Prehľad dejín Ruska Študijný materiál na kurz Dejiny a kultúra Ruska pre poslucháčov RVŠ a PT na FiF UK

Ľubor Matejko

Obsah: I. Východná Európa a Rusko v praveku a staroveku. 1. Najstaršie osídlenie východnej Európy 2. Jaskynné maľby, Venuše a dolmeny 3. Indoeurópania na juhu východnej Európy 4. Balti, Slovania a Ugrofíni

II. Východná Európa v ranom stredoveku (5.-9. stor.) 1. Dosídľovanie východnej Európy 2. Sever proti Juhu III. Kyjevská Rus a nástupnícke štáty (9.-13. stor.) 1. Kyjevská Rus 2. Nástupnícke knieţatstvá IV. Moskva – tretí Rím (14.-16. stor.) 1. Rozmach Moskovského knieţatstva 2. Herézy a náboţenské hnutia na Rusi v 15.-16. stor. 3. Pripojenie Smolenska – míľnik v expanzii na Západ 4. Rozket Moskovského cárstva IV. Koniec starých čias a zrod moderného Ruska (17.- zač. 18. stor.) 1. Interregnum, Romanovci a potreba modernizácie 2. Zakladateľ moderného Ruska

V. Ruské impérium (1721- 1917) 1. Rusko po Petrovi 2. Rozdelenie Poľska a Nové Rusko pri Čiernom mori 3. Rusko spolurozhoduje o usporiadaní pomerov v Európe 4. Nemci v Rusku 5. Bašta konzervativizmu 6. Kontroverzný „cár osloboditeľ“ 7. Slovanofili a západníci 8. Antireformy: vláda Alexandra III. (1881-1894) 9. Revolučné vrenie

VI. Sovietske Rusko a Sovietsky zväz 1. Boľševický prevrat a občianska vojna 2. Emigrácia 3. Josif V. Stalin (1924-1953) 4. Destalinizácia a politický odmäk 5. Návrat konzervatívcov a stagnácia 6. Perestrojka a zánik ZSSR

I. Východná Európa a Rusko v praveku a staroveku
Za ostatných 700 tis. rokov sa na severnej pologuli vystriedalo niekoľko období veľkého chladu (ľadové doby) a následného oteplenia (medziľadové doby). V časoch najväčšieho ochladenia sa značná časť Európy pokryla súvislým ľadovcom: v Škandinávii dosahoval hrúbku aţ 3 km, v strednej Európe siahal po Karpaty, v doline Dnepra zasahoval po Dnipropetrovsk (48,5˚ s.š.) a v doline Donu po Kalač (49,5˚ s.š.); súvislé zaľadnennie pokrývalo sever Západosibírskej roviny a obrovské ľadové plochy sa vytvorili aj na východ od Jeniseja, na Čukotke a Kamčatke. V interglaciáloch, keď sa klíma otepľovala, ľad ustupoval. Pohyb ľadovcov sa významne podieľal na formovaní reliéfu východnej Európy. Napr. pohorie Valdaj je vlastne zvyškom koncovej morény obrovského kontinentálneho ľadovca. Kvantá vody z topiaceho sa ľadu zasa vytvorili rozľahlú piesočnú Meščerskú níţinu (na východ od Moskvy) a Poleskú níţinu (na ukrajinsko-bieloruskom pomedzí), ľadovec dal tvar aj ostro rozoklaným štítom Kaukazu či Altaja.

čo by mohlo nasvedčovať na . kam zrejme postupovali z Afriky. v Rusku na lokalitách Kostenki a Borščevo na brehoch Donu vo Voroneţskej oblasti). š. O cca 20 tis. rokov staré figúrky koní. určovali teda aj rozsah ľudského osídlenia východnej Európy. Odtiaľ potom cez Aljašku prenikali ďalej do Ameriky. V časoch najväčšieho chladu sa sídla ľudí sústreďovali najmä na Kaukaze a pri Čiernom mori. (oblasť Brianska). hoci nie takému silnému ako bolo predchádzajúce: vo východnej Európe leţala hranica ľadu na čiare Vilnius – Vicebsk – Valdaj – Vologda. pričom v kaţdej je 20 bodiek v skupinkách po 5. 6000 pred n. no topenie ľadovcov trvalo celé tisícročia (zo severných oblastí Európy ľad ustúpil aţ ok.. zaznamenané sú aj opačné prípady – vysúšanie území. kde maximálne hĺbky neprekračujú 14 m. napr. v doline Desny aţ po 54° s. prirodzene. oblasť Voroneţe). rokmi tak mohli prejsť z Ázie cez dnešný Beringov prieliv kolonizačné vlny ľudskej populácie. tzv. sú vo východnej časti kontinentu známe nálezy nielen z juhu (Kiik Koba na Kryme. v lokalite Gagarino. Venuše (viacero sa ich našlo napr. roztápa sa však čoraz rýchlejšie (v súčasnosti aţ 25 m ročne). ako Azovské. kam prenikali iné (rasovo odlišné) skupiny príslušníkov druhu homo sapiens. Zo Sungiru (neďaleko Vladimira) pochádzajú cca 20 tis. ţe moderní ľudia prichádzali do Európy cez Áziu.Klimatické pomery. počas teplejších období sa posúvali vyššie do vnútrozemia. ktoré osídlili Ameriku. čo znamená. ktorého pozostatkom sú dodnes početné soľné jazerá v tejto oblasti. Jaskynné maľby. ktoré panujú v Európe dnes. ktoré boli ďaleko na juh od línie ľadu. v povodí Prutu. ovplyvňovali ţivot vo všetkých jeho formách. rokov staré a sústreďujú sa na východe kontinentu (napr. Dnestra a Dnepra). nastali v dôsledku oteplenia pred cca 10 tis. Dosiaľ jedinou známou lokalitou s pravekými nástennými maľbami z tejto časti kontinentu je Kapova jaskyňa na Urale (neďaleko Novoakbulatova v Baškirsku). l. rokov neskôr sa uţ však museli „klasickí“ neandertálci prispôsobovať ďalšiemu ochladzovaniu. ţe časť vtedajšej súše je v súčasnosti pod vodou. Paralelne s osídľovaním Európy postupovala aj kolonizácia Sibíri. Z východnej Európy sú známe aj početné paleolitické ţenské sošky. Z čias pred cca 130 tis. Pravda. zdobené dvoma líniami ornamentov. To naznačuje. hladina morí aţ o 130 m niţšie ako dnes. Najstaršie osídlenie východnej Európy Teplotné pomery.) V juţnejších polohách pretrvali zvyšky zaľadnenia dodnes iba v horstvách: Elbrus dodnes pokrýva od výšky 2500 m (resp. 2. ktoré boli kedysi zaplavené morom: pred asi 4 tis. 3500 m na juţnom svahu) súvislý ľadovec. Venuše a dolmeny Kým jaskynné maľby zo západnej Európy sú dobre známe. V čase vrcholiaceho zaľadnenia bola napr. keď v Európe za dočasného oteplenia zaţívala rozkvet populácia neandertálcov. Pred cca 40 tis. rokmi v Kumsko-manyčskej zníţenine medzi Kaspikom a Čiernym morom prieliv. ale aj zo severnejších polôh. v tomto čase ešte neexistovali. menej sa vie o paleolitickom umení európskeho Východu. 1. Plytšie moria. Dôsledky teplotných zmien sa prejavovali i v oblastiach. Zatiaľ najstaršie známe stopy po prítomnosti človeka moderného fyzického typu (homo sapiens) v Európe sú cca 40 tis. rokmi.

v ktorom ţilo okolo 2 tis. l. keď sa do juţných oblastí východnej Európy rozšírila znalosť technológie spracovania ţeleza. zdobený ornamentom. tis. Arkaim Pozoruhodné lokality. kým Indoeurópania podľa lingvistických analýz poznali roľníctvo. opevnené 5. 3000 pred n. Indoeurópania na juhu východnej Európy Pričiernomorské stepi boli po celé tisícročia bránou. Tí na ceste zo svojej pradomoviny v stepiach pod Altajom. V nasledujúcich storočiach sa v stepiach juţného Ruska a Ukrajiny vystriedala celá plejáda indoeurópskych etník. stor. ţil v pričiernomorských stepiach dnes uţ zaniknutý indoeurópsky národ Kimmérijcov. Spomedzi ukrajinských nálezísk moţno v súvislosti s pravekým umením spomenúť napr. ale aj ezoterikov a širšiu verejnosť. tis. ktorou do Európy prenikali kolonizačné vlny nových migrantov i nové civilizačné výdobytky. stonehenge). Nálezisko.. ţe Indoeurópanom treba pripisovať kurhany či kurgany. V 8. rokov starý náramok z mamutej kosti. patrí k najzáhadnejším v Rusku a priťahuje nielen vedcov. Zo západoeurópskeho neolitu sú dobre známe megalitické stavby (napr. bol podľa archeologických zistení národom pastierskym. takţe z pôvodne relatívne jednotného spoločenstva vznikol celý rad národov a jazykov. neskôr sa ok. pritom iba v oblasti Kaukazu počet dolmenov zo 4. ktoré sú typickým prvkom ukrajinských a ruských stepí. stor. Arkaim (Čeľjabinská oblasť). r. l. pochádzajú z Juţného Uralu. pred n.5 m vysokým hlineným valom. Meziň (v oblasti Černihiva). ktorý pripomína slávny grécky meander. pred n. ľudí. kde sa našiel asi 22 tis. spojené s kultúrou Indoeurópanov. l. Kimmérijci a Skýti Ok. Označujú ho ako „mesto swastiky“ či „mesto mandaly“ a spája sa s bájnou metropolou Árijcov. 3. Odtiaľto sa rozširuje aj etnický ţivel. l. pred n. rozširovali západ (Achájci alebo Pragréci. kde sa archeologicky podarilo odkryť sídlisko indoiránskych kmeňov. 1000 pred n. Po rozsídlení sa jednotlivé kmene dostali do izolácie. Tráci a i. Patrí k nim napr. Najnovšie bádanie však túto mienku spochybňuje. presunuli do pričiernomorských a povolţských stepí a odtiaľ sa potom od 2. 2005 ho navštívil aj prezident Putin). pretoţe ľud. K najzaujímavejším megalitickým komplexom tu patrí skupina troch dolmenov na kopci nad riekou Ţane v Krasnodarskom kraji neďaleko letoviska Gelendţik. postranné dolmeny (zničené za sovietskych čias pri lesných prácach) boli kruhové s priemerom 4 a 5 m. Kimmérijcov vytlačili na Krym (podľa nich Cimmeria – Crimea) a za Kaukaz kočovníci iránskej vetvy Indoeurópanov – Skýti.. (R. o východoeurópskych sa vie menej. Ilýri. ktoré sa datuje do 17. ktorý dal tvár súčasnej európskej kultúre – Indoeurópania: indoeurópske grécke kmene stvorili antickú civilizáciu a z indoeurópskeho prazákladu vyrástla aj väčšina dnešných európskych národov.) i na východ (indo-iránske kmene). ktorý staval kurhany. Existuje mienka.schopnosť zvládať elementárne počty. aţ 2. Centrálny dolmen má pôdorys štvorca so stranou 4 m. údajne dosahuje aţ 3 tisíc. opisovanou v Aveste a védach. l. hrobky pod mohutnými násypmi. Podľa predstáv jazykovedcov ţili Indoerópania najprv v oblasti juţného Kaukazu. kde leţí svetoznáme .

512 pred n. Rumunska). Roxolani. 1000 pred n. vpád Hunov.archeologické nálezisko Pazyryk. otriasli starovekou Asýriou. 375. Vpád Hunov a koniec staroveku Stáročnú vládu Indoeurópanov na juhu východnej Európy narušil r. píše ako o veľmi početnom ľude. 500 pred n. Tak vznikla Hermonassa (dnes Tmutarakaň na Tamanskom polostrove. pod týmto menom zrejme vystupujú rozličné kmene (Alani. S nimi sa spájajú aj počiatky šírenia kresťanstva v tejto oblasti – pozoruhodná bola misijná činnosť biskupa Vulfilu (nar. ďalej na sever od pričiernomorských stepí – v oblasti stredného Dnepra. obývajúcich v staroveku východoeurópsky juh. zakladali obchodné osady na pobreţí Čierneho mora. ktorá zmietala Rímskou ríšou uţ dlhšie a ktorá vyústila r. boli Tráci. r. r. Slovania a Ugrofíni Najmladšou vetvou indoeurópskeho rodostromu vo východnej Európe boli balto-slovanské kmene. Slovanské kmene ţili na . Pozoruhodným výhonkom antickej kultúry v oblasti Krymu a Tamanského polostrova bolo Bosporské kráľovstvo. čo sa tradične povaţuje za koniec staroveku. keď nad nimi zvíťazili na Katalaunských poliach. Tanais (v ústí Donu asi 30 km od dnešného Rostova na Done). spustil sa proces „sťahovania národov“. Indoeurópskeho pôvodu boli aj Sarmati. resp. pravda. ktorého počiatky siahajú do 5. podnikol proti nim do ukrajinských stepí veľkú výpravu perzský kráľ Dareios. l. obývajúcim v staroveku juh východnej Európy. Balti. Tráci Významným indoeurópskym etnikom. Góti Rad indoeurópskych národov. Prehĺbila sa kríza. Z nich sa neskôr ďalšou diferenciáciou vyvinul osobitný prabaltský a praslovanský etnický substrát. pred n. Nájazdy Germánov napokon r. l. ktorý vytvoril osobitné písmo a preloţil do gótčiny Bibliu. Jazygovia). 4. cca 310). najbohatšie sarmatské náleziská sú však v Krasnodarskom kraji. keď spustošili Ninive i Babylona napokon sa usadili pri Čiernom mori. l. Vedení legendárnym Attilom potom Huni postupovali ďalej do Európy aţ po Rýn a Rimanom sa ich podarilo zastaviť aţ r. zo Škandinávie. Sídla Sarmatov sa vraj rozprestierali od delty Dunaja na západe aţ po Volgu na východe. 451. R. Fanagoria (na Tamanskom polostrove) či Pantikapea (na Kerčskom polostrove) a i. Grécka kolonizácia východnej Európy K praobyvateľom Ruska a Ukrajiny patria aj Gréci. ktoré podľa zistení jazykovedcov ţili ok. stor. Grécky historik Herodotos o nich ok. r. 395 do jej rozdelenia na Západorímsku ríšu s centrom v Ríme a Východorímsku ríšu s centrom v Konštantinopole (zal. n. l. ktorí v 7. naproti Kerču). ktorí sa sem prisťahovali v 3. Ich sídla siahali aj na Balkán (od nich pochádzajú názvy rímskych provincií Trácia a Dácia na území dnešného Bulharska. l. 330 cisárom Konštantínom). stor. a 6. Vpád Hunov mal váţne dôsledky pre celú Európu: desiatky tisíc utečencov opustili svoje východoeurópske sídla a zaplavili Rímsku ríšu. ktorí prinútili Sarmatov i Gótov na útek. uzatvárajú germánski Góti. stor. pred n. l. 476 spôsobili pád Západorímskej ríše. l. n.

si osvojili iba v procese asimilácie. 1453 (v stredoveku sa označuje ako Byzantská ríša). Tieto poznatky protirečia predstavám jazykovedy o príbuznosti Baltov a Slovanov a tak sa zrodila úvaha. ktoré na troskách Rímskej ríše vytvorili viacero kráľovstiev (Taliansko . Muromci (Vladimirská oblasť v RF) a Čudi (=Esti. Francúzsko . v ktorom vzniklo v priebehu 5. podľa ktorých najbliţšími príbuznými dnešných Litovcov a Lotyšov sú moderní Estónci a Marijci. tis. Východná Európa v ranom stredoveku (5.Ostrogóti a neskôr aj Longobardi. Patrili k nim Mordvínci (Povolţie). ţe baltské národy geneticky vyrástli z ugrofínskeho základu. leţiace na sever od Čierneho mora. Burgunďania. ktorými dnes hovoria. Francia atď. Rozľahlé územia na severe medzi Uralom a Baltom obývali azda uţ od 3.) Typickou črtou raného stredoveku boli v celej Európe veľké etnické zmeny. mesto Murom). Aj mocenské pomery sa vo východnej časti kontinentu vyvíjali inak ako na Západe.pomedzí dnešného Poľska.Frankovia. keď sa uţ etnické pomery v západnej Európe do značnej miery ustálili. Bieloruska a Ukrajiny. fínsko-permské a ugrické kmene. Komijci (Ural). Hoci rozľahlé oblasti východnej Európy. Pobaltsko). stor. Potomkovia niektorých z nich tu dodnes ţijú. stor. Meščerci (medzi Okou a Kľazmou). pred n. priamo neovládala. aţ 10. 1. Španielsko – Vizigóti.) Vo východnej Európe sa migračné procesy najintenzívnejšie prejavili v juţnom pásme pričiernomorských a povolţských stepí. označované ako „sťahovanie národov“. naopak – ugrické a fínske národy z baltského a ţe jazyky. neskôr i Normani). II. baltské kmene ako Litovci. Dosídľovanie východnej Európy Osudy indoeurópskych praobyvateľov Juhu . iné sa však asimilovali a ostali po nich iba zemepisné názvy (napr. l. Dynamika týchto procesov neochabla ani na sklonku raného stredoveku. resp. Prusi. viacero mocných ríš. Normandia. ktoré sa od Indoeurópanov jazykovo značne odlišovali (ugrofínska jazyková rodina). Pozíciu hegemóna si tu i po páde Ríma udrţiavala Východorímska ríša. Germánski dobyvatelia sa však postupne romanizovali a ostali po nich iba stopy v toponymii či etnonymii (Lombardia. po mnoho storočí zohrávala kľúčovú úlohu v politických i kultúrnych dejinách areálu. ale neobišli ani severnejšie oblasti. ktorá pretrvala aţ do r.-9. Za zmienku zistenia najnovších genetických výskumov. Na západe Európy dominovali presuny germánskych kmeňov. Zemgali a Latgali zaujali územia dnešnej Litvy a Lotyšska. Jatviagovia.

Avari. niektorí bádatelia hovoria. sú kaukazskí Avari v Dagestane. Krymčaci a kaukazskí Horskí Ţidia. Za potomkov Alanov sa povaţujú Osetínci (odtiaľ názov republiky Severné Osetsko-Alania). sa tu postupne asimilovali. Alani. 680/81 Prvú bulharskú ríšu. 1912 v Pereščepine neďaleko Poltavy na Ukrajine. kde ţili komunity ţidov. ako aj početné kmene Sarmatov. Kým jazyk starých Avarov sa však ráta k tureckým. moslimov. stor. sa vo východnej Európe zjavili. stor. Tu sa zmiešali s podrobeným slovanským obyvateľstvom a slavizovali sa. pôvod polokočovného národa Chazarov nie je celkom jasný. Za potomkov Chazarov sami seba povaţujú národy tureckej jazykovej skupiny. Čierni Bulhari) a upadla do područia Chazarov. presídlili spoza Uralu do oblasti dnešného Baškortostanu. ktoré ostali na Kryme. čím sa mu podarilo uchrániť ríšu pred váţnejšími útokmi. iní ich povaţujú za prisťahovalcov a spájajú ich s Hunmi či Bulharmi. stor. Alaniu zničil aţ vpád Mongolov v 13. n. kde na čele s Kubratovým synom Asparuchom vytvorili r. 558 sa byzantský cisár Justinián zaviazal platiť Avarom tribút. 628 sa Kubrat vrátil k Bulharom. R. Časť kmeňov ostala vo svojich pôvodných sídlach (tzv. kresťanov i pohanov a mali tu vlastné svätyne. ţe išlo o praobyvateľov Kaukazu. ktorých pradomovina sa rozprestierala na východ od Uralu (ich príbuznými sú napr. Starí Maďari Významným etnickým pohybom na východe Európy bola migrácia ugrofínskych protomaďarských kmeňov. ktorí v 8. vznikla v oblastiach na sever od Kaukazu závojom tajomstva opradená ríša Chazarov. Góti opustili pričiernomorské oblasti a ich zvyšky. kde dostal výchovu. Existuje mienka. Zo Strednej Ázie prišli do východoeurópskych stepí aj bulharské kmene (Protobulhari). jazyk dnešných Avarov patrí ku kaukazskej jazykovej rodine. Kubratov hrob našli r. ţe ich potomkami sú dnešní Balkari. Niektoré bulharské kmene sa pohli aj na západ. sa dodnes archeológii nepodarilo objaviť. stal sa ich vládcom a zbavil ich nadvlády Avarov. Po Kubratovej smrti sa ríša rozpadla. 568 Avari vpadli do Karpatskej kotliny a ovládli tunajších Slovanov (v zápase proti nim vznikla v r. no v 9. stor. v ktorom ţili desaťtisíce obyvateľov a ktoré je známe z písomných prameňov. stor. ostalo po nich iba meno Bulhari. ţe potomkami Avarov. do Panónie. Naďalej tu však ţili napr. ktoré vyznávajú judaizmus – Karaimi. stor. iné zasa na Balkán. ktorí preţili vo východnej Európe aţ dodnes. Existuje mienka. vytvorili v prikaspických stepiach a v dolinách Kaukazu kresťanské kráľovstvo. 6. ktorí tu v 7. vytvorili silnú ríšu nazývanú Veľké Bulharsko alebo Onoguria. neskôr sa však zmiešali s Tatármi (dnešní obyvatelia Tatarstanu a Čuvašska sa povaţujú za ich potomkov). stor. ţe hlavným mestom jeho ríše bola antická Fanagoria na Tamanskom polostrove. sa neskôr rozplynuli v migračných prúdoch podobne. konvertovala na islam. l. Za jej zakladateľa sa označuje Kubrat.V dôsledku vpádu Hunov v 4.-5. ktorý patril ku knieţaciemu rodu a bol pokrstený v Byzancii. stor. zrejme pod tlakom Perţanov a Turkov. Protomaďari sa v 4. R. Chanti na rieke Ob).. 623 aţ 658 Samova ríša). Mesto sa preslávilo ako etnicky i konfesionálne mimoriadne pestré obchodné centrum. Kočovné národy tureckého pôvodu V pol. V 7. kde sa dostali pod nadvládu Avarov a neskôr sa asimilovali. R. Predpokladá sa. Pravda. Časť Bulharov vytvorila novú ríšu na Volge a v 9. Jej hlavné mesto – Itil. stor. stor. pretoţe pravdepodobne leţí pod hladinou Kaspického mora. kde preţili ich potomkovia aţ do vrcholného . Volţskí Bulhari si udrţali etnickú identitu aţ do 13.

sa postupne asimilovali. no zdecimovaní mongolským vpádom v 13. Najvýznamnejšie bolo knieţatstvo Slovienov s centrom v Novgorode a knieţatstvo Poľanov s centrom v Kyjeve. v západnom Kazachstane a na východnej Ukrajine. napr. ako aj spojenie Baltu a Konštantinopolu. spájajúcimi Škandináviu s bohatým Juhom: po Volchove a Dnepri do Čierneho mora a odtiaľ popri pobreţí do Konštantinopolu (známa „cesta od Variagov ku Grékom“). v oblasti dnešného Jaroslavľa (lokalita Boľšoje Timeriovo). Sťahovanie Slovanov V historických prameňoch sa prvé významnejšie zmienky o Slovanoch zjavujú od 6. stor. sa ich moc rozširovala čoraz juţnejšie. azda pod tlakom Pečenehov postúpili ďalej na západ. stor. centrálna moc v nej však nebola natoľko pevná a organizovaná. sa zo severu na územie východnej Európy tlačili Normani (Variagovia. stor. stor. Vikingovia). stor. presunula k Donu. 895/6 prekročili Karpaty a usadili sa na strednom Dunaji. V 9. Chazari ovládali diaľkový obchod po Hodvábnej ceste. sa postupne asimilovalo. stor. Dôleţité obchodné stredisko normanských kupcov na Volge bolo v 9. Uţ od 8. Ugrofínske i baltské obyvateľstvo.. ktorá kontrolovala rozsiahle teritóriá v dnešnom Rusku (aţ po horný tok Volgy). Sever proti Juhu V 9. začali rozsídľovať zo svojej pradomoviny medzi Vislou a Dneprom na juh. bola mocenským hegemónom na juhu východnej Európy ríša Chazarov. V ich područí ţili aj najjuţnejšie slovanské a maďarské kmene. v oblasti Minska knieţatstvá Krivičov a Dregovičov a v oblasti dnešnej Moskvy knieţatstvo Viatičov. Postupne získali moc nad najvýznamnejšími obchodnými trasami.-5. najväčšie poklady tohto druhu v severnej Európe. západ i východ. Škandinávci ovládli najprv Ladogu a v 9. ktoré ţilo v susedstve Slovanov. rozšírili od Kyjeva na juhu aţ po Iľmenské a Ladoţské jazero a v 9. pričom sa spájajú s etnonymami Anti. smerujúca ku Kaspickému moru. Na základe archeologických poznatkov a jazykovedných rekonštrukcií v súčasnosti prevláda predstava. .stredoveku. stor. k delte Dunaja (oblasť sa zvykne po maďarsky označovať ako Etelköz) a napokon r. ţe Slovania sa niekedy v 4. stor. Na západ od Poľanov leţalo knieţatstvo Drevľanov. stor. stor. kde sa našli tisícky kusov arabských mincí. ktoré sa zvyknú stotoţňovať s tromi osobitnými vetvami Slovanov. stor. Časť Protomaďarov sa ešte v 8. kde sa dostali pod nadvládu Chazarov. ba i v Gruzínsku a Azerbajdţane. Ríša Chazarov bola niekoľkonásobne väčšia ako Franská ríša v západnej Európe. Sklavíni a Venedi (Veneti). východnejšie leţala povolţská trasa. 2. tu máme doloţené viaceré slovanské kmeňové knieţatstvá. Vo východnej Európe sa v 8.

Sviatoslav niekedy medzi r. čo dáva tušiť. ktorý mal slovanské meno.III. Vladimír ďalej rozšíril doménu Rurikovcov. Sineus v Beloozere (na brehu Bieleho jazera) a Truvor v Izborsku (neďaleko dnešných estónsko-ruských hraníc). bratov Rurika. Veles. ţe zrejme uţ v tomto čase sa v etnicky veľmi pestrom štáte Rurikovcov ako dominantný presadil slovanský ţivel. Za vlády Vladimíra I.13. Kyjevská Rus a nástupnícke štáty (9. kým kresťanstvo vytlačilo pohanskú vieru. Lákalo ho bohatstvo Konštantinopolu a metropolu Byzancie opakovane ohrozil v r.) 1. ţe si dal z jeho lebky vyhotoviť čašu. ovládol časť Bulharskej ríše a dokonca presťahoval svoje sídlo do Perejaslavca na Dunaji (dnes Nufăru. r. ešte neznamenal skutočné udomácnenie kresťanstva. Sviatoslav je prvým príslušníkom rurikovskej dynastie. Pravda sám obrad krstu. stor. Ešte prv Vladimír pred očami rodičov znásilnil ich dcéru Rognedu (Ragnhilda). Rognedu poslal do Polacka aj so synom Iziaslavom ako údelným knieţaťom. 862 novgorodskí Slovieni a tunajšie fínske kmene (Čudi) normanských bojovníkov. ktorý si podmanil ďalšie slovanské kmene. Vládnuce normanské elity sa teda slavizovali v priebehu 3-4 generácií. Rozkvet Kyjevskej Rusi . 941 a 944. ktorý podľa letopisu absolvovali obyvatelia Kyjeva masovo v Dnepri. aby im vládli. V tom čase však ešte medzi obyvateľstvom krajiny prevládalo pohanstvo. 965 a 969 zničil chazarskú metropolu Itil v delte Volgy a rozvrátil tak ríšu Chazarov. 957 pokrstiť a prijala kresťanské meno Helena. Trvalo celé desaťročia. ktorý dnes označujeme ako Kyjevská Rus. ktorú si vzal za ţenu a splodil s ňou niekoľko detí. (980-1015) sa vládnuca elita aj kristianizovala a kresťanstvo sa stalo oficiálnym náboţenstvom na starej Rusi (988). ktorý kráčal v otcvoých šľapajách a uskutočnil výpravu na Konštantinopol. Keď sa potom dal r. asi 10 km od mesta Tulcea. ktoré sa zjavili v stepiach juţného Ruska. vlády sa v mene jeho nedospelého syna Sviatoslava chopila vdova Oľga (Helga). Svantovít. 945 zabili Drevľania pri vyberaní nadmernej dane. ktorý tu vládol. Sineusa a Truvora. ktorej výsledkom bolo. ţe Byzancia sa zaviazala platiť mu výpalné. Tá sa dala r. Veľké úspechy dosiahol výbojmi na Balkáne. čím vzniklo jadro staroruského štátu. Hranice svojej dŕţavy bránil proti kočovným kmeňom Pečenehov a Polovcov (Plavcov). po Normanoch ostalo iba etnonymum Rus. Rurikov nástupca Oleg potom r. Vladimírovým rozhodnutím sa však Rus kultúrne a politicky začlenila do stredovekej Európy. 882 podriadil svojej moci aj Kyjev. ktoré Slovania prevzali. Formovanie staroruského štátu V rozširovaní domény Rurikovcov pokračoval Igor (912-945). 980 dobyl napr. Slovanské obyvateľstvo uctievalo mnohoboţstvo. Tento mimoriadne úspešný vojvodca zomrel v boji s Pečenehmi a víťazstvo nad slávnym bojovníkom si chán Pečenehov natoľko cenil. na ramene Dunaja. Polack a vyvraţdil rodinu nórskeho knieţaťa Ragnvalda. prv Prislav. k najvýznamnejším bohom patril Perún. 988 Vladimír pokrstiť a oţenil sa s byzantskou princeznou Annou. Rurik sa stal vládcom v Novgorode. Pohanom bol aj Sviatoslav (957-972). Keď ho r. Ok. Kyjevská Rus Podľa Nestorovho letopisu pozvali r.

ktorý vraj len doma sedel. peniaze. 1910 sa jej relikvie dostali do Polacka. ktorý sa stáva veľkým centrom písomníctva. zaloţil Vladimir na Kľazme. Rostov. z r. ktorý sa povaţuje za jeden z najlepších príkladov starej bieloruskej architektúry.Po smrti Vladimíra I. Jaroslav (1019-1054) sa postaral o vnútornú konsolidáciu krajiny. trvali niekoľko rokov boje o trón. keď tu podľa vzoru konštantinopolského chrámu Agia Sofia postavili katedrálu sv. rozvíja sa výtvarné umenie. 1113 povolali na trón. sestru vydal za poľského kráľa a dcéry na dvory do Francúzska. Sobášnou politikou posilnil medzinárodnú pozíciu Kyjeva. V zápase napokon víťazí Jaroslav I. Získal si veľkú autoritu a napokon ho Kyjevčania r. hospodársky a kultúrny rozmach. Rozšíril svoje panstvo na severe. Švédska. Za čias Vladimíra Monomacha v Kyjevsko-pečerskom kláštore spísal mních Nestor najstarší východoslovanský letopis známy ako Povesť vremennych let (Rozprávanie o dávnych časoch). stor. S Polackom sa spája aj Všeslavova vnučka Eufrozínia Polacká. Vladimír Monomach patril k najúspešnejším príslušníkom dynastie. patrónka mníšok. Nórska i Uhorska. Eufrozínia sa odmietla vydať a ušla do kláštora. prestavba v 18.. podporoval rozvoj kresťanstva a cirkvi (prvými domácimi svätcami sa stávajú Jaroslavovi bratia Boris a Gleb. zábavy a poľovačky. v prvej pol. stor. syna oţenil s byzantskou princeznou). sv. Pod vplyvom byzantskej civilizácie sa obraz krajiny rýchlo menil: ak sa ešte ok. Spomedzi jeho dvanástich detí treba spomenúť okrem následníka trónu Mstislava aj Juraja Dlhorukého. ktorú nazval podľa svojho patróna. Po celej Európe sa stala známa krásna Vladimírova sestra Eupraxia (Adelaida) rozvodom s cisárom Henrichom IV. dal spísať prvý staroruský písaný zákonník Russkaja Pravda. jej telo neskôr preniesli do Kyjevsko-pečerského kláštora a r. pohanskými obetiskami či primitívnou materiálnou kultúrou. Sofie v Kyjeve i v Novgorode). Škandál zapadá do čias zápasu medzi pápeţstvom a nemeckým cisárom o mocenské pozície (boj o investitúru). Iniciovala stavbu chrámu Najsv. Eufrozínia zomrela na púti do Svätej zeme. zarobené prepisovaním kníh. uctievaná ako svätá aj na kresťanskom Západe. V autobiografickom diele Poučenie deťom opisuje Vladimír svoje vojenské úspechy. 11.mních Illarion). za vlády ktorého dosiahla Kyjevská Rus najväčší politický. vzniká Kyjevsko-Pečerský kláštor. V záujme úspešného boja proti stepným nomádom usiloval sa zjednotiť znesvárené rurikovské knieţatá. pravda. no vyzýva i k zboţnosti a vzdelávaniu (spomína svojho otca. r. 1056-57 pochádza najstarší zachovaný rukopis z územia starej Rusi. ţe sa pokúšal o čiernu omšu na jej nahom tele a nútil ju zúčastňovať sa na orgiách. keď vytvoril dynastické zväzky s viacerými európskymi dvormi (Jaroslav sa oţenil s dcérou švédskeho kráľa. ktorého dôvodom bolo obvinenie. Borisa a Gleba. ovládal Perejaslav. Polack zaţíval najväčší rozkvet za knieţaťa Všeslava (1044-1101). Posledné obdobie rozmachu a vnútornej jednoty kyjevského veľkoknieţatstva reprezentuje vláda Vladimíra Monomacha (1113-1125) a jeho syna Mstislava (1125-1132). a päť jazykov vedel). 1051 sa kyjevským metropolitom po prvý raz stáva muţ domáceho pôvodu . v ktorých zavraţdili dvoch z Vladimírových synov. stor. Po Jaroslavovej smrti však došlo k sporom o trón. sa datujú počiatky prekladateľskej činnosti na Rusi. Sofie (podobne ako v Kyjeve či Novgorode). známy ako Ostromírovo evanjelium a pochádzajúci z Novgorodu). známeho v súvislosti so zaloţením Moskvy. Napr. Juraja – Jurjev (dnes Tartu). keď porazil Čudov a zaloţil pevnosť. r. jej dala barokovú podobu. rozdávala chudobným. Suzdaľ. Rozpad Kyjevskej Rusi . rodí sa písomníctvo (do prvej pol. 900 spájal s drevenou architektúrou. 11. Na sklonku 11. Dnes patrí k najznámejším pamiatkam Bieloruska. stor. Spasiteľa. oslabila sa ústredná moc kyjevských veľkoknieţat a rozvíjali sa regionálne mocenské centrá. uţ vzniká murovaná architektúra (podľa vzoru hlavného konštantinopolského chrámu stavajú chrámy sv.

Bol teritoriálne nielen najväčším spomedzi staroruských knieţatstiev. Halič).Po smrti Mstislava sa Kyjevská Rus definitívne rozpadla na viacero menších knieţatstiev. utvorili ríšu nazývanú Zlatá Horda a na poldruha storočia si podriadili početné knieţatstvá Rurikovcov. Viacero z nich zavraţdili či vyhnali. Kyjevské knieţatstvo bolo jedným z hospodársky najvyspelejších a najľudnatejších na Rusi. Livónska konfederácia). Neskôr sa Kyjev . stor. stor. jarlyk. V staroruských letopisoch sa pravidelne zjavujú ponosy na opakované pustošenie. Kurónske biskupstvo a i. 1223 porazili v bitke na rieke Kalke pri Azovskom mori niekoľkonásobne väčšie spojenecké sily kyjevského. ale zrejme aj najväčším štátom stredovekej Európy – jeho domény siahali od Baltu po Ural. Vladimir. rabovanie. Tým symbolicky preniesol centrum rurikovskej Rusi do Vladimiru. Jeho úpadok nastal v tridsiatych rokoch 13. pretoţe sa nestal dedičstvom jednej vetvy Rurikovcov. Kľúčovou udalosťou. napr.Tallin). R. vraţdenie. 2. 1169 dobyl Kyjev Andrej Bogoľubský. ktorý novgorodskí kupci dodávali bohatým odberateľom. stor.. Smolensk. Po nich prišli kriţiaci. Nástupnícke kniežatstvá Kyjevské kniežatstvo Kyjev ako sídlo knieţatstva sa spájal s veľkoknieţacím titulom a mal špecifické postavenie. Hoci zväčša išlo iba o riedko osídlené kraje. no vrátil sa do svojho sídla vo Vladimire a na knieţací stolec v Kyjeve posadil svojho brata Gleba. stor. Relatívne uchránený pred plienením ostal iba sever – predovšetkým Novgorod. novgorodské knieţa. sa zjavujú v jeho sfére aj Švédi a nemeckí rytieri. ale bol predmetom častých bojov medzi členmi dynastie. Rostov. Podmanené knieţatstvá odvádzali Zlatej Horde daň. tieto územia mali mimoriadny význam napr. ktorý bol knieţaťom vo Vladimire na Kľazme. (tzv. Riţské arcibiskupstvo. no začiatkom 13. Za pomoci novopokrstených Livóncov a Letov prenikali nemeckí rytieri ďalej a o nadvládu nad územím dnešného Estónska sa delili s Dánmi. Tí ešte r. Obdobie feudálnej rozdrobenosti znamenalo úpadok moci kyjevských veľkoknieţat a zároveň búrlivý rozvoj celého radu viac-menej nezávislých knieţatstiev (Novgorod. Proces delenia a vzniku nových mocenských centier. Po novom vpáde r. Dominancia nemeckých rytierov na estónskych územiach však bola vyše 300 rokov konštantou mocenských pomerov vo východnej Európe. Novgorod neraz bojoval s miestnymi fínskymi kmeňmi. Historické osudy jednotlivých knieţatstiev sa nevyvíjali rovnako. ktorý sa vyvíjal v relatívne najpriaznivejších podmienkach. 1240 Kyjev zničili a podriadili svojej moci Tatári (údajne tu po tatárskom plienení ostalo stáť sotva 200 domov). Andrej prijal veľkoknieţací titul. Expanziu Rádu nemeckých rytierov zastavil aţ Alexander Nevský. Pobaltsko ako posledný nepokresťančený kút Európy objavili kresťanskí misionári ešte v 12. ktorá ovplyvnila osudy juţnejších oblastí východnej Európy. ktorí predtým dobyli územia baltských kmeňov. Za 30 rokov (1146 aţ 1176) sa na veľkoknieţacom prestole vystriedalo 28 vládcov. černihovského. tzv. víťazstvom v bitke na zamrznutom jazere Peipus (tzv. 1237 sa Tatári natrvalo usadili vo východnej Európe. R. Ledovoje poboišče) r. Pskov. pobili desiatky tisíc muţov a vyplienili rozsiahle oblasti. hromadné odvádzanie ľudí do zajatia. bol vpád Mongolov (Tatárov). hermelín). haličského. ktorí na dobytých územiach zaloţili niekoľko menších štátov. ktorí ovládli sever (zaloţili Reval . Suzdaľ. pokračoval potom aj v 13. smolenského a ďalších knieţat. 1242. ničivé poţiare. pričom ich "vláda" niekedy netrvala viac ako niekoľko dní či hodín. pre obchod s luxusným koţušinovým tovarom (soboľ. v ktorých vládli knieţatá z rodu Rurikovcov..

Uţ v prvej pol. aj poľština. 1136 vyhnali Novgorodčania knieţa Vševlada Mstislaviča a táto „revolúcia“ sa zvykne povaţovať za koniec moci Kyjeva nad Novgorodom a zároveň za počiatok tzv. hospodársky a kultúrny rozkvet Haličsko-Volynskej Rusi sa spája s vládou Daniela Haličského. Prvý rozkvet knieţatstva sa spája s menom Jaroslava Osmomysla (1152-1187).. Novgorod má mimoriadne miesto v dejinách kultúry stredovekej Rusi. 15. administratívnej a vojenskej moci (posadnik. Veľký politický. ktorí mali právo riadiť sa vlastnými zvykmi a právom. sa tu etablovali katolícke mníšske rehole (františkáni. uplatňovanie vôle Novgorodčanov malo svoje hranice a silné knieţatá. Pravda. ospievaného v Slove o pluku Igorovom. stor. stor. ako napr. rozhodovalo o vojne a mieri. Tento mestský štát (súčasníci ho označovali ako Государь Господин Великий Новгород) mal pozoruhodný systém správy – na jeho čele stál knieţa. Novgorodskej republiky. ktorý viedol vojny s Uhorskom a Poľskom a zamiešal sa aj do vojny o rakúske dedičstvo. aţ 15. Halič a najmä Ľvov ako stredisko obchodu Európy a Orientu si získal povesť kolónie západu a oázy východu. stor. Alexander (1236-1263) patrí k najznámejším knieţatám Novgorodu najmä vďaka víťazstvu nad Švédmi v bitke na Neve r. 1254 pápeţom korunovať za kráľa. r. vďaka príhodným klimatickým podmienkam sa tu ukryté pod zemou zachovali tisícky listov na brezovej kôre z 11. písané .1349 patril Halič pod poľskú korunu a neskôr sa tu prejavil výrazný poľský vplyv. Od r. Novgorodské kniežatstvo R. V 16. do kláštora Alexandra Nevského (Aleksandro-Nevskaja lavra) v Sankt Peterburgu. existovala v Haliči pravoslávna metropolia). ţe neskôr podriadil dovtedy slobodný Novgorod mongolskej Zlatej Horde a tunajšie protitatárske povstanie sám potlačil. čo sa odráţalo aj v jeho architektúre: črty byzantského staviteľstva sa tu miešali s prvkami západných slohov. Veče volilo najvyšších predstaviteľov súdnej. tysiackij). dominikáni). ktorý pod svojou vládou spojil územia Haliča a Volyne a vznikol štát. Roman si získal mimoriadnu autoritu a prestíţ. stor. ho ruská cirkev kanonizovala a jeho ostatky previezli na rozkaz Petra I. stor. 1242 v známej „ľadovej bitke“ na zamrznutom Čudskom jazere (jazero Peipsi). 1375 zaloţili katolícke arcibiskupstvo (od zač. Skutočný rozmach nastal za Romana Mstislaviča (1199-1205). ovládol Kyjev a expandoval i na územia Litvy. ktorý pretrval aţ do 14. Tieto úspechy z neho urobili ruského národného hrdinu a jeho aureolu neoslabuje ani to. Vtedy sa vo verejnom styku presadila latinčina a od 16. 1240 (odtiaľ prívlastok Nevský) a nad rádom nemeckých rytierov r. 13. Alexander Nevský. obyvateľov mesta. Haličské (Haličsko-Volynské) kniežatstvo Vzhľadom na geografickú polohu sú politické a kultúrne dejiny knieţatstva spojené s dejinami strednej a západnej Európy viac. povolávalo na trón knieţatá. V úsilí získať západných spojencov proti nebezpečnému východnému susedovi – mongolskej Zlatej Horde – sa dal r. ako dejiny iných rurikovských panstiev. Haličské knieţatá povolávali nemeckých a poľských kolonistov. dokázali vládnuť podľa vlastných predstáv. stor. ale významnú úlohu zohrávalo veče – zhromaţdenie dospelých muţov.a okolie spolu s územiami dnešného Bieloruska stali súčasťou rozrastajúceho sa Litovského veľkoknieţatstva. 13. Odtiaľto pochádzajú stovky stredovekých rukopisných pamiatok. Autonómiu v rámci poľského kráľovstva si udrţal do pol. stor. románskym a gotickým.

po r.jazykom beţných Novgorodčanov a o celkom beţných témach kaţdodenného ţivota. veľkoknieţa a kráľ litovský. ktorí r. stor. Zrod Moskvy Na severovýchode starej Rusi patrili k najvýznamnejším knieţatstvám Rostov a Suzdaľ. Suzdaľské a Vladimirské kniežatstvo. pre ktoré Rostov. čo nevyhnutne prinieslo úpadok starých centier ako Rostov či Suzdaľ. 1240 si však tieto územia podriadil Mindaugas. 1147. syn Juraja Dlhorukého. Opakované vpády Tatárov do najúrodnejších a najľudnatejších končín vyvolali presuny obyvateľstva do bezpečnejších a odľahlejších kútov. 1237 takmer celkom zničili Riazaň a podľahli im všetky knieţacie sídelné mestá. Tunajšie knieţa Andrej Bogoľubský. ktorý kontroloval viacero staroruských knieţatstiev. Medzi nimi začala nadobúdať od 14. dobyl a vyplienil Kyjev (1169) a prisvojil si titul veľkoknieţaťa. začali angaţovať nemeckí rytieri. stor. Vologda). Mimoriadne úspešný bol Andrejov nástupca Vševlad (1176-1212). vďaka ktorej je mesto zapísané na zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. stor. Suzdaľ i Vladimir zapísali aj do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Kostroma. . Polack sa stal centrom obchodu Rusi so škandinávskymi oblasťami. Znesvárené knieţatstvá severovýchodnej Rusi nedokázali odolať náporu Mongolov. V oblasti sa v 12. ktorý vyuţil oslabenie moci kyjevských veľkoknieţat a vládol celkom samostatne. o meste rozprávajú aj nórske ságy. v 12. Jej vznik sa spája s menom suzdaľského knieţaťa Juraja Dlhorukého. mal však početné potomstvo (8 synov a 4 dcéry. Dodnes ich zašlú slávu pripomínajú viaceré pozoruhodné pamiatky architektúry. čoraz väčšiu autoritu Moskva. V 12. sa do popredia dostal Vladimir na Kľazme. Osobitný význam majú zachované pamiatky novgorodského výtvarného umenia a architektúry. stor. Rostovské. Polacké kniežatstvo Zlatý vek Polackého knieţatstva sa spája s vládou Vseslava (1044-1101). odtiaľ meno Vševlad „Veľké Hniezdo“) a po jeho smrti sa začalo delenie jeho domény na menšie diely. Spomienkou na voľakedajšiu autonómnu pozíciu bolo v Poľsko-Litovskom štáte uţ len administratívne vyčleňovanie oblasti s názvom Polacké vojvodstvo. ktorý zaloţil v riedko osídlených oblastiach severovýchodnej Rusi i viacero ďalších pevností a zvykne sa s ním spájať aj vznik iných dnešných miest (Tver. ktorí si postupne podrobili litovské a lotyšské pohanské kmene. Historické osudy Polacka (a ďalších území dnešného Bieloruska) sa na celé stáročia spojili s Litvou. vrátane Kyjeva a Haliča. si knieţatstvo rozdelili Vseslavovi synovia a vznikli menšie knieţatstvá. napr. Vďaka migrácii obyvateľstva naopak zosilneli kedysi menej významné knieţatstvá. Vpád Mongolov sa oblasti Polacka nedotkol. Minské a Vicebské. čo znamenalo oslabenie pozície Polacka. ktorá sa v prameňoch po prvý raz spomína ako pevnosť k r.

ţe sa presťahuje z Vladimira do Ivanovho sídla. najvyššieho hierarchu pravoslávnej cirkvi na Rusi. Ivanovi azda patrila známa „šapka Monomacha“. stor. Murom. Mešec). r.) Neustále delenie územia knieţatstiev medzi dedičov viedlo v 14. čo bol prvý výraznejší úspech v odpore voči Zlatej Horde. Napriek všetkému sa Kulikovská bitka stala hrdinskou legendou. keď na území bývalej Kyjevskej Rusi existovalo asi 250 knieţacích domén. 1380. po vyriešení ktorých chán Tochtamyš Dimitrovu rebéliu kruto pomstil a r. k situácii. čo prospievalo obchodu na dôleţitej trase z Novgorodu do Povolţia. Zásluhu o víťazstvo v bitke pripisuje tradícia jednému z najuctievanejších ruských svätých . aţ napokon ich zeme lacno skúpil a pripojil k Moskve. Prvý cár v treťom Ríme . 1420 pochádza jeho slávna ikona Trojica. symbol ruskej autokracie – koruna moskovských panovníkov aţ do čias Petra I. 1. pripojil Niţný Novgorod. r. čím zabezpečil dedičnosť majetku. keď pracoval u Teofana Gréka v Moskve. ţe následníkom moskovského trónu má byť jeho syn. stor. t. 1360). ospevovanou v literatúre (Zadončina). aby vyzdobil všetky tri katedrály Moskovského kremľa. Vologdu a oblasti obývané Komijcami. 1405. Ivanovi sa podarilo udrţať mier. j. Rubľov pochádzal z Moskvy. ok. neďaleko Moskvy). Kríţ na ňu pridali aţ neskôr. Prvá porážka Tatárov Ďalší veľkolepý rozmach zaţíva Moskva za Dimitra Donského (1363-1389). najstaršia správa o jeho tvorbe sa spája s r. ktoré sa zadlţovali. prestíž a umenie Dimitrov syn Vasil I. v tom čase učeň. stor. Dôvodom jeho úspechu však bolo zrejme dočasné oslabenie ríše dynastickými spormi.Sergijovi Radoneţskému (zakladateľ kláštora známeho ako Trojicko-Sergijevská lavra. Zbohatol na poskytovaní pôţičiek okolitým knieţatám. Kalugu. Koruna má očividne stredoázijský pôvod a moţno bola darom chána Zlatej Hordy. ţe svoju dcéru Annu Vasil vydal za byzantského cisára Jána VIII. získavalo čoraz významnejšie postavenie Moskovské kneţatstvo. ktorý pred bojom poţehnal Dimitrovmu vojsku. Moskva uţ mala v tom čase vysokú medzinárodnú prestíţ.IV. Medzi nimi si v priebehu 14. neskôr najvýznamnejší maliar ruského stredoveku. Veľký význam pre vzrast autority Moskvy malo rozhodnutie metropolitu Petra. čo naznačuje fakt. 1382 Moskvu vypálil.-16. Rozmach Moskovského kniežatstva O prvý rozkvet Moskvy sa zaslúţil Ivan Kalita (1325-1341). 1408 potom spolu s Daniilom Čorným vytvoril fresky katedrály Nanebovzatia (Uspenskij sobor) vo Vladimire a z r. Paleológa. (1371-1425) ďalej zveľadil rodový majetok. Dimiter sa musel zachrániť útekom a napokon odprisahal vernosť chánovi. Podarilo sa mu presvedčiť chána. ktorý získal od chána Zlatej hordy titul veľkoknieţaťa Vladimiru a s ním aj právo vyberať na Rusi daň (odtiaľ meno Kalita. ktorý sa ako prvý postavil na odpor chánovi Mamajovi a zvíťazil nad jeho vojskom v bitke na Kulikovom poli r. Moc. Na práci sa spolupodieľal aj Andrej Rubľov (nar. Moskva – tretí Rím (14. Knieţa angaţoval významného byzantského maliara Teofana (zvaného Grék).

ţe napr. Briansk) a západ dnešnej Ukrajiny (Černihiv. 1375 hodili rozhnevaní Novgorodčania päť heretikov z mosta do Volchovu. Ivan III. ale v Novgorode sa zjavila nová sekta. časť Ruska (Smolensk. čím sa definitívne skončilo panstvo Mongolov na Rusi. zasa Turci). 1492. Slabosť Tatárov vyuţil Ivan III. ktorej realizácia mala rozličné podoby. t. V Ivanových časoch vznikol základ dnešnej podoby pevnosti. druhý Rím. Poltavu).Kľúčovým obdobím v rozvoji moskovského knieţatstva bola vláda Ivana III. 1491 dal z Novgorodu vyhnať vodcu sekty. Nová mocenská situácia sa začala v týchto časoch črtať aj na juhu východnej Európy. litovského Ţida Zachariáša. stor. Hlavným kritikom a prenasledovateľom sekty bol Jozef Volocký a novgorodský arcibiskup Genadius. Sám Ivan začal pouţívať titul cár a nástupníctvo po Byzancii mal potvrdiť aj jeho sobáš s neterou posledného byzantského cisára. Konštantinopol. R. a Moskvy bol zatiaľ Kaukaz ešte priveľmi vzdialený. Moskva za jeho čias naďalej expandovala na sever – Ivan si podrobil bohatý Novgorod a kruto sa vysporiadal s tunajšou opozíciou. vykonávané kňazmi za poplatok. j. ktorá hľadala spojencov v Litve a Poľsku. v dobytom Novgorode i ako iniciátor prvého kompletného prekladu Biblie do jazyka pravoslávnej cirkvi na Rusi – cirkevnej slovančiny. dokonca sám pozval niekoľko vodcov sekty do Moskvy. Herézy a náboženské hnutia na Rusi v 15. Odmietali cirkevnú hierarchiu. Jej vyznavačov nachádzame na sklonku 15. priateľské kontakty a vystupovali ako spojenci proti spoločnému nepriateľovi a najväčšiemu východoeurópskemu rivalovi – Litovskému veľkoknieţatstvu. Trojicu. investoval do rozsiahlej prestavby Kremľa. 1453 dobili Konštantinopol. Táto ambícia našla vyjadrenie v myšlienke o Moskve ako treťom Ríme (prvý Rím zničili Germáni. o ktorých sú správy zo 14. ba i krst a ďalšie obrady. a zač. Krymský). keď Turci r. zo Pskova a neskôr aj z Novgorodu a Tveru. Sekta údajne odmietala Sv.. uţ o strigoľnikoch niet správ. stor. boţský pôvod Jeţiša. strigoľniki. Astrachanský. 2. V historických prameňoch je doloţené. sa datuje aj rozpad Zlatej Hordy. ktorý hľadal spojenca voči rozpínajúcemu sa islamu. r. Ivan III. Zdôrazňovali chudobu. známy ako predĺţená ruka Ivana III. na ktorej sa podieľali talianski stavitelia. 16. Ivan III. 1480 im prestal platiť poplatok. Neskôr v 15. stor. ktorého územie v tom čase siahalo aţ k Čiernemu moru a zaberalo okrem vlastnej Litvy aj celé dnešné Bielorusko. S krymským chánom udrţiaval Ivan III. Koncom 15. sa usiloval nadviazať s Moskvou kontakty aj kráľ zakaukazského kresťanského Kachetského kráľovstva (časť Gruzínska).-16. zaloţil pevnosť Ivangorod – ako protiváhu starej teutónskej pevnosti Narva (pevnosti dodnes stoja oproti sebe na brehoch pohraničnej rieky Narva). Prvou významnou sektou stredovekej Rusi boli tzv. cirkevnú hierarchiu atď. ktorý mal záujem o cirkevné majetky. počas vojny s Rádom nemeckých rytierov o prístup k Baltickému moru. pravnuka Dimitra Donského. Do čias Ivana III. ale záujmom Ivana III. no neskôr sa od sekty odvrátil. mníšstvo. mníšstvo a kňazstvo. stor. stor. a r. aj v Moskve. r. (1462-1505). . Na mieste bývalej veľkej ríše vzniklo niekoľko menších chanátov (Kazanský. Kyjev. Zánik tisícročnej ríše nemohol ostať v politickom myslení a predstavách východoeurópskych mocenských elít bez odozvy a tak sa v Moskve zrodila ambícia prevziať nástupníctvo po Byzancii. ktorej príslušníci sa označovali židovstvujuščije („nasledujúci ţidovské tradície“). Pod jej vplyvom sa na Ivanovom dvore zaviedol konštantinopolský dvorský ceremoniál a začal sa pouţívať byzantský cisársky znak – dvojhlavý orol (dodnes je ruským štátnym znakom).

umoţňujúci Moskve podieľať sa na námornom obchode (významné aktivity v tejto oblasti uţ vyvíjali najmä anglickí kupci. preto krajinu riadila jeho matka a Ivanova skutočná vláda sa datuje aţ od r. Po tomto neúspechu dal Ivan r. Pre svoju kritiku hromadenia majetkov sa dostal do nemilosti. Rozket Moskovského cárstva V čase smrti otca mal Ivan IV. kde Rus predstavuje plačúca Vasilijova ţena. obinili ho z herézy a odsúdili na kláštorné väzenie. kde chcel ovládnuť územia. r. dôleţitú baštu Litvy – Smolensk a posunul tak hranice Moskvy ďalej na západ. stor. na základe ktorej vznikla gréckokatolícka (uniatská) cirkev (1596). čím sa začalo dobýjanie Sibíri. Vodcom nesťaţateľov bol Nil Sorskij. v dôsledku ktorého časť hornej vrstvy obyvateľstva konvertovala na katolicizmus. Brestskej únie. Poľský vplyv sa však čoraz viac dostával do konfliktu so záujmami rastúceho Moskovského knieţatstva. 1581 poveril kozáka Jermaka preskúmať krajiny za Uralom. r. ktorého význam si v Moskve dobre uvedomovali. alegórie na politickú situáciu na Rusi po smrti Vasilija III. obkolesená divými zvermi a ovládaná mocibaţnými pánmi. 1556 Astrachanský chanát a r. keď ho korunovali za cára. R. Ambície Ivana IV. R. 1551 sa za účasti Ivana IV. do Moskvy. bola východná Európa podelená medzi tri veľké štáty. ktorí nemyslia na blaho poddaných. ktorého centrom je päťkupolová Smolenská katedrála. Na pamiatku tohto úspechu dal Vasil III. vzdelaný athoský mních. Cieľom snemu . 1552 pripojil k Moskovskému štátu Kazanský chanát. zmluvy medzi Rímom a tunajším pravoslávnym kňazstvom. konal cirkevný snem. Dobytie Smolenska bolo v dlhom zápase týchto rivalov o vplyv vo východnej Európe míľnikom. Úspechom poľského katolicizmu na úkor pravoslávia bolo aj podpísanie tzv.. napokon r. známeho ako Stoglav a obsahujúceho 100 kapitol). ktorí sa spočiatku tešili podpore Ivana III. pôvodom z Grécka. Učenie nesťažateľov. Okrem prekladov je autorom celého radu spisov. nazvanej Slovo podrobne a so zármutkom osvetľujúce neporiadky a nezákonnosti cárov a mocných ostatných čias. 1584 vybudovať pevnosť na mieste dnešného Archangeľska a získal tak prístav. 1516 povolal Vasil III. m. postavená podľa vzoru Uspenskej katedrály v Kremli. Oveľa úspešnejší bol Ivan rozširovaní svojej moci smerom na východ. 4. (1533-1584) iba tri roky. o. ktorého stúpenci kritizovali hromadenie majetkov v cirkvi. i. ktorá ovládala územie dnešného Moldavska a dostala sa tak do priameho susedstva s poľsko-litovským štátom. 1512 získal Vasil III. Livónsku vojnu (1558-1583). Jeho vláda znamenala posilnenie centralizovaného štátu a územnú expanziu. 1524 postaviť Novodevičí kláštor v Moskve. sa nepodarilo naplniť v Pobaltsku. propagujúci asketický spôsob ţivota. R. stor. 1547. dôleţité pre námorný obchod Ruska so západnou Európou. ktorého doménou boli východnejšie leţiace časti areálu. ktorý vošiel do dejín ako stoglavyj (podľa kódexu. 3. Juţnejších území dnešnej Ukrajiny sa okrajovo dotkla expanzia Osmanskej ríše. Michail Trivolis). 1531 cirkevný snem oficiálne odsúdil a viacerí stúpenci myšlienok Nila Sorského sa dostali do vyhnanstva. Za Ivana sa uskutočnili aj zásadné kroky k centralizácii na poli cirkevného a náboţenského ţivota. aby sa zúčastnil na novom preklade biblických a bohosluţobných kníh.Jozef Volocký a Gennadius vystupovali aj proti hnutiu nesťažateľov. sa tu vystupňoval polonizačný tlak. no tá sa skončila jeho poráţkou a v oblasti sa presadilo Švédsko a Poľsko-litovský štát. Patril k nim aj jeden z najvýznamnejších prekladateľov a mysliteľov starej Rusi – Maxim Grék (vl. Rozpútal tzv. Tomu patrili rozsiahle teritóriá od Baltu po Čierne more a v 16. Pripojenie Smolenska – míľnik v expanzii na Západ V 16. ktorého r.

uctievaných na Rusi. (1584-1598). ktorý bol taký ťaţký. Volgograd. V bojoch so Švédmi získal Godunov Karéliu a spojenie s Baltickým morom. ktorý sa vydával za zázračne zachráneného následníka trónu Dimitra. 1589 z ruskej metropolie. keďţe rozhodol o pripútaní roľníkov k pôde. 1605 sa za priamej podpory poľských vojsk na trón dostal mních Griša Otrepiev. Snem vyhlásil nedotknuteľnosť cirkevného majetku a rozhodol o zjednotení cirkevných obradov a noriem ţivota cirkvi na území celej Rusi. Napokon zabil i vlastného syna Ivana. rozpútal teror. IV. ktorý sústredil ţivoty všetkých svätých. Odliali pre ňu gigantický zvon. ktorú po stáročia riadil konštantinopolský patriarcha. čím sa definitívne uzatvorilo obdobie stáročnej vlády Rurikovcov na Rusi. cár podozrieval vysokú šľachtu zo zrady. a moţného následníka trónu. Boris Godunov. Skutočný vnútorný rozvrat však nastal aţ v nasledujúcich rokoch. 18. ktorého politické rozhodnutia výrazne poznačili ďalšie historické osudy Moskovského štátu. S Godunovom sa spájajú aj počiatky nevoľníctva (1597).zač.. Vládu Ivana IV. Medzi tunajšie novinky patril vodovod či nadstavba zvonice Ivana Veľkého. Romanovci a potreba modernizácie Godunov bol prvým moskovským cárom. Výstavba a modernizácia sa nevyhli ani Moskovskému kremľu. po smrti jeho manţelky (1560) charakterizujú prejavy duševnej choroby. no r. 1591 dal údajne Godunov zavraţdiť Fiodorovho brata Dimitra. . 1598. R. vytvoril samostatný patriarchát. do 12 zväzkov. Interregnum. Falošný Dimiter zomrel počas protipoľského povstania a r. usporiadaných podľa dátumu ich pamiatky v kalendári (tzv. čo znamenalo. Voroneţ) alebo stavebný ruch (veľkolepý Smolenský kremeľ). 1606 moskovskí bojari vyhlásili za cára Vasila Šujského. Saratov. Centralizačnú tendenciu ilustruje aj gigantický projekt metropolitu Makara. najmladšieho syna Ivana IV. stor. Koniec starých čias a zrod moderného Ruska (17. Veľké mineje na čítanie).) 1. 1598 vyhlásil snem Borisa Godunova za cára a niekoľkoročnú éru jeho panovania charakterizuje búrlivý rozvoj – či ide o podporu obchodu v Archangeľsku. takţe po ňom sa stal cárom jeho druhý syn – slabomyseľný Fiodor I. smuta) uţ od jeho nástupu r. začalo sa vyvlastňovanie a presuny majetkov. čím chcel vyriešiť vtedajšiu hospodársku krízu. R. ţe ho napokon nedokázali na veţu inštalovať („kráľ zvonov“ leţí pri zvonici dodnes). či o zakladanie miest na Volge (Samara. následníka tróna. ţe Moskva sa stala rovnocenným partnerom ostatným cirkevným centrám. R. ktorý nemohol legitimitu cárskeho titulu odôvodniť pôvodom a niekedy sa zvykne hovoriť o období zmätkov na tróne (tzv.bola podpora cirkvi v boji proti heretickým hnutiam. posledný Rurikovec na moskovskom tróne. Skutočnú vládu za Fiodora však vykonával jeho švagor. kolonizáciu Sibíri (Toboľsk). Zásluhou Godunova sa r.

Perzská výprava (1722-23) sa skončila pripojením pobreţia Kaspického mora. ktorý poloţil základy moderného Ruska. pokračoval v expanzívnej politike.. Skutočný sociálny zvrat v tomto smere však priniesla aţ vláda Petra I. ktoré v mnohom narúšali tradičný spôsob ţivota. ktorý sa usiloval vymaniť cirkev z vplyvu štátnej moci. Sprisahanie r. keď za cára zvolila príslušníka významnej šľachtickej rodiny Michala Romanova (1613-1645). Zjednodušil pravopis. Nikonovo úsilie na poli cirkevnom dáva tušiť. vzbudzovali odpor opozície. 1700. jeho strategickým cieľom bolo dosiahnuť natrvalo prístup k moru na juhu i na severe. Radikálne Petrove reformy. Prístup k Baltu Peter vybojoval v tzv. R. hospodársky i kultúrne ho priblíţiť k európskemu Západu. Zakladateľ moderného Ruska Peter I. Rusko sa dotklo Kaukazu. Zmätky na tróne ukončila potom moskovská šľachta. 1699 získanie Azova. cárovič Alexej. reformoval cirkevnú správu (zrušil inštitút patriarchu a zaviedol kolektívnu hlavu cirkvi). Michalov nástupca Alexej (1645-1676) upevnil samovládu Romanovovcov a zaviedol dedičné nevoľníctvo. kým sa krajina pozviechala z úpadku. no aţ do r. V zápase s Osmanskou ríšou znamenalo veľký úspech r. 1712). Šujského zvrhli a Moskvu znova obsadili Poliaci. modernizoval armádu. Veľké územné straty v prospech Poľska a Švédska Moskva kompenzovala expanziou na Sibír. 1689 zaňho vláda jeho sestra Sofia. 1612 vypuklo v Moskve protipoľské povstanie Minina a Poţarského. 1682 ako nedospelý. manufaktúr a priemyselnej výroby(veľká aktivita na Urale). naopak Peter získal pre Rusko územia dnešného Estónska i časť Lotyšska a zabezpečil si hegemóniu vo východnej Európe. avšak Alexej zomrel ešte pred popravou. Zaviedol celý rad inovácií v správe štátu. zaslúţil sa o rozvoj kníhtlače. Na trón tentoraz dosadili syna poľského kráľa. Cieľom Petrových reforiem bolo modernizovať Rusko a politicky. ku ktorej sa pridál aj Petrov syn. 1709. Severnej vojne so švédskym kráľom Karolom XII. kde sa jej panstvo rozšírilo aţ po Lenu. Porazené Švédsko v ňom definitívne stratilo veľmocenské postavenie vo východnej Európe.1610 sa časť moskovskej šľachty obrátila o pomoc k poľskému kráľovi Ţigmundovi III. Konzervatívna časť kňazstva a veriacich na čele s protopopom Avvakumom sa však postavila proti a vzniklo mohutné hnutie staroverecov. Veľký (1689-1725) bol za cára vyhlásený uţ r. zavádzal západnú etiketu a módu v obliekaní. ktoré znamenalo definitívnu poráţku poľských ambícií. Úsilie o modernizáciu reprezentuje pokus o reformu cirkvi za patriarchu Nikona (1667). podporoval rozvoj baníctva. keď protipoľské povstanie Bohdana Chmeľnyckého (1654) znamenalo odtrhnutie ukrajinských území od Poľska a ich pripojenie k Moskve.. O konečnom víťazovi vojny rozhodla bitka pri Poltave r. . Pravda ten mal v čase nástupu na trón iba 16 rokov a trvalo ešte dlho. Peter I. Súčasťou jeho reforiem bola oprava bohosluţobných kníh a ich zosúladenie s gréckymi pôvodinami.. ţe v krajine sa pociťovala potreba vysporiadať sa s izoláciou a otvoriť sa Európe. 1703 sa na Petrov príkaz začala výstavba nového hlavného mesta – Sankt-Peterburgu (hlavným mestom sa stal r. ktorá sa začala vpádom ruských vojsk do Narvy r. no ani ten sa tu dlho neudrţal. ako ja zmeny v niektorých obradoch. 2. strihanie brady atď). hoci konflikt trval ešte niekoľko rokov. R. Moskva dosiahla po dlhom čase nové úspechy v zápase o vplyv vo východnej Európe. 1718 cár odhadlil a vlastného syna za zradu odsúdil na smrť.

A.. . aţ keď sa moci ujala dcéra Petra I. zbavený všetkých majetkov a titulov. To vyvolalo u Kataríny nevôľu. Katarína koketovala s myšlienkami osvietenstva.. Začala sa kolonizácia týchto krajov (spája sa s menom cárovninho dôverníka knieţaťa Potemkina. v ktorej podal kritický obraz ţivota v krajine a nevoľníctva. ktorým sa pripúšťalo. Rusko po Petrovi Za vdovu po Petrovi. 1790 vydal napr. de facto však vládol jej milenec Biron. Ruské impérium (1721. R. 1762 na trón nastúpil Peter III. sprisahaniam a prevratom a na ruskom tróne sa zjavilo viacero ţien. Koniec akýchkoľvek úvah o oslabení absolutizmu aj v Rusku znamenala Veľká francúzska revolúcia r. Stabilizácia na tróne nastala.1917) Po víťaznom ukončení Severnej vojny sa oficiálne začal ruský štát označovať ako Ruské impérium (Rossijskaja Imperija) a počínajúc Petrom I.V. 1773-1775 vypuklo povstanie donských kozákov proti nadvláde Ruska pod vedením Pugačova. princezná holsteinská. koho určí monarcha. sa tak spájajú počiatky výraznejšieho ruského vplyvu v strednej Európe. vládol Alexander Menšikov (1725-1727). korešpondovala s Voltairom a Rousseauom. 1762 sa po úspešnom sprisahaní ujala vlády jeho manţelka Katarína II. ktorý však napokon skončil vo vyhnanstve na Sibíri. 17301740 stála na čele Ruska Anna. V čase rozmachu bolo Ruské impérium po Britskej ríši druhým najväčším štátom sveta. ale na zavedenie ráznejších reforiem v Rusku sa neodhodlala. ţe následníkom trónu nemusí byť dedič v muţskej línii. Katarínu I. (1740-1741). Rozdelenie Poľska a Nové Rusko pri Čiernom mori Veľké úspechy vo vzťahu k tradičným rivalom Ruska vo východnej Európe – Poľsku a Osmanskej ríši – dosiahla Katarína II. R. 1. V popetrovskom období dochádzalo na cárskom stolci k pomerne častým zmenám. V R. aby jej milenca Stanislava Poniatowského zvolili za poľského kráľa. ktorý sa vydával za Petra III. Táto súčasníčka Márie Terézie dosiahla úspechy vo vojnách so Švédskom a Pruskom. 1764 sa pričinila. Radiščev knihu Putovanie z Peterburgu do Moskvy. 1722 Peter vydal rozhodnutie. 2. bol však duševne chorý a ešte r. (1762-1796). ktorého úlohou bolo vybudovať tu Novorossiju). syn Petrovej dcéry Anny. Ruské vojská po prvý raz v dejinách operovali hlboko v Európe a vstúpili do Berlína. spisovateľa odsúdili na smrť a iba „vďaka milosrdenstvu“ imperátorky trest zmenili na 10 rokov vyhnanstva na Sibíri. a môţe sa ním stať ktokoľvek. Povstanie potlačil generál Suvorov a Pugačova popravili. S Katarínou II. Spolupodieľala sa na všetkých troch deleniach Poľska (Rusko obsadilo poľské územia aţ po Bug a Nemen). jedna z najmocnejších ţien v dejinách vôbec. veľký obdivovateľ Nemcov a cisára Fridricha. 1789 a zvrhnutie monarchie vo Francúzsku. znel oficiálny titul ruských cárov imperátor a samovládca celého Ruska. Peter III. R. Vo vojnách s Turkami Rusko získalo Krym a časť severného pobreţia Čierneho mora. Po Alţbetinej smrti r. Uţ r. Alţbeta (1741-1762). ktorý si svoju pozíciu udrţal aj za Ivana VI.

ktorá chcela osídliť novozískané a riedko zaľudnené oblasti. 1803 zopakoval výzvu kolonistom Alexander I. V tom čase označovalo nemčinu za materinský jazyk asi 2 mln z cca 125 mln obyvateľov krajiny. sa spája aj s počiatkami dlhej a krvavej vojny na Kaukaze. Tu zohralo významnú úlohu Rusko. stor. a 19. Bašta konzervativizmu . sú dozvuky francúzskej revolúcie a Napoleonove výboje a pokusy o vytvorenie „novej“ Európy. Do Paríţa sa vrátilo iba torzo slávnej Napoleonovej armády. R. 4. ale Nemci sa usádzali aj na pobreţí Čierneho mora. pruské. Tak sa do Ruska vysťahovali takmer všetci pruskí mennoniti. Prílev cudzích kolonistov nastal za Kataríny II. po pokuse Napoleona o návrat na trón (Stodňové cisárstvo) ho spojenci porazili pri Waterloo a na Viedenskom kongrese dohodli na novom usporiadaní Európy. sa hojne usádzali v oblasti Kaukazu. za čo ich v Prusku prenasledovali. Alexander potvrdil aj záujem o Balkán a pod svoje ţezlo pripojil Besarábiu. Najintenzívnejšia nemecká kolonizácia bola na dolnej Volge. stor. 1818 zaloţená pevnosť Groznaja (dnes mesto Groznyj). neskôr i na Kryme.. bola r. 19. Zač. v 16. Rýchly postup Francúzov korunovalo víťazstvo pri Borodine a Napoleon vtiahol do Moskvy. Nevydrţal tu však dlho. ktorá sa skončila aţ po zajatí slávneho čečenského vodcu Šamila r. vyuţili aj nemeckí baptisti. stor. Hoci v Rusku vládla despocia. pričom na prisťahovalcov sa kládli minimálne poţiadavky: stačilo mať istú sumu peňazí v hotovosti alebo osobitné zručnosti. a jeho reformné úsilia. Neskôr sa však Alexander od Napoleona odvrátil a situácia vyústila do francúzskej výpravy proti Rusku r. no celková atmosféra zďaleka nebola priaznivo naklonená voči cudzincom a Nemcom osobitne. Tolstoj.3. 1812. R. Obdobie vlády Alexandra I. Nemci v Rusku Prví Nemci prichádzali do Moskvy ešte za vlády Vasila III. 5. V Rusku sa toto obdobie spája s vládou Alexandra I. ktorá mala veľký vplyv na Petra I. vznikli nemecké kolónie dokonca na Altaji. ktoré mali brániť Čečencom a ďalším horalom v bojových aktivitách. ako doma. Prisťahovalci boli oslobodení od vojenskej povinnosti a od väčšiny daní. ktorí odmietali vojenskú sluţbu. stor. Napoleona zosadili a poslali do vyhnanstva na Elbu. R. na sklonku 19. 1815. V týchto časoch uţ neboli cudzinci v ruských mestách nijakou zriedkavosťou. (1801-1825). rakúske a švédske vojská porazili Napoleona v bitke národov pri Lipsku a dobili Paríţ. Lermontov i L. 1813 potom spojené ruské. prívrţenci reformácie. Rusko spolurozhoduje o usporiadaní pomerov v Európe Veľkou témou prelomu 18. pretoţe Rusi mesto zapálili a vďaka premyslenej taktike generála Kutuzova sa museli dať vyhladované francúzske vojská uprostred zimy na ústup. Výzvu Kataríny II. ktoré od rozdelenia Poľska prejavovalo čoraz väčšiu ambíciu ovplyvňovať pomery v Európe. Po poráţke v bitke troch cisárov pri Slavkove (Bratislavský mier 1805) a ďalších neúspechoch uzatvoril Alexander s Napoleonom dohodu o rozdelení Európy a zapojil sa do blokády Anglicka. v oblasti Jekaterinoslavu (dnes Dnipropetrovsk) a Aleksandrovska (dnes Zaporiţţja). 1864. v tvorbe ktorých hrajú kaukazské témy významnú úlohu. 1808 Rusko získalo územie Fínska a vytvorilo tu samosprávne knieţatstvo. R. a postupne tu vznikla silná nemecká komunita (Nemecká štvrť – Nemeckaja sloboda). Svojho času v nej slúţili M. V rámci systému opevnení. kolonisti získavali veľké výhody a neraz viac politických práv..

1861. 1863 vypuklo na územiach bývalého Poľska zabratých Ruskom veľké povstanie. Pokus Mikuláša I. Niekoľkých účastníkov vzbury obesili (o. resp. v Anglicku vyše 10 tis. R. 19. Inú tvár „cára osloboditeľa“ ukazujú príklady z dejín poľských či ukrajinských. stor. Poráţka Ruska ukázala nevyhnutnosť reforiem a najmä potrebu zrušenia nevoľníctva. 6. r. Hoci Rusko vystupovalo ako veľmoc. definitívne zlomiť moc Turecka v Európe a „vyhnať chorého muţa“ však narazil na odpor Anglicka a Rakúska. Tempo výstavby ţelezníc v Rusku však bolo veľmi pomalé. keď ruská armáda intervenovala v Uhorsku na podporu Habsburgovcov proti maďarským liberálom. (1855-1881) – „cár osloboditeľ“ – sa zapísal do dejín nielen oslobodením desiatok miliónov ruských nevoľníkov. Rylejeva). decembra 1825. 1877 prišli aj za cenu obrovských vojnových výdavkov ruské vojská na pomoc protitureckým povstaniam na Balkáne a dostali sa aţ pod Carihrad. ktoré po poldruha roku bojov kruto potlačili a desiatky tisíc Poliakov deportovali na Sibír. Na sklonku 19. Kontroverzný „cár osloboditeľ“ Alexander II. v tomto jazyku sa nesmeli konať verejné divadelné predstavenia ani prednášky. Aureolu cára dobrodincu získal Alexander u Bulharov a Rumunov. Na územia bývalého poľsko-litovského štátu sa nevzťahovali liberalizačné kroky. km a v Nemecku vyše 6 tis. Vznikali tajné spolky s politickým programom a cieľmi ako liberalizácia. keď vznikli na územiach Osmanskej ríše nové knieţatstvá (Multánsko. (1825-1855) pred Zimným palácom v Peterburgu 14. 1876 Alexander zakázal vydávanie a šírenie kníh a iných tlačovín v ukrajinčine. Rusko získalo v Európe povesť bašty konzervativizmu potlačením poľského povstania za nezávislosť r. keď r. Emským dekrétom z r. o rumunské knieţatstvá. Tzv. ktoré boli pod ochranou Ruska. 1829. Najdôleţitejšiu trať štátu medzi Moskvou a Sankt Peterburgom (650 km) dostavali iba r. reformy či prijatie ústavy. ako bolo obmedzenie cenzúry. ale aj celým radom liberalizačných krokov. Ich aktivity vyvrcholili v neúspešnej vzbure decembristov. Symbolom pokroku bola v tých časoch napr. no odhodlal sa naň aţ Alexander II. km tratí. 1849. Isté úspechy dosiahol Mikuláš I.Prítomnosť ruských vojsk v Paríţi stimulovala šírenie revolučných myšlienok o ústavnom zriadení štátu a prirodzených právach človeka v ruskej inteligencii. Túto povesť potvrdilo potom r. stor. O tomto kroku sa v Rusku uvaţovalo uţ dlho. aj cca 23 km dlhá ţeleznica z Peterburgu do Cárskeho sela. zavedenie regionálnej samosprávy (zemstvá) či posilnenie autonómie Fínska (vrátane samostatnej meny). Skostnatenosť a slabosť Ruského impéria sa naplno odhalila v Krymskej vojne. ţeleznica. viacerých poslali do vyhnanstva. Valašsko a Srbsko). Angaţovanosť Ruska postupne rástla na Balkáne. ktorá vypukla počas slávnostnej prísahy vojsk Mikulášovi I. v USA cca 15 tis. uţ hospodársky zaostávalo za najvyspelejšími krajinami sveta. 1830-31. km. V tom čase uţ bolo napr.i. Pesteľa. uţ vo vojne s Tureckom r. v pol. ktoré s Ruskom súperili o Čierne more a Perziu. sa tak skončila 500-ročná vláda Turkov a zrodil sa moderný bulharský a rumunský štát. . Prvé trate v Európe vznikali v tridsiatych rokoch a medzi nimi bola napr. 1851.

politických slobôd a pod. sa zrodilo myšlienkové hnutie tzv. V zdraví vyviazol r. Piotr Čaadajev. K najvlastnejším ruským tradíciám rátali slovanofili cárske samoderţavie a pravoslávie. a vyzdvihoval tri princípy. sa stalo základom ideologického konceptu Alexandra III.S menom Alexandra II. nie na západný parlamentarizmus. 1867 predal Aljašku USA. rozhodol o grandióznom projekte výstavby transsibírskej ţeleznice (18911913). Alexander III. stor. ktorá spočiatku vyzerala ako hrdinský príbeh so šťastným koncom: pri nehode imperátor vlastnými rukami zadrţal padajúcu strechu vagóna a umoţnil tak vyslobodenie svojich detí a manţelky. Konstantin Leonťjev a Nikolaj Danilevskij vytvorili osobitnú konzervatívnu verziu slovanofilstva. zdôrazňované slovanofilmi: národnosť. Nikolaj Černyševskij. Vissarion Belinskij. ktoré sa spája aj s menom Fiodora Dostojevského. odkazovali na tradície Novgorodu. Ivan Kirejevskij a Konstantin Aksakov. Jeho ideálom bolo Rusko s jedným národom. slovanofili zdôrazňovali. Ak hovorili o demokracii. Na rozdiel od západníkov. sa slovanofilstvo zlievalo s rastúcim ruským nacionalizmom a v politickom myslení vyústilo do germanofóbie a antisemitizmu. ktorí videli pokrok Ruska v importe západnej civilizácie. no prijímalo pozitívne výsledky reforiem Petra I. . V osemdesiatych rokoch 19. Vo vzťahu k jazyku našlo výraz v purizme. ortodoxia a cárske samoderţavie. kapitalizmom i socializmom označovali za plod západnej kultúry. odmietal parlamentarizmus a západný liberalizmus. stor. ktoré vyzývalo na „návrat k svojej pôde“. ţe práve so ţeleznicou sa spája aj cárova smrť. Myšlienky slovanofilov ovpylvnili i Nikolaja Gogoľa. Slovanofili a západníci V tridsiatych rokoch 19. Kataríny II. no doplatil na ţelezničnú nehodu. (1881-1894) V úsilí zachrániť Rusko pred anarchiou a revolučným ošiaľom Alexander III. naopak vyzdvihovali ruský mysticizmus a ţivot ruského roľníka ako príklad zachovania najčistejších tradícií. slovanofilov. čo viedlo k rusifikácii a prenasledovaniu Ţidov. Ivan Turgenev. ktoré reprezentovali tradičné hodnoty. Buchara). Samarkand. sa spája strata teritórií. ktorí sa stavali zásadne proti reformám Petra I. 1881 v dôsledku atentátu. ktorá spojila európsku a ázijskú časť Ruska a začala novú etapu zaľudňovania a hospodárskeho vyuţívania Sibíri. význam ktorých v tom čase nevedeli v Rusku doceniť: cár r. keď sa ho pokúsili zavraţdiť členovia spolku Narodnaja voľa (medzi nimi aj Alexander Uľjanov. Antireformy: vláda Alexandra III. Ich politický program obsahoval poţiadavky zavedenia ústavy. 8. 7. lekári ho uţ nedokázali zachrániť. ktorý zosnovali príslušníci revolučného zoskupenia Narodnaja voľa. Leninov brat). Na druhej strane za Alexandra boli k Rusku pripojené oblasti Strednej Ázie (Taškent. Odmietali katolicizmus. k druhým Aleksej Chomiakov. západný racionalizmus i priemyselnú revolúciu.. Alexander zomrel r. i Mikuláša II. K prvým patrili napr. Fiodora Ťutčeva a prejavili sa aj u Leva Tolstého. a ich stúpencov. 1887. známu ako počvenničestvo. Keď sa však o niekoľko dní začal sťaţovať na bolesti v chrbte. Boli aj stúpencami zrušenia nevoľníctva. ktoré spolu s cenzúrou. hodnoty a inštitúcie. Je kuriózne. jedným jazykom a jedným náboţenstvom. ţe Rusko má rozvíjať vlastné tradície. Počvenničestvo.

Krvavá nedeľa). padlých a takmer 6 mln. t. (2. kadeti). tzv. rástlo dezertérstvo.7 mln. obsadili kľúčové pozície a úrady. Ľvovom. Na čele boľševickej vlády stál V. Mikulášovi II. vojakov. ktorej programom bolo zvrhnutie absolutizmu. ranených). 20. Po udalostiach v Petrohrade 22. ktorá bola obeťou útoku Rakúsko-Uhorska a zapojilo sa tak do prvej svetovej vojny po boku štátov Dohody (Anglicko. Po niekoľkých rokoch sa však stal vyčerpávajúci vojnový konflikt pre Rusko neúnosnou záťaţou. zajali členov dočasnej vlády a vyhlásili. keď cárske vojská strieľali do pokojnej manifestácie. Zákopová vojna navyše neprinášala výraznejšie úspechy ruských zbraní a podrývala morálku vojska. v skutočnosti reformy absolutizmus nenarušili. Následná liberalizácia pomerov a isté obmedzenie samoderţavia (vznikla Duma ako poradný orgán cára) však boli iba povrchovými zmenami. prijatie ústavy a zavedenie demokratických práv a slobôd. Vojenský debakel len vyostril vnútornú krízu. j. stor. utrpelo Rusko prvý raz výraznejší neúspech v expanzii na východ: r. j. nespokojnosť zvyšovali obrovské obete (celkovo sa rátajú na vyše 1. marca) a vznik dočasnej vlády na čele s knieţaťom G. V krajine bola katastrofálna hospodárska situácia. marca. členom strany konštitučných demokratov (KD. Boľševický prevrat a občianska vojna 7. Revolučné vrenie Zač. ktorú vyvolala otázka autonómie Ukrajiny a sformovala sa nová dočasná vláda na čele so sociálnym revolucionárom (SR. februárovú revolúciu. Uţ v lete 1917 však vypukla vládna kríza. vodca revolúcie i teoretik komunizmu. februára 1917 (podľa nového kalendára 8. 1914 vystúpilo Ruské impérium na obranu Čiernej Hory. tzv. (1894-1917) sa podarilo nepokoje utíšiť iba prísľubom zmien a modernizácie krajiny./15. Lenin. ktorá sa v krajine prehlbovala uţ dlhodobejšie. eseri) A. Medzinárodný deň ţien) sa v Petrohrade konali protestné mítingy. ţe vláda odteraz patrí novým mocenským orgánom – sovietom. radám robotníkov. januára 1905 (tzv. Boľševická vláda sa usilovala nájsť rýchle riešenia dlhodobo hromadených problémov – otázku účasti Ruska vo vojne. vrátane Moskvy. Kerenským. VI. panoval hlad. Tisícročná monarchia padla prakticky bez krviprelievania – bezprostredným dôsledkom revolúcie bola abdikácia cára Mikuláša II. roľnícku otázku a národnostnú otázku. novembra 1917 vyvolali boľševici v Petrohrade nepokoje. I. Dekrétom o mieri boľševici jednostranne ukončili vojnu. t. roľníkov. vypukla revolúcia. 1904 napadli Japonci Port Arthur a Vladivostok a ruské vojská na hlavu porazili. R.9. ktoré prerástli v tzv. Sovietske Rusko a Sovietsky zväz 1. Za tejto situácie 23. Francúzsko). čo okamţite vyuţili nemecké jednotky a obsadili . V priebehu nasledujúcich dní a týţdňov sa boľševici presadili aj v ďalších väčších ruských mestách.

2. príslušníci šľachty a bohatších vrstiev. Medzinárodnú izoláciu ZSSR sa Stalinovi podarilo prekonať aţ r. Lenin s cieľom obnoviť rozvrátené hospodárstvo r. Túto chybu potom musela boľševická vláda draho vykúpiť veľkými obeťami na ţivotoch. Emigrácia Dôsledkom revolúcie a občianskej vojny bola masová emigrácia. ţe patrí tomu. Bezprostredne po prevzatí moci boľševikmi sa rozhorela občianska vojna (1918-1922). Okrem dobrovoľných vysťahovalcov sa v zahraničí ocitli aj početní odporcovia boľševizmu. Deklarovaný princíp etnického samourčenia však vyuţili viaceré národy. 23. 30. menom Dţugašvili). 1935. ktorých reţim vypovedal z krajiny. Stalin (1924-1953) Po smrti Lenina sa moci ujal Josif Vissarionovič Stalin (vl. Sovietsky zväz sa deklaroval ako federácia rovnoprávnych republík a v prvých rokoch skutočne došlo ku kultúrnemu i hospodárskemu rozmachu prv zanedbávaných národov. ktorá znamenala návrat k trhovým princípom a súkromnému podnikaniu. námornej pevnosti vo Fínskom zálive (marec 1921). vyvolaný vyvlastňovaním súkromného majetku. v ktorej napriek masívnej podpore zo zahraničia napokon boli „bieli“ porazení. V pol. Petričenko. ktorý uskutočnil rozsiahlu industrializáciu krajiny a v poľnohospodárstve presadil kolektivizáciu a veľkovýrobu. Azerbajdţan. Počet emigrantov sa odhaduje na cca 5 mln ľudí. historik Eugen Perfeckij či filozof Nikolaj Losskij. 1932-33). Napokon národnostnú otázku mala vyriešiť Deklarácia práv národov Ruska. ale aj veľká časť inteligencie. ktorú viedol anarchista S. Poľsko. K politickému rozvratu a hospodárskym problémom spôsobeným vojnou pristúpil aj chaos. Josif V. Tá sa teda „rozdávala“ podľa zásady. medzi nimi boli najmä vojaci. ktoré boli prv podriadené ruskej korune a vyhlásili nezávislé štáty (medzi nimi Ukrajina. Viacerí preto pôsobili ako profesori aj na univerzite v Bratislave. Fínsko. 1922 vyhlásil Novú ekonomickú politiku (NEP). O niekoľko rokov neskôr však sami boľševici pridelenú pôdu roľníkom brali pri násilnej kolektivizácii. kto na nej pracuje. 3. Tieto zmeny priniesli mnoţstvo obetí (hladomor na Ukrajine v r. Dekrétom o pôde sa boľševici usilovali riešiť problém masy roľníkov. ale významnú politickú podporu získali ruskí emigranti aj v medzivojnovom Československu. Gruzínsko. no napokon sa situácia stabilizovala a vytvorila sa základňa centrálne riadenej ekonomiky. Poslednou väčšou rebéliou bola protiboľševická vzbura ruských námorníkov v Kronštadte. no výraznejšie sa pozície ZSSR zlepšili aţ na prahu druhej svetovej vojny. ktorí po zrušení nevoľníctva túţili získať pôdu. keď krajinu prijali do Spoločnosti národov (predchodca OSN). Hlavnými centrami ruského zahraničia boli Berlín a Paríţ. tridsiatych rokov Stalin spustil masové perzekúcie a inscenované súdne procesy. medzi nimi slavisti Valerij Pogorielov a Alexander Isačenko. augusta 1939 uzatvorili Rusko a Nemecko zmluvu o neútočení (podpísali ju ministri zahraničných vecí obidvoch krajín a podľa nich sa zmluva zvykne .rozsiahle teritóriá Ukrajiny. Boľševici ju utopili v krvi. ktorým padli za obeť najvýznamnejší komunistickí funkcionári i milióny „obyčajných“ ľudí. Arménsko) a boľševici potom tieto teritóriá namáhavo získavali späť pod patronáciu Moskvy. decembra 1922 vznikol Zväz sovietskych socialistických republík bol výsledkom úsilia boľševikov o obnovenie vplyvu Moskvy na území bývalého impéria.

mája 1945 Nemecko podpísalo kapituláciu. ktoré tu utrpelo Nemecko. najmä v oblasti umenia a publikovali sa literárne diela. Zimná vojna sa skončila poráţkou Fínska. väzňov prepúšťali (na slobodu sa dostalo aj 30 tis. Tábory nútených prác sa rušili. v strede krajiny pod Moskvou a na juhu – pri brehoch Kaspického mora. 30. 1946-48 sa v týchto krajinách po sérii komunistických prevratov dostali k moci bábkové reţimy sovietskeho typu). ekonomickú i vojenskú pomoc krajinám ohrozeným diktatúrami. Postupne vychádzali najavo zverstvá stalinizmu. Tzv. Lotyšsko a Estónsko. Stotisícová armáda nemeckého generála Paulusa sa ocitla v zajatí a straty. Stalin obhájil územia. 8. 1. ktorý odolával obliehaniu 900 dní. Východnú časť Poľska v zmysle dohody s Hitlerom obsadila sovietska armáda. Destalinizácia a politický odmäk Výrazné zmeny vniesol do vnútornej i zahraničnej politiky ZSSR Nikita Sergejevič Chruščov (1953-1964). Protichodné názory vyslovili predstavitelia veľmocí v otázke usporiadania Nemecka a hraníc Poľska a ZSSR. 1956 vystúpil na XX. sa mu uţ nepodarilo nahradiť. 1940-41 a dokonca rozšíril sféru svojho vplyvu aj na krajiny strednej Európy a Balkánu (v r. 1991) moţno povaţovať prejav amerického prezidenta Harryho Trumana z 12. situáciu útočníkom uľahčuje často aj spolupráca neruského obyvateľstva. ako aj časť Rumunska (Besarábiu a severnú Bukovinu – dnes v Moldavsku a sčasti na Ukrajine). ktoré Sovietskemu zväzu odstúpilo rozsiahle územia v Karélii. V lete 1945 potvrdila Postupimská konferencia víťazných spojencov pozície ZSSR ako svetovej veľmoci. júna 1941 nemecké vojská prekročili sovietske hranice (operácia Barbarossa). nemeckých vojnových zajatcov). Stalina a ohlásil tak koniec éry masových represálií. marca 1953 a v priebehu krátkeho času sa obmenila celá sovietska politická špička. Platformou nových trendov sa stal časopis Novyj mir. Zmluva obsahovala tajný protokol. ktoré anektoval v r. Jednako však frontové línie sa zastavili na severe pri Leningrade. septembra 1939 sa nemeckým útokom na Poľsko datuje začiatok druhej svetovej vojny. Hitlerov plán poraziť „kolos na hlinených nohách“ v „bleskovej vojne“ (Blitzkrieg) sa javí ako dosiahnuteľný. Podľa nich sa mali USA stať garantom slobody a demokracie všade na svete a poskytovať finančnú. V auguste 1940 ZSSR postupne obsadil tri pobaltské štáty – Litvu. avšak vojna v Ázii (s Japonskom) pokračovala. Uţ tu sa prejavilo isté napätie medzi ZSSR a USA. v ktorom sa hovorí o rozdelení sfér vplyvu vo východnej Európe. 4. Zvrat vo vojne priniesla Stalingradská bitka (jún 1942 – február 1943). Priniesla na obidvoch stranách obrovské straty na ţivotoch. v ktorej sa sovietskym vojskám podarilo zastaviť postup nemeckých vojsk na východ. septembra 1939 ZSSR bez vypovedania vojny zaútočil na Fínsko. marca 1947. ktoré ich víta ako osloboditeľov spod ruského útlaku. Za definitívny koniec spojenectva USA-ZSSR a začiatok studenej vojny (trvala aţ do zániku ZSSR r.označovať aj „pakt Ribbentrop-Molotov“). Nenarazili na efektívny odpor a v priebehu niekoľkých mesiacov sa dostali aţ pod Moskvu. Vo februári 1945 sa konala v Jalte na Kryme konferencia víťazných veľmocí o povojnovom usporiadaní pomerov v Európe. ktoré neskôr prerástlo do studenej vojny. v ktorom boli sformulované nové zásady zahraničnej politiky USA (Trumanova doktrína). obete perzekúcií rehabilitovali. ktoré by prv nemohli vyjsť. ktorý r. čiastočne sa uvoľnila cenzúra. K . Hitler porušil dohodu so ZSSR a 22. Stalin zomrel 5. zjazde Komunistickej strany Sovietskeho zväzu s kritikou kultu osobnosti J.

Erenburga z r. obmedzenie predaja alkoholu. deformovanej desiatky rokov trvajúcou diktatúrou. Súčasťou studenej vojny bola aj súťaţ superveľmocí v „dobýjaní vesmíru“. U. ktorého pilot sa pokúšal preletieť kríţom ponad územie ZSSR a fotografovať základne vo Sverdlovsku a Plesecku. 1987. Sovietska vzdušná obrana ho zostrelila. V dôsledku rigídnej hospodárskej politiky sa ZSSR ocitol na sklonku Breţnevovej éry v hlbokej ekonomickej kríze. ktorý mal r. Gagarinom na palube. Návrat konzervatívcov a stagnácia Súčasťou zahraničnej politiky L. rozvíjal myšlienku o jednotnom „Európskom dome“. Chruščova odstavil od moci L. Černenko. 1958 dostať Nobelovu cenu za literatúru. Reagana. poškodený stroj havaroval neďaleko Jekaterinburgu a pilota zajali. Ruka v ruke s hospodárskymi reformami kráčali aj zmeny v politickom ţivote krajiny. S r. apríla 1961 vypustil ZSSR do vesmíru raketu s J. Význam literatúry v ţivote spoločnosti naznačuje aj fakt. Breţnev. ţe politické uvoľnenie. ale ani to nestačilo a sovietska ekonomika takúto záťaţ nedokázala uniesť. Perestrojka a zánik ZSSR Po smrti Breţneva sa na najvyššom straníckom poste v ZSSR vystriedali J. slobodu slova. ktoré začali USA pod vedením prezidenta R. Solţenicyn (novela Jeden deň zo ţivota Ivana Denisoviča). 1987 sú spojené aj kľúčové hospodárske reformy – Zákon o štátnom podniku. Zásadnejšie reformy. S. Situácia bola zrelá na zmenu. ktorého nástup znamenal definitívny koniec politického odmäku. Aj v zahraničnej politike došlo zásluhou Chruščova k zníţeniu napätia vo vzťahoch USA a ZSSR (slovami Chruščova – „ľady sa prelomili“). ako ukázala sovietska intervencia v Maďarsku r. j. t. ohlásil aţ r. Dudincev. ţe v sovietskej politike sa od stalinských čias predsa len čosi zmenilo. Pasternakovi. no tá prišla aţ po Breţnevovej smrti. Kozmický výskum sa odvtedy stal neodmysliteľnou súčasťou propagandistického zápasu. Andropovov a K. I. ktorý znamenal krok k oslabeniu princípov plánovaného . ako ich zvolili. presadil odzbrojenie a zblíţenie Západu a Východu. V zahraničnej politike ţal mimoriadne úspechy. A. Fakt. Ten označil ZSSR za „Ríšu zla“ a vyhlásil program jadrového vyzbrojovania i za cenu vysokého rozpočtového deficitu. čoho výrečne dosvedčuje invázia do Československa r. a nezastrelili. signalizuje. Voznesenskij a i. Astafjev. Jedným z jeho prvých krokov k ozdraveniu sovietskej spoločnosti bolo prijatie tzv. V. v USA to vyvolalo šok. zavedenie prohibície. Hranice liberalizácie však ukázala Chruščovova kampaň proti B. V. ZSSR v úsilí drţať krok investovala do zbrojenia aţ 50 % HDP (USA v tom čase 10 %). 1956. ţe Chruščova zosadili. ktorí obidvaja zomreli krátko na to. dostalo názov „chruščovovský odmäk“ podľa názvu románu I. Breţneva (1964-1982) bolo udrţiavanie „poriadku“ v satelitných štátoch. 5. 1964 N. A. známe ako perestrojka (prestavba).najvýznamnejším osobnostiam literatúry tých čias patril V. Sľubne sa rozvíjajúce vzťahy superveľmocí ochladli po škandále so špionáţnym lietadlom Lockheed U2. Preto keď 12. jej bezprostrednou príčinou boli preteky v zbrojení. I. nádeje na výraznejšie zblíţenie neboli opodstatnené. ktoré krajina preţívala. ktorý patril k mladšej generácii a proklamoval potrebu ekonomických a spoločenských zmien. Po nich sa na čele strany dostal M. 1968. Pravda. 6. Gorbačov (1985-1991). suchého zákona. 1954 Ottepeľ. R. Pod heslom „glasnosti“ (verejnej informovanosti) Gorbačov uviedol do spoločnosti. ktorý bol v tom čase senzáciou.

no ten sa podarilo potlačiť. Odstránením centrálnej kontroly rozhodovania o produkcii sa v spotrebnom priemysle narušili tradičné odbytové štruktúry a nové sa ešte nevytvorili. S pokračujúcou politickou a hospodárskou decentralizáciou vláda postupne strácala kontrolu nad hospodárskym vývinom. inde mydlo …. zrovnoprávnenie s ruštinou. Jeľcin. naopak – predlţovali sa. . ţe štátne podniky môţu sčasti rozhodovať o svojej produkcii podľa dopytu na trhu. ktoré prerástli do etnického napätia. rady pred obchodmi nemizli. ktorý po prvý raz od čias NEPu povolil súkromné podnikanie. zásobovanie spotrebným tovarom sa nedarilo vylepšiť. ktorý umoţnil vstup zahraničného kapitálu do sovietskej ekonomiky. Hlavným „hrdinom“ udalostí sa stal B. ktorá viedla k názorovej pluralite a zárodkom plurality politickej. Ten v decembri 1991 spolu s prezidentmi ďalších zväzových republík podpísal dohodu o zániku ZSSR. Konzervatívci. 1988 vstúpila do platnosti azda najradikálnejšia z vtedajších ekonomických reforiem – zákon o druţstvách. začali sa prejavovať dlhodobo neriešené problémy a protiruské nálady. akú Sovietsky zväz dovtedy nepoznal. Výrazné prejavy decentralizácie a slobody slova vidno v emancipácii národov ZSSR. R. Narastal počet tovarov. V auguste 1991 sa konzervatívne sily pokúsili o štátny prevrat. R. obchodíky. Spočiatku sa emancipácia neruských národov sústreďuje na jazykové otázky. rozhoreli sa prvé konflikty. Uvoľnila sa tvorba cien v istých oblastiach hospodárstva. bol prijatý zákon o spoločných podnikoch. neskôr národné hnutia vrcholia v deklaráciách o suverenite. dôchodcovia a starí členovia strany reformy ako kotrarevolúciu. Negatíva a neţelané efekty reforiem prevyšovali všetky očakávania a namiesto perestrojky sa začalo hovoriť o katastrojke. na prídel bolo niekde maslo.hospodárstva a pripúšťal. 1991 hospodárska produkcia výrazne upadla a závratne rástla inflácia. prezident RF. priam senzáciou boli prvé súkromné reštaurácie. Ţivotná úroveň sa zniţovala a v atmosfére glasnosti a liberalizácie sa začala prejavovať nespokojnosť. ktorých nebolo na trhu dostatok pre všetkých. výrobné podniky. Na obrátkach naberala aj politická decentralizácia. čo viedlo k zmätkom v zásobovaní.

.   947 7 .3E./. 947F-57.8.43 ..8.0109J.3094..: 4/8954748.98F 9E9 9..4-.!. /497J3... .38970/30:7O5./9754-.34/547.J.7E-:. .4-8. .070570337.&$ $$#.3..: 9074. !4/n.0 4507E.4E89.0 .59020/$$#.8.020.8970/07.8. .84-4/:8...30  907547: /44/:84$$#.8953..74.E.40385424.34-E02.43. .57E..84584.897.3024.9.43 97..7.Jz.9703/4.. . . 3.3E.4/3F3E47./.4/3 .743.43057308.9.5.$$#  2E.$0700...3F203..0$$#. 23E.FJ308. 3.3.570/89.0982.97.549.7.74 J781F7: 8.:: 57-704.3.090.570.89O384 ..907E730 /0.8z#:2:38.48E57074 84.. $9.43 ' .0.394730.4.903.483... 947F. 4.8:8.4/30:7O50  805902-7.3.9 947F9::97504020.207.7  .7...4/48.3..3..44.. 947F./443.  '090549.F70 284.3084/4.80.0..4.3.3.3E.42 :8547.90.F4570/039. /489.z.z5489:53020.94708. .4.09804.-94. ..:7O50 & 9:8.7204310703.84..4./0247. .430..0n24.894.4/.80.94./042:389.494.9.4n3.3.43.!4n8...4. ...8z!4n8.3 30549&$ %7:2.J384 %.549.073:4.48E2 54/./.:94 3J42:n..4./03.34.7-./.4 ...0n24.9 .89.:8 794::9:484-3489 $9.894 308.843 .. 854:57E.59:E.3.89.3F34.4-/.434... .:  0/3..3.7...43.0789.. 4..94 3..3:90n3 89:E.&7.893..2. $9498J. .z13.E 5 .94742-481472:4.098.  805902-7.9489:/030..570-0:7E904 .3430.24..34E.: 49 84..098.4.85..  8.9:0.J . 4.94/7:08.037.7.7.54.J70.. ..72E/.3:  /3J .F40307E.8z !.3 30549$$#9.84.49E0:8547..094./489... .34270 2.7/.854030..$9. 54894.2.0/.4484-4/90n4.3J..5. 2:.3 .7.303 ..89.208.09802:./489..2  $9.543842 547.89:203. .09807. 08.5:-4.t4.354/48... 03.37.7. .705708EJ %E-47 3903 .!489:528E4310703. 5.27  .4-0....$$#-0.: . .::8.43.3020. :0 ..174394..&$89..E/.  .8F897.. /4E3: $$#7  24 3454.2:: 3054/...8. 4-74.. 4-0905070.8.z.280/44/ 8907424-8.7.54J.570-0:304n . 4/2 ' 7../0 947 4/4E.8.4 8.3E247403 2/9.::890 $$#5489:5304-8.43 !749./8E-9.&$ 947F 30875707E894/489:/030.3$4.z 4483...7:  ..570.547E 4:J38. 3 10-7:E7 ..E 89.85403.8.854/7:8F49.4:.897./z  '410-7:E78.489F3.094.4.FE8.z570..3 574944 .4 .:.4 8..5705 z.8.307:8F44-.J454.47J474/003J81F7.7. 98 3020.8 .-E-4.F.434.93. 2. !489:530.84..4..:.4-203.0897.947428.4.J9.7F '.7  8.9.774%7:2.3020. .:.0E84.394284-4/.3..3 .0980495:  .430  970 8.7488.914724:34.4/ !7308. ..Jz.020.54 8F742:389.7.F72.3:  /308.8:.4.32:  .. 3./0139J.E3: ..72E/. 7: 4.0.4.3020.7.002.947.. -084.9#--039745 4494.. 947F$4.454/5J8.   089. 29442 3.F4247.90n89.9J .3J542074..3 3 04342.5E3547. 4. 54/48.84.!4n84/.0n24.9...

F:.3943089.4908544 34893.3 30549  70 30..974: 84-4/:84.30.4 !43.9  07: 4.03:..94 .8J /7 . 42897. -4004342... 3.3.t5749  !.5.3/89..07/4.84.. ' 89. /4.549./ 00307E.E3$$# !4827970 30.0n24.. 00 897.8.098.038.549.F44/2: .4/: 74.4n3030 947F7. ' 3/7454. 5470 30./4-7403.9..3. 9E94.09:8 .&$.30 547. .4:E.04342.3.03. .0/030574-J..97' :/3. 7  #:.-4./4 08484.570090z7J 42543.3.E8 5747.3 !4/0842 .30/08.. 9  .4..80803E.8:..:.3J.8. .38 .2247.8 4/2 54/n.84.:E.082J7:7.972.7:084854/E782701472.0F7./.  ! &$..3.1.z.03 482034   E.  44. 0/03/0t4 .k.3F4 .:742E3: 703-:7.F4E43.. 947 2.J54.040.  70 30..744./54 . :0.78:7  $n:-308. 8:28.203: 349E 57 .0/03J2570/039./: 3E4-7..3.70E3..7448.57042 !7.83489  .0  4-20/030570/.. .4.57J. $$# 84. 57089.24.304/2890n34:8 . 30/4E. ..08279   !0708974.570 J.907..3E.59.89073.0.8570/8.zE...3907.9  0549.942 ..: $4.97:  ....0.4 4 42.3. .9: $$#.0/ :03.9073-:7:.098054908. .4/7.7  99050n 947 -4 ../020$$#.74.230 J2484-3489.082J7: !70940k  .3/489./30.8544 038 .4/24. 30k.0894..27E . 4 .' ..2907. ' 3. 8:..  n. /489.0/4/4 8544 3489 /014724..F4 E5. 4..07J00-05748970/34:57J 34:-457090.4. 70 30/48.909.F4854/E780 701472 E434 9E934254/3: 947 3...07030314724..843:70 30.3J 03:3.E...450708974....25.3489 47-.  $ .4907.0n24.4./8..4./:.. 5708.10.3 34.3J.!080. 4....E.4..0.098. .979 .94307. #J :.84.4: 7. . $$#. 8:507.$$#.0..48.574.J4. %0343..z743.73423./:  ../30 0701472 3E20.09808544 3489-4457./0139J.4254890.3 305490/4 4E8:4:7: 4. 54 4/03 8974.:-0 .z.89.49../74.00/&  947F45498.203.:308z $9:E.27: 4.549.-03:573.3 430.7   '/80/:7J/304854/E7805498.-J 030E5.14.84F47454 94.7..# #0. '.97. 7. &  073034 947J4-/.9744...098.. .4:/9./424. $ 47-...3.90/89.4.9303F .  4E8.42707E943...4.8z.14947.5:89$$#/4..   -44:/7 . &$54/./4/-74030.J..   947 5.&$94.$$#4.85.4.0-07.0384...8z4:5745... .7..4/.8.3.203.8z4:.30 0-J 030 30-4454/89.  $4 03.5E34. 3E/003.J.4.943.n 4.7: 4..448970./30850.3E.2907.-7403J 947F.7. .:0  0 .54 .8970 83.F4.8:507.4/89.80  .203.4..7 /489.4 $..03: 84.3/E084 543E 3209.-744.203 0/3 20457.9093 .942 .9J..8z4:89:/030...03:..3.94Ez..97..3 30 5490 ./ ... 947F43E89:53.7.-.F4/01.4/89.J.8:  #  7: 4.8970/.43-4.z4-04.3.7: 4.:.4 3E4.0. 74.42 .  '4308038.44: E8.2. 2 03:40/349342 :7O5842/420 $7 885403F. 54970-:04342.. $ .

.3701472. 947 5457.89.0.8!:54..47-.7: 97.4:-457.-07. /0.7.54/34.4-./45.4574/:..03..89.E/0.F87423F70 9..7.0397.4:.3.F49E 74.84 3/0 2/4 7.57497:8F3E. .3 3F4. 570/ 4.97:/489.7014702  E434/7: 89./44/:4E3: $$#   .7.3. 7.0397E3043974744/4..3F570.9 349038.8.47z4. 744708. 54/...83489.05 z 3.9J..74.8.0397.. 88970k:03.E/.3E74/4.. ./570/4-. # 4854/E78.  E84-4.5E.5489:530897E.3085484 9E93570.89:5.F8.48:..3E74/4.4:549. 4...$$# 947F 5707E89/4093.74. :./.:7E.89740 4307.. -457. ./4854/E782.070390  $547.02-7854:8570/0392k.E.94570 . . 7.97: &.4..4.z308544348z ..4.897.7428.0  ' 7. 74-3F54/3 .44.342  /897E303J2.31E.2 803E.30/.493E74.4/.30-443.89 .575 z./E30 .F4319 .3E474.30 0.489J8.90/..7..F 97:97./34. /..90/30543. 094 .40574/:.0t8.4. 947 :24 3.30854970-3 294. .7J 034.E84-4. /4..04342..E.570..30 57..574/:.. .9..05:7.3.4/J ... 947 ...4n3.47  4 .59E:/484.57...3..30:5.70.20894507089748..4 497../0.3 2 7/342 :/.705:-J54/5J8.74549.0 4-.570.4:..4854/E789.E.9307E89./0...90.4.08.098004342  # .59.89.E... 854970-3425702803.4307.84-4/84.89744/4.z/4/4-4 3070 03F574-F2.9J.487423F54/3..8.4.307:8 .02./ 3F4/-94.  0 9E93054/32 :8 . 947E.F43.5E.9 549.4.303087: 934: 30873E74/3F3:9. 0n.54 0994.  0.9.89.4/ .. J.E.8.57J/0-4430/02.E74/425:7.3.54/n. /459:3..34..0/.9J.098.3 4.$4.02.0397.4854/E789..7./ $54 .z48.7.92481F70.4-7E9.0 9030.3 570/039# %03 .. .9:8..4/2302 3. ..549.::8908.3J .7E.3F01097014702570.93489...9..  .-07./.43974: 3.3457E. J.E.: '...45.4854/E784:/0.895.9 E434 8544 3 . 09 ..0/42942.3..E.E. 3. z .