Juva-j pulju

Robert Doričić

Trekut av nuškât, ma, ne previše ånj, de kând av ur din Žejân odlučit ke va aråta, sire ši åljc, ke Brseč nu mora fi više mera de lok če-j jåko departe, ka ši kum av betâri Žejånci užåjt ziče. Ma tot štim ke ku iskustva ši besęde de betâri nu se urta, pak â ši-j av čela za svaki slučaj aflåt fętina ân Dråga. Deset kilometri maj mânje fost av dosti de pure skupa ši ljubav ši čela običaju nepisęjt. Čela din Žejân av fost ašå zadovoljân ke kum ke av čå tot opravit, pak n-av vred ni mes za tim ke atresu juva bivę nu-j već ân selište sup pičore de Šija, već o četåtice „pod Uškun" juva-s „kućice bele". Ma seglih, nu va rabi spuravęj previše ke s-av, zičem, „majnaredna mera de kåle" sakile kråj de ćedân nanovo merit. Maj majånće jelj doj ânš, hmålim, ši atrejile ku jelj, derupoj ân vetura. Virer ân sus, dumireka ân žos, trekavęjt av ča vetura čå ista kåle prende av nesričân Ćić lu Gervais ažutåt a sev åsiru ân sus porivuj pljir voz de kârbur. Čire va šti, se av ča zi, za razliku de Ćić, nono „Barkefaren" ku gospoda avut maj više sriče. Turnåm na akmo a čela miku ân vetura. Kând av vetura trekut čåle mušåte „zvonejske njivi" kåre l-av såka vota lasåt fara såpa, je n-av ni štivut ke dupa zådnja kâsljånska selište je nu-j više „mići Frlanov" već av postanit „čela miku lu Ovčarić". Putę ręm spure ke sta štorije nuj niš drugåča de čuda slične „kråj de ćedân migracije", ši avę ręm pråvo. Ma lasåm neka čela miku vire ân kåsa juva bives nona ši nono. Ušile se raskljidu e dupa če-l nona vlaje an mâre, šutka-l ši l-ântręba: "Juva-j pulju?", e čela mik aråta ân vrh de vetrina ân kuhinje kâtra gåjba. Miku nu ânzelęže če-j čå „pulju" ma štije se aråta ku mâra kâtra vrhu de vetrina ke vor toc pošni pljeskęj - lu čela miku čå-j dosta atunče. Je av akacåt a sa någrada: Toc âlj pljeskes ši je-j akmo centâr de tot če se ân kåsa dogajvę. „Juva-j pulju?" fost av a męle prve besęde če pametes de limba de kåra astez kuvintåm. Ku cåjt, pre vrhu de vetrina n-av fost više gåjba ni pulju ân jå, ni jo n-åm fost ašå mik ke-m mores toc pjeskęj. Samo o stvar ân čå kåsa la nona ši nono av ramås jednåka - limba kåra s-av ân jå kuvintåt. E če ku „Juva-j pulju"? Če s-av dogodit ku čåle doj, trej besęde? Jåle s-av pljerdut ân čuda de čåle nove, ka ši doj, trej pęne ân čå måra lipa „lu Bažeja", juva s-av ân vęra de sęra skupljujt čelji dela „Turčić". Pošnit am ânzelęže ke ašå nu se kuvinta samo ân a nostra kåsa; ašå kuvintu ši a nostri susezi. Ašå av kuvintåt ši Ǻne kåra av såka domaręca adus hlebu le none din butiga; ašå av kuvintåt ši betâru Tone „lu Tuhtan", čela mårle om č-av ašå pomalo âmnåt, korak po korak; ši Jivina „lu Mihålj" kårle av užęjt ćikęj ântruše la šterna. Ku čå limba pozdravljęt av Kåtina le Gržinke Stipina kând s-av turnåt ku våčile din påše, ši ânka pljira kolona de omir, čuda de jelj če nu-s više ku noj, ali lu mik fečor atunče interesantni din razlog če samo je štije. Ma ku tot češći litråti de omir ši de štorije a lor, če s-av ku štajonele minjęjt ân kråj de ćedân o ân vręme de ferije de šula ântre a mę mika pozornice - Ulica „la Sânkovci" o ân kåsa le none - fost am ka ši ku zidu de stâkla odvojit de tot če se dogajvę ko de mire.

Ku mire av kuvintåt „po kâsljånski", „materinjen zajike na ken san zgojen", ši tot ręš čåsta vlę ka ši za gotovo se n-av o muljåra pošnit ugnivuj čela zid de stâkla. Fost am već ân doba, če putem ziče, kând se kuvinta de ânvecavęj žejånski, de ji ân „večernja šula", e noj åm komać pošnit: Nu šću ni kum ni zija kând, jå, stârpljiva šumåjštarica, e jo pljir de fome de ânvecavęj. Depårte av ča šula fost de tote šule de limbe de ća če astez konuštem. Jå nav avut raspored, fost av fara pitanja: kât, kând; fost av ši fara ocjene. Dupa jå nu s-av akacåt certifikat de Oxford. Ânvecavęjt s-av e nu s-av moręjt. Jednostavno limba s-av živit, ma skrivši - j-av fost samo a nostra, le none ši a mę. Kum av akmo fost drugåče čåle iste štorije kåre am månće ašå čuda vote avzit. Fosta av akmo maj tåre besęde lu čaja Matina kând av fost jådân ke-v doznęjt ke lji s-av unuki igręjt ku pipa de porcelan, čå dråga uspomena de zile kând av ku čelji din Mune vindavęjt ocet preste Pemsko. Potut s-av avzi zadovoljstvo de filju a luj, Jože, če s-av turnåt din Merika, kând s-av nazirujt kâtra a så novofakuta kåsa - dvajset let de življenje maj aprope de Kina nego selišta, juva av a selj lasåt, ši mladost kåra av trekut akmo s-av splatit. Potut s-av ši kręde kum av „am voj pure doj kârbure, k-am uroki dela oklji" ažutåt le sutle de ozdravi ke l-av kåpu dorut, kum s-av ši pohvalit le prijåtelice kând s-av ânkârâkåte ku brentele de åpa turnavęjt dela fântâra. Rupoj, tot je čåsta fino, ma nu-j limba čå če na rabę de tremęte informacije ântre omir, e nu la rabi samo kând na turnavęjm ân a nostre uspomene? Rabit av položi zadnjile ispit de a mę „večernja šula" e čå n-av fost lâhko. Atunče ręš maj råd fåče ka ši betâra maja Ǻnica dela „Lukićevi" din Mune. Jå, nevęsta ân Žejân, o vuota av odlučit za vâk: Jå nu va kuvintå po žejånski ke l-av fost frika „da joj se ki van hiže ne bi rugav." „Razumin vas, stara mama, ma jo voj provęj!" - odlučit am. Fost av såkako: Fino s-av iznenadit, pohvalit m-av, odgovarujt mj-av po kâsljånski, ârs mi s-av, ârs m-am ši jo, fost av jådni pre mire, ši jo am fost jådân pre mire ši pre jelj, ma na kråju jo-m položit! Hvåla va toc kårlji ac kuvintåt ku mire ši ânka vec, e cije, nona, hvåla maj više! De čå vręme a mę žejånska limba ši jo živim a nostru odnos zija dupa zija: O zi avem na råd, åta nu na želim druži ni ân minut. O zi kuvintåm ku vrur din Žejân ân Korzo ši ręm råd neka na ši åljc avdu, åta zi m-je rušire ân istile lok ši ku istile om. E dupa ča, ku jå spuraves maj dimboč želje ali tåjne, kåre samo ašå spuse akåcu pljira vrednost. Astez, minjes se ân mire zadovoljstva, ponos ši zahvalnost ke mj-av sudbina, Domnu, sriče, kum god vec kljemå čå če odrajvę a nostra življenja, dåt prilike k-am putut vlå de o pårte de mire ši sta limba ši tot če åre ân sire spravito ka ši dota. Tot čå fakut m-av, zaspråve, bogåt om.

Rojšebaretica

Boris Doričić

O vota av fost o mušåta fętica. Lumele âlj av fost Rojšebaretica. Ašå av vo kljemåt ke av purtåt rojšu kapučo pre kåp. Užęjt-av ji čuda vote pârla maja-betâra preste kodru, juva av bivęjt. Måja av le Rojšebaretice vâk kuvintåt neka prin kodru vred męže, neka nu lji se čeva fåče. Ši o zi av Rojšebaretica ân kodru ân'jurbåt lupu. Fakut s-av ka ši ke-j bur ši a vo ântrebåt: „Mušåta fętico, kotro mež ânsa?" „Meg la maja-betâra", zis-av Rojšebaretica. „Bolna-j pak voj o mârva ku jå fi, portu-l o mârva de bura pâre." Lupu lj-av fino zis, neka kåvta prende męže, pozdravit-av vo ši mes ća dela jå. Ma av åto avut ân kåp. Lupu av târlit la kåsa le maje-betâre. Kolę-s čuda rož dupa kåre s-av askuns neka nu-l kunošte måja-betâra. Troštęjt s-av ke va misli ke-j Rojšebaretica. Potučit-av pre uše ši av zis: "Måjo-betâra, jo sâm. Pok ânuntru veri?" „Viro, måla, ši šutka me", zis-av måja-betâra. N-av štivut de če se lukra. Lupu n-av fost triba rugå. Skočit-av pre jå ši dinro vota av vo pojdit. Lupu n-av fost ku čå kuntent. Vrut-av pojdi ši Rojšebaretica. Vred av ânveštit kiklja le måje-betâre, pre kåp â ši j-av pus bareta, ši zavučit s-av ân påt. Vâlje av verit Rojšebaretica, fino av pozdravit måja-betâra ši a vo ântrebåt: „Kum je?" „Mmm...Nu-j maj bire, fętico", mârmânjit-av lupu. „Kumile gros glås ari, måjo-betâra!" Lupu s-av uzmišęjt sup bilj. Rojšebaretica av mes kâtra påt ši av zis: "Kum ari ašå lunž mâr?" „Neka te pok maj bire stisni". „Kę ke ari ašå måra gura?", av zavikęjt Rojšebaretica. „Neka te pok maj bire pojdi!", zalatråt av lupu. Skočit av pre jå ši dinro vota vo pojdit. Satu, lupu av zadurmit ši zahârhânjit. Lovecu av pre čija trekut, ši av zis ke-j nušte čudno. Kljemåt-av måja-betâra ma nu s-av javit. Kând av lovecu vezut lupuluj-j mårle fole, štivutav če s-av fakut. Raskljis-av lupuluj folele ši av zvadit ši spasit Rojšebaretica ši måjabetâra. Jåle s-av fino stisnit ši srično av renće živit.

Rapsodija de lu Vlahinje
Viro, viro-m nåsta, kodru Ân me somnu. Kodru, viro... Jo voj rugå Domnu. Ântrebå voj bora S-a vezut me čåče Udoru din me kråj Neka-m inka duče. Nikad n-am štivut Ke m-er kâta fali Ši borele pušit-a Ši plojit-a Ši pârla Njujork Verit-a prin måre mårlji vål. Niš n-am zis. Štivut-am Ča mi šti tu, me betâri kråj. Kân m-a åpa ošpricęjt Pre melj per Mislit-am ke som ân čer. Ręš plânže... ma n-oj, n-oj Ne, nu m-oj då Ma neka-m bire štiji Ke t-oj pârla morte Ân jirima purtå. Tote čale kålice ši vålice Ši klanâcu Ši kân s-a plojele ku bora Dispre Učka kalęjt Kân jo n-am fost cije prope Ši kân m-am zeljubit Vavika ć-am bire vrut Vavika-m ku tire fost. Ma ziče-m nušte, kråju me Ziče ke nu m-er nikad vutå. Ni jo n-oj tire Ne, n-oj nikad putę. 2. Ja, mores âc ziče... Ke ši Njujorku-j ćåro mušåt Ši čuda stvåri pote se vę Jo-c žoru ke-j ča šå Ke jo-m sufletu zå te me pljerzut Fâr de tire n-am putut... Nu ć-am ča jo putut ziče Kum mę jirima n-a bire ståt

Silvana Brkarić-Krculić

Ši po påtru zile Jo fost-am ân påt. Domisles me Kum am våčile purtåt la åpa Ši kum âm čåče pemintu såpa. A måja s-a jadit Ke jo nu grelo lukru, A jo n-am niš zis Samo-m liberu čitęjt. Kân an škuro ši ploja verit Jo m-am la låmpa maknit Za maj bire vedę A jå inka ganęjt-a: ‘Ala, pure te lukrå, šå ši šå.' Jo-m samo tačåt Štivut-am n-oj dobândi A jå zis-a: ‘Če va de tire fi? Ala, se n-er tu šå Ši se n-er tu mire skutå Te ran tremęte ân Merike Pa ver fi... Ku ur če va za te lukrå Nu c-va rabi pemintu sapå. Mę måje n-a kapit Zåč am jo šti libri čitęjt. Ši jo lj-am zis: ‘Måjo, vinde våka Nu-j dosti lu čåče ši mę mukę'. A jå zis-a: ‘Če tu nu štiji pobroji Kâta-j ur ši ur? Š-aj kâteri tu žåžete pre mâr?' A jo zis-am: ‘Måjo, jo vresu ân škola âmnå. De tot me vresu ânmecå Za pre lume živi, a kum ke tu nu vezi Ke-j čå šå?' Ši jo sta tot dispre novo misles Ši misles... Nu štivu juva toc česti ånj av mes. Nu štivu ča mes åto ni če vire. Lu prijåtelj kân pises inka zik: ‘Âj bire!' Ma Merika nu mi se åto De jirima cire. Ši inka nušte: Kum ręš råda, Me drågi Domnu... Ke mi se sta inka Tot torna ân somnu. A se nu, Jo voj melj oklji zekljis cirę Ši za vavik misli ke sno skupa

Mę selišta ši me kodru ši våle Magåri se nu-j ča šå. Veri-c ręš, kråju, veri-c ręš, veri Ma nu pok za nåzat âmnå. Ne, ne, n-oj ni žukå. Kât âm falešti tu n-er nikad šti Ma, âmna ku Domnu, uda som de ploje Si råče m-je. Mores måre ćå Vresu me uscå. (Voj te ân somnu vedę.)

Se me ra morta privari
Jo šteptu ke ver veri Nu pok fâr de tire fi. Armoniga skutu De lårgo se åvde. Nu štivu če ra fi Se me ra morta privari. Tu me kljemi Te vresi turnå, Jo t-am vut råda Ma kmoče... Već nu-j čå šå. La åpa m-am fermęjt Ke nu pok durmi. Telj oklji vedu: Lampadina svitę. Jo pises, aţ dåvu šti Kât âm je teško fâr de tire fi. Mes-am pre kåle Ši lårgo m-a låt. Kredu ke inka te pok vedę Ma kân me domisles jo Nu-j čå šå, ke dokle åm Jo plâns, tu aj kântåt. Nopta n-åre niš de ziče, Ni nu štivu če porta sta jårna Ni če va fi. Armoniga sopes Vrut t-am kljemå Ma lårgo šti. Tu-j fost de ura Jo de åta bånda. Kân âj škuro ši kân som ânsa Jo nu ni kredu ke inka te vedu. Ma tu aj zis ur a jo zis-am doj Kmoče nu štivu ni ânsa če voj. Jo vrut-am ta mâr Tu n-aj o vrut då. Dokle jo-m ganęjt, tu n-aj

Vrut skutå. Kân jo am plâns, Tu t-aj ârs ši samo ganęjt ke Nu-j čå šå. Åstez am de limune Fakut limunåda, Domislit me Kum åbe oj påsku livåda. Kân âmnj-a jirima plâns, Stat-am ân påt Kân am fost kuntenta, Jo am kântåt. Ma nu ć-am zis samo-m tačåt, Ke mę jirima nu-j ur tåt. Lukråt-am nuškare stvåri Sponova... Ši zija mnj-a vręda skapåt Sopit-am zålika armoniga Nepisęjt pre hårta Kum mę jirima nu-j de zlåta. Pokle am mes ân vârt Ši čija-m ståt: Jo zik aţ inka neka štiji Kum mę jirima nu-j ur tåt. Kum tot åto, vręme męre ši vire Ši jo kred ke âmnj-aj vrut bire. Nu štivu če va mâre fi Ma se me ra morta privari Vresu šti se-m raj oprosti Ši se raj pre me grob veri. Se-m raj rožiţele duče Nu ci le ręš laså uveni. Ši inka nušte: Jo ręš cije ân somnu veri La tire šedę, tu nu raj ni šti Samo c-ra suza oklju tâkni. Šteptå te ręš la kålica La kåra raj tręče Za cije zija maj mušåta fåče. Åstez am mes zålika fåra Ši la åpa-m ståt N-åm plâns ni n-åm kântåt Vrut t-am kljemå ma n-åm putut (Ke jo n-åm kuåretu vut). Ân mâr am cirut o rožice Ši di la jirima jo ć-am o dåt. Vo låsu šå, jå nu-j ur tåt. låsu šå, jå nu-j ur tåt.'

Cire mi te bire, me betâru kråj
Tota zija bora, tota nopte ploja, Turnå ci se vresu, durmi nu m-je volja. Tu mije falešti, me betâru kråj, Ân somnu te vedu-ku tire som ân råj. Pre skånd ântru uše tamburitza zåče, Su kodru åto nu bivesku mę måje ni čåče. Kân zekljidu oklji, jo me cije tornu, Ši ke nu me vuci, jo voj rugå Domnu. Męre voj ân te kodru neziręj lu stęle, Neka me se domislesku ši Učka ši våle. Portu te ân jirima ši pre męle spåte, Tot čå če åm, ku męle mâr-jo tot ręš då za te. A fråte me nu vire-otpravit l-aj ‘pre svit'. Je nu se va turnå, ke tirar a murit. Cire mi te bire, me betâru kråj, Veri voj åta vęra rožicele pobiręj.

Me dragi fråte
Plâng Ši bora me båte Me dragi fråte. Fâr de besęda Mes-am ân basęrika. Čija årde o åba Kandęla. Ân čer am vezut Jer kâsno o måre Stęla. Ši åte stęle s-a ratåt. Čeru fost-a šå mušåt. Åstez Âmnj-am peri ân rojšo Pituręjt. Mislit kum a jårna Mes si verit-a Jårba kreskut-a ši uvenit-a. Kâc ånj a trekut? Pobroji åto nu l-am vrut. Zis-am: Inka o vota pa voj vutå. Mislit-am ke voj Ma n-å fost šå. Ånji mes-a Ši nostru čåče murit-a.

Ma če c-oj ziče De česta lume munjita! Ši skapåt-am lu bore, Ma jirima me inka dore. Nopta: Mušåt plamik lu lure dåje, Ši jo ganes neka fije kuntenta Lu mę måje. A ân Njujork âj ćåro råče Si navu tot zegrnit-a. Kâta vote am rugåt Se te ręš putę vedę Kân s-a stalele ratåt Ši čeru fost-a šå mušåt.