opuste-
v stredoveku, pretože spôsobila skôr pením. Stačí pripomenúť české od- nie Uhorska a vytvorenie konštruk-
väčšie rozdiely medzi nimi,“ píše his- mietnutie kodifikácie slovenčiny ako cie, v ktorej bola účasť Slovenska
torik Miroslav Lysý v knihe Husit- samostatného spisovného jazyka. na uhorských dejinách historickou
ská revolúcia a Uhorsko. Predstava o česko-slovenskej jazyko- a neprirodzenou anomáliou,“ hovorí
vej a národnej jednote sa obmedzo- Lysý pri inej príležitosti.
UHORSKO AKO OMYL vala na časť evanjelických vzdelan- A aj keď s koncom prvej českoslo-
Spolupráca medzi Čechmi a Slo- cov a ani tam dlho nevydržala. venskej republiky čechoslovakistický
vákmi zostávala obmedzená aj v 19. Vedľajším produktom čechoslova- výklad dejín tiež skončil, predstava
storočí, keď časti politických elít obi- kistického výkladu dejín pravdepo- „uhorskej anomálie“ prežila a drží
dvoch práve sa formujúcich moder- dobne je pretrvávajúca neschopnosť sa v časti slovenskej historiografie
ných národov začali skutočne vedo- vnímať dejiny územia dnešného a verejnej mienky dodnes.  n

13
NEMECKO SLIEZSKO

Praha

ČECHY
RAKÚSKO-UHORSKO

O
1908 – 1918 MORAVA
Brno

SK
Linz Viedeň


HORNÉ DOLNÉ Bratislava
Bregenz
VORARLBERSKO Salzburg RAKÚSKO RAKÚSKO

Innsbruck SALZBURSKO A Graz


R
ŠTAJERSKO
TIROLSKO KORUTÁNSKO
Klagenfurt

U
Ľubľana
Záhreb
KRAŇSKO
Terst
CHORVÁTSKO

BOSNA
PRÍMORIE A HERCEGOVINA
Sarajevo
Split

DALMÁCIA
SPRAVODAJSTVO
RUSKO

Ľvov

HALIČ

Černovice

BUKOVINA

O
K
Budapešť

R S
H O
U

R U M U KDENS
K O

DOMOV
MÔJ?
Pred 100 rokmi nakreslili, ako má vyzerať
Československo a ako s malými zmenami dodnes
SRBSKO vyzerá Slovensko. Zakladatelia Československa
nemuseli hranice len nakresliť, ale aj vybojovať
Č o si predstavíte, keď sa povie
Slovensko? Môžu to byť ľudia,
ich kultúra, dominantný ja-
zyk či príroda. No predovšetkým ide
o územie, kde títo ľudia žijú. A nech
to dnes znie akokoľvek nepokrokovo, TOMÁŠ
ide o územie v rámci určitých hraníc. GÁLIS
komentátor
Hranice si môžeme pozrieť na
mape, ale stále existujú aj v realite.
Sú vyznačené starými hraničnými
kameňmi a hrdzavejúcimi tabuľami.
Pri ceste do zahraničia prechádzame
popri chátrajúcich colných budovách,
ktoré však môžu v budúcnosti opäť
ožiť. A slovensko-ukrajinskej hranice,
ktorá je zároveň aj vonkajšou hrani-
cou schengenského priestoru, sa dá
doslova dotknúť.
Tieto viac či menej viditeľné, no
svojimi dôsledkami stále skutočné
čiary oddeľujú naše zákonodarstvo
od legislatívy našich susedov. Odtiaľ-
to potiaľto siahajú právomoci našich
orgánov, ďalej už naše ministerstvá či
stavebné úrady nemajú čo robiť. Keby
to robili, narúšali by suverenitu su-
sedných krajín. A keby si chcel nejaký
iný štát kus nášho územia privlastniť,
protestovali by sme proti narušeniu
územnej celistvosti.
Keď sa presunieme o storočie späť,
do čias vzniku Československa, uvidí- Prvý československý prezident Tomáš G. Masaryk. FOTO – TASR
me, že tieto princípy platili aj v roku
1918. Zistíme, že existujúce štátne
útvary si svoje právomoci i územie SVOJU PREDSTAVU, AKO BY MALA NOVÁ REPUBLIKA
žiarlivo strážili, a to aj za cenu ozbro- VYZERAŤ, PREDSTAVIL NESKORŠÍ PREZIDENT MASARYK
jeného konfliktu. A uvidíme tiež, že V ROKU 1916. NAVRHOL, ABY DO NEJ OKREM ČESKÝCH
to, čo dnes voláme Slovenskom, bolo
možné rozoznať len čiastočne. Na zá-
A MORAVSKÝCH ÚZEMÍ PATRILA AJ ČASŤ ÚZEMIA, NA
pade a severe boli stáročné hranice, KTOROM ŽILI LUŽICKÍ SRBI A KTORÉ SA DNES NACHÁDZA
ktoré s drobnými úpravami poznáme V SASKU A BRANDENBURSKU, A TAKTIEŽ SEVERNÁ
dodnes, no na juhu a východe nič po- OBLASŤ UHORSKA OSÍDLENÁ PREDOVŠETKÝM SLOVÁKMI.
dobné neexistovalo. Z hľadiska zakla-
dateľov Československa ich bolo treba
nielen nezáväzne načrtnúť na mape,
ale hlavne vybojovať. vinciu Nemecké Čechy s vlastnou ale rátali s pripojením k obnovené-
vládou sídliacou v Liberci. Toto úze- mu Poľsku.
ČESKÉ ÚZEMIE, NEČESKÉ mie malo podľa ich mienky zotrvať Kým obsadenie po nemecky ho-
OBYVATEĽSTVO vo zväzku so zvyškovým Rakúskom, voriacich území šlo pomerne ľahko
O aký problém šlo, bolo vidieť do- ktoré sa neskôr malo spojiť do jedné- (o mesiac začala provincie obsadzo-
konca aj na západe nového štátu, kde ho celku s Nemeckom. vať československá armáda a kon-
boli hranice starobylého Českého krá- Veľmi rýchlo vznikli aj iné pohra- com roku 1918 ich už pražské úrady
ľovstva dané (samozrejme, nie na sto ničné provincie – Český les, Nemec- spravovali úplne), situácia na hranici
percent) už od stredoveku. ká južná Morava a Sudety –, ktorých s Poľskom bola oveľa dramatickejšia.
Už deň po vyhlásení samostatného predstavitelia žiadali to isté. Poliaci obsadili oblasti v okolí Těšína
Československa vyhlásili predstavi- A nešlo len o ľudí nemeckej ná- a Karvinej už 31. októbra 1918 ar-
telia českých Nemcov, ktorých v tom rodnosti: ani Poliaci v Sliezsku gumentujúc tak ako Nemci právom
čase boli až tri milióny, vlastnú pro- nechceli byť súčasťou nového štátu, miestneho obyvateľstva na sebaurče-

16 MAGAZÍN N 10/2018
HRANICE
nie. Naopak, pražská vláda hovorila
Ako mohla vyzerať republika o historickej hranici a nutnosti do-
pravného spojenia so Slovenskom,
Tri podoby, ako mohol vyzerať nový štát, ktoré sa objavili pred i po roku 1918. Ani pretože jediná vtedy existujúca trať
jedna z nich nerátala s Podkarpatskou Rusou, ktorej pripojenie potvrdila až z Bohumína do Žiliny viedla cez
saingermainská zmluva zo septembra 1919. Těšín. V januári 1919 nasledovala se-
demdňová vojna, dohodovými moc-
NEMECKO nosťami vynútené prímerie a nako-
niec v lete 1920 arbitráž o rozdelení
sporného územia.
Lenže ani to nebol definitívny ko-
Praha POĽSKO
niec, pretože ako sa ukázalo po Mní-
chovskej dohode, Poliaci (podobne
ako Nemci a Maďari) na „svoje“ regió-
ny nezabudli, využili vtedajšiu slabosť
Prahy a násilne ich obsadili.
RA Bratislava
KÚ SLOVENSKÍ MAĎARI
SK
O- Svoju predstavu, ako by mala vô-
UH
O RS bec nová republika vyzerať, predstavil
KO
Na prvej mape chýba dokonca aj veľká časť dnešného východného Slovenska. Zato neskorší prezident Tomáš Garrigue
južná hranica Slovenska mala podľa tejto predstavy na východ od Štúrova siahať hlboko Masaryk v roku 1916. Navrhol, aby
do dnešného maďarského územia. do nej okrem českých a moravských
území patrila aj časť územia, na kto-
NEMECKO rom žili Lužickí Srbi a ktoré sa dnes
nachádza v Sasku a Brandenbursku,
a taktiež severná oblasť Uhorska
Praha osídlená predovšetkým Slovákmi.
POĽSKO To prvé sa pre odpor Nemecka, ale
aj dohodových mocností nepodari-
lo, to druhé nakoniec áno. Lenže kde
presne to Slovensko vlastne ležalo?
V Turci to bolo jasné. Ale patril na
RA Bratislava Slovensko aj národnostne zmiešaný
KÚ slovensko-nemecko-maďarský Preš-
SKO
-U HORSK porok? Či dokonca jasne maďarské
O
Komárno?
Na druhej mape, ktorá bola návrhom na parížsku mierovú konferenciu, mal nový štát „Všeobecným problémom pri roz-
siahať ďalej na východ. Okrem toho mala byť jeho súčasťou napríklad aj časť Dolného pade mnohonárodnostných štátov
Rakúska po líniu Znojmo – Bratislava. nie je ani tak právo národa na sebaur-
čenie a na vytvorenie vlastného štátu,
NEMECKO ako skôr právo občanov, ktorí v no-
vom štáte žiť nechcú, na zotrvanie
Praha v štáte pôvodnom,“ napísal historik
POĽSKO Jan Rychlík.
V prípade trištvrte milióna Maďa-
rov v prvej ČSR to platilo na sto per-
cent. Napokon, aj po storočí na ná-
rodnostných mapách nášho regiónu
vidno, že Maďari nežijú len na území
Bratislava dnešného Maďarska, ale obývajú sú-
vislé územia všetkých okolitých štá-
RAKÚ tov.
SKO-UHORSKO
Tretia mapa je z knihy autora sci-fi románov Josefa Müldnera z roku 1919. Okrem veľkej NEJDE TO DOBROVOĽNE,
časti Dolného Rakúska a severného Maďarska (všetko na sever od línie Vác – Tokaj), si PÔJDE TO NÁSILNE
predstavoval aj pripojenie veľkej časti niekdajšieho Pruského Sliezska. Keď vojaci československej vlas-
tibrany obsadili prvého novembra

17
Československá republika 1921 – 1938
NEMECKO

Praha
POĽSKO
ČE
SK
OS
LO
NE
M

Brno VE Podkarpatská Rus


EC

NS
KO

Košice
KO
RAKÚSKO
Viedeň Bratislava
MAĎARSKO RUMUNSKO

Hranice prvej Československej republiky boli výsledkom vojenskej intervencie a Parížskej


mierovej konferencie. Južnú hranicu Slovenska a Pokarpatskej Rusi upravovala Trianonská
mierová zmluva z roku 1920.

Slovenský štát 1939 – 1945

NEMECKO

PROTEKTORÁT
ČESKO
A MORAVA
S L O V E N S K Ý Š TÁT
Prešov
Trenčín
Banská Bystrica

Košice
Trnava
Nitra MAĎARSKO
Bratislava

MAĎARSKO

Vojnová Slovenská republika, ktorá vznikla v roku 1939, spolu s Nemeckom napadla Poľsko
a okupovala niekoľko tamojších dedín. Južná hranica sa nezmenila. Nemecko si priamo vzalo Devín
a Petržalku a na Záhorí a Považí zriadilo tzv. ochrannú zónu, ktorá bola pod jeho vojenskou správou.
Česko-Slovenská republika 1938 – 1939
NEMECKO

Praha

ČECH POĽSKO
YAM
ORAV
s A
Podkarpatská Rus
NSKO
SLOVE
NEMECKO
Bratislava Košice

MAĎARSKO

Po Mníchovskej dohode a Viedenskej arbitráži prišli české časti ČSR o pohraničné oblasti,
ktoré okupovalo Nemecko. Juh Slovenska a Podkarpatskej Rusi okupovalo Maďarsko. Na
necelý rok si Poľsko privlastnilo niekoľko dedín na Kysuciach, Orave a na Zamagurí.

Československo po II. svetovej vojne 1945 – 1993


NDR

Praha
ČE
SK POĽSKO
OS
LO
Brno VE
NS
SPOLKOVÁ KO
REPUBLIKA Košice
R

NEMECKO RAKÚSKO
ZSS

Bratislava

MAĎARSKO

Po druhej svetovej vojne sa Československo obnovilo, no už bez Podkarpatskej Rusi, ktorá bola
pričlenená k Sovietskemu zväzu a dnes je súčasťou Ukrajiny. Južná hranica sa vrátila do predvojnového
stavu a Slovensko získalo na úkor Maďarska dnešné bratislavské mestské časti Jarovce, Rusovce a Čunovo.
1918 Holíč, vo viacerých oblastiach sídlom v Uherskom Hradišti, neskôr NIELEN PUŠKY,
Slovenska sa už starý uhorský správ- v Žiline. Do 12. decembra 1918 tieto ALE AJ DIPLOMACIA
ny aparát rozkladal. Niekdajší župa- vojská obsadili územie po líniu De- Vytýčenie hraníc nových, obnove-
ni a úradníci utiekli a moc za pomo- vínske jazero, Pezinok, Sereď, Nitra, ných či zmenšených štátov si nemô-
ci gárd preberali miestne odbočky Žilina a Čadca. žeme predstavovať ako úplne svojvoľ-
Slovenskej národnej rady. O týždeň neskôr pribudlo k tomu- ný proces, keď šlo len o to, kto si čo
O dva dni neskôr vydala národná to teritóriu aj horné Považie a časť odtrhne. Naopak, na Parížskej mie-
rada výzvu obyvateľstvu, aby sa pod- Spiša. A tu sa vyskytol iný problém, rovej konferencii, ktorá sa začala 18.
robilo jej príkazom. Lenže takzva- pretože podobne ako v Těšínsku, aj januára, šlo o jednu z najdôležitejších
ný Ohlas nezískal na väčšej časti na túto oblasť si robili nárok Polia- otázok. Ako ukazuje napríklad histo-
dnešného Slovenska žiadny ohlas. ci, ktorí na Spiš vyslali vojsko. Tento rička Margaret McMillanová, počas
Martinská Slovenská národná ra- spor však netrval dlho a skončil sa konferencie i pred ňou lobovali u zá-
da si nedokázala podriadiť dokonca dohodou na demarkačnej čiare. stupcov Dohody predstavitelia rôz-
ani celé etnicky slovenské územie. Do konca revolučného roku boli nych národov, z ktorých väčšina mala
Zistila, že bez pomoci z Prahy nie československé Zvolen, Banská Bys- maximalistické predstavy narážajúce
je schopná vykonávať na Slovensku trica aj Orava a nakoniec aj Prešov na maximalistické predstavy iných
žiadnu moc. a Košice, ktorých obsadenie sa poda- národov.
Prebratie moci komplikoval aj rilo 28., respektíve 29. decembra. Rôzne boli aj predstavy víťazných
fakt, že na tomto území zároveň Ani to však ešte nebol koniec, pre- mocností: kým Francúzi českoslo-
vznikali nové maďarské inštitúcie, tože najjužnejšie časti dnešného Slo- venské nároky na územie väčšinovo
ktoré pomáhali udržať integritu venska, vrátane súčasného hlavného obývané Maďarmi podporovali, Briti
Uhorska. Maďarské obyvateľstvo
nevidelo dôvod, prečo by malo pat-
riť do nového, a nie do svojho ná- MAĎARI IGNOROVALI VÝZVU, ABY SA Z ÚZEMÍ
rodného štátu, ktorý práve trhal PRIRIEKNUTÝCH ČSR STIAHLI, A TAK SA KONCOM APRÍLA
zväzok s Rakúskom. A k tomu všet- 1919 ČESKOSLOVENSKÁ VLÁDA ROZHODLA OBSADIŤ
kému pribudol pokus o rozkol v sa-
motnej slovenskej reprezentácii.
ÚZEMIE NÁSILÍM.
Začiatkom novembra totiž v Pre-
šove vznikla Východoslovenská
národná rada, ktorá 11. decembra mesta mala ešte stále pod kontrolou a Američania nie. (Úplne všetci nako-
vyhlásila v Košiciach promaďarskú budapeštianska vláda. niec zamietli koridor vedúci dnešným
Slovenskú ľudovú republiku. Praž- O začlenení Bratislavy (tento ná- Burgenlandom, ktorý mal spájať ČSR
skej vláde tak nezostávalo nič iné, zov získala v máji 1919) do novej re- a Juhosláviu.)
ako obísť Slovenskú národnú radu, publiky rozhodlo dohodové velenie A treba pripomenúť aj to, že o toto
riadiť všetko zhora a územie najprv ešte 20. decembra 1918 a českoslo- územie nebojovali len Česi a Slováci,
obsadiť vojensky. venské vojsko ju obsadilo 1. 1. 1919. ale za všetkých treba spomenúť na-
Z vojenského hľadiska nešlo o veľký príklad talianskeho generála Luigiho
KONIEC PRVÉHO problém, no maďarské a nemecké Piccioneho, ktorý na prelome rokov
OHROZENIA obyvateľstvo nové pomery odmieta- prevzal velenie nad vojenskými ope-
Vynechajme však veľmi zaujíma- lo, čoho dôkazom bol napríklad feb- ráciami na tomto území.
vú postavu ministra s plnou mocou ruárový štrajk železničiarov, poštá-
pre správu Slovenska Vavra Šrobára, rov, pracovníkov elektrární i ďalších DRUHÉ OHROZENIE
jeho právomoci či príchod úradníkov závodov, ktorý prebehol v čase Šro- Parížska konferencia bola v pl-
z českých zemí a pozrime sa aspoň bárovho príchodu do nového hlav- nom prúde – 16. februára 1919 na-
na najdôležitejšie udalosti, ktoré ného mesta, ktorý mal okrem soci- príklad určila druhú demarkačnú
ovplyvnili podobu územia Slovenska álnych aj politické požiadavky a kto- čiaru, ktorá bola v neprospech Ma-
do dnešných dní. rý si nakoniec vyžiadal osem obetí. ďarska –, keď sa na súčasnom území
Od spomínaného obsadenia Holí- Do 20. januára 1919 obsadili Slovenska začalo bojovať znova. Ma-
ča vojaci i četníci obsadzovali Záho- československé vojská celé územie ďari ignorovali výzvu, aby sa z území
rie. Už 7. novembra ovládli Trnavu. Slovenska až po Pichonovu líniu – pririeknutých ČSR stiahli, a tak sa
Tam však rýchlo prišli aj maďarské demarkačnú čiaru nazvanú podľa koncom apríla československá vláda
jednotky, ktoré rýchlo obsadili aj Po- francúzskeho ministra zahraničia. rozhodla obsadiť územie násilím,
važie, Spiš, stredoslovenské mestá Jej západná časť kopírovala dnešnú pričom vojská niekoľkokrát prekro-
i Košice. hranicu na Dunaji a Ipli, východ bol čili aj spomínanú demarkačnú líniu.
Pri obsadzovaní bolo dôležité komplikovanejší: dnešné Fiľakovo Odveta prišla v máji, keď Maďari
zriadenie veliteľstva českosloven- či Kráľovský Chlmec skončili vtedy prešli do protiofenzívy. Za niekoľko
ských vojsk na Slovensku najprv so za touto čiarou.
 dní zatlačili maďarské vojská čes-

20 MAGAZÍN N 10/2018
HRANICE
koslovenské jednotky za čiaru Ko- obce. Dvadsaťsedem z nich obsadili nová Slovenská republika pomohla
márno, Nové Zámky, Zlaté Moravce, Poliaci podľa rozhodnutia konferen- Nemcom napadnúť Poľsko, obce si
Banská Štiavnica, Zvolen, Šafáriko- cie veľvyslancov v belgickom Spa vzala ona a popri nich si prisvojila
vo, Košice. Onedlho obsadili aj Pre- v roku 1920, za čo ČSR zostala južná napríklad aj Jablonku. Dnešnú podo-
šov a Bardejov. časť už spomínaného Těšínska. bu nadobudla hranica až po druhej
No tu treba urobiť malú odbočku. Treťou udalosťou bolo pripoje- svetovej vojne.
Vo februári 1919 odstúpil maďarský nie Podkarpatskej Rusi k ČSR. Dňa
premiér Mihályi Károlyi a v Buda- 10. septembra 1919 to potvrdila aj NEPOKOJNÝ JUH A VÝCHOD
pešti, podobne ako krátko predtým saintgermainská mierová zmluva, Nie je prekvapujúce, že najväčšie
v Mníchove a v roku 1917 v Petro- ktorá však len uznala faktický stav, problémy sa objavili na juhu. Práv-
hrade, sa k moci dostali komunisti. ktorý bol výsledkom rokovania praž- ne hranicu stanovila až trianonská
Postup maďarských vojsk na sever ských úradov s rusínskou menšinou mierová zmluva zo 4. júna 1920. No
bol jednak pokusom o export revo- v Spojených štátoch a s niekoľkými po osemnástich rokoch bolo všetko
lúcie, ale tiež pokusom obnoviť as- rusínskymi politikmi. inak. Na jeseň 1938 Maďarsko ob-
poň časť niekdajšieho Uhorska. Vý- sadilo asi pätinu slovenského úze-
sledkom bolo vyhlásenie Slovenskej STABILITA NA ZÁPADE, mia od Senca po Kráľovský Chlmec,
republiky rád s centrom v Prešove, PREŤAHOVANIE SA na ktorom žilo viac ako 860-tisíc
ktorá napríklad zrušila súkromné NA SEVERE obyvateľov. No po vojne sa toto úze-
vlastníctvo či poštátnila školstvo, Samozrejme, ani rok 1924 ne- mie stalo opäť súčasťou Českoslo-
miestne obyvateľstvo ju však nepri- znamenal definitívny koniec zmeny venska.
jalo a po odchode maďarskej červe- hraníc. Tie sa menili v roku 1938, Tam to však neskončilo a obnove-
nej armády zanikla. po vojne, ale aj po rozdelení ČSFR né Československo nakoniec od Ma-
Jej odchod, samozrejme, nebol a pre zmenu toku riek sa to stalo aj ďarska požadovalo aj päť ďalších obcí
dobrovoľný. Najprv zaznela vý- neskôr. Čo zostalo a čo sa dodnes dunajského predmostia: Jarovce,
zva z Paríža, neskôr ultimátum zmenilo? Rusovce, Čunovo, Rajku a Bezenye.
francúzskeho generála a zároveň Tá najstabilnejšia hranica je na Parížska mierová dohoda nakoniec
hlavného veliteľa československej západe Slovenska. Či už oddeľova- v roku 1947 prisúdila ČSR prvé tri.
armády Mauricea Pellého, ktorý za- la České kráľovstvo od Uhorska, Odvtedy sa už južná hranica ne-
stavil ústup československých vojsk Protektorát od vojnovej Slovenskej pohla, až na prípady týkajúce sa
a dohodol spôsob a termíny maďar- republiky či Českú a Slovenskú re- zmeny toku riek: najnovšie ide o 17
ského odchodu, ktorý sa skončil 4. publiku, za tisíc rokov sa pohla len hektárov pri Ipli.
júla. Tým sa skončilo druhé veľké minimálne – napríklad v roku 1992, A čo východ? Aj tam ešte pred sto
ohrozenie a vtedajšie hranice sa už keď si obe krajiny vymenili osady Si- rokmi fungovali staré župy, miešalo
viac-menej zhodovali s dnešnými. dónia a u Sabotů. sa tam viacero etník i náboženstiev
Podobne je to aj so slovensko-ra- a hranica medzi Slovenskom a Pod-
PETRŽALKA, ORAVA, kúskou hranicou, i keď tam došlo karpatskou Rusou bola skôr výsled-
ZAMAGURIE, v čase druhej svetovej vojny k výraz- kom administratívneho rozhodnu-
PODKARPATSKÁ RUS nejšej zmene. Po Mníchovskej do- tia, než že by obe krajiny patriace do
Definitívna podoba prvorepubli- hode v septembri 1938 boli na viac jednej republiky delila jednoznačná
kových hraníc sa ustálila až v roku ako šesť rokov k Hitlerovej Tretej národnostná či geografická čiara.
1924. Zo slovenského hľadiska však ríši, ktorej súčasťou bolo po anšluse Keď Maďarsko okupovalo juh Slo-
stoja za pripomienku ešte aspoň tri celé Rakúsko, pripojené aj dnešné venska a Podkarpatskú Rus, zobralo
udalosti. bratislavské mestské časti Petržalka si aj niekoľko desiatok východoslo-
Prvou je obsadenie bratislavského a Devín. venských obcí ako napríklad Stakčín
predmostia v auguste 1919. Petr- Ešte o niečo zložitejšie to bolo či Sobrance. Po vojne si Sovietsky
žalka bola dovtedy maďarská, hra- s poľskou hranicou. Tá síce naďalej zväz na základe „dohody“ vzal celú
nica viedla stredom Dunaja a nové kopíruje stáročnú čiaru oddeľujú- Podkarpatskú Rus, ktorá dnes patrí
hlavné mesto by bolo do budúcnosti cu Poľsko od Uhorska, ale neplatilo k Ukrajine. Spolu s tým nastala aj
ohrozené. Československu sa však a neplatí to na sto percent. Už sme drobná zmena hraníc. Kým mesto
v lete podarilo dosiahnuť, že spoje- spomenuli, že Poliaci si nárokovali Čop vtedy prestalo byť súčasťou Slo-
necká Najvyššia vojenská rada uzna- niektoré severouhorské obce – na- venska a ocitlo sa na východnej stra-
la oprávnenosť požiadavky na korek- príklad Suchú Horu či Tatranskú Ja- ne hranice, obec Lekárovce prešla
ciu tejto hranice a dala povolenie na vorinu –, z ktorých napokon časť zís- za jeden rok z ČSR do ZSSR a späť.
obsadenie územia. Pričlenenie Petr- kali. No prišiel Mníchov a Viedenská A Veľké a Malé Slemence oddeľujú
žalky neskôr potvrdila aj Trianonská arbitráž a Poľsko si niektoré zvyšné dodnes závory, ploty a fotopasce,
mierová zmluva. sporné obce, ale napríklad aj kysuc- teda momentálne najviditeľnejšie fy-
Druhou významnou udalosťou ké Skalité jednoducho vzalo. Po ne- zické objekty, ktoré pripomínajú exis-
boli spory o oravské a zamagurské celom roku sa situácia obrátila, voj- tenciu štátnych hraníc.  n

21
Malý štátny znak
Československej
republiky
z roku 1920.  

Československo, Česko-Slovenská republika, Československá socialistická


a potom Česká a Slovenská federatívna republika, alebo ako sa menil
názov jednej krajiny a s ním aj hymna, znak a vlajka

SLOVENSKÝ
DVOJKRÍŽ NA HRUDI
ČESKÉHO LEVA
22 MAGAZÍN N 10/2018
SYMBOLY

Od roku 1960 mal lev nad hlavou hviezdu V roku 1990 sa znak zmenil poslednýkrát a svoje
a na hrudi Kriváň s vatrou. symboly získali aj obe republiky.

D ňa 23. januára 1990 sa v Pra-


he začala ďalšia spoločná
schôdza Federálneho zhro-
maždenia, ktoré malo prejednávať
návrh ústavného zákona o rekon-
níkmi či s poslancami parlamentov,
čo by nebol až taký problém, keby tým
neprispel k situácii, ktorá už čoskoro
dostala pomenovanie pomlčková voj-
na a ktorá predznamenala definitívny
a Nad Tatrou sa blýska, ktoré sa sta-
li štátnymi hymnami nástupníckych
štátov.
Jediná významná zmena nastala
v roku 1990, keď sme prestali spie-
štrukcii zastupiteľských zborov. Jeho TOMÁŠ rozpad spoločného štátu. vať nesprávne „zastavme sa, bratia“
zmyslom bolo odstrániť komunistic- GÁLIS Bol to jeden z posledných, ale zďa- a prešli sme k pôvodnej Matúškovej
komentátor
kú väčšinu a presadiť do spoločného leka nie jediný prípad od roku 1918 verzii „zastavme ich, bratia“.
i národných parlamentov väčší počet do roku 1992, keď sa štátne symboly
poslancov za Občanské fórum a Ve- menili, upravovali a vracali ako na be- NESTÁLY NÁZOV
rejnosť proti násiliu. žiacom páse. S názvom to bolo o dosť zložitej-
Počas zasadnutia prišiel do kance- šie. Hoci pred rokom 1920 existo-
lárie Federálneho parlamentu prezi- STÁLA HYMNA valo viacero verzií (napríklad aj Čes-
dent Václav Havel so žiadosťou, aby Asi najmenšieho počtu zmien sa ko-Slovenský štát), prvá ústava hovorí
mohol osloviť poslancov. Jeho vystú- dočkala slovenská štátna hymna. o Československej republike, čo je po-
penie sa však vôbec netýkalo nového Pieseň s textom Janka Matúšku Nad menovanie, ktoré vydržalo až do roku
zákona, ale jeho vlastného a neča- Tatrou sa blýska bola súčasťou spo- 1938.
kaného návrhu, aby sa názov štátu ločnej hymny už počas prvej ČSR. Po Mníchove a vyhlásení sloven-
Československá socialistická republi- Používala sa už od konca roku 1918, skej autonómie žili naši predkovia
ka zmenil na názov Československá a oficiálne bola schválená, podobne v Česko-Slovenskej republike. Po ob-
republika, ktorý sa používal do roku ako iné štátne symboly a prvá ústava dobí, keď na tomto území fungoval
1960. v roku 1920. štátny útvar s názvami Slovenský štát
Hymnou vojnovej Slovenskej re- a neskôr Slovenská republika, došlo
HAVEL PREDLOŽIL publiky sa stala hymnická pieseň Hej k obnove spoločného štátu s prvore-
AJ NÁVRH NOVÉHO Slováci, no po vojne a obnovení Čes- publikovým názvom Československo.
ŠTÁTNEHO ZNAKU koslovenska sme sa opäť vrátili ku V roku 1960 došlo k ďalšiemu
Nič z toho nekonzultoval s odbor- kombinácii skladieb Kde domov můj premenovaniu: tentokrát na Česko-

23
Štátny znak vojnovej Slovenskej republiky Návrh na slovenský znak, ktorý vznikol
z rokov 1939 – 1945. po federalizácii štátu v roku 1969.  

slovenskú socialistickú republiku. STRIEBORNÝ DVOJKRÍŽ NA MODROM strieborný kríž vztýčený na strednom
Stranícki predstavitelia totiž došli TROJVRŠÍ POUŽÍVALI UŽ SLOVENSKÍ vyvýšenom vŕšku modrého trojvršia“.
k zisteniu, že socializmus, ktorý mal DOBROVOĽNÍCI V ROKU 1848. OFICIÁLNE Šlo o návrat k tridsať rokov nepouží-
byť prechodným štádiom na ceste ku vanému symbolu, ktorý však za svoj
komunizmu, sme už dosiahli.
SA VŠAK ZAČAL POUŽÍVAŤ AŽ ZA PRVEJ prijali už slovenskí dobrovoľníci v ro-
Toto pomenovanie vydržalo (po- ČSR A S OBMENAMI VYDRŽAL DODNES. ku 1848.
dobne ako štvrtý článok ústavy z roku Oficiálne sa však začal používať
1960 o vedúcej úlohe komunistickej až za prvej ČSR, kde sa objavil v ma-
strany a ako nový štátny znak) ďalších nenie sa, české zlé spomienky, ale tiež lom, strednom i vo veľkom štátnom
takmer 30 rokov – až do spomínanej relatívne silné moravské povedomie, znaku. (Symboly Moravy, Sliezska či
pomlčkovej vojny. sa skončil tým, že sa spoločný štát vo Podkarpatskej Rusi sa dostali len na
Veľmi zjednodušene povedané: svojom poslednom období volal Čes- stredný a veľký znak).
kým v českej časti štátu boli v roku ká a Slovenská federatívna republika. Paradoxne, počas autonómie sa
1990 spokojní s vypustením slova Kým Československo sa po česky pí- dvojkríž dostal do úzadia, keďže na
„socialistická“, mnohým Slovákom salo ako jedno slovo, na Slovensku to slovenskom území sa prestali pou-
to bolo málo. Napríklad neskorší bolo so spojovníkom. žívať spoločné symboly, ktoré boli
i dnešný poslanec Anton Hrnko ho- K vypusteniu socializmu z názvu nahrádzané trebárs portrétmi vtedy
voril o názve Česko-Slovensko. To Slovenskej socialistickej republi- nedávno zosnulého Andreja Hlinku.
sa nepáčilo v Čechách, pretože tento ky došlo už k prvému marcu 1990 Trochu pozmenený bol dvojkríž
názov pripomínal smutnú druhú re- a takto republika pokračovala aj po na trojvrší štátnym znakom vojno-
publiku z rokov 1938 – 1939. osamostatnení. vej Slovenskej republiky, ale vyskytla
Počas trojmesačného boja padlo sa aj snaha priblížiť symboliku na-
ešte niekoľko ďalších návrhov ako Re- PROBLÉM S DVOJKRÍŽOM cistickým a fašistickým spojencom.
publika česko-slovenská (opäť Havel) V tom istom jednohlasne prija- Napríklad podľa návrhu Vojtecha
či Federácia Česko-Slovensko (návrh tom zákone sa píše aj to, že „štátny Tuku mali byť nosičmi štátneho
SNR). Zápas, kde hrali úlohu sloven- znak Slovenskej republiky tvorí na znaku orlice (pripomínajúce nemec-
ský nacionalizmus a snaha o zviditeľ- červenom ranogotickom štíte dvojitý ké symboly), ktoré mali niesť Sväto-

24 MAGAZÍN N 10/2018
SYMBOLY

Návrh prezidenta Václava Havla na symbol Súčasný znak, ktorý vznikol v roku 1990, si
Slovenska z roku 1990. Slovenská republika nechala aj po osamostatnení.

plukove prúty (v podobe talianskych POČAS VOJNOVEJ SLOVENSKEJ REPUBLIKY vanských štátov) už v meruôsmom
fasci). Po vojne sa znak musel meniť CHCELI ZNAK PRIBLÍŽIŤ NACISTOM A roku.
opäť, minimálne preto, že Českoslo- FAŠISTOM. TUKA NAVRHOVAL, ABY ZNAK Povojnová republika si opäť vysta-
vensko prišlo o Podkarpatskú Rus. čila len s jednou vlajkou. Prekvapujú-
Ale problémom bol aj dvojkríž, pre-
NIESLI ORLICE A ABY V ŇOM BOLI AJ cejšie by mohlo byť, že sa to nezmeni-
tože po novom symbolizoval nielen SVÄTOPLUKOVE PRÚTY. lo ani po federalizácii v roku 1969, ale
Slovensko, ale aj jeho vojnový tota- vzhľadom k tomu, že šlo o federáciu
litný režim. Vydržal však až do roku len podľa mena, je to vlastne pocho-
1960, keď bola znásilnená nielen his- OD „AKO RUSKO“ PO piteľné.
tória, ale aj heraldika. „LEN NIE RUSKO“ Súčasná slovenská vlajka má svoj
Českého leva s korunkou nad hla- Za sto rokov sa štátna vlajka, kto- pôvod v roku 1990, keď slovenský
vou so slovenským znakom na hrudi rá viala nad naším územím, menila parlament rozhodol, že ju tvoria biely,
vtedy nahradil lev, ktorý mal nad hla- niekoľkokrát. Česi dnes používajú pô- modrý a červený horizontálny pruh.
vou červenú hviezdu a na hrudi nie- vodnú československú vlajku z roku Takto mohla vyzerať aj vlajka samo-
čo, čo malo symbolizovať Kriváň, pod 1920, ktorá vydržala počas celej exis- statného Slovenska.
ktorým horela partizánska vatra. tencie spoločného štátu. Lenže po rozpade Sovietskeho
O zmene tohto paškvilu sa hovo- Jedinou zmenou bolo obdobie pro- zväzu koncom roka 1991 sa sa-
rilo v roku 1968 i pri príprave novej tektorátu, keď sa na okupovanom mostatné Rusko rozhodlo vrátiť sa
ústavy na konci osemdesiatych rokov, území používala vlajka s tromi hori- k svojej historickej vlajke z čias Pet-
no nakoniec sa všetko zmenilo až po- zontálnymi pruhmi: bielym, červe- ra Veľkého s bielo-modro-červenou
čas onej pomlčkovej vojny. Slovenská ným a modrým. trikolórou. V roku 1992 sme teda
republika sa vrátila k historickému V tom istom čase nad Slovenskom mali rovnakú vlajku ako Rusko. Pre-
symbolu, ktorý používa dodnes, fede- viala vlajka s bielym, modrým a čer- to sa konala súťaž, kde z desiatich
rácia posledné tri roky svojej existen- veným pruhom, ktorú podobne ako nových návrhov vyhral ten, a kto-
cie používala štvrtený znak s levom znak prijali slovenskí dobrovoľníci rom na trojfarebnú vlajku pribudne
v prvom a štvrtom poli a s dvojkrí- ako výraz slovanskej vzájomnosti (po- ešte štátny znak.
žom v druhom a treťom poli. zri aj dnešné trojfarebné vlajky slo-  n

25
Vznik Československa bol aj koncom monarchie.
Vznikla republika a čo je veľmi dôležité, bola to republika demokratická.
Dvadsať rokov tejto skúsenosti dalo Čechom a Slovákom nádej na obnovenie
republiky aj po konci totalít

KRÁĽOVSTVO
ZA REPUBLIKU,
SLOBODU
A DEMOKRACIU

26 MAGAZÍN N 10/2018
VZNIK REPUBLIKY

Tomáš Garrigue Masaryk s trojročnou Evou Neugebauerovou. Podľa fotografie bola neskôr vyrytá vo svete známa poštová známka.
 FOTO - TASR

V äčšina súčasného slovenské-


ho územia patrila za uply-
nulých sto rokov do štyroch
štátnych útvarov, kde fungovalo mi-
nimálne šesť rôznych politických re-
kvalifikáciou je, že sa narodil správ-
nym rodičom. No keď sa pozrieme
o sto rokov späť, pocit samozrejmos-
ti zmizne.
vané ako monarchistický štát; česká
republika je zastávaná len niekoľký-
mi radikálnymi politikmi“.
Dnes si zvykneme idealizovať Mi-
lana Rastislava Štefánika, isté však
žimov. (Okrajové časti územia si pre- TOMÁŠ NAKONIEC BEZ KRÁĽA je, že okrem odluky cirkvi od štátu
šli ešte búrlivejším vývojom a keby GÁLIS Nejde len o to, že posledný ra- či volebného práva žien mal vážne
komentátor
sme vzali do úvahy aj zmeny v rámci kúsky cisár Karol krátko pred kon- výhrady aj k republike. Bol za konšti-
jednotlivých politických režimov, com cisárstva a prvej svetovej vojny tučnú monarchiu, ktorá mala nastú-
narátali by sme ich ešte viac.) ponúkol svojim národom federáciu, piť po tom, čo mala nový štát stabili-
No za celý ten čas sa minimálne čo však už nemalo žiadny ohlas. Dô- zovať vojenská diktatúra.
jedna vec vôbec nezmenila: či už sa ležité je aj to, že v Čechách v tom To, že po vojne nemusela nutne
to volalo Československá republika, čase nezanedbateľná časť politikov vzniknúť republika, sa ukázalo na-
Česko-Slovenská republika, Sloven- nevidela dôvod, prečo nenadviazať príklad v novom juhoslovanskom
ská republika, Československá socia- na historické České kráľovstvo. štáte. Veľmi zjednodušene: iniciatívu
listická republika alebo Česká a Slo- Monarchistom bol napríklad vod- prevzal srbský kráľovský rod Karad-
venská federatívna republika, vždy ca domáceho odporu proti Viedni jordjevičovcov, najmä regent Alexan-
si to – aj počas totalitných režimov a prvý československý predseda vlá- der, ktorý presadil tak názov (Kráľov-
– hovorilo republika. dy Karel Kramář. Minimálne ešte stvo Srbov, Chorvátov a Slovincov),
Dnes považujeme za samozrej- v roku 1915 o konštitučnej monar- formu vlády (konštitučná monar-
mé, že nežijeme v monarchii, kde je chii uvažoval aj prezident Masaryk, chia), ako aj prvého predsedu vlády.
hlavou štátu človek, ktorého jedinou keď napísal, že „Čechy sú projekto- K tomu, že sa niečo podobné ne-

27
Prezident v rozhovore s poslancami československej sociálnej demokracie Levom Winterom a Josefom Stivínom v r.1928.  FOTO - TASR

stalo aj u nás, prispelo viacero fakto- Predsa len, všetko sa zakladalo na- Napriek tomu, že prvá republika
rov. Jednak, v Českom kráľovstve už novo. Ako napísal Ferdinand Perout- vydržala tak krátko, bola pre mno-
stáročia vládli Habsburgovci a no- ka o základnom zákone prijatom v ro- hých vzorom, ku ktorému sa obra-
vý kráľ by sa musel ešte len nájsť ku 1920: „Každý je schopný prirovnať cali po vojne či po 40-ročnej vláde
v zahraničí – je dokonca možné, že anglickú ústavu k anglickému parku... komunistov.
v Rusku. Navyše, Masaryk sa počas Československá ústava sa však skôr
vojny začal pod americkým vplyvom podobá na park, založený cez noc na TEMNÉ STRÁNKY REPUBLIKY
prikláňať k republike. A podobne to mieste, ktoré bolo predtým prázdne; Ale idealizovať si toto obdobie nie
videli aj legionári. A napokon, za re- je nutné doviezť stromy aj trávnik je dobrý nápad. Minimálne z toho
publiku boli aj štáty Dohody. a čakať, či sa korene uchytia.“ dôvodu, že mnohé problémy, s kto-
Tieto korene vydržali necelých rými sa tento útvar potýkal, vidíme
DVADSAŤ ROKOV SLOBODY dvadsať rokov. Dovtedy ústava zaru- aj dnes, i keď našťastie v oveľa men-
Za posledných sto rokov sa však čovala individuálne slobody, trojde- šej miere. Bola to napríklad príliš
viackrát ukázalo, že nie je dôležité ani lenie moci, parlamentnú demokra- veľká moc politických strán, ktorá
tak to, ako si nový štát hovorí, ale to, ciu, všeobecné, rovné, priame a tajné sa okrem iného prejavovala existen-
či má republika autoritatívny, totalit- voľby (ženy získali hlasovacie právo ciou viazaného mandátu. Ústava síce
ný alebo demokratický obsah. V prí- ešte predtým, čím sa ČSR radila predpokladala slobodné hlasovanie
pade prvej republiky platilo, našťastie, k prvým európskym krajinám) či („nesmú od nikoho prijímať príkazy“),
to posledné. Pri pohľade na okolité ochranu národných, náboženských ale v realite boli poslanci a senátori
krajiny nebolo samozrejmé ani to. a rasových menšín. často rukojemníkmi svojich partaji.

28 MAGAZÍN N 10/2018
VZNIK REPUBLIKY

Na nedatovanej snímke prezident Tomáš Garrigue Masaryk (vpravo uprostred v bielom) pri slovenských vápenkároch.  FOTO - TASR

Problémom bolo nakoniec aj posta- DNES POVAŽUJEME ZA SAMOZREJMÉ, Mohli za to tak okolité krajiny, kto-
venie menšín či rozsiahla korupcia aj ŽE NEŽIJEME V MONARCHII, KDE JE ré skôr či neskôr prešli k autorita-
na najvyšších poschodiach politiky. HLAVOU ŠTÁTU ČLOVEK, KTORÉHO tívnym či totalitným režimom, ale
A netreba zabudnúť ani na soci- aj vývoj našich krajín medzi rokmi
álnu otázku, ktorá mala množstvo
JEDINOU KVALIFIKÁCIOU JE, ŽE SA 1938 a 1989.
nepríjemných dôsledkov: od vysťa- NARODIL SPRÁVNYM RODIČOM. NO KEĎ Najprv šlo o oklieštenie, potom
hovalectva desaťtisícov ľudí do zá- SA POZRIEME O STO ROKOV SPÄŤ, POCIT o úplné zrušenie demokracie, boli tu
padnej Európy i do Severnej a Južnej SAMOZREJMOSTI ZMIZNE. dve okupácie a najväčšia moc nesíd-
Ameriky cez rast krajnej ľavice po lila v Prahe či v Bratislave, ale v Ber-
početné štrajky, ktoré sa občas skon- líne a v Moskve. Namiesto politickej
čili streľbou do robotníkov a mŕt- tencie prvej Československej repub- plurality sme tu mali pol storočia
vymi. A sociálnu situáciu ešte viac liky šlo o zjednocovanie nerovnako vládu dvoch štátostrán. V porovnaní
zhoršila hospodárska kríza. historicky utváraných, hospodársky so slepou poslušnosťou ústrednému
Podobne ako v nedávnej minulos- vyspelých a politicky či nábožensky výboru vyzeral veľmi slobodne aj
ti, aj za prvej republiky musel štát orientovaných oblastí, čo vidíme aj viazaný mandát. O prvorepublikovej
sanovať banky. Veľa ľudí ohrozovali dnes v celoeurópskom meradle. miere slobody prejavu či zhromaž-
exekúcie. Dopravné stavby objedna- ďovania nemohlo byť počas dvoch
né štátom často meškali a stáli viac, ČO PRIŠLO PO TOM totalít ani reči. Aj preto zostáva prvá
než bolo dohodnuté. Napriek tomu zostávala prvá re- ČSR svetlým bodom našich dejín.
A ešte jedna vec: po celý čas exis- publika dlhé desaťročia vzorom.  n

29
Zjazd agrárnej strany 15. mája 1921 - hostia z nitranskej župy.  FOTO - ČTK

Z medzivojnových strán na Slovensku prežili len náznaky.


Vtedy najsilnejší agrárnici by dnes nemali koho osloviť

ČSR NEZRODILA IBA


DEMOKRATOV, ALE AJ
KOMUNISTOV
A FAŠISTOV
30 MAGAZÍN N 10/2018
STRANY

Sprievod KSČ pri oslavách 1. mája 1921 v Prahe. FOTO - ČTK

P olitické strany sú základom


politického systému. Platí
to dnes a platilo aj za prvej
republiky. Lenže v priebehu sto ro-
kov prešla spoločnosť obrovskými
množstvo korupčných škandálov,
bezpochyby je významnou posta-
vou slovenských dejín. S obľubou sa
naňho napríklad odvolával dvojná-
sobný ponovembrový premiér Mi-
matickej politickej strane. Nezna-
mená to však, že sa politici prestali
o pôdohospodárov zaujímať. Ro-
bia to, ale berú ich len ako jedných
z mnohých, nie ako o najdôležitej-
zmenami. Historické politické stra- ROMAN kuláš Dzurinda. Prečo však na Slo- ších.
ny sa počas nich stali vskutku his- PATAJ vensku dnes neexistuje nasledov-
torickými a neustále vznikajú nové. vedúci níčka kedysi takej úspešnej strany? ZNAČKA SNS STÁLE DOBRE
Napriek tomu sa pri niektorých da- oddelenia Ako už ich názov napovedá, ag- FUNGUJE
jú nájsť aspoň náznaky akejsi kon- publicistiky rárnici mierili na roľníkov, statká- Opačným príbehom je Slovenská
tinuity. rov a vôbec ľudí, ktorí sa živili pôdo- národná strana, ktorá bola medzi
Neplatí to však pre najsilnejšie hospodárstvom. Takých bolo v me- vojnami omnoho menej významná,
medzivojnové zoskupenie – agrár- dzivojnovom Československu až 33 ako je dnes.
nikov. S výnimkou jedných vyhrali percent, na Slovensku ešte viac. Strana s takýmto názvom vznikla
všetky voľby a boli kľúčoví vo všet- Pokusy nadviazať na tradíciu po v roku 1871. Novodobá SNS fun-
kých vládach. Agrárnikom bol aj asi Nežnej revolúcii boli, ale neúspeš- guje od jari 1990. Odvtedy sa síce
najvýznamnejší slovenský medzi- né. Vysvetlenie je jednoduché. Ob- dvakrát nedostala do parlamentu,
vojnový politik Milan Hodža, kto- rábaním pôdy sa u nás živí čoraz ale až štyrikrát bola súčasťou vlády
rý dokonca posledné tri roky pred menej ľudí. Len medzi rokmi 2000 (v rokoch 1992, 1994, 2006 a 2016).
Mníchovom viedol československú a 2014 ich počet klesol zo 143 – na Zdá sa teda, že ide o úspešný
vládu. 53-tisíc. Slovom, je to príliš málo príbeh tradičnej značky, ktorá má
Napriek tomu, že sa s ním spája na to, aby zaručili úspech monote- už 150 rokov. Aj samotná SNS sa

31
tak rada prezentuje. Tituluje sa
ako „najstaršia strana všetkých Slo-
vákov“. Lenže táto verzia príbehu
celkom nesedí. Zakladatelia z ro-
ku 1990 boli jednoducho prví, kto
si na tradičnú značku spomenul,
a prisvojili si ju. Keby ich ktokoľ-
vek predbehol a subjekt s rovna-
kým názvom založil o mesiac či dva
skôr, k tradícii Slovenskej národnej
strany sa dnes ľahko mohli hlásiť
celkom iní ľudia ako Andrej Danko
a jeho kolegovia.
Zaujímavým protikladom je his-
tória Demokratickej strany. Vznik-
la počas vojny a v rokoch 1945 až
1948 bola na Slovensku najsilnej-
šia, pričom v nej pôsobili aj bývalí
agrárnici. Samozrejme, takýto po-
tenciál sa nedal ignorovať a v janu-
ári 1990 bola DS obnovená.
Jej prvým predsedom sa stal
Martin Kvetko, ktorý bol funkcio-
nárom už pred februárom 1948. Na
rozdiel od SNS však DS ako reálna
politická sila prestala existovať, aj
keď v minulosti bola aj súčasťou
vlád. Nepomohol jej už štart. Kvet-
ko sa totiž na Slovensko vrátil po
štyridsiatich rokoch v exile, čo sa
neukázalo ako dobrý nápad.
Späť k SNS. Za prvej republiky
bola národne orientovanou stranou
slovenských evanjelikov, ale omno-
ho väčší vplyv mala väčšinovo ka-
tolícka Slovenská ľudová strana (do
roku 1925) neskôr premenovaná na
Hlinkovu slovenskú ľudovú stranu
– HSĽS. Tá sa postupom času radi-
kalizovala a v roku 1938 po prevzatí
moci donútila SNS spolu s inými
stranami, aby sa s ňou zlúčila, čím
vlastne až do roku 1990 zanikla. Volebné plagáty politických strán. Praha, máj 1935.
Neobnovila sa ani po roku 1945
a keď o tri roky neskôr získali moc
komunisti, nebolo na to ani pomys- a snažila sa o rozdelenie Českoslo- o Maďarov a iné menšiny na Slo-
lenie. Po piatich desaťročiach tak venska. Najviac jej meno zviditeľnil vensku, svoje strany mali za prvej
relatívne známa značka v novembri dvojnásobný predseda Ján Slota. republiky a majú ich aj dnes. No
1989 ležala na ulici a čakala len na Bol známy vulgárnym správaním, historickú nadväznosť medzi nimi
to, či ju niekto zdvihne zo zeme. množstvom káuz či nenávisťou netreba hľadať.
Prvým ponovembrovým predse- k Maďarom. (Preslávil sa výrokom:
dom strany bol Víťazoslav Móric, „My pôjdeme do tankoch, pôjdeme KOMUNISTI A FAŠISTI
z ktorého je dnes významný pod- a zrovnáme Budapešť.“) TU ZOSTALI
nikateľ. Jeho firmy žijú zo zákaziek Súčasný predseda Andrej Dan- Obdobie medzi dvoma svetovými
pre štátne železnice. ko sa stranu od tohto imidžu sna- vojnami všade v Európe poznačil
Súčasná SNS sa prakticky od ží očistiť. Správa sa kultivovanejšie vzostup krajnej pravice a krajnej
začiatku pod jeho vedením prezen- a s Maďarmi je vo vláde, ale s kau- ľavice. Na jednej strane to bol fašiz-
tovala ako nacionalistická strana zami je to stále slabšie. Pokiaľ ide mus, na druhej komunizmus. Na

32 MAGAZÍN N 10/2018
STRANY
zbavila nepríjemného dedičstva. To
vyvolalo odpor tvrdého komunis-
tického jadra, ktoré vzápätí obno-
vilo značku KSS. Títo komunisti sa
síce raz dostali do parlamentu, ale
v posledných voľbách získali bied-
nych 0,62 percenta hlasov. SDĽ na
rozdiel od nich bola prvé ponovem-
brové desaťročie vplyvnou stranou.
Postupne však jej význam upadal,
až kým v roku 2004 sama neodhla-
sovala svoj zánik a zlúčenie so Sme-
rom Roberta Fica. Ktorý je, mimo-
chodom, ako mnohí iní tiež bývalý
komunista.
Fico v tom období zjednocoval
slovenskú ľavicu a podobne pohl-
til aj Sociálnodemokratickú stranu
Slovenska. Vďaka tomu za slovom
Smer odvtedy strana nosí aj skrat-
ku SD. Oficiálny názov teda znie
Smer-SD. No ak sa jeho predstavi-
telia hlásia k nejakému politickému
odkazu, nie sú to ani tak sociálni
demokrati, ako tváre Pražskej jari
a najmä Alexander Dubček. Teda
komunisti.
Slovensko je jednoducho kraji-
na, v ktorej sú ortodoxní komunisti
na papieri bezvýznamní, ale býva-
lí komunisti sa rozliezli po mno-
hých stranách a dodnes významne
ovplyvňujú chod štátu.
Krajná pravica – fašisti – síce
v parlamente sú a volilo by ich pri-
bližne desať percent voličov, ale
našťastie zatiaľ s nimi všetci ostat-
ní odmietajú spolupracovať. ĽSNS
proti označeniu, že je fašistická,
bude protestovať, ale jej minulosť
dokazuje opak.
Po prvé, strana sa otvorene hlá-
FOTO - ČTK si k vojnovému slovenskému štátu,
ktorého režim mal k fašizmu veľmi
blízko. Po druhé, jej predchodkyňu
Slovensku sa v prvej republike po- SLOVENSKÁ NÁRODNÁ STRANA JE – Slovenskú pospolitosť – v roku
stupne čoraz viac presadzovali fa- JEDINÁ STRANA, KTORÁ FUNGOVALA 2006 rozpustil Najvyšší súd. Dô-
šisti a aj dnes sú papierovo silnejší. V PRVEJ REPUBLIKE A FUNGUJE AJ DNES. vodom bolo otvorené hlásenie sa
To však neznamená, že komunisti k ideám medzivojnového fašizmu,
úplne zmizli. Naopak.
O LOGICKOM A PRIAMOM POKRAČOVANÍ ako je napríklad nahradenie demok-
Komunistická strana u nás for- SA PRI NEJ VŠAK HOVORIŤ NEDÁ. racie stavovskou spoločnosťou.
málne vznikla v máji 1921 a snažila Tí istí ľudia, ktorým už súd jednu
sa o presadzovanie triedneho boja stranu rozpustil, si založili novú.
podľa vzoru sovietskych komunis- Urobili to už rozumnejšie a sta-
tov. Počas druhej svetovej vojny bo- V novembri 1989 sa v nej však za- novy si napísali tak, aby opätovné
la Komunistická strana Slovenska čali vážne zmeny, ktoré viedli k jej rozpustenie sťažili. Neznamená to
veľmi aktívna v protifašistickom od- premenovaniu na Stranu demo- však, že sa vzdali myšlienok, pre
boji a nasledujúcich 40 rokov vládla. kratickej ľavice v roku 1991, aby sa ktoré sa to už raz stalo.  n

33
Magnezitka v Jelšave.
FOTO - ČIERNE DIERY
Slovensko bolo chudobným príbuzným Česka, ale spoločný štát mu pomohol.
V dovtedy výrazne roľníckej krajine sa začal intenzívnejšie
budovať aj priemysel

CHUDOBNÉ
SLOVENSKO
POTIAHLI ČESI
S lovensko na vzniku Česko-
slovenska síce zarobilo, ale
vzájomné spolunažívanie ma-
lo ďaleko od dokonalosti aj v oblasti
hospodárstva. Stali sme sa súčasťou
krajiny, ktorá bola bohatšia ako väč- ROMAN
šina okolitých štátov. No bolo to naj- PATAJ
mä vďaka jej západnej polovici, ktorá vedúci
do spoločného štátu vstupovala ako oddelenia
relatívne moderná priemyselná kraji- publicistiky
na, kým Slovensko bolo z väčšej časti
agrárne. Ešte horšie na tom bola Pod-
karpatská Rus.
Rozdiely boli obrovské. Z Česka,
z Moravy a zo Sliezska pochádzalo 90
až 92 percent priemyselnej výroby.
O zvyšok sa delili Slovensko a Pod-
karpatská Rus. V poľnohospodárstve
nebol rozdiel taký zdrvujúci, ale stále
veľmi výrazný. Na západ od rieky Mo-
rava sa produkovalo 75 percent tova-
rov (Mýtus a realita hospodářské vy-
spělosti Československa mezi světo-
vými válkami; Karolinum, 2000). Za
takýchto okolností je prirodzené, že
západná časť štátu mala na riadenie
ekonomiky omnoho väčší vplyv, čo sa
prejavilo aj tým, že slovenské záujmy
neboli vždy zohľadnené.
Spojenie dramaticky rozdielnych
regiónov komplikovalo aj to, že kým
Česko pred vznikom ČSR patrilo
pod Rakúsko a jeho právny systém,
Slovensko pod Maďarsko. Navyše
všetko sa to dialo po prvej svetovej
vojne. Priame vojnové škody a povoj- Továreň vo Svite založená firmou Baťa.
nové politické zmeny znížili výkon
európskeho hospodárstva o 30 per-
cent, v strednej Európe to bolo ešte ako iné štáty a jej hospodárstvo až domácnosť 39 až 50 percent peňa-
viac aj napriek tomu, že sa jej priame do začiatku druhej svetovej vojny zí na potraviny, na obuv a oblečenie
boje takmer úplne vyhli (na území ako v jednej z mála krajín nedosiahlo 10 až 16 percent, na nájomné 9 až
dnešného Slovenska sa bojovalo len predkrízovú úroveň. Paradoxne, kým 13 percent, na dane 8 až 10, na kú-
na začiatku vojny po úspešnej ruskej kríza v roku 1922 viac poškodila slo- renie 6 až 7 a na elektrinu 1 až 2
ofenzíve). venský priemysel, veľká hospodárska percentá.
Napriek tomu prvé roky sprevá- kríza v 30. rokoch zanechala väčšie
dzal hospodársky rast. Na chvíľu ho následky na Česku. OD POĽNOHOSPODÁRSTVA
v roku 1922 prerušila krátka kríza, Napriek vážnym problémom bola K PRIEMYSLU
ale HDP (spätne vypočítané, v tom prvá republika ekonomicky vyspelej- Ani v roku 1938 slovenská ekono-
čase sa nemeralo tak ako dnes) Čes- šia ako Maďarsko či Poľsko, no ne- mika nedosahovala úroveň českej. No
koslovenska už v nasledujúcom roku stačila na Rakúsko či Nemecko. Keby nebolo by reálne očakávať, že sa za 20
dosiahlo predvojnovú úroveň. Ma- sme však porovnávali len výsledky rokov podarí zmazať obrovské hospo-
ďarsku sa to podarilo až v roku 1926, Slovenska, bolo by to horšie. ČSR ako dárske rozdiely, ktoré medzi oboma
Nemecku 1927 a Rakúsku 1928. celok sa podľa amerického ekonóma krajinami existovali. Je to podobné
Už v roku 1929 podľa spomínanej Collina Clarka medzi vojnami nachá- ako s dnešným Slovenskom, ktoré sí-
knihy HDP Československa prekoná- dzalo na 17. mieste na svete vo výške ce rýchlo rastie, ale potrvá ešte dlho,
val predvojnovú úroveň o 52 percent. národného dôchodku na hlavu. kým sa dotiahne aspoň na priemer
Nasledovala však veľká hospodár- V roku 1939 podľa dát historika Európskej únie, ak sa to vôbec nieke-
ska kríza, ktorá ČSR postihla viac Miroslava Sabola míňala slovenská dy podarí.

36 MAGAZÍN N 10/2018
EKONOMIKA
AKO SA SLOVENSKO BRÁNILO
MODERNIZÁCII
Nevyhnutným predpokladom
spriemyselňovania bola elektrifiká-
cia. Bez elektriny moderné továrne
nemohli existovať. Keď však v ok-
tóbri 1918 Československo vzniklo,
na Slovensku nebolo ani tisíc kilo-
metrov elektrického vedenia. A aj to,
čo existovalo, bolo vybudované podľa
rôznych technických noriem. Aby sa
to zmenilo a aby elektrifikovaných
miest a obcí pribúdalo, vzniklo na
Slovensku päť (v Česku 20) energetic-
kých spoločností, ktoré mali elektrifi-
káciu zabezpečovať.

ČESKOSLOVENSKO PATRILO K BOHATÝM


KRAJINÁM EURÓPY. BOLO TO VŠAK
ZÁSLUHOU ČESKA. CHUDOBNÉ
A ROĽNÍCKE SLOVENSKO SA CELÝ ČAS IBA
DOŤAHOVALO.

Štát mal v každej minimálne


50-percentnú účasť a každá sa stara-
la o rozvoj zvereného regiónu. Jedna
vec bola technická a finančná stránka
projektu. Začala sa napríklad výstav-
ba Vážskej kaskády a rýchlo pribúda-
li aj kilometre elektrického vedenia.
Pokrok však niekedy spomaľovala
neochota obyvateľstva používať elek-
FOTO - ČTK trinu.
Miroslav Sabol v knihe Elektrifiká-
cia v hospodárskom a spoločenskom
Spoločný štát bol pre nás kľúčo- ťovaním ovzdušia. Továreň dokončili živote Slovenska 1938 – 1948 opisuje
vý v tom, že priniesol nevyhnutnú v roku 1923, dala miestnym prácu, aj jej začiatky pred týmto obdobím.
modernizáciu hospodárstva a rozvoj ale ako mnohé iné mala počas krízy Sprevádzali ich dnes nepredstaviteľ-
priemyslu na úkor pôdohospodár- ťažkosti a v roku 1932 miestni uspo- né spory.
stva. riadali Pochod hladu z Jelšavy do Re- Postup bol taký, že mestá prispie-
Niektoré z tovární existujú dodnes. vúcej. vali na vlastnú elektrifikáciu. Pod
Každý, kto prechádza podtatranským Na západnom Slovensku zas správu Západoslovenských elektrární
Svitom, si pri hlavnej ceste všimne dodnes vyrábajú a opravujú železnič- (ZSE) patrila aj Modra, ktorá im dob-
škaredý komplex, ktorý firma Baťa né vozne v ŽOS Trnava. rovoľne zaplatila 300-tisíc vtedajších
postavila v polovici 30. rokov, aby sa Zďaleka nie všetky továrne, ktoré korún. No napriek tomu, že mesto
v ňom vyrábali syntetické vlákna. Eš- tu v období prvej republiky pôsobili, peniaze zaplatilo, ani šesť rokova-
te stále pôsobí napríklad Chemosvit, boli postavené ako nové. ní mestského zastupiteľstva so ZSE
ktorý sa dodnes venuje pôvodnej Napríklad bratislavské Apollo neviedlo k dohode na konkrétnom
činnosti. Vyše dve tretiny Sviťanov existovalo už predtým, no v Česko- postupe. Odpor zlomil až podvod.
aj v súčasnosti pracujú v miestnom slovensku sa vďaka rozmachu au- Zástupcovia elektrární poslali svojho
priemysle. Baťa postavil aj obuvnícke tomobilizmu rozrástlo. Počas vojny šoféra z Modry do Trnavy, aby z ta-
závody v Partizánskom (bývalé Baťo- ho síce spojenecké nálety zničili, ale mojšieho úradu zavolal naspäť do
vany). petrochemický priemysel v hlav- Modry, že sa jeden zo zastupiteľov
Dodnes funguje aj Magnezitka Jel- nom meste zostal, pôsobí tam Slov- má dostaviť k okresnému policajné-
šava, ktorá svoje okolie trápi znečis- naft. mu náčelníkovi. Samozrejme, išlo

37
o odporcu elektrifikácie. Keď sa ho
podarilo odlákať, pomery v zastupi-
teľstve sa zmenili a ďalšie hlasovanie
bolo úspešné.
Ešte viac sa bolo treba snažiť v Tvr-
došovciach. Tam zástupcovia elek-
trární museli na zastupiteľstvo prísť
35-krát a ku koncu boli vzťahy také
napäté, že ich museli brániť žandári.
Ak sa aj podarilo prekonať takéto
prekážky, ani úspešná elektrifikácia
nebola zárukou, že ľudia začnú elek-
trinu skutočne používať. Kým v ro-
ku 1939 jedna päťčlenná švajčiarska
domácnosť ročne spotrebovala 1800
kWh, na Slovensku 60. Môže za to
menej rozvinutá elektrifikácia (na-
priek snahe v tom čase mala prístup
k elektrine len čosi viac ako polovica
domácností), ale správanie spotre-
biteľov. U nás sa elektrina využívala
najmä na svietenie, v rozvinutejších
krajinách už boli bežné aj domáce
spotrebiče. No a úlohu zohrával aj
z dnešného pohľadu ťažko pochopi-
teľný odpor ľudí.
Sabol vysvetľuje, že viac ako po-
lovicu obyvateľstva tvorilo roľníctvo
a poľnohospodárstvo „z hľadiska
technickej modernizácie prechádzalo
počas existencie ČSR doslova agó-
niou. Slovenský roľník bol výsostne
konzervatívny a bránil sa akýmkoľ-
vek technickým experimentom“. Kým
v Škandinávii a vo Švajčiarsku vyu-
žívali elektrické zariadenia praktic-
ky všetky farmy, u nás to nebolo ani
osem percent.
Používanie elektriny sa pritom
oplatilo. Historik ako príklad uvá-
dza vymlátenie tony obilia. Ručne to
stálo 600 korún, gápľom (mláťačka
poháňaná koňom) 75 korún, ale elek-
trickou mláťačkou len 30 korún. Pre
mnohých bolo prekážkou zaplatenie
dvestokorunového poplatku za zria-
denie prípojky a ďalšie dodatočné ná-
klady.
V Nesluši na Kysuciach tak z 3151
obyvateľov o prípojku požiadalo len
38 domácností, v Bobrovci sa z 330
domov pripojilo 40. V dnešnom Ko-
lárove, ktoré medzi vojnami patrilo
medzi najväčšie dediny na Sloven-
sku, malo v roku 1938 prípojku len Vodné dielo
35 domácností aj napriek tomu, že Kočkovce - Dolné Ladce.
obec bola elektrifikovaná už päť rokov FOTO - ČIERNE DIERY
a stálo to dva milióny korún. n

38 MAGAZÍN N 10/2018
EKONOMIKA

39
Medzivojnové Československo bolo demokratické, ale aj skorumpované.
Niektoré prejavy tohto fenoménu sa nápadne podobajú tomu,
čo na Slovensku zažívame aj dnes

SLOVENSKÚ
KAPITÁLOTVORNÚ
VRSTVU NEVYMYSLEL
MEČIAR

K orupcia nevznikla v Čes-


koslovensku. Máme s ňou
bohaté skúsenosti bez
ohľadu na to, kto práve vládne. Už
uhorskou politikou často lomcovali
platilo známe heslo: „Kto nekradne,
okráda vlastnú rodinu.“
Korupcia v novom štáte Čechov
a Slovákov mala rôzne prejavy. Vy-
brané príklady spája snaha o vybu-
Podobné to bolo aj za prvej repub-
liky.

HODŽA ZÍSKAVAL MILIÓNY


VLASTNOU HLAVOU
veľké korupčné škandály a vojnový ROMAN dovanie „slovenskej kapitálotvornej Začneme hneď najväčším me-
slovenský štát nimi bol tiež prele- PATAJ vrstvy“. Týmto výrazom sa kedysi nom. Milan Hodža bol najvýraz-
zený. Špeciálne sa to týka arizácií, vedúci preslávil Vladimír Mečiar. nejším slovenským politikom tohto
ktoré sprevádzali masívna korupcia oddelenia Za vznešeným heslom sa skrý- obdobia. O jeho skorumpovanosti
a rodinkárstvo. No a po roku 1948 publicistiky vala snaha dať majetky kamarátom. v tejto súvislosti píše historik Ľu-

40 MAGAZÍN N 10/2018
KORUPCIA
dovít Hallon v článku Korupcia
a klientelizmus v politike Milana
Hodžu.
Tento vrcholný predstaviteľ ag-
rárnej strany pôsobil vo vrcholnej
politike od vzniku republiky a na
začiatku sa zameral na vybudovanie
slovenského bankového sektora. Po
rozpade Uhorska sa pretrhali ban-
kové zväzky s Budapešťou. Politici
preto podporovali urýchlený vznik
domácich bánk. Po krátkom boome
sa však rýchlo dostali do problémov
a v rokoch 1922 až 1924 ich postihla
prvá kríza. Aby ju prekonali, žiadali
štát o pomoc. Práve vtedy sa preja-
vil Hodžov talent na zákulisné hry.
Hallon opisuje, ako sa vytvorila sieť
vzťahov, v ktorých si ľudia pomáhali
drobnými úplatkami („fľaškovými
prézentmi“), ale aj peniazmi na fi-
nancovanie politických strán.
„Práve v takýchto sieťach korupč-
ných vzťahov, konexií a vzájomných
závislostí sa Milan Hodža dokázal
vynikajúco pohybovať,“ píše Hallon.
Známemu politikovi sa na jednej
strane naozaj podarilo slovenským
bankám pomôcť, no na druhej stra-
ne to využil na získanie vplyvu svo-
jej strany v nich a aj zdrojov na jej
financovanie. Len Tatra banka v ro-
koch 1926 až 1930 agrárnej strane
a osobne Hodžovi vyplatila takmer

MILAN HODŽA BOL


NAJVÝRAZNEJŠÍM
SLOVENSKÝM POLITIKOM
V PRVEJ REPUBLIKE.
PODARILO SA MU POMÔCŤ
SLOVENSKÝM BANKÁM,
VYUŽIL TO VŠAK AJ
NA ZÍSKANIE VPLYVU
SVOJEJ STRANY V NICH
A AJ ZDROJOV NA JEJ Milan Hodža.
FINANCOVANIE. BANKY FOTO - TASR

PLATILI AJ PRIAMO JEMU.

41
ÚPLATKY VO VEĽKOM SA TOČILI AJ
OKOLO POZEMKOVEJ REFORMY. CIEĽOM
BOLO, ABY SA PÔDA DOSTALA DO
RÚK ČECHOV A SLOVÁKOV. POLITICI
OVPLYVNILI, KU KOMU SA NAOZAJ
DOSTALA.

Na nedatovanej snímke prezident ČSR Tomáš Garrigue Masaryk na poli medzi dozrievajúcim obilím. 

dva milióny korún vo forme takzva- KŠEFTÁROM S POZEMKAMI že v hre boli obrovské hodnoty, pri
ného politického úveru. BY SA DARILO AJ VTEDY ktorých získaní mohli pomôcť ko-
Podobný postup sa zopakoval aj Druhou oblasťou, v ktorej sa nexie, celkom prirodzene sa korup-
po veľkej hospodárskej kríze zo za- točili úplatky vo veľkom, bola po- cia prejavila úplne naplno.
čiatku 30. rokov. Banky opäť potre- zemková reforma. Aj tu bolo cieľom Opäť v tom výraznú úlohu zohrá-
bovali pomoc a politici boli opäť pri- československého štátu, aby sa ma- vali politické prepojenia a najmä ag-
pravení pomôcť. Ako uvádza Hal- jetky dostali k Slovákom (a Čechom rárna strana. Veď už jej celý názov
lon, na pozadí krízy Hodža znova v Česku, samozrejme). – Republikánska strana zemedel-
„rozohrával korupčné machinácie“. Išlo o ohromný projekt, ktorý sa ského ľudu – dával jasne najavo, že
Dnes by sme tomu povedali, že dá prirovnať k arizáciám, či divo- jej išlo najmä o poľnohospodárov,
vlastnou hlavou zarobil milióny. kej privatizácii po roku 1989. Keď- teda o pôdu.

42 MAGAZÍN N 10/2018
KORUPCIA
opisuje, ako sa do súperenia dvoch
rodinných vetiev postupne vloži-
li desiatky osôb a práve Hodža bol
jednou z nich. Prípad bol dokonca
spojený s Hodžovou milostnou afé-
rou.

LESY SA TRIASLI
AJ BEZ LYKOŽRÚTA
Svoju univerzálnosť Hodža doká-
zal aj pri obchodoch s drevom. Boli
o to lukratívnejšie, že sa odohrávali
krátko po skončení prvej svetovej
vojny, keď sa naprávali vojnové ško-
dy a o drevo bol veľký záujem.
František Staněk. Ľudovít Hallon v tejto súvislosti
spomína najmä mená Karel Prášek
a František Staněk. Obaja boli zá-
stupcami agrárnej strany a obaja
v prvej polovici 20. rokov vykoná-
vali funkciu ministra poľnohos-
podárstva. Spomínaný povojnový
stavebný boom viedol k veľkým ob-
chodom so slovenským drevom zo
štátnych lesov, „do ktorých okrem
solídnych podnikateľov vstupovali
aj mnohí špekulanti, dobrodruho-
via a diletanti”.
Obaja ministri sa snažili takéto
aktivity podporovať, Staněk dokon-
ca žiadateľom „spomedzi svojich
známych, krajanov a exponen-
tov agrárnej strany a bez ďalšieho
Karel Prášek. schválenia kompetentnými úrad-
níkmi vopred sľuboval podiel na
veň teda išlo o desaťtisíce príleži- drevárskych obchodoch”.
tostí na korupciu“. Proti Staněkovi podľa Hallona
Kým v prípadoch, v ktorých pôda stál generálny riaditeľ štátnych le-
naozaj zmenila majiteľa, išlo o „prí- sov Jozef Opletal, ktorý zabránil
ležitosti“, tak v 56 percentách za- niekoľkým veľkým obchodom ne-
branej pôdy, ktorá nakoniec aj tak výhodným pre štát. Jeden z nich už
zostala pôvodným majiteľom, sa tak bol dokonca predložený na schvále-
podľa Hallona v prakticky všetkých nie parlamentu, ale Opletalovi sa ho
prípadoch stalo vďaka klientelizmu podarilo odbornými argumentmi
FOTO - TASR a korupcii. Pôvodní majitelia totiž zastaviť. V iných prípadoch však
pochopiteľne „vynaložili obrovské úspešný nebol a aj vďaka Staněkov-
úsilie, aby cez rôzne koridory osob- mu nástupcovi Hodžovi sa usku-
Aj tento proces opisuje historik ných a politických vplyvov presadili točnili.
Hallon v článku Podoby korupcie vyňatie svojho majetku zo záboru Zlé rozhodnutia politikov sa na-
v hospodárstve medzivojnového pre pozemkovú reformu“. plno prejavili počas veľkej hospo-
Slovenska na príklade peňažníctva. Žiaľ, Hodža sa aj pri pôde ukázal dárskej krízy. Štátne lesné podniky
Podľa pôvodného plánu mali ako veľmi všestranný politik. Zaplie- sa prepadli do veľkej straty a exmi-
zmeniť majiteľa vyše štyri milióny tol sa do jednej z najväčších káuz, nister Staněk spáchal samovraždu.
hektárov pôdy. Konečné číslo bolo v ktorej išlo o majetok pol miliar- To isté urobil aj riaditeľ firmy Lig-
omnoho nižšie, ale aj tak išlo o de- dy vtedajších korún, teda obrovskú num, ktorá sa predtým na pochyb-
saťtisíce prípadov, „za ktorými stáli sumu. Dostala meno Coburgovská ných obchodoch s drevom zúčast-
konkrétni ľudia so svojimi záujma- aféra, pretože sa týkala dedičstva po ňovala.
mi, potrebami a slabosťami. Záro- rode Coburgovcov. Historik Hallon n

43
Novú republiku nemala spájať len myšlienka
československej vzájomnosti, ale aj železničné koľaje
a diaľnica. Tá medzi Bratislavou a Košicami nestojí dodnes

AKO
SPOJIŤ AŠ AŽ
S RUMUNSKOM?
J ednou z dôležitých úloh, ktoré
musela nová republika riešiť,
bolo dopravné spojenie medzi
západom a východom krajiny. Slo-
vensko malo v roku 1918 pomerne
Turčianskych Teplíc či trať spájajúca
Prešov, Vranov nad Topľou a Stráž-
ske. A narýchlo sa budovali aj neplá-
nované krátke úseky nahrádzajúce
železnice zabrané v dôsledku okupá-
solídnu železničnú sieť, ktorá však TOMÁŠ cie južného Slovenska Maďarskom.
bola orientovaná do veľkej miery GÁLIS Mimochodom, vôbec posledné
komentátor
severo-južne, teda na Budapešť. No slovenské železničné trate vznikli len
takmer tisíc kilometrov dlhý štát po- pred polstoročím. V roku 1966 začali
treboval niečo iné, totiž cestné, že- vlaky jazdiť na úseku Podolínec – Pla-
lezničné i letecké spojenie od Chebu več a od toho istého roku funguje ná-
po hranice s Rumunskom. kladná širokorozchodná trať Užhorod
V roku 1920 sa preto začal reali- – Haniska pri Košiciach.
zovať stavebný a investičný program,
v rámci ktorého malo na Slovensku NEKONEČNÝ
za päť rokov pribudnúť takmer 400 DIAĽNIČNÝ PRÍBEH
kilometrov nových tratí. Avšak tak, To už boli v plnom prúde prípravy
ako pri súčasnej výstavbe sloven- na diaľničné prepojenie Prahy s čes- stavbu, prekvapivo, nezastavila:
ských diaľnic, aj vtedy väčšina stavieb koslovensko-sovietskou, dnes sloven- v Česku zostali dodnes pozostatky po
meškala a ešte k tomu bola drahšia, sko-ukrajinskou hranicou. Lenže his- diaľničných úsekoch, ktoré sa začali
ako sa pôvodne predpokladalo. tória diaľničného spojenia siaha až do stavať počas nemeckej okupácie. No
Do začiatku druhej svetovej vojny prvej republiky. vojnová Slovenská republika o diaľ-
nakoniec pribudli trate zo Zvolena V druhej polovici tridsiatych rokov niciach neuvažovala. A tak to zostalo
do Krupiny, z Veselí nad Moravou do vzniklo niekoľko návrhov na stavbu aj po vojne – v českej časti obnovené-
Nového Mesta nad Váhom, z Handlo- cestnej magistrály. V roku 1937 vyšla ho štátu sa stavalo, na Slovensku nie.
vej do Hornej Štubne, z Horní Lidče napríklad kniha Jana Antonína Baťu Lenže od roku 1950 sa z finančných
do Púchova, zo Zbehov do Zlatých Budujeme stát pro 40.000.000 lidí. i ideologických dôvodov s výstavbou
Moraviec, z Bánoviec nad Ondavou Okrem iného v nej podnikateľ navr- nepočítalo už vôbec.
do Vojan a najmä 93-kilometrový hol spojiť východ a západ Českoslo- Zlom nastal až v šesťdesiatych
úsek z Červenej skaly do Margecian venskej republiky železnicou, vodnou rokoch, keď si stále vyšší počet osob-
spájajúci Horehronie s košicko-bohu- cestou i diaľnicou. Tento návrh sa ných áut vyžiadal primeranú cestu.
mínskou železnicou. nakoniec nerealizoval, no s výstavbou A tak sa opäť zrodil plán na diaľnicu
Snaha prepojiť východ so zápa- spojnice sa nakoniec začalo, no žiaľ, spájajúcu Československo, tentokrát
dom sa však neskončila ani s vojnou. bolo to len niekoľko týždňov pred však už bez Podkarpatskej Rusi.
V tom čase bola dokončená technicky rozpadom republiky. Pod označením D1 mala 712-kilo-
náročná trať z Banskej Bystrice do Na západe niekdajšej ČSR vojna vý- metrová cesta viesť z Prahy cez Brno,

44 MAGAZÍN N 10/2018
ŽELEZNICE

František Pořádek, strojvodca


motorového vozňa Slovenská
strela, na pražskom Wilsonovom
nádraží po prvej jazde vlaku
z Bratislavy v roku 1936.
FOTO - ČTK

Trenčín, Žilinu a Košice po hranicu V ROKU 1920 ZAČALI STAVAŤ ŽELEZNIČNÉ V tom čase fungovala aj letecká
s vtedajším Sovietskym zväzom, pri- TRATE, KTORÉ MALI PREPOJIŤ ČESKO doprava, i keď spočiatku nie v kaž-
čom pri Trenčíne sa na ňu mala na- A SLOVENSKO. CHCELI ICH POSTAVIŤ dom počasí a prvý rok si zalietalo len
pájať D61 vedúca z Bratislavy. niekoľko stoviek ľudí. Prvý linkový let
Neprekvapí, že aj v komunistic-
AŽ 400 KILOMETROV. TAK AKO DNES, AJ Československých aerolínií smeroval
kom štáte sa stavalo intenzívnejšie VTEDY VŠAK STAVEBNÉ PRÁCE MEŠKALI z Prahy do Bratislavy (na dnes už zru-
v českej časti. Hoci dokončenie hlav- A PREDRAŽILI SA. šené vajnorské letisko) v roku 1923.
nej dopravnej tepny spoločného štá- O rok neskôr bola linka predĺžená do
tu bolo naplánované na rok 1990, na Košíc. Z Bratislavy sa neskôr lietalo
Slovensku sa vtedy po D1 jazdilo len koniec je aj po polstoročí stále v nedo- tiež do Záhrebu a Dubrovníka či do
medzi obcami Ivachnová a Hybe na hľadne. Bukurešti.
Liptove a medzi Prešovom a Košica- Mimochodom, na sklonku prvej
mi a D61 v tom čase spájala Brati- K JADRANU republiky – v decembri 1937 – uvied-
slavu s Hornou Stredou. (Kompletná I NA SKALNATÉ PLESO li do prevádzky aj prvý úsek lanovky
bola len D2 z Brna do Bratislavy.) Na rozdiel od diaľnic sa za prvej medzi Tatranskou Lomnicou a Skal-
Rozdelenie štátu v roku 1992 diaľ- ČSR stavali aspoň cesty. Do rozbitia natým plesom. Rozostavanú hornú
nicu s názvom D1 opäť skrátilo – štátu sa cestná sieť rozšírila o viac časť lanovky na Lomnický štít spre-
z Bratislavy po hranicu s Ukrajinou ako 300 kilometrov, treba pozname- vádzkovali v októbri 1940.
má mať už len 516 kilometrov, ale jej nať, že betónových nebola ani tretina. n

45
Praha

ŽELEZNIČNÁ MAPA ČSR Z ROKU 1931


Jedným z problémov republiky bolo nedostatočné spojenie medzi západom
a východom. Keďže železničné trate v celom Uhorsku boli orientované Bratislava
najmä na Budapešť, v novom štáte bolo treba dobudovať spojnice medzi
Moravou a Slovenskom, ako aj medzi stredom a východom Slovenska.

Cheb
Praha

Plzeň Žilina Žilina


Brno
Košice Užhorod

Veľ. Bočko
Bratislava

BAŤOVA PREDSTAVA CESTNEJ MAGISTRÁLY


V roku 1937 vydal Jan Antoníń Baťa knihu Budujme stát pro 40,000.000 lidí,
v ktorej navrhol stavbu diaľnice spájajúcej Čechy, Moravu, Slovensko a Pod-
karpatskú Rus. Cesta mala z ČSR vytvoriť jednotný hospodársky celok.
46 MAGAZÍN N 10/2018
Stred a východ spájala len
severná, vtedy jednokoľajová trať
(dnes č. 180). Trať medzi
Červenou skalou a Magecanmi
(červená, dnes č. 173) dokončili
v roku 1936, južnú trať medzi
Rožňavou a Turňou nad Bodvou
(nezakreslená, dnes č. 160)
až v roku 1955.

Bratislava

Jaroměř
Praha

Ostrava
Plzeň
České
Budějovice
Slatinské Doly

ov Bratislava

BAŤOVA PREDSTAVA VODNÉHO SPOJENIA ČSR


Podnikateľ v knihe upozornil aj na to, že ČSR leží na rozvodí severozápadu
a juhovýchodu Európy, a preto môže získať kľúčové postavenie vo vodnej
doprave. Splavné úseky riek mali prepojiť už existujúce alebo budúce kanály.
47
V novej republike sa rýchlo ukázalo, že Slovákom chýbajú
profesori, ktorí by mohli učiť slovenských študentov. Pomohli
Česi. A rovnako to bolo aj s divadlami či s rozhlasom

DIVADLO
AJ UNIVERZITY
SLOVÁKOM
ZALOŽILI ČESI
O d založenia Českosloven-
ska neuplynulo ani dvad-
sať rokov, keď sa Sloven-
skom začalo ozývať heslo Česi peši
do Prahy. Otázka odchodu českých
očí o to viac, keď sa na ňu pozrie-
me na pozadí toho, čo nám Česi za
dvadsať rokov priniesli a čo všetko
tu založili. Napríklad aj spomínanú
univerzitu, odkiaľ ich potom nútili
úradníkov, dôstojníkov či učiteľov TOMÁŠ odísť.
bola jednou z hlavných tém ľudác- GÁLIS
komentátor
kej agitácie už dlhší čas, no po vy- ČESI DO ŠKÔL!
hlásení autonómie 6. októbra 1938 V roku 1918 fungovali na
sa agitácia zmenila na oficiálnu po- dnešnom území Slovenska dve vyso-
litiku. ké školy: Vysoká škola banícka a les-
No ešte pred vedením Hlinkovej nícka v Banskej Štiavnici fungujúca
slovenskej ľudovej strany, ktorá sa už od osemnásteho storočia a Alžbe-
veľmi rýchlo stala štátostranou, sa tínska univerzita v Bratislave založe-
iniciatívy na viacerých miestach ná v roku 1914. Po rozpade monar- Historickú budovu SND otvorili už v roku 1
chopili miestne ľudácke organizá- chie však prvú z nich budapeštian- bez protestov mestských poslancov. Na sn
cie, ktoré s vidinou získania miest ska vláda presídlila do Šopronu a keď
v štátnej službe začali vyháňať Če- rektor a dekani tej druhej odopreli
chov aj bez posvätenia zhora. Proti lojalitu novému štátu, tak jej veľká 1921/22. Prírodovedckú fakultu,
Čechom občas zasiahla aj Hlinkova časť skončila v Pécsi. ktorej vznik zákon predpokladal, sa
garda a protičeské výtržnosti sa dia- Národné zhromaždenie našťastie nakoniec podarilo zriadiť až v roku
li aj na Univerzite Komenského (za- ešte v júni 1919 prijalo zákon 1940.
krátko Slovenskej univerzite), kde o zriadení Československej štátnej Lenže Slovensko dlho pociťovalo
študenti sympatizujúci s ľudákmi univerzity v Bratislave, ktorá bo- aj nedostatok absolventov technic-
zabránili prednášať českým profe- la krátko po tom premenovaná na kých odborov a snaha zriadiť takúto
sorom. Univerzitu Komenského. školu trvala až do roku 1937, keď
Bolo by nespravodlivé hovoriť, že Ako prvá začala svoju činnosť v Košiciach vznikla Vysoká škola
sa tak správali všetci Slováci. Lenže lekárska fakulta, ktorej profesori technická M. R. Štefánika. Jej hlav-
aj napriek relatívnej usporiadanos- prišli do Bratislavy z pražskej Kar- ným propagátorom a prvým rekto-
ti, s akou nútené vysťahovanie tisí- lovej univerzity. Česi tvorili väčšinu rom sa stal Slovák Jur Hronec, ale
cov ľudí nakoniec prebehlo, zostáva profesorského zboru aj na filozo- aj tu tvorili veľkú časť profesorov
táto akcia jednou z tmavých škvŕn fickej a právnickej fakulte, kde sa Česi.
slovenskej histórie, ktorá udrie do začalo prednášať v školskom roku Túto školu čakal hneď po vzniku

48 MAGAZÍN N 10/2018
DIVADLO A ŠKOLSTVO

1886. Až do roku 1920 tu hrávali len nemecké a maďarské súbory. Po svojom vzniku tu hrával aj súbor SND, čo sa spočiatku nezaobišlo
nímke oslavy po príchode ministra s plnou mocou pre správu Slovenska Vavra Šrobára do Bratislavy 4. 2. 1919.  FOTO – ČTK

búrlivý osud. Keď po Viedenskej ar- mnohí učitelia odmietli prísahu BRATSKÉ SPORY
bitráži pripadli Košice Maďarsku, novému štátu a k tomu treba pripo- Samozrejme, nie vždy, nie vša-
presídlila do Prešova, krátko na to čítať zlý stav školských budov. Ani de a nie vo všetkých oblastiach šlo
do Martina a napokon do Bratisla- slovakizácia týchto škôl nemohla zrastanie a spolupráca dvoch ná-
vy, kde ju v roku 1939 zrušili, no prebehnúť inak než povolaním asi rodov ľahko. Napriek snahe spätne
opäť rýchlo zriadili ako Slovenskú 1400 českých učiteľov. konštruovať spoločné dejiny a na-
vysokú školu technickú (dnes STU). Ako sa vyjadril Anton Štefánek, priek blízkosti jazykov bolo zjavné,
Nedostatok slovenských vyuču- ktorý mal na ministerstve pre sprá- že sa oba národy vyvíjali po stáročia
júcich, ako aj nedostatok sloven- vu Slovenska na starosti vzdeláva- oddelene, čo malo vplyv na všetko
ských učebníc či dokonca sloven- nie: „Pri ustanovení českých učite- možné od vyspelosti priemyslu po
skej odbornej terminológie bolo ľov a profesorov na našich školách podobu politického spektra.
cítiť aj v strednom školstve. A po- nerozhodovala väčšia či menšia Česi a Slováci na seba narážali
dobným problémom čelilo aj zá- znalosť literárneho jazyka sloven- napríklad v náboženských otázkach:
kladné školstvo: aj tam sa od roku ského, ale takzvané zmýšľanie čes- či už šlo o celonárodnú tému vzni-
1907 vyučovalo len po maďarsky, koslovenské a slovanské.“ ku československej cirkvi nezávislej

49
od Ríma, alebo len o príchod čes-
kého učiteľa, ktorý nezdieľal nábo-
ženské presvedčenie obce, kde mal
pôsobiť.
Problém vyvolávala aj jazyková
otázka (napríklad pravidlá pravopisu
z roku 1931, ktoré sa násilne snažili
zblížiť oba jazyky), idea čechoslova-
kizmu či dvadsať rokov pretriasaná,
no neustále živá otázka slovenskej
autonómie.
Ale tak ako platí, že sa slovenský
národ musel raz vo všetkých ohľa-
doch emancipovať a dotvoriť, tak je
pravdou, že mu k tomu v medzivoj-
novom období výrazne dopomohli
práve Česi. A nielen v politike či
v školstve, ale napríklad aj v kultú-
re.

ČESKÉ SLOVENSKÉ
NÁRODNÉ
To, že prvou hrou uvedenou v Slo-
venskom národnom divadle 1. mar-
ca 1920 bola opera Bedřicha Smeta-
nu Hubička, nebol výraz nejakej čes-
kej nadradenosti, ale jednoduchého
faktu, že prvé slovenské profesionál-
ne divadlo vytvoril Bedřich Jeřábek,
ktorý si so sebou priviedol skupinu
bývalých hercov Divadla sdružených
měst východočeských.
Začiatky neboli jednoduché.
V Mestskom divadle (dnes Histo-
rická budova SND) sa vzhľadom
na národnostný charakter mesta
striedali len nemecké a maďarské
súbory, ktoré sa museli vzdať časti
predstavení. Mestskí poslanci spo-
čiatku odmietali prenájom a keď Budova Filozofickej fakulty UK slúžila od roku 1913 armáde. Od roku 1919 tam sídlilo ministerstvo s p
už aj SND začalo hrať (väčšinou po vnútra, po roku 1945 využívalo budovu povereníctvo vnútra. Do vlastníctva univerzity prešla až v roku
česky), návštevnosť bola nízka, a to
aj napriek povinnej účasti štátnych
zamestnancov na slovenských pred- Prvú strednú umeleckú školu – To bolo vidno trebárs na počtoch
staveniach. Hoci SND viedli divadel- bratislavskú Školu umeleckých re- novinových a časopiseckých titu-
ní podnikatelia, divadlo bolo často mesiel – založil tiež Čech, historik lov, ktorý medzi rokmi 1918 a 1928
v strate, žiadalo odpustenie dlhov, za Václav Vydra. A v súvislosti s kultú- vzrástol z 23 na 186. Mnohí z ich re-
čo mu mestskí poslanci hovorili do rou treba spomenúť ešte aspoň et- daktorov sa neskôr presadili aj v be-
repertoáru. nografickú, fotografickú a kinemato- letrii.
No napriek týmto problémom tu grafickú prácu Karla Plicku. V roku 1919 obnovila svoju čin-
odpremiérovali prvé slovenské ope- nosť Matica slovenská, na ktorej
ry, začínali tu prví slovenskí profesi- NOVINY I ŠPORT pôde vtedy vznikali základy niekto-
onálni herci a mnohí známi speváci. „Aj keď sa poprevratový kultúr- rých spoločenskovedných disciplín.
A divadlo nakoniec prežilo aj to, keď ny rozmach nezačínal vo vzdu- Za prvej republiky vzniklo aj
v roku 1938 začali Čechov vyháňať. choprázdne a v kultúrnej púšti..., množstvo významných stavieb –
Vďaka nim vzniklo aj Východoslo- kvantitatívny rast v tejto oblasti bol trebárs budova burzy, kde sídli Uni-
venské národné divadlo v Košiciach, oproti minulosti neporovnateľný,“ verzita Komenského, bratislavská
ktoré však vydržalo len šesť rokov. píše historička Vlasta Jaksicsová. Nová doba, alebo aj kúpaliská Eva

50 MAGAZÍN N 10/2018
DIVADLO A ŠKOLSTVO
Súkromný Radiojournal začal v Pra-
he vysielať v roku 1923, no keď roz-
hlasová spoločnosť začala o tri roky
neskôr vysielať aj z Bratislavy, bola
už v rukách štátu (a tiež v rukách
niektorých strán).
Hoci sú začiatky rozhlasového
vysielania spojené s provizórnymi
podmienkami, slabým signálom
a neveľkou ochotou a možnosťou
ľudí kupovať si rozhlasové prijímače,
časom sa tieto parametre zlepšili.
V roku 1927 spojil Prahu a Brati-
slavu kábel, ktorý umožnil spoločné
dvojjazyčné vysielanie. V tom istom
roku sa začalo aj košické vysielanie.
Neskôr získal rozhlas dôstojné sídlo
v Paláci Radiojournalu na Jakubo-
vom námestí (v Košiciach na Moy-

TO, ŽE PRVOU HROU UVEDENOU


V SLOVENSKOM NÁRODNOM DIVADLE
BOLA OPERA BEDŘICHA SMETANU
HUBIČKA, NEBOL VÝRAZ ČESKEJ
NADRADENOSTI, ALE FAKTU, ŽE PRVÉ
SLOVENSKÉ PROFESIONÁLNE DIVADLO
VYTVORIL BEDŘICH JEŘÁBEK, KTORÝ
SI SO SEBOU PRIVIEDOL BÝVALÝCH
HERCOV DIVADLA SDRUŽENÝCH MĚST
VÝCHODOČESKÝCH.

zesovej ulici) a aj výkonný vysielač


v Prievoze. Ten bol dôležitý aj preto,
že sa tým vláda snažila konkurovať
budapeštianskemu rozhlasu, kto-
plnou mocou pre správu Slovenska. V roku 1939 sa budova stala sídlom ministerstva rý podľa našej vojenskej rozviedky
u 1958. V Moyzesovej sieni sídlilo prvé rozhlasové štúdio na Slovensku.  FOTO – ČTK a polície rozširoval iredentistické
proklamácie, prednášky, piesne a po-
dobne. Z oboch najväčších sloven-
v Piešťanoch a Zelená žaba v Tren- Tatrám (upravovali a značkovali tu- ských miest sa preto začalo vysielať
čianskych Tepliciach. ristické trasy, zriaďovali útulne...), no aj po maďarsky. Cieľom bolo vytvoriť
A keď sme už pri športe, v tomto časom sa ich záujem rozšíril aj na a upevniť lojalitu k ČSR.
období vznikol aj košický Medziná- zvyšok krajiny. Trebárs aj prostred- Vtedajšie rozhlasové vysielanie,
rodný maratón mieru i beh Devín níctvom prvých turistických sprie- kde sa okrem hudobných, dramatic-
– Bratislava. V Tatrách sa v roku vodcov venovaných celému Sloven- kých či poľnohospodárskych relácií
1925 uskutočnili 10. majstrovstvá sku. veľmi dbalo aj na propagáciu vedenia
sveta v hokeji (to preto, že v Prahe štátu, jeho predstaviteľov a ich práce,
nemrzlo), o desať rokov neskôr tam ROZHLAS – ZÁBAVA by sme dnes možno označovali ako
boli majstrovstvá sveta v lyžiarskych AJ PROPAGANDA nepokrytú propagandu. Lenže pou-
disciplínach. V časoch prvej Československej žívať dnešné kritériá na osemdesiat
Zo športového i kultúrneho hľa- republiky venovalo vedenie štátu či takmer sto rokov staré udalosti
diska bol dôležitý aj vznik Klubu veľa energie vytváraniu spoločnej by nebolo úplne fér. Zvlášť, keď bolo
československých turistov. Jeho čle- identity, ku ktorej malo okrem iného jasné, že republika a jej demokratický
novia sa spočiatku venovali najmä prispievať aj rozhlasové vysielanie. systém je v stále väčšom ohrození. n

51
52 MAGAZÍN N 10/2018
MENŠINY
Československo dalo Čechom a Slovákom prvý vlastný štát,
Maďari, Nemci a Poliaci v ňom šak nechceli byť.
Hneď za hranicami vznikli ich národné štáty.
Najmä v prípade Maďarov to bolo kruté: z väčšinového
národa sa zrazu stali menšinou

AKO SA
Z NEMCOV
A MAĎAROV
STALA
MENŠINA
P rvá Československá republi-
ka vznikla ako národný štát
Čechov a Slovákov. Exiloví
zakladatelia presvedčili západné veľ-
moci, ktoré rozhodli o jej zrode, že
koslovensku početná maďarská (5,47
percenta), rusínska (3,39) a poľská
menšina (0,56 percenta) . A samozrej-
me veľa Židov (1,33 percenta) a Ró-
mov, ktorých skutočný počet sa však
PETER pôjde na rozdiel od Rakúsko-Uhorska dal ťažko určiť – hlásili sa k iným ná-
MORVAY o stabilný štát s jedným výrazným rodnostiam alebo ich sčítanie jedno-
komentátor
vládnucim národom. Tvrdili, že síce ducho nedokázalo podchytiť.
budú v novom štáte žiť iné neslovan- Nečudo, že sa štátu, ktorý údaj-
ské menšiny, ich počet však nebude ne mal prekonať rozhárané pomery
významný a bude ľahko zvládnuteľný. habsburskej monarchie, rýchlo začalo
Realita však bola podstatne odliš- hovoriť „malé Rakúsko-Uhorsko“.
ná. Žiadny národ nemal v prvej re-
publike pri jej vzniku absolútnu väč- O NÁS, BEZ NÁS
šinu. Podľa sčítania v roku 1921 síce Vznik Československa mal jed-
Čechoslováci spoločne tvorili 64,37 noznačnú podporu iba u Čechov, Slo-
percenta obyvateľstva, to však bolo váci boli v tejto otázke prinajmenšom
možné len vďaka fikcii jednotného rozpoltení a väčšina ostatných men-
Nemcov z pohraničných československého národa. šín vznik nového štátu jednoznačne
území vysídlili so súhlasom V skutočnosti bolo Čechov iba asi odmietala. Nemci, Maďari a Poliaci,
mocností. Maďarov mohli 48 percent a Slovákov asi 16 percent ktorí mali za hranicami vlastné nové
len vymieňať za Slovákov. obyvateľstva štátu. Príslušníkov ne- národné štáty, prežívali svoje začlene-
FOTO - TASR meckej menšiny bolo viac ako Slová- nie do Československa ako tragédiu
kov, hlásilo sa k nej skoro 23 percent a hlavne ako krivdu. Pre nich to bolo
obyvateľstva. Okrem toho žila v Čes- rozhodnutie „o nás, bez nás“, veľmo-

53
Národnostná mapa Slovenska a Podkarpatskej Rusi z piateho zväzku Československej vlastivedy z roku 1931. Dve tretiny obyvateľov ČSR sa v s

ci im nedovolili uplatnenie princípu o Maďaroch, ktorí skutočne vlád- než všetci jeho susedia. Aj táto de-
sebaurčenia, na základe ktorého si li v Uhorsku, zaostalejšej a menej mokracia však mala svoje obmedze-
mohli Česi a Slováci založiť vlastný demokratickej časti habsburského nia, a najviac sa to prejavovalo práve
štát. V oblastiach obývaných menši- súštátia. V Česku a v takzvanej pred- vo vzťahu k národnostiam.
nami sa československá moc musela litavskej časti boli demokratickejšie Československo bolo z definície
presadiť silou a za cenu obetí na živo- pomery a štátna správa sa snažila vy- národným štátom a aj sa tak správa-
toch. stupovať národnostne neutrálne. lo. Vládnuci československý národ
Niektoré menšiny navyše ťažko DRUHORADÍ bol definovaný etnicky a jazykovo,
prežívali svoj náhly pád do podria- Medzivojnové Československo bo- nie politicky a na základe občianske-
deného postavenia. Platilo to najmä lo demokratický štát, demokratickejší ho princípu. Z toho nutne plynie, že

54 MAGAZÍN N 10/2018
sčítaní prihlásili k československej národnosti, takmer štvrtina k nemeckej a viac ako päť percent k maďarskej národnosti.  REPROFOTO – DENNÍK N

každý, kto sa nehlásil k vládnucemu NEMCI, MAĎARI A POLIACI, KTORÍ MALI ZA HRANICAMI
národu, mal automaticky druhoradé VLASTNÉ NOVÉ NÁRODNÉ ŠTÁTY, PREŽÍVALI SVOJE
postavenie. Československo nedo- ZAČLENENIE DO ČESKOSLOVENSKA AKO TRAGÉDIU
kázalo drvivej väčšine príslušníkov
menšín ponúknuť nič, čo by to vyvá-
A HLAVNE AKO KRIVDU. PRE NICH TO BOLO
žilo. Demokracia a dokonca ani to, že ROZHODNUTIE „O NÁS, BEZ NÁS“.
sa menšinové práva v Českosloven- V OBLASTIACH OBÝVANÝCH MENŠINAMI SA
sku dodržiavali poctivejšie ako u jeho ČESKOSLOVENSKÁ MOC MUSELA PRESADIŤ SILOU A ZA
susedov, nestačili kompenzovať, že to
nebol ich štát a ani sa tak netváril.
CENU OBETÍ NA ŽIVOTOCH.

55
Menšiny boli v mnohých ohľadoch
diskriminované politicky, jazykovo,
kultúrne i ekonomicky. Prejavilo sa to
napríklad vo volebnom systéme, ne-
výhodnom pre menšiny alebo v tom,
že sa pri prideľovaní štátnych záka-
ziek uprednostňovali české a sloven-
ské firmy.
Menšiny boli často a čiastočne
právom podozrievané z nelojálnosti
voči novému štátu. Ťažko im to však
vytýkať, keďže išlo o štát, ktorého sú-
časťou sa stali proti svojej vôli a ktorý
na nich tiež a priori hľadel ako na ne-
priateľov. Existovali samozrejme vý-
nimky, napríklad Židia sa v Českoslo-
vensku ocitli v lepších podmienkach,
než aké mali v Uhorsku.

NA SLOVENSKU TAK ZOSTÁVALO


ASI POL MILIÓNA MAĎAROV, S KTORÝMI
SI ŠTÁT NEVEDEL RADY. NEPOMOHLI
BRUTÁLNE KROKY AKO DEPORTÁCIA
CELÝCH RODÍN DO ČESKÉHO POHRANIČIA
ANI TAKZVANÁ RESLOVAKIZÁCIA.

VYSÍDLENIE
Problém menšín bol po vonkajšom
ohrození a neriešenom česko-sloven-
skom vzťahu jedným z faktorov, ktoré
viedli ku koncu prvej republiky.
Pri povojnovej obnove Českoslo-
venska považovali jeho vedúci politici
odstránenie tejto potenciálnej hrozby
pre existenciu štátu za ľahko riešiteľ-
né – určite ľahšie než vzťah Čechov
a Slovákov, ktorý sa opäť zamietol
pod koberec.
Odstránenie problému sa chápalo
doslovne ako kompletné vyhnanie/
vysídlenie nemeckej a maďarskej
menšiny.
Veľmoci súhlasili len s vysídlením
Nemcov, u Maďarov povolili iba vý-
menu obyvateľstva. Teoreticky to ma- Odsun Maďarov zo Slovenska. 
lo znamenať, že môže Slovensko do
Maďarska poslať toľko menšinových
Maďarov, koľko sa k presídleniu na kže sa Československo touto cestou kroky ako deportácia celých rodín
Slovensko prihlási Slovákov z Maďar- zbavilo iba asi 76-tisíc Maďarov vý- do českého pohraničia ani takzvaná
ska. Kým Slováci sa k výmene hlásili menou za 59-tisíc Slovákov. reslovakizácia. „Pri reslovakizácii išlo
dobrovoľne, Maďari boli vysídľovaní Na Slovensku tak zostávalo po o prejav zúfalstva, snahu znížiť počet
proti svojej vôli. Skutočný počet Slo- výmene obyvateľstva ďalších asi pol Maďarov aspoň štatisticky,“ hovorí
vákov v Maďarsku však bol oveľa nižší milióna Maďarov, s ktorými si štát historik Adam Hudek.
než počet Maďarov na Slovensku, ta- nevedel rady. Nepomohli brutálne Maďari boli nútení formálne sa

56 MAGAZÍN N 10/2018
MENŠINY
vých a politických práv. Pre menšinu
bola éra socializmu dobou dvojakého
útlaku. Netrpela len pod totalitným
štátom, ako každý jeho obyvateľ, na
rozdiel od Slovákov bola vystavená aj
špecifickému národnostnému útla-
ku. Dialo sa to v tichosti, oficiálne
v komunistickom Československu
žiadny menšinový problém neexis-
toval. Skutočnosť však okamžite vy-
bublala na povrch pri každej kríze.
V roku 1968 sa menšina aktivovala
a snažila sa presadiť zákon o národ-
nostných právach.
Slovenskí nacionalisti, ktorí bojo-
vali za federalizáciu a práva Slovákov,
zároveň uvoľnenie okamžite využili
na to, aby sa obrátili proti Maďarom.
Navrhovali protimaďarské zákony,
organizovali výpravy na juh Sloven-
ska, objavovali sa obvyklé heslá, ako
„Maďari za Dunaj“ a „na Slovensku
po slovensky“. Podobná situácia sa
opakovala po novembri 1989.
Existencia maďarskej menšiny je
dnes jedným z najnápadnejších de-
dičstiev prvej republiky na Slovensku
– vrátane neschopnosti štátu fungo-
vať na nadnárodnom občianskom
princípe a brať menšiny ako rovno-
cenných občanov.

RÓMOVIA
Okrem maďarskej zostala na Slo-
vensku ešte jedna veľká menšina –
Rómovia.
Za prvej republiky boli vystavení
často dobre mienenej, ale necitlivej
a občas až brutálnej snahe ich „scivi-
lizovať“ a usadiť.
Za socializmu sa stali súčasťou
veľkých sociálnych experimentov,
sťahovali ich napríklad do vysídlené-
ho českého pohraničia. Štát im síce
zaistil zamestnanie, nestaral sa však
príliš o ich vzdelávanie, špecifické po-
treby a nepomáhal im dostatočne vy-
maniť sa z nevýhodného postavenia.
FOTO - ČTK Až do roku 1989 Rómovia nedo-
stali možnosť rozhodovať o vlastnom
osude a nemali svoje moderné inšti-
prihlásiť k slovenskej národnosti, DODNES PROBLÉM túcie.
aby opäť získali československé ob- Maďarský problém prežil obdobie Podceňovanie rómskeho problé-
čianstvo, neprišli o živnosť či prácu socializmu až do súčasnosti. Väčšinu mu a malá ochota väčšinovej spo-
a mohli uživiť rodiny. Väčšina z nich tohto času bola menšina vystavená ločnosti im skutočne pomôcť nie je
sa po zrušení reslovakizačných opat- viac či menej intenzívnym vedomým priamo dedičstvom prvej republiky,
rení opäť prihlásila k maďarskej ná- snahám o asimiláciu, o obmedzenie nedokážeme ho však dobre riešiť rov-
rodnosti. menšinovej kultúry, školstva, jazyko- nako, ako to nedokázala ani ona. n

57
58 MAGAZÍN N 10/2018
HRDINOVIA

HRDINOVIA
MUŽI, KTORÝCH SI PAMÄTÁME

59
FOTO - TASR
Hlinka, Beneš, Hodža, Šrobár, Masaryk a Štefánik: Koho oslavujeme, na koho chceme
zabudnúť a čo to vypovedá o našom vzťahu k Československu

MASARYK NEMÁ
ANI ULICU,
O ŠTEFÁNIKOVI
SKÔR SNÍVAME
V zťah Slovákov k vzniku Čes-
koslovenska a k medzivoj-
novému štátu je aj dnes pl-
ný rozporov a protirečení. Najlepšie
to vidno na tom, ako sa Slováci sta-
MARTIN
A ČESKOSLOVENSKO
Motivácia dnešných zákonodar-
cov je zrejmá. Vyzdvihnutie dek-
larácie má posilniť slovenské his-
čo podobné sa spätne dá povedať
o mnohých zakladajúcich aktoch
v dejinách, ktoré sa až časom v ko-
lektívnej pamäti pretransformovali
vo vyjadrenie jednotnej vôle národa.
vajú k jeho zakladateľom a lídrom. PETER torické sebavedomie, pripomenúť
Slovenský parlament opäť od- MORVAY slovenský podiel na založení štátu KTO TO
komentátor
mietol návrh, aby sa podobne ako a vyvrátiť tradovaný (a do určitej PODPÍSAL?
v Česku stal štátnym sviatkom pri- miery oprávnený) názor, že Slováci Lenže v prípade Martinskej dek-
pomínajúcim založenie prvého spo- prišli k štátu bez nejakého zásadné- larácie je tu problém aj s tým, ako
ločného štátu Čechov a Slovákov 28. ho vlastného pričinenia. žije, či skôr skoro nežije v dnešnom
október, keď vznik tohto štátu vy- Ani zákonodarcovia si však výz- slovenskom historickom povedomí.
hlásil český Národný výbor v Prahe. namom Martinskej deklarácie nie Asi nie je prehnané povedať, že aj
Namiesto toho uzákonil ako štátny sú celkom istí, preto jej výročie ako pre väčšinu Slovákov sa vznik spo-
sviatok 30. októbra, dátum prijatia štátny sviatok uzákonili len jedno- ločného štátu viaže skôr k 28. než
takzvanej Martinskej deklarácie. razovo. Martinskému zhromažde- k 30. októbru.
Ňou sa slovenské osobnosti zhro- niu od začiatku vytýkali, že nebolo A je tu aj iný problém. Počet
maždené v Martine prihlásili k prá- práve reprezentatívne, lebo išlo a presný zoznam signatárov Mar-
vu národov na sebaurčenie, zrušili najmä o zhromaždenie evanjelickej tinskej deklarácie je dodnes pred-
zväzok s Uhorskom, vyslovili sa za inteligencie z Turca a jeho okolia metom sporov, určite však môžeme
samostatný česko-slovenský štát v čase, keď boli Slováci väčšinou povedať, že medzi nimi bolo veľa
a ustanovili Slovenskú národnú katolíci a konfesionálne rozdiely významných osobností. Málokto
radu ako jediný orgán, ktorý môže hrali v ich živote veľkú úlohu. Nie z našich súčasníkov by však dokázal
hovoriť v mene slovenského národa. je to však úplne pravda, bola tam s istotou vymenovať aspoň troch
Urobili tak nezávisle od vývoja v Pra- väčšina vtedajších významných z nich.
he, o ktorom nemali informácie. slovenských osobností. Navyše, nie- n

60 MAGAZÍN N 10/2018
HRDINOVIA
HLINKA NEBOL LEN ULTRAKONZERVATÍVNYM
ODPORCOM LIBERÁLNEHO ÉTOSU MEDZIVOJNOVÉHO
ČESKOSLOVENSKA, ON NEBOL ANI PRÍLIŠ DEMOKRATOM.

Andrej Hlinka (v strede) na Pribinových oslavách v Nitre (15. 8. 1932). FOTO - ČTK

Hlinka za spoločný štát


N ajznámejším a dnes asi jediným široko známym dekla-
rantom je kňaz a politik Andrej Hlinka, ktorého podpis
pod deklaráciou však pre mnohých skôr prekvapením.
V historickom povedomí totiž žije ako kritik medzivojnového
Československa a ako človek, ktorého odkaz jeho pokračovatelia
katolícka väčšina Slovákov i napriek tomu, že cirkev a vyšší klérus
stáli na strane Uhorska.
Napriek tomu sú však úcta k Hlinkovi a úcta k prvej republike
a jej odkazu mnohonásobne v rozpore. Hlinka nebol len ultrakon-
zervatívnym odporcom liberálneho étosu medzivojnového Česko-
využili pri rozbití tohto štátu. slovenska, on nebol ani príliš demokratom. Vlastnú stranu považo-
Hlinka je v súčasnosti na Slovensku paradoxne najviac oslavo- val za jedinú, ktorá má právo zastupovať Slovákov. Pre schopnosť
vaným spomedzi zakladateľov štátu. Aj keď sa medzi tradičných zjednotiť národ a zaviesť poriadok Hlinka obdivoval i Adolfa Hitlera.
zakladateľov nepočíta, jeho autorita výrazne prospela k tomu, aby Označoval ho za svoj vzor v tom, čo chce on sám na Slovensku pre-
myšlienku samostatnosti a spoločného štátu postupne prijala sadiť. Iné aspekty Hitlerovej politiky však odmietal.

61
ŠTEFÁNIK JE POVAŽOVANÝ ZA PROTOTYP VLASTENECKÉHO
VEDCA A VOJAKA, ZA SLOVÁKA, KTORÝ SI ZÍSKAL UZNANIE
SVETA, ČO SA U MALÝCH NÁRODOV OBZVLÁŠŤ CENÍ.

Milan Rastislav Štefánik ako asistent profesora P. J. Janssena vo hvezdárni v Mandonu. FOTO - ČTK

Idealizovaný Štefánik
M ilan Rastislav Štefánik mal pri vzniku Českosloven-
ska zásadný vplyv a právom sa radí do najvyššej tro-
jice zakladateľov vedľa Tomáša Garriguea Masaryka
a Edvarda Beneša.
Slovenský vzťah k Štefánikovi je však opäť rozpačitý. Za
praxe a zomrel ešte pred tým, než sa mohol zapojiť do domá-
cich sporov o charakter štátu.
Preto je považovaný za prototyp vlasteneckého vedca a voja-
ka, za Slováka, ktorý si získal uznanie sveta, čo sa u malých
národov obzvlášť cení. To, že odišiel predčasne ako rytier v ne-
komunizmu sa, samozrejme, význam spoluzakladateľa bur- poškvrnenej zbroji, však mohlo jeho pamiatke i prospieť. Ne-
žoáznej republiky príliš nepestoval, oficiálna historiografia sa stačil sa akokoľvek zdiskreditovať v praktickej domácej politike
skôr zúfalo snažila vykázať zásluhy Veľkej októbrovej socialis- a možno sklamať nádeje alebo ilúzie, ktoré ho sprevádzali.
tickej revolúcie na vzniku Československa (proti ktorej sa Šte- So zvyšnými dvomi hlavnými „otcami zakladateľmi“ si slo-
fánik i ním oficiálne vedené légie postavili). venské historické povedomie jednoducho nevie čo počať.
Po roku 1989 obnovovaná úcta k Štefánikovi je skôr ofici-
álna, než masová záležitosť a je založená skôr na mýtoch, ako
na vedomostiach. Napríklad na predstave, že ak by žil dlhšie,
vybojoval by pre Slovákov v prvej republike lepšie postavenie.
Je to dané aj tým, že okrem zopár historikov nemáme príliš
jasno v Štefánikových názoroch. Nebol to vizionár, ale muž

62 MAGAZÍN N 10/2018
HRDINOVIA
NA ÚDAJNE KATOLÍCKOM SLOVENSKU MÁME VEĽA ULÍC POMENOVANÝCH PO
ČESKÝCH HUSITSKÝCH „KACÍROCH“, OVEĽA MENEJ ICH JE POMENOVANÝCH PO
ČECHOCH, KTORÍ POLOŽILI ZÁKLADY AJ PRVEJ SLOVENSKEJ ŠTÁTNOSTI.

Prezident ČSR Tomáš Garrigue Masaryk a minister Edvard Beneš ležia v tráve v Topolčiankach na jeseň roku 1928. FOTO - ČTK

Masarykovi a Benešovi nevedia odpustiť


P ríznačné je, že po Masarykovi ani Benešovi nemáme
v Bratislave pomenované žiadne námestie ani ulicu a aj
v celej krajine je Masarykových ulíc dosť skromne. A to
pritom od roku 1991 máme v Bratislave (opäť) aj Wilsonovu
ulicu, pomenovanú po americkom prezidentovi Woodrowovi
mi tvrdo presadzoval svoju vlastnú predstavu o Husovom učení.
Na údajne katolíckom Slovensku máme veľa ulíc pomenova-
ných po českých husitských „kacíroch“, oveľa menej ich je po-
menovaných po Čechoch, ktorí skutočne položili základy nielen
modernej českej, ale aj prvej slovenskej štátnosti.
Wilsonovi, ktorého Štrnásť bodov hlásajúcich princíp sebaurče- Napriek všestrannému rozvoju, ktorý prvá republika Sloven-
nia národov výrazne napomohlo presadeniu česko-slovenských sku priniesla, napriek tomu, že zaistila podmienky pre dovŕšenie
požiadaviek. Wilson však nebol zo vzniku Československa práve vzniku moderného slovenského národa, Slováci Masarykovi
nadšený. Sám dlho uprednostňoval zachovanie a federalizáciu a Benešovi zrejme dodnes nedokážu odpustiť nedodržané sľuby
Rakúska-Uhorska a počas mierových rokovaní bol znechutený z Pittsburskej dohody, chýbajúcu autonómiu a čechoslovakiz-
maximalistickými požiadavkami európskych víťazných mocnos- mus, spochybňovanie existencie samostatného slovenského ná-
tí a zakladateľov nových malých štátov. roda. A to bez ohľadu na historický kontext, v ktorom táto teória
Nehovoriac o tom, že máme v Bratislave Tyršovo nábrežie a politická prax vznikali.
pomenované po zakladateľovi českého telovýchovného hnutia
Sokol. Máme dokonca Husovu a Žižkovu ulicu pomenovanú po
českom náboženskom reformátorovi a po vojvodcovi, ktorý veľ-

63
HODŽA BOL ČLOVEKOM SCHOPNÝM VIDIEŤ POSTAVENIE ČESKOSLOVENSKA
A SLOVENSKA V ŠIRŠOM MEDZINÁRODNOM KONTEXTE A MAL O ŇOM MENEJ ILÚZIÍ,
AKO NAPRÍKLAD BENEŠ.

Edvard Beneš (vľavo) s dr. Milanom Hodžom po voľbe prezidenta ČSR 18. 12. 1935. FOTO - ČTK

Hodža videl súvislosti, ale mal škandály


A  čo ďalší dvaja Slováci, ktorí zohrali rozhodujúcu úlohu
pri vzniku a budovaní medzivojnového Československa?
V podstate ich ignorujeme. Ulicu či námestie v Brati-
slave nemá ani Milan Hodža, ktorý tiež stál pri zrode štátu, bol
azda najvýznamnejším slovenským politikom medzivojnového
dlho aj zástancom čechoslovakizmu, rád konal na vlastnú päsť,
snažil sa o dohodu s Maďarmi a vôbec bol v mnohých ohľadoch
veľmi rozporuplnou osobnosťou s povahou „uhorského grófa“.
Vedel si užívať života, naopak, nevedel narábať s peniazmi
a mal za sebou niekoľko finančných afér. Rozhodne sa nehodil
obdobia, mnohonásobným ministrom, jediným slovenským do národného kánonu, ktorý vidí dejiny slovenského národa ako
premiérom československej vlády a päť dní dokonca úradujúcim jasný a Bohom či prírodnými zákonitosťami determinovaný
prezidentom. vývoj k samostatnosti, presadzovaný podľa možností monote-
Bol tiež demokratom, pragmatickým a šikovným politikom, matickými, asketickými národniarmi a mučeníkmi. Každopádne
ktorý uprednostňoval snahu nájsť obojstranne výhodnú dohodu by však dnes mali byť Hodža a Štefánik pre modernú slovenskú
pred jednostranným silovým riešením. Bol človekom schopným demokratickú politiku stále prijateľnejším vzorom, než naprí-
vidieť postavenie Československa a Slovenska v širšom medziná- klad Hlinka.
rodnom kontexte a mal o ňom menej ilúzií, ako napríklad Beneš
– aj preto sa snažil o nejakú formu spolupráce malých stredoeu-
rópskych národov.
Doma však viac a hlavne negatívne zavážilo, že bol Hodža

64 MAGAZÍN N 10/2018
HRDINOVIA
ŠROBÁR RIADIL OBSADZOVANIE ÚZEMIA VRÁTANE BRATISLAVY, KTORÚ
V DRVIVEJ VÄČŠINE OBÝVALI NEMCI A MAĎARI, TVRDOU RUKOU
A OBČAS AJ KRVAVO POTLAČOVAL ODPOR.

Vavro Šrobár, pri prejave na smútočnej slávnosti na počesť padnutých barikádnikov v Prahe 11. mája 1945. FOTO - ČTK

Zabudnutý Šrobár
E šte viac než Milana Hodžu dnešné Slovensko ignoruje
Vavra Šrobára, ktorý pritom ako jediný Slovákov reprezen-
toval v Prahe 28. októbra. V rokoch 1918 až 1920 bol Šro-
bár z poverenia Prahy na Slovensku faktickým diktátorom a mal
na starosti jeho začlenenie do novovznikajúceho štátu.
z historického povedomia Slovákov vytratil skoro úplne. Pravde-
podobne nielen preto, lebo bol mnohými vnímaný ako zástupca/
zapredanec Prahy, tvrdohlavo presadzujúci štátnu ideu, ktorá sa
ukázala byť nereálnou.
Šrobár mal tiež korupčné aféry a navyše pripomínal všeličo,
Riadil obsadzovanie jeho územia vrátane Bratislavy, ktorú čo sa do oficiálneho obrazu demokratickej republiky tiež úplne
v drvivej väčšine obývali Nemci a Maďari, tvrdou rukou a občas aj nehodilo a na čo chcela česká i slovenská verejnosť zabudnúť.
krvavo potlačoval odpor. Napríklad, že sa nový štát nezrodil len zo všeobecného nadšenia,
Budoval novú verejnú správu, očisťoval ju od starých prouhor- zďaleka nie všetci jeho budúci občania si ho vybrali dobrovoľne
ských úradníkov a dosadzoval na ich miesta ľudí verných republi- a odpor mnohých bolo treba zlomiť dosť brutálne a nedemokratic-
ke – najmä spočiatku prevažne českého pôvodu. ky. Stal sa skôr symbolom vnútorných rozporov, a nie symbolom
Neskôr bol Šrobár ministrom a presadzoval modernizáciu Slo- mnohých kladov a prínosov prvej republiky.
venska. Zastával rôzne, skôr už len symbolické posty ešte vo vede- Ak z jeho osudu plynie nejaké poučenie pre dnešné Slovensko,
ní SNP a v povojnových vládach, vrátane vlády Klementa Gottwal- bude asi v tom, že rozpory treba včas riešiť a že akokoľvek dobre
da. V bratislavskej Petržalke síce máme Šrobárovo námestie, tento myslená a v danej situácii potrebná fikcia ako základ dlhodobej
azda posledný presvedčený slovenský čechoslovakista sa však existencie štátu nepostačí.

65
Práve vzniklo Československo.  FOTO - ČTK

66 MAGAZÍN N 10/2018
ROZHOVOR
Historik Adam Hudek hovorí, že k osamostatneniu
Slovenska by bez pomoci Čechov nedošlo

SNAŽÍME SA ČESKO
DOBEHNÚŤ STO
ROKOV, ALE STÁLE
NEÚSPEŠNE
N a začiatku bola túžba Če-
chov po samostatnom štá-
te. Bez myšlienky česko-
slovenského národa by sa im to asi
nepodarilo a tak dostali Slováci zák-
nevieme. Ale všeobecný konsenzus
hovorí, že keby sa pýtali obyvateľov
Slovenska, väčšina z nich by pove-
dala, že nechce žiadne novoty, ale
chce zostať v pokoji tak, ako bola,
a kultúrne výdobytky, ľudia mohli
voliť, hovorilo sa po slovensky, škol-
stvo bolo slovenské, platil osemho-
dinový pracovný čas. Ten štát bol
oveľa modernejší ako Uhorsko. Vý-
lad pre svoju budúcu štátnosť hovorí PETER v rámci habsburského súštátia, čo je znamnú úlohu však zohrala aj pro-
historik Adam Hudek z akadémie MORVAY normálny jav. Na Slovensku bol ob- československá propaganda na všet-
komentátor
vied. rovský nedostatok vzdelania, väčšina kých úrovniach spoločnosti.
Aká bola úloha slovenskej elity žila v dedinách z poľnohospodárstva, Prečo si Slovensko vznik štátu
pri vzniku Československa? mestá boli väčšinou maďarské, čias- aj jeho zakladateľov pripomína
Na to je viac názorov. Jedna strana točne nemecké, hranice slovenského oveľa vlažnejšie ako Česko?
tvrdí, že by bez súhlasu slovenských územia boli veľmi efemérne a nikto Na Slovensku nikdy vnímanie
elít Československo nemohlo vznik- nevedel, kde by bola hranica nového medzivojnového Československa
núť ako demokratický štát. Druhá štátu. Mal tu obrovský vplyv kato- nebolo také extrémne pozitívne
strana hovorí, že Československo už lícky klérus, ktorý bol v absolútnej ako v Česku. Zo zakladateľov boli
bolo viac-menej odsúhlasené veľmo- väčšine lojálny k uhorskému štátu Slováci ochotní akceptovať Štefáni-
cami, bolo vyhlásené v Prahe a či tých a k habsburskej dynastii. Ľudia až na ka, lebo to bol Slovák a bol jediným
pár osamotených a málo vplyvných výnimky, ktoré boli skôr evanjelic- Slovákom vo veľkej trojke. Štefánik
príslušníkov slovenskej elity povedalo ké, a časti mestskej honorácie, ktorá sa pozitívne spomínal aj za slo-
áno alebo nie, na veci nič nemenilo. mala slovenské povedomie, pravde- venského štátu a v osemdesiatych
Určite je však lepšie, že s tým súhla- podobne nešli s nadšením do Česko- rokoch za komunizmu. Kritickejší
sila slovenská elita, bez ohľadu na to, slovenska. To sa potom zmenilo, ale prístup k prvej republike sa prenie-
aká bola jej kvalita, pretože celý pro- v roku 1918, možno až do roku 1920 sol napríklad aj na Masaryka, za ľu-
ces začleňovania Slovenska to značne tu nejaké úžasné nadšenie zo vzniku dáckeho a komunistického režimu
zjednodušilo. Treba si uvedomiť, že Československa nepanovalo. navyše nebol dôvod ho pozitívne
Československo nevzniklo 28. ok- Kedy sa to zmenilo? Odkedy by spomínať. Aj po roku 1989 sa u nás
tóbra tak, ako ho poznáme teraz, za- Slováci odhlasovali vznik Česko- hľadali skôr slovenské postavy, kto-
čleňovanie Slovenska doň trvalo rok- slovenska? ré sa „zaslúžili o národ“, ako sa ho-
dva a spolupráca slovenskej elity pri Šlo to veľmi rýchlo, okolo roku vorí v zákone o Hlinkovi.
tom bola užitočná. 1925 už tá lojalita k novému štá- Aká bola úloha Štefánika v tro-
Ako to vnímala väčšina sloven- tu pekne nabehla. Štátu sa do roku jici s Masarykom a Benešom?
ského obyvateľstva? 1929 celkom darilo, boli viditeľné Mimoriadne dôležitá, on bol tým,
Nebolo žiadne referendum, takže zásadné pozitívne zmeny, sociálne kto bol v Európe známy, minimálne

67
vo Francúzsku a v Taliansku. On pred svetovou vojnou. Najdôležitejší
otváral dvere Masarykovi a Benešo- bol Vavro Šrobár, ktorý sem prišiel
vi hlavne vo Francúzsku, ktoré ma- ako minister pre správu Slovenska
lo pre strednú Európu rozhodujúce a jeho aktivita, často pomerne bru-
slovo. Významné bolo aj to, že bol tálna, prispela k tomu, že sa Sloven-
vojak, mohli mu dať na starosť lé- sko pomerne rýchlo začlenilo do
gie, mohol tie légie riadiť, mal u nich Československa. Veľmi významnú
autoritu. Práve československé légie úlohu zohral Andrej Hlinka, kto-
robili najdôležitejšie PR Českoslo- rý fungoval ako hovorca katolíckej
vensku, ukazovali, že sú Čechoslová- väčšiny. Jeho úloha bola v tom čase
ci ochotní bojovať na strane spojen- mimoriadne pozitívna v tom, že slo-
cov. Bol ostatným dvom rovnocen- venských katolíkov, ktorí boli tradič-
ným partnerom napriek tomu, že ne pod vplyvom maďarského kléru,
mal najmä s Benešom vážne názoro- previedol do pročeskoslovenského
vé konflikty. Navyše obaja, Štefánik košiara. On povedal, že sa odpútame
aj Beneš do určitej miery bojovali od Uhorska a budeme v Českoslo-
o Masarykovu priazeň a navzájom si vensku, čo bolo vtedy veľmi dôležité.
podrážali nohy. Pomerne problematicky sa v tomto
O čom boli tie názorové rozdie- čase správal Hodža, hral trochu na
ly? Mnohí veria, že keby Štefánik seba a bez vedomia ostatných slo-
predčasne nezomrel, vyzeralo by venských predstaviteľov išiel vyjed-
Československo inak, zaistil by návať s maďarskými elitami. Chcel
v ňom Slovákom lepšie postave- tým zjednodušiť odchod Slovenska
nie. do Československa, vyvolal však veľ-
O Štefánikových názoroch toho až kú nechuť u oficiálnej českosloven-
tak veľa nevieme, nebol taký politický skej a hlavne českej reprezentácie.
ako ostatní dvaja, ktorí písali politic- Snahou prezentovať sa ako človek,
ké programy. Nič však nenasvedčuje ktorý to všetko vybaví, spôsobil viac
tomu, že by Štefánik bol zástancom problémov ako úžitku.
slovenskej autonómie, že by tlačil Hodžove spory s Benešom tiež
na federalizáciu štátu. Podľa svojich čiastočne plynuli z odlišnosti po-
vyhlásení bez väčších problémov váh.
akceptoval predstavu o jednotnom Hodža bol v podstate veľkopan-
československom národe. Bol však ský človek. On zásadne neplatil účty,
konzervatívnejší, jemu by napríklad stále bol v dlhoch, mal milenky, veci
neprekážalo, keby bolo Českosloven- riešil starým uhorským spôsobom,
sko monarchiou. Predstavoval si, že medzi štyrmi očami, s pomocou
by sem mohol prísť niekto ako kráľ úplatkov. To síce robili aj ostatní,
z nejakej talianskej aristokratickej Adam z Hodžu však mali pocit, že je relik-
rodiny. Bol tiež zástancom tvrdej
ruky, vojenských riešení, určite ne-
Hudek tom starej uhorskej politiky. Beneš
a jeho kolegovia boli dedičmi ra-
bol tým, čo by sme dnes nazvali Pracuje v Histo- kúskej školy, kvalitného úradníctva,
liberálnym demokratom. Jeho kon- rickom ústave papierovania, dodržovania foriem
flikty s Benešom vychádzali skôr SAV. Zaoberá a Hodžov štýl považovali za anachro-
z osobnostných rozdielov. Beneš bol sa najmä čes- nický a pre štát škodlivý. Tí ľudia sa
suchopárny diplomat, úradník, Šte- ko-slovenskými nevedeli zhodnúť ani na tom, akým 28. október 1918: československá hliadka n
fánik vojak, vedec, bohém, používal vzťahmi a de- spôsobom robiť politiku. Hodža tiež
skôr osobnú diplomaciu. Mali spo- jinami českej rýchlo pochopil, že čechoslovakiz-
ločné záujmy, ich predstava o tom, a slovenskej mus na Slovensku nebude fungovať, vej vojny. Hodža chcel lepšie vzťahy
ako by sa tie záujmy mali presadzo- historiografie. a snažil sa nájsť nejaký fungujúci so susedmi, mal lepšie kontakty na
vať, ako by československá delegácia Je autorom kompromis, ktorý by nebol radikál- maďarské a zrejme aj na poľské elity.
mala voči mocnostiam vystupovať, knihy Naj- ne ľudácky. Tým si opäť urobil v čes- Bolo ale jasné, že sa nikdy nedosta-
však boli veľmi odlišné. politickejšia kom prostredí veľa nepriateľov. ne na vysnívaný post ministra za-
Ktorí Slováci ešte hrali pri veda. Slovenská Hodža sa stal známym svojím hraničných vecí, ten bol jednoducho
vzniku republiky významnú úlo- historiografia plánom na federalizáciu strednej vyárendovaný pre Beneša a nikdy sa
hu? v rokoch 1948 Európy. Aký bol jeho význam? skutočne nezúčastnil formovania
Treba vyzdvihnúť hlavne krúžok, – 1968 (Brati- Tento plán dostal konkrétne črty, zahraničnej politiky. Jeho predstava
ktorý sa okolo Masaryka vytvoril slava, 2010). až keď bol v exile počas druhej sveto- federalizácie bola iluzórna, tá kniha

68 MAGAZÍN N 10/2018
ROZHOVOR

na moste, ktorý spája Bratislavu a Petržalku. FOTO - ČTK

veľmi dlho ležala zabudnutá a patrila je Tiso a Husák. Tí pozitívni boli ľu- So Štefánikom je to zložitejšie, má
medzi typické idealistické predstavy dia, ktorí žili v nejakej neobyčajnej, obrovskú mohylu a medzivojnová
fungovania strednej Európy. zlomovej dobe a zomreli tragickou politika ho dávala na piedestál. Šro-
Prečo si na Slovensku spome- smrťou. Takíto ľudia sa vždy ľahšie bár a Hodža boli v tom čase obyčaj-
dzi zakladateľov štátu pripomína- vryjú do pamäti národa. Šrobár aj ní politici, každý videl aj ich nega-
me len dvoch, Štefánika a Hlinku? Hodža navyše boli od roku 1938 až tíva, boli namočení do obrovských
Na Slovensku máme tradične do roku 1989 ignorovaní a pláno- korupčných škandálov. Hodža už
trojicu pozitívnych postáv, ktorých vite vymazávaní zo všetkých kníh po roku 1938 v podstate zmizol
každý pozná: je to Štúr, Štefánik a učebníc. Nie je to teda len chyba z politickej mapy a ani dovtedy sa
a Dubček a dvojicu negatívnych, to ľudí, takto fungovala štátna politika. neprejavil ako hrdina, nepostavil sa

69
proti mníchovskej dohode. Keď sa
z neho ľudia z SDKÚ v 90. rokoch
snažili urobiť ten štvrtý symbol tra-
dičnej proeurópskej demokratickej
politiky, na ľudí to nezabralo. Na
Hodžovi ani na Šrobárovi sa nedal
postaviť mýtus a bez mýtu hrdinu
sa ťažko ukotvíte vo verejnej pamä-
ti.
Sám ste hovorili, že čechoslo-
vakizmus ako idea štátu bol v me-
dzivojnovom období nutnosťou.
Nedal sa nahradiť ničím iným?
Teoreticky ho mohla nahradiť poli-
tická idea štátu, koncept českosloven-
ského občianstva. Takto by to pravde-
podobne aj pokračovalo, ak by prvá
republika trvala dlhšie. Tento koncept
by asi ponúkli aj menšinám: buďte
Čechoslováci, nie v zmysle etnickom,
ale tak, ako to funguje napríklad vo
Francúzsku – všetci občania Fran-

ČESI POMOHLI SLOVÁKOM STAŤ SA


MODERNÝM EURÓPSKYM NÁRODOM.
A AKO MODERNÝ NÁROD SI SLOVÁCI
UVEDOMILI, ŽE ONI VLASTNE TÝCH
ČECHOV A ČESKOSLOVENSKÚ ŠTÁTNOSŤ
ANI NEPOTREBUJÚ.

cúzska sú súčasťou francúzskeho ná-


roda. Pre zakladateľské obdobie štátu
však takýto alternatívny koncept ne-
mohol fungovať. Vtedy bol koncept
jednotného československého národa
nevyhnutný už len preto, aby v tom
štáte tvorili Čechoslováci väčšinu.
Verili v čechoslovakizmus as-
poň ľudia, ktorí ho presadzovali?
Boli ľudia, ktorí tomu verili. Výbor-
ným príkladom je Beneš, Šrobár a ce-
lá tá skupina okolo neho. Ďalšími boli
českí profesori na Komenského uni-
verzite, Václav Chaloupecký, Albert
Pražák, ktorí boli naozaj presvedčení,
že československý národ existuje a že
to štúdium histórie potvrdzuje. Prob-
lém bol, že niektorí po čase prestali Nový štát potreboval aj novú armádu. Na snímke českí námorníci.
hovoriť o československom národe
a tvrdili, že Slováci sú Česi, ktorí len
hovoria nejakým dialektom, podobne väčšina českého obyvateľstva a takto Český publicista Jan Urban na-
ako Moravania. Majú síce svoj jazyk, im to bolo aj podávané. Vrátane toho, písal, že koncept československej
svoju kultúru, ale ich základy sú čes- že sa Slováci v tom českom národe štátnosti vznikol ako idea malej
ké. A to už tu bolo úplne neprijateľné. rozpustia, pretože Česi sú početnejší skupinky exulantov a bol presa-
Takto však chápala Československo a vyspelejší. dený zhora. Podľa toho, čo hovorí-

70 MAGAZÍN N 10/2018
ROZHOVOR
karpatskú Rus. Od Slovákov sa nao-
pak požadovalo, aby sa hlásili k čes-
koslovenskej štátnosti a národnej
idei spôsobom, pri ktorom sa mali
niečoho vzdať, prispôsobiť sa domi-
nantnej českej kultúre.
Bola vôbec šanca, aby sa taká-
to československá štátna idea na
Slovensku presadila?
Nie. Na Slovensku väčšina ľudí
vnímala Slovákov ako samostatný
národ už pri rozpade Uhorska. Treba
si uvedomiť, že i keď boli české kraji-
ny a Slovensko v jednom spoločnom
habsburskom štáte, kontakty medzi
nimi boli minimálne, iba na úrovni
elít a ani to nie všetkých. Slovenské
obyvateľstvo s českým neprichádza-
lo do žiadneho kontaktu, nebolo tam
nič, čo by bežnému Slovákovi z oko-
lia Zvolena hovorilo, že je súčasťou
nejakého československého národa.
A nikomu to ani nechýbalo, nikto
nemal pocit, že by to pre neho bola
užitočná koncepcia.
Prečo sa Slováci, ktorí sa ako
hovoríte, v roku 1918 väčšinou
pravdepodobne ešte nechceli osa-
mostatniť od Uhorska, o dvadsať
rokov neskôr považovali za dôle-
žité osamostatniť sa od Českoslo-
venska?
To je paradoxne výsledok česko-
slovenskej modernizácie. Toho, že
Česi do Slovenska toľko investovali,
vytvorili školstvo, kultúrne inštitú-
cie, podporovali rozvoj slovenskej
kultúry a vzdelanosti. Dosiahli tým,
že sa Slováci konštituovali ako mo-
derný európsky národ. Slováci čoraz
negatívnejšie vnímali to, čo považo-
vali za českú hegemóniu a chceli, aby
bol spoločný štát postavený na exis-
tencii dvoch rovnoprávnych náro-
dov. Naopak sa o to viac presadili tí,
čo od začiatku tvrdili, že Slováci sú
samostatný národ. To mimochodom
už v 19. storočí presadzovali katolíci,
ktorých bola na Slovensku stále väč-
šina a ktorí sa nikdy k českosloven-
FOTO - ČTK skej idei nehlásili. Slovensko sa na-
vyše rýchle politizovalo, ľudia získali
možnosť svoje preferencie artikulo-
te, to však platí len na Slovensku, Čechoslováci v podstate znamena- vať vo voľbách. Väčšinovo zanedbané
v Česku nie. lo Česi, posilnenie českého národa rurálne Slovensko sa rýchlo preme-
V Česku boli schopní ten koncept o Slovákov. Československo bolo nilo na politickú jednotku, ktorá si
akceptovať, pretože od nich nič ne- obnovenie českej štátnosti, ktorá sa začala uvedomovať vlastné záujmy.
žiadal, nič sa ním pre nich nemenilo. navyše rozšírila o Slovensko a Pod- V Uhorsku nič také nebolo, uhorské

71
elity sa snažili, aby sa národnosti juhoslovanský federalizovaný model Moskva. Pritom ani Dubček nebol
nedostali na taký stupeň vývoja, aký stal akýmsi strašiakom. nijak zvlášť zástancom federácie.
umožnilo Československo, aby zo- A prečo teda v 68 došlo k federa- Na poslednom zjazde českých
stali izolované, bez nejakého centra, lizácii, aj keď bola dosť formálna? historikov v Olomouci povedal
bez vodcovských osobností. Na Slovensku idea federalizácie v debate historik Jan Rychlík, že
Akú úlohu v odpore Slovákov nikdy nezomrela. Nespokojnosť spor o česko-slovenské vzťahy bol
hral obraz Čechov ako bezbož- s unitárnym Československom vlastne vnútroslovenská diskusia.
ných liberálov? rástla najmä v kruhoch, ktoré po- Slováci túto tému neustále riešili,
Aj v Česku boli liberálne hlavne važujeme za kultúrne a intelek- Čechov nezaujímala a ani nechá-
Praha a veľké mestá. Na Slovensko tuálne elity, ale aj u vysokých ko- pali, o čom Slováci hovoria, čo ma-
však skutočne prichádzali najmä munistických funkcionárov. Pri jú neustále za problém.
úradníci a vôbec vzdelanejší a libe- rehabilitácii straníkov odsúdených Česi ten štát považovali za svoj
rálnejší ľudia. A najmä na začiatku v politických procesoch sa snaži- štát, ktorý fungoval tak, ako fungo-
niektoré české kroky takúto povesť li odďaľovať rehabilitáciu takzva- vať mal. Slováci mali stále pocit, že
potvrdzovali. Stalo sa, že sem legio- ných buržoáznych nacionalistov. sú v štáte marginalizovanou men-
nári prišli oslobodzovať Slovensko Tá by totiž bola priznaním, že ich šinou. Česká spoločnosť nechápala,
od Maďarskej republiky rád a sami prečo si to myslia, keď boli všetci ob-
si urobili stajňu z kostola a zo zába- čania Československa a mali rovna-
vy strieľali do kríža. Oni sem prišli PROBLÉM, BOL, ŽE NIEKTORÍ ké práva. Lenže je tu vždy problém
s tým, že tí katolíci sú tmári. Nejaký PO ČASE PRESTALI HOVORIŤ mladšieho brata, ktorý je nespokoj-
francúzsky dôstojník si však už vte- O ČESKOSLOVENSKOM NÁRODE ný a má pocit, že česká dominancia
dy zapísal, že týmto Česi Slovákov ohrozuje jeho postavenie. České po-
stratili. Domáci sa na to samozrejme
A TVRDILI, ŽE SLOVÁCI SÚ ČESI, KTORÍ treby boli uspokojené vznikom Čes-
pozerali s hrôzou. Hovorili: Vy ste LEN HOVORIA NEJAKÝM DIALEKTOM, koslovenska, pre nich to bola vybave-
nám tu vyhnali maďarských komu- PODOBNE AKO MORAVANIA. A TO UŽ TU ná záležitosť. Slovenská otázka bola
nistov a správate sa rovnako. Stávalo BOLO ÚPLNE NEPRIJATEĽNÉ. otázkou vždy iba na Slovensku. Keď
sa, že na mestá vyvíjali nátlak, aby ju Slováci nastolili, z českej strany
oslavovali výročie Husovho upále- obvykle prišla odpoveď, čo vlastne
nia, a štát naopak nepodporoval osla- predstavy neboli vlastizradné, že chcete a prečo nás tým otravujete
vy Cyrila a Metoda, ktoré nasledovali mali dokonca do určitej miery práve teraz, keď treba riešiť milión
tesne po tom výročí. Také veci vyvo- pravdu, a to by zase spochybnilo dôležitejších vecí od ekonomiky po
lávali odpor. Iná vec je, že predstava celú koncepciu unitárneho Česko- zahraničné smerovanie. Slováci to
Čechov ako husitského národa zďa- slovenska. Moskva však tlačila na vnímali tak, že sa Česi o Slovákov
leka nezodpovedala pravde, aj v Čes- prešetrenie všetkých procesov so nezaujímajú a napriek sľubom, že
ku bola väčšina katolícka. Ale ľudáci straníkmi a aj keď pražské vedenie sa vec vyrieši neskôr, po vyriešení
a tradičné konzervatívne Slovensko chcelo v rámci šetrenia opäť doká- zásadnejších problémov, napokon
sa týmto dali ľahko vyhecovať. Ľudá- zať, že buržoázni nacionalisti boli sa nič nestalo. Preto bola v 68. fede-
ci heslo o Čechoch ako neznabohoch odsúdení právom, vec sa im ako- ralizácia taká naliehavá. Slováci mali
či luteránoch používali na mobilizá- si vymkla z ruky. Historici, ktorí skúsenosť, že keď sa to neurobí hneď,
ciu svojho voličstva. z poverenia strany šetrenie robili, tak už nikdy. V českej spoločnosti
Prežil čechoslovakizmus ko- vyniesli svoje zistenia von a ukáza- však tento problém vôbec nerezo-
niec prvej republiky? li, že obvinenia proti týmto ľuďom noval. Nie že by federáciu Slovákom
Skôr len u jednotlivcov, napríklad boli vykonštruované. Rehabilito- nechceli dať, bol tam vcelku jasný
v Benešovej exilovej vláde. Beneš vaní tým získali pečiatku mučení- konsenzus, že nech si ju teda majú.
sám povedal, že bude do konca ži- kov a ešte väčší priestor pre svoje Česká spoločnosť však nechápala,
vota veriť, že československý národ myšlienky. Ich rehabilitácia sa na prečo Slováci nejakú federáciu vô-
existuje. Ale ako politický program Slovensku do veľkej miery chápala bec chcú. To sa opakovalo aj po roku
to bola mŕtva idea už v roku 1938. ako rehabilitácia ich názorov. Do 1989. České elity slovenskú otázku
Napriek tomu sa po vojne ob- roku 1968 myšlienka federalizá- vždy ignorovali a českej spoločnosti
novilo unitárne Československo. cie ovládala slovenskú stranícku nikdy nevysvetlili, v čom je problém.
Obnovilo sa hlavne preto, lebo ko- a kultúrnu elitu. Nové liberálnejšie Preto to nevedel ani zvyšok českej
munistom vyhovoval centralizovaný pražské vedenie pochopilo, že je populácie a nikdy sa o tom reálne
unitárny štát, ktorý sa dal oveľa ľah- lepšie v tejto veci ustúpiť, vyhnúť v českej spoločnosti nediskutovalo.
šie ovládať. Posledným bodom bola sa ďalším problémom a vyriešiť Nakoľko bola slovenská nespo-
roztržka s Juhosláviou. Jej príkladom česko-slovenský problém, ktorý sa kojnosť oprávnená?
predtým argumentovali aj niektorí neustále vynáral od vzniku štátu Ja to nevidím tak problematicky
zástancovia federácie v komunis- a oslaboval ho v krízových situá- ani v medzivojnovom období. Zá-
tickej strane, po roztržke sa naopak ciách. Najmä, keď to schválila aj sadný problém väčšinou bol, že Čes-

72 MAGAZÍN N 10/2018
ROZHOVOR
koslovensko netvorili dve rovnako Za druhej svetovej vojny to isté ne- nás čeština bola cudzia reč asi ako
rozvinuté časti. Slovensko bolo vždy tvrdili iba ľudáci, ale aj iné politic- poľština.
zaostalejšie, chudobnejšie, rurálnej- ké prúdy vrátane komunistov. Po Na študentoch a profesoroch
šie, viac nábožensky založené. Česká vojne sa Československo obnovilo stále vidno, aký je to nevyrovna-
časť bola vo všetkom rozvinutejšia, aj preto, lebo bolo jasné, že treba ný vzťah. Slovenskí študenti cho-
industrializovanejšia, boli tam väč- obnoviť stav pred vojnou. Malo tiež dia študovať do Čiech, naopak to
šie mestá. Dva také odlišné celky sa byť akýmsi klinom proti Nemecku, neplatí. Je jasné, prečo to bolo na
veľmi ťažko dajú riadiť ako unitár- ktorý bude navyše kontrolovať So- začiatku, prečo sa to však v Čes-
ny štát. Politika sa vždy robila pre vietsky zväz. Po roku 1989 žiadny koslovensku nevyrovnalo?
tú väčšiu a bohatšiu časť, Slovensko takýto dôvod na existenciu Česko- Česká spoločnosť je stále bohatšia
na to neraz doplácalo a to vyvoláva- slovenska neexistoval. Federácia a modernejšia, bez ohľadu na HDP.
lo nespokojnosť. V unitárnom štáte dala Slovensku ministerstvá, úrad- Stačí sa pozrieť, ako tam vyzerajú
je aj ekonomická politika unitárna nícky aparát, pripravila ho na to, univerzity, ako fungujú úrady, ne-
a nedá sa lepšie diferencovať medzi aby rozdelenie prebiehalo hladko. mocnice. Navyše je to tradičný smer
jednotlivými časťami. U mnohých Nemecko ani Maďarsko už nebo- odchodu na Západ. V Európe sa vždy
nacionalistov či neskorších národ- lo nepriateľom a ukázalo sa, že ani masovo chodilo z východu na západ,
ných komunistov sa ich nespokoj- obyvateľstvo nie je ochotné vyjsť
nosť začala práve na úrovni ekono- do ulíc pre zachovanie toho štátu.
mickej politiky, ktorá bola podľa nich Na jednej strane jeho zánik ne- ČESKO MÁ STÁLE VIAC ČO PONÚKNUŤ
robená v prospech Čechov. Ono to podporovalo, na druhej proti tomu A ĽUDIA VŽDY CHODIA Z MENŠEJ
tak nebolo, nebola to pročeská poli- takmer nikto nebol ochotný niečo KRAJINY DO VÄČŠEJ, Z MENŠIEHO MESTA
tika, ale politika diktovaná silnejšou reálne urobiť.
časťou republiky podľa jej záujmov Čo dnešnému Slovensku zosta-
DO VÄČŠIEHO. SNAŽÍME SA ČESKO
a slabšia časť nebola schopná túto lo z Československa? DOBEHNÚŤ STO ROKOV, MALI SME NA
politiku prispôsobiť svojim potre- Skoro všetky základné kultúrne TO ZAMERANÉ POLITIKY, STÁLE SA TO
bám. Slovensko si zaslúžilo špeci- inštitúcie, ktoré tu máme, vznikli VŠAK NEPODARILO.
fický prístup a na to bola potrebná v medzivojnovom Československu.
nejaká autonómia. Slováci neboli Slováci dovtedy nemali národné di-
utláčaní politicky, jazykovo alebo vadlo ani múzeum, to všetko sme opačne len, keď tam bolo nejaké do-
kultúrne, naopak, vďačia za veľa Čes- získali vďaka Československu. Vďa- nútenie. Česko má stále viac čo po-
ku a ľuďom, ktorí odtiaľ prišli. ka nemu rozumieme češtine, máme núknuť a ľudia vždy chodia z menšej
Prečo sa Československo de- navyše jeden, v podstate dosť odliš- krajiny do väčšej, z menšieho mesta
finitívne rozpadlo? Na zjazde ný jazyk, ktorému bez problémov do väčšieho, z Bratislavy do Prahy.
historikov v Olomouci sa ako rozumieme. Máme české televízne Snažíme sa Česko dobehnúť sto ro-
hlavný dôvod uvádzal, že nikdy programy, knihy, kultúrnu výmenu. kov, mali sme na to zamerané politi-
nevznikla silná československá To vôbec nie je bežné, stačí si uve- ky, stále sa to však nepodarilo.
identita. Každý bol Čech, Slovák domiť, že na českej strane, ktorá má Mohol by byť na Slovensku pre-
alebo príslušník menšiny a nikto tradične o slovenskú kultúrnu pro- miérom politik českého pôvodu,
nebol Čechoslovák. A tiež, že za- dukciu menší záujem, ľudia narode- ktorý nehovorí dobre po sloven-
nikli dôvody pre existenciu Čes- ní po rozpade štátu slovenčine často sky?
koslovenska. Vlastne neexistoval nerozumejú. Je to jednoznačne de- Neviem. Sme už ale ochotní ak-
dostatočný dôvod, prečo by ne- dičstvo Československa, bežní Slo- ceptovať ľudí maďarskej národnosti
malo zaniknúť. váci v Uhorsku češtine nerozumeli a asi by sme boli schopní akceptovať
S tým možno súhlasiť. Českoslo- tak, ako jej rozumieme my. Dedič- aj ľudí českej národnosti, ak by to bo-
vensko vzniklo, lebo si česká strana stvom Československa je i politická li takí šikovní populisti ako pán Ba-
chcela obnoviť svoje kráľovstvo v je- spolupráca oboch štátov. Česko sa biš. Jeho PR tím očividne rátal aj s je-
ho historických hraniciach a záro- vždy postaví za Slovensko, a naopak, ho jazykovým hendikepom a dokázal
veň potrebovala nejaký koridor von aj v prípade, že ten druhý v niečom to premeniť na výhodu. Keby sme na
z nemeckého obkľúčenia. V každej nemá pravdu. To tiež vôbec nie je sa- Slovensku mali českého miliardára,
kríze sa existencia Československa mozrejmé. V niektorých veciach stá- ktorý by tu tridsať rokov podnikal
otriasala v základoch a tým hlav- le fungujeme ako jeden štát. Česká a potom išiel do politiky, verím, že
ným, aj keď nie jediným dôvodom verejnosť je ochotná akceptovať štu- by si to tiež dokázal zariadiť tak, ako
obvykle bolo nevyriešenie čes- dentov zo Slovenska v obrovských Babiš. Nie je však náhoda, že my tu
ko-slovenského vzťahu. Už v roku množstvách, je tam veľa profesorov takého českého miliardára nemáme.
1968, síce zákulisne, ale zaznievali zo Slovenska, a dokonca akceptuje Prečo by sa taký človek sťahoval na
hlasy, že existencia Československa aj politikov zo Slovenska. To všetko Slovensko, keď mu v Česku skoro
nie je daná raz a navždy a že by si je dedičstvo niekoľkých desaťročí všetko funguje lepšie.
už Slováci dokázali vládnuť aj sami. spoločného štátu. Bez nich by pre  n

73
Vyšlo s podporou
projektu Spoločná krajina
koordinovaného
Katedrou politológie FiFUK.

Spoločná
krajina
Žiadna reklama, čítanie offline, ukladanie článkov
na neskôr a nočný režim. Stačí nainštalovať a zadať e-mail

Čítajte Denník N
cez aplikáciu
Uložené články, ktoré
si môžem čítať offline

Menu, kde si viem


nastaviť nočný režim

d n í
14 a r o
m
Autor
za d

Chcem si článok
uložiť na neskôr

Viem, ako dlho


budem článok čítať

Hľadajte "dennikn"
200
podporovateľov
ĎAKUJEME VÁM!

Dodanie tohto časopisu stredným školám podporilo prostredníctvom platformy


StartLab 200 ľudí a firiem, ktorí dokopy prispeli sumou 8000 eur.

Za podporu ďakujeme aj
Nadácii EPH

Magazín bezplatne získa


20 000 študentov na vyše 250 školách.