1

za slušné
Slovensko

Spravodlivosť
Liptovský Ján
Skončilo sa predposledné leto
2
druhej dekády tretieho tisícročia
No aj keď sa človek v ostatných týždňoch snažil
trochu utlmiť svoju pozornosť, len ťažko sa dalo
vyhnúť dvom veľ kým témam.
Tou prvou boli správy z mobilu mafiána obvi-
neného z objednávky vraždy Jána a Martiny.
Odhalili nehorázne porušenia základných prin-
cípov právneho štátu. Je absurdné, že na povel
podvodníka tu skákali dlhoroční šéfovia polície
a prokuratúry. A je absurdné, že sa toho vypla-
vuje ešte oveľa viac. Tie najzákladnejšie služby,
ktoré má štát poskytovať všetkým bez rozdielu
– pretože aký iný zmysel potom má? – dokázal
zneužiť proti vlastným občanom.
Prokurátori, ktorí dokážu zastaviť nepohodlné
vyšetrovania v prospech vplyvných ľudí. Poli-
cajti a sociálka, ktoré bez jediného zákonného
dôvodu lustrujú novinárov – a tieto informácie
posielajú ľuďom mimo štátnej správy, aby ich
mohli zneužiť. Sudcovia, pri ktorých máte zrazu
väčšiu šancu vyhrávať súdne spory. To všetko
v človeku vytvára akýsi tiesnivý pocit – pocit,
že ak sa mu raz stane nespravodlivosť, nemôže
sa spoľahnúť presne na tie inštitúcie, ktoré ho
majú chrániť. Tento pocit je o to silnejší, že vie-
me, že Jano a Martina na to doplatili životom.
Druhou témou, ktorej sa nedalo vyhnúť, boli čo-
raz nástojčivejšie správy o tom, ako sa prejavujú
zmeny klímy na našej planéte. Masívne požiare
lesov na Sibíri a v Amazónii, častejšie výkyvy
počasia, extrémne letné teploty – z kedysi ab-
straktnej témy sa stáva téma veľmi konkrétna.
Pretože tieto zmeny sa už začali a medzi odbor-
Anketa
Čo pre vás znamená
spravodlivosť?
Je podľa vás spravodlivosť
dôležitá ? Prečo?
V akých oblastiach v našej
krajine podľa vás pociťujeme
nespravodlivosť?
níkmi panuje zhoda, že ich nepocítia až naše
deti a vnúčatá, ale už aj my sami.
Aj preto mladí ľudia po celom svete – vrátane
Slovenska – organizujú klimatické štrajky,
pri ktorých vyzývajú politikov a celú spoločnosť
ku krokom, bez ktorých sa hocikde na Zemi
– Slovensko nevynímajúc –, bude žiť len veľmi
ťažko.
Hoci sa to na prvý pohľad nemusí zdať, obe tieto
témy súvisia s témou spravodlivosti. S tým, či sa
môžeme spoľahnúť na to, že pravidlá platia
pre všetkých rovnako. Že sú nimi viazaní
rovnako vplyvní alebo bohatí ľudia a na druhej
strane aj tí z nás, ktorí nemajú ani kontakty, ani
veľ ký majetok. A spravodlivosť súvisí aj s tým,
či sa ako občania môžeme spoľahnúť na to, že si
náš štát bude schopný poradiť s komplexnými
problémami, ktoré súvisia so zmenou klímy.
Že keďže ide o budúcnosť ľudstva, nás a našich
detí, biznis a zisky nemôžu byť ani prioritou, ani
výhovorkou, prečo by sme nič zásadné nemali
meniť.
Navyše, v septembri sa pre našich žiakov a štu-
dentov začal ďalší školský rok. Ešte stále veľmi
málo chápeme, že sme už znova poslali naše deti
do systému, ktorý nie je spravodlivý. Nie je spra-
vodlivý, lebo v ňom nedokážeme pripravovať
všetky deti tak, aby boli neskôr v živote úspešné.
Dokážeme to pri deťoch, ktorých rodiny sú
na tom dobre a ničím sa neodlišujú. Nedoká-
žeme to pri všetkých ostatných – chudobných
deťoch, deťoch imigrantov, deťoch s probléma-
Marcela
Slížiková
učiteľka
Bánovce nad Bebravou
V živote človeka by asi mali
existovať hodnoty, ku ktorým
vzhliada, ktoré by mali pre-
mosťovať každodennú realitu,
ideály, ktoré nasmerujú našu životnú orientáciu,
naše konanie a rozhodovanie tým správnym smerom.
Takouto je i spravodlivosť, hodnota prenesmierne
relativizovaná a pričasto otáčaná naruby. Nemyslím
si, že dnes je to inak, ako kedykoľvek predtým a asi
ani inak, ako to bude v budúcnosti.
Prízvukujeme, čo by sme mali spraviť, ako by sme
sa mali správne rozhodnúť, ako konať..., lež pričasto
sme konfrontovaní s pocitom slabosti a nemohúcnos-
ti v mašinérii tzv. vyšších záujmov, čo nesporne vedie
k frustrácii a rezignácii, k uchovávaniu si iba svojej
malej osobnej idey spravodlivosti.
Ostatná otázka by možno mohla byť formulovaná
inverzne, a bola by zároveň mojou odpoveďou:
V akých oblastiach ju ešte pociťujeme?
Juraj Loj
herec
Bratislava
Spravodlivosť pre mňa znamená byť si vedomý svojho konania. Byť spravodlivý rovnako
k sebe ako k iným. Spravodlivosť v dnešnej dobe nie je podľa mňa otázkou základných
morálnych princípov. Zdá sa, že je to bohužiaľ o odvahe… Myslím si, že spravodlivosť by
mala byť jedným zo základných pilierov spoločnosti.
mi. O tom, či budú mať deti ako dospelí šancu na
lepší život, je tak často rozhodnuté už tým, kam
sa narodia. V školách to nezmeníme.
Je spoločnosť, ktorá nedáva šancu všetkým
deťom, spravodlivou?
Je tridsať rokov od pádu totality. Nevyhnutne
to zvádza k otázke, či je toto tá spoločnosť, kto-
rú sme vtedy žiadali.
Takto nejako sme si to predstavovali? Že
o tridsať rokov budeme žiť v štáte, v ktorom
je predstava o rovnakých pravidlách pre všet-
kých ešte stále nedosiahnutým ideálom? Že
na našich školách nebude viditeľné zlepšenie?
Že si nebudeme istí, či sa vôbec začať zaoberať
vážnymi problémami, ktoré ohrozujú našu bu-
dúcnosť tu na Zemi?
Skončilo sa predposledné leto druhej dekády
tretieho tisícročia.
Dúfame, že ste mali šancu vydýchnuť si,
na chvíľu vypnúť. V najbližšom období budeme
potrebovať veľa síl. Blížia sa dôležité parla-
mentné voľ by, začína sa predvolebná kampaň.
Sme presvedčení, že ťažké výzvy, ktoré sú dnes
pred nami, spolu dokážeme zvládnuť – ak sa aj
naďalej budeme zaujímať o spoločnosť okolo
seba. Stále totiž platí jedno – my všetci sme tí,
na ktorých sme čakali.
Milo Janá č
spisovateľ,
vedúci oddelenia kultúry
Mestského úradu v Gelnici
V teoretickej rovine je spra-
vodlivosť pojem, o ktorom
sa vedú debaty už od starove-
ku a ak ľudstvo prežije, zrejme
sa budú viesť aj naďalej. V tej praktickej je to uspo-
riadanie spoločenských vzťahov takým spôsobom,
aby boli zabezpečené rovnaké práva pre všetkých
občanov.
Spravodlivosť je dôležitá, lebo bez elementárnej
spravodlivosti spoločnosť nemôže dlhodobo fun-
govať. Respektíve môže, ale potom sa už o nej nedá
hovoriť ako o demokratickej.
Nespravodlivé je, že štát dlhodobo kriminalizuje
obrovskú skupinu ľudí, ktorí nikomu nič nerobia,
len si zapália joint. A tiež, že ľudí s inou sexuálnou
orientáciou považuje naša ústava za menejcenných.

Kvačianska dolina - Liptov
Silvia Herianová
pracovníčka galérie,
učiteľka a prekladateľka,
organizátorka Za slušné
Slovensko
Banská Štiavnica
Život vo svojej podstate niečo
ako ‚spravodlivosť‘ nepozná.
Pre mnohých je cesta životom
ťažká, zdá sa, že je to akési nespravodlivé. Myslím,
že s pojmom ‚spravodlivosť‘ sa dá zaoberať iba na
úrovni života spoločnosti. Nastáva vtedy, ak ľudia
nekonajú výhradne vo svoj prospech. Ak by sme
boli menej hladní po peniazoch či uznaní, asi by sme
nemali tak zaťažené súdy a prokuratúry – miesta,
kde sa o spravodlivosti hovorí najviac.
Je dôležité snažiť sa rozumieť sebe aj druhým, nech
hlúpo nesúdime. Či už v bežnom živote alebo v jus-
tičnom paláci. Spravodlivosť ako stav, keď konáme
múdro, je veľmi dôležitý.
Oblastí, kde nekonáme múdro, spravodlivo, je veľa.
Je nemúdre, ak si nevážime ľudí a ich potenciál.
Je nespravodlivé, ak im nedáme možnosť tento
potenciál rozvíjať, aby mohli žiť spokojný a šťastný
život. Frustrovaní ľudia potom roztáčajú koleso
života spoločnosti plné nemúdrych a ziskuchtivých
činov.
Marcel Uhrin
vysokoškolský učiteľ,
ekológ a dedinčan
Košice a Muránska Dlhá Lúka
Konať spravodlivo pre mňa
znamená žiť čestne a tak,
aby som svojím konaním
neubližoval osobám blízkym
aj vzdialenejším. Aj neustále
uvažovanie nad tým, či som študentov ohodnotil
rovnakým ‚metrom‘ je pre mňa spravodlivosť. Často
sa spätne pýtam, či som konal správne. Myslím, že
na poznanie vlastnej chyby je nutné pestovať schop-
nosť empatie, schopnosť predstaviť si pocity osôb,
ktorých hodnotím. Teda spravodlivosť ako rovnosť
v hodnotení. Podobne toto až filozofické súcno
vnímam aj v iných oblastiach: rovnosť k šanciam,
rovnosť prístupu k liečbe… bez ohľadu na akúkoľvek
odlišnosť. Princípy spravodlivosti sú mimoriadne
dôležité, nespravodlivosť plodí zatrpknutosť
až hnev a podnecuje aj tie najhoršie javy: odplatu,
pomstu, neochotu spolupráce, odpor, anarchiu.
Osobne cítim najväčší deficit spravodlivosti v súd-
nictve [malý, ergo bežný človek verzus (najmä poli-
tické) elity], v dostupnosti zdravia (dedina verzus
mesto) a v spravodlivom priznaní práv menšinám
(s najväčšou intenzitou vnímam odlišný prístup k
vylúčeným minoritám a k sexuálnym menšinám).
3
Štefan CHrappa
publicista, hudobník
Svätý Jur
Spravodlivosť nemôže fungo-
vať bez rozumnosti, múdrosti
a lásky. Prvoradou úlohou
spravodlivosti nie je odsúdiť,
ale veci citlivo posúdiť. Láska
tu znamená posudzovať ne-
priateľa rovnako ako najmilovanejšieho človeka.
To je rovnosť.
Túžba po spravodlivosti občas zaváňa pomstou.
Oko za oko, zub za zub! Tá však generuje nenávisť,
a nenávisť sa môže obrátiť proti komukoľvek z nás.
Spravodlivosť je dôležitá, ale iba ak sa opiera o dob-
ré zákony. Posielať ľudí na smrť, ako to robili fašisti
či komunisti, odvolávajúc sa pritom na nejaké vtedy
platné zákony, bolo napĺňaním spravodlivosti? Cel-
kom určite nie! Preto zákon, pravidlo, paradigma, ak
majú byť dobré, musia stáť na strane života, na stra-
ne človeka a musia byť v súlade s hlasom svedomia.
Nespravodlivosť vnímam hlavne v sociálnej oblasti.
Živoriaci starí ľudia, či ak u nás človek vážne ochorie
a ako invalidný dôchodca je odsúdený k doživot-
nej chudobe. To ani nie je nespravodlivosť, to je
hanba. Nespravodlivé je aj dosadzovanie ‚svojich
ľudí‘ na dôležité miesta, bez ohľadu na ich kvality či
schopnosti. Táto ‚klanovosť‘ nás vystihuje viac ako
bryndzové halušky a valašky dokopy.
 4
Vysoké Tatry
SPRAVODLIVOSŤ V ŠKOLÁC H?
ZATIAĽ NIE
Bolo to už pred viac ako rokom, takže si nespo-
mínam, kto presne tú otázku položil.
„Čo to máte za odznak?“
„To je ten novinár, čo ho zabili, nie?“ odpovedá
mu miesto mňa niekto iný.
Táto scéna sa odohrala v škole a hlavnú úlohu
v nej hrajú žiaci 6.A, s ktorými sme pôvodne mali
preberať niečo z Ázie. Je polovica apríla 2018
a odznak s nápisom All for Jan práve spôsobil, že
sa hodina geografie zmenila na hodinu občianskej
výchovy.
Konečne nám to niekto vysvetlil, hovorili decká
pred koncom hodiny. Mesiac a pol po vražde dvoch
mladých ľudí.
Učitelia tému neotvoria
Poviem to takto – ak ste v poslednej dobe zostali
zhrození z prieskumu, že nie malá časť učiteľov by
svojim žiakom v pohode odporučila aj konšpiračné
médiá, mám pre vás dobrú správu. V skutočnosti
odporúčať nikto nikomu nič nebude. Pri dôvodoch
prečo sa však dobré správy končia.
Prvým dôvodom je, že čokoľvek ‚politické‘ je na
väčšine slovenských škôl tabu.
Spoločným menovateľom je strach – v zmysle oba-
vy, že musíme robiť veci hlavne tak, aby sa niekto
nenahneval. Nechceme zbytočne provokovať rodi-
čov, a teda radšej ani žiakov. Ak pôjdeme úplne na
dreň, potom v učiteľoch uvidíme v prvom rade ľudí,
ktorých na konfrontáciu a vedenie zmysluplného
dialógu nikto netrénoval. Že kvôli týmto obavám
radšej v triedach žiadnu tému neotvoria, je preto
úplne prirodzené - bolo by skôr zvláštne, keby to
bolo naopak.
„V ideálnom prípade
by učitelia aj naozaj cítili,
že ich úlohou je pomôcť
deťom pochopiť svet“
S obavami učiteľov súvisí aj druhý dôvod – že veľa
učiteľov má pocit, že na podobné debaty nie je
v rámci školy vytvorený priestor.
Veď si to poďme rozobrať: do ktorého predmetu
patria takéto debaty? Jasná občianska výchova,
nie? Nie: v danom ročníku sa majú žiaci venovať
témam rodiny, školy a obce. Občianska sa učí raz
do týždňa. Vynecháte jedno učivo a do konca roka
to už nemusíte dohnať, ide v hlave učiteľov občian-
skej.
Tak kde, etika? Dobrý nápad, no väčšina detí chodí
na náboženstvo. Náboženstvo, jasné! Veru nie, lebo
cisárovi dajte, čo je cisárovo, tu sme pri Bohu,
so svetskými vecami neotravujte. Slovenčina,
debatka na desať minút popri vetných členoch?
Dejepis, ktorý začína niekde pri Gilgamešovi a kde
máte za jeden rok prebrať niekoľ ko epoch – opäť
so štedrou dotáciou jednej hodiny týždenne?
V ideálnom prípade by sa pritom spoločenské
témy rozoberali na väčšine hodín, na občianskej,
etike, náboženstve, dejepise, geografii aj slo-
venčine (a viem si predstaviť aj takú matemati-
ku).
V ideálnom prípade by sme však na to učiteľov
aj prakticky pripravili na univerzitách a počas ne-
skoršieho profesijného vzdelávania. A v ideálnom
prípade by učitelia aj naozaj cítili, že ich úlohou
je pomôcť deťom pochopiť svet.
V súčasnosti sú však naše školy na míle ďaleko
od ideálneho scenára. Väčšina učiteľov žije v pred-
stave, že ich práca končí pri tom, že deťom vysvet-
lia učivo. V realite v školách pôsobia učitelia bez
kvalitných tréningov a z univerzít tam posielame
študentov, ktorí hovoria, že na učenie sa necítia
byť pripravení. Výsledkom je, že sa učitelia na
väčšine škôl čomukoľvek spoločenskému vyhýbajú
veľ kým oblúkom.
„Je však spravodlivé
z prehliadania týchto tém
obviňovať učiteľov?“
„Venujte sa viac svojej práci, nie deťom,“ to je pre
mňa legendárna veta, ktorú som si v škole vypočul
dávno pred spomínanou hodinou geografie
so šiestakmi. Podľa mňa však veľmi vhodne vysvet-

ľuje, prečo netreba mať obavy z toho, že by učitelia
žiakom odporúčali konšpiračné médiá. A rovnako
aj to, prečo si netreba robiť nádeje, že slovenské
školy dokážu bez hlbších zmien vychovávať deti
k občianstvu – a citlivosti k spravodlivosti.
Je však spravodlivé z prehliadania týchto tém
obviňovať učiteľov?
Myslím si, že nie.
Ná hody nie sú spravodlivé
Na hodine geografie u šiestakov sa k pojmu spra-
vodlivosť na moje prekvapenie úplne prirodzene
dostávame. Rozprávame sa o polícii, jedna žiačka
hovorí, že policajtov človek ‚môže preplatiť‘.
„No, ale spravodlivého policajta nemôžeš prepla-
tiť,“ hovoria jej spolužiaci. Na tabuľu píšem slovo
korupcia, hovoríme o tom, či je spravodlivé,
ak človek, čo má peniaze, dokáže ‚preplatiť‘ poli-
cajtov alebo súdy.
„Decká navrhujú priamu
úmeru – čím viac korupcie,
tým menej spravodlivosti.“
Nakoniec decká navrhujú priamu úmeru – čím viac
korupcie, tým menej spravodlivosti. Čím menej
korupcie, tým viac spravodlivosti. Zvoní, spokojný
vychádzam z triedy. Aký dobrý záver sme spravili!
Lenže nie je pravdivý – a je to o to horšie, že som
presvedčený, že sa s ním stotožňuje príliš veľa
spoločensky citlivých ľudí.
Ak sa nám podarí skoncovať s korupciou, to ešte
samo o sebe nebude znamenať, že je naša spoloč-
nosť konečne spravodlivá. Slovenské školy sú, žiaľ,
toho príkladom. Spomedzi najvyspelejších krajín
sveta patríme medzi tie, kde je vysoká miera vply-
vu rodinného zázemia na výsledky žiakov.
Znamená to, že ak sa dieťa narodí do zabezpeče-
nej rodiny a jeho rodičia majú maturitu, v škole
bude dosahovať dobré výsledky. Ak by sa však
rovnaké dieťa narodilo do chudobnej rodiny, jeho
šanca uspieť v škole by sa znížila – a to bez ohľadu
na to, či je múdre alebo talentované.
Nikto z nás si nevyberá, či sa narodí do chudobnej
alebo zabezpečenej rodiny. Je spravodlivé, ak má
táto náhoda výrazný vplyv na to, ako sa žiakom
bude dariť v našich školách?
Myslím si, že nie.
Jazyk a zdravotné
znevýhodnenie
A to sme problém (ne)spravodlivosti v sloven-
ských školách len poškriabali po povrchu.
Ak napríklad žiak pochádza z rodiny, kde sa
nehovorí po slovensky, je takmer až dvojnásobne
vyššia pravdepodobnosť, že v škole bude dosaho-
vať slabé výsledky. Predstavme si žiačku, ktorá
pochádza z rodiny vietnamských imigrantov. Jej
rodičia môžu pracovať, môžu ju nútiť, aby sa v ško-
le snažila, môže byť šikovná a nadaná – aj tak bude
mať pravdepodobne v škole horšie výsledky ako
jej spolužiaci. Hoci jediným rozdielom medzi nimi
bude, že u nej doma sa nerozpráva po slovensky.
Je spravodlivé, ak v školách nedokážeme pracovať
s deťmi, ktoré predtým nerozprávali po slovensky?
Myslím si, že nie.
No a ak máte dieťa, ktoré práve nastupuje do
školy, modlite sa, aby náhodou nemalo špeciál-
ne potreby. Pretože ak sa zistí, že má poruchy
pozornosti, správania alebo učenia – nehovoriac
o zdravotnom postihnutí – pomoci v škole sa mu
skôr nedostane.
Školy väčšinou nemajú dosť peňazí, aby mohli
popri učiteľoch zaplatiť aj asistentov, psychológov
alebo špeciálnych pedagógov. Ide o dlhoročný
problém, o ktorom vedia zaradom všetci doterajší
ministri školstva. Napriek tomu doteraz neboli
schopní vyriešiť ho. Aj v tomto školskom roku tak
dodatočný príspevok od ministerstva dostala
necelá polovica škôl, ktorá oň žiadala.
Pritom ak má dieťa špeciálne potreby, nezname-
ná to, že je hlúpe. Čuduj sa svete, znamená to len
toľ ko, že počas učenia bude mať špeciálne potre-
by. Ak ich bude mať dieťa naplnené, dokáže sa
plnohodnotne učiť a rozvíjať.
Je spravodlivé, ak deti so zdravotným znevý-
hodnením nedostávajú v škole podporu, ktorú
potrebujú?
Myslím si, že nie.
No a všetky tieto nespravodlivosti sa potom zná-
sobujú pri deťoch, ktoré mali tú smolu, že sa naro-
dili do prostredia generačnej chudoby. Väčšinou
do rodín, kde materinským jazykom nie je sloven-
čina. A okrem jazyka a rodinného zázemia sa ešte
odlišujú aj farbou pokožky. Preto dnes v našich
školách nemajú slovenskí Rómovia prakticky
žiadnu šancu.
Je spravodlivé, že rómske deti najmä na východe
Slovenska často odchádzajú zo základnej školy
bez toho, aby mali naozajstnú šancu si ju vôbec
dokončiť?
Myslím si, že nie.
Kto je tu mentálne
zaostalý
Pechovci bývajú v priestrannom dome v Kecerov-
ciach, stredne veľ kej obci zhruba polhodinu od
Košíc.
Denisa Pechová je štyridsiatnička, ktorá už vyše
roka zlepšuje budúcnosť pre pätnásť malých róm-
skych detí v rámci oceňovaného projektu Omama.
Deň čo deň pomáha deťom rozvíjať si základné
zručnosti, ktoré budú potrebovať po nástupe do
školy. A učí to aj ich matky.
„Je spravodlivé, ak má táto
náhoda výrazný vplyv na to,
ako sa žiakom bude dariť
v našich školách?“
Spoluprácu s ňou si pochvaľujú všetci. Pri dverách
si hrdo vyvesila certifikát Omamy. Volá si
s ostatnými ženami z programu, chodí na pravi-
delné školenia, raz za mesiac organizuje veľ ké
stretnutia pre všetky rodiny. Prvýkrát v živote
dostáva výplatu.
No ak by odrazu programu vyschli zdroje, pani
Pechová by znova skončila na úrade práce a bola
by nezamestnateľná. Prečo? Lebo sa ešte ako dieťa
dostala do špeciálnej základnej školy, ktorú ani
nedokončila.
Sedím v dome u Pechovcov a pozerám sa, ako
žena, ktorú kedysi náš štát označil za mentálne
retardovanú, vedie lekcie s deťmi. Ako so mnou
prechádza hrubý manuál s aktivitami. Ako mi
hovorí, že sa u nej doma bola pozrieť aj riaditeľ ka
miestnej škôlky a ako odtiaľ odchádzala užasnutá.
Pani Pechová nie je zďaleka jedinou Rómkou,
ktorú sme úplne nepatrične poslali do špeciálnej
školy, čím sme jej vzali budúcnosť. Dodnes takto
5
vyčleňujeme tisíce rómskych detí – v špeciálnych
triedach tvoria až 63 percent všetkých žiakov,
čo by sa na hodinách matematiky mohlo učiť ako
príklad štatistickej absurdity. Niekedy je dôvodom
biznis (Rokycany), inokedy rasizmus, nedbanlivosť
alebo odborná neznalosť špeciálnych pedagógov
pri posudzovaní školskej zrelosti.
Určite by sme mali rozmýšľať, kto tu má mentálne
problémy. Rómovia z chudobných pomerov to
tak úplne nebudú. Tie problémy sú skôr u nás,
v majorite.
Je spravodlivé posielať chudobné rómske deti do
špeciálnych a segregovaných tried, keď predtým
ani nedostali šancu rozbehnúť sa?
Myslím si, že nie.
Spravodlivosť nie je len
o korupcii
Ak teda hovoríme o tom, čo je spravodlivosť,
nemali by sme zabudnúť na to, že tá má niekoľ ko
vrstiev.
Jána a Martinu zabili, pretože Jano aktívne praco-
val na tom, aby spravodlivosť platila pre všetkých.
Korupcia je však len jednou z foriem nespravodli-
vosti – takou, ktorá je aj vďaka odvahe investiga-
tívnych novinárov veľmi viditeľná. Tam sa to však
nekončí.
„Ťažko sa dá deti uveriteľne
učiť o spravodlivosti, keď
je nespravodlivosť pevnou
súčasťou samotných škôl.“
Ak chceme, aby z našich škôl vychádzali ľudia
citliví na spravodlivosť, potom to učiteľom dajme
jasne najavo. Pripravme ich na to na univerzitách,
poskytnime im kvalitný tréning – a postavme sa za
nich, ak ich za takúto prácu bude niekto kritizovať.
Nečudujme sa však, ak toho učitelia za súčasných
podmienok nie sú schopní.
Navyše, ťažko sa dá deti uveriteľne učiť o spravod-
livosti, keď je nespravodlivosť pevnou súčasťou
samotných škôl. Keď sú žiaci už počas základnej
školy odpísaní pre ich rodinné zázemie, jazyk
či zdravotné znevýhodnenie. Alebo keď sa medzi
sebou rôzni žiaci ani nestretnú, lebo časť z nich
nesprávne pošleme do špeciálnych škôl či segre-
govaných tried.
Školy majú deťom pomôcť pochopiť svet a vďa-
ka vzdelaniu si zabezpečiť spokojný život. Nie je
spravodlivé, ak to naše školy nevedia zabezpečiť
všetkým deťom.
Inak, väčšina tej šiestackej triedy boli rómski žiaci.
Myslím, že ak by sme mali vtedy na hodine geogra-
fie viac času, dokázali by spochybniť priamu úme-
ru, že čím menej korupcie, tým viac spravodlivosti.
Pretože ani štát bez korupcie nie je nevyhnutne
spravodlivým štátom.
6
Právo je umenie dobra
a spravodlivosti.
( Ius est ars boni et aequi )
Takto právo definoval právnik starého Ríma
Celsus. Znamená to, že pri tvorbe zákonov, naj-
vyšších pravidiel spoločnosti, nemožno na svet
nazerať len ako na neosobné matematické rovni-
ce. Je remeslom, v ktorom sa odráža charakter
jeho tvorcu, a ten by mal mať na pamäti to, čo je
dobré z hľadiska morálky, čo je spravodlivé pre
celú spoločnosť.
Sila a význam zákona v spoločnosti je nespo-
chybniteľná, lebo ovplyvňuje život každého.
Preto ten, kto tieto zákony tvorí, má v rukách
obrovskú moc aj zodpovednosť.
Je preto veľmi podstatné, aby sa na tvorbe záko-
nov podieľali takí ľudia, ktorých korene morálky
pevne zvierajú ich úsudok.
Zodpovednosť politikov však spočíva aj v tom,
že sú nielen tvorcami zákonov a vykonávateľmi
moci, ale aj zamestnancami občanov a v mno-
hom aj symbolmi krajiny. Sú to ľudia, ktorí by si
mali uvedomovať, že zosobňujú štátne inštitú-
cie, a tým pádom aj štát samotný.
Politická zodpovednosť
Aj minister môže podľahnúť túžbe ľahko získa-
ných peňazí. Osoba na vysokej pozícii v štáte
však zastupuje celý štátny aparát. A keď nemož-
no veriť ministrovi, ako veriť štátu?
„Keď nemožno veriť ministro-
vi, ako veriť štátu?“
Vyvodenie osobnej politickej zodpovednosti pri
závažných pochybeniach voči slušnosti a mo-
rálke je základom zachovania nielen dôstojnosti
funkcie, ale aj dôvery občanov v štát. V prípade
akýchkoľvek vážnych podozrení je preto povin-
nosťou každého politika zo svojho postu odstú-
piť aspoň do ich vyriešenia alebo vyšetrenia,
aby jeho prítomnosť nevyvolávala pocit ohroze-
nia záujmov štátu či beztrestnosti vyvolených.
V lete 2019 bol Národnou kriminálnou agentú-
rou štátnej tajomníčke ministerstva spravod-
livosti Monike Jankovskej zaistený mobilný
telefón. Vyšetrovanie totiž naznačuje, že Marián
Kočner, osoba obvinená z objednania vraždy
novinára Jána Kuciaka, a podozrivá z plánova-
nia ďalších vrážd významných činiteľov, sledova-
nia novinárov, sudcov, prokurátorov, z falšova-
nia zmeniek a ďalších trestných činov, s ňou bola
v intenzívnom kontakte. To, či si pani Jankovská
s pánom Kočnerom naozaj písali, povie až
vyšetrovanie, no to neznamená, že jej zotrvanie
vo funkcii by bolo správne.
Pozícia štátneho tajomníka je veľmi dôležitá a
vážená funkcia. Je pravou rukou ministra,
a preto sa dostáva k dôležitým a častokrát hod-
notným informáciám. Takým, ktorých únik
by mohol poškodiť záujmy štátu a tým nás všet-
kých. Ak môžeme čo i len čiastočne spochyb-
niť bezúhonnosť takéhoto úradníka, existuje
predpoklad, že naozaj môže dôjsť k ohrozeniu
štátnych záujmov. Je povinnosťou každého
v takomto prípade svoju pozíciu aspoň do ukon-
čenia vyšetrovania opustiť a nepodrývať dôveru
ľudí v aparát, ktorý ich má chrániť.
Teraz sa ale stalo niečo iné. Pani Jankovská
po tlaku verejnosti odstúpila. Nestiahla sa však
z verejného života, kým sa preženie búrka nad
jej kariérou. Oznámila, že sa vracia do sudcov-
ského talára. Takýmto úskokom sa jej jedným
ťahom podarilo podlomiť dôveru občanov nie-
len v moc štátnu, ale aj súdnu.
Dôsledky nevyvodzovania
politickej zodpovednosti
Množstvo ľudí pod váhou sklamaní z vlády
nespravodlivých karieristov, ktorí svoju krajinu
zapredali za drahé byty a hodinky, stratilo vieru
nielen v orgány výkonu spravodlivosti, štátne
orgány či ich predstaviteľov, ale aj v systém ako
taký. Strácame vieru v tradičnú demokratickú
politku, politikov a politické strany. A niektorí
už neveria nikomu.
„Množstvo ľudí pod váhou
sklamaní z vlády nespravodli-
vých karieristov stratilo vieru
v systém ako taký. Niektorí už
neveria nikomu.“
Keď neveríte nikomu, je ťažké veriť v rôznoro-
dosť názorov a demokraciu. Badať to na vzostu-
pe preferencií strán extrémistov.
Tí hovoria o témach, na ktoré sa zabudlo, po-
ukazujú na problémy, ktoré sa dlho ignorovali,
alebo ostali iba rozprávkami a sľubmi ostatných
rokov. Chcú to tu radšej celé rozobrať
a krajinu budovať na ideách starej totality,
ktorá ľudskosť za cnosť nepovažuje. Žiadna
slobodná cesta každého, ale moc pevne zovretá
v rukách jednej ideológie, strany, vodcu. Svet, v
ktorom vás označia za neprispôsobivého či pa-
razita len preto, že sa inak narodíte. V ktorom
vás nenávidia, aj keď vás nepoznajú. Jednodu-
ché riešenia, ktoré však vedú do záhuby nielen
ekonomickej, ale aj morálnej a mravnej. Človek
človeku vlkom.
„Keď neveríte nikomu, je ťažké
veriť v rôznorodosť názorov a
demokraciu.“
Skorumpovaní zástupcovia politickej moci
v snahe zakryť vlastné neprávosti burcujú spo-
ločnosť samu proti sebe a tým tento nepekný
trend podporujú. Lžami a výmyslami o Soro-
sovi, predajných médiách a kúpených protes-
tujúcich zahmlievajú svoje vlastné zločinecké
aktivity. Toto zbabelé kľučkovanie a vyhýbanie
sa spravodlivosti môže mať pre našu spoloč-
nosť dlhotrvajúce a zdrvujúce následky.
Naša – občianska –
zodpovednosť
Po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej
sa v ľuďoch niečo pohlo. Mnohí si uvedomili svo-
ju pridlhú apatiu či marazmus, vďaka ktorému
nám ukradli spravodlivosť rovno spred nosa
tí, ktorí ju mali chrániť. Tragická udalosť v nás
zažala iskru a vzájomnosť rozdúchala plameň,
ktorý nešiel uhasiť tradičnou taktikou rozma-
závania a prehadzovania viny na minulé vlády
či starcov z Ameriky. Prepojenia vlády na mafiu
boli príliš desivé. Spoločne slušným a vytrva-
lým požadovaním vyvodenia (nielen) politickej
zodpovednosti sa slovenským občanom nielen
na Slovensku, ale po celom svete po dlhom čase
podarilo nakloniť misky váh na stranu občian-
skej spoločnosti.
„Ukradli nám spravodlivosť
rovno spred nosa tí, ktorí ju
mali chrániť.“
Orgány činné v trestnom konaní dnes vyšetrujú
prepojenie podsvetia a šedého biznisu na politi-
kov a štátnych predstaviteľov. Odstúpil predse-
da vlády, viacerí ministri aj policajný prezident.
„Vyhraj voľ by a môžeš všetko“ už neplatí.
Vyšetrovatelia a prokurátori verejne vyhlasujú,
že zadržiavacie úkony vo veciach zneužitia prá-
vomoci verejného činiteľa a závažnejších skut-
kov sa budú týkať väčšieho počtu vysokoposta-
vených zástupcov štátnej moci. Ľudí, ktorí za
svoje pozície a moc platia oligarchii poslušnos-
ťou a rozkrádajú pritom náš spoločný majetok.
„Demokracia nefunguje, ak ju
žijeme len vo volebný deň“
Znova prebudení občania nesmú poľaviť. Nao-
pak, hlasnou verejnou podporou treba pomôcť
odvážnym vyšetrovateľom v tomto neľahkom
boji proti peniazom a nepredstaviteľnej moci.
Iba tak sa dočkáme spravodlivosti.
Ide o veľa. Zločinecká skupina, rozlezená cez
všetky oblasti správy štátu, vo všetkých minis-
terstvách, úradoch, štátnych podnikoch, prepo-
jená na pochybných podnikateľov s pokrivenými
záujmami, sa bojí. Po prvýkrát v histórii našej
mladej samostatnosti sa statoční a odhodlaní
vyšetrovatelia, policajti a prokurátori hrabú v
nechutnostiach na najvyšších postoch. Sú však
sami vojaci v poli, ak necítia podporu širokej
verejnosti.
Demokracia nefunguje, ak ju žijeme len vo voleb-
ný deň. Práve naopak. Spravodlivosť nespí, iba
ak ju má kto neustále požadovať. Je našou po-
vinnosťou zaujímať sa o veci verejné. Pravidelne
kontrolovať, ako nami zvolení politici nakladajú
s dôverou, ktorú sme im odovzdali. Prehodnoco-
vať naše rozhodnutia a otočiť sa chrbtom tým,
ktorí nás zradili a prepadli chuti moci. Každá
generácia sa o svoju slobodu musí pričiniť.
A my sa nevzdáme.
Nezabudneme.
Pokračujeme.
Partizánska Ľupča
7
Studienka - Záhorie

8

O klimatickej
spravodlivosti
Vraj chudobnému aj z hrnca vykypí – neraz si
takto v trápení zavzdycháme. Zdá sa nám,
že na zlé najviac doplatia tí najslabší. V prípade
zmeny klímy to tak aj naozaj je.
Ak aspoň trochu sledujete správy o klimatickej
kríze, je možné, že toto slovné spojenie ste už po-
čuli: klimatická spravodlivosť. Jasne označuje,
že klimatická zmena má aj sociálny rozmer.
Bohužiaľ, následky si často najviac odnášajú
tí, ktorí k problémom prispeli najmenej.
Keď si dôsledky odnáša
niekto iný
Prečo teda klimatická spravodlivosť?
Pretože klimatická zmena pôsobí globálne.
Vedci už potvrdili fakt, že najvýraznejšie sa
na týchto zmenách podieľa človek – tým, že
do ovzdušia vypúšťa fosílne plyny. Vznikajú spa-
ľovaním uhlia, nafty, zemného plynu a podobne.
Na týchto emisiách sa najviac podieľajú rozvi-
nuté krajiny, ako sú štáty Európskej únie, USA,
Kanada, Austrália, Rusko či Čína.
„Klimatická zmena má aj
sociálny rozmer.“
Lenže dôsledky klimatickej zmeny silno pociťujú
napríklad v Bangladéši, Indii, v Karibiku
či v Afrike. Teda v tých štátoch, ktoré v prepočte
na obyvateľa vypúšťajú neporovnateľne me-
nej fosílnych plynov ako rozvinuté krajiny. Ich
obyvatelia však musia zachraňovať seba a svoje
domovy pred záplavami, horúčavami, bojujú
s ničivými dôsledkami sucha a neúrody, čoraz
častejšie tiež podliehajú dôsledkom ničivých hu-
rikánov. Obyvatelia týchto krajín zároveň nie sú
dostatočne zabezpečení na to, aby si v krízovej
situácii vedeli pomôcť. Nemajú napríklad dosť
prostriedkov, aby si obnovili zničené obydlie,
nahradili stratenú úrodu, či začali žiť svoj život
na inom mieste.
Navyše, emisie vypustené do atmosféry v nej
zostávajú niekoľ ko desaťročí.
Ak teda porovnávame podiel emisií štátov,
musíme sa pozerať nielen na súčasné emisie,
ale aj na tie z minulosti. Aj keby rozvinuté kraji-
ny ukončili produkciu skleníkových plynov hneď
v tomto momente, ich doterajšia produkcia
bude mať globálne dopady ešte dlhodobo.
Aj preto musíme v rozvinutých krajinách niesť
časť zodpovednosti za riešenia klimatickej krízy.
Neviditeľné dôsledky
Ak hovoríme o klimatickej spravodlivosti, mu-
síme sa pozrieť aj na zisky, ktoré priemysel pro-
dukujúci emisie CO2 priniesol spoločnostiam a
jednotlivcom.
Ak chceme zabrániť otepleniu Zeme nad
kritickú hranicu 1.5 stupňa, budú musieť štáty
postupne obmedziť priemysel založený na spa-
ľovaní fosílnych palív. Hrozí však, že následky
v podobe nezamestnanosti a sociálnej neistoty
ponesú predovšetkým zamestnanci týchto
firiem, a to tí na najnižších pozíciách – tí, ktorí
o dôsledkoch fosílneho priemyslu a obchodu
nemali dostatok informácií, len si zarábali
na základné živobytie.
„Je nesmierne dôležité, aby
zamestnanci, ktorí prídu
o prácu, mali šancu nájsť
si zamestnanie či získať
finančné zabezpečenie. “
Takáto situácia môže nastať aj na Slovensku.
Baňa na hnedé uhlie v Novákoch je jednou z pr-
vých fabrík, ktorá ukončí svoju prevádzku práve
pre ničivé dôsledky spaľovania uhlia na životné
prostredie. Je nesmierne dôležité, aby zamest-
nanci, ktorí prídu o prácu, mali šancu nájsť si
zamestnanie či získať finančné zabezpečenie.
Najväčšie zisky fosílnych spoločností totiž väč-
šinou nekončia vo vreckách radových zamest-
nancov, ale u vrcholových manažérov a akcio-
nárov. Naopak, na znečistené ovzdušie najviac
doplácajú nevinní – deti, tehotné ženy
a starší ľudia. V prípade najviac znečistených
oblastí sveta a veľ komiest predovšetkým tí,
ktorí nemajú finančné prostriedky na nákup
klimatizácií a čističiek vzduchu.
Spravodlivé daňové
zaťaženie
Pri reformách súvisiacich s klimatickou krízou
ešte chvíľu zostaneme.
Jedným z opatrení, ktoré nás pravdepodobne
v budúcnosti čakajú, je aj uhlíková daň.
To znamená, že niektoré produkty či výrobky
vyprodukované na opačnej strane planéty,
či služby ako automobilová alebo letecká
preprava, budú drahšie. Princíp by sme mohli
prirovnať k vyššej spotrebnej dani na alkohol
alebo tabakové výrobky. Tieto produkty nie sú
pre život nevyhnutné, naopak, platíme za ne
privysokú daň - lebo ohrozujú zdravie.
„Pri zavádzaní všetkých
opatrení súvisiacich
s klimatickou krízou preto
treba citlivo myslieť
na najzraniteľnejšie vrstvy
obyvateľstva a hľadať formy
úľavy a pomoci.“
Emanuel Macron, francúzsky prezident, sa stre-
tol s protestmi veľ kej časti obyvateľstva, keď sa
rozhodol zaviesť veľmi miernu formu uhlíkovej
dane na produkty s veľ kou uhlíkovou stopou.
Pre ľudí s vysokým príjmom či ľudí žijúcich
v metropolách bola takáto daň znesiteľná.
No pre ľudí na vidieku, s nízkym príjmom,
ktorí si svoj život a prácu nevedia predstaviť
bez motorového vozidla, mohla byť takáto daň
likvidačná.
Pri zavádzaní všetkých opatrení súvisiacich
s klimatickou krízou preto treba citlivo myslieť
na najzraniteľnejšie vrstvy obyvateľstva a hľa-
dať formy úľavy a pomoci, napríklad budovaním
a podporou verejnej dopravy.
9
Každodenné rozhodnutia
Klimatická spravodlivosť sa bude čoraz viac
dotýkať aj nás, jednotlivcov. Toho, akým spôso-
bom funguje náš každodenný život. Napríklad
ako často lietame za spoznávaním nových krajín
alebo za prácou, či do práce a do mesta ces-
tujeme autom, aké máme záľuby, alebo ako sa
stravujeme.
Možno by sme boli prekvapení, akú rozdielnu
uhlíkovú stopu môžu mať rôzni obyvatelia
Slovenska.
Tí s vyšším príjmom a možnosťami si môžu do-
voliť život náročný na emisie CO2 – zároveň však
majú dostatok zdrojov, aby mohli robiť drašie,
no ekologickejšie voľ by. Nie každý si napríklad
môže dovoliť kúpu nového elektromobilu. Zado-
vážiť si potraviny v bio a bezobalových obcho-
doch, ktoré sú zvyčajne drahšie ako v bežných
supermarketoch. A nie každý má rodinný dom,
na ktorého strechu si môže upevniť úsporné
solárne panely. Naopak, ľudia z najnižších soci-
álnych vrstiev na Slovensku či inde častokrát ne-
majú inú možnosť, ako kúriť tým najdostupnej-
ším, najlacnejším a často znečisťujúcim palivom.
Svet však nie je čierno-biely.
„To najhoršie znečistenie je
však často ľudským okom
neviditeľné.“
Verejnosť za symbol znečisteného prostredia
často považuje plasty v oceánoch, riekach, sme-
tiská okolo obydlí. To najhoršie znečistenie je
však často ľudským okom neviditeľné.
Najchudobnejší z nás majú zároveň oveľa men-
šiu spotrebu, teda produkujú aj oveľa menej
odpadu, neprekonávajú letecky veľ ké vzdiale-
nosti, necestujú za prácou autom, nejedia den-
nodenne mäso. Naše chvíľ kové pohodlie môže
stáť budúcnosť iných i nás samých. Hľadajme
spoločne cesty, ako by sme mohli žiť tak,
aby na to nedoplácal niekto iný niekde ďaleko.
 10
Poľana - Podpoľanie
DVE POŽIADAVKY
Základné požiadavky, na ktorých sme sa všetci
zhodli (všetkými myslím organizátorov zhromažde-
ní aj ľudí na námestiach), boli – a v skutku stále sú –
dve a súvisia spolu: dôkladné vyšetrenie vraždy
a káuz, o ktorých Ján Kuciak písal, a nová, dôvery-
hodná vláda.
Prvá požiadavka
Od začiatku žiadame dôkladné vyšetrenie vraž-
dy Jána a Martiny ako aj káuz, o ktorých Jano
písal. Počas vyšetrovania tejto dvojitej vraždy
sa odhalilo mnoho ďalších hrozných vecí. Infor-
mácie, ktoré sa za ostatné týždne od vyšetro-
vateľov a prokurátorov dozvedáme, potvrdzujú
prepojenia vládnych špičiek a politikov na ľudí
obvinených z tejto vraždy.
Takýto systém sa nedá vybudovať zo dňa na
deň. Vytvorila ho 12ročná vláda Roberta Fica,
vláda bez úcty k právu a základným demokratic-
kým princípom. Dohnali to až tak ďaleko, že za
čestnú a poctivú prácu zavraždili Jána Kuciaka
a jeho snúbenicu Martinu Kušnírovú. Zomreli,
lebo o tomto všetkom Ján písal.
Nechceme žiť v krajine, kde sa počas vyšetrova-
nia dvoch chladnokrvných vrážd odhaľujú ďalšie
prípravy na vraždy. Kde sú lustrovaní novinári či
prokurátori a ich rodiny len kvôli svojej čestnej
práci.
Dozvedáme sa o lustráciách novinárov. Je ne-
predstaviteľné, aby sa v demokratickej krajine
vôbec diali, a nieto, aby ich vykonávali príslušní-
ci polície bez zákonných dôvodov. Len ťažko si
predstaviť, načo boli orgánom činným v trest-
nom konaní poznávacie značky áut a detailné
informácie o rodinných príslušníkoch novinárov.
Ľudia, ktorí sú schopní lustrovať novinárov a
kryť osoby obvinené z trestnej činnosti, nepat-
ria do orgánov činných v trestnom konaní
a v žiadnom prípade do politiky.
Z vyhlásení politikov a vyšetrovateľov je zrejmé,
že polícia si svoju prácu robí poctivo nie vďaka,
ale napriek vláde. Nie sú to médiá a novinári, kto
odhalil spravy z Threemy. Sú to vyšetrovatelia
Národnej kriminálnej agentúry a museli tak
urobiť na základe zistení o jej niekoľ komesačnej
komunikácii s pravdepodobným objednávate-
ľom vraždy. Telefóny zaistila polícia, nie ľudia na
námestiach.
Veríme, že vyšetrovanie bude čoskoro ukončené
a páchatelia obžalovaní. Naša prvá požiadavka
sa vďaka odvážnej a dôkladnej práci vyšetrova-
teľov a prokurátorov napĺňa.
Preto chceme vyjadriť podporu všetkým pocti-
vým policajtom, vyšetrovaciemu tímu a proku-
rátorom. Bez nich by nebolo možné, aby vyšet-
rovanie nezávisle napredovalo. Stojme pri nich,
lebo vieme, pod akým obrovským politickým aj
celospoločenským tlakom sú. Rovnako ako novi-
nári, ktorí aj naďalej odkrývajú pravdu, napriek
lustráciám, vyhrážkam a neúcte od predstavite-
ľov štátu.
Práve vo chvíľach, ako sú tieto, je najdôležitejšie,
aby ľudia nestrácali odvahu postaviť sa za správ-
nu vec. Ak chceme budovať zdravý demokratic-
ký a právny štát, potrebujeme veriť, že v ňom
funguje nezávislá polícia a prokuratúra. Preto
teraz nielen oceňujeme ich odvážnu prácu,
ale ako občianska spoločnosť chceme dohliadať
na to, aby ju mohli nezávisle a bezpečne dokon-
čiť.
Druhá požiadavka
Druhá požiadavka – nová a dôveryhodná vláda –
získava na dôležitosti každou ďalšou odhalenou
kauzou, ako aj prichádzajúcimi voľ bami. Chce-
me vládu, ktorá je založená na demokratických
princípoch a nemá prepojenia na organizovaný
zločin. Vládu, ktorá dokáže obnoviť dôveru ľudí
v štátne inštitúcie. Vládu, ktorej predstavitelia
nevelebia autokratov obmedzujúcich pluralitu
názorov či podkopávajúcich slobodu tlače.
Táto vláda ignorovala problémy bežných ľudí
na dedinách a v menších mestách. Nepomohli
ľuďom, keď bolo treba zabezpečiť bezpečnosť
vo vlakoch, neposlali pomoc, keď boli povodne,
nikdy sa neprišli pozrieť, v akých podmienkach
žijú ľudia na východnom Slovensku. Zabudli
na nich a práve toto využili extrémisti, ktorí
chodia robiť kampaň všade tam, kde ostali ľudia
opustení. A ostali opustení kvôli tejto vláde,
nie kvôli médiám či súdom. Z extrémistov vytvo-
rila táto vláda politikov a hrdinov.

Osemkrát sabotovaná voľ ba ústavných sudcov
naplno ukazuje, že vládna koalícia už dlhodobo
funguje len zo zotrvačnosti a v skutočnosti
je nefunkčná. Pripomíname, že Ústavný súd
je najdôležitejšou inštitúciou ochrany ústavnos-
ti a jeho plynulé fungovanie je neoddeliteľnou
súčasťou parlamentnej demokracie ako takej.
Jeho nefunkčnosť naopak demokraciu podko-
páva a to od základov. Táto voľ ba nemôže byť
fraškou a vypočítavým kalkulom pár poslancov,
ale zodpovedným výberom vzhľadom na dôleži-
tosť funkcie.
Predstavitelia tejto koalície opäť sledujú len
mocenské záujmy svojich strán a nepristupujú
k odvolávaniu nominantov, ktorí by pre po-
dozrenia nemali na svojich miestach čo robiť
- netreba pripomínať predsedu Národnej rady
Danka so svojou rigoróznou prácou.
Už naozaj musí byť jasné úplne každému, že nie
Soros, ani mimovládky, ale poslanec Fico a jemu
podobní šíria nenávisť a beztrestne očierňujú
mnohých nevinných ľudí po celom Slovensku.
Postupne sa ukazuje, že úprimnosť a pravda
vždy zvíťazia nad klamstvom a tendenčnými
fabuláciami, ktoré neslúžia na nič iné, len ako
dymová clona na odklonenie pozornosti od
zodpovednosti za vraždu a kauzy, ktoré boli
následne odhalené tvrdou prácou serióznych
novinárov.
Anketa
Peter Čuroš
vysokoškolský učiteľ
a výskumník
Oslo a Košice
Spravodlivosť je koncept
spolužitia ľudí v rámci spolo-
čenstva, na základe ktorého
nik nepožíva neodôvodnené
výhody nad ostatnými a nik nie je podrobený neodô-
vodneným nevýhodám voči ostatným. Rozdeľme
vnímateľný svet na svet faktický (to, čo je) a norma-
tívny (to, čo má byť) – spravodlivosť je základnou
podmienkou fungovania toho normatívneho. Často
nedokážeme ovplyvniť svet faktický (talent, intelekt,
fyzický stav…), takže práve svet normatívny musí
vyrovnávať prirodzené rozdiely. To, či to dokáže, je
znakom toho, či v ňom je úsilie o spravodlivosť, ale-
bo tam táto snaha chýba. Ak úsilie o spravodlivosť
chýba, často sa pristupuje k udržiavaniu stability
poriadku násilím. Spokojnosť je však lepšia ako
nespokojnosť a mier je príjemnejší než násilie.
Nespravodlivosť môže mať mnoho podôb a objavuje
sa v menšom či väčšom rozsahu v každom spoločen-
stve. Najdôležitejšie je, ako na ňu jeho členovia za-
reagujú. Ak ju pasívne obídu s úľavou, ak nesmeruje
voči nim, ale voči inému, je stav tohto spoločenstva
znepokojujúci.
Pokračujeme
Sme a vždy sme boli občianska platforma, nie
mládežnícka a už vôbec nie stranícka organizá-
cia. Organizátori z miest sú podnikatelia, učite-
lia, seniori, zamestnanci, aj štátni zamestnanci,
slobodné matky... Nie sme profesionáli a všetko,
čo robíme, robíme najlepšie, ako vieme, úprimne
a v snahe byť verní hodnotám slobody a demok-
racie. Úlohu občana v demokracii považujeme za
esenciálnu a nenahraditeľnú.
Od začiatku hovoríme pravdu, za nič sa nescho-
vávame, nech sú naše komunikačné schopnosti
akokoľvek nedokonalé. Nie sme profesionálni
klamári a nie sme ako oni. Sme toho názoru, že
proti klamstvám sa dá bojovať jedine pravdou.
Pravda a láska musia zvíťaziť nad lžou a nenávis-
ťou a nakoniec aj naozaj zvíťazia.
Občianska mobilizácia do týchto volieb je pre
nás kľúčová. Stretneme sa so všetkými organizá-
tormi v mestách a krajoch, budeme organizovať
diskusie o tom, ako sa občiansky angažovať.
Spájame sa aj s inými organizáciami naprieč
občianskym sektorom: so sestričkami, vedcami,
učiteľmi, umelcami, študentmi, klimatickými
aktivistami a ďalšími. Stojíme pri sebe a navzá-
jom sa podporujeme. Všetkým nám ide o to isté.
Richard Medal
environmentalista
Trenčín
Spravodlivosť, pravda, láska
– zvyčajne im trvá dlho, kým
zvíťazia nad svojimi proťaj-
škami. Množstvo príkladov z
histórie nám však dáva nádej,
že vždy nakoniec zvíťazí nielen pravda a láska nad
lžou a nenávisťou, ale zvíťazí aj spravodlivosť. Len
treba byť trpezlivý…
Horšie je to v prípade klimatickej NEspravodlivosti.
Je spravodlivé narodiť sa v krajine, kde nemáte ani
len prístup k pitnej vode či tam, kde tisícom obyva-
teľov hrozí nútená migrácia v dôsledku konzumné-
ho životného štýlu na opačnej strane sveta? Ak my,
ľudia v bohatých regiónoch stále rozmnožujeme
svoje materiálne statky, zvyšujeme spotrebu a
devastujeme prírodné zdroje, prehlbujeme preja-
vy klimatickej krízy. Spravodlivosť sa preto musí
oprieť o zdravý rozum, o individuálnu aj kolektívnu
zodpovednosť nás všetkých, o našu ohľaduplnosť, o
vedomú, úprimnú a nezištnú snahu o riešenia spra-
vodlivé pre všetkých.
11
O spravodlivosť pred zákonom pre všetkých bez
rozdielu. O slušnú a fungujúcu krajinu, kde orga-
nizovaný zločin nemá vplyv na politikov.
Tak ako doteraz budeme reagovať aj na kauzy,
ktoré stále vychádzajú na povrch. Budeme veľmi
pozorne aj naďalej sledovať vyšetrovanie vraždy
Jána a Martiny. Ukážeme, že my, občania, sme
stále tu a stojíme si za našimi požiadavkami, až
kým nebudú naplnené.
Zostavili organizátori zhromaždení Layout:
Za slušné Slovensko Jakub Kratochvíl
Eva Lavríková
Jakub Kratochvíl Tlač: Tlačiarne Petit Press, a. s.
Texty napísali organizátori www.zaslusneslovensko.sk
zhromaždení Za slušné Slovensko zaslusneslovensko@gmail.sk
Juraj Čokyna
Jakub Ivančo Tlač a všetky náklady spojené
Eva Lavríková s tvorbou novín boli uhradené
Ján Gálik z transparentného účtu iniciatívy
Jakub Kratochvíl Za slušné Slovensko
a SK8709000000005142112967,
Júlia Vrábľová za čo všetkým, ktorí prispeli,
Oto Hudec ďakujeme.
Fotografie: Dátum: 19. 9. 2019
Lívia Štokingerová Náklad: 16000
Nepredajné
Rado Paulech
zubný lekár,
organizátor Za slušné Slovensko
Čadca
Spravodlivosť je pre mňa
rovnosť nielen pred súdom,
ale aj v každodennom prístu-
pe k sebe navzájom. Prístupe,
ktorý nediskriminuje, nemeria dvojakým metrom,
je slušný, vyzýva k zodpovednosti a zároveň si
zachováva ľudskosť. Takýto prístup má platiť ne-
ochvejne. Musí byť garantovaný v prvom rade štát-
nymi inštitúciami, na ktoré sa vie občan s dôverou
obrátiť, aby mohol tento princíp žiť aj vo firmách,
službách, ľuďoch a vôbec v spoločnosti ako celku.
Momentálne je táto dôvera udalosťami ostatných
rokov veľmi otrasená, stretávam sa so skepsou,
ktorá je pochopiteľná. Mnohí už neveria. Nikomu,
ničomu a a ani v zmenu. Spravodlivosť zo strany štá-
tu v prístupe ku všetkým občanom a nielen k‚ našim
ľuďom‘ považujem preto za prvý krok, ktorý má moc
prinavrátiť ľuďom nádej.
 12
Jakubovany - Liptov
Kto sme?
Za slušné Slovensko je neformálnou sieťou obča-
nov vo všetkých regiónoch Slovenska a niektorých
zahraničných mestách, ktorú spojila brutálna vražda
novinára Jána Kuciaka a archeologičky Martiny
Kušnírovej. Ján Kuciak sa ako výborný talentovaný
novinár dlhodobo venoval odkrývaniu dôležitých
korupčných káuz, ktoré súvisia s viacerými vrcholo-
vými politikmi. V tomto bádaní bol odvážny, dôsled-
ný a úspešný. Je pravdepodobné, že jeho smrť a smrť
jeho snúbenice súvisí s motiváciou
v ďalšom bádaní ho umlčať.
Členmi a členkami iniciatívy Za slušné Slovensko sú
mladí aj starší ľudia, ktorí stoja za prácou a zistenia-
mi Jána Kuciaka a rodinami Kuciakovcov a Kušnírov-
cov. Sú medzi nami študenti vysokých škôl, učiteľ ky
aj učitelia na základných aj stredných školách, podni-
katelia, zamestnanci firiem aj samospráv, komunit-
ných aj kultúrnych centier a mnohí iní, ktorí s nami
spolupracujú. Pred smrťou Jána a Martiny sme sa
medzi sebou väčšinou nepoznali. Po ich brutálnej
vražde sme sa však spolu s ostatnými ľuďmi vďaka
internetu pomerne rýchlo a prirodzene prepojili
a zorganizovali najprv pietne a neskôr viaceré pro-
testné zhromaždenia a pochody vo viac ako sto mes-
tách s cieľom dosiahnuť dve základné požiadavky:
1) nezávislé a dôsledné vyšetrenie vrážd Jána
a Martiny za účasti medzinárodných vyšetrovateľov
a vyšetrenie všetkých káuz, o ktorých Ján Kuciak
písal,
2) novú dôveryhodnú vládu, ktorej členovia nebudú
spájaní s mafiou a organizovaným zločinom.
Zhromaždenia, ktoré sa diali by sa nemohli usku-
točniť bez stoviek ľudí, ktorí nám dôverujú. Mnohí
z nich nás zo svojich platov a dôchodkov podporili
finančnými darmi, ktoré zaslali na transparentný
účet. Nezištne nám pomáhali takisto viaceré firmy,
organizácie a dobrovoľníci a dobrovoľníčky svojím
časom a skúsenosťami. Zhromaždenia sú zmapo-
vané v zborníku My sme tí, na ktorých sme čakali.
Nájdete v ňom výber z prejavov prednesených
v rôznych mestách Slovenska a v zahraničí, zoznam
miest aj mien tých, ktorí nám na naše aktivity finanč-
ne prispievajú.
Okrem občianskych zhromaždení iniciatíva organi-
zuje stretnutia s občanmi, diskusie s odborníkmi,
pripomína dôležité momenty v histórii Slovenska
ako napríklad 100. výročie Československa, či
výročie Nežnej revolúcie, SNP. Spoluvytvára tiež
platformu iniciatív slovenských farmárov, zdravot-
ných sestier, učiteľov, vedcov, študentov, umelcov
a ďalších, ktorí sa snažia o reformy systémov, ktoré
zasahujú do ich profesií. Svojimi aktivitami sa inicia-
tíva snaží inšpirovať k odvahe a občianskej zodpo-
vednosti a podporovať spoluprácu a dialóg medzi
ľuďmi.
Zhromaždenia sa doteraz konali v 50 mestách
na Slovensku a v 46 mestách v zahraničí:
Bánovce nad Bebravou, Banská Bystrica, Ban-
ská Štiavnica, Bardejov, Bratislava, Brezno,
Bytča, Čadca, Dolný Kubín, Galanta, Humenné,
Kežmarok, Komárno, Košice, Krupina, Levice,
Levoča, Liptovský Mikuláš, Lučenec, Martin,
Michalovce, Námestovo, Nitra, Nové Mesto nad
Váhom, Nové Zámky, Partizánske, Pezinok,
Piešťany, Podolie, Poprad, Považská Bystrica,
Prešov, Prievidza, Púchov, Revúca, Rimavská
Sobota, Rožňava, Ružomberok, Senica, Skalica,
Spišská Nová Ves, Trebišov, Trenčín, Trnava,
Veľ ký Krtíš, Vráble, Zabudišová, Zvolen, Žiar
nad Hronom, Žilina
Aalborg, Amsterdam, Auckland, Barcelona,
Berlín, Bern, Brno, Brusel, Dublin, Edinburgh,
Glasgow, Haag, Helsinki, Hong Kong, Kaprun,
Kodaň, Krakow, Linz, Londýn, Los Angeles,
Luxemburg, Madrid, Malaga, Manchester, Mel-
bourne, Mníchov, Morrisville, New York, Olo-
mouc, Oslo, Palo Alto, Paríž, Pittsburgh, Praha,
Raleigh, Reykjavík, Santiago de Chile, Sheffield,
Sydney, Štokholm, Tallinn, Vancouver, Varšava,
Viedeň, Zlín, Zürich