Poznamky J.S.

Mill „O slobode“
Anhelina Patskan, 2PLb2
Táto práca sa bude zamieravať na dielo Johna Stuarta Milla „O slobode“, ktorá je
pozoruhodným príkladom nastroju ideológie liberálnej demokracie, a jej princípy fungovania
stali základom, kľúčom k úspechu súčasnej západnej civilizácie. Kľúčovými momentámi
kulminácie vývoja západoeurópskej spoločnosti sú sloboda vo všeobecnom zmysle, sloboda
diskusie a vyjadrovania názorov, rôznorodosť výstupných príležitosti, rozvoj vlastnej
individuality, atď.
Táketo koncepty boli zavedené už v časoch existencie najstarších štátnych útvarov v Grécku,
Rímu, Anglicku, kde vždy prevládalo rozdelenie vlády medzi autority a obyčajných ľudí a niekedy
mocnosti najvyššej vrstvy prekročuvali hranicu. Preto vlastenci, alebo patrióti, teda ti ľudia,
ktorí sa snažili moc skryť, uvaliť na ňu obmedzenia, reflektovali dva spôsoby vnucovania slobody
nižším vrstvám spoločnosti. Prvou je politická sloboda, ktorá spočívala vo vytváraní ľudských
práv na trvalom základe, v súlade so všetkými normami, na ktorých sa zhodla veľká časť
obyvateľstva pred presýteným autoritatívnym režimom. A druhý typ slobody spočíval vo
vytvorení ústavných prekážok, ktoré by boli zodpovedné za vybavenie a vyváženie ľudských
práv.
Vytvorením a legitimizovaním takých počiatočných pojmov ako „sloboda“, „právo na slobodu“,
sa s každým vývojom európskej spoločnosti vyvinula aj myšlienka objasnenia, upresnenia pojmu
sloboda, pretože čoraz viac sa „ľudské prostredie pod vplyvom vládnucej elity“ sa diskutovalo
a skúmalo. Preto existujú tri výzvy k slobode ľudského vedomia, ktoré sú na seba posunuté ako
časti pyramidy, čiže sa doplňajú a tvoria jedinú formuláciu objasnenia tak dôležitého aspektu
moderného človeka v sociumi. Prvým aspektom je sloboda vnútorného vedomia, ktorá spočíva
vo vyjadrovaní svojich myšlienok, úvah, pocitov, postojov k niečomu. Tvorí základ našich
inkarnácii a iniciuje proces uvedomenia si slobody a jej realizácie. Čo je, samozrejme, druhý
aspekt, kde sa akceptuje sloboda náklonností a činností, sloboda robiť si, čo chceme
a akceptovať možné dôsledky. Tieto dva posledné aspekty sa ztotožňujú s jedným príslovím,
kde sa upomenuje a je možne ho interpretovať, že „čo si mysliš najprv, v akom plane to ho máš
vo hlave, tak to sa urobí“. A ďalej, po stelesnení slobody navonok, sa týmto spôsobom ukazuje
príklad pre ostatných, ktorí tiež chcú zmenit svoje sociálno-morálne postavenie v sociume, a zo
slobody jednotlivca sa to mení na slobodu skupiny ľudí, ktorým je tretí aspekt. Takáto sloboda
nikomu neškodí, pretože takto má táto sloboda jediný cieľ, účel a smer, ktorý s vysokou
pravdepodobnosťou prerastie do niečoho viac, čo môže zrušiť neprijateľné pravidla pre danú
vrstvu obyvateľstva. Ako hovorí text, sloboda je daná len vtedy, keď sa dobro všetkých deje
úsilím mnohých. A tieto slova potvrdzujú skutočnosť, pretože je neprijateľne, aby niekto sám
vládol, to je automaticke potvrdenie faktu tyranie.
Čo sa týka slobody myslenia a diskusie, je tu taká zákonitosť, ktorú úrady stále využivajú, aby si
zachovali svoj imidž ako taký, bez toho, aby všetky neprijemné informácie zverejňovali na
verejnú diskusiu. Inými slovámi, je to cenzúra. Preto, sa interpretuje, že „názor je pravdivý, ak
sa ho vláda snaží potlačiť“. Možno je to správne rozhodnutie, ale nie v zmysle moci, ale v zmysle
zmeny objemu niektorých informácii. To známena, že keď nejaký názor nie je jednohlasne
prijatý ako fakt, diskutuje sa o ňom, rozširujú sa jeho obzory, interpretuje sa v rúzných
konceptoch atď. To známena, ze tu fakt cenzúry pozitívne zapôsobí na autorovo tvrdenie, že
bez ohľadu na to, aka je otvorená téma, nezáleži na tom, či je to pre verejné orgány prijemne
alebo nie, prístup k voľnej diskusii na túto tému bez cenzúry by mal byť otvorený. Pretože práve
slobodný dizkurs je nevyhnutnou podmienkou intelektuálneho a sociálneho pokroku a je
kľúčom k úspechu liberálnej demokracie.
Čo sa týka individuality, ako už bolo povedané, názor každého človeka má veľký vplyv na
uplatňovanie slobody v politickom priestore obyvateľstva. Zohrala úlohu individualita, jej
zapálený, energický charakter, ktorý je podľa autora jedinečný a prvotný. Čím ďalej, tým viac
sledovalo sa potláčanie ľudskej činnosti zo strany vlády, tým viac sa podľa neho stráca
prirodzenosť ľudského charakteru, keď svojim takmer šialeným konaním dokázala zmeniť životy
mnohých ľudí k lepšiemu, a kde inokedy za slobodu spoločenstva príšla o svoj život. Citát
nemeckého filozofa Wilhelma von Humboldta veľmi výstižne vyjadruje základnú doktrínu pojmu
slobody: „cieľ človeka... k dosiahnutiu ktorého musí každá ľudská bytosť neustále smerovať
svoje úsilie a ku ktorému sa snažia tí, ktorí chcú vyvíjať určitý vplyv na svojich spoluobčanov sa
musí predovšetkým zamerať na charakteristiku silnej a schopnej osobnosti,“ a že na to
potrebuje dve podmienky: „slobodu a rozmanitosť podmienok“ a že z kombinácie týchto
podmienok stáva „osobná energia a všestrannosť“, ktoré spolu tvoria „originalitu.“ Malú úlohu
zohráva a plánovanie svojho sebarozvoja, ktorý bude ďalej ťahať povraz rozvoja spoločnosti tým
lepším smerom a meniť sa rovnakým smerom. V závislosti od úrovne rozvoj svojej individuality,
mení sa svetonázor, a tým silná osobnosť pritiahne svojou silnou energiou aj ostatných. Takto
autor nabáda zmeniť seba, urobiť krok vpred v honbe za slobodou pre všetkých, nenechať sa
silne ovplyvňovať úradmi, aby neublížiť sebe a svojim potomkom. Na základe mnohých
príkladov z geopolitického priestoru je možné vyvodiť mnohé závery o výhodách rôznorodosti
ciest v európskom kontingente a jednostrannosti čínskeho politického režimu, ktorý prežil až do
súčasnosti bez akýchkoľvek zmien všeobecne.
Čo sa týka poslednej časti, dá sa o nej stručne povedať, aké hranice moci spoločnosti nad
jednotlivcom by bolo najlepšie stanoviť. Povinnosti pre každého predstavujú maximálnu moc
nad sebou samým bez toho, aby bola mocou stanovená násilnou metódou. No povinnosti pre
spoločnosť sú maximálnym meradlom moci vrchnosti nad ľuďmi, ktorí sa identifikujú podľa
ľudských práv. Stojí za to pochopiť rozdiel medzi individualitou a egoizmom, kde prvé slovo
znamená v našom ponímaní pozitívny vplyv seba na okolitých spoluobčanov a egoizmus
znamená prílišné preháňanie pozornosti voči sebe bez toho, aby to ľuďom prinášalo nejaký
prospech. Pretože takto je možne urobiť veľa chýb svojim sebectvom, bez toho, aby sa počúvalo
a vážilo si každý názor.