You are on page 1of 22

U Websterovcov svitá.

Babka, ocko, Hugo aj Lili ešte potichu


spia. Dedko Rafael nespí potichu.
Spí pekne nahlas a spokojne pri spaní pochrapkáva.
A mamička? Mamička už nespí! Visí v kuchyni a cvičí podľa
novej knihy Jóga pre osem končatín.
Nohy k hlave, hlava dozadu… práve precvičuje krčnú chrbticu.
Cviky sú náročné, no mama má toľko rúk, že vie robiť viac vecí
naraz. Niečo pomieša, iné prihreje. O chvíľu sa to v kokónoch
poprebúdza a každý bude chcieť raňajky. Mamička je ohybná
ako guma. Hlavu práve odvážne zaklonila až k žmolkovým
guľkám a urobila krásny mostík. Ešte dočiahnuť soľničku
z vaječného porcelánu a — PUK!
Do ticha sa ozve čudný zvuk.
Puk to bol nesmierny: pavučiny sa zachveli a ocko aj Lili
zo spánku prestrašene otvorili oči.
Čo to bolo?

13
Mamička sa prezerá v zrkadle: hlavu má celkom inde ako
pavúčie hlavy zvyčajne bývajú a tvár sa jej kriví od bolesti.
Seklo ju v krku?!
„Kým nie sú raňajky na stole, nebudem nikomu robiť starosti.“
Všetci sú hore. Na podnose z listu brezy previsnutej ležia
sušienky s komárím tukom.
„Mami?!“ ozve sa Hugo začudovane. Mamin krk je taký
vykrútený, že ten podnos ledva drží.
„Tvoj krk, drahá!“ vykríkne ocko. „Zasekol sa?!“
„Alma!“ spozornejú babka s dedkom.
„Asi som si mala pred tou rozcvičkou dať ešte jednu malú
rozcvičku,“ povie mamička statočne. Rodinu však neoklame.
Každý vidí, ako trpí.
„Drahá, práca v domácnosti je veľmi namáhavá. Potrebuješ
poriadny odpočinok,“ vyhlási ocko.
Lili je vystrašená. Čo ak je to s mamičkou vážne?
„Idem sa mrknúť na Sieť,“ vstáva Hugo. „Určite tam nájdem
niečo o tom, ako sa dá taký zaseknutý krk odseknúť.“
„Hej, rodina, mám to!“ volá o chvíľku. „Ponúkajú tu relaxačný
pobyt pre dvoch, na seknutia je vraj ako stvorený! Treba ísť
do kúpeľne na piatom poschodí!“
Mamička má hlavu nakrivo a vystrašený pohľad.
„… ale… nemôžeme vás tu predsa nechať samých.“
Pravdaže môžete. Nie sme s Hugom predsa takí malí, myslí
si Lili. A dedko s babkou zasa nie sú takí starí. Postrážime sa
navzájom.
„Ja sa o všetko postarám,“ tvrdí Lili sebaisto. „Aj obed uvarím.
Len pokoj, mami. Choďte.“
Krk nepovolil ani o milimeter, no mamička aj tak váha.
„Dobre teda,“ prikývne napokon bolestivo.
„Hugo nech nie je dlho do noci na Sieti. Babka nech nevyjedá
sladkosti a ty, Lili, nezabudni si umyť zuby. Môžeme sa na vás
spoľahnúť?“

14
„Samozrejme! Spoľahnite sa!“
„To dúfam,“ vzdychne mamička.
Hlavou nepohne hore ani dole, doprava ani doľava.
Liečeniu sa jednoducho nevyhne.

15
Rodičia sa spúšťajú na piate poschodie a tam…
„Aké nádherné prostredie!“ rozhliadajú sa dookola. Relaxačné
centrum tvorí ligotavé porcelánové umývadlo ako stvorené
na dokonalú relaxáciu. Neónová fontána a nablýskaný
vodovodný kohútik. Skutočný luxus!
„Pozrime sa, panička má bolestivé seknutie,“ prekvapí
ich zamestnanec centra.

16
Je trblietavý ako obal z lízanky a mamičke aj trošku podozrivý.
„Ponúkame maximálne úchvatné a špeciálne procedúry.
Poďme na to, šup-šup!“
Mamička si myslela, že tu nájde priateľské prostredie a bude
musieť najmä odpočívať, ale zatiaľ to tak nevyzerá.
„Aké šup-šup? Veď sme len teraz prišli!“
„Šup-šup,“ poháňa ich trblietavý pavúk, „relaxácia čaká!“

17
Alma a Walter Websterovci visia v radiátorovej saune. Majú
pekné plavky a červené líca.
Kam ich to ten Šupšup zavesil?
„Walter, asi sa upečiem,“ hovorí mamička.
„A ja sa asi uvarím,“ vzdychne ocko. Visia pekne vedľa seba,
veď sú manželia.
Relaxácia sa ešte len začala, a už sa nevedia dočkať, kedy
bude po nej.
Po saune nasleduje cvičenie s trénerom. Ocko ledva fučí,
mamičke sa nechce ani pohnúť.
Takto si oddych veru nepredstavovala. Kto mohol tušiť,
že relaxácia je taká namáhavá!?
„Pauza, drahá,“ snaží sa ju povzbudiť ocko. „Tréner má pre nás
pripravený obed!“
Obed? Vlasové špagety?! Mamičku až striaslo od hrôzy. Veď
sú to zvyšky vlasov z výlevky! Alma Websterová je ešte vždy
trošku pripečená zo sauny, vyčerpaná z cvičenia a hladná
po obede, no Šupšup ich už zase súri. Vraj sa začína masáž.
Websterovci ležia na špongii v relaxačnom centre,
po chrbátikoch im poskakuje masér.
„Madam, masáž chodidlami je najúčinnejšia,“ vyškiera sa
masér na mamičku. Šiltovka sa mu natriasa, skáče po jej
Walterovi ako po trampolíne!

19
„A teraz, šup-šup, ide sa na akupunktúru.“
Masér zoskočí z ocka a Websterovci ho poslušne nasledujú.
To najhoršie je už hádam za nimi. Oddelenie akupunktúry sa
nachádza na lôžku z obalu od zubnej pasty. Mamička leží bez
pohnutia, keď tu — čosi do nej pichne. A zas. Au!
Protivný terapeut do nej vráža ihly jednu za druhou.
„Drahý, do kúpeľov ma už nikto nedostane,“
pošepne mamička ockovi.
„Dokedy sa mám dívať, ako trpíš?“
zúfa si Walter Webster. „Musím niečo
vymyslieť.“
„Pán masér, nedalo by sa to skrátiť?“
otočí hlavu k masérovi.
„Ale prečo? Zaplatili ste si predsa
špeciálny relaxačný superpobyt!“
Mamička zjojkne.
„Máte smolu, došli mi ihly,“ hovorí masér, „hneď som späť.“
Volá a uteká pozháňať ďalšie extra špicaté špendlíky.
„Drahá, som rozhodnutý — pred ďalšou kúpeľnou liečbou ťa
zachránim.“
Mamička má hlavu stále nabok, no pozrie sa na ocka, ocko
na ňu, a obaja vyhlásia: „Zdrháme!“

21
Každé pavúča si občas
predstavuje, aké by
to bolo byť chvíľu
bez rodičov.
Povedzme aj
deň či dva. Lili
mame sľúbila, že sa
na nich doma môže
spoľahnúť. Takže
práve pripravuje obed.
Chcela uvariť mušie krídla
v kyslej omáčke, ale nevie nájsť
ocot z vínnych mušiek a nevie ani
to, ako omáčku vyšľahať. Radšej sa pohojdá
nad kuchynskou doskou. Obed počká. Keď bude najhoršie,
zjedia mušie vajíčka.
„Jedno obyčajné mušie vajce?“ zíza Hugo do taniera.
„No a?“ pokrčí Lili plieckami. „Mala som aj inú robotu.
Vieš, koľko toho musí taká mama stihnúť?“
Hugovi takáto biedna strava rozhodne nevyhovuje.
„Nech navarí babka!“ zvolá vyhladovane.
Babka sa vykrúca. Nie div. Babka Matilda totiž oveľa radšej je,
ako varí.
„Tááák — dedko! Bude variť dedko?“
„Ani ja nie,“ zavrtí dedko hlavou. „No ak sa tu nič nevymyslí,
budem musieť zostrojiť nejakú mašinu.“
„Áno. Vyrob nám náhradnú
mamu!“ zvýskne Lili.

22
Pokiaľ ide o konštrukciu zázračných strojov, Rafael Webster
zvládne naozaj všetko. Okamžite mizne vo svojom kokóne
a o hodinu do kuchyne vtisne plechovú opachu na kolieskach.
Hotovo! Robot, ako sa patrí, má motorček a ohybné údy.
Mechanické ruky sú každá iná. Dedo Rafael vyrobil dokonalý
stroj! Už žiadne hádky, kto bude variť. Keby len variť?
Povysáva, operie, poskladá bielizeň… a do hornej časti trupu
mu dedo namontoval trúbu.
„Bude vysávať v kokónoch a popritom piecť muchy!
Také šťastie!“
„Prepánapavúka!“ zalomí babka horné a dolné ruky.
„Veď je to celá naša Alma!“
„Napojíme ju na sieť!“ napadne Hugovi. „Bude hrať
gitarové sóla“ teší sa Lilinkin brat, a len čo spojí kábel
z robota so sieťou, plechová vec začne vyhrávať
gitarové sóla jedno za druhým.
„Bude mi hádzať karamelové muchy rovno
do úst… a nehovorte jej, že si mám umývať
zuby,“ podotýka Lili.
Dedo v robotovi chvíľku pošramotí a rozžiarený
sa vykloní.
„Teraz zapnite!“
Lili hádže dovnútra plechovej mamy riad. Robot
všetko poumýva a vyberie tanieriky, čisté
a poutierané.
Postaví sa pred robota a vyškiera sa:
„Vôbec som si neumyla zuby. Há-há!“
Robot mlčí. To znamená, že súhlasí! A keby len to.
Plechová mama si jednou mechanickou rukou siahne
do hlavy a podá Lili karamelovú muchu.
Niekedy je skvelé mať namiesto mamy robota, húta Lili,
cmúľajúc cukrík.

23
Všade je ticho, len z kuchyne doliehajú čudné zvuky —
mechanická mama perie bielizeň.
Lili by sa aj chcelo spinkať, ale niet nikoho, kto by ju rázne
poslal do postele. Motá sa po kokónoch, nazrie do bratovej
izby. Hugo hrá na sieti dôležitú hru, na debaty nemá čas.
„Hugo, mala by som ísť spať,“ hovorí Lili.
„Teraz chceš ísť spať? Keď sú naši preč?“
„Áno. Chcela by som, aby ma niekto poslal spať a aby
sa so mnou zhováral.“
„Choď za babkou,“ precedí pomedzi zuby Hugo. Naozaj nemá
čas babrať sa so sestriným ukladaním do postele.
„Babká!“ zvolá Lili. Ale babka spí. Zaspala aj s plástom medu
v ľavej dolnej ruke.
„Dedko!“ zvolá Lili.
Pozrie hore za dedom, ten sa však pokúša zapojiť baterku
do ručnej lampy.
Pavúčie dievčatko sa smutne otočí a odchádza. So zhrbeným
chrbátikom sa šuchce do kuchyne. Robotická mama sa vôbec
neusmieva. Nečudo — plech sa predsa nevie smiať, hnevať ani
nemá vrásky.
Lili ju pobúcha prstom po kovovej ruke:
„Hej! Mala by som ísť spinkať!“
Umelá mama vystrčí umelú ruku s cukríkom.
„Nechcem cukrík,“ dudre Lili.
Robot dopral a teraz vysáva.
„Skúsim to,“ pomyslí si Lili. Rýchlo si predstaví, že tá plechová
vec je naozajstná mamička.
Zatlačí ju do svojho kokónu a sama sa uloží do postieľky.
„Mala by si ma pohladkať a zaspievať mi
uspávanku,“ hovorí Lili umelej mame.

26
Tá k nej vystrelí karamelovú muchu.
„Nechaj si svoje muchy,“ Lili má slzu na krajíčku.
Robot vystrelí robotickú ruku. Lili je naozaj smutná
a namosúrená.
„Vôbec nie si taká dobrá ako moja mama! Nevieš
sa ani pritúliť!“ kričí Lili. Len studená vec,
žiadna mama.
Prudko strčí do ozruty. Plechová mama sa celá zrúti dolu!
Preletí cez mostíky aj siete a pristane až v strojovni!
Lili sa spúšťa za ňou. Plechovica odrazu hrá aj vyhadzuje
cukríky, perie aj vysáva. Vnútri sa jej točí riad i bielizeň, celá sa
kníše a hučí ako práčka. Vystreľuje karamelové muchy všade
naokolo.
„Dedko! Pomóc! Vypni ju!“ kričí Lili a uhýba sa pred
karamelkami.
Dedko je síce rýchly, ale bezmocný.
„Nedá sa vypnúť. Je príliš výkonná!“
Na miesto katastrofy sa už prirútil aj Hugo. Spolu s dedom
sa snažia dočiahnuť na gombík, no nijako sa im nedarí
stlačiť ten správny. Plechová mama sa točí
a mechanické ruky nekontrolovane vystreľujú
do všetkých strán.
„Čo budeme robiť?!“
kričí Lili.
„Zhodíme ju dole,“ volá Hugo.
Zatiaľ čo sa deti s dedom
dohadujú, vojdú
do strojovne
rodičia.

Hoci na sebe majú plavky, mamičkina hlava je stále


nabok a z chrbta jej dokonca trčí škaredá zabudnutá ihla!
„Sladký domov,“ povie mama a stisne ocka za ruku.
Ale… Čo je to? Na plošine pod kokónmi sa krúti nejaká
opacha. Prepánapavúka!
Tá vec ohrozuje deti a istotne aj celý dom!
Lili okamžite skočí k mamičke a privinie sa k nej.
„Mamí!“
„Lili, čo sa to tu deje?“
„Náhradná mama!“ kričia Hugo s dedom.
„A nevieme ju vypnúť!“ uhýbajú sa pred cukríkovou paľbou.
Mamička hneď tuší, o čo ide. Nebojí sa ničoho. Okamžite sa tej
plechovej opache postaví do cesty. Robot strieľa a divo máva
mechanickými rukami. Mamička sa umelej mame zadíva do očí:
„Náhradná mama? Pche! Veď počkaj,“ precedí pomedzi zuby.
„Skončila si!“

29
Zvýskne a urobí pohyb, z ktorého sa zatmie pred očami
aj Hugovi. Pánapavúka, kde sa toto naučila?! Jedna mamina
ruka vystrelí pomedzi robotické údy, zatiaľ čo ďalšia, ohybná
ako had, si siahne na vlastný chrbát a bleskovo odtiaľ vytiahne
ihlu. Plechovej oblude ju bleskovou rýchlosťou švihne priamo
do vypínača!
Umelá mama stíchne. Do ticha zaznie zvučné: PUK! Presne
také, ako keď sa ráno mamičke zasekol krk.
„Teda Alma! Parádny zásah!“ pozerá ocko s úžasom na svoju
ženu.
„Veľmi si mi chýbala, mami!“ privinie sa k nej Lili.
Z horného kokónu sa vystrčí babkina hlava:
„Jáj, ale som si dobre schrupla!“
„Vidíš, Alma, ako ti ten relax pomohol? Krk je rovný!“
Naozaj. Až teraz si to mamička uvedomila. Veselo zakrúti
krkom a pokyvká hlavou.
Je voľný, ohybný, nič ju nebolí.
„Odsekol sa?“ pýta sa Lili.
„Tak,“ prikývne mamička.
Ocko Walter sa s úľavou rozosmeje a dedkovi
Rafaelovi sa od radosti zarosia okuliare.
Opäť sú všetci spolu a nikoho nič nebolí.
„Babka, škoda, že si prišla o mamine
kung-fu ťahy,“ hovorí Hugo.
„Ech,“ hodí babka rukou. „Alma nás
obráni pred všetkým.“
Kokóny sa chvejú od smiechu.
Mamička sa tvári skromne, no je
šťastná. Už ju nič netrápi a všetci
sú v poriadku.

30
Vlastne — ešte len budú, o chvíľu.
„Tak deti, šup-šup, umyť zuby a rýchlo do sietí!
Je veľa hodín,“ vyhlási zvučným hlasom a nikto
neprotestuje.
Lili je konečne v postieľke a mama sedí pri nej. Hladí ju po líci
a spieva: „Zavri svoje štyri očká, muška ťa do rána počká…
Zavri svoje štyri očká, prisní sa ti rozprávočka…“
Ma
pa
Omrvinková roklina

Prachový les
sávača
a vy

Pahltná trubica

Únikový
východ

Črepinové údolie