You are on page 1of 11

29.

R .
áno som ešte zmätenejšia než večer. Veci robím
chaoticky, polievku osladím, do variacich zemiakov
nasypem namiesto soli čierne korenie a  práčku
spustím bez prášku na pranie. Keď začnem umývať
okná v mojej izbe prostriedkom na čistenie toalety,
poviem si, že stačilo. Keď si Joseph ide po obede
zdriemnuť, využívam čas pre seba. Uvarím si kávu

171

patrovatelka_vnutro16.3.indd 171 19. 3. 2019 14:47:57


a  sadnem si k  stolu. A  začínam veľké upratovanie
myšlienok a pocitov. Priznám si, že Markus ma pri-
ťahuje a neviem sa mu ubrániť. Mira mám zas vtla-
čeného v duši a srdci. Sme manželia. To preto som
včera volala jeho meno. No záleží mu na mne na-
ozaj, alebo je to fakt už len o sexe? Ja ho síce mô-
žem stále ľúbiť, ale... A tak sa rozhodnem, že bude
celkom v poriadku, keď budem teraz spať s Marku-
som. Jednoducho si to užijem. A  čo bude potom,
keď sa vrátim domov, to sa uvidí. Budem sa tým
zaoberať potom. Niekedy inokedy. Áno, teraz si
užijem a na Mira nebudem myslieť. Ale ten hlások,
ktorý sa snažím umlčať, je opäť tu. Kričí na mňa, že
ľahkovážne zahadzujem dvanásťročné manželstvo
a muža, ktorý ma vraj ľúbi, pre nejaký úlet. Chcem
ho prehlušiť, uvádzam svoje argumenty, ale on na
mňa kričí ďalej. Začína mi byť do plaču. Po líci sa
mi skotúľa prvá slza. Vzlyknem. Potom druhá. A po-
tom sa už naozaj rozrevem. Som taká zmätená, že
ani poriadne nevnímam, keď mi pípne esemeska.
Reagujem až na tretie pípnutie. Mama sa pýta, či
sa môžeme spojiť a že Marek sa chce so mnou roz-
právať. Odsúvam svoje problémy na vedľajšiu koľaj.
O  chvíľu už vidím milú tváričku svojho syna.
„Mami, predstav si, mám novú školskú tašku. Ocko
mi kúpil. A perá a farbičky. A perfekné fixky a kru-
židlo. Kedy prídeš?“
Napriek ťažobe v srdci sa zasmejem. „Už čoskoro.
O dva týždne. Tešíš sa do školy?“

172 opatrovateľka

patrovatelka_vnutro16.3.indd 172 19. 3. 2019 14:47:57


Marek úprimne povie: „Nie. Ale teším sa na Tomá-
ša a na Paľa. Aj na Elišku.“
„A Eliška sa ti páči?“
„Ale mami, veď to je malé dievča. Mne sa páčia vy-
soké, s dlhými vlasmi. Také, ako si ty. Ozaj, nožík si
mi kúpila?“
„Ešte nie. Ale keď pôjdem najbližšie do obchodu,
poobzerám sa po nejakom.“
„Nezabudni, mami. Už pôjdem, ideme hrať
s chlapcami futbal.“
„A ako sa máš?“
„Dobre,“ prikývne Marek. Potom prevráti oči.
„Všetci sa o  mňa starajú, akoby som bol bábätko.
Chcel som ti len povedať o tej taške. Tak ahoj.“
Vzdychnem si. „Ahoj, môj zlatý.“
To sa už pred obrazovku tlačí mama.
Keď ma uvidí, zhíkne. „Bože môj, ako to vyzeráš!?
Aj cez obrazovku vidím, ako si schudla.“ Prizrie sa mi
bližšie. „A máš do polovice líc kruhy pod očami! A oči
sa ti tak čudne lesknú. Strašné... Čo tam so sebou
robíš!?“
„Ale mami, vyzerám úplne normálne. Som v abso-
lútnej pohode.“
„Len aby... Nie si chorá? Kedy si hovorila naposledy
s Mirom?“
„Nepamätám si... Neviem.“
Mama niečo hovorí, ale nepočúvam ju. Viem dobre,
odkedy som nehovorila s Mirom. „... ty tam určite ne-
ješ. Nie je normálne takto schudnúť za dva týždne!“

173

patrovatelka_vnutro16.3.indd 173 19. 3. 2019 14:47:57


„Mami, jem normálne! A prestaň!“
„Zavolaj Mirovi. Tiež nevyzerá najlepšie. Je v jed-
nom kole. A má veľa práce.“
„Nezačínaj ešte aj ty s  tou jeho poondiatou prá-
cou, prosím ťa!“
„Zdáš sa mi nejaká nervózna a nesústredená.“
„Mami, Joseph je už hore. Musím ísť.“
Dobre viem, že Joseph ešte veselo spí, ale na toto
už naozaj nemám nervy. Vypnem spojenie. A mys-
lím na Mira. Proti mojej vôli sa mi pred očami vy-
nárajú spomienky na naše spoločné chvíle. Na žiaru
v jeho očiach, keď sa na mňa pozerá, na jeho vôňu,
aj na také banality, ako si zalieva svoj obľúbený ze-
lený čaj alebo ako hromží, keď nevie nájsť ponožky.
Na nevinný výraz jeho tváre, keď spí. Na naše milo-
vanie. A opäť revem. No keď si predstavím Marku-
sa, Mirov obraz začína blednúť.
„Dievča, si tu?“ ozve sa odrazu Joseph odo dverí.
„Tu som,“ poviem potichu.
„Nie si ty chorá?“
Premôžem sa a  zasmejem. „Samozrejme, že nie.
Ideme na prechádzku?“
Keď vyjdeme vonku, ovanie mi tvár chladný, se-
verný vietor od hôr. Pod nohy mi vmieta prvé opa-
dané listy. Som duchom neprítomná a na Josephov
monológ odpovedám hmkaním. Po chvíli si všim-
nem, že sa zimomravo chúli pod dekou, radšej sa
otočím a zamierim domov. Chcem byť úplne sama.
Josepha posadím za stôl, uvarím mu kávu a zapá-
lim cigaretu. Potom sa odpracem do svojej izby, za-

174 opatrovateľka

patrovatelka_vnutro16.3.indd 174 19. 3. 2019 14:47:57


vriem dvere a hodím sa na posteľ. Nechcem už na
nič myslieť. Takto ležím hodnú chvíľu.
Odrazu začujem z obývačky hovor. Vyskočím z po-
stele na rovné nohy. To je určite Markus! Cítim, ako
sa mi rozbúši srdce. Ruky sa mi roztrasú vzrušením
a očakávaním. Rýchlosťou blesku si prečešem vlasy
a strieknem na seba voňavku. Potom vpadnem do
obývačky. Od sklamania sa mi chce plakať. Je to len
Lisa s Haraldom.
Pozdravím ich, namierim si to do kuchyne a  za-
čnem prekladať riady.
Harald pristúpi ku mne. „Boli ste dnes na pre-
chádzke?“
Prikývnem.
„Dnes bolo chladno. Obliekla si Josepha dosť tep-
lo?“
„Áno. Mal aj deku.“
„Bude čím ďalej, tým chladnejšie. Musíš dávať po-
zor, aby neprechladol.“
Zas len prikyvujem.
„Je veľmi náchylný na priedušky. Musíš naňho dá-
vať dobrý pozor!“
Keď mi Harald dá všetky pokyny, odpochoduje
do obývačky a rozlúči sa s otcom. Ešte raz na mňa
hodí prísny pohľad a  spolu s  Lisou odídu. Začnem
pripravovať večeru a  uši mám nastražené. Určite
každú chvíľu príde. Strhávam sa pri každom zvuku.
Ale nie, nie je to on. To len mačka skočila na okno.
To len prišla klebetná suseda k Lise na návštevu. To
bol len vietor. Keď Joseph po večeri zahlási, že chce

175

patrovatelka_vnutro16.3.indd 175 19. 3. 2019 14:47:57


ísť spať, odprevadím ho do spálne. Potom sedím
sama v obývačke, pozerám do tmy a čakám. O pol-
noci si oblečená ľahnem do postele, prelievam slzy
sklamania a  zároveň sa zadúšam horkými výčitka-
mi. A vlastne, čo som od toho čakala? Len ma využil
pre svoje potešenie. Vôbec si nepriznám, aké veľ-
ké potešenie som z toho mala ja. Ležím v perinách
a ľutujem sa.
Zobudím sa unavená, vyčerpaná a  s  kruhmi pod
očami. Cítim sa ako použité vrecúško od čaju. Nepo-
trebná a vyžmýkaná. Prinútim sa vyliezť z postele.
Joseph už sedí za stolom a poťahuje si z cigarety.
Dnes priam kypí mimoriadne dobrou náladou.
„Na nič si nezabudla?“
„Nie, šnaps dostaneš o chvíľu. Po raňajkách,“ od-
poviem mu unavene.
Joseph sa pohoršene zatvári. „Nemyslel som na šna-
ps. To je predsa samozrejmé. Dnes sa budem kúpať.“
Prevrátim oči. Už len to mi chýba ku šťastiu. Ne-
chám ho, nech sa teší na kúpeľ ako malé dieťa na
lízanku a pustím sa do svojich povinností. Cítim sa
ako pod vodou a všetko robím mechanicky. Určite
sa ma už nasýtil a  viac nepríde. Tak mi treba, kra-
ve sprostej. Doumývam okná v mojej a Josephovej
izbe a na obed uvarím stroganov a ryžu. Popoludní
pripravím všetko potrebné na kúpanie a  idem sa
prezliecť do svojej izby. Keď vyjdem, Josepha v obý-
vačke niet. Nájdem ho stepovať úplne vyzlečeného
v kúpeľni, pri vani.

176 opatrovateľka

patrovatelka_vnutro16.3.indd 176 19. 3. 2019 14:47:57


„No, kde si dievča, už sa nemôžem dočkať?“
Vzdychnem si. Proces sa môže začať. Všetko pre-
bieha pokojne, len ku konci Joseph začne robiť cir-
kusy a nechce vyliezť z vane. Som nekompromisná,
mysliac pritom na Haraldove prísne obočie. Viem,
že Joseph je schopný močiť sa vo vani až do večera,
no nemilosrdne ho vydurím von. Keď je už oblečený
v čistých šatách, odvediem ho do obývačky a nale-
jem mu pálenku. „Joseph, idem upratať kúpeľnu.
Pokojne si vypi šnaps a hlavne zase niečo nepodpáľ.“
„Neboj sa, mám to pod kontrolou,“ prikyvuje mi.
Len aby. Pre istotu mu ešte podsuniem popolník
pod ruku a  odchádzam. Upratať kúpeľňu po jeho
vyčíňaní mi trvá dobrú hodinku. Som taká zabratá
do svojich myšlienok, že mi ani nenapadne ísť ho
skontrolovať. Prečo Markus včera neprišiel? Asi mu
stačili tie dve noci. A bodaj by nie. Veď som sa sprá-
vala ako taká štetka. Prepnem na Mira. Už o  dva
týždne budem doma. Ako sa pred neho postavím?
Aké to bude, keď ho uvidím? Čo ja, dofrasa, vlastne
chcem!? Áno, som úplne zmätená.
Keď si uvedomím, že vaňu čistím po tretíkrát a že
je už biela ako sneh, konečne si spomeniem na Jo-
sepha. Umyjem si ruky a idem za ním do obývačky.
Na moje veľké prekvapenie ho pri stole nenájdem.
Upokojujem sa myšlienkou, že bol určite unave-
ný a  šiel si do spálne pospať. Zrýchleným krokom
prejdem do jeho izby. No ani tam nie je. Chvatne
odhrniem perinu a odhadzujem vankúše na poste-

177

patrovatelka_vnutro16.3.indd 177 19. 3. 2019 14:47:57


li. Vykrikujem jeho meno a  v  panike pozerám pod
posteľ, či sa tam náhodou neskotúľal. Nič. Prezriem
ešte raz dôkladne celú izbu, aj šatník. Po Josepho-
vi ani chýru, ani slychu. Hrdlo mám stiahnuté a krvi
by sa mi nedorezal. Kde len môže byť!? Stále naň-
ho kričím, vbehnem do obývačky,  skontrolujem
celý priestor, pootváram skrine, nazriem pod stôl.
Napadne mi, či si nevyšiel posedieť pred dom, na
lavičku. Viem, že napriek tomu, že nevidí, je toho
schopný. S búšiacim srdcom prebehnem cez pred-
sieň a  silným trhnutím otvorím vchodové dvere.
Lavička je prázdna. Cez dvor uvidím Haralda, ktorý
práve prichádza z práce.
„Všetko v poriadku?“ kričí na mňa.
Nejako sa mi podarí vyjachtať, že áno.
Harald spokojne pokýva hlavou. Keby tak vedel,
že sa Joseph stratil, roztrhol by ma ako hada! Rých-
lo zabuchnem dvere. Opriem sa o  stenu, pretože
strácam rovnováhu. Stratil sa mi klient! Možno sa
chcel ísť prejsť a  teraz sa, nevidiaci, túla bohvie
kde! Od nervozity sa celá trasiem, ruky mám ľado-
vé a v hlave mi treští. Musím ho ísť hľadať! Práve,
keď si obúvam tenisky, začujem z mojej izby nejaký
zvuk. Odhodím topánky a rozbehnem sa tam. Moju
izbu som vynechala, vôbec som nepredpokladala,
že Joseph by tam mohol byť, doteraz do nej ani len
nevkročil.
Prudko roztvorím dvere. Naskytne sa mi pohľad
pre bohov. Joseph sa z celej sily drží okennej kľučky,
kymáca sa a veselo preberá nohami do rytmu pes-

178 opatrovateľka

patrovatelka_vnutro16.3.indd 178 19. 3. 2019 14:47:57


ničky, ktorú si spieva. Svojím nehudobným sluchom
rozoznám, že to je tirolská ľudová pieseň.
Som v šoku a celá meravá sa zmôžem len na to, že
skríknem jeho meno. Spozná ma po hlase, bujaro
zaujúka a začne jódlovať. Pri posteli sa váľa prázd-
na fľaša pálenky.
Keď sa spamätám, priskočím k nemu a chytím ho
popod pazuchy. „Tak a to by stačilo!“
Joseph sa vzpiera a pevne sa drží kľučky. „Nechaj
ma, chcem sa ešte zabávať. Ty si taká zlá! Starému
človeku nič nedopraješ!“
„Zato ty si si dnes doprial nadmieru!“ ťahám ho
od okna.
Už len to by nám obom chýbalo, aby ho v tomto
stave našiel Harald.
Drží sa kľučky ako kliešť a celý čas pri tom vyspe-
vuje a jódluje.
Mocujem sa s ním hodnú chvíľu.
Potom mi čosi napadne. „Harald ti zatrhne šnaps,
Joseph, ak ťa takto nájde!“
Zaberie to. Joseph posledný raz zakrepčí, zanôti
a pustí sa. Posadím ho na posteľ. Je taký opitý, že
nevie poriadne chodiť a, samozrejme, s ním nie je
rozumná reč. Výčitky si nechávam na druhý deň,
keď bude pri zmysloch. Podarí sa mi ho dostať do
spálne a  uložiť do postele. Potom mi len ostáva
modliť sa, aby neprisiel Harald na vizitu. Určite by
ma na sekundu vyhodil. Poriadne vyvetrám svoju
izbu, v  ktorej smrdí ako v  pálenici a  spracem fľa-
šu z  dohľadu. Potom si s  malou dušičkou sadnem

179

patrovatelka_vnutro16.3.indd 179 19. 3. 2019 14:47:57


v obývačke a tvárim sa, že si spokojne čítam. V sku-
točnosti musím vyzerať ako vyplašené kura. V du-
chu si vymýšľam, čo všetko by som mohla zavesiť
Haraldovi na nos, keď príde na návštevu. Po polho-
dine počujem vrznúť pánty na dverách. Roztrasú sa
mi kolená a na čele mi vykvitnú kropaje potu. Bože
môj, to je určite Harald! Len aby mu nenapadlo ísť
do spálne, lebo ho ovalí smrad šnapsu a hneď mu
bude všetko jasné!
Kroky sa blížia ku mne. Už je tu...
„Ahoj, Tina. Čo tak na mňa vyvaľuješ oči?“
Od úľavy plačem a smejem sa zároveň.
„To si taká šťastná, že ma vidíš? Tak veľmi som ti
chýbal?“ sadá si Markus ku mne a hladí mi koleno.
Poobzerá sa. „Kde je Opa?“
Rozhodnem sa mu povedať celú pravdu. Veď na-
pokon, on sám ho nadájal vínom a naposledy privie-
dol do veľmi podobného stavu.
Markus sa na celej historke dobre baví a nevie sa
prestať smiať. „Chudák Opa, vieš si predstaviť, aký
musel byť šťastný?“
„Hej, on bol šťastný ako blcha. A ja som bola vyde-
sená na smrť. Keď sem príde Harald...“
„Nepríde,“ smeje sa Markus. „Išli aj s mamou na
návštevu. A vrátia sa až okolo polnoci. Zaparkoval
som vo vedľajšej ulici, tak ako aj predtým.“
Markus nečaká odmietavú odpoveď a našu ďalšiu
milostnú hru pokladá za samozrejmosť. Ani mi ne-
napadne odmietať. Akonáhle sa ma dotkne, v lone
sa mi rozblčí a vytesňujem výčitky a zmätok. Je tu

180 opatrovateľka

patrovatelka_vnutro16.3.indd 180 19. 3. 2019 14:47:57


len Markus, ktorý ma chce, rovnako ako ja jeho.
Chytí ma za ruku a  odvedie do postele. Na druhý
deň nájdem v mobile tri esemesky od Mira. V prvej
a druhej sa ma pýta, kedy sa môžeme spojiť, a v tre-
tej mi praje dobrú noc. Rozplačem sa. Je mi ľúto nás
oboch. No nemôžem s ním hovoriť. Aspoň dovtedy
nie, kým má nado mnou vládu Markus. Odpíšem
mu, že mám veľa práce, že cez deň nemôže hovoriť
on, pretože je v práci a večer zas ja, lebo som príliš
unavená.

181

patrovatelka_vnutro16.3.indd 181 19. 3. 2019 14:47:57