1.

Ústavný vývoj na území SR pred rokom 1920
- Slovensko ako územno-politický celok, ako krajina, sa formovalo veľmi pomaly a postupne - základnou príčinou tohto pomalého vývoja bola dlhá absencia vlastného štátneho útvaru - koncom 8.st - prvým štátnym útvarom na území dnešného Slovenska bolo Pribinovo kniežatstvo, ktoré malo svoje centrum v Nitre a neskôr sa stalo súčasťou Veľkomoravského štátu - Veľkomoravská ríša bola dobre organizovaným ranofeudálnym štátnym útvarom, a mala veľký politický, hospodársky a národný význam - 906 - rozpad Veľkomoravskej ríše pod tlakom Franskej ríše vytvoril podmienky pre vznik českého kráľovstva a uhorského štátu - Uhorský štát neumožňoval Slovákom formovať vlastnú štátnosť a slovenskému národu ani pod vplyvom myšlienok Štefana Verboczyho a jeho diela Opus Tripartitum, neposkytol autonómiu - od 1526 sa Uhorsko, a tým aj Slovensko stáva súčasťou habsburskej monarchie - pod vplyvom tureckej anexie sa Uh rozdelilo na- habsburské Uhorsko, - Budínsky pašalík - Sedmohradské kniežatstvo, vazalský štát tureckých sultánov - centrum politického života sa presúva na tzv. Horné Uhorsko, na územie dnešného Slovenska - Bratislava sa stala korunovačným mestom uhorských kráľov a sídlom uhorského snemu - v roku 1635 - v Trnave bola založená univerzita - v 15. a 16. st. - Slováci si čoraz väčšmi uvedomujú svoju národnú identitu - 1609-1610 uhorský snem vydal zákony aspoň formálnej jazykovej rovnosti slovenského, maďarského a nemeckého etnika - rok 1848 bol pokusom o politické uplatnenie slovenských návrhov vo forme petícií a formulácie vlastných politických a najmä národnostných požiadaviek - vedúcou osobnosťou tohto procesu bol Ľudovít Štúr, hlavný predstaviteľ mladej slovenskej inteligencie, v rokoch 1847-1848 poslanec uhorského snemu, v roku 1845 založil Slovenskje národnje noviny - v marci 1848 prijali poslanci uhorského parlamentu ústavu i ďalšie požiadavky smerujúce k politickej samostatnosti Uhorska, a keď tieto boli zamietnuté, nasledovali ozbrojené zrážky, v ktorých boli Košútove vojská potlačené - po vyhlásení Stadionovej ríšskej ústavy uhorské národné zhromaždenie na Košútov návrh prijalo 14. 4. 1849 vyhlásenie nezávislosti - 10. 5. 1848 - Žiadosti slovenského národa prijali politický predstavitelia v Liptovskom Sv. Mikuláši - tu boli v 14 bodoch sformulované základné politické požiadavky Slovákov - mal sa zriadiť národný snem Slovenska, - malo sa uplatniť demokratické volebné právo, - sloboda slova, tlače, prejavu, zhromažďovania, cestovania, - zavedenie slovenčiny ako úradného jazyka v slovenských župách a obciach (autonómia pre Slovákov) - súčasne sú prvým štátoprávnym programom Slovákov v ich histórii - slovenské požiadavky však nenašli porozumenie u uhorskej revolučnej vlády, a to napriek tomu, že neboli namierené proti integrite Uhorska - jún 1848 - na Slovanskom zjazde v Prahe hľadali slovenskí vodcovia Štúr, Hurban a Hodža spojencov na uskutočnenie svojich cieľov - tu vznikol návrh na vytvorenie spoločného štátneho celku Čiech, Moravy a Slovenska v rámci federalizovaného Rakúsko-Uhorska - 16. 9. 1848 sa vo Viedni konštituovala Slovenská národná rada ako najvyšší národný orgán vojenského a politického charakteru a o 3 dni vyhlásila na Myjave slovenskú samostatnosť, vypovedala štátny zväzok s Maďarmi a poslušnosť maďarskej vláde - počas 3 slovenských výprav, ktoré boli neúspešné, pôsobila ako najvyšší revolučný orgán - 7. 6. 1861 na národnom zhromaždení v Turčianskom Svätom Martine bolo prijaté Memorandum slovenského národa, ktoré koncipoval Štefan Marko Daxner - v oboch dokumentoch sa vychádzalo z požiadavky, aby sa v rámci hraníc Uhorska vymedzilo územie

1

Slovenska ako územie slobodného slovenského národa - návrh žiadal vytvorenie národného snemu, výkonných orgánov i súdov - Viedenská vláda postúpila tento návrh uhorskému miestodržiteľstvu, ktoré ho vyhlásilo za protiústavné - jediným výdobytkom z tohto obdobia bolo zavedenie vyučovania slovenčiny na gymnáziách v Prešove, Nitre, Levoči, Banskej Štiavnici, Skalici a Trenčíne a -> - založenie Matice slovenskej v roku 1863 v Turčianskom Svätom Martine - podobné požiadavky boli obsiahnuté v Prosbopise, ktorý bol 12.12. 1861 odovzdaný cisárskemu dvoru - po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 obdobie potláčania všetkých nemaďarských národov v Uhorsku - všetci obyvatelia Uhorska mali tvoriť politicky uhorský národ - 1879 bolo zavedené povinné vyučovanie maďarčiny na všetkých školách, a zavŕšením tejto politiky bolo prijatie Apponyiho školského zákona z roku 1907, ktorý jednoznačne preferoval maďarčinu ako vyučovací jazyk na všetkých školách - boli rozpustené slovenské gymnáziá a zatvorili aj Maticu slovenskú a o majetku Matice slovenskej sa ministerský predseda vyjadril, že ho nemožno vrátiť vlastníkovi určenému v stanovách (slovenskému národu) lebo slovenský národ v Uhorsku neexistuje - v období 1. svetovej vojny vznikla koncepcia česko-slovenského štátu, ktorá predovšetkým zásluhou Masaryka, Beneša a Štefánika našla podporu aj na medzinárodnom fóre - Slovenská liga v USA v septembri 1914 prijala Memorandum o krivdách a požiadavkách slovenských, v ktorom nastoľuje požiadavku úplnej samosprávy a myšlienky spoločného štátu Čechov a Slovákov - Americkí Česi a Slováci uzavreli v Clevelande dohodu 22-23. 10. 1915, kde v kontexte myšlienok o rovnoprávnosti v štátnom spolužití uvažovali o federatívnom usporiadaní ako o vhodnej forme spolužitia oboch národov - táto dohoda vytyčovala program samostatnosti českých krajín a Slovenska a ich federatívne spojenie s úplnou autonómiou Slovenska, štát by mal mať - demokratickú povahu, - vlastný snem, - štátna správa, - kultúrna sloboda, - štátny jazyk slovenský - Pittsburská dohoda z 30. 5. 1918, ktorú možno hodnotiť ako ústupok idey čechoslovakizmu, ktorý dostal podobu fikcie jednotného československého národa ako štátotvorného činiteľa - Deklarácia slovenského národa prijatá v Martine 30.10. 1918 podstate akceptovala masarykovské predstavy o jednotnom československom národe, v ktorom Slováci sú jeho mladšou vetvou - 1.sv. vojna, ruská revolúcia z februára 1917 vytvorili predpoklady na zánik R-U a vytvorenie nového štátu - Národný výbor prijal 28.10. 1918 zákon o zriadení samostatného česko-slovenského štátu, ktorý bol potom publikovaný ako zákon č. 11/1918 a označujeme ho ako prvé ústavné provizórium - tento dokument fixoval vznik nového štátneho útvaru – československého štátu - Čechoslovakizmus mal však už od začiatku existencie spoločného štátu negatívny dopad na Slovensko - Zákon č. 11/1918 SB. Zák. a nař. = recepčný zákon obsahoval úvod a 5 článkov - konštatoval vznik samostatného československého štátu s tým, že jeho forma bude určená - Národným zhromaždením po dohode s Národnou radou v Paríži - Dočasná ústava prijatá 13.11. 1918 ako zákon č. 37/1918 Sb. Zák. a nař nepredstavovala úplnú ústavu, ale upravovala iba formu vlády - upravoval štruktúru najvyšších štátnych orgánov nového štátu, ich utváranie, štruktúru a vzťahy - štát mal republikánsku formu a uplatnili sa v ňom princípy parlamentarizmu - najvyšším orgánom štátnej moci sa stalo Národné zhromaždenie, hlavou štátu bol Národným zhromaždením volený prezident (ústavné postavenie slabé) a vláda bola najvyšším výkonným a nariaďovacím orgánom - vládu tiež volilo Národné zhromaždenie

2

2. Vznik ČSR a Ústava ČSR z r. 1920
K historickému vyhláseniu samostatného, spoločného štátu Čechov a Slovákov došlo 28. 10. 1918 na schôdzi Národného výboru v Prahe. Prvým zákonom tohto štátu bol zákon č. 11/1918 Zb. zákonov a nariadení samostatného štátu ČS, pri ktorého prípade zohral významnú úlohu vtedajší politik Alois Rašín. Označoval sa ako 1. ústavné provizórium, vzhľadom na svoj prvoradý význam a súčasne za recepčný zákon, pretože formálne zakotvoval právnu kontinuitu s doterajšou rakúsko – uhorskou monarchiou, nakoľko prevzal rakúsky a uhorský právny poriadok a zakotvil tiež kontinuity rakúskej a uhorskej verejnej správy, vrátane diskontinuity s habsburskou centrálou mocou. Vzhľadom na nemalé rozdiely vo vývoji rakúskeho a uhorského právneho systému a admistratívneho usporiadania bol zákonom prevzatý aj právny a správny dualizmus, ktorý sa nepodarilo prekonať za celé obdobie trvania predmníchovskej republiky. Na Slovensku sa 30. 10. 1918 ustanovila v Turčianskom sv. Martine SNR, zložená zo všetkých vtedajších politických strán slovenského národa. SNR a jej výkonný výbor sa stal najvyšším národným orgánom slovenského národa. Historickým politicko-štátnym aktom SNR sa stala Deklarácia slovenského národa / Martinská deklarácia/, schválená účastníkmi slávnostného zhromaždenia v Truč. Sv. Martine 30. 10. 1918 a to nezávisle na politických udalostiach, ktoré súviseli s vyhlásením československého štátu 28.10.1918 v Prahe. Dočasná ústava ČSR označovaná aj ako druhé ústavné provizórium / zákon č. 37/1918 Zb.z./ vznikla po skončení vlády národného výboru, keď sa tento premenil na Národné zhromaždenie, rozšírené na 256 členov, ktoré dočasnú ústavu schválili. Rozšírenie Národného zhromaždenia sa realizovalo taktiež podľa výsledkov volieb do ríšskej rady v r. 1911. Pre zástupcov Slovenska vzhľadom na nepoužiteľnosť tohto kľúča, bolo stanovených 40 miest a v dôsledku námietok zástupcov Slovenska bol počet poslancov zvýšený na 270. V národnom zhromaždení však neboli zastúpení predstavitelia národnostných menšín. Dočasná ústava sústreďovala pozornosť na úpravu postavenia Národného zhromaždenia, vlády a prezidenta. Tým bola prvý krát upravená parlamentná forma vlády . Ústavným základom nového štátu sa po prijatí prvého ústavného provizória a Dočasnej ústave ČSR spolu s týmito dokumentmi stala definitívna ústava pozostávajúca zo zákona z 29.2.1920, ktorým sa uvádza ústavná listina Československá z 121/1920 Zb. z. a z vlastnej ústavnej listiny. Ústava ČSR ako základný zákon bol prijatý nevoleným parlamentom- Národným zhromaždením, ktoré vzniklo v novembri 1918 z Národného výboru Československého. Východiskovými základmi ústavy bol na prvom mieste princíp suverenity ľudu a na jeho základe vytvorený systém zastupiteľskej demokracie reprezentovaný Národným zhromaždením a miestnymi orgánmi samosprávy. Dôraz položila na parlamentnú republiku, ktorú predstavovala volená individuálna hlava štátu, vláda zodpovedá Národnému zhromaždeniu a celá sústava obecných zastupiteľstiev volených v obciach a mestách priamo ľudom. Ústava poznala aj formu priameho uskutočňovania suverenity ľudu – referendum na celoštátnej úrovni, ktoré však malo špecifickú podobu. Bolo možné len z iniciatívy vlády v prípade, že NZ zamietlo vládny návrh zákona. Štruktúra ústavy – zákon č. 121/1920 Sb. Z. a n. Charakter ústavy- bola ústavou vo formálnom zmysle, išlo o tuhú ústavu, právnu, písanú, fiktívnu. Štruktúra ústavy: Preambula – slávnostné politické vyhlásenie koncipované podľa vzoru americkej ústavy, ktorá nemalo charakter právnej normy, nebolo právne záväzné. Uvodzovací zákon – mal 10 článkov, ktoré po obsahovej stránke vymedzili pomer zákona a ústavného zákona, spôsob zmeny ústavy ústavným zákonom, ďalej obsahoval ustanovenia prechodnej pôsobnosti dočasného NZ a prezidenta republiky a vymedzoval postavenia ústavného súdu ČSR. 6 hláv: hlava – všeobecné ustanovenia hlava – o zákonodarnej moci hlava – o vládnej a výkonnej moci hlava o sudcovskej moci hlava – o právach a slobodách občanov hlava – o ochrane národnostných , náboženských a rasových menšín Najvyššie štátne orgány: národné zhromaždenie – jeho štruktúru a kompetencie upravuje 2. Hlava Išlo o najvyšší orgán štátnej moci. Dvojkomorová štruktúra – obe komory boli formálne rovnocenné. Rozdiel medzi obidvoma komorami spočíval predovšetkým vo vymedzení aktívneho a pasívneho volebného práva a v rozsahu právomocí. Prvá komora tzv. poslanecká snemovňa mala 300 členov volených na 6 rokov, pričom aktívne volebné právo – vek 21 rokov, pasívne volebné právo – vek 26 rokov. Druhou komorou bol senát tvorený 150 členmi volenými na 8 rokov, tak, aby zapadal do teórie bŕzd a protiváh. Obidve komory NZ sa volili podľa všeobecného, rovného , priameho

3

Nikto nemohol byť zvolený za prezidenta viac ako dvakrát za sebou. resp. Išlo o kolektívny orgán. predstavujúci zbor ministrov na čele s predsedom vlády. . Bol volený 3/5 väčšinou NZ za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny úhrnného počtu členov poslaneckej snemovne a senátu.boli vymedzené veľmi široko podľa francúzskeho vzoru. 3. Vzťah k vláde – mal široké oprávnenia. Kompetencie – zákonodarný a kreačný orgán.sudcovská funkcia – v prípade trestného stíhania prezidenta pre vlastizradu. oprávnenia týkajúce sa medzinárodných vzťahov.Ústava Slovenskej republiky z r. aj keď senát nesúhlasil. júla 1939 o ústave SR Hlava prvá Informuje o všeobecných ustanoveniach: SR je republikou na čele s voleným prezidentom Štátna moc je rukách orgánov. poslanec je zástupcom občanov celého štátu. Svoj úrad vykonával po zložení sľubu 7 rokov.a tajného hlasovacieho práva a podľa zásady pomerného zastúpenia. Prezident aktívne zasahoval do vnútornej a zahraničnej politiky ako hlavný veliteľ brannej moci a ako hlava štátu. právo zúčastňovať sa na právoplatnom vzniku niektorých medzinárodných zmlúv a udeľovaní súhlasu s nimi. roku. resp. belasá a červená Hlava druhá Snem: má zákonodarnú moc. Právomoci vlády sa rozšírili tzv. zákonodarná právomoc nebolo obmedzená vecne. ak bol zaneprázdnený. 80 poslancom.kontrola štátneho finančného hospodárenia. mala právo zákonodarnej iniciatívy – predmetom rokovania NZ boli takmer výlučne vládne návrhy zákonov.Masaryka. vykonáva svoj mandát osobne a po zvolení skladá v sneme sľub.nositeľ časti vládnej výkonnej moci. rozpustiť obidve snemovne a vyhlasovať ich zasadnutia za skončené. pričom v priebehu svojej existencie sa jej počet menil.autonómna funkcia – volila si predsedníctvo a ostatných funkcionárov. Právo prezidenta rozpustiť NZ. Prípadný konflikt predsedu vlády s ostatným členmi vlády znamenal demisiu celej vlády. ktoré pokladá za nutné a účelné. zostaviť vládny program a dbať o jeho realizáciu. za jeho prejavy súvisiace s jeho úradom zodpovedala vláda. 1939 Ústavný zákon zo dňa 21. Za existencie prvej ČSR sa objavili rôzne formy vlád. ktoré sú určené ústavou Občianstvo je jediné a jednotné a podmienky na jeho získanie stanovuje ústavný zákon Hlavné mesto: Bratislava Osobitný zákon určuje štátne symboly a farbami republiky sú biela. . Iba poslanecká snemovňa mohla vysloviť dôveru. Okre koaličných vláda s vyskytli aj úradnícke vlády.správne právomoci – uplatňovanie politickej zodpovednosti vlády. Vláda – najdôležitejšia zložka štátneho aparátu. keď nastúpila prvá úradnícka vláda a fungovala až do kocna prvej ČSR. aktívne od 30. Vzťah k NZ – mal právo podávať ústne alebo písomne správu o stave republiky a odporúčať mu opatrenia. a stanovoval aj prácu NZ. ani teritoriálne. ktorým sa na vlády prenieslo právo upravovať niektoré otázky. Päťka – mimoústavný faktický orgán – osobitný zbor vodcov najdôležitejších politických strán bez ohľadu na to. udeľovanie štátneho občianstva a pod. o pozbavení mandátu pre neplnenie svojej funkcie rozhoduje štátna rada na návrh predsedníctva snemu) poslanec nemôže byť stíhaný za hlasovanie. rozhodovanie o vypovedaní vojny a súhlas k mieru. či všetky tieto strany tvorili vládnu koalíciu alebo či niektorá z nich bola v opozícii. roku (ak vyhovuje podmienkam volebného poriadku) o platnosti volieb rozhoduje volebný senát. podpisoval zákony za prezidenta. Bez ohľadu na parlamentnú väčšinu mohol vymenúvať novú vládu a rozpustiť kvôli nej parlament. úprava ktorých patrila do kompetencie parlamentu. Prislúchalo mu dohodnúť. činnosť osobitných kontrolných výborov. Kompetencie . schvaľovania štátneho rozpočtu. V skutočnosti však určoval politickú líniu vlády. s výnimkou prvého prezidenta T. zabezpečoval styk koaličných strán s vládou. Tento orgán vystupoval ak reprezentant poslaneckých klubov v parlamente. ktorí sú volení na 5 rokov pasívne od 21. nedôveru vláde a vo všetkých zákonodarných veciach bolo rozhodné konečné uznesenie poslaneckej snemovne. voľba prezidenta spoločným zasadaním oboch snemovní. Pokiaľ išlo o kompetencie poslaneckej snemovne boli uznané širšie právomoci ako senátu. zmocňovacím zákonodarstvom. Jednotlivé rezorty obsadzoval predseda vlády. mal právo byť prítomný a predsedať schôdzam vlády.kontrolná právomoc . súdil ho senát na základe obžaloby poslaneckej snemovne. podlieha disciplinárnej moci snemu 4 . . prípadne ich odročovať. Prezident republiky . ktoré predpisy sa budú môcť meniť uznesením príslušnej snemovne. interpelačné právo. nebol zodpovedný za výkon svojho úradu. . Predsedom vlády sa zásadne stával vedúci činiteľ najsilnejšej politickej strany. zostavený podľa rakúskeho vzoru. mohol žiadať od vlády alebo jej členov písomné správy.G. Kompetencie – rozhodovala v zbore za účasti nadpolovičnej väčšiny jej členov o vládnych návrhoch pre NZ. Na základe rokovacieho poriadku poslaneckej snemovne sa taxatívne vymedzilo. Vymenúvala vyšších štátnych úradníkov . vymenúval a odvolával predsedu a členov vlády. Vznikla v decembri 1920. o vládnych ustanoveniach na vykonávanie zákonov a o všetkých veciach politickej povahy.

jedného člena menuje každá registrovaná strana národnostných skupín a stavov + predseda snemu a predseda vlády právomoci: trestne stíhať prezidenta. predseda snemu. funkčné obdobie: 7 rokov. slobodné povolania. členovia snemu – je nutné je pripojiť odôvodnenie a návrh na úhradu prezident je povinný do 15 dní odhlasovaný zákon podpísať alebo ho vrátiť snemu s pripomienkami signácia zákona: prezident. zákon musí byť vyhlásený 8 dní po signovaní prezidentom Hlava tretia Prezident: volený snemom – každý občan. prezident nemôže byť členom snemu ak umrie/vzdá sa funkcie/nemôže je trvale plniť. je poslanec prepustený prezident republiky zvoláva snem 2-krát ročne na riadne zasadanie: v marci a októbri na žiadosť väčšiny poslancov je povinný vyhlásiť mimoriadny snem. vydávanie zákonov o obrannej povinnosti. zostavovať kandidátku pre voľby do snemu. predseda vlády a poverený minister. uzavretí mieru a o obžalobe prezidenta člen vlády má právo zúčastniť sa zasadania snemu a má právo sa aj vyjadriť právomoci snemu: voľba prezidenta. nikomu sa nezodpovedá. podávať snemu návrhy zákonov. vymenúva a odvoláva ministrov. vydávanie zákonov o organizácií a pôsobnosti súdov.netýka sa trestnej zodpovednosti poslanec zadržaný pri trestnej činnosti je zadržaný a ak predseda senátu do 14 dní nesúhlasí s väzením. 10 členov je menovaných HSĽS. je najvyšším veliteľom armády. snem do 30 dní zvolí nového prezidenta. udeľuje rády. vedúce pozície len tí... ak to neurobí do 14 dní. priemysel. čo sú organizovaní v HSĽS 5 . vypovedá vojnu/vyhlasuje mier – so súhlasom snemu. Hlava štvrtá Vláda: je zložená z predsedu a ministrov – menuje ich prezident členovia vlády skladajú do rúk prezidenta prísahu vláda rozhoduje v zbore. vracia snemu odhlasované zákony s pripomienkami. ústavných zákonoch a ich zmene. životnej úrovne a pod. zvolá ho predseda snemu snem je uznášaniaschopný v prítomnosti aspoň 1/3 všetkých poslancov a k platnosti uznesenia je potrebná väčšina prítomných prítomnosť 2/3 a 3/5 väčšina prítomných pri: ústave. vypovedaní vojny. podpisuje zákony a nariadenia s mocou zákona. reprezentuje štát navonok. ustálenie štátneho rozpočtu. organizácia stavov je na samosprávnom princípe. predsedu a členov vlády. uzaviera medzinárodné zmluvy. verejní zamestnanci a osvetoví pracovníci. každý občan musí byť organizovaný v nejakom stave stavy sa starajú o hospodárskej.. štátna rada. je možné ho stíhať len za vlastizradu. uznášanie sa o ústave. zákonodarná iniciatíva: vláda. ktorý je voliteľný do snemu a v deň volieb má min. ktoré udeľujú štátu/občanom bremená. udeľovanie súhlasu s mierovými. vyznamenania. sociálne a kultúrne záujmy.. ak okrem predsedu je prítomná väčšina jej členov Hlava šiesta Politické strany: štátnej moci sa slovenský národ zúčastňuje prostredníctvom HSĽS – totalitné znaky podrobnosti o zložení a orgánoch určuje osobitný zákon národnostné skupiny sa zúčastňujú štátnej moci prostredníctvom svojej registrovanej politickej strany Hlava siedma Stavovské zriadenie: občania podľa povolania sa zoskupujú do týchto stavov: poľnohospodárstvo. prijíma a poveruje diplomatických zástupcov. medzinárodnými a inými zmluvami. dary a penzie z milosti. na platnosť vládneho aktu sa vyžaduje podpis príslušného ministra. obchod a živnosti. zvoláva/rozpúšťa snem. štátnych úradníkov. ktorý sa môže uznášať. začína dňom zloženia prísahy. funkčné obdobie rady je trojročné členovia majú imunitu ako poslanci rada rozhoduje v zbore. ktorý sa môže uznášať. vymenúva vysokoškolských profesorov... o zmene štátneho územia. peňažníctvo a poisťovníctvo. sudcov. ústavných zákonoch a ich zmene. vládne nariadenie podpisuje predseda vlády a príslušný minister snem môže vysloviť vláde alebo niektorému z jej členov nedôveru člen vlády nesmie byť členom zárobkových spoločností Hlava piata Štátna rada: 6 členov je menovaných prezidentom. ak okrem predsedu je prítomná väčšina jej členov. o zvýšenie výkonnosti. uznášanie sa o zákonoch ukladajúcich občanom nové trvalé finančné bremená. 40 rokov maximálne dvakrát za sebou. rozhodovať o strate poslaneckého mandátu na návrh predsedíctva snemu.

Hlava deviata Súdnictvo: existencia štátnych a osobitných súdov. krajský a mimoriadne – počas výnimočného stavu/štatária. osobitné – burzové. okresoch a krajoch – národných výborov 6 . práva – každý občan bez rozdielu má právo na ochranu majetku. – 60. združovania. sloboda vyznania. výška mzdy je primeraná výkonu a prihliada sa na rodinné pomery.. Oficiálne vymenovanie tejto prvej vlády Národného frontu Čechov a Slovákov sa uskutočnilo 4. je nutné dbať aj na záujmy inonárodných skupín. bádania a umenia. činnosti smerujúce k odnárodneniu sú trestné majú právo organizovať sa pod vlastným vedením. Sústreďoval pozornosť na tieto hlavné úlohy: postavenie národných výborov ako nových miestnych orgánov štátnej moci a správy prípravu volieb do ústavodarného národného zhromaždenia.mája 1948 V r. roku/povinnosť občanov starať sa o výchovu a vzdelanie svojich detí/platenie dávok.4. nik nesmie byť zbavený svojho zákonného sudcu súdnictvo je oddelené od správy. Hlava trinásta Rozličné ustanovenia 4... osobitné zákony určujú súdnu moc tých-ktorých správnych úradov vo veciach pre pokračovanie trestné. ktoré malo vypracovať a schváliť novú ústavu nový prístup k riešeniu národnostnej otázky na základe uznania národnej samobytnosti slovenského národa. jeho rovnoprávnosti s národom českým.. života a slobody/zaistenie osobnej slobody a domáceho pokoja/zabezpečenie práva zhromažďovania. ako aj uznanie SNR novú orientáciu zahraničnej politiky a spoluprácu so ZSSR a ostatnými demokratickými štátmi výstavbu nových orgánov štátnej a verejnej správy v obciach. 1945 prezident E. 112/1942. policajné alebo finančné vojenské súdy majú právomoc nad civilným obyvateľstvom len počas vojnového stavu a na činy v tejto dobe spáchané vo svojej funkcii sú sudcovia nezávislí a podliehajú len zákonom sudcovia z povolania sú na svoje miesta ustanovení vždy trvale rozsudky sú vynášané menom REPUBLIKY rozvité je Zákonom č. Vyjadroval nový pomer politických síl ešte pred skončením 2. vlastníctvo ako sociálna funkcia a zaväzuje majiteľa k narábaniu s ním v rámci všeobecného dobra. vojenské./právny poriadok ochraňuje manželstvo. slabších Hlava jedenásta Úprava cirkví: právo slobodného plnenia náboženských povinností pre každého cirkvi a náboženské spoločenstvá sú verejnoprávne korporácie s vlastnou správou a majetkom výučba náboženstva na ľudových a stredných školách je povinná Hlava dvanásta Národnostné skupiny: voľné hlásenie sa občanom v svojej národnosti. zákaz vykorisťovania soc.Hlava ôsma Územná samospráva: občania sa na správe štátu zúčastňujú prostredníctvom orgánov územnej a stavovskej samosprávy.4. Sv.1945 bol na zasadaní tejto vlády schválený jej prvý program označovaný ako Košický vládny program. prejavu. ktorým sa vytvorila sústava súdov (riadne – okresný. hlavný poisťovací súd Hlava desiata Práva a povinnosti občanov: povinnosti – každý mužský občan sa podrobuje vojenskej službe a je povinný mať účasť na obrane štátu/každý občan bez rozdielu pohlavia je podrobený pomocnej službe na obranu štátu/povinnosť pomáhať verejným orgánom pri ich výkone/občianska povinnosť duševnej alebo telesnej práce od 18.) najvyšší súd. obmedzenie listového tajomstva môže byť len vyplývajúce zo zákona. nadväzovať a pestovať kultúrne styky s materským národom a právo používať v školách a verejnom živote svoj jazyk. súkromné vlastníctvo je možné obmedziť len na základe zákona. daní a poplatkov. rodinu a materstvo/práca je chránená. vojny a bol programom národnej a demokratickej revolúcie.1945 v Košiciach a 5. Beneš odcestoval do Moskvy na rozhovory o vytvorení novej vlády so zástupcami komunistického centra odboja a na prípravu nového programu tejto vlády. Ústavný vývoj po roku 1945 a Ústava 9.

sociálno – eknomické informácie právna úprava socialistického podnikania a hospodárska arbitráž. dobrovoľným zväzkom rovnoprávnych národných štátov ČSR a SSR rešpektovali vzájomne svoju suverenitu i suverenitu ČSSR. rovnako ČSSR rešpektovala suverenitu národných štátov Hranice ČSSR a hranice ČSR a SSR mohli byť menené len so súhlasom príslušnej národne rady formou ústavného zákona Hospodárstvo bolo jednotné a rozvíjalo sa na základe socilaistickje hospodárskej sústavy. Vymedzenie zákonodarnej. taxatívne stanovenej patrili: zahraničná politika. zdravotníctvo. rozhodovanie o otázkach vojny a mieru obrana ČSSR mena federálne hmotné rezervy federálne zákonodarstva a správa. bankovníctvo. riadenie národných výborov Orgány na úrovni ČSSR: Federálne zhromaždenie 7 . federácie: ČSSR bola federatívnym štátom dvoch rovnoprávnych národov. postavenie Štátneho plánovacieho a štatistického úradu v BA a pod. ako aj súdne orgány ČSSR. z 50ročných skúseností spoločného života a pozitívnych výsledkov rozvoja oboch národov.jednejmeny a jednotnej hospodárskej politiky. poľnohospodárstva a výživa doprava.veci. pražských dohodách: pražská dohoda z 2. z uznania práva na sebaurčenie až do oddelenia a rešpektovania suverenity každého národa a jeho práva utvárať si slobodne spôsob a formu svojho národného a štátneho života. Ústava z roku 1948 5.6. veci tlače a inýchinformačných prostriedkov.6. Ústava ČSSR 1960 V ústavnom vývoji po roku 1960 vystúpila do popredia predovšetkým byrokratická a centralistická deformácia národnostnej otázky. kontrola Tu pôsobili v taxtavíne vymedzených veciach orgány ČSSR a v ostatných veciach orgány ČSR a SSR. V týchto bolastiachpôsobili výlučne zákonodarné a výkonné orgány. uzavieranie medzinárodných zmlúv. ktoré je takisto vyjadrním práva na sebaurčenie a rovnoprávnosť. Novou ústavnou skutočnosťou bola existencia a činnosť SNR. ktorá stupňovala politické napätie v národnostných vzťahoch. školstvo.4. kultúra. priemysel. váh. mzdy a sociálna politika. štátne skúšobníctvo vnútorný poriado a bezpečnosť štátu. ktorá svoje postavenie potvrdila svojím nariadením o zákonodarnej moci na Slovensku. To viedlo nakoniec k premene uitárnej formy štátneho zriadenie ČSSr na federatívnu formu štátneho zriadenia. jednotnéhoplánovania. konrola činnosti federálnych orgánov ochrana federálne zákonnosti. patrili do výlučnej pôsobnosti ČSR a SSR – napr. V základných ustanoveniach boli stanovené východiskové princípy čs. Túto vykonávala buď priamo SNR. pri rokovaní orgánov. pôsobnosti Najvyššieho úradu cenového na Slovensku. negatívne vymedzená: . Ďalšie zmeny a doplnky pražskej dohody sa týkali postavenia Najvyšších súdov v Brne a BA ako súčasti Jednotného Najvyššieho súdu. do spoločnej pôsobnosti ČSSr a republík /ČSR a SSR/ patrili: plánovanie. rzovoj vedy a techniky a investičná činnosť práca. Pôsobnosť ČS federácie bola rozdelená do 3 skupín: do výlučnej pôsobnosti ČSSR. pošty a telekomunikácie. Ústava z roku 1960 platila v pôvodnej forme 8 rokov. ako aj z dobrovoľnosti federatívneho štátneho spojenia. alebo ju vykonával prezident republiky formou dekrétov.zriadenie mimoriadnych ľudových súdov a Národného súdu v českých krajinách a na Slovensku KVP inšpiroval významné demokratické a sociálne opatrenia. priemyselné práva. výlučná pôsobnosť obidvoch republík boal tzv. cenové veci zahraničné hospodárske vzťahy.1946 bola dohodou politických strán združených v NF Čechov a Slovákov. v styku orgánov s občamni. vydanými pod dohode SNR. normalizácia. výkonnej a vládnej moci medzi ČS a S orgánmi bolo upravené v tzv. Každý ČS štátny občan bol súčasne občanom ČSR alebo SSr a mal na území ČSSR rovnaké práva i povinnosti Český a slovenský jazyk sa využíval rovnopráven pri vyhlasovní zákonov iných právnych noriem. financie. Pražská dohoda z 11. ktoré neboli taxatvíne zverené do pôsobnosti ČSSR . veci mier.1946 upravovala niektoré prezidentské kompetencie najmä vo vzťahu so Slovenskom. preto mal charakter programu národnej a demokratickej revolúcie.jednotnej úpravy spoločenského vlastníctva. zastupovanie ČSSR . Pražská dohoda z 28.1945 upravovala vymedzenie pôsobnosti medzi SNR a vládou a prezidentom ČSR. Úvodná deklarácia vychádzala z vôle oboch národov žiť v spoločnom štáte.

10. ktorý bol prakticky totožný s predchádzajúcim.hlava = Základné ustanovenia 1. ktorá mala nahradiť Ústavu ČSSR z roku 1960 a ústavný zákon č.oddiel.9. nové štátne symboly. z demokratického vzťahu štátu a občana vyjadreného v právach a slobodách a ich ochrane.základné ľudské práva a slobody 3. neboli tým... Slovenksá národná rada Vláda ČSRa a vláda SSr Ministerstvá a iné ústredné orgány ČSr a SSR Generálny prokurátor ČSR a SSR Najvyšší súd ČSR a SSR a ďalšie orgány. 1992.7. petičný zákon. Prípravné práce na tejto ústave sa začali v roku 1987. 1960 bezo zmeny. Nová ústava mala byť širšia ako doterajšia – obsahovala ustanovenia o spoločenskom zriadení. i keď kľúčové otázky stále zostali v rukách federálnych orgánov.. spolkové a konfederalistické. zákon o politických stranách a ďalšie. 1992 Deklaráciu zvrchovanosti SR. s tým základným rozdielom.oddiel. Posilnil postavenie národných republík. 1993.).oddiel.spoločné ustanovenia k prvej a druhej hlave 3.4 o vedúcej úlohe KSČ. ako Listina základných práv a slobôd. zákon o združovaní. Moc je rozdelená na zákonodarnú. Nezmenilo sa ani posavenie vlády. Koncepcia bola založená na jej trojjedinosti. zmena názvu štátu. a tak sa predmetom diskusií stal len návrh federálnej ústavy. vzťahov medzi republikami a federálnym centrom.oddiel. že mala plniť funkciu federálnej ústavy a súčasne funkciu ústav republík. Zložitosť a rozpornosť názorov na tieto otázky plne potvrdili dkhodobé rokovania v súvislosti s prípravami ústav. Ústava vychádza z republikánskej parlamentnej vládnej formy. Ústava SR 1992: preambula; 9 hláv; 156 článkov Preambula.oddiel. formálna zásada suverenity ľudu a vedúca úloha komunistickej strany. ktoré vyústili v Milove do návrhu zmluvy (február 1992) o zásadách štátoprávneho usporiadania. čo má plniť ústava. Silnela kritika mechanizmu fungovania federácie. t. Týmto sa vyčerpali politické možnosti hľadania konsenzu o spolužití Čechov a Slovákov v spoločnom štáte.oddiel. pričom mali výrazne deklaratórny charakter.Vláda ČSSRä Prezident ČSSR Ústavný súd ČSSR Ministerstvá a ďalšie ústredné orgány štátnejs právy ČSSR Generálny prokurátor ČSSr Najvyšší súd ČSSR Ťažisko zákonodarnej činnosti malo spočívať v pôsobnosti Fedrálneh zhroamždenia. Konštituovanie samostatnej a suverénnej Slovenskej republiky sa stalo dňa 1. ktorými sa kládli základy demokratického zriadenia.oddiel.oddiel. ktorú Predsedníctvo SNR v predloženej podobe odmietlo. Boli popri nej vytvorené aj vlády ČSR a SSr. pretože do ich rozhodovania zveril významné hospodárske odvetvia.politické práva 4. ciele. Postavenie prezidenta bolo prevzdaté z ústavy z r. 556/1990 Zb. základných právach a povinnostiach občanov.hlavné mesto SR 2. cez federalistické. až po koncepcie úplnej suverenity republík. hlava = Základné práva a slobody 1. spoločné vlastníctvo výrobných prostriedkov. Tento návrh však pri svojom prerokúvaní v októbri 1989 najmä v SNR narazil na nečakaný odpor aj u poslancov za komunistickú stranu.9. Pre prijatie niektorých zákonov a štátneho rozpoštu platil v SN tzv. v ktorej zvýraznila princíp práva národa na sebaurčenie. Tento projekt zachovával kontinuitu socialistického ústavného vývoja v Československu.j. Orgány na úrovni republík: Česká národná rada. November 1989 a zmeny spoločensko-politického systému v ČSFR otvorili priestor pre nastolenie otázky hľadania novej kvality federácie. ktorý novým spôsobom vymedzil rozdelenie kompetencií medzi federáciu a republiky. hodnoty.hospodárske. 143/1968 Zb. Ústavný zákon č. 6. Novozvolená SNR prijala 17. ktoré sa skadalo z dvoch snemovní – Snemovne ľudu a Snemovne národov.. Tento proces vyústil 1. výkonnú a súdnu 1.právo na ochranu ŽP a kultúrneho dedičstva 7. Výsledky volieb v júni 1992 uvedené smerovanie len potvrdili.všeobecné ustanovenia 2.základné ustanovenia 2. Ústavný vývoj po roku 1989 a Ústava SR 1992 Proces prípravy novej ústavy.právo na súdnu a inú právnu ochranu 8.oddiel. hlava 8 . 1992 prijatím Ústavy SR a jej slávnostným podpísaním na Bratislavskom hrade 3. od úplne unitaristických na jednej strane. Okrem zásadných zmien ústavy (zrušenie čl.oddiel. Ich predsedníctva sa staliv určitom slova zmysle kolektívnou hlavou republík. sociálne a kultúrne práva 6. 1992. zákaz majorizácie. ktoré sa štát usiluje získať.vyjadruje základné myšlienkové zdroje.práva národnostných menšín a etnických skupín 5. že už nebol súčasne návrhom ústav republík. Boli predložené mnohé koncepcie usporiadania. a týmto dňom sa stala účinnou.oddiel. ktoré mali rovnoprávne postavenie.1. Ústava SR bola publikovaná v Zbierke zákonov dňa 1. boli prijaté mimoriadne významné právne normy. a týmto dňom do povedomia Európy a sveta vstúpil nový štátny útvar.štátne symboly 3.

hlave Ústavy SR z roku 1992 v čl.. resp. 25 3. politické. a to najmä tých.hospodárstvo SR 2.oddiel. sociálne.. subjektom je fyzická osoba – tieto práva patria občanom. podľa subjektov týchto práv a slobôd: 1. 1. ktorých nositeľom. jej zmyslom a obsahom. 33 po čl. mladiství. práva a slobody pôsobiace priamo a bezprostredne 2.práva. že ústavné zákony.oddiel. 50 8. Ústavná úprava ZPaS vychádza z medzinárodných zmlúv a dohôd o ochrane ľudských práv a slobôd (ďalej ĽPaS).. 45 7. hlava = Zákonodarná moc 1. čo potvrdzuje aj mimoriadny význam tohto inštitútu v ústavnom systéme SR. 1992 Česká národná rada a Slovenská národná rada prerokovali a schválili návrh na vydanie ústavného zákona. kultúrne a práva národnostných menšín a etnických skupín.1.11 ústavy a naším členstvom v Rade Európy. ktoré štát v ústavnej norme vyhlasuje. hlava = Prokuratúra SR a verejný ochranca práv 1. oddiel: Politické práva od čl.súdy SR 8. Ústava SR vychádza z nedotknuteľnosti a univerzálneho charakteru prirodzených práv. osobám bez štátnej príslušnosti 2. sociálne a kultúrne práva: od čl. 51 po čl. špeciálne subjekty – sú to deti. oddiel: Hospodárske. práva osobne. hospodárske. ktoré musia mať ďalšie vlastnosti. priznáva II. III. Z hľadiska ústavnosti a realizácie ústavnej úpravy ZPaS má mimoriadny význam princíp vychádzajúci z toho.prokuratúra SR 2. hlava = Prechodné a záverečné ustanovenia 7. oddiel: Práva národnostných menšín a etnických skupín od čl. Touto Listinou dosiahla ČSFR európsky štandard úpravy práv a slobôd a bol položený základ novej kvality tohto inštitútu. prirodzenoprávnej povahy – v 1. ktoré charakterizujú človeka ako ľudskú bytosť. ktorý je vyjadrený v ústavách jednotlivých štátov Európy. Ich ochrana pred porušením prostredníctvom Ústavného súdu SR a prípadne sa možno dovolávať ochrany na medzinárodnej úrovni prostredníctvom Európskej komisie ľudských práv a Európskeho súdu ľudských práv. 46 po čl. Ústava preberá a ďalej rozvíja úpravu ZPaS obsiahnutú v Listine. a ktorých záväzky preberá i SR.prezident SR 2. Listina základných práv a slobôd a jej premietnutie do Ústavy SR z r. 35 po čl. oddiele 2. 34 5. subjektom petičného práva môže byť spolok. zamestnanci. práva a slobody.. a 2.oddiel.najvyšší kontrolný úrad SR 4. oddiel: právo na ochranu ŽP a kultúrneho dedičstva: od čl. 1991 schválilo ústavný zákon č. združenie.verejný ochranca práv 9. ktorých subjektom môže byť aj kolektív.oddiel.spoločné ustanovenia k prvej a druhej hlave: od čl. rodičia.11 až 54. Klasifikácia ZPaS I.oddiel. 26 po čl. Táto hlava ústavy je jej najobsiahlejšou časťou. 54 9 . Základné práva a slobody (ďalej ako ZPaS) sú upravené v 2. cudzím štátnym príslušníkom.. oddiel : od čl.1.vláda SR 7.práva a slobody viazané na štátne občianstvo – subjektom týchto práv sú na našom území výlučne naši štátni občania 3. oddiel: od čl. z hľadiska právneho významu a priamosti pôsobenia ústavných noriem: 1.oddiel. 5. Naša ústavnoprávna úprava ĽP a občianskych S musí zodpovedať európskemu štandardu. osoby zdravotne postihnuté. vyhlasuje a potvrdzuje. nescudziteľné a neporušiteľné a nie sú oktrojované štátom. Základ pre tento spôsob ochrany je daný v čl.referendum 6. 32 4. zákony a ďalšie právne predpisy musia byť v súlade s ústavou. Federálne zhromaždenie ČSFR 9.práva a slobody.oddiel.práva a slobody. oddiel: právo na súdnu a inú právnu ochranu: od čl.oddiel. 44 po čl.oddiel.oddiel. napr. Tieto práva sú neodňateľné. Ich kvalita a platnosť závisí od hraníc štátu. 4. tzv. ktorým sa vyhlasuje Listina základných práv a slobôd. ženy. práva a slobody. resp.národná rada SR 2.ústavný súd SR 2. Naša republika. práva tzv. ktorým sa vyhlasuje Listina základných práv a slobôd. ktorých nositeľom sú subjekty. hlave Ústavy SR je rozdelená do 8 oddielov: 1.12 po čl. hlava = Súdna moc 1.subjektom práva azylu môže byť len cudzinec Úprava inštitútu práv a slobôd v 2. 23/1991 Zb. hlava = Územná samospráva 5. ku ktorým sa pripojila a ktoré ratifikovala ČSFR. 43 6.oddiel. 14 po čl.hlava = Výkonná moc 1.13 2. tieto ZPaS uznáva. ktoré predpokladajú úpravu alebo určenie hraníc uplatnenia prostredníctvom zákonov IV.

". a svoje ďalšie medzinárodné záväzky. V čl.". 6.9. z. 1 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2. ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. podporuje ich inštitúcie zriadené na dosiahnutie tohto účelu a vzťahy s materskou krajinou. medzinárodných zmlúv vojenskej povahy. 3. 2. (5) Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách. 12. a ústavného zákona č. 5 prvej vete sa slová "Štátne orgány a orgány územnej samosprávy" nahrádzajú slovami "Orgány verejnej moci". V čl. ktorými je viazaná. 4 sa za slovo "bohatstvo" vkladá čiarka a slovo "jaskyne". na ktorých vykonanie je potrebný zákon. Ústava Slovenskej republiky č. (2) Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou. 2. Sudca musí zadržanú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu. 7 znie: (1) Slovenská republika môže na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi.". V čl. sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. (4) Na platnosť medzinárodných zmlúv o ľudských právach a základných slobodách. 4 druhá veta znie: "Občana nemožno nútiť. a nemožno ho vyhostiť. V čl. 2. b) medzinárodnou zmluvou podľa čl. medzinárodných politických zmlúv. 120 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: 10 . 10. Čl. alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. majú prednosť pred zákonmi. 26 ods. ktorý znie: Slovenská republika podporuje národné povedomie a kultúrnu identitu Slovákov žijúcich v zahraničí.". bezpečnosť a demokratický poriadok za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti. a medzinárodných zmlúv. 7a. ktorá priamo zakladá práva a povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. 9. ktoré vyžadujú implementáciu. ktoré znie: "e) menšie obecné služby na základe zákona. 11. 5. 25 odsek 1 znie: "(1) Obrana Slovenskej republiky je povinnosťou a vecou cti občanov. medzinárodných zmlúv. V čl. 4. 7 ods. 23 ods. z. na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon. Doterajší text čl. 8. medzinárodné zmluvy.". alebo c) nariadením vlády podľa čl. 120 ods. (4) Obvineného možno zatknúť iba na odôvodnený písomný príkaz sudcu. Za čl. Prevzatie právne záväzných aktov. Zatknutá osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku sa rozhodne ústavným zákonom. Sudca musí zatknutú osobu do 48 hodín a pri obzvlášť závažných trestných činoch do 72 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo o jej prepustení na slobodu. Ústavný zákon č. (3) Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier. sa mení a dopĺňa takto: 1. vypočutá a najneskôr do 48 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. 13 odsek 1 znie: "(1) Povinnosti možno ukladať a) zákonom alebo na základe zákona. 17 odseky 3 a 4 znejú: "(3) Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať len v prípadoch ustanovených zákonom. medzinárodných hospodárskych zmlúv všeobecnej povahy. ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. sa vyžaduje pred ratifikáciou súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. medzinárodných zmlúv. 460/1992 Zb. medzinárodné zmluvy. z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách.". 7. 4. 11 sa vypúšťa.". 244/1998 Z. 90/2001 Zz ktorým sa mení a dopĺňa Ústava Slovenskej republiky č.". v znení ústavného zákona č. 7 sa vkladá čl. V čl. V čl. V čl. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. ktorý znie: "(2) Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá medzinárodného práva. 18 sa odsek 2 dopĺňa písmenom e). v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. a medzinárodné zmluvy. aby opustil vlasť. ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. 9/1999 Z. Zákon ustanoví rozsah brannej povinnosti. ktorý sa potvrdí referendom. 30 ods. Čl. 460/1992 Zb.

majetkovými právami a pohľadávkami. s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby. 11 . Čl. Podrobnosti ustanoví zákon. ktoré sa poskytli Slovenskej republike. právnické osoby zriadené obcami a na právnické osoby zriadené vyššími územnými celkami. 2 sa za slovo "predsedu" vkladajú slová "a podpredsedu". Čl. 56 znie: (1) Národná banka Slovenska je nezávislá centrálna banka Slovenskej republiky.". 44 odsek 4 znie: "(4) Štát dbá o šetrné využívanie prírodných zdrojov. Doterajší text čl. Národná banka Slovenska môže v rámci svojej pôsobnosti vydávať všeobecne záväzné právne predpisy. 22. V čl. právnické osoby s určenou majetkovou účasťou Fondu národného majetku Slovenskej republiky. za ktoré Slovenská republika prevzala záruku. d) majetkom. 24. b) majetkom. 51 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2. ktoré majú na ich území trvalý pobyt. ktoré za podmienok ustanovených zákonom samostatne hospodária s vlastným majetkom a so svojimi finančnými prostriedkami.".". ako aj právnické osoby.". 23.". 37 ods. ak je na to splnomocnená zákonom. finančnými prostriedkami. Čl. výnimočného stavu a núdzového stavu ustanoví ústavný zákon. 4 sa slová "príslušníci Zboru požiarnej ochrany" nahrádzajú slovami "príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov". f) fyzické osoby a právnické osoby. 3 sa za slovo "predsedu" vkladajú slová "a podpredsedu" a slovo "päťročných" sa nahrádza slovom "sedemročných". ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku. 16.". vojnového stavu. (2) Kontrolná pôsobnosť najvyššieho kontrolného úradu sa vzťahuje v rozsahu uvedenom v odseku 1 na a) vládu Slovenskej republiky. majetkovými právami a pohľadávkami štátu. ktorý znie: "(5) Podrobnosti o právach a povinnostiach podľa odsekov 1 až 4 ustanoví zákon. ktoré získali na úhradu nákladov na prenesený výkon štátnej správy.". právnické osoby.".". 63 znie: Postavenie.". 25. 60 znie: (1) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky je nezávislý orgán kontroly hospodárenia s a) prostriedkami rozpočtov. (2) Najvyšším riadiacim orgánom Národnej banky Slovenska je Banková rada Národnej banky Slovenska. vnútorné organizačné členenie a základné pravidlá kontrolnej činnosti najvyššieho kontrolného úradu ustanoví zákon. c) majetkom. na právnické osoby s majetkovou účasťou štátu. právnickým osobám alebo fyzickým osobám hospodáriacim s prostriedkami štátneho rozpočtu alebo nakladajúcim so štátnym majetkom v rámci rozvojových programov alebo z iných obdobných dôvodov zo zahraničia. u ktorých vykonávajú funkciu zakladateľa alebo zriaďovateľa ústredné orgány štátnej správy alebo iné štátne orgány. V čl. (3) Podrobnosti podľa odsekov 1 a 2 ustanoví zákon. majetkovými právami a pohľadávkami a finančnými prostriedkami. 20. Čl. 15. 14. e) Fond národného majetku Slovenskej republiky. 17. o ekologickú rovnováhu a o účinnú starostlivosť o životné prostredie a zabezpečuje ochranu určeným druhom voľne rastúcich rastlín a voľne žijúcich živočíchov. V čl. Čl. finančnými prostriedkami. s podnikateľskou činnosťou. V čl. ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť. záväzkami."Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov. ktorý znie: Obec a vyšší územný celok sú samostatné územné samosprávne a správne celky Slovenskej republiky združujúce osoby. ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy Slovenskej republiky a na orgány im podriadené. verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom. V čl. b) štátne orgány. Za čl. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok. 61 ods. záväzkami. pôsobnosť. e) majetkom. 13. 61 odsek 4 znie: "(4) Funkcia predsedu a podpredsedu najvyššieho kontrolného úradu sú nezlučiteľné s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci. c) obce a vyššie územné celky. 64 sa vkladá čl. 44 sa dopĺňa odsekom 5. ktorý znie: "(2) Podmienky a rozsah obmedzenia základných práv a slobôd a rozsah povinností v čase vojny. verejnoprávnych inštitúcií a Fondu národného majetku Slovenskej republiky. d) štátne účelové fondy. s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom. 19. vedeckej. 18. 64 znie: Základom územnej samosprávy je obec. Čl. pedagogickej. 64a. 65 znie: 1) Obec a vyšší územný celok sú právnické osoby. ktoré podľa zákona schvaľuje Národná rada Slovenskej republiky alebo vláda. finančnými prostriedkami. finančnými prostriedkami a majetkovými právami obcí a vyšších územných celkov. v ktorých majú majetkovú účasť verejnoprávne inštitúcie. 61 ods. 21. literárnej alebo umeleckej činnosti.

Zákon ustanoví. orgánmi obce alebo orgánmi vyššieho územného celku. 68 znie: Vo veciach územnej samosprávy a na zabezpečenie úloh vyplývajúcich pre samosprávu zo zákona môže obec a vyšší územný celok vydávať všeobecne záväzné nariadenia. (3) Štát môže zasahovať do činnosti obce a vyššieho územného celku len spôsobom ustanoveným zákonom. rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie. 1 sa za slovo "obec" vkladajú slová "a vyšší územný celok". ktorí majú trvalý pobyt v územnom obvode vyššieho územného celku. referendom na území vyššieho územného celku. prokurátora. Čl. Čl. a to ani po zániku jeho mandátu. vykonáva správu vyššieho územného celku a zastupuje vyšší územný celok navonok. V čl.". 29. rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním. 67 znie: (1) Územná samospráva sa uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce. Podrobnosti ustanoví zákon. ktorí majú trvalý pobyt v územnom obvode vyššieho územného celku. iba sa neuplatňuje. príslušníka ozbrojených síl a príslušníka ozbrojeného zboru. na základe všeobecného. ktoré dane a poplatky sú príjmom obce a ktoré dane a poplatky sú príjmom vyššieho územného celku. 26.". ani vziať ho do väzby bez súhlasu Národnej rady Slovenskej republiky. (3) Starostu obce volia obyvatelia obce. (6) Predsedu vyššieho územného celku volia obyvatelia. Výkon štátnej správy prenesený na obec alebo na vyšší územný celok zákonom riadi a kontroluje vláda. na štvorročné obdobie. miestnym referendom. ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Štátnych dotácií sa možno domáhať len v medziach zákona. ako aj zo štátnych dotácií. trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania poslaneckého mandátu vylúčené. a to ani po zániku jeho mandátu. V takom prípade počas ďalšieho výkonu poslaneckého mandátu premlčacia doba neplynie. poslanec musí byť ihneď prepustený. 71 ods. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného. (3) Poslanca nemožno trestne ani disciplinárne stíhať. V čl. verejného ochrancu práv. Predseda vyššieho územného celku je výkonným orgánom vyššieho územného celku. Občianskoprávna zodpovednosť poslanca tým nie je dotknutá. 28.". 31. b) predseda vyššieho územného celku. Ak Národná rada Slovenskej republiky súhlas odoprie. Ak mandátový a imunitný výbor Národnej rady Slovenskej republiky následný súhlas na zadržanie nedá. 78 znie: (1) Za hlasovanie v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej výboroch nemožno poslanca stíhať. Čl. Starosta obce je výkonným orgánom obce; vykonáva správu obce a zastupuje obec navonok. 34. rozdelenie alebo zrušenie obce upraví zákon. môže tak urobiť písomne do rúk predsedu Národnej rady Slovenskej 12 . ktoré znejú: "(4) Orgány vyššieho územného celku sú a) zastupiteľstvo vyššieho územného celku. Podmienky ustanoví zákon. 69 sa dopĺňa odsekmi 4 až 6. Voľby poslancov sa uskutočňujú na základe všeobecného. 71 odsek 2 znie: "(2) Pri výkone štátnej správy môže obec a vyšší územný celok vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti na základe splnomocnenia v zákone a v jeho medziach všeobecne záväzné nariadenia. jeho mandát nezaniká. V čl. rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním.(2) Obec a vyšší územný celok financujú svoje potreby predovšetkým z vlastných príjmov. V čl. 30.". (2) Za výroky pri výkone funkcie poslanca prednesené v Národnej rade Slovenskej republiky alebo v jej orgáne nemožno poslanca trestne stíhať. 5.". 33. 77 odsek 1 znie: "(1) Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu. príslušný orgán je povinný to ihneď oznámiť predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním na štvorročné obdobie.". Spôsob vykonania miestneho referenda a referenda na území vyššieho územného celku ustanoví zákon. (2) Zlúčenie. Čl. Poslancov volia obyvatelia. Čl.". Čl. 7 ods. Ak mu v tom bránia vážne okolnosti. Dôvody a spôsob odvolania starostu pred uplynutím volebného obdobia ustanoví zákon.". (5) Ak je poslanec vo výkone väzby. 81 znie: Poslanec sa môže svojho mandátu vzdať osobným vyhlásením na schôdzi Národnej rady Slovenskej republiky. na základe všeobecného.". 66 znie: (1) Obec má právo združovať sa s inými obcami na zabezpečenie vecí spoločného záujmu; rovnaké právo združovať sa s inými vyššími územnými celkami má aj vyšší územný celok. Dôvody a spôsob odvolania predsedu vyššieho územného celku pred uplynutím volebného obdobia ustanoví zákon. 32. 69 odseky 2 a 3 znejú: "(2) Obecné zastupiteľstvo tvoria poslanci obecného zastupiteľstva. Poslancov volia na štvorročné obdobie obyvatelia obce. ktorí majú na jej území trvalý pobyt. Poslanec podlieha disciplinárnej právomoci Národnej rady Slovenskej republiky. (4) Ak bol poslanec pristihnutý a zadržaný pri trestnom čine. 35. (2) Povinnosti a obmedzenia pri výkone územnej samosprávy možno obci a vyššiemu územnému celku ukladať zákonom a na základe medzinárodnej zmluvy podľa čl. (5) Zastupiteľstvo vyššieho územného celku tvoria poslanci zastupiteľstva vyššieho územného celku. 27.

V čl. b) vzdaním sa mandátu. V čl. predseda Národnej rady Slovenskej republiky a predseda vlády Slovenskej republiky. Doterajší odsek 3 sa označuje ako odsek 4. 46. 119 písm. je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. Ak Národná rada Slovenskej republiky po opätovnom prerokovaní schváli zákon aj napriek pripomienkam prezidenta Slovenskej republiky a prezident Slovenskej republiky zákon nepodpíše. zákon sa vyhlási aj bez podpisu prezidenta Slovenskej republiky. ktorý znie: "(3) Na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. d) rozpustením Národnej rady Slovenskej republiky.". ktoré znie: "f) vykonáva ďalšie úlohy. 6. V čl. 3 a 4 a na prijatie zákona vráteného prezidentom Slovenskej republiky podľa čl. e) vznikom nezlučiteľnosti podľa čl. V čl. 4 sa za slová "ústavného zákona" vkladajú slová "na vyslovenie súhlasu s medzinárodnou zmluvou podľa čl. 7 ods. Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so súhlasom vlády na jej jednotlivých členov. 44. 42. 7 ods. V čl. ak tak ustanoví zákon. 2 sa vypúšťa písmeno d). ". 37. ". 5. 45. ". (3) Zákon podpisuje prezident Slovenskej republiky. 95 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2. p). s medzinárodnými zmluvami. s medzinárodnými zmluvami. o) je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých poslancov. 1 písmeno a) znie: "a) zastupuje Slovenskú republiku navonok. V čl. či ide o medzinárodné zmluvy podľa čl. a zároveň rozhodovať o tom. V čl. ktorý znie: Mandát poslanca zaniká a) uplynutím volebného obdobia. s ústavou alebo s ústavným zákonom. 77 ods. s medzinárodnými zmluvami vojenskej povahy. 81 sa vkladá čl. od podania návrhu prezidenta Slovenskej republiky do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky lehota podľa odseku 1 neplynie. 13 . f) dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. ". ktoré znie: "b) môže podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy. V čl. 7 ods. 41.". V čl. ktorý znie: "(2) Prezident Slovenskej republiky môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie. 38. Doterajší text čl. V čl. z ktorých vzniká Slovenskej republike členstvo v medzinárodných organizáciách. 39. 1. 43. ktoré znie: "l) vysloviť súhlas s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky. 86 písm. 87 sa vypúšťa odsek 5. 1 sa za písmeno a) vkladá nové písmeno b). ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1. 102 ods. s medzinárodnými politickými zmluvami. či predmet referenda. s medzinárodnými hospodárskymi zmluvami všeobecnej povahy. Za čl. 102 písm. 81a.republiky; v takom prípade mandát poslanca zaniká dňom doručenia písomného rozhodnutia o vzdaní sa mandátu poslanca predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. 49. medzinárodných zmlúv a právne záväzných aktov medzinárodnej organizácie podľa čl. 86 písmeno d) znie: "d) pred ratifikáciou vyslovovať súhlas s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. 7 ods. či predmet referenda. 84 sa za odsek 2 vkladá nový odsek 3. Doterajšie písmená e) a f) sa označujú ako písmená d) a e). j) sa na konci pripájajú tieto slová: "a po skončení vojny o uzavretí mieru. na ktorých vykonanie je potrebný zákon. dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. 87 odseky 2 až 4 znejú: "(2) Ak prezident Slovenskej republiky vráti zákon s pripomienkami. ". 84 ods. 2 ustanoví zákon. 89 sa odsek 2 dopĺňa písmenom f). Podrobnosti o vyhlasovaní zákonov. ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických osôb alebo právnických osôb. ". Čl. je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. 86 písmeno i) znie: "i) voliť a odvolávať predsedu a podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu SR a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky.". (4) Zákon nadobúda platnosť vyhlásením. 48.". 50.". ktorým bol poslanec odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol poslanec odsúdený za trestný čin. 102 ods. ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky. V čl. 86 sa dopĺňa písmenom l). 47. ". a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody. V čl.". k) sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "ak nejde o prípad uvedený v čl. 86 písm. 40. Ak prezident Slovenskej republiky podá na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie. Národná rada Slovenskej republiky zákon opätovne prerokuje a v prípade jeho schválenia musí byť taký zákon vyhlásený. c) stratou voliteľnosti. 89 ods. ako aj s medzinárodnými zmluvami.". na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. 2.

prijíma sľub sudcov. na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. Oprávnenia prezidenta podľa čl. 59. l). V čl. g). ak ho podpíše predseda vlády Slovenskej republiky alebo ním poverený minister; v týchto prípadoch za rozhodnutie prezidenta zodpovedá vláda Slovenskej republiky. 1 písm. t) vymenúva a odvoláva sudcov. generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky. literárnej alebo umeleckej činnosti. 102 ods. 57. 1 písmeno c) znie: "c) prijíma.". 119 písmená f) až l) znejú: "f) o medzinárodných zmluvách Slovenskej republiky. V čl. 105 odsek 1 znie: "(1) Ak nie je prezident zvolený alebo ak sa funkcia prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový prezident. V čl. V čl. vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie. a) na jej jednotlivých členov. 1 písm.". V čl. prijíma sľub sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky a sľub generálneho prokurátora. n) a o) prechádzajú na vládu Slovenskej republiky. 102 ods.". a uzatvára mier. ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť. 1 písmeno j) znie: "j) odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou individuálnej milosti alebo amnestie. 1 písm. m). s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby. ktoré ustanoví zákon; vymenúva a odvoláva rektorov vysokých škôl. 1 písm. 109 sa vypúšťa odsek 3. 1 písm. Vláda môže v tom čase poveriť svojho predsedu vykonávaním niektorých právomocí prezidenta. 1 písm. 1 písmeno m) znie: "m) môže na návrh vlády Slovenskej republiky nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl. b). ktoré znejú: "s) vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky. 1 písmeno o) znie: "o) môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona. 63. 108 sa slovo "najvyšším" nahrádza slovom "vrcholným". ". V čl. 53. predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. 61. h). 14 . 102 ods. s) a t) prechádzajú v tom čase na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky. a). 102 ods. predsedu a podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky. ak ide o udelenie amnestie. pedagogickej. ale ešte nezložil sľub. 66. 1 písmeno h) znie: "h) vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov. s podnikateľskou činnosťou. 65. 102 sa odsek 1 dopĺňa písmenami s) a t). 58. e) v druhej vete sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: "počas vojny. V čl. 102 ods. 1 písmeno l) znie: "l) vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky. V čl. V čl. 102 sa dopĺňa odsekmi 3 a 4. 102 ods. vymenúva vysokoškolských profesorov. poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií. vymenúva a povyšuje generálov. Čl. 62. 64. 102 ods. 55. s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci. ". 102 ods. c) a podľa písmena j). 102 ods. vojnového stavu. 54. vyhlásenia výnimočného stavu. 56. c). Na predsedu vlády prechádza v tom čase hlavné velenie ozbrojených síl. ". alebo ak prezident nemôže svoju funkciu vykonávať pre závažné dôvody. i) sa slovo "zapožičiava" nahrádza slovom "udeľuje". h) o podaní návrhu na Ústavný súd Slovenskej republiky.". V čl. vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov v prípadoch. s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom. a podľa písmena k) je platné. V čl. 102 odsek 2 znie: "(2) Rozhodnutie prezidenta vydané podľa čl. alebo ak bol zvolený nový prezident.". oprávnenia prezidenta podľa čl. 102 ods. 109 odsek 2 znie: "(2) Výkon funkcie člena vlády je nezlučiteľný s výkonom poslaneckého mandátu.Doterajšie písmená b) až p) sa označujú ako písmená c) až r). 60. V čl. ".". aby rozhodol o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy. s ústavou a s ústavným zákonom. ktoré znejú: "(3) Podmienky vypovedania vojny. vyhlásenia vojnového stavu. V čl. V čl. ". 51. 52. ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu. d). ". ktorých dojednávanie preniesol na vládu prezident Slovenskej republiky. výnimočného stavu ustanoví ústavný zákon. vojnového stavu alebo výnimočného stavu. i) o zásadných otázkach vnútornej a zahraničnej politiky. V čl. so štátnozamestnaneckým pomerom. vyhlásenia núdzového stavu a spôsob výkonu verejnej moci v čase vojny. 102 ods. g) o súhlase s prenesením dojednávania medzinárodných zmlúv podľa čl. 102 ods. j) o podaní návrhu zákona alebo iného závažného opatrenia na verejnú diskusiu. (4) Podrobnosti o výkone ústavných právomocí prezidenta podľa odseku 1 môže ustanoviť zákon. alebo s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej.

2. 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. s medzinárodnými zmluvami. Za čl. pretože pominuli dôvody. r) o ďalších otázkach. l) o udelení amnestie vo veciach priestupkov. prípadne niektorých ich ustanovení zaniká vyhlásením rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. ktoré tieto právne predpisy vydali. (6) Rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1. s medzinárodnou zmluvou. p) o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky. (3) Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do lehoty ustanovenej zákonom; ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví. vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií. ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. ktoré znejú: "m) o vymenúvaní a odvolávaní ďalších štátnych funkcionárov v prípadoch ustanovených zákonom a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky.k) o tom. s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom. všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou. aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. ktorý znie: "(2) Ak tak ustanoví zákon. 119 sa dopĺňa písmenami m) až r). môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov. ich častí. a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. 125a a 125b. pre ktoré bolo prijaté. ak rozhodnutie o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu ústavný súd už predtým nezrušil. V čl. a so zákonmi. ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia. d). o návrhu na vyhlásenie výnimočného stavu a o návrhu na ich skončenie. ak ide o plnenie záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu. c) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. 2) Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať ústavnému súdu prezident Slovenskej republiky alebo vláda pred tým. alebo s ústavným zákonom. ako predloží dojednanú medzinárodnú zmluvu na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky. b) a c). s ústavnými zákonmi. ak to ustanoví zákon. vláda je oprávnená vydávať nariadenia aj na vykonanie Európskej dohody o pridružení uzatvorenej medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na strane jednej a Slovenskou republikou na strane druhej a na vykonanie medzinárodných zmlúv podľa čl. na ktoré je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej republiky. s ústavnými zákonmi. 68 s ústavou. o súhlase s prítomnosťou zahraničných ozbrojených síl na území Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci. ich častí. a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. ". Čl. a so zákonmi. 15 . n) o návrhu na vyhlásenie vojnového stavu. Ak tak neurobia. Čl. ich časti. 68. že medzinárodná zmluva nie je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. prípadne niektorých ich ustanovení. 69. strácajú príslušné predpisy. s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami. 67. (5) Platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.". Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné. 7 ods. b) nariadení vlády. prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. s ústavnými zákonmi. ak o nich nerozhoduje iný súd. s medzinárodnými zmluvami. 125 znie: (1) Ústavný súd rozhoduje o súlade a) zákonov s ústavou. sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou. so zákonmi. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.". Doterajšie odseky 2 a 3 sa označujú ako odseky 3 a 4. že požiada o vyslovenie dôvery. o vyhlásení a skončení núdzového stavu. 70. vojenských cvičení alebo mierových pozorovateľských misií. 2 s ústavou. aj s inými zákonmi. také predpisy. že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad. o súhlase s prechodom zahraničných ozbrojených síl cez územie Slovenskej republiky. (3) Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví. d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. takú medzinárodnú zmluvu nemožno ratifikovať. ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. 71 ods. o návrhu na nariadenie mobilizácie ozbrojených síl. 2) Ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1. o) o vyslaní ozbrojených síl mimo územia Slovenskej republiky na účel humanitárnej pomoci. ak o nich nerozhoduje iný súd. a to najdlhšie na čas 60 dní; toto rozhodnutie vláda bezodkladne oznámi Národnej rade Slovenskej republiky. ktoré znejú: (1) Ústavný súd rozhoduje o súlade dojednaných medzinárodných zmlúv. s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.". 125 sa vkladajú čl. ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody. Orgány. (4) Ústavný súd nerozhoduje o súlade návrhu zákona alebo návrhu iného všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou. s ústavou alebo s ústavným zákonom. s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom. 120 sa za odsek 1 vkladá nový odsek 2.

78. (3) Ústavný súd rozhodne o návrhu podľa odseku 2 do 60 dní odo dňa jeho doručenia; ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví. 127 sa vkladá čl. ktorý znie: (1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy proti neústavnému alebo nezákonnému rozhodnutiu alebo inému neústavnému alebo nezákonnému zásahu do vecí územnej samosprávy. kto tieto práva alebo slobody porušil. (3) Ústavný súd môže svojím rozhodnutím. Čl. 125a ods. 2 až 6. 134 odseky 1 a 2 znejú:"(1) Ústavný súd sa skladá z trinástich sudcov. je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. svojím rozhodnutím vysloví. čl. v čom spočíva neústavné alebo nezákonné rozhodnutie alebo neústavný alebo nezákonný zásah do veci územnej samosprávy. aby ten. 128 znie: Ústavný súd podáva výklad ústavy alebo ústavného zákona. V čl. 130 ods. ak je to možné. 95 ods.". 1. 2 sa vypúšťajú slová "a odvolávaní". či predmet referenda. za škodu alebo inú ujmu nie je rozhodnutím ústavného súdu dotknutá. 2. primerané finančné zadosťučinenie. a) a b). nie je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. 1. 1 písm. kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1. 130 sa vypúšťa odsek 3. 80. V čl. 73. 75. ústavný súd môže prikázať. 79. V čl.". čl. než je rozhodnutie. Čl. 127a. 74. 95 ods. ak je vec sporná. 2 a 3. čl. alebo ak porušenie práva spočívalo v inom zásahu. 16 . (2) Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti. b) a c). Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov. ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. V čl. 132 sa vypúšťa. že predmet referenda. ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. Ak sa táto väčšina nedosiahne. o úprave svojich vnútorných pomerov a o návrhu rozpočtu ústavného súdu. vo veci konal. zakáže pokračovať v porušovaní práva a prikáže.". ak má pochybnosti. Príslušný orgán verejnej moci je povinný bez zbytočného odkladu zabezpečiť ich vykonanie. ktorým vyhovie sťažnosti. čl. ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. 107. 72. je v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. (2) O ostatných veciach rozhoduje ústavný súd v trojčlenných senátoch. zakázať pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy. čl. referendum nemožno vyhlásiť.Čl.". 1. 1. ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd. aby ten. alebo ak je to možné. Čl. 128. 1. 127 a 127a. 131 znie: (1) Ústavný súd rozhoduje v pléne vo veciach uvedených v čl. (7) Rozhodnutia ústavného súdu podľa predchádzajúcich odsekov sú záväzné pre všetky orgány verejnej moci. že právoplatným rozhodnutím. priznať tomu. 138 ods. 125b ods. Výklad je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie. ktoré znejú: "(6) Ústavný súd rozhoduje o tom. ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. Plénum ústavného súdu sa uznáša nadpolovičnou väčšinou všetkých sudcov. kto porušil práva alebo slobody podľa odseku 1. opatrenie alebo iný zásah. V čl. 136 ods. o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. obnovil stav pred porušením. 129 sa dopĺňa odsekmi 6 a 7. 125 ods. návrh sa zamietne. Za čl. 95 ods. koho práva podľa odseku 1 boli porušené. aby sa obnovil stav pred porušením. 5 sa slovo "a" nahrádza slovom "alebo".". 71. ak o jej ochrane nerozhoduje iný súd.". 2 písm. 127 znie: (1) Ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb. Čl. (2) Návrh na rozhodnutie podľa odseku 1 môže podať ústavnému súdu prezident Slovenskej republiky pred vyhlásením referenda. 129 ods.". 77. (4) Zodpovednosť toho. 1 písmeno f) znie: "f) každý. o zjednocovaní právnych názorov senátov. Rozhodnutie ústavného súdu o výklade ústavy alebo ústavného zákona sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. čl. ktorých sa týkajú. Ústavný súd napadnuté rozhodnutie zruší. aký ústavný zákon alebo zákon bol porušený a akým rozhodnutím alebo zásahom toto porušenie nastalo. či rozhodnutie o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu a na toto rozhodnutie nadväzujúce ďalšie rozhodnutia boli vydané v súlade s ústavou alebo s ústavným zákonom. Podrobnosti ustanoví zákon. 76. ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. čl. čl. Čl. 125b (1) Ústavný súd rozhoduje o tom. a zruší také rozhodnutie. ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky podľa čl. 105 ods. alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy. vysloví. či predmet referenda. 81. 129 ods. fyzické osoby alebo právnické osoby. 129 ods. (2) Ak ústavný súd vyhovie sťažnosti orgánu územnej samosprávy. opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1. prikázať.

Jej ďalšími členmi sú a) ôsmi sudcovia. V čl. (3) Funkčné obdobie členov Súdnej rady Slovenskej republiky je päť rokov. s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby. ak tak ustanoví zákon. 1 sa slová "správnych orgánov" nahrádzajú slovami "orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí. b) traja členovia. 84. (2) Prezident Slovenskej republiky sudcu ústavného súdu odvolá a) na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin. d) predkladať vláde Slovenskej republiky návrhy kandidátov na sudcov.(2) Sudcov ústavného súdu vymenúva na návrh Národnej rady Slovenskej republiky na dvanásť rokov prezident Slovenskej republiky. V čl. b) až d) možno ustanoviť osobu. V čl. ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky. V čl. o jej pôsobnosti. v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené. že sudca sa nezúčastňuje na konaní ústavného súdu dlhšie ako jeden rok alebo d) ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky. ktorá je bezúhonná a má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe. funkcie sudcu alebo funkcie generálneho prokurátora vylúčené. Výkon tejto funkcie je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci.". 142 odsek 2 znie: 17 . Čl. ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky. s podnikateľskou činnosťou. 141 sa vkladá čl. 138 znie: (1) Sudca ústavného súdu sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením predsedovi ústavného súdu. g) ďalšia pôsobnosť. ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky. o organizácii a o vzťahoch k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy ustanoví zákon. Národná rada Slovenskej republiky navrhuje dvojnásobný počet kandidátov na sudcov. ak tak ustanoví zákon". c) traja členovia. b) na základe disciplinárneho rozhodnutia ústavného súdu za čin. 82. ktorý vrátane nadpisu znie: Súdna rada Slovenskej republiky (1) Predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. (4) Do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí a) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov a návrhy na odvolanie sudcov.".". c) ak ústavný súd oznámil. (6) Podrobnosti o spôsobe ustanovenia členov Súdnej rady Slovenskej republiky. Jeho funkcia v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca. s obdobným pracovným vzťahom. 85. d) traja členovia. ". ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky. Čl. V čl. literárnej alebo umeleckej činnosti. 142 ods. ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu ústavného súdu. ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť. 136 sa dopĺňa odsekom 4. b) rozhodovať o pridelení a preložení sudcov. 137 odsek 2 znie: "(2) Sudcovia ústavného súdu vykonávajú funkciu ako svoje povolanie. 89. ktorý znie: "(4) Ak ústavný súd súhlas odoprie. alebo ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody. 134 ods. 141a. ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch. 83. 4 sa za slovom "ústavou" slovo "a" nahrádza čiarkou a za slovami "ústavnými zákonmi" sa vkladajú slová "a medzinárodnými zmluvami. Za čl. Tú istú osobu možno zvoliť alebo vymenovať za člena Súdnej rady Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach. ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej. 90. 136 odsek 3 znie: "(3) Ústavný súd dáva súhlas na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby sudcu a generálneho prokurátora.". (5) Na prijatie uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov. (2) Za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 písm.".". e) voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov a voliť a odvolávať predsedov disciplinárnych senátov. s pracovným pomerom. Ústavný súd vykonáva disciplinárne konanie voči predsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. c) predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a návrhy na ich odvolanie. ktorých má prezident Slovenskej republiky vymenovať. 134 ods. podpredsedovi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálnemu prokurátorovi. so štátnozamestnaneckým pomerom. f) vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu. 87. 88. trestné stíhanie alebo vzatie do väzby je počas trvania funkcie sudcu ústavného súdu. pedagogickej. 3 sa na konci pripája táto veta:"Tá istá osoba nemôže byť opakovane vymenovaná za sudcu ústavného súdu. ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci.". 86. V čl.

ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. ako aj rozsah imunity sudcov ustanoví zákon. b) ak dosiahol vek 65 rokov. Názov ôsmej hlavy znie: "PROKURATÚRA SLOVENSKEJ REPUBLIKY A VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV". Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.". 125 ods. 151a. ktorý znie: (1) Ak je vymenovaný sudca členom politickej strany alebo politického hnutia. s obdobným pracovným vzťahom. 7 ods. 145a. 5 alebo zákonu. ústavnému zákonu. (2) Sudca vykonáva funkciu ako svoje povolanie. (3) Spôsob ustanovenia prísediacich sudcov ustanoví zákon. (2) Ak sa súd domnieva. konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. Čl. Pred uplynutím funkčného obdobia môže prezident Slovenskej republiky odvolať predsedu Najvyššieho súdu SR alebo podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z dôvodov ustanovených v čl. Čl. s pracovným pomerom. a) ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje. najmenej počas jedného roka. medzinárodnou zmluvou podľa čl. ktorý je voliteľný do Národnej rady Slovenskej republiky.". 7 ods."(2) Súdy rozhodujú v senátoch. ústavnými zákonmi. Tá istá osoba môže byť vymenovaná za predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky alebo za podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach.". Čl. Čl. 143 sa dopĺňa odsekom 3. 148 znie: (1) Sudcu možno preložiť na iný súd len s jeho súhlasom alebo na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu. riadne vykonávať sudcovské povinnosti. ktorý vrátane nadpisu znie: "Druhý oddiel 18 .".". 99. nezávisle a nestranne. že iný všeobecne záväzný právny predpis. ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku. literárnej alebo umeleckej činnosti a členstva v Súdnej rade Slovenskej republiky. o ktorom rozhoduje vždy sudca. 92. Zákon ustanoví. (2) Dôvody prerušenia výkonu sudcovskej funkcie a podmienky na dočasné pozastavenie výkonu funkcie sudcu alebo na dočasné pridelenie sudcu ustanoví zákon. Výkon funkcie sudcu je nezlučiteľný s funkciou v inom orgáne verejnej moci. že sa budem spravovať ústavou. 94. 1. medzinárodnej zmluve podľa čl. Proti rozhodnutiu zamestnanca súdu povereného sudcom je prípustný opravný prostriedok. ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu. 146 znie: Sudca sa môže svojej funkcie vzdať písomným oznámením prezidentovi Slovenskej republiky. kedy sa na rozhodovaní senátu zúčastňujú aj prísediaci sudcovia z radov občanov a v ktorých veciach môže rozhodnúť aj zamestnanec súdu poverený sudcom. (5) Zložením sľubu sa sudca ujíma svojej funkcie. 93. (4) Sudca skladá do rúk prezidenta Slovenskej republiky tento sľub: Sľubujem na svoju česť a svedomie.". Doterajší text ôsmej hlavy sa označí nadpisom "Prvý oddiel". ktorý znie: "(3) V rozsahu ustanovenom zákonom sa na riadení a správe súdov podieľajú aj orgány sudcovskej samosprávy. 145 znie: (1) Sudcov vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky; vymenúva ich bez časového obmedzenia. ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť. 2 a 5 a zákonom. medzinárodnými zmluvami. pedagogickej. 144 znie: (1) Sudcovia sú pri výkone svojej funkcie nezávislí a pri rozhodovaní sú viazaní ústavou. 151 sa vkladá čl. s podnikateľskou činnosťou. budem vykladať zákony a rozhodovať podľa svojho najlepšieho presvedčenia. alebo ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky. s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby. (2) Za sudcu môže byť vymenovaný občan Slovenskej republiky. Za čl. 97. v ktorom bolo písomné oznámenie o vzdaní sa funkcie doručené. ústavným zákonom. 145 sa vkladá čl. vedeckej. 96. 98. Čl. dosiahol vek 30 rokov a má vysokoškolské právnické vzdelanie. ktoré sa týka prejednávanej veci. (2) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky môže sudcu odvolať. 95. 147. ak zákon neustanoví. Za čl. (3) Predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vymenúva na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky zo sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky na päť rokov. odporuje ústave. Jeho funkcia v takom prípade zaniká uplynutím kalendárneho mesiaca. a zákonmi. 147 znie: (1) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky sudcu odvolá na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin. Ďalšie predpoklady na vymenovanie za sudcu a jeho funkčný postup. Čl.". že vo veci rozhoduje jediný sudca. je povinný vzdať sa členstva v nich ešte pred zložením sľubu. na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin. so štátnozamestnaneckým pomerom. 91. jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie. alebo ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody.".

či už normatívnych alebo individuálnych v rozpore s ústavou povinnosť dodržiavať ustanovenia ústavy všetkými. ktorú ústava musím mať a má v spoločenskopolitickej realite. III Tento ústavný zákon nadobúda účinnosť 1. ak tak ustanovuje zákon. 1 a 3 a čl. čl. že ústava predstavuje základný zákon štátu. ale sú výsledkom celého množstva faktorov ako je úroveň politickej kultúry. ktorým bol verejný ochranca práv odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol odsúdený za trestný čin. ale najmä od jej postavenia v živote štátu a spoločnosti a rešpektovania a dodržiavania jej ustanovení štátnymi orgánmi i občanmi. rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy. ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. Za verejného ochrancu práv možno zvoliť občana Slovenskej republiky. zdroj legitimity štátnej moci. rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo s princípmi demokratického a právneho štátu. Funkcie ústavy: Ústava plní v každom štáte nezastupiteľné funkcie.". ak mu zdravotný stav dlhodobo. Konkrétne funkcie ústavy pritom závisia nielen od konkrétneho obsahu ústavy. ktoré znejú: (1) Sudcu zvoleného na štyri roky pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona vymenuje po uplynutí jeho volebného obdobia prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky za sudcu bez časového obmedzenia aj vtedy. 100. ktorý je voliteľný za poslanca Národnej rady Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol vek 35 rokov. (3) Funkcia verejného ochrancu práv zaniká dňom nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. materiálnych možnosti krajiny. (2) Iné medzinárodné zmluvy. (3) Na sudcov ústavného súdu vymenovaných pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona sa ustanovenie čl. 3 druhej vety nevzťahuje. januára 2002.VEREJNÝ OCHRANCA PRÁV Čl. ak je ich konanie. 151a. 134 ods. čl. 154c (1) Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách. Verejný ochranca práv nemôže byť členom politickej strany ani politického hnutia. Najdôležitejšou funkciou je právna funkcia. (4) Národná rada Slovenskej republiky môže verejného ochrancu práv odvolať. Čl. čl.". a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody. že ústava má najvyššiu právnu silu. ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona. o podmienkach výkonu jeho funkcie. 10. ktorý sa v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri konaní. 127a. (5) Podrobnosti o voľbe a odvolávaní verejného ochrancu práv. o jeho pôsobnosti. nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie. sú súčasťou jej právneho poriadku. alebo stratou voliteľnosti. sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom. Záruky ústavnosti spočívajú nielen v oblasti práva. (2) Verejného ochrancu práv volí Národná rada Slovenskej republiky na obdobie piatich rokov z kandidátov. ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. o spôsobe právnej ochrany a o uplatňovaní práv fyzických osôb a právnických osôb ustanoví zákon. júla 2001 okrem čl. ktorí majú rôzne formy imunity. vrátane tých. ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona. (2) Sudcovia zvolení podľa doterajších predpisov bez časového obmedzenia sa pokladajú za sudcov vymenovaných podľa tohto ústavného zákona. 154a sa vkladajú čl. 127. 2 prvej vety a ods. ktoré sa odvíjajú od je postavenia ako základu celého právneho poriadku. 125a. občianskej spoločnosti. najmenej však počas troch mesiacov. ktoré nadobudnú účinnosť 1. Pojem ústavy a klasifikácia ústav Jedným z najzákladnejších a najcharakteristickejších znakov ústavy ak normatívneho základu právneho poriadku v štáte je. 134 ods. Táto skutočnosť sa konkrétne prejavuje v : spôsobe prijímania a zmeny ústavy nadradenosti ústavy v právnom poriadku osobitnom názve zárukách ústavnosti aplikácii ústavy Najvyššia právna moc ústavy v právnom poriadku znamená : absolútne derogačné práva ústavy k iným právnym predpisom zákaz vydávania iných právnych aktov. predpoklad a základné požiadavky pre celú oblasť tvorby práva v štáte. Čl. 151a (1) Verejný ochranca práv je nezávislý orgán. Znamená. Pod funkciu ústavy sa rozumie konkrétna úloha. Medzi ďalšie funkcie ústavy patrí: 19 . 154b a 154c. Za čl. ak v deň vymenovania nedosiahol vek 30 rokov.

pozitívne vymedzenie základných práv a slobôd musí rešpektovať každý člen spoločnosti Výchovná fnc – pevný systém základných a zásadných hodnôt spoločnosti zakotvený v ústave je zdrojom pravidiel konania všektých občanov a títo sú preto povinní ich poznať a rešpektovať. že platnosť a účinnosť ústavy jedného štátu sa preniesla aj na územie druhého štátu. V našej kultúrnoprávnej tradícii je pomerne rozšírené rozlišovanie ústav na : A/ ústavy v materiálnom a formálnom zmysle ústavy v materiálnom zmysle – chápe sa ňou právny predpis. ktorý z hľadiska formálnych znakov napĺňa požiadavky kladené na ústavný text. ktorého zárukou je aj osobitný legislatívny proces prijímania zmien ústavy v porovnaní s prijímaním iných právnych predpisov.vzťahuje sa najmä na štátne orgány. zásadné formálne znaky najmä spôsob zmien samej ústavy. ktorého predmetom úpravy je určitá oblasť tvoriaca obsahu ústavného práva. zásady organizácie a činnosti štátu a štátnych orgánov. aj tuje však možný rôzny stupeň rigidnosti ústavy. ktoré sú kladené na zmenu zákona.malé F/ delenie podľa spôsobu zmeny ústavy Tuhé – rigidné ústavy – na prijatie zmien ústavy kladú oveľa prísnejšie podmienky ako na novelu zákona.integračná funkcia – vyjadruje určitý celospoločenský konsenzus týkajúci sa tak obsahu ústavy ak aj vôle každého subjektu ju rešpektovať a dodržiavať. Dohodnuté ústavy – sú výsledkom konsenzu väčšiny politických síl v spoločnosti I/delenie podľa historické skúsenosti Prenesené ústavy – vznikli tak. že tzv. ale konkrétne spoločensko – politické podmienky krajiny neumožňujú ich plnú realizáciu Sémantické ústavy – nespĺňajú ani základné obsahové požiadavky E/ delenie podľa kritéria úpravy Úplné ústavy – sem patria tie. Nepísané ústavy – táto forma je typická pre Veľkú Britániu. tým má štát rigidnejšiu ústavu a naopak. ľudské práva a systém záruk ich dodržiavania. Stabilizujúca fnc. B/ písané a nepísané ústavy Písané ústavy – písomná forma ústavy je typická pre veľkú väčšinu ústav demokratických krajín a v zásade možno tieto písomné ústavy ešte rozlišovať podľa toho. ktorá sa odrazila aj na zmene politickomocenských pomerov. ide najmä o osobitný spôsob prijímania noriem tohto právneho predpisu a o jeho osobitné označenie. G/ delenie z hľadiska podmienok vzniku ústav Oktrojované ústavy – ich vznik sa spájal s vôľou panovníka. tým. Vzhľadom na kvantitatívny rozsah právnych predpisov sa preto niekedy ústave v materiálno slova zmysle hovorí aj ústava v širšom slova zmysle a ústave vo formálnom zmysle aj ústava v užšom zmysle.trvalosť a nemennosť obsahového textu ústavy. ktorý ju nanútil občanom svojho štátu Neoktrojované ústavy – svoj pôvod majú v suverenite ľudu H/ delenie z hľadiska podmienok vzniku ústav Revolučné ústavy – vznikajú ako výsledok náhlej spoločenskej zmeny v štáte. Ústavou vo formálnom zmysle je taký právny predpis. vrátane širokého katalógu ľudských práv a systému záruk ich dodržiavania Nominálne ústavy – obsahovo síce spĺňajú všetky náležitosti demokratických ústav. J/ delenie z hľadiska formy vlády 20 . C/ reálne a fiktívne ústavy Reálna ústava – v praxi dodržiavaná Fiktívna ústava – nemá veľký praktický význam D/moderné delenie ústav podľa Loewensteina: Normatívne ústavy – ako zdroj ich vzniku je charakteristická suverenita ľudu a obsahujú všetky náležitosti reálnej ústavy. Originálne ústavy – povôd vzniku je totožný s miestom ich platnosti a účinnosti. Obmedzovacia fnc. ktoré obsahujú aspoň minimum vecnej úpravy základných obsahových zložiek ústavy a to najmä zdroj moci suveréna v štáte. potom je ústavou neúplnou alebo malou. Čím prísnejšie podmienky sú kladené na prijatie zmeny ústavy. či ústavu tvorí jeden písaný právny akt alebo viac písaných právnych aktov. že ústava neobsahuje jeden alebo viaceré z týchto minimálnych požiadaviek na rozsah. ale dotýka sa j samých občanov. Delenie ústav: Pri delení ústav možno vziať do úvahy viacero kritérií.V prípade. Neúplné . Pružné – flexibilné ústavy – pri ich zmenách sú podmienky identické s tými. Programová fnc. keď im určuje hranicu možných zásahov do ľudských práv vykonávaných v záujme spoločnosti. ktorá nemá k dispozícii právny predpis spĺňajúci formálno-právne znaky ústavy v zmysle ich chápania kontinentálnou právnou tradíciou. ktoré vychádzajú tak z obsahových ako aj formálno právnych znakov ústavy. a to tak v oblasti konštituovania štátnych orgánov ako aj vzájomných vzťahov medzi nimi a ich aplikáciou práva vo vzťahu k iným právnym subjektom štátu.ústava nie je len právnou normou reflektujúcou dosiahnutý stav spoločenského vývoja. ale aj politickou víziou umožňujúcou progresívny civilizačný vývoj Organizátorská funkcia – stanovenie základných zásad fungovania štátnej moci.

Taktiež.3/. 2 ods. ústava presne formuluje podmienky ustanovenia za sudcu. že „každý môže konať. Medzi základné obsahové prvky právneho štátu patrí predovšetkým chápanie ústavy ako právneho základu štátu. ako aj nezávislé a nestranné súdy. Idey právneho štátu boli od počiatku späté s ľudskými a základnými právami. ktorou je viazaná všetka štátna moc.základné ustanovenia. Štátne územie a štátne hranice SR Ústava SR – prvý oddiel – základné ustanovenia. pričom ju na všetkých stupňoch vykonávajú oddelene od iných štátnych orgánov. ktorý ustanoví zákon. vzdušný priestor nad takto ohraničeným štátnym územím a priestor pod povrchom zeme až do stredu zeme.“ Odsek 3 zasa ustanovuje. Rovnaký zmysel majú aj v ústave zakotvené ustanovenia o deľbe moci. 1 ods. 3. potom princíp deľby moci je základnou zásadou jeho organizačnej výstavby. a nikoho nemožno nútiť. čl. strácajú tieto právne predpisy účinnosť. a najmä základnými slobodami. Štátne územie SR je trojrozmerné. Ústava v rámci ustanovení svojej 7.že „štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy“ a ak Ústavný súd SR svojím rozhodnutím vysloví nesúlad zákona či iného všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou /čl. v jej medziach a rozsahu a spôsobom. Štátna moc. 2 ods.aby konal čo zákon neukladá. Štátu hranicu vzdušného priestoru vytvára pomyselná kolmica a pozemnú hranicu.“ Koncepcie právneho štátu sa prekrývajú s koncepciami ústavného štátu. viackrát je zdôraznená zásada nezávislosti sudcov a veľmi čiroko je určená inkompatibilita sudcov. 21 . ale súčasne aj podmienku individuálneho a spoločenského konania. čo nie je zákonom zakázané. 125 ods. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo. 1992 Právna úprava hraníc dostala podobu a mierovej konferencii zvolanej do Paríža v januári 1919 do januára 120. čiže bez inštitúcie. Právna úprava štátnych hraníc od r. v ktorom štát vykonáva suverénnu štátnu moc. Rozdelenie moci na zákondarnú.2 zdôrazňuje. odsek 1 a 2 „ Územie slovenskej republiky je jednotné a nedeliteľné.1. Ústava má najvyššiu právnu silu. štátne územie a štátne občianstvo sa považujú za základné znaky každého štátu. Preto aj ústava v čl. Z hľadiska právneho chápania je štátne územie presne vymedzený priestor medzinárodnými zmluvami. Pre právny štát znamená právo základnú podmienku celého fungovania štátu. ktorej úlohou je presadzovať panstvo ústavy a práva.1 ústavy SR. ktorý je základným atribútom štátu. 1918 do r.Ústavy monarchistické a republikánske Ústavy parlamentné a prezidentské K/ z hľadiska štátneho zriadenia Konfederatívne ústavy Federatívne ústavy Unitárne ústavy L/ z hľadiska štátneho režimu – ústavy štátov Demokratických Autoritatívnych Totalitných 11. Ústava tento princíp reflektuje v úprave jednotlivých mocí v osobitných hlavách.2 konštatuje. vytvára ho zemský povrch ohraničený štátnymi hranicami. ktoré vykonávajú súdnictvo. výkonnú a súdnu vytvára systém vzájomných bŕzd a kontrol. 12. Teórie právneho štátu sú základom ústavného statusu.“ Každý štát vykonáva svoju zvrchovanú štátnu moc na vymedzenom teritóriu a nad osobami. ktorého obsahom je najmä: právo na ústavu ako rozhodujúce ľudské právo zakotvenie základných ľudských práv do moderných ústav aspoň v minimálnom rozsahu garantovanom medzinárodnými dokumentmi rigidita ústavy zabezpečenie ústavnosti politického a štátoprávneho života kontrolou nezávislým súdnictvom. a kým základné práva a slobody sú základom právneho štátu. odsek 1 „ Slovenská republika je zvrchovaný. ktoré dané teritórium obývajú alebo sa na ňom nachádzajú. demokratický a právny štát. Výkon súdnictva je zverený výlučne sudcom.“ „Hranice Slovenskej republiky sa môžu meniť len ústavným zákonom.že „štátne orgány môžu konať len na základe ústavy. Charakter Slovenska ako právneho štátu je zakotvený v čl. Preto aj čl.“ Právny štát by nemohol jestvovať bez súdnictva. hlavy rozlišuje nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti – Ústavný súd SR. čl. ktoré sa stali súčasťou systému zabraňujúcemu koncentrácii a prípadnému zneužívaniu moci. SR ako právny štát Ústava: prvý oddiel.

okolo ktorého je do kruhu umiestnený nápis Slovenská republika. čl. trasa hraníc s Rakúskom – vymedzená Saint. o zániku Českej a Slovenskej federatívnej republiky stanovil. Ak sa vlajka používa spolu s vlajkami iných štátov. Na prednej polovici listu štátnej vlajky Slovenskej republiky je štátny znak Slovenskej republiky. Zmlúv. 10. 6. 22 . ktorou sa osvedčujú dôležité skutočnosti alebo oprávnenia.“ „Štátny znak Slovenskej republiky tvorí na červenom ranogotickom štíte dvojitý strieborný kríž vztýčený na strednom vyvýšenom vŕšku modrého trojvŕšia. že nástupníckymi štátmi ČSFR sú Česká republika a Slovenská republika. Zmluva o vymedzení spoločných štátnych hraníc za základ hraničnej línie určila dovtedajšiu administratívno správnu hranicu medzi oboma republikami. Valticko trasa hraníc s Maďarskom – vymedzená Trianonskou mierovou zmluvou.8.8. 63/1993 Z.1920. že všetky práva a povinnosti z medz. 1919. nápisy. prechádzajú na SR. ktorými je Česká a SR viazaná.alebo ak ide o listinu. Vznik a nadobúdanie občianstva SR Štátne občianstvo je trvalý politicko – právny zväzok medzi fyzickou osobou a štátom. Srbo-Chorvatsko-Slovinsko a ČSR. stuhy a pod. pripojenie územia na pravom brehu Dunaja trasa hraníc s Rumunskom – vymedzila ju neratifikovaná Séverská zmluva . Subjektom vystupujúcim v tomto zväzku môže byť len fyzická osoba. ministerstvá a iné orgány štátnej správy SR.“ „Štátnu pečať Slovenskej republiky tvorí štátny znak Slovenskej republiky. Právnym dôsledkom vzniku samostatných štátnych útvarov rozdelením ČSFR bola potreba vytvorenia a právneho zakotvenia spoločných hraníc. 28. Štátna vlajka sa používa pri slávnostných príležitostiach. nie právnická osoba.germainskou mierovou zmluvou. V Prahe bola podpísaná zmluva medzi ČR a SR o generálnom vymedzení spoločných štátnych hraníc a zároveň s touto zmluvou bola prijatá aj zmluva o úprave režimu a o spolupráci na spoločných štátnych hraniciach. Listiny. ktorý nie je ohraničený časovo ani priestorovo. Štátna hymna . 14. Tento zväzok sa vyznačuje charakteristickými znakmi: z hľadiska subjektov je to vždy vzťah medzi fyzickou osobou na jednej strane a štátom na strane druhej je vždy konkrétnym zväzkom určitej fyzickej osoby a určitého štátu jeho vznik a zánik je upravený vnútroštátnym zákonodarstvom je relatívne stabilným zväzkom. Trasa hraníc s Poľskom – podstatnú časť vymedzila Séverská zmluva. obecné a mestské zastupiteľstvá.z. čl. ekonomickom a kultúrnom dianí spoločnosti a štátu. ktorú prijali mocnosti Poľsko. Štátna pečať – pečatidlo štátnej pečate uchováva prezident SR. ktoré mu poskytujú aktívnu účasť na štátnom. politickom. štátna pečať a štátna hymna.právny charakter.7 – 5 „Štátnymi symbolmi Slovenskej republiky sú štátny znak. jej používanie podlieha pravidlám medzinárodných zvyklostí. keď listina obsahuje uznesenia alebo rozhodnutia štátnych orgánov.“ „Štátnou hymnou Slovenskej republiky sú prvé dve slohy piesne Nad Tatrou sa blýska. krátky úsek určovala Verssailská zmluva.1920. alebo v rozsahu dohodnutom medzi SR a ČR. pečate a úradné pečiatky so štátnym znakom sa používajú vtedy. a to v rozsahu ustanovenom ústavným zákonom ČSFR. 3 ods. 9. 542/19992 Zb. štátna vlajka. 13. vláda SR. o štátnych symboloch SR a ich používaní štátna vlajka – štátna vlajka sa vztyčuje na vlajkový stožiar. prezident SR. Rumunsko. slobôd a povinností občana aj štátu určených a zabezpečovaných štátom. Používa ho NRSR. 10. 4. modrého a červeného. Pri štátnom smútku sa vlajka spúšťa na pol žrde. z ktorého vyplýva komplex vzájomných práv. Úrad vlády SR. ďalej ich pôsobnosť.“ „Štátna vlajka Slovenskej republiky sa skladá z troch pozdĺžnych pruhov – bieleho. ČSR pripadlo Hlučínsko. Štátne symboly SR Ústava SR: druhý oddiel – štátne symboly. Kancelária NRSR. na stožiara sa nesmú umiestniť žiadne ozdoby.6. Právna úprava hraníc SR Ústavný zákon Federálneho zhromaždenia č. Jeho používanie upravuje zákon č.vznikla v roku 1844 pri odchode študentov z Prešporského lýcea do Levoče na protest proti perzekúciám ich učiteľa. 1919 . súdy a prokuratúra.Zmluvné určenie hraníc podľa Verssailských mierových zmlúv: trasa hraníc s Nemeckom – Verssailská mierová zmluva. Pri svojom vzniku sa neustanovuje na konkrétnu dobu. Takáto právna úprava platí dodnes až na malé výnimky. ČSR pripadlo Vitorazsko.“ štátny znak – vychádza z historických a heraldických tradícií. Dovtedy existujúca hranica mala len administratívno. Zároveň aj ústava SR stanovuje.

ktoré sa nachádzajú v štátoobčianskom zväzku s týmto štátom. Spomedzi nich treba uviesť Všeobecnú deklaráciu ľudských práv. Maloleté deti sledujú občianstvo rodičov v prípade. Zo štátneho zväzku však nie je možné prepustiť osobu: proti ktorej sa vedie trestné stíhanie. Za jeden zo spôsobov zániku štátneho občianstva je možné považovať smrť fyzickej osoby – prirodzený spôsob zániku. ktoré nie je štátnym občanom SR. ktorého rodičia sú bez štátnej príslušnosti narodené na území SR. iného štátu. vedeckej.Na osoby. 206/1968 Zb. sa právny poriadok vzťahuje v plnom rozsahu. dieťa nasleduje občianstvo rodičov. ktorého aspoň jeden z rodičov je štátnym občanom SR. sleduje dieťa jeho štátne občianstvo.ak: žiadateľ uzavrel manželstvo so štátnym občanom SR alebo ide o osobu. 12. Osobu možno prepustiť zo št. Štátne občianstvo sa stráca dňom doručenia listiny o prepustení zo štátneho zväzku SR. obč. Medzinárodnoprávny aspekt základných práv a slobôd Základné ľudské práva a slobody majú svoje medzinárodnoprávne dimenzie. Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách. Platná právna úprava pripúšťa výnimky – udelenie štátneho občianstva bez splnenia zákonných podmienok a to v prípadoch. ktoré v tejto oblasti prijala. zväzku vtedy. Voľbu št. V oblasti ĽPaS dôležité miesto patrí OSN a dokumentom.j. ktorú OSN vyhlásila 10. ak sa nepreukáže cudzie štátne občianstvo bolo nájdené na území SR a jeho rodičia nie sú známi a pokiaľ sa nepreukáže. 12. Zákonná úprava pozná tieto spôsoby nadobúdania štátneho občianstva: narodením – občianstvo SR nadobúda dieťa. dieťa. ale bolo nezrušiteľné osvojené osvojiteľom alebo osvojiteľmi. Na základe voľby št. majú na našom území všeobecnú záväznosť a majú prednosť pred zákonom. že nadobudlo narodením št. ktoré boli ku dňu 31. osvojením. obč. SR dieťa: narodené na území SR. 1992 štátnymi občanmi SR podľa zákona SNR č. ak žije len jeden z rodičom. 15. ktorá sa významne zaslúžila o prínos pre SR v oblasti ekonomickej. Vnútroštátna úprava týchto otázok musí byť v súlade s týmito medzinárodnými zmluvami. obč. Takto je de facto umožnená existenciu bipolitizmu – dvojitého štátneho občianstva.z. ktorá nie je štátnym občanom a ktorá spĺňa zákonom taxatívne vymedzené podmienky a to: má nepretržitý trvalý pobyt na území SR aspoň 5 rokov ovláda slovenský jazyk nebola za uplynulých 5 rokov právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin. bolo možné vykonať len do 31. 1992 štátnymi občanmi ČSFR. – pozná len jeden spôsob straty štátneho občianstva a to len prepustením zo štátneho zväzku na vlastnú žiadosť. Udelením – tento spôsob sa neviaže na splnenie podmienky straty doterajšieho občianstva žiadateľa. z ktorých aspoň jeden je štátnym občanom SR. kultúrnej a technickej alebo ide o osobu. pretože v opačnom prípade prednosť majú medzinárodné zmluvy. práva teritória.nadobúda št. 16. ale neboli štátnymi občanmi SR.12. obč. občianstva osobami. Všeobecná deklarácia ľudských práv vlastne vytvára medzinárodnoprávny inštitút ĽPaS a predstavuje ich minimálny štandard. Spôsoby zániku štátneho občianstva Ústavná úprava vylučuje možnosť odňať štátne občianstvo SR proti vôli občana. ktoré SR ratifikovala a vyhlásila. že obidvaja rodičia sú štátnymi občanmi. Nadobúdanie št. že má štátne občianstvo iného štátu alebo prísľub jeho udelenia v prípade prepustenia zo štátneho zväzku alebo ak možno dôvodne predpokadať jeho nadobudnutie v príade jej prepustenia zo štátneho zväzku. 1992 písomným vyhlásením. ČSFR pristúpila 23 . ak zabezpečujú väčší rozsah základných práv a slobôd. alebo sa použije princíp ius soli t. 12. 40/1993 Z. občianstva určením – osobami. maloletých. Zákonná úprava – zákon č. ktoré nachádzajú vyjadrenie v celom rade dokumentov medzinárodnoprávnej povahy celosvetového charakteru alebo aj európskeho charakteru. ak preukáže. princíp práva krvi . 1948. ktorého rodičia sú cudzími štátnymi príslušníkmi a narodením nenadobúda občianstvo žiadneho z nich narodení na území SR.j. Štátne občianstvo SR je rovnocenné a to bez ohľadu na právny titul jeho nadobudnutia. podľa ktorého nadobúda št. ktoré boli ku dňu 31. Štátne občianstvo možno udeliť na žiadosť osobe. ktorej bolo priznané postavenie zahraničného Slováka Nadobudnutie št. obč. uplatňuje sa princíp ius sanguinis t. je vo výkone trestu alebo nemá vykonaný rozsudkom súdu uložený trest ktorá má nedoplatky na daniach a verejných dávkach v SR.

Od tohto dňa vzniká teda pre určené subjekty možnosť obrátiť sa so svojím oznámením na Výbor pre ľudské práva OSN so sídlom v Ženeve. Výbor sa zaoberá len oznámeniami jednotlivcov a výsledkom posúdenia oznámenia je vyslovenie upozornenia Výboru. ktorá môže byť obmedzená v súlade so zákonom právo na osobnú slobodu – môže byť obmedzené len na základe zákona. Základné práva a slobody uvedené v Listine základných práv a slobôd sú pod ochranou ústavného súdu. či namietaným konaním žalovaného štátu boli porušené ustanovenia Paktu. Vecná príslušnosť Výboru pre ľudské práva je daná úpravou práv a slobôd obsiahnutých v čl. SR po svojom prijatí za člena OSN 18. aby prijal opatrenia. náboženského vyznania a viery. ktorý viedol ku konštatovanému porušeniu ĽPaS. Ústavné zákony. Navyše konanie pred Výborom trvá pomerne dlho vzhľadom na veľké množstvo podaní i charakter matérie. ochrana mena vlastnícke právo nedotknuteľnosť obydlia právo na prenos správa. zaistenie. ktorý upresní spôsob zásahov do týchto práv. že Výbor nemôže zrušiť či zmeniť napadnuté rozhodnutie. Podmienkou na úspešné uplatnenie oznámenie je využitie vnútroštátnych opravných prostriedkov proti rozhodnutiu štátneho orgánu. ako termín sukcesie sa považuje 1. sú napr. ČSFR pristúpila i k Opčnému protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach. sú na jej území všeobecne záväzné a majú prednosť pred zákonom. dobrá povesť. osobná česť. prípdne. neraz 5 i viac rokov. že Výbor pre ľudské práva sa môže zaoberať individuálnymi sťažnosťami jednotlivcov na porušenie práv. skupiny osôb či nevládne organizácie možnosť obrátiť sa na Európsky súd pre ľudské práva. Oba tieto orgány majú sídlo v Štrasburgu. ktorá vzniká narodením. V ústave SR možno základné práva a slobody rozšíriť nad mieru upravenú Listinou základných práv a slobôd. pričom možnosti zásahu do osobnej slobody zo strany polície. ktoré v budúcnosti zabránia porušeniu Paktu. To znamená. ktorá vznikla sťažovateľovi porušením jeho práva. Pri niektorých ústavná úprava priamo vymedzuje ich obmedzenie alebo predpokladá prijatie zákona. Základné práva a slobody. Až v prípade vyčerpania účinných opravných prostriedkov majú jednotlivci. zadržanie. a štát musí rozhodnúť akým spôsobom zabezpečí odstránenie stavu. 17. pritom však Výbor môže tento štát požiadať. ktoré podľa zákona nie je trestné ochrana telesnej integrity – nedotknuteľnosť osoby a súkromia. ak bol niekto pozbavený života v súvislosti s konaním. právo na život – ústava zakazuje trest smrti. Tieto práva. ktorým podľa sťažovateľa boli porušené jeho ZPaleboS. Subjektom práv a slobôd tejto kategórie je v prevažnej väčšine prípadov človek – ľudská bytosť. ratifikované a vyhlásené SR. SR tak na svojom území uplatňuje úplný európsky štandard ochrany ĽPaS obsiahnutý spomínaným Dohovorom. LISTINA ZÁKLADNÝCH PRÁV A SLOBÔD PRVÁ HLAVA VŠEOBECNÉ USTANOVENIA 24 . Základné ľudské práva a slobody Prameň – 23/1991 Zb. Rozhodnutie tohto súdu je pre zmluvné strany záväzné. že toto rozhodnutie nemôže priamo zrušiť rozhodnutie konkrétneho štátneho orgánu či orgánu územnej samosprávy. väzba ochrana osobnosti každej fyzickej osoby – ľudská dôstojnosť. to znamená.1.a ratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych. Rozsudok súdu smeruje priamo proti žalovanému štátu. ktoré je viazané na osobné a súkromné vzťahy fyzických osôb sloboda pohybu a pobytu sloboda myslenia. Patria sem: právna subjektivita – spôsobilosť na práva. ktoré sú ústavou garantované a zo strany ostatných subjektov rešpektované.1. zatknutie. Tento názor nie je pre štát právne záväzný. teda sa nedotýka vnútroštátneho právneho poriadku žalovaného štátu. iné zákony a ďalšie právne predpisy. Znamená to teda. ktoré smeruje k uspokojeniu potrieb a záujmov človeka. ich výklad a používanie musí byť v súlade s Listinou základných práv a slobôd. Medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách.1993 sa aj na jej území uplatňuje Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950 vrátane uznania právomoci Európskej komisie pre ľudské práva a Európskeho súdu pre ľudské práva. 1993 do týchto dokumentov sukcesovala svoju nótu. sociálnych a kultúrnych právach – ich platnosť od roku 1976. predvolanie. Po prijatí SR do Rady Európy dňa 30.6.6 až 27 Paktu o občianskych a politických právach z roku 1966. nie sú právami absolútnymi. avšak nemožno považovať za porušenie tohto práva. predvedenie.všeobecná úprava Obsahom týchto práv a slobôd je konkrétna činnosť alebo správanie.1993. aby nahradil škodu. 18. svedomia.

Zákonné obmedzenia základných práv a slobôd musia platiť rovnako pre všetky prípady. Obvineného alebo podozrivého z trestného činu možno zadržať iba v prípadoch ustanovených v zákone. ktorý ustanoví zákon. Štátnu moc možno uplatňovať iba v prípadoch a v medziach ustanovených zákonom. Sudca musí zatknutú osobu do 24 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo ju prepustiť na slobodu. Nikoho nemožno zbaviť života. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zhromažďovaním. jazyka. ktoré podľa zákona nie je trestné. vypočutá a najneskôr do 24 hodín prepustená na slobodu alebo odovzdaná súdu. čo zákon neukladá. Medze základných práv a slobôd možno za podmienok ustanovených Listinou základných práv a slobôd upraviť iba zákonom. nehôd alebo iného nebezpečenstva. rodu alebo iného postavenia. Zákon ustanoví. DRUHÁ HLAVA ĽUDSKÉ PRÁVA A ZÁKLADNÉ SLOBODY Prvý oddiel Základné ľudské práva a slobody Každý má spôsobilosť na práva. ktoré spĺňajú ustanovené podmienky. rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu smie byť iba vo vlastníctve štátu. zdravie alebo značné majetkové hodnoty. farby pleti. zdravia. aby konal niečo. Také opatrenie musí byť do 24 hodín oznámené súdu. Trest smrti sa nepripúšťa. majetku. Každý má právo slobodne rozhodovať o svojej národnosti. Porušením práv podľa tohto článku nie je. a to spôsobom ktorý ustanoví zákon. že nie je schopný dodržať zmluvný záväzok. alebo práv iných. Nikoho nemožno mučiť ani podrobiť krutému. nepremlčateľné a nezrušiteľné. Každý má právo na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života. b) vojenskú službu alebo inú službu ustanovenú zákonom namiesto povinnej vojenskej služby. politického či iného zmýšľania. čo nie je zákonom zakázané. Osobná sloboda je zaručená. Každý môže konať. Nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia je zaručená. a nikoho nemožno nútiť. Pri používaní ustanovení o medziach základných práv a slobôd musí sa dbať na ich podstatu a zmysel. Zadržaná osoba musí byť ihneď oboznámená s dôvodmi zadržania.Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. príslušnosti k národnostnej alebo etnickej menšine. dobrej povesti a na ochranu mena. ktorý majetok nevyhnutný na zabezpečenie potrieb celej spoločnosti. Každý má právo na život. Zákon ustanoví. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len preto. Každý má právo vlastniť majetok. Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na: a) práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody alebo osobám vykonávajúcim iný trest. Ľudský život je hodný ochrany už pred narodením. d) konanie uložené zákonom na ochranu života. národného alebo sociálneho pôvodu. osobnej cti. v ktorých prípadoch možno osobu prevziať alebo držať v ústavnej zdravotníckej starostlivosti bez jej súhlasu. Dedenie sa zaručuje. Zatknúť obvineného možno iba na písomný odôvodnený príkaz sudcu. rasy. Nikomu nemožno spôsobiť ujmu na právach pre uplatňovanie jeho základných práv a slobôd. Zatknutá osoba musí byť do 24 hodín odovzdaná súdu. ktorý nahradzuje trest odňatia slobody. ak bol niekto zbavený života v súvislosti s konaním. obce alebo určených právnických osôb; 25 . neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Obmedziť ju možno iba v prípadoch ustanovených zákonom. Nikoho nemožno podrobiť núteným prácam alebo službám. viery a náboženstva. Štát je založený na demokratických hodnotách a nesmie sa viazať ani na výlučnú ideológiu ani na náboženské vyznanie. nescudziteľné. ktorý o tomto umiestnení rozhodne do 7 dní. Sudca musí zadržanú osobu do 24 hodín od prevzatia vypočuť a rozhodnúť o väzbe alebo ju prepustiť na slobodu. Také obmedzenia nemožno zneužívať na iné účely. Povinnosti možno ukladať iba na základe zákona a v jeho medziach a len pri zachovaní základných práv a slobôd. zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe. než na ktoré boli ustanovené. Do väzby možno vziať iba z dôvodov a na dobu ustanovenú zákonom a na základe rozhodnutia súdu. Základné práva a slobody sa zaručujú všetkým bez rozdielu pohlavia. Každý má právo na zachovanie svojej ľudskej dôstojnosti. Zakazuje sa akékoľvek ovplyvňovanie tohto rozhodovania a všetky spôsoby nátlaku smerujúce k odnárodňovaniu. c) službu vyžadovanú na základe zákona v prípade živelných pohrôm. ktoré ohrozuje životy. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Základné práva a slobody sú neodňateľné. Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak než z dôvodov a spôsobom.

Sloboda pohybu a pobytu je zaručená. Rovnako sa zaručuje tajomstvo správ podávaných telefónom. ak ide o opatrenia. ak ide o opatrenia. Podmienky a vykonanie ustanoví zákon. že určité veci môžu byť len vo vlastníctve občanov alebo právnických osôb so sídlom SR.zákon môže ďalej ustanoviť. Cenzúra je neprípustná. verejnú bezpečnosť. Sloboda myslenia. ochranu verejného zdravia a mravnosti. ochranu zdravia alebo ochranu práv a slobôd iných a na vymedzených územiach aj z dôvodu ochrany prírody. Každý. Iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia môže zákon dovoliť. s výnimkou prípadov a spôsobom. Každý má právo zmeniť svoje náboženstvo alebo vieru alebo byť bez náboženského vyznania. ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných. Spôsob výkonu domovej prehliadky ustanoví zákon. bezpečnosť štátu. zdravia a mravnosti alebo práv a slobôd iných. Vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné len vo verejnom záujme.návrhmi a sťažnosťami. bohoslužbou. písmom. Pokiaľ sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti. najmä zriaďujú svoje orgány. Petíciami nemožno vyzývať na porušovanie základných práva slobôd zaručených Listinou. Nemožno ho zneužiť na ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. kto v ňom býva. ak ide o opatrenia. má právo slobodne ho opustiť. ktoré ustanoví zákon. zdravia. Každý má právo slobodne prejavovať svoje náboženstvo alebo vieru buď sám. aby opustil svoju vlasť. Vlastníctvo zaväzuje. tlačou. Zhromaždenie však nemožno podmieňovať povolením orgánu verejnej správy. Každý občan má právo na slobodný vstup na územie SR. Tieto slobody možno obmedziť zákonom. ustanovujú svojich duchovných a zakladajú rehoľné a iné cirkevné inštitúcie nezávisle od štátnych orgánov. Právo pokojne sa zhromažďovať je zaručené. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho. udržanie verejného poriadku. svedomia a náboženského vyznania je zaručená. Petičné právo je zaručené; každý má právo sám alebo s inými obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami. vyučovaním. náboženskými úkonmi alebo zachovávaním obradu. prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Nikto nesmie porušiť listové tajomstvo ani tajomstvo iných písomností a záznamov. Nikoho nemožno nútiť. a to na písomný odôvodnený príkaz sudcu. Občana nemožno nútiť. Druhý oddiel Politické práva Sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené. Každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom. Sloboda vedeckého bádania a umeleckej tvorby je zaručená. na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejnej bezpečnosti a poriadku. a to na základe zákona a za náhradu. Jeho výkon nesmie poškodzovať ľudské zdravie. mravnosti. Obydlie je nedotknuteľné. ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných. Výkon týchto práv možno obmedziť zákonom. aby vykonával vojenskú službu. či už uchovávaných v súkromí alebo zasielaných poštou alebo iným spôsobom. ako aj slobodne vyhľadávať. kto sa oprávnene zdržiava na území SR. Cirkvi a náboženské spoločnosti spravujú svoje záležitosti. majetku alebo pre bezpečnosť štátu. telegrafom alebo iným podobným zariadením. Dane a poplatky možno ukladať len na základe zákona. Domová prehliadka je prípustná len na účely trestného konania. obrazom alebo iným spôsobom. Petíciou nemožno zasahovať do nezávislosti súdu. ak je to v rozpore s jeho svedomím alebo s jeho náboženským vyznaním. prírodu a životné prostredie nad mieru ustanovenú zákonom. Právo slobodne sa združovať je zaručené. Štátne orgány a orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti. Slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom. spoločnostiach a iných združeniach. len ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života a zdravia osôb. alebo spoločne s inými súkromne alebo verejne. Každý má právo spolu s inými združovať sa v spolkoch. ak je to nevyhnutné pre bezpečnosť štátu. môže zákon dovoliť také zásahy aj vtedy. Zákon ustanoví podmienky vyučovania náboženstva na štátnych školách. Cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch ustanovených zákonom. ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu verejnej bezpečnosti a poriadku. 26 . Toto právo možno obmedziť zákonom v prípadoch zhromaždení na verejných miestach. Podrobnosti ustanoví zákon. ak je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy. ochranu verejného poriadku.

predchádzanie trestným činom alebo na ochranu práv a slobôd iných. príslušníkom ozbrojených síl a príslušníkom bezpečnostných zborov. Zamestnanci majú právo na spravodlivú odmenu za prácu a na uspokojivé pracovné podmienky. ak ide o opatrenia. Rodičia. c) právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných a etnických menšín. Politické strany a politické hnutia. Žene v tehotenstve je zaručená osobitná starostlivosť. Právo na štrajk je zaručené za podmienok ustanovených zákonom; toto právo neprislúcha sudcom. Mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na osobitnú ochranu v pracovných vzťahoch a na pomoc pri príprave na Povolanie Podrobnosti ustanoví zákon. kto je v hmotnej núdzi. ako aj právo podnikať a vykonávať inú hospodársku činnosť. majú právo na pomoc štátu. ktoré ustanoví zákon. Práva rodičov možno obmedziť a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti ich vôli iba rozhodnutím súdu na základe zákona. Občania majú na základe verejného poistenia právo na bezplatnú zdravotnícku starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok. Každý. najmä právo spoločne s inými príslušníkmi menšiny rozvíjať vlastnú kultúru. Zákon môže ustanoviť odchylnú úpravu pre cudzincov. ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné pre bezpečnosť štátu. ktorí patria k národnostným a etnickým menšinám. Výkon týchto práv možno obmedziť len v prípadoch ustanovených zákonom. Občania majú právo na bezplatné vzdelanie v základných a stredných školách. Občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu. Občanom tvoriacim národnostné alebo etnické menšiny sa zaručuje všestranný rozvoj. rovnako ako zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo v odvetví. ak je znemožnená činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov. Obmedzovať počet odborových organizácií je neprípustné. Podrobnosti ustanoví zákon. Zriaďovať iné školy než štátne a vyučovať na nich možno len 27 . Každý má právo na ochranu zdravia. ktorí sa starajú o deti. podľa schopností občana a možností spoločnosti aj na vysokých školách. Občanov. ochranu verejnej bezpečnosti a verejného poriadku. Ženy. Starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. SOCIÁLNE A KULTÚRNE PRÁVA Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň. Rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad a požívanie musí umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej spoločnosti. sa za podmienok ustanovených zákonom zaručuje aj a) právo na vzdelanie v ich jazyku. mladiství a osoby zdravotne postihnuté majú právo na zvýšenú ochranu zdravia pri práci a na osobitné pracovné podmienky. ktorú ustanoví zákon. ako aj pri strate živiteľa. prokurátorom. ako aj iné združenia sú oddelené od štátu. Každý má právo slobodne sa združovať s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. štát v primeranom rozsahu hmotne zabezpečuje; podmienky ustanoví zákon. aká je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. založený Listinou. Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám.Občania majú právo zakladať aj politické strany a politické hnutia a združovať sa v nich. právo rozširovať a prijímať informácie v ich materinskom jazyku a združovať sa v národnostných združeniach. Podrobnosti ustanoví zákon. Osobitná ochrana detí a mladistvých je zaručená. Podrobnosti ustanoví zákon. Zákon môže ustanoviť podmienky a obmedzenia na výkon určitých povolaní alebo činností. ktorí toto právo nemôžu bez vlastnej viny vykonávať. Každý má právo na vzdelanie. Odborové organizácie vznikajú nezávisle od štátu. ochrana v pracovných vzťahoch a zodpovedajúce pracovné podmienky. Deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva. verejného poriadku alebo práv a slobôd iných. Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému. kto by odstraňoval demokratický poriadok ľudských práv a základných slobôd. Volebné právo je všeobecné a rovné a vykonáva sa tajným hlasovaním. ktoré sú v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu bezpečnosti štátu. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon. Podrobnosti ustanoví zákon. Školská dochádzka je povinná po dobu. b) právo používať ich jazyk v úradnom styku. Voľby sa musia konať v lehotách. Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. Občanom. má právo na takú pomoc. Každý má právo získavať prostriedky na svoje životné potreby prácou. ŠTVRTÁ HLAVA HOSPODÁRSKE. Činnosť odborových organizácií a vznik a činnosť iných združení na ochranu hospodárskych a sociálnych záujmov môžu byť obmedzené zákonom. ktoré nepresahujú pravidelné volebné obdobia ustanovené zákonom. TRETIA HLAVA PRÁVA NÁRODNOSTNÝCH A ETNICKÝCH MENŠÍN Príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej alebo etnickej menšine nesmie byť nikomu na ujmu.

Podmienky a podrobnosti upravuje zákon. že neovláda jazyk. ktoré predvída zákon . Štáto oznámi generálnemu tajomníkovi Rady Európy príslušné ustanovenia tohto zákona. Nikto nesmie pri výkone svojich práv ohrozovať ani poškodzovať životné prostredie. 1 – Zrušenie trestu smrti Trest smrti sa zrušuje. Iba súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy.z. Nikoho nemožno trestne stíhať za čin. 28 . prírodné zdroje. ustanoví mu ho súd. Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Kto tvrdí. Nikoho nemožno úmyselne zbaviť života okrem výkonu súdo uloženého trestu nasledujúceho po uznaní viny za spáchanie trestného činu. Protokol č. ktoré konanie je trestným činom a aký trest. bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. ktorá je nevyhnutná pri: -obrane každejosoby proti nezákonnému násiliu vykonávaní zákonného zatknutia alebo zabránení úteku osoby zákonne zadržanej zákonne uskutočnenej akcii za účelo potlačenia nepokojov alebo vzbury čl. Obvinený má právo. Zákon ustanoví. Neskorší zákon sa použije. za akých podmienok majú občania pri štúdiu právo na pomoc štátu. Každý má právo odoprieť výpoveď. Zákon ustanoví. Každý má právo na včasné a úplné informácie o stave životného prostredia a prírodných zdrojov.2 – právo na život Právo každého na život je chránené zákonom. Protokol č. má právo na tlmočníka. Čl. inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy. ak by ňou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania sebe alebo blízkej osobe. kým sa právoplatným odsudzujúcim rozsudkom súdu nevysloví jeho vina. PIATA HLAVA PRÁVO NA SÚDNU A INÚ PRÁVNU OCHRANU Každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.a v súlade s jeho ustanoveniami. sa pokladá za nevinného. Každý. v ktorých prípadoch má obvinený právo na bezplatnú pomoc obhajcu.2 – Trest smrti v čase vojny Štát môže zákonom ustanoviť trest smrti za činyspáchané v čas vojyn alebo bezprostrednej horbzyvojyn. čl. Každý má právo na právnu pomoc v konaní pred súdmi. proti komu sa vedie trestné konanie. Každý má právo na priaznivé životné prostredie. a to od začiatku konania. Príslušnosť súdu aj sudcu ustanoví zákon. hoci ho podľa zákona musí mať. pre ktorý zákon ukladá tento trest. aby mu bol poskytnutý čas a možnosť na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu. Iba zákon ustanoví. 3 – zákaz mučenia Nikoho nemožno mučiť alebo podrobovať neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Každý má právo na náhradu škody.za podmienok ustanovených zákonom; na takých školách možno poskytovať vzdelanie za odplatu. aby preskúmal zákonnosť takého rozhodnutia. prípadne iné ujmy na právach alebo majetku možno za jeho spáchanie uložiť. 19. aby jeho vec bola prerokovaná verejne. ak je to pre páchateľa priaznivejšie. druhové bohatstvo prírody a kultúrne pamiatky nad mieru ustanovenú zákonom. Právo na prístup ku kultúrnemu bohatstvu je zaručené za podmienok ustanovených zákonom. že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutím orgánu verejnej správy. Obvinený má právo odoprieť výpoveď; tohto práva ho nemožno nijakým spôsobom pozbaviť. tento trest sa uloží iba v prípadoch. Práva na výsledky tvorivej duševnej činnosti sú chránené zákonom. Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase. 6. Kto vyhlási. keď bol čin spáchaný. Táto zásada nevylučuje uplatnenie mimoriadnych opravných prostriedkov v súlade so zákonom. Právo na život Prameň.oznámenie FMZV č. v ktorom sa vedie konanie. Všetci účastníci sú si v konaní rovní. Z právomoci súdu však nemožno vylúčiť preskúmavanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd podľa Listiny. ktorú mu spôsobilo nezákonné rozhodnutie súdu. Za zbavenie života sa nepovažuje činnosť. – Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd Čl. Nikoho nemožno na taký trest odsúdiť ani popraviť. Verejnosť možno vylúčiť iba v prípadoch ustanovených zákonom. ak zákon neustanoví inak. iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávny úradný postup. pre ktorý bol už právoplatne odsúdený alebo oslobodený spod obžaloby. môže sa obrátiť na súd.6. 209/1999 Z.Každý má právo. Ak si obhajcu nezvolí.

oznámenie FMZV č. svedomia a náboženstva Každý má právo na slobodu myslenia. musí byť ihneď predvedený pred sudcu aleboinú úradnú osobu splnomocnenú zákonom na výkon súdnej právomoci a má právo byť súdený v primeranej lehote alebo prepustený pčas konania. 209/1999 Z. 5 – právo na slobodu a bezpečnosť Každý má právo na slobodu a osobnú bezpečnosť Nikho nemožno pozbaviť slobody okrem prípadov uvedených v dohovore.. 209/1999 Z. musí bť oboznámený bez meškania a v jazyku. aj svoju vlastnú. 2 – Sloboda pohybu Každý. že sa dotknutá osoba ustanoví na pojednávanie. Čl. kto bol obeťou zatknutia alebo zadržania v rozpore s ustanoveniami tohto článku má nárok na odškodnenie.z. – Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd Čl. Čl. vyhostený z územia štátu. Protokol č. Každý kto je zatknutý alebo inka pozbavený slobody. Žiadne obmedzeia sa nemôžu uvaliť na váýkon týchtopráv okrem tých. 3 – zákaz vyhostenia občanov Nikto nebude. ktorého je štátnym občanom. Prepustenia sa môže podmieniť zárukou. 209/1999 Z. Niekot nebude pozbavený práva vstúpiť na územie štátu. 209/1999 Z. náboženského vyznania a viery Prameň . Každý kto je zatknutý. . 22. svedomia a náboženského vyznania. Právo na osobnú slobodu Prameň . obydlia a korešpondencie. Sloboda myslenia. Každý. Nikoho nemožno zbaviť jeho majektu s výnimkkou verejného záujmu a za podmienok. Sloboda prejavovať náboženské vyznanie a presvedčenie môže podliehať len obmedzeniam. – Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd Čl. s dôvodmi sovjho zatknutia a s každým obvinením proti nemu.oznámenie FMZV č. 23.oznámenie FMZV č. čl. má právo podať návrh na konanie. ochrany verejného poriadku. verejnej bezpečnosti. Čl. aby vykonával nútené alebo povinné práce okrem výnimiek ustanovených v dohovore. kto sa právoplatne zdržiava na území niektoréh štátu. ktorému rozumie. 10 – Sloboda prejavu 29 .a k ej pozbavenie slobody nezákonné. vyučovaní. bohoslužobu.. či už verejne alebo súkromne.z. 4 – zákaz hromadného vyhostenia cudzincov Hromadné vyhostenie cudzincov je zakázané. – Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd Čl. ktoré ustanovuje zákon a sú evyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme nrádonej bezpečnosti. v ktorom by súd rýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie. či už individuálne alebo hrmoaden.20. 9 – Sloboda myslenia. zravia alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných. Každý. ktorého je štátnym občanom. 21. toto právo zahŕňa slodobu zmeniť svoje náboženské vyznanie a elbo presvedčenie. má na tomto území právo slobody pohybu a slodoby zvoiť si miesto pobytu. ktoré ustanovuje zákon a všeobecná zásady medzinárodného práva. ako aj slobdou prejavovať svoje nábožesnké vyznanie alebo rpesvedčenie sáma elbo spoločne s inými. 8 – Právo na rešpektovanie súkraomného a rodinného života Každý má právo na repšetkovanie svojho súkromnéh a rodinného života. 4 – zákaz otroctva a nútenej práce Nikoho nemožno držať v otroctve alebo nevoľníctve Od nikho sa nebude vyžadovať.z.z. 4. Čl. vyknávaním náboženských úkonov a zachovávaním obradov. svedomia. ktoré sú ustanovené zákonmi a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme verejnej bezpečnosti. kto bol pozbavený slobdoy zatknutím alebo iný spôsobom. Právo vlastniť majetok Prameň .oznámenie FMZV č. Každý môže slodobne opustiť ktorúkoľvek krajinu. – Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd – dodatkový protokol Čl. 1 – ochrana majetku Každá fyzická alebo rpvánická osoba má prváo pokojne užívať asvoj majetok. Sloboda prejavu a právo na informácie Prameň .

oznámenie FMZV č. združovacie právo. 83/1990 Zb. podmienkam. o zhromažďovacom práve v znení neskorších predpisov sa podrobnejšie zaoberá výkonom práv na verejných priestranstvách. môže podliehať takým formalitám. 85/ 1990 Zb. predchádzania nepokojom a zločinnostia pod. Podobne ako pri realizácii zhromažďovacieho práva. Výkon tohto práva slúži občanom na využívanie slobody prejavu a ďalších ústavných práv a slobôd. Politické práva – čl. pretože zahŕňa aj povinnostia j zodpovednosť. zväzy a iné záujmové združenia. ktoré im štátna moc odoprela. Právo občanov združovať sa v politických stranách a hnutiach. Výkon týchto slobôd. 30 . Sú zakázané zhromaždenia v okruhu 100 m od budov zákonodarných zborov alebo od miest.. Právo pokojne sa zhromažďovať integruje aj právo zvolávať zhromaždenia. Na výkon týthcot práv sa nemôže uvaliť žiadne obmedzenia okrem tých. obmedzeniam alebo sankciám. právo zakladať ich s cieľom účasti na politickej štátnej moci. 84/1990 Zb. o združovaní občanov v znení neskorších predpisov. Na zhromaždenie nie je potrebné predchádzajúce povolenie štátneho orgánu. ktoré ustanovuej zákon a sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti. 424/1991 Zb. verejnej bezpečnosti. zabráneniu úniku dôvernýc informácií aleob zachovania autority a nestrannosti súdnej moci. 28 – zhromažďovacie právo Čl.Každý má právo na slobodu prejavu. V čl. a vykonáva aj registráciu politických strán a hnutí. Jedným z najstarších práv je právo petičné. Za zhromaždenie sa podľa tohto zákona považujú aj pouličné sprievody a manifestácie. ktoré by svojím obsahom vyzývali k porušovaniu základných práv a slobôd alebo zasahovali do nezávislosti súdov. Vykonávacím zákonom tohto práva je zákon č. kde tieto zbory rokujú. predchádzanie nepokojom a zločinnosti. ochrany povestia lebo práv iných. – Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd Čl. 24. ktoré sa prejavuje v dvoch formách a to ako: právo každého slobodne sa združovať. Medzi ďalšie oprávnenia ministerstva vnútra patrí aj právo rozpustiť združenie za podmienok ustanovených zákonom.ktorému predchádza konanie o návrhu registrácie združenia. 29 je zakotvené tzv. aj pri združovacom práve vykonáva ministerstvo vnútra svoju pôsobnosť. Prameň . Tento člávnok nebráni štátom. čím sa poskytuje možnosť utvárať rôzne organizačné spolky. 27 – 29 ústavy Čl.z. včítane práva zakladať na obranu svojich záujmov odbory alebo vstupvať do nich. či už na verejnostia alebo v súkromí. aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým. 11 – sloboda zhromažďovania a združovania Každý má právo an slobodu pokojného zhormažďovania a na slobodu združovať sa s inými. 209/1999 Z. Prameň – zákon č. o združovaní v politických stranách a hnutiach v znení neskorších zmien a doplnkov. ktorý vykonáva registráciu združenia. ochrany zdravia alebo morálky. Ministerstvo vnútra je ústredným orgánom štátnej správy. 29 – združovacie právo Ústavná úprava politických práva je vyjadrení dosiahnutého stupňa možnosti účasti občanov na štátnej moci a odráža reálny stav demokracie v spoločnosti. územnje celistvosti.84/1990 Zb o zhromažďovacom práve Občania majú právo pokojne sa zhromažďovať. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. a preto môže zvolávateľ zhromaždenia z dôvodu jeho nerušeného priebehu požiadať príslušný policajný útvar o poskytnutie ochrany. ktoré upravuje zákon č. Zákonná úprava – zákon č. bezpečnosti osôb a majetku a ochrany ústavného režimu. spoločnosti. o petičnom práve v znení neskorších predpisov. Práve prostredníctvom petícií sa ľudia už v dávnej minulosti dovolávali splnenia práv. Za zhromaždenie podľa tohto zákona sa nepovažujú: a) zhromaždenia osôb súvisiace s činnosťou štátnych orgánov upravené inými právnymi predpismi; b) zhromaždenia súvisiace s poskytovaním služieb; c) iné zhromaždenia neslúžiace účelu uvedenému vyššie. Pri realizácii tohto práva zohráva svoju úlohu ministerstvo vnútra a to prostredníctvom jemu podriadených orgánov – Policajného zboru SR. na výmenu informácií a názorov a na účasť na riešení verejných a iných spoločných záležitostí vyjadrením postojov a stanovísk. Registrácia je podmienkou vzniku združenia aj vzniku politickej strany alebo hnutia. televíznym alebo filmovým spoločnostiam. avšak priamo. Náležitosti petície a realizácia petičného práva je podrobnejšie upravená v zákone č. ktoré ustanvuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národneu bezpečnosti. Podľa ústavy sú však neprípustné petície. 27 – petičné právo Čl. Ako ozbrojený bezpečnostný zbor plní úlohy vo veciach verejného poriadku.

Oznámenie sa môže predložiť aj osobne v pracovný deň v dobe medzi ôsmou a pätnástou hodinou. Oprávnenia a povinnosti zvolávateľa Zvolávateľ je oprávnený robiť všetky opatrenia na zvolanie zhromaždenia. sú povinní bez meškania opustiť miesto zhromaždenia. u právnickej osoby jej názov a sídlo a meno. kto je splnomocnený konať v zastúpení zvolávateľa. keď bola oznamovacia povinnosť splnená. ak nebola platne splnená oznamovacia povinnosť alebo ak bolo zhromaždenie zakázané. Obec vytvorí podmienky. ak saúčastníci po ukončení zhromaždenia pokojne nerozídu. kde možno konať zhromaždenie bez oznámenia. ktorému je zvolávateľ povinný vytvoriť podmienky na riadne plnenie jeho úloh. deň a miesto jeho konania a čas začatia; ak ide o zhromaždenie na verejnom priestranstve. priezvisko a bydlisko toho. obec to zvolávateľovi písomne potvrdí s uvedením dňa a hodiny. ktorých na organizáciu zhromaždenia určí. V rozchode sa im nesmie žiadnym spôsobom brániť. aby pozvanie na zhromaždenie bolo vo vhodnom čase vyhlásené miestnym rozhlasom. Takisto nesmú mať pri sebe iné predmety. priezvisko a bydlisko toho. aby sa oznámenia mohli riadne prijímať.Zvolanie zhromaždenia Zhromaždenie môže zvolať občan starší ako 18 rokov alebo slovenská právnická osoba alebo skupina osôb. východiskové miesto. cestu a miesto ukončenia; e) meno. Ak sa oznámenie predloží osobne. Zvolávateľ je povinný zhromaždenie písomne oznámiť obci tak. Obec môže určiť miesto v obci. Pritom môže určiť dobu. že sa majú použiť na násilie alebo hrozbu násilím. kto je v tejto veci splnomocnený konať v jej mene. čo by narušilo riadny a pokojný priebeh zhromaždenia. aj predpokladaný čas jeho ukončenia; b) predpokladaný počet účastníkov zhromaždenia; c) opatrenia. Za právnickú osobu predloží oznámenie ten. najmä mu umožniť sledovanie priebehu zhromaždenia a vykonanie úkonov nevyhnutných na prípadné rozpustenie zhromaždenia. Obce a štátne orgány a organizácie podľa možností a okolností poskytujú zvolávateľovi pomoc. aby sa zhromaždenie konalo v súlade so zákonom. priezvisko. Úlohy obce 31 . v ktorej sa také zhromaždenia nesmú konať. Po ukončení zhromaždenia sú jeho účastníci povinní pokojne sa rozísť. aby sa nenarušoval; f) zhromaždenie ukončiť. prípadne užívateľom pozemku. aby sa podstatneneodchyľovalo od účelu zhromaždenia uvedeného v oznámení; d) dávať záväzné pokyny usporiadateľom; e) dbať o pokojný priebeh zhromaždenia a robiť opatrenia. kto je splnomocnený v tejto veci konať v jej mene; f) meno. rodné číslo a bydlisko zvolávateľa. požiada o potrebnú pomoc obec alebo útvar Policajného zboru. Ak je dôvodná obava. Obec môže v odôvodnených prípadoch prijať oznámenie aj v kratšej lehote. ak možno z okolností alebo zo správania účastníkov usudzovať. aby sa zhromaždeniu poskytla ochrana. môže obec vyslať svojho zástupcu. Vyššie uvedené oprávnenie zvolávateľa zaniká. kto je vlastníkom. Zvolávateľ je povinný a) poskytnúť obci na jej žiadosť súčinnosť nevyhnutnú na zabezpečenie riadneho priebehu zhromaždenia a splniť povinnosti ustanovené osobitnými právnymi predpismi; b) zabezpečiť potrebný počet spôsobilých usporiadateľov starších ako 18 rokov; c) riadiť priebeh zhromaždenia tak. Na zhromaždenie. ktoré podlieha oznamovacej povinnosti. že zhromaždenie bude rušené. Najmä je oprávnený v súlade s oznámeným účelom zhromaždenia osobne alebo písomne alebo inak pozývať na účasť na ňom. Účastníci zhromaždenia nesmú mať pri sebe strelné zbrane alebo výbušniny. Môže tak urobiť tiež. je zvolávateľ povinný k oznámeniu priložiť súhlas toho. ktorými možno ublížiť na zdraví. najmä počet usporiadateľov. a spôsob ich označenia; d) ak má ísť o pouličný sprievod. Povinnosti účastníkov zhromaždenia Účastníci zhromaždenia sú povinní dbať na pokyny zvolávateľa a usporiadateľov a zdržať sa všetkého. Ak sa zvolávateľovi po narušení pokojného priebehu zhromaždenia nepodarí zaistiť nápravu. V oznámení musí zvolávateľ uviesť: a) účel zhromaždenia. Zvolávateľ je oprávnený vydávať priamo alebo s pomocou usporiadateľov účastníkom pokyny na zabezpečenie riadneho priebehu zhromaždenia. aby obec oznámenie dostala aspoň 5 dní vopred. Ak sa má zhromaždenie konať pod šírym nebom mimo verejných priestranstiev. môže zvolávateľ požiadať obec alebo príslušný útvar Policajného zboru. Zvolávateľ má tiež právo. Ak je zhromaždenie rozpustené. ktoré urobí.

najneskôr však do troch dní od okamihu. z ktorých aspoň jeden musí byť starší ako 18 rokov (ďalej len "prípravný výbor"). Združenia sú právnickými osobami. a vyzve ich. kluby a iné občianske združenia. Obec môže zvolávateľovi uložiť. náboženské vyznanie a sociálne postavenie alebo na roznecovanie nenávisti a neznášanlivosti z týchto dôvodov; b) dopúšťať sa násilia alebo hrubej neslušnosti; c) inak porušovať ústavu a zákony. Tento zákon sa nevzťahuje na združovanie občanov a) v politických stranách a politických hnutiach. rasu. hoci bolo zakázané. pôvod. politické alebo iné práva občanov pre ich národnosť. určenie orgánov a 32 . O zákaze zhromaždenia alebo čase jeho ukončenia rozhodne obec bezodkladne. náboženské vyznanie a sociálne postavenie. spoločnosti. politické alebo iné zmýšľanie. aby sa účastníci pokojne rozišli. aby sa zhromaždenie konalo na inom mieste alebo v iný čas. Ďalej uvedú. Proti rozpusteniu zhromaždenia môže zvolávateľ alebo účastník zhromaždenia do 15 dní podať námietky na súde. Ak sa zhromaždenie koná. zástupca obce vyzve zvolávateľa. b) sídlo. ktoré sú v rozpore s ústavou a zákonmi; c) ozbrojené alebo s ozbrojenými zložkami; za také sa nepovažujú združenia. Na výkon tohto práva nie je potrebné povolenie štátneho orgánu. pohlavie.Návrh podpíšu členovia prípravného výboru a uvedú svoje mená a priezviská. Vojaci v činnej službe nemôžu vytvárať odborové organizácie a združovať sa v nich. kto z členov starších ako 18 rokov je splnomocnencom oprávneným konať v ich mene. Pokiaľ zvolávateľ neurobí účinné opatrenia. ktorí nie sú ich členmi. aby bolo účastníkom zhromaždenia zrozumiteľné a aby sa s ním všetci účastníci zhromaždenia mohli oboznámiť. Nie sú dovolené združenia a) ktorých cieľom je popierať alebo obmedzovať osobné. oznámi zástupca obce účastníkom. spôsob ich ustanovovania. 83/1990 Zb o združovaní občanov Občania majú právo slobodne sa združovať. rodné čísla a bydliská. aby sa pokojne rozišli. Registrácia a vznik združení Združenie vzniká registráciou. alebo že stojí mimo neho Práva a povinnosti člena združenia upravujú stanovy združenia. aby zhromaždenie konané vo večerných hodinách bolo ukončené tak. aby zhromaždenie bez meškania ukončil. Oznámenie musí obsahovať dôvody na rozpustenie a upozornenie na následky neuposlúchnutia tejto výzvy a musí sa urobiť takým spôsobom. Rozsah oprávnení odborových organizácií združujúcich príslušníkov Zboru národnej bezpečnosti a zborov nápravnej výchovy pri uplatňovaní a ochrane ich sociálnych záujmov ustanoví osobitný zákon. ktorých členovia držia alebo používajú strelné zbrane na športové účely alebo na výkon práva poľovníctva. rasu. že sa združuje. hnutia. podporovať násilie alebo inak porušovať ústavu a zákony; b) ktoré sledujú dosahovanie svojich cieľov spôsobmi. b) na zárobkovú činnosť alebo na zabezpečenie riadneho výkonu určitých povolaní. Nesmú riadiť štátne orgány a ukladať povinnosti občanom. Združenia nesmú vykonávať funkciu štátnych orgánov. c) v cirkvách a náboženských spoločnostiach. prameň – zákon č. Občania môžu zakladať spolky. ak by oznámený účel zhromaždenia smeroval k výzve: a) popierať alebo obmedzovať osobné. politické Alebo iné práva občanov pre ich národnosť. k členstvu v združeniach ani k účasti na ich činnosti. Do ich postavenia a činnosti môžu štátne orgány zasahovať len v medziach zákona. Členmi združení môžu byť aj právnické osoby. pohlavie. d) orgány združenia. keď dostala platné oznámenie. v ktorých musia byť uvedené: a) názov združenia. Obec. pôvod. K návrhu pripoja stanovy vo dvoch vyhotoveniach. Nikto nesmie byť nútený k združovaniu. že sa zúčastňuje na jeho činnosti alebo ho podporuje. c) cieľ jeho činnosti. Návrh na registráciu môžu podávať najmenej traja občania. aby nedošlo k neprimeranému rušeniu nočného pokoja. roznecovať nenávisť a neznášanlivosť z týchto dôvodov.Obec môže s ohľadom na miestne podmienky alebo na verejný poriadok navrhnúť zvolávateľovi. že zhromaždenie je rozpustené. zväzy. Zo združenia môže každý slobodne vystúpiť. ako aj odborové organizácie a združovať sa v nich. ktorej sa zhromaždenie oznámilo. ho zakáže. politické alebo iné zmýšľanie. Nikomu nesmie byť občiansky na ujmu. že je členom združenia. pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak.

Proti rozhodnutiu o odmietnutí registrácie môžu členovia prípravného výboru podať do 60 dní odo dňa. Proti tomuto rozhodnutiu možno podať opravný prostriedok na najvyšší súd republiky. keď príslušnému ministerstvu bol doručený návrh na jej evidenciu. koná v mene združenia až do vytvorenia orgánov prípravný výbor. ktorá už vyvíja činnosť na území SR. vykoná do 10 dní od začatia konania registráciu a v tejto lehote zašle splnomocnencovi prípravného výboru jedno vyhotovenie stanov. Pre evidenciu odborovej organizácie a organizácie zamestnávateľov platia obdobne ustanovenia Zmenu stanov oznámi združenie písomne ministerstvu do 15 dní od jej schválenia a pripojí vo dvoch vyhotoveniach text zmeny. Ak ministerstvo zistí. pokiaľ budú zriadené a pokiaľ budú konať vo svojom mene. e) ustanovenia o organizačných jednotkách. ministerstvo na to prípravný výbor bezodkladne. O registrácii sa nevydáva rozhodnutie v správnom konaní. a) ktorá je vyhradená politickým stranám a politickým hnutiach alebo organizáciám združujúcim občanov na zárobkovú činnosť alebo na vykonávanie náboženstva alebo viery v cirkvách a náboženských spoločnostiach b) ktorá porušuje zásady uvedené v zákone; c) ktorá je v rozpore so zákonom; bez meškania ho na to upozorní a vyzve ho. aby od takej činnosti upustilo. O dni začatia ministerstvo bezodkladne upovedomí splnomocnenca prípravného výboru. spôsob jej vykonávania. ministerstvo na to združenie bezodkladne upozorní. jeho názov a sídlo oznámi ministerstvo do 7 dní po registrácii štatistickému úradu. proti ktorému už nemožno podľa stanov podať opravný prostriedok. Ak návrh nemá náležitosti. Na platnosť zmluvy treba písomnú formu. Pri zániku združenia sa vykoná majetkové vyporiadanie.Konanie o registrácii sa začne dňom. za nezákonné alebo odporujúce stanovám. keď ministerstvu došiel návrh. Pokiaľ ministerstvo nezistí dôvod na odmietnutie registrácie. b) právoplatným rozhodnutím ministerstva o jeho rozpustení. rozhoduje o ňom jeho najvyšší orgán. ktorý nemá vady. Ak tak neurobí. môže do 30 dní odo dňa. prípadne na uplatňovanie iného spoločného záujmu. Návrh na registráciu sa podáva Ministerstvu vnútra SR. že združenie vyvíja činnosť. Ak združenie v tejto činnosti pokračuje. ktorými na súčinnosť prispievajú. že berie zmenu na vedomie. Zánik združenia oznámi ministerstvo štatistickému úradu do 7 dní odo dňa. Pre zväz platia obdobne ustanovenia tohto zákona; ak ide o zväz odborových organizácií alebo zväz zamestnávateľov 33 . upozorní s tým. Zmluvou o súčinnosti sa vymedzí účel súčinnosti. Ak nie je dôvod na takýto postup. ak neboli dané dôvody na odmietnutie registrácie. ktorým je deň odoslania. keď sa o ňom dozvedel. že dokiaľ tieto vady nebudú odstránené. Vznik združenia. na ktorom vyznačí.funkcionárov oprávnených konať v mene združenia. na ktorom vyznačí deň registrácie. Zmluvy o súčinnosti Združenia môžu medzi sebou uzavierať zmluvy o súčinnosti na dosiahnutie určitého cieľa. Deň právoplatnosti takého rozhodnutia súdu je dňom registrácie združenia.Návrh na preskúmanie nemá odkladný účinok. Názov združenia sa musí líšiť od názvu právnickej osoby. Pokiaľ stanovy neurčujú niečo iné. zašle ministerstvo združeniu do 10 dní od doručenia tohto oznámenia jedno vyhotovenie zmeny stanov. práva a povinnosti zúčastnených združení a prostriedky. f) zásady hospodárenia. Súd však môže v odôvodnených prípadoch výkon napadnutého rozhodnutia pozastaviť. ktorý vedie evidenciu združení vyvíjajúcich činnosť na území SR; Odborová organizácia a organizácia zamestnávateľov sa stáva právnickou osobou dňom nasledujúcim potom. Ak zmena stanov nie je v súlade s ustanoveniami zákona alebo ak sú uvedené údaje neúplné alebo nepresné alebo ak sú dôvody na odmietnutie registrácie. keď rozhodnutie bolo ich splnomocnencovi doručení. najneskôr do 5 dní od doručenia návrhu. Súdna ochrana Ak člen združenia považuje rozhodnutie niektorého z jeho orgánov. ministerstvo ho rozpustí. keď sa o ňom dozvedelo. Zánik združenia Združenie zaniká a) dobrovoľným rozpustením alebo zlúčením s iným združením. ministerstvo združenie rozpustí; proti rozhodnutiu ministerstva možno podať opravný prostriedok na US SR. Súd rozhodnutie ministerstva zruší. Tento orgán oznámi zánik združenia do 15 dní príslušnému ministerstvu. opravný prostriedok na najvyšší súd republiky. Združenie je povinné tieto závady odstrániť do 60 dní odo dňa doručenia tohto upozornenia a v lehote ďalších 10 dní o tom ministerstvo upovedomiť. konanie o registrácii sa nezačne. Pokiaľ stanovy združenia neurčujú spôsob dobrovoľného rozpustenia alebo zlúčenia s iným združením. najneskôr však do 6 mesiacov od rozhodnutia požiadať okresný súd o jeho preskúmanie.

ktorí sa hlásia k iným národnostiam alebo etnickej skupine. 40 – právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť Čl. ktoré je však viazané na podmienky ak „činnosť účastných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené“. 41 – ochrana rodiny Čl. 30. 184/1999 Z. 26. ale musí ísť o odstraňovanie demokratického poriadku ľudských práv a a slobôd ako celku. 27. 33. Osobitnú ústavnú ochranu venuje jazyku. – Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd – dodatkový protokol Čl.Zmluvou o súčinnosti sa môže ustanoviť. aby došlo k porušeniu len niektorého ľudského práva alebo slobody. českej a poľskej národnosti sú menej početní. Práva národnostných menším a etnických skupín Ústava – 4.z. 38 – zvýšená ochrana zdravia pri práci Čl. Sociálne práva podľa Ústavy SR Ústava SR články: Čl. 36 – pracovné podmienky Čl.30 – 32 ústavy Ústava – čl. o používaní jazykov národnostných menšín právo zúčastňovať sa na riešení vecí týkajúcich sa národnostných menší a etnických skupín Ústava nešpecifikuje. 42 – právo na vzdelanie 34 . rusínskej. 209/1999 Z. že pre uplatnenie práva na odpor nestačí. strate živiteľa Čl. 31. že zmluva stratí účinnosť dohodou zúčastnených združení. 28. právo na prácu Čl. Z obsahu týchto práv vyplýva. Ústava im zaručuje aj: právo osvojiť si štátny jazyk právo používať ich jazyk v úradnom styku za podmienok. alebo inou skutočnosťou v zmluve uvedenou. 34 V súčasnosti sú práva národnostných menším a etnických skupín predmetom úpravy viacerých medzinárodných dohovorov. Avšak do nášho ústavného systému sa ako nový prvok dostáva „právo občanov postaviť sa na odpor proti každému. Viaceré z týchto politických práv boli ústavne upravené aj v čase existencie spoločného štátu a to v Listene základných práv a slobôd. Prameň – zákon č. Hospodárske práva podľa Ústavy SR Ústava – Hospodárske. dosiahnutím cieľa. nespôsobilosti na prácu. 85/1990 Zb o petičnom práve 25. Občania ukrajinskej. pre ktorý bola uzavretá.oznámenie FMZV č. príslušníkov národnostných menšín a etnických skupín a preto sú to práva individuálne a kolektívne. že príslušnosť ku ktorejkoľvek národnostnej menšine alebo etnickej skupine nesmie byť nikomu na ujmu. Prameň . Politické práva – čl. sociálne a kultúrne práva dotvárajú charakteristiku SR ako sociálneho štátu s trhovou ekonomickou. z ktorých veľkú väčšinu prijala aj SR. 37 – združovanie občanov na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov Čl. ktoré upravuje zákon č. Pre SR je typická existencia početne silnej maďarskej národnostnej menšiny a perspektívne aj rómskej. ktorých národnostných menším a etnických skupín sa úprava týka. 39 – zabezpečenie v starobe. Oddiel – Práva národnostných menšín a etnických skupín.z. kto by odstraňoval demokratický poriadok ľudských práv a slobôd“ . 3 – právo na slobodné voľby Vysoké zmluvné strany sa zaväzujú konať v rozumných intervaloch slobodné voľby s tajným hlasovnaním za podmienok ktoré zabezpečia slobodné vyjadrenie názorov ľudu pri voľbe zákonodarného zboru. Týmto spôsobom je zabránené uprednostňovanie niektorej skupiny národnostnej menšiny a garantuje sa rovnoprávne postavenie všetkých národnostných menším a etnických skupín. kultúre a vzdelávaniu tých svojich občanov. 35 – slobodná voľba povolania. čl. čo zaručuje. Z uvedeného vyplýva. 32 Článok 30 zaručuje občanom zúčastňovať sa na správe vecí verejných priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov – zastupiteľská demokracia – výkon volebného práva. nemeckej. že sú viazané na občanov.

byt. ktorú si slobodne vyberie alebo prijme. Deti a mláldež by sa mali ochraňovať pred hospodárskym a sociálnym vykorisťovaním. Osobitné opatrenia by sa mali robiť na ochranu a pomoc všetkým deťo amládeži bez akejkoľvek diskriminácie na základe rodinnéh pôvodu alebo inýc podmienok. znášanlivosť a priateľstvo medzi všetkými národmi a všetkými rasovými. s rovanku odmenou za rovnakú prácu b/ skušný život pre ne a ich rodiny v súlade s ustanoveniami thoto paktu. literárnej alebo umeleckej tvorby. 8. sociálnych a kultúrnych právach Čl. Ich zamestnávanie prácou. ktoré zahŕňa prvo na príležitosť zarábať si na živobytie svojou práocu. Čl. ods. Opatrenia za týmto účelom: opatrenia na zníženie počtu potratov a dojčenskej úmrtnosti a opatrenia pre zdravý výoj dieťaťa zlepšenie všetkých stránok vonkajšíc žovotnýchpodmienok a priemyselnej hygieny prevenciu. 120/1976 – Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Mezdinárodný pakt o hospodárskych. Štáty by mali tiež určiť vekovú hranicu. ktoré ustanovuje zákon Právo na štrajk za predpokladu. že sa uskutočňuje v súlade so zákonmi príslušnej krajiny Čl. ako aj odmenu v dňoch verejných sviatkov čl. 29. Vzdelanie má smerovať k plnému rozvoju ľudskej osobnosti a zmyslu re jej dôstojnosť a posilnenie úcty k ľudským právam a základným slobodám. 15 – právo každého : zúčastniť sana kultúrno živote užívať plody vedeckéh pokroku a jho využitia požívať ochranu morlýnych a materiálnych záujmov. – právo každého človeka n aspravodlivé a uspokojivé pracovné podmienky. podliehajúce iba stanovám príslušnej odborovej oranizácie na uplatňovanie a ochranu svojich hospodárskych a soicálnych záujmov. Čl. zmluvné strany paktu.6. než dĺžka zamestnania a schopnosti odpočinok. Čl. a urobí príslušné kroky na ochranu tohto práva. Čl. sociálnych a kultúrnych právach. pod ktorou by detská námedzná práca mala byť zakázaná a trestaná podľa zákona. 44 – právo na ochranu Žp a kultúrneho dedičstva Vyhláška MZV č. Vzdelanie má umožniť všetký osobám účinnú účasť v slododnej spoločnosti. by sa mali trestať podľa zákona. ktoré zabezpečujú najmä: odmenu. nepodliehajúcu žiadny obmedzeniam okrem tých. najmú na jej založenie a počas.12 – právo každého na dosiahnutie najvyššej dosažiteľnej úrovne fyzického a duševného zdravia. keď zodpovedá za starostlivosť a výchovu maloletých detí. ako rozvoj činnosti OSN na zachovanie mieru. 11 – právo každého jednotlivca na primeranú životnú úreveň pre neho a jeho rodinu zahrňujúce dostatočnú výživu. Kultúrne práva podľa Ústavy SR Ústava SR články: Čl. osobitná ochrana by sa mala poskytovať matkám v priebehu primeraného obdobia pred narodením a po narodení dieťať. napomáhať vzájomné porozumenie. ktorá poskytuje ako minimum všetkým pracovníkom: a/ spravodlivú mzdu a rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty bez akéhokoľvek rozlišovania. ktoré vyplývajú z jeho vedeckej. 43 – sloboda vedeckého bádania a umenia Čl. 13 – právo každéh na vzdelanie. pričom sa nebudú uplatňovať iné rkitériá. Manželstvo sa musí uzavrieť na základe slobodného súhlasu snúbencov. tkorá je prirodzenou a základnou jednotkou spoločnosti. zotavenie a rozumné vymedzenie pracovných hodín a pravidelnú platenú dovolenku. bezpčné a zdravotne nezávadné pracovné podmienky rovnakú príležitosť pre všetkých dosiahnuť v zamestnaní povýšenie na zodpovedajúci vyšší stupeň. ktoré by každému zabezpečili lekársku pomoc a starotlivosť v prípade choroby.najširšia možná ochrana a pomoc by sa mala poskytnuť rodien. sa zvaäzujú zabezpečiť: právo každého na zakladanie odborových organizácií a právo pristupovať do odborových organizácií podľa vlastného výberu. pričo najmä žená sú zaručené pracovné podminky nie horšie než aké majú muži. 10 . Ods. 1 – právo na prácu. Počas tohto obdobia by sa pracujúcim matkám mala poskytnuť paltená dovolenka alebo dovolenka so zodpovedajúcimi požitkami zo sociálneho zabezpečenia. zahŕňajúc do tho právo na sociálne poistenie Čl. miestnych chorôb. Čl. 35 . a na neustále zlepšovanie životných podmienok. 120/1976 – Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Mezdinárodný pakt o hospodárskych. ktorá by škodila ich morálke alebo zdraviu alebo by bola nebezpečná ich životu alebo by mohla brzdiť ich normálny vývoj. chorôb z povolania a iných chorôb vytvorenie podmenok. 7.1 – Štáty. liečenie a kontrolu epidemických. etnickými a náboženskými skupinami. Právo odborových organizácií a zakladanie národných federácií alebo konfederácií a ich právo vytvárať medzinárodné doborové organizácie alebo sa k nim pripojiť Právo odborývch organizácií na slobodnú činnosť.právo každého na sociálne zabezpečenie.Vyhláška MZV č. šatstvo. 9.

ktoré v čase. Takisto nesmie byť uložený trest prísnejší. ale bez jeho existencie y sa nemohlo uplatniť žiaden iné. že je každému zaručené domáhať sa svojho práva zákonom určeným postup na nezávislom a nestrannom súde alebo inom orgán SR. na ktorej bol vykonaný trst podľa tohto rozsudkom odškodnená podľa zákon alebo praxeplatných v príslušnom štáte. Čl. keď bolo spáchané. 7 – uloženei trestu výlučne na základe zákona Nikoho nemožno odsúdiť za konanie alebo opomenutie. z akotrý už bol osobdoený alebo odsúdený konečným rozsudkom podľa zákona trestného poriadku tohto štátu. že došlo k justičnému omylu. 6 – Právo na spravodlivé súdne konanie Každý má právo na to. Každý. že k včasnému odhaleniu neznámejskutočnosti anedošlo úple aleob čiastočne vinou tejto osoby.30. ale tlač a verejnosť môžu byť v odôvodnených prípadoch uvedených v dohovore vylúčené buď po dobu celéh procesu alebo jeho časti. musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom. Každý kto je obvinený z trestnéh činu.oznámenie FMZV č. kto je obvinený z trestného činu má tieto minimálne práva: byť bez meškania a v jazyku. 4 – Právo nebyť opakovane súdený alebo trestaný Nikoho nemožno stíhať alebo potrestať v trestnom knaní podlihajúco prvomoci tho istého štátu za trestný čin. skupine alebo jednotlivcovi akýkoľvek právo vyvíjať činosť alebod opúšťať sa činov zamerných na zničenie ktoréhokoľvek z tu priznaných práv a slobôd alebo na obmedzovanie týchto práv a slobôd vo väčšo rozsahu. je osoba. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne. pretože nová alebon ovoodhalená skutočnosť dokazuje. podrobne oboznámený s povahou a dôvodom obvinenia proti nemu mať primeraný čas a možnosti na prípravu sovjej obhajoby obhajovať sa osobne alebo s pomocou obhajcu podľa vlastného výberu. verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom. 7 čl. Protokol č. Právo na súdnu ochranu Ide o atypické právo. 3 – Odškodnenie v prípade justičného omylu Ak sa konečný rozsudok v trestnej veci neskôr zruší alebo ak sa udelí milosť. ak nové alebo novoodhalené skutočnosti alebo podstatná chyba v predchádzajúco konaní mohli ovplyniť rozhodovanie vo veci. iného štátneho orgánu. či orgánov verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. 7 čl. preto je nevyhnutnou súčasťou každého právneho štátu. Prameň . než aký bolo možné uložiť v čase spáchania trestného činu. Protokol č. než to Dohovor ustanovuje. koho súd uzná za vinného z trestného činu. na Európskom súde pre ľudské práva. V čl. Po vyčerpaní vnútroštátnych prostriedkov má subjekt v prípade porušenia základného práva alebo slobody možnosť domáhať sa nápravy aj na medzinárodnej úrovni.a k to záujmy spravodlivosti vyžadujú vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok. aby sa mu poskytol bezplatne. ktorého obsahom nie je konkrétne hmotné právo. alebo pokiaľ nemá prostriedky na zaplatenie obhajcu. – Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd Čl. To nebráni obnove konania podľa zákona a trestného poriadku príslušného štátu. bolo trestné podľa všeobecných právynch zásad uznávaných civilizovanými národmi. Protokol č. 13 – právo na účinný prostriedok nápravy Každý.a ko svedkov proti sebe mať bezplatnú pomoc tlmočníka. má právo ať preskúmať výrok o vine alebo treste súdom vyššieho stupňa. pokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom. aby jeho záležitosť bola spravodlivo. ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. neoblo podľa vnútroštátneho alebo medzinárodného práva trestným činom. ktorých cieľom je zabezpečiť potrebnú ochranu v súdnom a osobitne trestnom konaní a tak zabezpečiť spravodlivý súdny proces. Čl. ustanovuje zákon. akoby dávalo štátu. koo práva a slobody priznané týmot Dohovorom boli porušené. aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností. Sú zaručené významné procesné garancie.z. Nezávislé a nestranné súdnictvo predstavuje jednak sústavu všeobecných riadnych súdov ako aj právo domáhať sa ochrany svojich práv na ústavnom súde. 36 . ka nerozumiejazyku používanému pred súdom alebo týmto jazykom nehovorí Čl. Tento článok nebráni súdeniu a potrestaniu osoby za konanie alebo opomenutie. ktorému rozumie. keď bolo spáchané. 17 – zákaz zneužitia práv Nič v tomto Dohovore sa nemôže vykladať tak. sa považuje za nevinného. Ústava ďalej garantuje právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu. 209/1999 Z. Výkon tohtopráva. Tento inštitút je v ústave zakotvený ako nový. ktoré v čase. Z jeho obsahu vyplýva. 2 – Právo na odvolanie v trestných veciach Každý. včítane dôvodov. 47 a nasl. pokiaľ sa neprukáže. pre ktoré s amôže vykonať. 7 čl.

Ich ukladanie je možné na základe čl. je prijímaný vo forme zákona. Miestne poplatky vyrubujú a vyberajú obce. 93 ods. 59 Hospodárstvo SR sa zakladá na princípoch sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. Ústava deklaruje ochranu a podporu hospodárskej súťaže. Národnú banku možno definovať ako: emisnú banku. V oblasti medzinárodných vzťahov národná banka: zastupuje SR navonok v medzinár. jej členmi sú guvernér. článok 55. Je subjektom oprávneným vydávať v rámci svojej kompetencie všeobecne záväzné právne predpisy rovnako ako ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy podľa čl. ktorá jenevyhnutná na zmiernenie sociálneho dopadu transformácie ekonomiky na trhový mechanizmus. Zásady – historicky overené a praxou potvrdené poznatky a požiadavky. 57 stanovuje. ktoré patria do jej kompetencie. ktorá sa nezapisuje do obchodného registra. ktorý je vyčlenený z obvyklej štruktúry moci. operácie SR v rámci svetových trhov peňazí Národná banka je povinná podporovať hospodársku politiku vlády za predpokladu zachovania nezávislosti Národnej banky vo veciach. či určité konanie má povahu zneužitia dominantného postavenia na relevantnom trhu. nenáležiaci do tradičnej tripartity moci. zastupiteľské úrady SR. Pri príprave. Predsedu menuje a odvoláva vláda. Najvyšší kontrolný úrad SR Najvyšší kontrolný úrad SR (NKU) je v našej ústavnej histórii novým typom ústavného orgánu . obce a štátne archívy) a súdne ( vyberajú sa za jednotlivé úkony alebo za celé konanie pred súdmi a za úkony štátnej spráy súdov. Do kompetencie národnej banky patrí: a) menová politika b) vydávanie bankoviek a mincí c) regulácia peňažného obehu. 57. 58. ktorý je ústredným orgánom štátmej správy pre jej ochranu a podporu. 20 – zákonná úprava ďalšieho majetku vo výlučnom vlastníctve SR prípadne jej občanov alebo právnických osôb so sídlom v SR. 56 Ústavy SR zriaďuje emisnú banku – u nás Národná banka SR. Poplatky a dane sa delia na štátne a miestne. 1. prírodnými liečivými zdrojmi a vodnými tokmi. Do pôsobnosti úradu patrí: preskúmavanie a určovanie postavenie podnikateľov na relevantnom trhu vydávanie rozhodnutia: či dohoda obmedzujúca hospodársku súťaž je zakázaná a neplatná podľa zákona. podzemnými vodami. 56. ktorých uplatňovanie je nevyhnutnou podmienkou fungovania štátneho rozpočtu. 123 Ústavy. 58 Ústavy zakotvené v zákone a tým je tiež zaručená kontrolovateľnosť hospodárenia s prostriedkami štátneho rozpočtu. že SR je colným územím. V čl. Čl. o koncentrácii ukladanie peňažných pokút podnikateľom vykonávanie všeobecných šetrení v jednotlivých odvetviach hospodárstva navrhovanie ďalších opatrení na ochranu a podporu hospodárskej súťaže Sektor financií a bankovníctva – na základe čl. 32. 2 viceguvernéri ( odvoláva a vymenúva ich prezident SR) 2 vrchní riaditelia ( vymenúva ich a odvoláva vláda) a 3 ďalší členovia b) Direktórium – je výkonným orgánom. Colnými orgánmi sú Colné riaditeľstvo a colnice. Ústava v čl. Garantom ochrany hospodárskej súťaže je Protiminopolný úrad SR. menových inštitúciách a plní úlohy v nich vykonáva medzinár. podľa ktorých sa riadi procesná aj obsahová stránka tohto dokumentu. Prostredníctvom nich je zabezpečené financovanie stanovených špecifických úloh štátu. Orgánmi národnej banky sú: a) Banková rada – je najvyšším riadiacim orgánom.3 Ústavy SR dane a štátny rozpočet nemôžu byť predmetom referenda. oddiel. Hospodárstvo SR viď ústava. o povinnosti zdržať sa zneužívania dominantného postavenia na relevantnom trhu. Ústredným orgánom štátnej správy pre colné záležitosti je Ministerstvo financií SR. v ktorom sa sústreďujú finančné prostriedky. členmi sú viceguvernér a vrchní riaditelia Štátny rozpočet = fond. ako aj orgánmi prokuratúry). 3 Hlava. Tieto sú na základe čl. Štátne účelové fondy sú napojené na štátny rozpočet. K napĺňaniu rozpočtu slúžia predovšetkým dane a poplatky. o povinnosti zdržať sa plnenia dohody obmedzujúcej hospodársku súťaž a odstrániť závadný stav. 4 Ústavy vyčlenil výlučné vlastníctvo SR nad nerastným bohatstvom. Štátne poplatky môžu byť správne (vyrubujú ich a vyberajú orgány štátnej správy. prejednávaní a schvaľovaní a najmä pri plnení štátneho rozpočtu sa vychádza z určitých zásad.31. SR zasahuje do hospodárskeho systému aj prostredníctvom regulácie cien niektorých výrobkov a služieb. 59 Ústavy len zákonom alebo na základe zákona. Ide o jeden z najvyšších ústavných orgánov 37 . Čl. zostavovaní. právnickú osobu. koordinácia platobného styku a zúčtovania bánk d) dozor nad činnosťou bánk Medzi povinnosti národnej banky patrí podávať polročne správu NRSR o menovom vývoji a túto správu zverejniť.

Predseda NKU má právo zúčastniť sa na rokovaniach NR SR. o ktorých sa dozvedeli pri svojej kontrolnej činnosti ak tieto tvoria štátne. okrem správy vlastného majetku. ktorí vykonávajú kontrolu (kontrolóri) a ďalších svojich zamestnancov. uplynutím funkčného obdobia B. NKU môže na základe zmluvy pribrať k účasti na kontrole osoby. finančnými prostriedkami. majetkom. podpredsedovia. vládu SR.z. alebo umeleckej činnosti. Návrhy kandidátov na predsedu a podpredsedov NKU predkladajú poslanci NR SR. Predseda. alebo by nimi mohli byť dotknuté tretie osoby. v ktorých majú majetkovú účasť verejnoprávne inštitúcie. že jeho zriadením sa nemá vytvoriť samostatný štvrtý prvok štátnej moci – kontrolnej moci štátu. hospodárske alebo služobné tajomstvo. jej orgánov a na rokovaniach vlády. 385/2004 Z. záväzkami. E. C. právnickým osobám alebo fyzickým osobám hospodáriacim s prostriedkami štátneho rozpočtu alebo nakladajúcim so štátnym majetkom v rámci rozvojových programov alebo z iných obdobných dôvodov zo zahraničia Za prostriedky štátneho rozpočtu sa považujú aj prostriedky Európskych spoločenstiev a iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté na financovanie projektov na základe medzinárodných zmlúv.kontrolného typu. záväzkami. finančnými prostriedkami a majetkovými právami obcí a vyšších územných celkov. ústredné orgány štátnej správy alebo iné štátne orgány. Z hľadiska predmetu je NKU orgánom kontroly hospodárenia s: A. pracovného pomeru alebo výkonu činnosti. s podnikateľskou činnosťou. Táto povinnosť trvá aj po skončení funkcie. ktorý je nezávislý od iných mocí. ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť. Funkcia predsedu a podpredsedu NKU je nezlučiteľná s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci. kontrolní pracovníci NKU a pribraté osoby sú povinný zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach. NKU predkladá najmenej raz do roka správy o výsledkoch kontrolnej činnosti NR SR a vždy vtedy. za ktoré SR prevzala záruku. ani s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou. Tá istá osoba môže byť zvolená najviac na dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. právnické osoby s určenou majetkovou účasťou Fondu národného majetku SR F. kým NR SR nezvolí nového predsedu. D. Predseda NKU zostáva vo funkcii aj po uplynutí funkčného obdobia. finančnými prostriedkami. voliteľný do NR SR. odvolaním z funkcie Odvoláva ich NR SR nadpolovičnou väčšinou prítomných poslancov. ktoré sa poskytli SR. Dôvodmi na obligatórne odvolanie môže byť: -právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin -vznik nezlučiteľnosti pri výkone funkcie -nesplnenie povinností stanovených týmto zákonom Dôvodom fakultatívneho odvolania z funkcie je nevykonávanie funkcie po obdobie dlhšie ako 6 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. u ktorých vykonávajú funkciu zakladateľa alebo zriaďovateľa. majetkom.z. štátne účelové fondy. ako aj právnické osoby. fyzické a právnické osoby NKU vykonáva svoju činnosť prostredníctvom predsedu. Postavenie. na právnické osoby s majetkovou účasťou štátu. keď o to NR požiada. ktoré podľa zákona schvaľuje NR SR vláda B. Koncepcia vytvorenia NKU vychádza z tézy. ktoré nie sú zamestnancami úradu (pribraté osoby). 39/1993 Z. majetkom. NKU je teda osobitný ústavný orgán na vykonávanie špecifického druhu činností. D. s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby. prostriedkami rozpočtov. majetkovými právami a pohľadávkami štátu. obce a vyššie územné celky. právnické osoby zriadené obcami a na právnické osoby zriadené vyššími územnými celkami. C. právnické osoby. ktorých potom NR SR volí v tajnom hlasovaní nadpolovičnou väčšinou hlasov prítomných poslancov. verejnoprávne inštitúcie zriadené zákonom. Funkcia predsedu a podpredsedu sa môže skončiť: A. majetkovými právami a pohľadávkami. NKU totiž okrem kontrolných právomocí nemá žiadne mocenské právomoci vo vzťahu k iným vrcholným ústavným orgánom. finančnými prostriedkami. vedeckej. Vo vyššie vymedzenom rozsahu sa kontrolná pôsobnosť NKU vzťahuje na nasledovné subjekty : A. 38 . vzdaním sa funkcie C. podpredsedovia). ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy SR a na orgány im podriadené. Za predsedu a podpredsedu NKU môže byť zvolený každý občan SR. pôsobnosť. Funkčné obdobie predsedu a podpredsedov je sedem rokov. Fond národného majetku SR. vnútorné organizačné členenie a základné pravidlá kontrolnej činnosti NKU ustanovuje zákon č. B. štátne orgány. o Najvyššom kontrolnom úrade SR v znení zákona č. zamestnancov. literárnej. Základný rámec kontrolnej pôsobnosti a zloženia NKU upravuje druhý oddiel tretej hlavy ústavy. majetkom. Orgánmi NKU sú predseda NKU a podpredseda (resp. majetkovými právami a pohľadávkami a finančnými prostriedkami. s pracovným pomerom. verejnoprávnych inštitúcií a Fondu národného majetku. E. pedagogickej. podpredsedu. ktoré získali na úhradu nákladov na prenesený výkon štátnej správy.

Banskobystrický. Obec (orgány a ich pôsobnosnosť) Základom územnej samosprávy je obec. Východiskovým znakom na určenie obce a VUC je územie. 30 ods. V zmysle Ústavy SR (čl. ale aj jeho súčasťou je aj právo občanov zúčastňovať sa a realizácii verenej moci formou územnej samosprávy. podľa svojho uváženia a svojimi orgánmi nesúcimi za svoje rozhodovanie zodpovednosť pred svojimi voličmi. t. 1 zahrňuje nielen právo občanov zúčastňovať sa na voľbe svojich zástupcov do NR SR resp. Trenčiansky. nielen občanom SR. ak takéto úkony podľa zákona nevykonáva štát alebo iná právnická osoba alebo fyzická osoba. kto: má na ich území nehnuteľný majetok je na ich území prihlásený na prechodný pobyť alebo má ako cudzinec povolený dlhodobý pobyt ten kto v obci platí miestnu daň alebo miestny poplatok dostal udelený čestné občianstvo obce Tieto osoby však nemôžu voliť a byť volené do orgánov USC ani sa žúčastňovať miestneho referenda. Ústava SR upravuje územnú samosprávu v hlave štvrtej (čl. Navyše ústava v čl. pluralizmu. osobitne s princípom demokracie. 39 . ktoré majú na ich území trvalý pobyt.33. ktoré samostatne hospodária so svojím vlastným majetkom a s vlastnými príjmami. keď je na území obce alebo VUC uskutočňovaný výkon štátnej správy (nie samosprávy). zabezpečujú a chránia práva a záujmy svojich obyvateľov. deľby moci. 30 ods 1 rozširuje právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obce a do orgánov samosprávy VUC aj na cudzincov s trvalým pobytom na území SR. Košický. b) hlasovaním obyvateľov obce. Názov obce určuje vláda nariadením. Nitriansky. V užšom poňatí základom ústavnej úpravy územnej samosprávy sú dve východiská: ponímanie občana ako aktívneho subjektu zúčastňujúceho sa na správe verejných vecí (čl. Náklady takto preneseného výkonu uhrádza štát (čl. 64a) obyvatelia USC sú osoby majúce na ich území trvalý pobyt.Ústava teda priznáva obciam a VUC právo na samosprávu a navyše pozíciu subjektu tohto práva priznáva osobám majúcim na území obce a VUC trvalý pobyt. V podmienkach kontinentálnej Európy to znamená. ktorý tvorí jedno alebo viac katastrálnych území. Obec aj VUC sú PO. Samostatná pôsobnosť USC Obec samostatne rozhoduje a uskutočňuje všetky úkony súvisiace so správou obce a jej majetku. pričom do činnosti obce alebo VUC môže zasahovať len spôsobom ustanoveným zákonom (čl. 1) ponímanie obce a VUC ako určitej pospolitosti ľudí oprávnenej (v rámci ústavy a zákonov) rozhodovať o svojich veciach priamo alebo prostredníctvom volených zástupcov Správa verejných vecí je klasickým znakom územnej samosprávy. šťažnosťami a inými podaniami na orgány USC Okrem obyvateľov USC na na ich samospráve môže zúčasťňovať aj ten. Žilinský. pričom v tejto súvislosti majú právo najmä: voliť a byť volený do orgánov USC hlasovať o dôležitých otázkych života arozvoja USC(miestne referendum) zúčastňovať sa na zasadnutiach zastupiteľstiev USC obracať sa so svojimi podnetmi. podieľať sa na výkone štátnej moci priamou formou (referendom). 30 ods. 71 ods 1) Samotný výkon úloh však zabezpečuje obec. že na miestnej úrovni vedľa seba pôsobia orgány územnej (miestnej) samosprávy a orgány miestnej štátnej správy.j. ktoré ako jej samosprávnu pôsobnosť upravuje osobitný zákon. Vrámci tohto druhu pôsobnosti štát vykonáva len dozor z hľadiska ústavnosti a zákonnosti. výkon však riadi a kontroľuje vláda SR. Princíp územnej samosprávy veľmi úzko súvisí s ďalšími princípmi slovenského konštitucionalizmu. Je to územný celok. 64-71). Trnavský. 34. samostatne rozhodovať v rámci autonómnych priestorov vymedzených ústavou a zákonmi o svojich záležitositach a to buď priamo alebo prostredníctvom zvolených orgánov. Preto pojem „správa verejných vecí“ tak ako je obsiahnutý v čl. Prešovský. právnym štátom. ako aj princípom zabezpečenia ochrany ľudských a občianskych práv. nie orgány štátu. Osobnostným základom územných samosprávnych celkov (USC) sú jeho obyvatelia. Výšším územným celkom je samosprávny kraj – v SR je ich 8: Bratislavský. Výkon určených úloh miestnej a štátnej správy možno na obec a VUC preniesť len zákonom. Obyvatelia USC sa zúčastňujú na samospráve týchto celkov. Samosprávu obce vykonávajú obyvatelia obce a) orgánmi obce. Takto vymedzené fungovanie má dvojakú podobu čl 64 – podobu samostatnej pôsobnosti . Ústava SR pod územnou samosprávou rozumie právo obcí a VUC združujúcich osoby. Mestá vyhlasuje NR SR na návrh vlády. 67 ods 3) podobu prenesenej pôsobnosti. kde obec a VUC v zákonnom rámci rozhoduje o vymedzenom okruhu otázok samostatne. všetky záležitosti. Územná samospráva Ústavný inštitút územnej samosprávy upravuje Ústava SR. Zákon o obecnom zriadení a Zákon o samospráve vyšších územných celkov Územná samospráva je v širšom poňatí súčasťou verejnej správy.

predpisov: Z. iné právnické osoby a zariadenia. vydáva záväzné stanoviská k investičnej činnosti v obci. b) zostavuje a schvaľuje rozpočet obce a záverečný účet obce. /5c/ udržiavanie čistoty v obci. normotvorbu originárnu.c) verejným zhromaždením obyvateľov obce. /6a/ r) vykonáva osvedčovanie listín a podpisov na listinách. Náklady na nich uhrádza štát. chráni životné prostredie. obecného cintorína. Návrh rozpočtu musí byť zverejnený najmenej na dobu 15 dní. na vzdelávanie. o rozpočtových pravidlách. o účtovníctve a Z. Obec pri výkone samosprávy najmä a) vykonáva úkony súvisiace s riadnym hospodárením s hnuteľným a nehnuteľným majetkom obce a s majetkom vo vlastníctve štátu prenechaným obci do užívania. f) zabezpečuje výstavbu a údržbu a vykonáva správu miestnych komunikácií. so zákonmi a nariadeniami vlády VZN vo veciach výkonu prenesenej pôsobnosti štátnej správy nesmie byť v rozpore s: vyššie uvedenými právnymi normami a navyše ani s všeobecne záväznými predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. finančné. ktorý určuje rozsah samosprávnej pôsobnosti obcí a VUC. d) usmerňuje ekonomickú činnosť v obci. platí. VZN vo veciach samosprávy nesmie byť v rozpore s: Ústavou. Prenesená pôsobnosť USC (čl. finančného zabezpečenia i kontroly. k) vykonáva vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov obce a rozvoja obce. 68 a 71. Aby nadobudlo účinnosť musí byť vyvesené na úradnej tabuli – stanovené lehoty(15. Zákon o majetku vyšších územných celkov. ktoré SR ratifikovala. odvádzanie odpadových vôd. Zastupiteľstvá USC 40 . l) zakladá. verejných priestranstiev. e) utvára účinný systém kontroly a vytvára vhodné organizačné. samosp. Z čl. VUC vedí účtovníctvo podľa osobit. kultúrnych pamiatok. najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom. medzinárodnými zmluvami. koncepciu rozvoja jednotlivých oblastí života obce. 71) Umožnuje zákonom preniesť na obec a VUC určené úlohy miestnej štátnej správy. s) vedie obecnú kroniku v štátnom jazyku. pamiatkových území a pamätihodností obce. /6b/ Ak zákon pri úprave pôsobnosti obce neustanovuje. j) obstaráva a schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu sídelných útvarov a zón. zrušuje a kontroluje podľa osobitných predpisov svoje rozpočtové a príspevkové organizácie.j. n) zabezpečuje verejný poriadok v obci; nariadením môže ustanoviť činnosti. c) rozhoduje vo veciach miestnych daní a miestnych poplatkov /5a/ a vykonáva ich správu. i) plní úlohy na úseku ochrany spotrebiteľa /5d/ a utvára podmienky na zásobovanie obce; určuje nariadením pravidlá času predaja v obchode. ktorý sa zostavuje na obdobie jedného kalendárneho roka. 71 vyplýva. Realizácia prenesenej pôsobnosti má osobitný režim z hľadiska obsahu. že ide o výkon prenesenej pôsobnosti štátnej správy. športových a ďalších obecných zariadení. prípadne aj v jazyku národnostnej menšiny. ústavnými zákonmi. kultúru. je upravená v čl. telesnú kultúru a šport. ktorých plnenie je racionálnejšie a efektévnejšie na danej úrovni. /5b/ vydáva súhlas. m) organizuje hlasovanie obyvateľov obce o dôležitých otázkach života a rozvoja obce. jej medze sú určené zákonom. zriaďuje. Základom finnačného hospodáranie obce je rozpočet. ktorého obsah nemôžu prekročiť. osvetovú činnosť. Obec resp. Normotvorná pôsobnosť orgánov uz. o) zabezpečuje ochranu kultúrnych pamiatok v rozsahu podľa osobitných predpisov /6/ a dbá o zachovanie prírodných hodnôt. Majetkom obce sú veci vo vlastníctvo obce a majetkové práva obce. 30dní). obstaráva a schvaľuje programy rozvoja bývania a spolupôsobí pri utváraní vhodných podmienok na bývanie v obci. Sú to také úlohy. g) zabezpečuje verejnoprospešné služby. záujmovú umeleckú činnosť. h) utvára a chráni zdravé podmienky a zdravý spôsob života a práce obyvateľov obce. času prevádzky služieb a spravuje trhoviská. Podpisuje ho starosta alebo predseda samosprávneho kraja. Nakladanie s ním upravuje Zákon o majetku obcí. VZN obce prijíma obecné zastupiteľstvo 3/5 väčšinou prítomných členov. stanovisko alebo vyjadrenie k podnikateľskej a inej činnosti právnických osôb a fyzických osôb a k umiestneniu prevádzky na území obce. p) plní úlohy na úseku sociálnej pomoci v rozsahu podľa osobitného predpisu. a ak tak ustanovuje osobitný predpis. že ide o normotvornú právomoc USC. jeho zastupiteľstva v oblasti samostatnej pôsobnosti t. správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia. resp. ako aj utvára podmienky na zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti. kultúrnych. K vydaniu týchto VZN je potrebné splnomocnenie v zákone. záväzné stanovisko. z ktorého vyplýva. personálne a materiálne podmienky na jeho nezávislý výkon. že pri výkone štátnej správy môže obec a VUC vydávať v rámci svojej územnej pôsobnosti na základe splnomocnenie v zákone a v jeho medziach všeobecne záväzné nariadenia – normotvorná činnosť v oblasti prenesenej pôsobnosti. resp. zásobovanie vodou. nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu. že ide o výkon samosprávnej pôsobnosti obce. ktorých vykonávanie je zakázané alebo obmedzené na určitý čas alebo na určitom mieste.

Zastupiteľstvá USC ako jeden zo samosprávnych orgánov v týchto útvaroch sú zriadené priamo ústavou čl. 69. Ústava stanovuje spôsob ich tvotby v podobe všeobecných, rovných a priamych volieb s tajným hlasovaním obyvateľmi obcí. Zastupiteľstvá sú zložené z poslancov, ktorých počet stavuje zákon. Volebné obdobie zastupiteľstiev určuje priamo Ústava SR na štyri roky. Poznáme 3 ruhy zasadnutí: ustanovujúce, riadne a mimoriadne. Starosta obce Ústava SR zaraďuje starostu obce a predsedu samosprávneho kraja medzi orgány obce, resp. samosp. kraja. Ústava ich zároveň charakterizuje ako výkonné orgány USC, ktoré vykonávajú jeho správu a zastupujú ho navonok. čl. 69. Starostu alebo predsedu volia v zmysle ústavy obyvatelia ktorý majú na danom území trvalý pobyt. Volebné obdobie je u oboch 4ročné. Ich funkčné obdobie sa skončí zložením sľubu novozvoleného starostu resp. predsedu. Funkcie, s ktorými je funkcia starosu nezlučiteľná vymenováva zákon o obecnom zriadení. Medzi základné právomoci starostu patrí: zvoláva a vedie zasadnutia obecného zastupiteľstva a obecnej rady a podpisuje ich uznesenia, vykonáva obecnú správu, zastupuje obec vo vzťahu k štátnym orgánom, k právnickým a fyzickým osobám, rozhoduje vo všetkých veciach správy obce, ktoré nie sú zákonom alebo štatútom obce vyhradené obecnému zastupiteľstvu. je štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch obce a v pracovnoprávnych vzťahoch zamestnancov obce; v administratívnoprávnych vzťahoch je správnym orgánom, môže pozastaviť výkon uznesenia obecného zastupiteľstva, ak sa domnieva, že odporuje zákonu alebo je pre obec zjavne nevýhodné tak, že ho nepodpíše- tzv. sistačné právo. Ak bol výkon uznesenia obecného zastupiteľstva pozastavený, môže obecné zastupiteľstvo toto uznesenie trojpätinovou väčšinou hlasov všetkých poslancov potvrdiť; ak obecné zastupiteľstvo uznesenie nepotvrdí do dvoch mesiacov od jeho schválenia, uznesenie stráca platnosť. Výkon potvrdeného uznesenia starosta nemôže pozastaviť. môže PO alebo FO oprávnenej na podnikanie uložiť pokutu do 200 000 Sk Okrem zastupiteľstva a starostu (predsedu) môžu v USC pôsobiť aj iné orgány: Obecný úrad – výkonný orgán obecného zastupiteľstva a starostu, ktorý zabezpečuje organizačné a administratívne veci Komisie – stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontorlné orgány, v ktorých viac ako polovicu musia tvoriť poslanci, pričom predsedom musí byť tiež poslanec, a na posúdenie odborných otázok mi môžu privývať odborníkov z praxe. Hlavný kontrolór – je zamestnancom USC, jeho úlohy vyplývajú priamo zo zákona, pričom sú zamerané najmú na výkon kontorly príjmov a výdavkov rozpočtu USC, kontrolu hospodárenie s ich majetkom, vypracovávanie odborného stavoviska k rozpočtu. Ich výkon musí byť nezávislý. Obecná rada – iniciatývnym, výkonným a kontrolným orgánom obecného zastupiteľstva, zároveň plní funkciu poradného orgánu starostu. Je zložená z poslancov ktorí musia tvoriť najviac 1/3 jej členov. Jej zloženie by malo podľa zákona odzrkadľovať postavenie rozhodujúcich politických stán zastúpených v obecnom zastupiteľstve.

35. VÚC
viď ústava, 4. Hlava, článok 69, odsek 4 a 5

36. Voľby do orgánov samosprávy obcí (OSO)
prameň: zákon č. 346/1990 Zb Voľby sa konajú na základe všeobecného, rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním. Právo voliť do OSO majú obyvatelia SR, ktorí majú v obci, v mestskej časti hlavného mesta SR Bratislavy alebo v mestskej časti mesta Košice trvalý pobyt a najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov veku. Prekážkou vo výkone volebného práva je: a) zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodu ochrany zdravia ľudí, b) výkon trestu odňatia slobody, c) výkon základnej vojenskej služby, náhradnej vojenskej služby alebo zdokonaľovacej služby, a to v prípade, ak to vyžaduje plnenie úloh podľa osobitných predpisov, d) pozbavenie alebo obmedzenie spôsobilosti na právne úkony. Za starostu obce (primátora), v hlavnom meste SR Bratislave a v meste Košice starostu mestskej časti môže byť zvolený volič, u ktorého nenastali prekážky vo výkone volebného práva a ktorý najneskôr v deň volieb dovŕšil 25 rokov veku. ZOZNAM VOLIČOV OPRÁVNENÝCH HLASOVAŤ VO VOLEBNOM OKRSKU Zoznamy voličov oprávnených hlasovať v jednotlivých volebných okrskoch vyhotovia obce, a mestá na základe stáleho zoznamu voličov. Zoznam voličov odovzdá obec v 2 rovnopisoch okrskovým volebným komisiám

41

najneskôr dve hodiny pred začatím hlasovania. Do zoznamu voličov okrsková volebná komisia dopíše v deň volieb voliča: a) na základe rozhodnutia súdu, b) ktorý platným preukazom totožnosti preukáže, že má trvalý pobyt v mieste, ktoré patrí do volebného okrsku. VOLEBNÉ OBVODY A VOLEBNÉ OKRSKY Volebné obvody Pre voľby do obecných (mestských) zastupiteľstiev sa v každej obci utvoria viacmandátové volebné obvody, v ktorých sa volia poslanci obecného (mestského) zastupiteľstva pomerne k počtu obyvateľov obce, najviac však 12 poslancov v jednom volebnom obvode; v mestách, ktoré sa členia na mestské časti, možno utvoriť aj jednomandátové volebné obvody, ak na počet obyvateľov mestskej časti pripadá iba jeden poslanec. V obci, v ktorej sa má zvoliť 12 alebo menej poslancov, môže sa utvoriť iba jeden volebný obvod. Volebné obvody a počet poslancov v nich určí obecné (mestské) zastupiteľstvo a zverejní ich najneskôr 65 dní pred dňom volieb. Pre voľby starostu obce (primátora) tvorí každá obec jeden jednomandátový volebný obvod. Volebné okrsky Na odovzdávanie hlasovacích lístkov a na sčítanie hlasov sa utvárajú v obciach volebné okrsky. Volebné okrsky a volebnú miestnosť v každom z nich určí starosta obce najneskôr 28 dní predo dňom volieb. Volebný okrsok sa utvorí tak, aby zahŕňal spravidla 1 000 voličov. Pre vzdialené časti obce možno utvoriť samostatné volebné okrsky, ak je v nich aspoň 50 voličov. Volebné okrsky nesmú presahovať hranice volebného obvodu. VOLEBNÉ ORGÁNY Voľby do OSO riadi Ústredná volebná komisia. V okresoch riadia voľby obvodné volebné komisie, v mestách mestské volebné komisie a v ostatných obciach miestne volebné komisie. Vo volebných okrskoch sa zriaďujú okrskové volebné komisie. Členom volebnej komisie môže byť volič. Kandidát na poslanca obecného (mestského) zastupiteľstva alebo na starostu obce (primátora) nemôže byť členom volebnej komisie. Volebné komisie sa utvoria z rovnakého počtu zástupcov politických strán a politických hnutí a koalícií politických strán a politických hnutí. Mená a priezviská zástupcov a ich náhradníkov s uvedením adresy oznamujú politické strany tomu, kto zvoláva prvé zasadanie volebnej komisie. V prípade ochorenia, vzdania sa, opakovanej neúčasti alebo zániku funkcie člena volebnej komisie povolá jej predseda náhradníka. Vzatie späť kandidátnej listiny politickou stranou má za následok zánik členstva zástupcov politickej strany v príslušnej volebnej komisii. Členovia volebnej komisie sa ujímajú svojej funkcie zložením sľubu. Zloženie sľubu potvrdí člen volebnej komisie svojím podpisom. Volebná komisia je uznášaniaschopná, ak je prítomná väčšina jej členov. Na platnosť uznesenia je potrebná väčšina hlasov prítomných členov. V prípade rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý. O priebehu zasadania vyhotovuje volebná komisia zápisnicu. Volebná komisia na svojom prvom zasadaní určí dohodou zo svojho stredu predsedu a podpredsedu. Ak nedôjde k dohode, určí sa predseda a podpredseda žrebom. Žrebovanie riadi najstarší člen volebnej komisie. Štatistický úrad SR na prípravu spracovania a na spracovanie výsledkov hlasovania vo voľbách utvára pre Ústrednú volebnú komisiu a obvodné volebné komisie odborné (sumarizačné) útvary; pre mestské volebné komisie utvára odborné (sumarizačné) útvary, ak zisťujú výsledky hlasovania z viac ako 50 volebných okrskov. Zapisovateľ volebnej komisie Zabezpečuje organizačné a administratívne záležitosti súvisiace s prípravou a priebehom rokovania volebnej komisie. Zároveň plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie. Zapisovateľa: Ústrednej volebnej komisie vymenúva a odvoláva vláda SR, obvodnej volebnej komisie vymenúva a odvoláva prednosta obvodného úradu zo zamestnancov obvodného úradu, miestnej volebnej komisie vymenúva a odvoláva starosta obce (primátor) spravidla zo zamestnancov obce, okrskovej volebnej komisie vymenúva a odvoláva starosta obce (primátor) spravidla zo zamestnancov obce. Ústredná volebná komisia Každá politická strana, ktorá podáva kandidátne listiny do obecných (mestských) zastupiteľstiev aspoň v jednej pätine okresov SR, deleguje najneskôr 20 dní predo dňom volieb do Ústrednej volebnej komisie jedného člena a jedného náhradníka. Ústredná volebná komisia: a) dohliada na pripravenosť volebných komisií nižších stupňov zabezpečovať úlohy podľa tohto zákona, ako aj na zastúpenie politických strán v obvodných volebných komisiách, b) prerokúva informácie Ministerstva vnútra SR o organizačnej a technickej príprave volieb a odporúča návrhy na vykonanie opatrení, c) prerokúva informácie Štatistického úradu SR o príprave projektu technického spracovania výsledkov hlasovania vo voľbách, d) zisťuje a uverejňuje výsledky volieb, e) vyhotoví zápisnicu o výsledkoch volieb, f) odovzdá volebné dokumenty do úschovy Ministerstvu vnútra SR Obvodná volebná komisia Každá politická strana, ktorá podáva kandidátne listiny do obecných (mestských) zastupiteľstiev aspoň v jednej tretine obcí patriacich do územného obvodu obvodnej volebnej komisie, deleguje najneskôr 55 dní predo dňom volieb do obvodnej volebnej komisie jedného člena a jedného náhradníka. 42

Musí mať najmenej päť členov. Ak obvodná volebná komisia nie je v tomto počte utvorená, vymenuje zostávajúcich členov prednosta obvodného úradu. Obvodná volebná komisia: a) dohliada na pripravenosť miestnych a mestských volebných komisií a okrskových volebných komisií zabezpečovať úlohy podľa tohto zákona, ako aj na zastúpenie politických strán v nich, b) prerokúva informácie obvodného úradu o organizačnej a technickej príprave volieb a odporúča návrhy na vykonanie opatrení, c) prerokúva informáciu o zabezpečení činnosti svojho odborného (sumarizačného) útvaru, d) vyhotoví zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania a odovzdá ju Ústrednej volebnej komisii, e) odovzdá volebné dokumenty do úschovy obvodnému úradu. Miestna volebná komisia Každá politická strana, ktorá podáva kandidátne listiny do obecného (mestského) zastupiteľstva, deleguje najneskôr 55 dní predo dňom volieb do miestnej volebnej komisie jedného člena a jedného náhradníka. Musí mať najmenej päť členov. Ak miestna volebná komisia nie je v tomto počte vytvorená, vymenuje zostávajúcich členov starosta obce (primátor). Miestna volebná komisia: a) preskúmava kandidátne listiny a rozhoduje o registrácii alebo o neregistrácii kandidátov, b) dohliada na pripravenosť okrskových volebných komisií zabezpečovať úlohy podľa tohto zákona, c) vyhotoví zápisnicu o výsledkoch volieb do obecného (mestského) zastupiteľstva a volieb starostu obce (primátora), ktorú podpíšu členovia komisie; zápisnicu s originálnymi podpismi členov komisie dostane každý člen komisie, d) vydáva zvoleným kandidátom osvedčenie o zvolení, e) odovzdá volebné dokumenty do úschovy obci. Kandidátne listiny Kandidátne listiny pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva podávajú politické strany, a to osobitne za každý volebný obvod, a nezávislí kandidáti. Kandidátne listiny sa doručia v dvoch rovnopisoch zapisovateľovi miestnej volebnej komisie najneskôr do 55 dní pred dňom volieb. Politické strany doručia kandidátne listiny prostredníctvom splnomocnenca. Kandidátna listina obsahuje : názov politickej strany, meno a priezvisko, akademický titul, vek, povolanie a trvalý pobyt kandidátov a ich poradie na kandidátnej listine vyjadrené arabským číslom, meno a priezvisko splnomocnenca politickej strany a jeho náhradníka s uvedením adresy; kandidát nemôže byť splnomocnencom ani náhradníkom, meno, priezvisko, funkciu a podpis osoby oprávnenej konať v mene politickej strany. Kandidátna listina nezávislého kandidáta obsahuje meno a priezvisko, akademický titul, vek, povolanie, trvalý pobyt a podpis kandidáta. Politická strana môže na kandidátnej listine uviesť najviac toľko kandidátov, koľko má byť v príslušnom volebnom obvode zvolených poslancov obecného (mestského) zastupiteľstva. Hlasovacie lístky Predseda miestnej volebnej komisie zabezpečí prostredníctvom obvodného úradu rozmnoženie hlasovacích lístkov v potrebnom množstve. Pre každý volebný obvod sa vyhotoví hlasovací lístok spoločný pre všetkých zaregistrovaných kandidátov. Všetci zaregistrovaní kandidáti sú uvedení na jednej strane hlasovacieho lístka. Na hlasovacom lístku sa uvedú kandidáti v abecednom poradí s uvedením poradového čísla, mena a priezviska, akademického titulu, veku, povolania a názvu, prípadne skratky politickej strany, ktorá kandidáta navrhla, alebo sa uvedie, že ide o nezávislého kandidáta, ako aj počet členov obecného (mestského) zastupiteľstva, ktorý má byť v tomto volebnom obvode zvolený.Hlasovacie lístky sú označené odtlačkom úradnej pečiatky obce. Obec zabezpečí najneskôr v deň volieb dodanie hlasovacích lístkov okrskovým volebným komisiám. Volič dostane hlasovacie lístky vo volebnej miestnosti v deň konania volieb. Vyhlásenie volieb Voľby do obecných (mestských) zastupiteľstiev a voľby starostov (primátorov) sa konajú v posledných štrnástich dňoch ich volebného obdobia. Vyhlasuje ich predseda NRSR Voľby do OSO sa konajú v ten istý deň na celom území SR. Predseda NRSR môže určiť, že sa voľby konajú vo dvoch dňoch. Deň volieb Voľby sa konajú v určený deň od 7.00 do 20.00 hodiny. Ak to miestne potreby vyžadujú, môže obec určiť začiatok volieb na skoršiu hodinu. Ak sa konajú voľby vo dvoch dňoch, určí sa začiatok volieb na 14.00 hodinu a koniec volieb na 22.00 hodinu prvého dňa. Druhý deň začínajú voľby o 7.00 hodine a končia sa o 14.00 hodine. Ak to miestne potreby vyžadujú, môže obec určiť začiatok volieb v prvom i druhom dni na skoršiu hodinu. Informovanie voličov Obec najneskôr 20 dní pred dňom volieb zašle každému voličovi zapísanému v zozname voličov oznámenie, v ktorom uvedie čas konania volieb, volebný okrsok a miesto, kde môže volič voliť; v oznámení tiež upozorní na povinnosť preukázať sa pred hlasovaním preukazom totožnosti a uvedie stručný spôsob úpravy hlasovacieho lístka. Prípravy vo volebnej miestnosti 43

v budovách. a to ani člen okrskovej volebnej komisie. najmä zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to. kde sídlia okrskové volebné komisie. Volič hlasuje tak. aby bola zaručená tajnosť hlasovania. a to až do podpísania zápisnice o výsledku hlasovania Hlasovanie Volič hlasuje osobne. ktorý sa neodobral do tohto priestoru. Zastúpenie nie je prípustné. Slovenský rozhlas. Volič hlasuje tak. že po opustení priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov vloží obálku do volebnej schránky. a spolu s ostatnými volebnými spismi ich uloží na bezpečné miesto. Na požiadanie voliča mu okrsková volebná komisia vydá za nesprávne upravené hlasovacie lístky iné. a v ich bezprostrednom okolí vysielať alebo zverejňovať informácie o politických stranách a nezávislých kandidátoch v ich prospech alebo v ich neprospech slovom. a to len v územnom obvode volebného okrsku. aby po skončení prvého dňa bola volebná schránka a prenosná volebná schránka zapečatená tak. hlasovacími lístkami a obálkou. prípadne ďalších subjektov zameraná na podporu alebo slúžiaca na prospech kandidujúcej politickej strany alebo nezávislého kandidáta vrátane inzercie alebo reklamy prostredníctvom rozhlasového a televízneho vysielania. Slovenský rozhlas. Priestory pre úpravu hlasovacích lístkov Vo volebných miestnostiach sú na úpravu hlasovacích lístkov určené osobitné priestory oddelené tak. zabezpečí predseda okrskovej volebnej komisie. V čase kampane má politická strana a nezávislý kandidát zabezpečený rovnaký prístup k hromadným informačným prostriedkom a k službám územnej samosprávy zameraným na podporu alebo na prospech ich volebnej kampane. Členovia okrskovej volebnej komisie nesmú voličom upravovať hlasovacie lístky. pre ktorého hlasuje. Na hlasovacom lístku pre voľby do obecného zastupiteľstva zakrúžkovaním poradových čísel označí kandidátov. Slovenská televízia a vysielateľ.Predseda okrskovej volebnej komisie skontroluje pred začatím volieb za prítomnosti komisie volebnú schránku a prenosnú volebnú schránku a zapečatí ich. Kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín pred začiatkom volieb. plagátov alebo iných nosičov informácií.Po prevzatí obálky a hlasovacích lístkov volič vstúpi do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov. Umiestňovať plagáty a iné nosiče informácií na verejných priestranstvách počas kampane možno len na miestach vyhradených obcou. či je pripravený zoznam voličov a dostatočný počet hlasovacích lístkov a prázdnych nepriehľadných obálok označených odtlačkom úradnej pečiatky obce Ak sa konajú voľby vo dvoch dňoch. alebo využívať rozhlasovú a televíznu reklamu na kampaň. aký má byť v príslušnom volebnom obvode zvolený. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou. Ak volič nemá preukaz totožnosti a žiadny z členov okrskovej volebnej komisie ho nepozná. aby sa dodržala tajnosť hlasovania. v akom sa dostavili do volebnej miestnosti. Členovia volebných komisií a pracovníci odborných útvarov nesmú poskytovať informácie o priebehu a čiastkových výsledkoch volieb. pre ktorých hlasuje. Miesta na umiestňovanie plagátov alebo iných nosičov informácií vymedzí obec svojím všeobecne záväzným nariadením. Voliči predstupujú pred okrskovú volebnú komisiu a hlasujú v poradí. ktorý má oprávnenie na vysielanie na základe licencie môžu vyhradiť na kampaň najviac po 30 minút vysielacieho času pre politickú stranu a nezávislého kandidáta. komisia hlasovanie neumožní. Zverejňovať výsledky predvolebných prieskumov verejnej mienky možno najneskôr do siedmeho dňa pred dňom volieb. spolu však najviac 5 hodín vysielacieho času. V čase 48 hodín pred začatím volieb a počas volieb je zakázané v rozhlasovom a televíznom vysielaní. Na hlasovacom lístku pre voľby starostu obce zakrúžkovaním poradového čísla označí kandidáta. Skontroluje tiež vybavenie volebnej miestnosti. aby sa znemožnilo vkladať do nich hlasovacie lístky. Volič môže zakrúžkovať najviac taký počet kandidátov. ktoré sú v rozhlasovom a televíznom vysielaní vyhradené reklame. Počet týchto priestorov určí obec s prihliadnutím na počet voličov vo volebnom okrsku. Ak tak neurobí ani do ukončenia hlasovania. že ide o platenú politickú reklamu. aby volič preukázal svoju totožnosť svedectvom dvoch osôb známych komisii. Kampaň je zakázané vysielať v časoch. písmom. Volič po príchode do volebnej miestnosti preukáže svoju totožnosť a po zázname v zozname voličov dostane od komisie obálku a hlasovacie lístky. 44 . Vyhradená plocha musí zodpovedať zásadám rovnosti politických strán a nezávislých kandidátov. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané. Volič môže požiadať zo závažných. V priestoroch nesmie byť nikto prítomný súčasne s voličom. Volebná kampaň Volebná kampaň je činnosť politickej strany. hromadných informačných prostriedkov. komisia požiada. hlasovanie sa mu neumožní. zvukom alebo obrazom. nezávislého kandidáta. V tomto priestore volič vloží do obálky jeden hlasovací lístok pre voľby do obecného zastupiteľstva a jeden hlasovací lístok pre voľby starostu obce. aby mohol hlasovať mimo volebnej miestnosti. Zodpovednosť za obsah relácií vysielaných v rámci kampane počas určeného času majú politické strany a nezávislí kandidáti. v hromadných informačných prostriedkoch. Slovenská televízia a vysielateľ s licenciou zabezpečia zreteľné označenie a oddelenie tohto vysielania od ostatných relácií odvysielaním oznamu. pre ktorý bola okrsková volebná komisia zriadená. Voličovi.

d) počet odovzdaných obálok. Ak vzniknú pochybnosti. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú. Okrsková volebná komisia vyberie obálky s hlasovacími lístkami z volebnej schránky. V zápisnici okrskovej volebnej komisie o hlasovaní sa uvedie a) začiatok a ukončenie hlasovania. Sčítanie hlasov v okrskovej volebnej komisii Po ukončení hlasovania dá predseda okrskovej volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnú schránku.Volič. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní. e) počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov do obecného (mestského) zastupiteľstva. než má byť vo volebnom obvode zvolených do obecného zastupiteľstva. je zvolený za poslanca kandidát v poradí uvedenom na kandidátnej listine príslušnej politickej strany. f) počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na funkciu starostu obce. spočíta obálky a porovná počet obálok so záznamami v zozname voličov. ako i osoby. c) počet voličov. ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú vadu alebo preto. ktorú podpíšu predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ. Zápisnica miestnej volebnej komisie o výsledku volieb vo volebnom obvode Miestna volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o výsledku volieb osobitne pre každý volebný obvod. Obdobne sa postupuje pri posudzovaní hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce Poškodenie hlasovacieho lístku nemá vplyv na jeho platnosť. miestna volebná komisia určí z nich poslanca žrebom. Posudzovanie hlasovacích lístkov Neplatný je hlasovací lístok: ktorý nie je na predpísanom tlačive. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú. Po vybratí hlasovacích lístkov z obálok okrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského) zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce. prípadne jeho prerušenia. Ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacích lístkov. ktoré prijala. Sčítanie hlasov v miestnej volebnej komisii Miestna volebná komisia sčíta hlasy a zistí celkové výsledky hlasovania v obci na podklade zápisníc o hlasovaní zaslaných okrskovými volebnými komisiami. Zápisnica okrskovej volebnej komisie o hlasovaní Okrsková volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o hlasovaní. Výsledky volieb Za poslancov obecného zastupiteľstva sú zvolení kandidáti. Zápisnicu podpíše predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ komisie. Na prečiarknuté alebo dopísané mená sa neprihliada. a ich stručné odôvodnenie. 45 . prípadne vysvetlivky a iné informácie. kde okrsková volebná komisia sčíta hlasy. ktorí získali vo volebnom obvode najväčší počet hlasov. b) celkový počet osôb vo volebnom okrsku zapísaných do zoznamu voličov. Ukončenie hlasovania Po uplynutí hodiny určenej na ukončenie hlasovania môžu hlasovať už len tí. g) prehľad uznesení. okrsková volebná komisia počíta za platný len jeden z hlasovacích lístkov; v opačnom prípade sú všetky hlasovacie lístky neplatné. má právo vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča. Potom zistí počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. okrsková volebná komisia vylúči hlasovacie lístky s neoznačenými kandidátmi. ak volič na hlasovacom lístku neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov aj prenosnú volebnú schránku. ktorým na to dala povolenie okrsková volebná komisia. ktorí sú vo volebnej miestnosti alebo pred ňou. ktorým boli vydané obálky.V sporných prípadoch rozhoduje o platnosti hlasovacieho lístka okrsková volebná komisia s konečnou platnosťou. Ak nemožno zistiť. kto je zvolený za poslanca obecného zastupiteľstva . Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť sčítania hlasov. že ide o kandidátov rôznych politických strán alebo nezávislých kandidátov. aby za neho hlasovací lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky. má právo vyžiadať od okrskových volebných komisií hlasovacie lístky a ostatné volebné spisy. Ak vo volebnom obvode získajú dvaja alebo viacerí kandidáti tej istej politickej strany rovnaký počet platných hlasov. alebo neoznačil zakrúžkovaním ani jedného kandidáta na funkciu starostu obce alebo ak zakrúžkovaním označil viac ako jedného kandidáta na takúto funkciu. Ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacích lístkov pre voľby poslancov. že nemôže čítať alebo písať. ZISŤOVANIE VÝSLEDKU VOLIEB Prítomnosť pri sčítaní hlasov V miestnosti. alebo ak označil zakrúžkovaním viac kandidátov. komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša. na ktorých sú kandidáti označení zhodne a správne. Neúradné obálky komisia vylúči. Potom sa volebná miestnosť uzavrie a predseda okrskovej volebnej komisie vyhlási hlasovanie za ukončené. Každý člen okrskovej volebnej komisie môže nazerať do hlasovacích lístkov. majú právo byť prítomní členovia volebných komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich odborných útvarov.

oddiel. 85 40. 1. 5. 5. 90. Lehoty na nové voľby určí predseda NRSR v prílohe k rozhodnutiu o vyhlásení nových volieb. Hlava. počet obcí. 1. 92 38. zostavovaní zoznamov voličov. ústavný súd vyhlási voľby za neplatné alebo zruší výsledok volieb. v ktorých bolo zvolené obecné (mestské) zastupiteľstvo. článok 72. Schôdze NRSR viď ústava. oddiel. 88 46 . úschove hlasovacích lístkov a iných volebných spisov; b) vydá vzory hlasovacích lístkov. zoznamu voličov. sa uprázdnil mandát v obecnom zastupiteľstve a na toto miesto nie je náhradník alebo ak sa uprázdnilo miesto starostu obce. 5. 1. počet zvolených starostov obcí podľa jednotlivých politických strán a nezávislých kandidátov. zabezpečovaní a vybavovaní volebných miestností. Hlava. 82. ktorú podpíše predseda a členovia komisie a zapisovateľ komisie. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú. Zápisnicu podpíše predseda a ostatní členovia komisie a zapisovateľ komisie. celkový počet voličov. d) počet obcí. Pôsobnosť NRSR viď ústava. článok 86 41. Hlava. Zápisnica Ústrednej volebnej komisie a uverejnenie výsledkov volieb Ústredná volebná komisia zisťuje výsledky volieb do obecných (mestských) zastupiteľstiev a výsledky volieb starostov obcí (primátorov) na území Slovenskej republiky. Ústredná volebná komisia vyhotoví zápisnicu o výsledku volieb v Slovenskej republike. v ktorých bolo zvolené obecné zastupiteľstvo. Nové voľby Predseda NRSRvyhlási nové voľby. Obvodná volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o výsledku volieb. Nové voľby sa nevyhlásia v posledných 6 mesiacoch funkčného obdobia orgánov samosprávy obcí Ministerstvo vnútra SR: a) upraví podrobnosti o úlohách obcí a miestnych orgánov štátnej správy pri: 1. Legislatívny proces viď ústava. Hlava. v prípade voľby starostu obce kandidáti dostali rovnaký počet hlasov. 1. článok 87. 84. 2. b) počet voličov. 89. ktorým boli vydané obálky. oddiel. osvedčenia o zvolení a vzory ďalších volebných dokumentov; c) po dohode so Štatistickým úradom SR upraví najneskôr 50 dní pred voľbami podrobnosti o organizácii práce medzi volebnými komisiami a odbornými sumarizačnými útvarmi; d) určí náležitosti návrhov obcí na vyhlásenie nových volieb. Národná rada SR – orgány a činnosť viď ústava. V zápisnici o výsledku volieb sa uvedie a) počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov v SR. 91. Pri rovnosti hlasov sa vykonajú nové voľby Uverejnenie výsledkov volieb Miestna volebná komisia uverejní spôsobom v mieste obvyklým bezodkladne po podpísaní zápisnice o výsledku volieb v obci výsledky volieb do obecného zastupiteľstva a výsledky volieb starostu obce Zápisnica obvodnej volebnej komisie Obvodná volebná komisia zistí výsledky hlasovania na podklade zápisníc miestnych volebných komisií o výsledku volieb v obci. V zápisnici obvodnej volebnej komisie sa uvedie a) počet osôb zapísaných v zoznamoch voličov. 1. oddiel. 4. ktorý získal najväčší počet platných hlasov. celkový počet poslancov zvolených do obecných zastupiteľstiev podľa jednotlivých politických strán a nezávislých kandidátov.Za starostu obce je zvolený ten kandidát. e) počet zvolených starostov obcí (primátorov) podľa jednotlivých politických strán a nezávislých kandidátov. ak: sa v niektorej obci z akýchkoľvek dôvodov nevykonali voľby podľa tohto zákona. oddiel. Dôvody odmietnutia podpisu sa poznamenajú. článok 73-81a) 39. článok 83. 37. utváraní volebných okrskov. ktorým boli vydané obálky. 3. c) počet zvolených poslancov do obecného (mestského) zastupiteľstva podľa jednotlivých politických strán a nezávislých kandidátov. Hlava. Poslanci NRSR viď ústava. 5. 5.

Väčšinový alebo majoritný volebný systém: v SR sú podľa neho organizované voľby do obecných zastupiteľstiev a voľby starostov. neprítomnosť 2 osoby pri vyznačovaní voľby voliča (okrem výnimiek). Voľby do orgánov samosprávy (346/1990 Zb. b) vyslovovania súhlasu s medzinárodnou zmluvou. Cudzinci s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky majú právo voliť a byť volení do orgánov samosprávy obcí a do orgánov samosprávy vyšších územných celkov. delegátov. Podmienky výkonu volebného práva ustanoví zákon. Súčasťou je aj pravidlo. Ak národná rada neschváli alebo zruší uznesenie prijaté Parlamentnou radou. Proporcionálny volebný systém: systém pomerného zastúpenia. takéto uznesenie stráca platnosť. Rovnosť: každý volič má rovné postavenie = 1 hlas rovnakej váhy. aby členov zastupiteľských zborov volil v ich volebných obvodoch vždy približne rovnaký počet voličov. Parlamentná rada Prameň ústavný zákon č. Mandát získava kandidát s najvyšším počtom hlasov. 80/1990 Zb o voľbách do NRSR Voľby do NRSR sa konajú na základe všeobecného. výnimočného stavu a núdzového stavu Zriaďuje sa Parlamentná rada Slovenskej republiky (ďalej len "Parlamentná rada"). (4) Občania majú za rovnakých podmienok prístup k voleným a iným verejným funkciám. Organizácia volieb do NR SR (80/1990 Zb. (2) Voľby sa musia konať v lehotách nepresahujúcich pravidelné volebné obdobie ustanovené zákonom. Voliči odovzávajú svoje hlasy pre konkrétneho kondidáta a nie pre celú politickú stranu. vojnového stavu alebo výnimočného stavu znemožnená činnosť národnej rady.) 44. SRN). rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním podľa zásady pomerného zastúpenia. predsedovia a podpredsedovia výborov národnej rady a predsedovia poslaneckých klubov. Prezident SR – voľba (46/1999 Z. Parlamentná rada rozhoduje v zbore; na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny jej členov. c) uznášania sa na ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta a na návrhoch na vyhlásenie referenda.z. Základná črta: vytvorenie počtu volebných obvodov = počet mandátov/miest v zastupiteľskom zbore. d) podania obžaloby na prezidenta. rovné a priame a vykonáva sa tajným hlasovaním. Zásady volebného práva Všeobecnosť: právo všetkých občanov v SR. Organizácia volieb do NRSR Prameň – zákon č. Ak je v čase vojny. 227/2002 o bezpečnosti štátu v čase vojny. vojnového stavu. zákonoch o politických stranách a politických hnutiach a na zákonoch o spôsobe vykonania referenda. Tajnosť hlasovania: Pri používaní hlasovacích lístkov sa obligatórne vyžaduje použitie oddeleného priestoru na ich úpravu. 30 (1) Občania majú právo zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.42. na prvej schôdzi po obnovení činnosti schváli alebo zruší uznesenie Parlamentnej rady. 43. Predsedom Parlamentnej rady je predseda národnej rady; ďalšími členmi Parlamentnej rady sú podpredsedovia národnej rady. K tomu odporúčam otázky: 34. Ak národná rada opätovne začne vykonávať svoju činnosť. Volebné právo a volebný systém SR Ústava SR Tretí oddiel POLITICKÉ PRÁVA Čl. V Európe je dominantný. Parlamentná rada zodpovedá za svoju činnosť národnej rade. 47 . volebných zákonoch. Lepšie vyjadruje zastúpenie politických síl a je výhodnejší aj pre malé politické strany.) 44. nie prostredníctvom voliteľov. ktorí dosiahli stanovenú vekovú hranicu na aktívne (voliť) aj pasívne (byť volený) volebné právo.) 41. (3) Volebné právo je všeobecné. Priamosť: voliči rozhodujú priamo. Charakteristika: viacmandátové volebné obvody Kombinovaný volebný systém: vytvárajú sa volebné obvody dvojakého druhu (napr. vykonáva jej ústavné právomoci až do obnovenia činnosti Parlamentná rada s výnimkou: a) uznášania sa na ústave a ústavných zákonoch. či ďalších zástupcov.

Na základe rozhodnutia súdu vykoná obec a v deň volieb okrsková volebná komisia zmenu v zozname. ktoré rozhodujú o osobnom stave občanov alebo vedú evidenciu o osobnom stave občanov sú povinné bezodkladne oznámiť obciam nadobudnutie a stratu štátneho občianstva. Občan Slovenskej republiky. Voličský preukaz Voličom. c) trvalý pobyt. Zápis do zoznamu Občania Slovenskej republiky. ktorí majú právo voliť. Zoznam občanov. Obec je povinná umožniť občanovi nahliadnuť do zoznamu. Obec vykoná zmenu v zozname u osoby. vydá obec po vyhlásení volieb na ich žiadosť voličský preukaz a zo zoznamu ich vyčiarkne. ktorý je tým dotknutý. úmrtie voliča alebo jeho vyhlásenie za mŕtveho. c) pozbavenie spôsobilosti na právne úkony.Prekážkami vo výkone volebného práva sú: a) zákonom ustanovené obmedzenie osobnej slobody z dôvodov ochrany zdravia ľudí b) výkon trestu odňatia slobody. Obec odovzdá okrskovej volebnej komisii v dvoch rovnopisoch zoznam voličov oprávnených hlasovať v jej volebnom okrsku najneskôr dve hodiny pred začatím hlasovania. c) sa prihlásili na trvalý pobyt v inej obci na základe oznámenia tejto obce. b) zomreli alebo boli vyhlásené za mŕtve. ktorý sa v deň volieb dostaví do príslušnej volebnej miestnosti podľa miesta trvalého pobytu a nie je zapísaný v zozname. či je zapísaný v zozname. a zmeny trvalého pobytu občanov v Bratislave je ohlasovňa povinná bezodkladne oznámiť príslušnej mestskej časti. Konanie pred súdom nepodlieha súdnemu poplatku. sa zapisujú do zoznamu podľa miesta trvalého pobytu. ktorí dovŕšili 18 rokov veku. Volebný obvod 48 . či je v zozname zapísaný a či údaje zapísané o jeho osobe sú pravdivé. bude dopísaný okrskovou volebnou komisiou do zoznamu na základe predloženého občianskeho preukazu. ktoré a) nadobudli štátne občianstvo Slovenskej republiky. Obec vyčiarkne zo zoznamu osoby. ktoré a) stratili štátne občianstvo Slovenskej republiky. c) dovŕšili 18 rokov veku. Vyčiarknutie platí iba na čas vykonania volieb prostredníctvom voličského preukazu. Zostavovanie a vedenie stáleho zoznamu voličov Stály zoznam zostavuje a vedie obec a v Bratislave a v Košiciach mestská časť Obec priebežne počas volebného obdobia zisťuje skutočnosti. Ak obec sama neodstráni chyby alebo nedostatky v zozname. ktorí v deň volieb dovŕšili 18 rokov veku a zdržiavajú sa v deň volieb na Území SR. Náležitosti a zmeny v zozname V zozname sa voliči vedú v abecednom poradí podľa priezviska. Občan Slovenskej republiky. ktorý v deň volieb dovŕšil 21 rokov veku a má trvalý pobyt na území SR. Obec je povinná do 48 hodín žiadateľovi vyhovieť alebo mu v tejto lehote písomne oznámiť dôvody. b) rodné číslo. b) trvalý pobyt v rámci obce. môže požadovať doplnenie údajov alebo vykonanie opráv. môže sa občan.Voličský preukaz oprávňuje na zápis do zoznamu v inom volebnom okrsku; zápis platí iba na čas vykonania volieb. v ktorom sú zapísaní do zoznamu. Každý volič môže byť zapísaný len v jednom zozname. ktorí nebudú môcť voliť vo volebnom okrsku. ktorá zmenila a) meno alebo priezvisko. Námietkové konanie Každý volič si môže na obecnom úrade overiť. ktorý nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a dostaví sa v deň volieb do volebnej miestnosti. ktoré sú dôvodom na zmeny v zozname. aby sa presvedčil. zmenu mena alebo priezviska. Obec dopĺňa zoznam o osoby.Právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky majú občania SR. obrátiť na okresný súd príslušný podľa volebného okrsku s návrhom na vydanie rozhodnutia o vykonaní opravy alebo o doplnení zoznamu. Na konanie sa vzťahujú ustanovenia osobitného zákona. prečo žiadosti nemožno vyhovieť. Za poslanca NRSR môže byť zvolený občan SR. Štátne orgány. U každého voliča sa v zozname uvedie a) meno a priezvisko. b) prihlásili sa v obci na trvalý pobyt. Zápis do zoznamu platí iba na čas vykonania volieb. bude dopísaný okrskovou volebnou komisiou do zoznamu voličov oprávnených hlasovať v jej volebnom okrsku. Zápis do zoznamu komisia zaznamená v jeho cestovnom doklade.

Žrebovanie riadi zapisovateľ volebnej komisie. kto zvoláva prvé zasadanie volebnej komisie. Volebný okrsok sa utvorí tak. určí sa predseda a podpredseda žrebom. Pre voľby do NRSR sa zriaďujú Ústredná volebná komisia. Zároveň plní funkciu odborného poradcu volebnej komisie. prípadne disciplinárny trest väzenia. Zapisovateľa Ústrednej volebnej komisie vymenúva vláda SR najneskôr 70 dní pred dňom volieb; Ústredná volebná komisia Do Ústrednej volebnej komisie deleguje každá politická strana alebo koalícia. ktorá ho delegovala. d) prerokúva informácie Štatistického úradu Slovenskej republiky o príprave projektu technického spracovania výsledkov volieb. c) okrskovej volebnej komisie vymenúva a odvoláva starosta obce. b) dohliada na pripravenosť volebných komisií nižších stupňov zabezpečovať úlohy podľa tohto zákona. Zamestnanci zaradení do odborných (sumarizačných) útvarov volebných komisií skladajú sľub. c) prerokúva informácie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o organizačnej a technickej príprave volieb a odporúča návrhy na vykonanie opatrení. v obvode ktorej je toto zariadenie. V celách policajného zaistenia alebo v miestach. Pre vzdialené časti obce možno utvoriť samostatné volebné okrsky. Predseda volebnej komisie povolá náhradníka podľa poradia určeného politickou stranou alebo koalíciou. Kandidát na poslanca nemôže byť členom volebnej komisie. V prípade rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý. Zapisovateľa: a) Ústrednej volebnej komisie vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky. obvodné volebné komisie a okrskové volebné komisie. Nezaregistrovanie kandidátnej listiny alebo jej vzatie späť politickou stranou alebo koalíciou má za následok zánik členstva zástupcov tejto politickej strany alebo koalície vo volebných komisiách. b) obvodnej volebnej komisie vymenúva a odvoláva prednosta obvodného úradu. najneskôr do 65 dní pred dňom volieb dvoch členov a dvoch náhradníkov. ktorý má právo voliť a u ktorého nie sú prekážky vo výkone volebného práva. Územie SR tvorí jeden volebný obvod. volia na základe voličského preukazu. Ak tieto osoby nemajú v tomto volebnom okrsku trvalý pobyt. ak je v nich aspoň 50 voličov. Volebná komisia sa uznáša za prítomnosti nadpolovičnej väčšiny členov nadpolovičnou väčšinou hlasov. Volebné okrsky Na odovzdávanie hlasovacích lístkov a na sčítanie hlasov utvorí starosta obce (primátor) alebo starosta mestskej časti najneskoršie 30 dní predo dňom volieb volebné okrsky a určí volebné miestnosti. v ústavoch sociálnej starostlivosti a v obdobných ústavoch a zariadeniach vtedy. Členovia volebných komisií sa ujímajú svojej funkcie zložením sľubu Sľub skladá člen volebnej komisie tak. Štatistický úrad Slovenskej republiky na prípravu spracovania a spracovanie výsledkov volieb vytvára pre Ústrednú volebnú komisiu a obvodné volebné komisie odborné (sumarizačné) útvary zložené zo zamestnancov pridelených na tento účel príslušnými orgánmi štátnej štatistiky. Osobitné volebné okrsky sa môžu utvoriť v zdravotníckych zariadeniach. Ak nedôjde k dohode. Funkcia člena volebnej komisie zaniká dňom doručenia písomného oznámenia politickej strany alebo koalície. Mená a priezviská zástupcov a náhradníkov s uvedením ich presnej adresy oznamuje politická strana a koalícia tomu. aby zahŕňal spravidla 1000 voličov; vo volebnom okrsku. zabezpečí možnosť výkonu volebného práva na základe voličského preukazu v spolupráci s veliteľom príslušného zariadenia okrsková volebná komisia. aby sa predvedenej osobe umožnil výkon volebného práva. Zapisovatelia volebných komisií Zapisovateľ volebnej komisie zabezpečuje organizačné a administratívne záležitosti súvisiace s prípravou a priebehom rokovania volebnej komisie. Predseda a podpredseda nesmú byť zástupcami tej istej politickej strany alebo koalície. Veľkosť volebného okrsku podľa odseku 3 nemusí byť v tomto prípade zachovaná. Ústredná volebná komisia: a) preskúmava kandidátne listiny a rozhoduje o ich registrácii alebo o odmietnutí registrácie. Volebná komisia si na svojom prvom zasadaní určí dohodou predsedu a podpredsedu. ktorá podáva kandidátnu listinu. ktorý si vyžiadali.Voľby do NRSR sa konajú na území SR. alebo oznámením člena o vzdaní sa funkcie predsedovi volebnej komisie. Volebné komisie sa utvoria z rovnakého počtu zástupcov politických strán alebo politických hnutí alebo volebných koalícií politických strán. V prípade predvedenia postupuje príslušný útvar policajného zboru tak. kde sa vykonáva väzba. Členom volebnej komisie môže byť každý občan. že sa podpíše pod písomné znenie sľubu. ak je v nich aspoň 100 voličov. ktoré podávajú kandidátnu listinu. e) prerokúva informácie o zabezpečení rovnosti pridelenia 49 .

Splnenie podmienok uvedených v odsekoch 3 a 4 sa v prípade koalície zisťuje tak. h) vydáva zvoleným kandidátom osvedčenia o zvolení. g) odovzdá volebné dokumenty do úschovy obvodnému úradu. d) ostatné spisy o voľbách odovzdá do úschovy obci. b) prerokúva informácie obvodného úradu o organizačnej a technickej príprave volieb a odporúča návrhy na vykonanie opatrení. trvalý pobyt. vek. má právo vyžiadať si od okrskovej volebnej komisie vysvetlivky a iné informácie; zjavné chyby opraví po dohode s okrskovou volebnou komisiou sama. priezvisko. Obvodná volebná komisia: a) dohliada na pripravenosť okrskových volebných komisií zabezpečovať úlohy podľa tohto zákona. f) zisťuje a uverejňuje výsledky volieb. Kandidátna listina Kandidátnu listinu doručí politická strana registrovaná podľa osobitného zákona alebo koalícia dvojmo zapisovateľovi Ústrednej volebnej komisie najneskôr 65 dní pred dňom volieb prostredníctvom splnomocnenca. ktorým sa nahradí chýbajúci počet členov politickej Kandidátna listina obsahuje a) názov politickej strany alebo koalície. Okrsková volebná komisia a) zabezpečuje správny priebeh hlasovania a udržiava poriadok vo volebnej miestnosti. i) odovzdá volebné dokumenty do úschovy Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky. b) dopĺňa zoznam voličov a odoberá voličské preukazy. členstvo v politickej strane alebo údaj. c) sčíta hlasy a vyhotoví zápisnicu o výsledku hlasovania. inak požiada okrskovú volebnú komisiu. že nie je členom politickej strany. Pre koalíciu sa použijú primerane ustanovenia tohto zákona týkajúce sa politickej strany. akademický titul. Územný obvod obvodnej volebnej komisie je zhodný s územným obvodom obvodného úradu. Ku kandidátnej listine politická strana pripojí vyhlásenie. rodné číslo. najneskôr do 30 dní pred dňom volieb jedného člena a jedného náhradníka.vysielacích časov v televíznom a rozhlasovom vysielaní počas volebnej kampane. akoby kandidátnu listinu podala jedna politická strana. Ministerstvo vnútra SR vytvára na pomoc pri plnení úloh Ústrednej volebnej komisie odbornoadministratívny útvar. g) vyhotoví zápisnicu o výsledkoch volieb a odovzdá ju predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky. ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná. aby sa znova zišla a odstránila nedostatky. b) meno. d) dozerá na spracovanie výsledkov hlasovania vo volebných okrskoch.pripojí petíciu podpísanú takým počtom voličov. Politické strany sa môžu dohodnúť na podaní spoločnej kandidátnej listiny a vytvoriť tak koalíciu. Obvodná volebná komisia Do obvodnej volebnej komisie deleguje každá politická strana alebo koalícia. ktorú bezodkladne predloží príslušnej okresnej volebnej komisii. 50 . Ak politická strana nespĺňa podmienky. a poradie na kandidátnej listine vyjadrené arabským číslom u všetkých kandidátov. f) vyhotoví zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania a odovzdá ju Ústrednej volebnej komisii. c) prerokúva informáciu o zabezpečení činnosti svojho odborného (sumarizačného) útvaru. povolanie. Na kandidátnej listine môže politická strana uviesť svoj grafický znak. Okrsková volebná komisia Do okrskovej volebnej komisie môže delegovať každá politická strana alebo koalícia. najneskôr do 45 dní pred dňom volieb jedného člena a jedného náhradníka. že má najmenej 10 tisíc individuálnych členov. e) ak vzniknú pochybnosti. Na kandidátnej listine môže politická strana alebo koalícia kandidovať najviac 150 kandidátov. ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná.

Ústredná volebná komisia v lehote odmietne registráciu kandidátnej listiny. Slovenský rozhlas a Slovenská televízia vyhradia pre volebnú kampaň po 21 hodín vysielacieho času. b) kandidáta. pri ktorom nie je pripojené vyhlásenie c) kandidáta. Hlasovacie lístky sú opatrené odtlačkom pečiatky Ministerstva vnútra SR. priezviská a presné adresy. vzdanie sa a odvolanie kandidatúry Politická strana alebo koalícia môže do 48 hodín pred začatím volieb písomne prostredníctvom splnomocnenca vziať späť svoju kandidátnu listinu. na tej kandidátnej listine. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zašle hlasovacie lístky starostom obcí. Kandidát sa môže do 48 hodín pred začatím volieb svojej kandidatúry písomne vzdať. a potvrdenie o členstve v strane alebo čestné vyhlásenie. vyčiarkne ho na všetkých kandidátnych listinách. na papieri rovnakej farby a akosti a tých istých rozmerov. či predložené kandidátne listiny spĺňajú ustanovené náležitosti. že súhlasí so svojou kandidatúrou. Volebná kampaň Časom volebnej kampane sa na účely tohto zákona rozumie obdobie začínajúce 30 dní a končiace 48 hodín pred začatím volieb. aby najneskôr do 20 dní pred dňom volieb bola kópia zoznamu zaslaná každému voličovi. či spĺňa podmienky podľa tohto zákona. ktorá ho kandidovala. ktorí sú uvedení na kandidátnej listine nad najvyššie ustanovený počet Registrácia kandidátnych listín Ústredná volebná komisia zaregistruje najneskôr 45 dní pred dňom volieb kandidátne listiny. upozorní na to splnomocnenca politickej strany alebo koalície. Ak to tak nie je. uvedie sa aj na hlasovacom lístku. Poradie kandidátov na hlasovacom lístku musí byť zhodné s poradím na kandidátnej listine. že nie je členom nijakej politickej strany. 51 . ktoré sa rozdelia rovnomerne medzi kandidujúce politické strany alebo koalície tak. V prílohe ku kandidátnej listine určí politická strana svojho splnomocnenca a jeho dvoch náhradníkov a uvedie ich mená. nekandiduje na inej kandidátnej listine a nie sú mu známe prekážky voliteľnosti. Do tohto času môže jeho kandidatúru písomne odvolať aj politická strana alebo koalícia. Ministerstvo vnútra SR zabezpečí na základe registrovaných kandidátnych listín potrebný počet hlasovacích lístkov. ktorým sa označí kandidátna listina každej politickej strany alebo koalície. Zapisovateľ bezodkladne postúpi kandidátnu listinu odbornému (sumarizačnému) útvaru Ústrednej volebnej komisie na účely kontroly a spracovania výsledkov volieb. akademický titul. názov politickej strany alebo koalície. Ústredná volebná komisia vyčiarkne a) kandidátov. ktorá nie je v súlade s týmto zákonom. aby určením času vysielania nebola žiadna z politických strán alebo koalície znevýhodnená; termíny vysielacích časov sa rozdelia žrebom. d) kandidátov. Hlasovacie lístky pre voľby do NRSR musia byť vytlačené písmom toho istého druhu a rovnakej veľkosti. ktorí zabezpečia. ktorý je v rozhlasovom a televíznom vysielaní vyhradený reklame. Podanie kandidátnej listiny zapisovateľ potvrdí splnomocnencovi politickej strany alebo koalície. Vzatie späť kandidátnej listiny politickou stranou alebo koalíciou. Počas volebnej kampane je zakázané vysielať volebnú kampaň v čase. Ak politická strana na kandidátnej listine uviedla svoj grafický znak. Zapisovateľ zistí. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky zašle obciam zoznam zaregistrovaných kandidátov prostredníctvom krajských a obvodných úradov najneskôr 25 dní pred dňom volieb. povolanie. Zodpovednosť za obsah týchto relácií majú politické strany alebo koalície. Volič dostane hlasovacie lístky vo volebnej miestnosti v deň konania volieb. Obce zabezpečia. V čase volebnej kampane má každá kandidujúca strana zabezpečený rovnaký prístup k hromadným informačným prostriedkom a iným službám územnej samosprávy. Číslovanie kandidátnych listín Ústredná volebná komisia najneskôr 40 dní pred voľbami určí žrebom číslo. ktoré sú v súlade s týmto zákonom. aby hlasovacie lístky boli doručené v deň volieb všetkým okrskovým volebným komisiám. Vzatie späť kandidátnej listiny. meno a priezvisko kandidáta. Preskúmanie kandidátnych listín Ústredná volebná komisia preskúma kandidátnu listinu. ktorí nespĺňajú podmienky . Splnomocnencom ani jeho náhradníkom nemôže byť kandidát. vek. Úkonmi svojho splnomocnenca vo volebných veciach je politická strana viazaná. Hlasovacie lístky Hlasovací lístok sa vytlačí pre každú politickú stranu a koalíciu.ku ktorej nie je pripojené vyhlásenie; ak kandidát podpísal vyhlásenie k viacerým kandidátnym listinám. obec jeho trvalého pobytu a členstvo v politickej strane. ktorej kandidátna listina bola zaregistrovaná.Ku kandidátnej listine sa musí priložiť vlastnoručne podpísané vyhlásenie kandidáta. ak je uvedený na kandidátnych listinách viacerých politických strán alebo koalícií. Na hlasovacom lístku musí byť uvedené vyžrebované číslo kandidátnej listiny. vzdanie sa alebo odvolanie kandidatúry nemožno vziať späť. alebo využívať rozhlasovú a televíznu reklamu na volebnú kampaň.

aby bola zaručená tajnosť hlasovania. aby po ukončení volieb v prvý deň bola volebná schránka a prenosná volebná schránka zapečatená tak. Miesta na vylepovanie volebných plagátov vymedzí obec svojím všeobecne záväzným nariadením. môže pritom zakrúžkovaním poradového čísla najviac u štyroch kandidátov uvedených na jednom hlasovacom lístku vyznačiť. Obec v tejto lehote zašle každému voličovi zapísanému v zozname oznámenie. komisia ho požiada. Ak sa voľby konajú vo dvoch dňoch. kde môže volič voliť; v oznámení tiež upozorní na povinnosť preukázať sa pred hlasovaním preukazom totožnosti. Členovia okrskovej volebnej komisie nesmú voličom upravovať hlasovacie lístky. zapíše okrsková volebná komisia do zoznamu voličov. kde sídlia okrskové volebné komisie. či je pripravený zoznam voličov a dostačujúci počet hlasovacích lístkov a nepriehľadných obálok rovnakej veľkosti. ktorý vkladá do obálky. začínajú sa o štrnástej hodine a končia sa o dvadsiatej druhej hodine prvého dňa. Ak to miestne potreby vyžadujú. Každý volič s hlasovacími lístkami musí prejsť osobitným priestorom vyhradeným na ich úpravu. vstúpi do priestoru na to určeného. písmom. Druhého dňa sa voľby začínajú o siedmej hodine a končia sa o štrnástej hodine. Spôsob hlasovania Prípravy vo volebnej miestnosti Pred začatím volieb predseda okrskovej volebnej komisie za prítomnosti členov komisie skontroluje volebnú schránku a prenosnú volebnú schránku a potom obidve schránky zapečatí. Okrsková volebná komisia postupuje primerane Po tom. ktorému z kandidátov dáva prednosť. Zápis podpíše predseda a dvaja členovia komisie; voličský preukaz sa pripojí k prvému rovnopisu zoznamu voličov. Na hlasovacom lístku. a to ani člen nijakej volebnej komisie. Vyhlásenie volieb sa uverejňuje v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. akosti a farby. Skontroluje aj vybavenie volebnej miestnosti. Hlasovanie Voliči predstupujú pred okrskovú volebnú komisiu a hlasujú osobne. Priestory na úpravu hlasovacích lístkov Volebné miestnosti sú upravené tak. v ktorom uvedie čas konania volieb. Informovanie voličov Obec najneskôr do 25 dní pred dňom volieb určí čas a miesto konania volieb v obci. V priebehu volieb až do ich skončenia je zakázané zverejňovať výsledky volebných prieskumov. Potom komisia vydá voličovi hlasovacie lístky a prázdnu obálku. Vyhlásenie volieb Deň volieb Deň volieb vyhlasuje predseda NRSR najneskoršie 90 dní pred ich konaním. volebný okrsok a miesto. Zverejňovať výsledky predvolebných rieskumov verejnej mienky je dovolené najviac do štrnásteho dňa pred dňom volieb. 52 . V priestore na úpravu hlasovacích lístkov nesmie byť nikto prítomný súčasne s voličom. Voliča. 48 hodín pred začatím volieb a v deň volieb je zakázaná volebná kampaň v prospech alebo v neprospech politickej strany alebo kandidáta slovom. že voľby sa konajú vo dvoch dňoch. zvukom a obrazom v hromadných informačných prostriedkoch. Členovia volebných komisií a pracovníci ich odborných útvarov nesmú poskytovať informácie o priebehu a čiastkových výsledkoch volieb. aby sa znemožnilo vkladať do nich hlasovacie lístky a spolu s volebnými spismi ich uloží na bezpečné miesto. Na iné úpravyhlasovacieho lístka sa neprihliada. hlasovanie sa mu neumožní. Ak sa voľby konajú vo dvoch dňoch. čo volič dostal hlasovacie lístky a obálku. V tomto priestore vloží do obálky jeden hlasovací lístok. Volič po príchode do volebnej miestnosti preukáže svoju totožnosť a po zázname v oboch rovnopisoch zoznamu voličov dostane od okrskovej volebnej komisie prázdnu obálku a hlasovacie lístky. Potom vyhlási hlasovanie za otvorené. opatrených odtlačkom úradnej pečiatky obce. starosta obce môže určiť začiatok volieb na skoršiu hodinu. a to až do podpísania zápisnice o výsledku hlasovania. Voľby sa konajú v ten istý deň na celom území SR Predseda NRSR môže však určiť. predseda okrskovej volebnej komisie zabezpečí. aby svoju totožnosť preukázal svedectvom dvoch komisii známych osôb; ak tak volič neurobí do ukončenia hlasovania. Ak to miestne podmienky vyžadujú. Zastúpenie nie je prípustné. v budovách.Vylepovať volebné plagáty na verejných priestranstvách počas volebnej kampane možno len na miestach vyhradených obcou a vyhradená plocha musí zodpovedať zásadám rovnosti kandidujúcich politických strán alebo koalícií. a v ich bezprostrednom okolí. Ak volič nepredloží preukaz totožnosti a žiadny z členov okrskovej volebnej komisie ho nepozná. ktorý sa dostavil do volebnej miestnosti s voličským preukazom. môže starosta obce určiť začiatok volieb na skoršiu hodinu. Voľby sa konajú v určený deň od siedmej do osemnástej hodiny.

ktoré boli odovzdané pre jednotlivé politické strany alebo koalície. Poriadok vo volebnej miestnosti Za poriadok vo volebnej miestnosti zodpovedá predseda okrskovej volebnej komisie. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi aspoň dvoch svojich členov s prenosnou volebnou schránkou. Ak je v obálke viac hlasovacích lístkov tej istej politickej strany alebo koalície. Neúradné obálky komisia vylúči. Predseda okrskovej volebnej komisiekontroluje správnosť zrátania hlasov. môže okrsková volebná komisia odročiť začatie hlasovania na neskoršiu hodinu alebo predĺžiť čas hlasovania. ktoré nie sú na predpísanom tlačive a hlasovacie lístky politických strán alebo koalícií sú neplatné. zapečatí okrsková volebná komisia volebné dokumenty a volebné schránky. Zistenie a vyhlásenie výsledkov hlasovania Prítomnosť pri zrátaní hlasov v okrskovej volebnej komisii V miestnosti. ako aj osoby. Volič. kde okrsková volebná komisia zráta hlasy. môže ju do nej na jeho požiadanie a v jeho prítomnosti vložiť iný volič. ktorý nemôže pre telesnú chybu sám vložiť obálku do volebnej schránky. že po opustení priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov vloží obálku pred okrskovou volebnou komisiou do volebnej schránky. ale nie člen volebnejkomisie. Voličovi. Na takéto úpravy sa neprihliada. prihliada sa na ten hlasovací lístok. Po vybratí hlasovacích lístkov z obálok komisia rozdelí a zráta hlasovacie lístky. V prípade. Ak je v obálke niekoľko hlasovacích lístkov v prospech rôznych politických strán alebo koalícií. Zápisnicu podpíše predseda a ostatní členovia komisie. na prednostné hlasy sa neprihliada. Zrátanie hlasov v okrskovej volebnej komisii Po ukončení hlasovania dá predseda okrskovej volebnej komisie zapečatiť zvyšné nepoužité hlasovacie lístky a obálky a otvoriť volebnú schránku. Ukončenie hlasovania Po uplynutí hodiny určenej na ukončenie hlasovania môžu hlasovať už len tí. aby bola zachovaná tajnosť hlasovania. ktorý sa nemôže dostaviť do volebnej miestnosti. má právo požiadať okrskovú volebnú komisiu o vykonanie hlasovania do prenosnej schránky. Pokyny predsedu okrskovej volebnej komisie alebo jej podpredsedu na zachovanie poriadku vo volebnej miestnosti a dôstojný priebeh hlasovania sú záväzné pre všetkých prítomných. aby zaňho hlasovací lístok podľa jeho pokynov upravil a vložil do obálky. obsah schránok po ich otvorení zmieša. ktorý nemôže sám upraviť hlasovací lístok pre telesnú chybu alebo preto. koľko voličov politickej strany alebo koalície využilo právo prednostného hlasu.Volič. Hlasovacie lístky.ktoré boli odovzdané jednotlivým kandidátom na hlasovacích lístkoch. počas jeho neprítomnosti jej podpredseda. má právo vziať so sebou do priestoru určeného na úpravu hlasovacích lístkov iného voliča. pokračovať v ňom alebo ho skončiť. Pri opätovnom začatí hlasovania predseda za prítomnosti komisie overí neporušenosť pečatí a poznamená to v zápisnici o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. Okrsková volebná komisia vyberie obálky s hlasovacími lístkami z volebnej schránky. To platí obdobne pre hlasovanie v osobitných volebných okrskoch s prihliadnutím na podmienky. že nemôže čítať alebo písať. za ktorých sa hlasovanie koná. nie však pre tých istých kandidátov. ktorý sa neodobral do tohto priestoru. Okrsková volebná komisia o takom opatrení upovedomí voličov spôsobom v mieste obvyklým. Potom sa volebná miestnosť uzavrie a predseda okrskovej volebnej komisie vyhlási hlasovanie za ukončené. obálkou a hlasovacími lístkami; vyslaní členovia okrskovej volebnej komisie zabezpečia. na ktorých sú mená kandidátov prečiarknuté. vylúči neplatné hlasovacie lístky a zistí. rátajú sa ako jeden hlas; ak sa na niektorom z týchto hlasovacích lístkov vykonala prednostná voľba. sú všetky tieto hlasy neplatné. Ak sa hlasovanie preruší. Zápisnica o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku Okrsková volebná komisia vyhotoví dvojmo zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. ktoré znemožňujú začať hlasovanie. Volič hlasuje tak. zráta obálky a porovná ich počet so záznamami v zozname voličov. že okrsková volebná komisia na žiadosť občanov použila aj prenosnú volebnú schránku. ktorým na to dala povolenie Ústredná volebná komisia. ktorí sú vo volebnej miestnosti alebo pred ňou. na ktorom bolo odovzdaných viac prednostných hlasov; pokiaľ však bol odovzdaný na viacerých hlasovacích lístkoch rovnaký počet prednostných hlasov. Celkový čas hlasovania sa však týmto opatrením nesmie skrátiť. menené alebo dopisované. Za voliča. Ďalej komisia zráta prednostné hlasy. Vo volebnej miestnosti je neprípustná akákoľvek volebná agitácia. komisia hlasovanie neumožní. Každý člen okrskovej volebnej komisie môže nazrieť do hlasovacích lístkov. 53 . Prerušenie hlasovania Ak nastanú okolnosti. Posudzovanie hlasovacích lístkov Na prospech politickej strany alebo koalície sa rátajú i také hlasovacie lístky. majú právo byť prítomní členovia volebných komisií a komisií vyššieho stupňa a pracovníci ich odborných (sumarizačných) útvarov.

mandáty dostanú kandidáti postupne v poradí podľa najvyššieho počtu získaných prednostných hlasov. Prideľovanie mandátov Súčet platných hlasov odovzdaných pre postupujúce politické strany alebo koalície sa vydelí číslom 151. ktorí nedostali mandát. že politickej strane alebo koalícii je pridelených viac mandátov a viac kandidátov splnilo podmienku podľa predchádzajúcej vety. V rámci jednotlivých politických strán alebo koalícií kandidáti dostanú mandáty pridelené strane alebo koalícii v poradí. Číslo. Zber výsledkov hlasovania v obvodnej volebnej komisii Obvodná volebná komisia zhromaždí výsledky hlasovania z jednotlivých okrskových volebných komisií a prostredníctvom svojho odborného (sumarizačného) útvaru overí úplnosť zápisníc okrskových volebných komisií o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku. ako jej má byť pridelených mandátov. Ústredná volebná komisia ďalej zistí. Pri rovnosti zostatkov hlasov sa pridelí mandát politickej strane alebo koalícii. c) ktoré koalície zložené najmenej zo štyroch politických strán získali menej než desať percent z celkového počtu platnýchhlasov. V prípade.Okrsková volebná komisia odovzdá členovi komisie kópiu zápisnice o hlasovaní podpísanú predsedom volebnej komisie. Ak však najmenej desatina z celkového počtu voličov. môže obvodná volebná komisia výsledky hlasovania v ostatných volebných okrskoch odovzdať Ústrednej volebnej komisii. v akom sú uvedení na hlasovacom lístku. Pri rovnakom zostatku delenia sa mandát odpočíta politickej strane alebo koalícii. V prípade rovnosti prednostných hlasov je rozhodujúce poradie na hlasovacom lístku. využila právo prednostného hlasu. Ak sa takýmto spôsobom pridelilo o jeden mandát viac. než sa malo prideliť. rozhodne žreb. sa stávajú náhradníkmi. Kandidáti. ktorý získal najmenej 10 percent prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu. Zápisnica Ústrednej volebnej komisie a uverejnenie výsledkov volieb 54 . Podmienky prideľovania mandátov Ústredná volebná komisia zistí. Ak nesplní predseda okrskovej volebnej komisie na výzvu obvodnej volebnej komisie povinnosti do 24 hodín po ukončení hlasovania. dostane najskôr mandát ten z kandidátov. Pri ďalšom zisťovaní volebných výsledkov a prideľovaní mandátov sa už na tieto politické strany a koalície a hlasy pre ne odovzdané neprihliada. koľkokrát je republikové volebné číslo obsiahnuté v súčte platných hlasov. ktorá vykázala najmenší zostatok delenia. Ak neboli týmto spôsobom pridelené všetky mandáty alebo ak politická strana alebo koalícia kandidovala menej kandidátov. obálky a zoznam voličov a zašle ich spolu s ostatnými volebnými spismi obci do úschovy. ktoré táto politická strana alebo koalícia získala. ktorá získala väčší počet hlasov. rozhodne žreb. ktoré majú najväčší zostatok delenia. b) ktoré koalície zložené z dvoch alebo troch politických strán získali menej než sedem percent. ktorý dostala politická strana alebo koalícia. Celkový počet platných hlasov. Okrsková volebná komisia zapečatí odovzdané hlasovacie lístky. ktoré vyšlo týmto delením zaokrúhlené na celé číslo. ktorým na to dala povolenie Ústredná volebná komisia. koľko platných hlasov celkove bolo odovzdaných pre každú politickú stranu alebo koalíciu. ktorá získala menší počet hlasov. Ostatné volebné dokumenty odovzdá do úschovy obvodnému úradu. Pri tejto činnosti môžu byť prítomní len členovia volebných komisií a členovia ich odborných (sumarizačných) útvarov a osoby. a) ktoré politické strany získali menej než päť percent. sa delí republikovým volebným číslom a strane sa pridelí toľko mandátov. Ak je počet platných hlasov rovnaký. ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu alebo koalíciu. Ukončenie konania v okrskovej volebnej komisii Po zrátaní hlasov a podpísaní zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania vo volebnom okrsku predseda okrskovej volebnej komisie oznámi výsledky hlasovania a jedno vyhotovenie zápisnice zašle bezodkladne obvodnej volebnej komisii a počká na jej pokyn na ukončenie činnosti. Po podpísaní oboch vyhotovení zápisnice o priebehu a výsledku hlasovania predseda obvodnej volebnej komisie zašle bezodkladne jedno vyhotovenie zápisnice Ústrednej volebnej komisii. Zápisnica obvodnej volebnej komisie o priebehu a výsledku hlasovania Obvodná volebná komisia vyhotoví zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania; zápisnicu podpíše predseda a ostatní členovia komisie. Ústredná volebná komisia pridelí tieto mandáty postupne tým politickým stranám alebo koalíciám. uvedú sa v nej dôvody. Obvodná volebná komisia odovzdá členovi komisie zápisnicu o priebehu a výsledku hlasovania podpísanú predsedom komisie. odpočíta sa prebytočný mandát tej politickej strane alebo koalícii. Ak niektorý z členov obvodnej volebnej komisie zápisnicu nepodpísal. je republikovým volebným číslom. Ak je aj počet hlasov rovnaký.

Ak nie je náhradník tej istej strany alebo koalície. ktorého určí politická strana z kandidovaných poslancov uvedených na jej kandidátnej listine. ktorého mandát sa uprázdnil. Po zániku mandátu náhradníka zostáva náhradník na tej istej kandidátnej listine a v pôvodnom poradí. ktorý vo voľbách získal potrebný počet prednostných hlasov. uhradila to. predseda NRSR vyhlási nové voľby do NRSR; nové voľby vyhlási do 30 dní od uverejnenia nálezu US SR v Zbierke zákonov SR. OPATRENIA NA ZABEZPEČENIE VOLIEB Pomocné prostriedky Všetky pomocné prostriedky.Ak sa mandát poslanca neuplatňuje.Po rozdelení mandátov Ústredná volebná komisia vyhotoví o výsledku volieb zápisnicu. ktorú podpíše predseda a ostatní členovia komisie. Náhradníkovi odovzdá osvedčenie o tom. u koho je v pracovnom alebo obdobnom pomere. Osvedčenie o zvolení Ústredná volebná komisia vydá kandidátom zvoleným za poslancovosvedčenie o zvolení. Spolupráca štátnych orgánov a obcí Štátne orgány a obce sú povinné spolupôsobiť pri vykonávaní tohto zákona. Nároky členov volebných komisií Funkcia člena volebnej komisie je čestnou funkciou. pretože poslanec bol vymenovaný za člena vlády Slovenskej republiky. na kandidátnej listine ktorej je kandidát zapísaný. Úhrada volebných nákladov Výdavky spojené s voľbami do NRSR. nesmie mu byť na úkor v jeho pracovnoprávnych alebo obdobných vzťahoch. v obvode ktorých sú zriadené. Nastúpenie náhradníka vyhlási predseda NRSR do 15 dní po dni. Politickej strane alebo koalícii. na ktorého neuplatňovaný mandát poslanca nastúpil ako náhradník. Splnomocňovacie ustanovenia Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky a) v osobitnom pokyne upraví podrobnosti o úlohách obcí 55 .nastupuje náhradník. Výdavkami podľa odseku 1 nie sú výdavky politických strán alebo koalícií spojené s volebnou kampaňou. ak o to kandidát požiada. prípadne. ak na uprázdnený mandát má nastúpiť náhradník. čo kandidátovi vzhľadom na náhradu mzdy vyplatil. aby mu politická strana alebo koalícia. náhradník nenastupuje a mandát zostáva uprázdnený až do konca volebného obdobia. Nové voľby Ak Ústavný súd Slovenskej republiky vyhlási voľby za neplatné alebo zruší výsledok volieb. nastupuje náhradník tej istej politickej strany.v čase pozastavenia náhradník nenastupuje. keď nemá nárok na náhradu mzdy Nároky kandidátov Kandidát má právo. ak ide o samostatne zárobkovo činnú osobu. uhradí sa za každý takýto hlas zo štátneho rozpočtu republiky 60 Sk. najmä volebné miestnosti a ich vybavenie. ako aj pomocné pracovné sily zabezpečia pre okrskové volebné komisie obce. Môže uverejniť aj priebežné výsledky. Nastupovanie náhradníkov Ak sa uprázdni mandát počas volebného obdobia NRSR. na ktorej je uvedený. Člen volebnej komisie nesmie byť pre výkon svojej funkcie obmedzený v právach a nárokoch vyplývajúcich z jeho pracovného pomeru alebo obdobného pracovného vzťahu; predovšetkým má nárok na pracovné voľno s náhradou mzdy. sa hradia zo štátneho rozpočtu SR. ktorý vyplatil náhradu mzdy má nárok. Pre obvodné volebné komisie zabezpečia všetky pomocné prostriedky obvodné úrady a pre Ústrednú volebnú komisiu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. na náhradu. že niekto je kandidátom. Náhradu mzdy mu vyplatí zamestnávateľ. Po overení volieb poslancov NRSR oznámi predseda NRSR Ministerstvu financií SR údaje o počtoch platných hlasov odovzdaných pre jednotlivé politické strany alebo koalície. ktorá sa rovná pomernej časti priemernej mesačnej mzdy pracovníka národného hospodárstva. v ktorom mandát poslanca zanikol. mu ten. Zamestnávateľ má právo. Doba pracovného voľna sa považuje za dobu výkonu práce. aby odo dňa nasledujúceho po registrácii kandidátnej listiny. Zamestnávateľ. vrátane výdavkov obcí. s prihliadnutím na odbornosť poslanca. Ústredná volebná komisia uverejní celkové výsledky volieb po podpísaní zápisnice o výsledku volieb. zostane mandát prázdny do konca volebného obdobia. do konca dňa predchádzajúceho voľbám. v ktorých uvedie údaje. poskytol pracovné voľno. To neplatí. že jeho mandát poslanca trvá len počas výkonu funkcie člena vlády SR. Ak bola politická strana zrušená. Člen okrskovej volebnej komisie má nárok na odmenu za výkon funkcie v čase. ktorá vo voľbách získala viac ako tri percentá z celkového počtu odovzdaných platných hlasov v rámci SR. Okolnosť. že sa stal poslancom a od ktorého dňa; náhradníkovi sa v osvedčení uvedie aj to.Ak bola činnosť politickej strany pozastavená. Zároveň oznámi politickým stranám výsledky volieb s uvedením konečného poradia kandidátov po úprave poradia podľavýsledkov prednostného hlasovania. aby mu bola vyplatená suma uhradená.

že v referende sú oprávnení voliči spravidla vyzvaní na vyjadrenie názoru o nejakej zásadnej vnútropolitickej alebo zahraničnopolitickej otázke. 2 čl. je v súlade s ústavou. Pôvodne bolo referendum používané predovšetkým na vyjadrenie s k návrhu zákona. 67 ods.. ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov alebo priamo.V ods. „ Čl..“ ). oddielu piatej hlavy ústavy. vystúpenia z federácie. miestnym referendom.j. kolektívnej bezpečnosti. Ako osobitný druh ešte možno odlíšiť referendum mandátové – voliči dávajú svojím hlasovaním podporu (splnomocnenie) orgánom štátnej moci. je spravidla post legem). post legem.než má vo veci rozhodnúť príslušný orgán. Čiže prvky priamej demokracie sú začlenené do rozhodovacieho mechanizmu zastupiteľskej demokracie.1. Podľa čl. ktoré združujú obyvateľov obce. alebo ak sa na tom uznesie NR SR a to do 30 dní od prijatia petície občanov alebo uznesenia NR SR. Existencia referenda predpokladá vedľa ľudu samotného existenciu parlamentu. Štatistický úrad Slovenskej republiky po dohode s Ministerstvom vnútra SR vydá metodiku spracovania výsledkov hlasovania.a miestnych orgánov štátnej správy pri 1. 93 ústava upravuje možnosť rozhodnúť referendom „aj o iných dôležitých otázkach verejného záujmu“ . Podľa okamžiku kedy sa referendum koná rozlišujeme referendum predbežné – ante legem. b) vydá vzory volebných tlačív a zabezpečí rozmnoženie potrebného počtu volebných tlačív. Okrem toho. „štátna moc pochádza od občanov. finančnom atď.7 ods. dane. odvody a štátny rozpočet. 2 ústavy: „Prezident SR môže pred vyhlásením referenda podať na Ústavný súd SR návrh na rozhodnutie.“ Naše ústavné právo pozná teda ako rozhodovaciu formu priamej demokracie v súčasnej dobe referendum. 1 ústavy : „Referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo o vystúpení z tohto zväzku. Referendum Referendum je v súčasnosti považované za najrozšírenejšiu a najefektívnejšiu formu priamej demokracie. 1 ústavy upravuje právo občanov zúčastňovať sa na správe verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov. V prípade neexistencie parlamentu nemožno hovoriť o referende. orgánmi obce alebo orgánmi vyššieho územného celku. 30 ods. 64. či predmet referenda. „ Podmienky na vyhlásenie referenda Článok 95 ústavy ods. ktoré sa uplatňuje v nasledujúcich oblastiach: -referendum ako forma výkonu štátnej moci – celoštátne referendum -referendum ako forma uskutočňovania územnej samosprávy – miestne referendum .priama demokracia v otázkach personálnych – ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta Základný právny rámec referenda je obsiahnutý v ustanoveniach 2. ktoré prehlasuje za de constitutione lata za rovnocenné. 2.1: „Referendum vyhlasuje prezident SR ak o to petíciou požiada aspoň 350 000 občanov. Podľa záväznosti delíme referendá na rozhodovacie s bezprostrednými právnymi dôsledkami pre štátne orgány. (čl. išlo o zákonodarné referendum. zákonodarnom. na ktorom sa referendum koná. úschove volebných dokumentov. hovoríme o poradnom referende. org. Podľa článku 2 ods. Referendum ďalej rozlišujeme na obligatórne – musí prebehnúť(je napr. ktoré sa môže konať na žiadosť určitého počtu občanov. referendom na území vyššieho územného celku. zákon priznáva určité právne účinky. 45. Referendum konané po rozhodnutí štátneho orgánu označujeme ako následné – post legem (zákonodarné ref. ústava zaviedla inštitút územnej samosprávy. alebo ústavným zákonom. 1 „Územná správa sa uskutočňuje na zhromaždeniach obyvateľov obce. ktoré sa koná predtým . pristúpenia k nadnárodným organizáciám. „Základom územnej samosprávy je obec.93 ods. Formálne sa veľmi podobá voľbám. orgánu. Ak výsledok referenda nemá záväzný charakter a parlament je viazaný názorom občanov len politicky. 3. Referendum ako právny inštitút možno chápať ako hlasovanie občanov (voličov). alebo ak tak rozhodne parlament. Viaže rovnako ako rozhodnutie št. rozlišujeme celoštátne a miestne referendum. 3 ústavy „ predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody. 95 ods.zakotvuje fakultatívne referendum. ktorý v rámci základných ustanovení formuluje možnosť SR na základe slobodného rozhodnutia vstúpiť do štátneho zväzku s inými štátmi. ktorému ústava resp. aby sami uskutočnili závažnú zmenu štátnej politiky. Základom tejto samosprávy sú obce. O vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi alebo vystúpení z neho sa rozhodne ústavným zákonom s následným referendom. Postupne sa predmet referenda rozširoval o ďalšie otázky (otázky formy štátneho zriadenia. majú právnu subjektivitu a základné predpoklady na výkon samosprávy. t. 1 ústavy. Územnú samosprávu tvorí obec a vyšší územný celok. Ústava SR vychádza z dvoch základných foriem realizácie štátnej moci. podmienkou platnosti určitého aktu) a fakultatívne. utváraní volebných okrskov. štátoprávnom. Podľa územia.“ 56 . zabezpečovaní a vybavovaní volebných miestností. s tým rozdielom. Čl. Predmet referenda upravuje čl. Zakotvuje obligatórne referendum.1 ústavy.) Podľa obsahu referenda možno teda hovoriť o referende ústavodarnom. 93 ods. ktoré sa má vyhlásiť na základe petície občanov alebo uznesenia NR SR podľa ods.“ Ustanovenie čl. Spôsob vykonania miestneho referenda a referenda na území vyššieho územného celku stanoví zákon. ale len o priamej demokracii.“ Toto ustanovenie nadväzuje na čl.

ktorí zabezpečuje obec. tak aby sa prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr do 60 dní odo dňa vyhlásenia volieb. Ústava nepripúšťa možnosť iniciovania ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta petíciou občanov. Ak bol prezident odvolaný. Právny účinok takto vyhláseného referenda spočíva v realizácii ústavného práva upraveného v čl.1 sa referendum nemôže konať v období kratšom ako 90 dní pred voľbami do NR SR a ods. pričom podpredsedami ústrednej komisie sú zo zákona aj minister vnútra a predseda Štatistického úradu SR a podpredsedami obvodných komisií sú aj prednosta obvodného úradu a riaditeľ príslušného obvodného oddelenia Štatistického úradu SR. Dátum určený na vykonanie referenda v oznámení o jeho vykonaní musí spĺňať podmienky lehôt určených v čl. 2 a v čl. Výsledok ľud. 96 ods. ktorý má právo voliť do NR SR.2: „Referendum sa vykoná do 90 dní od jeho vyhlásenia prezidentom SR. Čl.Čl. 94 ústavy: „Každý občan SR. 2: „Návrhy prijaté v referende vyhlási NR SR rovnako ako zákon. ktorí majú právo zúčastniť sa na hlasovaní v referende musia byť zapísaní do zoznamu oprávnených občanov. 2 ústavy. že po vyhlásení referenda sa zistí taký nedostatok návrhu na vyhlásenie referenda. 99 ods.“ Ústava ani osobitný zákon neumožňuje rozhodnúť o zastavení alebo zrušení konania príprav už vyhláseného referenda a to ani v prípade. Vyhotovenú a členmi komisie podpísanú zápisnicu odovzdá Ústredná komisia pre referendum NR SR a bez zbytočného odkladu zverejní výsledky hlasovania v referende cestou Tlačovej kancelárie SR. ak za jeho odvolanie v ľudovom hlasovaní hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov. 96 ods. ak sa ho zúčastní najmenej 50% oprávnených voličov a rozhodnutie v referende je prijaté. Obligatórne referendum – otázka zlúčenia alebo rozdelenia obce. 1: „Návrh na prijatie uznesenia NR SR o vyhlásení referenda môžu podávať poslanci NR SR alebo vláda SR. v ktorom sú zapísaní do zoznamu. Ods.“ Súčasne v zmysle čl. Zákon súčasne ukladá obciam povinnosť oboznámiť občanov s vyhlásením referenda najneskôr 15 dní pred jeho konaním spôsobom v mieste obvyklým. ktoré vyhlasuje predseda NR SR na základe uznesenia NR SR. ktorými sú: -Ústredná komisia pre referendum . o zmene označenia obce Výsledky hlasovania v referende zisťuje a výsledok referenda vyhlasuje obecné zastupiteľstvo. 96 ods. Hlasovanie obyvateľov obce je platné. ktorí nebudú môcť hlasovať v okrsku. Referendum vyhlasuje prezident oznámením v Zbierke zákonov.obvodné komisie pre referendum .aby sa vykonalo do 60 dní od jeho vyhlásenia. Hlasovanie v referende a jeho organizácia Na hlasovanie a sčítavanie hlasov v referende sa v obciach vytrvárajú okrsky. ktorý vyhlásenie referenda nedovoľuje. podľa ktorého referendum v tej istej veci. Predseda NR SR je povinný ľudové hlasovanie vyhlásiť do 30 dní od prijatia uznesenia tam . má právo zúčastniť sa na referende. ktoré tvoria územia obvodov ustanovené osobitným zákonom. Výsledok hlasovania obyvateľov obce obecné zastupiteľstvo vyhlási na úradnej tabuli do 3 dní od doručenia zápisnice o výsledku hlasovania. rozpustí do 30 dní od vyhlásenia výsledkov ľudového hlasovania NR SR. Ak prezident nebol odvolaný.98 sú výsledky referenda platné. Na prvom zasadnutí sa z členov komisie žrebom určí predseda a podpredseda. 97 ústavy.okrskové komisie pre referendum Komisie sa tvoria tak. hlasovania zistí a vyhlásia Ústredná komisia pre ľudové hlasovanie. ak sa na ňom zúčastnila nadpolovičná väčšina oprávnených voličov a ak bolo rozhodnutie prijaté nadpolovičnou väčšinou účastníkov referenda.97 ods. Uznesenie NR SR musí byť prijaté najmenej trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov parlamentu. Na sčítanie výsledkov hlasovania v okrskoch sa vytvárajú obvody na konanie referenda. vydá obec na ich žiadosť hlasovací preukaz. Zisťovanie výsledkov hlasovania a platnosť referenda Okrskové a obvodné komisie zisťujú výsledky hlasovania v rámci obvodov a okrskov. Prezident je odvolaný. 57 . V zmysle ústavy čl. ktorý ich oprávňuje na zápis do zoznamu a na hlasovanie v ktoromkoľvek inom okrsku na území SR. predseda NR SR vyhlási voľbu prezidenta do 7 dní. Predseda NR SR vyhlási voľby do NR SR do7 dní od jej rozpustenia. Okrsok pre referendum môže zahŕňať až 2000 oprávnených občanov. Iniciovať takéto hlasovanie môže obecné zastupiteľstvo alebo obyvatelia obce petíciou. ak zaň hlasovala nadpolovičná väčšina účastníkov hlasovania. Oprávneným občanom. o odvolaní starostu Fakultatívne referendum – napr. Ľudové hlasovanie Podľa ústavy SR prezidenta možno odvolať z funkcie pred skončením volebného obdobia ľudovým hlasovaním. že do každej z nich určia jedného člena a jedného náhradníka politické strany zastúpené v NR SR . Ústredná komisia potom na základe zápisníc z obvodných komisií zisťuje celkové výsledky hlasovania. pričom do okrskových komisií aj politické strany zastúpené v obecných (mestských) zastupiteľstvách.“ Pri vyhlasovaní referenda prezident musí v každom prípade rešpektovať ustanovenie čl. 2 sa referendum môže konať v deň volieb do NR SR. Pre organizáciu referenda a zisťovanie jeho výsledkov sa podľa zákona vytvárajú orgány pre referendum – komisie. možno opakovať najskôr po uplynutí troch rokov od jeho vykonania. Miestne referendum Hlasovanie obyvateľov obce o najdôležitejších otázkach života a rozvoja obce vyhlasuje obecné zastupiteľstvo. Občania.

v jeho naprítomnosti ho zastupuje štátny tajomník. 112. Ministerstvá a ostatné UOŠS sa zriaďujú zákonom. článok 101. Prezident SR – voľba viď 6 Hlava. 104 48. 115. oddiel. Pôsobnosť vlády SR viď 6 Hlava. ktoré v rozsahu svojej pôsobnosti vykonávajú štátnu správu a plnia ďalšie úlohy ustanovené v zákonoch a iných všeobecne záväzných právnych predpisoch. Prezident SR – postavenie a právomoci viď 6 Hlava. Postavenie vlády SR viď 6 Hlava. oddiel. 117. oddiel. Podrobnejšia úprava je obsiahnutá v zákone o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy. sociálnych vecí a rodiny SR Ministerstvo životného prostredia SR Ministerstvo školstva SR Ministerstvo kultúry SR Ministerstvo zdravotníctva SR Vo všeobecnosti možno vymedziť niektoré ťažiskové úlohy ministerstiev: spracovávanie koncepcie rozvoaj zverených oblastí na svojom úseku sa starajú o náležitú právnu úpravu vecí patriacich do ich pôsobnosti pripravujú pre vládu návrhy potrebných legislatývnych úprav a iné podlady a stanoviská. 111.46. 122 a 123. článok 102. pôšť a telekomunikácií SR Ministerstvo pôdohospodárstva SR Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoje SR Ministerstvo obrany SR Ministerstvo vnútra SR Ministerstvo spravodlivosti SR Ministerstvo zahraničných vecíSR Ministerstvo práce. 106. 109. V SR máme tieto ministerstvá: Ministerstvo hospodárstva SR Ministerstvo financií SR Ministerstvo dopravy. 110. 1. Ministerstvo sa člení na sekcia a odbory. 2. Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy Ministerstvá a ostatné ústredné orgány štátnej správy zaraďujeme k orgánom výkonnej moci. Ministerstvá sú organizované na monokratickom princípe. článok 114. 103. ktorý riadi určitý úsek štátnej správy a je zodpovedný za plnenie zverených úloh a za činnosť ministerstva. 116 49. článok 108. Ústava sa tejto problematika venuje len rámcovo v čl. 119. kartografie a katastra SR Úrad jadrového dozoru SR Úrad pre normalizáciu. ktoré predkladajú vláde v rámci svojho rezortu riadia a kontroľujú činnosť im podriadených orgánov vo svojej pôsobnosti rozvíjajú medzinárodnú spluprácu a pdieľajú sa na plnení závúzkov vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv zostavujú návrhy rozpočtov a finančných plánov rozortu Ostatné ústredné orgány štátnej správy: Úrad vlády SR Protimonopolný úrad SR Štatistický úrad SR Úrad pre štátnu službu Úrad geodézie. Na jeho čele stojí člen vlády – minister.113. motrológiu a skúšobníctvo SR Úrad pre verejné obstarávanie Úrad priemyselného vlastníctva Správa štátnych hmotných rezerv SR Národný bezpečnostný úrad 58 . 118. 120. 1. oddiel. 2. 121 50. 105. Zároveň spoluzodpovedá za celkovú činnosť vlády ako jej člen. 107 47.

1 2 59 . Ak je v čase vojny.Organizačnú štruktúru týchto UOŠS určuje organizačný poriadok. ktorý je na čele príslušného ústredného orgánu ŠS. Činnosť bezpečnostnej rady zabezpečuje Kancelária Bezpečnostnej rady Slovenskej republiky . Členovia Bezpečnostnej rady sú pri výkone funkcie nezastupiteľní.1) ktoré sa predkladajú na prerokovanie vláde Slovenskej republiky. Sídlom ministerstiev a ostatných UOŠS je Bratislava. zameraných na zachovanie bezpečnosti Slovenskej republiky. Úlohy spojené s touto činnosťou zabezpečuje stále situačné centrum pre monitorovanie bezpečnostného prostredia v SR a vo svete. b) posudzuje návrhy súvisiace s účasťou SR na činnosti zameranej na záchranu životov a zdravia osôb a ochranu majetku mimo územia Slovenskej republiky a svoje stanovisko k nim predkladá predsedovi a podpredsedovi bezpečnostnej rady. a) spolupracuje so sekretariátom ústredného krízového štábu2) pri príprave opatrení na riešenie krízovej situácie. d) podieľa sa na vypracovaní koncepčných dokumentov medzirezortného charakteru. c) v spolupráci s ministerstvami a inými orgánmi štátnej správy sa podieľa na vypracovaní správy o bezpečnosti Slovenskej republiky v prípade. že o jej predložení rozhodla bezpečnostná rada. b) posudzuje návrhy plánovacích prípravných a realizačných opatrení v oblasti bezpečnosti Slovenskej republiky a svoje stanovisko k nim predkladá predsedovi a podpredsedovi bezpečnostnej rady. plnení medzinárodných záväzkov v oblasti bezpečnosti. ako aj návrhov na riešenie vzniknutej krízovej situácie spolupracuje s príslušnými orgánmi ministerstiev a inými orgánmi štátnej správy najmä. a kontroľuje vláda SR. Bezpečnostná rada v mieri sa ako poradný orgán podieľa na vytváraní a realizácii bezpečnostného systému Slovenskej republiky. záväzné právne predpisy. najmä riziká ohrozenia bezpečnosti štátu. vykonáva jej ústavné právomoci až do obnovenia činnosti Bezpečnostná rada s výnimkou rozhodovania o programe vlády a jeho plnení. Činnosť ministerstiev a ostatných UOŠS riadi a koordinuje. e) podieľa sa na posudzovaní návrhov všeobecne záväzných právnych predpisov a návrhov medzinárodných zmlúv. Riaditeľ plní funkciu tajomníka bezpečnostnej rady. Ďalších členov Bezpečnostnej rady vymenúva a odvoláva prezident na návrh predsedu vlády najneskôr do 48 hodín. vojnového stavu alebo výnimočného stavu znemožnená činnosť vlády. na predchádzanie krízovým situáciám. ktoré určuje Bezpečnostná rada Slovenskej republiky. Podľa čl. . ktoré môžu viesť k vzniku krízovej situácie a predkladá predsedovi a podpredsedovi bezpečnostnej rady návrhy opatrení na zníženie alebo odstránenie týchto rizík. vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v Slovenskej republike a vo svete; pripravuje pre vládu návrhy opatrení na zachovávanie bezpečnosti Slovenskej republiky. odborných a konzultatívnych úloh v oblasti bezpečnosti Slovenskej republiky najmä -pri vytváraní a realizácii bezpečnostného systému Slovenskej republiky a) podieľa sa na koordinácii plánovacích. o požiadaní o vyslovenie dôvery a o udelení amnestie vo veciach priestupkov. sidlom Úradu priemyselného vlastníctva je Banská Bystrica.pri príprave opatrení na zachovávanie bezpečnosti SR. 123 U SR ministerstvá na základe zákonov a v ich medziach môžu vydávať všeob. -pri plnení medzinárodných záväzkov v oblasti bezpečnosti a) posudzuje návrhy súvisiace s plnením medzinárodných záväzkov SR v oblasti bezpečnosti a svoje stanovisko k nim predkladá predsedovi a podpredsedovi bezpečnostnej rady. predseda alebo riaditeľ. ktoré sa vzťahujú na bezpečnosť a obranu štátu a svoje stanovisko k nim predkladá predsedovi a podpredsedovi bezpečnostnej rady. Podpredsedom Bezpečnostnej rady je podpredseda vlády poverený predsedom Bezpečnostnej rady; ďalšími členmi Bezpečnostnej rady sú minister obrany Slovenskej republiky. ktoré sa označujú vyhlášky a publikujú v Zbierke zákonov v plnom znení. prípravných a realizačných opatrení v oblasti bezpečnosti Slovenskej republiky. na predchádzanie krízovým situáciám. výnosy ministerstiev sa vyhlasujú v Zbierke zákonov uverejnením oznámenia o vydaní výnosu. Bezpečnostná rada Zriaďuje sa Bezpečnostná rada Slovenskej republiky ( ďalej len "Bezpečnostná rada"). 51. ktoré je súčasťou organizačnej štruktúry kancelárie. Štatút a úlohy situačného centra schvaľuje vláda SR . ako aj návrhy na riešenie vzniknutej krízovej situácie; podrobnosti jej fungovania v čase mieru ustanoví osobitný zákon.pri vyhodnocovaní bezpečnostnej situácie v SR a vo svete v spolupráci s ministerstvami a inými orgánmi štátnej správy vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v SR a vo svete. minister zahraničných vecí Slovenskej republiky. Za činnosť kancelárie zodpovedá jej riaditeľ. Na rozdiel od vyhlášok. Bezpečnostná rada má deväť členov. Predsedom Bezpečnostnej rady je predseda vlády. ktorý vydáva vedúci. Kancelária zabezpečuje plnenie koordinačných. minister financií Slovenskej republiky. minister vnútra Slovenskej republiky. ak sú na to splnomocnené zákonom. Úlohy tajomníka stanovuje rokovací poriadok bezpečnostnej rady.

na ochranu života a zdravia osôb. Bezpečnostná rada kraja vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v územnom obvode kraja v súčinnosti s bezpečnostnými radami obvodov. Celkové početné stavy kancelárie určuje vláda SR na návrh predsedu bezpečnostnej rady. určených na zasadnutie vlády SR plní úlohy aj podľa pokynov vedúceho Úradu vlády SR. iným štátnym orgánom a vyššiemu územnému celku v obvode svojej územnej pôsobnosti. úlohy jej kancelárie a rokovacie poriadky výborov schvaľuje vláda. Ak vláda uznesenie neschváli alebo ak zruší uznesenie prijaté Bezpečnostnou radou. Úradom ochrany ústavných činiteľov a diplomatických misií Ministerst. Ak vláda opätovne začne vykonávať svoju činnosť. b) vyžadovať od predsedu Bezpečnostnej rady a ďalších jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh. Bezpečnostná rada kraja na zabezpečenie plnenia úloh uvedených v odseku 3 ukladá úlohy bezpečnostným radám obvodov. b) výbor pre obranné plánovanie. zdravotnej starostlivosti a verejného poriadku. Štatút Bezpečnostnej rady. d) s obmedzovaním základných práv a slobôd.vnútra SR a inými št. Prezident má právo a) navrhovať zvolanie Bezpečnostnej rady a zúčastňovať sa na jej zasadnutiach; ak prezident navrhne zvolanie Bezpečnostnej rady. c) predkladať Bezpečnostnej rade návrhy v záležitostiach bezpečnosti štátu. keď sa o návrhu dozvedel. Bezpečnostná rada na prípravu a plnenie svojich úloh zriaďuje najmä tieto výbory: a) výbor pre zahraničnú politiku. . ktorú schvaľuje bezpečnostná rada. majetku a životného prostredia. f) sleduje a vyhodnocuje plnenie úloh v oblasti bezpečnosti Slovenskej republiky. členov výboru bezpečnostnej rady pre koordináciu spravodajských služieb a pracovníkov kancelárie v prípade ich zvolania. d) výbor pre koordináciu spravodajských služieb. aby sa jej zasadnutie uskutočnilo najneskôr do 48 hodín od okamihu. b) organizačne zabezpečuje činnosť bezpečnostnej rady a pri príprave zasadnutí spolupracuje s členmi a výbormi bezpečnostnej rady. ktorá je súčasťou organizačnej štruktúry Úradu vlády SR Riaditeľa kancelárie vymenúva a odvoláva predseda Bezpečnostnej rady. vyplývajúcich z uznesení bezpečnostnej rady. c) so zabezpečovaním riadneho fungovania hospodárstva. Predsedom bezpečnostnej rady kraja je prednosta krajského úradu. dopravy. Bezpečnostná rada kraja v období krízovej situácie plní úlohy súvisiace a) so zachovávaním alebo obnovou demokratického poriadku.b) spolupracuje s bezpečnostnými radami krajov v oblasti bezpečnosti Slovenskej republiky; posudzuje návrhy opatrení na zachovanie bezpečnosti kraja a opatrení na predchádzanie krízovej situácie. ukladaním povinností právnickým osobám a fyzickým osobám v rozsahu podľa tohto ústavného zákona.Bezpečnostná rada rozhoduje v zbore; na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov. pripravuje návrhy opatrení na zachovanie bezpečnosti kraja a opatrenia na predchádzanie krízovej situácii a predkladá ich Bezpečnostnej rade. s Kanceláriou prezidenta SR. Podľa územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky sa zriaďuje bezpečnostná rada kraja. na prvej schôdzi po obnovení činnosti schváli alebo zruší uznesenie Bezpečnostnej rady. Podrobnosti o vyrozumení ustanoví smernica. Informácie o prijatých opatreniach podľa odsekov 3 a 4. predseda Bezpečnostnej rady zvolá Bezpečnostnú radu tak. h) v rámci prípravy materiálov v oblasti bezpečnosti. takéto uznesenie stráca platnosť. c) výbor pre civilné núdzové plánovanie.pri organizačnej a technicko-administratívnej činnosti a) zabezpečuje úlohy sekretariátu bezpečnostnej rady a sekretariátu výboru bezpečnostnej rady pre koordináciu spravodajských služieb. orgánmi. c) v spolupráci s členmi bezpečnostnej rady a výbormi bezpečnostnej rady pripravuje návrh plánu práce bezpečnostnej rady na príslušný rok. e) zabezpečuje ochranu utajovaných skutočností v činnosti bezpečnostnej rady v súlade s ustanoveniami osobitného predpisu4). g) zabezpečuje koordináciu činností výborov a odborných pracovných skupín bezpečnostnej rady. Podpredsedom bezpečnostnej rady kraja je 3 4 60 . ako aj ďalšie návrhy na riešenie krízovej situácie predkladá bezpečnostná rada kraja Bezpečnostnej rade. zásobovania. b) s organizovaním činnosti na obnovu zákonného stavu. c) zabezpečuje vyrozumenie členov bezpečnostnej rady.3) ktoré bezpečnostnej rade predkladá bezpečnostná rada kraja a svoje stanovisko k nim predkladá predsedovi a podpredsedovi bezpečnostnej rady. inými štátnymi orgánmi a vyšším územným celkom. d) zabezpečuje podklady pre predsedu a podpredsedu bezpečnostnej rady na rokovanie bezpečnostnej rady. Úlohy spojené s činnosťou Bezpečnostnej rady zabezpečuje kancelária.

Predsedom bezpečnostnej rady obvodu je prednosta obvodného úradu. Členovia vlády skladajú do rúk prezidenta SR sľub. Odvolanie predsedu vlády má za následok odstúpenie vlády. poverí ju vykonávaním jej funkcie až do vymenovania novej vlády. alebo ak bol zvolený nový prezident. na ochranu života a zdravia osôb. ktorého demisiu prijal. Ak prezident SR prijme demisiu vlády. zásobovania. ale ešte nezložil sľub. prezident SR ho odvolá. demisiu podá celá vláda. Členovia bezpečnostnej rady obvodu sú pri výkone funkcie nezastupiteľní. Prezident má právo vyžadovať si od vlády SR a od jej členov informácie potrebné na plnenie svojich úloh. Rokovanie bezpečnostnej rady obvodu a úlohy jej sekretariátu upravuje rokovací poriadok. Bezpečnostná rada obvodu na zabezpečenie plnenia úloh uvedených v odseku 3 ukladá úlohy iným štátnym orgánom a obciam v obvode svojej územnej pôsobnosti. dopravy. majetku a životného prostredia. 102 ods. ako aj ďalšie návrhy na riešenie krízovej situácie predkladá bezpečnostná rada obvodu bezpečnostnej rade kraja. určí. Bezpečnostná rada obvodu zodpovedá za výkon svojej funkcie bezpečnostnej rade kraja. zodpovedá bezpečnostná rada kraja za výkon svojej funkcie Bezpečnostnej rade. Vzťahy v rámci výkonnej moci – prezident SR a vláda SR Predsedu vlády vymenúva a odvoláva prezident SR Na návrh predsedu vlády prezident SR vymenuje a odvolá ďalších členov vlády a poverí ich riadením ministerstiev. Bezpečnostná rada kraja rozhoduje v zbore; na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov. b) s organizovaním činnosti na obnovu zákonného stavu. riaditeľ krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru a predseda vyššieho územného celku.zastupuje SR navonok. Podľa územného a správneho usporiadania Slovenskej republiky sa zriaďuje bezpečnostná rada obvodu. Vláda rozhoduje v zbore: o medzinárodných zmluvách SR. Podpredsedom bezpečnostnej rady obvodu je zástupca prednostu obvodného úradu; ďalšími členmi bezpečnostnej rady obvodu sú zástupca Policajného zboru určený príslušným riaditeľom krajského riaditeľstva Policajného zboru. Bezpečnostná rada obvodu v období krízovej situácie plní úlohy súvisiace: a) so zachovávaním alebo s obnovou demokratického poriadku. Úlohy sekretariátu bezpečnostnej rady kraja spojené s jej činnosťou zabezpečuje krajský úrad. Ak NRSR vysloví nedôveru predsedovi vlády. Bezpečnostná rada obvodu vyhodnocuje bezpečnostnú situáciu v územnom obvode obvodného úradu v súčinnosti s inými štátnymi orgánmi a obcami. ktorý schvaľuje bezpečnostná rada kraja. 1 písm. a. Úlohy sekretariátu bezpečnostnej rady obvodu spojené s jej činnosťou zabezpečuje obvodný úrad. riaditeľ územnej vojenskej správy. prezident SR vládu odvolá. pripravuje návrhy opatrení na zachovanie bezpečnosti okresu v územnom obvode obvodného úradu a opatrenia na predchádzanie krízovej situácie a predkladá ich bezpečnostnej rade kraja. dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu SR alebo so 61 . ktorých dojednávanie preniesol na vládu prezident SR. Návrh na odvolanie člena vlády môže podať prezidentovi SR aj predseda vlády. oprávnenia prezidenta podľa čl.zástupca prednostu krajského úradu; ďalšími členmi bezpečnostnej rady kraja sú zástupca Policajného zboru určený Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky. NRSR môže vysloviť nedôveru aj jednotlivému členovi vlády; v tomto prípade prezident SR člena vlády odvolá. zástupca Hasičského a záchranného zboru určený riaditeľom krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru. zdravotnej starostlivosti a verejného poriadku. Ak NRSR vysloví vláde nedôveru alebo ak zamietne jej návrh na vyslovenie dôvery. Informácie o prijatých opatreniach podľa odsekov 3 a 4. dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy. zástupca ozbrojených síl určený Ministerstvom obrany Slovenskej republiky. ktorý je voliteľný za poslanca NRSR. Členovia bezpečnostnej rady kraja sú pri výkone funkcie nezastupiteľní. ukladaním povinností právnickým osobám a fyzickým osobám v rozsahu podľa tohto ústavného zákona. Ak demisiu podá predseda vlády. o súhlase s prenesením dojednávania medzinárodných zmlúv na jej jednotlivých členov. Ak nie je prezident zvolený alebo ak sa funkcia prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový prezident. d) s obmedzovaním základných práv a slobôd. Bezpečnostná rada kraja zodpovedá za výkon svojej funkcie vláde; ak ústavné právomoci vlády vykonáva Bezpečnostná rada. ktorý z členov vlády bude dočasne spravovať veci člena vlády. c) so zabezpečovaním riadneho fungovania hospodárstva. Ak prijme prezident SR demisiu alebo ak odvolá člena vlády. Za podpredsedu vlády a ministra môže vymenovať občana. alebo ak prezident nemôže svoju funkciu vykonávať pre závažné dôvody. Člen vlády môže podať demisiu prezidentovi SR. Bezpečnostná rada obvodu rozhoduje v zbore; na prijatie uznesenia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov. ktorý schvaľuje vláda. Rokovanie bezpečnostnej rady kraja a úlohy jej sekretariátu upravuje rokovací poriadok. c (a. b. 52.

Vláda môže spojiť hlasovanie o prijatí zákona alebo hlasovanie v inej veci s hlasovaním o dôvere vláde. predseda národnej rady to bezodkladne oznámi prezidentovi republiky Národná rada prerokuje návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi. ak o to požiada najmenej pätina jej poslancov. Vzťahy medzi výkonnou a zákonodarnou mocou: NRSR – vláda/ NRSR – prezident Prameň zákon o rokovacom poriadku NRSR Rokovanie o programovom vyhlásení vlády a o dôvere vláde alebo jej Predseda národnej rady zvolá po vymenovaní vlády schôdzu národnej rady tak. na ktorej sa návrh na obžalobu na prezidenta republiky so stanoviskom ústavnoprávneho výboru prerokuje a o ňom rozhodne.môže vrátiť NRSR zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona) prechádzajú na vládu SR.súhlasom vlády na jej jednotlivých členov. výbory a národná rada prerokujú návrh bez stanoviska vlády. V odôvodnených prípadoch môže predseda vlády určiť. tá ho môže prerokovať ako posledný bod svojho programu. Poslanec. n a o (n -vyhlasuje referendum. poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií. Predseda národnej rady na prerokovanie návrhu zvolá schôdzu národnej rady do 30 dní odo dňa. Vláda môže kedykoľvek požiadať národnú radu o vyslovenie dôvery. keď žiadosť dostal. na ktorú je potrebný súhlas NRSR. keď dostal návrh na obžalobu na prezidenta republiky. Otázky musia byť stručné a musia umožňovať stručnú odpoveď. keď návrh dostal.). b. predseda národnej rady to bezodkladne oznámi prezidentovi republiky. v ktorej odpovedajú členovia vlády. Ak vláda k návrhu nezaujme v určenom termíne stanovisko. stačí. že bude na ne odpovedať sám. ak bude prítomný príslušný člen vlády. na ktoré opýtaní na hodine otázok bezprostredne neodpovedali. hodiny dňa. Poradie otázok sa určuje žrebom zo všetkých podaných otázok. Ak národná rada programové vyhlásenie vlády a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery neschváli. najmä z ich pôsobnosti. Predseda národnej rady môže na návrh vlády zvolať schôdzu národnej rady aj pred uplynutím lehoty uvedenej v predchádzajúcej vete. Ak národná rada nevysloví vláde dôveru. Na otázky. ktorý písomne položil otázku. Predseda národnej rady do 30 dní odo dňa. 65) Žiadosť vlády predseda národnej rady pridelí na prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. že na hodine otázok sa bude diskutovať len o určitom probléme. predseda národnej rady to bezodkladne oznámi prezidentovi republiky. má právo položiť ešte jednu doplňujúcu otázku ústne. o. ak najmenej pätina poslancov nežiada zvolať schôdzu národnej rady do siedmich dní. s ústavou alebo s ústavným zákonom. Návrh na obžalobu na prezidenta republiky schvaľuje národná rada v tajnom hlasovaní. Návrh sa podáva predsedovi národnej rady; návrh musí byť vyhotovený písomne a odôvodnený. 53. Vláda môže v tom čase poveriť svojho predsedu vykonávaním niektorých právomocí prezidenta.môže podať na Ústavný súd SR návrh na rozhodnutie o súlade dojednanej medzinárodnej zmluvy. Ak bol návrh na vyslovenie nedôvery vláde alebo jej členovi podľa odseku 1 podaný počas schôdze národnej rady. Národná rada môže rozhodnúť. Prezident republiky musí byť na túto schôdzu národnej rady pozvaný a musí sa mu umožniť vyjadriť sa o návrhu na jeho obžalobu a vystúpiť v rozprave. Pri udeľovaní slova sa postupuje primerane. ktoré písomne položili poslanci do 12. Ak národná rada na základe návrhu vysloví vláde alebo jej členovi nedôveru. 62 . Na hodine otázok musia byť prítomní všetci členovia vlády. Návrh pridelí na prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. Ak sa bude na hodine otázok diskutovať len o určitom probléme. cprijíma. Hodina otázok Do programu schôdze národnej rady sa zaradí hodina otázok. podajú poslancovi písomnú odpoveď do 30 dní. Odôvodnená žiadosť sa podáva predsedovi národnej rady. Predseda národnej rady programové vyhlásenie vlády a žiadosť vlády o vyslovenie dôvery pridelí na prerokovanie všetkým výborom okrem mandátového a imunitného výboru a výboru pre nezlučiteľnosť funkcií. zvolá schôdzu národnej rady. generálny prokurátor a predseda najvyššieho kontrolného úradu na aktuálne otázky. Predseda národnej rady na prerokovanie žiadosti vlády zvolá schôdzu národnej rady do 30 dní odo dňa. ktorý predchádza dňu tohto bodu programu. Návrh na obžalobu predseda národnej rady bez zbytočného odkladu pridelí ústavnoprávnemu výboru na prerokovanie a zašle prezidentovi republiky a vláde. Prvých 15 minút je venovaných otázkam položeným predsedovi vlády. Na hodine otázok nemožno prijímať konkrétne návrhy ani podávať procedurálne návrhy. Predseda národnej rady bezodkladne zašle návrh podaný podľa odseku 1 vláde na zaujatie stanoviska v ním určenom termíne podľa odseku 2. alebo oznámi. Prednes ústne podanej doplňujúcej otázky môže trvať najviac dve minúty. Obžaloba prezidenta republiky Návrh na obžalobu na prezidenta republiky za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu môže národnej rade podať najmenej pätina poslancov. aby na nej predseda vlády predniesol programové vyhlásenie vlády a požiadal o vyslovenie dôvery v tridsiaty deň po vymenovaní vlády. Na predsedu vlády prechádza v tom čase hlavné velenie ozbrojených síl. ktorý člen vlády bude za neprítomného člena vlády na otázky odpovedať.

ktorých volí a odvoláva Národná rada Slovenskej republiky.zvoláva ustanovujúcu schôdzu NRSR. (4) Do pôsobnosti Súdnej rady Slovenskej republiky patrí a. vyšších štátnych funkcionárov a ďalších funkcionárov v prípadoch. ktoré ustanoví zákon; vymenúva a odvoláva rektorov vysokých škôl. 63 . g. hoci jej zasadanie nebolo prerušené a hoci bola v tom čase opakovane zvolávaná na schôdzu.vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia NRSR ak je SR napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu. Prezident: . ak NRSR nebola dlhšie ako 3 mesiace spôsobilá uznášať sa. rozhodovať o pridelení a preložení sudcov. a uzatvára mier. predseda NRSR vyhlási voľby do NRSR do 7 dní od jej rozpustenia. rozpustí prezident NRSR do 30 dní od vyhlásenia výsledkov ľudového hlasovania. vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie) prechádzajú v tom čase na predsedu NRSR 54. ak sa NRSR neuzniesla do 3 mesiacov o vládnom návrhu zákona. b. 143. ktorých vymenúva a odvoláva prezident Slovenskej republiky. s ktorým vláda SR spojila vyslovenie dôvery. 2. ôsmi sudcovia. 1 písm.zvoláva ustanovujúcu schôdzu NRSR. 148 55. m. h. oddiel.vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia NRSR. ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta vyhlasuje predseda NRSR na základe uznesenia NRSR prijatého najmenej trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov NRSR a to do 30 dní od prijatia uznesenia tak.môže na návrh vlády SR nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl. Súdy a sudcovia v zmysle Ústavy SR – všeobecné súdnictvo Viď 7 Hlava. ktorá je bezúhonná a má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe. vojnového stavu alebo výnimočného stavu.môže rozpustiť NRSR. ak za jeho odvolanie v ľudovom hlasovaní hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov. predseda národnej rady obžalobu na prezidenta republiky zašle bez zbytočného odkladu na rozhodnutie ústavnému súdu. 141a Súdna rada Slovenskej republiky (1) Predsedom Súdnej rady Slovenskej republiky je predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Súdna rada SR Ústava SR Druhý oddiel SÚDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY Čl.môže vrátiť NRSR zákon s pripomienkami do 15 dní od doručenia schváleného zákona. . traja členovia. h. vymenúva a povyšuje generálov. gvymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády SR. ak NRSR v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády SR neschválila jej programové vyhlásenie.podáva NRSR správy o stave SR a o závažných politických otázkach.Ak národná rada schváli návrh na obžalobu na prezidenta republiky. článok 141. l. ako dovoľuje ústava. 145. . Čl. (3) Funkčné obdobie členov Súdnej rady Slovenskej republiky je päť rokov. 142. m. ak je SR napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu. predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy na vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a návrhy na ich odvolanie. prezident je odvolaný. . ktorých volia a odvolávajú sudcovia Slovenskej republiky. c. 146.vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov. predkladať prezidentovi Slovenskej republiky návrhy kandidátov na vymenovanie sudcov a návrhy na odvolanie sudcov. d. v takom prípade začína prezidentovi plynúť nové volebné obdobie. počas vojny. l. Oprávnenia prezidenta podľa čl. 144. Jej ďalšími členmi sú a. ak prezident nebol v ľudovom hlasovaní odvolaný. (2) Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov. traja členovia. (2) Za člena Súdnej rady Slovenskej republiky podľa odseku 1 písm. poveruje ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu; predsedu a ostatných členov vlády odvoláva. 102 ods. c. Tú istú osobu možno zvoliť alebo vymenovať za člena Súdnej rady Slovenskej republiky najviac v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach. 141 (1) V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. traja členovia. . a uzatvára mier. s a t (d. b) až d) možno ustanoviť osobu. . . vymenúva vysokoškolských profesorov. toto právo nemôže uplatniť počas posledných 6 mesiacov svojho volebného obdobia. b. aby sa ľudové hlasovanie vykonalo do 60 dní od jeho vyhlásenia. d. alebo ak zasadanie NRSR bolo prerušené na dlhší čas. ak v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta nebol prezident odvolaný.prezidenta možno odvolať z funkcie pred skončením volebného obdobia ľudovým hlasovaním.prezident rozpustí NRSR v prípade. ktorých vymenúva a odvoláva vláda Slovenskej republiky.

b) dokladom o vysokoškolskom štúdiu vydanom zahraničnou vysokou školou. s ktorým Slovenská republika uzavrela medzinárodnú zmluvu o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní. ktorá je bezúhonná. najmenej počas jedného roka. konanie pred súdmi a postavenie sudcov. Za bezúhonnú sa na účely tohto zákona nepovažuje fyzická osoba.. b) schvaľovať štatút súdnej rady a rokovací poriadok súdnej rady . voliť a odvolávať členov disciplinárnych senátov a voliť a odvolávať predsedov disciplinárnych senátov. Čl. o organizácii a o vzťahoch k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy ustanoví zákon. o jej pôsobnosti.d. Súdna rada má 18 členov. d) schvaľuje zásady sudcovskej etiky. ktorý je nostrifikovaný právnickou fakultou vysokej školy v Slovenskej republike. ktorá bola právoplatne odsúdená za úmyselný trestný čin. Bezúhonnosť sa preukazuje odpisom registra trestov nie starším ako tri mesiace. ak tak ustanoví zákon. ktorí by mali pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodných súdnych orgánoch. podpredsedu krajského súdu a podpredsedu Špeciálneho súdu. z o súdnej rade Tento zákon upravuje pôsobnosť Súdnej rady SR a podrobnosti o spôsobe ustanovenia jej členov. f) zaujímať stanoviská k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov upravujúcich organizáciu súdnictva. Vysokoškolské právnické vzdelanie člena súdnej rady sa na účely tohto zákona preukazuje a) diplomom vydaným vysokou školou po skončení magisterského štúdia na právnickej fakulte vysokej školy v Slovenskej republike. alebo ak zanikla jeho voliteľnosť do Národnej rady Slovenskej republiky. predsedu Špeciálneho súdu. g) zaujímať stanoviská k návrhom koncepčných dokumentov týkajúcich sa súdnictva. b.. 64 . má vysokoškolské právnické vzdelanie a najmenej 15 rokov odbornej praxe. h) volí určený počet členov rady Justičnej akadémie. Funkcia člena súdnej rady je nezlučiteľná s funkciou predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. 147 (1) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky sudcu odvolá na základe právoplatného odsudzujúceho rozsudku za úmyselný trestný čin. Súdna rada po dohode s ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky ďalej a) schvaľuje zásady výberového konania na obsadenie voľného miesta sudcu. 185/2002 Z. ktoré sa predkladajú na rokovanie národnej rady a vlády. ďalšia pôsobnosť. vyjadrovať sa o návrhu rozpočtu súdov Slovenskej republiky pri zostavovaní návrhu štátneho rozpočtu. predsedu krajského súdu. 145 (3) Predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vymenúva na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky zo sudcov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky prezident Slovenskej republiky na päť rokov. funkčného postupu sudcov na súd vyššieho stupňa a na ustanovenie do vyššej sudcovskej funkcie. na základe rozhodnutia disciplinárneho senátu pre čin. (6) Podrobnosti o spôsobe ustanovenia členov Súdnej rady Slovenskej republiky. podpredsedu okresného súdu. riadne vykonávať sudcovské povinnosti. ak dosiahol vek 65 rokov. ktorý je nezlučiteľný s výkonom funkcie sudcu. Sú nimi predseda súdnej rady a ďalší jej členovia. predkladať vláde Slovenskej republiky návrhy kandidátov na sudcov. c) schvaľuje zásady výberového konania na funkcie predsedu okresného súdu. (5) Na prijatie uznesenia Súdnej rady Slovenskej republiky je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov.z. c) schvaľovať organizačný poriadok Kancelárie súdnej rady Slovenskej republiky d) voliť podpredsedu súdnej rady . alebo ak bol právoplatne odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody. alebo c) dokladom o štúdiu vydanom zahraničnou vysokou školou štátu. Členom súdnej rady ustanoveným Národnou radou Slovenskej republiky prezidentom Slovenskej republiky a vládou Slovenskej republiky môže byť len osoba. b) schvaľuje zásady hodnotenia sudcov. g. o organizácii a o vzťahoch k orgánom správy súdnictva a k orgánom sudcovskej samosprávy. (2) Prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky môže sudcu odvolať. Sídlom súdnej rady je Bratislava. ak mu zdravotný stav dlhodobo nedovoľuje. e) schvaľuje zásady povoľovania práce v domácom prostredí.. e. prokurátora. a. e) koordinovať činnosť sudcovských rád. Do ďalšej pôsobnosti súdnej rady podľa zákona patrí a) prerokovať správy o čerpaní rozpočtových prostriedkov súdov. Čl. f. príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky a príslušníka Slovenskej informačnej služby.

akademický titul kandidáta. (najmenej 3 na pridanie/zmenu bodu do programu). Funkcia člena súdnej rady nie je spojená s nárokom na odmenu (len náhrada výdavkov spojených s činnosťou v nej) Úlohy spojené s organizačným. Na prijatie uznesenia súdnej rady je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny všetkých jej členov. f) voľbu a odvolanie členov a predsedov disciplinárnych senátov. ak zákon alebo Súdna rada nerozhodne inak. Hlasovanie súdnej rady je verejné; to neplatí. vekovo najstarší člen súdnej rady. návrh kandidáta sa doručuje predsedovi súdnej rady . rovného a priameho volebného práva tajným hlasovaním. ktorá je zapojená na štátny rozpočet prostredníctvom kapitoly štátneho rozpočtu Najvyšší súd Slovenskej republiky. Návrh môže obsahovať aj odôvodnenie zamerané najmä na údaje o odbornej praxi navrhovaného kandidáta. alebo ak o zvolanie písomne požiada najmenej tretina členov. určí sa žrebom. určí sa žrebom. Predsedu hlavnej volebnej komisie si určia jej členovia voľbou; ak sa predseda neurčí voľbou. Na voľby členov súdnej rady sa zriaďujú: a) hlavná volebná komisia. ktorý nie je členom súdnej rady . že súhlasí so svojou kandidatúrou. Uverejní sa ďalej prijaté uznesenie súdnej rady . vykonáva povinnosti prítomný. Predseda zvoláva zasadnutie súdnej rady podľa potreby. b) volebné komisie v obvodoch sudcovských rád. Predseda do 30 dní pred dňom konania volieb odovzdá všetky doručené návrhy kandidátov predsedovi hlavnej volebnej komisie. Volebná komisia je päťčlenná a jej členov volí zhromaždenie sudcov z obvodu príslušnej sudcovskej rady bezprostredne pred začatím volieb. najmenej však raz za tri mesiace. Právo voliť členov súdnej rady majú všetci sudcovia.Riadi ju a v jej mene vystupuje vedúci kancelárie. Na platnosť jej rozhodnutia je potrebný súhlas nadpolovičnej väčšiny prítomných členov. ak je prítomná nadpolovičná väčšina všetkých jej členov. V prípade rovnosti hlasov sa návrh považuje za zamietnutý. ktorému zodpovedá za jej činnosť.Voľba členov súdnej rady sudcami sa koná na základe ich všeobecného.f) určuje obsahovú náplň vzdelávania sudcov. Návrh kandidáta obsahuje meno. Predsedu volebnej komisie si určia jej členovia voľbou; ak sa predseda neurčí voľbou. Voľba členov súdnej rady sudcami . V prílohe k návrhu kandidáta navrhovateľ určí svojho splnomocnenca a jeho náhradníka a uvedie ich meno. ktorí ku dňu volieb vykonávajú funkciu sudcu. Vedúceho kancelárie vymenúva a odvoláva predseda súdnej rady. 65 . Zoznam sudcov obvodu príslušnej sudcovskej rady zabezpečí predseda sudcovskej rady. ktorý ku dňu volieb vykonáva funkciu sudcu. administratívnym a technickým zabezpečením činnosti vykonáva kancelária súdnej rady. d) vymenovanie a odvolanie podpredsedu súdnej rady. Podrobnosti o organizácii a činnosti určuje organizačný poriadok. stavovská organizácia sudcov alebo najmenej desať sudcov. So súhlasom sa zasadnutia môžu zúčastniť aj iné osoby. Každý člen oprávnený navrhnúť zmenu alebo doplnenie programu zasadnutia. Predseda zasiela ministrovi spravodlivosti uznesenie do 3 dní od rozhodnutia (vo veciach hore) Predseda zabezpečí zverejnenie informácií o činnosti súdnej rady na voľne prístupnej internetovej stránke. Podpredseda zastupuje predsedu počas neprítomnosti. personálnym. rodné číslo. ktorý je kandidátom na člena. Návrh kandidáta na člena môže podať sudcovská rada. Ak nie je prítomný ani podpredseda. Členmi hlavnej volebnej komisie sú zástupcovia sudcovských rád. Člen súdnej rady .Návrh kandidáta na podpredsedu môže podať každý člen. Súdna rada si volí zo svojich členov podpredsedu. priezvisko. nemá právo hlasovať na tejto voľbe. e) voľbu kandidáta na sudcu. Kandidát na člena nemôže byť členom hlavnej volebnej komisie alebo volebnej komisie. ktorý je kandidátom vo voľbe. Program zasadnutia si schvaľuje samotná súdna rada. ktorý vydáva vedúci kancelárie súdnej rady. a to vždy jeden z volených členov za každú sudcovskú radu. Zasadnutie súdnej rady zvoláva a zasadnutie vedie predseda Program navrhuje predseda. zápisnica z hlasovania a zápisnica zo zasadnutia. O námietkach vo veciach zápisu do zoznamu sudcov rozhoduje hlavná volebná komisia. Kancelária súdnej rady je rozpočtová organizácia. b) vymenovanie a odvolanie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. c) vymenovanie a odvolanie podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Sudcovská rada zvolí svojho zástupcu v hlavnej volebnej komisii najneskôr do 15 dní odo dňa vyhlásenia volieb. Hlavná volebná komisia a volebná komisia sú schopné uznášať sa. K návrhu kandidáta sa prikladá vlastnoručne podpísané vyhlásenie kandidáta. deň ustanovenia do funkcie sudcu a miesto výkonu funkcie sudcu. Na internetovej stránke sa uverejní termín zasadnutia súdnej rady do 24 hodín od jeho zvolania zároveň s návrhom programu zasadnutia. Zasadnutie súdnej rady je neverejné.Za člena súdnej rady môže byť zvolený každý sudca. Na návrh najmenej troch členov súdnej rady je možné podpredsedu odvolať. ak sa o zvolenie do tej istej funkcie uchádza aspoň jeden ďalší kandidát. ak «súdna» «rada» rozhoduje o návrhu na a) vymenovanie sudcu. ktorý by mal pôsobiť za Slovenskú republiku v medzinárodnom súdnom orgáne. Minister spravodlivosti môže byť prítomný na zasadnutí so súhlasom Súdnej rady.

Kandidát sa môže do začatia volieb svojej kandidatúry písomne vzdať. Zápisnica o výsledku volieb (1) V zápisnici o výsledku volieb sa uvedie a) celkový počet sudcov. Zápisnica o priebehu a výsledkoch hlasovania Volebná komisia vyhotoví v dvoch vyhotoveniach zápisnicu o priebehu a výsledkoch hlasovania. V prípade pochybností o platnosti hlasovacieho lístka s konečnou platnosťou rozhodne volebná komisia. Ak hlavná volebná komisia zistí. v akej má návrh kandidáta doplniť alebo opraviť. Deň konania volieb musí byť najneskôr 30 dní pred uplynutím funkčného obdobia člena alebo najneskôr 75 dní po uprázdnení funkcie člena. Na návrh kandidáta.priezvisko a adresu trvalého pobytu. Zistenie výsledkov volieb Hlavná volebná komisia zráta počet platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov vo všetkých obvodoch sudcovských rád a zostaví poradie kandidátov podľa počtu získaných hlasov. Takto zostavenú listinu kandidátov podpíše predseda hlavnej volebnej komisie a ďalší jej dvaja vekom najstarší členovia. f) počet hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. ktorí si prevzali hlasovacie lístky. Volebná komisia odovzdá zápisnicu o priebehu a výsledkoch hlasovania spolu s volebnou dokumentáciou zástupcovi hlavnej volebnej komisie a jedno vyhotovenie zápisnice o priebehu a výsledkoch hlasovania odovzdá predsedovi príslušnej sudcovskej rady. Sudca dostane hlasovací lístok v deň a na mieste konania volieb. Hlavná volebná komisia prostredníctvom svojich členov z obvodov príslušných sudcovských rád zabezpečí doručenie hlasovacích lístkov predsedom príslušných volebných komisií. ktorí spĺňajú podmienky zákona. Hlasovacie lístky Hlavná volebná komisia najneskôr do troch dní pred dňom konania volieb zabezpečí vyhotovenie a rozoslanie hlasovacích lístkov v počte potrebnom na riadny priebeh volieb. Splnomocnencom ani jeho náhradníkom nemôže byť kandidát. ktorí majú právo voliť. Navrhovateľ môže do piatich dní pred začatím volieb písomne vziať svoj návrh kandidáta späť. 66 . b) počet sudcov obvodu príslušnej sudcovskej rady. priebeh volieb a zistenie výsledkov hlasovania organizuje a riadi volebná komisia. s uvedením ich miesta výkonu funkcie sudcu a dňa ich posledného ustanovenia do funkcie sudcu. bezodkladne na to upozorní splnomocnenca navrhovateľa s určením lehoty. ktorý nebol v určenej lehote doplnený alebo opravený. ktorú podpíšu všetci členovia volebnej komisie. ktorý vhodným spôsobom zabezpečí jeho zverejnenie. Pri rovnosti počtu hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov získa skoršie poradie kandidát s dlhším časom výkonu funkcie sudcu. majú právo byť prítomní len členovia volebnej komisie a hlavnej volebnej komisie. v ktorej uvedie podľa abecedného poradia priezvisko a meno kandidátov. Ten zabezpečí bezodkladné zverejnenie výsledkov hlasovania v obvode sudcovskej rady vhodným spôsobom. sa neprihliada. Voľby sa konajú na zhromaždení sudcov na účely voľby člena súdnej rady v ten istý deň a v tom istom čase v obvodoch všetkých sudcovských rád. c) počet odovzdaných hlasovacích lístkov. ktorí majú byť zvolení vo voľbách. Hlavná volebná komisia po preskúmaní návrhov kandidátov zostaví listinu kandidátov. Späť vzatie návrhu kandidáta a vzdanie sa kandidatúry sa doručí predsedovi hlavnej volebnej komisie. e) počet neplatných hlasovacích lístkov. Deň. ktorému sudca odovzdáva svoj hlas. predložené návrhy kandidátov preskúma hlavná volebná komisia najneskôr do 15 dní pred dňom konania volieb. Sudca je oprávnený voliť najviac taký počet kandidátov.V zápisnici sa uvedie: a) celkový počet sudcov obvodu príslušnej sudcovskej rady. Po skončení hlasovania dá predseda volebnej komisie zapečatiť neprevzaté volebné lístky a otvoriť volebnú schránku. čas a miesto konania volieb Deň a čas konania volieb vyhlasuje predseda najneskôr 60 dní pred ich konaním a súčasne oznámi počet členov. Hlasovanie sa uskutoční zakrúžkovaním poradového čísla kandidáta. Podanie návrhu kandidáta hlavná volebná komisia potvrdí splnomocnencovi navrhovateľa. Zistenie a vyhlásenie výsledkov hlasovania V miestnosti. Predseda hlavnej volebnej komisie zabezpečí zverejnenie listiny kandidátov na všetkých súdoch najneskôr desať dní pred dňom konania voľby. ktorí si prevzali hlasovacie lístky. Hlasovanie: vydanie hlasovacích lístkov sudcom. Na hlasovacom lístku sa uvedú v abecednom poradí navrhnutí kandidáti z listiny kandidátov vrátane ich prideleného poradového čísla. Volebná komisia vylúči neplatné a spočíta platné hlasy. že predložený návrh kandidáta nespĺňa náležitosti podľa zákona. Nastúpenie náhradníka na miesto splnomocnenca navrhovateľ oznámi hlavnej volebnej komisii. kde volebná komisia spočítava hlasy. Späť vzatie návrhu kandidáta a vzdanie sa kandidatúry nemožno vziať späť. ktorí majú právo voliť b) počet sudcov. Hlasovacie lístky hlavná volebná komisia opatrí odtlačkom pečiatky a podpisom predsedu hlavnej volebnej komisie. v osobitne vyhradenom priestore určenom na úpravu hlasovacích lístkov a vhodením hlasovacieho lístka do volebnej schránky. Prevzatie hlasovacieho lístka sudca potvrdí vlastnoručným podpisom. d) počet platných hlasovacích lístkov. uvedie dôvod. Ak niekto nepodpíše. Úkonmi svojho splnomocnenca vo volebných veciach je navrhovateľ viazaný. koľko členov súdnej rady je potrebné zvoliť.

Zápisnicu o výsledku volieb podpisujú všetci členovia hlavnej volebnej komisie. Ďalej sa uvedie aj meno. sudcovské rady. priezvisko. K návrhu sa prikladá vlastnoručne podpísané vyhlásenie kandidáta. akademický titul. na ktorom sa konajú voľby predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu. sudca Najvyššieho súdu SR a minister spravodlivosti SR (ďalej len navrhovateľ ).c) počet odovzdaných hlasovacích lístkov. Návrh kandidáta na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu možno do začatia volieb vziať písomne späť. Deň a čas konania volieb vyhlasuje predseda súdnej rady najneskôr 45 dní pred ich konaním. Odvolanie člena súdnej rady zvoleného sudcami je platné. Člen súdnej rady písomne oznámi vzdanie sa funkcie člena predsedovi súdnej rady. Späťvzatie návrhu kandidáta a vzdanie sa kandidatúry je účinné doručením predsedovi súdnej rady. dátum ustanovenia do funkcie sudcu a dátum pridelenia alebo preloženia sudcu na Najvyšší súd SR. priezvisko. rodné číslo a trvalý pobyt člena súdnej rady vymenovaného prezidentom po zániku funkcie člena súdnej rady vymenovaného prezidentom. rodné číslo a miesto výkonu funkcie sudcu. že súhlasí so svojou kandidatúrou. priezvisko. akademický titul. ktorý bol zvolený za člena súdnej rady . Kandidát na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu sa môže do začatia volieb písomne vzdať svojej kandidatúry. ktoré nemajú všetky náležitosti ustanovené týmto zákonom.Predseda vlády Slovenskej republiky oznámi predsedovi súdnej rady meno. f) počet hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. priezvisko. Návrh na odvolanie člena súdnej rady zvoleného sudcami môžu podať najmenej tri sudcovské rady alebo najmenej štvrtina sudcov oprávnených voliť. V prípade vyhlásenia volieb na obsadenie miest viacerých členov súdnej rady sa uvedie i poradie kandidátov. zhromaždenie sudcov Najvyššieho súdu SR. stavovské organizácie sudcov. Predseda súdnej rady zabezpečí doručenie zoznamu kandidátov na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu členom súdnej rady najneskôr 15 dní predo dňom konania volieb. Kandidátov na predsedu najvyššieho súdu a podpredsedu najvyššieho súdu môže súdnej rade navrhnúť súdnej rady . rodné číslo a miesto výkonu funkcie sudcu. Zánik funkcie člena súdnej rady Funkcia člena súdnej rady zaniká a) uplynutím funkčného obdobia člena. akademický titul. Návrh kandidáta na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu sa doručuje predsedovi súdnej rady; na návrhy doručené predsedovi súdnej rady po uplynutí lehoty a na návrhy. lavná volebná komisia vydá zvolenému členovi súdnej rady osvedčenie o jeho zvolení za člena.Návrh kandidáta na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu obsahuje meno. rodné číslo a trvalý pobyt člena súdnej rady vymenovaného vládou do 60 dní po zániku funkcie člena súdnej rady vymenovaného vládou. e) počet neplatných hlasovacích lístkov. g) ak člena súdnej rady už nemožno považovať za bezúhonného. c) odvolaním člena . ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní odo dňa doručenia oznámenia o vyhlásení volieb. priezvisko. Vymenovanie členov súdnej rady pezidentom a vládou Prezident oznámi predsedovi súdnej rady meno. Ak niekto nepodpíše. ak sa za jeho odvolanie vyslovila nadpolovičná väčšina všetkých sudcov. ktorého zvolili sudcovia za člena. uvedie dôvod. akademický titul kandidáta. Predseda súdnej rady zabezpečí doručenie pozvánky kandidátom na zasadnutie súdnej rady najneskôr 67 . f) zánikom funkcie predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. sa neprihliada. Funkcia člena súdnej rady zaniká uplynutím dvoch kalendárnych mesiacov od doručenia oznámenia predsedovi súdnej rady. predsedovi Národnej rady. VOĽBA A ODVOLANIE PREDSEDU NS SR A PODPREDSEDU NS SR A USTANOVENIE DO ĎALŠÍCH FUNKCIÍ V PÔSOBNOSTI SÚDNEJ RADY Návrh na vymenovanie predsedu Najvyššieho súdu SR alebo podpredsedu Najvyššieho súdu SR predkladá súdna rada prezidentovi na základe výsledkov ňou uskutočnených volieb; voľby sa konajú na verejnom zasadnutí súdnej rady. Kandidáti na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu majú právo zúčastniť sa na zasadnutí súdnej rady. d) smrťou člena. d) počet platných hlasovacích lístkov. b) vzdaním sa funkcie člena. priezvisko. Predseda súdnej rady oznámi všetkým navrhovateľom vyhlásenie volieb s výzvou na predloženie kandidátov na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu v lehote. ak ho za člena súdnej rady zvolili sudcovia. Predseda NR SR oznámi predsedovi súdnej rady meno. Predseda hlavnej volebnej komisie bezodkladne oznámi údaje súdnej rady . Po podpise zápisnice o výsledku volieb predseda hlavnej volebnej komisie zverejní výsledky volieb. e) zánikom funkcie sudcu. rodné číslo a trvalý pobyt člena súdnej rady zvoleného národnou radou. akademický titul. USTANOVOVANIE ĎALŠÍCH ČLENOV SÚDNEJ RADY Voľba členov súdnej rady NR SR Národná rada volí členov súdnej rady podľa osobitného predpisu. V osvedčení sa uvedie meno. prezidentovi a predsedovi vlády SR. akademický titul.

prokurátorskú skúšku. Výsledky volieb sa vyhlasujú na zasadnutí súdnej rady. Z ďalšej voľby sú vylúčení kandidáti. ktoré súdna rada potrebuje na jej 68 . vykoná sa na tom istom zasadnutí súdnej rady opakovaná voľba. že kandidát zložil odbornú justičnú skúšku. o ktorých sa už hlasovalo. ktorý by mal pôsobiť za SR v medzinárodných súdnych orgánoch. ktorý by mal pôsobiť za SR v medzinárodných súdnych orgánoch. ak zaň v tajnom hlasovaní hlasovala nadpolovičná väčšina všetkých členov súdnej rady. preukázateľne je významnou osobnosťou v odbore práva a jeho morálne vlastnosti dávajú záruku. Súdna rada ihneď po bezvýslednej opakovanej voľbe určí deň a čas konania novej voľby. dátum a podpis navrhovateľa. ktorí sa o zvolenie uchádzali v prvej voľbe. aj doklad o prerokovaní návrhu v príslušných orgánoch. na ktorom sa voľba predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu vykonala. Súdna rada môže kandidátov vypočuť.sedem dní predo dňom konania volieb. b) minister spravodlivosti SR. sa podáva súdnej rade. Súdna rada určí do 45 dní ďalšie voľby. v opakovanej voľbe. súdnej rade podať a) člen súdnej rady. b) je bezúhonný. dátum narodenia. akademický titul kandidáta. ktorý a) získal právnické vzdelanie absolvovaním magisterského štúdia na právnickej fakulte vysokej školy v SR alebo má uznaný alebo nostrifikovaný doklad o získaní právnického vzdelania absolvovaním štúdia rovnakej úrovne na vysokej škole v zahraničí. Na návrhy. Súdna rada predloží prezidentovi návrh na vymenovanie sudcu za predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu bez zbytočného odkladu po zasadnutí súdnej rady. O priebehu a výsledkoch volieb sa vyhotoví zápisnica. najmä sú povinné poskytnúť súdnej rade na požiadanie dokumenty a informácie. Návrh je schválený. c) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. Návrh na kandidáta na sudcu. ktorí vo voľbe získali najväčší počet hlasov a druhý najväčší počet hlasov. c) stavovská organizácia sudcov. advokátsku skúšku. priezvisko. profesionálny životopis kandidáta. d) iná stavovská právnická organizácia. b) doklad o tom. Za kandidáta na sudcu. V ďalšej voľbe sa o zvolenie môžu uchádzať aj kandidáti. Súdna rada vytvorí pre všetkých kandidátov na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu rovnaké podmienky na prezentáciu svojej osoby a svojej predstavy o pôsobení vo funkcii predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu. Návrh na odvolanie predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu Návrh na odvolanie predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu podá Súdna rada prezidentovi z dôvodov uvedených v čl. uskutočnia sa nové voľby. Súčinnosť súdov a orgánov verejnej moci so súdnou radou Súdy a orgány verejnej moci sú povinné poskytnúť súdnej rade súčinnosť pri výkone jej pôsobnosti. e) zložil odbornú justičnú skúšku. ktorý by mal pôsobiť za SR v medzinárodnom súdnom orgáne. Ďalšia voľba Ak ani v novej voľbe nezíska žiadny kandidát predpísaný počet hlasov. d) má plnú spôsobilosť na právne úkony a je zdravotne spôsobilý na výkon funkcie sudcu. c) poradie kandidátov podľa počtu získaných hlasov členov súdnej rady. vykonajú sa nové voľby na ďalšom zasadnutí súdnej rady. advokátsku skúšku alebo skúšku komerčného právnika a aspoň päť rokov vykonával právnickú prax. ktoré nemajú všetky náležitosti ustanovené týmto zákonom. 147 Ústavy Slovenskej republiky. Nová voľba Ak ani v opakovanej voľbe nebol zvolený kandidát na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu. ktorí sa uchádzali o zvolenie v bezprostredne predchádzajúcej voľbe. sa neprihliada. a to pred svojím rozhodnutím. nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov súdnej rady. že funkciu sudcu bude riadne vykonávať. Návrh obsahuje a) meno. na ktorom sa uskutočnili voľby kandidáta na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu. Na novej voľbe bezprostredne nasledujúcej po bezvýslednej opakovanej voľbe sa nemôžu zúčastniť kandidáti. Ďalšie personálne návrhy v pôsobnosti súdnej rady Návrh na voľbu kandidáta na sudcu. Ak žiadny z kandidátov na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu nezíska nadpolovičnú väčšinu hlasov všetkých členov súdnej rady a na voľbe sa zúčastnili viac ako dvaja kandidáti. Ak žiadny z kandidátov na predsedu najvyššieho súdu alebo podpredsedu najvyššieho súdu nezíska vo voľbe. ktorí mali právo voliť. b) počet hlasov členov súdnej rady odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Na opakovanej voľbe sa zúčastnia kandidáti. prokurátorskú skúšku alebo odbornú skúšku komerčného právnika a že aspoň päť rokov vykonával právnickú prax. O tomto návrhu Súdna rada rozhodne do 15 dní od zistenia dôvodu. v ktorej sa uvedie najmä a) celkový počet členov súdnej rady. c) písomný súhlas kandidáta s kandidatúrou. možno navrhnúť občana. d) príp.

aj s inými zákonmi. všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s ústavou. že medzi právnymi predpismi uvedenými v odseku 1 je nesúlad. Členovia súdnej rady sú povinní zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach. súdna rada je najmä oprávnená nahliadnuť do spisu orgánu verejnej moci alebo súdneho spisu a robiť si z nich odpisy. Orgány. s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. právomoci Zdroj: Zákon 38/1993 Z. môže pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov. aj s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. ktorého zastupuje podpredseda rozodovanie v pléne (tvoria ho všetci sudcovia) alebo v senátoch (predseda senátu+2 sudcovia) Právomoci: v zmysle Ústavy . s ústavnými zákonmi. d) všeobecne záväzných právnych predpisov miestnych orgánov štátnej správy a všeobecne záväzných nariadení orgánov územnej samosprávy podľa čl. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov Charakteristika: Ústavný súd Slovenskej republiky (ÚS SR) je nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti sídlo v Košiciach 13 sudcov na čele predseda. s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami. 56. Člen súdnej rady má právo na zabezpečenie primeraného času na prípravu na zasadnutie a na prípravu materiálov na rokovanie súdnej rady. ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva a slobody. a ak ide o predpisy uvedené v odseku 1 písm. c) všeobecne záväzných nariadení podľa čl. s ústavnými zákonmi. s ústavnými zákonmi. ktoré sa dozvedeli pri výkone oprávnení súdnej rady. ak rozhodnutie o pozastavení účinnosti napadnutého právneho predpisu ústavný súd už predtým nezrušil. s medzinárodnými zmluvami vyhlásenými spôsobom ustanoveným zákonom. ak o nich nerozhoduje iný súd. strácajú príslušné predpisy. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. ich častí.z. s medzinárodnými zmluvami.rozhodovanie. ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. 6) Rozhodnutie ústavného súdu vydané podľa odsekov 1. Právoplatné rozhodnutie ústavného súdu je všeobecne záväzné. V súvislosti s výkonom pôsobnosti súdnej rady sú poverení členovia súdnej rady oprávnení vykonať úkony potrebné na zistenie skutočností a zabezpečenie dôkazov nevyhnutných na rozhodovanie. prípadne niektorých ich ustanovení. b) nariadení vlády. pre ktoré bolo prijaté. ktoré tieto právne predpisy vydali. ich časti alebo ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia. pretože pominuli dôvody. s medzinárodnou zmluvou. 2 a 5 sa vyhlasuje spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. d). také predpisy. prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. (4) Ústavný súd nerozhoduje o súlade návrhu zákona alebo návrhu iného všeobecne záväzného právneho predpisu s ústavou. ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok. prípadne niektorých ich ustanovení zaniká vyhlásením rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej.Čl. a so zákonmi. s nariadeniami vlády a so všeobecne záväznými právnymi predpismi ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy. ak o nich nerozhoduje iný súd. 2 s ústavou. V zmysle zákona 38/1993: ÚS začne konanie. 68 s ústavou. 125: (1) Ústavný súd rozhoduje o súlade a) zákonov s ústavou. ak návrh podá: Najmenej 1/5 poslancov NR SR Prezident SR 69 . ich častí. s medzinárodnými zmluvami. Pri výkone pôsobnosti v súvislosti s oprávnením súdnej rady podať návrh na začatie disciplinárneho konania voči sudcovi je súdna rada oprávnená požadovať od disciplinárne zodpovedného sudcu stanovisko k disciplinárnemu previneniu a k veciam súvisiacim s disciplinárnym previnením. (5) Platnosť rozhodnutia o pozastavení účinnosti napadnutých právnych predpisov. a so zákonmi. b) a c). Ak tak neurobia. s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom. sú povinné do šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu uviesť ich do súladu s ústavou. 71 ods. (2) Ak ústavný súd prijme návrh na konanie podľa odseku 1. ich časti. výpisy a kópie. Ústavný súd SR – charakteristika. (3) Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví. so zákonmi. alebo s ústavným zákonom.

nemožno také referendum vyhlásiť. pre ktoré sa prijalo; inak uznesenie zaniká vyhlásením rozhodnutia vo veci samej alebo zastavením konania. ktorá tvrdí. ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd. že predmet referenda nie je v súlade s Ústavou alebo s ústavnými zákonmi. nemožno ju ratifikovať. Sťažnosť nie je prípustná. vydá nález o zistenom nesúlade aj týchto ďalších právnych predpisov. ktorý tvrdí. ktoré je povinný vyplatiť orgán. 1 písm. Sťažnosť proti výsledku volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. Výklad ústavných zákonov ÚS podáva výklad ústavných zákonov len vtedy. do Európskeho parlamentu alebo do orgánu miestnej samosprávy alebo proti výsledku volieb môže podať okrem navrhovateľov uvedených v § 18 ods. b) zrušiť napadnutý výsledok volieb. Ústavný súd môže: a) vyhlásiť voľby za neplatné. ktorý získal vo volebnom obvode najmenej 10% voličov. + 2mesačná lehota!) Možnosť priznania primeraného finančného zadosťučinenia obeti. Vo veciach sporov o príslušnosť Návrh na začatie konania môže podať ústredný orgán. že právoplatným rozhodnutím. Konanie o sťažnostiach orgánov územnej samosprávy Sťažnosť môže podať orgán územnej samosprávy. Nález. Ak ÚS rozhodne. ak hrozí značná hospodárska škoda alebo iný vážny nenapraviteľný následok; rovnako môže urobiť aj na návrh účastníka konania. 70 . že neústavným alebo nezákonným rozhodnutím. do Európskeho parlamentu alebo do orgánu miestnej samosprávy môže podať aj protikandidát. (pozn. môže uznesením pozastaviť účinnosť napadnutých právnych predpisov.Vláda SR Súd. ak o ochrane proti takým rozhodnutiam alebo zásahom nerozhoduje iný súd. O sťažnostiach Konanie o sťažnostiach FO a PO Sťažnosť môže podať FO alebo PO. c) zrušiť rozhodnutie volebnej komisie a vyhlásiť za zvoleného toho. ktoré sa má vyhlásiť podľa osobitného predpisu. Ak ÚS pri rozhodovaní podľa čl. môže podať prezident SR. Sťažnosť môže podať aj najmenej 10% voličov príslušného volebného obvodu; k sťažnosti musia byť pripojené podpisy a adresy týchto občanov. ktorým sa zistil nesúlad právnych predpisov s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s MZ. ak pominuli dôvody. 10% oprávnených voličov volebného obvodu alebo kandidát. Konanie vo volebných veciach Sťažnosť pre neústavnosť alebo nezákonnosť volieb do Národnej rady Slovenskej republiky. ich častí. že dojednaná MZ nie je v súlade s Ústavou alebo s ústavnými zákonmi. a pritom zistí nesúlad aj ďalších právnych predpisov s predpismi vyššej právnej sily alebo s MZ. ktorý tvrdí. 127a Ústavy ÚS rozhoduje v konaniach: O súlade právnych predpisov Ak ÚS prijme návrh na začatie konania o súlade právnych predpisov podľa čl. ako aj ten. prípadne niektorých ich ustanovení môže ÚS aj bez návrhu zrušiť. ak má pred vyhlásením referenda pochybnosti. či predmet referenda je v súlade s Ústavou alebo s ústavnými zákonmi. na ktorú je potrebný súhlas NR SR. ktorý získal aspoň 10% hlasov. ich častí. ktorú SR ratifikovala a ktorá bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom. v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou Generálny prokurátor SR Každý. 125 ods. 1 Ústavy. O súlade medzinárodných zmlúv Návrh na začatie konania o súlade dojednanej MZ s Ústavou alebo ústavnými zákonmi. prípadne niektorých ich ustanovení. ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov. opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody. O predmete referenda Návrh na začatie konania o súlade predmetu referenda. ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky. môže podať ÚS-u prezident SR alebo vláda SR pred jej predložením na rokovanie NR SR. Uznesenie o pozastvení účinnosti napadnutých právnych predpisov. ktorá sa na voľbách zúčastnila. d) sťažnosť zamietnuť. 125 Ústavy zistí nesúlad preskúmavaného právneho predpisu nižšej právnej sily s právnym predpisom vyššej právnej sily alebo s MZ. alebo iným neústavným alebo nezákonným zásahom sa zasiahlo do vecí územnej samosprávy. ak ich ďalšie uplatňovanie môže ohroziť základné práva alebo slobody alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy. vyhlási sa spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. o ktorého práve sa má konať v prípadoch ustanovených v čl. kto bol riadne zvolený. že je príslušný na rozhodovanie. a) až e) aj politická strana. ktorý základné právo alebo slobodu porušil. ak je vec sporná. Ak ÚS rozhodol. 127 a čl. Nález je všeobecne záväzný odo dňa jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov. ktorý svoju príslušnosť odmieta.

c) vláda Slovenskej republiky. najmä o Organizačnom poriadku Kancelárie Ústavného súdu a o návrhu rozpočtu Ústavného súdu. Ústavný súd SR – organizácia Zdroj: Uznesenie 114/1993 Z.4. d) o tom. z. 126 Ústavy). g) o stanovisku k otázke odchylného právneho názoru senátov Ústavného súdu predloženej na posúdenie podľa § 6 zákona. d) generálny prokurátor Slovenskej republiky. c) o ústavnosti a zákonnosti volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a do orgánov územnej samosprávy (čl. Plénum Ústavného súdu tvoria všetci sudcovia tohto súdu. 129 ods. senátov. 2 Ústavy). 152 ods. 127 Ústavy). Senát rozhoduje a) o súlade právnych predpisov podľa čl. Sudcu. f) o súhlase na zadržanie a na trestné stíhanie sudcu Ústavného súdu alebo na jeho vzatie do väzby (čl. e) o obžalobe proti prezidentovi Slovenskej republiky vo veci vlastizrady (čl. a) a b) Ústavy. 3 Ústavy) na vyslovenie neplatnosti právnych predpisov vydaných v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. postavenie pléna. c) až e) Ústavy. 71 .1993 (SaRP) Organizáciu ÚS upravuje Druhá časť SaRP. Plénum Ústavného súdu ďalej rozhoduje a) o úprave svojich vnútorných pomerov (čl. i) o Spravovacom a rokovacom poriadku Ústavného súdu a o jeho zmenách a doplnkoch. 131 Ústavy). 6 zákona). 125 písm. 5 zákona) a o návrhu na odvolanie sudcu Ústavného súdu (§ 138 ods. 107 a 129 ods. ktorý bol zvolený za predsedu senátu. Ústavný súd má dva trojčlenné senáty zložené zo stálych členov senátu.§ 8: SaRP podrobnejšie upravuje vnútorné pomery Ústavného súdu Slovenskej republiky (ÚS) pri príprave konania a rozhodovania. 128 ods. 3 zákona). Na čele senátu je predseda volený stálymi členmi senátu na ustanovujúcom zasadnutí senátu na dobu jedného roka. d) o ústavných sťažnostiach (čl. e) skupina najmenej 350 tisíc občanov Slovenskej republiky. b) o návrhu na vyslovenie neplatnosti právnych predpisov vydaných v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike. a) Ústavy] a o súlade nariadení vlády. 5 Ústavy). senáty. c) o kompetenčných sporoch (čl. podpredseda Ústavného súdu. § 3 . súdnych poradcov a iných osôb zúčastňujúcich sa na činnosti Ústavného súdu. (Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu Slovenskej republiky) z 8. o pozastavení výkonu funkcie sudcu do skončenia disciplinárneho konania (§ 16 ods. ako aj disciplinárne konanie proti sudcom. 1 Ústavy). 125 písm. 2 Ústavy a § 16 ods. b) o určení stálych členov senátov Ústavného súdu. 129 ods. 2 Ústavy). Činnosť Ústavného súdu v rozsahu ustanovenom zákonom vykonáva plénum. e) o výklade ústavných zákonov (čl. predseda Ústavného súdu. 1 zákona). sudcovia. 125 písm. 136 ods.Konanie o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo hnutia Konanie o sťažnostiach proti výsledku referanda a o sťažnostiach proti výsledku ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky Navrhovateľom môže byť a) najmenej 1/5 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky. b) Ústavy]. nemožno do tejto funkcie zvoliť na ďalšie dva po sebe nasledujúce roky. o námietkach sudcu alebo predsedu Ústavného súdu proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu (§ 16 ods. h) o návrhu predsedu Ústavného súdu na začatie disciplinárneho konania (§ 16 ods. všeobecne záväzných právnych predpisov ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy s Ústavou. spravodajcovia a Kancelária Ústavného súdu. ak ide o ich súlad podľa čl. či rozhodnutie o rozpustení alebo pozastavení činnosti politickej strany alebo politického hnutia je v zhode s ústavnými zákonmi a s inými zákonmi (čl. Plénum rozhoduje najmä a) o súlade zákonov s Ústavou a s ústavnými zákonmi [čl. 4 Ústavy). b) o návrhu (čl. 125 písm. sudcov spravodajcov (ďalej len "spravodajca"). c) až e) Ústavy. ak ide o posúdenie ich súladu podľa čl. 125 písm. b) prezident Slovenskej republiky. Konanie o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Na návrh poslanca NR SR Konanie o preskúmaní rozhodnutia NR SR vo veciach rozporu osobného záujmu s verejným záujmom Konanie o obžalobe na prezidenta republiky Konanie o súlade rozhodnutia o vyhlásení výnimočného stavu alebo núdzového stavu Ďalšia disciplinárna a iná právomoc 57. ústavnými zákonmi a zákonmi [čl.

v zákone č. článok 130. Vznik a zánik funkcie verejného ochrancu práv Ústava. 3 Ústavy). Spravodajca poverený prípravou konania a rozhodovania pléna alebo senátu Ústavného súdu vykonáva procesné úkony súvisiace so skúmaním a zabezpečovaním podmienok konania o podaniach. 8 Hlava.z. Vo všeobecnosti môžeme ombudsmana chápať ako nezávislú a nestrannú osobu poverenú parlamentom. úradníkov a zamestnancov. g) o sťažnostiach proti výsledku referenda (čl. 130 ods. že neexistuje univerzálny ani kontinentálny model inštitútu ombudsmana. 136 ods.v zákone č.z. ktorý v ústavnom systéme SR dosiaľ neexistoval. Všetky ostatné otázky o jeho pôsobnosti. Inštitút ombudsmana spravidla plní tri zásadné ciele. 59. o spôsobe vybavovania podnetov a o postupoch pri ochrane práv FO 72 . Iniciuje reformy práva a verejnej správy. Prokuratúra SR viď ústava. zákon č. vysoko postavený verejný činiteľ. Ústavným zákonom č. Posilňuje kontrolu parlamentu nad orgánmi verejnej správy. zodpovedný zákonodárnemu zboru alebo parlamentu. stanovísk účastníkov konania. 3 Ústavy).Kancelária Ústavného súdu 58. „zástupca“. i) o súhlase na trestné stíhanie alebo vzatie do väzby predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (čl.151 62. ktoré vzniká prekladom výrazu „ombudsman“ ako „zmocnenec“. listinných a iných dôkazov potrebných na rozhodnutie o veci samej. o podmienkach výkonu funkcie. 3. Definícia ombudsmana. 1. 114/1993 Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu SR 60. článok 149. je veľmi stručná a všeobecná. oddiel. ktorým sa mení a dopĺňa Ústava SR. so zadovážením a vykonaním dôkazov potrebných na zistenie stavu veci a s obstaraním vysvetlení. 1. Chráni základné práva a slobody fyzických osôb.z. ústava. 114/1993 Spravovací a rokovací poriadok Ústavného súdu SR 61.“ Právna komparatistika ponúka poznanie. resp. ktorý prijíma sťažnosti občanov na vládne úrady. 1551a ústavy tak zriaďuje nový ústavný inštitút. 131.. Verejný ochranca práv Zdroj: učebnica ústavného práva. 1.2005. prostredníctvom čoho posilňuje postavenie jednotlivca v štáte. 1 Ústavy). sa rozšíril obsah ôsmej hlavy ústavy o druhý oddiel nazvaný „Verejný ochranca práv“. Konanie o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb . a ktorý má právomoc preskúmať. nespravodlivému konaniu alebo nečinnosti verejnej správy a pôsobí na nápravu nezákonnosti svojou osobnou autoritou silou argumentov a presvedčovacou schopnosťou. 129 ods. odporúčať nápravné opatrenia a vydávať správy. na čele ktorého stojí nezávislý. 129 ods. „Ombudsman“ má spravidla v právnych poriadkoch jednotlivých štátov domáce pomenovanie. zriadená ústavou. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. „obhajca“ a ktoré zároveň vyjadruje rozličný obsah jeho funkcií v tom-ktorom štáte. Ustanovenie čl.618/2004 Z. 3 Ústavy). 2. 90/2001 Z.1. s ich predbežným prerokovaním v pléne alebo v senáte.564/2001 Z. 134. h) o podnetoch právnických a fyzických osôb (čl. 133.38/1993 o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov a v zákone č. ktorú podáva Medzinárodná asociácia právnikov: „Inštitúcia. V slovenskom právnom poriadku má tento nový inštitút označenie „verejný ochranca práv“. Konanie o súlade právnych predpisov . alebo ktorý koná zo svojej vlastnej iniciatívy.150. oddiel. ktorá preskúmava sťažnosti občanov proti nezákonnému. legislatívnym aktom alebo parlamentom. s účinnosťou od 1. ktorá vytvorila inštitút ombudsmana.f) o sťažnosti proti rozhodnutiu o overení alebo neoverení mandátu poslanca Národnej rady Slovenskej republiky (čl.38/1993 o organizácii Ústavného súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov a v zákone č.Konanie pre Ústavným súdom SR viď 7 Hlava.

Verejný ochranca práv je povinný zachovávať mlčanlivosť vo veciach ochrany osobnosti a vo veciach utajovaných skutočností. Za verejného ochrancu práv možno zvoliť občana Slovenskej republiky. Verejného ochrancu práv volí národná rada z kandidátov. ak taká činnosť nenarúša riadny výkon funkcie a dôstojnosť funkcie a neohrozuje dôveru v nestrannosť a nezávislosť verejného ochrancu práv (§7). 2). poslanca národnej rady. ak mu zdravotný stav dlhodobo. c) nadobudnutím právoplatnosti rozsudku. b) orgány územnej samosprávy. vedúceho alebo predsedu ústredného orgánu štátnej správy Slovenskej republiky. ak je ich konanie. Národná rada môže odvolať z funkcie verejného ochrancu práv. Negatívne vymedzenie: Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje na NR SR). Verejný ochranca práv sa môže vzdať svojej funkcie písomným oznámením predsedovi národnej rady. f) súhlasí s voľbou za verejného ochrancu práv. vedeckej. prokuratúru a na súdy s výnimkou štátnej správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu (§3 ods.1. sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky. organizačným a technickým zabezpečením činnosti verejného ochrancu práv. ktorým bol odsúdený za úmyselný trestný čin alebo ktorým bol odsúdený za trestný čin a súd nerozhodol v jeho prípade o podmienečnom odložení výkonu trestu odňatia slobody. na rozhodovacie právomoci vyšetrovateľov Policajného zboru. schopnosti.z. prezidenta Slovenskej republiky. d) výkonom činnosti. Mlčanlivosti ho môže zbaviť predseda NR SR. Texte sľubu je v §6 zákona. najmenej však počas troch mesiacov. o verejnom ochrancovi práv v znení zákona č. Splnenie uvedených podmienok overuje NR SR pred voľbou. Ústava ani zákon nepriznávajú verejnému ochrancovi práv žiadnu imunitu.2005. Funkčné obdobie verejného ochrancu práv je päť rokov; začína plynúť dňom zloženia sľubu. podnikať ani vykonávať inú zárobkovú činnosť s výnimkou správy vlastného majetku alebo majetku svojich maloletých detí. že funkciu verejného ochrancu práv bude riadne vykonávať. príslušníka Slovenskej informačnej služby. Po svojom zvolení verejný ochranca práv skladá dorúk predsedu NR SR sľub. o ktorých sa dozvedel pri výkone funkcie. sudcu. s účinnosťou od 1. e) má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. nedovoľuje riadne vykonávať povinnosti vyplývajúce z jeho funkcie. Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky. Pozitívne vymedzenie: Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa vzťahuje na a) orgány štátnej správy. 1). Výkon funkcie verejného ochrancu práv je nezlučiteľný s výkonom funkcie prezidenta Slovenskej republiky. ktorý by mal posilňovať kontrolné kompetencie parlamentu a prispievať k skvalitňovaniu legislatívnych úprav najmä v činnosti verejnej správy. Zánik funkcie Pred uplynutím funkčného obdobia zaniká výkon funkcie verejného ochrancu práv a) vzdaním sa funkcie. Tú istú osobu možno zvoliť za verejného ochrancu práv najviac v dvoch po sebe nasledujúcich funkčných obdobiach (§5). d) nie je členom politickej strany ani politického hnutia. ktorý a) v deň voľby dosiahol vek 35 rokov. Kancelária verejného ochrancu práv je právnickou osobou so sídlom v Bratislave. nie však pokiaľ ide o osobné údaje. ktorá plní úlohy spojené s odborným. prokurátora. ktorý sa v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom podieľa na ochrane základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri konaní. a to aj po skončení výkonu funkcie. b) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. b) stratou voliteľnosti.a PO ustanovuje zákon č. skúsenosti a morálne vlastnosti dávajú záruku.564/2001 Z. predsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky alebo podpredsedu Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky. ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§3 ods. pedagogickej. Pôsobnosť Podľa ústavy je verejný ochranca práv nezávislý orgán. Slovenský ombudsam je typom parlamentného zmocnenca. ktorých jej navrhne najmenej 15 poslancov národnej rady. ktorá je nezlučiteľná s výkonom jeho funkcie alebo e) smrťou. literárnej a umeleckej činnosti. Ústavný súd Slovenskej republiky. člena vlády Slovenskej republiky. rozhodovaní alebo nečinnosti orgánov verejnej správy.618/2004 Z.z. spravodajské služby. rozhodovanie alebo nečinnosť v rozpore s právnym poriadkom alebo s princípmi demokratického a právneho štátu. príslušníka Policajného zboru a iných ozbrojených zborov a s funkciou v orgánoch verejnej správy. Verejný ochranca práv nesmie popri výkone funkcie vykonávať žiadnu inú platenú funkciu. c) právnické osoby a fyzické osoby. 73 . vládu Slovenskej republiky. Sľub je ďalšou podmienkou na výkon funkcie. c) je bezúhonný a jeho vzdelanie.

vysvetlenia apod. b) prijímať dary alebo navádzať iného na poskytovanie darov v súvislosti s výkonom štátnej funkcie; to neplatí. proti ktorého postupu. v ktorej uvedie svoje poznatky o dodržiavaní základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb orgánmi verejnej správy a jeho návrhy a odporúčania na nápravu zistených nedostatkov. že zákon. rozhodovaní alebo nečinnosti orgánu verejnej správy boli porušené základné práva a slobody v rozpore s právnym poriadkom alebo princípmi demokratického a právneho štátu. ochranná výchova. ochranné liečenie. kde sa vykonáva väzba. d) hovoriť aj bez prítomnosti iných osôb s osobami. nemôže však vydávať príkazy. ktoré navrhne v odôvodnení rozhodnutia. Inkompatibilita verejných funkcionárov Štátny funkcionár sa musí pri výkone štátnej funkcie. ktorej sa podnet týka. rozhodovaním alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené Pri vybavovaní podnetu je verejný ochranca práv oprávnený a) vstupovať do objektov orgánov verejnej správy. musí upovedomiť verejného ochrancu práv do tridsiatich dní o opatreniach. ústne do zápisnice. odporúčaní a názorov. Ak verejný ochranca práv zistí skutočnosti nasvedčujúce.. či dokonca meritórne rozhodovať. Ústava ani zákon neobsahuje ustanovenie. Súčasťou mimoriadnej správy môže byť aj návrh. Čo sa týka vzťahu k ostatným orgánom štátu. Trovy tlmočného znáša štát (§11). aby mu poskytol potrebné spisy a doklady. Ak pri vybavovaní podnetu verejný ochranca práv zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu. ak vykonanie takých opatrení vyplýva zo zákona alebo z iného všeobecne záväzného predpisu. Jeho oprávnenia majú iba iniciačnú. 63. ak 74 . b) vyžadovať od orgánu verejnej správy. telegraficky. trest odňatia slobody. Na verejného ochrancu práv sa môže obrátiť každý. ktorej základné práva a slobody boli konaním. Verejný ochranca práv zverejní správu o činnosti prostredníctvom internetu a periodickej tlače a prípadne aj prostredníctvom ostatných informačných prostriedkov. g) umožniť mu prítomnosť na ústnom prejednávaní a klásť účastníkom konania a osobám zúčastneným na prejednávaní otázky. že pri konaní. ktorému verejný ochranca práv podal podnet podľa odseku 1. rozhodovaniu alebo nečinnosti podnet smeruje (§18). d) vysporiadať sa s dôkazmi. disciplinárne tresty vojakov. podľa ktorého by podnet bolo možné podať iba na verejného ochrancu práv.Verejný ochranca práv koná pri ochrane základných práv a slobôd na základe podnetu FO alebo PO alebo z vlastnej iniciatívy. iný všeobecne záväzný právny predpis alebo vnútorný predpis vydaný orgánom verejnej správy porušuje základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb. rozhodovanie či nečinnosť orgánov verejnej správy môže sťažovať každý. právomoci a informácie nadobudnuté v súvislosti s výkonom štátnej funkcie na získavanie výhod pre seba alebo iného. ktoré sú zaistené v miestach. Je oprávnený žiadať materiály. rozhodnutie či nečinnosť bezprostredne dotýka alebo nie. Fyzické osoby môžu v styku s verejným ochrancom práv používať svoj materinský jazyk. verejný ochranca práv písomne o tom upovedomí podávateľa podnetu a orgán verejnej správy. že porušenie základného práva alebo slobody je závažné alebo sa týka väčšieho počtu osôb. či sa ho takýto postup. Verejný ochranca práv písomne upovedomí o výsledkoch vybavenia podnetu a o prijatých opatreniach podávateľa podnetu a osobu. ako aj v osobnom živote zdržiavať všetkého. ktoré na základe jeho podnetu vykonal (§21). doklady. Orgány verejnej správy sú povinné na žiadosť verejného ochrancu práv a) poskytnúť mu informácie a vysvetlenia. kto sa domnieva. ktoré navrhne. Ak výsledkami vybavenia podnetu nie je preukázané porušenie základných práv a slobôd. Z tohto dôvodu štátny funkcionár nesmie: a) využívať svoju štátnu funkciu. Na moci výkonnej je verejný ochranca práv celkom nezávislý. čo môže byť v rozpore so svedomitým výkonom štátnej funkcie a čo môže ohroziť jeho dôveryhodnosť. ktoré navrhne v prípade ich nečinnosti. Verejný ochranca práv predkladá národnej rade každý rok v prvom štvrťroku správu o činnosti. bez ohľadu na to. môže podať podnet na jeho zmenu alebo zrušenie príslušnému orgánu. limitovanú povahu prejavujúcu sa vo forme návrhov. stanoviská. e) vysporiadať sa s opatreniami. vyžaduje sa všeobecná súčinnost a pomoc verejnému ochrancovi práv od orgánov verejnej správy (§25). c) klásť otázky zamestnancom orgánu verejnej správy. f) vykonať opatrenia. b) umožniť mu nahliadnutie do spisu alebo požičať mu spis. Podľa slovenského právneho poriadku sa na postup. ústavné liečenie alebo ústavná výchova a v celách policajného zaistenia. aby bola prerokovaná na najbližšej schôdzi národnej rady (§24). ako aj vysvetlenie k veci. Podnet možno podať písomne. c) predložiť mu písomné stanovisko ku skutkovým a k právnym otázkam. Orgán. telefaxom alebo elektronickou poštou. môže predložiť národnej rade mimoriadnu správu.

iba sa neuplatňuje. ktoré vyvíjajú podnikateľskú činnosť v orgánoch iných právnických osôb. povolania a činnosti. príslušníka ozbrojených síl a príslušníka ozbrojeného zboru. b) do 31. vo verejnej dražbe alebo prostredníctvom kupónovej privatizácie. a počas jej výkonu vždy k 31. Štátny funkcionár podáva do 30 dní odo dňa. i) uzatvoriť zmluvu o tichom spoločenstve Ak občan vykonáva vyššie uvedenú funkciu. ktorým sa podmieňuje výkon jednotlivých funkcií uvedených v odseku 1 písm. b) každú funkciu. povolaniami a činnosťami b) aké povolanie vykonáva v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu a akú podnikateľskú činnosť vyvíja. ak Ústava SR alebo osobitný zákon neustanovuje kratšiu lehotu. výkon funkcie člena vlády je nezlučiteľný s výkonom poslaneckého mandátu. vedúceho ústredného orgánu štátnej správy.ide o dary poskytované obvykle pri výkone štátnej funkcie alebo na základe zákona alebo kolektívnej zmluvy. s výkonom funkcie v inom orgáne verejnej moci. s rozpočtovou alebo príspevkovou organizáciou alebo s inou právnickou osobou založenou štátom. ch) nadobúdať majetok od štátu alebo od Fondu národného majetku podľa osobitného predpisu inak ako vo verejnej súťaži. povolania a činnosti označené v Ústave Slovenskej republiky (Funkcia poslanca je nezlučiteľná s výkonom funkcie sudcu. kto osvedčenie podáva. ktorý nie je členom vlády Slovenskej republiky. keď sa ujal štátnej funkcie. s členstvom v riadiacom alebo kontrolnom orgáne právnickej osoby. v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. d) používať symboly spojené s výkonom štátnej funkcie na osobný prospech. svoje meno a priezvisko. pokračovať aj po ujatí sa výkonu štátnej funkcie. h) vykonávať funkcie. ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť ) alebo osobitnom zákone za nezlučiteľné s funkciou. ktorej sa ujíma. verejného ochrancu práv. s ktorou je ten. štátnymi podnikmi alebo inou právnickou osobou s majetkovou účasťou štátu. riaditeľa Slovenskej informačnej služby vymenovaný poslanec Národnej rady Slovenskej republiky. v ktorom uvedie: a) či spĺňa podmienky nezlučiteľnosti výkonu štátnej funkcie s inými funkciami. b). g) vykonávať inú platenú funkciu alebo podnikateľskú činnosť a nesmie byť členom riadiaceho a kontrolného orgánu právnickej osoby. e) sprostredkúvať za odplatu obchodný styk so štátom. Štátny funkcionár je povinný deklarovať svoje majetkové pomery a) do 30 dní odo dňa. v orgánoch právnických osôb. ktorý sa povinne uvádza v majetkovom priznaní. prezident nesmie vykonávať inú platenú funkciu. Súčasťou údajov o funkciách. ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť. je povinný do 30 dní odo dňa vymenovania alebo zvolenia do štátnej funkcie takúto funkciu. s výnimkou valného zhromaždenia a členskej schôdze; to neplatí. ktorú začal alebo sa chystá vykonávať po ustanovení do funkcie. f) poberať príjem presahujúci minimálnu mesačnú mzdu za ďalšiu činnosť v pracovnom pomere alebo obdobnom pracovnom vzťahu. literárnej alebo umeleckej činnosti. c) používať svoju osobu. povolanie a činnosť. s podnikateľskou činnosťou. povolanie alebo činnosť zanechať alebo vykonať právne relevantný úkon na ich zanechanie. keď sa ujal výkonu štátnej funkcie. svoj hlas. v ktorých vykonávaní bude ten. Osvedčenie podľa odseku 1 treba podať do 30 dní odo dňa. keď osvedčovaná skutočnosť vznikla. 75 . kto osvedčenie podáva. údaj o tom. marca každého kalendárneho roka svojho pôsobenia v štátnej funkcii. ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť. povolanie alebo činnosť čase vymenovania alebo zvolenia do štátnej funkcie. b) názov a adresa každej právnickej osoby alebo fyzickej osoby. so štátnozamestnaneckým pomerom. Ak bol za vedúceho Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky. s Fondom národného majetku a jeho organizáciami. pedagogickej. alebo s inou hospodárskou alebo zárobkovou činnosťou okrem správy vlastného majetku a vedeckej. Oznámenie činností a funkcií po ustanovení do štátnej funkcie a deklarovanie majetkových pomerov Štátny funkcionár je povinný osvedčiť: a) každú zmenu v skutočnostiach. obraz alebo podpis na reklamno-obchodné ciele; to neplatí. jeho mandát poslanca počas výkonu tejto funkcie nezaniká. a z ktorých uvádzaných funkcií mu plynú funkčné alebo iné požitky. so štátnym fondom. povolania a činností. ktoré podľa článku 5 uviedol vo svojom osvedčení odovzdanom pred ustanovením do štátnej funkcie. kedy a ako sa vykonávanie skončilo alebo sa skončí. c) vyčíslenie príjmov dosiahnutých v uplynulom kalendárnom roku z funkcií. c) aké má funkcie v štátnych orgánoch a orgánoch územnej samosprávy. ktoré sú nezlučiteľné so štátnou funkciou podľa Ústavy Slovenskej republiky a osobitných zákonov. s pracovným pomerom alebo s obdobným pracovným vzťahom. Deklaračná povinnosť podľa odseku 1 sa vzťahuje na majetok. marcu kalendárneho roka predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky a predseda Národnej rady Slovenskej republiky predsedovi Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov písomné oznámenie. povolanie alebo podnikateľskú činnosť a nesmie byť členom orgánu právnickej osoby. ak členstvo v orgáne právnickej osoby vyplýva zo zákona alebo z výkonu štátnej funkcie a je bez nároku na finančnú odmenu a ak ide o správu vlastného majetku. prokurátora. ak ide preukázateľne o bezplatnú reklamu s charitatívnym alebo iným obdobným účelom. štátneho tajomníka. povolaniach a činnostiach osvedčovaných sú aj tieto ďalšie údaje: a) ak ide o funkcie.

z. najviac však v tridsaťdňovej lehote. ktorá je podľa tohto ústavného zákona nezlučiteľná so štátnou funkciou. či konanie štátneho funkcionára je v rozpore s týmto ústavným zákonom. má sa za to. V článku 152 je obsiahnuté. je štátny funkcionár povinný do 30 dní odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti ju zanechať alebo urobiť právne relevantný úkon na odstránenie tohto rozporu a oznámiť to Výboru NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. a poučenie o opravnom prostriedku. ktorá bola označená ako rozporná. Návrh sa podáva písomne predsedovi NRSR a musí byť odôvodnený. 90/2001. či konanie štátneho funkcionára je v rozpore s týmto ústavným zákonom. NRSR môže rozhodnúť aj o zverejnení uznesenia. Sú obsiahnuté v článkoch 152 až 156. ktorý podal návrh podľa odseku 3. môže do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia podľa odseku 5 podať návrh na začatie konania na Ústavný súd SR Podanie návrhu má odkladný účinok. kto ho do štátnej funkcie ustanovil; ten je ho povinný na základe oznámenia výboru zo štátnej funkcie bezodkladne odvolať. Oznámenia sa uschovávajú na Výbore NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. ak neodporujú ústave. právnických osôb a fyzických osôb; tieto sú povinné žiadosti vyhovieť. kto štátneho funkcionára ustanovil do funkcie. Právoplatné rozhodnutie o rozpore záujmov štátneho funkcionára sa doručí predsedovi NRSR alebo tomu. Ak sa Výbor NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov uznesie. Uznesenie sa doručí do vlastných rúk dotknutému štátnemu funkcionárovi a štátnemu funkcionárovi. Ak štátny funkcionár povinnosť v ustanovenej lehote nesplní. Meniť a zrušovať ich môžu príslušné orgány Slovenskej republiky. je povinný do 30 dní odo dňa jeho účinnosti ju zanechať alebo vykonať právne relevantný úkon na jej zanechanie a oznámiť to Výboru NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. zriaďuje Národná rada Slovenskej republiky Výbor NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. 140/2004. Ak štátny funkcionár vykonáva ku dňu účinnosti tohto ústavného zákona funkciu alebo činnosť. 244/1998. oznámi to bezodkladne tomu. Ak štátny funkcionár do uplynutia lehoty nesplní oznamovaciu alebo deklaračnú povinnosť. V odseku 2 je obsiahnutá recepčná norma. Na preskúmanie. Štátny funkcionár je počas celého obdobia výkonu štátnej funkcie povinný vykazovať do 15 dní od prijatia každý dar alebo iné bezodplatné plnenie poskytnuté nad rámec . Ak je súčasťou rozhodnutia o rozpore záujmov aj povinnosť zanechať činnosť. že sa dňom uplynutia tejto lehoty vzdal štátnej funkcie. ktorý podal návrh podľa odseku 3. a požiada ho. Dotknutý štátny funkcionár a štátny funkcionár. ktorý dostal od svojich príbuzných. 64. Uznesenie Výboru NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov schvaľuje NRSR. Súčasťou uznesenia môže byť aj povinnosť dotknutého štátneho funkcionára zanechať činnosť. Výbor NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov je z poverenia predsedu NRSR alebo z vlastnej iniciatívy oprávnený skúmať pravdivosť a úplnosť oznámení Návrh na začatie konania vo veciach rozporu osobného záujmu s verejným záujmom môže podať aj štátny funkcionár. že tento v tejto činnosti pokračuje. že konanie štátneho funkcionára je v rozpore s týmto ústavným zákonom. ktorá zabraňuje vzniku právneho vákua. ktorá bola označená ako rozporná. V uznesení sa uvedie. Výbor NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov je povinný umožniť dotknutému štátnemu funkcionárovi vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam týkajúcim sa návrhu; v predmetnej veci si môže vyžiadať stanoviská príslušných štátnych orgánov. ústavné zákony č. rozhodne vo veci na jeho návrh NRSR uznesením. Ústava SR – prechodné a záverečné ustanovenia Zdroj: Ústava 460/1992. ak ide o predsedu tohto výboru. Členov Výboru NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov volí NRSR z poslancov na základe princípu pomerného zastúpenia politických strán a politických hnutí v NRSR. aby zaujal k tomu stanovisko uznesením. Predseda NRSR odovzdá oznámenie predsedovi Výboru NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov. Neplatnosť zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike mala vzniknúť 90. 9/1999. že ústavné zákony. O neplatnosti právnych predpisov rozhoduje Ústavný súd Slovenskej 76 . zákony a ostatné všeobecne záväzné právne predpisy prijaté pred vznikom SR zostávajú v platnosti. dňom po uverejnení rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky o ich neplatnosti spôsobom ustanoveným na vyhlasovanie zákonov. Prechodné a záverečné ustanovenia sú predmetom Deviatej Hlavy ústavy SR. Ak Výbor NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov po oznámení štátneho funkcionára podanom podľa odseku 2 zistí. ak nejde o dar. v čom je konanie štátneho funkcionára v rozpore s týmto ústavným zákonom. vyzve ho predseda Výboru NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov alebo. predseda NRSR na dodatočné splnenie. Rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky vydané podľa tohto ústavného zákona je konečné.Údaje o majetkových pomeroch deklarovaných podľa článku 7 sa oznamujú predsedovi NRSR. Na konanie pred Ústavným súdom SR sa použijú ustanovenia osobitného zákona. 323/2004 Z. Predseda NRSR predloží Výboru NRSR pre nezlučiteľnosť funkcií štátnych funkcionárov na preskúmanie.

ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti ústavného zákona 90/2001. o počte poslancov Slovenskej národnej rady. čl. 7/1992 Zb. ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti ústavného zákona 90/2001 Z. 1 druhá veta. štátnej vlajke. 460/1992 Zb. štátnom znaku. ak ide o vymenúvanie profesorov vysokých škôl a rektorov a o vymenúvanie a povyšovanie generálov.z. 79/1990 Zb. Článok 154b ustanovuje. g). že sudcovia súdov Slovenskej republiky ustanovení do funkcie podľa doterajších právnych predpisov sa považujú za ustanovených do funkcie bez časového obmedzenia podľa tejto ústavy. 86 písm. 77 . 2. nadobudla účinnosť 1.republiky. V odseku 4 sa nachádza. ak sa týka ústavných zákonov. 84 ods. čl. Podľa odseku 2 vláda Slovenskej republiky vymenovaná pred vznikom SR sa považuje za vládu vymenovanú podľa ústavy SR. Podľa článku 156 Ústava Slovenskej republiky č. 102 písm. Článok 154c zaraďuje medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách. ak tak ustanovuje zákon. 23 ods. 4. Článok 154 odsek 1 mení Slovenskú národnú radu na NR SR.z. zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade ústavou. Tiež iné medzinárodné zmluvy. o Ústavnom súde Slovenskej republiky. členov vlády Slovenskej republiky a poslancov národných výborov a o volebnom období Slovenskej národnej rady a ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. Podľa odseku 4 výklad a uplatňovanie ústavných zákonov. čl. Volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky sa počíta odo dňa volieb do Slovenskej národnej rady.. ak ide o vyhostenie alebo vydanie občana inému štátu. čl. ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. ak ide o vypovedanie vojny inému štátu. zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov vydaných orgánmi Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky. že sudcu zvoleného na štyri roky pred nadobudnutím účinnosti ústavného zákona 90/2001 Z. Článok 153 viaže Slovenskú republiku medzinárodnými zmluvami. 152 ods. Článok 155 ruší ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. 3 ods. ktorými bola Česká a Slovenská Federatívna Republika viazaná. sa stali súčasťou právneho poriadku. k) a l). ktoré nadobudli účinnosť súčasne s príslušnými zmenami ústavných pomerov Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky v súlade s touto ústavou. Podľa odseku 3 predseda Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a generálny prokurátor Slovenskej republiky ustanovení do funkcie podľa doterajších právnych predpisov zostali vo funkciách až do ustanovenia do funkcií podľa tejto ústavy. ak v deň vymenovania nedosiahol vek 30 rokov. ústavný zákon Slovenskej národnej rady č. 53. a to v rozsahu ustanovenom ústavným zákonom Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky alebo v rozsahu dohodnutom medzi Slovenskou republikou a Českou republikou. 50/1990 Zb. o znení sľubu poslancov Slovenskej národnej rady. 3. Sudcovia zvolení podľa doterajších predpisov bez časového obmedzenia sa pokladajú za sudcov vymenovaných podľa tohto ústavného zákona. do právneho poriadku SR a dáva im prednosť pred zákonom. písmená j) a k). čl. o názve. štátnej pečati a o štátnej hymne Slovenskej republiky. októbra 1992 okrem čl. vymenuje po uplynutí jeho volebného obdobia prezident Slovenskej republiky na návrh Súdnej rady Slovenskej republiky za sudcu bez časového obmedzenia aj vtedy.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful