MESAČNÍK

MÁJ / 05 / 2019
ROČNÍK 4. / CENA 2,90
www.dennikn.sk

Mýty
o EÚ

+ príručka pre stredné školy

Ako funguje EÚ
VOJNA
JE BLÍZKO
Spoznajte konflikt na východnej
Ukrajine z oboch strán frontovej línie

Kúpte si knihu Tomáša Forroá

v obchode Denníka N
 Ako vidíte
Európu
N acionalisti vidia v Európskej únii bruselský diktát, prí-
valy imigrantov, vládu byrokratov alebo ľavičiarov, ale-
bo liberálov, alebo Nemcov a Francúzov, koniec rodiny
a pochody homosexuálov, rovné uhorky a zlé žiarovky.
Ja vidím slobodu, Európu bez vojen, hraníc a zmenární peňa-
zí, vidím príležitosť konkurovať najsilnejším na svete v ekono-
mike, vývoji, technológiách, ale napríklad aj v záchrane Zeme, MATÚŠ
vidím záruku, že naši politici nemôžu vrátiť Slovensko späť do KOSTOLNÝ
šéfredaktor
Ruska, že nezávislý súd uvidí zločin aj tam, kde naši policajti,
prokurátori, sudcovia aj ministri a premiéri tvrdia, že skutok sa
nestal.
Nacionalisti vidia v Európskej únii koniec dejín, ja vidím
budúcnosť. Nacionalisti majú z Únie strach, ja mám nádej, že
o mojom živote nebudú rozhodovať naši politici.
Európska únia je téma, na ktorej sa dá pohádať, a to dokonca
tak vážne, že vďaka nej sa vyhrávajú voľby. Ešte nikdy nebola
taká ohrozená a rozkývaná ako dnes. Aj preto sme sa o nej roz-
hodli pripraviť celý magazín.
Jeho cieľom nie je presvedčiť, že ten môj pohľad je správny.
Pokúsili sme sa zhrnúť fakty, pomenovať najčastejšie mýty, kto-
ré z Únie robia nepriateľa.
Magazín sme pripravovali v spolupráci s euractiv.sk a v stre-
de je aj príručka pre stredné školy.
Súčasťou európskej tradície je viera v silu vzdelania a dis-
kusie. Mám k nim veľkú úctu a nádej, že ak ľudia budú vedieť,
nebude ich môcť nikto len tak ľahko oklamať. Že ak budú vedieť,
budú môcť aj nesúhlasiť, presviedčať, kritizovať, ale aj uznať, že
som sa mýlil. Jednoducho, celá debata sa nestratí v kriku a cha-
ose, ktorý vyvolávajú klamstvá a strach.
Časopis aj s príručkou sme nepísali s túžbou presvedčiť čo
najviac ľudí, ale s vierou, že o Únii sa dá písať zaujímavo a pri-
tom pravdivo. Za Európsku úniu sa oplatí bojovať, lebo tak bo-
jujeme za Slovensko, za nás.
Príjemné čítanie, Európania.

N magazín. Mesačník č. 05/2019, ročník 3. Adresa redakcie: Jarošova 1, 831 03 Bratislava. Šéfredaktor: Matúš Kostolný. Grafická úprava: Soňa Ševčíková.
Vydáva N Press, s.r.o., Jarošova 1, 831 03 Bratislava, IČO: 46 887 491. Konatelia vydavateľstva: Lukáš Fila, Tomáš Bella. EV 5440/16. ISSN 2453 - 9597.
Informácie o predplatnom a inzercii nájdete na www.dennikn.sk alebo získate na info@dennikn.sk.
Infografika na titulke: Soňa Ševčíková, Adobe stock

3
 Európska únia nie je dokonalá, keď však budete
počuť o diktáte z Bruselu, zákaze vysávačov,
či o hrozbe migrantov, spozornite. Dajte pozor
na hoaxy o EÚ

10 mýtov
o Európskej
únii

4 MAGAZÍN N 5 /2019
5
1. Slovensko je pod
diktátom z Bruselu
N
iektorí politici sa držia
jednoduchého hesla: Čo
sa nám podarilo, tým sa
pochválime; čo sa nám nepodarilo,
to zvalíme na „nikým nevolených
úradníkov v Bruseli“. Európska únia
občas slúži ako fackovací panák, na
ktorého sa dá zvaliť takmer čokoľ-
vek, čo Slovákov trápi. V obchodoch
sú nekvalitné potraviny? Môže za to
Brusel. Podnikateľom pribudli pa-
pierovačky? Určite je za tým Brusel.
Vo facebookových komentároch si
dokonca môžete prečítať, že Európ-
ska únia je vlastne ďalší Sovietsky
zväz, novodobý „žalár národov“, kto-
rý nám prikazuje, čo môžeme a čo
nemôžeme.
Ako to je v skutočnosti?
V prvom rade je dobre si pripo-
menúť, že Slovensko sa pre členstvo
v EÚ rozhodlo dobrovoľne. V máji
2003 hlasovalo 1 747 261 občanov
v referende za vstup do Únie. A po-
kiaľ by sa Slovensko rozhodlo z EÚ
odísť, môže podobne ako Veľká Bri-
tánia využiť známy článok 50 Lisa-
bonskej zmluvy: „Každý členský štát
sa môže rozhodnúť vystúpiť z Únie
v súlade so svojimi ústavnými požia-
davkami.“
AJ NÁŠ PREMIÉR, NAŠI
MINISTRI
Európska únia teda nie je dikta-
túrou, kde by niekto niekoho držal
násilím. Je to spolok demokratických
štátov, ktoré sa rozhodli, že pre nich
bude lepšie čo najtesnejšie spolupra-
covať. Práve slovíčko „demokratic-
kých“ je kľúčové. O Európskej únii
rozhodujú v prvom rade politici, kto-
rých si doma vyberajú ľudia v demo-
kratických voľbách.
AKO TO FUNGUJE V PRAXI?
Zásadné rozhodnutia musia
schváliť demokraticky zvolené vlády
členských štátov. Tie vôbec najdôle-
žitejšie – strategické veci – dostávajú
na stôl premiéri naprieč EÚ, ktorí
sa aspoň dvakrát za pol roka stretá-
vajú v Bruseli. Takéto zasadnutia sa
nazývajú Európska rada. O podrob-
6 MAGAZÍN N 5 /2019
nejších návrhoch, napríklad v oblasti
bezpečnosti alebo ekonomiky, zase
hlasujú príslušní ministri – naprí-
klad ministri vnútra, financií, poľno-
hospodárstva a podobne – to je Rada
VLADIMÍR EÚ.
ŠNÍDL
Veľká časť rozhodnutí musí prejsť
reportér
jednomyseľne. Inými slovami: mô-
1 747 261
že prejsť až vtedy, keď ich schváli aj
slovenský premiér alebo slovenský
minister, o ktorých rozhodli doma
slovenskí voliči.
AKO TO BOLO S MIGRAČNÝMI
KVÓTAMI
Časté sú aj hlasovania, pri ktorých
stačí, aby za nejaký návrh hlasovali
zástupcovia 55 percent členských
krajín EÚ, ktorí zastupujú 65 per-
cent obyvateľov celej EÚ. Hovorí sa
tomu aj hlasovanie kvalifikovanou
väčšinou. Hoci aj v týchto prípadoch
sa snažia štáty dosiahnuť jednomy-
seľnú zhodu, môže dôjsť k situácii,
že väčšina európskych štátov prehla-
suje menšinu štátov. Inými slovami:
môže sa stať, že Európska rada prij-
me rozhodnutie aj vtedy, keď Sloven-
sko bude proti.
Takáto situácia už reálne nastala
v roku 2015, keď sa hlasovalo o tak-
zvaných utečeneckých kvótach. Ke-
ďže utečenci a migranti sú veľkou
témou aj na Slovensku, necháme si
ich na neskôr. Na tomto mieste si
povedzme toľko, že Rada EÚ v sep-
tembri 2015 rozhodla, že členské
štáty si majú medzi seba rozdeliť
120-tisíc utečencov.
Niektoré členské štáty, vrátane
Slovenska s takýmto mechanizmom
nesúhlasili, väčšina iných štátov ich
však prehlasovala. Pre Slovensko to
malo znamenať, že prijme 1500 ľudí.
Na prvý pohľad to teda vyzeralo ako
„diktát Bruselu“, v skutočnosti došlo
k tomu, že menšina členských štátov
občanov sa mala prispôsobiť väčšine. Dôleži-
té je však povedať aj to, že Slovensko
Slovenska využilo možnosti, ako sa voči tomu-
to rozhodnutiu brániť, a podalo ža-
hlasovalo lobu na Súdny dvor Európskej únie.
Hoci súd žalobu zamietol, aj pre od-
v máji 2003 por Slovenska a niektorých ďalších
za vstup štátov Slovensko napokon rozhod-
nutie o dočasných kvótach nikdy ne-
do Únie vykonalo, a to vypršalo. Štáty potom
zmietli zo stola trvalé kvóty a žiad-
nych 1500 utečencov na Slovensko
neprišlo.
„NIKÝM NEVOLENÍ“
Ďalšou dôležitou inštitúciou, kto-
rá sa podieľa na fungovaní EÚ, je
Európsky parlament. Z historických
dôvodov sídli v Bruseli aj vo fran-
cúzskom meste Štrasburg. Európsky
parlament musí schváliť veľkú časť
rozhodnutí, na ktorých sa dohodnú
premiéri na Európskej rade. Funguje
to pomerne jednoducho. Do Európ-
skeho parlamentu si voliči vyberajú
poslancov vo voľbách, ktoré sa ko-
najú každých päť rokov. Slovensko
má (po brexite) nárok na 14 euro-
poslancov. Tí však v parlamente ne-
tvoria svoj vlastný, „slovenský klub“,
ale sú rozhodení podľa toho, k aké-
mu programu sa hlásia – či sú skôr
konzervatívni, sociálnodemokratic-
kí, liberálni a podobne. Nejaký návrh
parlament schváli vtedy, keď ho pod-
porí väčšina poslancov.
Asi najviac sa k „nikým nevole-
nému Bruselu“ prirovnáva inštitú-
cia zvaná Európska komisia. V nej
pracuje viac než 30-tisíc úradníkov
zo všetkých členských štátov, ktorí
sedia v presklených budovách po ce-
lom Bruseli. Ich úlohou je dolaďovať
konkrétne podoby smerníc a naria-
dení.
Týchto úradníkov skutočne nikto
nevolí, väčšina však musí prejsť ná-
ročným výberovým konaním, v kto-
rom už uspelo aj mnoho Slovákov
a Sloveniek. Často sa zabúda na to,
že volení sú šéfovia týchto úradní-
kov. V čele Európskej komisie totiž
stoja takzvaní eurokomisári, ktorých
navrhujú vlády ich vlastných štátov
– slovenská vláda od roku 2009 no-
minovala na tento post nedávneho
prezidentského kandidáta Maroša
Šefčoviča. Než sa eurokomisári uj-
mú funkcie, musia prejsť ešte hla-
sovaním poslancov v Európskom
parlamente.
Ani po nástupe do funkcií však
títo úradníci nemajú neobmedzenú
vládu nad Európskou úniou. Smer-
nice, ktoré Európska komisia pripra-
vuje, musia v nejakej fáze schváliť aj
europoslanci a tiež volení ministri
alebo politici členských krajín. Nie-
kedy sa dokonca stáva, že domáci
politici sú „bruselskejší než Brusel“.
Majú za úlohu zapracovať nejaký
predpis do svojich zákonov, ale za-
pracujú ho v prísnejšej podobne, ako
ho Európska únia schválila. Takáto
prax má dokonca vlastný termín,
hovorí sa jej „gold-plating“ (pozlaco-
vanie).
Suma sumárum: pokiaľ aj zistíte,
že na Slovensku platí nejaká európ-
ska smernica, nejaký predpis, voči
ktorému máte výhrady, nehádžte
hneď vinu na Brusel. Najprv sa spý-
tajte slovenských politikov, prečo
s ním v Bruseli súhlasili, alebo čo ro-
bili proti jeho prijatiu.
2. Slovensko bude
kvôli EÚ zaplavené
migrantmi
S
lovensko onedlho zaplavia
hordy migrantov, namiesto
kostolov postavia mešity, Slo-
venky sa budú musieť povinne za-
haľovať. Poznáte to. Ak ste na Face-
booku, podobné typy komentárov
ste už možno neraz čítali. Nad tým
všetkým čnie len jedno vysvetlenie:
môže za to Európska únia.
Je to skutočne tak?
Odmietať migráciu a považovať
ju za hrozbu je legitímny názor, na
ktorý má každý právo. Táto podka-
pitola nemá slúžiť na to, aby prípad-
ného odporcu migrácie presviedčala
o opaku. Jej cieľom je len poskytnúť
fakty o migrácii a Európskej únii.
AJ SLOVÁCI SÚ MIGRANTI
A KTO SÚ UTEČENCI
V prvom rade treba odlíšiť medzi
dvoma pojmami, ktoré mnoho ľudí,
zvlášť v internetových diskusiách,
často nerozlišuje: migranti a utečen-
ci.
Migrantom je každý, kto sa pre-
sťahuje do inej krajiny. Najčastejšie
sú to ľudia, ktorí sa sťahujú kvôli
práci a kvôli tomu, že v inej kraji-
ne je vyššia životná úroveň (hovorí
sa im aj ekonomickí migranti). Do
tejto skupiny spadajú napríklad aj
Slováci pracujúci v Nemecku či vo
Veľkej Británii, ale aj Srbi a Ukrajinci
pracujúci na Slovensku. Práve Srbi
V roku 2018
si u nás o azyl
požiadalo
178 ľudí,
pričom úrady
vyhoveli
piatim z nich
a Ukrajinci tvoria najväčšiu skupinu
migrantov u nás – Ukrajincov u nás
pracuje zhruba 14-tisíc, Srbov okolo
12,5 tisíca.
A potom sú tu utečenci, čo je úpl-
ne iná kategória. Utečencami sú ľu-
dia, ktorí museli odísť zo svojej kraji-
ny, pretože tam je vojna, alebo by im
tam hrozilo prenasledovanie. Kon-
krétne do Európy prichádzali v po-
sledných rokoch utečenci hlavne zo
Sýrie, z Iraku či Afganistanu, čo sú
krajiny, kde je vojna už niekoľko ro-
kov (v Afganistane už takmer štyrid-
sať). Pokiaľ teda čítate nejakú správu
napríklad o Maročanoch v Taliansku
alebo Senegalčanoch vo Francúzsku,
ide zväčša o migrantov, a nie o ute-
čencov. Utečenec je totiž konkrétne
človek, ktorému je priznaný azyl ale-
bo iný typ medzinárodnej ochrany.
Azyl a štatút utečencov zasa v mi-
nulosti dostávali v zahraničí aj ľu-
dia utekajúci zo Slovenska – počas
druhej svetovej vojny či aj pred ko-
munistami.
MIGRAČNÁ KRÍZA
Teraz prejdime k Európskej únii.
Štáty Európskej únie nepovažujú
migráciu ako takú za problém. Sťa-
hovanie za prácou, za vzdelaním
či za partnerom môže byť ku pro-
spechu všetkých strán. Za problém
7
(alebo ako sa v diplomacii hovorí „za
výzvu“) sa považuje nekontrolovaná
a nelegálna migrácia.
Slovákov tento fenomén začal trá-
piť pred štyrmi rokmi, hoci reálne sa
nás dotkol iba okrajovo. V prvej po-
lovici roku 2015 vypukla utečenecká
kríza. Do Európskej únie vtedy pri-
šlo viac než milión ľudí z mimoeu-
rópskych krajín, ktorí žiadali o azyl.
V najväčšej miere išlo o ľudí zo Sý-
rie, medzi nich sa však zamiešalo aj
množstvo občanov iných krajín.
Migrácia sa v tom čase stala eu-
rópskou témou číslo jeden. Prvým
dôvodom boli tragické úmrtia, ku
zvala Angela Merkelová, čo je však
ďalší mýtus. Nemecká kancelárka
do celej veci významne vstúpila
až v septembri 2015, keď státisíce
žiadateľov už boli dávno v Európe.
Merkelovej vláda vtedy rozhodla, že
konkrétne žiadatelia zo Sýrie môžu
prísť priamo do Nemecka, hoci pod-
ľa pravidiel ich Nemecko malo vra-
cať iným členským krajinám. Čo je
teda podstatné: Merkelovej rozhod-
nutie sa vzťahovalo len na Sýrčanov
a len na tých, ktorí už v tom čase boli
v iných európskych krajinách. Mer-
kelová týmto opatrením, ktoré trvalo
štyri mesiace, pomohla iným člen-
tim z nich úrady vyhoveli. Za minulý
rok sme teda prijali piatich utečen-
cov, o ktorých sa Slovensko rozhodlo
postarať – po dvoch z Iraku a z Afga-
nistanu a jedného zo Sýrie. Ďalším
37 sme poskytli takzvanú doplnkovú
ochranu, ktorá spočíva v tom, že na
Slovensku môžu zostať dočasne.
3. EÚ nám vnucuje
homosexuálov
na úkor „tradičnej
rodiny”

ktorým dochádzalo počas plavby
utečencov cez Stredozemné more.
Len za prvých šesť mesiacov roka
2015 sa takto utopilo viac než 3000
ľudí.
Ďalším dôvodom bolo, že európ-
ske krajiny neboli na takýto nápor
pripravené. Štáty ako Grécko a Ta-
liansko, cez ktoré títo ľudia vstupo-
vali na územie EÚ, nemali kapacitu
ich všetkých skontrolovať ani vyba-
vovať ich žiadosti o azyl. Žiadatelia
tam navyše odmietali zostať a snaži-
li sa (bez povolenia) dostať na sever
do krajín ako Nemecko či Švédsko.
Európske inštitúcie na to reago-
vali rôznymi spôsobmi. Napríklad
europoslanci vyzvali na jar 2015
Európsku komisiu, aby pripravila
návrhy na povinné rozdelenie žiada-
teľov naprieč krajinami EÚ. Neskôr
tento plán dostali na stôl premiéri
na Európskej rade a tá prijala tento
plán za svoj, ale hovorila o dobro-
voľnosti. Ministri (Rada EÚ) potom
rozhodli o povinnom presídlení cel-
kovo 120-tisíc žiadateľov, ktoré sa
malo udiať do dvoch rokov. Ako sme
už uviedli v prvej kapitole, niektoré
krajiny s týmto mechanizmom ne-
súhlasili, Slovensko a Maďarsko pre
to dokonca podali žalobu na Súd
Európskej únie. Aj keď žaloba nebola
úspešná, nikto napokon neprinútil
Slovensko prijať utečencov, ktorých
nechcelo.
ČO UROBILA ANGELA
MERKELOVÁ
V tejto súvislosti sa môžete
stretnúť aj s často opakovaným tvr-
dením, že utečencov do Európy po-
Ď
ským štátom, ktoré si s náporom
utečencov nevedeli rady. alší obľúbený mýtus hovorí
o tom, že pokiaľ Slovensko
UTEČENCI NA SLOVENSKU nezaplavia migranti, tak ho
Ako to má Európska únia s migrá- zaplavia homosexuáli. A opäť za to
ciou dnes? môže Brusel, ktorému vraj prekáža
V prvom rade treba povedať, že tradičná rodina v zložení muž – že-
nikto z Bruselu nediktuje členským na – deti. Zástancovia tejto teórie ob-
štátom, koho majú na svoje územie vykle ignorujú fakt, že za rozpad tra-
prijať. O ekonomických migrantoch dičných rodín väčšinou môžu úplne
si rozhoduje každý štát sám. Slo- iné fenomény. Na každé tri manžel-
venská vláda sa napríklad rozhodla, stvá pripadá na Slovensku jeden roz-
že umožní tisícom ľudí z Ukrajiny vod, s tým má však členstvo v EÚ len
a Balkánu pracovať v automobilkách pramálo spoločného.
a v priemysle. So vzťahom ku komunite LGBT
Európska únia má isté slovo len (lesby, gejovia, bisexuálni a transro-
v otázke utečencov. Členské štáty doví ľudia) je to o niečo zložitejšie.
musia dodržiavať jednotné postupy Európska únia sa LGBT ľudí zastáva,
napríklad pri posudzovaní žiadostí avšak nie preto, aby tým nahradzo-
o azyl alebo pri ich vracaní do do-
movských krajín v prípade, že im
azyl neudelia. Čo je však podstatné:
EÚ nediktuje členským štátom, koľ-
ko takýchto utečencov majú prijať.
Ako to vyzerá v slovenskom prí-
pade?
Aj Slovensko každý rok udelí azyl
malej skupine žiadateľov. Vychádza
to však zo slovenského rozhodnutia.
Počet prijatých utečencov sa obvykle
pohybuje medzi ôsmimi až tridsia-
timi ľuďmi ročne, pričom takto to
funguje bezo zmeny už od konca 90.
rokov minulého storočia. Slovensko
udeľuje jeden z najmenších počtov
azylov v celej EÚ. Výnimkou bol len
rok 2016, keď sme jednorazovo pri-
jali 150 kresťanov z Iraku (veľká časť
z nich neskôr odišla do iných krajín
EÚ alebo sa vrátila domov).
Naposledy v roku 2018 si o azyl
u nás požiadalo 178 ľudí, pričom pia-

8 MAGAZÍN N 5 /2019
vala manželstvo muža a ženy, ako to
tvrdia rôzne dezinformačné weby.
EÚ sa v prvom rade stará o to, aby jej
občania neboli diskriminovaní pre
svoju sexuálnu orientáciu. O tom sa
píše napríklad v Charte základných
práv Európskej únie, ktorú musia
rešpektovať všetky členské krajiny
vrátane Slovenska. „Zakazuje sa aká-
koľvek diskriminácia najmä z dôvo-
du pohlavia, rasy, farby pleti, etnické-
ho alebo sociálneho pôvodu, genetic-
kých vlastností, jazyka, náboženstva
alebo viery, politického alebo iného
zmýšľania, príslušnosti k národnost-
nej menšine, majetku, narodenia,
zdravotného postihnutia, veku alebo
sexuálnej orientácie,“ uvádza článok
21. Diskrimináciu zakazuje aj slo-
venská ústava.
O MANŽELSTVÁCH
ROZHODUJE KAŽDÁ KRAJINA
Rovnako je však nutné dodať, že
Európska únia nijak nenúti členské
štáty, aby napríklad zavádzali man-
želstvá pre páry rovnakého pohlavia.
Takéto rozhodnutie necháva na ich
vlastnom uvážení, čo ukazuje aj od-
lišný príbeh Česka a Slovenska.
Susedné Česko schválilo v roku
2006 registrované partnerstvá pá-
rov rovnakého pohlavia. V Česku tak
môžu páry uzavrieť zväzok, ktorý
nie je manželstvom, a umožňuje im
napríklad po sebe dediť. Naopak, Slo-
vensko nič podobné nezaviedlo, čo je
z pohľadu EÚ jeho plným právom.
Desať rokov po vstupe do Únie do-
konca v symbolickej rovine posilnilo
heterosexuálne zväzky. V júni 2014
slovenský parlament odhlasoval
zmenu Ústavy a vložil do nej vetu, že
manželstvo uzatvárajú len muž a že-
na. „Manželstvo je jedinečný zväzok
medzi mužom a ženou. Slovenská
republika manželstvo všestranne
chráni a napomáha jeho dobru,“ píše
sa odvtedy v Ústave.
Čo teda Európska únia od Sloven-
ska vyžaduje?
Slovensko muselo po svojom
vstupe zapracovať do svojich záko-
nov paragrafy, podľa ktorých ľudia
nemôžu doplácať na sexuálnu orien-
táciu v bežných životných situáciách.
Takzvaný antidiskriminačný zákon
vyžaduje rovnaké zaobchádzanie
napríklad v práci, v škole, v nemocni-
ci, v obchode či pri hľadaní bývania.
4. EÚ môže za to, že
Podľa tohto zákona by gej alebo lesba Slovensko zaplavujú
nemali byť odmietnutí napríklad na
pracovnom pohovore alebo po zavo-
nekvalitné výrobky
B
laní na pracovný inzerát len preto,
že sú gejovia alebo lesby. olo to už dávno. Na pultoch
Martin Macko z iniciatívy Inakosť sme mali hlavne slovenské
však hovorí, že v reálnom živote sa potraviny a chutili lepšie. Po-
už horšie dodržiavanie týchto pra- tom ich nahradili menej kvalitné vý-
vidiel vymáha – napríklad súdnou robky zo zahraničia, ktoré by Nemec
cestou. „Celkom dobre fungujú tieto alebo Rakúšan nekúpil, nám ich však
zákony aspoň v oblasti služieb. Po- vnucujú. Takto znie jedna z najčas-
kiaľ nás nejaká firma odmietne ako tejších výhrad voči Európskej únie.
zákazníkov, môžeme to okamžite
riešiť cez obchodnú inšpekciu. Takže
v tejto oblasti nastal posun k lepšie-
mu,“ poznamenal Macko.
ŽIADNE UČEBNICE Z BRUSELU
Medzi viacerými ľuďmi sa ujal
mýtus, že Európska únia sa snaží za-
vádzať témy okolo LGBT do sloven-
ských škôl. Niektorí dokonca tvrdia,
že „pod tlakom z Bruselu“ vznikajú
učebnice, ktoré údajne propagujú
homosexuálne zväzky. Pokiaľ začu-
jete podobné vyjadrenia, vedzte, že Existuje reálny
stoja na vode. Európsky parlament
alebo Komisia síce môžu dávať ne- problém, ktorý sa
jaké podnety, aby sa v školách viac
riešili aj aktuálne témy spoločnosti,
nazýva „dvojitá
ale hlavné slovo majú vždy členské kvalita“.
štáty. Aj základná Zmluva o fungova-
ní EÚ hovorí, že oblasť vzdelávania V zahraničí
patrí do ich výlučnej kompetencie. môžete kúpiť
„Inštitúcie Európskej únie neo-
vplyvňujú žiadnym spôsobom obsah výrobok, ktorý
vzdelávania na slovenských školách
v akejkoľvek oblasti. Žiadne európ-
má rovnaký názov
ske predpisy ani neupravujú obsah aj obal ako
učebných osnov,“ uvádza slovenské
ministerstvo školstva.
výrobok na
Na záver tejto kapitoly je vhod- Slovensku, ale má
né dodať aj to, že Európska únia sa
zďaleka nevenuje len podpore sexu- iné zloženie
álnych menšín. Okrem iného sa sna-
ží podporovať rodiny, vrátane tých,
ktorým sa hovorí „tradičné“. COCA-COLA, RYBIE PRSTY
Napríklad Európska komisia v ro- V prvom rade treba povedať, že
ku 2017 predstavila balík návrhov existuje reálny problém, ktorý sa
na zlepšenie sociálnej situácie rodi- nazýva „dvojitá kvalita“. V zahraničí
čov s deťmi. Podľa nich by mal naprí- môžete kúpiť výrobok, ktorý má rov-
klad každý otec po narodení dieťaťa naký názov aj obal ako výrobok na
dostať minimálne desať dní platené- Slovensku, ale má iné zloženie.
ho voľna v práci, ktoré by mohol trá- Asi najznámejším príkladom je
viť so ženou a s čerstvo narodeným Coca-Cola. V rakúskych obchodoch
potomkom. si môžete kúpiť Coca-Colu, ktorá
9
 Cenzúra internetu
EÚ nebude nič cenzurovať, nová
smernica len vyžaduje väčší rešpekt
RA
k autorským právam. CENZÚ

Rozvrat poľnohospodárstva
IE
Za to, že naši farmári sa
majú horšie než farmári C
v iných štátoch EÚ,
nemôže Brusel. TÁ

DO
RO
AG

MÝ
OSEXUÁLI
Homosexuáli

O
EÚ nevnucuje žiadny
„gender“, dbá však o to,
aby ľudia s inou orientáciou

M
neboli diskriminovaní.

Y HO
Banány a uhorky Á N UH
N OR
EÚ nediktuje ich tvary, v minulosti BA KY
určovala, aké kritériá musí
DI
spĺňať ich najkvalitnejšia trieda.
KT
ÁT

ŽIA
Diktát z Bruselu ROV
"Brusel sme aj my", o predpi- PO KY
soch EÚ hlasujú aj slovenskí MAZ
politici, ktorých si volíme ÁNKO
doma. VÉ MA
10 MAGAZÍN N 5 /2019
 Noví Európania/Slováci
EÚ nerieši, ako hrdo sa hlásime
A k Slovensku, peniazmi pomáha
obnovovať naše pamiatky.
NO
VÍ E
UR
ÓP
AN Zmena času
IA Či skončí zimný alebo
letný čas, alebo či zostane
doterajšie striedanie,
si rozhodnú štáty samé.
S
ČA

MIG
RA
NT
Migranti
I

Počet migrantov u nás

si určuje Slovensko samo,

ÝTY
od ich prerozdeľovania
(kvót) sa upustilo.

EÚ COC
A-C
O LA
Y

Coca-Cola, rybie prsty

ČE
R ST

Za to, že u nás majú inú kvalitu,

A
S ÁV môžu obchodníci a nie EÚ.
IE P

VY
Tá ponúka priestor, kde to riešiť.
B
RY

Vysávače, žiarovky
EÚ tlačí na to, aby boli
úspornejšie, robia to
aj viaceré štáty mimo EÚ.

K Y
R UM Č Rum, zabíjačky
Í JA Rum musí byť skutočný
ZAB rum, zabíjačky nikto
nezakazuje – ošípané
však musia byť evidované.
ASLO 11
obsahuje čistý cukor (sacharózu),
zatiaľ čo Coca-Cola z našich obcho-
dov má fruktózovo-glukózový sirup
(izoglukóza), ktorý o niečo viac pod-
poruje priberanie.
Neznamená to však, že by jedna
alebo druhá Coca-Cola bola viac zdra-
viu škodlivá. A tiež treba povedať, že
iné zloženie neznamená vždy horšie
zloženie.
Pri niektorých výrobkoch je však
na mieste tvrdiť, že zahraničné firmy
na Slovákoch šetria. Napríklad rybie
prsty predávané v Rakúsku a Nemec-
ku obsahujú 65 percent mäsa, zatiaľ
čo rybie prsty konkrétnej značky pre-
dávané u nás (ale i vo Veľkej Británii)
obsahujú 58 percent mäsa.
Najpodstatnejšia otázka však znie
takto: môže za fenomén dvojitej kva-
lity Európska únia?
Krátka odpoveď znie, že Európska
únia určite nie je hlavným vinníkom.
Problém s dvojitou kvalitou bol zná-
my už v prvej polovici 90. rokov mi-
nulého storočia, desať rokov pred
naším vstupom do EÚ. Slováci a Slo-
venky začali v tom čase vďaka pádu
komunistického režimu voľne cesto-
vať na dovolenky na Západ. Tam si
kupovali napríklad kozmetiku, ktorú
poznali aj zo slovenských obchodov,
odrazu sa im však zdala iná.
„Kúpili si ten istý telový krém aj na
Slovensku a bol iný, nevoňal tak výraz-
ne, nepôsobil tak priaznivo ako krém
kúpený v zahraničí,” spomínal Albín
Sladovník, bývalý šéf Slovenskej ob-
chodnej inšpekcie. Na Slovensku tieto
dovezené krémy preskúmali odborníci
v laboratóriách a zistili, že skutočne
mali iné zloženie. „Napríklad pleťové
krémy alebo saponáty, ktoré boli ur-
čené pre východný trh, nemali toľko
účinných látok, ako tie isté výrobky ur-
čené pre Západ,“ hovorí Sladovník.
VŠETKO POĽSKÉ MÄSO
NEZAKÁŽU
Vstup Slovenska do Európskej
únie v tomto zmenil len málo. To, aké
výrobky sa na Slovensko vozia, závisí
hlavne od dvoch vecí: od rozhodnutia
obchodníkov takéto výrobky predá-
vať a od rozhodnutia zákazníkov ich
kupovať. Inými slovami: obchodníci
predávajú to, čo sú zákazníci ochotní
kupovať.
12 MAGAZÍN N 5 /2019
Sladovník vidí problém v tom, že
veľa ľudí si nečíta menšie písmenká
uvedené na obaloch a nepozná svoje
práva. Pomohlo by podľa neho, keby
štát, médiá či organizácie na ochranu
spotrebiteľov viac zákazníkom vy-
svetľovali, čo si majú všímať a podľa
čoho sa majú pri nákupe rozhodovať.
„Aby vysvetlili, ktoré ‚éčka‘ môžu byť
škodlivé a ktoré nie. Potom by ľudia
vedeli, že keď je na balenej vode na-
maľovaná napríklad jahoda, tak to eš-
te neznamená, že obsahuje skutočné
jahody,“ hovorí.
Jednu podstatnú zmenu však člen-
stvo v Európskej únii spôsobilo: vý-
razne obmedzilo možnosti Slovenska
zakázať, čo sa do jeho obchodov vozí.
Základ Európskej únie totiž tvorí
pravidlo, že firmy môžu dovážať a vy-
vážať tovar v rámci Európskej únie
bez obmedzení (voľný pohyb tovaru).
Členské štáty si teda nemôžu určiť, čo
sa na ich územie bude a nebude do-
vážať.
Príklad: médiá z času na čas infor-
mujú o tom, že na Slovensko sa do-
viezlo nakazené mäso z inej krajiny.
Slovenské úrady v takomto prípade
nemôžu preventívne nariadiť, že
z danej krajiny sa už žiadne mäso vo-
ziť nebude. Zakázať môžu len dovoz
konkrétnej šarže (série) mäsa z kon-
krétneho bitúnku, kde sa problémy
objavili.
Na druhej strane: Európska únia
poskytuje aj priestor, kde si členské
štáty môžu problémy okolo kvality
výrobkov vydiskutovať. V roku 2017
požiadali politici zo strednej Európy
úradníkov Európskej komisie, aby
s fenoménom dvojitej kvality niečo
robila.
Výsledkom je smernica, ktorú na
jar 2019 schválili poslanci v Európ-
skom parlamente. Podľa nej budú
môcť slovenské úrady pokutovať
firmy, ktoré by na slovenský trh
vozili výrazne horšie výrobky, než
predávajú inde. Na druhej strane,
viacerí poslanci smernicu kritizovali
ako nedostatočnú, pretože obsahuje
viacero výnimiek pre firmy. Smer-
nica je tak zatiaľ len kompromisom
medzi politikmi, ktorí chceli dvojitú
kvalitu úplne zakázať, a niektorými
firmami, ktorým doterajší stav vy-
hovoval.
5. Európska únia
zlikvidovala naše
poľnohospodárstvo
V
 internetových diskusiách si
občas môžete prečítať: „Bru-
sel pripravil Slovensko o po-
travinovú sebestačnosť.“ Je to narážka
na to, že Slovensko dnes nedokáže
vyrobiť ani zďaleka toľko potravín, že
by v prípade potreby nimi dokázalo
nakŕmiť svojich obyvateľov.
Pred tridsiatimi rokmi bolo Slo-
vensko v potravinách úplne sebestač-
né. V súčasnosti je naša potravinová
sebestačnosť na úrovni 37 percent.
Za jednu generáciu sme sa teda do-
stali do situácie, že Slovensko väčšinu
druhov potravín dováža – mäso, zele-
ninu, ovocie i ďalšie výrobky. Analy-
tička Eva Sladovská vlani upozornila,
že sa to týka dokonca aj jabĺk a hru-
šiek, ktoré patria medzi „slovenskú
klasiku“. Slovensko časť potravín aj
vyváža, predovšetkým obilie.
Keď to vyčíslime v peniazoch, roz-
diel medzi dovozom a vývozom bol
vlani 1,65 miliardy eur v prospech
dovozu. Pokiaľ to niekto označuje za
problém, dá sa s ním súhlasiť. Slo-
vensko napriek tomu, že je to pre-
važne hornatá krajina s lesmi, má
bohatú poľnohospodársku tradíciu,
má úrodnú pôdu na Žitnom ostrove
a na Východoslovenskej nížine, a lú-
ky a pasienky v horách nevhodné na
pestovanie plodín vie využiť na chov
zvierat.
AKO KOMUNISTI NASILU
ZAVÁDZALI DRUŽSTVÁ
Opäť sa však dostávame k zásad-
nej otázke: môže za tieto problémy
Európska únia?
Odpoveď sa dá vydedukovať už
z toho, aké krajiny k nám vo veľkom
dovážajú potraviny. Medzi prvé tri
patria Česko a Poľsko. To sú kraji-
ny, ktoré tiež kedysi patrili do ko-
munistického bloku a v roku 2004
spoločne so Slovenskom vstúpili do
Európskej únie. Napriek tomu sa ich
poľnohospodárstvu vo všeobecnosti
darí lepšie než nášmu. Za stav slo-
venského poľnohospodárstva môže
v prvom rade Slovensko.

37 %
je úroveň
Slovenskej potravinovej
sebestačnosti
Ako tento stav vznikol?
Počiatky treba hľadať v novodobej
histórii. Po nástupe komunistické-
ho režimu v roku 1948 sa rozbehol
proces, ktorému sa veľmi jemne ho-
vorilo „kolektivizácia“. Komunistic-
ká strana začala šikanovať väčších
sedliakov, nechala im zhabať pôdu,
ktorú potom pripojili do takzvaných
Jednotných roľníckych družstiev
(JRD). Tieto družstvá sa stali hlav-
ným pilierom poľnohospodárstva
a s podporou štátu fungovali nasle-
dujúcich 40 rokov. Potom prišiel veľ-
ký náraz.
Po Nežnej revolúcii sa značná
časť pozemkov vracala pôvodným
vlastníkom, družstvá menili štruk-
túru i vlastníkov, štát ich prestal
podporovať. Do toho prišiel úpadok
ekonomiky, ceny rástli, zato ľudia
mali menej peňazí na nákupy potra-
vín. Podnikatelia, ktorí chceli inves-
tovať do nových technológií a rozví-
jať zastarané družstvá, si nemali kde
požičať, pretože banky im neposky-
tovali pôžičky. Výroba dramaticky
klesla. Napríklad v roku 1990 sa na
Slovensku chovalo 2,5 milióna oší-
paných, v roku 2000 to už bolo len
1,5 milióna. Chov dobytka klesol za
toto obdobie z 1,6 milióna zvierat na
650-tisíc. Rapídne klesala aj produk-
cia obilia, vajec či zemiakov, jedno-
ducho slovenské poľnohospodárstvo
sa dostalo do veľkých problémov už
dlho pred vstupom do Európskej
únie.
AGRODOTÁCIE
Čo sa zmenilo členstvom v EÚ?
Poľnohospodárstvo v Európskej
únii je do značnej miery založené na
dotáciách (hovorí sa im aj agrodotá-
cie). Farmári ich môžu dostať na rôz-
ne aktivity – na to, že obrábajú pôdu,
na to, že chovajú kravy na mlieko, na
to, že pestujú rajčiny, jablká, chmeľ
či ďalšie typy produktov. Keď krajiny
strednej a východnej Európy vstupo-
vali v roku 2004 do EÚ, museli sú-
hlasiť s tým, že ich poľnohospodári
budú dostávať nižšie dotácie než
poľnohospodári v starých členských
štátoch. Tento argument dodnes
používajú kritici ako dôkaz toho, že
Európska únia slovenské poľnohos-
podárstvo poškodila.
K tomu však treba dodať dve po-
známky. Po prvé: podmienky, ktoré
si jednotlivé krajiny dohodli, závise-
li aj od šikovnosti ich vyjednávačov.
Napríklad Poľsko bolo pri vyjedná-
vaní tvrdšie a na poslednú chvíľu si
dohodlo väčšie výhody pre farmárov,
než si dohodlo Slovensko. Po druhé:
pri vstupe sa dohodlo aj to, že plat-
by pre farmárov z nových a starých
krajín sa budú postupne vyrovnávať,
čo sa aj v ďalších rokoch dialo (hoci
úplne sa doteraz nevyrovnali). Potra-
vinová sebestačnosť Slovenska však
napriek tomu klesala aj naďalej.
Keď týždenník Trend tento fe-
nomén analyzoval, zistil, že väčším
problémom než výška dotácií je
efektivita slovenského poľnohospo-
dárstva. Iné krajiny, vrátane sused-
ných, dokážu z agrodotácií vyrobiť
väčšiu hodnotu. „Európsky farmár
v priemere vyprodukuje trojnásob-
ne vyššiu hrubú pridanú hodnotu
ako slovenský roľník,“ poznamenal
Trend.
KEĎ BILI FARMÁROV
NA POLIACH
Ďalšou kapitolou je takzvaná ná-
rodná pomoc. Členské štáty sa ne-
musia spoliehať len na dotácie, ale
môžu farmárov podporiť aj samy.
Robí to Česko, robí to Maďarsko,
robí to Poľsko, robia to i ďalšie kra-
jiny. V Česku sú to napríklad výhod-
né štátne pôžičky alebo pomoc pri
splácaní pôžičiek od bánk. V Poľsku
zase štát odpúšťa farmárom časť od-
vodov, ktoré musia platiť za zamest-
nancov. „Poľský farmár za každého
svojho zamestnanca platí za celý rok
na odvodoch iba dvesto eur. A to je
zásadná pomoc,“ povedal pre Trend
predseda Slovenskej poľnohospodár-
skej a potravinárskej komory Emil
Macho.
Slovensko väčšinu z takýchto pod-
pôr farmárom zrušilo pred desiatimi
rokmi po príchode hospodárskej
krízy, znovu ich zavádza až teraz.
Slovenská vláda napríklad tento rok
oznámila novinku, že farmárom
bude odpúšťať časť spotrebnej dane
z nafty, ktorú potrebujú pre trakto-
ry alebo kombajny (takzvaná Zelená
nafta). Slovenské vlády doteraz ve-
novali peniaze skôr na rozvoj iných
odvetví, než je pôdohospodárstvo, čo
je tiež možné považovať za legitímne
rozhodnutie. Podporovali napríklad
zahraničných investorov, ktorí u nás
otvárali fabriky, zvlášť v automobilo-
vom priemysle, alebo investovali do
rozvoja energetiky.
Pri rozprávaní o problémoch slo-
venského poľnohospodárstva nie je
možné obísť ešte jednu tému a tou
je korupcia a podvody. Na jar mi-
nulého roka upozornili novinári
na problémy menších farmárov na
východnom Slovensku. Namiesto
toho, aby sa venovali svojej práci,
museli farmári zápasiť s rôznymi
špekulantmi, ktorí sa ich snažili pri-
praviť o pôdu i dotácie, často ich aj
bili na vlastných poliach. Ich príbehy
ukázali, že platby z Európskej únie
sa veľakrát nedostali k skutočným
farmárom, ale končili u špekulantov,
ktorí ani nevlastnili polia. Zrejme
európskym unikátom boli prípady,
keď sa tieto agrodotácie vyplácali aj
za plochy, kde stálo malé letisko ale-
bo záhradky rodinných domov, ktoré
si obrábal každý sám a nie jeden veľ-
ký farmár.
Za tieto kauzy, ktoré brzdili rozvoj
poľnohospodárstva, však už nezod-
povedal Brusel, ale konkrétni úrad-
níci a politici na Slovensku. Európ-
ska komisia i poslanci Európskeho
parlamentu naopak opakovane žia-
13
dali Slovensko, aby tieto problémy
riešilo a pomohlo vlastným farmá-
rom dovolať sa ich práv.
6. Európska únia
nechce, aby sme boli
Slovákmi
V
stup do EÚ si pred pätnás-
timi rokmi mohol všimnúť
každý už z toho, že pred bu-
dovami úradov začali naraz visieť
modré vlajky so žltými hviezdami.
Dnes na internete občas môžete do-
čítať, že toto bol iba začiatok.
EÚ sa údajne snaží dosiahnuť,
aby už neboli Slováci, Česi či Maďari,
namiesto toho má vraj vzniknúť len
bezfarebná masa „nových Európa-
nov“.
Je to, prirodzene, úplne inak. Eu-
rópska únia nijak nezasahuje do to-
ho, ako veľmi sa hlásime k tomu, že
sme Slováci. Už v prvej kapitole sme
Európska únia
nediktuje, kde má visieť
jej vlajka. To, že visí
napríklad pred slovenskými
školami alebo úradmi,
vyplýva z odporúčania
slovenského ministerstva
vnútra
14 MAGAZÍN N 5 /2019
si povedali, že hlavné slovo v Európ-
skej únii majú vlády členských kra-
jín, teda politici z národných štátov,
ktorých volia ich vlastní občania.
V základnej Zmluve o Európskej
únii sa tiež píše, že pokiaľ ide na-
príklad Európska komisia navrhnúť
nový predpis, musí pred tým zohľad-
niť aj špecifiká európskych regiónov
(doslova „regionálny a miestny roz-
mer”).
Európska únia dokonca nediktu-
je ani to, kde všade má visieť vlajka
Európskej únie. To, že visí napríklad
pred slovenskými školami alebo
úradmi, vyplýva z odporúčania slo-
venského ministerstva vnútra. Píše
sa v ňom napríklad o tom, že pri vlaj-
ke EÚ by za každých okolností mala
visieť aj slovenská vlajka.
Osobitným prípadom sú len fir-
my a inštitúcie, ktoré čerpajú európ-
ske dotácie. Tie majú povinnosť na
viditeľnom mieste zverejniť oznam,
že takúto dotáciu čerpajú, a tam je aj
symbol Európskej únie.
Práve pri téme dotácií sa oplatí
trochu pristaviť. Niektoré konšpi-
račné teórie hovoria o tom, že EÚ sa
snaží zlikvidovať Slovensko skryto,
práve cez dotácie: údajne veľkoryso
dotuje len tie organizácie, ktoré pre-
sadzujú multikulturalizmus a pod-
porujú migrantov na úrok „sloven-
ských“ organizácií. Ide o poloprav-
divé tvrdenie. Faktom je, že v rámci
EÚ funguje takzvaný Fond pre azyl,
migráciu a integráciu, ktorý by sa
mal dokonca v najbližšom čase vý-
znamne navýšiť. Peniaze z neho sú
určené napríklad na pomoc ľuďom,
ktorí získali azyl v členských štátoch,
aby sa mohli lepšie včleniť do spo-
ločnosti. Slúži však aj na podporu
návratu tých cudzincov, ktorí v EÚ
azyl nezískali.
Kritici tohto systému však často
zabúdajú na to, že z iných európ-
skych fondov je zase možné čerpať
podporu na aktivity podporujúce
slovenské tradície – napríklad na or-
ganizovanie folklórnych podujatí.
A hlavne: peniaze z Európskej
únie v posledných rokoch zásadne
pomohli Slovensku opravovať jeho
pamiatky, ktoré sú dôležité pre za-
chovanie slovenskej histórie i kul-
túry. Napríklad Košice mali pre rok
2013 titul Európske hlavné mesto
kultúry (spoločne s Marseille). Vďaka
tomu si mohli s prispením eurofon-
dov opraviť svoje najvýznamnejšie
budovy v meste – za viac než šesť
miliónov eur napríklad opravili Dóm
sv. Alžbety alebo Malú scénu Štátne-
ho divadla.
K takýmto zdrojom je možné eš-
te prirátať takzvané Nórske fondy.
To sú peniaze, ktoré platia Nórsko
a niektoré menšie štáty, ktoré nie
sú členmi EÚ, ako kompenzáciu za
to, že majú prístup na spoločný trh
Európskej únie. Z týchto peňazí už
Slovensko získalo napríklad 3,5 mi-
lióna eur na obnovu záhrad v Ruso-
veckom kaštieli alebo milión eur na
záchranu Červeného Kláštora.
7. EÚ nám nanúti
zimný čas
T
áto téma vzbudila prvýkrát
rozruch na jeseň 2018. Mé-
diá vtedy informovali, že
sa chystá zrušenie striedania let-
ného a zimného času. Predbežný
návrh znel: zachovať zimný čas. To
by v praxi znamenalo, že v lete sa
začne rozvidnievať už o tretej ráno,
zato tma príde už okolo ôsmej večer.
„Koniec letných večerných posedení
na terase,“ písali niektorí Slováci na
Facebooku. A v hmlistej pamäti im
zostalo, že s touto zmenou má niečo
spoločné Brusel.
O čo teda šlo? Striedanie času je
v Európe realitou už desiatky rokov,
na území Československa funguje
nepretržite od roku 1979. Pravidel-
ne sa však objavujú debaty, či takýto
systém neškodí ľudskému organiz-
mu. Keďže nápady zrušiť striedanie
časov sa pravidelne vracali, euro-
poslanci vyzvali úradníkov Európ-
skej komisie, aby sa touto témou
zaoberali.
Európska komisia ponúkla obyva-
teľom možnosť, aby sa k tomu sami
vyjadrili. Počas roka 2018 prebieha-
la takzvaná verejná konzultácia, do
ktorej sa zapojilo 4,6 milióna ľudí zo
všetkých členských krajín. Výsledok?
Až 84 percent zúčastnených hlaso-
valo za možnosť, aby bol len jeden
čas po celý rok. Až na základe tohto

84 %
zo 4,6 milióna ľudí, ktorí
sa zúčastnili veľkého európskeho
prieskumu, hlasovalo za možnosť,
aby bol po celý rok jeden čas
názoru Európska komisia navrhla
ukončiť striedanie časov.
Za rok zmeny stanovili 2021, čo
následne potvrdil aj Európsky par-
lament. Konečné rozhodnutie však
nechali európske inštitúcie na člen-
ské štáty. Vlády členských štátov ma-
jú teraz samy rozhodnúť, aký variant
si zvolia: či zachovajú zimný čas,
alebo letný čas, alebo ponechajú na-
ďalej striedanie časov, ktoré funguje
doteraz.
Slovenské ministerstvo práce
a sociálnych vecí na jeseň predbežne
odporučilo zachovanie zimného ča-
su – ten u nás platil aj pred rokom
1979. Politici však následne začali
hovoriť, že by sa prikláňali skôr k za-
chovaniu letného času, ktorý by si
podľa prieskumu priala aj väčšina
Slovákov.
Na rozuzlenie tejto otázky si bu-
de treba ešte počkať. Brusel totiž
odporučil členským štátom, aby sa
vzájomne koordinovali. Predstavme
si totiž situáciu, že napríklad Česi
a Slováci sa rozhodnú, že celý rok bu-
de u nás platiť letný čas, ale Maďari
si radšej ponechajú striedanie časov.
To by znamenalo, že v lete by u nás
platil rovnaký čas ako v Maďarsku,
ale v zime by sme si pri prekročení
hranice museli hodiny posúvať späť.
Pokiaľ by hrozili takéto zmätky na-
prieč krajinami EÚ, nie je vylúčené
ani to, že nakoniec sa radšej žiadne
zmeny robiť nebudú a všetko zosta-
ne ako doposiaľ.
8. Európska únia
diktuje tvar banánov
a uhoriek
K
eď Ladislav Miko, vedúci za-
stúpenia Európskej komisie
na Slovensku, dostal otázku,
čo je najbizarnejší mýtus o EÚ, spo-
menul rovné banány a uhorky. „Baví
ma na tom najmä to, že nikto už ne-
pátra po pôvode a každý len povie, že
idioti schválili rovné uhorky,“ hovorí
Miko. O tomto mýte už počul prav-
depodobne každý. Hovorí o tom, že
európska byrokracia dosiahla také
absurdné rozmery, že prikazuje far-
márom už aj to, aký tvar majú mať
ich uhorky či banány.
Teraz čo hovoria fakty: európske
predpisy sa v minulosti skutočne
venovali aj tvaru banánov či uho-
riek, avšak zavedenie týchto predpi-
sov si vyžiadal biznis. Totiž: banány
a uhorky sa bežne dovážajú z jedné-
ho štátu do druhého a vozia ich aj
z mimoeurópskych krajín do Euró-
py. Členské štáty sa tak v 80. a 90. ro-
koch minulého storočia dohodli, že
by bolo fajn zaviesť jednotné normy,
podľa ktorých sa budú uhorky a ba-
nány posudzovať.
Konkrétne pri banánoch zavied-
li tri kategórie kvality (výberové,
1. akosť a 2. akosť). Zohľadňovali
napríklad to, či sú banány poškode-
né, ale aj to, aký majú tvar. Podobné
to bolo s uhorkami: najkvalitnejšie
uhorky sa mohli kriviť maximálne
o dvadsať stupňov, pri tých menej
kvalitných stačilo, aby boli iba pev-
né a neboli poškodené.
Voľne preložené: Európska únia
nediktovala farmárom, aký tvar
majú mať uhorky či banány. Štáty
sa len dohodli na tom, ako odlíšiť
uhorky a banány, ktoré budú vo
vyššej triede, od tých, ktoré budú
v nižšej triede.
Načo to bolo dobré?
Po prvé: obchodníci sa mohli do-
predu rozhodnúť, či si objednajú
vyššiu alebo nižšiu triedu, a pod-
ľa toho kalkulovať cenu. Po druhé:
uľahčovalo to prepravu. Čím sú
uhorky či banány rovnejšie, tým
viac sa ich zmestí do prepravky.
Farmárov to motivovalo, aby pes-
tovali hlavne rovnejšie produkty,
ktorých je možné v jednom aute od-
viezť viac. „Do jednej debny zmes-
títe zhruba dvakrát toľko rovných
ako krivých uhoriek. So zahnutými
uhorkami teda musíte vyslať dvoj-
násobný počet kamiónov,“ hovorí
Miko.
Predpisy o kvalite uhoriek a ba-
nánov sa napriek tomu stali pre
mnohých kritikov hlavným sym-
bolom Európskej únie. „Ohnuté
banány a uhorky. Bláznivé pravidlá
EÚ, od ktorých sa teraz môžeme
oslobodiť,“ písal britský bulvárny
denník The Sun deň po britskom
referende o vystúpení z Únie.
V skutočnosti tieto údajne bláz-
nivé pravidlá už v tom čase ani
neplatili. Smernicu o banánoch
medzičasom zjednodušili a smerni-
cu o uhorkách v roku 2009 zrušili
úplne.
15
9. Európska únia
zakazuje žiarovky,
vysávače, zabíjačky,
rum...
T
áto kapitola nebude vylo-
žene o mýtoch. Prebehne-
me si pár známych „záka-
zov“, ktoré vyplynuli z európskych
predpisov – či už sú pravdivé, ale-
bo nie. Na úvod si len pripomeň-
me to, čo sme si v tomto časopise
hovorili už niekoľkokrát: akýkoľ-
vek z predpisov mohol prejsť až po
tom, ako sa k nemu vyjadrili alebo
ho odsúhlasili aj vládni politici zo
Slovenska.
ZAKÁZALI KLASICKÉ
ŽIAROVKY
Áno, v septembri 2012 sa skonči-
la výroba klasických žiaroviek (vyrá-
bali svetlo vďaka vláknu zo špeciál-
nej zliatiny kovov). Ich nevýhodou
bolo, že bývali rozpálené, keďže časť
energie spotrebovali na teplo. Ten-
to krok sa nestretol so všeobecným
pochopením, kritici vyčítali európ-
skym inštitúciám, že berú zákazní-
kom možnosť voľby. Český server
Aktuálně.cz nedávno pripomenul,
že niektoré náhrady žiaroviek sú
nepopulárne, lebo svietia nepriro-
dzeným ostrým svetlom. „Citlivej-
ších ľudí z toho môžu aj bolieť oči,“
napísalo Aktuálně.cz.
Cieľom tejto novinky bola snaha
šetriť elektrickú energiu, žiarivky
sú úspornejšie, než boli klasické
žiarovky. Nešlo o čisto európsky ná-
pad, podobné rozhodnutie urobili
v rovnakom čase napríklad aj Aus-
trália alebo Kanada.
ZAKÁZALI DOBRÉ VYSÁVAČE
Nie. Smernica z roku 2014 za-
kazuje len výrobu vysávačov, kto-
ré spotrebujú príliš veľa elektriny.
Predpisy určili maximálny príkon,
ktorý môžu mať, avšak nie výkon,
teda to, ako vysávajú.
Cieľom bolo primäť výrobcov
ponúkať vysávače, ktoré budú rov-
nako výkonné, ale zároveň budú
úspornejšie. Podobné pravidlá v mi-
nulosti prijali aj pre chladničky
16 MAGAZÍN N 5 /2019
a mrazničky, čo vtedy prešlo takmer
bez povšimnutia. Podľa ich zástan-
cov môže priemerná domácnosť pri
používaní úspornejších spotrebičov
ušetriť až 500 eur ročne.
ZAKAZUJÚ ZABÍJAČKY
Nie. Na tradičné domáce zabí-
jačky nikto nesiahol. Pokiaľ gazda
zabíja prasa, aby ho rozporcoval pre
svoju rodinu alebo kamarátov, eu-
rópske predpisy sa ho netýkajú. Po-
kiaľ však gazda chce mäso z takých-
to zabíjačiek predávať, aby na tom
zarábali, tak musí spĺňať hygienické
normy či normy na humánne zabi-
tie zvierat.
Gazdom, ktorí chovajú prasiatka,
však nedávno pribudla nová povin-
nosť, ktorá vyvolala značný odpor.
Od jesene minulého roka musia
slovenským úradom hlásiť každú
ošípanú, ktorú chovajú – aj keď len
jednu a hoci aj pre vlastnú potrebu.
Viacerí slovenskí chovatelia s tým
majú problém a začali obviňovať
Predpisy EÚ
sa týkajú prípadov, keď
mäso zo zabíjačiek
chce gazda predávať.
Ak chce zarábať,
tak musí
spĺňať hygienické
normy
Európsku úniu, že si vymyslela ďal-
šie zbytočné papierovačky.
Jedna zo slovenských televízií
dokonca divákov strašila, že časom
môžu skončiť aj domáce zabíjačky.
Toto opatrenie pritom so zabíjač-
kami vôbec nesúvisí. Jeho cieľom je
zabrániť šíreniu nebezpečnej cho-
roby zvanej africký mor ošípaných,
ktorú môžu roznášať napríklad aj
voľne žijúce diviaky.
Napríklad v Rusku na túto choro-
bu už zahynuli státisíce ošípaných.
Veterinári preto potrebujú vedieť,
kde všade sa ošípané chovajú, aby
v prípade hroziacej epidémie mohli
zakročiť.
ZAKÁZALI RUM
Áno aj nie. Tento príbeh pochá-
dza ešte z „dávnych dôb“. Na Slo-
vensku i v Česku sa dlhé desaťročia
vyrábal alkohol, ktorému sa hovori-
lo „tuzemský rum“. Pred vstupom
do EÚ ho obe krajiny museli pre-
menovať, pretože podľa európskych
noriem rumom môže byť len alko-
hol, ktorý sa destiluje z cukrovej
trstiny. Pri výrobe našich „rumov“
sa využívali väčšinou zemiaky (či
zemiakový škrob), ktoré boli oveľa
dostupnejšie. Išlo teda len o lacnú
domácu náhradu skutočného rumu
z Karibiku.
S novou situáciou sa liehovary
vyrovnali celkom kreatívne. Na-
miesto tuzemského rumu začali
v obchodoch predávať „Um“ alebo
„Tuzemák“. Podobné vtipné názvy
sa objavili aj pri iných výrobkoch,
ktoré tiež nespĺňali európske nor-
my. Napríklad „Bratislavské bran-
dy“ premenovali po vstupe do EÚ
na „Bratislavské hradby“, „Kláštorné
brandy“ zase na „Kláštorné brány“.
Tým sa však problémy tuzemské-
ho rumu neskončili. Európski kon-
trolóri pred pár rokmi konštatovali,
že esencia, ktorá tomuto alkoholu
dodáva typickú „rumovú“ arómu,
obsahuje potenciálne rakovinotvor-
nú látku furán. Únia tak požiadala
liehovary, aby jeho výrobu zmenili.
Slovensko a Česko si napokon vyro-
kovali výnimku, ktorá bude trvať do
roku 2023. Dovtedy majú liehovary
čas, aby furán buď z „tuzemáku“ vy-
pustili, alebo presvedčili Európsku
úniu, že keď túto látku používajú už
150 rokov, tak nie je dôvod tradíciu
meniť.
ZÁKAZALI NÁTIERKOVÉ
MASLO
Tento príbeh sa týka hlavne Čes-
ka, ale na dokreslenie fungovania
EÚ sa hodí ho pripomenúť. V roku
2012 rozhodol Súd Európskej únie,
že českí mliekari nemôžu predávať
obľúbenú nátierku pod názvom
„Pomazánkové máslo“ – mimocho-
dom aj na podnet ich slovenských
konkurentov. Podľa súdu tento
názov miatol zákazníkov, pretože
v skutočnosti nejde o maslo. Sku-
točné maslo má mať podľa pred-
pisov aspoň 80 percent mliečneho
tuku, zatiaľ čo nátierkové maslo ob-
sahuje len 30 percent tejto prísady.
Českí mliekari protestovali, niek-
torí spočiatku odmietli zákaz reš-
pektovať. Nakoniec ustúpili a začali
túto nátierku predávať pod označe-
ním „Tradiční pomazánkové“ (bez
slova maslo). Novinári si neskôr
všimli, že v slovenských obchodoch
sa „pomazánkové máslo“ paradox-
ne predávalo aj ďalej. Z pohľadu
slovenských úradov to bol totiž ná-
zov v cudzom jazyku, na ktorý sa
súdne rozhodnutie nevzťahovalo.
Ďalšie fámy sa objavujú naprí-
klad o údajnom zákaze hranoliek,
hriankovačov, fénov, vreckových
nožíkov a ďalších vecí, ktoré patria
ku každodennému životu. Zalo-
žené sú väčšinou na zle pochope-
ných predpisoch alebo na úplných
nezmysloch. Viac informácií k tým
a ďalším fámam je možné nájsť na
stránke euromyty.sk.
10. Európska únia
bude cenzurovať
internet
V
 posledných mesiacoch ste
mohli zachytiť obavy, že
Európska únia údajne pri-
chystala cenzúru internetu. Môže
vraj za ňu nová smernica „o autor-
ských právach na jednotnom digi-
tálnom trhu“, na ktorej sa dohodli
členské štáty i Európska komisia
a ktorú v prvej polovici tohto roka
schválil Európsky parlament.
Aj seriózni novinári túto smerni-
cu označujú za kontroverznú. Proti
jej prijatiu protestovalo v uliciach
miest dvestotisíc, zvlášť mladých, ľu-
dí. Päť miliónov Európanov zároveň
podpísalo internetovú petíciu proti
jej prijatiu. V Európskom parlamen-
te prešla smernica len vďaka pár hla-
som.
Ani cieľom tohto textu nie je ur-
čiť, či nová smernica je dobrá alebo
zlá; jej dosahy sa aj tak budú dať
zhodnotiť až po čase. Povieme si len,
prečo prirovnávanie k „novodobej
cenzúre“ neobstojí.
Cenzúra v minulosti fungovala
tak, že štátny úrad rozhodoval, čo sa
smie a čo sa nesmie dostať do mé-
dií. Pokiaľ sa mal objaviť napríklad
náznak kritiky vtedajšej vlády alebo
pravdivý opis zaostalosti krajiny,
cenzúra to okamžite vyškrtla. S tako-
uto praxou nemá európska smernica
nič spoločné. Nikomu neprikazuje,
čo môže písať alebo zdieľať na inter-
nete. Nevznikne teda žiadny „cen-
zor“, ktorý by ľuďom hovoril, ktorý
názor alebo informáciu majú dovo-
lené šíriť.
Ako aj názov smernice hovorí,
týka sa hlavne ochrany autorských
práv na internete. Má dosiahnuť, aby
sa internetom nešírili fotky, články,
hudba či videá, ktoré vytvoril niekto
iný, a na ktorých šírenie nedali ich
autori súhlas. Smernica teda nerieši,
či niekto chce napríklad kritizovať
vládu alebo Európsku úniu, venuje
sa výlučne autorskému právu.
Najväčší odpor vyvolal článok
13 tejto smernice. Ten vyžaduje
od správcov sociálnych sietí, aby
sa postarali o to, že ich používate-
lia nebudú nahrávať a šíriť naprí-
klad pirátske kópie diel. To môže
byť technicky náročné hlavne pre
menších internetových hráčov. Fir-
my totiž budú potrebovať špeciálny
softvér, ktorý vie odlíšiť legálne ší-
rené obrázky či hudbu od nelegál-
nych.
Kritici upozorňovali aj na to, že
správcovia sociálnych sietí teraz
nebudú púšťať do svojho priestoru
diela tých autorov, s ktorými sa ne-
dohodnú na licenčných podmien-
kach. Internet, ako ho poznáme
dnes, týmto skončí, varovali odpor-
covia smernice.
Naopak, jej autori sľubujú, že
tento predpis pomôže v prvom ra-
de tvorcom – umelcom i médiám
– ktorých výtvory sa dnes šíria in-
ternetom bez toho, aby na to mali
dosah. Po novom by im majitelia
sociálnych sietí a ďalších interne-
tových služieb mali vyplácať férovú
odmenu. „Cieľom je zaviazať firmy
ako YouTube alebo GoogleNews,
aby umelcom, hudobníkom, her-
com, novinárom a ďalším tvorcom
vyplácali spravodlivú odmenu,“ pí-
še sa na stránkach Európskej ko-
misie.
Tvorcovia smernice teda hovo-
ria: ak napríklad užívateľom sociál-
nych sietí začne na nich niečo chý-
bať, majú si to vybaviť s majiteľmi
týchto sietí. Internetové firmy ma-
jú podľa nich urobiť také opatrenia,
ktoré nenaštvú užívateľov a záro-
veň nebudú okrádať tvorcov.
V súvislosti so smernicou sa ob-
javila aj jedna pomerne zábavná fá-
ma, ktorá hovorila o tom, že nové
pravidlá sa dotknú takzvaných me-
mečiek. Meme sú obrázky, na kto-
rých je napríklad politik alebo zná-
ma osoba a k tomu pridaný viac či
menej vtipný text. Tento mýtus sa
dá vyvrátiť jednoznačne: smernica
obsahuje výnimku, podľa ktorej sa
štandardné autorské práva nevzťa-
hujú na prípady, keď niekto prerobí
cudziu fotku za účelom satiry. Me-
mečká či Gifká tak bez ujmy prežijú
aj novú smernicu.
17
Pliagou
bol vzdy
nacional
a je nou a
 Európy
y
lizmus
aj dnes
L eto roku 1913 strávil ruský
skladateľ Sergej Prokofiev po-
stupne v Berlíne, Paríži, Lon-
dýne a dovolenku ukončil vo Švajčiar-
sku. Bol jedným z mnohých turistov,
ktorí na svoje cesty nepotrebovali
žiadne víza ani pas, len peniaze.
Európa bola vtedy takmer doko-
nale priechodná a rakúsky spisovateľ
Stefan Zwieg nadšene písal: „Zrodil sa
duch európskej komunity. Aké zby-
točné a umelé sú hranice, keď duch
našich čias hľadá jednotu a svetové
bratstvo!“
O rok neskôr vypukla prvá svetová
vojna a s miliónmi jej obetí zahynul
aj duch európskej komunity. Takmer
celé 20. storočie určovali životy ľudí
na našom kontinente dva javy: vojny
(horúce alebo studené) a hranice. Ja
som do svojich 32 rokov podnikal vý-
lety len do slovenských hôr, lebo som
nemal pas. Ale aj keby mi ho komu-
nistické Československo vtedy vydalo,
bol by mi prakticky nanič, lebo s ta-
kým pasom sa dalo cestovať akurát
tak do Maďarska.
Ten môj slovenský dnes patrí
k najsilnejším na svete. Bez víz mô-
žem cestovať do 121 štátov, kým
Američan do 116, Rus do 80, Číňan
do 28 a Ind do 25. Nie je to preto, lebo
Slovensko je také obľúbené vo svete,
ale preto, lebo je členom Európskej
únie.
HRANICE A MIER
Dnešná Európa je síce opäť prie-
chodná ako v roku 1913, ale táto po-
dobnosť je mätúca. Sloboda pohybu
bola vtedy aj dnes do istej miery lu-
xusom a mnoho ľudí si radšej kúpi
nové topánky než za tie isté peniaze
letenku do Paríža. Oveľa dôležitejšie
je samotné miznutie hraníc.
Zásadný rozdiel medzi Európou
v roku 1913 a tou dnešnou spočíva
v tom, že dnešné miznutie hraníc
je dôsledkom členstva štátov
v EÚ, ktoré je najúčinnejšou
ochranou proti vypuknutiu vojny.
Európania sa poučili z 20. storočia,
v ktorom vojny a hranice úzko súvi-
seli.
Úspech EÚ je však paradoxný: tak
MARTIN M. dlho žijú vďaka nemu ľudia v mieri,
ŠIMEČKA že hovoriť dnes o vojne je ako hovo-
komentátor
riť o invázii mimozemšťanov – pre
väčšinu Európanov sú obe možnosti
rovnako nepredstaviteľné. Lenže tak
to bolo aj 1. augusta v roku 1914. Pre
drvivú väčšinu Európanov, ktorí vyše
40 rokov žili v mieri, bola správa o vy-
puknutí vojny v tento deň bleskom
z jasného neba.
„V ruskej dedine nastalo ohromené
ticho, prerušované len plačom mu-
žov, žien a detí,“ píše historik Chris-
topher Clark vo svojej slávnej knihe
„Námesačníci“. V malej dedine v ju-
hovýchodnom Francúzsku zvon pri-
volal ľudí pred kostol, ženy objímali
svojich mužov, deti plakali a všetci sa
pýtali: „Čo sa deje? Čo s nami bude?“
AKO SPOZNAŤ NACIONALISTU
Zásadný rozdiel medzi vtedajšou
a dnešnou Európou spočíva v tom, že
kým existuje Európska únia, máme
istotu, že na našom kontinente vojna
nebude. Toto poznanie však súvisí
s inou istotou: ak sa Európska únia
rozpadne, nevyhnutným dôsledkom
bude skôr či neskôr vojna medzi eu-
rópskymi národmi.
Dôvod tohto tvrdenia je jednodu-
chý. Európska únia sa rozpadne len
vtedy, ak v jej členských štátoch zvíťa-
zia nacionalisti. (Už dnes v niektorých
vládnu, ako napríklad v Maďarsku,
Poľsku či v Taliansku, ale ešte nemajú
dosť síl na rozbitie EÚ.) A základnou
príčinou dvoch svetových vojen, kto-
ré sa v minulom storočí zrodili práve
v Európe, bol nacionalizmus.
Nacionalistu poznáte ľahko: hovo-
rí, že Brusel útočí na našu národnú
suverenitu, že integrácia štátov v EÚ
sa nesmie prehlbovať, naopak, že tre-
ba vrátiť časť suverenity členským
štátom, že treba obnoviť hranice, aby
sa k nám nedostali imigranti, že EÚ
je skazená, lebo potláča tradičnú ro-
dinu a obhajuje práva homosexuálov,
a tak ďalej.
Paradox súčasných nacionalistov
spočíva v tom, že ich hlavným cieľom
nie je rozbiť EÚ – chcú najmä vyhrať
voľby a získať moc –, ale dejinami
overeným faktom je to, že ak budú vo
väčšine, EÚ nemôže prežiť. Európska
únia a nacionalizmus sú ako oheň
a voda.
PROTI VLASTNÝM ZÁUJMOM
Ďalším paradoxom je, že EÚ sa
môže rozpadnúť napriek tomu, že 70
percent jej obyvateľov je s ňou podľa
prieskumov spokojných. A že na roz-
diel od Európy pred rokom 1914, kto-
rá bola ihriskom nedemokratických
štátov bez volebného práva pre väč-
šinu, má dnes každý dospelý človek
právo voliť. Problém spočíva v tom,
že voliči napriek tomu často dávajú
z rôznych dôvodov svoj hlas vo voľ-
bách nacionalistom. Robia to z neve-
domosti.
Lenže dejiny sú plné príbehov,
keď sa ľudia rozhodovali proti svojim
vlastným záujmom – najmä z neve-
domosti.
Keď v Londýne v 14. storočí vypukol
mor, ľudia si všimli, že sa rozmnožili
mačky a psy a žiadali vedenie mesta,
aby ich zlikvidovalo, lebo ich považova-
li za príčinu moru. Lenže to bolo nao-
pak: mačky a psy sa rozmnožili preto,
lebo chytali potkany, ktoré sa premno-
žili vďaka množstvu obetí moru, kto-
rých telá sa im stali potravou.
 Mesto poslúchlo svojich naivných
obyvateľov, dalo vystrieľať mačky
a psy, takže potkany, ktoré boli sku-
točnými prenášačmi moru, sa roz-
množili ešte rýchlejšie a počet obetí
moru dramaticky vzrástol.
Nacionalisti dnes tvrdia, že Euró-
pa je zamorená škodcami v Bruseli –
európskymi byrokratmi a že by mali
byť zlikvidovaní (našťastie nie fyzic-
ky). Skutočnosť je taká, že európski
úradníci (vrátane slovenských) pat-
ria k tým najschopnejším a sú to
často oni, kto chráni obyvateľov EÚ
pred zlými rozhodnutiami národ-
ných vlád. Ozajstnými škodcami sú
skorumpovaní politici v národných
štátoch, ktorí ľuďom klamú do očí.
Lenže voliči to nevedia a mnohí
z nich veria nacionalistom. Idú tak
proti svojim vlastným záujmom –
z nevedomosti alebo preto, lebo uve-
rili lžiam.
VEDEL TO UŽ ČAPEK
Ak sa Európska únia rozpadne,
historici budú raz hľadať príčiny
a prídu nepochybne na to, že na
počiatku katastrofy bola lož. Nacio-
nalisti, populisti či fašisti používajú
lož ako nástroj na ovládnutie myslí
svojich voličov.
Nie je to po prvý raz – dejiny sa
naozaj často opakujú. V septembri
1938, rok pred vypuknutím druhej
svetovej vojny, napísal český spi-
sovateľ Karel Čapek toto: „Nikto,
žiaden národ, žiadny štát si nebude
istý svojou existenciou, ak
môžu byť ľudské vzťahy ke-
dykoľvek korumpované ná-
strojmi lži. Za každou lžou nasleduje
úklad a násilie, každá lož je útokom
na bezpečie sveta.“ Čapek zomrel
o niekoľko mesiacov neskôr, uštva-
ný nenávisťou českých nacionalistov
a fašistov.
Svetoznámym spisovateľom treba
veriť, ak varujú pred katastrofou. Sú
oveľa citlivejší na lož a znásilnenie
jazyka ako obyčajní ľudia. Začiatkom
marca 2019 publikovali význam-
ní spisovatelia ako Milan Kundera,
Adam Michnik, Salman Rushdie,
Orhan Pamuk alebo Ian McEwan
spoločný text pred voľbami do Eu-
rópskeho parlamentu, ktoré budú
koncom mája. Okrem iného píšu:
„Ak sa niečo nezmení, tieto voľby
budú najväčšou kalamitou, akú sme
kedy poznali... dôjde k explózii xeno-
fóbie a antisemitizmu.“
KĽÚČOVÉ VOĽBY
Prieskumy naozaj ukazujú, že
nacionalisti môžu v Európskom
parlamente získať toľko kresiel, že
budú mať dosť síl na rozbitie EÚ.
Čo sa stane potom, vidíme už dnes
na príklade Veľkej Británie, kde na-
cionalisti oklamali časť voličov, ktorí
hlasovali za vystúpenie z EÚ. Britská
spoločnosť je rozdelená na dva zne-
priatelené tábory a rysujú sa línie
konfliktov. Jedným z nich môže byť
obnovenie násilia v Severnom Írsku,
ktoré trápilo Britániu celé minulé
storočie.
Mnohí Briti pochopili, že bo-
li oklamaní a že v referende v ro-
ku 2016 hlasovali nevedomky
proti svojim vlastným záujmom.
Prieskumy ukazujú, že keby dnes
bolo nové referendum, väčšina by
hlasovala za zotrvanie v EÚ. Lenže
už je neskoro.
Voľby do Európskeho parlamen-
tu budú 25. mája 2019. Bude to
deň, keď zistíme, či sa opakuje sta-
rý príbeh o tom, že ľudia sa niekedy
nevedomky rozhodujú proti svojim
vlastným záujmom. Ak bude priveľa
tých, ktorí dajú svoj hlas nacionalis-
tom, bude to koniec Európskej únie.
Ale možno to bude naopak deň,
keď zistíme, že Európania sa v kri-
tickom okamihu dokážu rozhodnúť
správne. To by znamenalo, že dejiny
sa nemusia vždy opakovať, naopak,
môžu byť lekciou, z ktorej sa vieme
učiť.
 Rusko a Čína chcú rozbitú Európu, domáci politici
sú ich spojencami na jedno použitie, hovorí pred
eurovoľbami Ladislav Miko, zástupca EÚ u nás

Deštruktívne
a extrémistické
sily cítia
príležitosť
22 MAGAZÍN N 5 /2019
SPRAVODAJSTVO

23
V edúci Zastúpenia Európ-
skej komisie na Slovensku
rozpráva o tom, ako to je so
zákazom „brokovnice do každej rodi-
ny“, čo sa deje po ceste europoslan-
cov na východ Slovenska po vražde
Jána Kuciaka a akí rozdielni sme
s Rakúšanmi pri rúbaní lesov.
Aký najhlúpejší, najbizarnejší
mýtus o Európskej únii počúvate?
Najčastejšie sú uhorky a banány.
Baví ma na tom najmä to, že nikto
už nepátra po pôvode a každý len po-
vie, že idioti schválili rovné uhorky.
Keď sa spýtate ľudí, či im prekáža ve-
ľa kamiónov na cestách alebo drahé
potraviny, každý povie áno. Nikomu
nenapadne, že rovné a drahšie uhor-
ky a kamióny sú z tej istej rovnice.
Ako to súvisí?
Väčšina ľudí v EÚ už chce mať
zeleninu, aj šalátovú uhorku, po ce-
lý rok. Vozia sa z južnej Európy. Do
jednej debny sa zmestí zhruba dva-
krát toľko rovných ako krivých uho-
riek a musíte teda vyslať dvojnásob-
ný počet kamiónov s tými zahnutý-
mi. Odrazí sa to aj na cene.
Čo sa stane s tými krivými
uhorkami? Tie vyhodia?
Šalátové uhorky dnes už veľmi
krivé nebývajú, kedysi boli. Keď sa
štáty dohodli, že budú preferovať
rovné, to nebol zákaz, ale označenie
rovných uhoriek za 1. akosť. Vy-
tvorili tlak na šľachtiteľov a tí zača-
li šľachtiť rovné. Môžeme sa baviť
o tom, či to bolo treba regulovať a či
by to nevyriešil trh. Na to hovorím,
že tá norma nevznikla preto, že to
tak chcel Brusel. Všetky normy v EÚ
vznikajú tak, že členské štáty niečo
žiadajú a Európska komisia má za
úlohu to vyriešiť. Niekto to navr-
hol a všetci ostatní povedali, že to je
dobré, a schválili to. Bol som v Eu-
rópskej komisii zodpovedný aj za
bezpečnosť potravín a ako prvú vec
som chcel zrušiť „tie idiotské krivé
uhorky a krivé banány“. Dozvedel
som sa, že bolo niekoľko pokusov tú
normu zrušiť a podarilo sa to až po
viacerých pokusoch.
Aké mýty a dezinformácie Eu­
rópskej únii škodia?
Rozhodne mýtus o nikým nevole-
nej bande úradníkov, ktorá v Bruseli
24 MAGAZÍN N 5 /2019
rozhoduje o nás bez nás. Neexistuje
žiadna primárna legislatíva uvalená
na ľudí z moci úradnej, že si niečo
úradníci vymysleli. Tak to nefungu-
je. Toto je najzažratejší mýtus. Roz-
JURAJ hodujú ministri, premiéri a Európ-
KONÍK sky parlament, úradníci to zavádzajú
reportér
do praxe. Kritizujeme úradníkov, ale
nejdeme voliť europoslancov, ktorí
v skutočnosti rozhodujú.
A nie je tých úradníkov priveľa?
To je ďalší mýtus. Je ich asi 40-ti-
síc a ľudia pri tom čísle prevracajú
oči. Veľká časť sú prekladatelia, pre-
tože všetci trváme na tom, aby sme
mohli používať svoju reč, aby sme
mali dokumenty a zákony v našom
jazyku. My chceme, aby to niekto
zariadil. Navyše, taká radnica Paríža,
Londýna, Viedne, Prahy, ale aj Bra-
tislavy má takisto tisíce zamestnan-
cov. Vo Viedni asi 70-tisíc ľudí ob-
sluhuje dvojmiliónovú aglomeráciu
a 35-, možno 40-tisíc ľudí obsluhuje
500-miliónovú Úniu.
Uhorky aj úradníci, to môže byť
debata o tom, či EÚ funguje dob­
re a efektívne. Vidíte šírenie dez­
informácií, ktoré majú poškodiť
a zničiť Úniu?
Nedávno som si prečítal veľ-
mi diskutovaný blog o brokovnici
do každej rodiny a o tom, ako nám
chce EÚ zakázať obranu so zbraňou
v ruke. To je zámerne šírený hoax.
Európska únia prišla so špecifickou
reguláciou poloautomatických zbra-
ní s konkrétne veľkými zásobníkmi.
Nehovorí nič o tom, že nemôžete
mať poľovnícku zbraň, pištoľ, športo-
vú zbraň, len to musí mať pravidlá.
Zbrane ako tému do prezident­
skej kampane ťahal aj Štefan Ha­
rabin.
Veľmi často sa to zneužíva, preto-
že na to sú ľudia citliví. Keď to spojí-
te s mýtom, že Komisia chce zaplaviť
Európu migrantmi a nechce, aby ste
sa mohli brániť, vzniká príbeh od za-
čiatku nepravdivý.
Kto má záujem vymýšľať také­
to príbehy o zbraniach a migran­
toch?
Často sa hovorí, že to je externé.
Myslím, že to prichádza od tých
hráčov, ktorí nie sú radi, keď je Eu-
rópa silná.
To je kto?
Určite napríklad Rusko, no aj iné
veľmoci ako Čína a ďalší. Keď sa
pozrieme na globálnu hru, svet už
nie je bipolárny. Máme tu USA, EÚ,
Rusko, Čínu, Brazíliu, Indiu, hráčov
začína byť viac. A všetci vnímajú, že
Európa bola vždy veľká sila, keď bo-
la zjednotená. Rozbitá nie je silná.
Existuje veľa logických, strategic-
kých záujmov na rozbití Európskej
únie, na rozkladaní aj prostredníc-
tvom mýtov.
Zjavne ste však presvedčený,
že to nie je len hra veľmocí.
Som presvedčený, že to má aj
vnútorné zdroje: predovšetkým ide
o ľudí, ktorí nie sú schopní presadiť
svoje myšlienky na európskej úrov-
ni. Neobstoja napríklad vo svetle
európskych hodnôt. Viete zmanipu-
lovať malú skupinu ľudí, malý štát.
Pre takýchto ľudí je jednoduchšie
vytvoriť si enklávu a vybudovať si
v nej dominantné postavenie. To sú
prakticky všetci ľudia, ktorí vykri-
kujú o odchode z Európskej únie.
Povedzte mená tých politikov.
Nebudem ich menovať, ale sú aj
u nás.
A majú vplyv?
Majú, nepochybne. Využívajú
frustrovaných ľudí, ktorým ukážu
domnelých vinníkov ich problémov.
Vždy sa nájde niekto, kto si po tieto
hlasy siahne. Verím, že títo politici
sú mimoriadne inteligentní, nemu-
sia si tie veci ani myslieť, no vedia,
že im prinesú hlasy a podporu. Na-
príklad v Česku sú rýchlo vznikajú-
ce strany postavené presne na tom-
to princípe.
A ako je to s vplyvmi z cudzi­
ny? Nájdu si týchto politikov
vonkajšie sily, ako sú Rusko a Čí­
na, a spoja sa?
Samozrejme. To nie je nevyhnut-
ne aliancia vnútorne spriaznených
ľudí, funguje na princípe nepriateľ
môjho nepriateľa je môj priateľ.
Neviem si predstaviť, že záujmom
z vonku by bolo zmeniť vládu v kra-
jine. Tým záujmom je rozbitie jed-
noty a keď bude rozbitá, vnútorní
spojenci už nebudú potrební. To si
tí vnútorní spojenci často neuvedo-
mujú.
Bol by možný slovenský
brexit?

Verím, že nie. Ľudia, čo pracujú
so slovenskou populáciou, vedia, že
Slováci sú veľmi konzervatívni, ne-
radi menia názory, postoje. Populis-
tické a rozbíjacie štruktúry sa tlačia
do tém, kde má Európa modernej-
šie, liberálnejšie postoje. Slováci
však nie sú hlúpi, vidia síce, že nie-
kto pár kilometrov za našou hrani-
cou má dvoj-, trojnásobný plat, ale
zároveň si pamätajú, aký plat mali
pred 15 rokmi. Vedia, že mimo EÚ
nemáme šancu byť úspešní.
Ovplyvňujú takéto sily aj slo-
venské voľby?
Skôr nepriamo. Stačilo počúvať
v prezidentskej kampani. Jeden
z kandidátov hovoril, že ako prezi-
dent vypovie všetky medzinárodné
dohody. To je klasická manipulácia,
ten človek vedel, že by to takto ne-
mohol urobiť. Nemám samozrejme
žiadnu tajnú službu, môžem sa len
domnievať, a myslím si, že to vzni-
ká vnútri a zvonku je to len využité
alebo podporované.
Prečo sa oplatí sledovať euro-
voľby? Nie sú to len ďalšie oby-
čajné nudné voľby, na ktoré u nás
chodí len 13 percent ľudí?
Konečne si ako slovenská popu-
lácia uvedomme, že rozhodnutia sa
robia v Rade, kam nepriamo volíme
svojich ministrov, a v Európskom
parlamente, kam priamo volíme
poslancov. Vôbec neprekáža, že má-
me len 13 a po voľbách možno 14
poslancov. Ten parlament však fun-
guje vo frakciách a poznám iks prí-
padov, keď bol jeden europoslanec
dostatočne silný vo svojej téme, stal
sa jej spravodajcom a naraz hovo-
ril stovkami hlasov svojej alebo aj
dvoch frakcií. Takto to funguje. Ten
poslanec musí byť naozaj dobrý, ex-
pert, a musí byť vnímaný ako človek
so silným mandátom. Aj ten naj-
silnejší europoslanec zo Slovenska
mohol mať po posledných voľbách
mandát len od 13 percent ľudí, ke-
by ho aj všetci volili. Vôbec si neu-
vedomujeme, že keď sme poslancov
zvolili pár desiatkami tisíc hlasov,
v očiach kolegov sú slabší.
A prečo budú zaujímavé kon-
krétne tieto eurovoľby?
Európa je na rázcestí. Máme za
sebou a prebiehajú niektoré vý-
SPRAVODAJSTVO
znamné krízy. Veľmi sa teším, čo
budeme o dvadsať rokov hovoriť
o migračnej kríze. Európa nebola
pripravená, ale keď sa pozrieme na
veľkosť toho prúdu a na to, že za
štyri roky sú už počty nižšie ako
pred krízou, s odstupom sa ukáže,
že tento komplikovaný organizmus
dokázal vlastne zareagovať pomer-
ne rýchlo.
Ako sa to odrazí teraz vo voľ-
bách?
Deštruktívne, populistické a ex-
trémistické sily teraz cítia svoju
príležitosť. Kapitalizujú problémy
z posledných pár rokov a s určitou
zotrvačnosťou sa drží ich verejná
podpora. Nemusíme mať súčasnú
podobu Európskej únie radi a mô-
žeme ju chcieť zmeniť. Môžeme to
však urobiť len vtedy, keď sa na tom
dokážeme dohodnúť – napríklad aj
na návrate k čisto ekonomickej spo-
lupráci. A to bez Európskeho parla-
mentu nepôjde. Teraz sa bude roz-
hodovať o tom, či vôbec dokážeme
zvoliť Európsky parlament schopný
o niečom rozhodnúť. Keď ho posta-
víme len na deštruktívnych silách,
ktorých jedinou snahou je rozvoľniť
zväzok a vytvoriť si ostrovčeky, na
zlepšení stavu Únie sa nedohodne.
Ladislav Budú po voľbách tieto sily sil-
Miko nejšie?
Myslím si, že budú silnejšie, ale
(58) verím v to, že to nebude až také zlé,
ako sa to javí. Verím v silu kolektív-
Vedúci zastú- neho rozumu voličov. Ten proces je
penia Európ- v jednotlivých krajinách rýchlejší
skej komisie na ako na európskej úrovni. Získajú
Slovensku je aj možno okolo desiatich, pätnástich
vedcom, pôd- percent.
nym biológom Skúste vysvetliť, načo sú nám
a ekológom. voľby do Európskeho parlamen-
V Košiciach tu, keď si eurokomisárov aj tak
sa podieľal vyberajú vlády jednotlivých kra-
na revolúcii jín, ktoré sú práve pri moci.
v roku 1989. To je pravda, ale moc eurokomi-
V Komisii bol sárov je preceňovaná. Môžu navr-
riaditeľom pre hovať agendu a predkladať návrhy.
biodiverzitu Pri každom návrhu však musia
a zástupcom presvedčiť poslancov a Radu. Pri-
riaditeľa zod- pomínam, že v posledných dvoch
povedným za obdobiach parlament poslal niekto-
potraviny. Bol aj rého z navrhnutých eurokomisárov
českým minis- domov, neprešiel grilovaním.
trom životného Aký vplyv bude mať na výsled-
prostredia. nú podobu Európskej komisie to,
ako dopadnú vo voľbách dve naj-
silnejšie frakcie ľudovcov a socia-
listov?
Jedným z dôsledkov nárastu
okrajových síl bude, že tieto dve
frakcie veľmi pravdepodobne už
spolu nebudú mať väčšinu a budú
potrebovať tretiu frakciu. Tá výraz-
ne ovplyvní výslednú podobu Ko-
misie. Môžu to byť liberáli, Zelení,
ľavičiari. Toto bude asi najviditeľ-
nejší rozdiel v novom parlamente.
Vlani europoslanci prišli na
Slovensko po vražde Jána Ku-
ciaka skontrolovať prideľovanie
agrodotácií, o ktorých Kuciak
tiež písal. Vtedajší premiér Ro-
bert Fico im povedal, že na vý-
chode nič nie je, a tak tam nemô-
že byť ani mafia. Ako táto misia
zmenila prístup EÚ k Slovensku?
Slovensko ukázalo jednu dôleži-
tú vec: aj keď veľmi precízne audi-
ty neukazujú žiadne pochybenie vo
fungovaní systému, chyba môže byť
na inej úrovni. Treba sa zaoberať aj
vnútornými štrukturálnymi problé-
mami.
Kontrola EÚ teda nebola pri-
pravená na typ podvodov na Slo-
vensku?
Môžeme to povedať aj takto. Ale
to je trochu pritiahnuté za vlasy.
Európsky systém musíte nastaviť
pre 28 krajín s rôznou históriou aj
štruktúrou. Na Slovensku je veľa
pozemkov s neznámymi vlastník-
mi. Peniaze prideľujeme tým, ktorí
na pôde hospodária, hoci aj nie sú
vlastníci. Problém spočíval v nakla-
daní s vlastníckymi právami.
Môže byť výsledkom to, že Slo-
vensko dostane na agrodotáciách
menej ako doteraz?
Určite nie z tohto dôvodu. Slo-
vensko podľa mňa dostane na poľ-
nohospodárstvo menej, ale pre inú
štruktúru rozpočtu.
Stane sa teda to, čo žiadajú
protestujúci farmári: aby dotácie
pomohli skôr malým farmárom
a nie veľkým finančným skupi-
nám, ktoré skupujú polia?
Komisia navrhuje určitú hrani-
cu, od ktorej už farmári nedosta-
nú viac. Na prvé stovky hektárov
dostane farmár vyššiu podporu, od
určitej úrovne to bude menej pe-
25
ňazí na hektár a potom bude hra-
nica, keď už farmár nedostane nič.
Takýto systém je férový. Slovensko
a Česká republika majú históriu
veľkých družstiev a otázka je, ako
sa ten problém vyrieši, či bude pro-
ti tomu odpor. Návrh prišiel preto,
že celoeurópsky 20 percent poľno-
hospodárskych podnikov dostáva
80 percent podpory. Veľkí hovoria,
že oni sú tí, kto kŕmi národ. Z toho
vyžaruje starý prístup, že jedinou
funkciou poľnohospodárstva je vy-
produkovať čo najviac potravín.
A ako to je?
Európske pokrytectvo je, že mu-
síme vyrábať viac potravín. Nemu-
síme. Nie je nič zlé chcieť to, len
by sme to mali poctivo pomenovať:
sme najväčší exportéri potravín
a zarábame na tom. Netvárme sa,
že musíme, inak by bol u nás hlad.
Zmyslom poľnohospodárskej po-
litiky je nielen umožniť vyrábať
potraviny. To by sme zvládli aj bez
dotácií, systém by sa preskladal
a fungoval ďalej. Máme napríklad
najprísnejšie pravidlá pri produkcii
potravín a dotáciami túto nevýhodu
pre farmárov vyrovnávame. Navyše,
vyľudňuje sa nám vidiek a poľno-
hospodárska politika má ľudí udržať
na vidieku. Treťou vecou je, že naša
krajina ekologicky krváca a jediní,
ktorí sa o ňu plošne môžu starať, sú
lesníci a poľnohospodári. A dotácie
sú na to, aby to prežili. Potrebujeme
ich tam udržať. Napríklad aj v hor-
ských a menej úrodných oblastiach.
Dotácie zároveň deformujú
trh. Idú napríklad aj na spaľo-
vanie biomasy, a teda napríklad
aj zdravých stromov. Európski
ochranári vrátane slovenského
Vlka zažalovalil európske inštitú-
cie za pravidlá dotácií. Ako sú za
to zodpovedné?
Som veľmi rád, že tento proces
pred Súdnym dvorom EÚ prebeh-
ne, pretože presne rozkryje, ako
to vzniká. A aj to, ako sa európske
pravidlá uplatňujú napríklad na
Slovensku. Ja sám nie som priaz-
nivcom spaľovania biomasy a drev-
nej štiepky. Živý systém organickú
hmotu potrebuje, spáliť ju a urobiť
z nej popol a energiu nie je naj-
správnejšie. Ukáže sa, či podľa pra-
26 MAGAZÍN N 5 /2019
To, že EÚ chce zakázať obranu
so zbraňou v ruke, je zámerne
šírený hoax. Európska únia
prišla so špecifickou reguláciou
poloautomatických zbraní
s konkrétne veľkými zásobníkmi.
Nehovorí nič o tom, že nemôžete mať
poľovnícku zbraň, pištoľ, športovú
zbraň, len to musí mať pravidlá.
vidiel je možné dotovať aj spaľova-
nie dreva z národných parkov. Keď
som ešte v rámci Európskej komisie
robil na ochrane prírody, na mno-
hých miestach západnej Európy ne-
dokázali pochopiť, ako môže niekto
brať stromy z najviac chránených
častí národných parkov. To im ani
nenapadne a preto to ani špecificky
neriešia v legislatíve. Považujú za
samozrejmé, že tieto stromy sú pod
ochranou. Áno, môžeme povedať,
že sme boli v Európskej únii slepí
a mali sme to dať do pravidiel. No
v časti tohto kontinentu také niečo
ľuďom ani nenapadne.
A na Slovensku sa to dialo.
Nielen na Slovensku, preto ho-
vorím všeobecnejšie. Na Slovensku
sa to deje vo väčšej miere a viditeľ-
ne, pretože je tu príroda zachovaná
a národných parkov tu máme veľa.
Podobné to je v Rumunsku či Bul-
harsku.
Európska komisia vedie kona-
nie voči Slovensku pre chráne-
ného hlucháňa. Rozumiem tomu
správne, že takto nám Komisia
hovorí, že nesúhlasí s tým, ako
rúbeme lesy?
To je interpretácia, ale v zásade
sedí. Európska legislatíva hovorí,
že tetrov hlucháň ako dáždnikový
druh je európsky významný druh,
ktorý má byť chránený a chráne-
né majú byť biotopy, kde žije. Na
Slovensku dramaticky klesá počet
hlucháňov a neklesá tam, kde sa do
lesov nezasahuje. S najväčšou prav-
depodobnosťou to súvisí s tým, ako
sa hospodári v lesoch. Únia hovorí:
robte niečo tak, aby hlucháň v Zá-
padných Karpatoch prestal ubúdať.
Implikatívne to znamená: nerúbte,
vytvárajte pokojové zóny.
Čo si vy osobne myslíte o vý-
rube lesov na Slovensku?
Systémový problém je v tom,
že lesy v územiach s najsilnejšou
ochranou, v národných parkoch,
stále spravuje ekonomický rezort
a ekonomická organizácia. Nedá-
va zmysel, aby niekto postavený na
ekonomickom fungovaní bol zodpo-
vedný za ochranu lesov v národnom
parku. Kým sa to nevyrovná, rozpor
zostane.
Aj inde má ministerstvo pôdo-
hospodárstva pod sebou aj lesy
v národných parkoch?
Nenapadne mi iný štát, kde by
to tak bolo. Sú však aj štáty, kde to
je zlúčené. V Rakúsku je ochrana
prírody a pôdohospodárstvo v jed-
nom rezorte. Je to v poriadku, keď
spoločnosť dospeje k tomu, čo chce
chrániť. My tam ešte nie sme. Tre-
ba myslieť aj na to, že zvlášť v menej
rozvinutých regiónoch je lesníctvo
jediným zdrojom príjmov. Máme
tu aj reštitúcie, kedysi ľuďom lesy
ukradli a teraz im v národných par-
koch v nich zakazujú čokoľvek robiť.
To všetko vyžaduje nejaké systémo-
vé, dlhodobé riešenie.
Ako zástupca EK na Slovensku
veľa cestujete po krajine a nakrú-
cate videá z hradov či z miest, kde
niečo pomohla vybudovať Únia.
Čo vás na týchto cestách prekva-
pilo?
Nie sú to len hrady či mestá,
ale aj cesty, mosty, turistické cie-
le – ako rozhľadne, infraštruktúra,
cyklotrasy či skanzeny. Asi najväč-
ším prekvapením je, koľko takých-
to investícií na Slovensku nájdete.
V médiách sa opakovane pretriasa-
jú hlavne kauzy, keď boli európske
peniaze zneužité, ukradnuté. To je
určite správne, ale vytvára to dojem,
akoby iné projekty neboli. Je ich však
väčšina, stovky po celom území aj
v tých najzapadnutejších oblastiach.
Keď sme niektoré z nich hľadali na
filmovanie, neraz sme museli hľa-
dať spomedzi niekoľkých, ktoré boli
v danej lokalite označené. Navyše,
väčšinu z nich si ľudia naozaj cenia,
považujú ich za dobré. Len nie vždy
to majú spojené s európskymi pe-
niazmi – preto sa snažíme vybrané
projekty ukázať a pripomenúť.
PRÍRUČKA PRE STREDNÉ ŠKOLY

Ako
funguje
EÚ
Plusy
a mínusy
Európskej
únie
Írsko

Veľká
Británia Holand

Belgicko

Luxemburs

Francúuzsko

Španielsko
Portugalsko
 Fínsko

Členské štáty EÚ

Štáty, kde sa dá platiť eruom

Estónsko

Švédsko Lotyšsko

Litva
Dánsko

Poľsko

dsko Nemecko

sko Slovensko

Rakúsko Maďarsko
Rumunsko

Slovinsko

Chorvátsko
Bulharsko

Taliansko

Grécko

Cyprus

Malta
 A
C
esta Slovenska do Európskej únie bola
komplikovaná. V druhej polovici 90. rokov
minulého storočia za Vladimíra Mečiara 1990
to vyzeralo, že z integračného procesu na
dlhší čas vypadneme. Až zmena vlády v ro-
RADOVAN ku 1998 (nástup prvej vlády Mikuláša Dzurindu) opäť SLOVENSKO
GEIST otvorila dvere do EÚ. Slovensko dobehlo ostatné kandi-
euractiv.sk

73,60 76,56
dátske krajiny a členmi EÚ sme sa stali už v roku 2004.
Ako sme na tom po pätnástich rokoch? Môžeme pove-
dať, že sa nám vstup „oplatil“? 70,93
Účtovná operácia
Hodnotenie plusov a mínusov nášho členstva v Európ-
skej únii nie je jednoduchou účtovnou operáciou, pri
ktorej by sme spočítali prínosy, odčítali od nich náklady,
a výsledok by ukázal, nakoľko sa nám to celé „oplatí“. Dô-
vodov je niekoľko.

Prvým je, že neexistuje jasná hranica medzi „nami“

a „Bruselom“. Slovensko je súčasťou Európskej únie. Na-
še inštitúcie, politici, sa podieľajú na tvorbe európskych
rozhodnutí a ich uplatňovaní na Slovensku. Vytvárajú MAĎARSKO
podmienky, ktoré pomáhajú využívať príležitosti (alebo

72,30 75,57
bránia ich využívaniu), ktoré európska integrácia prináša.

Príkladom môžu byť peniaze, ktoré Slovensko dostáva 69,32

zo spoločného európskeho rozpočtu. Slovenskí pred-
stavitelia (vláda, naši zástupcovia v Európskom parla-
mente, slovenský parlament) sa podieľajú na tvorbe
a schvaľovaní pravidiel určujúcich veľkosť európskeho
rozpočtu, zdrojov financovania a toho, na čo budú eu-
rópske peniaze určené.
Budeme z eurofondov stavať cesty? Alebo podporíme
železnice? Investujeme do školstva? Či obnoviteľných
zdrojov energie? Aj o tom rozhodujú v rámci spoločne
schválených pravidiel slovenské inštitúcie. Kontrolujú
tiež, či sú peniaze použité efektívne, a mali by ich tak-
tiež ochrániť pred korupciou. EÚ PRIEMER
Druhým dôvodom je, že EÚ sa neustále vyvíja. Musí
reagovať na zmeny vonkajšieho prostredia (klimatickú
zmenu, bezpečnostné hrozby či napríklad ekonomickú 74,87 77,69 80,62
krízu), ako aj požiadavky členských krajín a občanov. Ak
dnes tvrdíme, že nám niečo na EÚ nevyhovuje, môže-
me sa ju pokúsiť zmeniť.
V roku 2016 bolo Slovensko medzi krajinami, ktoré pri-
niesli na pôdu EÚ tému dvojakej kvality potravín: výrob-
ky rovnakej značky predávané v rôznych krajinách mali
rôzne zloženie. Výrobcovia sa bránili, že rôzne zloženie
ešte nemusí znamenať nižšiu kvalitu. Vlády nespokoj-
ných krajín však tvrdili, že to tak je – a dokladali to aj
testami výrobkov.
Európska únia nemala na riešenie tohto problému
nástroje. Situácia sa však postupne mení. EÚ vytvorila
výskumné centrum, ktorá má bojovať proti potravino-
vým podvodom a dvojakej kvalite, bola schválená nová
európska legislatíva.

4 PRÍRUČKA N
5 /2019
Ako dlho žijeme Švajčiarsko
2003, pred vstupom do EÚ 2016 alebo Moldavsko?
Problémom je aj porovnávanie. Ak chceme poznať prí-
nosy a mínusy členstva, mali by sme porovnávať s hy-
ČESKÁ REPUBLIKA potetickou situáciou: Čo ak by dnes Slovensko nebolo
v EÚ? Niekto si možno myslí, že by sme dnes boli „stre-

75,17 78,33 doeurópskym Švajčiarskom“ – bohatou, neutrálnou

71,39 krajinou, ktorá môže ťažiť z výhod európskej integrácie,
ako je prístup na jednotný trh, no nemusí prijímať zá-
väzky. Mohli by sme však dopadnúť aj ako Moldavsko.
Chudobná, ekonomicky i politicky nestabilná krajina,
ktorá sa snaží dostať aspoň šancu na budúce členstvo,
no zatiaľ bezúspešne.

Takže Švajčiarsko, či Moldavsko? Definitívna a presná

odpoveď neexistuje. Môžeme však odpovedať približne:
členstvo v Európskej únii prispelo k stabilizácii Slo-
venska i hospodárskemu rastu. Bez neho by sme boli
omnoho menej atraktívni pre zahraničných investorov,
slovenské firmy by sa ťažšie presadzovali na jednotnom
európskom trhu, mladí ľudia by mali menej možností
POĽSKO študovať na prestížnych európskych univerzitách, Slo-
váci pracujúci v zahraničí by čelili väčším prekážkam,

70,89 74,60 77,45 a tak ďalej. Ak to spočítame: bez vstupu do EÚ by sme

možno neskončili úplne ako Moldavsko. No ani zďaleka
by sme sa nepriblížili k Švajčiarsku.

Po vstupe do Európskej únie hospodárstvo Slovenska

rástlo. Celkom dobre sme prečkali aj hospodársku
krízu, ktorá zasiahla celý svet v roku 2008. Môžeme
to pripísať nášmu členstvu v Európskej únii či prijatiu
eura? Z výraznej časti áno. Zahraniční investori k nám
prichádzajú aj preto, že výrobky, ktoré u nás vyrobia,
môžu voľne predávať na jednotnom európskom trhu.
Euro znížilo náklady a riziká spojené s konverziou mien.
Členstvo v menovej únii chráni ekonomiku pred náhly-
mi krízami – najmä pri malej krajine, akou je Slovensko.
RUSKO A nakoniec, tie najdôležitejšie prínosy európskej in-
tegrácie nemožno vyčísliť v „eurách“. Mier, politická
stabilita, otvorené hranice a mnoho ďalších výsledkov
európskej integrácie prispievajú k tomu, že vedieme
kvalitnejší, šťastnejší život. Ich porovnávanie s vecami,

68,89 71,59 ktoré môže niekto vnímať ako mínusy členstva v EÚ, je

65,05 však subjektívne.

Podľa prieskumov verejnej mienky oceňujú Slováci,

podobne ako iní Európania, najmä „nehmatateľné“ vý-
hody a prínosy európskej integrácie: slobodu cestovať,
študovať a pracovať v zahraničí, mier či silnejšie slovo
vo svete.
Presné účtovanie pätnástich rokov členstva v Európ-
skej únii je teda prakticky nemožné. Aj keby sme sa oň
pokúsili, narazíme na nevyhnutnosť subjektívneho po-
hľadu: to, akú hodnotu pripíšeme „otvorenosti hraníc“,
závisí od našich vlastných plánov, možností cestovať,
študovať či pracovať v zahraničí (a tie sa, navyše, časom
Zdroj: Svetová banka
menia).

5
 Dôležitosť „mieru“ vnímame aj podľa toho, ako veľmi sa
Aké siln
cítime byť ohrození vojnou. Prípadne, čo vieme o živote
ľudí počas vojny – sprostredkovane, z rozprávania sta-
rých rodičov, z médií či z toho, čo sa učíme v škole.
Skúsme sa preto na Európsku úniu a naše členstvo
v nej pozrieť z iného uhla.

Príležitosti a riziká
Európska únia nie je niečo tam vonku, čo nám niečo
„dáva“ a niečo zas „berie“. Je v procese, jej podoba sa
mení, a túto zmenu môžeme ovplyvňovať, pretože
sme jej súčasťou. Namiesto plusov a mínusov hovorme
radšej o príležitostiach a rizikách, ktoré členstvo v EÚ

US
prináša.
Aj v tomto prípade platí, že nejde o nejaké dané,
nezvratné fakty. Príležitosti môžeme premeniť na
plusy: vďaka dobrým rozhodnutiam našich zástupcov
v inštitúciách EÚ, dobrým vnútroštátnym zákonom

20 4
a pravidlám, vďaka našej vlastnej iniciatíve. Šance však
možno aj premeškať, premrhať.
Riziká sa môžu zmeniť na mínusy: ak nebudeme konať,
ak sa politici alebo my všetci rozhodneme nesprávne.
Zvládnuté riziko sa zas môže zmeniť na výhodu, prínos
pre nás i celú EÚ. Povedzme si aspoň pár príkladov.

1. Možnosť študovať v zahraničí

Program Erasmus patrí medzi najúspešnejšie európske
programy. Funguje už približne 30 rokov. Za ten čas
mohli vďaka nemu študovať na univerzite či vysokoškol-
skej inštitúcii v inej európskej krajine viac ako 4 milióny
mladých ľudí. Ďalších päť miliónov zamestnancov, stážis-
tov, učiteľov či dobrovoľníkov získalo skúsenosti v zahra-
ničí – aj mimo Európy.
Erasmom sa to však nekončí. Vďaka princípu nediskrimi-
nácie môžu mladí Slováci študovať na európskych univer-
zitách za rovnakých podmienok ako domáci. A hojne to
využívajú: Slovensko patrí medzi krajiny EÚ s najvyšším
podielom ľudí študujúcich v zahraničí. Pre väčšinu štu-
dentov je takáto skúsenosť prínosom: zlepšuje im šance
nájsť si dobré zamestnanie, rozširuje obzor vedomostí,
podporuje znalosť cudzích jazykov, posilňuje osobnú
samostatnosť...
Kritici by mohli namietať, že Slovensko tak prichádza
o najkvalitnejších študentov, z ktorých mnohí (podľa nie-
ktorých prieskumov až polovica) sa už neplánujú vrátiť.
Odborne sa takýto proces nazýva „brain drain“ – únik
mozgov.
Porovnávanie plusov a mínusov nemá zmysel. Možnosť
študovať v zahraničí (a po štúdiu tam ostať) nesie riziká.
Je však predovšetkým príležitosťou, aj pre celú krajinu.
Mladí ľudia, ktorí sa vrátia z kvalitných zahraničných uni-
verzít, prinášajú nové vedomosti, zručnosti. A kontakty,
ktoré môžu neskôr zužitkovať v práci či ďalšom štúdiu.
Aj Slovensko môže prilákať študentov zo zahraničia.
Najmä v odboroch, v ktorých patria naše vysoké školy
medzi špičku.

6 PRÍRUČKA N
5 /2019
né sú krajiny sveta a Slovensko
Hrubý domáci produkt (2018, v mld. USD)

Nemecko
SA 4000

494 Veľká Británia

EÚ 2829

18 750 Slovensko
107

Čína
Japonsko
13 407 4972

Zdroj: MMF
 Nórsko
Belgicko 44
48
Česká Švédsko
republika 56
Island Veľká 225 014 Fínsko Ukra
Kanada 7
63 Británia 51 41
1431 Dánsko
Spojené štáty Írsko 1143
339 25 Poľsko Estónsko
516 8

Luxembursko
10 Maďarsko 2015
Rakúsko Rumunsko 5
Švajčiarsko 1099
131 Taliansko Srbsko 21
Slovinsko 5 Turecko 21
Francúzsko 164
364 Malta Grécko 17
6

Portugalsko
8
Španielsko
76

Juhoafrická
republika
5

Dôležité je, ako tieto príležitosti využijeme. Napríklad
investovaním do vysokého školstva tak, aby ponúklo
konkurencieschopné podmienky. Podporou návratu slo-
venských absolventov zo zahraničia. Alebo širšie, vytvára-
ním krajiny, ktorá ponúkne ľuďom podmienky na rozvoj
ich talentov.
2. Voľný pohyb pracovnej sily
Podobne možno vnímať aj možnosť pracovať v zahraničí.
Slovensko je, dlhodobo, krajinou ekonomickej emigrácie.
Možnosti hľadať si prácu za hranicami však zásadne na-
rástli po našom vstupe do EÚ. Niektoré „staré“ členské
krajiny si chránili trh práce takzvanými prechodnými
opatreniami, no tie sa skončili najneskôr v roku 2011.
Dnes má každý občan Slovenska právo zamestnať sa
kdekoľvek v EÚ za rovnakých podmienok ako „domáci“.
Približne 300-tisíc ľudí zo Slovenska to aj využíva – krát-
kodobo, na niekoľko týždňov, alebo aj na roky. Štatisticky
sú to väčšinou mladší ľudia s vyššou kvalifikáciou či vzde-
laním. V zahraničí hľadajú vyššie platy či lepšie podmien-
ky na profesionálny rozvoj.
Slovenská ekonomika tak prichádza o množstvo kvali-
fikovaných pracovníkov. V niektorých sektoroch, ako sú
automobilový priemysel či informačné technológie, už
cítiť nedostatok pracovnej sily. Ak to nedokážeme riešiť,
môže to ohroziť hospodársky rast.
Voľný pohyb pracovnej sily však zároveň vytvára tlak na
zvyšovanie miezd na Slovensku, zlepšovanie pracovných
podmienok. Ak si chceme ľudí udržať, vláda by mala vy-
tvárať podmienky pre vznik kvalitných pracovných miest.
Môžeme investovať viac do podpory výskumu, inovácií,
aby konkurenčnou výhodou Slovenska nebola len lacná
pracovná sila. A môžeme skvalitňovať zákony, vymoži-
teľnosť práva, aby rast ekonomiky či inovácií nebrzdili
korupcia a klientelizmus.
3. Jednotný európsky trh
Slovensko je súčasťou jednotného európskeho trhu.
Výrobky zo Slovenska tak možno predávať takmer bez
obmedzení v ktorejkoľvek inej krajine EÚ. To výrazne
rozširuje možnosti odbytu pre slovenských výrobcov či
poskytovateľov služieb, pomáha rastu našej ekonomiky.
Platí to však aj opačne. Na náš trh prichádzajú výrobky
z iných európskych krajín. Slovenské inštitúcie majú málo
možností tento tok obmedziť – clami či inými nástrojmi.
Slovenskí výrobcovia sú vystavení konkurenčnému tlaku
zo zahraničia, pred ktorým ich nedokážu „ochrániť“.
Čo zaváži viac? Účasť na jednotnom trhu alebo ochrana
vlastného? V tomto prípade je výsledok porovnania po-
merne jednoznačný. Na jednotnom európskom trhu je
približne pol miliardy spotrebiteľov, jeho hrubý domáci
produkt (HDP – ukazovateľ sily, veľkosti ekonomiky) je
asi 15 biliónov eur. Teda pätnásťtisíc miliárd eur.
Slovenský trh má asi päť a pol milióna spotrebiteľov
(90-krát menej), HDP asi 88 miliárd eur (170-krát me-
nej). Možnosti, ktoré poskytuje našim firmám jednotný
európsky trh, sú teda mnohonásobne väčšie, než aké by
mali v uzavretej slovenskej ekonomike.
Aj tu platí, že závisí od nich, ako ich dokážu využiť. A od
našej vlády, ako im s tým pomôže: napríklad podporou

8 PRÍRUČKA N
5 /2019
 Kde študujú študenti zo Slovenska
ajina
Ruská
federácia
39
Japonsko
26
Spojené arabské
emiráty
9
Hongkong
5
hľadania partnerov v zahraničí, efektívnou hospodárskou
diplomaciou, lepšími zákonmi, a podobne. Okrem toho,
uspieť na jednotnom európskom trhu často neznamená
poraziť konkurentov, vytlačiť ich z trhov. Je v tom aj vy-
hľadávanie partnerov, spoločný vývoj nových výrobkov,
spolupráca.
4. Silnejšie slovo vo svete
Hovorí sa, že v Európskej únii existujú len dva druhy krajín:
malé krajiny a krajiny, ktoré si nechcú priznať, že sú malé.
Pozrime sa napríklad na globálnu ekonomiku. Dnešné-
mu svetu dominujú veľké hospodárske bloky: Spojené
štáty americké, ktoré majú asi 24-percentný podiel na
celosvetovom HDP, Európska únia s 22 %, Čína s 15 %
a Japonsko so 6 % (zvyšok sveta sa delí o 33-percentný
podiel HDP). Európska ekonomika čelí silnému konku-
renčnému tlaku, najmä rastúcej Číny, no zatiaľ sa udržiava
na druhom mieste. Dve najväčšie ekonomiky súčasnej
EÚ – Nemecko a Veľká Británia – by skončili až za Japon-
skom. Slovensko na 61. mieste. Pred Portorikom, no za
Angolou.
Hrubý domáci produkt je len približným ukazovateľom
sily ekonomiky, no na porovnanie stačí: Európska únia
ako celok je, v celosvetovom meradle, silnejším hráčom,
než ktorákoľvek členská krajina osamote – určite silnejšia
než Slovensko.
Sila ekonomiky ovplyvňuje pozíciu vo svetovom obcho-
de. Napríklad, aké výhody a ústupky si krajina dokáže
vyrokovať v obchodných dohodách. Členovia Európskej
únie preniesli právomoc uzatvárať obchodné dohody na
(UNESCO, 2019)
Kórea
12
Austrália
307
Nový
Zéland
11
Európsku komisiu. Kritici niekedy tvrdia, že tým strácame
možnosť vyrokovať si lepšie podmienky. No EÚ ako celok
má v takýchto rokovaniach jednoznačne silnejšie posta-
venie. Vo všeobecnosti tak platí, že nám dokáže zabezpe-
čiť lepšie podmienky.
Ako sa to prejaví v praxi, závisí aj od nás. Európska ko-
misia dostáva mandát na rokovanie – podmienky, za
ktorých môže uzavrieť dohodu – od členských krajín.
Každá vláda, vrátane slovenskej, tak môže ovplyvniť po-
dobu budúcej obchodnej zmluvy. Rokovania trvajú dlhý
čas, zvyčajne niekoľko rokov. Za ten čas sa môže každá
členská krajina pripravovať na to, aby dokázala čo naj-
lepšie využiť budúcu obchodnú dohodu a minimalizovať
prípadné riziká.
Aj my sme Brusel
V každom z menovaných príkladov sa opakuje jeden mo-
tív: to, či dokážeme využiť prínosy a minimalizovať riziká,
ktoré prináša naše členstvo v Európskej únii, závisí v mno-
hom od nás samých. Od toho, akých zástupcov si zvolíme
do národných a európskych inštitúcií. Ako kontrolujeme,
či presadzujú naše záujmy. A ako ich, v prípade potreby,
voláme na zodpovednosť.
Neexistuje totiž žiaden „Brusel“, proti ktorému by sme sa
museli brániť. Ktorý by sme museli nútiť, aby si vypočul
„hlas Slovenska“. Ktorému by sme mali, či mohli, počítať
plusy a mínusy.
Európska únia, to sme aj my. Je to priestor, kde v spolu-
práci s inými krajinami hľadáme riešenia problémov, na
ktoré by sme sami nestačili.
9
 Európske zákony
Legislatíva
je
hvaľu
sc
Parlament m e ní a
europoslanci

európsk
od
po e voľby
rú

an
č

ia

Komisia
eurokomisári nominovaní
členskými štátmi
Hlavné postavy Európskej únie

Jean-Claude Donald Tusk Antonio Tajani Frans Timmermans

Juncker predseda Európskej predseda Európskeho prvý podpredseda
predseda Európskej rady (Poľsko) parlamentu (Taliansko) Európskej komisie
komisie (Luxembursko) pre právo (Holandsko)
 Ako funguje EÚ
me
ní a
sch
vaľu
je Rada
členské štáty
náro
dné
voľb
y

n ia Verejnosť
o r úča občania, záujmové
odp
skupiny

odporúčania

Maroš Šefčovič Angela Emmanuel Theresa Mayová

podpredseda Európskej Merkelová Macron britská premiérka, ktorá
komisie pre energetickú nemecká kancelárka francúzsky prezident vyjednáva brexit
úniu (Slovensko)
Ako by ste hlasovali v referende
o odchode vašej krajiny z EÚ?
za odchod za zotrvanie neviem
Čo si myslíme
o Európskej únii
Česko
Rakúsko Európska únia robí prieskumy
verejnej mienky v eurobaro-
Francúzsko
metri a pýta sa obyvateľov, ako
Grécko vnímajú situáciu vo svojej
Cyprus krajine, v EÚ všeobecne, do
Taliansko akej miery dôverujú európ-
skym inštitúciám, či aký je ich
Chorvátsko
názor na budúcnosť Únie.
EÚ 28 Posledný zber údajov prebehol
Maďarsko na jar 2019. Výrazná väčšina
Lotyšsko obyvateľov Slovenska nechce
odísť z Únie a väčšina považuje
Slovinsko
členstvo za dobrú vec. Aj tak sa
Fínsko nechystajú voliť do Európske-
EÚ 27 ho parlamentu.
Bulharsko
Dánsko
Malta
Belgicko Budete voliť
Slovensko v eurovoľbách? (v %)
Nemecko Odpovedali ľudia, ktorí zachytili akúkoľvek
správu o podpore účasti vo voľbách
Španielsko
Švédsko
Estónsko ur

Poľsko
čit

neviem
eá

Rumunsko 2%
no 3
1%

Litva
5
určite nie 3

Holandsko
Írsko CELÁ EÚ
Portugalsko
Luxembursko
Veľká Británia
%

14 skô
ôr nie r án
sk o 18
12 PRÍRUČKA N %
5 /2019
 určit
eá
no
20 Členstvo mojej krajiny
v EÚ je dobrá/zlá vec

%
neviem
3%
dobrá vec zlá vec ani dobrá ani zlá
neodpovedali/nevedeli
e nie 42 %

SLOVENSKO EU28

skôr áno 19
EU27
Belgicko
určit

%
Bulharsko
Česko
Dánsko
skôr
% nie 16 Nemecko
Estónsko
určite á
no 1 Írsko
0 %
Grécko
sk

neviem španielsko
ôr
án

3%
o 13

Francúzsko
%

Chorvátsko
Taliansko
ČESKO Cyprus
skôr nie

Lotyšsko
1%

13 %

Litva
nie 6

Luxembursko
te
rči

u
Maďarsko
Malta
Holandsko
2%
te nie 1
i Rakúsko
urč
Poľsko
%

Portugalsko
12
nie

Rumunsko
skôr

Slovinsko
HOLANDSKO Slovensko
(kde chcú ľudia ísť
0%

Fínsko
určite

najviac voliť)
áno 1

Švédsko
án
r

o6
ô

Veľká Británia
sk

2%

13
14 PRÍRUČKA N
5 /2019
Európsky
parlament

15

Európsky
parlament
Akí Európania, taký
ZUZANA
GABRIŽOVÁ
Európsky parlament
euractiv.sk
Europarlament je miesto, kde pô-
sobia napríklad aj bývalí premiéri
a ministri, budúce premiérky aj úplní
politickí nováčikovia. Stretne sa tam
89-ročný francúzsky nacionalista
s 28-ročným poslancom z Bulhar-
ska. Vystupuje tam poslanec, ktorý
vyhlásil, že ženy sú menej inteligent-
né ako muži, aj europoslankyňa, kto-
rá vedie kampaň taškou s nápisom
„feminist as fuck“. Zápasia tam rôzne
názory na slobodu internetu alebo
na migráciu. Niektorí by chceli mať
z EÚ superštát a sú aj takí, ktorí by
boli radšej, keby nebola. Pri bližšom
pohľade je Európsky parlament veľ-
mi zaujímavé miesto.
16 PRÍRUČKA N
5 /2019
Čo je Európsky parlament
Európsky parlament je jediným
priamo voleným nadnárodným
parlamentom na svete. Jeho
úlohou je zastupovať záujmy
občanov na európskej úrovni, bez
ohľadu na to, čo chcú vlády člen-
ských štátov alebo európski úrad-
níci. Občania všetkých členských
krajín EÚ si doň každých 5 rokov
môžu voliť poslancov.
Koľko poslancov?
Momentálne v Európskom par-
lamente zasadá 751 europoslan-
cov. Po brexite (odchode Veľkej
Británie z EÚ) počet poslancov
klesne na 705. Najviac ich má
Nemecko 96, najmenší počet je
6 (Malta, Cyprus, Luxembursko,
Estónsko). Slovensko má 13
poslancov, po odchode Veľkej
Británie 14.
v Európskom p
Ako rozhoduje Európsky
parlament
Európsky parlament hlasuje o eu-
rópskych zákonoch, ktoré navr-
huje Európska komisia.
Európsky parlament nemôže na-
vrhovať zákony. To robí Európska
komisia, ktorá si ich nevymýšľa
podľa ľubovôle. Najprv konzultuje
s verejnosťou, Európskym parla-
mentom a členskými štátmi. Keď
pripraví návrh zákona, posunie ho
Európskemu parlamentu a člen-
ským štátom (Rada EÚ – ministri
členských štátov) na schvaľo-
vanie. Obe inštitúcie ho môžu
meniť, nakoniec sa však musia
dohodnúť na rovnakom znení. Ak
majú iný názor, musia vyjednávať.
Európsky parlament a Radu EÚ si
možno predstaviť aj ako dve ko-
mory jedného parlamentu.
Slovensko teda ovplyvňuje každý
európsky zákon cez hlasovanie
parlamente zasadá 751 europoslancov
Po brexite (odchode Veľkej Británie z EÚ)
počet poslancov klesne na 705
slovenských europoslancov aj cez
rokovanie a hlasovanie sloven-
ských ministrov. Títo môžu mať
a často aj majú na vec veľmi rôzne
pohľady.
Čo sú smernice
a nariadenia
Ak hovoríme o zákonoch (legisla-
tíve) EÚ, máme na mysli dva typy:
smernice a nariadenia.
Kým nariadenie platí po prijatí na
úrovni EÚ priamo, smernica urču-
je len základné ciele a musí dostať
podobu slovenského zákona pri-
jatého v slovenskom parlamente,
ktorý rozhodne, akým spôsobom
sa ciele dosiahnu.
Okrem zákonov môže Európsky
parlament prijímať takzvané
iniciatívne správy a uznesenia
o ľubovoľnej téme. Tie nie sú pre
členské štáty záväzné.
Europoslanec
Politické skupiny
Mohlo by sa zdať, že jeden
poslanec, alebo aj 14, vo viac ako
700-členom parlamente toho
veľa neovplyvní. Poslanci sa však
spájajú do politických skupín. Sú to
európske politické „rodiny“, ktoré
združujú europoslancov z národ-
ných politických strán s podobným
politickým programom. Dve naj-
väčšie skupiny sú ľudovci (Európ-
ska ľudová strana, EPP) a socialisti
(Socialisti a Demokrati, alebo Stra-
na európskych socialistov PES).
Slovenskí europoslanci a euro-
poslankyne preto nesedia v par-
lamente spolu, ale so svojimi
európskymi spolustraníkmi z iných
členských štátov. Vo väčšine prí-
padov tak aj hlasujú. Poslanec
samozrejme môže fungovať aj ako
nezávislý (nezaradený). Má rov-
naké práva a možnosti, jeho vplyv
však býva spravidla menší.
Z výborov ku všetkým
poslancom
Podobne ako v slovenskom par-
lamente, hlavná práca poslanca
sa deje vo výboroch. Výbory sú
dôležité, lebo umožňujú poslan-
covi špecializovať sa. Nikto nie je
odborník na poľnohospodárstvo,
zahraničie, ústavné právo a ener-
getiku zároveň. Europoslanci sú
rozdelení do tematicky rôzne za-
meraných výborov, kde sa detailne
venujú napríklad ochrane životné-
ho prostredia, spravodlivosti, prie-
myslu a podobne. Pri odborných
témach poslanci konzultujú s od-
borníkmi a zvažujú škálu názorov
a vedeckých dôkazov. Po tom, čo
sa skončí práca vo výboroch, zákon
17
 sa dostane do pléna, kde o ňom
diskutujú všetci poslanci a násled-
ne aj hlasujú.
Aj jeden poslanec
môže mať veľký vplyv
Schopnosť poslanca alebo poslan-
kyne presadiť sa vo svojej politickej
skupine ovplyvňuje, aké zodpo-
vedné úlohy a zákony dostane na
starosť. Vedenie politických skupín
rozhoduje napríklad o tom, kto sa
stane spravodajcom alebo tieňo-
vým spravodajcom ku konkrétnej
legislatíve alebo uzneseniam.
Spravodajca je autor správy, kto-
rá opisuje zmeny k európskym
zákonom navrhnuté Európskym
parlamentom. Ak nejde o zákony,
obsahujú tieto správy právne nezá-
väzné uznesenia.
Tieňoví spravodajcovia sú spra-
vodajcovia poverení ostatnými
politickými skupinami, aby rokovali
s hlavným spravodajcom a pred-
nášali mu v mene svojej skupiny
návrhy zmien.
Sila slova
Europoslanec môže upozorňovať
na akýkoľvek problém vystúpením
v pléne.
Kontroluje Eurokomisiu
Europoslanci kontrolujú prácu
a postupy Európskej komisie
a jednotlivých eurokomisárov.
V krajnom prípade môžu odmiet-
nuť nomináciu eurokomisára alebo
vynútiť si odstúpenie Komisie,
čo je niečo podobné, ako keď na
Slovensku padne vláda. Stalo sa to
v roku 1999, keď Európska komisia
podala demisiu.
Kontroluje míňanie peňazí
v členských štátoch
Europarlament má špeciálny vý-
bor (Výbor na kontrolu rozpočtu),
ktorý kontroluje, ako sa využívajú
európske peniaze. Poslanci z tohto
výboru cestujú do členských krajín
a zaujímajú sa o konkrétne pro-
jekty. V roku 2018 boli viackrát na
18 PRÍRUČKA N
5 /2019
Slovensku v súvislosti s podvodmi
s poľnohospodárskymi dotáciami, Rozloženie síl
o ktorých písal Ján Kuciak.
Prijíma petície
Každý európsky občan má právo po-
dať petíciu Európskemu parlamentu.
Ak sa týka oblasti, ktorá spadá pod
právomoci EÚ, europoslanci sa Európska
petíciou musia zaoberať. Tie najváž- zjednotená ľavica
nejšie petície môžu viesť k vypočutiu a Severská zelená
v Európskom parlamente, k zmene ľavica (GUE/NGL)
národných alebo európskych pravi-
diel alebo k postihu členského štátu.
Výbor sa týmto spôsobom zaoberal
napríklad témou dvojakej kvality po-
travín a tovarov, ktoré sa predávajú
v západných a východných člen-
49
ských štátoch.
Vypočúva
Výbory často organizujú híringy,
po slovensky vypočutia. Za posled-
ných 5 rokov ich bolo viac ako 400.
Europoslanci pozývajú hostí, ktorí krajná ľavica,
vedia prispieť svojou expertízou
do diskusie o dôležitých témach.
komunisti
proti kapitalizmu
Takto sa poslanci vzdelávajú aj
a globalizácii,
v technických problémoch, ktoré si
feminizmus,
možno vyžiadajú európske pravidlá,
antifašizmus, proti
napríklad umelá inteligencia alebo NATO
ovplyvňovanie demokratických vo-
lieb cez sociálne siete. V slovenskom
parlamente sa takéto niečo nedeje
a poslanci sa spoliehajú len sami
na seba. V januári 2019 sa v euro-
parlamente konal híring k údajným
finančným a daňovým zločinom
na Slovensku. V júli 2018 sa riešila
ochrana novinárov na Malte a na
Slovensku.
Predpoveď po
Oceňuje
Každý rok oceňuje Európsky par-
lament osobnosti cenou Andreja
Sacharova (Sacharov bol ruský vedec GUE/NGL
a disident). Cena sa udeľuje ľuďom
z celého sveta, ktorí preukázali vý-
nimočnú odvahu v obrane ľudských
práv a slobody myslenia. Minulý rok 46
ju získal ukrajinský režisér Oleg Sen-
cov, ktorého navrhol slovenský eu-
roposlanec Eduard Kukan. Po anexii
ukrajinského Krymu Ruskom Sen-
cova zatkli a ruský súd ho odsúdil
 v apríli 2019
Európsky parlament
Socialisti Aliancia liberálov Európski Európa
a demokrati a demokratov pre konzervatívci národov
(S&D) Európu (ALDE) a reformisti a slobody
(ECR) Európa (ENF)
slobody
Európska a priamej
Zelení / Európska ľudová strana demokracie
slobodná aliancia (EPP) Nezaradení
(EFDD) poslanci
(Greens/EFA)

186 52 68 217 76 41 37
751
kresiel

sociálna Zelení, Piráti, liberálne, stredopravé pravica, populistické, krajná

demokracia regionálne stredové strany umiernený euroskeptic- pravica
sociálne veci, strany strany ekonomická euroskpetici- ké strany suverenita
ekologická ľudia a príroda reforma EÚ pri stabilita, konku- zmus národná suvereni- národných
a digitálna pred ziskom, posilňovaní rencieschopnosť, menej angažova- ta, podpora štátov, rešpekt
spoločnosť, rovnosť žien a spolupráce, bezpečnosť využívania
nia EÚ, nie pre rôzne sociálne
rovnosť mužov, daňová liberálna demo- (Most-Híd, KDH,
prehlbovaniu referend, tradícia a kultúrne
a férovosť spravodlivosť kracia, fungujúci Spolu, SMK)
(Smer) integrácie, a kultúrne modely, sloboda
jednotný trh
(Progresívne zodpovedné dedičstvo vyjadrovania
Slovensko) rozpočty (v minulosti (Sme rodina)
(SaS, OĽaNO) SNS)

o eurovoľbách z apríla 2019 Nové strany

Nezaradení (môžu sa
poslanci pridať
k rôznym
S&D Greens/EFA ALDE EPP ECR EFDD ENF skupinám)

149 57 76 180 66 45 62 62
751
kresiel

19
 na 20 rokov väznenia za vymyslené
Sl
obvinenie z plánovania teroristických
akcií. V roku 1989 dostal Sacharovu
cenu slovenský politik Alexander
2014 – 2019
Dubček.

Čo prijíma Európsky
parlament

Rozpočet
Monika Boris Zala
Silná kompetencia europoslancov Flašíková-Beňová (Smer)
je spolurozhodovanie o rozpočte (Smer)
EÚ. Jeho súčasťou sú aj peniaze,
ktoré dostáva Slovensko z rôznych
európskych fondov. O rozpočte na
roky 2021 – 2027 bude hlasovať
až parlament, ktorý zasadne po
májových eurovoľbách. Euro-
poslanci napríklad zvyčajne tlačia
na to, aby sa na štipendiá v progra- Anna Záborská Miroslav Mikolášik Eduard K
me Erasmus vyčlenilo viac peňazí. (KDH) (KDH) (SDK
Aktuálne žiadajú strojnásobenie
jeho rozpočtu.

Životné prostredie
Europoslanci sa zaoberajú veľkým
množstvom environmentálnych
pravidiel. Predovšetkým sú to opat-
renia, ktoré majú zmierniť zmenu
klímy (podpora obnoviteľných Pál Csáky Branislav Škripek
zdrojov energie zo slnka, z vody či (SMK) (OĽaNO)
vetra; znižovanie spotreby energií
vďaka zatepľovaniu alebo vyspelej-
ším spotrebičom). Veľkou témou
je aj zaobchádzanie s odpadom
čo najekologickejším spôsobom.
Europoslanci prijali zákaz jednora-
zových plastových výrobkov, najmä
Ako dop
tých, ktoré tvoria väčšinu odpadkov
v moriach a na európskych plážach 2014 (účasť 13,05 %)
ako igelitky, plastové riady a po- Smer (4) 24,1 %
dobne.
KDH (2) 13,2 % 2009 (úča
Bezpečnosť
SDKÚ (2) 7,8 % Smer (5)
Európsky parlament hlasoval aj
o nových pravidlách, ktoré obme- OĽaNO (1) 7,5 % SDKÚ (2)
dzili predaj strelných zbraní. Problé- Nova/KDS/OKS (1) 6,8 % SMK (2)
mom boli najmä najnebezpečnejšie
strelné zbrane, aké v posledných SaS (1) 6,7 % KDH (2)
rokoch teroristi použili pri viacerých
útokoch v Európe. Zaviedlo sa po- SMK (1) 6,5 % HZDS (1)
vinné označovanie zbraní a ich častí,
aby sa dal rýchlo vypátrať ich pôvod.
Most-Híd (1) 5,9 % SNS (1)

20 PRÍRUČKA N
5 /2019
lovenskí europoslanci Zo Slovenska odchádzalo veľké
množstvo znefunkčnených zbra-
ní, ktoré sa dali znovu aktivovať.
Takéto zbrane použili pri útokoch
na redakciu satirického týždenníka
Charlie Hebdo v Paríži v roku 2015
alebo pri masových streľbách pri
nákupnom centre Olympia v Mní-
chove v roku 2016.

Digitálna doba
Vladimír Maňka Monika Smolková Europoslanci schvaľovali posilnenie
(Smer) (Smer) autorských práv (copyright) na
internete alebo pravidlá ochrany
súkromia ľudí v online prostredí.
Hlasovali o konci geoblockingu, čo
umožnilo kdekoľvek pozerať služby
ako Netflix, prenosy športových zá-
pasov a zrušilo obmedzenia online
nákupov. Definitívne zrušili roamin-
gové poplatky za hovory, esemesky
Kukan Ivan Štefanec József Nagy a dáta.
KÚ) (SDKÚ) (Most-Híd)
Ako ešte rozhodovali
o Slovensku
Európsky parlament sa uplynulý
rok výrazne zaoberal situáciou
na Slovensku, najmä v súvislosti
s vraždou Jána Kuciaka a Martiny
Kušnírovej a podozreniami, ktorým
sa Ján Kuciak venoval vo svojich
Jana Žitňanská Richard Sulík článkoch. Prijal viacero uznesení
(Nova) (SaS) k ochrane právneho štátu, ochrane
novinárov a podozreniam zo zne-
užívania poľnohospodárskych do-
tácií. Slovenských poľnohospodárov
prijala šéfka výboru pre kontrolu
rozpočtu Ingeborg Gräßleová,
padli eurovoľby od roku 2004 stretla sa s nimi aj koncom roka
2018 na Slovensku.
(v zátvorke za stranou počet europoslancov)
Ako rozhodovali o našich
susedoch
asť 19,64 %) 2004 (účasť 16,96 %) Koncom roka 2018 Európsky
parlament spustil proti Maďar-
32,0 % SDKÚ (3) 17,1 % sku článok 7. Je to procedúra pre
prípad, že niektorý členský štát
17,0 % HZDS (3) 17,0 %
porušuje základné hodnoty EÚ,
11,3 % Smer (3) 16,9 % ako je demokracia, ľudské práva či
princípy právneho štátu. Maďar-
10,9 % KDH (3) 16,2 % sku teoreticky hrozí, že stratí právo
hlasovať v EÚ. Podobný postup
9,0 % SMK (2) 13,2 % sa momentálne deje proti Poľsku,
v tomto prípade ho začala Európ-
5,6 %
ska komisia.

21
EUROVOĽBY
25. mája 2019
Voľby do Európskeho parlamentu
sa na Slovensku budú konať v sobotu
25. mája 2019. V celej EÚ prebehnú
počas 4 dní. Oficiálne celoeurópske výsledky
sa zverejňujú až v nedeľu neskoro večer.
Brexit chaos
V roku 2019 sa malo zvoliť 705 poslancov.
Pravda, iba za predpokladu, že Veľká
Británia naozaj opustí EÚ. Ak sa tak
nestane, zvolených bude 751 poslancov.
Pre Slovensko to znamená, že zvolených
bude 14 europoslancov. Kým brexit nebude
definitívny, do europarlamentu ich nastúpi
len 13. Slovensko „dostane“ jedného poslan-
ca navyše len vtedy, ak sa prerozdelí časť „vy-
prázdnených“ britských kresiel.
Volebné právo
Volebné právo má každý občan EÚ nad
18 rokov. Väčšina členských krajín umožňuje,
aby svojich národných europoslancov mohli
voliť aj ľudia, ktorí sú v tom čase v zahraničí.
Pre Slovensko (Českú republiku, Írsko a Mal-
tu) to neplatí. Platí však, že každý občan EÚ
môže voliť v krajine, kde má trvalý pobyt. Ak
teda Slovák žije vo Francúzsku, nemôže voliť
„slovenských“ europoslancov, môže si však
vybrať z francúzskej ponuky.
Ako volí Slovensko
Na Slovensku sa volia poslanci len zo stra-
níckych zoznamov. Volič si vyberie jednu
stranu a na jej kandidátke môže dať dva
preferenčné hlasy (krúžky) ľubovoľným
kandidátom. Na Slovensku kandiduje 31
strán (koalícií), dokopy s 352 kandidátmi. Ich
zoznam je napríklad na stránke ministerstva
vnútra.
Naposledy sa eurovolieb zúčastnilo na Slo-
vensku len 13 percent voličov, v kategórii
prvovoličov len 6 percent. V krajinách ako
Belgicko, Luxembursko, Cyprus alebo Grécko
je voliť povinné pod hrozbou pokuty.
Zaujímavosti
V akom jazyku?
Európsky parlament je najväčším
zamestnávateľom tlmočníkov na
svete. Všetky zasadnutia a doku-
menty Európskeho parlamentu sa
prekladajú do 24 oficiálnych jazykov
EÚ. Poslanci môžu hovoriť v mate-
rinskom jazyku, o zrozumiteľnosť sa
im stará 72 tlmočníkov potrebných
na jednu schôdzu. Do všetkých ja-
zykov prekladajú aj dokumenty, do-
konca aj prepisy diskusií poslancov,
ktoré sú zverejnené online.
Má Slovensko málo
europoslancov?
Slovensko má teraz 13 poslancov,
po brexite by ich malo mať 14. Ak
by sa počet poslancov určoval iba
podľa počtu obyvateľov, Slovensko
by ich malo menej – osem. Platí
však pravidlo, že menšie krajiny sú
o niečo zvýhodnené.
Sú europoslanci preplatení?
Plat europoslanca pred zdanením
je 6 800 eur. Europoslanci sami
nerozhodujú o svojom plate, je
určený dohodou s členskými štátmi
a definovaný ako 39 percent z platu
sudcu Súdneho dvora EÚ. Okrem
základného platu dostávajú aj
príplatky určené na chod poslanec-
kých kancelárií či cestovanie.
Prečo sa Európsky parlament
stále sťahuje medzi
Štrasburgom a Bruselom?
Lisabonská zmluva hovorí, že
sídlom Európskeho parlamentu je
Štrasburg. Vybrali ho ako symbol
zmierenia medzi Francúzskom
a Nemeckom, keďže sa nachádza
v pohraničí, o ktoré sa v minulosti
viedli vojny. Každomesačné zasada-
nia sa odohrávajú tam, všetka os-
tatná práca europoslancov sa deje
v Bruseli. Väčšina poslancov Európ-
skeho parlamentu by chcela, aby sa
sídlo ustálilo v Bruseli. Francúzsko
však každý pokus opustiť Štrasburg
vetuje. Aby to nebolo jednoduché,
administratíva europarlamentu sídli
v Luxemburgu.
Každomesačné sťahovanie poslan-
cov, asistentov, zamestnancov
a dokumentov, ktoré sa prepravujú
v špeciálnych zelených kufroch, sto-
jí 114 miliónov eur ročne.
Je Europarlament drahý?
Európsky parlament ako taký stojí
jedného občana EÚ 3,5 eura roč-
ne, čo je výrazne menej, ako stojí
Nemcov nemecký parlament alebo
Francúzov ten francúzsky. Rozpo-
čet Európskeho parlamentu pritom
zahŕňa aj náklady na tlmočenie
a preklady do a z 24 jazykov.
Kde sa dá zistiť,
čo europoslanci robia?
Európsky parlament vedie portál
s profilmi europoslancov, kde sa
dajú nájsť všetky vystúpenia, uzne-
senia a správy, na ktorých pracovali,
alebo pozmeňujúce návrhy, ktoré
predložili. Ako poslanci hlasovali,
sa dá prehľadnejšie zistiť na portáli
Votewatch.eu.
Dá sa s europoslancami
stretnúť?
Väčšina slovenských europoslancov
prevádzkuje jednu alebo viacero
poslaneckých kancelárií na Sloven-
sku. Program Európskeho parla-
mentu počíta s týždňami, ktoré sú
vyhradené na stretávanie sa euro-
poslancov s voličmi a prácu v do-
movských krajinách. Europoslanci
majú rozpočet na pozývanie väčších
skupín ľudí na prehliadku štrasbur-
ského sídla europarlamentu.
Ak hovoríš, hovor rýchlo
Europoslanci majú na pomery
iných parlamentov pomerne ob-
medzený čas na vystúpenie pred
svojimi kolegami v pléne, často len
2 alebo 1 minútu. Ak to poslanec
nerešpektuje, predseda ho zastaví
vypnutím mikrofónu. V slovenskom
parlamente je toto menej prísne,
poslanci majú k dispozícii aj 10, 20
alebo 30 minút.
 PREHĽADNÉ INFORMÁCIE
O ZÁSADNÝCH TÉMACH NAŠEJ DOBY.
NAJNOVŠIE PUBLIKÁCIE NÁJDETE
NA HTTP://CZ.BOELL.ORG/CS/PUBLIKACE

ATLAS UHLÍ
ATLAS ENERGIE
Příběhy a fakta o palivu, které změnilo svět i klima 2015

Fakta a čísla o obnovitelných zdrojích v Evropě 2018

JAK SI
ME
OHŘÍVÁ
U
PLANET

ATLAS UHLÍ 2015 1

ATLAS MASA
ATLAS PŮDY
Příběhy a fakta o zvířatech, která jíme

Fakta a čísla o zemi, půdě a životě 2018

Hnutí DUHA
Friends of the Earth Czech Republic
 Príručka Ako funguje EÚ určená pre stredné školy
je spoločným projektom Denníka N a portálu EURACTIV Slovensko.

Tento projekt je kofinancovaný Európskou úniou prostredníctvom

grantu Európskeho parlamentu č. COMM/SUBV/2019/M/0036.

Táto publikácia reprezentuje výlučne názory autorov.

Európsky parlament nezodpovedá za akékoľvek použitie informácií
obsiahnutých v tejto publikácii.

V spolupráci s pražskou kanceláriou Heinrich-Böll-Stiftung.

 Hrozí aj
Slovensku
brexit?

51
Budúcnosti by sme mali
radšej čeliť mimo EÚ (slexit)
(v %) súhlasím nesúhlasím
61
60 55
30 33
26
Priemer EÚ SR ČR
K rátko po britskom referen-
de o vystúpení z Európ-
skej únie oznámila ĽSNS
Mariana Kotlebu, že sa pokúsi zor-
ganizovať rovnaké referendum na
Slovensku. Ako prvá politická stra-
na tak začala robiť konkrétne kroky
k tomu, aby Slovensko opustilo Eu-
rópsku úniu.
O vystúpení z NATO hovorili už
viacerí a medzi nimi aj fašisti zo
slovenského parlamentu. Kotleba
a jeho ľudia však prví spustili kam-
paň o „slexite”. Majú bilbordy so slo-
ganom Najvyšší čas vystúpiť z EÚ!
a pred takmer tromi rokmi začali aj
so zberom podpisov za referendum.
Nie je jasné, koľko podpisov majú,
veľmi o tom nehovoria. Na vyhlá-
senie referenda ich potrebujú až
350-tisíc, s čím môžu mať problém.
Vlani hovorili o desiatkach tisícov
podpisov, zbierali ich aj na rôznych
52 MAGAZÍN N 5 /2019
Čo pre nás EÚ znamená?
(v %) Slovensko
neviem
57 55 51
41
34 36
Nedostatočnú kontrolu nad vonkajšími hranicami
HU PL AT
mestských a dedinských jarmokoch
a kultúrnych akciách.
V tomto texte sa pozrieme najmä
na argumenty, ktoré ĽSNS na vystú-
penie z Európskej únie používa.
VLADIMÍR
ŠNÍDL VYSTÚPIŤ MÔŽE KAŽDÝ
reportér
Prípad brexitu ukazuje, že samot-
né rozhodnutie krajiny o vystúpení
z Únie môže padnúť v ktoromkoľvek
členskom štáte. V Spojenom kráľov-
stve o tom síce tesne, ale rozhodli
občania v referende v roku 2016.
Veľká Británia zároveň ukazuje,
že problém nastáva, keď sa na de-
tailoch odchodu majú dohodnúť
domáci politici. Britská premiérka
nedokázala mesiace predsvedčiť ani
svojich straníckych kolegov a nie to
ešte opozíciu o dohode, ktorú s člen-
skými krajinami EÚ vyrokovala,
a dátum brexitu sa niekoľkonásobne
posúval.
priemer EÚ
Mier
Ekonomickú prosperitu
Demokraciu
Sociálnu ochranu
Slobodu cestovať, študovať
a pracovať kdekoľvek v EÚ
Kultúrnu rôznorodosť
Silné slovo vo svete
Euro
Nezamestnanosť
Byrokraciu
Plytvanie peniazmi
Stratu našej kultúrnej identity
Zvýšenú kriminalitu
Problematické by zrejme na Slo-
vensku bolo aj referendum o vystú-
pení z EÚ. Slovensko má pravidlo, že
referendum je platné len v prípade,
že v ňom hlasuje nadpolovičná väč-
šina všetkých voličov. To sa stalo iba
raz v slovenskej histórii – keď v roku
2003 obyvatelia krajiny odsúhlasili
vstup do Európskej únie. Iné refe-
rendá skončili ako neplatné, pretože
neprišlo dosť ľudí.
Na Slovensku nie je s výnimkou
ĽSNS žiadna významnejšia politická
sila, ktorá by žiadala odchod z Únie.
Netriafa sa ani do názorov väčšiny
obyvateľov Slovenska. Keď sa v Eu-
robarometri vlani na jeseň ľudí pý-
tali, či by videli budúcnosť Slovenska
radšej mimo Únie, nesúhlasilo s tým
60 percent opýtaných. Zhruba štvrti-
na povedala, že by boli za „slexit“.
V čerstvom Eurobarometri sa na
jar 2019 zasa ľudí pýtali, ako by hla-
 Názor na budúcnosť EÚ
– Slováci sú optimisti
34 (v %) optimistický pesimistický neviem
33
23
18 37 32 42 38 19 38
19
26
15 73
13 65
53
56
58 55 57 58
26
30
32
27
54
37
11 Priemer EÚ SR ČR HU PL AT
10

24
27
Ako dopadlo hlasovanie o brexite
22
29
(jún 2016)
13
13
za vystúpenie proti vystúpeniu

15
25 51,89 % 48,11 %
25
20

sovali v referende o odchode z EÚ:
iba 11 percent zúčastnených zo Slo-
venska povedalo, že by hlasovali za
odchod, 69 percent by bolo za zotr-
vanie v Únii. Najčastejšie by za od-
chod hlasovali v Česku (24 percent).
PROTIEURÓPSKE SILY
NA SLOVENSKU
Zároveň však treba povedať, že
Kotlebova ĽSNS je rastúca sila, v nie-
ktorých prieskumoch verejnej mien-
ky z jari 2019 bola dokonca druhou
najsilnejšou stranou za Smerom so
ziskom okolo dvanásť percent.
Kotlebovu popularitu potvrdili aj
prezidentské voľby, v ktorých získal
viac ako 220-tisíc hlasov, a jeho reál­
na sila sa môže teraz prejaviť vo voľ-
bách do Európskeho parlamentu. Aj
v tých mu prieskumy verejnej mien-
ky predpovedali druhé miesto a zisk
okolo dvanásť percent, čo by mohlo
V niektorých oblastiach – ako
bezpečnosť či hospodárska politika
– potrebujeme v Európe užšiu
spoluprácu. Posilňovanie právomocí
by malo ísť ruka v ruke s posilnením
legitimity inštitúcií.
 Zuzana Čaputová,
 zvolená prezidentka
znamenať dva mandáty v europarla-
mente.
Viaceré slovenské strany kritizujú
Úniu, napríklad aj líder SaS Richard
Sulík, ktorý bol v posledných piatich
rokoch europoslancom. Ani on a ani
iné demokratické strany však ne-
chcú odchod z EÚ, žiadajú skôr jej
zmeny a zdôrazňujú proeurópsku
orientáciu Slovenska – naprieč spek-
trom od Smeru a SNS až po opozič-
né strany OĽaNO či PS/Spolu.
Aj líder Sme rodina Boris Kollár,
ktorý sa pred eurovoľbami spájal
s extrémistickými a protieurópsky-
mi stranami, presviedča, že nie sú
rusofili, fašisti anechcú odísť z Únie.
„Tvrdíme, že v EÚ musíme zostať, že
chceme mať euro, ale keď ho máme,
sme vlastne v strede Únie. Len hovo-
ríme, že chceme pri všetkom použí-
vať zdravý rozum,“ povedal Kollár.
Výrazným politikom spochybňu-
júcim Európsku úniu je Štefan Ha-
rabin, ktorý môže do parlamentných
volieb viesť svoju vlastnú stranu.
Sudca Najvyššieho súdu označoval
v prezidentskej kampani za „haneb-
né“, ako slovenskí politici prijímajú
„diktatúru príkazov a zákazov z Bru-
selu“. Aj on však na priame otázky
odpovedal, že Slovensko by malo
v Únii určite zotrvať. Harabin skon-
čil v prezidentských voľbách tretí
s vyše 300-tisíc hlasmi.

53
54 MAGAZÍN N 5 /2019
 11 %
obyvateľov
Slovenska
by hlasovalo
za odchod
z Únie

55
V čom kotlebovci pri slexite
klamú a čo zamlčali
T eraz ukážeme päť argumen­
tov, ktoré používa ĽSNS
v kampani za vystúpenie
z Európskej únie, postupne ich všet­
ky vysvetlíme, ukážeme, čo kotlebov­
ci zamlčali a v čom zavádzajú.
Všetkých päť tvrdení je uvedených
v petícii za vyhlásenie referenda,
ktorú ĽSNS zverejnila v júli 2016.
1. Právo Európskej únie
je v Ústave Slovenskej
republiky nadradené
slovenským zákonom
Toto tvrdenie je pravdivé, aj v slo­
venskej ústave sa píše, že „právne
záväzné akty Európskych spoločen­
stiev a Európskej únie majú pred­
nosť pred zákonmi Slovenskej re­
publiky.“ ĽSNS však už nedodala, že
aj Slovensko sa podieľa na vzniku
európskeho práva. Všetky európske
pravidlá vznikajú tak, že sa na nich
musia dohodnúť členské štáty. Väč­
šinu z nich schvaľujú jednomyseľne,
teda aj hlasom Slovenska.
2.
Stratili sme
štátnu suverenitu
a samostatnosť, 
nemáme vlastné hranice
Nie to pravda, Slovensko je naďa­
lej suverénnym štátom. Slovensku
vládnu politici, ktorých si volia sami
Slováci. Títo volení politici následne
zodpovedajú za fungovanie sloven­
ských úradov, školstva, polície, ar­
mády, diplomacie a ďalších oblastí.
To, že Slovensko napríklad koordi­
nuje svoju zahraničnú politiku so
spojencami, je vecou jeho vlastného
rozhodnutia.
56 MAGAZÍN N 5 /2019
Slovensko sa tiež slobodne roz­
hodlo nahradiť slovenskú korunu
európskou menou euro, ktorou pla­
tíme od januára 2009. Vtedajšie vlá­
dy usúdili, že to bude výhodnejšie
VLADIMÍR pre slovenskú ekonomiku, ktorá ex­
ŠNÍDL portuje väčšinu výrobkov do krajín
reportér Európskej únie. Keby si však Sloven­
sko ponechalo národnú menu, Eu­
rópska únia by to akceptovala. Rov­
nako akceptovala, že si Česko naďalej
ponecháva českú korunu, Poľsko
svoj zlotý a Maďarsko svoj forint.
Právny záväzok prijať euro sí­
ce formálne vyplýva z prístupovej
zmluvy bez EÚ, no tento záväzok je
bez termínov a Únia ho nevynucuje.
Realitu popiera aj ďalšie tvrdenie,
že Slovensko „nemá vlastné hranice“.
Slovensko má hranice rovnaké, aké
má od svojho vzniku, skončili sa iba
hraničné kontroly (vstupom do tak­
zvaného Schengenského systému
v decembri 2007). Zvlášť kamionisti
museli v minulosti na hraničných
priechodoch čakať aj niekoľko hodín,
kým ich skontrolovali a pustili ďalej,
teraz ich už nezastavuje nikto. Čakať
sa musí len na hraniciach s Ukra­
jinou, ktorá nie je ani v Schengen­
skom systéme, ani v Európskej únii.
3. Nezmyselné
príkazy, zákazy 
a obmedzenia Bruselu
rozvrátili slovenské
hospodárstvo, najmä
poľnohospodárstvo
a potravinárstvo
Niektoré smernice Európskej
únie môžu byť naozaj pre Slovensko
nevýhodné, avšak tvrdenie, že roz­
vrátili slovenské hospodárstvo, poľ­
nohospodárstvo a potravinárstvo je
klamstvo. Fakty sú také, že po vstupe
do Európskej únie rástla slovenská
ekonomika rekordným tempom,
v roku 2007 dosiahla dokonca jeden
z najväčších rastov na svete (sloven­
ský HDP vtedy za rok narástol o viac
než 10 percent).
Po príchode hospodárskej krízy
na jeseň 2008 sa tento rast zastavil.
Neskôr sa obnovil, hoci už v nižšom
tempe. Aj napriek tomu dosahuje
súčasná nezamestnanosť na Sloven­
sku vôbec najlepšie čísla od vzniku
krajiny (v roku 2018 klesla na úro­
veň piatich percent). Pre porovnanie:
v roku 2003, v roku pred vstupom
do EÚ dosahovala nezamestnanosť
na Slovensku 15,6 percenta. To zna­
mená, že pred vstupom do EÚ, keď
sa na Slovensko nevzťahovali žiadne
„nezmyselné príkazy Bruselu“, bol
bez práce takmer každý piaty Slovák.
S potravinárstvom a poľnohos­
podárstvom je to už horšie, podrob­
nejšie sme si o tom písali v mýtoch
o Európskej únii. Kotlebova strana
však voličom zamlčiava, že slovenskí
poľnohospodári sa dostali do veľ­
kých problémov už dlho pred vstu­
pom do EÚ. Hlavnú zodpovednosť
za to vtedy aj dnes nesú primárne
slovenské vlády.
4. Ročne do Európskej
únie odvádzame viac
ako 800 miliónov eur
Toto číslo s prižmúrením očí se­
dí. Rozpočet Európskej únie funguje
tak, že sa naň skladajú všetky člen­
ské štáty. Následne sa tieto peniaze
rozdelia pre jednotlivé krajiny podľa
dohodnutých priorít. Napríklad v ro­
ku 2015, krátko pred tým, ako ĽSNS
zverejnila svoju petíciu, prispelo Slo­
vensko do európskeho rozpočtu su­

mou 608 miliónov eur. V čom je teda
zádrhel?
Kotlebova strana už voličom ne-
hovorí, že oveľa viac peňazí z Eu-
rópskej únie na Slovensko priteká.
Napríklad v spomínanom roku 2015
Slovensko vyčerpalo z Európskej
únie 3,73 miliardy eur, „čistý zisk“
teda dosiahol 3,1 miliardy.
Európska únia totiž funguje na
princípe súdržnosti (kohézie), ktorá
spočíva v tom, že bohatšie štáty do
nej odvádzajú viac peňazí než chu-
dobnejšie (v prepočte na obyvateľa).
Slovensko doteraz patrilo k chudob-
nejším, takže viac dostávalo, než
dávalo – bolo takzvaným „čistým
príjemcom“. V období 2014 až 2020
môže Slovensko vyčerpať z európ-
skeho rozpočtu o 13,5 miliardy eur
viac, ako doň pošle.
Pravdou je, že všetky tieto peniaze
vyčerpať nedokáže, za to však už ne-
môže Európska únia. Opakovane sa
totiž stáva, že slovenské úrady alebo
firmy si nestihnú pripraviť projekty,
ktoré môžu byť z európskych zdro-
jov preplatené. Bežne sa stáva aj to,
že slovenské ministerstvo či štátna
firma urobí neférovú súťaž na dodá-
vateľov, a európski úradníci potom
odmietnu peniaze uhradiť. Ani na
tieto súvislosti už ĽSNS voličov ne-
upozorňuje.
Nezamestnanosť pred
a po vstupe do EÚ
O 120-tisíc migrantoch pre Slo-
(v %) vensko sa ani nikdy neuvažovalo.
V roku 2015 bol na stole plán, aby
15,6 sa takýto počet ľudí rozdelil naprieč
všetkými krajinami EÚ, Slovensko
malo podľa tohto plánu prijať 1502
utečencov. Vtedajšia slovenská vláda
to však odmietla a členské štáty na-
pokon od tohto systému takzvaných
povinných kvót upustili.
Tému migrantov sa však ĽSNS,
podobne ako niektoré ďalšie stra-
5,0 ny, nevzdala a naďalej ju využíva na
oslovovanie voličov. Napríklad na jar
2019 zverejnila strana video, v kto-
rom sa opäť snaží zveličovať dosa-
hy migrácie na Slovensko. Poslanci
2003 2018 ĽSNS v ňom rozprávajú o uznesení
Európskeho parlamentu „o základ-
ných právach ľudí afrického pôvodu
Financovanie Únie v Európe“ z konca marca 2019.
a čerpanie peňazí z nej Toto uznesenie podľa politikov
ĽSNS údajne znamená, že „Európska
(v mld. eur) únia žiada, aby sa naše deti namiesto
slovenskej histórie učili o histórii
Slovensko Afričanov“. Vo videu ďalej rozprávajú
o tom, že Európska únia údajne po-
vyčerpalo žaduje vytvoriť miliardový fond na
z Únie bývanie Afričanov v Európe. „To zna-
mená, že občania Slovenskej republi-
3,7 ky sa budú musieť zbierať svojimi da-
ňami na bývanie černochov v Európe
aj na Slovensku,“ zaznie vo videu.
Vďaka týmto a ďalším tvrdeniam
malo video na Facebooku 450-tisíc

5. Európska únia nás

chce zničiť nielen
3,1 spustení. V skutočnosti v ňom ĽSNS
nehovorila pravdu. V citovanom
„čistý zisk“ uznesení sa nepísalo nič o tom, že by
ekonomicky, ale aj Slovenska sa namiesto slovenských dejín mali
sociálne. Pod hrozbou učiť dejiny Afričanov, ani o posielaní
sankcií nám už teraz peňazí na byty pre Afričanov. Hlav-
núti viac ako 120-tisíc nou myšlienkou dokumentu bol apel,
aby členské štáty zabránili diskrimi-
imigrantov z Afriky a Ázie! nácii obyvateľov afrického pôvodu.

Prvá časť tejto vety je vyložený 0,6 Slovensko

nezmysel. Ako sme si povedali vyš-
šie: práve vstup do Európskej únie
slovenskú ekonomiku naštartoval.
Naopak, väčšinu 90. rokov minulé-
ho storočia domáca ekonomika buď
stagnovala alebo upadala.
Migrácia je už komplikovanej-
šia téma. Isté je, že poplašné sprá-
vy o „120-tisíc migrantoch z Afriky
a Ázie“ sa nenaplnili ani po troch
rokoch, odkedy ĽSNS svoju petí-
ciu zverejnila. Už v texte o mýtoch
2015 prispelo
do európskeho
rozpočtu
o Európskej únii sme uviedli, že
migračnú i azylovú politiku si riadi
Slovensko samo. Na svojom úze-
mí akceptuje hlavne ekonomických
migrantov z Balkánu, ktorí na Slo-
vensku pracujú ako robotníci.
ĽSNS však v prvom rade zamlčala
to, že vo videu rozprávajú o nezáväz-
nom uznesení Európskeho parla-
mentu. Takýchto uznesení prijmú
poslanci aj desiatky za rok. Sloven-
sko k ničomu nezaväzujú, na roz-
diel napríklad od európskych smer-
níc (hovorí sa im aj „nelegislatívne
uznesenia“). Pre niektorých politikov
sú však takéto dokumenty veľkým
lákadlom, aby ich využívali v kam-
pani. Stačí len povedať „toto nám
vnucuje Brusel“ a časť voličov to bez
ďalšieho overovania prijme ako fakt.

57
 Dlhoročný europoslanec Eduard Kukan
v Bruseli končí. Rozpráva o rozpore
v zahraničnej politike Smeru a aj o Kiskovi

Prečo sa Danko
objíma s Rusmi
zo sankčného
zoznamu?
A ndrej Kiska ma sklamal, proti
Dankovi by sa malo zakročiť
a opozícia svoj moment pre­
spala, vraví bývalý minister zahranič­
ných vecí Eduard Kukan.
MIREK
TÓDA
Čo vám bude najviac chýbať po
reportér
návrate z Bruselu?
Všetko. (smiech) Do Bruselu som
išiel so zmiešanými pocitmi, myslel
som si, že je to celé veľmi byrokratické,
pomalé a ťarbavé v porovnaní s OSN.
Tam som štyri roky pracoval, bol som
osobitným zmocnencom generálneho
tajomníka pre Balkán v čase kosov­
skej vojny. Tam mi to pripadalo rýchle
a dynamické. Bolo treba sa rozhodovať
niekedy rýchlo aj bez dostatočných in­
formácií.
V europarlamente to tak nebolo?
Myslel som si, že nebude, ale nako­
niec som mal výhodu, že som dostal
všetko, čo som chcel. Dostal som sa do
zahraničného výboru, chcel som viesť
delegáciu pre spoluprácu s krajinami
západného Balkánu. Všetko, čo ma za­
ujímalo, som dostal. A z titulu týchto
funkcií som potom získal ďalšie a bol
som taký zaangažovaný, že to bola jed­
noducho paráda. Stále sa niečo dialo.
Keď som si niekedy porovnal svoj den­
ný rozvrh s tým, aký som mával ako
minister, tak sa to niekedy aj vyrovna­
lo. Mám už aj dosť rokov (v decembri
bude mať 80 rokov – pozn. red.), ale
inak to vôbec nepociťujem, mám ape­
tít a myslím, že aj energiu a elán, aby
som nejako pokračoval.
Predseda európskeho výboru
parlamentu Ľuboš Blaha zo Smeru
by o vás povedal, že ste starý de-
duško.
Blaha nech radšej zalezie a neroz­
širuje tieto hlúposti, pretože veľmi
škodí.
Nevyzerá to však, že má niekedy
väčší vplyv v diplomacii ako Miro-
slav Lajčák?
Niekedy to tak vyzerá. Napríklad
pri našom stanovisku voči Venezuele,
kde sa presadil Blaha. Keby som bol na
Lajčákovom mieste, veľmi by sa ma to
osobne dotklo a urazilo. Smeráci ho
ponižujú.
Za to, aby sme neuznali opozič-
ného lídra Juana Guaidóa za dočas-
ného prezidenta Venezuely, v Bra-
tislave údajne loboval aj kubánsky
60 MAGAZÍN N 5 /2019
viceprezident. Čo by to znamenalo,
keby sa ukázalo, že našu pozíciu
diktovala Havana?
Bola by to veľká hanba a diskvali­
fikácia Slovenska v očiach partnerov
medzi členskými krajinami EÚ. Veď
vidíme, že dnes je spoločná európska
pozícia voči Venezuele narušená iba
Talianskom, Rumunskom a Sloven­
skom. Naozaj sa dostávame do veľmi
pochybného postavenia. Ak by to malo
pokračovať a vyplávali by na povrch
podobné fakty, že za našimi rozhod­
nutiami sú skryté obchodné záujmy
podmienené našou politickou pozí­
ciou v rámci EÚ, tak potom by sme sa
prepadali do suterénu. Stále však ho­
vorím ak.
Podobne sa zachovala Pellegri-
niho vláda aj pri kauze Skripaľ, keď
sme sa tiež nepridali k väčšine spo-
jencov a nevyhostili sme ruských
špiónov z našej krajiny. Ako ste to
vnímali?
Veľmi jasne som kritizoval sta­
novisko Slovenska ako politicky ne­
správne. Aj naša argumentácia, že to
ešte nie je dokázané a máme čakať: to
bolo alibistické stanovisko, ktoré nám
v kontexte našich zahraničnopolitic­
kých záujmov a postavenia prinieslo
mnoho negatívnych bodov.
Proti vyhosteniu ruských dip-
lomatov bol najmä predseda SNS
Andrej Danko. Nezdajú sa vám čud-
né jeho časté návštevy u politika
zo sankčného zoznamu Viačeslava
Volodina, ktorý pripravoval s Puti-
nom anexiu Krymu? Tento týždeň
bol uňho znovu a v máji aj v júni
pôjde opäť do Moskvy.
Pripadá mi to veľmi čudné a už dl­
ho. Sú to neprípustné veci z pohľadu
oficiálnej zahraničnej politiky Slo­
venskej republiky. Pánovi Dankovi
neberiem jeho názor, môže ho mať
akýkoľvek výrazný a robiť si, čo chce,
lenže nemôže byť predsedom sloven­
ského parlamentu. Keby ním nebol,
mohol by si pokojne chodiť a rozprá­
vať v Moskve, čo chce. Z titulu funk­
cie druhého najvyššieho ústavného
činiteľa to na Slovensko prináša veľmi
mnoho nejasností a nepochopenia
u našich zahraničných partnerov. Do­
chádza k porušeniu zásadných dohôd
o spoločnom postupe EÚ v zahranič­
nopolitických otázkach.
Prekáža vám, že Danko lobuje
proti ruským sankciám?
Rusko je obchodný partner mno­
hých členských krajín EÚ, ale platia
určité pravidlá, ktoré ako členský štát
musíme dodržiavať. Ak je niekto na
sankčnom zozname, tak sa s ním ne­
môžeme baviť a stretávať, objímať
a vymieňať si telefónne čísla. Niektoré
Dankove vyhlásenia po jeho ostatnej
ceste do Moskvy, kde už hovoril, že
by sme sa mali stať aj členmi širších
organizácií, ktorých autorom alebo
zakladateľom je Ruská federácia, sú
úplne nepredstaviteľné pre vysokého
predstaviteľa krajiny EÚ. Najviac ma
hnevá to, že nikto proti tomu u nás
výrazne a dramaticky nevystupuje.
To by si zaslúžilo veľmi jasnú a ostrú
kritiku z oficiálnych radov našich po­
litických strán aj ústavných činiteľov.
Je pozoruhodné, že stále nemá-
me schválenú bezpečnostnú stra-
tégiu, a je to pre odpor SNS, ktorá
v tomto dokumente namieta proti
pár vetám o ruskej hrozbe.
Už to nejaký rok čaká, je to vážna
vec. Každý štát má svoje základné dok­
tríny alebo dokumenty v zahraničnej
a bezpečnostnej politike. Obzvlášť to
platí v dnešných medzinárodných
vzťahoch, ktoré začínajú byť kompli­
kovanejšie než v minulosti aj preto,
že v Bielom dome je Donald Trump.
Transatlantické spojenectvo je iné.
Európa sa musí viac spoliehať na se­
ba a v takýchto časoch by sme mali
mať viac vyhranené stanovisko. A my
ho nemáme. V minulosti bolo silnou
stránkou Slovenska v zahraničných
vzťahoch, že sme boli čitateľní. Je to
plus, keď partneri vedia, na čom sú
v rokovaniach alebo pri spolupráci
s nami, keď vedia, čo od nás očakávať.
Keď sú takéto otvorené otázky v zá­
sadných dokumentoch, tak to oslabuje
naše postavenie ako rovnocenného
partnera.
Ako v zahraničnej politike obstál
prezident Andrej Kiska?
V otázkach zahraničnej politiky má
správne stanoviská. Snažil sa nimi
dostať slovenskú pozíciu na správne
miesto. No ak by som mal hodnotiť
celkovo jeho prezidentskú činnosť, bol
by som rozpačitý.
V čom vás Kiska sklamal?
Mal byť smelší a rozhodnejší, keď
dochádzalo k rôznym ostrým sporom
medzi Ficom, Kaliňákom a ním pri vy-
menovaní nového ministra. Osobne si
tiež myslím, že ak by pred niekoľkými
mesiacmi vyhlásil, že bude kandidovať
za prezidenta, tak by vyhral a všetky
tieto problémy, čo tu máme dnes na
Slovensku, by neboli. V tom ma skla-
mal.
Vyčítate mu, že keď už chcel byť
prezidentom, mal ísť aj do druhého
volebného obdobia?
Áno. Navyše, jeho osobné dôvody
ma vôbec nepresvedčili. Dokonca si
myslím, že keď išiel do prezidentských
volieb a vedel, že bude prvý muž, tam
sa predpokladá oficiálna úloha pre je-
ho manželku a to, že tam vôbec nebo-
la, to nebola iba protokolárna chyba, to
bola politická chyba. Nebolo to tak, ako
to má byť. Zrejme aj tieto osobné prob-
lémy zabránili, aby znovu kandidoval.
Ak už do toho išiel a vyhral voľby so
skvelým výsledkom, skoro 60 percent
proti Ficovi, ale prerušil to v dôležitej
fáze, keď bolo veľmi dôležité, aký bude
vývoj, a veľmi záležalo na jeho postoji
a mnohí ľudia a politické strany naňho
čakali – tak toto nezvládol.
Keď hovoríte, že mal byť razant-
nejší pri výmene ministra vnútra
– mal zablokovať Denisu Sakovú?
Mal by na to manévrovací priestor
v rámci ústavy?
No, odmietol Joža Ráža. To bolo ľah-
šie, pri Sakovej to bolo iné. Ale práve
pri takých situáciách sa rodia veľké
osobnosti. Viem, že som náročný, keď
toto hovorím, ale mohol to skúsiť.
Ako posunuli Slovensko protesty
po vražde Jána Kuciaka a Martiny
Kušnírovej?
Prínos demonštrácií bol jasný, po-
sunuli Slovensko ďalej, aj keď nedošlo
k zmene celej vlády, ale len k odstúpe-
niu premiéra Fica a ministra Kaliňáka.
To už samo osebe znamenalo veľké
politické posuny. To, že mohli byť eš-
te väčšie, by som nekomentoval. Keď
sa konali masívne demonštrácie, naj-
väčšie od revolúcie, nepáčilo sa mi, že
opozícia tu sladko spinkala.
Premeškala moment?
Mám ten pocit. Aj keď by to bolo cit-
livé, že by sa do toho nejakým spôso-
bom zapojili, ale ľudia boli v uliciach,
videli ste tú náladu a organizátori to
ťažko mohli doviesť k politickým cie-
ľom a métam. Vtedy to opozícia pres-
pala a premrhala situáciu, ktorú budú
ťažko sami vyvolávať.
Aký má podpredseda Európ-
skej komisie Maroš Šefčovič imidž
v Bruseli? Ako Ficov človek alebo
profesionál?
Ako profesionál. Keď ho prvý raz
vypočúvali ako komisára, prešiel ťaž-
kou skúškou. Tri hodiny tam sedel,
nikoho nesmel mať pri sebe, aby mu
nepomáhal. Tie tri hodiny sú presne
rozpísané minúta po minúte, kto sa
opýta a koľko sekúnd môže odpovedať.
Obstál veľmi dobre. Len naši maďarskí
priatelia našli naňho jeden výrok, kto-
rým ho chceli diskvalifikovať. Nepá-
čilo sa im, že mali len komisára a my
podpredsedu Komisie. Raz Šefčovič
povedal, že naši rómski spoluobčania
zneužívajú sociálny systém. Ja by som
to podpísal, keby povedal, že niektorí.
Za to ho najviac kritizovali, že diskva-
lifikoval celú jednu skupinu. Dokázal
to však vysvetliť a v predchádzajúcej
Komisii bol za hviezdu a získal si au-
toritu. Pretože slovinská komisárka
nezložila skúšku, jej agendu mu Jun-
cker pridelil a znovu prešiel nečaka-
ným vypočúvaním brilantne. Hovoril
som mu, že by si mohol urobiť živnos-
tenský list na vypočutia nových eu-
Eduard rokomisárov. Jeho silnou stránkou je,
Kukan že sa rýchlo učí. Keďže má na starosti
energetickú úniu, má plus navyše, že
(79) hovorí po rusky. Skôr ho za to chvália.
Ako sa pozeráte na to, že zatiaľ
u nás nefunguje Orbánovo zaklí-
Poslanec eu- nadlo, že za všetko môže Soros? Fi-
roparlamentu, co s tým narazil.
bývalý trojná- Chvalabohu, to je dobré, v tom sa
sobný minister mi páčia naši občania. Pamätám sa,
zahraničných keď Fico hovoril, že všetko organizuje
vecí Slovenska Soros a že sa Kiska stretol v Amerike
a kandidát na so Sorosom. Vtedy ministerstvo za-
prezidenta, bý- hraničných vecí vyhlásilo, že s protes-
valý podpred- tmi nemá Soros nič spoločné. To bolo
seda SDKÚ. veľmi dobré. Ak sa pozriete do Maďar-
Vyštudoval ska, to je šialené, kde je za všetkým So-
Moskovský ros. Sme vyspelejší.
štátny inštitút Danko o Orbánovi hovorí, že je
medzinárod- preňho politický vzor.
ných vzťahov To neviem komentovať bez toho,
(MGIMO). Je aby som sa nerozčúlil. Je to naozaj
predsedom šialené a ďalšia šialená vec je, že slo-
delegácie pre venský parlament prijíma uznesenia,
Srbsko a západ- ktorými sa dištancuje od európske-
ný Balkán. ho parlamentu, ktorý prijal rezolúcie
proti Maďarsku a Poľsku. Asi ich ani
nečítali. Tvrdia, že cieľom je, aby sme
ich netrestali, a že by sme s nimi ma-
li viesť dialóg. To sa však presne deje.
Keď sa spustí mechanizmus článku
sedem, prvé je, že sa najskôr pošle do-
tazník tým vládam a spustí sa dialóg.
V prípade Poľska dokonca už ta-
mojšia vláda ustúpila.
Áno, ukázalo sa, že to bolo oprávne-
né, a ustúpili v justičnej reforme. Hlá-
siť sa dnes na Slovensku k Orbánovi
a Kaczyńskému, ako to robí Danko, to
je ústup z moderného vývoja Sloven-
ska o niekoľko kilometrov dozadu.
Ako vnímate Fica, ktorý začal
útočiť Sorosom a novinárov po-
važuje za najväčších nepriateľov
štátu, a do toho otvorene povie, že
nechce byť len radový sudca, ale
predseda Ústavného súdu?
Hovorí to o ňom, že je na sklonku
svojej politickej dráhy. Vyvíja sa opač-
ným smerom, ako by mal. Objektívne
si povedzme, že predsa len niečo do-
kázal, vyhral viacero volieb. Lenže te-
raz takým postupom maže a ničí veci,
ktoré v minulosti dokázal. Na mnohé
z nich nemá byť čo hrdý, ale dokázal
vytvoriť vládu. Niečo sa v ňom zlomilo
a začal používať deštruktívne metó-
dy. Je na zostupnej krivke vo svojom
politickom živote a v snahe udržať sa
používa veci, ktorými sa definitívne
zhadzuje.
Aký má imidž v EÚ? Za jeho vlá-
dy sme zrejme pomohli uniesť viet-
namského občana a došlo k vražde
novinára, ktorý spájal jeho úrad
vlády s mafiou.
Na pôde EÚ sa príliš o Vietname
nehovorí. O Slovensku sa na pôde
hovorilo takmer každý deň po vražde
Jána Kuciaka, bola to už druhá vražda
novinára, krátko po Malte. Vtedy po-
stavenie Slovenska veľmi kleslo a boli
sme predmetom rozhovorov takmer
všade. Fico, aj keď bol premiérom, mal
veľmi zlé postavenie vo svojej vlastnej
frakcii. Smiali sme sa našim socialis-
tickým kolegom, že nemajú veľa vlád,
kde stojí na čele ich člen, ale vo svojej
politickej skupine sa Fico vždy stretol
s obrovskou kritikou. Najmä Taliani
boli naňho zlí, nechodil tam rád. Ne-
počul som, že by mu niekedy ako za-
slúžilému členovi niečo ponúkli. To
svedčí o mnohom.
61
Dlhoročný europoslanec Smeru Boris Zala hovorí, prečo
v prezidentských voľbách nevolil eurokomisára Maroša
Šefčoviča, a že v Únii berú Petra Pellegriniho a Petra Kažimíra

Ak Fico potiahne
Smer k Orbánovi,
dostane
konkurenta
B oris Zala (64) pôsobil po-
sledných desať rokov v Eu-
rópskom parlamente, kam
ho zvolili za Smer. Po májových eu-
rovoľbách ako europoslanec skončí.
V roku 2000 spolu s Robertom Fi-
com stranu Smer zakladal, v roku
2016 z nej vystúpil.
Šestnásť rokov ste boli členom
Smeru, post europoslanca ste zís­
kali na kandidátke, ktorú viedol
Maroš Šefčovič. V komentári pre
Denník N ste však napísali, že
v druhom kole budete voliť Zuza­
nu Čaputovú. To je trochu para­
dox, nie?
Nie je to paradox. Vždy volím ľu-
dí podľa svojho politického profilu.
Pokladám sa za sociálneho demokra-
ta a snažím sa presadzovať sociál-
no-demokratickú politiku na Sloven-
sku od roku 1989. Témy, s ktorými
vstúpil do volieb Maroš Šefčovič,
sú z môjho pohľadu od sociálnej
demokracie veľmi ďaleko. Názory
Zuzany Čaputovej sú bližšie k soci-
álno-liberálnym a humanistickým
postojom, ktoré vnímam ako súčasť
sociálno-demokratickej vízie.
V čom je Čaputová bližšia so­
ciálno-demokratickej vízii, ako ju
vy vnímate?
Napríklad v otvorenosti k men-
šinovej politike, či už sa to dotýka
národnostných, alebo LGBT menšín,
ale aj k utečencom. Tu nejde o žiad-
ne vítanie migrantov, ale o schop-
nosť rozlíšiť utečenca a migranta.
Zuzana Čaputová to citlivo rozli-
šuje. A oceňujem, že sa prihlásila aj
k väčšine sociálnych balíčkov, ktoré
priniesol Smer od roku 2006. Pove-
dala, že keby mala o nich rozhodovať,
nezruší ich.
Možno chcela trochu nadbeh­
núť ľavicovo orientovanejším vo­
ličom.
Nemyslím si, povedal by som, že
je to jej názor. Nakoniec, takýto po-
hľad vidím aj v Progresívnom Slo-
vensku. Vnímam posun, ktorý je
poučením z negatívnych dosahov
neoliberálnej politiky. Veľká časť
slovenských aj európskych strán, si
osvojila koncept sociálnych istôt –
alebo ak chcete – sociálneho štátu.
Jedným z najväčších presadzova-
64 MAGAZÍN N 5 /2019
teľov konceptu sociálnej Európy je
v Bruseli šéf Európskej komisie Jean
Claude Juncker pochádzajúci z pra-
vicovej Európskej ľudovej strany.
Čiže, keď to zjednoduším, Zuza­
DUŠAN na Čaputová nie je Ivan Mikloš?
MIKUŠOVIČ Presne tak, Zuzana Čaputová nie
reportér
je Ivan Mikloš. Napokon, už Iveta
Radičová zo svojich skúseností na
ministerstve práce a sociálnych vecí
postavila akúsi opozíciu voči mik-
lošovsko-kaníkovskému pohľadu,
ktorý dovtedy v slovenskej pravici
dominoval. Už za Radičovej bolo vi-
dieť, že miklošovská neoliberálna or-
todoxia neobstojí.
Ktorý Maroš Šefčovič je ten
skutočný? Ten, ktorý v decembri
na sneme európskych socialistov
predstavoval ich manifest, alebo
ten, ktorého sme počúvali v prezi­
dentskej kampani?
Ani jeden. Maroš Šefčovič je vý-
borný manažér, ktorý sa v Európskej
komisii jednoznačne osvedčil a vie-
dol si veľmi dobre. Je technokratic-
ký typ. Keby hovoril o tom, že chce
pomôcť Slovensku, aby sa v technic-
kých, technologických či energetic-
kých oblastiach dostalo na špičku
sveta, tak by bol absolútne uveriteľ-
ný. V tejto oblasti je doma a vedel by
našu krajinu ťahať dopredu aj z pre-
zidentskej pozície.
V akej kondícii je strana Rober­
ta Fica dnes?
„Strana Roberta Fica“, ak ste to
takto nazvali, je vo veľmi zlej kon-
dícii. Som presvedčený, že ak by na
čele strany nastala výmena, o ktorej
som hovoril už pred dvomi rokmi –
keď som vyzval Roberta Fica aj Ro-
berta Kaliňáka, aby uvoľnili miesto
iným – tak by Smer ako strana bol
v oveľa lepšej kondícii. Robert Fico
dnes svojím kreditom ťahá Smer
dole a ideovými postojmi od sociál-
nej demokracie dosť doprava. Ak sa
Smer drží na percentuálnej úrovni,
na ktorej sa drží, tak je to vďaka pre-
miérovi Petrovi Pellegrinimu.
Ste si istý? Váš bývalý straníc­
ky kolega Marek Maďarič nedáv­
no povedal: „Smer pomaly slabne
a ak bude Robert Fico stále pred­
sedom strany, Smer čaká osud
HZDS. Ak by Fica niekto nahradil,
vidím to skôr na príbeh SDKÚ,
kde tiež došlo k postupnej mar­
ginalizácii.“ Tvrdí, že ani Pellegri­
ni nebude záchranou, lebo voliči
Smeru zvyknutí na Fica sa s ním
nestotožnia. Nemá pravdu?
Podľa môjho názoru nie. Poznám
členskú základňu aj voličskú štruk-
túru Smeru. Nie je taká, ako si ju
predstavuje Marek Maďarič. Viem,
ako ju vidí on, a bolo to dôvodom,
prečo ťahal Smer v parlamentných
voľbách v roku 2016 aj v prezident-
ských voľbách v roku 2014 do tradi-
cionalisticko-konzervatívnych vôd.
No podľa môjho názoru to, že Robert
Fico je dnes záťažou, výrazne vníma
veľká časť členskej základne Smeru,
najmä starostovia a primátori. Veľká
časť strany si myslí, že výmena by
mala nastať, a že do čela Smeru by
mal nastúpiť Peter Pellegrini.
Skúsim oponovať. Markíza si
vlani na jeseň urobila prieskum
s otázkou, či bol lepším premié­
rom Fico alebo Pellegrini. V celej
populácii vyšiel lepšie Pellegrini,
no až 60 percent voličov Smeru
povedalo, že lepší bol Fico.
Pamätám si tento prieskum. Bo-
lo to pred pol rokom a odvtedy sa
situácia zmenila. V politike má všet-
ko svoj čas. Ak sa Pellegrini nechytí
šance a včas, teda v krátkom čase po
prezidentských voľbách neprejaví
vôľu vymeniť Roberta Fica, dopadne
to so Smerom tak ako s SDKÚ. Po-
tom aj Peter Pellegrini prestane byť
dôveryhodný, prestane byť nádejou.
Neviem, do akej miery poznáte
Petra Pellegriniho, ale má na to,
aby sa postavil Ficovi?
Má na to politické a ideologické
schopnosti. Či má na to aj odvahu?
V tejto chvíli sa mi skôr zdá, že nie.
Určite ju dostatočne neprejavuje, aj
keď to môže byť aj vecou taktiky. Ak
by to ale urobil, v Smere by nastal
ozdravný proces a strana by sa moh-
la nielen udržať na dvadsiatich per-
centách, ale možno aj stúpnuť.
Môže na Slovensku ešte uspieť
nová ľavicová strana, ktorá by
konkurovala Smeru?
Veľmi hypotetická otázka, ale po-
tenciál na vznik sociálno-demokra-
tickej strany je vždy. Záleží na tom,
čo sa stane v Smere. Ak tam nenasta-
ne zmena a Smer pôjde líniou, ktorú
ideologicky presadzuje Robert Fico
– a ktorá sa viac podobá línii Viktora
Orbána ako sociálnej demokracii –
tak nejaká alternatíva vznikne. Buď
to bude samostatná strana, alebo bu-
de súčasťou iného zoskupenia, kde
bude tvoriť jej ľavé krídlo. No to sú
hypotetické úvahy.
Europarlament má dnes 751
poslancov, po máji ich počet kles-
ne na 705, no stále je to obrovská
masa. Čo reálne dokáže ovplyvniť
jeden europoslanec zo Sloven-
ska?
Veľa, už len tým, že hlasuje. Kaž-
dý z poslancov je zaradený vo svojej
politickej skupine, nie sme teda roz-
delení podľa národnej príslušnosti,
ale podľa politickej orientácie. Ja teda
zastupujem všetkých občanov EÚ.
V našej sociálno-demokratickej sku-
pine je 186 poslancov a každá téma
sa v nej prerokúva. Do tejto debaty
môžete vstúpiť a navrhovať vlastné
opatrenia, prichádzať s pozmeňova-
cími návrhmi, pre ktoré môžete zís-
kavať spojencov. Je to taká istá práca,
ako v ktoromkoľvek národnom par-
lamente.
Keby ste mali povedať konkrét-
ny príklad, čo ste ovplyvnili vy?
Mnoho vecí: od formulovania po-
stojov EÚ ku krízovým oblastiam,
ako sú Náhorný Karabach, Sýria či
Lýbia, cez pokusy oživovať spolu-
prácu so severnou Afrikou cez Me-
diteránsku úniu až po upevňovanie
vzťahov s Juhoafrickou republikou.
Som podpredsedom Delegácie EÚ –
Južná Afrika a podarilo sa mi pozvať
aj nového juhoafrického prezidenta
– inak bojovníka proti korupcii a do-
mácej oligarchii – rečniť do Európ-
skeho parlamentu… Ale všeličo sa mi
aj nepodarilo. Inicioval som diskusie
o zriadení Európskej spravodajskej
služby, konkrétne návrhy som ad-
resoval aj premiérovi Ficovi počas
slovenského predsedníctva EÚ – ale
neuspel som. Aj keď myšlienka sa
hlbšie zakorenila.
Ktorého slovenského politika
v Bruseli dobre poznajú a uznáva-
jú ho? Ktoré meno má váhu?
Zo súčasne pôsobiacich poli-
tikov si veľmi dobrý kredit získal
Peter Pellegrini. Nepočul som ani
jednu výhradu voči jeho pôsobeniu
v Európskej rade, teda na samitoch
premiérov. Jeho vystúpenia v našej
politickej skupine, ale aj jeho po-
sledné vystúpenie v parlamente bo-
li veľmi dobre prijaté. Pellegrini má
dobrú povesť, aj keď je tam veľmi
krátko. No a potom minister finan-
cií Peter Kažimír. Jeho manažment
slovenských financií, ale aj aktivity
pri tvorbe európskych finančných
inštitúcií a pravidiel sú široko akcep-
tované.
Ako sa vám počúvali výhrady
niektorých europoslancov, ktorí
po poslednom vystúpení Petra
Pellegriniho v parlamente vyzý-
vali, aby sa odpútal od Roberta
Fica? Vtedy sa ho dokonca zastal
Richard Sulík.
Richard Sulík to povedal len pre-
to, aby demonštroval svoj protieu-
rópsky postoj. Richard nechápe, že
sme občanmi EÚ a poslanci Európ-
skeho parlamentu sa v mene obča-
nov celej EÚ môžu pýtať na čokoľvek
a kohokoľvek. K tým odkazom pre
Petra Pellegriniho si to povedzme
presne. Poslankyňa Sophie in ‚t Vel-
dová viedla niekoľko delegácií Eu-
rópskeho parlamentu na Slovensku
v súvislosti s vraždou novinára Jána
Kuciaka. V ľudskom slova zmysle po-
užila metaforu, ktorou vlastne Pelle-
griniho ocenila. Povedala mu, že je
predstaviteľ moderného Slovenska
a novej Európy, kým Robert Fico je
predstaviteľom starého Slovenska
a starej Európy. A preto by sa mal od
Fica odpútať. Toto tam zaznelo a ja
to vidím rovnako.
Boris Viete si predstaviť, že by Slo-
vensku mohol hroziť odchod
Zala z EÚ?
(64) Nie. Pozrime sa napríklad na tak­
zvanú finančnú krízu, ktorú sme
prežili. EÚ jasne ukázala, ako je
Po revolúcii za- schopná v spolupráci 28 štátov raci-
kladal Sociálno- onálne a efektívne vyriešiť aj tie naj-
demokratickú zložitejšie problémy.
stranu Slo- Richard Sulík by nesúhlasil.
venska, s Ro- Richard Sulík je premýšľavý,
bertom Ficom ale politicky nielen neskúsený, on
v roku 1999 proste nemá talent pochopiť kom-
zakladal Smer, plexnosť politiky ako riadenia štátu.
kde už nie je Preto ten zjednodušený libertaria-
členom. V euro- nizmus – ak môžem nejako politolo-
parlamente je gicky označiť jeho postoje. Ale skvele
desať rokov. kuchtí, má talent.
Veríte aj tomu, že najbližších
desať rokov prežije aj eurozóna?
Jasné. Dnes sú trendom projekty,
ktoré posilňujú geopolitickú úlo-
hu eura vo svete. Euro má ambície,
a správne, plniť aspoň tie funkcie
ako americký dolár. Táto koncepcia
je na stole komisie. Práve preto mám
rád Junckera, je to jediný komisár,
ktorý presadzoval vizionárske veci,
ktoré posilňujú EÚ ako celok. Posil-
nenie eura ako medzinárodnej meny
je v tomto smere veľmi významné.
Čo urobí s Úniou a so Sloven-
skom brexit?
Krátkodobo zaťaží časť pracovní-
kov v Bruseli aj v národných vládach,
budú musieť riešiť drobné negatívne
dosahy. No sú riešiteľné vo veľmi
krátkom čase, do troch rokov. Brexit
v kontinentálnej Európe otvorí
priestor na oveľa efektívnejšiu integ-
ráciu, ktorej Británia bola vždy pre-
kážkou. Briti si vždy žiadali výnimky
a osobitné riešenia. Británia mala
a má pre EÚ nenahraditeľnú úlo-
hu v bezpečnostnej a spravodajskej
oblasti. Bolo by chybou túto spolu-
prácu roztrhnúť. Verím, že Británia
v priebehu troch-štyroch rokov zistí,
že predstavy o vytvorení svetových
obchodných zmlúv či oživení Com-
monwealthu boli nereálne. A potom
sa začne približovať späť k EÚ naprí-
klad podľa nórskeho modelu.
Od májových eurovolieb sa
očakáva posilnenie antieurópsky
orientovaných strán.
Som presvedčený, že tieto strany
nezískajú väčšinu a ostatné stra-
ny to potlačí k užšej spolupráci ako
doteraz. Sociálni demokrati a ľu-
dovci mali vždy takzvanú technic-
kú koalíciu, teda zmluvu, ktorá ich
neviazala v konkrétnych veciach, ale
zaručovala, že budú hlasovať za spo-
ločné projekty. Posledné tri roky sa
to rozvoľnilo. No ak antieurópske
strany budú úspešné, tak to ľudov-
cov, sociál­nych demokratov a libe-
rálov pritlačí k spolupráci. Priestor
na to otvára aj pozastavenie členstva
maďarského Fideszu v Európskej ľu-
dovej strane. A Macronovi centristi
môžu tiež zohrať pozitívnu rolu. Nie
som vystrašený, lebo posilnenie pro-
tieurópskych strán posilní spoluprá-
cu tých proeurópskych.
65
 Tlmočník Matúš Németh a politická poradkyňa Karolína Koščová Stach
hovoria, aké je to pracovať pre Európsku úniu. Kým Matúš za prácou
cestuje len na pár dní, Karolína často pracuje od rána do večera v tmavých
kanceláriách európskych inštitúcií.

Čo robia
Slováci, ktorí
pracujú pre EÚ

66 MAGAZÍN N 5 /2019
SPRAVODAJSTVO

67
N ajprv som chcela mrnčať,
ako tu o pol jedenástej čí-
tam pozmeňováky, ale po-
tom som si povedala, ty kokos, ja tu
čítam pozmeňováky!“ napísala na
Instagram nadšene Karolína Koščo-
GÉHREROVÁ
vá Stach, keď opäť raz trávila večer
v kancelárii v Európskom parlamen-
te v Bruseli. „Politika je super a práca
v politike môj splnený sen od malé-
ho mala, dodala pod fotkou, na ktorej
je pracovný stôl s niekoľkými doku-
mentmi a dvoma počítačmi.
Pred takmer piatimi rokmi sa
presťahovala do Bruselu a začala
pracovať ako politická poradkyňa
pre európskych poslancov. Predtým
prešla niekoľkými výberovými ko-
lami. Dnes hovorí, že by nemenila
a prácu v Európskom parlamente
by vzala opäť, aj keby vedela, do čo-
ho ide.
Chápe, že to nie je práca pre kaž-
dého, no v jej prípade platí, že sa na-
šla. „Ľudia ako ja pracujú veľa hodín
denne, väčšinou v tmavých kancelá-
riách. Sú odlúčení od rodiny, ktorú
nechajú na Slovensku alebo v iných
krajinách. Veľa ľudí to zle znáša, ale
mne to až tak neprekáža,“ hovorí
Karolína.
Poznáte fotografie unavených
štátnikov, ktorí o štvrtej nad rá-
nom robia tlačovky pre novinárov
čakajúcich napríklad na to, ako to
dopadne s pôžičkou pre zadlže-
né a krachujúce Grécko? Áno, sú
z Bruselu a hodia sa k pracovnej at-
mosfére tohto mesta.
Karolína v Bruseli žije s manže-
lom. Domov však pre ňu Belgicko
nepredstavuje. „Domov, to je predsa
Banská Bystrica,“ odpovie so samo-
zrejmosťou. Odtiaľ pochádza ona aj
jej rodina.
68 MAGAZÍN N 5 /2019
TLMOČNÍK MATÚŠ PREKLADÁ
ŠPANIELOV AJ FRANCÚZOV
V zozname tlmočníkov pre Eu-
rópsky parlament je okrem iných
zapísaný Matúš Németh. Na Slo-
RIA
vensku robí najmä manažéra kapely
reportérka Korben Dallas a približne dva týždne
v mesiaci pracovne strávi v Bruseli
alebo v Štrasburgu.
„Volajú nám podľa toho, koho
práve potrebujú,“ vysvetľuje Matúš.
Väčšinu času presedí v tlmočníckej
kabíne s ďalšími kolegami a tlmočí
schôdze Európskeho parlamentu.
Spolu s ním za mikrofónmi sedia
aj ďalší dvaja alebo traja kolegovia
a striehnu, v akom jazyku začne ho-
voriť nasledujúci rečník.
Matúš tlmočí angličtinu, fran-
cúzštinu, španielčinu a češtinu do
slovenčiny. Alebo slovenčinu do an-
gličtiny. „Najlepšie je, keď človek tl-
močí do svojho rodného jazyka, ale
nie vždy je to možné, pretože nie je
toľko Angličanov, ktorí vedia po slo-
vensky,“ vysvetľuje. Ak sa schôdza tý-
ka konkrétnej témy, dostane vopred
dokumenty, ku ktorým je potrebné
pripraviť si špecifickú slovnú záso-
bu.
„Ak je naplánovaná téma poľno-
hospodárstvo a rybolov a očakáva
sa, že debata sa bude točiť okolo
desiatich druhov rýb, tak sa musím
poriadne pripraviť, aby som nebol
zaskočený. Ale takéto odborné témy
sú skôr výnimkou,“ hovorí Matúš.
Najľahšie sa podľa neho tlmočia
dobrí rečníci a najťažšie poslanci,
ktorí prejav čítajú z papiera a veľmi
sa ponáhľajú. „Ale ťažké sú aj jed-
nominútové vystúpenia politikov.
Počas nich sa môže ktokoľvek pri-
hlásiť so svojím krátkym prejavom.
Poslanci vtedy často hovoria o ve-
ciach, ktoré sa týkajú ich krajiny,
a vtedy môže chvíľku trvať, kým sa
človek chytí,“ opisuje Matúš.
„Tlmočenie je náročné, lebo ak to
chcete robiť dobre, musíte sa sústre-
diť každú minútu. Istým spôsobom
je to stále výzva,“ hovorí Matúš. Tl-
močníci nikdy nevedia, kto ich práve
počúva. Môžu to byť poslanci v sále,
alebo aj zamestnanci v kanceláriách
Európskeho parlamentu či ktokoľ-
vek, kto si na webe zapne živé vy-
sielanie schôdze Európskeho parla-
mentu.
BRUSEL: MENEJ SLNKA,
VIAC INŠTITÚCIÍ
„Keď som odchádzala zo Sloven-
ska, počúvala som hororové príbehy
o bruselskom počasí a o tom, ako to
na ľudí zle vplýva,“ spomína si Karo-
lína. Brusel má o čosi menej slneč-
ných dní v roku ako napríklad Brati-
slava, a preto sa mnohým zdá akýsi
sivší. Karolína však hovorí, že to nie
je len nevýhoda, pretože v takomto
počasí sa veľmi dobre pracuje.
Brusel nie je len hlavným mestom
Belgicka. Mnohí ho považujú tiež za
hlavné mesto Európy, keďže tu sídli
Európska komisia, schádzajú sa tam
aj poslanci Európskeho parlamentu
a premiéri a prezidenti na pravidel-
ných stretnutiach Európskej rady.
Brusel je miesto, kde zástupcovia
štátov prijímajú vážne rozhodnutia
– napríklad o ďalšom odklade brexi-
tu alebo Európska komisia o milió-
nových pokutách pre také firmy ako
Google a MasterCard.
Práve preto má povesť úradnícke-
ho mesta s množstvom cudzincov,
ktorí doň dochádzajú len za prácou.
Karolína hovorí, že „európska štvrť“
tak skutočne môže na ľudí pôsobiť.
„Je tam veľa betónu a výškové budo-
vy, po uliciach chodia úradníci v ob-
lekoch a ženy vo veľmi podobných
šatách. Je to trocha uniformné. Ale ak
si nájdete čas a idete ďalej, uvidíte aj
trochu iné mesto,“ hovorí Karolína.
Napríklad historické mesto, blšie tr-
hy alebo modernú architektúru.
„V niečom mi Brusel pripomína
Bratislavu, pretože je tak príjemne
dezorganizovaný,“ smeje sa Karolí-
na. V Bruseli je podľa nej pomalá ve-
rejná doprava a každú chvíľu sa tam
čosi opravuje. „Na druhej strane
tam ale cítim trocha menej medzi-
ľudskej agresie než na Slovensku,“
dodala.
Matúš, ktorý striedavo pracuje
v Bruseli a v Štrasburgu, hovorí, že
ako turistovi by sa mu zrejme viac
páčilo v tom druhom. „Štrasburg je
krásne historické mesto s obcho-
díkmi a reštauráciami a je príjem-
né sa tam pohybovať,“ hovorí. Na
druhej strane, Brusel má s Bratisla-
vou oveľa lepšie dopravné spojenie,
cesta do Štrasburgu zvyčajne trvá
o pár hodín dlhšie.
Tlmočníka robí od roku 2007,
v Bruseli zo začiatku približne päť
rokov býval. Ani on sa v Bruseli ni-
kdy necítil ako doma. „Môžem to
porovnať už len s Bratislavou a New
Yorkom, kde som žil rok a pol po
vysokej škole. Z týchto miest mi
Brusel najmenej prirástol k srdcu,“
priznáva. „Možno je to aj francúz-
štinou, ktorá nie je mojím prvým
jazykom,“ hovorí.
Ako tlmočníčka už roky pracuje
aj jeho priateľka. Do Bruselu často
cestujú spolu. „Aj dnes poobede le-
tíme. Večer ideme do malého japon-
ského podniku na ramen a od rána
pracujeme,“ hovorí Matúš.
V niečom mi Brusel pripomína
Bratislavu, pretože je tak príjemne
dezorganizovaný. No cítim tam
trocha menej medziľudskej agresie
než na Slovensku.
Karolína Koščová Stach,
politická poradkyňa pre európskych poslancov
KAROLÍNA: CHÁPEM,
ŽE EÚ VNÍMAJÚ AKO
BYROKRATICKÝ KOLOS
Karolína vyštudovala európske
štúdiá a vždy verila, že raz bude
pracovať pre niektorú z medziná-
rodných inštitúcií. Predtým, než
odišla do Bruselu, pracovala ako
asistentka pre poslanca Miroslava
Beblavého (Spolu), kde robila po-
dobnú prácu ako dnes.
Čo to znamená byť politickou
poradkyňou v europarlamente?
„Teraz je mojou úlohou robiť spoj-
ku medzi poslancom a výborom,
lebo veľká časť práce sa deje práve
vo výbore,“ vysvetľuje. „Pomáham
poslancom pripraviť sa na rokova-
nie a viem ich na ňom aj zastúpiť.
Alebo im po dohode pripravujem
hlasovacie lístky,“ dodala Karolína.
Väčšinu času spolupracuje
s europoslankyňou Janou Žitňan-
skou (Nova), ale pomáha aj ďalším
poslancom a poslankyniam vo vý-
bore pre zamestnanosť a sociálne
veci a vo výbore pre práva žien.
Karolína potvrdzuje, že fun-
govanie európskych inštitúcií je
veľmi zložité a na mnohých mô-
žu pôsobiť ako byrokratický kolos.
„Ale tie procesy majú svoj zmysel,
sú transparentné a sú demokra-
tické,“ hovorí. „Občianske povedo-
mie o tom, ako to funguje, je však
pomerne nízke a rozumiem, ak je
to pre ľudí aj trocha strašidelné,“
uznáva.
STRAŠIAK, KTORÝ CHCE
POMÔCŤ
Aj preto Karolína svoju prácu
a fungovanie Európskej únie viac
predstavuje na svojom Instagrame
a vytvorila sériu blogov s názvom
Bruselo, v ktorých na pravú mie-
ru uvádza mýty a poplašné správy
o Európskej únii. Vysvetľovala naprí-
klad údajný zákaz kebabov, zakrivené
uhorky aj nahlasovanie domácich
zabíjačiek.
„Dlhodobo som veľmi ťažko nies-
la, ak médiá alebo politici prekrútili
niečo, čo je pre fungovanie inštitúcií
a pre Brusel normálne. A najmä ak
to využili na zavádzanie. Zdalo sa mi
to byť veľmi nefér,“ hovorí Karolína.
Podľa nej je v poriadku, ak majú
ľudia na niektoré veci rozdielne ná-
zory, ale nepáči sa jej, ak sa všetko
bez argumentov hádže do jedného
vreca s tým, že Európska únia sa
opäť stará do niečoho, do čoho ju nič
nie je.
„Ak sa komisia do niečoho stará,
tak to robí preto, že jej to dáva zmy-
sel a má štúdie na to, že ten zásah je
na niečo dobrý. Navyše to robí z toho
dôvodu, že si to demokraticky volení
poslanci vyžiadajú. Inak to nejde,“
hovorí Karolína.
A kto je to vlastne ten Bruselo?
„Vymyslela som si ho podľa rozpráv-
kového strašiaka Gruffala, ktorý sí-
ce naháňa strach, ale v skutočnosti
chce pomôcť.“
Ona aj Matúš sa chystajú voliť aj
v najbližších eurovoľbách, lebo veria,
že to má zmysel. „Diktát z Bruselu?
To sme my všetci,“ povie Karolína.
69
 Vďaka projektu Erasmus cestujú do zahraničia tisíce
študentov. Ide o jeden z najväčších projektov
Európskej komisie, do ktorého investuje miliardy eur.
Zahraničných aj slovenských študentov sme
sa pýtali, čo pre nich znamená

Čakajú rozbitú
postsovietsku
krajinu a sú
prekvapení

70 MAGAZÍN N 5 /2019
ERASMUS

71
 2,6 miliardy
bol rozpočet
Európskej únie
na Erasmus 2017
B olo to ako za Rakúsko-Uhor-
ska, keď si slovenskí študenti
odskočili študovať do cisár-
skej Viedne, smeje sa Juraj Kačur (25),
ktorý pred dvoma rokmi vďaka Eras-
mu odišiel študovať politológiu na
Viedenskú univerzitu.
A hoci je semester v zahraničí pre
mnohých študentov najmä o zábave,
cestovaní a spoznávaní nových ľudí
a kultúry, pre Juraja to boli najťažšie
mesiace z celého jeho štúdia. Školu
si vyberal podľa rebríčkov najlepších
univerzít a niekoľko mesiacov ho uči-
li ľudia, ktorých mená poznal z kníh.
„Nemal som čas žúrovať. Veľa času
som strávil na internáte a v knižnici,
lebo týždenne som musel prečítať asi
tristo strán podkladov,“ opisuje svoj
Erasmus Juraj. Navyše, dva alebo tri
razy do týždňa cestoval do Bratisla-
vy, kde pracoval v Inštitúte pre dobre
spravovanú spoločnosť. Tam pôsobí
dodnes.
Pred dvoma rokmi, keď Erasmus
72 MAGAZÍN N 5 /2019
797 000
študentov
a ostatných
účastníkov
sa zapojilo
absolvoval aj Juraj, odišlo zo Sloven-
ska za štúdiom viac ako 3700 ľudí,
a naopak, k nám ich prišlo viac ako
2000.
Erasmus patrí k jedným z najväč-
RIA ších a najúspešnejších programov
GÉHREROVÁ Európskej komisie, na ktorý ročne
reportérka
minie viac ako dve miliardy eur.
Sľubuje si od toho lepšie vzdelanie
a vyššiu zamestnanosť mladých ľudí
a tiež to, že pomôže „zlepšiť ich zruč-
nosti, spoznať iné kultúry a urobiť
z nich aktívnejších občanov“. Znie
to ako fráza, ale keď hovoríte so štu-
dentmi, ktorí Erasmus absolvovali,
v podstate s touto úradníckou defi-
níciou súhlasia.
OD SLOVENSKA OČAKÁVAJÚ
ROZBITÚ POSTSOVIETSKU
KRAJINU
„Očakávania zahraničných štu-
dentov, ktorí prichádzajú do Bra-
tislavy, sú vo všeobecnosti veľmi
nízke, najmä ak ide o študentov zo
3
vyso
a stáž
na
zo
západnej Európy,“ opisuje predsudky
niektorých zahraničných študentov
Mária Gajarská Kučerová z Univer-
zity Komenského v Bratislave. Štu-
dentom pomáha práve s byrokraciou
týkajúcou sa Erasmu. „Často očaká-
vajú, že prichádzajú do postsoviet-
skej krajiny s rozbitými budovami
a cestami. Nie, že by to tu vyzeralo
fantasticky, ale ich očakávania sú
nižšie.“
Slovensko je podľa nej pre mno-
hých študentov destináciou, v ktorej
skončia len preto, že už im nezostala
lepšia možnosť . „Je to často druhý
alebo tretí výber,“ hovorí úprimne.
„Veľmi často sa stretávame s tým, že
keď sem prídu španielski alebo fran-
cúzski študenti, tak sú prekvapení,
že je to tu vlastne úplne v pohode,“
hovorí Gajarská Kučerová.
Na Slovensko podľa nej prichá-
dzajú cielene len tí, ktorí študujú
slovanské jazyky alebo strednú a vý-
chodnú Európu.
 Erasmus – jeden rok
3769
okoškolákov
žistov odišlo
a Erasmus
Slovenska
V BRATISLAVE SI POCHVAĽUJÚ
MESTSKÚ DOPRAVU
AJ NOČNÝ ŽIVOT
Talianski študenti Alessandro
a Pietro sú teda skôr výnimkou. Na
Slovensko neprišli preto, lebo sa na
lepšiu univerzitu nedostali, ale preto,
lebo sem chceli prísť.
„Pred piatimi rokmi som tu dva
mesiace študoval, pretože v Talian­
sku je dosť ťažké dostať sa na medi­
cínu,“ hovorí Alessandro. Po dvoch
mesiacoch zistil, že sa na univerzite
v meste Pavia uvoľnilo miesto a vrátil
sa späť do Talianska. V Bratislave sa
mu však zapáčilo a prehovoril spolu­
žiaka Pietra, aby sa s ním po piatich
rokoch vďaka Erasmu vrátil do Brati­
slavy.
Považuje ju za príjemné, moderné
mesto. A navyše je tu rušnejší noč­
ný život, než v malom univerzitnom
meste Pavia, kde obaja študujú.
Cítia sa tu bezpečne aj napriek
tomu, že počuli o prípade Filipínca
2149
vysokoškolákov
a stážistov prišlo
na Erasmus na
Slovensko
Henryho Acordu, ktorý zomrel vlani
po útoku v centre mesta. Oni žiadne
podobné skúsenosti nemajú.
V Bratislave sú spokojní aj s mest­
skou dopravou. „A aj taxi je tu pomer­
ne lacné,“ pochvaľuje si Pietro. Spolu
so spolužiakom sa radi chodia zabaviť
do KC Dunaj, do Eurovey alebo na
nábrežie Dunaja. „Všímam si, že ľu­
dia tu robia veľa rôznych športov, ako
medik hovorím, že je to super,“ hovorí
Pietro. „Niekedy mám pocit, že každý
tu má perfektnú stavbu tela a chodí
do posilňovne,“ smeje sa.
So Slovákmi sa inde než na ulici
veľmi nestretávajú. Ako Erasmus štu­
denti sú v triede len s ďalšími zahra­
ničnými študentmi, prípadne s pár
Slovákmi, ktorí si platia štúdium
v angličtine.
Slovenských študentov opisujú
ako „veľmi ambicióznych“. „Veľmi tvr­
do študujú a robia všetko preto, aby
medicínu zvládli. Možno aj to je dô­
vod, prečo sa ani vo voľnom čase ne­
stretávam so študentmi medicíny,“
hovorí pobavene Alessandro.
UNIVERZITY DOBIEHAJÚ
DOPYT PO ANGLIČTINE
Pred desiatimi rokmi bol Eras­
mus trocha iný, než je teraz. Romana
Blašková bola v roku 2009 jednou
z prvých študentiek medicíny, ktorá
vyrazila na výmenný pobyt do slo­
vinskej Ľubľany.
„Bolo to veľmi zvláštne, lebo sa
tvárili, že je v pohode, ak neviem po
slovinsky,“ spomína si Romana. Pre
istotu sa však pár mesiacov pred
odchodom prihlásila na hodiny slo­
vinského jazyka. „Celé vyučovanie
som nakoniec mala v slovinčine.
Našťastie je ten jazyk podobný, tak­
že som na prednáškach rozumela.“
Po slovinsky hovorila s vyučujúcimi,
s lekármi aj s pacientmi počas stáže.
Podľa Gajarskej Kučerovej je vy­
učovanie v angličtine jednou z vecí,
ktorú sa snažia zlepšiť aj na Univer­
zite Komenského. Odhaduje, že na
Filozofickej fakulte, kde pôsobí, sa
počet predmetov ponúkaných v an­
glickom jazyku zvýšil asi o tretinu.
„Už sa to stáva tradíciou aj v kraji­
nách, ktoré s tým mali v minulosti
väčší problém, ako napríklad Talian­
sko alebo Francúzsko, kde bolo veľa
predmetov v národných jazykoch,“
hovorí o situácii v zahraničí.
Aj podľa Pietra začína čoraz viac
talianskych univerzít ponúkať ce­
lé programy v angličtine. „Keď sme
pred piatimi rokmi začínali, Pavia
bola jednou z piatich univerzít, ktoré
v Taliansku mali aj štúdium v anglič­
tine. Teraz ich je asi pätnásť,“ hovorí.
Anglicky chcel študovať najmä preto,
že si tak dokáže nájsť ľahšie miesto
v zahraničí a jednoduchšie bude dr­
žať krok s najnovšími informáciami
a štúdiami z oblasti medicíny.
„V Miláne alebo v Ríme už je na­
vyše viac turistov než domácich, tak­
že je dobré vedieť cudzí jazyk,“ hovo­
rí Pietro.
NEPEKNÉ, ALE LACNÉ
INTERNÁTY
„Dobrý deň, áno, nie, koľko máš
rokov,“ vymenúva Alessandro, čo vie
povedať po slovensky. „Je to veľmi
ťažký jazyk,“ dodáva.
73
 Predtým, ako sa po desiatich me-
siacoch štúdia vráti domov do Ta-
lianska, plánuje si pozrieť Vysoké
Tatry, pretože o nich veľa počul.
Z Bratislavy je však pomerne
jednoduché vycestovať do všet-
kých kútov Európy. Podľa Gajarskej
Kučerovej je to jedna z vecí, ktorú
si zahraniční študenti na Bratislave
pochvaľujú. Navyše, náklady na ži-
vot sú na Slovensku pomerne nízke
a študentom tak zostáva veľa peňazí
na výlety.
Prichádzajúci študenti sa pravidel-
ne sťažujú na kvalitu internátov. „Na
začiatku sú veľmi nepríjemne prekva-
pení, do akých podmienok ich ubytu-
jú,“ hovorí. „V spätnej väzbe ale potom
píšu, že internát je veľmi lacný a za
tú cenu je to vlastne primerané. Ve-
dia, že ak by bol lepší, bol by zároveň
drahší,“ dodáva Gajarská Kučerová.
Pietro a Alessandro si prenaja-
li byt. Hovoria, že v septembri, keď
prišli do Bratislavy, už pre nich bolo
ťažké zohnať si bývanie, pretože veľ-
kú časť bytov už si rozchytali sloven-
skí študenti.
Ani prestížnejším univerzitám,
než sú tie slovenské, sa nevyhýbajú
problémy s internátmi. Juraj, ktorý
šiel študovať do Viedne, hovorí, že
internát mal v Rakúsku krajší, než
sú tie v Mlynskej doline v Bratislave,
ale aj on mal niekoľko problémov.
„Našli mi v izbe ploštice a museli to
tam viackrát vystriekať, takže som
mal mesiac rozobratý nábytok, lebo
sa im to neoplatilo zakaždým skladať
späť.“ Dlhšie ako mesiac preto spával
na matraci na zemi.
EURÓPSKU ÚNIU SOM
VNÍMAL AKO SOVIETSKY ZVÄZ
Juraj má na profilovej fotke na
Facebooku fotografiu s vlajkou Eu-
rópskej únie. Uvedomuje si, že vďa-
ka nej mohol cez Erasmus študovať
na prestížnej zahraničnej univerzi-
te. Nie vždy bol jej fanúšikom. „Na
strednej škole som veľmi fičal na vi-
deách Nigela Faragea z Európskeho
parlamentu, lebo som sa ešte len za-
čínal orientovať vo svete a páčila sa
mi kritika, že Európska únia je kolos
ako Sovietsky zväz a snaží sa všetko
prehnane regulovať,“ krúti dnes hla-
vou Juraj.
74 MAGAZÍN N 5 /2019
Slovensko je často druhý alebo tretí
výber. Španielski alebo francúzski
študenti sú často prekvapení,
že je to tu vlastne úplne v pohode.
 Mária Gajarská Kučerová,
 Univerzita Komenského
Potom nastúpil na politológiu na
Masarykovej univerzite v Brne, kde
sa učil aj o histórii a inštitúciách
Európskej únie. „Prečítal som aj veľa
kníh o histórii a o 20. storočí v Eu-
rópe a nakoniec som zmenil pohľad
na to, ako EÚ funguje a či je to dobrý
alebo zlý projekt,“ hovorí Juraj.
„Pred desiatimi rokmi som si
neuvedomovala, že môžem ísť do
Slovinska aj vďaka Európskej únii,“
hovorí Romana, ktorá pred desiatimi
rokmi vycestovala do Ľubľany. „Te-
raz už to tak ale vnímam, a som za to
vďačná,“ dodala. Vďaka Erasmu do-
kázala porovnať, ako funguje vzde-
lávanie a zdravotníctvo v Slovinsku
a zdalo sa jej, že sa v mnohom môže-
me inšpirovať.
PENIAZE Z ERASMU OBČAS
NESTAČIA LEN NA BÝVANIE
Keď sa Pietra s Alessandrom spý-
tame, či im Erasmus grant stačil na
pokrytie všetkých nákladov, začnú
sa smiať. „Ani zďaleka,“ hovoria.
Grant nestačil ani Jurajovi a Roma-
ne.
Gajarská Kučerová hovorí, že to
ani nie je cieľom grantu, aj keď to
tak študenti často vnímajú. „Európ-
ska komisia jasne deklaruje, že ide
o podporu,“ hovorí.
Komisia rozdelila krajiny zapoje-
né do Erasmu do troch skupín pod-
ľa výšky životných nákladov a podľa
toho študentom uzná rôznu výšku
podpory. Slovensko patrí spolu so
susednými krajinami, balkánskymi
a pobaltskými krajinami k tým, kto-
ré majú najnižšiu dotáciu, 420 eur
mesačne. Najvyšší grant je o stovku
vyšší a získajú ho tí, ktorí plánujú
vycestovať do krajín severnej Eu-
rópy alebo do štátov Beneluxu. „Ak
idete so 420 eurami do Česka, ne-
máte problém vyžiť. Vo Fínsku vám
však 520 eur pokryje akurát nákla-
dy na ubytovanie,“ hovorí Gajarská
Kučerová.
Môže sa stať aj to, že napríklad
v Poľsku sa stretnú študenti z rôz-
nych krajín, a keď si porovnajú gran-
ty, zistia, že každý má na mesiac iný
rozpočet. Tieto rozdiely vznikajú tak,
že každá krajina k základnému gran-
tu z Európskej komisie pridáva ešte
ďalšiu dotáciu, napríklad z minister-
stva školstva.
ERASMUS NIE JE LEN
PRE ŠTUDENTOV
V súvislosti s Erasmom sa hovorí
najmä o vysokoškolákoch, no vyu-
žiť ho môže oveľa väčší okruh ľudí
– učitelia, žiaci základných a stred-
ných škôl, firmy alebo pracujúci
ľudia, ktorí chcú získať skúsenosti
v zahraničí.
„Univerzity môžu napríklad ro-
biť aj výskum, výsledkom ktorého
by bola zmena politiky na národnej
úrovni. To sú projektové schémy,
ktoré zatiaľ nie sú veľmi prebádané,“
hovorí Gajarská Kučerová. Učitelia
z Univerzity Komenského napríklad
spolupracujú na vytvorení online
kurzov holandského jazyka, ktoré
robia v spolupráci so zahraničnými
univerzitami.
Granty nie sú obmedzené ani hra-
nicami Európskej únie a univerzity
môžu nadviazať partnerstvo praktic-
ky s ktoroukoľvek krajinou vo svete.
Najviac študentov zo Slovenska
do zahraničia vysiela Univerzita
Komenského, po nej Ekonomická
univerzita a Žilinská univerzita. Zo
Slovenska študenti najčastejšie sme-
rujú do Česka, Poľska a Španielska.
Počet ľudí, ktorí vďaka Erasmu vy-
cestujú zo Slovenska do zahraničia,
sa za posledných desať rokov takmer
zdvojnásobil a podobný trend je v ce-
lej Európe.
A hoci Európska komisia dáva na
Erasmus v súčasnosti milióny eur,
minulý rok navrhla, aby ďalší projekt
Erasmus pracoval s dvojnásobným
rozpočtom a mohlo sa doň zapojiť až
12 miliónov ľudí. „Vyzývam všetky
členské štáty a Európsky parlament,
aby nás podporili a aby sme mohli
investovať do toho najvzácnejšieho
zdroja, ktorý máme – do ľudí,“ ob-
hajoval zvýšenie rozpočtu pre Eras-
mus minulý rok eurokomisár pre
vzdelávanie Tibor Navracsics.
 Naše príručky
pomáhajú študentom
Spoločenský zodpovedné firmy
pomáhajú príručkám.

Pridajte sa k podnikateľom, ktorí podporili naše

oceňované magazíny a pomôžte študentom
zorientovať sa vo vo svete.

Kontaktujte nás na adrese

marianna.varjanova@projektn.sk.
Ďakujeme vopred.
ĎAKUJEME
400 škôl
a 20 000
študentov

dostane bezplatne tento magazín

len vďaka podpore EPH a Euractiv