OBČIANSKE PRÁVO HMOTNÉ

-

1. POJEM A PREDMET OBČIANSKEHO PRÁVA, METÓDA OBČIANSKOPRÁVNEJ REGULÁCIE. pojem OP OP ako jeden zo základných pilierov českého právneho systému výkaz spoločenskoekonomických vzťahov, ktoré v praxi pomáha realizovať a regulovať ide o právo písané a kodifikované hlavným prameňom je ObčZ (40/1964) tvorí obecný základ ďalších odvetví súkromného práva a v určitých smeroch aj základ celého právneho poriadku

§ 1 odst. 2: „občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, ak tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony“ - § 1 odst. 3: zakotvený odkaz na zvláštne zákony, ktoré upravujú právne vzťahy vzniknuté v dôsledku tvorivej ľudskej činnosti (autorský zákon, zákon o vynálezoch, zlepšovacích návrhoch a priemyslových vzoroch) metóda občianskoprávnej regulácie - je považovaná za kritérium odlišujúce právo súkromné a verejné, ide o kritérium tesne späté s delením celého právneho poriadku na základné právne odvetvia

-

-

metóda právneho regulovania = špecifický spôsob právneho regulovania, vyjadrujúci povahu a mieru pôsobenia jednotlivých účastníkov právneho vzťahu na vznik a rozvíjanie tohto vzťahu (na formovanie jeho obsahu) základná metóda úpravy je rovnosť subjektov zákonné vymedzenie metódy občianskoprávnej regulácie - § 2 odst. 2: v občianskoprávnych vzťahoch majú účastníci rovné postavenie, toto rovné postavenie sa prejavuje v 2 smeroch: a) nemožnosť jednostranne ukladať povinnosti ani prevádzať práva b) žiadny z účastníkov občianskoprávneho vzťahu nemôže sám mocensky – autoritatívne vynútiť na druhom, resp. na ostatných, svoje subjektívne občianske právo

-

= súhrn právnych noriem, ktoré upravujú osobné a majetkové (vlastnícke) pomery subjektov (osôb) na princípe vzájomného rovného postavenia, ako aj právne prostriedky vzniku, zaistenia, zmeny a zániku práv a povinností z týchto vzťahov, vrátane sankcií za porušenie subjektívnych práv a povinností - = súbor právnych pravidiel, ktoré stanovujú osobný a majetkový štatút subjektov (osôb), upravujú základné vlastnícke pomery medzi subjektmi, právne princípy, ktorými sa riadia FO a PO vo svojich vzájomných osobných a majetkových vzťahoch, založených na vzájomne rovnom postavení, ako aj právne prostriedky vzniku a zaistenia a zániku práv a povinností z týchto vzťahov a sankcie za porušenie subjektívnych práv a povinností odvodených z metódy rovnosti subjektov predmet právnej regulácie OP - = špecificky vymedzený okruh spoločenských vzťahov regulovaných normami OP, okruh vzťahov občianskoprávnych (táto definícia zabúda na práva na ochranu osobnosti, ochranu prejavov ľudskej osobnosti, vzťahy súvisiace s vytvorením a spoločenským uplatnením výsledkov tvorivej duševnej činnosti človeka) predmet OP - majetkové vzťahy pri zachovaní metódy rovnosti subjektov + osobné a osobnostné vzťahy (vzťahy imateriálnej povahy) - vo všetkých týchto vzťahoch existuje ekonomická ekvivalencia a chýba nadradenosť a podriadenosť medzi subjektmi

-

cieľom OP je zakotviť tzv. civilný štatút subjektu = súbor osobných, osobnostných a najmä majetkových práv a povinností (tento názov je nevýstižný, pretože OP upravuje nie len všetky práva občanov, ale aj iných subjektov (PO, štátu)

právo súkromné x právo verejné

1) 2)

záujmové hľadisko: právo súkromné rešpektuje mieru osobnej slobody jedinca, verejné právo je zamerané na ochranu vecí verejných, verejného poriadku, inštitúcií,... mocenské hľadisko: vzťahy rovnosti x vzťahy nadradenosti a podriadenosti

2

- posudzovaná zo 4 hľadísk: sloboda učiniť či neučiniť právny úkon sloboda výberu adresáta právneho úkonu sloboda voľby obsahu právneho úkonu sloboda voľby formy právneho úkonu 4. zásada právnej istoty - v konkrétnej podobe je upravená ako zásada nedotknuteľnosti vlastníctva, vrátane právnej ochrany vlastníka (§ 126) 2. ZÁSADY OBČIANSKEHO PRÁVA

-

-

vyjadrujú princípy občianskoprávnej regulácie a určitú odvetvovú samostatnosť OP v systéme právneho poriadku reprezentujú vnútornú jednotu OP a na druhej strane aj diferencovanosť OP v systéme právneho poriadku predstavujú základné zásady súkromného práva, ktorého typickým predstaviteľom je OP → zásady ovládajúce OP majú platnosť v celkom súkromnom práve 1. zakázané“ zásada „všetko je dovolené, čo nie je výslovne

v záväzkovom práve je konkretizovaná v pacta sunt servanda (zmluvy majú byť dodržované) (§ 493), porušenie zmluvy je chápané ako porušenie práva a zakladá zodpovednosť toho, kto zmluvu porušil

zásada istoty občianskoprávneho obratu - zásada právnej istoty sa prejavuje v tom, že v OP platí: zákon nepôsobí spätne (lex retro non agit)

-

b)

-

vychádza z LZPS a naplno sa uplatňuje najmä vo vzťahoch medzi subjektmi OP - je blízka metóde rovnosti subjektov, je výrazom rovnosti najmä v ekonomických vzťahoch - opačná zásada („všetko je zakázané, čo nie je výslovne dovolené“) sa uplatňuj v vzťahoch subjektov k orgánom štátnej moci - § 2 odst. 3: účastníci občianskoprávnych vzťahov si môžu vzájomné práv a povinnosti upraviť dohodou odchýlne od zákona, ak to zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy ustanovení zákona nevyplýva, že sa od neho nemožno odchýliť

táto zásada má svoj protipól v zásade ochrany nadobudnutých práv (iura quesita) a poskytuje ochranu tým právami, ktoré boli nadobudnuté za účinnosti skoršej právnej úpravy, ktorých právna opora bola novým právnym predpisom zrušená ochrana práv tretích osôb = zmluva zaväzuje len svojich adresátov, pričom postavenie tretích osôb by sa nemalo zhoršiť

-

legislatívne – technický spôsob presadenia maximálnej slobody subjektu OP a minimalizácia štátnych zásahov do právneho postavenia subjektov 2. zásada rovnosti subjektov - je javom oblasti objektívneho práva (na rozdiel od autonómie vôle, ktorá náleží do sféry posudzovanej subjektívne subjektmi)

ochrana dobrej viery (bona fides) 5. zásada ochrany dobrej viery - nemôže byť poškodený ten, kto sám jedná v oprávnenej dobrej viere, že jedná po práve, resp. ten, kto oprávnene dôveruje tomu, že po práve jedná niekto iný 6. zásada zákazu zneužitia práva - § 3 odst. 1: výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi - zneužitie práva sa obvykle považuje za typ protiprávneho správania, ktorý formálne neprekračuje obecné hranice subjektívneho práva, prekračuje ale hranice zneužitia - táto zásada je upravená aj v LZPS

7. -

výkon práv s dobrými mravmi (bonos mores)

-

v knihe to medzi zásadami nie je, to len tak, že to bolo spomenuté  3. zásada autonómie vôle subjektov - v záväzkovom práve vyjadrená ako zásada zmluvnej slobody, predstavujúca voľnosť v uzatváraní zmlúv, voľnosť výberu ich typov, voľnosť utvárania ich obsahu, voľnosť určenia formy apod. - spolu so zásadou rovnosti tvoria teoretický základ koncepcie OP

pojem „dobré mravy“ je vykladaný (podľa rozhodnutia NS) ako súhrn spoločenských a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných - posúdenie súladu výkonu práv a povinností s dobrými mravmi dáva sudcovi priestor pre uplatnenie pravidiel slušnosti (ekvity) v občianskoprávnych vzťahoch 8. zásada prevencie

3

ktoré sú vo vzájomných vzťahoch a ktoré tvoria určitý. 2. ktoré nepochádzajú z tvorivej duševnej činnosti (obchodný názov PO. ktoré upravujú (regulujú) občianskoprávne vzťahy b) záväzkové (obligačné) práva: predstavujú vlastný systém právnych noriem. typológia.upravuje konkrétne občianskoprávne vzťahy a jednotlivé inštitúty OP s využitím predpokladanej znalosti obecnej časti . právo držby. právo zadržovacie) 2) konkretizácia tejto zásady nachádza výraz najmä v 6. § 6.zásady OP teória občianskoprávnych vzťahov: pojem. česť.nehmotné statky. časti ObčZ ako zásada neminem leadere (nikomu neškodiť). kategórie občianskoprávneho vzťahu. ktoré ale predstavujú určitú hodnotu svojho nositeľa 4. obsah) odlíšenie občianskoprávnych vzťahov od ostatných právnych vzťahov upravovaných inými právnymi odvetviami teória občianskoprávnych skutočností s dôrazom na právne úkony v občianskom práve (charakter. zaistenie a zánik záväzkov obecne) zvláštna časť. upravujúcich vzájomné práv a povinnosti subjektov občianskoprávnych vzťahov pri rôznych formách smeny hodnôt c) obecná časť posudzuje obecne znaky celého súboru záväzkových vzťahov (definície.postupne sa z OP vyčlenili ostatné odvetvia súkromného práva. ktorých predmetom úpravy sú občianskoprávne vzťahy.vnútorne túto časť môžeme rozdeliť: a) vecné práva: vzťahujú sa k predmetu občianskoprávneho vzťahu – k veciam . aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z občianskoprávnych vzťahov a aby prípadné rozpory medzi účastníkmi boli odstránené najmä ich dohodou . zvukové a obrazové záznamy alebo iné prejavy osobnej povahy) . tj. vecné práva k veci cudzej (vecné bremená.vlastnícke právo.vymedzenie pojmu a predmetu OP . POSTAVENIE OBČIANSKEHO PRÁVA V SYSTÉME ČESKÉHO PRÁVNEHO PORIADKU. ktorá s v OP presadzuje stále úplnejšie a dôslednejšie d) 4 . ako sám má) najmä oblasť nadobúdania vlastníckeho práva výnimkou z tejto zásady sú prípady nadobudnutia vlastníctva od nevlastníka (§ 486) 3. je základnou zásadou generálnej prevencie zodpovednosti za škodu a celého zodpovednostného systému 3) vzťahuje sa na akékoľvek porušenie povinnosti (zmluvnej či mimozmluvnej). § 417) 9.pojem systém a systematika OP treba odlišovať. systém = množina prvkov. na základe ich podoby tieto práva delíme: . relatívne jednotný celok systém OP = systematické usporiadanie jednotlivých skupín právnych noriem.1) § 3 odst. § 3 odst.prejavy osobnosti zachytené na hmotnom substráte (písomnosti.nehmotné statky predstavujúce určité hodnoty ľudskej osobnosti (právo na život a zdravie. pomáha tiež k zaradeniu OP ako samostatného odvetvia do nášho právneho poriadku . § 4. právo zástavné. štátnym orgánom a orgánom miestnej samosprávy dbať o to. vznik a následky vadných právnych úkonov) práva k nehmotným statkom: predmetom týchto vzťahov sú nehmotné statky. popis jeho prvkov (subjekty. ktorá sa obvykle delí na záväzky z právnych úkonov a záväzky z protiprávnych úkonov (delikty) - toto vnútorné usporiadanie právnych noriem. vznik.vymedzenie občianskoprávneho štatútu osôb B) zvláštna časť . predmet. naďalej si ale zachovalo postavenie obecného základu súkromného práva . ktorej základným kritériom je metóda občianskoprávnej regulácie. podobu apod. systém OP vyžaduje obecnejší a širší pohľad na problematiku systematika ObčZ = utriedenie textu občianskeho práva systém OP obecná časť dedičské právo: upravuje spôsob prechodu práv a povinností zomrelého na dediča. na jeho právneho nástupcu - upravuje základné a obecné otázky celého odvetvia . typológie. zásada nemo plus iuris ad alium transferre potest. z ktorého vznikne škoda 4) vyjadrená v množstve ustanovení ObčZ (napr. SYSTEMATIKA OBČIANSKEHO ZÁKONNÍKA. zmena. quam ipse habet (nikto nemôže na iného previesť viac práv.spolu s tým sa objavila tradičná diferenciácia právneho poriadku na právo súkromné a verejné. OP ako základné odvetvie súkromného práva . 2: ustanovenie ukladá obecne fyzickým alebo právnickým osobám. ochranná známka). SYSTÉM OBČIANSKEHO PRÁVA.) .

obchodný zákonník ako lex specialis k ObčZ tieto predpisy sa vzájomne dopĺňajú a zásadne medzi nimi nedochádza ku kolízii (ani pozitívnej ani negatívnej) - § 1 odst. vymedzenie postavenia subjektov práv a povinností. - MPS prejavuje autonómnu oblasť právnych otázok spojených s režimom súkromnoprávnych vzťahov s medzinárodným prvkom. základné vlastnícke vzťahy apod. ich vzťah je výraznejšie než doposiaľ v československom práva vzťahom špeciality a subsidiarity OP ako obecný základ ďalších odvetví súkromného práva . ObčZ) . zákon o vynálezoch. ak tieto občianskoprávnej vzťahy neupravujú iné zákony . majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom. normy . zmluva ale nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona. je základným pojmom teórie práva - - kategorická norma nepripúšťa odchylný prejav vôle alebo správania subjektov PV: - medzi ucelenými disciplínami OP a ostatných súkromnoprávnych disciplín platí: medzi rodinným a občianskym právom platí zásada špeciality a subsidiarity pracovné právo upravuje svoje normy autonómne. kedy nadobúdateľ vytkol vady u scudziteľa.§ 1: ObčZ upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb.niektoré časti OP tento obecný charakter naopak postrádajú (napr. ktorá začína plynúť odo dňa. ďalšie predpisy obsahujú úpravu niektorých špecifických rysov tohto inštitútu v príslušnom právnom odvetví (napr. dispozitívna norma: umožňuje účastníkom PV určitú voľnosť voľného prejavu a správania. ako aj vzťahy vyplávajúce z práva na ochranu osôb. 5 . ktorého pre pracovneprávne vzťahy nemožno podporne použiť - § 111: Zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá na beh premlčacej doby vplyv.rozsah úpravy ObčZ . príkazná zmluva v ObčZ a mandátna zmluvy v ObchZ) obecná úprava právneho inštitútu je obsiahnutá v ObčZ a pre občianskoprávne vzťahy poskytuje komplexnú úpravu. § 843: Zmluva o dôchode musí byť uzatvorená písomne.v určitých ohľadoch je základom celého právneho poriadku (napr. NORMY OBČIANSKEHO PRÁVA. ustanovenia o dedičskom práve) vzťah ObčZ a z neho vychádzajúcich odvetví súkromného práva (vzťah obecnej a zvláštnej PN) ObčZ upravuje komplexne určitý súbor právnych vzťahov. zlepšovacích návrhoch a priemyslových vzoroch) → dôležitý krok smerom ku koncepcii OP zodpovedajúcej systému súkromného práva v pôvodnom poňatí: OP je s ostatnými odvetviami súkromného práva geneticky späté.) .právna norma je východiskom teoretických úvah o práve a aj nevyhnutným predpokladom jeho realizácie.toto delenie má platnosť najmä vo vzťahu s obchodným právom 5. takéto ustanovenia sú spojené s poukázaním na možnú dohodu: § 51: Účastníci môžu uzatvoriť takú zmluvu. ktorá nie je zvláštne upravená. § 508: Nárok zo zodpovednosti za vady je treba uplatniť na súde v obecnej premlčacej dobe (§ 101). 3: odkaz na zvláštne zákony upravujúce vzťahy vznikajúce z výsledkov tvorivej duševnej činnosti (autorský zákon. INTERPRETÁCIA A APLIKÁCIA NORIEM OBČIANSKEHO PRÁVA. ktorý nie je v špeciálnych právnych normách obsiahnutý (dedičské právo) ObčZ a špeciálne predpisy upravujú určitú problematiku relatívne vzájomne nezávisle (napr. bez vzťahu k občanovi. zaisťovacie prostriedky ObchZ vs.

výnimočné podľa funkcie noriem ich členíme na prikazujúce. pojem pramene možno chápať v dvojakom zmysle: 1. 1: Zákon. má podobu tzv.§ 115: Domácnosť tvoria FO. slúži k zjednoteniu judikatúry. 1: Súčasťou veci je všetko. zvláštne. ale o jej legislatívne doplnenie (v súčasnej dobe neexistuje) autentický výklad: podáva ho ten.§ 125 odst. - logický výklad: rekonštruujeme myšlienkové reťazce podľa potreby porovnávania rôznych miest textu.) . zároveň ide o výklad obecne právne záväzný. konštantnej judikatúry oficiálny výklad: individuálne záväzný a to v línii nadriadenosti a podriadenosti aplikácia noriem občianskeho práva ??? 6.. zákony a ďalšie právne normy prijaté v riadnom legislatívnom procese a stanoveným spôsobom publikované) a kodifikované (pretože jeho základné systémové súčasti majú ako základný prameň vo formálnom zmysle zákonník – kódex. ktoré pri interpretácii treba rešpektovať: text musíme vykladať tak. prorogácie práva je prameňom aj vzťahov inak patriacich úprave občianskoprávnych predpisov Zákon o rodine (94/1963): základ úpravy práva rodinného. logickom. nezabudnúť potom pri interpretácii súvislosť celého textu - z ich hľadiska je české občianske právo právo písané (pretože jeho zásadným prameňom sú ústavné zákony. pramene vo formálnom zmysle (ústava. dohoda účastníkov alebo jednostranné prehlásenie scudziteľa môžu stanoviť. PRAMENE ČESKÉHO OBČIANSKEHO PRÁVA.- § 502 odst. jeho prevádzajúci predpis. v akom ich používa obor. jeho grafickou úpravou a ďalšími okolnosťami jeho vonkajšej formy historický rozbor: skúmame pôvodné okolnosti vzniku textu. zákony. v ktorých prípadoch sa zodpovedá za vady. historickom: jazykový rozbor: skúmame rečnícku stavbu viet (gramatický rozbor). na základe ktorých hovoríme o výklade jazykovom. úlohy.. podáva ho Najvyšší súd vo svojich stanoviskách doktrinálny výklad: vedecký výklad. ktoré sa vyskytujú do stanovenej alebo zjednanej doby po splnení. ktorými určujeme presný význam textu .. koho zákon výslovne uvádza ako subjekt spôsobilý k tejto činnosti.= postup. situácie alebo predmety. § 720: Nájom a podnájom nebytových priestorov je upravený zvláštnym zákonom. zakazujúce. o ktorom text pojednáva odlíšiť. oprávňujúce a normy definičné.: - . či synonymá označujú rozdielne pojmy alebo jeden pojem ak sa zaujímame len o časť textu. aby dostal rozumný a správny zmysel (vyhnúť sa dvojzmyslom) oddeliť výklad od kritiky (najskôr správne pochopiť a potom kritizovať) termíny používať v tom zmysle. § 27 odst. kto sám normu vydal výklad aplikujúceho orgánu súdny výklad: výklad individuálne právne záväzný. jeho ciele. z hľadiska teórie nejde o výklad PN. o ktorých text hovorí - odkazujúca norma: konkrétny odkaz na konkrétnu právnu normu - - spôsoby interpretácie podľa subjektu a právneho dôsledku: blanketová norma odkazuje obecne na inú normu (aj doposiaľ nevydanú) legálny výklad: jeho subjektom je ten. teda ucelené legislatívne dielo systematicky usporiadané a obsahujúce rozhodujúcu právnu úpravu odvetvia) sústava kódexov českého súkromného práva: - a) b) c) d) Občiansky zákonník (40/1964): je základom OP Obchodný zákonník (531/1991): na základe tzv. aby sa vec znehodnotila interpretácia - v obecnej rovine je interpretácia súhrnom úvah. upravuje zákon o rodine. podľa subjektu v roli adresáta členíme normy na obecné. systematickom. napr. subsidiárny prameň OP Zákonník práce (65/1965): základný predpis pracovného práva - pri výklade používame určité metódy. ktorým iným osobám vykladáme a vysvetľujeme význam textu veda o výklade sa nazýva hermeneutika obecné zásady. čo k nej podľa jej povahy náleží a nemôže byť oddelené bez toho. ktoré spolu trvalo žijú a spoločne hradia náklady na svoje potreby § 120 odst. vymedzovania vzťahov a súvislosti medzi nimi systematický rozbor: zaoberáme sa členením textu. 1: Zvláštny zákon upravuje vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom. § 758: O zodpovednosti ubytovateľa za veci vnesené do ubytovacích priestorov ubytovaným alebo pre neho platí ustanovenie § 433 a 463. podávaný jednotlivými vedcami. 1: Kto je zákonným zástupcom nezletilého dieťaťa. vykonávame sémantický rozbor (snažíme sa určiť význam jednotlivých termínov a väzieb) 6 .

zodpovednostné vzťahu . POJEM. DRUHY. pravidlá poctivého obchodného styku apod. právna skutočnosť = taká skutočnosť. ktoré podľa tejto normy pôsobia vznik právneho vzťahu 1. zmene alebo zániku tých práv a povinností. pretože nie je prípustný dôkaz opaku 7 . menia sa alebo zanikajú na základe právnych skutočností a) dokázané právne skutočnosti. „hľadí sa“ . predložením listiny možno dokázať existenciu zmluvy a jej obsahu) právne skutočnosti. posloupnosť dní v týždni 2) právne skutočnosti úradne známe: skutočnosti známe orgánom verejnej moci z ich úradnej činnosti c) právne skutočnosti predpokladané (prezumované) = domnienky .správanie ľud nepochádzajúce z právom uznanej vôle subjektov (napr.. udalosti. obvykle formulované slovami „platí“. obvykle formulované slovami „považuje sa“. „pokládá se“ .. s ktorými objektívne právo spája právne následky. ale predpisy OP na ne v rôznych súvislostiach odkazujú b) c) obyčaje: právnym významom sa blížia normám uvedeným v 1. vyvrátiteľné domnienky: zákon pripúšťa možnosť predpokladanú skutočnosť vyvrátiť. ktoré sú prameňom platného práva) . prejavy tvorivej duševnej činnosti človeka): tento prejav nie je právnym úkonom. zmenu alebo zánik právnych vzťahov . pramene vo funkcionálnom zmysle (zdroje práva podľa ich normatívneho pôsobenia) a) pravidlá slušnosti. je tu prípustný dôkaz opaku.existujúce bezpodmienečne. ale aj napriek tomu zakladá právne vzťahy k vytvorenému dielu. smrť.. napr. ktoré možno dokázať stanoveným spôsobom a ktorých existencia bola takto dokázaná (tvoria najväčšiu skupinu. ktoré budú v súlade s právom alebo v rozpore s právom. plynutie času. pokiaľ sa nezistí ich opak (napr.) 2) podľa dokazovania: d) formulárové zmluvy (všeobecné zmluvné podmienky. ktoré právny predpis s takým prejavom spája (§ 34) 2. právne následky nastávajú priamo zo zákona bez ohľadu na vôľu samotného tvorcu b) objektívne právne skutočnosti existujú mimo vôľu ľudí. ktorý je v rozpore s objektívnym právom. zmenu alebo zánik občianskoprávnych vzťahov . ale aplikácie. ich použitie je významnejšie v MPS judikatúra (súdne rozhodnutia): nie je výsledkom tvorby práva. kto škodu spôsobil. FIKCIA.. možno ich vyvrátiť po dôkaze opaku nastávajú právne skutočnosti spojené s predpokladanou skutočnosťou (ten.pokladajú sa za existujúce až do doby. fakticky ale má význam na vývoj aplikácie a realizácie práva (výnimku tvoria nálezy ÚS. na jeho základe vznikajú napr.občianskoprávne vzťahy vznikajú. sa dôkazom neexistencie zavinenia exkulpuje) nevyvrátiteľné domnienky: zákon nepripúšťa ich vyvrátenie. napr. lex contractus): nie sú prameňom práva.zákon ich bez potrebného dokazovania predpokladá.právny úkon = prejav vôle smerujúci najmä k vzniku. DOMNIENKY. ale fakticky výrazne ovplyvňujú prax poskytovania množstva plnení zo zmlúv 7. s ktorou právo spája ako jej právny následok vznik.: samé o sebe nie sú pravidlami.protiprávny úkon = prejav vôle. ktoré má za následok vznik. ktoré netreba dokazovať 1) skutočnosti obecne (notoricky) známe: skutočnosti známe subjektom z ich bežného života. dobrých mravov. vo formálnom zmysle prameňom práva nie je. pričom na tento predpoklad viaže určité právne následky - samotná právna norma (predstavujúca obecné pravidlo správania) spravidla ešte právne vzťahy nevytvára → právny vzťah vzniká až ak nastane určitá skutočnosť alebo niekoľko skutočnosti predvídaných právnou normou. patria sem najmä: . môže ich ale predvídať a konať opatrenia. aby právne následky s nimi spojené nenastali (živelné pohromy. prezumcia zavinenia) 1) druhy právnych skutočností podľa závislosti na ľudskej vôli: subjektívne právne skutočnosti: prejavy vôle fyzických a právnických osôb. PRÁVNE SKUTOČNOSTI V OBČIANSKOM PRÁVE.e) Zákon o medzinárodnom práva súkromnom a procesnom (97/1963): jeden z rozhodujúcich prameňov MPS 2. človek na ne nemôže mať bezprostredný vplyv. pričom nepochybne obsahujú aj mravný obsah.konštitutívne súdne alebo iné úradne rozhodnutie = také rozhodnutie štátneho orgánu. morálky.

zámerne konštruuje skutočnosť. § 36 odst. ak jej splnenie spôsobí zámerne účastník. mlčanie tam. ale prejavuje sa ako vzdialenejší podnet pri utváraní vôle) a cieľ právneho úkonu (pohnútka a cieľ často splývajú) stačí. ak ide o nečinnosť. kde by bolo treba jednať . aj ak táto vôľa nie je zrejmá alebo dokázateľná (§ 47 odst.v určitých prípadoch OP konštruuje pri nečinnosti domnienku alebo fikciu skutočnej vôle. ktoré právne predpisy s právnym úkonom spájajú. posunkovou rečou. ktorá s veľkou pravdepodobnosťou existuje fikcia = umelo vytvorené predpokladané skutočnosti. jednorázovo 2) ak niekomu bol učinený návrh na uzatvorenie zmluvy. POJEM. 2) zameranie vôle na právne následky. čo jednajúcu chcel prejavom vyjadriť 3) a) b) podľa toho. pritom jednajúci nemusí mať o všetkých účinkoch jasnú a úplnú predstavu pre existenciu právneho úkonu musí byť vôľa prejavená (ostatným poznateľná. pričom zákon ich dovoľuje vyvrátiť . ak nemožno mať pochybnosti. zmene alebo zániku tých práv alebo povinností. TYPY A DRUHY PRÁVNYCH ÚKONOV.jej prostredníctvom je konštruovaná predpokladaná skutočnosť.vôľa musí smerovať k právnym účinkom. ktoré právne predpisy s jej prejavom spájajú 4) a) b) trvajúce (stavy): dlhodobejší stav vyvolaný právnou skutočnosťou môže byť v súlade s právom alebo aj protiprávny (contra legem) - 8. zmenu alebo zánik občianskoprávnych vzťahov ide o právne následky (účinky) jednaním chcené. či vyvolávajú následky sami o sebe alebo až v spojitosti s inými skutočnosťami: jednoduché (samostatné): napr. v žarte). aj prejavy . sprístupnená a zdelená). PRÁVNE ÚKONY. ak tento predpoklad nie je splnený (vôľa nie je zameraná k spôsobeniu právnych následkov. ktorá nemá oporu v reálnom živote - vôľa jednajúceho musí sledovať právne účinky. ktorá preňho zo zmluvy vyplýva (prejav súhlasu) .konkludentnému prejavu nečinnosťou (opomenutím) sa právna relevancia priznáva len vtedy.prejavy učinené mlčky. . resp. počítačom konkludentne: inak ako výslovne. písmom (akýmkoľvek vrátane slepeckého). ktoré právne predpisy s takým prejavom spájajú - pojmové znaky právneho úkonu: prejav vôle vôľa je psychická kategória nutné od vôle odlišovať pohnútku (motív) právneho úkonu (pohnútka je tiež psychická kategória. ale vyvolávajú z vôle zákona určité právne následky. jednajúci učinil prejav vôle napr. spoločného nájmu manželov - - skupina zložených občianskoprávnych skutočností býva označovaná ako sústava právnych skutočností. 4: k splneniu podmienky sa neprihliada. ďalšie následky nastanú na základe ustanovení zákona. ktoré pôsobia spoločne (simultánne) alebo postupne (akcesoricky) podľa doby pôsobenia: jednorazové: pôsobia krátko. ako keby nedošlo k splneniu podmienky) výslovne: ústne. a to nevyhnuteľné ak sú stanovené kogentnými normami . ak vôľa jednajúce zahŕňa podstatné následky. stačí. právny úkon nevznikne 1) § 34: právny úkon = prejav vôle smerujúci najmä ku vzniku. že určité (podstatné) právne následky chce vyvolať 3) uznanie prejavu vôle právnym poriadkom = aprobácia bez tohto znaku by príslušný prejav vôle nemal právnu relevanciu z definičného vymedzenie právneho úkonu v § 34 tento znak plynie u použitého adjektíva – „právny“ 8 . ktoré nezodpovedajú reálnym skutočnostiam v živote. s ktorými zákon spája vznik. ktorý nemal právo tak učiniť a ktorému je jej splnenie na prospech (finguje sa stav. ale ten na miesto prijatia návrhu začal plniť povinnosť. smrť alebo narodenie človeka zložené (nesamostatné): napr.k vzniku platnosti jednajúci nemusí mať jasnú a úplnú predstavu o všetkých právnych následkoch. ktoré právne predpisy s jej prejavom spájajú . možno ju prejaviť: - - - napr.právne úkony sú najvýznamnejšie občianskoprávne skutočnosti.

možno ich ďalej rozlišovať na tie. do tejto doby ho môže navhrhovateľ odvolať. viacstranná zmluvy smenná (cieľ strán PÚ je rôzny) podľa požiadavky na existenciu určitej formy formálne neformálne podľa obsahu podstaty PÚ b) bezúplanté: ak protihodnota nie je dohodnutá (napr. resp. kúpna zmluva o predaji v samoobsluhe) podľa vyjadrenia kauzy 4) - kauzálne: kauzou tu rozumieme hospodársky dôvod. ktoré nie je determinované právom uznanou vôľou subjektov. príkladom jednostranného PÚ je záveť. šek) - 9 .4) nastúpenie následkov.ak prejav vôle neprekročí medze stanovené právnym poriadkom. potom vyvolá tie právne následky. apod. VZNIK PRÁVNYCH ÚKONOV. dar apod. kde kauza vyjadrená byť nemusí (zmenka. tj. ktoré sú s takým prejavom spojené 5) . vznikne len vtedy. a) 8) úplatné: ak je za plnenie jedným účastníkom poskytnutá protihodnota druhým účastníkom (či už v peniazoch alebo iná) - dvojstranné (bilaterálne): obsahujú prejavy vôle dvoch strán. či ide o: jednostranný neadresovaný PÚ: vzniká okamihom prejavu vôle. rovnako ako u správania. ktoré sa často vyskytujú v praxi. ktoré zasahujú do sféry záujmov iných osôb. ale nemusí podľa pôsobenia účinkov PÚ - pri úkonoch protiprávnych. aby sa prejav vôle dostal adresátovi do sféry jeho dispozície. sú typické b) nepomenované (atypické): ObčZ ich platnosť nevylučuje za predpokladu. kde musí byť kauza vyjadrená (napr. kde kauza vyjadrená byť môže. na jednej strane môže vystupovať aj viac subjektov PÚ (pluralita subjektov). či s tieto znaky splnené pri PÚ je potrebné z hľadiska vzniku rozlišovať. ide najmä o zmluvy viacstranné (multilaterárne): obsahujú prejavy vôle viac ako dvoch rôznych strán. vznik PÚ je viazaný na určité podmienky stanovené v zákone pri vzniku PÚ je potrebné vychádzať z pojmových znakov PÚ a skúmať. ktorou sa majú vyvolať právne následky ak je preň predpísaná určitá forma. cieľ.) abstraktné . uznanie dlhu) a obligatórne abstarktné.úkony môžu byť aj fakultatívne kauzálne. k predaniu veci. ktoré sa nedotýkajú priamo práv a záujmov iných osôb (verejná súťaž) alebo tie. smena. pričom stranu PÚ nemožno zamieňať so subjektom PU. VÝKLAD. nastanú silou právnej normy 6) a) adresné: vyžaduje sa. ale nastanú bez toho. tzv. medzi ktorými musí byť vzájomná zhoda vôle. ale tieto osoby môžu ich následky odvrátiť (záveť) podľa vzniku následkov v o vzťahu k jednajúcemu úkony medzi živými (inter vivos): všetky PÚ okrem závete 7) úkony pre prípad smrti (mortis causa): záveť podľa majetkového naplnenia b) 1) druhy právnych úkonov podľa počtu strán - jednostranné (unilaterárne): obsahujú prejav vôle len jednej strany. pristupuje tu ešte reálny úkon niečo učiniť (napr. ak vôľa bude prejavená predpísaným spôsobom 2) jednostranný neadresovaný PÚ: okrem prejavu vôle je potrebné. že by ich jednajúci chcel. NÁSLEDKY PRÁVNYCH ÚKONOV. odstúpenie od zmluvy. ktoré jednajúce svojim prejavom vôle zamýšľal . darovanie) podľa úpravy v ObčZ a) pomenované (typické): PÚ. ku ktorých vzniku stačí prejav vôle reálne: okrem prejavu vôle musí ešte dôjsť napr.môžu byť úkony obligatórne kauzálne. ktorý právny úkon sleduje (napr. že neodporujú jeho obsahu alebo účelu (§ 51) 9. konsenzus. zmluva o združení (cieľ strán PÚ je rovnaký). napr. aby boli učinené voči určitým subjektom a zároveň sa dostali do sféry ich dispozície neadresné: nesmerujú voči určitým subjektom. opustenie veci. po obdržaní adresátom je navrhovateľ svojim prejavom viazaný 3) dvojstranný PÚ (zmluva): jeho vznik vyžaduje splnenie podmienok pre vznik jednostranných adresovaných PÚ u oboch strán 2) 3) - voľné (konsenzuálne): v OP sa spravidla vyskytujú voľné PÚ. nastávajú následky stanovené právnym poriadkom tiež.

ale ich nedostatok nemá vplyv na vznik a platnosť PÚ (napr. môže právny úkon nadobudnúť platnosť . platnosť a účinnosť v jeden časový okamih . okamihom dojdenia prejavu o odmietnutí navrhovateľovi (oferentovi) . oferta) a prijatím návrhu (akceptácia) musí byť vzájomná dohoda (konsenzus) . ak nebola prijatá v určitej lehote alebo uplynutím primeranej doby (s ohľadom na rýchlosť zdeľovacích prostriedkov) alebo odmietnutím ponuky. tj.= postup.medzi návrhom na uzatvorenie zmluvy (ponuka. že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu. predmet a cena pri kúpnej zmluve). k dobe uzatvorenia zmluvy podstatné zložky: bezpodmienečne sa vyžadujú ku vzniku PÚ. zmeny alebo zániku PV. OBSAH PRÁVNYCH ÚKONOV. súhlas ďalších subjektov. ktorým sa zaisťuje existencia skutočných následkov právneho úkonu .§ 47 odst. tzv.za predpokladu. vrátane podmienok pre vznik či ďalší rozvoj právnych vzťahov - obsah PÚ je určovaný účastníkmi v rámci ich zmluvnej voľnosti.mlčanie alebo nečinnosť sami o sebe neznamenajú prijatie návrhu včasné prijatie ponuky nadobúda účinnosť v okamihu.odpoveď obsahujúce rôzne výhrady a doplnenia. ktoré su s takým prejavom vôle spojené právnym poriadkom vo väčšine prípadov spadá vznik. práv a povinností..len v stanovených prípadoch viaže právny poriadok účinnosť PÚ na splnenie ďalších náležitostí . PODMIENKY A INÉ VEDĽAJŠIE USTANOVENIA O PRÁVNOM ÚKONE. ktorá je ako lehota pre prijatie stanovená v ponuke alebo ak je v ponuke vyjadrená jej neodvolateľnosť osobný: okruh osôb. ak nie je vôľa v rozpore s jazykovým prejavom 10. nepravidelne. ktoré z neho majú vzniknúť. sú stanovené jednak právnym predpisom (napr. zaisťovacie) ak niektorá z požadovaných náležitostí chýba alebo má určité nedostatky. 1: v prípadoch.obsah PÚ môže byť ovplyvnený rozhodnutím príslušného orgánu. ktorým sa následky PÚ robia závislými na neistej skutočnosti 10 . jednak môžu byť zjednané účastníkmi. príp. kedy prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy nadobúda účinnosť 4) zložené PÚ vznikajú buď na základe jednostranného prejavu vôle alebo prejavov vôle dvoch či viacerých strán. obsah PÚ = určenie právnych následkov. ktoré sami považujú za dôležité) pravidelné zložky: v právnych úkonoch sa spravidla vyskytujú. ak má PÚ všetky náležitosti predpísané zákonom alebo dohodnuté účastníkmi zmluvy ak má PÚ splnené všetky náležitosti. ktoré ho učinili (výnimkou je zmluva v prospech 3.ponuka nemôže byť odvolaná v dobe. ktoré sú PÚ zakladané. toto odstúpenie má účinky ex tunc. majú subjektívnu povahu (umožňujú účastníkom PÚ určiť ako podstatné tie zložky. dohoda o miestne alebo čase plnenia) 2) 3) následky PÚ nastávajú len vtedy. kedy dôjde oferentovi . je právny úkon vadný výklad . kedy nastávajú účinky PÚ. platí. že účastníci od zmluvy odstúpili. je zmluva účinná týmto rozhodnutím PÚ má následky len pre osoby. tj. ale najmä podľa vôle toho. kto PÚ učinil. rozhodnutie príslušného orgánu) platnosť PÚ od vzniku PÚ je nutné odlišovať ich platnosť . ako aj obsahom dispozitívnych noriem. 2 a 3 - PÚ vyjadrený slovami je potrebné interpretovať nie len podľa jazykového vyjadrenia. osoby – pactum in favorem tercii) - PÚ má následky len pre právny vzťah. kedy zákon stanoví. menené alebo rušené - - ponuka zaniká. ku ktorým pristupuje ďalšia skutočnosť (napr. zmenu alebo zánik PV rozsah: náhodné (vedľajšie) zložky: vyskytujú sa v PÚ náhodne. musí ale rešpektovať príslušné kogentné ustanovenia právnych noriem. ktoré sú PÚ dotknuté vecný: právne vzťahy (práva a povinnosti).obsahové zložky PÚ sa podľa frekvencie a právnej relevancie triedia: 1) - § 47 odst.zmluva je uzatvorená okamihom. patria sem najmä: a) podmienky: vedľajšie ustanovenie PÚ. určenie vzniku. že PÚ vznikol a sú splnené náležitosti stanovené právnym poriadkom. má za následok vznik. tj. ktorého sa týka (výnimkou sú vzťahy akcesorické. sa považuje za nový návrh .§ 35 odst. či už stanovujúce povinné obsahové náležitosti PÚ alebo u niektorých PÚ určité obsahové zložky vylučujúce . ak ich účinky neboli vylúčené úkonom jednajúcich .vznik PÚ je jedným z predpokladom jeho platnosti účinnosť PÚ = stav. 2: ak nedôjde k podaniu návrhu na vydanie príslušného rozhodnutia.

nenastala alebo neexistuje . ktoré navrhovateľ použil pre zaslanie ponuky ponuka môže byť zrušená ak prejav o jej zrušení dôjde adresátovi skôr alebo najneskôr súčasne s ňou (§ 45 odst.podmienkou môže byť skutočnosť objektívna alebo subjektívna - účelom podmienok je. ktorá určite nastane. že podmienka nemôže byť v rozpore so zákonom. oferty) delenie: a) konsenzuálne zmluvy: vznikajú okamihom konsenzu b) reálne zmluvy: vznikajú odovzdaním veci druhej strane návrh (ponuka. - - zmluva je dvojstranný. právny úkon účinnosť nestráca ak splnenie podmienky spôsobila zámerne osoba. alebo skutočnosť.. spočíva v tom. neplatný je príkaz v záveti (s výnimkou príkazu k započítaniu toho. ak splnenie podmienky zmarí účastník. s účinkami ex nunc. či určitá skutočnosť nastane. nesmie zákon obchádzať alebo sa priečiť dobrým mravom. stane sa právny úkon nepodmieneným b) rozväzovacie podmienky (rezolutívne): s ich splnením je spojený zánik účinnosti. kedy nie sú známe všetky skutkové predpoklady. ak doba nie je stanovená.neistou skutočnosťou môže byť budúca skutočnosť. dohodnutú. aby sa jej účastníci dohodli na podstatných náležitostiach strany sú viazané právami a povinnosťami plynúcimi zo zmluvy - - podľa charakteru podmienky: a) kladné podmienky: závislé na tom. za ktorých sa právny úkon uplatní podmienka musí byť fyzicky objektívne možná = musí existovať možnosť jej uskutočnenia. aby niečo vykonal alebo sa niečoho zdržal. alebo minulá skutočnosť. nastala alebo existuje b) záporné podmienky: závislé na tom. OBSAH. ktorému je nesplnenie podmienky na prospech. ktorú možno splniť správaním účastníka → ich splnenie je ovplyvniteľné ľudskou vôľou b) náhodné podmienky (kauzálne): závislé na skutočnosti. ÚČINNOSŤ. VZNIK. ktorej splnenie alebo nesplnenie nie je uskutočniteľné ľudských správaním c) zmiešané podmienky - 11 . o ktorej účastníci nevedia. 2) ponuka neoznačená za nedovolateľnú môže byť odvolaná ak prejav o jej odvolaní dôjde adresátovi skôr než odoslal prijatie ponuky neodvolateľná ponuka nemôže byť odvolaná prijatie ponuky môže byť odvolané len vtedy. že účinky sú viazané na uplynutie doby. kedy k nej dôjde (§ 45 odst. oferta) a jeho prijatie (akceptácia) sú jednostrannými adresovanými úkonmi ústna a iný prejav medzi subjektmi jednajúcimi priamo je voči adresátovi účinný neprodlene prejav voči neprítomnej osobe pôsobí od okamihu. úplným a bezpodmienečným prijatím (akceptáciou) návrhu na uzatvorenie zmluvy (ponuky. fyzicky objektívna nemožnosť podmienky spôsobuje neplatnosť PÚ. FORMA. ak nie je prijatá hneď distančná ponuka je záväzná po dobu v nej stanovenú. jeho použitie prichádza do úvahy pri bezplatných PÚ. na rozdiel do podmienky. ak došlo oferentovi najneskôr súčasne s prijatím ku vzniku zmluvy je potrebné. o ktorej účastníkom nie je známe. či vôbec nastane. aby mal jednajúci možnosť učiniť právny úkon aj v dobe. ZMLUVA – POJEM. ak ide o podmienku rozväzovaciu (k podmienke sa neprihliada) dovolenosť (prípustnosť) podmienky sa posudzuje podľa vzťahu podmienky k platnému práva a znamená. a to spravidla okamihom jej splnenia. ak ide o podmienku odkladaciu alebo neúčinnosť podmienky. 1) ústna ponuka zaniká. tj. ktorej je to k prospechu b) stanovenie doby je príbuzné podmienke. ale účastníci nevedia kedy. ktorým sa vedľa základných práv a povinností ukladá niektorému účastníkovi PÚ. do tej doby PÚ existuje. ktorý vzniká konsenzom. je platný. že určená doba uplynie a že účinky PÚ nastanú alebo zaniknú c) príkaz je vedľajším ustanovením. či určitá skutočnosť nenastane. že nastala . čo zostaviteľ poskytol dedičovi za svojho života) 11. popr. použije sa doba primeraná povahe zmluvy a rýchlosti prostriedkov. viacstranný PÚ. je isté.podľa uplatnenie vplyvu účastníka na nastúpenia podmienky: a) splniteľné podmienky (potestatívne): ich obsahom je skutočnosť. s nedovolenou podmienkou sa spája neplatnosť PÚ alebo neplatnosť podmienky podľa závislosti účinnosti PÚ na podmienke delíme: a) odkladacie podmienky (suspenzívne): vznik účinnosti PÚ je spojený až so splnením odkladacej podmienky. ale nie účinný.

- k odstúpeniu môže dôjsť len ak to stanoví zákon, pri odvolaní zmocnenia alebo dohodou strán

12. NÁLEŽITOSTI PRÁVNYCH ÚKONOV – NÁLEŽITOSTI VÔLE, PREJAVU, VZÁJOMNÉHO VZŤAHU VÔLE A PREJAVU.

-

b)

k tomu, aby bol právny úkon spôsobilý vyvolať patričné právne následky, je potrebné (vedľa existencie pojmových znakov) naplnenie stanovených kvalitatívnych podmienok, označovaných ako náležitosti právneho úkonu, ktoré sa obvykle triedia: a) náležitosti subjektu náležitosti vôle náležitosti prejavu náležitosti pomeru vôle a prejavu náležitosti predmetu náležitosti vôle skutočnosť, sloboda, vážnosť a vôľa prostá omylu skutočnosť (danosť) vôle - nutnosť existencie vôle nadbytočnosť zaradenia skutočnosti medzi náležitosti, pretože splýva s nutnosťou existencie vôle ako pojmového znaku PÚ - prípady, kedy vôľa vôbec neexistuje, sú evidentné, niekedy sa ale zdá, že tu vôľa jednajúceho existuje, ale nie je tomu tak (napr. vôľa vynútená fyzickým násilím) 2. sloboda vôle - sloboda vytvorenia vôle, tj. voľnosť subjektu rozhodovať o právnych vzťahoch, do ktorých vstupuje prostredníctvom právnych úkonov, ktorých základom je jeho vôľa - slobodu vôle nevylučujú obecné hranice a podmienky stanovené právnym poriadkom pre právne úkony - občianskoprávna teória považuje slobodu vôle za vylúčenú pri pôsobení týchto okolností: a) fyzické násilie: iná osoba núti jednajúceho, aby miesto svojej vôle prejavil vôľu donucujúceho

k tomu, aby bolo fyzické násilie právne relevantné, musí byť protiprávne a medzi ním a učineným jednaním musí byť príčinná súvislosť (→ učinený prejav vôle musí byť výsledkom násilia) - PÚ za použitia fyzického násilia je nicotný, podľa občana absolútne neplatný b) bezprávna vyhrážka: bezprávne pôsobenie na vôľu subjektu, ktoré v ňom vzbudzuje dôvodný strach z újmy, ktorou sa hrozí → vytvára sa vôľa osoby v rozpore s jej skutočnou vôľou - donucovaný teda prejavuje svoju vôľu (na rozdiel od fyzického násilia), ale takú, ktorá je deformovaná psychickým nátlakom

-

-

c)
d) e)

donucovaný má 2 možnosti (na rozdiel od násilia): nepodľahnúť vyhrážke a prejaviť svoju vlastnú skutočnú vôľu alebo sa podriadiť a prejaviť vôľu deformovanú

- bezprávna vyhrážka je právne relevantná pri splnení týchto podmienok:

-

-

vyhrážka musí byť protiprávna = hrozí sa v nej niečím, čo nie je dovolené učiniť (napr. spôsobiť ublíženie na zdraví) alebo sa v nej hrozí niečím, k čomu je síce oprávnená, ale nie je oprávnená hroziť za tým účelom, aby viedla iného k určitému PÚ (napr. učinením trestného oznámenia pre skutočne spáchaný trestný čin, ak nebude uzatvorená zmluva) medzi hrozbou a učineným prejavom musí byť príčinná súvislosť, z hrozby musí vychádzať strach, ktorý priamo ovplyvňuje donucovaného

-

-

nezáleží na tom, či násilie vychádza od iného účastníka právneho úkonu alebo od tretej osoby (nie je rozhodné, či ostatní účastníci PÚ vedeli o fyzickom donútení alebo nie) - napr. vedenie ruky inej osoby, aby sa podpísala

vyhrážka musí mať takú intenzitu, aby bola schopná vzbudiť dôvodný strach, spôsobilosť vzbudiť dôvodný strach sa posudzuje individuálne s prihliadnutím k subjektívnym pomerom jednajúcej osoby, ako aj ku konkrétnym okolnostiam, za ktorých bola učinená - jej následkom je absolútna neplatnosť PÚ c) tieseň: objektívny stav jednajúceho, ktorý nie je závislý na tom, ako stav tiesne vznikol a kto ho vyvolal - = ekonomický, sociálny, zdravotný a iný stav, ktorý svojou existenciou deformuje vôľu jednajúceho tak, že ho možno donútiť k učineniu právneho úkonu za nápadne nevýhodných podmienok - nápadne nevýhodné podmienky sa posudzujú individuálne - keďže má objektívnu povahu, účastník, ktorý z neho ťaží, o ňom nemusí ani vedieť, ak ale tento účastník sám tieseň druhého zavinil alebo ju využil, ponesie za jej nepriaznivé dôsledky zodpovednosť

12

- následkom tiesne je možnosť odstúpeniu (§ 49) 3. vážnosť vôle - vôľa subjektu nie je vážna, ak jednajúci nechce vyvolať právne následky, ktoré sú s takou vôľou a jej prejavom spojené právnym poriadkom - napr. vôľa učinená v hre, žartom, pri výuke apod.

-

predmetu PÚ, a to buď jeho totožnosti (error in corpore): účastník sa domnieva, že kupuje vec A, ale predmetom kúpnej zmluvy je vec B, alebo vlastnosti predmetu (error in qualitate): účastník kupuje napr. starožitnosť, ktorá ale starožitnosťou nie je

-

nedostatok vážnosti vôle vedie k nicotnosti PÚ, ObčZ s jej nedostatkom spája absolútnu neplatnosť - ak nie je nevážnosť vôle zrejmá, je potrebné zistiť ochranu druhej strany, ktorá vážnosti vôle dôveruje, existujú 3 koncepcie k zaisteniu tejto požiadavky:

- osoby (error in personam): týka sa zámeny osôb - následkom omylu vo vôli je relatívna neplatnosť
náležitosti prejavu zrozumiteľnosť - prejav je nezrozumiteľný, ak ne nejasne vyjadrený jeho obsah a ani pomocou výkladu prevedeného podľa § 35 odst. 2 a 3 nemožno zistiť, čo ním malo byť vyjadrené nezrozumiteľný prejav vôle nemôže vyvolať právne následky a preto ho § 37 postihuje sankciou absolútnej neplatnosti určitosť - neurčitosť prejavu sa týka jeho obsahovej stránky → nevyjadruje určitú vôľu a to buď preto, že určitá vôľa tu vôbec nebola (chýba skutočnosť vôle) alebo preto, že určitá skutočná vôľa nebola prejavom určite vyjadrená - neurčitý prejav je zrozumiteľný po výrazovej stránke, ale jeho obsah nie je určitý neurčitosť prejavu treba odstrániť výkladom podľa § 35 odst. 2 a 3, ak aj po tomto výklade a za použitia dispozitívnych ustanovení zákona ostáva prejav neurčitý, stíha ho ObčZ sankciou absolútnej neplatnosti (§ 37) forma (vo vymedzených prípadoch) - zásada neformálnosti prejavu = PÚ možno previesť v akejkoľvek forme, ak nie je zvláštna forma stanovená právnym predpisom

-

teória záväznosti prejavu považuje taký úkon za neplatný, ale jeho následky majú voči dôverujúcej strane nastať na základe učineného prejavu → prednosť dostáva prejav vôle, bez ohľadu na jej kvalitu teória ochrany dôvery považuje PÚ síce za neexistujúci, ale v pomere k oprávnenej dôverujúcej strane nastanú rovnaké právne následky, aké by vznikli z platného PÚ koncepcia zodpovednostných následkov: následky PÚ nenastanú, ale miesto nich nastupujú zodpovednostné následky v zmysle § 42, za predpokladu, že jednajúci subjekt jednal zavinene

-

4. vôľa prostá omylu - omyl predstavuje nesúlad medzi právnymi následkami, ktoré účastník úkonom zamýšľal vyvolať, a medzi následkami, ktoré v skutočnosti vyvolal

-

neurčitosť sa môže týkať napr. určitej terminológie

-

účastník vopred o súlade nevedel (na rozdiel od nedostatku vážnosti vôle) - omyl vo vôli spočíva v nesprávnej alebo nedostatočnej predstave o právnych následkoch, ktoré nastanú z právneho úkonu , následky sú spojené len s určitým kvalifikovaným omylom vo vôli (taký omyl sa považuje za právne významný), iný omyl nevyvoláva žiadne právne následky

-

právne je omyl významný, ak: - je skrytý (účastník jednajúci v omyle o ňom nevie) - druhý účastník sa na jeho vzniku podieľal vyvolal ho úmyselne

-

aj vtedy, ak forma stanovená nie je, môžu sa účastníci dohodnúť na PÚ prevedenom určitou formou, preto možno rozoznávať formu zákonnú a zmluvnú ústna forma nie je ObčZ predpísaná písomná forma sa delí:

-

vyvolal ho inak alebo o ňom musel vedieť (omyl musí vychádzať zo skutočnosti, ktorá je pre uskutočnenie PÚ rozhodujúca = tzv. podstatný omyl)

-

podstatný omyl sa môže týkať:

prostá (jednoduchá) forma: vyžaduje písomnosť prejavu a podpis - písomnosť prejavu typicky spočíva v tom, že obsah prejavu je uvedený na listine, vlastný text môže byť učinený ľubovoľnými mechanickými prostriedkami, podpis má byť vlastnoručný

-

právneho dôvodu (error in negotio): účastník sa mylne domnieva, že vôľa smeruje k určitému úkonu, zatiaľ čo ide o úkon iný (zámena darovacej zmluvy s kúpnou zmluvou)

-

nahradenie podpisu mechanickými prostriedkami je prípustné len tam, kde je to obvyklé (§ 40 odst. 2) - ak je PÚ učinený elektronicky, môže byť podpísaný elektronicky v súlade so zákonom č. 227/2000 Sb. (§ 40 odst. 3)

13

-

písomná forma je zachovaná, ak je PÚ učinený telegraficky, diaľkopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu PÚ a určene osoby, ktorá PÚ učinila - pri zmluvách môžu byť prejavy strán na rôznych listinách (s výnimkou zmlúv o prevode nehnuteľností, tam musia byť prejavy účastníkov na jednej listine) písomnú formu v stanovených prípadoch sprísňuje predpísané overenie podpisu - formu úradného zápisu

- následkom jednostranne vedomej simulácie sa odvíja od skutočnosti, že vôľa, ktorá je prejavovaná nie je vážna, preto je následkom absolútna neplatnosť PÚ (§ 37) - tejto neplatnosti sa možno dovolávať len proti účastníkovi, ktorý vedel o nezhode vôle s prejavom účastník, ktorý predpokladal, že ide o úkon učinený vážne, môže sa ho dovolávať tak, ako keby bol úkon platný (§ 41a odst. 2) b) spoločná (dvojstranná, viacstranná) = nezhoduje sa vôľa a prejav na všetkých stranách a strany o tom vedia → ich skutočné vôle sa zhodujú, zhodujú sa aj ich prejavy, ale nie je zhoda medzi ich skutočnou vôľou a uskutočnenými prejavmi

-

-

kvalifikovaná písomná forma, v súčasnej dobe je to notársky zápis je vyžadovaná:

-

-

obecne pre všetky právne úkony tých, ktorý nemôžu písať alebo čítať, a to ani pomocou prístrojov umožňujúcich zoznámiť sa s textom podpisovaných listín, a vlastnoručne podpísať v špeciálne stanovených prípadoch (založenie s.r.o. jednou osobou, forma závete)

ide o simuláciu (jednanie na oko), kedy účastníci predstierajú, že uzatvárajú PÚ, aj keď nechcú uzatvoriť žiadny PÚ (absolútna simulácia) alebo predstierajú uzatvorenie určitého PÚ, aby bol zakrytý iný PÚ (relatívna simulácia) - sankciou je absolútna neplatnosť

-

-

od písomného prejavu je treba dôsledne odlišovať prípady, kedy je uložená účastníkom povinnosť vydať potvrdenie o právnom úkone alebo spísať zápis , na také požiadavky platnosť PÚ viazaná nie je nedostatok zákonom požadovanej formy má za následok absolútnu neplatnosť, nedostatok zmluvnej formy spôsobí relatívnu neplatnosť

neplatnosti PÚ sa nemožno dovolať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý - zastretý právny úkon je disimulovaný PÚ, ak zodpovedá vôli účastníkov a spĺňa všetky jeho náležitosti, je platný (§ 41a odst. 2)

2)

náležitosti pomeru vôle a prejavu

-

1)

náležitosťou vzájomného pomeru vôle a jej prejavu je ich zhoda (obsahom vôle je to, čo vyplýva z jej prejavu) - môžu nastať rôzne varianty nezhody vôle a prejavu, jedno zo základných kritérií ich triedenia je vzťah nezhody a vedomia jednajúceho: vedomá nezhoda vôle a prejavu a) jednostranná = nezhoduje sa vôľa s prejavom jednej a tej istej strany vyskytuje sa ako vnútorná výhrada alebo jednostranná simulácia: vnútorná výhrada (mentálna rezervácia): jednajúci vo vôli, ktorú prejavuje, činí nejakú výhradu, ale túto výhradu už neprejavuje → vôľa a prejav sa v určitom rozsahu nezhodujú, jednajúci o tom vie, nie je to ale známe ďalším účastníkom PÚ ani tretím osobám, a to preto, že výhrada má vnútornú povahu a nie je prejavená jednostranná simulácia (predstieranie): jednajúci navonok prejavuje inú vôľu ako má, túto skutočnosť si uvedomuje, ale ostatným účastníkom a tretím osobám predstiera, že má vôľu, ktorú prejavuje

nevedomá nezhoda vôle a prejavu (omyl v prejave) a) jednostranná nezhoda - vzniká ak sa nezhoduje vôľa a prejav jednajúceho pri jednostrannom právnom úkone alebo vôle a prejav jednej strany pri viacstrannom právnom úkone - situácie, kedy jednajúci prejavuje, že niečo chce, ale v skutočnosti chce niečo iné, aniž by si tento omyl uvedomil - rozlišujú sa rôzne druhy omylov v prejave: - omyl v právnom úkone: jednajúci učinil prejav smerujúci k uskutočneniu PÚ, aj keď mal v skutočnosti vôľu učiniť iný PÚ - omyl v obsahu PÚ: omyl v účinkoch, ktoré mal PÚ priniesť omyl v predmete - omyl v osobe - následky omylu prejavu sú rovnaké ako pri omyloch vôle, omyl v prejave má teda za následok relatívnu neplatnosť PÚ b) spoločná (dvojstranná) nezhoda

-

-

v prípadoch, kedy sa nezhodujú prejavy vôlí dvoch alebo viacerých strán → nezhoduje sa prejav vôle jednej strany s prejavom vôle druhej strany, pritom sa ale zhoduje vôľa s prejavom týchto strán

14

nezhodou dotknuté nepodstatné zložky PÚ sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami . kde je určité správanie výslovne zakázané zákonom rozpor so zákonom môže byť aj obsahový. príp. 1 b) obchádzanie zákona . musí existovať v dobe vzniku PÚ ak nemožnosť plnenia nastane až po vzniku PÚ.ak subjekt nemá spôsobilosť k právam a povinnostiam. ak neporušuje priamo zákaz daný zákonom. NÁLEŽITOSTI PRÁVNYCH ÚKONOV – NÁLEŽITOSTI SUBJEKTU. a to najmä pri veciach. - - najčastejšie pôjde o plnenie . chýba zmluvný konsenzus. ale vyplýva z obsahu ustanovení . v ktorých súd mohol rozhodnúť o obmedzení alebo zbavení spôsobilosti k PÚ.v praxi môže taký prípad nastať u niektorých PO. ale táto nemožnosť musí byť absolútna (fyzická) – možno sem zaradiť aj prípady. aby prekážky prekonal (iný stupeň ťažkosti plnenia za nemožné plnenie považovať nemožno) . ak sú predmetom plnenia druhovo určené veci.. ktorý z neho má vzniknúť princíp „je dovolené všetko. ak učinia úkon. má to za následok zánik vzniknutého záväzku (§ 575) . 2) – prípady prechodnej duševnej poruchy (vrátane opilosti) a prípady.možnosť predmetu nemožno stotožňovať s existenciou veci 15 . ktorá ju činí k tomuto PÚ neschopnou (§ 38 odst. ktorých spôsobilosť k právam a povinnostiam má špeciálnu povahu (rozsah) spôsobilosť k právnym úkonom .nezletilé osoby. tento následok síce nie je v právnom predpise zakotvený. ktoré síce neexistuje v dobe vzniku PÚ.osoby zbavené spôsobilosti k právnym úkonom rozhodnutím súdu alebo s osoby s obmedzenou spôsobilosťou . ale je porušené spoločenské určenie úkonu. náležitosti subjektu právna subjektivita (spôsobilosť k právam a povinnostiam) .predmet PÚ obchádza zákon. vyplýva ale z obsahu tejto náležitosti . kedy mala byť povinnosť plniť uskutočnená dovolenosť = právna možnosť posudzuje sa podľa právnych noriem nedovolenosť predmetu PÚ vyvoláva absolútnu neplatnosť nedovolenosť môže spočívať v: a) rozpor so zákonom: býva evidentný najmä tam. to platí.možnosť plnenia z PÚ je objektívne nutnou existenčnou podmienkou platnosti právneho úkonu ak je predmetom PÚ plnenie.nezhoda nebráni vzniku PÚ. takže teoreticky PÚ vzniknúť nemôže. ak sa nezhoda týka podstatnej náležitosti . ktoré nemožno poskytnúť. vzťahu. ale také rozhodnutie doposiaľ vydané nebolo náležitosti predmetu možnosť = možnosť správania subjektu. ktoré s PÚ vznikajú - nemožným je najmä správanie týkajúce sa vecí individuálne určených.ak sa nezhodujú prejavy vôlí dvoch a viac strán. ktorý nezodpovedá ich obmedzenej spôsobilosti . NÁSLEDKY VADNÝCH PRÁVNYCH ÚKONOV. taký úkon stráca zmysel a nemožno ho činiť právne záväzným . že so zreteľom na dobré mravy nemožno od povinného subjektu očakávať ani spravodlivo žiadať.osoba učinila právny úkon v duševnej poruche. ktoré sa v medziobdobí od návrhu na uzatvorenia zmluvy do jej vzniku prestali vyrábať alebo dovážať a už nie sú na sklade) - nemožnosť predmetu PÚ vyvoláva jeho absolútnu neplatnosť. ktorý nie je formulovaný výslovne. ale je v rozpore s cieľmi určitého ustanovenia zákona c) rozpor s dobrými mravmi: predmet úkonu nie je v priamom rozpore so zákonom ani ho neobchádza. čo nie je zakázané“ 14.nemožným nie je plnenie relatívne nemožné (je nemožné len zo subjektívnych dôvodov) - nemožnosť musí byť počiatočná.dvojstranná nezhoda vyvoláva relatívnu neplatnosť (§ 49a) 13. ak je formálna a výkladom prejavov sa dá jednoznačne zistiť vecná zhoda v prejavoch vôle.rozpor s účelom zákona sa posudzuje ťažšie a v občianskoprávnej sfére je pri jeho posudzovaní nutné využiť aplikáciu § 3 odst. nebude možnosť plnenia praktická (aj napriek tomu je nutné pripustiť výnimku. a to správania zodpovedajúceho právam a povinnostiam. kedy je plnenie mimoriadne ťažké. ale existuje v dobe. ide o právny úkon absolútne neplatný. tj.nedostatok spôsobilosti k právnym úkonom má tiež za následok absolútnu neplatnosť PÚ . NÁLEŽITOSTI PREDMETU.nemožným plnením nie je také.

obchádzanie zákona. aby účastník uplatnil neplatnosť PÚ súdnou cestou . rozpor so zákonom. takto vzniknutý nárok z bezdôvodného obohatenia sa premlčuje v lehotách stanovených § 107 pri neplatnom dvojstrannom PÚ (zmluve) je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko. aby následky neplatného úkonu odvrátil (nedostatok zmluvnej formy prejavu. POJEM. nedostatok súhlasu iného subjektu. ak oprávneného nemožno zistiť. musí byť bezdôvodné obohatenie vydané štátu. než je jeho neplatnosť námietkou uplatnená na súde alebo je súdom za neplatný prehlásený - rozhodujúca je skutočnosť. neplatný právny úkon (negotium nullum) = vadný právny úkon. a preto sa predpokladá osobná iniciatíva účastníka takou vadou postihnutého. ktorej sa môže dovolať každý a ktorú si súd všíma z úradnej povinnosti (ex offo) - majetkový prospech získaný z neplatného PÚ je podľa § 452 bezdôvodným obohatením a má byť podľa § 456 daný tomu. a to bez ohľadu na to. NEPLATNOSŤ PRÁVNYCH ÚKONOV. ktoré sú v porovnaní s vadami vedúcimi k absolútnej neplatnosti menej závažné. ktorá mohla viesť k uplatneniu relatívnej neplatnosti. opomenutie neopomenuteľného dediča a pod.nicotnosť nicotný právny úkon (non negotium) = úkon. ktorý zákon alebo dohoda strán pre nedostatok niektorej z náležitostí sankcionuje neplatnosťou relatívnou neplatnosťou sú postihované vady PÚ.odporovať je možné právnym úkonom. aby proti nemu nemohla byť vedená exekúcia a uspokojená pohľadávka veriteľa . či je vlastníkom niekto iný než pôvodný vlastník prihliada sa k nej len na návrh toho. kto je týmto úkonom dotknutý a) priama: stačí dovolanie sa relatívnej neplatnosti oprávneným účastníkom. vážnosti. aby účinky neplatnosti nastali. čo podľa neplatnej zmluvy obdržal - 16 . účinky neplatnosti nastávajú okamihom. DRUHY. relatívna neplatnosť relatívne neplatný je PÚ. že sa dlžník týmto spôsobom snaží vyhnúť zaplateniu svojich záväzkov voči veriteľovi . môže veriteľ viesť exekúciu na takto prevedený majetok. NÁSLEDKY.dôvody absolútnej neplatnosti sú napr. je vada zhojená a neplatnosti sa nemožno dovolať .čo do rozsahu má rovnaké účinky ako neplatnosť absolútna právne následky neplatnosti právneho úkonu: - neplatný PÚ vznikne.dovolať sa jej možno v obecnej (trojročnej) premlčacej lehote . ak sa nimi skracuje uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky.prípady relatívnej neplatnosti sú taxatívne uvedené v § 40a - PÚ je relatívne neplatný zásadne od samého počiatku (ex tunc) za predpokladu.ak súd vysloví. ktoré dlžník učinil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojich veriteľov . absolútna neplatnosť = neplatnosť. určitosti a zrozumiteľnosti apod. ktorému chýba niektorá z jeho podstatných náležitostí - - ide o zdánlivý právny úkon prípady nicotnosti PÚ ObčZ neupravuje.) .v prípadoch relatívnej neplatnosti je prípustná aj konvalidácia. na ktorý pozeráme ako na platný do doby. ale nevyvoláva žiadne právne následky → na jeho základe nemôžu vzniknúť subjektívne práva a povinnosti a rovnako nemôže dôjsť k zmene alebo zániku už existujúceho právneho vzťahu 1. - pôsobí od samého počiatku (ex tunc) absolútne neplatný PÚ nemožno konvalidovať napr. odpadnutím prekážky platnosti neplatnosť odporovateľnosť . že došlo k uplatneniu relatívnej neplatnosti 15. na koho úkor bol získaný. ktorým sa dlžník zbavuje svojho majetku preto.veriteľ sa na súde môže domáhať rozhodnutia. aby dlžníkove právne úkony. boli voči nemu prehlásené za právne neúčinné 2. ak odpadne vada. ktorým sa oprávnený účastník neplatnosti dovoláva. nedostatok slobody. kedy prejav oprávneného dôjde druhému účastníkovi alebo všetkým účastníkom PÚ b) nepriama: neplatnosť PÚ musí vysloviť súd . že právny úkon je voči veriteľovi právne neúčinný. stačí aj mimosúdne oznámenie.predstavuje ochranu veriteľa proti PÚ dlžníka. ale dôvody pre nicotnosť sú zákonom sankcionované absolútnou neplatnosťou neplatnosť tu pôsobí priamo zo zákona (ex lege) a preto nie je potrebné.

že úkon. ak ten. prevažne je ale zastávaný názor. tj. je dokonca možné.protiprávne sú i úkony neplatné a úkony. ktoré je prejavom jeho vôle - vôľa môže spočívať v konaní aj v nekonaní. s nimi nie je v súlade). že k porušeniu právneho vzťahu nedošlo. trestneprávnu.o rozpor ľudského správania s objektívnym právom ide nie len vtedy. právne úkony ohrozujúce.základom protiprávneho úkonu je ľudské správanie. mal povinnosť konať zameranie prejavu vôle k vyvolaniu právnych následkov je pri PPÚ právne bezvýznamné. či vzniká újma majetková alebo nemajetková) podľa vzťahu k zavineniu: pojmové znaky . POČÍTANIE ČASU. preto nemožno rozlišovať špecifickú protiprávnosť občianskoprávnu. čím sú porušované alebo ohrozované právom chránené spoločenské vzťahy že ku kvalifikácii určitého úkonu ako protiprávneho stačí jeho rozpor s objektívnym právom (napr.ten. alebo či je nutný aj rozpor s určitým subjektívnym právom = či je protiprávnym len správanie. a to bez ohľadu na vôľu jednajúceho. zatiaľ čo z hľadiska iného právneho odvetvia žiadne sankčné následky nevyvoláva - protiprávne správanie je treba považovať za spoločensky nežiaduce. či došlo k porušeniu alebo ohrozeniu povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného vzťahu alebo priamo zo zákona ObčZ uvažuje len obecne o porušení právnej povinnosti. je povinný nahradiť aj škodu takto spôsobenú. náhrady škody sa možno domáhať proti tomu. s čím ale nie je v rozpore skutočnosť. ktoré právny poriadok s takým prejavom spája (nie je rozhodné. ktoré súčasne porušuje aj určité subjektívne právo. príp. ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. porušenie len hrozí protiprávne úkony. je protiprávny z hľadiska celého právneho poriadku. a preto s ním objektívne právo spája príslušné právne následky. kto niečo nekonal. ktoré porušuje alebo ohrozuje právom chránené spoločenské vzťahy. PROTIPRÁVNE ÚKONY. aj proti jeho vôli delenie PPÚ podľa následku: protiprávne úkony. čím vzniká újma (bez rozdielu. toto rozlišovanie nachádza výraz v ObchZ 17. či ku kvalifikácii nejakého správania ako protiprávneho úkonu stačí rozpor s objektívnym právom. kedy k porušeniu subjektívneho práva doposiaľ nedošlo) - z požiadavky jednotnosti právneho poriadku vyplýva. že každé právne odvetvie spája s protiprávnym správaním iné následky.spôsobujú len ohrozenie právneho vzťahu.v teórii OP nie je doposiaľ jednoznačne vyriešená otázka. ale aj vtedy.svojim zameraním smeruje proti pravidlám správania zakotveným v právnych normách (príp. - . protiprávnosť a) zavinené: protiprávne správanie subjektu. a naviac sa u nich vyskytuje v rôznej miere intelektuálna a voľná zložka jednajúceho vo vlastnom protiprávnom správaní - protiprávnosť je objektívnou kategóriou a možno ju charakterizovať ako rozpor ľudského správania s objektívnym právom . VÝZNAM ČASU AKO OBJEKTÍVNEJ PRÁVNEJ SKUTOČNOSTI. pretože ObčZ nerozlišuje. keď správanie právnu normu priamo porušuje. že právna norma také správanie zakazuje pojmovým znakom PPÚ je aj nastúpenie právnych následkov. ktoré pôsobia porušenie právneho vzťahu (poruchové) spôsobujú porušenie PV. takto vzniknutý nárok na náhradu škody sa premlčuje v lehotách stanovených § 106 niekedy je následkom vadného PÚ právo odstúpiť od zmluvy (§ 48. že určité protiprávne správanie je sankcionované len niektorým právnym odvetvím. či ich jednajúci chcel vyvolať alebo nie) a) b) PPÚ porušujúce zmluvnú povinnosť PPÚ porušujúce mimozmluvnú povinnosť . pričom nekonanie môže byť základom PPÚ len vtedy. ktoré porušuje alebo ohrozuje právom chránené spoločenské vzťahy.patria k subjektívnym právnym skutočnostiam .. keď ľudské správanie právnu normu obchádza . kto spôsobil neplatnosť PÚ. . kto neplatnosť PÚ zavinil.z hľadiska ObčZ toto delenie zvláštny význam nemá. ale pri vzniku tohto správania sa spätosť intelektuálnej a voľnej zložky a vlastného protiprávneho správania neuplatnilo podľa predmetu porušenia: b) - protiprávnym môže byť aj správanie. tzn. 49) 16. a to za predpokladu. nemá vplyv na existenciu protiprávneho úkonu nutným pojmovým znakom je rozpor s právnym poriadkom. od ktorých možno odstúpiť nezavinené: protiprávne správanie subjektov. resp. SPÔSOBILOSŤ K PROTIPRÁVNYM ÚKONOM. ktorý je protiprávny z hľadiska určitého právneho predpisu. 17 . ktoré pôsobia ohrozenie právneho vzťahu (ohrozovacie) . apod.

spravidla sa vymedzujú na určitý počet dní. deň § 122 odst.12. štádium premlčania nastáva v okamihu.pevne stanovený čas (dátum) . 1) 1. pretože právny dôvod plnenia nezanikol 2. bola požičaná čiastka peňazí na 3 dni. že koniec lehoty pripadne na deň.12) . či sa povinný premlčania dovolá alebo nie povinnému vzniklo uplynutím premlčacej doby právo uplatniť námietku premlčania. ktoré určujú. PODSTATA. len nárok sa stal podmieneným. neuplatnenie práva - právny vzťah medzi oprávneným a povinným trvá naďalej. 3: ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu. obvyklé riešenie spočíva v prijatí týchto princípov.koniec lehoty pripadá na deň. termín udalosť je treba chápať extenzívne a rozumieť ním aj inú skutočnosť (11. je posledným dňom lehoty najbližšie nasledujúci pracovný deň aktuálnym problémom je riešenie otázky.10. ktorý kalendár nepozná. ktorý má byť v stanovenej lehote učinený 18.10. ak sa na základe uplynutia lehoty nadobúda právo . v ktorom sa uplatnia 2 skutočnosti: 1. mesiacov. rokov. od ktorej lehota počína (22. tj. na koľko bola stanovená. PREMLČANIE. na ktorý pripadla skutočnosť. opäť nejde o bezdôvodné obohatenie 18 . 1: polovica mesiaca = 15 dní → za stred mesiaca sa považuje 15. keď oprávnený subjekt uplatnil svoje právo na súde je treba odlíšiť prípady. štádium premlčania . ak bude oprávnený realizovať svoje subjektívne právo oprávnený sa môže domáhať ochrany svojho práva u príslušného orgánu aj po uplynutí premlčacej doby. a koniec lehoty je určený dňom. – hore uvedený prípad) lehoty určené podľa týždňov . závislým na tom. výnimočne na kratšie časové jednotky . nedeľu alebo sviatok. kedy povinný nevyuži svoje právo vzniesť námietku premlčania. ak uplynutím lehoty právo zaniká uplatnenie námietky premlčania v spojení so skutočnosťami z prvého štádia premlčania spôsobuje.2002). na ktorý pripadá skutočnosť. v takom prípade pripadne koniec lehoty na posledný deň príslušného mesiaca . behu a konci lehoty určené podľa dní . či začiatkom dňa alebo jeho koncom. ktorý je podľa počtu dní posledným dňom lehoty (lehota skončí 14. subjektívne právo ani nárok nezanikajú.10.počiatok lehoty sa stanovuje rovnako ako pri počiatku lehoty počítanej podľa dní. je len závažne oslabené. pretože jeho právo nezaniklo (na rozdiel od prekluze) b) c) povinný môže dobrovoľne plniť svoju povinnosť aj keď premlčacia doba uplynula. POJEM. aby uplatnené právo mohlo byť priznané (k premlčaniu súd ex offo neprihliada) - § 122 odst. uplynutie času 2. týždňov. pri týchto lehotách by sa mohlo stať.čas je najvýznamnejšou objektívnou právnou skutočnosťou (rozhodujúcou právnou skutočnosťou PV je ľudské správanie) .ObčZ obsahuje pravidlá pre počítanie lehôt. a teda sa právo stáva nevynutiteľným a príslušný orgán ho nemôže priznať → subjektívne právo ale trvá naďalej.premlčaním právo nezaniká. ak nebolo vykonané v dobre stanovenej ObčZ (§ 100 odst.na tú dennú dobu. . v ktorej dennej dobe lehoty končia. nie sú prekážky. ktorý sa číslom zhoduje s dňom. lehota začína 23.počiatok lehoty je daný úplne rovnako ako pri ostatných lehotách určených podľa dní a týždňov . sa stáva podmieneným . na kedy pripadá koniec lehoty: .počiatok lehoty je daný počiatkom dňa. ktorá je rozhodujúca pre jej počiatok. aj keď ObčZ túto zásadu výslovne neobsahuje . že nárok zaniká. ObčZ na toto odpoveď nedáva.na počiatok posledného dňa. ktorý sa pomenovaním zhoduje s dňom.a) význam času a jeho počítanie .2001 a skončí 22.na koniec posledného dňa.plynúci čas (lehota) . ako súčasť subjektívneho práva. na stráne oprávneného nepôjde o bezdôvodné obohatenie. a to o počiatku. pričom trvá v podobe naturálneho práva ak by došlo k plneniu v tomto štádiu. počiatok lehoty začína 12.právo sa premlčí.2001 – nájom bytu na 1 rok.12. do ktorej podľa predpisu alebo dohody bolo možné najneskôr učiniť úkon. pretože nárok. či naopak túto námietku uplatnil - ak povinný premlčanie nenamietal. od ktorej lehota počína lehoty určené podľa mesiacov a rokov .uplynutím premlčacej doby je naplnené prvé štádium premlčania.koniec lehoty pripadá na teň.najčastejšie sa uplatňuje ako lehota lehota = časový úsek vymedzený počiatkom a koncom . ktorý nasleduje po udalosti.lehota beží toľko dní. ale závažne oslabuje.čas je právne významný ako: .

ktoré musia byť uplatnené najskôr u FO alebo PO. čo je výrazom ochrany oprávneného . BEH. 3): vlastnícke právo zástavné práva. začne bežať premlčacia doba odo dňa splatnosti nesplnenej splátky platí.k vzniku následku z premlčania sa vyžaduje uplynutie premlčacej doby . počína bežať premlčacia doba odo dňa. ak sa stane kvôli nesplneniu niektorej zo splátok splatným celý dlh. okrem tých. DĹŽKA) . podľa súčasnej úpravy sa nepremlčujú (§ 100 odst. 2.ObčZ upravuje pravidlá pre túto dobu tak.§110) kratšia premlčacia doba právo na náhradu škody v prípade subjektívne určeného počiatku (2 roky) právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia v prípade subjektívne určeného počiatku (2 roky) právo z prepravy (1 rok).pri právach oprávneného dediča na vydanie dedičstva začne bežať premlčacia doba od právnej moci rozhodnutia.§ 101 . na ktoré bolo plnenie rozhodnutím rozložené (10 rokov) práva písomne uznané dlžníkom čo do dôvodu aj výšky (10 rokov). to isté platí aj pre splátky kombinované premlčacie doby = také premlčacie doby. či oprávnený naozaj mohol svoje právo vykonať. že zakotvuje pre určenie jej počiatku. či mu v tom bránila prekážka alebo o existencii práva vôbec nevedel - v niektorých prípadoch je objektívny počiatok behu premlčacej doby určený špecificky (§ 102 a nasl. kedy právo mohlo byť vykonané po prvý krát (actio nata) . kedy oprávnený prestal vykonávať svoje subjektívne právo (súdna prax sa prikláňa k názoru. osobné práva a práva osobne majetkové zásadne podliehajú premlčaniu všetky majetkové práva.určený objektívne alebo subjektívne objektívny počiatok . PREMLČACIA DOBA (POČIATOK. ktoré sa (podľa výslovného znenia zákona) nepremlčujú. keď povinný po prvý krát poruší túto svoju povinnosť) .pri právach.nie je rozhodujúce.v stanovených prípadoch je počiatok behu závislý na subjektívnych skutočnostiach. okrem práv na náhradu škody pri preprave osôb dlhšia premlčacia doba právo na náhradu škody spôsobenej úmyselne (10 rokov) právo na vydanie plnenia z úmyselného bezdôvodného obohatenia (10 rokov) právo zodpovedajúce vecnému bremenu (10 rokov) práva priznané právomocným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu (10 rokov) právo na splátky. že právo sa premlčí uplynutím subjektívne určenej lehoty.konkrétne prípady: 1) počiatok subjektívnej doby nastane v priebehu objektívnej doby a do jej skončenia tiež uplynie celá subjektívna doba → právo sa premlčí uplynutím subjektívnej doby 19 . že actio nata je dňom.pri právach na plnenie z poistenia počína bežať premlčacia doba za rok po poistnej udalosti . pre dĺžku a pre zobecnenie vplyvu niektorých prekážok jej beh počiatok behu . že actio nata bude až vtedy. ak trvá zaistená pohľadávka práva z vkladov na vkladných knižkách a bežných účtoch. najneskôr uplynutím objektívne určenej lehoty . kedy právo mohlo byť prvý krát uplatnené na súde nie je teoreticky jednotné stanovisko. kedy právo bolo takto uplatnené - - pri právach na plnenie v splátkach počína bežať premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich splatnosti.): . ktorým bolo dedičské riadenie skončené subjektívne skutočnosti . ak vkladový vzťah trvá 19.predmet premlčania predmetom premlčania nie sú všetky práva z premlčania sú vylúčené osobnostné práva. kedy bude actio nata ak plnenie spočíva v povinnosti niečo strpieť.tento spôsob určenia počiatku používa ObčZ pri práve na náhradu škody a pri práve na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 106 a § 107) dĺžka premlčacích dôb býva rôzna obecná je 3-ročná kratšiu alebo dlhšiu premlčaciu dobu stanoví vždy právny predpis (§ 106 . použitá dikcia (§ 109) nasvedčuje tomu.za taký deň sa považuje deň. kedy zákon využíva spoločne niekoľko premlčacích dôb označovaných ako subjektívne a objektívne lehoty - obecne určeným objektívnym počiatkom behu premlčacej doby je deň.

ktorá spôsobuje. kedy ide o uplatnenie práva medzi manželmi (ak nejde o úroky a opätujúce sa plnenie) (§ 114) prípady uvedené tu sa niekedy označujú ako stavenie behu premlčacej doby v užšom zmysle a prípady uvedené vyššie (kedy premlčacia doba nezačína alebo nekončí) ako stavenie behu premlčacej doby v širšom zmysle premlčacia doba sa prerušuje - - na základe existencie relevantných prekážok môžu nastať tieto účinky: premlčacia doba nezačína - 2) premlčacia - - nastala skutočnosť. ale neskončí. že sa odsúva koniec premlčacej doby. ktorá ubehla pred prekážkou a po jej skončení. doba beží. ale v jej priebehu nastala taká skutočnosť. a nemajú ho. nový dlžník môže vzniesť námietku premlčacia aj proti novému veriteľovi ak dodatočne nastal stav.2) 3) počiatok subjektívnej doby nastane v priebehu doby objektívnej. alebo práva proti týmto osobám. sa sčíta prípady stavenia podľa ObčZ: - príslušný orgán prihliada k prekluzi ex offo 20 . POJEM. ale do jej skončenia uplynie len časť subjektívnej doby a ďalšia časť až po jej skončení → právo sa premlčí uplynutím objektívnej doby počiatok subjektívnej doby nastane až po skončení objektívnej doby → právo sa premlčí uplynutím objektívnej premlčacej doby a subjektívna doba je úplne irelevantná beh premlčacej doby . od ktorej obvykle začína bežať premlčacia doba. 1) . následkom prekluze je zánik práva jeho neuplatnením v prepadnej (prekluzívnej) dobe (§ 583) k zániku práva je potrebné splniť 2 predpoklady: uplynutie určitej (zákonom presne stanovenej) doby neuplatnenie práva v tejto dobe ak sú oba predpoklady splnené. ktoré musia mať zákonného zástupcu.právo medzi zákonnými zástupcami na jednej strane a nezletilými deťmi a inými zastúpenými osobami na strane druhej (neplatí to ale. dokiaľ neuplynie rok po tom. 1) . ktorá spôsobuje prerušenie behu premlčacej doby.v oboch prípadoch beží nová. kedy týmto osobám bude zákonný zástupca ustanovený. premlčacia doba beží ďalej. ak nenastane určitá prekážka.súvislý od počiatku do konca. znamená to. s ktorou zákon spája stanovené následky ak veriteľ uplatní v premlčacej dobe právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v zahájenom riadení riadne pokračuje (§ 112) ak právo bolo právomocne priznané a na súde alebo u iného príslušného orgánu bol navrhnutý výkon rozhodnutia (§ 112) - - 1) na beh nemá vplyv zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka (§ 111). kedy ide o uplatnenie práva medzi zákonnými zástupcami na jednej strane a nezletilými deťmi a inými zastúpenými osobami na druhej strane (ak nejde o úroky a opätujúce sa plnenie) (§ 114) ak dodatočne nastal stav. ak ide o úroky a opätujúce sa plnenie a o práva medzi manželmi) doba nekončí nastal počiatok premlčacej doby.práva osôb. po dobu ktorej trvania sa bez premlčacej doby zastavil a nebeží - premlčacia doba. PREKLUZE. a stratia ho. že k uplynutej časti premlčacej doby sa neprihliada (stáva sa právne bezvýznamnou) a premlčacia doba začína bežať znovu od svojho počiatku prerušenie premlčacej doby nastane: - . PODSTATA. 10-ročná premlčacia doba 20. ktorý by inak nastal patria sem: - ak dôjde k skutočnosti. alebo aj práva proti týmto osobám (§ 113) . ale v dôsledku zákonom stanovenej predvídanej prekážky sa počiatok posúva premlčacia doba začne bežať až po odpadnutí prekážky patria sem: . nastávajú právne následky prekluze: zaniká subjektívne právo (spoločne s ním aj nárok) - práva osôb.ak bolo právo priznané právomocným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu (§ 110 odst.ak bolo právo dlžníkom písomne uznané čo do dôvodu a výšky (§ 110 odst. alebo kedy prekážka inak pominie 3) premlčacia doba sa staví v priebehu premlčacej doby nastala taká prekážka. ktoré musia mať zákonného zástupcu.

s prejavmi osobnej povahy c) osobne majetkové vzťahy: ich predmetom je duševné vlastníctvo (= práva k nehmotným statkom). v ktorých titule (právnej identifikácii). do ktorého vstupujú FO a PO. štát za predpokladu. ktorých právna úprava je zákonodarcom považovaná za nezbytnú pre plnenie všetkých úloh. konkrétne neurčeným subjektom vzniká obecne formulovaná povinnosť zdržať sa všetkých neoprávnených zásahov do tohto subjektívneho práva b) relatívny vzťah = vzťah vznikajúci medzi konkrétne určenými subjektmi. ak na ňu zákon alebo dohoda účastníkov priamo nejakou formou odkazujú . zmenka 3) vzťahy. občianskoprávne vzťahy - špecifický typ právneho vzťahu. kde kauza môže. resp. resp. závisí na zákone. resp.kauza sa za určitých okolností môže stať právne záväznou skutočnosťou. ktoré vzniká ako dôsledok tvorivej duševnej činnosti človeka osobné a osobne majetkové vzťahy sú považované za vzťahy občianskoprávne z nasledujúcich dôvodov: sú súčasťou právneho statusu človeka medzi jednotlivými skupinami existuje totožnosť subjektov. a) absolútny vzťah = vzťah. ide o bezdôvodné obohatenie. zdieľajú ich osud a pôsobia voči všetkým ostatným subjektom (erga omnes).otázku kauzálnosti či abstraktnosti posudzujeme podľa: druhy občianskoprávnych vzťahov 1. zároveň ale nie všetky tieto vzťahy. podľa ktorých sa do záručnej doby nepočíta doba od uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady do prevedenia opravy) 2. pretože právny dôvod plnenia v dôsledku prekluze odpadol (§ 452) . teda spoločenské vzťahy svojim predmetom a metódou prislúchajúce regulatívnemu pôsobeniu noriem OP. z ktorého vzniká určité subjektívne právo určitému individuálne určenému subjektu. pričom nie sú závislé na konkrétnom vzťahu konkrétnych subjektov b) záväzkové vzťahy: vzťahy relatívnej povahy vznikajúce medzi konkrétnymi subjektmi a povinnosti a práva z nich môžu pôsobiť len medzi nimi (inter partes) 3. uznanie dlhu obligatórne abstraktné vzťahy: napr. zatiaľ čo ostatným. občianskoprávny vzťah bez ekonomického dôvodu stráca zmysel svojej existencie vyjadrenia kauzy. ale len tie. ktorého záujmy je povolaný chrániť (týmto sprostredkovaním konkrétny spoločenský vzťah nadobúda charakter občianskoprávneho vzťahu) - za kauzu občianskoprávneho vzťahu je považovaný obecne dôvod vzťahu. najmä tak. kde sa určitá doba do prekluzívnej lehoty nezapočítava (napr. ktoré sú prostredníctvom určitého právneho vzťahu regulované a ktoré je nutné sprostredkúvať právnou formou) - vedľa kauzy ako ekonomického dôvodu je nutné rozoznávať dôvod (titul) právny. teda identifikácia ekonomického vzťahu (napr.existujú výnimky. ktorých sprostredkovanie a usmerňovanie je zákonodarcom uložené objektívneho občianskemu právu. a) vecné vzťahy: práva a povinnosti z vecného vzťahu ulpínajú na určité veci. že sa na daný vzťah uplatní vymedzenie § 1 ObčZ.existuje množstvo OPV. existujú zásadne vo vzájomnej relácii a býva medzi nimi existenčne podmienený vzťah - existencie kauzy: z tohto hľadiska sú všetky občianskoprávne vzťahy kauzálne. ktorým sú občianskoprávne skutočnosti . že neuplatnením práva v tejto lehote právo zanikne (väčšinou ide o lehoty pre uplatnenie práv zo zodpovednosti za vady – reklamačné lehoty) . časti ObčZ. ale dôvod ekonomický (vyjadruje ekonomický vzťah a ekonomické záujmy. resp. niektoré ustanovenia VIII. a) majetkové vzťahy sú bezprostredným odrazom ekonomických vzťahov privlastňovania. kauzou ale nie je dôvod akýkoľvek. ale nemusí byť vyjadrená . je obsiahnutá kauza.v OP sú prekluzívne doby výnimočné a musia byť zákonom výslovne stanovené. a) kauzálne vzťahy b) abstraktné vzťahy 21. ktorá nemusí byť vždy z formy a typu PV zrejmá. povinnosť aj právo môžu spočívať v konaní i nekonaní. a to vtedy. pričom oprávneniu jednej strany zodpovedá právna povinnosť strany druhej.prekluzívne lehoty nemôžu byť predĺžené a ich beh sa nezastavuje ani neprerušuje . či pri určitých PV vyžaduje vyjadrenie ekonomického dôvodu 1) 2) obligatórne kauzálne vzťahy: napr. ktoré si štát daného typu predsavzal voči jedincovi. PRVKY OBČIANSKOPRÁVNEHO VZŤAHU. zmluva 21 . POJEM OBČIANSKOPRÁVNEHO VZŤAHU. TRIEDENIE OBČIANSKOPRÁVNYCH VZŤAHOV. metód právnej regulácie a čiastočne sankcií 4.- ak dôjde k plneniu po uplynutí prekluzívnej doby. v kontexte s ďalšími predpismi (napr. ekonomických vzťahov hodnotových b) osobné (osobnostné) vzťahy sú spojené s osobnosťou človeka a rôznymi stránkami tejto osobnosti. § 261 ObchZ) vzťahy.

ďalšie hodnoty. 1) stať sa plne emancipovaným subjektom OPV okrem právnej subjektivity predpokladá tiež spôsobilosť subjektu aktívne vystupovať ako nositeľ práv a povinností a vlastnými úkonmi uskutočňovať svoje záujmy (spôsobilosť k úkonom = spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a zaväzovať sa k povinnostiam). či už medzi jednotlivcami alebo právne relevantnými združeniami osôb (korporácie alebo štát) a môžu vznikať aj vo vzťahu k oddelenej časti majetku (nadácie. ako aj práva. má sa za to. politickú príslušnosť apod. zákon koncipuje inštitút prehlásenia za mŕtveho. rozoznávame: spôsobilosť k právnym úkonom spôsobilosť k protiprávnym úkonom (deliktná spôsobilosť) narodí sa živý (do jeho narodenia je subjektivita viazaná na podmienku živého narodenia. DOMÁCNOSŤ. ak dôjde k potratu alebo narodeniu mŕtveho dieťaťa. či pri spore o existenciu PV je nutné dokázať aj jeho kauzu alebo postačí dokázať formálne právne existenciu právneho titulu prvky občianskoprávneho vzťahu subjekty - objekt (predmet): v poňatí objektívneho práva ide obvykle o správanie subjektov. štátne občianstvo.prvky je nutné posudzovať s prihliadnutím ku konkrétnemu východisku. ide o výraz princípu rovnosti všetkých ľudí pred zákonom (čl. povinností je prekazateľné počatý 2. FYZICKÉ OSOBY. tento okamih je potom vnesený do úmrtného listu v prípade. resp. ktorého sa FO nemôže platne vzdať a ani ho nemôže byť zbavená . SPÔSOBILOSŤ K PRÁVNYM ÚKONOM. ani ju obmedziť. fondy) 23. že nasciturus nikdy PS nenadobudol) - FO náleží v plnom rozsahu po celý život a zaniká okamihom smrti FO (§ 7 odst. DELIKTNÁ SPÔSOBILOSŤ. SPÔSOBILOSŤ K PRÁVAM A POVINNOSTIAM. obsah konkrétneho vzťahu je potom totožný s obsahom samotného spoločenského vzťahu a je ním správanie subjektov . obmedzenia môžu byť stanovené ale len zákonom na základe čl. že nie je možné vyššie uvedeným spôsobom (prehliadkov mŕtvoly) smrť dokázať. 4 LZPS - - subjekty = nositelia práv a povinností vyplývajúcich u OPV . pri niektorých špecifických OPV je predpokladaná špecifická spôsobilosť (napr. komu OP priznáva spôsobilosť k právam a povinnostiam – právnu subjektivitu (možnosť mať práva a povinnosti z OPV) za určitých okolností môže byť právna subjektivita priznaná aj osobe doposiaľ nenarodenej (nasciturus). SUBJEKTY OBČIANSKEHO PRÁVA. sociálne postavenie.).o kúpe a predaji je právnym titulom úplatného prevodu vlastníctva k určitej veci a súčasne je v pojme právneho titulu (kúpa a predaj) obsiahnutá charakteristika ekonomickej smeny hodnoty veci za peňažný ekvivalent (kauza) diferenciácia subjektov: FO (prirodzená osoba) PO (morálna osoba) štát mimozmluvné delikty: porušenie povinnosti stanovenej priamo právnym predpisom - dokazovania kauzy: z tohto hľadiska sa rozlišuje. FO (v zmysle OP) = ktorákoľvek osoba.vzniká zásadne narodením a zaniká smrťou (§ 7 odst. 1 a 2) . kedy je uvedený v zápise o ohľadaní mŕtveho. . pohlavie. ČLENENIE. týmto obsahom sú subjektívne práva a povinnosti. 5 LZPS - - právna subjektivita je nezadateľné a nescudziteľné právo.OPV vznikajú medzi ľuďmi. okamih smrti sa právne odvodzuje od okamihu. OSOBY BLÍZKE. z ktorého daný vzťah riešime 22. národnosť. zásadne bez ohľadu na ďalšiu špecifikáciu (napr. predmetom v poňatí subjektívneho práva je potom totožný s predmetom regulovaného spoločenského vzťahu a je ním spravidla hmotný predmet či iné veci v právnom zmysle.rozlišujeme subjekty v abstraktnom poňatí (všetky v úvahu prichádzajúce subjekty celého právneho odvetvia) a v konkrétnom poňatí subjektom OP je ten. ktorý vyhotovuje lekár vykonávajúci prehliadku mŕtvoly. a to za splnenia 2 podmienok: v rozhodnej dobe pre nadobudnutie práv. 1 LZPS).FO nemožno právnej subjektivity zbaviť. ktorý možno použiť: 2) - - zmluvné delikty: porušenie zmluvnej povinnosti 22 .nemožno ale hovoriť o absolútnej neobmedzenosti právnej subjektivity. devízoví cudzozemci nemôžu nadobúdať nehnuteľný majetok na území ČR spôsobilosť FO k právam a povinnostiam = právna subjektivita . ktorými právom postavenie predmetu priznáva obsah: z hľadiska objektívneho práva je totožný s obsahom normy OP regulujúci daný modelový spoločenský vzťah. resp. 2). výslovne zakotvený v čl.

ktorá nie je len prechodná. v rozsudku. jeho trvalý charakter a spoločné uhrádzanie nákladov na ich potreby osoby blízke . že osoba netrpí duševnou poruchou. môže súd svoje rozhodnutie zmeniť alebo zrušiť ak došlo k PÚ učinenému FO.vyžaduje sa teda spolužitie dvoch alebo viacerých osôb. že osoba prehlásená za mŕtvu žije alebo žila v deň. súd jej ustanoví opatrovníka (§ 27 odst. nie je vôbec schopná činiť PÚ § 10 odst. súd vydá rozhodnutie. ktorý môže zmeniť. teda zásadne dosiahnutím veku 18 rokov. PRÁVNICKÉ OSOBY. môže ju však nadobudnúť aj osoba mladšia 18 rokov a staršia 16 rokov uzatvorením manželstva.- ak smrť nemožno zistiť na základe prehliadky mŕtvoly. je schopná činiť len niektoré PÚ takého obmedzenia sú závažným zásahom do základných práv. a to aj neplatného (§ 8 odst. ktorým takú FO prehlási za mŕtvu (§ 7 odst. ktoré viedli k obmedzeniu alebo zbaveniu spôsobilosť k PÚ. že: .) dôvodne predpokladať. ak FO kvôli duševnej poruche alebo poruche.FO ju nadobúda postupne s tým.delí sa podľa toho. POJEM. pri leteckej havárii). súd ustanoví opatrovníkom samosprávny orgán. ktorá je schopná rozoznať následky svojho jednania (rozumová. ktorá kvôli duševnej poruche. ktoré spolu trvalo žijú a spoločnej uhrádzajú náklady na svoje potreby . 2). preto ak sa zistí. 2). 1: dosiahnutie deliktnej spôsobilosti je viazané na dosiahnutie zletilosti a ďalej na skutočnosť. intelektuálna schopnosť) a súčasne má schopnosť svoje jednanie ovládať (voľná schopnosť) spôsobilosť k právnym úkonom (= spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti) . 1: súd zbaví spôsobilosti k PÚ takú FO. takého rozhodnutie nie je spôsobilé zániku právnej spôsobilosti smrťou konkurovať. ktorý sa vydáva až po márnom uplynutí vyhláškovej lehoty.újmu jednej z takých osôb by druhá osoba pociťovala dôvodne ako újmu - 24. ktorá s ohľadom na vek dosiahla spôsobilosť. ktorá ju činila k takému úkonu nespôsobilou. preto nemôžu trvať dlhšie. či ide o úkony právom aprobované alebo reprobované na: spôsobilosť k právnym úkonom - upravená v časti šiestej ObčZ o zodpovednosti za škodu § 422 odst. 3) - b) spôsobilosť k protiprávnym úkonom (deliktná spôsobilosť) spôsobilosť niesť následky vlastného protiprávneho jednania má ju taká osoba. zdravotný stav apod. popr. ale inými dôkaznými prostriedkami možno preukázať. ale chýba je stupeň intelektuálneho a voľného vývoja potrebný pre dostatočnú ochranu všetkých dotknutých záujmov § 10 odst. ak má vlastnú právnu subjektivitu (§ 27 odst. súd aj bez návrhu svoje rozhodnutie zmení alebo zruší za mŕtveho súd prehlási FO nezvestnú. deliktnej spôsobilosti sa tým nezbavuje (§ 423) - - v plnom rozsahu ju FO nadobúda dosiahnutím zletilosti (§ 8 odst. ktorej spôsobilosť j PÚ nebola obmedzená ani jej nebola zbavená. ktorým môže byť jej príbuzný alebo iná vhodná osoba. vek. 23 . 2). že taká osoba už nežije. jeho zariadenie. zánikom manželstva táto spôsobilosť nezaniká z hľadiska ochrany záujmov ostatných subjektov aj samotnej FO je niekedy nevyhnutné vylúčiť alebo obmedziť spôsobilosť k právnym úkonom osobe. ktorá nie je prechodná alebo kvôli nadmernému požívaniu alkoholických nápojov či omamných prostriedkov alebo jedov. ak to nie je možné. POJMOVÉ ZNAKY. bude taký PÚ neplatný v zmysle § 38 odst. ktorá by vylučovala prítomnosť rozumovej alebo voľnej zložky jednajúcej osoby ak sa ale FO uviedla do stavu prechodnej duševnej poruchy vlastným zavinením. 2 - ak bola FO zbavená súdnym rozhodnutím spôsobilosti k PÚ alebo jej spôsobilosť bola obmedzená. 3: ak sa zmenia alebo odpadnú dôvody. 2: súd spôsobilosť k PÚ obmedzí.§ 116: osoby blízke sú 2 skupiny ľudí: príbuzný v rade priamej. a v rade pobočnej dve osoby od najbližšieho spoločného predka 2) osoby blízke vzhľadom ku konkrétnej situácii - - vlastnú iné osoby sa môžu stať osobami blízkymi za predpokladu. ako rozumovo a volne vyspieva . zároveň súd uvedenie predpokladaný deň smrti. ak sa zmenia okolnosti. že osoba zomrela (napr. ak možno s ohľadom na všetky okolnosti (trvanie nezvestnosti. 1). ako je nezbytne nutné § 10 odst. súrodenci a manžel stupeň príbuznosti určuje § 117 podľa počtu zrodení. ktorý je uvedený ako okamih smrti v rozhodnutí súdu. ale v daný okamih jednala v stave duševnej poruchy alebo - domácnosť - § 115: domácnosť tvoria osoby. ktorými v rade priamej pochádza jedna osoba od druhej. KATEGORIZÁCIA.sú v pomere rodinnom alebo obdobnom a súčasne . ktoré k jeho stanoveniu viedli choroby (prechodnej).

či PO reálne existujú zo svojej vlastnej podstaty alebo či sú umelou právnou konštrukciou. ale vznikne nový subjekt. ktoré určujú podiel práv a povinností člena a spoločnosti spoločníci spravidla ručia za záväzky spoločnosti voči tretím osobám len do výšky ich nesplatených základných vkladov do spoločnosti 24 . potrebným nie ku vzniku. ktoré ale z hľadiska podstaty PO nepovažujeme za prvoradé: napr.kardinálnou otázkou je. ktorá viaže právny poriadok. resp. církve. ak sa tak stane spôsobom. či vznik PO alebo zahájenie jej činnosti povoliť alebo nie princíp legality považuje za vzniknutú takú PO.- subjektivita PO nie je originárna. sú vybavené mocenskými oprávneniami a môžu používať donucovacie prostriedky štát. ktorý právo uznáva vo forme vzniku nového subjektu práva. ktorý je zákonom ako právnická osoba označený vznik PO najčastejšie dôvody vzniku PO: .odlíšenie spoločnej organizovanej činnosti členov skupiny či odlíšenie majetku od ostatnej činnosti členov skupiny či ostatného ich majetku ďalšie dôvody. vznikne subjekt. ale spravidla voči sume ostatných účastníkov v praktickom vývoji tieto krajné hľadiská splývali. a vyústili v priznanie reality PO. princíp voľnosti býva obmedzený úradným povolením. na túto otázku nie je jednotný názor. tieto podmienky ale nie sú výrazom súladu tejto PO so zákonom. v určitých prípadoch totiž môžu FO previesť časť svojej právnej subjektivity na inú osobu alebo na špecifický majetkový substrát.je namieste hľadať odpoveď na otázku konkrétnej úpravy vzniku. snaha zvýhodniť určitý podnik fiškálne a sociálne. než túto skutočnosť konštatovať teória fikcie: jediný reálne existujúci právny subjekt je FO. podľa prevahy charakteru združenia osôb alebo majetku: a) osobné PO: osobná spoločnosť býva založená na osobnej účasti členov na jej činnosti členovia nevystupujú voči samotnej spoločnosti. územné správne orgány. v ktorom je inkorporovaná. registrácia. zániku a právnej regulácie PO. podobný FO: b) c) princíp konsenzný predpokladá pre vznik PO vyslovenie súhlasu k tomu povolaného orgánu štátu. teda nie je subjektom zo samej svojej existencie. ktorým sa má PO riadiť.optimalizácia vzťahov členov skupiny ako celku či jednotlivo voči tretím osobám . do istej miery aj školstvo apod. obecne sa presadzujú 3 teórie: 1) 2) teória inkorporácie: podriaďuje PO takému právu.optimalizácia úpravy vzťahov medzi členmi organizačnej skupiny . ktorá splnila zákonom stanovené podmienky (napr. bez ohľadu na veľkosť vnesených podielov b) kapitálové PO: založená na majetkovej účasti podielnikov vzájomný vzťah členov spoločenstva je vyjadrený veľkosťou kapitálových vnosov. že zákon vo svojej všemocnosti môže konštatovať určité skupiny ľudí či dokonca určitý špecifický majetok má vlastnú právnu subjektivitu (existencia PO je teda podľa tejto teórie úplne závislá na rozhodnutí zákonodarcu) právnické osoby. pretože len telesná. ale zahájeniu činnosti PO zásadne rovný podiel členov na rozhodovaní spoločnosti. pričom touto reálnosťou sa rozumie reálnosť právneho uznania PO . na miesto sídla majoritného podielnika PO kategorizácia PO a) právnická osoba súkromného práva = vznik PO založený na súkromnoprávnom akte (spravidla zmluve) b) právnická osoba verejného práva = PO vzniká na základe zákona alebo správneho aktu. ktorého právnymi predpismi sa riadi teória sídla: rozhodujúci je právny poriadok tej krajiny. tj. ktorých činnosť presahuje hranice jednotlivých štátov . pri princípe legality je v prípade splnenia zákonných podmienok vzniku PO na jej registráciu právny nárok - teória reality: PO reálne existujú a právu neostáva nič iné. snaha umožniť prevod podniku alebo majetku do zahraničia apod. ak sa aspoň 2 (výnimočne aj jedna) osoby dohodnú na stanovách. orgány sociálneho zabezpečenia. ktorý disponuje určitou mierou uváženia. sú zákonom alebo právnym aktom uznané slúžia spravidla k sprostredkovaniu úloh štátnej správy. ktorý je ako osoba v právnom zmysle uznávaný normami práva . vytvárajúcou fiktívny subjekt. imatrikuláca). fyzická existencia umožňuje uznanie osobnosti v právnom zmysle súčasne oba tieto názory pripúšťajú. princípy vzniku PO: - - - a) princíp voľnosti (liberality): k vzniku PO postačí. v ktorej sa nachádza skutočné sídlo PO 3) teória. je odvodená zásadne od subjektivity určitého okruhu FO. ktorý nie je prirodzeného pôvodu. výnimočne na právnu formu bez akéhokoľvek reálneho nositeľa subjektivity (obecne prospešné spoločnosti).právnickou osobou je zásadne taký typ vyčlenenej skupiny osôb alebo majetku.

na akcie. ktorý by nemal byť v priebehu činnosti nadácie spotrebovaný.názov (a dobrá povesť) PO sú chránené v § 19b odst.r.ak zvláštny zákon nestanoví inak. aby boli považované za úkony PO.s. nadačný majetok). poskytujú príspevky tretím osobám na dosiahnutie obecne prospešného cieľa. ktorému slúžia - sú zriaďované písomnou zmluvou medzi zriaďovateľmi alebo zakladacou listinou.PO zapísané do OR zanikajú (ak zvláštny zákon nestanoví inak) výmazom z tohto registra účelové združenia majetku – nadácia. 2) zánik . ochrana ľudských práv alebo iných humanitárnych hodnôt. 1 – 3 spôsobom zodpovedajúcim ochrane týchto atribútov pri FO úkony PO .. 1) . 1) . tj. 1) názov PO . ochrana prírodného prostredia. v ktorých obchodná činnosť nebýva prevažujúcim cieľom ich existencie. z ktorého. obsahové náležitosti (s výnimkou závete) sú vymenované v § 3 odst. resp. vzdelania.. aby bol dostatočne zistiteľný typ právnickej osoby a právny režim. ak to vyplýva z vnútorných organizačných predpisov PO alebo je to vzhľadom k ich postaveniu v rámci PO obvyklé .musí byť stanovený pri zriadení . ak zvláštny zákon nestanoví inak . 2 tohto zákona a patrí k nim: údaje o zriaďovateľovi údaje o účele nadácie alebo nadačného fondu 25 . ak o prekročení oprávnenia druhá osoba nemohla vedieť (§ 20 odst. zaväzujú také úkony PO len ak bol úkon v rámci špeciálnej subjektivity PO a len vtedy.ak osoba jednajúca za PO prekročí svoje oprávnenie. tieto osoby sa delia: vo svojom názve musia obsahovať označenie „nadácia“. ktorý používa k dosiahnutiu svojho účelu všetok svoj majetok. pre ktorý bola zriadená (§ 20a odst. „nadačný fond“. alebo z výnosov nadačného majetku. prípadne záveťou – spoločné označenie nadačná listina nadačná listina má formálne náležitosti svojej platnosti vyjadrené v § 3 odst.s.za PO sú v zmysle § 18 odst. zaniká PO dohodou. ak je zriaďovateľ jeden. na rozdiel od nadačného fondu.s. PRÁVNICKÉ OSOBY UPRAVENÉ V OBČIANSKOM PRÁVE. k. ktorý môže byť činnosťou nadačného fondu spotrebovaný . . ak zvláštny zákon nestanoví inak (§ 19 odst.o. uplynutím doby. splnením účelu. zmluvou o zriadení PO alebo zakladacou listinou iní pracovníci alebo členovia PO. s.spôsobilosť PO nadobúdať práva a povinnosti môže byť odmedzená len zákonom (§ 19 odst. že spĺňajú náležitosti.delenie spoločností kontinentálne Európy (najpoužívanejšie): a) civilné spoločnosti: zameranie činnosti na rozličné ciele. spravidla nemajú právnu subjektivitu (obdobou je zmluva o združení) b) obchodné spoločnosti: prevažujúcim cieľom je vykonávanie obchodných operácií za účelom dosiahnutia zisku 1) osobné obchodné spoločnosti: v. telovýchovy a športu - pri právnických osobách sa hovorí o zvláštnej subjektivite = spôsobilosť mať len také práva a povinnosti. 2) kapitálové obchodné spoločnosti: a. kultúrnych pamiatok a tradícií a rozvoj vedy. ktoré sú k tomu oprávnené zákonom. 1.s. zamerané na dosiahnutie obecne prospešných cieľov obecne prospešný cieľ = rozvoj duchovných hodnôt. 25.PO ako subjekt práva vzniká účinnosťou zápisu do obchodného alebo iného zákonom určeného registra. ktoré sa znova stali súčasťou OP - - k vzniku PO je potrebná písomná zmluva alebo zakladacia listina o jej zriadení.. ktoré sú súčasťou predmetu činnosti PO. k.svoju činnosť najčastejšie realizujú zhromažďovaním a správou svojho majetku. osoby. 2 považované: združenia fyzických alebo právnických osôb účelové združenia majetku jednotky územnej samosprávy iné subjekty. o ktorých to stanoví zákon vznik - štatutárne orgány.od okamihu vzniku môžu PO (ak zvláštn zákon nestanoví inak) nadobúdať práva a povinnosti ide o účelové združenia majetku. zistiteľné zo zakladacej listiny .úkony PO sú vlastne úkony FO za predpokladu. účelové fondy .o.rozdiel medzi nadáciou a nadačným fondom spočíva: v trvalosti majetku nadácie (tzv. 1 zákona č.špecifický typ PO. 227/1997 Sb. ktorým sa riadi .

.nadácia alebo nadačný fond vzniká dňom zápisu do nadačného registra - - zanikajú zásadne: . pre nadačný fond toto obmedzenie neplatí vnútorné pravidlá pre činnosť nadácie alebo nadačného fondu upravuje štatút nadácie alebo nadačného fondu. ktorým je prekročený rozsah jednania PO.rozsah jednania PO je určený rozsahom jej špeciálnej subjektivity - jednanie. členstvo v družstve možno viazať na určitý členský príspevok.. vzniká zápisom združenia do registra združení. 3) zánik združenia nastáva jeho výmazom z registrácie (§ 20j odst..združenie je PO. kam sa zapisuje názov a sídlo združenia. práva a povinnosti členov. obsahujúci zoznam zakladajúcich členov združenia s uvedením ich mena (názvu) a bydliska (sídla) a podpisy členov ich prílohou sú obligatórne: 2.PO svoju subjektivitu (spôsobilosť k právam a povinnostiam) odvodzuje od svojich zakladateľovi. a teda možnosť nadobúdať práva a povinnosti a samostatne jednať navonok. 2) v prípade zániku združenia bez právneho nástupcu je pred zánikom nutné previesť jeho likvidáciu (§ 20j odst.) 2) - schválením založenia združenia na ustavujúcej členskej schôdze: k založeniu združenia je nutné spísať zápis.dosiahnutím účelu . v súlade so zásadou „nikto nemôže previesť viac práv ako sám má“ je právna subjektivita PO užšia než subjektivita FO. podáva ho osoba k tomu zmocnená zakladateľmi alebo ustavujúcou členskou schôdzou (§ 20i odst. ktoré vykonávajú pôsobnosť orgánov združenia k návrhu na zápis do registra združení sa prikladá zakladateľská zmluvy alebo zápis o ustavujúcej členskej schôdza spolu so stanovami. . na zdravie.. SPÔSOBILOSŤ K PRÁVNYM A PROTIPRÁVNYM ÚKONOM. konkurzné riadenie. vznik a zánik členstva.na rozdiel od FO. ktorý je povinná vydať správna rada nadácie alebo nadačného fondu do 30 dní odo dňa vzniku nadácie alebo nadačného fondu . ÚKONY PRÁVNICKÝCH OSÔB. obsahom stanov musí byť určenie názvu. 1) - celková výška nadačného majetku nesmie byť po celú dobu trvania nadácie nižší ako 500 OOO Kč. ale osobu. ktorými môžu byť FO aj PO - ide o jedinú korporáciu upravenú v ObčZ a vybavenú právnou subjektivitou § 20f . vrátane údaja o správcovi majetkových vkladov zriaďovateľa do vzniku nadácie alebo nadačného fondu pravidlá obmedzujúce náklady nadácie na vlastnú správu pravidlá pre poskytovanie nadačných príspevkov určenie osôb oprávnených jednať menom združenia. stanovy tiež obsahujú spôsob ich zmeny alebo doplnenia spôsobilosť k právnym úkonom .. spôsob zrušenia združenia a naloženie s jeho likvidačným ostatkom. PRÁVNICKÉ OSOBY. ktorá zodpovedá svojim majetkom za nesplnenie povinností - - ide o PO osobnú. orgány. pretože aj napriek ručeniu majetkom jej chýbajú prevažujúce rysy kapitálovej spoločnosti právna spôsobilosť.rozhodnutím súdu v zákonom stanovených prípadoch záujmové združenie právnických osôb . orgány združenia a vymedzenie ich pôsobnosti.rozhodnutím správnej rady o zrušení alebo zlúčení . ktoré musia byť schválené zakladateľmi alebo ustavujúcou schôdzou (§ 20g) .zvláštny typ PO 26. predmet činnosti.. 2. ktorá nemôže byť zo zákona obmedzená (špeciálna subjektivita – býva súčasťou zriaďovacích dokumentov) - stanovy združenia: ich obsah a spôsob ich prijatia je upravený v § 20h.§ 20j účelom je spojenie síl a prostriedkov právnických osôb k ochrane ich záujmov (§ 20f) vzniká: 1) písomnou zakladateľskou zmluvou uzatvorenou zakladateľmi - v porovnaní s FO je právna subjektivita PO obmedzená v dvoch smeroch: 1.fondu - špecifikácia majetkového vkladu zriaďovateľa do nadácie alebo nadačného údaje o orgánoch nadácie či nadačného fondu. skupina základných práv a slobôd náležiacim len ochrane „bisociálnej“ podstaty človeka (právo na život.vzniká so vznikom PO a zaniká jej zánikom . úprava jeho majetkových pomerov. likvidácia. ktorými združenie jedná navonok a mená osôb. spravidla zaväzuje nie PO. SPÔSOBILOSŤ K PRÁVAM A POVINNOSTIAM. PO nemožno zbaviť spôsobilosti k PÚ a ani ju obmedziť.) 26 . ktorými sú správna rada a dozorčia rada. sídla a predmetu činnosti združenia. ktorá jej menom jednala (exces) . s výnimkou niektorých prechodných štádií existencie spoločnosti (nútená správa.

vplyv týchto teórií sa prejavil v ABGB (1918). nepatrí sem obchodná korešpondencia. PREDMET.občianskoprávna ochrana je poskytovaná nasledujúcim statkom: - prejaviť vôľu navonok sú poverené zásadne orgány.čl. obchodná. ktoré formulovali systém prirodzených práv človeka. ochranu korešpondencie. profesijná.zvukový záznam = zachytenie hlasového prejavu FO na akomkoľvek nosiči zvuku . práva na meno apod. obraz. tzv.). ktorrých oprávnenie a povinnosť jednať je obsiahnuté v zriaďovacích dokumentoch PO – štatutárne orgány - 27. osobná česť. vedecká česť. dobré meno. že „písomnosti osobnej povahy. ktoré sú ďalej rozvedené v § 12 odst. dobrá povesť a chránené jeho meno . zápisky apod.§ 7 odst. 1. denníkov a iných písomností osobnej povahy. právo na život. v ObčZ výslovne neuvedené (napr. rokov bola táto úprava spresnená a doplnená cieľom úpravy VOP je zabezpečiť rešpektovanie osobnosti FO a tým jej všestranný slobodný vývoj iné predmety práva na ochranu osobnosti. aby bola zachovaná jeho ľudská dôstojnosť.) . všeobecné osobnostné práva . podobizne. OCHRANA OSOBNOSTI. preto sú okrem týchto demonštratívne vymenovaných predmetov chránené aj iné zložky a prejavy späté s osobnosťou človeka .) - ide o práva nezadateľné. nepremlčateľné a nezrušiteľné teoretickým základom boli prirodzenoprávne teórie. ale aj prezívka či krycie meno – pseudonym) prejavy osobnej povahy (vrátane písomností osobnej povahy ako sú osobné listy. neoprávnené zverejnenie podobizne občana môže byť súčasne zásahom do jeho práva na ochranu občianskej cti.jeho základným predmetom je právo FO na ochranu života a zdravia (táto ochrana je priznávaná aj nasciturovi . úradné spisy apod. komplexnú úpravu priniesol až ObčZ 1964 a v súvislosti so zmenami v spoločnosti počiatkom 90. obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy týkajúce sa FO alebo jej prejavov osobnej povahy môžu byť zaobstarané alebo použité zásadne len so zvolení osoby. podoba hlasu. životopisné a iné osobné údaje. pracovná sila apod. vedecká a umelecká. pričom forma súhlasu nie je zákonom stanovená - - písomnosti osobnej povahy = písomnosti. denníky. telesnú nedotknuteľnosť. sloboda vyznania a náboženského cítenia. zdravé životné prostredie.ľudská dôstojnosť . vrátane dodatkového protokolu o zákaze klonovania ľudských bytostí atď. práva na osobné súkromie. osobné tajomstvo. ktoré sa viažu k osobnosti FO . Úmluva o biomedicíne. napr. príp.občianska česť .. Európska úmluva o ochrane ľudských práv a základných slobôd. zdravie. denníky apod.- spôsobilosť k protiprávnym úkonom vzniká vznikom PO a zaniká jej zánikom má rovnaký rozsah ako spôsobilosť k PÚ PO nemajú vlastnú trestneprávnu zodpovednosť za deliktné správanie PO je považované deliktné správanie členov.v prípadoch zákonom taxatívne stanovených je možno práva uvedené v § 12 obmedziť – bezúplatné zákonné licencie (úradná. ktoré nie sú určené pre verejnosť (dopisy. 1) 27 . listovné tajomstvo. podobizeň = akékoľvek zobrazenie človeka (fotografia. nescudziteľné. pracovníkov či iných osôb plniacich úlohy PO predmet všeobecných osobnostných práv . Európska úmluva na ochranu ľudských práv a dôstojnosti ľudskej bytosti v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny.ústavné predpisy zaručujú aj ochranu pred neoprávnenými zásahmi do súkromného a rodinného života a pred neoprávneným zhromažďovaním alebo zneužívaním osobných údajov .§ 12 taxatívne stanovuje.súkromie - meno (nie len meno a priezvisko ako je zapísané v matrike. dobrú povesť apod.). ktorej sa týkajú“. ak je osoba na podobizni identifikovateľná ústavné zakotvenie všeobecných osobnostných práv . výpočet chránených práv tu nie je vyčerpávajúci. k zdokonaleniu tejto úpravy prispel v dobe prvej ČSR aj autorský zákon. 10 Ústavy (napr. 10 LZPS: „každý má právo. POJEM. osobná sloboda.§ 11 ObčZ – najtypickejšie zložky prejavu osobnosti.) . vrátene protokolu.patria do občianskoprávnej kategórie práva na ochranu osobnosti zdravie (vrátane duševnej aj telesnej integrity) . karikatúra apod. ktorý sa stal základom súčasnej úpravy práva na ochranu osobnosti. ku ktorými radili aj právo na osobnú slobodu a rovnosť človeka.základným rysom ochrany týchto osobnostných práv FO je skutočnosť. spravodajská) v prípade protiprávneho zásahu do všetkých uvedených práv v zmysle § 11 a § 12 spravidla dochádza k zásahu do viacerých chránených práv súčasne. ktorý upravoval právo podobizne.dôležitú úpravu práva na ochranu osobnosti obsahujú aj medzinárodné zmluvy podľa čl.práva osobnej povahy. že zásah do týchto práv je možný len so súhlasom dotknutej osoby . právo na telesnú integritu .

pri osobách.uverejňovať je možné mená až právomocne odsúdených páchateľov (prezumpcia neviny) .vyššie uvedené prípady zverejnenia mena a priezviska FO. popr. ktoré subjekt nebol oprávnený zdeľovať (napr. výkon práva kritiky musí byť primeraný svojim obsahom a formou. súhlas pre taký zákrok musá byť vyjadrený písomne alebo pred príslušným úradným orgánom - - - zákaz finančného prospechu a zaobchádzania s časťami ľudského tela (v prípade odobratia akejkoľvek časti ľudského tela.telesná integrita FO je chránená aj po jej smrti (čo má svoj význam najmä z hľadiska použitia orgánov pre účely transplantácie) - - ČR ratifikovala okrem iného 2 medzinárodné zmluvy chrániace telesnú integritu človeka. že je dôvodne podozrelá zo spáchanie trestného činu) . a to v kontexte so slobodou prejavu a právom na informácie.ochrana totožnosti tvorcu je stanovená autorským zákonom zvláštnu problematiku tvorí použitie mena v spravodajstve. pod ktorým sa osoba uplatňuje v spoločnosti.nadradenosť ľudskej bytosti záujmom spoločnosti a vedy ochrana sa poskytuje menu. porušenie lekárskeho tajomstva) . táto časť môže byť uschovaná a použitá na účely iné ako bola odobratá. 19: „Odber orgánov alebo tkaniva od žijúcej osoby pre účely transplantácie možno vykonávať výhradne v záujme liečebného prínosu pre príjemcu. ale len ak nie je k dispozícii žiadny vhodný orgán alebo tkanivo z mŕtvej osoby alebo iná alternatívna liečebná metóda porovnateľného účinku“).. ale aj pseudonymu .zásah je umožnený aj niektorými normami správneho práva (povinnosť podrobiť sa orientačnej dychovej skúške a odberu krvi u vodiča) právo na meno 28 . táto úmluva zakotvuje: . priezvisku. skúške krvi . musí tu existovať obecný záujem na zverejnení mena priezviska a kritika musí byť vecná a pravdivá (pri nesplnení týchto podmienok väčšinou dochádza k zásahu do práv na ochranu osobnosti) . kto by si ho neoprávnene prisvojil a užíval - meno a priezvisko FO je individualizačným znakom. aby s prihliadnutím k okolnostiam - právo na telesnú integritu môže byť právnymi normami obmedzené negáciou tohto práva je pripustenie výkonu trestu smrti povinnosť strpieť zásah do telesnej integrity je stanovená v § 127 odst. ide najmä o otázku zverejňovania mien osôb stíhaných pre trestnú činnosť.vždy je nevyhnutné skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti (osobnej cti a dobrej povesti).niekedy môže dôjsť k stretu práva na občiansku česť a dôstojnosť so slobodou prejavu a právom kritiky . len ak bola dotknutá osoba riadne poučená a s použitím pre iné účely súhlasila) . priezvisko. práva správneho . podľa ktorého možno stanoviť povinnosť podrobiť sa lekárskej prehliadke.výber krstného mena má intímny a citový charakter pre rodičov a spadá tak aj do ich súkromnej sféry právo na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť . proti ktorým je vedené trestné riadenie.zásahy do sféry cti a dôstojnosti môžu mať najrôznejšiu povahu. napr.zákaz klonovania ľudských bytostí obmedzenie práva na telesnú integritu zverejnenie mena a priezviska je možné v rámci kritiky. ako aj prostriedky identifikácie osoby v rodine a spoločnosti majú vzťah k jej súkromnoprávnemu a rodinnému životu . prekročenie oprávnenej kritiky apod. 3 OSŘ. ktoré sú priamo aplikovateľné podľa čl. s ohľadom na požiadavku proporcionality uplatňovania týchto práv (a ich ochrany).jeho obsahom je výlučné právo používať v súlade s právnymi predpismi svoje meno a priezvisko a domáhať sa ochrany proti tomu. je predovšetkým vecou súdu. ako aj iné prípady.k porušeniu práva na česť môže dôjsť aj šírením pravdivých tvrdení difamujúcej povahy. musí byť táto skutočnosť vždy uvedená (popr. vyšetrenie duševného stavu obvineného alebo svedka . .krstné meno. a je tiež predmetom úpravy RP. sú zároveň kryté aj so spravodajskou licenciou .zverejňovanie mien obetí trestnej činnosti by bolo zásahom do ich osobnostných práv a spoločenský záujem na uvedení ich totožnosti je daný len výnimočne - požiadavka slobodného a informovaného súhlasu (ktorý možno odvolať) s akýmikoľvek zákrokmi v oblasti starostlivosti o zdravie rovná dostupnosť zdravotnej starostlivosti právo na ochranu súkromia a právo na informácie zákaz diskriminácie osôb z dôvodu ich genetického dedičstva zákaz zásahu do ľudského genómu povinnosť vykonávať vedecký výskum na človeku v súlade s právnymi predpismi pravidlá pre odber orgánov a tkaniva z žijúcich darcov pre účely transplantácie (čl. prejavy difamujúcej povahy. 10 Ústavy: Úmluva na ochranu ľudských práv a dôstojnosti ľudskej bytosti v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny a tiež jej Dodatkový protokol o zákaze klonovania ľudských bytostí. tu treba vychádzať z ustanovení trestného práva .zásah je umožnený tiež niektorými normami trestného práva v súvislosti so zaistením stôp trestného činu.

profesionálnej (odbornej) povesti určitej osoby. filmové. vzniká každému z nich zodpovednosť za porušenie osobnostných práv tiež samostatne - - zákonná úradná licencia (§ 12 odst. umelca apod. - právo na súkromie = právo jednotlivca rozhodnúť podľa vlastného uváženia. resp. tj. príp. lekára. zhodné s vlastným osobnostným právom zomrelého (napr. pri písomnosti osobnej povahy je chránený nie len pisateľ. OBMEDZENIE PRÁVA NA OCHRANU OSOBNOSTI. majú byť skutočnosti jeho súkromného života sprístupnené iným súd nepokladá za nutné pokúsiť sa o vyčerpávajúcu definíciu pojmu „súkromný život“ 28. ktoré im - zákonná licencia spravodajská (reportážna) je obmedzená na zaobstaranie a použitie týchto osobnostných hodnôt len pre tlačové. obrazové snímky alebo obrazové a zvukové záznamy k účelom úradným na základe zákona zákonná licencia vedecká a umelecká (§ 12 odst. kedy nie je potrebné zvolenie FO so zriadeným alebo použitým právom chránených statkov vymenovaných v § 12 odst. ak nie sú. ktorý musí spĺňať všetky zákonom stanovené podmienky platnosti PÚ súhlas môže FO udeliť len k nakladaniu s takými hodnotami svojej osobnosti. na ich miesto nastupujú 2) rodičia zomrelej FO . nezávisle na ostatných. okruh takto povolaných osôb je vymedzený takto: 1) v prvej nástupníckej skupine manžel a deti zomrelej dotknutej FO. 2 a 3. či jednému právu nebola bezdôvodne daná prednosť pred právom druhým (názor ÚS) - okrem všeobecného práva na česť osoby môže dôjsť aj k protiprávnemu zásahu do tzv. napr. a to ani v prípade. 2): súhlas nie je potrebný. nemôžu pozostalí dať súhlas s takým zachádzaním) b) právo na ochranu PO. zaobstarania je nutné na tieto licencie pozerať ako na zákonom stanovené obmedzenie práv a vykladať vždy reštriktívne vzniká originálne a nie je. na ochranu osobnosti FO všeobecné osobnostné práva nadobúdajú FO v okamihu narodenia niektoré práva sa môžu týkať aj nascitura (právo na telesnú integritu) právnu ochranu osobnosti majú všetky FO bez ohľadu na ich spôsobilosť k PÚ ak bolo zásahom dotknuté právo na ochranu osobnosti viacerých subjektov.ide o ochranné právo takto taxatívne vymedzeného okruhu osôb. 3): súhlas FO nie je potrebný ani k zaobstaraniu ani k použitiu podobizne. SUBJEKTY PRÁVA NA OCHRANU OSOBNOSTI.vždy musí byť zaručená základná ochrana dôstojnej existencie dotknutej FO (judikatúra ÚS) . aj keď v praxi môže nastať súbeh oboch právnych nástupníctiev. preto s ohľadom na § 39 nemožno považovať za platné zvolenie k takému zásahu do práva na telesnú integritu. ktoré je ObčZ taxatívne zúžené len na právo na ochranu názvu a dobrej povesti PO 29 . má sa každý postihnutý. či. v akom rozsahu.ak sa zásahu dopustilo viac subjektov (FO alebo PO). 1 – ide o bezúplatné zákonné licencie: a) - - právo na ochranu fyzických osôb. napr. taxatívne vymedzené v § 15 ObčZ – jedná sa o právne nástupníctvo sui generis. .žiadne použitie (zaobstaranie) týchto chránených hodnôt nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami FO. kde sú taxatívne vymedzené 3 prípady. s ktorými môže platne disponovať. domáhať ochrany (napr. ak zomrelý výslovne za svojho života zakázal určité zaobchádzanie so svojimi prejavmi osobnej povahy. ktoré nie je pojmovo zhodné s dedičskou sukcesiou. ktoré by boli zásahom do tohto právom chráneného styku dotknuté . ak sa použijú písomnosti osobnej povahy. ale aj adresát a aj tretie osoby. čo sa týka rozsahu a obsahu alebo funkcie. podobizne. osobnou korešpondenciou. ktoré by malo za následok smrť FO ObčZ pripúšťa obmedzenie všeobecných osobnostných práv na základe zákona § 12 odst. zvukového záznamu (nie ale písomnosti osobnej povahy) k účelom vedeckým a umeleckým postmortálna ochrana osobnosti: po smrti dotknuté FO sú povolané k uplatneniu osobného práva na ochranu osobnosti určité osoby. výslovne stanovených v zákone zvolenie (súhlas) FO je PÚ.iné obmedzenia nájdeme vo OSŘ. spôsobe a rozsahu použitia. kedy samotná FO s použitím (zaobstaraním) chránených hodnôt súhlasila . obrazového snímku. trestnom řáde a ďalších verejnoprávnych predpisoch 29.každého prípadu zvážil. rozhlasové a televízne spravodajstvo v prípade pochybností o forme. podľa druhu osôb v právnom zmysle: - k obmedzeniu všeobecných osobnostných práv môže dôjsť len so zvolením dotknutej osoby (zmluvné obmedzenie) alebo v prípadoch taxatívne vymedzených.

468/1991 Sb.skutkové podstaty porušenia alebo ohrozenia práv na ochranu ľudskej osobnosti sú rozmanité aktívne legitimovaná k uplatneniu osobného práva na ochranu osobnosti je zasiahnutá FO .neoprávneným zásahom do osobného práva na ochranu osobnosti môže dotknutej osobe vzniknúť aj škoda . ktorá sa týka nie len porušenia práva.§ 21 a nasl. pričom súd je pri určovaní výšky nemajetkovej újmy v peniazoch viazaný návrhom žalobcu len do tej miery. tzv. spôsob zásahu apod. ale stačí aj jeho ohrozenie ochrany sa možno dovolávať u orgánu k tomu povolanému. ktorý tu bol pred zásahom primeraného zadosťučinenia satisfakčnou žalobou. PROSTRIEDKY OCHRANY OSOBNOSTI.§ 49 zákona č. ktorým je súd (v prvom stupni sú vo veciach ochrany osobnosti príslušné krajské súdy) v medziach zákona. ochrana zamestnanca ako FO. ohroziť osobnostné práva chránené § 11 s porušením. 200/1990 Sb. že sa nevyžaduje zavinenie 30 .riadi sa ustanoveniami o náhrade škody..) .. o priestupkoch (správne právna ochrana) .§ 206 zákona č.poskytnutie primeraného zadosťučinenia má viesť k vyrovnaniu spôsobenej nemajetkovej újmy a k priblíženiu sa myšlienke spravodlivosti - zodpovednosť - zodpovednostný systém založený na objektívnom princípe bez možnosti liberácie = nevyžaduje sa zavinenie na strane rušiteľa (rušiteľ zodpovedá aj keby o svojom neoprávnenom zásahu nevedel) . o ochrane osobných údajov a o zmene niektorých zákonov – ochrana práv subjektov údajov . za ktorých došlo k ohrozeniu alebo porušeniu osobného práva na ochranu osobnosti došlo (tu môžu hrať úlohu aj zavinenie. 46/2000 Sb. spôsob odstránenia následkov porušenia týchto práv ma zodpovedať obsahu. resp. postihnutá FO sa môže domáhať: 1) 2) upustenia od neoprávneného zásahu do osobného práva na ochranu osobnosti záporčiou (negatórnou) žalobou odstránenia následkov neoprávnených zásahov do osobného práva na ochranu osobnosti žalobou restitučnou (odstraňovacou).. 140/1961 Sb. tj.postmortálnu ochranu osobnosti zaisťuje v § 15 taxatívne vymedzený okruh osôb . ospravedlnenie. právo na primerané zadosťučinenie je dvojaké: - nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia ostáva nedotknutý 3) - primerané zadosťučinenie morálne (morálna satisfakcia) napr..§ 7. trestného zákona (trestne právna ochrana) súkromnoprávne prostriedky ochrany názvu a dobrej povesti právnickej osoby - tieto statky sú chránené absolútne . o prevádzkovaní rozhlasového a televízneho vysielania . ohrozením osobnostného práva správa ObčZ zvláštne žalobné nároky vymenované len demonštratívne. tzn. popr. 40/1995 Sb. pričom musí prihliadať k taxatívne stanoveným zákonným kritériám: 3. rozsahu a forme neoprávneného zásahu. že v obecnom poňatí predpokladá zavinenie škodcu (na rozdiel od nemajetkovej újmy) - základným predpokladom zodpovednosti podľa § 13 je existencia neoprávneného zásahu objektívne spôsobilého narušiť. § 60 zákona č. súkromnoprávne prostriedky ochrany osobnostných práv . má osobný charakter a preto zaniká smrťou poškoditeľa (pasívne legitimovaným – poškoditeľom môže byť FO aj PO) zodpovednosť za škodu .náhrada nemajetkovej újmy v peniazoch (primerané zadosťučinenie peňažité) . inak výšku náhrady určuje podľa svojho voľného uváženia zvláštne prostriedky ochrany FO .zvláštne právne prostriedky typické pre celý súkromnoprávny ochranný systém práv k nehmotným statkom - absolútna (erga omnes) zákonná ochrana FO.nie je vylúčené spojenie a súčasné uplatnenie oboch satisfakcií.§ 10 zákona č.ObčZ stanovuje objektívnu zodpovednosť za ohrozenie či porušenie (zásah) práva na ochranu týchto statkov. k závažnosti vzniknutej nemajetkovej újmy (osobnostnej povahy) 4..zákon č. zákonníka práce: zákaz diskriminácie v pracovných vzťahoch. 101/2000 Sb.povinnosť poskytnúť zadosťučinenie je osobne späté s poškoditeľom. obnovenie stavu.. k okolnostiam. zákona č..30. že nesmie prisúdiť viac ako je navrhované. o regulácii reklamy a o zmene a doplnení zákona č. o právach a povinnostiach pri vydávaní periodickej tlače a o zmene niektorých ďalších zákonov (tiskový zákon) . 65/1965. ak sa takého zadosťučinenie nejaví dostačujúce nastupuje druhý stupeň primeraného zadosťučinenia . .

že konajúci jedná menom inej osoby.zvláštne je upravená verejnoprávna ochrana názvu a dobrej povesti PO v súvislosti s opravou vadných údajov uverejnených v hromadných zdeľovacím prostriedkoch 31.§ 30) zmluvné zastúpenie (zmocnenie) (§ 31 . . zatiaľ čo zastúpenie nepriame prichádza do úvahy napr. ktorá sa môže domáhať: zdržania sa neoprávneného zásahu (záporčia žaloba) odstránenia závadného stavu (reštitučná žaloba) primeraného zadosťučinenia (satisfakcia) morálneho. ZMLUVNÉ ZASTÚPENIE. že koná vlastným menom 31 . relatívny zánik: a) smrťou zástupcu b) stratou spôsobilosti zástupcu zastupovať (§ 22 odst. ktorým bolo neoprávnene zasiahnuté do práva na ochranu dobrej povesti a názvu PO.akým spôsobom môže dôjsť k porušeniu týchto práv nie je v ObčZ výslovne stanovené. DRUHY.1) 2) 3) . pre tieto prípady má OP riešenie v rôznych právnych konštrukciách. zodpovednosť za škodu sa riadi obecnými ustanoveniami o náhrade škody a má charakter subjektívnej zodpovednosti za zavinenie - zákonný zástupca sa zriaďuje: a) osobám. ZÁKONNÉ ZASTÚPENIE.nie každý subjekt. kolizný opatrovník. pre ktorý zastúpenie vzniklo a trvalo 2. ktorý je vybavený právnou subjektivitou. ktorých pobyt nie je známy a osobám neznámym: opatrovník. typické a tiež jediné ako zastúpenie nazývané je ale zastúpenie priame. alebo ak to vyžaduje verejný záujem (§ 29) iné vážne dôvody. platí. viac osôb zastúpených rovnakým zástupcom – tzv. ak je potrebné učiniť právny úkon písomnou formou ak sa plná moc netýka len určitého právneho úkonu (§ 31 odst. vždy záleží na výklade . peňažitého alebo morálneho i peňažitého . POJEM. pri zmluve príkaznej podľa dôvodu vzniku rozlišujeme: plná moc len k jednému alebo niekoľkým úkonom (špeciálna plná moc) plná moc udelená ku všetkým úkonom. ktorej tento orgán udelí plnú moc (§ 31 odst.aktívne legitimovaná k uplatneniu práva na ochranu názvu a dobrej povesti PO je len takto zasiahnutá PO. medzenie d) odvolanie zástupcu súdom 33. nezletilec) osobám.§ 33b) 32. ale na účet zastúpeného v OP sa vyskytujú oba druhy zastúpenia. ťažká závažná fyzická choroba) b) c) - špecifickú ochranu obchodnej firmy obsahuje § 12 ObchZ . ak je to potrebné k ochrane ich záujmov. - - v zmysle § 23 sa ním rozumie buď zastúpenie vzniknuté priamo zo zákona alebo zastúpenie zriadené rozhodnutím štátneho orgánu plnú moc možno udeliť aj niekoľkým zmocnencom spoločne. ak v takejto plnej moci nie je uvedené inak.nie je vylúčené. ktoré posúdi súd (napr. 3). ak bola plná moc udelená PO. ktoré nie sú spôsobilé k PÚ: osoby zbavené alebo obmedzené spôsobilosti súdom (opatrovník.ak nie je z PÚ zrejmé. - § 22 . z ktorých najdôležitejšou je inštitút zastúpenia kolízia záujmov zákonného zástupcu a zastúpeného. 2) . vzniká právo jednať za zmocniteľa štatutárnemu orgánu tejto PO alebo osobe. 4) . absolútny zánik: a) smrť zastúpeného b) odpadnutie dôvodu. musia jednať všetci spoločne (31 odst. resp.zmocniteľom aj zmocnencom môže byť FO aj PO zákonné zastúpenie (§ 26 . mohla byť tejto PO spôsobená škoda. ZASTÚPENIE. 2) c) zbavenie rodičov rodičovskej zodpovednosti. . že skutkom. ktoré by mohol vykonať sám zmocniteľ (generálna plná moc) - písomne musí byť plná moc udelená vtedy.opatrovníkom môže byť FO alebo orgán miestnej správy (obec) d) - zánik zastúpenia: 1. pozastavenie. je v rovnakom rozsahu vybavený aj spôsobilosťou k PÚ a tiež nie každý subjekt je ochotný a schopný (aj keď zo zákona je spôsobilosťou k PÚ vybavený) túto právnu výbavu samostatne využívať.§ 33b zásadne rozlišujeme 2 druhy zastúpenia: - podľa rozsahu zmocnencovho oprávnenia rozlišujeme: priame zastúpenie: zástupca činí úkony menom a na účet zastúpeného nepriame zastúpenie: zástupca činí úkony menom svojim.

ktorý má hodnotu a môže sa teda stať predmetom majetkových vzťahov smeny. občianskym právom regulovaného spoločenského vzťahu . prihliada sa k tomu aj u zmocnenca (s výnimkou prípadov. bezpečnosti občanov.predmetom diskusie je aj poňatie tzv. zmocniteľ. vzniknuté prekročením plnej moci alebo jednaním bez plnej moci z hľadiska právnej ochrany zainteresovaných osôb - to. je tým zmocniteľ viazaný len vtedy. aby zmocniteľ alebo jeho právny nástupca neutrpel újmu na svojich právach. a iné predmety. kedy sa jedná o okolnosti. s výnimkou prípadov. čo neznesie odklad. ktoré by inak subjekt nebol povinný trpieť (pati) - zmocniteľ má právo nechať sa pri zastupovaní zmocniteľa zastúpiť inou osobou. ktoré nie sú zrejmé z plnej moci. nemajú vplyv na právne následky jednania. verejnému poriadku. o ktorej reguláciu v OPV predovšetkým ide .odvolanie plnej moci. môže zmocniteľ previesť účinne len vtedy. .v prípade smrti zmocniteľa alebo vypovedania plnej moci zmocnencom je zmocnenec povinný učiniť všetko. sa nemôže odvolávať na dobrú vieru zmocnenca .pôvodne bola za predmet OPV považovaná vec v právnom zmysle. ktoré slúžia k potrebám ľudí - ovládateľnosť predmetu je nutné posudzovať podľa konkrétneho stavu poznania a využitia predmetov prírody a prírodných síl - plná moc pri zmocnení. 1: ak zmocnenec prekročil svoje oprávnenia z plnej moci.§ 118 odst. a ak to ich povaha pripúšťa.momentálne výrazná tendencia smeruje najmä k rozšíreniu okruhu vecí považovaných za predmet občianskoprávnej dispozície. pri ktorých právny poriadok právne nakladanie s nimi buď vylučuje alebo obmedzuje . ak ide o zánik bez právneho nástupcu . ktoré slúžia k ochrane ekonomiky. voči ktorým zmocnenec jedná . ktoré sa môže uskutočňovať v podobe: predanie určitej veci alebo inej hodnoty jednou osobou druhej (dare) konanie určitej faktickej činnosti (facere) b) pasívneho právne významného správania ako je aktívneho správania subjektov ako je - strpenia určitého správania iného subjektu. ktorá bola oznámená tretej osobe. predmetom OPV je: priamy predmet okrem ovládateľnosti musia veci a prírodné sily (aby boli predmetom OPV) slúžiť ľudskej potrebe – v tomto smere je predmetom ľudskej činnosti taký predmet (hmotný statok). ktorého jednou stranou je PO. nehmotných statkov ako veci či ako spôsobilého predmetu OPV 35. kedy sú známe osobám. 32 . ak: je to stanovené v plnej moci je zmocneným PO (§ 33a) plná moc zaniká: a) prevedením úkonu stanoveného v plnej moci b) odvolaním plnej moci zmocniteľom . ako je zakotvený v normách OP – ide o ľudské správanie. napr. 1: predmetom OPV sú veci. ak také jednanie neodporuje príkazom zmocniteľa alebo jeho právneho nástupcu 34. VEC AKO PREDMET OBČIANSKOPRÁVNYCH VZŤAHOV. 2 a 3: zvláštnymi ustanoveniami riešené pomery medzi zmocnencom a zmocniteľom. vznikajú z jeho PÚ práva a povinnosti priamo zmocniteľovi. 2: predmetom OPV sú tiež byty a nebytové priestory (umožňuje tým samostatnú právnu dispozíciu s nimi) - vec v právnom zmysle ObčZ nedefinuje. na čo je konkrétne správanie subjektu OP zamerané.- ak zmocnenec jedná menom zmocniteľa v medziach oprávnenia zastupovať.§ 33 odst. orgány a tkanivá ľudského tela. ktorého by sa inak subjekt zdržať nemusel (ommitere) nepriamy predmet . o ktorých sa zmocnenec dozvedel pred udelením plnej moci). čo je regulované abstraktným typovým OPV tak.§ 33 odst. SÚČASŤ A PRÍSLUŠENSTVO VECÍ.odvolanie je voči zmocnencovi účinné akonáhle sa o tom dozvedel . keby taká osoba o odvolaní plnej moci v dobe jednania so zmocnencom vedela c) výpoveďou plnej moci zmocnencom d) smrťou zmocnenca e) smrťou zmocniteľa zaniká len ak nie je stanovené inak zdržanie sa určitého aktívneho správania.ďalším obmedzením sú obmedzenia právne.predstavuje to.jeho vymedzenie doposiaľ nie je jednoznačné . ak toto prekročenie schválil . pokyny dané zmocnencovi. PREDMET OBČIANSKOPRÁVNYCH VZŤAHOV. KATEGORIZÁCIA VECÍ. teda predmet konkrétneho. zaniká vtedy. väčšina právnych problémov s touto koncepciou spojených čaká na ucelenú právnu reguláciu a nie je doposiaľ uspokojivo vyriešená . v súčasnej teórii a praxi je situácia zložitejšia. práva alebo iné majetkové hodnoty . ale ide o hmotné predmety a ovládateľné prírodné sily. používané modernou medicínou na účely transplantácií a transfúzií. ktorý nie je v dobrej viere.§ 32: ochrana dobrej viery: ak je zmocniteľ v dobrej viere alebo ak vedel alebo musel vedieť o určitej okolnosti.môže ju odvolať kedykoľvek a tohto práva sa platne nemôže vzdať (§ 33 odst.§ 118 odst. 3) .

druhá príslušenstvo . 36. bude sem zrejme patriť oblasť práv tvoriacich tzv. neznehodnucujú. miery alebo váhy. s pohľadu subjektívneho stanoviska účastníkov konkrétneho vzťahu: a) veci druhovo (genericky) určené: určené podľa počtu. príp.musia tu byť najmenej 2 veci. resp. aby boli s bytom užívané súčasť vecí . že veci. a) zužívateľné veci: veci. ktoré sa užívaním neznehodnocujú 3.súčasť veci nie je vecou samostatnou. akým substrátom je pokrytý stavba sa stáva nehnuteľnosťou vtedy.toto triedenie nemá zákonnú oporu. tj. pretože predmetom niektorých PV (napr. musia byť splnené nasledujúce podmienky: .aby bola vec považovaná za príslušenstvo. čo by sa oddelením od veci samé znehodnotilo) . kvality b) nezastupiteľné veci: je rozhodujúci ich individuálny charakter. odlišný právny režim viedol k rozlíšeniu vecí na (§ 119): a) nehnuteľné veci (§ 119 odst.neprípustné bude najmä činiť predmetom PV dispozície s právami. svoju úžitnú hodnotu strácajú postupne . z pohľadu objektívnej individualizácie rozlišuje OP: a) zastupiteľné veci: ich vlastnosti sú z hľadiska ich hodnoty objektívnej povahy spravidla ekvivalentné a možno ich bez zmeny ich ekonomického určenia a užitočnosti nahradiť rovnakým množstvom iných vecí rovnakého druhu. 1) . 3) . naopak tento vzťah ale neplatí. sú vecami hnuteľmými 2.). ktoré je fakticky totožné so správaním tvoriacim priamy predmet OPV subjektívne práva a subjektívne povinnosti. 2): pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom pozemok = určitá časť zemského povrchu bez ohľadu na to. ktoré nie sú nehnuteľnosťami. také veci spravidla nemožno nahradiť vecami inými bez toho. bez toho aby sa tým vec neznehodnotila (ZMO považuje za súčasť veci aj to. ktoré patria vlastníkovi veci hlavnej a sú ním určené k tomu. právne úkony týkajúce sa veci hlavnej. úroky z prodlenia a poplatky z prodlenia (§ 121 odst. môže ale byť od hlavnej veci dočasne oddelené. predpísané obecne adresátom noriem OP subjektívne práva a subjektívne povinnosti subjektívne právo predstavuje zákonom garantovanú mieru možného správania oprávnenej osoby 33 .právo ako predmet OPV môže mať svoje príslušenstvá.iné majetkové hodnoty môžu nadobúdať rôzne konkrétne formy. z ktorých jedna je hlavná. a) reálne deliteľné veci: ich rozdelenie na časti nemá za následok ich znehodnotenie alebo zmenu ich ekonomického určenia b) reálne nedeliteľné veci: všetky ostatné veci príslušenstvo vecí = také veci. čo k veci podľa jej povahy náleží a nemôže byť od veci oddelené. právne úkony tákajúce sa veci sa vzťahujú na všetky súčasti právo .§ 12O: súčasťou veci je všetko. môžu byť nahradené vecami rovnakého durhu a akosti b) veci individuálne (špecificky) určené: veci nevyhovujúce vyššie uvedeným podmienkami 5. ktoré môžu tvoriť pri obligačných vzťahoch úroky. ktoré užívaním prenášajú svoju úžitnú hodnotu na iný predmet naraz (spracovanie suroviny) alebo ktorá sa užívaním úplne spotrebúva (potraviny.právo môže byť predmetom OPV ak to jeho povaha a povaha právneho vzťahu pripúšťa (§ 118) . aby sa zmenilo ich ekonomické alebo iné spoločenské určenie 4. nie je ale bez právneho významu. zvláštnu definíciu obsahuje § 121 odst. sa bez ďalšieho vzťahujú aj na príslušenstvo. ovplyvňujúci ich objektívne vyjadriteľnú hodnotu (umelecké dielo apod.kategorizácia (triedenie) vecí 1. OBSAH OBČIANSKOPRÁVNEHO VZŤAHU. pohonné hmoty) b) nezužívateľné veci: veci.príslušenstvo musí patriť vlastníkovi veci hlavnej - príslušenstvo musí byť vlastníkom veci určené k trvalému užívaniu s vecou hlavnou. aby boli s hlavnou vecou trvalo užívané (§ 121 odst. 2: za príslušenstvo bytu sa považujú vedľajšie miestnosti a priestory určené k tomu. výpožička) môžu byť len veci. duchovné vlastníctvo človeka apod. ak je spojená so zemou pevným základom b) hnuteľné veci: argumentom a limine možno dovodiť. ale opotrebúvajú. obsah OPV môžeme chápať ako: - správanie subjektov konkrétnych vzťahov. ktoré tvoria katalóg ZPaS občanov . modelové správanie. ktoré sa užívaním nestrácajú.

výnimku tvoria naturálne práva. k presadeniu výlučného panstva nad vecou . kto je takto ohrozený subjektívne práva nie sú bez hraníc. kedy by došlo k zrejmému zásahu do pokojného stavu. že taká osoba vylučuje kohokoľvek iného z pôsobenia na vec ňou ovládanou a prislúcha jej teda proti každému rušiteľovi actio in rem. jednak povahu zvláštnu. prostriedky ochrany subjektívnych práv majú jednak obecnú povahu. ďalej práva z hier a sázok a práva z výpožičiek do hier a sázok medzi občanmi) pri výčte vecných práv sa uplatňuje tzv. ktoré nemožno súdne ani svojpomocou vymáhať (ide o práva proti ktorým bola úspešne uplatnená námietka premlčania. tj. neplatí tu teda prekážka veci rozhodnutej vecné právo v subjektívnom zmysle = priame právne ovládanie veci. tj. ani vec druhovo určená. také pozitívne právo. ktoré prislúcha len určitému individuálne určenému subjektu a jemu zodpovedá povinnosť neurčitého počtu bližšie neurčených subjektov . POJEM A OBSAH VLASTNÍCKEHO PRÁVA. konkrétne na nekonanie toho. dominium) držba (possessio) vecné práva k veci cudzej (iura in re aliena) - znaky nároku: predstavuje vynútiteľnosť subjektívneho práva proti vôli je existenčne spätý so subjektívnym právom predstavuje možnosť použiť k vynúteniu nároku štátnu moc.české právo vybavuje subjektívne práva zásadne nárokom. aby nedochádzalo k ohrozovaniu a porušovaniu práv z OPV a aby prípadné rozpory medzi účastníkmi boli odstránené predovšetkým dohodou právomoc súdu k ochrane práv (ak došlo k ohrozeniu alebo porušeniu práv plynúcich z OPV) (§ 4) - postavenie osoby vecne oprávnenej (osoby. OCHRANA SUBJEKTÍVNYCH PRÁV. 34 .vecné práva tvoria súčasť systému OP - § 5: operatívna ochrana v prípade. PREDMET. 2: povinnosť FO a PO. výnimočne svojpomocou oprávnenej osoby druhy právo vlastnícke (ius proprietas. ktorého vecneprávna povaha je právnym predpisom pripustená 39. ktorý môže predbežným opatrením zásah zakázať alebo uložiť obnovenie predošlého stavu (právo domáhať sa súdnej ochrany tým nie je dotknuté. - vecné práva (iura in rem) vznikli na základe rímskeho práva. čo vyjadruje. čím by sa zasahovalo do výkonu oprávnenia predmetom je spravidla vec v právnom zmysle. ak nedošlo k jej špecifikácii e) občianskoprávny nárok = vlastnosť subjektívneho práva spočívajúca v jeho vynútiteľnosti štátnou mocou. ktorá chráni len subjektívne práva určitého typu 38. OCHRANA POKOJNÉHO STAVU. z čoho plynie: - svojpomoc (§ 6) je prípustná aj hrozí bezprostredne neoprávnený zásah do práva. obmedzuje sa na nekonanie. že počet druhov vecných práv je v konkrétnom právnom poriadku uzatvoreným počtom → ako právo vecné možno zriadiť len také právo. obecná zásada je vyjadrená v § 3 odst. svojpomoc . povinnej osoby - resp. DRUHY. 1: výkon práv a povinností vyplávajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iným a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. štátnych orgánov a orgánov miestnej samosprávy dbať. pretože nejde o rozhodnutie. ktoré nie je sprostredkované iným subjektom (nepriame ovládanie veci umožňujú práva záväzkové) charakteristické znaky d) - ide o práva absolútne. požiť ju môže len ten. numerus clausus. VECNÉ PRÁVA.- subjektívna povinnosť je objektívnym právom stanovená miera nutného správania subjektov OPV medzi oboma pojmami existuje vzájomná (aj keď rozporná) jednota 37. pôsobia proti všetkým (erga omnes). takú ochranu je povinný poskytnúť príslušný orgán štátnej správy.povinnosť má zásadne negatívnu povahu. termín vecné práva sa ale začal používať až v dobe recepcie RP historicky tvoria vecné práva dôležitú súčasť majetkových práv a predstavujú úplné alebo čiastočné panstvo nad konkrétnou vecou - dôležité miesto má prevencia (= predchádzanie vzniku porúch alebo ohrození OPV): § 3 odst. ktorá je subjektom vecného práva) sa vyznačuje tým. pretože predmetom vecného práva nemôže byť právo. OP vytvára reguláciu výkonu subjektívnych práv. POJEM. a síce vec určená individuálne. NÁROK.

existujúci systém rozdelenia vecí . rozvoja národného hospodárstva a verejného záujmu. že určité veci môžu byť len vo vlastníctve občanov alebo PO so sídlom v ČR . vlastníkove oprávnenia ožijú v pôvodnom rozsahu.umožňuje vlastníkovi realizáciu úžitnej hodnoty veci.tým. napr. 3 LZPS) – táto zásada je prejavom 35 . a to tak. v rovnakej dobe. 11 odst. tento princíp opakuje ObčZ v § 124. ani povinnosť požívať plody 2) právo s vecou disponovať (ius disponendi) realizácia hodnoty smennej a poskytuje vlastníkovi možnosť rozhodovať o právnom aj faktickom osude veci súčasťou tohto práva je právo vlastníka vec opustiť (ius dereliqurndi) a právo vec zničiť (ius abutendi) 3) právo vec držať (ius possidendi) . ius abutendi. obce alebo určených PO . nezbytný k zabezpečovaniu potrieb - analytické vymedzenie obsahu VP umožňuje formulovať aj ďalšie oprávnenia. bez nutnosti nejakého úkonu zo strany vlastníka alebo inej osoby .úprava VP v LZPS a v ObčZ tvorí obecnú úpravu pre celý právny poriadok obsah vlastníckeho práva oprávnenia vlastníka . úroky z vkladov) . ktoré vznikajú v procese užívania a disponovania s vecami) upravuje vlastnícke právo spoločne s inými právnymi inštitútmi obligačného práva 2) vlastnícke právo v subjektívnom zmysle: v RP vymedzené ako všeobecné právne panstvo nad vecou. napr. súčasne v sebe zahŕňa aj právne zabezpečenú možnosť vlastníka domáhať sa od všetkých tretích osôb zdržanie sa užívania veci vlastníka proti jeho vôli a zdržanie sa správania. že vlastník vec prenechá inému subjektu. konkrétne využívanie užitočných vlastností veci a brať z nej prírastky (tj. užívania a dispozícií s vecami .z obecného práva každého vlastniť majetok je Listinou pripustená výnimka (čl. v minimálnej miere a za prísnych podmienok pripúšťa zásahy.jedno zo základných subjektívnych práv a najdôležitejšie vecné právo celej spoločnosti.v ČR je vlastnícke právo regulované najmä v LZPS a v ObčZ: - LZPS prehlasuje právo každého vlastniť majetok za základné občianske právo (čl. ktorý zakotvuje existujúce ekonomické vlastnícke vzťahy zakotvuje najmä statickú stránku vlastníctva. ius dereliquendi uskutočňovanie vlastníkových oprávnení je výkonom vlastníckeho práva český právny poriadok vychádza z tzv. tak aj plody obecné (fructus civiles. vlastnícke právo) je právnymi normami regulovaný vlastnícky vzťah vlastnícke právo . smie byť len vo vlastníctve štátu. 11 odst.LZSP nechápe vlastnícke právo ako právo absolútne neobmedzené. ktoré nemožno zamieňať. ktorý majetok. Hedemannovej koncepcie vlastníckeho práva: vlastníctvo zaväzuje (čl.dynamickú stránku vlastníckych vzťahov (tj.zákon môže tiež stanoviť. v Listine je tiež vyjadrená rovnosť vlastníckeho práva všetkých vlastníkov. regulujúcich vlastnícke vzťahy v ekonomickom poňatí . v modernom poňatí je chápané ako vzťah medzi osobami týkajúci sa vecí .vlastníctvo v ekonomickom zmysle je súhrn historicky určených majetkových vzťahov držby. 11 odst. stáva sa ich vlastníkom) vlastník je oprávnený prisvojovať si plody prirodzené (fructus naturales – prírastky plodonosnej veci). aj keď sa často používajú ako synonymá základom ich rozlíšenia sú odlišnosti v ekonomickom a právnom poňatí vlastníctva: . Listina súčasne zaručuje vlastníckemu právu rovnakú mieru ochrany .vlastnícka triáda: 1) právo vec užívať a používať jej plody a úžitky (ius utendi et fruendi) . ktoré ruší vlastníka v jeho držbe a užívaní veci a disponovaniami s ním .vlastník ale nemá povinnosť vec užívať. nezaniká jeho právo držby - - - = právom zakotvená možnosť vlastníka v medziach stanovených právnym poriadkom držať a používať veci a nakladať s nimi podľa svojej úvahy a vo svojom záujme. tých vzťahov. ktorá nie je závislá na existencii moci kohokoľvek iného k rovnakej veci.vlastníctvo v právnom zmysle (právny vzťah vlastníctva.v jeho rámci možno rozlišovať: 1) vlastnícke právo v objektívnom zmysle: súhrn právnych noriem.vlastníctvo x vlastnícke právo ide o rôzne spoločenské kategórie.možnosť mať vec vo faktickej moci a je predpokladom realizácie práva vec užívať a požívať a väčšinou predpokladom dispozície s vecou . 2): zákon môže stanoviť.VP je základným právnym inštitútom. 1). že viaže možnosť vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia vlastníckeho práva na verejný záujem a jeho prevedenie len na základe zákona a za náhradu - v náveznosti na obmedzenie je charakteristickým rysom VP jeho elasticita = ak obmedzenie odpadne. a to mocou. tj.

má svoje limity (obmedzenia) obmedzenia vlastníckeho práva . zákonom základné právo obmedzil alebo v prípade kolízie s iným VP. ktoré platí za určitých podmienok pre všetkých vlastníkov. zvláštne prostriedky ochrany vlastníckeho práva 36 . použitie jeho veci. a to predovšetkým vo verejnom záujme - ide o jedno zo základných ľudských práv.obmedzením VP je povinnosť vlastníka strpieť. má pôvod vonku vlastníckeho vzťahu a vyplýva prevažne zo stretu konkrétneho VP s inými PV (typicky regulácia susedských práv) druhy obmedzenia vlastníckeho práva . obsahuje zákaz zneužitia VP a naznačuje. vydanie bezdôvodného obohatenia (vydanie bezdôvodného obohatenia in natura vedie k totožnému obnoveniu pôvodného stavu) apod. za určitých podmienok. ide o určité vnútorné obmedzenie (typicky princíp „vlastníctvo zaväzuje“ 40. 2) a konkretizáciu prevádzajú predpisy verejnoprávnej povahy (napr.vlastnícke právo môže byť obmedzené so súhlasom vlastníka.na dobu nezbytnú . napr.2 druhy obmedzenia VP: . ale aj povinnosti . jednak hrozbou sankcie per prípad porušenia či ohrozenia PV sankciami pre prípad protiprávneho zásahu do VO sú konkrétne prostriedky. 1) b) použitie veci bez súhlasu vlastníka . 1): .ObčZ neobsahuje obdobné regule. bez nutnosti jeho súhlasu .základnú smernicu obsahuje LZPS (čl. 4). aby za určitých podmienok. skutočných obmedzení vlastníckeho práva - 1) pojmové obmedzenie: obmedzenia VP. resp. ďalších vecných práv. že vlastník nemá len práva. stavebný zákon) podrobnejší výklad o vyvlastnení. resp. za ktorých má príslušné právo prioritu . z hľadiska ústavne vymedzených cieľov.vlastnícke právo nie je neobmedzeným panstvom nad vecou. živelná pohroma) alebo naliehavý verejný záujem (hrubé porušenie verejného poriadku) .za náhradu . že VP je jedným zo subjektívnych práv b) zvláštne prostriedky ochrany VP: majú svoje opodstatnenie len v prípadoch ochrany VP 2) a) vecneprávne prostriedky ochrany VP možno použiť k ochrane VP.v nezbytnej miere 2) ochranu VP je charakteristická prevencia ako výraz snahy o predchádzanie ohrozovaniu či porušovaniu týchto právnych vzťahov.stav núdze (napr. inak len na základe zákona.koncepcie vlastníctva ako sociálnej funkcie. prírodu a životné prostredie nad mieru stanovenú zákonom .ak nemožno účel dosiahnuť inak . podmienkach a následkoch je zaradený do oddielu venovaného zániku VP regulácia susedských vzťahov patrí do skupiny tzv. preventívne zámery sú uskutočňované jednak stanovením povinnosti k predchádzaniu protiprávnym zásahom a ich nepriaznivým dôsledkom. preto možno jeho obmedzenie pripustiť len vtedy.podmienky sú stanovené pomerne prísne (§ 128 odst. obdobnú formuláciu užíva ObčZ (§ 128 odst. možno ale využiť obecné pravidlo. 11 odst.v jeho rámci možno dosiahnuť buď len čiastočné obmedzenie VP.pojmové obmedzenie vyplývajúce z LZSP sociálna (spoločenská) koncepcia VP stanovuje zákaz zneužitia VP na újmu práv druhých a zákaz jeho rozporu so zákonom chránenými obecnými záujmami. a smerujú k úplne totožnému (čo sa týka predmetu) obnoveniu pôvodného stavu b) oblilgačneprávne prostriedky ochrany VP: je ich možné využiť k odstráneniu iných následkov než k obnoveniu totožného pôvodného stavu. vyplýva priamo z pojmu VP a stanovujú ho priamo právne predpisy. ďalej stanovuje. alebo jeho úplné odňatie . OCHRANA VLASTNÍCKEHO PRÁVA. ak ústavná úprava výslovne zmocňuje zákonodarcu. . náhrada škody. že výkon VP nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 odst. ktoré právny poriadok poskytuje vlastníkovi k ochrane subjektívneho vlastníckeho práva.v špeciálnych predpisoch býva obsiahnutá konkretizácia vyvlastnenie . tieto prostriedky môžeme klasifikovať na: - - a) obecné prostriedky ochrany VP: je ich možno použiť v dôsledku toho.základom právnej ochrany VP sú právne predpisy najvyššej právnej sily (LZPS) - skutočné (vonkajšie) obmedzenie: obmedzenie VP spojené s určitými konkrétnymi vlastníckymi PV. iným základným právom alebo slobodou. či inou ústavne chránenou hodnotou (pri takých kolíziách je nutné sledovať naplnenie podmienok. že výkon VP nesmie poškodzovať ľudské zdravie.

zničil alebo scudzil. pokiaľ trvá nájomný vzťah. ktorá stanovuje. proti nájomcovi.predpokladom jej úspešnosti je preukázanie naliehavého právneho záujmu (napr. toto VP musí existovať v dobe rozhodnutia v riadení o vydanie veci. zhotovenie novej veci apod. tieto právne skutočnosti sa nazývajú právny dôvod alebo právny titul tituly nadobúdania VP sú vyjadrené v § 132. v opačnom prípade.je možné sa domáhať zákazu nedovolených imisií. poukázaním na potrebu získania listiny nezbytnej pre zápis žalobcovho VP do katastru nehnuteľnosti) . môže oprávnený požadovať len náhradu škody.predpoklady jej úspešného uplatnenia: 1. - 4. 2. zadržovanie veci je v tomto prípade porušením právnej povinnosti vyplývajúcej z povahy vlastníctva ako PV. kto vec získal vec musí byť individualizovaná. kto vec protiprávne zadržuje nebol v dobrej viere. že vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou. originárne: nadobúdateľ VP získava nezávisle na predchádzajúcom vlastníkovi alebo VP k veci vzniká po prvý krát (konfiškácia. ktorej vydanie navrhuje. ObčZ výslovne nestanoví.. ktorým neoprávnene zasahuje do VP. darovacia zmluva) b) žaloba záporčia (nagatórna) . kto vec protiprávne zadržuje (podmienkou úspechu žaloby je. rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností stanovených zákonom 5.možno ich použiť len k ochrane tohto právneho vzťahu v prípade neoprávneného zásahu - - k týmto prostriedkom patria vlastnícke žaloby upravené v § 126 a) žaloba na vydanie vecí (reivindikačná žaloba) aktívne legitimovaný je vlastník (spoluvlastník) veci. či VP existuje . eventuálne žalovať toho. aktívne legitimovaný je vlastník (spoluvlastník) protiprávne zadržanej veci. povinnosti všetkých tretích osôb nezasahovať do VP možno ju úspešne použiť pri ochrane susedských vzťahov .v prípade nehnuteľných vecí sa používa termín „žaloba na vypratanie vecí“ . oddelenie plodov a úžitkov. 2.) derivátne: nadobúdateľ svoje VP odvodzuje od predošlého vlastníka (dedenie. či má vlastník právo aj na vydanie prírastkov a úžitkov (analogická aplikácia § 458 odst. aby bolo žalovanému uložené zdržať sa jednania. teda označená takými znakmi. neoprávneného prechádzania cez pozemok. upustenia od stavby na cudzom pozemku a odstránenie následkov c) žaloba na určenie. darovacou alebo inou zmluvou. žaloba preto nemôže byť použitá proti vypožičiavateľovi veci. aby zásah do VP bol odstránený . pokiaľ pôžička trvá. dedením. kedy došlo k zásahu do VP inak než protiprávnym zadržovaním veci - zásada nikto nemôže previesť na iného viac práv. NADOBÚDANIE VLASTNÍCKEHO PRÁVA. smena) 2. ak by upustenie od protiprávneho jednania nestačilo k tomu. ani v prípadoch. najmä od vecí rovnakého druhu. kto VP obmedzuje alebo porušuje. ak vec spotreboval. kúpa a predaj.možno ju použiť na ochranu vlastníckeho práva vo všetkých ostatných prípadoch. pasívne legitimovaný je ten. alebo aby bolo uložené obnovenie pôvodného stavu. tj. spôsoby nadobudnutia VP: 1. iný dôkazný prostriedok dokladajúci žalobcove VP žalovaný vec zadržuje protiprávne. na základe množstva právnych skutočností. musí vydať aj úžitky veci. darovanie. aby ju bolo možné bezpečne odlíšiť od ostatných vecí. a contrario ak bol v dobrej viere. bez ohľadu na subjektívny vzťah k takému jednaniu (tj. nadobúdaniu VP dochádza rôznymi nadobúdacími spôsobmi. prihliadajúca k dobrej viere povinného = ak ten.prostriedky určené na ochranu VP možno analogicky (§ 853) použiť aj na ochranu oprávnenej držby a oprávnenej detencie 41. ale v moci osoby inej. prevod: k nadobudnutiu VP dochádza na základe prejavu vôle (kúpna. ktorá túto vec odmieta vydať. kedy zákon neumožňuje použitie tejto ochrany so zreteľom na spôsob nadobudnutia (§ 486) vlastník musí preukázať existenciu VP k veci. pri veciach nehnuteľných je nutným dôkazom výpis z katastra nehnuteľností. že má žalovaný vec u seba a preto má možnosť ju vydať.žalobca sa môže domáhať. ako sám má (nemo plus iuris ad alienum transfere potest. príp. úžitky vydať nemusí) 3. bez ohľadu na zavinenie) - určená k ochrane VP v prípade neoprávneného zadržovania veci . quam ipse habet) – VP možno nadobudnúť len od 37 . ktorý je vo svojom práve rušený pasívne legitimovaný je každý.možno sa ňou domáhať vydania vecí hnuteľných i nehnuteľných . vec sa nenachádza vo faktickej moci vlastníka.

rozhodnutie súdu o zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva (§ 142) opustenie je prejavom vôle vzdať sa VP. že držiteľovi vec patrí uplynutie vydržacej doby (na jej počiatok a trvanie sa primerane použijú ustanovenia o behu premlčacej doby): . bez prejavu vôle stratil. okrem vecí. ak nie je určený. zástavné práva atď.3 roky pri držbe hnuteľnej veci . veci opustenej a veci skrytej (§ 135) - - - nie je správne stotožňovať originárne nadobudnutie s prechodom a dervátne nadobudnutie s prevodom . rozhodnutia štátneho orgánu) . ktorá môže byť predmetom VP. napr. 42 B) nadobúdanie dedením nález = vec.prisvojenie obecne nie je upravené. love zvery a love rýb . 2 – len vtedy.ObčZ upravuje niektoré zvláštne prípady nadobúdania VP rozhodnutím orgánu.tieto skutočnosti sú uvedené v ObčZ aj v iných právnych predpisoch a) nadobudnutie VP k prírastkom veci (§ 135a) - 38 .nadobudnutie VP dedením je ne nadobudnutím derivátnym. tj.ObchZ chráni nadobúdateľa hnuteľnej veci od nevlastníka. stratou veci a jej nájdením nedochádza k zmene VP.predaj nehnuteľností a predaj hnuteľných vecí súdom pri výkone rozhodnutia D) nadobúdanie na základe iných skutočností stanovených zákonom . napr. tj. do takto stanovenej doby si - prikázanie VP k neoprávnenej stavbe (§ 135c odst.vlastníka veci a zároveň s prevodom prechádzajú na nadobúdateľa aj „závady viaznuce na veci“. ich vlastník nie je známy (obvykle poklady). pri zbere lesných plodov.vlastníctvo sa nadobúda dňom určeným v rozhodnutí tohto orgánu. čo bolo dodatočne spojené s hlavnou vecou. ak je vlastníctvo ku stavbe prikázané vlastníkovi pozemku) . ak došlo k nadobudnutiu v dobrej viere (§ 446 ObchZ) . ak oddelené neboli. opustenej alebo skrytej .VP možno nadobudnúť len v takom rozsahu. v akom prislúchalo pôvodnému vlastníkovi - - tento princíp je prelomený v § 486 v prípade nadobudnutia veci od neoprávneného dediča . ale zároveň prechodom A) nadobúdanie zmluvou – viď.v úvahu pripadá len ako špeciálny nadobúdací spôsob na základe zvláštnych predpisov. vecné bremená. v tomto okamihu je realizované vlastníkovo oprávnenie „ius fruendi“ - podobnú povahu má aj nadobudnutie vlastníctva akcesiou. tak dňom právnej moci rozhodnutia . ak je vlastník známy. akákoľvek relevantná strata držby znamená koniec behu vydržacej doby. ku všetkému. k takým veciam nadobúda VP štát. musí mu byť vec vydaná - - k prechodu VP na dediča dochádza okamihom smrti zostaviteľa (§ 460) – ide o delačný princíp (na rozdiel od princípu ležiacej pozostalosti – hereditas iacens) . tj. ak sa do roka od jeho odovzdania vlastník neprihlási. preto je nutné vec nájdenú (nalezenú) zásadne vrátiť vlastníkovi. nález pripadá do vlastníctva štátu na veci skryté dopadá obdobný režim ako pri náleze. . aj keď je predchádzajúci vlastník známy (možnosť derelikcie nehnuteľnosti je časťou právnej teórie vylúčená so zreteľom na ich evidenciu v katastri nehnuteľností. ktorou je predovšetkým predanie a prevzatie veci (tradícia) prechod: k nadobudnutiu VP dochádza na základe iných právnych skutočností (na základe zákona. v súčasnosti tento spôsob v českom práve nie je upravený b) nadobudnutie prisvojením . preto pri vytvorení novej veci nemožno o prevode ani prechode uvažovať prírastky sú samostatným predmetom VP až po ich oddelení od pôvodnej veci. ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených PO oprávnená držba veci (§ 130 odst. 1).: . či má zmluv a translačné alebo obligačné účinky k vlastnému prevodu dochádza ďalšou právnou skutočnosťou (spôsob nadobudnutia). nálezca je povinný nález odovzdať štátnemu orgánu.predpoklady vydržania (§ 134): - spôsobilý subjekt: vydržaním môže VP nadobudnúť FO aj PO spôsobilý predmet: vydržať možno akúkoľvek vec. nakladanie s vecou ako so svojou so zreteľom ku všetkým okolnostiam. sú súčasťou veci hlavnej = samostatné VP sa nadobúda až oddelením (separáciou).pri nadobudnutí VP zmluvou je dôležité.prisvojenie je vylúčené pri veci nájdenej. prax ale v jednotlivých prípadoch opustenie nehnuteľnosti akceptuje) c) nadobudnutie vydržaním . ak vlastník nie je známy.bližšie je dedenie upravené v VII. ObčZ upravuje nadobudnutie VP k nálezu.10 rokov pri držbe nehnuteľnej veci nepretržitosť držby po celú vydržaciu dobu. ktorú niekto nevedome. Časti ObčZ C) nadobúdanie rozhodnutím štátneho orgánu .pri prevode a prechode je nutná existencia VP k veci predchádzajúceho vlastníka.

udelenie príklepu licitátora predstavuje jednu z iných právnych skutočností stanovených zákonom. že mu vec nepatrí vlastnícke právo pôvodného vlastníka ostáva zachované. ak sa nedohodnú.pre posudzovanie okamihu nadobudnutia VP a formu zmluvy pri prevode VP je rozhodné rozlišovanie vecí na hnuteľné a nehnuteľné (v rámci nehnuteľností ďalej okolnosť. - - - prikázanie za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku. má súd možnosť usporiadať pomery medi vlastníkom pozemku a vlastníkom stavby. a ak k nej nedôjde. rozdiely sa prejavujú: - zmluvou s translačnými účinkami dochádza k prevodu VP samotnou zmluvou - prevádza sa hnuteľná vec: VP sa nadobúda prevzatím veci.nariadenie odstránenia stavby na náklady vlastníka - 3) 4) .ak k dohode nedôjde. či právny poriadok zmluve priznáva translačné alebo obligačné účinky: pre prípad. NADOBÚDANIE VLASTNÍCKEHO PRÁVA ZMLUVOU. ak bezpodielové spoluvlastníctvo zaniklo.. či bol pozemok zastavený: pri nezastavenom pozemku vzniklo podielové spoluvlastníctvo s rovnakými podielmi . na ktorom sa účastníci dohodnú. tento postup sa týka len stavby neoprávnenej = stavba zriadená bez toho.iný príklad – zákon č. či pozemok bol alebo nebol zastavený: ak bol pozemok v osobnom užívaní jednotlivca. po ktorú mal právny predchodca vec vo svojej oprávnenej držbe splnením všetkých predpokladom dochádza ex lege k originárnemu nadobudnutiu VP (keďže k nemu dochádza ex lege. ak tento spoluvlastnícky vzťah medzi nimi trval. nie je potrebné žiadne uplatnenie alebo rozhodnutie.k 1. či sú predmetom evidencie v katastre nehnuteľností alebo nie). vzniklo VP len tejto osobe ak k pozemku existovalo právo spoločného užívania viacerých osôb. o použití týchto sankcií rozhoduje súd a môže ísť o: .podiel veci iného je väčší – vlastníkom novej veci sa stáva táto osoba . že by VP k stavbe ostalo stavebníkovi.pri zastavenom pozemku vzniklo podielové spoluvlastníctvo.1.podiel veci spracovateľa je väčší – vlastníkom novej veci sa stáva spracovateľ . dohodou o zrušení podielového vlastníctva dôležité (pri prevode) je. 1) zmluva tu má obligačné účinky obvykle uzatvorenie zmluvy splýva v jeden akt s prevzatím veci (prevzatie veci je dokonca predpokladom vzniku zmluvy darovacej neuzatvorenej v písomnej forme) 39 . napr.1992 sa transformovalo právo osobného užívania pozemku existujúce k tomuto dátumu na právo vlastnícke zmluva s obligačnými účinkami je len právnym titulom. obvykle ide o stavbu zriadenú na cudzom pozemku - od neoprávnenej stavby je nutné odlišovať stavbu nepovolenú = stavba v rozpore so stavebne právnymi predpismi (následky upravuje stavebný zákon) e) nadobudnutie zo zákona . právna teória ale odôvodnene poukazuje na to. zriadiť právo príchodu a prístupu atď.možno započítať aj dobu. ktoré je nezbytné k výkonu VP k stavne. že uvedený názor nerešpektuje občianskoprávnu (zmluvnú) povahu dobrovoľnej verejnej dražby 42. najmä môže za náhradu zriadiť vecné bremeno. ale podiely zodpovedajú podielom ku stavbe (v prípade pochybností určuje veľkosť podielov dohoda. ktorého obsahom je možnosť zriadiť na ňom stavbu. ktorým vzniká záväzok VP previesť . zmluvou smennou. vlastníka určí súd d) režim neoprávnenej stavby (§ 135c) . aby stavebník mal k pozemku také právo.podiely sú rovnaké – vlastníkom je ten.nie je vylúčené ani nadobudnutie veci vydržaním do podielového spoluvlastníctva alebo SJM d) nadobudnutie spracovaním (§ 135b) 1) spracovateľ je v dobrej viere . môže žiadať vydanie a navrátenie . 172/1991 Sb.vlastníkom novej veci bude ten. vzniklo im k pozemku bezpodielové spoluvlastníctvo. rozhoduje súd) 3) ak bol pozemok v spoločnom užívaní manželmi. môžu ale nastúpiť sankcie modifikujúce túto zásadu. ak s tým vlastník pozemku súhlasí (tento postup je možný len ak by odstránenie stavby nebolo účelné) - najmä kúpnou a darovacou. ak nie je právnym predpisom stanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 133 odst.ak navrátenie nie je možné a účelné: . stali sa manželia podielovými spoluvlastníkmi pozemku a ich podiely sú rovnaké . koho určí dohoda . o prechode niektorých vecí z majetku ČR do vlastníctva obcí f) nadobudnutie príklepom licitátora vo verejnej dražbe . bolo dôležité. prípadný výrok súdu má len deklaratórnu povahu) .vlastníkom stavby je stavebník.pre presné určenie vlastníckych vzťahov bol rozhodujúci stav osobne užívacieho vzťahu a skutočnosť. ak boli dodržané stanovené podmienky a bol dodržaný stanovený postup (názor súdnej praxe). vlastníka určí súd 2) spracovateľ vie. ak je navrátenie do pôvodného stavu možné a účelné. ale aj zmluvou o dielo.

zánik veci: na rozdiel od zničenia vlastníkom dochádza k zániku veci udalosťou (zemetrasenie. právne dôvody zániku vlastníctva tu zodpovedajú právnym dôvodom nadobudnutia VP (napr. stratou veci. tým zaniká predmet právneho vzťahu a nie je možná ďalšia existencia VP B) zánik VP nezávisle na vôli vlastníka 1. spotrebovaním. zničením) - rozhodnutím súdu v trestnej veci. kedy si prevádzajúcu nechá vec vo svojej moci aj po uzatvorení zmluvy o prevode b) k zániku dochádza nezávisle na vôli doterajšieho vlastníka (v dôsledku udalosti – skazou veci.ObčZ neobsahuje výslovnú úpravu zániku VP . kúpna. . bez ohľadu na to. je ho nutné odlišovať od veci skrytej následky derelikcie upravuje § 135 odst. vydržaním 5. smrťou vlastníka.) 2.- prípady traditio brevi manu. ZÁNIK VLASTNÍCKEHO PRÁVA.spotrebovanie a zničenie veci vedie k jej zániku. výhradu vlastníctva veci až do úplného zaplatenia kúpnej ceny (§ 601) pre formu zmluvy o prevode hnuteľnej veci nie sú v obecnej rovine predpísané žiadne požiadavky b) prevádza sa nehnuteľnosť. opustením. darovacia zmluva) 2. ak došlo k vyčerpaniu jej úžitnej hodnoty. OSŘ) 40 . či už v dôsledku zničenia alebo spotrebovania) b) relatívny zánik: VP zaniká bývalému vlastníkovi a zároveň ho nadobúda niekto iný. ktorá nie je predmetom evidencie v katastri nehnuteľností - VP sa nadobúda účinnosťou zmluvy. ktorú možno vhodným spôsobom viazať na odkladaciu podmienku. kedy predmetom zmluvy je súčasne prevod nehnuteľností evidovaných aj neevidovaných zmluva musí mať písomnú formu a prejavy vôle musia byť na rovnakej listina 43. ktorá je udalosťou). ak nebola vlastníkovi vrátená alebo sa o ňu neprihlásil v stanovenej lehote 1 roku (§ 135 odst. kedy nadobúdateľ má vec už pred uzatvorením zmluvy prípady cinstitutum possessorium.k zániku VP môže dôjsť na základe rôznych právnych skutočností 1. zničením veci: zánik veci právnym úkonom vlastníka . smenná zmluva. opustením veci zaniká VP vlastníka k opustenej veci a zároveň vzniká vlastnícke právo štátu 3. 3. po uplynutí tejto lehoty sa vlastníkom stratenej veci stáva štát (obdobný režim z hľadiska zániku VP majú aj veci skryté. v dôsledku právneho úkonu – zánik na základe zmluvy. a) absolútny zánik: VP zaniká bez toho. stratou veci. aby ho nadobudol niekto iný (najmä zánik veci. opustenie veci (derelikcia): ide o jednostranný PÚ (na rozdiel od straty. tj. či z toho mal vlastník prospech alebo nie 4. rozhodnutím štátneho orgánu k zániku VP dochádza právnou mocou takého rozhodnutia a možno ho použiť len v prípadoch stanovených právnym predpisom patrí sem: vyvlastnenie účastníci si môžu dohodnúť tzv. 1). ak zákon nestanoví inak vklad = zápis do katastrálnych operátov. ktorá je predmetom evidencie v katastri nehnuteľností - VP sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. na základe zmluvy: dochádza zároveň k nadobudnutiu aj zániku VP 2. ak súd právomocne uložil trest prepadnutia majetku. najskôr ale preskúma listinu z hľadiska stanovených náležitostí právne účinky vkladu vznikajú na základe právomocného rozhodnutia o jeho povolení (až prevedením vkladu) ku dňu. požiar apod. spotrebovanie: takto zaniká VP k veci zužívateľnej. kedy bol návrh na vklad doručený katastrálnemu úradu zmluva musí mať písomnú formu a prejavy vôle musia byť na rovnakej listina c) prevádza sa nehnuteľnosť. povoľuje ho katastrálny úrad rozhodnutím. alebo prepadnutia veci. a) k zániku dochádza na základe vôle doterajšieho vlastníka (tj. na základe rozhodnutia štátneho orgánu. ktorý vyjadruje vôľu doterajšieho vlastníka nebyť už ďalej vlastníkom veci. smrťou vlastníka: VP prechádza na dedičov (§ 460) alebo ako odúmrť pripadá štátu (§ 462) 4. alebo ochranné opatrenie zabráni vecou pri predaji veci v rámci výkonu rozhodnutia (§ 321 a nasl. najmä v situáciách. zo zákona) . ktorých vlastník nie je známy) 3.konkrétne spôsoby zániku VP: A) zánik VP ako dôsledok prejavu vôle doterajšieho vlastníka 1.

zrušenie alebo obmedzenie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu jeho podrobnejšiu úpravu obsahuje stavebný zákon - právna úprava susedských vzťahov patrí do skupiny tzv. ktorá vyvoláva pohyb.účely vymedzené zvláštnymi zákonmi vyvlastniť možno len ak nie je možné cieľ vyvlastnenia dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom - zákaz vážneho ohrozovania výkonu práv iného (ohrozovanie sa týka priamo výkonu práv chráneného vlastníka) . 2 ho pripúšťa. svetlom. odbúranie tarasu apod. vibráciami. pre zásobovanie vodou. príp. 1) – toto ustanovenie zakazuje akúkoľvek činnosť na pozemku alebo na stavbe zbavujúci susedovu stavbu alebo pozemok náležitej opory. aby učinil dostatočné opatrenia pre upevnenie stavby alebo pozemku (§ 127 odst. spravidla takou činnosťou.prevedenie asanácie sídelného útvaru alebo jeho asanačných úprav podľa schválenej územne plánovacej dokumentácie . prípadne zosuv pôdy alebo stavny na nej zriadenej (výkopy. podkopy.vytvorenie hygienických. parami. ak nemožno účel dosiahnuť inak. to sa nevzťahuje na právo užívať byty a nebytové priestory.) - ohrozený sa môže na základe uvedeného ustanovenia brániť len proti aktívnej činnosti vlastníka susedného pozemku alebo stavby C) imisia - účinky činnosti. a to len na základe zákona. pre ktorý boli vyvlastnené) 44. plynmi. ak znamenajú obťažovanie nad mieru primeranú pomerom. ale aj vlastníci vecí hnuteľných (preto sa možno domáhať ochrany aj proti napr. z tejto obecnej zásady vyplývajú 2 obmedzenia: 1. k imisiám môže dochádzať aj bez vzťahu k takej nehnuteľnosti - za neprípustné sú považované iba vtedy. prachom.vytvorenie podmienok pre nezbytný prístup k pozemku a stavbe zákaz obťažovať iného nad mieru primeranú pomerom (obťažovanie samotné nebráni výkonu práv. SUSEDSKÉ PRÁVA.túto povinnosť majú nie len vlastníci nehnuteľností. ak nebolo v stanovenej lehote započaté s ich užívaním k účelu. pre verejnú správu) . na ktoré sa obmedzenia generálnej klauzule vzťahuje. tienením.verejne prospešné stavby podľa schválenej územne plánovacej dokumentácie (napr. ak súd prikáže stavbu vlastníkovi (§ 135c) rozhodnutím súdu o vlastníctve k spracovanej veci (§ 135b) vyvlastnenie: § 128 odst. - vyvlastnenie je možné vo verejnom záujme pre: . odpadmi. len pre ten účel a za náhradu nepredstavuje len odňatie.nemusí ísť len o činnosť alebo nečinnosť na pozemku alebo stavbe. príliš hlasnej hudbe z rádia) . pre ktoré boli vyvlastnené (na žiados toho. nečinnosti na vlastnom pozemku alebo stavbe. ale činí ich nepríjemnými alebo obtiažnymi) vytvorenie podmienok pre umiestnenie alebo riadnu prevádzku zariadenia štátnej pozorovacej siete. 1).- rozhodnutím súdu o neoprávnenej stavbe. eventuálne možno jeho prostredníctvom dosiahnuť zriadenie. bezpečnostných a iných ochranných pásiem a chránených území a pre zaistenie podmienok ich ochrany . ktorému bol pozemok alebo stavba vyvlastnené. stavby pre zneškodňovanie odpadov. odvádzanie odpadových vôd. ktoré sa nejakým škodlivým spôsobom prejavujú na pozemku alebo stavbe cudzej (obťažovanie hlukom. ak zásah túto mieru neprekročí a tiež neprekročí ani únosné 41 . ale aj obmedzenie VP. pre verejnú dopravu. zruší stavebný úrad úplne alebo z časti rozhodnutie o vyvlastnení. ktorou sa zisťuje stav životného prostredia . bez toho. ak nie je v rozhodnutí stanovené inak. dymom. pachmi. skutočných obmedzení vlastníckeho práva . čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv (§ 127 odst. vlastník veci nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej.na generálnu klauzulu ObčZ nadväzuje demonštratívnym výčtom niektorých prípadov. zákaz vznikania chovaných zvierat na susediaci pozemok) .zamerané na niekoľko skupín vzťahov: A) generálna klauzula - vlastník veci sa musí zdržať všetkého. ktoré vyvlastnením nezaniká rozhodnutie o vyvlastnení je individuálne správne rozhodnutie konštitutívnej povahy vyvlastnený pozemok a tavbu možno používať len k účelom. tento demonštratívny výčet ale nevylučuje poskytnutie ochrany aj proti iným zásahom než tu uvedeným B) ohrozenie susedovej stavby alebo pozemku - - vyvlastnenie môže byť vykonané len v nezbytnom rozsahu a za náhradu vyvlastnením prechádza VP na navrhovateľa vyvlastnením zanikajú všetky ostatné práva k vyvlastneným pozemkom a stavbám. pre verejné školstvo.

vec môže vlastnícky patriť viacerým subjektom spoločne. je ten. ale niekoľko osôb spoločne). popr.všetci spoluvlastníci sú pokladaní za jedného vlastníka spoločnej veci. táto možnosť je obmedzená na ročnú dobu (možno tak učiniť v dobe vegetačného kľudu) a rozsahom (nemožno odstrániť väčšiu časť koreňového systému. ak VP k stavbe a k pozemku prislúcha rozdielnym vlastnikom). preto je nutné obidve skupiny vzťahov považovať za vzťahy rovnakého druhu ako vzťahy držby. vonkajšie vzťahy: spoločenské vzťahy vznikajúce medzi spoluvlastníkmi a tretími osobami . môže zo svojej pôdy korene a vetve prerastajúce na jeho pozemok odstrániť. v takom prípade možno uplatniť vecné bremeno 2 druhy spoluvlastníckych vzťahov: 1. užívania veci a nakladania s ňou. po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu (týmto stanoviskom ale súd viazaný nie je.hranice vyplývajúce z dobrých mravov. pretože ich subjekty sú presne určené.pojmové vyjadrenie podielov neprichádza do úvahy.právne vzťahy spoluvlastníctva vznikajú na základe regulácie spoločenských spoluvlastníckych vzťahov právnymi normami - subjektmi spoluvlastníctva môžu byť FO. popr. 2 a 3: E) oplotenie . rovnaké práva ako má vlastník v prípade individuálneho vlastníctva. bolo by možné sa domáhať ich vydania z titulu vlastníckeho práva ak došlo v súvislosti so vstupom na cudzí pozemok alebo stavbu ku vzniku škody. že vlastníkom nie je jediná osoba. PO aj štát a môžu existovať rôzne kombinácie spoluvlastníckych vzťahov medzi týmito subjektmi základ úpravy spoluvlastníctva obsahuje ObčZ § 136 – § 151 špeciálne problémy susedských vzťahov . uložiť vlastníkovi pozemku povinnosť pozemok oplotiť. vzniknutá zodpovednosť má objektívny charakter táto úprava vstupu nemôže byť využívaná k zaisteniu opakovaného a pravidelného prístupu k nehnuteľnosti za účelom jej bežného užívania (napr. bez toho. SPOLUVLASTNÍCTVO.podľa jedného názoru majú relatívnu povahu.charakter vnútorných vzťahov je sporný .spoluvlastnícke vzťahy sú prvkom systému vytváranom vlastníckymi vzťahmi obecne. za účelom zberu opadaných plodov. súčasne predstavujú zvláštny systém na nižšej úrovni. ktorým nie je možné inak zabrániť (vnikanie chovaného zvieractva) F) vstup na pozemky a stavby - - - vlastníci susedných pozemkov sú povinní umožniť na nezbytnú dobu a v nezbytnej miere vstup na svoje pozemky.§ 127 odst. k tomuto názoru treba pristupovať opatrne - je pravda. podielové spoluvlastníctvo podiely sú určené 2. ak oplotenie poskytne ochranu proti nedovoleným zásahom. sú modifikované existenciou vnútorných vzťahov. ak to nezbytne vyžaduje údržba a obhospodárovanie susediacich pozemkov a stavieb nie každé obhospodárovanie pozemku alebo údržba stavby zakladá právo vstupu na susedný pozemok alebo stavbu toto právo vzniká len ak je to nezbytné nemožno sa domáhať vstupu na susedný pozemok napr. že obidve skupiny spoločenských vzťahov možno rozdeliť. do ktorého práva podrasty a previsy zasahujú. stavby na nich stojace. každému z bezpodielových spoluvlastníkov prislúcha vlastnícke právo k celej veci. ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu pozemku a stavieb hľadisko potrebnosti je splnené najmä vtedy. aby medzi nich bola rozdelená . nie je to neoprávnený zásah (v takých prípadoch sa nemožno úspešne domáhať ochrany) D) podrasty a previsy . bezpodielové spoluvlastníctvo . podľa tohto názoru sú podstatou spoluvlastníctva.súd môže svojim rozhodnutím. zatiaľ čo vonkajšie vzťahy sú rovnaké ako pri individuálnom vlastníctve (len s tým rozdielom. DRUHY. pričom toto vlastnícke právo je súčasne obmedzené vlastníckym právom druhého bezpodielového vlastníka k rovnakej veci 42 . vnútorné vzťahy: spoločenské vzťahy vznikajúce medzi samotnými spoluvlastníkmi 2. prislúchajú pri spoluvlastníctve viacerým osobám . ale má povinnosť si ho vyžiadať). ktorou by došlo k narušeniu rovnováhu medzi podzemnou a nadzemnou časťou stromu) . POJEM. druhy spoluvlastníctva: 1. nemožno ich však mechanicky oddeliť a skúmať odtrhnuté vonkajšie vzťahy pri spoluvlastníctve nie sú úplne totožné s vlastníckym individuálnym vzťahom. ktorého prvky sú jednotlivé druhy spoluvlastníckych vzťahov .vlastník pozemku nesmie nešetrne. kto ju spôsobil povinný ju nahradiť. ktoré sú charakterizované pluralitou vlastníkov rovnakého objektu 45. v nevhodnej ročnej dobe odstrániť zo svojej pôdy korene stromov alebo odstrániť vetve stromu presahujúce na jeho pozemok - sused.

platí nevyvratiteľná právna domnienka.keďže zmena v osobe vlastníka je zmenou podstatnou. prípadne percentom. pri regulácii bezpodielového vlastníctva berie zákonodarca ohľad ešte na osobné vzťahy medzi spoluvlastníkmi - podielové spoluvlastníctvo vzniká rovnakým spôsobom ako VP (napr..1998 mohlo bezpodielové vlastníctvo vzniknúť len medzi manželmi. rozhodnutím štátneho orgánu. akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci (§ 137 odst.prehlasovaní spoluvlastníci sa musia podrobiť väčšinového rozhodnutiu. ZÁNIK). tento postup ale novela ObčZ zmenila a ak sa spoluvlastník rozhodne previesť podiel. súrodencov a manžela. zaisťuje právny poriadok istotu ostatných spoluvlastníkov - základným pojmovým znakom je podiel. medzi inými subjektmi vznikalo len vlastníctvo podielové.8.spoluvlastníci sú považovaní za jediný subjekt . jeho konkrétna výška je závislá predovšetkým na dohode spoluvlastníkov. jednak tie..oba druhy vystupujú na úrovni spoločenských vzťahov podľa ekonomického obsahu ako totožné.markantne sa prejavujú pri prevode vlastníckeho podielu . ktoré je kombináciou reálneho spoluvlastníctva k určitej časti stavby a ideálneho podielového spoluvlastníctva spoločných častí stavby 46. v ktorej nebude možné dosiahnuť väčšinu. 2) - do konca 1991 bol nutný súhlas všetkých spoluvlastníkov (okrem prípadov prevodu podielu na vymedzený okruh osôb). jednak tie. po 1. iné osoby v pomere rodinnom alebo 43 . z toho vyplýva. PODIELOVÉ SPOLUVLASTNÍCTVO (POJEM. ObčZ im ale zaisťuje ochranu: ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci (rekonštrukcia. na osoby príbuzné v rade priamej. ak výška podielu nie je stanovená. prenechanie do nájmu) môžu sa prehlasovaní spoluvlastníci obrátiť s návrhom na súd. práva a povinnosti týkajúce sa vzájomného vzťahu medzi spoluvlastníkmi .8. diferenciačné kritérium medzi nimi sa objavuje až na úrovni právnej nadstavby .do 1. že nie je relevantný počet spoluvlastníkov a väčšina spoluvlastníkov. že podiely sú rovnaké (§ 137 odst. ktoré sú obsahom individuálneho vlastníctva. ktorý vyjadruje mieru.v tomto vzťahu je rozhodujúca veľkosť podielov. reálny podiel).pri právnej regulácii podielového spoluvlastníctva hrajú rozhodujúcu úlohu majetkové vzťahy medzi subjektmi (pričom spôsob vyjadrenia podielu môže byť rôzny – ideálny podiel. ktorá určuje. právnom predpise alebo môže byť určená rozhodnutím príslušného orgánu (súdom pri vysporiadaní SJM). môžu nastať 2 situácie: - prevod na osoby blízke. určuje.1998 upravuje ObčZ len vlastníctvo podielové a bezpodielové bolo do istej miery nahradené spoločným jmením manželov . ev. na základe zmluvy. PRÁVA A POVINNOSTI SUBJEKTOV. rozhodne o hospodárení so spoločnou vecou na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd 2. aby o tejto zmene rozhodol . ktoré sú špecifické pre spoluvlastnícky vzťah .podielové spoluvlastníctvo možno nadobudnúť originárnym alebo derivátnym spôsobom obsah - - reálne spoluvlastníctvo (= jednotlivým spoluvlastníkom prislúcha právo k presne vymedzenej časti nedielnej veci) český právny poriadok nepozná. tj.z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne . ale vyjadruje právne postavenie spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom. dedením. do akej miery sa spoluvlastníci na právach a povinnostiach zo spoluvlastníctva podieľajú - - určitú podobu s reálnym vlastníctvom má vlastníctvo k bytom. spoluvlastnícke vzťahy sú preto spoluvlastníctvom ideálnym práva a povinnosti subjektov.podiel hrá dôležitú úlohu pri zrušení a vysporiadaní spoluvlastníckeho vzťahu - veľkosť podielu môže byť vyjadrená zlomkom. práva a povinnosti týkajúce sa vzťahu všetkých spoluvlastníkov k tretím osobám ohľadom spoločnej veci . 1) 3. vydržaním) . VZNIK. pojem - § 137 .ide o vzťah aktívnej či pasívnej solidarity založený zákonom (§ 139 odst. ako sa spoluvlastníci podieľajú na úžitkoch veci a aké nesú náklady apod. ale väčšina podielov . práva a povinnosti týkajúce sa jedného spoluvlastníka k ostatným spoluvlastníkom ohľadne jeho spoluvlastníckeho podielu .obvykle sa práva a povinnosti delia do 3 skupín: 1. 1) podiel teda nevymedzuje určitú časť veci.§ 142 podiel princíp majorizácie: pri hospodárení so spoločnou vecou je rozhodná väčšina počítaná podľa výšky podielov (ak nedošlo k dohode medzi spoluvlastníkmi).ak nastane situácia. ide preto o ideálne podielové spoluvlastníctvo .

dohoda musí byť písomná (§ 141 odst. reálne rozdelenie veci .pri súdnom riadení súd nie je viazaný návrhmi účastníkov v tom.po zrušení spoluvlastníctva je vždy nutné previesť vysporiadanie. najmä pri nehnuteľnostiach. je každý zo spoluvlastníkov povinný vydať ostatným na požiadanie písomné potvrdenie o tom. ktorou spoluvlastník previedol podiel na inú osobu a nerešpektoval zákonné predkupné právo ostatných spoluvlastníkov (§ 40a) – ide o úplne špeciálny následok porušenia predkupného práva .môže zaniknúť obvyklými spôsobmi. čo je predpokladom jej platnosti v niektorých prípadoch môže právny predpis stanoviť aj ďalšie náležitosti b) zrušenie rozhodnutím súdu na návrh niektorého spoluvlastníka (§ 142) ak nedôjde k zrušeniu a vysporiadaniu spoluvlastníctva dohodou (§ 142 odst. na tieto osoby môže spoluvlastník podiel previesť bez ďalších obmedzujúcich podmienok - prevod na osoby iné (fyzické aj právnické): ostatným spoluvlastníkom vznikne ex lege predkupné právo (ako následok úmyslu spoluvlastníka previesť svoj podiel na iné osoby než blízke) . 2) dohoda o zrušení a vysporiadaní ako dvojstranný PÚ musí spĺňať všetky obecné náležitosti PÚ. eventuálne aj podľa iného hľadiska tak. najmä či sa môže na nadobúdateľovi domáhať. ak má o vec záujem niektorý zo spoluvlastníkov.porušenie predkupného práva pri prevode spoluvlastníckeho podielu sankcionuje ObčZ relatívnu neplatnosť zmluvy. ktoré sa prevádza zásadne pri každej veci samostatne. predmetom výkonu rozhodnutia. ak oprávneným spoluvlastníkom bude len 1 osoba. ktorými dochádza k zániku individuálneho vlastníctva zrušenie a vysporiadanie predstavuje 2 fázy. najmä o tom. spoluvlastnícky podiel môže byť aj predmetom SJM zánik a vysporiadanie . kto z nich predkupné právo využije.najprirodzenejší spôsob likvidácie spoluvlastníckych vzťahov - - nikoho nemožno nútiť. a to v pomere k veľkosti svojich vlastných podielov .súd má možnosť s odkazom na § 142 odst. druhá dôvodne pociťovala ako újmu vlastnú. 2 návrh na zrušenie a vysporiadanie spoluvlastníctva prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku z dôvodov hodných zvláštnej zretele zamietnuť (táto možnosť sa nevzťahuje na prípady. kedy reálne rozdelenie možné nie je. ak by újmu.pri stavbách vychádza judikatúra z požiadavky možného vertikálneho rozdelenia. než bolo navrhnuté - súd nemôže nariadiť predaj veci a rozdelenie výťažku podľa výšky podielov v prípade. kedy zrušenie spoluvlastníctva je nevyhnutným predpokladom pre jeho vysporiadanie .úplne jednoznačne nie je potvrdený záver. aby naďalej zotrvával v spoluvlastníckom vzťahu.spoluvlastnícky podiel môže byť predmetom dedenia. 1) dôvody môžu byť rôzne. podiel na nehnuteľnej i hnuteľnej veci môže byť zástavou. je nevyhnutný vklad do katastra dohodou je treba previesť aj vzájomné vysporiadanie (= konečná a úplná likvidácia spoluvlastníctva). ako sa má vysporiadanie vykonať a môže sa rozhodnúť aj pre iný spôsob. a to: zrušenie dohodou (§ 141) ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť. ak k dohode nedôjde. inak sa medzi ostatnými spoluvlastníkmi predpokladá dohoda. ako sa vysporiadali (§ 141 odst. ktorý utrpela jedna z nich.obdobnom. sú situácie. eventuálne sa možno domáhať zrušenia aj bez závažných dôvodov - - - predkupné právo nevznikne pri prechode vlastníckeho podielu. 1 jedným z 3 spôsobov: 1. ktorý môže zaistiť jej účelné využitie a je schopný ostatným spoluvlastníkom poskytnúť primeranú náhradu vysporiadanie podielového spoluvlastníctva prevádza súd podľa § 142 odst. majú spoluvlastníci právo vykúpiť podiel. jeho spôsob je úplne ponechaný na dohode dohoda o vysporiadaná musí byť písomná len ak ide o nehnuteľnosť - reálne rozdelenie musí byť možné . preto zákon pripúšťa aj jeho zrušenie. aký zodpovedá povahe veci . 1) a ak je predmetom nehnuteľnosť evidovaná v katastre nehnuteľností. kedy by časti vzniknuté rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi takým spôsobom. čo nevylučuje súčasné zrušenie a vysporiadanie spoluvlastníctva k viecerým spoločným veciam . kedy možno zrušiť a vysporiadať podielové spoluvlastníctvo reálnym rozdelením veci) . ktoré vyplývajú z obecnej regulácie následkov porušenia predkupného práva (§ 603). že spoluvlastník môže využiť aj možnosti.prípady. aby mu podiel ponúkol ku kúpe (tento záver možno akceptovať) ak dohoda o zrušení a vysporiadaní nemala písomnú formu. tj. že by sa bývalí spoluvlastníci stali vlastníkmi reálnej časti budovy 44 . je stanovené len pre prípad prevodu (vrátane darovania a vkladu podielu do obchodnej spoločnosti) .výkon predkupného práva bude jednoznačný.

3). ak nemožno využiť spôsoby predchádzajúce. z tejto možnosti vyplýva. ak nejde o veci tvoriace obvyklé vybavenie domácnosti (§ 143a) - SJM nevzniká v nesezdanom súžití. napr.§ 143: všetko. potomkovi alebo manželovi spoluvlastníka . pri čom platí.manželia (eventuálne snúbenci) môžu vznik SJM úplne alebo z časti vyhradiť až ku dňu vzniku manželstva. čo kedysi možné nebolo.všetko. 1998 bolo bezpodielové spoluvlastníctvo nahradené inštitútom SJM (§ 143 . ak na základe stavebných úprav podľa stavebných predpisov vzniknú samostatné budovy .. SPOLOČNÉ JMENÍ MANŽELOV – POJEM. ktorých rozsah presahuje mieru primeranú majetkovým pomerom maneželov vznik - ak sú vysporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci.podielové spoluvlastníctvo je chránené obdobne ako VP. že z právnym úkonov týkajúcich sa SJM sú obaja manželia oprávnení a povinní solidárne (§ 154 odst. obchodný podiel) 3) záväzky – dlhy .pri zrušení a vysporiadaní vlastníctva rozdelením veci je možno zriadiť vecné bremeno k novo vzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novo vzniknutej nehnuteľnosti (§ 142 odst. VZNIK.§ 151). OBSAH. za ktorú by sa celá vec predala v danej dobe a danom čase podľa ponuky a dopytu) 3. ale je nutné rešpektovať cenu obecnú (cenu. PREDMET.od 1. SJM vzniká uzatvorením manželstva ako zákonný inštitút manželského majetkového práva .súd k nemu pristupuje.2000 môže súd zrušiť a vysporiadať podielové spoluvlastníctvo k budove aj tak. nie tretej osobe. prikázanie veci jednému alebo viacerých spoluvlastníkom . teda ak nie je rozdelenie veci dobre možné a vec nechce žiadny zo spoluvlastníkov vlastný predaj sa prevádza podľa § 348 OSŘ o rozdelení spoločnej veci. že súdy majú v oveľa väčšej miere možnosť vysporiadať podielové spoluvlastníctvo rozdelením veci . podľa judikatúry nemožno pri určení náhrady vychádzať z veci zistenej (vypočítanej len podľa cenového predpisu). konkrétne ustanovenia OSŘ o predaji hnuteľných vecí alebo nehnuteľností ochrana .súd môže prikázať len spoluvlastníkovi. že každý z manželov má rovnaké práva a povinnosti a vykonáva ich spoločne s druhým manželom k spoločnému obsahu patrí predovšetkým zásada. musí určiť primeranú náhradu za podiely tých spoluvlastníkov. ktorý zo spoločenstva vystupujú. 2 a 3) i) zmluvou – SJM možno vylúčiť dohodou manželov alebo budúcich manželov vo obsah - - od 1.výnimky: majetok nadobudnutý dedičstvom majetok nadobudnutý darom transformácia za majetok vo výlučnom vlastníctve veci osobnej potreby veci vrátené podľa reštitučných predpisov záväzky týkajúce sa výlučného majetku záväzky.naďalej zostal samostatne upravený spoločný nájom bytu manželmi obsahom SJM sú práva a povinnosti manželov. čo môže byť objektívne majetkom - - nutný záujem o vec aspoň jedného spoluvlastníka . v súžití osôb rovnakého pohlavia a v manželstve zdánlivo . že výsledkom bude bytové vlastníctvo 2. pričom každý zo spoluvlastníkov má právo domáhať sa ochrany zákonom stanovenými prostriedkami 47. ak nie je možno reálne rozdelenie - SJM zahŕňa majetok ako súhrn aktív a pasív prislúchajúcich manželom (okrem stanovenej alebo dohodnutej výnimky) predmet . aby vec mohla byť účelne využitá predmetom SJM sú 3 základné kategórie predmetov v právnom zmysle: 1) veci 2) iné majetkové práva.SJM vzniká: h) zo zákona – uzatvorením manželstva (aj neplatného) forme notárskeho zápisu (§ 143 odst. 4) 45 . je to výrazom jednoty manželstva a rovného postavenia manželov po stránke hospodárskej a predstavuje základnú úpravu majetkových vzťahov medzi manželmi . predaj veci a rozdelenie výťažku podľa podielov - - uplatní sa až vtedy.súd prihliada k tomu. najmä pohľadávky a peniazmi oceniteľné iné hodnoty (napr. čo manželia nadobudli v priebehu trvania manželstva .7.reálne rozdelenie sa pripúšťa len vtedy.8.

VLASTNÍCKE PRÁVO K BYTOM A NEBYTOVÝM PRIESTOROM. v akom každý z nich veci zo SJM pre potrebu svoju. že ide o fyzicky neoddeliteľnú časť budovy. - - počas trvania manželstva môže zaniknúť len prehlásením konkurzu (k vysporiadaniu takto zaniknutého SJM je oprávnený správca konkurznej podstaty) na majetok jedného z manželov – podnikateľa.každý z manželov je oprávnený požadovať. zničiť) . 3 ochrana SJM je chránené rovnako ako tie majetkové práva.možnosť obnovenia súdom (dohodou to možné nie je) . pohľadávky a záväzky: rovnako ako b) 49.pluralita predmetom a pluralita subjektov trvá po celú dobu trvania bytového vlastníctva .zúženie . ZÁNIK A VYSPORIADANIE SJM. aby mu bolo uhradené. (§ 148 odst. a vyslovením trestu prepadnutia majetku jedného z manželov bytové vlastníctvo = druh spoluvlastníctva budovy. 2) .rozhodnutím súdu (okrem vecí tvoriacich obvyklé vybavenie spoločnej domácnosti) na návrh jedného z manželov: a) zo závažných dôvodov (§ 148 odst. že podiely oboch manželov na majetku patriaceho do SJM sú rovnaké charakteristickým znakom je pluralita predmetov – predmetom práva je jednotlivý byt aj celý dom (alebo jeho spoločné časti či pozemok). a je povinný nahradiť. ktoré patria k jeho predmetu ochrany sa môže domáhať ktorýkoľvek z manželov aj bez súhlasu druhého 48.pri vysporiadaní sa prihliadne predovšetkým k potrebám nezletilých detí. podľa ktorej platí: a) b) c) hnuteľné veci: manželia sa vysporiadali podľa stavu. tieto predmety pritom vlastnícky patria aj iným subjektom .o. čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. uplatní sa zákonná nevyvrátiteľná domnienka.s.vlastníctvo k bytu a k nebytovým priestorom je obmedzené vo väčšom rozsahu ako obecne a ich právna úprava by mala vyjadrovať najmä skutočnosť. čo sa týka jej obsahu. svojej rodiny a domácnosti výlučne ako vlastník užíva ostatné hnuteľné veci a nehnuteľnosti: manželia sú v podielovom spoluvlastníctve a podiely oboch manželov sú rovnaké ostatné majetkové práva.byt ani nebytový priestor nie sú fakticky samostatnými reálne oddeliteľnými časťami budovy. je predovšetkým na účastníkoch.SJM zaniká najneskôr zánikom manželstva zákonná domnienka - ak manželia nevysporiadajú do 3 rokov svoj vzniknutý spoločný majetok alebo aspoň nepodali žalobu na vysporiadanie na súde. k tomu. ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločného majetku . alebo k. jednotiek) a podielovým spoluvlastníkom spoločných častí - po zániku SJM je nutné ho vysporiadať: a) dohodou: zákon dohodu preferuje (§ 150). čo zo spoločného bolo vynaložené na jeho ostaný majetok .s. .§ 148 odst. 1) b) jeden z manželov získal oprávnenie k podnikateľskej činnosti alebo sa stal neobmedzene ručiacim spoločníkom vo v. čo do zmluvy dajú práva veriteľov nesmú byť dotknuté obligatórne písomná forma b) rozhodnutím súdu: ak sa manželia nedohodnú. pri ktorej užívaní a dispozícii s ňou je potrebné rešpektovať potrebu hospodárenia s domom ako s celkom rovnako záväzky oboch manželov vzniknuté počas trvania manželstva sú povinní plniť rovným dielom c) rozhodnutím súdu v dedičskom riadení d) uplatnenie zákonnej domnienky .pri určení miery pričinenia je treba vziať ohľad aj na starostlivosť o deti a obstarávanie spoločnej domácnosti - podľa § 5 ZOVB (zákona o vlastníctve bytov) vzniká bytové vlastníctvo: a) vkladom prehlásenia vlastníka budovy do katastra nehnuteľností b) výstavbou jednotky prevedenej na základe zmluvy o výstavne nadobudnutie vlastníckeho práva k jednotke od doterajšieho vlastníka predpokladá 2 právne skutočnosti: prehlásenie vlastníka o vymedzení jednotiek prevod jednotky - obsahom bytového vlastníctva sú práva a povinnosti bytového vlastníka: a) právo držby b) právo užívania a požívania plodov a úžitkov c) dispozičné oprávnenie (právo s jednotkou nakladať) d) právo a povinnosť účasti na správe 46 . nemožno s nimi nakladať v plnom rozsahu ako so samostatnou vecou (napr. v ktorom spoluvlastník budovy je vlastníkom bytu (alebo nebytových priestorov tzv. vykoná vysporiadanie na základe žaloby ktoréhokoľvek z manželov súd - vychádza sa z toho.

najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby . kto nie je držiteľom v dobrej viere . 72/1994 Sb. ObčZ dovoľuje aj držbu práva.- vlastník jednotky má právo na ochranu svojho VP. zo zvláštnej povahy bytového vlastníctva vyplýva jeden zo spôsobu zániku. že mu vec patrí - oprávnený držiteľ má (ak nie je stanovené inak) obdobné práva na ochranu ako vlastník veci.) - zásady vyplývajúce z úpravy držby v ObčZ: 1. subjektom práva držby môže byť každý subjekt občianskoprávnych vzťahov. spoludržiteľstvo predmetom práva držby môže byť akákoľvek vec (hnuteľná i nehnuteľná). detentor sa k veci chová ako k veci cudzej).držbu (právo držby) možno chápať v dvoch rovinách: 1. k prostriedkom ochrany patria najmä vlastnícke žaloby k zániku bytového vlastníctva môže dôjsť na základe rôznych právnych skutočností. DRŽBA. aj keď prostredníctvom inej osoby) 2. že mu vec alebo právo patrí. ktoré existuje samostatne oprávneným držiteľom je ten. výpožička veci. bez zhoršenia podstaty veci . . a to zrušením vymedzených jednotiek (§ 5 odst. môže si odpočítať len náklady nutné na údržbu a prevádzku veci . ktorá neoprávnenou držbou vznikla.rozdelenie držby na držbu v dobrej a zlej viere je významné pre nadobudnutie VP vydržaním a pre eventuálne vysporiadanie vzájomných nárokov medzi držiteľom a vlastníkom vec a) b) držbu v dobrej viere.neoprávnený držiteľ si môže od veci oddeliť to. toto kritérium objektivizuje dobrú vieru držiteľa (ako subjektívny prvok) vo vzťahu k okolnostiam. teda mu prislúcha: a) žaloba reivindikačná b) žaloba negatórna c) svojpomoc 47 . ktoré sú odvodené od vlastníckeho práva (aj keď v takých prípadoch možno skôr uvažovať o faktickej stránke držby. ale chýba tu vôľa mať vec pre seba. 1) .oprávnený držiteľ má voči vlastníkovi nárok na náhradu nákladov. držiteľ môže použiť k ochrane držby tie právne inštrumenty.držbu ObčZ pojmovo vymedzuje a poskytuje jej ochranu .VP možno držbou nadobudnúť len ak je oprávnená rozdiely medzi vzájomnými nárokmi držiteľa a vlastníka veci: . POJEM. že mu vec patrí b) neoprávneným držiteľom je ten. tj. právo držby je súčasťou iných subjektívnych práv.držba v právnej nadstavbe je právny vzťah. kedy je držiteľ v dobrej viere. ak je to možné. za ktorých došlo k faktickému ovládnutiu veci a kedy mohol alebo nemohol držiteľ rozpoznať. 2. v takom prípade ide o držbu veci. tj. 6 a 7 zákona č. ktoré účelne vynaložil na vec po dobu oprávnenej držby. právo držby. že je držba oprávnená (§ 130 odst. ktoré právny poriadok priznáva k ochrane VP. nájom - neoprávnený držiteľ je povinný vždy vydať vec vlastníkovi spolu s jej plodmi a úžitkami a nahradiť škodu. kedy je vec fakticky ovládaná určitou osobou. držba ako súčasť vlastníckej triády. ako právo vlastníka vec držať (§ 123) subjektom držby 3. ako právo prislúchajúce inej osobe ako vlastníkovi. ktorého obsahom je subjektívne právo držby . kto je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere. napr. a) môže byť aj osoba od vlastníka odlišná (§ 129) . 2. môže existovať v dvoch skupinách: 1. čím ju svojim nákladom zhodnotil.v pochybnostiach sa má za to. DRUHY. a to v rozsahu zodpovedajúcom zhodnoteniu veci ku dňu jej vrátenia (obvyklé náklady súvisiace s údržbou a prevádzkou sa ale nenahradzujú) - tradične sa pri držbe vyžaduje splnenie 2 základných predpokladov: faktické ovládanie veci určitou osobou (corpus possessionis) nakladanie s vecou ako s vlastnou. ale len práva pripúšťajúceho trvalý alebo opetovný výkon rozlišuje sa držba oprávnená a neoprávnená 50.oprávnený držiteľ má rovnaké práva ako vlastník. nie je vylúčená ani pluralita držiteľov.v rámci držby možno rozlišovať držbu v zlej viere. pretože vlastník takú vec z hľadiska právnej stránky drží naďalej. správanie sa k nej s úmyslom mať ju pre seba (animus possidendi) - vedľa držby je nutné odlišovať detenciu (= stav. kedy nie je daná dobrá viera držiteľa .právo držby.

na ktorých základe vzniká zástavné právo obsah .. - - - - zástavné právo slúži k zaisteniu pohľadávky pre prípad. VZNIK. 26/2000 Sb. podzástavné a právo zadržovacie slúžia predovšetkým ako zaisťovacie prostriedky 52. ktorý jej zodpovedá.práva a povinnosti subjektov zástavne právneho vzťahu majú rôzny rozsah v jednotlivých fázach vývoja zástavného práva. ktorá je predmetom chránenej držby g) ochrana dôkazom chránenej držby . že v tomto prípade možno dosiahnuť uspokojenie z výťažku speňaženej zástavy . nebude včas splnený s tým.vymedzenie zástavnej pohľadávky 1) 2) zástavné právo typicky preventívne zaisťovaciu funkciu: veriteľ je oprávnený držať zástavu u seba po celú dobu trvania zástavného práva (detentor) a je povinný sa o ňu starať uhradzovacia funkcia zástavného práva: a) speňažením vo verejnej dražbe (§ 36 zákona č.vecné bremená umožňujú využívanie úžitnej hodnoty veci patriacej vlastnícky inému subjektu . OSŘ) d) rozhodnutie správneho úradu postup finančného úradu k zaisteniu daňovej pohľadávky Colný úrad e) zákon zákon stanoví tie skutočnosti. odovzdaním zástavnému veriteľovi 2.nie je vylúčený ani návrh na určenie.právo držiteľa na ochranu neuspeje voči tomu. kto má k veci silnejšie právo. sudcovské zástavné právo (§ 338b a nasl. či tu právo držby existuje . . zápisom do registra zástav (vedie ho Notárska komora) zástavné právo k nehnuteľnostiam neevidovaným v katastre vzniká zápisom do registra zástav zástavné právo k pohľadávke vzniká už uzatvorením zmluvy b) rozhodnutie súdu o schválení dohody o vysporiadaní dedičstva uzatvorená dedičská dohoda je titulom zástavné právo vznikne až rozhodnutím súdu c) rozhodnutie súdu súd môže uznesením zriadiť tzv.zástavné právo sa vzťahuje aj na príslušenstvo. najmä pred splatnosťou zaistenej pohľadávky a po jej splatnosti . o verejných dražbách) 48 . prírastky a neoddelené plody zástavy (§ 153 odst. z ktorého zástavné právo vzniká a spôsob vzniku ObčZ pripúšťa tieto tituly: a) písomná zmluva jej podstatnými náležitosťami sú: . voči vlastníkovi veci 51. čo predstavuje spojenie ich obsahu (práv a povinností s nich vyplývajúcich) s určitým subjektívnym právom k veci (tradične a najčastejšie s právom vlatníckym) .skupina subjektívnych práv. tj.fázy vývoja zástavného práva - - charakteristickým znakom je ich vecneprávna povaha.d) e) právo domáhať sa ochrany u orgánov štátne správy v zmysle § 5 ObčZ ochrana podľa § 417 – odvrátenie hroziacej škody právo na náhradu škody spôsobenej na veci. OBSAH. musí mať formu notárskeho zápisu nesmie obsahovať niektoré ujednania (§ 169) zástavné právo k nehnuteľnosti evidované v katastre vzniká vkladom zástavného práva zástavné právo h hnuteľnostiam vzniká nastúpením jednej z 3 skutočností: 1.v objektívnom poňatí sú vecné práva súborom niekoľkých právnych inštitútov. 3) vznik - - pri zástavnom práve (obdobne ako pri vlastníckom) možno rozlišovať titul. že dlh.špecifikácia predmetu zástavného práva (zástavy) . ZÁSTAVNÉ PRÁVO. predaním do úschovy alebo k skladovaniu 3. ktoré umožňujú užívanie cudzích vecí stanoveným spôsobom f) - zástavná zmluva musí byť písomná ak má zástavné právo vzniknúť zápisom do registra zástav. VECNÉ PRÁVA K VECI CUDZEJ.právo zástavné. ktoré plnia samostatné funkcie .

niečoho sa zdržať alebo niečo konať . pretože súvisia s objektívnou možnosťou realizácie jej úžitnej hodnoty) 2. tj. ktoré bude mať každý nositeľ subjektívneho práva k veci.FO - samostatný druh zástavného práva. VZNIK. ObčZ .vlastník určitej nehnuteľnosti .existuje záväzkový vzťah.konkrétna osoba (FO. že sú povinni niečo trpieť. ktoré vzniká zastavením pohľadávky zaistenej zástavným právom . ale podzástavné právo možno voči nemu uplatniť.§ 151n odst. zmena tohto subjektu nie je právne relevantná vo vzťahu k ďalšej existencii vecného bremena a subjektom práva.uspokojenia z podzástavy sa podzástavný veriteľ domáha v rámci oprávnení zástavného veriteľa . a pohľadávka z tohto záväzkového vzťahu je v inom záväzkovom vzťahu použitá ako zástava . spotrebovanie) vzdaním sa zástavného práva veriteľom uplynutím doby (ak bolo zriadené na dobu určitú) zložením obvyklej ceny zástavy na základe písomnej zmluvy uzatvorenej medzi zástavným veriteľom a zástavným dlžníkom v ďalších prípadoch stanovených zvláštnymi predpismi (napr. vzniká podzástavné právo vkladom do katastra nehnuteľností za predpokladu.zástavnému veriteľovi v druhom záväzkovom vzťahu vznikne zástavné právo k pohľadávke a podzástavné právo k zástave zaisťujúce túto pohľadávku - - k vzniku podzástavného práva nie je nutný súhlas vlastníka zastavenej veci. že vecné bremená prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa spôsobilý subjekt vecného bremena . OBSAH.b) súdnym predajom veci (§ 200y OSŘ) zánik zánik v dôsledku zániku zaistenej pohľadávky (splnením) b) samostatný zánik bez ohľadu na existenciu zaistenej pohľadávky: zánikom zástavy (zničenie. podzástavnému veriteľovi. ako by ju mal sám pri sebe zmyslom podzástavného práva je uspokojenie podzástavného veriteľa pre postup platia tieto pravidlá: . či už osoby individualizovanej alebo nositeľa subjektívneho práva k veci. 49 . ktorý je zaistený zástavou. PODZÁSTAVNÉ PRÁVO. a) - pojem . ktorý má VP k veci. 1: .povinný subjekt je nositeľom povinností patriacich k obsahu vecného bremena a je ním vlastník nehnuteľnosti . komu svedčí „právo zodpovedajúce vecnému bremenu“. prospech oprávnenej osoby spočíva v tom. môže byť podľa § 151n odst. ak nie je pohľadávka zaistená podzástavným právom a ani zastavená pohľadávka nie je v dobe splatnosti splnená podzástavnému veriteľovi . že zástava by bola predaná zástavnému veriteľovi v druhom záväzkovom vzťahu. VECNÉ BREMENÁ – POJEM. speňažením v konkurze apod. tým. sa stáva sukcesor pôvodného subjektu b) vecné bremená pôsobiace in personam: uspokojujú záujmy individualizovaného subjektu (pri bremenách pôsobiacich in rem sú uspokojované také záujmy. tj. 1: vecné bremená obmedzujú vlastníkov nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak. zodpovedá zástavný veriteľ z prvého záväzkového vzťahu za škodu na nej tak. len ak mu bol vznik podzástavného práva oznámený ak je zastavená pohľadávka zaistená zástavným právom k nehnuteľnosti. že povinný subjekt jej poskytuje určité úkony.subjektom PV vecného bremena je povinný i oprávnený . podľa obsahu (povinnosti zaviazanej osoby): a) vecné bremená s povinnosťou konať: vlastník zaťaženej veci je povinný konať v prospech oprávnenej osoby. v súdnej exekúcii. PO alebo štát) druhy vecných bremien 1. ktoré upravujú tie spoločenské vzťahy.) 53.ako subjekt VP k nehnuteľnej veci môžu vystupovať: .§ 151n a nasl. 2 dotvára vecneprávny charakter. podľa určenia oprávneného subjektu a) vecné bremená pôsobiace in rem: oprávnený subjekt je vždy subjektom. stanovuje.uspokojenia z podzástavy sa môže podzástavný veriteľ domáhať.PO (vrátane štátu) . ZÁNIK.vecné bremená ako právny inštitút = súbor právnych noriem.práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti alebo patria určitej osobe . ktoré vznikajú pri čiastočnom obmedzovaní možnosti realizácie úžitnej hodnoty veci v prospech individualizovaných subjektov za účelom dokonalejšieho sociálne – ekonomického využitia veci .oprávneným subjektom v právnom vzťahu vecného bremena. peňažité alebo naturálne dávky 54. zodpovedajúceho vecnému bremenu.§ 151n odst.

pre uzatvorenie zmluvy o zriadení vecného bremena platia obecné ustanovenia ObčZ o PÚ. ktorá v zmysle § 129 a § 130 vykonáva právo zodpovedajúce vecnému bremenu pre seba a je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere. ktoré môžu byť len vo vlastníctve alebo k veciam. 3) . a to v okamihu smrti zostaviteľa .do stanovenej desaťročnej doby sa započíta aj doba. a to uznesením obsah - 50 .ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom.b) vecné bremená s povinnosťou strpieť: vlastník zaťaženej veci je povinný strpieť určité správanie oprávnenej osoby. po ktorú právny predchodca nepretržite vykonával právo zodpovedajúce vecnému bremenu (§ 134 odst. v ktorého obvode je nehnuteľnosť. a podľa legálneho vymedzenie vecných bremien im môže byť len vec nehnuteľná (§ 151n odst.vecné bremeno vzniká právnou mocou rozhodnutia najmä rozhodnutím o vyvlastnení . že vlastník zaťaženej veci je vo svojom správaním obmedzený. špeciálne ustanovenia o zmluvách - subjektom práva sa stane len osoba. ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených PO (§ 134 odst.dohodu dediči uzatvárajú v priebehu dedičského riadenia .sú môže zriadiť vecné bremeno v prípade tzv. súd ju schváli (§ 482). ak im zákon toto právo priznáva d) na základe závete v spojení s výsledkami riadenia o dedičstvo . 1) podstatnou záležitosťou je vymedzenie okruhu subjektov oprávnených zriadiť vecné bremeno zmluvou (§ 151o odst. že nepriamym predmetom je nehnuteľnosť . 2) f) schválenou dohodou dedičov . 3) .spôsoby pôvodného vzniku vecných bremien: zo zákona . ale má prospech z toho.priamo na základe závete v spojení s výsledkami dedičského riadenia. alebo sa môže vyskytovať ako vedľajšia úmluva. týmto konaním oprávnená osoba bezprostredne a aktívne realizuje úžitnú hodnotu veci zaťaženej c) vecné bremená s povinnosťou zdržať sa určitého správania: vlastník zaťaženej veci je povinný zdržať sa správania. je zmluva uzatvorená k nadobudnutiu práva zodpovedajúceho vecnému bremenu je nutný vklad do katastra nehnuteľností. obahom vecného bremena nemôže byť povinnosť zdržať sa prevodu zaťaženej veci (také obmedzenie nezodpovedá povahe vecných bremien) spôsobilý predmet - - zmluva musí mať písomnú formu (kvôli závažnosti obsahu a z dôvodov právnej istoty) akonáhle sa účastníci zhodnú na obsahu zmluvy. napr. ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva alebo k veciam. ktorým je vec v právnom zmysle.na beh vydržacej doby sa primerane uplatnia predpisy o premlčaní (§ 134 odst.osoba nebude toto právo po nepretržitom desaťročnom výkone vzhľadom k tomu.nutnosť určiť subjekty PV e) vydržaním - - vznik .priamo na základe skutočností uvedených v právnom predpise b) rozhodnutím príslušného orgánu .možnosť zostaviteľa zriadiť záveťou vecné bremeno je dôsledkom výkonu jeho vlastníckeho práva . ktoré môže spočívať v týchto formách: a) činnosť – konanie (facere) b) nečinnosť - strpenie (pati) zdržanie sa (omittere) zo zákona je vylúčená možnosť správania sa vo forme dare uvedené ľudské správanie sa upína k nepriamemu predmetu. pri kúpnej zmluve - priamym predmetom vecných bremien ako právneho vzťahu je ľudské správanie.súd môže svojim rozhodnutím zriadiť vecné bremeno aj pri zrušení a vysporiadaní podielového spoluvlastníctva rozdelením veci (nie ale pri bezpodielovom spoluvlastníctve manželov) . 2): vlastník nehnuteľnosti ďalšie osoby. ku ktorému je príslušný katastrálny úrad. týmto je vlastník veci obmedzený v realizácii VP (presnejšie v realizácii úžitnej hodnoty veci). ktorej sa zmluva týka bremeno takto možno zriadiť len k nehnuteľnostiam evidovaným táto zmluva môže byť samostatná. nezbytnej cesty (§ 151o odst. že jej právo patrí . 4) vydržaním nemožno nadobudnúť právo zodpovedajúce vecnému bremenu k veciam. oprávnený neužíva aktívne cudziu vec.zriadenie vecného bremena rozhodnutím pozemkového úradu c) písomnou zmluvou . ktoré by mu inak prislúchalo z titulu VP.

ale nárok sa stáva podmieneným b) rozhodnutím štátneho orgánu - - rozhodnutím stavebného úradu. 2) premlčanie vecných bremien .- subjektívne povinnosti (ako súčasť obsahu VB) vyplývajú z vymedzenia ich pojmu. ktorý je treba odlíšiť od druhov vecných bremien zásada nulli res sua servit (nikomu nemôže slúžiť vlastná vec). ZADRŽOVACIE PRÁVO. príp. či už FO alebo PO (§ 584) - pri vecných bremenách in personam je následkom taký stav. existencia následku. ktorými sú: zmena pomerov (ktorá nastala po vzniku VB. 2. je trvalého rázu a existuje v dobe rozhodovania) hrubý nepomer medzi VB a výhodou oprávneného kauzálny nexus medzi 1. alebo sa niečoho zdržať subjektívne práva umožňujú oprávnenému subjektu vyžadovať stanovené správanie povinného subjektu. ktorým sa vecné bremeno vyvlastnením ruší (§ 109 odst. 2: VB automaticky zanikne ex lege ak nastanú také trvalé zmeny. 1: vecné bremená zanikajú zo zákona. ak dohoda účastníkov nestanoví inak. z čoho vyplýva. zaniká jej uplynutím . ako zákonom uložené miery nutnosti niečo konať alebo trpieť. a to pri reštitúcii poľnohospodárskeho majetku alebo pri pozemkových úpravách c) zmluvou - zánik možnosť uzatvoriť zmluvu o zániku. napr. 2 stavebného zákona) ObčZ výslovne zakotvil premlčanie práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. ak túto vec užíva aj vlastník. 3. zmena účelového určenia pozemku. podľa miery spoluužívania . okrem výslovne regulovaných spôsobov možno vymedziť aj ďalšie a) zo zákona (ex lege) - na základe skutočností stanovených priamo v zákone § 151p odst. resp. rozhodnutím príslušného orgánu alebo písomnou zmluvou. ktorá musí mať písomnú formu . 3).túto zmluvu možno považovať za špecifický druh dissolúce (§ 574 odst. prechodnou nemožnosťou výkonu práva VB nezaniká. kedy zaťažená vec nemôže slúžiť prospešnejšiemu užívaniu nehnuteľnosti oprávnenej f) uplynutím doby a splnením rozväzovacej podmienky .rozhodnutím súdu za podmienok podľa § 151p odst.právomoc zrušiť svojim rozhodnutím vecného bremeno majú aj pozemkové úrady. ktorá je právnym dôvodom jeho vzniku k obsahu VB patrí aj povinnosť niesť primerané náklady na predmet vecného bremena (§ 151n odst. vecné bremeno zanikne najneskôr jej smrťou (FO) alebo zánikom (PO) e) splynutím - 1. ku ktorému dôjde. že VB musí nutne zaniknúť. 1) k zániku práva zodpovedajúcemu VB zmluvou je nutný vklad do katastra nehnuteľnosti - § 151p odst. tj.obdobné účinky má splnenie rozväzovacej podmienky. ďalej je konkretizácia niektorých spôsobov zániku.ak bolo bremeno zriadené na dobu určitú (čomu žiadne zákonné ustanovenie nebráni). - obligatórne musí byť v rozhodnutí o zrušení VB priznanie primeranej náhrady za rovnakých podmienok môže súd svojim rozhodnutím vecné bremeno obmedziť . primerané náklady na zachovanie a opravy veci je povinný niesť oprávnený subjekt. pri vecných bremenách pozitívnych tiež určitým spôsobom niečo konať konkrétny obsah VB je určený právnou skutočnosťou. ktorému právo zodpovedajúce vecnému bremenu umožňuje užívať cudziu vec. ak dôjde k splynutiu oprávnenia a povinnosti v jednej osobe. nastúpenie kvalifikovaných trvalých zmien na veci zaťaženej. 4: ak právo zodpovedajúce vecnému bremenu náleží určitej osobe. 51 . z toho vyplýva splnenie týchto podmienok: d) smrťou alebo zánikom oprávneného . kedy zaťažená vec už nemôže slúžiť pre potreby oprávnenej osoby pri vecných bremanách in rem je následkom taký stav. ak bola účinnosť VB rozväzovacou podmienkou podmienená (§ 36 odst.premlčanie práv zodpovedajúcich vecnému bremenu nedochádza k ich zániku. že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnému užívaniu jej nehnuteľnosti. zrušení vecného bremena. zánik veci apod. ak toto právo nie je po dobu 10 rokov vykonávané (§ 109) 55. rozdelenie veci.§ 151p odst. a 2. nesú náklady spoločne.

na iné subjekty.dávajú subjektom možnosť potencie obsiahnutej v ius disponendi ako súčasti vlastníckeho práva uvádzať v život prevodom svojich práv. chrániť ju pred poškodením.záväzkové vzťahy patria k najstaršiemu typu právnych vzťahov (ide o historicky prvý typ právnych vzťahov. oprávnený sa nemôže uspokojiť priami zo zadržanej veci. záväzkové vzťahy vznikajú medzi konkrétnymi účastníkmi (inter partes) strana. retenčné právo nevznikne obsah zadržovacieho práva .existencia občianskoprávnych záväzkových vzťahov je historicky podmienená charakterom spoločensko-ekonomických vzťahov.novela 1996 upresnila jeho použitie na zaistenie nesplatých pohľadávok okrem toho možno uvažovať aj o iných spôsoboch zániku.právo oprávneného subjektu zadržať vec až do uspokojenia jeho pohľadávky alebo do iného zaistenia pohľadávky - občianskoprávne záväzky tiež poskytujú ochranu občianskoprávnym majetkovým vzťahom (okruh záväzkov z občianskoprávnych deliktov) . ak by niekto zadržal takú vec. predovšetkým uspokojením pohľadávky 52 . 2001) z jeho povahy je pojmovo vylúčené jeho použtiei pri nehnuteľnosti 56.zadržať nemožno vec svojmocne alebo lstivo odobratú.§ 180 ObčZ (od 1.pred novelou 1991 ho bolo možné využiť len pri oprave a úprave veci. záväzkové právo = systémová časť OP. o nahradení zadržovacieho práva inými zaisťovacími prostriedkami - k zaisteniu nesplatných pohľadávok môže veriteľ použiť zadržovacie právo.oprávnený subjekt. ak jeho dlžník nie je schopný dlhšiu dobu plniť svoje platné záväzky. ktorej povinný vec vydať. má oprávnený právo na prednostné uspokojenie z výťažku zadržovanej veci. pri tom na každej strane môže byť 1 alebo viac účastníkov. na rozdiel od zástavného práva má zadržovacie právo len zaisťovaciu funkciu. ohľadom exekúcie na túto vec. napr. ktorý bol ako právny vzťah označený) - vznik zadržovacieho práva . že mu dlžníkom bolo uložení naložiť s vecou spôsobom nezlučiteľným s výkonom zadržovacieho práva § 175 .= retenčné právo . ale opačnej polarity) . právo požadovať určité plnenie je pohľadávka strana. spravidla splatnej pohľadávky (tým je vyjadrený účel zadržovacieho práva ako zaisťovacieho prostriedku) .oprávnený zadržať vec je len ten. má právo na ich úhradu ide o vzťahy relatívne (záujmy subjektov sú rovnakého charakteru. táto novela rozšírila jeho použitie . výhodnejšie ako zástavný veriteľ zánik zadržovacieho práva zanikne akonáhle zanikne hlavný záväzkový vzťah. ktorá tým vznikla . POJEM A PODSTATA ZÁVÄZKU. ktorá upravuje medzi špecifickými subjektmi jednotlivé formy spoločenskej smeny hodnôt . bez ohľadu na to.záväzky vyjadrujú právnu formu realizácie tovarovo peňažných vzťahov a slúžia tak k uskutočňovaniu vzťahov smeny hodnôt medzi jednotlivými subjektami . stratou či zničením. ktorý zadržal vec. s rozvojom regulovaných ekonomických vzťahov vzrastá požiadavka právnej regulácie a právnej ochrany spoločenskej smeny - - oprávnený subjekt musí bez zbytočného odkladu vyrozumieť dlžníka o zadržaní veci a o dôvodoch zadržania. nie funkciou uhradzovaciu .vzniká svojmocným zadržaním hnuteľnej veci . ak je ale nariadený výkon rozhodnutia. povinnosť plnenia je dlh alebo tiež označovaná ako záväzok - toto právo samo o sebe nemá uhradzovaciu funkciu. vyplývajúcich z vlastníctva alebo ďalších vecných práv.1. tj.predstavuje oprávnenie veriteľa zadržať hnuteľnú vec dlžníka k zaisteniu svojej. inak môže zodpovedať za škodu. ktorá je povinná určité plnenie poskytovať je dlžník.záväzky (obligácie) umožňujú svojou povahou realizovať prechod ekonomických hodnôt z jedného subjektu na druhý . ktorá má subjektívne právo požadovať určité konkrétne správanie od strany druhej je veriteľ. má veľmi výhodné postavenie. je povinný ju starostlivo opatrovať. teda realizovať hodnotu vecí - právna úprava aj teória záväzkového práva používa špecifickú terminológiu k označeniu protikladného postavenia subjektov hovoríme o stranách záväzkového vzťahu. ak oprávnenému vzniknú v dôsledku plnenia tejto povinnosti účelne vynaložené náklady.

b) predmet (ku ktorému smeruje záujem strán) dvojitý predmet záväzku: priamy predmet (plnenie) .nepriamy predmet (hmotná vec. ktorá obsahuje špeciálnu úpravu niektorých typických záväzkových vzťahov a) b) aktívna pluralita: pluralita na strane veriteľskej pasívna pluralita: pluralita na strane dlžníckej 57.odlíšenie pojmu subjekt a strana má význam pri takých občianskoprávnych záväzkoch. zmena. ich predmetom je určité reálne deliteľné plnenie jednota zaväzovacieho dôvodu b) solidárne záväzky: na strane dlžníckej (pasívna solidarita) alebo na strane veriteľskej (aktívna solidarita) vystupuje viac subjektov podstatné náležitosti solidarity: pluralita subjektov na jednej alebo oboch (všetkých) stranách záväzkového vzťahu totožnosť poskytovaného plnenia spoločný právny dôvod vzniku záväzku. zatiaľ čo aktívne formy plnenia (dare. faktická majetkovo vyjadriteľná činnosť alebo právo – predmet plnenia) plnenie ako správanie dlžníka sa môže týkať hmotnej veci. v ktorých vystupuje viac ako jeden subjekt na každej strane záväzku.obe strany záväzkového vzťahu majú vedľa práva na plnenie a povinnosti plnenie poskytnúť tiež povinnosť poskytnúť súčinnosť k riadnemu a včasnému plneniu záväzku a zodpovedajúce právo na túto súčinnosť a) jednoduché: na každej strane vzťahu je 1 subjekt b) spoločné: na jednej alebo oboch stranách vzťahu je pluralita subjektov podľa toho. čo je všetkým záväzkom spoločné (vznik. ak nebolo dohodnuté inak. PRVKY A ZÁKLADNÉ TRIEDENIE ZÁVÄZKOVÝCH VZŤAHOV . 2.. na ktorej strane záväzku je pluralita subjektov: - záväzkové právo sa spravidla člení na 2 časti: obecná časť upravujúce to. či viacstranný. ktoré môže byť splnené čiastočne a bez zmeny jeho podstaty alebo hodnoty b) záväzky s plnením nedeliteľným nedeliteľné plnenie = spravidla individualizovaná vec. povinnosti k plneniu či oprávneniu plnenie žiadať jednotný spoločensko – ekonomický cieľ. facere) môžu byť deliteľné i nedeliteľné záväzky s nedeliteľným plnením delíme: 1. plniť ktorémukoľvek veriteľovi pasívne: jednému veriteľovi plnil jeden dlžník za všetkých alebo možno plnenie poskytnúť len v súčinnosti všetkých spoludlžníkov - - najmä pri záväzkoch s deliteľným plnením ObčZ rozoznáva: a) - pojem strana záväzku je špecifickým termínom. tj. ktorý podľa okolností konkrétneho prípadu môže byť buď totožný s pojmom subjekt (účastník) záväzkového vzťahu alebo sa od neho môže pojmovo odlišovať .záväzkový vzťah je najmenej dvoj –. ako veriteľ a dlžník na strane veriteľskej alebo dlžníckej (alebo na oboch) môže vystupovať len 1 subjekt (jednoduchý záväzok) alebo aj viac subjektov (spoločný záväzok) ak na každej strane vystupuje len 1 subjekt = jednoduchý záväzok ak na stranách existuje pluralita (mnohosť) subjektov = spoločný záväzok deliteľné plnenie = plnenie. pričom na každej strane práv a povinností môže vystupovať jeden alebo viac subjektov (účastníkov) . zaistenie. sledovaný účastníkmi solidárneho záväzkového vzťahu pasívna solidarita (pluralita na strane dlžníkov) - - pri pasívnej solidarite sú dlžníci povinní plniť jednému veriteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou 53 . pričom jeho predmetom je jedno plnenie alebo skupina vzájomných plnení podľa počtu subjektov na stranách záväzku dielčie záväzky: zložené z niekoľkých samostatných záväzkov. - aktívne: dávajú dlžníkovi oprávnenie. 2 subjekty. DELENIE ZÁVÄZKOVÝCH VZŤAHOV PODĽA SUBJEKTU.záväzkový vzťah má (ako každý občianskoprávny vzťah): a) subjekty (strany medzi ktorými záväzok vzniká) podľa plnenia a vzťahu medzi spoludlžníkmi a spoluveriteľmi: a) záväzky s plnením deliteľným - - min. resp. omittere) c) obsah 58. zásadne spočíva v trpení určitej činnosti a zdržaní sa činnosti (pati a omittere). ktoré voči sebe (okrem viacstranných záväzkov) vystupujú ako 2 strany s opačným postavením. a to rôznym spôsobom: priamo (dare alebo facere) alebo nepriamo (pati. zánik) a zvláštna časť.

právo predstihu = môže plniť tomu veriteľovi. ak dohodou nebolo stanovené inak - jej funkciou je uľahčiť veriteľovi uspokojenie jeho právom regulovaných záujmov v prípade splnenia celého dlhu alebo časti. aby dlh podľa podielov na nich pripadajúcich splnili.§ 513 odst. zberateľská minca) 54 . než diel. alebo aby ich v tomto rozsahu dlhu inak zbavili (napr. zmluva o viacstrannej výmene bytov b) záväzky v prospech tretích osôb vznikajú na základe zmluvy. pričom uspokojením jedného z veriteľov zaniká povinnosť dlžníka plniť voči ostatným veriteľom - dlžník má do okamihu. poistenie tretích osôb. 1). tak zo strany veriteľov (o plnenie môže požiadať len 1 veriteľ) - a) predbežný (preventívny) regres (§ 511 odst. napr. požiadať spoludlžníkov. vzniká medzi spoludlžníkmi ekonomicky nerovnovážny stav.každý dlžník zodpovedá za celý dlh a veriteľ sám rozhoduje o tom. kedy právne relevantne prejaví vôľu prijať plnenie - - ak nie je právnym predpisom alebo dohodou účastníkom stanovené inak. rovnaké - napr. kedy právam a povinnostiam jednej strany k druhej nezodpovedá suma práv a povinností jednej strany k tretej apod. kedy spoluveriteľ obdržal viac. táto vzájomná pozícia sa uplatňuje výslovne aj v prípadoch. jedným zo solidárnych dlžníkov. uplatnením vlastných námietok voči dlhu) pluralita subjektov môže vystupovať aj inak ako v podobe spoločných záväzkov. rozvrhne sa jeho podiel rovnakým dielom medzi ostatných . ktorý naňho pripadá podľa tohto vnútorného vzťahu (§ 515 odst. ktoré môžu smerovať buď voči všetkým ostatným stranám v akomsi súradnom postavení. že bude zo záväzkového vzťahu plniť tretej osobe (tertius) tertius sa na vzniku záväzku činne neúčastní veriteľom. 2) jej funkciou je uľahčenie technickej stránky plnenia ako zo strany dlžníka (môže celé plnenie poskytnúť jednému veriteľovi). v prípade.dlžník môže splniť celé plnenie do rúk jedného z veriteľov. ktorá sama nie je zmluvnou stranou 59. že niektorý spoludlžník nemôže svoj podiel splniť. oprávneným žiadať plnenie zo záväzku. v akej výške a akým spôsobom bude pohľadávku uplatňovať . 1. 3): ak nebol realizovaný predbežný regres a solidárny dlžník plnil v miere presahujúcej jeho podiel. zmluva o združení. ktorý bol veriteľom požiadaný o plnenie presahujúce jeho diel. ktorého predmetom plnenia je stanovená čiastka peňazí a peniaze tu vystupujú ako zákonné platidlá. 2: zakotvená povinnosť dlžníka. je povinný mu toto plnenie poskytnúť v požadovanom rozsahu - taký záväzkový vzťah. pretože znamenajú zásadné porušenie metódy občianskoprávnej regulácie – rovnosti subjektov. a) peňažité záväzky aktívna solidarita (na strane veriteľov) .pri aktívnej solidarite je ktorýkoľvek z veriteľov oprávnený žiadať po dlžníkovi časť alebo celé plnenie . 2 a 3 upravuje ako právny dôsledok pasívnej solidarity z nej vznikajúci vzťah medzi spoludlžníkmi = regresívny vzťah (postihový): - regres medzi spoluveriteľmi je závislý na ich vzájomnom vzťahu (§ 515 odst. má právo požadovať od ostatných spoludlžníkov náhradu podľa výšky ich podielov. alebo voči jednej či druhej strane. kedy bol požiadaný jedným zo solidárnych veriteľov o poskytnutie plnenia. vyplývajúce z pasívnej solidarity. dlžník je oprávnený plniť ktorémukoľvek veriteľovi. ktorou sa dlžník (prominent) zaväzuje voči veriteľovi (promisarovi). ktorého veriteľ požiadal o plnenie.peniaze ako zákonné platidlá je nutné odlíšiť od peňazí v podobe jednotlivo určenej veci (napr. od ktorého dlžníka. vedľa nich OP pozná: a) viacstranné záväzky - následný (rozvrhový) regres (§ 511 odst. ktorý je treba právnymi prostriedkami riešiť regresmi § 511 odst. ktorá na neho pripadá. sa tertius stane v okamihu. u ktorého to považuje za najvýhodnejšie . sú podiely spoludlžníkov. záväzok zo zmluvy totiž nemôže vzniknúť osobe. 1: ak je dlžník niektorých zo spoluveriteľov o plnenie požiadaný. určené druhom meny a výškou obnosu .§ 511 odst. z ktorých každá je nositeľom vlastných práv a povinností. 2): právo solidárneho spoludlžníka. DELENIE ZÁVÄZKOVÝCH VZŤAHOV PODĽA PREDMETU PLNENIA.§ 514: ak sa jedná o solidárne nedeliteľné plnenie.. bez zbytočného odkladu o tom vyrozumieť ostatných spoludlžníkov a dať im tak príležitosť uplatniť svoje námietky voči pohľadávke b) viac strán. stavebné sporenie c) záväzky zaťažujúce tretie osoby ObčZ ich nepozná.

ktoré nastali druhej strane a ktoré jej neboli známe.týka sa peňažitých dlhov .v okamihu plnenia sa z plnenia druhovo určeného musí stať plnenie individuálne určené.výber plnenia (ak nie je určené inak) je na dlžníkovi strany sa na konkretizácii plnenia môžu dohodnúť aj pred okamihom plnenia (§ 561 odst. účtovanej za daný časový úsek a môže byť založený len zmluvou . vzniknutých z jedinej právnej skutočnosti.voľbu môže dlžník realizovať výslovne (prehlásením voči veriteľovi alebo iným spôsobom) d) alternativa facultas predstavuje taký záväzok. neprichádza do úvahy. pri vzniku záväzku hrá úlohu genetické synallagma.druhovo možno predmet určiť v rôznej miere konkrétnosti .v niektorých prípadoch stanoví priamo zákon. záväzok založený darovacou zmluvou .je prípustné na základe súhlasu veriteľa . a) úplatné záväzky (synalagmatické.§ 565: strany sa môžu vopred dohodnúť alebo v súdnom rozhodnutí môže byť určené. alebo z iných stanovených alebo dohodnutých dôvodov sa dlžník povinnosti plniť môže sprostiť s tým.súhrn všetkých splátok spravidla tvorí jednotu celého dlhu. plnená len časť dlhu .§ 566: veriteľ je povinný prijať aj čiastočné plnenie. že toto plnenie nemožno poskytnúť. keď zmluvu uzatvárala. vzájomné): obe strany zároveň v postavení veriteľa aj dlžníka. kedy vzniká. splátky sa obvykle periodicky opakujú . jednostranný záväzok môže vzniknúť aj z dvojstranného PÚ 3. pretože len konkrétne plnenie môže byť nepriamym predmetom OP záväzku . kedy malo byť poskytnuté celé plnenie. môže sa plnenia domáhať len ten. ktorého predmetom je príslušenstvo pohľadávky príslušenstvom pohľadávky môže byť úrok – úrokový záväzok. a to až do doby. dokiaľ nie je zaviazaná strana druhá pri plnení záväzku prichádza do úvahy funkcionálne synallagma podľa ktorého sa v prípade. a) záväzky s plnením jednotlivo určeným: predmetom je plnenie konkrétne individualizovanou vecou či iný nepriamy predmet vzťahu (napr. že poskytne plnenie náhradné (napr. a) záväzky s jednorazovým plnením: správanie dlžníka. ktorý možno účtovať a vymáhať na základe zákona b) nepeňažité záväzky - všetky záväzky pri ktorých nie sú predmetom plnenia peniaze vo forme zákonných platidiel (per argumentum a limine) 2. jednostranné): zakladajú len jednej strane postavenie dlžníka a druhej postavenie veriteľa . každá strana má vlastnú pohľadávku a dlh voči strane druhej - vzájomnosť záväzku je možné odlišovať podľa toho. ak si majú z uzatvorenej zmluvy plniť zároveň účastníci navzájom.ak je jedna strana povinná plniť vopred. môže svoje plnenie odoprieť. umelecké dielo) b) záväzky s plnením druhovo určeným: predmet plnenia je vec alebo činnosť určená údajom druhu. ak nie je v rozpore s dohodou strán alebo s povahou záväzku . ktorý sa môže týkať výlučne peňažitého plnenia . že v prípade nesplnenie niektorej splátky stráca dlžník výhodu plnenia v splátkach (toto právo môže veriteľ použiť len do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky) d) záväzky s opätujúcim sa plnením: typické pri trvalých záväzkoch. 2) . že jedna zo strán nie je zaviazaná do tej doby.treba odlišovať jednostranný záväzok od jednostranného PÚ. ktorého zmyslom je zásada. ak sa strany dohodli na jeho vylúčení . 1) c) záväzky s plnením určeným alternatívne dávajú dlžníkovi možnosť vybrať si z niekoľkých plnení daných dohodou na výber . ale v prípade.peniaze sú najčastejším predmetom plnenia záväzkov z občianskoprávnych úkonov - k peňažitému záväzku môže pristupovať vzťah akcesorický.typické pre záväzky facere c) záväzky s plnením v splátkach: spravidla býva dohodnuté vopred alebo vzniká následne dohodou strán alebo súdnym rozhodnutím pri neochote alebo nespôsobilosti dlžníka poskytnúť celé plnenie naraz . ktorým uspokojuje veriteľa zo záväzku sa uskutočňuje naraz - úrok je určený určitým percentom istiny. 1) . § 422 odst. akosti a množstva . pokiaľ vzájomné plnenie nebude poskytnuté alebo zabezpečené (§ 560) .alternatica facultas môže byť stanovená aj zmluvou alebo súdnym rozhodnutím 4..dlh sa považuje za splnený poskytnutím poslednej splátky . ktorý je časovo periodicky členený z hľadiska 55 b) bezúplatné záväzky (asynallgamatické.od úroku treba odlíšiť úrok z prodlení. ktorého predmetom je jedno plnenie.napr. kto už sám dlh splnil alebo je ochotný a schopný ho splniť. ak je plnenie druhej strany ohrozené skutočnosťami.charakteristické pre záväzky typu dare a facere b) záväzky s čiastočným plnením: dlžníkom je v dobe. kto je oprávnený k výberu (§ 561 odst.

OBSAH ZÁVÄZKU. ktorá vzhľadom k svojej majetkovej hodnote poskytuje záruky uspokojenia veriteľa z pohľadávky voči dlžníkovi . protiprávne správanie alebo stavy. nemožno sa jeho vrátenia domáhať na základe ustanovení o neoprávnenom majetkovom prospechu sú vymenované v § 455: . súčasným a aj tým.záväzky z pôžičky do hry a sázky medzi občanmi . záveť). ktoré tiež predpisujú priamo správanie určitých subjektov predpisy ObčZ o záväzkoch majú zásadne dispozitívnu povahu.odrazom tejto zásady v záväzkoch zo zmluvy je napr. ktoré čo najúplnejšie uspokojuje oprávnené potreby a záujmy veriteľa .vzájomných plnení (napr. 3) - - ide o typ neúplných noriem (lex imperfecta) . v možnosti uspokojenia nároku zo zodpovednosti za škodu naturálnou reštitúciou (§ 422 odst. je poskytované nepretržito po celú dobu trvania záväzku (napr. zodpovednosť už v podstate na jeho vôli nezávisí. ktorý ešte len nadobudne . bez ohľadu na konkrétne predmety či skupiny predmetov z tohto majetku b) vecná . stanú sa vedľa zmluvy obsahom záväzku vtedy. VZNIK ZÁVÄZKU. ktorá nemusí byť z majetku dlžníka . zástavné alebo podzástavné právo - záväzky z porušenia právnej povinnosti (obligationes ex delicto): najmä záväzky vzniknté zo spôsobenia škody či získania neoprávneného majetkového prospechu ako aj záväzky vzniknuté z právne relevantných vád plnenia či z prodlenia záväzky z iných právnych dôvodov (obligationes ex variis causarum figuris) . . - je tvorený dvojicami subjektívnych práv (pohľadávka) a subjektívnych povinností (dlh) 56 . resp.záväzky neplatné len pre nedostatok formy 60. povinnosť nerušiť druhú stranu pri výkone určitých činností po určitú dobu) 5. výnimočne je potrebné posudzovať ich oddelene zodpovednosť a) osobná . kde dôvodom periodickosti plnenia je relatívne trvajúce plnenie) e) záväzky s trvajúcim plnením: charakteristické pre pasívne plnene typu pati a ommitere. ak sa strany nedohodli odchýlne od právneho predpisu (§ 2 odst. rozhodnutia štátneho orgánu alebo priamo právne predpisy.má neobmedzený rozsah = dlžník zodpovedá za dlh celým svojim majetkom.záväzok spravidla trvá po určitú dobu. iná právna skutočnosť.spočíva zásadne na určitej veci.vyplýva z relatívneho charakteru záväzkových vzťahov .právnym dôvodom vzniku záväzku môže byť rozsiahly okruh právnych skutočností. obmedzenie sa môže týkať stanovenia zodpovednosti dlžníka len za určitú masu majetku dlžníka chápaného ako celok 2. plnenie je možné poskytnúť len dobrovoľným prispením dlžníka 2) ak bolo plnenie takto poskytnuté. ak predpis nie je kogentnej povahy a zároveň. záväzky naturálne (obligationes naturales) . ale len určitou konkrétnou vecou. tj. 2. 2) .dlžník nezodpovedá celým majetkom.treba odlišovať dlh od zodpovednosti. z ktorých vychádza obsah záväzkových vzťahov. veriteľ je oprávnený pre získanie plnenia použiť prostriedky štátneho donútenia - zásada reálneho plnenia zo záväzku predpokladá také správanie dlžníka. napr. smerujúce k poskytnutiu požadovaného plnenia veriteľovi.napr. pretože v okamihu vzniku záväzkového vzťahu obvykle nie je totožný s okamihom poskytnutia plnení. klasické triedenie týchto skutočností: záväzky zo zmlúv (obligationes ex contractu) - oprávnenie veriteľa (pohľadávka)je zásadne vybavené nárokom.nie sú vybavené nárokom právne relevantnými skutočnosťami. možnosť poskytnúť iné plnenie či plnenie alternatívne len vtedy. tj.v záväzkoch z protiprávneho úkonu sa prejavuje napr.charakteristické sú dvoma znakmi: 1) chýba im možnosť vymôcť plnenie použitím donútenia. dlžník zodpovedá celým svojim majetkom. ale len do určitej výšky.typická pre záväzkové právo .v špecifických prípadoch môže byť obmedzená (typické pre dedičské právo): 1. sú jednak zaväzovacie dôvody (zmluva.premlčané záväzky. dlh je závislý na vôli dlžníka. ktoré sú jeho obsahom a zároveň predpokladom zániku celého vzťahu 61.záväzky z hry a sázky medzi občanmi . § 754 odst. pri ktorých sa dlžník dovolal premlčania . ak to bolo dohodnuté .

ale vec možno užívať riadne a dohodnutým spôsobom.- obsah záväzkov je vymedzený v § 494 a nasl.pri jednotlivých záväzkoch môže byť zodpovednosť za vady dohodnutá účastníkmi alebo stanovená zákonom inak . ktoré neboli voči tejto tretej osobe uplatnené (§ 503) realizácia práv zo zodpovednosti za vady . - jej uplatnenie je zúžené pre prípady úplatných (synalagmatických) záväzkov. ako povinnosť dlžníka niečo dať. ZODPOVEDNOSŤ ZA VADY PRI ZÁVÄZKOCH. je dlžník povinný plniť určité množstvo vecí určených v priemernej strednej kvalite (§ 496) § 497 – možnosť odstúpenia od zmluvy a zjednanie odstupného pre taký prípad § 498 – plnenia poskytnuté pred uzatvorením zmluvy = záloha obsah záväzkov tvoria aj ustanovenia o zodpovednosti za vady záruka - - zodpovednosť za vady sa spravidla neobmedzuje len na okamih prevzatia. je nutné vytknúť najneskôr do jej uplynutia . ktoré oprávnenému vznikli v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady.ak scudziteľ nevyhovie uplatnenému právu zo zodpovednosti za vady. prevádzacím predpisom. u scudziteľa (táto lehota je poriadková a sama o sebe nezakladá zánik práva či nároku) . ohľadne ktorých bola stanovená záručná doba. kedy nadobúdateľ vytkol vady veci scudziteľovi (§ 508) b) - náhrada nutných nákladov. je nadobúdateľ oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy .čo sa týka dlhov viaznucich na veci. po primeranú dobu. tkorá počína bežať odo dňa. pre ktoré je zákonom stanovené.prvou podmienkou je splnenie povinnosti nadobúdateľa vady vytknúť bez zbytočného odkladu potom. kedy veriteľ nie je povinný dokázať dôvod záväzku sú záväzky z cenných papierov hromadne vydaných alebo iných cenných papierov.práva iných osôb uplatnené po dobu trvania záruky môžu byť nadobúdateľom reklamované jeho právnemu predchodcovi. možno tento rozsah upraviť len podľa prísnejších zásad (§ 502) . ak nadobúdateľ nevytkol vady do 6 mesiacov (ak zákon nestanoví inak) . pretože ľahko zistiteľné vady by nemali byť pričítané prevodcovi. ktorú určí scudziteľ k jej preskúmaniu. ak vec nemá vlastnosti výslovne scudziteľom deklarované alebo ak vec nemá vlastnosti nadobúdateľom výslovne vymienené) ak je vada odstrániteľná alebo je neodstrániteľná. niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť a oprávnenie veriteľa od neho také správanie požadovať problém kauzálnosti a abstraktnosti záväzkov rieši § 495 v prospech obligatórne kauzálnych z hľadiska dokazovania kauzy (dôvodu) záväzku (výnimkou. 1) . nadobúdateľ má bremeno zásady (vigilantibus iura).ak je rozsah záruky stanovený právnym predpisom. ale umožňuje nadobúdateľovi uplatniť ju v lehote po splnení stanovenej zákonom. konať. čo chýba (§ 507 odst. pri prevode veci nimi bude naďalej viazaný scudziteľ (§ 500 odst. 1) - spôsob realizácie zodpovednosti za vady podľa povahy vady: a) ak je vada neodstrániteľná a vec nemožno užívať riadne alebo dohodnutým spôsobom. ktoré možno zistiť z príslušnej evidencie nehnuteľností. o zmluve darovacej. jeho právny predchodca môže voči nemu uplatňovať všetky námietky. čo mal možnosť si vec prehliadnuť. dohodou účastníkov alebo jednostranným prehlásením scudziteľa – záručná doba. že vec je bezvadná (§ 500 odst. v akom bola v dobe uzatvorenia zmluvy (scudziteľ zodpovedá za vady veci len vtedy. môže nadobúdateľ po upozornení scudziteľa vec bez prodlení predať 62. len ak ide o vec podliehajúcu rýchlej skaze.§ 504 . ak sa v záručnej dobe vyskytne vada .vady.k zaisteniu možnosti preskúmať charakter vady veci je nadobúdateľ povinný uschovať prevzatú vec. môžno nárok uplatniť na súde v obecnej 3-ročnej premlčacej dobe. dohodou účastníkov alebo jednostranným úkonom scudziteľa. že túto povinnosť nemá) ObčZ obsahuje obecné ustanovenia o kvalite plnenia: ak si veriteľ s dlžníkom akosť plnenia výslovne nedohodnú. že (§ 499): vec má v dobe plnenia vlastnosti výslovne vymienené alebo obvyklé vec je možné použiť podľa povahy a účelu zmluvy alebo podľa ujednaní strán vec nemá právne vady - vyššie uvedená zásada neplatí pri vadách zjavných alebo vadách. 2) - zvláštnym prípadom prevodu veci je jej prenechanie ako stojí a leží (§ 501) = touto formuláciou nadobúdateľ vyslovuje súhlas s nadobudnutím práv k veci v takom stave. ak nadobúdateľa uistil. na ktorej zistil vadu. môže sa nadobúdateľ domáhať buď primeranej zľavy z ceny alebo opravy alebo doplnenia toto. 57 . podľa ktorej scudziteľ zodpovedá aj za tieto vady vtedy. ktorými je prenechávaná vec inému (neplatí napr. z tejto výnimky ale zákon stanovuje výnimku. ktorá nie je úplatná) strana prenechávajúca vec inému úplatnou zmluvou zodpovedá za to. ak tak nadobúdateľ neučiní.právo uplatňovať zodpovednosť za vady na súde ale zanikne. pre jej uplatnenie stanoví zákon zvláštnu lehotu.

vzniká mu právo splniť dlh zložením do úradnej úschovy (§ 568 odst. pristúpenie k záväzku 58 .prodlení dlžníka môže mať za následok vznik škody na majetku veriteľa. že veriteľ na plnení trvá. zničenia alebo poškodenia veci (§ 520) . cedenta) veriteľ nový (postupník. ak veriteľ neprijíme riadne a včas ponúknuté plnenie alebo ak neposkytne dlžníkovi súčinnosť (§ 522) 1.záväzky vzhľadom ku svojej determinovanosti spoločensko – ekonomickými vzťahmi s určujúcimi záujmami subjektov v pozadí sa musia týmto určujúcim záujmom a požidavkam ich realizácie prispôsobovať aj svojim právne technickým riešením.ktorá končí 1 mesiac po uplynutí doby. čo mohol namietať pred účinnosťou dohody) 2. 1) . ktoré smeruje k plneniu. 1.veriteľ je oprávnený požadovať plnenie v dodatočne stanovenej lehote. nebezpečenstvo straty. ktorá nie je krytá úrokom z prodlení či poplatkami z prodlení (§ 519) 3. fixných zmlúv: ak sa jedná o záväzok. prodlení veriteľa - zmena v obsahu záväzkov sa týka plnenia či správania. . ZMENY V OBSAHU ZÁVÄZKOV – POJEM. ktorá záväzkové právo upravuje - prodlenie veriteľa nastáva.obidve podmienky (riadne aj včas) musia byť splnené kumulatívne. ktorú je v prodlení. kde doba splnenia bola stanovená úplne presne a zo zmluvy alebo z povahy veci možno bez všetkých pochybností učiniť jednoznačný záver. prodlenie dlžníka (mora debitoris) po dobu.ak z dohody nevyplýva nepochybne. - - ak dlžník nesplní svoj dlh riadne a včas.dovtedajší záväzok trvá. ak je plnenie deliteľné. aby bolo možné hovoriť o zániku záväzku splnením . v prípade splnenia zákonných podmienok bude dlžník za túto škodu zodpovedať veriteľovi . ktorá z vady vznikla (§ 510) 63. inak právo zanikne (§ 509) . ak dlžník nesplní ani v tejto lehote. nebezpečenstvo straty. má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť. 2) . taká zmluva sa bez ďalšieho ex lege ruší (len v prípade. trvá aj zaistenie záväzku (ak ale nebol vyžiadaný súhlas ručiteľa.ak bola plnená vec. ktoré v modelovej podobe je súhrnom práv a povinností. ktorú je v prodlení.samostatne rieši ObčZ možnosť konkurencie uplatnenia práv zo zodpovednosti za vady a práv zo zodpovednosti sa škodu. ak počas trvania pôvodného záväzku nastane právna skutočnosť. aby v priebehu trvania záväzkových právnych vzťahov jeden či viac prvkov ich štruktúry mohlo prejsť určitými zmenami . prechádza naňho po dobu. je ručiteľ oprávnený voči veriteľovi namietať. že zjednaním nového záväzku má dovtedajší záväzok zaniknúť.ak dlžníkovi prodlením veriteľa vznikli náklady alebo škoda. pokiaľ nenastúpia účinky odstúpenia od zmluvy veriteľom ide o zmeny v subjekte záväzkového vzťahu. cesionár) - právo veriteľa odstúpiť od zmluvy sa netýka tzv. ZMENY V OSOBE VERITEĽA ALEBO DLŽNÍKA PRI ZÁVÄZKOCH – POJEM.zmeny v záväzku môžu teda nastať až vtedy. 1) 64.prodlenie dlžníka sa nedotýka jeho povinnosti splniť dlh. je veriteľ povinný ich nahradiť podľa § 522 . nie však zánik celého záväzku veriteľ na plnení ekonomický záujem. 3) . teda dochádza k zmene na strane dlžníckej alebo na strane veriteľskej 1. dohoda strán (kumulatívna novácia) - vzniká dohodou strán zmeniť obsah. nesie veriteľ po dobu.ak je dlžník v prodlení s plnením veci. 1) . prevzatie dlhu (privatívna intercesia) . môže odstúpiť od zmluvy s platnosťou len k časti plnenia (§ 517 odst. TRIEDENIE. ktorý obstojí vedľa záväzku doterajšieho (§ 516 odst. musí to oznámiť to oznámiť bez zbytočného odkladu dlžníkovi a záväzok tým trvá naďalej) (§ 518) - úroky z prodlenia má veriteľ právo požadovať ak ObčZ alebo prevádzací predpis nestanoví v konkrétnom prípade povinnosť platiť poplatky z prodlení . vzniká nový záväzok vedľa doterajšieho . ledaže by ku škode došlo inak (§ 517 odst. postúpnie pohľadávky (cesia) - na základe určitej právnej skutočnosti počas trvania záväzkového vstupuje do tohto vzťahu na miesto doterajšieho veriteľa (postupiteľa. DRUHY. zničenia alebo poškodenia veci. je v prodlení (§ 517 odst.do trvajúceho záväzkového vzťahu vstúpi namiesto doterajšieho dlžníka dlžník nový 3. teda vzájomné práva a povinnosti. v ktorej je potrebné vytknúť vady. nemôže nastať prodlenie dlžníka (§ 520) .ak to povaha dlžníkovho plnenia pripúšťa. ktorú je veriteľ v prodlení. preto je spoločensky žiaduce umožniť. že oneskoreným plnením stráca 2. s ktorou zákon spája zmenu niektorých jeho prvkov.pri prodlení s plnením peňažitého dlhu bude ale zodpovedať za škodu len do výšky. strany zjednajú nový záväzok. teda obsahom právnej normy.

aj keď v dobe postúpenia ešte neboli splatné § 528 odst. POSTÚPENIE POHĽADÁVKY. na základe ktorej doterajší veriteľ prevádza svoju pohľadávku na veriteľa nového (§ 524 odst. kedy sa tretia osoba dohodne s veriteľom o prevzatí dlhu dlžníka bez dohody s dlžníkom (stáva sa dlžníkom vedľa pôvodného dlžníka) .zaistenie treťou osobou trvá naďalej len ak táto tretia osoba s prevzatím dlhu vyslovila súhlas (§ 532) obsah vzťahu 59 . ktorá toto zaistenie poskytla § 530 odst. 1). - - na základe určitej právnej skutočnosti počas trvania záväzkového vstupuje do tohto vzťahu na miesto doterajšieho veriteľa (postupiteľa. môže plniť cedentovi alebo sa sním nejako vysporiadať § 528 odst.možnosť postúpenia pohľadávky možno vylúčiť vopred dohodou dlžníka s veriteľom (§ 525 odst. či pohľadávka bola postúpená úplatne alebo bezúplatne úplatné postúpenie (§ 527): cedent zodpovedá cesionárovi keď: postupník sa nestal miesto postupiteľa veriteľom pohľadávky s dohodnutým obsahom dlžník splnil postupiteľovi záväzok skôr. 2) obsah vzťahu . buď vzniká priamo zo zákona (zákonná cesia – cessio ex lege) alebo rozhodnutím súdu (cessio judiciaria) - - - - § 525 odst.súhlas dlžníka nie je podmienkou platnosti zmeny záväzku (§ 524 odst. ak ale dlžník o postúpení bol vyrozumený. cedenta) veriteľ nový (postupník. týkajúce sa postúpenej pohľadávky a poskytnúť mu potrebné informácie § 529: dlžník aj po postúpení pohľadávky má zachované všetky námietky. to všetko so súhlasom veriteľa . ktorých obsah by sa zmenou veriteľa zmenil (napr. 1) nútená cesia (cessio necessaria) vzniká nezávisle od vôle strán. . 2) 4. = cesia - okamihom postúpenia stráca cedent právo na plnenie a toto právo nadobúda cesionár § 526: dlžník musí byť o postúpení pohľadávky vyrozumený cedentom (nie je vylúčené. ako to bolo v zmluve stanovené. ktoré zanikajú najneskôr veriteľovou smrťou (napr. ktoré mal proti pohľadávke v dobe postúpenia. 1: aj napriek účinne prevedenému postúpeniu môže postupiteľ na žiadosť postupníka sám vymáhať dlh voči dlžníkovi na účet postupníka.do trvajúceho záväzkového vzťahu vstúpi namiesto doterajšieho dlžníka dlžník nový . 2: postupiteľ je povinný vydať postupníkovi a naňho previesť všetky právne pomôcky a zaisťovacie prostriedky. než bol povinný plniť postupníkovi postúpená pohľadávka alebo jej časť zanikla započítaním nároku dlžníka voči postupiteľovi 66. 2 formuluje situáciu. a len do výšky nadobutnutej úhrady s príslušenstvom (táto zodpovednosť postupiteľa nie je.- k doterajšiemu dlžníkovi pristúpi ďalší subjekt.asignatár) vybrať plnenie u poukázaného (tretia osoba – asignát) a poukázaný je zmocnený splniť poukazníkovi na účet poukázateľa (dlžník . záväzok výuky hudby) pohľadávky nepostihnuteľné výkonom rozhodnutia . 1: ak je postúpená pohľadávka zaistená niektorým zaisťovacím prostriedkom. na ktorého prechádza aj príslušenstvo pohľadávky a všetky práva s ňou spojené .za dobytnosť pohľadávky cedent zodpovedá len vtedy. aby vyrozumenie previedol cesionár). ktorý predpokladá jeho vznik dohodou tretej osoby s dlžníkom.obsah (vzájomné práva a povinnosti) bude odlišný podľa toho.poukážkou je oprávnený poukazník (veriteľ . 1. že za dlžníka splní jeho peňažitý dlh (§ 533) je platné aj bez dohody s dlžníkom . vylúčené sú: pohľadávky. právo na náhradu bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia) pohľadávky.§ 527 odst. je postupiteľ povinný o postúpení pohľadávky vyrozumieť osobu.o skutočné prevzatie dlhu pôjde zrejme len v § 531 odst. kedy pohľadávku nemožno postúpiť. 2 dlžník použiť svoje započítanie spôsobilej pohľadávky voči postupiteľovi v dobe vymáhania.obligatórne písomná forma . nie však pohľadávky voči postupníkovi PREVZATIE DLHU. pokiaľ dlžník o postúpení nie je vyrozumený.oproti tomu § 531 odst. v takomto prípade môže podľa § 530 odst. 1 stanovuje prípady. svoje námietky voči postupiteľovi môže namietať aj voči postupníkovi. cesionár) dobrovoľná cesia (cessio voluntaria) je založená písomnou zmluvou strán. možno takto vymáhať pohľadávku len ak ju nevymáha postupník sám a postupiteľ sa voči dlžníkovi preukáže postupníkovým súhlasom. prevzatie dlhu (privatívna intercesia) . PRISTÚPENIE K ZÁVÄZKU. ak postupník postúpenú pohľadávku neuplatní pred súdom bez zbytočného odkladu . ktorý sa zaviaže voči veriteľovi. poukážka a poukážka na cenné papiere . že preberá dlžníkov dlh.asignant) 65.

veriteľovi priame oprávnenia ani povinnosti z tohto záväzku nevznikajú (§ 534) 67. plniť tomu.splnením dlhu jedného dlžníka zaniká povinnosť plnenia aj pre dlžníka druhého . ZAISTENIE ZÁVÄZKOV – PODSTATA.vznikajú tu vzťahy: - valutový vzťah (hodnotový) vyjadrujúci spravidla základnú hodnotu celého vzťahu. zaisťovacie právne prostriedky = špecifické právne prostriedky smerujúce k dosiahnutiu.§ 545) .zástavná zmluva (§ 152 . podľa ktorej bude poukázateľov dlh plnením vybratím plnenia u poukázaného - úhradový vzťah (krycí) vzniká zmocnením poukázaného poukázateľom k poskytnutiu plnenia poukazníkovi.ručenie (§ 546 . ktorého cieľom je splnenie záväzku prostredníctvom tretej osoby .upravené najmä v časti ôsmej. ktorému vzniká oprávnenie požadovať plnenie novým dlžníkom za svoju osobu priamo veriteľovi.obsah záväzku sa prevzatím dlhu nemení . je potrebné. ale veriteľ k tomu nedal súhlas alebo súhlas odmietol dať. že splní jeho dlh voči veriteľovi. ktoré mal pôvodný dlžník.asignant) - ide o zložený záväzkový vzťah. poukážka a poukážka na cenné papiere . okrem nich upravuje ObčZ aj ďalšie zaisťovacie inšititúty (napr. POUKÁŽKA. aby pristupiteľa v plnení predstihol - ide o záväzky abstraktné.veriteľ môže požadovať plnenie po novom i pôvodnom dlžníkovi. TRIEDENIE. alebo po oboch súčasne .§ 557) . pokiaľ nebola prijatá poukázaným (§ 538 odst. nie ale voči veriteľovi.istota (§ 555 .medzi dlžníkmi nevzniká zo zákona regresný vzťah . v koho prospech bola vystavená alebo na koho bola prevedená 68. ak tu taký vzťah nie je. oddiele piatom ObčZ. ktorý sa zaviaže voči veriteľovi.uznanie dlhu (§ 558) . resp. POUKÁŽKA NA CENNÉ PAPIERE. možno ju previesť rubopisom (§ 541 odst.poukážkou je oprávnený poukazník (veriteľ . pri ktorých nemusí byť uvedená kauza (§ 540) ak znie poukážka na rad.§ 542: povinnosť toho..dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov (§ 551) . 1).odvolanie poukážky môže previesť poukázateľ do vtedy. zástavné právo zo zmluvy) . tento vzťah vzniká 60 .asignatár) vybrať plnenie u poukázaného (tretia osoba – asignát) a poukázaný je zmocnený splniť poukazníkovi na účet poukázateľa (dlžník . že za dlžníka splní jeho peňažitý dlh (§ 533) poukážka je záväzkom s plnením zastupiteľným .§ 174) .ak nechce byť pôvodný dlžník v dôsledku splnenia dlhu novým dlžníkom viazaný.nový dlžník je povinný plniť miesto pôvodného dlžníka a veriteľ je oprávnený plnenie od neho vymáhať .§ 551) . ktorou je hodnota plnenia medzi veriteľom a dlžníkom. uľahčeniu uspokojenia veriteľa zo záväzku .typické zaisťovacie prostriedky podľa ObčZ: . má taká zmluva právne účinky len vo vzťahu pôvodného a nového dlžníka. hlave prvej. 2) .zmluvná pokuta (§ 544 .§ 534: ak sa dohodne tretia osoba s dlžníkom.§ 180) - nový dlžník je povinný voči doterajšiemu. s výnimkou prejavu smerujúceho k započítaniu pohľadávky pôvodného dlžníka voči veriteľovi . kto prijal poukážku vystavenú peňažným ústavom. 1) poukážka na cenné papiere je platné aj bez dohody s dlžníkom . je nutné uzatvoriť medzi poukázateľom a poukázaným dohodu o prijatí poukážky platobný vzťah vzniká prijatím poukážky poukázaným a oznámením prijatia poukážky poukazníkovi (týmto úkonom nadobúda poukazník priamy nárok na poskytnutie plnenia poukázaným) - poukážka nemá predpísanú formu - k doterajšiemu dlžníkovi pristúpi ďalší subjekt. ktorý je oprávnený požadovať plnenie po pôvodnom dlžníkovi a odmietnuť plnenie inej osoby pristúpenie k záväzku uzatvorením dohody medzi poukázateľom a poukazníkom.zaisťovací prevod práva (§ 553) .ak dôjde k uzatvoreniu zmluvy o prevzatí dlhu medzi dlžníkmi. FUNKCIA. ktorým prechádzajú všetky práva z poukážky na osobu oprávnenú na základe rubopisu (§ 541 odst.nový dlžník má voči veriteľovi všetky námietky. zaväzuje sa tým voči dlžníkovi plniť jeho veriteľovi (veriteľ ale nie je priamo oprávnený požadovať plnenie po novom dlžníkovi) obsah vzťahu . ak už je poukázaný voči poukázateľovi zaviazaný k prijatiu poukážky je povinný ju prijať.zadržovacie právo (§ 175 .

kedy je škoda dlžníkom spôsobená porušením tých povinností. je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť.vyjadruje právo a zároveň povinnosť veriteľa uspokojiť zo zdrojov.zaplatením zmluvnej pokuty nezaniká povinnosť zaistená pokutou. uznanie dlhu. môže vzniknúť medzi stranami hlavného záväzku (napr. že taká dohoda nebude odporovať obsahu alebo účelu ObčZ 69. priamu uhradzovaciu funkciu má dohoda o zrážkach zo mzdy uľahčenie dôkaznej situácie. ktorá vytvára podporný zdroj uspokojenia pohľadávky veriteľa v prípade. či druhému účastníkovi vznikla porušením povinnosti škoda . predĺženie možnosti uplatniť pohľadávku bez nebezpečenstva vznesenia námietky premlčania v dôsledku uznania dlhu) uhradzovacia. vzniknutej pri plnení záväzku (akási paušálna čiastka na krytie určitej časti náhrady škody) . ktorej výška presahuje zmluvnú pokutu (v tých prípadoch. a to bez ohľadu na to. ZMLUVNÁ POKUTA.staronový inštitút a) zaisťovacia. až vtedy. u nich ale zaisťovacia funkcia nie je funkciou hlavnou a tieto prostriedky ju plnia nepriam (napr. z hlavného záväzkového vzťahu . podmienenosť musí smerovať k plneniu zaisťovacej. 3) 61 . ktorý stanoví nepriaznivé následky majetkovej povahy pre dlžníka v prípade porušenia povinnosti zo záväzku. úroky alebo poplatky z prodlenia alebo zľava z ceny) . ktorá slúži buď k zlepšeniu ekonomicko – právneho postavenia veriteľa pôsobením na dlžníka k riadnemu a včasnému splneniu jeho záväzku (zaisťovací prevod práva) alebo zlepšeniu situácie veriteľa pri vymáhaní pohľadávky súdnou cestou (napr. na ktoré sa vzťahuje aj zmluvná pokuta) funkčná: je určená podmienenosťou obsahu akcesorického záväzku obsahom záväzku hlavného. 1) d) - - náležitosti (bez nich zmluvná pokuta nevznikne): a) existencia dohody medzi účastníkmi písomná forma dohody záväzku vedľajší (zaisťovací) PV má akcesorický. ak porušenie povinnosti nezavinil. pre daný typ zaisťovacieho vzťahu požadovanej funkcie (podmienenosť nemusí vždy znamenať totožnosť obsahu) subsidiarita . resp. má zaisťovaciu funkciou aj množstvo ďalších právnych nástrojov. kedy medzi stranami nebolo dohodnuté niečo iné (§ 545 odst. ak hlavný dlžník neplní dobrovoľne svoj dlh . obmedzenie prevodu nehnuteľností) alebo môže vzniknúť medzi stranou (stranami) hlavného záväzku a osobou treťou (napr. ale za predpokladu. typickými prostriedkami plniacimi túto funkciu sú ručenie či zástavné právo. 2) či veriteľ bude požadovať vedľa zmluvnej pokuty aj náhradu škody alebo či sa bude veriteľ domáhať len takej náhrady škody. s výnimkou prípadu. zmluvná pokuta . subsidiárny charakter akcesorita b) c) - a) existenčná: vedľajší záväzok je existenčne závislý na záväzku hlavnom (zaisťovací vzťah ale môže v niektorých prípadoch zaniknúť skôr ako vzťah hlavný) výška pokuty stanovená spravidla v peniazoch alebo v inom plnení (alebo musí byť uvedený spôsob určenia výšky pokuty) jej funkciou je zaistenie plnenia záväzku. ObčZ túto funkciu priznáva pri zmluvnej pokute - b) c) jeho podstatou je sankcia pre prípad nesplnenia záväzku zo zmluvy. ktoré zaisťovaciu funkciu plnia výlučne alebo v prevažnej miere. ktorý poruší povinnosť zaistenú zmluvnou pokutou. uhradzovacej alebo inej. občianskoprávny vzťah zaisťovací - vedľajší záväzok zaisťujúci hlavný záväzkový vzťah. zároveň plní funkciu náhrady škody..subsidiarita ručenia vyplýva z § 546 a § 548 .okrem typických zaisťovacích PV. že sa strany dohodnú (na základe § 51 a § 491) na inominátnom zaistení záväzku. RUČENIE. ktoré skýta zaistenie záväzku.účastník záväzku.záleží na ujednaní účastníkov (§ 545 odst.nie je vylúčené.pri typických zaisťovacích prostriedkoch vzniká v dôsledku zaistenia hlavného vzťahu vedľa tohto vzťahu hlavného vzťah ďalší – vedľajší. tj. dlžník nie je povinný zmluvnú pokutu zaplatiť. že hlavný záväzok nebude včas a riadne splnený. ktorá zlepšuje postavenie veriteľa v prípade súdneho uplatnenia pohľadávky sankčná.niektoré zaisťovacie prostriedky nemajú subsidiárnu povahu (dohoda o zrážkach zo mzdy) b) - zodpovednosť za nesplnenie záväzku zo zmluvnej pokuty je zodpovednosť subjektívna. ak sa účastníci nedohodnú inak (§ 545 odst. ručenie) funkcie vedľajšieho (zaisťovacieho) záväzkového vzťahu: .

ak veriteľ zavinil. ak má ručiteľský záväzok trvá aj naďalej . 1) - obvykle sú ručením zaisťované záväzky peňažité. ktorý vstupuje do hlavného záväzku v okamihu. že v prípade postúpenia pohľadávky zaistenej ručením trvrá ručenie aj naďalej. je oprávnený požadovať od dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi . nie je vyžadovaná existencia hlavného záväzku. 2) . k vzniku PV ručenia je požadovaná zmluva medzi ručiteľom a veriteľom. zdôrazňuje ObčZ ochranu záujmov ručiteľa. zástavné či zadržovacie právo) ručiteľ je oprávnený byť kedykoľvek a bez zbytočného odkladu veriteľom na jeho požiadanie informovaný o výške pohľadávky zaistenej ručením (§ 547) – lex imperfecta = bez sankcií za porušenie (jedinou sankciou pre prípad nesplnenia tejto povinnosti môže byť náhrada v dôsledku vzniknutej škody) vzniká písomným prehlásením. aby vyhovoval obecným náležitostiam prejavu vôle . ak tak nebolo dohodnuté vopred - - ručiteľ zaisťuje záväzok celým svojim majetkom (nie určitou vecou alebo určitou časťou majetku ako je to pri zaisťovacích prostriedkoch vecneprávnej povahy ako je napr. ktoré na seba dobrovoľne zmluvne neprevzal nie je vylúčené. má proti veriteľovi všetky námietky. nemožno mu ale vnútiť povinnosť zaisťovať také súčasti a príslušenstvo dlhu. jeho postavenie je teda vo vzťahu k ostatných subjektom záväzkového vzťahu horšie .okrem námietok dlžníka môže ručiteľ uplatniť aj námietky svoje (má výhodnejšie postavenie ako dlžník) .záujmy ručiteľa sú zvýšenou mierou chránené § 549: ručiteľ môže odoprieť plnenie. zástavné právo) - - subrogačný regres = nárok ručiteľa.podľa ObčZ sa moderačné právo súdu vzťahuje len na náhradu škody ručenie = záväzok. ev. 1 možno dovodiť. že ani prejav veriteľa nemusí byť výslovný. ktorým ručiteľ berie na seba voči veriteľovi záväzok ručenia. ak sa veriteľ najskôr najskôr pokúsil márne plnenie na dlžníkovi vymáhať súdnou cestou . kvôli prodleniu veriteľa) . ktorý dlh splnil. ak boli dohodnuté. nie je vylúčené ani zaistenie záväzku s plnením nezastupiteľnej povahy týmto prostriedkom rozsah ručenia: ak sa strany nedohodli inak.aby zmluva o ručení platne vznikla. pretože ručiteľský záväzok možno uplatňovať bez predbežného súdneho uplatnenia nároku po hlavnom dlžníkovi. pretože ručiteľ nemá (ak záväzok prevzal bezúplatne) ekonomické nástroje ku kompenzácii újmy na svojich záujmoch.ručiteľ. ak dlžník dlh dobrovoľne nesplnil. pretože ručiteľ tým na svojich právach nie je dotknutý .§ 550: ručiteľ. aby sa veriteľ s dlžníkom dohodli na beneficium ordinis (dobrodenie poriadku) = veriteľ je oprávnený požadovať od ručiteľa plnenie z ručiteľského záväzku a ručiteľ je povinný plniť až vtedy. ktorý splnil hlavný záväzok za dlžníka. úrok z prodlenia či poplatky z prodlenia).od ručiteľa nemožno vymáhať ani náklady márneho súdneho vymáhania dlhu po hlavnom dlžníkovi.ručiteľ je povinný plniť miesto dlžníka v rozsahu prevzatého ručenia až vtedy. každý z ručiteľov ponesie ručiteľský záväzok len k určitej časti dlhu obsah - v rámci relatívne zložitej sústavy práv a povinností. možno ale dohodnúť. že ak za rovnaký dlh ručí viac osôb.ručiteľ sa splnením dlhu za dlžníka stáva jeho veriteľom. ktorý ma ešte len vzniknúť v budúcnosti (zmluva tu vznikne v okamihu dosiahnutia konsenzu. ktorým sa tretia osoba (ručiteľ) zaväzuje voči veriteľovi.z § 528 odst. možno ale zaistiť aj záväzok nepeňažitý. spolu s pohľadávkou na ručiteľa prechádzajú vedľajšie práva (napr. ale postačí. napriek tomu.§ 532: pri prevzatí dlhu je potrebný súhlas ručiteľa s prevzatím. ale platný ručiteľský záväzok bude čo do vzniku viazaný na odkladaciu podmienku) - subsidiatira zakladá ďalšie obsahové náležitosti: . ručiteľ zodpovedá za celý dlh. ktorá nemusí mať písomnú formu a možno sa domnievať. ak ju neuspokojí dlžník (§ 546) . ktoré by mal voči veriteľovi dlžník (§ 548 odst.vzťah medzi ručiteľom a veriteľom - vzťah akcesorický. zaistiť možno aj záväzok. kedy je povinný plniť zo záväzku ručenia.vzťah medzi ručiteľom a hlavným dlžníkom . vyplývajúcich z hlavného i vedľajšieho záväzkového vzťahu. že k tomu bol veriteľom vyzvaný (§ 548 odst. ktorý je existenčne aj funkčne závislý na existencii záväzku hlavného - ručiteľ zaisťuje svojim majetkom dlh aj jeho príslušenstvo (úroky. že splní pohľadávku veriteľa sama. voči dlžníkov 62 . že dlžník nemohol pohľadávku splniť sám (napr.- v obchodnezáväzkových vzťahoch musí dlžník zaplatiť zmluvnú pokutu bez ohľadu na zavinenie (je tu dané moderačné právo súdu) .

na základe ktorého vzniká akcesorický PV - ak ručiteľ prevzal ručiteľský záväzok vo vzťahu k dlžníkovi bezplatne. že poskytnutú odmenu nemožno započítať voči regresu. ZAISTENIE PREVODOM PRÁVA. ktoré je podľa dohody o zrážkach zo mzdy možno prevádzať na úroveň maximálnej výšky zrážok. 1: obmedzenie výšky zrážok. ak ale k dohode došlo bez súhlasu ručiteľa. že pohľadávka nemohla byť dlžníkom uspokojená (§ 549) predmetom nemôže byť iné plnenie ako peňažité plnenie . 3) zaistenie práv trvá naďalej.musí byť dodržaná určitá výška zrážok. pretože dlžník na jeho vrátenie nemá právo (teda ani nárok) - jej predpokladom je písomný konsenzus medzi veriteľom a dlžníkom. ktorá nesmie činiť viac. vznikne mu okamihom. dohoda o zrážkach zo mzdy = poskytnutie súhlasu dlžníkom.je vlastne označením právneho dôvodu. ZAISTENIE POSTÚPENÍM POHĽADÁVKY.ak ručiteľ nedá súhlas k prevzatiu dlhu (§ 532) . 2) . pretože jeho postavenie nie je realizáciou dohody dotknuté ide o zaisťovací právny prostriedok s obzvlášť zdôraznenou uhradzovacou funkciou.veriteľ sa za platnosti záväzku nemôže jednostranne domáhať poskytnutia celého plnenia jednorázovo alebo iného spôsobu úhrady dlhu (výnimkou je možnosť ujednať vopred pre prípad nesplnenia niektorej splátky sankciu straty možnosti plnenia v splátkach .ak ručiteľ odoprie splnenie záväzku z ručenia. aby z jeho príjmov. že každý z týchto záväzkov sa môže premlčať samostatne platca mzdy = FO alebo PO.ak ručiteľ splní záväzok z ručenia .uzatvorením dohody vzniká veriteľovi právo predložiť dohodu platcovi mzdy dlžníka. na základe ktorého je platca mzdy povinný zrážať zo mzdy dlžníka vopred stanovené čiastky a vyplácať ich priamo veriteľovi súhlas poddlžníka sa nevyžaduje (§ 551 odst.s ohľadom na ochranu záujmov dlžníka vyplýva.ak ale ručiteľ alebo osoby. boli poddlžníkom dlžníka zrážané k uspokojeniu veriteľa určité.. kedy plnil za dlžníka. bude mať ručiteľ v prípade plnenia za dlžníka voči dlžníkovi subrogačný regres vo výške rozdielu splneného dlhu a prijatej odmeny. ktorá vypláca dlžníkovi pracovné či iné príjmy (musí sa jednať o také príjmy. napr. nevysloví súhlas so zaistením aj nového záväzku. voči ktorým môžu byť uvedené práva uplatnené. keby dohoda nebola - pri novácii privatívnej (§ 572) ručenie zaisťujúce zaniknutý záväzok zaisťuje aj záväzok. zastáva teória a prax stanovisko.§ 551 odst. ktorý je povinný prevádzať dohodnuté zrážky zo mzdy a vyplácať ich priamo veriteľovi - - čo sa týka premlčania záväzku ručenia k záväzku hlavnému.§ 551 odst. ktoré by bolo možné prevádzať z titulu výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy . subrogačný regres v plnom rozsahu zánik ak dlžník ručiteľovi za prevzatie ručiteľského záväzku poskytol určitú odmenu. ktorý nahradil záväzok pôvodný . ale dohoda je súčasťou hlavného záväzku. je potrebné. vymedzenie pojmu mzda podáva zákonník práce) . vopred dohodnuté čiastky a poukazované priamo veriteľovi . 3. ak tak bolo dohodnuté . uplatnením námietky premlčania (§ 548 odst. ak veriteľ zavinil. trvá zaistenie len v rozsahu pôvodného záväzku a ručiteľovi zostávajú zachované všetky pôvodné námietky b) záväzok ručenia zaniká zložením plnenia dlžníkom do úradnej úschovy (§ 568) c) záväzok ručenia zaniká právnym úkonom ručiteľa v týchto prípadoch: . zaniká aj ručiteľský záväzok na základe akcesorickej povahy. aby zákonná výška zrážok bola dodržaná (v 63 . pretože sa v nej stanovuje spôsob poskytnutia peňažitého plnenia veriteľovi z hlavného záväzku - zvláštne dôvody zániku ručenia: a) ak zanikne hlavný záväzok zaistený ručením. ako by činili zrážky pri nútenom výkone rozhodnutia obsah . existujú tu ale 2 výnimky: 1) 2) pri novácii kumulatívnej (§ 516 odst. s ktorým sa nakladá ako so mzdou .v ostatných prípadoch sa má za to. pričom je účinok nie je subsidiárny. môže proti veriteľovi namietať všetko.jeho charakter závisí predovšetkým na právnom dôvode vzniku ručiteľského záväzku 70. že ak v rozhodnom období klesne dlžníkov postihnuteľný príjem pod hornú hranicu stanovenú procesnými predpismi. ktoré možno postihnúť výkonom rozhodnutia. čo by mohol namietať. toto právo je ale možné využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky) .§ 565. aby platca mzdy a iných príjmov aj bez návrhu dlžníka previedol zníženie dohodnutých čiastok tak. 1 per argumentum a limine). DOHODA O ZRÁŽKACH ZO MZDY A INÝCH PRÍJMOV.ak ručiteľ uplatní dlžníkove námietky a vyvolá zánik hlavného dlhu.

vedel o jeho premlčaní (§ 558) - zaisťovacia funkcia spočíva v tom.povinnosť dať istotu vyplýva zo zmluvy alebo môže vzniknúť na základe právneho predpisu - princíp rovnováhy záujmov subjektov (§ 556): nikto nie je povinný prijať vec alebo právo do čiastky vyššej. akonáhle sa zaistenie veriteľovej pohľadávky stane bezpredmetným 71.ak dohoda zanikne. tak prípadne aj právo patriace tretej osobe (taká zmluva by sa ale neriadila konkrétnymi ustanoveniami ObčZ. § 558 - zaisťovací prevod práva v prospech veriteľa (fiduciárna cesia) - prevedené právo musí mať majetkovú hodnotu . alebo iným dostatočným zaistením stranami dohodnutým . že dlh v dobe uznania trval . 2) .upravené v ObčZ na dvoch miestach: § 110 odst.prípade zvýšenia dôžníkovho príjmu to ale neplatí – v tomto prípade možno zvýšiť dohodnuté zrážky len zmluvne) . 1.previesť možno ako právo dlžníkove.účastník. tj.postúpiť možno pohľadávku dlžníka alebo tretej osoby (§ 554) . že budú postúpené späť. že uznanie spôsobí prechod dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka.ide i zákonnú definíciu pojmu „dať istotu“. dohodou o inom plnení (novácia).ak platca mzdy už dlžníkovi zráža iné čiastky (na základe inej dohody o zrážkach zo mzdy alebo na základe nariadeného výkonu rozhodnutia zrážkami zo mzdy) bude pre uspokojenie pohľadávky veriteľa zrážkami zo mzdy rozhodujúce poradie pohľadávok zánik . vložením do úradnej úschovy. ISTOTA. a musela by byť formulovaná ako zmluva inominátna) ide o jednostranný právny úkon dlžníka.platca dlžníkovej mzdy je viazaný dohodou a zároveň je povinný obstavovať dohodnuté čiastky dlžníkovej mzdy a vyplácať ich veriteľovi od okamihu. čím posiluje procesneprávnu situáciu veriteľa pri vymáhaní splnenia dlžníkom uznaného dlhu 64 . adresovaný veriteľovi. bude za ne zodpovedať zaistenie prevodom práva § 555: povinnosť poskytnúť istotu. prepáčením dlhu. kde zaisťovacím nástrojom je postúpenie pohľadávky.kogentné ustanovenie (§ 557) priznáva vkladom a štátnym cenným papierom spôsobilosť slúžiť ako istota v plnej svojej výške uznanie dlhu . je veriteľ povinný neodkladne túto skutočnosť oznámiť platcovi mzdy. so stanovenou obligatórnou písomnou formou - špecifický inštitút. ktorým to možno učiniť. ktorým uznáva svoj dlh čo do výšky aj dôvodu .dochádza k podmienenému prevodu práva z dlžníka na veriteľa (dochádza k podmienenej zmene v subjekte práva) . kedy mu bol text dohody doručený (§ 551 odst. že zrážky boli prevádzané aj po zániku zaisťovacieho vzťahu. istota (kaucia) . ktorý predstavuje rôzne zaisťovacie právne prostriedky a je používaný v rôznych súvislostiach - - ako vzťah akcesorický zaniká zánikom hlavného záväzku splnením.dlžník alebo tretia osoba postúpi svoje pohľadávky veriteľovi s výhradou. ale podľa uvedeného ustanovenia ju možno splniť zaistením záväzku zriadením zástavného práva alebo ručenia alebo zaisťovacieho prevodu.uznanie dlhu spôsobí pretrhnutie behu premlčacej lehoty a okrem toho plní funkciu samostatného zaisťovacieho inštitútu . ktoré majú na mysli len právo dlžníkove. UZNANIE DLHU. ktorý dlh uznal.vyjadrenie prísľubu zaplatiť dlh - zaisťovací prevod práva sa platne uskutoční len písomnou zmluvou medzi veriteľom a dlžníkom (§ 553 odst.písomná forma .na rozdiel od prevodu práva tu nedochádza k podmienenej zmene v subjekte práva priama zaisťovacia funkcia (do novely 1991 len nepriama – význam len z hľadiska premlčania) spočívajúca v stanovení vyvrátiteľnej domnienky. bude zodpovedať za nesplnenie prevenčnej povinnosti a ak takto vznikla dlžníkovi škoda alebo veriteľovi neoprávnený majetkový prospech. ktorý zavinil. 2) .právo prevedené zaisťovacím prevodom má povahu práva prevedeného s rozväzovacou podmienkou. viazanou na splnenie zaisťovacieho záväzku (existujú aj názory požadujúce výslovný spätný prevod práva po splnení záväzku) zaistenie postúpením pohľadávky - uvedenie dôvodu dlhu a jeho výšky obligatórne kauzálny PÚ z hľadiska vyjadrenia kauzy. oprávnenie z záväzkového vzťahu .nie je samostatným prostriedkom k zaisteniu záväzku .pri premlčaní má uznanie dlhu vyššie uvedený právny následok len ak dlžník.okrem obecných náležitostí pre PÚ je k jeho platnosti treba: . započítaním . pričom nie je výslovne určený spôsob. než koľko činia 2/3 ich odhadnej ceny . aby mohol včas zastaviť prevedenie a výplatu zrážok veriteľovi .

plnenie ale môžu poskytovať aj osoby iné. ULOŽENÍM DO ÚRADNEJ ÚSCHOVY. nemožnosť plnenia. 1) - dlžník plní tomu. že zodpovedajúci úkon veriteľa chýba - 1) náležitosti splnenia záväzku: existencia záväzku jednostranný úkon dlžníka smerujúci k poskytnutiu plnenia jednostranný úkon veriteľa. odstúpenie od zmluvy. ak nastane právna skutočnosť odlišná od skutočnosti. DRUHY. ktoré sú k plneniu zaviazané zo zákona.72. vzdanie sa práva podľa druhu právnej skutočnosti. ktoré musí byť poskytnuté dlžníkom osobne.tieto skutočnosti môžu vyplývať priamo zo zákona alebo z obsahu zmluvy medzi stranami (stanovenie doby trvania) . novácia privatívna. POJEM. narovnanie . aby prevzal plnenie (§ 22 odst. zakladajúcej jeho vznik. ktorá predložila veriteľove potvrdenie o prijatí plnenia len vtedy. pretože plnenie inou osobou by malo inú kvalitu). napr. ktorých predmetom je plnenie. s ktorou predpisy OP spájajú zánik záväzkového vzťahu . môže to však byť aj osoba od veriteľa odlišná.§ 581) výpoveď (§582) zánik na základe právneho úkonu dvojstranného novácia (§ 570 . ak sa jedná o osobu od veriteľa odlišnú predmet plnenia . 3) zánik na základe právneho úkonu viacstranného zánik na základe právnej udalosti nemožnosť plnenia (§ 575 .záväzkový vzťah zaniká. ktorá je právnym dôvodom zániku záväzku: zánik na základe právneho úkonu jednostranného splnenie dlhu (§ 559 a nasl.) uloženie do úradnej úschovy (§ 568) odstúpenie od zmluvy jednostranné započítanie (§ 580 . dlžník je povinný platiť do rúk zákonného zástupcu k splneniu dlhu (§ 26) .pri postúpení pohľadávky do tej doby. zákon ale pripúšťa niekoľko odlišných variant: 65 .) poskytuje veriteľovi plnenie. pri náhradách bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia). ako napr. ktorým dlžník (alebo osoba tretia.veriteľ poverí zmluvne zmocnenca.§ 577) uplynutie doby (§ 578) smrť dlžníka alebo veriteľa (§ 579) zánik na základe zloženej právnej skutočnosti neuplatnenie práva (§ 583) prodlení pri fixnej zmluve (§ 518) inak – splynutím (§ 584) 73. ako napr. dlžník môže plniť aj bez súčinnosti veriteľa zložením plnenia do úradnej úschovy a jeho výkon bude považovaný za platne učinený.nejde ale o dvojstranný právny úkon.§ 573) vzdanie sa práva (§ 574) prepáčenie dlhu (§ 574) narovnanie (§ 585 .veriteľ musí mať zákonného zástupcu kvôli svojej nespôsobilosti k danému úkonu (prevzatiu plnenia). pokiaľ nebol o postúpení náležitým spôsobom dlžník vyrozumený (§ 526 odst. 1) . či pri zániku záväzku došlo zároveň k uspokojeniu pohľadávky: . splnenie. ktorým plnenie prijíma 2) subjekty splnenia sú spravidla totožné so stranami záväzku: - na strane dlžníckej to bude spravidla dlžník osobne (vždy pri záväzkoch. kto predloží veriteľove potvrdenie o prijatí dlhu za predpokladu. že jedna strana (ak nie je stanovené inak.zánik jednotlivých práv a povinností zo záväzku nezakladá vždy aj zánik celého záväzku druhy podľa toho. ZÁNIK ZÁVÄZKOV. ZÁNIK ZÁVÄZKU SPLNENÍM.záväzky s uspokojením veriteľa (cum satisfactione creditoris). že dlžník koná bona fide (§ 526). PRÁVNE NÁSLEDKY. pretože nie je nutný vzájomný konsenzus strán. ak: . v tomto prípade môže dlžník odmietnuť plniť osobe. ktorý toto plnenie prijíma .môže byť určený individuálne alebo len genericky s tým. aj napriek tomu. ručiteľ apod. tak je to dlžník) prevedie výber konkrétnych predmetom plnenia - - v niektorých prípadoch je požadovaná jednota plnenia.§ 587) započítanie dohodou (§ 581 odst. z úradného rozhodnutia alebo zo zmluvy na strane veriteľskej je oprávnený prijať plnenie zásadne veriteľ (povinnosť poskytnúť plnenie len veriteľovi pozná zákon napr.záväzky bez uspokojenia veriteľa (sine satisfactione creditoris). pojem . splnenie dlhu = právny úkon. ktoré je predmetom právneho vzťahu a zároveň právny úkon veriteľa.

zánik zaisťovacích prostriedkov a vznik povinnosti veriteľa vydať dlžníkovi potvrdenie o splnení dlhu (§ 569 odst. ak ručiteľ nevysloví s ďalším trvaním ručenia súhlas .pri splnení realizáciou ručenia a pasívnej solidarity vzniká vzájomný následný regresný vzťah . je dlžník povinný splniť dlh prvý deň po tom. ak má dlžník dôvodné pochybnosti kto je veriteľom apod. veriteľ. ak to bolo výslovne dohodnuté alebo ak v tomto smere nebolo dohodnuté nič. kedy kvôli príčinám spočívajúcim na veriteľskej strane.zánik záväzku (§ 559 odst. . ktorou dlžník poskytuje veriteľovi za účelom splnenia dlhu iné než pôvodne stanovené plnenie a veriteľ toto plnenie prijíma (datio in solutum = danie miesto plnenia) alebo ak dlžník poskytne veriteľovi vec alebo právo. je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka 66 .predpokladá dohodu veriteľa s dlžníkom. a to najskôr jeho príslušenstvo . stanovená právnym predpisom alebo určená v rozhodnutí.uloženie musí pripúšťať povaha pohľadávky 74. úhrada výživného). dohoda predpokladá vopred stanovené termíny a výšku jednotlivých splátok.uzatvorením platnej dohody o novom záväzku zaniká pôvodný záväzok medzi stranami smerujúci k pôvodne dohodnutému plneniu a zároveň vzniká záväzok nový smerujúci k plneniu novo dohodnutému .plnenie v splátkach môže byť dlžníkom poskytované. ak tak neučiní. ktorá svoj dlh pri vzájomných pohľadávkach splnila. je neprítomný alebo v prodlení.s výnimkou prípadov stanovených v a) môže dlžník poskytnúť aj čiastočné plnenie a veriteľ je povinný toto plnenie prijať (§ 566) .pri plnení peňažitého dlhu prostredníctvom pošty alebo peňažného ústavu sa dlh považuje sa splnená okamihom poukázania čiastky.je potrebné zachovať formu pôvodného záväzku (§ 570 odst. kedy je na včasnom a presnom plnení zvýšený záujem. ktoré v súvislosti s privatívnou nováciou trvá len v pôvodnom rozsahu vtedy. ale považuje sa za čiastočné plnenie podľa § 566 .v pochybnostiach o rozsahu nahradenia pôvodného záväzku novým rozhoduje zákon v prospech nepochybného obsahu dohody o novom záväzku (§ 571). pretože veriteľ nie je známy. v ktorej bol nepochybne nahradený záväzkom novým . ak nie je doba splnenia dohodnutá.novácia privatívna odlišovaná o kumulatívnej novácie. ak nemožno záväzok splniť. VRÁTANE NAROVNANIA A ZAPOČÍTANIA DOHODOU.v prípadoch. 1) pri ručení. ku ktorého splneniu smeruje poskytnutá úhrada. tj. čo bol o splnenie veriteľom požiadaný (§ 563) . strany ale majú možnosť dohodnúť sa inak (§ 567 odst. pri ktorej pôvodný záväzok nezaniká. 2) následky splnenia . výnimkou je úprava (§ 572 odst.celý dlh naraz je dlžník povinný plniť len vtedy. zaniká zaistenie pôvodného záväzku spolu s nováciou.zákon umožňuje ponechať stanovenie doby plnenia na vôli dlžníka (§ 564). aby označil dlh.prípady.§ 567 . aby to bolo v súlade s dobrými mravmi . obsahom ktorej môže byť namiesto pôvodne dohodnutého plnenia poskytnutie plnenia iného . aby sa veriteľ uspokojil realizáciou tejto veci (napr. je doba plnenia určená právnym predpisom (napr. musí dlžník plniť celý dlh naraz vtedy. 1) . napr. nemožno dlh splniť a je nebezpečenstvo z prodlenia . iné plnenie veriteľ (s výnimkou stanovených prípadov – alternativa facultas) nie je povinný prijať . ak by to odporovalo povahe pohľadávky (§ 566 dôkaz opaku) .ak má dlžník plniť rovnakému veriteľovi niekoľko dlhov a plnenie nestačí na krytie všetkých.písomná forma je potrebná aj pri novácii záväzku premlčaného (§ 570 odst.obecne upravená v § 563 a § 564: . splnený je dlh najskôr splatný.. ak sa týka súčinnosti plnenia) nedodrží dobu splnenia.predmet plnenia musí byť identický s predmetom záväzku (nepriamym).strane. ocitá sa v prodlení miesto splnenia dlhu . ZÁNIK ZÁVÄZKOV NA ZÁKLADE DOHODY STRÁN. vzniká právo požadovať plnenie od druhej strany (§ 560) uloženie do úradnej úschovy .dlžník je oprávnený uložiť do (úradnej) úschovy plnenie s účinkami splnenia dlhu ak to podmienky v § 568 umožňujú. 1) .ak miesto plnenia nie je dohodnuté.určenie doby splnenia je zásadne ponechané v dispozícii účastníkov (§ 563) . dohoda o novom záväzku (novácia) . 2) - výnimkou je aj možnosť uzatvorenia dohody v dobe plnenia. 2) . závisí predovšetkým na jeho vôli. v takom prípade ale môže veriteľ požiadať kedykoľvek súd o stanovenie doby svojim rozhodnutím tak. predajom) (datio solutionis causa = danie ku splneniu) doba splnenia . svojvoľne poskytované plnenie dlžníkompo pravidelných čiastkach potom nie je splátkami v zmysle § 565. takže pôvodný záväzok zaniká len v miere.dlh je potrebné plniť na mieste určenom k tomu dohodou účastníkov . ale trvá naďalej vedľa záväzku pôvodného . ak tak bolo s veriteľom dohodnuté (§ 565).ak nebolo dohodnuté niečo iné.ak dlžník (resp.

2 .predpokladá nahradenie doterajšieho záväzku záväzkom vyplývajúcim z narovnania (§ 585 odst. pohľadávky z vkladov a pohľadávky. ktorá už je splatná .musí sa jednať o pohľadávku. ktorým započítava svoju vzájomnú pohľadávku voči druhej strane k úhrade svojho dlhu u veriteľa .zánik záväzku nastane v okamihu. 1) .§ 573: možnosť dohodou zrušiť pôvodný záväzok medzi stranami bez toho. novými právami a povinnosťami . nie je možné ani započítanie pohľadávky nesplatnej proti pohľadávke. 1) narovnania zjednané v dobrej viere sú chránené aj proti dodatočnému zisteniu. nemožnosť plnenia .vzniká na základe dohody medzi dlžníkom a veriteľom. keď sa posledná z pohľadávok stane splatnou podmienky pre započítanie: . na ktoré strana uzatvárajúca dohodu nemohla pomýšľať (§ 585 odst. 1 a 2.právny úkon jednej strany.ak sú nahradzované všetky práva. ktoré boli doposiaľ sporné (§ 587) započítanie dohodou . 2) . proti ktorej je započítanie prípustné. čo je medzi stranami sporné a pochybné a tento omyl bude vyvolaný lsťou jednej strany (§ 586 odst. resp. netýka sa to len tých práv.. ZÁNIK ZÁVÄZKOV NA ZÁKLADE NEMOŽNOSTI PLNENIA. zaniká záväzok len v tejto časti.§ 572 odst. v ktorej sa navzájom kryjú - nemožnosť plnenia je nemožnosť hodnotená objektívne.právne následky zániku záväzku započítaním nevznikajú zásadne platným uzatvorením dohody. ale okamihom. SMRŤOU DLŽNÍKA ALEBO VERITEĽA. kedy sa vzájomné pohľadávky stretnú (§ 580) 75.má rovnaký základ právnej úpravy ako započítanie jednostranné s nasledujúcimi výnimkami: započítanie dohodou predpokladá vzájomný konsenzus strán . započítateľné nie sú podľa § 581 odst. nedosiahnuteľnosti nahraditeľné plnením iným a zánik záväzku nevyvoláva ak sa plnenie stane nemožným len z časti.plnenie vzájomných pohľadávok musí byť rovnakého druhu (§ 580) pri započítaní zanikajú pohľadávky a dlhy vo výške. 3) - - dohoda o narovnaní sa stane (relatívne) neplatnou ak dojde k omylu v tom. zaniká záväzkový vzťah v celom rozsahu. že ak z povahy zmluvy alebo účelu plnenia vyplýva. 2 pohľadávky premlčané. veriteľ však má právo ohľadne zostávajúceho plnenia odstúpiť od zmluvy . že na zbytku plnenia trvá ä§ 575 odst. následná nemožnosť plnenia) táto dohoda sa nazýva aj transactio a má za cieľ nahradiť doterajší obsah záväzku. proti ktorým nie je prípustný výkon rozhodnutia. teda nie nemožnosť spočívajúca len v presvedčení dlžníka o nemožnosti poskytnúť požadované plnenie za nemožnú sa považuje nemožnosť hospodárska. ktorá je daná ak: záväzok možno splniť len za sťažených podmienok alebo s väčšími nákladmi záväzok možno splniť až po určitej dobe plnenia nemožným sa môže stať len individuálne určené plnenie plnenie určené genericky je v prípade zániku alebo zničenia. ktorý bol sporný.§ 587 stanovuje neúčinnosť paušálnych prehlásení strán o upravení narovnania všetkých vzájomných práv jednostranné započítanie . že osoba jednajúca v dobrej viere dohodnuté právo v dobe narovnania nemala (§ 586 odst. ktoré nemožno vymáhať súdne (naturálne obligácie). 3) smrť dlžníka alebo veriteľa 67 . ktorou si strany vyrovnávajú vzájomné pohľadávky za podmienok stanovených zákonom a vzájomnou dohodou .povinnosť dlžníka plniť zaniká ak sa stane plnenie po vzniku záväzku nemožným (dodatočná. zákon vylučuje započítanie proti pohľadávkam na náhradu škody spôsobenej na zdraví (jedine že by išlo o pohľadávky rovnakého druhu) a proti pohľadávkam.musí sa jednať o pohľadávku započítateľnú. ohľadom zostatku ObčZ stanoví.môžu byť narovnané všetky práva (celý obsah záväzku) alebo len niektoré práva medzi stranami . že plnenie zbytku nemá pre veriteľa žiadny hospodársky význam.započítať dohodou možno aj vzájomné pohľadávky vylúčené z jednostranného započítania ustanovením § 581 odst. aby bol nahradený záväzkom novým (takto možno vyvolať aj zrušenie časti trvajúceho záväzku) narovnanie - strany si vzájomnou dohodou upravia práva a povinnosti.pri čiastočnej nemožnosti plnenia zaniká postihnutá časť záväzku. zvláštnu úpravu nemožnosti započítania proti pohľadávkam na výživné obsahuje ZOR . len proti pohľadávkam na výživné platené nezletilým deťom nie je ani započítanie dohodou prípustné . ledaže veriteľ bez zbytočného odkladu oznámi dlžníkovi.

platí obecné pravidlo. ak jeho obsahom bolo plnenie.výnimky: .nezáleží z akého dôvodu nebolo právo včas uplatnené.na dediča neprechádzajú pohľadávky veriteľa obmedzené len na jeho osobu (bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia) (§ 579 odst. trvajú ďalej. vrátane úžitkov. ktorými sú právne skutočnosti: .uplynutie doby ako skutočnosť zakladajúce zánik práv.§ 584 - - = spojenie subjektu na strane dlžníckej so subjektom na strane veriteľskej.k platnosti kúpnej zmluvy sa vyžaduje písomná forma len ak je predmetom kúpy nehnuteľnosť práva a povinnosti zmluvných strán .vzájomné a vzájomne podmienené . ak dohodnutá nie je.záväzok zaniká v dôsledku smrti dlžníka.môže k nemu dojsť tým. 1) .pojmovými znakmi sú predmet kúpy a kúpna cena predmet kúpy a predaja: všetky veci. kedy bol predávajúcim o zaplatenie požiadaný (§ 563) .výška kúpnej ceny sa určuje dohodou. 2) 76. PRÁVA A POVINNOSTI.záväzok zaniká v okamihu splynutia (konsolidácie). či sa očakávanie splní. stráca zmysel svojej existencie . POJEM.kúpa nádeje: kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu za veci. kúpna zmluva . KÚPNA ZMLUVA. úmyselne alebo pre nezavinenú prekážku .smrť dlžníka alebo veriteľa zásadne zánik záväzku nepôsobí a smrťou jedného z nich prechádzajú práva a povinnosti na právnych nástupcov dlžníka či veriteľa (§ 579) – v záujme právnej istoty . a bez ohľadu na ich množstvo a kvalitu (napr.ak by kupujúci nadobudol vlastnícke právo skôr. SPLYNUTIA. môže ale byť dohodnutá iná lehota. má predávajúci až do odovzdania práva a povinnosti schovateľa b) povinnosť predávajúceho zásadne plniť bez zbytočného odkladu. ktoré sú vecami v právnom zmysle.neuplatnenie (prekluze) práva zakladá (na rozdiel od iných spôsobov zániku záväzku) zánik práv a povinností zo záväzku za kumulatívnej existencie 2 podmienok. iná lehota môže byť aj obvyklá 68 .nečinnosť oprávneného subjektu v tejto dobe (opomenutie právo uplatniť = omisívny právny úkon oprávneného) . inak nejde o kúpnu zmluvu .práva a povinnosti zo záväzkových vzťahov zanikajú uplynutím doby. povinností alebo celého záväzku môže byť určená v zákone alebo dohodou účastníkov . ak nie je dohodnuté inak . ktoré v budúcnosti vzniknú.môže nastať z rôznych právnych dôvodov.predmet kúpy nemusí existovať v dobe uzatvorenia zmluvy (kúpa veci budúcej) .povinnosť predávajúceho riadne plniť predmet kúpy = povinnosť odovzdať predmet kúpy a to v lehote zjednanej stranami .uplynutím doby ako objektívnej právnej skutočnosti zaniká buď jednotlivé právo či povinnosť alebo celý záväzkový vzťah .uplynutie doby (prekluzívne lehoty) . ale už nie sú súdne vynútiteľné (naturálne obligácie) neuplatnenie práva . na ktorú boli obmedzené (§ 578) . že kupujúci je povinný zaplatiť cenu prvý deň po tom. príp. nezáleží na tom. či sa tak stalo z neznalosti. kde práva a povinnosti nezanikajú. musí byť vyjadrená v peniazoch. z úradného rozhodnutia alebo zo zmluvy . ale bez ohľadu na to.ak má právo zaniknúť prekluzí. či je splatný alebo nie 77.časové obmedzenie môže vyplývať zo zákona.okamih predania je dôležitý pre riešenie otázky nadobudnutia vlastníctva . preto je tento spôsob radený systematicky samostatne .splatnosť kúpnej ceny môže byť dohodnutá ľubovoľne.jeden účastník (predávajúci) je zaviazaný odovzdať druhému účastníkovi (kupujúcemu) predmet kúpy a tento je zaviazaný predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň kúpnu cenu . kúpa budúcej úrody) b) kúpna cena je peňažitá úplata za predmet kúpy.s nadobudnutím vlastníckeho práva prechádza na kupujúceho nebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodného zhoršenia predmetu kúpy. ktoré malo byť prevedené osobne dlžníkom (§ 579 odst. NEUPLATNENIA PRÁVA.prekluzívna doba je stanovená v rôznej dĺžke podľa povahy jednotlivých vzťahov splynutie . čím PV prestáva byť pojmovo právnym vzťahom. ale ktoré nie sú vyňaté z občianskoprávnej dispozície alebo je s nimi dispozícia obmedzená .najčastejšie k nemu dochádza pri dedení (záväzok zaniká dňom smrti zostaviteľa) . uplynutie doby . sú vo vlastníctve predávajúceho. je ale potrebné rešpektovať obecne záväzné cenové predpisy pod sankciou relatívnej neplatnosti .tento druh zániku záväzku sa líši od premlčacej doby. ZÁNIK ZÁVÄZKOV NA ZÁKLADE UPLYNUTIA DOBY. musí to byť výslovne v právnom predpise stanovené (spravidla sa používa dovetok „inak právo zanikne“) . že veriteľ postúpi pohľadávku dlžníkovi .

je spravodlivé.ak sa predmet kúpy odosiela na miesto plnenia alebo určenia. ak takáto dohoda uzatvorená nie je. ktorá činí vec neupotrebiteľnou (§ 597 odst.od zmluvy odstúpiť. ak vadu vytkol do 6 mesiacov. nie je tým dotknuté jeho právo na náhradu škody (§ 600) . môže predávajúci predmet kúpy uložiť na náklad kupujúceho na verejnom skladisku alebo u iného schovateľa alebo ho môže po upozornení predať na účet kupujúceho . využiť možno aj následky vedľajších ujednaní 78. ale len na strane kupujúceho (zmluva o vecne právnych účinkoch musí byť uzatvorená písomne. márnym uplynutím tejto lehoty právo zanikne . aby mu nadobúdateľ ponúkol vec ku kúpe. ak ide o vadu. alebo že vec nemá žiadne vady. a preto môže byť uzatvorená len ohľadne nehnuteľností evidovaných v katastre nehnuteľností) . inak toto právo možno uplatniť do 1 roku od odovzdania veci kupujúcemu .ak ale predávajúci kupujúceho uistil. výška zľavy zodpovedá povahe a rozsahu vady (toto právo kupujúcemu prislúcha bez ohľadu na druh vady – bez ohľadu na to.právny vzťah z kúpy a predaja zaniká obvyklými spôsobmi zániku záväzku.oprávnený má (na rozdiel od predkupného práva) možnosť v stanovenej lehote sám rozhodnúť získať predanú vec späť . predne jeho splnením. práva zo zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať na súde len vtedy. ak oprávnený vec nemôže kúpiť alebo ak nemôže splniť podmienky ponúknuté vedľa ceny a ak ich nemožno vyrovnať ani odhadnou cenou .súčasťou kúpnej zmluvy môže byť aj vedľajšia úmluva.ak dodatočne vyjde najavo vada. musí mať písomnú formu . musí oprávnená osoba vyplatiť hnuteľnosť do 8 dní. viď. ktoré vec má a o ktorých vie . pokiaľ nemá možnosť si predmet prehliadnuť . v ktorej má byť predaj uskutočnený.túto povinnosť má splniť pri zjednaní kúpnej zmluvy . ktorá vyšla dodatočne najavo. ak ide o vady zvierat do 6 týždňov od prevzatia veci (§ 599 odst.strany sa môžu dohodnúť aj na cene. na ktorú predávajúci upozornil . váženia a balenia c) povinnosť kupujúceho včas a riadne ponúknutý predmet kúpy prevziať .predkupné právo zanikne. a ktorá existovala už pri predaní veci. musí oprávnený kúpiť vec za cenu ponúknutú niekym iným .predávajúci je oprávnený odovzdanie predmetu kúpy odoprieť. napr. ktorou bolo právo spätnej kúpy porušené. ak ide o vady krmív do 3 týždňov. ktorá činí vec neupotrebiteľnou . ale oprávnený sa môže domáhať. je neplatná 69 .vady musí kupujúci uplatniť bez zbytočného odkladu.ak kupujúci uplatní právo vzniknuté zo zodpovednosti za vady. má právo na ich náhradu. a toto uistenie sa ukáže nepravdivým. môže kupujúci od zmluvy odstúpiť aj keď nejde o vadu. 1) .zmluva o scudzení veci. má kupujúci právo: . ak ich oznámi predávajúcemu v rovnakých lehotách stanovených pre vytknutie vád . na ktorého predávajúci kupujúceho neupozornil (aj keď o nej vedel). ju prednostne ponúkol ku kúpe predošlému vlastníkovi . že chce vec scudziť.ak bolo predkupné právo porušené.dĺžka lehoty môže byť dohodnutá.ak kupujúci už vec prevzal. ktorú vec mala už v dobe predania veci. VEDĽAJŠIE UJEDNANIA V KÚPNEJ ZMLUVE. aby niesol nebezpečenstvo náhodnej skazy a náhodného zhoršenia už od okamihu prevzatia (zmluvou tento režim možno modifikovať) b) predkupné právo zakladá pre vlastníka povinnosť. aby v prípade. aj taká lehota zjednaná nie je.vlastnícke právo získa kupujúci až úplným zaplatením kúpnej ceny ..na zmluve zotrvať a žiadať zľavu zo zjednanej kúpnej ceny. môžu byť ale dohodnuté aj vecne právne účinky. na súde ich môže uplatniť len vtedy. vedľa toho je častým dôvodom zániku odstúpenie. nejde o vadu podľa § 596.v dohode môže byť zjednaná aj lehota. že vec má určité vlastnosti.vada. alebo mu ostane predkupné právo zachované (tento nadobúdateľ mu musí vec ponúknuť) c) právo spätnej kúpy oprávňuje predávajúceho požadovať vrátenie predanej veci po určitej dobe späť do svojho vlastníctva . či je odstrániteľná alebo neodstrániteľná) .: výhrada vlastníctva môže byť zjednaná len pri predaji hnuteľnej veci a musí mať písomnú formu . ak kupujúci nezaplatí kúpnu cenu včas . . nie je kupujúci povinný zaplatiť cenu. najmä náklady merania. 2) . zmluva nie je neplatná. upozornenie nie je nutné d) povinnosť predávajúceho upozorniť kupujúceho na vady. nehnuteľnosť do 2 mesiacov po ponuke.ak je kupujúci v prodlení s prevziatím.ak ide o vec podliehajúcu rýchlej skaze a nie je čas na upozornenie.má obligačne právnu povahu. 77 79. ku vzniku predkupného práva s vecneprávnymi účinkami je nutný vklad do katastru nehnuteľností. najmä kupujúcim mienené. ZODPOVEDNOSŤ ZA VADY PRI KÚPNEJ ZMLUVE.predávajúci nesie náklady spojené s odovzdaním predmetu kúpy (ak nie je dohodnuté inak).ak kupujúcemu v súvislosti s uplatnením práva zo zodpovednosti za vady vzniknú náklady. je vada.ponuka musí vykonaná ohlásením všetkých podmienok a ak ide o nehnuteľnosť.

d)

iné vedľajšie ujednania: výhrada spätného predaja (oprávňuje kupujúceho kúpenú vec do určitej lehoty predať späť predávajúcemu), ďalšie výhrady a podmienky pripúšťajúce zánik PV založeného kúpnou zmluvou (napr. výhrada lepšieho kupca)

-

zodpovednosť za vady, ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci kupujúcim

80. ŠPECIFIKÁ ZMLUVY O PREDAJI V OBCHODE. - ustanovenia o predaji zboží v obchode sa použijú najmä v situáciách, kedy podnikateľ (FO alebo PO) predáva zboží v rámci svojej podnikateľskej činnosti, tieto ustanovenia sú zamerané najmä na ochranu kupujúceho

zákonná záruka (jej podmienky stanoví priamo zákon) uplatní sa u predaja tovaru, ak nejde o predaj vecí, ktoré sa rýchlo kazia alebo o veci použité (§ 619 odst. 2) obecná záručná doba je 24 mesiacov, pri potravinárskom tovare 8 dní, pri predaji krmív 3 týždne, pri predaji zvierat 6 týždňov

-

-

z jednotlivých druhov predaja je výslovne regulovaný predaj na objednávku (§ 613), kedy sa predávajú veci, pri ktorých to vyžaduje ich povaha a veci, ktoré podnikateľ predáva, ale ktoré bežne nevedie - objednanú vec je podnikateľ povinný zohnať v dohodnutej lehote, ak tá nie je zjednaná, tak v lehote primeranej okolnostiam, ak sa tak nestane, objednateľ je oprávnený od zmluvy odstúpiť (odstúpením od zmluvy nie je dotknuté jeho právo na náhradu škody) úprava následkov prevzatia veci a upresnenie okamihu nadobudnutia vlastníckeho práva ku kúpenej veci, najmä pri zásielkovom predaji a predaji samoobslužnom (§ 614 odst. 3), z obvyklého pravidla, že vlastnícke právo nadobúda kupujúci prevzatím veci, sú formulované 2 výnimky:

ak je na predávanom tovare expiračná lehota, neskončí záručná doba pred jej uplynutím (môže teda záručnú dobu len predĺžiť, nie skrátiť) § 616: povinnosť, že pri potravinárskom tovare musí byť vyznačený dátum trvanlivosti a ak ide o potraviny podliehajúce rýchlej skaze, dátum použiteľnosti

-

-

zvláštne predpisy stanovia dlhšiu záručnú dobu ako 24 mesiacov najmä pri veciach určených k tomu, aby sa užívali dlhšiu dobu, táto dlhšia záručná doba sa môže týkať aj len niektorej súčiastky veci 2) zmluvná záruka: vzniká zmluvou, ev. akceptáciou jednostranného prehlásenia učineného v záručnom liste jej rozsah môže byť užší, než činí zákonná záruka - záručná doba spravidla začína bežať od prevzatia veci kupujúcim - ak má kúpenú vec uviesť do prevádzky iný podnikateľ ako predávajúci, začne záručná doba bežať až odo dňa uvedenia veci do prevádzky - záručná doba končí podľa obecných ustanovení o počítaní času - práva zo zodpovednosti za vady musia byť uplatnené u predávajúceho s ktorým bola zmluva uzatvorená - práva zo zodpovednosti za vady, ktoré sa vyskytnú v záručnej dobe, môžu byť uplatnené tiež u podnikateľa určeného k oprave (§ 625) - práva zo zodpovednosti za vady vecí musia byť uplatnené v stanovenej dobe, tj. v reklamačnej dobe (§ 626) - práva zo zodpovednosti za vady vecí, pre ktoré platia záručné doby, musia byť uplatnené v záručnej dobe, pretože záručné doby tu plnia zároveň funkciou dôb reklamačných (§ 626 odst. 1) a prejav vôle kupujúceho, ktorým tieto práva uplatňuje (reklamácia) musia v reklamačnej dobe dojsť predávajúcemu

1) 2)

pri zásielkovom predaji nadobúda kupujúci vlastnícke právo tiaž prevzatím veci, ale na mieste dodania ním určenom pri samoobslužnom predaji dochádza k prevodu vlastníckeho práva ku kúpenej veci okamihom zaplatenia ceny za vybratý tovar, do tohto okamihu môže kupujúci vybratý tovar vrátiť na pôvodné miesto - plnenia, ktoré sa predajom veci obvykle neposkytujú, je potrebné zvlášť dohodnúť (napr. zvláštna úprava balenia, doprava kúpeného tovaru do miesta bydliska apod.) zodpovednosť za vady a) zákonná zodpovednosť za vady - zodpovednosť predávajúceho za vady, ktoré má predaná vec pri prevzatí kupujúcim (§ 619 odst. 1) - nevzťahuje sa na veci použité, ak sa týka vady vzniknutej ich použitím alebo opotrebením - nevzťahuje sa na veci predávané za nižšiu cenu, ak ide o vadu, kvôli ktorej bola zľava poskytnutá b) záručná zodpovednosť za vady

-

práva zo zodpovednosti za vady vecí, ktoré sa rýchlo kazia, musia byť uplatnené najneskôr v deň nasledujúco po kúpe a pri veciach použitých najneskôr do 6 mesiacov po ich kúpe predávajúci je povinný vydať kupujúcemu potvrdenie o tom, kedy právo uplatnil, ako aj o prevedení opravy a o dobe jej trvania (§ 627 odst. 1) ak dojde k výmene, záručná doba začne bežať znovu od prevzatia veci, to isté platí ak dojde k výmene súčiastky, na ktorú bola poskytnutá záruka (§ 627 odst. 2)

70

-

z titulu zodpovednosti za vady sa môže kupujúci domáhať:

-

ak ide o vadu odstrániteľnú, môže žiadať aby bola vada bezplatne, včas a riadne odstránená, predávajúci má možnosť namiesto odstránenia vady vec vymeniť za bezvadnú ak ide o vadu neodstrániteľnú, ktorá bráni tomu, aby vec mohla byť užívaná ako vec bez vady, má právo na výmenu veci alebo právo od zmluvy odstúpiť, rovnaké práva má aj vtedy, ak sa vyskytnuté vady považujú za rovnocenné vade neodstrániteľnej (vady odstrániteľné, pri ktorých ale kupujúci nemôže kvôli opätovnému výskytu vady po oprave alebo kvôli väčšiemu počtu vád riadne užívať) - § 623 odst. 1 - podľa súdnej praxe ide o opätovný výskyt vád po oprave vtedy, ak sa rovnaká vada, ktorá bola v záručnej dobe už najmenej 2 krát opravovaná, vyskytne po 3. Krát - väčším počtom vád trpí vec vtedy, ak má v dobe uplatnenia práv aspoň 3 rôzne odstrániteľné vady - za neodstrániteľnú vadu sa považuje aj vada odstrániteľná, ktorej reklamácia vrátane odstránenia nebola vybavená bez zbytočného odkladu, najneskôr do 30 dní odo dňa uplatnenia reklamácie, ak sa predávajúci s kupujúcim nedohodli na dlhšej lehote ak ide o vadu neodstrániteľnú, ktorá ale nebráni tomu, aby vec mohla byť riadne užívaná, ak má vec predávaná za nižšiu cenu alebo vec použitá vadu, za ktorú predávajúci zodpovedá, má kupujúci právo na primeranú zľavu (§ 623 odst. 2 a § 624)

za života darcu sa ale môžu prejaviť po darcovej smrti, a to započítaním do dedičského podielu) - právna regulácia darovania v ObčZ sa použije aj vo vzťahoch medzi podnikateľmi, pretože ObchZ darovanie neupravuje - najdôležitejším právom aj povinnosťou darcu je poskytnutie bezplatného majetkového plnenia obdarovanému, obdarovaný má zodpovedajúce právo aj povinnosť tento dar prijať - darca má povinnosť upozorniť pri ponuke daru na vady, o ktorých vie (§ 629) - ak má vec vady, na ktoré darca neupozornil, je obdarovaný oprávnený vec vrátiť (ale iba v prípade, že sa vady vyskytli neskôr), toto právo obdarovaného podlieha premlčaniu v obecnej 3-ročnej premlčacej lehote, ktorá začína bežať odo dňa, kedy vada mohla byť obdarovaným pri obvyklej pozornosti zistená - § 630 umožňuje zrušenie právneho vzťahu darovania pre prípad, že sa darca domáha vrátenia daru, ak sa obdarovaný správa k nemu alebo k členom jeho rodiny tak, že tým hrubo porušuje dobré mravy (týmto úkonom sa darovacia zmluva ruší nie od počiatku, ale od okamihu, kedy tento prejav došiel obdarovanému) - toto právo je osobným právom darcu a obdarovaný je povinný vrátiť všetko, čo mu bolo darované - ak má obdarovaný vrátiť vec individuálne určený a už ju nemá, musí vydať peňažitú náhradu vo výške zodpovedajúcej hodnote veci v okamihu zrušenia zmluvy - ak má obdarovaný vrátiť vec druhovo určenú, s vecou musia byť vydané aj úžitky, ak ich obdarovaný získal v dobe, kedy už nebol v dobrej viere (teda od okamihu, kedy sa dopustil jednania proti dobrým mravom) - darovanie môže zaniknúť aj v prípade, že obdarovaný využil svoje právo dar vrátiť, ak má vec vady, na ktoré ho darca neupozornil – v tomto prípade zaniká darovanie jednostranným prejavom vôle obdarovaného dar vrátiť 82. ZMLUVA O DIELO. = zmluva, ktorou sa jedna strana (zhotoviteľ diela) zaväzuje strane druhej (objednateľovi), že pre ňu prevedie dielo na svoje nebezpečenstvo a za odmenu

-

81. DAROVACIA ZMLUVA

-

darca niečo bezplatne prenecháva alebo sľubuje niečo bezplatne prenechať obdarovanému a obdarovaný tento dar alebo sľub prijíma - darovanie nie je jednostranný právny úkon pojmovými znakmi sú bezúplatnosť a dobrovoľnosť bezúplatnosť je splnená, ak obdarovaný nemá právnu povinnosť poskytnúť za dar protihodnotu pre formu darovacej zmluvy sa obecne nevyžaduje zvláštna forma písomná forma sa vyžaduje iba ak nedôjde k odovzdaniu a prevzatiu daru už pri darovaní (§ 628 odst. 3) alebo ak je predmetom darovania nehnuteľnosť (kvôli nutnosti vkladu do katastru nehnuteľností) neplatná je darovacia zmluva ak podľa nej má byť plnené až po darcovej smrti (donatio mortis causa), čím sú chránené princípy dedičského práva (niektoré dôsledky darovania

-

vznik zmluvy je viazaný na dohodu zmluvných strán o podstatných náležitostiach, ktorými je vymedzenie diela, odmena a prevedenie diela na nebezpečenstvo zhotoviteľa - ObčZ nepredpisuje zvláštnu formu, ale z obecných ustanovení plynie, že zmluva o zhotovenie stavby – nehnuteľnosti vyžaduje formu písomnú

71

-

ak nedojde k zhotoveniu diela na počkanie, je zhotoviteľ povinný vystaviť písomné potvrdenie o prevzatí objednávky, obsah tohto potvrdenia tvorí predmet diela, jeho rozsah, akosť, odmena za prevedenie diela a doba jeho zhotovenia (§ 632) - od kúpnej zmluvy sa líši predmetom, od pracovnej zmluvy sa líši tým, že v pracovnej zmluve ide o prácu závislú dielo = určitý pracovný výsledok, obvykle hmotnej povahy, ktorý spočíva v zhotovení veci, oprave alebo úprave, vylúčené nie je ani zničenie a ani nehmotný charakter odmena za prevedenie diela = cena diela, ktorá môže byť stanovená zmluvou, zvláštnymi predpismi alebo ObčZ cenové predpisy dávajú prednosť zmluve

- jednostranný právny úkon zákazníka, ktorý sa stane právne relevantný okamihom, kedy dojde zhotoviteľovi - písomná forma nie je vyžadovaná - zákon predpokladá dodržanie stanovenej lehoty pre odstúpenia, čo je lehota „bez zbytočného odkladu“, ak táto lehota nie je dodržaná, objednateľ je povinný zaplatiť novo určenú cenu (§ 636 odst. 3)

-

-

ak by cena nebola zjednaná dohodou alebo stanovená v predpise, ObčZ určuje, že je treba poskytnúť cenu primeranú (§ 634 odst. 1)

cenu možno určiť pevnou čiastkou alebo odhadom (§ 636 odst. 1) pevná čiastka sa určuje ako cena celková alebo ako cena príslušnej mernej jednotky, táto čiastka je stanovená buď ako cena výsledná (celková) alebo podľa rozpočtu, kedy sú dohodnuté ceny za jednotlivé dielčie úseky prevedenia diela

-

-

-

-

pre prípad určenia ceny podľa rozpočtu ObčZ stanoví, že práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať len vtedy, ak ich objednateľ písomne schválil alebo ak práce dodatočne písomne objednal pôvodne dohodnutú cenu možno zmeniť bez súhlasu objednateľa v prípade, že došlo v dobe od uzatvorenia zmluvy do doby splnenia k zmene cenového predpisu, podľa ktorého bola cena dohodnutá, zhotoviteľ je povinný objednateľa na zmenu cenového predpisu upozorniť a oznámiť mu cenu novú ak k zmene cenového predpisu došlo až po uplynutí dohodnutej doby k prevedeniu diela aj keď pred jeho faktickým uskutočnením, nie je zhotoviteľ oprávnený požadovať zaplatenie zvýšenej ceny (§ 635 odst. 3) po zdelení novej ceny má objednateľ právo od zmluvy odstúpiť, a to bez zbytočného odkladu, ak ale odstúpi, je povinný zaplatiť zhotoviteľovi čiastku pripadajúcu na vykonanú prácu a vzniknuté náklady podľa pôvodnej dohodnutej ceny, len ak mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech ak objednateľ neodstúpi bez zbytočného odkladu, je povinný zaplatiť novú cenu cena stanovená odhadom je zásadne záväzná pre všetky zmluvné strany, ObčZ pripúšťa takto stanovenú cenu prekročiť, ale len v nepodstatnej výške

zmluvné strany sú povinné vzájomne sa vysporiadať, tj. objednateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi čiastku pripadajúcu na vykonanú prácu aj nutné náklady podľa pôvodne určenej ceny, avšak len za predpokladu, že objednateľ mal z čiastočného plnenia zmluvy majetkový prospech - odstúpením od zmluvy nie je dotknuté právo objednateľa na náhradu škody vykonanie diela na vlastné nebezpečenstvo zhotoviteľa - podstatná náležitosť zmluvy o dielo - zhotoviteľ nesie riziko, ako dielo prevedie - zhotoviteľ tiež nesie riziko v prípade, že nastane skutočnosť, ktorá mu znemožní riadne splnenie zmluvy: - nebezpečenstvo, že prevedenie diela bude zmarené - riziko zmarenia hotového, ale ešte neodovzdaného diela - následky rizika vykonania diela na nebezpečenstvo zhotoviteľa reguluje § 640 obsah zmluvy o dielo

-

povinnosť zhotoviteľa previesť dielo, a to podľa zmluvy (§ 633 odst. 1) povinnosť objednateľa zaplatiť odmenu zhotoviteľovi na miestne určenom dohodou strán (ak nie je určené, je ním bydlisko alebo sídlo objednateľa), odmena ja spravidla splatná až po skončení diela - ak sa dielo prevádza po častiach alebo ak prevedenie diela vyžaduje značné náklady, je zhotoviteľ povinný žiadať už v priebehu prevádzania diela od objednateľa primerané zálohy - právo na zjednanú odmenu má zhotoviteľ aj vtedy, keď dielo nebolo prevedené, ak bol ochotný dielo previesť, ale mu v tom zabránili okolnosti na strane objednateľa (zhotoviteľ je ale povinný dať si započítať to, čo ušetril neprevedením diela, čo zarobil inak alebo čo úmyselne zamýšľal zarobiť)

-

-

za podstatné prekročenie možno podľa súdnej praxe považovať prekročenie ceny určenej odhadom o 10–20% - v prípade zvýšenia ceny nad pôvodný odhad, za predpokladu, že mu bola nová cena písomne oznámená, má objednateľ 2 možnosti: - s novou cenou súhlasí a potom je povinný ju zaplatiť - s novou cenou nesúhlasí a potom je oprávnený od zmluvy odstúpiť odstúpenie

povinnosť zhotoviteľa upozorniť objednateľa na nedostatky ním dodaného materiálu, ktorý bráni riadnemu prevedeniu diela, a to bez zbytočného odkladu, rovnakú povinnosť má, ak keď objednateľ žiada, aby bolo dielo prevedené podľa pokynov, ktoré sú nevhodné - právo odstúpiť od na oboch zmluvných stranách

-

zhotoviteľ môže odstúpiť ak k prevedeniu diela bola nutná súčinnosť objednateľa, zhotoviteľ mu určil primeranú lehotu k tejto súčinnosti

72

v ostatných záležitostiach sa musí využiť obecná úprava zmluvy o dielo zodpovednosť zhotoviteľa . ktoré má vec zhotovená na zákazku pri prevzatí veci objednateľom. taktiež má toto právo kedykoľvek až do zhotovenia diela (aj keď nejde o porušenie právnej povinnosti).zodpovednosť za vady zákazky. a nahradiť mu účelne vynaložené náklady . podľa dohody alebo povahy účelu diela by ale mohla znamenať zánik PV (napr.objednateľovi vznikne právo. že dielo nebude včas hotové alebo nebude prevedené riadne a ak zhotoviteľ neučiní nápravu v poskytnutej primeranej lehote. ktorých príčinou je vadnosť materiálu dodaného objednateľom či nevhodnosť jeho pokynov. aby mu objednateľ zaplatil cenu za jej zhotovenie. ledaže by ku škode došlo inak (dôsledok konštrukcie ObčZ. 2). ako aj za vady.ak zhotoviteľ niektoré dielčie úkony na prevedení diela uskutočnil.po uplynutí 6 mesiacov odo dňa.objednateľ má právo.a objednateľ nedodržal. ak bola zhotovená neskôr. poškodenia či zničenia veci . majú dedičia právo len na zaplatenie hodnoty použitej hmoty 83. stanovujú zvláštne predpisy záručnú dobu dlhšiu ako 6 mesiacov (dlhšia záručná doba sa môže týkať aj len niektorej súčiastky). pri objednávke vlastného portrétu) smrť zhotoviteľa vedie k zániku PV len vtedy. ak sa mu nepodarí vec speňažiť alebo s ňou iným spôsobom účelne naložiť. môžu sa jeho dedičia domáhať len zaplatenia upotrebiteľnej hmoty pripravenej na dielo a časti odmeny primeranej upotrebiteľným výsledkom práve . zhotovenie veci na zákazku . tak do 1 mesiaca od jej zhotovenia (§ 650). že pri niektorých častiach stavby je záručná doba kratšia. môže zhotoviteľ s vecou voľne nakladať. ktoré má prevedená oprava alebo úprava pri prevzatí veci objednateľom (§ 653 odst. ak túto lehotu nedodrží. aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky previedol opravu alebo úpravu veci a súčasne mu vznikne povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za opravu alebo úpravu oprava = činnosť. 1) . ak prevedenie diela závisí na zvláštnych schopnostiach zhotoviteľa . má právo. ak zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak. nedodržaním lehoty jeho právo zanikne záručná doba je 6 mesiacov. objednateľ má právo na vrátenie ceny za použitý materiál.zhotoviteľ zodpovedá za vady. kedy mala byť vec zhotovená.zhotoviteľ zodpovedá aj za to.ak sa objednateľovi zhotovuje stavba na objednávku. ktorá pripadá na práce už vykonané. ale iba vtedy ak objednateľa na následok nedodržania lehoty upozornil - objednateľ môže odstúpiť ak je zrejmé. aby mu zhotoviteľ podľa objednávky zhotovil vec. a súčasne mu vznikne povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci prevzatie veci objednateľom . následky jej poškodenia alebo účinky jej opotrebenia úprava = činnosť. najmenej ale 18 mesiacov) zánik splnenie odstúpenie smrť objednateľa sama o sebe zmluvný vzťah neruší (§ 643 odst. toto právo musí uplatniť do 1 mesiaca od zhotovenia diela.objednateľ je povinný prevziať zhotovenú vec najneskôr do 1 mesiaca od uplynutia doby. pri veciach určených na užívanie po dlhšiu dobu.zhotoviteľ zodpovedá za vady. ak odstúpil. je ale povinný zaplatiť zhotoviteľovi čiastku. ktorý na zhotovenie veci dodal zodpovednosť za škodu .ak objednateľ nemôže z práce zhotoviteľa. kedy mala byť vec zhotovená. ale zhotoviteľ v určenú dobu nepristúpil k prevedeniu diela.jeden z obvyklých prípadov zmluvy o dielo . ktorou sa odstraňujú vady veci.ide o zákonnú zodpovednosť - predmetom je zhotovenie nového výrobku podľa individuálnych požiadaviek objednávateľa . že vec má vlastnosti objednateľom pri zákazke chcené . prevedených pred jeho smrťou.ObčZ obsahuje najmä úpravu zodpovednosti pri zhotovení veci na zákazku. pri zhotovení stavby je záručná doba 3 roky (prevádzajúci predpis môže stanoviť. ktoré sa vyskytnú po prevzatí veci v záručnej dobe 73 . tak do 1 mesiaca od odstúpenia. ak na tieto vady objednateľa neupozornil - - právo objednateľa na náhradu nutných nákladov. ak objednateľ poskytol riadne a včas svoju súčinnosť. ZVLÁŠTNOSTI ZMLUVY O ZHOTOVENIE VECI NA ZÁKAZKU A ZMLUVY O OPRAVE A ÚPRAVE VECÍ. zodpovedá zhotoviteľ za poškodenie alebo zničenie stavby až do prevzatia zhotovenej stavby. ktorou sa mení povrch alebo vlastnosti veci zodpovednosť za vady . podľa ktorej je vlastníkom zhotovovanej stavby od počiatku stavebník) zmluva o oprave a úprave veci . dostáva sa do prodlenia a je povinný zaplatiť dohodnutý poplatok za uskladnenie a prechádza naňho nebezpečenstvo straty. nič upotrebiť.

právo na jeho výplatu ale musí objednateľ uplatniť u zhotoviteľa 84. kedy bol objednateľ povinný vec vyzdvihnúť. dočasnosť - ak ide o vec väčšej hodnoty (= vec. len ak je to výslovne dohodnuté .zhotoviteľ je povinný vyplatiť objednateľovi zostávajúcu časť výťažku predaja. ktorej cena presahuje ku dňu uzatvorenia zmluvy o oprave alebo úprave čiastku 3000 Kč). ktorých príčinou bola vadnosť veci. poplatku za uskladnenie a nákladom predaja . ako mu boli požičané.vypožičiavateľ môže vec prenechať inému.ak dojde k realizácii predaja.je zhotoviteľovi známa adresa objednateľa - právny vzťah vzniká zmluvou o výpožičke. druhové určenie veci.veriteľ je povinný odovzdať predmet pôžičky a dlžník je povinný vrátiť veci toho istého druhu v rovnakom množstve a akosti. ak vypožičiavateľ vec neužíva riadne alebo ak ju užíva v rozpore s jej účelom 74 . pre obchodneprávne vzťahy sa využijú ustanovenia o zmluve o úvere podľa ObchZ. PÔŽIČKA A VÝPOŽIČKA. je požičateľ povinný vypožičiavateľa s nimi zoznámiť.ak by bol úrok zjednaná v neprimeranej výške. ktoré mu vznikli pri odstraňovaní vady. a v stanovenom čase zánik obvyklé dôvody uplynutie doby. či za nevhodnosť pokynov objednateľa. je zhotoviteľ povinný objednateľa o zamýšľanom predaji vopred vyrozumieť a poskytnúť mu primeranú dodatočnú lehotu (podľa súdnej praxe je to 15 dní) na vyzdvihnutie veci . ak zhotoviteľ objednateľa na vadnosť veci či nevhodnosť pokytnov neupozornil (nie je vylúčená dohoda účastníkov. ktoré sa vyskytnú v záručnej dobe.§ 658 ObčZ. rovnakú povinnosť má aj ak v súlade so zákonom (§ 662 odst. špeciálnou úpravou sa riadi aj pôžička cenných papierov pôžičky delíme na peňažité a nepeňažité - zodpvoednosť požičiavateľa za škodu vzniknutú z toho.§ 662 ObčZ . na ktorú bola výpožička dohodnutá splnenie účelu výpožičky mimoriadne dôvody zánik právneho vzťahu na základe žiadosti požičiavateľa pred skončením stanovenej doby zapožičania. zhotoviteľ nie je oprávnený domáhať sa u objednateľa náhrady akýchkoľvek nákladov. že nesplnil svoju povinnosť zoznámiť vypožičiavateľa so zvláštnymi pravidlami užívania veci (odkaz na § 617) . podľa ktorej prenecháva požičateľ vec do bezúplatného dočasného užívania (§ 659) pojmovými znakmi sú prenechanie užívania veci.požičateľ je povinný vec odovzdať a ponechať ju vypožičiavateľovi . najmä ak sa užívanie riadi návodom alebo ak je upravené technickou normou. ktorá zodpovedá cene opravy alebo úpravy. pôžička predmetom sú len veci individuálne určené. stratou alebo zničením .vypožičiavateľ je povinná chrániť vec pred poškodením. dočasnosť vzťahu a povinnosť vrátiť vec rovnakého druhu predmetom sú spravidla peniaze ako platidlo § 657 . ktorý bol v zmluve dohodnutý alebo ku ktorému vec obvykle slúži .§ 659 . 2) požičateľ požiadal o vrátenie veci aj pred skončením stanovenej doby - právny vzťah vzniká zmluvou o pôžičke. vzniká zhotoviteľovi právo vec predať. ledaže ide o pravidlá obecne známe . ich výšku ObčZ neupravuje .- zhotoviteľ zodpovedá za vady.úrok = úplata za užívanie požičanej istiny (na rozdiel od úroku z prodlenia) . bezúplatnosť. podľa ktorej bude dlžník povinný vrátiť väčšie množstvo veci alebo veci lepšej akosti) - - odstrániteľná vada: objednateľ má právo na jej bezplatné odstránenie .vypožičiavateľ je povinný vec vrátiť. a to buď po zániku PV alebo aj pred koncom stanovenej doby výpožičky. ide o úmluvu neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi výpožička neodstrániteľná vada: objednateľ má právo na odstúpiť od zmluvy alebo na primerané zníženie ceny opravy alebo úpravy prevzatie opravenej alebo upravenej veci .ak je potrebné.zhotoviteľ zodpovedá aj za vady. za ktorú zodpovedá dlžník je povinný plniť úroky. ktorou jedna strana (veriteľ) prenecháva druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa druhu a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu (§ 657) pojmovými znakmi sú prenechanie veci.vypožičiavateľ je povinný a súčasne oprávnený užívať vec riadne a v súlade s účelom. ktoré musia byť bez porušenia podstaty vrátené požičateľovi (predmetom sa líši od pôžičky a bezúplatnosťou od nájmu) . obecná záručná doba je 3 mesiace. len ak boli dohodnuté. ak nie je zjednané alebo stanovené inak . aby pri užívaní veci boli zachované zvláštne pravidlá. akonáhle ju prestane potrebovať.po uplynutí 6 mesiacov odo dňa. a to ak: . ktorá mala byť opravená alebo upravená. je zhotoviteľ oprávnený ponechať si časť výťažku.

VII. stanovenej zvláštnymi predpismi. 1) - určenie jeho výšky je zásadne vecou dohody strán.spravidla spočíva v opakujúcom sa plnení. d) ObčZ) . stena domu) . získavať plody z nejakého pozemku) - = zmluva.ustanovenia ObčZ o nájme platia zásadne aj pre nájom pozemkov (niektoré špecifické otázky sú ale upravené v iných predpisoch) nájomná zmluva dôvodom ku vzniku práva prenajímateľa odstúpiť od nájomnej zmluvy (§ 679 odst.NZ ako zmluvný typ je upravená len ObčZ. o nájme bytov) .obecná úprava nájomnej zmluvy (na rozdiel od nájmu bytu a nebytových priestorov) nevyžaduje pre jej uzatvorenie písomnú formu a nestanovuje jej zvláštne náležitosti . kontraktačnej povinnosti prenajímateľa. pozemok). prenajímateľa a nájomcu (výnimku tvoria prípady tzv. tak aj o jej časti (obytná miestnosť. bývať v prenajatom dome) alebo môže brať z prenajatej veci aj úžitky (napr. a to buď stanovením doby alebo iným spôsobom. §§ 663 – 723 - ustanovenia o nájme obsiahnuté v §§ 663 – 684 majú povahu lex generalis. hlava. aby ju dočasne užívala alebo z nej brala úžitky (nájomca) (§ 663) právny vzťah medzi prenajímateľom a nájomcom = nájomný vzťah (nájomný pomer) pojmové znaky nájomného vzťahu (na základe zákonného vymedzenie § 663): . resp. ak zvláštna úprava jednotlivých nájmov nestanoví inak . na ktoré sa inak vzťahuje ObchZ (výnimku tvoria zmluva o kúpe najatej veci.je základnou právnou skutočnosťou pôsobiacou vznik nájomného vzťahu .85. časť. § 4 zákona č. ktorá je bezplatným užívaním cudzej veci) nájomné . tzv.je nutné. ktoré je nájomca povinný prenajímateľovi poskytovať v súvislosti s nájomným vzťahom.8. § 711 odst.jej uzatvorenie je zásadne v dispozícii subjektov daného vzťahu. povahe nájmu ale neodporuje ani jednorázové poskytnutie nájomného - splatnosť nájomného je taktiež na dohode strán. ide napr. a použijú sa vtedy. v niektorých prípadoch je však zmluvná voľnosť obmedzená cenovými predpismi (napr. napr. nemožno vylúčiť ani možnosť prenechania užívania inej veci prenajímateľovi predmet nájomnej zmluvy .vec. 3 ObčZ). na ktorej základe jedna osoba (prenajímateľ) prenecháva za úplatu (nájomné) inej osobe vec. ak sa nedohodnú alebo ak zvláštny predpis nestanoví inak. PREHĽAD JEDNOTLIVÝCH NÁJOMNÝCH VZŤAHOV. môže byť zjednaný predovšetkým na dobu určitú. o úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu či nebytového priestoru (dodávka tepla a teplej vody apod. 116/1990 Sb. NÁJOMNÝ VZŤAH – VZNIK.ak výška nájomného nie je stanovená zmluvou. použije sa preto aj pre záväzkové vzťahy osôb. 1 písm. riadi sa splatnosť nájomného dispozitívnymi ustanoveniami zákona prodlení s platením nájomného má za následok povinnosť zaplatiť poplatok z prodlenia.) . aj bratia úžitkov . pretože po skončení nájmu má nájomca povinnosť vrátiť tú istú vec (tým sa nájom líši od pôžičky. o vec ako celok (dom. ZÁNIK vznik nájmu nájomná zmluva . ktorá je jednak spôsobilá byť predmetom občianskoprávnych vzťahov (§ 118 ObčZ). OBSAH. NÁJOM – POJEM.prenechanie užívania. auto. aby sa strany dohodli na podstatných náležitostiach (ujednanie o predmete a úplate) .určitosť - dočasnosť: nájom je vzťah dočasný. príp. neplatenie nájomného tiež môže byť 75 . jednak vzhľadom ku svojej povahe spôsobilá k užívaniu. je nájomca povinný platiť nájomné obvyklé v dobe uzatvorenia zmluvy s prihliadnutím k hodnote prenajatej veci a spôsobe jej užívania (§ 671 odst. napr. bratiu úžitkov . ktorej predmetom sú veci určené druhovo) 86.vec musí byť individuálna určená. dať nájomcovi výpoveď (napr.) - prenajímateľ prenecháva nájomcovi buď len užívanie veci alebo aj bratie úžitkov → v závislosti na tom je obsah oprávnenia nájomcu dvojaký: buď môže najatú vec len užívať (napr. ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA . tj.od nájomného je potrebné odlišovať iné platby.môže spočívať v peňažitom i nepeňažitom plnení.môže ísť o hnuteľnosť i nehnuteľnosť.resp. leasing a zmluva o nájme dopravného prostriedku) . účelom užívania úplatnosť: nájomca je povinný platiť za prenechanie veci nájomné (tým sa nájom líši od výpožičky.

či je vec nájomcom užívaná riadne(§ 665 odst.1.) . ktoré k nej z povahy veci náležia. nájomca je tiež povinný umožniť a strpieť prevedenie opráv (§ 669 odst. ktoré sú v prenajatej veci umiestnené a patria nájomcovi alebo osobám.v niektorých prípadoch je možné.nedodržanie uvedených povinností zakladá za podmienok stanovených v príslušných ustanoveniach nasledujúce oprávnenia nájomcu: prenajímateľovi nehnuteľnosti vzniká k zaisteniu nároku na splatné nájomné zákonné zástavné právo k hnuteľným veciam. dôvody odstúpenia či výpovede.povinnosť udržiavať vec v stave spôsobilom k riadnemu alebo obvyklému účelu užívania po celú dobu trvania nájmu a na svoj náklad (§ 664) 3.vec musí byť odovzdaná so všetkým príslušenstvom. a) právo odmietnuť prevzatie predmetu nájmu. 1) a pri vážnych závadách v užívaní nájomného predmetu mu zákon priznáva právo odstúpiť od zmluvy (§ 667 odst. ObčZ sa dňom účinnosti novely ObčZ. odovzdacia povinnosť .prenajímateľ ale môže uplatniť svoje právo kontroly. povinnosť užívania veci. § 679 odst. doba a spôsob užívania. dňom 1. ktoré je povinný niesť prenajímateľ a žiadať náhradu nákladov (§ 679 odst.nájomný vzťah vzniká už uzatvorením nájomnej zmluvy. 1 a 2) - realizácia tejto povinnosti predpokladá aj súčinnosť zo strany nájomcu. ktoré jeho užívanie sťažujú alebo znemožňujú povinnosť prenajímateľa v tomto smere nie je absolútna. nutný ku vzniku NZ. povinnosť nájomcu dať vec poistiť. 682. tj.ku vzniku nájomných vzťahov došlo aj v dôsledku účinnosti niektorých ďalších predpisov (§ 15 zákona 116/1990 Sb. kedy na základe zákona vznikne nájomcovi právo na uzatvorenie nájomnej zmluvy a prenajímateľ odmieta NZ uzatvoriť) . 2 zákona 229/1991 Sb. odovzdanie veci nie je podmienkou vzniku. udržovacia povinnosť . resp. za ktoré zodpovedá nájomca . 3) - v prípade právnych vád je prenajímateľ povinný zakročiť k ochrane nájomcu..na nájomné vzťahy v zmysle §§ 663 a nasl. tj. nevzťahuje sa najmä na odstránenie poškodenia nájomného predmetu. ale je až plnením vzniknutého záväzku . 1). §§ 871. ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti.) práva a povinnosti prenajímateľa a nájomcu povinnosti prenajmateľa . a to bez právnych a faktických vád 2. môže nájomca odstúpiť od zmluvy (§ 684) oprávnenia prenajímateľa . zákaz prenechať vec do podnájmu. 2) povinnosť zdržať sa zásahu do riadneho užívania veci nájomcom .vznik zástavného práva je viazaný na vnesenie veci do nájomného predmetu . a ak tak neučiní v primeranej lehote.vec musí po stránke kvalitatívnej aj kvantitatívnej zodpovedať zmluvnému alebo obvyklému užívaniu . 1) . s výnimkou vecí nepodliehajúcich výkonu rozhodnutia (§ 321 OSŘ) .právo. k splneniu jeho záväzku prenechať nájomcovi užívanie nájomného predmetu.povinnosť odovzdať nájomcovi predmet nájmu do detencie . 683) - právo na riadne a včasné platenie nájomného § 672: - - musí prevádzať opravy nájomného predmetu a odstrániť závady. § 22 odst. výpovedná lehota apod. menia niektoré užívacie vzťahy vzniknuté pred týmto dátumom (porov. 1992.právo na riadne užívanie veci nájomcom (§ 665 odst. aby bola vec po skončení nájmu riadne vrátená (§§ 667. ak došlo k ich odstránení až po ich spísaní súdnym vykonávateľom alebo boli odstránené na úradný príkaz a prenajímateľ ohlási svoje práva na súde do 8 dní po výkone) 76 . za týmto účelom stanovuje zákon najmä tieto povinnosti: 1. ktorý nevyhovuje zmluvnému alebo obvyklému účelu užívania.právo na zachovanie podstaty nájomnej veci . 2.zákonné zástavné právo prenajímateľa neobmedzuje nájomcu a ďalšie osoby v tom. aby chýbajúci zmluvný prejav jednej zo zmluvných strán. preto mu zákon ukladá povinnosť oznamovaciu a upravuje následky spojené s jej porušením (§ 668 odst. dokonca môžu veci odstrániť a tak spôsobiť zánik tohto zástavného práva (zástavné právo ale nezanikne. ust. a právo domáhať sa odstránenia (§ 664) b) právo na zľavu z nájomného (§ 674) c) právo odmietnuť platenie nájomného (§ 673) d) právo previesť opravy.smerujú najmä k naplneniu účelu nájomnejzmluvy. napr. 2 ObčZ) . 3 OSŘ (takto môže byť nahradená vôľa prenajímateľa v prípadoch. 876 odst. aby veci užívali.- obsahom NZ môžu byť aj ďalšie ujednania strán (napr. bol nahradený súdnym rozhodnutím podľa § 161 odst. ak sú jeho opatrenia neúspešné.

ktoré sa uplatnia aj pri zániku nájmu. 1).podnájomný vzťah sa riadi zmluvou o podnájme.nájomná zmluva ale môže toto právo úplne vylúčiť alebo obmedziť . ak s tým druhá strana nesúhlasí nájomný vzťah zaniká uplynutím výpovednej lehoty. obnovuje sa nájomná zmluva za rovnakých podmienok. zodpovedá teda za jej stratu alebo poškodenie). že ak bola nájomná zmluva uzatvorená písomne. 2 vyplýva. a to buď zákonnej (§ 677 odst. tieto ustanovenia sa ale uplatnia len vtedy. 1). 683) - oprávnenia nájomcu . zodpovedá za ňu nájomca podľa ustanovenia § 683. subsidiárne potom ustanoveniami o nájme . že prenajímateľ vec musí užívať alebo ak by bola neužívaním vec znehodnotená viac ako užívaním. je nájomca povinný uviesť vec na svoje náklady do pôvodného stavu .povinnosť riadneho užívania veci v medziach daných zmluvným alebo obvyklým užívaním . nájom zjednaný na dobu dlhšiu ako 1 rok sa obnovuje vždy na rok. 2) nájom na dobu neurčitú základnou právnou skutočnosťou pôsobiacou zánik nájomného vzťahu je výpoveď (§ 677 odst. 1) výpoveď - - oznamovacia povinnosť nájomcu ak ide o opravy zaťažujúce prenajímateľa (§ 668 odst.ak prenajímateľovi vznikne v dôsledku neoprávnených zásahov do prenajatej veci škoda. nájom zjednaný na dobu kratšiu sa obnovuje na túto dobu (§ 676 odst.§ 676 odst. ktoré zakotvuje zvláštnu skutkovú podstatu zodpovednosti za škodu .ak je zmluvou stanovené. resp.právo na riadne odovzdanie veci.povinnosť zachovávať podstatu veci a starať sa o to. upravuje ObčZ v rámci obecnej úpravy nájomnej zmluvy (§§ 663 – 684) niektoré dôvody zániku špeciálne pre daný právny vzťah.povinnosť umožniť prevedenie opráv prenajímateľom a znášať s tým spojené obmedzenia v užívaní veci - povinnosť platiť riadne a včas nájomné a po skončení nájmu vec riadne vrátiť. musí mať písomnú formu aj výpoveď 77 . aby na nej nevznikla škoda (§ 670) . vrátane práv vznikajúcich v dôsledku narušenia riadneho chodu nájomného vzťahu - - právo dať prenajatú vec do podnájmu (§ 666 odst. vyklidiť (§ 682. ak sú zmeny prevedené bez jeho súhlasu. splnenie rozväzovacej podmienky). ak zvláštny predpis nestanoví inak z § 40 odst. ktorého právny následok (za predpokladu. 2) alebo zákonné. branie úžitkov. ak sa nájomca a prenajímateľ nedohodnú inak (nie je vylúčené. na ktorú bol zjednaný.nájomca na podnájomcu nemôže previesť viac právo ako sám má .ak je súhlas prenajímateľa k prevedeniu zmien daný. uzatvorenou medzi nájomcom a osobou treťou – podnájomcom . príp. inak je povinný veci vydať povinnosti nájomcu . 2) výpoveď možno charakterizovať ako jednostranný.zmluva o podnájme zakladá právny vzťah len medzi nájomcom a podnájomcom. inak je užívanie veci právom nie povinnosťou . a to aj vtedy.ku vzťahu hlavnému – nájomnému je podnájomný vzťah vzťahom akcesorickým. 1: nájom skončí uplynutím doby. dohoda strán. adresovaný právny úkon. 1) . aby si v rámci takejto dohody dohodli aj možnosť zániku nájmu výpoveďou) . je situácia rozdielna podľa toho. závislým na hlavnom vzťahu čo do svojho vzniku.ak nájomca užíva vec aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nezakročí (nepodá voči nájomcovi návrh na vydanie veci alebo na vyklizení nehnuteľnosti do 30 dní). že mu zákon nepriznáva nároky.podnájom vzniká zvláštnou zmluvou. podnájomca teda nie je v žiadnom právnom vzťahu s prenajímateľom zánik nájmu . obsahu aj trvania . je nájomca povinný vec užívať (§ 665). ktoré by mu inak prislúchali z dôvodu nemožnosti užívania (sťaženého užívania) . na jej riadne a nerušené užívanie. musí ale do 8 dní požiadať o súpis vecí súdnym vykonávateľom.protizmluvný podnájom zakladá právo prenajímateľa od nájomnej zmluvy odstúpiť (§ 666 odst. jej nesplnenie je sankcionované povinnosťou k náhrade škody ako aj tým.- zákonné zástavné právo prenajímateľa je posilnené aj jeho právom zadržovacím (vec môže zadržať na vlastné nebezpečenstvo. splynutie. ako bola zjednaná pôvodne.vedľa obecných dôvodov zániku záväzkov (napr. či sa prenajímateľ zaviazal k úhrade nákladov nájomcom vynaložených alebo nie .akékoľvek zmeny na prenajatej veci je oprávnený prevádzať len so súhlasom prenajímateľa (§ 667 odst. ak nie je pri jednotlivých druhoch nájmu úprava odlišná nájom na dobu určitú základnou právnou skutočnosťou pôsobiacou zánik nájomného vzťahu je uplynutie doby . že bol učinený platne) je zánik nájomného vzťahu.

bez toho aby nájomca porušil svoju povinnosť. pretože došlo k jej poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu v dôsledku jej zneužitia. ktorý môže nájom bytu vypovedať len z dôvodov taxatívne zákonom stanovených s privolením súdu. ak bola škoda spôsobená náhodou.ak tretia osoba uplatňuje k veci práva.ak došlo k zlepšeniu stavu veci v dôsledku zmien prevedených nájomcom.napriek upomienke nezaplatil splatné nájomné ani do splatnosti ďalšieho nájomného. je nutné posúdiť zodpovednosť nájomcu za vzniknuté poškodenie podľa § 683.ak ide o nehnuteľnosť.ak ide o hnuteľnosť. . k výpovedi je oprávnený len nájomca. strany ale môžu túto skutočnosť učiniť právne významnou. ak bola zmluva uzatvorená na dobu určitú . tak v stave. ktorým umožnil k prenajatej veci prístup (nájomca sa môže zodpovednosti sprostiť len vtedy.vedľa uvedených dôvodov zániku nájmu upravuje zákon niektoré mimoriadne spôsoby zániku.zvláštna úprava (§ 665 a nasl.na rozdiel od výpovede pôsobí zánik PV okamžite. zdraviu závadné .zvláštnym prípadom odstúpenia od zmluvy je prípad upravený v § 679 odst. jeho opatrenia boli neúspešné (§ 684) zničenie veci § 680 odst.ak nájom skončí.užíva napriek písomnej výstrahe prenajatú vec alebo trpí užívanie veci takým spôsobom. vedľa dôvodov odstúpenia stanovených zákonom nie je vylúčené ani odstúpenie z dôvodov daných nájomnou zmluvou (§ 48) . pôsobiacim zánik PV . ak ju do nájomnej zmluvy zahrnú (zvláštna úprava právnych následkov smrti platí u niektorých nájmov) . 2): . ktoré boli prenajaté k obývaniu alebo k tomu. aby sa v nich zdržovali ľudia. VZNIK. 3) nájomca je zo zákona oprávnený odstúpiť od zmluvy kedykoľvek v priebehu trvania nájomného vzťahu: . a to aj vtedy. zákon tiež pre tento prípad zániku nájmu priznáva (až na stanovené výnimky) právo na bytovú náhradu (§ 712) 78 . adresovaným právnym úkonom. v akom ju prevzal.ak sú miestnosti prenajaté k obývaniu alebo k tomu. ak vedel o stave miestností už pred uzatvorením zmluvy. do 3 mesiacov alebo s ohľadom na právomocné rozhodnutie príslušného orgánu je potrebné prenajatú vec vyklidit (§ 679 odst.výpovedné lehoty sú v oboch prípadoch rovnaké ako pri nájme na dobu neurčitú (§ 677 odst.ak stav veci nezodpovedá uvedenej požiadavke. NÁJOM BYTOV – SUBJEKTY. vzhľadom k tomu možno obecné ustanovenia ObčZ o nájomnej zmluve použiť len vtedy. ak nájomca: . a to aj za škodu spôsobenú tretími osobami. ak spôsob užívania výslovne zmluvený. ktoré je dôsledkom porušenia povinnosti niektorej zo strán. 1 nájomný vzťah zaniká v dôsledku toho. zdraviu závadné (túto možnosť má nájomca aj vtedy. 1) . príp. ak pre nájom bytu nie je stanovená úprava zvláštna - odstúpenie je jednostranným. nájomca je povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom zjednanému spôsobu užívania veci. ktorý zakotvuje objektívnu zodpovednosť nájomcu. záleží najmä na tom. či ide o zmeny prevedené so súhlasom prenajímateľa alebo nie. dôkazné bremeno ohľadom tohto liberačného dôvodu ťaží nájomcu) . 2) . či ide o vec hnuteľnú alebo nehnuteľnú. tj. nespôsobilou k zmluvnému alebo obvyklému užívaniu . 2) odstúpenie . 3) . OBSAH. v ktorých dôsledku hrozí prenajímateľovi značná škoda (§ 667 odst.prevádza na prenajatej veci bez súhlasu prenajímateľa zmeny.ak sa vec stane neskôr. pretože v ňom nejde o práva a povinnosti viazané len na určitú osobu (§ 579). 2) . ide najmä o odstúpenie od nájomnej zmluvy.- výpoveď pri zmene vlastníctva k prenajatej veci (§ 680 odst.zmena vlastníctva k prenajatej veci nepôsobí sama sebe zánik nájomného vzťahu a nadobúdateľ vstupuje do právneho postavenia pôvodného prenajímateľa. svojho práva odstúpiť od zmluvy sa nemôže platne vopred vzdať) . ktoré sú nezlučiteľné s právami nájomcu a prenajímateľ v primeranej lehote nezakročil k jeho ochrane. ktorého sa daný vzťah týkal smrť niektorého zo subjektov nájomného vzťahu nemá zásadne sama o sebe právne následky. ak sú miestnosti. v závislosti na tom.dá najatú vec do podnájmu v rozpore so zmluvou (§ 666 odst. nespôsobí zánik nájomného vzťahu.ak sa vec stane neupotrebiteľnou alebo ak mu bude odňatá taká časť veci. s prihliadnutím k bežnému opotrebeniu (§ 682) . a či tu nie je otázka vyrovnania nákladov riešená zmluvne 87. a ak je táto doba kratšia ako 3 mesiace. môže však určitý zo subjektov nájomného vzťahu dať výpoveď . čo sa prejavuje najmä v úprave jeho zániku jednostranným právnym úkonom prenajímateľa. že by tým bol zmarený účel zmluvy (§ 679 odst. aby sa v nich zdržovali ľudia.ak mu bola prenajatá vec odovzdaná v stave nespôsobilom k zmluvnému alebo obvyklému užívaniu - - nájom bytu je koncipovaný ako nájom chránený (§ 685 odst. 2: nájomca môže od zmluvy odstúpiť vtedy.). že zanikol predmet. k výpovedi je oprávnený nájomca aj prenajímateľ . akonáhle dojde druhej zmluvnej strane prenajímateľovi umožňuje zákon odstúpiť od zmluvy kedykoľvek v priebehu trvania nájomného vzťahu. že prenajímateľovi vzniká škoda alebo mu hrozí značná škoda (§ 679 odst. 1). pri ktorých nedochádza k naplneniu účelu nájomnej zmluvy.

1) . je právne významný právny stav založený právomocným kolaudačným rozhodnutím (rozhodnutím o povolení zmeny účelu užívania). prenechanie užívania (je zmyslom daného nájomného vzťahu) predmetom je vec (jej časť). jednotlivá obytná miestnosť. ktoré majú prechodne charakter služobných bytov byt zvláštneho určenia - ide o dvojstranný právny úkon a ako taká musí predovšetkým vyhovovať obecným náležitostiam právnych úkonov (§ 34 a nasl. platia pre ňu aj obecné ustanovenia ObčZ.judikatúra: DB = byt vo vlastníctve „bytového“ družstva.ObčZ tento pojem nevymedzuje . zvláštnymi predpismi týkajúcimi sa týchto bytov .ObčZ ani iný platný právny predpis tento pojem nevymedzuje. dočasnosť . 102/1992 Sb.) .byt a jeho príslušenstvo musia byť v nájomnej zmluve bližšie špecifikované a musí byť vymedzený aj rozsah ich užívania . možno nájomnú zmluvu uzatvoriť za podmienok upravených v stanovách stavebných bytových družstiev (§ 685 odst. ak je návrh prijatý riadne a včas . ak je viazaná na odkladaciu podmienku. 2 zák. ktoré zaisťuje bytové potreby svojich členov.zmluvný konsenz sa musí týkať všetkých podstatných náležitostí nájomnej zmluvy . l) vyhlášky č.).uzatvorená je okamžikom. v danom prípade byt (spravidla ide o byt.vzhľadom k tomu. že sú určené pre určitého nájomcu. že nájom DB úzko súvisí s členským vzťahom nájomcu k bytovému družstvu..čo sa týka nájmu DB. ale aj bez určenia doby nájmu . ich špecifikom je. iné miestnosti a nebytové priestory . ktoré slúžia k ubytovaniu ich pracovníkov za služobné byty sú označené aj byty ozbrojených zložiek právna úprava počíta aj s kategóriou bytov. 2) .nájom bytu je pojmovo vzťahom dočasným. úplatnosť ..byty v domoch s pečovateľskou službou a v domoch s komplexným zariadením pre zdravotne postihnutých občanov vymedzenie pojmov b). ďalej ide o byty vo vlastníctve alebo nájme PO a FO. zakotvujú jednotný inštitút nájmu bytu. ktoré majú v tomto byte bývať zo služobných dôvodov preto. ktorým je každé družstvo. že by inak bol ohrozený provoz objektov alebo znemožnený výkon ich zamestnania.právny režim nájmu DB sa riadi ObčZ. v prípade bytu zvláštneho určenia a bytu v dome zvláštneho určenia za podmienok stanovených v § 9 odst. štát) nájomca vznik nájmu bytu . napr. obchodná spoločnosť.ak doba nájmu nie je výslovne dohodnutá. ktorý tvorí určitú reálnu časť nehnuteľnosti. že nájomná zmluva bola zjednaná na dobu neurčitú 4. aj keď účinnosť môže nastať aj neskôr. či miestnosť alebo súbor miestností je bytom.: byt = súbor miestností.bezplatné prenechanie bytu do užívania by bolo nutné považovať za výpožičku d) subjekty nájmu bytu prenajímateľ .uzatvorením nájomná zmluva nadobúda zásadne aj účinnosť. resp. okrem iného aj ustanovenia o zmluvách (§ 43 a nasl. okrem toho sú pre ňu stanovené aj náležitosti zvláštne (§ 685 a § 686) 79 . napriek tomu ale rešpektujú určité špecifiká nájomných vzťahov v závislosti na charaktere bytu: družstevný byt . má sa za to. nie faktický spôsob ich užívania byty zvláštne upravené na ubytovanie zdravotne postihnutých osôb byt v dome zvláštneho určenia . 137/1998 Sb. môže ísť aj o prípad. kedy je byt samostatnou vecou v právnom slova zmysle) byt . obec. 2 . tj.pre posúdenie otázky. možno ho ale zjednať nie len na dobu určitú. d) je obsiahnuté v zák. ktorý svojim stavebne technickým usporiadaním a vybavením spĺňa požiadavky na trvalé bývanie a je k tomuto účelu užívania určený .vzniká zásadne nájomnou zmluvou .zmluvu o nájme služobného bytu možno uzatvoriť za podmienok stanovených v § 7 odst. pri vymedzení bytu je preto nutné vychádzať najmä z hľadísk stanovených stavebnými predpismi - § 3 písm. prípadne stanovenie času - a) b) c) príslušenstvo bytu je definované v § 121 odst. 102/1992 Sb. 2 a § 10 citovaného zákona nájomná zmluva .§ 685 a nasl. ČNR č. že im prenajíma alebo iným spôsobom dáva do užívania byty. 2. popr. a to najmä tým.nájom bytu je vzťahom úplatným (§ 685 odst.náležitosti sú upravené v § 686 a 685. čo sa prejavuje predovšetkým pri úprave vzniku a zániku nájomných vzťahov k týmto bytom 3. kedy prijatie návrhu na uzatvorenie zmluvy nadobúda účinnosť.FO alebo PO (družstvo. sú tu významné aj príslušné ustanovenia ObchZ a v jeho rámci aj stanovy príslušného družstva služobný byt = byt v dome a inom objekte určený na ubytovanie osôb.pojmové znaky 1. c).

v prípade porušenia tejto povinnosti je prenajímateľ oprávnený požadovať. platí zákonná domnienka. pri družstevných bytoch stanovami družstva . zodpovednosť nájomcu tu má povahu objektívnu (k jej vzniku sa nevyžaduje zavinenie). jej nedodržanie má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy. ako aj povinnosť dbať.nájomná zmluva musí obsahovať priamo dohodu o konkrétnej výške nájomného a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob ich výpočtu. táto povinnosť sa vzťahuje nie len k bytu. ak nájomca svoju povinnosť nesplní.uzatvorenie manželstva (§ 704) . spoločné priestory a zariadenie domu. aby nájomca prevedené úpravy a zmeny bez odkladu odstránil (na rozdiel od obecnej úpravu nájmu teda nie je uvedená povinnosť nájomcu situovaná až do obdobia zániku nájomného vzťahu) ani pri nájme bytu ale nemožno vylúčiť aplikáciu ustanovenia § 667 odst. povinnosť nájomcu smeruje k naturálnej reštitúcii (k obnoveniu pôvodného stavu). kedy nájom bytu vzniká priamo zo zákona. ktorých poskytovanie je spojené s užívaním bytu (§ 689).§ 871 odst. d) ak prenajímateľovi vznikla v dôsledku ním nepovolených úprav a zmien škoda.smrť nájomcu (§ 706.práva a povinnosti subjekov si vzájomne odpovedajú práva a povinnosti nájomcu a) právo nájomcu. tj. porušenie týchto povinností môže byť dôvodom k výpovedi zo strany prenajímateľa (§ 711 odst. a hradiť náklady spojené s jeho údržbou (§ 687 odst. spôsob výpočtu nájomného a úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo ich výšku (nedostatok niektorej z týchto obligatórnych náležitostí pôsobí absolútnu neplatnosť) . 2) . a riadne požívať plnenia. hradí nájomca drobné opravy a náklady vymedzené zvláštnym predpisom (nariadenie vlády č. 689. 1995. ktoré sú rozhodné pre výšku nájomného. aby bola umožnená jeho identifikácia. pretože ide tiež o hľadiská. rozsah ich užívania. ktorí s ním bývajú (§ 693). že nájom bol zjednaný na dobu neurčitú (§ 686 odst. 2).ObčZ upravuje celý komplex práv a povinností nájomcu a prenajímateľa. spoločné priestory a zariadenie domu riadne. ak hrozí v dôsledku prevádzaných zmien prenajímateľovi značná škoda.trvalé opustenie spoločnej domácnosti nájomcom (§ 708) - - zvláštnym prípadom vzniku nájmu bytu je dohoda o spoločnom nájme (§ 700 odst. c) a d)) nájomca nie je oprávnený meniť podstatu bytu a prevádzať bez súhlasu prenajímateľa stavebné úpravy ani iné podstatné zmeny v byte (§ 694). 707) . 688.) - byt by mal byť v záujme určitosti nájomnej zmluvy špecifikovaný tak. 693) - 80 . 2) - - forma je obligatórne písomná (§ 686 odst. súvisejúce s jeho užívaním. vybavenia apod. rovnaké právo zákon priznáva aj osobám. avšak nemusia sa vždy realizovať (§§ 691.. rozsah príslušenstva a jeho vybavenie.obsahom nájomnej zmluvy môže byť aj ujednania o dobe. 1 písm. 694. 1 písm. ktoré spôsobil v dome sám. pričom niektoré z nich vznikajú zásadne v každom právnom vzťahu nájmu bytu (§§ 687 odst. písomná forma je predpísaná s účinnosťou od 1.práva a povinnosti subjektov. aby mu prenajímateľ predal byt v stave spôsobilom k riadnemu užívaniu a zaistil mu plný a nerušený výkon práv spojených s užívaním bytu (§ 687 odst. bude za ňu nájomca zodpovedať podľa § 420 nájomca je ďalej povinný odstrániť závady a poškodenia. ex lege. 690. nájomnou zmluvou. príp. ak nájomná zmluva nestanoví inak. z tohto dôvodu je tiež potrebné popísať stav bytu (napr. ako aj požívať plnenia. pretože sa tu uplatňuje cenová regulácia . ak doba nájmu v zmluve dohodnutá nie je. ktorých poskytovanie je s užívaním bytu spojené. má prenajímateľ právo po predchádzajúcom upozornení nájomcu závady a poškodenia odstrániť sám a požadovať na nájomcovi úhradu (§ 693) d) nájomca je povinný prevádzať drobné opravy v byte. 1. upravené ObčZ. 2) pri družstevnom byte je rozsah udržovacej povinnosti nájomcu vymedzený stanovami družstva pri nedružstevnom byte je v prvej rade rozhodujúce nájomná zmluva.) . zákon síce upravuje ich vznik.zmluvná voľnosť pri dohode o nájomnom a úhrade je obmedzená. 2. niektoré majú povahu potenciálnu. 258/1995 Sb. spolu s tým možno dohodnúť aj splatnosť týchto platieb . na ktorú je nájom zjednávaný. ale k celému domu. ďalej je treba ho vymedziť. aj pokiaľ ide o počet miestností.okrem nájomnej zmluvy ako základnej skutočnosti pôsobiacej vznik nájmu bytu pozná ObčZ aj niektoré ďalšie dôvody. aby pri výkone jeho práv bolo v dome vytvorené prostredie zaisťujúce ostatným nájomcom výkon ich práv (§ 690). podľa ktorého.§ 686: nájomná zmluva musí obsahovať označenie bytu a jeho príslušenstva. 692. 1: účinnosťou novely ObčZ sa mení stávajúce právo osobného užívania bytu na nájom bytu obsah nájmu bytu . 695). ktoré s nájomcom žijú v spoločnej domácnosti (§ 688) c) povinnosť nájomcu užívať byt. nájomné zmluvy platne uzatvorené pred týmto dátumom aj v inej ako písomnej podobe ostávajú platné aj naďalej - . spôsob vykurovania.1. alebo tí. je oprávnený od nájomnej zmluvy odstúpiť podľa okolností nemožno vylúčiť ani uplatnenie výpovedného dôvodu prenajímateľom podľa § 711 odst. 1) b) právo užívať byt. ak nastane právna skutočnosť zákonom stanovená (nie je potrebná nájomná zmluva): .

§ 706 – 709: ObčZ upravuje 2 právne skutočnosti pôsobiace priamo zo zákona (ex lege) zmenu subjektov nájomného vzťahu na strane nájomcu: a) smrť nájomcu bytu rozhodná je skutočnosť. ako aj odpočtu nameraných hodnôt) e) nájomca je povinný platiť nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu. spoločné priestory a zariadenie domu aj plnenia. zadržovacím právom d) právo na to. stanoví zákon povinnosť súčinnosti nájomcu. prípady stavebných opráv. ide najmä o povinnosť informačnú a povinnosť umožniť prevedenie opráv. pri neplnení udržovacej povinnosti nájomcom.zmluvu o podnájme možno uzatvoriť len s písomným súhlasom prenajímateľa . neplnenie tejto povinnosti zakladá dôvod k výpovedi zo strany prenajímateľa prodlení zo strany nájomcu má za následok vznik povinnosti zaplatiť poplatok z prodlení (§ 697) ak prenajímateľ neplní svoju povinnosť uloženú § 687 odst. teplej a studenej vody. aby právo užívať byt prechádzalo na iný subjekt prechod nájmu bytu . ich nesplnenie má za následok vznik objektívnej zodpovednosti nájomcu za vzniknutú škodu (§ 692 odst. 706. ale aj k zániku právneho vzťahu nájmu bytu. aby nájomca plnil svoje povinnosti vo vzťahu k údržbe bytu (§ 691. resp. užívali byt.na rozdiel od nájomcu. ZÁNIK NÁJMU BYTU.smrťou nájomcu dochádza buď k zániku nájomného vzťahu alebo k prechodu práva nájmu na iné osoby 81 .dohoda o výmene bytu je upravená v § 715 a 716. inštalácia a údržba zariadení na meranie a reguláciu tepla. právo. či sa k bytu viazalo individuálne právo nájmu alebo či bol byt v spoločnom nájme alebo nie 1) byty nedružstevné . resp. nie je podnájomca pri skončení podnájmu chránený nárokom na bytovú náhradu (§ 719 odst. ktorí s ním bývajú.dohoda aj súhlas musia mať písomnú formu . riadne (§ 689. je viazaná na súhlas prenajímateľov . ale z množstva jeho ustanovení je jasné. aby nájomca nezasahoval do podstaty bytu. 690). aby nájomca a tí. môže byť právo na splnenie dohody uplatnené na súde v 3-mesačnej prekluzívnej lehote právo na uzatvorenie zmluvy o podnájme (§ 719) . právo na riadne a včasné platenie nájomného.zákon toto právo výslovne neupravuje. 4) právo prijať do bytu ďalšie osoby . tj. kontrola riadneho užívania. 1) povinnosť umožniť prenajímateľovi vstup do bytu (pri odstraňovaní závad a poškodení. ale dochádza len k zmene subjektu na strane nájomcu (prípady prechodu nájmu bytu) prípady. predpokladom úspešného uplatnenia nároku na zľavu je predchádzajúce upozornenie prenajímateľa na uvedené závady. z úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu (§ 698).- - - - ak nájomca nesplní svoju povinnosť údržby a daných opráv. 1. môže sa nájomca obrátiť na súd . 692 odst.ak by prenajímateľ bez závažných dôvodov odmietol dať súhlas. taký vzťah zaniká absolútne. že s týmto právom počíta (§ 688. jednotlivé dôvody zániku nájmu bytu možno rozdeliť do 2 skupín: 1) f) 2) 3) dispozičné práva nájomcu k prenajatému bytu: právo uzatvoriť zmluvu o výmene bytu . 708) 1) 2) prípady. právo prehliadky bytu so záujemcom o prenájom v súvislosti so zánikom nájmu stávajúceho nájomcu. ktoré sú s užívaním bytu spojené. bez toho. kedy dochádza nie len k zániku práva určitého nájomcu užívať byt. ako aj dodržanie zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty práva a povinnosti prenajímateľa a) povinnosť predať nájomcovi byt do detencie a zaistiť nerušený výkon jeho práv (povinnosť predať byt v stave spôsobilom k riadnemu užívaniu a prevádzať údržbu bytu) b) právo na potrebnú súčinnosť zo strany nájomcu pri údržbe bytu a domu c) právo na to. 2) právo prenajímateľa na splatné nájomné je zaistené zákonným zástavným. má nájomca za stanovených predpokladov nárok na primeranú zľavu z nájomného.ak niektorý z účastníkov nesplní svoj záväzok presťahovať sa do vymeneného bytu.zákonom výrazne obmedzené v záujme rešpektovania oprávnených záujmov prenajímateľa . má prenajímateľ právo učiniť tak po predchádzajúcom upozornení nájomcu sám a požadovať od neho náhradu ak ide o opravy a náklady. BYTOVÁ NÁHRADA. kedy daný právny vzťah ako taký nezaniká. neprevádzal stavebné úpravy a iné podstatné zmeny v byte bez súhlasu prenajímateľa (§ 694) e) právo dať nájomcovi súhlas k dohode o výmene bytu (§ 715) alebo k uzatvoreniu zmluvy o podnájme (§ 719) f) právo dať nájomcovi zo zákonom stanovených dôvodov výpoveď z nájmu bytu (§ 711) 88. ktoré má niesť prenajímateľ.

kedy nájomca opúšťa spoločnú domácnosť a úmyslom sa do nej už nevrátiť právne následky trvalého opustenia spoločnej domácnosti sa nevzťahujú na byty trvalo určené ako byty služobné. uplatnený výpovedný dôvod musí byť konkretizovaný vymedzením skutkových okolností. ak sa zmení vlastník prenajatej veci (§ 680 odst.nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí. ktorým súd privoľuje k výpovedi prenajímateľa z nájmu bytu. ktoré v byte so zomrelým žili. odstúpenie od nájomnej zmluvy). také. pre svoje deti. ale v spojitosti s výpoveďou prenajímateľa) . súrodenci. manžela. že by mala obsahovať najmä ujednanie o zániku nájomného vzťahu strany nie sú viazané výpovednou lehotou uvedenou v § 710 odst. ktorý podľa zákona uzatvorenie zmluvy o jeho nájme odporučil dôvody. prechádza smrťou nájomcu jeho členstvo v družstve aj nájom bytu a toho dediča. tj. že by právo nájmu bolo predmetom dedenia) .ak nejde o byt v spoločnom nájme manželov.nájom bytu ale nezaniká. 1). okrem nich môže nájom bytu zaniknúť aj z iných. že s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň po dobu 3 rokov pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt . 3 b) výpoveď prenajímateľa alebo nájomcu výpoveďou môže byť ukončený nájom na dobu určitú i nájom na dobu neurčitú musí vyhovovať obecným náležitostiam právnych úkonov (§ 34 a nasl.prenajímateľ potrebuje byt pre seba.je nutné rešpektovať § 700 odst.ak nájomca zomrie a nejde o byt v spoločnom nájme manželov. kto svojim nákladom taký byt zriadil alebo jeho právneho nástupcu. 2) . prektoré môže prenajímateľ vypovedať nájom bytu možno rozdeliť do 3 skupín: 1. zákonom stanovených dôvodov (smrť nájomcu bytu. nie je teda vylúčené stanoviť dobu dlhšiu) náležitosťou výpovede prenajímateľa (na rozdiel od výpovede nájomcu) je uvedenie výpovedného dôvodu. spĺňajú podmienky stanovené zákonom pre prechod nájomného práva (§ 706 odst. a) – i)). svojich rodičov alebo súrodencov 82 . podľa ktorého môže pri družstevných bytoch vzniknúť spoločný nájom len medzi manželmi b) trvalé opustenie spoločnej domácnosti nájomcom bytu dochádza k prechodu nájmu za rovnakých podmienok ako v prípade smrti nájomcu (§ 708) predpokladom prechodu nájmu je predovšetkým skutočnosť.k prechodu nájmu dochádza priamo zo zákona ku dňu smrti nájomcu. zať a snacha. vnukov. ďalej ide o dôvody upravené v rámci obecných ustanovení ObčZ o nájomnej zmluve a záväzkoch (napr.splnenie podmienok prechodu práva nájmu musí osoba. § 40 odst. alebo po súhlase príslušného orgánu republiky.právne následky smrti nájomcu družstevného bytu sú teda ovplyvnené dedičskou posloupností (to ale neznamená.. kedy má nájom skončiť (zákonom stanovená 3-mesačná lehota je minimálna. stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti. na ktorú má právo nájmu prejsť. ide o zvláštny prípad nástupníctva odlišný od dedenia . možno vypovedať nájom len po predchádzajúcom súhlase tho. zánik prenajatej veci. aby zo strany nájomcu išlo o trvalé opustenie spoločnej domácnosti. ak preukážu. vnuci. zánik nájmu bytu . ak ide o byt.smrť nájomcu pôsobí zánik nájomného vzťahu vtedy. dôvody spočívajúce v potrebe prenajímateľa . je ale možno súdiť.špecifické dôvody zániku nájmu bytu môžeme rozdeliť do 2 skupín: 1) zánik v dôsledku právneho úkonu a) dohoda nájomcu a prenajímateľa dohoda strán je obecný spôsob zániku záväzkových vzťahov zodpovedajúcim vôli ich subjektov. je ich povinnosť byt vyklidit viazaná na zaistenie bytovej náhrady . zánik nájmu môže nastať aj splynutím. byty zvláštneho určenia a byty v domoch zvláštneho určenia (§ 709). 1. zaťa alebo snachu. ktoré ho zakladajú ak ide o byt zvláštneho určenia alebo o byt v dome zvláštneho určenia. a na byty družstevné 2. u ktorého je prechod práva nájmu vylúčený (byty služobné. 1) pre obsah dohody zákon nemá zvláštne ustanovenia. že s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt . ktorí preukážu.§ 710: základné právne skutočnosti zániku nájmu. preukázať (v prípadnom súdnom spore ju teda bude ťažiť povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkazná ohľadne skutočností rozhodných pre prechod práva k nájmu bytu) 2) byty družstevné .) - pod sankciou absolútnej neplatnosti musí mať písomnú formu a musí v nej byť uvedená lehota. 2) . ak nedochádza k prechodu práva nájmu). 1 písm. 2. rodičia. toto rozhodnutie nepôsobí zánik nájmu samé o sebe. ktoré sú stanovené taxatívne (§ 711 odst. 3. byty zvláštneho určenia a byty v domoch zvláštneho určenia) . ktorí pečovali o spoločnú domácnosť zomrelého nájomcu alebo na neho boli odkázaní výživou. ktorému pripadol členský podiel (§ 706 odst. a ako taká je právnym dôvodom zániku nájmu bytu - dohoda musí predovšetkým zodpovedať obecným náležitostiam právnych úkonov a pod sankciou neplatnosti musí mať písomnú formu (§ 710 odst.ak osoby. výnimočne nájom bytu zaniká súdnym rozhodnutím (§ 702 odst. § 705) (zvláštnu povahu má súdne rozhodnutie.

za bytovú náhradu označuje ObčZ výslovne náhradný byt a náhradné ubytovanie podnájom bytu (časti bytu) .bližšie vymedzenie náhradného bytu podľa ObčZ: a) byt primeraný b) byt o menšej podlahovej ploche. NEBYTOVÝCH PRIESTOROV. nie je povinný sa z bytu vysťahovať a byt vyklidit. alebo ak vyžaduje byt alebo dom opravy.2. že na ňom nemožno spravodlivo požadovať.nájomca prestal vykonávať prácu pre prenajímateľa a prenajímateľ potrebuje služobný byt pre iného nájomcu. . 3. 1) .nájomca alebo tí. . 1. ktorý podľa veľkosti a vybavenia zaisťuje dôstojné ubytovanie nájomcu a členov jeho domácnosti .nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu. ale v nezbytne nutnej miere plní aj napriek tomu funkciu bytovej náhrady prístrešie definuje ObčZ ako provizórium do doby. 2 bytová náhrada .ak má nájomca právo na bytovú náhradu.ObčZ upravuje výslovne nárok na bytovú náhradu predovšetkým pre prípad zániku nájmu výpoveďou prenajímateľa.nájomca prenecháva vec (časť) k ďalšiemu užívaniu inej osobe . ktorí s ním bývajú. a to v riadení nalézacím - - vznik podnájomného vzťahu na základe podnájomnej zmluvy (pri podnájme bytu musí byť písomná zmluva) podnájomný vzťah je vzťahom akcesorickým zmluvnými stranami sú nájomca a podnájomca - spôsob zaistenia bytovej náhrady je upravená v zákone č.nájomca má 2 alebo viac bytov. podnájom . než si nájomca zoženie riadne ubytovanie a priestor pre uskladnenie jeho bytového zariadenia a ostatných vecí domácej a osobnej potreby ako náhradný byt je ObčZ definovaný byt.bytová náhrada vo forme takto špecifikovaného náhradného bytu potom prislúcha nájomcovi v prípadoch.ak ide o byt zvláštneho určenia alebo o byt v dome zvláštneho určenia a nájomca nie len zdravotne postihnutá osoba - zvláštnu povahu má z hľadiska náhrad prístřeší. ktorý pre neho bude pracovať dôvody spočívajúce v osobe nájomcu . ako je byt vyklizovaný c) byt o menšej podlahovej ploche.nájomca neužíva byt bez vážnych dôvodov alebo ho bez závažných dôvodov užíva len občas vážne dôvody. PODNÁJOM BYTU.vznik na základe podnájomnej zmluvy .vzťah akcesorický 83 .zvláštna úprava podnájmu bytu a nebytových priestorov . aby užíval len jeden byt . pri ktorých prevádzaní nemožno byt alebo dom dlhšiu dobu užívať . odôvodňujúce ukončenie nájomného vzťahu . upravujúca povinnosť k vyklizení bytu a jej realizáciu v rámci výkonu rozhodnutia . z ktorých súd k výpovedi privolil . ak nie sú splnené podmienky pre prechod nájmu bytu (§ 706 odst. nižšej kvalite a menej vybavený poprípade mimo obec .§ 719 . napriek písomnej výstrahe hrubo porušujú dobré mravy v dome . že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenie spojené s užívaním bytu za dobu dlhšiu ako 3 mesiace .o bytovej náhrade a jej forme rozhoduje súd.nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu ak zmluva nestanoví inak (§ 666 odst.ak ide o byt. pričom uvedený nárok diferencuje podľa jednotlivých výpovedných dôvodov. ktoré síce ObčZ do definície bytových náhrad nezahŕňa. § 709) skaza bytu alebo domu (§ 680 odst. okrem prípadov.na hmotneprávnu ochranu naväzuje ochrana procesneprávna. že byt nemožno užívať. pokiaľ preňho nie je zodpovedajúca bytová náhrada zaistená (hmotneprávna ochrana nájomcu) . najmä tým. kedy to zákon výslovne stanoví - náhradným ubytovaním sa rozumie byt s jednou obytnou miestnosťou alebo izba v slobodárke alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu iného nájomcu 89. 1) uplynutie doby pri nájme zjednanom na dobu určitú (§ 710 odst.ak je potrebné z dôvodu verejného záujmu s bytom alebo domom naložiť tak.102/1992 Sb.§ 666 . ktorý súvisí stavebne s priestormi určenými k prevádzkovaniu obchodu alebo inej podnikateľskej činnosti a nájomca alebo vlastník týchto nebytových priestorov chce tento byt užívať . 2) samozrejme ak nedojde k obnoveniu nájomného vzťahu podľa § 676 odst.v prípade podnájmu bytov a nebytových priestorov nájomca môže prenechať predmet nájmu alebo jeho časť do podnájmu len v prípade súhlasu prenajímateľa (nedodržanie tejto podmienky umožňuje prenajímateľovi dať nájomcovi výpoveď) 2) zánik v dôsledku udalosti smrť nájomcu.

1) . stanovený v zákone. tj. 1: účinnosťou novely ObčZ sa menia stávajúce právne vzťahy spoločného užívania bytu na spoločný nájom bytu obsah právneho vzťahu spoločného nájmu bytu . ktorý bráni spoločnému užívaniu. 2). 3) vznik spoločného nájmu .spoločný nájom bytu v zmysle §§ 700 – 702 je nutné odlíšiť od prípadov. nájomcami bytu. podľa tohto ustanovenia prechádza nájom na ďalších spoločných nájomcov a neuplatní sa teda úprava prechodu obsiahnutá v § 706 .k zániku môže dojsť najmä z obecných dôvodov zániku nájmu bytu ako takého . 1 a § 708.všetkým týmto subjektom svedčí právo nájmu spoločne a nedielne.vedľa toho upravuje ObčZ možnosť zrušenia práva spoločného nájmu bytu rozhodnutím súdu (§ 702 odst.riešenie nezhôd medzi nájomcami je upravené v § 702 odst. resp. prenajímateľ môže dať nájomcovi výpoveď. a to na základe zmluvy medzi prenajímateľom.nie je v zákone špeciálne upravený. v zmysle týchto ustanovení môže spoločný nájom bytu manželmi vzniknúť týmito spôsobmi: a) ak za trvania manželstva sa stanú manželia alebo jeden z nich.praktickým dôvodom vzniku môže byť skutočnosť upravená v § 706 odst. v § 700 odst.§ 705).ide najmä o vznik na základe nájomnej zmluvy.- nutný písomný súhlas prenajímateľa (od 1. najmä pokiaľ ide o subjekty a spôsob vzniku a zániku spoločný nájom bytu . smrť predchádzajúceho nájomcu a trvalé opustenie spoločnej domácnosti nájomcom. mohol by súd rozhodnúť že nájomca má právo na náhradné ubytovanie či byt podnájom nebytových priestorov . ktorej subjektami sú všetci spoloční nájomníci . 2 je zakotvený len jeden z možných spôsobov. všetci majú rovnaké práva a povinnosti. že všetky práva a povinnosti. podmienkou zrušenia je vznik stavu. pričom aktívnu legitimáciu k podaniu návrhu má ten zo spoločných nájomcov.súd k zrušeniu spoločného nájmu prikročí len v prípadoch hodných zvláštneho zreteľa a súčasne určí. že by sa jednalo o rodinu s nezletilými deťmi a boli by pre to dôvody hodné zvláštnej zretele. môže dojsť k redukcii ich počtu) .bežné veci týkajúce sa spoločného nájmu bytu môže zariaďovať každý zo spoločných nájomcov.1995 ho nemožno nahradiť rozhodnutím súdu) . 1) 84 .môže vzniknúť ku každému bytu s výnimkou bytov služobných.podnájomca má slabšie právne postavene (ako nájomca vo vzťahu k prenajímateľovi) - nájomca môže dať podnájomcovi výpoveď bez uvedenia dôvodu lehota je minimálne 3 mesiace a musí skončiť ku koncu kalendárneho mesiaca podnájom bez súhlasu prenajímateľa je hrubým porušením povinností vyplývajúcich z nájmu. pretože ide o spôsob vzniku predchádzajúcej úprave neznámy . v ostatných veciach je nutný súhlas všetkých. a je na ňom teda závislé spoločný nájom bytu manželmi .práva a povinnosti sú analogické právam a povinnostiam prenajímateľa a nájomcu . právo ostatných osôb v byte bývať je odvodené od práva nájomcu.nájomný vzťah na strane nájomcu sa vyznačuje pluralitou subjektov . výnimku tvorí prípad.upravuje ho ObčZ v § 700 – § 705. bytov zvláštneho určenia a bytov v domoch zvláštneho určenia (§ 709) - obecne možno povedať.k uzatvoreniu zmluvy o podnájme je nutný súhlas prenajímateľa 90. .ak nedošlo platne ku vzniku právneho vzťahu spoločného nájmu bytu.akcesorický vzťah . ktorý zo spoločných nájomcov. ktorý je špecifický. SPOLOČNÝ NÁJOM BYTU. resp.subjektami nájomného vzťahu sú obaja manželia spoločne a nedielne . a to s tým rozdielom. pričom právo každého z nich je obmedzené rovnakým právom ostatných nájomcov - predmetom spoločného nájmu môže byť zásadne každý byt s výnimkou bytov družstevných (§ 700 odst. ak spĺňa viac osôb súčasne podmienky prechodu nájmu - jeho vznik je v zákone upravený samostatne (§ 703 a § 704). svedčia všetkým spoločne a nedielne . vyplývajúce z nájomného vzťahu. vznikne spoločný nájom bytu manželmi (§ 703 odst.zvlášť je riešená aj úprava právnych následkov spojených so smrťou niektorého zo spoločných nájomcov (§ 707 odst. komu svedčí niektorý z právnych dôvodov vzniku nájmu bytu.rovnaké práva a povinnosti ako pri nájomnom vzťahu. je nájomcom len ten. pričom ako zvláštny prípad spoločného nájmu upravuje spoločný nájom medzi manželmi (§ 703 . inak je právny úkon neplatný (§ 701 odst. ktorý uvedený stav nezavinil .§ 871 odst. ktorí z nich budú byt ďalej užívať (rozhodnutím súdu môže byť teda určený výlučným nájomcom len jeden zo spoločných nájomcov.1. 3). že spoločný nájom vzniká v podstate z rovnakých dôvodov ako nájom bytu svedčiaci jednej osobe . 1 zánik spoločného nájmu bytu . kedy je byt užívaný viacerými osobami súčasne na základe príslušnosti k jednej domácnosti nájomcu . nájomcom a ďalšou osobou. kedy nájomcom je len jedna osoba.

ak zomrie jeden z manželov.. aby došlo k zániku spoločného nájmu bytu manželmi . 3) 91. má rozvedený manžel právo len na náhradné ubytovanie (súd ale môže z dôvodov hodných zvláštnej zretele rozhodnúť. a právo užívať byt ostane tomu manželovi. 2) . je spravidla potrebná ďalšia právna skutočnosť. že k okamžiku vzniku nájmu bytu manželia spolu trvalo fakticky žijú.§ 712 odst. ktoré sú podľa rozhodnutia stavebného úradu určené k inému účelu než k bývaniu b) byty. na rozdiel od a) tu ale nevzniká spoločné členstvo manželov v družstve c) § 871 odst. podľa ktorého sa za nebytové priestory považujú: a) miestnosti alebo súbory miestností. 3) b) ak sa niektorý z manželov stane nájomcom bytu pred uzatvorením manželstva. zanikne spoločný nájom bytu manželmi a jediným nájomcom sa stal pozostalý manžel (§ 707 odst. 1) ObčZ ho zakotvuje ako zvláštny druh nájmu.družstevný byt: ak vznikne len jednému z manželov počas trvania manželstva právo na uzatvorenie nájomnej zmluvy o nájme družstevného bytu. ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca (§ 705 odst.k zmene subjektov tu nedochádza (na rozdiel od prechodu nájmu bytu) ex lege (priamo zo zákona) v dôsledku smrti nájomcu. 1. NÁJOM NEBYTOVÝCH PRIESTOROV.zákon dáva prednosť dohode manželov (§ 705 odst. pri družstevných bytoch.kontraktačná povinnosť prenajímateľa v prípadoch predpokladaných zákonom . a to dňom účinnosti novely ObčZ . vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzatvorením manželstva (§ 704 odst. 2). tento pojem vymedzuje § 1 ZNNP. spoločný nájom bytu manželmi nevznikne (§ 703 odst. kedy bolo nadobudnuté právo na družstevný byt (§ 707 odst. a to v závislosti na právnom dôvode zániku manželstva . a to buď dohoda rozvedených manželov alebo rozhodnutie súdu . ktorý je povinný vysťahovať sa z bytu. 1) . 2). ktorej uzatvorenie je v dispozícii subjektov .zvlášť je upravený zánik spoločného nájmu bytu manželmi pre prípad zániku manželstva.ak ide o byt družstevný.upravený najmä § 3 ZNNP nájomná zmluva . 1) . pričom sa dôvod zániku musí týkať oboch manželov). z tohto členstva s obaja manželia oprávnení spoločne a nedielne (§ 703 odst. že má právo na náhradný byt .iba pri družstevných bytoch. kde vznikol spoločný nájom bytu manželmi.ak medzi manželmi k dohode nedojde. kde spoločný nájom zanikol priamo rozvodom. 1: stávajúce právne vzťahy spoločného užívania bytu manželmi sa menia na spoločný nájom bytu manželmi. ktorí boli spoločnými nájomcami bytu.predmetom tohto právneho vzťahu sú nebytové priestory. pri ktorých bol udelený súhlas k ich užívaniu k nebytovým účelom - nebytové priestory sú samostatným predmetom občianskoprávnych vzťahov (§ 118 odst.nájomná zmluva tiež musí obsahovať dohodu o výške nájomného prechod nájmu v prípade smrti nájomcu . 3) . 1 k zániku môže dojsť jednak za trvania manželstva (z obecných dôvodov zániku nájmu bytu.nájomná zmluva musí vyhovovať najmä obecným náležitostiam právnych úkonov a vedľa toho stanovuje ZNNP zvláštne náležitosti(§ 3 odst.rozvedenému manželovi. dochádza právnou mocou rozsudku o rozvode priamo k zániku tohto spoločného nájmu.zásadne nájom nebytových priestorov vzniká nájomnou zmluvou. o nájme a podnájme nebytových priestorov . 116/1990 Sb. § 706 odst. jednak v súvislosti so zánikom manželstva . 2) . 3): písomná forma a obsahové náležitosti pod sankciou absolútnej neplatnosti . - - o obsahu právneho vzťahu spoločného nájmu bytu manželmi nemá zákon zvláštne ustanovenie.predpokladom vzniku spoločného nájmu medzi manželmi je skutočnosť. spoločné priestory túto spôsobilosť nemajú a preto nemôžu byť sami o sebe predmetom právneho vzťahu (ZNNP ich ani za nebytové priestory nepovažuje).vo všetkých ostatných prípadoch je zániku potrebná ďalšia právna skutočnosť. aby užívanie týchto miestností a priestorov bolo súčasťou právneho vzťahu nájmu nebytových priestorov vznik . ale nevzniklo spoločné členstvo manželov v družstve. pričom berie zreteľ na záujmy nezletilých detí a stanovisko prenajímateľa (§ 705 odst.vznik nastáva priamo zo zákona ako dôsledok faktickej existencie manželstva a nie je rozhodujúce. 1). či sa nájomcom stali obaja alebo iba jeden z nich . ale k tejto objektívnej právnej 85 . prislúcha právo na bytovú náhradu. ktorý ho nadobudol pred uzatvorením manželstva (§ 705 odst.. nie je ale vylúčené. ak táto požiadavka nie je splnená. preto je na tieto vzťahy nutné použiť ustanovenia § 701 a § 702 odst. odkazuje ale v tomto smere na úpravu obsiahnutú v zvláštnom zákone (§ 720) – zákon č. 2). zaniká smrťou jedného z manželov spoločný nájom bytu manželmi a otázka kto bude ďalším nájomcom je riešená v závislosti na tom.ak dojde k zániku manželstva rozvodom. vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné členstvo manželov v družstve. zruší spoločný nájom bytu súd a súčasne určí. to isté platí ak vzniklo pred uzatvorením manželstva právo na uzatvorenie zmluvy o nájme družstevného bytu (§ 704 odst. naproti tomu tzv.

kvôli nedostatku špeciálnej úpravy bude zrejme nutné primerane používať aj obecné ustanovenia o nájomnej zmluve zánik - zánik predmetu nájmu .povinnosť súčinnosti (§ 5 odst. ktorých poskytovanie je s užívaním bytu spojené (§ 5 odst.ak sa strany nedohodli inak.nedodržanie povinností stanovených zmluvou či zákonom môže byť spojené s rôznymi právnymi následkami v závislosti na charaktere porušenej povinnosti .po zániku nájomného vzťahu je nájomca povinný vrátiť nebytový priestor v stave.previesť príkaz osobne. odchýliť sa môže len vtedy.§ 576) povinnosti príkazníka . 1 ZNNP) nájomca . príkazná zmluva = zmluva.smrť nájomcu zánik PO. zodpovedá príkazník len za zavinenie pri voľbe zástupcu - pri nájme na dobu určitú predovšetkým uplynutím doby. podanie u štátneho orgánu) aj faktická činnosť (napr. že po prevedení činnosti sa výsledok nedostavil) veľmi úzko súvisí s inštitútom zastúpenia.. aby zmluva smerovala k uspokojeniu záujmu tretej osoby predmetom je len obstaranie nejakých vecí. že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť - - - predmet tejto zmluvy je veľmi široký. v niektorých prípadoch je viazaná na súhlas príslušného orgánu 86 . splynutie. advokát) - stranami príkaznej zmluvy sú: príkazca (mandant) a príkazník (mandatár) . príp. na ktorú bol zjednaný výpoveď (na rozdiel od obecnej úpravy ju zákon pripúšťa aj pri nájme na dobu určitú aj na dobu neurčitú) . pritom je povinný jednať podľa svojich schopností a znalostí .povinnosť platiť nájomné .čo sa týka kvality nebytového priestoru a udržovacej povinnosti prenajímateľa majú ustanovenia ZNNP dispozitívnu povahu a pripúšťajú možnosť odchýlenia v ujednaní strán . môže nim byť právny úkon (napr. tiež o odmene. nie výsledok tohto obstarania (príkazník nezodpovedá za to. JEDNATEĽSTVO BEZ PRÍKAZU..pri nájme na dobu určitú § 9 ZNNP stanovuje výpovedné dôvody oprávňujúce k výpovedi .daná úprava má dispozitívnu povahu. ak je to nezbytné v záujme príkazcu a ak nemôže včas obdržať jeho súhlas. čím ale nie je vylúčené.pri nájme na dobu neurčitú možno nájomnú zmluvu vypovedať aj bez udania dôvodu.právo uzatvoriť zmluvu o podnájme nebytových priestorov (len so súhlasom prenajímateľa) . (upravené v obecných ustanoveniach záväzkového práva) .obstarať nejakú vec alebo vykonať nejakú činnosť podľa predmetu zmluvy. aby si príkazník ustanovil zástupcu alebo ak bolo ustavenie zástupcu nezbytne nutné.povinnosť hradiť náklady spojené s obvyklým udržovaním .povinnosť riadneho užívania zodpovedajúceho zmluve . ak bola nájomcom . ak príkazca udelil súhlas k tomu.skutočnosti musí pristúpiť ešte ďalšia subjektívna právna skutočnosť. takže ju strany môžu zmluvne vylúčiť obsah pre obsah nájomného vzťahu má zásadný význam nájomná zmluva prenajímateľ .. v akom ho prevzal. ak stranami nebolo dohodnuté inak (§ 13 ZNNP) 92.dbať na pokyny príkazcu. musí byť nebytový priestor odovzdaný v stave spôsobilom k zmluvnému alebo obvyklému užívaniu a prenajímateľ je povinný ho v tomto stave svojim nákladmi udržiavať a zabezpečovať plnenie služieb. ak nájomná zmluva nestanoví inak (§ 10 ZNNP) .musí byť učinená písomnou formou. s prihliadnutím k bežnému opotrebeniu. splnenie rozväzovacej podmienky. ak by jej poskytnutie nebolo obvyklé. pomocné úkony pri príprave jednania) smeruje k obstaraniu veci alebo nejakej činnosti pre príkazcu. iné odchýlenie sa alebo prekročenie príkazu je porušením príkaznej povinnosti a preto príkazník zodpovedá za škodu. PRÍKAZNÁ ZMLUVA. že ide o činnosť v záujme príkazcu. ak príkazník zveril prevedenie príkazu inému.povinnosť predať nájomcovi nebytový priestor do detencie a zdržať sa zásahov do riadneho užívania nájomcom . najmä zastúpením na základe plnej moci zmluva vzniká dohodou strán o predmete. 4 ZNNP) . najmä vzhľadom k povolaniu príkazníka (napr. ktorá z toho vznikne . ktorou a príkazník zaväzuje. a to prejav vôle dediča (dedičov) o pokračovanie v nájme . to znamená.§ 741 ObčZ v obchodneprávnych vzťahoch sa uplatní právna úprava mandátnej zmluvy (§ 566 . dôvod k výpovedi či odstúpeniu od zmluvy .dohoda strán.podľa okolností môže porušenie povinnosti zakladať právo na zľavu z nájomného. zodpovedá akoby príkaz prevádzal sám.§ 724 .

ak medzi stranami nebolo dohodnuté inak . aj keď je vlastníkom predanej veci.poskytnúť príkazníkovi vopred na jeho žiadosť primerané prostriedky. zodpovedá za vzniknutú škodu a v rámci tejto zodpovednosti aj za náhodu. ak jej obstarateľ nemohol zabrániť . v koho záujme jednal. prevedením úkonu. zodpovednosť zahŕňa nie len vady. bez toho.obligatórne náležitosti: predmet predaja. ktorými bol ten.po zániku odvolaním je príkazca povinný nahradiť príkazníkovi náklady vzniknuté do odvolania. v ostatných prípadoch musí ten. výpoveďou príkazníka. tj.obstarateľ je povinný dbať na pokyny objednateľa. ale o jej uzatvorení musí obstarateľ vydať objednateľovi písomné potvrdenie (obsahujúce predmet.ak obstarateľ nepredá vec do 3 mesiacov odo dňa. že po uplynutí stanovenej doby sa vec predá za nižšiu cenu . má jednateľ nárok na náhradu nákladov. nezbytné k splneniu príkazu . ak je to možné.obstarateľ má právo vec obstarať aj prostredníctvom inej osoby . ZMLUVA O UBYTOVANÍ.nahradiť príkazníkovi potrebné a užitočné náklady. na toho. aj vtedy. aby obstarateľ prevzal od neho vec zverenú do predaja a učinil potrebné opatrenia k predaju . ktorá mu vznikla. nie objednateľ.právo na odmenu vzniká obstarateľovi len vtedy. ak bola zverená vec predaná . zmluva sa ruší. nedostatok príkazu alebo iného oprávnenia..od zmluvy môže obejdnateľ až do obstarania odstúpiť.ak jednateľ zasiahne do záležitostí iného a nejde pritom o odvracanie hroziacej škody. ak výsledok nenastal. kedy mu bola zverená do predaja. môže sa od nich odchýliť ak je to v záujme objednaeľa nevyhnutné a ak nemôže včas dosiahnuť jeho súhlas zmluva o obstaranie predaja . ale aj to.predložiť po prevedení príkazu vyúčtovanie povinnosti príkazcu . ktorá vznikla v súvislosti s výkonom príkazu (s obmedzením rozsahu pri vzniku škody náhodnej) . informovať ho o tom a vyčkať na jeho súhlas základné práva a povinnosti: . či jednateľ bez príkazu odvracal hroziace nebezpečenstvo alebo či obstaral inú záležitosť - právny vzťah medzi príkazníkom a príkazcom zaniká primerane podľa ustanovení o zániku plnej moci.občianskoprávnu úpravu obstarania predaja nemožno použiť pre obstaranie kúpi a predaja cenných papierov (tam je komisionárska zmluva) jednateľstvo bez príkazu = obstaranie cudzej záležitosti.obstarateľ sa zaväzuje objednateľovi obstarať určitú vec . koho záležitosť obstaral .zákon dovoľuje zásah do záležitostí iného len v prípade hroziacej škody. odvolaním príkazcom. zodpovedajúcej prevedenej práci - - ObčZ obsahuj niekoľko podrobnejších ustanovení k dvom špeciálnym druhom príkaznej zmluvy: zmluva o obstaranie veci . čo pri tom získal. a to aj nezavinenú. cenu a dobu obstarania) . musí ale obstarateľovi nahradiť účelne vynaložené náklady a inú újmu. poplatok pre prípad odstúpenia od zmluvy pred dohodnutou dobou .objednateľovi vznikne právo.ak jednateľ bez príkazu nemá nárok na náhradu nákladov. že vec má vlastnosti.nahradiť škodu. rovnakú zodpovednosť má aj jednateľ.poskytnúť odmenu (len ako bola dohodnutá alebo je obvyklá). odmena obstarateľa za obstaranie. smrťou príkazníka . ZMLUVA O ÚSCHOVE.kupujúcim zodpovedá za vady obstarateľ predaja.podať príkazcovi na jeho žiadosť všetky správy o postupe plnenia príkazca previesť na príkazcu všetok úžitok z prevedeného príkazu . ktoré obstarateľ pri predaji uviedol. aj keď sa výsledok bez zavinenia jednajúceho nedostavil .v ostatných prípadoch. obstaranie záležitosti v cudzom záujme . cena.následky sú rozdielne podľa toho. záležitosť je záležitosťou cudzou. za ktorú má byť predmet predaný. a to aj keď sa výsledok nedostavil . ledaže by vznikla aj bez jeho súhlasu.obvyklá je dohoda. kto chce obstarať záležitosti iného. 87 . v dobe skončenia obohatený . je oprávnený vziať si.objednateľ je povinný za obstaranie veci poskytnúť odmenu môže byť uzatvorená v akejkoľvek forme. rozsah zodpovednosti sa riadi obdobne ustanoveniami o predaji použitých vecí .jednateľ je povinný dokončiť jednanie a podať o ňom vyúčtovanie a previesť všetko. ak jednateľ jednal bez súhlasu. ak zasiahne do záležitostí iného proti jeho prejavenej vôli 93. pokiaľ nezdar jednania nebol spôsobený porušením povinnosti príkazníka . aby jednajúci (jednateľ bez príkazu) mal k tomuto jednaniu príkaz alebo bol inak oprávnený . škodu a eventuálne aj časť odmeny.pri odvracaní hroziacej škody je ten. povinný nahradiť jednateľovi bez príkazu nutný náklad. čo zriadil svojim nákladom . koho záležitosť bola obstaraná.musí byť písomná (inak je absolútne neplatná) - pojmové znaky: obstaranie záležitosti.

dá ju bez súhlasu zložiteľa alebo bez nezbytnej potreby niekomu inému do úschovy alebo je v prodlení s jej vrátením.právo dať vec do úschovy ďalšiemu schovateľovi. opatrovanie musí byť vykonané dohodnutým spôsobom. ktorá schovateľovi vznikla úschovou. ako dlho má byť vec v úschove ubytovanie .povinnosť zaplatiť ubytovateľovi cenu za ubytovanie a za služby s ním spojené v lehotách stanovených ubytovacími poriadkami práva a povinnosti ubytovateľa . ktorý schovateľ na vec vynaložil po splnení svojej povinnosti - úschova je právny vzťah.právo na náhradu nezbytných nákladov. ako dlho má byť vec v úschove . ako aj náklad. aby schovateľ od neho vec prevzal a riadne opatroval.§ 759 ObčZ práva a povinnosti ubytovaného (objednateľa) . ledaže by táto škoda postihla uschovanú vec inak 88 . v ktorom je schovateľ povinný prevziať od zložiteľa vec do úschovy a túto vec riadne opatrovať § 747 .ubytovanie je právny vzťah. ktoré vynaložil pri opatrovaní veci . ktoré mu k ubytovaniu boli vyhradené. ako bola dohodnutá alebo ak jej poskytnutie zodpovedá podnikaniu schovateľa alebo zvyklostiam . ak nebolo dohodnuté a ani z okolností nie je zrejmé. a ak dohoda o spôsobe úschovy nebola uzatvorená.§ 753 ObčZ (ObchZ upravuje dve zmluvy obdobné úschove: zmluvu o uložení veci a zmluvu o skladovaní) vzniká na základe zmluvy. ktorá vznikla úschovou. uvedeného v ubytovacích poriadkoch .právo užívať priestory. v týchto priestoroch nesme ubytovaný bez súhlasu ubytovateľa prevádzať žiadne podstatné zmeny . neuplatnením v tejto lehote práva zaniknú zvláštne prípady zodpovednosti a) ak schovateľ použije prevzatú vec. pečlivo . ako dlho má byť vec v úschove zánik úschovy . ktorej obsahovými náležitosťami je dohoda o mieste a spôsobe ubytovania a určenie doby ubytovania cena býva obvykle určená akceptáciou návrhu ubytovateľa.právo nahradiť ubytovateľovi újmu vzniknutú z predčasného zrušenia ubytovania.právo vec kedykoľvek vrátiť. ktorej obsahom je dohoda o veci prevzatej do úschovy. ak nie je dohodnuté a ani z okolností nie je zrejmé.povinnosť užívať priestory k ubytovaniu vyhradené a služby s ubytovaním spojené riadne. ak ubytovaný v ubytovacom zariadení aj napriek výstrahe hrubo porušuje dobré mravy alebo inak hrubo porušuje svoje povinnosti zo zmluvy - vzájomným práv sa môžu zložiteľ a schovateľ domáhať len do 6 mesiacov (lehota nezačne bežať skôr.uplatnením práva požiadať o vrátenie aj pred uplynutím dohodnutej doby úschovy zložiteľom .právo žiadať vrátanie kedykoľvek. na ktorú bola dohodnutá (ak bola dohodnutá) . ak nie je dohodnuté a ani z okolností nie je zrejmé. Než dôjde k vráteniu veci) po vrátení veci. spravidla aj o odmene. v ktorom je ubytovateľ zaviazaný poskytnúť objednateľovi prechodné ubytovanie na dobu dohodnutú alebo na dobu vyplývajúcu z účelu ubytovania v zariadeniach k tom určených a poskytnúť plnenia s ubytovaním spojené.právo na odmenu. ako aj za náklad.b) úschova zložiteľ zodpovedá za škodu. že odovzdanie a prevzatie veci bude zaistené mechanickými prostriedkami (odkladacie skrinky) práva a povinnosti zložiteľa .pre uzatvorenie zmluvy nie je stanovená žiadna forma § 754 .povinnosť nahradiť schovateľovi škodu.povinnosť dať vec poistiť.právo odstúpiť od zmluvy pre uplynutím dohodnutej doby. ako aj užívať spoločné priestory ubytovacieho zariadenia a používať jeho služby. umožní jej použitie inému. ak je to obvyklé . o náhrade nezbytných nákladov a dobe úschovy pre zmluvu nie je stanovená písomná forma možnosť uzatvorenia tejto zmluvy tak. zodpovedá aj za náhodnú škodu. pričom objednateľ (ubytovaný) je povinný zaplatiť cenu v lehotách stanovených ubytovacími poriadkami - ubytovanie je poskytované na základe zmluvy. pokiaľ jej ubytovateľ nemohol zabrániť . ktorých poskytovanie je s ubytovaním spojené .uplynutím doby.povinnosť vrátiť vec zložiteľovi na požiadanie aj pred uplynutím zjednanej doby úschovy .právo. ak táto možnosť bola v zmluve dohodnutá .právo odstúpiť od zmluvy pred uplynutím dohodnutej doby .uplatnením práva žiadať vrátenie zložiteľom alebo vrátením veci schovateľom. ktorý schovateľ na vec vynaložil pre splnenie svojej povinnosti práva a povinnosti schovateľa .

spôsobilom pre riadne užívanie a zaistiť mu nerušený výkon jeho práv spojených s ubytovaním - konkretizáciu práv a povinností zmluvných strán môžu obsahovať ubytovacie poriadku, k tomu, aby sa stali súčasťou zmluvy je nevyhnutné, aby objednateľ (ubytovaný) bol s nimi zoznámený pri uzatváraní zmluvy, eventuálne ich akceptoval dodatočne zvláštne prípady zodpovednosti

-

povinnosť odovzdať ubytovanému priestory jemu k ubytovaniu vyhradené v stave

- rozlíšenie spôsobu prepravy batožiny (tj. spoločne s cestujúcim a pod jeho dohľadom alebo oddelene od cestujúceho - § 762) je rozhodné pre zodpovednosť za škodu spôsobenú na tejto veci (§ 764 odst. 1 a 2) - právne významné ja aj či ide o prepravu pravidelnú alebo nepravidelnú, ktorá sa uskutočňuje individuálne alebo hromadne - právny vzťah prepravy osôb vzniká na základe zmluvy medzi cestujúcim (= každá FO, ktorá je k tomu spôsobilá s spĺňa podmienky stanovené prepravnými poriadkami a tarifami) a dopravcom

-

-

§ 760 - § 764 ObčZ, podrobnejšiu reguláciu stanovujú zvláštne predpisy, najmä

ubytovateľ zodpovedá za škody spôsobené na veciach vnesených do ubytovacieho priestoru ubytovaným alebo pre ubytovaného podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenú na vnesených alebo odložených veciach následkom hrubého porušenia dobrých mravov aj napriek výstrahe alebo následkom hrubého porušovania zmluvných povinností je právo ubytovateľa od zmluvy odstúpiť pred uplynutím dohodnutej doby

zánik ubytovanie - uplynutie doby, na ktorú bolo dohodnuté - smrťou ubytovaného - odstúpením od zmluvy: - ubytovaný môže od zmluvy odstúpiť pred uplynutím dohodnutej doby kedykoľvek a z akýchkoľvek dôvodov, je ale povinný nahradiť ubytovateľovi újmu vzniknuté z predčasného zrušenia ubytovacej zmluvy, ak jej ubytovateľ nemohol zabrániť - ubyotovateľ môže od zmluvy odstúpiť pred uplynutím dohodnutej doby, ak ubytovaný v ubytovacom zariadení napriek výstrahe hrubo porušuje dobré mravy alebo inak hrubo porušuje svoje povinnosti zo zmluvy 94. ZMLUVY O PREPRAVE. - záväzky pri preprave zaisťujú potreby vznikajúce v súvislosti s premiestňovaním fyzických osôb a ich batožiny v priestore, ako aj premiestňovanie nákladov - prepravný vzťah vzniká medzi dopravcom (podnikateľom prevádzkujúcim dopravu) a cestujúcim, odosielateľom, príjemcom preprava osôb = služba poskytovaná cestujúcemu, ktorá spočíva v preprave predmetu (cestujúcich a ich batožiny, a to aj vtedy, ak sú prepravované oddelene) dopravným prostriedkom na miesto určenia riadne a včas, za stanovené cestovné

prepravné poriadky a tarify - prepravné poriadky môžu prevziať ustanovenia platné v medzinárodnej preprave pre prepravu vnútroštátnu, zodpovednosť za škodu na zdraví stanovená ObčZ nesmie byť obmedzená práva a povinnosti cestujúceho - povinnosť zaplatiť za prepravu stanovené cestovné (§ 760), jeho výška je stanovená prepravnými poriadkami alebo tarifami, ktoré tiež vymedzujú, kedy má cestujúci právo na bezplatnú prepravu, príp. na zľavu - povinnosť zaplatiť poplatok (dovozné) za prepravu batožiny - povinnosť zachovávať príslušné ustanovenia prepravných poriadkov a taríf pre jednotlivé spôsoby prepravy a riadiť sa pokynmi dopravcu - právo na prepravu na miesta určenia riadne a včas (§ 760) práva a povinnosti dopravcu - povinnosť starať sa pri preprave najmä o bezpečnosť a pohodlie cestujúcich a pri hromadnej preprave im umožniť používanie spoločenských a kultúrnych zaradení (§ 761) - povinnosť dbať, aby bola batožina (prepravovaná oddelene) prepravená na miesto určenia najneskôr v rovnakú dobu s cestujúcim (§ 762) - právo predať nevyzdvihnuté (neodobrané) zásielky za obdobných podmienok ako pri nevyzdvihnutí opravenej alebo upravenej veci (§ 656) zodpovednosť - v ObčZ upravená len rámcovo, príslušné ustanovenia obsahujú predovšetkým prepravné poriadky (to platí najmä pre o hromadnej pravidelnej preprave) - pri nepravidelnej preprave zodpovedá dopravca, ak nebola preprava prevedená včas, len vtedy, ak cestujúcim vznikla škoda (§ 764 odst. 2) - podmienky a rozsah náhrady stanovujú prepravné poriadky

-

práva zo zodpovednosti musí cestujúci uplatniť u dopravcu bez zbytočného odkladu, najneskôr do 6 mesiacov, ak nie sú v lehote uplatnené, zanikajú (§ 763 odst. 3)

89

- práva zo zodpovednosti sa premlčujú v jednoročnej premlčacej dobe s výnimkou práv na náhradu škody pri preprave osôb - za škodu na zdraví alebo na batožine prepravovanej spoločne s cestujúcim, alebo na veciach, ktoré mal pri sebe, ak vznikla počas prepravy, zodpovedá dopravca podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu spôsobenou prevádzkou dopravných prostriedkov - za škodu spôsobenú prepravou batožiny prepravovanej oddelene od cestujúcich zodpovedá dopravca podľa ustanovení o zodpovednosti pri nákladnej preprave (§ 769 a nasl.) zánik - obecnými spôsobmi zániku (najmä splnením) - ObčZ neobsahuje žiadne špecifické ustanovenia preprava nákladu

-

nákladná preprava je služba poskytovaná odosielateľovi, ktorá spočíva v preprave zásielky do určeného miesta a v jej vydaní príjemcovi právny vzťah medzi odosielateľom a dopravcom vzniká na základe zmluvy, pre ktorú

práva a povinnosti príjemcu - povinnosť odobrať zásielku v mieste určenia, ak vec neodoberie do 6 mesiacov, má dopravca právo vec predať (§ 773 odst. 1, § 656 odst. 2 a 3), prepravné poriadky môžu stanoviť pre vyzdvihnutie niektorých zásielok lehoty kratšie 6 mesiacov - právo dávať dopravcovi nové príkazy, ak to povoľujú prepravné poriadky a sú splnené podmienky v nich stanovené (§ 766 odst. 1) práva a povinnosti dopravcu - povinnosť previesť prepravu zásielky do určeného miesta (§ 765 odst. 1) - povinnosť na požiadanie odosielateľa písomne potvrdiť prevzatie zásielky (§ 765 odst. 3) - povinnosť previesť prepravu s odbornou starostlivosťou a v stanovenej lehote (§ 767) - povinnosť vydať zásielku v určenom mieste určenému príjemcovi (§ 765 odst. 1) - právo užívať k prevedeniu prepravy aj iných dopravcov (§ 768 odst. 1) - právo predať nevyzdvihnuté (neodobrané) zásielky za obdobných podmienok ako pri vyzdvihnutí opravenej alebo upravenej veci (§ 656) zodpovednosť za škodu - upravená špecificky v ObčZ, bez zretele na zavinenie

nie je predpísaná žiadna forma (§ 765 odst. 1) - odosielateľ je povinný dopravcovi na požiadanie objednávku prepravy písomne potvrdiť a dopravca je povinný na požiadanie odosielateľa písomne potvrdiť prevzatie zásielky (§ 765 odst. 2 a 3)

-

liberačné dôvody vyplývajú z § 769 odst. 1, dopravca nezodpovedá za škodu, ktorá bola spôsobená odosielateľom alebo príjemcom, vadnosťou zásielky, jej obalu alebo balenia, zvláštnou povahou zásielky alebo okolnosťou, ktorú dopravca nemohol odvrátiť, konkretizáciu týchto liberačných dôvodov môžu stanoviť prepravné poriadky (§ 769 odst. 2) pri strate alebo zničení zásielky je dopravca povinný nahradiť cenu, ktorú mala stratená alebo zničená zásielka v dobe, kedy bola prevzatá k preprave dopravca je povinný niesť účelne vynaložené náklady v súvislosti s prepravou § 770: preferovaná je relutárna náhrada, len ak je účelné previesť opravu, hradí dopravca náklady opravy za škodu spôsobenú prekročením dodacej lehoty dopravca tiež zodpovedá, podmienky a rozsah náhrady stanovia prepravné poriadky (§ 770 odst. 2) zodpovedným subjektom je vždy dopravca, aj vtedy, ak k preprave použil iné subjekty ak prevádza prepravu spoločne niekoľko dopravcov ako prepravu združenú, stanovujú prepravné poriadky, ktorý z dopravcov a za akých podmienok za túto prepravu zodpovedá (§ 768 odst. 2) právo na náhradu škody musí byť odosielateľm uplatnené u dopravcu do 6 mesiacov od vydania zásielky príjemcovi alebo ak k vydaniu zásielky nedošlo, do 6 mesiacov od prevzatia zásielky k preprave, neuplatnením práva zanikajú (§ 771)

-

zásielkou môže byť akákoľvek hnuteľná vec, ak spĺňa podmienky prepravných -

poriadkov, tj. je spôsobilá k preprave - účastníkom PV je predovšetkým dopravca a odosielateľ, môže ním byť aj príjemca, ak nie je odosielateľ a príjemca jedinou osobou

-

§ 765 - § 771 ObčZ, podrobnejšiu reguláciu obsahujú zvláštne predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify (tieto predpisy sa stávajú súčasťou zmluvy o preprave, ak ich zmluvné strany akceptujú), prepravné poriadky môžu pre úpravu vnútroštátnej prepravy prevziať ustanovenia platné v medzinárodnej preprave ObchZ upravuje zmluvu o preprave veci a použije sa vo vzťahoch medzi

-

podnikateľmi, bez ohľadu na povahu subjektov možno využiť obchodneprávnu úpravu zmluvy zasielateľskej a zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku práva a povinnosti odosielateľa - povinnosť zaplatiť prepravné za prepravu zásielky (§ 765 odst. 1) - povinnosť na požiadanie potvrdiť objednávku prepravy (§ 765 odst. 2) - právo dávať za podmienok stanovených prepravnými poriadkami nové príkazy (§ 766 odst. 1)

-

90

zánik - obecné spôsoby zániku záväzku, spravidla splnenie - prepravné poriadky môžu stanoviť niektoré špecifické spôsoby 95. ZMLUVA SPROSTREDKOVATEĽSKÁ, ZMLUVA O VKLADE. sprostredkovanie - sprostredkovateľ sa zaväzuje obstarať záujemcovi za odmenu uzatvorenie zmluvy a záujemca sa zaväzuje sprostredkovateľovi poskytnúť odmenu, ak bol výsledok dosiahnutý pričinením sprostredkovateľa

- vzťahy vznikajúce pri poskytovaní úveru alebo zmluvy o bežnom účte upravuje ObchZ - úpravu prevedenú ObčZ konkretizuje vyhláška č. 47/1964 Sb., o peňažných službách občanom zásady pre všetky typy vkladov - vkladateľ je oprávnený s vkladom nakladať, toto oprávnenie má v zákonom stanovených prípadoch aj iná oprávnená osoba - vkladateľ má právo na úroky alebo iné majetkové výhody stanovené peňažným ústavom v súlade s opatrením podľa zvláštnych predpisov - vkladateľ môže výplatu vkladu viazať (vinkulovať) na zdelenie hesla alebo na splnenie inej podmienky vklady na vkladných knižkách - vkladnou knižkou peňažný ústav potvrdzuje prijatie vkladu a táto knižka je dôkazom jeho existencie - na vkladnej knižke peňažný ústav potvrdzuje zmeny vo výške vkladu a iné skutočnosti, ktoré s vkladom súvisia - ak sa nepreukáže iná výška vkladu, je rozhodný zápis vo vkladnej knižke (§ 781 odst. 2) - predloženie vkladnej knižky je predpokladom dispozície s vkladom (§ 783) - pri strate alebo zničení vkladnej knižky môže vkladateľ s vkladom nakladať vtedy, ak peňažný ústav na návrh vkladateľa alebo na návrh toho, kto má právny záujem prehlási vkladnú knižku za umorenú, po umorení vydá peňažný ústav vkladateľovi novú vkladnú knižku alebo na požiadanie vyplatí celý vklad

-

pojmovými znakmi zmluvy je jej predmet, tj. sprostredkovanie uzatvorenia zmluvy, a odmena odmena náleží sprostredkovateľovi v dohodnutej výške, ak by bola určená cenovým

predpisom, je potrebné rešpektovať jeho zásady - terajšia regulácia sprostredkovateľskej zmluvy obmedzuje jej použitie len na uzatvorenie zmluvy - od príkazu sa líši najmä v postavení sprostredkovateľa a príkazcu pri jednaní menom záujemcu alebo príkazníka, pri sprostredkovaní je tiež odchylný a prísnejší režim pre vznik práva na zaplatenie odmeny (provízie)

-

§ 774 - § 777 ObčZ, v obchodneprávnych vzťahoch sa uplatní úprava zmluvy

sprostredkovateľskej podľa ObchZ práva a povinnosti strán - sprostredkovateľ má právo na odmenu, a to v dohodnutej výške (odmena musí byť dohodnutá podľa obecne záväzných právnych predpisov pod sankciou relatívnej neplatnosti) - sprostredkovateľ má právo na náhradu nákladov, ale len ak je to výslovne dohodnuté, ak by vznikli pochybnosti, má právo na ich náhradu len vtedy, ak mu vznikol nárok na odmenu - sprostredkovateľ a záujemca majú vzájomnú povinnosť oznamovať si všetky dôležité okolnosti súvisiace so sprostredkovaním, najmä okolnosti, ktoré môžu ovplyvniť rozhodnutie záujemcu uzatvoriť sprostredkovateľskú zmluvu - sprostredkovateľ je oprávnený za záujemcu jednať alebo prijímať čokoľvek, len ak k tomu bol zmocnený písomnou plnou mocou (jednanie na účet záujemcu) vklad - zmluva o vklade vzniká medzi FO alebo PO (vkladateľom) a peňažným ústavom (bankou) zložením vkladu u peňažitého ústavu a jeho prijatím

-

umorenie = peňažný ústav na návrh zaháji zvláštne riadenie, ktorého účelom je nájdenie vkladnej knižky alebo vytvorenie možnosti, aby oprávnené osoby uplatnili svoje práva, eventuálne prehlásenie vkladnej knižky za umorenú (po uplynutí stanovenej lehoty) a vydanie vkladnej knižky novej, popr. vyplatenie vkladu, umorením stráca pôvodná vkladná knižka platnosť vkladový vzťah sa ruší vyplatením celého vkladu na žiadosť vkladateľa alebo

-

uplynutím 20 rokov, ak vkladateľ po túto dobu s vkladom nenakladal ani nepredložil vkladnú knižku na doplnenie záznamov - vkladateľ má právo na výplatu zostatku zrušeného vkladu, ktoré sa premlčuje po 3 rokoch od zrušenia vkladu - pokiaľ vkladový vzťah trvá, práva z vkladov sa nepremlčujú druhy vkladných knižiek - § 782

a)

vkladná knižka ne doručiteľa: peňažný ústav neskúma kto je vkladateľom, popr. kto vkladnú knižku predkladá, nakladať s vkladom je oprávnený každý, kto vkladnú knižku predloží, vklad na knižke možno previesť jednoducho predaním a prevzatím vkladnej

91

2001 už byť vystavená nesmie) - všeobecné poistné podmienky sa stávajú súčasťou poistnej zmluvy. že sa tak stane.vzniká priamo zo zákona v dôsledku skutočností stanovených právnym predpisom . o poisťovníctve) návrhu (§ 792 odst. že vzniknúť musí. popr. popr. ktoré na ňom vzniknú b) poistenie osôb pre prípad ich telesného poškodenia. preto musí obsahovať náležitosti predpísané pre CP na vkladnom liste musí byť uvedená výška vkladu.bežnejšie - aj keď povinnosť uzatvoriť poistnú zmluvu ukladá zákon (povinné zmluvné poistenie) - od 1.1. výherné listy.návrh poisťovne možno prijať tiež zaplatením poistného v stanovenej výške a lehote (§ 792 odst.v ďalších náležitostiach sa na vkladné listy vzťahujú primerane ustanovenia ObčZ o vkladných knižkách iné formy vkladov . - účelom poistenia je zabezpečiť FO alebo PO pre prípad náhodných udalostí s tým. 1. popr. priezvisko. ktoré sa ich týkajú. že môže nastať. kto ju predloží a súčasne predloží preukazný lístok vkladné listy - - vkladný list predstavuje potvrdenie peňažného ústavu o jednorázovom vklade vkladný list je cenným papierom. ak tak stanoví poistná zmluva právna úprava obsiahnutá predovšetkým v ObčZ (§ 788 . nevedia ale v dobe zjednania poistenia. o ktorej účastníci poistenia dôvodne predpokladajú. v priebehu trvania PV nie je prípustné vyberať z takého vkladu ani konať tzv. 1) . ale je umožnené. od.v zmluve sa poistiteľ zaväzuje vyplatiť dohodnutú čiastku. združené poistenie) - pre všetky druhy poistenia platí zásada. depozitné certifikáty apod. smrti.rozsah a splatnosť poistného plnenia . podrobnejšiu úpravu obsahujú poistné podmienky. či sa taj vôbec stane. zničenia. POISTENIE. straty. ak dôjde k vzniku poistnej udalosti za trvania poistného vzťahu a poistník sa zaväzuje platiť dohodnuté poistné - - zmluva je uzatvorená okamihom. avšak v dobe zjednávania poistenia nemôžu určiť.jeho úprava je zakotvená v zvláštnych PN a ObčZ sa použije len podporne podľa objektu (§ 790) a) poistenie majetku pre prípad jeho poškodenia. 363/1999 Sb. 1) poistná zmluva = dvojstranný PÚ medzi poistníkom a poistiteľom o poskytnutí ochrany . musia mať písomnú formu. aby s vkladom nakladal každý. 2) 92 .zrušením monopolu štátnej poisťovne sa rozšíril priestor aj pre iných poistiteľov. že PÚ.úroky a iné plnenia (napr.knižky (táto vkladná knižka mohla byť vystavená len pre FO. je náhodnou aj udalosť. ak ide o udalosť týkajúcu sa ľudského života alebo jeho dĺžky.§ 828). či sa tak stane v dobe. dožitia určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti c) poistenie zodpovednosti za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci.v rámci jedného poistného vzťahu je umožnená kumulácia týchto druhov poistenia (napr. z ktorej vzniká právo na plnenie poistiteľa . obsahujú najmä: . kedy navrhovateľ obdrží zdelenie o prijatí jeho .stanovenie spôsobu platenia poistného a určenie jeho výšky .. adresu a dátum narodenia alebo identifikačný znak PO je vystavená cestovná vkladná knižka: vkladná knižka na meno. privklady . 96. kedy sa tak stane.spôsob.2001 môže byť vkladný list vystavený len na meno . ktoré v dôsledku takých udalostí vznikajú náhodná udalosť = udalosť. na ktorú bolo poistenie dohodnuté účastníkmi sú poistník. že je im poskytované právo na výplatu peňažitých prostriedkov na úhradu potrieb. akým sa poistený v prípade poistenia osôb podieľa na zisku poisťovne. na koho meno. od ktorých sa možno v poistnej zmluve odchýliť len v prípadoch v nich určených b) c) vkladná knižka na meno: s vkladom je oprávnený nakladať len ten.1. poistený a poistiteľ b) zákonné poistenie . odcudzenia alebo iných škôd. ak nie je stanovené inak (§ 791 odst.termínované vklady. prémie pri výherných vkladných listoch) možno vyberať podľa vyhlásených podmienok druhy poistenia podľa právneho dôvodu vzniku a) zmluvné poistenie .vymedzenie udalosti. zodpovednosti za inú majetkovú škodu . o ktorej účastníci poistenia vedia. k podnikaniu v poisťovníctve udeľuje povolenie ministerstvo financií (zákon č.

smrť .poistená osoba má právo na plnenie. ktoré vznikne ak nastane skutočnosť. tiež upravuje následky porušenia povinností.z poistenia majetku má poistený právo. na ktorú bolo poistné zaplatené) a) výpoveďou. je povinný bez zbytočného odkladu písomne poisťovni oznámiť. 2) . ak účastníci nedohodli inak (§ 795) - poistenie majetku . nadobúdajú právo na plnenie: . ktorej splnenie má prispieť k tomu.ten. aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok. 2) - môže byť dohodnuté aj tzv. a na náhradu nákladov. ak nie je. aby mu poistiteľ vyplatil dohodnutú čiastku alebo aby bol vyplatený dohodnutý dôchod alebo plnenie v stanovenej výške. ak dôjde k ich porušeniu (vedome alebo následkom opitosti). ktoré má poistený voči inému. ktoré mu poisťovňa poskytla (§ 813 odst.ak v dobe poistnej udalosti oprávnená osoba nie je určená alebo ak nenadobudne právo na plnenie. alebo poistného na dlhšiu dobu do 6 mesiacov od jeho splatnosti. tak . ak sa poistiteľ dozvie až po poistnej udalosti. tak . pokiaľ nestanovia poistné podmienky inak (napr. poistenie zaniká uplynutím týchto lehôt (§ 801) odstúpením od zmluvy poistiteľom. ak nie sú. ktoré s ním žijú v spoločnej domácnosti alebo ktoré sú na neho odkázané výživou) - poistenie majetku zaniká tiež zmenou v osobe vlastníka. poistenie zaniká ku koncu poistného obdobia výpoveďou do 2 mesiacov po uzatvorení zmluvy. kedy takú skutočnosť zistil. 1). ktorej má d) vzniknúť právo na plnenie. a to menom alebo vzťahom k poistenému (§ 817 odst. a to do výšky plnenia. vznikajúcu prvým dňom po uzatvorení zmluvy. na ktoré sa poistenie vzťahuje poistník má povinnosť platiť poistné. 2) nezaplatením poistného za prvé poistné obdobie alebo jednorazového poistného do 3 mesiacov. s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovne platiť (vznik poistnej udalosti) . ktoré poistiteľ poistenému poskytol (k prechodu nedochádza. že nastala poistná udalosť (§ 799 odst. vydá poistiteľ poistníkovi na jeho žiadosť a náklad druhopis poistky možno ju uzatvoriť aj v prospech tretej osoby – použijú sa obecnú ustanovenia o zmluve v prospech tretieho s tým. má poistiteľ právo plnenie zo zmluvy primerane znížiť (§ 809 odst.rodičia. že súhlas môže byť daný aj dodatočne pri uplatnení práv vyplývajúcich s poistnej udalosti uplatnené do 3 mesiacov odo dňa. že jej príčinou bola skutočnosť. najmä vedomé porušenie alebo porušenie následkom použitia alkoholu alebo návykových látok poistený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na odvracanie poistnej - - ak má poistený proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou. právo odstúpiť musí byť poistenie osôb . ak poistník porušil povinnosť odpovedať pravdivo a úplne na všetky písomné dotazy poisťovne a poisťovňa by pri pravdivom a úplnom zodpovedaní dotazov zmluvu neuzatvorila. 1 a 2) zánik poistenia udalosti. inak právo zanikne (§ 802 odst.poistený je zaviazaný zachovávať povinnosti. ktorú pre vedomé nepravdivé alebo neúplné odpovede nemohol zistiť pri zjednávaní poistenia a ktorá pre uzatvorenie zmluvy bola podstatná (§ 802 odst.§ 816) b) c) - ak je poistnou udalosťou smrť poškodeného. dožitie určitého veku. aby sa rozsah následkov poistnej udalosti nezväčšoval (§ 799 odst. pri ktorom bolo dohodnuté bežné poistné (§ 800 odst. 1 – postúpenie pohľadávky ex lege) .z poistenia osôb má poistený právo. tak 93 . a to do výšky plnenia. aby zmiernil následky poistnej udalosti (§ 810) . ak nie sú. môže poistník určiť osobu. aby poistná udalosť nenastala. kto má právo na plnenie. 2) práva a povinnosti subjektov . ak sa poistná udalosť týka vecí. ktorá musí byť daná aspoň 6 týždňov pred uplynutím poistného obdobia – týka sa poistenia. ak má poistený práva na náhradu škody spôsobenej z nedbalosti voči osobám. a to za dohodnuté poistné obdobie (bežné poistné) alebo zaplatiť poistné za celú dobu (jednorazové poistné) .na poistiteľa prechádzajú práva na náhradu škody. ktoré účelne vynaložil. 1) e) odmietnutím plnenia. až uplynutím obdobia. ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú stanovené právnym predpisom.deti.poisťovňa má právo na poistné a povinnosť splniť. ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. viacnásobné poistenie (§ 807) ObčZ obsahuje prevenčnú povinnosť.poistený má povinnosti dbať. prechádza jeho právo na poisťovňu. ak uňho nastane poistná udalosť (telesné poškodenie.manžel.ak dôjde k strate alebo zničeniu poistky. výpovedná lehota je 8 dní a poistenie zanikne jej uplynutím (§ 800 odst. 1 – zvláštny prípad zmluvy v prospech tretích osôb) . aby poistná udalosť nenastala.- poistiteľ vydá poistníkovi písomné potvrdenie o uzatvorení zmluvy .

ak poistený spôsobil škodu následkom opitosti. ktorou sa niekoľko osôb združuje. čo za neho plnila (§ 826) užívaní všetkých účastníkov.odlišné od záujmového združenia PO aj od občianskeho združenia pojmové znaky: . ktorá by mohla znemožniť alebo sťažiť dosiahnutie tohto účelu - predovšetkým splnením účelu. podľa ktorej bude správa spoločných vecí prenesená len na niektorých účastníkov (potom musí byť dodržané právo každého účastníka presvedčiť sa o hospodárskom stave združenia. inak bez zbytočného odkladu po uzatvorení zmluvy - poskytnuté peniaze alebo iné veci určené podľa druhu sú v spoluvlastníctve všetkých účastníkov v pomere k ich výške. že vklady všetkých členov sú rovnaké - poistenie zaniká mimo inej zmenou v osobe vlastníka.§ 841 = zmluva.účastník. môžu sa ale dohodnúť. ktorá mu vznikne v stanovených prípadoch voči inému (§ 822) .podľa povahy pričinenia (majetkovej alebo pracovnej účasti): - oprávnenie poistiteľa znížiť čiastku. tak . ktorá by vylučovala toto právo alebo ktorým by sa účastník tohto práva vzdal. na ktorú bolo zriadené dohodou účastníkov o rozpustení združenia 94 . ak je ale združenie založené za účelom podnikania. ale jeho účastníkom (členom) . ak nie sú. všetky veci budú rozhodovať väčšinou hlasov... môžu byť jeho účastníkmi len osoby s podnikateľským oprávnením) spoločné pričinenie (majetkové alebo pracovné) vymedzenie dohodnutého účelu (príležitostný alebo trvalý) obecne nie je zákonom stanovená žiadna forma - za porušenie záväzkov zodpovedajú účastníci solidárne . pretože využíva aktívnu koncepciu zodpovednosti) zánik združenia . je neplatné) zodpovednosť účastníkov - združenie osôb (bez obmedzenia počtu.zásadne členovia rozhodujú o obstarávaní vecí jednomyselne. potom patrí každému účastníkovi jeden hlas a veľkosť podielov nie je rozhodujúca. predpokladá sa. práva a povinnosti preto nevznikajú združeniu ako takému. poisťovňa má proti poistenému právo na primeranú náhradu toho. a to zdelením o ich oddelení od ostatného majetku účastníka alebo predaním poverenému účastníkovi veci určené jednotlivo ostávajú vo vlastníctve účastníka a sú v bezplatnom poistenie zodpovednosti za škodu . ZMLUVA O ZDRUŽENÍ. ktorú má vyplatiť.nie je výslovne upravený práva a povinnosti účastníkov každý z účastníkov je povinný vyvíjať činnosť k dosiahnutiu hospodárskeho účelu spôsobom stanoveným v zmluve a zdržať sa akejkoľvek činnosti. .poistený má právo. môžu nimi byť FO alebo PO. aby sa spoločne pričinili na dosiahnutí hospodárskeho účelu toto združenie nemá právnu subjektivitu. - časť ôsma. príp. že niektoré veci.ak nie je v zmluve stanovené inak.poistenie zodpovednostnej povinnosti poisteného spočívajúce v náhrade škody.dedičia poisteného (§ 817 odst. pre ktorý bolo zriadené uplynutím doby. 2 a 3) .osoby spolužijúce. ak nie je zmluvou určené inak zo záväzkov voči tretím osobám sú členovia zaviazaný spoločne a nerozdielne 97. nie je vylúčená ani dohoda. § 829 . ktorý vystúpil alebo ktorý bol vylúčený. ak je poistnou udalosťou úraz poisteného a ak došlo k úrazu následkom požitia alkoholu alebo návykových látok poisteným - povinnosť poskytnúť majetkové hodnoty pre účely združenia v dobe stanovenej v zmluve. okrem prípadov výslovne stanovených v poistných podmienkach (§ 824) - majetok získaný pri výkone spoločnej činnosti sa stáva spoluvlastníctvom všetkých členov. sa nesprosťuje zodpovednosti za záväzky z činnosti združenia. ktoré vznikli do dňa vystúpenia alebo vylúčenia (ObčZ stanovuje túto zodpovednosť nepresne. hlava XVI. podiely na tomto majetku sú rovnaké. podnikatelia aj nepodnikatelia. aby poisťovňa vyplatila náhradu poškodenému (§ 823) . ustanovenie zmluvy.

je potrebné predpokladať. ak zmluva nestanoví inak (napr. pri ktorej jedna strana sľubuje plniť druhej strane. že sa jej tvrdenie ukáže nepravdivým pojmovým znakom sázky sú teda protichodné tvrdenia strán o tom. plnenie môže byť v peniazoch aj vo veciach (naturálne plnenie) a je splatné v dohodnutých termínoch.len z vážnych dôvodov .po vylúčení musí dôjsť k majetkovému vysporiadaniu. získaný výkonom spoločnej činnosti združenia. a to aj bez ohľadu na to. podiel majetku podľa stavu v deň vystúpenia sa mu vyplatí v peniazoch vylúčenie zo združenia práva a povinnosti - základným právom dôchodcu (oprávneného) je právo na výplatu dohodnutých dávok dôchodu. ktorý dopĺňa dôchodové dávky.nastúpením rozväzovacej podmienky . vystúpením alebo vylúčením. zmluva o dôchode - jednostranná sázka = zmluva. spôsobom stanoveným v zmluve.najneskôr smrťou oprávneného (pretože je viazaný na jeho osobu) sázka a hra - § 845 . a to podľa rovnakých zásad ako po vystúpení smrť účastníka . väčšinové rozhodnutie) . na ktorú bol dohodnutý . v takom prípade je možné vystúpiť kedykoľvek. poskytované z dôchodového poistenia oprávneným môže byť len FO povinným môže byť FO aj PO predpísaná písomná forma.môže byť jednostranná alebo dvojstranná 98. nesmie ale vystúpiť v nevhodnej dobe a k újme ostatných členov združenia. SÁZKA A HRA. po dobu choroby. zaopatrovací dôchod. existuje alebo či nastane. osobná povaha práva nevylučuje. ak sa z protichodných tvrdení strán ukáže. spornosť tejto otázky musí mať základ v nevedomosti strán o tejto skutočnosti - oprávnenému sa zakladá právo na doživotne alebo inak stanovenú dobu neurčitého trvania na vyplácanie určitého dôchodu (napr. vysporiadajú sa rovným dielom (§ 841). eventuálne smrťou (tiež zánikom PO) vystúpenie zo združenia vystúpiť môže ktorýkoľvek z účastníkov združenia a v zásade kedykoľvek. či určitá skutočnosť existovala. ide o likvidáciu združenia a z jej povahy vyplýva. že účastníci majú nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých k účelu združenia a vysporiadajú sa medzi sebou o majetok. v ostatných prípadoch je nutné výpovednú lehotu rešpektovať .§ 846 – len právne dôsledky. pri ktorej obidve strany navzájom sľubujú plnenie pre prípad. jej nedodržanie má za následok absolútnu neplatnosť § 842 .- pre tento prípad stanoví ObčZ. spravidla pri uzatvorení zmluvy o dôchode (obvykle táto úplata spočíva v odovzdaní nejakej majetkovej hodnoty). ak by tento spôsob nebol zmluvne upravený.uplynutím doby.ak neobsahuje zmluva eventuálne ustanovenie o tom. ide o právo osobnej povahy.vystúpením sa ruší právny vzťah účastníka zo zmluvy o združení a je potrebné mu vrátiť veci vnesené do združenia. aby boli prevedené na iného nároky na jednotlivé dávky. ale len ak táto úplata bola dohodnutá - - vylúčenie je rozhodnutím všetkých ostatných členov združenia. ZMLUVA O DÔCHODE. preto je pri ich charakteristike vychádzať z obecných rysov sázka . toto obmedzenie ale neplatí. neprechádza na dedičov. ak ide o závažný dôvod. že jeho účasť v združení zanikla. že na miesto zomrelého účastníka nastupujú dedičia. zákon túto otázku výslovne nerieši zánik . či bola dohodnutá výpovedná lehota. po dobu trvania prechodnej invalidity) 95 . ktoré už sú splatné povinný má právo vyžadovať úplatu. napr. je neprevoditeľné.§ 844 - okrem absolútneho zániku združenia môže nastať zánik členstva. že tvrdenie sľubujúcej strany je nepravdivé dvojstranná sázka = zmluva. že bude prevedená aj pri ostatných spôsoboch zániku združenia zánik členstva - ide o tzv.

ale napriek tomu sú platné a preto je možné ich dobrovoľné splnenie - - verejná súťaž môže byť odvolaná len zo závažných dôvodov. VEREJNÁ SÚŤAŽ.od verejnej súťaže v občanovi je nutné odlíšiť verejnú obchodnú súčasť upravenú v obchode .trestný zákon sankcionuje prevádzkovanie peňažnej alebo inej podobnej hry alebo sázky. 1) ak bol výsledok dosiahnutý činnosťou niekoľkých súťažiacich. bude ťahané pri ťahu. tak podľa toho. v ktorom sa sľubuje plnenie pre prípad. ktorá vznikla porušením jeho právnych povinností podľa obecných ustanovení (§ 420) . tieto pohľadávky nemožno ani platne zaistiť. že bude o obsahu informovaná verejnosť právny vzťah medzi vyhlasovateľom a súťažiacim vznikne až vtedy. ktorý podľa prevedeného ocenenia splnili podmienky súťaže stanovené pre udelenie cien (§ 848 odst. VEREJNÝ PRÍSĽUB verejná súťaž - vzniká na základe jednostranného neadresovaného právneho úkonu. akým došlo k vyhláseniu alebo iným.môže byť jednostranná alebo dvojstranná - stanovená forma verejnej vyhlášky. je vyhlasovateľ povinný poskytnúť primerané odškodnenie súťažiacim. predpokladá určitú súčinnosť strán (fyzickú alebo prejaví platne svoju vôľu účastniť sa súťaže . kde je výhra zaistená inak. ktorá sa hrá podľa určitých pravidiel dvojstranná hra = podstata rovnaká ako pri jednostrannej. v akom pomere sa každý na dosiahnutom výsledku podieľal .hra . výsledky svojej činnosti je povinný prenechať vyhlasovateľovi len vtedy. eventuálne ostatné súťažné podmienky vyhlásenie. že číslo.ak dôjde k odvolaniu verejnej súťaže. ktorý sa prevádza podľa určitých pravidiel (novo sa rozširujú losy. stieracie losy) ObčZ upravuje nároky na výhry zo sázok a z hier.vyhlasovateľ zodpovedá za škodu. rozdelí sa cena. ktorým je los označený. kto a podľa akých merítok posúdi splnenie podmienok súťaže a prevedie ocenenie stanovenie. že zodpovednosť za škodu . ktorí pred odvolaním súťaže jeho podmienky úplne alebo z časti splnili (§ 849 odst. pričom zo špecifickej povahy vyplýva. ktorých pravidlá nezaručujú rovné možnosti výhry všetkým účastníkom - ako sázka alebo hra sa posudzuje aj los = papier. ak súťažiaci - jednostranná hra = jedna strana sľubuje druhej strane plnenie závislé na výsledku hry. a to osobám bližšie neurčeným môže ho učiniť FO aj PO 96 . 2) - mundukčná povinnosť = vyhlasovateľ má povinnosť upozorniť súťažiacich pri odvolaní súťaže na právo požadovať odškodnenie tento PÚ musí ďalej obsahovať: presné vymedzenie predmetu a lehoty súťaže cenu. sú to nežalovateľné pohľadávky (naturálne obligácie).súťažiaci. ak nebol vyhlásený iný postup a ak nie je dohoda.právo na odškodnenie tu nemá povahu zodpovednosti za škodu . aby bola daná záruka. napr.podmienkou platnosti hry je zachovanie stanovených alebo dohodnutých pravidiel . že bude zaplatená odmena alebo poskytnuté iné plnenie za splnenia podmienok stanovených vo verejnom prísľube. za čo sľubuje odmenu vzniká svojim vyhlásením (pretože nie je adresovaný určitému okruhu subjektov) musia byť naplnené obecné náležitosti PÚ.vyhlásením verejnej súťaže je vyhlasovateľ zaviazaný a vznikajú mu práva a povinnosti: je povinný poskytnúť ceny vyhlásené verejnou súťažou tým. ak to plynie z podmienok súťaže alebo z povahy veci duševnú) . kto a za akých podmienok sa môže verejnej súťaže zúčastníť verejný prísľub = jednostranný PÚ. ale hry sa aktívne účastní viac ako jedna strana hra. nemá povinnosť súťaž dokončiť. pričom odvolanie musí byť učinené rovnakým spôsobom. na rozdiel od sázky. 1) zmena podstatného obsahu verejnej súťaže je považovaná za jej odvolanie a zároveň vyhlásenie novej súťaže 99. výhry z hier a pohľadávky z pôžičiek poskytnutých vedome do sázok alebo do hier nemožno vymáhať. pokiaľ nejde o výherný podnik. pri ktorom sa verejným prehlásením sľubuje. ktorý prevádzkuje štát alebo ktorý bol úradne povolený výhry zo sázok. rovnako účinným spôsobom (§ 849 odst. ktorým FO alebo PO vyhlasuje súťaž na určité dielo alebo výkon. ktorý sa do verejnej súťaže prihlásil.

reštitučná povinnosť cestovnej kancelárie a povinnosť zákazníka zaplatiť odstupné po odstúpení od zmluvy (§ 852h) . 2) aj odstúpením - .z verejného prísľubu môže vzniknúť záväzkový PV. výška odstupného apod. ak je predávaná alebo ponúkaná k predaju za súhrnnú cenu a ak je služba poskytovaná po dobu presahujúcu 24 hodín alebo keď zahŕňa ubytovanie cez noc: a) doprava b) ubytovanie c) iné služby cestovného ruchu. špecificky je upravené: a) zodpovednosť cestovnej kancelárie za porušenie povinností bez ohľadu na to. spôsob uplatnenia nárokov plynúcich z porušenia právnej povinnosti cestovnej kancelárie. rozdelí sa odmena medzi nich rovným dielom 100. až po splnení podmienok uvedených vo verejnom prísľube - § 852a . 97 . kto najskôr splní podmienky verejného prísľubu..právo cestovnej kancelárie navrhnúť zákazníkovi zmenu podmienok zmluvy (§ 852e).§ 852 . je absolútne neplatná): . 3) zánik . 1 a 2) ako aj liberačné dôvody ohladne obecnej zodpovednosti za škodu (§ 852g odst. ak určitá osoba zaháji realizáciu požadovaného výkonu. a to najmä termínom jeho zahájenia a ukončenia.musí obsahovať i ďalšie náležitosti (ak ich neobsahuje. 1) b) lehota pre uplatnenie práv u cestovnej kancelárie (§ 852i odst. že zaplatí dohodnutú cenu zájazd = vopred stanovená kombinácia aspoň 2 z nasledujúcich služieb. ktoré nie sú doplnkom dopravy alebo ubytovania a tvoria významnú časť zájazdu alebo ktorých cena tvorí aspoň 20% súhrnnej ceny zájazdu predpísaná písomná forma práva a povinnosti determinované predovšetkým podstatnými obsahovými náležitosťami cestovnej zmluvy a ďalej: .povinnosť cestovnej kancelárie nejneskôr 7 dní pred zahájením zájazdu poskytnúť zákazníkovi písomne ďalšie podrobné informácie (§ 852d odst.ak podmienky verejného prísľubu splní súčasne niekoľko osôb a z obsahu podmienok vyplýva. resp. CESTOVNÁ ZMLUVA.povinnosť cestovnej kancelárie uhradiť zákazníkovi pokutu pri zrušení zájazdu (§ 852g odst.návrh na uzatvorenie predkladá cestovná kancelária . že zákazníkovi poskytne zájazd a zákazník sa zaväzuje. uvedením všetkých poskytovaných služieb cestovného ruchu cenu zájazdu. PV vznikne až vtedy.súbor povinností zameraných na zaistenie náhradného plnenia.musí obsahovať stanovené náležitosti (ak ich neobsahuje. vrátane časového rozvrhu platieb a výšku zálohy . najmä splnením . za škodu.sľubujúci je povinný splniť sľúbenú odmenu: odmenu obdrží ten. tieto podmienky ale môžu túto zásadu modifikovať . nie ale hneď po vyhlásení. vrátane práva zákazníka rozhodnúť sa pre akceptáciu zmeny alebo pre odstúpenie od zmluvy .obvyklými spôsobmi zániku záväzkového vzťahu. za vady).§ 852k - § 850 . 1) . tak aj prekluzívna c) liberačné dôvody stanovené v prospech cestovnej kancelárie (§ 852j odst. a to na základe cestovnej zmluvy ide o špecifický druh zmluvy o dielo na základe tejto zmluvy sa prevádzkovateľ cestovnej kancelárie zaväzuje. 2) a to ako lehota poriadková.jedno vyhotovenie musí byť vydané zákazníkovi . je relatívne neplatná): napr. 5) d) limitácia náhrady škody (§ 852j odst.právo zákazníka odstúpiť od zmluvy (§ 85S2g odst.špeciálne počíta ObčZ so zánikom na základe odstúpenia. ak je táto možnosť vopred dohodnutá (§ 852c odst.nastupujú obvyklé zodpovednostné následky (zodpovednosť za prodlení. eventuálne na odstránenie nepriaznivých účinkov vonkajších okolností (§ 852k) zodpovednosť . či tieto povinnosti majú byť splnené samotnou cestovnou kanceláriou alebo inými dodávateľmi služieb poskytovaných v rámci zájazdu (§ 853i odst. - poskytnutie zájazdu je PV vznikajúci medzi prevádzkovateľom cestovnej kancelárie a zákazníkom. 1) . a to odstúpením zákazníka (s rozlíšením následkov odstúpenia podľa dôvodov v § 852g odst. 1) .právo zákazníka na zámenu osôb (§ 852f) .právo cestovnej kancelárie od zmluvy odstúpiť len zo stanovených dôvodov (§ 852g odst.právo cestovnej kancelárie jednostranným úkonom zvýšiť cenu zájazdu.označenie zmluvných strán - vymedzenie zájazdu. že odmenu má dostať len jedna osoba. 4) . 1) .

telefón bez (ľudskej) obsluhy (automatický volací prístroj. 3 obsahuje demonštratívny výčet nekalých ujednaní: . že cena tovarov či služieb bude určená v dobe ich splnenia alebo oprávňujúce dodávateľa k zvýšeniu ceny. . ktoré mu vznikli . 1). videotelefón. : kogentné normy aplikujúce sa na právne vzťahy. ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nejedná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti obecnú úpravu spotrebiteľských zmlúv obsahujú § 55 a § 56: . ako zmluvy kúpne. ktoré môžu v budúcnosti len vzniknúť. ku ktorého predmetu náleží poskytovanie jedného alebo viacerých prostriedkov komunikácie na diaľku. v ktorých vystupuje spotrebiteľ ako osoba nepodnikajúca . dodávateľ = osoba (FO aj PO). že dodávateľ nesplnil záväzky. 1) . reklama v tlači s objednávkovým tiskopisom. preto je v záujme jeho ochrany nevyhnutné. ak je ceny zjednaná v dobre uzatvorenia zmluvy pri splnení podstatne prekročená . podľa ktorého v pochybnostiach o význame spotrebiteľských zmlúv platí výklad pre spotrebiteľa výhodnejší - § 56 odst. že spotrebiteľ neuzatvorí zmluvu s dodávateľom alebo od nej odstúpi . aby splnil všetky záväzky aj v prípade. teleshopping) 98 . že zmluva je pre spotrebiteľa záväzná. typový dopis. vzhľadom na to.ujednanie vylučujúce alebo obmedzujúce práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo za škodu distančné zmluvy (= zmluvy uzatvárané na diaľku) .§ 52 a nasl. tj. rozhlas. aby spotrebiteľské zmluvy obsahovali ujednania.pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv sú zásadne využiteľné všetky prostriedky umožňujúce komunikáciu na diaľku. prípadne iné zmluvy upravené v ôsmej časti ObčZ. audiotext). elektronická pošta. 3: interpretačné pravidlo. ktorých funkcia je založená na odstránení nerovnováhy medzi zmluvnými stranami - v súlade so zákonodarstvom EÚ nie sú spotrebiteľské zmluvy zvláštnym zmluvným typom. ktoré mu zákon poskytuje alebo inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie (dohoda. ktorá pri uzatváraní zmluvy jedná v rámci svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti spotrebiteľ = osoba (spravidla FO.ujednanie dovoľujúce dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy bez súhlasu spotrebiteľa.ujednanie stanovujúce.cestovnej kancelárie (ako následok zrušenia zájazdu z dôvodu nedosiahnutia minimálneho počtu zákazníkov alebo z dôvodu porušenia povinnosti zákazníkom) 101.ujednanie zaväzujúce spotrebiteľa k plneniu podmienok. ktoré v rozpore s požiadavkou dobrej viery znamenajú k újme spotrebiteľa značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán – generálna klauzula vymedzujúca nekalé ujednania § 56 odst.právna úprava vymedzuje spotrebiteľské zmluvy s využitím príkladného výčtu. príkazná zmluva. 2).ujednanie oprávňujúce dodávateľa. na niektoré z nich ale ObčZ zameriava špeciálnu pozornosť (§ 53 odst.ujednanie stanovujúce. ktorých účastníkmi sú vždy spotrebiteľ na strane jednej a dodávateľ (podnikateľ) na strane druhej . zmluva o predaji v obchode. aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade. ale aj PO).ujednanie oprávňujúce dodávateľa odstúpiť od zmluvy bez zmluvného či zákonného dôvodu a spotrebiteľa nie . účinky neplatnosti nastávajú okamihom. ktorým by bola spotrebiteľovi spôsobená smrť či újma na zdraví . zmluvy o dielo. aby boli zakotvené určité odchýlky od obecných pravidiel využívaných v zmluvných vzťahoch. ktorou sa niekto vzdáva práv.ujednanie vylučujúce alebo obmedzujúce zodpovednosť dodávateľa za jednanie či opomenutie. ak prevodom dojde k zhoršeniu dobytnosti alebo zaistenia pohľadávky spotrebiteľa - sankciou za porušenie generálnej klauzule je relatívna neplatnosť ujednaní (§ 55 odst.ujednanie dovoľujúce dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu zjednaného v zmluve . televízia (televízny nákup. adresovaná tlač. aby bez dôvodov hodných zvláštnej zretele vypovedal zmluvu na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty . katalóg. ktorej uskutočnenie je závislé výlučne na vôli dodávateľa .spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv. 1: zákaz. zmluva o úschove. zmluva o sprostredkovaní atď. telefón s (ľudskou) obsluhou. kedy prejav spotrebiteľa dojde dodávateľovi § 55 odst. SPOTREBITEĽSKÉ ZMLUVY.ide o normy jednostranne kogentné. bez toho aby spotrebiteľ bol oprávnený od zmluvy odstúpiť. najmä neadresovaná tlač. zatiaľ čo plnenie dodávateľa je viazané na splnenie podmienky. ktorý vystupuje v pozícii slabšej zmluvnej strany.tieto vzťahy sú typické postavením spotrebiteľa. je absolútne neplatná) .ujednanie prikazujúce spotrebiteľovi.do tejto skupiny patria prostriedky (s výnimkou písomného styku) prevádzkované podnikateľom.ujednanie dovoľujúce dodávateľovi. že pri ich použití hrozí zvýšené nebezpečenstvo v neprospech spotrebiteľa . v prospech spotrebiteľa môžu byť zjednané výhodnejšie podmienky . fax. s ktorými sa nemal možnosť zoznámiť pred uzatvorením zmluvy .zmluvné ujednania spotrebiteľských zmlúv sa nemôžu odchýliť od zákona v neprospech spotrebiteľa (§ 55 odst. sú to zmluvy.

samotná právna úprava vychádza zo smernice Európskeho parlamentu a Rady a do ObčZ bola vložená až 2002 (pred vstupom ČR do EÚ) - zmluvnými stranami je spotrebiteľ (len FO.spotrebiteľ má právo od zmluvy odstúpiť: .. ktoré je nutné poskytnúť s dostatočným predstihom pred uzatvorením zmluvy: firma a IČO dodávateľa. informácie o podmienkach a postup pre uplatnenie práva odstúpiť od zmluvy. náklady na použitie komunikačných prostriedkov na diaľku.zmlúv na dodávku tovarov a služieb. podmienky pre zrušenie zmluvy (ak nie je určená doba platnosti alebo platnosť je dlhšia ako rok) c) možnosť spotrebiteľa v zákonom určenej lehote odstúpiť vždy.uzatvárané na základe dražieb .o ubytovaní. náklady na dodanie. nájom alebo iné právo k nehnuteľnosti.na dodávku potravín. ktorých predmetom je výstavba.zmlúv. ak dodávateľ písomne neupozornil spotrebiteľa na jeho právo od zmluvy odstúpiť . že medzi stranami má pokračovať spojenie pri plnení uzatvorenej alebo inej zmluvy. ak nedošlo k splneniu dodávky dodávateľom . doprave.ochrana spotrebiteľa je založená na jeho práve od zmluvy odstúpiť. poučenie o práve na odstúpenie. názov a hlavné charakteristiky tovarov a služieb. . na ktorú sa zmluva uzatvára: právo je časovo obmedzené stanovením: jedného časového úseku viacerých časových úsekov stanoviteľných časových úsekov 99 . za predpokladu. ktorých dĺžka je závislá od splnenia dodávky dodávateľom a od prípadného porušenie informačnej povinnosti .typicky podomové obchody . vrátane jeho bydliska alebo sídla) . že spotrebiteľ má právo odstúpiť od zmluvy najmenej do 7 dní od prevzatia tovaru a je s týmto právom zoznámený v katalógu alebo v zmluve . s výnimkou zmlúv o ich opravách a o dodávke zariadení do nich začlenených . predaj. najneskôr pred plnením. okrem: . musia byť spotrebiteľovi poskytnuté tieto informácie: firma a IČO dodávateľa. ak dodávateľ poskytuje tieto plnenia v určenom termíne alebo dobe - - - - - ochrana distančných zmlúv: možnosť vylúčiť použitie prostriedkov komunikácie na diaľku prostriedky komunikácie na diaľku. že jedná v rámci svojej podnikateľskej činnosti predmetom zmluvy je právo užívať budovu alebo jej časť doba. ak je právo spotrebiteľa odstúpiť zjednané vo všetkých prípadoch uzatvorenia distančnej zmluvy v lehote 14 dní od prevzatia plnenia ako sankcia za porušenie informačných povinností v lehote 3 mesiace od prevzatia plnenia. dodania alebo plnenia.uzatvárané na výstavbu alebo predaj nehnuteľností alebo týkajúce sa iných práv k nehnuteľnosti. nápojom alebo iného tovaru bežnej spotreby dodávaného stálymi doručovateľmi do domácnosti alebo sídla spotrebiteľa . ktoré boli uzatvorené podľa katalógu dodávateľa. spôsob platby. s ktorým sa spotrebiteľ mal možnosť zoznámiť v neprítomnosti dodávateľa.v lehote 1 mesiac od uzatvorenia zmluvy.ochrana spotrebiteľa môže byť uplatnená pri všetkých zmluvách uzatvorených mimo prevádzku. u ktorej je treba toto právo uplatniť. ak spotrebiteľ ich použitie neodmietol automatické telefónne systémy bez (ľudskej) obsluhy a faxové prístroje môžu byť použité len s výslovným súhlasom spotrebiteľa b) povinnosť uložená dodávateľovi poskytnúť stanovené informácie informácie. cena vrátane všetkých poplatkov. doba na ktorú ostáva ponuka alebo cena v platnosti po uzatvorení zmluvy.zmlúv. ktorá nejedná v rámci svojej podnikateľskej činnosti) a poskytovateľ (FO aj PO v prípade. sídlo PO a bydlisko v prípade FO.povinnosťou dodávateľa je písomne upozorniť spotrebiteľa na jeho právo od zmluvy odstúpiť. a za predpokladu. event. stravovaní alebo využití voľného času.uzatvárané prevádzkarom prostriedkov komunikácie na diaľku prostredníctvom verejných telefónov . V lehote 14 dní od riadneho predania informácií v priebehu tejto 3mesačnej lehoty § 53 odst.zmlúv na dodávku potravín alebo iného tovaru bežnej spotreby dodávaného stálymi doručovateľmi do domácnosti spotrebiteľa alebo do iného ním určeného miesta . 7 ale limituje možnosť odstúpenia zmluvy uzatvorené mimo prevádzku . môžu byť použité len vtedy. ktoré umožňujú individuálne jednanie. informácie o službách po predaji a zárukách.§ 58 a nasl.poistných zmlúv a zmlúv o cenných papieroch zmluva o užívaní budovy alebo jej časti na časový úsek (time-sharing) .o finančných službbách podľa zvláštnych zákonov .uzatvárané prostredníctvom predajných automatov alebo automatizovaných obchodných prevádzok . pri ktorých si spotrebiteľ výslovne zjednal návštevu dodávateľa za účelom objednávky .§ 54: ustanovenia o ochrane spotrebiteľa sa nevzťahujú na zmluvy: . s výnimkou nájmu . sídlo PO a bydlisko v prípade FO.v lehote 7 dní od uzatvorenia zmluvy .v lehote 1 rok od uzatvorenia zmluvy. a to v rôzne dlhých lehotách. a to najneskôr pri uzatvorení zmluvy (písomné upozornenie musí obsahovať aj označenie osoby.

musí poskytovateľ dať spotrebiteľovi. aj úradný preklad zmluvy v jazyku členského štátu. ten. nesmie byť toto zo strany poskytovateľa spájané so žiadnymi finančnými nárokmi - zákaz zbavenia ochrany . teda protiprávny úkon od iných záväzkových vzťahov vzniknutých na základe právneho úkonu sa zodpovednostný vzťah líši len svojou funkciou. pričom právnym dôvodom jeho vzniku je porušenie určitej právnej povinnosti. 103 103. ktorý má podobu relatívneho. ktorý porušil primárnu právnu povinnosť vyplývajúcu preň zo zákona alebo z inej právnej skutočnosti . príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom a škodou a spravidla existenciu zavinenia predchádzanie škodám 102. kde má trvalý pobyt alebo je jeho štátnym príslušníkom (ak je na danom území viac úradných jazykov. zodpovednosť = sekundárna právna povinnosť.viď. 1 písm. že by došlo k zmene stavu musí poskytovateľ spotrebiteľa písomne upozorniť najneskôr 10 dní pred uzatvorením zmluvy - poskytovateľ nemôže na spotrebiteľovi požadovať iné platby. 1) . OBECNÁ ZODPOVEDNOSŤ ZA SPÔSOBENÚ ŠKODU. d). záväzkového vzťahu . voľba . ponesie podľa okolností prípadu časť škody zo svojho (§ 414) . kto je vznikom škody ohrozený (teda ohrozenému). . sú zakázané platby pred uzatvorením zmluvy aj platby v dobe. pretože upravuje predovšetkým majetkové vzťahy) alebo v jeho sfére osobnej tejto zodpovednostnej povinnosti odpovedá na druhej strane oprávnenie subjektu.. nie je neplatná. voči ktorému bola porušená primárna právna povinnosť. predmet zmluvy sa nachádza na území členského štátu EÚ povinnosť k náhrade škody = sankčná zodpovednostná povinnosť ukladaná zákonom tomu.ak dôjde k uplatneniu práva odstúpiť od zmluvy podľa § 63 odst. a to existenciu škody. b).vznik záväzku k náhrade škody predpokladá vedľa existencie protiprávneho úkonu ešte plnenie ďalších predpokladov.zmluva musí vedľa náležitostí príslušného zmluvného typu obsahovať ďalšie náležitosti stanovené v § 58 písm. ich písomné potvrdenie tvorí nedielnu súčasť zmluvy. ak nie je zvláštna úprava .doba musí byť dlhšia ako 3 roky - zmluva je obligatórne písomná - jazyk zmluvy je český. a) budova alebo jej časť sa nachádza na území ČR alebo b) spotrebiteľ má trvalý pobyt v ČR 2. v prípade. v prípade. domáhať sa splnenia uvedenej zodpovednostnej povinnosti zodpovednostná povinnosť a jej zodpovedajúce právo oprávneného subjektu tvoria obsah zodpovednostného vzťahu zodpovednostný vzťah má povahu relatívneho záväzkového vzťahu. na prírode a životnom prostredí (vzniká priamo zo zákona a jej adresátom je každý subjekt občianskoprávnych vzťahov) - zvláštnu prvenčnú povinnosť (povinnosť vo forme aktívneho jednania. majetku. kedy má spotrebiteľ právo od zmluvy odstúpiť . ktoré boli dohodnuté v zmluve. aby nedochádzalo ku škodám na zdraví.povinnosť k náhrade škody a jej zodpovedajúce právo poškodeného na jej náhradu tvoria obsah zodpovednostného vzťahu. ktorou je reparácia újmy vzniknutej porušením práva v majetkovej či osobnej sfére postihnutého subjektu (účelom záväzkov z právnych úkonov je dosiahnutie určitého ekonomického cieľa subjektov) - informačná povinnosť poskytovateľa ohľadom zdelenia písomných informácií. 15 dní od uzatvorenia zmluvy a to aj bez uvedenia dôvodu) - v OP pravidlom. ZÁVÄZKY Z PROTIPRÁVNYCH ÚKONOV. komu škoda hrozí je povinný zakročiť k jej odvráteniu a to spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia (§ 417 odst.§ 64: 2 varianty: 1. c). že spotrebiteľ má trvalý pobyt mimo územia ČR alebo je štátnym príslušníkom iného členského štátu EÚ. ktorá vznikla subjektu. kto porušil právnu povinnosť vyplývajúcu zo zákona či iného predpisu alebo povinnosť vyplývajúcu pre neho zo záväzku .ohrozený má nie len povinnosť. ako tie. ak zmluva neobsahuje niektorú z týchto náležitostí.ak ohrozený nesplní svoju prevenčnú povinnosť.a to v priebehu roka . zákroku) ukladá ObčZ tomu. ale aj právo zakročiť 100 .sankčný následok zaťažujúci rušiteľa práva je rôzneho charakteru a prejaví sa v závislosti na povahe porušenej primárnej povinnosti buď majetkovej sfére (čo je - § 415: obecná právna povinnosť (prevenčná povinnosť) počínať si tak (opatrne a pozorne). ObčZ ale umožňuje spotrebiteľovi od tejto zmluvy odstúpiť v lehotách podľa § 63 (napr. okrem českej verzie. ktoré musia byť úplné a pravdivé a poskytujú sa na vyžiadanie. POJEM PREDPOKLADY VZNIKU. a) – s).záväzok k náhrade škody sa svojou podstatou nelíši od záväzkových vzťahov vzniknutých na základe zmlúv a primerane sa naň aplikujú ustanovenia o záväzkových vzťahoch.

škoda. či ich jednajúci zamýšľal vyvolať ak by jednajúci použil svojpomoc aj v prípade odvracania nie bezprostredného zásahu alebo použil neprimerané prostriedky.subjektívna právna skutočnosť . ale aj pasívne správanie (opomenutie) – omisívny protiprávny úkon (opomenutie je ale protiprávnym úkonom len vtedy. musí byť tiež v súlade s dobrými mravmi a nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných plnenie povinnosti vylučuje protiprávnosť. ale v súlade s právom svojpomoc je dovolená za predpokladu. ktorú je nutné odlišovať od zavinenia ako kategórie subjektívnej .nárok ohrozeného na náhradu škody vzniknutej pri odvracaní hroziacej škody je limitovaný rozsahom škody. že sa jedná o neoprávnený zásah do práva.ak nie je daná a zistená príčinná súvislosť.za protiprávne je nutné považovať aj jednanie osôb deliktne nespôsobilých - - zavinený protiprávny úkon = delikt (subjektívna zodpovednosť) nezavinený protiprávny úkon = objektívny protiprávny úkon (objektívna zodpovednosť) .zavinenia 101 . nemusí to vždy znamenať vznik zodpovednosti.v nutnej obrane môže jednať ako ohrozený (sebaobrana). ktorú možno objektívne vyjadriť všeobecným ekvivalentom. ale podľa § 444. a to v prípadoch. ak sa deje v súlade s právom. ktorá je spôsobilá k právnym úkonom .toto zvolenie musí spĺňať obecné náležitosti právnych úkonov a musí sa týkať zásahu do takých práv subjektu. kedy zákon vyžaduje ešte naplnenie ďalšieho predpokladu . či bol tento stav vyvolaný pôsobením prírodných síl. ktoré právo nedovoľuje. s ktorými je tento oprávnený disponovať škoda = majetková újma. kde je ukladaná povinnosť k náhrade škody nezávisle na ľudskom správaní. ku ktorému bol jednajúci povinný) . aby súd uložil prevedenie vhodných a primeraných opatrení k odvráteniu škody (§ 417 odst. a že sa odvrátenie deje primeranými prostriedkami príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi protiprávnym úkonom a škodou . ktorá týmto jeho jednaním vznikla. išlo by o exces z dovolenej svojpomoci d) jednanie v krajnej núdzi (§ 418 odst. aj keď sa ako protiprávny javí: imateriálna újma spočíva vo vytrpených bolestiach alebo v sťažení spoločenského uplatnenia. nemožno hovoriť oprotiprávnom úkone ako základe zodpovednosti) protiprávnym môže byť aktívne správanie (konanie) – komisívny protiprávny úkon. ustanovení o jednaní v nutnej obrane a krajnej núdzi predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu objektívne a nezbytné predpoklady: protiprávny úkon. ide len o určitú satisfakciu škoda skutočná (damnum emergens) spočíva v zmenšení majetku poškodeného ušlý zisk (lucrum cessans) - výkon práva postráda protiprávnosť.ide tu o voľné správanie. ak ovšem nejde o exces .obrana nesmie byť zrejme neprimeraná povahe a nebezpečnosti útoku. príčinná súvislosť subjektívny predpoklad: zavinenie protiprávny úkon .musí byť bezpečne preukázaná. peniazmi - - 1) - protiprávnym úkonom môže byť len ľudské správanie (tam. reprobuje a preto naň viaže právne následky.ak je príčinná súvislosť daná. ktorá hrozila) . udalosťou iného charakteru alebo jednaním človeka jednanie v krajnej núdzi vylučuje protiprávnosť za dodržania zásady subsidiarity (hroziace nebezpečenstvo nebolo možné odvrátiť inak) a zásady proporcionality (škoda spôsobená jednaním v krajnej núdzi musí byť menší než tá. nemôže byť založená občianskoprávna zodpovednosť za škodu . 2) ak ohrozený jednal v krajnej núdzi a nutnej obrane (§ 418). teda nezávisle na tom.prevenčné jednanie osôb odlišných od ohrozeného je nutné posúdiť podľa ustanovení o jednateľstve bez príkazu.oprávneným jednať v krajnej núdzi je každý (ohrozený aj osoba iná) e) jednanie v nutnej obrane predpokladá hroziaci alebo trvajúci útok . pretože nie je v rozpore. príp. nestačí len pravdepodobnosť.protiprávnosť je objektívna kategória. tak aj osoba tretia (pomoc v nutnej obrane) f) zvolenie poškodeného vylučuje protiprávnosť. 1) . nejde teda o proporcionalitu . ak je dané pred spôsobením škody a osobou.niekedy nemožno hovoriť o protiprávnosti úkonu. dôkaznú povinnosť má žalobca . ktorá bola odvrátená .krajná núdza = stav priamo hroziaceho nebezpečenstva. ak ide o opomenutie jednania. ktoré nastupujú nezávisle na vôli subjektu protiprávneho úkonu. nenahrádza sa na základe princípu ekvivalencie. ktorý bezprostredne hrozí. tj.- v prípade závážneho ohrozenia má ohrozený právo domáhať sa. pričom nerozhoduje. nezodpovedá za škodu.

nemajúcou pôvod v provoze (vonkajšia náhoda) škoda bola spôsobená vlastným jednaním poškodeného zodpovednosť za škodu na veci prevzatej k plneniu záväzku - 102 . že ju nespôsobí nevedomá: škodca nechcel škodu spôsobiť. ďalej z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty určitej formy zodpovednosti za škodu. kde to zákon výslovne ako liberačný dôvod nestanoví 105. a to jednak z hľadiska rozsahu náhrady škody. ak je daná liberačný dôvod stanovený v zákone .4) zavinenie . aj keď tu taká vedomosť mala byť - provozní činnosť = činnosť majúca charakter podnikania. a prípady. vymedzenému v OR alebo v inej evidencii .nedbalosť má tiež intelektuálny a voľný prvok. že škodu spôsobí a chcel ju spôsobiť nepriamy (eventuálny): škodca vedel. možnosti jej zníženia použitím moderačného práva súdu. tj. nechcel ju ale spôsobiť a bez primeraných dôvodov spoliehal na to. ZAVINENIE A JEHO VÝZNAM V OBČIANSKOM PRÁVE.je potrebné rozlišovať medzi prípadmi.zavinenie je subjektívny predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu a je len pravidelným predpokladom .provozní činností ale treba rozumieť aj inú (fakticky) realizovanú činnosť danej osoby. zodpovednosť za škodu spôsobenú provozní činností . že nastane. 104 104. že je s niečim zrozumený) na rôznej kombinácii oboch prvkov a stupňov ich intenzity sú založené formy a stupne zavinenia: úmysel (dolus) priamy: škodca vedel. pri neuvedomení nedbalosti naopak v nedostatku potrebnej vedomosti o možnosti spôsobenia škody. intelektuálny spočíva pri vedomej nedbalosti vo vedomosti o možnosti spôsobenia škody. spočívajúci vo vedomosti a predvídaní určitého výsledku) a vôľa (subjekt prejaví vôľu tým. ide o tieto liberačné dôvody: škoda bola spôsobená neodvrátiteľnou udalosťou. ani nevedel. ktorý môže hrať úlohu napr.vo forme úmyslu musí zavinenie zahŕňať vedomosť aj vôľu jednajúceho. kde pre prípad určitého provozu nie je stanovená zodpovednosť zvláštna 1. ktorými je spôsobená inému škoda na nehnuteľnosti alebo je mu podstatne zťažené alebo znemožnené užívanie nehnuteľnosti zodpovednosť prevádzkovateľa nie je absolútna. právnou náukou býva zavinenie vymedzované ako vnútorný psychický vzťah škodcu k jeho vlastnému protiprávnemu jednaniu a výsledku tohto jednania zavinenie je založené na 2 psychických prvkov: poznanie (intelektuálny. ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU NA VECI PREVZATEJ K PLNENIU ZÁVÄZKU. že ju môže spôsobiť. rozumový prvok. bol s tým zrozumený nedbalosť (culpa) vedomá: škodca vedel. nie na úmysel za škodu spôsobenú provozní činností je považovaná: a) škoda spôsobená činnosťou. že niečo chce.§ 441 . chemickými. kedy bola škoda spôsobená výlučným zavinením poškodeného a kedy nesie celú škodu sám.zavinenie škodcu sa predpokladá (prezumuje) . pri určovaní spoluzodpovednosti poškodeného za vzniknutú škodu alebo pri rozhodovaní súdu zavinenie poškodeného .viď. .zavinenie. ktorý sa uplatní aj tam. aj ak by k nej nemala verejnoprávne oprávnenie - - platná právna úprava obecnej zodpovednosti za škodu v ObčZ spočíva na subjektívnom princípe. vôľa sa teda musí vzťahovať k správaniu subjektu aj k výsledku tohto správania . ktorú spôsobil provozní činností. poprípade biologickými vplyvmi provozu na okolie c) škoda spôsobená oprávneným prevádzaním alebo zaisťovaním prác. resp. 1. provozovaná predovšetkým na základe živnostenského zákona a zodpovedajúca predmetu činnosti danej osoby. resp.§ 420a: každý zodpovedá za škodu. ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ POVAHOU VECI (PRÍSTROJA) POUŽITEJ K PLNENIU ZÁVÄZKU. že škodu môže spôsobiť a pre prípad. na zavinení . ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ PROVOZNÍ ČINNOSTÍ. aj keď o tom vzhľadom k okolnostiam a svojim osobným pomerom vedieť mal . môže sa jej sprostiť (liberovať). kde ide o spoluzavinenie poškodeného a škodcu (viacerých škodcov) . 2. ďalej preto. ktorá má provozní povahu alebo vecou použitou pri činnosti b) škoda spôsobená fyzikálnymi. ktorá sa uplatní tam. ide o obecnú úpravu. že prezumpcia zavinenia sa vzťahuje len na nedbalostnú formu zavinenia. spoluzavinenie poškodeného je obecný liberačný dôvod. 2. ale tiež tým.pojem zavinenie ObčZ priamo nevymedzuje . že škodu môže spôsobiť.v oblasti zodpovednosti za škodu má význam rozlišovanie oboch foriem zavinenia (úmyslu i nedbalosti).významné je aj rozlišovať medzi jednotlivými stupňami zavinenia.

či osoba. spoluzavinenie poškodeného (§ 441) . veterinárnych a iných biologických služieb (§ 421a odst. pri ktorom bol použitý prístroj či iná vec . na základe ktorého došlo k predaniu a prevzatiu veci.každý. ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ JEDNANÍM PROTI DOBRÝM MRAVOM. škola apod. zodpovedá za ňu.zodpovednosti sa možno sprostiť. pri ktorej k poškodeniu došlo) b) osoby povinné vykonávať dohľad nad osobami nezletilými alebo sťaženými duševnou poruchou . resp. zodpovedá za vzniknutú škodu: a) samotný škodca (nezletilý/osoba zaťažená duševnou poruchou) zodpovedá za vzniknutú škodu. ktorá vec predala. súdom stanovený opatrovník.§ 422 a § 423 . zodpovedá mu príslušná PO (zodpovednosť pracovníka voči PO podľa pracovneprávnych predpisov tým nie je dotknutá) princíp predpokladaného zavinenia: kto je povinný vykonávať dohľad. ide o náhodu v právnom zmysle a škodu si ponesie poškodený sám .posúdenie tejto otázky záleží na konkrétnych okolnostiach prípadu (tj. nerozhoduje či sa prevzatá vec týka záväzku priamo alebo nepriamo . rodičia. kto vec predal. úradné rozhodnutie alebo iné právne skutočnosti . bol subjektom daného záväzku 106. ktorá má svoj pôvod v povahe prístroja alebo inej veci. že ani pri jednom z týchto subjektov neboli dané predpoklady zodpovednosti.z hľadiska vzniku zodpovednosti nie je rozhodné. v ktorom nie je schopný rozoznávať následky svojho jednania a ovládnuť ich. ale aj udalosti majúce povahu vyššej moci.škodná udalosť musí vyplývať z povahy použitej veci alebo prístroja ide o absolútnu zodpovednosť. 2) c) spoločne a nerozdielne zodpovedajú osoby podrobené dohľadu a osoby povinné dohľadom ak sú pri obidvoch subjektoch splnené zhora uvedené predpoklady vzniku ich zodpovednosti za škodu . rozhodujúca je skutočnosť. ktorým je zavinenie.ďalšie predpoklady: škodná udalosť.táto zodpovednosť sa vzťahuje aj na poskytovanie zdravotníckych. .napr. ktoré boli pri plnení záväzku použité - prvotným predpokladom vzniku zodpovednosti je existencia záväzkového vzťahu. stratu alebo zničenie veci škoda na prevzatej veci príčinná súvislosť medzi nimi ide o zodpovednosť objektívnu. škola).§ 423: ak sa niekto uvedie do stavu. bola jej vlastníkom.každý zodpovedá za škodu spôsobenú okolnosťami.ak škodu spôsobil nezletilý alebo osoba sťažená duševnou poruchou.§ 421a . teda aj vtedy. zodpovedá za jej poškodenie. že ten. ak by vec neprevzal - dôvodom liberácie môžu byť okolnosti spočívajúce v povahe samotnej veci. na konkrétnom stave rozumovej a voľnej vyspelosti a veku škodcu. že k škode došlo aj inak. sprostí sa zodpovednosti len ak preukáže. kto za škodu zodpovedá) zodpovednosť za škodu spôsobenú povahou veci (prístroja) použitej k plneniu záväzku .. ktoré majú pôvod v povahe prístroja alebo inej veci. KTORÍ NEMÔŽU POSÚDIŤ NÁSLEDKY SVOJHO JEDNANIA. vedľa neho zodpovedajú aj tí. zodpovednosť za škodu spôsobenú tými. spoluzavinenie poškodeného) (dôkazné bremeno ťaží toho. môže sa tu ale uplatniť obecný liberačný dôvod. ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ TÝMI. uplatní sa tu aj obecný liberačný dôvod § 441 (zavinenie. stratu alebo zničenie.túto povinnosť im ukladá zákon.ak je dozerajúcim subjektom PO (napr. ktorej sa nemožno sprostiť. pestúni. ktorý vec prevzal. ktorej vznik nepredpokladá existenciu protiprávneho úkonu subjektu. ktorí ho do tohto stavu úmyselne priviedli zodpovednosť za škodu spôsobenú jednaním proti dobrým mravom . ktoré boli použité k plneniu záväzku škoda príčinná súvislosť medzi nimi ide o objektívnu zodpovednosť . ak v konkrétnom prípade bol schopný rozoznať následky svojho jednania a ovládnuť ich (bola uňho dočasne daná schopnosť rozumová aj voľná) . kto od iného prevzal vec. potom jej pracovník priamo poverený dohľadom poškodenému nezodpovedá.ak by nastala situácia. sociálnych. na ktorého základe došlo k plneniu. ak sa preukáže. tak aj na konkrétnej situácii. že povinný dohľad nezanedbal (§ 422 odst. zodpovedá za ňu. liečebné zariadenie.ďalšie predpoklady zodpovednosti: škodná udalosť vyvolávajúca poškodenie. ktorí nemôžu posúdiť následky svojho jednania . ledaže by k škode došlo aj inak (§ 421) - prvotným predpokladom je existencia určitého záväzkového vzťahu. ani jeho zavinenie . sám svojim vlastným zavinením. 2) - 103 . ak subjekt v tomto stave spôsobí škodu. osvojitelia. ktorá má byť predmetom jeho záväzku.

ktorá má právnu a súčasne aj faktickú možnosť ho používať.§ 431 - objektívna zodpovednosť.§ 427 . 2): uvedený subjekt zodpovedá po dobu opravy dopravného prostriedku namiesto prevádzkovateľa. tiež zodpovedá za škodu.škoda musí mať vždy priamy vzťah k provozu dopravného prostriedku. aj keď len čiastočne. môže ísť aj o úmysel nepriamy (často práve úmyselnosť pomôže kvalifikovať určité jednanie ako nemravné) dôkazné bremeno existencie úmyslu leží na tom. a to bez ohľadu na to. v opomenutí takého jednania.prevádzkovateľ zodpovedá za škodu aj keď bola spôsobená v dôsledku zlyhania alebo nedostatku činnosti organizmu osôb použitých pri provoze. príp. 1). zodpovednosť za škodu spôsobenú provozom dopravných prostriedkov .prípady šikany. a to od okamihu prevzatia dopravného prostriedku do opravy do jeho predania d) neoprávnený užívateľ dopravného prostriedku (§ 430 odst. môže mať význam z hľadiska rozsahu náhrady škody. ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ PROVOZOM DOPRAVNÝCH PROSTRIEDKOV A PROVOZOM OBZVLÁŠŤ NEBEZPEČNÝM. že škodca jednal v rozpore s dobrými mravmi že mu vznikla škoda v príčinnej súvislosti s takým jednaním škodcu c) prevádzkovateľ podniku. v ktorom sa vykonáva oprava dopravného prostriedku (§ 420 odst. 2): zodpovednosť takého prevádzkovateľa postihuje len vtedy. tj. popr. vyžaduje sa dokonca dolózne jednanie. ak ide o druh motorového prostriedku charakterizovanom v tomto ustanovení. zložitosť provozního zariadenia. ktorej sa možno sprostiť len na základe zákonom stanoveného liberačného dôvodu subjektmi sú predovšetkým prevádzkovatelia dopravných prostriedkov. ktorých hlavnou prevádzkovou činnosťou je provozování dopravy osôb a nákladov. nemôže sa prevádzkovateľ (podľa názoru súdnej praxe) zodpovednosti sprostiť. jeho zavinenie nie je z hľadiska vzniku zodpovednosti právne relevantné.- skutková podstata predpokladá splnenie nasledujúcich predpokladov: jednanie porušujúce dobré mravy škoda príčinný súvislosť medzi nimi zavinenie vo forme úmyslu . ale len to. teda úmysel spôsobiť svojim jednaním škodu. o aký druh dopravného prostriedku sa jedná iný prevádzkovateľ motorového vozidla. táto zvláštna povaha spočíva v rôznych javoch a vlastnostiach provozu dopravných prostriedkov (napr. zodpovednosť tohto subjektu môže byť výlučná.značná rýchlosť. technická stránka provozu. 1): ten kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzkovateľa. kanadských žartíkov smerujúcich k spôsobeniu škody druhému apod. nemôže sa jej sprostiť ani poukazom na neodvrátiteľný úkon tretej osoby . nedostatky a vady materiálu apod.jednanie porušujúce dobré mravy môže spočívať v činnosti aj v nečinnosti. či ju mohol odvrátiť alebo nie. postavenie poškodeného je teda značne uľahčené. ku ktorému bol subjekt podľa dobrých mravom povinný .) . že škode nemohlo byť zabránené pri vynaložení veškerého úsilia. vždy musí ísť o vozidlo plniace funkciu dopravného prostriedku zodpovednosť za škodu podľa § 427 prichádza do úvahy len ak je škoda vyvolaná „zvláštnou povahou provozu dopravných prostriedkov“. zodpovedá za škodu namiesto prevádzkovateľa. že škoda bola vyvolaná zvláštnou povahou provozu dopravných prostriedkov - prevádzkovateľova zodpovednosť nie je bezvýnimočná – liberačné (exoneračné) dôvody: - b) § 428: prevádzkovateľ sa sprostí zodpovednosti. motorového plavidla alebo lietadla (§ 427 odst. nezáleží na tom. nemusí dokazovať porušenie právnej povinnosti škodcom.existencia protiprávneho úkonu prevádzkovateľa. okolnosť majúca pôvod v povahe provozu. ktorých zákon rozdeľuje do 2 skupín: a) FO a PO prevádzkujúce dopravu (§ 427 odst. ten musí tiež preukázať. ak preukáže že škoda nebola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v povahe provozu dopravných prostriedkov a súčasne. ak prevádzkovateľ také použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil - predpoklady zodpovednosti: existencia škodnej udalosti vyvolanej zvláštnou povahou provozu dopravných prostriedkov existencia škody existencia príčinnej súvislosti medzi nimi - 107. - subjektívna zodpovednosť. subjekty. kto sa škody domáha. spravidla ním bude vlastník vozidla výnimočne stíha táto zodpovednosť namiesto prevádzkovateľa tieto osoby: ak bola príčinou škody. ktoré možno požadovať – vonkajšia neodvrátiteľná náhoda (vis maior) - - prevádzkovateľ vozidla = osoba. nestačí len súvislosť s provozom . môže zodpovedať spolu s prevádzkovateľom. ktorá má svoj pôvod v technickom stave prostriedku 104 . teda prevádzkovateľa motorového vozidla alebo plavidla ako dopravných prostriedkov poháňaných motorickou silou bez ohľadu na použitú energiu (pri lietadle sa motorická sila nevyžaduje).

pri strete zodpovedajú podľa svojej účasti na spôsobení škody - - úpravu tejto zodpovednosti obsahuje zákon č.zvlášť sú upravené podmienky nároku na náhradu škody spôsobenej rozhodnutím o väzbe.prevádzkovateľ zodpovedá rovnako ako prevádzkovateľ dopravného prostriedku (§ 432) zodpovednosť štátu je objektívna bez možnosti liberácie = absolútna zodpovednosť. ak tento zákon nestanoví inak - - § 431: upravená zodpovednosť (objektívny princíp) a vysporiadanie medzi stretajúcimi sa prevádzkovateľmi . prostredím.- § 429: prevádzkovateľ zodpovedá za škodu spôsobenú na zdraví a veciach. ktoré bolo príslušným orgánom pre nezákonnosť zrušené alebo zmenené. ktorá im bola zverená. a ich zodpovednosť je zodpovednosťou solidárnou (§ 438) zodpovednosť za škodu spôsobenú provozom zvlášť nebezpečným .nárok na náhradu škody musí byť vopred obligatórne prejednaný s príslušným ústredným orgánom . ale aj stret dopravných prostriedkov so zariadením iného provozu. že škoda bola vyvolaná okolnosťou. ktorý sa dotýka individuálnych práv a povinností účastníkov daného riadenia 105 . ak osoba stratila pri poškodení možnosť vec opatrovať (zodpovednosť sa vzťahuje aj na ďalšiu škodu. že by došlo k fyzickému stretu vozidiel (oslnenie. kedy štát (ÚSC) spôsobí škodu ako subjekt OPV - objektívna zodpovednosť. 82/1998 Sb. územnými samosprávnymi celkami pri výkone štátnej správy. prevádzkovatelia tu zodpovedajú podľa § 427 a nasl. § 431 sa neuplatní.predpoklady vzniku aj podmienky liberácie sú rovnaké ako pri prevádzke dopravných prostriedkov - 108. tj osobami.ObčZ je vo vzťahu k tomuto zákonu subsidiárny a použije sa na vzťahy zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci vtedy. ktorá vznikla priamo v dôsledku tejto škodnej udalosti a ktorej poškodený nemohol kvôli tejto škodnej udalosti zabrániť) stret provozov: nie len vlastný stret dopravných prostriedkov (ich zrážka). doly. je irelevantné. ktorý (na rozdiel od predchádzajúcej úpravy) zakotvuje aj zodpovednosť ďalších subjektov (nie len štátu. z ktorého im vznikla škoda. v správnom riadení alebo v trestnom riadení - právo na náhradu škody vzniknutej nezákonným rozhodnutím majú predovšetkým účastníci riadenia. v ktorom prebieha apod. s kým nebolo jednané ako s účastníkom riadenia. ktorá má pôvod v provoze zvlášť nebezpečnom provoz zvlášť nebezpečný = provoz.ak pri strete provozov bola spôsobená škoda tretej osobe. ak musia byť vyčerpané riadne opravné prostriedky . nie na prípady. spôsob a rozsah náhrady škody a postup pri uplatňovaní nároku na náhradu škody . provozy elektrární a plynární . vymrštenie kameňa) . . ktorá sa ale vzťahuje len na prípady škody spôsobenej pri výkone verejnej (štátnej) moci. v ktorých sa pracuje s výbušninami. ale aj ten. ZODPOVEDNOSŤ ŠTÁTU ZA ŠKODU SPÔSOBENÚ NEZÁKONNÝM ROZHODNUTÍM A NESPRÁVNYM ÚRADNÝM POSTUPOM.štát zodpovedá za škodu spôsobenú: a) rozhodnutím vydaným v občianskom súdnom riadení.. tento zákon upravuje predovšetkým predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. štátnymi orgánmi 6. aj keď s ním ako s takým jednané byť malo nebezpečnosť provozu môže byť daná povahou samotnej výroby či spracovaného materiálu. ktoré nemajú charakter štátneho orgánu 7. PO a FO pri výkone štátnej správy. ktorý na ich bol prenesený zákonom (prenesená pôsobnosť) . ku ktorej došlo priamo v dôsledku škodnej udalosti vyvolanej zvláštnou povahou dopravných prostriedkov. pri ktorom nemožno za daného stavu vedeckých a technických poznatkov vylúčiť vysokú možnosť vzniku škodlivých následkov . ale aj územných samosprávnych celkov) za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. v ktorom bolo vydané rozhodnutie. ako aj vzájomné škodné pôsobenia dvoch provozov bez toho. či sa prevádzkovateľ dopustil protiprávneho úkonu alebo nie rozhodujúca je skutočnosť. treste alebo ochrannom opatrení . vymedzuje subjekty daného zodpovednostného vzťahu. hute. možno sem zaradiť najmä provozy..ak ústredný orgán neuspokojí nárok poškodeného do 6 mesiacov odo dňa jeho uplatnenia.štát zodpovedá za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci: 5. tak aj za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou veci. môže sa poškodený obrátiť so svojim nárokom na súd b) nesprávnym úradným postupom - úradný postup = postup súvisiaci s výkonom verejnej (štátnej) moci.zvláštny prípad zodpovednosti za škody vzniknuté z verejnoprávneho vzťahu – pri výkone verejnej moci musí ísť o rozhodnutie právomocné.

pre ktorú nie je typické odkladanie vecí (napr. škody a príčinnej súvislosti medzi nimi sa k jej vzniku vyžaduje splnenie ďalších zvláštnych predpokladov: 8. reštaurácie. samoobslužné predajne) - odložená vec = vec. ktorú spôsobili v samostatnej pôsobnosti pri výkone verejnej správy. s ktorými je spravidla spojené odkladanie vecí. ktorú zákon bližšie špecifikuje čo do predmetu (napr. ktorá vstúpila do priestorov prevádzkovateľa za účelom použitia jeho služieb. súvislosť vzniku škody s činnosťou spočívajúcou v poskytovaní ubytovacích služieb. ako aj (zásadne) vyčerpanie riadnach opravných prostriedkov ak bolo toto nezákonné rozhodnutie vydané v riadení. provoze garáží alebo provozoch obdobného druhu alebo s činnosťou. nesprávnym postupom je aj nečinnosť príslušných orgánov. vnesené veci = veci prinesené do priestorov ubytovateľa slúžiacich k ubytovani (hotelová izba) alebo k uloženiu uvecí (lyžiareň). s ktorou je spravidla spojené odkladanie veci 9. s kým nebolo jednané ako s účastníkom riadenia. tj. ani prevádzkovateľ činnosti.nepatrí sem prevádzkovateľ hromadného dopravného prostriedku (ten zodpovedá na základe § 427). školy apod.prevádzkovateľ takej činnosti zodpovedá FO za škodu na veciach odložených na mieste k tomu určenom alebo na mieste. nepatria sem zariadenia určené k trvalému bývaniu 106 . aby o opatrovaní veci bola uzatvorená nejaká zmluva. vyžaduje sa ale. vtedy. ak ide o dopravné prostriedky v nich umiestnené a ich príslušenstvo (§ 435) . jedálne. nosičovi) zodpovednosť prevádzkovateľa vzniká už vnesením veci nie je potrebné. ak keď s ním ako s takým jednané byť malo podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody je zrušenie tohto rozhodnutia kvôli nezákonnosti príslušným orgánom. škody.tieto subjekty zodpovedajú za veci. v ktorom bolo nezákonné rozhodnutie vydané. divadlá. napr. aj keď len neformálna . ako aj postupom. aby vykonateľné rozhodnutie územného celku bolo pre nezákonnosť zrušené príslušným orgánom. 2) . komu škoda vznikla pre vznik nároku na náhradu škody je nutné. na ktoré sa správny řád nevzťahuje.prevádzkovateľ zodpovedá bez ohľadu na to. aký je predmet jeho podnikania (táto okolnosť nie je významná ani z hľadiska. ktoré boli ubytovanými FO alebo pre ne do priestoru zodpovedného subjektu vnesené - - - - - - zodpovednosť územných celkov za škodu. tj.rozhodujúci je uvedený záväzkový vzťah. nezáleží na tom. zdravotné strediská. ktorej odkladanie je obvykle spojené s prevádzkovaním nejakej činnosti.predpokladom zodpovednosti prevádzkovateľa je ďalej. porušenie povinnosti učiniť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote .územné celky zodpovedajú za škodu takto spôsobenú: a) nezákonným rozhodnutím (vydaným v riadením. tj. nemocnice. alebo ktorých prítomnosť v priestoroch prevádzkovateľa je inak v súvislosti s jeho činnosťou c) prevádzkovatelia garáží a podnikov iného druhu. . a preto sa nevyžaduje. teda vec.- nesprávnosť úradného postupu = porušenie poriadku predpísaného právnymi normami alebo určeného povahou a funkciou postupu. alebo ktoré boli za tým účelom odovzdané niektorému z pracovníkov ubytovateľa (napr. aby išlo o veci. ako aj ten. ubytovaný občan) subjektmi zodpovednosti upravenej v § 433 a nasl. či ide o exces pracovníka) - okrem existencie škodnej udalosti. kam sa obvykle odkadajú (§ 433 odst. na ktoré sa vzťahuje správny řád. je vymedzená obdobne ako zodpovednosť štátu . ktoré sú vlastníctvom ubytovanej FO b) prevádzkovatelia činností. na ktorý sa tento predpis nevzťahuje) nárok na náhradu škody spôsobenú nezákonným rozhodnutím vydaným v riadení podľa správneho řádu má účastník riadenia. či sú ubytovacie služby hlavným predmetom jej činnosti - - všetky prípady založené na objektívnej zodpovednosti liberácia je možná len „keby došlo k škode inak“. má nárok na náhradu škody ten. existencia majetkovej újmy. ZODPOVEDNOSŤ ZA ŠKODU NA VECIACH VNESENÝCH A ODLOŽENÝCH. ktorú je nutné v tejto súvislosti odkladať alebo ktorá sa pravidelne odkladá odloženie veci = zrieknutie sa bezprostredného dohľadu nad vecou a dispozície s ňou .PO aj FO. aby išlo o veci osoby. môžu byť: a) prevádzkovatelia poskytujúci ubytovacie služby . vec odložená v mieste k tomu určenom) a čo do subjektu (napr. či bola škoda spôsobená jeho pracovníkom. spravidla súdom b) nesprávnym úradným postupom nesprávny úradný postup územného celku možno vymedziť obdobne ako nesprávny úradný postup. za ktorý nesie zodpovednosť štát 109. treťou osobou či udalosťou - ide o poskytovanie dočasného ubytovania. aby bola uzatvorená zmluva o ubytovaní. ak by veci neboli do priestorov prevádzkovateľa vnesené alebo odložené z hľadiska vzniku zodpovednosti prevádzkovateľa nie je rozhodné.

platia obecné ustanovenia ObčZ rozsah náhrady škody je limitovaný vo vzťahu k určitému druhu veci (§ 434 odst. ak škodca zodpovedá bez ohľadu na zavinenie. kedy bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom. a to bez ohľadu na to. rozsah aj spôsob náhrady sú škody sú rozdielne v závislosti na tom. ktorý v prevádzke pracujú alebo ak prevádzkovateľ prevzal tieto veci do úschovy právo na náhradu škody musí byť uplatnené bez zbytočného odkladu. či bola škoda spôsobená na majetku alebo na zdraví (eventuálne na živote) poškodeného 1. škoda spôsobená na veciach.ak ale bola škoda spôsobená pracovníkom prevádzkovateľa. resp.za klenoty. právo výberu medzi oboma spôsobmi náhrady škody dáva zákon poškodenému . 1: ak spôsobí škodu spoločne viac škodcov. rozsahu a spôsobu náhrady škody. 1 a 2) = každý z nich zodpovedá za všetkých ostatných a všetci za každého jednotlivého z nich zákonná zásada solidárnej zodpovednosti viacerých škodcov je prelomená v prospech ich dielčích zodpovedností § 438 sa vzťahuje na prípady objektívnej i subjektívnej zodpovednosti škodcov v § 439 je riešená otázka vzájomného vysporiadania medzi solidárne zodpovednými škodcami kritériom vysporiadania solidárne zaviazaných škodcov je ich účasť na spôsobení škody z dôvodov zvláštnej zretele hodných môže ale súd uplatniť tzv. sú významné aj jej majetkové a osobné pomery . 3) . SPOLOČNÁ ZODPOVEDNOSŤ ZA SPÔSOBENÚ ŠKODU. pokiaľ nie je právo na náhradu škody uspokojené. je táto skutočnosť rozhodná z hľadiska rozsahu náhrady škody - prevádzkovateľ sa nemôže svojej zodpovednosti sprostiť ani jednostranným prehlásením ani dohodou (§ 433 odst. hradí sa škoda uvedením v predošlý stav – naturálna reštitúcia (obe podmienky musia byť splnené kumulatívne) . právo zaniká ak nebolo uplatnené do 15 dní.dôvody uplatnenia moderačného práva zákon uvádza demonštratívne: ide najmä o okolnosti.uplatnenie § 450 nie je vylúčené ani ak je dané spoluzavinenie poškodeného . zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne na strane zodpovedných škodcov ide o solidárny záväzok (§ 511 odst.. obsah: akú škodu je škodca povinný poškodenému uhradiť rozsah: akú výšku náhrady je povinný škodca poškodenému poskytnúť spôsob: akým spôsobom sa náhrada škody realizuje . tak aj ušlý zisk . OBSAH. ROZSAH A SPÔSOB NÁHRADY ŠKODY. ale vzťahuje sa aj na prípady. aby v prípadoch. žiadnu maximálnu hranicu - 110.moderačné právo je vylúčené v prípadoch úmyselného spôsobenia škody. na majetku obsah náhrady škody - princíp peňažitej (relutárnej) náhrady (§ 442 odst.náhrada škody by mala zodpovedať ekvivalentu.priznanie ušlého zisku už nie je viazané na prípady.ak bola škoda spôsobená z nedbalosti.bez obmedzenia ale hradia prevádzkovatelia škodu ak bola spôsobená tými. za ktorých ku škode došlo a o osobné a majetkové pomery FO. aby pri určení výšky škody bolo prihliadnuté aj k možnosti podstatných zmien cenových realácií c) spôsob náhrady škody 111. 1) . z ktorého mal páchateľ prospech.čo sa týka obsahu.k okolnostiam odôvodňujúcim použitie moderačného práva súdu prihliadne súd aj bez návrhu - pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny veci v dobe poškodenia (§ 443) .súd môže rozhodnúť.poškodenému sa hradí ako škoda skutočná. rovnako ako ak škodca zodpovedá objektívne . 3) 107 . 2) ak poškodený požiada. môže súd náhradu škody znížiť.o spôsobe odškodnenia nerozhoduje škodca. moderačné právo (§ 450) a výšku náhrady škody primerane znížiť .nie je vylúčené. ak inak podľa OSŘ nepodliehajú výkonu rozhodnutia). tj. objektívne b) rozsah náhrady škody . ktoré z majetkového prospechu nadobudol (a to aj vtedy. od kedy sa poškodený dozvedel o škode (§ 436) . a je to možné a účelné. ktorá ju spôsobila.obsah. ak je poškodeným FO. kedy bola škoda spôsobená úmyselne. nesmie dlžník s takými vecami v rozhodnutí uvedenými nakladať (§ 442 odst. či šlo o úmysel priamy alebo nepriamy .zákon nestanovuje žiadny limit. bolo právo poškodeného uspokojené aj z vecí. - § 438 odst. a prichádza v úvahu aj vtedy. peniaze a iné cennosti zodpovedá prevádzkovateľ len do výšky 5000. za ktorý si poškodený môže opatriť vec rovnakého druhu a kvality . kedy bola škoda spôsobená z nedbalosti. JEDNOTLIVÉ PRÍPADY SPOLOČNEJ ZODPOVEDNOSTI STANOVENÉ ZÁKONOM.

2.hradia sa náklady na výživu pozostalým. ktorý bol poškodenému priznaný z rovnakého poškodenia na zdraví. z ktorého bol dôchod vymeraný. výdaje vynaložené na zdravotné a rehabilitačné pomôcky. pri invalidite (každý z týchto nárokov je nárokom samostatným. bola zahrnutá náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti. že nie je hradená dávkami dôchodového zabezpečenia.výška odškodneného je 120. na dôchode .za 1 bod (vo výnimočných prípadoch môže súd túto čiastku zvýšiť) usmrtenie náklady na výživu pozostalým . na ktorý poškodenému vznikol nárok a výškou dôchodu.výška týchto nákladov sa určí podľa pracovneprávnych predpisov o zodpovednosti za škodu pri pracovných úrazoch a chorobách z povolania - § 446: náhrada na stratu zárobku po dobu trvania pracovnej neschopnosti činí rozdiel medzi priemerných zárobkom pred poškodením a nemocenskou § 447 odst. tak aj z hľadiska jeho premlčania) . cestovné výlohy. keby do priemerného zárobku. príp. za ktoré si môže poškodený zaobstarať iné pôžitky a vyvážiť tak do určitej miery negatívne dôsledky spojené s uvedenými újmami .nárok na náhradu straty zárobku po dobu trvania pracovnej neschopnosti.ObčZ predpokladá maximálny limit tejto náhrady (§ 448 odst..ObčZ predpokladá maximálny limit tejto náhrady stanovený pracovneprávnymi predpismi. čo má význam ako z hľadiska podmienok jeho vzniku.oba nároky sú nárokmi samostatnými.§ 449 odst. priznanie nároku a bolestné nie je podmienené priznaním nároku za sťaženie spoločenského uplatnenia a naopak . 1) . 2). vzhľadom k platnému zneniu príslušných predpisov nie je výška tejto náhrady limitovaná 2) primerané náklady spojené s pohrebom . z ktorého uplatňuje nárok na náhradu straty na zárobku .bolestné možno priznať za bolesti nastalé buď pri poranení alebo pri liečení alebo odstraňovaní následkov zranenia - - náklady pohrebu sú najmä náklady účtované pohrebným ústavom. 2: hradia sa náklady spojené s pohrebom poškodeného. ak neboli uhradené pohrebným. kto ich fakticky vynaložil (§ 449 odst. 1) škoda spôsobená na zdraví a) obsah a rozsah náhrady škody škoda na zdraví účelné náklady spojené s liečením .tieto náklady sa hradia tomu.zmiernenie poskytnutím peňažitého plnenia.napr.náhrada náleží oprávneným osobám za predpokladu. 3) . kto ich fakticky vynaložil (§ 449 odst. keď poškodený na následky újmy na zdraví neskôr zomrel 2) strata na zárobku. vzhľadom k platnému zneniu príslušných predpisov nie je ale celková výška náhrady za stratu na zárobku po skončení pracovnej neschopnosti limitovaná § 447a: náhrada za stratu na dôchode činí rozdiel medzi výškou dôchodu. náklady vynaložené na pomoc poskytovanú poškodenému po dobu choroby inou osobou . náklady na zriadenie pomníka alebo dosky a úpravu hrobu. a 1/3 primeraných nákladov na smútočné ošatenie náklady na smútočné ošatenie a cestovné výlohy sa hradia len najbližším príslušníkom rodiny a domácnosti zomrelého náhrada nákladov na zriadenie pomníka alebo dosky nemôže presiahnuť 10 000. poskytovanými z rovnakého dôvodu (§ 448 odst.náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje náhradu za preukázateľne nepriaznivé následky. jednak nárok na náhradu straty zárobku po skončení pracovnej neschopnosti.náklady spojené s liečením sa hradia aj vtedy. poskytnutým podľa zákona o sociálnej podpore . ktorým zomrelý výživu poskytoval alebo bol povinný poskytovať (§ 448 odst. resp. 3) pri stanovení rozsahu náhrady škody platia ustanovenia § 450 o moderačnom práve b) spôsob náhrady škody - ak ide o škodu na zdraví.náklady pohrebu sa hradia tomu. ktoré trvalo a výrazným spôsobom sťažujú poškodenému možnosť uplatnenia v osobnom živote či v iných sférach života . ktorú poberal v období rozhodnom pre vymeranie dôchodu 3) bolesti a sťaženie spoločenského uplatnenia . takže tento dôchod možno meniť v závislosti na zdravotnom stave poškodeného a teda aj na jeho zárobkových možnostiach 108 . hradí sa zásadne vždy v peniazoch náhrada za stratu zárobku sa hradí vo forme peňažitého dôchodu (§ 445).nárok na tieto náklady prislúcha len ak neboli kryté o zdravotného poistenia . náklady na výdatnejšiu či diétnu stravu. hřbitovné poplatky. 1) . 1: náhrada na stratu zárobku po skončení pracovnej neschopnosti alebo pri invalidite činí rozdiel medzi priemerným zárobkom pred poškodením a zárobkom dosahovaným po poškodení s pripočítaním prípadného invalidného alebo čiastočného invalidného dôchodu. na ktorý by mu vznikol nárok.

že uvedené práva zanikajú smrťou oprávneného a neprechádzajú na dedičov. komu bolo plnené. že od počiatku tu právny dôvod daný nebol. než koľko činil platný záväzok . 1 OSŘ): subjekty sa môžu domáhať zmeny rozsudku ukladajúceho povinnosť k plneniu dávok splatných v budúcnosti. že nedôjde k zmenšeniu majetku obohateného. stanovujú výslovne § 451 odst. ale neboli splnené pred jeho smrťou - . kedy je plnené za predpokladu. aj keby bolo poskytnuté dobrovoľne na základe takého PÚ. že niečo bolo v jeho prospech konané .obohatenie môže mať rôznu podobu. čo predstavuje obohatenie jednej strany. ktoré sú pre obohateného prevedené - nedostatok právneho dôvodu môže spočívať v tom. aj napriek tomu. je bezdôvodným obohatením možno sa jej dovolať bez časového obmedzenia. napr.- zásada „clausula rebus sicstantibus“ (§ 163 odst. jednanie samotného obohateného.úprava bezdôvodného obohatenia obsiahnutá v ObčZ sa použije aj pre oblasť vzťahov upravených ObchZ. event. že sa ním niekomu niečo poskytlo. nepriame obohatenie) . naproti tomu právo na vydanie plnenia získaného z absolútne neplatného PÚ sa premlčuje v lehotách podľa § 107 relatívna neplatnosť: právny úkon existujúci a aj platný až do doby. došlo k získaniu určitého majetkového prospechu . ak už boli poškodenému priznané právomocným rozhodnutím.nie je vylúčené. že sa uskutoční v budúcnosti určitá udalosť. teda musí byť takej povahy. aj pri týchto dávkach je možné domáhať sa zmeny rozsudku v prípade zmeny pomerov náhrada za vytrpené bolesti a za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorázovo v peniazoch náhrada nákladov vynaložených na liečenie a nákladov spojených s pohrebom sa taktiež poskytuje jednorázovo v peniazoch právo na náhradu bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia je právom osobnej povahy.prípady. ale aj prospech z užívania cudzích vecí či výkonov. 1). - obecným predpokladom vzniku záväzku z bezdôvodného obohatenia je skutočnosť. pretože tu nie je úprava zvláštna 113. resp. ale niekomu inému ako veriteľovi alebo niekým iným než dlžníkom. zriadení práva. 2 a § 454 . 1: kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí. kedy je plnený existujúci dlh. ale len ak tým obohatený získal určitý majetkový prospech .prípady. môže to byť tiež úkon tretej osoby alebo udalosť udalosť môže byť príčinou bezdôvodného obohatenia aj nepriamo. čo sa prejavuje okrem iného v tom.nedostatok právneho dôvodu môže nastať aj neskôr. postúpení pohľadávky. kto plnil.plnenie môže spočívať v daní. alebo je plnené viac. úplné zrušenie náklady na výživu pozostalých sa hradia vo forme peňažitého dôchodu (§ 448 odst. ho predpokladal (plnenie nedlhu) . ak dojde k zmene pomerov znamenajúcich ich zvýšenie alebo zníženie. jednanie poškodeného. alebo v tom. ak sa v dôsledku udalosti plnenie jednej zo strán záväzkového vzťahu stane nemožným a druhá strana už svoje splnila obohatenie musí byť bezdôvodné - - bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho úkonu poskytnuté plnenie neplatnosť právneho úkonu.§ 451 odst. PREDPOKLADY VZNIKU ZÁVÄZKU Z BEZDÔVODNÉHO OBOHATENIA. JEDNOTLIVÉ ZÁVÄZKY Z BEZDÔVODNÉHO OBOHATENIA.bolo plnené. že sa tak po práve malo stať (tzv. je súčasne újmou na strane druhej - príčinou získania bezdôvodného obohatenia a tomu zodpovedajúcej újmy môže byť napr. na základe ktorého bolo plnené absolútna neplatnosť: táto neplatnosť pôsobí od samého počiatku a dodatočné odpadnutie dôvodu neplatnosti nemá za následok konvalidáciu absolútne neplatného právneho úkonu zásadne každé plnenie. vecné či peňažité plnenie. teda to. ale ten.k obohateniu jedného subjektu musí dojsť na úkor subjektu druhého. teda došlo k presunu majetkovej hodnoty z majetkovej sféry jedného subjektu do majetkovej sféry subjektu druhého plnenie predstavuje majetkový prospech za predpokladu. musí obohatenie vydať . avšak tá sa nedostavila v majetkovej sfére obohateného sa prejaví buď v zväčšení jeho majetku alebo v tom. než je jeho neplatnosť uplatnená 109 . spoločné jednanie oboch týchto subjektov. aby išlo o plnenie spočívajúce v opomenutí alebo strpení niečoho. že došlo k získaniu určitého majetkového prospechu (obohatenia) na strane neoprávneného nadobúdateľa obohatenie . dodatočne - obohatenie musí mať vždy majetkovú hodnotu a musí byť vyjadriteľné v peniazoch - prípady. a to ani vtedy. bezdôvodné obohatenie získané plnením bez právneho dôvodu . kedy možno určitý majetkový prospech považovať za bezdôvodné obohatenie. aby na strane toho.pre toto plnenie nebol žiadny právny dôvod - 112.

právny úkon od samého počiatku stráca svoju účinnosť. 2 . kto sa vydania majetkového prospechu z tohto titulu domáha bezdôvodné obohatenie získané tým.§ 458 odst. na ktorej úkor sa iný obohatil - pramene dedičského práva . ak došlo k zániku záväzku v dôsledku prodlení dlžníka pri fixných zmluvách. dedičské právo (v objektívnom zmysle) = súhrn právnych noriem. na ktoré uvedené práva a povinnosti. na koho úkor bolo BI získané povinnosť vec v vydať prechádza na dedičov ak nemožno zistiť osobu.nespadajú sem prípady. musí sa BO vydať štátu (§ 456) obsah - povinnosť obohatenie vydať (§ 451) – princíp plnej naturálne reštitúcie.napr. o jednacom poriadku pre okresné a krajské súdy . ktorá sa na úkor iného obohatila a osoba. ZÁKLADNÉ RYSY PRÁVNEJ ÚPRAVY. veritelia zostaviteľa. príp. ak právny dôvod poskytnutého plnenia bol platný bezdôvodné obohatenie získané z nepoctivých zdrojov . na základe sukcesie. ale v tom. kedy došlo k získaniu BO D) ten. za koho bolo plnené to. upravujúcich prechod práv a povinností zosnulej FO na iné subjekty na základe dedičskej posloupnosti (dedičskej sukcesie). pre nepríčetnosť páchateľa alebo nedostatok veku) .táto povinnosť plniť môže vyplývať zo zákona. SUBJEKTY A OBSAH ZÁVÄZKU Z BEZDÔVODNÉHO OBOHATENIA.o bezdôvodné obohatenie pôjde len vtedy.zákon ČNR č.taký spôsob získania majetkových hodnôt. DEDIČSKÉ PRÁVO – POJEM. kto nebol v dobrej viere. ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a k taký je právnou normou zakázaný. ktoré mohli byť získané) . ktorá mu zariadila pohreb) → nejde o právne nástupníctvo z titulu dedenia.OSŘ upravujúci riadenie o dedičstve (§§ 175a – 175zd) a ustanovenie zakotvujúce postavenie notára ako súdneho komisára (§ 38) . pri ktorých vznikajú dediči = subjekty. za koho bolo plnené . časť upravujúca dedenie .kto nezískal BO v dobrej viere. ruší sa.vyhláška č. ktoré z BO nadobudol a to aj vtedy. pri platnom odstúpení od zmluvy. ak podľa OSŘ nepodliehajú výkonu úradného rozhodnutia - cieľ vydania BO je reparačný a ide aj o ochranu vlastníckeho práva a ostatných majetkových práv FO a PO úprava platí aj pre obchodné vzťahy E) 115. 1) pre rozsah náhrady je rozhodujúci okamih. subjekty osoba.akonáhle je neplatnosť uplatnená (v obecnej premlčacej lehote 3 rokov).bezdôvodné obohatenie tu (na rozdiel od predošlých prípadov) nespočíva vo zväčšení majetku neoprávneného nadobúdateľa. resp. o notároch a ich činnosti (notársky řád) 110 . a preto plnenie poskytnuté na základe tohto PÚ sa stáva bezdôvodným obohatením C) bezdôvodné obohatenie získané plnením z právneho dôvodu. právne vzťahy. pri dohode strán alebo splnením rozväzovacej podmienky . kedy je určité jednanie z určitých dôvodov trestne nepostihnuteľné (napr.náhrada nutných nákladov vynaložených na vec (§ 458 odst. na ktorej úkor bolo BO získané. preto musí nepoctivosť zdroja preukazovať ten. ale o zvláštny spôsob nadobudnutia 114.. môže súd rozhodnúť. že sa jeho aktíva oprostili od pasív v dôsledku splnenia záväzku inou osobou . ktorý dodatočne odpadol poskytnuté plnenie odpadnutie právneho dôvodu pre poskytnutie plnenia . ktorý nemal povinnosť plniť . musí byť vydané všetko. z inej právnej skutočnosti b) splnenie uvedenej právnej povinnosti subjektom.najmä prípady. osoba.. reprobovaný .ObčZ – VII. poskytuje sa peňažitá náhrada (§ 458 odst. 358/1992 Sb. prechádzajú - za určitých okolností môžu nadobudnúť práva (povinnosti) zomrelej FO aj iné subjekty ako dediči (napr. 37/1992 Sb. 3) .§ 454 . kedy ručiteľ plní veriteľovi subjektom práva na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten. kedy je majetkový prospech získaný majetkovou trestnou činnosťou. pri nemožnosti plnenia.. čo bolo nadobudnuté bezdôvodným obohatením ak nie je dobre možné BO vydať. čo mal po práve plniť sám existencia právnej povinnosti plniť na strane toho. že právo na vydanie BO možno uspokojiť aj z vecí.platí domnienka poctivosti získania majetkového prospechu. PREDPOKLADY DEDIČSKEJ SPÔSOBILOSTI. ale aj prípady. zo zmluvy. musí vydať aj úžitky (reálne získané a aj tie.

ale o zvláštny spôsob nadobudnutia tohto majetku štátom . aby už nastalé právne následky svojim prejavom vôle zvrátil. kto dal výslovne alebo mlčky najavo. po ktorej smrti sa dedí právna úprava dedenia spočíva v prechode nie len majetkových práv. dedičského titulu a spôsobilého dediča - ide o právo majetkovej. na ktorých základe môže byť dedič povolaný k dedeniu zákonný dediči: dedia na základe zákona. existencia dedičstva. ktorá ustanovuje vo svojej záveti právnych nástupcov . že dedičstvo neodmieta 3. za dediča je považovaná aj osoba. a to súdu . komu svedčí niektorý z právnych dôvodov dedenia a ktorý je z tohto právneho dôvodu povolaný k dedeniu. ktorá dedičstvo nie len že neodmietla.zákon ale nikoho nenúti dedičstvo prijať.vyhláška č. za dediča je označovaný aj ten. bez ohľadu na to. jej podstata spočíva v tom. že nadobudnutie dedičstva je obligatórne spojené s riadením a rozhodnutím príslušného orgánu. je deň uvedený v súdnom rozhodnutí ako deň smrti (deň. a či skutočne z dedičstva aj niečo nadobudne → ak táto osoba dedičstvo neodmietne a vrámci vysporiadania dedičstva sa jej tiež niečoho dostane. dani darovacej a dani z prevodu nehnuteľostí dedičské právo (v subjektívnom zmysle) = oprávnenie určitého subjektu stať sa dedičom po zomrelej fyzickej osobe - niekedy býva táto osoba označovaná ako pořizovatel = osoba.k dedeniu dochádza len smrťou FO. princíp prechodu majetkových práv a povinností zostaviteľa na jeho právneho nástupcu priamo zo zákona (ex lege) už okamihom smrti zostaviteľa (§ 460 odst. či dedičstvo odmietne alebo nie. 612/1992 Sb. skutočným právnym nástupcom zosnulého so všetkými z toho vyplývajúcimi dôsledkami 2. ktorým zákon priznáva zvláštnu ochranu (§ 479) závetný (testamentárny) dediči: dedia na zákalde závete 2) - - zostaviteľ = osoba. pretoumožňuje dedičovi..FO môže nadobudnúť dedičstvo zo zákona i zo závete . ktorý neprežil) rozhodujúci pre nadobudnutie dedičstva dedičom - - štát môže nadobudnúť dedičstvo aj z titulu odúmrte (hereditas caduca) (§ 462) – tu ale nejde o dedenie vo vlastnom slova zmysle. ale aj majetkových povinností na dediča → dediči zodopovedajú aj za dlhy zostaviteľa zodpovednosť dedičov 111 . ktoré nezanikli jeho smrťou = dedičská posloupnosť (dedičská sukcesia) 1) záveť alebo zákon sú jedinými právnymi dôvodmi (dedičské tituly).ingerencia sa týka všetkých prípadov úmrtia FO bez ohľadu na rozsah zanechaného majektu. a nie je nutné ani aby mu bolo dedičstvo odovzdané rozhodnutím príslušného orgánu .povinnosť ostatných subjektov spočíva v nezasahovaní do tohto subjektívneho dedičského práva dedič je nositeľom dedičského práva v subjektívnom zmysle tento pojem je používaný objektívnym dedičom vo viacerých významoch: dedičom sa rozumie jednak ten. absolútnej povahy. tj. PO a aj štát. ale zároveň z dedičstvan niečo nadobudla . zvláštnu skupinu tu tvoria neopomenuteľný dediči.. o dani dedičskej. ktoré nezanikli jeho smrťou a u ktorých nie je stanovený zvláštny režim právneho nástupníctva ak bol zostaviteľ prehlásený za mŕtveho. statne sa dedičom v pravom slova zmysle.dedičom môže byť FO. osobu dediča či dedičský titul - súd zahajuje aj bez návrhu z úradnej povinnosti riadenie o dedičstvo v prípade úmrtia FO (prehlásenia za mŕtvu) rozhodnutie súdu má hmotne právne účinky spätne ku dňu smrti zostaviteľa → pôsobí ex tunc (v tom sa prejavuje pôsobenie princípu prechodu majetku na dediča už okamihom smrti zostaviteľa) pri dedení vstupuje dedič do právnych vzťahov zostaviteľa. aby dedičstvo odmietol - okamihom smrti zostaviteľa vstupuje dedič do všetkých práv a poviností zostaviteľa. 1) → nie je potrebný prejav vôle dediča smerujúci k prijatiu dedičstva. tkorý je pre účelu občianskoprávnych vzťahov považovaný za PO (§ 21) základné rysy právnej úpravy dedičského práva delačný systém v českom dedičskom práve: - - 1. nemožno dediť po PO alebo po štáte prechod majetku zostaviteľa na dedičov je viazaný na splnenie určitých predpokladov: smrť zostaviteľa.PO môže dediť len zo závete české dedičské právo ale zachováva v určitej miere úradnú ingerenciu pri nadobúdaní dedičstva. tj. ktoré pôsobí erga omnes .

sa pozerá.dôvodom dedičskej nespôsobilosti môže byť aj iné. najmä prispieť k jeho nájdeniu - uvedené predpoklady sa týkajú dedičov zo zákona (§ 473 . 112 .ak ide o dedičov zo zákona. akoby neexistoval . 1) . je nutné.. zodpovedajú podľa pomeru toho.ten. neopomenuteľného dediča – ide o jednanie zakladajúce dôvod vydedenia (§ 469a) 116. a to len tzv. ak ho zostaviteľ v záveti ustanovil alebo pripadá dedičom zo zákona . jeho manželovi. deťom alebo rodičom (tento dôvod musí byť daný ešte za života zostaviteľa). čo z dedičstva nadobudli k celému dedičstvu . štát fyzická osoba existencia obecnej právnej subjektivity sama o sebe ešte nestačí k tomu.na dediča. štát ale môže v prípade. 227/1997 Sb.kto sa dopustil úmyselného trestného činu proti zostaviteľovi.právo byť dedičom zákon priznáva každému subjektu s právnou subjektivitou.. ako napr. či žije alebo nie) alebo dedičovi neznámeho pobytu (= dedič známy. v zákone špecifikované jednanie dediča. ktoré je prenechané veriteľom k úhrade dlhov (§ 471 odst. že je dedičom.pri určovaní pomeru zodpovednosti sa vychádza z hrubej hodnoty dedičstva a dedičských podielov - zvláštnym prípadom je keď PO je záveťou zriaďovaná – zriadenie nadácie záveťou (§ 477 odst. PO. v rámci ktorého je nutné činiť určité prejavy vôle. ak je viac dedičov. pretože pri dedení dochádza k prechodu majetku na dediča priamo zo zákona a k jeho nadobudnutí nie je potrebný žiadny PÚ (v riadení o dedičstvo. príp. ak manželstvo v okamihu smrti zostaviteľa právne existovalo.kto sa dopustil zavrhnutiahodného jedného jednania proti prejavu poslednej vôle zostaviteľovej. pripadá dedičský podiel nespôsobilého dediča ostatným zákonným dedičom. ktorý je dedičsky nespôsobilý.dedičom môže byť FO. že by dediť zodpovedal len zdedeným majetkom → ak je potrebné.§ 470 a nasl. o ktorej možno mať dôvodne za to. môže jeho dedičský podiel pripadnúť náhradnému dedičovi. takže s ním súd nemôže prísť do styku). ak je tu daný príbuzenský vzťah založený pokrvne alebo osvojením) 2) negatívne vymedzenie .výnimočne zákon stanoví zodpovednosť zanechanými hodnotami. zákon č. tento dedič môže ale dediť aj tak. musí uhradiť dlhy aj zo svojho majetku. a to až do výšky svojho dedičského podielu) . teda je spôsobilý k právam a povinnostiam . pri dedičoch prvej dedičskej skupiny je to právna existencia manželstva alebo exitencia príbuzenského vzťahu v línii priamej (manžel dedí len vtedy. potomok dedí len vtedy. jeho povinnosťou je len prispieť k ochrane záujmov dediča. tohto jednania sa možno dopustiť za života zostaviteľa i po jeho smrti (ak sa stal ešte za života zostaviteľa. ktorý sa ale zdržuje na neznámom mieste. tento opatrovník ale (na rozdiel od opatrovníka dediča nespôsobilého k PÚ) nemôže dedičstvo odmietnuť (§ 468). 2.§ 465a) predpoklady sa líšia podľa dedičských skupín predpoklady musia byť splnené v okamihu smrti zostaviteľa napr. môže byť tento dôvod dedičskej nespôsobilosti kovalidovaný ak zostaviteľ dedičovi čin odpustil) - - súd vyrozumie dediča neznámeho alebo dediča neznámeho pobytu o jeho dedičskom práve vyhláškou ak osoba o sebe nedá v stanovenej lehote vedieť. v prípade predĺženého dedičstva. 2) predpoklady dedičskej spôsobilosti .ak ide o dediča zo závete.uvedené zásady platia aj ak dedičstvo pripadne štátu. nemôže potom dediť zo žiadneho titulu . právna úprava vymedzuje ďalšie predpoklady: pozitívne vymedzenie - - FO môže byť dedičom aj vtedy.ak má nadobúdať PO. aby bol určitý subjekt dedičom. súd k nej pri prejednávaní dedičstva neprihliada. kto sa dopustil jednania zakladajúceho dôvod dedičskej nespôsobilosti. štát môže navhrnúť aj likvidáciu dedičstva (§ 472 odst.podľa § 469 nededí: . musí byť taká osoba zastúpená svojim zástupcom) zástupcu (opatrovníka) ustanoví súd aj dedičovi neznámemu (= osoba. použiť k úhrade dlhov aj veci. ak sa ovšem neuplatní reprezentačné právo .k dedičskej nespôsobilosti súd prihliada z úradnej povinnosti . aby v okamihu smrti zostaviteľa právne existovala dedičská nespôsobilsoť sa môže týkať dediča zo závete i dediča zo zákona . DEDENIE ZO ZÁKONA.: dedič zodpovedá za dlhy zostaviteľa a za primerané náklady spojené s jeho pohrebom. ak mu zostaviteľ taký čin odpustil . o nadáciách a nadačných fondoch) k dedeniu môže byť povolaná len na základe závete - zodpovednosť dedičov je obmezdená do výšky nadobudnutého dedičstva (to ale neznamená. svoje dedičské nároky môže potom eventuálne uplatniť podľa § 485 právnická osoba . ale nie je známe jej meno. ktoré sú predmetom dedičstva a ktoré svojou hodnotou zodpovedajú výške dlhu. ak nie je možné úplne alebo zčasti uhradiť peňažitý dlh peniazmi z dedičstva. ak nemá spôsobilosť k PÚ.

v závislosti na stupni príbuzenstva. zostaviteľoví vnuci. že sa nedožulo smrti zostaviteľa.dieťa ženy = dieťa. nastúpi skupina tretia. ak nededia ani dediči tretej skupiny.poradie dedičských skupín je záväzné v tom zmylse. ak nenadobudne dedičstvo žiadny z ostatných dedičov tejto skupiny rovnako ako rodičia zostaviteľa dedia aj jeho osvojitelia (pokrvní rodičia osvojenca nededia. je dôležité.§ 475a).deti zostaviteľa . namiesto ktorého dedia (nemôžu teda dediť viac. ak zostaviteľ nezanechal žiadnych potomkov alebo ak títo potomkovia z nejakého dôvodu nededia manžel (na rozdiel od prvej skupiny) dedí najmenej jednu polovicu dedičstva. 1 táto skupina zahŕňa: pozostalého manžela rodičia zostaviteľa osoby. že najskôr sú povolaní k dedeniu dediči prvej dedičskej skupiny. v ktorej dedičskej skupine sú povolaní k dedeniu 1. ktorí sú rozdelený. dochádza k akrescencii len vtedy. skutočnsoť. môže byť napr. 1): . 2). že dedičstvo odmietlo (§ 463). nastupuje štvrtá skupina.niektorí dediči sú zaradení do viacerých dedičských skupín. a preto ak nededia zostaviteľoví rodičia. do 4 skupín .pozostalý manžel dieťa = priamy potomok zostaviteľa v prvom stupni v línii zostupnej. dedia rovnakým dielom ich potomkovia (§ 473 odst. jeho dedičská nespôsobilosť (§ 469). resp. ak v tejto skupine nedojde k dedeniu. pretože osvojením zanikol medzi ním a pôvodnou rodinou príbuzenský vzťah) v tejto skupine nedochádza k uplatneniu reprezentačného práva. skutočnosť. aby manželia spolu fakticky žili.ak dedičstvo nepripadne ani štvrtej skupine a nie je tu samozrejme ani závetný dedič.druh alebo družka nemôže byť dedičom v prvej skupine (ani vtedy.tj. v zmysle § 115 spoločná domácnosť predstavuje skutočné súžitie dvoch alebo viacerých osôb v spotrebnom spoločenstve (= tieto osoby 113 .dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti v prvej skupine nededí manžel . sa považuje aj nasciturus. ktorého zastupujú) - . dochádza k prírastku v prospech detí vždy.- majetok zostaviteľa prechádza na osoby určené zákonom – zákonný dediči (§ 473 . za predpokladu. ich nároky sa potom líšia v závislosti na tom. ak spĺňajú nasledujúce predpoklady: - zásada rovnosti dedičských podielov → každý z dedičov dedí rovnakým dielom akrescencia medzi dedičmi prvej skupiny dochádza navzájom k prírastku podielov (akrescencia) = ak niektorý z dedičov nededí.dôvodom. event. pripadá dedičstvo štátu ako odúmrť . ale aj o osoby bez príbuzenského vzťahu k zostaviteľovi. že sa narodí živý . reprezentačné právo (ius representationis) podľa reprezentačného práva ak nededí dieťa zostaviteľa.deťmi sa rozumejú aj deti osvojené (nezáleží či ide o prosté alebo nezrušiteľné osvojenie). ktoré porodila . teda subjekt spôsobilý k dedeniu. nenastupujú do uvoľneného podielu ich deti. nezáleži či je zrodené v manželstve alebo mimo manželstva zostaviteľa . nadobúdajú jeho dedičský podiel rovnakým dielom jeho deti. títo potomkovia nastupujú len do uvolneného dedičského podielu svojho bezprostredného predka. že dieťa nededí. než koľko by činil dedičský podiel dediča. aby osvojenie existovalo v deň smrti zostaviteľa . iného zákonom kvalifikovaného vzťahu k zostaviteľovi. ak sa z tohto súžitia narodili deti) veľkosť dedičských podielov - ak nededí manžel.dieťa muža: musí mu svedčiť niektorá domnienka otcovstva za dieťa. ktoré žili so zostaviteľom v spoločnej domácnosti najmenej jeden rok pred jeho smrťou v spoločnej domácnosti a ktoré sa z tohto dôvodu starali o spoločnú domácnosť zostaviteľa alebo boli naňho odkázané výživou - - títo dediči sú povolaní k dedeniu. bolo platne vydedené (§ 469a) alebo sa k nemu neprihliada (§ 468) 2. prvá dedičská skupina najbližší príbuzný a osoby blízke zostaviteľovi. druhá dedičská skupina .podľa § 474 odst. tj. ak nededia ani tieto deti alebo niektoré z nich.predpokladom pre dedenie pozostalého manžela je trvajúce manželstvo so zostaviteľom v deň jeho smrti (nie je potrebné. ktorou sa okruh zákonných dedičov uzatvára . aby medzi nimi existovalo SJM) . natupuje skupina druhá. ktorými sú (§ 473 odst. a môže byť tiež výlučným dedičom. prirastá jeho uvoľnený dedičský podiel ostatným dedičom tejto skupiny - - existencia spoločnej domácnosti so zostaviteľom: spravidla predpokladá spoločné bývanie. ak ani tu nedojde k dedeniu. ak ale nededí dieťa zostaviteľa. ak sa neuplatní tzv. súrodenci zostaviteľa (tí sú povolaní až v tretej skupine) osoby spolužijúce: môže ísť o vzdialenejších príbuzných zostaviteľa.

KUMULÁCIA DEDIČSKÝCH TITULOV. 2) . alebo títo nededia a ani nedojde k uplatneniu reprezentačného práva . že by zákon chcel vylúčiť možnosť akrescencie podielov medzi prarodičmi uplatnením reprezentačného práva detí príslušného prarodiča (možno len dovodiť. a to celé dedičstvo. či medzi prarodičmi dochádza k akrescencii. druh. ak brat zostaviteľa s ním žil aj v spoločnej domácnosti spôsobom. aby išlo o súrodenca. nezáleží ani na to. štvrtá dedičská skupina . že deti prarodičov sú k dedeniu povolané až vtedy. tj. ak zostaviteľ nezanechal spolužijúcu osoby alebo táto osoba nededí 4. ako aj určiť ich dedičský podiel . tj.spolužijúce osoby v tejto skupine môžu dediť samostatne. 2).príbuzenstvo môže byť založené pokrvne alebo osvojením k dedeniu sú povolaní prarodičia z oboch strán. aby došlo ku kumulácii dedičských titulov - 3. tj. družka. a to každý rovnakým dielom . ktorý dedí vždy minimálne jednu polovicu dedičstva (§ 474 odst.ak nededí žiadny z nich. zvýhodniť by ho mohol zostaviteľ v záveti) zásada akrescencie (prírastku podielu) výklad ustanovenia § 475a môže byť sporný → otázka. k prírastku podielu jedného z nich v prospech ostatných alebo či tu namiesto uvoľneného podielu príslušného prarodiča vstupujú na základe reprezentačného práva jeho deti → správnym výkaladom je výklad druhý. nezakladá táto skutočnosť nárok brata na 2 podiely → bratovi by pripadol len 1 podiel. dieťa zverené do pestúnskej starostlivosti. zákon nerozlišuje medzi súrodencami plnorodými (spoloční obaja rodičia) a polorodými (spoločný len jeden rodič).záveť má význam ak zostaviteľ nemá dedičov a chce sa vyhnúť odúmrti 114 . žiadna z týchto osôb z nejakého dôvodu nededí .osoby spolužijúce - - súrodenci zostaviteľa = osoby. zákon hovorí o deťoch súrodenca → nepripadá do úvahy reprezentačné právo v prospech ďalších potomkov súrodenca . ak zostaviteľ nezanechá manžela či spolužijúcu osobu. ale prechádzajú do tretej skupiny - patria sem predovšetkým prarodičia zostaviteľa (§ 475a) prarodičia = príbuzní zostaviteľa v línii zostupnej. strýka či neter veľkosť dedičských podielov - zásada rovnosti podielov prelomená v prospech manžela zostaviteľa. dedičský nárok vzdialenejších potomkov prarodičov neprichádza v úvahu) - každý z dedičov dedí len svoj podiel → je vylúčené. manžela.nadobudnúť celé dedičstvo môže aj rodič (rodičia) zostaviteľa. rade priamej v druhom stupni .prispievajú podľa svojich schopností a možností k úhrade a obstarávaniu spoločných potrieb). rodičov. ktoré majú so zostaviteľom spoločného aspoň jedného predka.ak nededí žiadny z dedičov tretej skupiny - starostlivosť o spoločnú domácnosť (výkon faktických úkonov v starostlivosti o domácnosť alebo v starostlivosti o zostaviteľa) alebo odkázanosť výživou na zostaviteľa (nemusela tu byť vyživovacia povinnosť) - súžitie v spoločnej domácnosti trvalo minimálne po dobu 1 roku pred smrťou zostaviteľa a existovalo aj v deň smrti . ak nededí žiadny z prarodičov) 117. 1): .manžel môže nadobudnúť aj celé dedičstvo. ak zostaviteľ nezanechal žiadnu z osôb uvedených v druhej skupine. ktorý by inak zakladal jeho dedičské právo ako osoby spolužijúcej. zostaviteľoví strýkovia a tety (zákon hovorí len o deťoch prarodičov. - - dedenie zo závete upravuje ObčZ v časti siedmej. pesún. alebo ak títo z nejakého dôvodu nededia . tretia dedičská skupina ak zostaviteľ nezanechal potomkov. ak zostaviteľ nezanechá žiadnych súrodencov. dedia rovnakým dielom ich deti (§ 475a). či ide o súrodencov narodených v manželstve alebo mimo manželstva zostaviteľa každý z dedičov tretej skupiny dedí rovnakým dielom (zásada rovnosti podielov) nie je tu možná kumulácia dedičských podielov (napr. príp. pretože z ustanovenia § 475a nemožno dovodiť. hlave tretej záveťou môže zostaviteľ odchýlne od zákonnej dedičskej postupnonsti stanoviť - sám osoby. zo strany matky zostaviteľa aj zo strany otca. rodiča. môže sa uplatniť reprezentačné právo (§ 475 odst. žiadna z týchto osôb nededí túto skupinu tvoria (§ 475 odst. nie je vylúčené. príp. jeho podiel teda nadobúdajú jeho deti (netere a synovci zostaviteľa).spolužijúce osoby samostatne v druhej skupine dediť nemôžu.samostatne môže dediť aj súrodenec. toto spoločenstvo musí byť trvalé - ak nededí spolužijúca osoba. dochádza k prírastku v prospech ostatných spoludedičov vždy ak nededí súrodenec zostaviteľa.súrodenci zostaviteľa . tj. ZÁVEŤ AKO DEDIČSKÝ TITUL. ktoré majú byť jeho dedičmi.za splenenia týchto predpokladov môže byť dedičom v druhej skupine napr.

ale len za určitých predpokladov: .zostaviteľ môže v záveti nakladať len s právami. v rozpore s týmto charakterom závete nie je zriadenie alografnej závete ani závete vo forme notárskeho zápisu (tu ide len o formu vyjadrenia vôle zostaviteľa) .- právo pořizovať o svojom majetku pre prípad smrti záveťou jej jednou z foriem realizácie vlastníckeho práva obmedzenia zriaďovacej voľnosti zostaviteľa: .záveť môže riadne zriadiť osoba s plnou spôsobilosťou k PÚ .nezletilec starší ako 15 rokov . 3) . ktorá ju k tomuto PÚ činila neschopnou (§ 38 odst. ktorým disponuje svojim majetkom pre prípad smrti. aby viac osôb poriadilo spoločnú záveť (§ 476 odst. ale možno dovodiť že záveť je jednostranným neadresovaný právny úkon zostaviteľa. a to najmä zúžením ochrany poskytovanej neopomenuteľným dedičom a stanovením nových foriem závete závetná dedičská postupnosť nastáva ak zostaviteľ zanechal platnú záveť. ktorá v okamihu jej zriadenia jednala v duševnej poruche. pričom v okamihu učinenia závete bol úplne duševne zdravý. ktorým tento disponuje so svojim majetkom pre prípad smrti zriaďovateľ = ten.pri osobách. ktorá zomrela a zanechala (zostavila) svoj majetok (ObčZ používa pre oba prípady len pojem zostaviteľ.v určitom smere kogentnými ustanoveniami ObčZ. ak niektorý zo závetných dedičov nededí alebo záveť nerešpektujúca neopomenuteľných dedičov. nemá táto skutočnosť vplyv na platnosť závete náležitosti vôle zriaďovateľa - rozhodný je vždy stav spôsobilosti k PÚ v okamihu zriaďovania závete. rovnako ako bude zriaďovateľ neskôr zbavený spôsobilosti. ZRUŠENIE ZÁVETE. - ObčZ ho priamo nevymedzuje. kto počas života zriaďuje záveť zostaviteľ = osoba.len vo forme notárskeho zápisu (§ 476d odst.platne nemôže zriadiť záveť osoba. stanovujúcimi obsahové a formálne náležitosti závete - čisto osobný právny úkon zostaviteľa. preto ju musí učiniť osobne a nemôže k tomu zmocniť svojho zástupcu. 2) . niektorý z nich sa dovolal neplatnosti závete - nespôsobilosť zriadiť záveť sa týka najmä osôb. posledná vôľa). ak sa plantá závet netýka celého majetku a zvyšok majetku sa dedí zo zákona. obsiahnutom v súdnom rozhodnutí (§ 10 odst. ak je pomenovaná inak (napr.právne účinky závete nastávajú až po smrti zostaviteľa. inak je záveť neplatná (§ 37 odst.platnosti závete nebráni. vymedzuje zákon ako záveť .dedič je zákonným i testamentárnym dedičom zároveň . je nutné ich spôsobilosť posúdiť v závislosti na obsahu a rozsahu obmedzenia. 2) následným odpadnutím prekážky brániacej platnosti závete z hľadiska spôsobilosti zriaďovateľa teda nemôže dôjsť ku konvalidácii závete. ktoré nezanikajú jeho smrťou a pri ktorých je stanovený zvláštny režim právneho nástupníctva . ktoré boli spôsobilosti zbavené 118. OBSAH ZÁVETE.ochrana neopomenuteľných dedičov . ak je znej zrejmá vôľa zostaviteľa poriadiť pre prípad svojej smrti svojim majetkom v zmysle § 477 náležitosti závete náležitosti osoby zriaďovateľa . ktorých spôsobilosť bola obmedzená.dvojaké hľadisko: 1) 2) - predmet dedičstva: súčasne dedia zákonný aj testamentárny dedičia dedič: nemožno jeden dôvod odmietnuť a druhý prijať napr. pojem .zriaďovaciu spôsobilosť má i nezletilec.jednou záveťou môže platne poriadiť len jedna osoba. v ktorej poriadil ohľadne celého svojho majetku A) - prejav vôle zostaviteľa. 2) kumulácia dedičských titulov = súbeh dedičských titulov .dodržanie náležitostí PÚ týkajúcich sa spôsobilosti zriaďovateľa k PÚ . prípadne ak nie je označená vôbec. nie je prípustné. 1) slobodu vôle vylučuje predovšetkým bezprávna vyhrážka (vis compulsiva) . POJEM A NÁLEŽITOSTI ZÁVETE. preto môže zostaviteľ záveť kedykoľvek zmeniť alebo zrušiť - platná právna úprava výrazne rozšírila zriaďovaciu voľnosť zostaviteľa. ale teória a prax to takto odlišuje) B) 115 vôľa musí byť predovšetkým daná požiadavka danosti nie je splnená najmä v prípade fyzického násilia (vis absoluta) vôľa musí byť slobodná a vážna.

nezáleží pri tom na čitateľnosti podpisu. že závet neskoršia ruší záveť predchádzajúcu (§ 480 odst. prípadne čiastočne neplatná (§ 41) - prísna formálnosť tohto prejavu – ustanovenia o forme závete majú kogentnú povahu a ich nedodržanie má za následok absolútnu neplatnosť závete (§ 40 odst. pričom k podpisu nie je nutná prítomnosť svedkov dvaja svedkovia musia byť súčasne prítomní pri výslovnom prehlásení zostaviteľa. vyhovuje požiadavke vyplývajúcej z § 476 odst. ktorá je k tomu vopred poverená a je 1) b) musí v nej byť vlastnou rukou zriaďovateľa uvedený presný dátum. bolo možné posúdiť.nie je nutné. ktorý sa musí vzťahovať ku dňu podpisu závete a nie ku dňu spísania (ak sa oba dni nezhodujú) . pred svedkami prejaví spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti to. v ktorého obvode mal zriaďovateľ svoje posledné trvalé bydlisko záveť alografná nie je písaná vlastnou rukou zriaďovateľa. teda podpis text listina prečítaná a musia ju podpísať . ktorá je staršia. pred ktorými musí byť priestorovo uzatvára pri halografnej záveti sa nevyžaduje prítomnosť svedkov ani iné overenie závete halografnú záveť nemôže zriadiť nezletilec. kedy o totožnosti tohto vlastnoručného podpisu nie sú pochybnosti. kto nahlas prečítal a spôsob. že listina obsahuje jeho poslednú vôľu c) 2.v zápise musí byť uvedené. príp. ak je v tomto smere záveť neurčitá alebo nezrozumiteľná a nemožno tento nedostatok odstrániť ani výkladom závete (§ 35 odst.prísnejšia forma. ani osoby.zo závete musí byť jasné určenie dedičov. že listina obsahuje jeho poslednú vôľu) svedkom môže byť len osoba. že boli prítomní pri výslovnom prehlásení zostaviteľa. platí. kto listinu napísal.presný dátum je dôležitý pre posúdenie spôsobilosti zriaďovateľa zriadiť záveť a tiež preto. 1) musí byť vlastnou rukou zriaďovateľa podpísaná (§ 476a) . na písacom stroji alebo osobou od zriaďovateľa odlišnou 2 formy: 1. u inej osoby alebo ju môže zveriť notárovi - všetko. nemusí im byť daná k prečítaniu. že listina obsahuje jeho právu vôľu .podľa judikatúry. pisateľom a predčitateľom ale nemôže byť rovnaká osoba. 2 (teraz ide o ustanovenie § 476a) - s týmto poverením zrozumená (náhodne prítomný pri úkone nemôže byť svedkom) .celá musí byť napísaná vlastnou rukou zriaďovateľa. je povinná po smrti zriaďovateľa neprodlene ju predložiť súdu. aby pisateľ a predčitateľ boli osobami odlišnými od svedkov. podpis zriaďovateľa len priezviskom v spojení s jeho akademickým titulom za situácie. 2) je záveť neplatná. svedkovia len svojim podpisom potvrdzujú.ak má záveť u seba iná osoba. ObčZ pozná 3 druhy písomnej závete: záveť holografná v praxi veľmi obvyklá k jej platnosti sa vyžaduje: a) celý text musí byť písaný rukou zriaďovateľa . že zostaviteľ zriadiť viacero závetí. že zostaviteľ nevie čítať alebo písať. pretože ak si obe závete konkurujú tak. ale je písaná napr. obecná (§ 476b) - k jej platnosti zákon vyžaduje vlastnoručný podpis zostaviteľa.C) náležitosti prejavu zriaďovateľa - vôľa prejavené v záveti musí byť určitá a zrozumiteľná 2) . že listina obsahuje jeho poslednú vôľu . aby sa zabránilo možnému sfalšovaniu prejavu poslednej vôle zostaviteľa 116 . zvláštna (§ 476c. v akom jazyku . ktoré nemôžu písať alebo čítať - nutný traja súčasne prítomní svedkovia. ktoré nemôžu čítať alebo písať vlastnoručne spísanú záveť môže zriaďovateľ ponechať pri sebe. akým písacím nástrojom a na akom podklade.zostaviteľ musí pred svedkami po prečítaní potvrdiť. 1) prípustná je len písomná forma závete. ak pomocou akýchkoľvek slovných výrazov. aby v prípade. čo nasleduje po podpise je neplatné. že listina obsahuje jeho poslednú vôľu (výslovne je prehlásenie učinené. že nemôžu vedľa seba obstáť. § 476d) .svedkovia nemusia byť zoznámení s obsahom závete. nezáleží na tom. akým zostaviteľ potvrdil. ak je ho možné identifikovať ako podpis zostaviteľa . stanovená pre osoby. poprípade aj obvyklých znamení.

tieto osoby nemôžu pôsobiť ani pri zriaďovaní závete. sa priečiť dobrým mravom (§ 39) - hlavným obsahom závete je stanovenie dediča (§ 477 odst. a ich účasť pri tomto úkone . priezvisko a rodné číslo zriaďovateľa. príp. veci a práva. v ktorom je prejav vôle učinený (§ 476e). podpis zriaďovateľa a odtlačok úradného razítka notára a jeho podpis (§ 63 NŘ) zvláštne pravidlá pre notársky zápis o záveti zriaďovateľa.plne v dispozícii zriaďovateľa . ktorá nemôže - D) čítať alebo písať sú stanovené v § 65 NŘ.novšia záveť môže zrušiť predchádzajúcu buď úplne alebo z časti . že zriaďovateľ prejavuje svoju vôľu nakladať so svojim majetkom pre prípad svojej smrti . musí alografná záveť vyhovovať náležitostiam § 476d odst. ako má byť v záveti vyjadrené ustanovenie niekoho dedičom osobné. meno.svedkami pri alografnej záveti nemôžu byť osoby. ktorý je hluchý alebo nemý v § 67 NŘ. NŘ tiež podrobne upravuje záležitosti osôb svedkov a dôverníkov. ktorého sa vopred nemôže platne vzdať . náhradný dedič nastupuje na miesto pôvodného dediča v rozsahu jeho dedičského podielu (stanovenie náhradného dediča nie je považované za podmienku v záveti v zmysle § 478) ak stanoví zriaďovateľ viac dedičov. ktoré nemajú spôsobilosť k PÚ.). ktorá nemusí byť v zanechanom majetku - obsahom závete nemôžu byť podmienky. čím sa možno vyhnúť namietaniu neurčitosti závete.vôľa obsiahnutá v záveti nesmie odporovať zákonu ani ho nesmie obchádzať. nepočujúce. vymedzením príbuzenského vzťahu k zriaďovateľovi. tlmočníci alebo predčitatelia (§ 476f) záveť vo forme notárskeho zápisu . údaj o overení jeho totožnosti. ktorý sa preukáže plnou mocou s úradne overeným podpisom (§ 91 NŘ) obsahové náležitosti závete - potrebné.záveť vo forme notárskeho zápisu môže zriadiť ktorákoľvek fyzická osoba. nemalo by ale žiadne právne účinky (za podmienku sa nepovažuje príkaz k započítaniu na dedičský podiel) zrušenie závete - právo na zrušenie závete je prejavom zriaďovacej povinnosti zostaviteľa. a to pred ktorýmkoľvek notárom bez ohľadu na miesto svojho trvalého bydliska . že je platná 117 . že je spôsobilý k PÚ. ak je tým dedič dostatočne identifikovateľný zriaďovateľ môže stanoviť aj náhradného dediča pre prípad. notárskeho řádu (zákon ČNR č.neskoršia záveť ruší predošlú za predpokladu. 1) . svedkami nemôžu byť ani osoby povolané k dedeniu zo zákona či zo závete a osoby im blízke (§ 116). a pre zriaďovateľa. ak v tomto smere chýba vôľa zriaďovateľa alebo je neurčitá alebo nezrozumiteľná a nemožno ju zistiť ani výkladom. že ním bol zápis po prečítaní schválený. nemalo by toto ustanovenie závete právne účinky . že nová záveť nemôže vedľa predchádzajúcej obstáť) . v ktorého obvode má zriaďovateľ bydlisko (§ 70 NŘ) .ak notár spíše notársky zápis o záveti. spolupôsobiacich pri spisovaní notárskeho zápisu takýchto zriaďovateľov. ktoré by obmedzovali dedičov vo voľnej dispozícii so zdedeným majetkom (§ 478). resp. ktorá nemôže čítať alebo písať. môže tiež stanoviť ich podiely.spôsoby zrušenia závete: zriadenie novej závete .zostaviteľ môže podiel dediča určiť aj peňažnou čiastkou. ktorá má zriaďovaciu spôsobilosť. oznámi to okresnému súdu.pre je obsah sú smerodatné ustanovenia § 62 a nasl. ide o právo - prejav zriaďovateľa musí byť predovšetkým výslovný. že by osoba označená ako dedič na prvom mieste dedičstvo nenadobudla. prehlásenie zriaďovateľa o tom. pisatelia. najvhodnejšie je uvedenie mena a priezviska.ObčZ nestanovuje. označenie notára. osoby nevidomé. aby vec v okamihu zostaviteľovej smrti existovala a bola v jeho vlastníctve. údaj o tom. 4 a 5 . že ruší predchádzajúcu záveť) alebo mlčky (z obsahu novej závete je jasné.ak je osoba. nepočujúca. ak by bola vec v medziobdobí zničená. ktoré nepoznajú jazyk. pojednávajúce o notárskych zápisoch - označenie dediča musí byť určité. a tie. je - - - okrem vlastného textu musí obsahovať aj miesto a dobu úkonu. ktoré im majú pripadnúť (§ 477). nemé. 358/1992 Sb. podiely môže určiť aj zlomkom alebo percentom ak zostaviteľ ustanoví dediča a určí. ani ako úradné osoby. podiely dedičov sú rovnaké (§ 477). takého ustanovenie by záveť nečinilo neplatnou.notársky zápis o záveti sa ukladá u notára a prostý opis o zápise možno vydať len zriaďovateľovi alebo jeho zmocnencovi. zo závete musí byť jasné.k zrušeniu pôvodnej závete novou môže nastať výslovne (zriaďovateľ výslovne prehlásti.3) . vylúčené nie je ani určenie dediča napr. že mu pripadá konkrétna vec.

1) . ak došlo k platnému vydedeniu neopomenuteľného dediča (§ 469a) . takú záveť možno zrušiť len zriadením závete novej alebo odvolaním závete - neplatnosť závete nenastáva priamo zo zákona.okolnosti pre posúdenie platnosti závete sa posudzujú podľa stavu.ak ide o nezletilého potomka zostaviteľa.z hľadiska stupňa ochrany rozlišuje ObčZ medzi zletilými a nezletilými potomkami: . stanoveným pre tento PÚ prejav vôle o vydedení je osobným úkonom zostaviteľa (musí ho učiniť osobne). tj. ale aj potomkovia druhého. ktorá je v deň smrti zostaviteľa. prípadne ďalšieho stupňa (pričom ale potomok bližší vylučuje z dedenia potomka vzdialenejšieho) pozostalý manžel medzi neopomenuteľných dedičov nepatrí - musí byť uvedený dôvod vydedenia. ale musí mať formu. musí byť určitý a zrozumiteľný - potomkovia zostaviteľa. je neplatná. akú má odvolaná záveť. spálenie.nie je nutné. že je tu daná zriaďovacia spôsobilosť zostaviteľa a jeho vôľa záveť zničiť . ktorú stanoví zákon pre záveť (§ 480 odst. na ktorej je záveť napísaná . preškrtanie textu apod. než koľko činí tento podiel 119.) a náležitostiam špecifickým. ktorým prejavuje svoju vôľu zničiť záveť tým. že vzhľadom k tomu.obmedzenie zriaďovacej voľnosti zostaviteľa . že musí vyhovovať obecným náležitostiam PÚ (§ 34 a nasl. POSTAVENIE NEOPOMENUTEĽNÝCH DEDIČOV.ak sa neopomenuteľný dedič dovolá neplatnosti závete.o zostaviteľa trvalo neprejavuje ozajstný záujem.zostaviteľ nemôže týchto dedičov vo svojej záveti opomenúť - platnosť tohto PÚ je podmienená tým.jednostranný PÚ zriaďovateľa.§ 469 . že by nastal dôvod vydedenia v budúcnosti. nemožno možnosť podmieneného vydedenia pripustiť 118 . roztrhanie listiny. že zničí listinu. že predpokladom vydedenia je existencia dôvodu vydedenia a jeho uvedenie v listine o vydedení. ktoré ho zakladajú podľa § 469a zostaviteľ môže vydediť potomka.b) c) . že sa určitý jeho potomok nemá dostať svoj dedičský podiel vymedzený v § 478. musí byť prehlásenie o neuplatnení neplatnosti závete. tj. ktorý by ako potomok prejavovať mal . že má dostať menej.zletilí potomkovia môžu byť vo svojom zákonnom dedičskom podiele skrátení až o polovicu. koľko činí jedna polovica ich dedičského podielu zo zákona (§ 479) platnosť závete . ale len na základe námietky neopomenuteľného dediča (relatívna neplatnosť) . ktorým prejavuje vôľu odvolať už zriadenú záveť .nezletilým potomkom sa musí dostať aspoň toľko. či možno vydediť potomka podmienene. v starobe alebo v iných závažných prípadoch . a to nie len v prvom stupni. jeho deti. pre prípad. resp. ak: . kedy vzhľadom k osobe zostaviteľa sú stanovené určité formy závete) odvolanie závete . domnievame sa ale .jednostranný prejav vôle zostaviteľa. to platí predovšetkým pre existenciu alebo neexistenciu neopomenuteľného dediča vydedenie pojem vydedenie býva používaný v dvojakom zmysle: 1) vydedenie ako prejav vôle zostaviteľa = jednostranný PÚ zostaviteľa. koľko činí ich zákonný dedičský podiel . schválené súdom . učinené jeho zákonným zástupcom.nemusí prebehnúť rovnakou formou.bol odsúdený pre úmyselný trestný čin k trestu odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka .pri záveti vo forme notárskeho zápisu neprichádza zničenie do úvahy. nastupuje v rozsahu jeho dedičského nároku vymedzeného § 479 dedenie zo zákona . konkretizovaný vymedzením skutkových .zničenie má právne následky len za predpokladu.neplatnosť závete nenastáva.napr. pretože sa im musí dostať aspoň toľko.trvalo vedie nezriadený život - spornou je otázka.v rozpore s dobrými mravmi neposkytol zostaviteľovi potrebnú pomoc v nemoci. .odvolanie sa môže týkať celej závete alebo jej časti zničenie závete . ktorým prejavuje svoju vôľu. . a to úplne alebo z časti okolností. aby nová záveť bola zriadená v rovnakej forme ako predošlá (ak nejde o prípady.ak záveť nerešpektuje práva neopomenuteľného dediča.

ktorý nadobudol dedičstvo okamihom smrti zostaviteľa (nezávisle na tom. inak je to čo sa týka počiatku tejto doby.niekedy môže nastať prípad. že dedičstvo odmietne (§ 463) súdne riadenie 119 . a to bez ohľadu na to. uplatní sa § 101 o obecnej trojročnej premlčacej dobe. pripadá štátu (§ 462) . a ktoré neboli pri nadobudnutí v dobrej viere (skutočnosť. ak boli v dobrej viere. o ktorého existencii sa nevedelo. ktoré niečo od nepravého dediča nadobudli. s takto uvoľneným dedičským podielom môže zostaviteľ disponovať v záveti.nepravý dedič je povinný vydať majetok. ktorým bolo ukončené dedičské riadenie 121. § 480) dobre možné alebo účelné vydanie vecí tvoriacich predmet dedičstva (napr. podľa § 105 začne v tomto prípade premlčacia doba bežať od právnej moci rozhodnutia. 3. ak tak neučiní. štát sa môže dostať do pozície obdobnej postaveniu dediča oprávneného alebo neoprávneného - predpokladom úspešnosti žaloby oprávneného dediča je jej uplatnenie v zákonom stanovenej premlčacej dobe. či boli všetky tieto veci. OCHRANA OPRÁVNENÉHO DEDIČA. môže si úžitky ponechať a má tiež právo na náhradu všetkých nákladov účelne na dedičstvo vynaložených 120. že boli spotrebované. prevedené na inú osobu apod. ak pri nadobudnutí neboli v dobrej viere. NADOBUDNUTIE DEDIČSTVA (VRÁTANIE ODMIETNUTIA A POTVRDENIA NADOBUDNUTIA DEDIČSTVA). a to podľa zásad o bezdôvodnom obohatení tak. pretože zákon nemá pre tento prípad o premlčacej dobe špeciálnej ustanovenie. rozhodujúca je tu dobrá viera nepravého dediča. že nadobudnutie dedičstva bolo potvrdené inej osobe). predmetom prejednania dedičstva alebo nie namiesto naturálnej reštitúcie prichádza do úvahy peňažitá náhrada. 1 a 2 . uvedené právne účinky môže dedič odvrátiť tým. aby sa na úkor oprávneného dediča bezdôvodne neobohatil dedič domáhať vydania nadobudnutého len vtedy. oprávnený dedič môže svoje právo uplatniť žalobou na vydanie dedičstva (hereditas petitio). ktorý z dedičstva má. a môže ho zrušiť. ak nepravý dedič musel alebo mohol vedieť. ktoré na dedičstvo vynaložil. sa môže domáhať voči neoprávneného dedičovi vydanie dedičstva ak medzi nimi nedôjde k dohode.). či sa aj oni dopustili jednania zakladajúceho dôvod vydedenia. ak bol ale v dobrej viere. resp. ako by to nadobudli od oprávneného dediča (§ 486) – ide o jednu z výnimiek zo zásady nemo plus iuris ad alium transfere potest quam ipse habet) . 2).predmetom dedičskej žaloby sú aj pohľadávky a dlhy zostaviteľa . že vec alebo iná majetková hodnota bola nadobudnutá od nepravého dediča v dobrej viere. dedič. v takých prípadoch je nutné postupovať podľa § 485 o ochrane oprávneného dediča - voči tretím osobám. ak sa dodatočne objavil ďalší dedič zo zákona. v riadení pred súdom preukazuje nadobúdateľ) rozsah nároku oprávneného dediča je vymedzený v § 485 odst. ak dedičstvo pripadlo štátu (§ 487). nastáva ohľadne neho dedenie zo zákona. ktoré tvorili predmet dedičstva. jeho existencia bola ostatnými dedičmi zamlčaná. 2 o vydaní úžitkov z dedičstva a o nákladoch na dedičstvo vynaložených. je povinný vydať aj úžitky z dedičstva a má právo len na náhradu nutných nákladov. ktoré tvorili predmet dedičstva. ktorá smeruje proti neoprávnenému dedičovi. ak nie je - na uvoľnený podiel vydedeného dediča nastupujú jeho potomkovia (§ 473 odst. 2). z dedičskej postupnosti (v prípade čiastočného vydedenia ide o obmedzenie jeho dedičského nároku) - žaloba smeruje k naturálnej reštitúcii. tj. 1). nič ale nebráni tomu. že dedičstvo nadobudne nepravý dedič. sú chránení tak. nadobudnutie dedičstva - - dedičstvo sa nadobúda okamihom smrti zostaviteľa (§ 460 odst. aby zostaviteľ tento prejav vôle zahrnul v záveti 2) vydedenie ako právne následky vôle zostaviteľa vylúčenie potomka. . že oprávneným dedičom je niekto iný. sa môže oprávnený - oprávnený dedič.zostaviteľ nie je prejavom vôle o vydedení viazaný. preto.ustanovenie o ochrane oprávneného dediča sa uplatní aj vtedy. pretože bol neznámy. na ktoré dedič dedičstvo alebo jeho časť previedol. zákon hovorí o listine vydedenie. ak tento podiel nenadobudne žiadny zo závetných alebo zákonných dedičov.pre rozsah nároku je významný aj § 485 odst.- s formálneho hľadiska musí prejav vôle vyhovovať náležitostiam závete (§ 476). príp. v takom prípade sa postupuje ako pri zrušení závete (§ 469a odst. ktorému nesvedčil dedičský titul a oprávneným dedičom bol niekto iný (napr. zostaviteľ môže ale účinky vydedenia vztiahnuť aj na nich (§ 469a odst. proti osobám. k vydaniu všetkých vecí. nie je rozhodné. ktorého sa tento PÚ týka. peňažitá náhrada musí zodpovedať objektívnej hodnote vecí v okamihu smrti zostaviteľa .

že niekto zomrel alebo bol prehlásený za mŕtveho (§ 175a odst. ak by bol obdarovaný závetný dedič neodôvodnene zvýhodnený proti neopomenuteľným dedičom predmetom započítania je to. ak sa dediči v rámci dohody o vysporiadaní nedohodli inak. prihliadne súd k započítaniu pri všetkých štyroch skupinách ak ide o dedičov uvedených v § 473 odst. ktoré nemajú plnú spôsobilosť k PÚ.právo odmietnuť dedičstvo je prejavom zásady rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov. predmetom započítania teda nemôže byť to. a na druhej strane bráni tomu. ale na dedení sa už nepodieľa skúma predpoklady dedenia . 2 OSŘ) cieľom súdu je vydanie rozhodnutia o potvrdení nadobudnutia dedičstva. čo bol zostaviteľ povinný plniť pre hodnota započítania je rozhodná hodnota daru v okamihu.- súd zaháji riadenie aj bez návrhu ako náhle sa dozvie. príp. štát sa stáva závetným dedičom a jeho postavenie je rovnaké ako postavenie dediča. ak k nemu dal zostaviteľ v záveti výslovný príkaz. kedy bol dedič vyrozumený o svojom dedičskom práve. výšku predĺženia .musí spĺňať náležitosti PÚ obecne aj náležitosti vzťahujúce sa k odmietnutiu dedičstva ako k špecifického PÚ - namiesto osôb. takže je tu nutné aplikovať primerane ustanovenia o právach 120 . 2. taký úkon zástupcu potom podlieha schváleniu súdu (§ 468) prejav o odmietnutí dedičstva sa musí týkať celého dedičstva (§ 466). resp. inak sa započítanie prevedie len vtedy. tento PÚ má účinky len ak bol učinený voči príslušnému súdu a v lehote stanovenej zákonom (táto lehota je jednomesačná a začína bežať odo dňa.ak je majetok v SJM s pozostalým manželom. že okrem práv na dediča prechádzajú aj povinnosti zostaviteľa - ak je viac dedičov a chcú sa vysporiadať dohodou.ak je hodnota daru vyššia ako dedičský podiel. podľa ktorej jeden účastník nemôže vnútiť svoju vôľu druhému . platí to pri testamentárnych i zákonných dedičoch. ktoré dedič obdržal od zostaviteľa bezúplatne ešte počas jeho života - započítacia povinnosť je obligatórna pri dedení zo zákona. započíta sa im aj to. dedič nemôže odmietnuť dedičstvo len zo zákona a dediť na základe závete k odmietnutiu dedičstva nemôže dedič pripojiť výhradu ani podmienky. čo dedič počas života zostaviteľa od neho bezplatne obdžal.štát môže dediť z dvoch titulov: 1) zostaviteľ zanechal platnú záveť. ako aj o práve dedičstvo odmietnuť a o následkoch . môže dedičstvo odmietnuť ich zákonný zástupca. ak nešlo o obvyklé darovania. . také prehlásenie by nemalo účinky odmietnutia dedičstva (§ 466) - 122.ak je dedičstvo predĺžené. ktorým dedič prejavuje svoju vôľu kolácia (započítanie na dedičský podiel): ak je k dedeniu povolaných viac dedičov. v ktorej odkázal celý majetok alebo jeho časť štátu. predovšetkým vtedy. schválenie dohody dedičov o vysporiadanie dedičstva súd zisťuje predmet a rozsah dedičstva. NADOBUDNUTIE DEDIČSTVA ŠTÁTOM. okruh osôb povolaných k dedeniu. súd dohodu schváli. ale súd by mal dedičov poučiť o započítaní aj keď uzatvárajú dohodu o vysporiadaní dedičstva ak nedôjde k dohode.súd zistí majetok zostaviteľa súpisom aktív a pasív. nemusí obdarovaný dedič nič vracať. súdom ustanovený opatrovník. čo od zostaviteľa obdržal jeho predok pri dedení zo závete sa započítanie prevedie len za splnenia zákonom stanovených predpokladov (§ 484). - spôsob započítania: hodnota darovaných vecí sa pripočíta k čistej hodnote dedičstva. rozdiel potom predstavuje dedičský podiel dediča . určí cenu. aby sa niekto stal zaviazaným bez súhlasu = jednostranný PÚ dediča adresovaný súdu. ak dohoda neodporuje zákonu alebo dobrým mravom - možnosť odmietnuť dedičstvo na jednej strane zabezpečuje vlastnícku slobodu dediča vo vzťahu k nadobúdaniu majetku.rešpektovanie vôle dediča je nutné aj preto. súd nariadi likvidáciu odmietnutie dedičstva . prihliadne súd k započítaniu pri potvrdení nadobudnutia dedičstva podľa dedičských podielov (§ 484) ak ide o dedičstvo zo zákona. kedy bol poskytnutý nebyť dedičom po určitom zostaviteľovi. výšku dlhov a obecnú hodnotu dedičstva. tento inštitút zaisťuje spravodlivé rozdelenie majetkových hodnôt spadajúcich do dedičstva s prihliadnutím k majetkovému plneniu. súd rozhodne o obecnej cene tohto a prevedie vysporiadanie . tento súčet sa vezme za základ pre vyčíslenie dedičských podielov a od jednotlivých podielov sa odčítajú jednotlivé zápočty.

ak s tým veriteľ nebude súhlasiť. nemôže odimietnuť . vrátane zodpovednosti za dlhy zostaviteľa a práva dedičstvo odmietnuť 2) štátu pripadá majetok zostaviteľa na základe ustanovení zákona (§ 462) preto.štát tu nemá postavenie zákonného dediča.a povinnostiach dediča.štátu môže z titulu odúmrte pripadnúť celé dedičstvo alebo len jeho časť . že v prípade odúmrte nemôže štát dedičstvo odmietnuť . že na úhradu dlhov z dedičstva budú poskytnuté veci z dedičstva zodpovedajúce hodnote dlhu. keď dedičstvo nenadobudol žiadny zo zákonných alebo závetných dedičov . že žiadny z dedičov dedičstvo nenadobudol. 2) . ktorý je spôsobilý dediť a dedičstvo neodmietol - zodpovednosť štátu za dlhy zostaviteľa a primerané náklady jeho pohrebu sú obdobné ako pri dedičovi - štát je ale určitým spôsobom zvýhodnený oproti ostatným dedičom v tom smere. že zodpovedá za záväzky zostaviteľa aj vecami. ak je tu v dobe smrti zostaviteľa aspoň jeden zo zákonných dedičov. ide o odúmrť (caducum) .k nadobudnutiu dedičstva štátom nemôže dôjsť. môže štát navrhnúť likvidáciu dedičstva (§ 472 odst. ktorý sa uplatní len vtedy.ide o zvláštny nadobúdací dôvod dedenia.štát nadobúda dedičstvo okamihom smrti zostaviteľa a môže sa preto domáhať voči nepravému dedičovi jeho vydania (§ 462) 121 . spadajúcimi do dedičstva štát sa môže s veriteľmi zostaviteľa dohodnúť. dedičstvo preto napr.zvláštna úprava zodpovednosti štátu je daná z dôvodu. táto možnosť je ale viazaná na súhlas veriteľa.

Sign up to vote on this title
UsefulNot useful