Tr e n č i a n s k a u n i v e r z i t a Al e x a n d r a Du b č e k a

v Tr e n č í n e















BAKALÁRSKA PRÁCA





















2008 Michal GODOVIČ
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk







































Vedúci bakalárskej práce : Ing. Ján TVAROŽEK, PhD.



Trenčín, 2008 Michal GODOVIČ


NÁVRH VZDUCHOVEJ ZBRANE KALIBRU 5,5MM
S ÚSŤOVOU RÝCHLOSŤOU NAD 200M/S




TRENČIANSKA UNIVERZITA
ALEXANDRA DUBČEKA
V TRENČÍNE

Fakulta špeciálnej techniky
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk

Trenčianska univerzita A. Dubčeka v Trenčíne - Fakulta špeciálnej techniky

Katedra špeciálnej, výrobnej a mobilnej techniky Šk. rok: 2007/2008


ZADANIE BAKALÁRSKEJ PRÁCE

Študent: Michal GODOVIČ
Odbor: Konštrukcia a výroba špeciálnej techniky
NÁVRH VZDUCHOVEJ ZBRANE KALIBRU
5,5MM S ÚSŤOVOU RÝCHLOSŤOU NAD 200M/S

Názov témy:

Rámcová metodika práce:
1. Technické vlastnosti
2. Vnútorná balistika
3. Výpočet
4. Hodnotenie účinnosti

Rozsah grafických prác: Podľa potreby určenia vedúceho bakalárskej práce
Doporučený rozsah
textovej časti
35-50 strán podľa normy

Zoznam doporučenej literatúry:
1. BEER, S., PLÍHAL, B., VÍTEK, R., JEDLIČKA, L.,: Vnitřní balistika loveckých,
sportovních a obranných zbraní (Vnitřní balistika LSOZ), VYSOKÁ ŠKOLA BANSKÁ,
Ostrava 2007
2. KADAŇKA, V.: Vnitřní balistika hlavnňových zbraní, Naše vojsko, Praha 1985
3. POPELÍNSKÝ,L.: Vnitřní balistika vzduchovky, Střelecká revué, č 2 a 3/1980
4. KAMINSKÝ, J.: , Využití pracovního prostoru písových kompresorú SNTL, Praha 1982

Vedúci bakalárskej práce: Ing. Ján TVAROŽEK, PhD
Alfonz Hlobeň
Prof. Ing. Lubomír Popelínský, DrSc.
Ing. Alexander Koten
Jaroslav Červík
Konzultanti:


Ing. Karol Hučko
Dátum zadania bakalárskej práce: 08.10.2007
Dátum odovzdania bakalárskej
práce:
18.08.2008


Doc. Ing. Peter Lipták CSc. Doc. Ing. Oto Barborák CSc.
vedúci katedry dekan FŠT

PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
4
PREHLÁSENIE





Prehlasujem, že som celú bakalársku prácu, vrátane všetkých príloh vypracoval(a)
samostatne. Pri zadaní bakalárskej práce som bol(a) oboznámený(á) s predpismi pre jej
vypracovanie.





V Trenčíne, dňa 30.07.2008



Michal Godovič
Podpis študenta

PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
5
ABSTRAKT

Cieľom tejto práce je naznačiť postup pri návrhu a konštrukcii vzduchovej zbrane.
Pre návrh odsimulovať výstrel a vyvodiť obecné závery. Pri ktorých je vhodné spomenúť
účinnosť s ktorou stroje pracujú.
Štruktúra dokumentu je rozdelená na 4 hlavné časti . Prvá časť zoznamuje čitateľa
s rôznymi konštrukciami a približnými požiadavkami kladenými autorom na tento typ
zbraní. V ďalšej kapitole je postup výpočtu vnútornej balistiky s tabuľkami a grafmi..
V kapitole konštrukcia je sledovaný návrh a rozloženie častí vetrovky s odvolaním na
požiadavky vyplávajúce s predošlých častí dokumentu. Ukončenie správy tvorí porovnanie
účinnosti vzduchovky a vetrovky. Ďalej sú navrhnuté možnosti zvýšenia účinnosti..
Táto práca by nemohla vzniknúť bez cennej pomoci a motivácie konzultantov. Za čo
som im veľmi vďačný.

Práca obsahuje :

Počet strán 47
Počet fotografií 10
Počet obrázkov 16
Počet tabuliek 4
Počet použitých zdrojov citovanej literatúry 5

PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
6
ABSTRACT

Der Ziel dieses arbeit ist zeigen der Vormarsch bei vorschlagung und
konstrulierung eines Luft gewehrs. Fur der Forschlag ein schus simulieren und erfahren
dafon algemeine Abschluse.
Die Strukture des Dokumentes ist in 4 Hautptteile verteilt. Die erste teil kennlerent der
Lieser mit verschiedene konstrukcion weisen und willen der Autoren dieser Arbeit auf
diese typ waffen. In nechste kapitole ist Vorlauf bei zahlung Drin balistik mit Tafel und
grafen. In der Kapitolle das Konstrukcion ist gezeigt Vorschlag und verplatzung
hauptteilen des uftgewehrs mit aufmerksamkeit auf vorrige teile der Dokument.
Die End dieser Nachricht bildet gleichung efektivitat zwischen luftgewehr und
pneumatische luftgewehr. Weiter sind worschlagene moglichkeiten verhohung die
efektivitat.
Diese arbeit konnte nicht erscheinen ohne hilfe und motivacion der Konsultanten und
damit binn ich in dankbar.
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
7
OBSAH
Strana
ZOZNAM OBRÁZKOV, GRAFOV A PRÍLOH................................................................. 8
ZOZNAM SKRATIEK A SYMBOLOV.............................................................................. 9
1 TECHNICKÉ VLASTNOSTI ................................................................................. 10
1.1 VZDUCHOVKY ..................................................................................................... 12
1.2 PLYNOVKY............................................................................................................ 13
1.3 VETROVKY............................................................................................................ 16
1.4 TECHNICKÉ POŽIADAVKY................................................................................ 18
2.1 VNÚTORNÁ BALISTIKA VETROVKY.............................................................. 24
2.2 VÝPOČET VNÚTORNEJ BALISTIKY................................................................. 29
3 KONŠTRUKCIA..................................................................................................... 35
3.1 NAPÍNACÍ MECHANIZMUS................................................................................ 36
3.2 VENTILOVÝ MECHANIZMUS............................................................................ 38
4 ÚČINNOSŤ ............................................................................................................. 39
4.1 ZVYŠOVANIEÚČINNOSTI ................................................................................... 39
4.2 POROVNANIE ÚČINNOSTI VETROVKY S VZDUCHOVKOU........................ 41

ZÁVER................................................................................................................................ 44
ZOZNAM POUŽITEJ LTERATÚRY..................................................................... 46



PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
8
ZOZNAM OBRÁZKOV, GRAFOV A PRÍLOH
Strana
Obr. 1. Rôzne strely kalibru 4,5mm pre vzduchové zbrane..................................... 10
Obr. 1.1.1 Schéma vzduchovky..................................................................................... 12
Obr. 1.1.2 Vzduchovka Slávia 631................................................................................ 13
Obr. 1.1.3 Hlavné časti vzduchovky ............................................................................. 13
Obr. 1.2.1 Schéma plynovky......................................................................................... 14
Obr. 1.2.2 Plynovka TAU 6 .......................................................................................... 14
Obr. 1.2.3 Hlavné časti plynovky.................................................................................. 15
Obr. 1.3.1 Schéma funkčného cyklu vetrovky s tlakovou komorou ............................. 17
Obr. 1.3.2 Schéma vetrovky s tlakovou komorou......................................................... 17
Obr. 1.3.3 Prvá vetrovka s tlakovým kontajnerom Girardoni ...................................... 17
Obr. 1.3.4 Moderná vetrovka CZ200T.......................................................................... 20
Obr. 1.3.5 Schéma funkčného cyklu vetrovky s tlakovým kontajnerom...................... 21
Obr. 1.4.1 Schéma tvorby požiadaviek na zbraň........................................................... 19
Obr. 1.4.1.1 Porovnanie striel 4,5mm a 5,5mm............................................................... 20
Obr. 1.4.2 Ryhy tvoriace asymetriu čelnej plochy strely, zväčšené 40x....................... 21
Obr. 1.4.3 Vodiaca časť strely zväčšená 40x ................................................................ 21
Obr. 1.4.4 Vetrovka CROSMAN, typovej rady SHERIDAN mod.392........................ 23
Obr. 2.1.1 Schéma vetrovky.......................................................................................... 24
Obr. 2.2.1 Graf priebehu veličín v závislosti na dráhe strely........................................ 32
Obr. 2.2.2 Graf priebehu veličín v závislosti na dráhe strely........................................ 33
Obr. 2.2.3 Graf priebehu veličín v závislosti na dráhe strely........................................ 34
Obr. 2.2.4 Graf priebehu veličín v závislosti na dráhe strely........................................ 34
Obr. 3.1.1 Návrh usporiadania hlavných častí GOD-HLO-08...................................... 33
Obr. 3.1.2 Schéma napínacieho mechanizmu ............................................................... 36
Obr. 3.1.2 Možné riešenie geometrie napínacieho mechanizmu GOD-HLO-08.......... 36
Obr. 3.1.3 Možné riešenie ventilovo-spúšťového mechanizmu GOD-HLO-08 ........... 37
Obr. 3.1.4 Konečné riešenie napínacieho mechanizmu GOD-HLO-08........................ 40
Obr. 4.2.1 Simulácia výstrelu vzduchovky Ing. Kotenom............................................ 43

Tabuľka 2.2.1 Tabuľka 3.1 Priebeh vnútro balistických veličín ......................................... 30
Tabuľka 4.1.1 Vplyv objemu prepúšťacieho kanálika na účinnosť vetrovky ..................... 39
Tabuľka 4.1.2 Vplyv hmotnosti strely na účinnosť energie plynu...................................... 40
Tabuľka 4.2.1 Porovnanie účinnosti vzduchovky s vetrovkou............................................ 41

Príloha 1 Výpočtový program v MATLABe
Príloha 2 Denník prác
Príloha 3 Sprava o činnosti za obdobie praxe v Českej Zbrojovke Uhersky Brod
Príloha 3 Výkresová dokumentácii
Príloha X+2 CD s obsahom Bakalárskej práce
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
9
ZOZNAM SKRATIEK A SYMBOLOV
MPa – tlak v Pa.10
6

Sk – Slovenská koruna
g – gram
m – meter
kg – kilogram
CO2 – kysličník uhličitý
π – Rudolfovo číslo
m
q
– hmotnosť strely [ kg]
a – zrýchlenie [ms
-2
]
F – celková sila pôsobiaca na urýchlenie strely [F]
p – hodnota tlaku pôsobiaca na strelu v hlavni [Pa]
p
atm
– hodnota atmosférického tlaku pôsobiaca proti pohybu strely v hlavni [Pa]
a – hĺbka drážky [m]
b – šírka drážky [m]
d´ – priemer vývrtu hlavne medzi dvomi protiľahlými poliami [m]
d – priemer vývrtu hlavne medzi dvomi protiľahlými drážkami [m]
k
φ
– súčiniteľ pasívnych odpor strely pre drážkovaný vývrt hlavne [-]
m
PL
– hmotnosť plynu pripraveného k expanzii [kg]
p
K
– hodnota stlačeného plynu [Pa]
κ
C
– polytropický exponent [-]
V
1
– objem stlačeného plynu [m
3
]
V
SK
– škodlivý počiatočný objem za strelou [m
3
]
V
S
– škodlivý objem prepúšťacieho kanáliku [m
3
]
x – dráha strely [m]
L
K
– dĺžka valca v ktorom prebehne kompresia plynu [m]
D
V
– priemer valca v ktorom prebehne kompresia plynu [m]
L
4
– dĺžka valca plynu určeného pre kompresiu [m]
D
V
– priemer tohto valca [m]
L
KA
– dĺžka prepúšťacieho kanálika [m]
D
K
– priemer prepúšťacieho kanálika [m]
L
KA
– dĺžka prepúšťacieho kanálika [m]
D
K
– priemer prepúšťacieho kanálika [m]
T
0
– počiatočná teplota v [K]
e-007– hodnota vynásobená 10
7

K
η – účinnosť pri zmene objemu kanáliku [%]
1 + i
K K
E – kinetická energia so zohľadnením vplyvu objemu kanáliku, s jeho pôvodnou,
nezmenenou hodnotou [J]
2
K K
E – kinetická energia so zohľadnením vplyvu objemu kanáliku, s jeho hodnotou
zmenšenou o jednu polovicu, v porovnaní s predchádzajúcim modelom [J]
M
η – účinnosť pri zmene hmotnosti strely [%]
i
M K
E – kinetická energia so zohľadnením vplyvu hmotnosti strely s pôvodnou
nezmenenou hodnotou [J]
1 + i
M K
E – kinetická energia so zohľadnením vplyvu dvojnásobnej hmotnosti strely [J]
E
K – objemový potenciál [Jm
-3
]
E
K
η – účinnosti podľa objemového potenciálu [%]
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
10
1. TECHNICKÉ VLASTNOSTI
Pre vzduchovky, plynovky a vetrovky bude použité súhrnné označenie: vzduchové
zbrane.
Vzduchové zbrane patria do zvláštnej skupiny palných zbraní. Súčiastky ako
hlaveň, pažba a spúšť sú často na nerozoznanie od štandardných ručných palných zbraní.
Základným rozdielom je zdroj energie, ktorí udeľuje strele kinetickú energiu. U
ručných palných zbraní je to horúci plyn vytvorený horením prachových zŕn
o maximálnom tlaku od 85-100 MPa. Vzduchové zbrane zriedka pracujú s väčším tlakom
ako 18 MPa. S tohto porovnania je zrejmé, že vzduchové zbrane dosahujú značne menších
úsťových rýchlostí, s čoho vyplýva i nízka kinetická energia (max. 30J, bežne však do 17J)
a malý dostrel.
Ďalším charakteristickým znakom je malý kaliber. Najrozšírenejší je 4,5 mm (4,49;
4,50; 4,51 mm strelivo JSB) o približnej hmotnosti 0,5 gramu (0,535; 0;520g JSB). Rôzne
strely je možné vidieť na obr.1


Obr. 1.: Rôzne strely kalibru 4,5mm pre vzduchové zbrane
Ďalšie kalibre 5, 5,5, 6,35, 7,62, 9, 12,7 a 13mm sa používajú v menšej miere.
Kaliber 13mm je výnimočný a podľa dostupných prameňov tohto kalibru je vyrobených
a dochovaných najviac pár desiatok kusov.
S narastajúcim kalibrom narastá hmotnosť strely, čo sa prejavuje na menšej
citlivosti voči parazitným javom (bočný vietor, dážď) a napomáha k lepšej presnosti pri
streľbe na väčšie vzdialenosti. Nevýhodou je vyššia jednotková cena, niekedy vyšší čelný
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
11
odpor a nižšie úsťové rýchlosti (pri približnom zachovaní kinetickej energie). Zvláštnosťou
je celosvetové zachovanie pomeru dĺžky ku priemeru strely. Najčastejšie rozmery sú
v pomere: dĺžka strely je rovná maximálne dvojnásobku kalibru.
Úsťová rýchlosť striel vystrelených zo vzduchoviek sa štandardne pohybuje
v intervale 120- 244 m.s
-1
pre kalibre 4,5mm (0,5g), pre kaliber 5,5mm(1g) je štandardná
horná hranica 200 m.s
-1
. Pochopiteľne sú konštrukcie ktoré umožňujú vyššiu úsťovu
rýchlosť. Vyskytujú sa skôr ojedinele pre legislatívne obmedzenia výkonu a zvýšené
technické nároky.
Miesto vzduchových zbraní má svoj význam pri športovej a rekreačnej streľbe, pri
odstrele malej škodnej zvery (drobné hlodavce, ak to parametre zbrane dovoľujú je možné
úspešne poľovať na čiernu zver - USA), v minulosti pre základný výcvik brancov v ČSSR.
Veľkému rozšíreniu vzduchoviek všeobecne napomáha ich nízka jednotková cena.
Ktorá sa pohybuje pre pušky od 2 000 Sk (čínske výrobky) do 80 000 Sk (športové
vetrovky pre Olympijské hry). Nízke náklady na streľbu – max 0,5-1Sk na výstrel.
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
12
1.1 VZDUCHOVKY
Prvé konštrukcie pochádzajú z obdobia lepšieho technického zvládnutia strojárskej výroby.
Ako prvé sa začali používať pružinové vzduchovky, obsahovali pružnú súčiastku (kožený
mech) konečného objemu, ktorá bola stlačená pružinou. Ich masové rozšírenie bolo
zaznamenané v 20. storočí. Dnes najbežnejším predstaviteľom tohto druhu je pružinovo-
piestová vzduchovka Obr. 1.1.1. Patrí medzi najlacnejšie a najrozšírenejšie vzduchové
zbrane. Ich funkčný princíp spočíva v akumulovaní energie v pružinovom zásobníku
energie (najčastejšie skrutková, ojedinele plynová pružina). Tato energia po uvoľnení
spúšte udeľuje rýchlosť značne hmotnému piestu (200g Slávia 634, 238g Slávia 631). Piest
stláča atmosférický vzduch, ktorý udeľuje rýchlosť strele. Hlavné časti sú vidieť na Obr.
1.1.2. Princíp funkcie je schematicky naznačený v Tabuľke 1.1.1 Ich nevýhoda je
v dynamických rázoch piestu počas pohybu strely v hlavni, tento jav spôsobuje kmitanie
zbrane čo má za následok zvýšený rozptyl. Hlavným parazitným javom je teda odraz
piestu. Okrem spomínanej nepresnosti zapríčiňuje zrýchlený pokles tlaku za strelou.
Prejavuje sa to zníženej účinnosti objemovej kapacity kompresného priestoru. Mechanická
účinnosť dosahuje štandardne hodnotu 30±4%. Pri pružinovo-piestovych vzduchovkách je
nutné zabezpečiť predpätie pružiny piestu, čo sa znova premieta na zníženú energetickú
účinnosť. Existujú rôzne konštrukcie s proti bežnými piestami. Ich náročnosť na
zosúladenie uvoľnenia piestov (prítomnosť 2 piestov, 2 pružín a 2 spúšťových
mechanizmov) a hlavne cena ich znevýhodňuje v porovnaní s jedno – piestovými
vzduchovkami. Nedosiahli masového rozšírenia.

Obr. 1.1.1.1 Schéma vzduchovky
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
13

Obr. 1.1.2 Vzduchokva Slavia 631

1- hlaveň, 2- valec (puzdro piestu), 3-piest, 4- pružina, 5- spúšťový mechanizmus
Obr. 1.1.3 Hlavné časti vzduchovky
1.2 PLYNOVKY
V 16. storočí bola medzi prvými seriovo vyrábaná plynovka Giffard. Označenie plynovka
vyplýva s použitia iného ako atmosférického vzduchu pre pohon strely. Spravidla to je
CO
2
. Hlavný dôvod použitia CO
2
sú jeho priaznivé fyzikálne vlastnosti, t.j. skvapalňuje sa
pri nízkych tlakoch. Tekutá forma plynu je výhodná s pohľadu uskladnenia väčšieho
množstva pri prijateľnom konštantnom tlaku plnenia, je lacný a bezpečný. Plynovky aj bez
regulačného ventilu dosahujú veľmi dobrej rovnomernosti úsťovej rýchlosti. Ich funkčný
mechanizmus je znázornený na Obr. 1.2.1. Malé rozdiely úsťovej rýchlosti strely po sebe
nasledujúcich výstrelov viedli v minulosti ku konštrukcii celej rady plynových športových
zbraní Olympijského charakteru. Ako terčová zbraň sa v minulosti používala aj plynovka
TAU 6 na Obr. 1.2.2. Ich ďalšia prednosť spočíva v nízkych nárokoch a výrobných
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
14
nákladoch, pretože tlak v tlakovom kontajneri zriedka presahuje 5 MPa. Funkcia je
založená na týchto súčiastkach: tlakový kontajner, prepúšťací ventil a hlaveň (viď. Obr.
1.2.3.). Nedostatkom je závislosť na zdroji CO
2
, a nasiaknutie tesniacich elementov
(obyčajných O krúžkov) plynom. Tým sa obmedzujú podmienky použitia O krúžkov ako
tesnenia. Riešením je špeciálny materiál, ktorý je však drahší. Dynamické rázy ventilových
zariadení o orientačnej hmotnosti do 10g majú zanedbateľný vplyv na presnosť zbrane za
predpokladu neovplyvnenia pravidelného množstva plynu dodávaného za strelou.

Obr. 1.2.1.1 Schéma plynovky


Obr. 1.2.2 Plynovka TAU 6

PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
15

1- hlaveň, 2- prepúšťací ventil, 3-úderník s bicou pružinou, 4- tlakový kontajner
Obr. 1.2.3 Hlavné časti plynovky
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
16
1.3 VETROVKY
Posledným sériovo vyrábaným typom sú vetrovky. Ich funkcia je závislá na
prítomnosti tlakového zásobníka, pripadne komory, kde je pred výstrelom stlačený vzduch
na vysoký tlak. Funkcia je totožná s plynovkou. Prítomnosť tlakového zásobníka
pracujúceho s tlakmi cca 18Mpa si však vyžaduje regulátor zabezpečujúci rovnomernú
úsťovú rýchlosť. Streľba je možná i bez regulátora, počet ran vystrelených s konštantnou
úsťovou rýchlosťou je ale menší. Obecne regulátory predražujú vetrovky. Princíp funkcie
vetrovky je schematicky naznačený v Obr.1.3.2 Okolnosti skvapalnenia vzduchu sú
nepriaznivé a náročné pre bežné podmienky, preto vetrovky pracujú len so stlačeným
vzduchom v plynnej podobe zriedka presahujúcim tlak 20MPa. Nevýhodou tohto typu
vetroviek je podmienka prístupnosti ku vysokotlakovým potápačským kompresorom, ktoré
sú okrem iného pre bežného spotrebiteľa cenovo náročné . Ručné pumpy sa v praxi
neosvedčili.
Druhý typ vetroviek s tlakovou komorou potrebuje pred každým výstrelom stlačiť
plyn vhodným najčastejšie pákovým mechanizmom. Princíp funkcie je schematicky
naznačený v Obr. 1.3.1. Rovnomerná úsťová rýchlosť je podmienená precízne navrhnutým
a vyrobeným ventilovým a napínacím zariadením (stlačenie plynu na rovnaký tlak
a objem, jeho následné konzistentné uvoľnenie). V súčasnosti je výroba tohto typu
vetroviek s daného dôvodu značne obmedzená. Na spúšťovo - ventilový mechanizmus sú
kladené vysoké požiadavky. Musí udržať vysoký tlak (približne 20MPa) s vynikajúcou
tesnosťou. Posuv ventilového telesa musí byť bez zakmitnutia a čo najrýchlejšie, inak
klesá účinnosť zvýšením miestnych strát. Uvoľnenie ventilu pomocou spúšťového
mechanizmu musí byť rýchle, plynulé s maximálnymi silovými hodnotami 10-40 N
(požiadavka spúšťového mechanizmu pre presnú streľbu) pri počiatočnom pôsobení síl na
spúšťovú páku 400- 500N. Ventilové telesá sú namáhané rázom, čím je ohrozená ich
životnosť, hoci sa konštruujú s ocelí triedy 14, 15 resp. 16. Možnosti zlepšovania
jednoranových – jednovýstrelových vetroviek spočívajú v prepracovanom prepúšťacom
a napínacom mechanizme.
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
17
Obr. 1.3.1 Schéma funkčného cyklu vetrovky s tlakovou komorou
Pre dosiahnutie vysokých počiatočných tlakov alebo objemov sa v niektorých
prípadoch používa viacstupňové pákové komprimovanie. Nevýhodou je prítomnosť
ďalšieho ventilového člena a možnosť vniku parazitných javov – závisiacich od okolností
stláčania plynu a správnej funkcie spätného a prepúšťacieho ventilu. [5].

Obr. 1.3.2 Schéma vetrovky s tlakovým kontajnerom


Obr. 1.3.3 Prvá vetrovka s tlakovým kontajnerom Girardoni kalibru 13mm bez regulačného
mechanizmu. Vo výzbroji špeciálnych jednotiek Rakúskej armády od cca 1787-1815. [7]
HLAVEŇ VENTILOVÝ
MECHANIZMUS
SPUŠTOVY
MECHANIZMUS
TLAKOVÁ
KOMORA
NAPŃACÍ
MECHANIZMUS
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
18



Obr. 1.3.4 Moderná vetrovka CZ200T bez regulačného mechanizmu s tlakovým kontajnerom

Ojedinele je možné stretnúť sa s vetrovkami s tlakovou komorou a zvláštnym
usporiadaním ventilového zariadenia – podobnému ako u plynoviek. Tieto viacranové
komorové vetrovky sú schopné vystreliť spravidla do 5 výstrelov na natlakovanie komory.
Úsťová rýchlosť je však nerovnomerná, preto sa vyrábajú iba ojedinele.
Dynamické rázy ventilových zariadení o orientačnej hmotnosti do 10g majú
zanedbateľný vplyv na presnosť zbrane za predpokladu neovplyvnenia pravidelného
množstva plynu dodávaného za strelou. Kvalitné konštrukcie sa v súčasnosti používajú pre
streľbu v Olympijských disciplínach, vo väčšine prípadov nahradili plynovky.

1.4 TECHNICKÉ POŽIADAVKY
Požiadavky na moderné výkonné vzduchové zbrane sú:
-Maximálna presnosť na vzdialenosť 50m (prioritná podmienka, dosiahnuteľná i na úkor
nesplnenia nižšie uvedených parametrov)
-Maximálna možná dopadová – úsťová rýchlosť
-Balistická krivka približujúca sa priamke
-Okamžitá pripravenosť k streľbe
-Príjemné správanie zbrane pri výstrele
-Minimálna hmotnosť 4kg
-Maximálna hmotnosť 6kg
-Primeraná napínacia sila
-Maximálna účinnosť
-Primerané rozmery
-Minimálna cena a finančné nároky na prevádzku
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
19
Obecne možno požiadavky formulovať podľa schémy na Obr.1.1. Charakteristický
je postup od cieľa k zbrani.

Obr. 1.4.1 Schéma tvorby požiadaviek na zbraň
Požiadavky sú v mnohých smeroch protichodné. Presnosť kompletu je závislá na
parametroch vývrtu hlavne (nami neovplyvniteľné parametre), parametroch steliva (
v súčasnosti nami neovplyvniteľné parametre) a presnosti spracovania ventilového
zariadenia.
Kombinácia maximálnej: účinnosti, presnosti a priamosti balistickej krivky, priamo
vyraďujú pružinovo-piestové vzduchovky. Pretože piest sa počas výstrelu odráža vytvára
rázy, ktoré znižujú presnosť.
Okamžitá pripravenosť k streľbe vyraďuje s kola plynovky a vetrovky s kontajnerom pre
zabezpečenie logistiky pri manipulácií s plynmi.
Kombinácia minimálnej ceny a finančných nárokov na prevádzku, okamžitej pripravenosti
k streľbe vyraďujú vetrovky s tlakovým kontajnerom.
Konštrukciu volím jedno kompresnú, jednoranovú, jedno výstrelovú vetrovku . Kaliber pre
streľbu na 50m je volený 5,5mm s dôvodu:
• Väčšej jednotkovej hmotnosti strely (cca 1gram) a následnej menšej balistickej
citlivosti voči parazitným javom v porovnaní so strelami kalibru 4,5mm.
• Lepších nabíjacích podmienok. Strelu s priemerom 5,5mm je možné ľahšie
uchopiť aj väčšími prstami.
TERMINÁLNA BALISTIKA
POŽIADAVKY NA ÚČINOK
V CIELI
VONKAJŠIA BALISTIKA
POŽIADAVKY NA LETOVÉ
VLASTNOSTI
VNÚTORNÁ BALISTIKA
POŽIADAVKY NA
VNUTROBALISTICKÉ PARAMTERE
PARAMETRE ZBRANE
NAPÍNACIE A SPÚŠTOVÉ
PODMIENKY
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
20
• Možnosti použitia striel .22 Short, .22 Long Rife prípadne pri veľmi vysokom
výkone .22 Winchester Magnum Rife, .22 Hornet. Reálne su použitelne iba olovene
strely, napr. .22 Short . Na obrázku nižšie je v strede vystrelená tato strela do
bavlny (pre minimálnu deformáciu.)

Obr. 1.4.1.1 Porovnanie striel 4,5mm a 5,5mm
• Možnosti použitia viac typov hlavní – rôzne počty drážok, rôzne stúpanie drážok...
Vysoká presnosť u vzduchových zbraní je vyžadovaná na základe nízkej kinetickej
energie vystrelenej strely. V prípade balistických rakiet postačuje rozptyl v rádovo 10-kach
metrov. Pri hodnotení rozptylu vzduchoviek sú smerodajné hodnoty v mm. Štandardne sa
používa hodnota rozptylu na vzdialenosť. Zjednodušený výpočet rozptylu je nasledujúci:
vystrelené rany (minimálne 10) do cieľa (papierový terč), kde sa následne zmeria poloha
najvzdialenejších zásahov. V skutočnosti by to mal byť priemer kružnice, ktorá opíše
všetky zásahy. Pre špičkové vzduchovky všeobecne, kalibru 4,5mm je hodnota rozptylu
4,6 mm na 10m v uzavretom prostredí (na 10 metrov vystrelených n striel vystrihne do
papierového terča ovál o maximálnej výške prípadne šírke 4,6 mm). V praxi je po 10
výstreloch s upnutej vetrovky (napr.: Feinwrkbau 600) vidieť iba vystrihnutý kruh
s priemerom totožným priemeru strely.
Maximálnu presnosť, ktorú sú vzduchovky všeobecne schopné dosiahnuť závisia od:
-Parametre hlavne
-Rovnomerná úsťová rýchlosť
-Presnosť vyrobeného streliva- najmä rovnaká hmotnosť, dokonale valcové vodiace časti,
rovnaká poloha ťažiska
-Rovnaké poveternostne podmienky – dosiahnuteľné iba v interiéri.
Parametre hlavne je možné ovplyvniť vhodným priemerom medzi dvomi
protiľahlými drážkami, resp. poliami. Ak sú dosiahnuté vhodné tolerančné hranice, strela
presnejšie kopíruje vývrt hlavne a dosahuje teoreticky najlepšej presnosti. Pretože výroba
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
21
novej hlavne je veľmi drahá, bude sa v počítať zo známymi parametrami sériovo vyrábanej
hlavne.
Rovnomerná úsťová rýchlosť je záležitosť rovnomernej hmotnosti strely a presnosti
ventilového zariadenia. Je žiaduce, aby ventilové zariadenie neobsahovalo pružiny pre
pohon mechanizmu s dôvodu eliminácie negatívneho vplyvu jeho funkcie. Pružiny
podliehajú únave a sú nosičom ďalších parazitných javov.
Pri výpočte je počítané zo strelivom známej hmotnosti, a priemeru. Pri dodaní
nekvalitného streliva – veľký rozptyl hmotnosti, ryhy, (viď Obr. 1.4.2 ), polohy ťažiska
a nevalcové vodiace plochy, (viď Obr. 1.4.3.), a pod., vkladáme do hlavne iné parametre
ako vo výpočte. S toho dôvodu je nevyhnutné zabezpečiť minimálne tolerancie streliva.
A tým zabezpečiť čo najrovnomernejšie obtekanie vzduchu okolo strely počas jej letu.
Ďalej rozhoduje rovnomernosť zarezania strely do vývrtu, tak aby po zarezaní do
vývrtu bola zabezpečená maximálna súososť hlavne a strely.

Obr. 1.4.2 Ryhy čelnej plochy diabolky, zväčšené 40x

Obr. 1.4.3 Vodiaca časť strely zväčšená 40x

PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
22
Pri výpočte sa predpokladajú rovnaké poveternostné podmienky, ktoré sú
v skutočnosti pri terénnej streľbe nemožné. Prúdenie vzduchu v zástavbe, kroví, lese a pod
je turbulentné a z toho dôvodu je výpočet reálny iba za predpokladu viac-menej presných
zjednodušení. Výhodné je použiť čo najťažšiu strelu a vplyv prostredia zanedbať.
Neúmerné zväčšenie hmotnosti strely ale zapríčiní pokles úsťovej rýchlosti - vetrovka je
energeticky obmedzená.
Najplochejšia dráha strely je možná iba za vysokých rýchlostí. ,,Pomalšia strela je
vystavená dlhšie pôsobeniu tiaže,,. Plochá dráha strely je požadovaná za účelom
minimalizácie chyby odhadu vzdialenosti. Z historických vojenských skúsenosti je známe
minutie cieľa (nad, prípadne pod- strelenie cieľa). Situácia nastáva ak strela letela v osi
cieľu avšak príliš nad alebo pod, čo je zapríčinené zlým odhadom vzdialenosti cieľa
a veľkým prevýšením dráhy strely. Najčastejšie sa to stáva ak strela neletí plochou, ale
strmou dráhou letu, vtedy aj drobná chyba odhadu zapríčiňuje veľký rozdiel v zámernom
a cieľovom bode. Tento problém bol v období prvej svetovej vojny odstraňovaný čo
možno najvyššou úsťovou rýchlosťou a nahradením striel s guľatou špičkou - ostrou
špičkou. Za hornú hranicu je stanovená maximálna úsťová rýchlosť 310ms
-1
. Dôvodom sú
nepriaznivé zmeny vírenia pri prechode s nadzvukovej do podzvukovej rýchlosti a značnej
energetickej náročnosti kompresného mechanizmu.
Strely je možné vybrať s ponuky terčového streliva JSB – JOSEF SCHULZ
BOHUMIN. S pohľadu koeficientu odporu strely majú strely nepriaznivý tvar.
Okamžitá pripravenosť k streľbe je vlastnosť zbrane byť k dispozícií hneď,
a súčasne byť nezávislá na hnacej energii (tlakový kontajner, zvláštne typy plynu).
Predpoklad použitia je horská, neosídlená oblasť bez možnosti častého cestovania do mesta
ku kompresoru, alebo k inému plniacemu, prípadne výmennému zariadeniu.
Minimálna hmotnosť 4kg je stanovená s odvolaním na stabilnejšie správanie
v rukách strelca. Pretože sa nejedná o detskú zbraň, je vyššia hmotnosť pre podporenie
presnosti opodstatnená. Maximálna hmotnosť 6kg je limitovaná komfortným
obsluhovaním 1 osoby, nie je však podmienkou nevyhnutnou.
Primeranú napínaciu silu je vhodné voliť tak, aby bol vzduchovku všeobecne
schopný napnúť človek priemerného vzrastu s vynaložením primeranej sily. Hodnota však
nie je presne stanovená. Vysokú napínaciu silu možno brať ako aktívnu detskú poistku.
Maximálna účinnosť sleduje minimalizovať jalovú energiu nahromadenú do
mechanizmu (strelec sa pri napínaní a dosiahnutí rovnakej kinetickej energie z vetrovky
ako zo vzduchovky unaví menej).
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
23
Primerané rozmery reprezentujú nároky ergonómie. Pri nevhodnom umiestnení ťažiska
zbrane sa strelec pri streľbe rýchlo unaví a rozptýli sa jeho pozornosť, čo má za následok
zvýšenie chyby strelca. S tohto dôvodu bude uprednostnené usporiadanie BULL-UP, čo
znamená, že nábojová komora sa bude nachádzať za lúčikom spúšte.
Minimálna cena a finančné nároky na prevádzku majú za cieľ vyplniť medzeru na
európskom trhu. Dostupnosť vysokovýkonných vzduchoviek je obmedzená ich vysokými
cenami a drahými dovoznými poplatkami, pri často zložitej konštrukcii.
Do úvahy, z mnohých konštrukcií, pripadá výrobok značky CROSMAN, typovej
rady SHERIDAN mod.392 dosahujúci oficiálne úsťovej rýchlosti 208,9ms
-1
, v kalibri
5,5mm. Jeho nedostatkom je nedostupnosť v Európe, a nemožnosť overenia skutočnej
úsťovej rýchlosti. Nie je možné identifikovať napínací a spúšťovo ventilový mechanizmus,
porovnať rovnomernosť úsťovej rýchlosti a jej skutočnú hodnotu (v praxi sa často líši od
udávanej výrobcom). Nie je uvedená hmotnosť strely s ktorou bola dosiahnutá uvádzaná
rýchlosť 208,9 ms-1. Teda nie je možné vykonať výpočet kinetickej energie, ktorý slúži
najčastejšie pre porovnanie výkonu.
Ostatné vetrovky neprichádzajú do úvahy s dôvodu ich nízkej úsťovej rýchlosti.

Obr. 1.4.4 Vetrovka CROSMAN, typovej rady SHERIDAN mod.392

Pri voľbe orientácie napínacej páky bolo rozhodované medzi spodným a bočným
uložením. Spodné uloženie je estetické, vyhovujúce pre pravákov aj ľavákov. Zabraňuje
montáži dvojnožky. Preto bolo zvolené postranné napínanie s orientáciou na pravú stranu,
pri ktorom je navyše možné predlžiť napínaciu páku.
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
24
2.1 VNÚTORNÁ BALISTIKA VETROVKY

Hlavná pohybová rovnica strely [1], na ktorú pôsobí sila je:
F a m
q
· . (2.1.1)
Kde: m
q
– hmotnosť strely (kg)
a – zrýchlenie (ms
-2
)
F – celková sila pôsobiaca na urýchlenie strely (F)

Obr. 2.1.1 Schéma vetrovky
Vzhľadom na malý pracovný tlak pôsobiaci na diabolku, prípadne brok alebo inú
strelu musíme odčítať pôsobenie atmosférického tlaku, prietlačného odporu a pod.
( ) odp
P
atm q q q
p p p S x m
dt
dv
m a m − − · · ·
• •
. . . (2.1.2)

Kde: p – hodnota tlaku pôsobiaca na strelu v hlavni [Pa]
S – plocha prierezu hlavne
p
odp
– hodnota odporových tlakov pôsobiaca proti pohybu strely v hlavni
(zhŕňa prietlačný odpor a pôsobí pri zarezávaní strely do vývrtu…) [Pa]
p
atm
– hodnota atmosférického tlaku pôsobiaca proti pohybu strely v
hlavni [Pa]
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
25
Odporové tlaky pôsobiace proti pohybu strely sú značne komplikované. S meraní
na hlavni kalibru 5,5 bolo zistené že sa sila F
o
sa v závislosti od druhu streliva pohybuje
v intervale 10-50N na dráhe 40-60mm od prechodového kužeľa (proti pohybu strely).

S
F
p
o
odp
· [Pa] (2.1.3)

Plochu prierezu vývrtu hlavne S vypočítame zo vzťahu:

2
.d k S
S
· [m
2
] (2.1.4)

Hodnota súčiniteľa k
s
je zo vzťahu:
]
]
]
]
]
]
]

+

,
`

.
|
+
·

b a
d
d
b a
k
S
4
π
[-] (2.1.5)
Kde: a – hĺbka drážky [m]
b – šírka drážky [m]
d´ – priemer vývrtu hlavne medzi dvomi protiľahlými poliami [m]
d – priemer vývrtu hlavne medzi dvomi protiľahlými drážkami [m]

Pohyb strely v hlavni je značne komplikovaný. Najmä priebeh odporov, ktoré
pôsobia proti smeru zrýchlenia. Priebeh dynamického odporu je za daných podmienok
nemerateľný. Jeho veľmi približné výpočty sú možné na základe vyhodnotenia statického
odporu (zahrňujúceho deformácie) strely vo vývrte. Ďalšou komplikáciou je zahrdlenie
hlavne – Choky principiálne pripomínajúce systém GERLICH, (kalibrácia strely je však
značne menšia – hodnoty sú v promile - ojedinele v percentách). U terčových zbraní je ich
prítomnosť nevyhnutnosťou s dôvodu zníženia hodnoty rozptylu. Týmto zahrdlením sa dá
dosiahnuť lepších streleckých výsledkov aj s hlavní vyrobených s veľkou výrobnou
toleranciou (+0,04mm). Pri riešení v budúcnosti prichádza do úvahy metóda konečných
prvkov. V súčasnosti sa tieto zložité výpočty nahradzujú zavedením súčiniteľa fiktívnej
hmotnosti strely φ podľa [3]. Týmto sa vynásobí skutočná hmotnosť strely. Princíp
spočíva v urýchľovaní fiktívnej hmotnosti strely (ťažšej). Súčasne vyjadruje aj pomer
hmotnosti plynu k hmotnosti strely ovplyvňujúce pohyb strely.
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
26
( )
odp atm q
p p p S x m − − ·
• •
. . ϕ (2.1.6)

Hodnota súčiniteľa fiktívnej hmotnosti strely je vyjadrená vo vzťahu 2.1.7. Pre čo
najvyššiu účinnosť je vhodné voliť čo najväčšiu hmotnosť strely ku hmotnosti plynu,
a hladký vývrt, ktorý má menší súčiniteľ pasívnych odporov strely. Hladký vývrt však
nevyhovuje s konvenčných dôvodov, pretože súčasným trendom je rotačná stabilizácia
strely.
q
PL
m
m
k
3
1
+ ·
ϕ
ϕ [-] (2.1.7)
Kde: k
φ
– súčiniteľ pasívnych odporov strely pre drážkovaný vývrt hlavne, pre
drážkovaný vývrt platí k
φ
=1,3
m
PL
– hmotnosť plynu pripraveného k expanzii

Hmotnosť plynu za strelou určíme zo vzťahu:
0
.V m
PL
ρ · [kg] (2.1.8)
Kde: ρ – hustota vzduchu pri danej teplote [kgm
-3
]

Objem potenciálneho plynu:
4
2
0
4
L
D
V
V
π
· [m
3
] (2.1.9)
Kde: D
V
- priemer puzdra piestu (komprimovaneho valca) [m]
L
4
– dĺžka valca komprimovaného plynu

Konečná rovnica pre zrýchlenie a strely v hlavni vo vzťahu (2.1.10) pracuje
z polytropickou konštantou strednej hodnoty κ
C
. Táto stredná hodnota nereprezentuje
skutočný dej, iba ho zjednodušuje na statický. Pritom expanzia plynu nie je počas výstrelu
konštantná. Odvod tepla do stien nie je rovnomerný po celej dĺžke expanzného potrubia.
V prípade vývoja je hodnota konštanty iba hrubou záplatou. Jej hodnotu je možné
ovplyvniť povrchom expanzného potrubia. Môžeme predpokladať že materiál by mal mať
obzvlášť vysokú tepelnú vodivosť pre čo najväčší odvod tepla do prostredia. Tým sa
koeficient polytropy zníži, s dôsledkom zvýšenia teploty ,,mrznúceho expandujúceho
plynu,,.

PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
27
q
odp atm
ok
K
q
atm
m
p p
V
V
p
S
m
p p
S a
C
. .
1
ϕ ϕ
κ
− −

,
`

.
|
·

· [ms
-2
] (2.1.10)

Kde: p
K
– hodnota stlačeného plynu [Pa]
κ
C
– polytropický exponent

Okamžitú hodnotu objemu rozpínajúceho sa plynu V
OK
pôsobiaceho na strelu
určíme zo vzťahu:
x S V V V V
S SK OK
.
1
+ + + · [m
3
] (2.1.11)

Kde: V
1
– objem stlačeného plynu [m
3
]
V
SK
– škodlivý počiatočný objem za strelou [m
3
]
V
S
– škodlivý objem prepúšťacieho kanáliku [m
3
]
S – prierez hlavne [m
2
]
x – dráha strely [m]
Objem stlačeného plynu V
1
v komore vypočítame zo vzťahu:
2
1
4
1
V K
D L V π · [m
3
] (2.1.12)

k
a
K
p
L p
L
4
· [m] (2.1.13)
Kde: L
K
– dlžka stlačeného plynu[m]

Hodnotu škodlivého objemu V
S
prepúšťacieho kanáliku určíme zo vzťahu (2.1.14).
Pre účinnosť vzduchoviek obecne je ideálna hodnota V
S
rovná nule (s komory prúdi plyn
priamo do hlavne). Pri navrhovaní hodnoty priemeru D
K
je vhodné zvoliť vhodný pomer
ku kalibru hlavne. Z dôvodu eliminácie strát škrtením je vhodné navrhnúť priemer totožný
s kalibrom zbrane. Vysoká hodnota V
S
je však hluchý objem, ktorý umožní plynu
neefektívne znížiť hodnotu tlaku. Na strelu pôsobí následné značne menší tlak ako v V
1
, čo
sa prejaví na nižšej hodnote úsťovej rýchlosti. V praxi sa priemer D
K
určuje
experimentálne, v našom prípade:
4
2
K
KA S
D
L V
π
· [m
3
] (2.1.14)
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
28
Kde: L
KA
– dĺžka prepúšťacieho kanálika [m]
D
K
– priemer prepúšťacieho kanálika [m]
Ako počiatočnú hodnotu tlaku volíme 20 Mpa. Vyššie tlaky sa dosahujú zo značne
zvýšeným úsilím. Pre zvyšovanie hodnoty úsťovej rýchlosti volíme radšej väčší objem
stlačeného plynu V
1.
V prípade kompresie je zidealizovaný prípad izotermický. Skutočnosti
to nie je pravda. Plyn sa ohrieva a zvyšuje počas stláčania svoj tlak.
Výšku valca určeného pre kompresiu volíme 300mm a priemer tohto valca 30mm
(pre získanie čo najväčšieho objemu)
Kinetická energia (podľa vzťahu 2.1.15) je parameter informačného charakteru
a svoje uplatnenie má v terminálnej balistike a pri zaraďovaní zbrane do kategórií podľa
zákona o zbraniach a strelive. Do kategórie voľne predajných od 18 rokov patria
vzduchovky s úsťovou kinetickou energiou menšou ako 15 J.
2 2
2
2

· ·
x m v m
E
q q
k
[J] (2.1.15)
Priebežná informatívna hodnota tlaku za strelou potrebná pre vykreslenie priebehu
tlaku:
C
OK
K P
V
V
p p
κ

,
`

.
|
·
1
[Pa] (2.1.16)
Priebeh teploty T
4
počas výstrelu určíme zo vzťahu (2.1.17).
0
1
0 4
T
p
p
T T
C
C
K
P

,
`

.
| −

,
`

.
|
·
κ
κ
[
o
C] (2.1.17)
Kde: T
0
– počiatočná teplota v [K]
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
29
2.2 VÝPOČET VNÚTORNEJ BALISTIKY
Po niekoľkých výpočtoch a volení parametrov vychádza pri počiatočných hodnotách:
cal=5.5e-3; kaliber zbrane [m]
b=0.54e-3; šírka drážky [m]
d
p
=5.51e-3; priemer vývrtu hlavne v poliach [m]
d
d
=5.56e-3; priemer vývrtu hlavne v drážkach [m]
m
q
=1.03e-3; hmotnosť strely [kg]
F
p
=5; počiatočný odpor strely minutý na deformácie a trenie [N]
κ
c
=1.26; polytropický exponent [-]
p
a
=101325; atmosférický tlak [Pa]
D
v
=30e-3; vnútorný priemer tlakového valca [m
3
]
D
K
=3e-3; priemer prepúšťacieho kanáliku [m]
L
4
=300e-3; dĺžka nekomprimovaného plynu [m]
L
ka
=20e-3; dĺžka prepúšťacieho kanálika [m]
a=180/pi; korekčný súčiniteľ pre výpočet uhlov v stupňoch
k
f
=1.30; súčiniteľ pasívnych odporov strely pre drážkovaný vyvrt [-]
r
ov
=1.2930; hustota vzduchu pri 20
o
Celzia
L
1
=0.6 maximálna dĺžka páky [m]
L=0.6 dĺžka hlavne [m]
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
30
Tabuľka 2.2.1 Priebeh vnútrobalistických veličín
t[s] v[m/s] x[cm] pk [MPa] a [ms
-2
] T4 [
o
C] E
k
[J]
0 0 0 4.0000 59.6069 20.0000 0
0.0000 0.0001 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0001 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0002 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0002 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0005 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0007 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0010 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0012 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0025 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0037 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0050 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0062 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0125 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0188 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0251 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0313 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0627 0.0000 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.0941 0.0001 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.1255 0.0001 4.0000 59.6069 20.0000 0.0000
0.0000 0.1569 0.0002 4.0000 59.6068 19.9999 0.0000
0.0000 0.3139 0.0007 4.0000 59.6066 19.9998 0.0001
0.0000 0.4709 0.0016 4.0000 59.6063 19.9995 0.0001
0.0000 0.6279 0.0028 3.9999 59.6059 19.9990 0.0002
0.0000 0.7849 0.0044 3.9999 59.6053 19.9985 0.0003
0.0000 1.5698 0.0177 3.9996 59.6006 19.9940 0.0013
0.0000 2.3547 0.0398 3.9991 59.5928 19.9865 0.0029
0.0000 3.1394 0.0707 3.9984 59.5819 19.9761 0.0051
0.0001 3.9239 0.1105 3.9975 59.5679 19.9626 0.0079
0.0001 7.8428 0.4419 3.9901 59.4511 19.8507 0.0317
0.0002 11.7514 0.9937 3.9779 59.2576 19.6647 0.0711
0.0002 15.6447 1.7653 3.9609 58.9887 19.4057 0.1261
0.0003 19.5180 2.7556 3.9392 58.6465 19.0748 0.1962
0.0004 28.0190 5.7282 3.8754 57.6388 18.0924 0.4043
0.0005 36.3494 9.7532 3.7920 56.3189 16.7874 0.6805
0.0007 44.4666 14.8066 3.6917 54.7308 15.1882 1.0183
0.0008 52.3351 20.8595 3.5777 52.9230 13.3276 1.4106
0.0009 59.9264 27.8789 3.4531 50.9456 11.2408 1.8495
0.0010 67.2195 35.8287 3.3212 48.8475 8.9637 2.3270
0.0012 74.1998 44.6706 3.1847 46.6738 6.5315 2.8354
0.0013 80.8593 54.3653 3.0462 44.4645 3.9776 3.3672
0.0014 87.1955 64.8721 2.9079 42.2539 1.3327 3.9156
0.0015 93.2105 76.1508 2.7715 40.0700 -1.3754 4.4744
0.0017 98.9095 88.1615 2.6384 37.9351 -4.1223 5.0383
0.0018 104.3012 100.8653 2.5095 35.8660 -6.8870 5.6025
0.0019 109.3960 114.2244 2.3857 33.8747 -9.6517 6.1633
0.0020 114.2061 128.2025 2.2675 31.9693 -12.4014 6.7172
0.0022 118.7444 142.7646 2.1550 30.1546 -15.1240 7.2616
0.0023 123.0241 157.8778 2.0485 28.4328 -17.8096 7.7945
0.0024 127.0591 173.5105 1.9478 26.8039 -20.4507 8.3142
0.0025 130.8627 189.6329 1.8530 25.2664 -23.0413 8.8194
0.0027 134.4482 206.2171 1.7637 23.8179 -25.5769 9.3093
0.0028 137.8283 223.2364 1.6798 22.4550 -28.0545 9.7833
0.0029 141.0153 240.6661 1.6010 21.1738 -30.4720 10.2409
0.0030 144.0207 258.4827 1.5270 19.9702 -32.8282 10.6821
0.0032 146.8557 276.6642 1.4577 18.8399 -35.1225 11.1068
0.0033 149.5305 295.1899 1.3926 17.7785 -37.3549 11.5151
0.0034 152.0550 314.0405 1.3316 16.7817 -39.5260 11.9072
0.0035 154.4384 333.1978 1.2743 15.8455 -41.6366 12.2834
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
31
0.0037 156.6890 352.6446 1.2205 14.9658 -43.6878 12.6440
0.0038 158.8151 372.3649 1.1700 14.1389 -45.6809 12.9894
0.0039 160.8239 392.3435 1.1225 13.3612 -47.6174 13.3201
0.0040 162.7225 412.5662 1.0778 12.6292 -49.4987 13.6365
0.0042 164.5172 433.0198 1.0358 11.9400 -51.3266 13.9389
0.0043 166.2142 453.6915 0.9962 11.2905 -53.1026 14.2280
0.0044 168.2525 480.4507 0.9489 10.5127 -55.3031 14.5791
0.0046 169.8049 502.4254 0.9129 9.9217 -57.0329 14.8494
0.0047 171.2701 524.5962 0.8790 9.3647 -58.7127 15.1067
0.0047 165.1613 514.2823 0.8945 7.6626 -57.9392 14.0483
0.0048 166.2850 535.8272 0.8627 7.1304 -59.5400 14.2401
0.0050 167.3302 557.5130 0.8327 6.6281 -61.0946 14.4197
0.0050 167.7847 567.5093 0.8195 6.4069 -61.7930 14.4981
0.0051 168.2241 577.5322 0.8066 6.1915 -62.4823 14.5742
0.0051 168.6485 587.5809 0.7941 5.9814 -63.1625 14.6478
0.0052 169.0586 597.6544 0.7819 5.7767 -63.8339 14.7191
Výsledné hodnoty
V
0
=2.1206e-004 Počiatočný objem nestlačeného plynu vo valci [m
3
]
p
K
= 4 000 000 Konečný tlak v kontajneri po stlačení plynu [Pa]
V
1
=5.3717e-006 Konečný objem stlačeného plynu vo valci [m
3
]
V
SK
=1.4137e-007 Škodlivý objem prepúšťacieho kanáliku [m
3
]
V
SS
= 3.5492e-015 Škodlivý objem zadnej časti sférickej strely [m
3
]
φ
s
=1.3827 Koeficient fiktívnej hmotnosti strely pre teplotu 0
o
C [-]
F
0
=2827 Maximálna sila pôsobiaca na piest [N]



Zvýšenie rýchlosti predlžovaním hlavne nie je perspektívne s dôvodu nízkeho tlaku
na ústi hlavne za strelou (0.78 MPa), kde je vyčerpaná tlaková energia plynu. Ďalšie
zvyšovanie rýchlosti bez zväčšenia konečného tlaku v kontajneri je možné zvýšením
objemu kontajneru. Táto úprava by si však vyžiadala zasadnú zmenu napínacieho
mechanizmu.
Ďalším ladiacim krokom pre zvýšenie rýchlosti strely je drobné zmenšenie
priemeru prepúšťacieho kanálika. Za minimálny priemer D
K
pri kalibri 5,5mm by sme
mohli zo skúseností s inými vzduchovkami obecne považovať 2mm. V skutočnosti sa pri
vývoji vzduchoviek priemer D
K
volí experimentálne. Preto je vhodné vyvŕtať prepúšťací
kanálik s priemerom 2mm a postupne zvyšovať jeho priemer až po hornú medznú hodnotu
- kaliber zbrane. Vo výpočte bol priemer volený 2mm ako informatívna hodnota.
Teplota plynov na konci výstrelu dosahuje značne nízkej hodnoty (-63,3
o
C) pri
polytropickom exponente κ
c
=1.26. Značne nízka teplota môže mať za následok zmenšenie
objemu strely a následne prierezu vodiacej časti strely. Strela je horšie vedená drážkovým
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
32
vývrtom a znižuje sa presnosť streľby. Táto domnienka je pravdepodobne jedným
s dôvodov prítomnosti zahrdlenia hlavne (čoky) u terčových vzduchových zbraní. Toto
tvrdenie v súčasnosti je vhodné brať ako orientačné, pretože bez zmerania priebehu teploty
je táto informácia iba dohadom.
Pre zistenie priebehu vnútrobalistických veličín bolo odsimulovaných niekoľko
stoviek výstrelov. Jedny s posledných simulácií sú zobrazené nižšie.
Obr. 2.2.1 Graf priebehu veličín v závislosti na čase
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
33

Obr. 2.2.2 Graf priebehu veličín v závislosti na dráhe strely

Pre demonštráciu je výpočet a graf pre konštantný prietlačný odpor o hodnote 4 N na
celom úseku dráhy strely. Literatúra [3] uvádza pôsobenie odporu vplyvom zarezávania
strely do vývrtu na úseku 5mm, s vlastných meraní však vychádza výrazne dlhšia dráha
zvýšeného odporu (pre kaliber 5,5mm). Ďalej je vo výpočte zohľadnený úsťový
vymeniteľný nástavec ,, čoky,, značené F
G
(Gerlich). Samotné zavedenie tohto nástavca
znižuje úsťovú rýchlosť. Preto akékoľvek neopodstatnené zvyšovanie kalibračného tlaku
bude mať za následok znižovanie úsťovej rýchlosti. Pre porovnanie vplyvu bol
odsimulovaný výstrel bez nástavcu a s nulovým škodlivým objemom. Grafický výsledok je
možné vidieť na Obr. 2.2.3 a Obr. 2.2.4
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
34
Obr. 2.2.3 Graf priebehu veličín v závislosti na čase

Obr. 2.2.4 Graf priebehu veličín v závislosti na dráhe strely

PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
35
3 KONŠTRUKCIA
V tejto časti rozoberieme niektoré kľúčové časti vetrovky. Ako počiatočné podmienky
sú použité hodnoty s výpočtov s predchádzajúcej kapitoly. Celá konštrukcia u ktorej je
predpokladaná pracovná hodnota stlačeného vzduchu p
k
=4Mpa bola počítaná pre p
kk
=25
Mpa pretože pôvodne bola počítaná vetrovka na štandardný prevádzkový tlak 20Mpa. Po
konzultácií bolo zistene že niektoré prvky nie sú dimenzovatelné na takéto zaťaženie.

Obr. 3.1 Návrh usporiadania hlavných častí.
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
36
3.1 NAPÍNACÍ MECHANIZMUS
Podmienku primeranej napínacej sily F1 splníme ak vhodne vyriešime napínací
mechanizmus (viď. Obr.3.1.1)

Obr. 3.1.1 Schéma napínacieho mechanizmu

Namiesto funkcie F
0
pre zjednodušenie realizujeme výpočet s konečného tlaku
v komore, pôsobiaceho na plochu prierezu valca určeného pre kompresiu, čím získame iba
maximálny tlak.
28275
4
30 .
. 40
4
.
2 2
0
· · ·
π π
V
KK
D
p F [N] (3.1.1)
Dĺžka ramena l1 je obmedzená estetickým dojmom zbrane. S konštrukčného
dôvodu ju volíme rovnú dĺžke hlavne. Uhol φ je vhodné voliť pre interval (-5
o
,170
o
).
Zápornú hodnotu dolnej úvrate volíme s princípu vzoprenej páky. Po prekonaní 0
o
tlačí sila
F
T
na opačnú stranu a vzpiera sa o telo predpažbia, prípadne o teleso puzdra piestu. Tým
pádom nie je potreba silnej poistky pre pákový mechanizmus. Riešenie je použité podľa
vetroviek HLOBEŇ.
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
37
Zavedenie pomeru malých ramien
3
2
l
l
· λ (odvodené pre kľukové mechanizmy
spaľovacích motorov a zodpovedá λ=0,21-0,4). S výsledkov výpočtov a nárokov geometrie
napínacieho mechanizmu je nutné voliť λ≥2,12. Toto usporiadanie si vyžaduje zvláštne
usporiadanie napínacieho mechanizmu (vid. ďalej). Pôvodne bola volená dĺžka piestu
300mm čo zodpovedá výške stláčaného plynu. Pôvodne bolo predpokladané zvýšenie
tuhosti a ochrany vnútorného povrchu puzdra piestu. Táto dĺžka však nevyhovovala
konštrukčne, pri dĺžke piestu a jeho zdvihu 300mm by pri maximálnej dĺžke puzdra piestu
700mm ostalo 100mm pre kotviace časti. Preto bola skrátená dĺžka piestu najprv na
200mm. Ani po mnohých návrhoch nemohol byť napínací mechanizmus funkčný
a dostatočne jednoduchý. Preto bola predlžená dĺžka piestu na 250mm s ktorou sa podarilo
navrhnúť funkčný model. Súčasne riešenie je na pokraji svojej funkčnosti. Je vhodné
skrátiť dĺžku piestu a predlžiť zdvih piestu. Rozmery napínacieho mechanizmu boli po
dlhých a neúspešných numerických výpočtoch navrhnuté grafickou metódou monte-karlo.
Materiál piestu nie je vhodné voliť s chrómových ocelí, pre ich zhoršenú tepelnú vodivosť.
Materiál by neodvádzal teplo do stien zbrane a zvyšoval by tlak v kontajneri pri kompresii,
ktorý by pomalšie klesal (v porovnaní s nechrómovými oceliami). V konečnom dôsledku
vzniká riziko kolísania úsťovej rýchlosti v rýchlo po sebe nasledujúcich výstreloch.

Obr. 3.1.2 Možné riešenie geometrie napínacieho mechanizmu


Obr. 3.1.3 Konečné riešenie napínacieho mechanizmu
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
38
3.2 VENTILOVÝ MECHANIZMUS
Kľúčovou časťou vetrovky a súčasne kameňom úrazu je ventilový mechanizmus. Ide
o pneumatický prvok ktorý je značne namáhaný často aj za sťažených podmienok.
Pravdepodobne jeho náročná konštrukcia bola jedna s kľúčových dôvodov masového
nerozšírenia vetroviek (ich výskyt je v súčasnosti sporadický a výhradne u firiem so
zvládnutou náročnejšou technológiou výroby). Pre túto vetrovku bolo odvodené riešenie
od riešenia pána Alfonza Hlobeňa, ktoré je momentálne predmetom patentovej ochrany.
Preto je vysvetlenie konštrukcie iba grafické.


Obr. 3.2 Možné riešenie ventilovo- spúšťového mechanizmu


Funkcia mechaniky je založená na priamom tlaku plynu na ventilové teleso. To má snahu
posunúť sa v smere pôsobiacich síl. Po posunutí dochádza k uvoľneniu prietoku a následne
k výstrelu strely s hlavne.
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
39
4. ÚČINNOSŤ
Cieľom výpočtu účinnosti fiktívne najúčinnejšej vzduchovej zbrane je zaviesť etalón
s odvolaním na porovnávanie vzduchový zbraní v komplexnej rovine. Účelom je poukázať,
že výpočet pomeru vloženej a získanej práce nemusí byť najobjektívnejší spôsobom ich
posudzovania.

4.1. Zvyšovanie účinnosti vetrovky
Pri sledovaní maximálneho výkonu je vhodné minimalizovať nasledujúce parametre.
Prepúšťací kanálik – jeho priemer a dĺžka. Priemer závislí od prúdenia, ten je možné meniť
najviac. Vplyv objemu prepúšťacieho kanáliku môžeme vidieť v Tabuľke 4.1.1. kde
vykazuje v prípade jeho absencie
Pomer výkonu za zmeny objemu kanáliku určíme zo vzťahu (4.1.1)
1 +
·
i
i
K K
K K
K
E
E
η (4.1.1)
Kde:
1 + i
K K
E – kinetická energia so zohľadnením vplyvu objemu kanáliku, s jeho
pôvodnou, nezmenenou hodnotou [J]

2
K K
E – kinetická energia so zohľadnením vplyvu objemu kanáliku, s jeho
hodnotou zmenšenou o jednu polovicu, v porovnaní s predchádzajúcim modelom [J]

Tabuľka 4.1.1 Vplyv objemu prepúšťacieho kanálika na účinnosť vetrovky
Člen Objem prepúšťacieho kanálika [m
3
]
i
K K
E [J]
pomer
i 1.4137e-007 14,2 1,035
i+1 0 14,7 1

Môžeme vidieť že zmenšenie prepúšťacieho vedenia nemusí mať výrazný vplyv na výkon.




Izotermickým komprimovaním plynu – je treba vynaložiť menšiu silu ako pri adiabatickom
komprimovaní. Pre splnenie tejto podmienky je vhodné stláčať plyn pomaly, aby bolo
teplo odvádzané po čo najväčšej ploche, čo najdlhšie. Ideálne s pohľadu účinnosti je doba
napínania nekonečná. V praxi však je vhodné napínať pomaly a plynule.
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
40
Súčiniteľ fiktívnej hmotnosti strely- určený vo vzťahu (2.1.7) poukazuje na vplyv
hmotnosti strely pri jednom type drážkovania hlavne. Strely s väčšou hmotnosťou
dosahujú spravidla vyššej úsťovej kinetickej energie čo potvrdzuje aj tabuľka vypočítaných
hodnôt (Tabuľka 4.1.2.) V praxi sú pri rovnakej konštrukcii vzduchový zbraní účinnejšie
s kalibrom 5,5mm oproti 4,5mm asi o 1-4 J pri rovnakej dĺžke hlavne práve pre menší
súčiniteľ fiktívnej hmotnosti strely.
Pôvodne sa prisudzovala vyššia účinnosť u väčších kalibrov lepšiemu prúdeniu
plynu vo väčšom priereze. Tieto výpočty však prisudzujú vyššiu účinnosť vyššej hmotnosti
strely. Preto je možné po predchádzajúcich výpočtov prijať kaliber 4,5mm zo zvýšenou
hmotnosťou strely na približne 1g za možné riešenie výkonnej terčovej vetrovky. (Záver je
pochopitelne platný pre vzduchové zbrane.) Nevýhodou obmedzený sortiment dostupného
streliva, pretože pre 4,5mm je 98% vyrábaných v hmotnostnom intervale 0,4-0,63g.
Pomer výkonu pri zmene hmotnosti strely určíme zo vzťahu (4.1.2)
1 +
·
i
i
M K
M K
M
E
E
η (4.1.2)
Kde:
i
M K
E – kinetická energia so zohľadnením vplyvu hmotnosti strely s
pôvodnou nezmenenou hodnotou [J]
1 + i
M K
E – kinetická energia so zohľadnením vplyvu dvojnásobnej hmot.
strely [J]

Tabuľka 4.1.2 Vplyv hmotnosti strely na účinnosť energie plynu
Člen Hmotnosť strely v [g]
i
M K
E [J]
Pomer
i 1,03 14,2 1
i+1 2,06 14,9 1,05
i+2 3,09 15,04 1,06

Vidíme, že dvojnásobné zvýšenie hmotnosti zvýši úsťovú kinetickú energiu o 5%
avšak trojnásobná hmotnosť nezvyšuje rapídne úsťovu kinetickú energiu.
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
41
4.2 POROVNANIE VETROVKY S PRUŽINOVOU VZDUCHOVKOU

Objemová účinnosť vyťahujúca sa na objem nestlačeného potencionálneho
vzduchového stĺpca. je zvolená pre zvýšenie objektívnosti porovnávania. Tabuľka 4.2.1.
Počiatočný objem nestlačeného plynu vo valci [m
3
].
Objemový potenciál - množstvo J uvoľnitelného s 1 l vzduchu vo vzduchovkách
a vetrovkách uvádza vzťah (4.2.1).
0
V
E
K
K
E
· [Jl
-1
] (4.2.1)

Pomer objemových potenciálov (4.2.2)
VETROVKY
VZDUCHOVKY
E
E
E
K
K
K
· η [ -] (4.2.2)

Tabuľka 4.2.1 Porovnanie účinnosti vzduchovky s vetrovkou
Typ Objem [l] Kinetická energia
strely[J]
E
K [Jl
-3
]
K
η
Vetrovka 0,212 14,2 66,98 1
Vzduchovka 0,029 7,5 258,6 3,86


Pre dosiahnutie rovnakého výkonu postačuje pružinovej vzduchovke 3,86 krát menší
objem valca. Teda vzduchovka sa javí ako efektívnejší stroj.

Mechanická účinnosť je pomer energie získanej k vynaloženej. Pre vetrovku
s izotermickou kompresiou a polytropickou expanziou platí:

% 01 , 19 100 .
000 000 4
325 101
ln 10 . 212 . 325 101
2
169 . 001 , 0
100 .
ln
2
6
2
0
2
· · ·

K
a
a
u q
m
p
p
V p
v m
η (4.2.3)


Kde:
q
m – hmotnosť strely [kg]
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
42

u
v – úsťová rýchlosť strely [ms
-1
]

U
p – tlak na ústí (koniec výstrelu) [Pa]

1
V – objem stlačeného valca plynu (pripraveneho na vystrel) [m
-3
]
p
K
– hodnota stlačeného plynu [Pa]

V našom prípade platí:
p
K
= 4 000 000 Pa
V
1
=5.3717e-006 m
3

u
v =169 ms
-1

q
m = 0.001 kg
Pre učenie učinnosti samotnej expanzie plynu:
% 24 , 45 100 .
2
169 . 001 , 0
900 781
000 000 4
ln 10 . 31717 , 5 . 900 781
100 .
2
ln
2
6
2
1
· · ·

u q
U
K
U
m
v m
p
p
V p
η (4.2.4)
Pre zadané hodnoty dosahujeme účinnosti 45,24%. Výpočet poukazuje na
termodynamickú účinnosť polytropickej expanzie plynu. Opodstatnenie nadobúda pri
porovnávaní s inými vetro-plynov-kami, napr. s tlakovými zásobníkmi. Vyššie uvedené
výpočty poukazujú na nižšiu objemovú a mechanickú účinnosť. Je na mieste ktorá metóda
hodnotenia je objektívnejšia?


Pre pružinovú vzduchovku platí :
47 , 31
06 , 0 .
2
79 , 568 557 , 225
2
180 . 00051 , 0
100 .
2
2
2
2
·
+
·
+
·
pm
prm pr
u q
m
x
F F
v m
η [ %] (4.2.5)
Kde:
q
m – hmotnosť strely

u
v – úsťová rýchlosť strely

pr
F – predpätie pružiny

prm
F – maximálna sila pre stlačenie pružiny

pm
x – maximálne stlačenie pružiny
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk
Fakulta špeciálnej techniky PROJEKT PRE ŠVOČ Trenčianska univerzita A. D. v Trenčíne
Michal Godovič
43

pm prm pr
x c F F . − · =568,79-5720,55.0,06=225,557[ N] (4.2.6)

Kde: c – tuhosť pružiny

Pre porovnávaný model Slávia 630, ktorý vyrába Česká zbrojovka Uherský Brod platia
tieto hodnoty:

q
m = 0,00051 [kg]
u
v = 180 [ms
-1
]

prm
F = 568,79 [N]

pm
x = 0,06 m [m]
c = 5720,55 [Nm
-1
]
Hodnota účinnosti v tomto prípade zodpovedá % 8 , 34 ·
m
η . Výsledok je zrejme dôsledkom
stláčania a zohrievania vzduchu (Obr. 4.2.1) pred samotným pohybom strely. Tým bola
získaná vyššia energia plynu za strelou.

Obr. 4.2.1 Simulácia výstrelu vzduchovky Ing. Kotenom
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk


ZÁVER
V práci bolo naznačené akou cestou je možné sa uberať pri konštrukcií terčovej
vzduchovej zbrane.
Pri zostavovaní rovníc boli na zreteľ brané niektoré zjednodušenia. Predovšetkým
súčasné riešenie vplyvu odporu strely proti pohybu (okrem zotrvačnej sily) je dodnes
riešené balistikmi zavedením koeficientu fiktívnosti strely. Ten konštantou nahrádza celý
rad funkcií síl pôsobiacich na strelu ako trenie, rotácia a pod. V budúcnosti by bolo vhodné
zamerať sa na riešenie tohto problému podrobnejšie, bez senzorov však táto práca nemá
opodstatnenie. S prihliadnutím na výpočtovú správu [3] je vhodné program odladiť na
viacerých typoch a dĺžkach hlavní a kalibrov za pomoci senzorov.
Numerický výpočet bol realizovaný pomocou vyššieho programovacieho jazyku
MATLAB©, v ktorom boli zhotovené aj grafy priebehov.
Pri výpočte napínacieho mechanizmu nebol splnený predpokladaný pomer λ=0,21-0,4.
Tento by bol priaznivejší pre prenos napínacej sily. Avšak dráha piestu si vyžiadala veľkú
dĺžku ramena čo sa prejavilo na nutnosti spätnej úpravy λ≥2.. Pri predlžovaní kompresnej
dĺžky je nutné uvažovať zo zvyšovaním tohto pomeru a napínacej sily. Pretože platí: čím
menší pomer λ, tým menšia napínacia sila.
Dobré vlastnosti ako presnosť a zvýšená účinnosť vetrovky sú predpokladom
budúcej sériovej výroby. Zo vzduchových zbraní má jednoranovo - jednovýstrelová
vetrovka najjednoduchší vnútro balistický priebeh. Predurčuje ju to na skúmanie
a vytvorenie etalónu vzduchoviek a vetroviek. V kapitole 3.2 je stručné porovnanie
účinnosti vetrovky s prihliadnutím na zmenu niektorých konštrukčných parametrov.
S použitím senzorov je možné určiť priebeh polytropického exponentu, premennej
s najvyšším vplyvom. V tejto práci bola volená stredná približná hodnota. Tým, že ide
o exponent je jeho hodnota schopná značne zmeniť priebeh výstrelu.
Bol navrhnutý spúšťový a prepúšťací mechanizmus. Pre ďalšie skúmanie je nutné
získať výstupné údaje pre korekciu výpočtu. V prípade vážneho záujmu o výrobu vetrovky
je nutné myslieť aj na uloženie senzorov a správne zvoliť rozmery tela ventilového
mechanizmu. Pre sledovanie dynamiky telesa je možné voliť akcelerometre alebo
rýchlobežnú kameru. Minimálnym počtom snímkov za sekundu u rýchlobežnej kamery je
10 000/s.
Na záver je treba úsťovú rýchlosť merať pomocou optických hradiel. Predmet
stavby optických hradiel by mohol byť ako záverečná práca.
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk


Výpočty ukázali, že vetrovka pri rovnakých podmienkach nemusí mať výrazne
vyššiu účinnosť ako pružinová vzduchovka.
Predpokladal som, že vo vzduchovke pri spätnom odraze piestu bude účinnosť
výrazne nižšia. Do úvahy nebolo brané, že plyn pred tým ako sa zažne strela pohybovať
vzduch sa stláča a teda aj ohrieva a tým zväčšuje svoju energiu (príma od pružiny). Tento
dej značne obmedzuje výrazný pokles tlaku vplyvom odrazu piestu (zväčšovania
pracovného objemu). Ak by bola zvýšená rýchlosť piestu (za účelom minimalizácie
prestupu tepla do materiálu puzdra piestu) a zamedzený alebo aspoň spomalený odraz
piestu bolo by možné zväčšiť objemovú účinnosť, a tým by narástla aj úsťová energia. Na
základe týchto úvah sa objasňuje snaha niektorých konštruktérov nahradiť oceľovú pružinu
plynovou. U tejto konštrukcie je predpoklad rovnakého pôsobenia sily na piest od pružiny
počas výstrelu. V porovnaní s pružinovými vzduchovkami, kde najväčšia sila na piest je
v prípade napnutého mechanizmu.
Napriek spomínaným kladným hodnoteniam vzduchovky nesmieme zabudnúť na
výrazný dynamický účinok piestu na zbraň počas jeho odrazu (strela sa nachádza len
krátko od prechodového kužeľa), čo zvyšuje nepresnosť. A preto ak je prioritná presnosť je
na mieste venovať pozornosť vetrovkám.

Chcel by som sa poďakovať pánovi Alfonzovi Hlobeňovi za inšpiráciu, motiváciu a
cenné rady ku konštrukcii vetrovky.
Pánovi Prof. Ing. Lubomírovi Popelínskému, DrSc. za motiváciu venovať sa
teoretickým výpočtom.
Pánovi Ing. Alexandrovi Kotenovi za početné konzultácie v oblasti výpočtov
pružinovej vzduchovky a motiváciu riešiť problematiku teoreticky a aj prakticky.
Pánovi konštruktérovi Jaroslavovi Červikovi za poskytnutie technickej
dokumentácie a sprístupnenie materiálov počas súkromnej praxe v Českej
Zbrojovke Uhersky Brod počas leta 2007.
Pánovi Ing. Karolovi Hučkovi za konzultácie v oblasti vzduchových zbraní
a poskytnutie technického podkladu.
Pánovi RNDr. Mariánovi Olejárovi a pani Mgr. Ivete Olejárovej za zabezpečenie
odbornej literatúry a odborne konzultacie.


PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk


ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY

[1] BEER, S., PLÍHAL, B., VÍTEK, R., JEDLIČKA, L.,: Vnitřní balistika loveckých,
sportovních a obranných zbraní (Vnitřní balistika LSOZ), VYSOKÁ ŠKOLA BANSKÁ,
Ostrava 2007
[2] KADAŇKA, V.: Vnitřní balistika hlavnňových zbraní, Naše vojsko, Praha 1985
[3] POPELÍNSKÝ,L.: Vnitřní balistika vzduchovky, Střelecká revué, č 2 a 3/1980
[4] KNEUBUEHL, B. P.: Balistika. Střely, přesnost strelby, účinek, Naše vojsko, Praha
2004
[5] KAMINSKÝ, J.: , Využití pracovního prostoru písových kompresorú SNTL, Praha
1982
[6] CARDEW, G.V., G.M.: The Airgun from Trigger to target, 2002, ISBN:0950510823
[7] OLEJÁR M., OLEJÁROVÁ I..: Zbierka vzorcov z fyziky, , ISBN:80-88792-34-7
[8] http://www.beemans.net/images/Austrian%20airguns.htm
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk


Príloha 1
Výpočtový program v MATLABe
function vetro
clc
clear
format compact
format short
disp 'vetrovka'
%S=0.0000164;
% %HORNET
% b=1.73*1e-3; % sirka drazky
% dp=5.51*1e-3; % priemer vyvrtu hlavne v poliach
% dd=5.56*1e-3; % priemer vyvrtu hlavne v drazkach
% a=(dp/dd)/2; % hlbka drazky
% Ks=(pi/4)*((a+b*(dp/dd))/(a+b)); % sucinitel
% S=Ks*dp^2; % plocha prierezu hlane

% 5.5mm VZDUCHOVKOVA HLAVEN
b=0.54*1e-3; % sirka drazky
dp=5.51*1e-3; % priemer vyvrtu hlavne v poliach
dd=5.56*1e-3; % priemer vyvrtu hlavne v drazkach
a=(dp/dd)/2; % hlbka drazky
Ks=(pi/4)*((a+b*(dp/dd))/(a+b)); % sucinitel
S=Ks*dp^2; % plocha prierezu hlane
mq=1.03e-3; % hmotnost strely (diabolky JSB) [kg]

%mq=1.8e-3; % hmotnost strely .22 Short [kg] (sellier&bellot)
Fp=8; % pociatocny odpor strely [N] minuty na deformacie+trenie
p0=Fp/S; % pociatocny prietlacny odpor [Pa]
Fg=0; % gerlichova sila pri rekalibracii [N]
pg=Fg/S; % gerlichov tlak pri rekalibracii [Pa]
kc=1.26; % polytropicky expenent
pa=101325; % pociatocny atmosfericky tlak [Pa]
Dv=0.03; % vnutorny priemer tlakoveho valca [m3]
Dk=2e-3; % priemer kanaliku
L4=0.3; % dlzka nekomprimovaneho plynu
Lka=45e-3; % dlzka prepustacieho kanalika
pk=4000000; % pozadovany maximalny tlak stalceneho plynu
Lk=pa*L4/pk; % dlzka stlaceneho plynu pred piestom pred vystrelom po napnuti
V0=L4*(pi*Dv^2)/4; % objem nestlaceneho plynu vo valci
kf=1.30; % sucinitel pasivnych odporov strely pre drazkovany vyvrt
V1=Lk*pi*(Dv^2)/4; % objem skomprimovaneho vacla plynu

%rov=1.4530; % hustota vzduchu pri -30 stupnoch celsia
%rov=1.3950; % hustota vzduchu pri -20 stupnoch celsia
%rov=1.3420; % hustota vzduchu pri -10 stupnoch celsia
%rov=1.2930; % hustota vzduchu pri 0 stupnoch celsia
%rov=1.2470; % hustota vzduchu pri 10 stupnoch celsia
rov=1.2050; % hustota vzduchu pri 20 stupnoch celsia
%rov=1.1650; % hustota vzduchu pri 30 stupnoch celsia
%rov=1.1280; % hustota vzduchu pri 40 stupnoch celsia

mpl=rov*V0; % hmotnost(stlacitelneho alebo stlaceneho) vzduchu
fis=kf+(mpl/mq)/3; % koeficient fiktivnosti strely
Vsk=Lka*(pi*Dk^2)/4; % objem prepustacieho kanalu
Vss=(pi*S^3)/12; % skodlivy objem za strelu tvoreny zadkom strely
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk





[t,y]=ode45('st02',[0 0.009],[0;0]);
%:0.0001:
k=[t,y];
t=k(:,1);
v=k(:,2);
x=k(:,3);
a=(S./(fis.*mq)).*(pk.*((V1./(V1+Vsk+Vss+S.*x)).^kc)-pa-p0);
a=a.*1e-3;
pp=pk.*((V1./(V1+S.*x)).^kc); % okamzity tlak v hlavni pocas vystrelu
p=pp.*1e-5; % formalne upravena hodnota pre kajsi graf
Fpp=pp.*pi.*(Dv.^2)./4; % priebeh sily posobiacej na piest

disp ' cas rychlost draha tlak zrychlenie T4 Ek '
disp ' [ms] [m/s] [cm] [MPa] [m/s^2] [Celsia] [J]'
E=mq.*(v.^2)./2;
xa=x;
x=x.*100;
T3=273.15+20;
T4=T3.*((pp./pk).^((kc-1)./kc))-273.15; % priebeh teploty pocas vystrelu [K]

% % Vok=V1+Vsk+Vss+S.*xa; % okamzity objem za strelou
% % Wv=Vok/mpl; % merny objem vzduchu
% % R=287; % plynova konstanta vzducu
% % T4a=pp.*Wv/R; % druhy vypocet teploty
xa=xa*1000;
p=p/10;
mat=[t,v,xa,p,a,T4,E]
p=p*10;

figure(1)
plot(t,v,t,x,t,p,t,a,t,T4)
title('PRIEBEH VNUTROBALISTICKYCH VELICIN PODLA CASU Fp=0 N; Fg=0 N')
legend('rychlost strely [ms^-1]','draha strely [mm]','tlak za strelou [*100
KPa]','zrychlenie [ms^-2]','teplota [Cezia]')
xlabel('cas [ms]')
grid

figure(2)
plot(x,v,x,p,x,a,x,T4)
title('PRIEBEH VNUTROBALISTICKYCH VELICIN PODLA DRAHY STRELY Fp=0 N; Fg=0
N')
legend('rychlost strely [ms^-1]','tlak za strelou [*100 KPa]','zrychlenie
[ms^-2]','teplota [Cezia]')
xlabel('draha strely [cm]')
grid
% figure(1)
% plot(t,v,'k-.',t,x,'k--',t,p,'k',t,a,'k:',t,T4,'k-+')
% legend('rychlost strely [ms^-1]','draha strely [mm]','tlak za strelou
[MPa]','zrychlenie [ms^-2]','teplota [Cezia]')
% xlabel('cas [ms]')
%
% grid
% figure(2)
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk


% plot(x,v,'k-.',x,p,'k',x,a,'k:',x,T4,'k-+')
% legend('rychlost strely [ms^-1]','tlak za strelou [MPa]','zrychlenie [ms^-
2]','teplota [Cezia]')
% xlabel('draha strely [mm]')
% grid

S, mq, Dv, Lk, Dk, L4, V0, pk, V1, Vsk, Vss, fis, p0,
kompresnypomoer=L4/Lk
%--------------
L1=0.7 % celkova dlzka napinacieho mechanizmu
L2=0.16 % otocne rameno pod ustim hlavne
Lp=0.2 % dlzka piesta
L3=0.7-Lp-L2 % napinacie rameno
lamda=L3/L2

pa=100000;
pk=20000000;
vu=250;
mq=1/1000;
ni=((mq*vu^2)/2)/(pk*V1*log(pa/pk)) % izotermicka ucinnost

ppr= (0:0.04:4);
lnap=(0:0.3:30);
Fnap=ppr.*Dv.^2.*pi./4;
%pr=ppr./1000;
figure(3)
plot(lnap,Fnap)
grid
function ydot=st02(t,y);
%S=0.0000164;
% %hornet 5.56mm
% b=1.73*1e-3; % sirka drazky
% dp=5.51*1e-3; % priemer vyvrtu hlavne v poliach
% dd=5.56*1e-3; % priemer vyvrtu hlavne v drazkach
% a=(dp/dd)/2; % hlbka drazky
% Ks=(pi/4)*((a+b*(dp/dd))/(a+b)); % sucinitel
% S=Ks*dp^2; % plocha prierezu hlane

% 5.5mm




b=0.54*1e-3; % sirka drazky
dp=5.51*1e-3; % priemer vyvrtu hlavne v poliach
dd=5.56*1e-3; % priemer vyvrtu hlavne v drazkach
a=(dp/dd)/2; % hlbka drazky
Ks=(pi/4)*((a+b*(dp/dd))/(a+b)); % sucinitel
S=Ks*dp^2; % plocha prierezu hlane
mq=1.03e-3; % hmotnost strely (diabolky JSB) [kg]
%mq=1.8e-3; % hmotnost strely .22 Short [kg] (sellier&bellot)
Fp=8; % pociatocny odpor strely [N]
p0=Fp/S; % pociatocny prietlacny odpor [Pa]
Fg=0; % gerlichova sila pri rekalibracii [N]
pg=Fg/S; % gerlichov tlak pri rekalibracii [Pa]
PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk


kc=1.26; % polytropicky expenent
pa=101325; % pociatocny atmosfericky tlak [Pa]
Dv=0.03; % vnutorny priemer tlakoveho valca [m3]
Dk=2e-3; % priemer kanaliku
L4 =0.3; % dlzka valca nestlaceneho plynu = pred stlacenim
V0=L4*(pi*Dv^2)/4; % objem nestlaceneho plynu vo valci
Lka=45e-3; % dlzka prepustacieho kanalika
pk=4000000; % maximalny pripustny tlak stalceneho plynu
Lk=pa*L4/pk; % dlzka stlaceneho plynu pred piestom pred vystrelom po
napnuti
V1=Lk*pi*(Dv^2)/4 ; % objem skomprimovaneho vacla plynu
kf=1.10; % sucinitel pasivnych odporov strely pre drazkovany vyvrt
%rov=1.4530; % hustota vzduchu pri -30 stupnoch celsia
%rov=1.3950; % hustota vzduchu pri -20 stupnoch celsia
%rov=1.3420; % hustota vzduchu pri -10 stupnoch celsia
%rov=1.2930; % hustota vzduchu pri 0 stupnoch celsia
%rov=1.2470; % hustota vzduchu pri 10 stupnoch celsia
rov=1.2050; % hustota vzduchu pri 20 stupnoch celsia
%rov=1.1650; % hustota vzduchu pri 30 stupnoch celsia
%rov=1.1280; % hustota vzduchu pri 40 stupnoch celsia
mpl=rov*V0; % hmotnost(stlacitelneho alebo stlaceneho) vzduchu
fis=kf+(mpl/mq)/3; % koeficient fiktivnosti strely
Vsk=Lka*(pi*Dk^2)/4; % objem prepustacieho kanalu
Vss=(pi*S^3)/12; % skodlivy objem za strelu tvoreny zadkom strely





ydot=zeros(2,1);
%if y(1)<=0.05 ; % dlzka hlavne na ktorej posobi prietlacny odpor
if y(2)<0.600 ;
ydot(1)=(S/(fis*mq))*(pk*((V1/(V1+Vsk+Vss+S*y(2)))^kc)-pa-p0);
ydot(2)=y(1);
%
% % elseif y(1)>0.05 & y(1)<0.6 % koniec posobenia prietlacneho odporu
%
% elseif y(1)>0.05 && y(1)<0.6 % koniec posobenia prietlacneho odporu
% ydot(1)=(S/(fis*mq))*(pk*((V1/(V1+Vsk+Vss+S*y(2)))^kc)-pa);
% ydot(2)=y(1);
%
% % else y(1)>=0.6
% else
% ydot(1)=(S/(fis*mq))*(pk*((V1/(V1+Vsk+Vss+S*y(2)))^kc)-pa-pg);
% ydot(2)=y(1);
% end

else end






PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk


PRÍLOHA 2
Denník prác
Dátum Predmet a záver konzultácie Miesto a podpis
2006 Stretnutie a konzultácie s Alfonzom Hlobeňom Trenčín
12.6.2007 Dohodnutie da na približnom obsahu prace s Ing.
Jánom Tvarožkom, PhD
TnU AD FŠT
6.7.2007 Dohodnutie sa na termine nastupu do Zbrojovky e-mailom
12-15.8.2007 Stretnutie a konzultacie s Ing. Alexandrom
Kotenom
Uherský Bod
6.8.-14.9.2007 Prax v Zbrojovke (pozri prílohu 3) Uherský Bod
21.12.2007 Stretnutie a konzultacie s Prof. Ing. Ľubomírom
Popelinským, DrSc.
Brno
8.10.2007 Zadanie prace TnU AD FŠT
10. 11.2007 Konzultácie s Ing. Jánom Tvarožkom, PhD TnU AD FŠT
27.11.207 Fakultné kolo ŠVOČ, 2. miesto TnU AD FŠT
2.3.2008 Stretnutie a konzultacie s Alfonzom Hlobenom Trenčín
Konzultácie s Ing. Jánom Tvarožkom, PhD,
predloženie návrhu a úpravy
TnU AD FŠT
20.3.2008 Konzultacie s Ing. Karolom Hučkom Vištuk
14.5.2008 Konzultácie s Alfonzom Hlobeňom Trenčín
Fakultne kolo ŠVOČ, 3. miesto Zvolen
25.5 Predloženie spracovanej časti prace TnU AD FŠT
20.6.2008 Posledne upravy TnU AD FŠT

PDF vytvorené pomocou skúšobnej verzie pdfFactory Pro www.pdffactory.sk

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful