You are on page 1of 106

EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE FAKULTA MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV

Evidenčné číslo: 19100/I/2011/3517648678

VPLYV HOSPODÁRSKEJ KRÍZY NA EKONOMIKU ČÍNY

Diplomová práca

2011

Bc. Tibor Švarda

EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE FAKULTA MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV

VPLYV HOSPODÁRSKEJ KRÍZY NA EKONOMIKU ČÍNY
Diplomová práca

Študijný program: Hospodárska diplomacia Študijný odbor: 6221 8 00 – Medzinárodné ekonomické vzťahy Školiace pracovisko: Katedra medzinárodných ekonomických vzťahov a hospodárskej diplomacie Školiteľ: Ing. Tomáš Dudáš, PhD.

Bratislava 2011

Bc. Tibor Švarda

ZADANIE ZÁVEREČNEJ PRÁCE
Meno a priezvisko študenta: Tibor Švarda Študijný program: Študijný odbor: Typ záverečnej práce: Jazyk záverečnej práce: Hospodárska diplomacia Medzinárodné ekonomické vzťahy Inžinierska záverečná práca slovenský

Názov: Vplyv hospodárskej krízy na ekonomiku Číny Anotácia: Diplomová práca sa zaoberá problematikou súčasnej hospodárskej krízy s hlavným dôrazom na jej vplyv na ekonomiku Číny. Práca je členená do piatich častí. V prvej časti práca približuje doterajší vývoj, príčiny vzniku a viaceré teoretické pohľady na krízu. Druhá časť je charakteristická detailným priblížením ekonomiky Číny a jej pozície vo svetovom hospodárstve. V tretej a štvrtej časti práca prechádza do praktickejšej roviny, kde sa analyzujú nové faktory vyplývajúce z krízy na ekonomiku Číny ako aj konkrétne opatrenia čínskej vlády. Piata časť poskytuje autorove hodnotenie opatrení, jeho odporúčania a prognózu do budúcnosti. Vedúci: Katedra: Vedúci katedry: Dátum zadania: Ing. Tomáš Dudáš, PhD. KMEVaHD prof. Ing. Ľudmila Lipková, CSc. 26.08.2009

Dátum schválenia:

26.08.2009

schválil

Čestné vyhlásenie

Čestne vyhlasujem, že záverečnú prácu som vypracoval samostatne a že som uviedol všetku použitú literatúru.

Dátum:

...................................................... Bc. Tibor Švarda

Poďakovanie Týmto by som sa chcel poďakovať svojmu diplomovému vedúcemu Ing. Tomášovi Dudášovi, PhD. za jeho osobné postrehy k problematike súčasnej hospodárskej krízy a ekonomike Číny, ako aj za cenné rady a informácie pri písaní diplomovej práce. Ďakujem Ing. Dušanovi Novotnému z Ministerstva hospodárstva SR za jeho vzácne rady a skúsenosti z východoázijského regiónu o ktoré sa so mnou s radosťou podelil.

ABSTRAKT ŠVARDA, Tibor: Vplyv hospodárskej krízy na ekonomiku Číny. – Ekonomická univerzita v Bratislave. Fakulta medzinárodných vzťahov; Katedra medzinárodných ekonomických vzťahov a hospodárskej diplomacie. – Ing. Tomáš Dudáš, PhD. – Bratislava: FMV EU, 2011, 105s. Cieľom záverečnej práce bolo objasniť vývoj súčasnej hospodárskej krízy a jej nezanedbateľný vplyv na ekonomiku Číny. Záverečná práca sa zameriava na zmeny v hospodárstve Číny počas posledných šesťdesiatich rokov a analyzuje opatrenia čínskych politikov v dôsledku krízy. Práca je rozdelená do piatich kapitol. Obsahuje 6 tabuliek a 14 grafov, ktoré sú umiestnené v prílohách. Prvá kapitola je venovaná súčasnej hospodárskej kríze s dôrazom na chronológiu udalostí, príčiny jej vzniku a rozličné teoretické prístupy. V ďalšej časti sa charakterizuje čínska ekonomika a jej miesto vo svetovom hospodárstve. Predmetom tretej kapitoly je vplyv krízy na ekonomiku Číny, kde sa rozoberajú kľúčové zmeny v mnohých oblastiach čínskeho hospodárstva v dôsledku krízy. Štvrtá kapitola približuje protikrízové opatrenia čínskej vlády so zreteľom na fiškálnu a monetárnu politiku. Záverečná kapitola sa zaoberá štrukturálnymi problémami v čínskej ekonomike, odporúčaniami a hodnotením opatrení, ako aj prognózou budúceho vývoja. Výsledkom riešenia danej problematiky je detailné priblíženie situácie v čínskej ekonomike po prepuknutí krízy, analyzovanie protikrízových opatrení, ale aj pomenovanie rizík, ktorým Čína čelí. Kľúčové slová: globálna hospodárska kríza, čínska ekonomika, reformy, stimulačný balík, štrukturálne problémy ABSTRACT ŠVARDA, Tibor: The impact of economic crisis on the economy of China. – University of Economics in Bratislava. Faculty of International Relations; Department of International Economic Relations and Economic Diplomacy. – Ing. Tomáš Dudáš, PhD. – Bratislava: FMV EU, 2011, 105p. The aim of the thesis was to clarify the current economic crisis and its impact on the economy of China. The final work focuses on changes in the economy of China during the past sixty years and analyzes the actions of Chinese politicians because of the crisis. The work is divided into five chapters. It includes 6 tables and 14 charts, all listed in attachments. The first chapter is devoted to the current economic crisis, with emphasis on the chronology of events, its causes and different theoretical approaches. The next section describes the Chinese economy and its place in the global economy. The subject of the third chapter is the impact of the crisis on the economy of China, which discusses key changes in many areas of the Chinese economy because of the crisis. The fourth chapter explains the Chinese government's anti-crisis measures with regard to fiscal and monetary policy. The final chapter deals with structural problems in the Chinese economy, recommendations and evaluation measures, as well as forecast future developments. The result of solving this issue is in detailed approach on the situation in the Chinese economy after the outbreak of the crisis, analyze of the anticrisis measures, but also it names the risks China faces. Key words: the global economic crisis, China's economy, reform, stimulus package, structural problems

Obsah

Zoznam tabuliek a grafov v prílohe ................................................................................... 8 Zoznam skratiek a symbolov .............................................................................................. 9 Úvod .................................................................................................................................... 10 1 Súčasná globálna hospodárska kríza ........................................................................ 12 1.1 Chronologický vývoj globálnej hospodárskej krízy ........................................... 13 1.1.1 Začiatky krízy............................................................................................... 13 1.1.2 Finančná kríza .............................................................................................. 14 1.1.3 Hospodárska kríza ........................................................................................ 16 1.1.4 Dlhová kríza ................................................................................................. 18 1.2 Príčiny vzniku ..................................................................................................... 21 1.3 Teoretické prístupy ............................................................................................. 22 1.3.1 Polemika medzi ekonómami ........................................................................ 23 1.3.2 Ekonómovia čo predpovedali krízu ............................................................. 24 1.3.3 Päť odlišných pohľadov na súčasnú krízu ................................................... 26 2 Čínska ekonomika a jej miesto vo svetovom hospodárstve .................................... 34 2.1 Špecifické vlastnosti krajiny ............................................................................... 36 2.2 Ekonomicko-politický vývoj Číny...................................................................... 37 2.2.1 Vývoj v období 1949 – 1977 ........................................................................ 38 2.2.2 Vývoj v období 1978 – 2008 ........................................................................ 42 2.3 Makroekonomické ukazovatele .......................................................................... 50 2.3.1 Štruktúra hospodárstva ................................................................................. 50 2.3.2 Zdroje čínskeho ekonomického rastu a sprievodné javy ............................. 52 2.3.3 Makroekonomický vývoj v období pred krízou ........................................... 55 3 Vplyv krízy na ekonomiku Číny ............................................................................... 56
6

3.1 Prenosové kanály ekonomických šokov z globálnej finančnej krízy ................. 56 3.1.1 Priame straty kapitálového trhu a bezpečnosť devízových rezerv ............... 56 3.1.2 Zmeny v cezhraničných kapitálových tokoch .............................................. 57 3.1.3 Redukcia v raste exportov koncom roka 2008 ............................................. 59 3.2 Výrazné zmeny pod vplyvom globálnej hospodárskej krízy .............................. 60 3.2.1 Dopad na čínskych migrujúcich pracovníkov .............................................. 61 3.2.2 Najväčší svetový exportér ............................................................................ 63 3.2.3 Miernejší ekonomický rast a kvalita života ................................................. 64 3.2.4 Inflácia a nezamestnanosť ............................................................................ 66 3.2.5 Verejné financie a devízové rezervy ............................................................ 67 4 Protikrízové opatrenia čínskej vlády ........................................................................ 68 4.1 Čínsky stimulačný balík v podobe expanzívnej fiškálnej politiky ..................... 68 4.1.1 Desať pilierových odvetví ............................................................................ 69 4.1.2 Sprievodné opatrenia .................................................................................... 70 4.2 Expanzívna monetárna politika .......................................................................... 71 4.3 Zásahy na realitnom trhu .................................................................................... 73 4.4 Záujmy v zahraničí a menová politika ................................................................ 74 5 Hodnotenie opatrení a prognóza budúceho vývoja ................................................. 76 5.1 Štrukturálne problémy ........................................................................................ 76 5.2 Odporúčania na riešenie štrukturálnych problémov ........................................... 78 5.3 Hodnotenie hospodárskej politiky ...................................................................... 79 5.4 Prognóza budúceho vývoja ................................................................................. 81 Záver ................................................................................................................................... 83 Zoznam použitej literatúry ............................................................................................... 85 Prílohy ................................................................................................................................. 94

7

Zoznam tabuliek a grafov v prílohe
Tabuľky – uvedené v prílohe od strany I Tabuľka 1 Medzinárodné porovnanie jednotlivých sektorov národných hospodárstiev medzi rokmi 1950 – 1985 vyjadrené v percentách Tabuľka 2 Ekonomický rast národného dôchodku Číny v rokoch 1950 – 1985 s podielom jednotlivých sektorov na danom raste v percentách Tabuľka 3 Priamy dôsledok prepadu zahraničného dopytu na oceliarenskú produkciu Tabuľka 4 Svetový obchod s tovarom podľa regiónov a vo vybraných ekonomikách Tabuľka 5 Členenie čínskeho stimulačného balíka v hodnote 4 biliónov juanov (v miliardách juanov) Tabuľka 6 Zhrnutie prognózy pre Čínu na roky 2011 – 2015 (v % ak nie je uvedené) Grafy – uvedené v prílohe od strany V Graf 1 Väzby na trhoch aktív Graf 2 Medziročný rast reálneho svetového HDP a medziročný rast reálneho HDP v rozvinutých, rozvíjajúcich sa a rozvojových ekonomikách v rokoch 1970 -2008 Graf 3 Vývoj reálnych cien akcií a výnosov podľa S&P 500 indexu, očisteného od inflácie od roku 1871 Graf 4 Vývoj cenovo-výnosového koeficientu a dlhodobých úrokových sadzieb Graf 5 Vývoj cien nehnuteľností, stavebných nákladov, populácie a úrokových sadzieb Graf 6 HDP na obyvateľa: Čína a Západná Európa, 1 n. l. – 2000 n. l. Graf 7 Podiel investícií na HDP Číny vyjadrený v percentách v rokoch 1978 – 2007 Graf 8 Podiel spotreby domácností na HDP Číny vyjadrený v percentách v rokoch 1978 – 2007 Graf 9 Podiel vládnej spotreby na HDP Číny vyjadrený v percentách v rokoch 1978 – 2007 Graf 10 Čistý export tovarov a služieb Číny v rokoch 1992 – 2007 Graf 11 HDP a medziročný ekonomický rast Číny v rokoch 2006 – 2010 Graf 12 Medziročné zmeny vo všeobecnej úrovni spotrebiteľských cien v Číne za roky 2006 – 2010 Graf 13 Štruktúra čínskeho stimulačného balíka Graf 14 Čínskou vládou platené investičné aktivity v zahraničí v rokoch 2003 - 2007
8

Zoznam skratiek a symbolov
AIG – American International Group. Americká poisťovňa BRICS – označenie pre rozvíjajúce sa ekonomiky – Brazília, Rusko, India, Čína, JAR CDO – Collaterized Debt Obligation. Kreditná štruktúra, iné skratky ABS, CMO, SID CDS – Credit Default Swap. Kreditný derivát ČĽR – Čínska ľudová republika ECB – European Central Bank. Európska centrálna banka EFSF - European Financial Stability Facility. Európsky finančný stabilizačný fond, euroval EÚ – Európska únia Fed – Federal Reserve System. Federálny rezervný systém, centrálna banka USA HDP – hrubý domáci produkt HDP per capita – HDP na obyvateľa JAR – Juhoafrická republika MMF – Medzinárodný menový fond M2 – peňažný agregát, M1 (najlikvidnejšia forma peňazí) + termínované vklady OECD – Organisation for Economic Co-operation and Development. Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj PIIGS – skrátené označenie pre Portugalsko, Taliansko, Írsko, Grécko, Španielsko PPP – Purchasing power parity. Parita kúpnej sily PZI – priame zahraničné investície S&P - Standard & Poor's. ratingová agentúra, skratka v názvoch burzových indexov TARP - Troubled Asset Relief Program. Program sanácie problémových aktív TRS – Total Return Swap. Kreditný derivát UBS – švajčiarska banka UNDP - United Nations Development Programme. Rozvojový program OSN. USA – United States of America. Spojené štáty americké VF – verejné financie WEO – World Economic Outlook. Publikácia od MMF WTO – World Trade Organization. Svetová obchodná organizácia

9

Úvod
Od dávnej minulosti Číňania nazývali svoju krajinu Ríšou stredu, keďže ju pokladali za stred sveta. Moc a vplyv Číny nie je pre región východnej či juhovýchodnej Ázie a pre krajiny z daných regiónov ničím novým. Po dve tisícročia bývali kmeňové a územné útvary juhovýchodnej Ázie v podriadenom, ak nie priam v nevoľníckom postavení k čínskej ríši. Vzdávali jej hold a odovzdávali poplatky. Názov Ríša stredu nepripadol Číne v minulosti len náhodne. Vráťme sa ale späť do súčasnosti. Za posledných šesťdesiat rokov prešla Čína mnohými výraznými zmenami. Rástla a mocnela, až sa Ríša stredu stala stredobodom pozornosti, ale už nie len v miestnom regióne, ale v celom globálnom hospodárstve. Môžeme s čistým svedomím konštatovať, že sa stala stredom súčasného sveta. Lenže prišla hospodárska kríza, ktorá začala komplikovať a zhoršovať situáciu v popredných svetových ekonomikách. Čína nebola žiadnou výnimkou, aj keď si vychutnávala prominentné postavenie v dynamike ekonomického rastu. Súčasná globálna hospodárska kríza totiž nenesie prívlastok krátkodobej zanedbateľnej epizódy, ale podľa mnohých expertov ide o vážny problém gigantických rozmerov z určitých aspektov porovnateľný s veľkou hospodárskou krízou z tridsiatych rokov minulého storočia. Kríza si vyžiadala podstatné zmeny aj v hospodárstve Číny, ktoré neboli pozorovateľné na prvý pohľad. Čínski predstavitelia zareagovali promptne a spustili proces protikrízových opatrení, ktorý v sebe skrýval ako pozitívne tak aj negatívne stránky. Tu niekde sa nachádza dôvod prečo sme sa rozhodli spracovať danú tému. Čína svojou veľkosťou a možnosťami prekonáva všetky očakávania. Patrí medzi kľúčové ekonomiky vo svete a preto je spolutvorcom trendov, čiže tiež udáva smer, akým sa svetové hospodárstvo bude uberať. Čo sa udeje v danej ekonomike, prejaví sa cez procesy globalizácie aj v ostatných. Z daného dôvodu je to veľká výzva snažiť sa pochopiť a popísať procesy v tak rozsiahlom hospodárstve. Kde predchádzajúca bakalárska práca v spoznávaní Číny skončila, táto diplomová práca nadväzuje. Je ďalšou menšou časťou do komplexnej čínskej skladačky. Pri vypracovávaní danej témy sme využili štúdium odbornej literatúry od uznávaných špecialistov a potrebné najaktuálnejšie informácie sme nachádzali v prevažnej miere na viacerých renomovaných internetových stránkach. Nedá nám nespomenúť ďalší moderný zdroj informácií, akým sú dokumentárne filmy a televízne reportáže, vďaka
10

ktorým sme hlbšie skúmali konkrétne problémy v čínskej ekonomike. Kvalitatívny výskum pozostával z kvalitatívnej analýzy odborných textov pozostávajúcich z moderných teórií aplikovaných na súčasnú krízu, z historických kníh opisujúcich vývoj v Číne a pohľadov uznávaných expertov na opatrenia čínskych politikov. Kvantitatívny výskum bol charakteristický analýzou širokého spektra makroekonomických ukazovateľov v určitom čase z relevantných zdrojov. Pri vypracovaní práce sme v rôznej miere vychádzali z metód abstrakcie, analýzy, syntézy, ale aj indukcie a dedukcie. Dôraz sme kládli na metódy komparácie, analógie a konkretizácie. Cieľom práce je objasniť vývoj súčasnej hospodárskej krízy a jej nezanedbateľný vplyv na ekonomiku Číny. Záverečná práca sa zameriava na zmeny v hospodárstve Číny počas posledných šesťdesiatich rokov vo všeobecnosti, s dôrazom na krízové roky a analyzuje opatrenia čínskych politikov v dôsledku krízy. V prvej kapitole diplomovej práce sa venujeme globálnej hospodárskej kríze. Definujeme pojmy ako kríza a recesia. Prinášame detailnú chronológiu a transformáciu krízy, a taktiež sa zamýšľame nad príčinami jej vzniku. Kapitolu zakončujeme zložitým teoretickým pozadím krízy, ktorému panuje diskusia viacerých smerov ekonomického myslenia. V ďalšej kapitole opisujeme čínsku ekonomiku a jej miesto vo svetovom hospodárstve. Vyzdvihujeme v nej špecifické vlastnosti krajiny, ale detailne rozpracúvame ekonomicko-politický vývoj Číny do prepuknutia krízy v roku 2008. Makroekonomickými ukazovateľmi v závere kapitoly dopĺňame celkový obraz dynamického vývoja čínskej ekonomiky počas posledných šesťdesiatich rokov. Tretia kapitola je jadrom práce, kde opisujeme vplyv krízy na ekonomiku Číny a rozdeľujeme ju na dve časti. V prvej časti vyzdvihujeme prenosové kanály ekonomických šokov z globálnej finančnej krízy so zreteľom na kapitálový trh a devízové rezervy. Druhá časť približuje výrazné zmeny pod vplyvom globálnej hospodárskej krízy v oblastiach ako export, ekonomický rast, kvalita života, inflácia, nezamestnanosť, či verejné financie. V štvrtej kapitole sa venujeme protikrízovým opatreniam čínskej vlády. Kľúčovým fiškálnym opatrením je stimulačný balík, ktorému je venovaný veľký priestor. Analyzujeme aj monetárnu politiku, zásahy na realitnom trhu, či záujmy v zahraničí a menovú politiku. V záverečnej kapitole upozorňujeme na štrukturálne problémy v čínskej ekonomike, ku ktorým uvádzame odporúčania na ich riešenie. Dovoľujeme si aj hodnotiť hospodársku politiku z viacerých aspektov. Na záver kapitoly formulujeme stručnú prognózu budúceho vývoja.
11

1

Súčasná globálna hospodárska kríza
Svetová ekonomika sa v súčasnosti nachádza vo výrazne komplikovanej situácii,

kde neistota, obavy, strach panujú vo všetkých jej oblastiach a pociťujú ich takmer všetky jej subjekty. Inak povedané, svetové hospodárstvo sa nachádza v globálnej hospodárskej kríze. Pohľadov na súčasnú krízu sa vyskytuje značné množstvo. My sa budeme zaoberať prevažne pohľadom ekonomickým, ale nedá nám nespomenúť sociologický pohľad, ktorý apeluje na hodnotový rámec. Ten hovorí, že „Západ“ (vyspelé západné ekonomiky) je v tzv. kríze hodnôt prejavujúcej sa konzumným spôsobom života, rozpadom klasickej rodiny ako nositeľky spoločenského rozvoja, či uprednostňovaním života na dlh. Tieto trendy postupne nastupujú od 50. rokov minulého storočia a nepochybne mali výrazný vplyv na prepuknutie súčasnej krízy, ktorá má mnohé prívlastky a tváre. Ako vieme začala ako lokálna hypotekárna kríza v USA, pokračovala finančnou krízou, ktorá sa po čase transformovala na hospodársku krízu s globálnym rozmerom a dnes pociťujeme nové hrozby dlhovej krízy. Nesmieme sa nechať pomýliť, stále sa jedná o tú istú krízu. Iste, krízy sú bežným javom v cyklickom vývoji hospodárstva, kde sa striedajú fázy rastu s fázami recesie. Preto je potrebné si uvedomiť, že nie je v ľudských silách im zabrániť alebo sa snažiť o ich úplnú elimináciu ako sme boli svedkami v minulosti. Vieme, že tieto kroky neviedli k svetlým zajtrajškom, ale veľakrát k pravému opaku. Kríza je podľa nášho názoru prirodzená súčasť vývoja ekonomiky. Trhové sily sa snažia očistiť od neefektívnych subjektov či štruktúr. Ale predsa je súčasná kríza v mnohých ohľadoch výnimočná. Od veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch minulého storočia, nebola žiadna tak nebezpečná a vplyvná, čo do sily ohrozenia svetového hospodárstva, či do dĺžky jej trvania. Preto aj keď v súčasnosti počuť hlasy o odznievaní krízy, tak ide podľa nášho názoru o číre veštenie z vody, lebo daná problematika zahŕňa nepredstaviteľný komplex dynamických interdependentných vzťahov, ktorých podrobnejšie odsledovanie si vyžaduje viac času a na základe krátkodobých sledovaní vývoja v niektorých štátoch daný názor neobstojí.

12

1.1

Chronologický vývoj globálnej hospodárskej krízy
Termín kríza sa oficiálne začal používať až na sklonku tretieho kvartálu roku 2008.

Napriek mnohým alarmujúcim hlasom obozretných ekonómov napr. Peter Schiff, boli autority ochotné daný fakt pripustiť až vtedy, keď začali krachovať obrovské americké investičné banky a trend sa začal presúvať postupne do celého sveta. Čo bolo naozaj veľmi neskoro. Kríza začala skôr, ale presný dátum si nedovolíme presne určiť. Z ekonomického hľadiska hľadanie odpovede na danú nejasnosť ani nie je relevantné. I keď všeobecne je považovaný za začiatok krízy výrazný pokles rastu HDP vo väčšine ekonomík, ale tu ide už o konkrétnu hospodársku krízu a my krízu analyzujeme zovšeobecnene a snažíme sa o popísanie jednotlivých štádií, čiže musíme ísť ešte ďalej do minulosti.

1.1.1 Začiatky krízy
Prvým štádiom bola hypotekárna kríza, označovaná za hlavného vinníka či spúšťača negatívnych procesov. Preto ako sme boli svedkami sa na tomto poli viedli aj najväčšie polemiky, kto z politických predstaviteľov USA nesie hlavnú zodpovednosť za daný vývoj. Začali sa preteky medzi republikánmi a demokratmi v obviňovaní predchádzajúcich vlád za ich krátkozraké opatrenia dokonca až spred niekoľkých desiatok rokov. Faktom ale zostáva, že ide o sériu zlyhaní na obidvoch stranách, lebo iste vytvorenie zlého návrhu jednej strany, na seba môže naviazať množstvo zlých záchranných protiopatrení druhej strany. Samozrejme, okrem politikov bol medzi vinníkmi aj Fed, ktorého vrcholní predstavitelia neprijímali najšťastnejšie opatrenia smerom k monetárnej politike. Čiže za najväčšie príčiny vzniku hypotekárnej krízy sú považované úpravy v dôležitých zákonoch, akými boli Community Reinvestment Act a Glass – Steagall Act, za Clintonovej administratívy, ktoré pripravili vhodné prostredie na rozvíjanie sa morálneho hazardu. Spomínaná politika lacných peňazí Fed-u problémy neskôr len prehĺbila.

13

1.1.2 Finančná kríza
Ako vieme v priebehu celých 90. rokov minulého storočia zažívali USA svoje najdlhšie obdobie hospodárskeho rastu, ktoré bolo ukončené prasknutím bubliny na akciových trhoch s technologickým akciami a neistotou vyplývajúcou z útokov na dvojičky. Je zaujímavé zamerať sa na monetárnu politiku Fed-u od tohto obdobia. Po 11. septembri 2001 Fed znižuje úrokovú sadzbu na rekordné 1 %, napriek tomu, že jej hodnota sa medzi rokmi 2000 – 2001 pohybovala na úrovni 5 – 6 %. Trh je zaplavený lacnými peniazmi. V dôsledku čoho sú roky 2003 – 2004 charakteristické reštriktívnejšou politikou, úroková sadzba rastie z 2 na 3 %. V roku 2005 sa zlé investície prejavujú v podobe poskytovania hypoték, Fed zlyháva kvôli ich nedostatočnej regulácii. Prelom rokov 2006/2007 naznačí prvý veľký náznak problému a to zastavenie rastu cien domov v USA a Fed zvyšuje úrokové sadzby na hodnotu 5 %. V novembri 2007 dochádza k prasknutiu hypotekárnej bubliny v USA, úrokové sadzby klesajú na úroveň 4 %. Rok 2008 je kľúčový pre transformáciu krízy. V januári veľké finančné skupiny poskytovali ďalej úvery aj keď boli v platobnej neschopnosti, čo znamenalo, že hypotekárna kríza prerastala do finančnej krízy. V apríli sa pokles úrokovej sadzby zastavil na 2 %. V júli Fed konečne začal sprísňovať pravidlá pre poskytovanie hypoték. Tento priestor je vhodný na zadefinovanie si tak rozsiahlej problematiky akou finančná kríza bez pochýb je. Autori Eichengreen a Portes výstižne definujú finančnú krízu ako „poruchu na finančných trhoch, spájanú obvykle s klesajúcimi cenami aktív a platobnou neschopnosťou medzi dlžníkmi a sprostredkovateľmi, ktorá sa rozrastá prostredníctvom finančného systému, narúšajúc schopnosť trhu alokovať kapitál v rámci hospodárstva.

V medzinárodnej finančnej kríze sa poruchy prelievajú cez štátne hranice, narúšajúc tak schopnosť trhu alokovať kapitál medzinárodne.“1 Ako môžeme vidieť na grafe 1 daná definícia, ktorá dáva do kontrastu zaužívaný, čiže generalizovaný pohľad na finančnú krízu na jednej strane s neschopnosťou štátov splácať svoje dlhy (default), bankovými zlyhaniami (krach bánk) a poruchami na devízovom trhu (trhu zahraničných mien) na druhej strane, zavádza schematicky tri súbory väzieb, ktoré sú prítomné v každej národnej ekonomike a tvoria tzv. „esenciálnu anatómiu
Eichengreen, B. – Portes, R.: The anatomy of financial crises. 1987. In: Threats to International Financial Stability. s.10
1

14

finančnej krízy.“2 Väzby I. – VI. vyjadrujú prepojenosť daných troch celkov a poukazujú na možnosť šírenia negatívnych impulzov z ľubovoľného sektora do zvyšných sektorov. Ktorákoľvek oblasť môže byť spúšťačom finančnej krízy. Tieto väzby boli aj za finančnou krízou z roku 2008. Prejavili sa rekordným množstvom potenciálnych krachov bankových inštitúcií, ktoré výrazne zaťažili verejné rozpočty štátov v dôsledku ich zachraňovania. Pre príklad je vhodné uviesť obdobie medzi augustom a septembrom, ktoré bolo veľmi rušné a dochádza ku krachu obrovských amerických investičných bánk, k zastaveniu obchodovania na Wall Street a Fed zachraňuje AIG sumou 85 miliárd dolárov. V tomto období sa začalo masívne nalievanie verejných peňazí na záchranu krachujúcich gigantov tzv. bailout, samozrejme bolo nutné vyslať aj signál, že zachránený nemôže byť každý, dôkazom čoho bol krach Lehman Brothers. Morálny rozmer finančnej krízy sa podľa mnohých dá vyjadriť slovom chamtivosť. Veľkí finančníci túžili po väčších výnosoch, tak sa rozbehli výraznejšie špekulácie s rizikovými derivátmi obsahujúcimi toxický kapitál (rôzne označenia CMO, CDO, SID, ABS, ...), ktoré mimochodom Warren Buffett výstižne označil za „zbrane hromadného ničenia“. Do konca roka sa úrokové sadzby dostali na úroveň pod 1 % (na tejto nízkej hodnote sa držia až do súčasnosti čiže skoro dva roky sú na takmer nulovej hodnote a Fed odvtedy nakúpil asi za 1,7 bilióna dolárov vládnych dlhopisov a obligácií amerických hypotekárnych ústavov).3 Fed v danom období prijímal dokonca akcie ako zálohu za mimoriadne pôžičky v hotovosti prvýkrát vo svojej histórii. Ako vieme do konca roka bol prijatý záchranný plán v hodnote 700 miliárd dolárov. Cieľom bolo vykúpiť toxické aktíva, 2 investičné banky sa stali holdingami. Fed podporil návrh na daný stimulačný balík na podporu spotreby v krajine a ďalej postupoval proti kríze ďalším znižovaním úrokových sadzieb, len aby stabilizoval finančné trhy. Došlo k uvoľneniu menovej politiky s použitím expanzívnej monetárnej politiky. Tlačenie nových peňazí a ich nalievanie do ekonomiky formou stimulačných balíkov až do súčasnosti tak za prezidenta Busha ako aj Obamu neprinieslo požadované výsledky a dostavila sa hospodárska kríza s globálnym rozmerom. Je vhodné poznamenať, že pokles životnej úrovne Američanov spôsobený v dôsledku finančnej krízy mal kľúčový vplyv na vývoj svetového hospodárstva. V USA sa totiž výrazne zredukovala stredná trieda, ktorá bola hnacím motorom nielen domácej
Eichengreen, B. – Portes, R.: The anatomy of financial crises. 1987. In: Threats to International Financial Stability. s.11 3 TASR : Fed nakúpi americké vládne dlhopisy za 600 miliárd dolárov. [cit. 2010.01.12.]. Dostupné na internete: <http://ekonomika.sme.sk/c/5623620/fed-nakupi-americke-vladne-dlhopisy-za-600-miliarddolarov.html>
2

15

ekonomiky. Finančná neistota a vysoká nezamestnanosť spôsobili pokles kúpyschopného dopytu zo strany spotrebiteľov, čo vyvolalo pokles nielen domácej ale hlavne zahraničnej produkcie. USA ako najväčší svetový importér tak preniesli pokles hospodárskej produkcie nielen k ich najväčším zahraničným obchodným partnerom, ale aj do celej globálnej ekonomiky, lebo pokles v daných krajinách spôsobil reakciu aj v ich partnerských krajinách a danú reťazovú reakciu mohli už len mierne korigovať rozvíjajúce sa krajiny napr. BRICS, kde postupne aj v súčasnosti dochádza k opačnému trendu a to vzostupu strednej triedy a náraste dopytu po zahraničných statkoch.

1.1.3 Hospodárska kríza
Súčasná globálna hospodárska kríza, ak chceme používať ekonomickú

terminológiu, je vlastne recesia. Niektorí ekonómovia používajú aj pojem depresia, ale podľa nášho názoru súčasná kríza momentálne nenadobudla takých rozmerov, aby mohla niesť podobný prívlastok. Zatiaľ. Svetové hospodárstvo sa nachádza v recesii a na podporu daného tvrdenia, si pomáhame definíciou z odborného časopisu The Economist. „Všeobecne povedané, recesia je obdobie pomalého alebo negatívneho ekonomického rastu, zvyčajne sprevádzané rastom nezamestnanosti. Ekonómovia majú dve presnejšia definície recesie. Prvá, ktorá môže byť ťažko dokázateľná, je, keď ekonomika rastie menej ako jej dlhodobý trend tempa rastu a má voľné kapacity. Druhá je pri dvoch po sebe idúcich štvrťrokoch klesajúceho HDP.“4 Tieto definície recesie sú lepšie aplikovateľné na vývoj v samotných národných ekonomikách, ako na celé svetové hospodárstvo. V súčasnosti neexistuje žiadna jednotná definícia globálnej recesie. Napr. dva po sebe idúce štvrťroky klesajúceho HDP, nie sú priveľmi vhodným ukazovateľom pre svet ako celok, lebo mnohé rozvojové ekonomiky nevykazujú kvartálne ukazovatele vývoja HDP očistené od sezónnych výkyvov. MMF v minulosti vyjadril názor, že globálny medziročný rast o menej ako 3 % môže znamenať svetovú recesiu. Niektorí ekonómovia danú hranicu označili za privysokú. Odborníci zo švajčiarskej banky UBS odporúčali označovať svetovú recesiu od hodnoty pod 2,5 % globálneho medziročného rastu.

4

The Economist online : Terms beginning with R. [cit. 2010.08.12.]. Dostupné na internete: <http://www.economist.com/research/economics/alphabetic.cfm?letter=R>

16

Ak sa pozrieme na vývoj svetového produktu ďaleko do minulosti, zistíme, že od veľkej hospodárskej krízy z roku 1930, nikdy nedosahoval negatívne čísla. Aj v najhorších rokoch, akými boli krízové roky 1975, 1982, 1991, či 2001 sa hodnoty pohybovali v kladných číslach na úrovniach 2 %, 0,9 %, 1,5 % a 2,5 % ako je vidieť na ľavej strane grafu 2. Boli tieto roky prejavom globálnej recesie? Išlo o krízové situácie, ale nedovolili by sme si tvrdiť, že by sa nachádzala v recesii celá svetová ekonomika. Ak sa pozrieme na pravú stranu grafu 2, uvidíme aké boli rozdiely v medziročných rastoch HDP medzi rozvíjajúcimi sa a rozvinutými ekonomikami. Z daných dát je zrejmé, že minimálne od polovice 90. rokov minulého storočia rozvíjajúce sa ekonomiky udržujú svetový HDP na vyšších úrovniach vďaka ich dynamickému rastu, kým rozvinuté ekonomiky svoj vývoj spomaľujú. I pri výraznejších prepadoch hospodárskej aktivity rozvinutých štátov, bol svetový HDP v pozitívnych číslach. Aj preto sa prikláňame k názorom mnohých odborníkov, že pojem globálna recesia by bolo vhodné používať až pri záporných hodnotách medziročného rastu svetového HDP.5 Na pochopenie, prečo hovoríme o globálnej hospodárskej kríze či inak povedané, prečo si dovoľujeme použiť aj termín globálna recesia, je nutné poukázať na vývoj svetového hospodárstva od roku 2008. Kým v roku 2008 rástol svetový produkt medziročne ešte o 2,8 %, čo môže vyznieť pozitívne, faktom je, že v predchádzajúcich rokoch rástlo svetové hospodárstvo omnoho dynamickejšie. Daný rast bol totiž narušený výraznými poklesmi od tretieho kvartálu 2008. Globálna hospodárska kríza sa naplno prejavila v roku 2009, kedy bolo dosiahnuté dno a väčšina svetových ekonomík sa dostala do záporných hodnôt. 6 Svetový produkt klesol medziročne o 0,6 %, čo sa nestalo od čias veľkej hospodárskej krízy. Daný rok je dôkazom výrazných problémov, ktoré sú na kvantitatívne i kvalitatívne vyššej úrovni ako kedykoľvek predtým. Jednotlivé ekonomiky sú zasiahnuté v rozličnej miere. Spojené štáty americké zaznamenali medziročný pokles o 2,6 %, Nemecko o 4,7 %, Japonsko o 6,3 %, Veľká Británia o 4,9 %, Rusko o 7,9 % či Mexiko o 6,1 % a Brazília len o 0,6 %. Takýto alarmujúci stav v roku 2009 zachraňovali gigantické rozvojové krajiny ako Čína s medziročným rastom o 9,2 %, či India o 5,7 %.

The Economist online : The global slumpometer. [cit. 2010.03.12.]. Dostupné na internete: <http://www.economist.com/node/12553076> 6 World Economic Outlook Update : Global Recovery Advances but Remains Uneven. [cit. 2011.03.02.]. Dostupné na internete: <http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2011/update/01/index.htm>

5

17

Odhady na rok 2010 podľa MMF vyzerajú pozitívne. Svetový produkt mal dosahovať opäť medziročný rast približne o 5 %, v dôsledku oživenia ekonomickej činnosti v najväčších ekonomikách.7 USA mali rásť o 2,8 %, Nemecko až o 3,6 %, Japonsko o 4,3 %, Veľká Británia o 1,7 %, Rusko o 3,7 % či Mexiko o 5,2 % a Brazília o 7,5 %. Keď k tomu pridáme rekordný rast Číny na úrovni 10,3 % a Indie 9,7 %, môžeme nadobudnúť pocit, že kríza je zažehnaná. Je nutné, ale poznamenať, že pri predchádzajúcich výrazných poklesoch hospodárskej činnosti, ide zatiaľ len o krátkodobý pozitívny impulz, a nie je úplne predvídateľné, či sa neprejaví scenár recesie s dvojitým dnom, čo by znamenalo, opätovné spomalenie ekonomického rastu.8

1.1.4 Dlhová kríza
Daný scenár recesie s dvojitým dnom nie je až tak veľmi nepravdepodobný, aj v dôsledku minuloročných nových prejavov transformácie súčasnej krízy na jej dlhový ekvivalent v niektorých častiach sveta. Máme na mysli prevažne dianie v Európskej únii, ale nie je vylúčené, že dané problémy budú čoraz aktuálnejšie aj v USA či Japonsku. Priblížme si teda dianie na starom kontinente. Európu výraznejšie zasiahla finančná kríza v treťom kvartáli 2008, kedy začal byť citeľný postupujúci trend z Ameriky. Aj v európskych bankách sa nachádzali toxické aktíva a politici sa rozhodli taktiež, že najkritickejšie prípady znárodnia. Nasledoval podobný priebeh ako v USA. Záchranné balíčky, garancie a nová legislatíva prebiehala neustále až do súčasnosti. Monetárna politika ECB bola o trošku triezvejšia ako politika Fed-u, ale hlavná úroková sadzba sa taktiež znížila na 1 % (v roku 2008 sa držali na úrovni okolo 4 %). Krach krajín ako Island, či výrazné problémy Pobaltských krajín neskôr zatienili krajiny PIIGS, ktoré upozornili na nový charakter dlhovej krízy v Európskej únii, presnejšie v Eurozóne. Členské štáty na čele s ich rozpočtovo prebujnenými vládami nedodržiavaním Maastrichtských kritérií si sami boli strojcami značných problémov. Verejné deficity ako aj celková zadlženosť verejnej správy od roku 2008 narastali na rekordné úrovne a až v roku 2010 sa začali realizovať prvé úsporné opatrenia a škrty.

World Economic Outlook October 2010 : Recovery, Risk, and Rebalancing. [cit. 2011.03.02.]. Dostupné na internete: <http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2010/02/pdf/text.pdf> 8 Principal Global Indicators : Current Query: Gross Domestic Product (GDP) Volume. [cit. 2011.03.02.]. Dostupné na internete: <http://www.principalglobalindicators.org/default.aspx>

7

18

Je zaujímavé poukázať v skratke na situáciu na Slovensku, ktorá bola do parlamentných volieb v roku 2010 podobná ako vo zvyšku Európy. Socialisticko nacionalistická vláda zvýšila deficit verejných financií, čo sa odzrkadlilo aj na celkovom verejnom dlhu. Opatreniami akými bolo „šrotovné“ sa dosiahlo umelé preskupenie spotreby čiže umelo nafukovaný dopyt.9 Štát motivoval spotrebiteľov, aby obmedzili úspory a budúce výdavky, na okamžitú nepotrebnú obnovu áut. Pri stimulačných balíčkoch si štát vyberá vždy odvetvie či subjekty, ktoré podporí, na úkor iného odvetvia či subjektov, ktoré poškodí. Po nastúpení stredo-pravej vlády k moci v polovici roka 2010 boli vyslané správne signály o uvedomovaní si rizika z ďalšieho zadlžovania (deficit VF v roku 2011 na hodnote 4,9 % HDP) a prísľub výrazných úsporných vládnych opatrení (úsporný balíček, ktorý počíta okrem iného so zvyšovaním daní, rozšírením povinných odvodov a škrtmi štátnych výdavkov). Pri deficite verejných financií za rok 2009 v hodnote 7,9 % HDP a s prognózou deficitu na rok 2011 na úrovni 7,8 % výkonu hospodárstva, vláda nemala pravdepodobne inú možnosť. Čo sa týka celkového verejného dlhu, tak ten podľa Štatistického úradu za rok 2010 stúpol na 42 % HDP.10 Vývoj na Slovensku slúži hlavne ako vhodná ilustrácia nového trendu úsporných opatrení, ktoré boli nútené prijať takmer všetky členské krajiny Eurozóny rad za radom potom ako koncom roka 2009 vyšlo najavo, že Grécko dlhodobo falšovalo národné štatistiky a jeho verejný dlh narástol na takmer neudržateľnú mieru. Deficit verejných financií za rok 2009 mal byť údajne vo výške 12,7 % HDP, ale podľa neskorších údajov európskeho štatistického úradu Eurostatu išlo o podstatne vyšší rozpočtový schodok až 13,6 % HDP.11 Keďže Grécku reálne hrozila možnosť defaultu – neschopnosť splácať dlhy, musela grécka vláda prijať urýchlene v priebehu roka 2010 tvrdé úsporné opatrenia ale aj finančnú pomoc od štátov Eurozóny. To všetko malo len krátkodobý účinok, keďže podľa popredných ekonómov sa Grécko z dlhodobého hľadiska krachu aj tak nevyhne.12 Každopádne sa začiatkom mája 2010 Grécko dohodlo s EÚ a MMF na podmienkach záchranného balíka v hodnote 110 miliárd eur (postupne ich budú dostávať v
Funkčné autá išli do šrotu a rodiny si kúpili nové autá, ktoré nepotrebovali a tak prostriedky neboli efektívne alokované. Daňovníci takýmto štýlom podporili konkrétne spoločnosti automobilového sektora, ktoré paradoxne vlastnia zahraničné firmy. 10 ČTK : Deficit verejných financií vlani stúpol na takmer 8 %. [cit. 2011.08.02.]. Dostupné na internete: <http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/deficit-verejnych-financii-vlani-stupol-na-takmer-8.html> 11 Čobejová, E. – Gálisová, M.: Prečo práve Gréci? [cit. 2011.08.02.]. Dostupné na internete: <http://www.tyzden.sk/casopis/2010/18/preco-prave-greci.html> 12 Baťo, R.: Grécko skrachuje. [cit. 2011.08.02.]. Dostupné na internete: <http://komentare.sme.sk/c/5363359/grecko-skrachuje.html>
9

19

tranžiach počas nasledujúcich troch rokov), ale Grécky parlament musel prijať úsporné opatrenia typu zmrazenia platov vo verejnom sektore či znižovanie sociálnych dávok a o niekoľko mesiacov aj zvýšenie veku odchodu do dôchodku na 65 rokov s obmedzením predčasných dôchodkov.13 Zároveň po finančnej záchrane Grécka EÚ schválila zabezpečovací prostriedok v podobe tzv. eurovalu (European Financial Stability Facility (EFSF) – Európsky finančný stabilizačný fond).14 Účelom bolo zabezpečiť preventívne finančnú stabilitu menovej únie poskytnutím dočasnej finančnej pomoci štátom Eurozóny v prípade výnimočných okolností. Toto opatrenie malo vrátiť dôveru na finančné trhy, keďže krajiny Eurozóny boli vo veľmi neistej situácii ohľadom budúceho vývoja samotného eura. Írsko sa koncom novembra stalo prvým štátom, ktorý sa rozhodol využiť pomoc z eurovalu. Danému rozhodnutiu predchádzalo dlhé rozhodovanie írskej vlády, ale nakoniec pod tlakom európskych elít sa podvolili finančnej pomoci. V súčasnosti prebiehajú vášnivé diskusie či bude euroval postačujúci nástroj na stabilizáciu situácie v Eurozóne. Zo skupiny štátov PIIGS sú najväčšie obavy spájané s Portugalskom a Španielskom, keďže v prípade finančných problémov väčšej zo spomínaných ekonomík, je viac ako isté, že Eurozóne nebudú stačiť súčasné garancie vyplývajúce z eurovalu.15 Aj preto hneď začiatkom roku 2011 vyzval prezident Európskej centrálnej banky Jean-Claude Trichet i predseda Európskej komisie José Manuel Barroso na posilnenie eurovalu. Daný návrh sa nestretol so všeobecným súhlasom európskych ministrov financií, takže až najbližšia doba ukáže na čom sa budú schopní lídri dohodnúť.16

ČTK : Radičová únii: Nezodpovední nie sme my, ale iní. [cit. 2011.09.02.]. Dostupné na internete: <http://hnonline.sk/svet/c1-46469140-radicova-unii-nezodpovedni-nie-sme-my-ale-ini> 14 Ide o „akciovú spoločnosť“, kde majú jednotlivé členské krajiny Eurozóny akcionársky podiel. Euroval v prípade aktivácie (potreba záchrany krajiny Eurozóny) emituje dlhopisy s ratingom AAA, pričom garanciu nesú všetky členské krajiny. Finančné prostriedky z emisie plus zisková marža, napr. v prípade Grécka to je v prvých rokoch 300 bázických bodov (3%), po piatich rokoch 400 bázických bodov (4%), sa poskytnú krajine vo finančnej núdzi. Výška záruk v eurovale členských krajín Eurozóny je 440 miliárd eur a zvyšných 330 miliárd eur poskytuje MMF. Demjan, V.: EURo sa rozožiera zvnútra. [cit. 2011.09.02.]. Dostupné na internete: <http://www.financnik.sk/?did=607&id=1735> 15 Krivošík, L.: Väčší euroval, aj morálny hazard. [cit. 2011.09.02.]. Dostupné na internete: <http://www.tyzden.sk/casopis/2011/4/vacsi-euroval-vacsi-moralny-hazard.html> 16 V apríli tohto roku sa pridalo aj Portugalsko ku Grécku a Írsku a požiadalo EÚ o finančnú pomoc.

13

20

1.2

Príčiny vzniku
Najlepším príkladom na neschopnosť dôkladného nestranného vysvetlenia

komplexnosti procesov, ktoré spôsobili vznik finančnej krízy v USA a jej rozšírenie do celej globálnej ekonomiky, je výsledok federálneho vyšetrovania osobitnej komisie amerického Kongresu z konca januára tohto roku. Komisia sa skladala so šiestich zástupcov demokratickej strany a štyroch republikánskych predstaviteľov. Výsledky svojho vyšetrovania zhrnula komisia do knihy, ktorá má takmer šesťsto strán. Publikácia obsahuje záznamy z 19 dní verejných vypočúvaní, na ktorých sa zúčastnilo viac ako 700 svedkov. Treba poznamenať, že charakteristickým znakom vyšetrovania nebola vzájomná spolupráca členov komisie, práve naopak, čoho dôkazom sú výrazné kontroverzie počas vypracovávania záverečnej správy, ako aj posúvanie termínu zverejnenia výsledkov vyšetrovania a nevypočutie známych ekonómov, ktorí krízu preukázateľne predpovedali. Členovia komisie totiž vypracovali tri navzájom si konkurujúce závery.17 Hlavná správa vypracovaná šesticou demokratov tvrdí, že došlo k zlyhaniam na všetkých stranách, ale najviac kritiky sa znieslo aj tak na finančný sektor, v dôsledku slabého rizikového manažmentu bánk, dravých hypotekárnych brokerov,

bezcharakternosťou ratingových agentúr či vzniku kreditných derivátov ako „credit-default swaps.“18 Demokrati vinia politikov hlavne za dopustenie uvoľnenia regulácie počas posledného štvrťstoročia, ktorá mala spôsobiť uvoľnenie obchodovania na Wall Street. Druhú správu, ktorú vypracovali traja republikáni, je možné chápať ako obvinenie všetkých. Na vzniku krízy sa podieľali všetci, teda politici, regulátori, chamtiví bankári, ale aj majitelia domov, ktorí neboli schopní splácať hypotéky a vyvolali tak perfektnú finančnú katastrofu. Táto správa kladie väčší dôraz na širší rámec vysoko dynamického ekonomického prostredia, s menším dôrazom na pochybenia Wall Street a dereguláciu.19
17

Hrstková, J.: Za krízu môžu všetci. [cit. 2011.10.02.]. Dostupné na internete: <http://finweb.hnonline.sk/c149613690-za-krizu-mozu-vsetci> 18 Podľa jednej z najjednoduchších definícií je kreditný derivát zmluva, na základe ktorej jedna zo strán (kupujúca „ochranu pred defaultom“, „iniciátor“) má možnosť presunúť kreditné riziko podkladového aktíva, ktoré môže, ale nemusí vlastniť, na jednu alebo viacero protistrán (predajcovia „ochrany pred defaultom“). Tradičným a najjednoduchším kreditným derivátom, o ktorom sa v súvislosti s týmto sofistikovaným pojmom ani nehovorí, je garancia. Najširšie dve skupiny derivátov sú total return swapy (TRS) a credit default swapy (CDS). Vaňo, V.: Trh kreditných derivátov: rizikový, ale čoraz väčší. [cit. 2011.10.02.]. Dostupné na internete: <http://financie.etrend.sk/firmy-a-trhy-burzy-a-trhy/trh-kreditnych-derivatov-rizikovy-ale-coraz-vacsi.html> 19 Bognárová, B.: Kríze sa dalo predísť, ukázalo vyšetrovanie. [cit. 2011.10.02.]. Dostupné na internete: <http://finweb.hnonline.sk/firmyafinancie/c3-49595170-kP0000_d-krize-sa-dalo-predist-ukazalovysetrovanie>

21

Tretia správa od zostávajúceho republikána Petera Wallisona má špecifickejší charakter ako predchádzajúce dve správy. Autor sa v nej zameriava prevažne na kritiku vládnych politík, ktoré sa snažili zvyšovať vlastníctvo domácnosti chudobnými obyvateľmi. Obvinil „kvázi-štátne“ hypotekárne agentúry Fannie Mae a Freddie Mac, že spôsobili výrazné negatívne zmeny v štandardoch upisovania pôžičiek. Vyše 19 miliónov z celkových 27 miliónov subprime hypoték20 a ďalších rizikových hypoték, ktoré boli vytvorené v priebehu niekoľkých rokov pred finančnou krízou, bolo kúpených alebo garantovaných danými agentúrami, ako sa uvádza v správe.21 Podľa pána Wallisona mala daná politika taký efekt ako „nie, hodenie ohorku z cigarety do suchého lesa, ale výbuch nákladného auta plného benzínu v strede toho lesa.“22 Z daných troch správ vyplýva minimálne, že finančnej kríze bolo možné predísť. Odborníci, ale hodnotia hlavnú správu ako príliš opisnú a nie dostatočne vysvetľujúcu príčiny prepuknutia finančnej krízy. Aj preto to nebolo posledné slovo v snahe objasniť vznik krízy. Dovoľujeme si podotknúť, že na nestrannú analýzu krízy je potrebné zbaviť sa názorových sporov – demokrati verzus republikáni, a spolupracovať, inak budú výsledkom skúmania len rozdielne pohľady na krízu a nie konkrétne zistenia. Presne ako tomu bolo v tomto prípade. Aj preto je vhodnejšie pozrieť sa na pohľady teoretikov ekonómie, ktorí sa zaoberajú detailným skúmaním makroekonomických javov v ekonomike a nie sú obmedzovaní straníckou príslušnosťou ako politici.

1.3

Teoretické prístupy
Ako sme ukázali rozdielnosť v názoroch na krízu v politike, tak sa pokúsime

vysvetliť hlavné pohľady ekonómov z rozdielnych ekonomických škôl, kde ide o výrazne zložitejšiu problematiku. I keď treba poznamenať, že súčasná kríza zastihla väčšinu svetových ekonómov nepripravených. Aj preto sa na prelome rokov 2008 a 2009 spustili

Ide o drahší typ hypotéky, ktorá je poskytovaná tým záujemcom, ktorí chcú vlastniť dom, ale kvôli nedostatočnej finančnej bonite nemôžu dostať klasickú hypotéku. Princípom je uzatvorenie hypotéky cez brokerov, ktorí zarábajú na podiele z uzatvorenej hypotekárnej sumy a počtu uzatvorených hypoték. Úrokové sadzby sú pohyblivé, zákazník môže využiť možnosť v prvých rokoch splácať len úroky. Takéto hypotéky sa primárne poskytujú v Amerike. 21 Wallison, P. J.: Dissent from the Majority Report of the Financial Crisis Inquiry Commission. [cit. 2011.11.02.]. Dostupné na internete: <http://www.aei.org/docLib/Wallisondissent.pdf> s.13 22 The Economist online : America's financial-crisis commission: Take your pick. [cit. 2011.11.02.]. Dostupné na internete: <http://www.economist.com/node/18013965>

20

22

doteraz nevídané odborné polemiky medzi významnými svetovými ekonómami, ktoré prakticky aj naďalej prebiehajú.

1.3.1 Polemika medzi ekonómami
Známy americký ekonóm James K. Galbraith v rozhovore pre denník New York Times koncom roka 2008 uviedol, že „v USA pôsobí približne pätnásť tisíc profesionálnych ekonómov a iba desať alebo dvanásť z nich bolo schopných predpovedať krízu.“23 Ťažko povedať, do akej miery je dané číslo presné, ale v rámci odchýlok je podľa nášho názoru blízko k skutočnosti. Niektorí z danej „hŕstky“ ekonómov, ju ale predpovedali z chybných dôvodov, teda neurčili presne príčiny či dôsledky krízy. Aj prominentný americký ekonomický historik Barry Eichengreen sa k téme kriticky vyjadril, že „kríza spochybnila veľa z toho, čo sme si mysleli, že vieme o ekonómii.“24 Ekonóm David Laibson z Harvardskej univerzity prišiel s kritikou do vlastných radov: „Existuje len veľmi, veľmi, veľmi málo ekonómov, ktorí môžu byť na seba hrdí.“25 Narážal hlavne na akademických makroekonómov a finančných teoretikov, ktorí by mali prehodnotiť niektoré svoje nefunkčné teórie. Kríza totiž ukázala, že napr. prepracované matematické modely, ktoré akademici hojne využívali, v prevažnej miere nefungujú. Treba ale poznamenať, že oficiálna ekonómia si kritiku zaslúži aj z dôvodu svojej neotrasiteľnej až nepokornej viery v predpovedateľnosť ľudského správania. Dané rovnice a vzorce, ktorých bola mainstreamová ekonómia presiaknutá, neodzrkadľovali skutočnosť.26 Bankári sa nimi nechali ovplyvniť a uverili, že ľudské konanie je možné dopredu vypočítať. Kvôli týmto chybným modelom bankárov máme súčasnú krízu, konštatuje Edmund Phelps nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu.27 Dokonca aj odborný časopis The Economist sa pridal do rozbehnutej diskusie a v polovici roka 2009 zverejnil článok o zlyhaniach makroekonómie. Vyjadril názor, že dve
Solomon, D.: Questions for James K. Galbraith – The Populist. [cit. 2011.11.02.]. Dostupné na internete: <http://www.nytimes.com/2008/11/02/magazine/02wwln-Q4-t.html> 24 Eichengreen, B.: The Last Temptation of Risk. [cit. 2011.11.02.]. Dostupné na internete: <http://nationalinterest.org/article/the-last-temptation-of-risk-3091> 25 Bennett, D.: Blindsided by crisis, economists rethink profession along with theories. [cit. 2011.11.02.]. Dostupné na internete: <http://www.nytimes.com/2008/12/23/business/worldbusiness/23ihtecon.3.18891367.html> 26 Kohout, P.: Kdo předvídal finanční krizi. [cit. 2011.11.02.]. Dostupné na internete: <http://www.finmag.cz/cs/finmag/ekonomika/kdo-predvidal-financni-krizi/> 27 Kovanda, L.: Finanční krizi předpovědělo jen dvanáct ekonomů. [cit. 2011.12.02.]. Dostupné na internete: <http://kovanda.blog.tyden.cz/clanky/2525/financni-krizi-predpovedelo-jen-dvanact-ekonomu.html>
23

23

hlavné ekonomické disciplíny – makroekonómia a finančná ekonómia sú celkom oprávnene prehodnocované i keď nie v dôsledku úplne oprávnených obvinení typu, že pomohli spôsobiť krízu, nezastavili ju a nemajú predstavu ako túto situáciu napraviť. Zvýrazňuje sa tu nádej v prospech relatívne novej vednej disciplíny behaviorálnej ekonómie, ktorá berie do úvahy psychológiu účastníkov trhov, ktorá je v kontraste k abstraktne chápanej ekonómii pracujúcej s perfektnými informáciami a bez emócií. Napr. v teórii racionálnych trhov sa ukázali mnohé trhliny, ktoré bahaviorálni ekonómovia vyzdvihujúci iracionálne správanie subjektov trhu, len prehĺbili. The Economist predpokladá „nevyhnutnosť širšej zmeny v ekonomickom myslení. Ekonómovia musia vyjsť z ich špecializovaných ulít: makroekonómovia musia chápať financiám a profesori financií potrebujú viac premýšľať o kontexte v ktorom fungujú trhy. A všetci musia pracovať ťažšie, aby pochopili tvoriace sa bubliny a čo sa stane pri ich prasknutí. Lebo ekonómovia sú sociálnymi vedcami, ktorí sa snažia pochopiť skutočný svet. A súčasná kríza zmenila tento svet.“28 Aj preto si dovoľujeme tvrdiť, že daný rozruch medzi ekonómami je dobrým signálom, už len z dôvodu, že sa hľadajú príčiny zlyhaní v ekonomickom myslení. Rozhodne to len môže posunúť vedu o ekonómii dopredu. Kredibilita ekonómov bola značne pošramotená súčasnou krízou, ale dané diskusie, či roztržky medzi nimi sú nepochybne prejavom kreatívnej činnosti, teda impulzom, ktorý moderná ekonómia potrebuje na prechod na kvalitatívne vyššiu úroveň.

1.3.2 Ekonómovia čo predpovedali krízu
Vráťme sa k tej malej vzorke ekonómov, ktorým sa podarilo predpovedať súčasnú krízu i keď v rozličnej miere. Nie všetci, ale mnohí z nich mali pomerne konkrétne predikcie. Čiastkové odhady boli ale taktiež veľmi kľúčové, takže spomenieme aj tie. Názory sa líšia aj v otázke, ktorí ekonómovia patria k daným vyvoleným. Pre lepšiu ilustráciu si zoberme napr. štúdiu holandského ekonóma Dirka Bezemera, ktorý za vizionárov označil 12 ekonómov, medzi nimi sa nachádzajú väčšinou pre verejnosť neznáme mená, okrem niektorých výnimiek: Dean Baker, Wynne Godley,

The Economist online : What went wrong with economics. [cit. 2011.12.02.]. Dostupné na internete: <http://www.economist.com/node/14031376?Story_ID=14031376>

28

24

Fred Harrison, Michael Hudson, Eric Janszen, Stephen Keen, Jakob Brøchner Madsen a Jens Kjaer Sørensen, Kurt Richebächer, Nouriel Roubini, Peter Schiff, Robert Shiller.29 Autor štúdie Dirk Bezemer tvrdí, že daný odborníci videli krízu prichádzať už roky pred jej vypuknutím, ale nedostalo sa im priestoru, aby svoje názory mohli prezentovať širokej verejnosti. Títo ľudia nielen predpovedali koniec hypotekárneho boomu, ale predpokladali prechod k recesii v USA. Ako sa k daným zisteniam dopracovali? Argumentuje tým, že kľúčovým voči mysleniu odporcov je účtovanie finančných tokov (úverov, úrokov, ziskov a miezd) a zásob (dlh a bohatstvo) v ekonomike, rovnako ako ostrý rozdiel medzi reálnou ekonomikou a finančným sektorom (vrátane majetku). V týchto modeloch „finančných a kapitálových operácií“, likvidita vytvorená vo finančnom sektore tečie do firiem, domácností a vlády, ako si požičiavajú. To môže spôsobiť investície do fixného kapitálu, výroby a spotreby, ale aj rast cien aktív a dlhu. Likvidita sa vracia do finančného sektora ako investícia alebo v podobe štátneho dlhu a poplatkov. Z toho vyplýva, že existuje trade-off pri použití úveru, takže finančné investície môžu vytlačiť financovanie výroby. Druhým kľúčovým pohľadom je, že keďže aktíva a pasíva ekonomiky musia byť v rovnováhe, rastúce finančné trhy aktív sa odzrkadlia v rastúcom dlhu. Modely finančných a kapitálových operácií kvantifikujú udržateľnosť zadlženia a náklady finančného sektora na reálnu ekonomiku. To umožňuje predvídať, kedy sa vzťah financií k reálnej ekonomike mení z podporného na záťažový prvok, a kedy bude dosiahnutý bod zlomu. Takéto výpočty spôsobujú podozrenia svojou neprítomnosťou v oficiálnych prognostických modeloch v USA, Veľkej Británii a OECD. V súlade s ekonomickou teóriou hlavného prúdu, sú premenné veličiny bilancie predpokladané, že sa automaticky prispôsobia zmenám v reálnej ekonomike, a tak môžu byť bezpečne vynechané. Táto prax ignoruje skutočnosť, že vo väčšine vyspelých ekonomík je obrat finančného sektora mnohonásobne väčší ako celkový hrubý domáci produkt, alebo, že rast v USA a Veľkej Británii bol riadený financiami od prelomu tisícročia. Pravdepodobne z opomenutia tohto dôvodu, OECD vydalo v auguste 2007 komentár, že „súčasná ekonomická situácia je v mnohých ohľadoch lepšia než to, čo sme zažili v rokoch. . . Naša centrálna prognóza zostáva celkom vľúdna: Mäkké pristátie v

29

Bezemer, D. J.: No One Saw This Coming: Understanding Financial Crisis Through Accounting Models. [cit. 2011.12.02.]. Dostupné na internete: <http://mpra.ub.unimuenchen.de/15892/1/MPRA_paper_15892.pdf> s.9

25

Spojených štátoch [a] silné a trvalé oživenie v Európe.“30 Oficiálni americkí prognostici mohli preto povedať agentúre Reuters v septembri 2007, že recesia v USA nie je dominantným rizikom. Pri tom to bolo potom ako Levy Economics Institute, napríklad predpovedal v apríli toho roka, že rast produkcie sa spomalí na takmer nulu, niekedy medzi rokmi 2007 a 2008. Zákonodarcovia sa bránili zahrnutiu bilancií a finančných a kapitálových tokov do ich modelov tvrdiac, že bubliny sa nedajú ľahko identifikovať, ani ich účinky spoľahlivo očakávať. Vyššie spomínaní ekonómovia ukázali, že je to v skutočnosti možné, a skutočne nevyhnutné, ak chceme „vidieť, keď to príde“ nabudúce. Finančný sektor je rovnako reálny ako reálna ekonomika. Politici a analytici ignorovali bilancie a prílev finančných a kapitálových prostriedkov na úkor vlastného bezpečia ale aj nášho.31 Okrem vyššie spomínaných ekonómov sa výrazné zásluhy za predvídanie krízy pripisujú i ďalším ekonómom ako Paul Krugman, Meredith Whitneyová, Raghuram Rajan, Marc Faber, Nassim Nicholas Taleb. Netreba zabúdať aj na Kennetha Rogoffa a Carmen Reinhartovú, ktorí názorne poukázali na hrozbu dlhovej krízy.

1.3.3 Päť odlišných pohľadov na súčasnú krízu
Z týchto všetkých mysliteľov by sme sa konkrétnejšie chceli zamerať na odlišné argumenty prominentných ekonómov ako sú Nouriel Roubini, Peter Schiff, Robert Shiller, Paul Krugman a Raghuram Rajan.32 Daný odborníci najlepšie vyjadrujú široké spektrum názorových prúdov od mainstreamovej ekonómie po okrajové smery. Ide o zástancov keynesiánskej, rakúskej a chicagskej školy. Dané zadelenie slúži ako pomôcka na lepšiu predstavu rozdielnych predpokladov z ktorých jednotlivé školy vychádzajú. Ako hlavné zovšeobecňujúce vysvetlenie odlíšenia daných škôl použijeme otázku štátnych zásahov. Keynesiánstvo aj so všetkými jeho pridruženými modernejšími smermi odporúča rozsiahle zásahy vlády do hospodárstva. V priamej opozícii ku keynesiánstvu sa nachádza rakúska škola, ktorá hlása laissez faire čiže je proti štátnym zásahom do
30

Bezemer, D. J.: Why some economists could see the crisis coming. [cit. 2011.12.02.]. Dostupné na internete: <http://www.ft.com/cms/s/0/452dc484-9bdc-11de-b214-00144feabdc0.html#axzz1DycZDC7W> 31 Bezemer, D. J.: Why some economists could see the crisis coming. [cit. 2011.12.02.]. Dostupné na internete: <http://www.ft.com/cms/s/0/452dc484-9bdc-11de-b214-00144feabdc0.html#axzz1DycZDC7W> 32 Baťo, R.: Bieda svetovej ekonómie. [cit. 2011.12.02.]. Dostupné na internete: <http://blog.etrend.sk/knihozrut/2009/08/11/bieda-svetovej-ekonomie/>

26

ekonomiky a spolieha sa plne na sily trhového hospodárstva. Chicagská škola zastáva taktiež názor, že úloha vlády musí byť v spoločnosti obmedzená, ale keďže vychádza z kvantitatívnej teórie peňazí schvaľuje monetaristickú politiku štátu na kontrolu obehu peňazí v ekonomike. Daný zásah má byť čo najminimálnejší. Zadeľme si teraz päticu ekonómov do jednotlivých škôl. Raghuram Rajan patrí do chicagskej školy a Peter Schiff je zástancom učenia rakúskej školy. U troch zvyšných pánov je možné konštatovať, že patria do keynesiánskej školy. Ale v ich myslení sú určité rozdiely. Kým Paul Krugman patrí k staršej vetve keynesianizmu, u Roberta Shillera prevláda novodobejší prístup a Nouriel Roubini používa vo svojich predikciách okrem keynesiánstva aj prvky rakúskeho či chicagského učenia.33 Podľa Raghurama Rajana, profesora financií obchodnej fakulty Chicagskej univerzity, „najdôležitejším príkladom prvého druhu zlomovej línie je rastúca príjmová nerovnosť v Spojených štátoch amerických a politický tlak reagujúci na ňu v podobe lacných úverov.“
34

Inak povedané, korene finančnej krízy sa skrývajú v rastúcej príjmovej

nerovnosti v Spojených štátoch amerických a v reakcii politikov na túto nerovnosť. Tvrdí to vo svojej najnovšej knihe, ktorú by sme mohli voľne preložiť Zlomové línie: ako skryté trhliny naďalej ohrozujú svetovú ekonomiku. Uvádza v nej aj, že zákonodarcovia, ktorí sa chceli zapáčiť voličom a zmierniť následky rastúcej nerovnosti, poskytli finančné prostriedky nízkopríjmovým rodinám, ktoré si chceli kúpiť dom. Fannie Mae a Freddie Mac, dve štátom dotované úverové inštitúcie, poskytovali lacné hypotéky. Zákon o podpore komunít (Community Reinvestment Act), ktorý podnecoval banky, aby vyhoveli úverovým potrebám komunít, v ktorých sa nachádzali ich pobočky, ich nútil poskytnúť pôžičku ľuďom s nízkym príjmom bez ohľadu na riziko, na druhej strane banky si z rizika nerobili veľké starosti, pretože verili, že štát im bude kryť chrbát, ak by niečo nevyšlo. Raghuram Rajan, niekdajší hlavný ekonóm Medzinárodného menového fondu, tvrdí, že Program sanácie problémových aktív (TARP), ktorý nadobudol platnosť podpisom prezidenta Busha 3. októbra 2008, utvrdil banky v tom, že ich to nebude stáť nič, ak sa budú správať akokoľvek divoko.35 Aby sme mali kompletnejší pohľad na názory Raghurama Rajana, je dôležité poznamenať, že dlhodobo upozorňoval aj na paradox súčasných volaní po prísnejšej
Čech, J.: Civilizace šamanů. [cit. 2011.12.02.]. Dostupné na internete: <http://www.profit.cz/clanek/civilizace-samanu.aspx> 34 Rajan, R.: Fault Lines: How Hidden Fractures Still Threaten the World Economy. 2010. s.8 35 Roberts, R.: Whose fault was it? [cit. 2011.13.02.]. Dostupné na internete: <http://cafehayek.com/2010/09/whose-fault-was-it.html>
33

27

kontrole finančného systému. Podľa neho sa podceňuje riziko atmosféry, v ktorej pravidlá vznikajú. Je typické, že vlády sa púšťajú do regulácie v najhoršej fáze hospodárskeho cyklu. Ale keď je dobre, na obozretnosť sa zabúda. V bankových centrálach i v politických salónoch.36 Aj preto ako hovorí: „prapríčinu krízy musíme hľadať hlbšie než na úrovni chamtivých bankárov a bezchrbtových regulátorov (a že ich bolo požehnane). Problémy sa nevyriešia zákonom o regulácii finančníctva, ktorý týmto regulátorom udelí väčšie právomoci. Amerika sa musí s nerovnosťou vysporiadať u jej koreňa a väčšiemu počtu Američanov zabezpečiť schopnosť konkurovať na globálnom trhu. To je síce oveľa ťažšie ako rozhadzovať úvery, ale v dlhodobom výhľade je to efektívnejšie.“37 Nouriel Roubini patrí medzi najznámejšieho ekonóma, ktorého meno sa spája s úspešným predpovedaním finančnej krízy. Vďaka médiám sa mu dostalo značného priestoru na prezentovanie svojich názorov. Preslávil sa ako významný skeptik, ktorý dlhodobo kritizoval vývoj v USA pred krízou, lenže prepuknutie krízy predpovedal z dôvodu deficitu obchodnej bilancie a deficitu federálneho rozpočtu USA, ale ako vieme ani jeden z týchto spomínaných problémov, krízu priamo nevyvolal. Na druhej strane, dané deficity majú svoje opodstatnenie pri obavách z dlhovej krízy v USA.38 Sám sa považuje za centristu v ekonomických otázkach, keďže verí, že vlády majú míňať peniaze v krízových časoch na podporu systému (v súlade s keynesiánskym učením), ale keď kríza pominie mali by sa vlády vrátiť k opatreniam na podporu slobodného trhu (v súlade s rakúskou školou). Ako povedal v rozhovore pre Financial Times v minulom roku: „Existuje tu veľká debata medzi keynesiánskou a rakúskou školou. Ale ja som pragmatický a eklektický. Všetko je to o načasovaní.“39 Dokazuje to vo svojej najnovšej knihe, kde nasledujúc Keynesove učenie, víta globálnu reakciu na krízu z roku 2008. „Všetky tieto menové a fiškálne opatrenia vznikali v priebehu viac ako dvoch rokov – nerovnomerne, nedokonale, sprevádzané enormnými kontroverziami a skepticizmom. Reakcia na finančnú krízu mala všetok pôvab a krásu ústupu z bojiska, ale nakoniec to vyzeralo, že funguje.“40 O niekoľko riadkov nižšie v knihe argumentuje v zmysle rakúskej školy: „Zlou správou je, že táto stabilita bola
Baťo, R. – Múčka, F.: Ako skrotiť bankárov. [cit. 2011.13.02.]. Dostupné na internete: <http://ekonomika.etrend.sk/svet/ako-skrotit-bankarov.html> 37 Rajan, R.: How Inequality Fueled the Crisis. [cit. 2011.13.02.]. Dostupné na internete: <http://www.project-syndicate.org/commentary/rajan7/English> 38 Kohout, P.: Kdo předpovídal finanční krizi. [cit. 2011.13.02.]. Dostupné na internete: <http://blog.aktualne.centrum.cz/blogy/pavel-kohout.php?itemid=5584> 39 Tett, G.: Breakfast with the FT: Nouriel Roubini. [cit. 2011.13.02.]. Dostupné na internete: <http://www.ft.com/cms/s/2/2cb543cc-595b-11df-99ba-00144feab49a.html#axzz1EFjCgTAd> 40 Roubini, N. – Mihm, S.: Crisis Economics: A Crash Course in the Future of Finance. 2010. s.152
36

28

zakúpená za ohromné náklady.“ Z čoho vyplýva, že „fiškálne zaťaženie danej reakcie je len začiatkom našich problémov.“41 Roubiniho pragmatizmus vychádza z predpokladu, že na základe rakúskej teórie predpovedá keynesiánskou politikou vytvorenú krízu, ktorú rieši novou keynesiánskou politikou. Čo môže byť chápané ako kolobeh striedajúcich sa vplyvov. Aj preto sú krízy podľa neho bežnou súčasťou ekonomík, nielen rozvojových ale aj rozvinutých. Uprednostňuje skôr krátkodobé riešenia z krízy i keď si je vedomý rizík. Mnohí ekonómovia hodnotia jeho názory v objavení permanentnej krízy. Nouriel Roubini v kontraste k Raghuramovi Rajanovi háji vo svojej knihe Fannie Mae a Freddie Mac. Vinu vidí na strane súkromných poskytovateľov hypoték. „Pod obrovský nárast rizikových hypoték sa primárne podpísali nie Fannie Mae a Freddie Mac, ale súkromní poskytovatelia hypoték, ako Countrywide. Okrem toho, Zákon o podpore komunít (Community Reinvestment Act) je oveľa starší ako realitná bublina. Faktom je, že zákon, ktorý prešiel v roku 1990 nútil Fannie Mae a Freddie Mac k nákupu hypoték, ktoré sa skutočne vzťahovali na subprime hypotéky. Napríklad v roku 1997 asi 42 % pôžičiek, ktoré kúpili, muselo pochádzať od dlžníkov, ktorých príjem bol nižší ako priemer pre ich okolie. Niektoré z týchto úverov boli subprime, hoci presný počet nie je známy s istotou. Bez ohľadu na prehnané tvrdenia, že Fannie Mae a Freddie Mac sú výlučne zodpovedné za vznik hypotekárnej krízy sú jednoducho úplne mylné.“42 Paul Krugman je jediný z pätice spomínaných ekonómov, ktorý bol ocenený Nobelovou cenou za ekonómiu. Je to jeden z najvplyvnejších popularizátorov ekonómie dnešných čias. Zanietený politický komentátor, ktorý sa otvorene hlási k ľavicovej ideológii a podpore amerických demokratov. Počas Bushovej éry kritizoval hospodárske politiky USA, tvrdil, že z dlhodobého hľadiska sú neudržateľné a varoval viackrát pred možnosťou vzniku ekonomickej recesie v dôsledku danej politiky. Nakoniec prepukla finančná kríza z iných dôvodov ako predpokladal, ale môžeme konštatovať, že bol tiež jedným z mála, ktorý upozorňoval na blížiace sa problémy vo vývoji ekonomiky. Koncom roka 2008 vydal prepracovanejšiu a aktuálnejšiu verziu knihy zaoberajúcej sa príčinami vzniku kríz, ktorú napísal koncom 90. rokov, s pridanými časťami o aktuálnej finančnej kríze.

41 42

Roubini, N. – Mihm, S.: Crisis Economics: A Crash Course in the Future of Finance. 2010. s.152-153 Roubini, N. – Mihm, S.: Crisis Economics: A Crash Course in the Future of Finance. 2010. s.66

29

V kapitole „Návrat krízovej ekonómie“ konštatuje, že „svetová ekonomika sa zmenila na oveľa nebezpečnejšie miesto, než sme si dokázali predstaviť.“43 Návrat podľa neho zažíva nielen strach pred ďalšou veľkou hospodárskou krízou, ale aj zabudnutá disciplína: ekonómia krízy. Inými slovami, keynesiánstvo, ktorého je P. Krugman najhlasnejší propagátor. „Aj keď záchrana finančného systému oživí úverové trhy, stále budeme čeliť globálnemu prepadu. Čo s tým môžeme urobiť? Odpoveď, takmer naisto, je starý dobrý keynesiánsky rozpočtový stimul,“44 dodáva. Jedným z jeho odporúčaní je podpora domáceho dopytu ako jediný nástroj, ktorý pri bezmocnosti menovej politiky dokáže vytiahnuť hospodárstvo z marazmu. Úspech je podľa neho otázka peňazí. Ak je fiškálny stimul neúčinný, dôvod je, že vláda vyčlenila na boj proti kríze málo peňazí. Druhé odporúčanie je v rovine regulácií finančných trhov, kde radí, že všetko čo bolo počas finančnej krízy zachránené, by malo byť v mimokrízovom období regulované, aby nehrozilo výrazné riziko. Paul Krugman sa vyjadril aj k téme pôvodcov vzniku krízy. Tvrdí, že Raghuram Rajan sa vo svojej knihe uchýlil k „politicky motivovanému mýtusu“. Stotožňuje sa skôr s názorom Nouriela Roubiniho. „Ako už poukázali iní, celkový podiel Fannie Mae a Freddie Mac na trhu úverov domácností dramaticky klesol počas vrcholu realitnej bubliny. Do takej miery, že začali nakupovať nedobytné úvery na bývanie, naháňali sa za ziskom, nie spoločenským záujmom – ako dôsledok snahy držať krok so súkromnými poskytovateľmi. Zatiaľ čo len málo z inštitúcií podnikajúcich na trhu s rizikovými hypotékami – ako Countrywide Financial – boli skutočne komerčnými bankami podliehajúcimi Zákonu o podpore komunít.“45 Inak povedané, vinu za vznik krízy nenesú vládne politiky, ale súkromné subjekty. Robert Shiller je profesor ekonómie na Yale University a autor populárnych ekonomických kníh. Z pohľadu ekonomického myslenia ho odborníci zaraďujú do novej vetvy keynesiánskej školy. V akademickej oblasti sa totiž venuje aplikácii behaviorálnej ekonómie v oblasti finančných, akciových a realitných trhov. V roku 2000 napísal

Irrational Exuberance (z českého prekladu Investičná horúčka), knihu, kde vopred varoval, že akciový trh sa dostal do fázy nafukovania bubliny, ktorá môže prasknúť. Predpovedal

Krugman, P.: The Return of Depression Economics and the Crisis of 2008. 2009. s.181 Krugman, P.: The Return of Depression Economics and the Crisis of 2008. 2009. s.187 45 Krugman, P. – Wells, R.: The Slump Goes On: Why? [cit. 2011.14.02.]. Dostupné na internete: <http://www.nybooks.com/articles/archives/2010/sep/30/slump-goes-why/?pagination=false>
44

43

30

v nej vývoj svetového hospodárstva – recesiu, kde na podporu svojich argumentov uviedol kombináciu mnohých faktorov, ktoré spôsobili rekordný nárast cien akcií. Pre zaujímavosť uvádzam v prílohe trojicu kľúčových grafov, ktoré z Roberta Shillera urobili jedného z najrešpektovanejších odborníkov na krízu medzi samotnými ekonómami. V prvom grafe (pozri graf 3) sleduje vývoj reálnych cien akcií a výnosov podľa S&P 500 indexu, očisteného od inflácie od roku 1871. V druhom grafe (pozri graf 4) sa zameriava na vývoj cenovo-výnosového koeficientu46 a dlhodobých úrokových sadzieb taktiež od roku 1871. Tretí graf (pozri graf 5) sa zaoberá vývojom cien nehnuteľností, stavebných nákladov, populácie a úrokových sadzieb od roku 1890.47 Ekonomické dianie neurčujú len racionálne ľudské motívy, merateľné ukazovatele či matematicky vyjadriteľné vzťahy, v ekonomike pôsobia tiež mocné psychologické sily, ktoré duchovný otec tejto teórie, John Maynard Keynes, nazval animal spirits - živočíšne pudy. K danej myšlienke sa vracajú aj Robert Shiller s Georgeom Akerlofom v ich knihe s rovnomerným názvom, kde dospeli k záveru, že živočíšne pudy sú jednou z hlavných príčin súčasnej krízy, na ktorej riešenie je potrebná aktívnejšia úloha štátu. Autori sa nesnažia popierať zázrak kapitalizmu, ktorý dokázal množstvu krajín priniesť nebývalú prosperitu. No podľa nich môže kapitalistická ekonomika nadobudnúť rôzne formy. A ekonómovia sa príliš sústredili na opis sveta, v ktorom nie je miesto na zvieracie pudy. Ich modely nedokážu vysvetliť, prečo na trhoch eufóriu strieda hlboký pesimizmus s devastujúcim účinkom na bohatstvo národov. „Všetky spomínané živočíšne pudy majú sklon ťahať ekonomiku raz tým a inokedy zase oným smerom. Bez zásahu štátu by nezamestnanosť raz prudko stúpala a druhýkrát prudko klesala. A finančné trhy by čas od času trápil chaos.“ To je hlavný dôvod, „prečo sa líšime od tých, čo si myslia, že najlepšia vláda je najmenšia vláda. A že štát by mal hrať minimálnu úlohu pri stanovovaní pravidiel hry,“48 zdôrazňujú. Vládu prirovnávajú k rodičovi, ktorého povinnosť je vytvoriť šťastný domov. „Úloha štátu je určiť limity, aby dieťa príliš nepodliehalo zvieracím pudom,“49 dodávajú.

P/E (Price/Earnings ratio) je cenovo-výnosový koeficient, pomer ceny a zisku pripadajúceho na jednu akciu. K jeho výpočtu teda vydelíme cenu jednej akcie jej výnosom za 12 mesiacov. Ak je cena 50 a výnos 10 P/E bude 5 (50/10). Výnosné akcie by teda mali mať nízke P/E. Avšak vzhľadom na rozptýlenosť výnosov a fakt, že výnos môže byť záporný má tento koeficient určité nedostatky a miestami môže zlyhávať. 47 Shiller, R. J.: Irrational Exuberance. 2005. s.3-12 48 Akerlof, G. A. – Shiller, R. J.: Animal Spirits: How Human Psychology Drives the Economy, and Why it Matters for Global Capitalism. 2009. s.173 49 Akerlof, G. A. – Shiller, R. J.: Animal Spirits: How Human Psychology Drives the Economy, and Why it Matters for Global Capitalism. 2009. s.xxiii-xxiv

46

31

Ďalším

ekonómom,

ktorý

súčasnú

krízu

predpovedal

pravdepodobne

najpresvedčivejšie, ako tvrdia mnohí analytici, je Peter Schiff. Vyštudoval financie a účtovníctvo na Kalifornskej univerzite v Berkeley. Kariéru začínal ako finančný konzultant a v roku 1996 založil brokerskú firmu Euro Pacific Capital. Mediálne známym sa stal v roku 2006, keď predpovedal, že americký realitný trh je bublina, ktorá čoskoro praskne. Bolo to v čase, keď Wall Street ešte veril, že americká ekonomika nikdy nebola v lepšej kondícii. No zástanca rakúskej ekonomickej školy sa nenechal odradiť a ďalej prorokoval skazu, ku ktorej si Amerika podľa neho pomohla minimálnou snahou sporiť namiesto bezhlavej spotreby. Kritizoval a aj naďalej podrobuje masívnej kritike americký Fed z dôvodu príliš uvoľnenej monetárnej politike, ktorá sa prejavuje držaním úrokovej sadzby na najnižšej možnej hodnote. Do sporu sa často dostal aj s keynesiánskymi ekonómami, aj kvôli ich obavám z možnej deflácie v USA. „Čaká nás skutočne masívna inflácia. Ceny tovarov a služieb porastú ešte rýchlejšie ako ceny akcií a realít. Ceny aktív teda budú klesať relatívne k spotrebiteľským cenám. Inflačné prostredie je dané primárne povahou súčasných peňazí, ktoré nie sú ničím kryté a centrálne banky ich môžu vytvárať doslova z ničoho. Ako povedal Ben Bernanke v jednej svojej reči, Fed môže vytvoriť infláciu kedykoľvek - vytlačením peňazí.“ Ako zástanca menšej úlohy vlády a zastavenia masívneho zadlžovania USA, tvrdí, „potrebovali by sme oslabiť vládu tak, aby mohli posilniť súkromné subjekty, podnikatelia, biznis. Ale práve to stroskotáva na silnejúcej zahraničnej podpore Spojeným štátom. Čo potrebujeme, je, aby cudzinci prestali nakupovať americké dlhopisy - nanešťastie je teda nutné poslať dole aj dolár, a to tak aby reflektoval zníženú produktivitu amerických pracovníkov. Amerika potom musí prijať také hospodárske politiky, ktoré ten zosuv zastavia. Dolár pôjde dole, ale nie na nulu - ide o to nastaviť tú spodnú hranicu. K tomu potrebujeme zvýšiť úrokové sadzby a zmenšiť vládu. To je presný opak toho, čo robíme teraz.“50 Čo sa týka dôvodu vzniku krízy, kritizuje Paula Krugmana a v zmysle rakúskej školy, vidí chybu vo vládnych opatreniach. Zástancovia rakúskej školy totiž polemizujú aj s Nourielom Roubinim ohľadom jeho kritizovania Countrywide Financial a hájenia Fannie Mae a Freddie Mac. Gretchen Morgenson z New York Times k tomu konštatuje: „Navonok sa Fannie a Freddie zabalili do americkej vlajky a sna o vlastníctve vlastného domu. Ale
50

Kovanda, L.: USA se musí zhroutit, pak se světu uleví (Peter Schiff). [cit. 2011.14.02.]. Dostupné na internete: <http://kovanda.blog.tyden.cz/clanky/3314/usa-se-musi-zhroutit-pak-se-svetu-ulevi-peterschiff.html>

32

vo vnútri sa nemilosrdne naháňali za ziskom svojich partnerov v hypotekárnom boome. Jeden z ich najväčších a najviac neotrasiteľných spolupracovníkov bol Countrywide, stroj na rizikové hypotéky riadený Angelom R. Mozilom. Countrywide bol najväčším dodávateľom úverov pre Fannie počas mánie: v roku 2004 od neho Fannie nakúpila 26 % všetkých svojich úverov. O tri roky neskôr to bolo 28 %. Čo malo Countrywide z tohto vzťahu je jasné – kupcu pre svoje nedobytné úvery. Teraz má tieto straty v rukách daňovník.“51 Rady investorom, ako prežiť v časoch nadchádzajúcej krízy, zhrnul Peter Schiff v knihách Crash Proof a The Little Book of Bull Moves in Bearish Markets, ktoré boli obe doplnené a prepracované o aktuálne dianie. V jeho najnovšej knihe sa zaoberá otázkami ekonomického rastu a príčinami krachov. Nedá nám necitovať viac ako aktuálnu časť kde sa autor zaoberá infláciou. „Ekonómovia úspešne zahmlili pravý zdroj inflácie predovšetkým vďaka tomu, že si upravili k obrazu svojmu samotnú definíciu tohto slova. Dnes prakticky všetci veria, že inflácia znamená rastúce ceny, takže keď ceny nerastú, neexistuje inflácia. Lenže rastúce ceny sú iba dôsledkom inflácie! Inflácia samotná znamená zvyšovanie peňažnej zásoby.“ Pokračuje aplikovaním inflácie na správanie ľudí počas krízy: „Počas recesie ľudia múdro prestávajú míňať, v takom prípade zoslabne dopyt a ceny by teda mali klesnúť. Tieto sily "pretláča" sila opačná, teda inflácia ktorá zvyšuje ceny a znižuje hodnotu peňazí. Ak je recesia sprevádzaná infláciou, môžu ceny rásť (ak centrálna banka vyrába nové peniaze dostatočne rýchlo), stagnovať alebo klesať pomalšie, než by klesali bez inflačných tlakov. Lenže počas recesie ceny skrátka musia klesnúť, aby sa ekonomika mohla vrátiť späť do rovnovážneho stavu. Recesia by mala byť deflačná. Klesajúce ceny navyše zmäkčí dopad vysokej nezamestnanosti.“ Z daných tvrdení vyvodzuje univerzálny makroekonomický záver, ktorým je možné vysvetliť z akého dôvodu súčasná globálna hospodárska kríza naďalej pretrváva: „Bohužiaľ moderní ekonómovia vnímajú klesajúce ceny ako akúsi nekonečnú špirálu vedúcu k záhube a deštrukcii. Zabúdajú, že akonáhle ceny spadnú pod určitú hranicu, začnú ľudia znovu míňať. Firmy potom môžu odpredať nepotrebné zásoby a ceny môžu klesnúť na úroveň zodpovedajúcu skutočnej ponuke a dopytu. Inflácia však drží ceny neprirodzene vysoko a tomuto ozdravnému procesu bráni.“52
Morgenson, G.: Housing Policy’s Third Rail. [cit. 2011.14.02.]. Dostupné na internete: <http://www.nytimes.com/2010/08/08/business/08gret.html?_r=1> 52 Schiff, P. D. – Schiff, A. J.: How an Economy Grows and Why It Crashes. 2010. s.127-128
51

33

2

Čínska ekonomika a jej miesto vo svetovom hospodárstve
Svet si od začiatku 21. storočia uvedomuje stále jasnejšie nespochybniteľný fakt, že

sa Čína postupne stáva globálnou veľmocou. Čínou máme na mysli Čínsku ľudovú republiku (ČĽR), ktorá bola založená pred vyše šesťdesiatimi rokmi. Svoje 60. výročie od založenia, tzv. diamantové jubileum, oslávila 1. októbra 2009 s ohromujúcou pompou.53 Pre mnoho Číňanov, ale každodenný život naďalej zostáva ponurým bojom. Dovoľujeme si poznamenať, že Čína sa napriek mnohým pretrvávajúcim problémom, ešte nikdy nenachádzala na svetovej scéne tak vysoko ako je tomu v súčasnosti. Jej rastúca vojenská, politická a ekonomická moc dala krajine enormný vplyv, o ktorom by si aj sám Mao Ce-Tung mohol nechať len zdať. Napriek tomu sa čínski vrcholoví predstavitelia ešte často sťažujú, že svetoví lídri neakceptovali naplno ich výrazný rozvoj. Čína je obrovská, novo vznikajúca sila na svetovej scéne. Mnohí historici konštatujú jej neospravedlniteľnú autoritatívnosť a vidia súvislosti s Japonskom a Pruskom z konca 19. storočia, ktorých vzostup nebol zďaleka bezproblémový. Rovnako nie je Čína status quo krajinou. Má nevyriešené záležitosti s Taiwanom a stále otvorenú možnosť pre prípadné znovuzjednotenie. Juhočínske more patrí k ďalšiemu kľúčovému strategickému záujmu Číny, čo znervózňuje susedné krajiny juhovýchodnej Ázie. Čína sa musí výraznejšie zaoberať aj s Indiou, z dôvodu ich vzájomných nezhôd týkajúcich sa sporných hraničných úsekov. Nehovoriac o zatiaľ neúspešných rokovaniach s Japonskom o sporné ostrovy. Za jej pomoc autoritárskej Severnej Kórei si tiež nevyslúžila pochopenie.54 Zvýšená vojenská a politická moc Číny vyplýva z jej výraznej ekonomickej sily. Pri tom hospodárstvo Číny ako vieme z histórie nemalo v začiatkoch vzniku ČĽR ani zďaleka parametre efektívne fungujúcej ekonomiky. Všetko sa zmenilo v roku 1978, kedy Teng Siao-pching ohlásil politiku štyroch modernizácií v oblastiach poľnohospodárstva, priemyslu, národnej obrany a vedy a technológií. Dosiahol nimi výraznú transformáciu ekonomiky z poľnohospodársky orientovanej na priemyselnú veľmoc tzv. továreň sveta. Ako ohlasujú čínski predstavitelia, reformy a otvorenie sa svetu priniesli mnohé pozitíva.

V tejto práci nás zaujíma prevažne vývoj od vzniku ČĽR, každopádne nezabúdame na predchádzajúce typy vlád na danom území a kľúčový význam čínskej civilizácie ako jednej z najstarších pre svetové dejiny. Z dôvodu nedostatku priestoru sa obmedzíme na vývoj od 20. storočia, ktorý mal výrazný vplyv na zrod modernej Číny. 54 The Economist online : The People's Republic at 60: China's place in the world. [cit. 2011.17.02.]. Dostupné na internete: <http://www.economist.com/node/14548871>

53

34

Pokrok Číny za posledné tri desaťročia je úspešným variantom východoázijského modelu rastu, ktorý vyrastá z podmienok zdedených po plánovanej socialistickej ekonomike. Za 30 rokov reforiem sa malo dostať 200 miliónov obyvateľov z chudoby, podiel na svetovom HDP mal narásť z 1,8 % v roku 1978 na viac ako 6 % v súčasnosti, nehovoriac o 70 % náraste v produkcii obilia.55 Ak si zoberieme veľkosť čínskej ekonomiky, zistíme, že Čína má naozaj málo konkurentov, ktorí by mohli dosahovať podobné gigantické výsledky vo veľkosti celkového HDP. V roku 2007 Čína predbehla Nemecko a stala sa treťou najväčšou ekonomikou sveta. Netrvalo ani tri roky a postúpila o ďalší pomyseľný stupienok, keď v roku 2010 prekonala japonskú ekonomiku a v súčasnosti je tak na druhom mieste. Pre porovnanie uvádzame, že HDP Japonska dosahovalo hodnoty 5,4742 bilióna dolárov, kým HDP Číny vyrástlo na 5,8786 bilióna dolárov.56 USA patrí stále prvenstvo, ale podľa odhadov Svetovej banky, by mohli byť zosadený Čínou z prvého miesta v roku 2025. Pre mnohých odborníkov je daný dátum priskorý. Ale napríklad odborný časopis The Economist je vo svojich predpovediach dokonca ešte optimistickejší v prospech čínskej ekonomiky. Podľa ich najlepších odhadov predpokladajú, že pri ročnom reálnom raste HDP v nasledujúcich desiatich rokoch v priemere o 7,75 % v Číne a o 2,5 % v USA, pri priemernej miere inflácie v hodnote 4 % v Číne a 1,5 % v USA a pri 3 % medziročnej apreciácii juanu, by mala Čína dosiahnuť prvenstvo už v roku 2019. Ak by Čína rástla reálne v priemere len o 5 % a všetky ostatné hodnoty by zostali nezmenené, potom by sa predbehnutie USA konalo až v roku 2022. Američania budú v tom čase aj tak omnoho bohatší, približne s HDP per capita štvornásobne vyšším ako v Číne.57 V súčasnosti sa odhaduje počet obyvateľov Číny na viac ako 1,3 miliardy, čo potom výrazne redukuje podiel jednotlivca na vyprodukovanom HDP. Aj preto podľa nášho názoru nie je veľmi podstatný dátum kedy sa stane čínska ekonomika najväčšou vo svetovom hospodárstve, skôr prikladáme väčšiu váhu faktu, že ide o trend, ktorý s vysokou pravdepodobnosťou nie je zvrátiteľný. I tak hovoríme o absolútnej hodnote a vyspelosť ekonomiky sa v prvom rade hodnotí podľa kvality života jej jednotlivcov čiže relatívne ukazovatele sú vhodnejším faktorom na hodnotenie
The Economist online : The China's reforms: The second Long March. [cit. 2011.17.02.]. Dostupné na internete: <http://www.economist.com/node/12758848> 56 SITA : Japonská ekonomika klesla, predstihla ju Čína. [cit. 2011.17.02.]. Dostupné na internete: <http://ekonomika.sme.sk/c/5765571/japonska-ekonomika-klesla-predstihla-ju-cina.html> 57 The Economist online : The world's biggest economy: Dating game. [cit. 2011.17.02.]. Dostupné na internete: <http://www.economist.com/node/17733177?story_id=17733177>
55

35

ekonomiky Číny. Ale čínske hospodárstvo prešlo výraznými zmenami a bude musieť prejsť ďalšími ak si svoj dynamický rast chce udržať. Na pochopenie aký vplyv má na ekonomiku Číny súčasná hospodárska kríza, rozoberieme podrobne v tejto kapitole vývoj čínskeho hospodárstva z mnohých aspektov do jej prepuknutia a v ďalších kapitolách sa zameriame na zmeny ktoré spôsobila kríza v tak rozbehnutej ekonomike akou Čína bez pochýb je.

2.1

Špecifické vlastnosti krajiny
Čína sa rozprestiera na východnej i severnej pologule. Zaberá veľkú časť východnej

Ázie a je lemovaná Žltým morom, Juhočínskym morom, Tichým oceánom a hraničí so 14 krajinami. Rozlohou sa radí na 3. alebo 4. miesto58 najväčších štátov sveta. Čína je charakteristická širokou škálou podnebných pásiem. Tropické počasie prevláda na juhu a juhovýchode, výrazne chladnejšia teplota je typická pre ďaleký sever a subarktické podmienky sú na juhozápade krajiny v systéme Himalájí. Dažďové zrážky sú častým javom pozdĺž južného pobrežia, v západných oblastiach ich je pomenej, kým na severe krajiny pri púšti Gobi sú veľmi ojedinelým prejavom. V dôsledku daných rozdielov sa prejavujú výraznejšie aj regionálne rozdiely, kým juh má dostatok vody, sever krajiny bojuje s nebezpečnými suchami.59 Geografia krajiny kopíruje podnebie v jeho rozmanitosti. Západnej časti Číny dominujú hory, náhorné plošiny a púšte, kým centrálna a východná časť je známa mnohými širokými pláňami a deltami riek. Z vyšších nadmorských výšok západných veľhôr tečú tisícky riek do celej krajiny, za spomenutie stojí, najvýznamnejšia čínska rieka Jang-c'-ťiang, ktorá je treťou najdlhšou riekou na Zemi. Aj preto by sa mohlo zdať, že má Čína dostatok sladkej vody, ale opak je pravdou. Pre príklad uvádzame, že čo sa týka obnoviteľnej vody, tak tej má celá Ázia toľko koľko Brazília. Kým 190 miliónom obyvateľom Brazílie jej množstvo postačuje, pre 4 miliardy obyvateľov celej Ázie je to až riskantne málo.60
58

Závisí od uhľa pohľadu, či sa zohľadňuje rozloha s Taiwanom a spoločnými pohraničnými úsekmi s Indiou. Každopádne má Čína s USA veľmi podobnú rozlohu, čo je vhodný aspekt na porovnávanie. 59 World Atlas : China. [cit. 2011.17.02.]. Dostupné na internete: <http://www.worldatlas.com/webimage/countrys/asia/cn.htm> 60 The Economist online : Brazilian agriculture: The miracle of the cerrado. [cit. 2011.17.02.]. Dostupné na internete: <http://www.economist.com/node/16886442?story_id=16886442>

36

Hlavnú národnostnú zložku súčasného obyvateľstva Číny predstavuje národnosť Chan s 92 %. Zostávajúcich 8 % však reprezentuje až približne 54 ďalších národov a národnostných menšín. Ako uvádza Viktor Krupa, výraz Číňania je dvojznačný. Môže znamenať obyvateľov Číny čiže všetky národy a národnosti alebo Chanov ako etnikum, ktorého vlastným jazykom je čínština (chančina).61 Náboženstvo je taktiež kľúčovým špecifikom pre danosť krajiny, lebo ho nie je možné oddeliť od filozofie. Medzi náboženstvá sa radia aj filozofické smery ako taoizmus a konfucianizmus, popri svetových vierovyznaniach ako budhizmus, islam a kresťanstvo. V Číne ale nie je možné jednoducho určiť či niekto napr. vyznáva budhizmus alebo konfucianizmus, lebo sú z dôvodu najmenej tisícročného vývoja prepojené a tak Číňania praktizujú viac učení v ich živote.

2.2

Ekonomicko-politický vývoj Číny
Dovolíme si začať symbolickým pohľadom do ďalekej minulosti. Čína mala štyri

rozdielne obdobia vo svojej 4000 ročnej histórii. Až do 16. storočia si čínska ekonomika udržiavala porovnateľnú úroveň s ostatnými ekonomikami vo svete. Čínska ekonomika vyše tisíc rokov dosahovala vyššie hodnoty pri indikátore HDP na jedného obyvateľa ako západná Európa. Ku koncu dynastie Ming (1368 – 1644) a počas celej dynastie Čching (1644 – 1911) sa čínska ekonomika dostala do dlhého obdobia stagnácie či inak povedané negatívneho ekonomického rastu. To znamenalo, že počas viac ako 300 rokov rástlo HDP na obyvateľa o 0 %. Počas obdobia stagnácie čínskeho hospodárstva, západná Európa začala dosahovať rýchleho hospodárskeho rozvoja, aj vďaka vedeckej revolúcii, ktorá začala v 11. storočí. Po 18. storočí, ekonomický rast v západnej Európe prudko vzrástol, zatiaľ čo Čína hospodársky upadala, pretože zastavila pokrok a zavrela svoje dvere k vonkajšiemu svetu. Čínsky izolacionizmus nakoniec viedol k invázii zo strany západných a japonských mocností, čím sa spôsobilo, že HDP na obyvateľa Číny sa vrátilo na úroveň spred dvetisíc rokov. Ako vieme, až koncom 70. rokov 20. storočia sa Čína začala prebúdzať zo svojej 500 rokov trvajúcej letargie a dnes rýchlym tempom dobieha moderný západný svet (pozri graf 6).62

61 62

Krupa, V. a kol.: Geopolitické špecifiká regiónov sveta. Afrika a Ázia. 1999. s.187 Maddison, A.: Development Centre Studies: The World Economy : A Millennial Perspective. 2001. s.47

37

2.2.1 Vývoj v období 1949 – 1977
Novozaložená ČĽR sa v polovici 20. storočia nachádzala vo veľmi zlej ekonomickej situácii. Ako sme uviedli vyššie, aj v dôsledku cudzích mocností čínska ekonomika v rokoch 1840 – 1940 zažila výrazný kolaps. HDP na obyvateľa v roku 1950 sa blížilo iba k trom štvrtinám hodnoty z roku 1820.63 Populačný rast bol prerušený rozsiahlym vojnovým konfliktom. V roku 1950 celkové HDP Číny dosahovalo dvanástinu z vtedajšej ekonomiky západnej Európy a jej kolónií.64

Prvá päťročnica Okrem spomínaných dôsledkov mala negatívny vplyv na ekonomiku Číny aj krvavá občianska vojna. Z nej vyšla víťazne Komunistická strana Číny na čele s Mao CeTungom, ktorá sa podujala riešiť nahromadené problémy nového štátu. Ihneď uzákonila pozemkovú reformu, znárodnila priemyselnú výrobu a bankový systém i systém zahraničného obchodu, pustila sa do opráv a budovania novej infraštruktúry prevažne na podporu vojenskej dopravy, čím si posilnila politickú kontrolu. V rokoch 1949 – 1952 bolo hlavným cieľom komunistických funkcionárov čo najrýchlejšie ozdraviť vojnou zničenú ekonomiku Číny. Na splnenie daného cieľa sa uprednostňovala masívna industrializácia s prioritou v ťažkom priemysle na úkor spotreby obyvateľstva. Aj prvý päťročný plán (päťročnica) na roky 1953 – 1957 zdôrazňoval rýchly priemyselný rozvoj, čiastočne na úkor ostatných odvetví ekonomiky. Prevažná časť štátnych investícií smerovala do priemyselných odvetví, zatiaľ čo poľnohospodárstvo, ktoré zamestnávalo viac než štyri pätiny ekonomicky aktívneho obyvateľstva, bolo nútené spoliehať sa na svoje vlastné skromné zdroje kapitálu.65 V priemysle dostali hlavnú prioritu odvetvia železiarstva, oceliarstva, elektrickej energie, uhlia, ťažkého strojárstva, stavebných materiálov a základných chemikálií, v súlade so sovietskou praxou, ktorých cieľom bolo postaviť veľké, sofistikované a vysoko kapitálovo intenzívne továrne. Mnoho nových závodov bolo stavaných aj vďaka sovietskej technickej a finančnej pomoci. Ťažký priemysel rástol rýchlo.
HDP na obyvateľa bolo v Číne v roku 1820 na úrovni 600 dolárov, v roku 1913 kleslo na 552 dolárov a v roku 1950 na alarmujúcich 439 dolárov. 64 Maddison, A.: Development Centre Studies: The World Economy : A Millennial Perspective. 2001. s.117 65 Britannica World Data : China. [cit. 2011.19.02.]. Dostupné na internete: <http://www.britannica.com/EBchecked/topic/111803/China>
63

38

Veľký skok vpred Druhá päťročnica bola navrhnutá od roku 1958 v podobnom duchu ako predchodkyňa a spolu s ňou bola vyhlásená aj politika Veľkého skoku vpred. V poľnohospodárstve to znamenalo tvorbu komún, zrušenie súkromných pozemkov, zvyšovanie produkcie prostredníctvom väčšej spolupráce a väčšej fyzickej námahy. V priemysle sa malo pokračovať vo výstavbe veľkých tovární, ale to malo byť doplnené rozvojom malého priemyslu s využitím veľkého množstva malých, jednoduchých lokálne postavených a lokálne riadených tovární. Nasledoval veľkolepý pokles poľnohospodárskej produkcie. Medzitým sa nepodarilo dosiahnuť požadovaných účinkov z nevhodne realizovanej industrializácie, čo prinieslo veľké množstvo draho vyrobeného

neštandardného tovaru. Tieto ťažkosti sa ešte zhoršili, keď bola stiahnutá sovietska pomoc a ich technici. Do konca roka 1960 krajina čelila ekonomickej kríze prvého stupňa. Ako smutne konštatuje Jonathan Spence: „Veľký skok vpred, ktorý sa začal v mene posilnenia národa zvolaním všetkej energie ľudu, sa obrátil proti sebe a skončil pojedaním svojich mladých.“66 Autority odpovedali úplným obratom ich politiky. Súkromné pozemky boli obnovené, veľkosť komún bola znížená a väčšia nezávislosť bola daná produkčným tímom. Prebehol aj masívny presun nezamestnaných priemyselných robotníkov na vidiek, a investície do priemyslu boli dočasne zredukované s cieľom uvoľniť zdroje pre poľnohospodársku produkciu. Alarmujúca situácia poľnohospodárstva sa zlepšila okamžite a v roku 1963 boli niektoré zdroje presmerované do priemyslu s investičnými statkami. Obchod v tomto období dosahuje výrazné zmeny. Kým v 50. rokoch minulého storočia sa stáva čoraz významnejšou súčasťou celkovej čínskej ekonomiky, je taktiež dôležitým nástrojom pre ekonomickú modernizáciu. Na začiatku roka 1950 pripadali približne tri štvrtiny z celkového zahraničného obchodu na obchod s nekomunistickými krajinami. V roku 1954, jeden rok po skončení bojov počas kórejskej vojny, bola situácia úplne opačná a komunistické krajiny predstavovali už približne tri štvrtiny. Počas najbližších niekoľkých rokov začal komunistický svet postupne strácať na svojej bývalej dôležitosti, ale až po naštrbení vzťahov medzi ČĽR a Sovietskym zväzom v roku 1960,67 to bolo tak výrazné, že nekomunistický svet začal rýchlym tempom zlepšovať svoju pozíciu. Daný fakt sa prejavil aj v zahraničnom obchode Číny, keď v roku 1965 podiel
66 67

Spence, J. D.: The Search for Modern China. 1999. s.553 Konflikt vyústil do zrušenia sovietskych úverov a stiahnutia sovietskych technikov z územia Číny.

39

obchodu s ostatnými socialistickými krajinami tvoril len približne jednu tretinu z celkového počtu, čo znamená, že sa vrátil do pôvodného stavu z roku 1950.

Veľká kultúrna revolúcia Veľká proletárska kultúrna revolúcia začala v roku 1966, ale na rozdiel od veľkého skoku, nemala jednoznačnú ekonomickú filozofiu. Výstižne ju charakterizuje Jeffrey Wasserstrom: „Kultúrna revolúcia bola obdobím pouličných stretov a násilia vo vidieckych oblastiach, v ktorých mnoho nevinných ľudí trpelo, či už z poškodenia ich povesti alebo z tak výrazného obťažovania až si vzali život.“68 Ak sa pozrieme na hospodárstvo, tak napriek chýbajúcej ekonomickej filozofii bola priemyselná produkcia silne ovplyvnená nasledujúcim desaťročím zmien a sporov, ktoré taktiež spôsobili ťažké rany čínskej ekonomike. V priemysle boli zmrazené mzdy a zrušené odmeny. V kombinácii s politikou zamestnávania viac zamestnancov, ako bolo nutné, aby sa znížila nezamestnanosť a aby neboli nikdy prepúšťaní pracovníci, ktorí už raz boli najatí, táto iniciatíva v podstate odstránila stimuly motivujúce k usilovnej práci. Okrem toho, technici a mnohí manažéri stratili svoje právomoci a nemohli tak plniť efektívne svoje úlohy vo výrobe v dôsledku danej politiky. Celkový výstup pokračoval v raste, ale podiel kapitálu na výstupe postupne klesal.69 Vráťme sa ale späť ku kultúrnej revolúcii, kde je dôležité poukázať na dôsledky danej politiky. Hoci kultúrna revolúcia minula drvivú väčšinu ľudí, ktorí žili vo vidieckych oblastiach, spôsobila veľmi vážne dôsledky pre čínsky systém ako celok. V krátkodobom horizonte, samozrejme, politická nestabilita a tápanie v hospodárskej politike mali dosah na pomalší ekonomický rast a pokles schopnosti vlády dodať tovary a služby. Úradníci na všetkých úrovniach politického systému zistili, že budúce zmeny v politike by mohli ohroziť tých, ktorí agresívne implementovali predchádzajúce politiky. Výsledkom bola byrokratická ostýchavosť. Okrem toho bola, po Maovej smrti a konci kultúrnej revolúcie, očakávaná rehabilitácia približne troch miliónov členov Komunistickej strany Číny a ďalších občanov, ktorí boli neprávom odsúdení.70

Wasserstrom, J. N.: China in the 21st Century: What Everyone Needs to Know. 2010. s.58 Napr. v poľnohospodárstve bol produkt na obyvateľa v roku 1977 nižší ako v roku 1957. 70 Britannica World Data : China. [cit. 2011.19.02.]. Dostupné na internete: <http://www.britannica.com/EBchecked/topic/111803/China>
69

68

40

Neisté sedemdesiate roky Výrazné aktivity v neskorých 70. rokoch 20. storočia dospeli ďaleko s riešením najakútnejších problémov, ale kultúrna revolúcia taktiež zanechala viac závažné dlhodobé dedičstvo. Vytvorila sa hrozivá generačná medzera, v ktorej bolo mladej generácii dospelých odopreté vzdelanie a boli naučení riešiť sťažnosti vrhnutím sa do ulíc. Taktiež rástla korupcia v Komunistickej strane Číny a vo vláde, ako sa teror a sprievodné javy nedostatku tovarov počas kultúrnej revolúcie donútili ľudí spoliehať sa opäť na tradičné osobné vzťahy a na vydieranie, aby sa veci pohli. Vedenie Komunistickej strany Číny a systém sám utrpeli stratu legitimity, keď sa milióny obyvateľov čínskych miest stali rozčarovaní zo zrejmých mocenských hier, ktoré sa diali v mene politických princípov na začiatku a v strede 70. rokoch 20. storočia. Trpké frakcionárstvo bolo nekontrolovateľné, keďže členovia konkurenčných frakcií kultúrnej revolúcie mali spoločné pracovné jednotky, z ktorých každá hľadala spôsoby ako podkopať silu inej. Snáď nikdy predtým v dejinách ľudstva žiaden politický vodca nerozpútal tak masívne sily proti systému, ktorý sám vytvoril. Výsledná škoda na systéme bola hlboká a ciele, ktoré sa Mao Ce-Tung snažil dosiahnuť nakoniec zostali nepolapiteľné. Agenda, ktorú zanechal pre svojich nástupcov, bola mimoriadne náročná. V neskorej jeseni 1976 sa vedenie Komunistickej strany Číny snažilo preniesť rád do krajiny prostredníctvom série národných konferencií. Presúvali sa rýchlo, aby mohli apelovať na záujmy pracujúcich o obnovení mzdových odmien. Ekonomika stagnovala v danom roku z veľkej časti z dôvodu politickej nestability a Maovi nástupcovia boli ustarostený z opätovného uvedenia vecí do pohybu. Napriek neistote bol Teng Siao-pching rehabilitovaný a formálne prijatý späť do jeho predchádzajúceho úradu v lete v roku 1977. Počas Maovej éry totiž Teng zažil mnohé úskalia. „Bol striedavo povyšovaný do vysokých funkcií a zosadzovaný z nich v hanbe, niekedy kritizovaný za prílišnú miernosť, inokedy vyzdvihovaný za neoceniteľné schopnosti pri riadení ekonomiky. Počas kultúrnej revolúcie bol poslednýkrát objektom čistky, keď jeho rodina tiež veľmi trpela (napr. jeden z jeho synov bol dotlačený k pádu zo strechy a do konca života bol zmrzačený).“71

71

Wasserstrom, J. N.: China in the 21st Century: What Everyone Needs to Know. 2010. s.68

41

2.2.2 Vývoj v období 1978 – 2008
Reformátori pod vedením Teng Siao-pchinga sa pokúsili po roku 1978 k zníženiu úrovne politického nátlaku v čínskej spoločnosti. Milióny obetí predchádzajúcich politických agend boli prepustení z pracovných táborov a následne rehabilitovaní. Tým sa výrazne zlepšili kariérne a spoločenské príležitosti pre milióny bývalých politických vydedencov. Do značnej miery prišlo k uvoľneniu tzv. svetských prvkov u obyvateľstva, ako je štýl obliekania a starostlivosť o vzhľad a preferencie v oblasti hudby a koníčky už neboli považované za politicky nebezpečné či ohrozujúce. Ešte dôležitejšou zmenou bolo, že kritizovanie politiky, už nevyvolávalo politickú odvetu voči kritikom. Celkovo bola úloha verejných bezpečnostných síl (polícia) podstatne znížená. Vedúci predstavitelia napriek chýbajúcim podrobným informáciám o ekonomike, prijali až priveľmi ambiciózny 10 ročný plán na začiatku roka 1978 a použili prostriedky vlády až po limit na daný rok k zvýšeniu investícií a dosiahnutiu rýchleho hospodárskeho rastu. Veľa z daného rastu, pozostávalo na reaktivácii produkčnej kapacity, ktorá ležala v nečinnosti v dôsledku politického rozvratu. Bolo zrejmé, že budúci rast bude ťažšie dosiahnuť a dlhodobý vývoj v otázke pomeru kapitálu na výstupe utvrdzoval v tom, že stará stratégia by bola menej efektívna.72

Začiatky politiky štyroch modernizácií Jednou z hlavných zmien v roku 1978 bolo rýchle zapojenie Číny do medzinárodného hospodárstva. Kým v 70. rokoch minulého storočia došlo k obnoveniu zahraničného obchodu, ktorý bol z veľkej časti zastavený v neskorých 60. rokoch minulého storočia. Spolu s omnoho viac aktívnymi a západne orientovanými

diplomatickými iniciatívami, boli zmeny v priebehu a po roku 1978 zásadné. Čínski lídri sa presvedčili, že veľké množstvo kapitálu môže byť získané zo zahraničia na urýchlenie modernizácie krajiny, zmena v postoji, ktorá vyvolala takmer frenetické reakcie zo strany zahraničných bankárov a podnikateľov. Týchto niekoľko elementov sa spojilo na konci roka 1978 na hlavnom zasadnutí vedenia Komunistickej strany Číny, kedy Čína oficiálne súhlasila na vytvorení úplných

72

Britannica World Data : China. [cit. 2011.19.02.]. Dostupné na internete: <http://www.britannica.com/EBchecked/topic/111803/China>

42

diplomatických vzťahov so Spojenými štátmi americkými. Čínski predstavitelia takisto formálne prijali politiku štyroch modernizácií – poľnohospodárstvo, priemysel, národná obrana a veda a výrobné postupy, ktorá dostala najvyššiu prioritu pre krajinu a všetky ostatné úlohy jej boli podriadené, čiže ekonomický rozvoj bol na prvom mieste a k jeho hladkému priebehu bolo potrebné podľa Teng Siao-pchinga zabezpečiť aj politickú stabilitu: „Za účelom realizácie štyroch modernizácií, Číňania musia tiež rešpektovať štyri hlavné princípy: držať sa socialistickej cesty, ľudovodemokratickej diktatúry, vodcovstva Komunistickej strany Číny a marxizmu-leninizmu Mao Ce-tungovho myslenia.“73 Tento súbor priorít sa, ale napriek zachovanej politickej ideológii tak zásadne líšil od cieľov sledovaných počas Kultúrnej revolúcie, že dôsledky pre budúcu politiku a záujmy rôznych vrstiev obyvateľstva boli tak hlboké ako nikdy pred tým. Otváranie sa čínskej ekonomiky vonkajšiemu svetu pokračovalo rýchlym tempom.74

Vidiecka reforma V rámci domácej ekonomiky boli vykonávané mnohé experimenty v oblasti financií, bankovníctva, plánovania, manažovania mestského hospodárstva a vidieckej politiky. Z nich zďaleka najdôležitejší bol rad opatrení pre zhruba štyri pätiny obyvateľstva, ktoré žilo na vidieku v tej dobe. Vidiecka hospodárska reforma bola iniciovaná v roku 1979, kedy sa výrazne zvýšili ceny pre poľnohospodárske výrobky, čím prúdili ďalšie významné zdroje do poľnohospodárskeho sektora. Kolektívny systém hospodárenia bol postupne demontovaný v prospech návratu k rodinným farmám. Spočiatku bolo rodinám dovolené zmluvne používať kolektívnu pôdu len na obmedzenú dobu. Následne bola doba platnosti týchto zmlúv predĺžená a vedľajšie zmluvy (v podstate to znamenalo, že jedna rodina si mohla hromadiť veľké množstvo pozemkov) boli povolené. Roľníkom bol tiež dovolení oveľa väčší výber v druhoch plodín na pestovanie a mnoho z nich opustilo obrábanie pôdy v prospech zriadenia si malých priemyselných podnikov či dopravných spoločností a ďalších služieb. V dôsledku toho sa po roku 1978 výrazne zmenilo vidiecke rozvrhnutie práce, lízing pôdy a bohatstvo. Mimoriadne dobré počasie počas skorých 80. rokoch 20. storočia prispelo k rekordnej úrode.
Tanner, H. M.: China: A History. 2009. s.545-546 Britannica World Data : China. [cit. 2011.19.02.]. Dostupné na internete: <http://www.britannica.com/EBchecked/topic/111803/China>
74 73

43

Do roku 1981 sa dôraz presunul na zrušenie spoločne obrábaných polí do pôdy, kde na základe zmluvy vykonávali súkromné rodiny svoju prácu. Počas tejto doby bola veľkosť súkromných pozemkov (pozemky boli vlastne vo vlastníctve fyzických osôb) zvýšená a väčšina obmedzení na predaj poľnohospodárskych produktov na voľných trhov bola zrušená. V roku 1984 boli podporované kontrakty na obrábanú pôdu s dlhodobejším trvaním (spravidla 15 rokov a viac) a koncentrácia pôdy prostredníctvom podnájmu pozemkov bola zlegalizovaná. V roku 1985 vláda oznámila, že sa pripravuje rozobrať systém plánovaných zákaziek so štátom prideľovanými výrobnými kvótami v poľnohospodárstve. Roľníci, ktorí prestali obrábať pôdu boli motivovaní k nájdeniu si zamestnania v súkromnom sektore na vidieku alebo v malých mestách. Avšak nezískali povolenie k presunu do väčších miest. Pieter Bottelier poľnohospodársku reformu výstižne zhŕňa: „Stále existujú niektoré štátne farmy, ale od začiatku 80. rokov 20. storočia je viac ako 90 percent poľnohospodárskej produkcie produkovanej individuálnymi

poľnohospodármi na súkromných pozemkoch prenajatých od miestnych autorít, ktoré vlastnia a kontrolujú poľnohospodársku pôdu v Číne.“75

Mestská hospodárska reforma Základnou ideou mestskej hospodárskej reformy bola integrácia Číny vo väčšej miere do medzinárodnej ekonomiky, teda urobiť podniky viac zodpovedné za ich zisky a straty, znížiť úlohu štátu v riadiacom procese, na rozdiel od vedenia, či alokácii zdrojov; presunu investícií smerom od hutníckeho a strojárskeho priemyslu k ľahkému a high-tech priemyslu a zároveň zachovať dôraz na riešenie prekážok v energetike, doprave a komunikáciách; vytvoriť materiálne iniciatívy pre individuálne úsilie a spotrebiteľský étos podnecujúci ľudí k tvrdej práci; zracionalizovať štruktúru cien, a uviesť osoby do zamestnania, pre ktoré majú špecializovaný výcvik, zručnosti alebo talent. Súčasne, štát povolil súkromnému sektoru rozvíjať sa a umožnil mu súťažiť so štátnymi podnikmi v mnohých oblastiach služieb a neskôr aj v operáciách s výraznejším významom ako je stavebníctvo.76 Reformy v mestskej ekonomike mali zmiešané výsledky, z veľkej časti preto, že ekonomický systém v mestách, bol omnoho zložitejší. Tieto reformy mali poskytnúť
Zhao, S.: China-US Relations Tranformed: Perspectives & Strategic Interactions. 2008. s.189 Britannica World Data : China. [cit. 2011.19.02.]. Dostupné na internete: <http://www.britannica.com/EBchecked/topic/111803/China>
76 75

44

materiálnu zainteresovanosť pre väčšiu efektívnosť a zvýšiť využívanie trhových síl pri alokácii zdrojov. Vznikli problémy v dôsledku relatívne iracionálneho cenového systému, pokračujúcej manažérskej plachosti a neochoty vládnych úradníkov, aby sa vzdali svojej moci nad ekonomickými rozhodnutiami, popri iných problémoch. V mestských i vidieckych hospodárstvach riešili reformátori niektoré zo základných stavebných kameňov sovietskeho systému, ktoré boli dovezené v priebehu roka 1950. Reformy napredovali vo vidieckych a mestských oblastiach. Vidieckym výrobcom bola daná väčšia voľnosť pri rozhodovaní, ako využiť ich výnosy, či už pre poľnohospodárske alebo iné hospodárske činnosti. Súkromné podnikanie v mestách a racionalizácia, privatizácia, a v niektorých prípadoch, demontáž štátom vlastnených podnikov získali na rýchlosti. V rovnakej dobe, ústredná vláda zmiernila tempo zmien hlavne, aby sa zabránilo rastu sociálnych nepokojov v dôsledku rastúcej nezamestnanosti a vytvorila sociálnu záchrannú sieť pre tých, ktorí prídu o prácu.

Reformy na podporu podnikateľského prostredia Množstvo súvisiacich opatrení bolo zavedených na zvýšenie stimulov pre manažérov podnikov k zvýšeniu efektívnosti ich firiem. Výmena systému „zisk za odpustenie“ s daňovými a zmluvnými systémami bola navrhnutá tak, aby odmeňovala manažérov tým, že dovolí podnikom ponechať si významnú časť zvýšenia výroby. Manažérska autorita v rámci firmy tak bola posilnená a odmeny boli obnovené, dokonca bol dovolený aj ich rast do významných rozmerov. Manažéri tiež dostali väčšie právomoci najímať, prepúšťať a podporovať pracovníkov. Zníženie plánovania ústrednej vlády bolo sprevádzané povoleniami pre podniky kupovať a predávať prebytok tovaru na podstate voľno trhovej báze, a takto získané ceny boli často oveľa vyššie ako v prípade tovaru vyrobeného pre splnenie naplánovaných kvót. Štátny plán bol tiež používaný k presmerovaniu niektorých zdrojov do ľahkého priemyselného sektora. Štát, napríklad, dal prednosť v spotrebe energie pre niektoré podniky ľahkého priemyslu, ktoré produkovali vysoko kvalitný tovar. Zníženie rozsahu mandatórneho plánovania je založené na predpoklade, že trhové sily môžu efektívnejšie alokovať viac zdrojov. Tento predpoklad zase vyžaduje racionálny cenový systém, ktorý zohľadňuje všetky existujúce technológie a nedostatky. Keďže rozsiahle subvencie boli implementované do ekonomického systému, tým pádom sa
45

cenová reforma stala veľmi citlivou otázkou. Strach z inflácie tiež brzdil danú reformu. Avšak skutočnosť, že výrobky vyrobené prevyšujúc stanovený cieľ v pláne, môžu byť predané, vo väčšine prípadov, v podstate za trhové ceny a vytvára sa tak dvojpásmový cenový systém, ktorý je navrhnutý tak, aby očistil ekonomiku od administratívne stanovených cien zo skoršej doby. Úsilie o vytvorenie voľnejšieho trhu práce je tiež súčasťou celkovej snahy na dosiahnutie väčšej efektívnosti. Ako s cenovou reformou, manipulácia so systémom, ktorý umožňuje mnohým občanom žiť viac pohodlne a bezpečne, čo by im ekonomicky viac racionálnejší systém neumožnil, a preto je tu riziko závažných dôsledkov vo vzťahoch s verejnosťou. Zmeny prebiehali pomaly v tejto citlivej oblasti.77

Vytvorenie „špeciálnych ekonomických zón“ V neskorých 70. rokoch minulého storočia krajina prijala zákon o joint-venture a následne uzákonila množstvo ďalších zákonov (napr. zákon upravujúci oblasť patentov) na vytvorenie atraktívneho prostredia pre zahraničný kapitál. V roku 1978 bolo rozhodnuté umožniť priame zahraničné investície v niekoľkých malých „špeciálnych ekonomických zónach“ pozdĺž pobrežia. „Provincia Kuang-tung bola priekopníkom čínskej modernizácie a zohrala unikátnu experimentálnu úlohu v reforme a v otváraní sa, najmä založením prvej čínskej špeciálnej ekonomickej zóny v Šen-čene v roku 1980.“78 Prvý experiment z neskorých 70. rokov minulého storočia so „špeciálnymi ekonomickými zónami“ sa orientoval na oblasť pozdĺž južného pobrežia a viedol v roku 1984 k rozhodnutiu otvoriť 14 pobrežných miest a tri pobrežné regióny k intenzívnejšiemu zapojeniu sa do medzinárodnej ekonomiky. Všetky z týchto miest poskytovali priaznivý daňový režim a ďalšie výhody pre zahraničných investorov. Hlavnou myšlienkou bolo rozširovať možnosti k otvoreniu sa čoraz väčšej časti krajiny pre zahraničný obchod a investície, ktorá ako vieme bola vykonaná s pozoruhodným úspechom v najbližších desaťročiach. Tieto zóny sa stali motorom obrovského a udržateľného hospodárskeho rastu Číny a vyrástli v nich dôležité mestá ako Šen-čen, ktorý mal v roku 1979 okolo 30 tisíc obyvateľov a o niečo viac ako štvrť storočia z neho vyrástla metropola s populáciou okolo 7,5 milióna obyvateľov. Ďalšie zákony o
Britannica World Data : China. [cit. 2011.19.02.]. Dostupné na internete: <http://www.britannica.com/EBchecked/topic/111803/China> 78 Bergsten, C. F. et al.: China's Rise: Challenges and Opportunities. 2008. s.65
77

46

zmluvách, patentoch, a ďalších záležitostiach týkajúcich sa zahraničných podnikov boli schválené v snahe prilákať ešte viac medzinárodného kapitálu na podporu rozvoja Číny. Veľmi byrokratická povaha čínskej ekonomiky, ale spôsobovala (a v súčasnosti spôsobuje) podstatné problémy pre zahraničné firmy, ktoré chceli pôsobiť v čínskom prostredí a Čína musela postupne pridať ďalšie stimuly na prilákanie zahraničného kapitálu.79 Zmeny v ekonomickom myslení a stratégii Číny od roku 1978 boli tak veľké, že skutočná prax nevyhnutne výrazne zaostávala za deklaratórnou politikou. Pozoruhodné v tomto období boli výkyvy v hospodárskej politike medzi dôrazom na trhovo orientované reformy a aspoň čiastočné spoliehanie sa na centralizované plánovanie.

Čiastočné politické zmeny Reformátori sa tiež pokúsili o prípravu ich budúcich politických nástupcov. Jednalo sa o rehabilitáciu kádrov, ktorých sa zbavil predchádzajúci režim počas Kultúrnej revolúcie (z ktorých väčšina bola vykonaná v neskorých 70. rokoch 20. storočia). Tieto kádre boli v mnohých prípadoch staré a už nie plne schopné splniť požiadavky, ktoré boli na ne kladené a preto boli povzbudzované k odchodu do dôchodku. Mladší, lepšie vzdelaní ľudia, ktorí boli zaviazaní k reforme boli potom preložení do predných pozícií. Teng dokázal majstrovsky udržať životaschopnosť koalície medzi rôznorodými silami na vrchole moci. Do konca roka 1981 sa mu podarilo vytlačiť Hua Guofenga a ďalších rigidných maoistov z vysokých pozícií. Hoci on odmietol vziať si popredné pozície pre seba, jeho podporovatelia sa stali premiérom (Čao c'-jang a potom Li Peng) a generálnym tajomníkom Komunistickej strany Číny (Hu Yaobang, Zhao, a Ťiang Ce-min). Teng pracoval tvrdo, aby sa pokúsil upevniť a udržiavať ich kontrolu nad silou. Na začiatku roka 1982 sa vedenie Komunistickej strany Číny pokúsilo o intenzívnu reštrukturalizáciu vedúcich orgánov vo vláde a strane. Došlo k výraznej reorganizácii s vymenovaním mnohých nových úradníkov. Táto všeobecná snaha pokračovala s čoraz väčším zameraním na prebujnený vojenský aparát, ale pokrok sa spomalil po spľasnutí organizačného reformizmu. V rokoch 1982 – 1985 Komunistická strana Číny vykonávala tzv. "opravnú" kampaň, ktorej cieľom bolo obnovenie morálky medzi jej členmi a vyradenie tých, ktorí nepodporili reformu. „Ľudová oslobodzovacia armáda bola pravidelne kritizovaná v masových médiách za ľavicové tendencie. Keď opravný proces
Britannica World Data : China. [cit. 2011.19.02.]. Dostupné na internete: <http://www.britannica.com/EBchecked/topic/111803/China>
79

47

stúpil do druhej fázy v skorej zime 1984 – 1985, tlaky na ľudovú oslobodzovaciu armádu sa začali viditeľne množiť.“80 Táto kampaň upozornila na rastúce ťažkosti spojené s udržiavaním disciplíny a obmedzovaním korupcie v dobe rýchlych zmien, kedy boli materialistické hodnoty oficiálne propagované. V polovici 80. rokoch minulého storočia bola Čína v procese transformácie, s hlavnými prvkami predchádzajúceho systému spochybnenými, zatiaľ čo konečný výsledok, ktorý mal byť dosiahnutý zostával nejasný aj medzi vrcholnými predstaviteľmi. Reformné hnutie sa začalo narúšať v roku 1985. Finančná decentralizácia a dvojitý cenový systém v kombinácii s ďalšími faktormi vytvárali infláciu a zvyšovali korupciu. Čínska populácia, viac vystavená zahraničným myšlienkam a životnej úrovni, vyvíjala tlak na vládu, aby urýchlila tempo zmien v krajine.81

Nepokojný záver osemdesiatych rokov Tieto sily vyprodukovali otvorené nepokoje v krajine na konci roka 1986 a znovu v oveľa väčšom meradle na jar roku 1989. V roku 1989 sa stala populárna nespokojnosť s Komunistickou stranou Číny a vládou a rozširovala sa ďalej. Študenti, ku ktorým sa pridali aj mnohí ďalší obyvatelia, vyšli do ulíc v tuctoch miest od apríla do júna a požadovali väčšiu slobodu a ďalšie zmeny. Vedúci vládni predstavitelia po počiatočnom váhaní, používajú armádu na potlačenie daných nepokojov začiatkom júna

(najviditeľnejšie na námestí Nebeského pokoja), so značnými stratami na životoch. Čínski starší revolucionári sa potom vrátili k viac konzervatívnym ekonomickým, politickým a kultúrnym politikám v snahe obnoviť kontrolu nad krajinou. „Ekonomickou konsekvenciou tvrdého zákroku z roku 1989 bolo ocitnutie krajiny v stave nervóznej stagnácie.“82 V roku 1992, však, Teng Siao-pching verejne kritizoval to čo on nazýval pokračujúcim „ľavičiarstvom“ krajiny, a snažil sa obnoviť úsilie o hospodársku reformu. Ekonomický rast bol obzvlášť významný v južnej Číne, kde sa vyvinula najvyššia koncentrácia súkromného sektora teda podnikania. Preto keď sa Teng vydal v roku 1992 na oficiálnu cestu po štátoch južnej Číny, presiakli informácie na verejnosť, že v tak ekonomicky vypätom období nabádal ľudí, aby „boli trochu odvážnejšími a išli o niečo
MacFarquhar, R.: The Politics of China: The Eras of Mao and Deng. 1997. s.377 Britannica World Data : China. [cit. 2011.19.02.]. Dostupné na internete: <http://www.britannica.com/EBchecked/topic/111803/China> 82 Kynge, J.: China Shakes the World: A Titan's Rise and Troubled Future -- and the Challenge for America. 2006. s.20
81 80

48

rýchlejšie“. Ekonomika sa v priebehu niekoľkých týždňov začala preberať. Čínski a zahraniční investori sa chopili Tengovho posolstva a pustili sa do urýchlenej ekonomickej liberalizácie. „Priame zahraničné investície začali prúdiť do pobrežných oblastí, akciové a realitné trhy Hong Kongu sa zotavovali, vlastné čínske akciové trhy v Šanghaji a Šen-čene boli založené, krajiny juhovýchodnej Ázie začali predávať viac surovín rozvíjajúcemu sa gigantovi a v roku 1995 čínska ekonomika rástla rýchlejšie ako 14 % oproti minulému roku.“83

Dynamické deväťdesiate roky a nové tisícročie Od polovice 90. rokov minulého storočia Komunistická strana Číny pracovala drasticky na urýchlení trhových reforiem v oblasti bankovníctva, daní, obchodu a investícií. Tieto reformy pokračovali rýchlym tempom a strana sa pokúsila zvýšiť verejnú podporu vedením energických protikorupčných kampaní, ktoré sa prejavovali z časti na stíhaní vysoko postavených úradníkov a občasnými popravami úradníkov na vysokej úrovni obvinených z korupcie. Ťiang sa prejavil ako schopný nástupca Tenga. On nahradil Čao c'-janga na poste generálneho tajomníka v roku 1989 po incidente na námestí Nebeského pokoja a tiež bol menovaný predsedom Ústrednej vojenskej komisie ešte v tom istom roku a prezidentom Národného ľudového kongresu sa stal v roku 1993. Kombinoval pragmatickú, reformne orientovanú hospodársku politiku s naliehaním, že strana si musí udržať silnú kontrolu nad vládou. Ťiang upevnil svoju moc po smrti Tenga v roku 1997, aby sa stal v Číne najdôležitejším vládcom, ale postupne sa vzdal moci v prospech Chu Ťin-tchaovi v rokoch 2002 – 2004, ktorý má najvyššie funkcie dodnes.84 V ekonomike sa dosahoval rekordný rast zvyšujúci sa z roka na rok. Koncom 90. rokov minulého storočia sa najprv Hong Kong a neskôr aj Macao stali súčasťou Číny po tom ako ich bývalé koloniálne veľmoci prepustili zo svojej správy. Treba ale poznamenať, že si dané mestské štáty ponechali vysoký stupeň autonómie, čo bola jedna zo základných podmienok na ich pripojenie, ale i tak boli pozitívne efekty pre čínsku ekonomiku kľúčové.

Kynge, J.: China Shakes the World: A Titan's Rise and Troubled Future -- and the Challenge for America. 2006. s.21 84 Britannica World Data : China. [cit. 2011.19.02.]. Dostupné na internete: <http://www.britannica.com/EBchecked/topic/111803/China>

83

49

Na konci roka 2001 sa pre Čínu ešte viac otvorila cesta na medzinárodné trhy, keď bola prijatá do WTO. Od jej vstupu do WTO až do roku 2008 sa jej exporty až zoštvornásobili.85 Trhové reformy v Číne napredovali a ekonomika rástla dynamicky ďalej. V troch dekádach od roku 1978 až po rok 2008 rástla čínska ekonomika v priemere medziročne o desať percent. Čínske hospodárstvo tak so svojou lacnou, ale spoľahlivou pracovnou silou produkujúcou kvalitnejšie výrobky dokázalo konkurovať západným a japonským trhom.86

2.3

Makroekonomické ukazovatele
Ak by sme hľadali medzinárodne uznávané ekonomické štatistiky Číny od 50.

rokov minulého storočia, tak by sme vyšli naprázdno, lebo MMF a iné medzinárodné inštitúcie poskytujú dáta až od roku 1980. Čínsky makroekonóm Fengbo Zhang, ale danú medzeru zaplnil dôležitými poznatkami v jeho publikácii. Podľa vyššie načrtnutého vývoja je zaujímavé porovnať zložky národného hospodárstva Číny s ostatnými krajinami v daných rokoch.

2.3.1 Štruktúra hospodárstva
Fengbo Zhang rozdeľuje národné hospodárstvo na viac častí ako je zaužívaný trojsektorový pohľad. Poľnohospodárstvo a priemysel uvádza samostatne, kým miesto služieb používa členenie na stavebníctvo, transport a komunikáciu, obchod a iné. Čínske národné hospodárstvo malo podľa neho v roku 1950 dané parametre ako ukazuje tabuľka 1 v prílohe: poľnohospodárstvo 67,4 %, priemysel 14,1 %, stavebníctvo 1,1 %, transport a komunikácie 3,3 % a obchod 14,1 %.87 Je možné konštatovať, že dané hodnoty vystihujú vojnou zničenú a nerozvinutú ekonomiku, čo sa odzrkadľuje na podiele

poľnohospodárstva, naproti ktorému sú ostatné zložky na alarmujúcich hodnotách. V nasledujúcich dekádach dochádza k postupným zmenám pod vplyvom hospodárskych reforiem.
85 86

Ebrey, P. B.: The Cambridge Illustrated History of China. 2010. s.338 Tanner, H. M.: China: A History. 2009. s.561 87 Zhang, F.: Analysis of Chinese Macroeconomy. 2008. s.37

50

Z tabuľky 1 je ďalej viditeľný aj jav, že v ostatných krajinách či ide o rozvinuté alebo rozvíjajúce sa ekonomiky, proporcia poľnohospodárstva na národnom hospodárstve mala v danom čase negatívny trend. Naproti tomu prevládal pozitívny trend v ostatných sektoroch. V Číne bola ale situácia odlišná. V rokoch 1949 – 1957 sa čínske hospodárstvo menilo z poľnohospodársky orientovanej na priemyselnú ekonomiku. Veľký skok v roku 1958 spôsobil nadmernú akceleráciu industrializácie, čo ale viedlo k poškodeniu poľnohospodárstva a k trojročnej hlbokej kríze, z ktorej viedla jediná cesta cez prioritné poľnohospodárstvo. V tomto období sa prejavil reverzný trend oproti vzorovému modelu úspešnej industrializácie. Transformácia z poľnohospodársky orientovanej na industriálnu ekonomiku sa spomalila. V roku 1970 podiel prvého sektora prevyšoval podiel druhého sektora na národnom hospodárstve. Ale realizácia politiky štyroch modernizácií postupným spôsobom docielila dominanciu priemyslu, keď v roku 1985 bol podiel priemyslu 41,5 % a poľnohospodárstva 41,4 % na národnom hospodárstve. V tabuľke 2 je možné pozrieť si ekonomický rast národného dôchodku Číny v rokoch 1950 – 1985 s podielom jednotlivých sektorov na raste. Dovolíme si tvrdiť, že dané čísla slúžia iba na vysvetlenie trendu, keďže ich presnosť je otázna a dáta od 80. rokov 20. storočia sa líšia od dát MMF, Svetovej banky či OECD. Každopádne záporný rast sa dosahoval v rokoch 1960 – 1962, 1967 – 1968 a 1976, čo boli najkritickejšie krízové roky počas Maovej éry.88 Štruktúra čínskeho hospodárstva od 80. rokov podľa dát OECD pôsobí dôveryhodnejšie a výstižne ukazuje prebiehajúce pozitívne trendy v troch sektoroch až do začatia hospodárskej krízy v roku 2008. V roku 1980 malo poľnohospodárstvo podiel 30 % HDP, priemysel 49 % HDP a služby 21 % HDP. V roku 1990 prvý sektor klesol na 27 % HDP, priemysel na 42 % HDP a služby začali naberať na význame, keďže ich hodnota bola vyčíslená na 31 % HDP. Rok 2000 priblížil čínske hospodárstvo k vyspelému ekonomickému modelu, keď sa docielila redukcia poľnohospodárstva na 16 % HDP. Priemysel dosiahol rekordné hodnoty, keď jeho podiel na HDP zastal na úrovni 51 %, kým služby si polepšili len mierne na 33 % HDP.89 Nové tisícročie prinieslo pomalšie zmeny v štruktúre čínskej ekonomiky. Podľa štatistík z roku 2004 poľnohospodárstvo symbolicky pokleslo na 15,2 % HDP, priemysel naďalej rástol na hodnotu 52,9 % HDP, kým služby stagnovali s 31,9 % HDP.90 V roku
88 89

Zhang, F.: Analysis of Chinese Macroeconomy. 2008. s.38 OECD: China in the World Economy: An OECD Economic and Statistical Survey. 2003. s.60 90 OECD: OECD Economic Surveys: China 2005. 2005. s.9

51

2008 sa naplno prejavilo zapojenie Číny do svetového hospodárstva a využívanie moderných technológií. Pri dynamickom ekonomickom raste sa podarilo znížiť podiel poľnohospodárstva na rekordných 11,3 % HDP, priemysel taktiež svojim miernym poklesom na hodnotu 48,6 % HDP, začal dláždiť cestu pre modernizujúci sa sektor služieb s podielom 40,1 % HDP.91 Zmeny v štruktúre čínskej ekonomiky nevyjadruje len meniaci sa podiel sektorov na outpute ale aj zamestnanosť. Napriek faktu, že sa percentuálny podiel zamestnaných v poľnohospodárstve znižoval, v dôsledku populačného rastu podiel v absolútnych hodnotách rástol. V roku 1952 bolo približne 200 miliónov celkových pracujúcich, z čoho 170 miliónov bolo zamestnaných v poľnohospodárstve. V roku 1986 bolo už celkových pracujúcich približne 500 miliónov a 300 miliónov pracovalo v poľnohospodárstve. Vyjadrené percentuálne nastala zmena z 83,5 % na 61,1 %. Ostatné sektory dosahovali rasty zamestnanosti percentuálne aj absolútne. Zamestnanosť v priemysle vzrástla v daných rokoch zo 7,4 % na 22,1 % a v službách z 9,1 % na 16,8 %.92 Medzinárodné štatistiky vykazujú zamestnanosť v Číne podobne. Medzi rokmi 1980, 1990 a 2000 zamestnanosť v poľnohospodárstve percentuálne naďalej klesala na hodnoty z 69 % na 60 % a neskôr na 50 %. Zamestnanosť v daných obdobiach v priemysle len mierne napredovala z 18 % na 21 % a neskôr na 23 %. Služby boli aj v tomto smere najväčším rekordérom s hodnotami z 13 % na 19 % a neskôr na 27 %, čím prekonali zamestnanosť v priemysle. V roku 2004 sa celková pracovná sila pohybovala približne na úrovni 763 miliónov. Zamestnanosť sa v poľnohospodárstve znížila na 49,1 %, v priemysle klesla na 21,6 % a v službách mierne narástla na 29,3 %. V roku 2008 pracovná sila dosahovala 792 miliónov. Aj tu sa prejavili výrazné zmeny, keď zamestnanosť rekordne poklesla v poľnohospodárstve na 39,6 %, kým v priemysle vyrástla na 27,2 % a v službách na 33,2 %.

2.3.2 Zdroje čínskeho ekonomického rastu a sprievodné javy
Po prechode z centrálne plánovaného mechanizmu k trhovému hospodárstvu v neskorých 70. rokoch minulého storočia, Čína zaznamenala od začiatku 80. rokov 20. storočia jedno z najrýchlejších období ekonomického rastu vo svetových dejinách. Rok
91 92

OECD: OECD Economic Surveys: China 2010. 2010. s.9 Zhang, F.: Analys is of Chinese Macroeconomy. 2008. s.38-39

52

1978 znamená obrat v moderných dejinách Číny. V roku 1978 bola Čína deviatou najväčšou ekonomikou na svete s HDP len na úrovni jednej osminy USA a tretiny Japonska. Už v roku 2001 Čína prekonala Japonsko ako druhá najväčšia svetová ekonomika, pokiaľ ide o HDP merané v parite kúpnej sily (PPP). V roku 2006 bolo reálne HDP Číny trinásť násobne väčšie ako v roku 1978.93 Avšak, na základe HDP na obyvateľa bola Čína stále výrazne chudobnejšia než Japonsko. V roku 2008 HDP na jedného obyvateľa podľa PPP v Číne dosahovalo hodnotu 5 962 dolárov v porovnaní s Japonskom na hodnote 34 627 dolárov. Je dôležité zamyslieť sa nad otázkou ako bol dosiahnutý daný ekonomický rast. Podľa Freda Bergstena je „vo všetkých ekonomikách expanzia outputu sumou zmien v troch komponentoch: v spotrebe (súkromnej a verejnej), investíciách a v čistých exportoch tovarov a služieb.“94 Expandujúce investície boli hlavným a čoraz dôležitejším poháňačom čínskeho rastu. Ako môžeme vidieť na grafe 7 investície dosahovali v priemere 36 % HDP v prvej dekáde ekonomickej reformy. Ale od začiatku roku 1990 sa začal priemerný podiel investícií na HDP zvyšovať a v roku 1993 a opäť v rokoch 2004 – 2007 prekonal 40 % HDP, čo bolo aj v porovnaní s dynamickými východoázijskými štátmi rekordné číslo. Rastúce investície boli poháňané zvyšujúcou sa mierou úspor, ktorá dosahovala v roku 2006 hodnotu viac ako polovicu HDP Číny. Rastúce investície boli kľúčové v rokoch 2001 – 2005, keď v priemere prispievali viac ako polovicou k ekonomickému rastu, čo v medzinárodnom porovnaní bol nezvyčajne vysoký podiel. Rast súkromnej a verejnej spotreby bol taktiež prudký v absolútnych hodnotách počas reformného obdobia. Ale po väčšine rokov rast spotreby zaostával za výrazným rastom ekonomiky, čo sa prehĺbilo od roku 2000. Graf 8 ukazuje ako v 80. rokoch spotreba domácností dosahovala v priemere viac ako polovicu HDP, v 90. rokoch približne 46 % a v novom tisícročí presnejšie v roku 2007 klesla až na 35 % HDP.95 Naproti tomu vládna spotreba vykazovala známky relatívnej stability. V reformnom období dosahovala priemernú hodnotu 14 % HDP, v roku 2001 až vrcholných 16 % HDP a v rokoch 2006 – 2007 poklesla pod 14 % HDP ako je znázornené na grafe 9. Počas posledných dvoch dekád relatívna dôležitosť celkovej spotreby na ekonomickom raste poklesla. V prvej polovici 80.

Bergsten, C. F. et al.: China's Rise: Challenges and Opportunities. 2008. s.106 Bergsten, C. F. et al.: China's Rise: Challenges and Opportunities. 2008. s.106 95 Pre porovnanie v USA bola spotreba domácností na hodnote 70 % HDP, vo Veľkej Británii 63 % HDP a v Indii 56 % HDP v danom roku.
94

93

53

rokov sa rast spotreby podieľal na ekonomickej expanzii zo štyroch pätín, kým od roku 2003 podiel klesol na menej ako dve pätiny.96 Začínajúc v roku 2005 sa rast čistého exportu tovarov a služieb taktiež stal dôležitým zdrojom ekonomického rastu. V danom roku sa viac ako zdvojnásobil, aby dosiahol hodnotu 125 miliárd dolárov alebo 5,4 % HDP ako je znázornené na grafe 10. Behom nasledujúcich dvoch rokov rast pokračoval na hodnotu 305 miliárd dolárov, teda 8,9 % HDP. V priemere sa rast čistého exportu v rokoch 2005 – 2007 podieľal viac ako jednou pätinou na ekonomickom raste. Hospodárska expanzia Číny bola ťahaná exportom, ktorý sa zvýšil z 10,6 % HDP na 39,9 % HDP počas rokov 1980 – 2008. Značný obchodný prebytok tiež zvyšoval devízové rezervy krajiny, čím sa Čína stala najväčším svetovým držiteľom devízových rezerv (s viac než 2,1 bilióna dolárov v júni 2009). Realite klesajúceho vývozu v dôsledku globálnej hospodárskej krízy od konca roku 2008, sa Čína postavila vládnymi stimulmi na zvýšenie domáceho dopytu a investíciami do aktív dlhodobého charakteru. V dlhodobom horizonte, však, krajina má za cieľ presunúť základ ekonomického rastu od vývozu do súkromnej spotreby, ktorá predstavovala 35,2 % HDP v roku 2008. Silný hospodársky rast Číny počas troch dekád bol sprevádzaný rýchlym nárastom spotreby energie. V roku 2008, celková spotreba primárnej energie bola 4,8 krát vyššia ako v roku 1980. Kým bola na začiatku 90. rokov 20. storočia Čína čistým vývozcom ropy, v roku 2006 sa stala tretím najväčším svetovým čistým dovozcom ropy. Uprostred obavy o zabezpečenie dodávok energie a energetickej efektívnosti, Čína vyvinula snahu diverzifikovať svoje energetické zdroje. Avšak, uhlie stále zabezpečuje prevažnú väčšinu celkovej čínskej spotreby energie (70,2 % v roku 2008). Politika jedného dieťaťa implementovaná od roku 1979 znížila pôrodnosť v Číne (z 22,5 narodených na 1000 obyvateľov v roku 1988 na 12,2 narodených na 1000 obyvateľov v roku 2008) a spomalila rast populácie. Čínska populácia dosahovala 1,3 miliardy ľudí v roku 2008, čo bola pätina všetkých obyvateľov na celom svete. Čínska populácia taktiež rýchlo starne. Do roku 2020 sa podiel ľudí vo veku 65+ podľa prognózy zvýši na 13,1 % obyvateľov (oproti 9,4 % v roku 2008 a 4,5 % v roku 1978) a bude predstavovať štvrtinu svetovej staršej populácie. V roku 2005 Čína predbehla USA a je svetovým lídrom v počte študentov vysokých škôl s 15,6 milióna študentmi. Číne patrí tiež celosvetovo vedúce postavenie v
96

Bergsten, C. F. et al.: China's Rise: Challenges and Opportunities. 2008. s.108

54

používaní internetu a predstihla USA v roku 2008 s 298 miliónmi užívateľov. Napriek prísnemu vládnemu dohľadu nad jeho obsahom, bude stále rastúca študentská populácia dôležitou hnacou silou internetu v Číne, pretože študenti sú najaktívnejšou skupinou používateľov internetu v krajine.97

2.3.3 Makroekonomický vývoj v období pred krízou
Ekonomický rast behom piatich rokov pred krízou koncom roka 2008 nebol uniformný. Expanzia v rokoch 2006 – 2007 viedla prehrievaniu sa ekonomiky, čo sa prejavilo na náhlom vzostupe inflácie, v roku 2007 na 4,8 % a o rok neskôr až na 5,9 %, ktorá sa zhoršila v dôsledku narušenia niektorých dodávok potravín. Počas tohto obdobia sa štruktúra dopytu stala obzvlášť nevyvážená. Svetový dopyt mal vzostupnú tendenciu, čo sa prejavilo na zvyšujúcom sa prebytku platobnej bilancie Číny. Platobná bilancia je jedným z kľúčových ukazovateľov na pochopenie rastúcej dynamiky čínskej ekonomiky v danom období. Čína začala dosahovať výraznejší prebytok bežného účtu v nedávnych rokoch. V roku 2006 dosiahol prebytok 253 miliárd dolárov alebo 9,5 % HDP, robiac tak Čínu po prvýkrát, krajinou s najvyššou hodnotou prebytku bežného účtu na svete. Prebytok narastal aj v roku 2007 na hodnotu 372 miliárd dolárov alebo 11 % HDP, čo bolo opäť nevídané na veľkú krajinu, ktorá nie je exportérom ropy ani iného fosílneho paliva. Daný podiel bol skoro trikrát väčší ako vrchol dosiahnutý v Japonsku v polovici 80. rokov. Nehovoriac o roku 2008, keď bol prebytok bežného účtu rekordných 436 miliárd dolárov alebo 9,8 % HDP. Prehrievanie sa ekonomiky v roku 2007 viedlo centrálnu banku Číny k zvyšovaniu minimálnych povinných rezerv a ako inflácia ďalej narastala, aj k zvyšovaniu úrokových sadzieb. Fakt, že globálne hospodárstvo smerovalo do recesie koncom roka 2008, sa prejavil aj v Číne. Kým reálny ekonomický rast Číny bol v rokoch 2003 – 2007 vždy nad 10 %, rok 2008 mierne narušil daný trend s rastom iba o 9,6 %. To naznačovalo, že blížiace sa obdobie spôsobí určité zmeny aj v dynamicky rastúcej ekonomike Číny.98

97

Hodgson, A.: In Focus: 60 years of the People’s Republic of China. [cit. 2011.25.02.]. Dostupné na internete: <http://www.euromonitor.com/in-focus-60-years-of-the-peoples-republic-of-china/article> 98 Bergsten, C. F. et al.: China's Rise: Challenges and Opportunities. 2008. s.114

55

3

Vplyv krízy na ekonomiku Číny
Rozsah vplyvu krízy na ekonomiku Číny nie je presne kvantifikovateľný. Na jednej

strane, Čína vykonávala početné obmedzenia kapitálových tokov, najmä ich odliv, z časti tak, aby si zachovala svoj riadený menový floating. Tieto obmedzenia limitovali schopnosť čínskych občanov a mnoho firiem k investovaniu svojich úspor v zahraničí, nútili ich investovať tieto úspory na domácom trhu (napr. v bankách, na akciových trhoch, realitných a obchodných podnikoch), hoci niektorí Číňania sa pokúšali o nelegálny presun svojich prostriedkov do zahraničia. Aj tak je ale možné konštatovať, že vplyv finančnej krízy na čínsky súkromný sektor a jednotlivých investorov bol malý. Až prerod do globálnej hospodárskej krízy začal spôsobovať väčšie problémy celej čínskej ekonomike.99

3.1

Prenosové kanály ekonomických šokov z globálnej finančnej krízy
Yu Yongding uvádza štyri hlavné faktory cez ktoré globálna finančná kríza

vplývala na čínsku ekonomiku: Priame straty amerického kapitálového trhu Zmeny v cezhraničných kapitálových tokoch Redukcia v raste exportov Bezpečnosť devízových rezerv

3.1.1 Priame straty kapitálového trhu a bezpečnosť devízových rezerv
Pred vypuknutím krízy aj čínske komerčné banky, ako mnohé úspešné komerčné banky v rozvinutom svete, nakupovali hypotekárne toxické balíčky či CDO. Podľa oficiálnych údajov sa celkové straty štyroch najväčších čínskych komerčných bánk z daných nákupov vyšplhali na 20 miliárd dolárov. Môžeme konštatovať, že našťastie

99

Naproti tomu čínske vládne subjekty ako Štátna správa devízových rezerv, Čínska investičná korporácia, štátne banky a štátom vlastnené spoločnosti boli viac zasiahnuté krízou. Tieto entity majú leví podiel na legálnom odlive kapitálu z Číny, z ktorého veľká časť pochádza zo stále rastúcich čínskych devízových rezerv.

56

držba menšieho množstva daných nepriamych zahraničných investícií, Čínu uchránilo pred výraznejšími stratami. Každopádne, v auguste 2008, bolo riziko pre Čínu oveľa väčšie, keďže sa Fannie Mae a Freddie Mac nachádzali pred možným kolapsom. Ak by skrachovali, Čína by prišla o 400 miliárd dolárov zo svojich devízových rezerv. Ako vieme americká vláda tieto dve spoločnosti zachránila a ušetrila tak Čínu od značnej katastrofy. Odvtedy Štátna správa devízových rezerv Číny postupne mení svoju držbu zo štátnych agentúrnych obligácií na vládne cenné papiere a z dlhodobých amerických štátnych dlhopisov na krátkodobé štátne pokladničné poukážky.100 Celkové devízové rezervy Číny predstavovali ku koncu prvého kvartálu 2009 sumu 2,1 bilióna dolárov.101 Z týchto 1 bilión bol vo forme amerických vládnych cenných papierov a väčšinu z daných cenných papierov tvorili krátkodobé americké štátne pokladničné poukážky. V danom momente boli odhadované účtovné straty na držbe čínskych devízových rezerv len mierne.102 V každom prípade je bezpečnosť hodnoty čínskych devízových rezerv jednou z najväčších obáv pre autority krajiny. V ďalšej kapitole sa ich opatreniam budeme venovať detailnejšie.

3.1.2 Zmeny v cezhraničných kapitálových tokoch
Pozrime sa na cezhraničné kapitálové toky. Yu Yongding vysvetľuje zásadný poznatok: „Pretože Čína iba čiastočne liberalizovala svoj kapitálový účet, teoreticky vzaté, cezhraničný kapitál môže prúdiť do a z Číny iba cez kanály priamych zahraničných investícií, úradne schválených úverov zo zahraničia a portfóliové investície od kvalifikovaných zahraničných inštitucionálnych investorov, respektíve od kvalifikovaných domácich inštitucionálnych investorov. Napriek tomu, existujú mnohé medzery v kontrole cezhraničných kapitálových tokov.“103

100

Yongding, Y.: The Impact of the Global Financial Crisis on the Chinese Economy and China´s Policy Responses. [cit. 2011.02.03.]. Dostupné na internete: <http://www.twnside.org.sg/title2/ge/ge25.pdf> s.3 101 Tieto rezervy mali ešte v roku 2003 hodnotu 403 miliárd dolárov pre lepšiu predstavu ich dynamického rastu. 102 Podľa niektorých analytikov, údajne Čína v danom období na držbe aj profitovala v dôsledku apreciácie doláru a prepadu výnosov z amerických štátnych dlhopisov od zhoršenia krízy. Samozrejme, išlo len o dočasné zisky. 103 Yongding, Y.: The Impact of the Global Financial Crisis on the Chinese Economy and China´s Policy Responses. [cit. 2011.02.03.]. Dostupné na internete: <http://www.twnside.org.sg/title2/ge/ge25.pdf> s.6

57

V dôsledku čoho čierna ekonomika vážne ohrozuje cez pro-cyklické cezhraničné kapitálové toky finančnú a ekonomickú stabilitu Číny. Po prepuknutí krízy vznikli medzi čínskymi ekonómami polemiky či medzinárodný kapitál v jej dôsledku bude masívne prúdiť do krajiny alebo ju bude opúšťať. Ako sa ukázalo, od začiatku roku 2008 kapitál začal prúdiť smerom von z Číny. Ako príklad slúži jednoduché porovnanie. Kým v roku 2007 prílev PZI dosahoval 50 miliárd dolárov, o rok neskôr to už nebola ani polovica, ale len prílev PZI v sume 20 miliárd dolárov. Ďalej je kľúčový aj podiel špekulatívneho kapitálu či horúcich peňazí na cezhraničných kapitálových tokoch. Sú dva spôsoby ako ho iba približne merať, čo nie je najpresnejšie, ale určitý trend je možné sledovať. Na základe tzv. miery chýb a prehliadnutí, ktorá je položkou platobnej bilancie alebo pomocou kalkulácie nevysvetleného prílevu resp. odlevu kapitálu, ktorý sa rovná zmene v devízových rezervách mínus PZI a prebytok obchodnej bilancie.104 Podľa prvého spôsobu v druhej polovici roka 2008 sa dosiahla negatívna suma v hodnote 40 miliárd dolárov, kým v prvom polroku to bolo 20 miliárd dolárov v pozitívnom vyjadrení. Druhý spôsob len potvrdzuje, že v roku 2007 a v prvej polovici roka 2008 sa realizoval prílev horúcich peňazí, kým v druhej polovici roku 2008 prebiehal odlev horúcich peňazí. Paralela k danému obdobiu tkvie v tom, že tento prílev horúcich peňazí komplikoval snahy čínskych monetárnych autorít potlačiť bubliny na trhoch aktív a stabilizáciu výmenného kurzu juanu. Každopádne v dôsledku silného oživenia čínskej ekonomiky a možno aj kvôli vráteniu sa zahraničných investorov, horúce peniaze začali opäť prúdiť do krajiny začiatkom roka 2009 s vyšším rastom od marca. V nasledujúcich mesiacoch sa čínske ceny akcií výrazne odrazili a ceny nehnuteľností prekonali historický rekord z roku 2007, kedy bublina na trhu aktív vrcholila. V auguste nastal opäť odliv horúcich peňazí z čínskej ekonomiky, čo mohlo mať vplyv na burzový krach v danom mesiaci. Spomínané pro-cyklické cezhraničné kapitálové toky nespôsobili Číne veľké škody, lebo kontrola kapitálu, obrovské zásoby devízových rezerv, či intervencie čínskej centrálnej banky na devízových trhoch a udržiavanie výmenného kurzu juanu boli ostražité. Yu Yongding uzatvára: „Napriek tomu, že kapitálové kontroly v Číne majú svoje trhliny, tieto kontroly zvyšujú transakčné náklady pohybu tokov špekulatívneho kapitálu

104

Yongding, Y.: The Impact of the Global Financial Crisis on the Chinese Economy and China´s Policy Responses. [cit. 2011.02.03.]. Dostupné na internete: <http://www.twnside.org.sg/title2/ge/ge25.pdf> s.7

58

a preto

výrazne

obmedzili

nepriaznivé

vplyvy

globálnej

finančnej

krízy

na

makroekonomickú stabilitu čínskej ekonomiky.“105

3.1.3 Redukcia v raste exportov koncom roka 2008
Ako sme už naznačili, v priebehu roku 2008 začal spomaľovať globálny ekonomický rast, čo pocítila aj čínska ekonomika. Počas tretieho kvartálu 2008 reálny rast HDP Číny klesol na približne 6,4 % podľa cyklicky očisteného medzikvartálneho základu. V danom kvartáli sa prepadol aj svetový obchod, čo malo vplyv na pokles čínskeho vývozu. Napriek tomu, že Čína je menej závislá na exporte ako by bolo možné predpokladať podľa jeho podielu na HDP, tento pokles výrazne prispel k jemnému spomaleniu ekonomického rastu Číny. Dovoz taktiež výrazne poklesol, pretože jeho značná časť slúži ako input pre vyvážané tovary.106 Vo finančnej oblasti spôsobila kríza pravdepodobne najväčšie ťažkosti pri získavaní financií pre obchod Číny. Obchod bol celkovo najviac krízou zasiahnutou oblasťou čínskej ekonomiky a cez neho problémy pocítil aj na ňom závislý spracovateľský priemysel. Rast priemyselnej produkcie v treťom kvartáli 2008 klesol na hodnotu 8,2 %, čo bolo len polovičnou hodnotou minuloročného rastu za rovnako dlhé obdobie. Aj mnohé dôležité produktové sektory zaznamenali pád z dvojciferných rastov na negatívne hodnoty. Rast exportu klesol z 20 % v októbri 2008 na – 2,2 % v nasledujúcom mesiaci. Štatistiky ukazujú, že kľúčovou príčinou za poklesom ekonomického rastu Číny v treťom kvartáli 2008 bol rýchly prepad exportu. V čínskom priemyselnom sektore bol najviac zasiahnutý oceliarenský priemysel. Pokles v exporte oceliarenských produktov mal 54 % podiel na celkovom prepade oceliarenskej produkcie v septembri 2008. Pokles týchto exportov bol aj priamym dôsledkom globálnej hospodárskej krízy (pozri tabuľku 3). Okrem priameho vplyvu, nepriamy dopad na oceliarenskú produkciu z dôvodu prepadnutia dopytu pocítil veľmi výrazne aj oceľ vyvážajúci priemysel. Celkovo, pokles v externom dopyte môže vysvetľovať viac ako 60 % prepadu oceliarenskej produkcie. Podľa Yu Yongdinga je poradie najväčších vplyvov na čínsku ekonomiku nasledovné: „Zhrnúc, dramatický prepad v dopyte po exporte od tretieho kvartálu 2008 je jedinou
105

Yongding, Y.: The Impact of the Global Financial Crisis on the Chinese Economy and China´s Policy Responses. [cit. 2011.02.03.]. Dostupné na internete: <http://www.twnside.org.sg/title2/ge/ge25.pdf> s.9 106 OECD: OECD Economic Surveys: China 2010. 2010. s.31

59

najdôležitejšou príčinou čínskeho spomalenia. Prepad investícií do aktív dlhodobého charakteru bol druhým dôležitým prispievajúcim faktorom. Daný prepad môže byť prisúdený spomaleniu investícií do nehnuteľností v dôsledku prísnejšej monetárnej politiky počas nedávnych rokov, prepad v exportne orientovaných investíciách, zhoršenie očakávaní a straty spôsobili špekulácie na finančných trhoch zo strany veľkých štátom vlastnených spoločností kvôli prasknutiu bublín na trhu aktív a kolapsu cien komodít. Neoficiálna evidencia ukazuje, že špekulatívne straty daných spoločností boli obrovské, ale ťažko dokázateľné. Treťou dôležitou príčinou spomalenia ekonomiky je veľké prispôsobovanie si zásob. Do polovici roka 2008, mnoho čínskych spoločností očakávalo ďalší rast v cenách a pristúpili k rozsiahlemu hromadeniu zásob. Uvoľňovanie zásob výrazne zhoršilo pokles čínskeho rastu. Na záver, efekt bohatstva z prasknutých bublín na trhu aktív tiež zohral úlohu v spomalení rastu spotreby.“107

3.2

Výrazné zmeny pod vplyvom globálnej hospodárskej krízy
Avšak, čínska ekonomika nebola imúnna voči dopadom svetovej hospodárskej

krízy, vzhľadom k svojej ťažkej závislosti na obchode a priamych zahraničných investíciách pre svoj ekonomický rast. Početné sektory boli ťažko zasiahnuté. Pre ilustráciu je vhodné uviesť, že na trhu s nehnuteľnosťami v niekoľkých čínskych mestách sa prejavili známky bubliny, ktorej hrozí prasknutie, vrátane spomalenia v stavebníctve, klesajúcimi cenami a rastúcou úrovňou neobývaných budov. Toto zvýšilo tlak na banky, aby znížili úrokové sadzby v nadväznosti na stabilizáciu trhu. V dôsledku finančnej krízy sa hodnota hlavného indexu akciového trhu v Číne – Kompozitný index Šanghajskej burzy, znížila takmer o dve tretiny svojej hodnoty od 31. decembra 2007 do 31. decembra 2008. Globálna hospodárska kríza potom dosiahla, že sa čínsky obchod a priame zahraničné investície výrazne prepadli počas prvej polovice roka 2009. V danom období sa dosahovali rekordné poklesy v čínskych exportoch ako aj importoch. Čínska vláda v januári 2009 odhadovala, že 20 miliónov migrujúcich pracovníkov stratilo zamestnanie v roku 2008, kvôli zníženiu dopytu na medzinárodnom trhu v dôsledku globálneho ekonomického spomalenia. Za prvé štyri mesiace roku 2009,
107

Yongding, Y.: The Impact of the Global Financial Crisis on the Chinese Economy and China´s Policy Responses. [cit. 2011.02.03.]. Dostupné na internete: <http://www.twnside.org.sg/title2/ge/ge25.pdf> s.11

60

priemyselná produkcia vzrástla medziročne o 5,5 %, čo bolo výrazne nižšie ako 12,9 % rastu v roku 2008.108 Je dôležité zopakovať, že dopad globálnej hospodárskej krízy bol hlavne na čínsku reálnu ekonomiku, kým finančný sektor po 10 ročnej reforme zostáva relatívne stabilný, zdravý a schopný odolať kríze. Kríza najviac postihla pobrežné oblasti, kde je ekonomika viac závislá na vývoze a na pracovnej sile. Priblížme si teda vývoj hospodárstva Číny počas rokov 2009 a 2010 podľa kľúčových makroekonomických ukazovateľov. Celkovo je možné konštatovať, že aj napriek mnohým negatívnym javom pod vplyvom globálneho hospodárskeho spomalenia, čínska ekonomika posúvala svoju výkonnosť neohrozene ďalej, čím predbehla niektoré rozvinuté ekonomiky vo viacerých ukazovateľoch.

3.2.1 Dopad na čínskych migrujúcich pracovníkov
Globálna finančná kríza ako vieme viedla k prudkému zníženiu exportných zákaziek ako aj k poklesu ekonomického rastu Číny. Keďže sú vývozné odvetvia priemyslu Číny náročné na pracovnú silu a vo veľkej miere zamestnávajú vidieckych migrantov, preto je široko akceptovaný fakt, že kríza mala významný negatívny vplyv na zamestnanosť a mzdy vidieckych migrantov. Dané dôsledky sa prejavili aj na zvýšenej miere protestov čínskych migrujúcich pracovníkov v čase vrcholiacej krízy. Podľa odhadov autorov Sherry Tao Konga, Xin Menga and Dandan Zhangsa sa v roku 2009 celkový vplyv na zamestnanosť v dôsledku krízy pohyboval medzi 13 % a 19 %. Autori zdôraznili, že negatívny šok pre zamestnanosť bol v skutočnosti spoločným výsledkom globálnej finančnej krízy a postoja čínskych politikov smerom k domácej politike, kde sa realizovala kontraktívna makroekonomická politika a implementácia nového zákona o pracovných zmluvách. Vďaka fiškálnej a monetárnej expanzii v reakcii na globálnu finančnú krízu a postupné oživenie zahraničného dopytu, Čína sa vrátila z 6,1 % tempa rastu HDP v prvom štvrťroku 2009 na 7,8 % v druhom štvrťroku. Do konca roka 2009, tempo rastu prekročilo cieľ 8 %. Autori analýzou dát za roky 2008 a 2009 zaznamenali malý vplyv na zamestnanosť a prakticky žiadne zníženie pracovnej doby či mzdy pre migrantov.
Morrison, W. M.: China and the Global Financial Crisis: Implications for the United States. [cit. 2011.07.03.]. Dostupné na internete: <http://www.fas.org/sgp/crs/row/RS22984.pdf> s.4
108

61

Migranti, ktorí sa rozhodli zostať v mestách v roku 2009 utrpeli veľmi málo, pokiaľ ide o zamestnanie, pracovný čas a zárobok. Skôr mala kríza dopad hlavne na oblasti vidieka, kam sa nezamestnaní migrujúci pracovníci vrátili z miest. Nezamestnaní migrujúci pracovníci mali menej peňazí, čo znížilo dopyt v oblasti vidieka, ktorý ďalej potlačil vznik mimo farmárskych pracovných miest na vidieku. Daný multiplikačný efekt bol veľmi veľký a nebola mu venovaná dostatočná pozornosť. Zo štatistického hľadiska, nie menej ako 15 miliónov vidieckych migrantov (viac ako 10 % z celkových migrantov) sa vrátilo do vidieckych oblastí v roku 2009. Približne 80 % z nich sa vrátilo do vidieckych poľnohospodárskych odvetví, kde pracovali v priemere 52 % v danom roku.109 Okrem vplyvu globálnej finančnej krízy na spätnú migráciu, autori zistili, že vidiecka nepoľnohospodárska zamestnanosť klesla o približne 38 miliónov alebo 7,5 % z celkovej vidieckej pracovnej sily. Na základe daných zistení „je pravdepodobné, že vidiecky poľnohospodársky sektor poskytol možnosť zamestnania pre spätnú migráciu a taktiež zamestnanie pre mimo poľnohospodársky vidiecky sektor počas globálnej finančnej krízy. Vďaka danému vyrovnávaciemu účinku nebola spozorovaná žiadna otvárajúca sa nezamestnanosť. To je určite dobrá správa pre politickú stabilitu, ale tiež to znamená zníženie poľnohospodárskej produktivity.“110 Kríza poukázala na to, že v dlhodobom horizonte, bude musieť maloroľníctvo nevyhnutne uvoľniť cestu veľkej pozemkovej držbe a vyššej poľnohospodárskej produktivite. To samozrejme povedie ku konsolidácii poľnohospodárskej pôdy a mnoho malých statkárov bude musieť predať svoje pozemky. Pre týchto zamestnancov potom budú budúce šoky v zamestnanosti musieť byť utlmené inými prostriedkami.111

Kong, S. T. – Meng, X. – Zhang, D.: The impact of the global financial crisis on China’s migrant workers. [cit. 2011.10.03.]. Dostupné na internete: <http://www.eastasiaforum.org/2010/09/01/the-impact-ofthe-global-financial-crisis-on-chinas-migrant-workers/> 110 Kong, S. T. – Meng, X. – Zhang, D.: The global financial crisis and rural–urban migration. 2010. In: China: the next twenty years of reform and development. s.263 111 Skutočnou otázkou je, ako to bude vykonané? Ako sa Čína posunie smerom k univerzálnemu sociálnemu systému a umožní prisťahovalcom právo predať svoje pozemky, ako efektívne zmení neefektívny tradičný poľnohospodársky systém na vhodnejší ekvivalent pre modernú ekonomiku?

109

62

3.2.2 Najväčší svetový exportér
Čína zosadila Nemecko z postu najväčšieho svetového exportéra. Krajina počas roku 2009 aj napriek hospodárskej kríze vyviezla tovary v hodnote presahujúcej 1 bilión dolárov. Ekonómovia to už dlhšie považovali iba za otázku času, kedy sa Čína stane najväčším svetovým vývozcom. Tieto čísla ukázali, že Čína sa v roku 2009 s miernym náskokom stala najväčším vývozcom. Čína zrejme zosadila Nemecko z postu svetového exportného lídra už v októbri 2009. Podľa správy amerického denníka Wall Street Journal počas prvých 10 mesiacov 2009 Čína vyviezla tovary v hodnote 957 miliárd dolárov, pričom nemecký export za rovnaké obdobie mal hodnotu 917 miliárd dolárov. Čínsky export klesol z dôvodu krízy počas prvých 10 mesiacov 2009 o 20,4 %, zatiaľ čo nemecký až o 27,4 %.112 V roku 2010 nastala pozitívna zmena v zahraničnom obchode Číny, keďže bol dosiahnutý medziročný rast v exporte a v importe Číny. Celková hodnota dovozu a vývozu v roku 2010 dosiahla 2 972,8 miliárd dolárov, čo je o 34,7 % viac oproti roku 2009. Z tejto celkovej hodnoty dosiahol vývoz tovaru 1 577,9 miliárd dolárov, čiže vzrástol o 31,3 % a hodnota dovozu tovaru bola 1 394,8 miliárd dolárov, čo je viac o 38,7 %. Prebytok obchodnej bilancie dosiahol 183,1 miliárd dolárov, čo predstavuje pokles o 12,6 miliárd dolárov oproti roku 2009. Rozhodujúcimi obchodnými partnermi Číny zostávajú naďalej EÚ, USA, Japonsko, Hongkong a Kórejská republika. Celkovo mala Čína s väčšinou krajín sveta vysoko aktívnu obchodnú bilanciu. Podľa daných dát si Čína udržala aj v roku 2010 primát najväčšieho exportéra (pozri tabuľku 4). Je zaujímavé, že z poprednej trojice exportérov (Čína, Nemecko a USA) dosahovala Čína najlepšie rastové hodnoty vývozu.113 V roku 2009 celkový svetový export klesol medziročne o 23 %, čínsky export len o 16 % (Nemecko o 23 %, USA o 18 %). V roku 2010 už celkový svetový export po odrazení sa z krízy rástol medziročne o 22 %, kým čínsky export až o spomínaných 31 % (Nemecko o 13 %, USA o 21 %). Čína bola druhým najväčším svetovým importérom v roku 2010, keďže si USA bezkonkurenčne udržiavajú dlhodobo jednoznačné prvenstvo. Každopádne výrazný

Tu si dovolíme poznamenať aj fakt, že ešte v roku 2007 sa čínska ekonomika stala treťou najväčšou na svete, čo sme už vyššie spomínali, tak to bolo práve Nemecko koho Čína predbehla aj v tejto oblasti. 113 NBS : Statistical Communiqué of the People's Republic of China on the 2010 National Economic and Social Development. [cit. 2011.12.03.]. Dostupné na internete: <http://www.stats.gov.cn/english/newsandcomingevents/t20110228_402705764.htm>

112

63

medziročný rast čínskeho importu v roku 2010, prekonala z popredných svetových ekonomík len Brazília s rastom importu o 43 %. Narastajúci import je signálom, že Čína začína postupne znižovať svoj prebytok zahraničného obchodu.114 Ako sme uviedli vyššie, aj platobná bilancia je dôležitá na pozornejší pohľad. Kým do roku 2008 prebytok bežného účtu platobnej bilancie prekonával rekordy, v roku 2009 bol na úrovni 297,1 miliárd dolárov, čo je priblíženie sa k úrovni z roku 2006. V roku 2010 prebytok bežného účtu dosiahol 306,2 miliárd dolárov. Dovolíme si tvrdiť, že napriek menšiemu nárastu, v najbližších rokoch sa bude daný prebytok skôr mierne znižovať.115 Na doplnenie zahranično-ekonomických vzťahov porovnajme vývoj PZI v rokoch 2009 a 2010. V roku 2009 bolo založených 23 435 podnikov s priamymi zahraničnými investíciami do nefinančného sektoru, čo predstavuje medziročný pokles o 14,8 %. Celkový objem skutočne využívaného zahraničného kapitálu bol 90,0 miliárd dolárov, čo je pokles o 2,6 %. Z celkového objemu PZI bol podiel investícií do výroby 52,0 %, do nehnuteľností 18,7 %, do leasingu a obchodných služieb 6,8 %, do veľkoobchodu a maloobchodu 6,0 % a do dopravy, skladovania a poštových služieb 2,8 %. Rok 2010 bol svedkom vzniku 27 406 podnikov s priamymi zahraničnými investíciami do nefinančného sektoru, čo predstavuje medziročný rast o 16,9 %, a celkový objem skutočne využívaného zahraničného kapitálu bol 105,7 miliárd dolárov, čo je rast o 17,4 %.116

3.2.3 Miernejší ekonomický rast a kvalita života
Ako sme uviedli vyššie, čínska ekonomika dosiahla v roku 2010 napriek svetovej hospodárskej kríze, ďalší významný míľnik, akým bolo predbehnutie Japonska na poste druhej najväčšej svetovej ekonomiky. Bolo to dané aj faktom, že japonská ekonomika dlhodobo, približne dve dekády, stagnuje a v minulom roku sa medziročne zmenšila o 1,1 %. V roku 2010 dosiahol nominálny HDP Číny hodnotu 39 798,3 miliárd juanov (5 878 miliárd dolárov), čo bol reálny rast HDP medziročne o 10,3 %. Podiel primárneho sektora na HDP v roku 2010 predstavoval 10,2 %, sekundárny sektor predstavoval 46,8 %
114

WTO : World Trade 2010, Prospects for 2011: Trade growth to ease in 2011 but despite 2010 record surge, crisis hangover persists. [cit. 2011.08.04.]. Dostupné na internete: <http://www.wto.org/english/news_e/pres11_e/pr628_e.htm> 115 Leather, G.: China: The Economist Intelligence Unit Country Report April 2011. 2011. s.18 116 NBS : Statistical Communiqué of the People's Republic of China on the 2010 National Economic and Social Development. [cit. 2011.12.03.]. Dostupné na internete: <http://www.stats.gov.cn/english/newsandcomingevents/t20110228_402705764.htm>

64

a terciárny sektor tvoril 43,0 %. Primárny sektor vzrástol medziročne o 4,3 %, sekundárny sektor o 12,2 % a terciárny sektor o 9,5 %.117 Vývoj reálneho ekonomického rastu v posledných rokoch nám najlepšie vystihuje vplyv krízy na výkon ekonomiky. Od roku 2003 po súčasnosť, okrem rokov 2008 a 2009, rástla ekonomika Číny medziročne dvojciferným číslom. Aj z toho môžeme zatiaľ usúdiť, že finančná kríza v Juhovýchodnej Ázii a hektické roky na prelome milénia sa prejavili negatívnejšie na čínskej ekonomike ako súčasná kríza, keďže zatiaľ bol symbolicky slabší rast dosiahnutý len v rokoch 2008 a 2009. V roku 2007 čínska ekonomika medziročne rástla o rekordných 14,2 %. V roku 2008 bolo tempo rastu čínskej ekonomiky už „len“ o 9,6 %, kým v roku 2009 o 9,2 % (pozri graf 11). Tieto čísla môžu budiť dojem v porovnaní s rozvinutými krajinami, že kríza Čínu obišla, ale opak je pravdou. Ekonomický rast sa samozrejme odzrkadľuje aj na kvalite života. HDP na obyvateľa Číny v prepočte podľa parity kúpnej sily za rok 2010 dosiahol podľa Economist Intelligence Unit hodnotu 7 803 dolárov. Fakt, že sa kvalita života postupne zvyšuje je vidieť aj na miernom raste daného ukazovateľa v čase. V roku 2009 bol na hodnote 7 023 dolárov, kým v roku 2008 len na 6 410 dolároch.118 Ak sa pozrieme na Index ľudského rozvoja s odhadovanou hodnotou 0,663 pre rok 2010, dočítame sa, že v medzinárodnom porovnaní sa Čína umiestnila na 89. mieste spomedzi ostatných krajín. Daný výsledok je nutné vnímať v kontexte celého rozvíjajúceho sa východoázijského a pacifického regiónu, kde sa Čína umiestnila mierne nad priemerom.119 Čínsky štatistický úrad používa ukazovateľ čistý príjem na vyjadrenie životných podmienok obyvateľstva. V roku 2010 sa ročný čistý príjem na osobu vo vidieckej domácnosti pohyboval na úrovni 5 919 juanov, čo bol od inflácie očistený nárast o 10,9 % oproti predchádzajúcemu roku. Ročný disponibilný dôchodok na osobu v mestskej domácnosti dosiahol hodnotu 19 109 juanov, čo bol reálny nárast o 7,8 %. Podiel výdavkov na potraviny na celkových výdavkoch domácností bol 41,1 % vo vidieckych domácnostiach a 35,7 % v mestských domácnostiach. V Číne sa hranica chudoby na vidieku v roku 2010 stanovila s ročným čistým príjmom na obyvateľa nižším ako 1 274

117

NBS : Statistical Communiqué of the People's Republic of China on the 2010 National Economic and Social Development. [cit. 2011.12.03.]. Dostupné na internete: <http://www.stats.gov.cn/english/newsandcomingevents/t20110228_402705764.htm> 118 Leather, G.: China: The Economist Intelligence Unit Country Report April 2011. 2011. s.18 119 UNDP : China: Country profile of human development indicators. [cit. 2011.09.04.]. Dostupné na internete: <http://hdrstats.undp.org/en/countries/profiles/CHN.html>

65

juanov. V roku 2010 sa 26,88 milióna vidieckych obyvateľov nachádzalo v chudobe, čo bolo o 9,09 milióna menej než v roku 2009.

3.2.4 Inflácia a nezamestnanosť
Všeobecná úroveň spotrebiteľských cien v Číne v roku 2009 poklesla o 0,7 % oproti predchádzajúcemu roku. Treba ale poznamenať, že úroveň spotrebiteľských cien v roku 2008 medziročne vzrástla o rekordných 5,9 %. Späť k roku 2009, kde nákupné ceny surovín, pohonných hmôt a energií klesli o 7,9 %. Výrobné ceny poľnohospodárskych výrobkov sa znížili o 2,4 %. Predajné ceny bytov a domov vzrástli v

sedemdesiatich najväčších a stredných mestách o 1,5 % a ceny leasingu a nájmu sa znížili o 0,6 %. Zamerajme sa detailnejšie na rok 2010. Spotrebiteľské ceny v prvom štvrťroku vzrástli medziročne o 2,2 %, v druhom štvrťroku sa zvýšili o 2,9 %, za tretí štvrťrok sa zvýšili o 3,5 % a za štvrtý štvrťrok rástli až o 4,7 %. Všeobecná úroveň spotrebiteľských cien v roku 2010 v Číne vzrástla o 3,3 % oproti predchádzajúcemu roku (pozri graf 12). Z toho ceny potravín vzrástli o 7,2 %. Ceny za investície do fixných aktív sa zvýšili o 3,6 %. Výrobné ceny za vyprodukovaný tovar sa zvýšili o 5,5 %. Kúpne ceny surovín, palív a energie sa zvýšili o 9,6 %. Výrobné ceny poľnohospodárskych produktov sa zvýšili o 10,9 %. Predajné ceny bytov najprv vzrástli a potom poklesli. Miera mestskej nezamestnanosti dosiahla koncom roku 2009 hodnotu 4,3 %, čo je nárast o 0,1 percentuálneho bodu v porovnaní s rokom 2008. Uvedené údaje vychádzajú len zo sledovania mestských sídiel a počtu registrovaných nezamestnaných v nich, pričom údaje získané z vidieckych sídiel sú väčšinou veľmi nepresné. Týmto dochádza k značnému skresľovaniu celkových výsledkov o nezamestnanosti. Štatistický úrad udáva, že celkove bolo na konci roku 2009 zamestnaných 779,95 milióna obyvateľov Číny, čo je o 5,15 milióna viac ako v roku 2008. V roku 2010 sa počet novo zamestnaných osôb v mestských oblastiach v Číne zvýšil o 11,68 milióna, čo predstavuje nárast o 660 tisíc oproti roku 2009. Mestská miera nezamestnanosti prostredníctvom počtu registrovaných nezamestnaných bola 4,1 % na konci roka 2010, čo predstavuje pokles o 0,2 percentuálneho bodu v porovnaní s rokom 2009. Celkový počet migrujúcich pracovníkov v roku 2010 bol 242,23 milióna, čo je
66

medziročne o 5,4 % nad úrovňou z roku 2009. Z toho, počet migrujúcich pracovníkov, ktorí opustili rodné mesto a pracovali v iných provinciách, bol 153,35 milióna a zvýšil sa o 5,5 %. Migrujúcich pracovníkov, ktorí pracovali v miestnych provinciách, bolo 88,88 milióna, čo bol nárast medziročne o 5,2 %.120

3.2.5 Verejné financie a devízové rezervy
Čínske verejné financie ukončili rok 2010 s rozpočtovým deficitom približne v hodnote 650 miliárd juanov, čo zodpovedá úrovni 1,6 % HDP krajiny. Na rok 2010 si pritom čínska vláda naplánovala rozpočtový deficit na úrovni 2,8 % HDP alebo 1,05 bilióna juanov. Za rok 2009 vykázala Čína rozpočtový schodok v hodnote 950 miliárd juanov alebo 2,8 % HDP. Rozpočtové príjmy na celoštátnej úrovni v roku 2010 vzrástli o 21,3 % na 8,31 bilióna juanov, kým výdavky dosiahli 8,96 bilióna juanov, čo predstavuje medziročné zvýšenie o 17,4 %.121 Čína patrí ku krajinám s nízkym verejným dlhom. Podľa odhadov Economist Intelligence Unit sa verejný dlh Číny v rokoch 2009 a 2010 pohyboval na úrovni medzi 16 % až 17 % HDP.122 Ku koncu roka 2009 čínske devízové rezervy dosiahli 2 399,2 miliardy dolárov, čo je nárast o 453,1 miliardy dolárov v porovnaní s údajmi z konca roku 2008. Výmenný kurz ku koncu roka 2009 predstavoval pomer 6,8282 juanov za 1 dolár, čo znamená medziročné zhodnotenie meny o 0,1 %. Na konci roka 2010 čínske devízové rezervy opäť výrazne narástli. Dosiahli hodnotu 2 847,3 miliardy dolárov, čo predstavuje medziročný nárast o 448,1 miliardy dolárov. Výmenný kurz ku koncu roka 2010 predstavoval pomer 6,6227 juanov za 1 dolár, čiže čínski predstavitelia dovolili juanu posilňovať, čo viedlo k rekordnému medziročnému zhodnoteniu meny o 3 %.

120

NBS : Statistical Communiqué of the People's Republic of China on the 2010 National Economic and Social Development. [cit. 2011.12.03.]. Dostupné na internete: <http://www.stats.gov.cn/english/newsandcomingevents/t20110228_402705764.htm> 121 SITA : Čína vykázala za minulý rok rozpočtový deficit 1,6 % HDP. [cit. 2011.18.03.]. Dostupné na internete: <http://www.finance.sk/spravy/finance/45359-cina-vykazala-za-minuly-rok-rozpoctovy-deficit-16-hdp/> 122 Leather, G.: China: The Economist Intelligence Unit Country Report April 2011. 2011. s.18

67

4

Protikrízové opatrenia čínskej vlády
Čína podnikla rad krokov, aby odpovedala na globálnu finančnú krízu. Dňa 27.

septembra 2008, čínsky premiér Wen Ťia-pao údajne vyhlásil, že „to, čo môžeme urobiť teraz, je udržať stabilný a rýchly rast národného hospodárstva, a zabezpečiť, aby sa žiadne zásadné výkyvy neudiali. To bude náš najväčší prínos pre svetovú ekonomiku v rámci súčasných okolností.“123 Okrem zníženia úrokových sadzieb a zvýšenia bankových úverov, Čína realizovala rad politík na podporu a obnovenie rovnováhy ekonomiky, ako zvýšenie spotrebiteľských výdavkov, reštrukturalizácia a dotácie pre určité priemyselné odvetvia a zvýšenie príjmov poľnohospodárom a chudobným vidieckym obyvateľom. Treba poznamenať, že opatrenia vlády boli rýchle a dôrazné. Máme tým na mysli údernú kombináciu expanzívnej fiškálnej politiky v podobe daného balíka a súčasne prebiehajúcej expanzívnej monetárnej politiky čínskej centrálnej banky.

4.1

Čínsky stimulačný balík v podobe expanzívnej fiškálnej politiky
Dňa 9. novembra 2008 čínska vláda oznámila, že zavedie dvojročný stimulačný

balík v hodnote 4 biliónov juanov (približne 586 miliárd dolárov), čo zodpovedá 13,3 % čínskeho HDP z roku 2008, so zameraním na infraštruktúrne projekty. Z balíku sa financovala verejná dopravná infraštruktúra (vrátane železníc, diaľnic, letísk a prístavov), dostupné bývanie, infraštruktúra na vidieku (vrátane zavlažovania, pitnej vody, elektriny a dopravy), ekologické projekty, technologické inovácie, zdravotníctvo, vzdelávanie a prestavba oblastí postihnutých katastrofami (napr. v oblastiach, ktoré boli postihnuté ničivým zemetrasením z mája 2008, predovšetkým v provincii S'-čchuan). Podľa vládnych predstaviteľov malo byť vďaka nemu vytvorených aspoň 24 miliónov nových pracovných miest. Daný čínsky stimul predstavuje jeden z najväčších ekonomických stimulačných balíkov na svete aj podľa úrovne celkových výdavkov ako aj podľa percenta HDP. Nie je

Xinhua News Agency : Premier: China's strong growth is greatest contribution to world economy amid financial crisis. [cit. 2011.21.03.]. Dostupné na internete: <http://news.xinhuanet.com/english/200809/27/content_10122504.htm>

123

68

ale jasné, do akej miery stimulačný balík predstavoval nové výdavky oproti projektom, ktoré boli už naplánované ešte pred vypuknutím hospodárskej krízy v Číne. Tabuľka 5 a graf 13 uvádzajú rozdelenie stimulačného balíka podľa výdavkov.124 Čínsky premiér neskôr informoval presnejšie o danom stimule. Celkovo má hodnotu 597 miliárd dolárov. Štát má údajne podiel len 176 miliárd dolárov a 421 miliárd dolárov pochádza od súkromného sektora.125 Skladá sa zo štyroch komponentov: výdavkov, daňových škrtov, modernizácie infraštruktúry modernizácie priemyselných objektov a stavieb vedecko-technické inovácie, podpora nových vznikajúcich odvetví zlepšenie sociálneho zabezpečenia126

Zdroje financovania stimulačného balíka boli navrhnuté nasledujúco: Centrálna vláda financovala štvrtinu zo stimulačného balíka vo forme priamych dotácií a subvencovaním úrokových sadzieb. Vládne dlhopisy boli vydané na krytie rozpočtového deficitu. Centrálna vláda vydala dlhopisy aj v mene lokálnych vlád na pokrytie chýbajúcich financií pre lokálne projekty. Bankové úvery boli dôležitým zdrojom finančných prostriedkov a to najmä pre miestnu samosprávu.127

4.1.1 Desať pilierových odvetví
Čínsky stimulačný program zahŕňal aj kroky vlády za cieľom pomoci desiatim pilierovým odvetviam (t.j. odvetvia, ktoré sú podľa vlády životne dôležité pre hospodársky rast Číny), aby sa podporila ich dlhodobá konkurencieschopnosť. Ide o odvetvia automobilového, oceliarenského, textilného, strojárenského, elektronického a

informačného, ľahkého priemyslu (ako sú spotrebiteľské výrobky), petrochémie, neželezných kovov, logistiky a stavby lodí.
Morrison, W. M.: China and the Global Financial Crisis: Implications for the United States. [cit. 2011.07.03.]. Dostupné na internete: <http://www.fas.org/sgp/crs/row/RS22984.pdf> s.6-7 125 Podľa Reuters centrálna vláda financovala 1,18 bilióna juanov, čo bolo 30 % z hodnoty stimulu. 126 Fareed Zakaria GPS : GPS Podcast 10/03/2010. [cit. 2011.28.03.]. Dostupné na internete: <http://edition.cnn.com/video/?/video/podcasts/fareedzakaria/site/2010/10/03/gps.podcast.10.03.cnn> 127 Yongding, Y.: The Impact of the Global Financial Crisis on the Chinese Economy and China´s Policy Responses. [cit. 2011.02.03.]. Dostupné na internete: <http://www.twnside.org.sg/title2/ge/ge25.pdf> s.14
124

69

Vládna podporná politika pre desať priemyselných odvetví zahŕňala aj daňové úľavy a stimuly ako exportné daňové úľavy, priemyselné dotácie a subvencie spotrebiteľom na nákup určitých produktov (napr. spotrebného tovaru a autá), fiškálnu podporu, smernice pre banky na poskytnutie finančných prostriedkov, na priamu podporu technologickej modernizácie a rozvoj domácich značiek, politík verejného obstarávania, rozšírenie vývozných úverov a finančnej pomoci pre investovanie firiem v zahraničí. Čínskej vláde je zrejmé, že jej ekonomika je zasiahnutá nadbytočnou kapacitou. Aj z daného dôvodu, sú vládou financované investície v stimulačnom balíku koncentrované do infraštruktúry, namiesto do nových tovární, ktoré by zvýšili čínsku výrobnú kapacitu. Ďalším dôležitým aspektom čínskeho stimulačného balíka je veľké množstvo daňových úľav na export. Za rok 2009 sa odhadovalo, že exportným spoločnostiam boli poskytnuté daňové úľavy v hodnote 800 miliárd juanov, kým plánovaných bolo 670 miliárd juanov, rovnajúcich sa 15 % celkovým výdavkom centrálnej vlády.

4.1.2 Sprievodné opatrenia
Okrem celonárodného stimulačného balíka boli aj lokálne vlády nabádané, aby si získali peniaze na spustenie ich vlastného dodatočného stimulačného balíka. Celková suma ohlásených lokálnych stimulačných balíkov sa vyšplhala na 18 biliónov juanov.128 Dňa 7. apríla 2009, čínska vláda oznámila, že plánuje vynaložiť 124 miliárd dolárov v priebehu najbližších troch rokov na vytvorenie univerzálneho systému zdravotnej starostlivosti. Plán sa pokúša rozšíriť základné pokrytie zdravotnej starostlivosti pre väčšinu obyvateľstva do roku 2011 a investuje do verejných nemocníc a odbornej prípravy pre obecných a komunitných lekárov. Veľký počet opatrení bolo vyvinutých na podporu vidieckych príjmov a zvýšenia úrovne výdavkov a zmenšenia rozdielov v životnej úrovni medzi vidiekom a mestskými obyvateľmi (ako aj medzi pobrežnými a západnými oblasťami krajiny). Napríklad, od februára 2009, sa odhaduje, že 900 miliónov čínskych vidieckych obyvateľov dostalo 13 % zľavu na nákup domácich spotrebičov. Verejné projekty bytovej výstavby, vzdelávania

Dané opatrenia spôsobujú fiškálne a finančné riziká pre lokálne vlády. Napriek dobrej kondícii celonárodných verejných financií, lokálne vlády čelia vysokej zadlženosti už od 80. rokov, odkedy ich celkový dlh narástol do výšky až 7,6 bilióna juanov (približne 1,1 bilióna dolárov).

128

70

a infraštruktúrnych projektov sú z veľkej časti zamerané na vidiecke oblasti. Vláda tiež oznámila plány na zvýšenie poľnohospodárskych dotácií poľnohospodárom.129 Ako vidieť, čínski predstavitelia sa snažia zvrátiť pokračujúce rozširovanie priepasti medzi chudobnými a bohatými. K tomu by mala poslúžiť aj reforma systému registrácie domácností, o ktorej sa v Číne dlhšie diskutuje. Súčasný systém klasifikuje občanov buď ako obyvateľov miest alebo naopak vidieka a obmedzuje sťahovanie robotníkov do miest za prácou. Kontroverzný čínsky systém registrácie domácností znamená, že mnoho roľníkov migrujúcich do miest za prácou nemá vo svojom novom domove nárok na sociálne služby. Vláda prisľúbila v roku 2010 snahy o postupne rovnaké zaobchádzanie pre obyvateľov vidieka ako pre obyvateľov miest, či už čo sa týka výšky platu, vzdelania detí, zdravotnej starostlivosti, ubytovania alebo sociálnych istôt, reformy sa budú týkať iba menších a stredných miest.

4.2

Expanzívna monetárna politika
Od začiatku roka do mája 2009 narástli bankové úvery o 5,77 biliónov juanov, čo

bolo viac ako oficiálny cieľ v hodnote 5 biliónov juanov na celý rok 2009. V kontraste, ak sa pozrieme späť, tak v roku 2006 dosiahli bankové úvery 3,18 bilióna juanov a v roku 2007 mierne viac, čiže 3,63 bilióna juanov. Nárast bankových úverov v prvom kvartáli roku 2009 bol prekvapivo vysoký, tak isto ako rast množstva v peňažnom agregáte M2. Medzera medzi tempom rastu agregátu M2 a nominálneho HDP prekonala historický rekord. Najdôležitejšou príčinou prudkého nárastu v úveroch a peňažnej zásobe bola expanzívna monetárna politika čínskej centrálnej banky. Predtým, korešpondujúc s prudkým nárastom likvidity spôsobeným intervenciami čínskej centrálnej banky na devízových trhoch, ktoré boli zamerané na vyrovnávanie tlakov na zhodnotenie juanu vytvorených trvalým obchodným prebytkom (prebytkom kapitálového účtu), čínska centrálna banka predávala veľké množstvo krátkodobých pokladničných poukážok, aby zredukovala výrazný prebytok likvidity. Od štvrtého štvrťroku roku 2008, ich čínska centrálna banka takmer prestala predávať. Ako výsledok, likvidita zaplavila medzibankový peňažný trh a raz dokonca boli
Morrison, W. M.: China and the Global Financial Crisis: Implications for the United States. [cit. 2011.07.03.]. Dostupné na internete: <http://www.fas.org/sgp/crs/row/RS22984.pdf> s.7
129

71

úrokové sadzby

na medzibankovom trhu nižšie ako úroky z vkladov v komerčných

bankách za rovnakých podmienok splatnosti. To bolo opísané v kruhoch bankovníctva Číny, ako uvádza Yu Yongding, ako obdobie keď bola „múka drahšia ako chlieb.“130 Finančné podmienky v Číne sú veľmi odlišné od tých v USA a Európy v súčasnej globálnej hospodárskej kríze. Čína dokončila dôkladnú prehliadku svojho bankového systému tým, že odpísala splatné, ale nesplatené pôžičky a poskytla kapitálové injekcie vo veľkom meradle. Čínsky bankový systém bol relatívne bezpečný a zdravý, keď bol západný bankový systém na hrane. Výsledkom bolo, že sa neudiala žiadna hypotekárna kríza a peňažný multiplikátor v Číne neklesol tak dramaticky ako v USA. Preto bol dramatický nárast likvidity na medzibankovom trhu riadne pretransformovaný do rýchleho nárastu bankových úverov a peňazí v širokom poňatí. Čínske banky nakoniec poskytli rekordných 9,59 biliónov juanov (1,4 bilióna dolárov) v nových úveroch počas roku 2009, čo bolo jasné splnenie výzvy čínskych predstaviteľov na financovanie vládnych investícií. Ako sme už uviedli vyššie, objem nesplatených pôžičiek miestnym vládam (miestny dlh) sa pohyboval na hodnote 7,66 bilióna juanov (1,26 bilióna dolárov) na konci júna 2010. Keďže boli čínske provincie, mestá a obce, oficiálne vylúčené z priamych pôžičiek, vytvorili tisíce hybridných štátnosúkromných subjektov, aby sa vyhli obmedzeniam a mohli financovať výdavky na infraštruktúru. Dôsledkom je, že asi 26 % všetkých úverov pre miestne vlády, približne 2 bilióny juanov (294,12 miliárd dolárov), sú vo vážnom nebezpečenstve z omeškania podľa regulátorov.131 Monetárna politika bola uvoľnená aj v roku 2010. Čínske banky vydali v minulom roku nové úvery v hodnote 7,95 bilióna juanov (1,2 bilióna dolárov), čím bol prekročený vládou stanovený cieľ na úrovni 7,5 bilióna juanov pre daný rok. Peňažný agregát M2 rástol o 19,7 %, kde sa taktiež prekročil oficiálny cieľ 17 %. Vo štvrtom štvrťroku 2010 sa dosiahol rekord aj v náraste devízových rezerv o 199 miliárd dolárov, čím sa ich celkový objem dostal na 2,85 bilióna dolárov, čo sú jednoznačne najväčšie devízové rezervy na svete.132

130

Yongding, Y.: The Impact of the Global Financial Crisis on the Chinese Economy and China´s Policy Responses. [cit. 2011.02.03.]. Dostupné na internete: <http://www.twnside.org.sg/title2/ge/ge25.pdf> s.19 131 Wills, K.: Factbox: China's stimulus by the numbers. [cit. 2011.31.03.]. Dostupné na internete: <http://www.reuters.com/article/2010/11/05/us-china-economy-stimulus-factboxidUSTRE6A40S520101105> 132 Wang, A. – Qing, K. G.: China overshoots loan target, more tightening to come. [cit. 2011.31.03.]. Dostupné na internete: <http://in.reuters.com/article/2011/01/11/idINIndia-54066420110111>

72

4.3

Zásahy na realitnom trhu
Realitné bubliny neodmysliteľne patria k trhovej ekonomike. Zvlášť dobre sa im

darí v prostredí umelo nízkych úrokov. Lacné peniaze a honba investorov za čo najvyšším ziskom roztáčajú cenovú špirálu do astronomickej výšky. Čínska vláda pri fiškálnej a monetárnej expanzii podľa mnohých ekonómov danú bublinu v domácej ekonomike umožnila prehĺbiť. Aj preto sa rozhodli čínsky predstavitelia tento citlivý trh výrazne regulovať a vykonávať v ňom časté zmeny. Hospodárska Kríza sa prejavila aj na čínskom realitnom trhu. Ceny domov a ich predaj v Číne, klesli prvý krát až v roku 2008 za ostatných desať rokov. Začiatkom roka 2009 sa ceny v niektorých regiónoch prepadli až o 17 %. Čínska vláda sa rozhodla zakročiť a vykonala záchranné opatrenia v priebehu roka 2009. V snahe podporiť trh znížila čínska vláda daň z predaja domov, znížila hranicu od ktorej sa platí poplatok za nedávno kúpený dom z päť na dva roky, a tiež predĺžila prednostné hypotekárne úroky pre ľudí kupujúcich existujúce byty. Vďaka štátnej podpore sa Čína stala najväčším realitným investičným trhom za rok 2009 pri investíciách vo výške viac než 156 miliárd dolárov. Ide o medziročný dvojnásobný nárast, zatiaľ čo severná Amerika sa o dvojnásobok prepadla, na niečo vyše 38 miliárd dolárov. Ceny domov v čínskych veľkomestách prudko rástli koncom minulého a začiatkom roka 2010, čo vyvolalo obavy vlády, že cenová dostupnosť domov sa stala problémom, ktorý treba riešiť, aby sa predišlo sociálnym nepokojom. Preto sa čínska vláda rozhodla skrotiť horúci realitný trh. Znížila totiž zľavy pri hypotekárnych úrokoch pre prvokupujúcich, úplne ich zrušila a navyše zvýšila depozit na 40 % z ceny pre kupujúcich po druhý krát. Pri tých, ktorí kupovali nehnuteľnosť už tretí krát, banky museli požadovať minimálne 60 % prvú splátku. Oprávnenosť obáv politikov a ekonómov o realitný trh v krajine vyvoláva výrazný rast cien nehnuteľností. Hoci o spoľahlivosti dát možno pochybovať, trend je jasný. Podľa oficiálnych údajov štatistického úradu dosiahli ceny v marci 2010 takmer 12 % medziročný skok. To je najviac od roku 2005, odkedy tento úrad ceny pravidelne sleduje. Ceny domov vo veľkomestách ako sú Šanghaj, Kuangžou či Šenžen klesli do konca augusta oproti svojmu vrcholu, na ktorom boli v apríli 2010, o približne 10 %. Tento vývoj pritom nastal ešte pred tým, ako na trhu začali negatívne pôsobiť vládne opatrenia na sprísnenie menovej politiky. Peking od apríla ohlásil viacero prísnych opatrení na
73

obmedzenie trhu s nehnuteľnosťami vrátane zvýšenia prvej splátky pri kúpe domov a stresového testovania bánk. Reštriktívne opatrenia na realitnom trhu pokračovali počas celého minulého roka.133

4.4

Záujmy v zahraničí a menová politika
Na dosiahnutie udržania dynamického ekonomického rastu Číny, jej predstavitelia

vedia, že domáce zdroje sú nedostatočné a preto musia hľadať ďalšie zdroje v zahraničí. Ich dlhodobá zahraničná politika sa orientuje na krajiny bohaté na nerastné suroviny. Prístup na tieto trhy si čínske spoločnosti získavajú vďaka opatreniam čínskej vlády. Tá totiž poskytuje zvýhodnené úvery, pomoc a štátom sponzorované investície (hospodárska pomoc) krajinám, ktorých nerastné bohatstvo potrebuje. Na grafe 14 je vidieť výrazný nárast čínskych finančných prostriedkov v priebehu posledných rokov v troch regiónoch. Po prepuknutí krízy čínske spoločnosti ešte viac rozšírili svoje záujmy v rôznych kútoch sveta. Čínske štátne ale i súkromné spoločnosti už nie sú totiž len čoraz viac aktívne ako investori a dodávatelia v Juhovýchodnej Ázii, v Afrike, alebo Latinskej Amerike, ale už aj v strednej Ázii a východnej Európe.134 Kým si čínske podniky zaisťujú stále viac a viac zákaziek na veľké projekty, najmä v stavebníctve, dopravnej infraštruktúre, automobilovom priemysle, stavbe priemyselných zariadení, energetike a telekomunikáciách v uvedených regiónoch, zatiaľ Čína na celom svete kontroluje čoraz viac ložísk strategických surovín, čo v budúcnosti môže viesť k nedostatku najmä vzácnych kovov. V súvislosti so získavaním verejných zákaziek pre čínske štátne podniky po celom svete sa množia správy, že čínski predstavitelia poskytujú dumpingové ponuky, agresívne metódy subvenčného financovania a veľkorysú ochranu podnikateľských rizík zo strany štátu. Čína kontroluje viac ako 90 % niektorých druhov vzácnych kovov a počas roka 2010 obmedzila ich vývozné kvóty. Presnejšie v júli 2010 znížila vývozné kvóty na vzácne zeminy o 72 %. Podľa protirečivých vyjadrení vládnych predstaviteľov sa uvažuje o ďalšom znížení. Čína je s 97 % podielom ďaleko najväčším exportérom vzácnych zemín,
Rojko, M.: Čína sa bráni prasknutiu bubliny. [cit. 2011.31.03.]. Dostupné na internete: <http://reality.etrend.sk/realitny-biznis/cina-sa-brani-prasknutiu-bubliny.html> 134 Lum, T.: China’s Assistance and Government-Sponsored Investment Activities in Africa, Latin America, and Southeast Asia. [cit. 2011.01.04.]. Dostupné na internete: <http://www.fas.org/sgp/crs/row/R40940.pdf> s.9
133

74

ktoré sa využívajú pri výrobe mobilných telefónov, elektromobilov, katalyzátorov, pri laserovej technológii, vo veterných elektrárňach a v zbrojárskom priemysle. Aj preto podobnými opatreniami zvýšila tlak na svojich zahranično-obchodných partnerov, ktorí začali prehodnocovať svoje politiky voči Číne.135 Ako sa blížila ku koncu platnosť dvojročného čínskeho stimulačného balíka, začali sa na Čínu stupňovať tlaky z vonka, hlavne od USA, na zhodnocovanie juanu. Nešlo o nič nové, keďže Čína ako dôležitý veriteľ USA, čelí obvineniam z podhodnotenej meny už dlhodobo, keďže z daného faktu profitujú jej exportéri. Každopádne sa začal používať pojem menové vojny, v dôsledku snahy viacerých krajín znehodnotiť svoje meny na dosiahnutie výhod v zahraničnom obchode. Čínska menová politika sa musela daným tlakom určitým spôsobom prispôsobiť. Čína zareagovala koncom októbra 2010 na veľký medzinárodný tlak a signalizovala, že umožní svojej mene ročné zhodnotenie o 3 až 5 percent, čo by mohlo uvoľniť medzinárodné napätie, ktoré hrozilo eskaláciou do menovej vojny. Experti totiž považujú čínsku menu za podhodnotenú prinajmenšom o 10 %, americkí politici a ekonómovia hovoria dokonca až o 40 %. Z tohto vidieť, že k rovnováhe na trhoch je ešte ďaleká cesta. Čínsky premiér Wen Ťia-pao začiatkom októbra na stretnutí s predstaviteľmi EÚ v Bruseli varoval európskych a amerických politikov, aby nevytvárali tlak na rýchle zhodnotenie juanu. „Skrachovalo by mnoho exportných firiem. Ich zamestnanci by sa museli vrátiť do svojich dedín.“ Dodal, že sociálne a ekonomické nepokoje v Číne by boli katastrofou pre celý svet.136

Ost-Ausschuss der Deutschen Wirtschaft : Position Paper: Chinese Activities in Eastern Europe – Success through market-aggressive financing offers. [cit. 2011.02.04.]. Dostupné na internete: <http://www.ostausschuss.de/sites/default/files/pm_pdf/Position-Paper-China.pdf> s.1 136 TASR : Čína sa podvolila tlaku, zhodnotí juan o 3 až 5 percent. [cit. 2010.03.04.]. Dostupné na internete: <http://ekonomika.sme.sk/c/5618833/cina-sa-podvolila-tlaku-zhodnoti-jan-o-3-az-5-percent.html>

135

75

5

Hodnotenie opatrení a prognóza budúceho vývoja
Hneď na úvod si dovoľujeme skonštatovať, že sme nemali najmenšie pochybnosti

ohľadom schopnosti Číny počas rokov 2009 a 2010 dosiahnuť ekonomický rast medziročne nad 8 %, čo bol vládou stanovený cieľ. Táto istota je podporená faktami ako silná fiškálna pozícia, rozsiahly domáci trh a silná externá pozícia. Čína si vyslovene prerazila cestu z ekonomického spomalenia cez výdavky vo forme stimulačného balíka. Ale za akú cenu? Sám premiér Wen Ťia-pao vníma čínsky rast ako „nestabilný, nevyvážený, nekoordinovaný a v konečnom dôsledku neudržateľný.“137 Aj preto Čína plánuje štrukturálnu reformu ekonomiky ako uviedla 2. júna 2010 na svojej internetovej stránke štátna plánovacia komisia. Čína musí podľa mnohých renomovaných ekonómov urýchlene zmeniť štruktúru svojej ekonomiky. Peking chce realizovať cenovú reformu v ropnom priemysle, plynárenstve a vodnom hospodárstve. Malo by dôjsť aj k rovnomernejšiemu a spravodlivejšiemu rozdeleniu príjmov. Štát nariaďuje štátnym firmám, aby sa v niektorých sektoroch vzdali podnikania, lebo súkromné podniky, ktoré v nich pôsobia, umožňujú súkromnému sektoru väčšiu účasť na investíciách. Objavujú aj dlhodobé ciele o reforme dôchodkového systému, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti. Je dobrým znamením, že čínski vrcholní predstavitelia si uvedomujú riziko, akému čelí ich ekonomika. Pozrime sa teda na štrukturálne problémy detailnejšie.

5.1

Štrukturálne problémy
Čínska vláda čelí v dôsledku krízy dvojitej úlohe krízového manažmentu

a štrukturálneho prispôsobovania. Kým o prvej úlohe môžeme skonštatovať, že bola úspešná, o druhej úlohe je podobne jednoznačné konštatovanie problematické. Totiž na dosiahnutie udržateľného rastu a zlepšenia bohatstva národa, by rast nemal byť presadený na úkor štrukturálneho prispôsobovania. Aj preto Yu Yongding hovorí o štrukturálnych problémoch v Číne: 137

Vysoká vonkajšia závislosť

Austin, B.: China’s Wen Blocked by Politics From Fixing ‘Unstable’ Economy. [cit. 2011.04.04.]. Dostupné na internete: <http://www.bloomberg.com/apps/news?pid=newsarchive&sid=aXZH3kF06hsY>

76

-

Vysoká miera investícií Znečistenie Energetická efektívnosť Medzera v rozdelení príjmov medzi rôznymi sociálnymi skupinami a medzi vidieckymi a mestskými oblasťami

-

Nedostatočnosť v poskytovaní sociálnych statkov (sociálna záchranná sieť, zdravotná starostlivosť, vzdelanie, atď)

Ak Čína nedokáže vyriešiť dané štrukturálne problémy, bude jej pravdepodobne hroziť recesia s dvojitým dnom či rast v tvare W. Rýchly čínsky rast bol totiž dosiahnutý za príliš vysokú cenu, ktorú naozaj spoznajú až ďalšie generácie. Yu Yongding poznamenáva: „Miera investícií v Číne teraz predstavuje vyše 50 %, čo je jasný odraz nízkej kapitálovej efektívnosti. Táto vysoká miera naznačuje dve znepokojivé skutočnosti. Po prvé, miestne vlády ovplyvňujú veľkú časť investičných rozhodnutí. Po druhé, investície do rozvoja nehnuteľností predstavujú takmer štvrtinu celku.“138 Čína sa stala jednou z najznečistenejších krajín sveta. Prach a smog sú súčasťou miest. Všetky hlavné rieky sú kontaminované. Hoci sa pracovalo na pokroku, odlesňovanie a premena krajiny na púšť sú stále vážnym problémom. Suchá, záplavy a zosuvy pôdy sa stali bežnou realitou. Nemilosrdné vyčerpávanie rýchlo odkrajuje z čínskeho nerastného bohatstva. Pomer obchodnej bilancie k HDP a pomer exportu k HDP je už teraz vysoký – prvá hodnota je vyše 60, druhá vyše 30 %. Ekonomika sa teda pri udržiavaní rastu nemôže ďalej spoliehať na vonkajší dopyt. Nanešťastie, keďže veľký exportný sektor zamestnáva desiatky miliónov pracovníkov, táto závislosť prerástla do štrukturálnej, a to znamená, že znižovanie čínskej závislosti od zahraničného obchodu a obchodného prebytku už nie je len otázkou úprav makroekonomickej politiky. Po desaťročiach rýchlej expanzie sa Čína stala výrobnou dielňou globálnej ekonomiky. Problém je v tom, že je skutočne iba výrobnou dielňou a trpí nedostatkom inovácie a tvorby. Napríklad, ak hovoríme o objeme, Čína je dnes najväčším svetovým výrobcom automobilov, keďže ich v roku 2010 vyprodukovala 17 miliónov. No podiel modelov, ktoré by vyvinuli sami čínski automobiloví výrobcovia, je zanedbateľný. V ére
Niektoré miestne vlády doslova kopú jamy, a potom ich zahadzujú hlinou, len aby vytvárali HDP. Výsledkom je priveľa luxusných bytových komplexov, prekrásnych štátnych kancelárskych budov a týčiacich sa mrakodrapov. Yongding, Y.: The Impact of the Global Financial Crisis on the Chinese Economy and China´s Policy Responses. [cit. 2011.02.03.]. Dostupné na internete: <http://www.twnside.org.sg/title2/ge/ge25.pdf> s.20-21
138

77

rýchleho technického pokroku, kreativity a inovácie sa môže terén globálnej ekonomiky prudko zmeniť. Ak krajina nemá silné kapacity pre inováciu a kreativitu, môžu ju čakať výrazné ťažkosti. Čína sa posunula o ďalší krok k trhovému hospodárstvu. Na druhej strane je potrebné zdôrazniť, že niektoré opatrenia neboli dostatočné. Reforma štátnych podnikov postupuje pomaly (obava zo sociálnych dopadov), záväzky voči WTO neboli splnené v plnom rozsahu. Pretrvávajú rozdiely medzi životnou úrovňou v mestách a na vidieku ako aj medzi jednotlivými regiónmi krajiny. Životná úroveň v Číne za posledných tridsať rokov dramaticky stúpla, vážne sa rozšírila aj priepasť medzi bohatými a chudobnými. Príjmy stúpajú najmä bohatým a štát neposkytuje slušné verejné statky. Kontrast medzi luxusným životným štýlom bohatých a pomalým zlepšovaním života chudobných spôsobuje sociálne napätie a môžeme očakávať vlnu nespokojnosti.139 Yu Yongding varuje: „Ak sa Čína včas nepopasuje so svojimi štrukturálnymi problémami, pravdepodobne si neudrží rast. Každá štrukturálna zmena je bolestivá. No čím dlhšie sa odkladá, tým väčšia bolesť hrozí. Čína má momentálne silnú fiškálnu pozíciu a vďaka nej aj príležitosť na zmeny. Lenže tá príležitosť rýchlo zmizne, pretože tí, ktorí profitujú z konkrétnych reforiem, už majú svoje záujmy, za ktoré teraz odhodlane bojujú.“140

5.2

Odporúčania na riešenie štrukturálnych problémov
Ako spomíname vyššie, čínska vláda plánuje v blízkej dobe realizovať štrukturálnu

reformu. Aj my by sme radi prispeli do diskusie našimi odporúčaniami. Podľa nášho názoru by bolo vhodné liberalizovať obmedzenia pre vstup do oblasti zdravotnej starostlivosti, hygieny, školstva, financií, komunikácie a dopravy. Pravidlá spravodlivej hospodárskej súťaže by mali byť aplikované na tieto oblasti. Protimonopolné zákony by mali byť formulované a vykonávané v priemysle, kde majú dominantné postavenie prirodzené monopoly.

Príjem Číny na hlavu obyvateľa dosiahol 3 800 amerických dolárov, a prekročil tak prah krajiny so strednými príjmami. 140 Yongding, Y.: Čína kráča vpred. [cit. 2011.05.04.]. Dostupné na internete: <http://www.tyzden.sk/casopis/2011/2/cina-kraca-vpred.html>

139

78

Ďalej sa domnievame, že je nutné liberalizovať cenové kontroly energie, vody a elektriny a umožniť trhovej ponuke a dopytu určiť ceny týchto produktov. Kľúčovým opatrením by bolo liberalizovať kontrolu úrokových sadzieb a zaviesť pružnejší režim výmenného kurzu a kapitálové kontroly môžu byť ďalej liberalizované bok po boku s internacionalizáciou juanu. Neefektívnym podnikom a znečisťujúcim spoločnostiam by malo byť umožnené skrachovať, zatiaľ čo vláda by mala prevziať zodpovednosť za poskytovanie náhrad pre zamestnancov podnikov. Mala by byť formulovaná silná politika na znížení medzery v rozdelení príjmov medzi rôznymi sociálnymi skupinami a medzi vidieckymi a mestskými oblasťami a medzi regiónmi. Poskytovanie verejných statkov ako sociálna záchranná sieť, zdravotná starostlivosť a bezplatné vzdelanie by malo byť urýchlené. Čínska ekonomika potrebuje reštrukturalizáciu, prevažne firmy by mali zvýšiť svoju schopnosť inovácie a výroby technologicky vyspelých a vysoko kvalitných produktov. Vieme, že často spomínaným cieľom čínskej vlády je tiež snaha o rozšírenie domáceho spotrebiteľského dopytu vo všetkých oblastiach, vrátane turistiky aj preto by mala byť v tejto oblasti už konečne dosiahnutá prioritná zmena.

5.3

Hodnotenie hospodárskej politiky
Čínski predstavitelia začali tvrdiť už v priebehu prvej polovice roka 2009, že ich

úsilie prostredníctvom ich hospodárskej politiky začína prinášať výsledky. Ako príklad uvádzali 45 % rast Šanghajského burzového indexu v polovici júna 2009. Priemyselná výroba vzrástla medziročne o 7,3 % v apríli 2009 (v marci 2009 to bolo o 8,3 %). Okrem toho, maloobchodné tržby v apríli 2009 vzrástli o 14,8 %, kým investície do nehnuteľného majetku rástli medziročne až o 6,4 %. Avšak, zahraničný obchod Číny a toky PZI naďalej vykazovali prudký pokles. Mnohí analytici tvrdili, že čínske obrovské bankové pôžičky a výdavky do infraštruktúry na projekty pomohli podporiť domácu ekonomiku, ale varovali, že tieto opatrenia nemohli byť udržiavané neustále. Mnoho čínskych analytikov vyjadrilo obavy, že veľká miera pôžičiek miestnym samosprávam a štátom vlastneným podnikom, povedie k nárastu nesplatených úverov na súvahách veľkých bánk v Číne a mohla by ohroziť úsilie o reformu bankového systému. Iní sa obávajú dlhodobých problémov, ktoré môže spôsobiť rozšírenie dlhu miestnych samospráv. Dlhodobé
79

vyhliadky čínskeho hospodárskeho rastu budú pravdepodobne závisieť od schopnosti vlády obnoviť rovnováhu ekonomiky prostredníctvom podpory väčšej domácej spotreby.141 Čo sa týka monetárnej politiky, tak podľa nášho názoru by mala slúžiť skutočne ako podporný prvok k fiškálnym opatreniam. Treba ale poznamenať, že keď bol veľký fiškálny stimulačný balík prijatý, čínska monetárna politika v prvom štvrťroku 2009 bola príliš voľná. Rýchly rozvoj úverov a peňažnej zásoby bol, do istej miery, výsledkom netrhového zásahu. Neexistuje žiadny rozumný ekonomický dôvod pre podporu takejto dramatickej expanzie. Ak by bolo komerčným bankám dovolené robiť rozhodnutia, ktoré by boli čisto na základe ekonomických úvah, úvery a peňažná zásoba by nerástli daným tempom. Potom by existovala aj menšia potreba obávať sa možnosti rastu nesplatených úverov, zhoršenia štruktúry hospodárstva a vzniku bublín na trhu aktív v budúcnosti. Vlastne, neoficiálne dôkazy ukazujú, že veľké množstvo prebytočnej likvidity vstúpilo na akciový trh a trh s nehnuteľnosťami. Bubliny na trhu aktív sa ukazujú s plnou silou. Priepastný rozdiel medzi tempom rastu M2 a nominálneho HDP znamená veľké inflačné tlaky pre budúcnosť, ktoré sa už prejavujú aj v súčasnosti. Ak vezmeme do úvahy skutočnosť, že Čína má pomer M2/HDP približne na úrovni 180 %, čo je najvyšší na svete, potenciálne dôsledky uvoľnenej menovej politiky, sú skutočne veľmi znepokojujúce.142 Čínski predstavitelia na začiatku tohto roka avizovali, že budú mať počas roka 2011 problémy so splnením 4 % inflačného cieľa. Medziročná miera inflácie sa vlani v novembri vyšplhala na 5,1 % a dosiahla tak najvyššiu úroveň od júla 2008. V decembri už síce tempo jej rastu spomalilo na 4,6 %, kým vo februári v tomto roku sa pohybovala na úrovni 4,9 %. Ekonómovia očakávajú, že medziročná miera inflácie v apríli vzrastie o viac ako 5 %. Príčinou zrýchľovania tempa rastu spotrebiteľských cien je nárast nákladov na prácu a zdražovanie komodít. Existuje množstvo faktorov, ktoré zvyšujú tlak na domáce ceny, a treba poznamenať, že importovaná inflácia patrí medzi jeden z nich. Myslíme si, že problémy so zvyšujúcou sa infláciou má na svedomí aj príliš uvoľnená monetárna politika. Za zdražovaním sú potraviny, ktorých ceny sa v priemere zvýšili o 11,7 %. Vyššie ceny potravín majú mať podľa Economistu až 75 % podiel na inflácii, ako tomu bolo aj v roku 2008 keď sa tiež postarali o výrazné miery inflácie. Druhým hlavným faktorom sú

Morrison, W. M.: China and the Global Financial Crisis: Implications for the United States. [cit. 2011.07.03.]. Dostupné na internete: <http://www.fas.org/sgp/crs/row/RS22984.pdf> s.7 142 Yongding, Y.: The Impact of the Global Financial Crisis on the Chinese Economy and China´s Policy Responses. [cit. 2011.02.03.]. Dostupné na internete: <http://www.twnside.org.sg/title2/ge/ge25.pdf> s.19

141

80

ceny nehnuteľností s nárastom o 5,8 %. Obe oblasti sú politicky vysoko citlivé. Zo strachu pred nepokojmi spôsobenými vysokými cenami potravín už niektoré samosprávy zaviedli cenové stropy. To, že v Číne rastie bublina na trhu s nehnuteľnosťami, nie je žiadne tajomstvo. Podľa MMF sa ceny v 35 najväčších čínskych mestách od roku 2007 zvýšili približne o 70 %. Megalomanské čínske stimulačné balíčky, ktoré svojou veľkosťou úplne zatienili americké stimuly, sa museli niekde prejaviť. Toto všetko sú znaky prehrievania sa ekonomiky, ktoré budúcemu rozvoju neprospievajú.143 Aj preto monetárna politika nesie výrazný podiel viny, lebo zasiahla neskoro, keďže čínske banky poskytovali veľké množstvo úverov, ktoré prekročili aj stanovené kvóty. Čínska centrálna banka už od októbra (prvý raz od roku 2007) začala zvyšovať úrokové sadzby, taktiež zvýšila objem povinných bankových rezerv. A stále zavádza nové reštriktívne opatrenia, keďže miera inflácie sa neznižuje. Úrokové sadzby sa držia nad úrovňou 5,44 %.

5.4

Prognóza budúceho vývoja
Tento rok sa udialo schválenie už dvanástej čínskej päťročnice na roky 2011 až

2015. Na tlačovej konferencii v závere zasadnutia čínsky premiér Wen Ťia-pao povedal novinárom, že jeho zostávajúce dva roky v úrade nebudú „o nič jednoduchšie“ ako predchádzajúcich osem rokov. Na margo inflácie podotkol, že udržať „tigra v klietke“ je samo o sebe dosť ťažké. Schválený je pritom inflačný cieľ na 4 % v tomto roku, v porovnaní s infláciou vo výške takmer 5 % vo februári. Ale korupcia je podľa neho „najväčším nebezpečenstvom“. Niekoľko dní pred zasadnutím bol odvolaný minister železníc s obrovským úplatkárskym škandálom. Päťročný plán predpokladá 7 % priemerný ročný rast HDP do roku 2015, v porovnaní s cieľom 7,5 % pre stanovené obdobie 2006 až 2010, ktorý dosiahol až 11 %. Wen Ťia-pao povedal, že zníženie rastu bez zvyšovania nezamestnanosti, by bolo „extrémne veľkým testom“. Čínska vláda očakáva, že expanzia ekonomiky sa v tomto roku spomalí na 8 %. Svetová Banka je optimistickejšia a odhaduje, že klesne len na 8,5 %. Napriek mnohým negatívam sa budú spotrebiteľské výdavky v Číne v tomto roku

143

The Economist online : Price rises in China: Inflated fears. [cit. 2011.06.04.]. Dostupné na internete: <http://www.economist.com/node/17851541?story_id=17851541>

81

výraznejšou mierou podieľať na výkone čínskeho hospodárstva, zatiaľ čo rast exportu sa spomalí. Ide aspoň o symbolický znak zvyšovania kvality života.144 Podľa Economist Intelligence Unit by sa deficit verejných financií mal v budúcom období pohybovať na úrovni 2 % HDP. Kvôli obavám z inflácie sa očakáva, že sa budú aj naďalej zvyšovať úrokové miery a bude pokračovať reštriktívna monetárna politika. Avšak, schopnosť vlády kontrolovať úverovú expanziu prostredníctvom štátom vlastneného bankového sektora znamená, že kvantitatívne kontroly peňažnej zásoby a rozširovanie úverov sú dôležitejšie ako úrokové sadzby. Vláda tak bude realizovať ďalšie zvyšovanie požiadaviek na povinné bankové rezervy. V menovej politike sa očakáva, že bude čínska vláda opatrná. Napriek tomu sa ale predpokladá, že umožní juanu posilňovať. Dokonca aj napriek problémom, ktoré to spôsobí pre vývozcov, je zhodnotenie juanu žiaduce, keďže by malo pomôcť znížiť prebytky na čínskom kapitálovom a bežnom účte platobnej bilancie, ktoré významne prispievajú k domácej a globálnej ekonomickej nerovnováhe. Priemerný výmenný kurz v roku 2011 sa odhaduje na 6,49 juanov za 1 dolár (pozri tabuľku 6 pre detailnejšiu prognózu) a očakáva sa, že juan sa bude voči americkému doláru zhodnocovať v priemere o 3,8 % ročne v rokoch 2011 až 2015.145

144

The Economist online : China: Don't worry, be happy. [cit. 2011.07.04.]. Dostupné na internete: <http://www.economist.com/node/18388884?story_id=18388884> 145 Leather, G.: China: The Economist Intelligence Unit Country Report April 2011. 2011. s.6-10

82

Záver
Diplomová práca mala za cieľ logicky jednoznačným spôsobom objasniť náročnú problematiku súčasnej globálnej hospodárskej krízy pomocou základnej ekonomickej terminológie, ktorá bola potrebná na jej hlbšie pochopenie. Pripúšťame, že sme kríze venovali rozsiahlejší priestor v texte, keďže sme sa snažili poukázať na úskalia v chronologickom vývoji krízy, príčinách jej vzniku a vo viacerých teoretických prístupoch k jej chápaniu. Keďže na danú problematiku panuje ako v laickej tak odbornej verejnosti nezhoda, považovali sme za dôležité priniesť široké spektrum pohľadov na uľahčenie orientácie v danej tematike pre bádateľov, aj na úkor rozsahu. Po tomto základe sa cieľ začal rozširovať o hospodárstvo Číny a vplyv hospodárskej krízy na jej ekonomiku, čo bolo jadrom práce. V záverečnej práci sme sa zamerali na zmeny v hospodárstve Číny počas posledných šesťdesiatich rokov, lebo sme potrebovali vyjadriť aký veľký krok Čína v tomto období uskutočnila. Totiž súčasná moderná Čína sa už nemôže viac porovnávať s novovzniknutým štátom v polovici 20. storočia, ktorý bol v tom čase zanedbateľnou súčasťou svetovej ekonomiky. Čína, prevažne vďaka nastúpeným ekonomickým reformám a trhovým opatreniam, si vydobyla silné postavenie v modernej globálnej ekonomike s rastúcim potenciálom do budúcnosti. Dovoľujeme si zvýrazniť kľúčové zásluhy politiky štyroch modernizácií, vytvorenie špeciálnych ekonomických zón či vstúpenie do WTO, ktoré boli hnacím motorom transformovania čínskej ekonomiky k modernejšej verzii. Pre logickejšiu analýzu sme si dovolili priblížiť vývoj v Číne do vzniku krízy ešte v druhej kapitole a tretiu kapitolu sme koncipovali so zreteľom na dianie od prepuknutia krízy vo svete v treťom kvartáli 2008 s dopadom na čínsku ekonomiku. Dôraz práce sa upriamuje na posledný štvrťrok 2008 a roky 2009 a 2010. Dané obdobie rozdeľujeme na ekonomické šoky z globálnej finančnej krízy, ktoré sa rýchlo prejavili v závere roka 2008 a dlhodobejšie výraznejšie zmeny pod vplyvom už transformovanej globálnej hospodárskej krízy v rokoch 2009 a 2010. Straty kapitálového trhu pocítila aj Čína, ale nie v takej veľkej miere ako iné krajiny. Každopádne pokles zahraničného dopytu viedol aj k poklesu priemyselnej produkcie, ale aj k zníženiu množstva PZI, ktoré prúdili do Číny a k zníženiu miery čínskeho exportu. Tieto signály spôsobili, že migrujúci pracovníci boli najviac zasiahnutí hospodárskou krízou a nezamestnanosť v ich radoch v roku 2009 narástla. Hlbšou zmenou bol aj fakt, že ekonomický rast sa mierne spomalil, ale ťažko posúdiť, či
83

ide o negatívny jav, keďže dlhodobo sa o čínskom raste hovorí ako o neudržateľnom so známkami prehrievania. Čiže vplyv krízy na ekonomiku Číny nebol alarmujúci, keďže sa už v prvej polovici roka 2009 ekonomika dostala do pozitívnych čísel. Prečo tomu bolo tak? V štvrtej kapitole sme sa snažili analyzovať a vysvetliť dôvod, ktorý sa skrýval za pokojným vývojom čínskej ekonomiky. Odpoveďou na danú otázku boli protikrízové opatrenia čínskej vlády v dôsledku krízy v podobe obrovského stimulačného balíka a expanzívnej monetárnej politiky, ako aj zásahov na realitnom trhu, čí čínskymi záujmami v zahraničí, ktoré sa snažili uspokojovať hlad po nerastných surovinách a v neposlednom rade v riadení menovej politiky v prospech čínskych exportérov. Dané opatrenia nahradili výpadky z externého dopytu počas dvojročnej doby, v dôsledku čoho mohla čínska ekonomika nerušene napredovať ďalej. Tu sa logicky naskytá ďalšia otázka, ktorú sme zodpovedali v záverečnej kapitole. Za akú cenu bolo dané relatívne pokojné obdobie dosiahnuté? Domnievame sa, že za cenu prehĺbenia štrukturálnych problémov, ktorým Čína dlhodobo čelí. Dovolili sme si naformulovať niektoré žiaduce opatrenia, ktoré by boli nápomocné pri riešení štrukturálnych problémov Číny. Taktiež sme si dovolili zhodnotiť hospodársku politiku, číže fiškálne a monetárne politiky. V dôsledku expanzívnej fiškálnej politiky sa nafúkla bublina na trhu aktív resp. realitnom trhu v Číne, čo je z dlhodobého hľadiska riskantné. Monetárna politika bola taktiež veľmi uvoľnená, čo sa odzrkadlilo na zvýšenom množstve peňazí v obehu a na zvyšovaní miery inflácie od konca roka 2010. Problémy s infláciou pretrvávali aj v tomto roku, čiže čínski lídri museli pristúpiť k reštriktívnejšej monetárnej politike. Na záver kapitoly sme načrtli krátku prognózu budúceho vývoja, kde je viditeľný trend, že čínsky ekonomický rast bude mierne nižší od predchádzajúcich úrovní a najväčším problémom bude udržať cenovú hladinu na primeranej úrovni. Pripájame sa k tvrdeniu odborníkov, že pri stanovenom procese poklesu čínskeho exportu, bude nutné a žiaduce, aby domáca spotreba zvyšovala svoj podiel na výkone čínskeho hospodárstva. Dovoľujeme si zhodnotiť, že táto diplomová práca približujúca situáciu v čínskej ekonomike po prepuknutí globálnej hospodárskej krízy splnila svoj účel a cieľ. Priblížila problematiku súčasnej hospodárskej krízy, poukázala na zmeny v čínskom hospodárstve, pomenovala prejavy krízy v Číne, zaoberala sa opatreniami čínskych predstaviteľov, vysvetlila problémy, ktoré sú, aj keď z dlhodobého hľadiska, riešiteľné vhodnou politikou. Taktiež poskytla odporúčania k riešeniu problémov, zhodnotila čínsku hospodársku politiku a stanovila kratšiu prognózu budúceho vývoja pre čínsku ekonomiku.
84

Zoznam použitej literatúry
AKERLOF, G. A. – SHILLER, R. J. 2009. Animal Spirits: How Human Psychology Drives the Economy, and Why it Matters for Global Capitalism. Princeton: Princeton University Press, 2009. 264 s. ISBN 978-0-691-14233-3 AUSTIN, B. 2010. China’s Wen Blocked by Politics From Fixing ‘Unstable’ Economy. In: Bloomberg. [online]. 03.03.2010 [cit. 2011.04.04.]. Dostupné na internete: <http://www.bloomberg.com/apps/news?pid=newsarchive&sid=aXZH3kF06hsY> BAŤO, R. – MÚČKA, F. 2009. Ako skrotiť bankárov. In: eTREND. [online]. 21.04.2009 [cit. 2011.13.02.]. Dostupné na internete: <http://ekonomika.etrend.sk/svet/akoskrotit-bankarov.html> BAŤO, R. 2009. Bieda svetovej ekonómie. In: eTREND. [online]. 11.08.2009 [cit. 2011.12.02.]. Dostupné na internete: <http://blog.etrend.sk/knihozrut/2009/08/11/bieda-svetovej-ekonomie/> BAŤO, R. 2010. Grécko skrachuje. In: SmeSK. [online]. 06.05.2010 [cit. 2011.08.02.]. Dostupné na internete: <http://komentare.sme.sk/c/5363359/greckoskrachuje.html> BENNETT, D. 2008. Blindsided by crisis, economists rethink profession along with theories. In: NYTimes. [online]. 23.12.2008 [cit. 2011.11.02.]. Dostupné na internete: <http://www.nytimes.com/2008/12/23/business/worldbusiness/23ihtecon.3.18891367.html> BERGSTEN, C. F. et al. 2008. China's Rise: Challenges and Opportunities. Washington: Peterson Institute for International Economics, 2008. 280 s. ISBN 978-0-88132417-4 BEZEMER, D. J. 2009. No One Saw This Coming: Understanding Financial Crisis Through Accounting Models. In: Munich Personal RePEc Archive. [online]. 16.06.2009 [cit. 2011.12.02.]. Dostupné na internete: <http://mpra.ub.unimuenchen.de/15892/1/MPRA_paper_15892.pdf> BEZEMER, D. J. 2009. Why some economists could see the crisis coming. In: Financial Times. [online]. 07.09.2009 [cit. 2011.12.02.]. Dostupné na internete: <http://www.ft.com/cms/s/0/452dc484-9bdc-11de-b21400144feabdc0.html#axzz1DycZDC7W>
85

BOGNÁROVÁ, B. 2011. Kríze sa dalo predísť, ukázalo vyšetrovanie. In: Finweb. [online]. 27.01.2011 [cit. 2011.10.02.]. Dostupné na internete: <http://finweb.hnonline.sk/firmyafinancie/c3-49595170-kP0000_d-krize-sa-dalopredist-ukazalo-vysetrovanie> Britannica World Data : China. In: Britannica Online Encyclopedia. [online]. 19.02.2011 [cit. 2011.19.02.]. Dostupné na internete: <http://www.britannica.com/EBchecked/topic/111803/China> ČECH, J. 2010. Civilizace šamanů. In: ProfitCZ. [online]. 20.12.2010 [cit. 2011.12.02.]. Dostupné na internete: <http://www.profit.cz/clanek/civilizace-samanu.aspx> ČOBEJOVÁ, E. – GÁLISOVÁ, M. 2010. Prečo práve Gréci? In: .týždeň. [online]. 03.05.2010 [cit. 2011.08.02.]. Dostupné na internete: <http://www.tyzden.sk/casopis/2010/18/preco-prave-greci.html> ČTK : Deficit verejných financií vlani stúpol na takmer 8 %. In: eTREND. [online]. 22.10.2010 [cit. 2011.08.02.]. Dostupné na internete: <http://ekonomika.etrend.sk/ekonomika-slovensko/deficit-verejnych-financii-vlanistupol-na-takmer-8.html> ČTK : Radičová únii: Nezodpovední nie sme my, ale iní. In: HNonline. [online]. 16.09.2010 [cit. 2011.09.02.]. Dostupné na internete: <http://hnonline.sk/svet/c146469140-radicova-unii-nezodpovedni-nie-sme-my-ale-ini> DEMJAN, V. 2010. EURo sa rozožiera zvnútra. In: Finančník. [online]. 17.11.2010 [cit. 2011.09.02.]. Dostupné na internete: <http://www.financnik.sk/?did=607&id=1735> EBREY, P. B. 2010. The Cambridge Illustrated History of China. 2nd edition. Cambridge: Cambridge University Press, 2010. 384 s. ISBN 978-0-521-19620-8 EICHENGREEN, B. – PORTES, R. 1987. The anatomy of financial crises. In: Threats to International Financial Stability. Cambridge: Cambridge University Press, 1987. ISBN 0-521-34789-0, s. 10-58 EICHENGREEN, B. 2010. The Last Temptation of Risk. In: The National Interest. [online]. 26.03.2010 [cit. 2011.11.02.]. Dostupné na internete: <http://nationalinterest.org/article/the-last-temptation-of-risk-3091> Fareed Zakaria GPS : GPS Podcast 10/03/2010. In: CNN. [online]. 03.10.2010 [cit. 2011.28.03.]. Dostupné na internete:

86

<http://edition.cnn.com/video/?/video/podcasts/fareedzakaria/site/2010/10/03/gps.p odcast.10.03.cnn> HODGSON, A. 2009. In Focus: 60 years of the People’s Republic of China. In: Euromonitor International. [online]. 31.10.2009 [cit. 2011.25.02.]. Dostupné na internete: <http://www.euromonitor.com/in-focus-60-years-of-the-peoplesrepublic-of-china/article> HRSTKOVÁ, J. 2011. Za krízu môžu všetci. In: Finweb. [online]. 28.01.2011 [cit. 2011.10.02.]. Dostupné na internete: <http://finweb.hnonline.sk/c1-49613690-zakrizu-mozu-vsetci> KOHOUT, P. 2009. Kdo předpovídal finanční krizi. In: AktuálněCZ. [online]. 10.01.2009 [cit. 2011.13.02.]. Dostupné na internete: <http://blog.aktualne.centrum.cz/blogy/pavel-kohout.php?itemid=5584> KOHOUT, P. 2009. Kdo předvídal finanční krizi. In: Finmag. [online]. 06.01.2009 [cit. 2011.11.02.]. Dostupné na internete: <http://www.finmag.cz/cs/finmag/ekonomika/kdo-predvidal-financni-krizi/> KONG, S. T. – MENG, X. – ZHANG, D. 2010. The global financial crisis and rural–urban migration. In: China: the next twenty years of reform and development. Canberra: ANU E Press, 2010. ISBN 978-1-9216-6628-5. s. 241-265 KONG, S. T. – MENG, X. – ZHANG, D. 2010. The impact of the global financial crisis on China’s migrant workers. In: East Asia Forum. [online]. 01.09.2010 [cit. 2011.10.03.]. Dostupné na internete: <http://www.eastasiaforum.org/2010/09/01/the-impact-of-the-global-financialcrisis-on-chinas-migrant-workers/> KOVANDA, L. 2008. Finanční krizi předpovědělo jen dvanáct ekonomů. In: Týden. [online]. 19.11.2008 [cit. 2011.12.02.]. Dostupné na internete: <http://kovanda.blog.tyden.cz/clanky/2525/financni-krizi-predpovedelo-jendvanact-ekonomu.html> KOVANDA, L. 2009. USA se musí zhroutit, pak se světu uleví (Peter Schiff). In: Týden. [online]. 23.08.2009 [cit. 2011.14.02.]. Dostupné na internete: <http://kovanda.blog.tyden.cz/clanky/3314/usa-se-musi-zhroutit-pak-se-svetuulevi-peter-schiff.html>

87

KRIVOŠÍK, L. 2011. Väčší euroval, aj morálny hazard. In: .týždeň. [online]. 22.01.2011 [cit. 2011.09.02.]. Dostupné na internete: <http://www.tyzden.sk/casopis/2011/4/vacsi-euroval-vacsi-moralny-hazard.html> KRUGMAN, P. – WELLS, R. 2010. The Slump Goes On: Why? In: The New York Review of Books. [online]. 31.08.2010 [cit. 2011.14.02.]. Dostupné na internete: <http://www.nybooks.com/articles/archives/2010/sep/30/slump-goeswhy/?pagination=false> KRUGMAN, P. 2009. The Return of Depression Economics and the Crisis of 2008. New York: W. W. Norton, 2009. 288 s. ISBN 978-0-393-07101-6 KRUPA, V. a kol. 1999. Geopolitické špecifiká regiónov sveta. Afrika a Ázia. Bratislava: Univerzita Komenského, 1999. 247 s. ISBN 80-223-1207-X KYNGE, J. 2006. China Shakes the World: A Titan's Rise and Troubled Future -- and the Challenge for America. New York: Houghton Mifflin Harcourt, 2006. 288 s. ISBN 978-0-618-70564-1 LEATHER, G. 2011. China: The Economist Intelligence Unit Country Report April 2011. London: EIU, 2011. 27 s. ISSN 1473-897X LUM, T. 2009. China’s Assistance and Government-Sponsored Investment Activities in Africa, Latin America, and Southeast Asia. In: Congressional Research Service. [online]. 25.11.2009 [cit. 2011.01.04.]. Dostupné na internete: <http://www.fas.org/sgp/crs/row/R40940.pdf> MACFARQUHAR, R. 1997. The Politics of China: The Eras of Mao and Deng. 2nd edition. Cambridge: Cambridge University Press, 1997. 624 s. ISBN 978-0-52158141-7 MADDISON, A. 2001. Development Centre Studies: The World Economy : A Millennial Perspective. Paris: OECD, 2001. 384 s. ISBN 92-64-18998-X MORGENSON, G. 2010. Housing Policy’s Third Rail. In: NYTimes. [online]. 07.08.2010 [cit. 2011.14.02.]. Dostupné na internete: <http://www.nytimes.com/2010/08/08/business/08gret.html?_r=1> MORRISON, W. M. 2009. China and the Global Financial Crisis: Implications for the United States. In: Congressional Research Service. [online]. 03.06.2009 [cit. 2011.07.03.]. Dostupné na internete: <http://www.fas.org/sgp/crs/row/RS22984.pdf>

88

NBS : Statistical Communiqué of the People's Republic of China on the 2010 National Economic and Social Development. In: National Bureau of Statistics of China. [online]. 28.02.2011 [cit. 2011.12.03.]. Dostupné na internete: <http://www.stats.gov.cn/english/newsandcomingevents/t20110228_402705764.ht m> OECD. 2003. China in the World Economy: An OECD Economic and Statistical Survey. London: Kogan Page, 2003. 812 s. ISBN 978-0-749-43918-7 OECD. 2005. OECD Economic Surveys: China 2005. Paris: OECD Publishing, 2005. 206 s. ISBN 92-64-01182-X OECD. 2010. OECD Economic Surveys: China 2010. Paris: OECD Publishing, 2010. 234 s. ISBN 978-92-64-07667-9 Ost-Ausschuss der Deutschen Wirtschaft : Position Paper: Chinese Activities in Eastern Europe – Success through market-aggressive financing offers. In: Committee on Eastern European Economic Relations. [online]. 14.10.2010 [cit. 2011.02.04.]. Dostupné na internete: <http://www.ostausschuss.de/sites/default/files/pm_pdf/Position-Paper-China.pdf> Principal Global Indicators : Current Query: Gross Domestic Product (GDP) Volume. In: Website of the Inter-Agency Group on Economic and Financial Statistics. [online]. 03.02.2011 [cit. 2011.03.02.]. Dostupné na internete: <http://www.principalglobalindicators.org/default.aspx> RAJAN, R. 2010. Fault Lines: How Hidden Fractures Still Threaten the World Economy. Princeton: Princeton University Press, 2010. 272 s. ISBN 978-0-691-14683-6 RAJAN, R. 2010. How Inequality Fueled the Crisis. In: Project Syndicate. [online]. 09.07.2010 [cit. 2011.13.02.]. Dostupné na internete: <http://www.projectsyndicate.org/commentary/rajan7/English> ROBERTS, R. 2010. Whose fault was it? In: CafeHayek. [online]. 07.09.2010 [cit. 2011.13.02.]. Dostupné na internete: <http://cafehayek.com/2010/09/whose-faultwas-it.html> ROJKO, M. 2010. Čína sa bráni prasknutiu bubliny. In: TRENDreality. [online]. 19.05.2010 [cit. 2011.31.03.]. Dostupné na internete: <http://reality.etrend.sk/realitny-biznis/cina-sa-brani-prasknutiu-bubliny.html> ROUBINI, N. – MIHM, S. 2010. Crisis Economics: A Crash Course in the Future of Finance. New York: Penguin Press, 2010. 305 s. ISBN 978-1-101-42742-2
89

SHILLER, R. J. 2005. Irrational Exuberance. 2nd edition. Princeton: Princeton University Press, 2005. 344 s. ISBN 978-0-691-12335-6 SCHIFF, P. D. – SCHIFF, A. J. 2010. How an Economy Grows and Why It Crashes. Hoboken: Wiley, 2010. 256 s. ISBN 978-0-470-52670-5 SITA : Čína vykázala za minulý rok rozpočtový deficit 1,6 % HDP. In: Finance media SK. [online]. 20.01.2011 [cit. 2011.18.03.]. Dostupné na internete: <http://www.finance.sk/spravy/finance/45359-cina-vykazala-za-minuly-rokrozpoctovy-deficit-1-6-hdp/> SITA : Japonská ekonomika klesla, predstihla ju Čína. In: SmeSK. [online]. 14.02.2011 [cit. 2011.17.02.]. Dostupné na internete: <http://ekonomika.sme.sk/c/5765571/japonska-ekonomika-klesla-predstihla-jucina.html> SOLOMON, D. 2008. Questions for James K. Galbraith – The Populist. In: NYTimes. [online]. 31.10.2008 [cit. 2011.11.02.]. Dostupné na internete: <http://www.nytimes.com/2008/11/02/magazine/02wwln-Q4-t.html> SPENCE, J. D. 1999. The Search for Modern China. 2nd edition. New York: W. W. Norton, 1999. 992 s. ISBN 978-0-393-97351-8 TANNER, H. M. 2009. China: A History. Indianapolis: Hackett Publishing Company, 2009. 610 s. ISBN 978-0-872-20916-9 TASR : Čína sa podvolila tlaku, zhodnotí juan o 3 až 5 percent. In: SmeSK. [online]. 31.10.2010 [cit. 2010.03.04.]. Dostupné na internete: <http://ekonomika.sme.sk/c/5618833/cina-sa-podvolila-tlaku-zhodnoti-jan-o-3-az5-percent.html> TASR : Fed nakúpi americké vládne dlhopisy za 600 miliárd dolárov. In: SmeSK. [online]. 03.11.2010 [cit. 2010.01.12.]. Dostupné na internete: <http://ekonomika.sme.sk/c/5623620/fed-nakupi-americke-vladne-dlhopisy-za600-miliard-dolarov.html> TETT, G. 2010. Breakfast with the FT: Nouriel Roubini. In: Financial Times. [online]. 07.05.2010 [cit. 2011.13.02.]. Dostupné na internete: <http://www.ft.com/cms/s/2/2cb543cc-595b-11df-99ba00144feab49a.html#axzz1EFjCgTAd>

90

The Economist online : America's financial-crisis commission: Take your pick. In: The Economist. [online]. 27.01.2011 [cit. 2011.11.02.]. Dostupné na internete: <http://www.economist.com/node/18013965> The Economist online : Brazilian agriculture: The miracle of the cerrado. In: The Economist. [online]. 26.08.2010 [cit. 2011.17.02.]. Dostupné na internete: <http://www.economist.com/node/16886442?story_id=16886442> The Economist online : China: Don't worry, be happy. In: The Economist. [online]. 17.03.2011 [cit. 2011.07.04.]. Dostupné na internete: <http://www.economist.com/node/18388884?story_id=18388884> The Economist online : Price rises in China: Inflated fears. In: The Economist. [online]. 06.01.2011 [cit. 2011.06.04.]. Dostupné na internete: <http://www.economist.com/node/17851541?story_id=17851541> The Economist online : Terms beginning with R. In: The Economist. [online]. 08.12.2010 [cit. 2010.08.12.]. Dostupné na internete: <http://www.economist.com/research/economics/alphabetic.cfm?letter=R> The Economist online : The global slumpometer. In: The Economist. [online]. 06.11.2008 [cit. 2010.03.12.]. Dostupné na internete: <http://www.economist.com/node/12553076> The Economist online : The China's reforms: The second Long March. In: The Economist. [online]. 11.12.2008 [cit. 2011.17.02.]. Dostupné na internete: <http://www.economist.com/node/12758848> The Economist online : The People's Republic at 60: China's place in the world. In: The Economist. [online]. 01.10.2009 [cit. 2011.17.02.]. Dostupné na internete: <http://www.economist.com/node/14548871> The Economist online : The world's biggest economy: Dating game. In: The Economist. [online]. 16.12.2010 [cit. 2011.17.02.]. Dostupné na internete: <http://www.economist.com/node/17733177?story_id=17733177> The Economist online : What went wrong with economics. In: The Economist. [online]. 16.07.2009 [cit. 2011.12.02.]. Dostupné na internete: <http://www.economist.com/node/14031376?Story_ID=14031376> UNDP : China: Country profile of human development indicators. In: International Human Development Indicators. [online]. 07.04.2011 [cit. 2011.09.04.]. Dostupné na internete: <http://hdrstats.undp.org/en/countries/profiles/CHN.html>
91

VAŇO, V. 2005. Trh kreditných derivátov: rizikový, ale čoraz väčší. In: eTREND. [online]. 10.10.2005 [cit. 2011.10.02.]. Dostupné na internete: <http://financie.etrend.sk/firmy-a-trhy-burzy-a-trhy/trh-kreditnych-derivatovrizikovy-ale-coraz-vacsi.html> WALLISON, P. J. 2011. Dissent from the Majority Report of the Financial Crisis Inquiry Commission. In: American Enterprise Institute for Public Policy Research. [online]. 14.01.2011 [cit. 2011.11.02.]. Dostupné na internete: <http://www.aei.org/docLib/Wallisondissent.pdf> WANG, A. – QING, K. G. 2011. China overshoots loan target, more tightening to come. In: Reuters. [online]. 11.01.2011 [cit. 2011.31.03.]. Dostupné na internete: <http://in.reuters.com/article/2011/01/11/idINIndia-54066420110111> WASSERSTROM, J. N. 2010. China in the 21st Century: What Everyone Needs to Know. Oxford: Oxford University Press, 2010. 192 s. ISBN 978-0-195-39447-4 WILLS, K. 2010. Factbox: China's stimulus by the numbers. In: Reuters. [online]. 05.11.2010 [cit. 2011.31.03.]. Dostupné na internete: <http://www.reuters.com/article/2010/11/05/us-china-economy-stimulus-factboxidUSTRE6A40S520101105> World Atlas : China. In: Graphic Maps. [online]. 17.02.2011 [cit. 2011.17.02.]. Dostupné na internete: <http://www.worldatlas.com/webimage/countrys/asia/cn.htm> World Economic Outlook October 2010 : Recovery, Risk, and Rebalancing. In: International Monetary Fund. [online]. Október 2010 [cit. 2011.03.02.]. Dostupné na internete: <http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2010/02/pdf/text.pdf> World Economic Outlook Update : Global Recovery Advances but Remains Uneven. In: International Monetary Fund. [online]. 25.01.2011 [cit. 2011.03.02.]. Dostupné na internete: <http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2011/update/01/index.htm> WTO : World Trade 2010, Prospects for 2011: Trade growth to ease in 2011 but despite 2010 record surge, crisis hangover persists. In: WTO: 2011 Press Releases. [online]. 07.04.2011 [cit. 2011.08.04.]. Dostupné na internete: <http://www.wto.org/english/news_e/pres11_e/pr628_e.htm> Xinhua News Agency : Premier: China's strong growth is greatest contribution to world economy amid financial crisis. In: China View. [online]. 27.09.2008 [cit. 2011.21.03.]. Dostupné na internete: <http://news.xinhuanet.com/english/200809/27/content_10122504.htm>
92

YONGDING, Y. 2010. The Impact of the Global Financial Crisis on the Chinese Economy and China´s Policy Responses. In: Third World Network. [online]. 29.06.2010 [cit. 2011.02.03.]. Dostupné na internete: <http://www.twnside.org.sg/title2/ge/ge25.pdf> YONGDING, Y. 2011. Čína kráča vpred. In: .týždeň. [online]. 10.01.2011 [cit. 2011.05.04.]. Dostupné na internete: <http://www.tyzden.sk/casopis/2011/2/cinakraca-vpred.html> ZHANG, F. 2008. Analysis of Chinese Macroeconomy. Bloomington: Xlibris Corporation, 2008. 304 s. ISBN 978-1-4363-3925-4 ZHAO, S. 2008. China-US Relations Tranformed: Perspectives & Strategic Interactions. New York: Routledge, 2008. 256 s. ISBN 978-0-415-43867-4

93

Prílohy

94

Tabuľka 1 Medzinárodné porovnanie jednotlivých sektorov národných hospodárstiev medzi rokmi 1950 – 1985 vyjadrené v percentách

Prameň: Zhang, F.: Analysis of Chinese Macroeconomy. 2008. s.37

i

Tabuľka 2 Ekonomický rast národného dôchodku Číny v rokoch 1950 – 1985 s podielom jednotlivých sektorov na danom raste v percentách

Prameň: Zhang, F.: Analysis of Chinese Macroeconomy. 2008. s.33

ii

Tabuľka 3 Priamy dôsledok prepadu zahraničného dopytu na oceliarenskú produkciu
Množstvo, august 2008 (v miliónoch ton) Export Celkový output Podiel exportu na celkovom outpute (%) Prameň: Yongding, Y.: The Impact of the Global Financial Crisis on the Chinese Economy and China´s Policy Responses. [cit. 2011.02.03.]. Dostupné na internete: <http://www.twnside.org.sg/title2/ge/ge25.pdf> s.10 16,06 % 14,53 % 53,58 % 7,67 mil. t 47,8 mil. t Množstvo, september 2008 (v miliónoch ton) 6,67 mil. t 45,9 mil. t Pokles v septembri 2008 (mil. ton) - 1 mil. t - 1,9 mil. t - 13,12 % - 3,93 % Percentuálny pokles

Tabuľka 4 Svetový obchod s tovarom podľa regiónov a vo vybraných ekonomikách

Prameň: WTO : World Trade 2010, Prospects for 2011: Trade growth to ease in 2011 but despite 2010 record surge, crisis hangover persists. [cit. 2011.08.04.]. Dostupné na internete: <http://www.wto.org/english/news_e/pres11_e/pr628_e.htm>

iii

Tabuľka 5 Členenie čínskeho stimulačného balíka v hodnote 4 biliónov juanov (v miliardách juanov) Výstavba domov pre nízkopríjmové mestské domácnosti Zvýšené výdavky na vidiecku infraštruktúru a posilnenie vidieckych príjmov Výdavky na výstavbu dopravných sietí Zvýšené výdavky na zdravotnícke služby, kultúru a vzdelávanie Zvýšené výdavky na ekologickú ochranu Technické inovácie a ekonomická reštrukturalizácia Rekonštrukcia provincie S'-čchuan po zemetrasení Spolu 280 370 1800 40 350 160 1000 4000

Prameň: Yongding, Y.: The Impact of the Global Financial Crisis on the Chinese Economy and China´s Policy Responses. [cit. 2011.02.03.]. Dostupné na internete: <http://www.twnside.org.sg/title2/ge/ge25.pdf> s.13

Tabuľka 6 Zhrnutie prognózy pre Čínu na roky 2011 – 2015 (v % ak nie je uvedené) 2010 Reálny rast HDP Rast priemyselnej produkcie Hrubý rast poľnohospodárskej produkcie Miera nezamestnanosti (priemerná) Rast spotrebiteľských cien (priemerný) Rast spotrebiteľských cien (koniec roka) Krátkodobá medzibanková sadzba Deficit verejných financií Prebytok bežného účtu platobnej bilancie v miliardách dolárov Priemerný výmenný kurz juan za 1 dolár 10,3 15,7 4,3 6,1 3,2 4,8 5,8 - 1,6 2011 9,0 13,0 2,6 6,5 5,0 4,1 6,8 - 1,7 2012 8,7 12,5 3,0 6,4 4,0 3,8 7,3 - 1,7 2013 8,4 12,0 2,7 6,6 4,1 4,5 7,1 - 1,5 2014 8,1 11,7 2,8 7,0 4,0 3,7 7,3 - 0,9 2015 8,2 11,1 2,8 6,3 3,8 3,8 7,3 - 0,8

306,2 268,9 299,9 275,6 259,6 257,0 6,77 6,49 6,23 5,98 5,77 5,61

Prameň: Leather, G.: China: The Economist Intelligence Unit Country Report April 2011. 2011. s.10

iv

Graf 1 Väzby na trhoch aktív

Prameň: Eichengreen, B. – Portes, R.: The anatomy of financial crises. 1987. In: Threats to International Financial Stability. s.10

Graf 2 Medziročný rast reálneho svetového HDP a medziročný rast reálneho HDP v rozvinutých, rozvíjajúcich sa a rozvojových ekonomikách v rokoch 1970 2008

Prameň: World Economic Outlook Update : Global Recovery Advances but Remains Uneven. [cit. 2011.03.02.]. Dostupné na internete: <http://www.imf.org/external/pubs/ft/weo/2011/update/01/index.htm>

v

Graf 3 Vývoj reálnych cien akcií a výnosov podľa S&P 500 indexu, očisteného od inflácie od roku 1871

Prameň: Shiller, R. J.: Irrational Exuberance. 2005. s.3

Graf 4 Vývoj cenovo-výnosového koeficientu a dlhodobých úrokových sadzieb

Prameň: Shiller, R. J.: Irrational Exuberance. 2005. s.5

vi

Graf 5 Vývoj cien nehnuteľností, stavebných nákladov, populácie a úrokových sadzieb

Prameň: Shiller, R. J.: Irrational Exuberance. 2005. s.12

Graf 6 HDP na obyvateľa: Čína a Západná Európa, 1 n. l. – 2000 n. l.

Prameň: Maddison, A.: Development Centre Studies: The World Economy : A Millennial Perspective. 2001. s.47

vii

Graf 7 Podiel investícií na HDP Číny vyjadrený v percentách v rokoch 1978 – 2007

Prameň: Bergsten, C. F. et al.: China's Rise: Challenges and Opportunities. 2008. s.107

Graf 8 Podiel spotreby domácností na HDP Číny vyjadrený v percentách v rokoch 1978 – 2007

Prameň: Bergsten, C. F. et al.: China's Rise: Challenges and Opportunities. 2008. s.107

viii

Graf 9 Podiel vládnej spotreby na HDP Číny vyjadrený v percentách v rokoch 1978 – 2007

Prameň: Bergsten, C. F. et al.: China's Rise: Challenges and Opportunities. 2008. s.108

Graf 10 Čistý export tovarov a služieb Číny v rokoch 1992 – 2007

Prameň: Bergsten, C. F. et al.: China's Rise: Challenges and Opportunities. 2008. s.109

ix

Graf 11 HDP a medziročný ekonomický rast Číny v rokoch 2006 – 2010

Prameň: NBS : Statistical Communiqué of the People's Republic of China on the 2010 National Economic and Social Development. [cit. 2011.12.03.]. Dostupné na internete: <http://www.stats.gov.cn/english/newsandcomingevents/t20110228_402705764.htm>

Graf 12 Medziročné zmeny vo všeobecnej úrovni spotrebiteľských cien v Číne za roky 2006 – 2010

Prameň: NBS : Statistical Communiqué of the People's Republic of China on the 2010 National Economic and Social Development. [cit. 2011.12.03.]. Dostupné na internete: <http://www.stats.gov.cn/english/newsandcomingevents/t20110228_402705764.htm>

x

Graf 13 Štruktúra čínskeho stimulačného balíka

Výstavba domov pre nízkopríjmové mestské domácnosti

7% 25 % 9%
Zvýšené výdavky na vidiecku infraštruktúru a posilnenie vidieckych príjmov Výdavky na výstavbu dopravných sietí Zvýšené výdavky na zdravotnícke služby, kultúru a vzdelávanie

4% 9 % 45 % 1%
Zvýšené výdavky na ekologickú ochranu Technické inovácie a ekonomická reštrukturalizácia Rekonštrukcia provincie S'-čchuan po zemetrasení

Prameň: Yongding, Y.: The Impact of the Global Financial Crisis on the Chinese Economy and China´s Policy Responses. [cit. 2011.02.03.]. Dostupné na internete: <http://www.twnside.org.sg/title2/ge/ge25.pdf> s.13

Graf 14 Čínskou vládou platené investičné aktivity v zahraničí v rokoch 2003 - 2007

Prameň: Lum, T.: China’s Assistance and Government-Sponsored Investment Activities in Africa, Latin America, and Southeast Asia. [cit. 2011.01.04.]. Dostupné na internete: <http://www.fas.org/sgp/crs/row/R40940.pdf> s.9

xi