“ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ｌ

机仇をτ 毎ちごみ ι
寺十_
131 Fり 3警 、
ιり像,,￨ご

Zopdr slov na ilvod

ｌ ｌ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝ ＝

亀
ｌ

濶
l)vr tutltil<1, ktord stdli pri zrode druZstevnictva na Slovensku, vloZili
rht 1t'lnt A,tllsky dva rozporn4, protichodnd dary.

/Vsrnrro vEDEcxA KNENTcA v pResove

.lrtlttrt z nich mu darovala neustdle protivenstvd, vyvoldvand poli-
ltr *l,tttt rt httsp<tddrskymi pomermi. Ndsledkom toho sa druistevnfctvo za
「
Ⅲ
‖ ‖
銹皿皿‖
‖‖ l皿
tttlntrt I 50 rokov svojho pdsobenia stretdvqlo raz s ndsilnou, inokedy
ulrtttt,l,iott formou nepriazne tfch, io mali rozhodujilce slovo v itdte,
t' \l,ttlt,ttt().tli. Neraz by neprajnlci druZstevnlctva nevdhali udusif rozvet-
t'ul,tt t \.t *vct, ktorit vofebrudri 1845 zasadil do krdsnej zeme medzi Duna-
Signat0ra:
ltt,,, t, I't,trilrni Samuel Jurkovii. Kvet, ktorj, obyvatelom Slovenska pri-
Prir. dislo: tttllttl 1tnr,s1tech.
Itt ulti zo sudiiiek bola voii drui,stevnlctvu Stedrejiia. Jej darom bola
\t l,ttltttt),rl' ttdoldval' aj za mimoriadne nepriaznivitch podmienok a vidy sa
\l,t,,,,itl.tl' i ilderov, ktord mu osud uitedril. Druistevnici boli neraz nilten[
: ttti.l t t t' r tt',t ltrovo dlivosf a prlkorie i utrpiet' pord| ky. Nikdy ale nerez i gno-
vttlr, ttr'ltttlti!ulovali. Vidy sa naili nov[, zapdlen[ nositelia druZstevnej
IniSta tth m壼 dm vI鴨 睡 my,lltt'ttLy. oclrolni a spbsobil[ prevziaf itafetu, poniesl ju a odovzdaf
l', I l u lr uls lev nym generdc iam.

APRIR.■C.72239
t I t
'
ltru.t,,t!evniclvo na Slovensku a osobitne vyrobnd druZstevnlctvo sa
429383 t tttr'rt,rttosli ocitlo opcif na osudnej kriZovatke. Vlkonnd rada Slovenslsiho
80-900524-7-9 0 ト
. t'it: u t'.t'!,'t)hnich druistiev sd preto rozhodla dqt do rik druZstevnfkom tilto
PV 939/■ 998 l,tl,ltl,i,'iu. Md im dokdzaf, ie druistevnici to nikdy nemali lahki, za iiad-
,t.'l,t, t t':t.nrtu, ale vidy naili vlchodisko, rieienie.
Nrlltltkil illohu qutora tohto diela zverila vykonnd rada Dr. Otovi
I'tt :tlttyt, lttttry od prvdho vstupu do zamestnania aZ po odchod do ddchod-
lt 1,r'tt,'ttvul vo vyrobnom druZstevnictve na Slovensku. Hoci nezastdval
r't': ttrtrttrtti pracovni funkciu, mal moinosf nazrief pod pokrievku hrnca,
t, A!.)t't,t,, :;u pripravovali a neskdr realizovqli zdsadnd rozhodnutia,
◎ JUDr.Oto Virsik lrlrtttir't' .trt vyrobnych druZstiev. Patr{ medzi skromny poiet tych, io
rlr u.Lt!r'r,tticlvtt spozndvajil nielenv praxi, ale si neustdle osvojuje poznatlgt
ISBN 80… 900524-7-9
tltu;.;ttvrtt,i tcirie, ii ui poietnlmi predndikami ii prlspevkami do
tlr uitlavnci tlaie.
.ltttrtr publikdcie vedie iitqrcfa nq ceste od prvych zaiiatkov druistev-
ttlr'!r'tt tt,t Slovensku aZ po dneind dni. Odhaluje, nastoluje a analyzuje

Obdobie vzniku d ruistevnictva
DruZstevnictvo sa vo svojej najviac rozsirenej podobe objavilo v dasc
zadiatku plndho uplatf,ovania kladnlch i z6porn;.ich vplyvov Franctzskc.i
revolircie. Vtedy demokratickd principy postupne nahradzovali autori-
tativne poriadky, zaloiend spravidla na tzv . absolutistickej monarchisti c-
kej St6tnej forme a vl6de, ako aj doznievajricom privilegovanom postaveni
5tachty.
Utok na Bastilu znamenal zaEiatok dvestorodnej etapy dejin fudstva,
ktorfi charakterizoval boj proti skamenelim politickym, hospod6rskym,
spolodenskfm a najmii vznikajricim soci6lnym instihiciam. Tfmto chfbala
predovsetkfm nevyhnutn6 pruZnost' a prisposobivost', bez ktorfch sotva
bol o moZn6 r ozv ijal modernti industrializovanfl spolodnost''
Proces nastol'ovania demokratickfch principov, ktor6 sa obvykle cha-
rakterizujti heslom o,,slobode, bratstve a rovnosti", mal trvalf vplyv
na intenzifik6ciu vedeck6ho b6dania, predovSetkim v oblasti prirodnfch,
ale aj spolodenskfch vied. Iludstvo za dve storodia postripilo mil'ovfmi
krokmi k novfm poznatkom a ich praktickej aplik6cii. Dynamicky prebie-
hajrici technickj pokrok vsak nepriniesol len vit'azstv6, ale aj prehry aneraz
tragick6 por6Zky. Svet sa stal svedkom i predmetom nartsania a pustosenia
hodndt, ktor6 bud dlovek s6m tvori alebo mu ich poskytuje priroda'
Aj tam, kde sa darilo udom6cnit' demokratickd principy, nastala diferen-
ciacia obyvatel'stva, ktord sa viac neZ predtfm za(alo delit' na skupiny,
vrstvy, triedy a zSujmovd zoskupenia najroznejSich druhov. Tieto si stSle
intenzivnejSie za(ali uvedomovat' svoje postavenie, ako aj svoje pr6va
a zilujmy. Nem6lo zostalo taklch fudi, ktori boli nriteni ztilsat n6sledky
a nevfhody obmedzenej slobody, bratstva a rovnosti.
Mnohlch l,udi charakterizoval nepatrn;f materi6lny di spolodensk!
vyznam: ocitli sa na perifdrii spolodnosti, di uZ vlastnfm zavinenim alebo
neschopnost'ou, di bez vlastndho zavinenia alebo zavinenim infch os6b
a dinitel'ov.
ioraz dastejsie sa zadali vyskytovat' protiredenia medzi navonok
hl6sanfmi demokraticklmi z{sadami a fakticky rozdielnou intenzitou, akou
mohli iudia fi:ivat dary slobody, bratstva a rovnosti. Tak vznikla ZivnA
p6da, z ktorej v prvej polovici 19. storodia vyklidilo druZstevnlctvo.
I rl.,tr,rrr rrr rllrrrokr:rtickych priiv ire6lne moZnosti podnecovali l'udi aby
lrl*rltll r lrorlrrt! lirrrrry pre dobrovol'nd zdruZovanie sa. Rozdiely
! nrr lillrnnr po.;t:rvr:ni sa stali hybnou silou, ktorii sa ntkala znevy-
Il,ll, n\ rl n,,olriirrr, rrby svoj osud zobrali do vlastnlfch nik.
lr, lr, t,, r lrirrirktcrizovaljeden zo zakladatel'ov modernej slovenskej
rrru,rl.lr.',;r.rlrirrkc.i vcdy, prof. Rudolf BriSka: ,,DruZstvii sa zrodili
+ 11,',1r,rlrir',1't'I ir sociiilnej nfdze, z existendnfch t'aZkosti hospod6rsky
=l,rlri ' lr I rrrll pr r vykonc ich povolania. 1...1 Y dase rozvijajfceho sa hos-
1,,Llnl', lro lrlrcnrlizrrru, ktory bol spreviidzanf nemilymi socidlnymi javmi,
lll lr,r,,pnrlrir,,l,y slirbSi.iednotlivci boli zah6iani do najhlb5ej biedy, Strit sa
,lrt, lr \ rtlrlr rrt':;lirlirl, lobo to liberalistick6 Stiitovedn6 doktrina 5t6tu zaka-
,rrr irlrr / I'rclo, kcrl'sa nestaral Stiit o hospodiirsky slabych obdanov, za-
'rli ,irr,,nr
, ,,,rrur slirrirt' o seba a hl'adali prostriedky, ako by mohli delit'
lrrrl;t rr r.rtrlrrrrrl'sa z nej." (Bri5ka: Ndrodn6 hospodiirstvo, zv. I-II.,
I rr rirtr \ rr! vyrlirvirtcl'stvo a knihkupectvo, Bratislava, 1943).
t'rlrrlr rlrr)\l('vnictva, najmii vyrobn6ho, na javisko svetovych dejin je
,,()
ziinikom cechov. Cechy boli vy5e piit'sto rokov reprezen-
rirrr,, '.1'lltr'
l,r
r'urtnrr prorlrrkt rt', organizovanej na urditej vySSej frovni, rovnako tak aj
l,r. ,l,rl,r vYrolrcrrthrl tovaru a poskytovania sluZieb - s vynimkou
t,,, l r, rlro., l r )( rkc.j llrvovjroby - pokiali t6to dinnost' presahovala potreby
lrir
,lr rlrrtrrlLrt irlclro rclrrcselnika ajeho rodiny.
I lrn',lor rrr;ie iir cr:cl.rov na moderne podnikatel'skd formy, riitajfc medzi
rrr !rl ,lr rrl',lcvrrlt'tvo, prebehla najsk6r v ziryadnych eur6pskych 5t6toch.
I r:lrrrr Llovcrrskrr, kto16 bolo vtedy sridast'ou Uhorska, zasiahol tento
l,r,r l, lr r'nlr('n v polovici 19. storodia.
l'r r,,r rr ; rr r ; rt':r kirpital istickii industriali zdcia a najmii prv6 priemyselnS
r
r, .,,llr rrr. r'\'ut'kli ortiel' nad dvoma anachronickfmi, dasom i v'-ivojom
l,r l,,,rrrrynr lr PrcZit!mi inltitticiami zanikajriceho feudalizmu, ktorfm
I',,1,r lrnrlrliurrilv():l ccchovnictvo. Nechceli odstripit' dobrovol'ne, ale boj
, tr lr rrir lrr;rrrrr lrol uZ vopred straten!. Hist6ria obidve in5titricie odsridila
l, .',rrrrl,rr. ;rrcloZe sa priedili podmienkam a potreb6m hospod6rskeho
,r ,,lrnlnr'r'rr.,Lt'lro vyvoja, ktory naberal st6le rychlejSie obr6tky.
'\rr1,lrt Io ir lrrarrcirzsko sa stalo uZ v 18. storodi a najmti zadiatkom 19.
,r,,r,r.rrr rlr.;r,;korn vzniku novfch te6rii a ich praktick6ho vyskri5ania, ako
',rl',ilil/ilv rl' )ivnostrrikov, remeselnikov v novych, konformnej5ich,
I'r r1l,r),,nlrrv('liie h lirrnr6ch a inStitrici6ch. Boli to iniciativy zndmych tzv.
ltrryr',tov ;r prctlclrodcov socialistickfch idei, napr. R. Owen, W. King,
t lr l,rrrrrt'r , l'h. lluchez, L. Leblanc a mnohi dalSi. Ale ani te6rie, ani
 n rlr rnlt lrlllrotlrrrovyrrri
prest6vkami na jedenie.
praktick6 pokusy utopistov nemali dlht Zivotnost'' Vych6dzalr
ll:'l'ltrrl('
prclo, 2c prislu5nici neprivilegovanfch vrstiev di tried sa usi-
patt rl
z liudomilnych, dobrodinnich, charitativnych principov' Ich z6uje-m lrn llt lrr'rrrt' lnklo organizovanu spolodnost' a najmii dany sp6sob uspo-
o'i' trvahi potrebu pros
prednostne soci6lnym aspektom, pridom nerielili rtdrlriltt,r ,rvilo,ill ;r renresiel. Intenzita tohto procesu riistla najmii v An-
triedkov na financovanie svojich ut6pii. Nemali preto Sance n6jst' uplat
pllr ! l l tlr r! lrolo vctl(rcou mocnost'ou na poli industrializ6cie. Stalo sa
nenievpodmienkachrozm6hajricehosatrhovdhohospodiirstvaaSnilrr t*! r'rlrrtl v ',rrvislosti s vyuZivanim vyn6lezu Jamesa Watta - parn6ho
nerozludnespiit6hokonkurendndhoboja,ktorfsastaln6strojomsicc .tlrlrr llllr to rrlrrr konStruovand parn6 stroje, ktord vyvolali v Anglicku
pravda zrr
drav6ho, dasto bezohfadn6ho , ale vcelku rispe5n6ho podnikania, l,r , r 1r tr rrr1,,t'lnr'r rcvolriciu a umoZni[i prev6dzkovat' podetn6 fabriky
cenu podetni ch zdvaLnych soci6lnych nevfhod' jrr Ispor pracovnfch sil a rastu produktivity pr6ce.
l,ullrtlnrl. zrrrrr*rryclt
Pracovnd a soci6lne vztahy, ktord vtedy vl6dli v cechoch' nemohli
Lr;

progresu' Boli prilii'

rt,t,, l,,lllrr tolr() rrrrrolri robotnici stratili svoje zamestnanie.
d'alej vyhovovat' a st6vali sa prek6Zkou ekonomickdho l, ,rl onr rlc('('nrl)r'a 1844 vzniklo v stredoanglickom meste Rochdale
autoiitativne, ,,totalitn6"a nipruZn6' Cechovf systdm diival moZnost' potl
ba iri l,r i r' rlr rr,r,,lvo I'orl vctlcnim Charlesa Howartha ho zaloZili najmii textilni
statn6mu zasahovaniu do piacovnlch a Zivotnfch podmienok' lrl,ntrrlr r llolo lo sirdasne prv6 spotrebne druZstvo vo svete, ktor6mu dali
Este t'aZsie doliehal cechovy systdm n:r
osobnfch ziiehitostidlenov cechov.
takmer Ziadnt'
. ,rrr\ rrirrov ,.Socicty of Equitable Pioneers", tj. Spolok poctivych prie-
i
tovariiov a udfiov, ktori mali prakticky iba povinnosti, ale
l.,1rrrll, lr l )nr).,lvo rnalo spodiatku 28 dlenov, ich podet ale postupne
pr6va . Cechmajster mal neraz i sridnu priivomoc nad dlenmi cechu' . .r1l,,trl l)rrr", lr;rlr'I nrodzi najvlid5ie anglick6 druZstv6.
odobrovol'nostialebouplatiovanidemokratickychprincipovdlen'
stva v cechoch nemohla byt' ani red. M6ria Terdziaa
jej syn Jozef II' vydalr
neodovodnenliclr
l'r r d. rllrr:lslvo na eur6pskom kontinente
ako osvieteni panovnici niekol'ko fprav na obmedzenie
vSak boli
Sirokjch pr6vomoci cechov a cechmajstrov. Predstavitelia cechov l. ,,1t.,1,rr tlrrrlslr:vrrictva na eur6pskom kontinente bola na tzemi
mnohfmi cis6rskymi predpismi
natolko ,ilri, uby sa mohli povzniest' nad
,llr rnr'lrn l,lovt'rrskl, v Soboti5ti, ktor6 leZalo vo vtedajSej Nitrianskej
Srikromnokapitatisticky podnikatel,, fabrikant, potreboval na tspeSnt'
zvl6dnutiepodmienoktrtrouenohospod6rstvaakonkurendn6hobojataktr 'r1r'r l,,rlrl rlo oblasti Zithoria. Iniciiitorom a zakladatel'om druZstva,
l.f rfrf' .,rf zrorlrlo nlr trstanovujricom valnom zhromaZdeni dlia 9. februiira
pracovnri silu, ktore by bola dostatodne mobiln6, bez zbytodnej
a len
lI I r lrrrl 'i,rnrrre I .lrrrkovid. DruZstvo prijalo nhzov ,,Gazdovsky spolok".
prek6Zajricej viazanosti na urditd zamestnanie alebo bydlisko' pripadne '. 'rrll, lr, rrlrirvr.rlt' od druZstva v Rochdale a roky sk6r neZ zadali v kra-
,urn.rtrarui"lia. Najmii manu5lne pracujrici robotnik sa mal stat' lrr!rr lr ', ;rrr'v:rlrrc nomecky hovoriacim obyvatel'stvom rozvfjat drti-
pr6cu alebo
uvolinitefnli, nahraditetni, ak zamestn6vatef pre neho uZ nemal r, \ rl, t\, prt'tlov(ctkym Hermann Schultze-Delitzsch a Friedrich
ak sazakdhokolvek d6vodu stal nepotrebnf' It,tillr l'rr tt
Industrializ6ciasaprejavovalanielenformoutechnickfchahospo- Irlr,,rrro prt'lo opodstatnene hovorit', Ze druZstevnictvo bolo stdasne
d6rskych rispechov, ale aj vznikom novfch soci6lnychjavov'
akymi bola
,lrr, lir l, \ rrr ;r ..;lovcnskfm vyniilezom. Gazdovskj spolok bol prvjm
nezamestnanost' a rastrica bieda, ktor6 zahililala najmii dedinskri
chudobtr
,rt,l,\\rrr rlruZslvorn, plniacim sridasne funkciu sporiteline. Pre svojich
︲ ︲︲︲︱

domiest,kdehl'adalanovtexistenciu'Biedasapremnohfchznichstala , l, r,,r v\rrrrrror'nc a.i na to odkiizanych nedlenov - obstariival lacnj river

trvalou hrozbou v obdobi, kedy sa stavovskd, ale najmii politickd
a od-
︱︱︱︱︱

I'r,'itr rr'tl[()v. ktord vznikali pravidelnlim sporenim a vkladanim rispor do

borovd organizhcie robotnikov a zamestnancov zalali formovat'' ,lrlr,tr r'rrr'; poklrrtlnc. l,acnejSi fver umoZnil dlenom, aby zlep5ili svoje
dlenov ce-
Hrozba soci6lneho ritlaku sa stala ridelom mnohfch byvalfch rrr r,rlu porlrrricnky a neboli ziivisli od podetnlfch fZernikov, ktori posky-
︲︱

chov, predov5etkfm ich pomocnikov a tovari5ov' Tak napr' v

roku 184IJ
︲︱

raz pocho-
r,,\,rlr l'.,r/(l()nr rr romeselnikom ,hyer za premr5ten! [rok. Ak dlZnik
bratislavski tovarisi z krajeirskych cechov dva razy Strajkovali a
︱︱︱ⅢｒｒⅢ１
︲︲︲

pracovny ,,, 1,,,1 '.r lr,,;rrry plnit' svoj ziwazok podl'a dohodnutlch podmienok, veritel'-
dovali ulicami mesta, aby upozornili na svoje probl6my' Ved ich l!r lrrlr tyr lrto I'rrrliubral nemilosrdne, neraz o celf majetok.
hodiny'
das bol urdeny denne - otr* nedele - od piatej do dvadsiatejprvej
１ロー
１ ー
︲︱

10
︱︱
︲︱
︲Щ
 L暑 : 、:1,1,ぃ け ￨ い v、 1:ici,uを nebol ochotnフ ごaltt financOvaF ζ tidium
Jurkovid poznal situ6ciu drobnfch fudi, najmii rol'nikov a remeselnikov
,■

Preto zahrnul do stanov Gazdovskdho spolku aj rilohu, aby druZstvo naucilr,

■ヨ｀‐ ●￨れ 卜̀ l)!ilそ ll 1la prechodnソ ё
￨`卜 ￨「 as miesto uё iteFa v Novom Meste

・ キ￨ヽ ll,1・ 111 /1〕 (ll()(!11`ho pobytu sa stalo patnasf rOkOv.Boljedn′ m

〕

svojich dlenov hospodiirit', teda gazdovat, aby ovl6dali najzakladne.iir'

:(・

pravidl6 racion6lneho a risporndho hospoddrenia so svojim majetkorrr ="卓 i￢ =￨11111,'1,lil(ll卜 ll(!itcrov slovensk6ho naroda a oddanソ m ζ tirOvcom
:￨・ メ14111Ⅲ l,￨￨・ tt!"l:1(Cr、 ivo ho sptta10 S JOZefom M.HurbanOm,s ktorソ m
a predovsetk;im s tverom, ziskanlm od spolku. Hoci dlenovia spolku vetlt lr
:1卜

pisat' a ditat', nemali Siriie a hlb5ie vzdelanie. ・￨・ l.● IⅢ I'￨ド !1111ノ t,V(llヽ 10Vcnskё povstanie v roku 1848.Pojeho pora2ke sa
Gazdovsky spolok sa staral o svojich dlenov aj tfm, Ze ich zv"
■1'1キ ￨ :11 1111L()v10(!()ё lir u sv● ich priaterov a znamych
`lsnc uchフ
ti ll.■ 、1 ,111｀ 1● 11iv( 11:lCSk6r V Prahe
l6val na nedelifiaj5ie popoludnia, aby im zabraf,oval ponav$tevovat' krdrrrt
lil:lic Samuela Jurkoviё a divain tuζ iぜ , 2e sa ani
Podujal sa aj starostlivost'ou o dedinskri ml6deL, aby sa v jej vol:nom dir:', l:￨ぃ ,11,1,￨11 1 vノ (it・

・1:1,111ヽ 4t il(i`1′ (!()v、 kё ho spolku neobmedzil len na hospodarsku

neodd6vala pijatike a kart6rstvu. Boli to vel'mi rozsirend neresti, ktorr'
■11■ .:‖ ￨IⅢ 卜.卜 ll`ll:ハ llkli Sim to charakterizoval nasledovne:,,Spoё iatku
vtedy ako vetk6 pliaga slovenskdho n6roda ochudobiovala dedinsl" ll・

・ l.,￨・ 1:)′ anlcranic tiste materialistick6-len zozbieratt pe―

obyvatefstvo a sp6sobovala dasto osobn6 i rodinnd tragddie' ￨ぃ
i′
'11 1 .1'()￨￨、
■「 ■ ￨￨￨[￨￨11(,lli()t()llヽ iP()mahar Ale v dobr′ ch rukach sa ai blatO preme―
Ciel'avedomost' postupu Samuela Jurkovida a najmii premyslcrrr'
￨´

=11. 1“ IJ, t it l ..:1 、 1:11 11lravnフ ,duchovnフ .CazdOvstvo zostalo len viac
stanovy Gazdovsk6ho spolku naznadovali, 2e to bol dlovek s nadpri''
mernym vzdelanim a bohatfmi Zivotn;imi skrisenost'ami. Jurkovid uZ v" :‐・￨`",ぃ 、 ёlenovia orientovali
"' 11J1lv(,::t V01lkttgiehO zvazku.Preto sa
l llキ 11111ぃ `￨,I: 1ll!:lV:1()Sti, k usilovnosti a vernosti vo svoiom povo―
svojich mladfch rokoch upozornil na seba svojim bystrfm rozumorrr
,「

1→ ぃ',!1:1()1)`11:11()sti.… "
Usitovnfm Stridiom nadobudol 5irok6 vzdelanie. `,l)`llI,,I、
lllIl l・ 、￨:11 1‖ ぃ (' 01)1lvnene oznaё za cicl'avcdom6ho predchodcu
Podrobnf Zivotopis Jurkovidov napisal Fraio Ruttkay pod n6zvotil '‖
iぜ

11,t,th;`:ll(OV!)1lrody a hnutia zelen′ ch・ Utt ako stredoζ kollk ne―

,,Samuel Jurkovid - priekopnik eur6pskeho druZstevnictva" (Slovenski
l● ,≒ ,,、

.(:1111,1,￨￨￨'l′ tl:‖ :)y(!ol1lov,ale vys`dzal ovocn6 stromky,propagoval sa―

redakcia vydavateliskdho, nakladatel'sk6ho a obchodndho podniku Ustrctl
￨、

.:￨,,li ft● I111Lぃ 、:l in,Ch,VtCdy na Slovensku eSte nczndmych plodin

nej rady druZstiev Svdpomoc, Bratislava 1971). T6to publik6cia poshizil;r
l 卜 Ⅲヽ l vratil ai v stanOVach
ako hlavnf zdroj inform6cii pre nasledovnri stat' o Jurkovidovi. il・
`ll1 1'`!ltlllc:lkl`ske k prirode sa Jurkoviё
Ⅲ=■ ・ヽ.l「 ￨￨ぃ .1)()lkti,klo16 zavazovali kattd`ho ёlena,aby kaZdoroё ne za―
,￨・

‐..lll!I II:‖ ￨)tiヽ .t(,vocn`a!cbo okrasn6 stromy a navyも e aspoi dva kry
Kto bol Samuel Jurkovii? (1796 - 1873)
、(11:′ tl()v、 k`hく )spolku obsahovali tie2 ustanovenia,2e,,zJ avnf
.■
:￨,ぃ ￨ヽ

_』 1■ l,￨」 ￨￨￨IIll(1,k1l1llli、 kartari a proti vrchnosti zo zlosti b`ri市 f,m可

Samuel Jurkovid nav5tevoval Skoly v Bratislave a Banskej Bystrici, `byピ
l・ ￨,1,誓 ￨ぃ 、、111F(‖ 11,(11く 、a ich uvedena tinnosぜ dokattc''.
nesk6r aj v Banskej stiavnici. venoval sa o.i. Sttdiu teol6gie, psychol6giC. ,,■ ,1llプ lovsk6ho spolku sa vtedy svet nedozvedel ISlo o takmer
jazykovedy, pedagogiky, logiky. ZaujimalsatieL o fyziku, zemepis a dc `￨!￨(￨:1パ
.‐ ・ ,1■ Ⅲ11(( 1::c′ :l(l11lcho zakladatella,ktory nepova差 oval za potrebnё
jepis. Naudil sa hrat' na klavir a organ. Okrem svojho materskdho jazyk;r '1''I
,1.:11111・ ￨':ll:('Vi11'llosPodirska a socialna zaOstalos′ Uhorska a nttma tzv.
ovl6dal deStinu, nemdinu, mad'ardinu, francfz5tinu a latindinu.
II,Ⅲ lぃ け〔 ,llt tik`)vicdy Mad'ari nazフ vali dneSn6 Slovensko,neを iё ila popu―
P6vodne sa chystal Studovat' medicfnu. Ked zistil, Ze na to nem6 chul',
1,,i=11,11 11口 lⅢ ,v!lov■ 1 lniCiatfvy a」 cho prvenstva na curopskonl kontinente.
chcel prejst' na Stridium pofnohospod6rstva. UZ ho aj prijali na Hospod6r I III,I ill,t 111,():1l k` in｀ tit6cie nevideli dOvod propagovar ёinnosr spolku,
sky ristav v Keszthelyi (pri Balatone v Mad arsku). Rozmyslel si to, pretoTt'
11.1,1 :、 ,1l rill:10ヽ 『「OZvJal medZi Slovakmi, navySe so znaё nフ m
absolventi ristavu museli najprv piitn6st' rokov sluZit' panstvu zamizerny `〕

十 ヽ
い￨ 11`,.,k〔
:￨｀ )kolll prcd mad'arskソ m dru2stevnictvom.
plat. Rozhodol sa Studovat' teol6giu, pretoZe bol toho nSzoru, Ze aktr
ヽJ il i()′ h:`‖ li 19 a 20 storoё ia sa pozornosr sistredlovala na
evanjelick;f kiaz bude tak mat' viac prileZitosti venovat' sa n6rodnim a str “
ヽ
:■ ,・ 111'ヽ 卜、.1,()lok,lltliViaCattporoku 1918.Prc vnitropolitick6 pomew
ci6lnym probl6mom Slov6kov. . ,Ⅲ ■`,1 1),( V)`l)llknutic druh● sVetOv● vttny ani potom neprenikli
Nakoniec nedostal Stipendium a ani jeho ujec Stefan, ktor;i posobil aktr

13
12
zdvainejiie inform6cie o Gazdovskom spolku do cudziny. Vojnov6 uditlr,',tr い1 1""ll l,￨,(,VO(1111i tcrmin016gie,,spolky“ ―stali sa v′ znamn′ m
:1,11暑 →
nedovolili vo februiiri 1945 ddstojne osl6vit' tzv. slovenskf druZstevrrit l' :事 い,,t,111:い ￨'1,tl′ `llll(111い ヽ そ
l nirodn6ho uvedomovania Slov`kov.Dttiny
storodnicu. Stalo sa takaZv roku 1947. l:"事 ョ ぃ,:111、 :lヽ lovて ヽ ku SVedё ia o tom,Й e sa t● tO mOderng insti_
11、

““ 、
■111 員￨:,1,11'II:tlt l・ 1 11)‖ 1lC dOstavalo vフ datntt pOmOci a podpory
k(・

ialSie osudy druistevnictva lド :￨￨■

・ l111!1(￨.:!:ivitcrov slovensk6ho naroda.Patria lnedzi nich O.1.:
'1:1、 ・

::→ ヽ ￨ 111:111t,(lX()/ ―!く )27), lekar, publicista, poslanec uhorsk6hO

:・

Univerz6lny charakter druZstevnictva sa prejavoval uZ od jeho prvr, l,

zaiiatkov. Prvd druZstvo v Rochdale vych6dzalo z podmiettok krairr"' lttⅢ Ⅲlll 1111≒ 11::(￨()()8 1971),uniV prOfesor,vyStudoval pravO v Brati―
ktor6 vtedy predstavovala prvf priemyselny 5t6t vo svete a bola stredohorrr 1■ 首=,i“ 1111111,「 h().,l,o(￨ハ 1｀ lvo v Anglicku,Statistiku v USA,po roku 1948
tvoriacej sa svetovej koloni6lnej riSe. 1=`■ :￨,ぃ ,ll.ll l,l口 ,ol′ ny vcdcc'',
Gazdovskf spolok naproti tomu vznikol v lone mal6ho, vo svete sol\,r Fl l■
1■ llへ !:llに 1)い ￨:、 llc「 (1822-1892)pravnik)publicista,dOst● nfk
zniimeho n6roda, ktory e5te dlh6 desat'rodia dakal, aby sa jeho niz,,' .i‐ :￨■ 11■ ￨・ 、tl,,￨(,卜 1()、 .()11:lkov v rOku 1848,v roku 1861 pomaha1 0rganizovar
objavil v pomenovani 5t6tu, t.j. ieskoslovenska. Napriek tomu Slov;r,, 11-￨`“ IⅢ =`￨￨:、 !0(ln`zhromaZdenie,
`.:l,,k(:`1ハ
predstihli ovel'a vyspelejSie niirody na eur6pskom kontinente a m62tr ',,, ,■ =・ 1い 1,￨,ヽ ￨11・・k、 (1828-1885)pedag6g,spisovatel',zberatell a vyda―
oprSvnene honosit' zaloLenim druZstevnich tradicii s jedinou vynimk,,rr .=1.l lll・ i:l、 、th;い ノl)!,lVOk,prckladateF a publicista,
Anglicka. 1卜 ￨ミ
￨・
111 !:IⅢ ltl)`11:tky― l〕 c!opotockソ
(1794-1874),kultirny pracovnfk,
Zatial' do Spolok poctivlch priekopnikov zalolili robotnici, dlenslr,, J‐ ■■ l '￨,11111 :1デ 1:0(!n`ho hnutia,
l ilⅢ

Cazdovskdho spolku sa skladalo z drobnfch rol'nikov a remeselnikov. .lt'1r,, 卜い 111`ち ',111::ll卜 licnё ik(1826-1881),spiSOVatel',novinar,slovenskフ
l・ (・

zakladatel'om bol chudobny, ale vzdelany uditef, teda prisluSnik inteligt'r, 1‐ l・ Ⅲ ‖￨“{、 ￨￨‐ 、11)￨、 ll!818.
cie. Je to ddkazom toho, Ze druZstevnictvo je schopn6 prittlit' I'rr,lt ￨ミ 111,1,ぃ 1`..11(18)'― 1905),vyζ tudOval evatteliCki tCo16giu,politik,
r6znych profesii a soci6lneho postavenia, aj ked druZstevnti podnikatel'sl'rr 1.1・
1■ 11''￨ ￨,ぃ v lllメ :1,

a organiza(nf formu takmer nikdy nevyuZijri majetni, bohat5i l'udia. S,, ヽ,,11,til‖ 1-1938),ram.kat.farir,publicista,poslanec,pro―
1:lk li(18()′
ci6lne slab5i l'udia sa citia spravidla bezpednejSie v okruhu rovnitl.,, 1■ druzstcvnソ funkC10nar a autor nlekoFk′ ch
111, 11ぃ l,..1(v‖ I(lv`l、
=臭
zmfSl'ajricich alebo rovnako postihnutlich a majetkove znevyhodnenv, l, l.・ ,i_1,、 1111)tll)llkl(11 0 druを stevnfctve,naima p01'nchospodarskOm,
￨,、

osOb. 彙￨ll l,111卜 lllt,.,￨:lv H()(￨シ a(1811-1870)evallieliCk′ farar,basnik,publi―

Vznik6 otinka, kde hl'adat' tajomstvo tispechov druZstevnictva viittl,
tam, kde sa ti{to podnikatel'sk6 forma objavila? Je to genirilnost' tzr 11111,1, ￨lt,`￨テ :1(lX78- 1944),pOlitik,publicista,poslancc uhorsk6ho
druZstevnych principov, ktord nie sf v rozpore so zdsadami trhovdho hor, :4■ IIII 11li111 J「 tl,:l(｀ ヽ
k611)icdscda ё
s.vlidy,dru2stcvnフ funkCiOnar,
poddrstva, ale naopak vyuZivajri jeho nristroje, aby zmiernili dopir,l li:卜 11 Ht,l:(￨(・ k(1877-1953),veranソ ёiniteF,publicista,poslanec,
negativnych vplyvov trhovdho hospodiirstva na soci6lne slabSich jednotlir ,.・ :1.1,1● 11、 lit(l:lttilo(l「 llЙ stva na Slovensku,

cov. Obdas vysloven6 mienka, Ze druZstevnictvo sa usiluje o naru5enie, pr r

￨￢ 、111 1ll,￨￨llll・ ￨(h(187()-1947),rfm.kat.biskup,zakladatel'a funkcionar
padne likvid6ciu p6sobenia trhu je preto pomli len6. .ぃ ●、!)lll,{,vく ヽ
i:■ ,‐
il):i MOdrc,
Gazdovsky spolok sa stal vzorom, modelom pre rastlci ptli, t
1,1■ ￨へ !￨￨(r,11,v11::rban(1817-1888),evatteliCkソ ねrar,spisovatcr,
spotrebnfch, potraviniirskych, f verovych, bytovlich, nesk6r aj vyrobnlclr ,III:￨lll l:1
pracovnych, Zivnostenskfch a im podobnfch druZstiev na Slovenskrr ヽ
,,￨￨￨,￨卜 、
lll(1(lX4 1-1908),rfm.kat farar,vソ chOVnフ praCOVnfk,orga¨
Tradiciu Samuela Jurkovida a jeho Gazdovskdho spolku slovenski drtr) .■ .ill● .￨ぃ 、l11.lkttho vcdcckё hoを ivota, nabidal fararov, aby farsk6 penia¨
stevnici zachovali po dne5n6 dni, aj napriek meniacim sa politickyrrr . I,「 ￨〔 Ⅲ 111、 (ll tlク 、lcv‖ ソCh Sporitel'niach,
I千

ekonomickjm, soci6lnym a spolodenskym podmienkam. 11,11,￨卜 ￨￨:「 lk()(1875-1948),rfm.kat.arcibiskup,hnkciOnar v prvom

14
15
funkdnom obdobi Ustredn6ho druZstva od roku 1919, zakladatel'a ljrrrl' 特:ξ 缶￨・ ,ol・ :￨111,1:`11ヽ ri、 lick6さ rty druttstevnictva
cion6r druZstva v Teplidke nad Viihom,
Daniel Gabriel Lichard (1812 - 1882), evanjelicklf far6r, novin6f, vvrl,r llぃ 1撃・ 、1,1:￨￨,テ ￨口 (￨':::l′ aё iatku pochopili,2e na rozdiel od socialnyCh
￨・ ￨(・

vatef, autor podetnlch publikiicii, n6rodohospoddr, ■.ケ :奎 :■ ｀￨￨￨II■ ￨“ ヽ'.1,(lll.Il:l iCntabilitu a zisk,pravda nie na zisk plynici
J6n Drahotin Makovnickj (181S - 1884), evanjelickli far6r, pedagril ― =■ t● iヽ 111[￨ぃ 、1 .1 1)()(l:likそ itcl'ovi, ale na prospech ёlenov vlastnё hO
=薔
Stefan Moyses (1796 - 1860), rim. kat. biskup, poslanec uhorskt'lr" I:‐ ■■ 111■ l .Ⅲ l I)()lV「 (lilo,2e pravidla upravlliice hOSpodarenie
基■ ￨ヽ

snemu, v roku 1863 zvolenf za prvdho predsedu Matice Slovenskej, it lr" ,￨■ 季■
1:￨_ l・ ll,1111・ 、()inO、 ёlcilstva, ёlensk6 podiely, tvorba a pouを itie
1｀

spolupr6ca s evanjelicklim superintendentom Karolom Kuzmfnym vyt r''' ':■

幸
・ 1■ :￨■ t ll llll,(￨()、 , v()lilcl｀ nosr organov, vyVattenOsr ёlenskソ ch priv
rila predpoklady vz6jomnej spolupr6ce katolikov a evanjelikov Y slovt rr 言■ :■ ll}IⅢ ll Ⅲl,il l!'￨:￨￨'!:lklick`uplatこ ovanie dru2stevntt demOkracie ako
"。
skom druZstevnictve, : :`.「 i . ￨!￨￨￨:￨II、 111,,()￨,￨):(lVi〕 Cho pOdnikania),sa OSVedё ili v rOznych pod―
I-udovit Ok6nik (1869 - 1944), rim. kat. farir,1919 nitriansky ZrrP'rh ■■ll=Ⅲ l, l,1111.￨● v‖ ￨(lv()卜 olo ncraz postihnut6 deformaciami,Osiabenё
6 rokov starosta Bratislavy, dlhorodni mestski fariir v Bratislave, sqniilor =11手 11,IⅢ ,「 111,ltl、 ‖H:11)()litick′ m両 nstanciami,ale malokedy Sa podarilo
v roku I 9 I 9 zvoleny za podpredsedu Ustredn6ho druZstva, . .・ ￨← ‐1.￨,ぃ
1、 ￨￨,(1(1l t:ク、 lcvn` princIPy trvale porazir na hlavu.
"11
Samuel Ormis (1824 - 1875), evanjelicky far6r, pedag6g, ぃ11111、 ■
:1`● 1■ ,、 1:(l(,tcraz prttavuie akO alternatfvna forma hospodar―

Viliam Pauliny-T6th (1826 - 1877), spisovateli, pedag6g, politik, :=111・ ヽ nc ako soci`ina, spoloё ensky orientovana
1.1,￨￨￨￨￨,口 ￨￨`t :l ::0そ lヽ

Andrej Radlinski (1817 - 1879), rim. kat. far6r, redaktor, organizril0r l=■ l'il■ :￨,1 .ヽ 、 1:1/:11:1l Vソ ChOVn′ m a OSVetovフ m zameranfm,pod ktottm

slovenskdho n6rodn6ho hnutia, zakladatell spolkov, (druZstiev) na Zith<ttr ■1..・ ￨'￨lt l,I: ll(・ :0′ ll::lic snaha o totalitn` ideologick6 ovl`dnutie
￨'‖

(lSl9 - 1892), evanjelickf farilr, ,,■ 辱 、 !l,卜 ■til l()18 aЙ 1990 Tソ m sa druttstva lfsia od inフ Ch podni―
August Horislav Stuttety b6srrrl' .l it、

i■ ,=￨・ 卜 ,,￨,l.￨11￢ ll,k10:`、 6 orientovanё vフ luё ne na ckonomickフ efekt.

kultrirny pracovnik,
Ludovit sulek (1 822 - 1849), ridastnik niirodooslobodzovacieho pohvl,rr :11,,■ 11、 11111(,1 llltl′ druЙ ovania a podnikania vyuZfvali nttma osOby,
v roku 1848, 1:■ 1手 ￨ ‖Ⅲ :￨,11、 11!・ 1:l:lictkOVソ Ch alebo in′ Ch dOVodov nemali predpoklady
Jiin Vansa (1846 - 1922), evanjelick! far6r, kultrirny a fudovovlichovtrr ‐
■■l‐ ￨:111● IⅢ
ⅢIlllk'1!.,!)rit()m alc netiZili star sa zamestnancom,ktorソ mal
pracovnik, i‐
1).I“ ￨ ｀い1・ ( 111lHc Obmcdzen6 mo2nosti spolurozhodovar Tak napr.
｀(￨:tl夕 、lvi predstavtti fOrmu spttania indi宙
Ter1ziaVansov6 (1854 - 1942), spisovatel'ka, redaktorka, :喜 ￨卜 ｀1'Ilい lI・ dualnehO vlast―
J6n Vojtassrik (1877 - 1965), rim. kat. biskup, zakladatel'a funkci0tr,rr ‐
1.￨・ =￨.,l ll)1)itrn()l::)1lCOu

druZstva na Spi5i, l,￨“ 雪:1:、 ぃ￨(ivo ―`li s10VCnsk6 - sa dok`zalo postavir neraz proti
Gustiiv Zechenter - Laskomersk), (1824 - 1908), lek6r, spisovatel'' ‐ :■ ￨￨￨￨￨、 ぃ 1ヽ ll`1111111 1l zlSahOm.K dan′ m,aktualnym re2imom zattfmalo

Z uvedendho, v6bec nie vyderp6vajriceho zozr.amlt propag6tor0r l:,=Ⅲ ,,11,ヽ ￨'()｀

1()i:)()dra post● a re2imOv k druZstevnictvu.Darilo sa to
`tllヽ

druZstevnictva na Slovensku vidiet' najmii rozsiahlu pomoc druZstevnic{vrr l‐ .).HIⅢ ll ,ll ヽ:('￨ヽ Oti11 1 948-1990,pochopiteFne na vtedaiζ ie podlnienky
zo strany krest'ansklch cirkvi. Nesk6r zadali druZstevnictvu venovat' pozor ,￨`Ⅲ ⅢIII,ぃ 111 1t11・ llr in:lynl sposobom.

nost' aj politick6 strany, odbory a kultrirne institricie. Kultrirne druZstvi r',r

stali najmii v prvej polovici 20. storodia vyznamnymi predstavitel'rrrr
kultrirneho zivota na slovensku (divadeln6 druZstvii, vydavatel'sl',
a tladiarensk6 druZstv6). vyznam nadobudli aj kultrirne dorrrt
Velki
a robotnicke domy, ktor6 posobili pod druZstevnou pr6vnou fornt,,r
v mnohlch mest6ch.

16 17
￨

2. たc′ J′ ο′
α

ノ:lFlilll、 v Vソ rObn6hO druttstevnfctva

na Slovensku

18 19
 i峰 ￨￨●
ll"::!:II・ ￨, '・ lloヽ こ
1l11:lc a vaこinu ёlcnov tvorili robotnici,nezamest―
・■ “ (!1● 、
ヶ ′l11)111由 ll、 1:―
`‖
tcda osoby,ktorё spravidla ncvlastnili mttetOk.
":手
￨:,￨:1■ ::1「 ■1,tt, 、 1l Vi:lk lヽ :1:t Slovensku zaё ali zdru2ovaぜ vo vソ rObn′ ch
Oぃ 11ョ it il ll,l}ぃ 1!:l(kt・ ho lyl)u OJ oSOby,ktore pochidzali zo stavuを ivnost―
Dva korene vyrobn6ho druZstevnictva :ヽ

■ltit i:=・ l"1 1・ ll,1 ・ ,1・ :1llk()v

l■ 111■ 卜1.:lll l,0(!llik::1l i`l iC priamo vフ rObn6 druttstvo.Nakorko jeh。

Sfdasn6 vjrobnd druZstv6 sa vyvinuli z dvoch zSkladn;fch typ"r ‐ 卜 11ぃ 1:li alebo dispon可 Ioぃ ,￨'1・ Ill:li(｀ mi prOS―
druZstiev, zaoberajricich sa prevaZne vfrobnou alebo niektorou it.t,,,,
￨￨、 1織

・ “￨￨["‖ 1l l,￨“ ‖ 夕 `len vermi

( V'101)no dl‐ uZstvi na rozdiel od obmedzenフ ch dru2_
ttivnostenskソ
spravidla pracovnou dinnost'ou. Historicky sa tieto dva typy vyvijali st:r'.t,
1・

1ミ ■ ￨￨11口 1:11,1′
:i■ ′(lrt12ovania prace,teda spoloё na,kole―
:1ll・ t・

sribeZne, sdasti odliSne.

1,11:,■ ￨:11■ 11( ￨(■ ・ (liCly v tソ ChtO dru2stvach b′ vtti VZhl'adom naso―
Bezprostredne po z6niku cechov dochddza najsk6r ku vznil'rr
kt￢ ￨・ )。

i41"■ 11■ ■￨'1｀ l '￨11「 1)()V niЙ もic

zivnostenskfch druZstiev, ktore sa za(ali vytv|rat z dlenov zruSenlch
￨(・
c,
￨::￨“ ⅢILIIい ヽ￨:1(!o‖ l ёlcna vフ robnё hO druZstva nie si ani peniazc,ani
chov. Neskor sa k nim pridali d alSi, samostatne podnikajrici remeselni,
l、

ll'1:ヽ 1` 11(,(!nt,l、 ′
r
':薇
.‐ ,:llC Statoё na,kvalitna praca,trvala starostlivosぜ
Tento typ druZstiev vznika nabive z d ru Lo v an i a k ap i t 6 I u. I""l
,11ヨ 11・

`・ :￨:￨→ ,1“ llltlkll vo vla、 lnictvc druttstva,formovanie mcdzirudskフ ch

pojmom kapit6l sa rozumie upisanie dlenskich podielov a iny majetk0rr 'い
・ ￨■ :1,I、 11“ IⅢ I′ 1￢ ,ll(￨:ll ity,svolpOmoci a vz勾 omn● pomOCi.Zvykne sa to
prispevok finandneho alebo hmotneho rizu.
.ぃ =:11, IⅢ !￨`,￨,￨ .ご ()￨(｀ dcn nczm6Ze,dok`Zu vζ etci''alebo,jeden za
Zivnostenskd druZstvo nie je beZnlim podnikatel'skfm subj ektorl, .i t Ir"
==:i ttil“ 、'1,11:′ ti lt・ (::1こ 11()''_
dlenovia aj po vstupe do druZstva podnikajf samostatne. DruZslr"
ヽ1ぃ oい o,,.11,I!夕
..l vit、
:l、 lali doteraz naidCmOkratick可 6ou samOspravnou
vykon6va len urdite dinnosti ako sluZby poskytovane svojim podnikajircrrl
l ,:● 卜,llI I(,口 ‖ol: Kaを dフ ёlen vソ rObnё ho druZstva sa musi nutne
11,.11,1■
dienom, zaktore dlen zaplati dohodnutt sumu. ilenskd podiely byvirlr' ,￨::1・ l lt,lξ 11 11 ′ 1l1lVatcra i zamestnanca v jedn● osObe v praxito
:llll(`ヽ
v Zivnostensklich druZstv6ch preto vyssie, neZ vo vfrobnfch druZstv6ch
l ‐ :lⅢ ::(1li l'い '￨,い 、 vil ic(1:10duchё a obdobie rokov 1949 a乏 1989 bolo
iinnost' Zivnostenskfch druZstiev nesleduje dosahovat' do najvy5Si zi.,l.
・ 111="11,11、
:1● (I:(iclk):iniciF druЙ stevnフ Ch principov
￨￨:・ ll:、

pretoZe ten sa m6 tvorit' priamo u podnikajicich dlenov. Pomiiha obstariir';rt

｀ : "卜 :1,!(,「 :1:ll)l:1｀ tlkttzala,2e tento dualizmus v postavcni ёlena
materidl, n6radie, odbyt, organizovat' reklamu, predajne a vfstavn6 lrlrr
:→
`,Ⅲ
::1,4■ ■411“ 111( ノ ヽ 111ム vaterskej a s`ё asne zamcstnancckej je viZnym
budovat' spolodn6 sklady, organizovat' vychovu udfiov, no v prvom rrrrl' '′
`1:ll(・
l .:ll・・ 響 卜 、!ll l):('!)lご 1llol11,alC napriek tomu nicje utopistickフ ・ VyЙ aduie
sprostredkoviivat' svojim dlenom lacny tver z niZsou rirokovou sadzborr
￨:・ ￨・

l ,1■ ,1 11 1llll:11)II::(!nt・ uviЙ cnソ priStup a pochopcnie potrieb celё ho

Bliva zvykom, 2e zvdzy zdruZujfce Zivnostenske druZstv6 zriad'tr1,, ■→ い長￨,ぃ ￨('ハ (￨()kl′ vlastn6,opravncn6 z`可 my a pOtrcby,podriadif
financujtce a fverovd druZstvii alebo zariadenia. Ich ciel'om nie je nrrrrr
1・ ::t｀

11,1=“ 、I′ lll:ll‖ lV｀ clkソ ch ё lenov nebソ va rahkё

t'‖
m6lny zisk, ale vyrovnan6 hospod6renie, pridom sa vyprodukovany zr"l'
l■ .

“
11■ 11,1,￨￨:ぃ ￨,`￨:1('Ilt I:lili vZt'ahov ёlena k svoimu druЙ stvu pOmaha nama
odvddza podfa schv6lenich pravidiel do majetku dlenov alen z mL'rr"( I

‐`:員 :11: ￨￨￨ll口 !′ ‖1:11(ソ ｀1:cnqiζ iCh Vlastnosti v trhovom i planovanom hOs¨
dasti sa pouZije na spolodn6 investicie v riimci druzstva, napr. na vystavl,rr
i lil・ 1、「 ￨,い ￨￨ヽ ￨(ltlメ :￨‖ y:t kolektfvny egoizmus,pravda bez toho,aby sa
skladov alebo vzorkovni.
‖ 111Ⅲ I、 ィ
,!`11 ,v● liCil I)「 iv.Ale ё
lenstvoje dobrovol'n6,v cechoch bolo
Tento typ druZstiev bol svojho dasu vellmi rozSirenli na Slov''rr
,‐

“ 言11・ ,11111111 、 ォ1 11(l V′ kOne demokratickソ Ch こ lenskフ ch priv je

sku. v priemyselne vyspellfch St6toch na zapade sf taktieZ vcl'ril
, .i,1,■

,‐i・ iⅢ Ⅲllll、 l l11)ざ VZdy s podmienkou,老 e Fn02C klasr pottiadavky

rozsirend - aj v sridasnosti -
Zivnostenskd druZstv6, menovite v Rakrr',
‐.‐ ￨::￨:41 1Ⅲ
lt・ Il`lヽ 1)litё

en6司 OStatnソ m ёlenOm.Kde

sku a Nemecku. V deskoslovensku postihla Zivnostenskd druZslr,, 'L:`tl:(,vil(tk`priva si zaruё
■‐1,I 、1,l,、 1,lit iP(klllill, hrOzi bezprostredne zhorζ enic hospodarskych
v rokoch 1949-1951 likviddcia, pokial'sa nepremenili na druZstv6 vyrolrrr,
■1.1):1、 .l lII'`.l((￨!1,Io′ klad druZstva sp● enソ sO Stratou zamestnania
Odli5nj bol vivoj virobnich druZstiev, ktor6 sa neraznazyvajf tieT r"
■
‐lt,…・
l llⅢ I`)｀ v ltl゛ 11ic z V′ rObnё hO dru2stva ten,kto ncdok`Ze svoie
botnickymi alebo prolet6rskymi vyrobnlimi druZstvami, pretoZe ich dlcrr,,

うん
20
osobn6, individurilne ziltjmy podriadit' ziiujmom druZstva a ostalnll 苧書 :卜 :￨￨ヽ 1■
::V',`)1'‖ ,ch(lruttstiev na Slovensku
dlenov. Nem6Ze byt' trvale dlenom ani ten, kto sa nedok6Ze podriadit' nv,, “
rom a rozhodnutiam viidSiny dlenov, pretoZe in6d nem6Ze fungovat' 2i:r,lrrr ヤlll l卜 、、
,,￨、 、
:t'￨)il(thO(11■ lシ stevnictva na Slovensku,ako ёasti uhor―
"、
samospr6va. Na druhej strane neslobodno jednotliv6ho dlena povaior,rl :=1 :`‖ ,1● →
卜￨llll lぃ ャ!:ltl、 o,llk()st1 0nCSkoril vznik a potonl zanik cechov.
za jedno z poeetniah koliesok, ktor6ho n6zor alebo vyztam nezav62i ξ:≒ ゛.・ :11、 ￨,111,′ :Ill｀ lovc:lSka bOli zalo2ene po vpade Tatarov koncom
`・

Treba tento princfp striktne odliSovat' od principu tzv. demokratickt'1r,, :尋 =,■ ￨:■ 11,‖ Iぃ ￨ ￨ ,,1(,!oさ itl Vtedy uhorski krili povol,vali do vyFudne―
centralizmu, akf bol praktizovany za vySe 40 rokov a vnucovall\ ,rr i■ 薇 ‖ill● 議:￨ 卜 .:1!l,111.,kCi kotliny remeselnfkov zo zapadn■ Eur6py,
druZstevnictvu. iertovo kopytko tohto,,socialistick6ho vyn6lezu"',,r 11● ‐ ,:￨′ !l tl111tl(11 1lclllCCkソ Ch a talianskych ζ
111、 lヶ :￨,、 tatov,kde ccchy v tom
skn-ivalo v tom, Ze rozhodnutia,,vy55ich orgiinov" alebo,,viid5iny" ncrrr,rI ■ ■与←t,書 l'￨・ ｀‖::￨! V61)cc prv′ ceCh na Slovensku zalo乏 ili nemecki
:｀

demokratickf charakter a poukaz na demokratickli centralizmus iba zir',tr o .e ll曇 :￨ゎ ￨ 、1,lit il ! ￨()/v Koζ iciach.Nasledovalo zaloZenie d'alttfch cechov
era vnucovanie vOle a rozhodnuti. :‐ :￨■ ,lⅢ ,11111゛ ￨:● :):油 v:1 0d16.storoё ia sa o晰 av可
Specifickf charakter a vlastnosti vyrobnych druZstiev, v ktorfch ', =“ ￨卜 ￨‖ ll:ll‖ k:￨￨llt〕 llぃ la110Vami). `utt ai Cechy so slo―
aspofl v zdrodkoch zachovali tradidnd druZstevnd principy, nakoniec r,, :卜 ￨:￨、 、 l lll● :t,kllヽ a snaを ili ё
o nadlhSic zachovaぜ svoiu eXiStenciu.
zhodli o tom, Ze tento typ druZstiev si zachoval svoju existenciu rrl ' ・ll:H:￨● ,,、 ￨I Ⅲ1l P:o!i Zlkonom,obmedzlttiCim pOsobnosr a pri宙 16gi五
byvalom reZime. Navy5e vfrobnd druZstv6 dok6zali v rokoch 1948 - lttl't 、
:IⅢ Ⅲ
“
‖ :,til、 ll ′ uhOrskソ 乏ivnOStenskソ
`i ccchllli v Uhorsku poloZil prvソ
obst6t' v podmienkach pl6novan6ho hospodiirstva ovel'a lep5ie, rrt t →卜,￨,, 1 1:,Iヽ 1: IX/)l'ol pOmerne radik`lny,pretotte direktivne nariadil
samotnd 5t6tne podniky, v kton-ich ani solidarita, ani svojpomoc, ani vzi Ⅲli卜 :lぃ ,11 、11.1!、 v(cchy do troch nlesiacov od nadobudnutia`ё innosti
jomnii pomoc nebola bytostne spiit6 s ich dinnost'ou. V tom bola nakonr,, .1卜 1,,■ l tthv::(cchmttstri Sa pretckali v protestoch.Vysielali delegacie

aj motiv6cia pre dlenov vlrobnych druZstiev, aby aj v dasoch najtvrdSir lr l,111“ ヽ llハ ￨“ ,1llt'、 11:1サ 1lorska― Budapeζ ti a celtt monarchic― do Viedne.Zia―
ziisahov dbali na optimiilne vfsledky a kvalitu priice. 1‐ ,1: 11,11‖ ′ k():l`:lCbO dosiahnur aspott zmiernenie ustanoveni zikona.
Jednoducho vyjadren6: dlen vlirobndho druZstva nie je sritrr ￨:,い ,● 1111 1、 コ“ 'c ′inikom ccchov by nastal rozklad a zanik remesiel a
:l`
podnikatel'om, ale musi konat' a rozhodovat' ako podnikatel. Nie je zamcsl を,,:ltl'1:￨

nancom, ale musi zachovival pracovnf a inf disciplinu tak, ako ked'by br,l 1■ ぃ !1,11!μ ll:‖ C:li nCbol celkom neopodstatnenフ .Vplyvom zaё inttictt Sa

zamestnancom. lⅢ :l‖ ￨￨1 lll!′ it it・ tjhorska zaё ala pol'avovar disciplina tt v CechOch.Si za―

V srivislosti s tzv. transformadnfm z6konom sa ozfvali podetnd hlasl ￨卜 ￨￨,11:い ￨,い (l POさ Ctn6 prfpady,kcdy o i bratislavsk6 cechy dodali vフ rObky

obviriujrice vyrobn6 druZstv6 robotnfckeho typu, Ze sri pozostatkom pretl ■ .1,1伝 ￨11`￨`'ヽ 111:lych ottednavok v nevyhovuiictt kValite.Aby sa tak6to
ch6dzajriceho reZimu reiilneho socializmu. Tento n6zor nie je opodstatnenr l■ oP:lkOVali,Stat v tak′ chtO pripadoch bral na zodpovednosF cech―
￨￨・ tiゝ

z toho d6vodu, Ze takdho vyrobnd druZstv6 existovali aj na Slovenskrr `￨￨"い“ 1'('ヽ ` 't｀ ′
':t・

`incdbavttn dOzOr nad kvalitou prace.vzipatF poklesol z`u―

uZ v 19. storoii, kedy boliSevizmus a re6lny socializmus neboli ani zn6nrc !llkov cechov o ftlnkciu cechmttstra.
「
￨￨￨ミ
'II l'!l｀
terminy. Niektord politick6 strany a hnutia dokonca - taktie7 pre nedos- /1:、 ぃ￨￨ ′ roku 1872 neznamenal jednoduch6 nahradenie ccchov

tatok historickjch vedomosti - prizn6vali opodstatnenost' v podmien l,“ ′￢iv`1::li:cnleseinfkov aを ivnostnikov.Vytvoril len nevyhnutnё pravne
kach trhovdho hospod6rstva iba tzv. druZstv6m vlastnikov. DruZstvii vlast ノ::さ :1`pOdmienky,aby sa takё to druЙ stva ll10hli zakladar NeskOr sa
tl'11'11!‖

nlkov sri v5ak druZstv6 Zivnostenskd, v ktorjch dlenovia si zachov6vaj(r ll l′ ovali a pretO uhorskソ snenl V rOku
`:lo,,c ticto podmienky nepostaё
svoj podnik. Ale funkciu tzv. soci6lnej zdchytnej siete v 19. storodf plnili l‖ ノ ヽ,It hvlllil prvソ ObChOdnソ z`kOn,ktorゞ 0.i.upravoval tt zakladattie a
pr6ve tie v'-frobnd druZstv6, ktorlch dlenovia patrili na perifdriu spolodnosti l,日 titity prc druttstvi Zivnostnfci a remeselnici― bソ vali
`1(l:l(l)liVne inζ
a ktor6 si prostrednictvom svojich druZstiev hl'adali rieSit' svoje existendnd ,￨:“
`,vi:i ccchov-lnali nloZnosr v。
liピ llledzi ёlenstvoln v druZstve a indi―
ot{zky. 、
ぃ￨￨111:ly:ll podnikanfm.Iba necel′ ch 30%ё lenov bフ Valフ ch Cechov zvoli10
1,1,7.,lcvn′ spOSOb podnikania,priё om vaё Sina t′ chtO druZstiev po nie―

22 23
kol'kfch rokoch zanikla. Ostiivajricich 7Uoh zvolilo individu6lne Zivno\1, l 11‖ い111:"lり 110!(ir lォ l、 そ
日l(l Slovensku rozvlali naima tie priemysein6
sk6 podnikanie. 4=￨1鷺 1● ::lli O blizke zdr● e surOvin:potravinarstvO,
Li・ 11` ￨11ぃ ￨,!`・

:彗 lll"1:￨￨lill11 1ヽ ll'Ik 11:、 ky:t kcramick′ priemysel a neskOr na ccmentar_

Zaiiatky ind ustrializ6cie Slovenska :t争
卜￨:鬱 t"ヽ l lJ「 ￨,1)l'1(・ ::liCril`prv6 miesto zattal drevarsky priemysel a
…
.垂 釜午￨『 11い :1“ ヽ
ヽ,1)￨'I:l,111)￨(・ ￨:l:l CClu16zy.

Pre spr6vne pochopenie vjznamu druZstiev, najmii druZstiev Zivrr," ← ・1,1り ￨￨●t,・ !11′ 11,ご :lさ ali zakladaF na Slovensku priemyseln6 pOdniky
"騎
tenskfch, treba aspof, v hrubjch rysoch poznat rozvoj priemyslu na \1,, =: = :=卜
:￨ :',l、
・ ￨、 I:it h` kl():` 1)oli odkazanё na dovoz surovln, Inenovite
vensku v 19. storodi. Oproti vyspelejSim kraj in6m sa tu industrializitcil , 't 蓼
:,● l・ 、
111,lli v、 lol)1!a nicktor6ご alζ ie odvet宙 a strttarstva.Tempo
==111:←
dala o 50 aZ 100 rokov nesk6r, najmii v porovnani s rakfskou dast'orr rrr,, T,:ti寺 ,1,1'l''い
'1'!「
￨￨)!o(il:kcic na tzcmf dneSn6ho Slovenska predstihlo
narchie, do ktorej patrili vtedy aj deskd zeme. :,,卜 ￨:}￨, ￨"11, 10konca
￨り 18 く tempo rozvOJa priemyslu na nzemf
O zadiatku industrializdcie Slovenska moZno hovorit' aZ v druhej 1rol,, :::=争 ,lJ:1:(M",￨,1,.Ik`ll)!:10/ptldc Rakisko― Uhorskei mOnarchie v roku 1918
vici 19. storolia, do nie je v rozpore so skutodnost'ou, Ze uZ prctllr'+ 毒:111F,11111i・ ・ ヽ ヽ ご 11 :lovソ ch hranic pripadlo 189る priemyselnソ ch ka_
'い
1、 t‖
'
malo banictvo a hutnictvo na Slovensku niekol'kostorodnri tradiciu. 'l r, r, :華 1:い ￨￨￨“ 尋卜 ol::1(・ ヽ
11`ヽ lovensko.Relativne rソ Chly rozvoi priemyslu
￨ぃ

亀1::￨￨■ 卜￨￨“
“ (,1,!￨.2c v rokoch pred prvou svetovou vO」 nOu priemysel
odvetvia ale mali len individuilny, prevaine manudlny, nie v5ak pri, r,,, ￨￨・
￨,o￢

selnlf charakter produkcie. .毒 ￨￨￨‖ 、:.,い 111 1,￨ぃ (:llkov(ll I)odstatne viac produktov, ako bola potreba
ti,Ⅲ l:￨ギ 11,l ・‖ 1ぃ :1 1)l‐ icinyseina vフ rOba b01a vtedy orientovana
Boli dal5ie pokusy a robili sa opatrenia, aby sa aj v Uhorsku roz::rrll
,,￨、
l:、

produkcia spotrebnych a investidnfch statkov. Pred rakrisko-uhorskyrrr ri 薔

■■,"'卜 卜 1,!1111
'・
tl(,:,vll:v cclom bフ va10m uhOrsku.
,ヽ

rovnanim v roku 1 867 rakriska strana nemal a Ziadny zinjem podporov:r t r,' 毒‖￨:卜 ￨‖ 卜 "11,ハ
`)11):1l I)ricmyslu nastal intenz〔
vneiSf rOZV"a V 2iVno―
zvoj priemyslu v Uhorsku, aby nevznikla konkurencia rakriskym fabrik,rrr' 1■ 鶴尋卜t t il● ￨「 I:“ ',1・ ￨:lk kych podnikoch.ISlo naima O prechOd na nov6
.:::￨￨￨￨￨ド l llII(,￨(,lllt k`princfpy v znamenf zaё fntticei Sa teChnizacie可
Ani manufakttry, ani dalSie pr6vne a organizadn6 formy podnik:rrrn ,il・

menovite udastindrske spolodnosti, netvorili v tom dase e5te vliznamn( tr( 4,"￨・ 11,■ ,,::1'11:llk`l!:￨ 「ソ:ll Zanikla deflnitivne b′ Vala materialna zaklad益 a
a najmii nie modern6 priemyselnd podniky, akd sa vtedy vytv6rali rrir /,t Ⅲ ll,11`,l,い ,1

pade, ale aj v Severnej Amerike. Hospoddrska politika lJhorska 1,,,|

zaloZeni na obr6bani p6dy, teda na pol'nohospod6rskych priorit6ch. I'l;rrr,, ヽ
『 ￨￨￨￨￨‖ Ft l:11:)、 lvll I〕 rcd rokonl 1918
vanii intenzivnej5ia industrializ6cia nadobudla aktu6lnost' aZ po rakrr'.1 ,'
uhorskom vyrovnani. Yyraznit podporu priniesol uhorskf z|kon t. r ilr ::■ 111'い 11:::::`￨:l:ン 、 lcvnictve na Slovensku pred rokonl 1918 nezostal
1881 o podpore priemyselndho podnikania. ⅢL,1、 →、 ]￨11`￨!l、 '::(('!Cn′ materi五 1,iba● edine16 pFsomnё dokumenty.
:￨■ 藝 “
,1,1 ・ シc urё itё pOdklady a pramene bud` objaven6
Uhorsklf 5t6t sa rozhodol v z6ujme urfchlenia rozvoja priemyslu porl1,,' " l11''I‖
(・ v::1'、

rovat' zakladanie tov6rni. Poskytoval najmii daiovd ril'avy, zvyhotlrr, ru ,●

=:1、
1:￨"■ !￨lvl,t h ci kniЙ niciach.Si宙 sfto naima sけm,2e V porovnanf
tarify v ielezniinej doprave pre novovzniknutd priemyselnd potlrrrl itt ξ 11111F111｀ vil vl‖ 10(ivctvianli nlalo v′ robn6 druttstevnictvo podstatne
'“

v celom Uhorsku. Pom6hal priemyselnlm podnikom ziskavat sur'o\ n ,「 ,:11,Ⅲ Ⅲ,,11,11、 、ノ:1::::1
lり u aJ oJedine16,uZ o切 avene pramene vyvodif
a vetkoryso zv,-ihodf,oval ceny a dod6vky pre Stiitne in5titricie, &ko ozl,r,' l`'1'い ￨:,,￨:1::::11()シ 由
11“

jen6 sily, ieleznicu, poltu a pod. Primeran6 dast' tychto vfhod plyntrl;r,l' ■￨::J11ヽ 11、 l( :l(・ ,1,0:‖ 。そ l doloZen6,Ze eSte pred zalo2enfin Gazdovskё ho
priemyslu budovandho na Slovensku. Vtedy sa nikto e5te nenazd6vrrl t' ■ .1:卜 11 、 '11'￨'● ￨,11: v()ic・ bruari 1845 vznikli na Slovensku rOzne spolky,
:l,■ 1,11 11Ⅲ l:“ lt'I II:lick` znaky sa aspoi sё asti podobali neskorζ fm
o niekofko desat'rodi Slovensko prestane byt' sridast'ou Uhorska. Tak rr,r1,, ￨、

v rokoch 1907-1913 uvol'nil uhorsklf rozpodet na urychlenie induslrrn i:￨￨二 =￨、 11:1 1,Ik'( l(・ ol)odStatnen6 hovorir o druを stevnフ ch predchodcoch.
lizdcie 37 mrl. zlatych konln. Piitina z tejto sumy, ktord vtedy predsta v. r r ⅢiF l■ ヽ ヽ .(!ll,,1・
:11‖ lCdZi tソ mito Spolkami
1li「 sa nttdu tak6,ktor6 po kri―
la vysokri hodnotu, smerovala do rozvoja priemyslu na Slovenskrr ・ .IFI=,IⅢ ′
￨ ヽ
￨11::ov、 :l tlk五 乏
llヽ u ako dru2stva.

24 25
l_
Okolo roku 1840 zalolili v Hosti5ovciach na Gemeri Spolok brddrov tradlcie niektorych sfEasnfch vfrobnfch druistiev
Brd6rmi nazlvali kedysi remeselnikov, ktori vyr6bali ,,brd6" ako sfdast JOUS
krosien. P6vodne ,,brddri" sami chodili po vidieku vykupovat' tzv. ,,sitic", J} vfrobnd druZstvo na Slovensku sa nem6Ze popf5it' takou dlhou
-,:
tj. osobitnf druh srsti, potrebnej na ttto v'_irobu. Brdiiri si v5ak vziijomrr.
zadali konkurovat' a tladili ceny sitia nahore. ZaloZili si preto spolok, ktorr Gtu:i'#:?,;:"#iJ'"i:i'j'fi ,'ri"I':lJ:l;'f
vysielal svojich n6kupcov. Tito potom preddvali brd6rom uZ predtyrrr Ifrntoani Ziadne in6 vfrobn6 druZstvo na Slovensku, zalolenl
vyktpend sitie. Spolok sledoval aj mravnd ciele: zaviizoval svojich dlenov
aby nepili p6lenku, ani Ziadny inf opojnf n6poj. H,tll'";rrr.n druzstiev majri vsak svojich druZstevnfch alebo
V roku 1844 vznikol v Prievidzi Spolok sfkennikov, ktorf si v rokrr Precichodcov'
1884 zalolil Spolodnf pradiarenskli a tk6dsky spolok stkennikov, struln, fvnfch
nazvany DruZstvom srikennikov. Vroku 1924 vznlklo vPrievidzi nov,' JOvrn.k6 l'udov6 majolika Modra
druZstvo pod oficiSlnym n6zvom DruZstvo stkennfkov, jeho dinnost' p,,
niekotkfch rokoch zanikla. Tradiciu tohto druZstva obnovili v Prievidzr 3", druzstvo Slovensk6ludov6 majolika Modra m6 bohatri tradiciu
v roku 1953 zaloZenim vfrobn6ho druZstva Nitratex, ktor6ho sidlo p,, Dlfrcn predchodcov. Keramickri vlrobu poznali v Modre a jej Sir5om
vybudovani nov6ho z6kladndho zdvodu preniesli v roku 1956 do Svinnci, fU Od d6vnejSich storodi. Jej tradicie pom6hali udrZiavat' najmt
okr. Trendin. Invtr Hab6nov. Hab6nmi sanazlvali prislu5nici sekty anabaptistov,
Obdobnd iniciativa sa zrodila v gemerskej oblasti v obci Ratkov6, kdt' Ilott n0tonl emigrovaf pred prenasledovanimzo Svajdiarskej Lenevy.
v roku 1860 zaloLili Spolkovri (tj. druZstevnri) priadeliu. n !l t nich dostali aZ na Moravu, inl na Slovensko a niektori dalSi aZ
Z iniciativy Andreja Radlinsk6ho vznikli v roku 1869 dve vyrobnt' GUtrylvdnie (Sedmohradsko v Rumunsku).
druZstv6 v Ktitoch: Spolok r6znych remesiel a Spolok obuvnikov. V rokrr tf! organizovan6 in5titricia je keramick6 vfroba v Modre zn6ma od
1872 zaloZlli Pytlikiirsky spolok v Myjave. Organizoval spolodn! vfkulr ilqlf, Yrcdy zrozhodnutia ministerstva obchodu zriadili keramickri
vlny na vlrobu vriec (pytl{kov) pre mlyny. V tom istom roku vznikol Ht Dtltna opatovne menila majitelia i podnikatelskti formu. V pred-
v iabe pri Nitre Pomocnf spolok mladych remeselnikov. ilhv*01 republike p6sobila ako ridastin6rska spolodnost'.
NajdynamickejSie sa za(ali v oblasti remesiel rozvijat Zivnostenskc 'ft foku 1945 pracoval keramick! zilvodv Modre pod dozorom Ustredia
druZstv6. Po rozpusteni cechov vzniklo napr. v Bratislave Krajdirske it}ql umeleckej vfroby na Slovensku. V roku 1952 sa premenil na
druZstvo. Jeho dlenovia vniesli aj byvaly cechov;y' majetok, menovite fllflAl drulstvo, ktor6 v5ak zakrdtky das zadalo zfupasit s nedostatkom
budovu, v ktorej sidlil cech. Osobitne dbali na zachovanie cechovll'ch {h,$, Bolo preto pridlenen6 k druZstvu Detva Bratislava, spolu
fondov v novfch podmienkach, do bola hlavnii podmienka pre vznik tfiVldzterilou v llubietovej na strednom Slovensku. elenom druZstva
druZstva. Prostriedky tjchto fondov boli urdend stanovami na podporrr t [mostatnosti nebola po v6li, no obmedzenf odbyt nedovofoval
dlenov a ich rodin v pripade fmrtia, ako aj na niihradu vfdavkov spojenlclr lfiPlntt tvorbu prostrie dkov na udrZanie vlastn6ho druZstva.
s pohrebom. ,4$lrtkom Sest'desiatych rokov sa zalal rozviiat cestovnf ruch, do
Po niekolkjch rokoch sa uk6zalo, Ze budova po cechu nie je pre druZ- ||fyvnllo rast dopytu po lludovej keramike. Odbytov6 situ6cia sa potom
stvo potrebnd. Clenovia druZstva preto navrhli, aby predali budovu a l$lllt natolko, Ze v roku 1968 bolo moZnd modranskd druZstvo op6f
ziskand prostriedky rozdelili medzi dlenov. Predseda nesfhlasil a navrhol, l;otlrtr,:i.
aby budovu sice predali, ale utfZend prostriedky vyuZili ridelnejSic
na financovanie spolodnfch potrieb druZstva v prospech dlenov. Tito ', ftlltil' Valask6 Be16
nakoniec uznali, Ze n6vrh predsedu druZstvaje rozumnejSi a zabr6ni tomu,
aby sa ziskand prostriedky neridelne rozkotril'ali. DnrlnC druZstvo Kri5t6l' vo Valaskej Belej nadviazalo na pribliZne

26 27
dvestorodnri tradiciu skldrov v Str6Zovskom pohori. Skldrsku vyrobu t,rn
sice poznali uZ ddvnejSie, ale aZ v roku 1747 postavlli prvri sklen6rsku lrrru 彗彗手 ハ￨:(.it・
:・ (

v obci G6pel. Pom6hali pritom Nemci a Taliani, ktori sa prist'ahovrrlrr

vykon6vali najmii technickt a obchodnri dinnost'. Do zadiatku 20. stor oirr 碑昼
1・
:11':・ )!!:l::、 :lヽ lala na zaklade sv"hO leSnё ho bOhatstva a ne―
spr6vcovia a vlastnici skl6rskej huty sa opiitovne vystriedali. lヽ :琴 :魯 :卜 ￨￨￨‖ 、11l vho(in,ch pracOvnフ ch prfle2itOstF eSte za tias UhOrska do―
V roku 1903 prevzali skl6rei dvaja deski podnikatelia. Z ich podrrt tr ■
■ H‖ ]い
1ヽ ,´ ￨￨ハ :`,v v′ :likla tam dokonca a sikromna rezbarskaさ k01a.
vznikto po prvej svetovej vojne skl6rske druZstvo. Ziaf
《 i洲 ‖ ‖11罵 mf犠 :勇1::r肌 載:il需 胤脱
obidv,rrr
podnikatelia sa dopri5t'ali machin6cii, pre ktor6 toto druZstvo zaniklo v r t,1", l常

lttr‖ w‖ ‖
、
1923. Skl6ri si v roku 1937 opdt zaloLili druZstvo, malo ale len knitl.u
『 蹴I漱.'驚h棚 :I
'諾
Zivotnost'. Pl6ny na zalolenie d'al5ieho druZstva podas druhej SVetor, Tl::∬rl観 :彎
vojny zmarili vojnov6 udalosti v roku 1944 a 1945.
Uspe5nejSi sazdal byt' pokus o zaloZenie skl6rskeho druZstva pod rrru
vom Slovus v Zliechove G6pli v septembri 1945.Yiaznitci odbyt neZidil ;rrr 鷹百 ‖‖汀篤VI樹」 llλ ll"枇 :IF躍 ダ
￨‖
r譜冒驚
:I讐 繁
￨:・
奮#:
tomuto druZstvu, ktor6 v roku 1953 muselo do likvid6cie. Sk6r, ne),, →■
i:1110":1,1:l`｀ (111:え 、lvo Rezbar.
likvid6c ia defi nitivne uzav r ela, by v aly Kraj sk! zv iiz vyr obnych druZst r,,
v Zlline - sdasti aj na naliehanie dlenov b;ivaldho druZstva Slovus - navrlr,, ド￨￨ll:1:ハ :l()、 lany
obnovit' dinnost' skliirskeho druZstva. Pripravou zlmeru poveril textilrr,
vlirobnd druZstvo Iludovd tvorba Vel'kd Rovnd, ktor6 malo viidSi z6v',,' ヽ1)、 ￨`1:,()(1l V′ llikol v roku 1671 cech obuvnfkOv,v roku 1691 cech
v ned'alekej Valaskej Belej. l≒ 11:ヽ 111、
`i v:okl1 1718 cech remenarOv.Keご na zttklade zakona z roku
Vol'ba nepadla n6hodou na nov6 sidlo uvaZovandho druZstva. ,■ ′
J“
ぃ.1)、 ￨:1:10ch bOlo treba likvidOvar cechy,Zanikli tt tietO tri uveden6.
Valaskii Bel6 m6 vfhodnejSiu dopravnf polohu, navySe bolo v tejto olrt
uZ aj predtfm skl6rske v'-frobn6 druZstvo, ktord zdruZovalo okn6rov. Potlrr
jatie sa stretlo s fspechom a doskoro vznikla v obci skl6rska prev6dzkrr
ktor6 sa vzfrpdti osamostatnila a prijala svoj dneSnf ndzov. ‖1蠍柵
:1.￨￨￨￨,、 ′l:10'cn`v rOku 1941-pOvodne akO druttstvo ZivnOstensk6.
纂
Detva Bratislava l ll、 い
11 ll:C:l pOdpora ζ
tatu,rastici kOnkurenё nソ tlak a voinou Zavinenё
"'ll1 11′ ll:V゛ 1lospo,`rske pOmery,vratane nedostatku surovln a materialu,
Z iniciativy arcikiaZnej Izabely vznikol v roku 1895 v Bratislav, 'l'rlurlrllt, )c sa v druZstve zadal este podas vojny proces dobrovolnej pre-
rovnomenny spolok pre dom6cku vfrobu. Zamestndyal viid5i podet Ziu, trr'rll' ro )ivllostenskdho na vfrobnd druZstvo. Pri zaloLenl malo druZstvo
sdasti podomicky amal svoje trvald prev6dzky v Ciferi, Lopa5ove, Zavart I ll ll('rl()v, ktori upisali po dva podiely po 300 koruniich. V prvom roku
Dubnici a Poprade. V dase najviidsieho rozmachu zamestn6val spolok 80{ i I rtrovitli stratu, ked' celkov6 vydavky dosiahli I l3 tis. korfn, prijmy len
vy5ivadiekadipkdrok. Spolokporoku l9l8 zanikol ajeho dinnost'prev "r, ll! k()r'irlr. Vtedy e5te pracovalkaZdy dlen samostatne, druZstvo sa
zala nov ov zfliknut6 ridast in6rska sp o lodnost' D etva v Bratis lave. r,rrrlo o rrraleriiil a o odbvt.
Podobnri funkciu pre zachovanie tradicii ludovej umeleckej a umc I llrtirl ttastal v roku 1942,ked' pnjmy prevySovali vjdavky o 78 tis. ko-
lecko-remeselnej vfroby malo DruZstvo na speflaZovanie dom6ckeh( 'rm V lrasledujricom roku hodnota produkcie sice vzriistla, ale rentabilita
l'udov6ho priemyslu. ZaloLil ho v roku l9l0 zndmy slovenskf niirodovedct 1',,h lt'slrr, takZe zisk bol iba 3 tis. korrin. Vynritilo si to v januiir i 1943 z6sah
Dr.PavolBlahovSkalici,jehodinnost' pre3laajdobratislavskejDetvy'1,'rrttr'.ittrizdciepriice.ilenovdruZstvasristredilidospolodnejdielieaza-
ktor6 sa v roku 1948 premenila na vlrobnd druZstvo rovnakdho nhzvu. ' ,rlt ltribcrat' dal5ich pracovnikov.

28 29
 I)ruZstevnictvo na Slovensku pri rozpade Rakfsko-Unorskl

辮鷺
Uhorskf snem prijal v roku 1868 n6rodnostnf z6kon, ktorf sice nebd

]‖1驚
ani dokonalf, ani ide6lny, ale znamenal urditf krok vpred. Minul sa ridink{

鰊 pretoZe ho rirady ignorovali. Najmii bar6n Dezider B6nffy (predsedl

uhorskej vl6dy v rokoch I 895 - 1899) a Augustin Trefort (minister Skolstvl
a kultovfch zilleLitosti po roku 1872) patrili medzi najd6slednejSfch inl
inё ho dru2stva.

iI‖ ‖榊 舗 il鸞裏
鸞鰭
ici6torov a vykon6vatetov politiky, namierenej proti n6rodnostiam Zijricir{
v Uhorsku. Ich p6sobenie pocitili naplno Sloviici, predov5etkli{
nepriatefsklim postojom vodi slovensk6mu Skolstvu a Matici slovenskoJl ￨‖
Boli zru5en6 vletky tri slovenskl gymndziil a z p6vodnjch 3 tisl{
slovenskfch zikladnych 5k6l v roku 1875 zostalo v roku l9l7 ni:len265l
Strednri Skolu nemali Slovdci Ziadnu. Maticu slovenskri uhorsk6 riradf
v6bec zakdzali. I
Na ustanovujicomzjazde Ustredn6ho druZstva, v roku 1919, ktord bol{
do roku 1948 najvy55ou druZstevnou in5titriciou na Slovensku zvolili z(
jeho predsedu Dr. Ijudovita Medveck6ho, vl6dneho referenta pre financil
v Bratislave. V 1. disle org6nu Ustredndho druZstva Hospod6rsky obzo{
︱
︱
︱
︱
︲
︲
︱
︱
︱
︱
︱
︱

charakterizoval obdobie pred rokom 1919 nasledovne:

︱
︱
︱
︱
︱
︱

,,Naj zririvej 5 im Sovinistom z mat ar sky ch politikov b o I Dezider B 6n ffy,l

︲
︱
︱
︱
︱
︱

Stal sa hlavnym hl6satelom jednotnej tzv. mad'arskej Stdtnej idey. Ako

︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱

ministers(i predseda wtil za svoj program celkom verejne pomadardenit

︱
︱
︱
︱
︱
︱

vSetkfch n6rodnosti. Jeho hlavn6 p6sobenie spadalo do obdobia, kedy sl

︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱

v druhlfch krajin6ch za[ala pestovat' my5lienka druZstevnictva a ked' st

︱
︱
︱
︱
︱

muselo poditat' s tfm, Ze sa druZstevnlctvo ujme a bude roz5irovat'

︱
︱
︱
︱
︱

v Uhorsku. Zariadnych podmienok druZstvf napom6hajri hospoddrsku or.

︱
︱
︱
︱
︱

ganizilciu fudu a tak ddvajri zdklad i n6rodnostndmu hnutiu. UZ samo o sebo

to, Ze drt1stevn6 heslo svojpomoci budi sebavedomie obdianske a Zo

druZstv6 napom6hajri hospod6rske zosilnenie svojich dlenov, je ddkazom,

Ze riadne vedend druZstv6 sri vfznamn;fm pomocnyim prostriedkorn
utlildanfch ndrodov proti svojim utladovatelom.
Toho si bol vedomj qDezider Bdnfff, preto v z6konodarstve fmyselno
delit' tomuto zdmeru. Vyhldsil, i,e sa otbzka druZstiev v Uhorsku musi rie5it'
tak, aby llud sa dostal do z6vislosti od fradov a aby kladn6 ridinky druZstiev
povaZoval zazdsllhu a milodar fradov". (Koniec cit6tu)
Za t!,chto pomerov sa v roku l9l2 rozhodlo niekollko slovensklich
druZstevnfch funkcion6rov zalolit v Budape5ti Ustrednd druZstvo
pre hospod6rstvo a obchod. Vznikla tak prv6 druZstevno-hospod6rska cen-

30
31

￨￨￨￨￨
︱
︱
︱
︲︲
︱︱
︱ 叶 仲 ︱
︱
︱
︲
︱
︱

Priemysel a iivnosti na Slovensku po roku 1918

V dOsledku rozpadu Rak`sko― Uhorska sa ocitli nicktor6 z it'11

predimenzovan′ ch priemyseinフch kapacit na Slovensku. Predtフ m SI`ク ￨￨
:il‖ ￨￨‖ ll朧 窮畜
墓
1蔀鮮鶴 ￨

desaFroё ia na uspokOjovanie dopytu ce16ho l」 horska.Po vzniku ё

s.こ tati:.
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︲
︲

dostali do razktt Situacie, ktora si vynitila prv` konverziu priemy、

︲
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︲

na Slovensku
︱
︱
︱
︱
︱
︲
︲

V nOV′ Ch,teraz utt ё

csko― slovensk′ ch podnlienkach,prestali platif pitt
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱

chadzaince zvジ hOdnenia,na ktoけ ch Sa eζ te donedivna podieFal priemysclll

︱
︱
︱
︱
︱
︱
︲

Slovensku.Bolo trebananovo orientovaFjcho odbytovi Strukt廿 u a prihlial・ J

︱
︱
︱
︱
︱
︲

na zmenen6 podmieJり ,s ktottmi Sa slovens,priemysel stretavai na ё

esk("
︱
︱
︱
︱
︱
︲

a moravsko―sliezkom trhu v porovnani s predchadzttiCim verkouhorsk,￨

︱
︱
︱
︱
︱
︱

trhom.
︱
︱
︱
︱
︱
︱

Prestali platir ticを zv′ hodnenё ttelezniё nё tarifシ ,ё O Zapriё inilo veFa plol
︲
︱
︱
︱
︱
︱

10mov.Zelezniё na sieF na s10vensku bola prednostne orientovana sevclll l

︲
︱
︱
︱
︱

juttlフ m smerOm dO Budapeζ ti,ako hlavn6ho mesta Uhorska.Bolo treba“ ￨￨.

︱
︱
︱
︱
︱

s prediZerけmi prepravnン mitraSami do ёiech a na Moravu,ale ηなonnё tratci l

︱
︱
︱
︱

zaё ali zapadO_v,ChOdnソ m smerOnl budovaF overa neskOr a Koζ icko‐ bohぃ
︱
︱
︱
︱

minska trar medzi Vritkami a Koζ icami bola zdvttkorttnena aを v pardes11 1

︱
︱
︱
︱

tych rokoch. .
＝

Podlnienky pre prvi priemysein`konverziu na Slovensku boli zlo乏 itё (ヽ ￨

byt Vフ rObkOv slovensk6ho priemyslu na podstatne vyspelttζ Om til l

＝

v zapadnフ ch ё astiach republiky klad。 l in6,narOё nttζ ie poZiadavky,neZ plで

＝

chadztticitrh v preva2ne agramych Oblastiach Uhorska.Podstatne sa znfシ

＝

schopnOsピ konkurovaF lepこ ie rozvinut`mu a moderneigiemu priemy、 t,

＝

v ёesk予 ch zemiach. ￨“
＝

POsobenie v′ robnё hO druttstevnlctva na Slovensku pozna konkr6tny pll11,

＝

lad,ktoけ charakterizuie vtedttζ iu Situaciu a pOdmienky prvtt hOSpodarsklll

＝

krfzy na zaё iatku dvadsiatych rokov.ESte za lJhorska bola zalo2eni v 13anskl

＝

もtiavnici tovttei na obuv.Poё as prvei svetOVei voiny prettivala koniukt`￨→

︱

prctoZe zasObOvala arlnidu vOjenskOu obuvou. Po vOjne tento odi〕 ￨(

︱

pochopiterne Odpadol, znaё na ё asr rObotnfkov sa ocitla na dlaZlヽ ￨￨￨

︱

NaiaktiVnttSi Z nich sa v roku 1922 rozhodli zaloЙ iぜ Obuvnlcke dru2st、 1,￨

︱

organi2ovanフ ch rObOtnfkov v Banskei StiaVnici.Trvalo len dva rokyi sFa2c 111

︱

odbytovё podnlienky a hospodarska krfza spOsobilajeho insolvenciu. 111

34
35
 Zivnostnici a remeselnici na srovensku
Iri::fl;r,,:l;ilLf,il:;IfifH;Tllt}:ffi:.:,,T;
iinnost'individu6InepodnikajricichZivnostnikovaremeselntk[illtoromsauZodzadiatkuprejavovalaurdit6polariz6cia.
naSlovenskuaPodkarpatskejRusi_upravovaldorokul924star!ut'o,*IIlnrdruZstievsas[stredilaoko1oUstredn6hodruZstva,ktor6
Zivnostenskf zhkon z roku 1884 (vr6tane niekofkfch dodatkov a zmicnll Vroholnlm org6nom slovenskdho druZstevnictva, najmt
desko-slovenslcf parlament prijal v roku 1924 zilkonE,.25g. Tento norldlrrkcho, ale aj nositefom a interpretom tradidnfch druZ-
Zivnostenshjz6konplatilaZdorokul948.G/|llcnokaprincipov,akoichformulovalSamuelJurkovid.
Liada sa v tejto srivislosti strudne uviest', Ze v rokoch 1918 - tl:t Jl mon5[ podet, najm?i mestskich druZstiev za:uiali miesto
nepodarilo,,unifikovat'',deskoslovenskrilegislatlvu,takZev5etkyzatraarfffilpolitick6hospektraabolipodvplyvomKSealebosoci6l-
z5konn6noImyplatilivdeskfchzemiachpodIastar'.ichrakriskych,nastf,ltlckojstrany.
vensku podfa uhorslcfch z6konov, ale navy5e platili aj nov6 z6kony pre ocl$Il
rizemie 5t6tu. F IflokA
pomoc
V roku 1930 bolo na Slovensku zhruba 100 000 Zivnostnikovl IF
vlastniacich Zivnostenskd opr6vnenie. Spolu to znamenalo 320 00( ilh nGpomerne menSia skupinka vlfrobnfch druZstiev na Slovensku
zamestnan;y'ch os6b. Ztohto podtu bolo 50 000 remeselnfch dielni a ril Dllr zo spolodnfch americko-slovenskfch druZstiev. V dejin6ch
robni. 760 sa povaZovalo za velk6 (10 aZ20 zamestnancov), 2 300 za strcdi ffno vjrobn6ho druZstevnfctva to bol ojedinelf a pozoruhodny jav,
n6(6aL l0zamestnancov)a23000zamal6(do5zamestnancov).Ostatnl osobitnri anal'lzu. Dokumentuje mimoriadny zdujem
dielne a rrirobne boli tzv. ,,majitefsk6" , tedabez zamestnancov. fflh Slovdkov o svoju vlast', o budrici rozvoj Slovenska. Ved bieda,
-Irt|duje
tbrnfaejnost' di n6dej na lepSi Zivot vyhnali st6tisicepodarilo
Slov6kov na
Prv6krokyUstredn6hodruistvanaSlovensku t*p Atlantickf oce6n. Niekotkfm St'astlivcom sa n6jst'
tt mlosto v americkom biznise, prevaLn| viid3ina dosiahla iba
V janu6ri l9l9 zaloZili Ustrednd druZstvo na Slovensku na usril, ltlfn0 livotnri tro-vef, alebo nad'alej Zivorila arleraz bolanritend sa
novujricom valnom zhromaZden i v Liline. Ked o niekol'ko dnl mad'arska hl|, lrlvc preto vzbikol v srdciach mnohfch americkich Slovdkov pocit
vojsko opustilo Bratislavu, sidlo Ustredndho druZstv a vzdpiitipreniesli ao tilhty, premeneny na konkrdtne kroky.
hlavndho mesta Slovenska. Bolo to obdobie, v ktorom mnohfm sloven. lfifVfzna*nejSim spolodnfm druZstvom po prvej svetovej vojne sa
skfm druZstv6m vznikli v6Zne finandn6 probldmy. V zmysle z6kona6. 2l0i *fr Amoricko-slovensk6 odevnd druZstvo (AMSOD). ZaloLili ho slo-
l9l9 boli povinn6 vypovedat' dlensivo v madarskfch druZstevnfch l|* lobotnlci v konfekdnom priemysle v Chicagu v roku 1920. V tom
centr6lach, kde mali znaln| pohfad6vky, predov5etkym z titulu vr6tenit lffi loku preniesli jeho sidlo do Nov6ho Mesta nad V6hom, no i nadalej
dlenskjch podielov. Zadiatkom roku l9l9 tieto pohlad6vky dosiahli nn tltlCVfll jeho dinnost'. Dnes by sa hovorilo o ,,Joint venture". Nov6
vtedaj5ie pomery zna(ni sumu 36 mil. Kds. Madarskd druZstevnd centr6ly rlttltvo dostalo do vienka aj modernri techniku. Bolo niekofko rokov
sa zdrShali vr6tit' v5etky prostriedky a pouk6zali iba ich menSiu dasr' n{tOdornejSim z6vodom na vfrobu konfekcie v 5t6te. ESte v tridsiatych
DruZstv6 boli teda odkdzanl na solidaritu finandne nepostihnutych rolt0h zamestn6valo okolo 130 os6b.
druZstiev, ktor6 pom6hali najmd zo svojich rezervnfch prostriedkov lllvadruZstvazatalablednrit',ked'nazfpadnomslovensku(Trendin,
zmiernit' nepriaznivf dopad taktiky mad'arsk'-ich zv'iizov. Nesk6r z ini. F00hov) a na blizkej Morave (Prostdjov) vznikli vefkd konfekdn6 toviirne.
ciativy Ustredndho druZstva prispel na tento cief aj 5t6t urditou sumou. Nfpflck silnej konkurencii druZstvo preZilo druhri svetovti vojnu pod
Vznik prvej Cesko-Slovenskej republiky podnietil nesporne rastrici p6VOdnlm n6zvom. Tento n6zov sa stal po roku 1948 ideologicky zdvadn!
zdajem obdanov o zakladanie vfrobnfch druZstiev. Novd St6topr6vnet dfUlstvo bolo donriten6 prijat' najprv novf ndzov Krajdirske druZstvo
pomery, ktor6 sa na Slovensku, ako bfvalej dasti Uhorska, vlrazne lisilir narkdr Odev. Probl6my ale narastali, druZstevnici str6cali dych. Ked'

36 37
 一
鱚
Ⅲ
Ｉ

Ｉ
Ｉ

Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ

ξ ‖1認 :諮1lF出 ∬
Ｉ
︲
︲
︲
︱
︲
︱
︱
︲
︲
︲

odbytovd a finandnd probl6my sa stali neznesitelln6, pomohlo len zlf drrrt

s ned'aleklm textilnlim v'-frobnfm druZstvom Ludotex Trendin. Konfekilt ll電 l‖ IT‖ ￨‖ :° lttIT謂 辮盟
︱
︲
︱

︱
︲
︱
︲
︲
︲

vfroba, hoci v malom rozsahu, zostala nad'alej v Novom Meste nad Viih.rrr m Rovnom.Zけ chO prOト
︲

Nebolo to jedin6 druZstvo s americkou irdast'ou. V ned'alekom Frailrrl'r 翼 [lil『 ￨‖ ‖ ￨￨‖ IliF皐 :淵 1:11:Vek°
(ide o d6vnejSie pomenovanie dneSndho Hlohovca skomolenim nemeckt'lr,
n6zvu Freistadt), vzniklo Americko-slovensk6 strojnicke druZstvo. Na;rrr'l 颯 1淵 l卜 11,m鯖 憮 :‖ i通,1椒 器 繋lrawΨ
:治
americkej pomoci nemalo dlh! Zivot. ・ ,￨11:(｀ !lい んlё itllku. DruZstvo p0 0semnastich mesiacOch ёinnosti
"4,lll●

‖
1111‖ :品 詳
1層 鮮なぶ:富 1躙lil:壇 3}瞥 非
Zaliatkom dvadsiatych rokov bolo zaloiene d'alSie spolodn6 druZstr,
pod n6zvom Slovensko-americkii toviirei na rum a likdry, druZslr, litiま :‖ ￨キ
ぃ :"'11)￨::()、 ti
‖
v Bratislave. Ani toto druZstvo nemalo dlht existenciu. 4“ ￨卜 ,,■

hllr‖ (11‖ III‖ 槻k:盤 :::￨:。 1隠 ∬

Spomienku vyZaduje prvd drotfrske druZstvo, na ktorom sa podicl,r
tieZ americkf kapitril. Pre slovenskych drotiirov sa stal 10. okt6ber 19.'t 猟:鳳 ∫
臨 ∫
翫lfl器
vfznamnfm dilom tfm, Ze bolo zaloZene prv6 drot6rske druZstvo. Na eLrl,' 「
'￨→
:“ ￨￨'llⅢ !、 (｀ vyl。 1)n6druttstvo vO Vratkach,ktor6 urё it′ ё
as zOhralo l10hu
ricky prebiehajfcom ustanovujricom valnom zhromaZdeni vo Vel'kej Byti
bolo pritomnli ch takmer 500 z6ujemcov. PretoZe drotdrstvo bol,
povaZovan6 za slovenskd niirodnd remeslo, vliida vyslala na zhromaZdcrrr,
hned' dvoch svojich ilenov: ministra s plnou mocou pre Slovensl',
Dr. Miduru a ministra ds. vlildy Dr. Milana HodZu, ktorj tam na mie:,t,
odovzdal zadinajfcemu druZstvu Stdtnu podporu v sume pol mil. Kds.

職
‖1鮒灘IW轟灘癬
PretoZe Dr. HodZa bol Siroko-d'aleko zn6my ako ohnivf rednik, nir 1,

bezzinjmu citovat' z jeho dlhSieho prejavu, prednesen€ho na zhromaZdcrrr

Vft'ah z neho priniesol org6n 0stredn6ho druZstva Hospoddrsky obzor
Dr. HodZa o.i. uviedol:
,,Slovensk6 vlast' zhromaZdi v5etkjch roztratenych synov a aZ itl
zhromaidi, nesmie byt lL tboh6ho, nesmie byt tZ chud6ka, nesmie btr h na bぃ た
vykorist'ovandho. Priive rilohou druZstva m6 byt', aby pomohlo tam, krl, ￨‖ ‖ は淵 思:lll肥 ]譜1品甘き
I‖ 逸 槙絆 l∫
pO群

｀ ri):胤
bolo najhrozne5ie. Najnov5ou a najviid5ou rilohou bude teda vychovrr
z na5ich ubiedenfch, vykorist'ovanych l'udi hospoddrsky a kultrirrr, …出 Iザ 際二獄IfT鮮1糞I:雷 inir¶ ↑￨∬ 電:I寃枕
samostatnlch Slov6kov.
Pr6ve druZstvo spojuje mallch a slabfch jednotlivcov za fdelom drr
siahnutia vlhod podnikatel'ov. Vidia, Ze sa dari vel'kfm - tak v pol'nom hos ‖111糧 ∬ 聾節 犠 ]渉蹴LIⅧ 犠;Ⅷ In鼈
pod6rstve, ako aj v priemysle. PretoZe velki majri kapitiil, vyfrol,.
vo vel'kom nie je drahS a m6Zu si aj cenu sami urdit'. N6s Sloviikov butl,
svet posudzovat' podl'a toho, ako sa budeme sami usilovat'. V5etci drotilr
nech vsttpia do druZstva, v ktorom budri dost6vat' nie almuZnu, ale riadn,
mzdu ako druZstevnici". (Koniec citdtu)
Slovenski drotdri odakiivali pomoc aj od americkych Slov6kov, medr
ktorfmi bol znadn! podet blvalfch drotirov. Ti odkdzali, Ze nepozna.jr

￨1 38 39

_
￨

ム
 Vplyv a zimery Ustredn6ho druistva na Slovensku 雫善
Jl111・
供:‖ 1l10hlo druを stva na medzinarodnom zdruttenf(iζ 10
lヽ r il、

‖
,言 彗豪 藝 ・
“ヽ “
￨・ h::ici)vソ r()bCOV tOhto tovaru v Cesko― Slovensku,Porsku,
l、

Zdmery Ustredn6ho druZstva nadrtol v dl6nku, ktorj uverejnil ll,,r, 1覇 酢 卜‖ ‖‖Ⅲヽ ku a Juhosほ 前 .

poddrsky obzor vo svojom l. disle v roku 7919, a to v prilohe veno\,url 学 :￨゛

“ :ll 11)、 lv()l「 achyt v Hlinfku nad Hronom malojeden ёas 133
polnohospod6rskemu druZstevnictvu, vyznamn! druZstevny fukc r,,lt :ti綺 ‖ =￨￨II・
1 手 lllllい ′￨ノ :‖ :lcnirov.Druttstvo
!、 na speha2ovanie drevarensk6h。
Dr. Milan HodZa. Autor v dldnku o.i. napisal: 葦 :lo"1● ト レ :,1, ￨,:￨(￢ ::vヽ ltl v Uhorsku malo k roku 1920 35 ёlenov a 35
,,VSade, kde ndrod alebo Strit neuspokoji jednotlivca a kaZtLlr,, ・ ま1lF:,:ヽ ,￨:`t、 o● k‖ !('33u298 ёlenov s rovnakソ nl poё tonl podielov.Tch―
i najmenSieho dlena, tam pr6ve tito jednotlivci a najmen5i dlenovr,r .r ■ 寺 :暑 卜 ● lll‖ ′ 、 ,(, v ヽ llchcj
￨、 nad Parnou zamestnivalo v roku 1933 a乏 53
postavia proti celku, zatrast vietkjmi fundamentami celon6rodn6ho i ',t,rr =:姜 ‖ Hし

neho poriadku. Slovom, kde 5t6t alebo niirod nechcel socidlny pokrok, t,rrr ￨::￨ 11.11,V`:l,i V ヽ 1:trソ ch rOё nfkoch Hospodarskeh0 0bzoru mo2no sa

sk6r-nesk6r musi odak6vat' soci6lnu revohiciu. V Rusku nedala ciir',lr ■ ヶ :尋 ヽ :,い 1llv!lli n`zvami v′ robnフ Ch druZStiev,ktor6 dnes utt nikomu
rt・
"l■
vl6da l'udovfm vrstv6m ani vzdelanie, ani slobodu. ヨ :￨●
:■ ‖ ￨′ ,l出 ,ak()naprl:it・i Vikt6ria― sto14rske druЙ stvo Zilina,spolok
PriSla svetov6 katastrofa v podobe svetovej vojny a soc'/lna nL'|nr.r 卜 :摯 :,￨卜 「 i`‖
￨:、 、kc, zupy:、 ―Preζ ov, Prvё druZstvo bratisiavsk′ ch
vyrazila sa v pekelnom rozvrate. (...) Z6sadou liberalizmu bola slob,,,h ,・ ]￨￨:``￨11''｀ ｀ ￨::lkov,invalidn`druttstvo
`・
v Liё kach,Druttstvo veζ ker6ho
:ぅ ￨● llll二 ￨11,!)!lt・ ::ly、 lu zahraniё nフ ch ё echOslovakov vrativζ lch sa do vlasti
osoby. Ked ale do5la sloboda osoby k plnej platnosti v Stiite i v ndrocLr,,r'
hospod6rstve - kam to viedlo? D6vtipndho podnikatel'a nehatili v .iclr, :i:ョ il"￨￨￨ャ 1:ivcl)nё druZstvo pre Povattsk`13ystricu a okolie,Obuvnicke
`:`ヽ
Safiirenf ani St6t, ani Ziadny ohlad. Musel by byt' dlovek anjelom, aby takrrt, i:■ 手 ● ぃ v
:、 RIl!`ll10Ch,DruZstevna teheltta VeFkフ PriCtr2,Vydavaterskё
slobodu zneuLll. Podnikatell ju zneuZival na kaZdom kroku, robotnik,,r ::→ 子￨い o,::ぃ (lir v Bratislave atぱ
11:)。
.

obstrihiival mzdu. Chamtivo hromadil kapitdl, nie zo svojej pr6ce, ;rl, VI・ tl lり ]に′ こa Hospodarsky ObzOr poznamku,ze pO prvej sve―
`;prinう
zprhce l'udi robotnlich. (...) Vel'kf podnikateli tladil malopriemyselni[,, :・ ■￨ヽ ￨￨￨11`.卜 Olo v Ccsko¨ Slovensku 140 druttstiev invalidov.
vel'kostatk6r malorofnika. Mohol, lebo konkurencia bola vol'nii. Silne 1r
zv it azll, s lab 5i podl iehal". (Koniec c itiitu) :'0,(〕
`:‖
Dal5ia dast' dlinku sa st6va vyjadrenim flohy slovenskdho druZstt r `zisady druttstevntt politiky KSё
nictva o.i. aj v boji proti prenikaniu revoludnlch my5lienok zo sovietskclr, ミl kl｀ 11'VPlyv KSC na druzstevn6 politiku a druZstevnictvo na Slovensku
Ruska. Y zdvere dl6nku Dr. HodZa n6ruZivo vol6: ,,Teda nie, nikdy nit ,,11 1lllヽ :,11 :lcЙ v ё esk′ ch Zemiach,nie je moZnё pri hodnotenf dttin
naskrze nie komunizmus, tato zdhuba vyroby a rol'nickej zvl6\tl" ・ ￨￨:ll゛ ho(!rl:Й stcvnictva obFs′ politickフ smer,ktOry zastupovala KSC.Ide
￨・

Nie v5etky druZstv6 a len dast' vfrobnfch druZstiev boli dlenmi Ustrc,l i■ 11'i“ い::lo'nosr pOrovnavania jtt druZStevn● poHtiky V obdobf medzi
ndho druZstva. Koncom roka 1937 bolo dlenmi Ustredndho zvtit, l、

"11:11“
vCt()V′ mi Vttnami,kedy KSC bola v OpozicH,so situiciou od roku
deskoslovensklich druZstiev v Prahe 172 vyrobnych druZstiev, z toho l' i'す .1“
`k`・
(ly stl KSC stalajedinou vladnicOu stranou
zo Slovenska a 3 z Podkarpatskej Rusi. Niektor6 vyrobn6 druZstv6, najrrr ・
卜・ 'ヽ そ
(‐ l()d Zaё iatku verane priznivala k tomu,Ze v dru2stcvnictve vidI
s potravindrskou vjrobou alebo so sidlom na vidieku, stali sa dlenmi tl l・ ,￨￨:lll:1:!lCho spOienca pri realizacii sv● ho politiCk6ho programu.Oso¨
tredn6ho druZstva. Nem6lo vlrobnlch druZstiev bolo bez dlenstva v, :￨￨:lt'vl::1′ nc sa to ukazovalo najtt prVソ Ch trOCh aazdoch,na ktor′ ch Sa
zvdze. l,,,“ :lll()v:lli zaklady kOmunisticktt druZStevna politiky・ Na neskorgFch
Vfrobn6 druZstv6 neboli vZdy len mald alebo bezvyznamne, ved' nicL 」 ′
:￨● th KS(〕 druttstevnictvo utt netvorilo z`sadnフ bod prOgramu a pozor―
tor6 z nich mali vzhl'adom na rozsah dinnosti alebo podet pracovnikov viiii Ⅲ
“
llnl'ヽ 1:ヽ lStredila predovζ etk′ m na budicu orientaciu strany,na prob16my

vyznam. V istom disle Hospod6rskeho obzoru z roku 7929 bola uverejnerr :￨￨′ l::‖ CStllanosti a socialntt pOVahy a nesk6r na hrozbu zo strany nacistic―
pozv6nka na mimoriadne valn6 zhromaZdenie Vyrobndho druZstv, 1:11(,Ncillecka.
dor6batel'ov ilelezneho a ocel'ov6ho tovaru v NiZnom Medzeve. Bohalr : 4iそ tZd KSё sa kOnal vo februari 1923(ustanOVuiiCi nebolこ fslovan′ ).

40 41
 6strednフ tttOmnfk KSC A.Z`potockソ nabidal komunistov,aby boioV`‖ ￨￨￨[『 ←:￨・ ￨:‖ 7、 1(・ v:lソ ch Zloを iek''.
zajednotu druttstevnfctva,aby sa vyhソ balijeho trieζ teniu a aby nezaklそ ￨(11
li SV● VOrnё vlastn6,,komunistick6"druЙ stva.均 azd prJal rezOll(11
v ktorei sa o.1.uvadza,2e,,ciel'om komunistov je,aby usilovnou priぃ ぃ
V nttSirslch vrstvach rornickcho druttstevnfctva utvaralijednotn′ frOnt PIII
ti kapitilu a kapitalistickё mu zriadeniu''.Z/iazd u102ilё lenom KSC,aby l、 ￨

sobili v prospech zluё ovania malフ ch druttstiev do vaё gich,aby sa v lli、 ￨

vytvarali fondy na podporu ζ traktticich,aby b● ovali prOti druZstevl11

byrokracii,aby do predstavenstiev dru2stiev kandidovali naSChopnc111
nanavソ ζpOCtiVi Sidruhovia,aby komunisti v druttstvich reprezentov‖ ￨
Zivel nttpraCOVitttM,nttpoCtiVttSr,ktOr′ vttdy dbi na prospech komull:
tick6ho podniku(POZnamka:tito 61oha sa tソ ka vソ S10Vne kOmunisti(I
vedenソ ch dru2Stiev).
V rezolicii sa d'alei uvidZa,乏 e,,komunistom nttde o OVladnlll
druZstiev,ale o presadenie zimerov na vyuZivanie druttstevnё ho hnutia`l卜 ,

mohutnei zbrane na dosiahnutie vfFazstva robotnfck■ triedy.Vζ ade,k{

komunisti dosiahnu vaё ζinu,musia reも pektovar menζ inu ёlenov nekonllll
istov,aby a tito mohli kontrolovar spravnOsr vcdenia druZstva''.
Na H.巧 aZde KSё v novembri 1924 bola potvrdeni druZstevna rez。 ￨￨

cia z I.4azdu・ Vyhllsili tiez povinnosF komunistov,aby sa stali ёlcl〕 11

druttstiev a aby tt Zeny Spolupracovali v dru2stvich.駒 azd ZdOraznil l11‖

nosr zachovarjednotu druttstevnlctva.V priiateJ rezolicii sa zdOraz益 可c,' ￨・ :ittnkyこ innosti v′ rObn′ Ch druた
`,1:‖ stiev dO rOku 1938
,,vystupova′ z druttstiev,碕 kCd'V nich doё asne zv〔 ぜazil protirobotni(1
smer,nieje pre komunistu nikdy pripustn6.61ohOu kOmunistovje,aby l"
sobili v prospech rozvoja robotnfckych vフ robnソ Ch, Stavebnヌ
poFnohospodarskyCh,pehattnフ ch a bytovフ ch dru2stiev a ich spoloё n`￨ →
postupu''.Rezolncia daltt uvadZa,差 e treba nadviazaF styky s maloroFnik‖ l

a ich druZstvami a pomOcF im oslobodzovar sa od agrarnehO kapitハ 1 .

Vご algei rez01iCii sa ttaZd prihovara za zlepζenie druZstevn6ho ζkolstv‖ .:

druえ stevn6ho zakOnOdarstva.Osobitni rezoliciu priial ziazd O i10hit l・

乏
ien v druttstvac与
l,
IH.巧 aZd KSC v septembri 1925 sa opaF podrobne zaoberal problenl,
tikou druttstevnfctva.Priiata rezolicia obohactte inySlienky a opatrelll、 :

priiat6 k ё
innosti dru2stiev.Po2aduie,aby sa do nich vnaSalrevoluё nフ dutlⅢ

a proletirsky charakter. Nabida k zluё ovaniu miestnych spotrebnヵ ll

dru2stiev do vaё ζ
Fch celkov podra hesla,Ze,,sp● enie Vgetkフ ch rOZpl.:
lenフ Ch Sll druZstevnictva sa stiva prvoradou n10hOu".Rezoliciaぱ al1 111.Ⅲ l

tolila po2iadavku, 2e,,komunisti si povinnf usilovaぜ o dcmokratiz`ぐ l〔

42
43

―
nttma S mOnOpolmi,ako ai s indi宙 dualne podnik可 lll:(,k():‖ 1919.
Vplyvom vleklei sVetOvtt hospOdarska krizy a rastictt `Cimi ttivnostnfklll llll゛
nezamestnanoslin “
podmienky konkureё n6ho boia V druhom desarroё frepubliky z`konite/1‖
trili. Vtedy poё et nezamcstnanフ ch dOSiahol v CeskO_Slovensku po(￨￨
iradn′ ch idaiOV aZ 930 000 os6b.
V′ rObn6 druЙ stva dokazali sv● im ё lenOm predsa len poskytovll
o nieё o viac socillnych istOt,napriek tomu znatnフ poё et druttstiev toto()ト
dobie nepreZll. Podnlienky podnikania druttstiev boli verΠ li tvrdё , t,￨[
vaё ζina z nich obstala a Od01ala konkurenё nё mu tlaku,sё asti a preto,を cI,1

siё asne rozvlala Sier druを stevn′ ch flnanё nフ ch a iveroch ingtiticil,vrat:1lⅢ

osobitn′ ch iVernフ ch a spOritern′ ch druttstiev. ・t"￨゛ :ho、 I)Odarenia s dru2stevn′ nli bytini

『』
:'‖

話Rぶi難撚1畷幣ぶ犠憲i郡1淋1酬 ‖
‖驚隅嘱
:猟 器占脚留
鯖邦胤
a ich odborn6 spracivanie.SibeZne vzniklitzv.pracovnё druttstv五 (obdい
.olシ iVnOstensk`hO druttstevnfctva do rOku 1938
ba neskorζ ich tzv.nepriemyselnフ ch druttstiev),kultime a inё
druZstvi.P:￨I Vり ヽ
rili do ζirSie chapanё ho odvetvia vyrobnych druZstiev, preto2e v ni(h
ёlenskフ pomer spravidla znamenal ai pracOVnフ pOmer.T′ m sa Odliさ ov:lll
Od tフ Ch druttstiev,ktor6 svojiln ё
lenom sice poskytovali urё ite slu2by,al「
ich nezamestnavali(napr.spotrebnё ,bytovё druを stva).
Od roku 1919 sa do kategorie vyrobnych dru2stiev zaradili o.i.:
―druttstva pOFnohospodarsk● a pOtravinirsktt v′ rOby (nalぅ :

pestovateFov tabaku, papriky, ranu, konope), druttstva na spracovanit

Ze面 e surovё ho dК vι dru2飩 va chovtteRkё 師軋
angottk′ ch bi￢
鷺棚 Ch
ii:茸
―druttstva vinarske a vinohradnfcke(pomahali sv● im ёleno11
1:l‖ :l踏 1織 :お :‖ EXサ Ftti::lζ I隊 駕
:lilllSkソ

pri pestovanf rё vy,skladovanf a speha2ovani vina),

―druЙ stva kultirne,medzi ktor`patrili nttlna druzstvi vydavateFskt
nakladateFskё , polygrafickё dru2stvl, dru2stva spravttiCe kultirill
a robotnlcke domy,
―dru2stva kinematografickO,v klorych sa zdruZovali naJma invalidl

l脚 :よ
器』サ
飢TlttΥ [g柵 麗
‖∵
撼 電驚 籠掛囃l肺批a唾響
常識ギ難l警」
denia rフ chleh0 0bё erstvenia,jcd`ine,hostince,jednoduchζ ie ubytovanic
zariadenia,ale ai jaskyne_Driny,VaZec,Demanova,Bystra) ,
Osobitni pozornosf zasluhtte ё
esko‐ slovenskう druZstevna Specialita,'
divadelnё druZstva,o ktOrフ ch dnes utt lnaloktO vic.Na Slovensku vzniklil

44 45
poist'ovnf , lzova10 zakladanic a rozζ irOvanie exis_
- hospodiirske zdujmy v zmysle zdkona vyZadovali podporovat' zrrr,i
dzanie spolodnej strojovej vliroby, zlepSenie vyrobn!ch Spdsol,,',
zriad'ovat' sklady surovin, trZnice, vzorkovd sklady, fverov6 rist,r,,
a odstraiovat' v5etko, do nani5a poctivri sft'aZ medzi dlenmi,
繕
li11で :Ifiil:!計 li][[∫II螢 ll
irady zaё ali na pokyn ininisterstva Ob_
- v prospech vzdel6vacich zdujmov mali sa v zmysle zdkona realizor,rr
Zivnostensk6 udiliStia a im podobn6 in5titflcie, organizovat' odborne krrr,,
zria{ovaf udebn6 dielne, usporadrivat' vjstavy udiovskfch prAc a pod
猫蹴IFl寄 ∬密業
歯乳驚I
uli aを potOm,keご 6strednё dru2stv0
V Zivnostenskych druZstv6ch sa remeselnici a Zivnostnici zdru2or,r 'striktne pridrttiavali zneniu vIぅ
dnchO
podl'a profesii, a to bud' na fzemnom alebo na celoslovenskom princrl,'
哺atO prOti druЙ stevnfctvu.
dinnost' prezrddzal spravidla ui,ni&oy druZstiev: Aphaspol - druZstvri l,
k6rnikov v Bratislave, Centrokolon - druZstvo vel'koobchodrril,,,
s koloni6lnym tovarom Bratislava, DruZhost' - druZstvo hostinskr,
v Trnave, Ludhost' - druZstvo hostinskfch v Ludenci, Slovensk6 chrdnr,r
榊 勤i驚1岬鱗
druZstvo v Bratislave ^ zdruioyalo vyrobcov a obchodnikov s devocirrrr,
lami a liturgicklfmi potrebami, Zdruienie obchodujricich s novinarrr
議1::鷺 :鏡::軍 h::湿 :躙 :

ieぱ老ivnostensk6`rady thceli Obme_

S.O.N. Bratislava, Zviiz slovenskfch knihkupcov a nakladat6lov Bratisl,r, ev tak,aby smeli vykOnivar ёinnosr
a mnoho d'al5ich.
Ind Zivnostenskd druZstv6 boli odvetvovo Specializovand o pdsoll
v urditej vymedzenej oblasti di meste: Drev6rske druZstvo Michalov,,
蹴蹴 f器 ∬:椒 瀞場
謂II
DruZstvo koncesovanych elektrotechnikov Bratislava, DruZstvo mech,rr
ikov kancel6rskych strojov Bratislava, Minrita - hodiniirske a klenotnir I
druZstvo Bratislava, Pohronsk6 drev6rske druZstvo Bansk6 Bystrica a p,,'
∫
監:Tl競 静T篇 胤驚臨
nl」
:貫
al pomerne z10老 itフ postup pri zakla―

榊群l肥 冤
悧謂轟
Obmedzujrice opatrenia is. vkldy

V5eobecne vl6dne nivor, Ze v iesko-Slovensku nebolo trhovd ho 爵鮮 IIli:li聾 i鷲 ::m服

釧 慰盤潔:ぷ舞
pod6rstvo a konkurendny boj na trhu obmedzovand. Tento n6zor vyZatlrr
urditt reviziu, pretoZe iesko-Slovensko sa v zayere tridsiatych rok, ぶ緊笠l跳:7i毬 乳 鮮探:漁 l:』 :
ocitlo v situ6cii, v ktorej ds. vliida uznala za potrebnd urobit' niektr,, oo鵬 D`lonle zvazu,
obmedzujrice zdsahy.
Svetov6 hospoddrska kriza ru5ivo zasiahla do celej oblasti Zivno 縄
慮ふ穐
1盤 LIttF奮 :∬ x:誌 遷
』IT島 概塁 群
虚:髭 {:比 魔
61λ
1),°
a nefverovych druZstiev. Podetnd sr.ikromnd, ale aj druZstevn6 organizii(
vzhl'adom na pokles kripyschopndho dopytu sa dostali do t'aZkosti, pr
padne museli podstripit' likvid6ciu. Vysokj podet nezamestnan_\
na druhej strane spOsobil zvliSenj zdujem o novd Zivnostenske podnikr
鰹
i驚撃
欝蒻榊 鷺
[olnosti vysetrili,
i」 :

neflverov6 druZstvd, pripadne o ich roz5irenie.

Na zamedzenie zostrenej konkurencie na trhu vl6da najprv prijala svl vガ 『:1壼I晋1:鰐 蹴:翼 ″
i庶 器槻肌∫
盤:∬舞:i冨

46
47
琲匈︱
︱
︲
︲
︲
︲膨判¨︲
︱

svoje dOvody k stanovisku.

︲
︲航押岬︲

O sile druZstevnej my5lienky sveddi, Ze ani takdto obmedzujfce pr,',1 #J,:ilr:'fr r"*:'ti"':;x'I?:",i:":,#
pisy nedokiizali zahatat rozvoj vfrobndho druZstevnictva, ani zabrhnil n
Ell}JJilii#:lffi
︲
︱

kladaniu novych a rozSireniu existujricich druZstiev. Uveden6

︲

ilimf
︱
︲

zhs,r,lr rokov predmnichovskdho

︲

desko-Slovenska nestadilo na zjed-

pochopitel'ne platili obdobne aj pre Zivnosti a najmii remesl6.
Z dnes e5te existujricich vfrobnlch druZstiev vznikli v rokoch lt) l.t
1939 tieto:
Jillliillii',l:;J,i1,i,T,l;;'#;ffi L1,l1iK:1"""i:i:i'Iissi'In.,aj
- ilrlty nreklad republiky priniesol vfrobnfm druZstv6rnna Slovensku
DruZstvo maliarov a natieradov Nitra (1934) s dne5nym
Stavba Nitra,
ndzv,,r"
II{ tllpnrhlCmov,
ur}chlene nanovo politicky orientovad a vZit' sa do novfch pod-
skrisit' nov6 t'aZkosti, utrpiet' nov6 prehry - ale pocitit'
- DruZstvo koZu5nikov a diapkSrov Bratislava (1935)- bolo neskOr r,r lftl
IIUa Yll'nzstvd.
dlenend do druZstva Vzorodev Bratislava,
- Krajdirske konfekdn6 druZstvo Nov6 Ziimky (1936), s dneSnym n,r,
vom Novodev Nov6 Zimky,
- DruZstvo slovenskfch klampiarov Bratislava (1938) - s dne5n;im rr,u
vom KovodruZstvo Bratislava.

Hodnotenie rozvoja vf robnfch druistiev

v rokoch 1918 - 1938

Obdobie predmnichovskej republiky prinieslo vfrobndmu druZstu

nictvu na Slovensku prvri rjraznejSiu etapu kvantitativneho i kvalitativrrr
ho rozvoja, posilnenie jeho organizadnej Struktriry a rast trovne podniL,r
nia. Stalo sa tak aj napriek tomu, Ze druZstv6 museli Zit' v podmienkir,t
rozpornfch politickfch koncepcii a roztrieStenosti.
Podmienky pre vznik a dinnost' vlirobnjch druZstiev boli st'aZen6 niel, r

n6sledkom opatreni vl6dy, ale predov5etklim z toho ddvodu, Ze niel.

iesko-Slovensko, ale ce16 Eur6pa i svet Zili v obdobi vleklej hospoddrsL,
krizy. Napriek tomu vznikla progresivna, modernii tradicia slovenskclr,
vfrobndho druZstevnictva, opierajfca sa o dedidstvo Samuela Jurkovit',,
T6to tradicia divala druZstevnikom silu a umoZnila vyrobnym druZstviir
obst6t' v d al5ich rokoch a desat'rodiach a zloLit skriSku dospelosti, zrelo'
ti a Zivotaschopnosti.
Vyrobnd druZstv6 na Slovensku prelivali v rokoch 1918 - 1938 obdotl
hladania a zbierania skfsenosti. Preto aj na vznik niektorfch vfrobnliL'
druZstiev v uvedenom obdobi moZno hl'adiet' skdr ako na zaujimavf expr
riment a menej ako premyslenf podnikatel'sky podin. No skrisenost'ami :,

dlovek udi a udia sa aj druZstevnici.

Skrisenosti vfrobnfch druZstiev ziskan6 v prvej iesko-Slovenskej rr

48
49
 イ。たαρJ′ ο′
α

Vソ rObnё druttstvi v obdobi

Slovenskё ho gtatu

50 51
 ︱
︱
︱
︱
︱
︱
︲
︲
︲
︱
︱
︱

︱
︱
︱
︱
︲
︱
︱
︲
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︲
Ⅷ
悧
︱

︱
︱
︱
︱

Ｉ
︱

Prechod na nov6 politick6 a ekonomick6 podmienky

Ⅷ
Ⅷ
Ｉ

Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ

NemOZe byt' flohou tejto publik6cie rie5it' s vedeckou presnost'ott 1rr"l

lematiku Slovenskdho 5t6tu. iast' doteraz formulovanych n6zorov je z'rt'i
poplatn6 extrdmnym stanovisk6m a kladnej di z6pornej zaujal, rl
podnecovanych neraz neznalost'ou mnohlich faktov a ich rozdiclrr,l
vlikladom. Treba tieZ vediet', Ze takmer polstorodne deformovanie, z;rrr't
diavanie a prekrucovanie nemohlo prispiet' k objasneniu problematikl'
Popis osudov vyirobndho druZstevnictva v obdobi od marca l't't
do aprila 1945 m6Zno preto ch6pat' ako mal! prispevok, prindirr;r"
niekofko zrniek poznatkov pre tj'ch, ktori sri povolani analyzovat dspf "l'
dobie po kaZdej strSnke.
Pr6ve podmienky pOsobenia qirobnfch druZstiev v obdobi Sloverr"li
3*1ff Lh:[ii:ll a p.ist'.vnic,va
""'"''
ho 5t6tu dokazujri, Ze sa druZstv6m hospodiirsky darilo, ale na druhej slr'rr' Gi:.i lfi ffi xll,lllil, I"
boli - vedno s ostatnymi druZstevnyimi odvetviami - nriten6 tuho boj.r''
proti rastflcim totalitnim z6merom, ktorich jedinfm ciel'om bolo: podri;r'l'
druZstv6 politickfm a hospod6rskym z6ujmom 5t6tu a podla vzoru ttrr'
ilfr ,?,:U1#liJJ.:l'""il1J,ffi l;ffi :ilHlixJil';*l",H1i
Ltnnlrm fstavy a najmd proti ich postupnej realizitcii, ved bola ohro-
stickej Nemeckej rise nahradzovat' druZstevnf demokraciu totalitninri r" Jfho domokratick6 podstata. Prislu5nost' ku komor6m mala byt' po-
sadami. fr lomory mali ziskat' postavenie verejnopr6vnej inStitricie.
Slovenskf 5t6t zdedil po predmnichovskej iesko-Slovenskej republrl #t
jej jednostranne rozvinutri priemyselnri Struktriru na vfchod od rieky Mor'' d|rOblorutika iivnostnikov v rokoch 1939 - 1945
vy. Tjkalo sa to tak odvetvovdho a sortimentndho zamerania produkt r'
ako aj smerovania odbytu. eoskoro po vyhl6seni Slovenskdho 5t6tu l"' { luo vyhldsenia Slovenskdho Stiitu nebola situ6cia Zivnostnikov
stanovend nasledovnd hlavnd ciele v rozvoji priemyslu: llllOvrnsku optim6lna. V d6sledku ekonomickej a politickej prevahy
- systematicky rozmiestiovat' nov6 priemyseln6 kapacity, najmii s pr rl f*!h ,eml sa osobitne prejavilo zaost6vanie tak oproti Sudet6m, ako aj
liadnutim na prirodnd podmienky a odbytov6 moZnosti, }|X iukorSiemu protektor6tu. Slovensk6 Zivnostnictvo muselo vynaloZit'
- zirtenzivnit talbu nerastn;ich surovin, iltl0lllie, aby sa zbavilo zdedenych nedostatkov. Hlavnfm probldmom -
- vyuLivat a podfa moZnosti rozSirovat' priemyselnd kapacity pri
,'r
*i$no ako v slovenskom priemysle - bol nerovnaky stupefi rozvoia
dasnej intenzifi k6cii produkcie, ilnyoh odvetvi Zivnostnictva. Niektor6 odbory stadili pr6ve len kryt'
-obmedzit' vyst'ahovalectvo slovenskdho robotnictva vytv6ranrr Wilsoltdtny dopyt, in6 mali prebytok kapacit (stavebnictvo a potravin6rska
novfch pracovnyich prileZitosti vo vlastnom 5t6te, rlrobr).
- nanovo usporiadat' dom6ci trh a orient6ciu na potenci6lne zahranitrr llrrcrl' po vzniku Slovenskeho Stiitu bolo zrejm1, Ze slovenskd Zivnost-
trhy, ,rtr lvo ic do do rozsahu, organizadndho usporiadania a dlenenia, ako aj
- riesit' soci6lne probldmy zvylovanim Zivotnej frovne priemyselnclr, rr,r lrtrte kc.i vybavenosti, na primeranej frovni. Napriek tomu bolo vidiet,2e
robotnictva. ,,rrt ;clro hospod6rskej, technickej kultrirnej frovne bude nevyhnutne

52 53

Ш
yyladovat rozsiahle opatrenia. Prvym krokom sa stal rozvoj udflovskt'h,,
lctvr Andreja Hlinku, prichildzaraso z6mermi z
Skolstva, budovanie Zivnostenskych 5k6l i dalSich vzdel6vacich zariaclrrrl extrdmne proti-
ktorfch flohou malo byt' vychov6vat' naslovovzatfch majstrov svo;lr',
remesla. Etl,1",?il:.,".t',ZedruZstevnictvoz6sadneneodmietaloaniau-
lil slovenski
Na pomoc Zivnostnikom sa rozvinula najmii dinnost' St6tneho f strrr', If st6t. s n"uoio, usak nazerari poriticke
instancie
na rozvoj remesiel v Martine. Tri obchodnd a priemyseln6 komory - v llr,r
IIlnott, Le druzstevnici nemali po.rrop"ri"
pre rastice totaritn. ten-
Ihorl ca priedili storoenym orl,.Oe.r:r.
druZstevnlm
tislave, Banskej Bystrici a Pre5ove - sa zadali intenzivne starat' o rozvr,l
Zivnosti a remesiel. Zriadili pojednom druZstve v obvode kaZdej kontorr
ilrolltlkov pocftili najma tie a.uzrt"rre odvetvia, ktorychprincipom.
vedtci di_
na spolodnf n6kup strojov. Bratislavsk6 obchodn5 komora pomdh;rl, ilq; ltr rt i medzi privriencov ;lebo :;;prtizantov HS r S.
I

opisuje Dr. Mil";lilMilo v publik,cii,,slovensk.

Zivnostnikom pri ziskavan i f verov za prijatelnych rirokovjch s adzieb. f ItP.rttudciu
i Imflvo v prehl,ade,, (Br.atislava, t94l)nasledovne:
Boj druZstevnikov proti vzmihaj{cej sa totalite
Iffii'Iii1,,3:r[.ne:n:.;im:[m.-j;[?#J:.,-f,."l
Gtllne zdsahy proti odvetviu a zvdzuRol,nickych
vz6jomnfch
Je neod5kriepitel'n;im faktom, Ze ekonomick6 sf6rav Slovenskom 5tit, po_
rozsahu, ako vodi ziadnemu in6mu
sa uZ od zadiatku snaZila - a to fspeSne - vymandvrovat z priliS rizkr,l, tlh.k"m uvdznenf predseda zvdzu J'nUrsfny
druzstevndmu odvetviu.
viizieb na Nemecko. Podarilo sa dosiahnut', ie na Slovensku nemeck6 nr:rr E*:lrr. a niekrorf funkciondri

ka nebola platnfm platidlom. Dnes sa ui zdb byt' neskutodn6, ale SlovensL,,

bolo jedin;fm 5t6tom pod vplyvom Nemecka, ktor6mu Nemci neraz plirlrl
Inll'ffi
Icntr.
;,:?$"#:;1:"',',,""T,8it,,r"t;lungX#*ili:
citdtu)
za dod6vky zlatom a hodnotnfmi devizami.
Inii prax charakterizovala politickf sfdru, najmii predsedu slovensLr'
vl6dy Vojtecha Tuku, ktorli sa netajil z6merom primknrit' Slovensko i,
najuZ5ie k Nemecku. PrvE zdmery neurditej reorganizircie slovenskch,
druZstevnictva sa objavili aj po vytvoreni slovenskej auton6mie najcs,t
roku 1938. Ich cielom bolo eliminovat' Ustredn6 druZstvo a ostirlr{
druZstevn6 zviizy alebo aspoi likvidovat' ich vplyv na druZstv6.
Rritalo sa s vefkou reorganiz6ciou, ktorej cielom malo byt' vytvorcn,
jedindho ristredia na vrcholci ,,druZstevnej pyramidy", aby jedinii osol,,
mohla vo svojich ruk6ch drZat' opraty celdho druZstevnictva a byt' Zfruk.r
loj6lnosti slovenskdho druZstevnictva vodi vl6de a HSIIS.
Napriek tomu, Ze sa v rokoch 1939 - 1941 konali podetnd porady a nit'l
tori krajne lud6cky orientovani druZstevnl funkciondri pri5li s koncepcr,,, .ilrvoj zamestnanecklfch druzstiev na srovensku
vytvorenia Ustredn6ho druZstevn6h o zv'dzl, zirmery nepre5li. DruZstevrri bol nieren
zastaven!,
Iillrrpodne ohrozeny vo svojej existerrcii. Konedne aZ v roku
zvdzy a najmii Ustredn6 druZstvo predkladali rad radom podclrr *tto ilnitr.o, zamestnaneckych oruzstiev dosiahnuf povolenie 1943 sa
zriadit
pripomienky a ndmietky, takZe s vecou sa nepohlo. H rmortnaneck'7ch druzstiev ako ."ririu'..ntrdru dlenskf ch druzstiev
Niektor6 druZstevnd odvetvia sa stali osobitne terdom ritokov. Zdsadt' Ifllvrncku
sa uzn6vali z6sluhy druZstevnictva a kladne hodnotil jeho vjznam i prirr,, Otltlny bol osud vvrobnfch druZstiev. v roku 1939 padro rozhodnutie,
pre Slovensko. Bolo by bfvalo aj tragikomick6, ked by bola zrovna polr [{*tutc ministrom vn,itra,
aby vyrobnd arrzrwa so sidlom v
tick6 strana, nesrica meno vel'kdho propag6tora a bjval6ho funkcionrir tillmrn C z Ustredn6ho druZstva a mest,ch boli
rud I r;;;;-;;fi ,;;;;;;" rr.rri.r"o

54
55
 a obEianskych rivern;ich ristavov a druZstiev (ti. do ZivnozvAzu).
zvdntboli zadlenene tieZ druZstv6 n6kupn6 a predajn6, strojove,
Do lt'lrt''
stavclrtr'' riil:tff I',l"J,:'ff Tliil,l1ii"i;lllliillJiTlii;,[llfi
knihtladiarenskd,nakladatel'skd,pracovn6,kultrirneain6,ktordnep:tlrrl;
pod Ziadny druZstevny zviiz. Naopak, vyrobnd druZstv6 p6sobiace
nrr rr Ii,'.'#l,:'ffi il:'i,T:iltlfr t,l',k""';'-,xi,ilTi11,",'""JY
di"ku boli sitstredend v Ustrednom druZstve' ffi lfi ;:ff :"ii,1i',"#txl:i,T,'I#l::-JJ::::
Vdruhejpolovicirokulg3gsanaSlovenskurozprudilaprotidruZstcrr.t
kampail. re.i nositel'mi boli urdit6 kruhy srikromndho Zivnostnictva,
sf rr"t' Jirll',il?f
Ifntk6 vl6da prevzala a d'alej uplatilovala obmedzujrice opatrenia
pod patrondtom Hsl-lS, ktorl sa nazd6vali, Ze sa im podari kr6tkou ccst"''

iit riiorat alebo aspof,na5trbit' druZstevnictvo na Slovensku. Je zre.imt'

Ei"n;',J'J:i:"il"'J"fl :l{'llT:i;f,i,J?if;Jlii:?:ffi lli
r'

i5lookampaiproti,,neposlu5ndmu"druZstevnictvu'ktor6sanemienilol"'
drobit' diktAtu slovenskej vl6dY.
y:l"::l[';Jff l"I.:',H::'":ffi :
Zai,iatok kampane ivoril dl6nok v dasopise Slovensky remestlrrtl
t.'J,.'.'-T"'iii;l,xTiil':-Lif
a obchodnik pod iitulom ,,srikromne podnikanie - alebo
Hospod6rsky obzor uverejnil trefnri odpoved'' V nej sa
druZstevnictvr,'
poukazovalo t' I,,fffi [Tffl;:::","#;,'g#:*;lf :ff tilffj a"'Iil;:::::
p h o' re s ce I 6
, *aSi a septembri lg3s pri mobiliz6ciach ds' arm6dy mnohi sitkrorrrI ab) l" 3:'.H ;iffi :,T, -" ...l1"ffiif f ffl T,H;loj
Zivnostnici a najmii obchldnici na vidieku poschov6vali tovar'
mohli predrir'lI
o niekollko dni vzhl'adom na hroziacu vojnu s Nemeckom o prijatie totalitn6ho druistevn6ho zikona
ilanok kondi otiizkou, di by druZstevnici' ktorr '
za dvoin6sobnri cenu.
nezridastnili na tychto Spekuladnfch praktik6ch' nemali sfkromtr'"
Jr.,
obchodnikov nazv at Par azitml?
IlorpoOdrskom obzore d. 5, 6 a 9 roCnika 1947 je opisanf pokus slo-
v Slor'''r' f vl6dy vnItit' slovenskemu druZstevnictvu,,reorganiz6ciu"
Hospoddrsky obzor dalej reagoval na n6mietky vyslovend
skom remeselnikovi a obchodnik ovi, Ze za prvej repubiiky
5t6t podporor Iltnyctt intenciiich. Ked'podetnd rokovania v rokoch 1939 - l94l
tffi
''

podpora 5t6trr
mnohd druZstv6. Hospodr6sky obzor potvrdil, Ze takSto '

ili;I f#iili i .'j;1u},1 ;,f.?, I;,J*i",K#:J;i

Zivnostn(korr'
dostala podetnj'm clruistv6m, ale rovnako tak aj srikromnym najvdcliu rozlohu rizemia v Eur6pe. V. Tuka, ktordho pozicia
pritom vsettcy druZstv6 boli a sf povinn6 viest' riadne irdtovnictvo, alc 1'r' Jl sa

Zivnostnikovplatit6topovinnost'lenodurditejhtanicerodn6hoobralrr
C'll3;lffi "i"'"I:ff i""';l;::ff ,T'ffi ;'""#:ff :i':1i:lili:
remeselnik.i
Dalej oponuie Hospod6rsky obzor dl6nku v Slovenskom
a obchodnikovi, Ze 'J nerovnom boji srikromnik t'aZko obStoji opr"r Ifny.t', z obdobnich noriem nacistickdho Nemecka. Predsedu sloven-

druZstvdm". Pravdou je, Letam,kde je siln6 druZstvo'

mOZu prosperoVirl I Illay pritom osobitne znepokojovalo, Ze slovenske druZstevnictvo sa
Ifnc ohradilo proti prechddzajricim pokusom dostat' ho riplne pod
鼈
srikromnici,podnikavijednotlivci.DruZstv6niesrilenpodnikatel'sl'.,.
inStitriciou, ale vychovavajri aj lud k samostatnosti' neboj6cnosti'
sebirr' Ittfay. PoZiadal preto nemeckd vyslanectvo v Bratislave o sprostred-
domiu. Nechcri nikoho ryilueit', nikomu nechcri brat' chlieb, ale ,,ani sr,, Ihf odbornika a priviedot ho na S I ovensko. ,,Berater" (poradca - aki
nedaj[".
|! Uf predtlm na vSetklch ministerstviich a inlch vfznamnfch
obzor l" f,0Ctfcn) priSiel v mdji I94l v osobe Dr. Erwina Hanslika z Viedne.
Utot y vodi druZstevnictvu pokradovali' Preto Hospoddrsky
tajomrrrl Il Utonu preStudovat' pomery v slovenskom druZstevnictve a navrhntt'
nritenf reagovat vo svojom zi. riste z roku 1939 na n|zory v nacistickom duchu.
OUcnoane; a priemyselnej komory Dr' J6na Balku' Svoje -fioba
n6zory tlmoi llrorganizdciu
poradcu zrejme nezodpovedala predstav6m ani
v fiom druZstevrrr' nemeckeho
v denniku gSiS ,,Stou itk" z2l . okt6bra 1939' Nazfva ani V. Tuku. Len eo sa Dr. Hanslik obozn6mil so skutodnfm
slovenskdho hospod6rskeho snaZenia'"
tfllhnrrtuu,
tvo ako,,na.lviid5ieho Skodcu

57
56
 stavom, nemohol 56fovi slovenskej vl6dy hl6sit' nid negativneho. Nuo1rr11
povaZoval dand usporiadanie za ridelnd a racion6lne. PretoZe v5ak ,,rrrrr',, l"
predloZit' nejakf n6vrh, pripravil zhmer na zriadenie vrcholnej druZslt'r rr{
in5titticie na Slovensku pod n6zvom Ustrednf zviiz slovenskfch druZstrr r

GWNtrtu
Nemeckd druZstv6 na Slovensku neboli pojat6 do tohto ndvrhu, pr€to)r'll
od roku 1934 mali svoj vlastn;i zviiz.
Slovensk6 vliida nechala predloZenf n6vrh eite prepracovat' a uprr\rl
AZ v jrini 1942ho predloZila slovensk6mu snemu. Zatali o iom rokor,it
jeho v,-fbory. Zrodlla sa pritom aj nov5ia verzia ristredndho druZstevrrr'lr

ffi ffi
orgdnu Ustrednf zviiz druhstiev' (IJZD). PrevaLni viidsina predstavitt'1,,,
druZstevnictva odmietala tento niivrh. V priebehu rozsiahlej presvc(li',
vacej kampane druZstevni z6stupcovia sa nakontaktovali na v5etky zairrt,
1*"',:,,"1$il*:l""rffi
r

esovand vf bory snemu a na mnohjch poslancov a presveddili iclr

︱
︱
︱
︱
︱
︱
︲
︲

,
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︲

Skodlivosti niivrhu zirkona, ktoriT by bol spdsobil najprv rozklad I pol.rr e4o)'
nad Bebravou (I

3ff: ;#l.x:tffiili ffi'"

︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱

z6nik slovenskdho druZstevnictva. N6vrh z6kona uviazol vo vyboroclr, .rl,

︲
︱
︱
︱
︱
︱
︲
︲

do pldna slovenskdho snemu sa uZ nedostal.

︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱

ilffi"'ltf "HJlilHll )i,u,i,

︱
︱
︱
︱
︱
︲
︲
︲

N6vrh zdkonaoLJZD bol typickym prikladom totalitn6ho pristupu it,rr, ruuu ( r e4 r ),

︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱

k druZstevnictvu. Jeho hlavnym ciel'om bolo vytvorit' z6ruku, abr, ' (nesk6r Turiec) Turany (19421.
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱

druZstevnictvo rozvfjalo nie podl'a potrieb dlenov, ale podl'a z6merov 5trrl,
XOrlna Spi5skd Bel6(1942) - pOvodne ako Zivnostensk6 druZstvo.
︲
︱
︱
︱
︱
︱
︲
︲

\JZD mal byt' povereny zo zikona mnohfmi povinnost'ami, ak6 o 6 rok,,, -ll
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱

IfObny.tl druZstiev v5ak bolo podstatne viac. Tak napr. Adres6r prie-
︲
︱
︱
︱
︱
︱
︱

nesk6r upravoval z6kon o Ustrednej rade druZstiev a priniesol tot6lnc 1,,, vfroby na Slovensku, kton-i vydala Obchodn6 a priemyseln6 ko-
D{
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱

driadenie druZstevnictva politike KSa. Mal zaviest o.i. inStitrit zdvdznt,t tieto vddlie vrrobnd druZstv6 dosa-
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱

vzoroq/ch stanov, povinnd dlenstvo v5etkfch druZstiev v tJZD, zakaz*,,

Jilnrntarne,
i'Hl'iffi ."#Ijl,H'.h:It11"'
︱
︱
︱
︱
︱
︲
︲
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︲

vylridit' tlena z UZD. Predsedu UZD mala ustanovovat' a odvoliivat' vlii,l^ druZstvo s r.o. PreSov
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︲

na ndvrh ministra financii po predbeZnej dohode s ministrami hospodiirstr, pre v'-irobu a odbyt stavebnfch materi6lov s r.o. Brekov, okr.
︱
︱
︱
︱
︱
︱

a vnftra. Obdobne sa mali menovat' a odvoliivat' dlenovia r6d, t.j. por:r,l

1Bi*
︲
︱
︱
︱
︱
︱

ndho org6nu predsedu UZD. Navy5e mali byf do rady povinne menoviu kameniirske druZstvo Hlinik nad Hronom
︱
︱
︱
︱
︱
︲

trItohyt,
︱
︱
︱
︱
︱
︲

zSstupcovia ministerstiev financii, hospod6rstva a vnttra. tlllrtti Mdriadolina, vfrobn6 a predajn6 druZstvo s r.o., KruZlovsk6
︱
︱
︱
︱
︱
︲

V rokoch 1943 - 1944 nasledovali d'alSie pokusy o ziskanie nadvli,l, f okr.Bardejov

︲
︱
︱
︱
︱
︱

nad druZstevnictvom slovenskou vliidou. Nasledovali r6zne nat'ahovadl r vlrobnd predajn6 druZstvo s r.o. M6linec
thllrste
︱
︱
︱
︱
︱

a
V ich priebehu Ustrednd druZstvo k predkladanlm ndvrhom vZdy pohotor,
︱
︱
︱
︱
︲

Jlllrste vfrobnd a predajnd druZstvo s r.o. Zlatno, okr. Lovinobaila

-lOpradska
︱
︱
︱
︱
︱

predloZilo protiniivrhy, sledujrice briinit' ideovri z6kladiu slovenskelr, vozovka, strojdrefi, pilnlkdreil, druZstvo s r.o. Poprad
︱
︱
︱
︱
︱

druZstevnictva, zalolen:fi na demokraticklch principov. Od zadiatku roh, ,Corona, drevopriemyseln6 druZstvo Pre5ov
︲
︱
︱
︱
︱

1943 sa to ukiizalo ako ridinn6. Zvratna bojiskrlch druhej svetovej vo.irr

︱
︱
︱
︱

,Dntlstvo pre q.irobu a export dreva s r.o. Pre5ov

︱
︱
︱
︱

ovplyvnil politickri situdciu v 5t6te. Mnohi dlenovia a privrZenci HSIIS - ;rl Tgrysu, druZstvo na dordbanie a zhodnotenie dreva s r.o. PreSov
︱
︱
︱
︱

ich nezataiovala horlivii kolaboriicia s Nemcami - stratili z6ujem o po,l lYojpomoc, stolSrske druZstvo na virobu n6bytku a na stavebnl pr6ce,
︱
︱
︱
Ｉ

poru reZimu, ktordho dni uZ boli spoditand. A v roku 1944 uL mala slovcl firaotn
Ⅲ

"in6" starosti, ako rie5it' reorganiziciu druZstevnfctva.

Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ

skri vl6da Drulstvo pre koZeluZskf a remen6rsky priemysel s r.o. Liptovskf

Ｉ
Ⅲ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
︲

58 59
︱
︱
︱

︲
︱
︱
︱

︲
＝
＝
 Mikul65
Venus, tov6rensk6 vj'roba diimskeho prddla, druZstvo s r.o. PreSor
Slovensk6 I'udov6 knihtladiareil a nakladatel'stvo, druZstvo ', r1
Bratislava
Bratislavskzi druZstevnii tov6rei lik6rov, Bratislava
DruZstevn6 octiirefi, druZstvo s r.o. Bratislava

$***
Fructus, druZstvo pre vyrobu likerov, liehovin a na spracovanie o',,,,,1
Bratislava
Liehovarnicke a vinohradnicke druZstvo, Skalica
Liva, druZstvo s r.o., pdlenica a likerovii toviirei PieSt'any
Ustredn6 piilenica a tov6rei na rum a lik6ry, druZstvo s r.o. Zvolcn
Patria, druZstevn6 mliekilrei, Bratislava
Slovensk6 mliekiirenske druZstvo, Bratislava
l ffi tlffi :ff I: #'"; ; Ir? #ili ffifi''J# i:
DruZstevnii toviirefi na pokrmovd tuky, vyrobnd druZstvo s r.o., /l,rl
Moravce.
S vfnimkou e5te dnes Cinndho druZstva Svojpomoc TrenCin boli vicrl
uvedend druZstv6 zn6rodnene alebo likvidovand po roku 1948.
$
Srty
"''
k pdsobeniu vfrobnych druistiev
ttovonsk6ho stitu
Vfrobn6 druZstvi na juinom Slovensku J
ilfCloct 1939 - 1945 virobne a ostatne druZstvii na Slovensku boli
Ako uZ bolo uveden6, na lzemi, ktore rozhodnutim Nemecka a Talr.rl I lattt silnlm politickym tlakom, napriek tomu sa nepoddali a zazna'
ska na prvej viedenskej arbitr6Zi v novembri 1938 pripadlo Mad'arskrr,., LllVlraznf rozvoj. Vlrobnd druZstvii lo do rozsahu dinnosti a podtu
na jej zae iatku.
oc itlo niekol'ko vlrobnyich druZstiev. Naj vlznamnej 5im bolo Kraj d ir
"l, xt t prncovnikov boli na konci tejto etapyl'udi
silnejSie, neZ
a dok6zali n6jst' vhodne
konfekCn6 druZstvo (dnes Novodev) v Novlich Zrimkoch. UUhrvt sa uZ dostali do povedomia
Sotva bolo toto druZstvo v roku 1936 zaloLen6, ocitlo sa na fzcrr, lllnjl nu climinovanie alebo aspoi kompenziiciupotlakov zo strany statu.
Mad'arska a muselo prisp6sobit' novym podmienkam. Spotiatku jeho dlcl lll llt0tcnosti mohli potom vhodne uplatfiovat' roku 1948.
ovia fspe5ne prekoniivali t'aZkosti a tspeSne podnikali. Doddvali kvalitrr,
v
Ⅷ

konfekciu do obchodnej siete BudapeSti, zniimej ndroe nosl ,,

珊

spotrebitel'ov. Ku koncu vojny sa situdcia stiile zhorSovala. Bol nedostill"l

Ⅷ
Ｉ
︲
︱
︱
︲
︱
Ｉ
Ｉ

kvalitndho materi6lu i pracovnikov. e lenstvo tvorili prevaZne muZi, kt,r

酬

boli povolani do arm6dy. Po roku I 945 sa druZstevnikom podarilo ponrcr

Ⅷ
Ｉ
Ｉ
Ｉ Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ

ne rychlo obnovit' vjrobu a roz5irit' jej sortiment.

Ｉ
ＩＩ
Ｉ
Ｉ
︲
︲

Pozornost' si zasluhuje zaujimavi druZstevn6 iniciatfva v Leviacl,

︱
︱ ︱
︱
︱
︲
︲
︱
︱
︱
︱
︱
︲
︲

o ktorej je pomerne m6lo zn6me. V roku 1942 tam zaloZili zmieSarr,

︱
︱
︱
︲
︲
︱
︱

prevaZne vyrobne druZstvo pod n6zvom ,,Dobrodinnd druZstvo". Malo sp,,

Ⅷ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
Ｉ
︲
︲
Ｉ

lup6sobit' pri parcelovanI skonfiSkovanej p6dy v prospech mnohodetnyrl

︱
︱
︱
︱
︲
︲
︱

rodin, no jeho niipliou bolo d'alej: predaj potravin a priemyselndho tovarl

︱
︱︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱
︱

vlistavby rodinnjch domov, vyroba a oprava obuvi, vyroba papriC zo 5up,,

︱
︱
︱
︱
︱
︱

︱
︱
︱
︱

61
60
いつ

つ
N
卜
寸
Ｑ︲
︼い
寸
Ｑ〓 。
﹂
︶︺
︺
︺﹁
一
一ｐ
で。
。Ｎ
一
中
一一
．
 Ei'l,l,ll[i:H:U:TJ,:?ffi'ff ltll'*'*''arebrariaktivnu
Ifnr0n[ odpoved'na
otdzku o budricej orient6cii druhej eesko-
Eur6pa a druistevnictvo po druhej svetovej vojne DJ ropubliky dali dve zivahnd,takmer symbolickd skutodnosti:
I IfVt Cosko-slovensk6 vl6da vshipila v aprili 1945 na rizemie 5t6tu
- prekonal v rozpiiti trll Imm od vjchodu, sprev6dzan6 sovietskymi arm6dnymi jednotkami,
,,Stari kontinent" - ako easto nazyvajttEur6pu prahe
sat' rokov dve krvave a nidiv6 svetov6 vojny' V ich
priebehu sa desiat[ v vkrodila v m6ji le45 noha sovietskeho
mili6nov vojakov a nefaz i civilov muselo naucit' remeslo zabijanialttl taf.,:lr"T.l1r."re
tivnikov a d6kladne nidit' hodnoty, ktor6 vytvorila I'udsk6 ruka. Navysc'l Drnalo to, Ze podstatne vzrastie vplyv Sovietskeho zviiza a viha
dlovek naudil so zvr6tenou dokonalost'ou pustoSit' prirodu a prostrL\lll I$orovanej Komunistickej strany ieskoslovenska. Predstavy KSC a
v ktorom Zil a pracoval. Nesmierne sa zdokonalovali za tfchto tridsat'tl I IBSR v rozhodujricej miere poznadili budricnost' 5t6tu a pod-
kovmet6dyterorizovaniaavraZdenial'udi,dosahovalivedeckfdokrltt|
lost', rasttce tempo a rirlinnost'. . I
Napriek tomu existovali a existujrl ai v 20' storodi osoby' ktord
takychio okolnosti sa usilujrl brat' svoj osud do vlastnych rfk a

s,:ruholnompodtedruZstevnici.Neslobodnositu6ciuidealizovat''.ttlt
il
medzi,ntttl 3ffi;#,;:';ffi;;,.,,,*ffi;
Il$oh strandch, aby poloZili karty na st6l. Na to bola plne pripraven6
druZstevne principy, predov5etkim nehatene uplatilovanie
princ.iltttl lC, ostatn6 strany sa viac-menej spoliehali nato, Ze budri oponovat'
aspofi relativnej istoty, najmS ul Dom KSC, zrejme v odak6vani, Ze po obnoveni mierovdho Zivota nas-
druzstevnej iemoriaci., poskytujri Sancu
latf,ovanim takich faktorov, akfm je solidarita a svojpomoc' Sam,otttt GJ ttk n6vrat k stavu pred rokom 1938. PretoZe im chfbali vlastn6
druZstevnictvo nedokiiZe podstatnou mierou ovplyviovat' chod I'udskltl Dittry, pomerne vefkodu5ne pristupovali na mnoh6 n6mety KSi, ba
zmyl aj s budricou funkciou N6rodndho frontu Cechov a Slov6kov,
dejin. Ale zdruZovanie zhodne, obdobne, dokonca aj rozdielne
os6b v druZstv6ch predsa len naznaduje' pripadne Prin65a urttll -lll
Ill vzdpati na to stal najvy55ou politickou in5titriciou vl6dnej koalicie.
fajfrcictr
o''ullrrrru, illolickom vlddnom programe, ako sa zvykne nazlvat vlddny pro-
sa v 20. storodi naueiri spoznat, svojich troch hravnrrl I Cdt0htasenf v Ko5iciach, boli uvedend druZstv6 ako dobrovofnd or-
iloto obdanov, s ktorfmi sa r6ta v obnovenej republike. DruZstevnS
"rol';:ri;,';ater.skd monopory, kror6 neradi vidia okoro seba in6 o:o.lul f} poanitania sa spr6vne zalalach6pat' ako odvetvie, ktord predstavuje
asnaziasaichleg6lnymiinelegdlnymiprostriedkamizatlltat,RriRatlttt hI podnitania, ale nie je obdobou znSrodnenfch di po5tdtnenfch pod-
Il, DruZstv6 boli povaZovand za Specifich-i, svojskf druh podnikania a
"ttfflTil":,:gie zaroZene na principoch dikratu, totarity u r*.ro ,,,,r1 hdlrrt"i dinnosti - sdasti nabdze individu6lneho, sdasti kolektivneho
covanej lednomysel'nosti, pretoZe druZstevnictvo
je zaloiene na detttt{ *nn6t o vlastnictva, pri sridasnom reSpektovani dobrovofnosti vzniku
a bytostne sa priedi akejkol'vek forme dikt6tu alcbl
kraticklich principoch [ilfltstru, ale aj dlenstva v ilom, resp. pri re5pektovani stanovenfch indi-

rozkazovania zhora, t{fllnyctr pr6v a povinnosti kaZddho jednotlivdho dlena.

- vojny, poeas ktorfch aj v tom najdemokratickejSom 5t6te z6konite
dor Ioltct lt vl6dny program umoZnil pokradovat' alebo obnovit'
dinnost' uZ
ktor6 netmerne zuZujt priestor pre podnikarlil t}q;U.i.n vfrobnfch druZstiev, no rovnako tak dal podnet k zakladaniu
chitdza k omedzeniam,
druZstiev alebo [plne znemoZnia dinnost' zaloZenri na druZstevnycl tlfffoh vfrobnfch druZstiev, ktor6
pom6hali uspokojovat' potreby obdanov
I ilrcdnCho hospod6rstva. Boli to najm6 stavebnd vfrobnd druZstv6,
principoch.
v priebeht llt m sa nrikala rozsiahla dinnost', osobitne na v'y'chode Slovenska, ktor1y'
Nebolo tomu inak ani na Slovensku, kde si druZstevnictvo
storodia(1s45-1945)dokdzalovytvorit'solidnuz6kladiu.DruZstvdl ld VoJnou silne postihnuty. V rokoch 1945 - 1947 vznikol na Slovensku

64 65
鵬︱
︱
︱
︱ 同 Ｈ ЧＩ
︱
︲
︲
︱︱
︱︱
Ｉ
Ｉ
︱︲ ︱ ︱
Ｉ︱︲︱
︱︲︲

zr^atni podet novych vfrobnfch druZstiev. Mnoh6 z nich sa stali ob,'t,,1

︱
︱

likvidadnej a zniirodiovacej kampane vo febru6ri 1948, no niektore sr rr

chovali svoju dinnost' do dneSnfch dni, menovite:
Robotnicke stavebn6 druZstvo (dnes Robstav) Michalovce

ffi6g**#ffi
InStalat€r Poprad
Dekora Zlatoyce (nesk6r zhiden6 s druZstvom Svojpomoc Trendirr.
ale opiit' rozdlenend do p6vodnlch dvoch samostatnfch druZsli, r r

PovaZskd stavebnd druZstvo Zilina

Maliarske a natieradskd druZstvo (dnes Stavba) Levoda
Uniosa Bratislava (dnesTatrachema Trnava) illtmt krokmi na pripravu nastolenia diktatriry proletari6tu vo febru6ri
Robotodev Bansk6 Bystrica (nesk6r sidlo vo Zvolene, f podriadenie ozbrojenfch zloiiek (armidy a policie, podla
dnes Vzor Zvolen)
Konfekdn6 v'-irobn6 a predajn6 druZstvo (nesk6r Konfekcia,
dnes Odeta) Michalovce
f
-Dlo ;;lx.;: L
Gta uZ podl'a
fiT;'#il*:,i:'T'
l

v roku 1947. podstatnym

:fi :H: ; "li,TJff Xi::
krokom bola aj prv6 etapa
_

Slovodev Galanta Dovania prezidentskfch dekr6tov v okt6bri 1945.

Robotnicke stavebn6 lludov6 druZstvo (nesk6r Rekonitrukta,
dnes Stavba) Ko5ice. 3[;]:jHi,Hi';1"]#:j;#';:;ffi
hnutie, ktor6
;:l;::::lH,'l,#;
aj predch6dzajticich obdo-
sa snaZilo v
ffovat'aruZstevnd
Niznaky budricich politickych zmien Iorrani.ovanou svojpomocou zmiernit' z6vislost' jednotliv6ho robot-
f,lmlovan6ho rofnika, drobndho zivnostnlka a pracujriceho inteligenta
VSeobecne sa traduje, Ze iesko-Slovensko rokov 1945 - 1947 je v pr',t
state pokradovanim predmnichovskej republiky, do sa najmii vysvetl'rrp 3*fJ"]:,:':fi1JJ:[','J,il1,'"','"]t];:T:liii;ff illi,::iiff J;:
poukazom na kontinuitu v osobe prezidenta republiky Dr. BeneSa. Dol',,
menty sveddia o inej skutodnosti: KSd sa od m6ja 1945 systematitl lHiii:l'.ffi;;::,ffi f ;,:fi I.:'J&:11$H',:?lJ,rr*li:
pripravovala na prevzatie moci a v mnohfch oblastiach tfto moc u) ,
fakticky vykon6vala, dlho pred obratom vo februiiri 1948. Ilfiiili'Hffi ,:iiffi ktl:xiffi '.,i:tJ,:"#r;Jiilff :f
UZ dva mesiace po skondeni druhej svetovej vojny, dfla 9. jrila l() l'
predn65al K. Gottwald na Skoleni stranickych funkcion6rov. Vyhl6sil o r #on6rom Antoninom Zmrhalom jednoznadne podporuje potitiku KdC.
pred rokom t94B zahravvzdvihovat' u p.opugiuut' protiklady,
,,musime budovat', konsolidovat', upeviovat' jednotnd vel'kd organiziit
Il-tlll9.rt
Ze r

l'udu miest a dedin, predov5etkych odborovd, druZstevn6 a ml6deZnickc r,, vldela medzi,,pokrokorny'mi druZstevnikmi,, a,,vedicim uradnickym
ganizdcie". O akd jednotnd alebo zjednoten6 organizdcie iSlo, vyply'' f!!10T" spomal'ujricim demokratizdciu druzstiev a spolupracujricim
z d'alSej vety, v ktorej K. Gottwald uviedol, Ze ,,musime sridasne dbat' na t, l;pkciou". Pravda, politika KSi sa uZ ani vtedy n"rt..i6ruiu vside so
abybol v zdr odku zmareny kaLdy pokusotrie5tenietychto,,, fimom di rispechom. Ked'minister financif, dlen KSi, pripravil n6vrh
ganizdcii". Teda KSi sa uZ v j[li 1945 pripravovala ,,zmarit' pokrr' *!, na reorganiz6ciu pef,aznictva, vrdtane riverovlich druzstiev, narazil
v z6rodku", ako by vSetka moc uZ bola vjej ruk6ch. lll lllny odpor funkciondrov tohto
druZstevndho odvetvia. poukazovali
Ustrednii rada druZstiev v tom obdobi pdsobila ako revotudnf orglr llts, lc navrhovanlf postup nanisa auton6miu a samostatnost' druzstiev a je
bez legislativnejbizy,krritko po uvedenom Skoleni funkcion6rov KSC 1rr I lctpore so zdsadami druZstevnej demokracie. Zatak!,to postoj boli tito
jala dokument ,Zdsadnd hl'adiskri pre organizadnri vlstavbu jednotnclr liafttovni funkcion6ri okvalifikovani ako reakcioniiri.

66 67
 Zivnostensk6 d ruZstevnictvo

Zivnostensk6 politika KSi, ot6zka zdruZstevilovania remesiel a Zivrr',,

ti, nebola v tom dase eSte definitivne formulovan6, sdasti aj z takticl r,f
dOvodov. V nadviiznosti na tzv. Leninov druZstevn! pkin (v Skutot'rrr ,i,
nikdy netvoril uceleny dokument a pozost6val iba z dl6nkov a fragnrcrt,,i
z prejavov Lenina) saza(al rysovat' takfto diferencovany postup:
- povaZovat' drobnych remeselnikov a Zivnostnikov za prirodze rr,t
spoj encov robotnickej triedy,
- izolovat' vel'koZivnostnikov, zamestn6vajricich viid5i podet zamc,,t r,.
nlch os6b (tento podet sa uviidzal r6zne),
- volit' diferencovany pristup k strednym Zivnostnikom, podl'a tolrr, ,

inklinujri k prvej alebo druhej ztychto skupin.

V tomto duchu sa niesla aj tzv. Zivnostensk6 konferencia KSS v r,,l'
1946.
Pristup k ot6zke zdruZsteviovania alebo dokonca zn6rodiov:rrr,,
odzrkadl'uje dl6nok v Zivnostenskfch novinAc,h z 22. marca 1941 t',t,
o konfrontiiciu stanovisk KSS a Demokratickej strany (DS).
N6zory KSS tlmodil Dr. Julo Br6nik: ,,Vravi sa, Ze panujo r€islr r

o existencii maldho a stredndho Zivnostnika, no tento pocit nie je nov, l,,

d6ta, stret6vali sme sa s nim uZ za prvej republiky. Statistika insolvenc rt ,
fpadkov je v'lraznym d6kazom, Ze pocit neistoty mal vtedy svoje opodst,rr
nenie a opr6vnenie. Hospodiirske krizy vyLadovali svoje najpodetnclir'
obete - vedl'a robotnikov - z radov Zivnostnfkov. Daiovd bremeno doliclr,,
lo doraz t'aZ5ie na Zivnostenskf stav a dasto v bezohladnom konkurendrrrirr
boji slab5i podliehal silnejBiemu. Kf div, Ze velki dast' Zivnostnikov )r
v st6lej existendnej neistote aichtzv. samostatnost' mala vel'mi problerrr,,
tickf cenu. KSS povaZuje remeselnikov za sridast' pracujriceho l'udu a st,,
rostlivost' o ich blaho za svoju samozrejm[ povinnost'. Bolo by potrebnt'
len Zelat, aby sa niektori predstavitelia Zivnostnictva vymanili zo starych ,

zastaranych predst6v liberalizmu, ktord kedysi diivno v podiatodnom obth,

bi kapitalistickej sristavy boli rozvoju Zivnostnictvu osoZn6, ale ako skfsr
nosti predmnichovskej republiky ukazujf, dnes uZ osoZn6 nie sri. Je nadrr',,
vziat na vedomie nastald zmeny ako nevyhnutn6, vediet' vystihnft' nor,
kladnd momenty a viest' Zivnostnikov k tomu, aby uvedomele a sridasne di'
ciplinovane sa zadlenili do novej hospod6rskej sfstavy, ako jej potrebnri ,
d6leZit6 zloika."
Stanovisko Demokratickej strany vyjadril nezmirmy autor, ktory o r
由 l teChn。 logickё zaostavanie za napriemySeinttSfmi ζ titmi zapadn可
諄 ,y`Dnes sa toto zaosta,anie uを vyё fsFtte deSiatkami rokov.
“
真o2,ornOsF medzi politickフ mi Stranami Ovplyvnila situaciu tt v ё eskO_
011VOn3kOm dru2stevnictve. Vl`da sa nedokazala uicdnOtir na navrhu
劇 ￨ltlvn6hO zakona a nadvaztticich pravnych nOriem.Pripra宙 la ich 6s―
m11l rada druを stiev,ktortt uZ vtedy bola pod vplyvom KSё ,pretO sa ostat―

68 69
n6 strany postavili proti navrhovandmu z6konu. Politick6 rozl)or\
vnesend aj do druZstevnictva. Diskutovalo sa napr. o otinkach,,Poilritrrr
druZstiev" alebo "DruZstevnictvo a socializmus". Aj ked diskusr,r l,
predov5etkfm akademick6, vn6Sala nepokoj do cel6ho druZstevnicti,r
Takmer vSetko, do sa udialo v rokoch lg45 - 1947 malo urditli vl
k neskor5im udalostiam vo febru6ri 1948, di uZ v pozitivnonr n[
negativnom zmysle. P6da pre dal5ie zvraty v dejin6ch desk6ho a slu{
sk6ho n6roda bola pripraven6. eakalo sa len na iskru, ktor5 uvolni rrn{
6. kapitola
madenf energiu jednfm alebo druhfm smerom. I
( )slavy storodnice slovenskdho
clruZstevnictva v roku 1947

71
70
冊￨
Priprava oskflv druistevnej storoEnice
Bez oh[adu na politickf situ6ciu a nezhody v r6mci vlddnej kt'
sarok 1947 pre slovensk6 druZstevnictvo viznamnym medznik"rrr
zasluhuje osobitni rozbor a spracovanie. Sto rokov od zt
Gazdovskdho spolku sice uplynulo ui9- febru6ra 1945, ale prrivr
dioch sa zdpadne Slovensko stiivalo postupne frontovynlu
Zatakych okolnosti sa nemohlo ani pomy5l'at' na oslavu storolrrr'
z viid5ej dasti Slovenska uZ by nikto nemohol pricestovat', lebo :'
rozdelila frontov6 diara. DruZstevni funkcion6ri sa zhodli v totrr, ,"
bru6r 1946 e5te nie je vhodnlim terminom, preto odloZili sl6vrr""t
1947.
Na oslavy storodnice bol pripraveny bohati dokumentae rrr
a r1zne publik6cie o stave slovenskdho druZstevnictva. Do rirk tlr
verejnosti sa dostalo mnoZstvo aktu6lnych ridajov, ktor6 chrrr.rl't
danf stav v predveder ,,febru6rov6ho vit'azstva pracujtcich" v r "l rr
Termin osllv bol stanovenフ na 24.a25,mtta・ Napata sitllll l“
dase sa premietla aj do ofici6lnej pozv6nky, ktorou lJstredttt' '
ozn6milo druZstevnikom termin a pozvalo ich do Bratislavy- V ""r
vravi: ,,Na Slovensku sa robili rdzne pokusy zjednocovdtlirt 'rl'
nevedelo dat' dohromady, ako pr6ve slovenskii druZstevn6 nryilr, ',
si musime byt'vedomi a nesmieme pripustit'' aby sa tu dajak ttt ttl'tl'r
tiku a jej prejavy sme vyhidili z dni zjazdu, lebo politika niis t " " 1'
potrebujeme v dne5nich dob6ch zjednocujtce sily. Prosimc 1rr' t"
politickfch str6n, aby zabrdnili svojim prislu5nikom I'ttiir" r
sl6vnostndho priebehu druZstevndho fazdu. Prosime aj vSctIr '
organizhcie, aby sa zdriali aklichkol'vek politickich prc.l:tv"' "
prosime vsetkfch Sloviikov a vsetky Slovenky, ktori sa dosl:rvrir rr4
druZstevnikov."
Dokumenty z tohto zjazdrt prindSa Hospod6rsky obzot r "
ё
lslach■ oku 1947.Tieto informacie pOSl12ili tt pri naplSanlll11・
likacie.
V rivodniku pod n6pisom ,,DruZstevn6 Bratislava hynrrrit I' I 1'r
la" 27.-lrina sa o.i. pise: "Vsetky bratislavsk6 denniky s rlzrr'rrrlrrr 'r
nfmi slovami kon5tatujI pozitivny vysledok Zjazdu drtt)':rlr r rr
72
‖￨
vcl'kc.j hospod6rskej a mravnej sily, ktoni videli po prqf
kritick6 odi na5ej povojnovej verejnosti. V5ade sa
r r tl sc ip I inovanosti a politickej nezat aienosti sloven-
i
N6rod sa uspokojuj e, Le mdme aspoil jedno hnutie
‖is nerozbla na spoloё ensk6 molekuly,ale ktore nis
;rtrziilvnymi dojmami odch6dzali zo Slovenska zah-
r Arrglicka, Juhosl6vie, Belgicka, Svajdiarska, Pofska,
r Pritomni bola tieZ siln6 deleg6cie z iiech a Mora-
i v nedel'u26.mtta.UVOdom boli evattelick6
r rr I lrotomok zakladatel' a slovenskdho druZstevn ictva
rr
hrrtollkov bola om5a, ktorri celebroval dlen dozorndho
rlrrrlslva, farSr asesor Alojz Gocnik na Ndmesti Slo-
rlrr rcvotl druZstevnikov ulicami mesta aZ po Hviezdosla-
lrtrlrr prcd divadlom postavend vel'kii tribfna, pripraven6
rlrrvcrrskych druZstevnikov. Na nej zaulali miesta o.i.: J6n
rr vlildy), Antonln Zmrhal (minister vnttorndho
l,cilrich (predseda SNR), pplk. Milan Pol6k (pod-
lh (iustAv Hus6k (predseda Zboru poverenikov),
( ro
;
vcrc n i k pol'nohospod6rstva a pozemkovej reformy),
(plvt'r't:nlk sociSlnej starostlivosti), Dr. Jozef Kyself
rt rl'irl$1.
rrl
prc.jtvu Jina Ursinyho
rrrrrl hlirvny refer6t bol v tom dase nielen podpredse-
rr; lrrcrlscdom Zvdzu rolnickych vz6jomnfch poklad-
I l.,tr t'rlndho druZstva na Slovensku. Vzhl'adom na to,
ci storodnice - ako sa uk6zalo niekollko mesiacov
lrlllcl .;torodnd obdobie budovania druZstevnictva, ale
f'rrlhd ir strastiplnd obdobie, v ktorom nerazhrozil
llnrlu srr cilovat' aspoil niektord z hlavn;fch my5lienok
・
rlrrrlrvrrr ni'rrorlom na svete, ktory z vlastnej iniciativy,
rlrrrlslcvrrictve a nepoznajl .c zdsady, o ktord sa ono
tlr rr2stv6. Prichodi n6m zamysliet' sa nad tfm,
rrrirorl lrol prvli po Anglidanoch, v ktorom sa ujala
73

my5lienka druZstevn6. Sdasti to vychhdza z povahovdho zaloZenr:r ',
skdho l'udu. N65 dlovek, hlboko zaloLeny n6boZensky, m6 vel'kr :
pre starosti, t'aZkosti, nedostatok a biedu svojho spolubrata, rrr:i rl
pre druZnost' avzdjomnd podopretie sa. Popritom nev6ham tvrdrl . ln
druZstevnictvo vzniklo aj z pohnftok n6rodn;ich. Bol utl6dany rr'ir
politicky, kultrirne a hospod6rsky, ako Ziaden inf n6rod v Eur6pe A I
prelistujeme vy5e storodnri hist6riu slovensk6ho druZstevnictva. v r,
jeho propag6toriarealizhtori, podntc Jurkovidom a Lichardonr, 1,,'lr l
na5i najv?id5i n6rodohospodfri ale i n6rodovci. Oni vedeli, Ze ak r*rt
nem6 podfahntt' politicky, musia ho pozdvihnrit' hospod6rsky V,,l :
sribeZne ide o pozdvihnutie kultrirne a mravn6, lebo nedostatok :r lrr, ,lq
lamuje a znemoZiluje tvorbu hodn6t duchovnych".
J6n Ursiny sa dotkol aj otizky druZstevnictva a liberaliznrrr , l,
zamysliet' sa po storodnom trvani a prehlbovani svojpomocnc'i ;rllrrrt.i
mySlienky, idey, o ktoni sa druZstevnictvo opiera, nad jeho lirrrl,, r,,',
podiirskou, mravnou a sociiilnou. Niet pochyby o tom, Zc 1ro,1,,,,1
liberalizmus v tom dase bol priamo vyslobodenim tfch, ktori :r1.,, 1,,,
trpeli v nevol'nictve. Av5ak pri vSetkych jeho blahodarnych tir'rrrl ,,, l,
zrejmd aj jeho nevfhody. dloveka hospod6rsky slabdho - i kcrl' ',1,,t,,,
- mohol hospoddrsky silnejSi vyuZivat' vo svojich sluZbrich t,rl i;
neposkytoval primeranri hodnotu za prdcu, ktor6 by bola dost;t1,,,-,, 'r "<
sky slu5n6 Zivobytie. Pri absoltitne vol'nom uplatilovani hosp,,,l,l .l
ralistickej doktoriny boli v nevfhode aj ti, do boli sice hoslr,',1'rr,!5
mostatne dinni, ale ich podnikanie svojim rozsahom bolo tirk,', ,', 1',','
v iom len sami alebo len s minim6lnym podtom z?mestnitttt.r M
stredn6mu podnikaniu, di uZ rol'nickemu, Zivnostensk6mtr rrlr l',, ,'l
nickemu prichidza zdpasit so v5etklmi t'aZkost'ami. Ale bcz lolr t , ' 1,,,
nia, bez takyichto malfch a strednfch podnikatel'ov bolo by v n,r,i,li
m6lo individualit, bola by bezosporu men5ia tvorba hodrrol
najsoci6lnejSie plni svoju funkciu takf podnik, v ktororrr l,'n , r: 'i
v jednej osobe plni funkciu zamestnSvatela a zartr..",lrr,rrr,.,
najvlastnej5im z6ujmom je, aby svoju rilohu plnil dobrr' ,1 ',,1
pretoZe podfa toho sa budto dviha alebo klesii jeho Zivotrr:'r ur {,,, ii
DruZstevnictvo znamen6 vyhidenie dravosti hospodrir',1., I I'l-
vyuLivaaznetJliva hospod6rsky slabdho. Ale okrem nrirvn( I ,r ,.,'i
stranky Znamena druzstevnictvo daltt i peStOVanie citu、 P()￨口 IⅢ
l:Ⅲ
infmi slovami l6sky a bratstva. Nev6ham povedat', Zc ,ltrr,' .t, ' , ・員
m6 byt' skutodn6 a opravdiv6, postavend m6 byt' na zdsatl;it lr l r,
',,.
t +:,
74
ys, lrlro tieto doteraz v ich dokonalosti a riplnosti Liadna
HFptsLlrrrrlrr. ba ani nedocielila." (Koniec citdtu)
ll rl'nlri prcdseda SNR Dr. Jozef Lettrich. Charakterizoval
感
i tl,日 11,vill(lvo tak,芝 e,,mi pevnフ a zdravフ zttklad.Na iom je
l義 111ie:● 鍋
ovlini masa naiζ irζ Fch vrstiev roFnickeho Fudu a vObec
『鶴
:￨1 1・ o,1lo:O sa uplatni heslo:,,こ o S10vak_tO druttstevnfk".
I
insl{vn v rrajplnlej miere spiila predstavu o hospod6rskej
l'ttrl epor I svoje groSe, Iud si zbiera svoje sily, vytv6ra men5ie
rlrtrrkr iednotky a lud si demokraticky spravuje svoje
iplhrCrrrr.rli rr podniky. DruZstevni my5lienka preZila liberaliz-
lla lr,ltvt,lrrirlizmus a opravuje aj ind nduky. Je hospodiirskou
lrur,lr, nrr.imd pre tak6 niirody, akfm je aj n65 slovenskf
卜 I:1● ::11,:)()(inikar na sp。 1。 ёenskom podklade,podpor画 mc
織 ￨IT‖ 」 沢∬胤1贅腑∫ ∫1:鮮 ∬Im躍 鷲 I鼻
I ;vyir lrvotnf frovei fudu, urobi ho samostatnejlim a
*bnr ;,,'vmorlkov neprehovoril jeho predseda Dr. Hus6k, ale
￨“ 毎 ￨￨11ハ ￨:lci、 larOstlivosti Dr.Jozcf Solt6s,tieZ ёlen KSS.Vo
D Fovodal o.i-: ,,Dnes, po sto rokoch Zivotnej priti
t elrrrrrrrrifrc.jcho minulost' - vidime, Ze ako zdrav6, dobr6 a
*tl!llrrrltrr rrunohla dosiahnut' realizdciu v5etkfch svojich
*i fl, rr, rnrrsclo vel'[i podiel svojej mravnej sily a hmotn]ch
tylnlolrl' rra urputn! boj proti bezohfadnfm principom
rlhrlro systdmu. KoIko je tu praktickfch.riloh, kde
ru mrolr bluhodarne zasiahnut' a prin65at' riZitok n6rodu
+ir lr rr tct lrrrick! pokrok umoZiuje fudstvu Zit na takej iiv-
,l hlurtj sa na5im otcom a dedom ani nesnivalo. Ale
Itrhrrlr l*tlro pokroku nie s[ pre jednotlivca vZdy dosaZitelnd.
量,￨ト ャt!:1:夕 、lvich a ispech nedi na seba dlho ёakar.
rlt:rrrokraciou bez demokracie hospod6rskej. A cesta
111*i ;r.
ll hrrilrrrrlrir:ikt:i vcdie v podstatnej miere cez druZstvii."
llf ft I qyrrrlrrrlick[,ho zjazdu slovenskdho druZstevnictva dila
HtBf lrr rrrrlrrklrr:ilnejSich othzkach sfdasnosti a budricnosti a
f, l e : rr|r I rr r czo I [c i u, ktorii obsahuj e najmii niektord zikladnd
qI
r r r
I
伊:彗 ‖ `.lk(｀
‖:l:,ё O Chcc vnう も
aF zhora prfkazmi a nasilne nieё o
ltrt rrlhrprrstit' obmedzovanie dlenskfch pr6v dikt6tom,
75
 E-'rur lphn tieto
rsvu !r doteraz v ich dokonalosti a riplnosti ziadna
my5lienka druZstevn6. Sdasti to vychddza z povahovdho zaloZenia slor
skdho I'udu. N6S Clovek, hlboko zaloLeny n6boZensky, m6 vefk! zr
pre starosti, t'aZkosti, nedostatok a biedu svojho spolubrata, mii zrrrr
E:lh',ilili::;L::ti'$'Jr,:?1fi
/-..r-r-.,-{^+.,o
i,'lSlltn*"nerizova,
a zdrav! zhklad. Na ilom je
-ltlYlr Uu&ltevlrrutY tak, Ze ,,md pevnf
pre druZnosf avziljomnd podopretie sa. Popritom nev6ham tvrdit', lo
druZstevnictvo vzniklo aj z pohnttok n6rodnfch. Bol utl66anf ndr
politicky, kultrirne a hospodirsky, ako Ziaden inf n6rod v Eur6pe. A L,,l f
-t
- 'ilIE::i:?:TxilL?i[:I:Tr:illlf:'I",',1*;#,?:i
prelistujeme vy5e storodnri hist6riu slovensk6ho druZstevnictva, vitl l rrl
jeho propagStoriarealizdtori, podnric Jurkovidom a Lichardom, boli rrk Ellltu:J,[fl Hi.:ffi1iiiT:,ff
llotpooarsKe. "leanotty a rud si
:;:"J,t,".,],#T::1fl
demokraticky spravuje svoje
naSi najvldSi n6rodohospod6ri ale i n6rodovci. Oni vedeli, Ze ak nhi rr,l I a podniky' DruZstevni.my5lienka preZila liberaliz-
nem6 podfahnrit' politicky, musia ho pozdvihnrit' hospod6rsky. Ved' r t{ Et lPolo:I9t.,
--r-----',--r-^
sfbeZne ide o pozdvihnutie kultrirne a mravn6, lebo nedostatok a bied;r grrl Evrfn
individualir.... u opravuje aj ind n5uky. Je hospodarskou
najmii pre tike n6rody, akfm je aj n65 slovenskf
lamuje a znemoZiluje tvorbu hodn6t duchovnfch". I IIlf
bud0cnosti,
podporujme
J6n Ursfny sa dotkol aj otizky druZstevnictva a liberaliZmu: ,,Jc lrr',[{ chceme poanimt na spolodenskom podklade,
zamysliet' sa po storodnom trvani a prehlbovani svojpomocnej altruistr, k1
my5lienky, idey, o ktoni sa druZstevnictvo opiera, nad jeho funkciorr 1,,,,
pod6rskou, mravnou a sociiilnou. Niet pochyby o tom, Ze hospodir ,lg Eilr+*l'li*{*l";'iilTrI"*:i*#}"HII#:
liberalizmus v tom dase bol priamo vyslobodenim tych, ktori ako porl,l,ru
trpeli v nevofnictve. Av5ak pri v5etklich jeho blahodarnlich ridinkoch l',*
zrejmd aj jeho nevyhody. iloveka hospod6rsky slab6ho - i ked'sloborlrr,'l*
- mohol hospod6rsky silnejSi vyuZivat vo svojich sluZb6ch tak, 7c rr,1
neposkytoval primeranri hodnotu zaprdcu, ktor6 by bola dostatodn6 nir Irr,l
sky slu5nd Zivobytie. Pri absohitne vol'nom uplatf,ovani hospod6rskolrl,,
ralistickej doktoriny boli v nevfhode aj ti, do boli sice hospod6rsky ,n
mostatne dinni, ale ich podnikanie svojim rozsahom bolo tak6, Ze pracor,rt
ffiru*umtm**fm
v iom len sami alebo len s minim6lnym podtom zamestnancov. Mal('rrrr,
stredndmu podnikaniu, di uZ rol'nickemu, Zivnostenskdmu alebo obclrr,,l
nickemu prichildzazilpasif so v5etk;imi t'aZkost'ami. Ale bez tohto podrrrl'n
nia, bez takfchto mal;ich a strednlich podnikatel'ov bolo by v n6rode vclrl
$tflnx}*mxitl*t**;5m,t:'-'iru
ffi ii**',ffi *:
m6lo individualit, bola by bezosporu men5ia tvorba hodn6t. Najlepir, ,
najsoci6lnejSie plnf svoju funkciu takf podnik, v ktorom ten istf dlov,t
v jednej osobe plni funkciu zamestn6vatela a zamestnanca. .lclr, i:H."*t*l[*'it*tffi
Iliofracii hospod6rskej vedie v podstatnej miere cez druZstvS'"
najvlastnejSim zdujmom je, aby svoju rilohu plnil dobre a svedonrrt, -"'-- - druZstevnlctva dila
U cu.tnici symbolick6ho ziazdt slovensk6ho
pretoZe podla toho sa budto dviha alebo kles6jeho Zivotnd firovei.
otrizkach stdasnosti a budricnosti a
DruZstevnictvo znamen6 vyhidenie dravosti hospodiirskej, kde silr, ll, m(lo rokovali o najaktu6lnejSich najmii niektord z6kladnd
vyuLiva a zneuLiva hospod6rsky slab6ho. Ale okrem mravnej a socidlrr, iiljiifi ,ar*e rozsiahlu rezolticiu, ktor6 obsahuje
strdnky znamend druZstevnictvo dalej i pestovanie citu spolupatridnostr SlllonkY:
'"-' I Uo.i proti vSetk6mu, do chce vn65at' zhora prikazmi a n6silne niedo
inlimi slovami l6sky a bratstva. Nev6ham povedat', Ze druZstevnictvo, ll
m6 byt' skutodn6 a opravdivd, postaven6 m6 byt' na z6sad6ch krest'anskel l| druZstennictva, nedopustit' obmedzovanie dlenskfch pr6v dikt6tom'

75
74
my5lienka druZstevn6. Sdasti to vychfidza z povahovdho zaloZenirt rl lclro tieto doteraz v ich dokonalosti a riplnosti Liadna
sk6ho fudu. N65 Clovek, hlboko zaloLeny n6boZensky, m6 vel'k! r rrrrlrr, ba ani nedocielila.,, (Koniec cit6tu)
pre starosti, t'aZkosti, nedostatok a biedu svojho spolubrata, md (r“ ￨.i:)rcdseda sNR Dr.JOzef Lettrich.charakterizOval
pre druZnosf a vz6jomn6 podopretie sa. Popritom nev6ham tvrdit'. ,c tak, Le,,md pevnf a zdravj, z6klad. Na fiom je
druZstevnictvo vzniklo aj z pohnrltok n6rodnfch. Bol utl6dan! nl masa najSir5lch vrstiev rol,nickeho l,udu a v6bec
politicky, kultrirne a hospodirsky, ako Ziaden inf n6rod v Eur6pe. A or'o sa uplatni heslo: ,,Co Slovdk - to druZstevnik,,.
prelistujeme vy5e storodnri hist6riu slovensk6ho druZstevnictva, vld v
nrrj.plnSej miere spiila predstavu o hospoddrskej
jeho propag6tori a realizitori, podntic Jurkovidom a Lichardonr, b,, rgror I svoje gro5e, I'ud si zbiera svoje
I r sily, vytvdra men5ie
na5i najviid5i n6rodohospod6ri ale i n6rodovci. Oni vedeli, Ze irk rr,i'r drrrkc jcdnotky a fud si demokraticky siravuje svoje
nem6 podfahnrit' politicky, musia ho pozdvihntit' hospod6rsky. V, ,l r i ir podniky. DruZstevnii my5lienka priZrlu llberaliz_
rI

sribeZne ide o pozdvihnutie kulttrne a mravn6, lebo nedostatok a hl Ilrrulizmus a opravuje aj in6 nduky. Je hospoddrskou
lamuje a znemoZiluje tvorbu hodnOt duchovnjch". l. rrl.jrnf, pre takd n6rody, akfm je aj n6S slovensky
J6n Ursiny sa dotkol aj otLzky druZstevnictva a liberalizrnrr .l, grotlnikat' na spolodenskom podklade, podporujme
zamysliet' sa po storodnom trvani a prehlbovani svojpomocnc'i :rltr tc l)ajnre mu slobodu a ono sa uZ samd roivinie, simd
my5lienky, idey, o ktorf sa druZstevnictvo opiera, nad jeho lirrr[, 'rLt' rr soci6lne poslanie v n6rode. Vr6ti ndm v5etko,
i,ivan`irOvぬ Fudu,urObf hO sam`:Li三
‐do
pod6rskou, mravnou a sociflnou. Niet pochyby o tom, Zc 慧
葛孟I
liberalizmus v tom dase bol priamo vyslobodenim tfch, ktor i ,r1.,,
trpeli v nevofnictve. Av5ak pri vSetkfch jeho blahodarnych riirrrl, lkov neprehovoril jeho predseda Dr. Hus6k. ale
Zrttm6 aJjeho nevソ hody.(〕 10veka hospodarsky siab6ho― i kc(l , strrrostlivosti Dr. Jozef Solt6s, tieZ dlen KSS. Vo
- mohol hospodirsky silnejSi vyuZivat vo svojich sluZbhtlr t,rl, ;rovrrlrrl o.i.: ,,Dnes, po sto rokoch Zivotnej priti
neposkytoval primeranri hodnotu zaprdcu, ktor6 by bola doslll,,, rrrrrrlir( lclro minulost' - vidime, Ze ako zdrav6. dobr6 a
','t rrrlrr rrcrrrohla dosiahnut' realizilciu v5etkych svojich
sky slu5nd Zivobytie. Pri absolftne vol'nom uplatf,ovani hrtsp,,l,lr
ralistickej doktoriny boli v neqihode aj ti, do boli sice ho:,;,,,, lc nru.iclo vr:l'k1i podiel svojej mravnej sily a hmotnych
mostatne dinni, ale ich podnikanie svojim rozsahom bolo t:rk,' .', rrt urputny boj proti bezohl,adnjm principom
v f,om len sami alebo len s minim6lnym poetom Z&Inesltr;tttr,,, je tu praktickfch riloh, kde
systdmu. Kofko
stredndmu podnikaniu, di uZ rolnickemu, Zivnosteflskdntrr rrl, 1,,, 卜lRdarne
￨“ zasiahndr a plinaも aF Lttitok ilrぶ
」
こ
rr tor lrrrit:ky pokrok umoZiluje ludstvu
nickemu prichddza zdpasif so vSetkfmi t'aZkost'ami. Ale bcz l,'lrt,, iit natakej iiv_
nia, bez takychto mal;ich a strednfch podnikatel'ov bolo by r' ,r,,, nrtl lr rra5im otcom a dedom ani nesnivalo. Ale
m61o individualit, bola by bezosporu men3ia tvorba horlrrot li )ヽ 直
1lo l)● k「 Okti nie si pre jednotlivca vttdy dOsa2itel'n6.
najsocidlnej5ie plni svoju funkciu taklf podnik, v ktororrr lr rr r'ri し:￨￨!:′ 、
iv:iti!l a 6spech nedi na seba dlhO ёakar.
v jednej osobe plni funkciu zamestn6vatel'a a zitttr,',t' rlr,rrrokrrrciou bez demokracie hospod6rskej.
A cesta
najvlastnejSim z6ujmom je, aby svoju rilohu plnil dol,r, ,' tekr.p vctlic v podstatnej miere cez druZstvdl,,
pretole podla toho sa budto dvfha alebo klesri jeho Zivolni'r rrr, rt rrrlrrrlrr LCho
lazdu slovenskdho druZstevnictva dila
DruZstevnictvo znamen6 vylfdenie dravosti hospotl;rr'.1,, rr lrrl,lrr,rilrrcjrich ot6zkach stdasnosti
1 a budricnosti a
vyuZiva a zneuliva hospodrirsky slabdho. Ale okrenr rrr,r\ r, r ,r rr=rrrIit irr, ktor6 obsahuje najmii niektord z6kladn6
str6nky znamen| druZstevnictvo d'alej i pestovanie ciltr ',;',,
ptlrlrrrrr, lo t.ltcc vnd5at' zhoraprikazmi a n6silne niedo
infmi slovami l6sky a bratstva. Nevdham povedat', 2c (lr u
m6 byt' skutodnd a opravdiv6, postaven6 m6 byt' na zils:trl.i, lr l r
ruerhrlrrr.,trt' obnrcdzovanie dlensklich priiv dikt6tom,

74 75
 - pre druZstevne zv\zy nepripravovat' osobitnd stanovy, alt
stanovy, akd majt druZstv6,
- netrpiet' Ziadne obmedzovanie rozvoja a podnikania druZst r,'r I
je v rozpore s druZstevnfmi principmi,
vztahy medzi slovenskfm a desko-moravskfm druZslcvnlr r!
treba prehlbovat', ale nab6ze rovnopr6vnosti,
- znemoZnit' dinnost' druZstvdm, ktord nie sti organizovonti \rr I
7. kaPitola
zoch, nepodliehajfi z6konnej revizii a zneuZivajri druZstevnri lirrrrrrr I
nikania, spravidla ako tzv.pseudodruZstvri, I
- vybudovat' druZstevn6 Skolstvo a vedeckf a vfskumn;i dr rr).,rnl Febru6r 1948
tstav na Slovensku, resp. druZstevnf akaddmiu,
- zabrdnit, aby majetok druZstiev sa stal predmetom po5t6tncrrlr, ! v 1f robn6 druZstevnictvo
- poskytnrit' finandnt pomoc druZstv6m, ktor6 z6pasia s ndslcrlll
taLklch vojnovjch Skdd a ich existenciaje ohrozen6. I
Yzdpdti po oslav6ch slovenskej druZstevnej storodnice iniciovrrln I
tredn6 rada druZstievv Prahe rokovania s predstavitetmi slovurrll
druZstevnictva o..usporiadanl vztahov medzi deskfm a slovcrrrll
druZstevnictvom. iast' predstavitefov ORO prich6dzala s riprimnou srral
rieSit' otSzky v duchu vz6jomn6ho porozumenia a druZstevnej spolrrprI
ZiaI, niektori funkcion6ri desk6ho druZstevnictva, najmii p6sobiaci v I
trednej rade druZstiev pri5li do Bratislavy s minim6lnymi znalort'l
o situ6cii na Slovensku. Nevedeli ani takd z6kladnd veci, Ze na Slovcrrl
vtedy platiti e5te pr6vne predpisy z bfvaldho Uhorska, kfm v CtLlr{
zbyvalfho Rakriska. Nevedeli, Ze podetnd protektor6tne pr6vne rrorl
na Slovensku neplatili, ani to, Ze slovenski druZstevnici sa v rokoch l,tll
1945 ubr6nili nacisticky podfarbendmu druZstevnCmu z6konu. Ich jcrllr{
starost'ou bolo dostat' slovensk6 druZstevnictvo pod pr6vomoc URD. I
Slovenski druZstevni predstavitelia pochopitetne, poznajfc pornrl
probldmov, sa usilovali zmierfrovat' rozpory, boli ochotni pristrrl{
pa urdit6 kompromisy, viLne sa zaoberat' n6vrhmi z deskej strany. Do lr(
oaroku 1947 sa ale dohoda nedosiahla a vo febru6ri 1948 uZ rrlrt(
politickf obrat, po ktorom sa otdzka zjednotenia Cs. druZstevnictva ricill
tie za ridasti druZstevnikov, ale vo vrcholnfch org6noch KSd. ]

77
 l:i:-'xl,'#iri#iir"lffi i

a冨 rada druttstiev‐
`'tredni
ぶ ]鮒 七
T鷺 ;r:itttЪ羊
nistroj politiky KSё

ilil蒲 li諦 驚Yll‖

Bf'ffi
It vo tebruarr 1948 bezprostredne zasiahol do osudov slovenskfch

彫懸慰詩
輔滅嚇飢鰤驚
職輔‖ '-r' r^
ze --^:^'^' arezoluciazo zjazdu slovenskdho druZstevnictva
Ilf,r PrEJavY
ioiocnice v m6ji lg47 zostali nepovSimnut6. Udalosti
v f 1 Itioriljeiro
-i"
,--"- .r r rr ir, ', "\
KSt,,nlckej triedy a pracujricich") prijalo rezohiciu, v ktorej odsudz,rrf
El*l:::,TJli:f 'l,ffi
robo,'.,, ministrov piatich nekomunistickfch str6n. V rezohicii Ziadirh, u{
-
Etrultt JPvrvvuvr $'ffi i,"*Tif.l:*ffi il:"ffi iJill
n,,r.oy nastali vo vlastnickych vzt'ahoch a form6ch' predo-
dern-,rldova vl6da bola ihned doplnen6, aby sa opierala o N6rodny tr,,1 E tzv. 5t6tneho socialistickdho vlastnictva, zatial Eo
Gott',r16ho mali byt' prizvani ziistupcovia v5etklch organizht rr { I v prospech
do f ,rvnictva. Vyslovilo srihlas s uznesenim zjazdl z6vodnfch r6d ;r r ir vlastnict<a forma bola ihned podstatne obmedzovan6. Srikrom-
E, stratilo svoju bfvali rozhodujricu a urdujticu poziciu- V m6ji
drul'nsajsk6 a okresn6 druZstevnd rady a druZstv6, aby sa zritrr.,rr,il It6tro
valo leni akenfch vjborov N6rodndho frontu a aby do nich delcll.r,lr Iltraovala druh6 etapa znirodilovania, ktor6 zasiahla prakticky
n3 tl"g 2fstupcov a tak ,,posiliovali jednotu n6roda".
srotl',l5ia sch6dza predstavenstva URD sa konala 3.3. 1948, kedy r, r,4
Y^uZAot,,odisteny" od ,,predstavitefov reakcie", do prebehlo bet ,,t,r
org[t'il.,formalit". Bola prijat6 rezolfcia, v ktorej si pozornost' zaslrrlrlrr
,o6rt)';ej VII. bod, obsahujrici o.i. tieto poZiadavky: EIlfi [+;-xq#xq*r,*l,.ll i-jiitn
najd"l4usia byt' odstrdneni vSetci funkcion6ri, vedrici alebo zodpov,,lc
' a riradnici, ktori pom6hali reakcii a obhajcovia star6ho rc)rrr*
'Jt*:*::lillfi
illl#::l[?:";:',t"x"f :T##:lxti:;
^',ttici
pra( ,x uk|zali nevhodnymi d6very ludovodemokratickdho porilrlt" Ill"t.ho plinu, ktorf sa stal ,,z6kladn;[m n6strojom riadenia"
ktorr, sa majri odstrrinif ti, do ,,sabotovali" upevnenie a prehil,,,r,,r
Dul.'l,rf.y druZstevnej jednoty a zneuLivali svoje funkcie na poil1,,,,r Du* Y, ff "il HffiiT# ; :'?#: il,::H; H #',", #;Hi";
mYsl"{ch skupin strany n6rodne socialistickej a lidovej" (odsek l)
reatl'b',ilyhzalosa, Ze organizatn!, plin z roku 1945, poskytujrici zviiz,,,,
' I,srnostatnost' a d alekosiahlu kompetenciu, umoZnil reakcionirr,,r,
f[",
+ii.T;Hi#::#r' ti:ilxi'l rH',tTJ:J ff ffi ffi ill lTfr
oznadovanim nesk6r zjednodu5ene ako ,,strana a vl6da"podetn6
?,

,ptttrm reakcie ich zlolinnri dinnost', z toho vyplfv?, Ze musime bez1r,,,r

aaicc';fi uvaZovat' o takej forme budricej organiz6cie jednolrr,,lr,
miei],ynfctva, ktora by poskytovala Ustrednej rade druZstiev prdvorrrr,,
Cm*.Ni:ff ;q.ffi ;";'[ffi ,"lJ"l{i,:iiH"::i:'!"'":ff i:
6.ur',ih0 Skolenia a jednotnej qichovy, zjednotenie revizie a pr6vo zrr,,,,
kde by iinnost' bola v rozpore so smernicami, ktor6 vr,ti
*,l:ll*;:jff li:11'""liillij'l;fi [1".1ffiffi",';,1T,1[e*,"-
ledtluir5ade,
hov'tl, o6r.U o, fi,',:ll'ru;;l;:"i#,iffi lT:1;fl #T:'tr;'#""?.ffi :;T##
UR?^,nf,iriupredstavenstva URD d alej vitala, Le ,,po febru6ri bolo mo)r,i 5 iorr"i aj druZstv6m, menovite aj vfrobnfm druZstv6m dostatok
aonoOu tak, ie aj druZstvii Slovenska budri zapojend do tltir
fi,f fr16* preich p6sobenie a pre uspokojovanie potrieb obdanov i n6rod-
dosrrntieto druZstv6 bude vytvoren6 Slovensk6 rada druZstiev". V pr ;r, ll hosPodarstva'
a zEl

79
78
 Novd is. ristava
,nrohlirticky poriadok spodiva ... predov5etkfm na n6rodnom
ITtrlrrryclr prostriedkov. Spolu s nim je vyhraden6 d6leZit6 tiloha
割
。氷と 誹 謡厖Ъ :篤∴1蹴鷹 靭:7111
軸軸wSこざLm山
rhrrl'rlvilrrr, ktord majI dalSiu dast' vfrobnfch prostriedkov
■■OH_ス
萌価 ,1管
^_∼ ス___■ ′aX

厭諏需誇 I鶯‖
ぃ . _ _ ]器 trrriclkrr a zdruZujri pracujticich k spolodnej dinnosti, ktorej
je ovel'a kO,krё tnttζ
programe. Ustava zaviedla
ia a rOzsiahi可 ぶ
II 酬 :魔 Ⅷl;驚†猟 :lET電瑞器穏露
詠驚
. nred_9v1eitlr. rorl, te.rmin: l,udov6
Jeho vfznam spodfval v tom, Ze KSi Ill1lo l)l`thobytu.Popri narOdnジ Ch podnikoch pripadi a cζ te viac
a(o ,"i,i"u sila v Stiite a spotoi

憮 嚢
ざ
zad,ala vodi druZstv6m zaujimat
diferencovanejSi postoj, t.A .orf ,l,,,ll
medzi --dnrisfvamirr o t,,,.t^,,.,,-: J---y-. L,

静
"Fudov6hO druttstval'.
静
静璽‖
∬襲蓄謝
Bol tu aj obrovsky rozdiel v pristupe k
:tittI:r鳳 :滝
VЪ
1情
lll育

., druZstv6m oproti Stiitnyrrr

nikom, ktori predtym reprezentovali majetok 1,,,1
v sfkromnom vraslrr( rir
Tieto podniky boli uZ od okamZiku zriadJnia
povazovand za
sociari.,rr, ri
organiziicie, dokonca ako ,,vySSia forma"
a neboli povinnd dokazov,,r ,r-
bo predkladat iiadne potvrdLnie o svojom,,sociaristickom
Naproti tomu kaZd6. druzstvo boro povinnd
charaktert.
absolvovat' urditj. pr r,, ,,
Ijttnj existovat'. Kde na to nedbali, druZstvo bud zaniklo alebo
v jeho priebehu sa skfmalo, di spina kritdrium l,udovdho Ibyt'dobrovol'ne di direktivne zl:fidend s infm druZstvom,
v kladnom pripade, ak sa.druZstvo mohlo druZstvrr rrr
potvrdenim, mohlo poiiadat o
_z{rpis
preuk,zat taklimto oficiiilr.+
do podnikovef,o ..gist.u. i oi,,,.,,,,,,
Jnn',x?ff T.l'JltH"ff 1'.1'J#"",l,HJrili,1ii;il#i:
Elonstvo ten, kto ziska dlensky podiel vliludne len na ziskanie
pripade druZstvo nftene musero nastripir cestu zniirodnenia, postiirrr.rr,:
alebo likvidiicie, spolu s vlimazom z firemn€ho
vedend. Tretej moZnosti nebolo.
registra, ak uZ v flonr tr,,l, -Gru;i-x;,,",*i'irs:TJ.:'ilT.1.'i:Hr;iil1llil,i*;Tl,11l-
Ustava nedefinovala bliZSie pojem €rtrveni hor5ie, neLb!,vali pracovnici St6tnych podnikov - odbor6ri,
,,l,udovdho druZstva,,, obsahul,,
dind spresiujfce ustanovenia, poanimnla l,udovdho druZsrv;r
ze ,,Jiel,om
,
t lUdovom druZstve sa d6sledne uplatflovala zS,sada:jeden dlen,jeden
nesmie stat' fsilie o maxim6lny zisk,,.
Nespr,vny, serviln] vyklad toht,'
,
Iil,loden hlas. Tento princip zdsadne znemoZnil napr. existenciu najmii
tanovenia podnietil niektorfch druZstevnikor,
uUy rport yUf ouJi-po,,,
Dtrntky"h druZstiev, pokial'v nich dlen mohol mat' viac podielov,
aktivneho salda v hospodiireni druzstiev.
vychiidzali z primitivneh. rr,,
,
D ltOlpodarska dinnost' ludovdho druZstva musela byt' v srilade a nie
v Stiitnych podnikoch bol cele desat'rodia USOro so zdmermi a rilohami St6tneho hospod6rskeho pliinu. DruZstv6 sa
lgjr, \to.y
bilitu druzstiev bude riesif vel'korysii dotadniipolitika.
,"kr;.;;)r, ZJ-r.,,,,
I lOtkoro presveddili, Le rozpisane flohy St6tneho pl6nu spravidla nie sri
Zabrid uti,i" E p,,, krytd bilancovanfmi, pridelenlimi prostriedkami a navy5e
triedky na dotiicie sa vytviirajri predovSetkfm
z prebytkov hospodiirrrr,,
[lfan,
podnikov a druZstiev. Ifnlo pl6nu nediiva zdruku nevyhnutnej rentability druZstiev, takZe sa
Ked' K. Gottwald v juli l94g podpisal zftkon fftcvntci naudili podnikat' mimo pl6nu, aj v rozpore s nim,
., . , l'udovom druZstve mus{ byt' uplatf,ovan! a praktizovanf
o URO lUuOe o flom r.:,r,
bliZ.ia red), predniesol k pritomnym druZstevn;7m
predstavitel,om pre;rrr
v ktorom o l'udovfch druZstviich povedal: htokratickli centralizmus. V skutodnosti sa tento princip stal n6strojom
Hhnostenskdho zasahovania politicklich, Stftnych a dasto aj vy55ich

80
druZstevnych org6nov do z6leZitosti druZstiev, ako aj obchiidzan i:r ;,, ,,'
dlenov a volenych orgiinov.
麗 8胤器瀾RII驚 漱難桑尋綿ittγボ:
- I'udovd druZstvo nie je len hospod6rskou, ale aj spolodensk.rr
niz6ciou a musi v tomto duchu p6sobit' nielen na vlastnfch dlertor ,,1:
E;jffi :tlJ*::l;*l;',1:tT'ft ::ff T:.fl :fl l;Tr,,"Tff ;
na obdanov, ktori prichiidzajI do styku s dlenmi a pracovnikmi dt rrz ,r' r
E:'I[;H','J;;, ;l'llx#li Jl :' - : ]: :'::: - ], :,. " "1,
Zirkon o Ustrednej rade druistiev
Efitr n: liifx r*mx?[ ;"i]tiifi ':il xil"*;1:
E;tfff **::l T:Ifl "lf; J.*:"':ltlli:
;
V jfli 1948 predloZila vliida N6rodn6mu zhromaZdeniu n6vrlr ,',rl 'ui]'
0 6stredn● rade druttstiev,kde ho jednomyscFne schv`lili.Druシ 、 ぃ lt、 . "
okrem prislu5nikov a sympatizantov KSi, vel'kri radost' z neho rr, ,,, E#l#:t#'"1'"""t'#1":,;irx;','":::.;1"*ui[-.H:
Zikon (. 18711948 Zb.221.7.1948 bol v skutodnosti prvyrrr i,
slovensklch druZstevnfm z6konom. Ziadnym zo svojich usl;ttr,,'
nere5pektoval druZstevn6 principy a tradicie. Celym svojim zamcl
鼠 漱 織:壺 盤軍
wi等写ギ
養lΨt盟
ddval druZstevnikom najavo, Ze robotnicka trieda a jej predvoj ' I
po uchopeni moci sice rata s Obetavou, iniciativnou pracou d111: 1.→
E-ili I i ;"ff f,ff xr,"l :l ;:"*4-;llinilii!:ilt
OdOpretie moZnOSti rieSir
stanov」
a druttstevnfkov,nebude vζ ak tolerovar,,zneuを ivanie"druを stevnicl、 ,ぃ ・￨ )dne dOChadza10 k tak′ mtO nasilnフ m
ま樹ゝ:l留 ぼし
prospech nov6ho spoloё enskё ho poriadku.
Zi*on o URD zru5il naprostri viidSinu v5etklj,ch dovtedy Pl,rt,, ,{ 出 i′ :『l胤

蹴
鶏鶯￨1隆譲
z6konov, upravujricich vznik, z6nik, dinnost', pravne pomery, pOst,l'r,'l
org6nov a spdsob hospod6renia druZstiev. Zru5il vSetky vtedy p0s,l'i"1
zvazy a ristrednd druZstevnd inStitricie, vr6tane 0stredn6ho tltrr,' ',i 1樅
na Slovensku, resp. ostatnd obchodnd arevizne zvazy a ristredia dl.tr.' ,1r"
Ich miesto zat$ala druZstevn6 centr6la pre celd ds. druZstevnictvo: IJ:ilr, ,l'{
rada druZstiev, ako aj jej rizemny orgiin: Slovensk6 rada druZstiev. 1,',',
trednictvom nej nadobudli slovenskd druZstvii kolektivne dlenstvo v llltt'
ぶ機 ∬ 撚
Hlavnlm z6merom zdkona (,. 187 11948 bola d6sledn6 orientiit r.r '.
druZstevnictva na podporu z6merov a ciel'ov KSi: vybudovat' sociali',t,' ti
ltdt, zaloienli na rozhodujricom postaveni Stiitneho socialistick6ho vl,r '
nictva. Na dosiahnutie tohto ciel'a zikon preniesol na URO Sirokd 1rr.,'' 螢
moci. Stidasne stanovil sp6sob St6tneho dozoru nad celym drtr)',t' Ⅷ
nictvom. llistick6ho SCktoru'',ktOr′
jedine bol
Vedricich funkcion6rov do org6nov URD a SRD nevolili z6stu1rt,"', v6rudov6 stanovy,nikto sa ho nep′ tal
druZstiev, ale menoval ich poverenf minister, resp. poverenik. S(rit',,', eskom V SOCialistickOm sCktOre.N`dei
orgdnom bolo priznand priivo menovat' do druZstiev n6rodnf s1tr,," ed sa ёOSkOro ukazalo,Ze ani uZnanic
a rozhodovat' o ich likvid6cii, pokial'tieto 5t6tne org6ny nezvolili ttr, r" amena10 deflnitivnu zachranu a nutne
problematickir a n6padnri cestu prostrednictvom URD a SRD. n cenu za tak6tO,,k01aborantstvO".
Zirkon o URD vyslovil zilsadu povinndho dlenstva vSetkych ds.drui',t l

83
82
 vypl6cania nadtarifn;ich z6robkov bez vzniku n6roku.
Premeny vfrobn6ho druZstva Uniosa Bratislava rrrgdny, v ktorlch uZprevalovali robotnici, poZiadali SRD
bola pre jednoduchych dlenov vel'mi zloZit6 a kritick6,
Na priklade druZstva Uniosa Bratislava (dnes Tatrachema I
r

ia druZstva a strata pracovn;ich prileZitostf, novi funk-

moZno nlzorne predviest', ako prebiehal proces odisty a nadstrrr ncstadili na svoju pr6cu. SRD preto odvolala v5etky volend
Fudovё ho Charakteru v podmienkach konkr`tneho druZstva.Pod
a menovala n6hradnf org6n. Tomu sa za l3 mesiacov
pamdtnica, vydan6 roku 1985 pri prileZitosti 40' vlfrodia zal
podprt a svojich sil podarilo vyrie5it' a usporiadat' v5etky bfvald
druZstva, ktorir zredigoval a hist6riu druZstva napisal vtedajSi nia, zjednat' nSpravu a skonsolidovat' pomery v druZstve.
ekonomickf n6mestnik Ing. Ladislav Hauser' 1953 valn6 zhromaZdenie mohlo schvdlit' nov6, teraz tZ
lcn
DruZstvo Uniosa zalolilo v novembri 1945 19 os6b' z toho . DruZstvo prijalo nov! n6zov Tatrachema. O dva roky
Bolo to typickd Zivno
zo Slovenska, ostatni boli z e iech a Moravy. sidlo do Trnavy.
na
druZstvo, ktor6ho pdvodni nizov zneltrochu zloLito,,ZdruZenie
obchod mydlom, kozmetickymi dlinkami a chemicko-technit
L
a zachovanie druistiev na mnohych frontoch
vyrobkami,'.V5etcizakladajricidlenoviabolipodnikateliaaobchodrri.
19 dlenov spisalo spolu 175 podielov 6 5000 Kds (v starej
rrrt
i rokov 1948 - 1950 sa vyskytli opiitovnd pripady, Ze niektori
z6pisn6 bolo tOOO Kds. Spodiatku dlenovia nejavili :e:J"?: *:k:'
vjrobcovia sa chceli vyhnft' znfrodneniu tym, Le rychlo preme-
vfiobnu dinnost', o to viac sa v5ak venovali dinnosti obchodnej. obclr,,
aj z6mors[ podnik na vfrobnd druZstvo. Chyba bola v tom, Ze i napriek
siyky druZstva boli vefmi dul6, a to nielen s eur6pskymi' ale
etn,ch CtII a volenfm org6nom rozhodovanie zostalo v rukSch pOvodndho
ζtatmi.Druttstvo malo svoiich ObChOdnフ Ch ZaStupcov v poё
Politickd orgdny sa chopili t;fchto vonkoncom nie v5eobecne
skych mestachP ale ai v New Yorku.ObchOdOValo dOkOnCa s Tahitsk
istickych pripadov a rozpftali Sirokri protidruZstevnri kampai,
ostrovmi, ktor6 leZia uprostred Tich6ho oce6nu' Ked' v roku
1947 post
v d6sledku dlhotrvajriceho stt' la predov5etkjm virobnd druZstv6. Takto pseudodruZstv6 uro-
desko-Siovensko velk6 nefroda
druZstevnictvu medvediu sluZbu. Zamedzit totiZ pripadom
druZstvo pon`k10 ёs,vlade dovoz 100 000 tOn pseniё neJ Iniky Z J
pseudodruZstiev nebolo take jednoduchd, Slovenskii rada druZstiev
Ameriky.
nemala e5te tak vybudovanj svoj apardt, aby mohla taketo pripady
vyhl6senie monopolu zahranidn6ho obchodu v roku
I
Zn6iodnenie a
Vtedy vst odhaliF.
znamenalo pre druZstvo stratu dovoznej a v'.ivoznej licencie'
vidinou vaZnch0 0hrozenia,,z五 可 moV SOCialistickei V′ StaVby''zaё ali
lo v r6mci socializ6cie do druZstva niekollko drobnich vfrobcov'
objavili prvi na poplach, ktory mal pre vyrobn6 druZstvii dva negativne n6sledky.
so svojimi zamestnancami,takile v dlenskej z6kladni sa
bol 4(1" prvd: nastal pohon nielen na pseudodruZstv6, ale vSeobecne
nici. v roku 1950 malo druZstvo 69 dlenov, podiel robotnikov
toto druZstv6, pretoZe v kaZdom z nich horlivci za(ali vidiet' zdru-
Yztahy medzi nimi a blvalfmi podnikatetmi, ktori zakladali
druT-str.
na to vysttrlttl potenci6lneho triedneho nepriatel'a.
sa zaJah vyostrovat'. Niektori z byvalych fabrikantov druh6: rozprridila sa intenz{vna ideologick6 propaganda, zd6raziujri-
z druLstva,ved p6vodne zami5tanri dinnost' uZ nemohli aj tak vykon6v;rt
rakter vfrobn;ich druZstiev ako ,,niZ5ej formy socialistick6ho vlast-
Vtomrokusadoorg6novdruZstievdostaliprqfkrritl,udiazVyrtrlrl
na -)ttt klim tou vySSou formou mali byt' iba 5t6tne, ndrodnd podniky.
Hodnota dlenskeho podielu bola zniLen| na 1000 Kds, zSpisndho
pocit'ovat' potr' amo tragickd bolo, Ze terdom a obet'ou nemiestnej horlivosti
Kds. Vtedy zadali roLotnici, zvoleni do org6nov druZstva
nich ocitli v celkorr stranickych a 5t6tnych orgdnov sa stali pr6ve stavebnd druZstv6,
bu naudit' sa, ako viest' druZstvo, pretoZe mnohi z
sa
charakterizovalo robotnicke dlenstvo . iaLkd roky doliehali vtedy
novej situ6cii, ked mali rozhodovat' o zbleiitostiach druZstva'
na dlcnov Robotnickeho stavebndho druZstva (dneSn6ho Robstavu)
PourditomdasevyslanSreviziaodhalilavdruZstverozsiahledc yi MikuLiS. Medzi jeho zakladatel'mi boli prevaZne nezamestnani
fraud6cie a z6vaLn6, nedostatky v ridtovnej evidencii. vyskytli
sa

85
84
stavebni robotnici, zakladaj[ci dlenovia KSd, fdastnici zjazdu nr:rrrt
kej l'avice v llubochni v roku l92l,ba aj jeden stranicky funkcionrir l
nesk6r zastupoval KSi v ds. sen6te.
To v5ak nebriinilo stranickym funkcion6rom v okrese, aby v r.rr
zriadenia vel'kdho stavebndho podniku presvieddali dlenov druT:'tr,,
urobia ,,sluZbu socializmu", ak budri dbat' na stranicku disciplinu a r,',
tia druZstvo.
Do obdobnej situ6cie sa dostalo PovaZskd stavebn6 druZstvo 7rl
ktordho dinnost' sa pr6ve za(ala fspe5ne rozbiehat'. Okresni funkci,,r,.,',
zaumienili posilnit' miestny stavebny n6rodnf podnik osveddenjrrrll
meselnikmi a odbornfmi pracovnikmi druZstva. Zvolili n6tlak zvotl
a bola vyslovenS jeho direktivna likvid6cia. Inici6torom bol KNV v Zrlll
Podas likvidiicie sa trvaldmu fsiliu SRD podarilo zruSit' prislu5n6 ro,,lrrl
nutie ako neod6vodnend a postupne obnovit' dinnost' druZstva. I
bal5im kandid6tom likvidiicie sa stalo stavebnd vyrobne drrrT't,*
In5talatdr Poprad. Vd'aka ist6mu dlenovi druZstva, ktoreho zvolili do n'r,,{
nych orgiinov Stiitnej spriivy, podarilo sa dosiahnut' odvolanie opatrettr 1,',+
druZstvu, ktore malo vtedy uZ 140 dlenov.
Je zaujimavd, Ze sa v tom obdobi uZ za(,ala prejavovat' dvojak;r t'*
SRD, do bolo charakteristickd nesk6r aj pre druZstevne zvdzy. Tiett, t,'
,,vy55ie druZstevne orgdny" sa mali stat' ndstrojom realiz6cie politiky' l'.,',
a nim sa aj stali. Ale jednoducho nebolo moZnd sa vyhnrit'aj kritick,r,,r
pohl'adu na opatrenia zamerand proti vyrobnlch druZstviim, resp. vyslut,,
vat' v prospech nich. Tak napr. v pripade Robotnickeho stavelrt,l,,
druZstva v L. Mikul6Si: pracovnici SRD pri Studovani zdpisnice z valrr, 1,,

zhromaZdenia, na ktorom rozhodli druZstvo likvidovat', na5li z6vaZny. lr,',

len formiilny nedostatok, resp. rozpor proti stanoviim. To stadilo na ;rrr,,
lovanie p6vodndho rozhodnutia. Pri opakovanom valnom zhromaZdcrrt '
uZ viid5ina dlenov postavila za zachoyanie druZstva.
Nedalo sa uZ zabrdnit' zniirodneniu asi desat' druZstiev ,,Oslobotl,,,r
dom6cnost'". Boli direktivne zadlenen6 do miestneho hospod6rstva a :,1,,,
sa jadrom budricich podnikov komuniilnych sluZieb.
Celd toto pohnutd obdobie moZno charakterizovat' tym Ze dlenor,,
vlfrobnjch druZstiev sa len pozvol'ra za(ali preberat' z pofebrufrovt l,
Soku, ktorf toto druZstevnd odvetvie zasiahol plnou silou. Ale n6silnd zir',,,
hovanie vyvolalo rastici odpor. Ked v druZstviich videli, Ze SRD ich nie 1,,
nriti plnit' urdit6 ekonomick6 a najmii politickd rilohy, ale do urditej mi,,
sa odv6Zila postavit' aj na ich obranu, naudili sa sam6 hrat' dvojakf f lulrr,

一
ミ
ヽく ミ ヽ
87
86
 POchybnOsti O budicnosti v′
rObn′ ch dru彪 :tiev
V rokoch l94g a 1949 prehivalo
vlrobn6 druZstevnictvo pohnrr,,r
*1,:;t:lij#I::::r,:,,F;;,;,;;;;i
‖ 淵 dei, tyZderi, mcs ,
懺亀躍:還 ∬∬
導 戯譜
ym・ :僣
罵:駄R駄l露:品 ‖ a

E*'*ffrur;jlt*ffi
￨卜 i

s1
,,"Xr',]LI}"iJl?'#? :tar pripravovany e. zjazd KSi r,,r ,,,
odpoved, na podetnd nadhodend
Ioven6 otAzktt rr.^,,^,.,.$ci alclr,, r,,,

難職
職鸞権
i:ffi
E1,ln:'..:n*T::[:li:'#fr il1:;:T:::,',:;,Tff :;

Zjednodusene bolo moZn6

∬棚:協‖
柵‖Ifih*H"-*;r#tn
L,:;;cialistickfm
vtedy formulovat' otiizku takto:
1lii*:
; rar"ar"-
formdm" podnikania, aby si svoje budrice praco-
budri musiet,druZstv6 a kor.r,, ,, q
druZstevnici;il;;;;, aby si,,vykripiti,,exr.,r,,,.i Iiii alebo komun6lnom podniku alebo vo vfrobnom
v d'alsom obdobi a mohri ,rt,:pir-..!'irrinu
spolodnosri? Tino ot'zka budricej sociar,,rr,rg sa na socializ6cii remesiel, najmii tam, kde sa remeselnici
Uof r ri.iy'pf"nJoioar,u,nenii. Idt.fat'
rsf v novembri te48 sa or;,rut-i;;;; Na rokor,rr,,,
stranlckeho orgiinu. ktore ;i"r", spomedzi dten.r ,u --!,r 1

Im; l' i j; }; TffiHixi,xY,iH; s t i, p ri, 6k at' i c h

*";lill,l?i;
poiadovali, aby s a v zitujme
pretrviivajricich kaoita.risrick;ich likvidiit.r, ,,s
tladovali a obmedzovari
p;k;;; ndrodnom hospoddrsrr,
oruzstva.";;';;;r;r"^ri, ze druzstevnicrv. .
dobi medzi niirodnou demokraciou
poslanie a treba ho postupne
u ro.luii.i"tou revorf
likvidovat'.
r ,r.
ci.u sprnirr, . ,,,;,
Efr ir'##rt*?i:l#i:1fi ;#r.r",ffi 1Tf ;x"rr'::'*:r;
umoZiujfca vysok! stupei mechaniz6cie a Specializircie zohrbva
I,
Tento niizor sa sfce neupratnil, I ndrodn;ich podnikoch.
are druZstevnictvo bolo
vtedajSej rerminotosie zaraden(. r),r,r,,
ao Lv. j,y,'l,:
""G;r;;;titoru.
seklory v ndrodnomiospodiirslve:
- verejny, tj. St6tny a druZstevny
vtedy sa roztisov:rr ,
I1lffi ;::ffi I',J:;i:fi l#ll;x:Til";Jit1"j'#::
kto
mohol uplatnit' ten, dokilie lepsie uspokojovat' potrebv
- kapitalistickV. t.i stkromnd
jricich - '' podniky zameshiivajrice niimedzne illr:H"stiStdtu poskytnf druZstviim zvfsenri podporu,
,r.r, I Orgdny aj ked priroz-
-. srikromny, t.j. Zivnostnici
Ani po rokovani riv rsi
na dru,srevn i*vo i edrrotn
a remeselnici.
,"u"ir
^7r".,
komunistickych funkci.rr,ir, J,il'ffi*lfl,ffi :i,"###x;#l;H:1y:"i:1T,*iTI
Indvani nedostakov a uzkych miest.
e. orvu uii^JJiJu.rru h lasy, zd.vodiu.i rrrct. :
do verejndho sektoi, m6Zu vlirobn6 druZstvd reagovali na tieto rilohy a nakolko ich dok6zali
sice par.iiriiiir, druzstevnd institricic ;r ,,,
ganizircie (napr.
vsak'sa;;r;;;;"tvii. Bolo preto vfznarrrr,,
URD), nie Ta
ie 9. zjazd KSi sa storo2nil , frfuuryrf,..an"r"ry* II boao* I aZ 3: ridast' na socializ6cii byvalfch srikromnfch remeselni-
ktor.ho ,,zniirodnend a druZsrevne refer,tov,,,,tr
po;rik;;," mri ... strile vyznamnt.l,, Jnebota vel'k6, zhruba len l5Yo z nich si naSlo pracovisko v niektorom
tilohu". Zjazd viak neopomenul foimulovat'
podmienky, Dbnom druZstve, ostatni pre5li bud do n6rodn6ho podniku alebo
za akych ,t,,;,
lUn6lr, ktord boli ako ,,lySSia socialistick6 forma" preferovan6. Ziadne

n8
89
 1灘 職
肝胤 L棚 Ⅷ rn rrkrlzal uZ od zadiatku zloZit!, ba protichodnli. Pohon
rlrrrlstvi trval do roku 1952. 200 2300 vlrobnfch druZstiev,
欄 鮮
l

mnジ remeseinfk netittil pracOv:‖

、 v r rrkoch 1948 aL 1952 (niekedy len vel'mi kr6tko, sotva boli
,ntrikkr po5t6tnenim alebo n6silnou likvid6ciou. Vfrobnd

慧 鼻 鴛F馘晏 椰事is石 写蹴蹴棚蹴 11,

tl rrnchildzali neust6le y stave konfront6cie s povinnost'ou,
ll lrrr rrovat',,kapitalistick6 Zivly". Rozdielnost' n{zorov politic-

赫」
鱗 1驚 鮮 ‖
t

1器 担 W榔
;;:[:#;;i"il:l:p,vo.adou;;ffi
澱
:3掛l鵠 T暮;tT'J,ily##lillil,;l; ￨
繁薔 )V:111 6rOvni kr● ov,okresOv,miest a obci spOsobila,差 e
llr.lr vlrrstnc ani nemohli vediet', di bfvali sfkromni remeselnici,
`:l・

tilrll vychov6vat' podla z|verov 9. zjazdu KSe, boli di neboli

I llcl rrko kapitalistickd Livly.

威鮮 螂 椰 轡 ∫ 咄 珊 棚 鵠品識
rrrl rnyllienka nezanikla ani v tfch najtemnejSich rokoch. SRD
琴
n6dvierkaznedOstatk3vpianovanё
hOhOspOdttstva.
zfikonom, aby sa stala garantom re5pektovania politiky KSC

酬 撚鱗 灘 麟 Ⅷ mi
lrl( lvc. V skutodnosti sa spodiatku len vel'mi opatrne, nesk6r uZ
ZilJrrlailnil ekonomick 6 zfumery
vf robnych d ruistiev
Na 9. zjazde KSC v roku t949
odzneli slovii K. Gottwalda. tn′
s historickfm odstupom hr, 9h rOFnickych druttstiev a v druhom rade o spot‐
moZno poruZorui-ruvarovn6
V hlavnom r"f".ii"I*;" rfat na^^a_-,_ __-^ a stdasne proror llllllllllll‖ [l]:1°
:tr#;,,",i;q-lff T*fi jH;;;X}lill I{* tomu zost6va skutodnost'ou, Ze Ladislav R6c, vtedy vedrici od-
ri*ifl*l#*}"iJ,,:,fi Eflolnich r"frobnych druZstiev SRD bol v niekofkfch pripadoch
A, hrd' i5lo o to ukradntt' ,,hrob6rovi z lopaty" niektor6 druZstv6,
Ia [a zdnik, pripadne uZ v priebehu ich likvid6cie. V roku l95l mu

I#', j:il;-,1ilJ:[i::::"'Jilt:ff ]],fl liili:*l'il*:#J:'l

Ked'na konferencii KSe v roku
1960 sl6vnostne vyhliisili,
Slovensku sociarizmus zvifazir",ry"il;r"I" Ze,,v iesl,,,
; a ibazosridtu alebo podicr,r
podnikov' ktord sa oovazovari
,a-so"iariJ.ki ,rurrri.kou form'ou,
diste len na zdkladepremal,ovan;irf,
Zdmer reatizovit postuldty,
nr"rrlr.i ,"U,ff.
t tori's'.'rrjuzd vniesol vodi vyrobny.r
postupne opdt zaujat miesto, primeran6 jeho schopnostiam a
Ifhot
Zomret v roku 1990 ako predseda virobndho druZstva Avana
Gilj:r.
Iltrtu vlrobnjch druZstiev zamothvalao.i. aj dvojkolajnost' v napo-
Ihobnych druZstiev na 5t6tny pl6n,bez doho Ziadne druZstvo vtedy uZ
lfrto existovat'. V roku l95l evidovali na SRD spolu niedo vy5e 140
Drct druZstiev, rozdelenfch do dvoch kateg6rii. Vtedy priemernd
Itvo malo okolo 30 dlenov. DruZstv6 so 100 a viac dlenmi tvorili
Ihtlu a boli uZ PovaZovand za vefk6-
& prvej kateg6rie patrilo vy5e 40 tzv. ristredne pl6novanfch druZstiev.
ftrlli sa vflucne alebo prevaZne malosdriovou virobou. Ich pl6ny
r.,tu ich len malou mierou ovplyvilo-
IFD vlastne len koordinovali a dok6zalijednak
fr 0rrtotorn vodi St6tnemu pl6nu bolo poverenictvo vnttra, resp.
f| hlarna spr6va miestneho hospoddrstva, jednak to boli odvetvovd

90
91
L
oblastn6 riaditetstvd zn6rodnendho priemyslu na Slovensku,
druZstv6m obstar6vat' materi6l, stroje a zariadenia. 出器盤』
事!ボ お
:霞:出:准蛸
l.i::iT;
Druhf kateg6riu tvorilo ostatnfch cca 100 druZstiev, oznaderryr I
,,rizemne pl6novan6", t.j. prostrednictvom nSrodnfch vfborov. Bolr ,,r f'fil:*fi J::1**"""';$fl "f; ff ffi 'i'ffi',"fr
tovan6 vfludne alebo prevaZne na poskytovanie sluZieb obyvatel'stvrr
#x,fr ifl::::r;;t'.,m xTx.:}::tr#: iril:itu::
肝 辮 f蘊 評
teri.6l a stroje si obstar6vali prostrednictvom siete predajni podnilrr
meselnicke potreby.
Uznesenie vl6dy zo 16. aprila 1952 nazna(ovalo, Ze si v na.ivr.',
pol iticklf ch org6noch zat inajfi uvedomovat' bezvychodi skovost' dan c I r,, tr
酬」 咄
".;lhlilff
vu v spotrebnom a vjrobnom druZstevnictve a Ze sa bliZi das zdsadrr,'1't,
organizadnlch zmien. Uznesenie upravovalo zflsady Zostavovania rr,rr rrrr'
Hl'if iltut"i"ii*;:ffiJff :Tll::xri*
pl6nu na rok 1953, ked hlavn6 faZisko pr6c a zodpovednost' za ne plc( lr,r,l X.i;lililiiltl*:T:":#tr'H:f":Yili#1T"'il$il'J'l;
0ゞ r.e a Zttadedaい なVa
zali na hospoddrske rezorty. DruZstevn(ctvo netvorilo Liadny rezorl. rl,r,l. l′ 閥
preto preniesla zodpovednosf za zostavovanie pl6nu za v5etky e5tc 1,,,.', =品 ensk6ho druttStevnictva
biace druZstevnd odvetvia - s vynimkou potnohospod6rskeho drui',t, '
nictva, ktor6 vtedy uZ bolo plne pod komandom rezortu polinohospodir ,t,r

魃漁
冊馨
- na URp. Rozvoj bytovyich druZstiev bol zastaveny, nemohli staval'n,,,.
byty a druZstv6 podliehali krajsk;im i okresnjm n6rodnfm vyborom, r, .g,

spolu so Stdtnym bytovlm hospodiirstvom, rezortu vnftra.

Pr6ce na n6vrhu pl6nu na rok 1953 boli mimoriadne zloLitf. Nejctlrr,,r
nost' pliinovania i podetn6 zmeny v druZstv6ch - zaloZenie novych, z;rrrrI
Zivnostenskfch
inyich - uZ vopred vyludovali vypracovanie ei odhad seri6znej o rci'rlrrrl
vlchodiskovej z6kladne, bez ktorej ani vtedy, ani neskdr nebolo ntoTrr. ■ F梓 獅鑑 釧 府0胤 200 virobnlch
hよ 出席れ
pl6novat'. Chfbali spol'ahlive ridaje o skutodnosti za rok l95l a rovrr;rl', kuI0V
tak sa nedala kvantifikovat' odakilvanii skutodnost' za rok 1952, prct,,t'
ridaje boli k dispozicii len za druZstvii fstredne pliinovand. 『胤1器 IIttlt」・
ffinu,,,o.nr"(post6tnenie)anirten6lt!r,1,,:':j:::*1"If.T""r1:
出 IttLiev,lCh翌野
ё l貧吐:¶i撃 l:'p°
Ani v druZstv6ch, ani na SRD nebol v tom dase dostatok erudovatry, l, 目 ‖i;ぷ 尉 :触 IttI鳥 Ⅲ Ⅲ ,OⅢⅢガ 予 13ふ l嗽 ∬:
:冨 yIIЪ :kLd面 c s vklad面 VySe 3,5mH
a skirsenfch pracovnikov, ktorf by sa dokonale vyznali v pldnovani. Vd';r1,,, ‖ LI‖ :‰ I∬ [高tit島
porozumeniu niekol'klich vyspelejSich druZstiev sa mohli ich pracovnir:r .r1

dva-tri tyZdne ztdastf,ovat' na sumarizadnfch pr6cach na Sltlt

Charakteristicky bol pripad isteho drev6rskeho druZstva. Jeho pracovnik ,,'
dostavil tplne zrifaly na odbor vyrobnlch druZstiev SRD. PoloZil na sl,,l ,t:f*:H,i1x{tlri#ffi
dve fl'a5e vina s prosbou, aby mu pomohli vypracovat' pl6n. V druZstvc h,,
sice urdili za pldnovada, ale predtjm za cely Zivot nerobil nid indho l, r,
B*;lx[$i*fr ,'*tfr
dele s osobitnlm zvdzoro'
obuvnika. Inj pripad sa stal vtedy, ked'bolo treba vytknrit' pracovnikovr Ilil3rh mtiek6renskich druZstiev na
目 ittLcim60mH¨ ar,n,7Chdly空
°;" I "' 」 野
indho druZstva, Ze riplne zle vypracoval niivrh pl6nu. Odvolal sa na to, )'
do druZstva ho dali stranicke org6ny, hoci mali vediet', Ze s neriplnyrrr ll'Ji;ffi Ji'.H ffi; ,,' n v I L* i' I I : i' *l' :* 1i::
o u n

zikladnym vzdelanim asi nebude schopnf vykoniivat' pldnovacie priicc 巳

Vtll:1:1:1:l:麟
』
hiri -3inohrldnikom naima pri V′
::ξ ilil五
kupe,

０ン
skladovanl a speiaZovani vina;
- 8l liehovarskfch druZstiev, 21 ovocin6rskych a zelenin6rshrr
r6znych rol'nickych a 40 rdznych nerol'nickych druZstiev.
Zanikla tieZ Vy55ia hospod6rska Skola druZstevn6, ktor6 eltt' r
1947 oslavovala 10. v'-frodia zaloLenia.
Ako kuriozitu treba zaznamenat, Ze predsedom SRD bol nrcrr,,
Karol Bacflek, ktorf v5ak trito funkciu nikdy nevykoneval. Z titrtn
funkcie mu v5ak SRD venovala osobnd auto, ktor6 dostali po drrrlr,1
8. kaPitola:
tovej vojne slovenski druZstevnici od americklch Slov6kov.

OsudY Zivnostnictva
Zivno stenskf ch druZstiev
po roku 1948

95
94
 ci rrra.iri presne a svedomite plnif svoje povinnosti tak
rlu ni v distribricii. Nebude moZnd, aby sme st6le e5te boli sved-
Vyvoj iivnostenskej politiky KSi Illoryct., nepeknj'ch javov medzi Zivnostnikmi. Procesy
po roku t94g ,rrrl r nich pred priestupkovfmi sridmi pre hospod6rske delikty
;rr lrrrc ir spravodliv6 tresty sri ddkazom toho, Ze m6me e5te mno-
. Pofebruiirov6 politickd zmeny a zadiatok diktatriry proletaridrrr 1,,,,t
denim KSi, priniesli vziipiiti siele vyhranenejsie
llvrrostnikov,ktori za svoju prvoradf irlohu nepovaZujri sluZbu
tivnostnjkom. pri spracovani p6sobiaci posl.l , t;lrluohdanovi, ale koristenie a rozvracanie hospoddrstva.
tejto kapitoly bolo moZn6 krok z;r Lr,,t nrtl. kto16 najviac pocit'ujeme a nespokojnost'ou zn65ame, vy-
sledovat'_.v1ivoj v dvojtliZdennfku Zivnostlnst6
noviny _ orgiirrrr ,1 , , rrorlostatku spotrebndho tovaru. Vzhl'adom na velk;f pracovnf
Zivnostnikov na srovensku. iasovd rozpiitierokov
1947 - 1950 rr.zr,rr Irnhrornadend v na5om l'ude vel'k6 kripna sila - a nem6Ze byt' us-
mOHipOsObrぷ vttξ 正
do korё h0 0bdOЫ a
話:琳 :」 三 み L:11蔦 tiリ サ
語 ・
・
摯 里lrlを ytt aメ okedtYyChadzJ th ёぉ uン 、 、 日
ll nrrr v potravin6ch, ani v inlch spotrebn;fch, ba ani investidnjch

可 酪 通 ぶ
I:;琳 l嶽 iもHI∬ :Li男
asop&°
∫
0"Od roku
d rO卜1951
u1951uン 1
Ir I rltrr skutodnost' zvddza jedincov slabSieho charakteru na koris-
lirrr lritrrlci sri v5ade, v kaZdej zloZke l'udu, sri teda aj medzi Zivnost-
ZN uverttnili v marci 1948`vOdnfk,v ktorOm predseda AkFIlf
Vll'k! dopyt po tovare a sluZbrich umoZiuje, Ze spotrebitel' je
V′ bOru bratislavskフ ch ttivnOstnfkOv a
ё
len predsednictva `sti(1111r y rnplltit'viac, ako je riradnii cena, resp. ako je primeran6 a slu5n6
akё nё hO vソ bOruを ivnostnfkOv na S10vensku vttteCh Sek五
こ0.1.uvic(￨()￨ ,fl lovar alebo sluZbu."
,,Ako tO uを pri vattnych pOlitifk′ Ch ZVratOch bフ
va,bud`a stl「
zmeny v znameni d,alekosiahlych zmien “
.

v t ospoaaisr"". O;r;,.;;;I G:riuverejniliZNrtanokpodnadpisom,,odoideprizdruZstev-

v tlichto veciach, ktorou sa nositelia novfch
##ffi "#"l,:lJ;#:ffiff
my, i e no k v d ote ra j s o
tovala ich protivnikom mnoho piilezitosti,
politicklich u t orpodi,,r ,f
l-: lHfffl ' ; :, '- r
Ell;l;,i,111,H,**'il13,";:#;Il"t",#;?ffi:11:;*::i
aby droinlich a'srrl.l,t, ,r
Zivnostnikov zdmerne a zlomysel'ne stavali
do raoov odporcov pokr.r,,,,,;
l'udovej demokracie. Toto osodovanie a upodozrievari"
a trvalo dlho. Zivnostnictvo, najmii
boio uyr,,,,,
G'mfi
f, l93l
*il["H#;'"iiltffi ::l*11'.1""T1"]""iJ$ilff
zaniklo konkurzom 38 tisic Zivnosti, v roku 1932u240 tisic,
drobnd a Itrednd, je zloZkou
,s6r1y1,,,; ,, dokonca 52 tisic, v roku 1934 ie to 42 tisic a rok nesk6r 44 tislc
mysliace s vyvinutou otvorenost'ou, pozorovacou
schopnosfou' Apelujem na cerd zivnostnictvo
a porovnhv:r,,,. Jrf
a chcem ,,lu poVr rr,,r ridaje uv6dzand ministrom Klimentom sa tfkali uZ pritomnosti.
niekol'ko slov. Musim v prvom rade zd,'raznif
, i.e podstatou il cit.t,,,,,
Dtlto
l'udovej demokracie je o.i.
- dosiahnut' rovnomern6 a spravodlivd
rozderenie n6rodn6ho d6ch.ril ,,
Jll:tl#ffi
IIO
l;H";:-fi :li":t'"i:;l[:ff ;i,$H:ffii'i:
koncom roku 1948 spolu 460 tisic os6b, ktord v tom roku dosiahli
- nepripustit' hromadenie sfkromn.ho majetku,
ktorf by u tor.a,,,, hodnotu trZieb za vfrobky a sluZby v sume 46 mld. Kds (v starej
d6sledku prindsal jeho drZite.om bezpracovny
d.chodok a vyvorirr,,r $,
vykorist'ovan ie nemajetnych,,.
O dva mesiace nesk6r, v m6ji 194g, zavital Jlveredn6 dast' expozd patrila progn6ze a budfcnosti remesiel.
nister Krajdfr a stretol sa so z6stupcami
do Bratislavy vtedajSi rrl
zivnostensklich organizitcii. y t,,
Dlova jednoznadne v kon5tatovani, Le v ,,remesl6ch treba prejsf
zhovore s nimi vyhl6sil: ,,nep6jdeme (tj.
podnikania", teda na prechod remeselnikov do n6rodnfch
Jlltm formdmpodnikov
KSC) cez cintoririy Ziunorii,, a do qfrobnlch druZstiev, aby mali moZnost' pra-
V okt6bri 1948 priniesli ZN opat' dl,nok Vojtecha limun6lnych
Sekaea, 1r,,, podmienok technick6ho vybavenia, dosahovali vySSiu
reagoval na vyzvu uverejnenfi v dennikoch pravda pr',ca.
a
]ft' za lep5ieho
pisany uZ v inej t6nine, neZ ten z marca. criinok t,,,r ]uktivitu pr6ce. Minister povaZoval vo svojom expozd za najpri-
Stadi uviest' citiit z neho: formu prechodu l'udovd druZstv6.
IronejSiu

96
97
 :詳 艦 ∫ F癬
V septembri 1949 prinagtti ZN informaciu O pripravovall(111
Zivnostenskej dane. Mii ur;fchlit' socializiiciu remesiel, pridom rit,r ,' ■朧 轟 w an可 Ⅲ.К mer讐 隻
T´ 〔
′
hodnenim len tzv. drobnych Zivnostnikov. :∫ 鼠
TIB∬ 羅 l;:::
Takisto v septembri 1949 uverejnili ZN vzorovd stanovy vrr,,l,
druttstva. Pripravila ich LJRD. Stava sa tak po prv6, Ze drtlシ 1,1、 ,I]■
鰤 :￨:胤
vnucovan! zivazny text stanov, bez moZnosti ich irpravy alebo lrrr
t ,6ttlhrr rcmesiel na sluZby obyvatel'stvu
benia. T6to prax trvala aZ do roku 1990. Zaujimav6 bola v5ak 1,rrt
k vzorovfm stanoviim: vzor formulira zmluvy, ktoni kaZdc rr,,
stvo, kJo'9. este v roku
druZstvo mduzavriet so Zivnostnikmi, ktori vstfpili do druZstva. ( llr ffivrne obyvatef ,1?1:-TtlT"r,T:ll:
_:VillI:1:」 :LttL ilclegalnych ak,Vil"′ ::II:l!111_:聾 lll‐
o.i. dast' ohodnotenia a spOsob rihrady inventdru, ktorj Zivnostnik ;,rr
lHI"'liI";"";;i *i"i"t u ptisn" potrestat' tj'ch zivnosttk:':
.

jom vstupe do druZstva vn65a. llltnllrrYrrrrzoYrvo' rrr'|.'-r-^.^-^r:t^,,;L^maferiilrr ReZni

l:iili;ili',1,fi ;;;"[;i;t'"!,'i't9n11{it-"::1'-*::"::':;I"'#:
呂 蝋品 2:編 ch mavni^erttnPy?,kPI翌
1√
Koncom roku 1949 sa objavili prvd informiicie v ZN o moZnosl r . ,,t
dat tzv. komun6lne podniky (neskdr podniky miestneho hosporl,,, r
面 dttvy p五 ■
∬賞11
oZH10Va正
Uverejnend sri tieZ akdsi anonymnd zdsady o del'be priice medzi niirr,,l, 「 高 正」IIIIttu ami●
日 高 群庶∬
podnikmi, vlirobnfmi druZstvami a komun6lnymi podnikmi pri soci;rlr
remesiel, bez ozna(enia autora alebo inStitticie, ktorii pravidlii pri1,r,r', 蹴 ボ 椰 huaNDR“ 響中 口dttn● 瞥型 哨 認 †
PretoZe neboli zdvazn!, podl'a nich sa vcelku neriadili ani ndrodnc vr 1,,,,

$ilffi**.n*tl**dNfi
ani tri uveden6 odvetvia.
V marci 1950 uvere」 nuJu ZN informacie O prechode sik「 olぃ 1‐
Zivnostnlkov do ζtatnych pOdnikov a dru2stiev Nie si ani vyё erp,lv.1 ).=

ani npln6,ale naznaё 可 iti tendenciui v roku 1949 preSlo v kr■ ii 111・ 1‐

`urё
slava(bez samOtn6ho krask6ho mesta)400 2ivnostnikov do niro(li lニ
160 do komunalnyCh podnikov a len 80 do vフ rObnフ Ch druttsticv V II=
istom roku pre61o v krtti Zilina 328 Zivnostnfkov a 822 ich zamestll:1(.
dO narOdnフ ch podnikov,99 2ivnostnfkov a 143 ich zamestnancov(l()l.
G**r**$nffi****{#*ffi
munalnyCh podnikov, resp. 203 2ivnostnikov a 341 ich zamestll:11は
dO V′rObnフ ch dru2stiev.
Z uvedenfch udajov vyplyva o.i., ie najviidSi priliv Zivnostnikov z;r,'r,.
menali n6rodnd podniky. Tam boli byvali stkromni remeselnici vitarrr ,,1,
kvalifikovani, skriseni odborni pracovnici. ZdrZanlivost' pri volbe vrr,,t
n6ho druZstva ako budriceho zamestn6vatel'a vypllivala vtedy najmd z t,lr,
ie druZstvir boli povaZovand, ba vykridand za niZ5iu formu socialistit:k, 1,,
Gm-*'**u**f'm.,
vlastnictva. Pre mnohych remeselnikov to neposkytovalo dostatodttt ir ,t,,
bilnri zdruku do budticnosti. Tak sa stalo, Le lba l5o/o remeselnikov si z r '

lilo vyrobn6 druZstvo ako budrice pracovisko.

[m*mrurmmmw
Podl'a oficidlnej Statistiky sa v roku 1949 zniLll po(et remeselnil',',
na Slovensku o 53Yo na 29 tisic. Yyrazn! pokles nastal o.i. preto, Ze tir,r,,
vekove star5ich remeselnikov prestalo vykondvat' remeslo, prfpadnc l,'

99
98
 sdriovej vfroby. Pre sluZby ani domdci dodfvatelia
strojov a zar r;rrl, ,r
rizkostlivo obmedzovand moZnosti dovozu nevytviirari
ndthav`"chnttdI Phma napr。 ・
prieslor l,rF
I)111
“
Negativne sa pr● avOVa10 neustile vrchnostensk6
`prettl:1:JttitI高
zasahOvanic ilハ
orgiinov do vychovy a v'y'uky udf,ov, kde sa udomdcnila
l機

vyuka tecrrrr,,r,r
zauLivanej vo vel'k;ich n6rodnlich podnikov v priemysle
a stavebn it r r ,
napr. udni stavebnych vyrobnych druZstiev sa sice
roky ueili 1,,,rrl
panelov,y' systdm bytovej vystavby (s ktorlfm
sa v praxi nikdy nesri.rt,r 9. た。′j′ οJα
nedok6zali zo5krabat' starf mal,ovku a vymal,ovuf
Uyf pod'l,a ob.ic,trr.,
zdkaznika. Takfchto pripadov bola veta a aZ v druhej
siatych rokov bolo badat' podstatnd zlepSenie.
polovici r,.,, ,r
f
tt'v (: 't,/asadn'6 zmeny v■ oku 1952
Stodlivo sa prejavilo, Ze organizidr" Uoti rozdlenend sluZby ,,,t
.
chodnej, predajnej dinnos.ti, ako to bolo predt;im
beZnd. V podnr,.,,l,
‐
rigor6zne centralizovanej cenotvorby, ledy ceny
zavazni sodttnu mhkch ζm_j可 hegaivn,10FId 百
za sluZby nr:rl,,
孔ξ 品‖ ハII
Vソ Siedky
“
druttstiev`ё inne branil zildicemu rastu sluZieb.obchOd,li li“
nosr totitt mOhla byr dopinkovジ m zdr可 om prttmOV druttstva a k():lll,ャ
￨
zOvar straty v sluttbich.
Len na okraj treba uviest', Ze do roku 1953 - 1954
sa este bezne rrrr,1
n6zov,,remeselnd vlfrobnd druzstv6', (RVD). prv6
slovo z tohto ni,rzr, q
Skrtlo, zrejme aby nevyvol6valo predstavu porazendho
P9-torn kapilrrlr.,rr,
kdho poriadku.

100 101
 rrrriirtlcni v mest6ch a za(at intenzivne budovat' novri
tilorlovulo sa tfm vyuZit' skrisenosti kvalifikovanlch funk-
Rezohicia politick6ho tkov najmii bjvalyich potravnfch, ale aj spotrebnfch
sekretaridtu UV fSi
r i .i ednotnych rofnickych druZstiev.

出 :拙 露
vyvolal v spotrebnom druZstevnictve krajne negativny

榔 窃淵器 需出
ittIぶ
銘 た
[驀 :野 rronr uktive druZstevnjch funkcion6rov, ktor;i sa konal

期窮覧」 II蹴 Ⅷ糧
d“
w饗 ■5“
tぉ
l[rrlr t'l ltl) na Jilovi5ti, nejeden zo starlch druZstevnikov sa
rrr tlozvcdel, Ze vSetko do desiatky rokov budoval, musi
rr otrchodu. Na zmiernenie neZiadriceho dopadu sa preto
(ument,ktorフ hodil()111 thrrZstv6m rozsiahle dot6cie zo St6tneho rozpodtu a in6
〕
nf ziverOv lx.ζ

鯨{響聯1
jilメ tlぃ ヽ11111:

;肥 宙畢I】111
鵬P
rftu)slcvnictvu stanovila rezolfcia tieto z6kladne ulohy:

斃挿!縦l難鸞 鷺攪
Irrrnost'na vyrobu tovaru Sirokej spotreby a na roziirenie

1織
lT7n滉 聴
灘聯豊癬 織輔∬
vrrt'sluZby na ich poskytovanie prostrednictvom siete
{t u(lr }l)iirskych dielni,
ne電 肱‰解
:燒 貿
vo vylobe miestne zdroje surovin a priemyseln! odpad,

;律 ri賀 111彎 Ψttnucovanね ).

ll‖ ￨￨
Ir c(liivirl' svoje vlrobky rozvijanim vlastnej maloobchodnej

楡辮壌糞確彗
靴藍提
椰‖
lrrr'rrr vyrobeny zo 5t6tnych materi6lovjch fondov preddvat'

総
neprebieharo hladko.
pri vlbere kandidiira
iuartl"
d.
*eaffij]fi:#ie
s";;;;';;
f;;;"; predsedu.
"T;X;l::,ffva
^"i:,1f
komunisrickou .,r
t'l1o rsteho krajdirskeho
ttrrr
V tom obdobirr;;;;;';:,,,-
,
,
rrr l'.rrnizilciam podl'a Stritneho pl6nu,
z vcclenia druZstiev,,kapitalistick6" Zivly.
ic tli chto riloh a z6merov rezohicia stanovila tento postup:
rcktrrr nie je oprfvneny zadiryat vjrrobnlim druZstviim povinnd
rlorliivky, ako to bolo dovtedy beZn6, vzhl'adom na ziivislost'

器器
葦 御‖ ;a predsedOm stane l(.ll
trl rrrilodnych podnikov prostrednictvom odvetvov,j'ch oblastnjch
lcr' znlilodneneho priemyslu na Slovensku,
d tlluT-stv6 prebudujri svoje dielne na vfrobu tovaru Sirokej
, ;rrrkiirf'ticto nebudf zvhLnych d6vodov preveden6 do Stiitneho

rrr' plicrnysel dodri vyrobnfm druZstviim svoje prebytodnd alebo

露Ii輔 締胃
糊∬
.,lro jc za vlhodnlch podmienok,

曇
l熊 1墨革 路躍 ヽVazne. ' ' ‐
pol rrolrospodirske spracovatel'skd druZstvii (mliekiirne, liehovary,
1rr rcnrysclnrj pekiirne, konzervdrne a pod.) odovzdajri druZstvii Strit-

Itr r,'rrtIsltt,
podet pratenlich runkcion,rov a admi-
'1 trll'l;:; l;1T:il:#:JJ"?''
f
vgrobne druZstvd sa budri zdrulov at v kraj skf ch zvdzoch vfrobnjch
Ji[t, vr6tane druZstiev invalidov. Aby bola podnieten6 iniciativa

102
￨
 {r3bnfch druZstiev a ich dinnost'
riad'uje sa ani cetostor"r.u,i'"-Tl zameranit podl'a
:::::'a r miestncj 1r.11q 11 ptltrrrrf rrd, Le u2v politickom dokumente (rezohicii z roku 1952)

麟鞣 覆
g/ vyrobnd a.rr*r#tYj;11-cetosfa.tl v'u^rvyrobnych

鸞i;;;il;iffi11,#X#:ffi
器
trr r r ).,r i, h llrolrcbndho tovaru a z6sobovania vnttorn6ho trhu kl6dla

E辮,lv*", l酬
nrric sluZieb obyvatel'stvu. Tomuto sa podrobilo aj investidnd
lo vlak politickfm org6nom nebrdnilo v trvalej kritike
:∬ 、 ■:lcdostatoё ne orienttti na slu2by.
ffi lJ:1ff :fi ,1ll;', :';
t,侵
rlerrlu v rczolricii dokumentujt rimysel vr6tit' sa k osveddenfm
rhrrlstcvnej demokracie. Na druhej strane zverenie St6tneho do-
lhrlenin v;i robnfch druZstiev rad6m KNV znamenalo hrubf zdsah
vrrr'; tlcrnokracie.
61:“ c rezo16cia politick`ho sekretariatu`v KSё znamenala
'::l`,シ
hrlr
“ n;rrrtvnym smerom po v5etkom, Io sa odohralo po roku 1948.

:'il93;,.", : #illi. ;1. :,:r, ;ffi ilH? ?:ff:iJ'i' i i,,,ii: l' ; ;

hlrlrrolcnie nevyluduje vSak, Ze rezolticia mala aj negativne str6nky,
h° priniesla povattlivё momenty,ktor`ё oskoro
p."uyoe,j.t,*j;; ;,J#:ljT?;J;;l:'"0.,,, .u,, ".,,;i1,,1.,,, I : : I

lllllillli:11躍
￨[′ :Cic bolo cFtir v kattdom riadku obavy,ba vフ hrady voti v′ rob―
Uさ ina10st9 rez01lcie v praxi ll‖
`)lt・
:れ ivl::1,ktor6sice patrili do verttnё hO,teda socialistickё ho sek―
働￨● i11:,,spoFahlivosF"bola po kattdtt stranke spOchyb五 ovana.

B,'"' ::: *'{l i:tlr ;: ::::, "a l kde b.,. v,edy s id,.
IhlroOrdho druZstevndho zvlizu, nastal tam poplach, nesk6r vznikol
Probrdm'='
J.;gflenskY
DCfu stanov MDZ m6Zu byt' dlenmi tejto vrcholnej medzindrodnej
Jtcvnel organiz6cie len takd druZstv6 a druZstevnd centr6ly, zvdzy,
J ncpodliehaj.ri bezprostredne, priamo St6tnemu dozoru a kontrole,
It nie riadeniu. DruZstevnd refer6ty na KNV v skutodnosti v5ak boli
Jnito Stiitnymi org6nmi.
JCogko-Stovensko patrilo medzi zakladajfcich dlenov MDZ, nastolenie
}lV St6tneho riadenia a dozoru nad druZstvami sp6sobilo , Le naprogram
lUoetuto vyhidenie iesko-Slovenska z MDZ. Predt)rm uZ boli pre obdob-
I prldiny vyhideni druZstevnici Pofska, Mad'arska, Rumunska a Bulhars-
J, zatial'do NDR vtedy nemala absohitne iiadne Sance ziskat' dlenstvo.
l' Hoci desko-slovensk6 druZstevnictvo sa te5ilo sympati6m v MDZ,takile
)yl6Cenie nenasledovalo ihned a najmii sa dakalo na iniciativu z desko-
lOvenskej strany na preformulovanie kritizovanlfch statl. Tak sa stalo, Ze

104
105
 乱 :鞘 enStVO V m獅 rhlntlrrlkov niektorfch textiln;ich ziivodov v Brne, ktori ma-
咄 郡 織 甜 …
to vredy predovsetkf, poiiii"tJ rvllrkosfou vlnenej priadze a z takto ,,u5etrendho" (ukrad-
-.._?o,,
tiztt, osobi tne i -
zv
".o,t ) #-::,"_:
^i,;
i dnej ".", vtedaj 5 ieho
.:rgany
I itifv, i.r".J
S o v r,. r, r frtlprlrtlu vyrdbali kvalitn6 l6tky v niektorfch druZstv6ch a pod-
nebot i spokol nd. o J r"-tt ri"
螂 1熊出鱗慰彗
;;; ;* k;;il:;:T:r;l 珈 き
、
." ou"'"|ll1n -po r, 1,, Ftltelnclro lrospod6rstva v Brnenskom kraji i na Slovensku.

T締 :
lrrrrr;rlikhcii prebehli ustanovujtce zjazdy krajskfch zv'dzov
d6 vern o u 31‖

拙
ro rm o u. rlr ulst icv, a to:
ll5],,,"#f :L;.,j] Jfr rrlrtr'rlrra 1952 v Bratislave Nitre
:::*.:, :,,-* ; :i Ij,
1,. :,,1, a
;'JX;ff ;"f [::*: zach o v at

榊
od, e n s, v,, r,r,, {

榊 ‖
3; rruvcrrrbra vo Zvolene a Pre5ove
︱
︲
︱
︱

lfr rrrrvcrnbra v Ltline

＝

t:Y塊 ,!l rlct:crnbra v Ko5iciach.

僣 薔
︱
︱

:品 ::ft究
＝

榊燥避鍛 麗難獄#二 灘
rl rhuZstevnici, ale ani stranicki funkcion6ri e5te neuvedomovali,

畷
＝

椰脳[纂驚》難
毬
＝

:鸞鰊 灘報‖ 爵 F肇1酬

I:畷
鮮 繊ギ
l鮮孵
i‖

j;"J'"'Jo';
Realizttcia zmien v zmysie rez。
r!:m::l"xll"Jr##",'i,??#,1r'J$:?1#;:
druZstiev napr. aZ do vzniku Slovenskdho zvdzu vfrobnfch
1重 cie Ps`v KSё Dch
Ifv v novembri 1953 nemal k6drovf ritvar, ba ani k6drovnika. Priji
uvol'fiovanie pracovnikov prebiehalo na gremi6lnych poraddch
KSg駄盤譜臨 la
charakteru vhodn6 1el
obmedzeni malos6ri( i鷲 滞 ii‖ Ahrr lry nebolo dost' komplik6cii so vzt'ahom ku krajskim zvdzom,re-
Hlor trr rrirstolila - ako uZ bolo uvedend - princip dvojitdho riadenia druZ-

鷹:艦 hむ屹
血
s narodnフmi podnikmi
h∫
V dlrv Lrljskyimi zvdzmi a krajskfmi n6rodnlimi vfbormi.
f'tnrrost' krajskych zvdzov bola hned' od zadiatku poznaden6 probl6mom

躍 櫛
〕
urOvfn a odpadu z。
ぶ nh llrrrrrrcovania. Ziadne smernice nevySli, ktord by zmenili platnf predpis
l猟
111

「
H llrrr, Lc druZstv6 platili dlenskd prispevky Slovenskej rade druZstiev.

滞‖
舗w
atraktfvnttζ ie Odpad()vl
V rlvoch krajoch sice sa pokrisili ot6zku rie5it' revoludne: ani podet
Ctrrlstiov, ani rozsah a rentabilita vfroby druZstiev ostatnich krajov
jedine
1f ;rrrstadovali na krytie nSkladov krajskych zv'dzov. Pom6ct' mohla
lllll r. rezerv, ktord vznikli ststredenim prebytkov hospod6renia likvi-
rluvnrr;ich druZstiev. Tak sa tieto druZstv6 aspoi ,,posmrtne" zashiZili o bu-
rlrrvrrnie zvdtzovej sf stavy vlirobn6ho druZstevnictva na Slovensku. T6to
rtlrr/rcia un-ichlila zriadenie obchodnlch podnikov krajskfch zy'dzov, aj ked'
rn tlirn finandni ottzka nevyrie5ila, pretoZe z druZstiev mohli ziskat' v tom

郵輛
Vedici pracOvnfci textiinヽ
_ll
lnsc prevaZne menej atraktivny tovar, ktoryi bol t'aZko alebo vdbec
trcprcdajnf .

Dal5i rozpor v otdzke subordin6cie vfrobnfch druZstiev sa prejavil

u.Iζ lo vtedy O rOzsiahic
v tom, Ze nebolo zmenen6 vl6dne uznesenie, ktorfm bola URO a SRD

106
107
 臨 出輔
iⅢ ∬
l獣硝 井揮
剛驚 IttJ蕗脇 喘止
電
urdene za koordin6tora pl6novania druZstevnictva.
Nedomyslen! princip dvojitdho riadenia vlfrobnfch dnr)',rr,* l
na5t'astie neuplatnil d6sledne. Vfvoj sa uberal v infch intenci6ch I

druhej fhzy or ganizadnej pre stavby vf robn6ho druZstevnictva.

Delimiticia nadkrajovfch druistiev

踊榊露轍糊轟輔
蕊認霊 i
輔鷺 話 胤 1響 罵
Princip dvojitej podriadenosti vyvolal nevyhnutne celoslovenslrr r
:鷲 [聴
f蕊器 獄
delimitacii vlirobnfch druZstiev. Nebola sice zahrnutd do rezolicie 1",
:還
霊
t

醐離縦淵Ji脇
KSC,ale z n可 10gicky vyplソ vala,ak mali byr druzstva podriaden`l:ノ
prislu5ndmu krajsk6mu ndrodndmu vyboru. Rozobralo sa desat' drrr),.ri,
{

h盟
do viedlo k nemaldmu rastu podtu novozniknutfch, ale nezaloZenliclr rlr
卜.い l(lVC Vnitra.
stiev. V Styroch pripadoch nebolo moZn6 realizovat' delimitriciu z or{ V■

nizadnfch d6vodov. 「
Osobitne sa rieSil pripad neskor5ieho obchodndho podniku Slov,rt,rr
ktor6 p6vodne bola samostatnim vjrobnlim druZstvom a vykondval;r t,rl
vel'koobchodnt, ako aj maloobchodnri dinnost', pravda musela sa vysl),rri

Bgdu**m***w
dat' s tfm, Ze mala vyslovenri povinnost' odobrat' v5etky v'-frobky vybrarrvr,l
l'udoqich umeleckfch a umeleckoremeselnfch druZstiev, mala za chvtlrr
zaplnen6 sklady nepredajnfm tovarom. Hroziacu katastrofu a uZ plr;,ru
vovand po5t6tnenie sa podarilo obist' tfm, Le cel6 obchodnii siet' Slovrrhr,
bola pridlenend k novovznikldmu Obchodn6ho podniku KZYD Bratislirv,r

Rozhranie rokov 1952 a 1953

f
DvY
Errdv
"e.!!1T1,i,:":.jffi
lng' BYstrov'
s.-----
",,.,,.ffi
sidlili v hlavnom meste Prahe'
:"J":*I","J#,'.?J-t,i'*:::l
,ffi;"';;;;";mil so situ6ciou. Pri
jednom. vz6cnom
nad ti'm' ze ho vvsrari
-vt{v,
E;t:il,f,'"""'1il;:#;;;'il"ai'eniedesko-slovensk6 vfrobnd
Realizricia rezoltcie PS UV KSi z roku 1952 priniesla - v rozpore s t,
Elko-slovenska, -d" ffi;;;"iz str6nke
I boii
pravdepodobnlmi z6mermi - podstatnri komplik6ciu organizadn6ho a rr,r "''ay uiuitna fungovania volenj'ch
diaceho systdmu vyrobn6ho druZstevnictva. Platilo to najmii o dvojitej 1,,' JtvA po ekonomicoti*ttiit"rej iruzstv6m' Bolo to niedo
driadenosti druZstiev. Smernice, ktord mali tento princip konkretizovaf rr,. fov druzstiev " dffi*;;;.oijro"i.trtvm pr. Hanslik z viedne sa vvjadril' ze
docenili skutodnost', Ze v podmienkach St6tneho pl6novan6ho hospod6rslv,r [une, ako ked,, ,J;"r%;;;;d"a a irdeln, a nemala
by
irrzri*ni",ru i".racionalna
najridinnejSie dokdi,e riadit' a kontrolovat' ten, kto rozpisuje a schval'u j,' Slre.iu ,tor"nrteiJ r"n, .i." nr. Hunrflf. ri.J, ',*""1" predloZit'n6me- svoj
plin. Trito p6sobnost' mala URD, resp. SRD v zmysle vl6dneho uznesenr;r Byto.n. menif. ^," i n6vrhom' Jeho
ILt tat bolo aj po'innottou lng' Bystrova "tist'
-.; .-:; boli zaloLend
z aprfla 1952, nie v5ak krajsk6 n6rodnd v/bory vodi druZstv6m. !!rr"."-" -^.diatkom roku 1953' nJfretvapenie druzstevnictva
E tat i oredlozene ru",uY:'j:]i^
Za t!,chto podmienok bolo prijatd rozhodnutie, verne odzrkadfujtct. ^.*r""nia wrobn6hozvdzu aS
!,ffi ;;;iurditehoauton6mnehop.":t"J""'1:-l]^'.,:"j;:;;;;;iloven-
vtedajSie pomery a chaotickd myslenie fdastnikov, teda subjektov rozhodo
centrflnych in5titircii - Ustiedn6ho
vacieho procesu na prislu5nlch stranickych org6noch: dal5im vl6dnym uz
iilii'"rr.f,ovanfch
rJ?.t'" "*J:::--^*^i..i"1, to bolo najmii preto' Ze
sa
Prekvaprv6
lllho -'*ll- vyluuil) druZstiev. znlZil viditefnf
nesenim pribudla hlavn6 sprdva vlfrobnlich a spotrebnfch druZstiev na mi- tlr'i' zvazu ,'-.^-^t4sh sovietskej aiptomacie - vlrazne
nisterstve, resp. poverenictve vnftra. r$Ojme aJ v lnreuur(

109
108
vplyv 5t6tu a jeho org6nov na qirobnd druZstevnictvo a Le sa Ing l t r rt
vyslovil za ridinnejSiu podporu vfrobnlfch druZstiev zo strany Stdtrr
Na druhej strane treba vidiet', Ze Ing. Bystrov v d'al5ich podrobrr,,',tt
navrhoval prevzatie rie5enia sovietskeho modelu vyrobnych dru7.str, r r
sristavn6 prizvukovanie nutnosti spracfvat' miestne zdrojc .,rrr,,'
a priemyselny odpad. Politickd orgfny si v podstate osvojili n6mclr
ich predloZil Ing. Bystrov . OtSzny zostal termin realizdcie ziimerov
Koncom mija 1953 nedakane nastala vfmena peltazi, tj. menovi'i r lf{
ma. Obdan dost6val jednu novf korunu zapiit stanich, ale pohl'ad6vkv 1l
notlivcov vodi Stritu a ,,socialistickdmu sektoru" sa prepoditali kl'tir:orrr I
starych zajednu noui korunu.
[, re orsi;r;;'::nov6 n6dej e
I
Neceld tri tyLdne po menovej reforme, dia 18. jrina 1953, vlddir r,, l', t I
lila - po predch6dzajtcom odsrihlaseni v PS UV fSi - podnet ro zalr,l, ,,,e]
Ustredndho zv iizt a S lovenskdho zv azu vyr obnych druZstiev.
Ak6 bola srivislost' medzi tlimito dvoma udalost'ami?
Odpoved dal opiit' predseda URD A. Zmrhal na celoslovenskei l.r,rrt.
rencii druZstevnych funkcion6rov v Bratislave, o ktorej uZ bola red, rr,rpr,1
v srivislosti s probl6mami okolo vzniku tzv. desko-slovenskej ot,r,lr
v MDL
Do menovej reformy boli dlenmi vyrobnfch druZstiev aj bfvali Zivrr,,,r
nici a remeselnici, pridom ich podiel v deskfch zemiach bol vylii rr,l
na Slovensku, kde v roku 1948 podiel remeselnikov tvoril necelf Slvrlrr,',
vSetkfch remeselnikov v republike. Tito remeselnici vo vyrobnych rlrrrr
stv6ch vniesli pri svojom vstupe r6zne materi6lne hodnoty, menovite str,'1.
a nehnutel'nosti. Najvy55ie politickd orgiiny sa ob6vali koordinovane.j :rl', r,
tfchto dlenov, ktori by mohli hromadne vystripit' z druZstiev a ich dirrrr,, r

na dlh5i das paralyzovat'.

Po menovej reforme takdho obavy uZ neboli aktudlne: pohl'adiill.,
dlenov vodi svojim druZstv6m poklesli na prihe 2Yo pdvodnej hodrrrrti
a prakticky nemali vyznam.

110
I

l0rl vyroby prednostne v priemyselne slabSich oblastiach, rozvoj

[fr a lrrcrrych sluZieb, d'al5ie zdruZsteviovanie remeselnikov,
Obsah vlddneho uznesenia z 1g. jrrina [yr,lr prrrcovnikov a invalidnlich os6b, vykon6vanie politicko-
1953 lilFf prrice, prevfchova dlenov ku kolektivnej prdci a predaj
lrv vrr vlirstnej sieti).
Uznesenie vl6dy z l g. jrina 1953 je
uceleny dokument, ktoryi p.z...r,rr ￨1曰 J casti vl五 dneho dokumcntu si uveden6■ lohy novё ho 6stred_
prvou eu,io,.fon
; vedricim
a *:T.:"1,y::,1]:::;::':i lasti.
ristrednych orgiinov:
urozene rlohy nril ,, Iu ,yrobnfch druZstiev a jeho vzt'ahov ku krajskfm zviizom, d'alej
- minister vnftra mal po dolrode s predsedom

#::jl:f,:,1:::i:ly"l
niirodnf i borm i a Ustrednlim
URD vypracovat,tilr
druZstiev,,ylo,auuner,o srbezne kr;r1
I I

r,r
G “ j
H:Tff 3']trJ:"ff:ll
iTII:[1 1' I'1 ffJ
'
e re- do k o n a, p

-
m v1i
zv dzomuyroU
minister vnritra mal okamZit" ,ruSit'
n1r. f, dru Zsti ev; J;,Hlli'l)?if ;ili;lj'f.Ti',;,Y;*?ixxH,1'ily:fl Hi
hlavnf sprdvu Ito vfrobnfch druZstiev - svojimi vlastnfmi zvdzovlmi
rladenia
a spotrebnfch druZstiev.
Il r krnjskimin6rodnlmi vlibormi. Vzhl'adom na to nadalej hrozilo
- minister financii dostal ,ohu predloZit'
do dvoch lnesiacov v ,,;,,,ta z MDZ. N6pravu priniesol az druZstevnf
priici s URD nieko,ko niivrhov,
menovite na zriadenie fondu drhorr,,r,,,r,r
fveru, na stanovenie podmienok, zaxtorj:cn J:rT rjilril.#t",va
bude urden6 suma zo .,r,rr Itrtrilo medzipozitivauznesenia vl6dy z 18. jfna 1953?
vyrobnich druZstiev na rozdelenie
ich drenom pouZit, ako dotr:rrr.,,r1
odmena_za ich vykonanri priicu,
d,arej ,u riurou"nie
do fondu na prdmiovan'ie za'aou.e p.*ovnd prostriedko y z.<t ^,rt
a konedne na niZSie sad,zby obratovej
vysledky v druTsrr,i,r
Gm:ffiii#'
I
: ::Ti#',tl,ill"".;::* t":
pri
bol mimoriadne vfznamnfm faktorom
:: Jil: ffi:
odpftani mnohfch
;
stiev, pokial'sri vyriiband zo surovin
;;;; ," virobky vyrobnyc, rtrrrr j::T::
- ministrom riadiacim priemysel
frors"j utorti;
bolo uioZend poskytovat' technickrr
IH',:;J;tJ,iH,T:;l,xI::T"*:T:,lTjf, :#,:x,","ili
----"..
moc druZstevnicrvu
Or1z1v1dz1nf novych spdsobov u!.oUf;
- minister - predseda stritneho
riradu pl,'novacieho mal upravit'
1,,,

nicrr,,r;
J,':f ,?,'J'itJT"ff;J1#:?"iiJ"TllJ?"yift *:';5"#1
dasti pl6nu druZstiev
lu-rok
prebytodndho technickdho
1953 ap.rp.Jrir nar.h na sp.sob
odovzdiiv,rrr. Jjli:1,il#3:'J:.Tffi :f ljl:,Iif ll"',lJ:1ffi*':a'[etov'pracu-
u ru.iua"nia niirodnlich podrrrl ,, pri jednej
miestnemu priemyslu a vyirobnlm"n".grti.ief,o
druZstvdm.
Ifau sa zastavit' zaujimavej rilohe druZstiev, aby sa dostali
- konedne ministrovi spravodlivosti, Jhnickri frovei strednfch podnikov St6tneho priemyslu. S odstupom

ranidnych
;;; v dohode s ministrom z,rt, I[oUa uznat, Ze lato riloha bola v znadnom rozsahu splnen6. Ved' celf
vecf a predsedom UnO p.if.ruil osnovy ,af.ono, nu"up,,,,,, JfuZstiev zadal uplatf,ovat' vo vfrobe prvky automatizicie, niektord
pomerov v ds. druZstevnictve.
Ildzky takmer plne automatizovand. Inou ot6zkou je rimysel, kton-i sa
sfr
Pozoruhodn6 jenajmli trito poslednii floha, pretoZe za rilohou a bol velmi re6lny: mala to byt' priprava, aby sa nesk6r
eminentny z6u.iem potvrclzrrl,
o takd rieSenie, t,o.J Oy ,u;rinrli-uylie.ri, JVtl
druZstevnictva z MDZ. celkom
,. Jtore vlfrobn6 druZstvS, pripadne v5etky dali vdlenit' do St6tneho prie-
.Je aby rezortzahranidnych ,,,, sektoru. Takfto osud postihol mnoho druZstiev, najmii v deskych
bol v;iznamnym ridastniko- ".i"ai""iJ,
pri uypru"orrri
, r

- o takli tu vlastne i5lo.

,ar.r, druZstevndho ziik,rr,, Elli:"
ICo patrito medzi negatlva vl6dneho uznesenia?
v druhej dasti vriidneho dokumentu sri opatrenia
uvedenlfch riloh: i5lo predov5etkym o ip.rrr"nl e
a z,meryna realiziir rr, I V prvom rade to bol pretrv6vajtci nizor, Ze vfrobn6 druZstevnictvo
vyrobnlich druZstiev (qiroba tovaru - zilkladnj,ch [rt.t, Fl aj nad alej bezpodmienedne podliehat' dvojitdmu riadeniu a kontrole
Siiokej spotreby, rozvijarrr, lfityct org6nov, predov5etkfm krajskfch n6rodnfch vfborov. Potvrdilo

tt2
113
 prlNI挙
le riltliace orgdny trpia takd nedostatky, ako je nevSimavost'
覇潔 榔
mat' poslednd
slovo.
' - -rtlt rt
帯 iぶ Fa″ 守 魁酬 v!Lvatatt Drtestor, aby
vo vselk.rrr rrr alrrrtrcbitel'ov azdkaznikov,vyrhba sa nekvalitnf tovar v rizkom
to orgdny zavalen6n".lj?^'-" Io'poruplnych rozhodnutf bolo vel'ir, r,,,rr n rkr siete vnritorn6ho obchodu sa dost6va veta nepodarkov,

Itliy;liff ,":f ii'#ffi*'""','"ff ,Tf ffi ;".,lLt',,:;,,':l pnfclnr! druhy vfrobkov v6bec chlbajri v ponuke obchodu'

iⅢ
rilr rrn ich nlzku kvalitu sri mnoh6 virobky priliS drah6. celkove sa

鸞 酬 1聯
nOnl a v予 rnhnハ _″ "..χ ^
rlre vyuZivajri moZnosti rozvoja priemyselnej vfroby v St6tnom
tronr scktore.
a

灘髪襲 理考
精鰐
tc politick6 org6ny neadresovali tieto kritick6 slov6 sebe, ako
v r o m, ze n iiro d nd wu".y u
"ii
p."ffi,i:*#i 灘
:ilff T: :ff XHil,
#‖ I
rrrlrcs6tom, ved oni to boli, Eo stanovovali flohy St6tnemu pl6nu'
rcttto pohladu moZno ch6paf heslo, vytfden6 ustanovujticemu
"
:' ?j;r',';,r*::1ffi
HMiir; o reri rna
i
ffi ;h'skvm bj ek ro m
i, ;i;;;,;,;:::1,,1;,y"?;:jl:ulo#.
b
,:
su
ii i
Ii,','#j:,:,i,y:1ffi ff ','lilff ,'YJl'#i::lffi I1'J,iT:i;
"
ec h n i k u n a u"ri;'ci I* .r.,, r i, .r ICt, t I deleg6tov hlasom rozhodujricim. Dostavilo sa 102 deleg6-
I s
fI[]'lT LY;:" r}lt -
i o, k c i e s p o r re b * o,,,,,,, .
G,YJl,:',fi',:ffi ",',fj,:*Hflffilllitii'"".'#l*,l;i"l"J
h
mozn d vy rab at,n i.
;,u'i Tli
"
6l,ne.a tv zicky opotre
benych stroj h
iirodnvch tpot..u it.rd
n
oc
" b. r,,,
""' r, ;
ri- 5..ltlil"i

ぶ
Napriek Dodern

楡聯
;:

榊 帽騨 聾 ‖J#fl
""at' Ilu odobral delegadkuazbavil pr6va hlasovat'.
Ilevlcu deleg6tov tvorili robotnici, ale aj mnohi dalsi deleg6ti uviedli
g6tov bo ro z r adov d renov
otazku v organoch MDZ. lj;ffi'[ffi#ilil1T; if ,tI
Ilfrry refer6t predniesol Vojtech Sek6d, ktory bol potom zvolenf

G',:t.';ffi;#li:.illlfi';l#lil:Hi'Ji"l'?,:'"":","x?Til1
rilohy, dostat' vfrobnd
Ito trhu. V zbvere zdbraznil opiif vj'znamnd podnikov'
Dtne na technickri froveil strednfch n6rodnfch
Elrtup.u UV KSS pripomenul Ze virobnd druZstv6 by mali podstatne
Jlf poCet svojich elenov, aby dosiahli vyraznejSi podiel z celo$t{tnej
Ertcvnel produkcie. Zddraznil tieL, Le zme.a v hlav6ch liudi je vetmi
識 T蠍 1彗 Iry,n a zloLitym procesom, na do treba upozornit' tich, do by chceli mat'
鮮:鑑I離 欺 ird plne vyrastenfch fudi.
灘 Ini b01a situicia vて
E Sttn1, dojem zanechali v deleg6toch slov6 Ladislava Smrdku, vedriceho
Iiorr'uy-bnfch druZstiev URD (ustanovujtci zjazd USVD sa konal
fdva tyzane nesk6r). Upriamil pozornosf najm6 na tie str6nky v Zivote
prebichali protestn6 al

鍔青瓶∫
:蟹 留嚢ぶ“路m洒 。 鷺
realレ vaF v prospech sp∝
Ыぉ
lfobnfch druZstiev, ktor6 za poslednd roky boli nielen zanedb6van6 alebo
f[dcefiovand, ale priamo eliminovand zo vSeobecn6ho myslenia
fuUlstevnikov. I5lo o zazndvanri druZstevnri demokraciu, ktor6 sa
“
鷲だ
v

“
〔
灘盤暇聯‖
jedina osoba - predseda,
器t:籍 lf零 為 ;爵 :
v druzstvach dasto obmedzuje, pridom rozhoduje
ilObo (vo v?idsich druZstvich) riaditel'. Treba preto posilnit' v
prvom rade
1
yfznam a v6hu valn6ho zhromazdenia a preniest' nail viac pr6v v rozho-

114
115
 dovani, ved'uznesenit
Po.rur.rut zhromazden it
;| ;il: l:lndho.

f,fi :f,*; l*yi:]r:iffi;: # ii

Jli;;",|""tn u
l,#1,:; :, :l
orgiinov o ;tlr1 11e1
I,
1ry n vlrirly. I)obrf predvidavost' mal vtedaj5i predseda Stetne-
1侵 ￨:`,lll:1(:u,ktorソ V pripomienkovom konanf k vladnemu uz‐
J0na 1953 protestoval proti n6vrhu na zriadenie tistredndho
,situiicia,u po"t,iol:1 "0o,.,iu Irrr r vllzrr. llol si zrejme vedomy toho, Ze tieto zv'dzy nebudir len

vyssie ,i,rrlr,
"''i" rTJJfl:':fJl:.I;;il'X ;',,,
;"r r;rll l1'.' "" druzstiev,
tre ba prip om,
Intltt tlohy na druZstv6, ale za(nu vodi ristrednim org6nom
zt
j;.Tlffi'f;:[;#'J.lT;;],]1,',:",:; ynl'rlrrr)stcvnd zilujmy. Niekde sa to darilo viac, inde menej.
o."l:l.of ".-ull'on,uto,
i,priarn.o*.:!: n.‐
―｀一 '

Jrn,nrlc udalosti a tendencii v roku 1953

I r,1 I sl uzatvorila urdit6 etapa v Zivote ds. vlrobnlfch druZstiev,

Itlfutu po febru6ri 1948. Bezbrann6 druZstevnlctvo sa iba

面鰍 蹴 露ぬ鰤ё
VV:)lit i:1l sll ubrani10 1ikvidac五 ,kedF na ёele KSC staH rudia,ktori
nebol。
Dprtt [unkciu a poslanie druZstevnictva alebo vo svojej servilite
nOSti.Napriek toICle,ani
ぶ
o d。 。bsa
ina bodov
蹴 椒蹴 i !||vo sa b6li vyjadrit' vlastnf nLzor. AZ Stalinovou smrt'ou sa po-
zriaden4 jstredmu Vaё
五 druttStevnd Jmlorne pomaly dali l'ady do pohybu. Vlirobnd druZstv6, e5te sice
priestOrOch),。 ζ Dltdzovand a so zviazan;lmi rukami, ale mohli pomaly odkladat'
d窯
l

3凛釜
胤 :1驚 官拙 官
tiZka,kto vlastne
rlrlrrlrri' obavy a zadat' ddslednejSie a otvorene uvaZovat' o svojej
rhll
mnOhf horlivci voЭ
ぶetkフ ch druを stevnfkOch videli kaDi D lrtotu v Ziadnom prfpade nemohli derpat' z podetnych vystripenf
u ka戸 劇、 stranickych a Stdtnych funkcion6roch na ustanovujfcich
sa uznesenie nnrh`、ハ :`^1,__ _ _ ゎちnUIハ ニ Iltr.tl

鱗醐董
Ilh SZVD aIJZYD, resp. na zjazde URD. Uz doskoro po n6vrate
Itou na svoje pracovisk6 museli spoznat', Le precizne formulovand

Elffi:f ffi 'vJljXdl';;;ffffi #i:lH:i;:liiil;l,i;;,il1

rozpormi s dod6vatel'mi a odberatefmi.
IlnClacimi
JfltlZne to charakterizovala otdzka druZstiev invalidov. Ked SZVD
Drlo zjazdovdho uznesenia poZiadal Zbor poverenikov o vydlenenie
Ittycll vfrobnfch programov pre tieto druZstv6, bolijeho
opatrenia po urdi-
I trt. aj povedal, Ze sice ako dlen zboru hlasoval za realiz6cie,
prijat6. Ked' sa predseda SZVD dom6hal
uznesenie,
isty
ale
Iltonlk mu
溜螺観 Iml
(umentOv,ale na Otv。
I 16f rezortu nem6 do vydlenit' invalidnfm druZstvdm. TakLe nielen
roz5irenf fenomdn dvojitfch tvilrl, ale aj v rezortoch
｀
1に 111
Brjrr:.rr"?,Tve.bol

1務 」
手竃淑‖
7 preSadzovali oficialllll

116

117
 fノ 。たc′ J′ ο′
α

pokusy o,,zdokonarovanie"
planovitё ho riadenia

118

119
 irh rrovoprist'ahovanfch banikov v tomto meste vytvorit'
〕ら￨ll● l‖ vそ Li`Ce zeny banlkov.Trvalo vζ ak nickorko rokov,k′ m
Slovensk6 vfrobn6 druZstevnfctvo ““
erpcrirnentovani na5la vhodn6 vfrobn6 n6ph1. Toto druZstvo
po roku 1953 r lrrrrlislavskfm KoZatextom zaradend medzi prvfch dvoch
Vel'mi by sa mVlil
by predpokla dat, Lepo podetnVctr ;tte ktorlich boli vtedy z Rakriska dovezend vysokofrekvendn6
1?n: \t9 ..r,r, tllrrf c rrir plastick6 hmoty. Bol to sfdasne za(iatok fsilia o pos-
;#i:,,sporu
ocitli [?j ffso :,:: il.:,",...":gJi#
svojimi
ffii,l1 o d rho a vyro
vyrobne .,,,,,,r,
bn e rrrr,., vorrrt: rlruZstiev modernou a najmodernejSou technikou.
zvazmiuprostred rrrfloln"
rer az, ked' u z r6ine
ri srredre
lolnrric Zboru poverenikov realizoval SZVD tym, Ze s niekol'-
a ;;1fl;i,"JX1rili1,,. I; l, lctvurrri dohodol vjrobu Skv6robet6novfch tv6rnic (kvSdrov).
",rr"r,
i"pi;6; ;, l, :,,

;i:n';T.Xjil'J"::,*':;*t^e
viro bnd d ruzste
vn rctvo sa odraz,
srvkv virobnc r, , h[ polorrr, do politickd a hospod6rske vedenie prejavilo opiit' svoju
a rr,i"ui ilrXil;rrJlrrt# {v(}st'ir dalo podnet na zruSenie vel'k6ho podtu mallich tehelni.
;;;;,iir"-#u.,
" "u. n r1,,, : I
"
;i
; povedomia,udr
do ;, :
"Hffi,"TT, ::::i::,3I
_ diuZ
rro,pot."uitJ,;;;i[ffiJ#f;fver
"z
k,,,,r
ke
r, ,,rr dyko,,ve It irl,rlui[lco tehelne kapacitne roz5irili, pripadne nov6 vybudovali
Novozriadeny Morrrvcc), pom6hali vfrobnd druZstvri zmierfloyat' nedostatok
UZvDu *ror.iuj.n;;ffi spriivne
logicky yr h sllvebnjch hm6t. Vjroba tv6rnic prebiehala dovtedy, kfm
lfl::::ti t ol.",,o"vaniea podtu 1,,,, lr,,

護 1酬
l?Jr:flIri::,:':1",: lnlrlrr clektrifikiicia ieleznic na Slovensku znamenala koniec

鮮掛ittl∬ 1蓉 響:i聾 ‖
vVr r , nr

ё 旧
nepOmerne虚 a ntt v esけ
Ch zttIIttIIよ
r zdroja 5kv6ry. Ale vtedy sa uZ vZila aj panelov6 met6da hro-
lrylovcj vlstavby.

灘潮
rOku 1954 vytvOrila skupina zl。
をentt z funkciOn

翻鶯
Vフ bOrov sa neda10 1
v dedinskフ ch pohostinl
Gil**i**itti"tt#L*.*'"n"rv,iil*,1.iltriI
Ito druZstevnictvo - ktorf v prvom po pr6vnej str6nke legali-

ll,',lx:",2;";*l*:;lllri;rllJ:?:,1*liiT$J;ilx*,'$:l
rade

Edovalo pre ich dinnost' Ziadne Zivnostensk6 oprdvnenie. Zdkondalej

:器 Ittll薔 跳蹄智
Vyrobnフ ch druttstiev vO vフ
J,|l*r"o:,:"[",'::1ff :,'"':il:'#;?11'##ffi i']rva,,z,,i.u
ぶ
chodos10venskフ ch okr

聰 驚飾鶴 v
1驚
roku l g55 nasredovaro
druzstvo Sluzba Nitra
Jl"1 iT Tiil ffi#; H IIJ;,;i',:l;ffi ;L: H#ll ;'#T;
Dnanli
lOt.Zite
v rozpore s tfmto ustanovenim bol povaZovany za neplatnf.
bolo Ze novf druZstevnf z6kon neobsahoval Ziadne ustano-
riadeni druZstiev, takZe prislusnd ritvary stratili vlastne
Bratislava' Krist6r' Varassk,
B;, Mi;:tandrovri,.v roku
a lg56 srrr)r,,r
Bystrica, pleta prelov u Rozkvet Barr:,r,,r
Ifffir1;:ritom
R.r"rto.iuZrl^**,.". JAk ked'ani z6kon 8.5411953 Zb. nebol po kaZdej str6nke optim6lny,
zaloi'enie druzstva tvttao' Jmenal v porovnani s minulfmi rokmi vlfraznf pokrok. Pravda, nezmenil
verenikov' ktorj sa obr6t,
uarJt,ou'ir"lol," na poZiadanie
Zboru 1r,, J na tom, Ze v druZstvdch platil i nadalej demokratich.i centralizmus a Ze
,"
";;;;;; ;;ffi a poiiadarv ziiujme srirr,r lVrhy na kandiddtov do najvyS5ich funkcii druZstiev a zvdzov museli byt'

120
121
 Cザ ぷ dNe_
predov5etklim vopred odsrihlasen6 rizemnfmi stranickymi or1'.iirrrrrr 鰹 響
幌 朧 轟 哺
danej nomenkl atriry. DruZstevnii demokracia teda nezv it az i I a ir r r
rr IL鷺
zdkone. Zmeny, pravda stadili na to, Ze desko-slovenskii ot6zka v trt,,l i Vlide
h druLstiev VOこ
rodnom druZstevnom zviize prestalabyt prildiv6 ahrozba nir r,\lrri,
desko-slovenskdho druZstevnictva sa nepremenila na skutoerro..r I
nitivne bola ot6zka stiahnut6 z programu aZ o rok neskdr na zjazth, tril

Vznik Fondu dlhodob6ho ttveru

Ako uZ bolo uveden6, vl6da svojim uznesenim z 18. jrina l!5 { rrl,
vypracovat' n6vrh na zriadenie fondu dlhodobdho riveru vyr,,l
druZstevnictva. ISlo o celkom novri, predtfm neznfmu finandnf ir g,ra ― ■ __^―

肩梅辱
^1/A"

事郷∬師 朧
in5titriciu, preto legislativna priprava trvala dlh5ie, neZ sa predpokl
Nariadenie vl6dy bolo vydand aZ 7 - decembra 1953, ale prakticky r:r ,
lo realizovat' aZ za(,iatkom roku I 954.
Fond dlhodobdho riveru vfrobndho druZstevnictva, ktorf do rokrr I

::事 lli鶏 精貨
基‖1:鵬 11:サ ￨::l:I∫ 釉 職 寵 l)‖
fondu boli ziru(ne fondy, ziskand pri delimitiicii majetku URD v sirvr,.t,,.ri
so vznikom fstrednfch zvdzov vfrobnfch a spotrebnlch druZstiev. I r,rlrrr
prostriedky tvoril river od vtedajSej Investidnej banky, prispr rt,
od druZstiev z ich distdho zisku (podiel sa dasto menil a pohyboval s;r rrro
dzi l0 - 40% distdho zisku), ako aj prebytky vznikl6 pri likvid6cii dru):,rr,,
Vy5ka p6vodn6ho tveru od Investidnej banky dosiahla35T mil l..i'
v roku 1955 a o rok neskdr vzrdstla o 29 mil. Kds. Nie je t'aZk6 pochoprt r-
tieto odvody z druZstiev neboli popul6rne a vyZadovali vyrazny zi.,'rtt
do hospoddrenia druZstiev zo strany zvdzov. Ale ridel sa dosiahol: poirr,r,
rokcim 1967 uL mal fond tol'ko mobilnfch prostriedkov, Ze bolo nro)rr;
zruSit' povinnd prispevky druZstiev a koncom Sest'desiatych rokov l',,1
zruSenj vklad SSiS - n6stupkyne lnvestidnej banky.
Yyznam FDIJ z hl'adiska rozvoja slovensk6ho vfrobn6ho druZstr.v
nfctva bol viditefnf: kfm hodnota z6kladnfch prostriedkov vSetkyt lr
vfrobnyich druZstiev na Slovensku dinila v roku 1953 len 21 mil. Kr,,
hy VfrObn,ch druLstiev
v roku 1954 uL27 mil Kds, pridom v rovnakom obdobi vzriistla hodnotrr

鶴掌重曇
z6kladnfch prostriedkov na jedndho pracovnika (vybavenost' prdce) z 844.

ぶ響揮藍
悸
na I 852,- Kds. V roku 1988 dosiahla vybavenost' prSce v slovensklich
vjrobnfch druZstv6ch vy5e 91 tisic Kds. V roku 1953 mohli slovenskt'
druZstv6 investovat' 2 mil. Kds, v roku 1954 uZ 6 mil. Kds a v roku l95t

123

122
 ba面 obchOdu.助 0〕
etvOv可 ぶ
truktire dru: 露
:舞 l:専 ‖現
‖
priniesol aj probl6my. Ako prvd sa s nimi stretli
pretoZe niektord z nich nezvl6dli popri kvanti-

1眈
i

Z B2 pnemぃ dn,h
は｀ヽ姉 v7赫 77群 辮 ゞPI:聖里 〕 a!.i rast kvalitativny. PretoZe stdasne za(ali r6st'

Wil郵力
竹椰:拠鐘:踊 驚鷲 螂 鍛
n6bytku, ministerstvo lesov a drev6rskeho priemyslu

猾
￨.,I zastavit virobu n6bytku v slovenskfch druZstv6ch.

1櫛
o vyradenie ,,konkurencie": v prvom rade nie v5etky
li‖
ゎЮ
1悴
ρintt prOdukcie. s nekvalitou n6bytk6rskej vfroby a po druh6 nekvalita

ド‖i甲獅帯予
blTΨ il=il
,Ⅳ
p. l, vyvodili p1e seba_ urditd zirvery, #;;;*1,'il'rt':,1']l
v\\ ,lajvlastnej5o6 druZstevnom zdujme. l.r.rpo*e,
stick6 predov5etkfm pre n6rodn6 podniky. DruZstv6
ponaudenie. Tam kde nemali e5te objektivne podmienky
vyrobu n6bytku, museli na prechodnlf das vyr6bat' menej
ze met6da :lrr
u$,tVctr zmien a rortime.ntndho-p.irporououurlia sa stala
trval.rr viid5ina vfrobnfch druZstiev vynakladala vefk6 risilie
\rflrrobntch druzstiev a bola jednim- zo zakrainych
pirierov dos,,r,, a v f aLkych podmienkach, na5li sa aj pripady dinnosti,
v1 \5pecltov.
s trestnfm z6konom. Kriminalita sa zistila napr. v b;ivalom

輩普堰厳〕
Kysuck6 Novd Mesto. Silo uniformy pre arm6du a z toho

肺勝lが :LttιLぶIIttI∴ il∫ 認u懺ir

itelia druZstva br6nili revizorom vo vstupe do are6lu
ヾ l鷺 I「
nedostatkov bolo, Ze sidlo administrativy bolo v Bratis-
i trito skutodnost' vyuZivali vo svoj prospech. doskoro bolo
Itulto c. I
P'“ la pOdiel priCmysein′ ch v′ rObn′ ch druttsticv podl'a odvctv(v roku 195,‖ boli aj s p6sobenim niektorfch krajsklfch zv'dtzov. Bolo treba
na prechodnf das zmocnencov zydzunaKZYD Zyolen a Pre5ov
1953
1989
y naKZYD Nitra. Ale ani na SZVD neprebiehalo v5etko
ofutvie podet vfr aj jeho org6ny mali podiel na nedostatkoch
druZstiev _胤 誕
網躍 y % pretoZe
druZstevnictve na Slovensku.
dmick6 vfroba 1956 sa konal druhf zjazdSZYD, na ktorom boli podetn6 ne-
tm'orlroba celkoln nastoleni av zloileni vedenia zviizu nastali zna(n6 zmeny. Predse-
rlon:
sa stal JozefKov6d. Diskusia na zjazde poukazovala na niek-
slrr]jiNvo
8 13,/
s opakovanfmi ftokmi nirodnfch vfborov a organizilcii
cldt16166hn ;sl(tr vy'roba
lororpracuitcx vYroba
2 2,7 hospod6rstva vodi vfrobnfm druZstv6m.
16 pripady ventiloval podpredseda KZVD Zilina Anton Hudek.
７

hmdt X
２，０，７，
５

17、
{mbastave6lyoh
2 '. podporoval okresnf n6rodnf vyibor snahu Priemyselndho
３

l,()
[flmika,sklo, porcelan
3
３
７

1,7
２

fum a ndbytok
13
v Bytdi o prevzatie druZstva Svetom Vel'k6 Rovn6. PretoZe
10,7
一 ８

celul6za
tendencie pokradovali, prispeli k rozo5tv6vaniu dlenov druZstva
・ ３，９，

ldrra
︲

1
︲

txlii 1,13
7 poklesu pracovnej mor6lky.
２
６

8,3
２

dr
18
f pripad bol v iadci, kde Okresn;f priemyselnf kombin6t
３
３

14,3
︲
７，

lmqobuv
10
ヽ nftnd odvetvia
2
14,0 ONV chcel prevziat druZstvo Beskyd iadca. KoZiarske zdvody
1,1
Mikuligi sa zasa zamerali na prevzatie druZstva bumbier.
ocenit' rozviZny postoj vtedajSieho KNV v Liline,kton-i vhodnlfm

崚
、

125
L_

榊 鮮讐μ
l墨 鉾罫 %棚
:ど爵 襟ぎ
猟 鵠 llr, ,c v s(rvislosti s XX. zjazdom KSSZ sa prebudili nielen
h , rrh'nj politici. Prvyikrdt od roku 1948 sa pri5lo s fmyslom,
λ
l凛 ∫ :::lli課 品WⅢ
獄 明官￨::鶴 ぽ
Iぜ
i革 ptrrlrldrrry,,ofektivnosti", ako by iSlo o origin6lny pojem z oblas-
el ckonomiky. Hoci ot6zky efektivnosti sa od roku 1948 te5ili

F'金 laご蹴 電
ru lrlbok6mu nez6ujmu a uZ len v nadhodeni skutodnosti, Ze

舞脳 nttlt=`押 撃 :器 留概 rnsl ckonomiky nemusi byt' vZdy v z6ujme rozvoja,,socializ-

鐸T攪槻』 IIsttld景 絆
寒欝咄 FOAJttk,濫 ￨ lhlphr vcl'kC previnenie. Odrazu kaZdf funkcioniir a vedfci pracov-
v lrrrltlt: j tretej vete slovo ,,efektivnost'". V skutodnosti vtedy len

Prv6 mttzmaky krfzy plttnovan6ho hOspodttrstva Hllrr l'rrrll vlastne rozumelo, Eo sa za tlm v'-irazom skn-iva.
Irr' povrchn6 previerka efektivnosti vo r"-irobn;ich druZstviich uk6-
Ih provaZn6 viidsina, ba moZno povedat', Ze vSetky drulstvit - z6-

鮮榔糧鵠ギl帯 l盤蹴a枷 lT
鮫 :‖
lttllr,t r' probl6mom kvality a efektivnosti pr5ce. M6rne, v mnohjch
,lt lr r?,tt: PrevaZoval byvaly individudlny remeselnf sp6sob vfroby,

∬
椰 緩ギ
黎島鋒:=h労淵:三‖ ‖1
lrs I't I rr r trst I i vosti blvalich remese lnikov. Navy5e sa zat ala prej avo-
flillrrlrrost', Ze druZstvd priberali nekvalifikovand pracovn6 sily (kva-

輛聯1鑑
ilrd ir vtcdy sotva mohli uspokoj it' mzdou), ktord sa museli zapracfivat .

}￨‖ ￨ E':,rl"";['Ji;fi '"';:*:?:[T#,1JJ,"il1;','-'J:i?ff ",';;

o na tO neb010 pripraven6,nenl::1."l:: nazriet do vlastnej pr6ce vfrobnlich druZstiev. Iste boli cel-
J[tcfy
imponujrice, no probl6mov a nedostatkov bolo aj tak vy5e
IthUky
I s tvu' ktord vte dv do s a-
IiT; *,i :ri#,iHf ;:;[l'xTobYvate

観iF_胤 協1:篤 :;el籍 ∵

∵

#I静 聯締
]面
・
matali konfekё n6 vフ rObnё

1鮮 飾‖Gl,|#ffi
druク

H Z nedostatkOv a tti cestOu ttllll

1,￨、

“
Bfimggry [::tl:T:.#i',"tu.o,u
d
i,o st' o stroj e, ho c i druzstv,
asto s a p ovaruj ri na vo tho m pri e stran stve
i nepOzastavil,ze sa druttstva vla、
llll E":ll,1m;'.'r:::?:'
sa mnoZit' pripady poruSovania technologickfch postupov.
Z'plavu zSsob konfekcie rie.irits. Elrnajli
pomoci" pracujricim Mad,arska,
orgiiny potom vo forme
,,sf druzskr,l Ilvere porady boli predsedovia druZstiev informovani o podnetoch,
tae Uot'roiu 1956 pokus o v podmienkach druZstiev vlastnd opatrenia na odstr6nenie ne-
z idriceho r;y'chlika" zmareny ,,vyskodcrrr,
vo;enstou sitou. E"T

126
127
 Po v5etkom do sa stalo v roku 1956 v iesko-Slovensku i suscrlrrl
I器 おびlIW榊憔
toch, najmii v Mad'arsku a Pol'sku, vliida koncom roku l9-57 1rr r',l,rt
『檄 導
ff‖ T‖

Ц麟 報鳳寝讐
補電鍾
ぶ
I‖

癬朧“
nesenim d. 805 o ,,zvileti ekonomickej efektivnosti riadenia". lt,'1,,

鼈 聴藷
y虚

猟驚
sa vtedy vravelo - ,,rozpracovan6" na podmienky vfrobndho dru)',t, r
a uverejnen6 v dasopise SZVD DruZstevnik v januilri 1958. i藷
N6mety a opatrenia druZstevn6ho dokumentu sledovali najnrli
- zdokonalit' syst6m hmotnej zainteresovanosti a odstr6nit' rrr
rovnostiirstvo, ttlt.;lasobeniaRoHvovfrobnichdruistvich
- v kaZdom druZstve vytvorit' vlastnf koncepciu rozvo.ir vrr
vystavby, zavddzania novej techniky, tvorby rezerv, vychovy ,1,,
豫 鉗 Ⅷ菱 離椰鮮 漱 運ギ雛
潟 滋
器
鵬i麟蝶鸞鸞競
a pripravy kvalifikovanlch pracovnikov - to za nich Liadry,,vyl:"r' ,,1 L粛
nedokiiZe urobit', iま
- nevhodn6ho ukazovatel'a ,,hrubej vfroby" nahradit' vhodne ;rtrr, '

椰 彎嗜 iを墨椰l『1獅
jadrenim vlisledku pr6ce druZstevnikov (napr. realiz6ciou tovarrr. , t

produkciou), bez zapolitania hodnoty materi6lu, pretoZe to rv tttSキ

￨ル !菫
‖ ;;*i熙撚 撤
￨キ

戦
k plytvaniu materidlom, surovinou a energiou,
- preniest' odbytovri dinnost' riplne na druZstvd a decentralizovirl
riiilnotechnickd ziisobovan ia,
nr,rrr
ill17織
l:il]ilffi::'J:';;i' o t akj ch o b I ast i'

i
'lJllil ilT[ ";^t "
- rozvijat siet' vlastnfch predajnf druZstiev, il:,11{:lf,:::,*;Trii#;"tXl;-

鵬
脚
- sprisnit' podmienky fverovania, aby sa rivery prestali poskytov;rt tr] S,tonouvvi'robn6hotffi
mer automaticky na zdklade Ziadosti druZstiev a skrimat' ekonomickri r l, l
tivnost' investicii eite pred ich odsrihlasenim,
- hfadat' cesty odstraiovania finandnjch t'aZkosti predovScll,rra
vlastnjmi opatreniami.
Dokument obsahoval osobitnri stat', venovanri dasto diskutovanej ot,irl,r
tzv. ,,optim6lnej velkosti vfrobn6ho druZstva". PretoZe ot|zka je stiilt' ,rl,
tuiilna, bude spriivne citovat' prislu5nri stat' dokumentu z roku 1958:
,,Treba vytvorit' z vyrobnfch druZstiev tak6 vlrobnohospoddrskc 1,,1
陽ittT:I器 ¶i::
edzi tstredn,m ZVaZOm v
notky, ktord budt schopn6 samostatne a komplexne rieSit' v5etky probltirrrr
skonこ eni pOSObenia Org:
srivisiace s ich dinnost'ou a ktorlch prdca arozvoj bude v sflade s poslittrlr,
q.irobn6ho druZstevnictva. Urdovanie ich najvhodnejSej vel'kosti musi rr
chidzat vidy z konkrdtnych miestnych a odbornych podmienok a riadil''.,r
tymito zSsadami:
- maximdlna efektfvnost' vjroby a operativnost' riadenia,
- vplyv dlenskej zirkladne na riadenie druZstva, rozmach druZstevnc'1r,,
iivota a vlichovy dlenov.
Niekol'ko tyZdiov po uverejneni dokumentu a pr6vnych pripomiertoL
k nemu ho obklopilo hrobovd ticho. Z druZstevnej i dennej tlade :.;r H*urrtfi***#ilo*ff;,*u'**:m
129

128
 一

da zvdrzu a nov! podpredseda

zrrrcn6m. Novy predse
Zbieranie skrtsenosti nup'u'u
,stali za irlohu urobit' ",tl:i:T5"1Y':Hfl n6p adv
,llii:l I;?J ::l [:il"{;, """i n"u".tv, nov6
Roky 1957 -1959 priniesli vfrobn6mu druZstevnictvu rrir i dl.,'^t"tt",l;

漑 計Ty獣
,l J", rt""i txych zv iizov
力
orobl ematiku

構 響
*
novd a nov6 poznatky. Po prv6 bola vykonand tzv. syStemiziic r,r "".
kov: pre SZVD bol ustillenf podet 82 pracovnikov, pre KZVI) I
sa kl6dor
45,KZVD Nitra 38, KZYD ZvolenI4,KZYD 2ilina36, KZVI) l,
::ffi ;:Hi,:::',Jffid "'ga,""t' .bo'az
aKZYD Pre5ov 26 pracovnikov. menej na obsahovu. {"ffi :"Xlii,fl:"Jt:iJ::
蠣尋
ふ簿 事樅∫ 慰
V uvedenom obdobi vznikali, najmii pod dojmom probldnrov l
vani, neustale diferencie a rozpory medzi SZVD a Slovenskfm
fradom. Bolo to obdobie, kedy rozpis tloh St6tneho pldrrrr
]:i盤
.*;;i*.
h6dzi or g6nov, Pre
pt:9,1'";uanou
u tvtt or
Konkr6tne, adresn.
menej na-obs.ul vo-
v druZstv6ch zvy5ovat' priemernd z6robky tak,2e na kaZd6 perc formou - vystriedali
z6robku museli druZstevnici zvy5ovaf produktivitu pr6ce o 5,
7Yo. Pretoie stroje na to velmi nedostSvali vybilancovand,
ilil;*il;i$i:Trti:'Jl:***ii*l:Irilr#:
pri nedostatodnom ht a<

zvfSenf intenzitu pr6ce. Takjto rozpor bol aj pri prerokrivani pliirrrr

1957 na Slovenskom pl6novacom frade. Z6stupcovia zvAzu lv
poZadovali miernejSiu rel6ciu pri urdeni priemernjch zrirobkov. N
‖
淋 鳳 瀾 1ギ 墨鋼柵 I構
a soctatnerru rrr ssrJ"-'
--- "

ffi ffiil
Dotll'a triedneho otnickych kdrdrov
:,',ilil "H;;;' ;,
,,plaf,6k" presadil svoje z pozicie sily. Sp6sob, ako sa vtedy nardbirlrr t'
lami pl6nu charakterizuje prihoda, ktor6 sa stala pri odchode I 1 I
"l Y ::l ili,X l:';'
m eIo s

SZVD od n6mestnfka SPU. Cez polootvoren6 dvere do pracovne n:i

' lc prevaznii
"::'lii'-;;;"ururili, nech6vali si texty svojich
vysti,peniach- AOy,"]:;;"rt* druzstva, takze ich
dis-
ka bolo podut' prislu5n6ho vedriceho pracovnika: ,,stdruh n6mesl *".it

IW驚鷺:口壺
starostlivo pripravovat " nie v.ak robot-

礁覧撤
sme tfm druZstevnikom poriadne naparili tir produktivitu pr6ce!" -y^ar.,i6 h4z^rv vedenia,
Probldmy a t'aZkosti druZstiev sa prejavili v nfraste poetu strirt

隅選1麟I棘 響離露1
露嶽i
druZstiev. V roku 1959 ich bolo 8, niektord sa museli potom rie5it' irrt
ciou.

驚亜ll撚盤
V roku 1959 sa konal III. zjazd SZYD, kton-f opatovne priniesol v
zmeny v zloZeni zvlzovych org6nov. Predsedom SZVD sa prvlkrit

榊i窮ぷ鸞聴轟1猪熙 ゝ
nedruZstevnik, starli komunisticky a odboriirsky funkcion6r Julrrl
Pridinou zdsahu UV KSS bolo o.i. nedostatodnd zvySovanie produ

榊淵柵辮I i
zdvaLne chyby v Statistike avykaznictve v6bec, zaost6vanie v pl
realizdcii technickdho rozvoja, nezdravy rast z6sob materiSlu a
vfrobkov, ako aj rastrica hospod6rska kriminalita. O rirovni riadenia
pripad z druZstva Svetom Vel'k6 Rovnd, kde s pomerne vysokj'm n6kl
P絆 鶴鮒 棚 槻滞 ￨{器
vybudovali novri pozinkoviu plechu, ale po skondeni vlstavby a
常鳳 瀧y 彗椰 辮
1∫ 響露
zistili neridelnost' a nevhodnost' projektu. Prer6banie stavby st6lo r
mili6ny.
Pafba kritiky bola namieren6 aj na samotny zv'dz, ket v
甑酬 h』 需:駅 鮮器 酬I
Ь
podniku Slovakia pdvodne vykonan6 revizia nezistila 900 tisicovd marr[,,
S chybami orgiinov SZVD sa zoberal sekretari6t UV f SS a pristripil k r;r
淑ぶ欝 [罵 聡 1窯

131

130
nfch druZstviich sa horridkovite snaZili ciele vliidnych zdntt't,,r I
zovat. Zimer bol poznadenj takou gigantomdniou, Ze ani pltt:,ttrr rl!;
neho rozpoetu, ani n6rodnfch vliborov a miestneho hospocliir',tr,r
realiziiciu nepostadovali. Vtedy si spomenuli na vfrobn6 dttr)',lrl
tdajn6,,bohatstvo", vyjadrend v prostriedkoch druZstevnyclt ;r',1,,,1,
fondov.
Nezmyselnost' cel6ho z6meru sa uk6zala v realizadnej lri,,, 9.た oρ
j′
οJα
stavebn€ kapacity, technika s poZadovanfmi parametrami a nairrril r

nutnou kvalitou prania a ё

istenia.Chジ bali VhOdn6 pracie pro、
Vstup V′ robnyCh dru2StieV
1::(■ :LJ

hlavne sa uk6zala neredlnost' v takom kr6tkom dase vy5kolif stov['r ,r

doこ eSぜ desiatych rOkOV

kvalifikovanfch pracovnikov.
To v5ak nebolo v5etko. Nekoncepdnost' a nedostatok prehl'irrlrr tr, l,
n6vrh predkladali do vl6dy, sa uk6zali vzdpiiti. Sridasne 52 leli) r,:
vfroba dom6cich automatickfch pradiek, resp. sa zadali budov:rt v r,
roz5irenia bytovej vfstavby blokov6 pr6dovne v obytnfch domoch ['1*
vensku sa k tomu pridruZil dalli zivaZnf probldm: irovefi z;ir,,l
v niektorfch okresoch eSte na niekol'ko rokov nedovotovala rrv,rt
s vy55im dopytom domdcnosti po sluZbdch pr6dovni a distiarni. (lt'1.'r r,'
pohla aZ potom, ked politickd orgiiny na Slovensku sa s plnou V:i)rrr,.r
zatali zaoberat' roz5irovanim pracovnlch prileZitosti v Zoostltv:rpr, r'ii
okresoch a oblastiach. To ale prebehlo aZ ovela neskor5ie.

口■ョ■１１１１
Na z6ver moZno uviest', Ze zhruba rok po prijati vl6dneho u/.n( 1,*rl
o roz5irovani sluZieb pr6dovni a distiarnf, uZ nikoho nenapadlo ani lt'rr l, "n
trolovat' jeho plnenie.
Piit'desiate roky boli z hl'adiska vfrobndho druZstevnictv? zrr,r',r
rozporuplnd: priniesli urditd zmiernenie tlaku zhora, av5ak bolo zrcirri,' r*
kolieska ds. n6rodn6ho hospoddrstva sa za(inaju zadrhdvat.

133

132
 ‖縣鮮1爆撫:wi濯を州鷲黎
留 ∬翼 麒篤器
Vyrobn6 druistevnictvo v roku 1960
墓榊 則
￨ゃぶ ,X識 :
'ahy k ObChOdn6mu

Vstupom do roku 1960 sa v5ade nastolila otdzka,,ako d'alt.r

siate roky priniesli ur(itd rrdznaky, ale skutodne len n6znaky o srr,rtrrr
pretrvfvajrice probldmy a t'aZkosti racion6lnym spdsobom. p れ
1鰍 6.寧轟瑞愛
h』淋
si prevaZn6 viidlina teoretikov i praktikov z oblasti ekon6mie
bude nutn6 urdit6 decentralizhcia. Mala odbremenit' centrum orl
‖
憮 鮒翼I鋼縣1準
鑽 税
horadlch starosti a beZnfch probl6mov operativnej povahy.
Zial, v rozhodujricich org6noch aj napriek tomu zvolili opat'rrr
nasledovali opatrenia na d'alSiu centralizdciu, o ktorej sa vtedy vr
bola prejavom strachu pred z6sadnfmi ziisahmi do beZne praktizo
騨瑳
1饉 ll;:;','r]ffi
:,',;;i'ffi
騨撫 減
il"*illi,lr::,::$lH,:lXXtH;
ti[t*rt"
riadiacich foriem. To, Ze sa neosveddili, sa zdalo byt' men5ie zlo, nc)
opatrenia, ktord ani v iesko-Slovensku, ani v ZSSR neboli り
rcia. ktor6 sa rozhosttla "j "" :YI"bl:,T
::色 :li;il° 11薔
:11° HtVl:よ
Ittliamym nasledkom
niSledkOm

Ⅷ 拠:郷蹴l畔曜郷覆囃
odskriSand.
Nastupujtca centralizdcia sa netjkala len niirodn6ho hospod6rsr r .r
zasiahla organizadn6 usporiadanie 5t6tnych, hospod6rskych a
denskych org6nov a organizitcii. Tieto zdsahy sa, Ziat, nevyhli ani
nfm rozhodnutiam, ktor6 vel'mi necitlivo rozvirlli niirodnostni
na Slovensku. Nov6 ristava z roku 1960 podstatne obmedzila
slovenskljrch niirodn;ich org6nov.
Nastala tieZ radik6lna fprava fzemnej Strukttiry Stiitu. Nanri
doterajSich Siestych krajov na Slovensku zostali len tri. Hlavnd mesl() :

ギ鯰正 珊
venska Bratislava bolo degradovan6 vlastne na lrovef, okresndho nrt.,.r.r
pretoZe podliehalo krajskdmu n6rodndmu vfboru. lJzemni reorganizrr, r,,
5t6tu sa premietla aj do Struktriry krajskych zvdtzov.Ich nov6 sfdla vzrrrt, lr 脚 鰍
潔 蔦 師 6 at° dよ t丁 uldch funkdach‐ l
Sa

∬ 滞訛曇
nasledovne:
為
ぃ
凛 日 躍 1轟1蓮軍
1::雷
蜂
pre Z6padoslovenskf kraj v Bratislave
pre Stredoslovenskf kraj vo Zvolene 1藷
pre V;ichodoslovenskf kraj v Pre5ove. "面
v celoζ tatnych dimenziaCh,pr
Na pokyn UV fSd, resp. UV KSS bol v roku 196l zvolan!,likvidadrrl,
zjazd SZYD. V tom dase spotrebnd druZstevnictvo uZ bolo po likvid6cri
svojho slovenskdho zvdzu. V politickom centre si zrejme uvedomili 鮮胸 1事部 :甲釧
盈憶 i鱚響繹
難ぎ
抵聴
器群
pochybnri cenu tohto rozhodnutia: tyideilpred pldnovanfm terminom likvi
dadn6ho zjazdl do5lo - najprv len telefonicky - ozn6menie z UV KSi, Zc 聾撤 1盪
zjazd sa nekon5. Vtedy uZ boli v zmysle stanov pozv6nky a ostatn6 mate-

135

134
 i椰
罐聴]鶯
滋 彙
般滋顔
1拙 鞘‖ typu dosiahli urditd platov6 vfhody a mohli sk6r
technicko-hospod6rskych pracovnikov.

辮螂 灘榊‖
Wi轟11 a rozvoj zamestnanosti na Slovensku

olhzky spojen6 s obmedzenim p6sobnosti slovenskfch

druЙ stevnictva,predseda UZVD L.Smrё ka prisFibil,
druZstv6ch dosiahne rfchlejSi rast hodnoty zdklad-
. l'rileZitost' k tomu nastala, ked politick6 org6ny poZia-
ictvo o ridast' na vytv6rani novfch pracovnfch
Konferencia SVVD okresoch a oblastiach Slovenska, kde e5te existovali
v roku 1962 viazand pracovn6 sily. Rozumeli sa pod tym ieny a
Lpracovnou schopnost'ou, v'y'nimodne najmii vo Vfcho-
kraji, aj muZi.

酬
蝉静 ￨
bola akoby 5it6 na telo vjrobnfm druZstv6m. DokSzali
rozsiahlejSich investicii pripravit' tisice novfch pracovnfch
rrdrodn6 vlfbory i niektord hospod6rske rezorty a menovite
ia a ministerstvo financii vych6dzali v ristrety.
rra.ivliznamnej5ich podujati sa tfkalo vfstavby nov6ho ziivodu

IIttx神
bolo dosiahnut', aby miestni obyvatelia nemuseli daleko
prdcou, dasto na severnri Moravu a do Ciech. Zhmer realizova-
^ ―‐ ―^い るoし ■● v/()
ZdruZen| vlroba Michalovce (dnes Novex). Novf z6vod sa
.iedn;fm z pilierov novozaloZen6ho druZstva Podvihorlat Hu-

s tlimito zimermi sa rozbehlo budovanie z6kladnej siete au-

a opravovni na rizemi cel6ho Slovenska.
a najmii soci6lne vel'mi vyznamnri rilohu dostali v;irobn6
v roku 1965, kedy im vl6da zverTla rilohu prevziat' a postupne
dobudovat' byvald prev6dzk6rne Zviizu invalidov, v ktorfch boli
麗
囃 蛾 酵響 憚 麗 T講 織 拙 曇￨
osoby so zmenenou pracovnou schopnost'ou a s t'aZ5im
postihom. Rozhodnutie vl6dy vych6dzalo ztoho, Ze N6rodnlf
ktordmu tieto prev6dzk6rne nepriamo patrili prostrednictvom Zv'dzu
, na ttto rilohu nemal ani prostriedky, ani kvalifikovanfch od-

inntt pomOCi a rlnanこ n6ho prispievania Statncho rozpoё tu sa■ lo‐

`ё a v kr6tkom dase.V roku 1965 vznikli druZstvd Usvit Bratis-
a Obzor Ko5ice a o tri roky nesk6r Ziara Zvolen V5etky tri druZstv6
i investidnou vfstavbou celkom novd prevddzkovd priestory,

136

137
 鮒I鮮提il拙 ittr懺 常義
粋 rm, ι
υuruzstva k kvフ
znammフ lln():′
vyznamny,m r,, r,
,.11・
ictva celkom nov6 prvky, novf el6n.
rrrrtnd. Sign6lyz politickdho i ekonomickdho centra
zameranie. Opiit' sa zadali hl'adat' pridiny neradost-
riirodn6ho hospod6rstva, ktord viedlo k tomu, Ze 3.

t
men5ie, ale hrozba
n e zara di t
盤 ;;;.",."",n
;;;; ;r;,*va ej dkarast
voch
sposoDene ￨ま
:[llit[lil:￨￨￨￨!
na orevldzkiuriach
rofy podn eti til;;;,',,',
i
:,,
.1,,,.,,,,
;
la a nebolo tej sily, ktord by ju bola vzkriesila. Opiit' sa
o zdokonal'ovani pl6novit6ho riadenia, aj v orgdnoch
vdch. NSsledky centralizdcie z roku 1960 sa uk6zali
Kom iirno (;;;
:
komiiria nsk),.h
;;;r.l:j1'o' ;;;;,';:',' rrko [rdinn6 brzda rozvoja ekonomiky - aj v druZstviich.

,,-'.:,n'*Y:; ffi *[.: *: A::,xllrh; ;;

rlr rrlstcvnictvo odpovedalo experimentovanim novjmi prvka-
riadenia. Pomaly sa druZstvd zatali aj odchyfovat' od sa-
, ktor;i im sice ukladal rilohy, menej v5ak nevyhnutnd pros-
investicie, pracovnici atd'.).
ン ― ●Чるoι oV11lKOm. ￨￨￨￨￨￨
KOncOm roku 1964 nastala na cele svvD zmena.Jぶ rr k t ual itu nadobudli takd otilzky, ako samostatnost' podnikania

rlr rristiev, odstriinenie zbytodnych zirbran a najmii prebyrokrati-

IZdraVOtnフ Ch d6vodov vzdal fllnkcie ajeho miestO zattal vedici。
6n sa z v(1:
vacej administrativy. To v5etko bolo v priamom protiklade
雄
Lぶ 概.稀 ぃ
舞
▼ :鷺盤:L恩漑 l:ΥIIf:ti“ m。 可

ヽ
(1(lt

し 咆 llodnikania a hospod6renia druZstiev. Donekonedna pouka-

れ
り
desarrokoI…
lunKtt aneskOrnaё
deObng孔 層苗じ ici na potrebu roz5irif p6sobenie nepriamych n6strojov
併)￨
rlnOa´ ..^1___ i

rrlry bolo molne prejst' na ridinnej5iu stimuliiciu a zvyraznenit

rr osobnri hmotnri zainteresovanost'" - ako znel beLne uZivany
1湧

‐ vfrobn6ho druZstevnictva v roku 1966

r orlstupom vySe Stvrt'storodia treba prfpravu a priebeh V. zjazdu ds.

druZstevnictva hodnotit' ako vykrik, doZadujrici sa ndpravy tak-
vletkfch oblastiach dinnosti druZstiev. Priprave zjazdovfch mate-
bola venovanii mimoriadna pozornost'. V5etko sa pripravovalo

舞
a¨ ¨
timoch, pochopitel'ne aj za ridasti z6stupcov slovensk6ho

諄 30V. '‐・｀V I‖ `l
druZstevnictva. Do predkladanfch n6vrhov bolo zaintereso-
tolko druZstevnikov, Ze delegdti prichddzali na zjazd pripraven[.
odak6vali, Le zlazd dd odpoved'na mnoZstvo otdzok a probl6mov,
a Zelani.
lloli predloZend tri zdsadnl, do detailov rozpracovand a konkretizovand

- Zikladnd smery rozvoja vyirobndho druZstevnfctva,

- Organizadn6 vfstavba a riadenie v'-irobndho druZstevnictva,
- Sristava ekonomick6ho riadenia vyrobndho druZstevnictva.
600 deleg6tov a 160 oficiiilnych hosti poduvalo so zatajenlfm dychom

138

139
 zjazdovit spr6vu,
ktor
otvo.rend stovii 1::1''"t'l
kritiky .1" .predseda uzvD - L. Srrrr""''
,r vyvrl)cni'r podnecovanim iniciativy na rozvijanie v5etkfch
neodznelii na verejnom e
Uvodom
U vodom i.l#.
.b.rorpo., L. i;;-"'uavno
J: 11^1:,".:orne r

i l..doterajs
verej no m r*"
fore
f rozvoj vyrobnyt r, r,r rrlro vz('alru.
"n;;##ll.ocen r r
Illlr'rt:iir administrativnych opatreni, dasto ako alibistickri

ゝ
;,;Jll.:;J:::l,lx;!,Ji!rJ,it:Irffi 1:,#{1+:,i,i, tlrrlrrlrrych opatreni. KaLdd uznesenie plodilo d'a15ie uznesenia.

悩蠍盤 rnttf乳 鳳,F

ff
lu rozsiahlu evidenciu a kontrolu, bez toho, aby sa na podstate
vr,L rrrcnilo k lep5iemu. Novoprijat6 uznesenia vznikli len preto,
Irrllzrrjfce neplnili. Org6nom a pracovnikom takjto syst6m
,llr vovat' sa zodpovednosti.
lvrryrrri prvkami boli spolodn6 fondy, najmii fond dlhodobdho
llrvlrllil sa ako zirkladnd forma druZstevnej svojpomoci a umoZnil
rl0rnr rrir rozhodujrice, dopytom preferovane odvetvia. Tvorba a

鱗
椰l締掛 Irrrrrlrrv sa v5ak zalali zameriavat' najmii na kvantitatfvnu striinku,
dlhrlrrrIr ovplyviovat' intenzitu a samotnri rirovei hospodiirenia.

榔糊庶轍:脚揮111
lrriklirdn6 organizadnd opatrenia, ktor6 prijal Y. zjazd, patrilo
l.rrrjsklch zvdzov vyrobnjch druZstiev a ich volenych org6nov.
llt r( h krajske sekretaridty Zvdzuvyrobnfch druZstiev, ktord stratili

g*firy
Ilrl ckonomickej aktivity, pretoZe druZstv6 sa stali priamo dlenmi
Nrrrrriesto Slovenskdho vfboru vyrobnych druZstiev vznikol

*g**x* mll:電 羊
1i vlbor Zvazt vyrobnfch druZstiev, a to tak voleny orgiin, ako aj

:111:::1号 1‖ [I′
b° ru utt nebolo zvazovフ n10rganonl,

Ilrpor. so snahou o ekonomickt a organizadnf decentraliz6ciu nas-

Illllo vyraznh centralizicia. Tieto a niektord dal5ie faktory, ktor6 sa
難螂 職‖芹 I objavovat', sdasti znehodnotili pozitivne "isledky Y. ziazdu. Sp6so-
I{mA v priebehu roka 1967 vyrazni dvojkofajnost' a vznik proti-
]rat, zhmerov a tendencii. N6zorne sa to d6 zdokumentovat'
lJlrnenost'ou a premenlivost'ou, neraz i z6sadnou rozpornost'ou v ob-

鯖 1厳 ‖ !-plAnovania a riadenia.

‖ fttr.dnli
JD
y V samOtnei fornlt.“
￨:
vybor Zvazt vfrobnfch druZstiev - predtfm este ako vfbor
- schv6lil dria 4. I l. 1965 zisady pl6novit6ho riadenia vfrobndho
lltovnlctva.lJZ26.ianudra 1967 bolo toto uznesenie nahraden6 novfm
J0lattom roka 1968 bolo aj toto uznesenie novelizovand. Postupn6
i戯 :亀 清
驚:I導 :‖ ,111‖
]ny mali iste svoje dOvody a opodstatnenie, ale naznadujri prSve nekon-
]tnost', ktorii vl6dla v ds. n6rodnom hospod6rstve. Tak6to destabilizdcia

燃 職鍛灘磁肺職灘櫛w Ilvldiel podnikania a hospod6renia nijako nemohla pom6hat' ustdlit' pro-

Ittlvne formy dinnosti vfrobndho druZstevnictva.

140

141
 ０ヾ ︼
い
寸

００︼ 〇︼ ＞ ︼一∽〇︼“
〇卜い Ｈ ︲ ∞つい 〓 〓
Ｓヽο、ヽヽゞミ  ．
崎﹃
．
 ft￡
乱 珊
湘ё
事 咄 嚇宴
:轟
:l}:l詳
順遊 丁血 轟 kaZdⅢ ra泳 eL脚 ,

a nePre5li.
Vstup vfrobnfch druistiev do obrodn6ho procesu
器 篤l宙 t淵 TTeltts;器
aぱ alも i
prileZitost'
Vo viirobn;ich druZstv6ch na Slovensku zasadanie UV KSi' v
1967 a janudri 1968 vyvolalo pozornost', odak6vania a nirrl,';,
priniest' rozuzlenie pretrv6vajricich probl6mov a uvol'neni€ r?st[rt t lr,,
tia medzi obyvatelstvom. Ved v'-irobn6 druZstvd sa uZ niekol'ko vf robn6ho druistevnictva
dok6zali vtesnat' do kruniera zdanlivo nemenn6ho syst6mu p
hospodiirstva.
tiぎ盪 ∬
厭 墨服露i琴 ‖
鐵
Zinery UV KSa spodiatku nevzbudili vtdSiu pozornost', vetl'
jadren€ viac v z6rodkoch a n6znakoch, ktord sa mali postupne aktu,r
W磁 器 漱 犠糧
Ⅷ寡 襲 1撫霧
総
」
konkretizovat'. Viid5iu aktivitu bolo moZn6 zaregistrovat' v druZstv,r, lr
I鷲 1:欄 i携
com febru6ra a zadiatkom marca, kedy sa uZ niektord tendencic j
formulovali na zitklade kritickfch anal'!2. Vtedy sa v druZstvdch I o ikc pomerov nreren vu;l;;;;;i*e sa kritizovalo' ze text
,,obrodnj' proces", ktorli nadobudol vlastnri dynamiku, charakt
; ""ljSa ";ёaStO ";il:H\"JI:iy:: ・｀
V‐ ν
■
pre druZstevnri Specifidnost'. Pred vfrobnlmi druZstvami sa za(ali '.、tanoV
i :,
"il dlamCti。
lllし
:*ffi ffi ; ff H: I;
kvantitativne a najmii kvalitativne novd, ned6vno eSte nepripustn(' rl :I縄 l][:Wi:∫ li塁
:サ htt・dal:ir:猟
zie. Proti obrodn6mu procesu sa vo vyrobnych druZstvdch na Slovcrr',1,,,
￨‖ 1現 ￨lli:1鍔●boli bezprcdmetn6,

癬鸞 軋
‖ i謝 職錮
prejavili Ziadne opozidn6 tendencie. ●= __■ 、 ′ do ortanov druttStiev
4● ,_11、

:岬]t''
^Phマ
Zvazvyrobnych druZstiev patril zrejme medzi prv6 centr6lne initrt
ktord bez toho, aby vydkali na oficiillny pokyn, dflom l. 4.1968
riadiacu priivomoc vodi slovenskfm druZstviim na Slovenskj vybor /
lffi ffi'"'
IXT }'il i11"-',,T, I
i'lt u'
"1
i a ost at odn e v zo p r i e
irzemnich orgdnoch
P6sobnost' ZVD ako celoSt6tneho orgiinu zostala zatial' nedotknrrt,r i irplne z6visli oA noorro*iiu ''ptttf'S'y"t'
vzristla v6ha mienky z6stupcov slovensk6ho druZstevnictva v centni lasti' ktor6 obsahovali o'i'
orgSnoch zvdzu. Droqram sa ilenil na niekotko ktorom by malo za-
a"it""et'" zikorra'v
Hned'vz6piiti pri5la previerka zrelosti druZstevnikov, pretoZe a i na-vydanie novdho
vlirodn6 dlenskd sch6dze boli spojend s vol'bami do orgdnov druT:;t pracu-
plnopr6vne organiz6cie
Podfa vLitej a dlhodobej praxe boli pdvodne pripravend kand i;'ri o"or",ol'n6, nez6visl6 a
na funkciu predsedov druZstiev a predloZene itzemnym org6nom h form6m'
ostatnim vlastnickym
￨

vlastnictvo je rovnocennd
na odsrihlasenie. Ale vplyvom obrodndho procesu vykonali v druZsl 16
j" ou*"azen6 L\adnym pr6vnym
zmeny a v mnohfch pripadoch prestali okresnd orgdny direktivne ie dinnosti druZstiev ,i.
vat' pravidlS kiidrovej prdce a prisluSn6 nomenklatfry. Vjber kandicl:1t,,' Irrisom. ot6zka druZstevnej demokra-
easti akdn6ho programu sa rozoberala volieb
prenechali demokratick6mu rozhodnutiu dlenov. Takdto situ6cia l)r'1,' V druhej
J'lej'sloboda a demokratidnost'
od roku 1948 prakticky nezn6ma. nuimli Idast' dlenov na *"'i"i"'"'t' a u ensko u z6k-
,,., i n o, druZstiev,'r's'n'l1iJ'iti''ii;; i;iit::::T:n"uo'
Heslo ,,orgiiny druZstiev bez komunistov" sa sice nepresadzovalo, rrl,
po vol'b6ch sa ukiizalo, Ze v celom rade vfrobnfch druZstiev zvolrlr H碁 ;ittti話 lL'Mゞ mvdm,m∝ ′ g加 Om・

145
144
 幽 dovala哺 晰 劉 tttI胤
おm贖 山 輌 [lnlrvrrlkov, najmii manu6lne pracujricich robotnikov s odbor-
vd淑 寵
靴 麗譜官棘 h__ 跳 辮 ′ O plinovanf :: ll`).I"
`llll ll krrr, lrudc moZn6 zamestn6vat' bud v existujricich, alebo

率 拙 I怖 鵜 難I‖
.ゎ
vyr obrrych druZstv6ch.

脚 llurd rrrrstali po janudrovom zasadani UV fSe a po prijati

棚 Ⅷ a,atS臨 麟
::∴ bota
Konedne TI,11
.vsr\vy z ur
k_torii sa
uzsrevnVch fondov.
tykaia fpravy pomero\.
trrru
fftytrrrrrrr:rorn.
vyrobndho
Novd
druZstevnictva posunuli zakladanie novlich
druZstv6 sa v tom dase zadali ch6pat' sdasti
^"ari rri'iiffi;;r::1dast',
samostarnost' mu s
,, , .,
i byt' zaruk_ninuj rr,, . r,,,,,,,, lilrr rrrlrr nlcbo prechodn6 forma smerom k srikromn6mu podnika-
r.rzaJr," J|,I:1X;:,", r lr rlru)stv6ch sa zjednodu5ene aplikovali podmienky cenovej

蜘 認 盤 柿扇
∝Ⅷ 釦 ま uwhハ 出 lrrrlttrky. Zikladnym principom dinnosti druZstiev sa mal stat'
“
C鏡
:織 お prOgramu,ktOr6,a Vζ
na sl鋸
lr lr Cirrrrosti nemal byt' regulovanf podla z6sady, Ze druLstvh

濫 胤 鞘 :路 1∬l霧 ′
ak netメ k(lll lⅢ hi
lte vガ adril z五 rrd vol'bou vlirobn6ho programu, ktor,-i musi byt' takf, aby
可 em o spolur)::l〔 ￨￨“
t*tnlrlll
Spame mOttnO povedar,老 l∬ nku scpaOm山
e ak露 り :鑑 1お
rr arkladanie novfch vjrobnfch druZstiev bol v deskfch zemia-
DbrOdnehO prOcesu_Rnl hr_+^^■

鰐螂鱗熱 l縄‖li
Vlastnc lell lli!′ ′

蠣譜
`_ ′. ‐111 ,rrrlrrc viid5i, neZ na Slovensku, kde mnohi zhujernci zvolili
v lltrlu.itcom druZstve s tfm, Ze sa dasom osamostatnia. V pod-
=l著

硼
hlvrr spirsoby mali niedo v sebe a nemoZno im upriet' urditt ra-

‖
V Ccsk;fch zemiach vzniklo cca 350 novfch druZstiev, na Slo-
l[a lcrlrr:r desatina tohto podtu.
yrhlr ;c. le zhruba polovica novozaloZenych druZstiev na Slovensku

硼螺翻I脇軸耐椰‖
￨￨￨￨`,崎 :,t'kt:laё ny zamer,ktOry bol ёoskoro odhaleny a druZstva muse_
lllvtrlrrvand. Tak napr. pracovnici n.p. 2eleznidn6 stavitel'stvo si
ll llnvcbn6 vfrobnd druZstvo, orientovand na stavbu Zeleznidnfch

榊鷺甜
縣欄轟翻騨キ
;rrr lovdrne. Ich materskf podnik totiZ poloZil kolajnice len po
lrrlrrtky. DruZstvo spodiatku vel'mi prosperovalo, kfm revizia neod-
lr, tl isti pracovnici dostali mzdu v Zelezni(nom
uto
￨#
ciou vyrobny.i,
p.oi"i,i.'r'olJ;'i.jt"
u.;
"vv' Asu rrapr' v st'tvislosti
ai,zrrj- spominal vfchovu so spolodensk,,,,
1,,,,1
t sociatistictJmr-;;.;;; , If
stavitefstve
na trati pri Bratislave a z drulstva pri stavbe vledky v Pardubi-
rl lo rrir ten istf dei.
;;;*,#:
.
p,ini;,ii k;;ffiffi ",1i;1", teoa k o vom ;,
:ll;T:; :
1,,,,,.
J, projektovd druZstvo sa zameralo na rozmnoZovanie projektov hro-

Vznik novych vyrobnych :,;*:;Tff:;r#?';X#..*,.T";l:-

druistiev ":
Enll;nJ,H:;:';ffi
pochopitel'ne pri lukrativnych z6robkoch.
NeskorSie politickd
Ji,
vyrobndho druZsrevni*vu
hodnotenia drivajri_
tzv. ,,krizov)7,. char:rt, r,, fhkofto novfch stavebnych druZstiev sa zaviazalo na tak6 stavebnd
kradanim novych uv.ogry:l
, -to.t, ii
uiz'ii'rlodo srivisrosrina,mii s,, ,,r Dr na ktord nemali ani kapacity, ani techniku, ako napr. na stavbu auto-
novych druZsriev sa
d;;;;;;.;jrro* z,merro riklu,r,,,,,,,,
IYaJ stanice v Nov'-fch Zfimkoch v hodnote 20 mil. Kds.
znaer".lisil r;;.rk".;"] Dodnikavost' niektorych novozaloZenfch druZstiev prin65ala bezosporu
Ked' v potovici se.rdesiatyc;ffiffi;j t.r"ime,Ze
oru*..
Iikvidovat' nerenrabilne bude nevyhrrrrr,r,
]rktore rispechy. Tak napr. dlenovia bratislavsk6ho druZstva Experta,
,oua*. ;^;;#il, riil.ato sa s tym, ie
]lql 0ce naj md proj ektantov, architektov a montiLny ch pracovnikov vy-
r,,,r llO medzinrirodnt srifaZ o zastre5enie olympijskdho Stadi6nu v Mnicho-

146

147
 le v tych t'aZkfch, kriticklfch dfioch sa ziiujem obyvatel'ov
lilovt:rrska orientoval sdasti odliSne. Spdjalo ich odmietanie
I rr
IWoncie, ale v politickej sfdre sa z6ujem na Slovensku pre-
Irn olr'rzku budriceho St6topr6vneho usporiadania. PrevaZn6
r krrri'rlov slovensk6ho vjrobndho druZstevnictva sa stotoZ-
u,ipor'l podporovala niivrh na vytvorenie dvoch vziijomne
Ir rr rrrvrropr6vnych n6rodnych zvdzov vyrobnych druZstiev -
Po prichode cudzfch
tankov IlSvonskdho. Boli v5ak druZstvii a aj niektori funkcion6ri na

滉似
胤
llrrrlsir nazdhvali, Ze Slovensk! vyborZYD auvaZovanf novj
Int jelro apardt, nebude schopnf dostatodne br6niC zdujmy

柵 ‰月驚
榊 ￨‖
na pracovnfkovバ rll、 ハ IilT,』 :ll富 l
h rlr rrZstiev tak, ako by bolo potrebn6.
Ir.rlcllIiziicie ds. vlrobn6ho druZstevnfctva vyZaduje urdit6 ob-
Nlolrol vzniknrit'dojem - a vyroky niektorlich funkcion6rov tomu

郡
二 郡ネ
掘 鷲 脳
- Ze ide o podinanie nacionalistickd, protidesky zafarbenl.

:鷲
`:
IYdCit'

冒
魂〃
み 認 Fi此
薄 :哺 壼
li徊蝋1賓摯
1
綱
rrr',tr llrlo otdzka mala ine pozadie. Snaha o samostatny Slovenskj
Dbnyctr druZstiev nevychddza z protideskich postojov, a to ani
rl0vrrrlrr, 2c v tom (ase Zvaz vyrobnlch druZstiev bol predstavitel'om

1靭]電 器
[島
ま繁 椰‖‖ [
rrr v irrrc j or ganizdcie vjrobndho druZstevn ictva.
ovirnd slovenskd niirodnd orgiiny, predovSetkym Slovensk6 n6rod-

f, 'jiffi 'H113"'#x[,?it:?ffi:"':H:iJf :"#',t1ii::'.";

野擦製‖ f;*::ii,",lH:#,fi[?i,,lf,ii],[,i:f#iJ:il::1"1,::Y::*
tipila,,kOmplexll:1ヽ
1距
.111"
.

IAy.t druZstiev na Slovensku a v deskych zemiach by vzhl'adom

moZnosti vyZadoval nie roky, ale desat'rodia. Ochota a dobr6 vOI'a
Dl
virobn6ho druZstevnictva nepostadovala na odstr6nenie
l聴]II二 ‖
II
J,lrro.tkeho
IU intenzivneho roz5irenia a moderniz6cie materi6lnotechnickej z6k-
:君 Lr▼ :誂 :1‖ li If o vjrobnjch kapacit nemohlo sa r6tat s primeranou akumuliiciou
spodarstva niclen ntill:l Ilrlcdkov na roz5irenri reprodukciu. Hrozilo nebezpedie, Ze v novych
IFllcnkach vlrobnd druZstevnictvo na Slovensku nad'alej bude zaost6vat'
獅聟i∬摺
iattt#
JylpelejSimi deskymi druZstvami. Prax ukdzala, Ze t6to fvaha, ktor6
]ota orientovanii protidesky, bola re6lna. Slovenskd druZstv6 ziskali uZ
]lebehu Sest'desiatych rokov dobrd meno u predstavitel'ov Slovenska
Dkoniec to rozhodlo.

148

149
r lo zndzornit' prehl'adom

1)(￨()bic investovand
o investovanfch prostriedkoclr rr,r ',1,,

prostriedky priemerny roi rn

齢獄 f:憫 ぶ畔欄 補 嶽
ヽ一1960
1-1970
169 1nil.
883 nlil.
investicll
21,I nlil
88,3 nlil
ffil[li**li,+*+'t$**ffi
Bttr薔 胤 嘉 ● ■
:r譜 ]肥 il絲 I,ⅢOn狙 k聾 2

聯瀾騎 鐸零導 鯰 驚 I檄島

!― 1980 2388 inil. 238,8 nlil

離
!― 1989 2680 mil. 297,8 nlil

- 1989 mil. mil. I ri」 ::llt鼻

3 6123 180-0 ￨li:お 1現 :li『
ru zodpovedal aj rast vybavenosti pr6ce, tj. hodnota zrlklfl tr ￨￨IIlltIIll欝
I I V K S(' I 1::選 11:号 s nastupujircou
"".1'*!l.l#"",:i;il;lpor.o.i"n"ou
pltt"u.l:'::::':;;*;';.rtov

郡撃躙
pracovnika: uhi cnrt' dcleg6tov zahrnirt' do naj-
I

■ :慾:温
rdkov najedn6ho prijimaii:l^i*:?i,t0.."

榊
a usilovala sa
oo
Irlou ored augustom
hodnOta zaklad. vybavenosF pr`ct・ ′
1麟
I灘 andi41AtkV. _.
l

酬‖
耐壽 撫Htts∬ 鵠」
prostriedkov
1澤 堪郷
prostriedk::::11
v mil.Kё s NC v Kё s N(
1
３

21 1844
０

194 794!
０

1057 26707
０

2875 61069
り

5435 105439

rhy ustanovujrici zjazd SZVD Bmru"'m**

itdcnim eesko-Slovenska v auguste 1968 bola na niekol'ko t!7,tn,,r
rrr{ priprava federaliz6cie vfrobn6ho druZstevnictva z dirr,,,,ti,
rc.j prestiivky pripravy novdho St6topriivneho usporiadania (',..,t,,
ska. Na pripravu zostalo pomerne mdlo dasu. V poradi uZ tlrrrlr,
rtt.itci zjazd SZVD (prvf sa konal v okt6bri 1953) musct l,rr
cny za neceld tri mesiace. Vznikli spolodnd pracovn6 lirrrl
rd z deskej i slovenskej strany pripravou v5etkfch nevyhnurrrr, tr
:nlov, o.i. aj zviizovych stanov.
kou pomocou v tomto risili bola skutodnost', Ze medzi zdkladnirr,r
rni Ceskych a slovenskjch vfrobnfch druZstiev neexistovali Ziarlrr,
! rozdiely. Preto bolo moZn6 sa sristredit' na vecn6 ot|zky priivrr,
rudnd, hospod6rske, finandnd. Oflpadla tieZ potreba rieSit' zloTrr,
ii pre dinnost'pripadn6ho feder6lneho orgiinu vjrobndho druZstcv
 dasu, kedy sa administrativny a byrokratickf syst6m
obnovi, ale ako vfraz odmietania akejkolvek my5lienky
rclbrmy - hoci aj menSieho rozsahu - bude sa viac a viac

締榔 詢 聯鮮
napriek risiliu o obnovu pl6novandho

螂l洲
situiicie sp6sobila, Ze
,iir ncdarilo.odstraiovat' niektord objektivne negativne p6so-
Nastala zaujimavd situ6cia, kedy hospod6rska smernica
￨ na rok 1969 stratila akfkol'vek zivdzny charakter. Podniky

乱ll:寵 雌:ミなにk∝ё
tt naル 日
tcrla rnali moZnost' si upravovat' rilohy pl6nu podta vlastnfch
宙 “
摯‖
‖
"
druZstevnictve sa v pl6noch skriZovali a navz6jom pot-

」
難lil卵 ル
盤憲11
1:鞣 :;』
stirrdho byrokratick6ho pl6novania a niektord nov6, reformn6

灘iま謝茸
u,,sp● encOv".K((l in
1野 1弯 ('cntrum sa vo v5eobecnosti usilovalo vyviaznut' z danej

Sp°
1薇1鮮軸 ・
ヤ
‖ 市フm叩
可 enc。
V Kreml'a tO boli d("￨(
a,anija gcneralitそ
l tlタ
bola poznadenri nekrytf mi infl adn;f mi tendenciami. Za tohto
slovensk6 vliida sa obrdtila na vfrobnd rezorty s vlfzvou, aby si
rkrpad tyichto tendencii na dinnf dast' obyvatel'stva, ale aj na
nenle sOvletskych vtts OVar utt davn可
1∬ 翼 :]刻
ョ zimtt m m/ frovne mlideLe, ddchodcov a injch kateg6rii os6b, ktor6
￨「

顧撫 轟ilttI鱚‖
キ
z pracovnych, ale soci6lnych a inlch prijmov.
SZVD uZ pred touto vyzvou hodnotilo zadiatkom roku

鋸織 F児 漱1彗
ky vykon6vacich pliinov druZstiev na rok 1969. Pozastavilo sa
∬ξ
驀 溜譜 i蹴電
l蠣 霧
￨￨￨ tc druZstvami auton6mne zostavovand vykon6vacie pklny by
髭七 iⅢ l ovplyviovali uspokojovanie potrieb obyvatel'stva sluZbami a do-
vyrobou. Aj ked sa medzi funkcion6rmi ozyvali hlasy, kritizujrice
Probl6my po ustanovuj
ricom zjazileszvD ako kapitul6ciu pred konsolidadnfmi a normalizadnfmi ten-
, laktom bolo, Ze pl6ny druZstiev r6tali s nerimerne slablfm
sa ,Obdobne, ako tomu bolo v celom Stiite- ai
. koncom existujricich kapacit druZstiev v roku 1969.
roka 1968 zaeuri vo virobnonr druzsrc,rr,
byt' v z6ujme vlfrobnlfch druZstiev a ich predpokladan6ho rozvo-
bola sriite oziuouuni f..;"a;;#;:'
r,
tendencie. N, r116
,strane-10
xonsolidiicie uuo.
;;;;"::1^tzp.ornd
ze po urditom 1r, lrrv;i rok v podmienkach obnovendho zvdtzu druZstvii vykazovali pokles
,or'].o]i'6 .1?1:i'
:.T : "i;.1;i*
st|11g ale bolo kazdym
"ooroi'r".rr",1,,,,
. ;,,:ff J:il?ff XH:'.',T o brodn dh o p;;;;;.; :i
,,

;#;.;:;:;^*j:Tv.do is- ekonomik). N;r ,rrrrr,,1

i,, a s tfm stvisiace zhor5enie kvalitativnych ukazovatel'ov. Bolo
rrryslitel'n6, aby slovensk6 org6ny realizovali prisl'ribenfi podporu
druZstevnictvu za tychto okolnosti.
sol id6c ia zu2ujep.i;rr":::T,jasnej 5 ie' ze posrupuj ri c a norm ati'zhr,.
na reformy.
irr, r r,,,, SZVD preto df,a 14.7. 1969 schvdlil gener6lnu dohodu s Minis-
V skutoin.r.t,
". ,,..'^t l"ihlady pl6novania na Slovensku o zabezpe(eni hospoddrskej smernice na
r)(r9. Dohoda mala tieto hlavn6 body:
況lI!::霧 ピll:i:Iし dosiahnut' oproti skutodnosti v roku 1968 rast objemu dod6vok
l織2:撫 瑠 =
∴胤 ￨
obchod o 250 mil. Kds v maloobchodnlch cen6ch, trZieb
tefstva o 23 mil. Kds a predaj tovaru vo vlastnej maloobchodnej sieti
druZstevnictva o 11 0/o, resp. zr"jiit' export vo frankocen6ch o 2 mil. Kds;

152

153
 v!'robnd druZstv6 dok6Zu rozviiat svoju dinnosf ovel'a
l'nd rezorty St6tneho sektoru. Ministerstvo pldnovania
rl/)vrrd na Ziadne trestne sankcie vodi druZstvdm, a to nielen
l()(r9, ale ani n6slednfch rokov.
i dislami v5ak nebolo vidiet', Ze pod vplyvom udalosti
nastala urdit6 emigradnd vlna aj z vfrobnych druZstiev
, l'otll'a nie celkom riplndho zozr'amu,ktory zvaz pripravil za-
" *r#,i{*i*W,*,**, r,-, *ri- _
:,, :,, iatych rokov opustilo republiku v rokoch 1968 a 1969

威瑯 i鱗i玉職 編
,l(X) pracovnikov slovenskdho vyrobn6ho druZstevnictva, naj-
II吾
Je
In h。
nespornd,
ぃ、 ^_ ′
2e
￨‖ r llratislavy a zo Z|padoslovensk6ho kraja. VySe troch Stvrtin
tov tvorili robotnici a pracovnici z prevddzok druZstiev.
s
h d6vodov zohrdvali pridinu emigr6cie aj vel'mi nizke
rlr uZstv6ch.
i,y?:[{..":T;ll,*:lrf#;*l""l:l,il:fl
*i;;X,,,i
::;ff [,r.];,
o, ri org
v,y.o s
ii n o
J "rr.l,1;;;
;; *?: " " b ny
,|
;;.ii I i',
;, naind porada

urditou Skvrnou na obraze slovenskdho vfrobn6ho druZstev-

lrr koordinadnii porada predsedov vyrobnfch druZstiev a pred-
irrlnych organizficii KSS v druZstv6ch. Zvolali ju spolodne SZVD
na 24.jina 1969.Porada nadviazala na rokovanie」 v KSё
l()(r9, na ktorom nastala zmela na dele fSe, ted' A. Dubdeka nah-
l lusirk. Priebeh porady nezodpovedal pdvodnlm z6merom a niesol
Ч る10Ku. ´ r｀ ν‐υ vo● ι
Ky::l`￨〔
i protikladnfch tendencii. Najednej strane bolo kladne hod-

驚詳
risilie vfrobnfch druZstiev na Slovensku, ktord si otvdralo priestor

榔職[I言 胤I‖ irlistick6 podnikanie", no vziryati bol prizvukovan! vplyv centra

r.f nrirodndho hospodiirstva, vyznam zvf5enia frovne ,,k6drovej

磐貴尋rttm面 吋
,prchibcnia spoluprace s narodnフ mi Organizaciallni vソ robnё hOdru2‐

Ⅲ拙里 0咤 3祠 .IILi)￨"‖ v St6toch RVHP na principoch prolet6rskeho internacionalizmu.

I'k1i d6raz sa kl6dol na zavedenie ,,dodasnej" regul6cie mzdov6ho a

器器椰‖
vyvoja, investidnej vystavby a zvySovania dod6vok na vnftorn!
aj navyvoz. Popritom bolo pouk6zan6 na nutnost' intenzivnej in-
‐V Investicntt vジ ￨ j qfstavby, aby slovenskd druZstv6 vo vybavenosti pr6ce zdklad-
stav
prostriedkami sa pribliZili k stavu v deskych druZstv6ch.
WilllIII:￨li l)iskusia mala sdasti vel'mi bojovf priebeh, najmii v srivislosti s opii-

遅l糊￨
etOZe pOlitickё
org`1‖ 、
nastolenou poZiadavkou, Le treba do najsk6r pokradovat' v preruSenej
'nej reforme n6rodn6ho hospod6rstva. Jednym z n6sledkov koordi-
j porady bolo o.i. postupnd -odvol6vanie podetnfch rezohicii a vyh-
prijalfch najmii v auguste a v nasledujricich mesiacoch roku 1968.

154

155
 Postup uj rica
rrn ormali ziciaD a
rrkonsolid 6ciaD
r,l'rrt' :; nilSim platom.

酬 ::111驚 :yWi路 嚇:∬::瞭 T:燎 κ

I濯 :』
druZstiev schopnfch podnikavlfch fudi, ktori inde
Dfbnich a

:11%増
rlrrric ir stali sa platnou posilou druZstevnictvu.
罵
電liil:1黒 〔 llξ
rlrrrlslvii a ich dlenovia dok6zali v zdvere Sest'desiatych rokov
lenLrrt h rcpresivnych opatreni rozvinrirt' aktivnu podnikatelskri
hrStanovyZva2
■■●Ч01114. ―― “
・
・vuへ 10n
^・ oa bフ vaIり
dil{￨‖ 、
h;rlf trrlktr llrcvaZovali v druZstvdch extenzfvne faktory, no vd'aka
Il lrlktorych pracovnfkov slovenskych n6rodnjch orgiinov sa za-

減拙鮮椰 『窯T獅鵠
「押ネ ‖
t yr hlciTic pribliZovat' irovni rn-irobnfch druZstiev v deskej repub-

箱
vtrlkyclr udalostiach, zmendch a zvratoch, ktorymi vfrobn6

場 轟l椰鮮 蹴
rrrr Slovcnsku prech6dzali po roku 1953, kedy zahli pl|vat
lryrrr ,,po prfde" a s viid5im alebo meniim nad5enfm sa zridasat-
ttrt ,.lrutkrvani socialistickej spolodnosti", po roku 1969 sa situiicia
(''urrz viac drulstevnikov i druZstevnfch funkcioniirov zadalo na-
rrlvrrlrrtl pochybnosti o sprdvnosti nastripenej cesty i ridelnosti sys-
lllr y rual byt' z6rukou trvaldho vzostupu spoloinosti. Pdvodne zvo-
F€rtn rrcch sa spodiatku ukirzala akdkol'vek rispe5nii alebo schodni -
rn gro rrrditom dase neschodnou a moZno povedat' bezvfchodiskovou.
llllvn,t plldina tkvela v neschopnosti reZimu zvliidnut'problematiku tzv.
D locialistickdho vlastnictva, ktor6 sa ukdzalo ako nekonkr6tny po-
IlmoZnulrici kaZddmu, aby si ho vysvetfoval po svojom. Te6ria
IldorAno" vlastnictva alebo zd,6razfi.ovanie, Ze robotnici, ba v5etci
Itl lt6tu, s[ vlastnikmi fabrik a ostatnfch z6kladnfch prostriedkov, sa
Ilr ako iluz6rna: naprost6 viidsina ,,pracujriceho fudu" k tak6muto

殿
潟職醐難慰I鮮器鋸趙 ‖
OSobitna previer要
Ilnrli
nikdy nenadobudla bliZ5i vztah. Zamestnanci a najmii robotn!
Itlctu, praLiadny
Jltllistictych
vplyv na vedenie svojho podniku. Tak ako zablvalych
podnikatefov", aj v St6tnych podnikoch pracujricim
jedinii povinnost': disciplinoyane realizovaf flohy aprikazy dand
Jvala
Jf, tvtitiOny pracovnikov totiZ nepocit'ovali lep5ie pracovn6 vysledky
flvojictt zdrobkoch.
o istot6ch" ako aj o na pr6cu"
"socialnvch "pr6ve
D;:l,H:u::3fi:"
L:∬ 蹴I:肌 ::』 ￨￨ !V dom sa vSak prejavili ,,soci6lne istoty"? V tom, Ze ak pracovnik bude
lep5ie, na jeho z6robku sa to sotva prejavl, pretoZe bolo treba pla-
Joovat'
J noschopnfch lajd6kov a fl6kadov, aby ich nespokojnost' neohrozovala
:駆 究龍
』露:1糞靴 l踏 現::織潔 ]rf politicky a ekonomickf syst6m. Hor5ie pracovn6 vfsledky lfchto liudi
￨I11 )to neboli prekiiZkou vypl6cania nezashiZenej mzdy.

156

157
 A. v dom sa prejavovali istoty v,,pr6ve na priicu,,? V l,rrr lr
obdan mal pr6vo na zamestnanie, kde dostiival vypl6canir nr./,lu rlr
,,socialistickiho principu odmeflovania", t..i. kaZddmu 1)orll ,r rrrrr
akosti a spolodenskdho vfznamu vykonanej pt6ce, ale potl I,r 1,,,,r
princ ipu rovnostArstva.
Tu sa uk6zala ist6 vfhoda vjrobn6ho druZstevnictva, zaliletl
kolektivnom vlastnictve urdit6ho, presne zn6meho podtu a ,rkrrrhil 14' kaPitola
Hoci ani vo vfrobnlch druzstviich sa vlastnicke vztahy nerozvrrrrrr,r
predsa len existovali. DruZstevnici si zadali uvedomovaf, Ze rrrrr rr t,t, tv za('ali
svoju vlastnf cestu, ktor6 nevychddza z taZko realizovatt.l rr, lr r. K ccl vYrobnd druZs .6
'ir-p.*e
P16vat' Proti Prudu
ticklch a ideologickfch predstdv . Zostixala im jedinri moZno:,r r ,!l
zdrav e druZstevn6 principy podn ikania.
Jedinou redlnou Sancou sa stala vol'ba takej vlastnej ccsll l l,,r,i

∬
:W』 :I:::サ 1:T甘 』
親冨織ll::淵職 '記
:1∬ ‖
‖"¶

■■■
##[tl:lT:ffi#xXilill
#,#",,*FJX?:,ff;"J[;#ffi

159

158
 辮
‖I鷲 IITHぶ V獄KSe
X
懲._
猟糞 鍔稚
詭潔jednoznadne na- ■_1^:^A"^ヮ n,Xtle na―
preto dala
'iro ',ii,,"lttiio-.i"a*iu"'
rn 6 uv aZovaf so ztadnvm
zao\onaf1l1lt'f"::::'T:i:
ll意器LTh酬:r
Novf {tok na existenciu vfrobnych druistiev
鷺 蓋 蕊脅漁
rr r

ESte nedozneli ,,kiidrovd opatrenia", trestajrice neposluSn.:,1

r,,, r
榊
Iilill}il
__
iir.'r.,,"""1ii v pranouani, be z akjchko
′■
___^1´ 、
livek 1^■ レAl'、 ′
ρレ

a uL sa na horizonte objavila novii hrozLa, nory ftok rr,r , ,

i, ,"a."f.V podloZenich met6d tlu*ni1; -:^-ri.,nm zanho-

榊輛 嗜 ぷ 鷲需ィ壺鐸讐得
druZstevnictvo. Inic i ativ a vy.childzala tentor az z vtedaj S ieh
KSi pre stranicku pr6cu v beskej republike. zaoberaro sa viiTrr\ rrr
o t z v I r,
導
鮒 就i漱胸鍛職 明
lom,. vyvodit' vodi vfrobndmu druZitevnictvu krajnd

‖
negalivrrr. ,i
Ziimienkou sa stali podetn6 novovzniknut6 vlirobnd druZstvii
V r.l,r,, rr

XHilr1'" -*'"' il;"t':tli

aを 1970. kto rj'ch t'archu
Bol pripravenf n6vrh, vyznadujrici sa negativnymi tendencirrrrrr I 1a'r"95im'
I
It'l cste v devat'desiaty"n loto"tt' Stranicke
iJlg:::t::
ho i SZVD s poZiadavkou, aby sa k nemu rySuArito jeho predsl;rr,
;l:1 ,,, l?Jffi ;' " J;;;;;; i""v'e ^ "1tvm
r
znovurozde-
I
Alternativne sa navrhovali tri moZnosti: u a&
k o v p ro stre dn c tv om'v!te*
i
* I I l"-'^t::':T ".1l?lll'i i
- splynutie vlirobn6ho druZstevnictva s miestnym hospodrirsr'.rrr r, I

to vlastne oneskorend napodobnenie situ6cie, ktoiri v ZS'SR privr,,rrr rr

;ffi;i'r'v'a
:';|T.ffi:ilitp stup ;; ; ;t'v'1 o" oonend' are zohr6var
r 6 tltiJttot'la
chruSdov, ked prosperujrice vlrobnd druZstevnictvo likvidov.l'
r,
'Illlllltl LLvrs
fu nk c i u, kto
IuIrKUru' o
9 "iu
r
i"::"^::::I"]
-'911 hospod6rstvo'
ce16 ndrodn6
1959 a 1960. Jeho kapacity prevzalo sdasti miestne rk rrlodnosti ale krajne
hospodiirsrv,, n r!
ru. .toaarutef sko-odberatefsk6
;rl p o'"hlur;^ar eb
;;;il;
,-i rarnrmnvat'
spotrebnd druZstevnictvo, nie vo forme druZstiev, ale podnikov; ^ rerormov
^L o at' rrii ade'
r ade,
- podriadenie vyrobnlich druZstiev niirodnfm vliborom, i',ff ;ffiil, "
s

sfbeZrrt. ., rrr hospod6rstva,pretoZe'"ii1'"-1il:Y:"T:],"l'""T",X'#:

nym hospod6rstvom, pridom pripadn6 druZstevnd centriily lp6れ Ⅵゞ可 Od WЮ ♭
dzovali vliludne na oblast' tzv. spolodenskej pr6ce;
by srr ,,t tt!ギ ll∬:WItt」 孫 品 猟
“
-zru5enie vyrobnych druZstiev, pridom viid5ie druZs tv6 by
rodnych podnikov.
Predstavenstvo zvrizu povaZovalo n6vrhy za natol,ko provokalir
rr,

獄h izO10va… 嗣r漱 uv rsi.

k nim nezaujalo ani stanovisko pre deskd uyro
vzapati sa ,k.,..,

pripade schv6lenia…
雷器 T咄需Ⅲ
funkciOnarOv,nie vζ ak predscdnfctva
niivrhu by hrozili obdobnd sankcie
I

,rr ,,
v piit'desiatych rokoch. Napriek tomu, Ze n6vrh bol odloZenli,,ad
acta,,, rr, t,,,r
skartovan! a koncom osemdesiatych rokov obdobn6 tendencie
op at oi,irr
v roku 1971 prevlildali uZ ind starosti. v n6rodnom hospod6rstv. ,,,,,
tala urditd stabiliz6cia, najmii zastavenim infladnych tendencii.
Vcrr, rrr,
KS-c.lu zdklade toho prijalo undhrenf interpretiiciu, Ze najviidsie prurrrr.rrr, a pruznost' pri
i?:$JJ:;T':;stiev sa odak6va vvsok6 adaptabilita
a t'aZkosti v niirodnom hospod6rstve uZ boli prekonand. 26sob.u,,,,,, zmien' aby mohli produ-
obyvatel'stva sa prechodne o niedo zlep5ilo a pliin umoZfioval cii dastfch Struktur6lnyci-u 'otti*Lntni'ch gener6lne
uriity. 1r,,, r
v malifch a stredne
t;;ia"r.r' N"tnoz" preto platit'
nie dostatodn e vyrazn'y rast prijmov obyvatel,stva. "ril;;

161
160
 留柵 ■聖TTSittt誓 :鳳 器軍
■ Ⅲ Irrrl vlrlyvrrri. Ale sa nedok6zali vymanit' zo zovretia nedosta-
紺:=謎:織 eル 感1高 lIWi
lΥ lt lklll
.b V6bec面 llv r ozvo.ja. Obdobne ako niirodnd podniky, m6rne hl'adali sp6-
llrrrrtov a dostatku devizovjch prostriedkov realizovat rozvoj
,O druな eⅧ 鳳‖山 Ihnol6gie. Vo vedomi nevyhnutnosti spoliehaf sa na vlastn€
“ vlrnlrr(r iniciativu prevaZnej viidSiny dlenov, predsa len dok6za-
II‖
Yzt'ahy medzi
鰯 ￨￨￨キ
rrlclo, domu by sa dalo hovorit' ,,maly hospodilrsky zLzrak".
vyvol, ktorJT nastal po roku 1968 posunul vfrobnd druZstevnictvo
druZstvam i a zvilzom l lxrrcrne r,_ichlo vpred. Nezainteresovan6 osoba t'aZko dok6Ze
, urlkirrl' zobrali druZstevnici tol'ko energie, aby aj napriek krajne
vdrrrrr systdmu pliinovania a riadenia sa v priebehu niekol'kjch

J痛 :驀i離締
iwilt
Jttrtt na firovefi vlirobnfch druZstiev v deskej republike.
d. 2 obsahuje porovn6vacie rldaje o qivoji niektorj'ch
ね 霧
k ad驚 - 1989. Je znej zrejm6, 2e
rrlrirzrrvatel'ov za obdobie rokov 1953

憮鰍il姿暴 藤漁鮮」
‖
夕 v rrlrrIrbl normaliz6cie nabrali vfrobn6 druZstv6 na Slovensku eliin a

llu聴勇 ltil tlosiahli rirovefr celodeskoslovenskt, ba v niektor!ch

;‖ l'och aj predstihli druZstv6 v Ceskej republike.

Cfrrrlv 't,vitzu - v znameni formalizmu a povrchnosti

― V`Vlυ /‖ t,l ll11,ll

DOy SZVD prebiehali po roku 1970 podla urdit;fch, vopred

'fl:i]i:#',*::i1"',i]::
f,'J;1,:,Tli:i",fi :I;TIiHH:fl
J-?l;';'Jfr ;1j",',L,il-tH':l,i1lXH,:;lUL:l#Hil,J;";
Ddttat. nidim neprispeli k rie5eniu zdvainlch probl6mov, ani
I|T6neniu podetnf ch prek6Zok. Zat alo sa,,chv6lenk6rstvom", vyzdvi-
Dnlm priazniqich vysledkov. Po ilom nasledovalo vel'k6,,ALE", ktord
] 0voaom kritizovania nedostatkov, potom nasledovali vSeobecnd, nid
JOvoriace frdzy a rovnako nekonkrdtny vfpodet n6pravnfch opatreni,
]t Uv mali priniesr'obrat.

162

163
 Tabul'kaご 。2

棚霞
窯‰ 1953 1968 1989 1968 1989 1989

壁 質;8丼 p出富糧緊 羊 lノ
1953 1968 1953

1953 1968 “ l98e

1989 1968 v‖ lil.Kこ s

1953
2310 8952 27458 387,5 306,7 1188,6
1968 249 2114 8355 849,0 395,2 3355,4
12 饉‖ 10,8 23,6 30,4
403
113 filrlrklivita prdce na I pracovnika v KCs
28,o 27034 60425 102321 223,5 169,3 378,5
1腱 22528 61238 106692 271,8 174,2 463,6
11'1,く 83,3 101,3 104,3

ザ
暫 殺:1般子‖ ￨ 282,7
287,7
lCOvnlkOv

マ
蘇颯 」抵l:洲 ￨ 1154,6
1469,7

警 難」躍 靴 ￨
(・

ヽ
ヽ1■ t
1く

(%)SIt
185`
308
5331
1415
13942
4461
287,2
459,4
261,5
315,3
751,2
1447,4
16,6 26,5 32,0

群 :;と : 1丑 :お ‖ V′ VOZ
CSFR
SR
V mil.Kこ s VCX→
52
l,9
291
34,5
1697 559,6 583,2 3263,5
710 1815,8 2058,0 3736,8
lVブ rObn6 druttstv0 %SR 3,6 11,8 41,8

111 :l::1 1践 Investovan`prostriedky v mil.Kこ sX・ )

:∫ :;lil CSFR l12 396 1 095 353,6 276,5 977,7
SR 20 119 378 595,0 317,6 1890,0
%SR 13,0 23,5 29,0

164

165
 a moinosti

1953 1968 1989 1968 1り Xり Ch1973 a1971:111::lililrllli:

)ヽ
1953 1り zmeny. ,,Ropov〔
(〕 ll

、
Iyilll'1lI::°
ζtatmi prVё hO,
Vガ ahy lnedZi
daiζ ie vzfahv ′_^■,r,.i"ry"t,trhoch,
ヽ
′ O Sa
0'ハ V(Ch trhOCh,ёdo
sa
Hodnota z6kladnfch prostriedkov v mil. Kis NC')
:dajSie T"11.:TJi;',i"
CSFR ;;;'zreastnenYchna
282,8 1580,0 10268,o 558,7 64919 ':';:;:1,'l;':','"""":"?#fi
SR 45,6 522,7 3452,0 1146,3 660,4
%SR 16,1 33,1 33,6

Vybavenost' prfce z6kladnymi prostriedkami v KIs NC・ )

CSFR 5937 24507 92220 412,8 379,5

SR 4249 20298 94362 477,7 464,9
%SR 71,6 82,8 102,3

Bilaninf (hrubf) zisk v mil. KEs

CSFR 264 1293 2807 489,4 217,3
SR 24 300 844 1250,0 281,3
%SR 9,1 23,2 30,1

Odvod dOchodkovtt dane V mil.Kこ s

CSFR 160 636 1 139 397,5 199,1 ノ￨￨
SR 15 147 346 980,8 235,4

檬
:講誠
0/OSR 9,4 23,1 30,4

0dvod dane obratovei v mil・ Kこ s

CSFR 659 - 3556
鮮1鷺壁 _ . _1´
a戦
`:″
ハ、ァ,lρ

情漁麟事
SR 70 250 1 100
%SR 10,6 - 30,9
:
Pozn6mky:
x) - vychodiskovfmrokomje 1955
xx) - vfchodiskovfm rokom je 1956
_:Onレ ,ml_ ._ ._^ ^1^ヽ ρn_
′

Zatial, do ndrod odakdval, Ze po skondeni obdobia normaliz6cie rr:r'.

tripi v zmysle prfsl'ubov z rokov 1968,1969 a 1970 rieSenie p6ldivfch prol,
l6mov v duchu janu6ra 1968 - v skutodnosti nebolo ani niiznaku ochotr
menit' niedo.

167

166
 rlrulstvSch si priliS nel6mali hlavu nad,,rozpracovanim"

r*tru *lmmi,l
v$cobecne schv6lenjch z6sad vy5Simi org6nmi a tieto
i bez prispdsobenia na vlastn6 podmienky; bol to
sabotovania uzneseni vySSich org6nov;
rnnCnd nedostatky pri formovani myslenia mladfch fudi,
i potdat' zhora, ale vychov6vat' neust6lym dial6gom,
#[Xilil],,,#;di1#x*l;,,hm",,t,t!;i,:;trt:,: rro najmii spr6vnym prikladom dospellich;
ickd vybavenie udilovsklch zariadeni vfrobnfch
nedostatodnd, pridom znaEn| nen6vratn6 dot6cie zo 5t6t-
rrrr vjstavbu alebo rekon5trukciu udiovskfch zariadeni pre-
sa nedari vEas realizovat zimery;
iivlf mor6lny profil mnohjch in5truktorov a majstrov od-
a hrozi nebezpedie, Ze mladi l'udia si zadnf osvojovat'

irrrrudra 1975 zomrel na n6sledky dopravnej nehody predseda

lroruben. Do zvolenia novdho predsedu vykondval p6sobnost'
Dl`"^^4, porJpredseda M. Makyta. Nov! predseda bol zvolenf v septem-
rtta nadenh na ncka"`
1litttFttll農密 orobc Ing. Branislava BiroSa.

髄趨 ‖
‖ 1“ .
16 obmedzenia federalizhcie druistevnictva

1970 nastali nazdklade rozhodnutia,,strany a vl6dy" niektor6

:l∬ lCie.Ich hod.。 v Struktfre org6nov, ak5 bola p6vodne dohodnut6 v rdmci fe-
"o"I,'ff ,.,i: _ # *E{i*a ;l#:i*1 yi i,,, **., .,,,,, ic Stdtu v roku 1968. Zviizovd organizitcia vlrobnlch druZstiev
rcer'o'u r'o'p"''!' dotknut6, iba v riadeni spolodnjch podnikov obidvoch
#l|i"i: T:f;i, ;' o-oLuls Ii poJ oidl'aoberaj
o-::.i
lt
tni
tzv'
I
spo ocenskVt' r' " "', l,vizov vlirobnfch druZstiev nastali zdvaLnd zmet:y.
o.r sanizatn!,
u,rrn,
hovial' ; ;;;;;; ako povel k "' ;"'
I

vych6dzali z prijat6ho principu, Ze podniky vykondvajrice stdasne

oo hospoddr styrn )^uiii'{Jjr rJzsi"r'r""
^
it6r1,Ttn'iT j:$1!.'r'Jn*::fl' v obidvoch n6rodnfch republik6ch mali byt'podriadend tym centr6l-
xro k n e s e d o,, r
r i,
a.,!1,,; l:: itr, ::l ff ff r : : r,
teda zvdzom druZstiev, ktor6 boli miestne prisluln6. Spr6vne
u Rekre6cia dlenov vfrobnfch druZstiev a Vlskumn6ho tstavu

;*fi;:ru'il,ffiiilffi*##;i"l-:,
Na zdklade materi
;rrrrlf
druZstevnlctva sa zru5ili. Ich riadenie bolo zverend riaditel'om,
iehali iesk6mu zviizu vyrobnVch druZstiev a ich dinnost' patrila do
deskej vl6dy, aj ked'obidva podniky mali svoje pracovisk6 azaria-
vyrobnom a.rz, o. pol itickovychovr
t.rn i.ri} ttot, urip*'i';;::) priici v teskoslovensl""'' rrir fzemi Slovenska. Slovenskf zvdzmal vodi obidvom podnikom pod-
v. roku te74. konat, lll;o k t6 obmedzent kompetenciu, menovite aj pri menovani riaditel'ov do ich
ch it d zat or rr. i. "J -v br i t;;; ;;H:il J:.fl:ffi 3;#:#I il. Obdobny proces
sa odohral aj pri rie5eni ,,rezortnej" prislu5nosti
"",' T,
podniku zahraniё n6ho obchodu lntercoop v pratislave,ktory sa
ccz noc podnikom Ustrednej rady druZstiev.

168

169
 ZdOkonaPOvallie ekonOmiky Optttp aktuttllle

lxluklrzat' na podetnd tragick6 zisahy do Zivotn6ho pros-

pomf len6 industrializ6cia Slovenska od Styridsiatych
rokov, sdasti aj v osemdesiatych rokoch. Tieto z6sahy

灘鮒11‖
v{)lrcc - len vel'mi t'aZko odstraiovat'.
i ir vy, ktor6 doskoro
tplne znemo Znlli r ealizirciu sriboru
rr1 v rrrinimalistickej podobe, bola skutodnost', Ze mechaniz-

鷺襲鳥
trrkthoto dokumentu, uznesenia di opatrenia, nadobudol

01´ ..`^y ′ _
‖ ￨,1
1Vou zipadu,kl。
‐ , ●｀｀｀′1(￨1 ::
'ヽ
t'aZkop6dnosti. KaZdh zmena sa musela t'aZko prebojri-
lx)litickych podmienok a v boji so silnou, neraz nevedo-

druZstevnictve nepriniesol sribor opatreni - aj napriek

- viiraznejSie zmeny. DruZstevn6 podnikanie sa muselo
r 1rr ihliadnutim na dan6 podmienky opierat' o osveddend zisady,
rrn p(rsobiaci alebo slabo p6sobiaci syst6m pl6novitdho riadenia
ndstrojov.
olrrrrcdzen6 opatrenia stboru opatreni, ktor6 mali a mohli
rlr rrlstviim ridinnejSie pom6hat' v jeho podnikani a hospodiireni,
fpravami hospod6rskospr6vnych a or gatizaEnopr6vnych
li hyt'prijatd na trovni prierezovich a rezortnfch in5tittcii.
rcnrz v minulosti, poukaz na odliSnd podmienky vfrobnich
rrko mally'ch a strednlch podnikov, r,arazil na hluchd uSi. Nevyh-

arξ tva.つ
Vへ
“ ‖Iけ
4α ,
nie akcie ,,Sfbor opatreni" definitivne presveddil vfrobne
lc rrchodnosa spoliehat' naZiadne zdokonalovanie alebo reformu
riadenia.

織灘 ￨11‖
rr k o rrormal iziicia podstatne ovp lyvni la za(iatok sedemdes iatych ro-
tornu bolo aj na ich konci. Kto mal moZnost' hlbSie sledovat' vfvoj

輔灘嚇 ,い rnohol uZ vtedy jednoznadne kon5tatovat', Ze dany reZim, danf

a hospod6rsky syst6m uZnemb dostatok sil, aby sa vysporiadal
i, hoci ich nikto v6Zne nepopieral.
:fr沸 ■
l:￨::;tF彎
V● る￨(#￨￨ roky sa preto stali obdobim trvalej ag6nie, ktor6 nakoniec
・ P■ じVこ fl C. `“ (1ヽ :1:111:1れ

zritenie dan6ho mocensk6ho syst6mu,a keご nie zritenie ide¨

ktorfi tento systdm predstavoval, pretoZe t6to akoby zotrvadnost'ou
i nadalej, aj ked'sa stret6vala s rastfcim t6borom pochybovadov

概腑 場「 :ど :議

170

171
■■■ ︱︱ 日目 目Ｉ

f5。 た9′ j′ οJα

Ods`boru opatrenf
k zmene politick6ho systdmu

172

173
 rrcdarilo ani rie5it' othzky v prospech tzv. malfch druZstiev
StaronOv6 podnety pre rozvoj v′ rrrrrolrI povaZovali za univerz6lny liek na probldmy sluZieb.
robn′ ch druだ pokusy stroskotali najmii na absohitnej neochote dat' srih-
stiく 、
、
'ぶ z.jednoduSenim administrativy, menovite fidtovnictva,
den割 LttI: nkrr a.i predpisov v oblasti ochrany zdravia a bezpednosti pri

:iiilil〔
∫
t:hu01:;

為
鮒灘
‖ zndmym prikladom neochoty a tvrdohlavosti rie5if mate-
bol postup vtedajSieho ministerstva priemyslu na Sloven-

″源輝 rrdrnietal minister priemyslu zruSit' svoj ddvnejSi zilkazvstu-

v;irobnych druZstiev do vyrobnlich zdvodov rezortu, a to
Ie uznesenie vl6dy mu to direktivne prikazovalo.V priemy-
… ,・ ｀｀ぺ
RAl^x^_= 1''Iι
'「 “ , osobitne v stroj6rskych, vdbec nebrali na vedomie, Ze aj
leLala zodpovednost' za rozv oj s luZieb, menovite po str6nke
z6sobovania a investidnej qistavby.

tika investiinej vystavby vfrobnych druistiev

- 'r-vv,r rrr I r'"r''
Jednou zoipecifickvch komplexn! rozbor investidnej qfstavby pred rokom I 989 sa
. nhl^^*r
oblasti, ,ktore
ai miesrne ;;il;rr"',:ho'- boli ,")rii, razit vyrobnd
'l' druZslevtt, t'
obdobia v rokoch l98l aZ 1985. Uvedenj rozbor posky-
ooyvatefstvu. Zaciatkr ko o pos kvto va
I
" 'i' lnrave ridaje o investidnej problematike vo vlrobnom
zav.aznej i ie zm
u r'I^l'ui,1
eny
; r; ;:;;{uo I
n ii
uv rs(' tttt t t"', "
L'|'/',, Ictve. Ich zaujimavost' bola najmii v tom, Ze kym Stdtny podnik
ze bezviidsich ,rrurr,rl,t3ll,ao.planlrit?'t'o".'zasadanie v podstate novri alebo rekonStruovant fabriku alebo inf objekt,

"" ff :,ffi ::');

ui:;,ilil:
-'l#; l'?'ff ijl -1 : ffi : 1",' l' :,
;," : ;
z prostriedkov St6tneho rozpodtu, vlrobn6 druZstv6 si museli
it' prostriedky alebo prijat' river.
I 9 dokondenfch stavieb v rokoch l98l aL 1 985 pripadalo z hl'adiska

lxs**r*fi#*NfiM;l;,
llnancovania:
vlastnd vol'n6 prostriedky 25,56yo
dot6cie zo St6tneho rozpodtu -najmii na prev6dzky sluZieb 18,24%
na lver (z fondu dlhodobdho riveru) 38,05 %
na in6 zdroje (prispevky pri zdruZenfch investici6ch) 18,15 %

( )prdvnene moZno nadhodit' ot6zku ridelnosti Stdtnych dotiicii na rozvoj

. Analyza priniesla aj v tomto ohl'ade celkom prekvapiv6 poznatky
:',, lo z hl'adiska investidn;ich niikladov na jedno pracovnd miesto, teda
;iJil;li,:fiffi,1?J*iii:{i,J:"iX',,*'.',#;'^ffi ^,', 'atel'a, ktoryi sa ostro sleduje vo vyspellch zdpadnych 5t6toch.
-=i s traio vyc"rr r ;;
#;,.i" ir"tvtJ,,, ; I iJ H:', - # ; J :;f : ilj :] ]
Z dokondenfch stavieb v rokoch 1981 aL 1985 pri vjstavbe z6kladn6ho
u inuselo zaplatiF:druZstvo Pokrok Zilina 100 tis.Kё s,(Dbuvnicke
B6novce 132 tis. Kds, Novochema Levice 147 tis. Kds a M6dna

174

175
 胤路.K¨ b5RK愧 b o kap¨ りna ptth釦 たmに .、

… J,1 rnil. Kds distdho (netto) zisku. Spolu s dot6ciami na stratovd

nt[ll (lruZstve k dispozicii na rozdelenie 364,4 mil. Kds, t.j. o 37,3
all∬ 器:指 班
i讐 賞躍 艤糖Ira選 誌二 鳳 ;」
￨‖ 1篤 1
nlelro o 11,1 yo viac, neZ v predchiidzajricom roku. Z dist6ho zisku

曽 墨 尋 i搬 :盤
tou. otarriil"]r'1"''"o 駆
;批
sa diivali twttie彎 II葛
do orevirdzky:,.;;il;';iri';,i,',,),',, 鴫 "ll
Rtti鷺 絆Ю a danyCh p∝ eb ● 140,9 mil.
50,5 mil.
70,0 1nil.
k,, p;;;.i;,-,:.lr;:ilffiniri prevaazkov6 niikrady
ul.ul'iu.,,,,,, ,, , ,., ll‖:‖ :I::311:vソ ch odmien 49,7 1nil.
Na vSetkych dt
Iaav pre-k-ri.;,Yl jn h s Iedovanvcl
stavbiich boli rozpoitr)v'rrrr D fondu technickdho rozvoja 1,6 mil.

pocet pracovnit
"'ic
o l2'2 ;;'";;;;'; Jftatne pouZitie zostali 2 mil. Kds. Do rezervndho fondu u.irobn6ho
orP3Ju- bot prekrocenv ai "41
1tl;ttt""'1'; Ictva odviedli druZstva 2 1,8 1nil.Kё s.
o t4 .-Y 9:"''i;;')'ri'irli%o
ffi ff Tfl1', 5 'j; ,J*#
%o.u dvoch
:
p a rn a, ori,
o'
oa
:ilill1x1Hl"i* * : I :, ; : i ;￨:)::i'kaこ .3
am es'[o p ra'
??;,'"1',0J, :*:::i:: 31ii?T;.il lJ# n i

" ",,,,,,',,"' Strukttra rentability vfrobnfch druZstiev

v dleneni podl'a odvetvi zarok 1989 v %o
vvs,avbv b.,i ,.; ,,,,
;lil:i:i:l ii:ilfu teffl;:1";T,:fi'i:t':"'i
sleoovaili;;;""
stavebnd kapacitv
n()'( rrr" I' rentabilita
rearizovari .tur"onllh .., J", z niikladov zmiezd zo ZP v NC
n a ryic h T:i:..,
to, tu uua. "L?,rLt$i'ff
o"
:;.'ii llil;ll
ry
j::li ;;' ;;,;fi:";.iff
z z mesiacov' Vystavba
r,

:.:1,,[.il"l:r
-,f
u,,.,i"u,",,i u,,,,,,,
i ;:I :,
10,09 44,35 15,00
nam iesto
25 mesiacov
zZvodu,i;;";il ;ttacov Dldn6v;111 1,
Pozdi5ovciach ffvalanirrr, 1,

86 mesracov

ffi::
r,, 7,35 42,21 15,12
krord realizovali 5,50 28,56 6,20
" ..,1I.,., stavebnd vVrobr
o"z'tvii a vvrobnd d., 7 r r,r
;;Ji:Tt}fffi;:,:: t.: r;"r,,N"9ti'#u"i'i'l'
i
" ""#,",Yld
r
Rekorderom v . lrr l"l' 18,85 70,23 29,82
m r realizova ro
z ;,Y^zlt^]". r
"t vlastnvmi kap:rr rr.,
r
]ktronickf priem.
30,59 98,07 33,06
mesiacov.
n-,
z ,r"a"n"ll6nov[
sravbu ,:;;;i''?'ktordpliinovanVch
ktorii pochopit.t'ne
vidiet" i;*t,,ilresracov' bo,' ' I H""""H:ffiY,., 8,85 37,26 12,14
b.l- *,:ii " vi'robn!'ihdruzstr' 10,32 45,35 13,64
rromplexov, v poastrtllT .;lttiit'i
velkvch priemvselrtt
r
Jovotptu.. priem.
^uo'r;wttu'oa 7,68 46,86 20,94
Tabul'ka ,. : ourut".lll "ian"u")l';;#tluuou '
r'
[rpiernickli priem.
27,05 21,78
renrabi,ituvyi;,;.;'j.HilH[f ji##i:i],,"jf il:TJj:ill j fklo a keramika
hxtil 14,14
85,15
64,56 19,04
pod I'a troch
Iii!;,|,i ..li"IT:l: I ;',;'""r'#.'9 odvervi a u kazo va re ri, r
z ia dn om ikonfekcia 7,68 30,94 13,54
ani za vvror,,,, 13,01 65,80 23,22
boro moznd horo.irl""rlkazovana'ii;;;;;r"r koZa a obuv
,;;k-;ji;:;tentabilita,
ti. srrara. (i sr.,,r,,
ostatn6 priem. vfr. 24,89 65,61 33,64
na Srovensku iba
tri.) I l.ipLd. (v roku
srvri druZstv it v tom.;,.'tn ttrtou' ,irl;;:,ot"t"ev' sumu
1989 bt'lr stavebn6 vir. 8,92 31,90 15,92
po odvode reooriar,r,r;#J;'#:["cira 3 mir. Kr.s kom. sluZby
aun" ao.ll
:hodkovej zostalo 15,04 50,57 16,36
v roku I 9g9 druZstv (nepriemysel)
irm na rozdc.

176

177
 Realizdcia niektorych
drivnej5fch zhmerov
invalidov

姉 癬ま 棚棚Ψ invalidov majri pomerne dlh5iu hist6riu. Publik6cia

理難 ‖￨
VT° Spech neぶ ematte111111::χ da nliZr誕
;ffii:::!,;:','#,;,ffi;::::i"ffi;1::""
1:署 :‖ l耐
konei,,,,,
ltnOst' koncё
nc l,I.li
roku 1977 vydalo vydavatelstvo Obzor, obsahuje zmienku
lorrrlo meste evidovali v rokoch 1921-1941 DruZstvo
. BliZ5ie ridaje nie st uvedend. Je tieZ znflme, Ze kon-
vojny sa konali pokusy vytv6rat' pracovn6 prileZitosti

たgmlll
.rez osvojovar , irrvalidov pomocou druZstiev. Po vojne zasa existovalo
moderne.vollll"y:l
萌
mer6dv oro,nia,,^:^ :,,,1 sku vel'a druZstiev invalidov. Prejavovali v5ak
;電 charakter: nevykazovali ani stabilitu, ani d'alSie pod-

鱗
灘
ic trvanle.

甲
k zakladaniu novlich druZstiev invalidov po druhej svetovej
a prakti電 vlastne druZstv6 invalidov v ZSSR. UZ v aprili 1945 bola nad-
ako sa postarat' o osoby, ktord v d6sledku bojovej dinnosti
〔
イVeru,老 e budcl“
p善:liilligill:kξ
--i-"""'' trcoQoornd 猟 =￨‖ 1,. iu ujmu na zdravi. Takdto druZstvii vznikli v ZSSR na ma-

κ堵胤
ll:
∴
IIlavn′ nl pOSianfln t′ ChtO druZstiev bolo vytvarar a pOSky―
,T::{
Z〕
ueirisr.
nielen
nielen Odd'ar。
odd'al'o. 、 budovan
zds.ahy a[‖ ‖
pocerrrt,,l,,,l,,r, vjrn invalidom pracovnt prileZitost'. A v tomto bode sa pre-
l'..d?,ie ia
"イ
z dru ";,; ;ri'""i1' ;;' ;ffi?;"rT;H'r'j1,,,',11,',',"
rozdiel medzi sovietskymi a desko-slovenskfmi druZstvami
zsr ie v, kym u di * -l,l'.n .o'.;;;
n
dru2stiev ktorlich hlavnfm ciel'om bola pl6novan6 ridast' na pracovnej re-
Koordiniiciou'J::1"rtn navsrevovali zariir.t,.,,,., postihnutlich.
\e-zo:ov. ooll poverend krajskd niirodnd ,,,
dova.lipo rro;oil.'"''"u sa v druZstv6ch invalidov uplatilovali tradiCnd,,invalidn6"
";;;;';;:.':: ,

rrko koSik6rstvo, viazanie kief a Stetcov, rudnd tkanie a pod.

ich najmii tam, kde zamestniivali nevidiacich. Nesk6r sa paleta
llodstatne roz5irovala. V podstate nespr6vnym smerom sa uberali
pod ndzvom ,,invalidov" zamestn6vali vlastne prest6rle osoby
.i sluZbe. Trvalo desat'rodia, klfm v druZstv6ch pochopili, Ze tak6-
nieje vhodn6 pre postihnutd osoby.
sa vytvorili dva typy druZstiev invalidov: tak6, ktor6 zamest-
tzv. osoby so zmenenou pracovnou schopnost'ou a d al5i typ, kde sa
Ii Speci6lne osob6m s t'aZ5im zdravotnj'm postihom. SribeZne sa
i ntenzivnej 5i e za(ali druZstv6 venovat' pracovnej rehabi litAci i, do-

cj o zdravotnri a soci6lnu rehabilitdciu. Jej cielom sa stalo vr6tit' do

najviidSiemu podtu os6b plnd zdravie alebo aspof, zabr6nit'
niu zdravotndho stavu. Trito rilohu vfrobnd druZstevnictvo nemohlo
at' z vlastnfch zdrojov a vlastnlimi silami, preto Stiit na trito rilohu
prispieval, nakollko druZstv6 invalidov sa vlastne ujali tlohy,
z6konodarca poveril n6rodnd vybory, tj. pracovnri rehabilitiiciu.
V prvom obdobi pracovali v druZstvdch invalidov prevaZne osoby,

178

179
 ‖
na警osoby s 職
,S,A V,iu
1椰
chorobou 7
' 'eJ 器
岬 準 讐覧
rpaqalo
ir;"";"r";#"_u,22,0
椒Ⅷ 糊
v druZstvdclr
Pt
o4 irrr,r
na choroby pohybovt.tr,,
r okoch dostatodnf dopyt po danlch v'_frobkoch. VyZadovalo
tlruZstiev fudovej umeleckej vjroby, aby sa orientovali
na to, do spotrebitel hl'adal. DruZstv6 pochopili, Ze

∬鶯郡批liZ漱 滋
na nervovd chorobv na ochor)enia srdcrv,, ,

慾 難￨‖
;:?/^,^:^r,,:,o/o ,
rr.i pre nich. Pocit'ovali to najmii v cenovej a mzdovej poli-
^
llrkr treba presa-dzovat' osobitn6 rieSenie.
lrrrrlrl6mom bol diastodny, ale vyraznli pokles dopytu po
vyrobkoch ako z6konitf d6sledok rychlej industria-
virliocke obyvatel'stvo za(alo napodobiovat' mestskd zvyky
;I;frigflffi
棚犠 [ i*run{r#ax:ru i r.,r
Al postupne sa darilo presvieddaf spotrebitel'skri verejnost'

鷲鮮 淵搬鷲家‖
iach uplatfiovania l'udovfch umelecklich motivov a tech-
‐V υV■ Vυ ■ι modernej kultriry bfvania a odievania. T6to vjroba sa
￨11 「 ls.ACs a II.typu 76 tis iく
ご ..

rrrlstrojom estetickdho p6sobenia a kultrirnej vychovy spo-

拙乱
よ乱世:,11 ktorf so znadnou zotrvadnost'ou diivali prednost' gydovlm, ale

rcntability rudovei umeleckei vフ rOby viedlo postupne k tomu,

tlruZstv6 boli nritend v zdujme zachovania tradidnej vfroby

acOvar v prostredf,kde prevaを 撒 榊‖ 可l zdrそ lvl lt・ [llⅢ

beZnri, nie umeleckfi vfrobu. Platila totllzilsada, Ze musi
rudnf charakter vfroby a mechaniz6cia je pripustn6 len tam,
a celkovy charakter vyrobku, ktorf aj pri opakovanej
podl'a prilohy vo vyrobnom druZstevnictve zost6va tak skutodne
Miesto umenia vo vfrobnych llolo obdobie, kedy org6ny Statnej obchodnej in5pekcie vyditali
druistvdch
i obchodnfm organizdciilm, Ze tieto vfrobky vykazujri urditd
. Casom sa aj tento probldm vyrie5il.

鸞:粗 ‖ hy vfrobnfch druistiev na svetovych trhoch

略為卿 騨 糖 1灘 蹴￨‖ i
zaost6vanie vykazovali slovenskd v,-irobn6 druZstv6 za svo-
i kolegami v exporte. Bolo to zrejme aj d6sledkom toho, Ze za-

淋繊籍:鰍
鷲孵灘 ii;ffJ:fi]]:::,,,
obchodni partneri prevaZne navStevovali Prahu a do Bratislavy
rlokonca na vfchodn6 Slovensko zabhidili naozaj len raz za uhorskf
pr6cu,
zosrari z;ri r,
Llllr::.,,,r,t,"4iu"r,,iy, nie pracovnfch prileZitosti vSak nritilo niektord druZstv6
a. vlastn6 invencia sk6r repr'o(r,,r
:'lno:li ngr."ruiu ;; ;1],"'"vali
ruhom mieste, Sa
odbyt svojich rn-irobkov v zahranidi.
" "t:?1':r:l vvrobnych druzsrviich. ^hr), i exportujricimi druZstvami bol bratislavskf Datex, ktor'-f v roku
vyviezol d6Zdniky a Okrasa iadca, ktord dodala navyvozvianodnd
Itn":ffi ii"l,f ]:ffi Ir:i:"T".;,;:1:"f.:;,jo::tu;,,:,:;
,yrupouul'u"s;i;T;'lf jiJ,fllrff
:ilTirr,.,J;.I:li,].#i:::l,l
. Obidve druZstvii realizovali v tom roku vyvoz za 600 tis. Kds.
1989 dosiahli slovenskd vyrobnd druZstv6 vo frankocenichvyvoz
mil. Kds. Dve tretiny z toho smerovali do 5t6tov RVHP, ostivajtca
do ostatndho sveta.

180
181
 Podl'a rozboru vfsledkov exportu zaroky 1984-l98tl vr r r *r r r. r, r gan i zo v at' rodn
e
#llffiilj; ::"rll#i"T; ilff:

懺
denych piatich rokoch slovenskd vfrobnd druZstv6 do 2tl crrr
:[::l'f i:#:1:],:il1iTIl;'1+1"-'-::1:'**'::*:;

ⅧI榊
tov,do 17 ζ tatov Azie,12 Statov Afriky,17 ζ tatov scvcln`￨
JuZnej Ameriky a do 3 Stiitov Oceiinie, vrdtane Austrdlie.
V uvedenom obdobi
- 32 druZstiev vyvdZalo do celdho sveta, resp. do Slril.i
1- my.lienka. aby v rdmci
svetovlch hospod6rskych sf stav, v Prahe .-z^ p.iiuta
'-,'*"0'tn6rodnej,urovll
- l4 druZstiev len do Stdtov s pl6novanym hospodiirstvorrr,
- 25 druZstiev
― z,uluι stiじ v uυ IIlysclllじ vyspelj'ch,
priemyselne
do Pllじ vysPclyCn,PllPaunC rozvoiovr,｀t'lr
IUZVtll()｀
pripadne
Ir)7 I na porade
ilil.Tl""JJff
t,+ntlr, *u venovala ot6zkam
ii:::H},lnr;nemal
j;*;X;l?"It*i
vyroby strojov 3 nim v.ak fspech'
To znamena,ze 72 zo 109 vフ robn′ Ch druttstiev v tomto ob(l()l)￨、 rri'rr:ic --,^^^, s
svoje vfrobky. Z priemyselne vyspelych Stiitov odoberalr I藷
構灘 朧 縦 識
,lr

撤
vlfrobky podl'a poradia objemu takto: Spolkov6 republika Ncrrrt't 1.,

滅 計
'

繹 鯰
dsko, Vel'k6 BritAnia, Rakfsko, Francfzsko a Skandiniivske Stiirr
Na sprostredkovani exportnlich obchodov vfrobnfch druZslrt'r l,r
vensku sa ztdastnilo 23 podnikov zahranidndho obchodu, z t,'lr" 湘
ntir'vo volnej mene'
. hospod,rskej pomoci
druZstevn6 podniky: Intercoop Bratislava a Unicoop Praha. Rade vz6jomnej
rrr ttkAzalo. Ze naPrter
Tieto ridaje hovoria nielen o vel'kej podnikavosti vjrobnyclr ,lr
ale sri d6kazom aj vysokej kvality produkcie, ktorii obst6la v t'u71. r , lr 1 c,,, cchan iz*v e r"n'*Ilil- ::it.,' i: ;il,l# iJ?:ffit;:::
mienkach konkurencie na svetovfch trhoch.

Medzinr[rodn6 vzt'ahy vfrobn6ho druZstevnictva

Sporadicky existovali medzin6rodnd kontakty vlrobndho drrrT',t,

tva uZ od zadiatku jestvovania zvazovej sf stavy. Boli v5ak zriedkirr,, ,r
koordinovand, takZe chjbala ich koncepdnost'. 器
螺l『器 ぶ
Z podnetu mad'arsk6ho Ustredndho zviizu vyrobnych druZsticv vzrr
v roku 1970 ustanovizef, vo forme Porady predsedov ristredn;ich zv vttlctva. ., ,^ porade predsedov, ako celkom
ast n:',ot
neofici,lnej
ire
vfrobnfch druZstiev niektorfch socialisticklch 5t6tov. Tento vyr rr; tlrrrltcj strane do vyvoja ekonomiky
'*''*u-l'l;
nevyhnirtnli z toho d6vodu, Ze v ZSSR e5te za dias N. S. Chru5deva 'udy
vlrobn6 druZstvd a teda bolo treba vyjadrit, ie ide len o niektord Stiitr r
:i;[xlJi'ff"ti'Jil'":"i:ffi l:::'l-*::illx.-JJi;]':;":;
roku I 970 sa predsedoviaa podpredsedovia ristrednlich org6nov vyro lrr r , I' r

druZstiev zrldastnenfch 5t6tov (Bulharsko, ieskoslovensko, Mad'irr',!,,

Mongolsko, Pol'sko a Rumunsko) sch6dzali pravidelne rodne, strit'rl,r',,

椰鶯饉 搬 革
na izemi dlensklich Stdtov Porady. NDR nebola zasttpend, hoci rr:r 1,
1朧
繹
吻
1

憫麟 嶽 軋
tzemi existovali podetnd vlrobnd druZstvii, ktord v5ak nemali - prt'r[,
vletklfm z triedne-politickjch d6vodov - ristrednyi, celo5t6tny orr'.rrr
ZdruLovanie druZstiev skondilo na frovni krajov, kde existovali tzr
kraj skd remeselnd komory.

183

182
 灘鞣器難灘1熙椴〕拙: druZstevnictve, nesk6r prijaty ako z6kon d. 94l1988
ll(il od IIL
dasti Hospod6rskeho ziikonnika. TSto starSia

億 な :￨
iI鷲
sku si nemohfl aoroiii..
mov a nedosrarkov.
範
鯰 ふ
li響 押事
-z qrrr vrcnotne politickd orgiiny (.t..,t,,,
li:s"."i'.
v
;千
nairromadenyi ot.o"*,',
struln6, j asne formulovan6 a nerozv ildzala ot6zky, ktord
i URD a druZstevnfchzvdzov.
,"u":l':1 i
d ru Zstevn6ho zitkona obsahoval neprimeran6 mnoZstvo

;:::t ;i{: H*t;,#: fl :yJill* It i

:
dasti zbytodnfch, deklarat6rnych, ktor6 uZ len z toho
[.,"J ilJ#H ttff :
prirvotvornf charakter. NajzivaZnejSim ustanovenim bolo
ie, ktor6 zildzne vyjadrovalo rovnopr6vnost' druZstiev
Pokus o prestavbu ikmi. Tym sa ofici6lne pochovali te6rie o ,,vy5Sej forme"
hospoddrskeho mechanizmu
forme" druZstevndho vlastnictva, ktor6 aj koncom osem-
stra5ilo v mnohfch hlav6ch. Rovnako sa tlm spochybnili
/'rr,JPr e)Irerltm'Lttl蹴
je iba dodasne
:蹴 :Ⅳ靴
pliinovitdho
neziadrici
l椰
.iuoariu. 磯 部 -
織艦Ψ
aleho'.zdokonal'ovanirrr',
moZnd
prekonat' uZ vseobecnc rrzr,
forma podnikania a hospod6renia

a neudrzaret'1:1"::1" alkona moZno vyditat' tri zrikladn6 nedostatky:

i聴
to er:spechom i il;;, ;';

i∬構嚇-1"""
z roku 0. tJkdza,.
i n
racovaniu nepredchadzala dokladn五 ,hibkOva analフ za pred_

a,r/rrt:榊般
1 98 1 ; vy:〕
"l"j'3,u^,]lv_121

I掘
vjvoja a sridasn6ho stavu desko-slovenskdho druZstevnictva,
lchruAri 1948. Menovite chjbali teoreticky zddvodnend stano-
Praktickysasavζ
Praktickv pruate prvd uznesenia.
,L・ llf:1::RrmySl,PrIJat(
v5ak . situiicia, dnym druZstevnlim principom;
1967 /8,, ,iir. ,,"i, ollj*ouul' zna,ma ,ot iu"l-ssl , fi, druZstevn6 org6ny druZstiev, druZstevnfch zviizov aURD ne-
jj:::]'I:': ! v
,

群 簿轟鮮I灘謝‖
; a ro zrr o a ra vrc h o l nf ch p r i
i..'r'ro,i u",l'"t i i. i,,, #'r, tidast' na priprave n6vrhu a dostali ofici6lne uZ hotovi n6vrh na

醐締
1

"
la(atie prdc bolo dokonca povaZovand spodiatku ako ,,tajn6",
]換 u druZstevnf verejnost' neprenikli ani inform5cie, Ze sa pripra-

鸞
糠 戦疑 蝕 猾 ‖
druZstevny zirkon;

vani zれ :II洗 認 ll織

sa potvrdila Skodlivosぜ praxe l」 RD a druZstevn′ ch zvaZOV,ked

踏踊lip° 。 淵 :I服1謂 ξ
Va老
よ:F誕 L予
:糧 ]1,
potl6dali moZnosti rozvoja druZstevnej te6rie a tfm zavinili,
i n6vrhu zikona, anijeho oponenti, nemali dostatok argumentov.
zaujimavf sledovat', Le v otdzke budricich vzt'ahov medzi
踊 ‖惣■1::13黎 胤鍛 燎冨 惧撫ぶ 轡中 iaichzvdzmi sa objavili principy, zahrnutd do akdnfch progra-

掛 う
縛 澗 聾 躙 椰ギ
roku 1968, ako keby sa ani nechumelilo. Bol to vSak urdity neklamni

l鵜 z6kot il『 tlohe a 1

n|znak toho, Ze dlh6 roky proklamovan6,,monolitickS jednota"
pripravyniivrhov
iak ;r',;
￨■' rrrJ'uPTぽ
r' teJ[o zoclpovednej
sk6r podobal sa
nezodipovedn;l j,;,, sp6,,,,t zrejme patrl minulosti a Ze nast6va obdobie, v ktorom bude treba
uZ
;;;;;:'o" mali fritzy,,"rle ;;;. , if udalosti rokov 1968 a 7969, vr6tane zn6meho dokumentu
vieddanie, no nu ,rroi.'rednost' ..til ;r;j;;#;,,,, ,,

z obdobia krizovdho vfvoja".

hl'adiska vyrobn6ho druZstevnictva nie je moZnd obist' pretrvdvajricu
,,.iff :,,*.,i:T#,:d#*T::,nTll;"ff T,I,*:ni?;jii:::: dostat' druZstv6 akoukofvek formou do z6vislosti od ndrodnich

繹躍 . Preto ani prislu5n6 ustanovenia neboli zmenend, iba formuladne

a bola zvolen6 alternativa, ktor6 pripri5t'ala viac vfkladov.
V takfchto podmienkach prebiehal v okt6bri 1987 ziazd SZVD.

184
185

■
 vat' i d'alSi fakt, Ze v priebehu osemdesiatych rokov sa
olrdanov dostalo do zipadnych Stdtov, ako d6sledok
, ktord sa sice pomaly, ale predsa len zadali pre-
. To dalo ds. obdanom prileZitost' zamf5fat' sa
ne rozdiely nastali medzi Stiitmi, ktord v roku 1947
klord sa na pokyn z Moskvy nepripojili k Marshallovmu
Rok t989 ic by iste bolo blvalo viazane aj na politick6 podmienky,
k sristave 5t6tov re6lneho socializmu nedok6zala za Styr-
it' obdobne podmienky.
roky pred,,neZnou revolfciou" a sdasti uZ aj predtlm bolo
;rozorovat' tak6 neklamnd sympt6my, ktor6 sa nedali prehliad-
rrrrenadovali bliZiace sa udalosti v 5t6te. Zatial, do zhruba
sctlemdesiatych rokov v tzv. k6drovej politike KSi vodi
6m prevaZovala prax dosadzovat' cudzich ludi do ve-
I, nastal v tejto politike zloma prevahu nadobudli vlastnd,
tzv. kddrovd rezervy. I tu bolo politickd hladisko a najmii
Lrr KSe rozhoduj[ca, ale podstatne ubridal podet a podiel os6b,
iku vyrobn6ho druZstevnictva nepoznali a nepodporovali
ic o odpritanie sa od St6tneho pl6nu a o vlastnj syst6m finan-
l:V(:!O Vanla.

lrrrlitickfch pomerov mal svoj odraz aj v priici qirobnlich

prctlov5etkfm v posilneni postavenia ich predsedov vo vzt'ahu
orgdnom. Optitovne sa vyskytovali pripady, kedy funkcion6ri
vyborov Liadali odvolat' taklich predsedov vlfrobnfch druZstiev,
resili proti stranickej discipline, no podarilo sa ich udrZat', ak
4 ● druZstvd vykazovali pozitivne v!sledky.
Qレ 1,`^x__ , 、 v '`` ッ、
￨
aj opadnd pripady: bola moZnost' vytrvalfm naliehanim do-
nby rizemnd orgiiny KSi (KSS) nekkidli odpor, ak niektor;i
funkcionirov musel opustit' svoju funkciu, pripadne bol dlen-
va odvolanlf, pretoZe neprejavoval potrebn6 odborn6 vedomo-
rrrorhlne predpoklady.
rrrlirlustiach, ktord zadali v novembri 1989, bolo vidiet', ako hlboko
do celej spolodnosti politick6 i hospoddrska kriza. Pozadie,
tjchto udalosti nach6dza r6znu interpret6ciu a podlieha r6znym
l)ozoruhodn6 pritom bolo, Ze odpor komunistickych a robotnfc-
v Mad'arsku, NDR, ieskoslovensku a Bulharsku bol minim6lny,
Itumunsko sa stalo kolbi5t'om ozbrojenlch zrhZok, vyZadujricich
mftvych a ranenjch.

186

187
 S邪
蹂 』 i朧 為 ど
野出 lfI
Treba si pritom pov5imnrit' chovanie a postoje robotnikov. t'olfl
ridsat' rokov sa reZim odvol6val na to, Ze vl6dne menom robotrrlt l r,l ,3鶴 ettЪ
!l 5,rruorrrJ""*---'*'eho hospodarenia s prostriedkami
V skutodnosti bol -vplyv robotnikov na beh veci nepatrnli, ak orllrlr r rltrtlstcvnictva a roz
od l'udovych milicii, ktord ale koncom roka 1989 uZ nevyslrrt,rlr lr rrftrrrt.rej mene, by sa to nebolo dosiahlo' 3::^1'll:::':tl
prislu5nikom vlastn6ho nilroda. Robotnici p6sobili dasto skOr irl,,, ,r',
Itafil, kulisa, ako mnohomili6nov! komparz, ktorf sa choval po,llrr E[ltilJ*il#t:x"*n:lw;ll"*]i;i'"1#H"""Ti'#;
gramovandho, urden6ho scen6ra. rl tltrlkc
V novembri 1989 masy robotnikov nevystupovali priamo pr'olr t. ',1

ani na jej obranu, hoci si mnohi zrejme uvedomovali, Ze im blizl,,r l,l

nost' iste neprinesie rast Zivotnej frovne, ani posilnenie ich,..,,, r,rt,,,
istdt". Bolo preto historicky logick6, Ze p6vodnli zimer Z tol,,rr r
a 1989 - nastolit' zreformovany, zhumanizovanf socializmus .,,r 1F
rfchlo rozplynul a premenil na zdsadn! obrat v spolodenskom zlr;rrl, ll
Sprievodn6 javy tejto premeny d6vajri vd'adnri tdmu na to, alrr ..,r ,trll
diskutovat' o tom, di i5lo o revolticiu, obrat alebo vyimenu striiZc.
Vfrobnd druZstevnictvo na Slovensku malo pritom urditti vyhr,,lrr ,,g,',.
ti St6tnemu sektoru tym,Le sa diivnejSie za(alo odpritavat' od b1,r,rt.r,ru,
kdho, statickdho a neduZiv6ho pl6novandho hospod6rstva, ktord v 1,,,.t",t
nom obdobi uZ prestalo rie5it' z6sadnd rozvojovd otdzky, ale ticto r 1,r,r,,1
nastol'ovalo a sp6sobilo.
Je nespornd, Ze SZVD v tlichto podmienkach - vzhl'adom na nr' lr,,,,
okolnosti - nemohol sice robit' divy, ale predsa len prispel k poziliur,,"u
vyvoju, predovSetkym v technickom rozvoji a ekonomickych n6slr,'1,,, t,
Osoby, ktor6 v tom dase tvorili vedenie zvdzrt, pochiidzali ..,,r.rr
z Bat'ovskeho prostredia. Ich ciel'om nebolo a vzhl'adom na podmicrrl. r ,,,,i
nemohlo byt zhora zasahovat' do podnikania druZstiev, ani upltrlir,'',rr
znirme met6dy Bat'ovskej orga-nizicie price, zaloZen6 na detailnc l)r, p.'
covanej p6sovej vyrobe. D6raz bol predovSetkjm na uplatiovirnr t,,,
zitivnych prvkov v pliinovani (Bat'a ovefa presnejlie dok|zal pliirror,rl
vfroby, v tzkostlivej racionaliz6cii a fspornosti reprodukdndho prot,.,.r, ,,
v spr6vnom ch6panf a hodnoteni skutodndho yyznamtr I'udskej 1rr,', ,

predov5etkfm zodpovednej prrice vedricich pracovnikov.

Tak sa stalo, Ze druZstvii, ktord dok6zali racioniilne a fsporne protlrrl,,
vat, nachddzali na zyaze plnri podporu pri financovani a fverovani lr', h
nickdho rozvoja. Ked' sa po roku 1985 spravila analyza techniky, ktor,,,,
boli vyrobn6 druZstv6 vybavend, vfsledok bol prekvapivy. Stadi sittri'rr rrr
charakterizovat' jedin;im ridajom; v roku 1989 bola opotrebovarro,,r
ziktadnych prostriedkov vo vfrobnlch druZstv6ch iSfR ++,: %o, z. totr,,

189
188
呂ⅧⅧⅧⅧⅧⅧⅢ＝＝

16. kapitola

omienky na za(,iatky
fch vyrobnych druZstiev

19o
191
L

Dne5n6 mladii gener6cia druZstevnikov i zdujemci o zalo7, rrr, r",

聰
醜
指
駐ζ
難垂
鷺源
朧語:轟鞭
酪 輻■
“
:娩 :籠
ilttL轟 uぶ v3z叩
Ok∝

qfrobnfch druZstiev si sotva dok6Zu predstavit' t'aZkd podnrit'rrl,, i .,r

museli kedysi zdpasit I'udia pri zaloZeni a zdbehu druZstiev. l'or l r, r,!
rr r 5

sri I'ahk6 ani dnes, ale v obdobi, kedy vznikali mnoh6 z dne:; r'.tr rr:
druZstiev a i5lo skutodne o vytvorenie pracovnej prileZitosti, l)r t L .r / 'I r

vy5e hlavy.

瑚1灘柵 辮 響嶽講
TatO kapit01a prinaSa pretO spomienky na obdobie,v ktorO:ll l.`1ヽ ,,日
druZstevnfctvo zaё alo skutoё ne rozmahar a nadobudlo sv● cl)CV‖ ( '“ 讐
zaё ne formy.
l驚
Svojpomoc Trenこ in(1922)

Bieda, chudoba, neistota v zamestnani - to v5etko n6s viedlo k u,rl,,r',,ii 懺 1柵 dovali.Ludia nam spo‐

y露
蝋辮餓∬
離
druZstva. Niektori zo zakladajitcich dlenov pracovali predtlim v rr,rl,'. tl ir
skej toviirni. Jej majitel'znililzo dia na dei mzdy o30Yo, prcl' .r., .1
rozhodli zaloLit stol6rsku dieliu. Peniaze sme nemali, ori stroit' ,r ',rrra

癬蠍織鏑1霊翻鸞
denie di n6radie. Nebyt' hriZevnatosti a pevnej v6le n6s vSetklich. (1n,.' r',.
by dnes neexistovalo.
Zailnali sme s vyrobou n6bytku r,azilkazkv, ale prijimali sme itt ,,.r,F
stavebn6 pr6ce. Boli sme spodiatku Siesti, nesk6r sa druZstvo roZl'ir:.ll,r ,rle 1懺 ∬搬 LTyぶ 話 IIOttattv面 edmNv“
m∝
museli sme pracovat' od svitu do mrku. Prvd valn6 zhromaZdenie snr( r,,,li ギ ‖胤

朧
需辮げ
S° Ы Ⅲ pは ,dOゞ avぷ
12. septembra 1922. V5etky prostriedky, ktor6 sme mali, vloirll,,;
:覇 鷺 len,ch O:予 加 OVl賞
#‖1鮒1勒
運eliつ iSOmnoSti dmttStVa

麟
do druZstva. Ked pri5iel das vfplat, bolo najhor5ie. Peniaze Sllrt'rl, lrri 出
podfa podtu dlenov rodin. Naostatok zostali slobodni a ti veru niekerlr ,,, =il:嘲
dostali ani halier. _ ・ __■ _1."a ct,Vhe

(Zo spomienok zakladajilceho ilena druZstva Juraia I l,ttlt

Vitrobnd druistevnlctvo i. li lttr'l,t

Robstav Liptovskf Miku16S (1923)

V Liptovskom Mikuld5i sme mali od roku 1912 potravnd druZs(v,'

ktordho dlenmi boli v5etci obdania Vrbice. DruZstevnS my5lienka o6m lt'rl,r 群∬i∬W:眠 孝
nebola cudzia. Ked'sa v roku 1923 pri3lo s nSvrhom zaloLii Stavelrn,' li.

druZstvo, ujali sme sa ho. Bola vtedy vel'kd nezamestnanost', viid$in;r

193

192
 吼番∬留し 講ξ 徘 :鋤 6%:tled∝ 籠°kp・ ″噺‖
Httkaゴ
nko a.i neorganizovani pomocnici sa divali na druZstvo
:馳:l尊∬
TI=Obm th rozpredJo mcdガ den面 vれ
ia druZstva sa v5ak nedali odradit' a s vefkou

艶
桜蠅 整
理轟百
締著鰐
鷲壕
v,In ._ __∠
osf′ _
rrrdali organizovaf pr6cu v druZstve. UspeSne delili
!纂 椛 枇∬ 躙 棚 鼎 li
lrcbhli sa konkurencie. V obetavej a poctivej prdci videli
非蹴 潔輝 蔀 y, Ncraz dlenovia odch6dzali domov bez koruny, pretoZe
prostriedky pouZit' na udrZanie druZstva, ale vo vedomi, Ze
:lo doveru u Obcl.lll.1、 rlltrlstevnii my5lienka vnikla do ich vedomia, do ich sfdc.
a Vykonani pr:1(::￨lt′ "

vydanej v roku 1984 pri prileiitosti 50. vj,roiia

PrOV,nap・ od、 ぃhぃ ￨

- vtedy eite pod ndzvom Maliqrske a nqtieraiskd

lac price.
e, ::i:, ;i ! 1 ;t HiH,H, i
" ".,J,;,,Til ff_l!:,:napredovat', ked.sa vzdelila.
i
svo j, v
vzdet*vai -;;ilffi --* sr\vqu a sruzstvu
druZstvu to osoZilo.
Kto chc..r
Rovn6 (1941)
p6vodne
povodne ._" _ ,ll.llJkodu
sme v
ut";toru"ii,;;;,:r1::'stve.pracoval i kazdv. den lj ivana,r. r,,,, r,,,
s prirnitivnvrn "^,,, v rnarci 1941. Zalali sme deviati, ale nesk6r niis uZ bolo 33.
'--r esv'q\'' t'la vzdialenejSie zariadenim'" ,rr"0,,,,
ieainy krr;k;-r-dp*';i:'t'
na bicykli. stavby sme chodili
,
f'rrlrk6 pr6ca, ale nemienili sme sa vzdat. Viedla niis triZba byt'
bud. 1rr.,;,, a sa kvOli voine nedalo chodiぜ )SO SVttimi rOdinami.Mysleli

りα
胤″協 挽鰐;%ガ ′ 漁窒碗し
, na svoje deti, ktor;im sme chceli zabezpefit krajSi,
ⅢⅢⅢ

〃‐
:多
あぉ″
αα 移
ヵ焼厖 「
赫算脱税脇 ■ t″ 夕Й,ι ν″ ″ .,ハ
1#;
Iivot doma v rodnej obcr.
sine sa roboty, ak6 bola. Chodili sme aj po dedinilch ,,flekovat',
, rrcb6li sme sa Zivota. V mnohom n6m pom6hal vtedaj5i riaditel'
Stavba Nitra (1934) n5s nab6dal, aby sme vydrlali. Zatinali sme z nidoho, len ban-
Ilochu pom6hala, najmti finandne. Mali sme spodiatku l5 udfiov,

恣灘靭鷲鸞鯨齢
20 ml6dencov, ktor;y'ch sme zaridali a oni sa museli naudit' dobre

警獄
. Vyrdbali sme o.i. aj zmedi, mosadze a hlinika.
pri5la fronta, po vojne nds zostalo opiit' len 6. MateriAl zmizol,
ISa FuSelo pracOvat'z:l rirnc na5li priizdnu. Boli to hortce chvile, museli sme doslovne za(at
Ptrane nlzku mzdu.、 Vcru, vfplaty sme niekedy nevideli tri mesiace. Nevzdali sme sa,
sme chceli druZstvo udrZat'.
r pri3li chvile, kedy n6s chceli likvidovat', vraj sme nerentabilnd
fahalo sa to do roku 1950, kedy n6s prevzalapridruZend ujroba
ヽ′ +^:`^ _:′ ′ .. zivodov v Bytdi. PretoZe sme ale chceli existovat' nadalej,
liarski pOmocnici zal()ク sme sa vr6tit' do Vefkdho Rovndho. Mnohi sa zl'akli, vr6tilo sa n6s
neru,Ostatnフ ch 14 sa 107
￨￨￨
' ti najvernej5i. Znovu sme zadali z nidoho. Kde-tu sme zohnali
omattdenie sa kOnal。
'! matefiill a veru nasledovalo aj opiitovnd flekovanie a dr6tovanie
:,1
tlcdinach a inestach.

:L驚 lr蹴:《il驚
Kcd' sme sa vtedy vracali do Velkdho Rovndho, nechceli n6s pustit'
撃 ￨:.I
obce. Vraj budeme obec Spinit', drot6ri tam nemajri do robit'. Pred obcou

194

195
 1'Oprad(1945)
n6s zastavili i s naSim majetkom, kton-i sa zmestil na jediny vt,;
1淋
鶴器i駆 点
sme si vybavili ,,pismo" a vr6tili sa do obce. Za(,ali sme znovu I'r,rlq

疑 躙
帯蓬整掛整
齢 鋼3構
spodiatku v krdme, kde sme na5li priestor.

(Zo spomienok zakladajilcich ilenov J. Lukdiu tt I

ο″
Robstav Michalovce (1945)

Ciel'om iniciativy zaloZit stavebnd druZstvo bolo ziskat' pre dr ulrll

rZo ψ C嚇
:識:留鰍l鶏1.れ
溺:3
my5lienku niekolkfch remeselnikov a takjch stavebnfch robotnlkov, I
sa bdli nezamestnanosti a biedy i prevahy sfkromnfch stavebnlch llrI ￨`)
Zivotnd skfsenosti z obdobia predmnichovskej republiky vnritili rrytllil
zdruLovat sa. Videli sme v tom prostriedok boja o viidsi kus chlebl Mrt{
ske remeslo sa robilo iba v lete, v zime boli muriiri bez pr6ce. Volnll I
preto ,,plfck6ri", ked'o n6s posmelne vraveli, Ze v lete kupujcrrrr rrfl
a v zime iba lacnejSie pl'ricka. V jtli
1945 sa za(,al robit' n6bor rrrr{
stavebnfmi robotnikmi. Dia 4. septembra sme zaloZili Robotnickc rt,rv{
nd druZstvo na ustanovujtcom valnom zhromaZdeni.
ZaEiatky druZstva znamenali boj s konkurenciou stkromnych lrl',"

1鮒鮒1響i癬籠i鍋
a podnikatel'ov. DruZstvo nevlastnilo stavebn6 stroje, ani materr;il ',rrI
piesok, kamene a tehly n6m museli vozit' rol'nici na vozoch. Rolr,l,rr,r,t
v5ak pracovali s vlastnyim n6radim. Na prvt stavebnri akciu - oprirvu ' ,r,,ri
budovy MNV v Michalovciach - priniesli v5etci svoje mur6rske rr;ri rrrr'
kelne, vodovrihy, ,,5imitovky", fririky, ,,dekery" atd., len aby mohli rc.rlr,,,
vat zitkazku, ktorf si tak t'aZko vydobili. Chceli dokizat, Ze v kole ktt'',, 1

prirci, zalolenej na rovnosti, je sila a budtcnost'.

Pracovali sme v podmienkach, kedy vedenie Stdtnych otg6nov cil. r,
podporovalo druZstevnt my5lienku. DruZstvo po skondeni rekonilrrr[,, t'
budovy MNV a vfstavby mosta cez rieku Laborec, sa obr6tilo na it,,t,,,
stavebnf tirad so Ziadost'ou o d'alSiu zikazku. Vedrici fradu n6s odnticl,l ,r
prehl6sil, Ze roboty je sfce dost', ale nie pre Robotnicke stavebnd drui',lr,'

(Z pamcitnice vydanej v roku l') r

pri prileiitosti 30.vyroiiq zaloiut t,t t

197

196
a odist'. Niektori z nich boli pristihnuti, Ze sa starali viac o vlrr',lrr,' r
:l● tr::11)li 1948
iVO, iCmeS10
朧:脳 槻ぷ
ま f:1器 :窯 期糀
1葛
neZ o osud druZstva a preto museli druZstvo opustit'.

)猟
』携
ん 男
%害 %」:解 ガ
傷筋
Stavba Ko5ice (1947)
ttt∬″
Ъ :y雛=Ili相
…
… 綺‖ 1・ llこ
留ぢ
iarske Zilutany(1950) _ _

購
Po skondeni druhej svetovej vojny, eSte v roku 1945, vznik,l ' I'
ciach z bfvalej srikromnej stavebno-podnikateliskej firmy podrr I r g,,,,1

rodnou spr6vou. Mal vtedy 250 robotnikov a orientoval svoirr il,

na odstraiovanie vojnou spdsobenfch SkOd na budov6ch.
V janu6ri 1947 vznlklo z uveden6ho podniku stavebrrc' r',r,,t
ёlenovia pomahali Obnovovaぜ vttnou zniё enO obctヽ 、 識

椰 I轍舗精鰍騨i灘
druЙ stvo.Jcho 11卜 l‐

Stropkov― menovite v Ko6arOvciach,NiЙ ntt a Vyζ ntt SitniCi,(i口 111.■

ciach,Borove a Ni2n● 016ave.NeskOr druttstvo pomaha10 pri elckl!￨￨1員 =￨
Chlmec,H ll!tぃ ぃ ■

鶯
obci v okresoch Michalovce,Vranov,KraFovsk′

l第 鐵鱗ぶ聯濡
:

a Trebi6ov.V poё etn′ ch ObCiach pomahalo druttstvo tie2 opravovill｀ 卜 I,卜 lⅢ ,

ζ
k01.
NeskOr sa druttstvo organizaё ne ustalilo a mOhlo prJfmar ai n`:く )ざ ‖■ 11員

zakazky. BOli to stavebnё prace na budovach nOvovznikl′ ch tl・ ヽ

.1.ぃ .ヽ

narOdnё hO zdravia na v′ ChOdnOm Slovensku.う alei dOsta10 0biedil`iVI 11 1■

Vフ StaVbu budov novych vysokソ Chこ k01,ktor6 sa zaё ali stavar v Koヽ i(111h
Druttstvo o.1.pOstavilo v Koも iciach botanicki zahradu,jednu z n■ ivil「「 1.l.

v stredne」 Europe Aby druttstevnici dodrttali termin ukonё enia stavcl)!￨ぃ l.

pric na t● to akCH,stavebnフ ruCh na stavbc neutFchol ani v noci.

(Podla archlvnych materidlov dru: :r,,,' ￨′ .」 αごた ,

“
roκ ar97θ
Podjavorinsk6 druZstvo Starf Turrl (1948) οグιが妙
zα ι

Koncom prvej svetovej vojny za(ala ist6 srikromnidka v Starej 'l rr', 1

vykupovat' vlrobky staroturanskjch remeselnikov a prediivat' ich vo sr',,

『嶽畿1揮靴
jom malom obchodiku.

l獅構I犠
V roku 1938 prevzal obchodjej syn, ktory popri obchode zadal protlrr
kovat' aj niektord dreven6 vfrobky. Po druhej svetovej vojne firma ',,,
dostala pod n6rodnir spriivu. Ked zamestnanci st6li pred otiizkou 1, 1

likvid6'cie pre zhi prosperitu a tfm aj pred stratou obZivy, rozhodli .'.r

199

198
 lrk(:, ani jednoduch6. Takpovediac kaldy z n6dejnj,ch
zohrieval svoju vlastnri polievodku, ved my5lienky ko-
neboli v nich eζ te zakorenen`.Po zdlhav′ Ch rOko―
okt6bra l95l rozhodlo 37 krajdirov pre zaloLenie

(Zo spomienok predsedu druZstva J. Mikloviia

v.vdanej v roku l98l pri prileiitosti j0. vj,roiia zaloienia)

ヽ :ζ sk6 Liky(1951)
`11・

rrricst a dedin qfchodndho Slovenska boli potrebne stavebnd

rrryllienky sa ujali robotnici, ktorych predtfm zamestn6val
lk v Pre5ove. Dia 17. novembra 1951 zaloiili druZstvo na
hm6t. Svojpomocne si postavili proviz6rne objekty.
lroli vfrobn6 priestory aj v pivnici, ktor6 vdbec nevyhovovali
Okn6 boli mal6 a viid5inou ich zakrfvali uloZend hotov6
ninri na dvore. Zdpach formovacieho oleja aparaz dozrieva-
vytv6rali najmii v zime taLko djrchatel'nj vzduch.
ici sprdvy nemali lepSie podmienky. Mal6 okienka
i <lostatok svetla. Budova bola omietnut6 len zvnfitra. Aj ked'sa
pracovnici museli mat' nohy obalend v prikn_ivkach. Hrozilo
zastavenia v,.froby pre riplne nevyhovujrice podmienky.

vydanej v roku 1976 pri prileiitosti 25. vyroiia zaloZenia)

(Podlh spomienok
v pamcitnici, vydanej !:::':!: druistva,\,r t,
, ,:r1 rr.edsedu
druistvom Rajiartt,t Trnava (1952)
::,″
′ ″
′姥″ ο ∫″2,シ。 t;,
L`″ ル ′
J

V zor odev C qirobnd druZstvo Trnava vzniklo v roku 1952 pdvodne ako
Topol,iany (t 95 l) druZstvo pod n6zvom Vzorodev Trnava. Ustanovujrice valnd
ie sa konalo 25. aprila 1952 za ridasti 44 trnavskyich krajdirov
sa s pozitlvnym ohlasom verejnosti. ilenovia mali k svojmu
dobrf vzt'ah, povaZovali ho za svoje. Kvalita sluZieb bola dobr6,
i boli spokojni a preto nebola o nich nridza.
grozitivneho vlfvoja druZstva zasiahla menovii reforma v mdji 1953.
'stvo prejavilo pokles z6ujmu, pretoZe bol prechodny nedostatok
. Nakol'ko Vzorodev bol orientovanf vfhradne na sluZby a prdce
atelistvo, bolo m6lo pr6ce. Vedenie druZstva naSlo vfchodisko

20o

201
 １
１
１
Ｉ １
＝
＝
∫
︲

tx)zn6mok
︲

h druZstiev v tejto kapitole nebol n6hodn!, aby poskytol

slrOsobu zaloLenia, zloienia dlenskej zirklade a v niektorych
predstavu o probldmoch, ktor6 v tom-ktorom obdobi dihali
, ktori sa usilovali o zaloZenie druZstva.
Svojpomoc Trendin bola charakteristick6 skutodnost', Ze to
ktori stiili pri jeho koliske a s podnikanim vela skfsenosti
nou pridinou zaloLenia bol odpor proti rozhodnutiu
zniiit mzdy. Pritom sa druZstvo zachovalo i napriek tomu,
vypllva zo spomienok - jeho dlenovia sa moZno materidlne mali
kcd' boli zamestnani.
Liptovsky Mikul6S bolo typickd druZstvo, ktord zaloLlli komu-
｀ ′ ‐`｀ ‐ ‖ ヽ′ヽ
1,()`l,“ v fiom dosahovala druZstevnd solidarita vysokri intenzitu. Prak-
tlcl'ba prdce v obdobi svetovej krizy - striedanie dlenov
turnusoch - bolo a je zrejme moZn6 len v podmienkach
druZstva, kde kaZdf Elen je svojim zamestn6vatefom a zamest-
I)nes sa druZstvo uZ nevyznaduje p6vodnfm stranickym charakte-

druZstva Stavba Nitra poukazuje na vel'kf vyznam kvalitnej

je pre kaZd6 druZstvo ridinnlm n6strojom v konkurendnom
´ ―
―ヽ^ri“ ■■
,clci、 I:ll“ II Vel'kd Rovnd sa zasa stiiva prikladom d6slednosti, aZ tvrdohla-
vzt'ahu k druZstvu. Ved'museli prakticky trirazy za(at od nuly, ale
a vidina budriceho rispechu urobili svoje.
Robstav Michalovce je zasa prikladom vlirobndho druZstva,
nloZlli spolodne niekolki remeselnici a robotnici. Aj tu sa prejavila
vOl'a, prekon6vat' podiatodnd t'aZkosti a trampoty a nedat' sa odradit'
z6meru.
pripade druZstva In5talat6r Poprad je pozoruhodnd najmii to, Ze ho
lo Sest'desiat zakladajfcich dlenov, teda podet os6b, ktor! mdloktor6
(r:!!, dosahovalo ui od zaloLenia, najmii v tom obdobi.
1,"?otnice vydanej v roktr
pri prlleiircsti tt).\ ,
Galanta sa - zrejme aj v d6sledku urditej prefikanosti vedenia
30. vyroiia zalo:,,trr,tt hned' na zadiatku k pomerne vysokdmu fveru, ktorli prevySoval
u majetku. To nebolo beZnd v praxi peiaZnlch fstavov. Len Zial,
rnost' vedtcich sa prejavila aj v tom, Ze u niektorych bolo vlastn6
bli乏 こie neЙ druZstvo.
0 vel'kom el6ne a vysokej odbornosti pr6ce sveddi zaloienie druZstva
うι
︵︶
つ４

203
Stavba Ko5ice, ktord uZ od sam6ho za(,iatku malo nielen doslrrl,l .al
ale aj kapacity na ich zvl6dnutie.
V Podjavorinskom druZstve Starii Tur6 sa ukiizal prikltrtl ;,r, 1,,,,
prechod cez niekolko podnikatel'sk;ich foriem.
Spomienky bフ va16hO predsedu druttstva SamOtka Hrnё itlI、 k(′
poukazujri na dve d6leZit6 otizky dokdzat lepSou kvalitou rr r\r hl
dod6vok predstihnrit' konkurenciu a niekedy obetovanim niZSci :,rrrrrr
vy55{ prijem pre druZstvo.
Teplobuv iidmany bolo typickjm druZstvom v podmienl';rr lr ,
Sieho Slovenska: i5lo tu predov5etkjm o vytvorenie viidsrt lr,,
pracovnych prileZitosti v oblasti, kde o ne bola tvrd6 nridza.
Postup pri zaloZeni druZstva Vzorodev Topol'dany zr,r.,ir
predov5etklm, Ze remeselnici neboli n6silne zadleneni do dlrr;.tr, .
dasto im to trvalo dlhSie, kjm sa rozhodli pre druZstvo o nrr'1rqr
[t*t{ffir'ilffi]r'
podnikatelskt formu.
Cementa Sari5sk6 Litky znizorf,uje rozsiahle probldmy, s kt,rryt{
stret6vali najmii na vfchodnom Slovensku nddejni zakladatelia drutrlrl
Pripad druZstva DruZba Trnava velmi n6zorne poukazuje na rlvo rill
ky: zmysel dlenov pre rispornost', Setrenie a na druhej strane poclrup{
vfznamu Struktur6lnych zmien, ktor6 sa v tomto druZstve realizovali v 0l
kedy to eSte nebolo plne roz5irend a pochopend v ndrodnom hosporlrtnll

205

204
‖Ⅷ

農 電
烹 il嶋 徊 理
謡∬跳覇尋 1
:::illll電 1:1::1:
Po nadrtnuti osudov vfrobnfch druZstiev na Slovensku jo r ￨￨￨11lIII::鷲I]lilililil牽
nastolit' ot6zku: akd zdvery moZno vyvodit' z ich doterajSiclr,, lclr plneni. pr ikazy aLelaniasa snazili plnit' presne
,cic boli ti' ktori sice . , . :-:^iariw,r
鮪 潔嘔鐸I趾撫箸乱
ako aj z p6sobenia slovenskdho druZstevnictva v6bec?

緑
縦撫l
Predov5etkfm sa nrika prekvapujrici poznatok: druZstvd a rlr
Ftte
lI攪撤1窯1
ゞ
na Slovensku to vlastne nikdy nemali I'ahkd a takmer neuslirlc 1,,'lr

儒鳳躙
odrdZal neopodstatnend ziisahy Stiitu, menovite zdkonodrrrt,'r

撫嶽計
彎
pr6ve v tom treba hl'adat' d6vod, predo sa na rozdiel od prcv:rzrr, 1

spolodenskfch inStitricii a Struktrir zdruilovania obyvatel'ov S

javilo doteraz niipadne m6lo rozpornosti a hddok medzi druZstt r rrr i彗 、
、′,nel beZつ ravlm・ …
V podmienkach Slovenska a Slov6kov ide tu o pozoruhodni l.rl.r
dzujrici, Ze druZstvii nie sri vfludne podnikatel's[.imi organiziicr,rrrrr
boli a aj dnes s[ prikladom pdsobenia tak vziicnych a zriedkavyclr 1,r

獄鞣 覇灘椰難構妻
sol idiirnosti medzi llud mi, niistroj om nen6silndho rieSenia daslyc I r

nych niizorov a predstiiv. Platilo to nielen v obdobiach, kedy olit r.rlr,,

litick6 a Stiitne orgiiny niekedy aZ priliS ochotne hddzali druZstcvrrrl,,r,,
1下
bre mierend polen6 pod nohy. To neznamenfl, ie by neexistov;rlr
麟 構 諄
druZstvami a druZstevnikmi diametriilne rozdielne predstavy a ne r.r/ ,rl
legoVla
ujmy, ale pr6ve v ich rie5eni sa ukiizali etick6 principy druZstevrrit tr,r 1, nCL iCh k°
Ved napr. ani desk6 druZstevnictvo, ktor6 v hist6rii svojim roz sticv spravtolil arr' ' "-'ain,"t 3h.
podnikoch.
*iY?".::.::;^**
vyrazne prevaZovalo druZstevnt z6kladiu na Slovensku, sa prctl illcbo eSte p6sobiactc.n druzstv6m opiitovne
1948 nedokdzalo vyvarovat' partikularizmu a rozdrobeniu na mnoZstv, 'r:h t948 aL l98e hrozil: Yit""5;,1l'r'uo cenu md dlen-
jektov, ktor6 si vz6jomne konkurovali a hl'adali rie5enie v eo na.ivli
zd6raziovani Specifik skupin a podskupin. Opr6viuje to kon5tatovirt
prislovednd nej ednotnost' slovensk6ho n6roda, ktor6 ho prenasledo v ;r l,r
Ｊ﹁Ｊ蓼

za tias knieZat'a Sviitopluka, nena5la odozvu v druZstevnfctve.

Druhlm nespornjm poznatkom je, i.e v podmienkach r6znyclr 1,,,1,
ticklch a hospod6rskych systdmov si druZstvd doklzali n6jst' svoje rrr, ',r,,
Vedia byt' pruZnd, prispOsobive; nekonzervativne, pritom si zachov;rr,r;,'
tctu k tisicn6sobne osveddenfm druZstevnym principom: nech tonrrr 1,,,1,,
v obdobi Uhorska, predmnichovskej republiky, Slovenskdho 5t6tu i rol ,,,
povojnovlfch, dokonca aj v obdobi nazyvanom,,totalitou", teda vZdy. 1.,,1
iSlo o preZitie druZstiev.
vytita, Le sa stali dobrovol rr,
DruZstvdm a druZstevnikom sa neraz r, r . ! pokladn e vy
警
"; ;,. fi ; ;, ; 蔦穐五
O dittlTll雅
ro bne
adicchO Stavu
TIinnff :,Tj},TX# ll, 2,, i.,
c

z vlastnej vdle posluhovadmi reZimu po roku 1947. V skutoerr,,,t,

'J:i:llH: j:lil:lilffir"","" d

druZstevnici kolaborovali vtedy s reZimom menej, neZ mnohi radovi olri,r ""'o"ru

207

206
 na Slovensku: nie vSetci pracovnici natzy. slovenskjch n;'r,,(lrrrlr
noch mali odmietav6 stanoviskf a ndzory vodi druZstvrirrr r\ I [, ,l
moZno tvrdSie zasahovali, neZ bolo nutn6, zachovali v sebe ur('rtr ,r, r$
druZstevnikom, ktori sa nezl'akli ani pred z6sahmi a n6tlakorrr, Vrfl
mohli v tlfchto org6noch vlastne vyditat' druZstv6m? Ze pracor',rlr ,r1 '
ked'im pliin neposkytoval dostatok prostriedkov na jeho plrrt'rrr, .'.
st6le boli nespokojni s praxou, ktor6 od druZstiev poZadovala olrrlolfl
ministratfvu,ako tomu bolo vo veFkソ ch priemysein′ Ch podltikぃ h‐ 賃 ￨

neuspok輌 1li S fOrmalnym zaradenfm druZstevn′ Ch princfpov(￨(￨ ￨→

pridom kaZdf dobre vedel, Ze v skutodnosti Zivot beZal celkorrr rrr,r, “
by prehnand tvrdit', Ze mnohi ztych, do kladne hodnotili pr6cu rlru[
nikov, drZali neustiile ochrannt ruku nad vfrobnlim druZstevnlctvoril, !
nerazuZ samotn6 nezasahovanie malo cenu zlata. To bola jedinii rrrollf,
E,.,'*i#,t**tt* druZstiev

ako Zit a preiit. Ved' mocnym v 5t6te stadilo prijat' kr6tke rozhurlnl
a vfrobn6 druZstv6 by boli zmizli ceznoc. I
Je zaujimav6, Ze jednfm z najviidlich fanriSkov a obrancov V\r.l,rri,l
druZstiev bol vnritornj obchod. Priive obchodnici vedeli najlep(ic. .r1., ,','
dzery by vznikli v pripade likvidricie vfrobneho druZstevn[ctvl \ l, \,r,ti
tativnej, kvalitativnej a najmti sortimentnej ponuke tovaru na vnut(,rr,,|it
ＩＪ ７ １ １ １ １ １

trhu.
Bezosporu najp6dnejSim argumentom v prospech dS. vyrobnclrr, ,llrr
stevnictva posltZil Eur6psky vyibor robotnickych a remesclrrr, I,r,h
vyrobnfch druZstiev, zndmy pod skratkou CECOP. Po roku 1957 si 1, ,1r,,,
tlivd druZstevnd odvetvia v Stiitoch Eur6pskeho spolodenstva zadali l,rr,l,,
vat' svoje Specializovan6 odvetvove zvazy. Jednlm z nich jc 1,1,q,,
spominany CECOP. Jeho funkcion6ri nav5tivili po novembri 1989 ( :,1 ll
aby na tv6ri miesta zistili, nakol'ko tunajSie vlirobnd druZstv6 zodpov,,l.,1,,
normdm, ktord platia pre druZstvii v ES. A duduj sa svete - vysledkonr 1,,,1,,
Ze zadiatkom roka 1991 boli ds. vlirobn6 druZstvii prijatd za pridruTcrn,l,
dlenov CECOPu a predseda SZVD bol kooptovany za trvaldho pr,,,,'
rovatel'a v orgiinoch tohto zvdzu, teda v obdobi, kedy prijatie ist t,
za pridruien6ho dlena ES je spojend s mnohymi ot6znikmi.

209

208
 ￢

klikrvatiek. Priemernf dlovek, zamestnanf dennjmi

dasto uvedomuje aZ vtedy, ked zabtchajri na br6nujeho

cSte neddvno Zil v niektorom 5t6te ,,re6lneho socializmu"

Ze un6hlen6 a revoludn6 zmeny sri charakteristickd len
nistickd 5t6ty. Je to omyl; urditd faktory pOsobia nielen
rulcivcelomsvete.
l!chto probldmov, ba komplexu probldmov, nevyplfva ani
spolodenskdho pohybu, ale najmii z toho, Ze sa v5etko okolo
ovat'. St6le menej probl6mov a riloh sa d6 rieSit' rozumne,
:11欝 ￨』il:1轟
、
prctoZe ndzory a najmii ziujmy bfvajI protichodnd. Prudko

∬聯婚鰐
t rozsah nerie5enyich alebo beZne nerie5itefn;fch otfzok,
dkrvek konfrontovany na kaZdom kroku a v kaZdf hodinu svoj-
Kto by na to potreboval ddkaz, nech sleduje napr. v5etko okolo
;rrostredia, Iudskdho zdravia,soci6lnej problematiky, ziskania
duktte r6zne ndzory na bud6ciH".I lirriem energie atd. Zial , na nadhodenE ot6,zky t'aZko dostat'
kvalifikovanri odpoved', ktor6 sa nezrodila v hfSti dobre

点
吼 :T∝
″輛お
VO vヵ oh.L
osobnfch alebo skupinovfch z6ujmov.
rlruZstevnictvo a v r6mci neho vlirobnd druZstevnictvo chce za-
サ脇 橘懸 ￨■■欄T躍柵 温 動 二i詰 ‖ ￨
atel'nd miesto v budricej vlfvojovej etape l'udstva, musia jeho
rrcvoleni prislu5nici, spolupracovnfci a privrZenci poznat' z6klad-
y, s ktony'mi sa budri pravdepodobne stretdvat'. Kto sa dokdZe
′
mさ pecifick′ m ёillll(1, postavit' zodi-vodi tfmto probldmom a niijde do najobjektivnejSiu
)a rOzhodui`ce podilll(￨￨
iu odpoved', m6 pravdepodobne najviid5ie Sance obst6t'.
raz zank可 6、 「
￨,Lど “
￨

RY NA/VYROBNE/DRUZSTVA
専
蠣∫
聾1鮮#￨
10Znaё nフ ch,autOritそ
ll I、 111
hodn6 nizory na"]Druttstevnfctvo v roku 2000"

bodom programu 27 . lazdu Medzin6rodndho druZstevn6ho

i..P01iticky,ekon0111,(に
、 v roku 1980 v Moskve bol obsiahly elabor6t Anglidana a jedndho
rlaC O celom rade d'al、 ijSich znalcov a teoretikov druZstevnictva A. F. Laidlawa.

瀞」
需器
1(￨￨

I nhzoy,,DruZstevnictvo v roku 2000" . PretoZe v roku 1980 existovali

tlva proti sebe stojace mocenskd tiibory, p6n Laidlaw sa zaoberal iba
dru Zstevnictv a na ZLp ade, teda podta vtedaj Sej ofic i6lnej termi-

TttЪ 鵠 l
ie v kapitalistickom svete. Clenskё
socializmu
dru2stevn6 organizicie Statov
si vyhradili pr6vo predloZit' vlastnri progn6zu

21o
211
ｌ”皿皿珊Ⅲ冊冊

po moskovskom zjazde
―‐■
■
‐
^“ ■
■ノ. ■J01 a SrSa1 0ptilllizll,。 desaf rokov od27. zjazduMZD v Moskve sa sfdasn6
p6hr^=Jl
Pin Laidlaw vys10vii ndzory,akё 1" ,1,
rje v celkom inom svetle, neZ tomu bolo vtedy. Zbro-
prOgn6zOvanf druttstevnfctva v sedemdesiatych a Osellldc、
v ton1 0bdobf boli chィ ernejSich zbrani a obchodovanie s nimi majri po etape
2o■ ∝∝ ね ll:lkl{,￨￨
dvoch funkdnjch obdobi prezidenta USA Reagana,
nelstoty a Ob
嶋 v"Sm輌 味 。m山 ぬ .。 1111、 11,
l;醤 a瑚υ■■百
‐ ^―
し¨ 司ぃ耐
1010:Ok、
v hospod6rstve podetnfch 5t6tov. Zatial v5ak,,svet kapi-
Sv01 n`,A"^_1_ . ￨

hospoddrstva" nejavi sklon k z6niku, ako to pred-

“

strane priniesli osemdesiate roky sklamanie vedfcim

Struktfram v Stiitoch bfval6ho reiilneho socia-
nidim neod6vodnendho a neopodstatnendhooptimis-
jovania, Stity socialistickdho t6bora a ich hlavn6 poli-
^‐ 44ι υ vOt ni:
ickd inStitricie nezvl6dli rilohu drZat' krok s hlavnymi
ム11● ^_^__ ′ 、ノ￨
Stdtov trhov6ho hospod6rstva pri prisp6sobovani hospod6r-
podmienkam tretej priemyselnej revolricie.

勝
榔 ^‐・Ч
`り u● ltcrn ttll、 キ
￨キ ￨￨、1!li、
1 ,
a pokrivkiivajuca ekonomika tlchto Sthtov bola naru5end
ncdokdzala drZat' krok, nieto predstihntt' ostatn! svet vo vo-
ike, a nritila ich k z|vaZnfm mocenskopoliticklim a mo-
m fstupkom v medziniirodnej politike. Koncom roka 1991
rozpadu predtlim ob6vanej supervel'moci - Sovietskeho zviizu.
vy5e tucet navziijom rozvadenfch suverdnnych Stiitov, ktor6
pod[a r6znych met6d zvl6dnut' dedidstvo, zanechand krajinou,
'ala elte ned6vno ,,Sestinu sveta".

6 nizory na bud ricnost' vf ro b n6 ho d ruZstevn ictva

ndzory na vfrobn6 druZstevnictvo prejavujri niektori teo-

svojich publik6ciach.
te negativny ndzor na vyrobn6 druZstv6 vyslovili dvaja spolu-
Nfuky o druZstevnictve - Reinhard Schultz a Jtirgen Zerche. Dielo
v roku 1983 e5te v ziipadnom Nemecku. V stati venovanej robot-
qirobnlim druZstvdm autori pi5u:
z hladiska teoretickdho a politick6ho sa javi ako zaqimavir
,,vlirobn6ho druZstva". Vo vyrobnom druZstve existuje totiZ totoZnost'
vn6ho dlenstva a zamestnaneckdho, pracovndho pomeru, alebo vy-
infmi slovami: dlenovia druZstva sri stdasne v postaveni
rjch spolupracovnikov, ako aj zamestnd:vatel'ov. Strudne povedan6
つ４

つ４

213
 j[[t d;x':ffi: ;#t:ffi:[ iiHiir#trrr:,,, tiev, a to slovami: Ide o z6kon transform6cie a vlrobnd
plnf rozkvet iba vfnimodne. Tam, kde rozkvet prestane,
v!robn6 druZstvo druZstvom.

gfir#**;ffimr;,,.
ztkladat' vlirobn6 druZstvd dosiahla v poslednlich rokoch
ked' niektor6 skrachovand podniky, ktorym hrozil ripadok
alebo inf sp6sob z6niku, prevzalijeho doterajSi zamest-
jc spr6vne posudzovat' v;irobn6 druZstv6 uZ vopred bud po-
V° nu老 Heje mOttnぎ
」:LysirZCК attБ 温 ιυ
―・ rVV“ ぶ vそ‖
}サ rregativne, pretoZe sociologick6 predpoklady uplatiovania
‖鋼 T_10γ ‖
1: ′.l`1・
druZstva ziryisia od niekol'kych miestnych i dasovfch
( )bdobne sf tu vyznamnd psychologick6 faktory a podfa
rjSich skfsenosti treba kon5tatovat', Le vyrobn9 druZstv6
rislroSnd len vtedy, ak na ich dlenov p6sobia silne svetoniizorovd
k6 motivy, ktor6 presveddia dlenov o nevyhnutnosti sa
at' a disciplinovane sa zaradit' do pr6ce v druZstve.
rnOZe aj 5t5tne donucovanie nastolit' sridrZnost' a disciplino-
ёlenov.Cito ale m6乏 e trvar dlhsie,na to odpoved
`tdcnic sa
"1 Koniec citiitu)

*l*ffitm'ruMl
t 6r: Od napisaniapripomienok F. Oppenheimerakrobot-
nt c n
vlrobnlfm a remeselnym druZstv6m uplynulo takmer 70 rokov.
sa vo svete vel'a zmenilo. Trhovd hospodiirstvo nadobudlo riplne
avzristla tendencia zamestnanych i nezamestnanlich os6b
dlcnom kolektivu, ktory si s6m vliidne a o svojich veciach au-

g;;4$ffii*fi,ff{lfri*
rozhodne. Prrive aj vlrobnd druZstvS na Slovensku (i v Cesko-
) dokizali, Ze problematika kapit6lu, odbornosti a ostatnyy'ch
I dlenov druZstiev je rieSiteIn6, pravda za podmienky, Ze daji
sily dohromady. Ide o urditd sebaobmedzovanie, sebadisciplinu. To je

鰊 隠臨 締 螂 二
1鷲澱
za zvyient Sancu zachovat' si pracovn6 miesto a vyhnirt' sa ne-

潮
osti. Nie n6hodou sa pr6ve svetov6 hospoddrska kriza od roku
vyznadovala o.i. prudkfm rastom zhujmu o vjrobn6 druZstv6 - robot-
i remeseln6. Je pritom pozoruhodne, ie v desko-slovenskjch
icnkach uZ d6vno pred rokom 1948 si zakladali vyrobnd druZstvii aj
remeselnici, pretoZe spoznali vjhody druZstevnej podnikatel'skej
pred individu6lnym podnikanim Zivnostnika v dase hospod6rskej

pOぬ 五dza可 C蠍
り 爵ぎ I胤
み .a酬

214

￨ 215
 Rakrisky nhzor na vfrobn6 druistvi l漑 蒻 咄 椰 勲
出
lil・ libmЪ
重講 reaina v iフ
dzena,,leegativnym
Ψ^―
・。し
iavOm lr. lduStrialiZacic, no

V Rakfskom vydavatelstve liudovjch b6nk vySla zadiirll'lrrr

siatych rokov kniha pod titulom,,Vl/'robnd druZstv6", dielo irrrr,'r
jice Ursula Schneider a Stephan Lanske. Hoci ani v Rak[rslrr nr,
robotnickych vlrobnlich druZstiev prili5 roz5irer!, n6zory rr,r r, l,
taschopnost' uZ nie sri natol'ko negativne a odmietavd, rrl,, 1,

v pripade vy55ie citovanej ziipadonemeckej autorskej dvojicc.

Ursula Schneiderovii a Stephan Lanske uvidzajri o.i.: / )a Sё aStl _
v podnikatel'skej praxi hl'adi na robotnicke vjrobnd fllulstv I | ,,r
na experimentdlny typ druZstva, ktordmu sa vo vSeobecrosti prilrr'.r1,
nomick6 rozkolisanost', striedanie rispeSnfch i nerispeSnfch otrrl.l,t
meniaci sa podet dlenov, resp. pracovnikov. V skutodnosti s? silnro,rpt
podnikanie zatial realizuje sk6r pr6vnou formou spolku di sp,l,,
. ■ __^レ Arll
s obmedzenjm rudenim. Form6lne prisnejSia a my5lienkove ni'rrr
forma robotnickeho qirobneho druZstva predpokladii v praxi uri rt,
mienky, menovite: demokratickli sp6sob myslenia, skrisenosti :r g,r
v kolektive, z6ruku rentability a druZstevnf angaZovanost', najnrii z,rI
jricich dlenov.
Od konca druhej svetovej vojny moZno hovorit' (v Raktskrr 1,' r,
kolkych iniciativach, ktord s vfnimkou jedn6ho pripadu nem:rlr ,ll
trvanie. Tou vfnimkou je r"_frobnd druZstvo ,,Geriitewerk Matrei" (l)rrrr'.r
na vjrobu n6radia v Matrei), zaloLen€, v roku 1948. Ziskalo uznanit'rrr, I' rr
u domiicich odberatel'ov, ale aj na svetovych trhoch.
Otdzka samospr6vneho podnikania na druZstevnej bize nadolrrr,ll,r
aktu6lnost' opiit' v roku 1980, kedy moZno hovorit' o zadinajucr'1 ,,r
ciefavedomej podnikatel'skej aktivite niekol'kfch d'al5ich vyrobrrr, lr
druZstiev, pravda opiit' len v ojedinellich pripadoch. Svojpomocny a sirrrr,,',
pr6vny charakter tlichto druZstiev sa opiera o zimer, prekon6vat' krizor I
v'j'voj zamestnanosti, pravda s podmienkou sfhlasu vSetklch zfdastncrrr r lr
os6b. ・ `ユ・
・レ ^M Sa rOZ6iruic
Ak chcri vlirobnd druZstv6 obst6t' na trhu, musia postupovat' prir,rr,
podl'a principov rentability, hoci ich nie je moZn6 povaZovat' v prav()nr
slova zmysle za srikromnd podniky. Musia sa orientovat' podl'a dopytrr
podl'a Zelaniazdkaznikov, do vyZaduje primeran6 obsadenie manaZdrskyt lr
funkcii."
V kapitole nazvanej ,,Pozadie vzniku vfrobnych druZstiev" sa o.r
uybdza:.,,Vyhrady vodi robotnickym vlrobnfm druZstviim existuiI rr)

217

216
 [

mradych o absorvovanie
lilr:'#:,:lf,i"1:#; uiiovsk,.l \ ,, ,r ,
vdbec a osobitne u
rrlcsiltych rokov badat' v priemyselne vyspellch St6toch ten-
obsadiJ mladyt rr r rr,rr rrezirrncstnanosti, najmii v srivislosti so zr;fchl'ujricim sa
rieto,";;;;;fi;;11i1*ti
v udiovskom Domere.
"a
aie'a; ;;;;',1'ttt' n techniky, ktor! prin65a tak priamo vo vfrobe, ako aj v ad-

鼎灘聯隠V難奪驚鞘猟郎ll
okolnosii spdsobuj[, it'
o priicu v podnikoch ,]ll"*':lt, r,r,.rr, , Irrlcrrzivnu racionaliz6ciu a uplatiovanie automatiz6cie.
lolro rasttci podet pracovnikov strSca svoje zamestnanie a - do
l'n hr rrtc.jsie pre postihnutich - mnohi po absolvovani strednej di
Nezanedhatρ Pn`c`I:ltiPllmlllmozubenフ m koles〈 )lll
llrrly rrt:rrachLdzaji pracovn6 miesto. Takito pracovnici sku5ajit

l雌
露鋭 XI灘 賞雛
鷺 鍵織 犠ふ
i翼
鮒
糊計 驚
1蠍 ￨‖
‖革 ,寝 hmTギ
o x i sl c rrdnd probl6my rozvoj om podnikov, zaloLeny ch na bbze

(nlclro aj inej) formy samosprdvy.

rritrirrru o dlenstvo di pr6cu vo vlrobnych druZstviich prejavujti
filnrll l'rrclia, pokiali zo subjektivnych d6vodov (vzdelanie, prax, in-
1ぉ ff;1r, rrkkrrry) alebo z d6vodov objektivnych (nedostatok finanlnfch
,ov) ncm6Zu pomySl'at' na samostatn6 podnikanie. K obdobnfm
rlospcla II. svetov6 konferencia vfrobnich a remeselnich
h rlluZstiev. Na konferencii, ktorii sa konala vo Var5ave bolo
nd, lc v poslednich rokoch vedie snaha o vySSie spomfnanri ,,hu-
rr" llrdce k rasttcemu z6ujmu o zakladanie robotnickych virob-
rlttr!'ilicv.
Sthtu k vlrobnjm druZstv6m bfva rozdielny a nie je moZn6 robit'
rrc platnf zdver.Tak napr. v Rakrisku existovala v osemdesiatych
rilrrava, v zmysle ktorej boli pri zakladani nov6ho vfrobn6ho

麗 服Rc:::鼻
I∬ 観器:i鸞′ 、EIItギツ講 群:脱 霊
魚壕乱 i沼 v prospech zamestn6vania os6b, ktor6 stratili svoje zamestnanie,

1謝 写
n彎
Ⅲま
:1,1:I亜
驚li:ll11予 彎オ 島 ::跳
枇,鞘
IJiド
:鷲
:電 奮
繁:‖
liI
:露 ￨‖ 1(￨
nrrt! prispevky na realiziciu investicii aL do vfSky 100 tis. ATS
101::`':l()Vёpracovn6 miesto.Na porovnanie moZno uviesぜ ,乏 e v tom
tat verkフ m medZinarOdnフ m kOncernom
!ob`prispieval rakisky ζ
く
m狙 ∝
お 申

;iJ概ll輛:蒋' 1垂轡 よ 』 達 .bぬ で,P統 ∝hm如 帖

亀よ艦 歯:11肝 輌蘇 L
織
I靴 為 罫 胤ぴ 鶏 L蟹 椰
'1
蹴 Wi:職 :￨二 贈
意 ∫
n躍 講胤:7器
":oい

搬
nej5ou tvorbout胤 :票葱
rpotoe,--' 亜‖ξ Ψ tl尋 射 棚濡
JuLtteJ DUropy' ktord sa
vyznaiovali
r';: ffi ;;[;
:
tr鳥 1鑑
s1r,,,,,
JJ ;d#'.,.i,#l; f:j*': li
l墨 置 『 鷺 電
b,
鷲
o iouot, i

ギ 需 J:漱 膏 ,荘
鷲 :Jギ ￨ポ :輩
〕
:

電淵 潔 紹 ‖
"1,.
‖ Lま
),1,,,,,,,

virobnd
dlenen6.
dlenen6.
l漑 lm青
druZstevnictu
__,-.,.._rvo 聯 I減
"*J"rc
暮
掛 革
robotnickeho
fみ l漱
DP4rrrelsKo' F'rancfzsko
[l乳 a Talianskr.
;.,ifr" .oriiniif,I|,,,,,,,,,
typu
1,,1,
／
ｒ ヽ︲
ヽ、 ︱ ノ ー ー ー ー ︲︱ 、

218
219
 腺観淵 :∬ 澪篤ゝ
2.こαsノ
VLASTNE ULOHY V USILI 鵬際寓:1:tW篤
O ZACHOVANIE VYROBNYCH DRUZSTIEV
l. V prvom rade sa dlenstvo musi rozhodnrit', di pova7u;r .,,r 替聯Ti轟輔鸞
:踊翻
svojho druZstva za prednostnf, vyznamnf, existendnf flohrr, Ll,,,,r
voradri d6leZitost' pred infmi rivahami. S poukazom na citov:rrr,
publik6cie o vlirobnlich druZstv6ch v Nemecku a Raktsku (.\r.,trt,
moZnost' uprednostiovat' kr6tkodob! prospech pred dlhodolrt. ;,,,,rr
nou istotou, hoci tieZ len relatfvnou. Pri niektorfch obdobnlclr rr
m6Ze stat', Ze vidina ziskat' r;ichle viidSi obnos peiazi z likvr,l
druZstva m6Ze zastriet' pohl'ad do dalSej budricnosti. Netrclrr 1,,. r
vestiCil, t.i St10JOV
rokom, aby dlovek predvidal, ako sa takto ,,zdarma" ziskand pcni:rz, r
ti rOttOdui6 0 renta―
rozkotriliajri. No zamestnanie sa tak rlchlo optit' neziska. uti
Pochopitel'ne nie je moLne brrinit' dlenom, ktori ir&priek lorrrrr :11:品 ):71:」 Iよ

:箇 I:ユ 篤肌
svoju budricnost' mimo druZstva, pripadne vybudovat' vlastnir crr..r
ziskanim sthlasu na vfkon Zivnosti ii remesla individuiilnotr t,'r ￨(￨:う γ
ほЪlll』 :よ
Takyto postup m6Ze byt' nerazaj re6lny, ale podta dlhorodnlich skir

熙獅楡聯:ギittT構蠍
111l nebudi primerane ._

‖
‖縄
v bfvalej iSR pred rokom 1948, ako aj v dne5nlch zdpadnych Ilr'rtrrr tr
spiitf s podetn)imi rizikami. V Ziipadnom Nemecku uverejnili korrt,,rrr
emdesiatych rokov Statistiku, podl'a ktorej v rozpdti rokov 195-5 rrz t'rrr
teda za 30 rokov poklesol podet srikromnfch Zivnosti o 50 %0. Nr,
vSetkfch Zivnostnikov to znamenalo stratu prAce, iba pre nescho
odoldvat' konkurendnfm tlakom vel'klich firiem bolo treba vlastny olri lr,,,t
alebo dieliu zadlenit' do ekonomicky silnejSieho podniku. Sf dasn6 por,, r

na Slovenskt a zatiat neprekonand rozpornosti na vnttornom trhu ,. r,

neumoZilujri objektivne posudzovaf podnikatel'skd riziko, hoci podl'rr rl
form6cii podet nritenfch likvid6cii rastie.

‖ i赫 0咄
2. Hlavnfm opornfm bodom, o ktorf sa musi opierat' budfcrr,,.,r
￨:厳
obChOdn,Itl
kaZddho vfrobndho druZstva, je jeho schopnost' obstAt' v
虜 pretoZe sitaLi na tr lrrr
moZnosti a prostriedkov na zachraflovanie stroskotajticr, lr
iξ 主
:i裏
lizPVaぜ

灘撥鷲落 棚:職::
druZstiev - ako sa to praktizovalo neraz pred rokom 1990 - bude stril,.
、.MimOriadne Z(
menej. ZnamenS to sristredit' pozornost' na to, aby druZstvo ani na chvil'rr こinn(

￡
l:likatersk。

濡
ani len dodasne nezaostiivalo za svojimi konkurentmi.

語舗
︱︱卜Ｌ

鸞懺
Z tohto hl'adiska s[ rozhodujrice najmii tieto oblasti:
al vyvojovy a inovadn! proces, ktorli je pomerne n6kladnf, ale .ic
nevyhnutnf, aby ponfikanf sortiment na5iel odbyt. Nemusi to byt' vZdy

221

220
 i税
[』 llttc備 犠 1鷲 1lify:琴 写 i槻 撮 謡 nirstol'ovat'. Ved' od roku 1948 star5ia gener6cia si uZ
X.o#,.,1,r0",.r',"ii"T,1ffi:A;r;,xiT5x[*fi ::i::,1: od trhov6ho chovania jednotlivcov i podnikov. Mlad5ia
kde nadobudnrit' objektivne teoretickd poznatky, ani

KAJSICH PODMIENOK
…・
VYVOJ VYROBNYCH DRUZSTIEV
Kosrami.
ζ ' :

podmienky s vefkou pravdepodobnost'ou ovplyvnia dalSi ro-

druZstiev vel'mi intenzivne, takZe rozhodnt o moZnostiach
ia druZstiev, ako aj o smere a miere prisp6sobovania
tak v minulosti a zrejme bude tomu tak aj v budfcnosti.
na toje v tejto publik6cii uverejnen6 priloha s vlft'ahom
. I(udolfa BriSku o n6rodohospod6rskej politike.
i夕 :1さ ka‐ v sllade s dlhodobジ nli SkisenosFami rudstva― tvrdl,
5.Druttstv。
,ktOr6 ma zattem o t。
neOdchttdzali,musf sa infOrmovar。 ,aby ζ
piё kovF pracOvnFci ll spoliehat' sa a vyzndvaf akdkofvek ideol6gie a mysliet', Ze
a nedruttstevnフ
ch podnikoch. HrOmadnフ sa automaticky dostavi blahobyt a odstrdni bieda,
Vedicich,slgnaliztte vnitornё `rovni zarobkov v inフ c11(ll t,
OdchOd pracOvnfkov .jc st6le, vSetko sa meni i samotni ludia sa menia a tym aj ich

鶯1づ封:邪:踏 締∬
ξ 癬鸞郷報州
raを kosti v drllぅ 。■0 __^J ‐ ‐
器 籠
inOsP。 .1..^_ミ _ ´ _ .′
rrlcbo Zelan6 doktriny,
J r'LL r.t soci6lny alebo hospodSrsky systdm, ktorf sa dostal k moci,
a. Ziaaa," ,joi*.n#;TJilffH;1r* rizikom. dase odumiera a je vystriedanli inym systdmom, ktorf l'udia
o ;i; ;;i,
o_zder.ov ani disrdh
ffi 'jrllj,':9ar.
r
o porad i povaZujti za lepSi,
covanie tak, aby zostal d d 6 Ic ) r r,,,, r r
.rr;j;;;j.'.:ku 1,r
prostriedkov tt;t rrtr'r, doktrina alebo starf systdm zanikne, lebo ide6ly, predstavy
zarnreresovanor,
u un'1.'I1
' ^!"..^ii i":"'1";9ttut"t dosahovali
jo'L't;uir']t'o''u I)t rrrrr i sa u l'udi st6le menia a tieZ povaha fudi je tak6, Ze nikdy
I rrt'ir'

ttt'o' J;;;ffi n*"nii

naJma otvorer" motiv6cia' rrcuspokoji, do raz dosiahli,
inro.'J^putouiru l' I-]
v prospech .orroiowT.o'ar v pripadoch' kedv "' " " "'" idea, kaidir doktrfna, kaZdy syst6m, ktorf sa dostal k moci,
napriame podierv
er#'a-"to' ioi;#|,] rozdelenie zisku t" r''
btrr''
iba formalitou a po splneni svojej flohy odumiera a je nahradenf
s rvm, ze po
P"hoe;;;;;;;''t s rtr t'r ttrtr'
dokoneeri,ol; , doktrinou alebo ideol6giou. (Koniec cit6tu)
na vvrovnani. ,.hojiLtiic alebo sa zvvsi tvorb;t "'t
trtr't
my5lienky sa dajri aplikovat' aj na osudy vfrobndho druZstev-
obmedzend.
"uiiiir';'ir'liilnychpodmienkaclr zr"l
,rruor,.lu.f " "il;;;,'i"ir"'"t' 'r " rrir Slovensku, ktord vo svojej doterajSej hist6rii preZivalo r6zne
investidny'ch*il;*""i""1..1f*ff"":r,j",#{lj[:?:,#r:lllll;:l;; olrndcie, premeny, aby sa prisp6sobilo novym podmienkam.
lrl'adiska d'alSej budricnosti mh zikladny vyznam sfdasne prebie-
ffi i#:Jf ff ll,",l;ff i::''p";;; ;;;il[! "u'
abv sa v zdv t' iu'i.,
" ", transformdcia. Z pohl'adu na uplynullch 44 rokov ide pri realizircii
m"cr,a,i#u:;;;1,;:
ru*.U;m,;:;j!;,:^X:::*i;l rmadndho zdkona, ktoryi prijalo Feder6lne zhromaZdenie iSf'R dfa
bra 1991, v podstate o n6vrat k p6vodnfm principom druZstev-
;,i ak€ platili pred febru6rom 1948.

222

223
 ＃
￢
＃

鰐職耕婉職お1● r e alizov at pre d s chvdlen im transformadnd ho zhko na.

︱

zmysel, pretoZe predch6dzaj ric i un iformovanyi dlensk!

OHP・ ハ ,, .ハ ´^
500 Kds (v druZstv6ch invalidov 200 Kds) nezodpovedal uZ

xr*ir:ffi$ffffifi*pll,
1″

sprdvne, ie si aj trito ot6zku mdZe vyrieiit kaLdl druZstvo

枡

't.vdZenia dlenov. Obdobne sa musi rieSit' podiel zo zisku

malo nadobu
dn(tf kz
＃

vtastne nie s[ y zdkon sa zvddzal tuh! boj, pretoZe jeho prv6 yerzie
ani nt
maz-avali a akosi 6 ustanovenia, ktord mali vyristit' v ,,privatiz6ciu"
stra 1・ tuuCnく ヽ
°
lde o beznn,t-r ebttnosr. ・ ぃ :,￨,￨
ictvo bolo ch6pan6 ako Zivel, ktorf je cudzi trhovdmu
耕

Objavovali sa obdobnd snahy, ako v piit'desiatych rokoch,

(podl'a vtedajSej dikcie, ako pozostatok kapitalizmu a
誰

).

誤
, ako sa slovenski druZstevnici vzopreli v obdobi druhej

灘 癬淵鷲i嚇
録蹴舜
proti preberaniu nacistickfch druZstevnfch predpisov, aj
滞

podarilo funkcion6rom druZstiev a zvdzov presveddit' ned6-

[:鮮
hOさ lenOv.
〕 ‐
・1 41じ oo znall:(.:￨￨
￨ v Feder6lneho zhromaZdenia,Le so zretefom nanezna-
︱

j problematiky sa chystajri sp6sobit' nenapravitel nri Skodu.

boji pri5iel na pomoc ds. druZstevnictvu Medzin6rodnf
zydz, funkcion6ri druZstevnfch centr6l a z6stupcovia
︱

org6nov zo zilpadnej Eur6py, ktori uviedli nesprdvne n5-

na spr6vnu mieru. Napriek tomu, Ze transformadny zhkon
odak6vania druZstevnikov a t aLko ho nazvat dokonalou
‐ r― ―‐■
るし1lυ u rukOuク i:￨(11,:￨` v podstate umoZiuje preZitie v5etkfm druZstv6m, ktord sa
Fl】 rハ 月_._.
nad'alej podnikat' druZstevnou formou.

１ １ １ １ １
vfvoj hospod6rskej reformy, ako aj st6le sa roz5irujrici priestor
hospoddrstvo prinesie mnohfm vfrobnfm druZstv6m probldmy,
ba v krajnom pripade aj zflnik. Preto je ddleZit€, aby si kaZdd

aktivity. - -'qzotr'Vr
∬ 編磁 視f留 協
anr org:in statu
zasaiorrr"IjTfrf,Xlili,i,,
druZstvo upravilo svoj vzt'ah k trhov6mu hospoddrstvu, vyuZivalo

Ｅ Ｆ
a pozitivne str6nky, ale sa aj vdas sfstredilo na v5etko, do by
lil_if品 ,‖
￨
tlruZstvo znevfhodnit'.
=:1卜
,{i,'{i:fi1$;,x-,tr##ii1,,i""Tffi r;*,*,,H;ril:::r vedend vfrobn6 druZstvo nemusi mat' obavy z rasttceho podtu
h alebo privatizovanych Zivnostnikov. Pr6ve naopak, m6Ze
nadviazat obojstranne f spelnri kooper6ciu.

tr,#:irTli:1:,:r-i"#:ffi
ii:,:,:l;ffi ,ffi :,Ill
224

225
 4ざαsノ
SPEcIFIcKЁ
FAKToRY
VPLYvAJucE NA RozvOJ vΨ zendho Zivotn6ho prostredia dloveka, ale aj zvieratstva
RoBNψ cHl)RIIノ ti rje st6le viid5ie dimenzie. V nie prili5 d'alekej budricnosti
PrOb16m energie strany verejnosti, aby sa proti pridin6m i vinnikom uplat-
sankcie, ktor6 m6Zu podstatne ovplyvnit' hospoddrsky vfs-

1無釉￨‖ ualitu by mali vfrobn6 druZstv6 vdas mysliet' a us-

u odvetvovri, odborovri a sortimentnt Strukttru tak, aby sa
miere dost6vali do konfliktu s risilim o ozdravenie Zivotndho
l

ky vyraz znamend Zivotnf el6n. Ak vfrobn6 druZstv6

´ r― シ‐υ ■‖ vstripit' do 21. storodia, musia ich dlenovia a pracovnici byt'
`::Il,(:■
" tlmto Zivotnfm el6nom. Stadi si preditat' spomienky na

鮮黎滞hH
niektorfch vfrobnfch druZstiev v 16. kapitole tejto pub-
bolo zrejm6, kofko Zivotndho el6nu vynakladali priekopnfci
druZstevnictva. Iba tak ich nepremohli nadmern6 t'aZkosti a
. Beh Zivota m6lokedy zodpoved6 prognostickdmu zameraniu.
P je dast6 improvizdcia pri zachovani podstaty druZstevnictva.
druZstvii - aspofi viid5ina z nich - by mali obst6t' - ako to ukazujri
sktsenosti, a to v rOznych podmienkach. Musia byt' ale dosta-
a prisp6sobivd, ako aj spoliehaf na seba.

$vcte, menovite v Eur6pe moZno identifikovat' urditri nezmyselnt

a protirelenie. Na jednej strane sa ozfva volanie ,,menej
, t.j. nech sa Stiit do najmenej pletie do veci podnikania i druZstiev.

,sH/‐
……uu川 研L出 山 vo chvili, ked'sa podnikanie stret6va s t'aZkost'ami, neirspechom, ti isti
odmietali zdsah 5t6tu volajf o pomoc 5t6tu, ktor! by mal vyrie5it' ich
1

部墓蝉
. T6to dvojitd hra nem6 Sancu, aby trvale obst6la. Je chybou, ak 5t6t
it' ekonomickd probl6my v podnikatelskej oblasti lym, Le siaha na

踏 滋 ￨)‖ St6tneho rozpodtu. Ak md byt' StAt v neust6lom strehu, aby raztu, raz

II灘墨i趨鷲 l部誉
svoje sejfy a poskytol podl'a moZnosti vlidatnri pomoc, potrebuje
1専
￨‖
mentt kvalinkoval
It6by kvalifikovanfch odbornikov: na zistenie objektivnej potreby po-
na stanovenie jej rozsahu, na jej realizirciu, potom na priebeZnri
la pomOcnё メ(1,.11
price.[Valifikoval〕 , di pomoc bola spr6vne pouZit6 a konedne aj na celkov6 zhodnotenie
peri6dach a v nato urdenfch St6tnych org6noch. Tfm nast6va

226

227
zadiatok vzniku d'alSej byrokracie, ktorti treba financovirl' .lrilt
triedkov St6tneho rozpodtu.
T理 紺報
∬ 鱚 鐵鋭讐
焦
Zoviadial podut' kategorick6 poZiadavky, aby 5liil r rr'',rl
zdravotnictva, Skolstva, soci6lnej starostlivosti, v0tle t l.,lr,,
kultfrnych aktivit atd ..
.、 :_‐ o CnriVnVCh
■
Okrem toho sa povaZuje za samozrejm6, Le Stftt zo svo.jlro r,,
financovat' opatrenia v prospech svojej vnritornej i vonka.!it'1
diplomatickfch stykov atd'. Aby mohol tfmto poZiadavk6rn
mat' platitefov dane, v prvom rade osoby pracujtce a zarirhir;
podnikatelisk6 subjekty, medzi ktord patria i vfrobnd druT.stvi ,'
pochSdzajri dane, pridom kaZdf 5t6t je postaveny pred ol:r;lrr ,stnanOStl・
znilovat dane, aby l'udia a podniky prosperovali a mohli plrrtrt
di zvj5it' dane a nimi si vytvhrat z6kladiu na financovanic vr, l
do obdania od 5t6tu poZadujri. Rozhodovanie o tjchto otdzk:rr lr s,
riadne rattk6.casto poё uF nizor,nttma zO Strany odborov,シ c
probl6my sa nemajri rieSit' na pleciach pracujricich, Zamestniurt ,,r
je moriilne poZadovat', aby na prekon6vanie t'aZkosti prispit'v.rlr
ci6lne slabSie vrstvy. Na druhej strane treba nadhodit', ako lrr ',r ,
druZstv6 predstavovali svoj d'alSi rozvoj, d'alSie investovanie, lrcr
Liadny podnikaj ric i subj ekt v podmienkach trhov6ho hospod i'r r :' I v rr
Sancu obst6t', ak by Stft podstatnri dast' vyprodukovandho zisku
Tieto ot6zky nedok6zalo spol'ahlivo vyrie5it' byvald pl:in,',,
pod6rstvo, ked' neprimeran! odvod zisku st'aZoval aj druZstvdrrr r, .,
podetnd nevyhnutnd rozvojovd projekty, kymz odderpanlich prost
sa frnancovalineraz uZ vopred pochybnd investicie.
Ale ani v 5t6toch s trhovlm hospod6rstvom nena5li e5te zatirrl
livf syst6m na optimiilne daflovd zatalovaniejednotlivcov i potlrrrl,,,'

MoZno niekto bude sklamanf, Ze predloZen6progn6za d'alSielro r,

drobn6ho druZstevnictva na Slovensku neobsahuje konkrdtne dislir rr

v6dza konkr6tne opatrenia, ktor6 by malo vfrobnd druZstvo rcalirr
V sridasnlch podmienkach to aj sotva kto dokriZe urobit'. Beh utlrrl,,.tt
natofko zrfchlil, Ze ani najviid5ie a dobre zabehand podnikatel'skc srrl,1
nedokiiZu prezentovat' progn6zu na dlh5i das, ako na dva, maxirrrrrlrr,
roky.
Kto pozorne sleduje vlvoj ndrodndho hospod6rstva vo vyspelyclr ,',r1',
doeur6pskych 5t6toch, v USA a v poslednom dase uZ aj v Japonsktt. r1,,, l, ,

229

228
 Bratislava
ov tabaku na Slovensku'
luZskiaremenarskypti"*Vttf'spolodnosfsr'o''
Zoznam
ζ
vyrobnych a Zivnostenskych druZstiev na Slovensku, klor r'
po roku 1948 postihlo nfsiln6 znirodnenie alebo nften:i lrh 席獣:謂 heH温 。s ta,B“ kO｀

灘i嶽蔦
Tttel電
Zoznam bol zostovenit na zdklade neoficidlneho, ale ilplntfut
vietkych druistiev na Slovensku k 31. 12. 1951, v ktorom ltolt, V'11iiサ
oznaiend niektord likvidovqnd druisnd alebo druisnd, ktore.\'(, r' /,,,,, ,t°
:rlin,ch
￨ nac hddza I i v I i kv iddc i i.
balej boli pouiitd zoznamy vyrobnych druistiev v pcifdesiatl', lt 」中 a
鑑 hOstinsに い
v ktori,ch ui nie je uvedend znaind iasf druistiev nac 薔驚 癬 lぶ 電 脚
"m∝
v zozname z roku 1951, a ktord neboli zailenend v rdmci int, a
inlch druZstiev, io znamend ich likviddciu. で
:11,Lupё
Okrem toho boli pouiitd dolSie pisomnosti a materidly, v
uvedeni nazvy vyrobnych a iivnostenskych druistiev, ktord su u
撫::精 llllttth::な !:li11lil:羊
￨
neobjavili.
Napriek tomu, ie v ojedinellch pripadoch nemoino vyltiiif, it ltAt ,,
1ぎ ぶ淋屁l=隠ょ
:な 胤;よ れ記翻霜
cia nastala eite pred februdrom I 948, moino tento zoznam pova)ttr,tr

驚
,

Ⅶ plne dOkaznj, Uplny zoznam likvidovanych a zndrodnenych dru:-..rr,'

朧ど↓
‐ ∵
婆 畷錢
,

nenachddzal v dostupnych plsomnitch dokumentoch. Jeho zos|ttvt rtt,

vy i adov al o r o z s i ah I e i til d i um fi r em ny c h ne k6r p o dni kot1i, c h r e gi s t r.
imttn
ll淋1:11'￨:illII〔 ll[11乳
s r

aj oblastni,ch itdtnych qrchivov.

Wi:￨』
&∬iVi胤 鶴∬i総
器碁vO sr.0.,Kuk10V
A. VVRoBNE DRUZSTVA 群∬ピム
」
druttStVO,NoV6 MCStO nad Vahom
anu a k° n。 ●
S■ 0"Br"ヽ laVa

餌
ARBOR, lesn! drevdrsky priemysel, druZstvo s r. o., Pre5ov
λ dru2StVO pre SpraCOVa背 ∫
Automotra, druZstvo dovozcov, obchodnikov a infch Zivnostrrlh,''
霊 驚 漁:篤 w面 穏
d.ttI露
・瀾
:1謡 胤 :温 語」
'
z automobilov6ho odboru s r.o., Bratislava
AutosluZba, pracovnd druZstvo pre vSetky opravy motorovfch vozr{lrr'l 訛 √ ▼ i10dζ Obkami

1朧咄 樹囃 融
s r.o., RuZomberok
Avis, v,y'roba n6bytku, druZstvo s r.o., Galanta
Cement6rne druZstvo Pre5ov (nie je totoZnd s druZstvom Cementa Prcior

驚蛛職獅 堪● I 額
- Sari5sk6 Lriky)
Corona, drevopriemyselnd druZstvo s r.o., Pre5ov
o"KC加 Ok
Debn6rske druZstvo s r.o., Partiz6nska I-lupda ::厖 1∬ ::乱 110vs・
Drevorob, stol6rske vfrobnd druZstvo s r.o., Bratislava )sr.o.,BanSka Bystrica
l V Prahe,
Drevospracujrice vfrobn6 druZstvo s r.o., Sudany u2stVO invalidOV SO Sidlo■
DruZstevn6 tehelila, PrietrZ

233

232
 ru乏

恥 脚
絶
poboany z6vod Bratislava ￨:∫

酬 漱 ギ島
::1llitil麟 i!I[ISkladstaVebn6hO
Ochrannf zvaz pivovarov na Slovensku, druZstvo s r.o., llnrlr',1,r\ ,l

Ochrannyi zviiz skladn(kov piva na Slovensku, zapisand dnr)',tr,' l懲"ザ "

s r.o, Bratislava I寝
構硝賊妥挽
Orava, Iudovd stol6rske druZstvo s r.o., P6rnica
Oravica, vfrobnd a n6kupnd keramickd druZstvo s r.o., Trslur;i a
pre organizovanie pomoci dorrr/rc rrrrr!

蔦2、ミ
"""rb:.:::i*fflr"?lTZstvo
‖ 黎
、
ハ RratiSlaVa
Oslobodend domiicnost', svojpomocnd druZstvo pre organizo vir I r. I,'
r

1電
J構嶽I鸞 ,事事
dom6cnostiam pracujtcich Zien s r.o., Bratislava
Oslobodenii dom6cnost, druZstvo pre organizovanie pomoci donlrrr rr. ,riurr
s r.o., Dolnf Kubin
T∝ ′
ec
Oslobodenii dom6cnost', svojpomocn6 druZstvo pre organizovanie gr,,rr,,,, ,
雲
domdcnostiam pracujricich Zien s r.o., Ko5ice
Oslobodenii dom6cnost', druZstvo pre organizovanie pomoci domf c rr., r r,lrr

が｀
ち￠ B舶li淵
rava

驚麟攣競劇
Ⅲ蠣
s r.o., Martin
Osloboden6 dom6cnost', druZstvo pre organizovanie pomoci domdcrrt,,,lr,r,,,

議 い “れ
藷洲 “
s r.o., Topol'dany
Oslobodenii dom6cnost', svojpomocn6 druZstvo pre organizovanie porrr,,,
dom6cnostiam pracujircich Zien s r.o., Zvolen
Oslobodenii dom6cnost', svojpomocnd druZstvo pre organizovanie porrr,,,
r

r
断
‖ a識
““ "emySlu¨OV
・ dreVa,Preζ

dom6cnostiam pracujricich Zien s r.o., Zilina Zlat6 MOravCe

Ovocina, druZstvo pre vjkup a spracovanie ovocia s r.o., ad H10nom
Stredn6 Plachtince
P6lka, ziivody na spracovanie ovocia, druZstvo s r.o., Pie5t'any [』 ∬ s""R`釧 0
Paprikdrske druZstvo, Bratislava ヾitrianskC Prav■
Papyrus, slovenskf Speci6lny papierens[f priemysel ako druZstvo, Ko:',ru atiSlava
Phonotechna, druZstvo pre phonotechnickf a slaboprtdoqi priemysel
s r.o., Bratislava
Stavba, podnikatefsk6 druZstvo, Bansk6 Bystrica
Pohronsk6 tehelia a vripenka, druZstvo s r.o., Zarnovica
Pohronskd elektroin5talat6rske druZstvo s r.o., Bansk6 Bystrica
Popradskd vozovka, strojdrefl a pilnik6rei druZstvo s r.o., Poprad
Povraznfcke druZstvo Galanta
Pracovn6 druZstvo komin6rov, zapisand spolodnost' s r.o., Bratislava
Priemyselnd druZstvo s r.o., Levice
Prv6 juhoslovenskii stroj6reil, druZstvo s r.o., Novd Zdmky
Robotnicke a rol'nicke u-irobn6 druZstvo s r.o., RoZiava

235

234
 B. KULTURNE, VYDAVATELSKE, NAKLADATEIISI( I
鷺 鯰́ L柵ギ彎 I

…
TLAd TARENSKE DRUZSTvA A RoBorNicKE r)( )r\r \'

朧 棚 墨琲 淋
ふ ゛m∵
Nitra
SmoleniCe

麟 墾:1轟
Bratstvo, knihtladiarenskd rny'robnd druZstvo, Martin-Vrritky
a雛
!鸞
,

Cyrilometodejskd knihtladiarenskd a nakladatel'sk6 druZstvo

s r.o., Levoda
Vn6hO ruchu,ktpernillli
Demiinovsk6 jaskyne, druZstvo s r.o., Liptovsky MikuLiS 』:驚 lII:す IliiSt°
れ:↓轟
Demokrat, vydavatel'skd a podnikatel'sk6 druZstvo, Ko5ice ￨ヽ
國 鄭
Dom robotnickej kultfry, druZstvo s r.o., Vnitky
鮎
DruZstevnf dom v Budatine, zapisan6 spolodnost' s r.o., Budalirr
DruZstvo Robotnickeho domu, zapisand spolodnost' 1器
191 1lmeleCk'Ch ψ ._
s r.o., Banskii Bystrica
DruZstvo Robotnickeho domu, KoSice 翼
1∬ :Sよ :桑 RT:lil難 :缶 a
DruZstvo Robotnickeho domu, Poprad
DruZstvo Robotnickeho domu, SpiSsk6 Bel6 lartin

DruZstvo Robotnicky kultrirny dom, spolodnost' s r.o., Sudany ___、 あ βで 、アA

t(:HRADNに KE A VNARSKE DRU2STVA

DruZstvo Slovenskdho divadla, Pre5ov
DruZstvo Slovenskeho l'udovdho divadla, Nitra
DruZstvo soci6lnej ochrany Stiitnych a verejnlch zamestnancov, 師 曲 ぬ
猾
Bratislava
DruZstvotlad, grafickd podniky, druZstvo s r.o., Bratislava 麟 僻
Gemer-Malhont, vydavatel'sk6 a nakladatetskd druZstvo
s r.o., Rimavskii Sobota
Jaskyne Bystr6, druZstvo Bystrianskych jaskji, Bystr6 pod bumbicr,,ru 節 剛 ∝
Juhoslovensk6 knihtladiarei, druZstvo s r.o., Lulenec
鮮 品 篤
Katolfcky kultrirny dom, druZstvo, Bratislava-Rada 携 壺 撫
Kniha, nakladatel'sk6 a vydavatel'sk6 druZstvo Spolku slovenskych
spisovatef ov, Bratislava KE A DISTRIBUこ
NE DRUZSTVA
Ko5ickd vfstavy, druZstvo s r.o., Ko5ice
Kultrirny dom pracujricich, druZstvo s r.o., Trnava pharmaceutiCめ ,10karnick6 druttStVO S r.o.,
Mestsk6 divadlo, druZstvo s r.o., Nitra
10nialnym tOVarom na
Nakladatel'sk6 druZstvo s r.o., Nitra 70 VeFk00bChOdnikOV k°
Plav6rei pod Urpfnom, druZstvo s r.o., Bansk6 Bystrica
laVa
Pr5ca, vydavatefskd a podnikatel'sk6 druZstvo s r.o., Bratislava
Robotnicky dom, stavebnd, spotrebnd a risporn6 druZstvo s r.o., Hlohovcr
druttStV0
Samopodporujrici spolok pri strojov'-ich dielf,ach ako druZstvo, Hronec
rd● OV
Slovenskii l'udovd knihtladiarei a nakladatefstvo, druZstvo
Ⅲ s r.o., Bratislava

237

236
 DrutthOstt ndkupnё
,predttn6 a v,.。
bnё druを stvo hostinskジ
Cit
n/rkupnd, predajnd a vfrobnd druZstvo Zivnosti
ch,TrenoFn Stupava
ke druZstvo s r.o., Bansk6 Bystrica

i[憔
職鵬 [聴ll.
ickd druZstvo, Bratislava
lavsklfch koZopriemyselnikov, Bratislava
druZstvo s r.o., Trnava

tttu∝ ぬ
輸 druZstvo pre umeleckli plech6rsky a dr6tenlf priemysel,
tり

a obchodnd druZstvo s r.o., Bratislava

鮮織
i a predajnd druZstvo sklen6rskych Zivnostnikov,
s r.o., Bratislava
druZstvo s r.o., Bratislava
hostinsk6 podniky, druZstvo s r.o., Bratislava
l冒 1躍 Lttr lesny zvliz, druZstvo s r.o., pfla a debn6reil, Sudany
ie obchodujricich novinami, druZstvo s r.o., Bratislava
sk6 vel'kon6kupnd druZstvo trhovcov, Brusno-kripele

織li脱 つ
slovenskd qirobn6 druZstvo strih, Tisovec
BratishⅧ vel'kon6kupn6 druZstvo s r.o., Bratislava

H∝ nOtta、 kL:こI鼈 猟 制
Q'BratiJava
光B輛 JaⅧ ‐ψ ′ ,″ ■αι101av〔 t
tlruZstvo s r.o., Trendfn
n6kupia druZstiev obchodnikov, druZstvo s r.o.,
TVrdOぶh 馳 lasム tVO pre textilnフ
a pletenフ

鮮彗塙榔∫
1。 var s:(, , n6kupn6 a predajnd druZstvo s r.o., Bratislava
ratislava podnik, druZstvo s r.o., Bratislava
a predajn6 druZstvo obchodnikov pre Pre5ov a okolie,

∬
spolodnost' s r.o., Pre5ov

職 撫囃影
ξ躙lttu :lava
).,Bratislava
n6kupn6 a predajn6 druZstvo hostinskfch pre okres Malacky,

vel'konfkupnd druZstvo s r.o., Malacky

h hmOt a dreva,KOζ
Zivnosti, stol6rske druZstvo, B6novce nad Bebravou
ice slovenskfch obchodnikov, druZstvo s r.o., Zohor
Osr.0.,Bratislava
knihkupcov a nakladatel'ov, druZstvo s r.o., Bratislava
,Bratisiava

憮籍聴柿燃と
octilrni, druZstvo s r.o., Bratislava

鮒 ∫
轟 “
slovenskfch vlrobcov a dod6vatel'ov praZcov,
s r.o., Bratislava

滅鼈 離神
i咄 trlnica, druZstvo s r.o., Bratislava
druZstvo zdruienych korporiicii, Horn6 Lehota okr. Brezno
i ,KlenOvec vnostenskd nikupnd a vyrobn6 druZstvo s r.o., Bratislava
vnostenskd vfrobn6 druZstvo s r.o., Spi5sk6 Bel6

238

239
 PREIIIAD i a spolodenskej funkcie majetku - vyludujti ak6kol'vek
niektorych rezohicii dloveka, zabezpedujI v5etkym rovnakd pr6va na majetok a
orginov ""
k pro blematike d ruZste-vnictva-OSN ky vedrice ku skutodnej rovnosti medzi fudmi;
ie obsiahnut6 v Akdnom programe, schv6lenou Troj-
konferenciou o zamestnanosti, rozdeleni prijmov,

rttη 概〃
協
pokroku a medzindrodnej del'be pr6ce, konanej v Zeneve

憮ミ
密鷺 鑽多搾 n 1976, Ze je potrebn6 venovat' zvySenf pozornost' rozvoju
鷲
k滅 彩
1

滋鵜
Rezolricia
l群
11111,it
v r6mci celo5t6tnych oPatreni;
ir v e d o m i e pokrokydosiahnutd druZstevnfm hnutim, tak
ako aj v rozvojovfch krajin6ch, tak aj prfnos, ktorfm
valndho zhtomazd'eni1 prispelo ku kolektivnemu spoliehaiiu na vlastn6 sily a
v rozvijani druzstevndho gsl (. 3r/37,,o niirodnych sk[rs..rr, r prospeSnlim vzt'ahom;
31. zasadanf
r,nutiu;,_ r.i"ur,.r",
VZ OSN, na g3. plenar-n;; ior 30. decembrrr v a spolodenskf a hospodrirsky prospech plynrici z dinnosti
,;*, r
njch, riveroqich, rozlidnich a infch druZstiev v5etkfm
VALNE ZHROMAZDENIE i, najmti skupin6m so stredn;fmi a nizkymi prijmami;
pripomfna z.11 u j e potreb u podporovat'rychlyrozvoj viacridelovdho
svo.
ts6s a i ;;;;;;r:;::ji:lr::l: 24ss (23 zasadanie) 220 najmii v pol'nohospod6rstve a v pribuznych vidieckych
:彎 hospoddrskeho a spolodenskdho Zivota v rozvojovfch kra-
filΥiili:∫ i黎 :111:う i鸞iliI:#響ス:∬ょ TIIIIII

-,Jo;:l;#ji:;;:',:i';#'i'il;iH','J.?n;*spojenych o rfiuj e naokolnost', Ze 5irok6 vrstvyvmestsklch ividiec-

hosn.,a;l:;-':::l:1""oyl", plnr
h v mnohf ch dastiach sveta majri trvalf prospech

鐵職 1郡 鮮1識 鷲滞聾‖
podmienky pre zamestnanost' a
roz5irenia druZstevnej bytovej vfstavby, ku ktordmu do5lo
`:セ
li爵 troch desat'rodiach a Ze v tejto oblasti moZno odakivat'

t e I i kladn6 skitsenosti, ktor6 ziskali uZmnohd kra-

f宙 棚∫譜 器 :ム
常hii盤 も
1町器鼻
￡憮掘鶏嵐I
c na zre
vykoniivani pozemkovlich reforiem a v podpore druZstevnictva
ldai農 hy mohli viest k nastoleniu novdho hospod6rskeho poriadku a
uzn v a, ie S[renie druZstevndho
6
skdh o a h ospoddrskeh; hnutia v riim c i podpory ciel'ov Druh6ho desat'rodia rozvoja vyhldsen6ho Organiz6ciou
;;;; :;::j'^" _i.li".' sp<, l, i
:"'" n6rodov:

継∝路
so stru ktu rii Inym i a i,

畢
c i onatnyml-ffi
;;";;""1"',f:uJ, l-11:
い 椰
露 猜「
面轟轟ぶ厳 露灘
ir
l. l z n 6 v a, Ze je nutn6 venovat' prislu5nri pozornost'

品III∬
vymendm sktisenosti, pokial' ide o rast, dal5i rozvoj
躍 ぼ 彬羊
hぱ eも
1:I:鍔 LllttIⅢ e druZstevndho hnutia,
vy z! v a vl6dy a prislu5nd Specializovan6 org6ny OSN, aby po-
;r6lnemu tajomnikovi spr6vu o svojich sktisenostiach, pokial'ide o
ie podpory druZstevn6mu hnutiu a budovaniu potrebnej

灘
mickej infra5truktriry k tomu,
i職 I∬I 3. Liad a gener6lneho tajomnika, aby v spolupr6ci s dlenskfmi 5t6t-
I na 32. zasadani Valndho zhromaZdenia - prostrednictvom

240
241
Hospod6rskej a socidlnej rady - spriivu o skfsenostiach
na podporu druZstevnictva a o vfsledkoch doteraz dosirrlrrrrrl
-ie
tlrr,,tln
舗騨鵞鎌
菫
」
憶」
dzindrodnej spolupr6ci v tejto oblasti, __■ 111 ,hヽ

躙
4.u z n a ζa s a zahrniF do predbe2n6ho progranlllk(l11.11'I I:
32. zasadania bod nazvany ,,Niirodn6 skfsenosti v dos:tlt.r,lrl 躍 邪 f:鴬 :X禦 11盤
::鷺
denskfch a hospod6rskych zmien za ridelom spoloderrskt l,, ri, rr i}lllli∬ __■ _イ 十,Om HOS・
r・

a preroktvat' v r6mci tohto bodu sprdvu gener6lneho tajorrrrril',r ,, I ',=s

tiach jednotlivyich krajin na podporu rozvoja druZstevnictvrr

Rezollcia
Valnё ho zhromattdenia OSN z decembra 1978

VALNE ZHROMAZDENIE

lii,,ltr.uneho hnutia'

sffixffiffi*ffi
l. b e r i e na v e d o m ie spriivugener6lneho l:t;,tttllIr
Il*fl
E: :i::ih"Tfr 3l'3[i,H-::i':ffi
l'--*.*^*^r.
",
rTll'.'tiiii-Gko
o n6rodnjch sk[rsenostiach na podporu a Sirenie druZstevnictva,
2. zn ov u k o n 5 t at u j e, Lepre rast arozvoj druZstevttt'lro ltttltte Eolr'vvr*"-
je nutnfm prinosom medzindrodnii vfmena skfsenosti, Et,,
- -'--' "rptktch kateg6rii vratane
3-zdd raz f, u j e vyznam druZstevnictva pre spolodnost'ir (r ll ,,'
soci6lno-ekonomick! pokrok, naj mii v rozvoj ov,-i ch kraj indch,
4.uznbv a, Ze druZstevnictvo je d6leZitlim niistrojom pl'() r,,',r,,
vanie pracovn;ich prileZitosti pre Zeny a pre ich aktivne zirl).t',r,
do procesu rozvoja,
5. r o v n a k o z d 6 r azilu j e, Le vyznamnym spolodensl'1 rn 1,,,
slanim druZstiev je umoZilovat' Sirokfm l'udov'-fm vrstviim fdast'ttir 1,1,r,,,,
Eu,******;**.**ffi
vani a rozhodovani o otiizkach, ktord sa tlkajf ich kaZdodenn6ho 7ir',,t.r
6.vy zf va dlenskd 5t6ty, ako aj Specializovand aine orgdny "r'.t,
mu OSN, aby venovali osobitnri pozornost' vichovno-vzdelriv:r, lr.
aspektom druZstevnfctva v miestnej, n6rodnej i medzin6rodnej 0rovrrr,
7.v y zj,va d'a 1e j elenskd 5t6ty, ako aj Specializovand a ind tttr',,,,r E-*;#$iiI:$:i:,"'",T"H:l'J:'"?J':l'"1';#;;;1"
243

242
 u」 v軍
:職l霧 鷲 轟 蹴濫 T=枷 電‖〕
喘 ial moZno aj do ich uplatfiovania.
hnutie by malo byt' povzbudzovan6 k tomu, aby
a pripadne i plneni takfchto programov vyhfad6valo spo-
締 懺梶鑑 増
猛蝋蹴 ∫器
:葬 湯
cii, s ktorlmi sleduje spolodn6 ciele.

苗雌ドギ
電枇辟 拙 a棚
I暮 P′ ″οttα 3

1鸞 轟 :瀬Ov,出L彙譜糖
:j udebnice prof. Rudolfa BriSku
,ytК ― ・. hospodArstvo zv. l. a ll. z roku 1943" Casti
nictvo" a rrN6rodohospodfrska politika"

z rovnomennej iasti vysokoikolskej uiebnice prof Rudolfu

ndzvom Narodnd hospoddrstvo, ktoril vydalo Druistevnd
a knihkupectvo v Bratislave v roku 1943. Medzititulky O. V.)

je jednou z najvyznamnejSich hospod6rskych

。
O zvyぶ var uroveheサ
eOb tttr島 ぶ
l)ruZstevnictvo
foriem, a to najmii preto, Ze sa dotjka predovSetkjm osu-
natkov W中 ぬ
醗 m・ 鶏 ch^IdttgI
4Ⅵ 調 yЮ 」 najslab5ich tried obyvatel'stva, ako sri robotnici, drobni

つ
獨 灘 都 路鵬
i a rollnici. Preto treba aj druZstevnictvu venovat' zvli5enri pozor-

聾 枷;;;; 榔 ‖prqyra areoo inej〕i nnv,お 、′ ■

hospod6rskych rozprav6ch, lebo druZstevnictvo pom6ha zlepSovat'

L ュ̀
povahy, ^_′ , exi stenc iu vel'k6ho okruhu hospod6rsky naj sl ab5fch j ednotlivcov,

鵜鰯燿
ich neziivislos_---s,
b., t"h;,

職
ffi5,;:l ll sa in6d - bez druZstevuictva - nedala zlepSit'.
o j e m d r u Z s t v a: druZstvo je zdruLenim viacen-ich os6b (a nie
ako je to napr. u akciovej spolodnosti) pre spolodnri previidzku
I eho podniku a jeho ciel'om je vz6jomn6 hospod6rska pomoc
hヽ ^..^^_ druZstva. Niekedy sa druZstvo definuje ako zdruZenie viacerlich
pre spolodnri prev6dzku hospod6rskeho podniku, ktordho ciel'orn je

lll
6 hospod6rska pomoc dlenom zdrulenia. Alebo sa definuje ako

可
ie menej majetnlich osOb za ridelom - vetkozivodnfm uzatviiranim
rd6rskej d innosti - zlep5it' svoj hospod6rsky osud.
U fe tom druZstva j e: zlep5it'hospod6rskepostavenie svojich
′ , preto je aj druZstvo:
a by mali by′
zap● en6 do vypracivania tメ l. dobrovol'n 6, t. zn., Ze dlenstvo v druZstve nie je nritend, kaldy
chi・ do druZstva vstripit' alebo z neho vysttipit'. TSto moZnost' vypllva

244

245
Ⅲ

,lv(l l)rcdov5etkym prevychovat' obdanov na umravnenejSich,

ll lrt'ni infm a nielen sebe na ujmu celku;
Jll:′ 、 icvnictvo ζFri hospodirsku auton6nliu v podnikan【 .Cleno―
vn spravujri svoj hospod6rsky osud sami. Takto sa uskutodiuje
rIn snrnospriiva pomocou druZstevnictva. DruZstevnictvo, najmii
Ir, ulc i v mestSch, medzi d6chodkove slab5im obyvatel'stvom
tlrsky pokrok, kultfru a osvetu. lba druZstevnictvo postupne
n lrospod6rsky slablch a sociiilne niZ5ie stojacich obdanov k sa-
iorll t moZnosti soci{lneho vzostupu. DruZstevnictvo je prvfm

g
lrrrlorrr hospodiirskeho vzostupu majetkove slabfch obdanov. Naj-
Jf na vidieku vykon6va druZstevnictvo najviidSiu priekopnicku
]o udt sedliakov, ako treba hospod6rit';

λ糖
f

ζ ∬ Ⅶ
γЮ
lr,l'onr druZstevnictva je pomf hat' robotnictvu zvySovanfm jeho
bm
■出 hЪ ttΨ :躍 t麗 Fぶ "田

,l C#**;,hu v#;' Jl':'ffl'

Jii,;1ifftr",il:'5kT,T;Ti;,ffi 'SHfliLllii'"?Tili:";
;:T,L :+?Ji'i,',::

I:;,ltlxTH*[H1HIiff !li:;i1]i*:';1x]:]]'."-iil$Lli
V novoveku nadobtdajri rozsiahlejsie a vedomejsie pole
Jf;].*u.
druZstiev v novoveku vyvolali najmii:

lll, Jznit
J, vznik kapitalizmu: druZstv6 sa zrodili z hospod6rskej a soci6lnej
Ilo, z existendnlch t'aZkosti hospod6rsky slabfch I'udi pri vykone ich
Jtolania. Vznik druZstiev sa zadal naplno v dase rozvijajriceho sa hos-
Ilddrskeho liberalizmu, ktorf bol sprevSdzanf nemilfmi soci6lnymi javmi,
Jd'hospodArsky slab5i jednotlivci boli zah6iani do najhlbSej biedy a 5t6t
nich v6bec nestaral, lebo to liberalistick6 St6tovedeck6 doktrinazaka-
JO
j,tH ]Vala. Tvrdila, Ze Stdt m6 iba flohu dbat' na zachovilvanie policajnlfch a
]/ch prdvnych predpisov, ale do hospod6rstva nesmie zasahovat'. Preto,
pd ru nestaral o hospod6rsky slabfch obdanov itdt, zatali sa oni starat'
b reba a hl'adali prostriedky, ako by mohli delit' nridzi a vytrhnrit' sa z nej.
f,6to nridza sa tfkala najmii robotnictva, ktor6 bolo okr6dan6 nielen

246

247
 nictva
najmii tieto vyhody:
hospod6reni moZno lep5ie a vyihodnejSie obstar6vat'
rlruZstva, ako pri obstariivani tychto potrieb kaZdlim dlenom
レ
0こ 11● 1lcl muSeli llそ rnusi dlenom druZstva zdleLat na tom, aby pouZivali jeho
lkl,l,(lι
llkto d6vajri druZstvu aj pole p6sobnosti. Iba pouZivanim
ono zlepSovat' hospod6rsky osud svojich dlenov. Posilnenim
posilni sa aj cel6 n6rodn6 hospoddrstvo 5t6tu a zlep5f sa

kartelom a monopolom a v ziiujme svojich dlenov a nedle-

・10し fl.
′ シ ■υ
^■ PI cOrlcl11。 v`￨1 1
cien a potl6danie zneuZivania trhu a vykorist'ovanie
. DruZstvo odstraiuje najmii dosahovanie zisku ako pohnritku
konania a nahradzuje ho rilohou pokrfvat' potreby v ma-
j miere. Aj druZstvo sa musi snaZit' o hospodiirnost', tj. io
a podl'a naliehavosti a dasovdho vyskytu uspokojovat' potreby

sa presadit' aj mravn6 zisady v hospod6rskom Zivote: vyr6baf

ψ■
Au llla predil。 sa majf len prav6, lacnd a bezchybnd vyrobky. SnaZi sa presa-
、
'att vyvOlala mn01 1

Irospod6rstve principy vz6jomnosti, altruizmu namiesto egoizmu,

a solidaritu a tieZ rudenie jedn6ho za v5et$ch a vletklch

嚢灘為
VO svOJich radocミ
ne,preto sa sna'
l
. V druZstve sa tieZ obmedztje - zo solidaristicklich
d6vodov - vypl6canie podielov zo zisku (dividend) a inlich
tvoria sa fondy a rezeryy, aby druZstvo mohlo tfm plnlic
konat' svoje poslanie a rilohy. DruZstvo vychoviiva k Setrnos-
し
4.v。 lЪ 1l P。 1:ret,,var.
iu na budricnost'.
`ぐ
niektor6 osoby alebo druhy podnikov sa druZstevnd forma neu-
Nie je moZn6 zaloZit druZstvo z os6b, ktor6 of, nemajI z6ujem,
druZstv6 sri dobrovol'nou formou podnikania a bez zhujmu
ff}*;-llffiffi**n**fis-liii ――^“ ′11 00cllodnlkO:I, 11
・
,・ h os6b nemdZu vzniknrit'. Dalej nie sri vhodn6 na zakladanie
fudia bohati, Iahostajni, neusadli alebo riplne chudobni a fudia,
f riadnu alebo pravidelnri profesiu. DruZstevn6 forma sa neu-
v banictve, taLkom priemysle, pri vfrobe m6dnych a luxusnjch
, pretoZe druZstevnictvo vyr6ba a pred6va iba masovd statky, us-
kaZdodennri spotrebu.

druZstv6
a mienky niekton-ich druZstevnjch teoretikov, mali by byt' vfrobnd
ciefom, zdverom, ku ktordmu by sa mali dopracovat' spotrebnd

248

249
 druZstevnictvo aj ako prostriedok vplyvu na hospod6rstvo,
spOsobom, ktor! vyZaduje celkovf ziltjem 5t6tu. Pomocou
dosahujri hospod6rsky slab5i jednotlivci vplyv na vedenie
dost6va silnejliu soci6lnu drtu. Naproti tomu Stdt mOZe dm
druZstevnictvo vo svojich sluZb6ch, aby rispe5ne splnil
ulohy, a to tfm sk6r, dim m6 kladnej5i pomer k druZstevnic-
rrrajri byt' ale druZstv6 nez6visl6 od 5t6tu.

Istredne
druZstv6 musia by organizovan6 v nadriadenej ristredni.
'wdzy, ktorfm zdkon prizndva revizne pr5vo, majri nad
v nich zdruZenfmi dozor a d6vajri im pokyny, revidujri ich din-
よ」
棚蹴 ‖
:I‖
・ odstraiujri pripadnd z16 hospod6renie v druZstve a naudia
sprivne hospod6rit'. Takto sa zvlSi ddvera v druZstevnictvo

灘灘I藷‖
padn6 svojv6[a niektorfch dlenov druZstva.
zydzsa stard aj o zakladanie novfch druZstiev, pre urditf
￨￨ napom6ha aj kapit6love, finandne. DruZstevn6 fstredia sa
aj o vfchovnri dinnost'. U n6s sa o trito v'-ichovnri dinnost' star6
1:燃
椰拙‖
druZstv6 a druZstevnd tistredne Ustrednd druZstvo, ktord mii svo-

I織 離I誕 お こWttξ i鼎 胃tuttam%wЮ bnei

ーZemlakOv`ィ
■
hO。 li。
ト vydavatel'stvo, ktor6 vyddva knihy a dasopisy, tfkajrice sa
a alebo potrebn6ho vzdeliivania druZstevnikov.
Medzin6rodny druZstevn;i zv'azzaloLenlf v roku 1985. MA zattel
- ovociniirske a rozSirovanie druZstiev a druZstevnej mySlienky, udrZujc
- druZstevnd cukrovarv vztahy medzi druZstevnikmi dlenskfch 5t6tov, robi Statistiku sve-
- I'aniirske druZstvii ictva, poskytuje porady a Studijn6 podpory a robi tieZ podpo-
- vinohradnfcke nlfch vzt'ahov medzi druZstevnictvom jednotlivlfch 5t6tov, usporiada
druZstvii svetovdho druZstevnictva,vydhva knihy a dasopisy atd'.
- oruzstvii na spefiaZenie
dobytka.
Pomer medzi druZstevnictva
por". r. itd
jr-ii;,;:r],, d ruzs rev druZstevnfctvu sa vyskytujri aj mnohd niimietky, ktorfch ciefom
n rc tvom
zastavit budovanie noviich druZstiev, resp. likvid6cia uZ existu-
;;.1,::.# : dl"*1,,-"{:1iry: ii# ifi:y,
ru.u,rnrri;;rr#"-
:u,
zmensuje
ky,
v dase nIdr('
oo
ri s ui e d r u 2 s,

']r,'r
DruZstevnictvu sa vydita, Ze odstrafluje Specializ6ciu pr6ce. Tak
ik sa prostrednictvom druZstva st6va tieZ obchodnikom, remesel-
na nedrenov druzstva, .11_
robotnik maloobchodnikom alebo bytovym spr6vcom atd'.
#j,j,,;ffi l;#*T,,{tmx}*,";#",1,}{,;iilfi:;:xffi Ii,,:i sa tu ale, Le Specializdcia sa nedd vfludne stopercentne previest' a
druZstvii,,hi;il;;J;!:1,;12!::[yi,:i,::;,:{:},fi fiil}xtiT*iJ jl tu dasto znalnd prestupovanie jednotlivlfch povolani u tlfch istlich
Prv sprostredkoval iba obchodnik pri n6kupe spotrebnych, pre-
'fch alebo investidn;fch statkov a tieZ pri predaji rol'nickych,

250

251
 vvrobkov. r eraz, tlm
ffiTf;'"'X,XXT",?lI"h
stva obchodujri,
Ze daslo ,..r,,,r
obchodu- poru5ujri vydobyrkr,
1
mdZeme nakoniec povedat' toto:
zmierfluje nridzu rol'nictva, remeselnictva, robotnictva
:灘観螂 ,wTギIT織 犠洩占辮 riradnictva na poli spotrebnom, vfrobnom, fverovom

驚i場 ま
轟 瀬 織 I義‖‖
{

Na poli spotrebnom sa snaZi pred6vat' virobky dennej potreby

Na poli vlrobnom chce, pokial moZno, zmiernit' niektor6
neregulovan6ho hospod6rstva pre robotnicku triedu a rol'-
a)med70r、 ′:´ `^_■

瀾鸞癬硼 蜘l締1
ou rofnickeho vfrobndho druZstevnictva - zr-iSit' prijem,
dosiahli len predajom svojich vfrobkov v nespracovanom
s tave. Na poli fverovom sa druZstevnictvo snaZi obstarat' pre

襲輔藁1隠麟 練議‖ 露‖
robotnictvo, remeselnictvo a slabo platend tradnictvo hojnf a
zriroditel'n1i lacn! fiver. Na kultfrnom poli chce

蠍 鶏‖
vychov6vat' druZstevnikov k hospodrirskej samostatnosti,

職鰤 群
聯尋 zlep5ili svoje dOchodkov6 postavenie. Chce zvyiit pomocou
technickych a kultrirnych vedomosti Zivotnri f rovei

靭鰹 灘 !雌抑 11可 e dOChOdkov6 a existenё n6 postavenie rornikov,remesel―

脳Ⅲ Ⅲ 脚 ＝ ︱

-'"^" " rerrucrlcle do hospodiirskeho ikov a fradnikov a tym umoZiuje stabiliz6ciu sociiilnych
ziiujmom spotrebitell.,' ziv.r,
a celレ ll T:。 、 ・
`"^L_ kych pomerov. Vynucuje tfmto triedam obdianstva viidSi
r;L
L* [t? I
'oop"* **i "#+:lii,,,",ri.#,u *:in: I H;
vedeni Stdtu, ktorf sa potom m6Ze na tieto triedy tym
︱︱
︱

etfovrch a.d6chod ie opierat'. DruZstevnictvo umoZfluje nacionalizovat' hos-

i"'#;ii f:l kovv.r, io, J.^'"''
︱︱
︱

灘;癬妻::II華灘搬駒
r a hospodiirsky Zivot taklm sp6sobom, aby hospod6rstvo tam,

計
︱＝＝＝

nfrod druZstevnikov, shiZilo na udrZanie niirodne-i existencic

politicka Slobody.

階冒驚 ち官ょ ￨ vttdy tanl, kdc nicktor` vrstvy

1:sI::lisf)∫ llilふ
f ‖
formy dodav可 1(￨
)1'skё
￨
druttstevnictvo bude potrebnё
va majri nizku Zivotnf firoveil, to znamen6, Ze jeho potreba

:職 お
胤t∬ 露諄 ぬ k ttup配 ￢
y vplyv na obdianstvo nikdy nezmizne. Anezmizne hlavne dotial',

誦∬ budeme mat' rol'nikov-sedliakov, ktori sri hlavn;im jadrom

ユ ‖ キ
∴
A _^

舗彗
Druzstevnfrr.′
va. U n6s je druZstevnictvo pomerne siln6 najmti preto, Ze aL90%io
druZstiev a druZstevnikov n6leZi do rol'n(ckeho stavu. DruZstvii
lま
:LII墨 :fl:}::浄fl型
1錢 ::1:‖ :舞::∫ l‖
robotn(ckemu a injm stavom, sf u n6s slabo roz5iren6 a vybudovand.
ff [ii,l#::,?]1,_.J,x".,'J,'.T;::*:h:"":.x1"'.ililllli;,J;:^", Mnohi chcri prostrednictvom druZstevnictva prebudovat' aj dneSny hos-
tatne podnikania i;;;:',:':,":11 l"* pre druzstvii, ako aj ;,r,. ,,
formy .,i.
systdm. Najm2i sa to snaZi Gideov federalizmus, ako aj druZstevnli
""
konce ym' n 0," 11 jol;T:,,,, :i
J:r;,:$;fl: :t #ir;#r rl,
s
a vybudovanim druZstevn6ho vlastnictva nahradit' sfkromnd
a-n^edruZste vnych
podn ik""'"- o#.,"# a sf kromnych podnikatel'ov a tieL anarchizmus, ktorf nepripirSt'a

ι °
priestorove u ,i.rtr.
ulc -medm ponukOu
rrl
a dOiソ `:IIk轟
rovnoviiha - iasrr,, vdzbu a Ziada riplnir vol'nost' pre konanie jednotlivca. Pripri5t'a v hos-
フrob[丁 品免 :詰
medzi Donrrknr, " 。
,13-:1"mp。 :l:￨￨￨ e iba dobrovol'nri druZstevnI formu spolodndho podnikania
h jednotlivcov.

252
253
 do minulosti a pritomnosti. Preto treba pri aplik6cii
:ov vedy vZdy dbat' na to, di sa predpoklady ich formu-
nezmenili. Preto nie je moZn6 vedeck6 poznatky p resadzo-
kritiky auviZenia. Vedaje objektivna a neutr6lna - objasni
suma nepredpisuje rieSenie, iba pom6ha pri rieSeni t5im, Ze ob-
a umoZni politikom pouZit' vhodnd prostriedky na dosiahnu-

nost' vedeck6ho poznania

O NARODoHOsPODARSKEJ POLITIKE na objektfvne poznanie nez6vislost'. Nie je pripustn6
isovat' konednli alebo Zelatefnf vlsledok a tieZ ich neslo-
, ak vfsledky ich b6dania nie sri pre urditri skupinu

難 盪 鮮 聯 J在及
彦
e to, aby vedci boli poctivi, zdsadni fudia a konali podta

協 ‖
lcpSieho vedomia a svedomia.
‐●
●Jノ ,υ vedcami sa niijde mnoho povolanfch, ale m61o vyvolenfch.
ルzθ ttJr″ ′
′″
Col● n`ぃ ^"^= ￨` Iudi, ktori sa uplatnia v neistjch prechodnfch da-
vyskytuje aj medzi nimi. Odv6Zia sa d'alej, neZ dovotujri vedeck6
a prip`ζ
『可 ёasto znehodnotenie vedy.Ich poznatky ёasto
ch a ZdiSkredittti sa t′ m,2e chci s16ZiF kaZdё mu
`pretO
aniich samotn′
aby z toho mali osobnf zisk. Kto vSak shiZi kaZddmu, nikomu
a spol'ahlivo.
nemajri politizovat', ale ak politizujri, majri to povedat', lebo ked'
izovat, prestiivajri byt' vedcami a stdvajI sa politikmi, Politici sa

i:{{['jffix*,ffi,u'*f,,:*,, ,
vedca t!m, Ze sa snaZia dosiahnut' chvfl'kovd rispechy, klm vcdcc
o to, do je trval6, st6le, nezvratnd. Politik robI kompromisy, irs-

r*'*-*;1,;liffi
ro zumnl,vysperii -or^i
""
I

^oj::nto"r,,i#, i
ffi *** **
Toto preceriorurl"'ll-"tnou' iin nad rozumom.
rozumn! m. 6il;il c n-ov
--- 'rquuuuoa plt't'rl*t
oproti rozum u n':
"
najrozumn e i5
*,
it', r, 1,,,
i opadnjm nhzorom, len aby niedo dosiahol zo sledovanych zhu-
poznatky spravidla nerealizuje vedec, ale n6ro-
y politik, ktoqy' nemusi vidy ovlildat' vedeck6 poznatky.
v beZnom Zivote sa vedecke poznatky vZdy neberri do rivahy a sa
Lzujri, pretoZe realizhcia, aplikdcia poznatkov vedy bfva takmer

:*#m:i:f:ffi *'i:r,I,j:ilil#uff xt;T';il,iiii' ――

・^Vυ νυu`ISKynl praktik。
v ruk6ch ziiujemcov, teda os6b, ktord zastupujf urdit6 z|ujmy
nedbajri na vedeckd poznatky a ich objektivny charakter, ak sa im
,II
do kramu.
aj v I'udskfch dejin6ch, Ze k moci sa dost6vajri idey, ideol6gie
zdklade pravdy, ale na zdklade ich reprezentativneho charakteru, to
Ze sf dasov6, aktu6lne, evidentnd, samozrejm6, resp. zodpoveda-
nt6lne danlm psychickfm skutodnostiam. Ked' by sa k moci
idey a ideol6gie na ziklade pravdy a pravdivosti, nevystriedalo

254

255
 1'kO r6znych hospodarsky(11 1,Il:
.ir:dnotlivcov. Kaldy m6 dostat' tfm viac statkov a sluZieb
), dim viac statkov a sluZieb pomohol vyrobit'. Posilfiuje
a ziltjem vyrobit' do najviac statkov a sluZieb pre

si treba vytvorit' vlastnou pr5cou, vlastnfmi obet'ami,

v a sluZieb. Nikto nedd nid zdarma, v5etko sa musi vyrobit',
moZ■ o jesr chlicb.Cfm viacこ lovek pracuie,tフ m Viac by

ldci a ideol6gii
spoliehat' sa a vyzn|vat' akdkolvek hospodrirske alebo so-
a mysliet', Le ichvitazstvom sa automaticky dostavi blaho-
i bieda. TieL je nespriivne a m6rne, mysliet' si, Ze niektor6
alebo Zelan6 soci6lna alebo hospod6rska doktrina bude mat'
ri nezmennfi platnost' v Zivote. Nid nie je st6le, vletko sa
ni fudia sa menia atym aj ich vyzn6vand alebo Zelan6 dok-
――
」 rυ ulo siC(,ぃ 、ll・
soci6lny alebo hospoddrsky systdm, ktorf sa dostal k moci,
dase odumiera a je vystriedanli in1fm, podfa mienky fudi
StarA doktrfna alebo star! systdm zanikne, lebo ide5ly a predstavy
sa u l'udi st6le menia a tieZ povaha fudi je tak5, Ze nikdy
neuspokoji, do raz dosiahli. TtiZia opiit' po novom, po lep5om, kde
cSte St'astnejSi.
idea,kaZdi doktrina, kaZdy systdm, ktory, sa dostal k moci, str6-
,Iitiky stdva sa iba formalitou a po splneni svojej rilohy odchddza, o<Ju-
aje nahradenf infm syst6mom, doktrinou alebo ideol6giou. Zvit'azi

轄[脳 ‖
sa na dlh5i das - aj ked' nie natrvalo - ten systdm, ktoryi poskytnc
najviac, zabezpe(i maxim6lny blahobyt. Ale aj takfto systdm da-
￨ uvedenfch d6vodovje vystriedanf infm systdmom. V hospod6rstve
st6le vlnenie, st5le vlikyvy syst6mov z jednej krajnosti k druhej,
slobody, liberalizmu, individualizmu k absohitnej viazanos-
zmu. Sfdasne sa tieto syst6my prelinajf a robia zdravf Zivotnri

Je v l'udskej povahe, Ze na dlh5i das nezn65a iiadny extr6m, nijakf

rn[, ani soci6lnu, ani hospod6rsku vfludnost. Zmena hospod6rskych
i6lnych doktrin patri ako sridast' k I'udsk6mu blahobytu. KedZe sa da-
vletko meni a vystrieda, treba nielen v politike, ale aj v hospod6rstve
Zivote zachov6vat' miernost' a nie extr6m a mat' tctu pred fud-
osobnost'ou a aj hospod6rsku slobodu obmedzovat' len natol'ko,

256

257
 &:::11獣 鼻 晟FttT潔 :″m7'午`, 1,:「
41ibO SI犠 壻 ‐ ヽ●
)

m6lokedy je spol'ahliv6 a mravnS. Preto treba vypestovaf

,`‖
iniciativu, odvahu a tsilie ist' dopredu - pokial' moLnobez
i. Treba mat' l'udi destnfch, poctiv;ich, vdLiacich vlastnd
d innlich.

n{ rodohospod6rskej politiky
rska politika sa usiluje dosahovat' stanovend ciele, pri-
tieto met6dy:
met6du: je konzervativna, tradidn6, pomalii, opatrnii, nie
menej zataZen6 ideol6giou a politikou a chce pomal5ie,
krhht vpred osveddenfmi cestami;
nri met6du: chce rie5it' probldmy radikflne, n-fchlo, bez kom-
T6to politika trpi dasto na tzv. Fourierov komplex, t.j. chce
dand, star6, vyradit' ho a nahradit' riplne nov1y'm. Majri ho
i na urditli ressentiment, t j.
trpia pocitom menejcennosti:'to, do
I'udia povaZujt zabiele, oni povaZujt za dierne. Ide o prehodno-
dttrstva namiesto na nohiich, stoja na hlave, trpia na svetab6l'
si, Ze celf svet sa krriti okolo nich.
uje do hospod6rstva spravidla ty'mito sp6sobmi:

‐
■鼈 t― m画 嚇
'i hospod6rske pr6vo, ktor6 upravuje chovanie a iniciativu hos-
;h subjektov, kontroluje a dozerS, nad hospodiirskou dinnost'ou
o zariadenia, ktord sa starajri o uskutodiovanie hospod6rskeho

戯譜
.
冒 3.abv nrβ 。
Vlac ObyvaterOv_p。

, __
3..ubypresadir'idear
_■
=1・
krrrr,,,*.. -_,
Ia obyv…
さetne i kvalitatFvne,ktorF,0′
--^'qrrv.Er Ktori r'().".,1
i
osvetu a propagandu na ovplyvf,ovanie hospoddrskeho
ia jednotlivcov, pretoZe predpisy a risilie sam6 nepom6Zu, ak sa
neriadi, nestotoZfiuje s nimi alebo ich nech6pe;

ifir;r,?*ffi iii*,#J_':ffi *i
topnfiit]:n,r
VVOし
r ;; r
obstiit' v konkurt.rr, ● oし
r;

v KOnК uicil(11.
;,,
fiuje alebo nahradzuje podnikatel'skri dinnost' vlastnou dinnost'ou,
m6Ze postupovat' troma cestami:
4. abv nreo,.r rr Lpisuje utditd konanie, vykon6va verejn6 prdce z vlastnej iniciativy

輝 拙:靱 粋
ie soci6lnej nfdze - ide o tzv. intervencionalizmus vo forme
prileZitostnfch z6sahov Stdtu,
hO bremenaj ・ヽ■
V・ ・ 11り SIIn rO′
(l`
ldnovanim hospod6rstva v podmienkach kapitalizmu, tj. pri po-
f kapitalistick6ho syst6mu, ponechdva sfkromnd vlastnictvo
h prostriedkov, sfkromnit iniciativu, vedie hospod6rstvo rdznymi
i, prikazmi a zikazm| podnikatel'om v5ak ponechdva ich vlastnri
t' a vlastnd riziko, len ich obmedzuje v prospech principu

lnfm pliinovanlim hospod6rstvom, tj. nahradzovanim kapitalizmu

258

259
 ko.lektivizmom.
princfpom. Socid-tlny princip md tu prednost' pre4
totalitnd Stiity patria najmii Stdty fa5istickd a n6rodnosociali-
aj socialistickd. FaSistickf a n6rodnosocialistickli 5t6t ponech6-
POlitikyさ titu individualistick! hospoddrsky systdm nemennyi, iba ho modi-
ntuje, upravuje podla ziiujmu 5t6tu (fa5izmus) alebo niiroda
alattdサ socializmus).YychhdzazLista (Friedrich List, kton-f Zil v rokoch
az nttma vぃ
空 ^":::i;:;T,;:#1,1,11,:,:1, 846, bol n6rodohospod6rskym spisovatel'om a je povaZovanf
,,?";,if mx#ffi:";;"fi j nacistickej ekonomiky - pozniimka O. V.), ktor! tvrdi, Ze
mru:t*j*:ifu""I..i,:*1,'J::i:'v
vvvdza u'"
" ",,,
o je internou, vnftornou vecou ndroda aje nerozludne spojend
n6roda. V hospod6rstve treba brat' ohl'ad predovSetkfm na hos-
"."1,",, iiffi'U;:T:';:,l,llj,;
-"avanie
2. prlvny rt6t -
' :;;1,
potrebu vlastndho n6roda a aZ potom na potrebu medzin6rodnri.
musi vyhovovat zdujmom cel6ho n6roda, je vedend

曲棚 彙
慕1職i繹 慟 i ziiujmami n6rod a podriadend ndrodn;im z6ujmom. Musi pris-
u zabezpedeniu n6roda. Preto mii verejnf ziujem prednost'
zauJmom.
ia dasto vyzniwajt totalitnd idedly autokratick6 a nedemokratick6,
je to bud' pohodlnej5ie (nemusia sami mysliet', pretoZe za nich
rozkazuje,,vodca") alebo ked'majI nizku Zivotmi froveil (vtedy sa
lari demokracii, pretoZe sa t6to d6 dobre udrZovat' tam, kde existu-
s rozvinutou osobnost'ou, individualitou, I'udia umiernenf, pomer-
sa majfci, bohat5i a m6Zu si preto dovolit' premyslenf pomalost'
zmien soci6lneho a hospodiirskeho Zivota).
demokracii je osobitne nebezpedrid to, ked'sa jej zmocnia ncseritiznc,
r,, sra, nepoctivd, kultrirne dostatodne nevybavend elementy, ktolC
i;,?J,:l :ll!ii;;; a

zajri ziskuchtivri osobnf, nez5sadnf politiku a pre vlastny prospeclr

sahovar' ;";"r;;:i,llll'9kl individ izm t uar
nedokii,, ri-x:r, n ,a a rieiit,,;;;;fi[,::::?i:",ji*; s,11n,,,,,, ,4 jir rictu ani k tradici6m, tvoriacim individualitu n6roda a nev62nou kri-
znesviitia v5etky mordlne a kultrirne hodnoty a pojmy tak, Ze nako-
prislu5nici n6roda nevedia, klfm sri a do tvori obsah ich n6rodne.j
i a akd ide6ly majri sledovat'.
n6rodohospoddrskej politiky
prOgresfvnymi dahalllI
r.l6rodohospod6rska politika musi byt' ovliidan6 t'_imito z6sadami:
I . musf byt' jednotnd, vSetky opatrenia musia logicky sfvisiet', nesmie
vnftorn6 rozpory, musi byt' z6sadn6, odborn6 a vecnl a musi mat'
6, odbornd a vecnd osoby, ktord ju vykon6vajri. Prav6 ruka musi
iet', do robi [av6. Musi byt' jasnS a prehfadn6 (najmA jej opatrenia a vy-
predpisy) a lahko ch6pateln6 a usilovat' sa, aby viidSina obyvatel'stva
r srihlasila. NemoZno trvale vl6dnut', ani robit' takri hospod6rsku poli-
s ktorou obyvatel'stvo nesfhlasi;
2. musi byt' organick6, pomern6: nesmie predimenzovat' svoje zflsahy

260

261
a predpisy, nesmie zbytodne zasahovat' tam, kde sa vystaci rrl 1,,

榊硝織彎轟梶 :樹 1鰍
jttittthpOdnkaterovie

*f'**,xlir[fr[t**''r**'Tffil?HrE i卜、
1::1罫:翼ll:鍵 :跳1li翼

麟緋
計 獨 麟 難
3. musi byt' hospod6rna, t.j. musi svojimi opatreniami v1 ,,.l,rl *
tol'ko riZitku, ako vyvold obeti. Musi byt' do najlacnejSiir ir (',, r{
todnejSia;

x"liJl,lli;li,lilf, 憾鮮肺癬 鶴悧 vyrieζ i p■

i

Oblё my plano‐
",,i;ilJi'"?,'.'nr*i:#::::tl*:T::ff,ifi
rfchle zmeny a prestavbu, ak to pomery vyZadujri. Musf pripirlt'ul'lfl
rozhodovanie, lebo len tak m6Zu byt' hospodiirski politici a politrct vl
p6nmi situ6cie. Nesmie byt' byrokratick6, prili5 papierov6, dottzrrlll
lebo zbytodne zvysuje n6klady na politickri snrrtvrr
ir#lrlx;rr, !
躙 ∞
濡 “ “ …L
m■
Pkinovit6 hospodirstvo
V srivislosti s hospod6rskou politikou, ktor6 upravuje hosp,,,l,,, 't,e 輛 L∬ 疑 :朧 Cい V ttζ

podl'a sledovanych ciel'ov, sa vyskytuje aj pojem pl6novit6ho ho:;;,,',l,tt,t

va. Kaldy dlovek v Zivote vZdy konii podl'a nejakeho pl6nu. Mii vz,lr 1,r'.
∬i:鰍
猟:∬:曽篤J∬き躙∬鎧
gram, ktory obsahuje v5eobecn6 zdsady a sledovand ciele a m6 pl;irr l' t,,r;

iri盤∬
obsahuje konkr6tne prostriedky na dosiahnutie programu, tedir t t, l,'.
憾∬獄:雲l胤 ∬
器謝ぶ
Na pl6noch spoeiva aj cel6 hospod6rske konanie, lebo sa usiluje l)rr'l',r,11x1 lattё hOspodar―

酬 濡 瀾 :躙
tesnotu statkov, kton-ich je vZdy menej, ako dopyt po nich.
V individualistickom hospodiirstve, akim je kapitalizmus, ilr,r,ltr.
1.tt

modifikovanly', regulovanf kapitalizmus, niet jednotn6ho pliinu, Sr'r lrr i,,r

麟辮
diastkov6 pl6ny podnikov. V kaZdom podniku sa odohr6va len iasl' r , ll',,
v6ho hospod5rstva, nie cel6. Preto m6Ze mat' podnik len diastkovy 1,l,rrr :
Av5ak aj v individualistickom hospod6rstve cenovy mechanizmus a ct n,'\ 'r
tvorba si vynftia pl6novit6 konanie vo velkom, celohospod6rskom r t','",,
hu. Toto pl6novit6 konanie v individualizme v5ak nie je viazan6, t.-i. 1rr, ,l
pisan6 tak, ako v kolektivistickom hospod6rstve, kde jestvuje jedttolrri
jedin!, predpisanf pl6n a v5etky vyrobn6, dopravn6, obchodnd rr rli
‖鯛留LLttW謡
zhvody tvoria vlastne jedin! podnik.
Pl6novit6 hospod6rstvo riadi Stat alebo nim poveren6 in5titticie: stan.\ I

ciele a na ich splnenie hl'add vhodn6 prostriedky. Volanie po pl6novit,,r"

hospod6rstve sa ozyva vtedy, ked je otrasen6 sociSlna bezpednost' a kctl' ',,'
chce novelizovat' a zvf5it' Zivotn6 tirovei obyvatel'stva a zmenSit' hntolrrt

263

262
 devalv6ciou w.fvoz do
cudziny a pouZivardzne
Ak ide o prosperitu.fpur.i in6 prostrictll,
,..riuii"rr"#r,"o podas v, jrr1,1r zisku, ani srikromnej iniciativy, ale je tu votn6 spotreba a voln6
・ ; il".i"1,#.,, vyro v,, :
ff#:, ;il "lT^!::,,;;;;
ia, ktoni mii socializmus spolodnir s kapitalizmom. Komu-
ffi:
SIlahe zっ 弯
。
l品 ;
品島l露 Ittllemttutw「 ‖
Ver●i nフ m investrcittlr
ぱ
ホ● var wr::電
b r i
poSt6tnenie vfrobnfch prostriedkov a nepripf5t'a volnri
i volnri vol'bu povolania. V5etko diktuje stat.

I]llllililf糧 ∫ 1ネ l:::胤拙FI‖ ‖ :∬ ￨∬ ll鱈

]:鶴
izme sri d6leZit6 najmii tieto striinky:

∝ SttL席 ぉ
:1:じ.y〕
‖,hp°dnikOt a odv熱 、
:1艦避 ∬Ittlttbsぃ 晰
el呼
_
vaapodnetkprdci
vizme niet srikromndho zisku a dasto ani diferencovanfch
「 "ぬ
&aχ
a) ak Stdt rozkazu.ie, nech
「 qikonu, niet majetkov6ho alebo existendn6ho rudenia zapri-
y, pretoZe cel6 rudenie a zodpovednost' pripad6 spolodnosti.
preberie aj prfslu5n6
povinnosti,
i plSnovacia fstredf,a, starii sa o pldny arealizdciu vfroby i dis-
,?.:'lJ:'#T;:H,:::y*rjyi,i:;;,ii'l'p,"razu;,lu
osoodarsrvo, lJ ;1;,#T:;ffi:1Ti,:
presad r iba strirne
h ektivizmus nedbii na individuiilny egoizmus, na osobnf z5u-
)ll;1, ll,, I
hospoda'sivo r" rrurr"rrr;omne vcov, resp. tento z6ujem nieje rozhodujrici pri podnikani. Aby
;::f,ffi:kromnd dobre po(r,,,,{ ri, maximiilna a tieZ vykony I'udi maxim6lne, musi sa aj kolektiv-
乱 」 m pOd亜 kov資 奮 e dOktte realizOη
o ziskanie z6ujmu obyvatel'stva o realiz6ciu pl6nu, o zvj5enie
a認 絆 “
ぃ ′ w● c z6sobovania. Bez vlastndho z6ujmu a zisku tvoria iba gdniovia,

メ 器品舞北
:ll::批 概
:通
壕肌場:1撫 謂
vSak prili5 nenamdhajri a nepodnikajf tak, ako by mohli a mali.

躍e) :亀 l‖ ギ I
acia fstredia sa musi starat' o zvy5enie z6ujmu obyvatelstva
dinnost'. Musia byt' podnety k maximiilnemu vykonu, k ma-
odstriini sa moc vel,kopodnikov, obetiam pri vlirobe.
do sa dii v.ak uskutodnit,iry
vrastnej el""'ii;;"n', rr tr izmus md na to volnf srit'aZ, ktor6 kaZdeho nfti k vypiitiu
::'ff",i,:;::T,flX* dosadenim vrasrny, rr ,, sil, je nemilosrdnii a vyradi slabfch a nevjkonnSich. Nedostatok
z|ujml a iniciativy a podania maximiilneho vfkonu odstrafiu.jc
obydajne tfmito sp6sobmi:
選:晟 :鶴 批ょ II織『 kTI空 面 hTlod奮 ま y tt6m_ ckフ
im robotnikov a v5etkfch pracovnikov podl'a vjkonu,
i ; k;;,* il;iffi
kt i vi zm e s a nahrad ,,.#.] ledku priice. Uplatiuje akordnf systdm, dim sa podnecuje a vy-
ffiTI#,T,: i;;*r, :f
;:i:lil ;Tf T j,? l-":: :1.,:"1.*; ;i#:',., u
] maximiilny vlkon robotnikov. Je sice proti zilsade egalitarizmu, slc-

撚 職
k ap i ta, i zm
e, kolektivizmom, t.j. aby kaZdy mal rovnaky ddchodok, rovnakri

蒙 徹 館灘 靭
I a, c

躙辣 撫よ1轡 I静 l‖
rirovei. Aby v5ak vyroba prili5 nepoklesla, musi sa upustit' od pri-

蹴 獣椰 w
prlemysel.s6krOmna ini
me」
i洋i覇 :儡 podobnc akO v kapilillけ
egalitarizmu a akordnfm systdmom apelovat' na egoistick6 poh-
la;

vedenim soci6lnej srit'aZe medzi dvoma alebo viacerlmi podnikmi

p° nechava podl'altt° ment'lntt pOnuky a dorytu. vyrobndho odvetvia a s tfmito istfmi vfrobnfmi probldmami.
stat
s tii t pre
il;; ;;;;;; ffi,"r"".,il,1l.; ,l:iilI., vykon
nreher`h..。
b e rd ,^∼ 月´ niektor! z nich mal najlacnej5iu vfrobu a zvitazi|,
ne srit'aZia, aby
trolu. V socializme ru rea"l"frl;'J;;il: 6

a invch spotreb,r,
va ic h k,, r zavddzanim riderndho sp6sobu pr6ce; vyroba sa organizuje tak, aby
j.1,,1k:,, rebo je tu ;;,;;;;.;; #;;i.:i:1]" , ane normy a mnoZstvf plnili r;fchlo a kvalitne a v mnoZstve
tu po travi ny i-0. 'pot..uu
l r;,:. v ,;,:;J; ili. Uskutodf,uje sa samomobilizdcia priemyslu, odstraiuje sa ne-
sa vlrobnd prostriedky, Sriit
so c i arizm'el; ; #"l,illT : Jfi : ffi
i,; ;;l k robotnikov ich ochotou dlho, intenzivne a bez donritenia pra-
vedie ;,f"il,li, podnikatel,ov v srikrom,,,,,,,
.Siri sa ζ
portov′ duch na poli prace,tiez duch solidarity zvelebovania

264
265
 z6kladf,a
obrovsk6 vj'robn6 kaoit6lov6
vedy, sebavedomia masy a triedy a tym aj poZiadavka stuprt,,\,rr r
rrkc ciele, m6Ze ttrto statkov u iy* tt obrovsk6mu
na upevnenie vlastnej moci a ziskanie pripadn6ho blahobytrr, k rozsiahlej5ej virobe '"p*"i'ytt'

‖
織楊lly割 獣聴 糧夏
朧懸黒 撫
d) p6sobenim na plichu, ambicie - divajri sa vyznameniuu:r. '1,,, r

osobitn6 odmeny, prdmie, zvy5uje sa organizadnii zdatnosl'tr vr lrr, llr

L

1躍 出
gonizmus medzi qirobcami a spotrebitefmi;

寵
e) odstr6nenim neschopnlch vedircich ziyodov, a to l'ahirr' .r rr, h it,niCiC iSte a pretO Sa

慰騨凛衰焉
ako v kapitalisticklich ziivodoch. Neschopni sa povaZujrl ohvi.rtrr, .l
bot6Znikov, zlomysel'nikov a hrozia im dasto aj vefk6 tresty na sl.l,,,,L

曇
朧蠅
rtrri stet. Preto opuste:tilrs;;*r".
● _^■ ス_^‐ lo N"p";at
1lctVa Vソ ■
NenOmaha aanitO,2e
ObnyCh pros―
pl6nova-
anito, zeplanova¨

;:i:T:#:ffi::':'ft -*,,:*T;i"r.,",-:::r::"'r'i:iii-,'"tliba
t hospod6-rsl"h" ,l^"-t;:;'ra"r
I(t9-t(^,
Niet tvorbv cien'
i" moZne'
r!ch prostriedkgv, ^-. "i"
r」
儒i獣灘 事 確1,r繁 階忠 電
淵軍跳難 ζ
紺 弾I鮒徹1軋:咄 壁淵
t震 :

朧藤
猟鞣灘 憾猟鸞￨ボ
輌 Ml臨 螂棚
霜 l景
jace v styku s prislu5njmi komisari6tmi a vertik6lne s komistrllfl
okresov, ktord sri v bezprostrednom styku so z6vodmi a prijfmaj(r iclr {
pl6nov, kde je obsiahnutd mnozstvo vfrobkov a vlr.\
譜 五激 蝉
IjI二 eFom bez Cesプ
[P,Jil"O"fch
c) pl6novacia flstredila sa snaZf zostavit' vfrobnli pl6n takto: najprv rl{
potreby obyvatefstva, a to podla ich 6asov6ho vfskytu, podl'a nalielrrrvo{
a d0leZitosti. Diferencuje medzi potrebami obyvatetstva podl'a voh$
pohlavia, zdravia atd. Potrebu mdZe zistit len pribliZne a zisti ich l1|f
presnej5ie, dim niZ5iu Zivotnri rirovei m6 obyvatefstvo. Preto sa aj vli rolrlf
pl6n tfm presnejSie dari vypracovat', dim niZ5iu Zivotnri froveil md ohyr
vatefstvo, lebo vtedy sa d6 pl6n presne zostavif.
Konednf tsudok o kolektivizme nie je zatial' presne moZny, lebo ottl
nebol v dejin6ch v distej forme uskutodnenf. M6 obrovskri vry'hodu v lotn,
Ze obmedzenim spotrebitelskej, politickej a inej slobody m6Ze urlchlcrr
vo vefkom rozsahu budovat' re6lny kapit6l, roz5irit' vfrobnri z6klatlt\tt
a ked odpadne d6vod roz5irovania tejto ziikladne pre politickd alebo irtl

267

266
 isn6 bolo 50 Kd. Predsedom druZstva sa stal Rudolf Maredek
Osudy druistva fnterhelpo podpredsedom Don6th Leni5ek zo Znojma, pokladnikom Andrej
Liliny a d al5im dlenom spr6vy (predstavenstva) JinHurta z Mar-
org6ny sa usilovali odhovorit' ludi od vyst'ahovania do ZSSR,
, . PrevaLnd viid5ina druZstevnikov nikdr tomu prvy transport opustil Zeleznidnri stanicu v Ziline dfa
ill,:;
露 $
[憾輛絶 ヂ
℃
fl :a,Ji j: f li" IIl; J:r i{:ii,;
鼈r雌 1,篠 講愛
I',
神r
Zahro to na +. kongrese
iI,#I
druzstve.
I| I l, I i I 1925 rano.
transporte bolo 303 os6b, z toho I l7 dlenov druZstva, ostatnf ces-
uko rodinni prislu5nici. Mimoriadna vlakovf sfprava pozost6vala
Komunistick"i,T:,
nal v roku 1922. spotia,L", kr,,, ch osobnych a Strn6stich n6kladnych voziov. Do miesta urdenia
￨ uo ;;;il#?;lrrlernacionai.ly.
ttngrade, nesk6r )ol.r,r,
,,
v Moskve. Na konsr"*. nriiqti .^-^r...^:- f r dorazil vlak dia 24. aprila 1925. Dnes sa toto mesto volii Frunze
sa hlavnlfm mestom Kirgizskej SSR.
Mesto bolo od stanice vzdialend 4 kilometre. Sovietske org6ny
ili Interhelpo v dodasnfch ubikilci6ch. Vel'kt senziiciu vyvolalo

砒∫
, ked'prr{ razv dejindch Kirgizie zahrmelo niikladnd auto a traktor

嶽盛鸞聯掟詭嚢
諄 憮 酬 uliciach. Miestni obyvatelia ich sprev6dzali na t'avdch a koiloch.

l識 ギ
蕊驚薦鶴‖
potom pridelili druZstvu 230 ha stepn6ho pozemku, na ktorom sa

:継 報 轟il stavat' dielne.

Vtedy v tejto oblasti vl6dli skutodne vel'mi 216 zdravotnd pomery,

蠅1戦酢礎椰畷鵠出蜘辮
do konca roka 1925 zomrelo 30 deti vyst'ahovalcov. DruZstevnici
postavili elektr6refi , garbiareil, pf lu, zSmodn[cke dielne, stoliirske
icke dielne. I pritom miestni obyvatelia zailli senz|ciu, ked' sa

搾lII;:撫 勲 騨II整￨!iliI群
11
raz rozsvietili elektrickd Ziarovky.
￨す￨ V roku i926 do5la posila - d'alSich 506 os6b. Mnohi z nich boli
[t:",ityJ:,:l*",',LT;#*:fifi ri,i"y"1T,:iffi ,'#;]; do bani, no ti, do pracovali v Kemerove v Tomskej oblasti,

器
l鼎 舞器
わ 五L詰 葛 」
robotnfcka pomoc. Ztohto n;zt,,, ,,-^:t.^r ,'. ' co znamend medzindrr,,lrr.r
lぷ 穏l滋ょ i∫
li krutd podnebie. east z nich si zaloi.ila pol'nohospocldrsku
高 ・ 蠍 :「 :￨‖ ￨
u Prolet6r, viidSina sa v5ak v roku 1938 vr6tila do Handlovej. Pos-
vzriistol podet dlenov druZstva Interhelpo a ich rodinn!ch
Novd druZstvo.slgrvli raz predstavilo verejnosti
chudobv v aprili v dennfku pravrrrr Likov na 1078. V roku 1935, kedy druZstvo oslavovalo 10. vlfrodie
tgzt-
profesii: stavebnych, t".u*irtlr"r,l
izapa,i;;;i;;o,r rroo, dtenov ao ,i.tot,l,y, r, ia, malo uZ 1856 dlenov: pribudli prislu5nici podetnlch n6rodnosti
a d'al.ich' Ai sa prihras
,.rii#ur.n, dreviirskycr,, i"*titny, . V roku 1962 i:ilo z vyst'ahovalcov uZ len 5 0 tudi. V roku 1942
ovari prvi z6uj"rr-"i'iour.rska l,

924 prosrrednicvom r""j;; vrrida oznirm,a vo tr vstripili do arm6dneho zboru ZSSR, mnohi z nich padli.
9:yi.,,
i
;;;; Iu5nici Interhelpa a ich rodinni prisluSnici museli spozn6vat'na vlastnej
(d ip I om attyky,, a, i p."r, ;
ic

nemii niimietky proti "

k s

"
ft;,
#frT,:: rr:,",#.,:Hffi ul;: i : , akd tvrd6 podmienky boli na irzemi bfvaldho ZSSR. Viid5ina z nich
Drest'ahovanil;.r2.;;; Interherpo do Turkesranskcy
sovietskej repubrikv' Druzsrvo rlalaiivolv tamoj Sich podmienkach. Nepomohlo ani oduSevnenie zayec,
na ustanovujfcom valnom o;;;; ffi;; he zaroziriv novembri I92,1 - ako sa uk6zalo - nebola 5it6 na podmienky I'udi zo Strednej Eur6py.
zhromazaeni, iiin".
Ctensky podiel v d.ruZstye
Kd pripadalo na cestovnd
;;ir;;;;y
na 5 000 K(, ztoho 2 00, (Spracovand podta prispevkov v pamcitniciach druistva Montdia hilina
natraov u'ostau"jo.,.n
, 000 Kd tvorilo dlensky z roku 1974 a druistva Mlad Handlovd z roku 197 I.)

268
269
 STATUT EURODRUZSTVA
Druttstvo preberaice princfpy
slov autOra
Medzinarodnё ho druttstevnё ho zvazu
"o"!;:,!,zi:i'f,,'oo.?,|,i!lii'11,y-iii\"',1::mr""!:!iX
tatnych orginoch,
a)FnuSi byぜ pine nezavislё naこ tite a ζ
,d",ir';;1;;ieuedeniu.d'.".'\'^:':'^:Ii,,',""rllstovensktiradu
iii,,nnavedomie':!::'i:;;T7"I'J'u7ii,,,,"n,stounnskuradu
b) musi plne reSpektovat' dobrovol'nost' dlenstva l,t
kol'vek diskrimin6cii a obmedzeni aza dlena musf byt'pril:rtr
z
i;l,i,x":;:!;,'0",1;::";,;iii'i'*':':'x:":;li,'i!',,',T,ii,
',i,i1,."lr,ih""ou:::::,:t;,'i":;i;i:i,, j;,*rr-"i;;':":;!i,
obdan, pokial' je ochotn! prevziat zodpovednost', ktoni z i p"
v!,roby... :'"!::treniu a k zostavenru a
vyplljrva a dodrZiavat' stanovy druZstva, preSe
,ihvvatel'sna." K bol vyslanit S.loven-
a d,alSi rozvoj druzsNa

脇肌爾l難撫
vyroby male-
c) musi byt' demokratickou organiziiciou, ktorej zilczrl,',tt
,rn ,achovanie - .. , ---^ )^tztnr virsik. Spracovanit
spravovan6 a riaden6 osobami zvolenymi, alebo ntcn,,,,,
sp6sobom, schv6lenlfm dlenmi, bez ak6hokol'vek vonkajiit'lr,'
hovania. Clenovia zikladn!,ch druZstiev musia mat' rovnitkt: lrl 」冴α
藤 鷹予 Jα れ
;了
b″ "

蜜i∬席哺露猟鼎鶏
vacie prSvo (kai:dy dlen jeden hlas) bez ohfadu na vlf Sku sv.;1r,,
jetkovdho alebo pracovn6ho prinosu, 翻
加m ttμ e
'ツ
wde"'■ Zl督
d) pokial'druZstvo vypl6ca rirok z dlensk;fch podielov a vl.l.r ;*rffi *t"*,:*if$ffi ft il
m6Ze byt' tento irrok vypl6canf len v prisne vymedzenej irr,,l', r druZstiev na Slovensrt .---.^^a,.Aalosti v pamiitnici druZstva
sadzbe,
'*l:'*1fr
e) pri rozdel'ovani hospod6rskych vysledkov medzi svojiclr
nov musi druZstvo zamedzif , aby ktorjrkol'vek dlen mal zisk rr;r rrl'.1
ostatn;y'ch, vakia.POdari10 Sa ml

織 1軍瀑 基
l_^ _‐ ‐′ハヽ
′nfka na V
つZabeZpeこ Ovaぜ vフ ChOヤ u svaiChこ lenov,funkcionirov a z:l‖ :( .l

nancov,ako可 propagiCiu druЙ stevnictva pre vcrttnoSぜ V(1ll(h ll

druを stevnフ Ch ZiSad a hodn6t, a to ako ekonolnick′ ch, 1llk :￨￨
demokratickフ ch,

g)VZ五 可me ёO nttV五 ここiCho iZitku svaich ёlenov 1、 ぃ

drllシ 、
i{[i:-'g.$3ig:,#T$;'ffi
**'iW
ま
碁議赫卜曲
ふ静
lematik"
fi
rklosti ,,umiestenku" n1 .""-"-'.i,.:'*-,-i|t^ vtedy neznfima, no eosKo.
j e j ednotv ar-

li罫 榊
Druzstevndr prob ll^ ::l:,,;:::.il;;;
糧仄 、
rsti ev.
dobrovorne a aktivne spolupractte S OStatn′ nli druを stvハ
l榊
r

￨,ll

v zlleを itostiach spoloё n6ho z五 可mu,a tO na micstna,nirodn可 ,ヽ 1:11

ntt a mCdZinirodntt iroVni.

271

270
 ↑T潔 1郷 畷 ポ ギll鍔 麟麗‖
出ギ som sa preto zahrnft' do tejto publikiicie aspoi v hrubfch
′
7,t.'qt u tqpylnikol
m6,j::obny arch[v, ktory som fleust;rtr. .tr,,l
I,,,'.q.okumerrty. Vel'a leFo sa mi podarilo zachritnit
￨‖
pr.r.tl .,l,rrr,
aj niedo z problematiky Zivnostensklich druZstiev. Koniec-kon-
a sri aj vfrobn6 druZstvd k tomu zaviazan{, pretoZe Zviiz Zivno-
,l'lt, \om naPaprcr.
druZstiev a obdianskych riverov;7ch druZstiev na Slovensku
l1,,1ir-'o. ,d:]1 ,!:::.',,:.llp'dy .s.rovenskdho zviiz,, r , v rokoch 1939-1948 aj viidSinu vtedajSich vjrobnlfch druZstiev
t,i;ii p, u,;i;;;
I i ti}-;;l* ii ": :i''?rt
,

i "ofl"av :'il;',"" ;",1,1 l;, : l, I ;: i sku.

I,iffiffit#I$*:;f d""rffir[*ii,
nievam sa, Ze Zivnostensklim druZstv6m patri pr6ve dnes zvj5en6
. V priebehu privatiziicie a roz5irovania trhovdho hospod6rstva
il,,,, r,,, podet slkromnfch Zivnosti a najmii remesiel a v ich rbmci aj zdu-
r'',if:I b,lj,:i:*Y^li.uZsti

朧齢捌難群轟盤1胤
o ev s tou.n,r.;,:,,,,

付
,

11.,' l i :o ;,;;, ; 1, ;,, ich zdruZovanie.

Znfm d6vodom na zaradenie Zivnostenskjch druZstiev - aspof,
- do publik6cie je spomienka. Je to ich tragddia po febru6ri 1948.
zo Zivnostenskfch druZstiev nepreZilo, ak sa len nepretvorilo
druZstvo. Je preto historicky aj eticky opodstatnend, nevypustit'
inform6cie o Zivnostensklich druZstv6ch na Slovensku a tym sa

ffiwmmrg*mfi*W
i,, {et'azen'Polltlcl(ymlPrrusuoKaml, ani imperalfvnymipoTi;r,1,^
f
', lre.; di,;plinv, o u.jori, ; ;,,
i?hq^':lt_:al,a lzuJe.nsiet
realnych sIvislosti. pravda, u,,i
;
I ,,,,,,
;:;;"
o to, aby sa toto druZstevnd odvetvie, ktord vySe 40 rokov absen-
v slovenskom (adesko-slovenskom) druZstevnictve, navZdy
ilo z povedomia n6roda a druZstevnikov.
vam tfto publik6ciu do nik druZstevnej i mimodruZstevnej verejnos-
, :,iskanlinlormdcje,4o
,,1

,",,,t, repro6lukovanie.toho,
,,,,1, ,,:',, aj Sir5iemu okruhu ziiujemcov s celkom urdenlm z6merom: rrid by
o sprl,ne do som viael, poe ui ,,,..l',],',',,,,','
v tejto kniZke postavil akjsi ,,nehmotn! pamiitnik", Siriaci ziisluhy
rl, u蹴 aonuqti,, ;; ;;;;;,; ; "-
.!:j. 11'11?:r;il"ll;*[:::.:::*;}o isicov a st6tisicov dlenov a pracovnikov vyrobn6ho druZstevnictva,
嘲 1聟驚∴ 瀬 謙静‖悧
￨ボ 糀露
sa ako usilovne pracujrici obdania Slovenska v rokoch I 948 - I 989
li v tomto druZstevnom odvetvi.
l'udom sa kde-kto snaZil nahovhrat, ie 5t6t, v ktorom Zi.j(r
PI?H′ 1老 Pb° li debO si r.出

鷺覇蜘 「
‖
(le硼 :摯 lgttfiI〔
IN#解難熙嶽
慎 型 ri, je vlastne ich republikouaZe aj oni sri legitimni vliidcovia v tom-
e. V skutodnosti sa druZstevnici za uplynullich 40 rokov iba

￨や ‖
￨‖

脹聾難理滅曹轟驀‖
‖ `
kedy mohli citit' v rilohe subjektu, tvorcu dejin. Sk6r figurovali ako

´
t daneho di aktuillneho politickdho a ekonomick6ho syst6mu.

河‖ 霊
彎fyttl漱 鷺:漱 ￨
tomu boli to priive druZstevnici, ktori napriek prekdZkam a ba-
doklzali nielen hl'adat', ale aj n6jst' sprdvnu orienticiu.
Svojim mridrym, niekedy a2prefikanym sp6sobom, svojou obdivuhod-
vynaliezavost'ou a aktivnym pristupom tam, kde ini uL-uZ zapadli

巻婁1串岬 W跳 器
)li澤 郡巧 :絶 m‖
pasivity a letargie, sa zaslirZili o to, Ze sa im darilo neutralizovat zna(ni

ヨ1僻朧 織I蒲辞漱
negativnych d6sledkov danej politiky. Tej politiky, ktorii na jednej
klddla na druZstv6 vysok6 poZiadavky, Ziadala od nich prijat a rea-
￨‖ rilohy, ktord sa vplyvom rastricej kvantity a intenzity st6vali
itel'nd. Tej politiky, ktor6 na druhej strane nikdy neposkytovala

273
 爾苺
警‖ znam literatriry ピ
為 、l:窯
fLttT憮
ど
電
:覆彙li滋淋 :1縞l1111
II:lihillil』 iliilII:￨《 il:￨:奮 lilll Do roku 1948 a po roku 1989

priemyselntt v′ rOby Slovenska,Obchodna a priemySelna komora

Bratislave,1940
d krajdirske remeslo 1327 - 1927,
spis pri prileZitosti 600 rodndho jubilea,
1f
bratislavskfch krajdirov,B ratislav a, 1 927
Rudolf: Ndrodnd hospod6rstvo vo zv. I. a II.
KniZnica Lichardovho fondu por. d. 9 a I 0,
DruZstevn6 vydavatetstvo a knihkupectvo, Bratislava, 1943
K Fedor: Podiatky deskoslovensk6ho druZstevnictva,
NakladOm Lichardovho fondu,
DruZstevn6 vydavatel'stvo a knihkupectvo, Bratislava, 1935
K Fedor: Storodnica slovensk6ho druZstevnictva,
DruZstevnd vydavatelstvo a knihkupectvo, Bratislava, 1947
V● tё Ch,HAJEK Miloも ,OTAHAL Milan,KADLECOVA Erika:
KriZovatky 20. stoleti - SvEtlo na bil6 mista v nejnovdj5ich
dEjinich, NaSe vojsko, Praha, 1990
J6n Milov: Slovenskd druZstevnictvo v prehl'ade,
niikladom pripravn6ho v!boru Storodnice slovenskdho
Oto ltirsik druZstevnictva, Bratislav a, 19 47
ёKA Ladislav a kolektiv:Vフ v● druttStevnictvi na izeml CSFR,
DruЙ stevntt unie CsFR,Svё pomoc,Praha,1992

11.V rokoch 1948‐ 1989

P liii:
Zdklady pr6vnych odborov, preklad z de5tiny,
Svdpomoc, slovensk6 redakcia, Bratislava, 1981
lovensk6 druZstevnictvi pii budovdni rozvinut6 socialistickd
spoleё nosti,URD,Praha,1977
ovenskё druZstevnfctvo,zv.I,ё APEK MikulaS,Л ttiK Stanislav,
LOUZECKΨ Vaclav,KUNC Pavel:VSeobecna tasr,
preklad z de5tiny, Svdpomoc, Slovensk6 redakcia, Bratislava, l977

274

275
 聰b狙
鷺音棚 盤 l艤 げ
辞 tlv legislativnopr6vneho a organizadndho oddelenia SZVD:

呻n椰鞣雌 驚 駐欄 Vfklad stanov - Statut6rne pr6vaa povinnosti dlenov,

lunkcion6rov a org6nov vyrobnjch druZstiev, zv. I all,

驚 I輔聯器
Svepomoc, slovensk6 redakcia, Bratislava, 1978
tlv autorov: Zbornik predn65ok z V. konferencie qirobnfch
町 hy導 :皿 薦 ∬ l糧 :鋼 nt"ち druZstiev v SSR o racionalizdcii riadenia qiroby,
H,VЁ Tvで KA

馴
Mに

』
zⅥ
SVTS Bratislava - edidn6 stredisko, Bratislava, 1976

｀
:獣警i熱 見
11鴨 囃恵
HOLA黒
i抑
震1蠍 1∬ 乳1螺 ё
"
lJS(Dtakar― RAE)OS FrantiSek:P6こ e o ёleny vyrobnich druZstev,

ぽfttWil寵 'ぷ 饉
Юhve wЮ 1。 b壼 m“ uな ev面 ∝
宙 ,

dni驚 めH hmm. f Svdpomoc, Praha, 1984

胤 i∝ ! - o.guni zirtirkarispdchri druZstevnfctvi v deskoslovensku,

瞳驚 ぶ職Ⅷ
F首
y:織 N∫
I monografie ze semin6ra uspoi6dan6ho k 50. vlirodf zaloZeni KSd,
hRaciOnalttariadenia I Ustredn6 rada druZstiev, Praha, l97l
ri鼻 lrsta konference: Sbornik refer6tfi a diskusnich piispEvkri z vEdeckd

KLIIИ : 』捜 、
lLI:itiム I
I
t
druZstevnl konference Unn 100. vfrodi narozeni V. I. Lenina,
Praha, 22.4. lg7}, Ustredn6 rada druZstiev, 1970
ickё zaklady druを stevnfctva

織菫l響讐∬
lnfrueff Ladislav: Dejiny druZstevnfctva, udebn6 pom6cka,

鐵 覆 ￨∬ I Slovenskd rada druZstiev, Bratislava,1952

KLIM∫ 1鮮 JTOUSEX Jaroslav - KOZUMPLiK Franti5ek: Vfrobnl druZstevnictvi
I dSR slovy, disly, gra$ - 1953 - 1983, dSVD, Praha, lg87 '
]O lan Milov: Z dejinvj,robndho druZstevnictva na Slovensku, zv. I. -
preddruZstevnd formy hospod6rskeho zdruZovania na Slovensku,
t
I Sv6pomoc, slovenskS redakcia, Bratislava, l97l

∬
l梶 器躍濫蹴
疎‖ Itl,O J6n Milov: Niidrt slovensk6ho druZstevneho archivu a kniZnice
毅
vo Zvolene s prilohou o obsahovej ndplni historickej dasti,
neuverejnenf rukopis z archivu Svdpomoci, slovenskej redakcie v
16hO mttetku,
Bratislave zroku 1966
1,Bratislava, 1976 PELC Karel - RADOS Franti5ek: Stanovy vfrobnfch druZstiev - qiklad,
preklad z de5tiny, Sv6pomoc, slovensk6 redakcia, Bratislava, 1960
:L::騰視
写l槻 λ
ltta」
Saα .

PERNICA Karel, SPIRK Ludvik, SONU Vladimir, LANGR ZdenEK,

PROCHAZKA JiTi, WICHTOVA TCTCZiC, SIEBER LAdiSIAV,
1963
caper Mikul65, VEVERKA Alois: Prinos druzstevnictva
StVich, k spolodn6mu pokroku v iSSR, preklad z de5tiny, Sv6pomoc,
1』 l:1:I:」 :子11,lFChdruを

1蹴1鵠 鶏::ぬ
°
に"Ⅳ面
dⅦ
slovensk6 redakcia, Bratislava, 198 I
PERNICA Karel a kolektiv: Socialistick6 druZstevnictvi v CSSR,
Teorie a praxe, Svoboda, Praha, 1968

276
277
t:
, PERNICA Karel _ SLOBODA
Stefan: Uvod do druZstevnictv;r
preklad z destiny, Sv.pomoc,
,l*";;k;;;;:;;,;i:ll,: , ,ift lnojaziind literatfira
Postaveni vfrobnich aiuzrt.u , :]ll
;r;;r-r';ciaristickd demokr :r,,,
a uplatndni demokraticky"'t,
p.in.ip.i ,F Bernhard: Die Wirtschaft der Slowakei - Vertraulicher Bericht
_v_jejich
organizirlrrr r r .r,r, !t 0ber die slowakische Wirtschaftsstruktur als Manuskript gedruckt,
RurTKAy Fraio: prve riverovr;;;;i; Verlag Volk und Reich, Prag, l94l
v Eur6pe,
Sv6pomoc, slovenskii reaakcia, ld6rstvo Slovenska - D6vern6 sprdva o hospodSrskej Struktiire
RUTTKA y Fraiio: Sam uet
nrltislava, 1970
Jr.k;;i;:' pI Jtopn it eu r6pskeh r, Slovenska - vydan6 ako rukopis, Vydavatel'stvo Ilud a Ri5a,
druZstevnictva, Svdpomoa, Praha, l94l)
'. ,fou"nrta redakcia, Bratislirv;r ,l
SEDLAK MikuLiS: Organizaena t,r ts of the IInd World Conference on Industrial Cooperatives,
a,.rtrrlr'r"anikov a q;robnlir tr
druZstiev, Svdpomoc, ,rou"rrta."aakcia, International Cooperative Alliance CICOPA, Roma, CZSP
SIEBER Ladislav: DiuZstevnict"" Bratis rava. r() r,
Warszawa, 1983
;" ,;;, preklad z de5tiny.
Svdpomoc, slovenska .rOut"lu, nty z druhej svetovej konferencie vfrobnyich (priemyselnych)
SIEBER Ladistav: Zaklady
e.uilrl""", lqsi druZstiev vo Var5ave v roku 1983, vydal Medzindrodnf druZstevnli
d.r;;;;;;;l,
p..Hua z destinv.
S vepomoc. slovenskii
..aut. iu,-erlr;, lu;;, I ;;i".,,,r. zvdz - lpecillny podvfbor CICOPA, Rim, UZVD Var5ava, 1983)
STRELNiK Jiin: Vyrobne aftliche Prinzipe bei genossenschaftlicher Kooperation
o.rzrt"uni;;" ;;
Slovensku v obdotri
vedeckotechnickej revorrr.i., im Handel und Gewerbe, Osterreichischer Volksbankenverlag,
sropornoc,
', - -rv'r'vvr JruvsrrsKa
srovenskd redakr
reoilk(
- Bratislava, l98l r,r
r' Wien, 1985
STEFANO'Ii Miran: Te6ria druZstevnfctva, principy pri druZstevnej kooperiicii v obchode a Zivnostiach,
slovenskii akaddrrri;r r r, ,r
Bratislava, 1969 Rakfske vydavatel'stvo fudovych bfnk, Viedei, 1985)
Sribor opatreni na zvVsenie .TISCH Emil: Geschichte der Stadt Bratislava - Pressburg in zwei
hospodiirnosti v
roku 1g75, SZVD, l9 t I
Sribor predpisov pre pracu
slovenstetro Biinden, Heft lll20, Kapitel iiber Genossenschaftswesen,
Bratislava, 1964
--- vyuoru
'/vvrq virobnych
fltwuttyctt qruzslr('
druzsrit.r Comissionsverlag Steiner, Pressburg, 1932 - 1935
TONHAUZER pavel: DruZstevnictvo jiny Bratislavy v dvoch zviizkoch, zolit lll20, stat' o druZstevnictvc,
v rozvojovych krajinrich,
_ Svdpomoc, slovenskri redakcil Briii'stava, tglq Komision6lne vydavatelstvo Steiner, Bratislava 1932 - 1935
Ukoly qirobnich druZstev po EIDER Ursula - LANSKE Stephan: Produktionsgenossenschaften
X. sjezju f Se, Sr"pomoc, praha.
unor 1948 a is. druzsrevni",ui l()r.l Osterreichischer Volksbankenverlag, Wien, I 985
_ i'io.l"iu, i,-, *o essR a URD.
t)r;rrr., druZstvii, Rakriske vydavatelstvo ludovlich biink, Viedei,
vErvtira Milo.: 20 let druZstevnfctvi svobodndho less)
vvurrvrtv ieskosroverrsr,,
\-usKosloverlsl
Svdpomoc, Praha. 196-5 LTZ Reinhard - ZERCHE Jiirgen: Genossenschaftslehre,
YitEzni [nor otevier c*iy 2. Auflage, Verlag Walter de Gruyter, Berlin - New York, 1983
k novdmu vSestrannem.u rozvoji
- podkladovV mareriiil dru,stevrr, r, o druZstevnictve, Vydavatel'stvo Walter de Gruyter,
p.o,.rinar'tinr, uno, praha, l97g
r

Zlsady vnritropodnikovdho Berlin - New York,2. vydanie 1983)

riadenia vo vyrobnych druZstv6ch
po roku l 9g0 so zretel,om
nu ,rn"r.ri. vkidy SSR E. g5/lgg2
ristav vvrobnJt'o a.ui.,ru
-
,i"t
i,.l'J.itiiir'vskumnv
NTER Hans - Werner: Genossenschaftswesen, Verlag
u,
'-' W. Kohlhammer, Stuttgart - Berlin - Kdln - Mainz, 1982
ictvo, Vydavatel'stvo W. Kohlhammer,
Stuttgart - Berlin - K0ln - Mainz, 1982)
■■ ■ ■ ■ ■ ■

278
279
 ■

In6 pisomnosti
rsky obzor - org6n Ustredn6ho druZstva na Slovensku
Pisomnd podkl:l:;, ."*iiily a protokoly z druZste a Slovenskej rady druZstiev
vnych zjitt,,,t,t, druZstevnictvo - slovensk6 mut6cia org6nu Zvant vyirobnyich
-S,ZYD, SVVD, SVZVD druZstiev, od roku 1968 org6n SZVD
-UZVD,ZVD, dSVD noviny - org6n Zvdzu iivnostenskfch druZstiev
- URD na Slovensku
Protokoly a uznesenia z^rokovani tlaё
vyborov a Usrednych vyborov
- SZVD, SVVD, SV ZVD Iky a mesadniky
-UZVD, ZVD, dSVD
_ uno Pamitnice
Protokoly z rokovanja predstavenstva
(predsednfctva)
- SZVD, SVVD, SV ZVD -- \T'V k qirodiam zaloZenia vfrobnlch druZstiev na Slovensku
_tJZVD,zvo, Esvo ENTA Pre5ov 1976 (25. vyr.)
- URD A Bratislava 1976 (30. vyr.)
Uznesenia vlddy KORA Zlatovce 1975 (30. vfr.)
￨

- CSR (do roku 1968) A Bratislava 1975(25,v′ r.)

￨
- CSSR UTECHNA Bratislava 1975(25.vソ r.)a1985(35.vフ r.)
. SSR UZBA Trnava 1982(30.vフ r.)
Statistickd rodenky UnO g7O _
I tgSg HA Moldava 1980(30.wr.)
Archiv SZVD TROPLAST Pre5ov 1979 (10. vfr.) a 1980 (20. vyr.)
Rozbory a Statistickd v!,kazy
SZVD ER Sirk 1979(25.vフ r.)a1984(30.Ⅵ 夕 r.)
Vzorovd stanovy r"irobndho ALA Nitra 1973(20.vソr.)a1978(25,v′ r.)
druZstva
stanovy SZVD, rokovacie
poriadky o.g6no, SZVD TALATЁ R Poprad 1970(25 vソ r.),1975(30.v′ )a1985(40.vソ r)
r・

a pracovnd poriadky SZVD VORINA Spiζ ska Bela 1977(30vソ r.)

rrsomnd podkladove materiiily VODRUZSTVo Bratislava 1988(50.v′ r.)
a protokoly z por*dpredsedov
vlrobnych druZstiev ,ilttr.y"f, Zvazr,tv VOHRON Zvolen 1973 (15. v!r.)
staiov RVHp (ridastnfkmi
sko, B u I harst",
boti OTEX Trendin 1985 (25. vjr.)
la"a".rro, Mrr;;l;k;;; rr";
i lr;;;r; r*., OVOTVAR K6ty 1978(25.v′ r.)
Archiv autora OSTAV Slatinka 1968(10.v′ r.),1983(25.vフ r.)a1988(30.v′ r.)
OZlrteX Bratislava 197 7 (25. vyr.)
iasopisy OZENA GALANTЁ RIA Komarn0 1984(30.v′ ) r・

ISTAL Valaskd Bel6l97l (15. vyr.) a 1986 (30. vfr.)

DruZstevnik - orgrin UnD PTONA RuЙ omberok 1974(25.v′ r.)
DruZstevnik - org6n SZVD DIB Bratislava 1982 (25. vyr.) a 1987 (30. v!r.)
DruZstevnf vdstnfk _ orgrin
URD LAD HandlovSlg7l (15. v:fr.) a l98l (25.vyr.)
DruZstevnf obzor - orgiin
spotrebndho druZstevnictva M6DNA TVORBA KoSice‐ struこ nё zhrnutic hist6rie od zaloZenia
na Slovensku v roku 1951
MONTAZA Zilina 1974(20.vジ r・
)

280
281
ヒ

NITRATEX Svinnri t?Ig

fzs. u!r.) are83 (30. vfr.)
NovEX Michalovce 1s.6;.?! '"j:i.i^i|li A Topol'dany 1977 (25. vyr.) a 1982 (30. vyr.)
NOVODEV Novd Ziimky
NOVOPLAST Sered'
tn| 1io'.,i*r.i," fr5. vyr.) Vel'k6 Rovnd l97l (30. vfr.) a 1981 (40. v!r.)
1979 Go ),i'.,'r'', Hrndiarske ZdluLany 1970 (20. v!r.) a 1990 (40. vyr.)
oB u vrT;c2||ilY<t ;;^'';;'s,ia TVΨ ROBA Bard10V 1990(40.vソ r)
vni c a (dnes p on rr?. (
i )., I I 1; 1 ; EMA Trnava 1965 (20. v!r.), 1980 (35. vyr.) a 1985 (40. v!r.)
"o' a Ie85 (20 IKA Ko5ice 1972 (20. vyr.)
SBi?X [?:i',:#J"ili: vi'r vvr )
PLAST Topol'dany 1985 (25. vjr.) a 1990 (30. vfr.)
,re stoNiio;ffi;,r'l3r!'LY'i;.i''" (30. vir ) a r e85 (40 r 1p I LANKA Gajary 1974 (25. vyr.)
PLETA presov ts72 Turany 1973 (30. vyr.) a 1983 (a0. vfr.)
its. uv.) u'iiiu,(to. uyr.l
PLETATEx Novd Ziimky
iiiidi.iii.i
PODJAVORTNSKE v11o_arye
"t PTESTANY 1984 (35. vfr.)
on jiJ,ruostarii
," Nitra 1985(35.v′ r.)

#7lily,f p:lTd tstt 1zi ;;;;-"'

Turii I e88 (,t(, rrr Zvolen 1975(30.v′ r.)

撻 i黎 :躊橋
ODEV Bratislava 1979(30.Ⅵ ′r.)a1989(40.vソ r.)
ODEV PreSov 1971(20.vフ r.)a1976(25.v′ r.)

陶ほ
:き li'i4(30.w→

糠∬
￨!∫

∬
RODEV Spi5sk6 Podhradie 1976 (25. vyr.)

藝 餌椰
ROI)EV Stara Eubovtta struё n6 zhmutic hist6ric od zaloZenia
v roku 1980
REZBAR Rttec 197 RODEV Toporё any 1985
RIMAVAN Rimavsl ..) RODEV Zilina 1971(20.v′ r.)

貴8:∫ 殿 ぷ府
¥伊
賠
:i3Vη 50・
W・ )
CHODOSLOVENSKЁ AUTODRUZSTVo Preζ ov 1970(25vソ r.),
1979(30.v′ ),1984(35.vソ r.)a1989(40.v′
r・ r・
)
ROzKVET Banskll ,1976(20.vフ UZENA SpiSsk`Novi Ves 1984(25.vソ r.)
r.)
[PLiN Vranov 1989(20.v′
慧
r.)
R()zv3∫ 1:ltl(l;ё Mest0 1970(20.(も
r.),1975(25.vソ r.) *
ROzv3∫ ill」 ;∫ 1;:ち
r.)LIKAヽ
SLOvENSKA EUDC ￨(5,猛 podnik SLOVAKIA (Fr. PoredoS), Bratislava 1971
40dra 1958(75.v,■ .)
■) ,iv autorov: Novoz6mock6 vyrobn6 druZstv6 - Bra5na, Novodev,
1986(40.vフ r.) Pletatex a RemeslosluZba, Dom odborov, Novd Z6mky, 7972

聟 顎 リ
a1986(3a w→ RISAN, fudovoumeleckf sribor Slovensk6ho zviizu vfrobnfch
druZstiev, SZVD - pracovisko Pre\ov,1972
720o.v′,サ
r.) RISAN - folkl6rny sfbor vyrobnych druZstiev na Slovensku
)78o5.v′ r.) pri vyrobnom druZstve Pleta Pre5ov, vydalo VD Pleta Pre5ov, 1980
STAVBA Koζ icc_struё
n6 zhrnutie hist6rie od za10老
STAVBA LevOё a_struさ enia v roku 1947
n6zhrnutic hist6rie Od za10を
cnia v rOku 1945
激 撒 戦 協 鈍 し写 駕 槻 出 ￨ぅ

`毬
282
283
 Zhrnutie
obsahu publik6cie: ,,V sluZb6ch n6roda
- vfrobn6 a Zivnostensk6 druZstvd v stop6ch Samuela Jurkovida"

Koliska druZstevnictva na eur6pskom kontinente bola v slovenskej obci

Samuel Jurkovid, chudobn! ale vzdelanf dedinsk! uditel', ktory
l6dal 6 jazykov, zalolil tam df,a 6. febru6ra 1845 Gazdovskf spolok.
ledovali po celom Slovensku d al5ie druZstv6, v sedemdesiatych rokoch
jmii Zivnostenskd druZstv6 (po z6konne nariadenom zru5enim cechov) a
zmeny z 19. na 20. storodie prvd vyrobnd druZstv6, orientovan6 naj-
na spracovanie pol'nohospoddrskych produktov, ale nemali e5te dlh5ie
le.
Po roku 1918 nastal vyrazny rozvoj druZstiev, ktord sa zadali st6le viac
rovat' priemyselnej vlirobe a sluZb6m. Yzipiiti po skondeni prvej
tovej vojny vznikli spolodnd americko-slovenskd,,Joint-Ventures",
druZstevnej bize, ato na zdklade iniciativy Slov6kov Zijticich v USA.
hospod6rske krizy v dvadsiatych rokoch vyvolali zakladanie
ietnfch vfrobnych druZstiev, spomedzi ktorlch mnohe existu-iri a.i dncs.
Vfrobnd druZstvii sa rozvijali aj v rokoch druhej svetovc.i vo.jny a
zql5enej miere po jej skondeni. Podetn6 vtedy zalol.cnd slavcbrtt
ruZstv6 sa podielali na znovuvfstavbe Slovenska.
Uchopenie moci Komunistickou stranou ieskoslovcnska vo lcbruiiri
1948 prinieslo celdmu druZstevnictvu t'aZkd dasy, a to aj vyrobrrlirn
druZstviim. Celd druZstevn6 odvetvia boli poStiltnen6 alebo likvidovanc.
Pod r6znymi z6mienkami 200 z vtedy existujricich vyrobnjch druZstiev
a v5etk;ich 100 Zivnostenskych druZstiev zaniklo tjmto sp6sobonr.
DruZstvii trpeli n6sledkom znadndho politick6ho tlaku, boli povaZovand
za podniky druhej triedy. Ak chceli d'alej Zit apreiit, museli sa aspoi
form6lne podrobit' tomuto tlaku. Ked potom v piit'desiatych rokoch robot-
nfci vo vel'kfch fabrik6ch verejne za(ali prejavovat' nespokojnost' so z6-
sobovanim spotrebndho tovaru, povolili druZstv6m zaloiif svoje vlastn6
zvazy. Predtlfm boli podriadend St6tnemu priemyslu alebo Stiitnym
org6nom. Zvazy sa mali stat' sice predlZenou rukou strany a vl6dy, ale
v praxi to vyzeralo in6(,. Zvazy boli nriten6 s rastricim ddrazom zastupovat'
ziujmy svoj ich dlenskf ch druZstiev.

284
285
 Medznikom bol rok,196g,.kedy
vyrobne_ druZstv6 vyui.ilrpr
a realizovari svoj vrastny rl, .,1,,=.
systdm
to museli e.te robit',...u,,"i
*r"roioi."r,a a financovaniir. r,r, , rr,,,rr*
pla""uurif,olispoaa.strd,
li dva podstatnd probldmy
zi.iizne rirohv' nie vsak
prar"""rillor'r*n ale p.r,rrr ,.;,,, 1,a
dostiivali orl .,r.rrrr r,r
Summary
ki;fi";;trr"n"rnorr,
ktord sa prednosrne pria.rouuiiit;;;;'ilr,kom. a finandne frr.,,r, ,r ,,
of the book contents:,,In the service of the nation - the production
,

po druhe srr,rrr,,r, i,
pliinu nie je ziirukou ,"
lii]ntnenie ;;;;b;;,meranlich druzsrcv,r\, r, r,,,, and business co-operatives in the footsteps of Samuel Jurkovid."

Po porriZke ,,praZskdh,o jara,,

sa vfrobnd druZstvii zadali
zivnejsie orientovat' podl.a
ponuk,
st;i'. rrrr, r,
aj napriek znatrrr.
movandho trhu' Najd.6r.ezitejsim "'a"piir,
sa St?ra rt,rrr,rr,rlrr,r
a prlmerani zisk' VVsledky "iJ'"r"i*zstiev
sa dostaviri""rrri rychlo: slovenskc V\rr rrrrr
druzstvii predstihli : ,,."
desklich kotegov. ,,. i"lry*;;;; ui"iraritarivne _ niete rr ,.\ (,r,, r,
v;isreoky hosrrt,,r,rr,
*:i*,,1p;';;;,;;';eisie
v porovnani s dasto stagnujricim
odvetviam Statneho priemyslu.
The Slovak village of Soboti5te is considered to be the cradle of the co-
ratives on the European Continent. Samuel Jurkovid, a poor, but edu-
,t, l,,r
village teacher, who could speak 6 languages, established a Farmers'
ion on 6th February 1845. His invention was followed with many
r co-operatives all over Slovakia, especially with business cooperatives
the 70's (after the by-law ordered cancellation ofthe Guilds or Craft cor-
,,,,,
'ations), together with the co-operatives manufacturing the agricultural
s on the turn of the l9th and 20th centuries. But they did not last
long.
After the l9l8 year great and significant development of the co-opera-
ves, which became more and more devoted to the industrial production
the sevices, was recorder.
Immediately after the end of World War I, the USA Slovaks' initiative
Ited in the establishment of American and Slovak ,,Joint-Vcnturcs" on
cooperative base. The repetitive economic crisises in the 20's causcrl
foundations of large multi-member production co-operatives arrtl rrurny
those exist even today.
The production cooperatives were developing durig the W<lrlcl Wrrr ll
in an increased extent even after its end. Numerous then built r:ivil crr-
nee-ring cooperatives had their share in the reconstruction of Slovakia.
After the Communist Party of Czechoslovakia came into power in the
February 1948 the co-operatives, including the production ones, faced hard
times. The whole co-operative branches were expropriated by the State or
abolished. Under various pretexts 200 of at-that time existing production
and all the 100 private-business cooperatives were abolished in this way.
The co-operatives were suffering from an intense political pressure and
were considered to be second hand factories. Ifthey wanted to survive, they
had to subordinate themselves to this pressure at least a little bit. And when
after that in the 50's the workers started to express their disagreement with
the supply of consumption goods, the cooperatives were allowed to found
their own unions. Before that they were subordinated to the industry or the

286
287
 stateorgovernmentarrthorities.originailytheunionsshoukr
an exten-ded or a rr;rr, r,,,,,1113
nrllon,;d hand olthe !ou".r."rr, but in lrrt r rtr, ,ri
tion was a different one. The
unions *".Jro.""d to represenr
of their member co_operatives.
1968 was a milestone when
rrrr. rrrr, r, =r:
Zusammenfassung
theproduction co_operativori u:,r (l
chance and they rearized tte rl, rhF
rinanci'ai uno
Transiently they sti, had to ""ororic system .l rrr,.r1 ,,,. 1, des Inhaltes des Buches unter dem Titel
o" it irir,"'r.u'*. orthe
but they found out two substanti"l prannetr (,( {)r,,,r, = ,,lm Dienste der Nation - Produktiv - und Gewerbegenossenschhaften
of the plannirrlr r., | ,.r, auf den Spuren von Samuel Jurkovid"
one hand they were given "-k;;^;ues
certain tasks, but without any
and financial supplies wtich necessrr.y ,r.rr, rr,rl Die Wiege des Genossenschaftswesens am europdischen Kontinent lag
were g.rriJ.,irr, p"il;; der slowakischen Grossgemeinde SobotiSte. Samuel Jurkovid, ein armer,
nies' Second' they found o-ut tt ;","il.1;,,.1,:,,,,,,,,,
ut
antee the formation of corresponding
*
;;;, furf,rment wourtr rr.r
"i", co_operative gebiltdeter protestantischer Dorfschullehrer, der 6 Sprachen be-
After the defeat of th.e ,,pragr" funds. 'rr,, te, griindete dort am 9.Feber 1845 den dortigen Sparverein. Danach
Sp.irrgT,he production co_ol)(.r,,rr tanden in der Slowakei weitere Genossenschaften, in den siebziger
started to meet the requiremenis
of ir,"-Jrr". and demand inspirt.r,r
*
crushed market' The rentabirity rr, n besonders Gewerbegenossenschaften ( nach der gesetzlich erzwun-
and the in;;;" became the n Aufldsung der Ziinfte)und um die Jahrhundertwende die ersten
aim of the co-operatives. There most irr1r.1 1,11,1
were immed-iate resurts: the tionsgenossenschaften, die sich hauptsachlich mit der Verarbeitung
tion co-operarives hadbeen SIovak ,r,,,r,,
ore.trken;;;; behind - nor in guo.rrrv r,rrr wirtschaftlicher Produkte befassten, doch kein ldngeres Bestehen
in qualitv - not onrv th,eir czech;;il"u,r;;,
many cases staganting. branches but in comparison wrrrr ,, wlesen.
of statei"ndustry, they reached Nach l9l8 begann ein grosser Aufschwung der Genossenschaften, die
better econom ic results. evcrr,rr, r,
immer mehr der industriellen Produktion und Dienstleistungen widm-
, Gleich nach Ende des ersten Weltkrieges wurden anhand einer Initia-
ve von Slowaken in der USA gemeinsame genossenschaftlich "Joint-Ven
res" gegriindet. Die wiederholten Wirtschaftskrisen in den zwanzigcr
ahren fiihrten zur Griindung vieler Produktionsgenossenschal'ten, vrtn
n so manche bis zum heutigen Tag erhalten blieb
Produktionsgenossenschaften entstanden auch in den Jahren dcs
,iten Weltkrieges, in noch erhijhtem Ausmass nach seinem Ende. Viele
damals gegriindeten Baugenossenschaften beteiligten sich damals am
iederaufbau.
Die Machtergreifung durch die Kommunistische Partei der Tschecho-
akei im Feber 1948 brachte fiir das gesammte Genossenschaftswesen
harte Zeiten, so auch fiir die Produktionsgenossenschaften. Ganze Genos-
schaftsbranchen fielen der Verstaatlichung oder der Liquidierung zum
Opfer, in erster Linie siimtliche Gewerbegenossenschaftn. Unter ver-
schiedenen Vorwrinden ereilte dieses Los auch 200 der insgesammt 300
Produktionsgenossenschaften.
Auf die Genossenschaften wurde grosser politischer Druck ausgeiibt,
waren sie doch als Unternehmen zweiter Klasse gebranntmarkt. Wollten sie
weiter leben und iiberleben, mussten sie sich wenigstens formell anpassen.

288
289
t_
Als dann in den fiinfzigerJahren
die Arbeitergrosser versr,;rlrrr rrr,
riken ihren Unmut tiuei aie."rg"l;;;;;sorgung
zum Ausdruck
r r,rr.
mit K.nsrrrrry,rrrr 1 14111
Resume
brachten, wurden den Genossenschaften
ner verbdnde gestattet. vorher die criirrrrrrrrr, , rr.,
*u.an ri" a"r verstaatlicheI Irrrrr..rr r, Publication: ,,Au service du peuple. Les coop6ratives artisanales
den rirttichen sraatrichen organen r,,.r
verliingerte Arm
;;;;;;;;""t. Die verbri.rrc s.rr, , ,r*.
et de production sur la voie de Samuel Jurkovid."
von partei-und
n"gr".-ung sein. In der praxis k;rrr, , ,,,,
ders: die verbiinde mussten
mit staiaig stleigendem Nachdruck rrrr-
es s11 d31 Mitgl iedsgenossenschaften rrrr, r
vJrtreten.. Le lieu de naissance du mouvement coop6ratif sur le continent europ6en
Ein Markstein war das Jahr f SOS,
al, J;produktionsgenoss(.r:,( tr,rtr, trouve Etre la commune slovaque de SobotiSte. Samuel Jurkovid, maitre
die Gelegenheit ausntitzten und r,
ihr 6cole communale, pauvre mais 6rudit maitrisait six langues. Le 6 f6vrier
"ri"- Wi"schafts_ und Finrrrrz..r ,r, r,,
ausarbeiteten.Einstweilen mussten"iglr",
Planwirtschaft,aber dann erkannten
au, noch im Rarrrr.rr ,r, r
, il fonda dans cette commune I'Association des Petits Exploitants ag-
sie zwei wesentliche Mzinger
tr.r r,r,,r, es. Par la suite, d'autres coop6ratives apparurent sur le territoire de la
wirtschaft: erstens bekamen ri"
verbindriche Aufgarrt.rr, ,,1r,, aquie puis, au cours des ann6es soixante-dix du sidcle dernier, ce
die dazu n.tigen materielren una "o.n-sru"i
,nanzierr", rrrritt"r.zweiten erkanrrrr.rr ,r, nt surtout des coopdratives artisanales (aprEs la dissolution par loi des
dass auch die Erfti,ung des plansolrt
gemessener Mittel der Genossenschaftlichen
k;i; Gewiihr fiir die Birrrrrrrl, ,,,, ions). Dds la fin du 19e siEcle jusqu'au d6but du 20e sidcle, ce fut
Fonds bedeutete. apparition des premiEres coop6ratives de production orient6es en g6n6ral
Nach der Niederschlagung des ,,f."g"r'f.Uf,lings,,
begannen sit tr ,lr, rs I'agro- alimentaire. Leur existence fut de courte durde.
Genossenschaften immer mehr
nach ,ingeuot und Nachfrage Aprds 1918, ce fut une Ere d'6volution rapide des coop6ratives industri-
zugegebenerweise arrr rr, rrr
verzerrten Markt zu orientieren. les et de serveces publics. AprEs la PremiEre Guerre mondiale furent
Gewinn wurde das wichtigste Rentabiritrir rrrr,r
Zid;i;s.rJ;,rr"
waren unerwarrcr ,tr,
is des,,Joint-Ventures" am6ricano-slovaques de caractBre coop6ratif.
slowakischen produktionsgenossenschaften
erzierten weitaus besserc w rr
crises 6conomiques des ann6es vingt furent, I'originale de la fondation
im vergleich mit den oft-riug'ni"."naen r

ii-h:lrr9""iIndustrie.
staatlichten Branchen dc, r,, nombreuses coop6ratives de production dont certaines fonctionnent en-
de nos jours.
L'essor des coop6ratives de production ne cessa pas au cours de la Sec-
Guerre mondiale et devint plus vigoureux la guerre cess6e. Par exem-
e, les nouvelles coop6ratives de construction d'habitat participdrent , la
nstruction de la Slovaquie.
La prise du pouvoir par le Parti communiste en f6vrier 1948 pesa lour-
ment sur tout le mouvement coop6ratif. Des secteurs entiers furent dis-
sous ou nationalis6s. Sous des pr6textes divers les 200 coop6ratives de pro-
ion et la centaine d'artisanales disparurent.
Les coop6ratives dtaient consid6r6es comme des entreprises de second
rang et donc sous de fortes pressions politiques. Afin de survivre elles s'y
plidrent pour la forme. Au cours des ann6es cinquante, les ouvriers des
grandes entreprises namifestBrent de profondes inqui6tudes , cause du d6f-
icit de produits de consommation. Pour y rem6dier, les coop6ratives purent
se regrouper en associations du fait qu'auparavant elles dtaient subordon-
n6es. I'industrie nationalis6e ou , I'Etat. Ces associations devaient servir
d'instruments du Parti et de I'Etat mais en pratique il en fut autrement. Des

29o
291
 prises de positons 6nergiques
les forcdrent de respectcr_lr.:, rrrr,
rr t"
coopdratives.
BSAH
1ls6

L'ann6e de l96g fut propice aux

coop6ratives de pr.<rrrt rr{rrr ,rrr
pos.rent
ainsi leur propre conception de lr'
fonctionnement ct trt. rrrr rrrr , r,*rr
cependant' e,es furent contraintes
d'opdrer temporairenrcrrr ]pitola Od cechov k druZstv5m ................7
rl;rrr,. lr , .1,1,,
de la planification .conomique.
EIIes se rendirent arors c.rrr1rr, ,1, ,1, kapitola Za(.iatky vlrobn6ho druZstevn(ctva na Slovensku ..."......... l9
achoppements fondamentaux: primo,
elles recevaient de I,lrt;rr ,' , ,r,, ,
11i
kapitola Vlfrobn6 druZstv6 na Slovensku v rokoch l9l8 - 1938 .....33
tives mais pas de moyens mat6riers kapitola Vfrobnd druZstv6 v obdobi Slovenskeho Stdtu................... 5l
ou financiers qui 6taicnt rrr.:, r r
conc6dds aux entreprises nationalire"r. ,r rr, 1,'
s""urao, e,es s,u,t.r,,r, ,r ,r,f
=
kapitola Medziobdobie rokov 1945 - 1947 ............ ......63
mdme un plan rdaris6 ne garantissait kapitola Oslavy storodnice slovensk6ho druZstevnictva
pas d'accumurer Ia pr.r,,rrr.rrr,
des fonds aux coopdratives. lrr v roku 1947 ............ .......-.............71
AprBs la r6pression-du
,,printemps de prague,,, les coopdrrrrrvt.,, ,t, ?, kapitola Febru6r 1948 a vfrobnd druZstevnictvo ................ ..............77
1-ucti:n
se rournarent prus audacie;r'";;;;i;lp.e, 1,1,,
res offres cr rt.:. rr,-,rr,rrr,r
l. kapitola Osudy Zivnostnictva a Zivnostenskjch druZstiev
es malgr. un march6 fortement aero.me.
tlattention premidrc rrrr po roku 1948 ............ ...................95
la rentabilit. er un profit approp.t6.
, Ii;;;;enr, res rdsurrats irr)r);, ,r, ;r,rr,., 9. kapitolaPrvd ziisadnd zmeny v roku 1952 ............ ..... 101
Les coop.rarives de p.oau"iio,
,l;;d;;;rrpassdrent, pas (., {rr,,,,rr.r,r 10. kapitola Nov6 reorganizdcia - novd nrideje ................ I I I
mais rdsolument en qualit6, Ies ll. kapitola Prvd pokusy o ,,zdokonal'ovanie" pl6novit6ho riadenia . I l9
coop6#1u", t"f,eqr"s. De plus, t:llr.., r, ,rlr
sdrent de mei'eurs r6surtats 12. kapitola Vstup vfrobnych druZstiev do Sest'desiatych rokov.........133
ru. t" ptun e"o-n"oriqu" que res divcrs
s,., r, ,,,
de l'industre nationarisde qui
trop ;"";;;;;brait 13. kapitola Sled udalostf v rokoch 1968 - 1970 .............. 143
dans Ia sr,grlirrr(,,1
14. kapitola Ked' qirobnd druZstvii zadali f speSne pliivat' proti prridu ... 159
15. kapitola Od stiboru opatreni k zmene politickdho systdmu ............173
16. kapitola Spomienky na zaliatky star5ich vyrobnlch druZstiev...... l9l
17. kapitola Zhvery z doterajSieho p6sobenia vyrobnfch druZstiev
na Slovensku ........205
18. kapitola Pokus o progn6zu d'alSieho rozvoja v;irobn;ich druZstiev ... 209
Prilohy .................231
C. I Zoznam vfrobnyich a Zivnostenskfch druZstiev, ktord po roku
1948 postihlo nrisilnd zn6rodnenie alebo nriten6 likvidiicia.... ... ..232
d. 2 Prehl'ad niektorfch rezohircii orgiinov OSN
k problematike druZstevnictva ............ .......................240
d. 3 Vjt'ahy z vysokoSkolskej udebnice prof. Rudolfa Bri5ku
,,N6rodnd hospod6rstvo" zv. I a II z roku 1943
- dast' ,,DruZstevnfctvo" ........................245
- dast' ,,N6rodohospod6rska politika" .......................253
d.4 Osudy druZstva Interhelpo.... .................268
d. 5 Statrit EurodruZstva........ ........................270
Doslov autora ........271
Zoznam literatriry .......................275
Zhrnutie, Summary, Zusammenfassung, Resume ................................... 285

)o)
Oto Virsik
V sluZb 6ch n6roda
Virobnd a iivnostenskd druistvti
v stopdch Samuela Jurkoviia

Vydal Slovensky zvdz vlrobnfch druZstiev

vo vydavatetskom druZstve Elenprint Bratislava
v roku 1993
Vytladilo VD Elenprint Bratislava

ISBN 80-900524-7-9
︵︲卜︲寸いい〇〇ぃ︲〇∞ ﹂ ∽︼
４“一