You are on page 1of 59

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY
Katedra algebry, geometrie a didaktiky matematiky

II. kvalifikačná skúška
pedagogických pracovníkov

BRATISLAVA 2007

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE
FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY
Katedra algebry, geometrie a didaktiky matematiky

PROBLÉM TOTOŽNOSTI
V MATEMATIKE A FILOZOFII
(Úvahy o presnosti vyjadrovania)

Záverečná práca ku II. kvalifikačnej skúške
pedagogických pracovníkov

autor: RNDr. Slavomír FLIMMEL, Gymnázium Púchov
vedúci práce: Doc. RNDr. Štefan SOLČAN, PhD.

BRATISLAVA 2007

1

Motto:

„Povedať o dvoch veciach, že sú totožné, je nezmysel a povedať o jednej veci, že je
totožná sama so sebou, nehovorí vôbec nič.“
(Ludwig Wittgenstein: Tractatus logico-philosophicus, 1921)

Čestne prehlasujem, že som prácu vypracoval samostatne s použitím
uvedenej literatúry a na základe konzultácií s vedúcim práce.

__________________________

2

ABSTRACT

Témou práce je pojem totožnosti vo filozofii a rôznych oblastiach matematiky
s dôrazom na geometriu. Na príklade rôznych vydaní a prekladov Hilbertových axióm
incidencie práca poukazuje na problematičnosť používania tohto pojmu v elementárnej
geometrii. Autor práce predstavuje možnú klasifikáciu rôznych druhov totožností
v geometrii a vlastné návrhy symbolického a slovného vyjadrenia axióm incidencie.

3

OBSAH

ÚVOD ............................................................................................... 5
1. TOTOŽNOSŤ A AXIÓMY SPOJENIA D.HILBERTA ............ 6
1.1. BESTIMMEN VERSUS INCIDUJE ............................................. 7

1.2. EINE - NEJAKÁ VERZUS JEDINÁ .......................................... 10

1.3. VONEINANDER VERSCHIEDENE VERZUS TOTOŽNÉ ........... 12

1.4. REVÍZIA AXIÓM V NOVŠÍCH VYDANIACH .......................... 15

2. TOTOŽNOSŤ Z POHĽADU FILOZOFIE ............................... 17
2.1. STAROVEKÁ FILOZOFIA A TOTOŽNOSŤ ............................. 18

2.2. NOVOVEKÁ FILOFOFIA A TOTOŽNOSŤ .............................. 20

3. TOTOŽNOSŤ V MATEMATIKE ............................................ 26
3.1. TOTOŽNOSŤ V LOGIKE ........................................................ 27

3.2. TOTOŽNOSŤ V TEÓRII MNOŽÍN .......................................... 28

3.3. TOTOŽNOSŤ V ALGEBRE .................................................... 30

3.4. TOTOŽNOSŤ V GEOMETRII ................................................. 31

3.5. KLASIFIKÁCIA TOTOŽNOSTI V GEOMETRII ........................ 32

4. DODATOK I - HILBERTOVE AXIÓMY SPOJENIA ............ 35
4.1. HILBERTOVE AXIÓMY V LITERATÚRE ............................... 35

4.2. NOVÉ VYJADRENIA HILBERTOVÝCH AXIÓM .................... 44

5. DODATOK II - EUKLIDOVE AXIÓMY ................................ 51
ZÁVER ........................................................................................... 56
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ......................................... 57

4

Tento prístup je veľmi zakorenený vo všetkých učebniciach matematiky. ak chcem byť presný. že im dám dve mená? Je bod bodom. 1 zvýraznil S. Vďaka nemu pravdepodobne vznikla otázka: „Koľko priamok prechádza dvomi rôznymi bodmi?“. musím si všimnúť. V kurze „Porovnávacia geometria 02“ som mal problém odpovedať na otázku I. že takto chápaná totožnosť nám neprináša nič užitočné a len vedie k ďalším otázkam. čo vlastne znamená slovné spojenie „jeden bod“? Môžu existovať dve totožné pomenovania nejakého bodu? Pri hľadaní koreňov takéhoto uvažovania o totožnosti dvoch bodov som prišiel až ku D. Napríklad musím učiť žiakov. že dva geometrické objekty sú totožné. kde sa často pri zadaniach napr. Lenže. Problém vidím v tom. riešením úlohy nemôže byť jedna. aby dané hlavné kružnice boli rôzne). že základnou vzájomnou polohou dvoch priamok je rovnobežnosť a súčasne totožnosť týchto priamok. Hilbert podobné formulácie vložil do samých základov euklidovskej geometrie – do jej prvých axióm. na ktorú neviem bez pochybností jednoznačne odpovedať. Keď uznám. ktoré by boli inak zbytočné: Koľko prvkov má množina. že zadávateľ úlohy niekedy považuje jednu hlavnú kružnicu za dve (zdôraznením.ÚVOD Ako stredoškolský učiteľ matematiky sa často stretávam s pre mňa ťažko pochopiteľným tvrdením. ale jedna.F. ktorá obsahuje len dva navzájom totožné body? Stanú sa z jedného bodu dva body tým. 5 . ale nekonečne veľa (navzájom totožných) hlavných kružníc. Ako by mohli byť dva body aj nerôzne! Viem si predstaviť dve pomenovania alebo určenia jedného bodu.Hilbertovi a jeho knihe Grundlagen der Geometrie (1899). že sa odo mňa očakávala odpoveď – „jedna hlavná kružnica“. V mojom ponímaní dve totožné priamky nie sú nikdy dve. Viem. že jedna hlavná kružnica môže byť považovaná za dve alebo viac totožných hlavných kružníc. dvoch bodov zdôrazňuje slovo rôzne. ale tým sa pre mňa ešte nestanú z jedného bodu body dva. ak nemá meno? Koľko totožných bodov môže obsahovať jeden bod? Ak môže byť jeden bod považovaný za viaceré body. Môjmu rozumu sa prieči uznať jednu priamku za prípad vzájomnej polohy dvoch priamok.Lénárta: „Koľko spoločných kolmých hlavných kružníc môžu mať na guľovej ploche dve rôzne hlavné kružnice?“1.

Wittgenstein. . Axiómy euklidovskej geometrie tak. a posielajú nás naháňať chiméry. ale nedávno som na internete našiel originálne znenie týchto axióm od D.Hilberta a s prekvapením som čítal: „I.F.2..“ Chápem. (Any two distinct points of a straight line completely determine that line.. 1979. keď som si prečítal jeho upozornenia: „Idea nám sedí na nose ako okuliare a čo vidíme. že ide o celkom obyčajné veci. • eine . nemecké vydanie z roku 1899. Vôbec nám nezíde na um zložiť ich.) I. čo chce autor povedať. rozmýšľal o menách mien (pojmov) a o podstate podstaty (totožnosti). podčiarkol S. Zwei voneinander verschiedene Punkte P und Q bestimmen stets eine Gerade g. V mojom trápení s jednotlivými pojmami ma čiastočne upokojil L.. ako sa učia na slovenských školách.“ (Upon every straight line there exist at least two points.. Dajú sa stručne vyjadriť ako: • bestimmen verzus inciduje.3. kde veľmi záleží na každom slove. 3 Wittgenstein ..1. . (Two distinct points A and B always completely determine a straight line a. Filozofia je boj proti pobosorovaniu nášho rozumu prostriedkami nášho jazyka.nejaká verzus jediná. Naše formy vyjadrovania nám totiž rozmanitým spôsobom bránia vidieť. ktoré všetky súvisia s pojmom totožnosť.1.. keď som určoval určenie.. Auf einer Geraden gibt es stets wenigstens zwei Punkte . s.72-73 6 . Irgend zwei voneinander verschiedene Punkte einer Geraden bestimmen diese Gerade. prečo do znenia axiómy vkladá slovo „rôznymi“.. .“3 2 Hilbert. prečo sa formuluje jej prvá axióma zvyčajne nasledovne: „Každými dvoma rôznymi bodmi prechádza práve jedna priamka. aby som ich mohol dať za príklad presnosti a exaktnosti svojim študentom. TOTOŽNOSŤ A AXIÓMY SPOJENIA D. • voneinander verschiedene verzus totožné. že je to len chyba slovenského prekladu. Najväčší problém mám s pochopením. americké vydanie z roku 1902.HILBERTA Keď na úvodných hodinách hovorím študentom o geometrii ako o exaktnej vede. vidíme cez ne. ale nechápem prečo to hovorí takto zavádzajúco. 1. neboli pre mňa nikdy také jasné a jednoznačné.) I. Počas ich riešenia som narážal na hranice možností nášho jazyka.)2 Pri preklade Hilbertových axióm predo mnou vyvstalo naraz niekoľko problémov. Dlho som si myslel. vždy narazím na problém Euklidových axióm.

2.... [-2. špecifikácia – určenie konkrétneho objektu. stanoviť . poslanie. s. definícia – explicitné určenie odvodených pojmov. [2. alebo ju určím-identifikujem tromi nekolineárnymi bodmi [0.. 1..“5 Aby sme sa vyhli možným nedorozumeniam pri používaní pojmu určenie navrhujem nasledovnú matematickú klasifikáciu tohto pojmu: 1... vymedziť . Samotné slovo z hľadiska etymológie zrejme súvisí so slovami „uriecť“ a „reč“4. presne určiť.. niektorý. determinácia – implicitné určenie základných pojmov axiómami.0] (použil som určenie špecifikáciou). 1. konkrétna kružnica neurčuje-nešpecifikuje konkrétne tri body.2]. 2... napr. na rozdiel od definície špecifikácia nie je symetrická.0]. určitý . 3. urobiť niečo známym. napr. (vopred) rozhodnúť o niečom. nejaký . ktorým sa niečo určuje . jasný.... 4. napr. stanoviť . určujúci ... napr. signifikácia – určenie mena pojmu.. 4 Machek. 1.1... cieľ . vlastnosti alebo vzťahu podmienkami. 4. 2... 1.. 225 7 .. BESTIMMEN VERSUS INCIDUJE Pojem určuje sa používa v matematike vo viacerých podstatne odlišných významoch. 5. 2. vymedzenie ..670 5 Peciar. 1.. 2. kružnica je určená-definovaná pomocou základných a odvodených pojmov (už predtým definovaných) ako množina bodov v rovine. identifikácia – určenie konkrétnych parametrov pre konkrétny objekt.. 1. 2. ktoré spĺňa práve len on sám. určiť . zistiť .zv. rozhodujúci ... často je vytvorené z iných mien pojmov alebo má k nim vzťah. Slovník slovenského jazyka vysvetľuje (určuje) význam slov: „určenie . istý. s. stanovenie. pojem priamka je určený-determinovaný Hilbertovými axiómami incidencie.. (skúmaním) zistiť . kružnicu k určím-identifikujem stredom S[0. ktoré sú rovnako vzdialené od daného bodu. ale bližšie neurčený. meno “priamka” je priradené pojmu priamka pre jej priamosť.. iná kružnica týmito bodmi neprechádza. zreteľný .. známy.. presný. tj.0] a polomerom r = 2 (použil som určenie definíciou).696. napr. konkrétna kružnica je určená-špecifikovaná danými tromi nekolineárnymi bodmi.

ktorý bez V..) vylučuje možnosť chápať pod pojmom priamka to. pojem obdĺžnik ostenzívne určím tak.axióme ľubovoľne predĺži (na priamku). Hilbertovej axióme. určujú objekty a posledné 7. Kružnicu vylúči až VI. Hilbert pri axiomatickom určovaní-determinovaní základného vzťahu medzi bodmi a priamkami (rovinami) použil slovo „bestimmen“. Ak by I. neležiace na jednej a tej istej priamke.114 8 . vymenovať. napr. 6 Čierna. Q. 3. určenie sa týka aj pojmov aj objektov. s. definovať. Určenia 1. I. charakterizovať6. tento pojem by zahŕňal aj to. určovať. kde Euklides úsečku z I. určenia 4..Hilbertova axióma (Tri body P. ukážem na ne a poviem: „Toto je bod A a toto je bod B“.Hilbertova axióma (Keď dva body P a Q nejakej priamky g ležia v nejakej rovine α.axióma úplne určila-determinovala pojem priamka. nominácia – určenie (označenie) konkrétneho objektu vlastným menom. čo bežne nazývame úsečka. určujú pojmy.) zahŕňa aj to. čo bežne nazývame „úsečka“.axiómy v II.) určuje- determinuje základný pojem rovina. určujú-špecifikujú vždy rovinu. prehovoriť. ktoré sa dajú preložiť ako „úplne určujú“. prináša aj ďalší problém. čo bežne nazývame trojuholník.axiómy (Hocijaké tri body nejakej roviny.. napr. pohnúť. IV. a IV. 6. ustanoviť. dosadiť.) určuje-determinuje základný pojem priamka. tak leží každý bod z g v α. danú kružnicu určím-signifikujem menom „k“. ktorý by vyhovoval IV. Hilbertovej axióme. rozkázať. determinovať. V autorizovanom anglickom preklade Hilbertových axióm z roku 1902 sú použité slová „completely determine“. R. Slovo „bestimmen“ v I. neležiace na jednej a tej istej priamke. II. namieriť.6.Hilbertova axióma (Hocijaké dva jeden od druhého rozdielne body nejakej priamky určujú-špecifikujú túto priamku. Navyše pojem rovina. Podľa slovníka má tieto významy: určiť. Podobne je to s tromi bodmi a rovinou. určujú-špecifikujú túto rovinu. nakreslím na tabuľu dva body a ostenzívne určím ich vlastné mená. ostentácia – určenie pojmu alebo vlastného mena objektu ukázaním.). tj.. 7. 2. čo bežne nazývame kružnica.Hilbertova axióma (Dva jeden od druhého rozdielne body P a Q určujú- špecifikujú vždy priamku g. prisúdiť. by zahŕňala aj to. 5. že ukážem na zošit a tabuľu a poviem: „Toto a toto je obdĺžnik “. Tieto dve axiómy sa nápadne podobajú prvým dvom Euklidovým axiómam. chápané ako „určujú- špecifikujú“ konkrétny objekt (priamku alebo rovinu). aj V.

má. súmiestnosť. príchod. upadať. s. rozsah pôsobnosti. 3. ktoré incidujú s nejakou priamkou. 1.. z ktorých jeden obsahuje druhý alebo má s druhým spoločnú časť alebo prvok“11. V desiatich mne dostupných českých a slovenských slovných vyjadreniach I. medzi.nie.“ Podobne je to s pojmom leží: „Hocijaké dva body.. ktoré ležia na nejakej priamke.axiómy incidencie sa slovo „bestimmen“ prekladá 5 krát ako „prechádza“ a 5 krát ako „inciduje“. z ktorých jeden je časťou druhého.68 9 . „connection“). 290 9 PC Translator 10 Ivanová-Šalingová.. pri. prerezať“10 alebo „1.“ Zdá sa zrejmé. Anglické slovo „incidence“ znamená výskyt. ležia na tejto priamke. napríklad môžeme povedať A "leží na" a. a "spojuje" A "a" alebo "s" B. s. ktoré nazýval Hilbert axiómami spojenia („der Verknüpfung“. 8 Špaňár. na.257 12 Šalát. A "je bod" a. dopad. V anglickom preklade je výklad tohto pojmu navyše zahmlený použitím symbolu pre rovnosť (totožnosť) a použitím ďalších predtým zaužívaných slov: “Píšeme AB = a alebo BA = a. atď. Namiesto "určujú" môžeme tiež použiť ďalšie formy vyjadrenia. dnes nazývame axiómy incidencie. pôsobnosť9. existuje. je.Má označovať pojem. s. vzťah dvoch útvarov. s. 1902.”7 V neskorších prekladoch a interpretáciách sa stretneme s pojmom incidencia a so symbolmi ε a množinovým ∈ (patrí). incidovať . Incidencia je slovo zložené z latinských slov „in“ = v. Samotné axiómy. negácia) a „cado“ = padať. Incidencia sa dá chápať ako binárna relácia ε ⊂ B x P ∪ R. bod a rovina) a ktorý je určený-determinovaný práve Hilbertovými axiómami.Hilbertovej axióme nahradili slovo „bestimmen“ neskôr zaužívaným slovom „inciduje“. Ak by sme v pôvodnej II. ktorej „vlastnosti presne určuje osem axióm incidencie“12. incidujú s touto priamku.. preklad S. Niekedy sa v literatúre používa symbol 7 Hilbert. zásah. dostanem nezmyselnú trivialitu: „Hocijaké dva body. ktorý vyjadruje základný vzťah medzi pojmom bod a priamka (resp. súvis . Podľa slovníkov cudzích slov je „incidencia . pripadnúť8. jestvuje. je umiestnený.2.78. a "prechádza" A "a cez" B. že Hilbertov pojem bestimmen nie je nahraditeľný (totožný) s pojmom inciduje ani pojmami prechádza – leží. dosah. obsahuje a pod... zaťaženie. voči (zvláštnym je 2. vedie. s. mat vzťah medzi dvoma útvarmi.396 11 Piťová.F.. zhodnosť . geom. zhoda. rezať. Okrem pojmu inciduje sa v literatúre používajú tiež vyjadrenia: patrí. význam .. náraz.

2. Ak chceme pojem inciduje používať aj vo význame podmnožiny. 1. s. Prečo treba používať rôzne pomenovania toho istého vzťahu? Naproti tomu množinové pojmy patrí a je podmnožina a takisto pojem určuje-špecifikuje nie sú symetrické. 13 Sekanina.wikipedia. Množinová relácia ⊂ (je podmnožina) je na rozdiel od relácie incidencie pre priamky a roviny reflexívna (p ⊂ p. Pri interpretácii slova „eine“ však možno dať dôraz na prvú zložku prekladu „nejaká“ a chápať ho aj vo význame „aspoň jedna“. Dokonca sa pojem incidencie definuje (ako odvodený pojem?): „Dva podprostory afinního prostoru nazýváme incidentní. α ⊂ α). Leží-li bod A na přímce p.22 16 http://cs. V teórii grafov sa pojem incidencie definuje ako symetrická relácia medzi vrcholmi a hranami grafov..heslo Deskriptivní geometrie 17 Šalát. EINE .“15 alebo „Základní používané definice . tak aj priamka p inciduje s bodom A. že bod A a přímka p incidují (jsou incidentní).. Podobně přímka p je incidentní s rovinou ρ. Piják. bod a rovina).množinovej relácie ∈ (patrí) súčasne aj vo význame inciduje13 a rozširuje pojem incidencie aj na vzťah priamky a roviny . Relácia incidencie je symetrická: Ak bod A inciduje s priamkou p.602 10 . s. Škoda.46 14 Piják. Ak skúmame vlastnosti relácie incidencie a porovnáme ich s vlastnosťami množinových relácií patrí a je podmnožina. mali by sme v axiómach používať iný pojem na vyjadrenie základného vzťahu medzi pojmom bod a priamka (resp. jestliže je jeden z nich podmnožinou druhého.47 15 Lávička.org . říkáme.“16. s. prídeme k podstatným rozdielom.220. leží-li přímka p v rovině ρ. Podstata pojmu incidencia z Hilbertových axióm sa najpresnejšie vyjadrí slovami „spojenie“ alebo „súvis“ (v neskorších vydaniach použil namiesto slova „bestimmen“ slovo „zusammengehört“). Pri slovenských synonymách pojmu inciduje možno o symetričnosti trochu zapochybovať: Ak bod A leží na priamke p.Hilbertovej axióme možno najpresnejšie preložiť ako „nejaká (jedna z mnohých) jediná (práve jedna)“.NEJAKÁ VERZUS JEDINÁ Vyjadrenie “bestimmen eine Gerade “ („completely determine a straight line“) v pôvodnej I. s. s.pre takúto incidenciu sa používa množinový symbol ⊂ (podmnožina)14. že sa pre túto reláciu nezaužívalo napríklad výstižnejšie latinské slovo „konjunkcia“ alebo „koherencia“. pri ktorej hrana incidentná naviac s dvoma vrcholmi17. potom priamka p prechádza bodom A.

Hilbertovej axióme má ľahké riešenie. Takýto preklad nevylučuje existenciu inej priamky. že existuje práve jedno Y.Hilbertovej axióme chápu českí a slovenskí prekladatelia ako určenie jednoznačné. s. vyjadrujeme. Až III. Vyjadrenie „X určuje-špecifikuje Y“ znamená.j. Jednotné číslo slova „priamka“ v nematematickej slovenčine jednoznačne určuje počet – tj. že neoznačuje vlastné meno.45. Velichová. pretože už pojem „určujú- špecifikujú“ v sebe obsahuje interpretáciu „nejaká (jedna z mnohých) práve jedna“. jedna = práve jedna. že kvantifikácia je už obsiahnutá v pojme „určuje-špecifikuje“. „Každé dva body incidujú s práve jednou priamkou“ (alebo „Pre každé dva body existuje práve jedna priamka. s. s. že aj presnejšie slovné spojenie „jedna priamka“ znamená v geometrii vždy „aspoň jedna priamka“. 18 Svitek. Problém ako preložiť slovo „eine“ v I. Slovo „eine“ netreba vôbec prekladať. I. s.axióma zabezpečí. či použijeme pojem “určujú“ alebo pojem „incidujú“: 1.Interpretácia „prechádza aspoň jedna priamka“ sa vyskytuje vo všetkých mne dostupných českých a slovenských prekladoch. aby boli „jeden od druhého rozdielne“ – veď aj dvomi totožnými bodmi prechádza aspoň jedna priamka. Až slová „bestimmen diese“ v pôvodnej II. Kouřim. Šalát. Niektorým prekladateľom sa zdá nadbytočná podmienka pre body P a Q. s. s. Tým. Kuniak. že týmito bodmi okrem „tejto“ neprechádza iná priamka18. ale chýba jej kvantifikácia – Hilbert použil slovo „vždy“. ale pojem – je teda nejaká jedna z mnohých. s. že existujú viaceré priamky. Ak použijem slovné spojenie „každé dva body“. „Dva body určujú-špecifikujú priamku“ alebo 2. rôznej od g. Prvá verzia je najstručnejšia.220.119. ktorá s obidvoma inciduje“).9 11 . že je napísané s počiatočným malým písmenom „p“.axióma môže mať rozdielne znenie podľa toho.21.5. Bělík.70. môže to zvádzať k predstave existencie jedinej priamky určenej hocijakou dvojicou bodov. Sekanina. ak namiesto „inciduje“ alebo „prechádza“ použijeme pôvodné Hilbertove vyjadrenie „určujú-špecifikujú“. Interpretácia slov „eine“ = „aspoň jedna“ v prvej axióme a „diese“ = „najviac jedna“ v druhej axióme vedie väčšinu českých a slovenských prekladateľov k spojeniu týchto dvoch axióm do jednej slovným spojením „práve jedna“19. ja predpokladám. t. s. ktorá je tiež takto určená (?) totožnými bodmi P a Q. s.46. Problém však komplikuje matematický úzus. ktoré vyhovuje podmienkam X.68 19 Piják. V slovenčine navyše na rozdiel od nemčiny či angličtiny aj samotné slovo „priamka“ v sebe obsahuje interpretáciu „nejaká (jedna z mnohých) práve jedna“. Sklenáriková.

že sú dve. že slová „voneinander verschiedene“ Hilbert použil len v súvislosti s pomenovaním bodov v prvej axióme. s.3.45. Velichová. tak môžu byť aj dva body jeden od druhého nerozdielne (totožné). Kouřim. s.46. VONEINANDER VERSCHIEDENE VERZUS TOTOŽNÉ Po uvažovaní o rovnosti (totožnosti) pojmov bestimmen a inciduje a skúmaní podstaty (totožnosti) slova „eine“ prichádzame k hlavnému problému tejto práce: Prečo Hilbert použil v I. Bělík. V pôvodnej III. s. že preklady českých a slovenských matematikov vychádzajú zo znení neskorších vydaní Hilbertových axióm alebo z ich revízií od iných matematikov.dva body nemôžu byť nerozdielne. Sekanina. Potom nerozdielne (totožné) môžu byť aj dve alebo viac priamok. že dva bezmenné body nemôžu byť dva totožné body. 1. s. netreba to zdôrazňovať slovom “zwei“. Takže dané dva netotožné body neurčujú jedinú priamku.axióme použil slová „voneinander verschiedene“ aj bez pomenovania bodov. V protiklade s tým však autor v pôvodnej II.119. Piják. Kuniak. s. s.axióme autor body nepomenoval. Pripúšťam tiež možnosť. tak možno predpokladal. Navyše Hilbert slová „voneinander verschiedene“ nepoužil v axiómach VI. že dvoma bodmi sú určené viaceré totožné priamky. určujú aj iné priamky – všetky tie. Je možné. Naozaj dve rôzne mená bodov („P“ a „Q“) ešte nemusia znamenať dva rôzne body. Sklenáriková. ktoré sú mi neznáme.axióme . priamka je nimi určená „práve jedna“ aj bez jej označenia vlastným menom20. ktoré sú s danou priamkou totožné.21. ich vymenovaním („P“ a „Q“) sa stáva zrejmým. Mohli by sme na chvíľu pripustiť možnosť. Ak chceme byť dôslední. s. že všetci píšu o „dvoch rozdielnych“ bodoch.68.axióme slová „voneinander verschiedene“? Ak môžu byť dva body jeden od druhého rozdielne (netotožné).5. Českí a slovenskí prekladatelia to však väčšinou po ňom nezopakovali – napriek tomu. Nadbytočným a zahmlievajúcim sa javí použitie slova „zwei“ v I. Ak by išlo o dve mená.9 12 . a VII.220. kde boli objekty pomenované.“ Hilbert možno chcel označením priamky vlastným menom „g“ vylúčiť interpretáciu.Hilbertova axióma by mala znieť: „Každými dvoma rôznymi bodmi sú určené-špecifikované (prechádzajú) len navzájom totožné priamky. že problém s prekladom slova „eine“ súvisí najmä s problémom bestimmen verzus inciduje (určuje verzus prechádza). s.. I. Ak slovo “zwei“ 20 Šalát.

že na ľubovoľnej priamke vždy jestvujú aspoň dva totožné body. mal ich použiť aj v pôvodnej III. b ∈ P. Ak považujeme A a B za premenné. Ku každej priamke a ∈ P existujú aspoň dva rôzne body A.220 22 Svitek. čo nie je pravda. Napríklad Svitek formuluje axiómy a komentár k nim: „A1. netreba zdôrazňovať. s. pričom A ≠ B splňuje vzťah A. Kouřim. že A. s. môže ich mať aj priamka. Ak A. A ≠ B ∃!a ∈ P : A. pretože ak môže mať bod viaceré pomenovania. roviny . Sklenáriková. s.46. potom existuje a ∈ P tak. Ak Hilbert v pôvodnej II.axióme použil slová „voneinander verschiedene“ aj bez pomenovania bodov. mali by sme s touto možnosťou počítať dôsledne vždy. že ak súčasne incidujú s nejakými g a h. B ∈ B.. Pre ľubovoľné P a Q (pričom „P“ a „Q“ neoznačujú práve jeden bod) platí. B ∈ B a a. Hilberta dôsledne opravili22. že dvoma bodmi prechádza najviac jedna 21 Sekanina.. Šalát. Autor určite nechcel postulovať. môže ich mať aj priamka. A3. že dvoma bodmi včítane splývajúcich prechádza priamka.“ Ak chceme použiť pomenovanie bodov alebo priamok s možnosťou viacerých mien jedného objektu. s. potom axióma A2 vyzdvihuje. B ε a. B ∈ B.axióme. Všetci českí a slovenskí prekladatelia okrem M. s. B ∈ B a A ≠ B. V prípade slovného vyjadrenia axióm považujem za nadbytočné používať označenie objektov vlastnými menami. Ak axióma A1 tvrdí. B ε a. ale bodom.9 13 ..“ Prijal by tiež som symbolickú formuláciu ∀A. že totožné body (priamky. Hilbertove axiómy by mala v slovenčine znieť: „I. je úplne zbytočné a zavádzajúce použitie slova „rôzne“. S každou g incidujú aspoň nejaké P a Q (pričom „P“ a „Q“ neoznačujú práve jeden bod). že A.45. Použitie slova „rôzne“ vedie často ku zbytočným komplikáciám a často až k nepravdivým tvrdeniam. s.70. ale „mená ″A″ a ″B″ neoznačujú práve jeden bod“. o ktorých platí. Axióma podľa ich interpretácie znie: „Na každej priamke ležia aspoň dva rôzne body. Velichová. potom a = b. Ak nepoužijem takéto označenie. s. B ε a.. Kuniak. s.119. Keď raz pripustíme možnosť. Bělík. Piják. s.patrí nie menám „P“ a „Q“. A2. B ∈ a za predpokladu. potom „g“ a „h“ sú označenia práve jednej priamky.21.) sú dva. že zápis A ≠ B sa nebude čítať „A je rôzny bod od bodu B“. Sekaninu21 v tomto D. ani vtedy neexistuje jediná premenná a s danou vlastnosťou. II. . že sú rozdielne. Pomenovanie priamky menom „g“ tiež celkom nezabezpečuje jej jedinečnosť – ak môže mať jeden bod dve mená.5. b.68. Môže to však zvádzať k čítaniu ďalšej časti tvrdenia: „existuje práve jedno pomenovanie priamky a“. Ak A.

Bělík.) a nedoplnili do znenia slovo „rôzne“. Štyria autori29 doplnili slovo „rôzne“ pri rovinách a traja pri bodoch30.axiómy (. Velichová. s. Sekanina. Pri interpretáciách VII. ale aj tak sa mi to javí príznačné. určujú vždy nejakú jedinú rovinu. tak každý bod tejto priamky leží v danej rovine“.46. s. s. Neurobil tak ani nikto z ďalších šiestich prekladateľov. ktorý na rozdiel od IV.45.priamka. s. V komentári tiež nedôsledne používa slovo „rôznymi“ .68.“23 Autor v komentár tvrdí. s.j.21 27 Svitek.21 30 Svitek.5 26 Svitek. V prekladoch III. pričom v znení axiómy je podmienka A ≠ B.chýba pri axióme A2. Piják. s. Sklenáriková. že podmienka netotožnosti bodov je nadbytočná. čo je nepravda. neurobili tak aj pri preklade VIII. s. s. čo nie je pravda.70.220.axióme až siedmi autori27 opravili pôvodné znenie slovom „rôzne“.. s. s. 23 Svitek.46 14 . s.zvýraznil S.9 29 Svitek. z čoho bezprostredne nasleduje dôsledok: Ľubovoľnými dvoma rôznymi bodmi prechádza jediná priamka: t. s. s. s.259.axiómy slovo „rôzne“ nepoužil. Problémy vzniknú aj pri preklade IV. neležiace na jednej a tej istej priamke. Šalát. s.. Piják.68. tak oni majú najmenej ešte nejaký ďalší spoločný bod Q.220. Nepochopiteľné je. že nikto zo štyroch autorov. Q. Piják.70.70-71 . s. kde je najdôležitejšie. s.70. s.axiómy (Tri body P.9 28 Klenková. že v axióme A1 môžu byť body A a B aj totožné. kde Hilbert pri bodoch nepoužil slovo „rôzne“. a len vďaka tomu vyslovil úplné nezmysly. Ostatní autori okrem Kuniaka25 si uvedomujú. Zaujímavá je nedôslednosť Kuniaka.70 25 Kuniak. s. Velichová.21.axióme.46. Piják. s.axiómy (Existujú najmenej štyri body neležiace v nejakej práve jednej rovine. Svitek ho opravuje použitím podmienky „A ≠ B ≠ C ≠ A“24. Autor chcel axiómy vylepšiť nadbytočným slovom.). Je možné. ktorí opravili Hilberta v III. že aj „dvoma totožnými bodmi prechádza najviac jedna priamka“. R. Sekanina. že išlo len o nepozornosť autora alebo chybu tlače. pretože sa dá odvodiť z nekolineárnosti týchto bodov. Sekanina. s.F.70. Potom možno odvodiť tvrdenie. s. Kuniak.axiómy (Ak dve roviny α a β majú nejaký spoločný bod P. priamka je jednoznačne určená dvoma rôznymi bodmi.46. štyria autori Hilberta opravili použitím nadbytočného slova „rôzne“26. Šalát. Velichová.5.) sú ešte väčšie rozdiely. v nejakej-každej jednej rovine existujú vždy aspoň tri body neležiace na nejakej jednej priamke). Naopak Klenková28 spolu s Hilbertom pripúšťa možnosť: „Ak dva (aj totožné) body priamky ležia v rovine. V VI. 24 Svitek. s.

C gibt es nicht mehr als eine Ebene. die mit jedem der drei Punkte A. die mit jedem der drei Punkte A. B. 1. I 4. I 2.“31 Ak by sa mi dostalo ako prvé do rúk citované vydanie. pochopiteľnejšie a krajšie bez slova „rôzne“.2. že slovo „rôzne“ sa používa pri formulovaní axióm incidencie zbytočne a dokonca nesprávne.Bernaysom. Zu irgend drei nicht auf ein und derselben Gerade liegenden Punkten A. Slovné formulácie Hilbertových axióm považujem za presnejšie. s. Dúfam. die mit jedem der beiden Punkte A.. Na Slovensku je to pravdepodobne jediný exemplár Hilbertovej knihy. V symbolickom vyjadrení axióm. C gibt es stets eine Ebene. prečo som dospel k presvedčeniu. Zu zwei Punkten A.. ako to uvádzam v kapitole 4. Zu irgend drei nicht auf ein und derselben Geraden liegende Punkten A. C zusammengehört. Zu jeder Ebene gibt es stets einen mit ihr zusammengehörigen Punkt.. podobne sa v novom znení nevyskytuje slovo „bestimmen“.4. vydanie z roku 1962. B zusammengehört. REVÍZIA AXIÓM V NOVŠÍCH VYDANIACH Po niekoľkomesačnom rozmýšľaní a diskusiách o axiómach spojenia (incidencie) z Hilbertových Grundlagen der Geometrie a tesne pred dokončením tejto práce sa mi podarilo získať zo skladu fakultnej knižnice FMFI Univerzity Komenského v Bratislave 9. I 5. B gibt es nicht mehr als eine Gerade. B. Problém „rôzne-totožné“ tu neexistuje. ktorý sa nachádza v systéme verejných knižníc – aj to dobre utajený (nezaradený do internetovej databázy). C zusammengehört. B zusammengehört..3 15 . B gibt es stets eine Gerade a. die mit jedem der beiden Punkte A. B. Jediným zadosťučinením mi môže byť potvrdenie správnosti môjho uvažovania. . kde znova narazím na problém „rôzne-totožné“ sa možno tiež zaobísť bez vyjadrenia „A ≠ B“ („A = B“). 1962. B. 31 Hilbert. Zu zwei Punkten A. . že som dostatočne na príkladoch vysvetlil. Znenie niektorých axióm spojenia (incidencie) je v tomto vydaní podstatne zmenené: „I 1. ktorého výsledky nenachádzali medzi kolegami matematikmi takmer žiadnu akceptáciu. revidované a doplnené P. asi by som túto prácu nenapísal.

že jeden bod sú dva totožné body. 5. storočí profesor Gustav von Bunge vo Švajčiarsku analyzoval sušený . vydanie javí ako definitívne. Je na škodu veci. Od začiatku štúdia problému totožnosti dvoch objektov v jednom objekte som mal pocit. vydaní zrejme nesúvisí s revíziou znenia axióm: vydanie 1. vydaní úplne totožné. Pritom najneskôr v 7. 14. 3. 7. a 9. že Hilbertove Grundlagen der Geometrie sú na internete sprístupnené širokej verejnosti len v pôvodnom znení 1. Sto rokov deti v školách učíme. ktoré je posledným vydaním za autorovho života. vydanie z roku 1930.a nie čerstvý . dostupné cez medzinárodnú medziknižničnú výpožičnú službu z knižnice Matematicko-fyzikálnej fakulty Karlovej univerzity v Prahe. vydaní z roku 1930 D. 2. že sa v špenáte nachádza 10-krát viac železa ako v ostatnej zelenine. 10. že jedna priamka sú dve rovnobežky a podobne. V roku 1899 David Hibert v Grundlagen der Geometrie nepresne postuloval (asi z nepozornosti) prvé Euklidovské axiómy a odvtedy tieto formulácie všetci po ňom opisujú. 13. 16 . 7. je napr. 8. Zaujímavým by bolo porovnanie všetkých vydaní Hilbertových Grundlagen der Geometrie. 11. Formulácie Hilbertových axióm spojenia (incidencie) sú v 7. amerického) vydania starého vyše sto rokov. 12.špenát a chybne určil. že s totožnosťou v stredoškolskej geometrii je to ako so špenátom. pretože nárast počtu strán v jubilejnom 14. 9. V 19. Viac ako sto rokov boli celé generácie detí nezmyselne nútené jesť špenát. Z prehľadu jednotlivých vydaní a ich počtu strán sa 9. 6. rok 1899 1903 1909 1913 1922 1923 1930 1956 1962 1968 1972 1977 1987 1999 strán 92 175 279 258 265 264 326 251 271 271 271 271 271 412 Všetky vydania tejto knihy však nie sú k dispozícii ani v systéme Deutschen Nationalbibliothek. nemeckého (resp. 4.Hilbert svoje nepresné formulácie opravil.

Dve kriedy majú spoločné niečo 32 Vopěnka. môžem len odpovedať. je stále ten istý strom. nemôžem držať dve zhodné kriedy. ktorá moje uvažovanie nasmerovala úplne iným smerom: „Porozumenie pre totožnosť javu čiže porozumenie. ktorý pozorujeme. s. Z pohľadu filozofov platí pravý opak: keď držím v rukách dve kriedy. TOTOŽNOSŤ Z POHĽADU FILOZOFIE Z obvyklého matematického pohľadu na slovné spojenie „dva totožné objekty“ mi vyplývajú protiklady: • keď sú objekty totožné. teda prísne vzaté to. teda napríklad nielenže strom. že ich považujem za kriedy (majú to isté meno). nemôžem ich považovať za navzájom totožné.“32 Keď učím žiakov na hodine matematiky chápať rozdiel medzi pojmami totožný a zhodný. S pojmom totožnosť je to v skutočnosti (na rozdiel od sveta matematických ideí) naozaj úplne inak.2.19 17 . Pri listovaní v knihe P. Stará židovská múdrosť hovorí: „Všetko je inak“.“ Bohužiaľ po takomto úvode. Na častú otázku žiakov. Pritom dve kriedy už tým. • keď sú objekty dva. Meniť sa totiž môže len to. že v rôznych súvislostiach sa ukazuje stále ten istý jav. čiže toto slovné spojenie je nezmyselné. jeho trvanie i zmeny. pretože v reálnom svete (na rozdiel od sveta ideí) neexistujú nijaké dva zhodné objekty. tiež však k najťažšie vysvetliteľným javom nášho porozumenia sveta. chytím do každej ruky jednu kriedu a poviem: “Toto sú z matematického pohľadu dve zhodné kriedy“. ktorý určite každého čitateľa navnadí. ktorý sme tu videli pred rokom. Potom jednu kriedu odložím a žiakom ukážem len jednu kriedu so slovami: „Toto sú pre matematikov dve (alebo viaceré) totožné kriedy“. majú spoločnú jednu totožnosť. Pritom v našom porozumení sveta hrá porozumenie pre totožnosť javov kľúčovú úlohu. čo sa vlastne nemení. ale ani rozumu. že doteraz som na to neprišiel aj keď som sa nad tým veľakrát zamýšľal. vzápätí kapitola končí konštatovaním: „Hlbší výklad porozumenia pre totožnosť javov nemáme odkiaľ odpísať a na jeho vypracovanie nám nielenže nebol pridelený dostatok stránok v tejto knihe. Oň sa opiera porozumenie pre nadväznosť sveta. patrí k najpozoruhodnejším. ale že je to stále ten istý strom. nemôžem ich považovať za dva objekty. čo ostáva stále sebou. Stručne povedané: „dva totožné objekty“ sú buď dva alebo totožné. ale nikdy nemôžu byť oboje súčasne. z akého dôvodu matematici považujú jednu kriedu za dve kriedy.Vopěnku som našiel krátku kapitolu s názvom „Totožnosť“.

ako vysvetľujú. že ani filozofi nie sú v chápaní totožnosti jednotní a mnohí tento pojem skôr zahmlievajú. tj. Po prelistovaní niekoľkých desiatok filozofických kníh som zistil. 2. Používam veľa citácií. Múdrejšie a zmysluplnejšie sa mi javí skôr rozmýšľanie nad totožnosťou dvoch nezhodných objektov. Rozlišujem dva druhy filozofov: jedni používajú veľké množstvo pojmov s význammi. pretože sa chcem vyhnúť podozreniu z dezinterpretácií. keď hovoríme (rozmýšľame).podstatné. Vážim si viac tých druhých. Ani jedna krieda sama so sebou v rôznom čase nie je zhodná (nič nie je stále. A nerobia to len filozofi. považoval za podstatu všetkého číslo. Dlho bol terčom posmechu mnohých. ktorým okrem nich takmer nikto nerozumie. Ľudia by ani nevymysleli čísla. ako označovanie jedného objektu za dva alebo viac totožných objektov. ktorý podľa tradície vymyslel samotné slovo „filosofos“ a ako prvý použil matematickú definíciu. a tie nie sú ničím iným len pomenovaním spoločnej totožnosti nezhodných objektov.1. Zdá sa teda. totožnosť kriedy A stále môžem považovať za zachovanú. Uvedené citáty sú preklady. že pojem totožnosť matematici (vo svete matematických ideí) a filozofi (ak sa znížia zo sveta ideí k skutočnosti) chápu inak. robíme to my všetci. ktorí podľa môjho názoru často len zbytočne hromadia slová. druhí redukujú počet slov na minimum a hľadajú múdrosť v každom jednom slove. STAROVEKÁ FILOZOFIA A TOTOŽNOSŤ Jeden z najstarších známych filozofov a matematikov Pytagoras (580-500 p. Takto som donedávna rozmýšľal o totožnosti a moje sedliacke rozumovanie nazýval filozofiou.n. V dnešnej digitálnej dobe získalo tvrdenie 18 . a predsa jej totožnosť považujeme za zachovanú. interpretácie. a tak ich mohli považovať za dva. Ešte väčší význam z pohľadu filozofa má skúmanie totožnosti jednej kriedy.l. Vždy. ktorí nechápali zmysel tejto myšlienky. všetko sa v čase mení). používame slová.). ale uvediem ukážky aj filozofov. niektoré dokonca viacnásobné. Žiakom to možno demonštrovať nasledovne: jednu kriedu nazvem menom „A“ . ak by sme dva nezhodné objekty nevedeli stotožniť (chápať ako jedno). čo ma oprávňuje dať im jedno meno. dokonca protikladne. Svojim spôsobom filozofi považujú dve kriedy za jednu – dva nezhodné objekty stotožnia. Ak používaním kriedu A aj podstatne zmenším (môžem ju vypísať skoro celú).tým sme jej pridelili individuálnu totožnosť a odlíšili ju od iných kried.

1961. Podľa Aristotela „. rozdiel. dvojitostí. že Vše je děním“36. nemá trvání .. s. neboť sám myslil. „Vše plyne.. že vše je a současně není... Pytagoras považuje za druhé najdôležitejšie po jednotke jej protiklad – dyas = dva vo význame dvojitosť. Svoboda.203 35 Špaňár. je všetko v pohybe .. všeobecná podstata. vše ostatní. jedno samo osebe nie je nič .l) rozlišoval viaceré významy pojmu totožnosť: 1. Ak v dvoch nezhodných objektoch vidím niečo spoločné. s. neexistuje nič jednotlivé s vlastnou totožnosťou..n. Protikladné sa zhoduje . rozdielnosť.97-105. 1961. Princípom čísla je podľa Pytagora monas = jedno vo význame jednota. ktorú by sme mohli vyjadriť slovami.185. s. Herakleitov žiak Kratylos išiel ešte ďalej. priamka a inciduje (môžeme ju preformulovať: „2 oné ondia 1 onú“).“35. totožnosť...o číselnej podstate sveta nový význam... lebo všetko ustavične vzniká . zvláštnosť.vytýkal Hérakleitovi jeho výrok.. s. jakož i protikladem jednoty a dvojitosti a vztahem jednoty a dvojitosti k tomuto protikladu“34.. bod. mimo toho Jedno.65 19 . nezhodné sa vždy zhoduje .33 Zaujímavým je pytagorejské stotožňovanie pojmov jedno – totožnosť – bod a dva – rozdielnosť – priamka. Toliko Jedno trvá a z něho se přetváří vše ostatní.248 37 Svoboda. Ďalšou podstatou protikladu jednoty a dvojitosti (totožnosti a rôznosti) reálneho sveta je pohyb. 1985. totožnosť čo do druhu – napr.. keď odmietol používať slová a len kýval prstom.) rozvinul teóriu protikladov a teóriu pohybu: „.. že nelze vstoupit dvakrát do téže řeky.n. 2.“37 Samotný Aristoteles (384-322 p. 33 Laertios.. že to není možné ani jednou.. 1961. Takto všeobecne chápaná axióma hovorí aj o pojmoch jeden. „vrchný odev“ a „plášť“.210-241 36 Hegel. nič nie je jedno ani niečo ani nejaké . prísudok ″je″ neprináleží nikdy ničomu. dva a o vzťahu medzi nimi (jeden bez druhého neexistuje). s. priamka.l. s... takže každá věc je ve své podstatě jednotou.... Keď zabudneme na význam slov bod. s. Vyjadril tým svoj názor.. človek a človek. všetky veci sú jedno . Prvá Euklidova axióma („2 body incidujú s 1 priamkou“) nemusí hovoriť len o bodoch a priamkach. stotožňujem dva do jedného a len pomocou tohto jedného môžem vidieť niečo ako dve rozdielne.195-206 34 Hegel. Tím. Herakleitos (540-480 p. nic nezůstává totožné . Hegel. totožnosť viac mien jedného – napr. Hegel považoval pytagorejcov za objaviteľov protikladu ako podstaty všetkého: „Pythagorovci měli nepochybně na mysli substanci jsoucna. že ak je všetko v pohybe. Euklidova axióma určuje-determinuje aj samotné pojmy totožnosť a rozdielnosť. Hérakleitos vyjádřil.

Potom hovoríme o totožnosti.. vôbec sa nelíšia – keď porovnávame ich súčasnú existenciu – od toho. keď je niečo pojmove a počtom jedno.. princíp totožnosti .400 40 Hobbes. s. čím boli v okamihu. rovnakosť (zhodnosť?) a podobnosť. 1973. či je niečo totožné. 2. co je na počet jedno. NOVOVEKÁ FILOFOFIA A TOTOŽNOSŤ Dvetisíc rokov po Aristotelovi píše o totožnosti T.v akom zmysle a kedy možno o nejakej veci hovoriť ako o tej istej a kedy ju pokladať za inú ako bola . ani výhradne na formu“.30. iní forme a ďalší tvrdia. s.. ale u nich rovnakosť znamená aj jednotnosť.. ale v rozličnom čase... že idey. vždy sa to vzťahuje na niečo.. 1975. nachádzajú sa v tom istom čase na dvoch miestach. ktoré sú počtom to isté. je ich síce viac..2. čo je však totožné. Pretože sú dve. „Porovnávať možno aj tú istú vec s ňou samou. ktorým sa pripisuje.“ Rozdielnosť. ale matematikom asi vadí miešanie pojmov totožnosť. je v tom istom čase na jednom mieste. ktorá je rozdielnosťou len veľkosťou. ako napríklad ty sám si tvarom a látkou to isté. alebo nie. nehovoriac o tom.. totožné je v nejvlastnějším smyslu slova to. V jednom význame označujeme ňou veci.. Niektorí pripisujú totožnosť látke. . totožnosť čo do rodu – napr. nazýva podobnosťou...Lock (1632-1704) v Rozprave o ľudskom rozume píše: „Identita spočíva v tom. čo existovalo v danom čase a na danom mieste a čo bolo v tom 38 Aristoteles.100-102 20 ...40 J. keď sme vnímali ich vtedajšiu existenciu . napríklad rovnako dlhé priamky sú totožné a práve tak rovnaké a rovnouhlé štvoruholníky. ktoré jednoducho nie sú totožné. všetko. .Hobbes (1588-1679) v diele O telese: „Predovšetkým je zrejmé. keď je pojem ich prvej podstaty jeden.“38 Vo svojom diele Metafyzika Aristoteles píše: „O totožnosti hovoríme v rozličných významoch. Napokon veci nazývame totožnými. s. ale ktoré sú totožné podľa tvaru“. 153 39 Aristoteles. človek a kôň.3. vylučuje všetko ostatné rovnakého druhu a vyskytuje sa tam len samo.aplikovať vzhľadom iba výhradne na látku. že prekladateľ zamenil pojem úsečka s pojmom priamka. čo niekde v nejakom čase existuje. Podobnými nazývame veci. že spočíva v jednote všetkých vlastností. Pojmy totožnosť a rozdielnosť v počte sú kontradiktórne. že dve telesá nie sú tie isté.39 Pri dobrej vôli možno tomuto prekladu Aristotela porozumieť.. Keď sa teda spytujeme. „. Tu má koreň veľký spor filozofov o tzv.“ Podľa Hobbesa princíp totožnosti nemožno „..

že len opakujú tú istú vec. 1970. jednoduché substancie. ktoré by sa ešte vzájomne neodlišovali niečím iným než týmito časovo priestorovými charakteristikami. pretože sa zdá. ktoré už nemajú časti. Každá vec je to. bolo by po rozlišovaní medzi totožnosťou a rozdielnosťou jednej veci i viacerých vecí. alebo nepravdivá. To.. což způsobuje specifičnost a rozmanitost jednoduchých substancí. Budem to. 1982.273-275 42 Leibniz. Podľa Leibniza neexistujú dva predmety. aby dve veci rovnakého druhu boli alebo existovali v tom istom okamihu na tom istom mieste alebo aby jedna a tá istá vec bola či existovala na rozličných miestach. matematici potrebujú pre svoje dôkazy redukcie na nemožné princíp kontradikcie. .... je.. keď všetky vlastnosti x sú zároveň aj vlastnosťami y a naopak. B je B. s. ale nič nové nás neučia. s.460 44 Leibniz. tj. koľko chcete: A je A. ....W. alebo sú disparátne. Keďže si to však protirečí..“44 41 Lock. . „že všetky identické vety neslúžia ničomu.. ktoré sa líšia priestorovým alebo časovým umiestnením.156 43 Čížek.. Príkladov je.“ Niekto by si mohol myslieť. nie je možné. „Kromě principu změny je však třeba zvláštní svébytnosti v tom. která by byla dokonale identická a v nichž by nebylo lze nalézt vnitřní nebo na vnitřním určení založený rozdíl..okamihu nepochybne totožné iba so sebou a s ničím iným. ba všetky telesá by museli byť totožné. s..“41 Podľa G..Leibniza (1646-1716) a jeho Monadológie základom všetkých vecí sú monády. čo je. Pristúpim teraz k záporným identitám.“42 „Svojbytnosť“ vecí je pravdepodobne len iné slovo pre totožnosť meniacich sa vecí v čase. . identita a odlišnosť sú pre rozum dobre zdôvodniteľnými a užitočnými vzťahmi a spôsobmi porovnávania. kto o veci dosť neuvažoval. najčistejšie identické vety a zdanlivo najzbytočnejšie sú veľmi závažné pri používaní abstraktných i všeobecných pojmov. potom by museli byť . aby dve alebo viaceré veci boli jednou vecou. Keby sa dal prijať taký predpoklad.“ Každá monáda podlieha neustálej zmene... „neboť v přírodě nikdy neexistují dvě jsoucna. Sformuloval zákon totožnosti nerozlíšiteľných vecí: predmet x a y sú totožné vtedy a len vtedy. Logické dôsledky sa napríklad dokazujú na základe princípov identity.43 V Nových úvahách o ľudskom rozume píše totožnosti: „Prvotné rozumové pravdy nazývame spoločným menom identické. čo je.. . Princíp kontradikcie je všeobecne tento: veta je alebo pravdivá. Tento názor môže mať však len ten. ktoré sú založené alebo na princípe kontradikcie. . čo budem. co se mění.. Každá monáda je od každej inej odlišná. totožné. Keby mohli byť napríklad dve telesá súčasne na tom istom mieste. s.357-360 21 . ktorá sa deje kontinuálne a z vnútorného princípu.

úplne nepodmienený princíp všetkého ľudského vedenia. .. ktoré vytvára jednotu. čo A = A.. nedá sa ani dokázať ani určiť. J. s. nie je 45 Fichte. ale preto. Vo svojej absolútnej negativite sa podstata rovná sebe samej. sa podstatné určenie identity vyjadruje vetou: Všetko sa rovná sebe samému.. ale naopak. táto zdôvodňuje onú.. medzi oným ak a týmto tak je nevyhnutná súvislosť. Ale stanovujeme: ak jestvuje A. 1985. Ako ukážku jeho filozofického prístupu k problému uvediem aspoň úvodné slová kapitoly Identita: „Podstata je jednoduchá bezprostrednosť ako prekonaná bezprostrednosť.W. taký je význam logickej kopuly)..“45 Podľa Logiky ako vedy G. Ak má byť absolútne prvý.. Každé možné A v onej vete (každá vec) môže byť čímsi. tak jestvuje A. Nie je takým rovnaním sa sebe. .. .550-555 46 Hegel. v ktorej uviazli tí. Táto identita so sebou je bezprostrednou reflexiou.Fichte (1762-1814) v Základoch všeobecného vedoslovia hľadá základnú vetu ľudského myslenia: „Máme zistiť absolútne prvý.. Podstata je teda jednoduchá identita so sebou. v dôsledku tejto negativity inobytie a vzťah k inému osebe úplne zmizol v čistom rovnaní sa sebe samej. ale že identita a rôznosť sa navzájom líšia. .. . že identita nie je rôzna vonkajškovo. ktoré by som rád odcitoval v úplnosti.... ktorá sa zvyčajne uvádza ako prvý zákon myslenia. Preto je prázdnou identitou.“46 Hegel napísal o identite a rozdielnosti desiatky strán textu. no nie preto.. musíme vychádzať z nejakej takej vety. .29-33 22 . Tvrdením.... ale takým. že by sa z nej dala vyvodiť veta: Ja som.“ Preskočíme štyri strany vysvetľovaní ako a prečo Ja je Ja a dôjdeme k záveru: „Vyšli sme z vety A = A. Pod akou podmienkou jestvuje teda A? X sa stanovuje v Ja a prostredníctvom Ja.. pozitívne vyjadrená ako A = A. čo ju ako takú pokladajú za pravdivú. ale sama v sebe.. že uvedená veta je osebe istá...Hegela (1770-1831) „. len keď je stanovené v Ja. že identita nie je rôznosť. No aj z nášho výkladu vyplývalo. . Táto veta. Nechápu. že rôznosť patrí k jej povahe. lebo práve ono usudzuje spomínanou vetou . lebo sa uznáva za úplne istú a overenú. Predbežne ju nazvem X. . lebo sme museli vyjsť z nejakej istej vety.. danej v empirickom vedomí... A práve táto nevyhnutná súvislosť medzi obidvoma sa stanovuje bezpodmienečne a bez akéhokoľvek dôvodu. s.. ktoré je bytím alebo hoci aj ničím. a pripustí ju bez najmenšieho váhania. vyjadruje iba prázdnu tautológiu.F.. že veta: A = A nezdôvodňuje vetu: Ja som. Jej negativita je jej bytím. tento zákon myslenia je bezobsažný a nevedie ďalej. .G. . ešte nestanovujeme. že A jestvuje. . Každý pripustí vetu: A je A (znamená toľko. pravda je úplná iba v jednote identity s rôznosťou a že tak pozostáva iba v tejto jednote.. ktorú nám každý bez odporu prizná.

s. určenosti bytia sú v nej prekonané..86 50 Liessmann. na dobré pochopenie uvedených Hegelových slov by bolo potrebné odcitovať celú 900 stranovú knihu. ani o totožnosti metód 47 Hegel. To. čiže nevznikla relatívnym negovaním.“47 Pričom podstata je podľa Hegela pravdou bytia. ktoré by prebiehalo mimo nej a ktoré by ponechalo to.7-9 49 Anzenbacher. Podľa A..222 23 .. Podstata „ako úplný návrat bytia do seba je predovšetkým neurčenou podstatou.. se zdá být. tedy jednota jednoty a rozdílnosti ve všem skutečném. ale je týmto čistým vytváraním sa zo seba a v sebe.. Rozdílnost může vzniknout tím.Churcha interpretuje slovenský logik F. Zakladateľ modernej logiky J. je podstatnou identitou.G.Gahér: Tvrdenie zornica = večernica (najjasnejší objekt ranného neba = najjasnejší objekt večerného neba) nehovorí o totožnosti znakov. a = a a a = b jsou zjevně věty různé poznávací hodnoty: a = a platí a priori . .. je prechádzanie z bytia do pojmu. ktoré zakazuje určovať pojem samým sebou. že znak nebo jméno ″a″ a ″b″ znamenají totéž. nie tak.. absolútnym bytím o sebe a v sebe. ale samy osebe.. od nej oddelené. ale napokon také isté ako jestvujúce mimo nej predtým aj potom. Anzenbachera podstatou Hegelovej dialektiky „. že rozdíl znaku odpovídá rozdílu ve způsobu danosti označovaného. a pak by byla řeč o oněch znacích. Potiaľ teda nie je abstraktnou identitou.Frege (1848-1925) píše: „Je rovnost vztah? Vztah mezi předměty? Nebo mezi jmény nebo znaky pro předměty? . 1985. ako sú kladené v nej a na nej . čo je rozdielne.“48 Zmysel každého slova sa dá pochopiť len v súvislostiach s inými slovami..je pre Hegela to. Podstata stojí medzi bytím a pojmom . ...“50 Fregeho myšlienky pomocou práce A. nevyjadřili bychom v ní žádné vlastní poznání.. 1985.“49 Z týchto vyjadrení jasne vidieť príčinu problematičnosti určenia pojmu totožnosť – je potrebné porušiť základné pravidlo. obsahuje ich osebe. tvrdil by se vztah mezi nimi. co se chce říci s a = b.31 48 Hegel. zatímco věty formy a = b obsahují často cenné rozšíření našich poznatků . totožnosť je totožná s podstatou.. resp.. s.. s... Keďže naviac všetko so všetkým nejako súvisí. Najpodstatnejšie .znovuvytváraním sa z čohosi iného. a touto jednoduchou negativitou bytia osebe je sama identita. Identita je potiaľ ešte vôbec to isté čo podstata.. že podstatou totožnosti je podstata. nýbrž už jen našeho způsobu označování.ak som správne pochopil . Naopak bytie a každá určenosť bytia neboli prekonané relatívne.. je identita identity a neidentity. Pak by se netýkala věta a = b již věci samé. s.

. je-li pravdivá. . ktoré majú ten istý (totožný) zmysel. ..“ Russell ďalej rieši problém miesta a času vecí..Russell (1872-1970) ma v diele Skúmanie o zmysle a pravdivosti upozornil. označený týmto výrazom nazývame denotát výrazu. aby ″To je červené″ nebyl subjekt-predikátový výrok. pokiaľ je pravdivé. nazývame rovnoznačné – synonymické výrazy. s. podobne tiež nerozlišiteľnosť nie je tranzitívna na rozdiel od totožnosti.. že zmysel výrazu je pojmom denotátu výrazu alebo že zmysel výrazu koncipuje denotát výrazu. s. nazývame rovnocenné . vyčleňujú náhodou ten istý predmet.. hovoríme.. nýbrž výrok formy ″Červeň je zde″. že toto a tamto nejsou identické. Počítání pak bude nemožné. bude nutně také úkonem.. Výrazy. ktorý je vyjadrený výrazom (menom).130 53 Russell. b. nebylo nic jiného než svazek koexistujících kvalit.“52 O totožnosti však píše málo zrozumiteľne: „Chci navrhnout. kde f(a) je výsledok identifikácie pomocou metódy a a f(b) je výsledok identifikácie pomocou metódy b. Proto je jasné. budu jim dávat totéž jméno a každý úkon. nazývame podľa Fregeho zmysel výrazu a predmet. ale o totožnosti výsledku týchto dvoch metód. aby som nekritizoval veľavravnosť filozofov: „Věda záleží do značné míry v prostředcích k vynalézání pojmů majících větší stupeň přesnosti než pojmy každodenního života. ktoré majú rovnaké denotáty. ktorý by mohli používať všetky vedy a ktorý by vylúčil 51 Gahér. Spôsob danosti predmetu. aby měl vztah k našemu poznání. neboť jsou-li a a b nerozlišitelné.“51 B. s. bude pak šťastnou náhodou a ″identita″ bude nedefinovatelná. ktoré vyjadrujú odlišné zmysly (významy). co se obyčejně nazývá ″věcí″. ...53 L. „.. ″ekvivalentné″″ výrazy.. Přijme-li se však toto hledisko. že je-li nějaký pojem identity. nikoli predikát. Takže tvrdenie typu a = b..148-157. stává se identita nerozlišitelných věcí analytickou . že dva odlišné spôsoby vyčlenenia.Wittgenstein (1889-1951) sa najskôr snažil pomocou formálnej logiky vytvoriť ideálny univerzálny jazyk..priezračnejšie by sme mali totožnosť a = b písať skôr f(a) = f(b). třebaže žádná evidence toho není představitelná.. a aby ″červený″ bylo jméno. zvýraznil autor 52 Russell. . který připouští..identifikácie predmetov. Upozorňuje tiež. Výrazy. Identita věcí nerozlišitelných. nelze takového pojmu nikdy použít a není možné. a aby to.153 24 ..v němž počítám jedno z nich. z ktorých robí kvality podobné „červenej“. že pri vnímaní vecí nie je približná podobnosť na rozdiel od presnej podobnosti tranzitívna. pomenované znakmi a.. takových jako červeň . Navíc se může stát.. je o tom.121. Takže tvrdenie zornica = večernica je o totožnosti denotátov dvoch výrazov.. v němž počítám druhé. aby nerozlišitelné věci nebyly identické.

prichádzaš z inej strany na to isté miesto a už sa nevyznáš.. Upozorňujú nás na súvis totožnosti s pojmom podstata a s ľudskou reflexiou reálneho sveta. 1993. že vo všetkom okolo nás je súčasne totožnosť aj rozdielnosť. s. že význam výrazov nie je možné oddeliť od použitia týchto výrazov v živej reči. neříká vůbec nic. Logik si možno myslí: také isté je také isté – ako sa človek o tej totožnosti presvedčí. . s. ″(∃x) .. a ten Boh sa volal JHVH (Som = Som).Niet krajšieho príkladu na neužitočnú vetu. sú bratrancami. nič nehovoriace a neužitočné tvrdenie. postihnúť našimi slovami správnu nuansu.. x = a″ atd.. 54 Anzenbacher.. Slovo ″zhoda″ a slovo ″pravidlo″ sú vzájomne spríbuznené.zdánlivé věty jako ″a = a″. raz počuje – patrí do psychológie.116. s. Akoby sme hovorili o odtieňoch významu a išlo len o to.všetky nepresnosti a mnohoznačnosti bežného jazyka. Pripomína to až biblické tvrdenie: Na počiatku bolo Slovo. říci o dvou věcech. Je to. s. Prichádzaš z jednej strany a vyznáš sa.)“ 57 Niektorí filozofi totožnosť považujú za najdôležitejší pojem ľudského myslenia a vetu „A = A“ za prvý zákon sveta. a to Slovo bolo Boh. 1979.. 123. 117. b = c .. je nesmysl a říci o jedné... 119.“56 Wittgenstein o identite píše aj vo svojich Filozofických skúmaniach z roku 1953: ″Vec je identická sama so sebou. a to v neustálej zmene a pohybe... Používanie slova ″pravidlo″ je úzko späté s používaním slova ″ten istý″.“55 O probléme totožnosti píše už v Logicko-filozofickom traktáte z roku 1921: „Rovnost předmětů vyjadřuji rovností znaků a nikoli pomocí znaku rovnosti. nahradenie slova ″taký istý″ slovom ″identický″ (napr. (Výška je výška. Dialektickí myslitelia zase tvrdia. ⊃ a = c″. že sa tam hodí. je otázkou psychológie. Rozdílnost předmětů rozdílností znaků. že je identická se sebou samou. .. ale predsa spätú s hrou predstavy. ″(x) . .) je jedným z typických úskokov vo filozofii. Znak pro rovnost není tedy podstatnou částí pojmového písma. . 152 25 . akoby sme v predstave kládli vec do jej vlastnej formy a videli.. Iní filozofi považujú vetu „A = A“ za úplne bezobsažné. ″a = b . Neskôr zistil. 1979. Úlohou filozofie je podľa neho objasňovanie používania bežného jazyka. nelze ve správném pojmovém písmu vůbec napsat.112 56 Wittgenstein. . x = x″...63 55 Wittgenstein. . to že ju človek raz vidí.54 „Jazyk je labyrint ciest. 121 57 Wittgenstein. že jsou identické.″ .

opäť a opäť“. aritmetika).279 60 www. a nie totožnosť. inokedy tento symbol považujeme za ekvivalenciu (logika). 58 Peciar. zároveň. „↔“. priradenie definície symbolom „: =“ a približná rovnosť symbolom „≈“.59 České a slovenské slovo „totožnosť“ podobne ako latinská „identita“ súvisia s ukazovaním na veci a ich stotožňovaním („toto a toto je jedno“). dal by sa preložiť do slovenčiny ako rovnocennosť. alebo jeden bod (Pythagoras). totožnosť. Symbol „=“ pre rovnosť (totožnosť) sa dlho nedočkal všeobecného uznania. ten istý.. Pojem ekvivalencie úzko súvisí s pojmom totožnosť. Vo svojej knihe The Whetstone of Witte z roku 1557 vysvetľuje zavedenie nového symbolu takto: „Abych se vyhnul únavnému opakování slov "je rovno" používám (místo nich). s.. TOTOŽNOSŤ V MATEMATIKE V slovníkoch slovenského jazyka sa nerobí rozdiel medzi pojmami identita. inokedy ekvivalenciu alebo aj negáciu. rovnakosť. s. stejně jako to často dělám při (své) práci.“ Z neho odvodené slovo „identidem“ znamená „znovu a znovu. Symbol „=“ pre rovnosť pochádza od waleského matematika Roberta Recorda. Latinské slovo „idem“ znamená „tenže. tá istá. „≡“.. Pojem ekvivalencie má zaužívaných najviac symbolov: „⇔“. pochádzajúce z latinského slova „aequalis“ = „(je) rovné“. „∼“ alebo „ε“. Slovo „identita“ má ten istý slovný základ ako slovo „totožnosť“. V matematike sa však tomuto pojmu dávajú aj ďalšie významy. Zhodnosť sa v matematike označuje symbolom „≅“ a „≡“. vedno. Pojem rôznosť používame ako opak pojmu totožnosť. tedy =. to isté . rovnoplatnosť alebo totožnosť hodnôt.58 V matematike zvyčajne považujeme slovo „totožnosť“ len za synonymum slov „rovnosť“ alebo „identita“ a s nimi významovo rozdielne slovo „zhodnosť“ za synonymum slov „rovnakosť“ alebo „kongruencia“.. alebo kongruenciu (geometria. Totožnosť by dnes lepšie znázorňovala jedna úsečka. dvojici rovnoběžek nebo dvě úsečky stejné délky.“ 60 Zaujímavým je citované vysvetlenie z dnešného pohľadu.wikipedie. keď dnes takto chápeme skôr zhodnosť.3. protože žádné dvě věci si nemohou být více rovny. rovnosť. zhodnosť. tože. Relácia identity sa niekedy označuje „I“ alebo „Id“. táže. spolu . Podobne je to s ďalším symbolom „∼“.storočia používané symboly „||“ nebo „æ“ či „œ“. 551 59 Špaňár. ktorý niekedy znamená podobnosť. Totožnosť označujeme aj symbolom „≡“. Miesto neho boli až do 18.cz 26 .

označujeme ich napr. • ekvivalencia sa chápe rôzne. za ktoré môžeme dosadzovať len výroky. alebo z výrokových formúl. b) A ⇔ B. • výrokové formule sú buď samotné výrokové premenné alebo z nich pomocou logických operátorov zložené výroky. čítame ho „práve vtedy. • výrokové premenné sú názvové premenné. a to buď z atomárnych výrokov.. • ekvivalencia výrokových formúl sa dá definovať rôzne: a) f(A ⇔ B) = 1 . keď“. y.1... ↔. • zložené výroky sú výroky zložené z atomárnych výrokov pomocou logických operátorov. Na vysvetlenie týchto pojmov je potrebné zaviesť nasledovné pojmy: • výrok je základný pojem logiky. • atomárne výroky (jednoduché) sú výroky. ⇒. ak pre ∀f platí f(A) = f(B).f(B) . ∨. 3. ∧.. ktoré neobsahujú logické operátory. TOTOŽNOSŤ V LOGIKE V matematickej logike pojem totožnosť súvisí najmä s príbuzným pojmom ekvivalencia. o ktorej pravdivosti má zmysel uvažovať. a to podľa určených pravidiel..1}. ⇔. • logické operátory (spojky. že výrok zložený pomocou ekvivalencie je pravdivý.. x. ale v literatúre sa stretávame aj s použitím slova „identita“ pre tautológie a slova „totožnosť“ pre označovanie zložených výrokov. c) tabuľkou pravdivostných hodnôt: f (A) 1 1 0 0 f (B) 1 0 1 0 f (A⇔Β) 1 0 0 1 platí veta: (A ⇔ B) ⇔ ((A ⇒ B) ∧ (B ⇒ A)). môžeme ho opísať ako gramatickú vetu. označujeme ich napr. ktorý sa označuje symbolom ⇔ (ale aj ≡. a to ako: a) jeden z operátorov. ak sú obidva atomárne výroky. b) zložený výrok. ktorý nedefinujeme. A. ∼). ktorý bol utvorený pomocou operátora ekvivalencie. • výroková funkcia f priraďuje výrokovým formulám pravdivostnú hodnotu z množiny {0. z ktorých je zložený. súčasne pravdivé alebo súčasne nepravdivé.f(A) . funktory): ¬. 27 . platí. B.

e) de Morganove zákony: (¬A ∨ ¬B) ⇔ ¬(A ∧ B). c) zákon dvojitej negácie: A ⇔ ¬(¬A). y platí. tj. d) zákon transpozície: (A ⇒ B) ⇔ (¬B ⇒ ¬A).. že sú totožné práve vtedy a len vtedy.63. f) Claviov zákon: (¬A ⇒ A) ⇒ A. b. • dve konštanty (vlastné mená) nazývame zhodnými.. s. Šalát. tj. platí (A ⇔ B) ⇒ (B ⇔ A). označuje sa symbolom = (používa sa tiež symbol ∼). platí A ⇔ A. b) zákon vylúčenia tretieho: A ∨ ¬A..) je základný pojem. tj. TOTOŽNOSŤ V TEÓRII MNOŽÍN Na vysvetlenie použitia pojmov rovnosti (totožnosti) a ekvivalencie množín sú potrebné nasledovné pojmy: • množina (označujeme A. • tautológia (logická identita) je zložený výrok. ktorý je vždy pravdivý. najznámejšími tautológiami sú: a) zákon totožnosti: B = (A ⇒ A). napr. platí ((A ⇔ B) ∧ (B ⇔ C)) ⇒ (A ⇔ C). s. keď majú totožné všetky svoje vlastnosti.630 28 . pre ∀f platí f(B) = 1 a píšeme├ B. • totožnosť výrokov vo význame označenia zloženého výroku vlastným menom. c) tranzitívna. označuje sa symbolom ├ . z ktorých je zložený. B. v literatúre sa niekedy odlišuje symbolické označenie ekvivalencie-operátora od ekvivalencie výrokových formúl61. napr. tj. 3. tj.2. C = (A ⇔ B). ktorý sa nedefinuje. 61 Bartsch. • podmnožinu A množiny B (označujeme A ⊂ B) definujeme: A ⊂ B ⇔ ∀a (a ∈ A ⇒ a ∈ B). ak majú rovnaký denotát aj zmysel. podobne ako pojmy prvok (označujeme a. (¬A ∧ ¬B) ⇔ ¬(A ∨ B).) a patrí (označujeme ∈). bez ohľadu na pravdivostnú hodnotu jednotlivých atomárnych výrokov. pre všetky entity x.. • ekvivalencia výrokových formúl je: a) reflexívna. • ako ukážku ekvivalencie výrokových formúl uvádzam Leibnizov zákon totožnosti nerozlíšiteľných vecí: ∀x∀y ((x = y) ⇔ (∀F (F(x) = F(y))). ak majú rovnaký denotát a identickými. b) symetrická.

platí A = B ⇒ B = A. II. Nekonečnú množinu možno definovať ako množinu A obsahujúcu podmnožinu B ≠ A. 2. b. tj. b ∈ A platí [a. 2} = {1. • ekvivalencia množín je: a) reflexívna. ani o označovanie jednej množiny dvoma menami ako napr. d) tranzitívnosti. b]. • rovnosť (identita) množín je: a) reflexívna.. b ∈ A platí [a. A = B = {1. . ak pre ∀a ∈ A platí [a. Pri skúmaní rovnosti množín zrejme nejde o posudzovanie triviálnych tvrdení. Ak by sme chybne za symbolmi „1“. • binárna relácia z množiny A do množiny B je každá podmnožina karteziánskeho súčinu množín A x B (množiny všetkých usporiadaných dvojíc [a. „2“. ako napríklad {1. 2}. Pre základné číselné množiny (obory) platia vzťahy N ∼ Z ∼ Q a I ∼ R. b) symetrická. b) symetrická. kde ide o rôzne označenie tých istých prvkov. označujeme I. pre rovnosť množín platí: A = B ⇔ ((A ⊂ B) ∧ (B ⊂ A)). tj.. a] ∈ R. c ∈ A. jednotlivé mená prvkov označujú ten istý denotát. „-1“.. a] ∉ R. 3. „4“. platí A = A.. „1“. c] ∈ R) ⇒ [a. .}. c ∈ A platí ([a.} = {I.• axióma rovnosti množín: ∀A.. nevideli žiaden obsah a považovali ich len za mená. b) reflexívnosti. ak majú rovnaký počet prvkov. ak existuje bijekcia ϕ : A → B. tj. III. ak pre ∀a. B ((A = B) ⇔ (∀a (a ∈ A) ⇔ (a ∈ B)). platí A ∼ A. ak pre ∀a. pretože aj mená celých čísel vieme zoradiť do postupnosti: „0“. • ak R je relácia na množine A a a.. „2“. c] ∈ R. • definícia: množiny A a B sú ekvivalentné. tj. c) tranzitívna. Teória množín bola vymyslená ako teória skúmajúca nekonečné množiny. tj. b] ∈ R ⇒ [b. b] ∈ R ⇔ [b. tj.. . IV. e) antisymetričnosti. 2}. keď I ⊂ R. keď majú tie isté prvky. b] ∈ R ⇒ a = b ∈ A. b ∈ B). tj. s ktorou je ekvivalentná. 29 . c) tranzitívna. 4. alebo IdA. platí A ∼ B ⇒ B ∼ A. platí (A = B ∧ B = C) ⇒ A = C. Konečné množiny sú ekvivalentné. b] ∈ R ∧ [b. O niečo zaujímavejšou je rovnosť nekonečných množín {1. a] ∈ R. že má vlastnosti: a) identity. ak pre ∀a ∈ A platí [a. c) symetričnosti. . tj.. dve množiny sa rovnajú (sú totožné) práve vtedy. tj. platí (A ∼ B ∧ B ∼ C) ⇒ A ∼ C. označujeme A ∼ B. „3“. ak pre ∀a. hovoríme. b. kde a ∈ A. potom by sa ekvivalencia množín N a Z mohla zmeniť na ich rovnosť.

ktorá sa zaoberá riešením rovníc. štvorcovej matice s jednotkami na diagonále a nulami na ostatných pozíciách. O totožnosti dvoch výrazov má paradoxne zmysel hovoriť. ktoré využívame v stredoškolskej matematike na úpravu výrazov a riešenie rovníc. Dve rovnice nazývame ekvivalentné. Ak by zmysel totožnosti bol len v rovnostiach typu „A = A“. y. Každá rovnica je vlastne identita dvoch výrazov. tj. y. s.• R je relácia ekvivalencie na množine A. s. s diagonálou v tabuľkovom zápise identity-binárnej relácie: 1 0 0 1 2 3   1 X napr.63 Ako príklad možno uviesť: zápis sin 2α = 2 sin α cos α je identitou vzhľadom k oboru reálnych čísel R. Totožnými sú len hodnoty. je zbytočné uvažovať nad identitou √3 = √3. identita–binárna relácia na {1. logaritmické. Pojem identita sa používa v lineárnej algebre na pomenovanie jednotkovej matice. Ak úpravou rovnice dostaneme ekvivalentnú rovnicu.) = T2 (x. ak výrazy nie sú totožné.). pretože obor pravdivosti rovnice P = R.64 Zaujímavou je podobnosť tejto diagonály identity-matice.. • Na každej množine je identická relácia I zároveň reláciou ekvivalencie. hovoríme o ekvivalentnej úprave rovnice..wikipedia.3}: 2 X 0 0 1   3 X 62 Bukovský.2. 27 63 Bartsch. resp. Identitami sú tiež všetky mocninové. tj. ak je reflexívna. . nebolo by v stredoškolskej algebre čo riešiť. kde sa obor pravdivosti P (množina všetkých koreňov rovnice) rovná definičnému oboru rovnice. ak sú rozdielne. zaujímavejšia je identita 3/√3 = √3. ak sa rovnajú ich obory pravdivosti. Napr. TOTOŽNOSŤ V ALGEBRE Algebra pôvodne vznikla ako veda.. ku ktorým výrazy „mieria“. podobne identita log a r + log a s = log a r + log a s nevyjadruje nič na rozdiel od identity log a r + log a s = log a ( rs ) a pod.3. Relácia identity sa niekedy nazýva tiež diagonála62.. len v prípade. goniometrické a iné vzorce.org 30 . nerovníc. identita–matica 3x3 :  0 1 0  . symetrická a tranzitívna. Na rozdiel od neidentickej ekvivalencie je identita antisymetrická relácia. 3. 210 64 http://en. Algebrická identita sa definuje ako rovnica T1(x..

Identitou je tiež rovnoľahlosť s koeficientom rovnoľahlosti h = 1.73 31 . Z takto určených pojmov vyplýva. µ(A′. C′) a AB ≡ A′B′ . že totožnosť je špeciálny prípad zhodnosti a zhodnosť je špeciálny prípad podobnosti. veľkosťou a umiestnením dvoch objektov. 3. veľkosti a miesta – napr. že ∠(→a→b) ≡ ∠(→c→d). Zhodnosť (kongruencia) úsečiek a uhlov je základný pojem Hilbertovho axiomatického systému. TOTOŽNOSŤ V GEOMETRII V geometrii. potom exituje práve jedna polpriamka →d so začiatkom v bode O. potom AC ≡ A′C′ . Určuje-determinuje ho 5 axióm kongruencie (označenie „≡”): I. že U ≡ OA. c) totožnosť – absolútnu totožnosť tvaru. ∠(BAC) ≡ ∠(B′A′C′). B′. ležiaca v polrovine →α taká. • totožnosť absolútnu (úplnú) – tú môžem ešte rozdeliť na: a) podobnosť – absolútnu totožnosť tvaru – napr. 65 podľa: Šalát. Totožným zobrazením v rovine je napr. teda ∠(→a→b) = ∠(→a→b). IV. b) zhodnosť – absolútnu totožnosť tvaru a veľkosti – napr. Nech sú dané dva trojuholníky ∆ ABC . keď rozmýšľame nad tvarom. B. totožné sú hocijaké dve(?) kružnice v rovine s rovnakými polomermi aj stredmi. kde k ∈ Z) alebo zobrazenie zložené z dvoch osových súmerností s jednou a tou istou osou. potom na →p existuje bod A taký. na ktorej je zvolená polpriamka →c so začiatkom O. možno totožnosť rozdeliť na: • totožnosť relatívnu (čiastočnú) – napr. C). ktorá má začiatok v bode O. Ak U je úsečka a →p polpriamka. Ak platí: µ(A. potom ∠(ABC) ≡ ∠(A′B′C′). V. hocijaké dve kružnice (aj s rôznymi polomermi) sú podobné. Ak U1 ≡ U a U2 ≡ U.65 Zhodnosť úsečiek aj zhodnosť uhlov sú relácie ekvivalencie. III. ∆ A′B′C′ a nech platí: AB ≡ A′B′. BC ≡ B′C′. hocijaké dve kružnice s rovnakými polomermi (aj s rôznymi stredmi) sú zhodné.4. potom U1 ≡ U2 . otočenie okolo ľubovoľného bodu o nulový uhol (ale aj o uhol k*2π. s. posunutie o nulový vektor. II. b) Každý uhol je zhodný sám so sebou. AC ≡ A′C′ . Z axióm kongruencie sa dá odvodiť množstvo ďalších pojmov a tvrdení o zhodnosti ďalších geometrických útvarov. polrovina →α s hranicou c . a) Ak je daný ∠(→a→b). trojuholník a kruh majú spoločnú totožnosť útvaru alebo totožnosť množiny bodov v rovine.

2. identifikujúca – totožnosť konkrétneho objektu a jeho konkrétneho určenia. napr. 3.0]. obidve mená obsahujú informáciu o troch uhlov – podstatnej vlastnosti trojuholníka.3] alebo rovnicou y = 3x. [1.y] alebo priamka je určená všeobecnou rovnicou ax + by + c = 0.) navrhujem nasledovnú klasifikáciu pojmu totožnosť: 1. 32 . ostenzívne (ukázaním) môžem pomocou dvoch objektov určiť ich spoločný pojem. bod je určený usporiadanou dvojicou reálnych čísel [x. konkrétny bod A je určený konkrétnou usporiadanou dvojicou čísel [3.1. napr. ukážem na trojuholník a obdĺžnik a poviem: „Toto a toto je mnohouholník“. často sú mená tiež nositeľmi významu – súvisia s menami iných pojmov. každý bod získa vlastnú totožnosť pomenovaním. zmysel tejto totožnosti je práve v rozlišovaní (diferencovaní) konkrétnych objektov – je nezmyselné dávať viacerým objektom jedno meno. koncipujúca – totožnosť spájajúca dva objekty do jedného pojmu. jedna priamka je určená dvoma spôsobmi: dvojicou bodov [0. špecifikujúca – totožnosť konkrétneho objektu a jeho všeobecného určenia.5. napr. KLASIFIKÁCIA TOTOŽNOSTI V GEOMETRII Pre správne pochopenie pojmu totožnosť v geometrii treba rozlišovať rôzne úrovne: vlastné meno objektu – objekt – pojem a jeho definícia (všeobecné určenie všeobecného objektu) – meno pojmu – všeobecné určenie konkrétneho objektu – konkrétne určenie konkrétneho objektu. definujúca – totožnosť pojmu a jeho významu. 7. Vychádzajúc z klasifikácie určení (viď kap. napr. alebo jeden objekt označiť viacerými menami. 3. ktorý je určený definíciou.1. jeden bod označíme menom „A“ a druhý bod označíme menom „B“. jednu spoločnú (spájajúcu – pojacu – pojmovú) totožnosť. pri základných pojmoch ide o determinovanie pojmu pomocou sústavy axióm. 5. pojmu trojuholník priradíme meno “trojuholník” alebo meno “triangel”. napr.1] alebo konkrétna priamka p je určená konkrétnou rovnicou 2x + 3y – 5 = 0. ktoré súvisia daným pojmom. 6. napr. signifikujúca – totožnosť priraďujúca pojmu mená. nominujúca – totožnosť pomenovávajúca jeden objekt jedným vlastným menom a druhý objekt druhým vlastným menom. substitutívna – totožnosť dvoch konkrétnych špecifikujúcich určení jedného konkrétneho objektu. 4. tj.

3] alebo tá istá priamka je určená inou dvojicou bodov [2. MENO POJMU . [-1.2].. chvíľu som váhal. napr. jedna priamka je určená dvoma spôsobmi: dvojicou bodov [0.0]∈a x² + y² = 4 substitutívna ekvivalentná 3x² + 3y² = 12 33 . URČENIE "a" tromi bodmi rovnicou identifikujúca identifikujúca [0. otočenie = rotácia. Zložitosť vzťahov medzi jednotlivými vlastnými menami objektov.0]∈a [0.0]. MENO POJMU TOTOŽNOSTI: POJMU "kružnica" definujúca synonymická POJEM signi.-3]. OBJEKT b a .8.. [1. ekvivalentná – totožnosť dvoch konkrétnych identifikujúcich určení jedného konkrétneho objektu.[-2.-2]. 2..[2. menami pojmov a rôznymi určeniami objektov názorne vysvetľuje nasledovný graf. pojmami. synonymická – totožnosť dvoch mien priradených jednému pojmu.[-2.. polomer = rádius. PODSTATNÉ DEFINÍCIA 1.0]. či ju zaradiť medzi podstatné totožnosti – jazyk matematiky však musí byť národný aj medzinárodný. 2.. OBJEKT 1. špecifikujúca nominujúca MENO OBJEKTU 1.[2. kružnica fikujúca "circle" koncipujúca . URČENIE 2.6]. napr.0]. 9.. objektmi.

duplikujúca – totožnosť dvoch objektov. za zmysluplné. ktorý považujeme za dva totožné body – slovo „bod“ tu má dva významy. zápis A = B = [1. ale zvyčajne je to už len následok našej neznalosti. napr. či dokonca škodlivosť duplikujúcej totožnosti. Úlohou tejto práce bolo poukázať na zbytočnosť.3] chápaný ako dva body (pričom ide len o dve vlastné mená jedného bodu). Mojím roztriedením totožností som len chcel objasniť. túto úvahu považujem za nevyhnutný dôsledok chybného uvažovania o duplikujúcej totožnosti . podobne zápis [1. že vedci latinskými slovami len zahmlievajú pred obyčajnými ľuďmi jednoduché myšlienky a nerád by som teraz vyznel rovnako. substitutívne totožnosti. 14. V matematike strednej školy sú dôležité úvahy o totožnostiach špecifikujúcich konkrétne objekty. omylu alebo nesprávneho uvažovania – ako napríklad totožnosť: 10. unifikujúca – totožnosť označujúca (omylom) jedným vlastným menom dva objekty. ktoré sú jeden objekt. napr. 12. ktorá sa často používa v stredoškolskej matematike. Pojem totožnosť sa môže použiť aj v ďalších súvislostiach. 13. keď ho najskôr z neznalosti považujeme za dva objekty. homonymická – totožnosť dávajúca jedno meno dvom pojmom.v skutočnosti ide o jeden bod s jedným menom. q: y = 3x) nie sú dva body. vedie často len k ťažkostiam v dorozumievaní medzi ľuďmi.dostávame ešte väčší nezmysel . ktorá totožnosť je podľa mňa zmysluplná a ktorá nie. pojem incidencia raz znamená základný vzťah medzi bodmi a priamkami. 11. tj. napr. ktoré mu dáme zvyčajne omylom. totožnosť dvoch totožných mien dvoch totožno-duplikovaných objektov (viď 13. dva totožné body sú označené dvoma totožnými menami “A” a “A”. Ďalej stredoškolská matematika skúma rôzne určenia jedného konkrétneho objektu a ich vzájomnú nahraditeľnosť – tj.3] = p ∩ q (p: y = 3. pričom A ≠ A. jeden bod má dve mená „A“ a „B“. dva body majú jedno meno „A“. ale dve určenia jedného bodu. napr.). v teórii grafov znamená vzťah medzi vrcholmi a hranami grafov. Niekedy mám pocit. duonominálna – totožnosť dvoch vlastných mien patriacich jednému objektu. 34 . bod. napr. Tieto druhy totožností považujem za podstatné.

: Stereometria – elementárna geometria trojrozmerného euklidovského priestoru. 9.9 12) Klenková P. s.45 11) Sklenáriková Z. Stuttgart 1962. Použil som nasledovné pramene: 1) Hilbert D.: Geometrie s didaktikou. 1. 3 3) Svitek V. s. Bratislava 1978. Leipzig 1899. Hilbertom.70 4) Šalát T. Bratislava 2005.68 5) Piják V.21 10) Bělík M. s. s.vydanie.1. 35 . Illinois 1902. 259 8) Kuniak M.: Deskriptívna geometria.: Malá encyklopédia matematiky. HILBERTOVE AXIÓMY V LITERATÚRE Zhromaždil som a utriedil 13 znení axióm spojenia (incidencie) pôvodne formulovaných D.5 9) Velichová D.vydanie Hilbert D.220. Bratislava 2006. Praha 1985. DODATOK I .4. Bratislava 1985.9 Arabské číslo určuje prameň. Ústí nad Labem 2005. rímske číslo v zátvorke za axiómou je pôvodné číslovanie axióm v danom prameni.119 7) Sekanina M. Bratislava 1969.: Grundlagen der Geometrie. Slovenský preklad nemeckého a anglického originálu som sa snažil robiť doslovne s možným ďalším upresňujúcim výkladom v zátvorkách. s.: Logické základy geometrie.46 6) Kouřim J.: Konštrukčná geometria. s.: Grundlagen der Geometrie.HILBERTOVE AXIÓMY SPOJENIA (INCIDENCIE) 4. Bratislava 2003. s.: Základy elementární geometrie.: Elementárna geometria euklidovskej roviny. s. s. Podčiarknutím som zvýraznil tvrdenia o rôznosti.: Geometrie II.: Konštrukčná geometria. s.3-4 2) Hilbert D. s. s.: The Foundations of Geometry. Košice 1991. Praha 1988.2.

B patrí k sebe (súvisí). I.“ (II) Dva rozdielne body A a B vždy úplne určujú (nejakú práve jednu) priamku g. 3) „Ak A.“ (I) „Irgend zwei voneinander verschiedene Punkte einer Geraden bestimmen diese Gerade.“ (I) „Any two distinct points of a straight line completely determine that line.“ (I) „Ak A. Hocijaké dva jeden od druhého rozdielne body (nejakej-každej jednej) priamky určujú túto priamku. where B ≠ C. if AB = a and AC = a. potom a = b. že A.“ (II) 36 . Píšeme AB = a alebo BA = a.vydanie: „Zwei voneinander verschiedene Punkte P und Q bestimmen stets eine Gerade g. pričom A ≠ B splňuje vzťah A.“ (II) Ku dvom bodom A. Ku dvom bodom A. B gibt es nicht mehr als eine Gerade. then is also BC = a. 9. tak je potom BC = a. ktorá s každým z obidvoch bodov A. die mit jedem der beiden Punkte A. tj. B ∈ B. B ∈ B a a.“ (I) „Zu zwei Punkten A. B existuje nie viac ako jedna priamka. B gibt es stets eine Gerade a. potom existuje a ∈ P tak. b ∈ P. Hocijaké dva rozdielne body (nejakej-každej jednej) priamky úplne určujú túto priamku. B zusammengehört. ktorá s každým z obidvoch bodov A. B zusammengehört. die mit jedem der beiden Punkte A. B ε a. B existuje vždy nejaká (aspoň jedna) priamka a.“ (II) Dva jeden od druhého rozdielne body P a Q určujú vždy (nejakú práve jednu) priamku g. 2) „Two distinct points A and B always completely determine a straight line a. ak AB = a ∧ AC = a ∧ B ≠ C. b. vydanie: „Zu zwei Punkten A. We write AB = a or BA = a. AXIÓMA 1) 1. B patrí k sebe (súvisí). that is. B ε a.

A ≠ B.“ II. AXIÓMA 1) 1.“ (III) 8) „Na každej priamke ležia aspoň dva rôzne body.. časť III) 4) „Na každej priamke ležia aspoň dva rôzne body. o ktorých platí. B prechádza aspoň jedna priamka... B ∈ M.“ 37 .“ (1. B ∈ AB . B ∈ a (Dvoma rôznymi bodmi prechádza práve jedna priamka.vydanie): „Auf einer Geraden gibt es stets wenigstens zwei Punkte. B ∈ B. A ≠ B ∃!a ∈ P : A.“ (1..“ (II) 5) „∀A. ... B ∈ B..)“ 6) „Každé dva různé body incidují s jedinou přímkou.)“ 6) „Každá přímka obsahuje alespoň dva různé body. 2) „Upon every straight line there exist at least two points.“ 9) „Dvoma rôznymi bodmi prechádza práve jedna priamka..vydanie (rovnako 9.“ 7) „Na každé přímce leží aspoň dva body.“ (I) „Každými dvoma rôznymi bodmi prechádza najviac jedna priamka. časť III) Na (nejakej-každej jednej) priamke existujú vždy aspoň dva body. 3) „Ku každej priamke a ∈ P existujú aspoň dva rôzne body A.“ (1. B ∈ B.“ 7) „Je-li A. časť VII) Na každej piamke existujú najmenej dva body.4) „Každými dvoma bodmi A. A ≠ B) : A. že A..“ 12) „Ku každým dvom rôznym bodom existuje práve jedna priamka s nimi incidentná. časť III) 5) „∀a ∈ P (∃A. ktorá s oboma bodmi inciduje.“ (1.. B ε a.. B ∈ a (Každá priamka obsahuje aspoň dva rôzne body.“ 11) „Pre každé dva rôzne body existuje jediná priamka.“ 10) „Každými dvěma různými body prochází právě jedna přímka.“ 8) „Každými dvoma rôznymi bodmi prechádza jedna priamka. pak existuje jediná přímka (označujeme ji AB ) pro niž A ∈ AB ..

9) „Každá priamka obsahuje aspoň dva rôzne body.“ (2. B. in einer Ebene gibt es stets wenigstens drei nicht auf einer Geraden gelegene Punkte.“ 7) „Existují tři různé body. C ∈ p} = ∅ (Existuje aspoň jedna trojica navzájom rôznych nekolineárnych bodov..“ (2. které neleží v přímce (říkáme. časť VII) . B.)“ 6) „Existuje alespoň jedna trojice bodů..vydanie: „. časť III) 5) „∃A.“ (2. které jsou nekolineární. ktoré neležia na (nejakej práve jednej) priamke...“ III..“ (2. ktorá by spĺňala podmienku A. AXIÓMA 1) 1. vydanie: „Es gibt wenigstens drei Punkte.“ 10) „Na každé přímce leží aspoň dva různé body.. že neexistuje priamka m. časť III) 4) „.. že tyto body nejsou kolineární).“ (2. ktoré s ňou incidujú.. 2) „..“ 9) „Existuje aspoň jedna trojica navzájom rôznych nekolineárnych (neležiacich na jednej priamke) bodov. 9. která nenáleží žádné přímce.“ 11) „Pre každú priamku existujú aspoň dva rôzne body. Existuje trojica rôznych bodov A.. in every plane at least three points not lying in the same straight line. C ε m. časť III) Existujú aspoň tri body. C ∈ B. 3) „. časť III) .. A. Existuje aspoň jedna trojica nekolineárnych bodov..“ 38 ... ktoré neležia na jednej priamke. v každej rovine (existujú) najmenej tri body neležiace na tej istej priamke.“ 12) „Na každej priamke existujú aspoň dva rôzne body.. v (nejakej-každej jednej) rovine existujú vždy aspoň tri body neležiace na (nejakej práve jednej) priamke. . C ∈ B tak. A ≠ B ≠ C ≠ A: {p ∈ P.. B. B. die nicht auf einer Geraden liegen.“ 10) „Existují tři body.“ (II) 8) „Existuje aspoň jedna trojica bodov. .

which do not lie in the same straight line.“ (V) Tri body P. 39 . C patrí k sebe (súvisí). We write ABC = α. ktorá s každým z troch bodov A. C patrí k sebe (súvisí). C not situated in the same straight line always completely determine a plane. C existuje vždy nejaká (aspoň jedna) rovina α.vydanie: „Drei nicht auf ein und derselben Geraden liegende Punkte P. C gibt es stets eine Ebene. 2) „Three points A. die mit jedem der drei Punkte A. B. die nicht auf ein und derselben Geraden liegen.“ 12) „Existujú body. Q. 9.11) „Existujú body. bestimmen diese Ebene. určujú túto rovinu. B. AXIÓMA 1) 1. určujú vždy (nejakú práve jednu) rovinu.“ (IV) Tri body A. Q.“ (III) „Any three points A. B. completely determine that plane. C of a plane α. Ku hocijakým trom neležiacim na jednej a tej istej priamke bodom A. B. C neumiestnené na rovnakej priamke vždy úplně určujú (nejakú práve jednu) rovinu. Hocijaké tri body (nejakej-každej jednej) roviny. Píšeme ABC = α. B. R bestimmen stets eine Ebene. vydanie: „Zu irgend drei nicht auf ein und derselben Geraden liegende Punkten A. die mit jedem der drei Punkte A. neležiace na jednej a tej istej priamke. B. C zusammengehört. B. B.“ (V) Ku hocijakým trom neležiacim na jednej a tej istej priamke bodom A.“ (1. ktorá s každým z troch bodov A. ktoré neincidujú s jedinou priamkou. ktoré všetky neležia na jednej priamke. časť IV) “Zu irgend drei nicht auf ein und derselben Gerade liegenden Punkten A. C gibt es nicht mehr als eine Ebene. B. neležiace na jednej a tej istej priamke. C zusammengehört. R.“ IV. B. B.“ (IV) „Irgend drei Punkte einer Ebene. C existuje nie viac ako jedna rovina.

B. 2) pozri III 3) „. potom α = β. časť V) 40 .“ (IV) „Ak A. B. AXIÓMA 1) 1. B. že {A.“ (V) 5) „∀A. časť IV) Ku každej rovine existuje vždy nejaký (aspoň jeden) ku nej patriaci (s ňou súvisiaci) bod. ktoré neležia na jednej priamke. vydanie: “Zu jeder Ebene gibt es stets einen mit ihr zusammengehörigen Punkt.“ (2. prechádzajúca nimi.. v ktorej tieto body ležia. že A.“ (1.“ (2. C existuje najviac jedna rovina. C ε α. 3) „Ak A. C ∈ p} = ∅ ∃!α ∈ R: A.“ (2. úplne určia túto rovinu..“ 11) nemá (planimetria) 12) „Ku každým trom nekolineárnym bodom existuje práve jedna rovina s nimi incidentná.)“ 6) nemá (planimetria) 7) „Nechť A. B.vydanie: pozri III 9. C jsou tři nekolineární body.“ (VI) 8) „Troma rôznymi bodmi. C ε m. B. v každej rovine α ∈ R leží aspoň jeden bod A ∈ B.. B. B. C ε α. β ∈ R. C ∈ α (Každé tri nekolineárne body obsahuje jediná rovina. potom existuje rovina α ∈ R tak. β a ak nejestvuje priamka m ∈ P tak. pričom A ≠ B ≠ C ≠ A a ak neexistuje priamka m ∈ P tak.“ V. C ε m. prochází právě jedna rovina. které neleží v přímce. časť IV) „Ku každej trojici nekolineárnych bodov A. Hocijaké tri body A.“ 10) „Každými třemi body. C z (nejakej-každej jednej) roviny α. časť V) 4) “Ku každej trojici nekolineárnych bodov A. aby A. B.. B. pričom A ≠ B ≠ C ≠ A a A. A. aby A. C ∈ B.“ 9) „Každé tri nekolineárne body obsahuje jediná rovina. Potom existuje jediná rovina ρ taková.. C} ⊂ ρ. B. B. ktoré neležia na tej istej priamke. B.. je určená jediná rovina. C ∈ B a α. . C ∈ B. B. B. C existuje rovina. {p ∈ P.

B ε α a A.vydanie: „Wenn zwei Punkte A und B einer Geraden a in einer Ebene α liegen.“ Keď dva body A a B (nejakej-každej jednej) priamky a ležia v (nejakej práve jednej) rovine α. C ε m. C ∈ B. 9. B priamky a ležia v rovine α.“ (2. B.V každej rovine leží aspoň jeden bod..“ 10) nemá (?) 11) nemá (planimetria) 12) „V každej rovine existujú aspoň tri nekolineárne body.“ (VIII) 8) „V každej rovine leží aspoň jeden bod. so liegt jeder Punkt von g in α. then every point of a lies in α.“ (VII) 9) „Každá rovina obsahuje aspoň jeden bod. tak leží každý bod z A v rovine α. tak leží každý bod z g v α. potom C ε α. so liegt jeder Punkt von a in der Ebene α. m ∈ P.“ (V) Ak dva body A.. potom každý bod priamky a leží v α. 2) „If two points A.4) „. B of a straight line a lie in a plane α. 3) „Ak A.“ Keď dva body P a Q (nejakej-každej jednej) priamky g ležia v (nejakej práve jednej) rovine α. AXIÓMA 1) 1.“ VI.“ 41 . A ≠ B.)“ 6) nemá (planimetria) 7) „Každá rovina je neprázdná množina.vydanie: „Wenn zwei Punkte P und Q einer Geraden g in einer Ebene α liegen. α ∈ R. pričom A. časť IV) 5) „∀α ∈ R ∃A ∈ B: A ∈ α (Každá rovina obsahuje aspoň jeden bod. B.

“ 10) „Jestliže dva různé body přímky p leží v rovině σ.vydanie: „Wenn zwei Ebenen α.“ (V) 11) nemá (planimetria) 12) „Ak dva body priamky ležia v rovine.“ 5) „∀a ∈ P. ∀α ∈ R : (A. B. AXIÓMA 1) 1. so haben sie wenigstens noch einen weiteren Punkt Q gemeinsam. tak všetky body priamky a ležia v rovine α.)“ 6) nemá (planimetria) 7) „Je-li p ∈ P. potom všetky body priamky ležia v rovine. 9.“ (IV) 8) „Ak dva rôzne body priamky ležia v rovine.“ Ak dve roviny α a β majú nejaký (aspoň jeden) spoločný bod P. tak v nej ležia všetky body tejto priamky. tak každý bod tejto priamky leží v danej rovine. B priamky p ležia v rovine α. 42 .4) „Ak dva rôzne body A. pak p ⊂ ρ. C ∈ a ∧ A. ß einen Punkt A gemein haben. pak všechny body přímky p leží v rovině σ. β majú nejaký (aspoň jeden) spoločný bod A. A ≠ B. so haben sie wenigstens noch einen weiteren Punkt B gemein.“ (V) 9) „Ak dva rôzne body priamky ležia v rovine. A.“ Ak dve roviny α. potom každý bod priamky p leží v rovine α. B. tak oni majú najmenej ešte nejaký (aspoň jeden) ďalší spoločný bod B. tak oni majú najmenej ešte (nejaký aspoň jeden) ďalší spoločný bod Q. ∈ p ∩ ρ.vydanie: „Wenn zwei Ebenen α und ß einen Punkt P gemeinsam haben. ρ ∈ R.“ VII. B ⊂ α ∧ A ≠ B) ⇒ C ∈ α (Ak dva rôzne body priamky a ležia v rovine α.

β ∈ R: (A ∈ α. β.vydanie): „Es gibt wenigstens vier nicht in einer Ebene gelegene Punkte.“ (VIII) 10) „Jestliže dvě roviny obsahují společný bod. β majú spoločný bod A.“ VIII. then they have at least a second point B in common. potom majú spoločný ešte aspoň jeden bod B.2) „If two planes α.“ 5) „∀α. tak majú spoločnú aspoň jednu priamku. ktorá týmto bodom prechádza. kde α ≠ β. rôzny od A.“ Existujú najmenej štyri body neležiace v (nejakej práve jednej) rovine.“ 4) „Ak dve roviny α.“(VI) 11) nemá (planimetria) 12) „Ak majú dve roviny spoločný bod..“ (3.“ (VI) Ak dve roviny α. β have a point A in common. potom majú spoločný ešte jeden ďalší bod B (teda majú spoločnú celú priamku AB priesečnicu α ∩ β = AB). α ≠ β) ⇒ ∃B ∈ B (B ≠ A ∧ B ∈ α ∧ B ∈ β) (Ak dve rôzne roviny majú spoločný jeden bod. A ∈ β. 3) „Ak A ∈ B. tak majú spoločný ešte aspoň jeden ďalší bod.vydanie (rovnako 9. časť VII) 43 .“ (VI) 9) „Ak dve rôzne roviny majú spoločný jeden bod. že p ⊂ ρ ∩ σ a A ∈ p. σ ∈ R.)“ (VIII) 6) nemá (planimetria) 7) „Nechť ρ. ρ ≠ σ. β majú nejaký (aspoň jeden) spoločný bod A.“ (V) 8) „Ak dve roviny α.. β ∈ R a A ε α. majú spoločnú priamku. potom oni majú spoločný najmenej nejaký (aspoň jeden) druhý bod B . Potom existuje přímka p taková. AXIÓMA 1) 1. A ∈ ρ ∩ σ. β majú spoločný bod A. and in space there exist at least four points not lying in a plane. potom existuje bod B ∈ B tak. β. 2) „. pak obsahují ještě aspoň jeden další bod. α. že A ≠ B a B ε α.

.“ 9) „Existuje štvorica bodov neležiacich v jednej rovine. 3) „Existuje štvorica bodov A.. že tyto body nejsou komplanární). B..vyjadriť axiómy slovne aj symbolicky. .. .)“ (VII) 6) nemá (planimetria) 7) „Existují čtyři nekomplanární body. c. C.“ 4) „Existuje aspoň jedna štvorica nekomplanárnych bodov.“ 4.“ (VII) 10) „Existují čtyři body.“ (VII) 8) „Existuje aspoň jedna štvorica bodov.vyhnúť sa použitiu synoným ..týka sa to najmä vzťahu incidencie. ..“ 5) „∃A. . . C. B.vyjadriť axiómy spojenia (incidencie) bez nadbytočných slov. C. .. C. ktoré neležia všetky v jednej rovine. množinu všetkých priamok označujeme P • roviny – označujeme α. B. množinu všetkých rovín označujeme R 44 .“ (VII) 11) nemá (planimetria) 12) „Existujú body. b. a v priestore existujú najmenej štyri body neležiace v (nejakej-hocijakej práve jednej) rovine. D ∈ π} = ∅ (Existuje štvorica bodov neležiacich v jednej rovine. D ε α. NOVÉ VYJADRENIA HILBERTOVÝCH AXIÓM Dal som si úlohu: . které neleží v rovině (říkáme. ktoré neležia v jednej rovine.dôsledne používať kvantifikáciu tvrdení. . B.2. β. γ. B. D ∈ B: {π ∈ R. A.. D ∈ B tak. Úvod k axiómam spojenia (incidencie) Uvažujeme o troch druhoch základných objektov: • body – označujeme A. C. že nejestvuje rovina α ∈ R spĺňajúca podmienku A. . množinu všetkých bodov označujeme B • priamky – označujeme a.. .

a VIII. Pre každú rovinu existuje aspoň jeden bod. ktorá by s nimi všetkými incidovala. ktorý s ňou inciduje. pre ktoré existujú dva body s nimi spoločne incidujúce.* Existujú štyri nekomplanárne body. ktorá s nimi všetkými inciduje. ktoré obidve spoločne incidujú s nejakým bodom.* Každé tri nekolineárne body incidujú s nejakou práve jednou rovinou. pre ktoré neexistuje rovina. Pre každé dve roviny. Pre každú priamku a každú rovinu. VIII. možno zapísať stručnejšie. existuje druhý bod. ktorá by s nimi všetkými incidovala.* Existujú tri nekolineárne body. pričom ε ⊂ B x P ∪ R. potom možno vyjadriť: III. S každou priamkou incidujú aspoň dva body.. Existujú štyri body. ak všetky incidujú s nejakou jednou rovinou. IV. VIII. IV. VIII.. IV. ak všetky incidujú s nejakou jednou priamkou. • Štyri body nazývam komplanárne. ak najskôr definujeme pojmy kolineárnosti a komplanárnosti: • Tri body nazývam kolineárne.Medzi bodmi a priamkami a medzi bodmi a rovinami platí základný vzťah (relácia): • incidencia (spojenie) – označujeme ε . V.. IV. existuje práve jedna rovina. platí. s ktorým obidve tieto roviny spoločne incidujú. II. Slovné vyjadrenie axióm spojenia (incidencie) I. Každé dva body incidujú s práve jednou priamkou. Axiómy III. pre ktoré neexistuje priamka. Pre každé tri body. III. 45 . VI. Axiómy III. pre ktoré neexistuje priamka. ktorá by s nimi všetkými incidovala. Existujú tri body. VII. že každý bod incidujúci s touto priamkou inciduje aj s touto rovinou.

najstručnejší symbolický zápis axióm incidencie je nasledovný: I. C : ∀a ¬(A.Symbolické vyjadrenie axióm spojenia (incidencie) pomocou symbolu ∃! Ak použijeme logické symboly (∀. A ε α. B ε a) III. C : ∀a ¬(A. ∀a : ∃A. priamok a rovín (zmysel vlastných mien je v označení rôznosti objektov. a preto žiadne dva objekty nemajú to isté meno). A. C. ∧. B ε b ⇒ a = b) Pre všetky body A a B (ktorých mená ″A″ a ″B″ neoznačujú jeden bod) a všetky priamky b existuje priamka a taká. β) VIII. ∃. B ε a. 46 . β vo význame A ε α ∧ A ε β. B ε a) II. A. C. C ε α) V. B. B ε a vo význame A ε a ∧ B ε a. B ∈ B (A ≠ B) : ∃a ∈ P (A. ∃A. potom mená ″a″ a ″b″ označujú jednu priamku. ∀A. ¬. B ε a) ∧ ∀b ∈ P (A. D : ∀α ¬(A. α vo význame A ε a ∧ B ε a ∧ A ε α ∧ B ε α Symbolické vyjadrenie axióm spojenia (incidencie) bez symbolu ∃! I. B. ⇒). ∃!. ∀A. B (A. B. B ε a. D ε α) Kvôli prehľadnosti boli použité skrátené zápisy: ∀A. B. ∀α. B. β : ∃A (A ε α. B (A. ∀α : ∃A (A ε α) VI. ∀C ∀a ∀α : ∃A. ∃A. α ∧ C ε a) ⇒ C ε α VII. vlastné mená bodov. B vo význame ∀A ∈ B ∀B ∈ B. že súčasne platí: body A a B incidujú s priamkou a a ak body A a B incidujú aj s priamkou b. B. B. ∀A. B : ∃!a (A. β) ⇒ ∃B (B ε α. C ε a) ⇒ ∃!α (A. C ε a) IV.

C incidujú aj s rovinou β. ∃A. ktoré neincidujú s hocijakou priamkou a. inciduje aj s rovinou α. ∀a ∈ P ∀A. B ε a) S každou priamkou a incidujú aspoň nejaké body A a B. C ε β ⇒ α = β)] Pre všetky body A. VIII. že body A. C. ktoré neincidujú so žiadnou jednou rovinou α. Problém s totožnosťou (rôznosťou) typu A = B (A ≠ B) vznikne pri snahe vyjadriť symbolicky tieto axiómy bez použitia symbolu ∃! („existuje práve jeden“). B. B. VII. pričom mená A a B neoznačujú jeden bod. β ∈ R : ∃A ∈ B (A ε α. D ε α) Existujú štyri body A. B. B ε α) : ∀C ∈ B (C ε a ⇒ C ε α) Ak ľubovoľné dva body A a B (ktorých mená ″A″ a ″B″ neoznačujú jeden bod). a všetky roviny β existuje rovina α taká. B. B. B. potom mená ″α″ a ″β″ označujú jednu rovinu. D. B. V. B. B. β) Ak ľubovoľné dve roviny α a β incidujú s jedným spoločným bodom A. ∀α ∈ R : ∃A ∈ B (A ε α) Každá rovina α inciduje aspoň s jedným bodom A. ktoré neincidujú so žiadnou jednou priamkou. ktorý inciduje s priamkou a. C. III. incidujú súčasne s ľubovoľnou rovinou α. B. resp. tak obidve incidujú ešte najmenej s druhým spoločným bodom B. VI. B ∈ B (A ≠ B ∧ A. B ε a) ∀α ∈ R (A. C. B ∈ B (A ≠ B ∧ A. B. C ∈ B ∀a ∈ P ¬(A.II. C incidujú s rovinou α a súčasne ak body A. D ∈ B : ∀α ∈ R ¬(A. B. C ε α ∧ ∀β ∈ R (A. ∃A. potom každý bod. C ε a) Existujú tri body A. β) ⇒ ∃B ∈ B (A ≠ B ∧ B ε α. ∀a ∈ P : ∃A. pri symbolickom vyjadrovaní slovného spojenia „existuje najviac jeden“. incidujúce s ľubovoľnou priamkou a. 47 . pričom mená ″A″ a ″B″ neoznačujú jeden bod. C. C ∈ B : ∀a ∈ P ¬(A. B. ∀A. IV. C ε a) : ∃α ∈ R [A. C. ∀α.

Existuje ešte spôsob ako vyjadriť axiómy I. Pôvodná II. B ∈ B : ∃a ∈ P (A. „vlastné mená ″A″ a ″B″ neoznačujú jeden objekt“). aby vylúčili možnosť „dva totožné“. B ε b) Pre ľubovoľnú priamku (ktorú môžeme označiť vlastným menom ″a″) platí. Teda ak ″a″ a ″b″ môžu označovať jednu priamku. musím potom s touto možnosťou dôsledne počítať vždy.. Bohužiaľ väčšina matematikov.Hilbertova axióma („Hocijaké dva jeden od druhého rozdielne body hocijakej priamky určujú túto priamku.a) ∀A. Presnejšie čítanie uvedeného zápisu je: „jeden objekt je označený dvoma vlastnými menami ″A″ a ″B″ “ (resp. považuje za možné. Túto skutočnosť považujem za jeden z dôvodov vzniku a zaužívania v geometrii nepresného čítania zápisu „A = B“ (resp. ktorých poznám.) bol skutočne zároveň dvoma alebo viacerými bodmi (priamkami. rovina. b ∈ P ∀A. „A ≠ B“) ako: „A je totožný s B“ (resp. I. Ak raz pripustím možnosť označenia jedného objektu dvoma vlastnými menami. a IV. že objekty nie sú označené viacerými vlastnými menami. že ak ľubovoľné dva body (ktoré môžme označiť vlastnými menami ″A″ a ″B″) 48 . ako to aj pôvodne zapísal D. keď si za rôznymi slovami predstavujeme to isté.).aj keď objekty nie sú označené vlastnými menami . Opäť vychádzam z predpokladu. Potom však vždy .hovoria za slovom „dva“ slovo „rôzne“. avšak slovné vyjadrenie to komplikuje podstatne. bez symbolu ∃! aj bez totožnosti (rôznosti) typu A = B (A ≠ B). „A je rôzny s B“). B ε a) : A. každý objekt má len jedno vlastné meno. . Na čítaní však ani tak veľmi nezáleží. B ε b ⇒ a = b. Symbolické vyjadrenie to komplikuje len málo. aby jeden bod (priamka. . B ∈ B (A.Hilbert: I. B ∈ B (A ≠ B ∧ A. ktorá s obidvoma týmito bodmi inciduje. potom aj ″A″ a ″B″ môžu označovať jeden bod. tj. Výhodným sa javí rozdeliť obidve axiómy na dve tak...“) sa symbolicky vyjadrí: ∀a. B ε a) Pre ľubovoľné dva body (ktoré môžme označiť vlastnými menami ″A″ a ″B″) existuje priamka (ktorú môžeme označiť vlastným menom ″a″).. B ε a) ⇒ ∀b ∈ P ¬(A.b) ∀a ∈ P : ∀A. rovinami.

že ak ľubovoľné tri body (ktoré môžme označiť vlastnými menami ″A″. ktoré neincidujú so žiadnou jednou priamkou (ktorú môžeme označiť vlastným menom ″a″). Vlastné mená čísel v sebe obsahujú informáciu o hodnote daného čísla. B. za ktorú môžeme dosadzovať hodnoty (určenia) ∀A“ nie je vhodné použiť vyjadrenie „všetky A“. ″B″. B. ako sa k nej dostať (napr. C ε α) ∧ ∀a ∈ P ¬(A. ktorá s nimi všetkými tromi inciduje.) a nemôžeme ich nikdy chápať ako mená číselných premenných. potom ľubovoľná ďalšia rovina (ktorú môžeme označiť vlastným menom ″β″) neinciduje so všetkými týmito troma bodmi. C ∈ B (A. incidujú obidva s touto priamkou. IV. C ε a) ⇒ ∃α ∈ R (A.a) ∀A. B. IV. ″C″) s ňou incidujú a súčasne tieto body neincidujú so žiadnou priamkou (ktorú môžeme označiť vlastným menom ″a″). ″B″. C ε β) Pre ľubovoľnú rovinu (ktorú môžeme označiť vlastným menom ″α″) platí. C ε a)] ⇒ ∀β ∈ R ¬(A. B. Porovnaním mien bodov s menami čísel zistíme veľký rozdiel. C ε α) Pre ľubovoľné tri body (ktoré môžme označiť vlastnými menami ″A″. Pri čítaní zápisu „∀ pretože to môže viesť k predstave viacerých objektov s rovnakým menom.. B. C ∈ B : ∀a ∈ P ¬(A. Bez nakreslenia v súradničnej sústave alebo bez priradenia konkrétnej usporiadanej k-tice čísel vlastne nevieme o bode A nič. čísla 1. ľubovoľných bodov. Symbol „A“ sa dá chápať dvojako: ako vlastné meno jedného konkrétneho bodu. alebo určujú proces. . že toto meno nie je nositeľom informácie o jeho hodnote (tj. ktorej sa chceme vyhnúť. či zápis „A“ je vlastným menom konkrétneho bodu alebo bodovej premennej (či dokonca pojmu bod?) súvisí pravdepodobne s tým. ½. Môžeme ho teda považovať za ľubovoľný bod z množiny všetkých bodov. Východiskom z problému je použitie formulácie: „ľubovoľný bod. 49 . Problém s rozlíšením. B. ″C″). √2. (ktorý môžeme označiť vlastným menom ″A″)“. existuje rovina (ktorú môžeme označiť vlastným menom ″α″).b) ∀α ∈ R : [∀A. Doslovné čítanie symbolických zápisov je veľmi komplikované a neprehľadné. π. B. potom ľubovoľná ďalšia priamka (ktorú môžeme označiť vlastným menom ″b″) neinciduje s obidvoma týmito bodmi. zároveň však ako meno premennej. polohe)..

.. že ak po dosadení do priamkovej premennej b inciduje s tými istými dvoma bodmi ako priamka a. priamky a roviny dôsledne ako premenné. γ. napr. priamok a rovín. font písma) ako označenie vlastných mien bodov. . B (A ≠ B) : ∃a (A. b. rovinné premenné – α. . priamok a rovín. c. I. Najlepším riešením pri formulácii Hilbertových axióm spojenia (incidencie) sa javí kombinácia symbolického zápisu s nevyhnutným použitím bodových. bolo by vhodné zaviesť pre ne iné označenie (napr. B ε b ⇒ a = b) Pre ľubovoľné body. ktoré dosadíme do bodových premenných A. . 50 . B ε a) ∧ ∀b (A.axióma dala symbolicky vyjadriť a čítať nasledovne: ∀A. Ak by sme chceli v symbolickom vyjadrení chápať symboly označujúce body. B. resp. existuje priamka. β.. C. Potom by sa napr. bez použitia vlastných mien bodov. tak inciduje s týmito dvoma bodmi a súčasne platí pre ľubovoľnú priamku. ktorú keď dosadíme do priamkovej premennej a. priamkové premenné – a.. B (pričom nedosadíme do obidvoch bodových premenných tie isté body).. tak priamka dosadená do priamkovej premennej b je tá istá ako priamka dosadená do priamkovej premennej a. priamkových a rovinných premenných so slovným znením bez týchto premenných. bodové premenné – A...

2. českých a slovenských fragmentárnych prekladov.org 70 http://aleph0.perseus. To produce a finite straight line continuously in a straight line..“72 66 Hecht. Základy si môžeme prečítať len na internete .tufts.“70 „Předpokládá se. ak by sme za jej preklady považovali všetky učebnice geometrie pre základné a stredné školy. Postuletur. 2. 2. s.EUKLIDOVE AXIÓMY V stredoškolských učebniciach matematiky vydaných na Slovensku po roku 1977 sa nedozvieme znenie Euklidových axióm – ani preklad z gréčtiny. ktoré som našiel na internete a roztrúsené v rôznych knihách67: „1. anglického.. In Bečvářová. Konečnou přímku prodloužiti nepřetržitě v přímce.clarku. In Bečvářová.edu/~djoyce/java/elements/bookI/bookI. ut a quouis puncto ad quodius punctum recta linea ducatur. Prečítame si len.“68 „Postulata 1.edu 69 www. DODATOK II . Euklidove Základy by mohli byť najvydávanejšou knihou len vtedy. Že každou přímku konečnou v témže směru do nekonečna lze prodloužiti. s..“69 „Postulate 1. s. Et ut recta linea terminata in directum educatur in continuum. čo je poriadne pritiahnuté za vlasy.“71 „Jest vésti přímou čáru z libovolného bodu ku libovolnému bodu.5. Kai peperasmenên eutheian kata to suneches ep' eutheias ekbalein. ani Hilbertovu úpravu. Êitêsthô apo pantos sêmeiou epi pan sêmeion eutheian grammên agagein. 68 www.v starogréčtine alebo v cudzojazyčných prekladoch. Euklidove Základy nikdy nevyšli v slovenskom preklade a aj dva české preklady z roku 1907 sú pre verejnosť nedostupné. že Základy sú po Biblii druhou najpredávanejšou knihou v histórii ľudstva66. že se může vésti přímka od kteréhokoli bodu ku kterémukoli. latinského..F.html#posts 71 Smolík. Zaujímavé je porovnanie originálneho gréckeho znenia prvých dvoch Euklidových axióm.137-138 72 Fabinger.euclides. o čom vážne pochybujem.137-138 51 .2 67 slová podčiarknutím zvýraznil S. To draw a straight line from any point to any point.

.. 73 Servít. s..“77 Z Euklidových formulácií prvých dvoch axióm nevzniká žiadny problém dvoch rôznych (totožných) bodov. Euklides nepísal v týchto axiómach o takej priamke. t. Viem od každého bodu ku každému bodu viesť priamu čiaru 2. A přímku omezenou nepřetržitě rovně prodloužiti.“73 „Postuláty žiadajú: 1. Svitek a Horák použili etymologicky presne z gréčtiny okopírované slovo „priamka“ . Slovo „úsečka“ v sebe neobsahuje to podstatné. ktorú ešte môžeme ľubovoľne predlžovať (kam?).. A ohraničenú priamku nepretržite priamo predlžovať. Oveľa väčší problém je s pomenovaním (totožnosťou) toho. 2. Naznačuje to aj jej pomenovanie ako „úseku“ priamky.321 52 ... rovnosti. storočia.“76 „Pripusťme.70 77 Hejný.137-138 74 Svitek. s.j. aké slová použiť v preklade Euklidovho slova „eutheian“. čo sme doteraz volali „priamka“. ktoré všetky tri hovoria o konečnej (obmedzenej) priamke. Okrem toho sa dnes úsečka skôr chápe ako časť priamky.Hilberta a jeho českých a slovenských prekladateľov. ktorú možno ľubovoľne predĺžiť. „Budiž úkolem od kteréhokoli bodu ke kterémukoli bodu vésti přímku. V slovenských prekladoch je preto veľký problém.. A ohraničenú spojnicu ľubovoľne predĺžiť.“75 „1. V druhej axióme však potom Horák použil matematicky divnú predstavu priamky. teda ako pojem odvodený od pojmu priamka.58 75 Horák.podobne ako Hilbert (gerade – die Gerade). Možno vychádzal z českých prekladov zo začiatku 20. b) Každú priamku možno ľubovoľne predĺžiť. ako ju chápeme dnes my – bola to skôr úsečka. vlastnosť priamosti. s. s. aby každú časť priamky bolo možné neobmedzene predĺžiť. 2. In Bečvářová. s. Od každého bodu ku každému viesť spojnicu.. aby každý bod s každým ďalším bodom bolo možné spojiť priamkou. čo chcel Euklides o danom objekte povedať. ktorý som riešil v interpretáciách týchto axióm D. Použitie slova „úsečka“ nemá jazykové opodstatnenie v gréckej pôvodine.“74 „a) Z každého bodu roviny do každého iného možno viesť priamku. že možno: 1.463 76 Znám.

Súvisí pravdepodobne s kreslením priamky. že ho nepoužil aj v druhej axióme a pokazil to pojmovou absurditou „ohraničená priamka“. že ľudstvo vďaka Euklidovým čiaram vytvorilo za stáročia množstvo čarov (zázrakov). od každého bodu ku každému bodu viesť priamu čiaru 2. že možno: 1. že dvoma bodmi musia viesť dve priamky – jedna priamka vedie bodmi zľava doprava a druhá vedie tými istými bodmi sprava doľava. Problematickým sa mi javí slovo „viesť“ (ako aj v iných prípadoch slová „prechádzať“.“ Ani takáto slovenská formulácia Euklidových axióm určite nie je dokonalá. Tiež sa dá povedať. keď použil nové slovné spojenie „priama čiara“. ktoré nenavodzuje predstavu neohraničenej priamky ani predstavu úsečky ako časti priamky. Dokonca zo slova „spojnica“ nevyplýva ani to. ktoré je však zaužívané a ťažko nahraditeľné iným slovom. ktoré obsahuje dôležitú vlastnosť . Dovoľujem si za použitia horeuvedených znení predložiť nasledovnú formuláciu prvých dvoch Euklidových axióm. Škoda. kontinuitu). nepohol som sa ani o krok dopredu. Z významu samotného slova „spojnica“ totiž nevyplýva. že je to spojnica priama. Hejný použil slovo „spojnica“. Zaujímavým (čarovným) je v tejto súvislosti spoločný slovný základ slova „čiary“ a slova „čary“ = kúzla78. ktorú považujem za najpresnejšiu (v zmysle historickej vernosti a zároveň správnej voľby slovenských slov používaných v dnešnej matematike): „Pripusťme. V čase. Chcel som jej to vysvetliť použitím iného slova. bol pravdepodobne vzdelanec (ten. Nedávno na mojej hodine osemnásťročná študentka oduševnene tvrdila. a teda že je jediná. aj slovo „prechádza“ obsahujú 78 Machek. čo poznal čiary – písmo) v očiach ostatných ľudí čarodejníkom. Keď som použil slovo „prechádza“. Slovom „spojnica“ tiež mieri k najpodstatnejšej vlastnosti úsečky ako najkratšej čiare-spojnici dvoch bodov. Aj slovo „vedie“. Nedá mi v tejto súvislosti nespomenúť jednu humornú príhodu zo stredoškolského života. keď obidve slová vznikli.). „ležať“ a pod. že je najkratšia.spojitosť (nepretržitosť. s. Znám tento problém vyriešil najlepšie.95 53 . ale už neobsahuje Euklidovu „priamosť“. a každú ohraničenú priamu čiaru priamo a nepretržite ľubovoľne predĺžiť.

priamosti (rovnosti).28 54 . čím sú jej krajné body bližšie pri sebe. starých a nových domov. Napríklad vo sférickej geometrii možno tvrdiť. a preto by som študentov asi ťažko presvedčil použitím neznámeho slova. splynú do jedného.v sebe predstavu pohybu. keď oba body. je zakrivený . vyjadrujú podstatu (totožnosť) toho. Úsečka bude časťou „priamej“ priamky len vtedy. s. Podľa fyzikov priestor. Priamka dostala svoje meno podľa svojej podstatnej vlastnosti . upozorňujú na inú podstatnú vlastnosť priamky. Priamka vzniká predĺžením úsečky (radšej by sa mala volať skratka) ako najkratšej spojnice dvoch bodov. domov s prístavbami z rozličných dôb . Napríklad slovo „inciduje“.v reálnom svete nie je pravdivá. obsahujú múdrosť. že v gréčtine. Keď som na začiatku prišiel s otázkou. „vedie“. Teda múdrosť.. „prechádza“ a pod. že úsečka sa „vyrovnáva“ tým viac. ktoré najpresnejšie vyjadruje vzťah medzi bodom a priamkou (rovinou). ktorí rozvíjajú neeuklidovské geometrické teórie lepšie opisujúce náš skutočný priestor. ktoré ju určujú. v ktorom existujeme. spoločnú totožnosť. aj keď už dnes málo vyhovujú pri formulácii našich myšlienok..roviny v ňom nie sú rovné a priamky nie sú priame. ktorú obsahuje slovo „priamka“ je pravdivá len v ríši ideí euklidovskej „rovnej“ geometrie . Matematici. koľko priamok prechádza dvomi bodmi. nemčine aj slovenčine majú slová „priamka“ (aj „rovina“) a „rovnosť“ významovo totožný slovný základ. musím teraz konštatovať. Filozof Wittgenstein hovorí o slovách: „Na náš jazyk sa môžeme dívať ako na nejaké staré mesto. ako nechceme búrať staré centrá miest. Mnohé slová sú zároveň myšlienkami. nedokáže na úrovni matematiky základnej alebo strednej školy nahradiť zaužívané slová „leží“. že v reálnom svete pravdepodobne ani jedna „priama“ priamka.“79 Podobne. Slovo „inciduje“ sa v stredoškolskej matematike nepoužíva. čo pomenúvajú. ktoré má však odlišný význam. navyše sú spojené so skúsenosťou kreslenia priamok. Horko- ťažko som jej to vyhovoril – musel som použiť spojenie „je určená“. nemôžeme úplne zavrhnúť používanie starých zaužívaných slov. Vo vedeckej literatúre by však malo byť jeho použitie samozrejmé a výlučné. 1979. Zaujímavé je zistenie. Spleť uličiek a malých námestí. Príhoda ma opäť upozornila na dôležitosť správnej voľby slova pre presné a zároveň zrozumiteľné vyjadrenie myšlienky. Priamka je „priama“ len v bode! 79 Wittgenstein.

ktoré som si vytýčil v tejto práci. Našťastie to už je mimo zadania. v ktorom neplatia ani prvé dve Euklidove axiómy. či musia byť postulované ako rôzne. 55 . Priamka (úsečka) určená dvoma bodmi. Dva body môže spájať aj viac ako jedna takáto úsečka-skratka. o ktorých sa sporím. vieme vymyslieť zakrivený priestor. Keď sa vzdáme pri uvažovaní o priamke priamosti ako jej podstatnej vlastnosti a budeme považovať za jej najpodstatnejšiu vlastnosť skratkovitosť. Bohužiaľ. skrátená do jediného bodu by bola peknou bodkou na konci môjho bádania. problémy priamky v zakrivenom svete ešte pokračujú.

napríklad o objekty dva. Zjednodušene povedané: filozofi vidia jedno v dvoch a matematici dve v jednom. Ak chceme vyjadriť nejakú myšlienku. že v oboch prípadoch ide o ten istý objekt. ktoré si označíme X a Y. treba veľmi pozorne vyberať slová a používať ich v správnych súvislostiach. preniesť na tento jediný objekt označený znakmi X a Y. vždy tým rozumieme. zvýraznil S. Ďalej som chcel upozorniť na rozdielne až protikladné chápanie pojmu totožnosť v matematike a filozofii. . že sa mi podarilo preukázať na rôznom znení Hilbertových axióm.. Nejaký objekt môže byť totožný iba so sebou. ktoré je v danom kontexte najvhodnejšie. s. 80 Vopěnka. Dúfam. môžeme všetko. Ak však zistíme. 56 .“81 Každé slovo je veľmi dôležité.ZÁVER Chcel som objasniť.Hejný: „Identita či rovnosť – to je uvedomenie si toho. že dve sú len mená (resp. Nejaký objekt nám totiž môže byť daný odlišnými spôsobmi. Tento poznatok bol hlavným cieľom mojich úvah. keď sme uvažovali zvlášť o objekte Y. určenia) a daný objekt je vždy len jeden.158. že sme sa vlastne dopustili omylu. na čo sme prišli.. takže spočiatku môžeme mať dojem. prečo sa mi zdá nesprávne považovať v geometrii jeden objekt za dva totožné objekty. keď sme uvažovali zvlášť o objekte X. teda prísne vzaté. Zmysel identity je v tom. s. že umožňuje pre skúmaný objekt zvoliť to meno.F.. na čo sme prišli..Vopěnka píše: „Hoci zápis X = Y niekedy čítame "objekt X sa rovná objektu Y" alebo "objekt X je totožný s objektom Y". Dôležité je.22. ktorých poznám. že dve rôzne pomenovania znamenajú to isté. že znaky X. Bol som preto šťastný. a nie s nejakým iným objektom . a tiež všetko. keď hovorí žiakom o dvoch totožných objektoch.“80 Pekne to vyjadril aj M. keď som našiel podporu mojich názorov aspoň v literatúre. že takéto uvažovanie veľmi komplikuje slovné formulácie základných geometrických tvrdení a robí ich nejednoznačnými.. P. že ide o rôzne objekty. aby si učiteľ matematiky vždy uvedomoval. 81 Hejný.. Y označujú ten istý objekt. . Zistil som. nemajú problém považovať jeden geometrický objekt za skutočne viaceré (totožné) objekty.F. že takmer všetci ľudia. to vyjadrenie. zvýraznil S.

1983.. J. Hegel. Základy všeobecného vedoslovia. 13. a kol. Bukovský. Od Aristotela po Plotina. Metafyzika. Ústí nad Labem: UJEP. Bratislava: Alfa. M.1965. Praha: SPN.-J. The Foundations of Geometr. Hilbert. a kol. P. 1985. Prehľad matematiky. Bělík.J. M. 1983. Bratislava: Pravda. 2006. 2. Aristoteles. 2. 22.vyd. In www. 10. Teória vyučovania matematiky 2. 1985. Horák. T. a kol. Košice: TU. Logika ako veda II. 2005. Grundlagen der Geometrie. Praha: SNTL. 21.vyd. 6. 4.vyd. 57 . 18. Logika pre každého. Aristoteles. Bečvářová. 1985. D. Bratislava: IRIS.org 17. 7. Praha: Prometheus. 2. Stereometria – elementárna geometria trojrozmerného euklidovského priestoru. 1973. 1981. Hobbes. 3. vyd. Bratislava: Epocha. Stručný filosofický slovník. autorizovaný preklad E. 1. Stuttgart: 1962. Topiky. Niepel. D. 11. Geometrie s didaktikou. Bratislava: SPN. Hejný. Slovník cudzích slov. Matematické vzorce. Illinois: 1902. 1970. G. a kol. stupně ZŠ.W. Z. ročník gymnázií a SOŠ: Planimetria. Matematika pre 1. W. Grundlagen der Geometrie. Deskriptívna geometria. Množiny a všeličo okolo nich. J. Leipzig: 1899. M. Čierna. 1990. D. Hecht. Bratislava: VSAV. In Várossová. Čížek.. P. Ľ. Bratislava: Diplomová práca FMFI UK. 1966. 2003. Nemecko-slovenský slovník. 9. 15. Úvod do filosofie. 2002. Základy elementární geometrie pro učitelství 1. Gahér. Bratislava: Alfa. Klenková.ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY 1. 20. Bratislava: Pravda. 1990. 16. Hilbert. F.Townsenda. A. Maníková. 1961. a kol. Bartsch. Schewczuková Ž. 12. Kouřim. jejich vydání a překlady. Fichte.wikipedia. 1983. E. Praha: SPN. In www. Hilbert. G. Praha: Academia. 23. 1975. a kol. M.org/etext/17384 19. G.de. T. Novoveká racionalistická filozofia. 3. F. Kuniak. Euklidovy Základy. Anzenbacher. 9. L. In Martinka. O telese. a kol... Bratislava: SPN. Praha : Svoboda. 24. vyd. Dějiny filosofie I. Praha: NČSAV. Ivanová-Šalingová.gutenberg. H. 1996. 5. M. Hegel. Bratislava: SPN. 8.W. M. 1991. 14. Bratislava: OrbisPictusIstropolitana.

M. G.vyd. 45. 1988. O myšlení: úvod do filosofie. Leibniz. Etymologický slovník jazyka českého.25. Olomouc: Votobia. In Várossová. 1954. 48.tufts. Filozofické skúmania. L. 47. J. Bratislava: VSAV. a kol. 1994. Bratislava: Pravda. 2003. Úvod do matematiky v alternatívnej teórii množín. 1983. 2. Malá encyklopédia matematiky. 1989. Slovník slovenského jazyka. Špaňár. Šedivý. Bratislava: Alfa. Bratislava: SPN. vyd. Svitek. 1967.W. Logické základy geometrie. 1975. Bratislava: SPN.clarku. 1978. Bratislava: SPN. J. a kol. Velichová. Čižmár. Životopisy slávnych filozofov II. Vopěnka. J. Bratislava: Epocha. T. K.. Smida. Praha: OIKOYMENH. 1985.perseus. 3. Lávička. 29. 1983. Zedek. Bratislava: Kniha-spoločník. Piják.edu 58 . a kol. KMA/G1 Geometrie 1. 50. 51. 1979. Sklenáriková. Plzeň: ZU. 1990. Praha: Academia. 2. 2001. ročník všeobecnovzdelávacích škôl. E. Latinsko-slovenský slovník. Z. Zenaty. Bratislava: Alfa. 2005. J. Zlomky předsokratovských myslitelů. 31. D. Russell. 41. a kol. Peciar Š. ročník gymnázia. 43. 37. a kol. a kol. Piťová. L. Š. vyd. Bratislava: SPN. 39. J. B. Matematika pre gymnáziá 2. Praha: NČSAV.. Herakleitos z Efezu. Matematika pre I. Zkoumání o smyslu a pravdivosti. Laertios. Elementárna geometria euklidovskej roviny. 36. 40.org 54. http://aleph0. V. Bratislava: STU. 34. 3. Svoboda. Konštrukčná geometria. Wittgenstein. 28. 1986. Bratislava: Obzor. Leibniz. J. M. 42.euclides. 1970. 1993. 1969. Piťo. a kol. 1977. 35.html#posts 52. V. 26. 1982. 33. Bratislava: SPN. Bratislava: Tatran. 49. http://wikipedia. www.: Konštrukčná geometria. Bratislava: VSAV. Wittgenstein. Bratislava: Pravda. a kol. Monadologie a jiné práce. vyd. Prehľad matematiky. 32. M. 46.edu/~djoyce/java/elements/bookI/bookI. Praha: Svoboda. Matematika pre 1. P. 1985. 2002. M. Bratislava: SPN. www. K. 3. 1962. Bratislava: UK. 44. Slovník cudzích slov. Znám. Sekanina. V.. Machek. 1971. Nové úvahy o ľudskom rozume. Praha: Akademia.org/ 53. Rozprava o ľudskom rozume. Šalát. Špaňár. Geometrie II. Locke. 30. Novoveká racionalistická filozofia. D. 27. G. V. 38. 1959–1968. Praha: SPN. Tractatus logico-philosophicus. Liessmann.W. G.vyd.