UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE COMENIUS UNIVERSITY PEDAGOGICKÁ FAKULTA FACULTY OF EDUCATION Katedra sociálnej práce Department of Social Work

REALITA A VÍZIA SOCIÁLNEJ PRÁCE
Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej pri príležitosti 20. výročia založenia prvej Katedry sociálnej práce na Slovensku v dňoch 10. – 11. 2. 2011

Ondrušková Elena – Koscurová Zoja (eds.)

REALITY AND VISION OF SOCIAL WORK
Collection of International Conference on the Occasion of 20th Anniversary of the Establishment of the first Department of Social Work in Slovakia in 10. – 11. 2. 2011

Univerzita Komenského Bratislava 2011

zbornik_vnutro-A5.indd 1 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková

29. 7. 2011 11:00:41

Názov zborníka: REALITA A VÍZIA SOCIÁLNEJ PRÁCE Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie konanej pri príležitosti 20. výročia založenia prvej katedry sociálnej práce na Slovensku v dňoch 10. – 11. 2. 2011 Bratislava, Slovakia Editorky zborníka: PhDr. Elena Ondrušková, PhD., PhDr. Zoja Koscurová, PhD.

Zborník neprešiel jazykovou korektúrou. Za jazykovú stránku príspevkov zodpovedajú jednotliví autori príspevkov. © Katedra sociálnej práce, Pedagogická fakulta UK v Bratislave © Univerzita Komenského v Bratislave Náklad: 150 kusov Rok vydania: 2011 Vydanie: 1. vyd. Grafické spracovanie textu: MiKo-graf, s. r. o. Tlač: Polygrafické stredisko UK, Staré Grunty 55, Bratislava ISBN: 978-80-223-3075-6

zbornik_vnutro-A5.indd 2 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková

29. 7. 2011 11:00:43

3

Zborník recenzovali

prof. PhDr. Marta Horňáková, PhD. doc. PhDr. Irena Kamanová, PhD.

Vedeckí garanti konferencie

prof. Malcolm Payne (United Kingdom) prof. PhDr. Ján Gabura, CSc. doc. PhDr. Eva Mydlíková, PhD.

Vedecký výbor konferencie

prof. PaedDr. Vladimír Labáth, PhD. prof. PhDr. Jana Levická, Ph.D. prof. PaedDr. Milan Schavel, PhD. prof. PhDr. Anna Tokárová, CSc. prof. PhDr. Anna Žilová, PhD. doc. PaedDr. Peter Jusko, PhD. doc. PhDr. Pavel Navrátil, Ph.D.

Organizačný výbor konferencie

PhDr. Zoja Koscurová, PhD. PhDr. Elena Ondrušková, PhD. PhDr. Libor Klenovský, PhD. PhDr. Irena Vitálošová, PhD. PhDr. Martina Čierna PhDr. Kristína Holúbková Mgr. Katarína Čavojská Mgr. Lucia Slobodová Mgr. Bystrík Holeček Mgr. Lenka Suchá

zbornik_vnutro-A5.indd 3 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková

29. 7. 2011 11:00:43

4

Realita a vízia sociálnej práce

Predhovor. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 6
Malcolm Payne

Social work: vision and reality . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 8 1. Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 20
Daniela Baková Význam vzdelávania v komunikačných zručnostiach Importance of training in communication skills . . . . . . . . 20 Monika Bosá Dejiny sociálnej práce – príležitosť pre syntézu poznatkov z teórií a metód sociálnej práce . . . . . . . . . . . . 26 Peter Brnula, Lucia Slobodová Rozbor (analýza) vzdelávania v oblasti sociálnej práce so žiadateľmi o azyl a azylantmi Analysis of education in social work with asylum seekers and refugees . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 33 Barbara Caková Možnosti intervencie sociálneho pracovníka v procese vzdelávania ľudí s postihnutím Possibilities of intervention of a social worker in the process of special and integrated education of people with disability. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 48 Anton Fabian Sociálne encykliky – využitie vo vzdelávaní sociálnej práce na slovenských vysokých školách . . . . . . . 54 Jana Gabrielová, Martina Hrozenská Perspektívy a vízie vzdelávania sociálnych pracovníkov pre  „starnúcu“ spoločnosť Perspectives and Visions of Social Worker’s Education for an Ageing Society . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 59 Bystrík Holeček Terénna sociálna práca s ľuďmi bez domova v Bratislave – teória – prax ich prepojenie a limity . . . . . . . . . . . . . . . . 68 Street work with homeless people in Bratislava – theory – praxis their cross connection and limits Martin Chadima Teologické aspekty sociální práce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 76 Zoja Koscurová Realita a vízie vzdelávania v oblasti informačných technológii a zdrojov pre sociálnu prácu Reality and perspectives of education in information technologies and information sources for social work . . . 84 Iva Kuzníková Vzdělávání zdravotně-sociálních pracovníků v České republice . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 91

Soňa Lovašová Možnosti prevencie klientskeho násilia v sociálnej práci v rámci prípravy sociálnych pracovníkov . . . . . . . . . . . . . . 97 Gabriela Lubelcová Sociológia sociálnych problémov ako platforma pre sociálne intervencie Sociology of Social Problems as the Platform for Social Interventions . . . . . . . . . . . . . . 105 Tatiana Matulayová Ako učiť profesijnú etiku sociálnej práce? . . . . . . . . . . . . 111 Eva Mydlíková Kto chytá v myšlienkach The Catcher in Mind . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 116 Peter Ondrejkovič Sociálna práca ako akademická disciplína a jej budúcnosť . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 120 Pančocha Karel, Horehleď Petr Speciální andragogika jako součást edukace v sociální práci Special Andragogy as a Part of Education in Social Work . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 127 Andrea Odlerová, Marek Stachoň Význam multikultúrneho prístupu vo vzdelávaní sociálnych pracovníkov The importance of a multicultural approach in education for social workers . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 133

2. Teoretické kontexty sociálnej práce (teória a výskum v sociálnej práci) a realita a vízia sociálnej politiky . . . . . . . . . . . . . 140
Peter Brnula, Katarína Čavojská Výskum v sociálnej práci alebo hra na „vedca a pokusné myšky“? Research in Social Work or play on the „scientist and experimental mouse“? . . . 140 Martina Čierna, Ladislav Vaska Vybrané nástroje aktívnej politiky trhu práce a ich využívanie zamestnávateľmi Selected instruments of active labor market policies and their exploitation by employers . . . . . . . . . . . . . . . . . 147 Vladimír Hambálek Postmoderné a kritické prístupy v teórii sociálnej práce a ich aplikácia v kontexte prípadovej sociálnej práce s klientmi Postmodern and critical approaches in the social work theory and their applications in case work context . . . . 156

zbornik_vnutro-A5.indd 4 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková

29. 7. 2011 11:00:43

Obsah

5

Věra Holasová Privatizace sociálních služeb pro seniory . . . . . . . . . . . . . 164 Peter Jusko Možnosti uplatnenia sociálnej práce pri riešení nezamestnanosti v rámci služieb zamestnanosti v Slovenskej republike Possibility of applying social work in dealing with unemployment in the employment services in the Slovak Republic . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 173 Libor Klenovský Kvalitatívne výskumné metódy ako inšpirácia pre terénnu sociálnu prácu Qualitative Research Methods as Inspiration for Social Field Work . . . . . . . . . . . . . . . . . . 180 Štefánia Kövérová Teoretické problémy sociálnej práce tematizované v odborných publikáciách slovenských autorov a autoriek Theoretical issues of social work presented in publications of Slovak social workers . . . . . . . . . . . . . . 184 Andrej Mátel Sociálna práca ako profesia založená na hodnotách Social work as values based profession . . . . . . . . . . . . . . 193 Elena Ondrušková Rodové hľadisko vo vzdelávaní v oblasti sociálnej práce Gender and social work education . . . . . . . . . . . . . . . . . . 200 Peter Rusiňák Sociálne právo Európskej únie . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 206 Martin Smutek Služby v době „post-industriální“ – změní se něco? . . . . 215

Monika Chrenková Formulace zákazky v kontextu sociálních služeb – možnosti a limity Order formulation in context of social services – possibilities and limits . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 247 Emília Janigová, Angela Almášiová Spoločensky zodpovedné podnikanie ako východisko podnikovej sociálnej práce v období globalizácie Socially Responsible Entrepreneurship as the basis of the Corporate Social Work in the period of globalization . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 254 Agnesa Kočišová Sociálna práca s osobami s mentálnym postihnutím a ich rodinami Social work with people with mental disability and their families . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 260 Lucia Kováčová, Nadežda Kovalčíková Intervencia sociálneho pracovníka v procese prevencie, liečby a doliečovania klientov s poruchami príjmu potravy – realita a vízia Social worker‘s intervention in the process of prevention, medical treatment and after-treatment of eating disorder clients – the reality and the vision . . . . . . . . . . . . . . . . . . 270 Martina Kravárová Možnosti a limity sociálnej práce pri sanácii rodiny Possibilities and limites of social work at family support . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 277 Miroslav Mitlöhner, Zuzana Truhlařová Rodinná a institucionální péče o osoby s Alzheimerovou nemocí – vybraná asociální a právní rizika Family and institucional care for persons with Alzheimer‘s disease – Selected social and legal risks. . . 283 Peter Papšo Eliminácia rizík subkultúr mládeže . . . . . . . . . . . . . . . . . . 291 Ľuba Pavelová Súčasný stav a perspektívy sociálnej práce v oblasti závislostí Current status and perspectives of social work in the area of addictions . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 296 Ilona Pešatová, Jana Pittnerová, Pavel Pešat Systém péče o ohrožené děti v České republice The system of care for vulnerable children in the Czech Republic . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 303 Lenka Vavrinčíková Užívatelia a užívateľky drog ako cieľová skupina sociálnej práce . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 311

3. Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce . . . . . 222
Andrea Bánovčinová, Jana Levická Možnosti a limity sociálnej práce s rodinami ohrozenými chudobou . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 222 Vendula Gojová Sociální podnikání klientů jako cíl intervence sociální práce Social enterpeneurship of clients as a goal of social work‘s intervention . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 232 Helena Grófová Vnímanie rodičov deťmi umiestnenými v reedukačných centrách Children’s Perceptions of Their Parents: A Study Focused on Children’s Placed in Re-educational Institutions . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . 242

zbornik_vnutro-A5.indd 5 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková

29. 7. 2011 11:00:43

6

Realita a vízia sociálnej práce

Predhovor
Konferencia „Realita a vízia sociálnej práce“ sa uskutočnila v roku, kedy uplynulo 20 rokov od založenia prvej katedry sociálnej práce na Slovensku na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Vytvorila príležitosť pre diskutovanie o sociálnych zmenách, ktoré sa za ten čas udiali v našej spoločnosti a o tom, ako tieto zmeny ovplyvnili spôsob života a životné príležitosti rôznych skupín obyvateľov. Najmä však vytvorila priestor na reflektovanie týchto zmien vo výskumoch a teóriách sociálnej práce a diskusiu, ako tieto zmeny ovplyvnili praktické činnosti sociálnych pracovníkov/pracovníčiek a premietli sa aj do obsahov a metód vzdelávania. Príspevky boli prezentované v troch sekciách. V rámci sekcie nazvanej „Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota verzus pluralita“ zazneli príspevky, ktoré reflektovali viaceré oblasti a metódy vzdelávania. Pri úvahách o obsahu vzdelávania v sociálnej práci odborníci potvrdzovali potrebu zachovať aj vo vzdelávaní multidisciplinaritu sociálnej práce ako vedy, k rozvoju ktorej prispievajú aj samotní pedagógovia. V príspevkoch aj diskusii zazneli návrhy na špecializované vzdelávanie v sociálnej práci vzhľadom na regionálne špecifiká, v ktorých dominujú niektoré sociálne problémy – dozrela situácia na špecializované študijné programy. Viaceré príspevky ukázali, ako sa v posledných rokoch rozvinulo vzdelávanie v špecifických oblastiach sociálnej práce a zvýšila sa jeho odborná úroveň. Ako pozitívum vnímame aj to, že niektorí prezentujúci pri vyhodnotení existujúcej situácie, formulovali aj potrebu zlepšiť metodicky vyučovanie štandardných kurzov, ale najmä rozvinúť špecializované vzdelávanie. Reprezentanti vzdelávateľov sa zhodli v názore, že existuje potreba a zároveň aj realistická predstava o rôznych špecializačných postgraduálnych kurzoch pre ďalšie vzdelávanie sociálnych pracovníkov/pracovníčiek. Vzhľadom na špecifické skúsenosti jednotlivých pracovísk, dané najmä regionálnymi špecifikami sociálnej situácie, sa ukazuje ako výhodné špecializovať sa a zároveň na ďalšom vzdelávaní spolupracovať. V sekcii „Klienti a klientky sociálnej práce“ prezentujúci reflektovali rozličné aspekty praxe sociálnych pracovníkov/pracovníčiek. O klientoch sociálnej práce sa referovalo aj v iných sekciách, napr. v rámci prípravy študentov a študentiek na prácu s klientmi s určitými špecifickými potrebami. Aj učitelia a učiteľky boli sebareflektujúci a uvažovali o tom, nakoľko štúdium sociálnej práce na vysokých školách môže adekvátne pripraviť budúcich praktikov na výzvy praxe. Tieto otázky potom logicky asociovali s praktickým vzdelávaním študentov a jeho zvyšujúcou sa kvalitou, ktorá sa dosahuje aj neustálym vyhodnocovaním jej efektívnosti.

zbornik_vnutro-A5.indd 6 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková

29. 7. 2011 11:00:43

sa viacerí autori a autorky opierali v svojich analýzach o jasne definované teoretické východiská a teoretické prístupy. povzbudzovali k tomu. ktorá už pomerne dlho zamestnáva rovnako praktikov ako teoretikov – podporiť činnosť funkčnej a aktívnej organizácie zastupujúcej záujmy profesionálov v sociálnej práci. V zborníku sú príspevky zaradené do jednotlivých sekcií. je zaradený príspevok Malcolma Payna. či už priamo v sekcii venovanej teoretickým otázkam sociálnej práce. ale aj v iných sekciách. tak ako ho napísal sám autor. na konferencii najmä v rámci záverov. aby sme publikovali svoje odborné štúdie a výskumné zistenia v renomovaných domácich a zahraničných časopisoch. 5. 2011 11:00:43 .Predhovor 7 Na konferencii. ktorý bol vydaný ku konferencii. jedného zo súčasných najvýznamnejších teoretikov sociálnej práce. ktorí sa venujú vzdelávaniu v rámci sociálnej práce. podľa programu. Pri formulovaní záverov rezonovala aj úloha. anglickom jazyku. Zoja Koscurová zbornik_vnutro-A5. Aj túto diferencovanosť možno považovať za svedectvo toho. 2011 Elena Ondrušková. Vzájomne sme sa. V jednotlivých sekciách sú príspevky zoradené podľa abecedného poradia mena prvého autora/autorky. v ktorej reagoval na hlavnú tému konferencie „Realita a vízie sociálnej práce“. kde sa slobodne rozvíjala mnohé desaťročia. 20. Uvádzame ho v pôvodnom. ktoré ovplyvňuje pozícia a status sociálnej práce ako praktickej činnosti v sociálnej štruktúre. že sociálna práca na Slovensku sa stáva emancipovanou sociálnou vedou a nasleduje vývoj. ktorým sociálna práca prechádzala aj v ostatných krajinách. Ako prvý. A to rovnako profesionálov.indd 7 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 7. ktorý otváral konferenciu úvodnou prednáškou. ale aj profesionálov riešiacich rôzne náročné úlohy.

a vision is a statement of broad aspiration about what a manager or the organisation that they are managing aims to achieve. Moreover. a barrier or a conflict between vision and reality. Why should this be so? I argue that it is because there is an important step between vision and reality: a strategy. Similarly. Connecting the management concept of vision with religious visions. In management practice and theory. and so therefore also of social work. the vision is necessarily aspirational. So there may be a discontinuity. through strategy. zbornik_vnutro-A5. Finally. this must have some influence on the reality of the social work that we practise. a vision is an extremely vivid mental image that represents important ideas and beliefs. through religious art for example. are connected. if we have a vision of social work. This is because our vision of social work influences what we do. and therefore. I discuss three case studies of policy and practice in social work services as examples of developing vision. Following this. policy and practice. Visions seek to give a picture of what the best of times might be like.8 Realita a vízia sociálnej práce Social work: vision and reality Malcolm Payne Introduction This paper explores the relationship between visions and realities of social work as a profession. That is. 2011 11:00:43 . It is more than forecasts and plans that operate with prosaic likelihoods. A strategy requires detailed. cultural visions of social work influence social and political conceptions of what professionals and agencies do. or of the social work that is provided as a service in our society. however. The idea of a vision accepts that achieving it might be over-optimistic: a vision suggests the positive possibilities. Vision and reality What is a vision? In religious experience. I draw together the main points of strategic planning that connects visions of social work services and their aims with the realities the social context in which they are developed. or that the realities of the world outside social work hinders the achievement of the vision. we are often implying that they are at odds with each other: that we have a vision that is not realised. A vision stimulates thinking and belief and can be used. the aim of a vision statement in management and professional practice is to provide a vivid image of what the organisation and its work will look like in the world within which it operates at a specified time in the future. and so therefore influences the outcome of what we do. service and discipline. 7. When practitioners or commentators refer to the vision and reality of social work. evidence-based planning if it is to lead from a vision to a reality. I argue that visions and realities of any activity. in the same way that a religious vision contains elements of creativity or imagination.indd 8 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. This picture then guides the actions needed to move from where the organisation is now to where it will be. The next two sections of this paper expand on ideas about visions and reality. into reality. to communicate ideas to others.

Even a picture of something ugly may be idealised. many religious pictures. apparently pictured on a screen. and understanding the meaning of the whole series of environments that he presents in his photographs. rather than in an idealised form.indd 9 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. in image may easily be found by searching the Internet) shows a fat. protected by her official position and her desk. that is. zbornik_vnutro-A5.html. although if you met her behind her desk in her suit. her size might well enhance the impression of power.com/myoung. rather than rejecting reality altogether. conventionally unattractive woman asleep on a sofa. Understanding the different visions of reality present in social situations is an essential part of social work assessment. Similarly with social workers: they cannot accept the first picture they see when the meet a client. and this picture. Social work practitioners therefore often have difficulty in disentangling reality from the different perceptions of the situations in which they are called upon to intervene. for example. has photographed trees.Social work: vision and reality 9 So. is often regarded as ‘realist’. The potential power mentioned in the title is contrasted with the picture with her naked vulnerable state as a human being. they may present a vision as particularly beautiful or interesting. the picture together with its title says something about the reality and ambiguities of all humanity and of all power. To say that something is a reality is to claim that it exists in some way independently of any ideas about it or visions of it. The Korean photographer. yet here she is in this state: she has the potentiality to be both powerful and vulnerable. may also be ambiguous. in a natural environment. however. They visit a family or talk with someone about their personal experiences. it is not clear what is real and what is appearance. Reality. her lack of conventional beauty also says something about the reality of human beings and of power. Writers about or illustrators of social problems often select ugly or disturbing images to emphasise the points that they are making. A benefits supervisor may not be seen by her staff or by the poor as a vulnerable human being. a powerful official in a social security office. who would at work normally be wearing a smart suit. or may set one aspect of a situation purposely against a contrasting image. they are usually presented as beautiful. Ambiguity is a constant part of social work practice. But our usual understanding of reality is that it is about facts. Is the tree a picture on the screen placed in the countryside or is the screen set behind a real tree in its environment? Is the tree real or a picture? Is what we see the picture of another picture or of a real environment part of which has been constructed so that the tree looks as though it is a picture? Social workers are constantly faced with these kinds of questions about reality as they carry out their work. 7. real things. In these different ways. That is often how we contrast vision with reality. not the typical artists’ model. Myoung Ho Lee (http://www. they must explore beyond it. the state of affairs as they are. they try to present people and things as they are. Freud’s art. who can determine the fate of applications for financial help when you are in distress. are idealised. rather than appearances. Lucian Freud’s famous picture ‘Benefits supervisor sleeping’ (Freud.lensculture. but they come upon a situation as a newcomer to this environment. 1995. he is idealising a different aspect of reality. Moreover. This is juxtaposed with the information in the title that she is a ‘benefits supervisor’. You can only identify whether Lee’s trees are trees or pictures by looking beyond the first image. 2011 11:00:43 . Yet in choosing the image that he makes into a painting and how he presents it. retrieved 26th April 2011).

Therefore. restricted by a limited conception of social work in government services. their families. Social work professional interventions invoke self-determination. Somehow. That incorporation presents opportunities and threats. Social work operates in partnership with colleagues in other professions. Already. Yet in most European countries. The vision. One of the realities of incorporating a positive social work practice in a rule-following government setting is that the social work vision may be subverted. in order to participate in the advantages of participation in major social institutions. there is no alternative to the state if you want to provide welfare services to deprived and oppressed populations because they cannot afford to pay for welfare on a commercial basis. slow. The social work profession might have a vision of a wide choice of interventions. amply available to all who might need them.10 Realita a vízia sociálnej práce Visions and realities of social work Claiming that there are both visions and realities of social work seeks to contrast an ideal of social work as a practice. creative professional practice is contrasted with the reality of a setting for that practice restricted by economic. while the reality of many social work services is that they are under-resourced and intervention is often only achieved in crisis situations or when children or other vulnerable people need to be rescued from danger. But does this mean that social work has to become only the creature of a bureaucratic state? On the contrary: I argue that social work has to accept the reality of engagement with the restrictive and potentially destructive elements of the state and government. the social work vision must be incorporated into the realities of a restricted government setting. informed by a range of sources of knowledge. carers and communities. administrative and policy constraints. of an imaginative. 7. social work has to accept the risks and the challenge of engagement with the restrictions of government. and nearly all countries have a social work element in their public services. In most countries.indd 10 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. The social work vision is about being open to the surprises of people’s needs and transparent in our response to them. unresponsive. while the reality of government services is self-protection and defensiveness. then. while an under-resourced social agency can only offer a limited series of options to only a few most troubled people in its overcrowded waiting rooms. while government services are tied to implementing policy according to legal authority and competing with other services for resources. Social work practice is non-directive. the picture is of a social work that is a positive. therapeutic benefit to the people it serves. obstructive. while the legal basis of government practice is directive in compliance with legal and economic requirements. local government is the main setting for social work. government practice is bureaucratic. An immense amount of the good that a flexible social work can do must therefore be done within the realities of local government. flexible. A vision of social work might picture it as being concerned with early intervention in social situations. legal. so that social problems might be prevented from worsening. as a service that forms part of public services and as an occupational group from the realities of the service that is actually provided. Social work as zbornik_vnutro-A5. Social work is flexible and responsive to people’s needs. another reality is that social work cannot achieve its vision of itself without incorporation in the major services of the state or some substitute for the state. 2011 11:00:43 . invokes the participation of clients. whereas government service is all about following the rules. Even so.

It implies a focus on an overall aim as a way of deciding on a programme of actions to achieve it. through developing strategy. must not be a fantasy prospect. Deciding on an ultimate aim and a programme to achieve it helps in three ways:  It allows you to plan resource allocation (time. and also by identifying and consolidating achievements in the major steps along the way. a service development in a multiprofessional setting and finally a multiagency development in a local community setting. and the visions of other social interests of it. Therefore. If we see a vision as a set of aspirations to guide us in our development. Usually. The visions statement contains a picture of what the service will look like when the aims are achieved. 2009).indd 11 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. This is followed up with statements of resources required in each step of the way towards achieving the aims. often you cannot achieve something immediately by just deciding to do it and putting resources into it. I want to discuss three case studies of social work service innovation at different levels of provision. Its vision of itself. Its vision. A strategy consists of a vision statement expressed in concrete terms of aims that you hope to achieve. however. 2004). People apply this to business and public services because it is a useful way of deciding between alternative actions that seem equivalent at present. That clarity can only be achieved by careful social analysis of the opportunities offered by social work as it is and as it might be. Strategy is a military analogy first applied to business planning in the late nineteenth century (Burnes. detailed and reality-based analysis of what may be achieved. therefore. must always incorporate an understanding of the realities of its social context and that understanding must include its weaknesses as a new and poorly understood practice and the weaknesses of its social context in government service provision. First. it is important that the guidance must be clear and founded on reality.  It generates support and accountability by enabling supporters and funders to understand progress towards a distant goal. but a coherent. as you deal with the tribulations involved in achieving the interim steps. It is possible to achieve a connection between a vision and a reality. Case studies To illustrate this analysis of the role of vision for social work in responding to realities of its social context. 2011 11:00:43 . its aspirations for itself and others’ aspirations for it can never be separated from the social context for professions and services in that society. second. social work. In a complex environment that involves many different people.  It maintains motivation and direction by keeping the eventual aim in mind. money) to the steps along the way in advance. effort. but carry implications for the future. It is part of the social institutions of any society in which it operates. 7. I discuss a nationwide strategic statement. you have to take a series of steps towards it. zbornik_vnutro-A5.Social work: vision and reality 11 a profession and as a service is a social phenomenon. and the research evidence of the reality of what it achieves and the social context in which it operates. shifting resources once one step is achieved to the next step. to create a programme of action that will achieve your aim (Payne.

but the feedback from many patients and their families is that they do not get enough care and support to help them deal with the consequences of mental illness. the outcome here is to prevent discrimination against mentally ill people. 2011: 6). (iii) More people with mental health problems will have good physical health. which are potentially critical of employers’ discrimination against mentally ill people. This may seem disconnected from the previous outcomes. This may be regarded as the ‘vision’ of mental health services. The way this outcome is written hides the reality – suicide and violent mentally ill people – that it seeks to respond to. similarly. and is likely therefore to be ineffective as part of the strategy. in a newspaper interview published around the time of the publication of the strategy (Brindle. rather than an unrealistic ‘we will abolish mental illness’ objective. (ii) More people with mental health problems will recover. they will recover from them. 7. because of potential fear of the problems in the general population. because it will not engage a fully-understood commitment to the steps necessary to achieve the outcome. It may not be obvious that this intended outcome is about preventing self-harming behaviour and attempted suicide and about protecting members of the public and families of mentally ill people from violent or challenging behaviour. (vi) Fewer people will experience stigma and discrimination. ‘early intervention’ rather than late recognition and treatment underlies outcomes (i) and (ii). (iv) More people will have a positive experience of care and support. 2011 11:00:43 . zbornik_vnutro-A5. in addition to these outcome statements. 2011) published a strategy for mental health services in England. the intention is to improve other aspects of care and support. For example. I have also suggested that some of the proposed outcomes create an ambiguous vision. In some ways. making steps towards them hard to establish clearly. because they limit their vision to step by step improvements. However. so as well as treatment. This means that the outcome is not fully reality-based. but the focus on mental health problems means that they may not get good treatment for their physical problems. the outcome here is a positive overall statement of an intention that fewer people than at present will have mental health problems when the strategy has been implemented.12 Realita a vízia sociálnej práce The mental health strategy for England The Department of Health in England (DH. the aim is a positive: that where people do have mental health problems. This may seem a prosaic outcome. Again. but this is not made clear in the outcome statements. these are presented very realistically. the Minister of State responsible for the strategy suggests that behind the publication of the strategy are a number of generalised objectives. (v) Fewer people will suffer avoidable harm.indd 12 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. but it reflects a reality that many people receiving treatment for mental health problems also have poor physical health. The document expresses concerns that low expectations and discrimination by employers and others in the workplace means that mentally ill people are not able to gain from the positive benefits of getting secure jobs (DH. The document sets out the strategy as six intended outcomes: (i) More people will have good mental health. This provides an example of an attempt to transfer a vision into reality as part of service development at a national level. 2011). this outcome does not fully express its intentions.

no specific measures for outcomes are specified in the document. Moreover. for example in the previous ‘New Horizons’ plans to increase the availability of more personally focused ‘talking therapies’ (Department of Health. many of which have only a distant relationship to mental health care services within the responsibility of the Minister.indd 13 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. In offering some examples of this list. the interview puts forward a small additional budget for expanding ‘talking therapies’ (as opposed to medication once a patient is diagnosed with more serious mental illness) and more work with children and young people as examples of the commitment to early intervention. To be effective. 2009). there are no proposals for assessing the efficiency of these as compared with later intervention when mental ill-health has arisen. These aims reflect a continuation of previous developments. only one objective is selected from the long listing for each outcome: (i) more people will have good mental health – Introduce a mass participation/community sport Olympic legacy programme (ii) more people with mental health problems will recover – Increase the number of rape crisis centres and put them on a sustainable footing (iii) more people with mental health problems will have good physical health – Changes to alcohol licensing and pricing (iv) more people will have a positive experience of care and support – Abolish the default retirement age (v) fewer people will suffer avoidable harm – Encourage data sharing between [Accident and Emergency Departments of local hospitals] and other partners to identify violence (vi) fewer people will experience stigma and discrimination – Implement the Equality Act 2010 There is nothing in principle wrong with any of these actions. 7. 2011) it does not establish a clear programme of measurable steps towards appropriate well-defined outcomes. although there is a vision of the direction of travel. a strategy needs to connect a vision with reality. an emphasis on cross-government working. 2011: 79). While this indicates that the agenda aims to be owned in government beyond the health department (Brindle. The strategy does not specify how this practice will be developed or move towards other wider objectives. For example. as the Minister says in his press interview. in spite of an emphasis on measurable outcomes in the interview. this document is anything but strategic because. there is no clear vision of the intended outcomes or the steps that will lead directly to them.Social work: vision and reality 13 Closer examination of the document also reveals a large list of intended ‘actions’ in Annex B (DH. Although presented as a strategy. 2011 11:00:43 . zbornik_vnutro-A5. therefore. However. but they are so distant from the core objectives of a mental health strategy that there is no possibility of measuring where any particular one has a connection with achieving improvements in mental health. The document gives the impression that a range of current activities have been collected to demonstrate.

in which visitors to the hospice building could be received in an informal environment. This was included because. The main instrument for the changes needed were a reconstruction of the building to establish a large open-plan space at its centre.and money-consuming) to achieve.indd 14 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Appointments could be made in the coffee shop for a succession of appointments. rather than a small hospital unit with apparently medical care aims. access to information and a coffee shop similar to such facilities on the high street. the experience of the service was primarily social. most were easily able to arrange transport. zbornik_vnutro-A5. to reduce the stigma attached to using a service concerned with death and dying. although it is not central to the hospice’s main functions. Thus. the openness of the facility included their families and enabled convenient access to a ‘normal’ environment. 2011 11:00:43 . or raised anxiety by being about ‘care for dying people’. and meant that a variety of problems could be sorted out during one visit to the hospice. more people could be helped by the same numbers of staff.14 Realita a vízia sociálnej práce St Christopher’s Hospice anniversary project This project is about a specific development in a particular service. however. In this way. offering comfortable seating. The change to a more modern building for the hospice was also less important than the respect for patients conceyed by a suitable informal social environment. intended to achieve improvements in a local service. This would reduce the total amount of travelling time for staff to visit. Patients’ human experience of the environment and building relationships with staff was as important as the particular treatments that they needed to have. and is an example of strategy developments within the boundaries of a defined service. Rather. a phase of life which many people try to avoid having contact with in their ordinary lives. in a proportion of cases where a patient was too ill to come to the hospice. 7. a visit would still be made. Although to get this benefit patients needed to travel to the hospice. it was requested by many patients who either needed more help or specialist equipment than they could conveniently have at home or who felt safer using a bath when nursing staff were available on call. These proposed changes reflected a judgement that although the service is primarily a medical one. An aspect of the development was the provision of bathing facilities for patients to have a bath at the hospice. instead of the existing situation where individual visits by staff were made to people’s homes. Moreover. the development included improvements that emerged from patients’ and families’ involvement in the work of the hospice. Rooms were rebuilt to permit individual interviews with people who needed to see professional staff. so it was more convenient to patients and their families. rather than one that was medical. The changes in the hospice building were easy (although time. A hospice providing in-patient and community services for dying people and their families for a specific local community identified a number of improvements that they wanted to achieve:  closer integration of day care services with community services  increase in the number of patients seen by the same numbers of community staff an  improvements in the openness and transparency of services to the community. the aim was that patients should find it a ‘human’ place. A rehabilitation gymnasium used by physiotherapists was rebuilt to appear like a commercial general-purpose fitness facility.

In this strategy. and this can include two groups of workers: older people who have worked in building trades but who cannot find jobs in the present economic downturn. derelict land is sold to private sector developers who build new housing. and particularly from among families and friends of patients. poor training.indd 15 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. funded by public money. either because many families are in poor housing that is unsuitable for their needs. there are often high levels of unemployment. Some of the younger people employed were allocated housing within the building that they had refurbished. Many city areas where local housing is deteriorating share similar problems. to demolish areas of derelict housing and replace it with new housing. This holistic approach had a number of consequences:  addressed the social problems of unemployment. and younger people who have few work skills. because the new housing is too expensive or of unsuitable design for the families who have the highest needs. At the same time. Volunteers who worked in separate aspects of the service were retrained to develop a commitment to the changed objectives of this more holistic service. to implement that vision required a strategy that included the steps needed to engage all of the many different participants in the vision. However. As part of its building work. Alternatively. zbornik_vnutro-A5. Again. we can again see the importance of a holistic approach to engaging with all the people affected by the social problems that the agency seeks to deal with in the steps taken to achieve the intended outcomes. the pattern of staff visiting did not automatically change. rather than replace it and to connect this with the housing and employment needs of the community. The housing regeneration project set up a new social enterprise to refurbish existing housing. although there was a clearer definition vision of the outcomes intended in this case study.Social work: vision and reality 15 The outcomes of the refurbishment achieved its ‘human environment’ objectives: many people now visit the hospice from the community. it could not be assumed to follow automatically from successful changes in the building. the project employed older people with skills and experience in the building trade who provided training for the younger people who had few skills.  made a connection between the people doing the work and the families who benefited It from the housing. 7. or because there are young people in newly formed families that are unable to afford housing. This suggests that every aspect of a strategy needs to be explored: training and planning was required for the staff. They can experience informal interaction and provide friendly support in a less medicalised environment as a result. There are areas of derelict or unoccupied housing at the same time as there is a high level of homelessness. The usual approach to these problems is to establish housing renewal projects. rather than treating them as separate issues. Employment needs are met by training programmes or incentives for activation of unemployed people’s efforts to find and retain work. 2011 11:00:43 . This is often mainly occupied by outsiders to the area. homelessness and It derelict housing in the area simultaneously. A housing regeneration project Murray (2011) describes a housing regeneration project that aimed to deal with both housing and local social problems simultaneously.

Saying how the experience of the rehabilitation gymnasium or the sense of security in having a bath will improve patients’ lives expresses the human qualities that will be enhanced. Vague generalised service objectives such as those contained in the mental health strategy are very hard to turn into concrete achievements. the strategy fudges and to some degree hides an important issue. This means that the present reality has to be acknowledged rather than fudged. of having to face socially sensitive issues such as the dying phase of life and of homelessness and unemployment. since public attitudes are often important barriers in achieving successful outcomes in social projects. The emphasis on stigma was also important in all three projects. It was about changing employers’ attitudes to employing mentally ill people. that turning visions into reality requires strategies that clearly specify the steps from present reality to future achievement. The mental health strategy is concerned with a very wide range of activities. both of these projects focused on quality of experience and quality of life.indd 16 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 7. That specification is better made in human terms: how will this vision achieve a change in concrete experience in the quality of life of the human beings involved? Sometimes aims are stated as outcomes for a service design: that future mental health services will provide talking therapies rather than medication. so that they need not fear discrimination in getting jobs. Moreover. rather than service objectives. In a strategic document that seeks political support. While we can understand how this is about stigma. While it tries to specify some clear outcomes. What was it that made the strategies adopted to achieve some visions in these case studies successful and some less successful? These case studies indicate important factors. In this way. However. the mental health strategy had a hidden objective in its concern with stigma. A specific focus on people. stigma was an issue in each: the stigma of mental illness. 2011 11:00:43 . it incorporates too wide a range of engagements without specific connections to the main outcomes. The hospice and housing projects were more holistic and tried to incorporate a number of issues important to both professional staff and the users of services. expressing the objective in this generalised way makes it difficult to define concrete actions to focus on the change required. a high quality ‘normal’ experience in the hospice project and the personal experience of unemployment. it is difficult for a government to criticise the attitudes of a powerful group of stakeholders in the success of the strategy. There was also a shared focus on interpersonal and human issues: on talking therapies rather than less personal services in mental health. human priorities and relationships is an important aspect of successful strategies. I argue in this paper. In the hospice centre and housing projects. poor skills and poor housing in the housing regeneration project. quality of life within the environment was also a shared issue. The same is true of its tendency to hide suicide and violence as issues. For example. This makes it a more zbornik_vnutro-A5.16 Realita a vízia sociálnej práce Conclusion: realistic visions These case studies share a concern with a number of similar issues. This is less successful than expressing how the quality of life of real humans involved will be better as a result of the strategy. while the interpersonal objectives of the anniversary project and the housing regeneration project allow a clearer assessment of priorities. This makes it impossible to establish clear steps towards attaining the objective. for example. therefore.

7. the vision is too generalised for it to be clear how these resources will be enough to achieve the hoped-for improvements. It also needs to recognise the importance of engagement in public services: it provides access to people who really need social work help and the chance to serve them. even within the limitations of a government service. and planning for human resources as part of a project is also an important success factor: planning for new volunteer and staff training helped the hospice. The aim was a step-wise improvement in provision. it has to acknowledge the realities and in many cases the reasonable managerial and political origins of the restrictions it faces. it can plan a strategy towards a more human outcome. how resources are used is important. 2011 11:00:43 . responsive practice.Social work: vision and reality 17 helpful expression of objectives in the hospice project than stating what building changes are to be made. We see this in the way that the housing regeneration project connected employment and training with housing and homelessness. While this is realistic in expressing limited aims. Connecting training and employment with housing and homelessness also worked for the housing regeneration project. by identifying steps that can move towards a flexible. Similarly. How community and financial resources will achieve the anniversary centre and housing regeneration projects is clearer. Social work needs to establish is intended outcomes in human terms. We can apply these lessons to social work as a profession restricted by the realities of the pressures on the social agencies in which it is practised.indd 17 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. making connections between different aspects of social life helps stakeholders see how a project benefits their quality of life as a whole rather than in parts that reflect the specific objectives of service providers. Finally. Achieving the reality of visions requires a focus on the human and provision for both economic and human resources specified in a clear strategy. Otherwise the picture that a vision offers us fails to help us find and build the elements of service change into successful outcomes. The mental health strategy offered improved budgets as part of a continuing development in services for mentally ill people. If it does so. It was not assumed that building changes would shift existing work patterns. Meeting the human consequences for staff by planning for staff training for volunteers and visiting nurses in new patterns of working helped to achieve successful outcomes in seeing more patients and improving the quality of experience for patients in the anniversary project. zbornik_vnutro-A5.

B. MURRAY. (2011) An equal footing for mental health. Sydenham.uk/society/2011/feb/02/ paul-burstow-mental-health-strategy-equal-footing on 14 June 2011. M. London. (2011) taking down the shutters. Opole University. (2009) Strategic planning and leadership. K. Emeritus Professor.co. (eds) Practising Social Work in a Complex World. (2004) Managing Change. Honorary Professor. Kingston University/St George’s University of London Postal address: St Christopher’s Hospice. (2nd edn) Basingstoke: Palgrave Macmillan: 179 – 87. L and Payne. D. 2011 11:00:43 . Retrieved from: http://www. London SE266DZ.18 Realita a vízia sociálnej práce References: BRINDLE.guardian. St Christopher’s Hospice. e-mail: m.uk zbornik_vnutro-A5. Manchester Metropolitan University.payne@stchristophers. Contact: Malcolm Payne Visiting Professor. M. Department of Health (2011) No health without mental health: A cross-government mental health outcomes strategy for people of all ages. Policy and Development Adviser. 7.indd 18 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. BURNES. In: Adams. London: Prentice Hall. R. 2nd February 2011: 6. PAYNE. London: Department of Health. Poland. Society Guardian.org. Lawrie Park Road..London: Department of Health. Dominelli. 51 – 59. Department of Health (2009) New Horizons: A shared vision for mental health. 4th edn.

7.Social work: vision and reality 19 zbornik_vnutro-A5.indd 19 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 2011 11:00:43 .

2011 11:00:43 . alebo aj viacerými ľuďmi pomocou najrôznejších prostriedkov: ústne. problém. Autorka poukazuje na význam zaradenia vzdelávania sa v komunikačných zručnostiach do študijného programu sociálnej práce. Stanovisko k problematike komunikačných zručností z radov študentov odzrkadľuje ich obavy v komunikácii s klientom a tiež aj pohľad na to. s cieľom dosiahnuť požadovaný efekt. pri rozhovore vytvára atmosféru pohody a je príjemným spoločníkom v interakčných vzťahoch. 7) Keďže hovoríme o komunikácii a teda komunikujeme. Rečou (rečníckym prejavom) manifestujeme stupeň svojho vzdelania. písomne. 2002. mimikou. je žiaduce si hneď na začiatok povedať. 2001. zbornik_vnutro-A5. The key words: Student. The author points out the importance of integrating education in communication skills into the curriculum of social work. Ľudský život je čím ďalej komplikovanejší v čoraz zložitejších spoločenských procesoch. že: „Pre súčasný svet sú charakteristické jednostaj sa rozširujúce dimenzie. s.20 Realita a vízia sociálnej práce 1. Opinion on the communication skills of the students reflects their concerns. communication. Už na Medzinárodnej federácii sociálnych pracovníkov (IFSW) v Montreale v Kanade v júli 2000. Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita Význam vzdelávania v komunikačných zručnostiach Importance of training in communication skills Daniela Baková Abstrakt: Príspevok sa zameriava na oblasť komunikácie. Klient potrebuje človeka. Jednou z ciest ako na to reagovať. Abstract: Paper focuses on communication. Mať takéto schopnosti obohacuje nielen človeka samého. 7. je zvyšovanie sociálnej a komunikatívnej gramotnosti. komunikácia. Holič. Komunikáciu je možné laicky definovať ako dorozumievanie sa. ktorá zohráva nesmiernu úlohu najmä v sociálnej sfére. čo je komunikácia. ktorý má schopnosť počúvať a porozumieť mu. communicating with clients and also look at whether they would be interested in a new discipline which should be honed in communication skills. či by mali záujem o novú disciplínu v ktorej by sa zdokonaľovali v komunikačných zručnostiach. odznel výrok od prof. Strieženca. Dorozumievať sa možno medzi dvoma. (Š. Kľúčové slová: Študent. gestami. problem. ale tým aj jeho okolie. s.indd 20 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 9) Umenie komunikovať je kľúčom k úspechu v živote ľudí. cieľ. tónom hlasu…. (Strieženec.

 Strach z toho. ale mala by to byť kvalita. kde využívanie komunikácie je nevyhnutným pracovným prostriedkom v interakcii s iným človekom. s.  Strach z toho. ako sa ubránim.  Strach z toho. (Měchurová. ktorý nám bol daný ako dar.  Obávam sa toho. Reč je prostriedok. spánok… Všade kde sa obzrieme sa komunikuje. keď ma bude urážať. Každá zmysluplná reč plní štyri základné funkcie:  je výrazom našich myšlienok. pre ktorý sme do komunikácie vstúpili.  Strach z toho. prípadne s viacerými ľuďmi k získaniu niečoho v oblasti sociálnej práce. keď by ste sa práve mali stretnúť s klientom?“ odzneli najčastejšie tieto odpovede:  Mám strach z toho. akceptácia v prípade nesúhlasu sú tiež zložky. nervozitou. Vedieť povedať „nie“. je žiadané. vyvolania zmeny postoja. už považuje akoby za základnú podmienku prežitia. 18) V uplynulom čase vzniká stále viac a viac profesií. v ktorých sa zameriavajú na komunikačné zručnosti s cieľom pomôcť firme k úspechu na trhu. pocitov a zámerov. vedieť. dosiahnutia cieľa.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 21 Žijeme v dobe. Reč  je naviazaním vzťahu. s čím sa ťažšie vyrovnávame a tým je vyhorenie. ktorý bude agresívny. obavami. zmapovania problémov klienta a snaha pomôcť klientovi dosiahnuť zmenu v jeho živote. ktoré si vyžadujú a na prvé miesto kladú práve komunikáciu. vzbudenia určitej žiaducej akcie. prípadne naučiť sa vedieť správať v konfliktných situáciách. 7. tak ako je ňou voda. že niekedy komunikovať s klientom je u nich samých sprevádzané akýmsi strachom. ktorá vyvoláva ďalekosiahlejší efekt čo môžeme považovať za spätnú väzbu. Cieľom efektívnej komunikácie nie je kvantita hovoreného slova. že ma bude ignorovať (v prípade rómskej rodiny). Pozrime sa napríklad na mnohé obchodné firmy. 2011 11:00:43 . naučiť sa riešiť problém cez telefón. Prostriedkom. Čo sa za tým skrýva? Práve to nás viedlo k zmapovaniu tohto problému. Reč  Reč je prostriedkom ovplyvňovania. ako si dať pozor v komunikácii na rôzne charakterové typy. k získaniu čo najviac informácií o probléme klienta. Tak by tomu malo byť aj v sociálnej práci. aby sme ju využívali a hlavne vedeli sa dorozumieť s iným človekom.  Nemám kompetencie. keď mu zle poradím. že na mňa bude kričať.  Neviem. ktoré sa často vyskytujú v bežnej komunikácii a nie vždy sa k nim správne staviame. Po zosumarizovaní týchto ponúk z rôznych kurzov sa ich náplň skoro stále opakuje smerujúc k zefektívneniu komunikácie. Pri otázke: „Ako sa cítite. že mu nebudem vedieť pomôcť poradiť. zbornik_vnutro-A5. že nie som komunikatívny typ. Tiež aj známa typológia klientov. Nakoniec prichádza to. kde komunikovanie – dorozumievanie sa. že sa bude sťažovať na mňa. 17. Pri prieskume realizovanom u študentov na VŠ v odbore sociálna práca sme zachytili. že príde klient. Reč  je odovzdaním určitých informácií.indd 21 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. ako ich ovplyvniť. Počas života sa ocitneme v hocijakej situácii a najviac čo budeme potrebovať k svojmu životu bude práve spomínaná komunikácia. jedlo. ktoré využívajú služby lektorov vedúcich rôzne kurzy. 2002.

schopnosť zvládať. tak tieto signály budú neskôr vysielať i oni ďalej na klienta a posúvať ho tým ďalej. ktoré mohli prameniť z myslenia na predčasný neúspech. „Pokiaľ človek verí. nervozitu. Svoje šance na úspech v práci s človekom sa začínali meniť. strach. Predstavy o tom. ako by aj oni vedeli posunúť klienta napr. kultivovanosť vyjadrovania. 7. Prvoradým by malo byť začať pracovať na sebe. že prežívajú akúsi trému. 2011 11:00:43 .“ (Henry David Thoreau In Yeung. modelové situácie k rôznym životným problémom ich môžu už počas štúdia na VŠ pripraviť na zvládanie klientovho problému. určite sa mu to podarí. že ak študenti sociálnej práce budú mať vybudovanú silnú sebadôveru. presvedčiť na zmenu. Kredátus. Všetko raz bolo prvý krát. že sa mu podarí uskutočniť svoje túžby. hodnotová interakcia. riešiť pracovné a životné situácie. ku ktorým patria i jeho odborné vedomosti. Róm). Tréningy. ale predovšetkým aj zmena uvažovania o sebe samom. a preto každý človek pred novým začiatkom či už vstupu do školy. ktoré bude musieť študent budúci sociálny pracovník využívať mal pozitívny ohlas. To všetko vedie k rozvoju medziľudských vzťahov v ich kvalitatívne vyššej forme. kde nebude ľahké vždy komunikovať primerane k situácii. k zmene uvažovania z bezvýchodiskovej situácie začali naberať iný rozmer. presvedčivé vystupovanie a pod. a snaží sa žiť život. prípadne zo zlého predošlého zážitku. 8) zbornik_vnutro-A5. Záujem zdokonaliť sa v komunikačných zručnostiach. K takémuto nepriamemu vedeniu študenta mu napomôžeme odbúrať stres. Robiť život krajším a získavať tým priateľov vedie u ľudí k pocitu spokojnosti a dôvery. s. pretože. ktorý môže súvisieť aj so slabou sebadôverou. ktorá je plná praktických tipov a metód pre vybudovanie sebadôvery. že študenti – budúci sociálni pracovníci sa dostanú do mnohorakého prostredia. samotné správanie. Študentom sa vytvoril akýsi nový obzor. Sociálnopsychologická pripravenosť je prístupom. Odpovede na danú otázku sa striedali. dosiahnu oveľa viac. Komunikácia budúceho sociálneho pracovníka – študenta pri stretnutí sa s klientom môže byť ovplyvnená činiteľmi.  Nebudem ho vedieť motivovať.  Strach z toho. obavy a posilniť tým aj jeho sebadôveru. ktorý si vysníval. alebo zo skúšky prežívali akési obavy.indd 22 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 65) Predpokladáme. (Frk. 2002. Poučnou v tomto smere je publikácia napísaná psychológom od R. s. spätnej väzby vo všetkých jej podobách. zamestnania. poskytovanie a prijímanie informácií. ako s nimi nadviazať kontakt (bezdomovec. obavy z niečoho. na čo nie sú ešte pripravení a hlavne sa často vyskytovalo slovo – strach. 2010. Yeunga – „Sebadôvera“. Nielen práca s klientom je dôležitá. že ako budem riešiť jeho problém (nemám odborné vedomosti). Nemôžeme zabudnúť na to. Na študentoch bolo vidieť.22 Realita a vízia sociálnej práce  Neviem. kde sú obsiahnuté také dôležité faktory ako úspešné verbálne i neverbálne komunikovanie s ľuďmi. keď si ľudia veria.

Je samozrejmé. Vedieť študentov motivovať nie je vždy ľahké. (J. c) téma spolupráce v skupinách. Cez tento vzťah sa zložitými procesmi dostáva človek k sebapoznaniu a sebavýchove. mimikou. …keď nám nevyhovuje veľmi výrečná spolupracovníčka/ci“ a pod. e) v oblasti sociálneho komunikovania je možné sa mnohému naučiť a to tak v dialogickom či skupinovom rozhovore. že daný úkon nerobí zbytočne. mali by sme ho vedieť ďalej informovať. že mu rozumieme. ale vedieť ich uplatniť v praxi predstavuje už problém. môžeme to prirovnať k tomu. čo klient potrebuje. s. v zamestnaneckých i sociálnych inštitúciách. Caunt hovorí. či jej strata. Vedieť dobre komunikovať odbúra mnohé problémy. hodnotením vlastného konania a výsledkov vlastnej práce. prípadne aby si niečo on sám vybavil. 7. Hovoríme o vzájomnej dôvere medi ľuďmi. Človek je síce tvor vnímavý. Pokiaľ človek nemá v niečom jasno. kto ho vypočuje. d) skupinová činnosť vyžaduje koordináciu a integráciu jednotlivých členov. práca s človekom si vyžaduje poznávať a rozvíjať vzťah k sebe samému. 2005. alebo potrebuje iba niekoho. b) psychológia sociálnej komunikácie hovorí o senzitivite (citlivosti) k problémom klienta. Vedieť správne zareagovať. 12) Ďalším problémom. ktorý sa vyskytuje v komunikácii je chýbajúci nejasný zámer. medzi pracovníkmi navzájom. o citlivosti k psychickému stavu druhého človeka. ale iba malé percento informácií zachytí.indd 23 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. A to nie je možné vyriešiť ani najpodrobnejšou inštruktážou o tom „…ako sa správať. jej zrod. ich vedením. oslabovanie. prečo sa niektoré teórie musia naučiť. že je to akoby „mlátenie prázdnej slamy“ a nedosiahneme tým nič. ktoré ju posilňujú. f) interpersonálny vzťah. že nie všetko čo sa má človek naučiť si aj zapamätá. Za jednoduchým gestom. o informácie vo vzťahoch medzi ľuďmi. 2002. Zahltením ho do našich problémov sa klient stráca a vytvára si o nás mienku. Ide teda o využívanie skúsených z jednania s ľuďmi. posilňovanie. s. Ľudia často krát pripisujú veciam a situáciám rôzne významy. 2011 11:00:43 .. do ktorých sa študent (budúci sociálny pracovník) dostane. Ďalšiu informáciu môžeme získať jedine odbornosťou a neustálym vzdelávaním sa. V tomto je poučné staré príslovie. že „niekedy aj mlčanie je zlato“. ako aj v sile pôsobenia zrelého vzoru (modelu). Preto aj častým dôvodom. lebo potrebuje radu. Chýba tu nezodpovedaná odpoveď na nevyslovenú otázku. zdôveriť sa so svojimi problémami. ale že to má význam. ktoré dozrievajú. ktorý sa prejavuje predovšetkým sebahodnotením. ale aj o faktoroch. Caunt. aby vedel. a to: a) v medziľudskej komunikácii je dôležité slovo dôvera. keď nás niekto dráždi“. Človek – klient. alebo nás jeho osobným problémom nudil. že: „Často sa kríza vyhrotí kvôli špatnému porozumeniu v komunikácii“. o prekážkach. že nás buď nezaujal. sa nám vie vybaviť aj po niekoľkých rokoch. prečo musia niektoré práce napísať. 52) Tak tomu môže byť aj v práci s klientom. zvoliť dobrú metódu je to. Ak chceme od neho zmenu. To čo sme prežili. ktorý prichádza za sociálnym pracovníkom nechce počúvať o jeho problémoch. Kredátus. zbornik_vnutro-A5. pôsobenia vyzretejších osobností na tie. (Frk. preto záujem o nich samých vedie aj k zdolaniu prekážok v komunikácii. Vedieť citovať teórie nie je ťažké. na ktorú sa študenti obávajú opýtať sa pedagóga: „Prečo to máme urobiť? Čo má byť danou úlohou dosiahnuté?“. prichádza. ktorý sa často v komunikácii vyskytuje je motivácia. pretože jeho pozornosť sa zameriava na iné prejavy jeho osobnosti na neverbalitu jeho tela. neznamená. či iným tónom hlasu sa môže skrývať milión významov.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 23 Predmetom komunikácie v personálnej a sociálnej praxi je človek a ide v ňom o témy výsostne subjektívne. Takýmto spôsobom chceme vyzdvihnúť význam modelových situácií. Vypočuť si niekoho názor.

Vykonávať prácu dobre a vykonávať prácu kvalitne je rozdiel. prosociálneho jednania vnášajú do riešenia problémov klientov aj niečo svojské. Keď ňou niekto žije. vytváranie priestoru i pre komunikačné zručnosti v procese vzdelávania sociálnych pracovníkov. s. zvyšovanie odborností. Rogers: „Prístup zameraný na človeka je teda predovšetkým spôsob bytia. Nie je potrebné hradiť drahé kurzy efektívnej komunikácie. ktorí vykonávajú sociálnu prácu. 2011 11:00:43 . že: „Sociálni pracovníci. 2010. – Thorne. na pracovisku alebo v celej spoločnosti môžeme prispieť i my. Keď človek touto filozofiou žije. osobné. ktoré sa bežne vyskytujú v komunikácii a sprevádzajú každého z nás. že zavedenie vzdelávania komunikačných zručností do študijného programu sociálnej práce má veľký význam pre viaceré budúce generácie. nevypovedané a to len preto. K budovaniu lepších vzťahov či už doma. s klientmi. Je to skôr filozofický základ. Význam vzdelávania sa v komunikačných zručnostiach by mohol napomôcť vyriešiť viaceré problémy. s. obetavosti. s. Jednoducho povedané. pomáha mu rozširovať rozvoj svojich vlastných kapacít. nás vedú často krát k správaniu. Haburajová-Ilavská sa zmieňuje o tom.24 Realita a vízia sociálnej práce L. 7) Mnohé problémy (nedorozumenia) ostávajú skryté. lebo vznikla akási vnútorná zábrana k ich riešeniu. ktorí od neho očakávajú ústretovosť a povzbudivé správanie. Lešková sa vyjadrila. že ju obyčajne využíva na osobnú a spoločenskú transformáciu. empatie. zbornik_vnutro-A5. ak sociálny pracovník svoju prácu berie ako poslanie pomáhať tým. Jednotlivcovi dáva silu a keď človek túto silu cíti. In Mearns. ktorý sa prejavuje postojmi. Kredátus. Strach. že ako povedal C. keď máme odborníkov. podporujúcu rast. kvalitnú odbornú prípravu je dôležitá profesionalizácia sociálnej práce. 26) V súvislosti s predošlým citátom svoju výnimočnosť má i nasledujúci. že: „Sociálny pracovník vo svojej každodennej činnosti je v neustálom styku s ľuďmi. (Haburajová-Ilavská. ktorí by sami mohli viesť študentov na VŠ s cieľom vysielania „poslov“ smerujúcich k zmene spoločnosti. podnecuje to aj konštruktívnu zmenu u iných ľudí. (Rogers. ktoré napomáhajú k dosahovaniu žiaducich výsledkov. skúsenosti ukazujú. ktoré sa bežne v živote vyskytujú a preto si myslíme.“ (Frk. L. nakoľko pri riešení problémov klientov sa priamo alebo nepriamo stávajú ich súčasťou. preberajú zodpovednosť. ktorí potrebujú jeho pomoc. čo každý klient nepochybne vycíti. 1997. Okrem iného komunikačné zručnosti formujú aj sociálneho pracovníka ako profesionála. Okrem porozumenia. 2002. žiadajú o pomoc. ktoré nám zabraňuje sa prejaviť. Je to predovšetkým vtedy. s. 7. Našim cieľom by malo byť problémy riešiť a nie ich schovávať a žiť s nimi v tajnosti. vytvárajúcimi atmosféru. Mnohé školenia. ktorý hovorí.indd 24 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. tréningy sú vodítkami. 7) V príspevku sme sa pokúsili o načrtnutie problémov.“ (Lešková. že: „Pre samotné vzdelávanie v sociálnej práci. než jednoducho technika alebo metóda. obavy z niečoho nového. 2009. 24) To značí. Nezabúdajme.

949 74 Nitra e-mail: daniela. Wolf (eds). 2010. Literatúra: CAUNT. 92 s. 1/0221/11 pod názvom: Evaluácia výsledkov procesu resocializácie klientov resocializačných stredísk v podmienkach Slovenskej republiky a  GRUNDTVIG – Učiace sa partnerstvá – Central European Grundtvig Partnership for Life-long Education in Health and Social Care. ISBN: 80-7048-044-0. 2002. HOLIČ. Š. III. 115 s. Brno: Tribun EÚ. 25 – 29. Sebedůvěra umění získat cokoliv chcete.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 25 Príspevok vznikol vďaka podpore grantu:  VEGA č. Ľudskosť a dôstojnosť – nevyhnutná súčasť profesie sociálneho pracovníka. právo a prax) a Rómske osobnosti. ISBN 80-889-25-X. Praha: Vysoká škola J. storočia. Nitra: Vydavateľstvo ŠEVT Bratislava. FRK. 2002. Daniela Baková Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva Katedra sociálnej práce a sociálnych vied Kraskova 1. s.sk zbornik_vnutro-A5. ISBN 978-80-8094-659-3. 9. Sociálna sféra Slovenskej republiky a sociálna práca (Európa. Kutash and A.indd 25 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Komenského. 5 – 9. 2002. – Thorne B. R. D. 2002. Person-Centered Approach to Therapy. 2005. Kapitoly o sociálnej komunikácii a vedení tímov. 2009 123 s. R. A. 205 s. ISBN 80-88868-29-7. V. 2009. (Základy rétoriky a komunikace). LEŠKOVÁ. Zborník z medzinárodnej konferencie. Rétorika. 1997. In Mearns. Historické paralely v edukácii sociálneho školstva v rokoch 1918 – 1939 a začiatkom 21. s. s. Bratislava: PedF UK. ROGERS. In „Dni sociálnej práce a InteRRa 8“. a.bakova@ukf. Prístupy v sociálnej práci na Slovensku. 2002. San Francisco: Jossey-Bass. 2001. 2002. 9. HABURAJOVÁ-ILAVSKÁ. 7. ISBN 80-251-0685-3. časť. A Client-Centered. Kontakt: Mgr. J. 2005. 2010. 94100439. Brno: CP Books. – Kredátus. 1. Nitra: Enigma. 2010. 143 s. In L.. A. L. 2010. C. Bratislava: CUPER. č. In: Práca a sociálna politika. 220 s. Komunikácia v personálnej a sociálnej praxi. Š. A Psychotherapieist’s Casebook: Therapy and Technique in Practise. ISBN 80-85471-99-X. MĚCHUROVÁ. L. Poradenstvo zamerané na človeka v praxi. Praha: Grada Publishing. 2011 11:00:43 . ISBN 978-80-247-3127-8. Jak dobře mluvit a úspěšně jednat. s. ISBN 978-80-7399-615-4. Jak působit přesvědčivě. STRIEŽENEC. YEUNG. 2001. J. Roč.

as well as about current economical and political trends. o súčasných ekonomických a politických trendoch. Je však dôležité zamyslieť sa nad ich obsahom. pochopenia súvislostí (historických. real understanding of theories and methods that would be impossible without being aware of the circumstances conditioning its emergence and application. can be significantly enriched by the real understanding of the social work‘s past. ale aj zdravej miery hrdosti na vlastnú prácu. o jej globalizácii. ktoré ju ovplyvňujú môže byť významne obohatená skutočným porozumením minulosti. political. However. vzdelávanie v sociálnej práci Abstract: The history of social work could or. 7. understanding of the context (historical. zaradením do kurikula i spôsobom výučby. Pochopenia miesta sociálnej práce v systéme vied i profesií. 2011 11:00:43 . inšpiráciu pre vlastnú kreativitu. Current discussion about the professionalization of social work. its globalization. rather. Dejiny sociálnej práce ako súčasť kurikula ponúkajú študentkám a študentom sociálnej práce viacero aspektov nevyhnutných pre efektivitu praxe: hrdosť na vlastnú profesiu. ktorá sa odvíja od poznania úsilia. spatial…). historické súvislosti. sociálna práca ako veda a profesia. inspiration for one’s own creativity that would not be possible without the self-confidence gained from the understanding and knowing. Skutočný význam dejín spočíva v možnosti pochopenia. Aktuálna diskusia o profesionalizácii sociálnej práce. ktoré nie je možné bez poznania okolností a podmienok ich vzniku a aplikácie. ktorá nie je možná bez sebaistoty získanej z porozumenia a poznania. prostredia…) ktoré ovplyvňovali tvorbu jednotlivých metód a teórií sociálnej práce. skutočné pochopenie teórií a metód. as well as from a healthy level of pride of one’s work. ideological. The history of social work as a part of curriculum provide social work students with several aspects essential for the efficient practice: pride of one’s profession stemming from the knowledge of efforts.26 Realita a vízia sociálnej práce Dejiny sociálnej práce – príležitosť pre syntézu poznatkov z teórií a metód sociálnej práce Monika Bosá Abstrakt: Dejiny sociálnej práce by mohli/mali predstavovať kľúčový syntetizujúci predmet v oblasti vzdelávania sociálnych pracovníčok a pracovníkov. ktorou sociálna práca prešla. its inclusion in curriculum and the way it is being taught. should represent a key synthesizing subject in the field of social workers‘ training and education. inovátorstva a nadšenia „matiek a otcov“ sociálnej práce. which influence it. innovation and enthusiasm of ‚mothers and fathers‘ of social work. zbornik_vnutro-A5.indd 26 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. The real significance of history lies in the possibility of understanding offered by it – understanding of the position of social work in the system of sciences and professions. Kľúčové slová: Dejiny sociálnej práce. of which has influenced the emergence of individual methods and theories of social work. ideologických. politických. it is necessary to think about its content.

je dôležitosť historického bádania významná. Znamená to. prispievajú k hlbšiemu pochopeniu okolností vzniku teórií a metód danej vednej oblasti a vplyvom. vyhľadávajú doteraz neodhalené. Definície dejín sociálnej práce odkazujú na čiastkovú historickú vednú disciplínu. sociálna práca. môžeme ju 1) Všetky moje úvahy o podobe výučby sociálnej práce na slovenských vysokých školách vychádzajú z analýzy učebníc a dostupných syláb. Education in Social Work Dejiny vedy sú súčasťou prehlbovania poznania v každej vednej disciplíne. Predovšetkým s ohľadom na rozvrat. Ich práce boli zničené. Plnia nenahraditeľnú úlohu vo viacerých oblastiach: Popisujú vývoj poznania v danej vednej oblasti. s. ale považujem to za dostatočný predpoklad a východisko mojich úvah prezentovaných v tomto príspevku. schopnosti posúdenia vzťahov a súvislostí medzi sociálnymi javmi. alebo dodnes ostávajú stratené. Lorenz 1994) Dejiny sociálnej práce predstavujú samozrejmú súčasť kurikula na všetkých vysokých školách pripravujúcich budúce sociálne pracovníčky a sociálnych pracovníkov. 2011 11:00:43 . Teoretická funkcia sa týka predovšetkým možnosti hlbšieho porozumenia východiskám pre teórie. poznanie historického vývinu sociálnej práce je podmienkou odborného sebaporozumenia a identifikácie sa so svojou profesiou. 87) Väčšina učebníc sociálnej práce. Opäť sa musíme pozastaviť pri definíciách a cieľoch. ktoré by mohli byť prínosom k aktuálnemu pokroku vedy.indd 27 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. zabudnuté. vedomá si svojich historických koreňov. zároveň vyvarovania sa chýb a omylov. Aj keď je ojedinelá. výchovno-vzdelávacia funkcia odkazuje na potrebu schopnosti kritického myslenia v historickom kontexte. Pragmatická funkcia zdôrazňuje že: „dejiny sociálnej práce sú zdrojom podnetov a skúseností. Mnohé zakladateľky sociálnej práce pre svoj židovský pôvod museli emigrovať. Práve porozumenie okolnostiam vzniku vedeckých konceptov a vedeckých metód je nevyhnutnou podmienkou ich relevantného používania. alebo stratené osobnosti. že konkrétna podoba výučby s nimi nemusí korešpondovať. Uvedomujem si. výchovno-vzdelávaciu a pragmatickú. metódy a teórie. zbornik_vnutro-A5. že plnia tri kľúčové funkcie: teoretickú.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 27 Key words: History of Social Work. ktoré ich formovali. ktorý spôsobila druhá svetová vojna v európskej tradícii sociálnej práce. ale aj na potrebu pozitívnej motivácie pre výkon sociálnej práce. Vyvstáva tak otázka didaktického spracovania dejín sociálnej práce pre účely sociálnych pracovníčok a pracovníkov. Význam dejín sociálnej práce podľa Dagmar Kováčikovej spočíva v tom. osobnostiach alebo inštitúciách. aké dejiny sociálnej práce plnia. 7. Social Work as Science. ktoré umožňujú lepšie poznanie a správne pochopenie súčasných sociálnych problémov. historical circumstances. že o ich dôležitosti pre vzdelávanie v oblasti sociálnej práce panuje všeobecná zhoda. Študentky a študenti sociálnej práce sa však nepripravujú na výkon práce spojenej s historickým bádaním. upevňuje si svoju pozíciu odvolávaním sa na dejiny“ (Kováčiková 2005. 1) ktoré sú používané v našom prostredí nepodáva takúto ucelenú charakteristiku. (Payne 2005. Súčasná podoba dejín sociálnej práce v prostredí slovenských vysokých škôl Odpoveď na túto otázku som sa pokúsila nájsť v aktuálne používaných vysokoškolských učebniciach dejín sociálnej práce. alebo čelili prenasledovaniu. zbierajú a dopĺňajú poznanie o teóriách. využiteľnú v pedagogickej praxi. ktoré prispeli k rozvoju vedy.

Dostávame sa tak k zásadnej otázke. Práca so zmenou si vyžaduje schopnosť analyzovať tri veci: spojitosti (kontinuitu a súvislosti). 4) Toto je cieľ. (Payne 2005. (Payne 2005. ktorú charakterizuje aj Kováčiková v rámci pragmatického cieľa považujem práve porozumenie okolnostiam vzniku vedeckých konceptov a vedeckých metód. Ovplyvňuje však aj ich interpretáciu. „nič sa nemení úplne. Som však hlboko presvedčená. 5) Ako Payne pokračuje. vykonávali svoju prácu sebavedomo a pracovali v procese zmien. evolúciu. Ešte podstatnejšia je skutočnosť.indd 28 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29.…) Toto umožňuje veľmi dobre postihnúť vývoj v oblasti prístupu a metód. ktorú musí vyriešiť každá historička a historik. kde nie je možné postihnúť súvislosti. čo robia. ponúkajúci jednotlivé izolované politické udalosti. vytvoriť iný príbeh a vytvoriť iné vysvetlenie. Opäť sme pri otázke redukcie: Majú sa vyučovať dejiny sociálnej práce ako profesie a vedeckej disciplíny. čo vynechávajú. 2011 11:00:43 . ale aj osobnej. ktoré prinášajú náhle posuny“.“ (Payne 2005. že pri koncipovaní obsahu predmetu musíme nevyhnutne redukovať – a to výrazne. Navyše. aká je. Chronológia je samozrejme nevyhnutná. Domnievam sa však. akým sa v našich podmienkach realizuje. v predmete „Dejiny sociálnej práce“ sa viac venuje práve starostlivosti a sociálnym teóriám. že sa stávajú strohým prehľadom jednotlivých koncepcií jednotlivých autorov a autoriek. že jednoduchý chronologický prehľad. zbornik_vnutro-A5. Problém však vidím v tom. že väčšina vysokých škôl ponúka vo svojom kurikulu tak samostatný predmet dejiny sociálnej starostlivosti. že príbeh vysvetlením toho „čo“ sa stalo. s. že v dejinách sociálnej práce spracovaných do vysokoškolského kurzu by k redukcii nemalo dochádzať – už som spomínala. Navyše. s. ako aj samostatné dejiny sociálnej práce. čo chceme svojim študentkám a študentom ponúknuť. Iba uprednostnením niektorých prvkov pred inými v takomto výbere ovplyvňujeme naše vlastné vysvetlenie.28 Realita a vízia sociálnej práce použiť ako východisko pre zamyslenie sa nad tým. alebo širšie koncipované dejiny sociálnej starostlivosti. Podľa môjho názoru však spôsob. názorovej a postojovej). prípadne dejiny sociálneho myslenia? Je zrejmé. vysvetľuje aj „prečo“ sociálna práca je. neposkytuje študentkám a študentom možnosť postihnúť súvislostí potrebné pre výkon ich profesie. Za kľúčovú úlohu dejín sociálnej práce. ale aj vlastnej motivácie (pedagogickej. ktorá prebieha pomaly. ktorá pochádza od ich autorov… Rovnako aj predpokladajú. S tým súvisí aj výsledok – „ponaučenie“ z príbehu: Príbeh zahŕňa vždy výber zo širšieho príbehu. ktoré nastávajú. Až natoľko. ktorý autor či autorka považuje za relevantný. Redukcia pri spracovaní dejín je nevyhnutná. (Levická 1992. rovnako ako dejiny sociálnej práce zameriavajú skôr na „segmenty“ odvádzané od jednotlivých cieľových skupín. 7. nie je to možné. Payne charakterizuje dejiny ako rozprávanie/písanie príbehu: „Dejiny majú špecifickú perspektívu. že autorka či autor si musia byť tejto redukcie vedomí – nie len toho. s. Matoušek 2007. že všetky tri oblasti sa navzájom prelínajú (a musia prelínať). že si nevyhnutne vyžaduje výraznú redukciu pri výbere „segmentu“. ktoré je nevyhnutnou podmienkou ich relevantného používania. Preto. dejiny sociálneho myslenia sú tak rozsiahlym komplexom teórií z rôznych vedeckých oblastí. ani naraz. že sa dejiny sociálnej starostlivosti. pre pochopenie historických súvislostí však sama osebe nepostačujúca. než na sociálnu prácu. v našich podmienkach je zvykom. Ako upozorňuje Malcolm Payne. na ktorý by sme mali pamätať pri tvorbe obsahu dejín sociálnej práce. vzťahy a hrozí riziko nemožnosti komplexnejšieho systematického pohľadu. že napriek skutočnosti. Pochopenie sociálnej a politickej situácie v jednotlivých historických oblastiach je samozrejme potrebné. mená a roky ho naplniť nedokáže. avšak vychádza z aktuálnej – dnešnej definície klientely. aby pochopili. a zmeny. dejiny sú „príbehom“ rozprávaným konkrétnym rozprávačom. Kováčiková 2005. 8) Nedomnievam sa. sociálni pracovníci musia pochopiť kontinuitu ich práce zároveň so zmenami. ktorá ich k tomu vedie. Iná osoba môže vybrať inak. čo je nemenné. V slovenskom prostredí sa dejiny sociálnej práce zameriavajú skôr na sociálny vývoj.

Je tak ideálnym príkladom prepojenia teórie a metód v rámci jedného východiskového kontextu – splynutia sociálnej práce a ženského (a robotníckeho) aktivizmu v kontexte feminizmu. ako sa rozvíjali v dejinách. ako prvá sa sústredila na širšie súvislosti vzniku toho. v aktuálnych podmienkach. A konečne ženské ľudskoprávne hnutie – neskôr spoločne s robotníckym hnutím (tretí pilier) začalo politické úsilie za zrovnoprávnenie všetkých prostredníctvom zmien v štruktúre spoločnosti (Lorenz 1994). sociálnych teórií.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 29 Hlavné výzvy. v ktorých sa im venujú (dejiny filozofie. dejiny sociálnej starostlivosti. pričom študentky a študenti majú v ponuke aj špecifikované kurzy. dalo vzniknúť Spoločnosti Chritných organizácií (COS) a prvým kurzom pre poskytovateľov a poskytovateľky služieb sociálnej starostlivosti predovšetkým z radov diakoniek. Myslím si. sociálnu politiku a ďalšie). ktorý sa opiera o kresťanskú orientáciu predstavuje vrchol práve ako súčasť tretieho piliera: feministického prístupu. ktoré identifikujem na základe štúdia učebníc a syláb dejín sociálnej práce môžem zhrnúť do niekoľkých skutočností: Predovšetkým sylaby obsahujú široký záber dejín – ponúkajú dejiny filozofického myslenia. Teórie a metódy sociálnej práce. historický prehľad teórií sociálnej práce a výber vývoja sociálnej starostlivosti a sociálnej práce v jednotlivých segmentoch odvádzaných od cieľových skupín. ktoré ponúkame študentkám a študentom sústrediť? Alebo inak: Akú redukciu a podľa akých východísk spravíme? Dejiny sociálnej práce – jeden z námetov Vzhľadom na potrebu budovania medzipredmetových vzťahov je vhodné využiť skutočnosť. Na čo sa teda máme v dejinách sociálnej práce. 2011 11:00:43 . Humanistická orientácia – druhý pilier sociálnej práce nadviazala na osvietenské myšlienky a dôstojnosť všetkých ľudí. založený podľa vzoru Toynebee Hall (1884). Takýto prístup umožňuje predstaviť vývoj jednotlivých prístupov v ich komplexnosti – vzájomnú previazanosť medzi filozofickými/ideologickými východiskami. zbornik_vnutro-A5.indd 29 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Zároveň môžu pochopiť ich využívanie dnes. To všetko v jednom kurze. že vymedzenie troch základných pilierov sociálnej práce. ktoré som vymenovala vyššie. Študentky a študenti tak majú možnosť systematizovať svoje poznatky získané z iných kurzov práve v historickom. Z hľadiska feminizmu predstavuje Hull House jedinečnú sieť ženských aktivistiek. Dovolím si takýto prístup prezentovať na príklade Hull House. centrum politických aktivít. ktorý je jedným z najznámejších počinov tretieho piliera sociálnej práce – ženského hnutia. ktoré má korene v humanistickej tradícii. ktoré podáva Lorenz je ideálnym východiskom pre takýto prístup. že rozdelenie jednotlivých typov prístupov v sociálnej práci – jednotlivých pilierov je len typologické – neexistovali nikdy izolovane. psychologické disciplíny. 7. ktoré ovplyvnili teoretické koncepcie v sociálnej práci a od nich odvádzané metódy. Zároveň však poskytuje možnosť prezentovať skutočnosť. že v kurikulu väčšina našich študentiek a študentov absolvuje iné – súvisiace predmety. kde vznikali priateľstvá. spoločenskom a politickom kontexte ich vzniku. ale vzájomne sa prelínali a ovplyvňovali: Hull House ako súčasť Settlements movement. bezpečný priestor pre ženy. je možné prezentovať na konkrétnych príkladoch. aj v ich historických súvislostiach. pretože ponúka prepojenie všetkých aspektov sociálnej práce: Kresťanská tradícia pomoci a lásky k blížnemu. ako prvý pilier. Máme preto možnosť sústrediť sa v dejinách sociálnej práce na samotnú profesiu a jej odbornú a vedeckú etabláciu. spôsobov sociálnej starostlivosti poskytovaných v rôznych obdobiach od najstarších čias po súčasnosť. čo by sme dnešným jazykom nazvali sociálna udalosť. ale aj milostné vzťahy medzi ženami bojujúcimi za slobodu vo všetkých významoch toho slova. základy sociológie.

Vyvíjali nátlak na lokálne a národne vlády. vyučovanie a sprostredkovanie zamestnania. (Addams. zlej hygieny a zdravotnej starostlivosti a ďalších ťaživých sociálnych javov. Tento pozoruhodný výskum mal výrazný vplyv aj na rozvoj sociológie na Chicagskej univerzite. Bol komunitným a poradenským centrom. Iniciovali programy zamerané na problémy zlých pracovných podmienok.30 Realita a vízia sociálnej práce Z pohľadu sociálnej práce je Hull house komplexným systémom sociálnej pomoci – krízovej intervencie. aby presadili potrebné legislatívne zmeny. ktoré chodia do školy a ktoré pracujú v továrni. 2005). Svoje ciele napĺňa aj dnes. ako je všeobecne známe. V Hull House aktivistky realizovali sociálnu prácu práve ako feministky a feministky realizovali svoj aktivizmus prostredníctvom priamej sociálnej pomoci. že pre dosiahnutie dlhodobých pozitívnych zmien v životoch ich klientiek a klientov je nevyhnutné aj dosiahnutie širšej sociálnej zmeny prostredníctvom politického aktivizmu. ale aj telocvičňu a bazén. ktoré viedla Florence Kelley. ale aj náboženského vyznania a ďalších. budovali detské ihriská. Významnou súčasťou metodiky zberu údajov bol osobný opakovaný a dlhodobý kontakt výskumníčok so skúmanými obyvateľmi. knižnicu. Spočiatku Hull House ponúkal služby dennej starostlivosti. Už v druhom roku prevádzky poskytoval služby vyše dvetisíc ľuďom týždenne (v tom čase už ponúkal svoje služby v trinástich budovách). Dokázali tak jednoznačne škodlivý vplyv detskej práce. S cieľom zlepšenia podmienok klientiek a ich detí začali realizovať aj sociologický výskum podmienok v susedstvách a širšom sociálnom prostredí. stanovení cieľov. priestor pre stretávanie odborových zväzov. Hull House. založila Jane Addams so svojou družkou Ellen Gates Starr v roku 1889 ako ubytovňu v Chicagu.) Hull House okrem ubytovania prevádzkoval jasle. prípravu na prijatie občianstva. ale aj divadlo a kino. Jane Addams a jej spolupracovníčky realizovali sociálnu prácu práve ako feministky. pracovné a sociálne poradenstvo. poradenstva. zbornik_vnutro-A5. Rovnako však aj mnohé sociálne pracovníčky vďaka kontaktu s feminizmom pochopili. Do evidencie zahrnuli všetky domácnosti v skúmanej oblasti. (Kuhlmann 2008). podvýživy. Chicago Historical society. jazykovú školu. 7. metódach. (Sklar 1995. 2011 11:00:43 . spevokol. prostriedkoch a postupoch. zriadili však aj športové družstvá. ale aj vznik prvého súdu pre mladistvých v USA. Ubytovňu otvorili v chudobnej časti Chicaga. škôlku.indd 30 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. ale aj prevencie. Práve v Hull House sa mnohé ženské aktivistky pripojili k sociálnym pracovníčkam. 1912. Merania z roku 1893 – 94. (Zaslúžili sa napríklad o zákaz detskej práce. Daniel 2001) V súvislosti s rozvojom sociálnej práce ako vedy venujem výskumným aktivitám v Hull House viac pozornosti: Hull House sa preslávil predovšetkým špecifickým vykazovaním – prostredníctvom farebných kódovaných grafov – „máp“. ktoré členili mestské bloky podľa rôznych ukazovateľov – hlavne mzdových príjmov a etnického zloženia. aby priamo v prostredí svojich klientiek a klientov zasvätene pracovali na zlepšení ich podmienok. Toto ich východisko sa jasne odráža pri všetkých aspektoch ich práce – identifikácii problémov. nízkych miezd. divadelné skupiny. knižnicu. Od roku 1900 poskytoval aj svojpomocné a podporné ubytovanie pre pracujúce ženy. remeselné kurzy. ktorá ponúkala svoje služby predovšetkým prisťahovalcom. povinnú školskú dochádzku a právnu ochranu žien a detí. ale aj výskumným pracoviskom. V priebehu rokov v Hull House vznikla sieť vplyvných aktivistiek. Priame využitie týchto „máp“ bolo najvýznamnejšie pri presadzovaní práv detí – predovšetkým pri zákaze detskej práce. azylovým domom. aby ženám ponúkli okamžitú pomoc v ich nerovnoprávnom postavení v spoločnosti. porovnávali rozvoj medzi deťmi.

že sú tri veci. Prostredníctvom Mary Mc Dowell. ale aj slobodného teoretického myslenia v iných vedách prerušený. Verím. Aj na takomto príklade je možné sprevádzať študentky a študentov tak teóriami. ako ju poznáme dnes. kde bol proces autonómneho vývoja sociálnej práce. Umožníme tak syntézu a „vhľad“ do procesu vzniku sociálnej práce. politických. (Límová 2002) Hull House ponúka aj možnosť uvažovať o spôsoboch financovania sociálnej práce. ekonomických a spoločenských udalostí. o prepojení sociálnej práce s inými vedami. ktoré sú v sociálnej práci dôležité: duchovné povedomie. Možnosť oprieť sa o piliere sociálnej práce nám ponúkne viac stability a istoty. Výhodou takéhoto prístupu je skutočnosť. ktorý je možné spomenúť v súvislosti s Hull Housom je jeho medzinárodný vplyv. posudzovaní a výbere na základe konkrétnych okolností. ktorý využili pri tvorbe prvých krokov v oblasti profesionálnej sociálnej práce. „z tohto pobytu si Alica Masaryková podľa vlastných slov odniesla presvedčenie. dobré vzdelanie a oddanosť odboru“ (Límová 2002). ktoré v príspevku ponúkam. V tomto období ju najviac ovplyvnil pobyt v Hull House a kontakty s tamojšími aktivistkami. Keď bola v roku 1915 uväznená a obvinená z velezrady. Ako uvádza Michaela Límová. politických. ako je známe. ktorých zmien sme v súčasnosti svedkami. ktorá prepájala ženské hnutie a sociálnu prácu u nás bola. ako aj metódami sociálnej práce v dobových spoločenských a politických kontextoch. vychádza z potreby pochopenia vzťahov a súvislostí – historických. Záverom Dejiny sociálnej práce ponúkajú možnosť takrečeno „multifunkčného“ využitia v edukačnom procese prípravy sociálnych pracovníčok a pracovníkov. Alica Masaryková. ktorým prispel k rozvoju hnutia v sociálnej práci a ovplyvnil aj podobu sociálnej práce v našich podmienkach: Najvýraznejšou osobnosťou. v rámci ktorých sa profesionálna sociálna práca etablovala. ktorými prešli. spolu s členkami a členmi krajanských spolkov v USA. 7. e to otvorí možnosti pre sebavedomejšie kritické myslenie a kreativitu budúcich sociálnych pracovníčok a pracovníkov – oslobodí ich od striktného dodržiavania naučeného a podporí v uvažovaní.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 31 Ďalší aspekt. zbornik_vnutro-A5. že v sebe spája poznatky. rozpútali úspešnú kampaň za jej oslobodenie. vtedajšej riaditeľky Hull House spoznala aj Jane Addams a bola očarená jej myšlienkami. Pedagogicko-didaktické hľadisko. Na jej pozvanie prišli svojimi skúsenosťami z profesionálnej sociálnej práce prispieť aj kolegyne – aktivistky z Chicaga. Medzinárodný tím spolu s Ruth Crafword a Mary Hurlbutt uskutočnil prieskum sociálnych podmienok v Prahe.indd 31 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. ktoré študentky a študenti získali z iných kurzov – neslúži však len na ich „zopakovanie“ ale na hlbšie pochopenie kontextov ich vzniku a zmien. Boli aj pri zrode sociálnej práce v Československu. Zvlášť v podmienkach Slovenska. o politickom aktivizme ako súčasti angažovanej sociálnej práce. Významný vplyv na jej vnímanie sociálnej práce môžeme pripísať pobytu v USA (1904 – 06). ale aj koncepčno-teoretických. Jane Addams a Mary McDowell. 2011 11:00:43 . Väčšina faktov o jej pôsobení v oblasti sociálnej práce je široko známa.

2011 11:00:43 .indd 32 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. LORENZ. Alice Masaryková – sociální pracovnice.. Jackson. Volume 6. 1992. SKLAR. M. 2007.. „Domácí tradice sociální práce. ŠIKLOVÁ. Social Work in a Changing Europe. Continuity and Change. 2003. Opladen: Leske + Budrich.html.).“ Pp 83 – 111 in Matoušek. 2005. O. „Hull House Maps its Neighborhood. O. Praha: Portál. (eds. Základy sociální práce. Twenty Years at Hull-House with Autobiographical Notes... 111 – 155 in Matoušek. Bratislava: Slovak Academic Press. 1912. J. J. ŠUSTOVÁ.socwork. 1994. Praha: Portál. IEaSP FF PU v Prešove EsFem Prešov e-mail: monika@esfem.“ Social Work & Society. New York: The MacMillan Company. 2007. 2003. K. „Vybrané kapitoly z dejín sociálnej práce“ Pp. K.htm [cit. Sociálna práca. Dostupné na http://www. L.encyclopedia. Hull-House Incorporated: The Professionalization of Social Work.“ Pp. W. K. „Hull House in the 1890 s: A Community of Women Reformers. 2002. 1995. American Vistas: 1877 to the Present. Prešov: FF PU. C.cz/historie. DANIEL. L. Základy sociální práce. HERING.pksp. London: Palgrave Macmillan.virginia. teórie a metodiky sociálnej práce.edu/~hyper/INCORP/Hull-House/hullrd.). in Dinnerstein. PhD.“ Pp.. M. PAYNE. „Alice Salomon (Germany). 2011-02-12]. 2010-08-13]. P. Monika Bosá. President 1928/29-1946. D. T. „Vývoj sociální práce jako oboru v západním světě. LÍMOVÁ. KODYMOVÁ. 108 – 127. Kontakt: Mgr. Dostupné na http://xroads. (eds. LEVICKÁ. MATOUŠEK. J. a kol.32 Realita a vízia sociálnej práce Literatúra: ADDAMS. C.” in Encyclopedia of Chicago. 2011-02-11]. J.html [cit. Náčrt dejín sociálnej práce. The International Online-Only Journal. 2008. London: Routlege. History of social work in Europe (1900 – 1960): Female pioneers and their influence on the Development of International Social Organization. The Origins of Social Work. o které jsme se neučili. Dostupné na http://www. Kapitoly z dejín. 2005. KUHLMANN. KOVÁČIKOVÁ.net/2008/1/supplement/kuhlmann [cit. WAALDIJK. 80 – 155 in Tokárová et al. 2001. 7.org/pages/410008. Dostupné na http://www. New York: Oxford University Press. O. Chicago Historical Society. B.chicagohistory. a kol.sk zbornik_vnutro-A5. S.

which are taught at various universities. azylant. že nenapĺňame všetky atribúty analýzy z hľadiska metodologického. refugee. 1) Z dôvodu. vzdelávanie v sociálnej oblasti. education in social science. Na záver príspevku upozorňujú na nutnosť zamerania sa prípravy sociálnych pracovníkov na prácu s migrantmi v súvislosti s migračnými pohybmi na území Európy. asylum seeker. ktorých vznik Oldřich Matoušek (2003. Abstract: The contribution deals with the preparation of social workers to work with asylum seekers and refugees. s. pomáhajúcim profesiám. opory). 149) pripisuje k slabnúcej úlohe rodiny a tradičných systémov sociálnej podpory (resp. ktorej rozvoj ako samostatného odboru sa datuje na koniec 19. migrant. Cieľom pomáhajúcich profesií je podľa Oldřicha Matouška poskytovať inštitucionalizovanú pomoc a podporu. na ňu niekedy v budúcnosti odkázaní budú (prevencia). resp. žiadateľ o azyl. Autori poukazujú na potrebu vzdelávania v sociálnej oblasti a stručne popisujú poskytovateľov tohto typu vzdelávania na Slovensku. The authors point to the need for education in social area and briefly describe the providers of this type of education in Slovakia.indd 33 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. a začiatok 20. Kľúčové slová: sociálna práca. Key words: Social Work. analysis Úvod alebo vzdelávanie/edukácia v sociálnej práci Sociálna práca je profesia. zbornik_vnutro-A5. za základnú úlohu sociálnej práce môžeme klásť pomoc a pomáhanie ľuďom. Následne analyzujú obsahovú náplň predmetov pojednávajúcich o sociálnej práci s danou cieľovou skupinou. migrant. the contribution is drawn to the need to focus on training social workers work with migrants in the context of migratory movements on the territory of Europe. rozbor. 7. Then they analyses the content objects on social work with a particular target group. 2011 11:00:43 . Sociálnu prácu zaraďujeme k tzv. utečenec. storočia. ktorí sú na pomoc odkázaní.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 33 Rozbor (analýza) 1) vzdelávania v oblasti sociálnej práce so žiadateľmi o azyl a azylantmi Analysis of education in social work with asylum seekers and refugees Peter Brnula. analýza. Usudzujúc z uvedenej definície. ktoré sú vyučované na jednotlivých slovenských univerzitách a vysokých školách. Lucia Slobodová Abstrakt: Príspevok sa zaoberá prípravou sociálnych pracovníkov na prácu so žiadateľmi o azyl a azylantmi. Finally. ďalej pracujeme s pojmom rozbor.

storočí bol dokonca primárnou formou vzdelávania/edukácie v sociálnej práci. Takýmto spôsobom bolo tiež docielené. úsekov. Pre kvalitný výkon sociálnej práce je potrebné aj vzdelávanie resp. Proces profesionalizácie sociálnych pracovníkov Anna Žilová (2005) člení do dvoch tzv. že vzdelávanie/edukácia v sociálnej práci začala na prelome 19. Avšak pomoc začala možnosti týchto zväzkov presahovať a tým sa vyvinula potreba organizovanej pomoci. správania a postojov. ktoré je považované v našej pedagogickej literatúre za najstaršiu a najvýznamnejšiu kategóriu vo výchove a učení. cez tzv. 24) definuje ako „súbor osvojených vedomostí. Pri tejto forme vzdelávania/edukácie boli používané vyučovacie/edukačné metódy ako demonštrácia. Táto forma vzdelávania/edukácie vyzerala tak.34 Realita a vízia sociálnej práce Jana Levická (2007) definuje pomáhanie ako pôvodnú zložku ľudského konania. Ako ekvivalent pojmu vzdelávanie podľa Emílie Fulkovej môžeme používať aj edukačný proces. nič skokom“. storočia. ktoré sa očakávali od sociálneho pracovníka pracujúceho s danou cieľovou skupinou. pri ktorej sa odvolával na prírodu. Pričom na začiatku v agrárnom type spoločnosti bola pomoc skôr poskytovaná na báze primárnych zväzkov. vzdelanie Emília Fulková (2010. edukácia. Na začiatku stálo vzdelávanie/edukácia v podobe krátkodobých kurzov. 7. ktorý sa realizuje v zmysle výučby a zahrňuje činnosť učenia na strane študentov a činnosť učenia na strane učiteľov (tamtiež). ale ide napred postupne (Komenský. 2011 11:00:43 . aby mohla byť vykonávaná činnosť profesionálne. Takto možno konštatovať. učednícky alebo tovarišský prístup. V súvislosti s kreovaním odboru sociálna práca sa začalo budovať aj vzdelávanie/edukácia v rámci nej. Vychádzajúc z uvedeného. V našom príspevku sa budeme venovať profesionalizácii sociálnych pracovníkov formou vzdelávania v školskom prostredí. s. Ten v 19. procesom. Podľa neho je pomoc spôsob práce. V súčasnosti sa v sociálnej práci prikláňame k jednoduchému definovaniu pomoci klientovi tak ako ju vníma Leoš Zatloukal (2008). Na začiatok však považujeme za dôležité zadefinovať pojmy vzdelávanie a edukácia. V literatúre nachádzame informácie vzájomne sa odlišujúce o datovaní prvých kurzov. že ani tá nerobí skoky. J. Naisto zbornik_vnutro-A5. Prvou skutočnou formou organizovanej pomoci bola charita a charitatívna starostlivosť. ktorý vyučuje či inštruuje. v ktorom robíme len a len to. Tú podľa Martina Chadimu (2007) už však v súčasnosti nie je možné viazať len na náboženské presvedčenie alebo istú formu náboženskej. pri ktorých sa nejaký subjekt učí za účasti druhého. čím sa riešila najmä chudoba. postojov a hodnôt.indd 34 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Pričom samotnej edukácii – edukačnému procesu rozumie ako takým činnostiam. aby sa budúci sociálny pracovník naučil pracovať s klientom postupne v súlade už s dávno predtým zadefinovanou zásadou vyučovania/učenia sa Jána Amosa Komenského „všetko postupne. ktorý si profesiu osvojili rovnakým spôsobom. ktoré sa sformovali pomocou vzdelávacích procesov. A.. čo sme si s klientom dohodli. 107). a to na profesionalizáciu formou vzdelávania v školskom systéme. cirkevnej starostlivosti ako tomu bolo v minulosti. 1991. a 20. Podľa Emílie Fulkovej (2010) vzdelávanie môžeme vzťahovať k pojmu vzdelanie. s. a na profesionalizáciu formou ďalšieho vzdelávania. zručností a návykov. že budúci sociálny pracovník bol zapojený do priamej práce s klientmi pod dohľadom skúsených praktikov. práve ako to Pavel Navrátil (2007) pomenoval. ktoré sa postupne stalo absolútnou zložkou konania spoločnosti. modelovanie zručností. Vzdelávaciemu procesu rozumie ako procesu.

2010.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 35 však môžeme konštatovať. Pri koncipovani textu dejín sociálnej práce v kontexte českého a slovenského územia vychádzame z diel: Novotná V. Práve rozvoj sociálnej práce ako vysokoškolského štúdia mal najlepšie podmienky v tomto meste. storočia boli znovu obnovené školy sociálnej práce v podobe sociálnoprávnych škôl alebo nadstavbového štúdia. 2) 3) Pre naše účely rozumej aj edukáciu. že Brno bolo univerzitným mestom. Tieto kurzy nastolili rozmach tzv. Následne na jeseň v roku 1918 v rámci Lýcea v Prahe bola zriadená Ženská vyššia škola pre sociálnu starostlivosť s ročným štúdiom. V. Dejiny sociálneho školstva. Prvá stredná škola: Škola pre sociálno-zdravotnú starostlivosť bola založená v Martine. neskôr sa učebné plány upravili tak. ktorá vznikla z podnetu lekárov. 126) definuje ako „vzdelávanie 2) sociálnych pracovníkov zamerané na ich profesionálnu prípravu“. 2001. Stredné školstvo v oblasti sociálnej práce vznikalo ako súčasť odborných škôl pre ženské povolania. V roku 1935 vznikla v Prahe ďalšia škola – Masarykova štátna škola zdravotnej a sociálnej starostlivosti. že medzi prvými krajinami kde boli samotné kurzy v sociálnej práci organizované boli Holandsko. O. – Schmmerlingová. Neskôr bola výučba rozšírená na pomaturitné štúdium a škola premenovaná na Vyššiu školu sociálnej starostlivosti. ale boli využité možnosti toho. L. Koncom tridsiatych rokov 20. V päťdesiatych rokoch 20. následne druhá bola založená v Bratislave. Spojené štáty americké. Táto škola poskytovala teoretické a praktické vzdelávanie/edukáciu. V roku 1927 sa v Brne otvorila Verejná dvojročná škola pre vzdelávanie sociálnych pracovníčok pri II. Matoušek. 1992. Levická. a kol. Až v šesťdesiatych/sedemdesiatych rokoch 20. Prvá forma vysokoškolského štúdia sociálnej práce bola založená po vojne v roku 1946 v Brne. 2011 11:00:43 . Taktiež organizácia výučby bola teoretická a praktická výučba v zdravotníckych a sociálnych zariadeniach. že nový politický režim v krajine nebude potrebovať sociálnych pracovníkov a ani sociálnu prácu.indd 35 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Sústredili sa tu odborníci nielen na vyšších a stredných školách. J. Pričom sociálne školstvo zároveň vníma ako výraz formujúcej sa novej vednej oblasti – sociálnej práce. 7. Nemecko a Veľká Británia. V rámci česko-slovenských dejín sociálnej práce 3) datujeme ako začiatočný pokus vzdelávania/edukácie sociálnych pracovníkov desaťdňový kurz organizovaný Českou zemskou komisiou pre starostlivosť o mládež. sociálneho školstva. Praktické vzdelávanie/edukácia bolo zabezpečené exkurziami a praxou vo vybraných zariadeniach. aby absolventky tejto školy napomáhali v rámci zdravotníctva a vykonávali poradenstvo (v súčasnosti s označením sociálna práca v zdravotníctve). ktoré Jana Levická (2002. Tieto školy pôsobia v istých obmenách na našom území ešte aj dodnes. zbornik_vnutro-A5. 2002. Obe tieto zariadenia slúžili na výučbu v rámci vyššieho pomaturitného vzdelávania/edukácie. aby nastala rovnováha medzi zdravotníckymi a sociálnymi predmetmi. Jej pôvodným zameraním bola sociálno-zdravotná oblasť. Mestskej odbornej škole pre ženské povolania známej tiež pod názvom Vesna. storočia sa všetky školy sociálnej práce zatvorili s odôvodnením. storočia sa náplň výučby týchto škôl už približovala učebným osnovám vyšších pomaturitných škôl. Vaska. V pôvodnom zámere bolo. s.

2003. Začali vznikať Katedry sociálnej práce na Univerzitách v Bratislave. Prahe. aktívne sa zapájať do rozvoja vedeckého poznania v oblasti sociálnej práce. kde vyštudovaní sociálni pracovníci absentovali. a kol. zbornik_vnutro-A5. A. Vysokoškolské vzdelávanie/edukácia sociálnych pracovníkov na Slovensku Štúdium sociálnej práce je možné absolvovať vo všetkých troch stupňoch vysokoškolského vzdelania:  bakalárske štúdium – zväčša trojročné štúdium sociálnej práce s ukončeným titulom bakalár sociálnej práce – Bc.  sprostredkovávať a koordinovať spoluprácu všetkých zainteresovaných subjektov pri riešení sociálnych problémov. ktorú je možné študovať po úspešnom ukončení magisterského štúdia. A.  vykonávať činnosti v oblasti prevencie. a kol. 7. Ako špecifickú formu štúdia sociálnej práce uvádza rigorózne pokračovanie s udeľovaním titulu PhDr.  podnecovať efektívne zmeny v oblasti sociálnej politiky na úrovni inštitucionálnej. (v: Tokárová. profesionálnej socializácie – odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania/edukácie v oblasti sociálnej práce.. 310) sa na Slovensku vo vzdelávaní/edukácii sociálnych pracovníkov etabluje moderná koncepcia tzv. preberať zodpovednosť za seba a svoje okolie. s ukončeným titulom magister sociálnej práce – Mgr.  podporovať potenciál klienta.  doktorandské štúdium – najvyššia forma vysokoškolského štúdia s udelením vedecko-pedagogickej hodnosti PhD. V súčasnosti ako konštatujú Mária Machalová – Milan Schavel a kol..  stimulovať sociálnu kohéziu. Nitre. Spojených štátov amerických). regionálnej a celoštátnej. Podľa tohto dokumentu je profil absolventa sociálnej práce nasledovný:  Sociálny pracovník je pripravený vykonávať nasledujúce odborné činnosti:  identifikovať.. ktoré je na Slovensku ešte stále realizované. 2003). že bakalárske štúdium sociálnej práce by malo byť vyjadrením odbornej pripravenosti (sociálnej zrelosti) tak ako aj magisterské štúdium však s rozdielnymi úrovňami ich zvládnutia. čo začalo pokrývať potrebu trhu v oblasti sociálnej práce.. Strieženec (2006) hovorí.  magisterské štúdium – zväčša dvojročné štúdium po absolvovaní bakalárskeho stupňa vzdelávania. V roku 2002 Ministerstvo práce. Brne. korigovať a riešiť sociálne problémy. sociálnych vecí a rodiny SR v rámci Koordinačnej komisie pre ďalšie vzdelávanie a rozvoj vedecko-výskumnej činnosti MPSVaR SR prijalo dokument „Profil absolventa a návrh vzdelávacích štandardov v sociálnej práci na Slovensku“(v: Tokárová. vzniku a recidívy sociálnych problémov. Prešove a Banskej Bystrici.indd 36 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29.  riadiť činnosť pracovných tímov. s. Následne vznikli na území Slovenska ďalšie Katedry sociálnej práce na Univerzitách v Trnave..36 Realita a vízia sociálnej práce Obnova vzdelávania/edukácie v sociálnej práci nastala až po zmene spoločensko-politických pomerov po roku 1989. lokálnej. Veľkej Británie. Keďže sme mali vlastnú históriu vzdelávania sociálnych pracovníkov rýchle sa obnovilo vysokoškolské štúdium sociálnej práce aj pomocou zahraničných škôl (najmä z Holandska. 2011 11:00:43 ..

môže navyše oproti bakalárovi a magistrovi sociálnej práce vzdelávať a realizovať vedecké výskumy. Univerzita po celú dobu svojej existencie viac či menej úspešne odolávala spoločenským a politickým tlakom. 2002) patrí svojim systémom vzdelávania/edukácie sociálnych pracovníkov medzi krajiny. kompetenčný model. sociálny výskum a vzdelávanie. sociálnu rehabilitáciu. Krammera (citovaný podľa Jany Levickej. 3.uniba. 4) Podľa Jany Levickej (2002) môžeme konštatovať. Slovensko podľa D. Nitre. ktorá poskytovala možnosť získať najvyššie vzdelanie v rodnom jazyku. sociálnu diagnostiku. Univerzita Komenského v Bratislave bola založená v roku 1919 a tak jej okrem prívlastku najväčšia patrí aj atribút najstaršia. Banskej Bystrici.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 37 Taktiež dokument stanovuje výkon činností sociálneho pracovníka na základe dosiahnutého vzdelania. sociálnoprávnu ochranu. praktické zručnosti. sociálnu prevenciu. 2. všeobecné a odborné teoretické znalosti. Rovnako konštatuje. Katedra sociálnej práce patrí pod Pedagogickú fakultu (www. výcvik a sociálnu terapiu. riadenie sociálnej inštitúcie. Sociálny pracovník s vedecko-pedagogickou hodnosťou PhD. Trnave. storočia v rámci vzdelávania/edukácie v pomáhajúcich profesiách sa zaznamenal trend na vzdelávanie/edukáciu prostredníctvom profesionálnych kompetencií tzv. že súčasné vzdelávanie/edukácia v sociálnej práci sa orientuje na uvedené bloky: 1.indd 37 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. K výkonu sociálnej terapie a supervízie by sme odporúčali k magisterskému stupňu vysokoškolského vzdelania v sociálnej práci ešte ďalšie špecializované vzdelávanie v oblasti terapie a supervízie vo forme ďalšieho vzdelávania. Sociálny pracovník s ukončeným bakalárskym vzdelaním môže vykonávať činnosti sociálno-správne. Alžbety v Bratislave. že koncom 20. 7. patriacich do skupiny tých európskych krajín. sociálnu analýzu a plánovanie. zbornik_vnutro-A5. Slovensko malo po prvý raz v dejinách svoju vysokú školu. supervízie a vedenie tímu. ktorý zabezpečí rozvoj a posilňovanie profesionálnych kompetencií sociálnych pracovníkov. pretrvala však až dodnes a na jej 13 fakultách dáva možnosť študentom vzdelávať sa v rôznych oblastiach. sociálnoprávne poradenstvo prvého kontaktu. 2011 11:00:43 . Prešove. Sociálny pracovník s ukončeným magisterským vzdelaním môže vykonávať všetky činnosti ako sociálny pracovník s bakalárskym vzdelaním a navyše špecializované sociálne poradenstvo. a formy sociálnej pomoci. Prešove a jej ďalších pracoviskách a Vysokej škole v Sládkovičove. kde je možné získať potrebné vzdelanie pre oblasť sociálnej práce najmä v rámci vysokoškolského systému.sk) 4) Považujeme určenie možnosti výkonu sociálnej terapie a supervízie absolventovi magisterského štúdia za predčasné. Vysokoškolské vzdelanie v odbore sociálna práca na Slovensku je v súčasnosti možné dosiahnuť na Univerzitách v Bratislave. predpoklady pre realizáciu výskumnej činnosti. Zuzana Truhlářová (2010) v súvislosti s uvedeným píše. Ružomberku a Košiciach a na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. že sa v súčasnosti jednotlivé školy zhodujú v rámci nutnosti praktického vzdelávania sociálnych pracovníkov.

z ktorého zakrátko vznikla Fakulta ekonomiky služieb a cestovného ruchu. Šafárika v Košiciach. Právnická fakulta a následne aj Pravoslávna bohoslovecká a Gréckokatolícka bohoslovecká fakulta. Neskôr vznikli Fakulta humanitných vied a Fakulta prírodných vied. Obidve uvedené fakulty. Právnická. jazykov.sk) Ako sme už predtým uviedli. Pedagogickou fakultou a Fakultou sociálnych vied a zdravotníctva.38 Realita a vízia sociálnej práce Historická Trnavská univerzita je jedna z najstarších univerzít na Slovensku a bola založená v roku 1635. V tom čase ju tvorili 4 fakulty: Teologická. odborníkov z prírodovedných disciplín. J. Prírodovedeckej a Právnickej.umb.indd 38 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Prešovská univerzita v súčasnosti poskytuje študentom vzdelanie na ôsmich fakultách.i. v rámci ktorej možno o. Prírodovedecká. vytvorili základ novej univerzity a v roku 1992 ich zlúčením vznikla Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Následne bola zriadená Fakulta ošetrovateľstva a sociálnej práce (ktorá v súčasnosti nesie názov Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce). Prešovská Univerzita v Prešove bola dlho súčasťou Univerzity P. čím vznikla Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre. právnikov. kedy vznikol Pedagogický inštitút v Nitre. Filozofickou fakultou. Neskôr sa pričlenili ďalšie fakulty a to Pedagogická fakulta (so sídlom v Prešove).sk) Prvá vysoká škola v Banskej Bystrici s názvom Vyššia pedagogická škola vznikla v roku 1954. pokým v roku 1777 neprešla do Budína. filozofie. Právnická fakulta a Pedagogická fakulta. ktorá neskôr prijala výstižnejší názov Ekonomická fakulta. Gréckokatolícka teologická fakulta. Významným medzníkom bol rok 1997. Okrem Teologickej fakulty boli jej súčasťou univerzity aj Právnická a Filozofická fakulta. kedy došlo k rozdeleniu univerzity na Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Prešovskú univerzitu v Prešove.sk) Univerzita Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach vznikla po rôznych transformáciách jej predchodcov v roku 1959. odborníkov pre oblasť verejnej správy.upjs. Prvými dvomi fakultami „novej“ Trnavskej univerzity boli Fakulta humanistiky a Pedagogická fakulta.ukf. Fakulta prírodných vied. Takto existovala 142 rokov. učiteľov. Univerzita Pavla Jozefa Šafárika vtedy pozostávala z troch fakúlt: Lekárskej. 7. psychológie a sociálnej práce (www. kde majú študenti možnosť vzdelávať sa v sociálnej práci. ktorými sú Filozofická fakulta. Teologická fakulta a Právnická fakulta (www. Po dlhých dvesto pätnástich rokoch ju však Slovenská národná rada v roku 1992 obnovila. Fakulta politických vied a medzinárodných vzťahov. Spoločensko-politické udalosti deväťdesiatych rokov však spôsobili. Lekárska a Fakulta umenia. O desať rokov neskôr bola založená Pedagogická fakulta. ktoré rovnako ako Pedagogická fakulta sídlili v Prešove. na ktorej sa pripravujú aj budúci sociálni pracovníci či sociálni a osvetoví pracovníci pre rómske etnikum (www. ktoré sa v roku 1996 spojili. 2011 11:00:43 . ku ktorým sa pridružili Fakulta verejnej správy a o pár rokov neskôr aj Filozofická fakulta. študovať aj študijný program sociálna práca (www. Fakultou stredoeurópskych štúdií. Fakulta humanitných vied. V súčasnosti je Univerzita tvorená piatimi fakultami – Fakultou prírodných vied. Pedagogická a Ekonomická. že sa v roku 1997 osamostatnila. Pedagogická zbornik_vnutro-A5. V súčasnom období vyššie spomínané fakulty pripravujú lekárov.truni. matematiky a informatiky. V súčasnosti Univerzitu Mateja Bela tvorí šesť fakúlt – Ekonomická fakulta. Fakulta humanitných a prírodných vied. Fakulta manažmentu.sk) Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre má korene v roku 1959. V roku 1973 sa v Banskej Bystrici zriadilo detašované pracovisko Obchodnej fakulty Vysokej školy ekonomickej v Bratislave.

v Českej republike.vssladkovicovo. Katedra Teoretických disciplín. Katedra misiológie. 38). Jej študenti majú možnosť vzdelávať sa v akreditovaných študijných programoch Sociálna práca. pedagogických. 2007) príprava sociálnych pracovníkov na prácu so žiadateľmi o azyl a azylantmi bola v období začiatkov vysokoškolského vzdelávania/edukácie v sociálnej práci dosť zložitá. Vzdelanie v sociálnej práci majú študenti možnosť získať na Pedagogickej fakulte (www. s. 2006. Kurikulum 5) však stále nie je unifikované. Jej súčasťou sú Katedra ošetrovateľstva. Vysoká škola sv.ku.unipo. Verejná politika a verejná správa a Právo na troch fakultách – na Fakulte sociálnych štúdií.sk) Vysoká škola v Sládkovičove je súkromná vysoká škola. Fakulte práva Janka Jesenského a Fakulte verejnej politiky a verejnej správy (www. Katedra sociológie. sociálnych a zdravotníckych vied. Hlási sa k tradícii katolíckych univerzít na celom svete. B.vssvalzbety. Spočiatku figurovala ako neštátna škola. Túto skutočnosť okrem autora dokladujú aj autorky Jana Levická a Beáta Balogová.sk) Ďalšou inštitúciou poskytujúcou vzdelanie (nielen) v sociálnej oblasti je Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Jedná sa o neziskovú organizáciu a povolenie pôsobiť ako súkromná škola jej bolo pridelené v roku 2003. Katedra právnych disciplín. kde otvorila 2 zdravotné kliniky (www. ale aj v oblasti umenia. ktorá bola zriadená v roku 2005. humanitných. Beáta Balogová v publikácii z roku 2006 píše. Alžbety poskytuje vzdelávanie v oblasti ošetrovateľstva. ktorá je súčasťou Inštitútu edukológie a sociálnej práce Filozofickej fakulty (www. 2011 11:00:44 . ako ho vysvetľuje J. sociálnej práce a verejného zdravotníctva. 5) Tomuto pojmu rozumieme. Katedra psychológie. Vysoká škola sv. P. že „ide o novú oblasť sociálnej starostlivosti. pedagogickej. Katedra tropického zdravotníctva. ktorá vyžaduje pomoc kvalifikovaného sociálneho pracovníka“ (Balogová. Laboratórnych vyšetrovacích metód a Zubnej techniky a Katedra sociálnej práce. Katedra Verejného zdravotníctva a manažmentu v zdravotníctve. práve preto.sk) Katolícka univerzita v Ružomberku je jednou z najmladších univerzít na Slovensku a jej vznik sa datuje na rok 2000. no v roku 2002 bola zákonom uznaná ako verejná vysoká škola s konfesijným charakterom. zbornik_vnutro-A5. v Srbsku. že absentovali praktické skúsenosti z práce so žiadateľmi o azyl a azylantmi. Vzdelanie v sociálnej práci môžu študenti získať na Katedre sociálnej práce. Pravoslávna bohoslovecká fakulta a Fakulta športu. manažmentu či práva. v Rakúsku. teologickej a fakulte zdravotníctva poskytuje vzdelanie v oblasti historických.indd 39 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29.sk) Vzdelávanie/edukácia v oblasti sociálnej práce so žiadateľmi o azyl a azylantmi V rámci vysokoškolského systému vzdelávania sa sociálni pracovníci vzdelávajú/edukujú aj pre oblasť práce so žiadateľmi o azyl a azylantmi (predtým utečencami). 7. Alžbety pôsobí aj v zahraničí napr. prírodných. Průcha a E. v Nemecku.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 39 fakulta. ale taktiež aj v Afrike. Jana Levická vo svojej publikácii z roku 1999 konštatuje. Alžbety s hlavným sídlom v Bratislave. Ako konštatujeme už v príspevku z roku 2007 (Brnula. že Slovensko sa začína utečeneckej cieľovej skupine sociálnej práce učiť nanovo po roku 1989. Fulková ako obsahu vzdelávania. ekonómie. Na štyroch fakultách – filozofickej.

Spomínané štandardy vytvorili istú vôdzku obsahu vzdelávania sociálneho pracovníka pracujúceho s utečencami. Sociálno-kultúrne aspekty práce s utečencami 8. Hodnoty. Národné azylové systémy 5. „Minimálne požiadavky (štandardy) pre vytváranie študijných plánov vyšších vzdelávacích programov v oblasti sociálnej práce s utečencami“. Plánovanie a manažovanie sociálneho servisu pre utečencov a žiadateľov o azyl“ (Brnula. vzdelávanie/edukácia sociálnych pracovníkov na prácu s touto cieľovou skupinou reflektovalo potreby praxe a prispôsobovalo vzdelávanie/edukáciu sociálnych pracovníkov potrebám výkonu profesie. V roku 2003 prostredníctvom CDNP sa stretli všetky participujúce organizácie v Bratislave a vytvorili tzv. kedy sa začalo so vzdelávaním/edukáciou na Katedre sociálnej práce PdF UK v Bratislave v rámci povinne voliteľného predmetu „Problémy utečencov“.indd 40 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Štandardy vytvorené CDNP v auguste 2003 hovoria o nasledovných požiadavkách na obsah vzdelávania v práci s touto cieľovou skupinou: 1. Sociálna práca s utečencami a žiadateľmi o azyl 9. zbornik_vnutro-A5. 2007) 5) Tento predmet sa v akademickom roku 1996/1997 premenoval na výstižnejší názov Sociálna práca s utečencami. Úvod do migračnej problematiky 2. ale aj sociálni pracovníci z praxe. Balkánu a Baltických krajín financovaného UNHCR (Úrad Vysokého komisára OSN pre utečencov).40 Realita a vízia sociálnej práce Neskôr po rozbehu praxe sociálnej práce so žiadateľmi o azyl a azylantmi. Začiatok vzdelávania/edukácie sociálnych pracovníkov v práci so žiadateľmi o azyl a azylantmi na Slovensku je možné datovať na akademický rok 1994/1995. CDNP Budapešť bola „organizácia spolupráce sociálnych pracovníkov pracujúcich so žiadateľmi o azyl a azylantmi. P. Poslaním tejto organizácie bolo aj zlepšenie prípravy sociálnych pracovníkov pracujúcich so žiadateľmi o azyl a azylantmi. Integrácia 2. Systémy sociálnej podpory 6. ktorú tvorila sieť organizácií z 18 krajín strednej Európy. Na tvorbe týchto štandardov sa podieľali nielen teoretici v tejto oblasti. Skúsenosti v utečeneckej problematike 3. 2011 11:00:44 . ktoré pracovali v problematike práce so žiadateľmi o azyl a azylantmi. normy a etické aspekty práce s utečencami V roku 2005 boli požiadavky CDNP na vzdelávanie doplnené o dva body: 1. 7. Systém medzinárodnej ochrany 4. 6) Následne v akademickom roku 2003/2004 Katedra sociálnej práce PdF UK v Bratislave vo vzdelávaní/edukácii sociálnych pracovníkov v tejto oblasti reagovala na požiadavky CDNP Budapešť a začala s prípravou sociálnych pracovníkov na základe štandardov tejto medzinárodnej inštitúcie. Informácie o krajine pôvodu 7.

zabezpečenie. opisuje súčasné moderné teórie migrácie. čo už nezodpovedalo platnej terminológii (žiadateľ o azyl a azylant). Rozbor (analýza) vzdelávania/edukácie v oblasti sociálnej práce so žiadateľmi o azyl a azylantmi Ako už konštatujeme vyššie. 2011 11:00:44 . Výučba prebieha formou prednášok raz týždenne po dobu 1 semestra. zbornik_vnutro-A5.indd 41 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 7) ktorá je súčasťou predmetu Sociálna práca s marginalizovanými skupinami a Sociálne prostredie utečencov. výročia vzdelávania v oblasti sociálnej práce zanalyzovať (uskutočniť rozbor) obsah vzdelávania/edukácie v sociálnej práci s touto cieľovou skupinou. Migračného úradu MV SR a UNHCR vtedajším zastupiteľským úradom v Bratislave. Pri tvorbe príspevku sme sa inšpirovali Janou Levickou a Katarínou Levickou.  sociálnoprávneho (práva azylanta na sociálne poistenie. V ďalších prednáškach predstavuje študentom medzinárodnoprávnu ochranu žiadateľov o azyl a azylantov zakladajúcu sa na 7) 8) Z dôvodu dobiehajúcej pôvodnej akreditácie sa predmet stále volal týmto spôsobom. Cieľom predmetu Sociálna práca s utečencami je pomôcť študentom zorientovať sa v problematike sociálnej práce s utečencami (žiadateľmi o azyl a azylantmi) z pohľadu:  používaných foriem a metód sociálnej práce s utečencami.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 41 Zároveň v akademickom roku 2003/2004 vzdelávanie/edukácia sociálnych pracovníkov na prácu so žiadateľmi o azyl a azylantmi na Katedre sociálnej práce PdF UK v Bratislave mala svoj medzník v podobe „utečeneckých sociálnych kliník“. Na Univerzite Komenského v Bratislave sa vyučujú 2 predmety týkajúce sa utečencov a to Sociálna práca s utečencami. pomoc a pod. ktoré zabezpečovali odbornú prax študentov sociálnej práce v azylových zariadeniach. 7.  právneho (azylové konanie). dopady migrácie na krajinu pôvodu. Prednášajúci sa v úvodnej prednáške zameriava na definovanie základných pojmov. V našom príspevku sa zameriame iba na predmet Sociálna práca s utečencami. pretože Sociálne prostredie utečencov je už orientované na sociálnu prácu v rámci integrácie azylantov do spoločnosti SR a študentom nepodáva komplexné informácie o utečeneckej problematike. Taktiež informuje o záväzných dokumentoch IFSW (Medzinárodná federácia sociálnych pracovníkov) pre oblasť migrácie.  etických a kultúrnych úzusov platných pre prácu s rôznorodými a multikulturálnymi spoločenstvami. Tento projekt spojenia teórie a odbornej praxe bol projektom Katedry sociálnej práce PdF UK v Bratislave. 8) Predmety sú povinne voliteľné a figurujú v ponuke študijného programu bakalárskeho štúdia. tak sme sa rozhodli pri príležitosti 20. Oba predmety zabezpečuje Peter Brnula. hostiteľskú krajinu ako aj samotného migranta. ale priamo rozoberá konkrétne problémy vyvstávajúce z praxe sociálnej práce s azylantmi.  sociálnokultúrneho aspektu problematiky. ktoré vykonali analýzu v oblasti výučby etiky a prezentovali ju na konferencii Aplikovaná etika v sociálnej práci a ďalších pomáhajúcich profesiách pod názvom Etika v systéme vysokoškolskej prípravy sociálnych pracovníkov na jeseň v roku 2010.). kurikulum vzdelávania/edukácie v oblasti sociálnej práce so žiadateľmi o azyl a azylantmi nie je unifikované. Slovenskej humanitnej rady.

prácu so žiadateľmi o azyl v záchytných aj v pobytových táboroch MÚ MV SR s poukázaním na sociálno-kultúrne aspekty. Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (venuje sa najmä programu Plánovanie s ľudskou dimenziou zameranému na ochranu a pomoc mladým dievčatám a ženám) a Medzinárodnej organizácie pre migráciu. Popisuje metódy a formy práce so žiadateľmi o azyl a azylantmi. Prednášajúce vymedzujú základné pojmy súvisiace s uvedenou problematikou. V tomto predmete sú študenti oboznamovaní s problémami pri azylovom konaní a možnosťami uplatnenia sociálnych pracovníkov pri práci s touto klientelou. Na tento predmet nadväzuje Sociálna práca so žiadateľmi o azyl II. Posledná výučbová jednotka sa týka sociálnej práce so žiadateľmi o azyl a azylantmi uzatvorená zdôraznením potreby supervízie a etiky pri práci so žiadateľmi o azyl a azylantmi. Neskôr sa zameriavajú na systémy medzinárodnej ochrany a históriu azylu.indd 42 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Následne rozoberajú príčiny migrácie. Prednášajúci taktiež rozoberá proces práce s azylantmi. Ženevská konvencia. venuje sa aj systému sociálnej podpory. starších utečencov a osoby s postihnutím. popisuje prácu so žiadateľmi o azyl pričom špecifický dôraz kladie na zraniteľné skupiny utečencov – maloletých bez sprievodu. poradenstvu v procese poskytovania pomoci žiadateľom o azyl. Ďalej poskytuje informácie o sociálno-kultúrnych aspektoch práce s utečencami. New Yorský protokol. 9) Predmety zabezpečujú Martina Žáková a Lenka Berová. rozoberá starostlivosť o žiadateľov o azyl na Slovensku. v rámci ktorého sa zameriava hlavne na integráciu. ženy. ako aj úlohy organizácií mimovládnych. Všeobecnej deklarácii ľudských práv OSN. 9) Cieľom predmetu Sociálna práca so žiadateľmi o azyl I. zvládaniu konfliktov a vyjednávaniu. Posledné prednášky sú venované hodnotám. Na Trnavskej univerzite sú študentom ponúkané dva na seba nadväzujúce povinne voliteľné premety týkajúce sa utečeneckej problematiky a to Sociálna práca so žiadateľmi o azyl I. 2011 11:00:44 . ktorý je zameraný na azylovú problematiku. normám a etickým aspektom práce so žiadateľmi o azyl.42 Realita a vízia sociálnej práce Ženevskej konvencii a newyorkskom protokole. a Sociálna práca so žiadateľmi o azyl II. Taktiež rozoberá systém ochrany v rámci SR. Popisujú tiež základné medzinárodné právne dokumenty ako sú napr. popisujú jej štádiá a formy. poskytujú študentom informácie o migračnej politike a jej historickom vývoji. Schengenská dohoda či Dublinská zmluva. Prednášajúca v ďalších hodinách analyzuje národný azylový systém a riešenie azylovej problematiky. približuje študentom národný azylový systém a migračnú politiku SR. Ďalej sa zaoberá priebehom azylového konania na Slovensku a vymedzuje úlohu sociálneho pracovníka v ňom. pričom definuje úlohy vládnych organizácií v oblasti azylu – Migračného úradu. Poslednou časťou predmetu je podávanie informácií o krajinách pôvodu. popisuje jej fázy a úlohu sociálneho pracovníka v tomto období. je uviesť študentov do migračnej. utečeneckej a azylovej problematiky vo svete a u nás. manažmentu. 7. V ďalších prednáškach so študentmi prediskutovávajú cudzineckú problematiku a jej legislatívny rámec vo svete a na Slovensku. zbornik_vnutro-A5.

sme sa k nim nedopátrali). zbornik_vnutro-A5. Respektíve u týchto vzdelávateľov sme sa k informáciám vedúcim k vyučovaniu takto orientovaných predmetov nedostali. že predmet na tejto vysokej škole má štandardný obsah vzdelávania/edukácie v oblasti utečenectva na Slovensku. ktoré poskytujú pomoc utečencom. rozoberá medzinárodný právny rámec a informuje o medzinárodných organizáciách zaoberajúcich sa utečencami. 14) 10) 11) 12) 13) 14) Predmet zabezpečuje Zuzana Mališková. Ďalšou časťou sú informácie o azylovej procedúre. rovnako aj s koncepciou slovenskej migračnej a azylovej politiky. 10) Základnými okruhmi sú história migrácie. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. ktoré sa preberajú už aj u vyššie spomenutých vzdelávateľov. ktoré však v ponuke predmetov nemajú žiadny predmet o migrácii resp. Na Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety sa rovnako učí predmet s názvom Sociálna práca so žiadateľmi o azyl. V tomto informačnom liste nie je žiadna téma navyše oproti už spomínaným a je možné konštatovať. Počas prednášok sú študenti informovaní o príčinách migračných pohybov vo svete.indd 43 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. maloletých bez sprievodu. V poslednej časti prednášajúca definuje postavenie a úlohy sociálneho pracovníka v azylových zariadeniach a poukazuje aj na štátne orgány a mimovládne a medzinárodné organizácie. V súčasnosti žiadny predmet s témou migrácie alebo azylu nevyučujú Vysoká škola v Sládkovičove. analyzuje systém sociálnej pomoci a sociálne zabezpečenie z hľadiska azylu vzhľadom na potreby a ohrozenia utečencov. 7. 2011 11:00:44 . aspekty integračného procesu a úlohu sociálneho pracovníka v tomto procese. Vladimíra Antolová. na Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach sa tiež zabezpečuje predmet pojednávajúci o utečeneckej a azylovej problematike. 12) Tento predmet veľmi úzko korešponduje s témami. o systéme a zdrojoch medzinárodnej aj vnútroštátnej ochrany žiadateľov o azyl a utečencov. Prešovská Univerzita. Poukazuje na povinnosti štátu voči utečencom. Peter Brnula. o žiadateľoch o azyl v SR. Na Katolíckej univerzite v Ružomberku. Predmet na nich zabezpečuje Vladimíra Antolová. Neskôr sa prednášajúca zameriava na integráciu azylantov. V sociálnej oblasti ešte vzdeláva aj Katedra sociálnych a humanitných vied na Trenčianskej univerzite a Katedra sociálnej práce na Fakulte ošetrovateľstva a zdravotníckych odborných štúdií na Slovenskej zdravotníckej univerzite. Oboznamujú sa so systémom ochrany ľudských práv podľa medzinárodných dohovorov. Následne študentom približuje priebeh sociálnej práce s utečencami v priebehu azylového konania. Na VŠZaSP svätej Alžbety predmet zabezpečujú okrem iných napr.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 43 Na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre sa predmet „Sociálna práca s migrantmi“ vyučuje v 2. venuje sa migračnej politike a konaniu o azyle na Slovensku. Predmet poskytuje študentom definície základných pojmov. Postupne prechádza do pomerov SR. úlohu sociálneho pracovníka v azylovom systéme a venuje sa tiež práci sociálneho pracovníka s odmietnutými žiadateľmi o azyl. Mária Čierna. 13). systém prisťahovalectva a azylový systém. Monika Mačkinová atď. 11) Študenti majú možnosť získať prehľad v medzinárodnej situácii ovplyvňujúcej svetové utečenecké pohyby. ročníku magisterského štúdia. azyle (resp. Pravoslávna bohoslovecká fakulta PU v Prešove.

44 Realita a vízia sociálnej práce Zhrnutia a odporúčania pre prax vzdelávania/edukácie v sociálnej práci s touto cieľovou skupinou V informačných listoch všetkých prednášajúcich sa okrem spoločných prvkov (základné definície pojmov. Taktiež do osnov ostatných škôl – v Banskej Bystrici. v predmete Sociálna práca so žiadateľmi o azyl II. odstraňovať predsudky a diskrimináciu. ktorú sme v štruktúre iných informačných listov na ostatých školách nenašli. Z našich susedských štátov sú to všetky okrem Ukrajiny. V Nitre je predmet nazvaný Sociálna práca s migrantmi. Myslíme si. že sa prednášajúca môže podrobnejšie venovať takto obšírnej téme. Sládkovičove či Trenčíne – by mala byť výučba predmetov s témou migrácie a azylu zakomponovaná. obsah je ale zameraný zo 70 % na azyl a utečencov. Navyše oproti iným sa v informačnom liste predmetu neuvádza okruh sociálnej práce s azylantmi. pričom sa kladie dôraz na vzťah sociálneho pracovníka a klienta Zdôrazňuje sa potreba kontraktu medzi sociálnym pracovníkom a klientom a tiež nevyhnutnosť supervízie a dodržiavania etických pravidiel v práci s cieľovou skupinou. Prednášajúca sa však venuje sociálnej práci s odmietnutými žiadateľmi o azyl. Preto je veľká škoda. Výhodou je. že vzhľadom na dnešnú multikultúrnu spoločnosť a otvorené hranice je potrebné viesť ľudí k tolerancii k inakosti. Vzhľadom na to. v tom. z čoho vyplýva. Na Katedre sociálnej práce PdF UK v Bratislave sa predmet zameriava na sociálnu prácu so žiadateľmi v záchytných i pobytových táboroch a taktiež s azylantmi v procese integrácie. otvárať témy týkajúce sa cudzincov a utečencov. že sa sociálna práca s utečencami nevyučuje aj na Prešovskej univerzite. Výučba v Trnave je tiež špecifická o. Tie sú jednou z tém aj na Trnavskej Univerzite v Trnave. zbornik_vnutro-A5. 2011 11:00:44 . i. ktoré sú stanovené v Štandardoch vytvorených CDNP. Tá navyše v informačnom liste uvádza okruh maloletí bez sprievodu. To by sa mohlo stať inšpiráciou aj pre ostatných vzdelávateľov. že téma sociálnej práce s utečencami je rozdelená do dvoch na seba nadväzujúcich predmetov. 7. Práve na východe krajiny je potreba školiť nových sociálnych pracovníkov na prácu s touto cieľovou skupinou. otvorili sa hranice a ľudia sa môžu voľne pohybovať po krajinách patriacich tiež do tejto zóny. ochrana utečencov na medzinárodnej aj národnej úrovni či popis azylovej procedúry a definovanie úloh sociálneho pracovníka v azylovom konaní). vyskytujú aj isté špecifiká. história migrácie a azylu. že sa počas prednášok venuje aj zraniteľným skupinám. Na potrebu etiky pri práci s utečencami poukazuje aj Vladimíra Antolová (KU v Ružomberku).indd 44 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. že Slovensko je od decembra 2007 súčasťou schengenského priestoru. Kontrola priechodov a stráženie hraníc sa teda musela presunúť a sprísniť na takmer stokilometrovej vonkajšej schengenskej hranici Slovenska s Ukrajinou.

že proces práce s migrantmi sa od práce s utečencami líši. Sme si vedomí. i. My sme však toho názoru. ktorý je rozdelený na dva na seba nadväzujúce predmety. 15) To sa uskutočnilo na UK. čo znamená o. 2011 11:00:44 . preto je potrebné venovať sa obom problematikám v dostatočnej miere.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 45 Avšak tiež je dôležité zamerať sa aj na migrantov. Inšpiráciou by mohol byť spôsob výučby sociálnej práce s utečencami na Trnavskej univerzite v Trnave. Prvý predmet Sociálna práca s migrantmi. čo v rámci jedného kurzu nie je možné. ktorá v súčasnosti pracuje na otvorení korpusu štúdia sociálnej práce a zároveň má snahu o vytvorenie predmetových komisií. kde sa do ponuky predmetov zaradil okrem už spomínaných predmetov Sociálna práca s utečencami a Sociálne prostredie utečencov na Slovensku aj predmet Sociálna práca s migrantmi. ktorý by sa venoval špeciálne tejto cieľovej skupine. ktoré by konsenzuálnym spôsobom navrhovali kurikulum vzdelávania. Náš návrh je. Na tento rozvoj by sme mohli nadviazať v rámci iniciatívy Asociácie vzdelávateľov v sociálnej práci na Slovensku. zbornik_vnutro-A5. Táto cieľová skupina je u nás opomínaná. 7. Následne by mohol ostať v ponuke výučby predmet Sociálna práca so žiadateľmi o azyl a azylantmi. Vstup Slovenska do Európskej únie otvoril trh práce aj pre zahraničných investorov. Takto by mohla byť vytvorená aj komisia pre predmety migrácie a azylu. s ktorou sa sociálna práca vykonáva iným spôsobom ako s migrantmi.indd 45 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. ktorá by stanovila kurikulum predmetov sociálna práca s migrantmi a sociálna práca so žiadateľmi o azyl a azylantmi. o čom už však píšeme vyššie. aby sa na školách vyučovali predmety Sociálna práca s migrantmi a Sociálna práca s utečencami (žiadateľmi o azyl a azylantmi) oddelene. utečencov a azylu vo svete a na Slovensku. čiže by mohol byť takým úvodom do problematiky migrácie a azylu ako aj samotnej sociálnej práce s touto cieľovou skupinou. že téma migrácie sa od témy azylovej nedá úplne oddeliť a veľa vzdelávateľov v rámci sociálnej práce s utečencami hovorí aj o migrantoch. 15) ktorého cieľom by bolo študentov uviesť do problematiky migrácie. aj príchod ekonomických migrantov do našej krajiny.

OLDŘICH a kol. 2002. 1. Praha: Portál. ISBN 80-7178-473-7. – ŠIŠLÁKOVÁ. Milan a kol. 2003. Základy sociální práce. 2007 187 s. Kapitoly z dejín. FULKOVÁ. Všeobecná didaktika I. MATOUŠEK. Sociálna práca. Sociálna práca I. vyd.) Nové trendy v príprave a uplatnení sociálnych pracovníkov: zborník príspevkov z medzinárodnej konferencie. vyd. 2007. Teória a metodológia sociálnej práce. Trnava: Tripsoft. PAVEL. Náčrt dejín sociálnej práce. KOMENSKÝ. 1. ISBN 80-89074-39-1. Hradec Králové: Gaudeamus. vyd. Zoja (eds. 2003 572 s. MATOUŠEK. NAVRÁTIL. 1 vyd. 2006. ISBN 978-80-7399-343-6. Veľká didaktika. OLDŘICH. 2007 168 s. teórie a metodiky sociálnej práce. Kľúčové oblasti. 2006. 1991 272 s. (ed. Brno. 2011 11:00:44 . Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave. Úvod do sociálnej práce pre sociálnu a charitatívnu službu.. doplnené vydanie. 84 s. Beáta. ISBN 80-85402-90-2. Trnava: Trnavská univerzita v Trnave. vyd. Prešov: FiF Prešovskej univerzity v Prešove – Akcent print. Emília. 1. STRIEŽENEC. ISBN 80-7066-483-5. Teoretické aspekty sociálnej práce. Súčasný stav a koncepcia prípravy a ďalšieho vzdelávania sociálnych pracovníkov na Slovensku. 2007 159 s. Slovník sociální práce. Praktické vzdělávní v sociální práci. Bratislava 19. CHADIMA. 2007. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo. 1 vyd. Význam a možnosti prakického vzdělávání sociálních pracovníků s. 75 s. vyd. LEVICKÁ. Prešov: PBF PU v Prešove. vyd. zbornik_vnutro-A5.indd 46 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 2003 287 s. Peter – Koscurová. ISBN 80-7178-549-0. 2006. ISBN 80-8068504-5. 2. NOVOTNÁ. Praha: Univerzita Karlova Praha 1992 128 s. ISBN 978-80-969454-2−9. 28 – 30 In Brnula. Prehľad pedagogiky. Bratislava: OZ Sociálna práca. Martin. 2001. LEVICKÁ. Brno: Centrum praktických studií. LEVICKÁ. s. MACHALOVÁ. VĚRA – SCHIMMERLINGOVÁ. Peter 2007. Mária – SCHAVEL. 310 – 314 v: TOKÁROVÁ. Sociální práce její vývoj a metodické postupy. VĚRA. Jan Amos. BRNULA. ISBN 978-80-223-2657-5. Charitatívní péče – Dějiny a současnost. 2006. Jana. 1. Jana. 1.46 Realita a vízia sociálnej práce Literatúra: BALOGOVÁ. s. Didactica magna. ISBN 80-969390-4−1. vyd. Bratislava: Infopress Bratislava. Emília. 6. M. Príprava sociálnych pracovníkov na prácu s utečencami – súčasnosť a perspektívy v budúcnosti. Praha: Portál. ISBN 80-08-01022-3. vyd. Anna a kol. – 30. vyd. Trnava: ProSocio. 2010. 1999 104 s. ISBN 80-968367-5−7. 296. 2. P. Trnava: SAP – Slovak Academic Press. ISBN 978-80-7041-632-7. vyd. 5 – 19 in: NAVRÁTIL. 2006 296 s. 7. ISBN 80-88908-29-9. 2008 168 s. 1999. 2007. Jana. 2007. ŠTEFAN. 1. 1.). 2008. FULKOVÁ. 1. 2010. 2002 283 s. 2001 309 s. s.. ISBN 978-80-89185-27-6. 1991. 2003.

vyd. 2010. ANNA.sk www. Práce se zákazkami v psychoterapii a poradenství – systemický přístup.vssladkovicovo. Dejiny sociálneho školstva. PhD.sk Kontakt: PhDr. ZATLOUKAL. Informačné listy predmetov: Cieľové skupiny SP 7 – KU v Ružomberku Sociálna práca s migrantmi – UKF Nitra Sociálna práca s utečencami – UK v Bratislave Sociálna práca s utečencami – UPJŠ Košice Sociálna práca so žiadateľmi o azyl – VŠ sv.vssvalzbety. 2010.sk www.upjs. 1.uniba. 2011 11:00:44 .sk www. 82 – 93 In Sociální práce/Sociálna práca č. Alžbety Sociálna práca so žiadateľmi o azyl I.sk www.umb. 7. VASKA. LADISLAV. Badín: Mentor.sk zbornik_vnutro-A5. LEOŠ. ISBN 80-968932-1−1. Peter Brnula. s. 2005 130 s.ukf.sk www.uniba. 2005. Lucia Slobodová Univerzita Komenského v Bratislave Pedagogická fakulta Katedra sociálnej práce Šoltésovej 4. 3/2008 ISSN 1213-6204.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 47 TRUHLÁŘOVÁ ZUZANA. In: Sociální práce/Sociálna práca 3/2010 Praktické užití teorie v sociální práci. ŽILOVÁ. 811 08 Bratislava e-mail: brnula@fedu. ISSN 1213-6204. 2008.sk www.sk e-mail: dslobodova@fedu.truni.ku. Mgr.uniba. TU v Trnave Internetové zdroje: www.sk www.unipo. 122 – 131 s. – TU v Trnave Sociálna práca so žiadateľmi o azyl II. Identifikace rizik v rámci využití kompetenčního modelu ve vzdělávaní sociálních pracovníků/pracovnic v bakalářských oborech sociální práce. Prednáška na PdF UK v Bratislave v rámci vzdelávania sociálnych pracovníka bakalárskeho stupňa VŠ štúdia – interný materiál. Úvod do teórie sociálnej práce. Náuka o sociálnej práci.indd 47 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29.sk www.

Vzdelávanie ľudí s postihnutím je zatiaľ oblasť. Odborná verejnosť preferuje integráciu. ale i toho špeciálneho. Z môjho výskumu (Caková. že ľudia s postihnutím prežili veľa problematických situácii súvisiacich s ich vzťahmi. 7. teda začlenenie človeka s postihnutím do bežnej triedy (Petterson zbornik_vnutro-A5. 2010) však vyplýva potreba zmeny odôvodnená rôznymi komunikačno-vzťahovými problémami. Person with disability. Integrated education. v ktorej sociálni pracovníci pôsobia len minimálne. kde sa ako negatívum javí uzavretosť inštitúcie a jej izolovanosť od ostatného sveta. ktoré negatívne ovplyvnili ich vzdelávanie a celkovú kvalitu života. Abstract: My paper deals with possibilities of intervention of a social worker in the process of special and integrated education of people with disability. Potreba participácie týchto pomáhajúcich profesionálov vyplýva z výsledkov výskumu. integrované vzdelávanie. Key words: Social worker. kde výrazne vystúpila do popredia nedostatočná komunikácia s učiteľmi.indd 48 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. a client with disability should have at his disposal someone to solve his relations connected problems with directly in the environment where they emerge. As far as special education is concerned institution closeness and its isolation from the rest of the world seems negative. A social worker should be particularly opened to communication. I also tried to take into consideration particulars of integrated education where unsatisfactory communication with teachers appeared to be a problem. Vzdelávanie ľudí s postihnutím sa dnes v SR uskutočňuje dvoma spôsobmi. Special education.48 Realita a vízia sociálnej práce Možnosti intervencie sociálneho pracovníka v procese vzdelávania ľudí s postihnutím Possibilities of intervention of a social worker in the process of special and integrated education of people with disability Barbara Caková Abstrakt: Môj príspevok sa zaoberá možnosťami intervencie sociálneho pracovníka v procese špeciálneho a integrovaného vzdelávania ľudí s postihnutím. V príspevku chcem popísať najdôležitejšie zistenia môjho výskumu a zároveň možnosti participácie sociálneho pracovníka. Sociálny pracovník by mal byť najmä otvorený komunikácii. Zároveň som sa snažila zohľadňovať špecifiká integrovaného vzdelávania. v ktorom sa ukázalo. klient s postihnutím by mal mať k dispozícii niekoho. kde vznikajú. The need of participation of these helping professionals fallows from the results of the research that showed that people with disability experienced many difficult situations in connection with their relations and these situations negatively influenced their education and overall quality of life. špeciálne vzdelávanie. kto s ním bude riešiť vzťahové problémy priamo v prostredí. na ktoré sú ľudia s postihnutím často sami. človek s postihnutím. Kľúčové slová: Sociálny pracovník. 2011 11:00:44 .

Možno si to vysvetliť nedostatkom diskusie medzi akademickou pôdou a praxou. resp. súrodenci a iné blízke osoby) vyžaduje podporu hlavne v tom. Pri integrovanom vzdelávaní treba pracovať nielen s človekom s postihnutím. že práve tá ich alternatíva je jediná správna. kým respondent študujúci integrovane má širšie mocnosti pre hľadanie optimálneho vzťahu. pretože odborníci. aby jeho prítomnosť nepociťovali ako záťaž. ktorý však nie vždy dostatočne saturuje jeho vzťahové potreby. ale aj so spolužiakmi a učiteľmi. od komunikačných schopností jednotlivca ako aj od postojov žiakov a učiteľov na integrovanej škole. 2003. ako aj zaužívanou dlhoročnou praxou ešte spred integračného obdobia. 2007 in Mendelová. 7. Požár. ich rodičia s touto otázkou obracali. 2000). Práve sociálny pracovník by mohol prispieť k zlepšeniu tejto nepriaznivej situácie. že vzťahy účastníkov výskumu boli zdrojom mnohých traumatických situácii (šikanovanie. 2001. Na druhej strane aj vďaka podpore ľudí z praxe a nedostatočnej prepracovanosti integrácie prežíva tradičné špeciálne vzdelávanie. Tieto systémy namiesto kooperácie v prospech človeka s postihnutím spolu súperia a usilujú sa dokázať. 2011 11:00:44 . Človek s postihnutím hlavne zbornik_vnutro-A5. Aj sociálne prostredie klienta (rodičia. bolo by dobré. aby dokázali klientovi efektívne pomôcť. Začiatok vzdelávania so sebou totiž prináša množstvo nie vždy pozitívnych zmien a od úspešného zvládnutia tejto etapy závisí neraz úspech celého vzdelávania. V kvantitatívnej časti sa ukázalo. 2008). Avšak oblasť vzťahov ako dôležitého faktora v procese vzdelávania je celkovo prehliadaná. teda vzdelávanie v skupinách homogénnych z hľadiska postihnutia v špecializovaných školách (Šimko. Tvoril ho kvantitatívny predvýskum zameraný na porovnanie špeciálneho a integrovaného vzdelávania z hľadiska existencie a kvality sociálnych vzťahov respondentov so zrakovým postihnutím a kvalitatívny výskum s cieľom hlbšieho poznania a analýzy sociálnych vzťahov konkrétnych respondentov v rámci ich integrovaného a špeciálneho vzdelávania.. aby ho prijímali a vytvorili mu optimálne zázemie. no zároveň. ale aby mohli žiť aj svoj vlastný život. keby už v tejto fáze prevzal svoj diel zodpovednosti a zvážil práve tieto aspekty. ale skôr ako prínos. Ak má klienta sociálny pracovník sprevádzať na tejto ceste. na ktorých sa respondenti. Popri pedagogickom a zdravotnom aspekte má však takéto rozhodnutie jednoznačne i sociálny rozmer. Müller a kol. Prirodzene veľmi významná je účasť sociálneho pracovníka na adaptačnom procese človeka s postihnutím.indd 49 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Cieľom môjho výskumu bolo aj preto objasniť sociálne vzťahy v procese vzdelávania integrovaného a špeciálneho a identifikovať ich vplyv na ľudí so zrakovým postihnutím. že respondent študujúci na špeciálnej škole je teda oveľa väčšmi viazaný na školský svet. preferovali jednoznačne špeciálne školy. Z kvalitatívnej časti výskumu vyplynulo. malou podporou ľudí so zrakovým postihnutím počas integrovaného vzdelávania priamo na škole (čo mohlo odborníkov od takého rozhodnutia odradiť).Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 49 – Hititie. pretože úspech integrácie závisí od podpory rodiny. Jeho miesto je už pri výbere typu školy. narušené rodinné vzťahy). aby konečné rozhodnutie bolo optimálne aj z hľadiska vzťahov klienta. Zároveň negatívne spomienky respondentov z týchto čias sú veľmi silne emocionálne prežívané.

človekom nezávislým od školy. nepríjemné pre klienta môže byť už čeliť závisti či predsudkom. čo sa ukázalo ako problém pri ich návrate po ukončení vzdelávania. ale i reakciou triedy na stres a je problémom. za neúspechom človeka s postihnutím. čo s procesom vzdelávania priamo nesúvisí. že toto býva prežívané veľmi intenzívne a môže to poznačiť vzťah medzi rodičom a dieťaťom s postihnutím na celý život. čo sa tiež odrazilo vo výsledkoch výskumu. ale výrazne ho ovplyvňuje. a to nielen medzi zamestnancami školy. ale i rodičom prijať situáciu bez negatívnych dôsledkov na vzájomné vzťahy s človekom s postihnutím. Navyše existencia takýchto vzťahov posúva klienta k väčšej nezávislosti od nás teraz i v budúcnosti. aby dokázal svoje problémy riešiť sám. kým neskôr pomáhame klientovi. Respondenti boli preto často sami na situácie. ktorý by mu pomáhal to všetko zvládnuť. s ktorým sa klient môže slobodne zhovárať aj o problémoch. ktoré môže byť jednak tradičným rituálom dedeným z generácie na generáciu. Horšie výsledky vo vzdelávaní boli často zrkadlom práve týchto „skrytých“ udalostí. Práve tie totiž aj respondentom môjho výskumu umožnili zvládnuť mnohé situácie. a preto je to možno ťažšie identifikovateľné. Úlohy. avšak práve v procese adaptácie môže byť naša participácia najvýznamnejšia. niečím. Môže pomôcť nielen jemu. Tento sociálno-patologociký jav býva iba špičkou ľadovca. často bolo vecou náhody a stretnutia či absencie tých správnych ľudí alebo akýmsi testom ich psychickej sily. I tu však treba postupne hľadať pre klienta podporu v komunite. ktorí môžu zároveň byť pre klienta spojivom s prirodzeným prostredím. Sociálny pracovník môže byť sprostredkovateľom efektívnej komunikácie medzi klientom a jeho primárnou komunitou a usilovať sa o udržanie klientových vzťahov. Na špeciálnej škole je adaptácia náročná hlavne pre prechod človeka s postihnutím často v útlom veku na internát. Dôvera klienta v sociálneho pracovníka môže byť prvým krokom k pozitívnej zmene. kde je veľmi ťažké udržať si súkromie alebo vyjadriť čo i oprávnenú kritiku. 2011 11:00:44 . Vo výskume sa ukázalo. či sa im podarilo problém zvládnuť. a práve sociálny pracovník by pre neho mohol byť človek. Zároveň respondenti udávali veľké zhoršenie vzťahov vo svojom bydlisku. čo pokladám za rizikové. môže prispievať k prepojenosti úsilia všetkých v prospech klienta. ktorých zvládnutie ich stálo veľa síl a energie. je spojenie s niekým zvonka ešte významnejšie. Stavať však možno na veľkej pozitívnej sile vzájomných vzťahov medzi ľuďmi s postihnutím. 7. Problémy vo vzťahoch medzi učiteľom a žiakom s postihnutím. Bez ohľadu na typ vzdelávania by mal sociálny pracovník umožniť klientovi komunikovať o problémoch. robiť medzi nimi sprostredkovateľa a riešiť prípadné konflikty. čo svedčí o ich kvalite. ale pre jeho celý priebeh. ktoré sa vyznačujú výraznou asymetriou. prípadne medzi nimi a tými. Významnou oblasťou nášho pôsobenia je prevencia a riešenie šikanovania. pred ktorým sa zatvárajú oči bez ohľadu na typ vzdelávania. zároveň často pretrvali aj po ukončení školy. sú významné nielen pre začiatky štúdia. prípadne so svojou prirodzenou podpornou sieťou. Pretože. Zároveň by mal byť človeku s postihnutím sprievodcom v procese zvykania si na internát. môže byť práve nejaký nezvládnutý vzťahový problém. ktoré som spomínala. Keďže špeciálna škola je pomerne uzavretá inštitúcia.indd 50 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. by sociálny pracovník mohol zvládnuť pomocou zbornik_vnutro-A5. ako sa vo výskume ukázalo. ktorí sa nejakým spôsobom líšia od väčšiny. Sociálny pracovník navyše môže komunikovať so všetkými zainteresovanými. ale aj dobrovoľníkmi z externého prostredia.50 Realita a vízia sociálnej práce spočiatku môže pociťovať neistotu či strach.

Sociálny pracovník by mal byť voči tomuto trendu vnímavý. integrovaná škola je optimálnejším prostredím pre vznik a udržanie rôznorodých vzťahov. aby vedome pracovali so vzťahmi. že za nimi môže prísť. Táto metóda práce s nimi by určite prispela aj k celkovému zlepšeniu a zhumanizovaniu školského prostredia. ale i pre celkový posun k humanizácii a otvorenosti. Nemusí byť vždy prijatý a pochopený. kde je prirodzenejšie požiadať o pomoc spolužiaka a učiteľ je viac vnímaný ako autorita než ako partner na diskusiu. takáto skupina sa môže vzájomne podporovať a kontakty majú potenciál pretrvať aj po ukončení štúdia. 7. aby dali žiakovi najavo. a tak je pre nich veľmi náročné čeliť situáciám z praxe. záujmami a vnímaním osamelý a nepochopený. nakoľko škola podporuje jedinečnosť a nezávislosť klienta a nakoľko je skôr tradičnou inštitúciou brániacou sa zmenám. ale aj ľudí.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 51 supervízie pre pedagógov. Výhodou je tiež. môže vniesť do školského prostredia symetrickejší a neformálnejší spôsob komunikácie. čo sa tiež ukázalo i vo výskume. čo môže viesť k syndrómu vyhorenia a rezignácii na riešenie problémov. Riešením by bolo sprostredkovať takémuto klientovi kontakt s rovesníkmi s postihnutím. že aj ich nedostatočného záujmu alebo kompetencie. neskúsenosti učiteľov v práci so žiakmi so zrakovým postihnutím a obávam sa. zbornik_vnutro-A5. Ovplyvňovať školské prostredie smerom k rozvoju autentickosti a individuality každého žiaka by teda malo byť aj našou dlhodobou víziou. nie ako negatívum. Vo výskume sa ukázala nízka flexibilita škôl. ktoré presahujú ich v škole získané kompetencie. Problémom sa však ukázalo komunikácia s učiteľmi. Komunikácia s inými ľuďmi s postihnutím môže byť navyše priestorom pre rozvoj prosociálnosti klienta. že tieto vzťahy klientovi ostanú i po ukončení školy. prijať svoju odlišnosť ako prínos. Napriek všetkej snahe o inklúziu tu totiž stále sú psycho-sociálne odlišnosti medzi nimi a intaktnými a nemyslím. Považujem to za dôsledok vyššieho počtu žiakov v integrovaných triedach. pretože títo odborníci sú pripravovaní viac po vedomostnej ako po psycho-sociálnej stránke. Navyše sú často na problémové situácie v triede sami. Zároveň učitelia nie sú dostatočne vedení k tomu. Takisto je však nevyhnutné klásť si otázku. práve vzťahy s blízkymi ľuďmi totiž výrazne determinujú proces vzdelávania. môžu sa stať základom jeho sociálnej siete. 2011 11:00:44 . čo môže byť prospešné nielen pre klienta. že sociálny pracovník by mohol priniesť pohľad na rodičov ako na spojencov. Preto sociálny pracovník môže byť dobrým sprostredkovateľom medzi pedagógom a žiakom s postihnutím. ktorí nemajú špeciálne požiadavky a nevytŕčajú z radu. Nemali by sme však zabúdať ani na rodinu klienta. napríklad. cieľom bolo skôr vychovať poslušných a povinnosti si plniacich žiakov. ak potrebuje pomoc alebo vedeli na takúto jeho požiadavku správne zareagovať. nachádzať inovatívne riešenia. ktorí by nemali ostať sami so svojimi problémami.indd 51 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Na záver možno vidieť príčinu vo formálnejšej kultúre integrovaných škôl. že by sa klient mal ocitnúť vo svojom svete so svojimi skúsenosťami. V školskom prostredí sa totiž rodinné problémy respondentov často prehliadali a v praxi som sa dokonca stretla s postojom obviňovania rodičov z horšieho prospechu dieťaťa. Nazdávam sa. pretože pre človeka s postihnutím je azda ešte viac ako pre intaktného dôležité vedieť sa presadiť. Negatívne môže prežívať človek s postihnutím svoju odlišnosť od väčšiny. Až štvrtina respondentov s nimi vôbec nehovorila. aby mal možnosť zažiť dlhodobé a kvalitné vzťahy. Ako vyplynulo z výskumu. môže čeliť predsudkom a odmietaniu.

Klient by mal mať možnosť robiť samostatné rozhodnutia. Malo by sa postupovať podľa zásady. 7. aby bola pre neho obohacujúcou skúsenosťou. voči ktorým boli viac-menej najmä v mladšom veku bezmocní. mohli spolurozhodovať napr. mali určitý stupeň samosprávy. Sociálny pracovník by mohol pomôcť človeku s postihnutím úspešne zvládnuť túto životnú situáciu tak. čo im dovolia ich schopnosti a čo ich neohrozí v inej oblasti. aby v nich klient mal šancu spolupracovať s ostatnými a zároveň byť úspešným. v ktorej by nové skúsenosti neboli ohrozením. dôležité je. kde prežívali veľa svojho času a mali vytvorených veľa vzťahov. Optimálne by bolo. čo nebolo predmetom ich slobodnej voľby. o dianí vo voľnom čase.indd 52 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. kde samostatné rozhodovanie nie je vždy vítané a podporované. Sociálny pracovník tu preto stojí pred viacerými výzvami. že klienti by mali sami zvládnuť všetko. Je to veľká zmena. Pre respondentov sa často stala dominantným prostredím. Aj návrat zo školy do pôvodného prostredia bol pre respondentov vo viacerých prípadoch problémový. o ktorej budú presvedčení všetci. mali utvorené len minimálne množstvo vzťahov. čo je prvým predpokladom riešenia. ba práve naopak všetko sa podriaďuje režimu inštitúcie. aby integrácia nebola formálnou záležitosťou. Špeciálna škola je akýmsi svetom pre seba. No škola by nemala byť jediným priestorom pre realizáciu klientovej individuality. zažiť slobodu i zodpovednosť Mal by mať na to priestor priamo v prostredí školy. sociálny pracovník by mohol pôsobiť smerom k znižovaniu tlaku na konformitu a k hľadaniu postupov lepšie zohľadňujúcich špecifiká každého jedinca. zbornik_vnutro-A5. ale myšlienkou. ale prínosom a ktorá by prispela k psycho-sociálnej pohode klienta v rámci procesu vzdelávania či už špeciálneho alebo integrovaného. pričom akákoľvek snaha o zmenu je tvrdo potláčaná. Situácii. odrazu sa od nich žiadali iné až protikladné veci oproti očakávaniam inštitučného života.52 Realita a vízia sociálnej práce Je však potrebné pacovať i s triedou. Veľmi dôležité je tiež podporovať klienta v čo najväčšej nezávislosti a asertívnej komunikácii. keby sa klienti mohli podieľať na fungovaní zariadenia. Dôležité je byť k dispozícii a tým vytvárať pre všetkých zainteresovaných bezpečnú atmosféru. kde študuje. sociálny pracovník by sa mal usilovať rozšíriť klientov svet za hranice inštitúcie. je iste ešte viac. Univerzálnym kľúčom k ich odhaľovaniu. plánovať svoj čas. Jeho mimoškolský život by mal byť čo najbohatší. 2011 11:00:44 . v ktorých je prítomnosť a intervencia sociálneho pracovníka nutná. čo by mohlo zvýšiť jeho status v triede. ale aj v prostredí mesta. Jednak je dôležité umožniť človeku s postihnutím získať skúsenosť s intaktnými rovesníkmi najlepšie v jeho domácom prostredí (tieto vzťahy môžu pretrvať aj po odchode zo školy). je optimálna komunikácia s klientom i celým jeho prostredím. ale okolností. Svetom so zvláštnymi pravidlami vyžadujúcimi prispôsobivosť a poslušnosť. Vzájomné vzťahy možno posilniť skupinovými aktivitami.

Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 53 Literatúra: CAKOVÁ. Diplomová práca. Študent so zdravotným postihnutím v bežnej škole – problém alebo výzva? In zborník Sociálny aspekt integrovaného vzdelávania detí a mládeţe so zrakovým postihnutím. M. Trnava: Pedagogická fakulta Trnavskej univerzity. Psychológia detí a mládeže s poruchami zraku. 44 – 49. BARBARA. 2008. – HITTIE. Inclusive teaching. ISBN 0137/152183. 2010. ISBN 978-80223-2353-6. 7. 2011 11:00:44 . 2003. 2000 255 s. Boston: Allyn & Bacon. ELENA. Bratislava: Pedagogická fakulta UK. MICHAEL. Kontakt: Mgr. 2000. Bratislava: UK. ISBN 8088774–74–8. 2010. P.com zbornik_vnutro-A5. LADISLAV. MENDELOVÁ. PETTERSON. MISHAEL. 2008. Sociálne aspekty vzdelávania a úloha sociálneho pracovníkov špeciálnom a integrovanom vzdelávaní ľudí s postihnutím. 2003 544 s. POŽÁR. 83 s.cakova@gmail. Barbara Caková Rada pre poradenstvo v sociálnej práci e-mail: barbara.indd 53 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. s.

Pacem in terris 1963 (Pokoj na zemi) o pokoji medzi všetkými národmi. Pavol VI. Points to the out errors presented in the late 19th century. Podčiarkuje vybrané témy predstavené v encyklikách už pred sto rokmi a overené rozvojom sveta.: Centesimus annus 1991(Sto rokov) na sté výročiu encykliky Rerum novarum. čo napísal Lev XIII. alebo teórie sociálnej práce. Omyly Odôvodnenie a oprávnenosť tohto predmetu vidím predovšetkým v objektívnosti a nadčasovom pohľade na sociálne javy. vo svojej sociálnej encyklike Rerum novarum 1891. BENEDIKT XVI. Ján XXIII. BENEDIKT XVI. 1) 1.: Deus Caritas est 2005 (Boh je Láska). súkromné vlastníctvo. niekde v rámci teórie a dejín sociálnej práce). Po sto rokoch vývoj vo svete verifikoval všetko to.: Caritas in veritate 2009 (Láska v pravde). BENEDIKT XVI. JÁN PAVOL II. somewhere in the history and theory of social work). Boli presvedčení.indd 54 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Ján XXIII. na Pedagogickej a Teologickej fakulte Katolíckej univerzity v Ružomberku a na Filozofickej fakulte UPJŠ v Košiciach. Primerane sa ich vyučovanie nachádza v študijných plánoch na súkromnej Vysokej škole zdravotníctva a sociálnej práce sv. Zároveň poukazuje na omyly prezentované na konci 19. Keywords: social encyclicals. spiritualita Abstract: The contribution is based on teaching the social encyclicals of universities in Slovakia (a separate object somewhere. the social doctrine of the church. konflikty.: Sollicitudo rei socialis 1987 (Starosť o sociálne veci) na 20. Mater et magistra 1961 (Matka a učiteľka) o novšom vývoji sociálnej vedy. Alžbety v Bratislave.54 Realita a vízia sociálnej práce Sociálne encykliky – využitie vo vzdelávaní sociálnej práce na slovenských vysokých školách Anton Fabian Abstrakt: Príspevok vychádza z vyučovania sociálnych encyklík na vysokých školách na Slovensku (niekde samostaný predmet. Underlines selected themas presented in the encyclicals a hundred years ago and verified the developing world. JÁN PAVOL II.: Spe salvi 2007 (V nádeji sme zachránení). JÁN PAVOL II. príčiny i návrhy na ich riešenie. private property. problémy. Pius XI: Quadragessimo anno 1931 (Štyridsiaty rok) o obnovení spoločenského poriadku. Vtedy sa mnohí liberálni myslitelia a ateisti z pápeža a sociálnej encykliky smiali. výročie Populorum progressio. storočia. Populorum progressio 1967 (Pokrok národov) o rozvoji národov.: Laborem exercens 1981 (Ľudská práca) o ľudskej práci. Na ostatných vysokých školách sú encykliky okrajovo spomínané v rámci dejín. 2011 11:00:44 . že najlepšie usporiadanie spoločnosti bude pod vedením pravicovo orientovaných politických strán podporujúcich voľný trh a kapitalizmus (orien- 1) Najdôležitejšie sociálne encykliky sú: Lev XIII: Rerum novarum 1891 (Nové veci) o robotníckej otázke. sociálna náuka cirkvi. Kľúčové slová: sociálne encykliky. zbornik_vnutro-A5. 7. spirituality Úvod Sociálne encykliky sú vo vzdelávacom procese sociálnej práce na slovenských vysokých školách zakomponované rôzne.

musí spočívať v hľadaní možností konsenzu a spolupráce. T. že prirodzené právo na súkromné vlastníctvo je absolútne. alebo kapitalistami na strane druhej. zbornik_vnutro-A5. odvolávajúc sa na trhový mechanizmus. „zamestnanosti“ a sľubovali sociálne zabezpečenie všetkým na základe potrieb jednotlivca. ktoré musia byť ponechané v právomoci jeho vlastníkovi a na jeho zodpovednosti. ktoré sú prirodzene uspôsobené len na užívanie prostriedkov na svoje živobytie. Práve preto je prirodzené. Porov. úsilie. stor. prijateľná. 18. že vzťah človeka k prostriedkom. kolektivizácia a poštátnenie podnikov. To všetko provokuje neuvážené reakcie zo strany utláčaných robotníkov. 2011 11:00:44 .2. 66. že svet zachráni odstránenie súkromného vlastníctva. 7. lebo „trvalý konflikt nemôže priniesť iné než zmätok a barbarstvo. To však neznamená. Po sto rokoch sa ukázalo. s cieľom nájsť dlhodobé východiská. ani s kapitalistickým vykorisťovaním. 2) Až v tomto kontexte nadobúda svoje plné oprávnenie súkromné vlastníctvo – ako optimálne využívanie existujúcich dobier na prospech všetkým. q. ktorí vo svojej nezriedka zúfalej situácii „nemajú čo stratiť. Metóda socialistického riešenia. Prostredníctvom práce si človek nadobúda prostriedky na živobytie a tvorí úspory na budúce ciele. AQUINSKY.“ kým riešenie existujúcich problémov. Rovnako tak ľavicovo orientovaní myslitelia a politici pred sto rokmi pápeža vysmievali a tvrdili. Po sto rokoch však americké banky naštartovali veľkú hospodársku a ekonomickú celosvetovú krízu a teória o voľnom neregulovanom trhu a podnikaní koncentrovanom iba na zisk sa rozplynula ako bublina. a. ak má byť trvácne. str. 2. Objektívnosť a nadčasovosť v hodnotení ľavice Jediný ktorý sa nepomýlil a z nadhľadu riešil konflikt medzi proletariátom na jednej strane a socialistami. II – II.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 55 táciu človeka na zisk). bol Lev XIII. S. 3) 3. ktoré používa na rozmnoženie svojho majetku. že to bol veľký marxistický omyl. jasne rozlišuje medzi oprávneným vlastníctvom a oprávneným používaním bohatstva. nie je pre Leva XIII.: Summa Theologiae. v mnohom porušujú Božie prikázanie „Nepokradneš“ (viď druhotná platobná neschopnosť)..: Katolícka sociálna náuka.“ 2) 3) Porov. KOŠČ. ponižujú ľudskú dôstojnosť a zvyšujú nespravodlivosť. Odvolávajúc sa na scholastickú náuku Tomáša Aquinského z 13. čím sa bytostne odlišuje od nižších bytostí.indd 55 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Súkromné vlastníctvo je totiž prirodzeným právom človeka a bezprostredným cieľom ľudskej práce. ktorý vo svojej encyklike nesúhlasil s marxistami a kolektivizáciou. schopnosti a tvorivosť predchádzajúcich generácií. Centrálne plánovaným hospodárstvom umelo udržiavali ľudí v tzv. Takto súkromný majetok ovplyvňuje práca. vo vedomí vzájomnej potreby medzi nositeľmi kapitálu a práce. je vlastnícky. Demaskovanie liberálnej pravice Liberálne riešenie je však takisto neprijateľné. pretože podnikatelia dnes. Lev XIII. obojstranne prospešné. Ružomberok : PF KU 2008. totiž triedny boj.

museli by sme dnes žať ich ovocie. sloboda“ a pred 94 rokmi Veľká októbrová socialistická revolúcia v Rusku. keď komunisti sa uchopili moci a nastolili u nás na 40 rokov ľavicovú totalitu. že nasledujúci pápež môže nadviazať na predchádzajúceho. Vo všetkých prípadoch sa revolúcia obrátila proti náboženstvu. ktorá sa niesla v osvietenskom duchu pod heslom „bratstvo. ako to reflektuje Ján Pavol II. čl. Pred 222 rokmi bola Veľká francúzska revolúcia. 7.56 Realita a vízia sociálnej práce Pápež jasnými slovami demaskoval aj farizejstvo liberálneho štátu a upozornil. že niektorí sú rovní a niektorí rovnejší. Všade je iba spojený s volebnými sľubmi. indiferentizmus. tak sa začneme inak dívať na sociálne encykliky.: Rerum novarum. z. 4) 5) 6) LEV XIII. čl. 1891. Ak si uvedomíme koľké milióny kníh sa napísali na obranu a zdôvodnenie ľavicovo orientovaných marxistických ideológii – a dnes vieme. Kde je bratstvo. ruská a Víťazný február Zastavme sa pri inom sociálnom jave: revolúcie. Nikde sa nepodarilo vybudovať štát blahobytu. že je to učenie veľmi „deravé“. nadhľad. o Božích prikázaniach boli vyhlásené za tmárstvo a v mene pokroku sa v ľuďoch živila idea o štáte. bez ktorého aj tie zdanlivo najúčinnejšie opatrenia neprinesú záchranu. že mal pravdu. objektivita a kontinuita. Cirkevné myšlienky o etike. 29. 50. rovnosť. 1891. 26. majetok poštátnený. Pred 63 rokmi bol Víťazný február 1948 v Prahe. kňazi boli zatváraní. ovocie ruskej revolúcie boli gulagy s miliónmi odsúdených. čiže ukradnutý. potvrdiť jeho učenie a aktualizovať na nové sociálne javy. Keby Októbrová revolúcia v Petrohrade a Víťazný február v Prahe boli krokom správnym. že „starosť o všeobecné dobro je úlohou a kompetenciou štátu. Ich veľkou prednosťou je stabilita. Revolúcie – francúzska. sloboda? Už pred 50 rokmi sa posmešne hovorilo. ktorí sú takto naopak pri vyjednávaní pracovných podmienok vystavení veľkým nespravodlivostiam z titulu svojej ekonomickej slabosti: „Biedny ľud. 4. (V ostatných týždňoch počúvame o platoch primátorov a starostov a vidíme. rovnosť. lebo podnikanie bez etiky a morálky vedie ku korupcii a nespravodlivosti. ktorý bude mať pre nich sociálne zabezpečenie. že to bol veľký omyl. ktoré sa ani v jednom názore nemusia opravovať. t. individualizmus. lebo to bolo nedomyslené učenie – a ak si pomyslíme koľké milióny kníh vznikli na ekonomických fakultách na obranu voľného trhového hospodárstva – a dnes vidíme.“ 6) Dnes vidíme. s osobitnou nevyhnutnosťou ju potrebuje nájsť v obhajobe zo strany štátu.: Rerum novarum. čl. že idea rovnosti je veľmi nerovná). že priepasť medzi chudobnými a bohatými sa zväčšuje. ktorý nemá vlastnú oporu.“ 4) Štát nemôže ponechať súkromnému podnikaniu voľný priebeh. LEV XIII.“ 5) Táto myšlienka sa zvykne označovať ako princíp solidarity Lev XIII. proti cirkvi. Prešli roky a ukázalo sa.: Rerum novarum. 2011 11:00:44 . LEV XIII. 1891. morálke.indd 56 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. v sociálnej encyklike Solicitudo rei socialis z roku 1987. pretože je povinný starať sa o spravodlivosť pre všetkých svojich občanov. Ale ich ovocie je sekularizmus. Dnes študentov učíme. ktorá zvrhla cára. viackrát pripomenul myšlienku „o nevyhnutnosti návratu k morálke a ku kresťanskému životu. že niektoré kroky v dejinách boli osudným omylom. zbornik_vnutro-A5.

zdalo sa. 18. Sociálne zabezpečenie Iným príkladom je viera v sociálne zabezpečenie zo strany štátu. znovu získanie strateného „raja“ už viac neočakáva od viery. sa ukazuje ako nedomyslený systém. 7. Scientizmus a viera v pokrok Podobne scientizmus. 8) 7) 8) Porov. a to aj slobodou pre zlo. viera v to. sa táto viera vo vodu doplnila o vieru v pokrok. vytvorením priaznivých ekonomických podmienok. Jeho omyl je podstatný. Sme svedkami nedorozumení pre zvyšovanie veku na odchod do dôchodku. princípy etiky. korporativistickom a reziduálnom. Následkom toho bola zriedená pravda zhora a ustanovená pozemská pravda. v encyklike Spe salvi. Pokrok k lepšiemu. ale aj neschopnosti štátu garantovať človeku jeho úspory. Dnes však vieme. 2007. osvietenstva a nástupu vedecko-technickej revolúcie sa oslobodenie človeka. stor. Zabudol. Zabudol. V tomto duchu vznikol Komunistický manifest 1848 a komunistická strana. kresťanské alebo socialistické vykazujú známky korupcie. že bol objavený model pre sociálne zabezpečenie širokých vrstiev obyvateľstva. že sloboda zostane vždy slobodou. perfektného rozkrádania štátneho rozpočtu a minimálnej starostlivosti o sociálne zabezpečenie ľudu. fondy a poisťovne nikto nemá istotu. klientelizmu. Všetky vlády vo všetkých štátoch. vieru v pokrok a vieru v zmeny pomocou politiky.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 57 5. že len čo sa usporiada ekonómia. 2011 11:00:44 . Jeho skutočným omylom je materializmus: človek totiž nie je iba produkt ekonomických podmienok a nemožno ho vyliečiť len zvonku. ale v politike – a to v politike chápanej vedecky. septembri 2001?“ zbornik_vnutro-A5. Keď Otto von Bismark zaviedol v Nemecku v roku 1883 nemocenské poistenie a neskôr aj iné druhy poistenia. Ale rozvoj vo svete sa uberal tým smerom. ale všetky sú nedostatočné. že človek zostane vždy človekom.: Spe salvi. ale od vedeckých objavov. kritiku teológie umocnil kritikou politiky a ponúkal vieru v politiku. či a aký bude jeho dôchodok. Keby sa rešpektovali sociálne encykliky. všetko bude v poriadku. Marx sa nevenoval len kritike neba. Neznamená to síce popieranie náboženstva. že pomocou vedy sa vyriešia všetky problémy ľudstva: zdravotné i spoločenské. ale viera je presunutá na inú rovinu – na rovinu čisto osobných a mimo svetských vecí – a zároveň sa istým spôsobom stáva nedôležitou pre svet. že pre demografické zmeny. že povedomie o Božej skutočnosti sa marginalizuje. Lenže Marx nedomyslel nevyhnutné smernice pre nový svet. Analyzuje ho súčasný pápež Benedikt XVI. ale aj pre rozkradnuté banky. či sú ľavicové alebo pravicové. ale sústredil sa na kritiku zeme. Od začiatku novoveku. 7) V 19.indd 57 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Veril. že človek je stvorený na obraz Boží. definitívne dobrému svetu už nevidel len vo vede. čl. BENEDIKT XVI. 6. V televíznej relácii dala moderátorka Jane Claysonová otázku dcére Billyho Grahama (v Amerike známy veľký kazateľ): „Ako mohol Boh dopustiť pád mrakodrapov 11. A to je veľký omyl. mohla by situácia v spoločnosti vyzerať ináč. morálky a ľudskej dôstojnosti založené na pravde. Učíme síce o troch modeloch zabezpečenia: univerzalistickom. Viera v štátne sociálne zabezpečenie sa rozplynula. kde rozlišuje vieru vo vedu.

Sociálny pracovník tu nachádza prameň sily a angažovanosti za druhých. 26. v ktorých sa pýta. Porov. Človek je vykúpený prostredníctvom lásky. ktorý by vraj mohol neodvratne navždy trvať. zbornik_vnutro-A5. čo vykupuje človeka. Porov. Marxove knihy sú zavádzajúce a marginalizované sociálne encykliky začíname učiť. že to nie je veda. 2007.: Spe salvi. morálky a spirituality. 2011 11:00:44 . 11) Záver Sumarizujúc vyššie uvedené myšlienky je treba povedať. inak zostáva zbavený nádeje. „Božie kráľovstvo“ uskutočňované bez Boha – teda kráľovstvo samotného človeka – končí nevyhnutne v „perverznom konci“ všetkých vecí – píše Benedikt XVI. Ich poznanie odkrýva sociálnemu pracovníkovi potrebné súvislosti pre reflexiu o sociálnej činnosti.: Spe salvi. čl.: Spe salvi. atď. ekologické problémy. 7. 9) 10) 11) Porov.indd 58 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. čiže byť v spoločenstve s Ježišom. 9) V tomto zmysle človek potrebuje Boha. 2007. v raste vnútorného človeka.). potom to nie je pokrok. čo vlastne znamená „život“ Preto má zmysel zapodievať sa spiritualitou a vzťahom k Ježišovi z Nazaretu. Koho sa dotkne láska. čl. V sociálnych encyklikách sa tvrdí. lebo ono nás začleňuje do jeho bytia „pre všetkých“ a to sa stáva aj spôsobom nášho bytia. 2007. či pokrok neznamená cestu od praku k megabombe. 20. ale hrozba pre človeka a svet. Budujú na nadčasových transcendentných princípoch etiky. že opak bol pravdou. dáva falošné sľuby a ignoruje ľudskú slobodu. 10) Kto sľubuje lepší svet. 19. Súlad etiky a pokroku V roku 1969 nemecký filozof Theodor Wiesengrund Adorno publikoval práce. 7. Dnes vidíme. Preto je ich vyučovanie oprávnené a odôvodnené. ale otvára aj priepastné možnosti zla (viď atómová bomba v Hirošime. že sociálne encykliky prinášajú do tohto komplikovaného rozvoja sveta jasné svetlo rozlišovania. BENEDIKT XVI. Totiž pokrok ponúka nové možnosti pre dobro.58 Realita a vízia sociálnej práce V minulom storočí Marxove knihy vychádzali v tisícových nákladoch a predmet vedecký komunizmus bol na vysokých školách povinný. BENEDIKT XVI. Sociálne encykliky patrili u nás k zakázanej literatúre. BENEDIKT XVI. čl. Ak technickému pokroku nezodpovedá pokrok v etickej formácii človeka. začína tušiť.

Úvod Sociálna práca ako spoločensko-vedná disciplína reaguje na potreby spoločnosti a na procesy a zmeny. qualities) for the work of a social worker. Ageism. Trvalý rast najstarších vekových skupín v národných po- zbornik_vnutro-A5. storočí k nim patrí aj celosvetový fenomén – demografické starnutie populácie. ktoré ju charakterizujú. Vzdelávatelia implementovali do odbornej prípravy absolventov sociálnej práce aj predmety zaoberajúce sa problematikou starších ľudí a v dôsledku nových vedeckých a praktických poznatkov tieto predmety inovujú a obohacujú ich. vzdelanie. Autorky definujú teoretické vedomosti a praktické zručnosti. 2011 11:00:44 . knowledge. V 21. 7. which social workers working with the elderly should have. Sociálna práca. Martina Hrozenská Abstrakt: Príspevok sa zaoberá perspektívami a víziami vzdelávania sociálnych pracovníkov v súčasnej spoločnosti. They also refer to some particularities of social work with the elderly. vlastnosti) na prácu sociálneho pracovníka. Starnutie populácie so sebou prináša nové požiadavky na výkon sociálnej práce a teda aj na vzdelávanie v sociálnej práci. education. Kľúčové slová: Vzdelávanie. V ďalšej časti charakterizujú odborné a osobnostné požiadavky (zručnosti. ktorými by mali disponovať sociálni pracovníci pracujúci so staršími ľuďmi. The Elderly. Keywords: Education.indd 59 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. In the next part they characterize the professional and personal requirements (skills. ktorý ovplyvňuje a bude ovplyvňovať obyvateľstvo na celom svete.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 59 Perspektívy a vízie vzdelávania sociálnych pracovníkov pre „starnúcu“ spoločnosť Perspectives and Visions of Social Worker’s Education for an Ageing Society Jana Gabrielová. vedomosti. pre ktorú je charakteristické starnutie obyvateľstva. Ageizmus. Social work. V prvej časti príspevku autorky popisujú aké dôsledky má starnutie obyvateľstva na spoločnosť a na vzdelávanie v sociálnej práci. Poukazujú tiež na niektoré špecifiká sociálnej práce so staršími ľuďmi. In the first part the authors describe the implications of population ageing on society and education in social work. Starší ľudia. The authors define the theoretical knowledge and practical skills. Starnutie obyvateľstva a jeho dôsledky na spoločnosť a na vzdelávanie v sociálnej práci Starnutie obyvateľstva sa dnes vníma ako globálny jav. Abstract: This academic article deals with perspectives and visions of social workers education in today‘s society which is characterized by population ageing.

revolúcie a pod. 1993 In Komunitný plán. ktorá akumuluje kapitál rôzneho druhu a aj sociálne dištinkcie. ako sú vojny. Jednu z nich tvoria očakávané zmeny v starobe a jej aspektoch (Matulayová. s. v niektorých prípadoch aj zásadne zmeniť prístup spoločnosti (teda aj sociálnej práce) k starším ľuďom a spoločenským dôsledkom staroby – ekonomickým. alebo rast a rozvoj. ekonomické možnosti spoločnosti a životná úroveň ľudí a politické udalosti. 1992). 1998). zbornik_vnutro-A5. 2009). S tým úzko súvisí postavenie staršieho človeka v spoločnosti a jeho sociálny status. globalizácia. 2003). a inej odlišnosti. Starší ľudia tak predstavujú veľmi diferencovanú sociálnu skupinu vzhľadom k vekovej stratifikácii.  pauperizácia 1) a absolútna nezabezpečenosť starších ľudí. Vaňo. jej pokles. K najdôležitejším patrí zmena štruktúry staroby. ktorý je u starších ľudí nízky a sú im pripisované negatívne osobnostné vlastnosti a kompetencie (Geist. k rodovej. Príčiny demografických zmien (pokles pôrodnosti a starnutie obyvateľstva) sú výsledkami pokroku. Tieto (a mnohé ďalšie) zmeny vyvolávajú potrebu inovovať. 7. sociálnym. (2004) k hlavným problémom (dôsledkom) súvisiacim so starnutím populácie zaraďujú:  ohrozenie ekonomického rastu vysokými nákladmi na sociálnu a zdravotnú starostlivosť o starších ľudí. vzdelanostnej. zmena štruktúry rodiny. resp.indd 60 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. zdravotným.  neprimeranosť spektra spoločenských služieb pre potreby starších ľudí. kultúrne i ekonomické aspekty spoločenského vývoja vrátane životného štýlu rodín a celkovej spoločenskej klímy (Bleha. vysoký podiel osôb najstarších vekových skupín (Karl. 1) Znižovanie životnej úrovne.  nízka kvalita života v starobe vrátane segregácie starších ľudí. zdravotnej. Ďalšou zmenou je zásadná zmena staroby. 2008). 2011 11:00:44 .“ Kalvach a kol. sociálna exklúzia.60 Realita a vízia sociálnej práce puláciách má obrovský dosah na sociálne. ich diskriminácie (ageizmus) a systémového zneužívania. ale staroba môže byť prežívaná aj ako oslobodenie. jej zmenšovanie a zmena jej funkcií a iné) sa utvárajú nové dimenzie staroby ako spoločenského a individuálneho problému. technická úroveň spoločnosti. V kontexte demografických prognóz a ďalších významných sociálnych fenoménov (napr. Podľa Tomeša (2010. sociologickým a psychologickým. Podľa Markovej (2008) kultúrne príbehy o starnutí a starobe sú často kontroverzné a postavené ako binárne opozitá proti sebe navzájom – starnutie predstavuje v západnej kultúre často odcudzenie a odľudštenie subjektu. úroveň sociálnej infraštruktúry. 231) najdôležitejšími činiteľmi predlžovania ľudského veku sú „spoločenské činitele ako stupeň civilizačného vývoja spoločnosti. teritoriálnej. čo ju robí spoločensky neprehliadnuteľnou (Možný. singularizácia. najmä jej feminizácia.

v ktorom je v § 84 zadefinovaný sociálny pracovník ako „fyzická osoba. schopnosť empatie. autentickosť. Pri jeho tvorbe je potrebné zohľadňovať poznatky sociálnej práce. ale i tvorivosť a flexibilnú dôraznosť. z. ktorá „tematizuje sociálne dopady starnutia na starobu človeka. Zisťuje a kategorizuje sociálne potreby starších ľudí a v poslednej dobe preferuje zdravé. schopností a cieľov. ale významne aj od osobnostných predpokladov na výkon tejto profesie (Tokárová. 7. 448/2008 Z. 448/2008 Z.. Kvalifikačné predpoklady na výkon funkcie sociálneho pracovníka sú ustanovené zákonom č. ktorí pracujú v priamom kontakte so sociálnym klientom pri riešení jeho problémovej sociálnej situácie. V § 9 ods.“ Sociálni pracovníci pracujúci so staršími ľuďmi musia spĺňať kvalifikačné a osobnostné predpoklady. ktoré ovplyvňujú procesy starnutia. ktoré sú potrebné pri práci so špecifickou cieľovou skupinou – staršími ľuďmi: Vedomosti z oblasti gerontológie a geriatrie. Žilová. 1 zákona č. geriatriu (Kalvach a kol. resp. sociálnu gerontológiu a klinickú gerontológiu. že individuálny rozvojový plán klienta sa tvorí na základe jeho individuálnych potrieb. napr. Súčasne si všíma i spoločenských a sociálnych faktorov. Vypracovávanie individuálnych plánov pre klientov.. 2011 11:00:44 .“ (Haškovcová. Gerontológia je vedecká disciplína o starnutí a starobe.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 61 Kvalifikačné a osobnostné požiadavky na prácu sociálneho pracovníka so staršími ľuďmi Sociálni pracovníci sú odborníci. Z perspektívy sociálnej práce považujeme za najdôležitejšiu sociálnu gerontológiu. o sociálnych službách je uvedené. primerane stanoviť dosiahnuteľné ciele. Úroveň ich odbornosti a efektívnej činnosti v mnohom závisí od osvojenia teórie sociálnej práce (teoretická pripravenosť). z. zbornik_vnutro-A5. o sociálnych službách. ktorá získala vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore sociálna práca v prvom stupni. 2004). druhom stupni alebo má uznaný doklad o takomto vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou. 202). vrelosť. resp. znalosti faktickej sociálnej situácie. Okrem nich by mali disponovať teoretickými vedomosťami a praktickými zručnosťami. 2010. 2002). ktoré sú kladené na prácu sociálneho pracovníka vo všeobecnosti. Podľa Řezníčka (1997) k osobnostným kvalitám potrebných na prácu sociálneho pracovníka môžeme zaradiť ľudský cit. s. od skúseností. úspešné starnutie s cieľom udržať praktickú sebestačnosť starších ľudí. Napĺňanie špecifických potrieb jednotlivých klientov. postup akým ich klient dosiahne a termín ich napĺňania a vyhodnotenia. Gerontológia sa klasicky delí na experimentálnu gerontológiu. určiť sociálnu a rodinnú anamnézu klienta.indd 61 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. problémov a reálnych možností ich riešenia a pod.

samostatného rozhodovania o vlastnom osude). závažné formy nevhodného zaobchádzania so staršími ľuďmi. (2009) východiskovým bodom pri práci so staršími ľuďmi sú ich potreby: fyziologické potreby. Týranie a zneužívanie starších ľudí. potreby bezpečia (ekonomické. potreba sebarealizácie (pocit užitočnosti. 2004).“ Kvalitné sociálne služby vo vzťahu k ich prijímateľovi sú tie. najmä v mikrosociálnych situáciách (manželské a rodinné poradenstvo).indd 62 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. odchod detí z rodiny a pod.  Vedomosti o problematike týrania a zneužívania starších ľudí. zanedbávanie starostlivosti. kvalita života klienta a dodržiavania jeho základných ľudských práv a slobôd. slobody. 17) je kvalita sociálnych služieb „súlad ponuky služieb s potrebami a požiadavkami prijímateľa. niektoré nežiaduce formy ošetrovanie (Kasanová. 2007). 7. Tie by sa dali rozdeliť v podstate na štyri základné oblasti: kvalita a vhodnosť odborných postupov práce s klientmi a s tým súvisiaca kvalita a odborná spôsobilosť personálu. využívanie voľného času (vedenie človeka k aktívnej starobe prostredníctvom rôznych záujmových aktivít). potreba spolupatričnosti (vedomie príslušnosti k určitej skupine). dokumentovanie výkonov a zaisťovanie kontrolovateľnosti a opakovateľnosti kvality (Buzala.). Podľa Vidovičovej a Rabušica (2005. psychické a citové týranie. pomoc a orientáciu pri vyjasňovaní hodnotovej regulácie (Závacká. K hlavným formám EAN patrí: telesné týranie. Vedomosti o vekovej diskriminácie (ageizmus) a možnostiach jej prevencie. potreba nezávislosti (autonómie. smrť manželského partnera. sebauspokojenia). 2010). riešenie problémov ekonomickej aktivity v staršom veku (možnosť zaradiť sa do pracovného procesu aj v dôchodkovom veku s ohľadom na fyzický a psychický stav jednotlivca). fyzické. finančné a majetkové zneužívanie. 2011 11:00:44 . 6) je ageizmus: „…ideológia založená na zdieľanom presvedčení o kvalitatívnej nerovnosti jednotlivých fáz ľudského životného cyklu manifes- zbornik_vnutro-A5. Podľa Krupu a kol. kvalita infraštruktúry a prostredia pre zabezpečenie sociálnej služby a kvalita riadenia všetkých činností. s. rôzne typy domáceho i ústavného násilia a zanedbania starostlivosti sú v anglosaskej literatúre najčastejšie označované ako Elder Abuse and Neglect (EAN) (Kalvach a kol. lásky). ktoré riešia jeho sociálnu situáciu a zároveň k nim prijímateľ zaujíma postoj spokojnosti. psychické).. 2008).  Používať vo svojej práci metódy merania kvality života a metódy merania kvality sociálnych služieb. sexuálne zneužívanie. pomoc pri optimalizácii regulácie sociálnych vzťahov.62 Realita a vízia sociálnej práce Podľa Hrozenskej a kol. Vedieť realizovať poradenstvo v oblasti sociálnych služieb pre starších ľudí. s. ktorý sa nachádza v nepriaznivej životnej situácii. systémové ponižovanie (druhotné týranie). Poradenstvo pre starších ľudí sa zameriava na redukciu a kompenzáciu následkov závažných životných udalostí osobnostného charakteru (ekonomické zmeny po odchode do dôchodku. sociálne potreby (informovanosti. (2000. Aplikácia kvality do sociálnych služieb sa rozbehla v niekoľkých smeroch.

ale aj v ďalších krajinách. ktoré sa zameriavajú na ochranu práv starších ľudí. ako predchádzať alebo redukovať ageizmus. Prvým krokom v súvislosti s prevenciou ageizmu je jeho rozpoznanie v osobných postojoch. patrí: rešpektovanie identity. 2002). ktoré chránia práva starších ľudí. 256). vypracovali publikáciu s názvom „Strengthening Older People’s Rights: Towards a UN Convention“. Bolo vyvinutých mnoho medzigeneračných programov. a to nie len v USA. s. Pri práci so staršími ľuďmi sa používajú aj rôzne aktivačné terapie: muzikoterapia. ale nie sú systematické a ucelené. čo je efektívny spôsob. kde výučba práce s počítačmi prebieha na školách v popoludňajších hodinách a starších ľudí učia stredoškoláci (Tošnerová. zooterapia (canisterapia. Organizácie. aby starší muži a ženy mohli realizovať svoje práva. vylúčenie podceňovania. Cieľom tejto metódy je vyriešiť nedoriešené problémy minulosti. zrak) a prispôsobenie komunikácie. ktorých absolventi sa budú venovať aj starším ľuďom. Predkladanie pravdivého obrazu staroby by malo byť samozrejmosťou na školách. arteterapia. aj pre žurnalistiku a architektúru. 2010. zbornik_vnutro-A5. Ďalšia možnosť je podpora častejšieho a aktívnejšieho osobného kontaktu so staršími ľuďmi. validačná terapia. K zásadám. ktoré je potrebné dodržiavať pri komunikácii so starším človekom. Síce existujú regionálne dohovory.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 63 tovaná skrze proces systematickej. ponúkanie (nie vnucovanie) pomoci pri určitých úkonoch (pohyb. vyhýbanie sa infantilizmu. 2011 11:00:44 .indd 63 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Napríklad v Nemecku a Rakúsku prebieha projekt „Internet a seniori“.“ Marková (2009) v tejto súvislosti upozorňuje na diskrimináciu starších osôb aj v sexuálnej a rodovej oblasti – v západnej kultúrnej tradícii je staroba jedna z najviac z rodovo diferencujúcich kategórií. 7. čo platí nie len pre sociálne vedy a medicínu. Poznať medzinárodné a národné dokumenty týkajúce sa problematiky starších ľudí. Poznať zásady komunikácie so starším človekom. felinoterapia) a tanečná terapia.). aktívne zisťovanie bariér v komunikácii (sluch. V súčasnej dobe je veľmi populárna tzv. pretože si ho nie je vedomá. ktoré prospievajú obom stranám. symbolickej aj reálnej stereotypizácie a diskriminácie osôb a skupín na základe ich chronologického veku a/alebo na ich príslušnosti k určitej generácii. oslovovanie menom alebo titulom. čo je ťažké. ergoterapia. odkladanie odevu a pod. ochrana klientovej dôstojnosti. udržiavanie očného kontaktu. ale napr. Cieľom publikácie je poukázať na potrebu vzniku Dohovoru. dosiahnuť spokojnosť a vrátiť ľuďom pocit vlastnej identity (Haškovcová. Dohovor má zabezpečiť. opakovanie zložitejších informácií. Poznať a využívať metódy práce so staršími ľuďmi. V súčasnosti je veľmi diskutovanou témou na pôde OSN prijatie „Dohovoru o ochrane práv starších ľudí“ (ďalej len Dohovor). Význam dohovoru spočíva v tom. lebo väčšina ľudí to bude popierať. vyrovnať sa s prežitým životom a znížiť stres spôsobený životnými stratami. že sa systematicky venuje problematike ochrany práv starších ľudí.

zbornik_vnutro-A5. Tanec a pohyb sú aktívnymi expresívnymi a komunikatívnymi prostriedkami založenými na práci s telom. s. Sociálna práca so staršími ľuďmi Potreba sociálnej práce so staršími ľuďmi sa objavuje až v mimoriadnych situáciách spôsobených sociálnymi či zdravotnými faktormi. ktorá je založená na kontakte človeka so psom a vzájomnej pozitívnej interakcii. 163) „sociálna práca musí smerovať predovšetkým k najviac ohrozeným starším ľuďom. ponižovaniu a segregácii. žijúcim v chudobných štvrtiach alebo studených a ináč nevyhovujúcich bytoch. Dbá skôr o to. sociálne a geograficky izolovaným. ale manipuluje so starším človekom rôznymi spôsobmi (napr. s radosťou a dobrou náladou môže zabudnúť na najrôznejšiu bolesť. vystaveným zlému zaobchádzaniu. Tanec a radosť z neho sú vynikajúcim stimulom.“ Gilbert Leclerc (In Pichaud. Manipulatívny typ nevnucuje svoje rozhodnutia z pozície postavenia a moci. So smiechom. 1999). rytmu a harmónie na jednotlivca a vyvolanie príjemných zážitkov a predstáv. Z dôvodu bezpečnosti ochraňuje staršieho človeka až do takej miery. ktorý je pozorný ku schopnostiam a možnostiam staršieho človeka a nezameriava sa jeho závislosť a prílišnú ochranu. 2011 11:00:44 . ktorý pôsobí na ľudský organizmus (Veleta. nájsť cestu k iným ľuďom cez spoločné zážitky. Autoritatívny typ pracovníka má tendenciu staršiemu človeku vnucovať svoj názor a svoje rozhodnutia. prípadne urobiť. Podľa Janečkovej (2005.64 Realita a vízia sociálnej práce V muzikoterapii ide o účinok melódie. 164) cieľom sociálnej práce v zariadeniach pre seniorov je podpora troch foriem interakcií: 1) medzi klientom a sociálnym pracovníkom. psychické vydieranie. veľmi starým (nad 80 rokov). Tretím typom je ochraňujúci typ. 2002). aby dosiahol svoj cieľ bez ohľadu na aktuálne potreby a autonómiu klienta. pomáha uvoľniť sa. Holmerová. 2007). trpiacim demenciou. Posledným typom je typ spolupracujúci. ktorými sa dá spoločensky prijateľným spôsobom redukovať agresivitu. dlhodobo liečeným doma. smútok a stres. prepusteným z nemocnice.. vyhrážanie. o ktoré sa stará chýba. saturovať emocionálne potreby. s. odmena. než čo by oni sami mohli ešte dať. citových a sociálne integračných (Velemínský a kol. Tanečná terapia je liečba tancom. podporuje komunikáciu a sebavyjadrenie (Horňáková. 2) medzi sociálnym pracovníkom a zdravotníckym personálom. že mu bráni v rozvoji jeho schopností.indd 64 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 7. či depresiou. môžeme prostredníctvom neho ľahko pôsobiť na psychiku staršieho človeka. teda osamelo žijúcim. Hudba má výrazný vplyv na fyziologické pochody človeka. ktorý využíva pozitívne pôsobenia psa na zdravie človeka. Ide o podpornú formu psychoterapie. trest). 3) medzi zdravotníckym personálom a klientom. 1998) uvádza 4 typy pracovníkov. čo osobám. Canisterapia kladie dôraz predovšetkým na riešenie problémov psychologických. ktorí sú v blízkosti starších ľudí. Pretože je tanec v tak veľkej miere vyjadrením emócií. Canisterapia je to spôsob terapie. strnulosť a apatiu. inštitucionalizovaným. Thareauová. Podľa Janečkovej (2005.

Z toho vyplýva. 185) vymedzujú tieto pravidlá pri sociálnej práci so staršími ľuďmi:  individualizovaná a plynulá práca spočíva v správnom pochopení potrieb staršieho človeka a efektívnej intervencii. preto je žiaduce. s. pomôckach zlepší orientáciu starších ľudí vo svojich možnostiach. s jeho podporou sa môžu rozhodovať a udržať si kontrolu nad svojím životom.  pomoc pri zapojení sa do programov.  poradenstvo o službách. že sociálny pracovník by mal pracovať v tíme spoločne so zdravotníkmi.  pomoc adaptovať sa pri zmene prostredia (odchod do zariadenia pre seniorov. Špecifiká sociálnej práce so staršími ľuďmi Pitnerová a Skarupská (2009. s. ktoré so sebou nesie dôchodkový vek. ktorej poskytujú pomoc a podporu a s inými subjektmi. ktorý patrí k najzákladnejším potrebám starších ľudí. ďalšími obyvateľmi zariadenia. Podobným problémom je častý sklon zmiešavať potrebu so žiadosťou. Základom sociálnej práce so staršími ľuďmi je práca so vzťahom a dôverou. 164) špecifikom sociálnej práce so staršími ľuďmi je aj to. ktoré nezodpovedajú skutočným potrebám (Hrozenská a kol. personálom. Aj podľa Janečkovej (2005. 7. Existujú však aj žiadosti. Zhoršenie zdravotného stavu so sebou zvyčajne nesie potrebu sociálnych služieb. tak aj v sociálnych službách. aby boli oba typy služieb poskytované súbežne. 2011 11:00:44 .  povzbudzovanie a motivácia k aktívnemu spôsobu života vedie k skvalitneniu života staršieho človeka (programy pre starších ľudí. Zdravotné problémy spojené s pribúdajúcim vekom sa prejavujú i na sociálnej situácii klientov. prevencia sociálnej izolácie. prostredníctvom ktorého môžu vyjadrovať svoju vôľu.  získať väčšie sebavedomie. prinášajú zase zdravotné riziká. K ich prieniku dochádza ako v zdravotníckych zariadeniach.). Človek obvykle vyjadruje svoju potrebu žiadosťou.indd 65 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. K týmto pravidlám by sme mohli zaradiť aj zásadu neprehliadať osobné potreby starších ľudí a nesústrediť sa iba na vlastné povinnosti. 2008. Zhoršujúci sa zdravotný stav so sebou prináša obmedzenú sebestačnost v bežných denných úkonoch a títo ľudia sú postupne stále viac odkázaní na intervenciu rodiny a tam kde rodina túto podporu nemôže poskytnúť. oslobodiť sa od stereotypov. zbornik_vnutro-A5.  pomoc pri riešení generačných konfliktoch. zložité životné zmeny. lokálnou komunitou a pod. Sociálny pracovník býva často jediným prostredníkom medzi staršími ľuďmi a okolitým svetom. ktoré je potrebné pri práci so staršími ľuďmi brať do úvahy. pomoc pri rozvíjaní záujmov a pod.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 65 Sociálni pracovníci pracujú tiež s rodinou klienta. s.. pomoc pri vzájomnej komunikácii. poskytujú ju profesionáli – sociálni pracovníci a iní. A naopak. Niekedy to môže zodpovedať aj skutočnosti. napr. zariadenia podporovaného bývania). pomoc pri začlenení do kolektívu. že nie je možné určiť ostrú hranicu medzi zdravotnou starostlivosťou a sociálnou prácou. 79). Charakteristickým rysom sociálnej práce so staršími ľuďmi je prepojenie zdravotnej a sociálnej starostlivosti. vytvorenie pocitu bezpečia a istoty.

ISBN 80-247-0548-6. HAŠKOVCOVÁ. Zaistenie opakovateľnosti kvality v sociálnych službách a jej porovnávania. HROZENSKÁ.profini. B.. ktoré sú potrebné na zabezpečenie dôstojného života v rodine a v spoločnosti. 2000. ISBN 978-80-87109-19-9.indd 66 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Liečebná pedagogika. podstatne prepracované a doplnené vydanie.sk/portal/content/article/ file/00000013/komunitny_plan_mesta_presov. 2008. 1992 647 s. B. Komunitný plán sociálnych služieb a rozvoja komunít mesta Prešov [online]. Z. 2009.). a kol. HROZENSKÁ.. Nitra: UKF. 2008 162 s. 7. O. (eds. s. HORŇAKOVÁ. Sexualita a sexuálne zdravie u mužov a žien vyššieho veku. a kol. Bratislava: Perfekt. MARKOVÁ. 2005. O. Praha: Havlíček Brian Team. cfm?Module=Activeweb&Page=WebPage&s=ocakavany_demografic BUZALA. ISBN 978-80-8094-474-2. 2011 11:00:44 .pdf KRUPA. M. JANEČKOVÁ. Dostupné na: http://www. M. politických práv. zbornik_vnutro-A5.: Seniori a samospráva. ISBN 978-80-8063-282-3. Príspevok vznikol vďaka podpore grantu:  VEGA č. A. Dostupné na: http://www. a kol. sociálnych služieb. ISBN 80-8046-126-0. In Mátel.presovprevsetkych. 20 – 25. – Štepanovská. 2010-01-14]. Literatúra: BLEHA. M. (ed. Sociologický slovník. s. Sociální práce se starými lidmi. 2009 103 s. s. Sprievodca sociálneho pracovníka II. ISBN 978-80-8094-474-2. M. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa. 2009 317 s. vhodného bývania. H. 365 s. Praha: Viktoria Publishing a. GEIST. preto je to záležitosť nielen individuálna ale aj spoločenská. H. Fenomén stáří. M. D. ISBN 978-80-8094-254-0. a tiež opatrenia na dodržiavanie ich ľudských. [cit. ISBN 978-80-970567-0−4. ISBN 80-85605-28-7. Praha: Grada Publishing. občianskych. 88 – 101. KASANOVÁ. 2008 181 s. Martin: Osveta.sk/index. 163 – 193. ISBN 80-88922-17-8. 2010. Zborník z vedeckej konferencie. Košice: Rada pre poradenstvo v sociálnej práci. s. Praktická príručka pre sociálnych pracovníkov pracujúcich so staršími ľuďmi. a kol. opatrenia [online]. Sociální práce v praxi. dôsledky.). In Hrozenská. [cit. 2004 861 s. 9410 0439. Nitra: UKF.66 Realita a vízia sociálnej práce Záver Starnutie obyvateľstva so sebou prináša aj množstvo spoločenských problémov a dôsledkov. In Matoušek. 1/0221/11 pod názvom: Evaluácia výsledkov procesu resocializácie klientov resocializačných stredísk v podmienkach Slovenskej republiky a  GRUNDTVIG – Učiace sa partnerstvá – Central European Grundtvig Partnership for Life-long Education in Health and Social Care. Geriatrie a gerontologie. 2. Praktická príručka pre sociálnych pracovníkov pracujúcich so staršími ľuďmi. Sociálna práca so staršími ľuďmi a jej teoreticko-praktické východiská. Skalica: Občianske združenie ELISABETH. 2011-01-19]. Vlády jednotlivých krajín rozpracúvajú rôzne opatrenia na ochranu starších osôb. Sociálne služby v regióne. 2008. a kol. 2010. 1999 187 s. Kvalitné sociálne služby I. Očakávaný demografický vývoj v SR – príčiny. Praha: Portál. A. KALVACH. ISBN 80-7367-002-X. B. Vo všeobecnosti možno tieto opatrenia vidieť v skvalitňovaní zdravotníckej starostlivosti zavádzaním nových liečiteľských technológií. M. S. – Kovaľová. – VAŇO.

2007. I. 2011 11:00:44 . ZÁVACKÁ. H. 1998 160 s. Sociálne konštrukcie tela a sexuality v starobe. 75 s. Dostupné na: http://praha. Etika a lidská práva v sociální práci se seniori. ISBN 80-8068-086-8. s.. HOLMEROVÁ I. Soužití se staršími lidmi. ŘEZNÍČEK. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou konanej 12. právo a prax). o. Praha: Portál. 2009. 2002. teórie a metodiky sociálnej práce. 2007. Kontakt: Mgr. VIDOVIČOVÁ. VELEMÍNSKÝ. 949 74 Nitra e-mail: jana. 335 s. časť. 68 s. – THAREAUOVÁ.sk e-mail: mhrozenska@ukf. Stáří a nespojitý běh života. T. 263 – 265. 2002. Bratislava: UK. VELETA P. – ŽILOVÁ. C. ISBN 978-80-8094-454-4. 2005. PICHAUD. České Budejovice: DONA. A.indd 67 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. r. I. ISBN 80-7178-184-3. 45 s. In Aktuálne otázky sociálnej gerontológie pre stredné odborné školy II. Dobrovoľnícka práca seniorov v sociálnych službách z aspektu andragogiky (výber z teoretickej časti): dizertačná práca. 2007. 2002. ISBN 978-80-7322-109-6. Věková diskriminace – Ageismus: úvod do teorie a výskyt diskriminačních přístupů ve vybraných oblastech s důrazem na pracovní trh [online]. s. – 13. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 67 MARKOVÁ. [cit. Jana Gabrielová PhDr. 2008. ISBN 80-238-9506-0. 2003. Vybrané teoreticko-metodologické otázky sociálnej práce. PhD. ISBN 80-86541-07-X. Praha: Ústav lékařské etiky. ISBN 80-85850-00-1. 2010 440 s. PITNEROVÁ. Ageizmus – Pruvodce stereotypy a mýty o stáři. L. – RABUŠIC. ISBN 978-80-8094-361-5. 54 s. roč. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. 2002. Martina Hrozenská. Praha: Portál. 448/2008 o sociálnych službách a o zmení a doplnení zákona č. Nitra: UKF. 109-125. Úvod do teorie a metodologie sociální politiky. In Dni sociálnej práce: Sociálna sféra Slovenskej republiky a sociálna práca (Európa. TOKÁROVÁ. 66 s. 455/1991 Zb. D. T.sk zbornik_vnutro-A5. L.cz/Fulltext/vz_158. Sociálna práca s osobami vo vyššom veku. ISBN 978-80-7367-680-3. I. 31 – 79. 181 – 187. MATULAYOVÁ. 34.: Sociálne aspekty problematiky. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre Fakulta sociálnych vied a zdravotníctva Katedra sociálnej práce a sociálnych vied Kraskova 1. 1997. ISSN 0038–0288. Zooterapie ve světle objektivnívh poznatků. 1998. In Sociálna práca – kapitoly z dejín.. MOŽNÝ. 3. I. Praha: Česká alzheimerovská společnost. 91 s. – SKARUPSKÁ.vupsv.pdf Zákon č. s. novembra 2008.gabrielova@ukf. TOŠNEROVÁ. Ružomberok: Katolícka univerzita. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej univerzity. Praha: SLON.: Metody sociální práce. M a kol. Z. Úvod do taneční terapie pro seniory. I. 2010-01-24]. 7. TOMEŠ. s. s. D. In Sociologický časopis. č. A.

ktoré môžu vyústiť aj k vážnym zdravotným problémom či k strate života. Ide nám hlavne o priblíženie danej problematiky a o poukázanie na dôležitosť prepojenia teórie a praxe jednak pri štúdiu sociálnej práce. sociálna práca. OZ Proti prúdu v prvých rokoch svojej existencie pracovalo s ľuďmi bez domova využívajúc nástroj resocializácie prostredníctvom pouličného časopisu. Program Street work Tento projekt sa opiera sa o princípy a zásady „harm reduction“ so zameraním sa na riešenie základných fyziologických potrieb človeka na ulici „basic needs“. ale taktiež i pri samotnej práci s klientom v teréne. Kľúčové slová: Teória. Prirodzene vychádzala z daného zistenia pre OZ Proti prúdu potreba pracovať aj iným prístupom ako resocializačným. Časom sa zistilo. Mnohí predajcovia Nota bene ukončili činnosť v programe. Naopak skupina. iní sa nedokázali prekonvertovať z pozície „žobráka“ na novú rolu „predajcu“. Z toho dôvodu vznikol program Street work pracujúci priamo v teréne so skupinou ľudí bez domova. OZ Proti prúdu pracuje od roku 2001 s ľuďmi bez domova vo všetkých mestských častiach Bratislavy. ale zároveň i na samotnú aplikáciu či realitu aplikovanej teórie pri práci s našou cieľovou skupinou. Nedokázali dodržiavať požadované pravidlá ako je abstinencia od alkoholu počas pracovnej doby predaja (keď je na ulici a predáva časopis). ktorá z hľadiska hygieny. bezdomovec Pre lepšie pochopenie súvislostí chcem na začiatok predstaviť organizáciu. sociálne poradenstvo. 2011 11:00:44 . množstva užívania alkoholu a podobne je na tom relatívne lepšie. Popri nich organizuje aj pravidelné a príležitostné kultúrne či športové akcie pre túto cieľovú skupinu klientov. s ktorou pracujú terénni sociálni pracovníci v Street work-u patrí k nižšej „bezdomoveckej kaste“. Prvý program zachytáva vo všeobecnosti skupinu ľudí bez domova. Využíva na to dva hlavné programy – pouličný časopis Nota bene a terénnu sociálnu prácu nazvanú Street work. Dalo by sa ju pomenovať ako vyššiu „bezdomoveckú kastu“.68 Realita a vízia sociálnej práce Terénna sociálna práca s ľuďmi bez domova v Bratislave – teória – prax ich prepojenie a limity Street work with homeless people in Bratislava – theory – praxis their cross connection and limits Bystrík Holeček Abstrakt: V rámci nášho príspevku chceme poslucháčom priblížiť prácu s ľuďmi bez domova v BA.indd 68 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. že má svoje možnosti a hranice a že nie každý človek bez domova je schopný využívať jeho výhody. dodržiavať určité pravidlá a neprekračovať stanovené normy či hranice. zdravia. 7. pracovných návykov. Pojem „harm reduction“ známy skôr pri problematike práce s užívateľmi drog je možné aplikovať i pri práci zbornik_vnutro-A5. pretože prah. Radi by sme poukázali na teoretické východiská z ktorých možno vychádzať a na ktorých sa dá stavať. bol pre nich príliš vysoký. prax. ktorá zväčša nemá zabezpečené základne fyziologické potreby a svojím štýlom života si spôsobuje riziká. v rámci ktorej daný program pre ľudí bez domova v Bratislave funguje. ktorý bol v tomto projekte nastavený. sociálnych kontaktov.

že cieľovou skupinou Street work-u sú ľudia bez domova z najnižšej bezdomoveckej „kasty“. Je zrejmé. Je preto nevyhnutne potrebné najskôr klientovi zabezpečiť jeho najzákladnejšie potreby – zahnať hlad. 2011 11:00:44 . s rôznymi ťažko liečiteľnými zraneniami či ochoreniami. prax Hneď na začiatku je nutné poznamenať. že toto tvrdenie nie tak celkom korešponduje s realitou. Ale kladiem si otázku – Stačí to? Odpoveď znie podľa môjho názoru nie! Toto tvrdenie je prepojené i s ďalším aspektom. ktorá často krát bojuje skutočne o svoj „holý život“. Terénni sociálni pracovníci pracujú v uliciach Bratislavy 6 dní v týždni (pondelok – sobota). menšej frekvencie nápomocnej verejnosti v uliciach a absencia dostupných sociálnych služieb vo večerných hodinách. že ide o „boj o človeka v prvej línii“. Často krát sa však pri práci na ulici stretávame s tým. vždy v čase od 17:00 do 22:00. kde cieľom je. Z vyššie uvedeného je zreteľné. Je to časť dňa. Teória vs. Táto pracovná doba je prispôsobená základnému nastaveniu celého programu („Harm reduction – basic needs“). Tento spôsob práce s ľuďmi bez domova je na Slovensku ojedinelý a veľmi výnimočný. žijúcimi v ťažkých podmienkach ulice.indd 69 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. v rámci ktorých je prepojenie teórie a praxe pri práci v teréne viac ako nevyhnutné:  Terénna sociálna práca  Sociálne poradenstvo  Sieťovanie  Legislatíva/právne normy Terénna sociálna práca Teória terénnej sociálnej práce sa na vysokých školách podľa môjho názoru vyučuje v pomerne malej miere. v ktorých z rôznych dôvodov momentálne žije a – samozrejme ak prejaví záujem – podať mu pomocnú ruku na ceste k inému životu a životnému štýlu typickému a charakteristickému pre väčšinovú spoločnosť. V zásade by sa dalo povedať. nedostatočného prístrešia. 7. Vo svete je však už dávno normou a osvedčuje sa ako jeden z efektívnych. zbornik_vnutro-A5. respektíve v čase keď sa klienti uchyľujú na miesta príležitostného nocľahu. požívajúcimi vo väčšej miere alkohol. bez akýchkoľvek pracovných návykov. Ide o klientov s nízkymi alebo žiadnymi hygienickými návykmi. Tak ako pri známej Maslowovej hierarchii je i pri práci v teréne u ľudí bez domova dôležité uspokojenie ich základných potrieb a predchádzanie alebo znižovanie rizík vyplývajúcich z ich spôsobu života. Pre lepšie a detailnejšie rozobratie tejto problematiky. Študenti by mali byť na prácu v prirodzenom prostredí klienta pripravovaný oveľa viac. Napríklad v centre Londýna kontaktujú terénny sociálny pracovníci klientov bez domova počas noci. uhasiť smäd a odstrániť chlad a až následne s ním pracovať na vyšších hodnotách a situáciách. som vytvoril 4 okruhy.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 69 s ľuďmi bez domova. že určitý balík informácií a poznatkov je v rámci teoretických predmetov terénnej sociálnej práce študentom odovzdávaný. Je to teda najviac ohrozená skupina ľudí bez domova. že teória poskytovaná študentom sociálnej práce by mala byť styčným pilierom pri ich práci v teréne s reálnym klientom. Tento postup sa ukazuje ako doposiaľ najefektívnejší pri dosiahnutí vyššie stanovených cieľov pri práci s touto cieľovou skupinou klientov. aby klient žil a prežil v podmienkach. kedy je najmä v zime najväčšie riziko zamrznutia klienta z dôvodu vysokého požitia alkoholu.

ktoré je často krát krátkodobé (5 min. sektorom vhodné podmienky na samotné sieťovanie a spoluprácu medzi organizáciami poskytujúcimi sociálne služby. aby s momentálnou situáciou niečo spravili a vytvorili tak v spolupráci s 3. Na druhej strane však treba dodať. Sociálne poradenstvo Sociálne poradenstvo je jedným z nosných predmetov sociálnej práce. zbornik_vnutro-A5. Sieťovanie Sieťovanie je aspekt. o ktorý by sa mohli začínajúci terénni sociálny pracovníci oprieť. V dnešnej modernej dobe. Rovnako dôležitá je však i príprava študentov na fakt. že sociálne poradenstvo prezentované na akademickej pôde z istej časti nereflektuje potreby terénnych pracovníkov pri práci s ľuďmi bez domova. Celkovo je teda možné povedať.). Táto cieľová skupina si vyžaduje špecifické sociálne poradenstvo.indd 70 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. tento aspekt je veľmi dôležitý pre prácu v sociálnej oblasti a je nevyhnuté. že je vyučované na pomerne vysokej úrovni. Dôraz na jeho výučbu sa kladie skutočne veľký a myslím si. že svojou hĺbkou tvorí podstatnú časť základne pre prácu s klientom. 2011 11:00:44 . aby študenti získali zručnosti a vedomosti o jeho realizácii. alebo písaní projektov či grantových výziev. ktorá musí prísť z radov politikov a systému ako celku a to nie len na úrovni štátnej ale najmä zo strany obcí či vyšších územných celkov. Ťažko však môžeme hovoriť o prepojení sociálnych služieb ktoré neexistujú.70 Realita a vízia sociálnej práce ktorý vyučovanie terénnej sociálnej práce v sebe zahŕňa. Práve tieto subjekty majú v rukách právomoc. 7. Malo by to byť prepojenie – v našom prípade poskytovateľov sociálnych služieb pre ľudí bez domova. že v praxi to často krát nebude také jednoduché a prirodzené ako nám to hovorí teória. Skutočnosťou je zásadná absencia nadväzných sociálnych služieb pre ľudí bez domova v Bratislave. čo vôbec neexistuje. Na tento typ špecifického sociálneho poradenstva neexistuje v súčasnosti na Slovensku ani žiadna publikácia či verejne dostupný študijný materiál. Ťažko sa sieťuje v teréne niečo. Asi najdôležitejším faktom pri tejto problematike je zmena. Nejde teda o to prestať vyučovať sieťovanie! Práve naopak. Legislatíva/právne normy Práca s legislatívou a právnymi normami je takmer každodennou činnosťou sociálnych pracovníkov v teréne či už pri poskytovaní sociálneho poradenstva. je podľa môjho názoru nevyhnutné zahrnutie týchto moderných zložiek do študijných plánov a sylabou vyučujúcich. bez kontraktu či len veľmi povrchovo orientované. Celkovo možno teda zhrnúť prepojenie teórie a praxe terénnej sociálnej práce ako nie celkom dostačujúce s určitými podstatnými rezervami. keď v plnom prúde začína napríklad už i terénna práca na sociálnej sieti Facebook či cez Skype. ktorý by mal byť absolútnou samozrejmosťou v dobre funkčnom systéme sociálnych služieb. Avšak špecifiká sociálneho poradenstva pre ľudí bez domova z tohto všeobecného konceptu v teórii mierne unikajú.

Typický klient programu Street work vo všeobecnosti užíva alkohol denne vo väčšom množstve (napr. Preto si myslím. čo pre človeka s obmedzenou mobilitou môže byť vážna bariéra. Toto je to podstatné pre prax v teréne. Pre terénnych sociálnych pracovníkov je tak náročné distri- zbornik_vnutro-A5. Červenou čiarou je vyznačené centrum mesta. obchodoch a podobne je skôr nechcená a odmietaná normatívnou spoločnosťou. Môžem konštatovať. že práve tento aspekt orientácie v zákonoch je často krát zručnosťou. Nízka hygiena mu spôsobuje kožné choroby. hľadať podstatu jednotlivých paragrafov a rozumieť často krát tak komplikovaným formuláciám právnych noriem. kde je najväčšia možnosť zisku peňazí žobraním či jedla z rôznych cirkevných inštitúcii. Je nevyhnutné. To má za následok. že klient nemá kožnú chorobu a pod. ktoré okrem iných nepríjemných vecí mu mnohokrát aj znižujú jeho možnosti mobility a pohybu v rámci celého mesta. 1). čakárne v zdravotných zariadeniach. ktorú si študenti sociálnej práce počas štúdia osvoja. Viaceré programy sú vyznačené červenou farbou. Mapa sociálnej siete služieb v Bratislave Pre lepšie ozrejmenie dostupnosti a nízkoprahovosti sociálnych služieb pre ľudí bez domova v Bratislave. V mape sú vyznačené tromi farbami jednotlivé programy. Farba zelená značí nízkoprahovosť služby – ľahkú dostupnosť a teda vzhľadom na človeka na ulici obzvlášť užívajúceho alkohol najvhodnejšia. zlý vzhľad a nepríjemný zápach. Cieľom teórie by nemalo byť učenie sa jednotlivých právnych noriem naspamäť. ktorú by bolo vhodné v čo najkratšom čase zaplniť. Červená farba značí vyšší prah a žltá je stred medzi týmito službami. tak vo všeobecnosti možno povedať. viac ako 1 liter ovocného vína). stanice. uvádzam výstižnú mapu týchto služieb. nakoľko neprijímajú klientov pod vplyvom alkoholu. ak budú do procesu vzdelávania vstupovať aktívny ľudia z aktuálnej praxe a z terénu a predávať svoje poznatky a skúsenosti z práce s ľuďmi bez domova novým „potencionálnym“ sociálnym pracovníkom a pracovníčkam. tak len dva programy (pouličný časopis Nota bene a nemocnica Milosrdní bratia) sa nachádzajú v tejto časti. Tie sa jednak neustále menia a jednak sú v dnešnej dobe internetu dostupné takmer okamžite a všade. aby sociálny pracovníci v praxi vedeli čítať zákony. že jeho prítomnosť na verejných miestach ako sú parky. Žiaľ iba jedinú službu bolo možné vyznačiť zelenou a to nízkoprahovú nocľaháreň Depaul (v danej mape nie sú vyznačené dva terénne programy Street work a Križovatka 24. Študenti by si mali hlavne osvojovať schopnosť orientácie v samotných právnych normách. ale neakceptuje následne pitie a súčasne je veľmi ďaleko od centra mesta a od zástavky autobusu je potrebné kráčať takmer ďalší kilometer. ale len inštitucionálne programy). č. že teória a prax majú ešte medzi sebou pomerne veľkú priepasť. 7. podmienky (ako potvrdenie od lekára.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 71 Teóriu s praxou je v tomto okruhu možné prepojiť asi najviac. 2011 11:00:44 . netreba však „zaspať na vavrínoch“! Ak teda zhrnieme všetky 4 okruhy. Jeho rizikový štýl života mu často spôsobuje mnohé zdravotné problémy. Tá síce akceptuje prijatie človeka pod akýmkoľvek vplyvom alkoholu pred vstupom. Ak sa pozrieme na mapu. V Bratislave je momentálne 12 rôznych programov pracujúcich na rôznych stupňoch prahu s ľuďmi bez domova (viď obr. prípadne majú ešte iné. Toto bude možné iba vtedy. že v rámci práce s legislatívou sú na prax dostatočne pripravení.indd 71 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Prirodzene najnižšia vrstva ľudí bez domova sa nachádza v centre mesta. kde je najväčšia koncentrácia klientov. pre túto najnižšiu cieľovú skupinu náročné.). Paradoxne však sociálne služby pre nich zamerané sa v centre nachádzajú minimálne.

2011 11:00:44 . Proti prúdu: S Ferom sa pokúsime nadviazať kontakt. čo názkoprahovosť je. Obrázok č. Počas rozhovoru zistíme základné informácie o momentálnom Ferovom stave. Klient má 45 rokov.72 Realita a vízia sociálnej práce buovať klienta k potrebnej nadväznej sociálnej službe. Z daného dôvodu sa ponúkajú zväčša veľmi slabo financovaným programom len neatraktívne budovy na okraji mesta. 1 Konkrétna práca v teréne s konkrétnym klientom – náš klient Fero (kazuistika) Na konkrétnom príklade vysvetlím a popíšem našu prácu s klientom v teréne. Klient je síce fiktívny. tak odpovedi je viacero. aby sme tak vyriešili jeho problém chladu a predišli podchladeniu. 7. prečo teda nie sú dané služby viac dostupné tak geograficky ako aj podmienkami prijatia.5 l fľaša ovocného vína a je dopitá takmer do dňa. študovaná. čím prelomíme komunikačnú bariéru – „topenie ľadov“. Ani samotný zákon presne nevymedzuje a nedefinuje.indd 72 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. bez dokladov. vonku je okolo 0 stupňov a klient je úplne premočený. štúdii a následných konkrétnych krokov pre vybudovanie komplexnej systematickej siete služieb pre ľudí bez domova kopírujúcej ich reálne potreby a vzhľadom na to služby rôznych stupňov prahovosti od najnižších po vyššie. Ponúkneme mu kávu a koláč. Pre lepšie pochopenie podávam stručnú charakteristiku klienta Fera: Jedná sa o prvokontakt. preverená výskumom a tým pádom aj ťažšie prijímaná. ale zodpovedá najčastejšiemu typu klientov z terénu. Keďže je vonku chladno a Fero je úplne premočený. Ako postupujeme v OZ. Ak sa spýtame. Stojí pred nami výzva odborných diskusií. je pri ňom 1. 2 dni nejedol a dnes nič nepil (nealko). chodí o barlách. zbornik_vnutro-A5. Taktiež v odbornej verejnosti tematika nízkoprahovosti je málo uchopená. Verejná mienka o ľuďoch bez domova v Bratislave je prevažne negatívna. Z toho dôvodu verejnosť vo všeobecnosti odmieta mať vo svojom okolí nejaké zariadenie pre túto skupinu. dáme mu čisté suché oblečenie. je po operácii nohy s otvorenou ranou.

Fero prejavil záujem prespať v nocľahárni. Sociálne poradenstvo neprebehlo. Poskytli by sme mu spacák a museli by sme ho nechať na danom mieste – sociálnu asistenciu by sme si s ním však dohodnúť mohli. kde sa nocľaháreň nachádza. Presne toto by malo byť totiž úlohou terénnej sociálnej práce alebo lepšie a výstižnejšie povedané street worku – nakontaktovanie klienta. Tiež zohľadňujem poznatky z iných programov v rôznych krajinách sveta vykazujúcich pozitívnu skúsenosť.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 73 Fero nám počas rozhovoru povedal o jeho zdravotnom stave a rane na nohe. Nikto však nebude hneď riešiť s klientom vybavenie dokladov. Sú odrazom toho. Preto by bolo nevyhnutné mať k dispozícii aspoň určitú časť sociálnych služieb fungujúcich i čase. ale predišli sme rozšíreniu zápalu v rane a motivovali klienta k pravidelným preväzom u nás na stacionárnej terénnej službe. že by Fero nebol mobilný. 2011 11:00:45 . Počas kontaktu s Ferom sme zistili. kde s nimi budú ďalší kompetentní sociálny pracovníci riešiť ich momentálnu vzniknutú alebo dlhodobú sociálnu udalosť. že síce chodí o barlách. že samotná práca s klientom je často diametrálne odlišná od teórie. že spolupráca s touto formálnou mocenskou zložkou zbornik_vnutro-A5. kedy vykonávame terénnu sociálnu prácu my. K viacero z vyššie spomínaných úloh sociálneho pracovníka pri tomto kontakte ani neprišlo. útoku agresorov na Fera či jeho prípadnému podchladeniu alebo zamrznutiu počas noci na ulici. Spolupráca s mestskou políciou z hľadiska predchádzania agresívneho správania určitých klientov na stacionárnej terénnej službe sa ukázala po určitom skúšobnom období ako žiaduca a pozitívna a preto si myslím. Výzvy do budúcnosti Pri výzvach vychádzam z poznatkov. Nezmiernili sme tak síce jeho bolesť. 7. základné sociálne poradenstvo a správna distribúcia na nadväzné sociálne služby. Ranu sme ošetrili. odborné lekárske ošetrenie č klientovu hmotnú núdzu a možnosť poskytnutia sociálnych dávok. kým sa rana nezahojí. Nocľaháreň sa nachádza 1 km od autobusovej zastávky a je potrebné túto vzdialenosť prejsť bez akejkoľvek asistencie personálu. čím Ferovi jednak ukážeme. aby tam v budúcnosti mohol chodiť sám a predídeme tak i jeho prípadnému okradnutiu (má ešte nejaké peniaze). čo mne. ktorý sa môže pozrieť na jeho ranu na nohe a odborne posúdi danú situáciu. ktoré mám z terénu a práce s touto cieľovou skupinou. nemohli by sme ho zaviesť do nocľahárne. Pri klientoch bez domova je pravdepodobnosť opakovaného kontaktu vždy veľmi otázna. Počas cesty do nocľahárne Ferovi ponúkneme sociálnu asistenciu cez deň k lekárovi. distribúcia klienta k nadväzujúcej inštitúcii len čiastočne a to do nocľahárne. V prípade. aby sme tak mohli zachytiť a priamo distribuovať klientov z ulice na miesta. ale je pomerne mobilný (prejde 1 km). Tu sa nám teda prakticky ukázalo. Mobilita je totiž jedinou podmienkou pre prijatie do nízkoprahovej nocľahárne Depaul. ako terénnemu sociálnemu pracovníkovi chýba a čo vnímam u klientov ako ich požiadavku.indd 73 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. ktorú nám bol ochotný i ukázať a súhlasil s ošetrením. a tak ho tam odvezieme autom.

Toto by bolo skvelým riešením tejto problematiky i na Slovensku. Tomu sa takto dostane odborné ošetrenie i profesionálne sociálne poradenstvo. V práci s klientmi s psychickými ochoreniami by nám pri neriešiteľnosti našich snáh veľmi pomohol psychiater ochotný ísť priamo do terénu. že mnoho ľudí na ulici užíva alkohol. Najväčšou víziou je mať i ambulanciu praktického lekára špeciálne pre ľudí bez domova. že toto je absolútne v moci nás sociálnych pracovníkov. Daná služba patrí do centra. Snahy o jeho založenie zatiaľ stroskotali na nezáujme verejnosti či politikov. Klient s psychiatrickým ochorením si totiž neuvedomuje svoju situáciu a potrebu jej riešenia a tak nenavštívi ambulantnú pomoc. V budúcnosti by sme chceli mať v teréne odborný personál ako ošetrovatelia. Organizácia Depaul Slovensko už 4 roky neúspešne hľadá vhodné priestory v centre mesta! Momentálne však vznikajú nové projekty či dokonca organizácia. Jednoznačne by nám a klientom pomohla ľahšia dostupnosť služieb. Veľmi vítaným faktorom by bola i vzájomná spolupráca v rámci spoločných školiacich a výcvikových aktivít príslušníkov mestskej polície a terénnych sociálnych pracovníkov. v Írsku – úspešne pracujú s takouto klientelou prostredníctvom kontrolovaného pitia. Je niekoľko klientov. Veľkým problémom v Bratislava ako i takmer vo všetkých väčších mestách Slovenska je neexistencia denného centra. ktorí užívajú alkohol vo veľkom množstve a mnohokrát neúspešne sa snažili s touto závislosťou prestať. 7. pretože získajú potrebnú prax. ktorí s tou cieľovou skupinou pracujeme. Bolo by prospešné vytvoriť tzv. Nakoľko v Bratislave nie je žiadna ambulancia praktického lekára špecializovaná pre ľudí bez domova. Klient s nižšou motiváciou nebude cestovať hromadnou dopravou vyše hodiny na koniec mesta. by mal byť prijatý odbornou verejnosťou a premietnutý do pravidiel daných služieb. zbornik_vnutro-A5.74 Realita a vízia sociálnej práce spoločnosti by mohla fungovať i naďalej. jednak pre nás. kde – ako napr. Myslím si. Z hľadiska našej kvalifikácie sociálnych pracovníkov je odborná práca s takýmto klientom absolútne mimo rámec našich kompetencií a možností. „wet house“ alebo „wet shelter“. ktoré si dávajú za cieľ práve vybudovanie takéhoto denného centra v Bratislave. zdravotná sestra/brat a lekár. kam by mohli bez ostychu a strachu prísť a bola by im tam poskytnutá profesionálna lekárska starostlivosť. 2011 11:00:45 . čo sa začína ukazovať ako veľmi prínosné jednak pre nich. pretože môžeme vykonávať sociálnu prácu a nemusíme sa snažiť suplovať lekárov a hlavne i pre klienta. V neposlednom rade je veľkou výzvou vytvoriť lepšiu spoluprácu medzi jednotlivými sociálnymi službami pracujúcimi s ľuďmi bez domova. aby sa napríklad osprchoval. Taktiež nízkoprahový prístup a akceptácia faktu. je nevyhnutné rozšíriť a skvalitniť zdravotné služby poskytované klientom v teréne.indd 74 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Toto sa snažíme dosiahnuť v spolupráci so študentmi medecíny.

kde práve aktuálne boli. Z toho 239 klientov bolo kontaktovaných na ich stabilných miestach. 2011 11:00:45 .indd 75 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29.uniba. koľko klientov využilo ich služby. kde sa večer zdržujú alebo spávajú. koľko ľudí bez domova sa zdržiava v Bratislave. kde sú pravidelne alebo kde spávajú. ale nie je to ich miesto.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 75 Štatistické údaje programu Street work za rok 2010 Zatiaľ neexistuje skutočný reálny prehľad o tom. 811 08 Bratislava e-mail: dholeček@fedu.sk zbornik_vnutro-A5. Kontakt: Mgr. Konkrétne sa jedná o 800 až 900 jednotlivcov bez domova. ktorí boli kontaktovaní v situácii na ulici. že mnoho ľudí bez domova z rôznych dôvodov nevyužíva sociálne služby pre nich určené. Štatistika programu Street work hovorí o nižších číslach. ale tie hovoria len o tom. Trikrát vyššie číslo v štatistike zastupujú ľudia bez domova. Je zrejmé. Bystrík Holeček Univerzita Komenského v Bratislave Pedagogická fakulta Katedra sociálnej práce Šoltésovej 4. Odborníci z praxe s prihliadnutím na ich interné štatistiky odhadujú počet ľudí bez domova v Bratislave na 2000. 7. V roku 2010 mesačne mali počet kontaktov v priemere okolo 850 ľudí bez domova. Známe sú štatistiky organizácii pracujúcich v hlavnom meste. pretože ani terénni sociálni pracovníci nie sú schopní nakontaktovať úplne všetkých ľudí bez domova a nepracujú so všetkými „vrstvami“ tejto subkultúry.

stát.76 Realita a vízia sociálnej práce Teologické aspekty sociální práce Martin Chadima Abstrakt: Teologické aspekty charitativní péče tvoří základní fundament činnosti. žena (ženy) a děti jsou nukleární jednotkou staroorientální společnosti. solidarity. Charitable Work. Ludmila Kopťárová. I v tomto státě zůstává hlavním motivem charitativní péče Boží příkaz lásky člověka k člověku. Svorníkem těchto vztahů je ovšem vztah Já-Ty (člověk a Bůh).“ 2) 1) 2) V sekularizované sociální práci je právě „vztah sociálního pracovníka a jeho klienta azda najzajímavejšou časťou sociálnem práce. s. which is built on following features: pity. Odráža v sebe nielen momentálne Poznani z oblasti sociálnem práce. God Doba Starého Zákona: Sekularizovaná sociální práce. od dob renesančních a později osvícenských. s. nýbrž také pramenem svobody… Svoboda je založená na heteronomii. Proměny služeb sociální práce. Martin Smutek. ale predovšetkím hovorí aj o vnímání oboch aktérov (sociálního pracovníka a klienta) v profesionálnej obci a následne aj v společnosti“ Viz. Veronika Hanzlíková. charitativní péče. Acta Universitatis Reginaehradecensis. In. solidarita. Bůh Abstract: Theological aspects of the charitable work constitute the basic fundament of the activity. In. Ve vztahu se však člověk stává svobodným:“Vztah tváří v tvář ovšem není pouze povoláním k odpovědnosti a tím i založením etického vztahu. Dílo Emmanuela Lévinase jako výzva etice a náboženství v postmoderní době. Jana Levická. Víra v milosrdného a spravedlivého Boha tvoří základ lidské charitativní činnosti. Lenka Gottliebová. Charitable work acquires secular and professional character in the period of the enlightenment. FAITH in to merciful and rightful God is the ground of the human charitable work. Key words: Theologie. ale i liturgem i modlitebníkem. Kľúčové slová: teologie. Trutnov: Nakladatelství Radomír Vyčítal – Lupus. 7. 400. bet’ab). 112. Muž. navrací se ve svých fundamentálních představách o smyslu sebe samé – paradoxně – k duchovním základům Evropy. Humanistica I. also in modern systems God’s command of the love remains as the most important motive of the charitable work. Naše etické a humanitní hodnoty totiž vycházejí z fenoménu orientální společnosti. která stojí na těchto lidských vlastnostech: soucit. v nichž jsou alfou a omegou mezilidské vztahy 1). However. Faith. Moderní stát vytváří postupně složitou sociální síť. Eds. Modern state creates comprehensive social system. V období osvícenství získává tato péče sekulární a profesionální charakter. Premeny profesionálního vzťahu sociálneho pracovníka a klienta. Sborník. milosrdenství. je nejenom otcem.indd 76 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. zbornik_vnutro-A5. Trust. víra. Facultas paedagogica. State. mercy. Vydala Katedra náboženské výchovy a charitativní práce. Muž je dominantním faktorem rodiny. 2011 11:00:45 . nebo prostě „dům“ (bajit). nezávislá a odtržená od duchovních disciplín. Miroslav Kapl. Základem společnosti je rodina („dům otce“. Jiří Vogel. Hradec Králové: Gaudeamus 2006.

9) Nepožádáš manželky bližního svého: tak jako u šestého přikázání není trestným činem ani přestupkem. že zákony budou ctít princip „padni komu padni“ je jedním z pilířů (post)moderní demokratické evropské společnosti. zub za zub“. coby výchovného a resocializačního prvku v životě člověka. v rovině biologické. psychologické i spirituální je garantována řadou zákonů a nařízení. resp. očekávání. humanizovalo poněkud zjednodušené pojetí „oko za oko. In. jejich upravení do nepravdivé podoby vedoucí k tomu. stabilní rodina. 7. Řešení morálních dilemat – principy a jejich využití. resp. neděli) ve své sekularizované podobě hájí práva pracujícího (zaměstnance) před ekonomickými tlaky vyvíjenými zaměstnavateli. Etika sociální práce. zbornik_vnutro-A5. je zákonem stavěna a garantována. resp. u nichž o výši trestu rozhoduje nejen samotný spáchaný skutek.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 77 Eticko-právním kodexem této společnosti se stává Dekalog (Desatero Božích přikázání). Jednotlivé mravní závazky zakotvené v etických systémech plnily normativní dohodu. Dodnes jsou jednotlivé body imanentně přítomny v psaných (i nepsaných) pravidlech moderní evropské společnosti. Všechny subjekty jsou v rámci rodiny chráněny zákonem před zneužíváním.indd 77 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. jeho ochrana před násilím. ale i motivy k němu vedoucí! 8) Nepromluvíš křivého svědectví: také pomluva je dnes implementována do právního státu demokratického státu. že člověk musí odpočívat a nabírat nových sil. přikázání č. jejichž existenci si však uvědomujeme. Jeden z poměrně relativizujícíh názorů na objektivní platnost konkrétního morálního kodexu (zde: Desatero) uvádí Klapal:“ Diskurs řešení morálních dilemat se měnil v závislosti na filozofických platformách. Bůh Tvůj. Miroslav Kapl. Eds. že základem společnosti je funkční. 2) Nevezmeš jména Božího nadarmo: úcta k důstojnosti člověka. Moderní pojetí práva i chápání trestu. posílena byla práva pachatelů. jež by vedlo ke konci fyzického života. zákoník práce) určuje. 5) Nezabiješ: život člověka. rovnost. ponižováním. 4) Cti otce svého i matku svou. Martin Smutek. Každopádně stále přežívá představa (legitimní). Hradec Králové: Gaudemaus 210. abys dlouho živ byl a dobře se ti vedlo na zemi: právní kodex jasně vymezují zákonem upravený vztah mezi dítětem a rodičem. bratrství) je implicitně přítomen v samém jádru sociální práce. resp. 6) Nezesmilníš: v Evropě. abys den sváteční světil: zákon (resp. 3) 3) Neřešíme zde otázky filozofické. popř. především s ohledem na děti jde o svazek muže a ženy. v sekularizované podobě si již nejsme rovni před Stvořitelem (vzhledem k sekularizované. coby Boží stvoření. orientovaný na řádnou výchovu potomků. 7. Tato skutečnost není sice (nutně) podmíněna pohledem na člověka. v české republice je pohled na mimomanželský vztah poměrně tolerantní. 2011 11:00:45 . Zde jsou zakódovány fundamenty. Zuzana Truhlářová. ale před zákonem (Zákonem). aby člověk „světil den odpočinku“ (sobotu. s. 10) Nepožádáš statku bližního svého: viz. tak prostředky“ Michla Klapal. 7) Nepokradeš: stejně jako v SZ je krádež trestným činem. které židovské společenství plynule přejalo z Chammurabiho zákoníku. zneužití informace. nebudeš míti jiných bohů…“. pomáhaly určit směr mravního rozhodování a mnohdy ospravedlňovaly jak účel. 33. že se jeden subjekt dotkne cti subjektu jiného může být posouzen jako protiprávní a je sankcionován. Původní požadavek (příkaz) Boží. na nichž stojí lidské společenství. ale přesto tento „francouzský model „(volnost. 3) Pomni. což v krátkosti uvádíme: 1) „Já jsem Hospodin. a do značné míry nechristianizované evropské společnosti). Potřeba spravedlivého společenského řádu. zanedbáváním či týráním ze strany dalších rodinných příslušníků.

32.1. vdovy a sirotci. 1 – 6) e) nespravedlností (Iz 1. Hradec Králové: Gaudeamus 2009. který přináší zvrácený poměr člověka k člověku (Dt 10. sabatický rok (šemita). s. snopy. 14. Po sedmikrát sedmi letech přichází „mystické“ „milostivé léto“ (jovel). otrokům. vykupovat zajatce a vychovávat sirotky. poutníci) (Dt 12. oblékat nahé.“ 4) a) paběrky (leket) – to. tomu „kdo se chvěje bázní před Hospodinem“. Charitativní péče – Dějiny a současnost. těm. městě či komunitě. do nichž byly vhazovány drobné mince. Systém almužnictví je charakteristický např. a obdařuje jej materiálními statky. 12 – 15). V průběhu roku jsou např. co na nich vyrostlo.5). či je z různých důvodů „předurčil“ k nuznému životu. jsou ti bohatí povinováni almužnictvím či jinými formami viditelné. Především pro ně byly určeny různé druhy „sociálních vymožeností. ale také každodenní modlitební život Židů. 19. Oldřich a kol. bezdomovcům poskytovat přístřeší! 5) 4) 5) Chadima. 17 – 19. Cílovou skupinu tvoří především nemajetní (chudí). 1-8). pohřbívat mrtvé a utěšovat umírající. 10 – 21. jež duchovní přerozděloval potřebným v dané vesnici. 12. Sociální práci (charitativní péči) lze ještě zdůraznit těmito židovskými důrazy: sytit hladové. Neh 5. rok odpočinutí. chudým. Já jsem Hospodin“. chudé dívky vybavovat věnem. kterým Bůh odejmul požehnání. Jr 22. a vše. náleželo chudým. 1 – 7. 7. 28 – 29. dlužníkům odpuštěny dluhy.18) je psáno:“…budeš milovat svého bližního jako sebe samého. Mi 2.8) d) lichvou (Neh 5. Praha: Portál 2001. 2011 11:00:45 . Bůh žehná zbožnému.1) Základní příčinou tohoto zvráceného vztahu je zvrácený poměr člověka k Bohu. přistěhovalcům a hostům. co zbylo po žních b) zapomenuté plodiny (šichcha) – např. levité a příchozí (návštěvy. sirotci. bližní nesměl být dán do otroctví aj. Sociálně vyloučeným. Matoušek. nebo přílišným zdaněním a robotou (Neh 5. Sedmý rok byla pole nechána ladem.2. která se objevuje následkem centralizace se objevují především: vdovy.indd 78 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. které zapomněli rolníci c) jednotlivé malé trsy hroznů zbylé na vinici (olelot) Hlavním svátkem milosrdenství byl tzv. umístěním 13 chrámových pokladniček (šofar). navštěvovat nemocné. Ve starozákonní knize Leviticus (19. Am 4. materiálně projevené solidarity. 24. Mezi chudinou. zbornik_vnutro-A5. Kolem nich se „točily“ nejen komentáře a různá pojednání (Talmud). 26. Martin. přidělovaná losem do správy jedince (Ž 16. Základy sociální práce. objevuje se fenomén chudoby a to v důsledku: a) neúrody (2 Kr. Chudoba má v SZ řadu tváří: v dobách zemědělských – po obsazení Palestiny – byla nejprve půda obecná. 18.13) c) chamtivostí (Iz 5.78 Realita a vízia sociálnej práce Tato nábožensko-etická pravidla se stala vnitřním leitmotivem celého směřování Izraele.3) b) pod nájezdy nepřátelských vojsk. který měl ve svých důsledcích dopad zcela praktický.23. až když v rámci městského života začne kvést obchod a život je individualizován. 8.

19).20) Doba Ježíšova. Ž 9. které jsou vyhrazeny pouze modlitbě a rozjímání (sabath):  uzdravení malomocného (Mk 1 kap. která přešla v prvokřesťanských obcích do formy povinné náboženské daně (Sk 6. jehož „zakladatelem“ se stal Ježíš z Nazareta. 16 – 30. kdo je v nouzi. celým svým srdcem. jež potřebuje pomoc b) Můj bližní je ten. jazyk a náboženské vyznání c) Završením a vyvrcholením celého starého Zákona a Proroků je láska:“Neslyšeli jste.  Ježíš chudé přímo blahoslaví (Mt 5. kdežto mnoho je těch. Dějiny charitativní činnosti. včetně důrazu na duchovní život (modlitby) a praxi v oblasti sociální a charitativní.1 dokladem jeho mesiášství a kristovství (Mt 11. co je psáno? Miluj Hospodina. že jejich „starost o bližního“ je v podstatě falešná.indd 79 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29.19) a kteří pod ní trpí (1 S 2. zbornik_vnutro-A5. Př 30. jako sebe samého“ (Mt 22. „těhotná“ očekáváním příchodu Mesiáše. kteří jsou si bolestně vědomi své ubohosti (Ž 34. a že pravdu má kniha Přísloví. Ga 2.13. Ř 12. že se přiblížilo království nebeské! Zároveň Ježíš koná skutky lásky. Miluj bližního svého. celou svou duší a celou svou myslí. to vše koná i ve dnech.10)  chudí v NZ jsou hlavně ti. 14. je dobou řady sociálních pnutí a animozit. které měly zcela konkrétní uzdravující dopad. neb nejsou studovaní: tito duchovní vyděděnci nebyli ani s to pochopit složité nauky zákoníků: jim zvěstuje Ježíš evangelium a právě to je ve smyslu Izajáše 61. kdo milují bohatého“. a kteří často neumějí číst a psát (negramotní). je charakteristický i pro nově vzniklý náboženský směr. s. kteří jsou odříznuti od plodů kultury. bez hledu na barvu pleti. L 6.8. Hlavním obsahem jeho činnosti bylo „evangelium“ – hlásání „dobré zvěsti“ – o tom. Kostelní Vydří: Karmelitánské nakladatelství 2005. 24 – 25.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 79 Doba Nového Zákona: Tento způsob uvažování.)  uzdravení ochrnutého (2k)  uzdravení v sobotu muže s odumřelou rukou (2k)  uzdravování na břehu jezera lidí ze zástupu na břehu Genezaretského jezera (2k)  uzdravení posedlého v Gerase (4k)  vzkříšení dcery Jairovy (5k)  vyhnání ducha z dcery syrofenické ženy Zároveň Ježíš celou svou činností nastavuje zrcadlo moralizujícímu a přesto pokryteckému stylu myšlení a života oficiálních představitelů duchovního establishmentu: farizeů a saduceů.  zejména daně otravovali život novozákonním lidem a nenáviděni byli hlavně jejich výběrčí: celníci (publikáni). 7. Proti chudobě se bojovalo hlavně formou almužny. Boha svého.5)  „chudí duchem“ jsou ti. 2011 11:00:45 . 37 – 40) 6) Citováno dle: Messina. Dokazuje jim. který zlikviduje římskou nadvládu a učiní z Židů opět svobodný národ. hraná a předstíraná.8) Ježíšovu – více jak tříletou činnost – lze posledku shrnout do několika bodů: 6) a) Ježíš se ztotožňuje s každým člověkem. 1 – 6. 20) a v Jakubově epištole je přímo ostrý útok proti bohatým (kapitola 5)  podle Ježíše může být bohatství přímou překážkou zbožnosti (Mt 19. Rosario. (Př.3. když říká: „Chudého nemá rád ani jeho druh.

Pochopení jeho výroku je možné především z hlediska dobových reálií. ale „čistí“ Židé jimi pohrdali. přes všechnu perzekuci. Nejprve jde kolem něj farizej a posléze levita. 7. Zde vzniká kult martyrů (mučedníků) a svatých. A právě tento „nečistý“. Museli by se jej dotknout a nebylo jisté. který zastavil pronásledování křesťanů a „nastartoval“ ta cestu k církve do výjimečných ekonomických a politických pozic. nýbrž jako výraz Kristovy lásky g) Každý lidský život má svou nezastupitelnou hodnotu h) Nejvíce potřebují naši pomoc ti nejslabší a nejzavrženější i) Lidské tělo vnímané jako Boží stvoření nabývá i v utrpení lidské důstojnosti (Ježíš uzdravuje ochrnuté. Kr. Neřeší ani jeho náboženské vyznání. jehož vyvrcholením je absolutní oběť na kříži! V prvních třech staletích své existence prošla církve řadou zkoušek: mezi ně patřila zejména pronásledování polyteisticky orientovaných císařů. že se právě on postará o postiženého. že Samařané byli potomky nežidů. je pochopitelné. 2011 11:00:45 . zbit. jako součást Kristova těla (církve) a Božího chrámu e) Před Bohem již není rozdílu mezi pány a otroky. zdravými a nemocnými f) Lékařské umění křesťanovo nelze chápat jako pramen zisku či projev magie. postupně oslovili většinu římského obyvatelstva svou obětavostí. Ježíš Nazaretský v tomto příběhu předjímá svůj vlastní osud. bez ohledu na jejich náboženské přesvědčení. „poloviční“ Žid. Důležitý je zde člověk ve svém utrpení. vržen do škarpy a ponechán osudu. Křesťané. Až Samařan pomůže. př.80 Realita a vízia sociálnej práce d) Člověk je chápán jako Boží dítě. proč tato zpráva rozlítila farizeje. poskytne mu základní ošetření. udělí morální facku „čistokrevným“ Židům tím. Elitní složky národa – duchovní (farizej a levita) neprojeví žádné slitování nad postiženým. měly děti právo na podporu zbornik_vnutro-A5. Příběh je poměrně jednoduchý. vyznávali Jahveho. Kdyby nebyl židem. hluchoněmé) j) Kristova oběť na kříži je ztotožněním se s každým. Zásada pomáhat chudým byla uzákoněna v „corpus iuris“. Nějaký muž byl přepaden lupiči. Veliký v Miláně edikt. slepé. Důvodem. V roce 313 vydal Konstantin I. barvu pleti či národnost. že byl rodičům zabaven majetek. byla skutečnost. st. chudými a bohatými. okraden.). měli svou svatou horu (Gerazim) i svatá písma. Ančino by to pro duchovní znečištění a ti by museli projít očistnými obřady. kteří byli také jistě přítomni u vypravování příběhu. Pobouření farizeů. jaké ho je postižený náboženského vyznání.indd 80 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. malomocné. kde mimo jiné nalezneme tato ustanovení: a) chudé a početné rodiny (s více jak pěti dětmi) byly osvobozeny od osobních daní b) v případě. násilím sem vystěhovaných obyvatel Babylónie (6. že zanechali postiženého bez pomoci. kteří se smísili se zbytky židovského obyvatelstva. byť nevinně trpícím k) Láska (agapé) očišťuje a odčiňuje naše hříchy (slabosti) Kruciálním bodem pochopení Ježíšova nového pohledu na chápání své vlastní víry a kultury je Ježíšovo vypravování o milosrdném Samařanovi. Pohodlnost vedla k tomu. převeze jej do „hospody“ a zaplatí mu zde pobyt i péči. pokorou a především nezištnou pomocí potřebným. ani jeden z nich se k postiženému ani nesehnou a jdou dále. posedlé. Tito „poloviční“ Židé měli sice velmi podobný kult jako Židé. Pak kolem se svým oslíkem prochází Samařan. který se postiženého ujme.

Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita

81

c) d) e) f)

chudým vdovám bylo uděleno dědické právo staří a nemocní byli svěřováni dobročinným osobám týrání a zabíjení otroků bylo trestáno zabití dítěte rodiči se stalo trestným (hrdelním) zločinem

Charitativní činnost se soustředila do specializovaných institucí „piae causae“: sirotčince, nalezince, obecní ubytovny, ubytovny pro cizince, hospice, nemocnice, diakonie, domus ecclesiae, cella hospitales (pohostinky). Těmto charitativním místům byly uděleny výsady jako kostelům. Křesťané byli vybízeni, aby změnili svůj dům v malá xenodochia, v nichž by byla jedna místnost s lůžkem, stolem a lampou stále připravena přijmout chudáka nebo cizince. 7) Další skupiny potřebných svou péčí „pokryli“ mnišká sdružení (řády – regullae): charitativní činnost je zde soustředěna do klášterních škol, špitálů a hospiců. K rozvoji této péče přispěli významné osobnosti mnišského hnutí, např. Basil z Cézareje, Jeroným, Jan Cassianus, Augustin z Hippo, Martin z Tours, Benedikt z Nursie. 8) Samostatnou kapitolou by jistě byla charitativní péče ve středověku; to by ovšem přesahovalo možnosti našeho příspěvku. Jako duchovní Církve československé husitské tedy podám konkrétní, stručný příklad charitativní péče jedné konkrétní křesťanské denominace. Současnost: Církev československá husitská jako pokračovatelka sociálně charitativních tradic obecné církve: V průběhu staletí se křesťanská charitativní péče ještě více specializovala. Velkou roli postupně sehrála Reformace, renesance, posléze osvícenství a průmyslová revoluce, a s tím spojený nástup silných sekularizačních tendencí, včetně těch, které byly zaměřeny vysloveně protinábožensky a protikřesťansky. V roce 1920 vznikla Československá církev (husitská), jíž byl – vedle teologických důrazů a misijní úlohy – dán do vínku důraz na péči o prostého člověka, sebeobětování a život církve v každodenní situaci především s těmi, kteří se stali ve společnosti outsidery. Ačkoli v prvních desetiletích její existence žádné významné sociálně-etické dokumenty její provenience nevycházejí, je zjevné, že jde o církev výrazně orientovanou na společnost. Již na prvním sněmu CČS(H) vyjadřuje svou identitu v preambuli k církevní ústavě slovy: „Církev československou tvoří křesťané, kteří usilují naplniti současné snažení mravní i poznání vědecké duchem Kristovým, (…)“ Přímo v církvi nebo v užší spolupráci s ní se v tomto duchu organizuje řada spolků, orientovaných na mladší i starší generace, zasahujících do oblasti sociálně charitativní, vzdělávací, politické i sportovní. Právě tato její činnost je jedním z aspektů, které stojí za obrovským nárůstem počtu jejích členů, jenž dosáhl na začátku padesátých let dvacátého století jednoho milionu a vedl církev k řadě optimistických vizí, které se nenaplnily. 9)

7)

8)

9)

Messina. Rossario. Dějiny charitativní činnosti. Kostelní Vydří: Karmelitánské nakladatelství 2005, s. 58. Benedikt z Nursie je zakladatelem prvního významného západního mnišského řádu „benediktýnů“. Své sídlo Benedikt umístil v roce 530 n. l. na hoře Monte Cassino. Zpráva o I. řádném sněmu Církve československé konaném 29. a 30. srpna 1924 v Praze na Smíchově. Praha : ÚR CČS – Blahoslav, 1924, 224 s., s. 50.

zbornik_vnutro-A5.indd 81 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková

29. 7. 2011 11:00:45

82

Realita a vízia sociálnej práce

„Po druhé světové válce se ovšem podobně jako ostatní církve ocitá Církev československá v područí státních úřadů, které kontrolují, usměrňují a potlačují její vliv na společnost. Spolková činnost je násilně sekularizována a život církve je redukován na bohoslužby, katechismus a biblické hodiny. Pro církev, která byla orientována „ad extra“, na společnost, to byl smrtelný zásah. Církev byla nucena hledat znovu svou identitu.“ 10) Od počátku se církev angažovala v sociální oblasti (sociální odbory) a vydávala řadu dokumentů. V roce 1981 vyšly např. Základy sociálně etické orientace církve československé husitské, které si všímaly – i v tehdejší nelehké politické situaci – biblických základů sociální práce i potřebnosti péče o člověka v sekularizovaném světě. Víra, naděje a láska se v etických základech staly fundamentem pohledu CČSH na sociální práci, a důraz byl kladen i na důležitost mezilidských vztahů. Základy byly přijaty na VI. sněmu církve v roce 1981 a vznikly jako odpověď na tzv. Otázky sociálněetické orientace na úvodním zasedání téhož sněmu v roce 1971. Po roce 1989 procházely všechny církve v tehdejším Československu hlubokou proměnou, a snažily se – co nejrychleji – zorientovat v nové politicko-společenské situaci. Nově nabitá svoboda a demokracie, která se stala leitmotivem hledání nových cest a metod v otázkách pastorace, misie a dalších církevních aktivit. V roce 2006 se církev vyslovila k řadě aktuálních sociálně etických problémů: vedle vztahu k Bohu v sekularizované společnosti šlo o otázky typu: rodina a manželství, manželská a rodinná krize, nevěra, nesezdaná soužití, interrupce, antikoncepce, homosexualita, euthanasie, genové inženýrství aj. Aktuální pohled CČSH nalézáme např. v Prohlášení 5. zasedání VIII. sněmu Církve československé husitské (2008), které je vedeno Ježíšovou myšlenkou: „Hledejte především království Boží a spravedlnost, a všechno ostatní vám bude přidáno“ (Mt 6,33) Náboženská touha „naplnit Duchem Kristovým současné poznání a mravnost“, jež tvořila myšlenkové i dějinné kořeny vzniku Církve československé husitské v roce 1920, souvisela s ideami svobody, rovnosti a demokracie, které motivovaly v r. 1918 obnovení naší politické a státní samostatnosti. V konkrétní pastorační a charitativní oblasti slouží CČSH v řadě institucí. Za všechny jmenujme: Pedagogickou psychologická poradna pražské diecéze, Nízko-prahový klub Husita, Husitské centrum o. p. s. Řada duchovních působí v nemocnicích, jako vojenští kaplani, v krizových štábech policie ČR, v psychologických poradnách; jednou z nejdůležitějších sociálních aktivit nalézáme v diakonii v Úpici (OS Diakonie Úpice), jejíž charakter můžeme definovat přibližně takto: středisko sociální pomoci; nezisková charitativní iniciativa, jejímž cílem je zprostředkovávat materiální a jinou pomoc sociálně potřebným lidem bez ohledu na rasu, víru, národnost, státní příslušnost, nebo politický názor; přispívat k lepšímu porozumění a k potřebám

10)

Zpráva o I. řádném sněmu Církve československé konaném 29. a 30. srpna 1924 v Praze na Smíchově. Praha : ÚR CČS – Blahoslav, 1924, 224 s., s. 50.

zbornik_vnutro-A5.indd 82 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková

29. 7. 2011 11:00:45

Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita

83

sociálně slabých lidí a lidem v jiných životních krizových situacích (bezdomovci, uprchlíci, postižení, nemocní, nezaměstnaní, svobodné matky, opuštěné děti, důchodci, lidé postižení přírodními a politickými katastrofami). Spolupodílet se na systému záchytné sítě pro sociálně slabé skupiny obyvatel a účastnit se i na jejich další pozitivní společenské motivaci. 11) Přítomnost církve (církví) v naší (české) společnosti je do značné míry limitována převládajícím sekularizmem deistického (až ateistického) typu. Církev musí zápasit o důvěryhodnost doslova každý den, což má i své výhody: jako křesťané se musíme vracet ke kořenům své víry. Tou je osoba Ježíše Nazaretského, Krista Vykupitele, toho, který dává všem bědným naději slovy: „Pojďte ke mně všichni, kteříž pracujete a obtíženi jste a já vám odpočinutí dám. Vezměte jho mé na se, a učte se ode mne, neboť jsem tichý a pokorný srdcem, a naleznete odpočinutí dušem svým. Jho mé zajisté jestiť rozkošné a břímě mé lehké.“ (Mat. 11, 28 – 30) okolo 850 ľudí bez domova. Konkrétne sa jedná o 800 až 900 jednotlivcov bez domova. Z toho 239 klientov bolo kontaktovaných na ich stabilných miestach, kde sa večer zdržujú alebo spávajú. Trikrát vyššie číslo v štatistike zastupujú ľudia bez domova, ktorí boli kontaktovaní v situácii na ulici, kde práve aktuálne boli, ale nie je to ich miesto, kde sú pravidelne alebo kde spávajú.

11)

Vogel. Kompendium sociální nauky církve v diskusi se sociální etikou Církve československé husitské. In. Teologické texty. Časopis pro teoretické a praktické otázky teologie. Číslo: 2008/4 (Ekumena). http://www.teologicketexty.cz/casopis/2008-4

zbornik_vnutro-A5.indd 83 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková

29. 7. 2011 11:00:45

84

Realita a vízia sociálnej práce

Realita a vízie vzdelávania v oblasti informačných technológii a zdrojov pre sociálnu prácu Reality and perspectives of education in information technologies and information sources for social work Zoja Koscurová
Abstrakt: Náš život je v súčasnosti každodenne ovplyvňovaný využívaním moderných informačných technológií. Pomaly si už nevieme svoje fungovanie ani predstaviť bez využitia počítača, mobilného telefónu, elektronickej pošty či internetu. Dnes má informácia pri spoločenskom a ekonomickom raste takú hodnotu, akú mávali kedysi surovinové a ekonomické zdroje. Autorka sa v príspevku zamýšľa nad súčasným využívaním informačných zdrojov študentami sociálnej práce. Zároveň upriamuje pozornosť na dôležitosť použitia súčasných informačných technológií pri vzdelávaní, pričom výsledkom by malo byť efektívne a kvalitné vyhodnotenie a spracovanie informácie študentom. V príspevku bude venovaná pozornosť aj metodológii vzdelávania pri využívaní informačných technológií a zdrojov v sociálnej práci. Kľúčové slová: Informačné zdroje, informačné technológie, vzdelávanie, sociálna práca Abstract: In present our everyday life is influenced with usage of modern information technologies. We can’t imagine our everyday life without PC, mobile, e-mail or internet. Today, in economic and society growth, has an information so high value that is comparable only with raw material and financial resources in the past. Author in article/presentation is dealing with current usage of information sources by students of social work. At meantime author is focused on importance of using current information sources during education process, with consideration that end result should be efective and high quality evaluation and processing of the information by student. The article is also dealing with methology of education in using of information technology and sources in social work. Key words: Information Resources, Information Technologie, Education, Social Work

Úvod
V súčasnosti môžeme považovať prácu s informáciami za kľúčovú pri spracovaní teoretických vedomostí. Informácia má v dnešnej dobre nielen vyššiu hodnotu ako kedysi, ale aj vytláča surovinové a ekonomické zdroje na sekundárnu úroveň. Vďaka technickému pokroku je možné informáciu uchovávať v omnoho širších rovinách, ako tomu bolo v minulosti. Vďaka tomu rastie aj samotná cena informácie. (Vymětal, 2010). Ako dokážeme prečítať informáciu, inovovať ju, následne ju ponúknuť prostrediu, závisí náš zisk resp. prospech z informácie.

zbornik_vnutro-A5.indd 84 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková

29. 7. 2011 11:00:45

Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita

85

Ako uvádza Plavčan (2007), vo svetovej ekonomike sú najvýznamnejšie a najrýchlejšie sa rozvíjajúcimi oblasťami:  komunikačné technológie  eContent (vytváranie a zabezpečovanie najkvalitnejšieho elektronického obsahu informácií)  eLearning (alternatíva klasickým metódam vzdelávania prostredníctvom elektronického obsahu)  teleworking (umožnenie kombinácie vykonávania práce v zamestnaní a vykonávania prác v domácom prostredí) Pre podporu a rozvoj vzdelanostnej spoločnosti je potrebné zabezpečiť zrovnoprávnenie používania elektronických a hmotných nosičov, podporovať internetizáciu spoločnosti, vytváranie užitočného obsahu a podporu celoživotného vzdelávania. (Plavčan, 2007). V tomto smere môže byť nápomocná Vláda SR s Ministerstvom školstva a Ministerstvom kultúry, ktoré svojimi rozhodnutiami v podobe schválenia národných programov a národných projektov posúva elektronizáciu dokumentov a ich sprístupnenia do reálnej podoby. V súčasnosti oblasť informatizácie je súčasťou Národného programu výchovy a vzdelávania pre rezort školstva. Vymětal (2010) upozorňuje na súčasný vzdelávací systém ako jeden z možných rizikových faktorov vývoja informačnej spoločnosti. V príspevku budeme upriamovať pozornosť práve na vzdelávanie, ktoré by malo nielen predchádzať uvedenému riziku, ale zároveň aj otvoriť diskusiu o tom, ako my vzdelávatelia môžeme ovplyvniť smerovanie informačnej spoločnosti.

Vzdelávanie študentov sociálnej práce v oblasti informačných technológií
Strieženec chápe sociálnu prácu ako disciplínu, ktorá vychádza zo systému poznatkov mnohých spoločenských vied (psychológie, sociológie, filozofie, etiky, pedagogiky, lekárskych, právnych a ekonomických vied) a aplikuje vedecké poznatky do praktickej činnosti (in: Oláh, Schavel a kol., 2009). Koncipovanie teoretického predmetu sa opiera o cieľ, ktorým je poukázať študentom sociálnej práce na možnosti vyhľadávania, spracovania a využívania informácií v sociálnej oblasti. Zároveň študent dostáva informácie, kde hľadať pramene, ako sa k nim dostať, ako ich spracovať a ako ich správne citovať. Pri práci s informačnými zdrojmi pri spracovávaní tém v oblasti sociálnej práce vychádzame z teoretického vymedzenia sociálnej práce. Počas bakalárskeho štúdia sociálnej práce sa študent oboznamuje zo základnými prameňmi a zdrojmi v tomto študijnom odbore. Tieto zdroje sú vnímané ako primárne, nakoľko sú v informačných listoch uvádzané ako povinná resp. odporúčaná literatúra. Nachádzame tu odborné informačné zdroje a vedecké informačné zdroje z odboru sociálnej práce, psychológie, sociológie, filozofie, pedagogiky či antropológie. Často po nich siahajú študenti pri spracovávaní seminárnych a ročníkových prác. Za ohrozenie kvality spracovania prác v súčasnosti možno považovať: a) články, ktoré majú populárno-náučný charakter (napr. všetky neodborné časopisy, týždenníky atď.), b) referáty, ktoré sú verejne dostupné na webových stránkach a majú rôznu výpovednú hodnotu.

zbornik_vnutro-A5.indd 85 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková

29. 7. 2011 11:00:45

86

Realita a vízia sociálnej práce

Študent, ktorý vníma svoju seminárnu prácu, ako povinnú a k spracovanej téme si nevytvoril vzťah, často môže siahnuť po nekvalitných „článkoch“ neodborného charakteru, najčastejšie na webových stránkach. Tu sa vynára otázka, akým spôsobom zo strany pedagógov môžeme prispieť k zlepšeniu úrovne seminárnych a ročníkových prác. Jednou z možností je zadefinovanie kritérií, ktoré by mala z metodologického hľadiska obsahovať práca, čím je možné eliminovať prípadnú nekvalitu spracovania práce. Dôležitým faktorom pri vzdelávaní z metodologického hľadiska je nosná koncepcia pri tvorbe bakalárskej práce. V Zákone č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách v § 52 Bakalársky študijný program, nie je konkrétne definovaný obsah bakalárskej práce, no v ods. 1 § 52 je uvedené: „Bakalársky študijný program sa zameriava na získanie teoretických poznatkov a praktických poznatkov založených na súčasnom stave vedy alebo umenia a na zvládnutie ich použitia pri výkone povolania alebo pri pokračovaní v nadväzujúcom vysokoškolskom štúdiu.“. Z toho teda vyplýva, že študent by mal spracovať v bakalárskej práci teoretické východiská a poznatky, ktoré sú uplatniteľné pri výkone profesie sociálneho pracovníka. Ministerstvo školstva Slovenskej republiky v Zákone č. 496/2009, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov uvádza, že titulný list záverečných prác upravuje všeobecne záväzným právnym predpisom. Univerzita, resp. fakulta, na ktorej študijný odbor pôsobí, spracováva smernice, v ktorých usmerňuje a upresňuje kritéria pre tvorbu bakalárskej práce. Veľmi okrajovo sa smernice dotýkajú informačných zdrojov, čo na jednej strane môžeme považovať za pozitívne, nakoľko študentovi a konzultantovi sa otvára priestor pri výbere informačných zdrojov, no na druhej strane to môže priniesť zníženú kvalitu práce s informačnými zdrojmi, hlavne elektronickými. Nakoľko bakalárska práca je prvou záverečnou prácou študenta v rámci vysokoškolského štúdia, pri jej tvorbe by mal preukázať schopnosť a zručnosť efektívne spracovať informačné zdroje s korektným citovaním, pri diplomovej práci sa už v teoretickej časti predpokladá, že jeho zručnosť v oblasti práce s informačnými zdrojmi je zvládnutá, doplnená a spracovaná v rámci informačných zdrojov z oblasti výskumu, ak práca obsahuje aj praktickú resp. empirickú časť. Preto svoju pozornosť budeme upriamovať hlavne na bakalársku prácu z hľadiska spracovania informačných zdrojov. Dôležitou časťou v rámci vzdelávania študentov sociálnej práce v bakalárskom študijnom programe v oblasti informačných zdrojov je priblíženie a nácvik samotného vyhľadávania informačných zdrojov v informačnom prostredí. Rozhodujúce v tomto kroku je stanoviť si postupnosť cieľov čo vyhľadávať a kde vyhľadávať. Nezastupiteľnú úlohu pri zorientovaní študenta v základných informačných zdrojoch zohráva konzultant (školiteľ) záverečnej práce. Vymětal (2010) rozdelil informačné zdroje nasledovne: a) primárne informačné zdroje (články, časopisy, dokumenty ochrany duševného vlastníctva, normy, vedecko-kvalifikačné práce, výskumné a technické správy, interné firemné informácie, zákony a legislatíva, tajné informácie) b) sekundárne informačné zdroje (šedá literatúra, referátová literatúra, dokumenty ochrany priemyselných práv, literatúra citácií, externé firemné informácie) c) terciárne informačné zdroje (náučné slovníky, encyklopédie, monografie, učebnice, príručky, numerické a faktografické zdroje, účelové firemné publikácie)

zbornik_vnutro-A5.indd 86 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková

29. 7. 2011 11:00:45

zákony. pretože výsledky vyhľadávania (resp. ktorá ukladá študentom povinnosť zaevidovať svoju záverečnú prácu do Centrálneho registra záverečných prác. 496/2009 Z. Kľúčové slová a ich kombinácia pri pokročilom vyhľadávaní (prostredníctvom príkazov „and“. selekcii. zbornik_vnutro-A5. rešerše) môžu ovplyvniť celú následnú prácu s informačnými zdrojmi. mal by študent dôkladnejšie vyhľadávať. Konzultant (školiteľ) práce usmerňuje z metodologického hľadiska pri tvorbe záverečnej práce. encyklopédie. časopisy. výberu. ktoré by mali viesť k efektívnemu spracovaniu informácie a výslednému produktu. 2011 11:00:45 . Na to je potrebné osvojiť si odbornú terminológiu a využívať ju. že ak práca ma napĺňať stanovené kritéria a mala by byť kvalitne spracovaná. jeho obsahové a myšlienkové zameranie (Meško. 2005). Katuščák a kol. hlbšie preskúmať relevantnosť informačného zdroja kým s ním začne pracovať. ktorých výsledkom by mala byť relevantne vypracovaná rešerš. aby text postrehol odbornú informáciu. alebo „*“) má nesmierny význam. e) schopnosť adekvátne využiť metódy pri práci s odborným resp. môžu absentovať. 7. b) schopnosti študentov vyhľadať relevantný informačný zdroj.uips. vedecko-kvalifikačné práce) Pri selekcii informačných zdrojov je významný jazykovo-kompozičný prvok. Niektoré vyhľadané informačné zdroje môžu byť zastaralé.indd 87 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29.. vedeckým textom. s prihliadnutím na dodržiavanie citačných noriem. učebnice.sk/images/PKvs/z496_2009. z. (http://www. Preto by mal študent venovať pozornosť jazykovej stránke textu. ale domnievam sa. kvalita záverečnej práce závisí od viacerých faktorov. články. a niektoré dôležité sa zase vo vyhľadanom zozname nemusia nachádzať. V tejto súvislosti môžeme hovoriť o transparentnej a legitímnej kontrole kvality záverečných prác. Realita vo vzdelávaní študentov sociálnej práce pri práci s informačnými zdrojmi a ich využívaním je teda závislá od: a) dostupných zdrojov (odborných a vedeckých). „or“ a „not“.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 87 Z pohľadu spracovania informácií v oblasti sociálnej práce by sme mohli rozdeliť informačné zdroje na: a) primárne IZ (monografie. Pomoc pri vhodnom výbere informačných zdrojov môže knižnica prostredníctvom rešeršnej služby. Samozrejme.). pričom je známa ich existencia. d) schopnosť študenta osvojiť si spôsob citovania informačného zdroja (printového. nemusia vyhovovať iným kritériám. príručky.sk/sub/uips. aby študent vedel správne navoliť kľúčové slová. Vybraté informačné zdroje následne študent podrobuje analýze. Uviedla som päť podľa mňa najdôležitejších skutočností. aby študent bol schopný dekódovať obsah myšlienky a patrične ju využil v celom kontexte svojej práce. kde je však veľmi dôležité.pdf) Od septembra 2011 budú v Slovenskej republike povinne všetky záverečné práce zverejnené aj na webových stránkach. Mal by dbať na správne dodržiavanie citačnej normy vybraných informačných zdrojov. elektronického). legislatíva) b) sekundárne IZ (slovníky – náučné a jazykové. c) schopnosť a zručnosť selekcie dôležitých poznatkov z informačného zdroja. zborníky. Zároveň. Súčasnosti je v platnosti novela Zákona o vysokých školách (Zákon č.

ale aj ich zvyšovanie počtu článkov pedagógmi. To kladie väčší dôraz na skvalitnenie služieb akademických knižníc v oblasti elektronických databáz. Prínosom Impact faktoru je okrem iného aj v tom.88 Realita a vízia sociálnej práce V súčasnosti pedagógovia tvoria a publikujú svoje teoretické a praktické poznatky v podobe odborných a vedeckých prác. 7. publikovanie v karentovaných vedeckých časopisoch) e) elektronické informačné zdroje (dostupnosť celosvetových vedeckých databáz v akademických knižniciach a vedeckých knižniciach) Pre pedagóga to znamená.indd 88 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. kde by potenciálne mohol publikovať.akredkom. že pedagógovi prináša informáciu o renonovaných časopisoch.sk/index. aktuálne témy a pedagóg si môže verifikovať presnosť referencii. pl?tmpl=kriteria) o. tým vyšší kredit získava konkrétna univerzita za publikačnú činnosť (ak vydáva vlastný časopis).com/products_services/science/academic/impact_factor). (http://www. koncepcie. Vízia vzdelávania študentov sociálnej práce v oblasti informačných technológií Kvalita vzdelávania študentov sociálnej práce v oblasti informačných zdrojov je teda prepojená na: a) dostupné informačné zdroje – publikačná činnosť pedagógov (odborná a vedecká – monografie. Zvyšuje sa tým tzv. 2005) zbornik_vnutro-A5. Katuščák a kol. Čím je vyšší Impact faktor. Zároveň by však mal mať aj prístup k medzinárodným vedeckým informačným databázam v spoločenských vedách. s ktorými môžu pracovať študenti pri tvorbe svojich záverečných prác. vedeckých a odborných knižníc (štandardné knižničné služby: absenčné a prezenčné výpožičky. resp. i kvantita publikačnej činnosti determinuje objem finančných prostriedkov pridelených na jednotlivé fakulty). 2011 11:00:45 . zvyšuje sa tzv. (Meško. alebo abstrakty článkov. Impact faktor pre citovanie publikovaného článku. Informovanosť o existencii a sprístupnení celosvetových vedeckých databáz je taktiež téza v rámci teoretického predmetu. pravidelne ich sledovať a konkrétne zdroje odporúčať študentom pri tvorbe záverečnej práce. Po elektronických informačných zdrojoch zo svetových databáz študenti siahajú vo veľmi malom počte. Vďaka fulltextovému obsahu databázy umožňuje pravidelne sledovať v danej oblasti nové trendy.i. a tak nepriamo ponúkajú študentovi rôznu kvantitu a kvalitu informačných zdrojov v prevažnej miere v printovej podobe.. s ktorými môže pracovať. že by mal mať vedomosť o dostupných aktuálnych zdrojoch vo svojej oblasti. Čiže Impact faktor je meradlom frekvencie citovaného článku za určité obdobie (http://thomsonreuters. nakoľko je potrebná znalosť cudzieho jazyka (v prevažnej miere anglického). raiting univerzity a môže byť viac konkurencieschopná voči zahraničným univerzitám. kvantifikačné kritéria pre naplnenie akreditačných kritérií. učebnice. medzinárodné a medziknižničné výpožičné služby) d) kritéria Akreditačnej komisie SR resp. Publikačnú činnosť pedagógov však ovplyvňujú viaceré faktory (napr. „A“ kategórie. rešerše. Cieľom celosvetových databáz nie je len poskytovať či už plnotextové (fulltextové) články. články vo vedeckých časopisoch) b) využívanie moderných informačných technológií c) služby akademických. iného orgánu posudzujúceho udelenie akreditácie príslušných študijných odborov na publikačnú činnosť pedagógov pre udelenie akreditácie študijného odboru sociálna práca (tzv. skriptá.

Naše vzdelávanie sa rozširuje o poskytnutie informácií kde konkrétne môžu študenti sociálnej práce hľadať potrebné informácie v elektronických dokumentoch. Neopomenuteľným faktom však ostáva. anotáciou alebo kľúčovými slovami. nekvalita záleží aj od nás a nášho prístupu. keď je zabezpečené technické vybavenie pri vzdelávacom procese.). zbornik_vnutro-A5. V rámci vzdelávania je možné zdokonaliť v praktickej časti predmetu aj vyššie uvedené zručnosti. Niektoré časopisy (slovenské. Excel. Určite by nemalo chýbať bezproblémové pripojenie na Internet. osobných zručností a schopností pri vyhľadávaní. Access atď. Niektoré elektronické dokumenty sú voľne dostupné prostredníctvom webových stránok. 7. že študent. (http://www. Nielenže to závisí od rôznych faktorov. článkov sa študent dostane aj na zahraničné informačné brány. Pri vyhľadávaní informačných zdrojov je však najviac potrebná znalosť práce v internetovom prostredí a Microsoft Office – Word. resp. Vráťme sa. ktoré sú v tomto smere rôzne. že ak Akreditačná komisia SR resp. ktorý siahne po týchto databázach by mal ovládať anglický jazyk.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 89 Dôležitým faktom však je. Plynule prechádzame z teoretického vymedzovania do praktickej roviny. môže byť disproporčný. k dispozícií by mali byť počítače pre študentov. Pri realizácií vyhľadávania informačných zdrojov v oblasti sociálnej práce sa v prípade študentov priestor zužuje skôr na informačné zdroje v materinskom jazyku. články z vedených odborov. K dispozícií sú však celosvetové databázy či už indexové alebo fulltextové (napr. Outlook. ScienceDirect atď. Zatiaľ neexistuje karentovaný časopis v tomto odbore na Slovensku a ani v Českej republike. české. zahraničné) na svojich web stránkach sprístupňujú napr. ebrary Academic Complete. v ktorých je však v prvom rade „nútený“ hľadať informácie. „A“ publikácií a kategórií nebude adekvátne naplnený resp. Vďaka čomu sa zároveň stávame súčasťou informatickej spoločnosti a jej kvalita resp. ktorý posudzuje udelenie akreditácie. Takto koncipovaná praktická práca počas vzdelávania kladie nároky aj na počítačové zručnosti študentov. ale naspäť k študentom. bude akceptovať publikačnú činnosť pedagógov hlavne v karentovaných časopisoch a databázach. spracovaní a prezentovaní informácií od nás k študentovi. Skonštatovať aká je realita a aká by mohla byť budúcnosť. ktoré sme spomínali v prvej časti príspevku. JSTOR. kde sa dá publikovať. portály. publikácií. Web of Science. ale predsa fulltexty článkov. archívy jednotlivých čísiel.slpk. iný orgán. Vďaka elektronickému spracovaniu kníh. ktoré sú uvedené vyššie. 2011 11:00:45 . Powerpoint. SCOPUS. kde si počas cvičení študenti v databázach vyhľadajú relevantný zdroj a následne ho spracujú do svojej práce. čo môže spôsobiť. Oxford Journals. Ich počet však nie je veľmi vysoký. portál sa študent presúva do elektronických databáz.indd 89 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Cez bránu resp. že kritéria tzv. Záver Cieľom príspevku bolo zamyslieť sa nad vzdelávaním budúcich sociálnych pracovníkov v oblasti informačných zdrojov. bude to znamenať obmedzené možnosti publikovať v odbore sociálna práca. Ovládanie práce s počítačom. pod ktorou sa zväčša rozumie práca s Internetom a balíkom Microsoft Office (Word. ktoré mu umožnia prečítať si daný zdroj. ale závisí to aj od nášho osobného prístupu.sk/karentcas_skcz03. Vzdelávanie v oblasti informačných zdrojov môže byť kvalitnejšie. pri niektorých číslach sú síce v menšej miere.) má rôzne úrovne.htm) Preto zatiaľ ostáva pedagógom publikovať v odbore sociálnej práce v odborných časopisoch. v ostatných prípadoch sa čitateľ oboznamuje s abstraktom. ProQuest Central.

htm http://www. 131/2002 Z. Martin: vydavateľstvo Osveta.uniba. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. JÁN a kolektív.90 Realita a vízia sociálnej práce Literatúra: MEŠKO. Zákon č. DUŠAN – FINDRA.pl?tmpl=kriteria http://www. 2007 122 s. PhD. MILAN – ONDRUŠOVÁ. VYMĚTAL.com/products_services/science/academic/impact_factor http://www. PAVEL.slpk. 2010 436 s. PETER.sk zbornik_vnutro-A5. z. 2011 11:00:45 . MICHAL – SCHAVEL. 2010: Informační zdroje v odborné literatuře. 2009: Sociálna práca – vybrané kapitoly z dejín. a dopln. PLAVČAN.sk/index. 7. uprav. vyd..pdf Kontakt: PhDr. o vysokých školách v znení neskorších predpisov. http://thomsonreuters. ISBN 80-89143-32-6. Zoja Koscurová. s r. 1.sk/images/PKvs/z496_2009. ISBN 80-8063-200-6. 2. 2005 496 s.sk/sub/uips. ZLATICA – NAVRÁTIL. 131/2002 Z. Akademická príručka. Zákon č. Bratislava: MERCURY spol. Bratislava: VŠZaSP sv. 811 08 Bratislava e-mail: koscurova@fedu..sk/karentcas_skcz03.akredkom. 2007. DUŠAN – KATUŠČÁK.uips.. ISBN 978-80-7357-520-5.indd 90 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Vedomostná spoločnosť v Slovenskej republike. z. JAN. 496/2009. 2005. Alžbety. 2009 228 s. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. vyd. o. Univerzita Komenského v Bratislave Pedagogická fakulta Katedra sociálnej práce Šoltésovej 4. ISBN 80-969449-6−7. Praha: Wolters Kluwer ČR. OLÁH. teórie a metód sociálnej práce.

96/2004 Sb. 7. V České republice však stále dochází k narůstající potřebě kvalifikovaných sociálních pracovníků. Unfortunately (despite the high level of professionalism and the demands on the profession) insufficiently evaluated and supported by management and founders of medical organizations.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 91 Vzdělávání zdravotně-sociálních pracovníků v České republice Iva Kuzníková Abstrakt: Cílem příspěvku je seznámit s možnostmi vzdělávání v oboru sociální práce ve zdravotnictví v České republice. Multidisciplinární zdravotnický tým Abstract: The aim of the contribution is to introduce the education possibilities in the field of Social work in health care in the Czech Republic. zbornik_vnutro-A5. považována činnost v rámci preventivní. Fakulta sociálních studií má jako vzdělávací instituce zájem podpořit obor sociální práce v uvedeném resortu a reagovala na tuto situaci vytvořením nového studijního oboru Zdravotně-sociální pracovník.. Většina resortů udává jejich nedostatek. Nelékařský zdravotnický pracovník. diagnostické a rehabilitační péče v oboru zdravotně-sociální péče. Doposud bylo získávání kvalifikace Zdravotně sociálního pracovníka (nelékařského zdravotnického pracovníka) v České republice zajišťováno formou celoživotního vzdělávání – akreditovaným kvalifikačním kurzem Ministerstva zdravotnictví. The Faculty of social science of University of Ostrava is interested in supporting the field of social work in health care and has responded by creating a new field of study: Medico-social worker. Dále se zdravotně-sociální pracovník podílí na ošetřovatelské péči v oblasti uspokojování sociálních potřeb pacienta. Vzdělávání. který byl jako první v ČR plně akreditován v listopadu roku 2010. It was accredited as the first in the Czech Republic in November of 2010. 2011 11:00:45 . Zdravotně-sociální pracovník. Pozice sociálních a zdravotně sociálních pracovníků ve zdravotnickém týmu je nezastupitelná a bohužel (i přes vysokou profesionalitu a nároky na povolání) nedostatečně hodnocená a podporovaná managementem zdravotnických organizací či zřizovateli. Achieving the qualification of Medico-social worker (“para-medical staff”) has been provided by the accredited course for life-long learning (Ministry of Health of Czech Republic) until now. There is a growing need for qualified social workers in many resorts in the Czech Republic. Zdravotně sociální pracovník má významnou úlohu v zahájení složitého procesu zdravotně-sociální rehabilitace. přičemž deficit je vázán na chybějící odbornost. který vede k udržení reálně dosažitelné kvality života klienta a zároveň působí jako preventivní faktor snižující možnost opakovaného návratu do zdravotnického zařízení.indd 91 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. The position of Medico-social workers in multidisciplinary team in healthcare is irreplaceable. je dle § 10 zákona č. The deficiency is linked to lack of expertise of social workers. Za výkon povolání zdravotně-sociálního pracovníka. Klíčová slova: Sociální práce v resortu zdravotnictví.

a proto by oba systémy měly být propojeny. kteří budou vyžadovat péči zdravotní.96/2004 Sb. Výrazné rozdělení resortů zdravotnického a sociálních věcí u nás (Vurm. že v každém zdravotnickém zařízení je poměr sociálních pracovníků k lůžkům jiný. onkologickými. který však v celé republice nebyl na žádné vzdělávací instituci v plném rozsahu akreditován z důvodu vysokých požadavků na délku odborné praxe. V České republice jsou sociální pracovníci ve zdravotnictví velmi pracovně přetížení. Předpokládá se další zvyšování počtu nemocných. skladbu studijního plánu. péči sociálního okolí. kteří nemohou žít bez pomoci druhých.indd 92 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. o nelékařských zdravotnických povoláních v pozdějším znění. V takových případech se na péči podílejí pracovníci obou resortů. stojí v protikladu k mezinárodním snahám o pozitivní a holistické přístupy. ať už rodiny. Souběžná potřeba péče zdravotní a sociální se nejvíce týká lidí. metabolickými. byla narušena požadavky Ministerstva zdravotnictví na získání odborné způsobilosti k výkonu nelékařského zdravotnického povolání u zdravotně sociálních pracovníků. 1) což je mimo jiné dáno i nárůstem počtu klientů s onemocněními srdečně-cévními. 1) 2) Na jednoho sociálního pracovníka v lůžkových zdravotnických zařízeních v ČR připadá v průměru 218. Multidisciplinary team in heatlhcare Profese sociální práce v resortu zdravotnictví v ČR stále usiluje o pevné postavení v rámci multiprofesních týmů zdravotnických zařízení.92 Realita a vízia sociálnej práce Activities of Medico-social worker are (by the law about Para-medical professions in Czech Republic – number 96/2004 Sb. 2) Legislativa stanovuje povinnost absolvovat kurz Zdravotně sociální pracovník.. Education. závislostmi. Zákon č. Uvedené vyplývá z šetření provedeného v roce 2010 autorkou. v souvislosti se vzděláváním v oboru sociální práce v resortu zdravotnictví. v povědomí odborné i laické veřejnosti. v náhodně vybraných zdravotnických zařízeních v České republice. 2011 11:00:45 . odborné garance praktického vzdělávání atp. And play an important role in the initiation of a process of medico-social rehabilitation. Their activities lead to maintaining the quality of life for clients and to prevention of repeated return to a medical facility. diagnostic and rehabilitative care in the field of health and social care. 7. Tato jednota. Jaká je realita v oblasti vzdělávání sociální práce ve zdravotnictví? Hovoříme-li o jednotě ve vzdělávání v sociální práci v České republice. 2007).): preventive. dobrovolníků anebo kvalifikovaného personálu. není výjimkou jeden pracovník ku čtyřem. To jasně prokázalo. duševními aj. Medico-social workers involved in nursing care and contribute to social needs of the client/patient. včetně zvyšování ekonomických nákladů na adekvátní péči. Keywords: Social work in health care. pěti. Standardy jsou základním nástrojem české Asociace vzdělavatelů v sociální práci s cílem definovat kvalitu vzdělávání u pomaturitních forem studijních oborů sociální práce. Para-medical staff. ale i k sedmi stům lůžkům.8 lůžek. Vznik nového studijního oboru Zdravotně sociální pracovník potvrzuje význam sjednocení obou oblastí. o mezioborové prolínání těchto sfér. pohybovými. zbornik_vnutro-A5. tak jistě nejvýraznějším krokem ke sjednocení požadavků na vzdělavatele byl vznik Minimálních standardů vzdělávání v sociální práci a Asociace vzdělavatelů v sociální práci. sociální. Medico-social worker. případně studijní obor.

že již svou odbornost získali v souladu s platnou legislativou Ministerstva práce a sociálních věcí. 3) 3) Například absolventi magisterského studijního oboru Sociální práce se zdravotnickým profilem potvrdili nabyté znalosti a dovednosti z medicínských disciplín vykonáním Státní závěrečné zkoušky mj. Dlouholeté odborné i pedagogické zkušenosti s realizací tohoto oboru se přirozeně promítají do záměru FSS OU akreditovat program a obor. V ČR začaly poskytovat univerzitní vzdělávání Vysoká škola politická a sociální. 2000).cz/Odbornik/dokumenty/akreditovane-kvalifikacni-kurzy_1766_935_3. chirurgie. Do roku 2004. 1995:4).). byl akreditován v roce 1995. v Hradci Králové vznikl Ústav sociálních studií s magisterským studijním oborem sociální práce v roce 1997 aj. v Praze roku 1945 a Vysoká škola sociální v Brně roku 1947. Pětiletý magisterský studijní program Specializace ve zdravotnictví a jeho obor Sociální práce se zdravotnickým profilem má v současné době na Ostravské univerzitě – v souvislosti s boloňským procesem. 2001). Schimmerlingová.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 93 Možnosti vzdělávání v minulosti a dnes Novodobé vzdělávání sociálních pracovníků a zdravotně sociálních pracovníků navazuje na vývoj vzdělávání v oboru před rokem 1968. přesto je pro jejich výkon sociální práce ve zdravotnictví bez odborného dohledu zapotřebí absolvovat výše uvedený kurz pro zdravotně sociální pracovníky. letech 20. Poté však legislativa začala vyžadovat minimálně absolvování kvalifikačního kurzu Zdravotně sociální pracovník. Většina sociálních a zdravotních služeb byla poskytována v ústavních zařízeních řízených centrálně. v němž se mohou tyto zkušenosti zúročit při nových legislativních podmínkách pro přípravu na povolání regulovaných profesí v oblasti zdravotně sociální péče. Od roku 1989. Obě tyto školy však zanikly roku 1953 v důsledku komunistického převratu a až do roku 1989 fungovalo pouze dvouleté pomaturitní vzdělávání sociálních pracovníků na sociálně právních školách (Novotná. kdy vstoupil v platnost Zákon č.indd 93 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29.html) zbornik_vnutro-A5. Praze a Ostravě). (Jeho obsah je v příloze 1 AKK 07. V období normalizace po sovětské okupaci 1968 došlo k přerušení souvislosti s vývojem praxe sociální práce na Západě. mezi nimi též obory se zdravotnickým profilem (například na Ostravské Univerzitě. psychiatrie.. v disciplínách pediatrie. čímž získá způsobilost k výkonu nelékařského zdravotnického povolání ve zdravotnictví. Schimmerlingová. a to Vyšší škola sociální péče v Praze. Byla zrušena v roce 1935 a nahrazena Masarykovou státní školou zdravotní a sociální péče. Aby se ovšem stali absolventi výše uvedených magisterských oborů nelékařskými zdravotnickými pracovníky. Roku 1918 vznikla první škola sociální práce. neurologie. byla sociální práce ve zdravotnických zařízeních vykonávána sociálními pracovníky výše uvedených oborů a oborů sociální práce vyšších odborných škol. pro získání odborné způsobilosti (viz dále). která nabízela vyšší odborné vzdělání především pro zdravotní sociální pracovnice.mzcr. interní lékařství. geriatrie. vznikaly na filosofických fakultách Univerzity Karlovy. kdy existovaly jen tři střední školy sociálně právní (v Brně. 1992). o nelékařských zdravotnických povoláních. vyvolala reakci v roce vzniku samostatné Československé republiky. které by pomáhaly lékařům v oblasti sociálního lékařství (Chytil in Adams. 96/2004 Sb. Na českých univerzitách byly v 90. 7. akreditaci na dostudování do roku 2013. 2011 11:00:45 . A to přesto. Masarykovy univerzity a Univerzity Palackého vzdělávací programy pro sociální pracovníky (Beránková. Potřeba vybudovat moderní sociální péči z dobrovolných činností různých spolků a veřejné chudinské péče v naší zemi. se sociální fakultou. století akreditovány pětileté studijní obory sociální práce. k dispozici na: http://www. V tomto období se však objevují snahy o propojení problematiky sociální s tématikou zdravotnictví v souvislosti s praxí (Novotná. musí také absolvovat uvedený jednoletý kurz.

indd 94 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 7.doc Dostupné na http://www. V České republice dochází k narůstající potřebě kvalifikovaných sociálních pracovníků. Ministerstva práce a sociálních věcí. 2011 11:00:45 . Minimální standardy vzdělávání v sociální práci. rozvojem profesních standardů. Reakcí na tuto situaci jsou snahy o akreditaci nových studijních oborů na univerzitách. včetně dodržení Minimálních standardů vzdělávání v sociální práci. diagnostické a rehabilitační péče v oboru zdravotně-sociální péče. 5) Doposud tedy bylo získávání odborné kvalifikace Zdravotně sociálního pracovníka (nelékařského zdravotnického pracovníka bez odborného dohledu) v České republice zajišťováno pouze formou celoživotního vzdělávání – výše uvedeným akreditovaným kvalifikačním kurzem. Legislativa zdravotnického resortu neklade jako prioritní podmínku získání vzdělání v oboru sociální práce tak.94 Realita a vízia sociálnej práce Vzdělávání zdravotně sociálních pracovníků je dnes v České republice dáno především zmiňovaným Zákonem č. aby byl zdravotně sociální pracovník respektován jako odborník v rámci týmu stejně. Zdravotnická legislativa přesně vymezuje činnosti zdravotně sociálního pracovníka 4) a velmi zásadně zasahuje do systému vzdělávání. Zdravotně sociální pracovník byl v České republice zařazen mezi nelékařská zdravotnická povolání. Cílem tohoto studijního oboru je získání kompetencí a způsobilosti nejen pro výkon nelékařského zdravotnického povolání. o podmínkách získávání a uznávání způsobilosti k výkonu nelékařských zdravotnických povolání a k výkonu činností souvisejících s poskytováním zdravotní péče a o změně některých souvisejících zákonů (zákon o nelékařských zdravotnických povoláních).org/soubory/standardy%20úplné.mpsv.96/2004 Sb. Na speciální zaměření sociálních pracovníků je kladen velký důraz a například ze závěrů Analýzy a vyhodnocení činnosti sociálních pracovníků z hlediska kvantity jejich potřeby a z hlediska jejich pracovní náplně z r.. jak jej vymezuje Zákon č. Hlavním cílem garantů studijního oboru je přispět k profesionalizaci sociální práce v resortu zdravotnickém tak. ale i výše uvedených kompetencí sociálního pracovníka v resortu práce a sociálních věcí v souladu s legislativou Ministerstva zdravotnictví ČR.cz/cs/862 zbornik_vnutro-A5. 1990. o sociálních službách a minimální standardy vzdělávání v sociální práci. včetně bakalářského studijního oboru Zdravotně sociální pracovník.. Ministerstva školství. mládeže a tělovýchovy ČR. rozvojem teorií a metod. který od roku 1989 intenzivně pracuje na navázání vývoje oboru před rokem 1968 a usiluje o profesionalizaci. 96/2004 Sb. ke kterým dochází od r. v souvislosti s radikálními změnami v sociální oblasti. považována činnost v rámci preventivní. Dostupné na http://www. Vznikla tak svízelná situace pro obor sociální práce. Poznámky ke studijnímu plánu oboru Zdravotně sociální pracovník na Fakultě sociálních studií Ostravské univerzity: 4) 5) 6) Za výkon povolání zdravotně-sociálního pracovníka u nás. 6) První studenti nastoupí ke studiu v akademickém roce 2011/2012. Plně akreditovaný studijní obor v souladu s legislativami ministerstev je nově pro zájemce o studium k dispozici na Fakultě sociálních studií Ostravské univerzity v Ostravě. 2005. ve znění pozdějších předpisů. Dále se zdravotně-sociální pracovník podílí na ošetřovatelské péči v oblasti uspokojování sociálních potřeb pacienta. vyplývá naléhavá potřeba obnovení vzdělávání v sociální práci na vysokoškolské úrovni a profesionalizace sociální práce. jak je tomu ve většině zahraničních zdravotnických zařízení.asvsp. kterou vypracovalo Ministerstvo práce a sociálních věcí. 108/2006 Sb. je dle §10 zákona č.

A shodně prosazovat. kteří hovoří o nedostatečném vymezení pozice sociálního pracovníka ve zdravotnictví. aby zahrnovala vědní disciplíny v souladu s Minimálními standardy vzdělávání v oboru sociální práce a v souladu s požadavky danými vyhláškou č. v různých zdravotnických zařízeních. mládeže a tělovýchovy ČR. č. kterou se stanoví minimální požadavky na studijní programy k získání odborné způsobilosti k výkonu nelékařského zdravotnického povolání a akreditačními požadavky Ministerstva školství. Poté se pokoušet o sjednocení náplně práce sociálního a zdravotně sociálního pracovníka v praxi. 39/2005 Sb. v souladu s platnou legislativou a podle plánu praxe pod vedením akademického pracovníka vysoké školy garantujícího průběh praktického vzdělávání a pod vedením mentora odborné praxe (školitele odborné praxe). která je zajišťována ve zdravotnických zařízeních. kterou se stanoví činnosti zdravotnických pracovníků a jiných odborných pracovníků.indd 95 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Náplň činnosti studentů oboru Zdravotně sociální pracovník FSS OU vychází z § 9 vyhl. ukotvení či nejasném poli působnosti. 7. zbornik_vnutro-A5. v organizacích služeb sociální práce. pokoušet se o prosazování v rámci multiprofesních intervencí v systému služeb zdravotnického sektoru. Uskutečňuje se formou přímé a nepřímé péče o pacienty/klienty. V neposlední řadě zdůrazňovat získané kompetence absolventů studijních oborů Sociální práce a Zdravotně sociální pracovník vyšších odborných škol a univerzit jejich zaměstnavatelům. 2011 11:00:45 . Studující absolvují přes tisíc hodin odborné praxe. aby byl zdravotně sociální pracovník v prvé řadě sociální pracovník poskytující komplexní pomoc a péči klientům (případně okolí klientů) ve svízelné situaci. Závěrem Lze citovat mnoho sociálních pracovníků. v zařízeních integrované sociální péče. primárně se shodnout v rámci samotného oboru sociální práce. Důležité je.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 95 Teoretická výuka je velmi obsáhlá (více než 1600 hodin) a je koncipována tak.. 424/2004 Sb.

NOVOTNÁ. 2009. In Informace Společnosti sociálních pracovníků ČR. vyd. č.. 2000. a kol. 1992 128 s. [cit 2010-03-12] Dostupné na http://www. Vývoj profese sociálního pracovníka. 96/2004 Sb. Pozice sociálního pracovníka v rezortu zdravotnictví [online] 2010. 99 s.. 2001. Sociální pracovník a hospitalizovaný pacient. Urbana. o nelékařských zdravotnických povoláních. K.. ISBN 1-898924-68-6..html NOVOTNÁ. SHARDLOW S. Richmond and the Creation of an American Profession.indd 96 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 39/2005 Sb. Vybrané kapitoly z veřejného a sociálního zdravotnictví. V. 17. Vyhláška č. AGNEW. Praha: Katedra sociální práce a vzdělávání dospělých filozofické fakulty Univerzity Karlovy.96 Realita a vízia sociálnej práce Literatura: ADAMS. ISBN 80-7066-483-5. Zákon č. MARKOVÁ.cz/sekce-a-regiony/19 PETRÁŠOVÁ. V. v platném znění. Praha: 1995.. Pohled na sociální práci v ČR a ve Finsku. v platném znění. forem sdružování a vzdělávání.. Dorset (GB): Russel House Publishing. 108/2006 Sb. SCHIMMERLINGOVÁ. V. Zákon č. o sociálních službách. 10. kterou se stanoví minimální požadavky na studijní programy k získání odborné způsobilosti k výkonu nelékařského zdravotnického povolání. Practice. V. V. E. I.. N. ERATH P. ISBN 0-252-028-759. [online] 2010. 2004. Present Theory. 2011 11:00:45 . S. Fundamentals of Social Work in Selected European Countries – Historical and Political Context. Ostrava: Ostravská univerzita. 3 – 6 s VURM.. From Charity to Social Work: Mary E.cz/socialniprace/ukotveni. 7. V. 1. A. SCHIMMERLINGOVÁ. 2007. Sociální práce její vývoj a metodické postupy. IL: University of Illinois Press. Praha: Triton. Mezinárodní konference Sekce zdravotně sociální ČAS 23..cnna. [cit 2010-04-04] Dostupné na http://www.osf. BERÁNKOVÁ.. Perspectives. ISBN 978-80-7254-997-9. Kontakt: Iva Kuzníková Ostravská univerzita v Ostravě Fakulta sociálních studií zbornik_vnutro-A5.

hoci v zahraničí sa s touto problematikou pracuje už viac ako 15 rokov. kto je pôvodcom násilia. Kľúčové slová: Klientske násilie. Klientske násilie je formou násilia v práci. prevencia klientskeho násilia.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 97 Možnosti prevencie klientskeho násilia v sociálnej práci v rámci prípravy sociálnych pracovníkov Soňa Lovašová Abstrakt: Problematika klientskeho násilia v sociálnej práci sa stáva aj v podmienkach SR aktuálnou. add client violence issues into curricula. Abstract: The issue of client violence in social work is becoming even under the current SR. Pri výskyte násilia v práci je potrebné rozlišovať toto násilie z hľadiska toho. To potvrdzuje aj definícia autorov Einarsena. 7. čím nie je myslené sexuálne obťažovanie. Potvrdzujú to výsledky výskumov. či je spolupracovníkom. aby sa tento jav mohol nazývať bullyingom/mobbingom. čím je myslené systematické trápenie spolupracovníka alebo psychologický teror (Lovaš. Jednou z možností prevencie tohto javu je zaradiť do študijných plánov vysokých škôl predmety zaoberajúce sa danou problematikou. The article deals with possibilities content of the object in question. Nepovažujú pritom za potrebné rozlišovať realizátora násilia z hľadiska toho. 2001). spolupracovník. Podľa neho sa pojmy bullying a mobbing v odbornej literatúre považujú za ekvivalentné pojmy. ktorí považujú za bullying/mobbing obťažovanie. In: Výrost. musí sa vyskytovať opakovane aspoň raz týždenne po dobu aspoň šiestich mesiacov. nadriadeným alebo podriadeným obete. najčastejšie sa využíva pojem bullying. zamestnanec. sociálne vylučovanie v práci alebo negatívne pôsobenie na prácu niekoho. zaradenie problematiky klientskeho násilia do študijných plánov. O ďalších možnostiach prevencie klientskeho násilia. Slaměník. urážanie. Keywords: Client violence. Hoela. 2009). Pôvodcom násilia môže byť kolega. Príspevok pojednáva o možnostiach obsahovej náplne predmetu k danej problematike. One possibility of preventing this phenomenon is included in the curricula of higher education courses dealing with this topic. 2011 11:00:45 . a v niektorých európskych krajinách mobbing. violence prevention client. ktorý v zahraničnej literatúre označuje obťažovanie v práci. zbornik_vnutro-A5. This is confirmed by research results. Zapfa a Coopera (2003). Pri tomto type násilia na pracovisku sa v odbornej literatúre môžeme často stretnúť s pojmom mobbing.indd 97 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. podriadený – v týchto prípadoch hovoríme o násilí vo vnútri organizácie. Klientske násilie ako forma násilia v práci Klientske násilie je jav. nadriadený. ktorému sa v podmienkach SR a ani susedných krajinách dosiaľ nevenovala pozornosť. V súvislosti s týmto typom násilia sa v odbornej literatúre používa tiež pojem bullying a pojem „harassment“ (Lovaš. Podľa nich. Obeťou násilia v práci je vždy pracovník.

typ násilia. že vyše 70 % týchto sociálnych pracovníkov zažilo verbálne násilie od klientov. Rey. popísanie domu a pod. III. 30 % bolo fyzicky ohrozených a 10 % fyzicky napadnutých. Niektoré organizácie. že je najvyšší čas otvoriť dvere tejto problematiky. Preto si myslíme. Väčšina respondentov totiž vnímala ako vážny problém to. poštovej schránky. ktorý sme realizovali v Košickom kraji. Tretí typ násilia v tejto kategorizácii predstavuje incidenty. kde respondentmi boli sociálni pracovníci – zamestnanci ÚPSVaR hovoria o tom. Môže to byť napr. pokúsili sme sa načrtnúť určitý model – návrh systému prevencie. 2008) túto kategorizáciu násilia rozširuje o štvrtý typ násilia a to o násilie páchané na pracovisku medzi osobami. OSHA (Agentúra pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci.98 Realita a vízia sociálnej práce Pôvodcom násilia môže byť aj cudzí človek prichádzajúci do organizácie zvonku. zbornik_vnutro-A5. USA) hovorí v rámci kategorizácie násilia v práci o troch typoch násilia (Newhill. Mattison. pričom sme sa inšpirovali zahraničnými skúsenosťami s touto problematikou (Newhill. Braverman (Steffgen. napadnutie alebo útok klienta voči sociálnemu pracovníkovi. 2003. keď je obeťou násilia zamestnanec poskytujúci služby. Uvedená kategorizácia je najmä v USA uznávaná a často využívaná pri rozlišovaní jednotlivých druhov násilia v práci. Munch.). klient sociálneho pracovníka. že sa cítila nepripravená na zvládnutie tejto situácie. pričom agresor môže a nemusí byť zamestnancom organizácie. ktorý je prijímateľom týchto služieb. okrem sociálnych pracovníkov aj zdravotných sestier (napr. Návrh modelu prevencie klientskeho násilia Keďže sa výskyt klientskeho násilia v podmienkach SR potvrdil. Prvý typ predstavuje najčastejšie sa vyskytujúce násilie v práci. hovoriť o nej a pripravovať na takéto situácie budúcich sociálnych pracovníkov. bývalého zamestnanca alebo nadriadeného obete.indd 98 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. alebo pacient v zdravotníckom zariadení. 1996. 2011 11:00:45 . psychiatrov. Môže pritom ísť o spolupracovníka. Druhý typ násilia zahŕňa incidenty. V zahraničnej literatúre sa pri násilí klientov voči sociálnym pracovníkom stretávame s označením II. ktoré zbierajú údaje o násilí v práci. psychológov či lekárov (Jayaratne. 7. Watters. Útočníkom pri tomto type násilia v práci je človek. v ktorých je realizátorom násilia človek pracujúci v tej istej organizácii ako obeť. 1996. Pod klientskym násilím v sociálnej práci chápeme akékoľvek (verbálne alebo fyzické) ohrozenie. v takom prípade hovoríme v sociálnej práci a iných pomáhajúcich profesiách o klientskom násilí. Týka sa násilia v práci spôsobeného cudzou osobou vo vysoko rizikových povolaniach ako sú non-stop obchody. Klientske násilie sa týka predovšetkým pomáhajúcich profesií. II. teda nie spolupracovník. zlatníctva a pod. Výsledky výskumu. obchody s alkoholom. venovať sa jej. 2010). Newhill. 2004). V zahraničnej odbornej literatúre (viď Jayaratne. v podmienkach SR sa s týmto typom násilia takmer nestretávame. 2003): I. ktoré sú v rodinnom zväzku. non-stop herne. sa v snahe uľahčiť interpretáciu násilia v práci pokúšajú toto násilie zatriediť do určitých kategórií. Croxton. Jayaratne. Steffgen a iní) sa pod fyzické násilie klientskeho násilia zahŕňa aj poškodzovanie majetku obete (poškodenie auta. Spencer.

rizikové situácie. východiskový stav výskytu klientskeho násilia v SR. aby sa jeho zložky uplatňovali v praxi súčasne. Zistiť prevalenciu klientskeho násilia. zvládanie krízových situácií. Systém by mohol fungovať na základe vytvorenia štandardizovaných formulárov. že v podmienkach SR nie je problém fyzickej agresie v klientskom násilí tak vypuklý ako napr. Systém by mal zahŕňať štyri oblasti:  Zmapovanie situácie v SR  Vytvorenie systému hlásenia agresívnych incidentov zo strany klientov  Vzdelávanie v problematike klientskeho násilia  Vytvorenie bezpečných pracovísk. Boyle. Formulár by mal obsahovať základné údaje o útoku a o pracovisku zamestnanca – kedy a kde došlo k útoku. z ktorého sa bude vychádzať. sebapoznanie. bezpečnostných opatrení a ochrannej politiky Zmapovanie situácie Zmapovať aktuálnu situáciu v SR. V rámci prvej úrovne poznatky a vedomosti o klientskom násilí a práci s agresívnym klientom obsiahnuť v príprave a vzdelávaní budúcich sociálnych pracovníkov. ktoré by podrobne zaznamenávali násilnú situáciu. absolvovanie výcvikov zameraných na dobré zvládnutie verbálnej aj neverbálnej komunikácie. Samozrejmosťou by malo byť. zahrnúť ich do bakalárskych a magisterských študijných programoch v odbore sociálna práca. ktorí pracovníci tvoria najrizikovejšiu skupinu z hľadiska veku a pohlavia pracovníkov. že problém klientskeho násilia sa v budúcnosti nebude zmenšovať. Mali by im dať poznatky o práci s agresívnym klientom.indd 99 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. možnosti zvládania násilných situácií a to nielen na teoretickej báze. preto môžeme predpokladať. Vzdelávanie v problematike klientskeho násilia Vzdelávanie v tejto problematike je potrebné vykonávať na dvoch úrovniach. k akému typu útoku došlo. Systém štandardizovaných formulárov by zabezpečil aj možnosť priebežného štatistického vyhodnocovania a porovnávania jednotlivých ukazovateľov klientskeho násilia. pre nás počiatočný. aké opatrenia boli vykonané. ale aj formou nácviku rizikových situácií. zistiť aktuálny. Keďže sa pokúšame ponúknuť komplexný systém prevencie. naučiť ich rozpoznávať rizikových klientov. 2004. Systém prevencie sme rozčlenili na štyri samostatné bloky. 7. Vytvorenie systému hlásenia agresívnych incidentov zo strany klientov Aby sa dalo predísť opakovaniu situácií násilia a určiť. oddelení zamestnanec pracuje. ale zväčšovať. informácie o klientovi a podrobný popis incidentu. Zistiť. Coles. Napriek tomu. je potrebné vytvoriť systém hlásenia násilných incidentov. zbornik_vnutro-A5. s ktorou pracovník pracuje. a ktorí klienti sú potenciálne najrizikovejší. z hľadiska cieľovej skupiny. Mattison. na akom úseku. je potrebné. ktoré situácie sú potenciálne rizikové. Koritsas. či riešenie konfliktov. miera agresivity v spoločnosti neustále narastá. 2010) s ohľadom na podmienky výkonu sociálnej práce a úroveň daného problému v SR. nie je možné určiť prioritu alebo poradie uplatňovania jednotlivých blokov.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 99 Croxton. formou rolových hier a zážitkových metód. 2011 11:00:45 . určiť najrizikovejšie oblasti sociálnej práce z hľadiska výkonu práce. čo v praxi už väčšinou je. v USA.

techniky a postupy. ošetrené v stanovách alebo smernicou. a ktoré by organizovali distribúciu klientov k jednotlivým sociálnym pracovníkom. zbornik_vnutro-A5. ktorí budú od týchto činností odbremenení.100 Realita a vízia sociálnej práce Druhú úroveň by predstavovalo celoživotné. Obetiam by mala byť poskytnutá odborná pomoc. Rey Rey (1996) zostavila komplexný program prevencie na základe výskumnej štúdie. ktoré zabezpečia väčšie súkromie sociálnym pracovníkom a klientom pri riešení ich problémov. priebežné vzdelávanie v problematike klientskeho násilia. Lucy D. Vytvorenie bezpečných pracovísk. Každý pracovník musí vedieť čo má v danej situácii robiť a ako má postupovať. kde by bol klient informovaný o možnostiach a postupoch riešenia jeho situácie. 7. ktorú realizovala v Západnej Virgínii a prehľadu štúdií realizovaných v tejto problematike v rokoch 1978 – 1996. Zmeny. V inštitúciách a zariadeniach poskytujúcich sociálne služby by mali pribudnúť tzv. V rámci ochrannej politiky každej organizácie by mala byť nulová tolerancia klientskeho násilia. ktorí by zabezpečovali základné poradenstvo pre klientov a napr. bezpečných pracovísk bude v našich podmienkach zložitým procesom najmä z finančného hľadiska. musí mať pracovník – obeť plnú podporu zo strany organizácie. ktoré by mali sociálni pracovníci ovládať. Klientske násilie ako súčasť prípravy a vzdelávania sociálnych pracovníkov V tomto príspevku chceme poukázať najmä na oblasť vzdelávania a prípravy budúcich sociálnych pracovníkov v rámci prevencie klientskeho násilia.). Miestnosti s dvoma východmi pre prácu s potenciálne agresívnym klientom. Preto sa pomocou autoriek. Tým sa vytvorí medzičlánok medzi recepciou a sociálnymi pracovníkmi – poradcami. 2011 11:00:45 . kontaktní sociálni pracovníci. realizované formou kurzov. pomoc s administratívnymi úkonmi potrebnými pri riešení niektorých situácií (vypĺňanie tlačív a žiadostí. výcvikov či školení určených sociálnym pracovníkom v praxi a zameraných na špecifiká oblasti sociálnej práce. Organizácia má mať jasne stanovené opatrenia a postupy pre prípady výskytu násilných incidentov. Vytvorenie recepcií – uvádzacích miestností. ktoré navrhujeme si totiž okrem iného vyžiadajú aj stavebné úpravy. čím získajú viac času pre samotnú prácu s klientom. Pre prácu v teréne a návštevy klienta by mali byť vypracované samostatné pravidlá v rámci zvýšenia bezpečnosti sociálnych pracovníkov. ktoré zahŕňajú teórie. že na pracovisku dôjde k násilnému incidentu. v ktorej pracujú. bezpečnostných opatrení a ochrannej politiky Vytvorenie tzv. Jej program pozostáva z jedenástich bodov.indd 100 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. dôležité je v rámci prevencie využívanie supervízie. zaoberajúcich sa klientskym násilím pokúsime načrtnúť. čo by predmet mohol obsahovať. Jednou z najefektívnejších možností je začleniť predmet o problematike klientskeho násilia do študijných plánov odboru sociálna práca. V prípade. informácie o náležitostiach potrebných k vybaveniu ich žiadosti a pod.

Tlačidlá spúšťajúce alarm za účelom okamžitého privolania pomoci zbornik_vnutro-A5. Newhill Newhill (2003) vypracovala podrobnú stratégiu prevencie klientskeho násilia na pracovisku aj na návšteve u klienta. sebauvedomenie. ktorý môže byť potenciálne nebezpečný by mal byť nábytok pripevnený o podlahu. prácu s emóciami a dobré ovládanie verbálnej a neverbálnej komunikácie.indd 101 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. kde sa pracuje s klientom. aby sa z nej dalo uniknúť. 1995). či syndrómu vyhorenia. ochranná služba. V miestnosti by sa nemalo nachádzať nič. Bezpečnostné postupy pri návštevách u klientov – vykonávanie návštev v dvojici (Newhill. školenia a príprava pre prácu s násilným klientom pre nových pracovníkov. dlhodobá pomoc v rámci prevencie posttraumatickej stresovej poruchy. čo by mohlo byť použité ako zbraň. zariadenie. posúdenie pravdepodobnosti. núdzové tlačidlá. ako aj prípravu pre prácu s prchkým klientom. Zahŕňa aj veľmi dobré zvládnutie a prácu s neverbálnou komunikáciou. rozsah problému klienta. V rámci obmedzenia rizika pri práci s klientmi doporučuje dodržiavať nasledujúce kroky: V miestnosti. aby mu ublížil. vypracovanie formulárov a hlásení výskytu klientskeho násilia. recepcia so sklenenou stenou. aby nemohol byť použitý ako zbraň – aby sa s ním nedalo hádzať ani hýbať. Miestnosť určená na rozhovor s klientom by mala byť strategicky umiestnená tak. že klient sa bude správať násilne. telefóne alebo akomkoľvek nenápadne prístupnom mieste. 7. 2011 11:00:46 . mala by mať dva východy. vedieť posúdiť pravdepodobnosť. aby mohla v prípade potreby rýchlo doraziť pomoc. že klient bude mať sklon k násiliu – sociálny pracovník by mal ovládať teórie agresivity. či útočil naňho.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 101 Teórie príčin klientskeho násilia. asertivitu. Ovládanie obranných techník. Prepracovaný systém prevencie a opatrení na pracovisku – kurzy. možnosť priebežného vzdelávania v tejto problematike. Podpora a pomoc obetiam klientskeho násilia – možnosť využitia podporných skupín. Christina E. Bezpečné kancelárske priestory – značka zákaz nosenia zbraní. Dôležité sú bezpečnostné opatrenia ako utajené tlačidlá pre privolanie pomoci umiestnené na spodnej strane dosky stola. Slovná deeskalácia násilia – založená na empatii a rešpektovaní klienta. Bezpečnostné postupy pri práci s neznámym alebo nebezpečným klientom – špeciálna miestnosť s dvoma východmi pre prácu s klientom. ktorými sociálny pracovník môže zastaviť klientovu agresiu bez toho. ako aj na asertivite zakotvenej v sebaúcte. Poznanie vlastných reakcií a sebakontrola – príprava a vzdelávanie sociálnych pracovníkov by mali zahŕňať výcviky zamerané na sebapoznanie. podpora od spolupracovníkov a nadriadených. predpoklad. ktoré nemožno použiť ako zbraň. Fyzická kontrola klienta – eliminácia fyzickej agresie klienta. slovný kód z recepcie pri ohlasovaní nebezpečného klienta. využívanie mobilných telefónov.

v ktorom sa dá rýchlo pohybovať a topánky s nízkym opätkom. podporovať podávanie správ o násilí. Navrhujú dodržiavať nasledujúce hlavné faktory: Zaviesť oficiálne postupy pre riešenie situácií klientskeho násilia. kľúče. pretože kto prichádza so zbraňou stáva sa potenciálne vysoko rizikovým. čo by stálo za ukradnutie. pýtať sa. techniky pre zvládanie stresu a informácie o syndróme vyhorenia. Mnohí rizikoví klienti majú problémy s pochopením sociálnych kľúčov. hrozbám a zastrašovaniu. 7.indd 102 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. postupy pre riešenie následkov klientskeho násilia. že potenciálne nebezpečenstvo môže číhať kdekoľvek a aj keď návštevou chceme klientovi pomôcť. Vytvoriť špeciálne pravidlá pre prácu v teréne a návštevy u klientov. Ostražitý voči zbraniam treba byť aj napriek detektorom kovov. mať plnú nádrž. Pokiaľ by sa dodržiavali všetky tieto zásady. či plastové zbrane. Bakalárske a magisterské programy by mali obsahovať prípravu na prácu s agresívnym klientom.102 Realita a vízia sociálnej práce hlukom a slovné kódy. Na návštevu si nebrať žiadne šperky ani peňaženku. ktorými vie recepcia upozorniť pracovníka na príchod potenciálne nebezpečného klienta a naopak. Je potrebné poznať susedstvo a okolie navštevovaného a získať čo najviac informácií o danej oblasti od kolegov. ako sa cítiť pri práci bezpečnejšie. Okrem toho sa klienti v priestoroch s detektormi cítia bezpečnejšie. on ju môže vnímať rušivo a ohrozujúco. 2011 11:00:46 . za ktoré je možné pracovníka chytiť. Zvláštne opatrenia vypracovala Newhill (2003) pre návštevy klienta v jeho domácom prostredí. Pri návšteve komunikovať aj s inými osobami žijúcimi v domácnosti. že potrebuje pomoc. Dôkladne si naplánovať cestu. provokatívne oblečenie chápu ako sexuálnu výzvu bez ohľadu na úmysel toho. nezdržiavať sa v kuchyni. zbornik_vnutro-A5. Je dobré vyhnúť sa provokatívnym šatám. V rámci vzdelávacích programov venovať pozornosť verbálnemu násiliu. ale aj príliš voľnému. byť oblečený tak. Samozrejmosťou by malo byť. oblečeniu tesnému. Vždy je potrebné myslieť na to. či v domácnosti držia zbrane alebo nebezpečné zvieratá. Výskumy hovoria. Pracovisko by malo byť ošetrené pri vstupoch detektormi kovov. kto ich nosí. že v aute nesmie byť nič. najmä uvažovať o potenciálnych zbraniach ako sú mince. je to podľa Newhill (2003) jedna z ciest. kedy odchádza. Samozrejmosťou je oznámiť v práci kam pracovník ide. že mladí ľudia sú viac ohrození klientskym násilím. kedy sa má vrátiť a nechať kontakt na klienta. keďže mnohokrát práve nezvládnutie týchto situácií vedie k rozvinutiu agresívneho správania u klienta. auto vždy zamykať. Pozornosť je dôležité venovať aj oblečeniu. preto by malo byť prehodnotené prideľovanie rizikových klientov pracovníkom. Vytvorenie bezpečných priestorov a zavedenie politiky s nulovou toleranciou klientskeho násilia. aby v prípade potreby bolo možné rýchlo sa pohybovať. pracovník vie upozorniť recepciu. Na to. slovnému napádaniu. Pri akejkoľvek práci v teréne je potrebné. Jayaratne. kadiaľ pôjde. aj počas jazdy. je to dôležité najmä pre ženy – sociálne pracovníčky. aby sa maximalizovala bezpečnosť sociálnych pracovníkov sa podľa nich budú musieť tieto dva spôsoby prepojiť. ktoré by mali byť vykonávané v tímoch. skontrolovať auto. kde sa nachádza množstvo možných zbraní. hľadať potenciálne nebezpečenstvo. či policajtov. Pri rizikovom klientovi vykonávať návštevu len počas denného svetla a v tíme. Croxton a Mattison Jayaratne. Croxton a Mattison (2004) rozlišujú dva hlavné spôsoby prevencie: z organizačného hľadiska (OSHA. TAT) a z hľadiska prípravy odborníkov pre prácu s agresívnym klientom. za ktorým ide. aby pracovníci zaujali k vlastnej bezpečnosti proaktívny nie reaktívny prístup. Nakoniec do práce doporučuje nosiť pohodlné oblečenie.

jednak z hľadiska poznania a rozlišovania možného nebezpečenstva zo strany klienta poznaním rizikových verbálnych a neverbálnych prejavov. by mala byť pre budúcich sociálnych pracovníkov možnosť spoznať ho a pripraviť sa naň. ktoré by predmet o klientskom násilí mal obsahovať. Záver Problematika klientskeho násilia je pre nás relatívne nová. Je veľmi dôležité pokúsiť sa robiť maximum pre jej poznanie. foriem a druhov agresivity.  bezpečné pracoviská – ako upraviť pracovisko aby bolo bezpečnejšie. 2011 11:00:46 .Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 103 Po zohľadnení týchto návrhov prevencie by sme mohli načrtnúť základné okruhy. nasledovne:  poznanie teórie agresivity. faktorov podporujúcich agresiu – tu je dôležité psychologické zázemie poznatkov.  poznanie rizikových faktorov u klienta. v USA (kde súčasťou výskumov o klientskom násilí je počet vrážd sociálnych pracovníkov). aké je ideálne bezpečné pracovisko. pre zistenie jej stavu v SR. Inšpirovať sa môžeme nie chudobnými zahraničnými skúsenosťami. 7. pre možnú pomoc sociálnym pracovníkom. príprava návštevy klienta z hľadiska bezpečnosti. Tou najzákladnejšou skutočnosťou v rámci prevencie tohto javu. zbornik_vnutro-A5.  možnosti práce s agresívnym klientom – ovládanie slovnej deeskalácie agresie.  ovládanie verbálnej a neverbálnej komunikácie – jednak z hľadiska sebapoznania (ako reagujem na klienta). Hoci stav kriminality a vzostup násilia v našej spoločnosti nie je tak povážlivý ako napr. prípadne aj fyzickej (viď Rey). systém fungovania faktorov vyvolávajúcich a zvyšujúcich agresiu.indd 103 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. je potrebné začať pre elimináciu klientskeho násilia niečo robiť.

46 – 50. – MATTISON. D. 2003 278 s. 2010. roč. 2003 422 s. 2011 11:00:46 . WATTERS. Košice: KSK. London: Taylor and Francis. – ŠIŇANSKÁ. 7. č. NEWHILL. C. ISBN 80-8068-060-4. s. s. I. ISBN 80-247-0042-5. In Revue européenne de psychologie appliquée. L. roč. Client Violence toward Social Workers: The Role of Management in Community Mental Health Programs. ŠLOSÁR D. In Families in Society. KRÁLIKOVÁ. 488 – 495. E. C. C. Agresia a násilie. V. ISSN 1468-0173. – MUNCH. Prešov: Filozofická fakulta Prešovskej Univerzity. Bullying and emotional abuse in the workplace. 69 – 73. č. A. ISBN 1-59385-038-7. 2003. – SLAMĚNÍK. 1996.104 Realita a vízia sociálnej práce Literatúra: EINARSEN. ISSN 1044–3894. s. ISSN 1044-3894. Alžbety Bratislava. REY. M. 2009 197 s. 2010. S. s. S. 1. In Families in Society. 1996. 1. Client Violence in Social Work Praktice. Pôsobenie sociálnopatologických javov na život dnešného človeka. G. 4. 2009. SPENCER. Praha: Grada Publishing. New York: The Guilford Press. In Families in Society. In: Aplikovaná etika v sociálnej práci. roč. Košice: Košický samosprávny kraj a FF UPJŠ v Košiciach. 8. 2008. 77. 77. Internatinal perspectives in research and practise. SEDLÁKOVÁ. s. Bratislava: Ikar. Bratislava: VŠZaSP sv. s. č. roč. D. STEFFGEN. č. – CROXTON. Košice: TU Košice. Prevalence and risk factors for client violence toward social workers. 2001 199 s. et al. E. Physical violence at the workplace: Consequences on health and measures of prevention. KOČIŠOVÁ. 48. ISBN 978-80-970236-7−6. ŽIAKOVÁ. LOVAŠ. 445 – 452. ISBN 978-80-551-1752-2. Aplikovaná sociální psychologie II. Verbal Abuse in the Workplace. 128 s. VÝROST. č. 29. P.sk zbornik_vnutro-A5. roč. PhD. L. 33 – 39. T.indd 104 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. A national survey of violence in the practice of social work. s. K. 2004. 70 – 79. ISBN 978-80-969932-1−5. L. ISSN 1044–3894. 85. In: Stratégie vo vzťahu k marginalizovaným skupinám. In Orthopaedic Nursing. Stratégie sociálnej inklúzie a podporovanie zamestnanosti osôb so zdravotným znevýhodnením. s. Soňa Lovašová. What social workers need to know about client violence. ISBN 0-415-5359-4. In: Drogová prevencia v sociálnej práci. 2009. JAYARATNE. Drogová prevencia a sociálna práca. C. 285 – 295. J. 2001 260 s.: Etický kódex sociálneho pracovníka verzus Trestný zákon. NEWHILL. 2008. 58. 532 – 544. ISBN 978-80-89271-89-4. S. Psychosociálne aspekty sociálnej práce. 4. E. Kontakt: Mgr. roč. ISBN 978-80-970251-8−2. KSP FF UPJŠ Košice e-mail: sona.lovasova@upjs. In Social Work.

.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 105 Sociológia sociálnych problémov ako platforma pre sociálne intervencie Sociology of Social Problems as the Platform for Social Interventions Gabriela Lubelcová Abstrakt: Teoretická a metodologická kompetencia sociológie v oblasti sociálnych štúdií. sociálno-psychologické a pedagogické spôsobilosti a zručnosti sociálneho pracovníka. Sociology of Social Problems as Cross-sectional and Applied Sociological Discipline. 1996). sa stalo pre sociálnu prácu ako samostatnú disciplínu charakteristickým. zasahuje v prospech ľudí v sociálnej núdzi (Tomeš. zbornik_vnutro-A5. Defining Process of Social Problems – Dilemma of Objective and Subjective Defining and their Consequences for Social Interventions. skupinám a komunitám v zložitých sociálnych situáciách. 2001). Residual Theory of Social Problems. 1997). Tieto diferencované chápania spája orientácia na priamy zámerný kontakt sociálneho pracovníka s klientom. sociology of social problems. handicapu či problému. Sociológia sociálnych problémov ako prierezová a aplikovaná sociologická disciplína. Dominantná v tomto chápaní je individuálna situácia klienta. V širšom poňatí zahrňuje sociálna práca podľa nich okrem bezprostrednej práce s klientom tiež sociálnotechnické opatrenia (poskytovanie služieb a dávok sociálnej starostlivosti) a ich organizáciu. ktorá sa orientuje na pomoc jednotlivcom. na posilnenie a podporu sociálneho uplatnenia ľudí a naplnenia individuálneho ľudského potenciálu (Matoušek. O. sociálna intervencia Abstract: Theoretical and Methodological Competency of Sociology in the field of Social Studies. ako praktickej a teoretickej činnosti. Bezprostrednosť kontaktu a intervencie akcentuje najmä komunikačné. Ukotvenie sociálneho problému v sociálnej štruktúre a hodnotovom systéme spoločnosti. social intervention Sociálna práca má za sebou v posledných desaťročiach obdobie intenzívneho rozvoja. v ktorej odborník – profesionál pomáha ľuďom v špecifických nepriaznivých sociálnych situáciách (Topoľský.indd 105 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. rokoch ako užšie poňatie. individuálna podmienenosť jeho zlyhania. Špecifikum sociologického prístupu k sociálnym problémom a ich riešeniam. Schimmerlingová (1992) ešte v 90. Stala sa spoločenskovednou disciplínou i oblasťou praktickej činnosti. 7.. Key words: social problem. J. Kľúčové slová: sociálny problém. Sociological Approach Specification to Social Problems and their Solutions. 1996) či realizuje starostlivosť o človeka (Strieženec. Definovanie sociálneho problému – dilema objektívneho a subjektívneho definovania a jeho konzekvencie pre sociálne intervenovanie.. Reziduálna koncepcia sociálneho problému. I.. 2011 11:00:46 . Takéto chápanie sociálnej práce ako praktickej činnosti označili Novotná a V. Social Problem Embedding in Social Structure and Societal Dominant Value System. Historicky sa vyvinula predovšetkým ako konkrétna praktická činnosť. Š. sociológia sociálnych problémov. Vnímanie týchto dvoch rovín.

Skúmanie sociálnych problémov totiž nemôžeme vyčleniť do osobitnej odvetvovej disciplíny. spontánnych sociálnych aktivít a hnutí. Tým vytvára širší interpretačný priestor pre podmienenosť sociálnych problémov. Teoretický potenciál sociológie ponúka interpretáciu človeka v sieti sociálnych vzťahov. Práve vďaka tomuto širšiemu interpretačnému priestoru je súčasne funkčná pri hľadaní spôsobov intervencie do sociálnych problémov (sociotechnický potenciál). Tu môže sociológia naplno realizovať svoj potenciál. že pozícia sociológie je predovšetkým v analytickej a koncepčnej rovine sociálnej práce.indd 106 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. ktoré sa rozvinuli a pestujú najmä na pôde americkej sociológie. vysvetlenie determinácie miesta a situácie človeka jeho sociálnou pozíciou (najmä v kontexte sociálnej štruktúry). Je to oblasť problémovo orientovaných sociologických skúmaní. čo je sociálny problém. ako a z akých zdrojov vzniká. menežovaných) ako aj neinštitucionálnych. Nisbet. Jej osobitné postavenie v štruktúre sociológie súvisí s prierezovým charakterom tejto disciplíny. že individuálne pociťovaná problémová či ťaživá životná situácia je výsledkom nadindividuálneho definovania životných šancí v masovejšom meradle (napr.106 Realita a vízia sociálnej práce Táto optika posúva sociálnu prácu z individuálneho do širšieho sociálneho kontextu. Poskytuje poznatky o genéze sociálnych javov. R. Merton s R. v ktorých individuálny problém vzniká  ektuje istú mieru masovosti a štandardizácie konštelácie sociálnych podmienok rerefl produkcie človeka. ale najmä na to či a do akej miery je táto individuálne prežívaná situácia signálom a príznakom sociálneho problému. ktorej dominantný záujem sa sústreďuje nie na individuálne zlyhanie či individuálnu sanáciu. efektoch a dôsledkoch. 7. Ešte výraznejšie sa uplatňuje potenciál sociológie v sociálnej práci. a to vo dvoch rovinách:  orientuje sa na širšiu sociálnu podmienenosť (danú bezprostrednými životnými a sociálnymi podmienkami ľudí). o reťazení funkčných súvislostí medzi nimi. dotýka sa istej sociálnej kategórie alebo vrstvy ľudí) Táto štandardizácia podmienok vzniku individuálneho problému alebo masovosť výskytu problém reprodukujúcich podmienok oprávňuje aj k štandardizácii sociálnej intervencie. sústredeným na relatívnu komplexnosť spoločenských súvislostí a dôsledkov sociálnych problémov. Nisbetom ju. R. t. akými mechanizmami. a to tak inštitucionálnych (zámerných. vzájomne poprepájaných sociologických špecializácií (Merton. Je to dané jej predmetným zameraním. a to v dvoch rovinách: rovine poznatkového (teoretického) potenciálu a sociotechnického potenciálu. ktorými sa mobilizuje verejnosť (alebo jej časť) pri presadzovaní svojich sociálnych záujmov a potrieb. ak v nej akceptujeme okrem praktickej roviny aj rovinu teoretickú.. 1961).. Ide v nej o všeobecné preskúmanie toho. 2011 11:00:46 . sociotechnickému opatreniu. Práve v tomto okamihu sa v sociálnej práci otvára priestor pre sociológiu. R. označili ako odbor asociovaných. ktorá sa ustálila v poňatí sociálnej práce ako medziodborovej disciplíny. ktorá znamená. v dnes už klasickej publikácii tohto zamerania. Osobitnou sociologickou platformou pre oblasť sociálnych štúdií je sociológia sociálnych problémov. Dá sa teda zhrnúť. j. ich nositeľoch a sociálnych dôsledkoch. ich sociálnej podmienenosti. kto a ako je nimi postihnutý a aké sú možnosti jeho zbornik_vnutro-A5.

ich etiológie. 2011 11:00:46 . anómie a štruktúrneho napätia. ako aj jej odvetvových disciplín. Táto dilema nie je len teoretickým problémom. pokúšajúcich sa otázku spoločenskej podmienenosti sociálnych problémov naplniť. 1998). – 70. Zástancovia subjektívneho definovania tvrdia. Môžeme povedať. Ďalšou charakteristickou črtou sociológie sociálnych problémov je aplikovanosť. pomáhajú identifikovať faktory a podmienky.. ktorá je v rozpore s ich normami. že sociálne problémy nie sú objektívne podmienky života ľudí. ktorých sa dotýka. Ide o konštruktivistický prístup. majú škodlivé účinky.. hodnotami alebo potrebami. Nositeľmi objektívneho zbornik_vnutro-A5. vonkajškové podmienky života ľudí. P. ale predovšetkým na procesy ich identifikácie a na sociálnych aktérov.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 107 riešenia. ktorá nastala v živote väčšieho množstva ľudí.. ale vieme ich ako potenciálne negatívne odhaliť. ktorí ich definujú (Jamrozik. Objektívne definovanie umožňuje odkryť nepriaznivé až škodlivé účinky v prípade situácií. sociálnym problémom sa stáva až vtedy. s. keď ju ako problémovú označia tí. ktorá vychádza z interpretatívnej paradigmy v sociológii. Vychádza zo všeobecných sociologických poznatkov. storočia a jej hlavnými rámcami boli teórie sociálnej patológie. Vrcholili v 60. Tento prístup upriamil pozornosť na procesy definovania sociálnych problémov a otvoril v sociológii sociálnych problémov teoretickú dilemu v podobe objektívneho a subjektívneho definovania sociálnych problémov. ale má svoje praktické súvislosti a konzekvencie predovšetkým pre oblasť sociálnych intervencií. storočia a ich spoločnou charakteristikou bolo. Nocellla. ktoré sa možno ešte ako problémové nemusia prejavovať. ktoré im spôsobujú určité ťažkosti. ale procesy sociálnych interakcií. Práve v tomto období sa však začína posilňovať alternatívna orientácia.indd 107 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Predstavitelia objektívneho definovania zdôrazňujú. Všeobecné porozumenie sociálneho pozadia a spoločenskej produkcie sociálnych problémov preto nemôže byť zúžené do špecifickej subdiciplíny. rokoch 20. ale sú výsledkom subjektívneho hodnotenia. 30). hodnotového konfliktu a koncepcií sociálnej deviácie (Frič. ktorý sa zameriava nie na sociálne problémy ako také. rokov 20. sociálnej dezorganizácie. resp. Predstavitelia tohto prístupu zdôrazňujú. že je aplikovanou stratégiou sociologickej analýzy. ktorej referenčným rámcom nie je sociálna štruktúra. Intenzívna pozornosť bola venovaná konceptualizácii sociálnych problémov zhruba od 20. ktoré sa snažia sociálny problém riešiť (tu sa dotýka aj stratégií sociálnej práce). Tieto prístupy sa dnes často označujú ako klasické. problémovo ju hodnotia. Sociálny problém bol zhodne chápaný predovšetkým ako určitá podmienka (situácia). že určitá konštelácia životných podmienok a situácií produkuje nepriaznivé až škodlivé dôsledky pre dotknutých jednotlivcov a sociálne kategórie ľudí bez ohľadu či si túto situáciu takto uvedomujú a nepriaznivo. L. teda sú sociálne konštruované. A. reprodukujúce sociálne problémy a ponúkajú tak aj priestor pre ich riešenie. Určitá zhoda v poňatí prínosu a potenciálu sociológie vo vzťahu k sociálnym problémom je však v samotnej sociológii konfrontovaná s množstvom teoretických prístupov. Tie súvisia s rozvojom teoretických paradigiem vo vnútri sociológie samotnej. spôsobuje im ťažkosti a vyvoláva potrebu zmeny (tamtiež. Modely a interpretácie spoločenskej podmienenosti sociálnych problémov. 7. 1989). interpretáciu ich vzniku a hľadania spôsobov ich riešenia. Orientácia na hľadanie spôsobov riešenia vyjadrujú sociotechnickú rovinu tejto disciplíny. ktoré sa snaží uplatniť na analýzu sociálnych problémov. že chápali sociálne problémy ako objektívne. ale naopak využíva celé teoretické bohatstvo tak všeobecnej sociologickej teórie. že nech by bola reálna sociálna situácia ľudí akokoľvek nepriaznivá a dramatická.

indd 108 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. že označenie sociálny problém sa aplikuje na sociálne podmienky. Nisbet upozornili na to. Už R. Prináša navyše tému definovania sociálnych problémov. R. ktorí z rôznych dôvodov majú zníženú kapacitu nahliadnuť a reflektovať svoju situáciu. ale len jej niektoré časti. ktoré negatívne zasahujú určitú časť spoločnosti. Sociálna štruktúra je výsledkom usporiadania odlišných sociálnych statusov ľudí. To zakladá sociálnu neúčinnosť opatrení sociálnej politiky a postupov sociálnej práce. Sociálne problémy by sme mohli definovať ako sociálne podmienky. Subjektívne definovanie sociálneho problému je tak spravidla základným predpokladom účinnosti a prijatia jeho riešenia. odkázaným a závislým. Dilema objektívneho a subjektívneho definovania sociálnych problémov má teda významné konzekvencie pre stratégie intervenovania do sociálnych problémov. ktoré tak môže upozorniť na budúce riziká a hrozby. procesy. Toho sa týka samotné chápanie sociálneho problému. ale nemajú potenciál alebo schopnosti ich takto vnímať. Tu môže expertné vymedzenie problémov splniť významnú humanistickú úlohu voči sociálne marginalizovaným. Pre sociálne problémy spravidla platí. čo produkuje normatívnu subjektivitu percepcie sociálneho problému. Sú totiž produktom hodnotiacich súdov.108 Realita a vízia sociálnej práce definovania sú spravidla experti alebo etické autority. 7. 2011 11:00:46 . Jeho absencia môže viesť k rezistencii a neprijatiu spôsobov riešenia problémových situácií ľuďmi. Navyše až vlastné vnímanie nepriaznivosti a potreby zmeny danej situácie vytvára motivačný potenciál pre akceptáciu spoločenskej intervencie. kritérií.. 1961). ktorá vyviera z jej štrukturálneho usporiadania a hodnotového systému. nech by boli akokoľvek expertne argumentované a podložené. ktoré včasnou intervenciou môžeme odvrátiť. ktorí sú problémovými situáciami zasiahnutí. Ohrozené sociálne kategórie súvisia dominantne so sociálnou štruktúrou spoločnosti. akými prostriedkami a kanálmi legitimizuje sociálne problémy. Inými slovami ako sa určité konštelácie sociálnych situácií ľudí stávajú problémami. Nisbet. Sociálny problém tu spravidla nie je vnímaný ako abnormálny. ale skôr ako integrálna súčasť sociálneho života spoločnosti. Mechanizmus sociálneho definovania je pre sociologické poňatie sociálneho problému kľúčové. R. vylúčeným. ktoré dotknutí aktéri ako problémy nevnímajú a môže regulatívnymi a kontrolnými mechanizmami spoločenskej reakcie zasahovať do autentického života a slobody voľby sociálnych aktérov. spoločenské usporiadania alebo postoje. Niektoré sociálne kategórie majú zbornik_vnutro-A5. v ktorej vznikli. ktoré sú odlišné od očakávania ľudí (Merton. Sociálne problémy teda môžu byť identifikované a vysvetľované iba v kontexte spoločnosti. jej podporu a osobnú zaangažovanosť pri jej riešení. teda dáva do pozornosti otázku kto. ktoré sú spoločne vnímané ako nežiaduce a negatívne a ohrozujúce kľúčové všeobecne zdieľané hodnoty a záujmy (tamtiež). v ktorých sa odráža hodnotový a normatívny systém danej spoločnosti. vybočujúci jav spoločenského života. ktorých sa dotýka. že nezasahujú celú spoločnosť. v ktorých sa prejavuje mechanizmus distribúcie sociálnych zdrojov. Merton a R. Na druhej strane môže objektívne definovanie problematizovať aj situácie. Zmysel objektívneho definovania môžeme oceniť aj v prípade sociálnych subjektov. voči ktorým sa aktivizujú určité verejné zdroje a prostriedky na ich riešenie. Sociálny problém môže vyvierať aj z kolektívneho vnímania absencie úsilia zmeniť alebo zmierniť nežiaduce sociálne podmienky..

čo sa označí ako sociálny problém)  sociálna štruktúra (ktorá rozhoduje o distribúcii zdrojov moci a prístupe jednotlivých sociálnych kategórií k nim) Podľa toho čo spoločnosť definuje (alebo ignoruje) ako sociálne problémy. Obdobne konštatuje P. Sociálny problém podľa neho nie je rozpor medzi spoločensky zadefinovanými cieľmi a prístupom k prostriedkom ich realizácie (Merton. V súlade s takýmto chápaním sociálnych problémov. Výkon sociálnej práce sa síce individualizuje (v kontakte s klientom). ale „zdôrazňuje. Sociologický prístup k sociálnym problémom teda odmieta ich patologizujúcu interpretáciu ako zla samého o sebe. ale dôsledok presadzovania samotných dominantných spoločenských hodnôt. Pre štúdium sociálnych problémov je preto dôležité poznať:  dominantný systém hodnôt v spoločnosti (ktorý je rozhodujúcim súborom kritérií na posúdenie toho. Sociálny problém je prejav (rezíduum) týchto dominantných hodnôt. paralelne produkuje aj sociálne odsúdeniahodné výsledky. Sociálne problémy tak vlastne vyjadrujú cenu – sociálne náklady. zbornik_vnutro-A5.. Nocellla. Baumana. 1990. Spoločenské zakotvenie sociálnych problémov by mali akceptovať aj stratégie sociálnej práce. ale nemal by znamenať privatizáciu a individualizáciu sociálneho problému v diagnóze situácie klienta. A. môžeme nájsť medzi sociologickými analýzami súčasnej spoločnosti. Rizikom identifikácie problému na určitej populácii ale je. že každý typ sociálnej štruktúry (usporiadania) má svoje vlastné druhy sociálnych problémov a pre ňu charakteristickú tendenciu k udržovaniu ich latentného stavu.indd 109 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Z. R. odkrýva svoje skryté hodnoty a dominantné záujmy... že určité uznávané (sociálne pozitívne hodnotené) inštitucionálne usporiadanie alebo štruktúra spoločnosti. ktorá zabezpečuje dosahovanie spoločensky žiaducich cieľov. L. rezíduá pôsobenia hodnôt v štrukturálnom usporiadaní spoločnosti (Jamrozik. že problémovosť sa pripíše tejto populácii a spôsoby intervencie sa stávajú skôr technikami kontroly „deviantnej“ (z normy vybočujúcej) populácie ako riešenie ich problému. ktoré sa reprodukujú v jej hlavných sebarealizačných činnostiach. 2000).. Patologické podmienky viažuce sa na sociálne problémy vyrastajú logicky z dominantných hodnôt. zakotveného v štruktúre spoločenského usporiadania. P. Tak sa vytvára problém určitej populácie – s väčšou frekvenciou a intenzitou na nich dolieha dôsledok odlišnej spoločenskej distribúcie zdrojov. sprievodné produkty. A. ktorá vyúsťuje do absencie dominantného sociálneho modelu a orientujúcich dominantných hodnôt (Bauman. Sociálne problémy nie sú mimoriadnym vybočením alebo zlyhaním sociálnych funkcií spoločenského organizmu. Sú to teda „normálne“. záujmov a cieľov. analýzy Z. s. záujmov a s nimi spätých cieľov. 7. najmä medzi postmodernými koncepciami ako sú napr. 1995). 1998).. Preto predovšetkým kategórie ľudí z nízkych sociálnych vrstiev sa stávajú nositeľmi sociálnych problémov. ktoré sa v aktivitách sociálnych aktérov uskutočňujú.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 109 trvalo obmedzený prístup k sociálnym zdrojom a nachádzajú sa na spodných priečkach sociálnej štruktúry. Jamrozik v tejto súvislosti hovorí o „reziduálnej“ koncepcii sociálnych problémov. identifikáciu zdrojov súčasných sociálnych problémov v štrukturálnej a hodnotovej fragmentarizácii spoločnosti. 2011 11:00:46 . ktoré si vyžaduje fungovanie určitého typu organizácie spoločenského života“ (Frič. Frič.31).

ktoré sú neprimerané alebo problematické (Navrátil. Š. MERTON. 1997.: Thinking about Social Problems. 2011 11:00:46 . Navrátil tento prístup v praxi znamená. Ako uvádza P. Praha 1996 TOPOĽSKÝ. 1989.: Pojem „sociálny problém“ a všeobecná teória sociálnych problémov v americkej sociológii.: Metody sociální práce.12 – 13. porozumieť a zvládať požiadavky a očakávania prostredia.. ŘEZNÍČEK. L. Praha 1992. JAMROZIK. s.: Studie ze sociologické teorie. In: Sociológia. CSc. P. I.633 – 647..: Sociology of Social Problems: Theoretical Perspectives and Methods of Intervention. MATOUŠEK. P. Praha 1994. In: Práca a sociálna politika.uniba.29 – 44. Praha 2001. Trnava 1996 TOMEŠ. její vývoj a metodické postupy. č. 22. Úlohou sociálneho pracovníka je potom podpora sociálneho fungovania klienta. NOVOTNÁ. R. jeho očakávaní a zadefinovania sociálnych rolí pre dotknutých aktérov. Brno 2001.: Sociální politika. NAVRÁTIL.indd 110 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. In: Sociológia. HGJ Publishers 1990. Cambridge 1998. L. I. ktorá existuje v určitom sociálnom prostredí a musí zvládať požiadavky. Kontakt: doc. a kol. její vývoj a teorie.: Úvahy o postmoderní době. 7 – 8. Z.. 7. Porozumenie spoločenskému kontextu zakotvenia sociálnych problémov tak otvára priestor aj na porozumenie požiadaviek sociálneho prostredia. Praha 1995. New York 1961. A. 814 99 Bratislava e-mail: lubelcova@fphil.sk zbornik_vnutro-A5.: Contempory Social Problems. V.: Sociológia sociálnych problémov v USA. ktoré sú týmto prostredím na neho kladené.: Sociálna práca a jej minimálne štandardy. Nisbet. P. Literatúra: BAUMAN. Schimmerlingová: Sociální práce. O. P. s. NOCELLLA. FRIČ. Katedra sociológie Filozofická fakulta UK Gondova 2. 1990. R. s.: Základy sociální práce. J. R. že sociálny pracovník vníma človeka ako bytosť. ako aj na druhej strane vedieť reflektovať a ovplyvňovať tie nároky prostredia. R. STRIEŽENEC. Gabriela Lubelcová. HENSHEL. PhDr. 2001). Praha 2000..110 Realita a vízia sociálnej práce Tento posun v koncepcii sociálnej práce podľa nášho názoru najlepšie vystihuje orientácia na sociálne fungovanie klienta. FRIČ.: Teorie a metody sociální práce.: Slovník sociálneho pracovníka. 21. MERTON. teda na jednej strane posilňovanie jeho schopností interpretovať.

profesijných organizácií a zamestnávateľov. Inšpirujúci je v tejto súvislosti napríklad spoločný dokument Medzinárodnej asociácie škôl sociálnej práce (IASSW) a Medzinárodnej federácie sociálnych pracovníkov (IFSW) Globálne štandardy vzdelávania a tréningu profesie sociálnej práce (Global Standards for Education and Training of The Social Work Profession. V slovenských podmienkach sme v situácii. V slovenských akademických kruhoch ale diskutovaný nebol. Kľúčové slová: vyučovanie – profesijná etika sociálnej práce – profesijná identita – etické hodnoty – etické dilemy – etické rozhodovanie Abstract: The professional ethics course is essential to creating of professional identity of social work students. Key words: teaching – professional ethics of social work – professional identity – ethical values – ethical dilemmas – ethical decision making Reflektovať budúcnosť profesie sociálnej práce v postmodernej spoločnosti je výzvou aj pre vzdelávateľov v sociálnej práci. ale aj globálnej úrovni. úlohy a ciele profesie sociálnej práce na globálnej úrovni. Je preto dôležité komplexne diskutovať o koncepcii výchovy budúcich sociálnych pracovníčok a pracovníkov. Therefore. keď neexistujú národné vzdelávacie štandardy. ale aj vo vzťahu k ostatným profesiám.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 111 Ako učiť profesijnú etiku sociálnej práce? Tatiana Matulayová Abstrakt: Kurz profesijnej etiky je zásadný pre utváranie profesijnej identity študentiek a študentov sociálnej práce. Identifikuje súčasný pohľad medzinárodných organizácií vzdelávateľov a sociálnych pracovníkov na kľúčové otázky. it is important to discuss the concept of education of future social workers. ktorý je výsledkom diskusie odborníkov naprieč svetom 2) je užitočný z viacerých dôvodov na rôznych úrovniach sociálnej práce. Partial discussion question should be innovative methods and forms of professional ethics education. ale aj samotných klientov a to nielen na národnej. ponúka odpoveď na otázku unifikácie verzus diver- 1) 2) Máme na zreteli najmä európske štáty západnej a severnej európy. Tento mimoriadne podnetný materiál. Výsledky diskusie by sa mali premietnuť do obsahu vzdelávacích štandardov. 1) Pri ich kreovaní by sme mali reflektovať súčasný stav diskurzu vzdelávateľov. Discussion conclusions should be reflected in contents of educational standards. 2004). 7. Parciálnou otázkou diskusie by mali byť inovatívne metódy a formy vyučovania profesijnej etiky. zbornik_vnutro-A5. 2011 11:00:46 . Kľúčovými otázkami diskusie sa stáva profil budúcich absolventov a prevládajúca filozofia výchovy premietajúca sa do celkového modelu vzdelávania. ktoré by korešpondovali so vzdelávacími štandardami v zahraničí.indd 111 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Zároveň prispieva k profesionálnej identite vo vnútri profesie.

indd 112 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. v slovenskej ani českej odbornej spisbe z oblasti sociálnej práce nenachádzame veľa odpovedí. Obe tieto charakteristiky tímu v priebehu projektu predstavovali výzvu pre všetky zúčastnených a zúčastnené – absolvovali sme veľa diskusií o podobnosti a rozdielnosti obsahu profesijnej etiky uvádzaných profesií. Myslí sa tým sociálna práca rozvíjaná najmä v takých krajinách západnej Európy ako Nemecko. 2011 11:00:46 . dominanciu tzv. ktoré vhodne ilustrujú objasňované hodnoty. európskej západnej sociálnej práce. 6) Možnosťou. ktorej cieľom je priblížiť najmä slovenským študentkám a študentom problematiku reflektovania v profesijnej praxi. kritickej sebareflexie aj reflexie osobných. K hlavným výstupom projektu patrí slovensko-nórska učebnica. 7. či diskusií k tejto problematike. prispieva teda svojím spôsobom k internacionalizácii vzdelávania 3). je aj projektové riešenie. či každý vyučujúci kladie a zodpovedá každodenne otázku ako učiť profesijnú etiku. či Veľká Británia. zväčša poskytujú prehľad vo vymedzení kľúčových hodnôt a princípov sociálnej práce.112 Realita a vízia sociálnej práce zity vo vzdelávaní vo svete a v jednotlivých častiach sveta. ako zamerať pozornosť na túto problematiku. cez špeciálnu pedagogiku. či analýzu vybraných etických otázok. reflektuje otázku rizík kompetenčného modelu vo vzdelávaní. že zdôrazňuje význam kritického porozumenia spoločenským otázkam aj poslania a úloh sociálnej práce. model etického reflektovania a etického rozhodovania. 4) Vo vzťahu k téme tohto príspevku považujeme za dôležité zdôrazniť. ale aj obsahu takto zameraných kurzov. že uvádzaný dokument obsahuje dôležité štandardy priamo sa týkajúce kurzov etiky v študijných programoch sociálnej práce. etických problémov a etických dilem. že si každá vyučujúca. autonómia a zmocňovanie. afektívnych aj konatívnych) a obsahu kurzov zameraných na etiku v sociálnej práci. ktoré sú viac zamerané na profesijnú etiku. Konečne. je ju možné využiť najmä k tvorbe cieľov (kognitívnych. Riešiteľský kolektív bol multiodborový – od sociálnej práce a sociálnej edukácie. Okrem učebníc etiky. 3) 4) 5) 6) Dokument by si zasluhoval analýzu a reflexiu zo strany prinajmenšom Asociácie vzdelávateľov v sociálnej práci. zdravotnícke profesie až probáciu a mediáciu a zároveň medzinárodný – slovensko-nórsky.2 dokumentu z tohto pohľadu zaujímavá. ktoré implicitne na túto otázku odpovedajú. Pre čitateľky a čitateľov je pútavé zoznamovať sa s rôznymi príkladmi. Najmä časť 4. dynamický proces jeho tvorby a zdokonaľovania. Projekt bol pre nás zároveň príležitosťou analyzovať a komparovať jednotlivé učebnice a cvičebnice etiky sociálnej práce. Didaktika profesijnej etiky Napriek skutočnosti. že časť učebníc a učebných materiálov má širší tematický záber – pozornosť je zameraná najmä na využitie etických teórií v sociálnej práci. Učebnice. 5) Vo všeobecnosti je možné konštatovať. Je potrebné poznamenať. vymedzenie takých kľúčových hodnôt a princípov ako dôstojnosť človeka. prístupov k vymedzeniu kľúčových profesijných hodnôt a princípov. spoločenských aj profesionálnych hodnôt a noriem. Prešovská univerzita v rokoch 2009 – 2011 implementovala projekt NIL-II-022-d „Profesijná etika ako súčasť odbornej spôsobilosti pomáhajúcich profesii”. zbornik_vnutro-A5. priam autori priami vyzývajú k dialógu na rôznych úrovniach a vnímajú ako dôležitý skôr ako výsledok.

t. Zvlášť kladne hodnotia. Výsledkom uvádzanej analýzy je poznanie. Tieto sú následne analyzované. K významným didaktickým otázkam patrí aj voľba edukačných metód.2003). j. že je morálne závažná (Fleck-Henderson. Imanentnou súčasťou výkonu sociálnej práce je etické rozhodovanie.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 113 Za mimoriadne podnetné považujeme cvičebnice. Ide o typ rozhovoru. Kirsten (eds. jej poslaniu. Vo vzťahu k napĺňaniu tohto podľa nás kľúčového edukačného cieľa daných kurzov len podotýkame.indd 113 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. podporiť proces etického reflektovania. t. BANKS. kriticky myslieť a uvažovať aj o dôsledkoch etických rozhodnutí. ročníka bakalárskeho a 1. t. Je preto dôležité. otvorenú diskusiu o tienistých stránkach profesie. ročníka magisterského štúdia v odbore sociálna práca 7) téma i edukačný cieľ. Sarah – NØHR. často s uplatnením vybraného modelu etického reflektovania a rozhodovania a tak poskytujú konkrétnu predstavu pre čitateľov o možných teoretických. analýze odpovedí ďalšími otázkami. ale aj aby sa zároveň učili ako pri ich riešení využívať rôzne etické teórie. ak vďaka týmto kurzom lepšie rozumejú podstate sociálnej práce ako profesie. uvedomelé prijímanie rozhodnutí v súlade s profesijnou etikou. sokratovský dialóg. Teaching Practical Ethics for the Social Professions. skúsenosti). V európskom priestore k základným metódam patrí využívanie prípadových štúdií. Dôležité je aj rozvíjanie morálnej citlivosti. že riešenia sociálnych problémov a poskytovanie pomoci klientom vyžadujú od sociálnych pracovníčok a pracovníkov špecifické profesijné kompetencie (vedomosti. 2011 11:00:46 . 193). a to prostredníctvom ďalších edukačných cieľov. či naučiť študentky a študentov využívať modely etického reflektovania a rozhodovania. pričom induktívnou metódou dochádza k odvodzovaniu všeobecných pojmov z konkrétnych 7) 8) Na Filozofickej fakulte Prešovskej univerzity.. j. legislatívnych. ako reflektovať. že daná situácia má „morálnu povahu“. aby sa tieto teoretické kurzy dopĺňali s praktickou časťou vysokoškolskej prípravy. Profesijná identita budúcich sociálnych pracovníčok a sociálnych pracovníkov je podľa našej prieskumnej sondy medzi študentkami a študenti 1. aby sa študentky a študenti sociálnej práce už počas štúdia nielen zoznamovali s možným etickými otázkami. 8) V našich podmienkach sa nám okrem kazuistík javí ako vhodné využívať sokratovský dialóg. cieľom. úlohám. Počas realizácie projektu sme si overili. ktoré obsahujú kazuistiky. 1991. zbornik_vnutro-A5. problémami a či dilemami. ide o ročníky. zručnosti. ale aj existujúce právne normy. schopnosti „čítať morálnu dilemu v reálnej situácii“ a uvedomenie si toho. že je žiaduce. že kľúčovým cieľom kurzu profesijnej etiky je utvárať profesijnú identitu študentiek a študentov. ale aj iných druhov argumentov. s. kritické myslenie. či tréning etického reflektovania a využívania rôznych modelov etického uvažovania a rozhodovania (Banks a Nøhr et al. 2003. v ktorých pravidelne vediem povinné kurzy etiky v sociálnej práci. spôsobilosti. ako najmä: rozvíjať morálnu senzitivitu. 7. ktorý spočíva v kladení otázok. etický kódex. že je dôležité slovenským študentkám a študentom umožniť prinášať kazuistiky zo slovenského prostredia. j. jej rizikách a rozporuplnosti. videonahrávky v skupinových diskusiách. Máme na zreteli.). Študentky a študenti vždy opäť očakávajú a potom aj oceňujú.

o hľadanie odpovede na otázku. Ale aj celého kurikula. K základným znakom patrí (Saran. ktorého by sa zúčastnili študentky a študenti. aj keby bol dialóg akokoľvek náročný.  zodpovednosť voči hľadaniu odpovedí – na každú položenú otázku musia diskutujúci nájsť odpoveď. klientky a klienti. Neisser. Sokratovský dialóg u študentov posilňuje schopnosť urobiť rozhodnutie. 9) 10) Pridanou hodnotou je skutočnosť. učiteľky a učitelia. zaujať postoj k danej problematike a prejaviť sa. problémy a dilemy sú diskutované. načúva názorom svojich partnerov a snaží sa o dosiahnutie konsenzu. Považujeme za dôležité poznať. aké majú očakávania vo vzťahu k pregraduálnemu vzdelávaniu… Až následne môžu vzniknúť skutočne originálne slovenské učebnice a cvičebnice. Istým vyvrcholením progresu v tejto oblasti by potom mohli byť diskusie o štandardoch vzdelávania v tomto prípade v danom kurze. zbornik_vnutro-A5. konfliktu. Niekedy je práve snaha o konsenzus dôležitejšia ako konsenzus sám. V literatúre je k dispozícii pomerne veľké množstvo rôznorodých modelov. Za nevyhnutné považujeme vo výučbe trénovať etické reflektovanie.  snaha o konsenzus – dosiahnutie konsenzu vyžaduje ozajstnú snahu od zúčastnených. 2004):  nezávislé myslenie jednotlivcov založené na vlastnej skúsenosti – vzťah medzi vyjadreniami jednotlivých diskutujúcich a osobnými zážitkami je jednoznačný. či etického problému. zároveň čestne pristupovať k svojim vlastným vyjadreniam. Rozhodne je ale žiaduce diskutovať v akademických kruhoch o didaktike jednotlivých predmetov. Vďaka realizovanému slovensko-nórskemu projektu sme sa rozhodli aj vo výučbe používať model Einara Aadlanda. ktoré ale na druhej strane majú veľa spoločného. Metóda býva realizovaná v menšej skupine diskutujúcich pod vedením učiteľa ako facilitárora. sociálne pracovníčky a pracovníci. 2011 11:00:46 . kde hľadanie odpovede je spojené s riešením etickej dilemy. že sa takto rozhodli postupovať kolegyne a kolegovia zaoberajúci sa špeciálnou pedagogikou. Učiteľ ako facilitátor vopred pripraví vhodne zvolenú otázku. 7. 9) Namiesto záveru Nevyhnutným predpokladom pre rozvoj didaktiky profesijnej etiky 10) je výskum. prinášajúce reálne prípadové štúdie do vyučovania etiky. či ktoré etické otázky. ktorý je ním vysvetlený v novej učebnici a následne aj niektorými autorkami a autormi aplikovaný pri riešení konkrétnych kazuistík. S indukciou je spojená dedukcia.114 Realita a vízia sociálnej práce príkladov. musia vedieť pozorne načúvať ostatným. uvažovanie a rozhodovanie s využitím vybraného modelu. Študent obhajuje svoj vlastný názor.  porozumenie medzi jednotlivými diskutujúcimi. ako dané komunity v sociálnej práci konceptualizujú etické dilemy a problémy. pri ktorej sa zo získaného všeobecného pojmu vyvodzujú konkrétne závery.indd 114 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29.

2. 080 01 Prešov zbornik_vnutro-A5. 2003. 117 s. novembra 1. NOHR. Praha: JABOK. FISCHER. 176 s. 2004. Ondřej. Kirsten. 2000. Filozofická fakulta Prešovskej univerzity v Prešove Ul. ISBN 87-989486-0−1. Ann. PaedDr. 183 – 202. s. Global Standards for Education and Training of the Social Work Profession. FESET. č. Sarah. 1991. Arne Johan. ISBN 80-85834-85-5. VETLESEN. HENRIKSEN.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 115 Literatúra: BANKS. Tatiana Matulayová.indd 115 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Blízké a vzdálené: etické teorie a principy práce s lidmi. MILFAIT. ISBN 978-80-90417-3−3. 2008. Teaching Practical Ethics for The Social Professions. FLECK-HENDERSON. 223 s. René a kol. 2011 11:00:46 . In Social Service Review. 17. PhD. Boskovice: ALBERT. roč. Moral Reasoning in Social Work Practice. 7. 65. Kontakt: doc. Jan-Olav. Etika pro sociální práci.

indd 116 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. niekde len na plný pracovný úväzok a niektoré katedry udávajú mená učiteľov. sociálna práca. magisterské a doktorandské štúdium v dennej a externej forme. curricula and content of education Jerom David Salinger napísal tento svoj najúspešnejší román v roku 1951. In this paper the author focuses on the conditions of the acquisition of hard and soft skills in social work within the system of lifelong learning. Na katedre študuje v súčasnosti v dennej aj exter- zbornik_vnutro-A5. Vybrané katedry sú prezentované len v súčasnej podobe a bez svojich detašovaných pracovísk. Hlavná postava Holden je človek v období búrlivého prežívania končiacej puberty a na prahu dospelosti. Kľúčové slová: vzdelávanie. Tu by som si dovolila začať s analógiami. 7.116 Realita a vízia sociálnej práce Kto chytá v myšlienkach The Catcher in Mind Eva Mydlíková Abstrakt: Autorka pracuje na Katedre sociálnej práce. Key words: education. Prostredníctvom svojej hlavnej postavy Holdena Caulfielda popisuje prežívanie troch predvianočných dní života 16-ročného chlapca. Cieľom príspevku je popísať súčasný stav poskytovania vzdelávania v sociálnej práci na Slovensku. Dovolila by som si urobiť malé analógie medzi niektorými prvkami tohto románu a niektorými aspektmi sociálnej práce. social work. publications and legislation. The author also covers a 20-year education development in social work in Slovakia. publikačnej činnosti a legislatívy. Medzi počet pedagógov pôsobiacich na katedrách sú započítavaní niekde len interní zamestnanci. 2011 11:00:46 . V príspevku sa autorka venuje ďalej podmienkam získavania mäkkých aj trvdých zručností v oblasti sociálnej práce v systéme celoživotného vzdelávania. štruktúra a obsah vzdelávania Abstract: The author works at the Department of Social Work at the Faculty of Comenius University in Bratislava. ktorá vznikla v roku 1991 a organizačne je začlenená počas celých 20 rokov na Pedagogickej fakulte. čiže majú len informatívnu hodnotu. ako aj vybudovaním siete knižníc. pracujúcich na akýkoľvek úväzok. prostredníctvom stručnej analýzy štruktúry a obsahu vzdelávania na úrovni stredoškolského a vysokoškolského vzdelávania. na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. as well as the development of a network of libraries. niekde však spolu interní s externými. Najstaršou je katedra sociálnej práce Univerzity Komenského v Bratislave (verejná vysoká škola). V akom období svojho „života“ sa nachádzajú najznámejšie katedry sociálnej práce na Slovensku? Nasledujúce údaje sú spracované len na základe prezentácie sa katedier na webových stránkach. Prechádza tiež 20-ročným vývojom vzdelávania sa v SP na Slovensku. Katedra SP má právo realizovať bakalárske. The article aims to describe the current state of education provision in social work in Slovakia through a brief analysis of the structure and content of education at the secondary and higher education levels.

Na katedre študuje v súčasnosti v dennej aj externej forme v bakalárskom a magisterskom stupni približne 459 študentov a pracuje 17 na plný úväzok interných pedagógov. na ktorej katedra sociálnej práce v aktuálnej podobe funguje do roku 2004. Katedra SP má právo realizovať bakalárske. Na katedre študuje v súčasnosti v dennej aj externej forme v bakalárskom a magisterskom stupni približne 512 študentov a pracuje 27 interných pedagógov. Katedra sociálnej práce a sociálnych vied v Nitre od 15. Katedra SP má právo realizovať bakalárske. V roku 1994 sa na pôde verejne vysokej školy Trnavskej univerzity v Trnave vytvorila Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce. 2001 ako samostatná katedra funguje pod Fakultou sociálnych vied a zdravotníctva. v externej 523. 9. Pôvodne však vznikla už koncom roka 1997 na Fakulte humanitných vied. 2011 11:00:46 . magisterský a doktorandský stupeň štúdia. v externej forme 1 866. magisterský a doktorandský stupeň štúdia. 7. Katedra pedagogiky a Katedra vzdelávania dospelých a sociálnej práce sa stali súčasťou Inštitútu zbornik_vnutro-A5. v rámci katedry etiky a sociálnych vied. Katedra má akreditovaný bakalársky. Katedra má akreditovaný bakalársky. magisterský a doktorandský stupeň štúdia. Katedra má akreditovaný bakalársky. Nová história Pedagogickej fakulty sa začala v júli 1992. Za 20 rokov existencie katedry opustilo brány našej katedry spolu niečo vyše 3 200 absolventov. na pôde ktorej sa vytvorila aj katedra sociálnej práce. Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce svätej Alžbety je súkromnou vysokou školou neuniverzitného typu. 7. ktorej súčasťou sa stala aj katedra sociálnej práce. V Ružomberku 1. Katedra má akreditovaný bakalársky. Od 1.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 117 nej forme v bakalárskom a magisterskom stupni približne 376 študentov a pracuje 14 interných pedagógov. magisterské a doktorandské štúdium v dennej a externej forme. Na katedre študuje v súčasnosti v dennej aj externej forme v bakalárskom a magisterskom stupni približne 649 študentov a pracuje 13 interných pedagógov. 11. Vznikla v septembri roku 2003 a jednými z jej 10 katedier sú aj katedra sociálnej práce pre dennú formu a katedra sociálnej práce pre externú formu štúdia. 2005 sa na Filozofickej fakulte verejnej školy Prešovskej univerzity v Prešove začala realizovať nová štruktúra pracovísk – príbuzné katedry sa zoskupili do inštitútov. Katedra SP má v súčasnosti právo realizovať bakalárske štúdium v dennej a externej forme. magisterský a doktorandský stupeň štúdia. magisterské štúdium v dennej a externej forme. Katedra má akreditovaný bakalársky. magisterské a doktorandské štúdium v dennej a externej forme. v magisterskom stupni v dennej forme 741. verejnej školy Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. magisterské a doktorandské štúdium v dennej a externej forme. Okrem iných fakúlt vznikla aj Pedagogická fakulta KU. Na katedre študuje v súčasnosti v dennej aj externej forme v bakalárskom stupni približne 234 študentov a pracuje 9 na plný úväzok interných pedagógov. keď sa stala súčasťou Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. Na bratislavských katedrách študuje v súčasnosti v dennej aj externej forme v bakalárskom a magisterskom stupni približne 4 800 študentov a pracuje 54 interných pedagógov. Z toho v bakalárskom stupni v dennej forme 137 študentov. Katedry majú právo realizovať bakalárske.indd 117 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 2000 vznikla ďalšia verejná škola s konfesijným charakterom – Katolícka univerzita v Ružomberku. Katedra SP má právo realizovať bakalárske. magisterský a doktorandský stupeň štúdia.

tak ako Holden. Na katedre študuje v súčasnosti v dennej aj externej forme v bakalárskom a magisterskom stupni približne 739 študentov a pracuje 19 interných pedagógov.soc. na prahu dospelosti s búrlivou pubertou viac menej za sebou. Holden má rád obyčajné veci. Nosí ju rád. väčšina z nich sa už nachádza. Katedra SP má právo realizovať bakalárske a magisterské štúdium v dennej a externej forme. magisterský stupeň štúdia. magisterské a doktorandské štúdium v dennej a externej forme. Katedra má akreditovaný bakalársky. Katedra sociálnej práce Filozofickej fakulty Univerzity Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach vznikla dňa 1. Na katedre študuje v súčasnosti v dennej aj externej forme v bakalárskom a magisterskom stupni približne 396 študentov a pracuje 8 interných pedagógov. Katedra má akreditovaný bakalársky. Často sa hanbia povedať nahlas. ktoré majú len 3 roky sú vlastne vytvorené na základe dlhoročných skúseností svojich pedagógov a teda už malé deti nie sú. 9. Alžbeta KSP Banská Bystrica KSP Sládkovičovo KSP Prešov KSP Košice rok vzniku 1991 1994 2000 2001 2003 2004 2005 2006 2007 zriaďovateľ štát štát štát štát súkrom štát súkrom štát štát fakulta Pedagogická Zdravot. svoje čiapky dobre skrývajú. magisterský stupeň štúdia. v zmysle našej analógie. Každá z nich má určite svoju „čiapku“. Katedra má akreditovaný bakalársky. 2006 Katedra andragogiky spolu s Katedrou sociálnej práce vytvorili Inštitút edukológie a sociálnej práce Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity. ale sa na verejnosti za ňu hanbí. pestré aj monotónnejšie. že sú rôzne: malé aj veľké. patrí aj jeho čiapka. Na katedre študuje v súčasnosti v dennej aj externej forme v bakalárskom a magisterskom stupni približne 315 študentov a pracuje 9 interných pedagógov. zbornik_vnutro-A5. magisterský a doktorandský stupeň štúdia. sú poruke ale aj ďaleko. sociál. katedra KSP BA KSP Trnava KSP Ružomberok KSP Nitra KSP Sv. Ľudia by mali nosiť rôzne čiapky. 7.indd 118 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. magisterské štúdium v dennej a externej forme. rokov akademická sociálna práca na Slovensku? Hoci vekové rozpätie je veľké (od troch do 20 rokov).a SP Pedagogická F. na ktorej vznikla aj katedra SP. Od 1.vied a zdrav SP a zdravotníctva Pedagogická F. Študenti sociálnej práce. 2011 11:00:46 . Je dobre. čo študujú a chýba im hrdosť medika alebo právnika na svoj študijný odbor. žiaľ. len by sa nemali za ne hanbiť. Vo svojom príspevku som spomenula 9 katedier sociálnej práce.118 Realita a vízia sociálnej práce edukológie a sociálnej práce. Katedra SP má právo realizovať bakalárske.štúdií Filozofická Filozofická Bc áno áno áno áno áno áno áno áno áno Mgr áno áno áno áno áno nie áno áno áno PhD áno áno áno áno áno nie nie áno nie N štud 376 512 649 620 4 200 234 739 142 396 N učit 14 27 13 17 54 9 19 9 8 Koľko má. Aj tie katedry. marca 2007 na verejnej vysokej škole. Medzi také. V roku 2005 vznikla súkromná vysoká škola neuniverzitného typu – Vysoká škola v Sládkovičove aj s jednou z fakúlt – Fakultou sociálnych štúdií. Katedra SP má právo realizovať bakalárske.

Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita

119

Holden sa nostalgicky obzerá po žitnom poli, ktoré predstavuje pre neho obdobie radostného detstva. Stojí na okraji priepasti, ktorá pre neho znamená dospelosť. Budeme aj my banovať, tak ako Holden, za rokmi svojho akademického detstva? Za rokmi, keď sa metodológia sociálnej práce tvorila na základoch iných vedných disciplín? Keď túto vednú disciplínu vytvárali a formovali ľudia z iných odborov, pretože sociálna práca ako vedný odbor na Slovensku nebol? Koľko z tých svojich materských vied začínajúci pedagógovia priniesli začínajúcim študentom sociálnej práce pojmov, prístupov, metód? Budeme ľutovať za časmi, keď po zmene spoločensko-politického usporiadania Slovensko bažilo za odborníkmi, ktorí by hasili všetky tie sociálno-patologické prejavy spoločnosti, ktoré sa na nás akoby navalili? A odborníkov nebolo. Každý, kto mal dobré srdce a vzťah k ľuďom sa považoval za sociálneho pracovníka. Budeme banovať za tými krásnymi časmi, plnými entuziazmu, dobrej vôle alebo sa odvážime skočiť do priepasti? Priepasť u Holdena Caulfielda znamená dospelosť. Obdobie zodpovednosti za svoje skutky, obdobie zrelých úvah a ustálených a vyprofilovaných názorov. Dokážeme prebrať zodpovednosť za to, že mnohí naši študenti nenájdu svoje uplatnenie na trhu práce? Dokážeme ich pripraviť tak, aby vedeli efektívne pracovať s ľuďmi všade tam, kde ich potrebujú? A vôbec, vieme odhadnúť, koľko ich bude spoločnosť potrebovať a s akým profilom? Vieme prebrať zodpovednosť za to, že v rezorte školstva a zdravotníctva nemajú vytvorené ani len systematizované miesta v pracovných katalógoch? Dokážeme, my pedagógovia, prebrať zodpovednosť za to, že sa naši študenti hanbia na verejných fórach prezradiť, čo študujú? Nikto z nás nevie, aká hlboká je priepasť. Ani Holden to nevedel, ale odvážil sa skočiť do priepasti, ktorá znamenala koniec radostného detstva a začiatok obdobia dospelosti. Budeme mať aj my odvahu na to, aby sme ponúkli mladým ľuďom kvalifikované štúdium, ktoré by pripravilo študentov, žiadaných na trhu práce? Študentov, ktorí by dokázali pracovať v teréne, v sociálnom výskume, boli by schopní komunikovať so zahraničím, písať projekty? Lebo ak nie, budeme len tí, ktorí chytajú v žite!

Kontakt:
doc. PhDr. Eva Mydlíková, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave Pedagogická fakulta Katedra sociálnej práce Šoltésovej 4, 811 08 Bratislava e-mail: mydlikova@fedu.uniba.sk

zbornik_vnutro-A5.indd 119 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková

29. 7. 2011 11:00:46

120

Realita a vízia sociálnej práce

Sociálna práca ako akademická disciplína a jej budúcnosť Peter Ondrejkovič
Anotácia: Quo vadis, sociálna práca? Neudržateľnosť súčasného stavu nerozhodnosti. Sociálna práca a jej paradigmy, terapeutická, poradenská a reformná paradigma. Sociálna práca ako akademická disciplína alebo praktická činnosť, eklekticky preberajúca teórie, poznatky a metódy z iných vedných odborov. Je absencia základného výskumu v sociálnej práci logickým vyústením jej sebareflexie? Náčrt nastávajúceho vývoja. Kľúčové slova: sociálna práca, terapeutická, poradenská a reformná paradigma sociálnej práce, akademická disciplína Je prekvapujúce, že od rokov reštaurácie sociálnej práce začiatkom 90-tych rokov minulého storočia, ktoré boli spojené s vysokoškolským univerzitným vzdelávaním, naďalej pretrvávajú bazálne otázky, týkajúce sa tak charakteru sociálnej práce, ako aj jej samotnej existencie ako akademickej disciplíny. K udalostiam, ktoré sú príčinou samotnej existencie sociálnej práce (resp. viedli k jej vzniku) dochádza ako následku vplyvu sociálnych síl, spojených s existenciou sociálnych problémov. Pri každej udalosti pôsobí spravidla istá (sociálna) sila na jednotlivca, skupinu, sociálny útvar, prípadne i na celú spoločnosť a vyvoláva menšie alebo i podstatné zmeny. Na druhej strane však možno samotné udalosti (sociálne, psychologické) považovať za predpoklad existencie (sociálnych) síl, podľa princípu odvoditeľnosti príčiny od jej následkov, nakoľko (sociálne) udalosti sa manifestujú práve prostredníctvom ich existencie. Kým za predstaviteľa takejto „ontológie udalostí“ možno považovať WHITEHEADA (Hauskeller, M., 1994), pre Martina HEIDDEGERA (Geier, 2005) sú udalosti výrazom spolupatričnosti človeka s bytím ako otvorenosti v čase, v ktorom sa niečo môže prejaviť a nadobudnúť význam. Sociálnu prácu preto nie je možné vymedziť vo vede ináč, iba vo vzťahu k ostatným vedným disciplínam a to vo vzťahu k vedám o človeku (psychológia, pedagogika) a vedám o spoločnosti (sociológia, právo), ako i vedám, ktoré sa konštituovali ako interface vied o prírode, človeku a spoločnosti, ako sociálna antropológia, sociálna psychológia, sociálna pedagogika, sociálna andragogika, sociálne lekárstvo, sociálna filozofia a i. Riešenie týchto otázok je oveľa naliehavejšie pre pracovníkov sociálnej práce ako vedy a akademickej disciplíny, ako pre pracovníkov ostatných spomínaných vedných disciplín. Pravdepodobne kvôli zložitosti a nárokom na vysokú spoločenskovednú erudovanosť však dochádza k zanedbávaniu riešenia problematiky vzájomných vzťahov (vrátane odborných kompetencií). Napriek tomu (alebo práve preto) Neutíchajú diskusie okolo charakteru sociálnej práce. Čoraz častejšie sa stretávame s otázkami Quo vadis, sociálna práca? Mnohí poukazujú na neudržateľnosť súčasného stavu nerozhodnosti – je sociálna práca konkrétna pomoc tým, ktorí sú na ňu odkázaní, vrátane sociálneho poradenstva, práce s klientom, skupinovej i komunitnej sociálnej práce, alebo je to okrem toho i aplikovaná veda a výskum „príbuzných disciplín“, ktoré sociálna práca využíva, aby sa dala uskutočňovať v súčasnej spoločnosti? Alebo je to dokonca nová vedná disciplína, nová kvalita, ktorá vznikla syntézou spoločenských vied a praxe terénnej sociálnej práce, vrátane reflexie vzniku a následkov „sociálnych udalostí“ ako vedná disciplína sui generis?

zbornik_vnutro-A5.indd 120 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková

29. 7. 2011 11:00:46

Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita

121

Mnohí obetaví sociálni pracovníci najmä v teréne, ktorí dosahujú pozoruhodné výsledky vo svojej práci volajú: „Prestaňte sa hrať na vedu. Venujte sa niečomu osožnejšiemu. Venujte svoju pozornosť praxi sociálnej práce. To je jej pravý zmysel. Prestaňte sa usilovať skúmať spoločnosť, zákonitosti ktorými sa riadi a jej prejavy, prestaňte sa zaoberať osobnosťou človeka a jeho duševným a skupinovým životom, to prenechajte iným. Nikdy sa im nevyrovnáte, môžete iba využívať výsledky ich vedecko-výskumnej práce. Preto nie je treba univerzitné 5-ročné magisterské štúdium, tak, ako je to vo väčšine vyspelých štátov Západnej Európy, kde prípravu sociálnych pracovníkov zabezpečujú Fachhochschulen alebo vyššie odborné školy. Naše vysoké školy sociálnych pracovníkov nič nenaučia.“ Tieto hlasy dostávajú priestor i v odborných časopisoch (napr. Sociální práce. Časopis pre teóriu, prax a vzdelávanie v soc. práci, ale i v zanedbávaní metodológie spoločenskovedného výskumu na väčšine VŠ v príprave absolventov bakalárskeho, magisterského a neraz i doktorandského štúdia sociálnej práce). Hovorí sa o teoretikoch, pre ktorých je sociálna práca „intelektuálnou zábavou“, o praktikoch, ktorí sa „neboja zašpiniť sa“, o aktéroch „zastaraného úradníckeho poňatia“ a to všetko na úkor stúpencov kvalifikovanej pomoci klientom, ako i o matematických štatistikoch, ktorí by najradšej sociálnu prácu premenili na sústavu merateľných ukazovateľov. Pretrvávajúce diskusie však nikam nevedú. Neviem si predstaviť lekára, ktorý by spochybňoval existenciu medicíny ako vednej disciplíny, alebo učiteľa napríklad biológie, ktorý by spochybňoval existenciu pedagogiky ako vedy. V sociálnej práci je to však takmer samozrejmé. Možno aj preto, že sa sociálna práca ako veda ešte nevyprofilovala. Dokonca aj jej existencia ako akademickej disciplíny je práve v dôsledku toho problematizovateľná. Veď skutočne predsa naučiť študentov základom sociálnej práce a absolvovať to, čo nazývame „výcviky“ nemôže byť predmetom magisterského či dokonca doktorandského univerzitného štúdia. K uvedenému problému pristupuje niekedy doslova záškodnícka činnosť niektorých katedier sociálnej práce, spojená s rozdávaním akademických titulov, dehonestáciou sociálnej práce ako vedeckej disciplíny (veď každý lekár, teológ či pedagóg je aj sociálny pracovník), s neschopnosťou realizácie vedeckého empirického výskumu. Táto „činnosť“ katedier je spojená aj s nízkymi nárokmi na študentov bakalárskeho a magisterského štúdia sociálnej práce. Následky tejto situácie sú fatálne. Otvárajú priestor pre vstup cieľov a metód, ktoré sú cudzie a nepatriace do sociálnej práce (podniková ekonomika, personalistika, kontrola kvality v podobe pseudosupervízie, Case management, finančné poradenstvo, organizátorské postupy, misijná práca, najrôznejšie druhy a pod.). Všetky prispievajú k deprofesionalizácii sociálnej práce. Ako teda ďalej – má sociálna práca rezignovať na budovanie svojho odboru ako samostatnej a osobitnej vednej disciplíny a eklekticky preberať teóriu, metódy a techniky výskumu iných spoločenskovedných odborov? Alebo by mala rozvíjať osobitné výskumné metódy, spojené so špecifickým poznávaním prostredia, v ktorom bude stanovovať a uskutočňovať svoje ciele? Situácia je dnes o to zložitejšia, že na rozdiel od akademickej pôdy sa v praxi viacerých profesií rozdiely v ich pôsobení v zásade stierajú. Názorným príkladom je stieranie rozdielov v praxi v pôsobení sociálnych pracovníkov, sociálnych pedagógov, niekdajších sociálnych sestier, ako i v prípade veľmi umelo rozdelených profesií, strážiacich si svoje pseudokompetencie.

zbornik_vnutro-A5.indd 121 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková

29. 7. 2011 11:00:46

122

Realita a vízia sociálnej práce

Sociálna práca je dnes v podobnej situácii, ako bola medicína pred niekoľkými storočiami: vznikla integráciou praktických poznatkov a skúseností z ranhojičstva s poznatkami biológie a chémie. Tento vývoj trval dlhé desaťročia a nie je ukončený dodnes, medicína postupne integrovala lekársku fyziku, informatiku, biochémiu a podnietila vznik vlastných nových subdisciplín. Vedu a výskum v medicíne dnes nik nespochybňuje, sú rovnocenné s terapiou.

Sociálna práca ako akademická disciplína
Čo je to teda akademická disciplína? Je to vedný odbor, odvetvie poznatkov, ktoré je predmetom vzdelávania a skúmania na vysokej škole, príp. na univerzitnej úrovni. Disciplíny sú v tomto odbore definované (čiastočne), a uznané (u nás predovšetkým prostredníctvom akreditácie), osobitne však vo vedeckej literatúre, v ktorej sú zverejnené výsledky výskumov a teórií ako i reflexie sociálnej sféry života spoločnosti i jednotlivca. Uvedené činnosti (vzdelávanie, veda a výskum) sa realizujú spravidla prostredníctvom akademických pracovísk (najmä fakúlt a príslušných katedier) do ktorej ich praktiky obsahove patria. Otázkou je, či možno podľa týchto kritérií považovať sociálnu prácu za akademickú disciplínu. Študijné odbory majú zvyčajne niekoľko subdisciplín alebo odborov, a rozlišovať medzi nimi je neraz problematické a vôbec nie jednoznačné. V tejto súvislosti sa naskytá ďalšia otázka: ktoré sú najvýznamnejšie problémy sociálnej práce, ak ju chceme považovať za akademickú disciplínu nie iba preto, že na niektorých fakultách vysokých škôl v SR i v ČR sa dá študovať ako bakalárske, magisterské, ba dokonca aj doktorandské štúdium. Pri riešení tejto otázky sa nezaobídeme bez komparácie predmetu a metód sociálnej práce s príbuznými akreditovanými akademickými odbormi, osobitne sociálnou pedagogikou, sociálnou psychológiou, sociálnou filozofiou, sociológiou, politológiou a právnymi vedami. Určite by sme nemali opomenúť ani ekonomiku nevýrobnej sféry, keď už pre iné nie, tak pre výrok „železného kancelára“ Otta von Bismarcka: „Najlepšou sociálnou prácou je dobre fungujúca ekonomika“. Táto úloha sociálnu práci ešte iba čaká. Dnes hovoríme o 4 paradigmách sociálnej práce: 1. Terapeutická 2. Poradenská 3. Reformná (makrosociálna) paradigma 4. Vzdelávacia paradigma Vo väčšine uvedených paradigiem vystupuje sociálna práca ako praktická činnosť, eklekticky preberajúca teórie, poznatky a metódy z iných vedných odborov. Je príznačné, že v uvedených paradigmách spravidla absentuje základný výskum v sociálnej práci. PARADIGMY Sociálnej práce 1. Terapeutická paradigma (klientelizácia, medicinalizácia, individuálna pomoc, terapeutická intervencia, psychologizácia, výcvik). V „akademickej“ sociálnej práci sa dnes sociálna terapia prezentuje prevažne ako činnosť zameraná na obnovenie, ozdravenie, zmiernenie alebo zlepšenie určitého sociálneho stavu, v ktorom sa klient nachádza. Sociálna terapia odstraňuje porušenú rovnováhu medzi klientom a prostredím, je to vlastná činnosť sociálneho pracovníka s klientom s využívaním profesionality a tímovej práce. Je súčasne prvkom sociálneho poradenstva s vecným zameraním. Jej východiskom je stanovenie objektívnej sociálnej diagnózy.

zbornik_vnutro-A5.indd 122 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková

29. 7. 2011 11:00:46

Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita

123

2. Makrosociálna paradigma („reformná“), sem patria sociálne plánovanie, riešenie makrosociálnych problémov, zdôrazňovanie priority ekonomiky a sociálnej politiky, poisťovníctva, prerozdeľovania, Welfare stat, Wohlfarstaat, reformy sociálneho zákonodarstva ap. Patrí k najmenej prepracovaným teóriám. Vychádza z predpokladu, že kým sociálny terapeut a sociálny poradca dokáže pomôcť jednotlivcovi, alebo skupine, príp. i komunite, makrosociálna sociálna práca, ktorá sa snúbi so sociálnou politikou dokáže pomôcť celým regiónom, ba i štátnym útvarom. Sociálni terapeuti a poradcovia tu vystupujú iba ako komplement, ako akýsi dolaďovači riešenia makrosociálnych problémov (napr. nezamestnanosti). 3. Poradenská paradigma (práca s klientom prostredníctvom systémov poradní, poradne pre pomoc obetiam násilia, krízové a nízkoprahové centrá, linky dôvery, manželské a predmanželské poradne, pedagogicko – psychologické poradne, právne poradne, a i.). Paradigma, od ktorej je odvoditeľná fundamentalistická predstava práce sociálneho poradcu a nezriedka i terapeuta vychádza z rezignácie na zmeny v mezo – a makrosociálnej rovine ako i v sociálnej politike a koncentrácia na prekonávanie situácie nedostatku, utrpenia a na zvládanie situácií každodenného života (Interpretatívna paradigma, etnometodológia, teórie všedného dňa a pod.). Sem, do tejto oblasti možno zaradiť aj zvyšovanie konatívnej kompetencie indivídua, ktoré má pomôcť vytvárať lepšie šance na jeho sebarealizáciu, psychické zdravie, sebakontrolu a normokonformné správanie. 4. Vzdelávacia paradigma (prosociálna výchova, počínajúc predškolskými zariadeniami a základným školstvom, liečebná pedagogika v ústavoch, individuálne vzdelávanie, vzdelávanie v sociálnych zručnostiach, rekvalifikácia v nezamestnanosti a pod.) Výchovou možno zmeniť svet. To je krajná pozícia zástancov vzdelávacej paradigmy v sociálnej práci. Prosociálne správanie, multi- a interkultutralizmus, ale aj získavanie sociálnych zručností a schopností pomáhať ľuďom dokážu ovplyvniť spôsob a kvalitu života. Vzdelávať treba aj decíznu sféru, tak v oblasti prosociability ako aj etiky. Ak sa to podarí, vytvoria sa všetky predpoklady pre splnenie cieľov, pre ktoré sociálna práca vznikla. Logickým vyústením sebareflexie sociálnej práce by mal byť náčrt jej nastávajúceho vývoja.

Budúcnosť sociálnej práce
Ktoré najvýznamnejšie znaky budúceho vývoja sociálnej práce možno predpokladať?  Rozvoj fenomenologických prístupov (pozri Prílohu č. 1) Fenomenologické prístupy sú jadrom interpretatívnej paradigmy sociálnych vied, vrátane sociológie i sociálnej práce. Spoločnosť vystupuje ako jav, ktorý je vytváraný a znova permanentne reprodukovaný v duchovnej interakcii indivíduí, ktoré ho vytvárajú tým, že sociálnym faktom dávajú význam a zmysel. Fenomenologický prístup v sociálnej práci ako akademickej disciplíne: 1. Poskytuje sociálnym javom a sociálnym problémom sociologický zmysel (podľa E. Husserla, odmietajúceho psychologizmus – Die „Einklammerung“ von Unwesentlichem) 2. Uvádza do sociálnych vied tému každodennosti ako legitímnu, ba dominantnú 3. Spoločnosť a sociálne problémy vysvetľuje pomocou intersubjektivity (E. Husserl v Karteziánskych meditáciách). Svet je zdieľaný mnohými subjektmi, pričom intersubjektivita nie je objektivitou. Berger a Luckmann vzťahujú intersubjektivitu k inštitucionalite, rutinizácii a habitualizácii

zbornik_vnutro-A5.indd 123 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková

29. 7. 2011 11:00:46

124

Realita a vízia sociálnej práce

4. Konštruuje sociálny svet– Mitwelt (nie Umwelt), ako svet súčasníkov, s ktorými máme bezprostrednú skúsenosť a ktorý vytvorili naši predchodcovia (Vorwelt) a dávame mu zmysel (často nový). Folgewelt je svet našich nasledovníkov. Všetko, čo sa v ňom odohráva, je medzi nadindividuálnymi štruktúrami, najmä skupinami. 5. Kladie dôraz na biografickú situáciu v ktorej osobitne vystupuje význam tela a telesnosti. Človek nemá telo, ale je telom (Schopenhauer).  Multiparadigmálny prístup, koniec bipolarity Uvedené paradigmy súčasnej sociálnej práce môžu byť zmysluplné, ak nastane ich vzájomný prienik. Nie iba proklamovaný, ale skutočný, v teórii i v praxi.  Europeizácia sociálnej práce Europeizácia sociálnej práce a postmoderná profesionalita: „Európa nastoľuje sen o kvalite života, namiesto starého amerického snu o individuálnom úspechu“ Ľudia majú nachádzať kvalitu svojho života nie prostredníctvom hromadením bohatstva jednotlivcov, ale prostredníctvom trvalo udržateľného rozvoja, dodržiavaním ľudských práv, rovnováhou medzi prácou a odpočinkom, a mierom a kultiváciou násilia (rozvojom civilizácie), vytváraním globálneho vedomia v globalizovanom svete. Je to prvý pokus svojho druhu na svete, ba v celej histórii (Jeremy Rifkin 2004). Významnou súčasťou európskych snáh sa stáva sociálna práca. Podmienkou je efektívnosti je aplikácia vedy a výskumu, čo znamená, že okrem sociálnej práce ako bezprostrednej podpore, pomoci a konštrukcie sociálnej politiky je nevyhnutné rozvíjať i vedu a výskum, ako osobitný pohľad na sociálnu skutočnosť. Sociálna práca ako služba spoločnosti sa musí opierať o vedu o sociálnej práci a štúdium sociálnej práce. Stávajú sa nerozlučne späté s narastajúcou predovšetkým európskou komunikáciou, ktorá vyplýva z liberalizácie nadnárodných ekonomických i politických vzťahov. Úsilie o vytvorenie priestoru pre o vybudovanie konkurencieschopného priestoru v Európe ako súčasti sveta a globálnej spoločnosti núti sociálnu prax chtiac-nechtiac k reflexii svojej situácie, koncepcii sociálnej práce v krajinách Európy ako i prijatých stratégií. Zatiaľ veľmi rôznorodá sociálna práca svojou kvalitou i formami a jej fragmentárne vzájomné prepojenie na európskej úrovni vystupujú ako naliehavé úlohy. Doposiaľ zväčša iba ekonomicky podložené „zjednocovanie“ sa rozširuje o ďalšie dimenzie, ktoré napokon ani nemožno od ekonomiky jednotlivých krajín oddeľovať. Emancipatorická sociálna práca, na jednej strane so svojou profesionalizáciou sa javí na druhej strane s rozvojom terciárnej sféry a mimovládnych inštitúcií ako základ a zároveň aj súčasť výstavby občiansko-spoločenských štruktúr. Vzájomné medzinárodné prispôsobovanie sa a približovanie prinášajú so sebou nové problémy, ktoré v rámci regiónu ale ani v rámci národného štátu už nie je možné vyriešiť. Tento vývoj je spojený súčasne s nebývalým nárastom rasizmu, xenofóbie, je sprevádzaný výskytom snáh o etnické uzatváranie sa. I sociálne nerovnosti, chudoba, bezdomovectvo, pokrivkávajúca zdravotná starostlivosť a rast civilizačných chorôb si vyžadujú spoločný postup, výmenu skúseností, realizáciu medzinárodných projektov. Vzniká rad medzinárodných organizácií, niektoré majú strešný európsky charakter, ako napríklad občania so zdravotným znevýhodnením vytvorili Európske združenie (Disabled peoples’ international European Union Commitee – DPI-EUC), sociálna práca zameraná na resocializáciu našla svoje európske zastrešenie v European Offender Employmenmt Group, organizácia „domovov“ sa ustanovila na konferencii s názvom European Scientific Association on Residential and Foster Care for Chilren and Adolescents. Problematiku bezdomovectva zastrešuje tvoriaca

zbornik_vnutro-A5.indd 124 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková

29. 7. 2011 11:00:46

Rezignácii úsilia rozvíjať vedu a výskum. Paradigmy labeling approach (Klasická paradigma Tanenenbauma. vlastnú teóriu a metodológiu. hraničným) disciplínam C. Zabrániť: 1. Teórie symbolického interakcionalizmu. kriminológii a viktimológii 3. Sebapodceňovaniu a úteku k iným (napr. Externalizácii problémov spoločenskej reprodukcie 3. interpretatívnej paradigmy) 2. Ekonomickým vedám.indd 125 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 7. Mikrosociologické a hermeneutické teórie (teórie Lebensweltu a všedného dňa. Pôsobia mnohé ďalšie organizáciách (EASSW. Sociálnej a pedagogickej psychológii 4. „Prepisovači“ a „Dedičný“ labeling a i. zabrániť redukcii na „remeslo“ 3. najmä: 1. fenomenológie a konštruktivizmu 3. Výsledkov najnovších sociálnofilozofických poznatkov 4. 2011 11:00:46 . ktoré vo väčšine vyspelých štátov Európy patria do rezortu sociálnych vecí. Radikálna teória Sacka. Otvoriť sa hraničným vedným disciplínam. Sociálnej deviácii. ECCE) Na záver len stručne: Perspektívy a nevyhnutné úlohy v sociálnej práci ako akademickej disciplíny by sme mohli ukázať na nasledovných riadkoch: SÚČASNÉ PERSPEKTÍVY VÝVOJA A ÚLOHY SOCIÁLNEJ PRÁCE A. najmä: 1. Venovať väčší priestor sebareflexii. Mechanickému splynutiu s etablovanou sociálnou pedagogikou. Vlastnej protoprofesionálnej špecializácii 2.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 125 sa mimovládna organizácia a Organisation Mondiale pour l’Education Préscolaire zastrešuje v Európe problémy predškolskej výchovy a materských škôl. Inkorporovať do vlastnej teórie a praxe a ich rozvoja: 1. sociálnou politikou a sociálnou psychológiou 2. Teórii štátu a práva 5. osobitne ekonomike nevýrobnej sféry D. Lemerta a Kitsuseho. FESET. Sociológii a jej teóriám 2.) B. Akademickej príprave sociálnych pracovníkov s vylúčením diletantizmu a pseudoodbornosti zbornik_vnutro-A5.

126 Realita a vízia sociálnej práce Prílohy: 1. A. Volume 16. G. Fenomenologické prístupy v sociálnej práci Fenomenologické prístupy v sociálnej práci Svet a javy. aby sme v každej situácii dosiahli čo možno najlepšieho výsledku s minimálnym úsilím a vyhli sa tak nežiaducim dôsledkom. 1994 The grounds of ethical judgement: New transcendental arguments in moral philosophy. Probability of replication revisited: comment on „An alternative to null-hypothesis significance tests“. ISSN 1213-624. vol. Sociální práce/Socialna praca: odborna revue pro socialní praci. J. December. 1994 „Alfred North Whitehead – Zur Einführung“. PhDr. 4. M. Katedra sociológie FF UKF Nitra zbornik_vnutro-A5. ISSN: Print: 0956-7976. 114. HAUSKELLER. M. robí tak na základe knowledge at hand („sedimentácie“ predchádzajúcich skúseností). 2005. j. ISBN 3885068958. 2004 The European Dream.. 7. DrSc. 2004. M. recepty. Tarcher/Penguin ISBN 1-58542-345-9. Psychological Science. 77. DOROS. RIFKIN. 1994. Number 12. s. 823 – 827. AND GEIER. t. Junius Verlag. New York: Jeremy P. Literatúra: HAUSKELLER. ktoré človek interpretuje.. B. no. Kontakt: prof. slúžiace k interpretácii sociálneho sveta a jednania s ľuďmi a to tak. 2011 11:00:46 .indd 126 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. ETHICS. Hamburg. ktoré fungujú ako referenčná schéma a vytvárajú Wissensvorrat (stock of knowledge at hand). Peter Ondrejkovič.

special andragogy Andragogika jako samostatný studijní obor se v České republice etabloval v různých podobách již na několika univerzitách. Horehleď Petr Abstrakt: Sociální práce jako společenskovědní disciplína je orientovaná na pomoc jedinci v kritických bodech životní dráhy nebo při patologickém průběhu životní dráhy. Příspěvek analyzuje současnou situaci vzdělávání sociálních pracovníků v ČR a perspektivu studijního oboru speciální andragogika. přímá speciálně pedagogická a poradenská činnost nebo řídící činnost v resortu školství. profilace a specializace. Odbornou způsobilostí k výkonu povolání sociálního pracovníka je podle Zákona o sociálních službách 108/2006 sb. 2011 11:00:46 . tedy jako vedení a péče o člověka v jeho antropogenetickém a sociogenetickém procesu. Throughout life. V průběhu svého života se každý člověk setkává s řadou profesionálů v tzv. kteří jej institucionálně i funkcionálně ovlivňují. The article analyzes the situation of education of social workers in the Czech Republic and the perspectives of the study specialization Special andragogy. state administration and non-profit and non-governmental organizations. vysokoškolské vzdělání zaměřené nejen na sociální práci. who influence him institutionally and functionally. Například v Olomouci je andragogika rozvíjena dle pojetí V. Cílem studia je připravit speciální pedagogy pro edukaci dospělých osob se zaměřením na vybranou specializaci. but also in special education. Na dalších vysokých školách samostatný obor vznikl až v nedávném období a většinou se vydělil z pedagogiky.indd 127 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. direct special education and counseling work or managerial work in the field of education. each individual meets with many professionals from so called helping professions. V návaznosti na tento zákon a poptávku praxe byl v rámci studijního programu speciální pedagogika na Pedagogické fakultě Masarykovy univerzity akreditován navazující magisterský studijní obor speciální andragogika. Jochmanna jako andragogika integrální. Klíčová slova: sociální práce. ale patří zde i široká oblast zbornik_vnutro-A5. speciální pedagogika. ve státní správě. The Social Services Act 108/2006 sb. 7. pomáhajících profesích.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 127 Speciální andragogika jako součást edukace v sociální práci Special Andragogy as a Part of Education in Social Work Pančocha Karel. special education. Tradičně byla tato disciplína rozvíjena na Univerzitě Palackého v Olomouci a Karlově univerzitě v Praze. stipulates that a social worker may by qualified by completing university studies not only in social work. ale také na speciální pedagogiku. a v nestátních a neziskových organizacích poskytujících sociální služby. The aim of this study specialization is to prepare special teachers for education of adults. Tradičně se na jednotlivých školách prosazovaly určité koncepce. V tomto pojetí je andragogika vnímána nejen jako věda o vzdělávání dospělých. New study specialization special andragogy in the study program special education has been accredited in consideration of this act and also demand from the practice. Key words: social work. speciální andragogika Abstract: Social work as a social science focuses on supporting people in critical points of their life career or on pathological development of life career.

Dle Palána (2003) zkoumá speciální andragogika podstaty a zákonitosti edukace osob. který je spjat s přijetím a užíváním Mezinárodní klasifikace funkčních schopností. sociální péče a sociální práce (srov. bariérové). 2. V praxi se používá výraz aktivita (hodnocení kapacity) a jejich limity. vzdělávání a sociálních služeb. Toto pojetí bylo přijato při koncipování studijního oboru speciální andragogika. Vyrůstá tak zbornik_vnutro-A5.indd 128 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. který je neodmyslitelně spjat s položením základů české speciální andragogiky a gerontopedagogiky. výchovná práce v oblasti sociálně patologických jevů a penologie. které jsou tělesně. disability a zdraví (MKF) a změnám v pohledu na rehabilitaci dle MKF. Speciální andragogika je věda o speciální výchově a pomoci dospělým znevýhodněným osobám a je jednou z andragogických disciplín. Palán. duševní. Ačkoliv je edukace dospělých nedílnou součástí oboru. Jde vlastně o „disabilitní situace“. Funkci a strukturu orgánů. ale také jej dále rozšiřujeme o další složky. která se v českém školství prosazuje od počátku devadesátých let dvacátého století. Za tímto účelem mají signatářské země organizovat. Na základě biopsychosociálního pojetí zdraví se zaměřením nejen na úroveň tělesnou. nelze opomíjet přesah do dalších sfér života osob se zdravotním postižením a sociálním znevýhodněním. Participaci (hodnocení výkonu) a faktory prostředí (facilitující. kterou se vydávají všechny evropské státy včetně České republiky. umožňující osobám s disabilitou získat a udržet si maximální možnou míru nezávislosti. ale zvláště na projekci do úrovně osobnostní a sociální je vyzdvižena potřeba komprehenzivní rehabilitace. (MKF. 2008) Tato koncepce vychází z Úmluvy OSN o právech osob se zdravotním postižením. Program vznikl pod záštitou profesora Pavla Mühlpachra. maximální fyzické. smyslově. zákonodárství. Mimo jiné se zde smluvní strany zavazují přijmout účinná a vhodná opatřeni. Ta zahrnuje tři základní stupně: 1. Projekci do úrovně osobnosti. sociální a pracovní schopnosti a možnost se plně začlenit a participovat ve všech oblastech života společnosti. 3. posilovat a rozšiřovat habilitační a rehabilitační služby zejména v oblasti zdravotnictví. 7. kde je v článku 26 podrobně popsán systém habilitace a rehabilitace. zaměstnávání. legislativa. pro jejich vyřešení jedinec může využívat svoje „zbytkové zdraví“. postoje spoluobčanů apod. Začlenění (integrace) a posléze vytvoření společného školního prostředí pro všechny (inkluze) je cestou. 2011 11:00:46 . Dostupnost nejrůznějších pomůcek. ve které má nezastupitelnou roli pedagogická rehabilitace a tedy i speciální andragog. Důvodem vzniku studijního oboru a rozvoji vědeckého bádání v oblasti dospělých osob s postižením byly v primárně společenské změny a výzvy posledních desetiletí. S Palánovým pojetím se ztotožňujeme. který je od roku 2007 možné studovat v rámci studijního programu speciální pedagogika na Pedagogické fakultě Masarykovy univerzity. Důležitým momentem pro vznik oboru je také měnící se pohled společnosti na jedince s postižením (disabilitou) v širším slova smyslu. duševně nebo psychosociálně postiženy.128 Realita a vízia sociálnej práce edukace. Neméně zásadní výzvou pro vznik nového oboru byla koncepce inkluzivního vzdělávání. 2002).

Očekává se. rekvalifikací. vzniká široké akční pole pro další profesionály z řad pomáhajících profesí.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 129 generace emancipovaných jedinců s postižením. Tuto roli mohou naplňovat např. sociální pracovníci. Tato rovnost je zajištěna zejména smluvním vztahem mezi klientem a poskytovatelem služby. Jedním z ukazatelů tohoto vývoje je velký zájem o vysokoškolské studium. že nás ve stáří čeká vyšší frekvence zdravotního postižení. 435/2004 Sb. zejména speciální andragogy. ale také na speciální pedagogiku. vzdělávací a aktivizační činnosti. Sekundárně tak vzniká poptávka po profesionálech. Zvláště významnou se stává otázka zdravotního postižení v souvislosti s tím. Vzhledem k tomu. I když se předpokládá prodlužování tzv. Může se jednat o osoby s trvale nízkými příjmy. Vzhledem k tomu. který přes své nedokonalosti poprvé staví na stejnou úroveň klienty a poskytovatele sociálních služeb. které uspokojují edukační potřeby dospělých osob s postižením. že se dožíváme stale vyššího věku. 7. dle Zákona o zaměstnanosti č. vzniká tak další široké spektrum možného působení speciálních andragogů. třetího věku.. což s sebou nese i rostoucí výskyt zdravotních obtíží ve stáři. V současné době studuje na českých vysokých školách již přes tisíc studentů se zdravotním postižením a tento počet dále narůstá. Navazujícím sociálním fenoménem jsou demografické změny. obtížně uplatnitelnými na trhu práce. kteří jsou vzděláváni v rámci běžného školství spolu se svými vrstevníky bez postižení. aktivního stáří. S prosazováním rovných práv občanů s postižením je úzce spojen také Zákon o sociálních službách 108/2006 Sb. že jsou mnohé z těchto služeb primárně určeny dospělým jedincům. Dvanáct z osmnácti služeb uvedených v tomto zákoně zahrnuje výchovné. vysokoškolského studia a celé řady dalších forem celoživotního vzdělávání v inkluzivním prostředí. 2011 11:00:46 . péče a edukace osob v seniorském věku. osoby s duševním onemocněním. kteří by byli pro práci v těchto organizacích připraveni a dokázali efektivně pracovat s klienty se zdravotním postižením. je nezaměstnanost mezi lidmi s postižením enormně vysoká. Pro zlepšení přístupu osob s postižením na trh práce tak v posledních letech vznikla i celá řada nestátních neziskových organizací. že po roce 2020 bude třetina obyvatel Evropy starších 60 let. tedy závěrečné fáze života definované závislostí. uplatňováním standardů kvality a systémem kontroly poskytovaných služeb. Pokud však má intervence spíše edukativní povahu (zaškolování na pracovním místě. jedince zbornik_vnutro-A5. S tímto trendem je přirozeně spojen přechod dospělých osob s postižením na trh práce. podpora na pracovišti. aktivního stáří a zkrácení věku čtvrtého. je zatím patrné. Realizace těchto politik opět vytváří velké množství příležitostí pro uplatnění profesionálů v oblasti podpory. Součástí změn je také změna v náplni poskytovaných služeb směrem k edukační činnosti. Cílem evropských politik je v této oblasti podpora kvality života ve vyšším věku a koncepce tzv. že odbornou způsobilostí k výkonu povolání sociálního pracovníka je podle Zákona o sociálních službách vysokoškolské vzdělání zaměřené nejen na sociální práci. atp. kdy v současné společnosti dochází k marginalizaci a exkluzi některých skupin obyvatel.indd 129 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29.). které se zaměřují na integraci osob se zdravotním postižením či sociálním znevýhodněním na trh práce. Závažná je také situace v oblasti sociální dezintegrace. Tito lidé se ani po ukončení školní docházky nechtějí z majoritní společnosti vydělovat a požadují rozšíření nabídky profesního vzdělávání. V této oblasti je situace zatím velmi nepříznivá a i přes různá opatření legislativního rázu realizovaná např. je tato oblast pro budoucí absolventy našeho programu velmi perspektivní. Vzhledem k tomuto vývoji je nezbytné připravovat profesionály pro vzdělávací instituce.

a zákon č. 108/2006 Sb.130 Realita a vízia sociálnej práce ve výkonu trestu odnětí svobody. tak i s dalšími fakultami MU. kterým je mj. zejména se zaměřením na okruh dospělých s mentálním. v prezenční a kombinované formě vychází z dlouhodobého záměru Masarykovy univerzity a z návazného dlouhodobého záměru Pedagogické fakulty Masarykovy univerzity. rozšiřování kompetencí speciálních pedagogů i pro práci s dospělými osobami se speciálními vzdělávacími potřebami. o sociálních službách. zrakovým) nebo osob se sociálně patologickými projevy chování. speciální pedagog – etoped. Je realizováno v prezenční i kombinované formě a dále prohlubuje a rozšiřuje získané specializace v bakalářském studiu. přímá speciálně pedagogická zbornik_vnutro-A5. Úzkou spolupráci máme i s dalšími vysokými školami..indd 130 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. které studenti oboru musí splnit v průběhu studia. atd. V průběhu studia si student volí specializace edukace dospělých se zdravotním postižením nebo osob se sociálně patologickými projevy chování. atp. event. speciální pedagog – somatoped. z předmětů speciální andragogiky a obhajobou diplomové práce se speciálně andragogickým zaměřením. dalším zdravotním postižením (tělesným. magisterského a doktorského studijního programu speciální pedagogika. Ve státní i nestátní sféře na základě těchto politik vzniká poptávka po profesionálech z oblasti sociální práce a speciální pedagogiky. 2011 11:00:46 . centrum cizích jazyků. německý) ukončené zkouškou. Ideou studia ve studijního oboru speciální andragogika je připravit speciální pedagogy v souladu se zákonem č. Vzhledem k těmto skutečnostem se v diskursu současné sociální politiky operuje s pojmem sociální inkluze a prostředky pro její uplatňování. 563/2004 Sb. Příkladem může být role speciálního pedagoga pracujícího s odsouzenými ve výkonu trestu odnětí svobody. Mezi podmínky. případně obory příbuzné. Zejména se jedná o Pedagogickou fakultu UK v Praze a UP v Olomouci. jsou profilace v jedné ze specializací. Studijní program speciální pedagogika. 7. 563/2004 Sb. speciální pedagog – oftalmoped. Součástí studia je společný základ učitelství včetně výuky cizího jazyka (anglický. S ohledem na zákon o pedagogických pracovnících č.). po propuštění z výkonu trestu. Cílem studia je připravit speciální pedagogy pro edukaci dospělých osob se zaměřením na vybranou specializaci – speciální pedagog – psychoped. kde se speciální pedagogika studuje. Záměr rozvoje bakalářského. obor speciální andragogika pojímáme interdisciplinárně a při jejo realizaci spolupracujeme velmi úzce jak s katedrami na PdF MU (zejména pedagogika. kteří by dokázali s klienty v nepříznivých životních situacích pracovat a přispívali tak k jejich začleňování do společnosti. Katedra speciální pedagogiky PdF MU má akreditován bakalářský. Studium je ukončeno magisterskou státní zkouškou z pedagogiky a psychologie na příslušných katedrách. Studium je určeno pro absolventy bakalářského stupně speciální pedagogiky. poradenskou a řídící činnost dospělých se speciálními vzdělávacími potřebami. se jevila aktuální potřeba rozšířit stávající obor speciální pedagogika o obor speciální andragogika (speciální pedagogika se zaměřením na edukaci dospělých osob se zdravotním postižením a osob se sociálně patologickými projevy chování). magisterský a doktorský studijní program speciální pedagogika v oboru speciální pedagogika ve formě prezenční a kombinované. o pedagogických pracovnících pro přímou speciálně pedagogickou. psychologie.

indd 131 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. psychologie ve školní praxi. Absolventi tohoto oboru budou znát koncepce. poruch. psychologie. Hlavním cílem je odborně připravit pracovníky pro činnost v oblasti prevence. domovy pro seniory. Specializace speciální andragogika osob se sociálně patologickými projevy chování je zaměřena na přípravu odborných pracovníků pro praxi. specifika zaměstnávání. Profil absolventa studijního oboru obsahuje vymezení výstupních znalostí a dovedností – všeobecných. 563/2004 Sb. podílet se na chodu instituce dle pokynů odpovědného pracovníka v daném zařízení. Studenti jsou povinni být v zařízení minimálně 5 hodin denně. 7. 2011 11:00:46 . autismus. o pedagogických pracovnících. Ministerstvo vnitra. V dalším semestru studenti vykonávají odbornou praxi v rezidenčním prostředí. a pod. v instituci poskytující trvalou rezidenční péči – věznice. terapeutické komunity apod. léčebny. pedagogická diagnostika. poradenskou a řídící činnost pro dospělé osoby se speciálními vzdělávacími potřebami (zdravotním postižením a sociálním znevýhodněním) v souladu se zákonem č. příčiny. školská politika. souvislosti. Každý student si na začátku studia speciální andragogiky volí jednu ze dvou specializací: Speciální andragogiku osob se zdravotním postižením nebo Speciální andragogiku osob se sociálně patologickými projevy chování. odchylek od norem sociálního chování i dosavadního způsobu života dnešního člověka. legislativní rámec zajišťující služby pro dospělé osoby s mentálním postižením a mezinárodními dokumenty související s problematikou osob se zdravotním postižením. domovy pro osoby se zdravotním postižením. diagnostiky a prognózy sociálně patologických jevů i systémových intervencí. Praxe je realizována ve třech semestrech. Třetí odbornou praxi vykonávají studenti v nerezi- zbornik_vnutro-A5. NJ). seznámit se s chodem pracoviště. aplikace psychologie při zvyšování efektivity práce učitele. Kvalifikační připravenost a míru profesní adaptability na podmínky a požadavky praxe jsou podmíněny získáním kompetencí speciálního pedagoga pro speciálně pedagogickou. -Nejprve studenti realizují souvislou odbornou praxi v institucích. alternativní pedagogika. speciálně pedagogické poradenství pro zdravotně postižené. V rámci všeobecného základu jsou to: pedagogika. odborných a speciálních. Probírány jsou témata týkající se osob se specifickými problémy (Downův syndrom. Specializace speciální andragogika pro osoby se zdravotním postižením. se zabývá zejména mentálním postižením a souběžným postižením více vadami – kvalitou života dospělých osob s mentálním postižením. patopsychologie. školský systém. bydlení. demence). které se zabývají prací s dospělými či dospívajícími jedinci se zdravotním postižením či sociálním znevýhodněním. pedagogická psychologie. státní. metodologie. provádět náslechy a asistentské práce pod supervizí určeného pracovníka zařízení. psychologie osobnosti. screeningu. nemocnice. v neziskových a nestátních organizacích. Důležitou součásti studia je i praxe studentů. speciálně pedagogickou diagnostiku. církevní a nestátní neziskové organizace poskytující služby dospělým osobám s daným postižením. Ministerstva práce a sociálních věcí (především Domovy pro osoby se zdravotním postižením). ve státní správě. partnerského a sexuálního života. legislativa. Speciálně pedagogický základ zahrnuje: speciální pedagogiku dospělých a seniorů.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 131 a poradenská činnost nebo řídící činnost dospělých v resortu školství. cizí jazyky (AJ. základy zdravotní a sociální péče. environmentální vzdělávání. důsledky i prevenci sociální patologie. účastnit se porad a dalších akcí pořádaných zařízením.

2002 280 s.. disability a zdraví: MKF. atp. domovech dětí a mládeže. o sociálních službách. D. 108/2006 Sb. protialkoholních poradnách apod. Kontakt: PhDr. Základy andragogiky. Zákon č.132 Realita a vízia sociálnej práce denčním prostředí. Institutu vzdělávání vězeňské služby ČR apod. Absolventi studijního oboru speciální andragogika nacházejí uplatnění v zařízeních:  školských – dětských domovech. seznámit se s chodem pracoviště. Karel Pančocha. Praha: Academia..cz zbornik_vnutro-A5. a některé další zákony.. 108/2006 Sb. Petr Horehleď IVIV PdF MU Poříčí 7. ve znění pozdějších předpisů.muni. psychiatrických léčebnách. Z. Komenského. 2003 199 s.. Praha: Vysoká škola J. střediscích volného času a pod. 7. Studenti jsou povinni být ve vybraném zařízení minimálně 6 hodin denně. Praha: Grada. o pedagogických pracovnících. poradenské služby. 602 00 Brno e-mail: 42604@mail. domovech pro osoby se zdravotním postižením. Literatura: Mezinárodní klasifikace funkčních schopností. 2011 11:00:46 . následně po hospitacích provést 15 hodin přímé práce s klientem.. Na souvislé odborné praxi je možné provádět práce spojené s výzkumnou částí diplomové práce. domovy pro seniory. Zákon č. Praxi je též možné provést v institucích vzdělávajících dospívající a dospělé osoby s postižením nebo sociálním znevýhodněním. 602 00 Brno e-mail: horehled@mail.cz Mgr. 2008. sledovat metody. Z. ISBN 80-200-0950-7. 563/2004 Sb. Palán. A.  institucích vězeňské služby – věznicích a vazebních věznicích. Lidské zdroje: výkladový slovník. IVIV PdF MU Poříčí 7. ISBN 80-86723-03-8. odlehčovací služby. které používá odborný pracovník či dané pracoviště při práci s klienty.  zdravotnických – zabývajících se prevencí a léčbou sociálně patologických projevů např. v institucích poskytujících služby ambulantního či terénního charakteru – denní stacionáře. hospitovat u supervizora praxe nejméně 4 hodiny denně. Palán.  sociálních – např. Studenti jsou zapojeni do přímé práce s klientem v rozsahu 15 hodin. Zákon č. Ph. kterým se mění zákon č. ISBN 978-80-247-1587-2. o sociálních službách. osobní asistence.. hospicích. 206/2009 Sb. protidrogových centrech.indd 132 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29.muni.

kedy sociálny pracovník je z hľadiska svojho povolania či poslania nútený ísť do kontaktu s iným.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 133 Význam multikultúrneho prístupu vo vzdelávaní sociálnych pracovníkov The importance of a multicultural approach in education for social workers Andrea Odlerová. The text also includes outline several planes problem in understanding the significance and consequences of the multicultural approach and multiculturalism at all as thinking which is determining of ways of approach for solution of social problems of individual. social reality. ako im môžeme rozumieť? Tento problém je obzvlášť pálčivý v oblasti sociálnej práce. 2011 11:00:46 . či musíme byť tým. skupín i spoločenstiev. definovanie jeho možností a významu pre sociálnu prácu. sociálna realita. globalization.indd 133 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. je jedno. pýtame sa. quality od personality Súčasný svet prináša mnohé nové aspekty a spôsoby. kritické myslenie. Kľúčové slová: multikulturalizmus. 7. koho chceme poznať (Fay. aby si mohol pomôcť sám. čo to obnáša? Ak chceme niekomu pomôcť. define i tis potential and importance for social work. Marek Stachoň Abstrakt: V príspevku ide o analýzu uplatňovania multikultúrneho prístupu vo vzdelávaní sociálnych pracovníkov. V neposlednom rade ide aj o skúmanie kvality osobnosti sociálneho pracovníka v kontexte recipovania multikultúrneho prístupu pre stimuláciu schopností sociálneho pracovníka orientovať sa v sociálnej realite. Finally it is also exploring the personal qualities of a social worker in a multicultural context of recipation a multicultural approach for stimulation of skils of social worker for orientation in social reality. Jedným z najširších a teda aj najvariabilnejších trendov súčasnosti je multikulturalizmus. globalizácia. či priamo. 2002)? Na tieto otázky sa pokúsime odpovedať s následnou charakteristikou multikultúrneho prístupu vo vzdelávaní sociálnych pracovníkov. alebo pomôcť mu. respect. Key words: multiculturalism. zbornik_vnutro-A5. Je teda možné porozumieť iným? Ak áno. kvalita osobnosti Abstract: The paper contain the analysis of the application of a multicultural approach in education for social workers. rešpekt. critical thinking. groups and comunities. Multikulturalizmus predstavuje v prvom rade epistemologický problém zhrnutý v otázke: ak žijú iní vo svojom vlastnom rámci a my zasa vo svojom. ktoré si vyžadujú nové metódy pri poznávaní sociálneho diania. Text obsahuje aj načrtnutie niekoľkých problémových rovín pri chápaní významu a dôsledkov uvedeného multikultúrneho prístupu aj multikulturalizmu vôbec ako myšlienkového rámca určujúceho spôsoby prístupu k riešeniam sociálnych problémov jednotlivcov.

spoločnosti… 3. kap. ktorý predpokladá totalitu poriadku univerza. Ide o prí- zbornik_vnutro-A5.). Aktívne a trpné reakcie pokladal Spinoza za základ svojej Etiky. s. 2002. Vedie k pochybnostiam o možnosti racionálnych analýz a riešení tiesnivých sociálnych problémov. 109). Sapere aude! Maj odvahu používať svoj vlastný um!. aby sociálny pracovník konal so zreteľom na vlastnú zodpovednosť za dôsledky svojho konania. Najdôležitejším predpokladom úspešnej sociálnej práce je pochopenie sociálnej organizácie. To sa deje na štyroch úrovniach: 1. ale rozhodnosti a odvahy používať ho bez cudzieho vedenia. 7. Tieto pochybnosti potom podnecujú buď sociálny a politický kvietizmus. v ktorej daná/é osoby pracujú. že všetci sme príslušníci ľudského rodu. keď jej príčinou nie je nedostatok umu. Základným východiskovým faktom je to. Otázka porozumenia iným znamená okrem iného zdieľanie tej istej alebo podobnej skúsenosti. 2002. viem. 18). cez ktorú sa pozerajú v tej ktorej kultúre a spoločnosti na sociálnu realitu a rozumejú jej rovnako. ba až nutné? Nevystačí si predsa s univerzálnymi hodnotami a overenými metódami práce. alebo militantné lipnutie na hodnote vlastnej perspektívy a kultúry“ (Fay. V druhom slede musí byť schopný identifikovať rozdiely a objaviť a stimulovať spoločné vlastnosti a ciele. Priviesť niekoho k žiadanému interpersonálnemu správaniu znamená poznať problém. čo pojem predstavuje. Sociálny pracovník v súčasnosti musí byť schopný pochopiť problém na štvrtej úrovni. s. 1995. ľudia majú nejaké okuliare či šablónu. „Subjektívna psychická identifikácia nie je ani nutnou. ktorá predstavuje „súbor hodnôt. ktoré majú humanistický charakter? Skepticizmus však môže mať „ešte nebezpečnejšie dôsledky ako zánik sociálneho skúmania. s. Autorita môže prináležať ako osobe.indd 134 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. či spoločenstva môže vyvolať vlnu nedôvery. Obrazne povedané. 381). je teda heslo osvietenstva (Kant. „Nesvojprávnosť je neschopnosť používať svoj vlastný um bez vedenia druhým. 2003. 32). ani postačujúcou podmienkou poznania iných ľudí“ (Fay. 1993. 548). „Pre chápanie sociálnych vzťahov je rovnako významné to. II. nepokoja. ba aj násilia s tragickými následkami. 108). čo nastane skutočne“ (Lawless. histórie. „Aktivita je nevyhnutná pre slobodu a zrelosť“ (Fay. chápem problém v kontexte kultúry. čo sa pod ním myslí 2. Táto nesvojprávnosť je zavinená samým sebou vtedy. ktorým chápu a ktorým vyjadrujú svoju nespokojnosť a ponúkajú riešenia problémov“ (Fay. čo ľudí najviac začleňuje a na základe čoho ich môžeme identifikovať a to aj vtedy. ktoré prinášajú sociálne problémy ako zamýšľané alebo nezamýšľané dôsledky. To. Nepochopenie kultúrnych a spoločenských súvislosti života a ich vplyvu na charakter jednotlivca. 2002. uzavretie sa do seba samého a zúfalstvo. 2002. Schopnosť myslieť multikultúrne začína v oblasti Etiky. s. musí konať so spomenutou odvahou. pod ktorou rozumieme spôsob „interpersonálneho správania“ (Lawless. spoločnosť kultúra pri uskutočňovaní svojich činností a činností. ak chce správne (podľa očakávania) a nielen dobre (podľa svedomia a pocitu) riešiť nejaký problém. s. Aktívne vystupovanie znamená autentické správanie sa. „Najväčším nepriateľom autority je preto opovrhnutie a nejspoľahlivejšou cestou k jej podkopaniu smiech“ (Arendt. keď existujú rozdiely medzi členmi tej istej sociálnej skupiny. s. Mať skúsenosť však ešte neznamená aj poznať ju. 38). s. skupiny. 71). noriem a spoločný politický slovník. v čo ľudia veria. 1996. Ak chceme.134 Realita a vízia sociálnej práce Je skutočne multikultúrny prístup vo vzdelávaní sociálnych pracovníkov a multikultúrne poznanie sociálneho pracovníka dôležité. ako si následne získať rešpekt a autoritu. ústup zo spoločnosti. aké pohnútky majú jednotlivci. problémom však je. A „každá politická societa si vytvorila svoj model riešenia svojho problému“ (Pauer. v ktorom spočíva rozmanitosť sociálnej činnosti človeka. viem popísať a zanalyzovať problém 4. že sa stane. Súčasný sociálny pracovník teda musí disponovať aj výraznými kognitívnymi schopnosťami. 1996. 2011 11:00:46 . Preto schopnosť uctiť si druhého znamená nárokovať si na nami samými požadovanú úctu iných voči nám. je politická kultúra. s. tak aj inštitúcii. Ak teda prestúpi sociálny pracovník na kultúrny myšlienkový a hodnotový rámec človeka či skupiny z inej kultúry. ako to. viem.

zaujať a presvedčiť o schopnosti pomôcť a tiež vybrať najvhodnejší spôsob riešenia problému. s. keď smie použiť svoj rozum v nejakej jemu zverenej občianskej funkcii“ (Kant. pri ktorom niekto používa svoj rozum ako učenec pred celou verejnosťou čitateľského sveta. Empatia a zhovievavosť sú v multikultúrnom svete nedostatočným predpokladom. pričom by to nejako zvlášť neprekážalo pokroku osvietenia. naproti tomu súkromné používanie rozumu možno veľmi obmedziť. že poznatky zo sociálnych vied sa často vzťahujú na poznatky získané počas spomínaného zvyšku dňa. s. Dôraz sa teda nekladie na pripodobnenie sa.indd 135 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. preventívnej vojne. To znamená nestrácať zo zreteľa ľudskú mo- zbornik_vnutro-A5. ale počúvajte!) Vo všetkých týchto prípadoch ide o obmedzovanie slobody. plaťte! Duchovní: nerozumujte.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 135 nos a význam individuality pre sociálny priestor a sociálne vzťahy v ňom. Pozrime sa však na problém realisticky. či sa spoľahnúť na otvorenú. že ich správanie je inteligibilné (Fay. 130). Špecifikum sociálnej práce však spočíva v tom. 374). „Nikto sa nemôže stať expertom v tom zmysle. 546). 2003. ktorých prostredníctvom tak alebo onak technické vedenie. Nikto však nemôže byť v súčinnosti s abstraktnými systémami bez zvládnutia určitých základných zásad. že právnik. čiže potrebujú aj iné poznatky a vedy než tie. 1993. Je dôležité vysielať pozitívne signály svojimi činmi. kazateľ i lekár vykonávajú svoju profesiu iba časť dňa. ale aj v iných sférach spoločenského života“ (Pauer. s. Sociálny pracovník musí do multikultúrneho poznania zahrnúť aj dejinné vedenie a mať z neho plynúcu vieru v zmenu. s. Tu môžeme spomenúť morálno-filozofický argument. Verejným používaním vlastného rozumu však rozumiem také. konflikte civilizácií. Napriek tomu. Tento princíp už nepožaduje. Pochopiť teda iné myslenie. 129. jeho pohnútky a dôsledky v spojení s aplikáciou permanentného zreteľa ľudskej dôstojnosti sa pre sociálneho pracovníka dnes stáva výzvou k úspechu či úspešnosti. 7. ale odkrytie svojej vlastnej kultúrnej a sociálnej pozície. princíp humanity. s ktorými bezprostredne narábajú pri výkone svojej profesie“ (Zigman. zvyšok dňa sú najmä ľuďmi. alebo získal zodpovedajúce formálne osvedčenie v nie viac než niekoľko málo oblastiach z celkového počtu značne zložitých systémov vedenia. na ktorých sú založené… Moderný sociálny život je komplexná záležitosť a existuje mnoho procesov. execírujte! Finančný úradník: nerozumujte. a hovorí iba. neznamená to. 547). 382 – 383). Jeho súkromným používaním nazývam. verte! (Len jeden jediný pán na svete hovorí: rozumujte. nielenže sú riešenia rôzne. 2002. než slobodu … zo všetkých strán počujem kričať: nerozumujte! Dôstojník hovorí: nerozumujte. 132). V pervertovaných predstavách o osi zla. 2003. „prelína späť““ (Giddens. Sociálny pracovník stojí pred dvomi úlohami a totiž. Ale ktoré obmedzovanie slobody je prekážkou osvietenstva? A ktoré mu je dokonca na prospech? Odpovedám: verejné používanie vlastného rozumu musí byť vždycky slobodné a len ono môže priniesť osvietenie medzi ľudí. aby sme predpokladali. musím opätovne pripomenúť aj historickú úlohu osobnosti. zámeru a identity „Nedostatok princípu zhovievavosti sa rieši jeho preformulovaním a rozvinutím v tzv. a teda absenciu opravdivých „lodivodov“ nielen v politike. Ale v súvislosti aj s týmto najväčším problémom súčasnosti. ale majú aj rôzne spôsoby. 1996. že osobnostné predpoklady sociálneho pracovníka sa preto nemusia napĺňať v intenciách myšlienkovej samostatnosti a zároveň inštitucionálnej lojálnosti. ako chcete a o čom chcete. že by ovládal buď všetko odborné vedenie. Mať módne (moderné) spôsoby prejavu. 2003. že sociálny pracovník je často vo zverenej občianskej funkcii. s. „K tomuto osvieteniu netreba nič iné. ktoré laici získavajú a využívajú v priebehu svojich každodenných činností. s. ktoré dnes existujú. sa koncentrovane prejavuje zlyhanie živej komunikácie medzi kultúrami“ (Pauer. Súčasný svet je svetom pluralizmu. bezprostrednú komunikáciu? „Otázka spôsobu komunikácia sa v kontexte týchto úvah javí ako kľúčová. problémom chorej duše a zlej starostlivosti o ňu. 2011 11:00:46 . aby boli všetci konajúci približne rovnakí ako my.

Ak v súčasnosti konštatujeme nízke sociálne postavenie rómskeho etnika ako jeho odlišnosť. 2010) Je dôležité si uvedomiť. 10. Aj napriek tomu si často musíme priznať. V súčasnosti sa sociálne. 3.1997 in Mátel. niekoho menej. 2011 11:00:46 . je nielenže veľmi nápadná.1992). čiže „Boh dal dnešok. rómskych etnických skupín. mardo. 7. odvíja sa to od ich historického postavenia etnickej kasty (Bačová. čiže neschopnosť alebo neochota prispôsobenia sa. 2. počúvame rómsku hudbu. Rómsku populáciu tvoria kultúrne heterogénne skupiny. dá aj zajtrajšok“). 8. jeme v čínskych bistrách. ktorú majoritné obyvateľstvo nedokáže pozitívne interpretovať. kultúrnymi. čas sa neodvodzuje od ročných období. ktoré z neho vyplývajú (Mátel. ko hino korkoro. nie je nič neobvyklého – nakupujeme vo vietnamských obchodoch. od nerómov („gadžov“).  Rómovia sa od ostatného majoritného obyvateľstva v krajinách. Jedna z príčin reálnej odlišnosti Rómov je odlišný historický vývoj. dela the tajsa. že aktuálna situácia je najlepšia možná. neustála zmena – miesta a prostredia zvyšuje nádej na prežitie. Jedným z ich spoločných znakov je neschopnosť asimilácie. čiže „Je trest byť chudobný. Devla čoro. zbornik_vnutro-A5. Odlišnosť rómskeho etnika. Spolužitie s ľuďmi inej kultúry je obecne vnímané ako problematické. 4.indd 136 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. každé rozhodovanie je spoločné. vyhostenie z rodu je najväčší trest. nízky socio-ekonomický status vrátane rolí. ale vnímaná pomerne negatívne. ktoré sú zdrojom zbytočných nedorozumení a konfliktov. zotrvanie na jednom mieste zvyšuje nebezpečenstvo. 6. Pekárek uvádza desať základných rysov sociálnych systémov Rómov: 1. v ktorom by mohli mať oporu. Príčiny negatívneho vzťahu majoritných obyvateľov (Slovenska) k príslušníkom rómskeho etnika môžeme hľadať vo viacerých faktoroch a príčinách. pretože v dôsledku neznalosti sprevádzané pretrvávajúcimi predsudkami dochádza v komunikácii medzi majoritou a minoritou k vytváraniu bariér. sociálnymi a ekonomickými charakteristikami. čas je minulosť a prítomnosť. politické. že Rómovia nie sú homogénnou skupinou. mnohosť je podmienkou šťastia. Ich socio-kultúrna rezistencia prináša so sebou sociálnu izoláciu. že o živote či zvykoch týchto ľudí príliš veľa nevieme. 9. pravda. Vybrané špecifické cieľové skupiny v sociálnej práci  Národnostné menšiny sú neoddeliteľnou súčasťou našej spoločnosti. základnou schopnosťou je vedieť sa vyhnúť – uniknúť pred nebezpečenstvom (Pekárek. resp. 7. Stretnúť sa s príslušníkmi niektorých z národnostných menšín alebo s cudzincami ktorí trvale žijú v Slovenskej republike. ba i vojenské konflikty týkajú celého ľudstva bez výnimky.136 Realita a vízia sociálnej práce húcnosť meniť sociálny svet a sociálne situácie a neuveriť. ko hin. 2010). niekoho viac. budúcnosť nejestvuje (O Del diňa adaďives. ale ešte väčší trest je byť sám“). kde sa zdržiavajú – vrátane Slovenskej republiky – odlišujú svojimi etnickými. Rómovia tvoria menšinu bez súvzťažnosti a bez presného vymedzenia územným osídlením alebo štátom ich pôvodu. neschopnosť byť sám (Mardo hino. spôsob obživy – remeslá sú podriadené tejto zmene. oda mek goreder.

 Generácia seniorského-dôchodcovského veku sa prejavuje početným aj relatívnym nárastom vyšších vekových skupín obyvateľstva. 2011 11:00:46 . bývanie. Taktiež podľa mnohých holandských výskumov sú za zásadné považované tieto faktory:  kultúrne založené postoje ku vzdelávaniu  rodinnej výchovy štýl  kultúrne vzorce  jazykové faktory (Průcha. zamestnanosť. dezintegrovaný. zdravotného stavu a tým aj z hľadiska svojich nárokov na spoločnosť. a to i v rámci výchovného pôsobenia školy. človek tzv. bezpečnosť.indd 137 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Introverzia sa môže stupňovať v samotárstvo.  Existencia náboženských rozdielov zvyšuje pravdepodobnosť výskytu a intenzitu konfliktov. akými sú sociálne poistenie a zabezpečenie. tárajúcim. No v neposlednom rade sú to i záujmy v oblasti psychologicko-spoločenskej sféry. V krajinách západnej Európy sa táto hranica obvykle zhoduje s oficiálnym dôchodkovým vekom. na ich odlišnostiach.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 137 Východiskom multikultúrneho prístupu ku vzdelávaniu je skutočnosť. Je vlastne založená na teórii o existencii rôznych etnických skupín. Teda mali by sme sa snažiť o zachovanie. Rovnako. Populácia seniorov sa obvykle vymedzuje vekovou hranicou 65 rokov. ktorá neprevzala do dôsledkov zásady tohto náboženstva do verejného života. Nástup morfologických a funkčných zmien nastáva v ontogenetickom vývoji u jedinca v rôznej dobe a pokračuje rozdielnou rýchlosťou. karikuje svoju povahu. akými sú účasť na riadení spoločnosti. Generácia seniorského-dôchodcovského veku predstavuje značnú časť populácie s diferencovanými potrebami a záujmami. že rozdiely medzi majoritou a menšinami sú kultúrnej povahy. 2001). zvyšuje sa nebezpečenstvo politickej. j. ak v prípade etnických konfliktov zohráva úlohu náboženská otázka. Starnutie je proces vždy asynchrónny. Sú to jednak potreby a záujmy v sociálno-ekonomickej sfére. že mnohé zo stereotypov. z ktorých vyplýva taktiež odlišný prístup pri vzdelávaní. spoločnosti založenej na princípe vzájomnej rovnosti a rovnoprávnosti jedincov a skupín. kultúrnej diskriminácie. duchovný život. Hoci sa napríklad slovenská spoločnosť hlási ku kresťanským ko- zbornik_vnutro-A5. voľný čas. služby a dávky sociálnej starostlivosti. Osobnostné rysy ale získavajú alebo upadajú v intenzite. môže takéhoto veriaceho ľahko dostať do problémov. V krajinách východnej Európy ju možno nahradiť vekom 60 rokov. kultúra. ekonomickej. šetrnosť sa stupňuje v lakomosť. zdravotníctvo. ekonomika. opatrnosť v nedôverčivosť. školstvo. získavame od detstva. na základe ktorých sa správame voči minoritným skupinám. fenomény. Výsledkom je skutočnosť. Základnou snahou multikulturalizmu je zachovávanie rozmanitosti kultúr. Starnutie a staroba má určité jasne postihnuteľné javy. stráca zábavnosť. Takto vymedzená populácia seniorov nie je vnútorne homogénna predovšetkým z hľadiska životného štýlu. Interkultúrne (multikultúrne) vzdelávanie považujeme za jeden z nástrojov k vytváraniu multikultúrnej spoločnosti. že čím je v krajine viac náboženstiev. Pri fyziologickom starnutí sa kvalitatívne nemení štruktúra osobnosti. Z úzkostného človeka je hypochonder. Jednotlivé orgány nestarnú rovnako rýchle. 7. ktoré treba riešiť v duchu moderných štandardov vyspelých demokratických spoločností. Extrovert sa stáva povrchným. Vychádzame z presvedčenia. tým viac je konfliktov. rozvoj a podporu rómskej kultúry a tradícií. Skutočné dôsledné praktizovanie niektorého náboženstva v spoločnosti. t. Etnicita hrá v teóriách multikulturalizmu významnú rolu. dôchodkové zabezpečenie.

Je spoluzodpovedná za vytváranie vzťahov spolunáležitosti medzi jedincami a skupinami rôznych etník. národnostne. príprava na sociálne. strácanie identity (ako spoločenskej. by sa v dnešnej modernej spoločnosti necítil pohodlne.indd 138 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. či diskriminácii a hľadať cesty ako by mohli v praxi prispieť k vzájomnému rešpektovaniu a bezkonfliktnému spolužitiu. 2011 11:00:46 . či národností alebo kultúr. pohlavia. sociálne. Náboženským obsahom. ale aj ich kultúre. Ako najpálčivejšie problémy a paradoxy multikulturalizmu sa javia menšinový etnocentrizmus. v ktorom sa nedá prekročiť špecifikum kultúrnych entít a rozdielnosti je potrebné posudzovať v konkrétnych vlastných kontextoch. autentický rozvoj spoločenských a kultúrnych hodnôt (prirodzený evolucionizmus). Základným východiskom by mohol byť osvetový prístup charakterizovaný tézou. aj katolík (nieto moslim alebo žid). To. ktorá sa v západnej kultúre etablovala v období osvietenstva a totiž. špecifikám. Mali by sme vo vzdelávaní budúcich sociálnych pracovníkov naučiť všímať si pretrvávajúcich prejavov neznášanlivosti. že moderná demokratická spoločnosť a náboženstvo majú veľké problémy vzájomne koexistovať. etník. K zásadným úlohám vzdelávania patrí mimo iného aj vychovávať k ľudským právam a k multikultúrnemu porozumeniu. Na to. aby študenti boli schopní komunikovať a pracovať s príslušníkmi iných národnostných menšín. vyplýva z viacerých faktorov. zostává jedinec v priebehu svojho života do značnej miery verný. Netreba zabúdať ani na kultúry relativizmus. 7. Podstatnou mierou ovplyvňujú jeho sklon identifikovať či neidentifikovať sa v neskoršom veku s náboženským vyznaním. ktorých špecifiká v texte opíšeme. inej kultúry mali by byť schopní porozumieť nielen osobnostným a sociálnym rysom hovoreného. tak národnej a kultúrnej). Multikulturalizmus však nie je ohraničený nemenný pojem. že náboženstvo je následkom morálky a morálnych potrieb a nie naopak. alebo inak heterogénnej spoločnosti. ekonomické a politické aspekty integrácie medzi ľuďmi s odlišným sociokultúrnym zázemím. iného životného štýlu alebo iných životných hodnôt (Marádová. nárokovania si zmeny právneho poriadku (neakceptovanie miery hostility). Pri formovaní náboženskej identity jedinca hrá stále podstatnú rolu obdobie primárnej socializácie. v prostredí. náboženstva. etnicky. Interkultúrna výchova vystupuje do popredia v súvislosti s globalizáciou a súčasnou migráciou obyvateľstva a s potrebou prípravy mladej generácie na život v integrovanej multikultúrnej Európe t. Multikultúrne vzdelávanie vychádza z teórie multikulturalizmu. Odlišnosti už nemajú byť príčinou konfliktov a nepriateľstva. V školstve ide o snahu pripraviť budúcich sociálnych pracovníkov na život v kultúrne. ktorý by dôsledne chcel realizovať princípy svojho náboženstva.138 Realita a vízia sociálnej práce reňom. nábožensky. v ktorom sa budú stretávať príslušníci rôznych národnostných menšín. a nakoniec aj jednota ľudstva ako unifikačný proces. základným princípom je úsilie o toleranciu a kultúrnu rozmanitosť a o rovné postavenie všetkých skupín. odlišnej histórii. Môže zbornik_vnutro-A5. Záver Dôležitou súčasťou na život a prácu sociálnych pracovníkov v multikultúrnej realite je výchova k tolerancii a rešpektovaniu ľudských práv. Veľký vplyv má na to predovšetkým výchova v rodine. naopak majú byť zdrojom bohatstva ľudskej spoločnosti. ktoré sú internalizované v mladosti. zrážka kultúrnych paradigiem. kultúrnym hodnotám a prejavom správania. 2006). j.

Katedra sociálnej práce Pedagogická fakulta Univerzita Mateja Bela Ružová 13. Marek Stachoň. Banská Bystrica 974 11 tel. Jak pomoci učitelům učit multikulturně? [online] [30. ale v základnom koncepte ide o úsilie. Viera (1992): Vzťahy obyvateľov Slovenska k Rómom (sociálno-psychologická analýza). 8. XLI. In MANN. 2006 111 s. Slon. I. Teorie – praxe – výzkum. H.umb. s. 2005. 544 – 550. BAČOVÁ. In: Filozofia.sk Mgr. Banská Bystrica 974 11 tel.sk zbornik_vnutro-A5.cz/e-knihovna/?x=1955253. v ktorom ide o uznania kultúrnej rozmanitosti a snahu o vytvorenie rovnoprávneho prístupu k príležitostiam. Praha. PAUER. LAWLESS. ISBN 978-80-8084-538-4. Etické hodnoty a princípy relevantné pre sociálnu prácu s rómskym etnikom. MOREE D. B. ISV nakladatelství: Praha 2001. Kontakty: PhDr.: Současná filosofie sociálnych věd. Bratislava: Ister Science Press. Najzákladnejším úsilím. In Zborník z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou „Dialóg ako cesta spolužitia“. s.: (2003): Od dezintegrácie ku kooperácií. Literatúra: ARENDT. Slon. 6. 2010. Dostupné z http://migraceonline. 2011]. Andrej. Votobia. Praha: Univerzita Karlova v Praze. KANT. Eva. s. 01. (1993): Odpověď na otázku: co je to osvícenství? In: Filosofický časopis. Andrea Odlerová Katedra sociálnej práce Pedagogická fakulta Univerzita Mateja Bela Ružová 13. J. je pripravovať študentov na život v multikultúrnej spoločnosti (Moree 2005). 29 – 38. GIDDENS. (1995): O násilí. 3. č. ISBN 80-85866-72-2. R. (1992): Neznámi Rómovia. Ružomberok: Verbum. Rozvíjení multikulturního porozumění. A. Oikoymenh. 381 – 387. 2010. PhD. 7. s. (1996): Odraz krízy nemeckého vysokého školstva v Kantovej filozofickej analýze univerzitného vzdelávania.umb. 1211 s. s. (2003): Důsledky modernity. č. MÁTEL. 1992.: +421/48/446 47 85 e-mail: mstachon@pdf. roč. 58. Vyd.: +421/48/446 47 84 e-mail: mstachon@pdf. Praha.Vzdelávanie v sociálnej práci – jednota versus pluralita 139 naberať rôzne podoby. 2011 11:00:46 . P. PRŮCHA. Multikulturní výchova. (1996): Co je to kultura? Olomouc. 132 – 138. Praha. MARÁDOVÁ. ZIGMAN. 372 – 381. ISBN 80-7290-274-1. A. J.indd 139 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. B (2002). In: Filozofia 51. ktoré vyplynulo po mnohých diskusiách o cieľoch multikultúrneho vzdelávania. č. FAY.

qualitative research metodology Vymedzenie sociálnej práce Sociálna práca sa v posledných dvadsiatich rokoch po spoločensko-politických zmenách v roku 1989 opätovne začala etablovať na trh slovenských profesií.indd 140 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 7. They are render through the professionalization of social work brought to its definition as a field of science. V rámci reflexií výskumu a jeho metód študentmi sociálnej práce sa dostávajú k téze „mechanickému používaniu výskumných techník“ výskumníkmi. social work. metodológia. 2011 11:00:46 . kvalitatívna metodológia. Subsequently think the defining point of research in social work. The reflection and research methods for social work students to get to the same „mechanical application of research techniques. sociálna práca. V počiatkoch išlo o znovu zavedenie vzdelávania resp. metodology. V samotnom úvode etablovania si sociálna práca opätovne hľadala a môžeme konštatovať. storočia. 149) k slabnúcej úlohe zbornik_vnutro-A5. Veľkej Británie a USA). Insight through the use of quantitative and qualitative methodologies in social research. Teoretické kontexty sociálnej práce (teória a výskum v sociálnej práci) a realita a vízia sociálnej politiky Výskum v sociálnej práci alebo hra na „vedca a pokusné myšky“? Research in Social Work or play on the „scientist and experimental mouse“? Peter Brnula. edukácie do odboru po jej prerušení v päťdesiatych rokoch 20. Cez náhľad na využívanie kvantitatívnej a kvalitatívnej metodológie v sociálnom výskume. kvantitatívna metodológia Abstract: The authors define the contribution of social work in the system of sciences. and developments related research paradigms. Kľúčové slová: sociálny výskum. Ich vznik pripisuje Oldřich Matoušek (2003. Pri tomto čine veľa napomáhali aj kolegovia zo zahraničia (najmä Holandska. V rámci edukácie sociálnych pracovníkov sa nadviazalo na jej historický kontext a prax v zahraničí. ako aj o vývoji vzťahu výskumných paradigiem.“ as researchers. Key words: social research. že i našla svoje miesto v systéme pomáhajúcich profesií. Katarína Čavojská Anotácia: Autori v príspevku vymedzujú sociálnu prácu v systéme vied cez profesionalizáciu sociálnej práce sa dostávajú k jej vymedzeniu ako vedného odboru. Následne sa zamýšľajú nad vymedzením miesta výskumu v sociálnej práci. s. quantitative research metodology.140 Realita a vízia sociálnej práce 2.

. ale ktoré zároveň svojim rozvojom obohacuje a dáva im príležitosť si presnejšie vymedziť svoje vlastné zdroje a poslanie. že sociálnu prácu vnímame buď ako sociálnu prácu. ktorá je založená na vede alebo že je vedou. Následne sa sociálna práca v súčasnosti zaraďuje už medzi sociálne vedy (3. z ktorých sa učí. s cieľom vysvetliť a predpovedať tieto javy“ (tamtiež. ktorú Jana Levická (2006) definuje ako postupný prechod od zamestnania k povolaniu. 1999). Môžeme tiež súhlasiť s tým. môže poslúžiť tiež okrem vyššie uvedeného ako dôkaz zadefinovania cieľu vedy. že sú v rámci nej používané tri skupiny metód: metódy používané takmer vo všetkých sociálnych disciplínach. metódy spoločné viacerým disciplínam a nakoniec metódy vlastné sociálnej práci. je výskum pevne zakotvený v jednom či viacerých minulých vedeckých výdobytkoch. 2006) originálnym príspevkom do metodológie. Podľa Ivana Úlehlu (2007) sociálna práca súvisí s mnohými profesiami a odbormi. storočia). že normálna veda podľa Thomasa Kuhna. Na to. s. Š. Zároveň už ako profesia sociálna práca dosiahla svoje začlenenie medzi vedné odbory. že sociálna práca nie je postavená na vede. Od roku 1990 sa sociálna práca snažila o svoju profesionalizáciu. Najskôr bola zaraďovaná medzi pedagogické vedy – ako multidisciplinárny vedný odbor (75-61-9) (Strieženec. ale nie náukou o povolaní.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 141 rodiny a tradičných systémov sociálnej podpory (resp. Ako dôkaz nám môže poslúžiť jasné vymedzenie v rámci metodiky sociálnej práce. vyrastá z praxe sociálnych pracovníkov). Čím myslí. V tomto období práve možno vyššie uvedeným zaradením odboru Štefan Strieženec (tamtiež) uvádza. čím napĺňame znaky toho. ktorým je vždy teória hovorí Fred N. že dnes bezpochyby na Slovensku prevláda model začleňovania sociálnej práce medzi vedné odbory. Tvrdí.1. Cieľom pomáhajúcich profesií je podľa Oldřicha Matouška poskytovať inštitucionalizovanú pomoc a podporu. Dnes však už sociálna práca je skutočne samostatnou profesiou. ktorá vedie k jeho premene na profesiu a sprevádza ju aj snaha o vytvorenie určitého typu „image“.14). opory). že je dôležité nájsť vysvetlenie prirodzených javov – a tým vysvetleniam rozumie ako teórii. Jasný posun nastal vo vnímaní z multidisciplinárneho vedného odboru (koniec deväťdesiatych rokov 20. Viacero autorov uvádza rôzne členenia teórií v sociálnej práci. V slovenskej sociálnej práci hovoríme o teórii sociálnej práci. psychológiou a psychoterapiou. ktoré predstavujú systematický pohľad na javy tým. Teda ako súboru vzájomne súvisiacich konštruktov (pojmov). čo hovorí Miroslav Disman (1993. ktoré sú podľa Herpina (citovaný podľa J. Levickej. druhý smer hovorí o sociálnej práci ako o založenej na vede (sociálna práca potrebuje vedecké základy) a tretí smer je reprezentovaný vedou o sociálnej práci. zbornik_vnutro-A5. 7. definícií a výrokov. Hans Jürgen Göppner a Juha Hämäläinen vo svojej práci (2008) definujú tri smery vo vnímaní sociálnej práci. Vladimír Labáth (2008) už s odstupom času definuje sociálnu prácu ako „aplikovaný interdisciplinárny vedný odbor“. že historicky sa sociálna práca vo svojich začiatkoch inšpirovala najviac sociológiou. storočia) k interdisciplinárnemu vednému odboru (začiatok 21. ktoré určitá vedecká komunita prijíma ako základ pre budúcu prax. V prvom smere ide o vnímanie sociálnej práce ako náuke o povolaní (tento smer tvrdí. že nie je možné sociálnu prácu považovať len za aplikovanú vedu. 2011 11:00:46 . Kerlinger (1972). 25). O základnom cieli vedy.indd 141 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 2008). že špecifikujú vzťahy medzi premennými.

čo znamená. že nálezy exaktných vied sú oveľa presnejšie a spoľahlivejšie ako nálezy sociálnych vied. exaktnými a sociálnymi vedami je v tom. Tvrdí. 1999) orientáciou a historickým vývojom výskumu v sociálnej práci. kontrolované. Je nutné konštatovať slovami Jany Levickej (2002). V roku 1984 sa oba ústavy spojili a vznikol Výskumný ústav sociálneho rozvoja a práce. Výskum podľa Freda N. Vývoj sociálneho výskumu orientovaného na sociálne témy dokladuje Rastislav Bednárik (in: Strieženec. že výskumný ústav sídlil v Bratislave bola možnosť rozvoja sociálneho výskumu na Slovensku a tiež aj výchovy a vzdelávania slovenských odborníkov v oblasti sociálneho výskumu. 7. Podstatou je. že často sa otvára otázka vedeckosti v súvislosti so sociálnymi vedami na základe vnímania vedeckosti ako exaktnosti a normatívnosti ako v prírodných vedách. že zjednodušene môžeme tvrdiť.142 Realita a vízia sociálnej práce Peter Ondrejkovič (2007) konštatuje. Zároveň tiež poukazuje na fakt. 2011 11:00:46 . sociálnu prácu radíme medzi sociálne vedy (i keď je striktné delenie už prekonané) a tým pádom aj výskum v nej patrí k tzv. zbornik_vnutro-A5. že na Slovensku 1) Je nesporné. V rámci toho. pretože sa v oblasti sociálnej práce nevzdelávalo. Väčšina vzdelávateľov v oblasti sociálnej práce hovorí o potrebe rozvoja výskumu 1) v sociálnej práci. V roku 1964 na Slovensku vznikol Výskumný ústav práce (neskôr Československý výskumný ústav práce a sociálnych vecí) a Výskumný ústav životnej úrovne.indd 142 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Peter Ondrejkovič (2007. psychológov a pod. Psychologický ústav). v ktorom sme ich zozbierali.. Pričom nálezy sociálnych vied môžu byť platné len pre prostredie. V dvadsiatych rokoch 20. Kerlingera (1972) je systematické. sociológov. V súčasnosti sa už mnohí sociálni pracovníci zapájajú do výskumnej činnosti a tak rozvoj výskumu v sociálnej práci má v súčasnosti „zelenú“. že vzdelávateľské inštitúcie v sociálnej práci majú väčšiu rezervu v oblasti výskumu ako inštitúcie vzdelávajúce napr. že „praktickým cieľom sa v spoločenskovednom výskume stáva prispieť prostredníctvom riešenia problémov k racionálnejšiemu a humánnejšiemu životu ľudí“. že výskum sociálnej práce sa rozvíjal v rámci sociologického výskumu 40 rokov. Avšak je nutné konštatovať a vyjadriť súhlas s Janou Levickou. 28) konštatuje. Výskum v sociálnej práci Ako je jasné už z vyššie uvedeného. 2008) rozdielnosť medzi tzv. Š. ale závery v sociálnych vedách majú vždy pravdepodobnostnejší charakter. storočia v Československu sa začal realizovať výskum s témami práce a sociálneho zabezpečenia prostredníctvom Sociálneho ústavu ČSR a iných ustanovizní (Štátny ústav pre zveľaďovanie živnosti. že striktná rozdielnosť medzi členením vied je už prekonaná. Závery v exaktných vedách majú viac univerzálnejšiu platnosť. sociálnym výskumom. Podľa Miroslava Dismana (1993. že v tomto inštitúte sociálni pracovníci nemohli realizovať výskumy. s. empirické a kritické skúmanie hypotetických výrokov a predpokladaných vzťahov medzi prirodzenými javmi. že výskum s témami obsahujúcimi témy sociálnej práce realizovali skutočne najmä sociológovia. že na Slovensku nie je dostatočným spôsobom a jasne odlíšený výskum v sociálnej práci a sociológii.

Dôkazom toho je existencia samostatných učebníc zameraných na kvantitatívny alebo kvalitatívny výskum. veľmi často ako protichodné. jeho cieľom je získať popis zvláštností. ako ich prezentuje napr. empirické údaje vyznačujúce sa vysokou mierou nepresnosti a skúmanie ťažko predvídateľných či predpovedateľných fenoménov.21) charakterizovať ako taký typ výskumu. V rámci metodológie existujú dva základné typy stratégií skúmania – a to kvantitatívne a kvalitatívne metodologické postupy. či dokonca samostatných oddelení zbornik_vnutro-A5. či dichotomické modely riešenia výskumných úloh. ktorú si stanovíme na nasledujúce obdobie rozvoja sociálnej práce. zameranie na popis variability vopred definovaných premenných. Za mnohých. čo bude výskumník sledovať. generovanie hypotéz a rozvíjanie teórie o sociálnych fenoménoch. čo sú všetko súčasti sociálnej skutočnosti a spoluvytvárajú jej reálnu podobu. ktoré vymedzujú. bežným javom v oblasti výskumnej praxe je vzájomné separovanie až dištancovanie sa kvantitatívneho a kvalitatívne výskumu navzájom. výskumný plán má pružný charakter. V učebniciach metodológie sú väčšinou prezentované na základe ich kľúčových odlišností a diferenciačných charakteristík. vytváranie teórie Veľa informácií o malom počte jednotlivcov Redukcia počtu sledovaných jednotlivcov Zovšeobecnenie na populáciu problematické až nemožné Nízka reliabilita Vysoká validita Metódy indukcie „Vojna a mier“ výskumných paradigiem Ako konštatuje Zuzana Kusá (2005).Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 143 jasne absentuje (resp. Cieľom je testovanie hypotéz a teórií. Je orientovaný na exploráciu a prebieha prevažne v prirodzených podmienkach. Na druhej strane kvalitatívny výskum využíva induktívne postupy. K metodológii sociálneho výskumu Sociálny výskum môžeme podľa Jiŕího Reichela (2009. ktorý sa zaoberá „prvkami. môžeme siahnuť po zhrnutí týchto rozdielov. je v menšine) základný výskum v oblasti sociálnej práce oproti aplikovanému. Rozvoj základného výskumu v oblasti sociálnej práce by mala byť úloha. existencia samostatných časopisov. nového porozumenia. 2011 11:00:47 . 2008) Kvalitatívny výskum Cieľom je vytváranie nových hypotéz. Pre kvantitatívny výskum je príznačná vysoká štruktúrovanosť. využívanie deduktívnych postupov. Jan Hendl (2005).“ Základnou definičnou črtou sociálneho výskumu z tohto hľadiska je hlavne vysoký stupeň neurčitosti výskumných úloh.indd 143 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. javmi a procesmi a ich vzájomnými vzťahmi. či už v rámci vedeckých prác alebo záverečných kvalifikačných prác ako aj vedecko-výskumných úlohách. 7. sledovaných vzťahov Zovšeobecnenie na populáciu ľahké Vysoká realibilita Nízka validita Metódy dedukcie Spracované podľa: Miroslav Disman (1993. s. Pre lepšiu ilustráciu takejto optiky uvádzame aj nasledujúcu tabuľku diferenciačných charakteristík oboch výskumných stratégií: Tabuľka: Porovnanie kvantitatívnej a kvalitatívnej výskumnej stratégie Kvantitatívny výskum Cieľom je testovanie hypotéz Obmedzený rozsah informácií o veľkom počte jednotlivcov Redukcia počtu pozorovaných premenných.

Jednou z možností je. že „výskumné stratégie možno posudzovať najmä podľa ich primeranosti výskumnej otázke a predmetu skúmania“ (2005. že skúmanie začína kvalitatívnymi postupmi. nasledovanými kvantitatívnymi postupmi. 7. že dochádza k postupnému stieraniu neprekonateľných rozdielov kvalitatívnej a kvantitatívnej metodológie. Tie sú pritom určite na oboch stranách – na strane učiteľa. atď. 2011 11:00:47 . či krátku reflexiu tohto kurzu. Na druhej strane sú obavy študentov z náročnej problematiky. s.23) pritom argumentuje tým. To ale na druhej strane predpokladá tiež dostatočné znalosti alebo aspoň minimálne potrebnú orientáciu v otázkach metodológie kvantitatívneho aj kvalitatívneho výskumu tak na strane zadávateľov. že oba postupy prebiehajú v istých fázach realizácie súbežne. Predmet. princípy. s. V súčasnosti už vzťah kvalitatívneho a kvantitatívneho výskumu nie je natoľko problematický. Tento nepriateľský postoj býva niekedy označovaný podľa Hammersleyho (in: Kusá. techniky a to všetko s cieľom odovzdať študentovi dostatočnú metodologickú výbavu na samostatné zvládnutie výskumnej úlohy (či už v podobe záverečnej práce alebo neskôr v praxi). ako aj realizátorov. a to sú tzv. ktorý je vnímaný skôr len ako nevyhnutnosť „na ceste za magisterským diplomom“.indd 144 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. ktoré nám obe stratégie ponúkajú.225). Po prekonaní prvotných obáv a nedôvery. inou možnosťou je. Bolo vy vhodné preniesť túto skutočnosť intenzívnejšie do výskumnej praxe v oblasti sociálnej práce ako aj do systému vzdelávania budúcich profesionálov v tejto sfére. v ktorého názve figuruje toľko abstraktných a sofistikovaných pojmov (Metodológia a metódy sociálneho výskumu). 2005) metaforou „paradigmatická vojna“ a príznačný bol hlavne pre metodologické debaty 50-tych až 80-tych rokov minulého storočia.234). Viacerí autori v tejto súvislosti hovoria dokonca o doznievaní napätia. Jan Hendl (2005) charakterizuje takýto typ výskumu ako taký. ktorí neuvažujú o oboch stratégiách v dichotomickom vzťahu naopak. Naopak podstatne plodnejšie a efektívnejšie je využiť široké možnosti skúmania sociálnej skutočnosti. Na záver by sme radi vyslovili súhlas so Zuzanou Kusou.144 Realita a vízia sociálnej práce v spoločnostiach venujúcich sa komerčnému výskumu. zmiešané výskumy alebo výskumné postupy. 2008) predstavuje takú skupinu autorov. Čo nám hovoria študenti? Na základe živých debát so študentmi sociálnej práce v rámci premetu venovanom metodológii sociálneho výskumu by sme radi prezentovali skúsenosti. ktorý pracuje s kvantitatívnymi i kvalitatívnymi postupmi. pravidlá. považuje ho však skôr za „výsledok dostatočného priestoru pre nehatený rozvoj oboch stratégií a tým pre vzájomný „multikultúrny“ rešpekt či ľahostajnosť“ (tamtiež. prezentujú oba postupy vo vzťahu komplementarity. Z. s ktorým sa stretávame v novších učebniciach metodológie sociálnych výskumov. množstva cudzích pojmov a náročných myšlienkových postupov. Akékoľvek násilné dichotomické narábanie s oboma stratégiami môže pôsobiť pri skúmaní sociálnej skutočnosti kontraproduktívne. v rámci predmetu. Zuzana Kusá považuje tento stav tiež za prekonaný. ktorý má pred sebou neľahkú úlohu v pomerne krátkom čase tlmočiť druhej strane základné pojmy. ako aj získaní balíka zbornik_vnutro-A5. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na iný trend. Jan Hendl (2005. s. pričom konkrétne postupy môžu mať rôznu štruktúru a ono „miešanie“ môže byť rôzne aplikované. Na druhej strane Miroslav Disman (1993. často vzbudzuje nedôveru či až obavy. Miešajú sa pritom tak metódy ako aj techniky.

ako aj rozvoja analytických a interpretačných zručností študentov. 7. Kvalitativní výzkum: Základní metody a aplikace. Praha 1972 708 s.  Kvalitatívny výskum pôsobí menej „organizovaným“. Viceník ed. schopnosť citlivej voľby vhodnej metódy a techník skúmania. 1972. explanácia a interpretácia v spoločenských vedách. Základy výzkumu chováni. ISBN 978-80-89271-33-7. Praha: Univerzita Karlova. zber dát. štruktúrovanosti a relatívnej dostupnosti analýzy a intepretácie dát (tabuľky.: Zákon. ale aj interpretácie zistení. GÖPPNER.  Tendencia k „mechanickému používaniu výskumných techník a nástrojov“: pretrváva náchylnosť redukovať výskum na použitie techniky. 2005. ISBN 80-7184-141-2 2008. zbornik_vnutro-A5. Alžbety. Bratislava: IRIS 2005. ISBN 80-89074-39-1. LABÁTH. Teória a metodológia sociálnej práce. 1. KERLINGER. Karolinum 1993. Vyd. 2002. Prednášky PdF UK v Bratislave – interný materiál. 373 s. In V. čo výrazne zvyšuje nedôveru voči tejto výskumnej stratégii a možnostiam jej korektnej realizácie. N. Miroslav. Praha: Academia. Zuzana. 1. grafy. vyd. Chýba ochota hlbšieho analyzovania a tvorivého spracovania výskumného problému. 2008. Jana. Rozprava o vede o sociálnej práci. či už ide o schopnosť identifikovať predmet výskumu. vyd. ISBN 80-89238-01-7. Fred. Kvantitatívne a kvalitatívne stratégie v spoločenskom výskume. Vladimír. až na úroveň stotožňovania výskumu s výskumnými nástrojmi typu dotazník. 2008. 1. Jak se vyrábi sociologická znalost. Hans-Jürgen – HÄMÄLÄINEN Juha. Jan. Literatúra: DISMAN. dáva pocit ľahšej realizovateľnosti a z tohto dôvodu silnejšej inklinácie k týmto postupom. KUSÁ. vyd. Trnava: FZaSP TU v Trnave. 2005. výrazne však odrádzajú realizačné náklady (administrácia. Pedagogický a psychologický výzkum. hľadania nových možností skúmania. Praha: Portál 2005. ISBN 80-7367-040-2. J. napriek tomu by sme si dovolili s istou mierou zovšeobecnenia formulovať nasledujúce tézy:  Kvantitatívny výskum sa javí študentom ako dostupnejší predovšetkým vďaka „dojmu“ jednoduchšieho dizajnovania. LEVICKÁ. 2008.indd 145 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Teoretické aspekty sociálnej práce. 225 – 238. 1993. Bratislava: VŠZaSP sv.). štruktúrovaným dojmom a teda o niečo náročnejším na dizajnovú stránku.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 145 informácií o kvantitatívnom a kvalitatívnom výskume sú reakcie študentov na túto ponuku pochopiteľne rôzne. veľkosť vzorky. s. Černík. na druhej strane predstava zberu dát v podobe niekoľkých rozhovorov ako postačujúceho množstva empirického materiálu. V kontexte vyššie uvedeného považujeme za dôležité posilniť vzdelávanie v otázkach metodológie výskumu v zmysle budovania vyššej senzitivity. 408 s. Navyše mnohí študenti majú nie najlepšie skúsenosti s anketárskou prácou či prácou v call centrách. …). Bratislava 2008 194 s. 2002 283 s. 1. 2011 11:00:47 . Nestačí odovzdať študentom „len návod na použite“ ak chceme skutočný rozvoj výskumu ako suverénnej súčasti sociálnej práce ako vednej disciplíny. Hľadanie prvkov pre programatiku. HENDL.

2003. Úvod do sociálnej práce 1. vyd. Oldřich. 2007. Praha: SLON. ISBN 80-7178-549-0. vyd. ISBN 978-80-247-3006-6. ISBN 80-969454-0−8. vyd. MATOUŠEK. ISBN 978-80-86429-36-6. Trnava 215 s. Praha: Grada. ISBN 978-80-224-0970-4. Kontakt: PhDr. Metódy. REICHEL. 2011 11:00:47 . STRIEŽENEC. ISBN 80-967589-6−9. 2009.sk e-mail: dcavojska@fedu. formy a prístupy v sociálnej práci. 1. Umění pomáhat.uniba. 2. vyd. Peter. Kapitoly metodologie sociálních výzkumů. 2003 287 s. 2007 248 s. 2009 192 s. Katarína Čavojská Univerzita Komenského v Bratislave Pedagogická fakulta Katedra sociálnej práce Šoltésovej 4. vyd. Štefan. Bratislava: VEDA.uniba. Jana 2006. Na ceste za klientom.sk zbornik_vnutro-A5. Slovník sociální práce. Trnava: AD. 2007. ÚLEHLA.indd 146 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 1. 2007 128 s. 1999. 7. 811 08 Bratislava e-mail: brnula@fedu. 1.146 Realita a vízia sociálnej práce LEVICKÁ. PhD. Ivan. Mgr. Trnava: Oľga Váryová Trnava 2006 334 s. Úvod do metodológie spoločenskovedného výskumu. Peter Brnula. Praha: Portál. Jiří. ONDREJKOVIČ.

employment services. Príspevok autorov sa zaoberá politikou zamestnanosti so zreteľom na vnímanie a využívanie jej aktívnych nástrojov zamestnávateľmi. (Rievajová. ktorá má rozhodujúci vplyv na riešenie vysokej miery nezamestnanosti. which is essential to tackle the high unemployment rate. dochádza k jeho segmentácii. Mala by motivovať a stimulovať subjekty trhu práce k aktivite zameranej na dosahovanie stanovených priorít v spomínanej oblasti. v dôsledku ktorej môžu vznikať na trhu práce disproporcie. Kľúčové slová: politika zamestnanosti. aktívna politika trhu práce. 2006) Vysoká miera nezamestnanosti je dlhodobo jedným z najviac sledovaných problémov v Slovenskej republike. ich ponukou práce). as well as detection of the causes and motivations of employers in deciding on the use of specific measures.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 147 Vybrané nástroje aktívnej politiky trhu práce a ich využívanie zamestnávateľmi Selected instruments of active labor market policies and their exploitation by employers Martina Čierna. zamestnávatelia Abstract: Employment policy is currently an important area of state social policy. ako aj poskytovať priestor pre vykonávanie systémových opatrení smerujúcich k zvyšovaniu zamestnanosti. Ak je trh práce nehomogénny. as well as provide space for carrying out systematic measures aimed at increasing employment. ako aj zisťovanie príčin a motivácie zamestnávateľov pri rozhodovaní o využití konkrétnych opatrení. 2011 11:00:47 . active labor market policy. It should motivate and encourage market players to work activities aimed at achieving the priorities in this field. Keywords: employment policy. na ktorom by mali participovať všetky subjekty trhu práce pre vytvorenie systémového modelu sledujúceho neustále sa meniace podmienky vzniku nerovno- zbornik_vnutro-A5. 7. v ktorom dochádza k interakcii medzi zamestnávateľmi (resp. ako subjektom výrazne ovplyvňujúcim trh práce. ktoré sa prejavujú vysokou nezamestnanosťou a rigiditou miezd. ktorý negatívne ovplyvňuje viacero oblastí života jedinca a spoločnosti. Analyzuje a vyhodnocuje mieru využívania vybraných služieb zamestnanosti na základe štatistických údajov za rok 2010. employers Trh práce je priestor.indd 147 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. služby zamestnanosti. Authors contribution deals with employment policy with regard to its perception and use of tools active employers as entities significantly affecting the labor market. Jej riešenie je proces. Analyze and evaluate the utilization rate of selected service employment on the basis of statistical data for 2010. Ladislav Vaska Abstrakt: Politika zamestnanosti je v súčasnej dobe dôležitou oblasťou štátnej sociálnej politiky. ich dopytom po práci) a zamestnancami (resp.

2011 11:00:47 . z. ktorý chápeme podľa Juska (2004) ako prechod od človeka ako objektu sociálnej politiky k človeku ako plnoprávnemu. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov „právnická osoba. ktoré zabezpečí jedine neustála analýza a monitorovanie aktuálnej situácie. Práca sociálneho pracovníka. 5/2004 Z. ktorá má sídlo alebo sídlo svojej organizačnej jednotky na území Slovenskej republiky. aby bolo možné včas kopírovať potreby účastníkov trhu práce a tým zabezpečiť efektívne využívanie všetkých nástrojov k riešeniu nezamestnanosti. Politika zamestnanosti je úzko spätá s rôznymi oblasťami verejného života. 7. Vzhľadom k tomu. Úloha sociálnej práce a sociálneho pracovníka v danej problematike je vnímaná najmä ako priestor na minimalizáciu jej sociálnych následkov a poskytovanie pomoci. zúčastňujúce sa na jeho utváraní. ide o podporu pre jednotlivca s cieľom eliminovať negatívne vplyvy na osobnosť nezamestnaného a jeho okolie. jej vyhodnocovanie a sledovanie prípadných dopadov. Jej úsilie o zamedzenie vzniku nerovnovážnych stavov v systéme spoločnosti vyžaduje orientáciu aktivít jednak smerom k uchádzačom o zamestnanie. prostredníctvom ktorej sa mnohé opatrenia politiky zamestnanosti vykonávajú a realizujú v praxi. z. Je preto nevyhnutné venovať zvýšenú pozornosť nastaveniu fungovania jednotlivých zložiek systému. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. by však mala spočívať aj v konfrontácii teoretických výstupov vo forme opatrení a praxe. Na základe týchto činností má za úlohu spätne pôsobiť na proces utvárania regulatívnych a legislatívnych predpisov a priamo ovplyvňovať ich tvorbu za účelom dosiahnutia prijateľného a efektívneho výsledku. Za kľúčový dokument v súčasnom riešení nezamestnanosti môžeme považovať najmä zákon č. že zamestnávatelia sú subjektom udávajúcim tempo rastu dopytu po pracovnej sile. ktorý definuje priame nástroje aktívnej politiky zamestnanosti a určuje podmienky na ich využívanie.indd 148 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Za jeden z hlavných nástrojov na jej minimalizáciu je považovaná politika zamestnanosti ako pevná súčasť sociálnej politiky štátu. ako aj so samotnou sociálnou prácou. ktorá má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt a ktorá zamestnáva fyzickú osobu v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu“. zbornik_vnutro-A5. 5/2004 Z. ako aj na ostatné subjekty trhu práce. zodpovednému a rešpektovanému subjektu sociálnej politiky. stimulačne a podporne pre jednotlivých účastníkov a dosahovať tak žiadané stavy v spoločnosti v kontexte s princípom participácie. v monitorovaní ich vzájomného pôsobenia a analýze ich funkčnosti.148 Realita a vízia sociálnej práce váhy a jej následkov. je nevyhnutné venovať im primeranú pozornosť pri analýze a tvorbe konkrétnych opatrení trhu práce. Zamestnávateľ je podľa zákona č. alebo fyzická osoba. štátnej politiky. Konkrétne opatrenia a nástroje aktívnej politiky zamestnanosti majú za cieľ pôsobiť preventívne. ktorí sú najviac postihnutým ohnivkom v reťazi.

upsvar. Orientovali sme sa výhradne na opatrenia vzťahujúce sa na zamestnávateľov:  32 Sprostredkovanie zamestnania §  42 Informačné a poradenské služby §  50 Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie §  50a Príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami §  50d Príspevok na podporu udržania zamestnanosti §  50e Príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta §  51a Príspevok na podporu zamestnávania absolventov vzdelávania a prípravy pre trh práce §  53b Príspevok na dopravu do zamestnania §  56 Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska §  56a Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní §  59 Príspevok na činnosť pracovného asistenta § Informácie o využívaní nástrojov podľa § 32 a § 42 sme v dostupných štatistikách nenašli. o novovytvorené pracovné miesta viažuce sa k jednotlivým opatreniam. 7. pri vynaložení primeraného úsilia dosahovať čo najvyšší profit. ktoré sa z hľadiska využívania javia ako užitočné a efektívne. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov v súčasnej podobe v mnohých prípadoch nereflektujú požiadavky trhu. Jedná sa o vyčíslenie nových subjektov. Ak považujeme zamestnávateľa za jedného z kľúčových aktérov trhu práce. Na tieto zásady je potrebné prihliadať aj pri samotnej tvorbe nástrojov služieb zamestnanosti. dosahovať uspokojivé výsledky. z. Vychádzali sme z informácií a štatistických údajov za rok 2010 dostupných na stránkach Ústredia práce. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. zbornik_vnutro-A5. investovať do ľudského kapitálu patričné prostriedky a samozrejme. čo môže mať za následok mierne skreslenie celkového pohľadu na sledované opatrenia a ich využívanie. ktoré môžeme v našom kontexte definovať ako úsilie o získanie čo najkvalitnejších zamestnancov s čo najvyhovujúcejšími charakterovými vlastnosťami. pretože mnohé z nich sú orientované najmä smerom k podpore znevýhodnených uchádzačov na trhu práce. prítok prípadov do systému. sociálnych vecí a rodiny (www. resp. z. v akej miere zamestnávatelia reálne využívajú nástroje aktívnej politiky zamestnanosti definované zákonom č. že aktívne opatrenia trhu práce definované v zákone č 5/2004 Z.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 149 Zamestnávatelia ako účastníci trhu práce sa vyznačujú výrazným trhovým správaním. že súčasné aktívne opatrenia dostatočne nezohľadňujú jeho potreby. tak môžeme konštatovať. Domnievame sa. 5/2004 Z.sk). ktoré prejavili záujem o čerpanie nástrojov aktívnej politiky trhu práce. Vzhľadom k vyššie uvedeným konštatovaniam bolo naším zámerom zmapovať a zistiť.indd 149 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Chceli sme identifikovať tie. 2011 11:00:47 . Je preto nevyhnutné venovať ich nastaveniu dostatočnú pozornosť a na základe informácií z praxe následne ich korigovať do prijateľnej a efektívnej podoby zohľadňujúcej požiadavky a záujmy všetkých účastníkov trhu práce. Sledovali sme tzv. osvojenými sociálnymi schopnosťami a zručnosťami v rôznych oblastiach.

2010 – počet vytvorených pracovných miest § 59 Príspevok na činnosť pracovného asistenta § 56a Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní § 56 Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska § 50e Príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta § 50a Príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami § 50 Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie 10 319 1125 3354 2786 205 0 500 1000 1500 2000 2500 3000 3500 Zdroj: spracované autormi podľa dostupných štatistík na www.indd 150 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. ktorí po prvýkrát v sledovanom období požiadali o využitie daných služieb zamestnanosti. 2011 11:00:47 . Graf 2: Prítok v r. kde zamestnávateľ je nútený nahrádzať čiastočne mzdu svojim zamestnancom napriek tomu. 2010 – počet subjektov § 53b Príspevok na dopravu do zamestnania Realita a vízia sociálnej práce 0 § 51a Príspevok na podporu zamestnávania absolventov vzdelávania a prípravy pre trh práce 0 § 50d Príspevok na podporu udržania zamestnanosti 40 0 5 10 15 20 25 30 35 40 Zdroj: spracované autormi podľa dostupných štatistík na www. Uvedený príspevok bol využívaný najmä v súvislosti s krízovým obdobím v hospodárstve.upsvar.sk zbornik_vnutro-A5.0071 % z celkového počtu podnikateľských subjektov. Počet firiem je však vzhľadom na približný počet podnikateľských subjektov v Slovenskej republike (okolo 560 000) stále nízky – činí zhruba 0.sk Graf 1 vykresľuje prítok nových subjektov. 7. kde túto službu využilo štyridsať nových subjektov. v rámci príspevku na dopravu do zamestnania (§ 53b) a príspevku na podporu zamestnávania absolventov vzdelávania a prípravy pre trh práce (§ 51a) v roku 2010 nepribudol žiadny nový subjekt využívajúci menované nástroje. Ako je z grafu zjavné. že z prevádzkových dôvodov ich na výkon práce nemôže zaradiť. Trochu iná situácia sa premieta do počtov pri § 50d – príspevok na podporu udržania zamestnanosti.upsvar. teda počet zamestnávateľov.150 Graf 1: Prítok v r.

evidentne nespĺňajú požiadavku jedného z najdôležitejších subjektov. 06/2010) O niečo menej boli využívané – príspevok na podporu udržania v zamestnaní zamestnancov s nízkymi mzdami (§ 50a). S týmto súvisí aj pomerne nízke percentuálne vyjadrenie k množstvu príspevkov. ktorý je určený na úhradu odvodov na zdravotné poistenie a sociálne poistenie. Pri dopytovaní respondentov v súvislosti so službami poskytovanými úradmi práce. čo motivuje zamestnávateľov k využívaniu štátnych služieb zamestnanosti. Okrem toho je pre zamestnávateľa zaujímavejšia aj pomerne vyššia suma poskytovanej podpory. okrem iného. pretože povinnosť zamestnávať prijatého uchádzača o zamestnanie trvá iba jeden rok.indd 151 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. ktorí sú na ÚPSVaRe k dispozícii – 22. že subjekty spolupracujúce so štátnou inštitúciou majú možnosť inzerovať zdarma a na mieste.2 %) skutočnosť. že by ho k spolupráci mohla motivovať skutočnosť.2 %. čo ich od spolupráce v tejto oblasti odrádza. aby ich podnietili k aktivite. ktoré boli vytvorené za použitia vybraných nástrojov aktívnej politiky trhu práce. v praxi vytlačilo pôvodný nástroj – príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie.“ (Zamestnanosť a sociálna politika. Tento fakt stojí za zamyslenie. Štátne služby zamestnanosti. akým zamestnávatelia jednoznačne sú. resp. kde sa nachádza pomerne veľký počet záujemcov o zamestnanie (v rozsahu 38. Ani jeden z respondentov neuviedol. 7. Celkový počet novovytvorených pracovných miest v rámci sledovaných opatrení (7 799) je síce potešujúci. Najviac využitým nástrojom sa javí byť príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta (§ 50e). kde hlavným dôvodom môže byť najmä preplatenie celkovej ceny práce zamestnanca so zdravotným postihnutím. pretože bolo vytvorených celkovo 3 354 nových pracovných miest.9 %). že pri nich zamestnávatelia vynakladajú minimálne finančné náklady. sociálnych vecí a rodiny medzi hlavné motivačné faktory ich využívania (viď Graf 3) patrila v najväčšej miere (47. bolo zistiť. zbornik_vnutro-A5. ktoré môžu záujemcovia získať pri spolupráci s ÚPSVaRom. ktorého cieľom. tretia najviac frekventovaná príčina vedúca k využívaniu štátnych služieb súvisela takisto ako predchádzajúca. s počtom nezamestnaných.05 % z priemerného počtu nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie v Slovenskej republike za rok 2010 (takmer 381 000). 2011 11:00:47 . Iba 11. ktoré by mali nabádať a aktivizovať jednotlivé subjekty trhu práce k znižovaniu nezamestnanosti.1 % zo všetkých vyjadrení považuje príspevky za natoľko atraktívne. 2009) na vzorke 118 zamestnávateľov. že štátne služby zamestnanosti by boli šité na mieru. a príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska (§ 56).Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 151 Graf 2 zobrazuje novovzniknuté pracovné miesta. V roku 2009 bol realizovaný výskum (bližšie Čierna. ďalším najčastejšie vyskytujúcim sa bolo konštatovanie. „Toto opatrenie je vo svojej kategórii najúčinnejšie. ale dosahuje iba 2. čo nemôžeme považovať za uspokojivé.

ktoré môžem využiť vo svoj prospech k) iné Z negatívnych faktorov ovplyvňujúcich využívanie štátnych služieb zamestnanosti (viď Graf 4) sú najfrekventovanejšie odpovede týkajúce sa nedostatočnej kvalifikácie uchádzačov o prácu (38.0% 25.1 %).2% 38. na ktoré veľmi tesne nadväzuje skutočnosť príliš komplikovaných pravidiel (36.2% 13.0% 5.0% 20.152 Realita a vízia sociálnej práce Graf 3 : Dôvody pôsobiace pozitívne na rozhodovanie o využití služieb zamestnanosti poskytovaných štátnymi inštitúciami 50.3% 0.0% 10.indd 152 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 7.0% 35.0% 40. zbornik_vnutro-A5. aby uvedené služby mohli využiť v plnej miere.6 %). ktoré musia potenciálni záujemcovia z radov zamestnávateľov splniť na to. že ponúkané služby nezohľadňujú potreby firiem a nie sú pre ne efektívne (30.0% b c d e f g h i j k minimálne finnančné náklady pracovníci sú ochotní spolupracovať odbornosť personálu vyhovujúcom veľké množstvo kandidátov k dispozícii služby šité na mieru možnosť inzerovanie zdarma.9% 19.1% 8.0% a a) b) c) d) e) f) 47.7% 22.0% 45.6% 5. kde sa pohybuje veľa nezamestnaných g) ÚPSVaR mi poskytne priestor pre stretnutie s uchádzačom h) úspora času i) pracovníci ÚPSVaRu zhromaždia potencionálnych uchádzačov v nám vyhovujúcom termíne j) veľký výber príspevkov.0% 15.9% 11. Za nezanedbateľné musíme považovať aj vyjadrenia.4% 16.0% 0.9% 13. priamo na mieste.0% 30.6 %). 2011 11:00:47 .

0% 0. zbornik_vnutro-A5. že väčšina pozitívnych faktorov bola kvantitatívneho charakteru. ktoré ÚPSVaRy poskytujú g) v legislatíve upravujúcej štátne služby zamestnanosti prebiehajú príliš často zmeny h) štátne služby zamestnanosti vyžadujú priveľa byrokracie i) pre našu firmu sú štátne služby neefektívne j) iné Keď porovnáme charakter motivačných faktorov.0% 25.0% 35. Je zrejmé.8% 13. ktoré odzrkadľujú tento princíp. 2011 11:00:47 .0% 30.0% 5. 7.6% 30.0% 22. na ktorých oslovenie nepotrebuje zamestnávateľ vynaložiť takmer žiadne finančné náklady. oproti negatívam.0% 10. ktorí nevyhovujú našim požiadavkám c) výška príspevku nepokrýva potrebné náklady d) poskytované služby nezohľadňujú potreby našej firmy e) pracovníci ÚPSVaRov dostatočne nespolupracujú f) nemáme potrebné informácie o službách.0% 20.2% 30. že zamestnávatelia negatívne hodnotia nie príliš vysokú kvalitu jednak pracovnej sily (evidovaných uchádzačov o zamestnanie) na ÚPSVaRoch. proti tejto neodškriepiteľnej výhode by sme mali upozorniť na to.indd 153 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29.0% 15.6% 2.1% a) príliš komplikované pravidlá pre poskytnutie príspevkov/služieb b) ÚPSVaR má v evidencii uchádzačov.6% 38. V súvislosti s tým je prirodzené. Na úradoch práce. ktoré majú výrazné kvalitatívne razenie. Avšak. zistíme. získať čo najvyššie výstupy/zisky (a to nielen hmotné).9% 25. že väčšina zamestnávateľov považovala za pozitívne práve skutočnosti.0% a b c d e f g h i j 5. jednak efektivity poskytovaných služieb (viď Graf 4).6% 5.9% 36.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 153 Graf 4: Dôvody pôsobiace negatívne na rozhodovanie o využití služieb zamestnanosti poskytovaných štátnymi inštitúciami 40. sociálnych vecí a rodiny sa pohybuje veľké množstvo potenciálnych zamestnancov. že subjekt pracujúci na komerčnom základe sa vyznačuje klasickým trhovým správaním a v jeho záujme je pri čo najnižších vstupoch/investíciách.

ktorých výška miezd nie je dostatočná pre zachovanie žiadaného životného štandardu. osobnostného potenciálu jednotlivca. ktoré. úprava alebo úplné zrušenie inštitútu minimálnej mzdy. 2006. ktoré nezamestnanosť prináša. aby pre neho zamestnanec neznamenal neprimerane vysoké náklady vo vzťahu k samotnému produktu. v sociálnej politike ako spätnej väzbe reálnosti sociálnych zámerov rozvoja spoločnosti.. ktorí predstavujú subjekt poskytujúci priestor pre znižovanie nezamestnanosti tvorbou nových pracovných miest. vyžaduje vytvorenie koncepcií na základe reálnych analýz a dopadových štúdií. na ktorú však súčasné nástroje. čím sa samotné opatrenia politiky zamestnanosti míňajú účinkom a pôsobia ako nesystémové. alebo úplne absentujú.132) Pri tvorbe systémových opatrení politiky zamestnanosti je nevyhnutné zamerať sa vo väčšej miere na zamestnávateľov. Jedine koordinácia všetkých týchto oblastí môže viesť k systémovému a komplexnému riešeniu problému nezamestnanosti. nepostačujú. Táto problematika si však. flexibilizácia pracovných a mimopracovných pomerov. ktoré môžu byť následne efektívne prerozdeľované do oblastí slúžiacich celej spoločnosti. 2011 11:00:47 . Riešenie tak presahuje rámec momentálnych nástrojov a opatrení politiky zamestnanosti a je nutné hľadať ďalšie možnosti v iných odvetviach – hospodárskej. ktorá na jednej strane upevňuje politickú. uplatňovať a spájať poznatky a súvislosti z rôznych odborov.154 Realita a vízia sociálnej práce Záver V záujme štátnej politiky krajín vystupujú do popredia snahy o plnú zamestnanosť. že angažovanosť v sociálnej práci sa premieta do sociálnej a politickej činnosti zameranej na ovplyvňovanie sociálnej politiky.“ (Strieženec. Motivácia zamestnávateľov nemôže prebiehať za pomoci súboru neefektívnych príspevkov. s. Nutné je zdôrazniť. Jedným z nich je sociálny pracovník. žiaľ. daňovej a odvodovej politike. Je potrebné rôzne oblasti politiky štátu koncipovať tak. Týmto sa podieľa na raste príjmov podnikateľských subjektov a v konečnom dôsledku pozitívne ovplyvňuje výšku príjmov do verejných financií. ktorý by mal aktívne vstupovať do tvorby systémových opatrení a zúčastňovať sa procesu utvárania podmienok pre trvalo udržateľný rozvoj krajiny. justícia a pod. 7. ako aj na doplnenie príjmov jednotlivcov alebo skupín. na strane druhej zabezpečuje produktivitu hospodárstva a zároveň zvyšuje kúpyschopnosť obyvateľstva. ktorý vytvára. ale musí byť postavená na systéme obojstranných výhod. ekonomickú a sociálnu stabilitu v spoločnosti. V súčasnej dobe je prepojenie jednotlivých oblastí nedostačujúce. druhým je vnímanie sociálneho pracovníka ako multidisciplinárneho odborníka s výrazným potenciálom využívať. zbornik_vnutro-A5.indd 154 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. zdravotníctvo. Rozmer sociálnej práce pri riešení problematiky nezamestnanosti môžeme vnímať z dvoch pohľadov. ako osoba snažiaca sa o elimináciu tvrdých dopadov vyplývajúcich zo zložitých životných situácií jednotlivca. ako sú školstvo. na Slovensku zatiaľ nie sú dostatočné. ktoré by neobmedzovali práva a záujmy podnikateľov. ale naopak. aby ich stimulovali k tvorbe pracovných miest. Riešením môže byť systém vhodne zvolených daňových úľav. regionálnej. čím sa podieľa na dynamizácii ekonomického rozvoja ako predpokladu tvorby celkového prostredia pre využitie vlastného. žiaľ. Pre zamestnávateľa je nevyhnutné. úprava pracovného času a pod. aby štát vstupoval do ekonomiky opatreniami. V rámci tejto úlohy je potrebné zdôrazňovať angažovanie sociálnych pracovníkov „v sociálnom regulovaní spoločnosti.

Ladislav Vaska. 2011 [cit. PETER. Bratislava. 2009 118 s.statistics. Teória a metodológia sociálnej práce.sk e-mail: vaska@fedu.indd 155 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 2011 11:00:47 . LÝDIA. 06/2010. ISBN 80-225-2263-5. ISSN 13365–053. Teória a politika zamestnanosti. ŠTEFAN. Aplikácia AOTP v regionálnych podmienkach.upsvar. Banská Bystrica: Univerzita Mateja Bela. Zákon NR SR č. 2006 296 s. vyd. Trnava: TRIPSOFT. Univerzita Komenského v Bratislave Pedagogická fakulta Katedra sociálnej práce Šoltésovej 4.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 155 Literatúra: ČIERNA. RIEVAJOVÁ.sk/statistiky/aktivne-opatrenia-tp-statistiky/ aktivne-opatrenia-trhu-prace-2010. 7.uniba. MARTINA. Dostupné z http://www. z.sk [online]. 1.html?page_id=13 325 Kontakt: PhDr. Pedagogická fakulta. LUCIA. EVA a kolektív. Sociálna politika pre sociálnych a misijných pracovníkov. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov www. Dostupné z http://portal. ISBN 80-8083-018-5. vyd. 2006 288 s. Pedagogická fakulta UK v Bratislave.do?docid=20900 www. JUSKO.statistics.uniba. 2011-01-31]. 1.upsvar. Význam inštitúcií poskytujúcich služby zamestnanosti z pohľadu zamestnávateľov. PhD. 2004 146 s. JURÁKOVÁ. 1. 2011-01-29]. s. Ústredie práce. sociálnych vecí a rodiny. ISBN 80-969390-4−1. STRIEŽENEC. Štatistický úrad SR. Bratislava: Ekonóm.sk zbornik_vnutro-A5. 2011 [cit. 06-07. Martina Čierna PhDr. 811 08 Bratislava e-mail: dcierna@fedu. 2010. URÍKOVÁ.sk [online]. vyd. 5/2004 Z. Zamestnanosť a sociálna politika.sk/showdoc. Rigorózna práca.

že ak sa pokúsime o kategorizáciu. Pojem prípadová práca (case work) má svoju už takmer storočnú históriu a z nej vyplývajúcu tradíciu. hoci nie vždy v prísne teoretickom. Našim cieľom je zúžiť pozornosť na teórie a prístupy. existuje niekoľko desiatok teórií. Na najvšeobecnejšej rovine si dovolíme pod prípadovú sociálnu prácu zahrnúť tie intervencie. ktoré môžu sociálnemu pracovníkovi pomôcť pri voľbe primeraných stratégií a postupov práce. Aj veľkú väčšinu toho. ktorý priamo pracuje s jednotlivcami a ich rodinami a intervenuje tak v kontexte prípadovej práce. Wittgenstein. Často citovaným autorom. ktorý inšpiruje postmoderné myslenie v sociálnych a humanitných vedách. Shotter. critical social work approaches. môžeme chápať ako prípadovú sociálnu prácu. Ako sme už spomenuli. filozofie. ktoré klient. alebo zadávateľ.indd 156 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. case work context Zámerom textu je priblížiť čitateľovi jeden z možných uhlov pohľadu na teoretické východiská postmoderných prístupov v prípadovej sociálnej práci a na praktickú aplikáciu týchto východísk v konaní sociálneho pracovníka. K pojmu postmoderna Nie je našou ambíciou definovať alebo vymedziť tento pojem. psychoterapie alebo poradenstva.156 Realita a vízia sociálnej práce Postmoderné a kritické prístupy v teórii sociálnej práce a ich aplikácia v kontexte prípadovej sociálnej práce s klientmi Postmodern and critical approaches in the social work theory and their applications in case work context Vladimír Hambálek Abstract: The aim of the article is to introduce several key approaches which are labelled as postmodern and/or critical. je Michael Foucault. či metodologickom význame. kultúrnej antropológie a iných disciplín. ktoré využíva pri riešení tém. nadväzujúc na práce filozofov jazyka a postštrukturalizmu ako boli Bachtin. We will also discuss which methods social workers usually use in their preferred particular theoretical frames during the direct case work with social clients. ktoré sociálny pracovník využíva pri posúdení životnej situácie a sociálneho fungovania klienta. reflektujúce vo svojich východiskách základné koncepty a myslenie. ktoré sú natoľko (až programovo) heterogénne. Ak by sme sa mali zamerať na tie východiská zbornik_vnutro-A5. Na najvšeobecnejšej rovine ide o myšlienkové prúdy v rámcoch umenia. V spoločenských vedách sa k postmodernému mysleniu radia autori ako napríklad Lyotard. prípadne často aj on sám považuje za relevantné a potrebné riešiť v kontexte toho. 2011 11:00:47 . Key words: postmodern approaches. či Derrida. ktorí myšlienky postmoderny aplikujú v praxi sociálnej práce. ako aj intervencie. organizačného rozvoja. We will focus on their specific aspects in theory and how these various theoretical concepts influence practical case work with social work clients. Gergen. ktoré do praktickej sociálnej práce priniesol vplyv postmoderny. čo nazývame sociálna práca. čo praktickí sociálni pracovníci na Slovensku robia. lingvistiky. zúžime zmysel a význam rôznorodých interpretácií. 7. Práce vyššie spomenutých teoretikov sú východiskom pre mnohých.

že v konkrétnej praxi je dôležité byť opatrní pri vytváraní záverov o našich klientoch a sociálnych problémoch. že vnímame svet cez prizmu vlastného pred-porozumenia tomu. ako vznikajú a ako sa udržujú sociálne problémy. Poznanie sa z pohľadu kritických teórií nenachádza niekde v objektívnej realite. tie príbehy. tie predpoklady. Naše vedomosti sú ďalej legitimizované v jazyku. ktoré obmedzujú našu schopnosť vnímať a učiť sa z jedinečnosti každého človeka. pri konkrétnych klientoch. riešení…). čo je a aká má byť. minorít. Nie je objavované. resp. lokálne. 2008). problémov. hodnotami. je nám dané tradíciou (normami. z unikátnosti každej novej skúsenosti. Často ide o názory kontroverzné. ktorá uzatvára možnosti chápania a popisu druhých. predovšetkým však k vnímaniu ľudí a udalostí cez úzku prizmu vlastnej pravdy. spochybňovali tie faktory. resp. že chápeme vždy iba v rámcoch našich (individuálne a sociálne) obmedzených možností. marginálne diskurzy. závermi…) našej vlastnej kultúry. nachádzame inšpiráciu napríklad v myslení Harlene Andersonovej (2009. keďže si musíme uvedomiť. Kritika vedie k spochybňovaniu prítomných dominantných paradigiem. pričom zdôrazňuje neustálu reflexiu a skepticizmus pri vytváraní záverov o teóriách a praxi. ako a kedy je možné. aby všetci účastníci sociálnych procesov mali možnosť participácie a zároveň. ako interpretujeme naše poznanie o človeku a spoločnosti. 2011 11:00:47 . či nutné ľuďom pomáhať. že nikdy nebudeme mať k dispozícii kompletné a koherentné poznanie. laikov a pod. kultúrnom a sociálnom kontexte prevláda. našej vlastnej disciplíny – tradíciou toho. aký dominantný diskurz v danom historickom. ktoré im napríklad v aktivite a zapojení bránia.indd 157 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Prípadoví sociálni pracovníci sú trénovaní v zámernom. sociálna práca. protirečiace. každý by mal participovať na dialógu ako rovnocenný partner. Autorka sa vo viacerých svojich textoch pokúša popísať východiská. v našom prípade. univerzálnych teóriách a pravidlách. čo vidíme a je nám sprostredkované. ktorá blokuje dialóg a tým aj širšie. 7. konkrétne metódy práce) môže vytvárať kategórie a typy (ľudí. komplexnejšie pochopenie skúseností a zážitkov našich klientov. ktoré určujú čo a prečo má byť v rámci istého systému inštitúcií legitimizované. často ide o názory ľudí mimo hlavného prúdu (napr. že to. ktoré uplatňuje pri svojej praktickej práci s rodinami. postmodernou inšpirovaná sociálna práca sa snaží o to. aby skúmali a dekonštruovali. napríklad vo vedeckom diskurze. pravidlá. V kontexte postmoderny je takéto poznanie cenené. prípadne ich z istého pohľadu robia bezmocnými – bez schopnosti participácie. každý z „hlasov“ má dostať priestor. diskurzov a meta-príbehov (meta-narácií) o vede. Kritická. každý by mal byť vypočutý. resp. Postmoderní kritici upozorňujú. Z postmoderného hľadiska to môže viesť k depersonalizácii druhých. ktoré sa uplatňujú. Rozmýšľanie v pojmoch. Toto pred-porozumenie je nespochybňované. ale vytvárané sociálnymi aktérmi. ktoré odporujú alebo protirečia hlavnému prúdu. …). zbornik_vnutro-A5. že sumár poznania/vedomostí je interaktívnym sociálnym procesom. prípadne bolo overené výskumom a tak ďalej uznané platným (teoretické premisy. ktoré vygenerovalo poznanie v konkrétnom období. Postmoderná prax sa podľa Andersonovej vyznačuje tendenciou kritického skúmania predpokladov nášho poznania. skúsenosti rómskych žien. cielenom posudzovaní a v konkrétnych postupoch zaobchádzania s ľuďmi na základe aplikácie vedomostí. Tento predpoklad vedie k vyhýbaniu sa riziku zovšeobecnenia. ktorý je prítomný v našej spoločnosti. Okrem dominantného vedeckého diskurzu o tom. sú reflektované v kontexte prípadovej sociálnej práce. Takáto kritika vychádza z presvedčenia. záleží na tom. kedy a koho je potrebné podrobiť špecifickej sociálnej kontrole… sú v spoločnosti prítomné aj odlišné. Ďalším východiskom postmoderny v sociálnej práci je myšlienka.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 157 postmoderny. V praxi to potom znamená.

pochádzajúcom zo sociálnych hnutí. významy. ktoré sú spojené s aplikáciou tradičných rámcov „pomáhania“ v kontexte sociálnej práce. Osobné problémy sú vždy sociálne determinované. keďže podľa nej dostatočne nereflektujú útlak spojený so štrukturálnymi spoločenskými nerovnosťami a podľa radikálnych sociálnych pracovníkov tak priamo napomáhajú sociálnej kontrole a ďalšiemu skrytému utláčaniu. v aplikačnej rovine sociálnej práce. presvedčenia…) obsahuje. Radikálna prípadová práca sa odkláňa od všeobecne preberaných poradenských a terapeutických modelov. ktoré sociálni pracovníci využívali v praktickej činnosti. že je možné vytvárať alternatívne pohľady a interpretácie. ktoré v sebe jazyk (slová. 7. V praxi sa v tom čase začala zohľadňovať neo-marxistická kritika štrukturálnych nerovností a/alebo feministická perspektíva. v kontexte prípadovej práce potom radikálna prípadová práca. Súčasná postmoderná perspektíva má predchodcov v kritickom myslení. popisy. ktoré sa dostávajú do popredia koncom šesťdesiatich rokov. Inšpiráciou pre postmoderné modely v sociálnej práci boli a sú feministické prístupy a viaceré proti-útlakové (antiopressive) prístupy. storočia k vytváraniu alebo preberaniu teoretických modelov. alebo ekosystémový prístup. prípadová sociálna práca má za sebou dlhú a bohatú historickú tradíciu. pričom nevníma ťažkosti klientov cez prizmu ich osobnosti.indd 158 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. čo viedlo k rozvíjaniu konceptu radikálnej prípadovej práce. neskôr. individuálnej kapacity zvládať nároky prostredia. no zároveň ich podrobuje vlastnej kritickej reflexii. priamej advokácie a prepájania prípadovej práce s klientom s komunitnou prácou v rámci komunitného organizovania a/alebo v rámcoch konkrétnej komunitnej akcie. 2011 11:00:47 . sociálna rola. Pri riešení „individuálnych“ problémov klientov využívajú radikálni prípadoví pracovníci metódy kritickej štrukturálnej analýzy prípadu. Podobné metódy využívajú pri praktickej práci aj ďalšie kritické prístupy. emancipačného vzdelávania. posilňovania (empowerment) klientov. Radikálna prípadová práca už pri posudzovaní klientov a ich životnej situácie odlišuje osobné od štrukturálneho. zbornik_vnutro-A5. prípadne identita. ktoré klientov obmedzujú a aké dôsledky tieto sociálne praktiky do ich životov prinášajú. Sociálna práca inšpirovaná postmoderným myslením sa zaujíma aj o to. že sociálne kategórie ako sú trieda. či implicitné komunikačné procesy. resp. kto sme. Prípadový sociálny pracovník tak využíva potenciál transformačných možností. ktorý sa kladie na jazyk a explicitné. Reflexia praxe viedla už v prvej polovici 20. prináša poznanie. Dôraz. Osobné ťažkosti sú tak symptómom. ktorá určuje. ktorá ovplyvňuje to. prípadne ako nás vidia iní a v akej interakcii sú s nami. ktorý vyplýva z kontextu. špecifických pre túto disciplínu. že je možné kriticky upozorňovať na tie praktiky a postupy. ktoré sú využívané v praktickej činnosti s klientmi a ich rodinami. sú akousi nemennou esenciou. či už majú v popredí feministickú. Janis Fooková (1993) zhŕňa základné premisy tohto prístupu a upozorňuje na riziká. Ide napríklad o na úlohy orientovaný prístup. ako sa utvárajú identity. Vývin kritickej perspektívy v prípadovej sociálnej práci – inšpirácia pre postmoderné prístupy Ako sme už spomenuli. prípadne. ktoré boli prevzaté z kontextu psychoterapie. kto sme a ako konáme. ktoré sebapoňatie klientov sociálnej práce v konkrétnom diskurze spoločnosti vytvárajú.158 Realita a vízia sociálnej práce Z hľadiska postmoderny nemôžeme tvrdiť. že v dialogickom priestore je možné vnímať seba a definovať seba iným spôsobom. hlavne v sedemdesiatych rokoch minulého storočia. prehlbované alebo udržiavané sociálnymi faktormi. Okrem prístupov. Postmoderná prípadová práca čerpá z viacerých zdrojov a nadväzuje na niektoré staršie myšlienkové prúdy. ale cez prizmu štruktúry nášho sociálneho sveta. sa v sociálnej práci uplatnilo aj niekoľko samostatných modelov. resp.

lokalizovanú „individuálne“. Podľa Brunera (in: White. Ľudia majú zručnosti. v ktorom sa využívajú (zabudovávajú sa doň) aj prežité výnimky a ktorý je postavený a prijatý spolu s relevantnými osobami v sociálnom poli klienta. ktorý prezentuje. Podľa postštrukturalistov zmysel. pričom úlohou vedca je nahliadnuť „pravdu“. v manažmente. nie sú druhotným rozprávaním o prežitom. postštrukturalistický pohľad na svet. Insoo Kim Berg a ich spolupracovníci. ktoré konštituujeme. nie jeho učiteľ. ktorým sa „objektívne reality“ vytvárajú a legitimizujú. Avšak na rozdiel od štrukturalistického pohľadu na svet. White. Dnes sa využíva v oblasti rodinnej terapie. súhlasili s niekoľkými základnými predpokladmi. pri koučovaní. ktorým sa v danom kontexte komunikuje. Ľudia usporadúvajú prežité udalosti z minulosti. Epston 1990) naratívne štruktúry. niečo. pričom zameranie sa na pozitívne skúsenosti.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 159 alebo proti-útlakovú perspektívu. Tento príbeh im umožňuje zmysluplnú kontinuitu. Toto zameranie prebieha v jazyku – jazyk (významy. alternatívny príbeh. čím je ustanovená jeho platnosť. na to. ktorí využívajú tento prístup. psychoterapeut… a človek sám je vždy viac ako problém. Aj postmoderná perspektíva si uvedomuje sociálny rozmer individuálnych životov. (Bruner in: Epston. čo funguje. spoločensky podmienený diskurz) určuje. Rozprávanie (naratívne sebakonštrouovanie) nikdy nezahŕňa plnú bohatosť našej prežitej skúsenosti. súčasnosti a tie. naratívny prístup a spolupracujúci (collaborative) prístup. blízky postmoderne. V ďalšej časti textu bližšie predstavíme tri postmoderné modely – na riešenie orientovaný prístup. ktorý chápe realitu ako niečo objektívne. je vytváraný v komunikácii. lekár. Dekonštrukciou sa vytvára nový. Zakladateľmi prístupu boli Steve de Shazer. ale aj v rôznorodých kontextoch sociálnej práce. 2011 11:00:47 . ale práve toto primárne rozprávanie (primárny osobný. o skutočnostiach. a to v komunikácii s inými ľuďmi a v komunikácii so svojím sociálnym okolím. ktorá je vnímaná ako ďalší spôsob prerozprávania životného príbehu. rozpoznať dôsledky prijatia takéhoto životného príbehu a jeho dekonštruovanie. zdroje a silné stránky (aj keď o nich nemusia práve vedieť). „objektívnu kauzalitu“. ktoré nie sú zahrnuté v dominantnom príbehu. To sa dá využiť pri praktickej sociálnej práci. čo prežíva existuje a je pomenované v jazyku). Podľa sociálnych pracovníkov orientovaných na riešenie expertom na svoj život je človek (klient) sám. čo prežíva (to. ako sa vnímame a organizujeme svoj život – ako dopĺňame alebo pretvárame svoj vlastný príbeh. čo budeme za skutočnosti považovať. Prípadový pracovník zameraný na riešenie nepomáha klientom s ich problémami. do príbehu – sebarozprávania. ktorý jednotlivec prikladá tomu. Naratívne štruktúry organizujú skúsenosť a dávajú jej zmysel. Na riešenie orientovaný prístup Na riešenie orientovaný prístup vznikol ako jeden zo smerov psychoterapie. napriek tomu by ľudia. 1990). ktorý nadväzoval na prácu Miltona Ericksona.indd 159 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. „podstatu problému“. Selekcia významov prežitého a ich usporiadanie do časovej osobnej kontinuity určuje to. na ktoré sa môžeme pri práci (resp. Keďže životné skú- zbornik_vnutro-A5. Nejde o jednotnú teóriu a neexistuje definitívny zoznam „poučiek“. myslenie. reflexia seba) konštruuje naše prežívanie a následné konanie. Životná skúsenosť je bohatšia než diskurz. 7. vedie k zmene prežívania. čo sa dá spoznať. v živote) sústrediť. Cieľom práce sociálneho pracovníka je rozpoznať dominantný príbeh klienta/rodiny. „Osobné“ je z hľadiska týchto teórií vždy aj „sociálne“ a „sociálne“ je vždy „politické“. alebo „sociálne“. ale vždy existujú ešte pocity a prežité skúsenosti. ktoré sú očakávané. vo vzdelávaní. ktoré (ako sme už spomenuli) podmieňujú diskurzy (príbehy) príslušné danej kultúre/spoločenstvu. kriticky reflektuje práve jazyk.

ktorá má za cieľ konštruovať pre klienta nový. čo sa darí a hľadá odpovede na otázky. ktorý je možné inak prežívať a následne meniť podľa potreby. Podľa de Shazera (1994) a jeho spolupracovníkov nepotrebujeme vedieť všetko o probléme. vníma to. programovo sa vyhýba rozhovoru o probléme. nie je statický. na teórie sociálneho psychológa Jeroma Brunnera a filozofov Jacquesa Derridu a Michaela Foucaulta. Prípadový pracovník vedie rozhovor zrozumiteľne. Ako sme už spomenuli. zmeny plynú. Naratívny prístup Koncom osemdesiatych rokov minulého storočia vzniká v Austrálii nové psychoterapeutické hnutie. Vyjadrené jednou z metafor – neexistujú problémy. je vytvorená na podklade metafory príbehu/rozprávania. ktorý odlišuje na riešenie orientovaný prístup od klasických modelov pozitívnej psychológie nachádzame okrem techniky aj v postojovej rovine pomáhajúceho. Hľadá výnimky z klientovho problému. pričom udalosti. citlivo vníma klientove schopnosti. Otázky pracovníka smerujú k vytváraniu cieľov. ktoré nadväzuje na myšlienky autorov sociálneho konštrukcionizmu. k skúmaniu potrieb. Kľúčovým prvkom prístupu je špecifický spôsob explorácie a kladenia otázok. prijateľnejším jazykovým konštruktom a novému rozprávaniu (narativite) o sebe a svojom živote. Proces pomáhania je pritom jazykovou hrou. neskôr s americkými autormi Jill Freedmanovou a Genea Combsa. silné stránky a zdroje. s ktorými je v kontakte. zmysluplný „svet“. čo klienta trápi. k novým. momenty. Rozdiel. problémový). konštruovania zmysluplnej budúcnosti. pričom podľa tejto teórie je rozpoznanie a zameranie sa na momenty toho.indd 160 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. aby svoje zdroje. Rozhovor je zameraný na podporu takého myslenia a správania. Rozvoj prístupu je spojený s menami sociálneho pracovníka Michaela Whitea a jeho kolegu Davida Epstona. ako rozpoznanie toho. Pri počúvaní sa zameriava na to. čo je chybné. k hľadaniu zdrojov. kto klienta sprevádza. čo je implicitne prítomné a je hodné ocenenia. 2011 11:00:47 . neskôr prístup aplikovaný v rôznych kontextoch (napr. ktorý využíva tento prístup. ktoré klientom ich „svet vytvorený v jazyku“ prináša. komunitná práca. Zároveň sa pokúša podporiť klienta. ktoré sú špecifické pre tento prístup. Naratívna terapia. užitočnejšie a významnejšie. aby sme hľadali a nachádzali riešenia svojich starostí a dilem. zamerať sa na tento proces vytvárania. ľudia neustále vytvárajú zmysel svojich životov vzťahov a skúseností. pričom sa snaží toto myslenie aplikovať v konkrétnom terapeutickom konaní. depresívny. prebiehajú stále a vždy môžeme nájsť výnimky z problému (napr. iný. nikto nie je stále konfliktný. že sa to darí. Pri práci aplikuje niekoľko stratégií a postupov. podporuje a skúma to. že každý z nás má možnosť vytvoriť si obraz budúcnosti. zbornik_vnutro-A5. mediácia…). iba príležitosti. Prípadový pracovník sa sústredí na rozhovor o riešeniach. Život. k hľadaniu výnimiek z problému a ku konštruovaniu zmysluplných ciest k cieľom klienta. Prípadový pracovník. Pomáhajúci pracovník podporuje klienta v stanovovaní cieľov a nachádzaní ciest ako sa k cieľom dostať– podporuje a sprevádza klientov v hľadaní riešení. ako jazykový konštrukt. čo funguje. Na riešenie orientovaný odborník si je vedomý špecifík a obmedzení. čo sa nedarí.160 Realita a vízia sociálnej práce senosti klientov môžu byť rôznorodo interpretované. čo je OK. prípadne ich využíva v iných kontextoch. využil pri riešení prezentovaných problémov. ako je možné. prirodzeným jazykom ľudí. ktorý žijeme. vychádza z predpokladu. ktoré pozná. ktoré klientom pomáha ich túžby a priania dosiahnuť. napriek tomu aktívne a citlivo podnecuje k novým „jazykovým hrám“. 7. ktorú by chcel žiť a je úlohou toho.

Napríklad naratívni terapeuti často vytvárajú podporné komunity. pričom pomáhajúci sa snaží na základe týchto zážitkov podporiť vytváranie nového. Spolupracujúci (collaborative) prístup Aj tento prístup. zážitky. písanie terapeutických listov apod. V rozhovoroch s klientmi sa využívajú postupy dekonštrukcie. svojím spôsobom ju začíname uskutočňovať. čo ponúka dominantný diskurz okolo nás. aby tie príbehy (spomienky. ktoré ponúka kontakt a vyjadrenie alternatívneho. 39) Sila naratívneho prístupu spočíva v objavení možností. alternatívneho príbehu (významov. že klient nemusí byť pod vplyvom deštruktívneho obrazu o sebe. ktoré nie sú aktuálne prístupné. aké príbehy – životy žijeme a v akej interakcii je naše chápanie seba. ktorý sprostredkúvajú dominantné spoločenské a kultúrne diskurzy na prežívanie a konanie ľudí. si vytvárame na základe našich skúseností. Naratívny prístup ponúka širokú škálu intervencií. Zároveň si pomáhajúci pracovník uvedomuje. Pri externalizačnom rozhovore sa pomáhajúci snaží odlíšiť človeka od týchto dominantných príbehov a skúmať interakciu medzi klientom a jeho presvedčeniami. skúsenosťami. Harlene Andersonová a Harry Goolishian v sedemdesiatych a osemdesiatych ro- zbornik_vnutro-A5. skúsenosti. ktoré sa pri liečbe podieľajú na ďalšom prehlbovaní alternatívnych príbehov – druhí sa stávajú tými. že je možná zmena. alebo podporou aktivít v komunite. Príbeh. odkiaľ tieto presvedčenia pochádzajú. ktoré majú nad ním kontrolu a robia ho bezmocným. ktoré v príbehu (živote) klienta majú moc a dominujú mu. Sústreďuje sa aj na to. dostali svoj „hlas“ a vstúpili do dialógu s časťami. o druhých a svete. Pri hľadaní a rozvíjaní alternatívnych príbehov využíva pracovník skúsenosti klientových blízkych. aké príbehy utvárajú náš (vnútorný aj sociálny) svet. dávame mu túto naratívnu realitu. presvedčení. pričom prípadový pracovník podporuje klienta v tom. narácia je to. Naše príbehy sú našimi realitami. má svoj základ v práci rodinných terapeutov. pozitívneho príbehu o sebe a svojej skúsenosti. poznanie…).“ (Gjuričová 2003. Inak popísané. ktorá bola prežitá.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 161 ktoré prežijú. závermi o sebe. si usporadúvajú prostredníctvom rozprávania a príbehov. reflexiu spolusediacich. napríklad formou prehlásení. podobne ako dva vyššie spomenuté. aby vytváral alternatívne. prijaté a rešpektované. že on sám sa stáva súčasťou sveta klienta a vždy je vnímaný optikou predchádzajúcich skúseností. neexistuje realita mimo rozprávania. skúseností…) o sebe a iných. čo žijeme. čoho sú súčasťou iní okolo nás. ako si ich aktér osvojuje a v akej interakcii sú s ním. čoho sme súčasťou. že začíname vlastnými slovami vyjadrovať inú možnú podobu života. Naratívny prípadový pracovník sa snaží porozumieť tomu. aby tak žil zmysluplnejší život. 2011 11:00:47 .indd 161 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Takéto odlišné skúsenosti (unique outcomes) a iskrivé momenty (sparkling moments) sa potom začleňujú do rozprávania človeka. v rámci ktorých sa sociálny pracovník snaží klásť otázky objasňujúce to. v jazyku vnímaných a interpretovaných. ale aj možnosti imaginácie. čo pomáhajú a ponúkajú aj svedectvo. čo je pre klientov dôležité. Postupom času sa snažia prítomní v dialógu nachádzať odlišné skúsenosti. ktorý si nanovo privlastňuje. Takéto spoločenstvá využívajú svoje skúsenosti k rozšíreniu a potvrdeniu toho. no ustúpila do pozadia. v ktorom sme spolu s ostatnými. Takéto príbehy o sebe. s. rozprávanie. svojho sveta s tým. Pracovníka zaujíma dopad. aké myšlienky a závery sú prítomné dominantne. užitočnejšie a bohatšie popisy. skúsenosti ľudí z klientových referenčných skupín (napr. obohacujú ho. priateľov). spomienky. zážitky. 7. ktoré má človek istou formou usporiadané. „tým. ako sa podieľame na tom. ktorému dávame prednosť.

názory. budúcnosti… Pozorovateľ by si v konverzácii všimol prejavy záujmu. ktorá nie je zameraná na riešenie niečoho. zbornik_vnutro-A5. ktoré pomáhajúci. rešpektu a skúmania rôznorodých možností. že v procese komunikácie je rešpektované. ktoré by vysvetľovalo prežívanie a správanie klientov. popísali terapeutické interakcie. ako konverzácie. ako nie je daný vopred spôsob. rozhoduje sa o tom na základe vzájomnej dohody. alebo cieľmi. metódy. ktoré klienti vo svojom živote majú. ktorý je organizovaný prostredníctvom jazyka. diagnostickými kategóriami. akým rozhovor plynie. Dôležitou súčasťou takýchto rozhovorov je postoj. čo prichádza. či klient má/musí/mal by dosiahnuť. Podľa Andersonovej (2008) ide o vzájomnú transformáciu skúseností.162 Realita a vízia sociálnej práce koch minulého storočia skúmali spôsoby. ktoré by určovali spôsob. ktorými klienti rozprávajú s terapeutmi o svojom trápení.indd 162 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. ktorí sú pre nich dôležití. alebo rodinou. Problém opäť existuje iba v jazyku. chápanie a prežívanie sú vedené takým spôsobom. 7. ktoré vytvárajú problémom podmienený systém. prípadne zámermi. obmedzujúcimi predpokladmi. Prípadový sociálny pracovník (na rozdiel od dvoch predchádzajúcich prístupov) nemá žiadnu stratégiu. akým má rozhovor s klientom viesť – ostáva otvorený tomu. počuté a prijaté všetko. súcitu. Prípadová sociálna práca sa v tomto prístupe podobá bežnej konverzácii. ktorý nie je vopred kontaminovaný napr. Inšpirovaní svojimi pozorovaniami a teóriou sociálneho konštrukcionizmu. Jazyk. Tak. ako ho komunikáciou – rozhovorom v terapii vytvárame a udržiavame. Pojem dialóg je kľúčový. Terapia je teda komunikačným systémom. prípadne ako ho komunikáciou – rozhovorom v terapii rozpúšťame. významov. zameraním na to. v komunikácii s niekým o niečom. keďže terapeut (sociálny pracovník. Problém je podľa Andersonovej a Goolishiana (1992) závislý na tom. Každý z účastníkov konverzácie má možnosť prizvať do vytvárania systému ďalšieho člena. pri bližšom pohľade je viditeľne iná. čoho sa týka. čo je systém. Proces terapie je stretnutím v dialógu. kto sa rozhovoru zúčastní. nie je dané ani to. reči (aj vnútornej). poznania. či myšlienky. identít. pričom konverzácia sa tak stáva vzájomnou slobodnou výmenou myšlienok. avšak. ktoré vedú k tomu. alebo problematické. vlastná komunikácia medzi ľuďmi určuje to. ktoré prežívame ako ťaživé. alebo problém rozpúšťajúci systém. ale na „rozpúšťanie“ tých významov. rozhovor. Andersonová (2009) nazýva takýto postoj pojmom „not-knowing“. v ktorom sa pomáhajúci vzdáva svojej pozície experta a stáva sa „nevediacim“ výskumníkom. nejde o prácu s jednotlivcom. poradca…) si neprivlastňuje akési špecifické poznanie. Tento postoj je charakteristický neustálym otvoreným záujmom o klienta. že sa menia významy. Pri spolupracujúcom prístupe neexistuje predpísaná forma. skúma a kladie otázky (nie však špecifické otázky danej metódy) a prípadne vyjadruje svoje vlastné postoje. Klienti v konverzácii nachádzajú priestor pre dialóg s terapeutom. pocitov a skúseností. reflektuje to. 2011 11:00:47 . prípadne pre dialóg s inými ľuďmi. či techniky. párom. Rozhovory. konverzáciou. pre vnútorný dialóg samého so sebou.

indd 163 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Kontakt: Mgr. KUBIČKA. In S. J. (1994) Words were originally magic.. S. H. ale je v jazyku. Sydney Allen & Unwin. (2003) Rodinná terapie.. GEHART. Systemické a narativní přístupy. HAMBÁLEK. W. (2009) Narativní psychoterapie. GJURIČOVÁ. H. M. autonómne bytosti. H. V. Routledge. a nie izolované. 7. Portál. W. Newbury Park. Ľudia a ich self. ANDERSON. G. 2011 11:00:47 . sú vzájomne prepojené. predávané a legitimizované. prítomnú realitu. komunikácii vzájomne vytvárané. vrátane vlastného sociálneho a psychologického vývinu.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 163 Zhrnutie Postmoderné prístupy v prípadovej sociálnej práci majú viaceré spoločné východiská. 25 – 39).).. D. D. pričom oceňujú jedinečnosť a špecifiká klientovho sveta. Literatúra: ANDERSON. W. FREEDMAN. Brno. Praha. Grada. Norton & Company. McNamee and K. COMBS. DE SHAZER. H. W. Vladimír Hambálek Coachingplus Slovenská republika zbornik_vnutro-A5. Prípadoví pracovníci si vo všetkých prístupoch osvojujú ne-posudzujúci. (1990) Narrative means to therapeutic ends. Coachingplus. každý z nich vlastným spôsobom kladie dôraz na kreativitu a otvorenosť v procese pomáhania. pričom poznanie samotné podľa týchto prístupov nereprezentuje skutočnosť. Všetky vyššie spomenuté prístupy kladú dôraz na jazyk a komunikačné procesy. GOOLISHIAN. Š. CA: Sage. v dialógu s klientmi a inými relevantnými sociálnymi subjektmi. Tréningový manuál. J. (2008) Collaborative therapy. New York. Všetky sú skeptické voči ambícii nájsť objektívne poznanie skutočnosti. ANDERSON. WHITE. Ciele a aplikačné roviny sociálnej práce sú vytvárané v komunikácii. J. medzi sebou previazané dialogické entity a procesy s mnohopočetnými identitami. NewYork. ne-patologizujúci postoj. Všetky prístupy sa snažia vyhnúť klasifikácii klientov a problémov a unifikovaným postupom. New York. (2009) Konverzace. Praha.. jazyk a jejich možnosti. Gergen (Eds. Norton and Co. (1993) Radical case work. Social Construction and the Therapeutic Process (pp. NC Publishing. EPSTON. FOOK. (1992) The client is the expert: A not-knowing approach to therapy. (2005) Na riešenie orientovaný koučing. ktoré vytvárajú život ľudí.

Dochází k proměně sociální práce a k její ekonomizaci. který má označovat muže i ženy současně. privatizace sociálních služeb Abstract: At the centre of this article is actual topic of privatisation processes in the area of czech social services for seniors (see the sample of Ostrava city). The goal of the research was found – how is defined privatisation of social services for seniors. pak dochází k osamostatňování hospodářských aktivit a sociálno slouží ekonomice (Keller. že sociální práce musí být přetvořena k obrazu tržního podnikání. V úvodu příspěvku jsou vymezena teoretická východiska privatizace sociálních služeb. ale gramaticky je v mužském rodě). Cílem výzkumu bylo zjistit. Tento text přináší jen vybranou část výsledků analýzy výzkumné studie. sociální služby. Rozvedeno na příkladu OSTRAVY. privatisation of social services Příchod moderní společnosti mění dosavadní vztah mezi ekonomikou a sociálnem. Celý text analýzy bude součástí monografie výzkumného projektu SGS. 1) Cílem výzkumu bylo zjistit. Ekonomizace v sociální práci označuje reorganizaci sociálních služeb podle podnikatelských ekonomických modelů (Urban-Stahl in Spatscheck. Vzhledem k současným ekonomizujícím tendencím v sociální práci a k zavádění požadavků trhu do sociálních služeb byla za výzkumný problém zvolena privatizace sociálních služeb pro seniory. které u českých sociálních služeb zatím není dostatečně zmapováno. a to z pohledu pracovníků organizací sociálních služeb pro seniory v Ostravě. zbornik_vnutro-A5. The preambule of article define theoretic bases of social services privatisation. Výzkum byl realizován kvalitativní výzkumnou strategií. Jedná se o aktuální téma. sociální služby pro seniory.164 Realita a vízia sociálnej práce Privatizace sociálních služeb pro seniory Věra Holasová Abstrakt: Příspěvek se zaměřuje na aktuální téma privatizačních procesů v oblasti českých sociálních služeb pro seniory (rozvedeno na příkladu města Ostravy). V příspěvku je za účelem přehlednosti textu využíváno generické maskulinum (výraz. poté jsou prezentovány výsledky kvalitativního výzkumu.indd 164 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 2007). jak je privatizace sociálních služeb pro seniory definována. then the results of qualitative research are presented. Key words: social work. how is proved and what consequences social services for seniors from the point of view of workers of social services organisation for seniors in Ostrava. 2005). social services. 2011 11:00:47 .“ v rámci Studentské grantové soutěže Ostravské univerzity v Ostravě 2010. Klíčová slova: sociální práce. 2) 1) 2) Výzkum „Privatizace sociálních služeb pro seniory“ je součástí výzkumného projektu Fakulty sociálních studií v Ostravě „Sociální služby v postindustriální společnosti. jakým způsobem interpretují profesionálové angažovaní v sociálních službách privatizaci sociálních služeb pro seniory. Podle Harrise (2003) vládne v sociální práci v mnoha zemích přesvědčení. social services for seniors. Na počátku ekonomika sloužila sociálním účelům. Jedním z nástrojů přeměny sociální práce dle ekonomických požadavků je privatizace služeb sociální práce. jak se projevuje a jaké důsledky pro sociální služby pro seniory přináší. 7.

Od 80. let 20. o sociálních službách).indd 165 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Zavádění trhu do sociální práce je spojeno s privatizací veřejných služeb (Harris 2003). která vyjadřuje posílení prvku bydlení v přirozeném prostředí (Kubalčíková. 3) terénní – jsou poskytovány v přirozeném prostředí dané osoby (č. Nešporová et al 2008). 2007). 2008). Nový zákon č. Pakulski in Dustin. Se zavedením příspěvku na péči se zvyšuje důraz na ekonomickou stránku poskytování sociálních služeb (Průša. požadovaná kvalifikace sociálního pracovníka atd. Privatizaci je možno chápat jako přímý prodej veřejných statků soukromému sektoru. obchodní pravidla. Jabůrková. ve které se objevují nové trendy: důraz na odpovědnost jedince (ten se má zapojovat jako dobrovolník a zároveň se má podílet na úhradě využívaných služeb). Došlo ke změně role státu ve veřejném sektoru. 2007). plánování služeb. o sociálních službách přinesl zásadní změny do sociální oblasti (příspěvky na péči uživatelům. 2005). 108/2006 Sb. Principem sociálních služeb pro seniory je deinstitucionalizace služeb. Vnášení požadavků trhu do českých služeb sociální práce přináší nové podmínky pro klienty. 2006:15-16. Účelem fungování veřejného sektoru je naplňování veřejného zájmu a správa věcí veřejných (Ochrana. která se nachází ve veřejném vlastnictví. ve kterém se zvyšuje podíl sociálních objektů. 2007).. 108/2006 Sb. Rozlišujeme tři formy sociálních služeb:1) pobytové – služby spojené s ubytováním v zařízení sociálních služeb (též rezidenční). 2005). 2011 11:00:47 . Ústřední motivací různých forem privatizace je hledisko úspor finančních nákladů (Gerhardinger. které měly transformovat dosavadní podobu administrativních byrokracií (Baldwin. které se stávají předměty směnných vztahů (Crooke. sociální pracovníky i organizace. V roce 2003 vychází Bílá kniha v sociálních službách. 7.). financování…) či jako posun odpovědnosti od veřejného k soukromému a k rodinnému prostoru (neformálnímu sektoru) (Clarke. I v České republice hrají ekonomické aspekty sociální práce stále větší význam. Do oblasti sociální práce byly zavedeny kvazitrhy. Newman. Zákonem zavedená nová dávka příspěvek na péči aplikuje nový prvek nakupování služby. Došlo k rozvoji nových typů služeb a nových metod práce v péči o seniory (Mátl. 4) registrace poskytovatelů. Komodifikace je proces. jako nepřímou přeměnu veřejných služeb (podmínky soutěže. 2001). v níž se rozhoduje veřejnou volbou a uplatňuje se veřejná kontrola. zbornik_vnutro-A5. Záměrem naší výzkumné studie bylo osvětlit novou situaci. Sociální služby byly považovány za neefektivní a jejich reforma měla spočívat v zavedení tržních mechanismů. Sociální pracovníci jsou sami součástí komodifikace sociálních služeb (Dustin. 20 008).Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 165 Teorie komodifikace sociální práce a privatizace jejích služeb Při zkoumání vybrané problematiky byla východiskem teorie komodifikace sociální práce. 3) 4) Za veřejný sektor považujeme část společenského života. 2) ambulantní – za kterými osoba dochází nebo je k nim doprovázena. určení druhů služeb. Privatizaci můžeme považovat za pojem zahrnující všechny snahy státních institucí převést poskytované služby zcela nebo částečně na privátní sektor (Strutz in Gerhardinger. 3) Stát omezil svou roli poskytovatele a financovatele sociální ochrany a jeho role byla transformována na regulátora. se kterou se dotčené subjekty v současnosti potýkají. století můžeme pozorovat zesílené snahy o liberalizaci a privatizaci veřejných služeb (ÖGPP. 1997). 2000). obce mají dodavatelsky nakupovat sociální služby od jiných subjektů (nově jsou zapojovány tržní subjekty do poskytování služeb).

Cílem polostrukturovaného rozhovoru je získat detailní informace o studovaném jevu (Švaříček. 8) Tento text přináší dílčí výsledky analýzy se zaměřením na poskytovatele sociálních služeb. Kategorie: 1) názory na privatizaci se subkategoriemi – definice privatizace. magistrátu města a Moravskoslezského kraje.166 Realita a vízia sociálnej práce Metodologie Snaha o prozkoumání sociální skutečnosti odkrytím subjektivních významů se odvíjí od induktivně zaznamenaných zkušeností subjektů k vybrané problematice. 7) Kromě toho jsme zvolili jednu z nejméně zastoupených sociálních služeb tj. Do rozhovoru jsme zapojili také dva zástupce Magistrátu města Ostravy a Krajského úřadu Moravskoslezského kraje. Na sběru dat se podílely Tereza Veselá. (1) subjekty veřejné správy (státní správa. Dana Sýkorová. 2011 11:00:47 . Roztříděná data přinesla výslednou podobu konceptu ve formě kategorií. Privatizace 2:3. Názory byly zjišťovány otázkou tazatele (Jak si pracovníci vysvětlují privatizaci sociálních služeb?). konkurence poskytovatelů. osoby samostatně výdělečně činné). 2010). obecně prospěšné společnosti aj. 7. Zatím neznáme názory profesionálů angažovaných v sociálních službách na privatizaci služeb. o čemž svědčí zvolená kvalitativní výzkumná strategie. se sociálními pracovníky (6). vlivy na rozvoj. zbornik_vnutro-A5. Téma zkoumání u kvalitativního výzkumného přístupu není odvozeno z teorie či hypotéz. 2007). Rozhovory byly se souhlasem komunikačních partnerů nahrávány na diktafon a doslovně přepsány. Privatizace 17:5.indd 166 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 6) Do vzorku byly zvoleny pečovatelské služby a domovy pro seniory jako nejfrekventovanější služby v Ostravě. vlivy na privatizaci. Ty 5) 6) 7) 8) 9) 10) 11) Rozhovory byly realizovány s pracovníky v sociálních službách (3). Tyto služby zahrnovaly všechny právní formy organizací. Výsledky a interpretace/Názory na privatizaci Privatizaci si komunikační partneři (všechny typy pracovních pozic i forem organizací) 9) v našem výzkumném vzorku vysvětlují jako: jako: a) přenesení veřejných služeb na nestátní neziskové či ziskové organizace („…ze státních služeb se dělají soukromé služby. Lucie Pawlasová (jež rovněž participovala i na analýze dat). s vedoucími pracovníky (10) organizací sociálních služeb. 2) charakteristiky privatizace se subkategoriemi – diverzita poskytovatelů. Témata byla opatřena kódy a označením souvislostí mezi tématy a podtématy. Konzultace k analýze dat poskytla doc. Bylo realizováno 19 polostrukturovaných rozhovorů (16 žen a 3 muži ve věku od 24 do 65 let) od května do srpna 2010 u ostravských organizací sociálních služeb pro seniory. ale ze sociální praxe (Loučková. 2) nestátní neziskové organizace (občanská sdružení. Z těchto typů sociálních služeb a uvedených poskytovatelů byl prostým náhodným výběrem získán jeden zástupce ze skupiny. osobní asistenci. Analýza dat byla založena na vytváření trsů témat. Šeďová. Tak jako v dřívější době jsme vnímali jako poskytovatele sociální služby jenom stát…“ 11) „Soukromých služeb by mělo přibývat. zdroje financí poskytovatelů. 3) oblast rozvoje sociálních služeb pro seniory – chybějící služby. b) rozvoj různých poskytovatelů („…není jeden poskytovatel sociálních služeb. Dále byly definice privatizace vyhledávány volně v datech. které obsahovaly témata odvozená z výzkumných otázek. (celkem 8 organizací). 2006). principy poskytování a užívání služeb. které pomáhá konceptualizovat výroky do skupin dle vzájemné podobnosti jednotek (Miovský. příspěvkové organizace). Při zpracování rozhovorů byla pečlivě dodržována anonymita účastníků rozhovorů.). samospráva. PhDr.“ 10). Magdalena Čapková a Mgr. 3) nestátní ziskové organizace (společnost s ručením omezeným. 5) Pro realizaci rozhovorů byly zpracovány scénáře rozhovorů.

Privatizace 16: 208 – 212. což na jiných domovech nikdy nemívají. a g) zvýšení kvality služeb („Privatizace/zvýší kvalitu. z hlediska počtu klientů (uživatelů služeb). Organizace. Privatizace 17:5. Privatizace 17: 618 – 645. Vyplynulo. obchodní pravidla. chtějí soutěžit. Samozřejmě když bychom to brali. Tak jako v dřívější době jsme vnímali jako poskytovatele sociální služby jenom stát. 2011 11:00:47 . Chtějí kvalitu. neziskových a ziskových poskytovatelů např. Teď vlastně samozřejmě větší prostor získávají obce a další prostor dostávají jiné organizace a fyzické osoby. tak je zákazník. akciová společnost aj.“ 21) 12) 13) 14) 15) 16) 17) 18) 19) 20) 21) Privatizace 9:4. V textu rozlišujeme organizace státní (státní správa. Ziskové organizace mají méně klientů. příspěvkové organizace) a nestátní neziskové (dále jen neziskové. d) získávání financí skrze granty („privatizace/Je aktuální tak nejméně 10 let… Jistota financí na službu je malá. např. fyzické osoby – OSVČ. c) finanční spoluúčast klienta na úhradě služeb („My v sociálních službách říkáme. f) aktivizaci poskytovatelů („Privatizace posiluje aktivitu a sebevědomí poskytovatelů. takže tam dodneška mají volná místa. např. v níž privatizace znamená posun odpovědnosti od veřejného k soukromému a k neformálnímu sektoru.“ 14). protože on si u nás tu službu kupuje.“ 13). Soukromá firma se více snaží a bojuje o toho klienta…“ 16) Vysvětlení privatizace sociálních služeb pro seniory z pohledu poskytovatelů se nejvíce ztotožňuje s definicí dle Clarka a Newmana (1997). Mají více klientů…“ 20). Privatizace 13: 55 – 58. Diverzita poskytovatelů Část komunikačních partnerů privatizaci sociálních služeb spojovala s rozvojem různých forem poskytovatelů 17) sociálních služeb: 18) „…není jeden poskytovatel sociálních služeb. 7. ale objevily se aspekty jako zvýšení výkonnosti a kvality služeb organizace. … nestátní neziskové organizace…“ 19) Ve výpovědích zazněla rozdílnost státních. financování…). cítí jakousi konkurenci.). musí bojovat o peníze. Privatizace 17: 110 – 125. Mají ansábl lidí jenom na to. Privatizace 9: 182 – 183. samospráva. Privatizace 10: 230 – 233. občanské sdružení. Jsou kreativnější. (Vedoucí ziskové organizace říká: „Ty státní přijdou. že státní a neziskoví poskytovatelé mají dostatek klientů.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 167 státní to nezvládají. Málokdo na to došáhne. společnost s ručením omezeným. Ve výpovědích nezaznělo pojetí privatizace ve smyslu přímého prodeje veřejných statků soukromému sektoru.) a nestátní ziskové (dále jen ziskové. které nejsou napojeny na rozpočet obce. samostatnější. nadace aj. že klient je náš partner.indd 167 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. udělají si svou práci a odcházejí. obecně prospěšná společnost. aby psali projekty.“ 15).“) 12). zbornik_vnutro-A5. což bylo uváděno na příkladu pobytové služby domova pro seniory (Sociální pracovnice státní organizace konstatuje: „Otevřel se nám tady nový ziskový domov pro seniory… Ti jsou zatím úplně bez dotací a ceny jsou tam hrozné. posunuje je to. V rámci scénáře rozhovoru téma diverzity poskytovatelů navoz vala otázka tazatelky (Co si myslíte o různých typech poskytovatelů a ziskových organizacích pro seniory?). a dále nepřímou přeměnu veřejných služeb (podmínky soutěže.

“ 34) 22) 23) 24) 25) 26) 27) 28) 29) 30) 31) 32) 33) 34) Privatizace 4: 24 – 25. akorát že ta poptávka tu nabídku převyšuje strašně moc jo. že služeb pro seniory je málo. že se uživí všichni. když se vůbec někde dostanou. kteří splní přání těm klientům.“ 24). Privatizace 7: 11 – 13. („Konkurence určitě musí být. vlastní aktivitu poskytovatele a postavení poskytovatele při financování organizací. 7. v kvalitě služby. čím více zařízení pro ně. zmenšení státní centralizace („Díky těmto službám.“ 27) Také Gehrmann a Müller (2006) tvrdí. takže konkurence zde nefunguje („…tady je to konkurenční prostředí.“ 32). Privatizace 1: 12 – 15.“ 26) a větší výběr služeb („Přibudou nějaké soukromé služby. Počet poskytovatelů. v prostředí. Konkurence Konkurence je komunikačními partnery vnímána zejména ve dvou významech: 1. konkurence v kvalitě služeb (zaznívá u všech forem organizací.“ 25). naplní jejich potřebu.168 Realita a vízia sociálnej práce Ve výpovědích komunikačních partnerů se objevovalo pouze kladné hodnocení rozmanitosti poskytovatelů. Privatizace 17: 146 – 150. nějací poskytovatelé.“ 28) a 2. „Konkurence znamená vybrat si nejkvalitnější službu.“ 31) „Senior má možnost si vybrat. protože i když ne do takové míry. že se organizace sociálních služeb budou nově lépe orientovat na aktuální potřeby klientů a kvalitnější služby. konkurence v boji o finanční zdroje (zaznívá zejména u nestátních neziskových a ziskových organizací. zbornik_vnutro-A5.“ 22)„…poptávka po sociálních službách je tak široká…“ 23)). tím lépe. Privatizace 6: 18. kdo je lepší. Privatizace 5: 92 – 93. kdy je to poskytováno tím jiným sektorem.“ 33) „Poptávka je tak velká. Snižující se finanční státní zdroje vyžadují zapojení dalších aktérů („Je to dobré obzvlášť pro ty seniory. klienti mají právo si vybrat. seniorů přibývá a stát není schopen zabezpečit bydlení všem.indd 168 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. a to v následujících souvislostech. 2011 11:00:47 . Privatizace 12: 11 – 12. protože jsou rádi. Účinky diverzity poskytovatelů jsou: snížení čekací lhůty pro přijetí seniorů do zařízení („Kdyby bylo třeba privátních zařízení víc. Podívejme se blíže na některé vlivy. které rozděluje ministerstvo a město“ 29). Privatizace 9: 8 – 11. můžeme zařadit: počet poskytovatelů. Ve výpovědích zaznívá. protože může rozšiřovat výběr ze služeb a možnosti volby klienta. vliv legislativy. Privatizace 14: 5 – 15. „Konkurence funguje už teďka v podstatě. Privatizace 6: 6 – 8. Úvahy poskytovatelů podnítila otázka ve scénáři semistrukturovaného rozhovoru (Co si pracovníci myslí o konkurenci mezi organizacemi poskytujícími sociální služby?). v té budově jak vypadá. Zvyšující se počet seniorů a vysoká poptávka po službách příznivě ovlivní existenci většího počtu poskytovatelů („Seniorů je velký počet. tak pořád musíme tak nějak bojovat o ty peníze. 30) Konkurence mezi různými poskytovateli byla některými komunikačními partnery hodnocena pozitivně. že není to jenom centralizované z toho ústředí toho státu. je tam také zajištěna vlastně. Privatizace 14: 24 – 26. Mezi okolnosti. které ovlivňují konkurenční vztahy mezi různými poskytovateli. Lidi si nemůžou ještě v dnešní době vybírat. Konkurence je docela ve všem – v nabídce služby. Privatizace 15: 30 – 61. nejsou takové dlouhé čekací doby.

že.“ 38) „Peníze tady nejsou. („Bohužel ta konkurence je na jednu stranu zdravá. Mají si je nakupovat u neziskovek. Nestátní neziskoví poskytovatelé jsou závislí na dotacích (státu. jsme omezeni legislativou.“ 41) „Obvody už dávno měly ty sociální služby pustit. Financování je problematické. 108/2006 Sb.“ 39) Jedním z úsporných opatření je nakupování sociálních služeb od externích dodavatelů tzv. Privatizace 17: 73 – 93. služby sociální péče se poskytují za úhradu) (z. kdy město je poskytovatelem nejdražších sociálních služeb.). Z výpovědí komunikačních partnerů zaznívá. Nemusíme to nabalovat na obec. Organizace jsou schopny nabídnout nižší platové sazby a horší podmínky pro personál. EU. protože jsou levnější. Ziskoví poskytovatelé jsou financováni zejména příspěvky klientů. č. 2011 11:00:47 . 285 – 321.indd 169 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. nadací). My musíme vyjít s tím. Privatizace 14: 71 – 73. to tržní prostředí. Komunikační partneři vyjadřovali stabilitu takového financování. 2000). Ferguson (2004) konstatuje. outsorcing. Snižující se dotace pro sociální služby se mohou podle komunikačních partnerů projevit tím. co dostaneme od klienta. ale na druhou stranu nemá rovnováhu. které však nejsou nárokové a financování je pociťováno jako nejisté. 35) 36) 37) 38) 39) 40) 41) 42) Privatizace 16: 44 – 54. protože organizace. („Organizace se musí přizpůsobit stále nižším dotacím. Privatizace 17:2 73 – 279. aby si je ten klient vybral. i když samozřejmě ne úplně stoprocentně… Já to preferuji. zbornik_vnutro-A5. nejsme schopni vytvořit. můžeme si uhlídat kvalitu. 40) Státní správě či samosprávě jsou nestátními organizacemi smluvně dodávány požadované sociální služby.“ 42) Z výpovědí vyplývá kladné hodnocení nákupu služeb od externích dodavatelů ve smyslu finanční efektivity (úspora výdajů) a sledování kvality služeb. jaké jsou výhody a nevýhody nakupování sociálních služeb od externích dodavatelů. Na straně druhé nestátní organizace tak musí soutěžit o zdroje financování. protože se organizace snaží být co nejlepší. když se sociální služby nakupují od externích organizací… Teďkom jsme se dostali do fáze.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 169 Působnost legislativy pro sociální služby. jsou na tom lépe. Nerovné postavení poskytovatelů při jejich financování. Konkurenci máme v nestátních nebo v těch zřízených městem. které jsou dotovány. Komunikační partneři ze ziskových organizací téma konkurence vnímali v souvislosti se zvýhodněním státních a nestátních neziskových organizací. Privatizace 5: 22 – 23. jsou dotovaní.“ 35) Financování služeb je ovlivněno cenovými regulacemi (služby sociálního poradenství a většina sociální prevence je bezplatná. Outsorcing je využívání různých forem smluvní spolupráce s externími dodavateli (Veber. služby jsou přesouvány k soukromým či dobrovolným organizacím. které jsou podporovány. Součástí scénáře semistrukturovaného rozhovoru byl podnět. Legislativa omezuje ceny sociálních služeb („ … Ale úplně to konkurenční prostředí. což jsou pobytové služby a ostatní si nakupuje. Privatizace 10: 25 – 29. že se poskytovatelé budou muset vyrovnat se snižujícími se dotacemi ze státního rozpočtu.“ 37) Státní poskytovatelé dle výpovědí jsou financováni státní správou a samosprávou.“ 36) „Jako soukromí tolik konkurence nemáme. což se odrazí na kvalitě služeb (jejím snížením) a počtu klientů (služby budou pro menší počet). u dotací jsou neúspěšní. protože některé podmínky jsou dány. že organizace budou hledat úspory. („Organizace se musí přizpůsobit stále nižším dotacím. tak jako je na trhu. ty za stejné peníze dokážou obsloužit daleko více klientů. Vedoucí pracovnice státní organizace k tomu uvedla: „Preferuji. Privatizace 17: 373 – 444. 7. protože mají nižší cenu. protože si můžeme uhlídat cenu. obcí. příspěvky klientů. Dalším zdrojem jsou příspěvky klientů.

Negativním jevem je snižovaní přímé práce s klienty. Privatizace 13: 10 – 12.“ 45). že je tvrdě vyžadována odborná způsobilost po sociálních pracovnících a po pracovnících v sociálních službách a přitom nejsme tyto lidi schopni ohodnotit. lepší přístup pracovníků).“ 46).“ 47)„Administrativa je. jsou dobré. Je zde otázkou. Dalším důsledkem současného způsobu financování je časová náročnost příprav žádostí o dotaci. Přitom sociální pracovníci a pracovníci v sociálních službách již nyní ve výpovědích poukazovali na nedostatečné finanční odměňování a nízkou prestiž. ale zabírá to hodně času pro ty pečovatelské služby. Někteří poskytovatelé privatizaci hodnotí kladně (rozvoj různých forem poskytovatelů. menším počtu klientů organizace i počtu pracovníků. nedostávají granty. 2003). 2011 11:00:47 . bude a možná se bude i zvyšovat a někdy to je na úkor klientů.indd 170 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. musejí propouštět a ta péče se potom snižuje. („Naše organizace se zúčastňuje komunitního plánování a různých akcí na získávání grantů. Dle Brodkin (2006) poskytovatelé služeb budou pod tlakem mezi naplněním požadavků organizačních smluv a poskytnutím nejlepší pomoci pro své klienty.“ 43). Další důsledky můžeme spatřovat ve zvýšení cen některých služeb u ziskových organizací (ale i ostaních). snižující se zdroje pro organizace). Dle Dunlopa (2001) některé výzkumy také prokázaly.“ 48) Celkově můžeme říci. Někteří poskytovatelé ji hodnotili ambivalentně či negativně (finanční nedostupnost služeb pro seniory. 7. a to možná na úkor přímé práce s klienty. který může přinášet závažné důsledky. Důsledkem nestability financování může být snižování personálních zdrojů. („Ale co mi velice vadí. („Neziskové organizace. která se samozřejmě musí odrazit na kvalitě a na počtu klientů. musíme mít vyšší cenu a nemůžou si nás dovolit všichni senioři. 43) 44) 45) 46) 47) 48) Privatizace 14: 71 – 73. Privatizace 7: 139 – 142. protože se sociální pracovníci budou možná více věnovat administrativním činnostem a fundraisingu. více informací o službách. ale teď je krize. Administrativa a dokumentace jsou však klamnou náhražkou za skutečný kontakt s klienty (Harris.170 Realita a vízia sociálnej práce Má to vliv na úsporná opatření. snížení čekacích lhůt do zařízení. kterým je služba poskytována. Dopady se mohou odrazit ve snižující se kvalitě služeb. Vztah mezi efektivností a spravedlností služeb bude stěžejní otázkou budoucnosti sociální práce. zbornik_vnutro-A5.“ 44). Problematické financování ziskových poskytovatelů může přinášet vyšší cenu služby. Nestabilita financování je komunikačními partnery spojována zejména s nestátními neziskovými organizacemi. větší výběr služeb. Za nejzávažnější problém poskytovatelů sociálních služeb pro seniory můžeme považovat nedostatek financí pro zajištění jejich fungování. pokud budou mít finance. Privatizace 5: 44 – 47. ve kterém jsou finanční náklady přenášeny na klienty. zda dodavatelé nesnižují ceny na úkor služeb klientům. Privatizace 16: 156 – 173. že současný způsob financování charakterizuje snižování všech typů dotací. jehož důsledkem jsou úspory u všech forem organizací (největší dopady nejistého financování však můžeme předpokládat u nestátních neziskových a ziskových organizací). Privatizace 2: 37 – 40. že nemáme dotace. že privatizace způsobí pokles nákladů organizací. („Tím. Závěr Profesionálové angažovaní v sociální oblasti pro seniory nahlížejí na privatizační procesy různorodě.

I. M. Praha: Portál. Praha: VÚPSV. K. 2001. The McDonaldization of Social Work.google. zbornik_vnutro-A5. KELLER. Neoliberalism. J. Expertíza pro cílovou skupinu senioři. Praha:Grada Publishing. London:ASHGATE.i. J. 4. Mátl. Kvalita péče o seniory. 10. Dostupný z URL: http://www. v. Management in sozialen Organisationen: Handbuch für die Praxis Sozialer Arbeit. ISBN 80-7367-040-2. 2011 11:00:47 . KUBALČÍKOVÁ.uwindsor.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 171 Literatura: CLARKE. 2005. Praha: Galén. [cit. MIOVSKÝ. 2006. ISBN 978-3−8029-7443-4. ISBN 978-80-86429-66-3. 2004. vyd. Teorie modernizace. No. HENDL. O. Studie v rámci projektu „Zavedení komunitního plánování sociálních služeb a posílení spolupráce NNO na území města Brna“.. vyd. G. Praha: Sociologické nakladatelství. M. řízení kvality dlouhodobé péče v ČR. 1. the Third Way and Social Work: the UK Experience. Zajištění potřeb seniorů s důrazem na roli nestátního sektoru. D. F. London: Routledge. J. září 2010]. Volume 2. DUNLOP. Integrovaný přístup v sociálně vědním výzkumu. 12. Dostupný z URL: http://www. LOUČKOVÁ. K. Výzkumný ústav práce a sociálních věcí. 2006. 2008. října 2008]. O. ISBN 80-247-1362-4. M. Kvalitativní výzkum. I. G. Georg-Simon-Ohm-Fachhochschule Nürnberg. „Wer will schon Geld für Sozialarbeit ausgeben?“ Sozialabbau bei Haushaltsengpässen im Spannungsfeld zwischen Privatisierung und Ehrenamtlichkeit. Regensburg: Wallhalla Fachverlag. ISBN 978-80-7262-499-7 176 s. [cit. Praha: Management Press.de/#hl=cs&source=hp&q=1. J. ISBN 80-7261-018-X. FERGUSON. 2007. 2006. Jabůrková.+&btnG=Vyhled%C3%A1v%C3%A1n%C3%AD+Google&aq=f&aqi=&aql=&oq= &gs_rfai= &fp=d7a9931e7b670dc1 GEHRMANN. 1 – 8. 2007. ISBN 9780754/646396. +Karl-Heinz+B oe%C3%9Fenecker. Katedra sociální politiky a sociální práce FSS MU. et al.ca/units/socialwork/critical. HARRIS. Privatization: How government promotes market-based solutions to social problems. 2001. ISBN 0-803-97611-9. ISBN 0-415-22488-8. J.indd 171 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. ISBN 978-80-87007-96-9. The Social Work Business.v. In Critical Social Work. MÜLLER. 1997. D. 2010. 2. Veřejný sektor a efektivní rozhodování.. The Managerial State. 1. J. Social Work & Society. s. NEWMAN.nsf/982f0e5f06b5c9a285256d6e006cff78/ b277191fb4ab65285257277002b8598! OpenDocument DUSTIN.%09 Privatisierung+im+ Sozialsektor. In „Sozialarbeit preiswert oder ihren Preis wert?“ (příspěvek 31. Kvalitativní přístup a metody v psychologickém výzkumu. 2003. 7. [online]. Issue 1. London:SAGE. ISBN 978-80-86429-79-3. 1. 2005) [online]. NEŠPOROVÁ. Základní metody a aplikace. GERHARDINGER. ISSN 1613-8953. Vol. 2008. Praha:SLON.. OCHANA. Canada.

Kvalitativní výzkum v pedagogických vědách. Praha: Portál. ISBN 978-80-7416-018-9. 2011 11:00:47 . Soziale Arbeit. 2003. SPATSCHECK. PRŮŠA. 94 – 103.v. (ed. Sociální služby poskytované seniorům v domácnostech.v. Efektivnost financování sociálních služeb v domovech pro seniory. Kontakt: Mgr. ISSN 0490-1606. Věra Holasová. Management v sociální práci. Vídeň. Ostravská univerzita v Ostrave Fakulta sociálnych studii Fr. VESELÁ. Band 3.. K. Šrámka 3 709 00 Ostrava – Mariánske hory zbornik_vnutro-A5. 2008. L. M. Praha: Portál. 2007. ŠVAŘÍČEK. R. D. ISBN 978-80-7367-313-0. ŠEĎOVÁ. O. In MATOUŠEK. J. Ch.. SVOBODOVÁ.i. Soziale Arbeit im neoliberalen Kontext. Ph. Praha: VÚPSV. v.i. 2008. Privatisierung und Liberalisierung kommunaler Dienstleistungen in der EU. 2005.) Metody a řízení sociální práce.172 Realita a vízia sociálnej práce ÖGPP (Österreichische Gesellschaft für Politikberatung und Politickentwicklung). Praha: VÚPSV. 2003. s. v. ISBN 80-7178-548-2. 7.indd 172 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29.

indd 173 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. tak východiskovými možnosťami uplatnenia sociálnej práce v tejto oblasti sú sprostredkovanie zamestnania a poradenstvo pre nezamestnaných. Kľúčové slová: nezamestnanosť. Pre sociálnu prácu má význam aj existencia špecifickej a vnútorne výrazne heterogénnej podskupiny nezamestnaných občanov. V našom príspevku sa budeme venovať vybraným možnostiam uplatnenia sociálnej práce pri riešení nezamestnanosti v kontexte služieb zamestnanosti. which offer employment for social work constitute the main themes will be given to intentional and instrumental bases of application of the social work in this area. recruitment. employment policy. In our contribution we will describe the successful application of the social work options in dealing with unemployment in the context of employment services. 7. employment services.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 173 Možnosti uplatnenia sociálnej práce pri riešení nezamestnanosti v rámci služieb zamestnanosti v Slovenskej republike Possibility of applying social work in dealing with unemployment in the employment services in the Slovak Republic Peter Jusko Abstrakt: Ťažiskovou súčasťou politiky zamestnanosti v SR sú služby zamestnanosti. addressing social problem is unemployment and reference frame are employment services. consultancy zbornik_vnutro-A5. ktoré služby zamestnanosti pre sociálnu prácu predstavujú sa budeme ťažiskovo venovať intencionálnym a inštrumentálnym východiskám uplatnenia sociálnej práce v tejto oblasti. služby zamestnanosti. thus starting possibilities how social work in this area are recruitment and counseling for the unemployed. For social work is also important the existence of specific and internally significantly heterogeneous subgroups of unemployed citizens. This is particularly the knowledge of the specificities of socio-demographic characters of target groups of unemployed people. Based on the options. riešeným sociálnym problémom nezamestnanosť a referenčným rámcom služby zamestnanosti. which we refer to as disadvantaged job seekers. If the target group of social work are job seekers. Ak cieľovou skupinou sociálnej práce sú uchádzači o zamestnanie. politika zamestnanosti. Key Words: unemployment. Na základe možností. Ide predovšetkým o poznanie sociodemografických špecifík cieľovej skupiny nezamestnaných občanov. sociálna práca. poradenstvo Abstract: The core part of employment policy in the Slovak republic are employment services. social work. sprostredkovanie zamestnania. ktorých označujeme ako znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. 2011 11:00:47 .

občania starší ako 50 rokov. o službách zamestnanosti. agentúra dočasného zamestnávania a agentúra podporovaného zamestnávania. sociálnych vecí a rodiny) diktujú spôsoby realizácie sociálnej práce. ktoré môžeme označiť ako aktívnu politiku zamestnanosti. sociálnych vecí a rodiny. Pre sociálnu prácu má význam aj existencia špecifickej a vnútorne výrazne heterogénnej podskupiny nezamestnaných občanov. nezamestnanosťou) čo výrazne redukuje možnosti sociálnej práce. s. 7. zmene zamestnania. ktoré sú v tejto oblasti uchádzačom o zamestnanie poskytované. ku ktorým by sme zaradili napr. 5/2004 Z. Ich výrazná vnútorná heterogénnosť dáva predstavuje pre sociálnu prácu viaceré príležitosti ale aj riziká. úrady práce. V našom príspevku sa budeme venovať vybraným možnostiam uplatnenia sociálnej práce pri riešení nezamestnanosti v kontexte služieb zamestnanosti v Slovenskej republike. Ide predovšetkým o poznanie špecifík cieľovej skupiny nezamestnaných občanov. dlhodobo nezamestnaní občania. z.indd 174 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. poskytujú odborné poradenské služby a uplatňujú aktívne opatrenia na trhu práce. keď záujmy inštitúcií (napr. zbornik_vnutro-A5. začínať vždy od klienta (start where the client is). ako aj jej kvalitu a efektívnosť. či rodinný stav. ktoré služby zamestnanosti pre sociálnu prácu predstavujú sa budeme ťažiskovo venovať intencionálnym a inštrumentálnym východiskám uplatnenia sociálnej práce v tejto oblasti. obsadzovaní voľných pracovných miest a uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce s osobitným zreteľom na pracovné uplatnenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania. Znevýhodnení uchádzači o zamestnanie ako cieľová skupina sociálnej práce Vzťah sociálneho pracovníka a klienta je jednou zo základných kategórií profesionálneho výkonu sociálnej práce. K znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie patria napr. Klient v tomto kontexte býva stotožňovaný so svojim problémom (napr. ich vekovú a vzdelanostnú štruktúru. Jednou zo zásad modernej sociálnej práce je. sociálnych vecí a rodiny.174 Realita a vízia sociálnej práce Úvod Ťažiskovou súčasťou politiky zamestnanosti v SR sú služby zamestnanosti. 2011 11:00:47 . aktívnych opatrení na trhu práce v SR. 1. Ich poskytovanie legislatívne upravuje Zákon NR SR č. pokiaľ je to možné. podpore zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím a príslušných povinností zamestnávateľa v tejto oblasti. v našich podmienkach úradov práce. absolventi škôl. a to často bez ohľadu na konkrétne a špecifické klientove potreby. Podľa Matouška (2005. ktorých označujeme ako znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie.17) je klientov prirodzený svet východiskom sociálnej práce. dobu nezamestnanosti. Služby zamestnanosti v SR predstavujú systém inštitúcií a nástrojov podpory a pomoci účastníkom trhu práce pri hľadaní zamestnania. Ide o reakciu na stav. Znevýhodnení uchádzači o zamestnanie predstavujú významný intencionálny kontext sociálnej práce ako profesie. Služby zamestnanosti na území Slovenskej republiky poskytujú ústredie práce. Táto právna norma sa venuje predovšetkým právnej úprave pôsobenia účastníkov právnych vzťahov vznikajúcich v oblasti služieb zamestnanosti. a ktorých praktický výkon je v častej kompetencii sociálnych pracovníkov. právnické a fyzické osoby. Na základe možností. Druhou možnosťou uplatnenia sociálnej práce v rámci služieb zamestnanosti sú opatrenia.

či občanov so zdravotným postihnutím. osoby s nízkymi príjmami. 2011 Z tabuľky vyplýva. Znevýhodnením u týchto občanov môže byť napr. 2011 11:00:47 . či občania po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. zbornik_vnutro-A5. vzdelanie a rodinný stav. príslušníkov etnických skupín a imigrantov. disponibilitou pre výkon zamestnania a aktívnym hľadaním zamestnania.95 – 96) najviac nepružnú pracovnú silu. obyvateľov vidieckych oblastí. pohlavie. ku ktorým patrí najmä vek. komunálnej sociálnej práce. 7. Uchádzači o zamestnanie v SR majú viaceré sociodemografické špecifiká. 2. Nezamestnanosť je podľa Tomeša (2010.280 – 281) definovaná nedobrovoľným charakterom. občania so zdravotným postihnutím. sociálnych vecí a rodiny. nekvalifikovanú pracovnú silu. cudzinci. občania po skončení ústavnej alebo ochrannej výchovy. Špecifiká uchádzačov o zamestnanie Nezamestnanosť ako sociálna udalosť neznamená (len) nemať prácu. či sociálnej práce s utečencami. Tieto definičné znaky sú vo forme legislatívnych očakávaní súčasťou aj charakteristiky evidovaného uchádzača o zamestnanie v podmienkach SR.indd 175 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. pracovnou spôsobilosťou. V T1 uvádzame štruktúru uchádzačov o zamestnanie podľa doby evidencie v SR ku koncu roka 2010. s. Len v tomto stručnom výpočte vidíme výrazné presahy intencionálneho kontextu sociálnej práce s nezamestnanými napr. s. ale (predovšetkým) nemať zdroje na zabezpečenie adekvátnej kvality života a možností tieto zdroje získať prostredníctvom trhu práce.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 175 rodičia maloletých detí. Štruktúra uchádzačov o zamestnanie podľa doby evidencie v SR za december 2010 Územie Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj Slovensko Spolu do 3 17 196 27 839 31 970 45 669 40 183 66 844 79 635 71 873 4 756 6 865 7 241 9 018 9 087 9 901 12 305 11 080 3–6 4 384 5 791 6 108 7 731 7 755 8 480 11 459 10 198 61 906 6–9 2 403 3 022 3 742 4 589 3 980 4 772 6 485 6 126 35 119 Počet osôb podľa doby evidencie v mesiacoch 9 – 12 1 545 2 428 2 726 3 745 3 223 4 597 5 786 5 187 29 237 12 – 18 18 – 24 24 – 30 30 – 36 36 – 42 42 – 48 nad 48 1 864 3 373 4 186 5 472 5 158 7 542 9 784 8 050 45 429 1 155 2 581 3 384 5 046 3 813 6 865 8 164 6 807 37 815 410 1 240 1 391 2 470 1 898 4 431 5 450 4 928 22 218 201 482 601 1 278 807 2 513 2 916 2 769 11 567 120 323 379 762 630 1 919 2 237 2 012 8 382 67 227 299 550 418 1 454 1 509 1 419 5 943 291 1 507 1 913 5 008 3 414 14 370 13 540 13 297 53 340 381 209 70 253 Zdroj: Ústredie práce. Dlhodobá nezamestnanosť postihuje podľa Rievajovej (2001. doba nezamestnanosti. V T2 uvádzame štruktúru uchádzačov o zamestnanie podľa veku v SR ku koncu roka 2010. že evidovaná dlhodobá nezamestnanosť v dĺžke trvania 12 – 24 mesiacov je priamou súčasťou života vyše 80 000 občanov SR a veľmi dlhodobá nezamestnanosť nad 48 mesiacov vyše 50 000 občanov. osoby s kumulovanými osobnými a sociálnymi hendikepmi. do oblasti pomoci v hmotnej núdzi.

Projekt má za cieľ motivovať. s ktorou môže osoba vo veku nad 50 rokov nadviazať kontakt. tréningov a vzdelávacích seminárov rozvíjajúcich osobnostné kvality. 2011 Z tabuľky vyplýva. sociálnych vecí a rodiny. vytypuje vhodné zamestnanie a pripraví ho naň. K hlavným cieľom politiky zamestnanosti patrí (Halásková. s. a pritom starší pracovníci nie sú menej výkonní než mladší a existujú aj ďalšie dôvody odstránenia vekových bariér na trhu práce. Starších pracovníkov viac postihuje dlhodobá nezamestnanosť a dostáva sa im menej odbornej prípravy než mladším. Ich nezamestnanosť je aj dôsledkov ich výrazne znevýhodneného postavenia na trhu práce.  znižovanie dlhodobej nezamestnanosti. ktorí v dôsledku hospodárskej krízy stratili zamestnanie alebo sa stratou práce cítia ohrození. ktorý identifikuje potreby a predpoklady záujemcu. s.176 Realita a vízia sociálnej práce Štruktúra uchádzačov o zamestnanie podľa veku v SR za december 2010 Okres Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj Slovensko Spolu do 19 r. ktorý je zameraný na zlepšenie sociálnych kompetencií a zručností žien a mužov vo veku nad 45 rokov. 7. Jednou z možností odstraňovania vekovej diskriminácie na trhu práce je program New Deal 50 plus. Určený je aj tým. Realizuje ho agentúra. Možnosti riešenia nezamestnanosti v kontexte služieb zamestnanosti Politika zamestnanosti ako jedna z najvýznamnejších oblastí sociálnej politiky sa ťažiskovo orientuje na zmierňovanie resp. 3. či už otvorenej alebo skrytej. pomôcť prekonať obavy a zvýšiť šance týchto ľudí na trhu práce prostredníctvom bezplatného kariérneho poradenstva. Ako uvádzajú Hrebíčková a Skokňová (2002.  usilovanie o produktívne využitie zdrojov pracovných síl. odstraňovanie ekonomických a sociálnych dôsledkov nezamestnanosti. projekt Baterka. a spolu s prideleným poradcom pripraviť vhodný program – akčný plán.indd 176 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. ale stále k tomuto kroku nenašli odvahu. V celej Európskej únii existujú dôkazy o rôznych formách vekovej diskriminácie. 2008. zbornik_vnutro-A5.11) diskriminácia na základe veku býva označovaná ako posledná neuznaná diskriminácia.  zabezpečenie práva občanov na zamestnanie. ktorí by svoje zamestnanie chceli zmeniť. 2011 11:00:47 . 20 – 24 25 – 29 30 – 34 35 – 39 40 – 44 45 – 49 50 – 54 55 – 59 nad 60 17 196 27 839 31 970 45 669 40 183 66 844 79 635 71 873 381 209 182 490 445 660 678 1 547 2 492 1 913 8 407 2 456 4 781 5 444 6 379 7 280 9 099 13 010 10 606 59 055 2 540 3 720 4 245 5 681 5 079 8 519 11 096 9 902 50 782 2 294 3 287 3 510 5 244 4 164 7 917 9 476 8 664 44 556 1 965 3 175 3 237 5 231 4 103 8 187 9 483 8 722 44 103 1 591 2 618 3 017 4 554 3 984 7 062 8 491 7 564 38 881 1 687 2 934 3 535 5 244 4 467 7 897 8 794 8 173 42 731 1 943 3 196 4 116 5 891 5 053 8 217 8 785 8 336 45 537 2 118 3 053 3 708 5 788 4 485 7 208 6 733 6 679 39 772 4 201 585 713 997 890 1 191 1 275 1 314 7 385 Zdroj: Ústredie práce.  zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov. Na Slovensku je aktivitou tohto typu napr. že medzi evidovanými uchádzačmi o zamestnanie je takmer 100 000 občanov nad 50 rokov. ktorý rozvinuli vo Veľkej Británii. Podobné programy sa realizujú i vo Fínsku a v ďalších krajinách. 13 – 14):  dosiahnutie rovnováhy medzi ponukou a dopytom po pracovných silách.

že v roku 2009 využilo toto aktívne opatrenie na trhu práce necelých 2000 uchádzačov o zamestnanie. vzdelávanie a prípravu pre trh práce. zamestnávanie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. ktorá je predmetom pozornosti sociálneho pracovníka. ktoré sú špecifikované najmä podľa cieľovej skupiny. 7. V T3 uvádzame využívanie príspevku na aktivačnú činnosť formou menších obecných služieb pre obec za rok 2009 Príspevok na aktivačnú činnosť v Slovenskej republike formou menších obecných služieb pre obec za rok 2009 Kraj Bratislavský kraj Trnavský kraj Trenčiansky kraj Nitriansky kraj Žilinský kraj Banskobystrický kraj Prešovský kraj Košický kraj Slovensko Dohodnuté miesta 70 124 16 126 50 152 327 219 1 084 Vytvorené miesta 14 60 124 108 129 1 092 50 414 1991 Poskytnutý príspevok 3 644. Tieto opatrenia sú zamerané najmä na podporu vytvárania nových pracovných miest a samostatnej zárobkovej činnosti. a podľa sociálneho problému. že tento nástroj je dlhodobo neefektívny. riešeným sociálnym problémom nezamestnanosť a referenčným rámcom služby zamestnanosti. absolventskú prax. Záver Profesionálny výkon sociálnej práce pozostáva z rozličných prístupov. 2011 Z tabuľky je zrejmé.00 15 636. 2011 11:00:47 . sociálnych vecí a rodiny. podporu udržania zamestnania.00 9 135. podporu územnej mobility pracovnej sily.95 Umiestnení uchádzači 14 81 124 108 87 1 062 50 432 1 958 Zdroj: Ústredie práce. Zvyšovanie zamestnanosti.85 212 800.indd 177 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. prostredníctvom ktorej by malo dochádzať k podpore udržiavania pracovných návykov dlhodobo nezamestnaného občana v hmotnej núdzi. legislatívnymi a organizačnými problémami spôsobuje.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 177 Na naplňovanie týchto cieľom na národnej úrovni disponuje politika zamestnanosti v SR systémom opatrení a nástrojov. či aktivačnú činnosť. Ak cieľovou skupinou sociálnej práce sú uchádzači o zamestnanie.20 140 807. resp. ktoré nazývame aktívne opatrenia na trhu práce. podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti. zbornik_vnutro-A5.45 29 196. podporu zamestnávania občanov so zdravotným postihnutím.00 20 266.00 64 104. Aktivačná činnosť sa realizuje vo forme menších obecných služieb a vo forme dobrovoľníckej služby. zamestnateľnosti dlhodobo nezamestnaných občanov je komplexnejšou úlohou s potrebným výraznejším zastúpením profesionálnej sociálnej práce. čo spolu s ďalšími finančnými. Jedným z týchto opatrení je tzv.45 495 589. aktivačná činnosť. ktorý sociálny pracovník pomáha riešiť. tak východiskovými možnosťami uplatnenia sociálnej práce v tejto oblasti sú sprostredkovanie zamestnania a poradenstvo pre nezamestnaných.

že poradenstvo. ktoré vykonávajú sprostredkovanie zamestnania za úhradu. výbere zamestnanca a adaptácii zamestnanca v novom zamestnaní. alkoholizmu. Odborné poradenské služby sú zamerané na riešenie problémov spojených s pracovným uplatnením uchádzača o zamestnanie. ktoré nezamestnaným osobám poskytujú. Z individuálneho hľadiska poradenstvo pre nezamestnaných prináša napr.178 Realita a vízia sociálnej práce Sprostredkovanie zamestnania je činnosť zameraná na vyhľadávanie pracovného miesta a ponúkanie vhodného zamestnania uchádzačovi o zamestnanie a záujemcovi o zamestnanie a vyhľadávanie a ponúkanie vhodných zamestnancov zamestnávateľovi. informačné a poradenské služby. ako aj na jeho sociálnu a pracovnú adaptáciu. i keď dôležitú úlohu. s. Poradenstvo pre nezamestnaných je v kontexte služieb zamestnanosti realizované vo forme informačných a odborných poradenských služieb. rozvoj osobného a sociálneho potenciálu. Zabezpečujú ho najmä úrady práce. delikvencie a mnohých ďalších problémov.145) však sociálni pracovníci majú pochybnosti o tom.indd 178 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. kde zohráva len obmedzenú.527 – 528). Informačné a poradenské služby sú služby pri voľbe povolania. na vytváranie súladu medzi jeho osobnostnými predpokladmi a požiadavkami na vykonávanie určitého zamestnania. V širších súvislostiach je obsahová náplň sociálnej práce pri riešení nezamestnanosti spájaná aj s intervenciami do riešenia chudoby. výbere zamestnania vrátane zmeny zamestnania. Podľa Mareša (2002. či prevenciou sociálneho napätia v spoločnosti. 2003. bariérou znehodnotenia pracovného a ľudského potenciálu. 7. právnické resp. efektívnejšie využívanie voľného času. fyzické osoby. príp. 2011 11:00:48 . Súčasťou sprostredkovania zamestnania je aj evidenčná činnosť. je reálnym riešením ich problémov. Význam poradenskej činnosti pre nezamestnaných môžeme definovať z individuálneho a spoločenského aspektu (Žilová. sociálnych vecí a rodiny. vyhodnocovanie kvalifikačnej a profesijnej štruktúry uchádzačov o zamestnanie a kvalifikačnej štruktúry a profesijnej štruktúry záujemcov o zamestnanie s ohľadom na dopyt zamestnávateľov a sledovanie procesu adaptácie zamestnanca prijatého do zamestnania z evidencie uchádzačov o zamestnanie a sledovanie dĺžky obdobia jeho zotrvania v zamestnaní. vyhotovovanie a zverejňovanie zoznamov voľných pracovných miest a zoznamov hľadaných zamestnaní uchádzačmi o zamestnanie a záujemcami o zamestnanie. na ovplyvňovanie rozhodovania a správania sa uchádzača o zamestnanie. či väčšiu pracovnú mobilitu uchádzača o zamestnanie. zbornik_vnutro-A5. s. Pri sprostredkúvaní zamestnania a poskytovaní poradenstva sa sociálny pracovník pohybuje v striktne vymedzenom priestore služieb zamestnanosti. Z celospoločenského hľadiska je poradenstvo pre nezamestnaných perspektívnou investíciou do kvality pracovnej sily. rodinných problémov.

: Prevencia nezamestnanosti starších ľudí v produktívnom veku. 2011 11:00:48 . 2009. Prešov: FF PU. Bratislava: DFID.sk/baterka Zákon č.indd 179 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. a kol. 2010. 2005. A.: Sociálna práca.521-528. HREBÍČKOVÁ. In: Matoušek.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 179 Literatúra: BODNÁROVÁ. a kol.: Úvod do teorie a metodologie sociální politiky.minedu. B. E. MAREŠ.: Politika zaměstnanosti. 2002. Bratislava: Ekonóm. 2003.: Sociálna práca s uchádzačmi o zamestnanie. Z.: Sociální práce s nezaměstnanými.: Starnutie populácie a predlžovanie pracovného života Slovensku. 5/2004 Z. Univerzita Mateja Bela. s. KODYMOVÁ. Sládkovičovo: VŠS.: Nezaměstanost jako sociální problém. s. – Skokňová. 2/2009. Praha: Portál. I. z. 2002. s. PaedDr. Katedra sociálnej práce Banská Bystrica. M. O.sk www. a kol. J. Kontakt: doc. HALÁSKOVÁ. www. Pedagogická fakulta. V.: Poradenstvo pre nezamestnaných. P. 2001 TOMEŠ. 7.upsvar. P.sk www. o službách zamestnanosti Žilová.: Teória a politika zamestnanosti. Slovenská republika tel: 0042148/4364 780 e-mail: pjusko@pdf. In: Tokárová.sk zbornik_vnutro-A5. R.voices. RIEVAJOVÁ. Peter Jusko. – KOLÁČKOVÁ. Praha: Portál. In: Rodina a práca. 5 – 26.gov. 299 – 314. Rentková. 2008. Praha: SLON.: Sociální práce v praxi. Ostrava: FFOU. PhD. A.umb.

Na ňom je založená kvantitatívna výskumná metodológia. ako definovať pravdu týkajúcu sa ľudskej existencie. Annotation: The report deals with qualitative research method’s benefits for the orientation in the field and for the direct working with clients and client groups. a pokiaľ sa štatisticky merateľne preukáže zhoda reality s hypotézou. Výskumník testuje určitý výrok (hypotézu) v realite – pozerá sa na realitu z hľadiska hypotézy. prípadne cieľová skupina). je teda testovanie hypotézy. Martin Heidegger (1996) hovorí o dvoch spôsoboch uvažovania o pravde: v európskej tradícii je dominantné ponímanie podľa Aristotela. in case work and in the written reflexion of the direct working with clients.indd 180 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. vzniká tu epistemologický problém. v prípadovej práci a v písomnej reflexii priamej práce s klientmi. Prípadové štúdie. zodpovedajúci jedinečnému charakteru existencie človeka. ukotvená teória sa môžu uplatniť pri prieskume určitej lokality. zbornik_vnutro-A5. zvaný deduktívny. Tento postup. Podľa neho pravda spočíva v zhode úsudku s predmetom úsudku. biografický či etnografický výskum. 7. Case studies. zisťujúcich zákonitosti. Hoci to tak na prvý pohľad nevyzerá. výrok je pravdivý. sa osvedčil v prírodných vedách. podľa ktorých sa odohrávajú fyzikálne či chemické procesy. V prípade sociálnej práce je predmetom výskumu človek v kontexte sociálnej starostlivosti (klient.180 Realita a vízia sociálnej práce Kvalitatívne výskumné metódy ako inšpirácia pre terénnu sociálnu prácu Qualitative Research Methods as Inspiration for Social Field Work Libor Klenovský Anotácia: Príspevok sa zaoberá prínosom kvalitatívnych výskumných metód pre orientáciu v teréne a pre priamu prácu s klientmi a klientskymi skupinami. in enquiry of the target group conditions. biographical or ethnographical research or grounded theory are appplicable in exploration of the particular range. 2011 11:00:48 . Cieľom využitia výskumných metód je dozvedieť sa spoľahlivým a overiteľným spôsobom pravdu o predmete výskumu. Spôsob. Z dvoch spôsobov získavania poznatkov: poznaním ako testovaním hypotéz (myšlienkový proces dedukcie) a poznaním ako vyvodzovaním záverov z jedinečného prípadu (myšlienkový proces indukcie) uprednostňuje ten druhý. ako zistiť pravdu. orientácii v pomeroch cieľovej skupiny. Among two ways of gaining the understanding – hypotheses testing (process of deduction) and drawing conclusions from the unrepeatable case (process of induction) the second one is preferred because of corresponding with unique nature of human being.

2002). 2011 11:00:48 . Holistický prístup zabraňuje redukcionizmu – redukovaniu jednotlivca na dekontextualizované danosti. Meada znamenal obrat ku skúmaniu jazyka a predchádzal rozvoju kvalitatívnych prístupov – analýzy diskurzu či sociálneho konštruktivizmu. Na ňom je založená kvalitatívna výskumná metodológia. To znamená. nielen kauzalite prírodných zákonov. ktorá sa vždy vzťahuje k človeku v jeho existenciálnom kontexte. ich konkrétne motívy k migrácii. než do tradičných cirkevných inštitúcií? Aké sociálne služby by chceli využívať obyvatelia domovu dôchodcov? Aké dôvody vedú mládež k účasti na radikálnych politických hnutiach? Podmienkou kvalitatívnej metodológie je aj holistický (celostný) prístup ku kultúrnemu systému. Stalo sa to v 20. Spomedzi ich žiakov treba spomenúť Louisa Wirtha. j. ako byť. skúmaným ľuďom či inštitúciám. približne v tej podobe. Ernest Burgess a Robert Park so svojimi študentmi viedli množstvo kvalitatívnych výskumov založených na etnografickej terénnej práci. rokoch z európskeho Západu prostredníctvom konkrétnych projektov a lektorov – praktizujúcich streetworkerov.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 181 Heidegger (1996) toto kritérium pravdivosti nepovažuje za primerané ľudskej existencii. že sa nesledujú izolované premenné – napr. migrácia obyvateľstva – ktoré možno štatisticky podchytiť a vyhodnotiť. teda ako neopresívna. 7. a naopak ako tieto skupiny menia charakter prostredia. s nízkoprahovou ponukou služieb. ich osudy. Pre kvalitatívnu metodológiu existujú sledované fenomény vždy v kontexte k celku ľudského bytia vo svete. Terénna sociálna práca v dnešnom ponímaní. sa k nám dostala v 90. Tento postup. Zmenilo sa chápanie role výskumníka – z pozície neutrálneho odstupu voči interviewovanému. Spôsobom. vyplývajúcej z pozitivistickej metodológie. zbornik_vnutro-A5. Správanie človeka teda podlieha aj jeho motivačným súvislostiam. V skutočnosti však streetwork v oblasti práce s mládežou vznikol uplatňovaním teoretických konceptov a kvalitatívneho metodologického prístupu sociológov Chicagskej školy. 2004). ich kultúrny kontext. Symbolický interakcionizmus George H. Namiesto overovania hypotéz si výskumník kladie otázky – napríklad: Ako a prečo využívajú svoj voľný čas deti na ulici? Aké hodnoty vyznáva určitá mládežnícka subkultúra? Prečo ľudia vstupujú častejšie do nových náboženských hnutí. v ktorom obaja diskutujúci vytvárajú svoje spoločné významy (Plichtová. Výskumníci si kládli otázku. ktorý skúmal životný štýl obyvateľov miest. ale sledujú sa migrujúci ľudia. Zdalo sa. a Parkovho študenta Herberta Blumera. sa posunul do pozície účastníka rozhovoru. zvaný induktívny. je teda interpretovať študovaný jav v kontexte ľudskej existencie a sformulovať o ňom výrok. analýze dokumentov a rozprávaní životného príbehu.indd 181 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. vyhľadávacia. ako mestské prostredie a sociálne pomery determinujú správanie spoločenských skupín. ako zistiť pravdu. Streetwork bol založený na nízkoprahovej pomoci – t. posúva vedy o človeku a spoločnosti medzi interpretatívne vedy. ako ho poznáme dnes. Preto treba inú koncepciu pravdy – pravdu ako odkrývanie zmyslu bytia. Základným teoretickým východiskom bola sociálna ekológia a symbolický interakcionizmus. že formy práce s klientmi – mobilná práca v teréne a nízkoprahový klub – sú výsledkom inovácií streetworkerov – ľudí z praxe. rokoch minulého storočia. pretože človek si vyberá (viac alebo menej slobodne) medzi rôznymi možnosťami. Navrhli metódu terénneho výskumu a venovali sa vzťahom rôznych prisťahovaleckých komunít v rámci mesta. známeho predstaviteľa symbolického interakcionizmu (Travers.

Klub sa podobal nízkoprahovým klubom pre mládež. v ďalšom texte – CAP). v ktorej mládež žije. 1983) V terénnej sociálnej práci môžeme využívať jednotlivé prvky etnografického prístupu (dlhodobé zúčastnené pozorovanie. ktorý prepojil sociologické a sociálnopsychologické koncepcie Chicagskej školy so sociálnou prácou. Radovana Kleina (2005). dominantnou bola svojpomoc lokálnej komunity. rozhovory) pre lepšie porozumenie kultúrnemu potrebám.182 Realita a vízia sociálnej práce Z týchto teoretických zdrojov vznikol komunitný projekt pre oblasť Chicaga (Chicago Area Project. je užitočné ovládať metódu zúčastneného pozorovania. Sledovalo sa to. sociológie a sociálnej práce v problematike vývoja dieťaťa vznikol náhľad na dôležitosť širšieho spoločenstva pre vývoj dieťaťa. 1909. Pracovník inštitútu Clifford Shawn považoval pri tvorbe projektov pre ohrozenú mládež za dôležité v prvom rade revitalizovať autentický život miestnej komunity. realizoval Illinoiský inštitút pre výskum mládeže. 2011 11:00:48 . Pôvodne slúžil ako zdravotnícke zariadenie pre výcvik psychiatrov a psychoterapeutov v oblasti práce s deťmi a mládežou. teda nie tradičným zásahom inštitúcií „zhora“ („top down“). Mead. hodnotám. Pre streetworkerov. Týmto spôsobom vznikli niektoré diplomové práce študentov oboru sociálnej práce – napr. ktorý by sme mohli opísať ako dôsledne neopresívny. ako aj vedúci predstaviteľ projektu – sociológ Clifford Shaw. (Schlossman. CAP mal pritom len minimálnu riadiacu úlohu. Na projekte CAP sa podieľali predstavitelia chicagskej školy – Robert Park. CAP sa uskutočnil na troch miestach v Chicagu. Prevratnou novinkou bol prístup nazvaný „bottom up“: komunita sa mala zbaviť kriminality svojimi vlastnými silami. nahradzujúce príťažlivosť delikventných aktivít – napríklad účasť v miestnej basketbalovej lige. Ten vznikol v r. Bol presvedčený. Louis Wirth. zbornik_vnutro-A5. aké vznikajú v dnešnej dobe. na ktorom mala stáť obnova komunity. bola podpora teritoriálnej a etnickej identity (medzi obyvateľmi prevládala poľská minorita). ktorého cieľom bolo zmierniť konfliktný vzťah mladistvých k inštitúciám sociálnej kontroly a ktorý ponúkal aktivity. mal štatisticky merateľný vplyv na zníženie kriminality. Hoci sa projektu od počiatku vyčítal príliš tolerantný prístup k mladistvým delikventom. a metodický princíp „bottom up“ sa rozšíril do sveta. aby namiesto inštitúcií rozhodovali klienti sami o sebe. preferenciám či životnému štýlu cieľových skupín. Sedlak. Projekt spolupracoval s miestnymi inštitúciami (v poľskej komunite to bola miestna farnosť a cirkevná škola). Integráciou psychiatrie. Vznikol aj chlapčenský klub prevažne športového charakteru.indd 182 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. zameranú na sprostredkovanie konfliktov medzi nimi a spoločenskými inštitúciami. Streetworkeri využívali pri práci s cieľovou skupinou ohrozenej mládeže tzv. zameraný na prevenciu delikvencie mladistvých. že prospech detí a mládeže by sa mal stať záujmom každého občana. Projekt. ktorý k nej patrí. Tým sa projekt ostro odlišoval od tradičných filantropických organizácií a profesionálnych sociálnych služieb. zručnosti vo vyhotovovaní a vyhodnocovaní terénnych poznámok a v písaní správy z pozorovania. psychológie. 7. Komunitní pracovníci sa rekrutovali spomedzi domáceho obyvateľstva. ktorí nadväzujú kontakt s pouličnými subkultúrami. Prevencia kriminality bola založená na komunitnej práci: základným princípom. George H. chodníkové poradenstvo („curbstone counseling“) – komunikáciu medzi streetworkermi a mladistvými. Ernest Burgess.

Jana. Praha: Portál. priebežná evaluácia zmien v komunite upomína na charakteristiky akčného výskumu. že svojou koncepciou bol CAP podobný dnešným inštitúciám nízkoprahovej práce s mládežou – až na to. ktorý má praktický význam pre ich prácu. 1996. a samosprávami. Bratislava: MÉDIA. Metódy sociálnej psychológie zblízka. 2002. July 1983. 29. ako ho charakterizuje napr. KLEIN. Hendl (2005). aby sa aj na Slovensku vytvorilo prepojenie medzi vysokoškolskými a výskumnými inštitúciami. 2011 11:00:48 .Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 183 Interview ako metóda zberu údajov sa v terénnej sociálnej práci využíva nielen pre výskumné účely. Jan. Diplomová práca. ich rovnocenné postavenie s manažérmi CAP. A. 2002. je žiadúce. ISBN 0-7619-6806-7. ktoré tak často prezentujú pri rôznych rozhovoroch so sociálnymi pracovníkmi či ľuďmi „zvonku“ (Tordová. Pretože predovšetkým autentická terénna práca preveruje prístupy a metodické princípy hlásané vo vzdelávacích inštitúciách. ISSN 1552-387X. Literatúra: HEIDEGGER. London: SAGE Publications Ltd. Max. komunitnými centrami a organizáciami nízkoprahových sociálnych služieb. p. In: Crime &Delinquency. ISBN 80-7367-040-2. 2002). Celkove možno konštatovať. Sandra. TRAVERS. PLICHTOVÁ. zbornik_vnutro-A5.indd 183 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. A. Významnou charakteristikou CAP bolo využitie terénnej sociálnej práce v kontexte práce s lokálnou komunitou. Steven.. TORDOVÁ. SCHLOSSMAN. ISBN 80-86-005-12-7. Komenského v Bratislave. Bytí a čas. 7. Kultúrna identita príslušníka subkultúry graffiti. napríklad pochopiť význam bezdomoveckých historiek. Týmto spôsobom môžu streetworkeri získať vhľad do problematiky svojich klientov. Komenského v Bratislave. SEDLAK. podpora miestnych obyvateľov v participácii na projekte a v ich občianskej emancipácii. Qualitative Research Through Case Studies. že tie naše dnešné nie sú natoľko prepojené s komunitnou prácou (hoci terénna sociálna práca by mala byť súčasťou komunitnej) a nie sú napojené na vysokoškolské pracoviská a na teoretický výskum v sociálnych vedách. The Chicago Area Project Revisited. 2004. 2005. 2002. ISBN 80-967525-5−3. Praha: Oikúmené. 1983. Kvalitativní výzkum: Základní metody a aplikace. Iniciácia zmien zvnútra komunity. 2005. Michael. Rozprávanie životného príbehu pomáha vniknúť do myslenia a prežívania ľudí z cieľových skupín terénnej sociálnej práce. Kvalitatívne a kvantitatívne skúmanie sociálnych reprezentácií. 398 – 462. 2002. Identita bezdomovca. Diplomová práca. Martin. ktoré realizujú kvalitatívny výskum. 2005. 2004. ale aj pre účely praktického prieskumu v prostredí cieľovej skupiny a pri získavaní údajov od klienta. HENDL. 2005. Radovan. Bratislava: Pedagogická fakulta Univerzity J. 1996. Bratislava: Pedagogická fakulta Univerzity J.

history of social work V máji 1991 vznikla na PdF UK v Bratislave Katedra sociálnej práce. Posledné kritérium vyžadovalo. V súlade s uvedenými kritériami sa predmetom analýzy stalo 13 publikácií. učebnice alebo učebných textov. Dvadsať rokov jej existencie znamená zároveň 20 rokov novodobej histórie sociálnej práce na Slovensku. vymedzeniu predmetu sociálnej práce a vymedzeniu sociálnej práce ako praktickej činnosti. Stanovený rozsah príspevku si však vyžadoval redukovať ich počet a preto bolo nevyhnutné stanoviť kritéria výberu.184 Realita a vízia sociálnej práce Teoretické problémy sociálnej práce tematizované v odborných publikáciách slovenských autorov a autoriek Theoretical issues of social work presented in publications of Slovak social workers Štefánia Kövérová Abstrakt: Cieľom príspevku je odpovedať na otázku: Akým teoretickým problémom sociálnej práce sa venujú slovenskí odborníci vo svojich publikáciách v uplynulých 20 rokoch? Kľúčové slová: teória sociálnej práce. Druhým kritériom bolo. Druhý sa venuje vlastným teoretickým problémom sociálnej práce. Cieľom nasledujúceho textu je preto odpovedať na otázku: Akým teoretickým problémom sociálnej práce sa venovali slovenskí autori a slovenské autorky vo svojich publikáciách v uplynulých 20 rokoch? Za uvedené obdobie bolo publikovaných desiatky monografií. teória sociálnej práce a pod. zaradeniu sociálnej práce medzi teoretické alebo aplikované disciplíny. Kompletná analýza týchto publikácií by bola nepochybne zaujímavou výskumnou prácou. článkov a zborníkov.). zbornik_vnutro-A5. aby publikácia mala charakter monografie. Etablovanie sa sociálnej práce v systéme vied V rámci tohto okruhu sa autori a autorky venovali štyrom témam: vzťahu sociálnej práce k iným disciplínam. história sociálnej práce Abstract: The aim of the paper is finding answer to question: Which of theoretical issues of social work are Slovak authors in their publications during last 20 years dealing with? Key Words: theory of social work. sociálna práca. Prvým kritériom bol všeobecný charakter publikácie vyjadrený v názve publikácie (napr. Teoretické problémy tematizované v analyzovaných publikáciách možno rozdeliť do dvoch okruhov. ktorých zoznam je uvedený na konci textu. Prvý je spojený s etablovaním sociálnej práce v systéme vied. 7. učebníc.indd 184 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 2011 11:00:48 . aby v názve publikácie nebolo uvedené spojenie s inou vednou disciplínou alebo so sociálnou politikou.

Najskôr uvádza. podľa ktorej je sociálna práca polydisciplinárny aplikatívny vedný odbor v praxi uplatňovaný ako praktická činnosť a zároveň ako teoretická činnosť (2000). že sociálna práca využíva pre svoje potreby poznatky iných vedných disciplín (1998) a Š. odhaľuje fyzikálne zákonitosti biologických javov a skúma účinky fyzikálnych faktorov na živé systémy. slovenskí autori a slovenské autorky nerezignovali na rozvoj vlastnej teórie sociálnej práce. 7. že sociálna práca čerpá vedecký opis sociálnych problémov z iných vedných odborov (1999). transdisciplinárna veda (Tokárová 2003) či multidisciplinárna oblasť vedeckého poznávania (Levická 2007). že sociálna práca má teoretickú rovinu zameranú na vedecké poznávanie príčin. tak v prírodných. Hraničné vedecké disciplíny sa v 20. multidisciplinárna resp. Strieženec. rozvíjanie vedy v duchu komplexity a nová univerzalita poznatkov (2003). Napriek nejasnému vymedzeniu sociálnej práce v systéme vied. Tokárová. čím vytvorili predpoklad pre jej jasnejšie odlíšenie od iných vedných disciplín. nie je len fragmentárny. Následne dospieva k záveru. 2011 11:00:48 . storočí objavujú pomerne často. Z tohto evidentne zamotaného problému ponúka riešenie A. Ku konceptu človeka ako bio-psycho-sociálnej bytosti (Strieženec 1999). aby sociálna práca vystupovala len ako aplikovaná veda (tamtiež). že sociálna práca je aplikovanou disciplínou. ale výrazne sa zameriavajú na vyváženosť spoločenských rozvojových tendencií. Matulay a T. Levická keď uviedla. Napríklad biofyzika skúma biologické objekty a problémy fyzikálnymi metódami. V roku 2007 sa o to pokúsila J. možností riešenia a organizácie sociálnej starostlivosti (2007). ale je komplexný. na rozdiel od nich. Napriek svojej „hraničnosti“ sa dokážu vymedziť od svojich „materských disciplín“. že sa nemožno uspokojovať s tým. že výraznou tendenciou v súčasnej vede je stieranie rozdielov medzi teoreticko-bázickými a prakticko-aplikačnými vedami. Potom tvrdí. Matulayová zastávajú názor. že sociálna práca je multidisciplinárna disciplína (Strieženec 1999).“ (Strieženec 2006. Matulay a T. s. že sociálna práca je teoreticko-aplikačná vedecká zbornik_vnutro-A5. Dospeli k dvom konceptom. Ich tvrdenia skôr naznačili rezignáciu na jednoznačné vymedzenie sociálnej práce v systéme vied. Zaradenie sociálnej práce medzi teoretické alebo aplikované disciplíny Názory autorov a autoriek boli pri tejto téme dosť nejednoznačné a rozdielne. ktoré podmieňujú nielen púhu existenciu ľudstva. Strieženca. Zaujímavý je vývoj názorov Š. Druhý bol koncept sociálnej práce ako vednej disciplíny. Žilovej. Autorom a autorkám skúmaných publikácií sa takéto jednoznačné vymedzenie sociálnej práce zatiaľ nepodarilo. ktorý bol ďalej rozšírený o duchovný/ spirituálny rozmer (Žilová in Tokárová 2003).Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 185 Vzťah sociálnej práce k iným disciplínam Autori a autorky zhodne konštatovali. Jej prístup však. Jeho úsilie spraviť zo sociálnej práce teoretickú disciplínu. Matulayová uvádzajú. že obsahom jej činnosti je aplikácia vedeckých poznatkov do konkrétnej činnosti a následne vyjadruje svoju túžbu povýšiť sociálnu prácu na teoretickú disciplínu keď píše. že sociálna práca sa podobne ako iné vedné disciplíny zaoberá človekom a jeho miestom v sociálnom svete. Autori a autorky zhodne zastávajú názor. že sociálna práca je teoreticko-praktická disciplína (1999). 68). ktorá uvádza. Napríklad Š. Š. ako i v spoločenských a humanitných vedách. je pracovným procesom a zároveň teóriou tohto procesu (1998). Nejednoznačné je aj vyjadrenie A.indd 185 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. ho miestami viedlo až k prehnaným formuláciám – „Teória sociálnej práce je sústava základných ideí poznania.

Vo svojej publikácii z roku 2009 už otvorene kritizuje. Ondrušová.indd 186 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Žilová in Tokárová 2003). Oláh.“ (2006. Husáková 2008. Sociálna práca v širšom poňatí býva zhodne stotožňovaná so sociálnou pomocou. Napríklad Š. že predmetom sociálnej práce je jednotlivec alebo skupina v jej každodennej interakcii so spoločnosťou. Žilová 2000. Schavel 2006. 2011 11:00:48 . ktoré nie sú v normalite (Žilová 2000. Vymedzenie predmetu sociálnej práce Pri vymedzovaní predmetu sociálnej sú medzi autormi a autorkami viditeľné dva odlišné prístupy. Žilová. Oláh.186 Realita a vízia sociálnej práce disciplína so zameraním na prax. Strieženec vo svojich prvých prácach hovorí. Zastávajú názor. Konkrétne vymedzovanie sociálnej práce ako praktickej činnosti sa realizuje cez diskusie o širšom a o užšom vymedzení sociálnej práce. a nie bežným životom (2009). prostredníctvom jej definícií. Má predmet výskumu. Matulayová 1998. úlohách a funkciách sociálnej práce. že predmetom sociálnej práce sú (sociálne) problémy. Strieženec 1999. riadením a plánovaním (Matulay. Väčšinou býva stotožňovaná s metódami sociálnej práce. K prvému prístupu je možné zaradiť vymedzenie. keď nemáme vymedzené funkčné prvky sociálneho života človeka (2006). Levickej. podľa zbornik_vnutro-A5. pričom sociálna práca sa zameriava na zisťovanie príčin ich zlyhávania v spoločnosti (2007). V ďalších prácach si však kladie otázku podľa akých kritérií dospejeme k dysfunkčným prvkom. s metódami priameho kontaktu s klientom. Schavel. Pri vymedzovaní sociálnej práce v užšom poňatí je možné nájsť rozdielne názory. patológiou. 74) O odklone od „patologizácie“ možno hovoriť aj u J. Jeden je možne zjednodušene nazvať ako „patologizáciu“ predmetu sociálnej práce a druhý ako odklon od „patologizácie“. Navrátil 2009). ale aj názory pokladajúce za predmet sociálnej práce sociálne problémy (Oláh. sociálnou starostlivosťou alebo sociálnou službou a ich technickým zabezpečením. zákonov. ale zároveň upozorňujú na limity takéhoto vymedzenia a tým sa od neho odkláňajú. organizáciou. Vymedzenie sociálnej práce ako praktickej činnosti Pri vymedzovaní sociálnej práce ako praktickej činnosti nachádzame medzi autormi a autorkami zhodu. že sociálna práca sa zaoberá len disharmóniou. s. skupín a komunít. Schavel 2006. S „patologizujúcim“ vymedzením predmetu sociálnej práce „koketujú“ aj nasledujúci autori a autorky. Oláh. že sociálna práca ako praktická činnosť pomáha riešiť alebo zmierňovať problémy jednotlivcov. ktorých cieľom je určenie sociálnej diagnózy a sociálnej terapie. Následne je ešte explicitnejší: „Predmetom sociálnej práce je sociálny život ako celok v jeho každodennej podobe. vlastnú metodológiu. Proti stotožňovaniu sociálnej práce v užšom poňatí s metódami sociálnej práce kriticky vystupuje A. ktorými sa zaoberá (1999). 7. V roku 2007 píše. Navrátil 2009). ktoré sa k nej vzťahujú a cez diskusie o cieľoch. Ondrušová. vlastnú teóriu a aplikuje poznatky (vlastné i cudzie) v praxi (tamtiež). podľa ktorého predmetom sociálnej práce sú konkrétne sociálne javy. Schavel. Žilová in Tokárová 2003.

ktoré stotožňujú funkcie a ciele sociálnej práce s funkciami a cieľmi celej spoločnosti. Žilová in Tokárová 2003). Levická 2007). 5). Husáková 2008. Balogová (2002) uvádza aj definíciu Asociácie sociálnych pracovníkov Slovenska z roku 1995 a J. Oláh. Navrátil 2009). Navrátil 2009). Niektorí/é k nim pridávajú aj definíciu expertnej skupiny projektu PHARE z roku 1998 (Balogová 2002. VII. úlohou či funkciou sociálnej práce je zmena jednania klienta (Matulay. Sociálnu prácu ako praktickú činnosť vymedzujú podľa definícií sociálnej práce viacerí autori a autorky.indd 187 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Argumenty na podporu svojho stanoviska však neuvádza. zbornik_vnutro-A5. Čechová in Tokárová 2000. K normatívnemu prúdu možno zaradiť aj názory.: Sociálny pracovník ako spolutvorca sociálnej reality? In: Riziká v sociální práci. Schavel. Oláh. (Strieženec 1999. Oláh. Schavel 2006. Neporovnávajú ich medzi sebou i keď zjavne predstavujú rozdielne koncepty sociálnej práce ako praktickej činnosti. Matulyová upozorňujú na tieto dva prúdy v rámci vývoja sociálnej práce v zahraničí (1998. realizovať túto pomoc a sledovať jej účinnosť. Schavel.) a podľa poznatkov o sociálnych službách. 7.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 187 ktorej to ochudobňuje sociálnu prácu ako praktickú činnosť o ľudský rozmer. Navrátil 2009. Oláh. 78). Predovšetkým sú to definície Medzinárodnej federácie sociálnych pracovníkov (IFSW) z roku 1982 a 2000 (Balogová 2002. Napriek tomu. Ondrušová. Oláh. úlohách a funkciách sociálnej práce sa stali aj priestorom pre vymedzovanie sociálnej práce ako praktickej činnosti a v ich rámci je možné identifikovať dva prúdy – normatívny a nenormatívny (mobilizujúci k zmene spoločenských podmienok). explicitne sa na ne odkazujú len niektorí/é (Oláh. s. v psychoterapii. Ondrušová. 45. Matulayová 1998. Žilová 2000. Hradec Králové 2010. 2011 11:00:48 . 1) Len u J. Schavel 2006. Už v roku 1998 Š. Diskusie o cieľoch. Husáková 2008. B. Autori a autorky sa však nevenujú odkrývaniu teórií implicitne obsiahnutých v uvádzaných definíciách. napr. Levickej sa možno stretnúť s náznakom porovnávania keď konštatuje. 1) 2) Pozri bližšie: Kövérová. komentár k obom zákonom je identický: „Takéto vymedzenie sociálnej práce však pripisuje sociálnym pracovníkom obmedzenú úlohu. Levická 2007. Schavel. Schavel 2006. (Žilová 2000. že všetky definície zdôrazňujú význam sociálnej práce ako pomoci a že od represie sa prešlo k prevencii (Levická 2007). ktorí/e zastávajú názor. Schavel 2006. K. s. Gaudeamus. Ondrušová. Navrátil 2009). ktorý hovorí o tom. 2) K normatívnemu prúdu je možné zaradiť autorov a autorky. podľa ktorého je úlohou sociálnej práce predovšetkým získavať informácie o sociálnej núdzi a o potrebe sociálnej pomoci. 195/1998. 448/2008. Z pohľadu teórie vedy je každá definícia koncentrovanou podobou teórie. sociálnej politike a tvorbe sociálnej legislatívy. Hradecké dny sociální práce. Levická 2005. Schavel. Neskôr sa vychádzalo zo Zákona o sociálnych službách č. Ondrušová. Matulay a T.“ (Oláh. Vymedzovanie sociálnej práce ako praktickej činnosti prostredníctvom zákonov vychádzalo najskôr zo Zákona o sociálnej pomoci č. Oláh. Š. Oba zákony zahŕňajú implicitne do svojho vymedzenia viacerí/é autori a autorky. neumožňujúcu širší podiel. Levická 2005. 2007). že cieľom. že výkon profesie sociálnych pracovníkov je pri každom zákone vymedzený inak. s. že sociálny pracovník vykonáva sociálnu službu podľa poznatkov spoločenských vied (prekvapujúco nie podľa poznatkov sociálnej práce Š. Levická (2007) definície národných asociácií z iných krajín.

Š. Kritizujú normatívny prístup – sociálna práca si často prisvojuje „právo na výhradnú. často zúženú interpretáciu ľudských osudov“ a uzurpuje si „právo dokonalej napravovateľky. keď sú ako také definované verejne činnými osobami alebo inštitúciami. ktoré sú spoločensky uznané ako „patologické“ a dotýkajú sa väčšieho počtu jednotlivcov (Žilová 2000.indd 188 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. keď je danou skutočnosťou postihnutý väčší počet ľudí. ktoré nie sú v normalite a dotýkajú sa jednotlivca. Balogová zasa vyzýva k posilňovaniu samostatnosti. že sú to sociálne javy. A. Pre Š. skupiny. že sociálny problém je problém každodenného života v celej jeho komplexnosti. Teoretickému rozpracovaniu toho. Oláh. A. J. keď hovorí: Sociálny problém je chápaný ako spoločensky uznaná/vnímaná záťažová situácia. Strieženec (1999) uvádza. objektívnym posudzovaním a subjektívnym vnímaním. komunity a vyvolávajú potrebu spoločenského zásahu. služieb a alternatívnych riešení (Balogová 2002) a iní pokladajú za dôležité ovplyvňovanie vhodných sociálnych zmien. Napríklad Š. s. Takto spracované témy boli z ďalšej analýzy vylúčené. normatívnym spôsobom – čo sa má/malo by a čo by sa nemalo/ nemá. Strieženec hoci na jednej strate stotožňuje funkcie a ciele sociálnej práce s funkciami a cieľmi celej spoločnosti (viď. ako sociálna práca môže prispieť k sociálnym zmenám a spravodlivým stratégiám sa však autori a autorky nevenujú.“ (Oláh. Schavel. následne navrhuje kriticky postupovať. V zmysle uvedených kritérií bolo v analyzovaných publikáciách identifikovaných osem teoretických problémov sociálnej práce: sociálny problém. Zastáva názor. Sociálne problémy začínajú existovať až vtedy. Navrátil 2009. životná situácia. Žilová in Tokárová 2003). (Oláh. Na druhej strane spoločenské uznanie sociálnych problémov rozvíja až do konštruktivistickej roviny. objekt a subjekt sociálnej práce. s ktorým sa treba pri výkone sociálnej práce stotožniť a podľa ktorého treba klienta meniť. Žilová si myslí. keď sa stanú verejnými (Levická 2009).188 Realita a vízia sociálnej práce Nie všetci autori a autorky pokladajú spoločnosť a jej normy za ideál. s. Schavel 2006. ktorú konkrétna spoločnosť označuje za obtiažnu a uvedomuje si. 45. Väčšina z nich však bola len naznačených jednou či dvoma vetami alebo boli spracované tzv. Schavel 2006. že musí vykonať príslušné opatrenia. vyššie). človek ako sociálna bytosť. Žilová pokladá za sociálne problémy také sociálne javy. Objekt a subjekt sociálnej práce Táto téma je charakteristická najodlišnejšími názormi. Ich vymedzenie však nie je jednotné. nereálne či neetické (Strieženec 1999). 7. Ondrušová. Levická na jednej strane nesúhlasí s tým. vyššie). že o sociálnom probléme možno hovoriť až vtedy. že uvažovanie o človeku ako objekte zbornik_vnutro-A5. Pozornosť bola venovaná len teoretickým problémom spracovaným v podobe explanácie alebo v podobe polemickej diskusie. keď sa spoločenské opatrenia ukážu ako nerealizovateľné. Vlastné teoretické problémy sociálnej práce Vlastných teoretických problémov sociálnej práce bolo v analyzovaných publikáciách tematizovaných veľmi veľa. Venuje sa ich vzniku a dynamike a spája ich so sociálnym zdravím jednotlivcov. profesionalizácia a deprofesionalizácia sociálnej práce. zavádzaniu spravodlivých stratégii. Ondrušová. Schavel. Ďalší zasa vyzývajú k nenormatívnemu prístupu. polia sociálnej práce. Strieženca (1999) je objektom sociálnej práce konkrétny človek. sociálny klient. Oláh. 78). Navrátil 2009). 2011 11:00:48 . kvalita života. Sociálny problém V rámci „patologizujúceho“ prúdu boli za predmet sociálnej práce označené sociálne problémy (viď.

Čechová nazýva sociálnym poľom. V sociálnom poli sa podľa J. Matulayová (1998) ich za sociálne subjekty pokladajú. Matulay a T. Žilová in Tokárová 2003). Zatiaľ čo Š. riešenia a prevencia ako i vzťahy. Pokladá ho za zložité z dôvodu jeho premenlivosti – menia sa v ňom subjekty sociálnej práce smerom k pluralizácii. hodnoty.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 189 sociálnej práce je neprimerané až redukujúce a evokuje to predstavu pasívneho prijímateľa činnosti sociálnej práce (Žilová 2000. ktoré majú síce svoje osobité vymedzenia. Sú nimi sociálna politika krajiny. niečoho. ale aj sociálny pracovník. resp. názory a postoje jednotlivcov. možno pokladať za subjekty sociálnej práce. mení sa pohľad na klienta a mení sa klient. Zdôvodňuje to tým. Levická Objektom teoretického záujmu sociálnej práce je podľa nej človek – jednotlivec. mení na vzťah subjekt – subjekt. aby sa jasnejšie odkryli ich podobnosti a rozdiely. (Levická 2005). Tiež sústreďuje pozornosť na činitele utvárajúce konkrétne pole sociálnej práce. Subjektom sociálnej práce je sociálny pracovník. rodina. A. (Čechová in Tokárová 2000). atď. praktické). Do problematiky objektu a subjektu vnáša problém teoretickej a praktickej činnosti sociálnej práce. asistent… dobrovoľník. sú zároveň poskytovateľmi i kontrolórmi (Levická 2007). Rozlišuje aj teoretické a praktické pole sociálnej práce. Chýba im vymedzenie toho ako spolu súvisia. ktoré podľa nej zasahujú do všetkých spoločenských vied. 7. resp. štruk- zbornik_vnutro-A5. Úvahy o objekte sociálnej práce spája s teoretickou činnosťou. sociálna legislatíva. ktorej objektom sú podľa nej sociálne javy a problémy. ale i klient aktívne sa podieľajúci na riešení problémov (Levická 2007). nesúvisia. Sú zároveň zástupcami záujmov štátnej moci i zástupcami záujmov klientov. skupín a komunít či metódy a techniky sociálnej práce. či subjekty sociálnej pomoci ako obec. tak potom sa subjekt – objektový vzťah sociálny pracovník – klient. J. teoretické. môže byť interpersonálny alebo sociálny a môže byť chápaný negatívne i pozitívne ako vývojová zmena. Praktické polia stotožňuje s druhmi sociálnej práce – kuratívnou. J. Levickej nachádza „klientska pyramída“ vytvorená podľa toho ako sú akceptované problémy jednotlivých klientských skupín spoločnosťou. skupiny a komunity subjektom sociálnej práce (Žilová 2000.indd 189 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Súčasťou sociálneho poľa je podľa nej aj „dvojitý mandát“ sociálnych pracovníkov. Levická používa aj ďalšie špecifikácie pojmu pole. preventívnou. tvrdí Husáková (2008). 2011 11:00:48 . Žilová in Tokárová 2003). Levická (2009) navrhuje zaradiť medzi objekty teoretického záujmu sociálnej práce aj konflikt. Úvahy o subjekte sociálnej práce spája s praktickou činnosťou a vtedy sú jednotlivci. Na vzájomné prekrývanie subjektu a objektu sociálnej práce upozorňuje J. ale nie človek. v ktorom pôsobí sociálny pracovník J. Pole. Polia sociálnej práce Pri problematike polí sociálnej práce sa používajú viaceré špecifikácie pojmu pole (sociálne. skupina. ich príčiny. pracovné. Žilová in Tokárová 2003). Rozdielne názory boli aj v otázke toho. Žilová ich bez udania dôvodov neodporúča označovať pojmom subjekty sociálnej práce (Žilová 2000. že konflikt je vždy namierený proti cieľom a hodnotám niekoho. štát. ale v mnohom sú si aj podobné. komunita. Uvažuje o pracovných poliach sociálnej práce. MVO a pod. Ak sa klient stáva subjektom sociálnej práce.

V súvislosti s posudzovaním životnej situácie klienta upozorňujú na moc sociálneho pracovníka. Žilová zastáva názor. Sociálne zdravie spája so sociálnou inteligenciou a sociálnou zrelosťou (Žilová 2000). vnímanie sociálneho klienta. osobnostných charakteristík. spirituálna. ktorý rozhoduje o tom či životnú situáciu klienta uzná alebo neuzná ako problémovú a vyžadujúcu pomoc. že kvalita života je dlhodobý proces sebareflexie. Š. Balogová zasa zdôrazňujú. vek). formy a druhy realizovanej sociálnej práce (Levická 2007). že ide o človeka. role a pozície sociálneho pracovníka. V súvislosti s minimálnym životným štandardom pripomínajú zodpovednosť spoločnosti za kvalitu života jej členov (Levická. Schavel 2006. Nie sú to podľa nej minority podľa počtu. Rozdeľujú ich podľa spoločného znaku (napr. Žilová za ne pokladá sociálne minority. Levická a R. v ktorom sú porovnávané individuálne ašpirácie a predstavy s mierou ich realizácie. 2011 11:00:48 . Iľašová sa zameriavajú na otázky súvisiace s posudzovaním životnej situácie klientov. že kvalita života je súhrnom objektívne a subjektívne posúditeľných stránok každodenného života a spája ju so zmyslom života (1999). Diskutujú o tom. (2006). Navrátil 2009. že sociálny klient je opakom sociálne zdravého jedinca. ktorý sa ocitol v problémovej situácii v dôsledku štrukturálneho usporiadania spoločnosti (Levická 2009). Strieženec uvádza. ktorá hovorí. 7. Ondrušová. skupinu a komunitu. Úplne odlišným spôsobom vymedzuje sociálneho klienta J. zbornik_vnutro-A5. Kvalita života Otázkam kvality života sa autori a autorky venujú v súvislosti s cieľmi. A. Schavel. možnosťou reálnej komunikácie s prostredím. J. vývojovými trendmi. Levická. Najmä v súvislosti s otázkou adekvátnosti poskytovaných služieb a pomoci. Pokladá ju za východiskovú kategóriu sociálnej politiky a sociálnej práce. zdravia. Balogová in Levická 2009). Životná situácia Téma životnej situácie je spojená s teoretickou reflexiou praktickej činnosti sociálnych pracovníčok a pracovníkov. Iľašová in Levická 2009). materiálna a sociálna. J. A. Sociálny klient Väčšina autorov a autoriek pokladá za sociálneho klienta jednotlivca. rodinu. Levická 2007. úlohami a funkciami sociálnej práce. Oláh. (Levická. ktoré vymedzuje v istom zmysle rozporuplne. Levická 2009). Typológii sociálnych klientov sa venujú viacerí autori a autorky. stupňom sociálnej gramotnosti a legislatívou. správania či dobrovoľnosti/nedobrovoľnosti (Oláh.indd 190 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. V súvislosti so sociálnymi klientmi sa uvažuje aj o klientských či cieľových skupinách sociálnej práce. ale podľa sociálneho znevýhodnenia (Žilová 2000).190 Realita a vízia sociálnej práce túra subjektov. Levická a B. Ponúkajú 5-dimenzionálny model kvality života – dimenzie psychická. tiež s komplexnosťou. či diagnostikovať alebo hodnotiť životnú situáciu klienta. ani podľa odopierania práv.

Ondrušová. Hanzalíková in Levická 2009). kde je podľa nich potrebná práca profesionálov aj laikov (Levická. Radková a M. sociálny svet. Čechová in Tokárová 2000. K otázke profesionalizácie a deprofesionalizácie sociálnej práce ako k rozporným tendenciám sa opätovne vracajú J. Matulayová (1998). môže nahradiť diskusia adresná. Navrátil 2009). „Sociálne“ je v jeho úvahách totožné s prosociálnym a v tomto význame sa stalo akousi „zaklínacou formulkou“ jeho kategoriálneho systému – sociálny život. Žilová 2000. jeho jedinečnosti. sociálne normy. slobode. ako to uvádzali niektorí/é autori a autorky v začiatkoch etablovania sociálnej práce ako vednej disciplíny. Podobne uvažuje aj A. typológie. Tokárová 2003. Napriek tomu je evidentné. Levická a V. Žilová. 2006). je podľa nej tzv. Uvedené teoretické problémy sociálnej práce sú samozrejme len fragmentom toho. Oláh. Husáková zasa venujú pozornosť dobrovoľníctvu v sociálnej práci.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 191 Profesionalizácia a deprofesionalizácia Profesionalizáciou a deprofesionalizáciou sociálnej práce ako praktickej činnosti sa ako jedným z rozporov sociálnej práce zaoberajú už Š. sociálny zmysel života. Neadresnú odbornú diskusiu a polemiku. podľa ktorej by sa mali ľudia správať v spoločnosti.indd 191 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. že teoretickú sociálnu prácu netvoria len poznatky iných vedných disciplín. 7. (Žilová in Tokárová 2003). Na záver niekoľko vedľajších zistení 3) Obdobie „krehkosti“ sociálnej práce i sociálnych pracovníkov a pracovníčok v priestore vedy a vedeckého spoločenstva možno po dvadsiatich rokoch pokladať za ukončené. vymedzené ako prosociálne. zodpovednosti. Schavel 2006. Balogová 2002. čomu sa autori a autorky venovali počas dvadsaťročnej novodobej histórie sociálnej práce na Slovensku. ktoré chápu ako doplnok k práci profesionálov (Radková in Levická 2005. 3) Autorka textu pôsobila v rokoch 1983 – 1990 ako výskumná pracovníčka v Kabinete teórie vedy a prognóz SAV v Bratislave. vymedzuje osobitým spôsobom aj kategóriu „sociálneho“. Matulay a T. Husáková 2008). Človek ako sociálna bytosť Všeobecným charakteristikám človeka. Schavel. Problematika profesionalizácie je však väčšinou riešená v rovine normatívnej – vymedzovaním kompetencií sociálneho pracovníka. opodstatnene charakterizujúcu toto obdobie. sociálny fond človeka. zbornik_vnutro-A5. L. Potrebu profesionalizácie aj deprofesionalizácie spájajú s novým antiopresívnym prístupom v sociálnej práci. Oláh. 2011 11:00:48 . právam a zmyslu života venoval veľkú pozornosť Š. vzdelávania a etických pravidiel jeho práce (Strieženec 1999. a zároveň sa stalo normou. Strieženec. (Strieženec 1999. Históriu týchto protichodných tendencií charakterizujú ako vývoj od dobrovoľníctva k profesionalite a od profesionality k dobrovoľníctvu. V rámci svojich snáh ponúknuť teoretické vymedzenie človeka v kontexte sociálnej práce. „Sociálne“. Husáková 2008. Hanzalíková. atď. užším chápaním tohto pojmu a v tomto zmysle by sa malo aj používať v našom jazykovom prostredí. jeho osobnosti.

Žilina. teórie a metód sociálnej práce.. ISBN 80-969449-6−7. P. B. Ďalšie dve publikácie Čechová. UKF. AKCENT PRINT. tematizuje všetky vtedy známe teoretické problémy rovnocenne stručným spôsobom a preto nebol vhodnou publikáciou na naplnenie cieľa analýzy. Alžbety. ISBN 80-968367-1−4. OLIVA. Trnava.: Sociálna práca I. ISBN 80-89104-35-5. J. Kapitoly z dejín. P. Sebareflexia vednej disciplíny prostredníctvom kritickej analýzy vlastných poznatkov je nevyhnutným nástrojom jej rozvoja. ISBN 80-8068-120-1.. M. Aleš. Alžbety. 2007 LEVICKÁ. Trnava 1966 – slovník. VŠZaSP sv. 2003 TOKÁROVÁ. 2000 ŽILOVÁ. Bratislava. MRÁZOVÁ. 7. A.: Úvod do sociálnej práce. Trnava.: Kapitoly zo sociálnej práce. 2008 HUSÁKOVÁ. SCHAVEL. 2006 Strieženec. Š. aby autori a autorky opakovane publikovali identické texty bez obsahového posunu. M. Učebné texty MPSVaR. Bratislava 1997 a Tokárová. a kol. ktoré boli jej predmetom. 2005 LEVICKÁ. s precíznym používaním vedeckých kategórií a bibliografických údajov. 2009 OLÁH. ISBN 978-80-969454-2−9. ONDRUŠOVÁ. Š.: Sociálna práca. 2002 BALOGOVÁ. AKCENT print. A. ISBN 978-80-225-2536-7.: Úvod do sociálnej práce.: Sociálna práca – vybrané kapitoly z dejín.: Sociálna práca (Vybrané kapitoly). Prešov. ISBN 80-969449-6−7.cz 4) Kritéria výberu splnili ešte 3 ďalšie publikácie. 1999 STRIEŽENEC. Zoznam analyzovaných publikácií 4) 1998 MATULAY..: Sociálna práca II. Trnava. VŠZaSP sv. J.: Sociálna práca. Bratislava. NAVRÁTIL. a kol. ISBN 978-80-89332-06-9. je stále viac ako tých. M. AD. Učebné texty MPSVaR. Nitra.: Sociálna práca.. Prešov. Š.indd 192 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29.: Teória a metodológia sociálnej práce. 2011 11:00:48 .: Úvod do sociálnej práce. Š. A. Kontakt: Štefánia Kövérová Katedra sociálnej práce FSŠ VŠS v Sládkovičove e-mail: koverova@seznam. ISBN 80-969390-4−1.: Úvod do štúdia a dejín sociálnej práce.. ISBN 80-968367-5−7. Publikácií. Do predloženej analýzy neboli zahrnuté z nasledujúcich dôvodov: Strieženec. 2006 OLÁH. J. A. PF UMB a IPVŽ. SAP. M. OLIVA. Trnava. A. T. Sú k dispozícii pre ďalšie analýzy. 2009 LEVICKÁ. (Teoretické základy). zbornik_vnutro-A5.: Základy teórie sociálnej práce. ISBN 80-7100-783-8. ktoré neboli zahrnuté do predloženej analýzy. SCHAVEL.. Bratislava 1997 neboli autorke dostupné. ISBN 80-967589-6−9. Bratislava. ISBN 80-8050-201-2.192 Realita a vízia sociálnej práce Počiatočné zbieranie a utrieďovanie informácií zo zahraničných publikácií často prezentované „odrážkovým“ spôsobom písania textu je možné zmeniť na vedeckú explanáciu s argumentmi..: Slovník sociálneho pracovníka. PBF PU. Z. AD. 2000 TOKÁROVÁ. Množstvo publikácií už nie je potrebné pre vydobytie si vedeckého priestoru a preto už nie je ani potrebné. Prešov.. teórie a metodiky sociálnej práce.: Kapitoly z teórie sociálnej práce. M. MATULAYOVÁ. a kol. a kol. M. Gerka. Vybrané problémy. FF PU. J. EKONÓM.

indd 193 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. hodnoty zamestnávateľských organizácií a spoločenské. ktoré sú dôležitou súčasťou aplikovanej a profesijnej etiky sociálnej práce. Kľúčové slová: Etika. hodnoty. qualification. Mátel. ktoré vplývajú na samotnú profesijnú činnosť. Etika je pritom integrálnou a podstatnou zložkou sociálnej práce. The author’s draft is based on his own qualitative research – a comparison of fifteen international and national ethical codes of social work. ethical code. sociálna spravodlivosť. social work. zbornik_vnutro-A5. In agreement with the International Federation of Social Workers the article emphasizes that social work is a value-based profession. Keywords: Ethics.. Vhodným formálnym rámcom pre vyjadrenie tejto skutočnosti sú etické kódexy sociálnej práce. Konflikty hodnôt v pomáhajúcich profesiách. social justice. The proposed values are human rights and dignity. Etický kódex sociálnej práce bol a je jedným z dôležitých znakov profesionality a dôveryhodnosti sociálnej práce ako autonómnej profesie. ktoré môžu tvoriť zásadnú časť revidovaného Etického kódexu sociálnych pracovníkov v SR. integrita. Abstract: One of the most important topics of helping professions including social work nowadays is the examination of values and ethical principles. Môžeme rozlišovať štyri širšie kategórie hodnôt – osobné. T. Navrhovanými hodnotami sú ľudské práva a dôstojnosť človeka. vrátane sociálnej práce. values. etický kódex. profesia. Vlastným prínosom autora príspevku je návrh kľúčových hodnôt sociálnej práce na Slovensku. služba. 1) Por. A suitable formal frame for the expressions of this fact is ethical codes of social work. The author’s contribution is a proposal of key values of social work in Slovakia which can form a substantial part of the revised Ethical code of social workers in the Slovak Republic. V rámci pomáhajúcich profesií je dôležité uvedomenie si a poznanie viacerých kategórií hodnôt.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 193 Sociálna práca ako profesia založená na hodnotách Social work as values based profession Andrej Mátel Abstrakt: Skúmanie hodnôt a etických princípov patrí v súčasnosti medzi najdôležitejšie témy pomáhajúcich profesií. integrity and service. medzi ktorými jestvuje v profesijnej činnosti súlad. 2011 11:00:48 . V súlade s Medzinárodnou federáciou sociálnych pracovníkov príspevok akcentuje. Roman. že sociálna práca je profesiou založenou na hodnotách. profession. 2010. A. kompetencia. sociálna práca. ale aj eventuálny konflikt. s ktorým sa profesionálny pracovník vyrovnáva. 7. 1) Z nich sa v príspevku budeme venovať najmä profesijným hodnotám. Pri návrhu autor vychádza z vlastného kvalitatívneho výskumu komparácie pätnástich medzinárodných a národných etických kódexov sociálnej práce. profesijné.

Vhodným formálnym médiom. kresťanstvo či komunizmus).. J. Sociálna práca nie je hodnotovo neutrálnou profesiou (na rozdiel napr. Na druhej strane usiluje o jednotu v základných princípoch. subjektivistické a antropocentrické definovanie „hodnoty“ (angl. V rámci pomáhajúcich profesií sem bezo sporu môžeme zaradiť sociálnu prácu. 2003. 97 – 8. nem.indd 194 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. L. 4) Profesijné hodnoty sú v ňom explicitne alebo implicitne identifikované a prijaté za dôležité pre profesijnú činnosť. ktoré sú pre výkon danej profesie najpodstatnejšie a bez ktorých by v nej chýbalo niečo zásadné. 7. v ktorej sú identifikované neodňateľné bazálne ľudské práva. s. 53. ale profesiou založenou na hodnotách. Ich výber je pomerne zložitý a závisí od množstva faktorov. teórií a činností je príznačné aj pre profesiu. Práve hodnoty v nej určujú povahu práce i povahu vzťahu medzi pracovníkom a klientom. tieto bývajú ťažiskom profesijného etického kódexu v danej krajine alebo inštitúcii. je etický kódex sociálnej práce. inštitúciu alebo organizáciu. štandardy správania a princípy považované za žiaduce skupinou ľudí. čo považujeme za dôležité a významné pre človeka. et al. resp. čo si ceníme. V postmoderne vystupuje podľa Lyotarda do popredia pluralita namiesto jednoty a celku. V tomto duchu Barker v renomovanom americkom Slovníku sociálnej práce (2003) pod heslom hodnoty uvádza „zvyky. Tieto bývajú označené za kľúčové. V medzinárodnom meradle môžeme za najdôležitejší konsenzus 20. Skúmaniu (kľúčových) hodnôt sociálnej práce sa v súčasnosti venuje množstvo odborníkov. ktoré nám majú pomáhať orientovať sa vo svete (akými bolo napr. na ktorom môžu byť hodnoty sformulované a transparentne identifikované. preto v súčasnom postmodernom svete jestvuje nesmierna rozmanitosť a pluralita hodnôt. zbornik_vnutro-A5. etický kódex sociálnych pracovníkov. s. Value. kolegami navzájom i širšou spoločnosťou. že sme sa stali nedôverčivými voči metanaráciám. A. s. názory. Barker. Ak nastane v profesijnej komunite zhoda s ich výberom. 2010. 2011 11:00:48 . O postmodernizmu. integritu a samostatnosť (vzhľadom na iné profesie). R. 453. Sú taktiež kľúčové pri riešení etických problémov a dilem. Súčasnému postmodernému mysleniu zodpovedá aj dostatočne široké. Zvlášť dôležité je to u tých profesií. F. The Social Work Dictionary. Hľadanie spoločnej bázy vzhľadom na rôznorodosť prístupov. storočia považovať Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948. kultúry a národy vzhľadom na spoločný cieľ. 1993. bola skutočnosť. Táto pomerne mladá profesia obsahuje veľké množstvo rôznorodých praktických činností. vážime. že to. V rámci jednotlivých profesií – vrátane sociálnej práce – sa odborníci na etiku zvyčajne snažia rozlišovať tie. Schavel M. ak sa tento dotýka samotného človeka. najmä individuálnych a spoločenských. čo nás urobilo „postmodernými“. ktoré historicky zápasia o svoju svojbytnosť.194 Realita a vízia sociálnej práce Hodnoty v postmodernom svete Francúzsky filozof a literárny kritik Jean-François Lyotard (1924 – 1998) v svojom diele „Postmoderná situácia“ (1979) uviedol. metód a techník vzhľadom na rozmanitých užívateľov jej služieb. cieľoch. Aplikovaná etika v sociální práci. z ktorých môžeme uviesť: americký 2) 3) 4) Por. der Wert) ako všeobecného pojmu pre všetko. kultúrou alebo jednotlivcom. hodnôt a štandardov relevantných a normatívnych pre jednotlivú profesiu. Táto skutočnosť platí aj v hodnotách.“ 3) Na druhej strane aj v pluralitnom svete jestvuje viditeľná snaha o hľadanie niečoho spoločného. Mátel. čo dokáže spojiť a zjednotiť ľudí. vzdelanostných nárokoch na sociálnych pracovníkov a v neposlednom rade v etickom prístupe. 2) čiže veľkým príbehom. od sociológie). Etický kódex je v svojej podstate súbor písomne formulovaných etických princípov. zvlášť vtedy. Lyotard.

Reamer (2008). Sociálna práca ako profesia založená na hodnotách musí mať vzhľadom na metaforu domu doširoka otvorené dvere pre všetkých užívateľov služieb. 4. č. AASW (2010). oblastí etických zodpovedností a etických noriem. Revízia etického kódexu v SR – kvalitatívny výskum Dôležitou otázkou je. ktoré hodnoty môžeme považovať za kľúčové pre sociálnu prácu? Autor tohto príspevku zrealizoval v roku 2010 výskum. Ďalšími stavebnými kameňmi postavenými na hodnotách sú jednotlivé etické princípy usporiadané v jednotlivých oblastiach zodpovednosti (obr. Napokon okno symbolizuje transparentnosť a dôveryhodnosť profesie sociálna práca pre celú spoločnosť (obr. austrálsky AASW 2010. pragmatická a obsahová analýza. Explicitné uvedenie v texte a identifikovanie ako hodnoty/princípu. Banksová (2006). portugalský APSS 2007 a taliansky CN 2009). Parciálna výskumná otázka pritom znela: „Identifikujú explicitne etické kódexy kľúčové hodnoty. resp. aktualizácie. L. ruský ССОПиР 2003. 4). SSP ČR (2006). Explicitné uvedenie v samostatnom dokumente – CASW (2005). Použitou metódou bola najmä komparatívna analýza dokumentov. BASW (2002). Ak si profesiu sociálna práca predstavíme cez metaforu „domu“. štrukturálnych a procedurálnych postupov revízie Etického kódexu sociálnych pracovníkov v SR. 1).Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 195 profesor a najcitovanejší súčasný odborník na etiku sociálnej práce F. M. 5) V analýze materiálov boli použité viaceré hermeneutické metódy. etické princípy? Ak áno. 3. V rámci obsahového konceptu revízie etického kódexu v SR bola pozornosť venovaná identifikovaniu hodnôt a princípov v skúmaných deontologických kódexoch. ktoré sú to?“ V texte kódexov sme sa streli so štvorakým spôsom uvádzania hodnôt a princípov: 1. 3). ktoré upevňujú celú profesijnú činnosť (obr. č. švédsky ASSR 1997. Explicitné uvedenie v samostatnej časti – NASW (2008). 2011 11:00:48 . 7. špecifických činností. britskí špecialisti S. Z hľadiska etickej výbavy profesie sú týmito základmi práve hodnoty. jazykovo-syntaktická. 2. zbornik_vnutro-A5. 4 mimoeurópske etické kódexy (americký NASW 2008. resp. Dávideková (2008) a A. najmä identifikovanie kľúčových hodnôt. 5) Konkrétne sa jednalo o 2 medzinárodné etické kódexy (IFSW 1994. Na ne nadväzujú rôznorodé oblasti profesijnej činnosti sociálnych pracovníkov (obr. etických princípov. u nás J. švajčiarsky AS 2006. Mátel (2010). Implicitné uvedenie v texte – ASP SR (1997). č. ktorého cieľom bolo predloženie koncepčného návrhu revízie etického kódexu sociálnych pracovníkov v Slovenskej republike ako relevantnej súčasti jeho zmeny. izraelský SWI 2007) a 9 európskych (okrem slovenského britský BASW 2002. 2). Výskumnú vzorku tvorilo 15 vybraných medzinárodných a národných etických kódexov sociálnej práce. s akcentom na identifikovanie kľúčových hodnôt sociálnej práce. aby mohli vstúpiť do bezpečného priestoru dôvery v etickej korektnosti. DBSH (2006). tento musí mať predovšetkým pevné základy. najmä štrukturálna.indd 195 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Levická (2009). Parrott (2010). ktoré môžu byť obsahovou súčasťou revidovaného kódexu. nemecký DBSH 1997. IFSW/IASSW 2004). český SSP ČR 2006. Z metodologického hľadiska si autor zvolil kvalitatívnu stratégiu. č. Výskumným problémom bolo stanovenie obsahových. kanadský CASW 2005. sémantická. Tieto bývajú explicitne alebo implicitne identifikované v etických kódexoch sociálnej práce.

a to zvyčajne také. 1. ale kategorizoval ich ako „zásadné princípy“ (a podľa neho aj APSS 2007).indd 196 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. ktorý de facto identifikoval dve kľúčové hodnoty. ktoré svojim nadnárodným významom a vplyvom určujú v súčasnosti isté štandardy kvality etických kódexov. Kľúčové (zásadné) hodnoty (resp. princípy) explicitne identifikuje v svojom texte osem z pätnástich etických kódexov. mobilita a flexibilnosť Počet 2 NASW (2008) 6 CASW (2005) 6 AASW (2010) 3 BASW (2002) 5 ASSR (1997) 2 ССОПиР (2003) 4 zbornik_vnutro-A5. jestvuje istá odlišnosť v závislosti od charakteru kódexu (nadnárodné/národné) a krajiny pôvodu. 1: Identifikované kľúčové hodnoty v etických kódexoch Kódex IFSW (2004) APSS (2007) Kľúčové hodnoty (zásadné princípy) Ľudské práva a ľudská dôstojnosť Sociálna spravodlivosť Služba Sociálna spravodlivosť Dôstojnosť a hodnota človeka Dôležitosť ľudských vzťahov Integrita Kompetencia Rešpektovanie dôstojnosti a hodnoty osoby Úsilie o sociálnu spravodlivosť Služba ľudstvu Integrita v profesionálnej praxi Dôvernosť v profesionálnej praxi Kompetencia v profesionálnej praxi Úcta k osobám Sociálna spravodlivosť Profesionálna integrita Ľudská dôstojnosť a hodnota Sociálna spravodlivosť Služba ľudstvu Integrita Kompetencia Ľudské práva Humanizmus Ľudská dôstojnosť a tolerancia Sociálna spravodlivosť a humanizmus Kompetencia Sociálna aktivita. čo vyjadruje tabuľka č. 2011 11:00:48 . 7.196 Realita a vízia sociálnej práce Spomedzi výskumnej vzorky šesť národných etických kódexov identifikuje. Špecifický je medzinárodný etický kódex IFSW/IASSW. pomenováva a explicitne predstavuje kľúčové hodnoty sociálnej práce. Vzhľadom na jednotlivé kľúčové hodnoty. navzdory snahám odborníkov o dôslednejšie rozlišovanie. Tabuľka č. ich pomenovanie a počet. Terminologické rozlíšenie medzi hodnotami a princípmi nie je vo všetkých týchto dokumentoch jednoznačné.

6/1 kódex) je znakom univerzálnosti hodnoty rešpektovania ľudských práv a ľudskej dôstojnosti.indd 197 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Integrita (4) 4a. dokumenty. súbor dvoch kľúčových hodnôt: rešpektovanie ľudských práv a ľudskej dôstojnosti. bolo vo výskumnej vzorke identifikovaných 11. Tomu zodpovedá aj skutočnosť. ktoré obsahujú pomenovaný etický princíp náležiaci k danej kľúčovej hodnote. Kompetencia (3) 4b. Spolu išlo o 52 formulovaných všeobecných princípov v skúmanej vzorke (3. kde kľúčové hodnoty tvoria zreteľne identifikovateľnú a samostatnú časť kódexu (5 kódexov: NASW 2008. Druhý najširší trs tvorila kľúčová hodnota sociálnej spravodlivosti s ďalšími piatimi princípmi. 54 výskytov sformulovaných princípov v skúmanej vzorke (čo predstavuje podiel 3. ktoré sa vyskytli v skúmanej vzorke 19-krát (1. Dôvernosť (1: CASW 2005) 6c. Sociálna spravodlivosť (6) 2. mobilita a flexibilnosť (1 : ССОПиР 2003) Popri kľúčových hodnotách bolo vo výskume identifikovaných 32 dôležitých etických princípov sociálnej práce. Služba (3) 5a.5/1 kódex). 2011 11:00:48 . ASSR 1997). BASW 2002. Humanizmus (2) 6a. že je v medzinárodnom etickom kódexe označená za zásadný princíp. Dôležitosť ľudských vzťahov (1: NASW 2008) 6b. Vzhľadom na identifikované kľúčové hodnoty boli v procese spracovania výskumných výsledkov utvorené trsy. Tretí najširší trs tvorila kľúčová hodnota kompetencie so 4 formulovanými princípmi. Veľkosť trsu bola považovaná za jeden z dôležitých znakov všeobecného a univerzálneho konsenzu vzhľadom na danú zásadnú hodnotu. ktoré v svojom texte explicitne identifikovali kľúčové hodnoty alebo zásadné princípy. a to aj pri tých kódexoch.“ Rozmanitosť bolo možné identifikovať v spôsobe stavby jednotlivých dokumentov: 1. ďalej služba takisto s tromi princípmi. dokumenty. všetky etické kódexy. Ľudské práva (2) 5b. kde kľúčové hodnoty tvoria dokonca samostatný dokument (1 kódex: CASW 2005). použili tieto ako dôležitý nástroj štrukturovania dokumentu. 7. ale s nižším výskytom – 4-krát (0.7/1 kódex). 2.3/1 kódex). Dôstojnosť a hodnota človeka (5) 3. Okrem všeobecnej formulácie ho tvorilo 9 identifikovaných princípov. Sociálna aktivita. Najširší trs vytvára kľúčová hodnota. V súvislosti s kľúčovými hodnotami a ich vzťahom k štrukturovaniu etického kódexu súvisela aj výskumná otázka: „Sú kľúčové hodnoty alebo princípy súčasťou štruktúry kódexu?“ Odpoveď na túto výskumnú otázku znela: „Áno. čo je opäť znakom jej univerzálnosti a zodpovedá mu identifikovanie IFSW ako druhého zásadného princípu. AASW 2010. ktoré explicitne kľúčové hodnoty neidentifikujú.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 197 Z hľadiska jednotlivých kľúčových hodnôt. kde kľúčové hodnoty tvoria zbornik_vnutro-A5.3/1 kódex). ССОПиР 2003. 3. Z nich je dôvernosť v jednom kódexe (CASW 2005) identifikovaná aj ako kľúčová hodnota. dokumenty. Uvádzam ich v poradí podľa počtu kódexov. Úcta k osobám (1: AASW 2010) 6d. resp. Za ním tesne nasleduje kľúčová hodnota integrity s 3 princípmi vyskytujúcimi sa 11-krát (0. kde boli identifikované ako kľúčové (zásadné) a explicitne uvedené: 1.

zbornik_vnutro-A5. Práve táto môže byť špecifickou kľúčovou hodnotou slovenskej sociálnej práce. 7. Svojou relevanciou a častým výskytom v národných kódexoch si zaslúžia pozornosť ďalšie dve kľúčové hodnoty kompetencia a integrita. teda rešpektovanie ľudských práv a ľudskej dôstojnosti. ale ojedinelosť označenia niektorej z hodnôt za kľúčovú môže byť znakom národného špecifika.indd 198 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. služba. Autor preto navrhuje. že sociálna práca je profesiou založenou na hodnotách. Jej kvalitatívny význam nie je preto o nič menší. zrozumiteľného a evidentného identifikovania kľúčových hodnôt. Záver Vlastným prínosom autora príspevku je návrh kľúčových hodnôt sociálnej práce na Slovensku. integrita. potrebu jeho revízie a zistenie národných špecifík vzhľadom na hodnoty a etické princípy sociálnej práce na Slovensku. Tento stav nie je v súlade s aktuálnym trendom v profesijnej etike. skupiny by bolo možné zaradiť aj izraelský etický kódex (časť Hodnoty v profesii). ktoré môžu tvoriť zásadnú časť revidovaného Etického kódexu sociálnych pracovníkov v SR. Nemecký a švajčiarsky etický kódex majú samostatnú časť nazvanú „Všeobecné zásady správania.“ Z hľadiska kvalitatívneho výskumu k tomu treba uviesť. kompetencia. aby sa v revidovanom etickom kódexe identifikovali a pomenovali hodnoty. Do veľkej miery to súvisí so starším medzinárodným kódexom IFSW 1994. sociálna spravodlivosť. Do 2. Navrhovanými hodnotami sú ľudské práva a dôstojnosť človeka. Pri návrhu autor vychádza z vlastného kvalitatívneho výskumu komparácie pätnástich medzinárodných a národných etických kódexov sociálnej práce. že vyššia početnosť predstavuje kritérium všeobecnejšieho a univerzálnejšieho prijatia z medzinárodného (nadnárodného) hľadiska. Súčasný slovenský etický kódex je špecifický – a v tomto bode blízky NASW (2008) – dôrazom na prvoradosť služby: Sociálny pracovník vo svojej práci považuje za prvoradý záväzok slúžiť (1. podpora sociálnej spravodlivosti. Vzhľadom na globálnu komunitu by bolo vhodné uviesť oba zásadné princípy IFSW/IASSW. Z hľadiska vedeckého overenia bude ďalším výskumným krokom (v prvej polovici roku 2011) zrealizovanie kvantitatívneho empirického výskumu zameraného na postoje sociálnych pracovníkov a študentov sociálnej práce k etickému kódexu. ktoré sú prijímané medzinárodnou komunitou a národnými špecifikami Slovenska.198 Realita a vízia sociálnej práce identifikovateľnú. 2011 11:00:48 . ktoré môžeme označiť za kľúčové a ktoré budú tvoriť zásadnú etickú bázu pre formuláciu jednotlivých princípov a pravidiel správania. IFSW 2004. Sociálna práca ako profesia založená na hodnotách by mala z hľadiska etiky oscilovať medzi aktuálnymi univerzálnymi hodnotami a princípmi. APSS 2007). C). ale nie samostatnú časť kódexu (3 kódexy: IFSW 1994. Slovenský etický kódex patrí do skupiny kódexov bez explicitného. Otázkou je identifikovanie hodnoty/hodnôt podstatných pre národný kontext sociálnej práce na Slovensku.

s. 2006. 2010 183 s. Trnava: FZASP TU. A. ISBN 978-80-89 332-06-9. S.−29. L. F. R. 128-137. The Social Work Dictionary. A. mája. 2010. 2005. (eds. 2010. T. – FOTTA. Values and Ethics in Social Work Practice. 2006. P. Exeter: Learning Matters Ltd. – ROMAN. Zborník príspevkov z konferencie v Trnave. PhD. 7. Konflikty hodnôt v pomáhajúcich profesiách. 2010. O postmodernizmu. Hodnoty a etika v sociálnej práci. F. Brno: Institut mezioborových studií.) Existenciálne významné hodnoty v osobnom. 2010 173 s. In: Levická. 2009. 1993. PhDr. Ethics and Values in Social Work.. M. ISBN 978-1−84 445-370-2. Bratislava: VŠZaSP sv. 10. MÁTEL. LEVICKÁ. Alžbety v Bratislave Nám. 28. spoločenskom a kultúrnom kontexte. New York: Columbia University Press. ThDr.com zbornik_vnutro-A5. ISBN 978-0−231-13 789-8. J. 2009. E. Katedra sociálnej práce VŠZaSP sv. 493 s. Trnava: Oliva. 2006 240 s. Hodnoty a ich význam pre sociálnu prácu. Social Work Values and Ethics. ISBN 978-80-87 182-13-0. DC: NASW. – MÜHLPACHR. Praha: Filozofický ústav. MÁTEL. s.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 199 Literatúra: BANKS. P. 2010. 83-85. ISBN 978-1−4 039-9 420-2. 1993 206 s. Sociálna práca II. – SCHAVEL. M. Trnava: FF TU v Trnave. 2010. Aplikovaná etika v sociální práci. 2003. ISBN 978 808 082-160-9. 2003. A. L. 2008. Andrej Mátel. 75-86. a kol. In: NANIŠTOVÁ. 3rd Edition. MÁTEL. ISBN 978-80-8 082-418-2. PARROTT. Etika sociálnej práce.matel@gmail. Kontakt: doc. T. 2008. 1. ISBN 0-87 101-355-X. J. 2nd Ed. ISBN 978-80-89 271-85-6. Box 104 810 00 Bratislava e-mail: andrej. 5th Ed. Washington. LYOTARD. ISBN 80 7 007-047-1. – ROMAN. 1. s. 2006 218 s. 2011 11:00:48 . DÁVIDEKOVÁ. REAMER. O. In Sociália. Zborník príspevkov z konferencie Človek a hodnoty. G. Alžbety. Basingstoke: Palgrave Macmillan. P. č.indd 199 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 2010 236 s. BARKER. 3rd Ed. J.

social work. gender sensitivity. Gender theory and gender policy are becoming a part of social work curricula in some school of graduate study in Slovakia. Some data from survey about gender sensitivity at social work education by analysing web pages are discussed. ktorý má svoje ideové korene vo feministických teóriách využívajúcich rod (gender) ako kľúčovú analytickú kategóriu pri interpretácii sociálnych fenoménov. ktorého cieľom je predchádzať rodovej diskriminácii. Na záver je načrtnutá vízia vzdelávania v sociálnej práci. ktoré sa premietajú do etických zásad práce s klientom/klientkou. 2011 11:00:48 . education in social work. both the content and methods. ktorý je založený na určitých hodnotových východiskách. vzdelávanie v sociálnej práci. zbornik_vnutro-A5. Rodové teórie a rodové politiky sa stávajú súčasťou študijných programov aj pre štúdium sociálnej práce na niektorých vysokých školách aj na Slovensku. reflektujúcim prístupom k zaobchádzaním s mocou vo vzťahu pomoci. Podľa Bosej a Minarovičovej (2005) je rodovo citlivé vzdelávanie prístup. Key words: gender. ale aj reflektovaním zaobchádzania s mocou v sociálnej štruktúre spoločnosti (napr. Ide predovšetkým o hodnoty spojené s rešpektovaním práv klientov/klientiek súvisiacich s rodovou rovnosťou. ktorými sa vzdelávatelia v sociálnej práci prezentujú na svojich webovských stránkach. ako tento prístup uplatňujú (neuplatňujú) vzdelávatelia tohto študijného programu. sociálna práca. 7.200 Realita a vízia sociálnej práce Rodové hľadisko vo vzdelávaní v oblasti sociálnej práce Gender and social work education Elena Ondrušková Abstrakt: Rod je významným aspektom sociálnej praxe a má vplyv na charakteristiku a riešenie sociálnych problémov. Vnímame ho zároveň ako praktický prístup v sociálnej práci ako pomáhajúcej a podpornej praxi:. ktorá zahrnuje rodové hľadisko v diferencovaných podobách a ktorá sa týka tak obsahového ako i metodického aspektu vzdelávania.indd 200 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. In the conclusion the future of gender mainstreaming education related to practise of social work. education survey Rodové hľadisko alebo rodovo citlivý prístup v sociálnej práci V tomto príspevku sa budem zaoberať rodovým hľadiskom/rodovo citlivým prístupom vo vzdelávaní študentov a študentiek sociálnej práce a analýzou toho. rodová citlivosť. Rodovo citlivý prístup v sociálnej chápeme ako prístup. V príspevku je venovaná pozornosť histórii vzdelávania k rodovej citlivosti v rámci štúdia sociálnej práce. ktoré sú zapojené do riešenia náročných životných situácií). Kľúčové slová: rod. Diskutované sú aj zistenia z prieskumu. fungovanie sociálnych inštitúcií. ktorý vedome pracuje s narušovaním rodových sterotypov a podporuje kritické myslenie žiakov/študentov a žiačiek/študentiek. prieskum vzdelávania Abstract: Gender is a meaningful aspect of social practice and has an impact on the interpretation and the resolving of many social problems. are described. ktorý autorka zamerala na rodovú analýzu informácií. In the article the attention will be paid to history of gender education in social work study.

Význam jazykových konštrukcií sociálnej aj individuálnej reality sa premietol do významného rozšírenia naratívnych postupov. 2011 11:00:48 . 2008a). etických zásadách sociálnej práce (napr.). Tieto záujmy a hodnoty sú spoločné s kritickými prístupmi v sociálnej práci. Matoušek.ifsw. ktorá vedie k sociálnej nespravodlivosti. sa niekedy identifikujú s kritickými vedeckými prístupmi alebo antiopresívnymi praxami. Táto sa hlási k k demokratickým a humanistickým ideálom. Alternatívne sa stretávane s termínmi ako feministická alebo štrukturálna sociálna práca. ktoré ich narušujú. ako najcennejších spôsobov porozumenia individuálnej aj kultúrnej skúsenosti. Štrukturálna sociálna práca sa usiluje o zmenu opresívnej situácie. Tieto prístupy. ktoré sú ukotvené skôr v postfeministickom uvažovaní. sa vo vzhlásení usilujeme/snažíme zmierniť chudobu a oslobodiť zraniteľných a potlačovaných ľudí s cieľom zaviesť/podporiť sociálnu inklúziu“(http://www. ktoré reaguje na nerovnaké zaobchádzanie a príležitosti je súčas- zbornik_vnutro-A5.org/ f38000138. „Ľudské práva a sociálna spravodlivosť slúžia ako motivácia a potvrdenie/oprávnenie pre aktivitu sociálnej práce. nerovnováhu vzťahu jedinca voči spoločenským inštitúciám a s tým súvisí nerovnaká distribúcia moci v spoločnosti. ktoré sú zdôrazňované aj v európskom právnom priestore. sa usilujú o porozumenie ustanovovania mocenských vzťahov a ich podporujú aktivity. že akceptujúc úlohu jazyka a diskurzu v produkovaní/konštruovaní sociálnych fenoménov. Rodové hľadisko. že rod je sociálnou a kultúrnou konštrukciou a sociálne či psychologické problémy jedinca súvisia so sociálnou štruktúrou spoločnosti. Z hľadiska procesu pomoci je dôležitou súčasťou podpora sebadôvery a dôraz na procesy voľby.indd 201 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. V solidarite s tými. resp. kódexe sociálneho pracovníka/ pracovníčky. ktorá bola prijatá na Montrealskej konferencii v r.02.html?print=true. Rigidnosť sociálnej štruktúry má vplyv na nerovnováhu vzťahov jedincov v rámci spoločnosti. 2000 medzinárodnou federáciou sociálnych pracovníkov. Je v zhode z ľudskými a občianskymi právami. skupín a komunít. 7. To. ktoré vychádzajú z rešpektovania rovnosti. Rodovo citlivý prístup v praxi sociálnej práce je reprezentovaný rovnovážnymi vzťahmi vo sfére pomoci a podpory a jeho cieľom je posilnenie klienta/klientky. Nie je v rozpore ani s platnou definíciou sociálnej práce. ktoré Healy (2005) sa zaoberajú zaoberá analýzou a transformáciou mocenských vzťahov v každej úrovni sociálnej práce.04. Kritické teórie sa riadia hodnotami sociálnej spravodlivosti a snažia sa v praktikách narušovať nerovné hierarchické vzťahy v spoločnosti. Z hľadiska zásad sociálnej práce ako teórie a praxe možno za rodovo citlivé považovať zásady:  akceptovanie práv týkajúcich sa rovnosti rodov v oblasti ekonomickej. Rodovo citlivý prístup možno považovať za profesionálny prístup v sociálnej práci aj keď sa v súčasnosti explicitne neobjavuje v etických zásadách.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 201 Rodovo citlivá sociálna práca rešpektuje skutočnosť. hodnoty a dôstojnosti všetkých ľudí. čo je kritickým prístupom viac menej spoločné je. aby nebránila efektívne a spravodlivo postupovať v potrebnej situácii a maximalizovať podporu marginalizovaných alebo vylučovaných jednotlivcov.2011). ktorí sú znevýhodnení. sociálnej i politickej  podporovanie zásady rovnosti príležitostí vo všetkých oblastiach života  odmietanie rigidnosti rolových očakávaní a rodových stereotypov  podporovanie zaangažovanie otcov na výchove detí  podporovanie mocensky vyvážených vzťahov v procese sociálnej práce  podporovanie predstavy o vzťahovej zodpovednosti – voči vnucovaniu predstavy povinnej heterosexuality ako ideálu vzťahov (Ondrušková. ale vo výskumoch skôr analyzujú a zviditeľňujú relevantné diskurzy a skúmajú pôsobenie moci v sociálnom svete.

kurzy typu rodových štúdií. hodnotových východísk ale aj výber postupov a intervencií v pomáhajúcich profesiách všeobecne a špecificky aj v sociálnej práci. a sociálnu štruktúru citlivé zaobchádzanie čitateľné vo viacerých súčastiach vzdelávania a súvisiacich aktivitách. „Analýza“ sa týkala verejne prezetnovaných informácií. resp. V prípade riešenia niektorých krízových alebo náročných životných situácií je namieste zvažovať o profesionálne nevhodnom postupe. štrukturálnym. rodovo korektným prístupom stretávame v rámci vzdelávania temer na každej európskej a americkej univerzite. Jeho podoba závisí s hodnotovým. ak nie je postup rodovo korektný (nediskriminujúci) alebo nezvažuje rod ako možný kontextuálny faktor porozumenia situácie. ktoré sú efektívne. Postoj jednotlivých katedier a inštitúcií k rodovo citlivému vzdelávaniu som sa rozhodla identifikovať cez prítomnosť viacerých jazykových a symbolických praktík v textoch a iných prezentovaných mediálnych formách. ktoré sa zaoberajú rodovými aspektmi sociálneho života. ktoré sú zverejnené na webovských stránkach. prípadne dôraz na posilňovanie v obsahovom zameraní aj metodike kurzu… 3. Neviditeľný/nepriznaný: chýbanie rodovo citlivého jazyka.202 Realita a vízia sociálnej práce ťou riešenia rôznych sociálnych situácií. V súčasnosti sa s feministickým. Čiastočne priznaný: v niekorých oblastiach vzdelávania (niektorými učiteľmi/učiteľkami) sa uplatňuje rodovo citlivý prístup.indd 202 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. prípadne tradíciou pracoviska. Vyhranený: rodovo citlivý jazyk.. zbornik_vnutro-A5. teoretickým ukotvením učiteľov/učiteliek jednotlivých inštitúcií. ktoré boli/sú ovplyvnené feminizmom sociálnej konštrukcie. podobne je to aj s používaním rodovo citlivého jazyka. Rodovo citliví vzdelávatelia v sociálnej práci V rámci vzdelávania študentov a študentiek sociálne práce možno vytvárať priestor pre kritické uvažovanie. ktorá je vytváraná v diskurzoch a potvrdzovaná/reprodukovaná v sociálnych praktikách (voľne podľa Butler. 7. implicitné rodovo citlivé. nie sú uvedené kurzy. Na štruktúru citlivý prístup je prítomný v postoji k študentom a študentkám sociálnej práce – v kurzoch ale aj dobrovoľníckych aktivitách. 2011 11:00:48 . citlivosť na štruktúru. Porozumenie a definovanie rodu ako sociálnej i kultúrnej konštrukcie. uplatňovanie rodového hľadiska pri analyzovaní sociálnych fenoménov tak v teoretickom vzdelávaní – ponuka diferencovaných teoretických východísk ako aj v oblasti praktického vzdelávania. vedeckú analýzu vzdelávateľov v oblasti sociálnej práce z hľadiska toho. vychádzajú z postupov štrukturálnej sociálnej práce a využívajú metódy. resp. Rozhodla som sa urobiť prehľad. Na základe prítomnosti týchto praktík a znakov (tzv. v ktorých sa klienti a klientky nachádzajú. Rodovo citlivý prístup je v kontexte uvedených prístupov vnímaný ako profesionálny a etický. 2. Teoreticky vyhranený prístup je uplatený ako interpretačné hľadisko v základných (aspoň niektorých) teoretických kurzoch v študijnom programe sociálna práca. Interpretácia rodovej identity v tomto type teórií je primárne ukotvená v sociálnom konštrukcionizme. Postupy. indikátorov) v dokumentoch a iných dátových súboroch zverejnených na webovských stránkach som vytvorila tri kategórie prístupov „rodovej citlivosti“ danej vzdelávacej inštitúcie alebo jej organizačnej jednotky: 1. gender mainstreamingu a pod. nie veľmi sofistikovú. 2003) má vplyv na definovanie etických. ako deklarujú svoj postoj k rodovej korektnosti/rodovej citlivosti.

Rodovo citlivý jazyk je používaný vo všetkých textoch zverejnených na stránke katedry (oceniť treba aj to. Alžbety. Vysokej školy v Sládkovičove v politologických kurzoch: povinne voliteľnom kurze Rodová rovnosť. Čo sa týka používania rodovo citlivého jazyka. K tretej kategórii. Nedá sa zistiť.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 203 Podľa týchto indifikačných znakov by bolo možné jednotlivé vzdelávacie pracoviská zaradiť k uvedeným prístupom k rodovo citlivému vzdelávaniu nasledovne: Do prvej kategórie kategórie. tento pri označení pozícií (prodekan: žena). Na stránke nie je čitateľná rodová citlivosť. napriek tomu. Medzi povinne voliteľné kurzyje v magisterskom zaradený kurz „Rodové štúdie“.. prípadne na štruktúru citlivý prístup. že zástupkyňou vedúceho je žena je na stránke označená 1) 2) Dáta zo stránok jednotlivých vzdelávacích inštitúcií som zbierala v priebehu prvého februárového týždňa t. K druhej kategórii – čiastočne priznaný na rod citlivý prístup – by som zaradila našu Katedru sociálnej na Pedagogickej fakulte UK v Bratislave. r. 2011 11:00:48 . Viaceré bakalárske a diplomové práce. Rodové hľadisko. V aktuálnom školskom roku je uvedená jedna diplomová práca. Podobne je to aj na Katedre sociálnej práce a sociálnych vied Fakulty sociálnych vied a zdravotnictva UKF v Nitre. obe lektoruje učiteľ. Rodovo citlivý jazyk je použitý v prípade označenia pozície vedúcej katedry. k tzv. je implicitne prítomné vo viacerých povinných a povinne voliteľných kurzoch. zodpovedajú vtedy aktuálnemu stavu. možno zaradiť ostatné vzdelávacie inštitúcie. Čiastočne sa tematika rodu reflektuje na Fakulte sociálnych štúdií. vyhranenému prístupu k rodovo citlivému vzdelávaniu 1). či katedra vypisuje diplomové alebo bakalárske práce na danú tému. Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. ako možno dedukovať z názvov. ktorú som nazvala neviditeľný/nepriznaný na rod citlivý prístup. V označovaní pozícií sa používa rodovo citlivý jazyk. ako je zrejmé z informačných listov a syláb. Patrí sem Katedra sociálnej práce. zbornik_vnutro-A5. že jednotlivé textové súbory sú dostupné aj v anglickom jazyku).indd 203 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Pomerne veľký priestor je na stránke venovaný prezentovaniu odborných a dobrovoľníckych aktivít študentov a študentiek. 7. ktorá spracováva sociálny problém prostredníctvom rodového hľadiska. na stránke chýba. Vo viacerých bakalárskych a diplomových prácach sa ako teoretické východisko využíva rodové hľadisko. Isté známky rodovo citlivého prístup možno identifikovať aj na stránke Katedry sociálnej práce Pedagogickej fakulty univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici. 2) možno zaradiť iba Katedru sociálnej práce Inštitútu edukológie a sociálnej práce Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove. V rámci kurikula je ponúkaný kurz. V textoch a informáciách sa nepoužíva rodovo citlivý jazyk a katedra ani neuvádza žiadne kurzy typu rodových štúdií a/alebo gender mainstreamingu. vo svojich teoretických východiskách alebo problémovom zameraní uplatňujú rodové hľadisko alebo vychádzajú z feministických teórií. nepoužíva sa rodovo citlivý jazyk. V niektorých kurzoch je ako východiskový prístup k riešeniu sociálnych problémov zvolený kladený dôraz na posilňovanie vylúčených jedincov a skupín a zároveň dôraz na zohľadňovanie rodového hľadiska. Termín rodovo citlivé vzdelávanie možno v tomto prípade alternovať s termínom femnisitický. rovnosť príležitostí a antidiskriminácia“ a voliteľnom Gender mainstreaming a stav v dosahovaní rodovej rovnosti v SR. ktorý sa zameriava na politiku gender mainstreamingu „Rovnosť príležitostí a rodová problematika“. v ktorom sú predstavené niektoré feministické teórie a ich interpretácie vybraných sociálnych fenoménov.

keď sú ženy v tejto oblasti činnosti zneviditeľňované používaním rodovo necitlivého jazyka vo verejnej komunikácií vzdelávateľov sociálnej práce. 7. že sociálnej práca bola od počiatkov svojej existencie oblasťou aktivít. Z prezentovaných informácií sa nedalo zistiť.indd 204 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Inokedy je to tak. 2010). Zo stránky sa nedalo zistiť. či sa rod reflektuje v neiktorých kurzoch a záverených prácach. Súvisí s afiliáciou učiteľov a učiteliek k istému prístupu v teoretizovaní a praxi. či sú vypísane v rámci záverečných školských práce témy reflektujúce rodové hľadisko v sociálnej práci. že vedúcou katedry je žena. 2011 11:00:48 .204 Realita a vízia sociálnej práce daná pozícia „zástupca vedúceho“. pričom v tejto pozícii je v súčastnosti žena. Podľa uvádzaných informácií sa nedalo zistiť. na webovskej stránke je označená jej pozícia „vedúci“. Perspektívy rodovo citlivého vzdelávania alebo jasné stanoviská vo vzdelávaní Prítomnosť a evidencia dominujúce prístupu vo vysokoškolskom vzdelávaní v oblasti sociálnej práce je ovplyvnená viacerými faktormi. Vedúca pozícia je na webovskej stránke označená ako „riaditeľ“. lebo odkedy sa EÚ prihlásila k strátegii rodovej rovnosti ako jednej z kľúčových stratégií európskej politiky. Pri kontaktných informáciách sa nepoužíva rodovo citlivý jazyk a napriek tomu. sa rodovo citlivý jazyk stáva politicky korektnou formou jazyka aj v slovenskom politickom kontexte. Je to tak najmä preto. či sa s tematikou rodu v rámci vzdelávania k sociálnej práci na danom pracovisku zaoberajú. Rovnako je to aj na Katedre sociálnej práce Filozofickej fakulty PJŠ v Košiciach. Navyše v súčasnosti nemožno používanie rodovo citlivého jazyka spájať jednoznačne s feminisitickými prístupmi ako to byvalo v minulosti. kde sa tiež v komunikácii s verejnosťou nepoužíva rodovo citlivý jazyk a tiež napriek tomu. metódy a metodiky sociálnej práce). Je preto prinajmenšom zvláštne. k zhode v principiálnych východiskách a daná vzdelávacia inštitúcia sa stáva „známou“ práve týmto zjednocujúcim prístupom. že zástupkyňou vedúceho je žena je na stránke označená jej pozícia „zástupca vedúceho“. Na mnohých školách sociálnej práce vo svete sa gender stal centrálnou kategóriou analýzy a feministické teórie súčasťou vzdelávania sociálnych pracovníkov/pracovníčiek (Gringeri. ktorá tento prístup rozvíja a implementuje do viacerých oblastí sociálnej práce (napr. zbornik_vnutro-A5. teórie. že v jej rámci funguje malá skupina učiteliek a učiteľov. Ako posledné pracovisko do tejto kategórie možno zaradiť Ústav sociálnych vied Katolíckej univerzity v Ružomberku. Wahab a Anderson-Nathe. v ktorej dominovali najmä ženy a istým spôsobom to tak zostalo až do dnešných dní. história. že dochádza u nich k „súzneniu“. Do tejto kategórie možno zaradiť aj Fakultu zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity. Niekedy sa stáva.

K. Hradecké dny sociální práce. Rodové hľadisko v sociálnej práci – sociálno konštruktivistická paradigma v posudzovaní životnej situácie klientiek/klientov. B. Bratislava: EsFem. 2008b. 04. S. In: Dagmar Marková (Ed.org/f38000138. 70 – 78. Hradec Králové: Gaudeamus. 2005. What makes it feminist? Mapping the landscape of feminist social work research.sk zbornik_vnutro-A5. and ANDERSON-NATHE. [citované 2. 2008a. 7. [online]. 2008. 2005. 200 s. 222 s. 2003. Sexuality: Zborník príspevkov z prvej medzinárodnej konferencie realizovanej v dňoch 20. – MINAROVIČOVÁ. J. Dostupné na http://www.indd 205 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. In: R. GRINGERI.ifsw. ISBN 978-80-7 041-035-6. s. Feminizmus a podrývanie identity. Kontakt: PhDr. ISBN 80–85549-41-7. Univerzita Komenského Pedagogická fakulta Katedra sociálnej práce Šoltésovej 4. Social work theories in context: creating frameworks for practice. K. E. – 21. New York: PALGRAVE MACMILLAN. Sborník z konference V. 2008. Janebová. ISBN 978-80-7 041-419-4. 82 s.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 205 Literatúra: BOSÁ. HEALY. E.. – WAHAB. 390 – 405. 2010. International federation of Social Workers. E.html?print=true. M. Definition of Social Work. s. Rodové hľadisko v sociálnej práci. 2007. ISBN-13 978 1-4 039-1 622-8. Bratislava: Aspekt. 2005. Rodovo citlivá výchova. M. Smutek (Eds.uniba. 2003.). Trampoty s rodom. PhD. Ch.) Posuzování životní situace v sociální práci. Hradec Králové: Gaudeamus. ONDRUŠKOVÁ. 25(4). BUTLER. Elena Ondrušková. Afilia: Journal of Women and Social Work. 143 – 150. ONDRUŠKOVÁ. 811 08 Bratislava e-mail: eondruskova@fedu. 2011]. 9. 2011 11:00:48 .

Je jedným zo základných nástrojov (prostriedkov) na dosiahnutie cieľov integračného procesu. Právny systém Európskej únie je autonómnym právnym systémom. na: zbornik_vnutro-A5. než o existenciu samostatného právneho odvetvia. ktorý vznikol v súvislosti s prehlbovaním európskych integračných procesov a s ich doterajším vyústením do podoby Európskej únie. Prikláňa sa k názoru. Informuje o prístupoch niektorých autorov k vymedzeniu predmetu sociálneho práva Európskej únie. j. právo. Je jedným z prostriedkov zabezpečenia cieľov a úloh Európskej únie. že pri skúmaní uvedeného javu ide o vymedzenie definície právneho systému regulujúceho proces európskej integrácie v celom jeho komplexe. resp. tak ako boli. spoločenstvo. Lisabonskej zmluvy. ktorých subjektom sú fyzické a právnické osoby. ako spoločenstvo štátov. social policy Úvod Európska únia je chápaná aj ako právne spoločenstvo. Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) ako rovnocenných súčastí tzv. He tends to admit that within the EU law than an existence of a separate legal subject. Kľúčové slová: sociálny. ktoré vzniklo na základe práva a ktoré aj právo tvorí. 7. Key words: social. i. community. European union. resp. The author points out certain difficulties in defining the term „social law of the European Union“ from the point of view of its content as well as its form. zabezpečenia cieľov a úloh únie. sociálna politika Abstract: The article deals with a problem concerning the social law of the European Union. Z dikcie viacerých rozhodnutí Súdneho dvora vyplýva. t. t. účelu. Európska únia. dynamicky a neustále sa vyvíjajúci právny systém obsahujúci právne normy rôzneho pôvodu.indd 206 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. He also describes some authors approaches to the definition of the EU social law. Autor poukazuje predovšetkým na problémy pri vymedzení pojmu „sociálne právo Európskej únie“ z obsahového i formálneho hľadiska. Je teda budovaný predovšetkým na základe a v súlade so zakladajúcimi zmluvami a všeobecne uznávanými princípmi práva. medzi členskými štátmi navzájom. že jeho pôvod je síce v medzinárodnom práve. Najvýznamnejšou charakteristickou črtou právneho systému Európskej únie je jeho autonómnosť. 2011 11:00:48 . Upravuje vzťahy medzi úniou a členskými štátmi únie.206 Realita a vízia sociálnej práce Sociálne právo Európskej únie Peter Rusiňák Abstrakt: Článok je zameraný na problematiku sociálneho práva Európskej únie. upravuje vnútornú štruktúru únie a reguluje aj vzťahy. Ide teda o systém právnych noriem. že v prostredí únie ide skôr o sociálnu dimenziu práva EÚ. j. sú obsiahnuté v preambulách a úvodných článkoch Zmluvy o Európskom spoločenstve (ZES). law. povahy a právnych účinkov. Zjednocujúcim prvkom sa aj pri používaní rozdielnej terminológie pre označenie právneho systému Európskej únie stáva skutočnosť. Európske spoločenstvá a Európska únia však vytvorili doteraz autonómny a nový právny systém založený o. Ide o členitý.

Sociálna dimenzia práva EÚ Právo Európskej únie. sociálne a politické vzťahy regulované v minulosti v rámci tzv.  osobitne upravenom procese tvorby právnych noriem. i. Jednou z takých oblastí je aj tzv. t. Posúva sa v súvislosti s prebiehajúcou hospodárskou a politickou integráciou od zabezpečenia práv súvisiacich s voľným pohybom osôb k širšej dimenzii zabezpečenia sociálnej ochrany obyvateľov EÚ. Z hľadiska vecnej pôsobnosti ho možno rozdeliť na právo inštitucionálne. nie je natoľko komplexným a univerzálnym právnym systémom ani nejakým osobitným odvetvím práva z hľadiska členenia na jednotlivé odvetvia práva. 7. Predmetom právnej regulácie práva EÚ sú predovšetkým hospodárske. regulovaná právom EÚ ako súčasť prehlbovania európskej integrácie. Dôvodom rozdielnych prístupov k pomenovaniu a vymedzeniu právneho odvetvia regulujúceho oblasť sociálnej politiky únie je viacero. a to nielen na úrovni EÚ. vzťahy medzi nimi a spôsob rozhodovania). Možno však v ňom vymedziť niekoľko odvetví právne regulujúcich jednotlivé spoločenské vzťahy (t. V užšom poňatí je sociálna politika spravidla stotožňovaná so systémom sociálneho zabezpečenia (nazývaná často ako systém sociálnej ochrany. administratívne (normy upravujúce inštitucionálne vymedzenie. troch pilierov Európskej únie. nezamestnanosti resp. ako pozitívne právo). j.  nezávislom inštitucionálnom systéme.indd 207 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. ktoré si svoj sociálny status (hmotné zabezpečenie) riešia nie prostredníctvom pracovných zdrojov ale zdrojov prerozdelených zo spoločenských spotrebných fondov (osobitne poistných fondov pre prípad staroby. Z takéhoto pohľadu vnímame sociálnu politiku ako koncepciu resp. úrazu. Predmetom záujmu sa stáva miera sociál- zbornik_vnutro-A5.  vlastnom režime vymáhateľnosti a ochrany pred jeho porušením. zamestnanosti. že sociálna politika je v širšom poňatí chápaná ako aktivita bezprostredne sa viažuca k životným podmienkam ľudí a ako taká zahŕňa (na rozdiel od užšieho chápania) o. aj keď sa v priebehu integračného vývoja neustále rozširuje a prehlbuje. ale tým najvýznamnejším je absencia všeobecnej a jednotnej definície sociálnej politiky.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 207  svojich vlastných prameňoch vrátane vlastných špecifických všeobecných princípov. ako jej inštrumentárna zložka smerujúca k prijatiu opatrení v prospech osôb.  osobitosti cieľov obsiahnutých v zakladajúcich zmluvách. subsystémy vzdelávania. j. Chápanie sociálnej politiky je teda nejasné aj na úrovni EÚ. prostredníctvom ktorých dosahuje únia svoje ciele v jednotlivých oblastiach jej činnosti). invalidity. bytovej politiky. doktrínu rezultujúcu do určitého modelu. ktorého normy regulujú sociálnu oblasť spoločenských vzťahov tvoriacich súčasť procesu európskej integrácie súvisí predovšetkým so samotným vymedzením predmetu takejto právnej úpravy. ktorou má byť sociálna politika únie. a právo materiálne (právne normy. V ďalšom skúmaní tejto problematiky vychádzame preto z premisy. z iných verejných zdrojov v prípade sociálnej pomoci). choroby. na rozdiel od právnych systémov členských štátov únie. 2011 11:00:48 . sociálnej inklúzie). zdravotníctva a kultúry. organizačnú štruktúru orgánov a inštitúcií Európskej únie. sociálna oblasť spoločenských vzťahov. resp. ktoré sú ohrozované chudobou a sociálnou exklúziou. Je osobitným právnym systémom existujúcim popri národných právnych systémoch a systéme medzinárodného práva. resp. Terminologická zložitosť pri vymedzení názvu právneho odvetvia. osobitne tých skupín.

d) stredomorský (vysoká právna ochrana zamestnanca v pracovnoprávnych vzťahoch. ktoré sú presne vymedzené v zakladajúcich zmluvách. Model je založený na dvoch pilieroch povojnového obdobia – plnej zamestnanosti a sociálnom dialógu V súčasnosti je možné vymedziť v rámci EÚ niekoľko sociálnych modelov so spoločnými charakteristikami usilujúcimi sa riešiť predovšetkým otázky súvisiace so znižovaním miery nezamestnanosti. ktorých riešenie na úrovni členských štátov je neefektívne. v súlade s princípom subsidiarity. Všeobecne uznávaný a v EÚ realizovaný princíp sociálnej kohézie napomáha zároveň vytváraniu solidárneho spoločenstva. 5 ZEÚ. c) kontinentálny (vytváranie systémov sociálnej ochrany založených prioritne na systémoch sociálneho poistenia). resp. Členské štáty Európskej únie sa vyznačujú pomerne vysokou úrovňou sociálnej homogenity. Na rozdiel od členských štátov. absencia ktorých by mohla ohroziť efektívne fungovanie spoločného trhu. európskej sociálnej štátnosti a európskeho modelu spoločnosti. podľa ktorého by sa eventuálna spoločná sociálna politika (aj keď o tzv. chudoby a konštituovaním optimálnych systémov sociálnej ochrany. zbornik_vnutro-A5. vysoká miera zdaňovania. čl. Okruh právnych vzťahov. b) anglosaský (nízka miera sociálnej ochrany zo strany štátu). Ide v zásade o štyri modely: a) severský (vysoká úroveň sociálnej ochrany. predovšetkým cieľov v hospodárskej a sociálnej oblasti. 7.indd 208 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Princípy sociálneho štátu tvoria neoddeliteľnú súčasť európskej identity. európskeho sociálneho modelu. Zreteľné konvergenčné prvky. Jednotný európsky sociálny model však de iure neexistuje aj keď dokumenty schválené na summitoch v Lisabone a v Nice v roku 2000 de facto priznávajú existenciu európskeho sociálneho modelu a vyslovujú sa za to. zabezpečil sociálnu ochranu pracujúcich. Vychádza sa pritom z ust. ktoré v budúcnosti vyvolajú potrebu postupnej harmonizácie je preto potrebné vnímať nie ako zbližovanie systémov ale skôr ako konvergenciu cieľov a spôsobov riešení identických problémov. normy národného práva regulujú všetky druhy právnych vzťahov na danom území). podľa ktorého únia koná v medziach právomocí. i. 2011 11:00:48 . j. Sociálna ochrana tvorí jeden zo základných prvkov európskej filozofie štátu. Pre svoju politickú citlivosť obsahuje významný prvok subsidiarity. upevnil sociálnu súdržnosť v spoločnosti a pomohol k dosiahnutiu plnej zamestnanosti. ktoré sú jej zverené Zmluvou o Európskej únii a Zmluvou o fungovaní Európskej únie a na dosiahnutie cieľov v nej vymedzených. individuálnou záležitosťou jednotlivých členských štátov EÚ. Rešpektuje sa aj naďalej skutočnosť. organizácie. ktorý pozitívne ovplyvňuje ekonomický rast. vysoká miera intervencie štátu). sociálnymi a historickými osobitosťami jednotlivých členských štátov únie. normy práva EÚ regulujú iba vzťahy v tých oblastiach. Vysoká úroveň sociálnej ochrany obyvateľov členských štátov je však realitou a je súčasťou tzv. posilnil úlohu sociálnej politiky ako jedného z činiteľov. aby tento o. európskej sociálnej únii je nateraz ťažké hovoriť) mohla koncentrovať iba na opatrenia. modely sociálnej ochrany založené na rodinnom princípe). j. t. Prirodzene vznikajúce nerovnosti v jednotlivých členských štátoch sú korigované na základe princípu sociálnej solidarity prostredníctvom prerozdeľovacích mechanizmov a zabraňujú prehlbovaniu rozdielov medzi jednotlivými členskými štátmi. riadenia a spôsobu financovania je. pre ktoré je typický univerzálny charakter národných právnych systémov (t. že konkrétna podoba systémov sociálnej politiky a voľba mechanizmov.208 Realita a vízia sociálnej práce nej nerovnosti vo vzťahu k ekonomickej prosperite. ktoré spadajú pod jurisdikciu únie sa teda odvíja od motívov jej vytvorenia a najmä cieľov uvedených v uvedených zmluvách. Budúca unifikácia je limitovaná ekonomickými.

odlišnosti v chápaní hospodárskej politiky. uprednostňujúcej normotvorný právny systém členských štátov pri plnení cieľov únie. b) ZFEÚ. Okrem vymedzenia legislatívneho rámca pre osobitné oblasti integračného procesu je sociálna politika EÚ nástrojom na získavanie a prerozdeľovanie podporných zdrojov na iniciovanie zámerov v oblasti zamestnanosti (osobitne pre oblasť vzdelávania). 92/441/EHS z roku 1992 o spoločných kritériách týkajúcich sa dostatočných zdrojov a sociálnej pomoci v systémoch sociálnej ochrany potvrdilo potrebu uznať všeobecné právo na zabezpečenie dostatočných. zbornik_vnutro-A5. výmeny skúseností. 2011 11:00:48 . ktorý má právomoc ju vykonávať. Lisabonskej zmluvy. vypracovávaním spoločných správ a v obmedzených prípadoch vypracovávaním príslušnej legislatívy schvaľovanej formou kvalifikovanej väčšiny alebo jednomyseľnosti. Na rozdiel od tzv. 2. Jej obsah i rozsah je preto odvodený od zásady subsidiarity. Evidentná je však čoraz významnejšia prítomnosť konvergenčných a harmonizačných rozhodnutí a procesov v systémoch sociálnej politiky jednotlivých členských štátov zo strany inštitúcií Európskej únie. absencii jednotnej definície pojmu sociálna politika a uplatňovaní princípu subsidiarity obsiahnutej v článku 5 ZEÚ zaručujú. prostredníctvom ktorých je realizovaná (chápaný ako nástroj sociálnej politiky). medzi spoločné – koordinované politiky EÚ. spoločných resp. 7. najmä v prípade sociálneho zabezpečenia a pracovnoprávnych vzťahov. Názorová rozdielnosť v hodnotení sociálnej politiky EÚ je odrazom jej zložitého koncepčného i legislatívneho vymedzenia a to už na úrovni primárneho práva únie. ak je takýto postup efektívnejší. občanov únie a pod. Sociálna politika patrí do oblastí politík vykonávaných spoločne inštitúciami Európskej únie a členskými štátmi v zmysle čl. že rozdiely medzi systémami sociálnej ochrany členských štátov EÚ. V konečnom dôsledku sa úsilie EÚ v oblasti sociálnej politiky koncentruje na udržanie sociálnej integrácie jej obyvateľov. stabilných a spoľahlivých zdrojov a dávok a vyzvalo členské štáty. a to najmä formou odporúčaní. 4 ods.indd 209 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Jednotná sociálna politika v rámci EÚ de iure neexistuje. a nadväzne aj právneho systému ako súboru noriem.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 209 Celková schéma sociálnej politiky (v užšom či širšom chápaní) akéhokoľvek subjektu. iných tradíciách a kultúrno-historických rozdieloch. (založené najmä na výrazných rozdieloch v úrovni sociálnych systémov a ich financovania v jednotlivých členských štátoch. Situácia sa výrazne nezmenila ani po prijatí tzv. je v konečnom dôsledku odvodená od rozsahu a spôsobu ochrany sociálnych práv občanov (štátnych príslušníkov. Za jej praktickú realizáciu zodpovedajú členské štáty. j. 92/442/EHS z roku 1992 o zbližovaní cieľov a politík sociálnej ochrany orientuje pozornosť na skutočnosť. Inštitúcie EÚ vyvíjajú snahu o usmerňovanie národných politík prostredníctvom určených cieľov. jednotných politík patrí sociálna politika EÚ. písm. v súlade s primárnym právom EÚ. Odporúčanie Rady EÚ č. Legislatíva únie v oblasti sociálnej politiky neusiluje zatiaľ o zjednotenie jej národných systémov. t. presadzovanie odporúčaní adekvátnych vzorov a princípov. na vytváranie dialógu medzi jednotlivými subjektami sociálnej politiky a výmenu skúseností a informácií. odlišných politických a ideologických modeloch sociálneho štátu. ktoré zaručia jeho ľudskú dôstojnosť).). Odporúčanie Rady č. aby tomu prispôsobili svoje systémy sociálnej ochrany (ako súčasť opatrení proti sociálnej exklúzii a na zabezpečenie takej úrovne prostriedkov a zdrojov pre každého občana. Prevládajúcou formou komunikácie v otázkach sociálnej politiky sa teda stala „úzka spolupráca“ a prevládajúcou tendenciou štandardizácia. že členské štáty EÚ aj naďalej určujú opatrenia na organizovanie a financovanie sociálnej ochrany.

Ako samostatná disciplína v rámci druhého.r. na označenie pravidiel komunitárneho práva. DrSc.indd 210 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. ktoré upravujú sociálnu ochranu. Špecifikujú a rozširujú predmet úpravy sociálneho práva únie ako právne ustanovenia. častejšie však tretieho stupňa vysokoškolského vzdelávania. 7. Koldinská. príp. ju vníma ako súčasť Pracovného práva a Práva sociálneho zabezpečenia. ISBN 80-89084-13-3). Social law and policy in an evolving European Union. Ramalho. ktoré determinujú potrebu riešiť sociálny status občana z dôvodu straty pracovného príjmu formou náhradných sociálnych benefitov. resp. CSc. Sociální právo Evropské unie. právo a prax). Haverkate. Právo EÚ. 2003. Medzinárodného pracovného práva.fr. 2009. H. používame pojem „právo sociálneho zabezpečenia“. M. Odbory. H. Eichenhofer.univ-montp1. portugalskej ale už aj v českej odbornej literatúre. s. 2009. Praha: C. G.. Priekopníkmi vzdelávania a výskumu v tejto oblasti sú v SR najmä prof. Tomeš a Koldinská napr. S. „európske sociálne právo“ sa používa často v nemeckej. Coimbra: Almedina. s. 1998. 2004. 1998. 2003. Helena Barancová. V. Univerzite v Montpellieri – www. Europäisches Sozialrecht: Baden-Baden: Nomos. Ramalho hodnotí sociálne právo EÚ v širokom význame slova.. 2004. Huster. Shaw. Bratislava: Sprint vfra. s. H. 2003. 2) Do tohto práva zahŕňajú prioritne také normy. Univerzite Complutense de Madrid. vyplývajúceho zo zvy- 1) 2) 3) 4) Napr. Ramalho. anglickej. ktoré vznikajú v súvislosti so sociálnej udalosťou (sociálnym rizikom). Tkáč. Slovenské a európske pracovné právo. 2009. Praha: C. JUDr. akceptujúce užšie chápanie sociálnej politiky a regulujúce právne vzťahy.. Európske pracovné právo. Univerzite Catholique de Lou vain la Neuve – www. ISBN 80-89085-13-X. resp.76. Ide o také udalosti (životné situácie). Košice: PressPrint. K. 2003.. 1. Bratislava: Poradca podnikateľa.15.. Sociální právo Evropské unie. uplatňujú a chránia v konečnom dôsledku sociálne práva jednotlivcov. Univerzite Libre de Bruxelles – www. I.univ-paris1fr. zaradenej do okruhu politicko-právnych disciplín zdôvodňuje z hľadiska metodologického a vedeckého spracovania a prehĺbenia novej témy (čo možno realizovať iba vytvorením novej disciplíny) 4) i z hľadiska praktického.be.fr. J. Barancová. 1999.210 Realita a vízia sociálnej práce Sociálne právo Európskej únie Pojem „sociálne právo“ resp. JUDr. Tomeš. používajú termín „sociálne právo EÚ“ skôr ako pracovný pojem pre súhrn právnych noriem ES upravujúcich sociálne práva obyvateľov. 1997. Univerzite v Nantes – www. 2011 11:00:48 .be. ISBN 80-88931-32-0. Direito social da União Europeia. 1999. Beck. na Univerzite Pantheón – Sorbonne Paríž 1 www. Barancová. Beck. Tübingen: Mohr-Siebeck. 2003. tak ako je tradične využívané v komunitárnej lexike.uclouvain. vydání.. Tomeš. Považujú ho zároveň za odbor (právny odbor). Hervey. Direito social da União Europeia. E. I. M. Vojtech Tkáč.o. zamestnanecké rady (Európa. vnímajú ho ako výsledok a zároveň nástroj sociálnej politiky na realizáciu jej cieľov. ktoré vymedzujú. (o. ej Sociálne právo vyučované napr. ktoré upravujú špecifickú (sociálnu) oblasť spoločenských vzťahov a vyznačujú sa pomerne významným pôsobením sociálnych aspektov“. 2004. 3) Vytvorenie sociálneho práva EÚ ako samostatnej disciplíny. ktorý doposiaľ nebol definovaný a zároveň odbor hraničný. H. 2003.i.. London: Longman. a prof. 200.ulb. Väčšina univerzitných pracovísk v SR i v zahraničí zahŕňa matériu týkajúcu sa sociálnych aspektov práva EÚ do právnej disciplíny nazvanej spravidla ako Komunitárne právo. sociálne istoty a sociálne aspekty ľudských práv. Sozialrecht. o čom svedčia aj názvy niektorých knižných publikácií 1) a tiež v prostredí EÚ.ac. European social law and policy. 1997. ktoré nie sú prioritne zamerané na ekonomické aspekty európskej integrácie. 2004. 1.univ-nantes. 200. 2009. K. zamestnávatelia. Definujú ho ako „súbor právnych noriem EÚ. vydání. Koldinská. a to aj v prípade jeho budúcej definície. zbornik_vnutro-A5. T. Coimbra: Almedina. Oxford: Hart. V slovenskom právnom systéme ani odbornej literatúre sa s týmto pojmom nestretávame.

ktorých právna regulácia v právnom poriadku SR patrí do odvetví práva sociálneho zabezpečenia. európsky sociálny dialóg. ale aj firiem a jednotlivcov. rovnaký prístup k obom pohlaviam a pod. Koldinská. podľa ktorých normy práva EÚ. 5) Sociálne aspekty európskej integrácie sú však zjavné a dotýkajú sa takých oblastí spoločenských vzťahov.indd 211 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Členstvo SR v Európskej únii. zamestnávania. V týchto oblastiach schváli členské štáty a inštitúcie EÚ najvýznamnejší počet relevantných právnych noriem v rámci primárneho i sekundárneho práva. pracovné podmienky a ochrana bezpečnosti a zdravia pri práci. t. atypické situácie v zamestnanosti. Prítomné sú prvky právnej úpravy. uznávame významnú sociálnu zodpovednosť únie ako celku i jej jednotlivých členov. 2011 11:00:48 . rovnosť príležitostí v oblasti zamestnávania.. zamestnávanie a odborné vzdelávanie. resp. je zrejmé. o jeho štúdium a nevyhnutnosť 5) Tomeš. či v prípade práva EÚ možno hovoriť o sociálnom práve únie ako o samostatnom právnom odvetví (špecializovanej právnej disciplíne). K. prierezové (vzdelávanie. vydání. Sociální právo Evropské unie. 2003. 1. bolo vždy právom vyváženosti a kompromisov pri dosahovaní sociálnych cieľov (medzi zlepšovaním životných a pracovných podmienok zamestnancov a záujmami firiem pôsobiacimi v liberálnom a konkurenčnom prostredí spoločného trhu). zbornik_vnutro-A5. Praha: C. H. Vychádzajúc z tejto premisy možno konštatovať. pracovného práva.). ktorých začlenenie do príslušných právnych odvetví sú v rámci národného právneho systému z hľadiska právnej teórie minimálne diskutabilné. že predmetom právnej úpravy sociálneho práva EÚ sú nasledujúce oblasti – voľný pohyb zamestnancov a jeho dôsledky v oblasti sociálneho zabezpečenia. 2003. kolektívne pracovné právo. Obdobne ako Tomeš a Koldinská považuje z obsahového hľadiska sociálne právo EÚ za hraničnú disciplínu. presnejšie povedané pristúpenie SR k zmluvám zakladajúcim Európske spoločenstvá a Európsku úniu. aby bolo možno zaviesť termín „sociálne právo EÚ“ v plnom zmysle pojmu právneho odvetvia“. zdravotníctvo. I. j. 7. ochrana zamestnancov pri prepustení. resp. správneho práva. Podkladom pre obsahovú systemizáciu sociálneho práva Európskej únie slúžia predovšetkým jeho primárne pramene. Sociálne právo únie nebolo determinované iba záujmami ochrany zamestnancov. rodinného práva. ktorý by navyše mal solídny právny základ v primárnom práve. Aj keď. že ekonomické aspekty a osobitne politika únie v oblasti konkurencie a slobody aj naďalej výrazne vplývajú na proces harmonizácie v sociálnej oblasti. logicky zvýšili záujem odbornej i laickej verejnosti aj o právny systém regulujúci proces európskej integrácie. teda. 79. z jej pohľadu medzi pracovným právom a právom sociálneho zabezpečenia. s. sociálna ochrana. o sociálnej dimenzii práva EÚ ako celku možno súhlasiť s Tomešom a Koldinskou. poskytovania zdravotnej starostlivosti. Beck. predovšetkým zmluvy zakladajúce ES a EÚ. Pri hľadaní odpovede na otázku. Berúc do úvahy pramene práva ako formálne kritérium na posudzovanie samostatnosti nového odvetvia práva priznáva výrazný vplyv práva medzinárodného a práva EÚ a naznačuje relevanciu posudzovania sociálneho práva EÚ ako jeho špecializovanú disciplínu. ktorých predmetom úpravy sú sociálne práva obyvateľov členských štátov únie „netvoria natoľko jednotný celok.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 211 šujúcej sa informačnej potreby ovládať základné postupy v tejto oblasti zo strany štátnych inštitúcií.

právnym spoločenstvom. Tamže. Sociální právo Evropské unie. H.. úrazom. chorobou. starostlivosťou o nezaopatrené dieťa a pod).i. Prítomné sú ale možnosti pozitívnej diskriminácie. v súlade s čl. Za významné sa považuje najmä pochopenie princípov. neumožňujúca občanovi dočasne alebo trvalo zabezpečovať si základné životné potreby pra- 6) 7) Tomeš. 7 ods. slobody indivídua a solidarity. 1. Sociálne práva občanov Európskej únie Obsah a rozsah sociálneho práva EÚ je veľmi úzko spätý s vývojom. 89. na dôstojný život – ako súčasť ľudskej dôstojnosti. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonmi SR. inštitúcií únie ale aj v širšom medzinárodnom kontexte. Pôvodný princíp konania dobra ako základný cieľ pôvodnej kresťanskej sociálnej náuky sa v európskych pomeroch rozvinul do podoby sociálneho európskeho myslenia (Tomeš a Koldinská používajú vo vzťahu k EÚ pojem sociálna doktrína EÚ) 7) ako súhrn sociálnych cieľov ES/EÚ. t. Sociálne práva sú z historického pohľadu najmladšie. 2003. starobou. rovnosti. Ich vymedzenie a realizácia sú v konečnom dôsledku aj základným cieľom únie v oblasti sociálnej politiky. s. Sociálna udalosť je v teórii sociálnej politiky chápaná ako životná situácia (sociálne riziko spôsobené napr. 2003. rozsahu a obsahu) jednotlivca na procese prerozdeľovania statkov prvotne vytvorených spoločnosťou a v praktickej činnosti sú chápané ako spôsob ochrany pred negatívnymi dôsledkami ekonomickej činnosti. Praha: C. 7. nezamestnanosťou. ochranu chudobných. Sociálne práva vychádzajú predovšetkým z práva občana na život. Ich obsahom je v konečnom dôsledku účasť (z hľadiska nároku. na základe ktorých funguje právny systém EÚ. Sociálne práva majú v súčasnej podobe široký ochranný charakter. I. vydání. ochranu pred útlakom. K. Ich právna konštrukcia v sociálnom práve únie je smerovaná do vymedzenia takých práv. sociálna politika je všeobecne orientovaná antropocentricky. ktoré vzniklo na základe práva a ktoré aj právo tvorí a následne z jeho súbežnej platnosti s právom jednotlivých členských štátov EÚ a medzinárodného práva na ich území. sociálnej spravodlivosti a aktívnom využití ľudského potenciálu. solidarite.indd 212 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 6) Sociálne právo EÚ však nie je založené len na interpretácii sociálnych práv vymedzených v dokumentoch medzinárodných organizácií. že EÚ je o. j. vrátanie tzv. chránia občana pred negatívnymi dôsledkami sociálnej udalosti.212 Realita a vízia sociálnej práce jeho poznania. nie je možné ich hodnotiť izolovane vo vzťahu k občianskym a politickým právam. 11. milosrdenstvo ako súčasti Starého zákona považovaného všeobecne za prvú sociálnu mravnú normu monoteistického náboženstva sa ďalej vyvinul cez filantropiu až po vzájomnosť ako individuálne právo slobodného jednotlivca. Právo na život. Koldinská. s. sociálneho práva únie. pre ktoré je charakteristický odklon od filantropistického a opatrovateľského prístupu (zostal na úrovni sociálnej pomoci ako životné minimum) k sociálnej inklúzii (integrite) založenej na rovnosti príležitostí. presnejšie. zahŕňajúce právo na majetok a rodinu. „ku ktorým majú inštrumentálnu povahu a sú nástrojom ľudskej dôstojnosti“. Beck. v dnešnej dobe. ale aj mnohých politických a občianskych práv s výraznou sociálnou dimenziou. vnímaním a aplikáciou sociálnych práv na úrovni členských štátov únie. Žiadúca je preto správna interpretácia a aplikácia noriem EÚ najmä orgánmi právnej ochrany. spoločenstvom štátov. Vychádza sa pritom z vyššie uvedených skutočnosti. 2011 11:00:48 . zbornik_vnutro-A5. ktorý má v SR. ktoré v zásade.

príp. Z toho pramení v ostatnom období snaha EÚ o prioritné riešenie problematiky zamestnanosti. prijatím Lisabonskej zmluvy sa stala jej súčasťou. na ktorých je únia založená. resp. V prostredí EÚ sa uvedený postup spája predovšetkým s myšlienkou sociálneho štátu. samosprávy. 7. zbornik_vnutro-A5. Až do ratifikácie Lisabonskej zmluvy sa EÚ inšpirovala vo vymedzení rozsahu a obsahu sociálnych práv najvýznamnejšími medzinárodno-právnymi dokumentmi všeobecnej povahy ako aj dokumentmi prijatými medzinárodnými organizáciami. Stala sa teda záväzným a vymáhateľným normotvorným aktom vo vzťahu k únii ako celku i jednotlivým členským štátom. sa vždy považovali iba členské štáty únie (ako členské štáty týchto medzinárodných organizácií). pochádzajúcim buď z prostriedkov tzv. a teda aj prameňom primárneho práva EÚ bez potreby následnej percepcie do národných právnych poriadkov členských štátov únie. pre ktoré vyplývajú z týchto zmlúv záväzky. ako rozhodujúceho nástroja pre realizáciu sociálnej doktríny. EÚ sa nestala zmluvnou stranou týchto medzinárodných zmlúv. ktoré tieto zmluvy ratifikovali ako suverénne štáty. obdobným príjmom. ktorých činnosť je orientovaná na problematiku ľudských práv všeobecne či konkrétne práv sociálnych. Ide najmä o nasledujúce dokumenty:  Všeobecná deklarácia ľudských práv – 1948 (OSN)  Dohoda o ochrane ľudských práv a základných slobôd – 1950 (Rada Európy)  Európska sociálna charta – 1961 (Rada Európy)  Európska dohoda o sociálnom zabezpečení – 1972 (Medzinárodná organizácia práce)  Európsky zákonník sociálneho zabezpečenia – 1990 (Medzinárodná organizácia práce)  Revidovaná Európska sociálna charta – 1996 (Rada Európy) Aj keď až do prijatia Lisabonskej zmluvy ES/EÚ neprijali vlastný katalóg základných ľudských práv a slobôd na úrovni záväznej právnej normy. blahobytu a rastu životnej úrovne. 2011 11:00:48 . zo sponzorských prostriedkov.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 213 covným. Za subjekty. Tieto zmluvy sa považovali skôr za zdroj princípov a zásad. ale príjmom náhradným. únia ako celok sa k zásadným dokumentom medzinárodných organizácií. Charta základných práv EÚ bola najprv schválená ako politický dokument. odloženej spotreby (poistných fondov) alebo vo forme sociálnych benefitov z rozpočtov štátu.indd 213 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. vymedzujúcich takýto katalóg vždy hlásila a hlási. resp.

právo a prax). 2005. ISBN 978-80-89393-33-6.eu http://curia. 2004. M. Plzeň: Vydavatelství a nakladatelství Aleš Čeněk. H. ISSN 0981-7581.sk zbornik_vnutro-A5. Peter Rusiňák. Európska únia. Bratislava: Poradca podnikateľa. 2011. 2002. ISBN 2-80-41-3952-2. B. 2003. K. LIPKOVÁ. É. 2004. 2011 11:00:48 . Coimbra: Almedina. RAMALHO. r. Bruxelles: De Boeck Université 2002. BARANCOVÁ. 2003. SCHMÖGNEROVÁ... H. Bratislava: Poradca podnikateľa s. Karviná: Slezská univerzita v Opavě. Trenčianske Teplice – Omšenie. Bratislava: Friedrich Ebert Stiftung. zamestnávatelia. M. 2004.: Trendy v evropské sociální politice. 2009. september 2004.. Košice: PressPrint. r. 1. VACÍK. TKÁČ. – 10. ISBN 80-89 084-13-3. Bratislava: Sprint vfra 2011.214 Realita a vízia sociálnej práce Zoznam použitej literatúry: BARANCOVÁ. Praha: C. Paris: Presses de siences PO et Dalloz. 7. s. 2003. PhD. 2004. Sociální právo Evropské unie. 2009. Odbory. 2004. ČERNÁ. zamestnanecké rady (Európa. 2004. P. vydání. LAGADEC. ISBN 978-972-40-3 991-6. 2005. TOMEŚ. KOLDINSKÁ. Économie européenne. J. FAUGERE. Obchodně podnikatelská fakulta v Karviné. Sociálny model Európskej únie. ISBN 80-89 149-01-4. 2003.. 8. V. G. J. a kol. o. 2004.indd 214 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 2004. Právo sociálního zabezpečení v rámci Evropské unie. ISBN 80-88931-32-0. 2004. Ľ. Slovenské a európske pracovné právo. Univerzita Komenského v Bratislave Pedagogická fakulta Katedra sociálnej práce e-mail: rusinak@fedu. Problemes et analyses. o. Evropská unie v přelomovém období. Európske pracovné právo. Beck. a kol. r. ISBN 80-88931-33-9. s. Pracovné právo v zjednotenej Európe. Zborník príspevkov zo sympózia s medzinárodnou účasťou. ISBN 80-7248-264-5.uniba. A. FARVAQUE. o. ISBN 80-89 085-13-X. http://europa. Direito social da União Europeia. B. I. 2004.. Intégration économique européenne.. Praha: ASPI 2002. BRDEK. H.europa.eu Kontakt: JUDr. ISBN 800-86395-25-1. ISBN 80-86898-14-8. Bratislava: Sprint vfra. ZLÝ.

Scholarship. It lies in vaporising of human relationship between worker and client. 2011 11:00:48 . There is industrialisation process recognisable in topics like education services. století nebo 2. od skromných začátků německého Bismarckova sociálního pojištění v 80. zdravotnictví. social services – pillars of welfare state. Author see risk in the strong industrialisation process. humanismus Abstract: The paper raises the question: Is there post-industrial age coming? Author think that it is not coming. Humanism Úvod Sociální stát je v přerodu a jakou bude do budoucna mít podobu není jisté. která se v souvislosti s dnešním stavem společností západní civilizace objevují. Už od 60. které do této doby ještě tolik industrializovány nebyly (sféra vzdělávání. Autor dochází k názoru. Každopádně se zdá. Naopak. Termín sám je snad nejvíce spjat se jménem amerického sociologa Daniela Bella (1919 – 2011) 1) a bude spolu s pojmem „vzdělanostní společnost“ klíčovým pojmem tohoto textu. který zemřel ve věku 91 let před pár týdny. století se hovoří o nástupu doby postindustriální. 1) Autor tohoto článku by chtěl alespoň tímto drobným vzpomenutím jeho díla vzdát hold jednomu z vůdčích amerických intelektuálů poválečné éry. Post-Industrial. zdali přichází doba postindustriální a jaké změny z tohoto faktu případně vyplývají v oblasti služeb pro veřejnost. Začínají být důsledně industrializovány i ty sféry našich životů. se sociální stát dostal do uzlového bodu dalšího vývoje. Po více než stoletém období vývoje sociálního státu. vzdělání. Český přední sociolog Miloslav Petrusek si dal práci a sestavil až encyklopedické dílo „Společnosti pozdní doby“ (2007). sociálních služeb – což jsou pro autora tématické pilíře sociálního státu). postindistriální. 1. století až po současné rozvinuté sociální státy v Evropě. je a i se změnami v industriální společnosti bude nezastupitelná. Většinou jsou tyto pojmy chápány jako synonyma. vyjadřující podobnou sadu proměn společností západu. Public Policy. letech 20. v němž uvádí více než sto adjektiv. veřejná politika.indd 215 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. dne 25. „informační společnost“ a objevuje se podobně hojně též pojem „postindustriální společnost“. let 20.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 215 Služby v době „post-industriální“ – změní se něco? Martin Smutek Abstrakt: Tématem tohoto textu je otázka. Nejčastěji se užívají a snad nejvíce se tedy vžily pojmy „vzdělanostní společnost“. health services. letech 19. že jeho role už od nástupu industrializace byla. zbornik_vnutro-A5. sociální stát. Klíčová slova: idustrializace. Services. There is opposite trend visible today. Key Words: Industrialization. světová válka. V pokračující industrializaci sféry služeb autor spatřuje podstatu a problém vytrácení se lidského vztahu mezi pracovníky a jejich klienty. že postindustriální doba nepřichází. Welfare State. služby. Obdobně jako byla uzlovým bodem i velká hospodářská krize ve 30. 7. 2011.

Přechod k postindustriální společnosti se vyznačuje změnami mnohých hodnot ve společnosti. 23). Daniel Bell pak identifikuje relativní posun ekonomické aktivity od výroby zboží k poskytování služeb. experiment adaptace ad hoc hra s umělou přírodou ekonomický růst Postindustriální vědění intelektuální teorie. letech posouvá ze sféry výroby a zpracování hmotného světa do sféry služeb. vědění. Postindustriální společnost Tzv. Bellovo pojetí pojmu „postindustriální“ se však dle mého názoru zaměřuje do značné míry pouze na vnějškovou souvislost. kdy si všímá. a 70. na přístup k informacím a informačním technologiím. Jak již bylo naznačeno v úvodu tohoto textu. Daniel Bell zformuloval určitou podobu evoluční teze. 88 Předindustriální suroviny řemeslná zdravý výzkum orientace na minulost hra s přírodou tradicionalizmus Industriální finanční kapitál strojová empirie. S tímto posunem byl spjat nárůst počtu kvalifikovaných a technických pracovníků a vytvoření toho. simulace orientace na budoucnost hra mezi lidmi kodifikace teoretického vědění Daniel Bell o postindustriální společnosti uvažuje ve smyslu změny sociálního rámce západní společnosti. tedy nehmotného světa. 7. „Přechod k postindustriální společnosti byl doprovázen po- zbornik_vnutro-A5. díky níž formuloval typy industriálních systémů.216 Realita a vízia sociálnej práce Cílem textu je podívat se „pod povrch“ některých běžně tradovaných klišé. Souběh přechodu k postindustriální společnosti a krize sociálního státu není náhodný např. sociálních forem a axiálním principem“ (viz Müller 2002. s. 2011 11:00:48 . 14 dle Smart. co Bell označil za „intelektuální technologii“ (1973. 9. zdali se skutečně proměňuje i vnitřní logika produkce ať už zboží nebo služeb (blíže k této pochybnosti viz níže). s. na „postmateriální hodnoty“. 88). které „se vyznačují specifickými zdroji vyrábění. „ekonomická krize“ sociálního státu je zásadní mj. Je ovšem otázkou. tyto pozměněné podmínky jsou často popisovány jako „informační společnost“ nebo „společnost vědění“. B. resp. že se promítá i do vyhrocené polarizace dvou proti sobě postavených alternativ – trh nebo sociální stát – s vehementním zdůrazňováním jejich vzájemné neslučitelnosti (což nemusí zdaleka být pravda). Typy společností a jejich charakteristika Ukazatel/typ Klíčový zdroj Technika Metodologie Pojetí času Typ vztahů Axiální princip Zdroj: Müller 2002.indd 216 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. „postindustriální“ společnosti. Ve všech těchto případech je kladen důraz na nemateriální duševní schopnosti. Nemanuální dovednosti a znalosti se podle Bella staly ústředním principem nové „postindustriální společnosti“. modely. i v tom. s. s. pásová výroba služeb a přes heslo celoživotního vzdělávání ve skutečnosti nedostatek vzdělanosti. souvisejících s pojmem „vzdělanostní“. že pod oním povrchem zažité rétoriky a povrchních analýz soudobé společnosti se skrývá přesně obrácený proces – omezování vlivu jedince na výsledek své práce. Cílem je poukázat na to. podle Jana Kellera (2005. 2006). že zaměstnanost se obzvláště razantně v 60.

„Přechod většiny ekonomicky aktivních osob z průmyslu do oblasti služeb tak přes zdání určité analogie vytvořil zcela jinou situaci než dřívější přesun masy lidí ze zemědělství do průmyslu. zavedení pásové výroby a později i automatizace. Obojí model ovšem předpokládá ochotu občanů platit daně“ (Keller 2005. tedy s předmětem. 25). zdravotnictví a v dalších oblastech. Na straně druhé ovšem vytváří právě pomocí těchto prostředků sociálně smírné prostředí. I když je to instituce pro mnohé nepohodlná.“ Ona vysoká produktivita sekundárního sektoru (průmyslové výroby) je viděna především ve vysoké racionalizaci výroby. Podle Kellera (tamtéž) je zajímavý ten postřeh. jež je schopno svým počtem kompenzovat úbytek pracovních příležitostí v oblasti průmyslu. Sociální stát tak hraje dvojí hru a snaží se s její pomocí udržet stávající poměry. s. Ve skutečnosti ale není toto pojetí podle autora tohoto článku správné. století. To přispívá k nárůstu nákladů v oblasti vzdělávání. zbornik_vnutro-A5. A to tak. aby to kopírovalo vývoj mezd v zemi. jako byl vznik společnosti průmyslové doprovázen masovým odchodem ze zemědělství.indd 217 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Jaká je vlastně vnitřní logika postindustriální produkce služeb? Změnilo se něco oproti industriální logice výroby? Jaká je však skutečná podstata slova „industriální“ – „průmyslový“? Většina laické veřejnosti si pojem spojila s hutěmi. 2) Službu hradí klient.“ Důsledky změn na postindustriálním pracovním trhu Podle Kellera (2005. Proto se sahá ke třetímu řešení: „Služby ve zdravotnictví.) produktivita práce. má-li celý systém vůbec fungovat. Zatímco v Evropě stát dotuje jejich veřejné poskytování. Zatímco dříve přecházeli lidé z oblasti s nízkou produktivitou práce do oblasti s produktivitou práce vysokou a rychle rostoucí. nelze ji právě z tohoto důvodu bez vážných následku odstranit.“ Ohledně soudobé funkce sociálního státu a možností jeho odstranění Keller dále říká (2005. s. V tom případe by se řada služeb stala pro klienty příliš nákladnými a opět by vymizely. železem a ocelí. 7. 2011 11:00:48 . školství či kultuře jsou různými způsoby dotovány. jehož je zapotřebí.“ Výše byla zmíněna určitá analogie současné situace s uzlovými body vývoje v historii. jenž v řadě zemí vrcholil v období mezi dvěma světovými válkami a v padesátých letech 20. století velké množství pracovních míst. což služby dále prodražuje. jež snižují zisk a omezují investice do výroby. 3) Dotace služeb. Klíčovým pojmem při analýze těchto událostí je pro Kellera (ibid. 25) je pravdou.“ S tímto prodražováním služeb je podle Esping-Andersena (Esping-Andersen 1999 dle Keller 2005. Jde o logiku produkce (způsob) nikoliv o samotný předmět (ocel). který je zpracováván. Jde o to ptát se nikoliv „co“ je produkováno. ve Spojených státech je daňově zvýhodněno jejich poskytování soukromými agenturami. přesun do terciéru znamenal přesně opačný proces. že „…terciární sektor vytváří v poslední třetině 20. 25) možné se vypořádat modelově třemi základními cestami: 1) Přizpůsobit mzdu poskytovatelů služeb nízké produktivitě. že přitom „lidé přicházející do služeb požadují při nižší produktivitě přinejmenším stejné platy jako dělníci v průmyslu. s.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 217 dobně výraznou vlnou odchodu pracovní síly z průmyslu. s. 13): „Na jedné straně odebírá sociální stát na veřejné účely nemalé prostředky. V případě pojmu „industriální“ by mělo jít o to „jak“ jsou věci produkovány. ale „jakým způsobem“. V tom případe by ovšem v řadě případů klesla téměř k nule a uvedená služba by z nabídky vymizela.

Klíčovým heslem takovéhoto světa je „celoživotní vzdělávání“. „Skutečnost. pokrok vědy a techniky vůbec nic. neznamená. že způsob výroby. průmyslový způsob výroby lze popsat podle Liessmanna (2008. že „čím pokročilejší je použitá automatizovaná technologie. jehož není možné dosáhnout standardizovanými a reprodukovatelnými metodami (humanitní směry zbornik_vnutro-A5. že zpravidla lze vše. že „v současné době se neodehrává přechod od průmyslové společnosti ke společnosti vědění. s. že určité formy průmyslové výroby už nejsou vidět. lze převést na průmyslovou výrobu.indd 218 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. s. a to až do oblasti individuální komunikace.“ K tomu je potřeba přidat ještě další výrazný bod vnitřní logiky industriální produkce. 2011 11:00:48 . přesně řečeno nátlakem vynucené. nikdo však přesně neví. Pojem průmyslové výroby se totiž podle Liessmanna (ibid.) všímá souvislosti s vnitřní logikou produkce: „Má-li pojem společnost vědění vystřídat dosavadní pojem průmyslová společnost…říká se tím zároveň. …Rozhodující však je. a totiž význam člověka. 26 – 29) kontroverzní. co lidé vyrábějí. s. tím komplikovanější činnosti lze industrializovat. Logika spočívá v co „nejsériovější“ podobě. který je do produkce zboží zapojen. Jak již bylo vícekrát zmíněno. z níž se člověk osvobodí až „smrtí“. „informační společnost“ či „společnost znalostní“. Z této perspektivy je totiž okamžitě zřejmé. tedy po kvalitativní stránce produkty podobné si jako vejce vejci. A proto se nám „pod rukama“ proměňuje i to základní.).“ A ihned dodává klíčový postřeh.“ Z uvedeného popisu vnitřní logiky průmyslové produkce lze odvodit. Logika spočívá v produkci co největšího množství produktů v co nejkratším čase a za co nejnižších nákladů (viz Taylorismus). Je ve světle těchto postřehů možné hovořit o nějaké hlubší proměně naší společnosti do podoby postindustriální? Není. pojem postindustriální společnost se často kryje s pojmy jako je „vzdělanostní společnost“.) „od počátku chápal jako protiklad rukodělné výroby. A Konrad Liessmann dodává. nutností „být fit for the job a hlavně se fit udržet“. že neexistují. ale právě naopak – vědění je prudkým tempem industrializováno (Liessmann 2008. V této souvislosti si Liessmann (ibid. 7. že toto zdání klame.“ Abychom zopakovali předchozí argumentaci. že na základní struktuře industriální výroby nezměnila digitální revoluce. Stále výkonnější simulační technologie tak například umožňují industrializovat jednoduché činnosti verbálně sdělovaných informací – například hlášení ve veřejných prostorách na vlakových nádražích či v metru“ (ibid. co se má učit a proč…“ Celoživotní učení se nakonec stává „naturalizovaným adaptačním procesem. Industrializace tedy označuje proces podřízení lidské činnosti výrobnímu paradigmatu identity. byly jen přemístěny. nutností. Spíše naopak. Totiž jakmile v současnosti jde o poznání. 31). která spočívala v individuální výrobě neidentických produktů v neidentických podmínkách. 30) následujícím způsobem: Jde o mechanizovanou a automatizovanou výrobu identických produktů za identických podmínek a identickými prostředky. Neustálé učení bude nutností. Heslo „celoživotního vzdělávání“ je podle něj (2008. bude vystřídán jinou silou formující společnost.218 Realita a vízia sociálnej práce Podstata (logika) industriální produkce spočívá v „sériovosti“ (objevuje se pásová výroba). či dokonce do sféry intimity. Soudobý vídeňský filozof Konrad Liessmann (1953) si všímá určitých skrytých rysů těchto hesel a snaží se jít „pod povrch“ běžně tradovaných klišé. který byl určující pro dosavadní společnost. všechny zakrývají jeden problém. na čem má posun k postindustriální době stavět – samotné vzdělání. jedince. „…až příliš připomíná doživotní nezrušitelné odsouzení…ať už zvolíme jakýkoli eufemismus.

Začínají být důsledně industrializovány i ty sféry našich životů. kdy jsme zákazníky velké telekomunikační firmy (náš operátor mobilního telefonu). profesora) na výsledný produkt (studenta. 2011 11:00:49 . v nepozměněné kvalitě výstupu (standardy kvality sociálních služeb. Co nelze změřit. který k nám hovoří jako stroj. e-learning na vysokých školách). Za těchto podmínek je podle Liessmanna (2008. nepřichází… Ba právě naopak. dealer). sociálních a dalších by nás to ale asi ještě zarazilo (snad). plíživým způsobem. nebudeme raději vůbec brát v úvahu. kdo dnes nejvíce používá pojem „vzdělanostní společnost“. nijak už nás nezarazí (nebo jen malinko). které do této doby ještě tolik industrializovány nebyly (sféra vzdělávání. I zde začíná být hlavním smyslem produkovat co nejvíce produktů (studentů – absolventů. ne-li nic. obsloužit co nejvíce pacientů. které mohou být „vraždou“ humanitních disciplín (které přece stojí na osobním vztahu a vzájemném respektu studenta a profesora). učitele. 7. Nedopadne náhodou učitel. s. klientů…) v co nejkratším čase a za co nejnižších nákladů.“ Závěr A přesně v tomto duchu jsem se v celé tomto textu ptal: Přichází skutečně doba postindustriální? A neustále si odpovídal: Ne. jako to učinila pásová výroba v případě obhospodařování hmotného (hmatatelného) světa. jako by ani nebylo. Se statkem. dochází i tam. Industrializace vzdělání… Osobní vztah studenta a jeho učitele se podobá spíše předindustriální nestandardizované rukodělené logice produkce. sociálních…). na zachování lidského vztahu mezi učitelem a žákem (obzvláště ve společenských vědách a humanitních disciplínách vůbec) a stejně tak na zachování lidského vztahu klient a pracovník v oblasti služeb v sociální práci. Kde se nej- zbornik_vnutro-A5. má navzdory veškerému zapřísahání se pojmem vzdělání. V případě služeb vzdělávacích. Tak k nám promlouvá dnešní doba. ale jde pochopitelně i o služby v komerčním sektoru (bankovnictví. zaměřuji se pochopitelně převážně na zmíněné komponenty sociálního státu. Proto je potřeba výuku odosobnit (e-learningem). vysokoškolský přednášející. dochází k podobným jevům teď i ve sféře služeb (vzdělávacích. pojišťovnictví či telekomunikační služby…).indd 219 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Chtěl bych varovat před kvantifikujícím hodnocením výuky jen podle bezprostřední využitelnosti znalostí v praxi hned teď a nanejvýš ještě zítra… Právě tímto přístupem a vytrácením významu učitele jako konkrétní osobnosti devalvuje samotný pojem vzdělání. Proto není žádoucí. sociálních služeb – což jsou pro autora tohoto článku tématické pilíře sociálního státu). zdravotnictví. Avšak zatímco v případě. změřit výstupy…industrializovat. Ne nadarmo se říká. jemuž se v jiné době říkalo „vzdělání“. A je to řeč industrializace. Obávám se ale. nejvíce přispívá k zániku vzdělání (a nějak podobně to bylo výše v textu vyjádřeno slovy Konrada Liessmanna).Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 219 vzdělání). Co je totiž podstatou tohoto druhu industrializace? Podstatou je důsledně eliminovat vliv jedince (pracovníka. Když zde hovořím o „službách“. když jednáme s řadovým pracovníkem této firmy (telefonista. Tak. standardizovat. vědění ve společnosti vědění jen málo společného. klienta…). že ten. 36) „vědění jako takové zbavené svéprávnosti. že přesně k těmto uvedeným jevům pomalu. Chtěl bych varovat v oblasti vzdělávání před jevy jako je masivní využití e-learningu. zdravotních. Používá přesně naučené fráze v přesně daném pořadí. poradce v občanské poradně jako telefonický operátor našeho zprostředkovatele mobilní telekomunikace? Chtěl bych tímto textem tedy apelovat na zachování idejí humanismu.

P. Praha: Portál. 2005. A. Literatura: GIDDENS. MÜLLER. R. „Vzdělaný znamená v podstatě: vzdělávající se. a kol. LIESSMANN. D. Liberec: Nakladatelství Bor. Modernita a postmodernita: I. K. Praha: Academia. Ústav sociální práce Univerzita Hradec Králové Česká republika e-mail: martin. a kol. 2007.220 Realita a vízia sociálnej práce více volá po potřebě „vzdělanostní společnosti“. PETRUSEK. a je toliko chybou jazyka. Skutečnost v podání vědeckém a „humanitním“. ale trendy v tzv. Praha: Portál. Praha: SLON. část. Kontakt: PhDr. 2004. 2008. Praha: Oikúmené. 2007. Unikající svět. J. D. Industriální zdroje. Martin Smutek. „vzdělanostní“ společnosti (a tento pojem už zde v závěru textu používám opravdu s velkým despektem) spějí spíše ke kvantifikaci. HARRINGTON. Praha: Sociologické nakladatelství. 2006. Společnosti pozdní doby. ekonomický růst a sociální změna. Teorie nevzdělanosti. A. B. In Krámský.smutek. KELLER. tam je vzdělanost nejvíce ohrožena. Ph. PATOČKA. Základní témata a myšlenkové proudy. Sebrané spisy 4. benchmarkingům ve sféře sociálních služeb atd. 7. 2006. s. povrchnímu hodnocení výsledků studia na vysokých školách.indd 220 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Slovo vzdělání je dnes fakticky (i přes zdůrazňování potřeby celoživotního učení) chápáno pragmaticky a je odvozeno od dokonavého tvaru „vzdělat“ (a hned využít). že nám předkládá faktum místo fiens“ (Patočka 2004. A. Soumrak sociálního státu. SMART. Praha: Sociologické nakladatelství. Podstata by však měla ležet spíše v onom nedokonavém „dělání“. 2011 11:00:49 . Moderní sociální teorie. K. Humanitní vědy dnes a zítra. Moderní sociální teorie. 2002. a kol. PALOUŠ. že obecný diskurz společenských věd se posouvá ke kvalitativním metodám výzkumu i hodnocení.2@uhk. Myšlenka vzdělanosti a její dnešní aktuálnost. 2000.cz zbornik_vnutro-A5. 15). Praha: Sociologické nakladatelství. J. M. Základní témata a myšlenkové proudy. Považuji svým způsobem za paradox. In Harrington.

2011 11:00:49 .indd 221 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 7.Teoretické kontexty sociálnej práce a realita a vízia sociálnej politiky 221 zbornik_vnutro-A5.

že ide o multidimenzionálny problém. Abstract: Poverty is social problem that. pedagogicky pôsobí na Katedre sociálnej práce Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave a súčasne prednáša na Teologickej fakulte TU a na Ústave sociální práce Univerzity Hradec Králové. Although poverty is usually defined as a state when income is not sufficient to meet individuals needs. Risks. zbornik_vnutro-A5. s ktorým. PhD. V príspevku sú obsiahnuté výsledky kvalitatívneho výskumu uskutočneného metódou rozhovorov s expertmi. to greater of lesser extent. When addressing poverty issues. ako aj na niektoré problémové oblasti tejto praxe. The aim of our paper is therefore to highlight the potential of social work for dealing with families at risk of poverty as well as some problem areas of practice. Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce Možnosti a limity sociálnej práce s rodinami ohrozenými chudobou Andrea Bánovčinová 1). ktoré má sociálna práca za- 1) 2) Mgr. Úvod V našom príspevku sa najskôr zameriame na objasnenie teoretických východísk chudoby. Následne poukážeme na možnosti. Qualitative Research. 7. Kľúčové slová: Chudoba. Jana Levická. Keywords: Poverty. all countries in the world face to. Riziká.indd 222 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. stále viac autorov poukazuje na skutočnosť. z ktorých sme vychádzali. Kvalitatívny výskum. prof. I keď sa chudoba ako taká najčastejšie definuje ako stav. social work is focused on functioning of individuals and families. kedy príjem jedinca nepostačuje na uspokojovanie jeho potrieb na úrovni bežnej v danej spoločnosti. Andrea Bánovčinová je internou doktorandkou na Katedre sociálnej práce Fakulty zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave. Sociálna práca sa v súvislosti s riešením problematiky chudoby zameriava predovšetkým na oblasť fungovania jednotlivcov a rodín. Family. Jana Levická 2) Abstrakt: Chudoba je sociálnym problémom. Sociálne fungovanie. PhDr. recent authors point to the fact that poverty is a multidimensional problem. ktorí sa podieľajú na sociálnej práci s rodinami ohrozenými chudobou. Cieľom nášho príspevku je preto poukázať na možnosti sociálnej práce s rodinami ohrozenými chudobou. Rodina.222 Realita a vízia sociálnej práce 3. vo väčšej či menšej miere bojujú všetky krajiny sveta. In our contribution the results of qualitative research are included – these results were carried out by interviewing experts involved in social work with families at risk of poverty. 2011 11:00:49 . Social Functioning.

I. najmä dlhodobá má tiež za následok narúšanie hodnôt viažucich sa k práci. klimatické podmienky. 2009):  geografickú izoláciu regiónu. aby sme vzápätí teoretické východiská konfrontovali s realitou. zdravotnej starostlivosti ale aj sociálnej starostlivosti o seniorov. chudoba ako taká ustupuje iba veľmi pomaly. Za boj s ňou a potrebu jej riešenia na globálnej úrovni sa zasadzujú mnohé vlády ako aj významné celoeurópske. vzdialenosť od úradov. dostupnosť škôl a zdravotníckych zariadení v oblasti. V tretej časti nášho príspevku prezentujeme použitú metodológiu a následne prinášame výsledky. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na zmeny vo vnímaní a ponímaní rodiny. V dejinách. ich zdravotný stav. Ba dalo by sa povedať. a v ktorých dominuje skôr chudoba relatívna. vzdelanie a podobne. globálnu a regionálnu bezpečnosť. Priamo zbornik_vnutro-A5. ekonomickú. 7. politickú stabilitu a stabilitu trhu. a iné (sledujú sa na regionálnej úrovni). počet ekonomicky aktívnych členov domácnosti. ale taktiež rozvoj ľudských zdrojov. Chudoba ako sociálny problém a jej vplyv na rodinu Chudoba patrí medzi sociálne problémy. 2000. ktoré majú vplyv na rozvoj a pretrvávanie chudoby zaraďujú viacerí autori (medzi inými tiež Seccombe.  demografické charakteristiky. elektrifikáciu.  Nevyriešené otázky integrácie rómskeho obyvateľstva do oficiálneho trhu práce. s ktorými spoločnosť bojuje. nízku úroveň zdrojov. 2011 11:00:49 . sociálnu mobilitu a iné. s ktorými sa potýkajú aj najvyspelejšie krajiny sveta. vzťahujúce sa ku lokálnej úrovni. ako vekové zloženie členov domácnosti. čo núti štát venovať zvýšenú pozornosť dôchodkovému zabezpečeniu. Ako však ukazujú štatistiky a výsledky meraní. ku ktorým patrí aj Slovenská republika. že v prípade krajín. V závere potom reflektujeme možnosti aj limity sociálnej práce s touto klientelou realizovanej v meste Trnava. Chudoba je jedným z najstarších sociálnych problémov. V súčasnosti však môžeme pozorovať narúšanie rodinných vzťahov.  Rozsiahle zmeny kultúrnych hodnôt. prijímajú celý rad rozhodnutí a opatrení. prejavujúce sa na mikroúrovni. oslabovanie pocitu spolupatričnosti a zodpovednosti. Pribúda tiež obyvateľov v poproduktívnom veku.indd 223 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Práve široká rodina predstavovala prirodzenú ochranu pred chudobou. rodín a charakteru práce. prekážky ich hospodárskej a sociálnej integrácie a napätie medzi menšinovou a väčšinovou kultúrou. najmä v minulom storočí sa pohľad a vnímanie chudoby neustále menilo. sociálnych vzťahov. Haughton. Khandker. – Následkom nepriaznivého demografického vývoja je pokles obyvateľstva vo vekovej skupine 0 – 14 rokov. sa v poslednom období pôsobením rôznych faktorov naopak zvyšuje. či celosvetové organizácie a v snahe eliminovať ju. prístup k zamestnaniu.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 223 meraná na pomoc rodinám ohrozeným chudobou. na podporu zdravotnej starostlivosti a vzdelávania a pod. ktoré sme získali prostredníctvom kvalitatívneho výskumu. veľkosť domácnosti. Medzi faktory. ktorú prináša prax. V dôsledku toho sa kladie zvýšený dôraz na väčšiu starostlivosť o túto skupinu. Chudoba. V podmienkach Slovenska za príčiny vzniku a nárastu chudoby Ondrejkovič (2009) považuje najmä:  Veľké posuny v vekovej štruktúre obyvateľstva. či aspoň do určitej miery zmierniť.  stupeň rozvoja infraštruktúry – ako napríklad úroveň cestných komunikácii.

224

Realita a vízia sociálnej práce

úmerne týmto zmenám sa vyvíjala a menila taktiež definícia chudoby ako takej. I napriek tomu, že odborné diskusie v tejto oblasti prebiehajú už dlho, skutočnosťou zostáva, že ani v súčasnosti neexistuje jednotná exaktná definícia chudoby, ktorá by zohľadňovala všetky jej dimenzie. Naopak, v odbornej literatúre sa môžeme stretnúť s viacerými platnými definíciami, pričom každá odráža konkrétny uhoľ pohľadu jej autora, ako aj konkrétnu dimenziu, na ktorú sa autor zameriava. Spôsob definovania chudoby ako sociálneho javu je do značnej miery ovplyvnený taktiež konceptuálnym poňatím, z ktorého autor či autori definícii vychádzajú. Ekonómovia za hlavný ukazovateľ považujú príjem jednotlivca či domácnosti. Chudobu vo všeobecnosti definujú ako stav, kedy príjem nepostačujúci na pokrytie minimálnej spotreby. Citro a Michael (1995) definujú chudobu ako ekonomickú depriváciu. Tento pojem používajú na vyjadrenie nedostatku ekonomických zdrojov, či už peňažných alebo nepeňažných, na spotrebu ekonomických statkov a služieb. Čoraz častejšie však jednotliví odborníci upozorňujú na skutočnosť, že chudobu je potrebné chápať ako komplexný multidimenzionálny jav. Podľa Graciely Dede (2010) je príjem dôležitým určujúcim faktorom, nie však jediným. Pri multidemenzionálnom prístupe je príjem veľmi relatívnym faktorom. Príjmová chudoba totiž nemôže určovať iné dimenzie, nesúvisiace s finančnými príjmami, ktoré sú taktiež súčasťou plnohodnotného života. Príjem ako taký tiež neposkytuje presný obraz o prístupe k materiálnym tovarom a službám. Chápať chudobu iba ako nedostatok finančných prostriedkov, v dôsledku ktorého jedinec či rodina nie sú schopní nakupovať tovary a služby tiež znamená prehliadať prístup i iným tovarom a službám poskytovaným mimo trhu napríklad štátom, mimovládnymi organizáciami či domácnosťami. V mnohých komunitách existujú iné spôsoby výmeny tovarov a služieb, pri ktorých sa nepoužívajú peniaze. Tento multidimenzionálny prístup sa ako v jednej z prvých odrazil v Deklarácii svetového summitu o sociálnom rozvoji (Programme of Action fo the World Summit for Social Development, www.un-documents.net), ktorý sa konal v roku 1995. V paragrafe 19 Akčného programu sa uvádza že chudoba má rôzne prejavy zahŕňajúc neexistenciu príjmu a produktívnych zdrojov postačujúcich na zaistenie udržateľného živobytia, hlad a podvýživu, zlý zdravotný stav, obmedzený či žiadny prístup ku vzdelaniu a ďalším základným službám, zvýšenú chorobnosť a úmrtnosť v dôsledku chorôb, bezdomovectvo a nevhodné bývanie, škodlivé prostredie a tiež sociálnu diskrimináciu a vylúčenie. Chudoba je taktiež charakterizovaná neúčasťou na prijímaní rozhodnutí a na občianskom, spoločenskom a kultúrnom živote. Všetky tieto definície sa teda orientujú na príjem jednotlivca či domácnosti, na spotrebu, ale taktiež na rôzne iné dimenzie, ktoré sú životom v chudobe zasiahnuté. Do popredia sa však čoraz častejšie začínajú dostávať hlasy, ktoré spájajú chudobu s oblasťou ľudských práv, respektíve ich porušovaním. Cabrera (2010) upozorňuje, že chudobu možno definovať ekvivalentne, buď ako zlyhanie základných slobôd – z hľadiska schopností, alebo ako nenapĺňanie práva na tieto slobody – z hľadiska ľudských práv. Toto jeho tvrdenie podporujú tiež iní autori orientujúci sa na túto oblasť (Dede, 2010; Terán, 2010; a iní). Chudoba ako sociálny problém so sebou prináša negatívne dôsledky nielen na úrovni štátov a komunít, ale zasahuje predovšetkým jednotlivcov a rodiny, pričom vplýva na všetky aspekty ich života.

zbornik_vnutro-A5.indd 224 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková

29. 7. 2011 11:00:49

Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce

225

Práve rodina zohráva na jednej strane pôsobí ako činiteľ pri zabraňovaní prepadnutiu svojich členov do stavu chudoby. Na strane druhej však, ako na to poukazujú viaceré výskumy (Gedbery, Bodnárová, Filadelfiová, 2007 a iné) zohráva významnú úlohu pri prenose nerovností z jednej generácie na druhú. Deti, vyrastajúce v rodinách s nižším príjmom sú v porovnaní s deťmi z lepšie ekonomicky zabezpečených rodín znevýhodnené vo viacerých oblastiach. Z výskumov, ktoré realizovali Currie a Stabile (2003) vyplynulo, že deti z rodín, ktoré môžeme klasifikovať ako chudobné majú v priemere nižšiu pôrodnú váhu, vyššie riziko dojčenskej úmrtnosti. Duncan at al (1994) sledovali vplyv ekonomicky znevýhodneného prostredia na správanie detí. Z ich výskumu vyplýva, že u týchto detí sú častejšie diagnostikované poruchy správania. K podobným záverom prišli taktiež Havemen a Wolfe (1995), ktorí okrem toho zistili, že u detí z ekonomicky znevýhodneného prostredia je horší školský prospech. Po ukončení vzdelávania sa ťažšie začleňujú na trhu práce (Gregg a Machin, 1999) a majú častejšie zdravotné problémy (Currie et al, 2004). Všetky tieto skutočnosti majú v konečnom dôsledku vplyv na možnosti ich pracovného uplatnenia a tým aj na výšku príjmu jednotlivca (Jenkins, Siedler, 2007).

II. Sociálna práca a jej možnosti pri pomoci rodinám ohrozeným chudobou
Ako môžeme vidieť, chudoba prináša so sebou množstvo negatívnych následkov a ovplyvňuje rodinu vo viacerých dimenziách. Je preto nevyhnutné venovať pozornosť pomoci a práci s rodinami ohrozenými chudobou. Demokratické štáty a štáty, ktorých sociálna politika vychádza z filozofie sociálneho štátu, si tento fakt uvedomujú a budujú organizovanú a inštitucionalizovanú pomoc orientovanú na podporu rodín ohrozených chudobou. Sociálna politika, ale aj sociálna práca v jednotlivých krajinách orientovaná na túto oblasť praxe sa pritom líši v dôsledku sociálnych, ekonomických, kultúrnych, politických ale napr. aj historických súvislostí. Sociálna práca s rodinami ohrozenými chudobou sa preto prevažne rozvíja ako špecifická národná prax sociálnej práce. V podmienkach Slovenskej republiky sa pomoc rodinám ohrozeným chudobou, ako aj sociálna práca ako taká začala rozvíjať najmä po roku 1989 po znovuobjavení chudoby. V období socializmu bola chudoba, ako poukazuje Mareš (1999) najmä vďaka redistributívnym mechanizmom menej vyhranená a v dôsledku reštriktívnych opatrení taktiež menej viditeľná. Počas deväťdesiatych rokov však v spoločnosti začali vznikať a čoraz viac prejavovať a prehlbovať rozdiely v príjmoch, spotrebe, celkovej životnej úrovni rôznych vrstiev obyvateľov. Z toho dôvodu sa dostala taktiež viac do popredia aj potreba pomáhať jednotlivcom a rodinám, ktorí sa v dôsledku nízkych príjmov či v dôsledku iných udalostí ocitli v chudobe. Popri systéme sociálneho zabezpečenia, ako forme pomoci organizovanej štátom sa do popredia stále viac dostáva taktiež sociálna práca.

III. Metodológia
Ako sme už uviedli, sociálna práca je na Slovensku pomerne mladá oblasť, ktorá sa neustále rozvíja, vo viacerých poliach sociálnej práce nám chýbajú relevantné údaje o jej súčasnom stave. Zo štatistík sa máme možnosť dozvedieť, že počet slovenských rodín ohrozených chudobou stále narastá. Na druhej strane vieme, že SR na meniacu sa situáciu reaguje postupne jednotlivými zmenami z oblasti sociálnej politiky ako aj tvorbou novej sociálnej le-

zbornik_vnutro-A5.indd 225 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková

29. 7. 2011 11:00:49

226

Realita a vízia sociálnej práce

gislatívy, ktorá má napomáhať pozitívne zvládať túto situáciu v krajine. Existencia zákona však automaticky neznamená aj jeho praktické využitie v SR. Sme si vedomé náročnosti takéhoto skúmania a preto sme sa rozhodli v prvom kroku sa orientovať na poznanie praxe v meste Trnava. Cieľovou skupinou, na ktorú sme sa zamerali boli experti pracujúci v oblasti sociálnej práce orientovanej na pomoc rodinám, ktoré sú priamo ohrozené chudobou. Na základe analýzy inštitúcií, ktoré pôsobia v meste Trnava a majú priamo vo svojom poslaní pomoc sledovanej klientskej skupiny, sme si vybrali konkrétne inštitúcie:  Slovenská katolícka charita,  Katolícka jednota Slovenska,  Stredisko sociálnej starostlivosti,  Centrum pre rodinu,  Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktoré sme postupne oslovili s cieľom realizovať s ich zamestnancami – sociálnymi pracovníkmi rozhovory. Po našich prvých rozhovoroch sme konštatovali, že z uvedených inštitúcií vykonáva činnosť, ktorú by sme mohli označiť ako pomoc rodinám ohrozeným chudobou len Slovenská katolícka charita a Stredisko sociálnych služieb. Katolícka jednota Slovenska sa i napriek tomu, že má v stanovách aj činnosti zamerané na podporu týchto rodín, podľa vyjadrenia jej riaditeľa zameriava iba na opatrovateľskú službu. Iným prípadom je Centrum pre rodinu, ktoré ponúka mnoho aktivít, kurzov ale taktiež špecializované poradenstvo rodinám, avšak nezameriava sa na rodiny ohrozené chudobou. Osobitnou kategóriou je Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorý sa orientuje prevažne na poskytovanie ekonomickej pomoci a nárokov a dávok, ktoré jednotlivcovi alebo rodine garantuje zákon. Až vyčerpáme možnosti mesta Trnava, rozšírime náš výskum na iné mestá v rámci Trnavského samosprávneho kraja.

Voľba výskumného nástroja
Rozhodli sme sa použiť kvalitatívnu výskumnú stratégiu, výhodou ktorej je podľa Hendla (2005) skutočnosť, že umožňuje získanie hĺbkového popisu prípadu a nezostáva a nie iba povrchné údaje. Na zber údajov sme si zvolili metódu pološtrukturovaného rozhovoru, alebo tiež rozhovoru s návodom, ako ho označuje Hendl (2005). Naformulovali sme si otázky, ktoré majú zabezpečiť, že sa rozhovor bude dotýkať všetkých nami zvolených tém. Zároveň sme si ponechali voľnosť prispôsobovať otázky podľa situácie. Výhodou tejto formy rozhovoru je taktiež skutočnosť, že na jednej strane pomáha udržať zameranie rozhovoru na sledovaný cieľ ale na druhej strane umožňuje participantovi reflektovať svoju perspektívu, názory a skúsenosti. Po uskutočnení rozhovorov sme realizovali analýzu získaných informácii, prostredníctvom ktorej sme hľadali odpovede na naše výskumné otázky.

zbornik_vnutro-A5.indd 226 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková

29. 7. 2011 11:00:49

Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce

227

Za cieľ nášho skúmania sme si stanovili získať odpovede na otázku: aký je reálny rozsah pomoci poskytovanej organizáciami v meste Trnava rodinám ohrozeným chudobou? Vzhľadom k tomu, že takto naformulovaný cieľ je značne široký, stanovili sme si nasledovné čiastkové ciele: C1: Zistiť názory expertov na možnosti sociálnej práce s rodinami ohrozenými chudobou v meste Trnava. C2: Zistiť limity sociálnej práce s rodinami ohrozenými chudobou. C3: Zistiť metódy, ktoré sú expertmi reálne používané pri práci s rodinami ohrozenými chudobou. C4: Zistiť či a ako uplatňujú experti teoretický kontext svojej práce. Na ich základe sme si vytvorili otázky, ktoré sme chceli použiť v rozhovore s expertmi pracujúcimi v inštitúciách zameraných na pomoc rodinám ohrozeným chudobou do pološtrukturovaného rozhovoru. Proces tvorby otázok je zachytený v transformačnej tabuľke. Tabuľka č. 1: Transformačná tabuľka
1. Ako vnímajú experti pracujúci s rodinami ohrozenými chudobou možnosti sociálnej práce v tejto oblasti? 1. Aké sú možnosti sociálnej práce s rodinami ohrozenými chudobou vo vašej inštitúcii? 2. Kto by sa mal podieľať na pomoci týmto rodinám? 3. Akú úlohu by mal zohrávať v tejto oblasti štát. 1. Kde vidíte najväčšie rezervy v oblasti pomoci rodinám ohrozeným chudobou? 2. Čo vnímate ako najviac obmedzujúce vašu prácu s týmito rodinami vo všeobecnosti? 3. Čo vnímate ako najviac obmedzujúce vašu prácu z hľadiska vašej organizácie? 1. Aké formy pomoci ponúka vaša organizácia? 2. Ktoré konkrétne metódy využívate pri práci s rodinami ohrozenými chudobou? 3. Ktoré z týchto foriem pomoci sa vám javia ako najúčinnejšie, s ktorými dosahujete najlepšie výsledky?

2. Aké obmedzenia a rezervy vidia experti v oblasti pomoci rodinám ohrozeným chudobou?

3. Ktoré postupy a formy pomoci sú v praxi reálne požívané pri praxi s rodinami ohrozenými chudobou?

V nasledovnej časti nášho príspevku uvádzame skutočnosti, ktoré sme získali prostredníctvom pološtruktorovaných rozhovorov realizovaných s 2 dvomi pracovníčkami SKCH, ktoré budeme v texte nasledovne označovať ako P1 a P2. Jednou z oblastí, na ktorú sme sa v našom výskume sústredili bolo zistiť, ako vnímajú experti pracujúci s rodinami ohrozenými chudobou možnosti sociálnej práce v tejto oblasti. S cieľom získať odpoveď na túto otázku sme u probantov zisťovali, aké možnosti práce s rodinami ohrozenými chudobou ponúka ich organizácia. Obe pracovníčky sa zhodujú v názore, že SKCH je inštitúciou, ktorá sa reálne orientuje na pomoc týmto rodinám. P 1: „Keď už sa dostaneme do tej fázy, že vieme rodinu zaradiť do tejto sociálnej skupiny, tak my ako charita máme niekoľko možností. Priorita naša je pracovať s celými týmito rodinami“, ako probantka ďalej uviedla SKCH

zbornik_vnutro-A5.indd 227 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková

29. 7. 2011 11:00:49

228

Realita a vízia sociálnej práce

„Môžeme im poskytnúť oblečenie, môžeme im poskytnúť teplý obed, respektíve teplú polievku, potom tu máme sprchu, ktorú môžu používať.“ P 2: „Charita disponuje informačnými nejakými možnosťami hej že máš prístup na internet a máme nijaké kontakty čiže vieme človeku teda aj rodine v núdzi pomôcť sa zorientovať v tých problémoch lebo proste prichádzajú sem ľudia v chaose.“ V tejto súvislosti nás zaujímalo, kto by sa podľa názoru našich probantiek mal podieľať na pomoci rodinám. Ako to vyplýva z vyjadrenia probantky 1, dôraz kladie na pomoc zo strany samosprávy. P 1: „V každom prípade si myslím že samospráva.“, „Keby sociálny pracovník na meste mal možnosť do toho vstúpiť, tak toto možno oveľa skôr im dokáže nastaviť.“ Úlohu v tomto smere však podľa nej zohrávajú taktiež inštitúcie pracujúce v treťom sektore, u ktorých však ako určité obmedzenie vníma, že: „každá organizácia má väčšinou inú cieľovú skupinu, alebo proste zameriavajú sa na jednu cieľovú skupinu a na ostatných nie“. Za hlavnú úlohu štátu v rámci rodinám ohrozeným chudobou probantka č. 1 označila: „Štát by mal najmä vytvárať rôzne zdroje, rôzne dotačné zdroje.“ Na druhej strane probantka č. 2 považuje za subjekt, ktorý by mal mať najvýznamnejšie postavenie v pomoci týmto rodinám, štát: P 2: „V prvom rade vy sa mal o svoje slabé rodiny postarať štát, keď to nezvládne širšia rodina.“ a až tam, kde štát nemá prostriedky a možnosti intervencie, nastupujú neštátne inštitúcie: „Neziskovky by mali vykrývať to, čo nevykrýva štát.“ Naším druhým cieľom bolo zistiť, aké obmedzenia a rezervy vnímajú pracovníci priamo pracujúci s rodinami ohrozenými chudobou. Na ich činnosť vplýva množstvo faktorov, a to tak v rámci ich vlastnej organizácie, jej priestorového, materiálneho či personálneho zabezpečenia, ako aj v rámci širšieho prostredia, komunity, či kraja v ktorom pôsobia. Aj od nich sa odvíja obsah činností a služieb, ktoré poskytujú, a často aj ich kvalita. Pre to nás v súvislosti s touto výskumnou otázkou zaujímalo, čo vnímajú probanti ako najviac obmedzujúce a to tak v rámci ich vlastnej organizácie ako aj vo všeobecnosti. Na všeobecnej úrovni ako najväčšmi okliešťujúce vnímajú: P 1: „Ja si myslím že asi taká nejaká komplexnosť v tom nie je.“ V oblasti legislatívy „Je tam ten zákon o sociálnych službách, ktorý presne stanovuje kto zriaďuje aké zariadenie, čo je podľa mňa trochu také skostnatené. Je to tak, že zriaďovateľom je úplne niekto iný a zasa a iní si tú službu zasa objednáva a zasa on na to je povinný doplácať.“ V rámci organizácie, v ktorej oslovené sociálne pracovníčky pracujú vidia najväčšie prekážky v oblasti priestorového a personálneho zabezpečenia, ako aj v oblasti financii. P 1: „V rámci organizácie, tam hrajú prioritnú rolu ani nie tak financie ako napríklad priestory, ale aj tie financie.“ P 2: „Naše možnosti sú obmedzené v tom že nemáme toľko financií na vybudovanie denného centra.“ Na otázku personálneho zastúpenia reagovala: „Chýbajú nám aj kolegovia čiže to tu nie je ani personálne v takom smere ako by to malo byť.“

zbornik_vnutro-A5.indd 228 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková

29. 7. 2011 11:00:49

Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce

229

Okrem obmedzení a rizík sa ponúkajú v rámci tohto poľa sociálnej práce aj mnohé možnosti a príležitosti. Od konkrétnych inštitúcii a ich pracovníkov následne záleží, ako vedia tieto možnosti využiť v prospech svojich klientov. Aj z tohto dôvodu sme sa probantiek pýtali, ktoré možnosti a rezervy v danej oblasti identifikovali a aká je ich vízia prípadného rozšírenia ponúkaných služieb a foriem pomoci v ich inštitúcii? P 1: „Stretávame sa často s tým, že vlastne neexistuje nejaké núdzové bývanie pre rodiny, je vždy pre ženy, pre mužov ale nikdy nie pre rodiny, nie je to prakticky ani možné podľa zákona, a vlastne je to dosť prakticky také obmedzujúce, to nám dosť chýba taká starostlivosť o celú tú rodinu.“ Možnosti vidí taktiež v skvalitnení služieb poskytovaných pracovníkmi Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny: P 1: „Myslím si, že by sociálni pracovníci na úrade práce mali poskytovať rodinám služby, ktoré my poskytujeme.“ I keď, podľa jej vyjadrenia si je vedomá toho, že pri súčasnom nastavení systému to nie je celkom možné. Jedným z čiastkových cieľov v našom výskume bolo zistiť, ktoré konkrétne formy pomoci a ktoré postupy sú v inštitúciách reálne využívané pri práci s rodinami ohrozenými chudobou a taktiež to, ktoré z nich sa konkrétnym pracovníkom javia ako najúčinnejšie, respektíve najžiadanejšie zo strany klientov. Ako uvádza jedna z probantiek: P 1: „Najväčší záujem je o oblečenie, aj tá strava je pre nich dosť dôležitá.“. Za veľmi dôležité považuje taktiež poradenstvo, avšak v súvislosti s ním upozorňuje, že ich klienti často prichádzajú v situácii, ktorá je už riešiteľná iba veľmi ťažko a ich možnosti sú obmedzené. Preto poukazuje na to, že: P 1: „Asi väčší zmysel má vyhľadávať tie rodiny, ktoré sú ohrozené tou chudobou tak, aby sa nedostali až k tej hranici, pretože tam potom to poradenstvo má zmysel v tom dlhodobejšom efekte.“ SKCH sa však neorientuje iba na tieto formy pomoci. P 2: „Teraz sme dávali tak trošku do propagácie také že poskytujeme kariérne poradenstvo také že ohľadom hľadania zamestnania proste písania životopisov lebo ľudia to nemajú. Takže toto už začínajú troška využívať a čo sa hlavne tuto otáčajú ľudia s ekonomickými problémami a s bývaním.“

IV. Záver
I napriek tomu, že sociálna práca je pomerne mladou vednou disciplínou môžeme konštatovať, že v oblasti pomoci jednotlivcom a rodinám ohrozeným chudobou teoretická báza ponúka široké spektrum postupov, metód a konkrétnych foriem pomoci. Preto sme sa prostredníctvom nášho výskumu snažili zistiť, ako tieto možnosti sú v praxi reálne využívané a v akom rozsahu. Stanovili sme si niekoľko výskumníckych otázok, na ktoré sme hľadali odpoveď prostredníctvom pološtruktúrovaných rozhovorov s expertmi pracujúcimi s rodinami ohrozenými chudobou.

zbornik_vnutro-A5.indd 229 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková

29. 7. 2011 11:00:49

2009 419 s. Economic Deprivation and Early Childhood Development. Pozitívom však je. 2010-11-02]. sociálních a kulturních práv. In Právo nežít v chudobě. v reálnej praxi nie sú všetky v plnej miere využívané. Praha: Filozofia. 2007. Dostupné na internete: <http://www. vol. Handbook on Poverty and Inequality. J. – FILADELFIOVÁ. no 2. Measuring poverty: a new approach. 2010. Washington. – KLEBONOV. – STABILE. O chudobě z hlediska hospodářských. vol. strana 39 – 53. Je to do značnej miery spôsobené obmedzeniami v oblasti ekonomického. – PRICE. J. B. A. 1995. Dostupné na internete: <http://web. – MACHIN. Panel on Poverty and Family Assistance. [cit. 33. P. In Child Development [online]. ISBN 978-80-7007-321-6. Socioeconomic Status and Child Health: Why Is the Relationship Stronger for Older Children? In The American Economic Review [online].ac. – WOLFE. [cit. ISBN 978-0−8213-7613-3. W. P. In Rodina a práca.org/upload/resource/Duncan1994.ebscohost. In Journal of Economic Literature [online]. S. J. 2004. 2003. 2010-10-20]. F. 2010. J. č. ISSN 1336-7153. Praha: Filozofia. Dostupné na internete: <http://ftp. 65.pdf> HAUGHTON. – BROOKS-GUNN.childrenshealthwatch. C. R. – KHANDKER. S.com/ehost/pdfviewer/pdfviewer?hid=113&sid =ca952074-0591-4a82-8e48-e19a7fd4d476%40sessionmgr111&vid=2> DEDE. In Právo nežít v chudobě. Dostupné na internete: <http://web. T. A. 2011 11:00:49 .iza.lse. R. že aj napriek týmto prekážkam majú jasnú víziu o smere. G. The Determinants of Children’s Attainments: A Review of Methods and Findings. CURRIE.pdf> GERBERY. M. 7.pdf> CURRIE. ISBN 0-309-05 128-2.com/ehost/pdfviewer/pdfviewer?hid=113&sid =363d9c28-3943-4fa4-9bd0-47d6cbf2b19a%40sessionmgr110&vid=2> zbornik_vnutro-A5.org/ dp1 328. GERGG. 2010-10-20]. D. i keď pracovníci venujúci sa práci s touto klientskou skupinou o všetkých možnostiach vedia. Dostupné na internete: <http://personal. Subsequent Educational Attainment and Adult Labour Market Performance [online]. HAVEMAN. J. 52 s. Životné podmienky rodín v medzigeneračnej perspektíve. ISBN 978-80-7007-321-6. M: Úvahy o chudobě z hlediska lidských práv. Literatúra: CABRERA. – BODNÁROVÁ. personálneho a priestorového zabezpečenia. B. K. ktorým by sa mala ich práca uberať tak. P. – SHIELDS. G. R. Washington DC: National academy press. aby rodinám poskytli čo najadekvátnejšiu a najkomplexnejšiu pomoc a snažia sa túto víziu v rámci možností tiež rozvíjať a napĺňať. 1995 501 s. The Relationship Between Childhood Experiences. – MICHAEL.230 Realita a vízia sociálnej práce Ako vyplýva z našich výsledkov.ebscohost. M. [cit. DC: The International Bank or Reconstruction and Development/The World Bank. 1994. 2010-10-20]. 1999.uk/machin/pdf/lux2000. strana 11 – 26 DUNCAN.indd 230 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 1. Is the Child Health/Family Income Gradient Universal? Evidence from England [online]. [cit. CITRO.

Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 231 HENDL. Berlin: German Institute for Economic Research. 407 s. Consequences. no. P. S. 2010. 918 43 Trnava e-mail: j.pdf> ONDREJKOVIČ. Jana Levická. Praha: Filozofia.levicka@centrum.sk zbornik_vnutro-A5.edu/cls/online/lstd2 323/pdfs/unit1_seccombe. 2011 11:00:49 . strana 27 – 38 Kontakt: Mgr. The intergenerational Transmission of Poverty in Industrialized Countries [online].com prof. 2007. Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce TU Univerzitné námestie 1. Sládkovičovo: Vysoká škola Visegrádu. Význam hlediska lidských práv pro strategie rozvoje a strategie odstraňování chudoby. A. K. ISBN 978-80-89267-28-6 SECCOMBE. 62 [cit. PhDr. Kvalitativní výzkum.eu/dspace/bitstream/10419/18425/1/dp693. T. prostitúcia. 7. P.indd 231 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29.ou.pdf> TERÁN. 2010-11-10]. Chudoba. and Lessons Learned. In Journal of Marriage and the Family [online]. S. 2009 148 s. In Právo nežít v chudobě. Cause. ISBN 80-7367-040-2 JENKINS. 2000. – SIEDLER. Andrea Bánovčinová Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce TU Univerzitné námestie 1. 2010-10-22] ISSN 1619-4535. 46 p. ISBN 978-80-7007-321-6. 2005. Families in Poverty in the 1990 s: Trends. [cit. 918 43 Trnava e-mail: banovcinova. Dostupné na internete: <http://www.a@gmail. Dostupné na internete: < http://www. PhD. J. drogy a samovraždy – príčinné súvislosti.econstor. Praha: Portál.

hledat směry.indd 232 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. who creation community partnership and subjects of social economy (social enterprises). nad kterým nejen. že se smráká. In this way can be Pestoff’s model of welfare triangle helpful. K tomu nám může pomoci Pestoffův model trojúhelníku blahobytu (welfare triangle). kterými by se mohla sociální práce v kontextu nynějších sociálních změn vydat a tím možná změnit svou dosavadní podobu. do kterého ze sektorů národního hospodářství sociální ekonomika a sociální práce spadá. je třeba nejdříve vyjasnit. empowerment. zda může být sociální podnikání klientů. in which of political economy sector is placed social economy and social work. 2011 11:00:49 . popisem vybraných metod sociální práce a jejich srovnáním s principy sociálního podnikání se příspěvek pokouší dosáhnout stanoveného cíle. Hlavní pojmy sociální ekonomiky – participace a zplnomocnění – se hojně objevují i v cílech sociální práce. sociální ekonomika. If we want search common space to social work and social economy. sociálních podniků. model of welfare triangle Úvod Zabývat se podrobněji současným stavem sociálního státu. participation. skupin klientů jedním z cílů intervence sociálních pracovníků. Základním východiskem tohoto hledání je teze o sociální ekonomice jako o možné cestě z krize sociálního státu zplnomocněním aktivních občanů/komunit k vytváření komunitních partnerství a subjektů sociální ekonomiky – např. zplnomocnění. The main social economy notions – participation and empowerment – appear in goals of social work also. social enterpreneurship. popř. The common factor of social economy subjects is development of local activities and resources. zbornik_vnutro-A5. ale spíše je zmítán bouří. Na základě zjištěných skutečností. Pokud chceme hledat prostor sdílený společně sociální prací a sociální ekonomikou. sociální podnikání. we need make sure ourselves. participace. model trojúhelníku blahobytu Abstract: The goal of this text is searching for the answer to question – can be a social enterpreneurship of clients (or group of clients) one of goals of social worker’s intervention? The base of this searching is thesis about social economy as a way to overcome the crisis of the welfare state by empowerment of active citizens/communities. popisovat dopady globalizace trhu – není předmětem příspěvku. 7. Společným znakem subjektů sociální ekonomiky je pak rozvoj místních aktivit a zdrojů. Cílem textu je naopak hledat možné odpovědi sociální práce na tzv. This text is attempting achieve the goal on account of these facts. social economy. on description of some methods of social work and of comparison with principles of social enterpreneurship Keywords: social work.232 Realita a vízia sociálnej práce Sociální podnikání klientů jako cíl intervence sociální práce Social enterpeneurship of clients as a goal of social work‘s intervention Vendula Gojová Abstrakt: Cílem příspěvku je hledání odpovědi na otázku. Klíčové slova: sociální práce. nová sociální rizika a problémy z nich plynoucí.

Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce

233

Sociální práce je tradičně vnímána jako nástroj k řešení vyskytujících se sociálních problémů ve společnosti. A to nástroj, kterým operuje buď stát (plní tak své role a funkce) nebo jeho občané tvoříc tak aktivní občanskou společnost (plní tak svou tradiční roli svépomoci, podpory). Nezvykle, možná až nepatřičně, se jeví tento nástroj v rukou trhu (místa směny na základě nabídky a poptávky). Součástí trhu, ale i občanské společnosti je i sociální ekonomika. A právě o ní se diskutuje jako o jedné z cest překonání krize sociálního státu zplnomocněním aktivních občanů v rámci fungujícího trhu. Jednou z možností jak situaci řešit je sociální podnikání (jako subjekt sociální ekonomiky) a vytváření komunitních partnerství.

Třetí sektor
Mnozí autoři diskutují možnost ztotožňování sociální ekonomiky se třetím sektorem nebo zda se tyto oblasti pouze prolínají. Sledování této odborné diskuze však není předmětem textu. Pro něj bude přínosem stručné připomenutí sektorového modelu ekonomiky, u třetího sektoru se pokusíme krátce nastínit jádro výše zmíněné diskuze. Tradiční model sektorového rozdělení hospodářství: 1)  Soukromý sektor – soukromé organizace s cílem dosažení zisku; ústředním bodem pro tento sektor je trh  Veřejný sektor – veřejná správa (stát a samospráva)  Třetí sektor (soukromý, neziskový) – soukromé subjekty dosahující jiné cíle než zisk  Sektor domácností – domácnosti, jednotlivci, neformální uskupení osob Velmi užívaným termínem je „občanský sektor“, který má právě původ v uvedeném modelu. Prostor mezi soukromým, veřejným a sektorem domácností lze označit jako občanskou společnost. Ta může být organizovaná (spolky, nadace, církve, obecně prospěšné společnosti) nebo neorganizovaná (neformální sítě, veřejná shromáždění, občané). Organizovaná část občanské společnosti je pak nazývána občanským sektorem, nebo přesněji organizovanou občanskou společností. 2) Třetí sektor a občanský sektor jsou tedy v zásadě synonymy. Pojem třetí sektor může být vnímán jako označení pro svůj obsah značně limitující (až „třetí“ v pořadí, „neziskový“ je zavádějící, 3) výstižnější pro obsah organizované občanské společnosti se proto jeví termín „občanský sektor“. 4) Ačkoli autorka má blíže k pohledu sociologů a politologů, kteří preferují používání tohoto termínu, v rámci srozumitelnosti textu bude nadále používat termín „třetí sektor“.

1) 2) 3) 4)

Rektořík (2007). Skovajsa, M. Organizovaná občanská společnost: teorie a vývoj. In Skovajsa (2010). Jako jasnější se jeví doslovný překlad anglického non-for-profit „ne-pro-ziskový“. Skovajsa, M. Organizovaná občanská společnost: teorie a vývoj. In Skovajsa (2010).

zbornik_vnutro-A5.indd 233 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková

29. 7. 2011 11:00:49

234 Schéma 1: Pestoffův trojúhelník blahobytu 5)

Realita a vízia sociálnej práce

Zdroj: Dohnalová, M. In Skovajsa (2010), s. 145, upraveno autorkou. 6)

V polovině 70. let začíná být diskutována jiná forma třetího sektoru, která pojímá podniky a organizace, jejichž hlavním záměrem není kumulace zisku a navíc nejsou součástí veřejného sektoru. 7) Teoretickým přístupům ke třetímu sektoru tehdy v Evropě dominoval koncept sociální ekonomiky, později byl přijat institucemi EU. 8) V meziprostoru vytvořeném prolínáním, tedy i možnou kombinací, základních sektorů – stát, trh, komunity – se pohybují také poskytovatelé sociální práce. Inovativní role sociální ekonomiky, resp. sociálních podniků, je v její schopnosti alokace zdrojů a podílení se na redistribuci zboží a služeb, 9) čímž zajišťuje užitky, které nejsou v dané chvíli distribuovány v požadované podobě a množství státem ani trhem. 10) V tomto kontextu si můžeme směle položit otázku, zda se nepřesouváme „od sociálního státu k novému smíšenému sociálnímu státu“, 11) kde je – pomocí přísných kritérií a ve jménu efektivity – zodpovědnost rozdělena mezi veřejné instituce, ziskové organizace a organizace třetího sektoru.

5)

6)

7) 8)

9) 10) 11)

Vztahy mezi sektory ve společnosti se zabýval švédský politolog Pestoff v souvislosti s hledáním odpovědi na otázku, zda organizovaná občanská společnost je, mimo jiné, poskytovatelem služeb. Schéma tzv. trojúhelníku blahobytu (welfare triangle) kombinuje dva prvky: (1) základní sektorový model ekonomiky, (2) rozlišení hospodářství pomocí třech hledisek: veřejný – soukromý, formální – neformální, ziskový – neziskový sektor, (Dohnalová, M. Financování organizované občanské společnosti v České republice. In Skovajsa (2010). Ibid. Např. CEP-CMAF European Standing Conference of Co-operatives, Mutual Societies, Associations and Foundations (reprezentativní evropská instituce pro sociální ekonomiku, která v roce 2008 změnila název na Social Economy Europe). Defourny, Defining social enterprise. In Nyssens (2006). Hunčová, 2007. Defourny, Defining social enterprise. In Nyssens (2006),s. 3.

zbornik_vnutro-A5.indd 234 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková

29. 7. 2011 11:00:49

Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce

235

Sociální ekonomika
Účelem sociální ekonomiky je obecně „ekonomické, sociální a kulturní pozdvižení občanů“ na základě jejich vlastních svépomocných a vzájemně prospěšných aktivit. 12) Sociální ekonomika zapojuje lokální zdroje, včetně nemonetárních, tedy sociální kapitál komunity, do ekonomiky. Společným jmenovatelem subjektů sociální ekonomiky je jejich regionální zaměření především na rozvoj místních aktivit a možností (zajištění místních sociálních služeb či vytváření pracovních míst v místní komunitě). Aktuálně jsou pro definici sociální ekonomiky uplatňovány dva hlavní přístupy: 13) 1. Přístup snažící se identifikovat subjekty sociální ekonomiky z hlediska jejich právní a institucionální formy – asociace, nadace, vzájemné společnosti a družstva a další formy sociálních podniků dle specifik legislativ jednotlivých států. 2. Přístup snažící se určit principy subjektů sociální ekonomiky – zejména převahu zájmů a potřeb jednotlivců a komunit nad ziskem. Pro tento přístup je sjednocujícím prvkem „propojení ekonomické činnosti se sociálními nebo environmentálními cíli a používání postupů či metod práce se sociálním přínosem“. 14) Optika druhého přístupu je pro cíl textu určující. Sociální ekonomika zahrnuje autonomní, soukromé aktivity realizované různými typy organizací, které především prostřednictvím podnikání dosahují svého cíle – naplňování potřeb a zájmů svých členů nebo místní komunity. Můžeme je spíše označit jako ne-pro-ziskové (non-for-profit). 15) Pro vznik a vývoj sociálně ekonomických aktivit je stěžejní trojí prospěch – ekonomický, sociální, environmentální. 16) Prioritou sociální ekonomiky je zaměstnanost, zejména osob sociálně vyloučených a/nebo sociálním vyloučením ohrožených. 17) Sociální ekonomika je aktivní např. v sociálních a zdravotních službách, bankovnictví a pojišťovnictví, místních službách (údržba, úklid), vzdělávání, kultuře, turismu (agro-, eko-), družstevní mbydlení, místním rozvoji.

12) 13) 14) 15)

16)

17)

Hunčová, M. Sociální ekonomika a její teoretická východiska. In Sociální ekonomika (2006), s. 39. Noya, Clarence, 2007. Dohnalová, M. Sociální ekonomika. In Skovajsa (2010). Organizace a podniky operující na poli sociální ekonomiky nefungují tedy jen pro zisk, nejde jim primárně o maximalizaci a rozdělování zisku investorům kapitálu. Volně parafrázovaná definice vytvořená v rámci jedné z pracovních skupin projektu TESSEA (Tématická síť pro rozvoj sociální ekonomiky), http://www.socialni-ekonomika.cz Za sociálně vyloučené nebo sociálním vyloučením ohrožené osoby jsou osoby, které mají nebo mohou mít potíže se získáním a udržením pracovního místa, např. osoby do 25 let věku bez kvalifikace nebo s nízkou kvalifikací, osoby starší 50 let, etnické menšiny a osoby z jiného sociokulturního prostředí, osoby se zdravotním postižením, osoby pečující o osobu blízkou, imigranti a azylanti, osoby opouštějící výkon trestu odnětí svobody, osoby závislé na návykových látkách apod. (http://www.portal.mpsv.cz)

zbornik_vnutro-A5.indd 235 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková

29. 7. 2011 11:00:49

236 Schéma 2: Pole sociální ekonomiky

Realita a vízia sociálnej práce

Zdroj: Hunčová (2008) dle“ Pestoff Welfare Mix Triangle“

Sociální podnikání, sociální podnik
Je patrné, že sociální ekonomika otevírá nový pohled na ekonomiku i sociálno – jde o činnost konanou nejen za účelem zisku a zároveň nejde pouze o poskytování péče potřebným. Sociální ekonomiku lze úzce definovat jako sociální podnik poskytující pracovní místa znevýhodněným osobám na trhu práce. Z tohoto pohledu je pro sociální ekonomiku směrodatný ekonomicky aktivní občan a zajišťování spokojenosti jeho komunity. Pro sociální podnik je výchozím prvkem konkrétní ekonomická aktivita zvyšující šanci znevýhodněným osobám uchytit se na trhu práce. V obou případech je základní podmínkou participace členů znevýhodněné skupiny a blaho komunity. 18) Jako významné se sociální podniky jeví pro místní rozvoj. 19) Široce využitelná 20) je definice sociálního podniku vyvinutá Evropskou sítí EMES, 21) stanovující stručné indikátory sloužící k definování sociálního podniku 22) – ekonomické a sociální.

18) 19) 20)

21)

22)

Hunčová, M. Sociální ekonomika a její teoretická východiska. In Sociální ekonomika (2006). Dohnalová, M. Sociální ekonomika. In Skovajsa (2010). Vznikla z dialogu mezi různými vědními disciplínami (ekonomie, sociologie, politologie, management), reflektuje odlišné národní tradice zemí EU (v době vzniku definice – 1996 – jich bylo 15). Jde spíše o ideální typ pomáhající ohraničit kategorii sociálních podniků. Rozsáhlá síť vědců zabývajících se v letech 1996 – 1999 výzkumem potřeby sociálních podniků v Evropě. http://www.emes.net Tyto indikátory jsou od doby vzniku definice rozpracovávány dle specifik jednotlivých zemí EU.

zbornik_vnutro-A5.indd 236 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková

29. 7. 2011 11:00:49

Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce

237

EMES definuje jako sociální podnik tu organizaci, která splňuje následující kritéria: 23) Ekonomická dimenze  Trvalé aktivity produkující užitek a/nebo prodávající služby – na rozdíl od tradičních neziskových (non-profit) organizací není hlavním cílem sociálních podniků angažování se v dobročinných aktivitách nebo přerozdělování finančních toků. Sociální podniky jsou přímo zapojeny do produkce užitků nebo do poskytování služeb lidem. Přičemž tato jejich činnost je permanentní a je jedním/jediným důvodem jejich existence.  Vysoký stupeň autonomie – sociální podniky jsou dobrovolně zakládány skupinami lidí a jsou jimi také autonomně řízeny. Mohou být závislé na veřejných dotacích, ale veřejné autority ani jiné organizace nezasahují do jejich managementu.  Významná úroveň ekonomického risku – zakladatelé sociálního podniku předpokládají určitou úroveň rizik spojených s jejich činností. Jejich finanční životnost závisí na úsilí členů a zaměstnanců, což je u většiny veřejných institucí rozdílné.  Minimální podíl placené práce – stejně jako většina tradičních neziskových (non-profit) organizací mohou i sociální podniky kombinovat monetární a nemonetární zdroje, dobrovolnou a placenou práci. Ale aktivity provozované sociálními podniky vyžadují alespoň minimální hladinu placené práce. Sociální dimenze  Deklarovaný cíl přinést prospěch komunitě – jedním z hlavních cílů sociálního podniku je sloužit komunitě. Stejně tak je typická snaha podporovat smysl pro společenskou zodpovědnost na místní úrovni.  Iniciativa spuštěná skupinou občanů – sociální podnikání je výsledkem kolektivní dynamiky členů skupiny nebo komunity sdílejících určitou potřebu nebo cíl. Tento kolektivní rozměr musí být zachován.  Rozhodovací moc není založena na kapitálovém vlastnictví – jde o princip „jeden člen – jeden hlas“ uplatňovaný v rozhodovacím procesu.  Povaha podniku spojená s účastí všech – participace všech aktérů na fungování podniku. Sociální podnik zapojuje zákazníky a další zainteresované subjekty (stakeholders) do rozhodovacího procesu a vytváří tak participativní management.  Omezená distribuce zisku – sociální podniky nezahrnují jen organizace, které jsou charakteristické nedistribucí, ale také organizace (např. družstva), které mohou distribuovat zisk pouze v omezeném rozsahu, tudíž je vyloučeno chování směřující k maximalizaci zisku. S pojmem sociální podnik jsou občas zaměňovány „sociální podnik typu WISE“ a „sociální firma“, popř. užívány jako synonyma. Koncept sociálního podniku typu WISE (Work Integration Social Enterprise) 24) je určen pro sociální integraci osob a komunit prostřednictvím jejich zařazení na trh práce. Specifickým, nečlenským sociálním podnikem typu WISE je sociální firma. Fungování sociálních pod-

23)

24)

Defourny, J. Introduction: from third sector to social enterprise. In Borzaga, C, Defourny, J. (2004), s. 16 – 18. Campi, S., Defourny, J., Grégoire, O. Work integration social enteprises: are they multiple-goal and multi-stakeholder organozations? In NYSSENS (2006). Tento koncept vzešel z přehledu typů sociálních podniků, který provedl EMES v roce 2003.

zbornik_vnutro-A5.indd 237 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková

29. 7. 2011 11:00:49

238

Realita a vízia sociálnej práce

niků typu WISE často nezávisí na jejich produkci, obvykle však paralelně poskytují sociální služby a podporu cílovým skupinám a komunitám aktivně participujícím na dění v těchto podnicích. 25) Sociální podnikání je tedy činnost ekonomická, má-li tato činnost sociální cíle. Z iniciativy místní komunity nebo skupiny občanů je sociální podnikání nastartováno, zapojuje do ekonomiky místní zdroje a jeho užitky jsou soustředěny zpět do komunity nebo regionu. 26) Koncept sociálního podnikání lze nahlížet v zásadě ze dvou hledisek: 27)  o zcela nové organizace, které tvoří podskupinu sociální ekonomiky jde  o nový podnikatelský přístup inovující a ovlivňující aktivity tradičního třetího sektoru jde

Participace, zplnomocnění
V konceptech sociální ekonomiky i sociálního podnikání se pojmy zplnomocnění a participace objevují nejen jako východisko pro sociálně ekonomické aktivity, ale i jako jejich cíl. Stejně tak pro sociální práci jsou oba tyto pojmy téměř zaklínadlem. Nelze nechat jejich obsah bez povšimnutí. Smyslem občanské společnosti je sdružovat občany do určitých forem za účelem snahy o jejich participaci na dění ve společnosti. Do jaké míry je možné v současném, i když globalizovaném, světě věci veřejné ovlivňovat? Mnoho autorů si tyto limity uvědomuje, a proto klade důraz na podporu změn na místní úrovni. 28) Právě sociální práce by měla garantovat zapojení občanů do věcí veřejných. V souvislosti s její efektivitou v této oblasti se objevuje koncept participace, který rozšiřuje myšlenku partnerství. Participace v sociální práci znamená zapojování klientů do plánování, koordinace a evaluace služeb. Cílem je efektivnější naplňování jejich potřeb. 29) Kritici mají tento koncept za nereálný – většina příjemců sociální práce jsou znevýhodnění a tudíž mají mizivou šanci cokoliv ovlivňovat. 30) Zapojení lidí pouze do implementace projektu je nedostatečné a jejich participace je nutná také v oblastech řízení a rozhodování. Zplnomocnění je pak chápáno jako plná participace ve společnosti. Teorie zplnomocnění se zabývají tím, „jak lidé dosahují vlivu nad svými životy, jak dosahují svých zájmů jako skupina“, jako metoda se používá tam, kde je třeba zvýšit moc lidí, kteří ji nemají. 31)

25

26) 27) 28) 29) 30) 31)

V rámci konceptu WISE lze jako sociální podniky označit nejen neproziskově (non-for-profit) a sociálně orientované organizace a sdružení, ale i podniky komunální a aktivity sociálně odpovědných podniků, zejména sociálních firem (poskytujících cílovým skupinám asistované zaměstnávání. V tomto pojetí sociálního podnikání se již dostáváme do oblasti ekonomiky solidární. Hunčová, M. Sociální ekonomika a sociální podnik, 2007. Defourny, J. Defining social enterprise. In Nyssens (2006). Gojová, Gojová (2008). Ibid. Payne (1995). Gojová, Gojová, (2008).

zbornik_vnutro-A5.indd 238 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková

29. 7. 2011 11:00:49

znalosti a možnosti komunitní práce jsou pro současnou praxi sociální práce stále důležitější. V. Henderson. zvyšování zručností a schopností. kteří jsou stoupenci modelu komunitního rozvoje. je komunitní rozvoj. způsobilé komunity. Role komunitního rozvoje v kontextu sociální ekonomiky. s. komunitní péče. 37) Důvodem rostoucích sítí mezi komunitními skupinami evropských zemích je zvláštní role komunitní práce při podpoře rekonstrukce lokálních ekonomik. upozorňují na rizika tradičního chápání komunity ve smyslu lokality. 39) Jedním z modelů komunitní práce. 2007. Nejčastějšími modely praxe komunitního rozvoje pak je podpora místních organizací. V tomto textu autorka používá označení „komunitní práce“ vědoma si nuancí mezi „komunitní sociální prací“ a „komunitní prací“. ale i v profesi sociální práce. kterého chceme jako profesionálové dosáhnout. ale spíše o cíli spravedlivé a vyvážené komunity. Gojová. 32) Uvědomění si a využití vlastních kvalit a schopností ke změně svých životních podmínek je pak charakteristické pro komunitu mobilizovanou. kteří ve své práci využívají model komunitního rozvoje. které se využívají ke zplnomocňování komunit tak. 34) Vztah sociální práce a sociálního podnikání Výše uvedený text nás směřuje téměř jednoznačně do oblasti jedné z hlavních metod sociální práce – do oblasti komunitní práce. Ibid. protože s oslabováním vlivu sociálního státu dochází k přenosu odpovědnosti na lokální úroveň a tím i na komunitní iniciativy..indd 239 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. s. 35) konkrétně ke třem modelům komunitní práce 36) – komunitní rozvoj. Gojová (2006). jehož ústředním prvkem je aktivizace komunity ke změně. zbornik_vnutro-A5. Nelze mluvit o komunitě jako o daném statickém celku. Lze tedy mluvit o komunitě jako o nástroji k dosažení změny. sociální/komunitní plánování. Thomas. In Financování (2010). 33) Těchto schopností a dovedností komunita může dosáhnout za podpory pracovníků. 2011 11:00:49 . Komunitní práce je souhrnem metod a technik. ovlivňování politik. s. 28. 40) 32) 33) 34) 35) 36) 37) 38) 39) 40) Schuringa (2007). 38) Mnoho autorů. Thomas (2007). Zde take podrobněji k charakteristikám tzv. Popple (1995). např. komunitní podnikání. Aktivity komunitního rozvoje jsou spojeny především s prací v lokální komunitě nebo komunitě zájmů. Na význam komunitní práce ve veřejném prostoru obecně. zejména v lokalitách/ komunitách sociálně exkludovaných. Ibid. jsou různé názory. 7.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 239 Změna pasivního postoje lidí k postoji aktivnímu je považována za předpoklad zplnomocnění komunity. V tomto textu autorka používá označení „komunitní práce“ vědoma si nuancí mezi „komunitní sociální prací“ a „komunitní prací“. Přístup komunitního rozvoje vznikal původně v kontextu podpory marginalizovaných lokalit a lidí z rozvojových zemí. Henderson. 34 – 35. 38. aby byly schopny samoorganizování a přemostění propasti mezi nimi a většinovou společností. především těch.

Jak se mění profesní nároky na komunitní pracovníky? Kdo a čím vybaven provádí procesem sociálního podnikání?). Ibid. 44) Závěr Podobnost současné diskuze o sociální ekonomice – jako o jedné z cest překonání krize sociálního státu zplnomocněním aktivních občanů v rámci fungujícího trhu – s rostoucím významem komunitní práce v praxi sociální práce – jako způsobu zplnomocňovaní komunit k samoorganizaci – dává tušit. 61. vč. že pracovníci komunitního rozvoje by byli efektivnější.240 Realita a vízia sociálnej práce Komunitní práce. že tyto dva koncepty mohou být uplatňovány společně a jeden v druhém může nalézat oporu pro dosažení svých cílů. 41) 42) 43) 44) Popple (1995).indd 240 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 41) Komunitní péči jde o naplňování potřeb a hledání zdrojů k jejich obstarávání. Ibid. Twelvetrees (1991) In Popple (1995). Rothman (1976). Tabulka: Srovnání sociálních indikátorů sociálního podnikání a principů komunitní práce sociální podnikání Sociálně vyloučené nebo sociálním vyloučením ohrožené skupiny/komunity/ lokality Iniciativa spuštěná skupinou/komunitou Místní/regionální úroveň úroveň Participativní management ???? prospěch komunitě komunitní práce Zejména sociálně vyloučené/ znevýhodněné komunity/lokality Komunita motivovaná ke změně Lokální komunita Zapojení komunity do celého procesu. Barr (1991). (2004). Schuringa (2007). kdyby kladli větší důraz na přístupy sociálního plánování – zatímco komunitní rozvoj je zahrnut v práci kolem jednotlivých komunit. s. 42) Někteří teoretikové komunitní práce 43) mají za to.. Defourny. C. úprava autorka Je zřejmé. J. která se soustředí na model komunitní péče se pokouší o kultivaci sociálních sítí a dobrovolnického servisu s cílem dosáhnout blahobytu obyvatel. že otevírá prostor pro další otázky (např. zejména starších lidí a osob s postižením. řízení a rozhodování Komunitní pracovník Zplnomocnit komunitu ke změně cílová skupina podmínka prostor rozhodovací proces průvodce cíl Zdroj: Borzaga. Thomas (2007). 2011 11:00:49 . Henderson. Inovativní přístup může použít strategií komunitního rozvoje a může vést ke zplnomocnění uživatelů a k zapojení a spoluodpovědnosti malých komunitních skupin. zbornik_vnutro-A5. Přesto je o práci zaměstnanců služeb péče více než o péči komunity o sebe. 7. sociální plánování znamená komunitního pracovníka „spojeného a pracujícího přímo s tvůrci politiky a poskytovateli služeb s cílem zlepšit služby nebo změnit politiku“. ale především vyžaduje v tomto směru provedení sociálně vědního výzkumu. že tento stručný exkurz do diskutované problematiky nejen.

2006. its Theory and Practice. Building Inclusive Economies. Ostrava: Ostravská univerzita v Ostravě. 2011 11:00:49 . V. 2007. GOJOVÁ. J. New York: Rotledge. HUNČOVÁ. Purkyně v Ústí nad Labem. Philadelphia: Open University Press. Zdravotně sociální fakulta. Komunitní práce jako metoda inkluze Romů. 709 00 Ostrava e-mail: Vendula. 10. L.cz/sz/politikazamest/esf/programove_obdobi_2007_-_2013/aktivity_ zprostredkujiciho_subjektu/seminare/seminare_pro_zadatele/predstaveni_vyzvy. New York: Rotledge. Ostrava: Ostravská univerzita.net> http://socialni-ekonomika. N. REKTOŘÍK. Fakulta sociálně ekonomická. 2007. A. C. A. Snímek> Kontakt: Mgr.. 2010 HENDERSON. 2008..gojova@osu. Praha: ORFEUS. Vendula Gojová Katedra metod sociální práce Fakulta sociálních studií Ostravská univerzita Fráni Šrámka 3. The Emergence of Social Enterprise. Zručnosti komunitnej práce v susedstvách. 2010. London: Palgrave Macmillan. CLARENCE. DEFOURNY. Analysing Community work.–15.html> http://portal. Sociální ekonomika. 2007. http://www. Praha: EKOPRESS. Ústí nad Labem: Univerzita J. GOJOVÁ. M. POPPLE. J.ppt#264. 2005. Paris: OECD. PAYNE.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 241 Literatúra: BORZAGA. E. Sborník materiálů z mezinárodní konference projektu HEFAISTOS. Ostrava: Radovan Goj.mpsv... Financování sociálního podniku a měření sociální a veřejné přidané hodnoty. NOYA.vyd. NYSSENS. 2010. a kol. A. 2. Občanský sektor.10. 2006. SKOVAJSA. Praha: Portál. K. 2007.cz/cs/slovnik-pojm. M. (Eds. M. 2006. Teorie a modely komunitní práce. The Social Economy. Sociální ekonomika a sociální podnik. GOJOVÁ. Modern Social Work Theory. P. 7.indd 241 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Nitra: Centrum komunitního rozvoja.cz zbornik_vnutro-A5. (Ed. E. 2007. D. SCHURINGA. 2004. Sborník příspěvků z mezinárodní konference konané v Ústí nad Labem ve dnech 14. Univerzita Jana Evangelisty Purkyně. THOMAS. Community Social Work. Buckhingam.emes.). 1995. M.) Social Enterprise. Organizace neziskového sektoru.

rigid. A to z dvoch hlavných dôvodov – problematika detí s dissociálnou poruchou správania stojí v centre môjho profesionálneho záujmu a tiež preto. ktorú sa považuje za zásadný činiteľ v osobnostnom vývoji dieťaťa. 2011 11:00:49 . Príspevok je zameraný na vnímanie otca. resp. Dissocial personality disorder. matky spomínaných klientov. že vybraná téma je podľa môjho názoru málo v odborných kruhoch diskutovaná a pre výskumníkov málo atraktívna. výskytu sociálno-patologických javov v nej. poukazujeme na poruchy rodiny. 7. We are focusing on dysfunctional behaviour within family including the psychological deprivation child might face inside the family. ktorú dieťa v rodine prežíva. ich charakterové vlastnosti. vzťah dieťa-rodič. reedukačné zariadenie Abstract: In this presentation we would like to focus on children placed in re-educational institutions and perceptions have of their parents. teda kvalitu väzby medzi matkou a dieťaťom a neskôr medzi otcom a dieťaťom. closed and institutionalized. odlišnosti medzi chlapcami a dievčatami a tiež odlišnosti súvisiace s dĺžkou pobytu v reedukačnom zariadení. ktorý je pre dieťa základným zdrojom istoty a tak ako ukazujú zbornik_vnutro-A5. Kľúčové slová: rodičia. Aj v súvislosti so socializačným procesom sa zdôrazňuje vzťah matka – dieťa. Výskumom sme zistili štatisticky významné odlišnosti vo vnímaní matky a otca. difference in behaviour between boys and girls and also difference regarding the time they have spend in re-educational institutions. relationship between parent and child in the etiology of dissocial personality disorders. štruktúry a konštelácie vzťahov. We have found that the placement of children in re-educational centres causes a discontinuity in their future natural development. V etiológii dissociálnych porúch správania sa zdôrazňuje význam rodiny. integrácie.242 Realita a vízia sociálnej práce Vnímanie rodičov deťmi umiestnenými v reedukačných centrách Children’s Perceptions of Their Parents: A Study Focused on Children’s Placed in Re-educational Institutions Helena Grófová Abstrakt: V príspevku sa zaoberáme vnímaním rodičov deťmi umiestnenými v reedukačných zariadeniach. uzatvorený a inštitucionálny. Our research have showed statistically significant differences in perceptions of children between the figure of mother and father. We are stressing the role of family. dissociálna porucha správania. na jej dysfunkčnosť. V etiológii dissociálnych porúch správania zdôrazňujeme význam rodiny. ktoré je umiestnené v reedukačnom centre. štátny. z hľadiska výchovných štýlov. We have found our system of care for children and youth with dissocial personality disorders to be repressive. komunikácie. Zvlášť zdôrazňuje kvalita rodinných väzieb. Systém starostlivosti o deti a mládež s dissociálnou poruchou správania u nás považujeme za represívny. Podiel rodiny môžeme posudzovať z hľadiska funkcií rodiny. Re-educational institution Pri výbere témy príspevku na konferenciu som si vybrala klienta – dieťa s dissociálnou poruchou správania. dezintegrácie. vzťah dieťa-rodič. na psychickú depriváciu.indd 242 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Tieto pevné rodinné väzby sú založené na väzbovom správaní. Pobyt v reedukačnom centre považujeme za prerušenie prirodzenej životnej cesty. Key words: Parents. atmosféry a ďalších faktorov v nej ako je osobnosť rodičov.

ktoré sa v priebehu času menia. poskytli mu informáciu.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 243 dlhodobé výskumy. Dysfunkčné rodiny sú charakteristické týmito črtami: popieranie alebo neriešenie problému. ktoré sú predpokladom tolerancie a akceptácie ľudí. 2001). Rodina a jej rodinní príslušníci majú určité sociálne role a sú vo vzájomných vzťahoch. zbornik_vnutro-A5. s.indd 243 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Pokiaľ rodičia dieťa citovo neprijali.52) považuje: „potrebu bezpečia a istoty za najvýznamnejšiu sociálnu potrebu. Pokiaľ rodič nedokáže opakovane primerane reagovať na detskú potrebu bezpečia. Veľmi dôležitou zložkou detskej skúsenosti je seba vnímanie. Podľa Dunovského (1999) rodina poskytuje dieťaťu podnety. Relatívne vysoká zhoda je tiež v tom. Za hlavné sa považuje. aby mali deti pocit bezpečia. vzájomné obviňovanie. Príčiny porúch rodiny so zreteľom k dieťaťu je veľké množstvo a sú rôzneho charakteru. a tento pocit si bude kompenzovať napríklad agresivitou. Výsledkom mnohých diskusií. na druhej strane by nemal byť zbytočne predlžovaný. nejasná komunikácia. Matka svojim správaním zrkadlí správanie dieťaťa a to tiež zrkadlí matkine správanie. Kvalita väzby medzi dieťaťom a matkou. Poruchu rodiny chápeme ako situáciu. Dunovský (1999. kedy rodina z nejakého dôvodu neplní základné požiadavky a úlohy uznávané spoločenskou normou. ktorý je významnou emočnou skúsenosťou a modelom pre ďalšie medziľudské vzťahy v živote. chýbajúca intimita. 2011 11:00:49 . neboli zneužívaní ani opustení a boli chcení ako rodičmi tak spoločnosťou ako celkom. ktorú potom zovšeobecňuje i na iných ľudí. Pramenia z chýb v jednotlivých článkoch systému jednotlivec – rodina – spoločnosť a v ich vzájomnej interakcií. ktorá je obranou voči ohrozujúcemu svetu“. v ktorej jeden alebo viacej členov produkuje maladaptívne správanie. V súčasnej dobe sa dysfunkcia rodinného systému popisuje všeobecnejšie – ide o rodinu. nepotvrdili mu. nejasné pravidlá a kompetencie (Sobotková. Dieťa bude očakávať chladné a negatívne reakcie. Emočná akceptácia je podstatná pre rozvoj identity dieťaťa. hodnotám a normám. sebaistoty. niekoľkými alebo všetkými základnými funkciami rodiny. že svet je bezpečné miesto. Dieťa si nevytvorí základnú dôveru k dospelému (Dunovský et al. predovšetkým sebaúcty. ako uvádza Jedlička (2004) je pomerne vysoká zhoda v základných princípoch prístupu k deťom. analyzovať a riešiť len pri vymedzení charakteru a typu rodiny. rodina môže učiť dieťa rolám. ktoré dieťaťu sprostredkuje taktiež rodina. Poruchou je zlyhanie niektorých členov rodiny – z akéhokoľvek dôvodu – prejavujúcou sa v nedostatočnom plnení niektorých alebo všetkých základných rodinných funkcií. učí dieťa a tak podporuje jeho rozvoj predovšetkým v oblasti poznávacích procesov a stimuluje jeho socializáciu. je kľúčovým činiteľom osobnostného vývoja. ktoré majoritná spoločnosť považuje za nežiaduce. dieťa si o ňom vytvára predstavu. je tiež zdrojom budúcich vzťahov s rovesníkmi a partnermi. Poruchy môžu súvisieť s jednou. že rast dieťaťa by nemal byť výsledkom príliš silných tlakov a nadmerne urýchlený. V rodine má dieťa príležitosť k nadviazaniu citového vzťahu. potláčanie osobnej identity na úkor rodinnej identity. neskôr tiež medzi dieťaťom a otcom a dieťaťom a ďalšími členmi rodiny. Rodina dieťaťu poskytuje bezpečie a istotu. 7. bude neisté. Dysfunkcia sa môže prejaviť výchovným zanedbávaním. chýbanie hraníc medzi členmi rodiny. Poruchu rodiny môžeme charakterizovať. Starostlivosť o nasledujúcu generáciu má práve korene v osobnej skúsenosti s väzbou na vlastnú matku. 1999). dostávala sa im dlhodobá starostlivosť. Normálne a patologické správanie každého člena rodiny je nutné interpretovať ako súčasť interakcií celého rodinného systému.

čo by mohlo viesť ku zníženiu počtu detí. že právna úprava umožňuje diferenciáciu reedukačných zariadení podľa veku a závažnosti. väčší dôraz sa kladie na sociálnu prácu s rodinou. uniformný a inštitucionálny. čo predpokladá zvýšenie počtu sociálnych pracovníkov. uzatvorený. pre mnohé deti predstavuje jediné riešenie ich závažných. A je nevyhnutné. súdom uloženej ochrannej výchovy. že deti. ktoré z rozličných dôvodov nemôžu vyrastať v svojom domácom prostredí. ktorý obdo- zbornik_vnutro-A5. a tiež na základe redukovaného diagnostického pohľadu na dieťa. že medzi závažnosťou trestnej činnosti a stupňom narušenia dieťaťa existuje akási priama úmera. Ústavná starostlivosť je v súčasnosti nezastupiteľná. tiež zákonní zástupcovia detí. 305/2005 Z.indd 244 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. súdom uloženého výchovného opatrenia. represívny. z. samostatné zariadenia alebo ako kombinované zariadenia s reedukačným domovom pre mládež. 2011 11:00:49 . súdom nariadenej ústavnej výchovy. Vzorku tvorila veková skupina adolescentov. Najčastejšie sú spomínané deti a mládež umiestnené do reedukačných centier. Napriek tomu. že reálny stav je oveľa horší (Škoviera. 21) o umiestnení rozhodujú „tí. ďalej na základe presvedčenia. Prijímajú sa do nich deti a mládež spravidla od 12 rokov do 18 rokov (v zariadení môžu byť do 19 rokov) na základe súdom nariadeného predbežného opatrenia. v praxi najmä z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov sa nediferencuje dôsledne ani ústavná výchova (ústavná starostlivosť) podľa Zákona o rodine a ochranná výchova ako sankcia podľa Trestného zákona. alebo pod tlakom Úradu práce sociálnych vecí a rodiny. Škoviera (2008) uvádza. Všetky oficiálne dokumenty zdôrazňujú význam využívania výchovných a predbežných opatrení v snahe predchádzať umiestňovaniu detí do ústavnej starostlivosti. podľa autora. ktorý je často spojený s nesprávnym presvedčením. 7. že reedukačné centrá sú určené pre deti a mládež s vážnym narušením emocionálneho a sociálneho vývinu spojeného so závažnými poruchami správania (od dlhodobého záškoláctva a drogových praktík až po všetky druhy trestnej činnosti). zariadenie len pre deti intelektovo v norme alebo len pre deti mentálne postihnuté. napriek tomu. ktoré sú umiestňované do spomínaných zariadení. Neodborné umiestnenia detí sa realizujú. osobných preferencií stupňa prísnosti zariadenia. Reedukačné centrum sa zriaďuje ako koedukované alebo nekoedukované zariadenie. sociálnych vecí a rodiny podľa Zákona č. Kriticky sa autor vyjadruje aj k ukončeniu pobytu v zariadení. Podľa Škoviera (2007. ktoré neidentifikuje reálne jeho aktuálne schopnosti na pozitívnu zmenu. ktoré dokážu dobre fungovať v systéme inštitúcie. táto škola je súčasťou zariadenia. 2009). na požiadanie zákonných zástupcov dieťaťa. na základe schémy či analógie vychádzajúcej z nesprávneho chápania detí s poruchami správania ako v podstate homogénnej skupiny. dĺžka pobytu v zariadení. ktorý vedie často k formálnemu vykazovaniu celkového zlepšenia situácie. budú dobre fungovať aj mimo nej. ktorí nie sú priamo odborníkmi na diagnostiku porúch správania“. Inštitucionálnosť sa prejavuje v prevahe rezidenciálnej starostlivosti(Labáth. V roku 2010 som výskumne sledovala vnímania rodičov deťmi umiestnenými v reedukačných zariadeniach vzhľadom na premenné – pohlavie. Zdôrazňuje sa tiež potreba zmeniť rozsah a kvalitu sociálnej práce orgánov sociálno-právnej ochrany dieťaťa. Reedukačné centrá sú zariadenia pre deti. často život i zdravie ohrozujúcich problémov. O umiestňovaní detí rozhodujú (okrem zdravotníckych zariadení) orgány sociálno-právnej ochrany a sociálnej kurately na úradoch práce. podľa kategorizácie autora Maceka (2003).244 Realita a vízia sociálnej práce Systém starostlivosti o deti a mládež s dissociálnou poruchou správania na Slovensku môžeme charakterizovať ako štátny. aby bola poskytovaná kvalifikovanými pracovníkmi v materiálne plne saturovanom a zdravotne zaistenom prostredí. s. O sociálno-právnej ochrane detí a o sociálnej kuratele. 2007). pre maloleté matky s deťmi. ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku na základnej alebo špeciálnej základnej škole.

tým viac sa narušia väzby s rodinou. Prostredie totálnej rezidencie sa vyznačuje nízkou sociálnou mobilitou. Kontrolnú skupinu tvorili žiaci základných škôl – 38 chlapcov a 29 dievčat. nedochádza však k emancipácii a emočne zrelej nezávislosti. výskumne je však možné s ním pracovať aj v rámci kvantitatívnej metodológie. minimálnym priestorom na sociálne učenie. Ako metódu výskumu sme použili dotazník. Výskumnú vzorku teda tvorili respondenti obdobia rannej a strednej adolescencie – 26 chlapcov a 32 dievčat umiestnených v reedukačných centrách. ktorý vnímajú otca s menšou radosťou. že v etiológii dissociálnych porúch správania má rodina osobitné miesto a zvlášť je treba zdôrazniť kvalitu rodinných väzieb.36 mesiaca. Zistili sme. Ďalej sme zistili. Respondentov sme rozdelili do skupín s dĺžkou pobytu do 12 mesiacov a nad 12 mesiacov. k neistote a obavám z prirodzeného života. stredná vymedzená intervalom 14 rokov až 16 rokov a neskorá adolescencia od 17 rokov až 20 rokov. priemerný vek 14. asociujú matku pozitívnejšie. Tieto pevné rodinné väzby sú založené na väzbovom správaní. izolácia vedie k strate sociálnej senzitivity. Sémantický priestor chlapcov a dievčat sa síce líšil.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 245 bím adolescencie označuje obdobie medzi detstvom a dospelosťou a rozlišuje v ňom tri fázy: ranná adolescencia v časovom rozmedzí 10(11) rokov až 13 rokov. zbornik_vnutro-A5. čím dlhšie je chovanec v reedukačnom centre. že pobyt v zariadení pretrháva pozitívne vzťahy. ktorých priemerný vek bol 14.06 rokov. ktorú považujeme za zásadný činiteľ v osobnostnom vývoji dieťaťa. kde neboli identifikované poruchy správania. že dĺžka pobytu v reedukačnom centre vplýva na negatívnejšie vnímanie otca a matky. chlapci negatívnejšie vnímajú otca. 7. má negatívny vplyv na rodinné vzťahy a malo by sa realizovať len v akútnej situácii alebo ak sa využili všetky možnosti ovplyvňovania jedinca v smere k adaptívnemu správaniu. agresie. Dĺžka pobytu sa javí ako závislá premenná.29 a priemerná dĺžka pobytu v zariadení 9. že umiestnenie adolescenta do reedukačného centra je prerušenie jeho biografie. Výsledky výskumu priniesli celý rad podnetných a zaujímavých zistení. ktorý má primárne kvalitatívny záber. Vo výskume som porovnávala sociálne vnímanie u detí s diagnostikovanými poruchami správania dissociálneho typu a ich rovesníkov. uzatvorený sociálny systém vedie k rastu konfliktov. že dĺžka pobytu v reedukačnom centre vplýva na zhoršenie vzťahu hlavne k matke. To potvrdzuje vyššie uvedené. Zistili sme. ale štatisticky významné rozdiely sme nezaznamenali. čo potvrdzuje. 2011 11:00:49 . ktorý obsahoval výskumné metódy dvojakého typu: Likertové bipolárne škály a Test sémantického výberu. že percepcia rodičov je u chovancov reedukačných centier asociovaná s menšou radosťou alebo väčšou hladinou strachu ako u žiakov ZŠ. V tejto súvislosti je potrebné spomenúť aj možnosti straty schopnosti adaptovať sa na prirodzené sociálne prostredie po ukončení pobytu v zariadení. Z vyššie uvedeného vyplýva. Výsledky výskumu môžu prispieť k skvalitneniu reedukačných a resocializačných programov. že dievčatá nemajú pozitívnejší vzťah k rodičom ako chlapci z reedukačných centier. Aj autor Labáth (2001) výskumne zistil. Porovnávaním výsledkov som diferencovala špecifické znaky u detí s dissociálnymi prejavmi vo vnímaní rodičov a skúmala rovnaké faktory v závislosti s dĺžkou pobytu v zariadení a podľa pohlavia respondentov z reedukačných centier. teda kvalitu väzby medzi matkou a dieťaťom a neskôr medzi otcom a dieťaťom. U chovancov. Ďalšie zistenia sa týkali rozdielov vo vnímaní rodičov z hľadiska pohlavia.indd 245 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29.

Trendy náhradnej výchovy. LABÁTH. NĚMEC. Praha: Grada Publishing. 2009. Typologie antisociálního chování v rané adolescenci a jeho vztah k dalším formám rizikového chování. ŠKOVIERA. Východiská resocializácie porúch správania. Kontakt: PhDr. ISBN 80-7178-747-7. 2007. P. Vybrané kapitoly. 2004. 5. Adolescence. 2009. ISBN 80-7169-254-9. 7. 1999. ročník LIII. V. J. V. Helena Grófová. ISBN 978-80-89 233-32-8. Praha: Themis. et al. s. Bratislava: PETRUS.sk zbornik_vnutro-A5. Sociální pediatrie.246 Realita a vízia sociálnej práce Literatúra: DUNOVSKÝ. 2009. ISBN 978-80-89185-32-0. 2003. Bratislava: Edícia sociálna práca – sociálna politika. 811 08 Bratislava e-mail: grofova@fedu.. ISBN 80-7312-038-0. s. R. 478 s.uniba. 428 – 449. 2004. 2011 11:00:49 . SOBOTKOVÁ. 70 s.. KLÍMA. et al. 2009. Československá psychologie. P. PILAŘ. 279 s. MACEK. 141 s. Praha: Portál. Univerzita Komenského v Bratislave Pedagogická fakulta Katedra sociálnej práce Šoltésovej 4.. PhD. 1999. č. A. J.indd 246 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. JEDLIČKA. 2007. Děti a mládež v obtížných životních situacích. 173. 2003. J.

All these principles should be standed for goal formulation and fulfilment. výsledkem je pak individuální plán konkrétního sociálního pracovníka (v rámci sociálních služeb klíčový pracovník) a klienta. Obsahem individuálního plánování je taktéž stanovení cílů. V praxi v oblasti sociálních služeb. Order.indd 247 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. při práci s některými cílovými skupinami. Goals formulation comes out of generally true principles which represents code SMART – specification. In practise of social services within working with some target client“s groups the goals formulation disagree with generally true principles and function of organization. the result of individual planning is individual plan of concrete social worker (within social services – crucial worker) and client. Report refer to possibilities and limits of goals formulation within social services. Key words: Goals. Individuální plánování. The content of individual planning is also goals formulation. které můžeme jednoduše zastřešit zkratkou SMART – tedy specifikace cíle.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 247 Formulace zákazky v kontextu sociálních služeb – možnosti a limity Order formulation in context of social services – possibilities and limits Monika Chrenková Abstrakt: Formulace zakázky představuje z hlediska etapizace práce s klientem jednu z významných fází pomáhajícího procesu.108/2006Sb. 2011 11:00:49 . In the context of Act n. Obsahem formulace zakázky jsou jasně a srozumitelně formulované cíle.. Při formulaci cílů vycházíme z obecně platných zásad. temination. Příspěvek poukáže na možnosti a limity formulace cílů v rámci sociálních služeb. of Social Services discuss about individual planning. their acceptable determination establish further cooperation. o sociálních službách hovoříme o individuálním plánování. které koresponduje s etapizací pomáhajícího procesu v rámci kontaktu sociálního pracovníka a klienta. Všechny tyto požadavky na cíl by měly být v rámci jeho stanovení dodrženy tak. 7. jeho měřitelnost. realization. Individual Planning.. measurability. Klíčová slova: Cíle. V souvislosti se Zákonem č. Sociální služby. realizovatelnost a termínovanost. Social Services zbornik_vnutro-A5. aktuálnost. jejichž vhodné stanovení určuje následnou spolupráci. se však formulování jednotlivých cílů konkrétních klientů rozchází s obecnými požadavky na formulaci cílů či je v rozporu s posláním dané organizace. 108/2006 Sb. The content of order formulation are correctly and understandable formulated goals. aby mohl být daný cíl formulován a následně naplňován či naplněn. which answer to phasing of helping process within the contact between social worker and client. topicality. Zakázka Abstact: Order formulation presents in light of phasing of working with client one of significant phase of helping process.

ale také průběh pomáhajícího procesu sociálního pracovníka a klienta. 2011 11:00:49 . Zabývá se tak pojmy. někdy může být formulována během jednoho setkání. Současné individuální plánování v sociálních službách tak dává klientům více možností. Sociální práce je pak považována za onu službu (sociální práce je realizována prostřednictvím sociálních a jiných služeb). spolupráce s rodinou. Formulace zakázky 1. V souladu s úkolově orientovaným přístupem je klient (v sociálních službách uživatel) považován za zákazníka.). (Úlehla. klient je aktivním spolutvůrcem změny. tedy etapizaci sociální práce. jindy potřebujeme s klientem vzhledem k problémové situaci trávit více času. jako je např. dalšími odborníky. jehož výsledkem je pak dohoda.indd 248 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. podílí se na řešení problému (zásada 50/50. problémy klienta. které jsou součásti následné dohody). Doba formulace zakázky je závislá na mnoha faktorech – samotný klient a jeho komunikační schopnosti a dovednosti. kompetencím pracovníka) vzájemné dojednávání – veškerý kontakt sociálního pracovníka a klienta je založenna dojednávání. potřeby) 3. sociální pracovník vystupuje v roli facilitátora. která se zaměřuje na obsah a cíl naší spolupráce. jeho angažovanost. systemický přístup. nicméně v praxi často naráží na limity vyplývající ze specifikace cílové skupiny či dané sociální služby. spolupráce je pak rozčleněna do více setkání. Jak zákon o sociálních službách. zbornik_vnutro-A5. 7. 108/2006 Sb. Možnost individuálního plánování v sociálních službách. individuální plánování založené na stanovení cílů (v úkolově orientovaném přístupu je kladen důraz na stanovení cílů. vztah pomáhajícího a klienta je rovnocenný. které jsou využívány v rámci teoretických přístupů v sociální práci. antiopresivní přístupy) jsou založené na podobných východiscích ve vztahu ke klientům – je kladen důraz na jedinečnost. úkolově orientovaný přístup. Pomáhající proces mezi sociálním pracovníkem a klientem je založený na logické posloupnosti těchto kroků: 2. tak přístupy využívané v současné sociální práci (např. tak umožňuje klientům specifikovat své cíle vzhledem k problémové situaci. Formulovaná zakázka není fixní. (Úlehla. dle okolností může být kdykoliv pozměněna. který si vybírá z nabízené škály dostupných služeb. 1999) Doba formulace zakázky je v praxi různá. pracovníkova nabídka (nabízení pomoci vzhledem k možnostem dané služby. který upravuje nejen postavení a výkon profese sociálních pracovníků (pracovníků v sociálních službách). v sociálních službách formální dohoda (smlouva o poskytnutí sociální služby) a individuální plán. autonomii. dokonce v systemice je důraz na aktivitu klienta kladen ve větší míře).248 Realita a vízia sociálnej práce Významný dokument současné sociální práce představuje Zákon o sociálních službách (č. zplnomocnění klienta. které souvisí s formulací zakázky v sociální práci. Zákon o sociálních službách přinesl klientům větší rozhodovací kompetence. apod. klientova objednávka (jeho přání. vychází z partnerského modelu. 1999) Tímto procesem dojdeme k formulaci zakázky. smlouva o poskytnutí sociální služby (v úkolově orientovaném přístupu se jedná o dohodu/kontrakt).

Cíl  musí mít pro klienta význam – stanovení cíle. SMART: S – specifický (specific) – přesně. Formulace cílů vychází z jasných požadavků. (Úlehla. tak aby byl pro klienta přínosný (souvisCíl lost se samotným stanovením cílů – cíle musí být stanoveny klienty za pomoci pomáhajících). 2001) Zajímavým konceptem vztahujícím se k cíli spolupráce je otázka na zázrak nebo-li zázračná otázka formulována Stevem de Shazerem a jeho spolupracovníky (Krátká terapie orientovaná na řešení).indd 249 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Co bude jiného až se probudíte? Zázračná otázka pomáhá klientům definovat jejich cíle. s přesnými termíny.? Důležité je udržovat otázku po zázraku ve vztahu k dalším lidem. protože spíte. Formulace cíle klientovým jazykem – využívat klientův jazyk. Walter.  by se měl týkat výskytu – stanovení cíle vzhledem k tomu. Cíle klienta by měly vycházet z jeho potřeb a přání.  by měl být formulován pozitivně – formulace cíle na základě pozitivních tvrzení. musí být tedy reálný a zejména realizovatelný T – termínovaný (timed) – časově podložený. Představte si. Po položení otázky po zázraku je vhodné se tázat dále: Kdo by poznal jako první. aktuálním potřebám R – reálný/realistický (realistic) – cíl musí odpovídat reálným možnostem klienta a služby. co by mělo nastat. neboť problémy vznikají právě ve vztazích. že bylo cíle dosaženo? A – aktuální (actual) – cíl musí odpovídat aktuálnímu stavu. Peller In Schlippe. Vy o tom ale nevíte. Z oblasti managamentu můžeme využít obecný souhrn pravidel pro definování cílů organizace tzv. (Schlippe. a pod. jak by na to reagovali ostatní. které mnohdy praktikujeme i před zázrakem. 2001) zbornik_vnutro-A5. Váš problém zmizí. 2011 11:00:49 . 7. Schweitzer. Z oblasti práce s klientem jsou důležité i další požadavky na cíle:  musí být malý – stanovení více menších cílů. Cíl vyhnout se záporkám a negacím. 1999. které jsou realizovatelnější než jeden Cíl velký – obecný. Tato otázka převede klientovu pozornost z oblasti problému do oblasti cíle a tedy řešení. Schweitzer. je nezávazná (klient za změny v podobě zázraku nenese zodpovědnost) a vede k naprosto běžným záležitostem.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 249 Stanovení cílů spolupráce Stanovení cílů vzájemné spolupráce je nedílnou součásti dojednané zakázky. na straně druhé musí korespondovat se zaměřením dané služby. že zázrak nastal. že jedné noci nastane zázrak. jasně definovaný cíl M – měřitelný (measurable) – měřitelnost cíle – Jak poznáme. co byste udělal jako první. nepřeformulovávat.

kdy sám klient je spolutvůrcem řešení svého problému a jeho podílení se na řešení problémové situace vede k omezení jeho závislosti na poskytované službě. Vyjádření potřeb a přání klienta. úkolově orientovaný přístup). Klient však musí se spolupráci ostatních osob souhlasit. 5 jako Individuální plánování průběhu sociální služby (obsahuje 5 kritérií. 2011 11:00:49 . 7. Pohlížíme-li na individuální plánování jako na cyklický proces.250 Realita a vízia sociálnej práce Individuální plánování Individuální plánování v sociálních službách je zásadní součástí poskytování sociálních služeb a je zakotveno ve Standardu č. 2006. je zdrojem informací pro další pracovníky. může se jednat o další pracovníky daného zařízení. Jedná se o opakující se proces. případně jiného zařízení. odpovídající aktuální situaci klienta. pak postupujeme od počátku. Škála osob spolupracujících na problémové situaci může být různě široká. Individuální plán vychází z partnerského modelu. rodinné příslušníky. Jestliže došlo k naplnění cíle.indd 250 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Stanovení osobního cíle klienta. Může však nastat také situace. (Maceček. nerealizovatelný cíl). Významnou roli při individuálním plánování sehrávají také práva klienta. z jakých důvodů (např. tedy zda bylo dosaženo vytýčených cílů. kdy daných cílů dosaženo nebylo. z toho 4 zásadní). tedy domluva na konkrétním postupu dosahování cíle. MPSV. 2008) Individuální plán Na základě individuálního plánování s klientem je vytvořen individuální plán specifický pro každého klienta. Klient má právo ukončit spolupráci s pomáhajícím v jakékoliv fázi spolupráce. tedy čeho chce klient dosáhnout. 4. ∙ Kdy. mělo by se jednat o dokument flexibilní. kdy opět znovu a vhodněji formulujeme konkrétní cíle. nevhodně formulovaný cíl. Individuální plán by měl být jedinečný pro každého klienta. Při individuálním plánování by měl být kladen důraz především na pojem individuální – tedy plánování by mělo vcházet z individuálních potřeb a možností konkrétního klienta. v rámci něhož vymezujeme vzájemnou spolupráci pomáhajícího a klienta (totožné s formulováním zakázky). 2008) Individuální plán v sociálních službách je totožný s dohodou v sociální práci (např. Pavlisková. 2. 2008. můžeme stanovit další cíle vztahující se k problémové situaci klienta. ∙ Kde. ∙ Co. můžeme ho rozfázovat do několika etap: 1. 3. Na individuálním plánování se nemusí podílet pouze sociální pracovník (v sociálních službách klíčový pracovník) a klient. Zhodnocení spolupráce. z jeho jedinečnosti. ∙ Jak? zbornik_vnutro-A5. rozdělení kompetencí. Důležitým momentem je vytýčení individuálních cílů klienta a vytvoření individuálního plánu. tedy měnitelný. obsahuje měřitelné cíle a je zaměřen do budoucnosti. pakliže tomu tak nebylo. případně spolupráci ukončit. (Maceček. Dohoda či kontrakt s klientem vymezuje tyto základní oblasti: ∙ Kdo. Konkrétní postup/kroky k dosažení cíle. tedy jeho očekávání.

2010). Obsah individuálního plánu by měl být nadřazen jeho formě (přesto je obecně požadováno formální zaznamenání individuálního plánu). 2010) Forma individuálního plánu není jednotně stanovena. další odborníci). pobytová. Severa In Odborný časopis Sociální služby.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 251 Individuální plánování v praxi – možnosti a limity Počátky individuálního plánování můžeme sledovat v oblasti práce s lidmi s mentálním postižením (80. 2007) Individuální plánování je v současné době podložené zákonem a mělo by být dle znění příslušného zákona v praxi naplňováno. (Matoušek. Konkrétní podoba cílů je individuální. Klíčové je dohodnout se s klientem na konkrétních činnostech směřujících k naplnění stanoveného cíle. střednědobý i dlouhodobý (několik let). V plánech je jasně stanovena zodpovědnost podílejících se osob. vychovatelé). (Jůnová. Měla by však zohledňovat druh sociální služby a skutečnost. udržení/navázání vztahů s nejbližšími/okolím). odvislá od daného klienta (cílové skupiny). Již ve formulování zakázky (což je zakotveno ve smlouvě). terénní) a poskytovaných činností v rámci dané služby (např. Lorencová. poskytovatel má povinnost vést záznamy o poskytované službě. jeho konkrétní podoba však záleží na něm. Plánování je založené na týmové spolupráci klienta a klientova okolí (rodina. V praxi je však individuální plánování stále předmětem diskusí vztahujících se jak k jeho obsahu tak formě. Důležitým momentem je taktéž stanovit způsob a termínovanost vyhodnocování Ip – tedy – Jak poznáme. navázání kontaktu klienta se sociálním prostředím (rodina. V této době se hovoří o tzv. 7. tedy zlepšování klientovy sociální situace a současně jeho sociální začleňování (předcházení sociálnímu vyloučení). Cíle jsou pak stanoveny obecně – dlouhodobě a aktuálně/jednorázově – krátkodobě. zbornik_vnutro-A5. podpora aktivit vedoucích k sociálnímu začleňování klienta. Plány mají charakter krátkodobý. Individuální plánování (IP) (následně individuální plán – Ip) by mělo vycházet z obecných požadavků jako jsou: návaznost a konkretizace činností uvedených ve smlouvě o poskytnutí sociální služby. léta minulého století). Klade se důraz na klientovy potřeby před potřebami organizace. volnočasové aktivity. 2011 11:00:49 . Jůnová. zapojení klienta a klientova okolí do IP. formy poskytované služby (ambulantní. Dále jsou v praxi využívány nejrůznější předtištěné formuláře (dotazníkové podoby). ten může být doplněn pozorováním. důležité je přitom zaměřit se na to co „nefunguje a změnit to. Na uzavřenou smlouvu pak konkrétně reaguje individuální plán. přátelé. že stanovený cíl byl dosažen? (Johnová. Ip je součásti klientovy spisové dokumentace a je veden v písemné podobě (papírové či elektronické). s tím souvisí rozdělení zodpovědnosti podílejících se osob. Hlavní nástroj individuálního plánování představuje přímý rozhovor klienta s klíčovým pracovníkem. to co funguje ponechat“. – 90. Lorencová In Odborný časopis Sociální služby. vyučující. cíle zaměřené na oblast komunikace. Mlejnková. Individuální plán musí vycházet z potřeb daného klienta (vodítkem může být hierarchie životních potřeb dle Maslowa). ale také uživateli. tedy v počátečním kontaktu s klientem (jednání se zájemcem o službu) individuálně plánujeme. mapování procesu průběhu sociální služby. že Ip slouží jako dokumentace nejen poskytovateli. nicméně primární by měl být prospěch klienta.indd 251 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Klíčová otázka vztahující se k individuálnímu plánování by měla být formulována asi takto: Jaký je účel individuálního plánu? (výsledek individuálního plánování)/K čemu má sloužit? Smysl individuálního plánování nespočívá v uspokojení inspekce. individualizovaném plánování či plánování osobní budoucnosti.

případně v zařízení nejsou vytvořeny podmínky pro IP a z časového hlediska je mu věnována nedostatečná pozornost. Pouze jednostranné využívání formulářů pro získávání informací vede k byrokratizaci. Na nedostatečné naplňování individuálního plánování můžeme nahlížet také z druhého pohledu. cíle se tudíž opakují) či zařízení sociální služby (např. Severa In Odborný časopis Sociální služby. 2010) Mezi nejčastější problematické oblasti individuálního plánování v praxi řadíme: formu Ip. proto je potřeba. Taktéž způsob získávání informací byl nastíněn.252 Realita a vízia sociálnej práce Individuální plánování vede k pojímání klienta jako subjektu. Přístup klíčových pracovníků by měl vést taktéž k podpoře klienta – využívání jeho vnitřních zdrojů. nikoliv objektu spolupráce. (Horecký. vymezit hranice a zodpovědnost mezi pomáhajícím a klientem a nahradit tak pojetí péče o klienta podporujícím přístupem. ideální je propojení uvedených nástrojů získávání informací (rozhovor + pozorování + formuláře). nízkoprahová zařízení. případně nejsou zavedena do praxe. (Moravskoslezský kraj. nestrukturovaný rozhovor odklání od hlavního cíle individuálního plánování. V souvislosti s IP se objevují výtky. že by neměla být upřednostňována před samotným obsahem Ip. v Ip chybí konkrétní postupy vedoucí k naplňování osobních cílů. klienti se speciálními potřebami. klíčoví pracovníci nemají činnost plánování a hodnocení zahrnutou v náplni práce.indd 252 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 1997. Z hodnocení naplňování individuálního plánování v praxi v rámci pobytových. způsob získávání adekvátních informací pro jeho tvorbu. což je způsobeno velkým počtem klientů a jednoho pracovníka. osobní cíle jsou dohodnuty a zaznamenány. Forma Ip již byl zmíněna. 2010). naopak volný. a také aby obsah i forma byli v souladu. individuálně plánuje pouze klíčový pracovník. u kterých není možná progrese. ale nejsou naplňovány. 1999) Otázka času zastává v pomáhajících profesích významnou úlohu. jejichž fungování je založeno na anonymitě). atd. nejsou stanoveny zodpovědné osoby IP. Ip nejsou aktuální. aby proces IP a Ip odpovídali potřebám klienta. přístup klíčových pracovníků a otázku času. Realizace IP je mnohdy v praxi složitá vzhledem k cílové skupině klientů (např. ambulantních a terénních služeb vyplývají zejména tyto nedostatky: pravidla pro proces plánování služby nejsou definována. pomoc ke svépomoci. vysvětlení k čemu IP slouží. (Kopřiva. kdy se klientova přání a požadavky neslučují s posláním a činnostmi dané služby. a to vycházet a reagovat na potřeby klientů. Přístup klíčových pracovníků sehrává významnou roli při IP. tak aby samotný akt IP nebyl pouhou oficiální a formální záležitostí. a to z pohledu klíčových pracovníků. není zaznamenáváno hodnocení naplňování osobních cílů. zbornik_vnutro-A5. uživatelé nemají dostatečné informace o individuálním plánování. platí obecná zásada. Záleží na způsobu podání IP. aby pomáhající podporoval klienta v aktivitě. 2011 11:00:49 . Úlehla. Ti se mnohdy dostávají během stanovení osobního cíle klientů do situací. 7. které jsou v rozporu s etickými zásadami pomáhajících profesí. aby byl vztah pomáhajícího a klienta založen na rovnocenném postoji a zejména. že klíčoví pracovníci nemají dostatek času na individuální přístup.

Monika Chrenková. Zákon č. Plánování sociálních služeb. 1.). Učebnice metod sociální praxe. Kontakt: Mgr. In Janoušková. 2011]. O. APSS ČR.eu/pdf/socialni-sluzby-5−2010. Nedělníková. D. 1. In Janoušková. 549 s. umožňují tak klientům specifikovat a zacílit své potřeby. 2008. Umění pomáhat. MPSV. [cit. o sociálních službách. Profesní dovednosti terénních pracovníků. Sborník studijních textů. Brno: Cesta. s. Dostupné z http://verejna-sprava. Praha: Portál. ekonomika. ÚLEHLA. 107-123. Dostupné z: http://www.cz zbornik_vnutro-A5. XII. 2011]. Dostupné z: http://www. M. K. (ed. D. D. SCHLIPPE. Zjištění z provedených inspekcí kvality sociálních služeb. Nedělníková. A. In MATOUŠEK.mpsv. Odborný časopis Sociální služby. 2006.kr-moravskoslezsky. Praha: Sociologické nakladatelství. Moravskoslezský kraj. plánování. Proces individuálního plánování průběhu poskytování sociálních služeb..8. 1. MACEČEK. Ostrava: Ostravská univerzita v Ostravě. 1993-2 011. [cit. Obsah standardů kvality sociálních služeb.pdf. Základy strukturované práce uživatelem.indd 253 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 7. 108/2006 Sb.socialnisluzby. PAVLISKOVÁ.cz/files/clanky/7338/Priloha_2_505_2006_aktual. [online]. Na straně druhé klade individuální plánování velké požadavky na klíčové pracovníky..251-268. K. Lidský vztah jako součást profese. 251 s. Ph. (ed. Ostravská univerzita v Ostravě Fakulta sociálních studií Katedra metod sociální práce e-mail: Monika. Sborník studijních textů. roč. Dostupné z: http://www. 2011]. s..31. Zdravotně sociální fakulta – katedra sociální práce..atre. v platném znění. Praha: Portál. [cit. I. s. květen. 183 s. 2008. 457 – 463. stát se partnery v pomáhajícím procesu. R. K. Literatúra: KOPŘIVA. Systemická terapie a poradenství. 2011 11:00:49 . 549 s. SCHWEITZER J.25. 2010.cz/. kteří vystupují v rolích spolutvůrců individuálních plánů klientů. 2010. [cit. 1999.Chrenkova@osu.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 253 Proces individuálního plánování a výsledný individuální plán zohledňují osobitost a jedinečnost klientů.. 2007. K. Ostrava: Ostravská univerzita v Ostravě.31. Profesní dovednosti terénních pracovníků. Zdravotně sociální fakulta – katedra sociální práce. 147 s. 1. MATOUŠEK. [online]. [online].pdf. [online].cz/cz/ zjisteni-z-provedenych-inspekci-kvality-socialnichsluzeb-13 555/. Sociální služby: legislativa. 2011].). a kol. 1997. 2006. hodnocení. Vzdělávání klíčových pracovníků v dané oblasti je nezbytnou součástí kvalitního procesu individuálního plánování a poskytování sociálních služeb.

Keywords: Corporate Social Work. (2010) pri krátkom bilancovaní 20. výročia otvorenia vysokoškolského študijného programu sociálna práca pripomínajú. Snažia sa poukázať na otázky súvisiace so sociálnou zodpovednosťou podnikateľov a spotrebiteľov.254 Realita a vízia sociálnej práce Spoločensky zodpovedné podnikanie ako východisko podnikovej sociálnej práce v období globalizácie Socially Responsible Entrepreneurship as the basis of the Corporate Social Work in the period of globalization Emília Janigová. hodnôt. they pay attention to organizational standards. Responsibility. chápania. 2011 11:00:49 . etického kódexu…. Socially Responsible Entrepreneurship. Na jednej strane existuje snaha o určitú jednotnosť pri vymedzovaní predmetu sociálnej práce. O. Code of Ethics Úvod Pri pozornom prečítaní pozvánky na túto konferenciu pod názvom „Realita a vízia sociálnej práce“ nás zaujala téma špecializácií tak. Počas posledných rokov v oblasti budovania sociálnej práce ako vedného odboru v Slovenskej republike diskusia dospela k vymedzeniu určitých základných metodologických a pojmologických otázok. (2002) s akcentom na rozvoj podnikovej sociálnej práce. ako jednému z aspektov rozvoja podnikovej sociálnej práce. K. etický kódex Abstract: Authors in their contribution respond to current social problems associated with the ongoing processes of globalization and the economic crisis. Na druhej strane existuje rôznosť názorov pri vymedzovaní paradigiem. pojmov a kategórií. Levická. zodpovednosť. 7. ako ju definuje Matoušek. spoločensky zodpovedné podnikanie. akú podobu by mala mať kvalitná pregraduálna príprava sociálnych pracovníkov realizovaná na slovenských vysokých školách. They are trying to point out issues related to social responsibility of entrepreneurs and consumers. as one of the development aspects of Corporate Social Work.indd 254 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. a to v oblasti predmetu sociálnej práce. Kľúčové slová: Podniková sociálna práca. V neposlednom rade venujú pozornosť organizačným normám. a Levická. čoho dôkazom sú diskusie prebiehajúce na konferenciách a odbor- zbornik_vnutro-A5. Finally. Na týchto diskusiách sa zúčastňovali pravidelne zástupcovia vtedy existujúcich katedier. že od akademického roku 1995/6 približne až do roku 2003 sa na Slovensku odohrávali búrlivé diskusie o tom. Angela Almášiová Abstrakt: Autorky vo svojom príspevku reagujú na aktuálne sociálne problémy spájané s procesmi prebiehajúcej globalizácie a ekonomickej krízy. J.

Martin Feldstein. Podľa Strieženca (2006) cieľom ekonomického systému zas musí byť uspokojovanie potrieb ľudí prostredníctvom spravodlivého a udržateľného využívania limitovaných zdrojov Zeme. organizácií. krízu morálnu. Hans-Wernwe Sinn) hlavnú zodpovednosť za vznik finančnej a následne hospodárskej krízy nesú centrálne banky so svojou zlou úverovou politikou. či ide o krízu ekonomickú. Podniky i ľudia si ľahkovážne požičiavali a banky im v tom nebránili. Preto nám dovoľte. 7. nastoľujú nové sociálne situácie. aby dokázali vyjadriť a presadzovať svoje záujmy a svoje práva? Niekoľko pohľadov do histórie Jeden z duchovných otcov kapitalizmu Adam Smith v knihe Bohatstvo národov napísanej pred 230 rokmi uvádza. ale aj s finančnou a hospodárskou krízou. 2011 11:00:49 . alebo o krízu etických hodnôt v podnikaní? Nerovnováha hospodárskeho rozvoja. tiež Banks. Hľadať východiská zo súčasnej krízy je teda nielen vecou ekonómov – prebiehajú spory keynesiáncov a klasických liberálov. dôchodkové reformy a v neposlednom rade i o zmenu podnikových stratégií. a síce spoločensky zodpovedné podnikanie (SZP). Milton Friedman v knihe Kapitalizmus a sloboda (1962) definoval základnú povinnosť a jedinú sociálnu zodpovednosť podnikov a výkonných manažérov ako snahu o maximalizáciu zisku a bohatstva národov. ako von z krízy. V nadväznosti na Musila (2008b. ba i celých štátov. že zisk a starostlivosť by mali existovať v rovnováhe. ale i odborníkov z iných spoločenských vedných disciplín. že sociálny pracovník ako aktivista sa cíti byť bojovníkom za práva znevýhodnených a chce presadzovať záujmy svojich klientov. či sa súčasná podniková sociálna práca zameriava na obhajobu záujmov klientov sociálnej práce so snahou. A k naplneniu tohto ideálu smeruje aj aktuálny trend podnikania. spoločenská a kultúrna rovnováha. medzigeneračná spravodlivosť a ľudská dôstojnosť sa musia stať kľúčovými ekonomickými cieľmi. ekonomickou stagnáciou a následnou zadlženosťou jednotlivcov.indd 255 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Kríza príležitosť na zmenu Vstup do nového milénia je spájaný nielen s globalizáciou. Pripustenie zodpovednosti voči iným skupinám v spoločnosti považoval za ohrozenie trhového hospodárstva a slobodnej spoločnosti (Senser 2007). ale i stratégií životných štýlov jednotlivcov. Podľa viacerých odborníkov z ekonómie (Jesús Huerta de Soto. Odstránenie biedy. sociálnu prácu nevynímajúc. Uvedené skutočnosti vytvárajú príležitosť na realizáciu reforiem. aby sme v našom príspevku ponúkli na diskusiu niekoľko pohľadov k aktuálnym sociálnym problémom spájaných s procesmi prebiehajúcej globalizácie a ekonomickej krízy. V Európe ide o reformy sociálnych systémov. 2001) môžeme povedať. zbornik_vnutro-A5.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 255 nej publikačnej činnosti súčasných akademikov ako i samotných sociálnych pracovníkov z praxe. Pýtame sa. Zostáva nám zodpovedať na otázku. starnutie populácie prehlbujú súčasné sociálne problémy.

Spoločenskú zodpovednosť podnikov môžeme teda charakterizovať ako ich fungovanie s ohľadom na takzvanú triple-bottom-line. Zodpovedné podnikanie si vyžaduje opustenie pohľadu „profit only“ (orientácia len na zisk) a posun k celostnému pohľadu na fungovanie podniku v širšom systéme spoločenských vzťahov (Franc et al. V Zelenej knihe Európskej únie z roku 2001 je pojem definovaný nasledovne: „Spoločensky zodpovedné podnikanie je dobrovoľné integrovanie sociálnych a ekonomických záujmov do každodenných firemných činností a interakcií s firemnými stakeholdermi (anglické slovo stakeholder – zainteresovaný subjekt). starostlivosti o zamestnancov. alebo vykonávať také aktivity. že sa budú čoraz viacej podieľať na zapájaní svojich kľúčových partnerov do SZP. dodávateľov.. ako záväzok podnikateľov snažiť sa o také stratégie. lokálnej komunity alebo národa. Bowen.“ Posledná všeobecne uznávaná definícia vychádza zo Svetovej podnikateľskej rady pre trvalo udržateľný rozvoj. sa očakáva. Pre potreby naplnenia cieľov tohto príspevku považujeme za potrebné nasledovné definície. 2004). Interný sociálny pilier býva označovaný tiež pojmom sociálna politika podniku. etického riadenia podniku.. Posledným pilierom SZP je takzvaný sociálny. ale aj na environmentálne a sociálne aspekty svojej činnosti (Trnková. ktorý vymedzil „spoločenskú zodpovednosť. Zároveň je aj nástrojom na vytváranie spokojnosti zamestnancov a vedie k zvýšeniu zisku spoločnosti. férového prístupu k zákazníkom. ktorý ďalej delíme na internú a externú oblasť. ich rodín. ktorá ako špecifická celopodniková činnosť napĺňa myšlienku triple-bottom-line. do poskytovania kvalitných výrobkov a služieb. planet. robiť rozhodnutia. Prvé odborné publikácie týkajúce sa SZP sa objavujú v posledných 50 rokoch. rovnako ako lokálnej komunity a spoločnosti ako celku“. Konkrétne sa jedná o ohľaduplnosť na tri Pé – „people. 2006). 7. a zároveň prispievať k zlepšovaniu kvality života zamestnancov. ktoré sú žiadúce z pohľadu cieľov a hodnôt našej spoločnosti“. Na jednej strane to znamená vyvarovať sa takých aktivít. v ktorej manažéri zohľadňujú veľké množstvo rozmanitých záujmov rôznych skupín: zamestnancov. prispievať k trvalo udržateľnému rozvoju. 2005).256 Realita a vízia sociálnej práce Čo je spoločensky zodpovedné podnikanie? V odbornej literatúre sa stretávame s viacerými vymedzeniami tohto termínu.. profit). Uvedené aspekty označujeme tiež ako tri piliere SZP a každý spoločenský zodpovedný podnik by ich mal napĺňať. profit“ (ľudia. ktoré chcú v súčasnej dobe úspešne rozvíjať svoje aktivity v rámci krajín Európskej únie.indd 256 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. kedy sa podnik nesústredí len na ekonomický rast. 2005). a síce do všetkých článkov výrobného procesu. ochrany životného prostredia a v neposlednom rade tiež do spolupráce s miestnou komunitou (Bussard et al. Od podnikov. „SZP je kontinuálny záväzok podnikov správať sa eticky. ktoré by mohli tieto vzťahy narušiť a na druhej strane pripustenie si povinnosti riešiť problémy v susedstve (Bussard et al. Za prvého teoretika spoločensky zodpovedného podnikania sa považuje Howard R. 2011 11:00:49 . Harold Johnson považoval za sociálne zodpovednú firmu takú. Známa je aj definícia. planéta. zbornik_vnutro-A5. ktorá prirovnáva SZP k susedským vzťahom.

ktorým je vytváranie zisku. či udržaniu ich sociálnej suverenity (sociálneho sebavedomia) a sociálneho bezpečia (prevaha sociálnych istôt vo vzťahu k sociálnym rizikám) v rámci daných ekonomických možností podniku. Externý sociálny pilier sa potom venuje hlavne filantropii. Kancelária iniciatívy Global Compact bude propagovať osvojenie si prísahy spolu s iným projektom OSN – Princípy pre zodpovedné vzdelávanie v oblasti manažmentu. keď už budú na dôchodku a nebudú viac v podniku pracovať.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 257 Okrem sociálnej politiky podniku však do interného sociálneho piliera SZP možno zaradiť aj nasledovné oblasti:  zamestnanecká politika. ktorý propaguje výučbu SZP a je podporované približne 300 biznis školami. Tvrdia. eventuálne pozitívne ovplyvniť ich život mimo pracovné prostredie v dobe. dodržiavanie etiky podnikania vo vzťahu k obchodným partnerom. Žiaden z obhajcov SZP netvrdí.  ľudské práva. keď sú jeho zamestnancami alebo dokonca aj v dobe. kedy spoločenská zodpovednosť podnikania sa stane integrálnou zložkou podnikateľskej stratégie každého podniku. 10). prinesú úžitok nie iba sebe.  vyváženosť pracovného a osobného života zamestnancov (work-life balance). 2008).  rozmanitosť na pracovisku (etnické minority. pričom súčasťou budú aj dobre nastavená podniková sociálna práca a podniková sociálna politika.. iné ňou sledujú len početné výhody a ďalšie ju zas chápu len ako nástroj marketingu (Steinerová et al. Matoušek (2008) definuje podnikovú sociálnu politiku ako súbor všetkých opatrení. altruismu a spolupráci podniku s miestnou komunitou. že „byť dobrý je dobré z finančných dôvodov. vzdelávanie. (2008) do externej dimenzie SZP radíme zo strany podniku predovšetkým podporu miestnej/lokálnej komunity. (In: Prskavcová et al. ale i spoločnosti. dodržiavanie ľudských práv a globálny záujem o životné prostredie ako prevzatie zodpovednosti za dôsledky svojho pôsobenia a za trvalo udržateľný rozvoj. ktorými podnik premyslene smeruje k zlepšeniu životných a pracovných podmienok zamestnancov a k zabezpečeniu. dodávateľom a odberateľom. 2005. Hála sociálnu politiku podniku vymedzuje ako súbor aktivít. že podniky by sa mali vzdať svojho prvotného a legitímneho cieľa. 7. že zveľaďovanie spoločnosti a životného prostredia prinesie podnikom prostredníctvom zvýšenej reputácie a produktivity zamestnancov finančný zisk“ (Bussard et al.indd 257 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. že ak podniky k snahe vytvárať zisk pridajú aj záujem o celkové fungovanie spoločnosti a životné prostredie. 2011 11:00:49 .  rozvoj ľudského kapitálu. Optimálne by bolo dosiahnutie stavu. s. 2007). Poukazujú len na to. Prísaha etického podnikania V roku 2011 s podporou iniciatívy OSN Global Compact bola navrhnutá prísaha pre biznis manažérov. zbornik_vnutro-A5. zaistenie rekvalifikácie prepustených zamestnancov pre ich ďalšie uplatnenie.. Pre niektoré podniky je spoločenská zodpovednosť úplne bežnou praxou.. Podľa Prskavcovej et al. ktoré podnik vykonáva v prospech svojich zamestnancov s cieľom zvýšiť ich pracovnú spokojnosť. ba morálnou povinnosťou. handicapovaní. starší ľudia).

2001) môžeme povedať. odhadu nákladov a analýzy nákladov a zisku. ktoré majú negatívny vplyv na spoločnosť. ktoré v súčasnosti zastrešuje Organizácia spojených národov. väčšina študijných programov v manažmente a ekonomike má predmety zamerané na zbornik_vnutro-A5. V poslednom období sa podniky zamerali na zisk a oveľa menej na starostlivosť – o zamestnancov. marketing. Dôvodov k tomu mali hneď niekoľko: medializované škandály poškodzujúce dobré meno podnikov. Predpoklady pre jej prežitie musíme vidieť v nových vyprofilovaných požiadavkách (administrácia. tiež Banks. že sociálny pracovník ako aktivista sa cíti byť bojovníkom za práva znevýhodnených a chce presadzovať záujmy svojich klientov. Prísaha etického podnikania Sľubujem. a sociálna práca je čoraz viac systém organizácií a riadenia „balíkov služieb a sietí služieb“.  ochraňovať ľudské práva a dôstojnosť všetkých ľudí. že prísaha vytvára dôležité spojenie medzi individuálnou etikou a spoločenskou zodpovednosťou. 7. že budem:  riadiť svoje podnikanie s lojalitou a starostlivosťou a nebudem dávať do popredia svoje osobné záujmy na úkor môjho podniku alebo spoločnosti. Výraznej podpory sa hnutiu dostáva i z Európskej únie. Výsledkom uvedomenia si všetkých týchto negatív bol vznik takzvaného svetového hnutia spoločensky zodpovedných firiem. Ponuky sociálnej práce si tak musia navzájom konkurovať podľa zákonov ekonómie. 2008). aby mohli zlepšovať svoj životný štandard a žili na zdravej planéte. spoločnosť. alebo môže dovoliť. na ktorých má moje podnikanie vplyv a oponovať diskriminácii a vykorisťovaniu. Na Slovensku sa tejto problematike venujú predovšetkým mimovládne organizácie ako Centrum pre filantropiu. (Göppner. Výsledkom sú súťaživosť. vrátane posudzovania a rizika.  zdržiavať sa korupcie. komercionalizácia a manažerizmus. ktorý vyvolal potrebu zastaviť financovanie terorizmu. 2011 11:00:50 .258 Realita a vízia sociálnej práce Georg Kell.  rozumieť a dodržiavať duchom aj skutkami zákony a kontrakty riadiace moju činnosť a činnosť môjho podniku. ktorí si uvedomili. Projekt reprezentuje kritickú snahu zakotviť vzdelávanie v oblasti manažmentu a tréningu do širšieho kontextu obchodnej etiky. neférovej konkurencie alebo obchodných praktík. poznatky o globálnej ekológii. prírodu… Obdobne je to aj v oblasti vzdelávania. Hämäläinen. výkonný riaditeľ Global Compact povedal. Stúpajúca zložitosť a neistota ako dôsledky globalizácie sa žiaľ nevyhli ani sociálnej práci. Nadácia Integra. Záver V nadväznosti na Musila (2008b. Nadácia Pontis a Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy. PANET. aké formy sociálnej práce si táto spoločnosť ešte chce. Záujem o problematiku spoločensky zodpovedného podnikania vo svete vzrástol najmä vďaka manažérom. controlling. september 2001. personálny manažment a riadiace činnosti) a najdôležitejšou otázkou v súčasnosti je.  reportovať moje počínanie a riziká môjho podnikania presne a čestne.indd 258 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. že v globalizujúcom sa svete je nutné zmeniť orientáciu podnikov z krátkodobých na dlhodobé ciele a z maximálneho zisku na zisk optimálny.  ochraňovať právo budúcich generácií. či 11.

ekonómom… Ak je naša odpoveď áno. Praha: Portál. [online] In: DISSENT. ale chýbajú predmety zamerané na starostlivosť v duchu spoločensky zodpovedného podnikania. M. J. M. ISBN 978-80-7372-436-8. 2006. E. ISBN 978-80-86429-66-3. Alžbety. 2008 194 s. 2008b. 2005. 2003. IVANIČKA. Literatúra: BUSSARD. M. [online]. 2008. Teorie modernizace. Praha: Portál. s. s. 3. A. MATOUŠEK. aspx?s8G1IRzT9W1kG6y67mbT0F5gWAbygoQ+37ExrDzxIz4=>. 1. 1. Hlinku 56. Bratislava: Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Ing. PhD. ISBN 80-7367-093-3.79 [cit. 034 01 Ružomberok zbornik_vnutro-A5.: Typologie pojetí sociální práce. In Sociálna pedagogika.indd 259 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29.csr-online. Moderní sociální teorie: základní témata a myšlenkové proudy. Zostáva nám zodpovedať na otázku. 2008. O. lidský kapitál. PF KU v Ružomberku Nám. j. 1. PhD. sociálna práca a sociálna andragogika – aktuálne otázky teórie a praxe. KELLER. GÖPPNER. PhDr. [citované 2010-08-12]. Kontakt: doc. – ZBRÁNKOVÁ. 2005. 2008 287 s. či spoločensky zodpovedné podnikanie je premetom skúmania sociálnej práce. Bratislava: IURA EDITION. A. Corporate social responsibility: A Fledgling Movement Faces a Crucial Test. alebo necháme priestor len manažérom. Spoločensky zodpovedné podnikanie. P. R. PhDr. Prešov: Spoločenskovedný zborník. 2007. H. M. A. 42 – 49. potom podniková sociálna práca je realitou a je potrebné venovať pozornosť jej novým výzvam a tvoriť jej nové vízie. – ŘEHOŘOVÁ. vyd. et al. – BUNČÁK. Globalistika: poznávanie a riešenie problémov súčasného sveta. Angela Almašiová. [citované 2010-08-10]. J. vyd. Dostupné na internete: <http://www. 2006 283 s. vyd.26. Bratislava: Nadácia Integra. 1. Slovník sociální práce. Emília Janigová.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 259 zisk. K. december 2008.aspx?cMYQywwazsm4N/ TMUpkf1tlct9Lmv3DM+A7k4SuXM0XneJsDSFIOXM+jivKuBSPu>. – MARČEK. 2011 11:00:50 . SENSER. MUSIL. 23. winter 2007. A.cz/netgenium/(S(mzpjzo45u2lvdl45rfp1c3eu))/Download. Společenská odpovědnost firem. 7. ISBN 80-8078-028-5. vyd. 1. ISBN 80-7178-549-0. L. ISBN 978-80-89271-33-7. rozprava o vede o sociálnej práci: hľadanie prvkov pre programatiku. – MAZURKIEWICZ. HARRINGTON. – MARKUŠ. Liberec: Technická univerzita v Liberci. 2007 194 s. 2006. vyd. Dostupné na internete: <http://www. – HÄMÄLÄINEN.cz/netgenium/ (S(dmo5ppjg1gucm2q4xk3f0tqf))/Download. Praha: Sociologické nakladatelství SLON. rovné příležitosti a environmentální management s využitím zahraničních zkušeností. 2006 496 s. 2007] Dostupné z online databázy EBSCO. – MARŠÍKOVÁ. P. [online].csronline. K. PRSKAVCOVÁ.

In the empirical part of the paper presents results of the research on social work with persons with mental disability and their families. Sociálny pracovník. Rodina. Sociálna práca. zmyslového. staršie osoby) ako i na problematiku často sa vyskytujúceho viacnásobného (kombinovaného) zdravotného znevýhodnenia (telesného. Osoby s mentálnym znevýhodnením. duševného ap.260 Realita a vízia sociálnej práce Sociálna práca s osobami s mentálnym postihnutím a ich rodinami Social work with people with mental disability and their families Agnesa Kočišová Abstrakt: Mentálne znevýhodnenie predstavuje mimoriadnu záťaž nielen pre konkrétneho jednotlivca. V sociálnej práci s osobami s mentálnym postihnutím a ich rodinami sa zdôrazňuje individuálny prístup ku klientom. dospievajúci. Úvod Osoby s mentálnym postihnutím predstavujú veľmi rôznorodú skupinu ľudí s rôznym stupňom intelektu. Inklúzia. od minimálneho zaostávania až po ľudí. ktorí sú odkázaní na celoživotnú intenzívnu pomoc a starostlivosť zo strany zdravotníkov. správnej diagnostiky a analýzy nutnej pomoci. Social work. Social worker. sociálnych pracovníkov. pedagógov.indd 260 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 7. Ponímanie sociálnej práce v danej oblasti musí obsahovať širšie vedomosti týkajúce sa mentálneho postihnutia. psychológov a ďalších odborníkov. ale hlavne pre jeho rodinu. Person with mental disability. s prihliadnutím jednak na problematiku jednotlivých vekových kategórií (deti v predškolskom a školskom veku.). jeho príčin. Inclusion. Kľúčové slová: Mentálne znevýhodnenie. V empirickej časti príspevku sú uvedené výsledky realizovaného výskumu zameraného na sociálnu prácu s osobami s mentálnym znevýhodnením a ich rodinami. dospelí. Keywords: Mental disability. zbornik_vnutro-A5. Family. Abstract: Mental disability is a special burden not only for a specific individual. but especially for his family. Cieľom sociálnej práce s osobami s mentálnym znevýhodnením a ich rodinami je prispieť v maximálnej možnej miere k sociálnej inklúzii osôb s mentálnym znevýhodnením a umožniť im žiť plnohodnotný život. The aim of social work with persons with mental disability and their families to contribute as much as possible to the social inclusion of persons with mental disability and enable them to live full lives. plánovania pomoci a adekvátnej podpory a spoluprácu s ostatnými odborníkmi pri príprave a tvorbe programov vedúcich k sociálnej inklúzii uvedených osôb. 2011 11:00:50 .

M. ku konsenzu došlo až vo februári 2007. perinatálnej alebo včasnej postnatálnej etiológie. 2002). ktorý začína v detstve.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 261 Teoreticko-metodologické východiská V priebehu posledných desaťročí ale i v súčasnosti pozorujeme neustále zmeny a vývoj v používaní terminológie a hľadanie najvhodnejšieho spôsobu oslovovania ľudí s mentálnym postihnutím. HE. rečové. Craig. Obmedzenia sa týkajú najmä adaptívnych schopností z oblasti pojmovej. motorické a sociálne schopnosti. Buntix. revízia (MKCH 10) z roku 2001. je multidimenzionálny a je pozitivne ovplyvniteľný individualizovaným prístupom a podporou“ (AAMR. S. Pojem „mentálna retardácia“ nadobudol negatívnu konotáciu aj vo väčšine európskych krajín. Môže sa vyskytnúť spoločne s akoukoľvek inou duševnou. prejavujúcich sa v priebehu vývinového obdobia. telesnou alebo zmyslovou poruchou. 2011 11:00:50 . pričom výsledkom revízie je nasledujúca definícia mentálneho postihnutia. Zmena názvu pritom odrazila snahy spoločnosti mať vhodný vzťah k ľuďom s kognitívnym postihnutím a je potvrdením neustáleho boja s hľadaním spôsobu oslovovania týchto ľudí. Luckasson. Adaptívne správanie je narušené vždy.: „mentálne postihnutie je dizabilita charakterizovaná signifikantnými obmedzeniami v intelektovej funkcii a adaptívnom správaní. avšak v chránenom sociálnom prostredí s dostupnou podporou nemusí byť toto narušenie u jedincov s ľahkým mentálním postihnutím nápadné (MKCH − 10). E. Borthwick-Duffy. zbornik_vnutro-A5. Medzi obvykle používané pojmy v súčasnosti patria: osoba s mentálnym postihnutím (person with mental disability). ktoré vedie i k významnému obmedzeniu v adaptačním fungovaní postihnutého dieťaťa či dospelého v jeho sociálnom prostredí. Ide najmä o poznávacie. ide o stav zastaveného alebo neúplného duševného vývinu. Podľa najnovšej Medzinárodnej klasifikácie chorob – 10. Mentálne postihnutie je závažné postihnutie rozumových schopností prenatálnej. A. prispievajúcich k celkovej úrovni inteligencie. W. Reeve a kol. ktorej autormi sú R. kedy sa táto spoločnosť promenovala na Americkú asociáciu intelektového a vývinového postihnutia (AAIDD). Mentálne postihnutie sa vzťahuje na osobitný stav intelektového fungovania. osoba s vývojovým postihnutím (person with developmental disability) alebo osoba s postihnutím v učení sa (learning disability). V uvedenom roku asociácia skonštatovala. praktickej a sociálnej inteligencie. Coulter. 7. L. D. ktorú používame na Slovensku (tabulka 1). osoba s intelektovým postihnutím (person with intellectual disability).indd 261 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. ktorý je charakterizovaný najmä narušením schopností. že sa zatiaľ nenašla zhoda pri hľadaní nového pojmu. Americká asociácia pre mentálnu retardáciu (AAMR) v roku 2002 opätovne upravovala svoj predošlý prístup k ponímaniu mentálnej retardácie z roku 1992. alebo aj bez nich.

V tabuľke 2 je uvedený prehľad podľa etiologického zatriedenia známeho pod názvoslovím DSM III – Diagnostic Statistical Manual. Mária. 107) definuje inklúziu ako vyšší stupeň integrácie postihnutých alebo znevýhodnených jednotlivcov do spoločnosti a jej inštitúcií (napr. Rozhodujúcim dôvodom pre inklúziu je subjektívny prínos plynúci z nej pre postihnutého. 7. Pod sociálnou inklúziou zdravotne znevýhodnených osôb rozumieme proces ich zapájania sa do života spoločnosti a to v zmysle získavania či znovunadobudnutia primeranej spoločenskej akceptácie a komplexnej občianskej. Mentálna retardácia. ktoré musia ľudia s mentálnym postihnutím prekonávať. 2011 11:00:50 . Jan Jandourek (2007. 19. 2008. ekonomickej. Podľa autora sa požaduje zmena pohľadu od zbornik_vnutro-A5. aby mohli slobodne participovať na živote spoločnosti. s. Cieľom je ich maximálna integrácia a inklúzia a vytvorenie podmienok pre ich plnohodnotný život. ktorý spracovala Americká psychiatrická spoločnosť. Integrácia a inklúzia osôb s mentálnym postihnutím Sociálna práca a sociálne služby majú prispieť k odstraňovaniu alebo aspoň k zmierňovaniu bariér. sociálnej a politickej integrácie tak. s. 19 – 20. Mentálna retardácia. s.262 Realita a vízia sociálnej práce Tabuľka 1: Medzinárodná klasifikácia mentálnej retardácie (ICD-11) Rozsah IQ 70 – 79 50 – 69 35 – 49 40 – 49 35 – 39 20 – 34 pod 20 Nová terminológia hraničná intelektová schopnosť mentálne postihnutie ľahkého stupňa mentálna retardácia ľahkého stupňa mentálne postihnutie stredného stupňa mentálna retardácia stredného stupňa ľahké stredné mentálne postihnutie stredné mentálne postihnutie mentálne postihnutie ťažkého stupňa mentálna retardácia ťažkého stupňa hlboké mentálne postihnutie hlboká mentálna retardácia Stará terminológia hraničná intelektová schopnosť ľahká duševná zaostalosť mierna duševná retardácia stredná duševná zaostalosť stredná duševná retardácia ťažká duševná zaostalosť ťažká duševná retardácia hlboká duševná zaostalosť hlboká duševná retardácia Zdroj: ŠUSTROVÁ. Sociálna práca v prospech ľudí s mentálnym postihnutím. Mária. inkluzívne vzdelávanie). Tabuľka 2: Kódovanie mentálnej retardácie Kódové označenie F70 F71 F72 F73 F78 F79 F80 F81 Klasifikácia ľahká mentálna retardácia stredná mentálna retardácia ťažká mentálna retardácia hlboká mentálna retartdácia iná metnálna retardácia neurčitá mentálna retardácia špecifické vývojové poruchy reči a jazyka špecifické vývojové poruchy školských zručností Zdroj: ŠUSTROVÁ. Sociálna práca v prospech ľudí s mentálnym postihnutím. 2008.indd 262 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29.

111) zdôrazňujú nasledovné dôležité činitele sociálnej integrácie zdravotne znevýhodnených osôb:  potreba funkčného rodinného zázemia. pedagógov.  potreba integrácie. Najvyššou formou starostlivosti o mentálne postihnutých je podporované bývanie. dennodenne sú konfrontovaní s problémami.indd 263 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. v dospelom veku sa nemôžu zamestnať. Pre mentálne postihnuté dieťa je z hľadiska potreby funkčného rodinného zázemia podľa uvedených autorov (2005. každý potrebuje a má právo na individuálny prístup“.  možnosť sociálnej upotrebiteľnosti. cvičiť.  potreba pomoci pri uspokojjovaní základných životných potrieb. zbornik_vnutro-A5. aby boli rodičia odborne vedení: ako dieťa vychovávať. 115) najvhodnejším riešením výchova v rodine.  potreba porozumenia a taktu. Často sa do izolovanosti dostávajú aj samotné rodiny a preto uprednostňujú kontakty s rodinami. ktorý zodpovedal pôvodne ťažkému vývojovému oneskoreniu.  potreba emocionálnych zážitkov. v prvom rade prostredníctvom špecializovaného sociálneho poradenstva. kde majú takisto člena s mentálnym postihnutím. Nevyhnutná je sociálna práca s rodinou a rodinnými príslušníkmi. Rodičia osôb s mentálnym postihnutím a ďalší rodinní príslušníci sú kvôli bariéram medzi ľuďmi s mentálnym postihnutím a širokou verejnosťou často frustrovaní.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 263 „aj odlišných ľudí sme povinní brať medzi seba“ k novému postoju „každý z nás je nejako odlišný. aby dieťa mohlo určitý čas denne stráviť v primeranom kolektíve iných detí. Ďalej je žiadúce. s. V záujme zdravotne postihnutých osôb by mala sociálna práca vytvárať podmienky pre dosiahnutie čo možno najvyššieho stupňa sociálnej integrácie a sociálnej samostatnosti zodpovedajúcej charakteru znevýhodnenia. sociálnych pracovníkov a ďalších.  potreba samostatnosti a nezávislosti. 2011 11:00:50 . tyflopédov. s. ktorého súčasťou je asistenčná služba. a V stacionároch je umožnené klientom žiť v menších skupinách tvoriacich takmer rodinnú komunitu. Osoby s mentálnym postihnutím sú podľa stupňa postihnutia do určitej miery:  schopní vzdelávať sa. pritom je však potrebné. podľa miery postihnutia sa učiť vedomostiam a zručnostiam.  tiež pracovať v chránených dielňach alebo na chránených pracoviskách. nedokážu sa osamostatniť. Naplňovanie potreby integrácie u mentálne postihnutých je nutné plánovane skĺbiť od útleho detstva až do dospelosti. ktorým musia čeliť (ich deti nemôžu získať potrebné vzdelanie.  potreba vytvárania spoločenských hodnôt. Martina Kvarčáková a Marek Schneider (2005. Správne zameraná starostlivosť môže dieťa v niektorých prípadoch vyviesť zo stavu.  ľahkej retardácii sú schopní za určitých podmienok a pomoci viesť vlastnú domácnosť pri v niektorých z foriem podporovaného bývania. 7. majú vzťahové problémy a podobne). psychológov. učiť.  potreba sebarealizácie. trénovať a ako s ním jednať. individuálnym potrebám znevýhodneného jednotlivca i spoločenským podmienkam. psychiatrov. Komplexná starostlivosť o osoby s mentálnym postihnutím je individualizovaná a vyžaduje si úzku spoluprácu odborníkov multidisciplinárneho tímu: logopédov.

ktoré pomáhajúci profesionáli poskytujú ako pomoc pri zvládaní rôznych ťažkostí klientov bezprostredne. čo sa už naučili. Rola sociálneho pracovníka v multidisciplinárnom tíme Komplexnú starostlivosť v duchu uceleného systému rehabilitácie detí a mládeže so zdravotným znevýhodnením je možné zabezpečiť v prvom rade prostredníctvom vhodne zostaveného multidisciplinárneho tímu. v ktorom sa fyzická osoba zdržiava. terénnou formou.“ Pre cieľovú skupinu ľudí s mentálnym postihnutím je kľúčová najmä sociálna rehabilitácia. ktorý ich vymedzuje ako „služby. Jiří Jankovský (2007. 5)“. Na príklade vzájomnej spolupráce odborníkov rôznych pomáhajúcich profesií zabezpečujúcich realizáciu uceleného systému rehabilitácie v DC ARPIDA poukazujú na partnerský vzťah nielen medzi všetkými odborníkmi zbornik_vnutro-A5. pričom najväčší dôraz sa kladie najmä na podporu samostatnosti. poskytovanie sociálnej služby v dennom centre. pomoc pri uplatňovaní práv a právom chránených záujmov. ktorý je schopný informovaným spôsobom obhajovať záujmy dieťaťa a rodiny vo všetkých odborných záležitostiach. rozumie „odborná činnosť. ošetrovateľskú starostlivosť v zariadení. aktivizovanie schopnosti a sociálnu komunikáciu. 2011 11:00:50 . obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby viesť samostatný života a na podporu jej začlenenia do spoločnosti (§ 2. Organizácia a výkon sociálnych služieb predstavuje „prirodzený terén“ každodennej praxe väčšiny sociálnych pracovníkov. postupmi zodpovedajúcimi poznatkom spoločenských vied a poznatkom o stave a vývoji poskytovaných sociálnych služieb (§ 2. pobytovou formou alebo inou formou podľa nepriaznivej sociálnej situácie a prostredia. Sociálne služby sa poskytujú ambulantnou formou. sociálnu rehabilitáciu. pomoc pri zabezpečení opatrovníckych práv a povinností. Medzi podporné služby zaraďujeme: odľahčovaciu službu. Autori vychádzajú zo svojich skúseností v Detskom centre ARPIDA v Českých Budějoviciach. 448/2008 Z. obslužná činnosť alebo ďalšia činnosť alebo súbor týchto činností. Takúto sociálnu rehabilitáciu je potrebné poskytovať kontinuálne. tvárou v tvár. pričom rolu sociálneho pracovníka definujú ako kompetentného sprostredkovateľa v rámci multidisciplinárneho tímu. 97-105) a jeho blízky spolupracovník Marek Wolgemuth sa zaoberajú zložením multidisciplinárneho tímu v procese komplexnej starostlivosti o deti s mentálym. pracovnú terapiu a pod. nie je to otázka krátkodobého tréningu.264 Realita a vízia sociálnej práce Podporovanie nezávislosti osôb s mentálnym postihnutím prostredníctvom sociálnych služieb Sociálnou službou sa podľa Zákona o sociálnych službách č. Autori pritom používajú termín „sociálny pracovník na strane dieťaťa (klienta)“.indd 264 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. ktoré sú zamerané na: zachovanie. 1e). telesným a kombinovaným postihnutím. pri ktorých na rozdiel od poskytovania dávok dochádza k hlbšiemu vzťahu sociálneho pracovníka s klientom“. s. Z odborných činností pre osoby s mentálnym znevýhodnením podľa uvedeného zákona je potrebné zdôrazniť najmä sociálne poradenstvo (základné a predovšetkým špecializované). Tatiana Matulayová (2008. Autorka sa pritom stotožňuje s definíciou Libora Musila. Ľudia s mentálnym postihnutím totiž potrebujú vzhľadom k svojmu postihnutiu podporovať svoje schopnosti a zručnosti neprestajne. 266) navrhuje prebrať z anglosaskej odbornej literatúry termín osobné sociálne služby. Sociálna služba sa vykonáva najmä prostredníctvom sociálnej práce. ďalej v jedálni. práčovni a v stredisku osobnej hygieny. ktoré sú definované ako „špecializované činnosti zamerané na saturovanie potrieb klientov. poskytovanie sociálnej služby v integračnom centre. na prevenciu sociálneho vylúčenia fyzickej osoby a rodiny (§ 2. 1b). 7. s. nakoľko po čase môžu prirodzene zabudnúť i to. z.

vlastným klientom. Jiří. ako vytvoriť v zariadeniach poskytujúcich služby osobám s postihnutím fungujúce a hodnotné pracovné vzťahy. Rodičia si totiž preukázateľným spôsobom prajú mať v rámci multidisciplinárneho týmu odborne kompetentného prostredníka. resp. ktorá sa vyznačuje tým. s. Autori na základe svojich teoretických vedomostí aj praktických skúseností dokazujú. Možnosti a podmínky mezioborové spolupráce v rám multidisciplinárního týmu. že existujú reálne možnosti. 103. Rodičia detí s postihnutím zaujímajú nezastupiteľnú pozíciu v rámci pracovného týmu a stávajú sa tak pre všetkých odborných pracovníkov rešpektovanými partnermi. že v týme je významným spôsobom posilnené postavenie sociálnych pracovníkov. ale v rámci orgánov uvedeného občianskeho združenia ovplyvňovať tiež ďalšie smerovanie celej organizácie. 2007. ale svojim spôsobom tiež voči rodičom. zbornik_vnutro-A5. 1: Sociálny pracovník na strane dieťaťa (klienta) Zdroj: JANKOVSKÝ. Tento partnerský vzťah je mimoriadne dôležitý. Špecifickosť roly sociálneho pracovníka je daná predovšetkým centrálnym postavením sociálneho pracovníka voči všetkým ostatným odborným pracovníkom angažovaným v starostlivosti o dieťa. ale zdôrazňujú aj partnerstvo vo vzťahu k rodičom detí s postihnutím. ktorý je schopný informovaným spôsobom hájiť záujmy dieťaťa a rodiny vo všetkých odborných záležitostiach.indd 265 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Obr. Obrázok 1 nám predstavuje schému vzájomnej spolupráce v rámci multidisciplinárneho týmu. ktoré uspokojujú všetky zainteresované strany vrátane rodičov. lebo umožňuje rodičom podstatným spôsobom ovplyvňovať nielen vlastnú starostlivosť o ich dieťa. 2011 11:00:50 . 7.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 265 navzájom.

či využívanie metód. zbornik_vnutro-A5. najmladšia účastníčka mala 27 rokov a najstaršia 53 rokov. ktoré ďalšie sa v ponukách jednotlivých zariadení ešte požadujú. 2011 11:00:50 . Zistiť úroveň informovanosti matiek o možnostiach zamestnávania. z toho osemnásť uzavretých a dve otvorené. postrádané sú kurzy sebaobhajovania (28 %) a z podporných služieb je naviac postrádaná dostupná odľahčovacia služba (42 %). tanečno-pohybová terapia (12 %). ergoterapia (3 %) a hippoterapia (12 %). pričom vekový priemer detí bol 12. Z uvedeného počtu sa 29 matiek stará o svoje dieťa doma (tieto deti pritom navštevujú školu. Vekové rozpätie osôb s mentálnym postihnutím bolo v rozpätí od 19 do 25 rokov a ich vekový priemer bol 23. základnej alebo strednej škole) a 25 ich je umiestnených v špeciálnych zariadeniach s týždenným pobytom. z terapeutických postupov pomáhajúcich deťom s mentálnym postihnutím sú najviac preferované nasledovné: arterapia (15 %). Vybrané výsledky výskumu Podľa analýzy výsledkov realizovaného výskumu môžeme skonštatovať narastajúci záujem rodín s mentálne postihnutými osobami o ďalšie rozširovanie poskytovaných sociálnych služieb.27 rokov. 4. Zistiť. Zistiť. Ako vyplýva z grafu 1. techniky a terapeutické postupy sociálnej práce môže využiť sociálny pracovník na zvýšenie ich subjektívnej pohody. ktoré je možné využiť pri zvyšovaní subjektívnej pohody detí a ich rodičov. aký je význam sociálnej práce a postavenie sociálneho pracovníka v rámci komplexnej starostlivosti o deti a osoby s mentálnym postihnutím a ich rodiny. aké metódy. ako by im mohol sociálny pracovník pomôcť v ich ťažkej životnej situácii. buď špeciálnu alebo sú integrované v normálnej materskej škole. 2. Zistiť. 5. canisterapia (30 %). resp. skúseností a postojov. Dotazník obsahoval dvadasať otázok. Pripravili sme si pološtrukturovaný dotazník zameraný na zistenie informácií. 7. chránené dielne (31 %). Taktiež bol zameraný na zistenie.indd 266 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. podporované bývanie (35 %). ako aj o svojpomocných a podporných organizáciách pre osoby s mentálnym postihnutím.71 rokov. Výskumnú vzorku tvorilo 54 matiek detí a osôb s mentálnym postihnutím. ktoré nám pomohli určiť. ktoré sociálne služby sú pre osoby s mentálnym postihnutím najdôležitejšie. ako matky uvedených detí vnímajú sociálnu prácu a aká je úroveň ich informovanosti o metódach a jednotlivých postupoch sociálnej práce. Zistiť. 3. techník a terapeutických postupov sociálnej práce pôsobí na zvýšenie subjektívnej pohody detí s mentálnym postihnutím a ich rodiny. Vekové rozpätie detí sa pohybovalo od 5 do 18 rokov. Vekový priemer respondentiek bol 36. či majú matky detí a osôb s mentálnym postihnutím predstavy o tom. Realizovaný výskum sledoval tieto vedľajšie ciele: 1. muzikoterapia (28 %).266 Realita a vízia sociálnej práce Metodológia výskumu Hlavným cieľom výskumu.19. najväčší záujem je prejavený o denný stacionár pre mentálne znevýhodnené osoby staršie ako osemnásť rokov (38 %). vychádzajúc z potrieb detí a osôb s mentálnym postihnutím a ich rodičov bolo zistiť. či rodina pociťuje dostatočnú oporu a pomoc zo strany sociálnych pracovníkov.

nadrezortný prístup.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 267 Graf 1: Terapeutické postupy pomáhajúce deťom s mentálnym postihnutím hippoterapia 12 % artetearpia 15 % ergoterapia 3% canisterapia 30 % muzikoterapia 28 % tanečno-pohybová terapia 12 % Pri analýze odpovedí sme zaznamenali významné rozdiely podľa vekových kategórií: prevládala vyššia spokojnosť na rozsah a kvalitu poskytovaných služieb pre deti s mentálnym postihnutím vo vekovej kategórii do 18 rokov a naopak v kategórii osoby s mentálnym postihnutím vo veku od 18 – 25 rokov je nedostatok denných a týždenných stacionárov. Starší a osamelí rodičia by vzhľadom na svoj vek a na zhoršujúci sa zdravotný stav potrebovali umiestniť svojho dospelého syna alebo dcéru s mentálnym postihnutím do zariadenia s trvalou celoročnou starostlivosťou. chránených dielní. Zdôrazňujú pritom potrebu vytvorenia podporovaného bývania rodinného typu. sebaobhajovanie a mnohé ďalšie. Záver Z dôvodu pochopiteľných priestorových obmedzení nie je možné v rámci predkladaného príspevku prezentovať všetky témy. potrebný je celospoločenský. akú si človek s mentálnym postihnutím zaslúži. zbornik_vnutro-A5. istoty. podporované bývanie. podporované zamestnávanie. ale ani čisto sociálny. bezpečia. V sociálnej práci s osobami s mentálnym postihnutím a ich rodinami v záujme zvyšovania ich kvality života je nevyhnutná potreba neustáleho hľadania nových prístupov. respondentky vyjadrovali nespokojnosť vzhľadom na nedostupnosť informácií o ďalších možnostiach v uvedenej problematike. redukovaný na sociálne dávky. ide napr. ale aj na uspokojenie potreby lásky. v ktorom by sa dôraz kládol nielen na uspokojovanie základných fyzických potrieb týchto ľudí. teda nie len medicínsky. chránené dielne. avšak podľa ich názoru existujúce veľkokapacitné zariadenia nie sú dostačujúce pre dosiahnutie takej kvality života. ktoré považujeme v súvislosti so sociálnou prácou s osobami s mentálnym postihnutím a ich rodinami za mimoriadne dôležité. za nevyhnutný pritom považujeme partnerský vzťah nielen medzi všetkými odborníkmi navzájom ale i partnerstvo vo vzťahu k rodičom detí s mentálnym postihnutím.indd 267 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. metód a foriem sociálnej práce. 7. 2011 11:00:50 . o oblasť zamestnávania ľudí s mentálnym postihnutím. vyjadruje sa aspekt ľudsko-právny. ktorá je pre každého človeka veľmi dôležitá. podporovaných bývaní rodinného typu. sebauplatnenia a nájdenie zmyslu života v každodennej aktivite. V predslove k slovenskému prekladu Dohovoru o právach osôb so zdravotným postihnutím sa zdôražňuje potreba komplexného multidisciplinárneho prístupu vo vzťahu k osobám so zdravotným znevýhodnením.

111 – 119. Martina. Karel et al. Prešov: Vydavateľstvo Michala Vaška. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie konanej dňa 8. Sborník příspěvku z mezinárodní vědecké konference Katedry speciální pedagogiky PdF Masarykovy univerzity v Brně. In Budovanie spoločnej cesty v sociálnej inklúzii. a kol. ISBN 978-80-970543-1−1. ISBN 80-7165-215-6. Patopsychológia mentálne postihnutých. Praha: Portál. n. Možnosti a podmínky mezioborové spolupráce v rámci multidisciplinárního týmu. a kol. Košice: Vienala a Rada pre poradenstvo v SP. Sociálna inklúzia v encyklike Caritas in veritate. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie konanej dňa 8. Jiří. 243 s. Eva. KOČIŠOVÁ. ŽIAKOVÁ. 291 s. Nové cesty k postihnutým ľuďom. 2007. Oldřich a kol. In Budovanie spoločnej cesty v sociálnej inklúzii. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie konanej dňa 8. ISBN 80-7042-690-X. 2010. s. Iva. ISBN 978-80-7367-310-9. Ivan. 2010. 97 – 105. 2009. ISBN 80-7315-010-7. Praha: Portál. zbornik_vnutro-A5. In Terapie ve speciálně pedagogické péči. 2001.o. 80-7367-002-X. Brno: Piado. Anton. POŽÁR. In PAULÍK. 2005. ISBN 978-80-970543-1−1. 183 s. 1997. LECHTA. Terapia v liečebnej pedagogike. MATOUŠEK.indd 268 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. a kol. Potreby osob s handicapem. Bratislava: Vydavateľstvo IRIS. Sociální služby. ISSN 1213-6204. 2001. JAKABČIC. ISBN 80-967388-7−2. O. O. s. Prínos chránených dielní a chránených pracovísk pri sociálnej inklúzii osôb so zdravotným znevýhodnením. 291 s. Martina. Marta. 2011 11:00:50 . 291 s. 2005. Ročník 10. ISBN 80-968586-5−3. Role sociálního pracovníka v rámci zaměstnávaní osob znevýhodněných na trhu práce. Viktor a kol. Kvalitné sociálne služby I. Košice: RZPSI. SCHNEIDER. 127 s. Bratislava: Liečreh Gúth. Košice: RZPSI. roč. 21 – 26.o. 312 s. č. JANKOVSKÝ. ISBN 80-8063-303-5. Základy sociálni práce. 2010. 10. Všeobecná patopsychológia. In Budovanie spoločnej cesty v sociálnej inklúzii. DROBŇÁKOVÁ. Martin: Osveta. 7. Uplatnění věd o člověku v sociální práci. Nový pohľad na klasifikáciu metód v sociálnej práci. LOVAŠOVÁ. 1999. Agnesa. Kvalitné sociálne služby II. s. Ladislav. ISBN 978-80-970543-1−1. 2007. 10. Košice: RZPSI.o. 210 s. 10. Utrpenie má aj iný rozmer. 7. Kolektív autorov. n. KRUPA. ŠIŇANSKÁ. Bratislava: Rada pre poradenstvo v SP. Východiská a perspektívy inkluzívnej pedagogiky. 2010. ISBN 80-88922-17-8. S.268 Realita a vízia sociálnej práce Literatúra: BURIANOVÁ. n. 1. Soňa. Ostrava: Fif OSU. Marek. 2010. 4. 2005. MATOUŠEK. In Sociální práce/Sociálna práca. ISBN 80-7178-473-7 MATOUŠEK. 208 s. 2010. ISSN 1213-6204. HORŇÁKOVÁ. 341 s. 2005. FABIAN. s. č. KVARČÁKOVÁ. 1995. In In Sociální práce/Sociálna práca. Viktor a kol. Katarína. Praha: Portál. Sociálni práce v praxi: specifiká různych cílových skupín a práce s nimi. ISBN 80-88778-11-5. FABIAN. 111 – 119. LECHTA. 194 s. Anton.

2008. Mária. 121 s.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 269 MATULAYOVÁ. Tatiana. ISBN 978-80-969932-1−5. ŽIAKOVÁ. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie s medzinárodnou účasťou dňa 16. 12. ŠLOSÁR. októbra 2008 v zn. decembra 1971. Poradenství pro osby se zdravotním a sociálním znevýhodněním. ŠLOSÁR. 13. Libor.indd 269 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. z. 2008. Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím z 13. Washington: AAMR. Eva a kol.zpmp. revízia. Košice: FKI.nrozp. 137 s. Prešov: FFPU. Anna a kol.sk Národná rada občanov so zdravotným postihnutím www. 3. 7. 2009]. 2010. 10th ed. Classification. Sociálna práca v prospech ľudí s mentálnym postihnutím. 10. Zákon č. NOVOSAD. Agnesa Kočišová UPJŠ v Košiciach Filozofická fakulta Katedra sociálnej práce Popradská 66. Vybrané otázky teórie sociálnych služieb v SR z aspektu teórie SP. 2006 ratifikovaný NR SR dňa 9. dec. Prezentácia celosvetového laického ekumenického hnutia Viera a Svetlo. In Sociálna pedagogika. Mentálna retardácia. Prežívanie osamelosti vo vybraných sociálne rizikových skupinách. TOKÁROVÁ. Prešov: FF PU. ISBN 978-80-8068-731-1. Budovanie spoločnej cesty v sociálnej inklúzii. Košice: KSK a FF UPJŠ v Košiciach. 267 s. 2010. Martin. Zborník príspevkov z vedeckej konferencie konanej 8. 2002. 572 s. ISBN 80-88908-30-2. Bratislava: VŠ ZaSP sv.inclusion-europe. n. Alžbety.o. American Association of Intellectual and Developmental Disability [online]. 040 11 Košice e-mail: agnesa. 2010. z 30.org/main. teórie a metodiky sociálnej práce. http://www. American Association of Mental Retardation – Definition. ISBN 978-80-970543-1−1. Dušan (ed. Prešov: FF PU. 448/2008 o sociálnych službách Z.o. Stratégie vo vzťahu k marginalizovaným skupinám. VOLOCHOVÁ. ŠUSTROVÁ. 2008. Medzinárodná klasifikácia chorôb – 10. ISBN 80-8068-086-8. 2011 11:00:50 .php?lang=SK&level=2&s=172&mode=section www. n. FRIČ.aamr. sociálna práca a sociálna andragogika.htm>. 291 s.p.. Sociálna práca. 2009. ISBN 978-80-7367-509-7. Roman. 5. and Systems of Supports. Deklarácia práv osôb s mentálnym postihnutím vyhlásená na Valnom zhromaždení OSN dňa 20. [cit. Dostupné na: <http://www.).n. VILHAN.). ISBN 978-80-8068-927-8. Košice: RZPSI. 2002.org/About_AAIDD/MR_name_change.sk Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím Kontakt: PhDr. Dušan (eds. 2008. 2009. Kapitoly z dejín. Jana. Mária. Praha: Portál.sk zbornik_vnutro-A5. SEDLÁKOVÁ.kocisova@upjs.

cultural and family background has increased. žiaľ. Sociálna práca. Intervencia. The aim of this paper is to highlight the possibilities and limits of social work in the field of eating disorders. due to its chronicity.indd 270 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. requires care of medical doctors. čím chceme viac poukázať na ich nebezpečenstvo. Qualitative research. Intervetion. kultúrnym a rodinným zázemím. mladých žien a čoraz častejšie i mladých mužov. one of the most serious disease among adolescent girls. V ďalšej časti opisujeme možnosti sociálnej práce v oblasti porúch príjmu potravy. aj jedným z najzávažnejších ochorení dospievajúcich dievčat. ale s ním i jeho rodinu a blízkych. as well as social workers. psychologists and therapists. a pre svoj chronický priebeh. Unfortunately. ktorý sme uskutočnili metódou rozhovoru s ľuďmi pracujúcimi s pacientmi trpiacimi poruchami príjmu potravy. This serious disease which affects not only the client but also his family and loved ones. there is lack if social workers’ intervention in this area in Slovakia. medical treatment and after-treatment of eating disorder clients – the reality and the vision Lucia Kováčová. psychológov a terapeutov tiež pozornosť sociálnych pracovníkov. Bulimia nervosa. Keywords: Anorexia nervosa. young women and. Results included in our paper were conducted my interviewing people that work with patients suffering from eating disorders. Toto závažné ochorenie. závažné somatické. Úvod V našom príspevku stručne približujeme jednotlivé poruchy príjmu potravy. Jeho súčasťou sú aj výsledky kvalitatívneho výskumu. postihujúce nielen samotného klienta. liečby a doliečovania klientov s poruchami príjmu potravy – realita a vízia Social worker‘s intervention in the process of prevention.270 Realita a vízia sociálnej práce Intervencia sociálneho pracovníka v procese prevencie. Mentálna bulímia. Cieľom nášho príspevku je teda poukázať na možnosti a limity sociálnej práce v oblasti porúch príjmu potravy. Na priblíženie súčas- zbornik_vnutro-A5. na Slovensku nedostatočná. Kľúčové slová: Mentálna anorexia. Kvalitatívny výskum. ktorých intervencia v tejto oblasti je. 7. ich príčiny a dopady. si vyžaduje okrem starostlivosti lekárov. The number of patients with various educational. Nadežda Kovalčíková Abstrakt: Poruchy príjmu potravy sú jedným z najčastejších. Pribúda počet chorých s rôznym vzdelaním. Social work. increasingly. Prevention. 2011 11:00:50 . severe somatic. young men. Abstract: Eating disorders are one of the most common and. psychological and social consequences. pričom porovnávame súčasnú situáciu na Slovensku a možnosti intervencie sociálneho pracovníka v zahraničí. psychické a sociálne dôsledky. Prevencia.

2005) Podľa poslednej verzie Medzinárodnej klasifikácie chorôb (MKN-10) sú poruchami príjmu potravy: F 50. ktorými sú anorexia a bulímia. avšak obvykle používame termín poruchy príjmu potravy (PPP).9 – Nešpecifické poruchy príjmu potravy (Eating disorder. Ostatné telesné.2 – Mentálna bulímia (bulimia nervosa) F 50. sociálne a duševné potreby sú pri závislosti zanedbávané.4 – Prejedanie.8 – Iné poruchy príjmu potravy (Other eating disorders) F 50. V odbornej literatúre (Lowell. ktoré poskytuje pomoc klientom s poruchami príjmu potravy. je starosť o váhu a postavu.who. (Krch et al.indd 271 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 7. Leibold (1995) popisuje PPP ako manické choroby.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 271 neho stavu intervencie sociálneho pracovníka uvádzame výsledky rozhovoru so sociálnou pracovníčkou z občianskeho združenia Anabell. a preto je veľmi ťažké. spojené s inými psychickými poruchami (vomiting associated with other psychological disturbances) F 50. 2002) sú spomínané najmä tieto rizikové faktory:  Socio-kultúrne faktory  Biologické faktory  Životné udalosti  Emocionálne faktory  Osobnosť človeka  Vplyv rodiny Dôsledky porúch príjmu potravy Nesprávnymi praktikami používanými na redukciu hmotnosti vznikajú skôr či neskôr u pacienta viaceré závažné zdravotné komplikácie a to tak v oblasti fyzickej ako aj v oblasti psychiky. Primárnym symptómom porúch príjmu potravy. návykové jednanie s chorobnými vlastnosťami. Toto správanie sa tak nedá rozumom ani vôľou kontrolovať a namiesto otravy drogou sa dostavuje telesné poškodenie a psycho-sociálne dôsledky. unspecified. Vymedzenie porúch príjmu potravy Správny preklad termínu „eating disorders“ je „poruchy jedla“. Prirovnáva ich k závislostiam. stanoviť všeobecné príčiny ich vzniku. pričom miesto drogy závislí prijímajú jedlo v nedostatočnom alebo nadbytočnom množstve.int.5 – Dávenie. až dôjde k úplnému spustošeniu a osamoteniu jedinca. predovšetkým jej najrožšírenejších druhov.1 – Atypická mentálna anorexia (atypical anorexia nervosa) F 50.3 – Atypická mentálna bulímia (atypical bulimia nervosa) F 50. má zvýšený rast ochlpenia na tele.. 2010) Možné rizikové faktory vzniku porúch príjmu potravy Poruchy príjmu potravy sú problémom heterogénnym a rozsiahlym. Vznik ochorenia závisí od viacerých skutočností a ich vzájomnej kombinácie. oslabený krvný zbornik_vnutro-A5. http://www.0 – Mentálna anorexia (anorexia nervosa) F 50. Pacient sa stáva citlivým na chlad. 2011 11:00:50 . WHO. I. spojené s inými psychickými poruchami (overeating associated with other psychological disturbances) F 50.

Výrazne vzrastá záujem o vlastnú osobu a problémy. (Kraushuberová.272 Realita a vízia sociálnej práce obeh. Sociálni pracovníci sústreďujú svoju pozornosť predovšetkým na kvalitu života pacienta. vyhýbaju sa často i společenským udalostiam s jedlom spojenými a tým i spoločnosti ľudí. Chorý je depresívny. rednú mu kosti a kazia sa mu zuby z nedostatku vitamínov v strave. 2002) II. III. podráždenosti a smútku. poruchy spánku. pomoc zaradiť sa znovu do spoločnosti ako aj prácu s rodinou. Bezprostredný vplyv na spoločenský život pacientov majú aj ich jedálne návyky a aktíva snaha vyhnúť sa jedlu alebo zakryť jeho prijaté množstvo. na ktoré sám nestačí. ako dôležitá súčasť tohto odboru. je unavený. že intervencia sociálneho pracovníka v starostlivosti o týchto klientov je priam zbornik_vnutro-A5. Pacient chce byť sám. je pre neho problematické a obtiažne sústrediť sa na nejakú činnosť a pracovať naplno. slabý a nemôže sa sústrediť. chorému vypadávajú vlasy. Kontakt s inými sa stáva pre chorých náročným a unavujúcim. pomalý pulz a návaly krvi. 7. narastá nutkanie sa prejesť. negatívne nazerá na budúcnosť. (Krch. je nadobudnutie primeranej hmotnosti a prekonanie iracionálneho strachu z jedla a narušeného obrazu o sebe. 2008) Okrem toho má človek bolesti hlavy. Keď sa vyhýbaju jedlu. U chorých je väčšina depresívnych príznakov nejakým spôsobom spojená s obavami o postavu. pečene. je na Slovensku pomerne nová a nie je zastupená v pomere. má kožné problémy. Vytráca sa zmysel pre humor a kamarátstvo. (Krch. Na začiatku a na konci ochorenia je neistota. psychológii a iných vedných disciplínach by tak mala byť podľa nášho názoru. obnovenie narušených vzťahov. stráca záujem nájsť si partnera. Dá sa konštatovať. už po požití malého množstva jedla má pocit nepríjemného preplnenia. Pôvodne veselí ľudia sa tak stávajú postupne stále viac uzatvorenými a izolovanými. prípadne mu pomáhajú zvládať bežné problémy. plačlivý. ženám prestáva menštruácia. ktorý pomáhajú splniť lekári a psychológovia. súčasťou prevencie ako i liečebného procesu porúch príjmu potravy aj intervencia sociálneho pracovníka. ale i osobný a spoločenský život chorého. začína prevládať sebaľútosť. dochádza k poškodeniu obličiek. činnosť srdca je nepravidelná a dlhodobý priebeh ochorenia môže viesť až k zlyhaniu orgánov a smrti. že prvoradým cieľom. závrate. na jeho opätovné zaradenie do života. má sklony k samovražedným myšlienkam. telesnú hmotnosť a príjem potravy. 2000) Poruchy príjmu potravy významným spôsobom narúšajú teda psychickú pohodu. Drasticky sa obmedzujú sexuálne záujmy. myšlienky na jedlo a nutkanie jesť postupne prechádzajú do zvýšenej sebekontroly a tá až do apatie. 2011 11:00:50 . Zdrojom početných nedorozumení a sociálnych problémov chorých je skutočnosť. Ani v lieratúre sa postavenie sociálneho pracovníka v procese liečby pacientov s poruchami príjmu potravy nespomína často. akom by mala. že ich problémy s jedlom u ostatných vzbudzujú obavy snahu im nejako pomôcť. zlej nálade. Aj malé problémy sa mu zdajú byť neriešiteľné nakoľko je narušená schopnosť racionálne uvažovať. Jeho predstavy zaberajú myšlienky na jedlo. Pacient si postupne zvyká na znížený energetický príjem. Metodológia Sociálna práca v zdravotníctve. Je samozrejmé. má teda oslabenú funkci čriev a časté zápchy. za nemenej dôležité však pokladáme aj spomínanú prevenciu. Sociálna práca v oblasti porúch príjmu potravy Popri medicíne.indd 272 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Neistota a nízke sebahodnotenie sú prvými krokmi vedúcimi k depresi. Z toho plynú aj zmeny v myslení a nálade.

Jeho výhodou je presné znenie a radenie otvorených otázok predom. 2011 11:00:50 . že väčšina z nich pracuje v Čechách. ktoré zastrešuje Liga za duševné zdravie. ktoré sa vynárajú v priebehu rozhovoru či výskumu. C2:Zistiť potrebu a dôležitosť sociálnej práce z pohľadu odborníkov.indd 273 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. (Disman. Na základe informácie o zvyšovaní počtu sociálnych pracovníkov v oblasti porúch príjmu potravy. O získanie veľkého spektra informácii na malom počte jedincov. že na Slovensku sociálna práca v tejto oblasti ani nemá zastúpenie. Prostredníctvom ich oficiálnej internetovej stránky sme ich oslovili s cieľom urobiť s nimi rozhovory.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 273 nedostatočná. by sme chceli v budúcnosti rozšíriť náš výskum o nových respondentov. druhá ospravedlnila svoju neúčasť na prieskume z dôvodu čerpania materskej dovolenky a tretia respondentka nás nekontaktovala. 1993) Cieľom nášho skúmania bolo získať odpovede na otázku: aké je súčasné postavenie sociálneho pracovíka v oblasti pomoci klientom s poruchami príjmu potravy? Vzhľadom k tomu. V nasledujúcej časti uvádzame odpovede našej respondentky. Výzkumník vytvára komplexný holistický obraz. čo nemožno pozorovaním nemožno dosiahnúť. Mladej Boleslave a Příbrame. stanovili sme si nasledovné čiastkové ciele: C1: Zistiť úlohy sociálneho pracovníka pri práci s klientami. v ktorých sa najviac uplatňuje sociálna práca. ktorí pracujú v občianskom združení Anabell v Prahe. 7. informuje o názoroch účastníkov výskumu a prevádza skúmanie v prirodzených podmienkach. Z vlastnej skúsenosti vieme. Voľba výskumného nástroja V našom výskume sme použili kvalitatívnu stratégiu. zbornik_vnutro-A5. Treba podotknúť. C3: Zistiť aspekty života chorých klientov. Je možné položiť i dodatočné otázky. Z troch oslovených prejavila záujem len jedna. o pacientov s poruchami príjmu potravy sa starajú len štyria sociálni pracovníci v občianskom združení Anabell. Na ich základe sme si vytvorili otázky. ktorú Hendl (2005) opisuje ako proces hľadania porozuemina založený na rôznych metodologických tradíciách skúmaného daného sociálneho alebo ľudského problému. Ako techniku nášho výzkumu sme zvolili pološtandardizovaný rozhovor so sociálnymi pracovníkmi občianského združenia Anabell. ktoré sme chceli použiť v rozhovore s expertmi pracujúcimi v inštitúcií zameranej na pomoc klientom s poruchami príjmu potravy a ich rodinám. Za cieľovú skupinu sme si vybrali práve spomínaných odborníkov zo sociálnej práce. ktoré sme získali pološtrukturovaným rozhovorom. že takto naformulovaný cieľ je značne široký. rovnako tak ako niektoré vyradiť podľa predošlých zistených informácii. Inými slovami ide podľa Dismana (1993) o nenumerické šetrenie a interpretáciu sociálnej reality. Cieľom je sprístupnenie respondentovej vnútornej perspektívy. analyzuje rôzne typy textov. čo zaručuje istú porovnateľnosť odpovedí. kde Anabell vzniklo.

či sa venuje tiež prevencii. v ktorom má každý odporník svoje miesto.“ Aj táto odpoveď svedčí o tom. v rámci služieb informujeme klienta o jeho právach a povinnostiach a taktiež o možnostiach využiť náväzné služby. na ktorú sme sa v našom výskume sústredili bolo zistiť. vzhľadom na neustály nárast tejto problematiky je to žiadúce. prip. nutričnú poradňu možu využiť taktiež rodičia.“ Nemenej dôležitou oblaťou sa nám javí pomoc rodine. Naša respondentka v súvislosti s touto otázkou povedala:„Sociálnu prácu považujem za veľmi dôležitú súčasť pomoci …a OZ Anabell sa snaží vybudovať pobočku v každom z väčších miest. udržiavame kontakty. S cieľom získať odpoveď na túto otázku sme u respondentky zisťovali. 2011 11:00:50 . ktorá ochorením blízkeho trpí tiež.“ zbornik_vnutro-A5.“ Čo sa týka psychickej oblasti chorých: „V zmysle odborného sociálneho poradenstva. Taktiež sa snažím o vytvorenie bezpečia a dôvery pri sedení či pri skupinovej práci. som terapeutkou víkendového socio-terapeutického programu. Pýtali sme sa teda respondentky. aký ma naša respondentka názor na dôležitosť a potrebu využtia sociálnej práci v oblasti porúch príjmu potravy.274 Realita a vízia sociálnej práce Jednou z oblastí.“ Zaujala nás odpoveď na otázku. za rok 2010 750 kontaktov. „Poskytujem odborné sociálne poradenstvo v poradni Mladá Boleslav. som koordinátorkou svojpomocných podporných skupín pre osoby s poruchou prijímania potravy a pre osoby blízke v Prahe. Podľa nášho názoru si ľudia stále málo uvedomujú.indd 274 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. slúži na to „web.“ Naším druhým cieľom bolo zistiť.“ Sociálny pracovník v zdravotníctve je súčasťou multidisciplinárneho tímu. poradenstvo je poskytované aj rodičom. Odpoveďou potvrdila. O jeho službách sa majú možnosť dozvedieť viacerými spôsobmi. aby bolo možné zdielať starosti spojené s poruchou prijímania potravy. Termíny v poradni sú obsadené 14 dní dopredu. koľko pacientov má priemerne záujem o služby sociálneho pracovníka: „Za rok 2009 sme mali v rámci odborného sociálneho poradenstva 650 kontakov. že „spolupracujeme. a či rieši aj psychiku chorých. aká je úloha sociálneho pracovníka v starostlivosti o klientov s poruchami príjmu potravy a ich rodiny. že sociálna práca je dôležitou súčasťou starostlivosti a že môže pomôcť pri riešení problémov. aktualizujeme informácie. O prevencii povedala: „osobne sa podieľam na prednáškovej činnosti a informovaní verejnosti. kedy najviac. propagácia služieb atď. psychické problémy klient rieši v individuálnej psychoterapii. Samozrejme je ťažké to oddeliť. na semináre primárnej prevencie máme lektorky. že ľudia sociálneho pracovníka potrebujú a vyhľadávajú.. ktoré služby poskytujeako sociálny pracovník a aké sú úlohy pri práci s chorými? Opýtaná opísala viacero činností. mojou úlohou je klientov edukovať. aby sme klientom mohli doporučovať overené kontakty.“ V tejto súvislosti nás zaujímalo. informačné materiály. Sociálna pracovníčka na otázku o spolupráci s rodinou uviedla: „Klient može prísť v doprovode osoby blízkej. 7. poskytujeme poradenstvo. ktoré ochorenie so sebou prináša. dodávať im podporu a motiváciu pri rozhodnutí liečiť sa a dať im overené dobré kontakty na odbornú pomoc. či spolupracuje s tímom lekárov a psychológov a ak áno. svojpomocná skupina pre blízkych. ktorá je podľa nášho názoru veľmi dôležitá.

že choroba im ničí zdravie. medzi nimi i sociálneho pracovníka. sú sociálne izolované. Ako vyplýva z našich výsledkov. obstáť vo svete. nutričného poradenstva atď. 2011 11:00:50 . no žiaľ aj na fakt. potreba zapadnúť do kolektívu. ktorý je pre svoju chorobu určitým spôsobom znevýhodnený. Veríme. Tu respondentka uviedla. dá urobiť viac. www. Stanovili sme si niekoľko výskumníckych otázok. narušené majú predovšetkým vzťahy. Záver Sociálna práca. neukončené vzdelanie. na jej opodstatnenosť v oblasti riešenia porúch príjmu potravy. snaha o zvýšenie počtu sociálnych pracovníkov je aktuálna. depresiu. sprevádzanie a pomoc pri zlepšovaní životných možností človeka. poskytovanie odbornej sociálnej rehabilitácie. sebepoškodzovanie. ale potýkajú sa aj so sociálnymi problémami. Okrem samotných porúch príjmu potravy uviedla respondentka aj. opusteným. podpora sociálnej integrácie. hroziaca nezamestnanosť z dôvodu dlhej práceneschopnosti. ktorým je poskytnúť oporu. ktoré riešia najčastejšie. Inšpiráciou a víziou pre nás do budúcnosti môžu byť viaceré krajiny. problémy s bývaním.“ Jedným z čiastkových cieľov v našom výskume bolo zistiť aspekty života chorých klientov.essstoerungs-netzwerk. že sa teda časom naplní cieľ sociálnej práce v zdravotníctve. sociálna izolácia. čo možno hodnotiť ako pozitívum. poradenstvo v sociálno-právnej oblasti. kde napríklad existuje tzv. ako: neúspechy v škole dokonca vyhýbanie sa školskej dochádzke. problémy v rodine. poradenstvo v otázkach vzdelania. v ktorých sa najviac uplatňuje sociálna práca. dlhy. 7. problémy so sebahodnotením atď. spojenie a sprostredkovanie ambulatných kontaktov (napríklad úrad pre mládež) (Behandlung. „záchranná sieť porúch príjmu potravy“. začleniť sa do spoločnosti. mať partnera. Tí. že u nás sa preto robí veľmi málo. že sa v oblasti sociálnej práce s ľuďmi trpiacimi poruchami príjmu potravy ako aj ich rodinami.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 275 Vo svojej profesii sa pracovníci stretávajú aj s problémami. hoci je na Slovensku pomerne mladou disciplínou. ideálna kombinácia rodinnej terapie.de) Prostredníctvom nášho výskumu sme sa snažili poukázať na potrebu sociálnej práce. ale tie boli narušené iným spôsobom aj pred chorobou. že pacienti trpia nielen fyzicky a psychicky. sebahodnotie. na ktoré sme hľadali odpoveď prostredníctvom pološtruktúrovaných rozhovorov s expertmi pracujúcimi s chorými a ich rodinami. sexuálne zneužívanie. V sociálnej starostlivosti vychádza z toho. zbornik_vnutro-A5. Sociálna práca tak v priebehu liečby zahŕňa úlohy ako psycho-sociálne poradenstvo a informácie o ponukách pomoci. poskytovanie sociálnej a ekonomickej podpory. problémy s financiami. Dôležitá je aj prevencia.indd 275 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. IV. ktorá má presne zadefinované úlohy a postavenie odborníkov v starostlivosti o pacientov s touto chorobou. individuálnej psychoterapie. nejasné sociálne zabezpečenie. zaujímalo nás. že za najdôležitejšie chorí považujú uspieť. medzi nimi i Nemecko. odborníci si uvedomujú závažnosť ich nedostatku. narušuje psychiku. Z toho vyplýva. ktorých stav si vyžaduje hospitalizáciu sa musia napríklad vyrovnávať s viacerými skutočnosťami. riešenie je v komplexnom prístupe. ako aj chorým ľuďom. má svoje miesto v pomoci tak chudobným. Domnievame sa preto. byť prijímaná. podporu. vyčleneným.

Jak se vyrábí sociologická znalost. LOWELL. 2002 242 s. Poruchy príjmu potravy. M. J. F. Kvalitativní výzkum. et al. Sozialarbeiterische Aspekte In Essstorungs-Netzwerk Berlin [online]. D. 2010-10-05] Dostupné na internete: http://kpppbb. 2010.html#sozialarbeit> Kontakt: Mgr. 2002 240 s. Bratislava: Porta libri. 1993. Praha: Grada publishing.essstoerungsnetzwerk.pdf KRCH. LEIBOLD. Život v rovnováhe. 7. Lucia Kováčová Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce TU Univerzitné námestie 1. F.276 Realita a vízia sociálnej práce Literatúra: DISMAN. Praha: Portál. 2008 195 s. ISBN 80-89067-06-9. ISBN: 978-80-246-0139-7.sk/material/metmat/pdf/potrava. Poruchy příjmu potravy. KRAUSHUBEROVÁ. 2005 255 s. [cit. 2011-01-03] Dostupné na internete: <http://www. KRCH. ISBN 80-247-0840-X. D. O. Mentální anorexie.com zbornik_vnutro-A5. ISBN 80-205-0499-0. HENDL.. 2005 407 s.indd 276 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 2011 11:00:50 . [cit. 2002. G. ISBN 8073670402. Informačný materiál pre potreby pedagógov stredných škôl [online]. KRCH. 918 43 Trnava e-mail: lucia.kovacova85@gmail.de/behandlung. Praha: Grada Publishing. F.svsbb. Praha: Portál. Bulimie – jak bojovat s přejídáním. 1995 140 s. Praha: Karolinum. ISBN 80-7178-598-9. D. Mentální anorexie Praha: Nakladatelství svoboda Praha. ISBN 978-80-247-2130-9.

Payne. 2006).indd 277 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Misiou sociálnej práce je umožniť všetkým ľuďom rozvinúť ich plný potenciál. In theory. ekologický prístup. zmeny v súčasnej rodine. Sociálna práca ako regulačná pomôcka sa zameriava na zlepšenie sociálneho fungovania rodín. aby adaptovala svoju filozofiu a prax (Adams. Abstract: Contribution provides insight into family support in our and foreign conditions. vytvárať a podporovať také prostredie. Zmeny v súčasných rodinách V súčasnej existencii je rodina omnoho viac odkázaná na spoločnosť. 2005). Profesionálna sociálna práca sa zameriava na riešenie problémov a zmeny (Beckett. V teoretickej rovine sa autorka opiera o ekologický prístup. sanácia rodiny. obohatiť ich životy a predchádzať dysfunkciám. 2002):  Zvýšiť u ľudí vlastné potenciály a copingové stratégie. Účelom sociálnej práce je (Borgatta. ktorý môžeme bezpečne aplikovať pri práci s rodinami v sanácii. working with the family at home. Kľúčové slová: Sociálna práca. ak nastane nerovnováha medzi vonkajšími systémami sociálneho prostredia a vnútornými systémami jedinca. Spoločnosť má slúžiť blahu jedinca.  Spojenie ľudí so systémom. Montgomery. which can be safely applied when working with families support.  Podporovať efektívne a humánne fungovanie systému. kde vládne pluralita. odlišný hodnotový poriadok sveta a vedecké inovácie sa stali modelom pre poznáva- zbornik_vnutro-A5. ktorý im poskytuje zdroje a služby. ecological approach. family support. Hlavným dôvodom výberu témy týkajúcej sa sanácie rodiny pre mňa bolo hľadanie odpovede na otázky: Aké sú možnosti a limity sociálnej práce pri sanácii rodiny? Ako nazeráme na sanáciu v zahraničí a na Slovensku? Ktorý teoretický prístup by bol vhodný pri práci s rodinou v sanácii? Sociálna práca v rôznych dobách a v rôznych súvislostiach čelila novým dilemám a zmenám.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 277 Možnosti a limity sociálnej práce pri sanácii rodiny Possibilities and limites of social work at family support Martina Kravárová Abstrakt: Príspevok prináša pohľad na pojem sanácie rodinného prostredia v našich a zahraničných podmienkach. ktoré umožňuje jedincovi v sebarealizácii. the author relies on the ecological approach. Keywords: Social work. práca s rodinou v domácom prostredí.  Prispievať k rozvoju a k zlepšeniu sociálnej politiky. kde prevládala nemennosť. Dominelli. neustále je konfrontovaná s potrebami. 2011 11:00:50 . stagnácia. nahradila postmoderná spoločnosť. 7. changes in family. Tradičnú spoločnosť.

3. čo zvyšuje ohrozenie chudobou. Asi 60 % detí trávi svoje detstvo v rodinách s jedným rodičom. pritom druhé manželstvá sa pokladajú za oveľa rizikovejšie (Collins et al.  Väčšie úsilie sa prikladá na vzájomnú komunikáciu rodičovských partnerov a detí – zamestnanosť oboch rodičov.  Rovnosť vzdelávacích príležitostí žien. s. Niekedy sa ženy cítia preťažované svojou dvojrolou. zvládanie dôsledkov zmien poňatia a usporiadania rolí v rodine (preťaženosť pri napĺňaní rolí rodičov v rodine. s čím súhlasíme a plne sa stotožňujeme. ktoré si manželia navzájom podelia. pretože to sami nezažili). odkladom privádzania detí na svet do neskoršieho obdobia.114) Na riešenie tohto problému sociálna práca ponúka mechanizmus. 7. a to sanáciu rodiny a rodinného prostredia. že prvoradou úlohou sociálnych pracovníkov je úprava. vnútrorodinná deľba práce – čoraz viac sa zamestnávajú nielen ženy. pokles významu susedských vzťahov. neopakovateľná sociálna skupina.  Zmenšovanie a izolovanosť rodiny. V niektorých rodinách však mizne vzájomná komunikácia a deti sú často odkázané na samých seba. Týmto si ženy zabezpečujú vlastnú ekonomickú nezávislosť.indd 278 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Majerčíková (2006) a Kraus (2008) identifikujú a popisujú tieto zmeny v rodinách:  Pribúdajúce zaťažovanie a diferencovanosť rodín podľa socioekonomickej úrovne – v súčasnosti starostlivosť o deti vyžaduje stále vyššie finančné zaťaženie rodín. 2008.. 2010). Členovia rodiny rozdiely v osobných predstavách o svojom spolužití majú preklenúť vzájomnou dohodou a dôverou. Dostupnosť služieb pre rodiny je však obmedzená a od rodiny sa očakáva. že vlastné problémy si bude riešiť vlastnými si- zbornik_vnutro-A5. k poruchám rodinného prostredia”. Ženy však naďalej zostávajú „kompetentnejšie“ v domácich prácach ako muži a cítia sa zodpovedné za vedenie domácnosti a starostlivosť o dieťa. zvládanie dôsledkov nedostatočného potenciálu členov rodiny primerane reagovať na potreby detí (rodičia sa nenaučili vnímavo reagovať na potreby detí s porozumením. zvyšovanie jednočlenných rodín a osamelých matiek s deťmi. Spomínaní autori hovoria. čo sa odráža v nižšom počte detí v rodinách. Rodiny s nízkym socioekonomickým statusom sú často vylúčené na okraj spoločnosti. ale aj matky. asi 70 % rozvedených ľudí sa opäť ožení a vydajú. V Severnej Amerike menej ako 10 % z rodín sa vzťahuje k tradičnej nukleárnej štruktúre rodiny. zvládanie dôsledkov zmien podpory rodiny a očakávaní voči rodine zo strany sociálneho prostredia. ktoré zostávajú v zamestnaneckom pracovnom pomere. život v nespokojnej rodine). Levická (2006) je toho názoru. atomizácia života v rodine – tendencia oddeleného života jednotlivých generácií. čiže sanácia rodinného prostredia.. Musil a Šrajer (2008) hovoria o troch kategóriách životných úloh. 2. Sanácia rodiny a rodinného prostredia „Každá rodina je špecifická. resp. 2011 11:00:50 . pri ktorých rodiny môžu potrebovať podporu a pomoc sociálnych pracovníkov: 1.278 Realita a vízia sociálnej práce nie sveta. Mnohé rodiny zlyhávajú v plnení úloh voči svojim členom i spoločnosti. chýbajúce ukotvenie v širších spoločenských vzťahov. V tejto spoločnosti Ondrejkovič. dysfunkčnosti rodiny. V súčasnosti sú rodiny menšie. to všetko si vyžaduje hľadanie konsenzu. že spoločnosť rodine neponúka všeobecné uznávané vzory rodinného života. v dôsledku čoho dochádza k tzv. narastajúce nároky na starostlivosť o dieťa a pod. Zmena nastáva aj v deľbe rolí v domácnosti. krúžky detí. Rodiny sa menia globálne. (Kasanová.

úroveň – individuálne zamierené služby (casework. kde sa rodinám ponúka intenzívna podpora (Davies. V zahraničí family support zahŕňa poskytovanie služieb deťom. že problémy zvládnu vlastným úsilím a silami. zbornik_vnutro-A5. Rodina si musí preto poradiť sama a vytvoriť vlastný model spolužitia. Cieľom sanácie rodiny je predchádzať. Konkrétne môžeme hovoriť o činnosti smerujúcej k tomu. Nedostatok odbornej pomoci a podpory zvyšuje neschopnosť rodiny zvládnuť očakávanie spoločnosti. Family support sa využíva skôr v Británii a v USA zasa family preservation. pri ohrození dieťaťa. či násilia v rodine. ale všetky sa snažia čo najviac priblížiť prirodzenému prostrediu. možnosť… zacielená na poskytovanie poradenstva a podpora rodičom pomôcť im vychovávať ich deti (Audit správy komisie). či umožnenie návratu dieťaťa späť do rodiny. Mala by byť prístupná všetkým. úroveň – zahŕňa ťažšie problémy v starostlivosti a ochrany dieťaťa. Našimi aktivitami sa snažíme len o obnovenie fungovania rodiny. 2011 11:00:50 . Na konferencii Mosty k rodine Mydlíková (2008) uviedla: „podľa Zákona sa musíme všetci zainteresovaní snažiť pomáhať vytvoriť dieťaťu také podmienky. rodinná terapia). ktorým je jeho biologická rodina.“ Matoušek (2003) sanáciu (family support/family preservation) vníma ako postupy podporujúce fungovanie rodiny a mala by byť metódou prvej voľby. 2. Dôsledkom je erózia súdržnosti rodiny a následne oslabenie schopnosti podporovania členov rodiny navzájom. aby dieťa nemuselo byť vyňaté z rodinného prostredia. Family support zahrňuje podporu. pestúnskej starostlivosti. ktorý ju potrebujú. ktoré žijú doma. nastupujú iné formy starostlivosti o dieťa. Konvičková. keď predchádzajúci stav pokladáme za prijateľný. ktoré by mali byť dostupné pre všetkých: 1. Sanácia rodiny je zameraná aj na udržanie kvality starostlivosti po návrate dieťaťa domov po zrušení ústavnej starostlivosti (Bechyňová. k realizácii kontaktov rodičov s dieťaťom umiestneným v zariadení. 2008). Uvedené štyri úrovne naznačujú gradáciu služieb.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 279 lami. ktorá nenavodzuje predchádzajúci stav. rodičom a dieťaťu poskytnúť pomoc a podporu k zachovaniu rodiny ako celku.indd 279 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. úroveň – programy a služby SureStart „istý začiatok“. ale aktivity nami zamerané sú na dosiahnutie prijateľného stavu. keď ich biologický. ale aj pre deti v rezidenciálnej. V našich podmienkach pod pojmom sanácia Levická et al. ktorá sa spája s myšlienkou poskytovať podporu dieťaťu v domácom prostredí. 3. Sanácia rodiny je súbor opatrení a programov sociálno-právnej ochrany. zmierniť alebo eliminovať príčiny ohrozenia dieťaťa. Označuje všeobecný opis pre služby zamierené na zmiernenie stresu a podporu blaha dieťaťa. 2006). sociálny a psychologický vývoj je ohrozený. Až v prípade. aby bolo zachované jeho prirodzené prostredie. Rámec podáva indikácie úrovne podpory zúčastnených. úroveň – sociálna rehabilitácia späť do rodiny. ktoré sú ukladané prevažne dieťaťu a rodičom dieťaťa. Spočiatku definované ako „akákoľvek aktivita. Úpravou myslíme dosiahnutie takej zmeny. Coulshed a Orme (2010) family support charakterizujú ako viac podporné intervencie. ktorá nemá stigmu pripojenia pre všetky rodiny. kde sú alkoholové a drogové problémy) 4. (2004) rozumie úpravu alebo obnovu niečoho. že to nie je možné. viac intenzívne služby (podpora pre rodiny. 7. V Severnej Európe je termín viac asociovaný v súvislosti s rodinnou terapiou. Obnovou sa rozumie nastolenie predchádzajúceho stavu.

komunitami a širšou spoločnosťou. 3. Úspešné spojenie dieťaťa s jeho rodinou je potrebné vedome plánovať od umiestnenia dieťaťa do zariadenia. je potrebné venovať náležitú pozornosť návratu dieťaťa späť do rodiny. Pri hodnotení rodiny sa zamerať na vzťah rodiny s prostredím. kde ekomapa sa zdá byť nápomocná pre odhalenie formálnych a neformálnych zdrojov podpory v sociálnej sieti. 2. prostredie zahrňuje viacero oblastí života a ich vzájomné väzby. Výhodou je vnímanie prostredia klientom za prirodzené. Sociálni pracovníci zmocňujú rodiny pre riešenie ich vlastných problémov. vplyv globalizačných síl na sociálne zabezpečenie. môže sa zoznámiť a pracovať s formálnymi a neformálnymi podpornými sieťami. vyvíjajúceho sa ľudského jedinca nemožno považovať ako tabuľu rasu. 3. Collins et al.280 Realita a vízia sociálnej práce V prípadoch. Systém sociálnych opôr. ktorými je obklopené dieťa – rodina. Práca s rodinou v domácom prostredí Matoušek (2003) pokladá prácu s rodinou v domácom prostredí za jednu z foriem sanácie rodiny. že dieťa/deti boli vyňaté z rodiny na istý čas. rolí a interpesonálnych vzťahov. profesionálni rodičia. sociálnu inklúziu a exklúziu. 2008): 1. Sociálni pracovníci úradov. Ekologický prístup k rodine Ekologický prístup sa odporúča špeciálne pri práci s marginalizovanými a znevýhodnenými rodinami. v ktorom rodina žije. Podmienkou zostáva súhlas rodiny. interakcia medzi jedincom a prostredím je obojstranná a charakterizujeme ju ako recipročný vzťah. Zameriava sa na zdroje prijateľných zmien priamo v rodine a na posilňovanie zručností potrebných k tomu. j. Zámerom je udržať rodičov zapojených do života ich detí a dovoliť im robiť toľko rozhodnutí. vhľad do fungovania rodiny a do prostredia. Prístup pomáha rozpoznať riziká a príležitosti v prostredí. Predstaviteľ ekologickej teórie Bronfenbrenner uvádza tieto základné znaky teoretickej koncepcie (Kollárik. Pazlarová. Sila a autorita. zbornik_vnutro-A5. Jedinec si postupom času privlastňuje milieu. 2006). Makrosystém – zahrňuje väčšie spoločenské faktory. výmenu listov. family reunification). 7. centrovanie na vzťah pracovník a klient. 2011 11:00:50 . ako napr. Pracovník zaujíma angažovaný a neautoritatívny postoj. darčekov. ktoré prežívajú osoby v danom prostredí. kultúrne a náboženské hodnoty. návštevy. ich rodinami. čiže „znovuzjednoteniu rodiny“ (angl. celkové ekonomické podmienky. 2010. zainteresovaní zamestnanci detského domova a obce facilitujú kontakt s rodinou. Mikrosystém – vzor činností. koľko je len možných (Collins dictionary. aby spolužitie členov rodiny nebolo deštruktívne. v ktorom žije a zároveň ho pretvára. 2010) zdôrazňuje vplyv enviromentálnych faktorov na rodinu a vzájomné ovplyvňovanie sociálnych systémov: 1.. Mezosystém – opisuje spôsob ako faktory v dvoch alebo viacerých mikrosystémoch sa navzájom ovplyvňujú.indd 280 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 2. Cieľom návštevy v rodine je zblíženie s rodinou. ale ako meniacu sa dynamickú jednotu. t. proces. Bronfenbrenner (In: Matoušek. ako aj národný politický rámec. Fungovanie jedinca je ovplyvnené vzájomným fungovaním a vzájomnými interakciami medzi jedincami.

V. L. ak rodiny nie sú schopné riešiť si rodinné či sociálne problémy vlastnými prostriedkami. BORGATTA.. BECKETT. 2006. Pomáhajúce profesie by mali vykonávať ľudia. ako aj priznať toto dôležité postavenie sociálnym pracovníkom. s. Prístup sociálneho pracovníka by mal odrážať kombináciu dôveryhodného vzťahu. Disponujú predpokladmi k vzájomnému zdieľaniu s ostatnými ľuďmi v duchu altruizmu. Sanace rodiny (Sociální práce s dysfunkčnými rodinami). R. 2011 11:00:50 . ISBN 0-02-864853-6. 2008. USA: Gale Group. 2005 342 p. vzájomnej spolupráce. 2003). zbornik_vnutro-A5. Muráňová. ktorým nie je cudzia afiliacia. Ako možnosť vnímam pôsobenie samotného sociálneho/terénneho pracovníka. Praha: Portál. pracovné podmienky pre sociálnych/terénnych pracovníkov na sanáciu rodiny. 2000 s. lebo Franklovom „v zmysle“ (Jankovský. kde sú obavy. pri presadzovaní jeho práv a vedenie klienta k sebestačnosti. že rozvojové potreby dieťaťa sú nedostatočne naplnené (Davies. praktickej pomoci a kvalifikovaného používania vhodných metód (Davies. 2006). KONVIČKOVÁ. K tomu predchádza kvalifikovaná príprava sociálnych pracovníkov v rámci univerzitného vzdelávania. Literatúra: ADAMS. 7. J.indd 281 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. DOMINELLI. Social work crossing boundaries transforming practice. kultúrou. Štát zasahuje v prípade. F. Od sociálneho pracovníka sa preto očakáva. 2010). 2002.. Sociálno-politická intervencia „Porozumenie dieťaťu musí byť smerované v kontexte s rodinou dieťaťa.“ (Beckett. ISBN 10-1−4129-0873-6. 84) Lokálne autority sú povinné ponúkať rozsah služieb pre deti v núdzi. MONTGOMERY. Očakáva sa zakotvenosť vo viere.. Encyklopedia of sociology (Second Edition). jeho vlastná osobnosťou a angažovanie sa v prospech klienta. 2006). R.. et al. V. 2002. CH. London: Sage Publications. M. Limitom môže byť nedostatočná viera v rodinu a nedostatočné legislatívne. 2003). M. Prvoradou úlohou spoločnosti je vytvoriť vhodné legislatívne a pracovné podmienky. 2006 208 p. priateľstva. Sociálny pracovník by sa mal stať základným funkčným prvkom v systéme podpory a pomoci rodine v ťažko životnej situácii. ISBN 978-80-7367-392-5. ktoré sú tie možnosti a limity sociálnej práce pri sanácii rodiny. že svoju profesiu bude vykonávať erudovane s cieľom zfunkčnenia rodiny (Dvorská.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 281 Použité metódy sociálnej práce pri práci s rodinou by mali korešpondovať s potrebami a predstavami členov rodiny. v ktorej dieťa vyrastá. Význam porozumenia vzťahu rodič – dieťa je dlhodobo súčasťou praxe blaha dieťaťa. 2008 152 s. PAYNE. lásky. Essential Theory for Social Work Practise. New York: Palgrave. komunitou. ISBN 1-4039-1614-4. 2006. 2005. E. Profesionálne odvedená práca sa prejaví v motivácii klientov k samostatnejšiemu a zodpovednejšiemu riešeniu svojich problémov (Tokárová. Zostáva zhodnotiť. BECHYŇOVÁ. ktorí sú schopní nadväzovať pozitívne a tesné vzťahy.

J. 2008. V. MATOUŠEK. 2006. 2006. 214 – 219. 29-43. s. ORME. Sprievodca sociálneho pracovníka. Základy sociální pedagogiky. Implementácia zákona č. COULSHED. O. 2010. et al. MUSIL. COLEMAN. Zmeny v spoločnosti a zmeny v rodine. New York: Pagrave Macmillan. P. J. Martina Kravárová Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce v Trnave e-mail: martina35. DAVIES M (ed). Praha: TRITON. 2004. KASANOVÁ. H. In ŠRAJER. et al. 2004. 2010 428 p. Brno: Albert. ISBN 0-631-21452-8. T. An Introduction to Family Social Work.. ISBN 978-80-8094-277-9. ISBN 0-00-721478-2. 2008. Sociálna práca s rodinou I. L. 7. 2006. s.com zbornik_vnutro-A5. J. 2008 216 s. Canada: Brokkks. et. 2006. ISBN 80-7254-329-6. ŠRAJER. J. ISBN 978-80-557-0103-5. ONDREJKOVIČ. ISBN 80-89074-93-6. ISBN 978-80-7376-739-8. vyd. J. 2003 233 s. JANKOVSKÝ. Úloha sociálneho pracovníka pri sanácii rodiny.. MYDLÍKOVÁ.al. (ed). D. et al.282 Realita a vízia sociálnej práce Collins dictionary of Social Work. S. Sociálna práca: Kapitoly z dejín. Etika pro pomáhající profese. 2010. Social Work practice. Změny sociálního prostrědí a životní úkoly rodiny.. 2011 11:00:50 . 2003. In ONDREJKOVIČ. J. Sociálna psychológia. KOLLÁRIK. The Blackwell encyklopedia os Social work. Praha: Portál. 2010. O. 2006 412 p. 2006 322 p. 2003 572 s.indd 282 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 2006. ISBN 978-801-7376-383-3. Nitra: UKF. Oxford: Blackwell Publishing Ltd. PAZLAROVÁ. DVORSKÁ.kravarova@gmail. Prešov: Akcent print. 2008. C. MURÁŇOVÁ. ISBN 80-968367-5−7. P. 2008. Banská Bystrica: UMB. Bratislava: Konferencia Mosty k rodine (nepublikový materiál). In PAPŠO. ISBN 1-4039-2 155-5. 2008. E.. Slovník sociální práce. Rodina v novom miléniu. ISBN 10 : 0-495-80 872-5. 2008.. MAJERČÍKOVÁ. Nitra: UKF. Etické kontexty sociální práce s rodinou. 2003. H. Praha: Portál. 2003 287 s. TOKÁROVÁ. COLLINS. 2.. 2003. s. s. Galsgow: Harper Collins Publishers.. Hodnocení ohroženého dítěte a rodiny. ISBN 80-7178-549-0. 2008. Bratislava: UK. 2008 449 s. 127 – 150 ISBN 978-80-7326-145-0. MUSIL. A et al. L. 2010. Problémy súčasnej rodiny a náhradná rodinná starostlivosť II. 305/2005 o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov.. 2006. 2010 183 s. 177. MATOUŠEK. Kontakt: PaedDr. JORDAN. I. Rodina a deti. Praha: Portál. Trnava: Vydavateľstvo Mosty. teórie a metodiky sociálnej práce. P. A. 2006 616 s. J. 2008 548 s. KRAUS. B. ISBN 978-80-223-2479-3. ISBN 80-80-50-982-4. LEVICKÁ.

2006). Alzheimerova choroba. Zuzana Truhlařová Abstrakt: Problematika péče o klienty trpící Alzheimerovou nemocí je poslední dobou velmi diskutováná. Klíčová slova: senior.7 %. Jak již bylo uvedeno. family and institutional care. The objective of this paper is to highlight selected social and legal risks for clients in family and institutional care from the perspective of care givers. Abstract: The issue of care for clients suffering from Alzheimer‘s disease is a hotly debated recently. Alzheimer’s disease. Demence se v západním světě stala pátou nejčastější příčinou smrti a někdy se o ní mluví jako o „nemoci století“ (Buijssen. 15 % 75letých a 25 % 85letých (G-centrum Tábor. asi 3 % populace je ve věku přes 80 let. Důraz bude kladen na právní rizika. v sousedním Rakousku je to 16 % a 3. Odbor- zbornik_vnutro-A5. právní problematika péče o osoby s Alzheimerovou nemocí. že v populaci ČR je v současné době přibližně 14 % osob ve věku přes 65 let. Dementia in the western world has become the fifth leading cause of death and is sometimes referred to as a „disease of the century „. ale také má za následek prudký nárůst počtu pacientů s demencí a tento trend bude zřejmě pokračovat. 2009). 2006). Vezmeme-li v úvahu předchozí údaje a fakt. 7. 2011 11:00:50 . které mohou vyvstat v kontextu poskytování péče.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 283 Rodinná a institucionální péče o osoby s Alzheimerovou nemocí – vybraná asociální a právní rizika Family and institucional care for persons with Alzheimer‘s disease – Selected social and legal risks Miroslav Mitlöhner. demence se v západním světě stala pátou nejčastější příčinou smrti a někdy se o ní mluví jako o „nemoci století“ (Buijssen.indd 283 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Tato čísla však nejsou neměnná – podle prognóz Českého statistického úřadu (Svobodová. 2009) se do roku 2050 podíl osob nad 65 let v populaci zdvojnásobí a podíl osob nad 80 let se zvýší na necelých 10 %. Cíle této odborné stati je poukázat na vybraná sociální a právní rizika péče o klienty v rodinné a instituciální péči z pohledu pečujjících osob. stává se problematika demencí více než aktuální. rodinná a instituciální péče. Demografické statistiky totiž mluví jasně: Jeřábek uvádí (2005). že demence postihuje 5 % 65letých obyvatel. legislation concerning the care of persons with Alzheimer’s disease Úvod Zvyšující se střední délka života je nejenom pozitivním ukazatelem úrovně současné medicíny. Alzheimerova nemoc (dále jen AN) spadá do kategorie mentálního postižení – jedná se o neurodegenerativní onemocnění mozku. při kterém dochází k postupné demenci.8 % a v Německu 17 % a 3. Emphasis will be placed on the legal risks that may arise in the context of care Keywords: senior.

Tento proces se projevuje specifickými poruchami – kognitivními a nekognitivními (behaviorálními. např. které je třeba se věnovat. obtížným hledáním slov. s vykonáváním každodenních aktivit už potřebuje pomoci. Nepoznává nejbližší přátele a objevují se významné poruchy chování. pečovatelská služba. kterou AN postupuje. která se dosahuje v plném rozsahu dosažením zletilosti. Každá fyzická osoba má podle občanského práva způsobilost k právům a povinnostem čili právní subjektivitu. již nepřehlédnutelnými příznaky. 2008). C – cognition (kognitivní funkce). Z právního hlediska tedy osoba plně způsobilá k právním úkonům postupně. Ve třetím stadiu je nemocný zcela odkázán na péči druhých. zdali se jedná o poruchu intelektu vrozenou. V této fázi je nemocný soběstačný částečně.284 Realita a vízia sociálnej práce níci důsledně rozlišují terminologie. tzn. Druhé stadium se vyznačuje výraznějšími. je u každého pacienta individuální. tuto způsobilost ztrácí a vystavuje jak sebe. Začíná narozením a končí biologickou smrtí Jen pro úplnost třeba dodat. B – behavioral changes (změny chování). neudrží moč nebo stolici. Alzheimerova nemoc má plíživý charakter. ale v posledních stádiích nemoci už vůbec není schopen se sám o sebe postarat. 1) Vedle této právní subjektivity má osoba dále způsobilost k právním úkonům. Ta vyžaduje komplexnost a multodisciplinaritu v rámci zajištění a saturování takovéhoto klienta. trpí významnými výpadky paměti včetně jmen členů vlastní rodiny. tak svoje okolí nebezpečí způsobení škody. nebo získanou. a to podle toho. Na rozdíl od právní subjektivity není tato způsobilost k právním úkonům 1) nasciturus zbornik_vnutro-A5.indd 284 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. poruchami chování). Sociální a právní rizika péče o klienty s Alzheimerovou nemocí Jak je tedy zřejmé. Trvání AN od objevení se prvních příznaků do smrti je většinou 7 až 12 let. 7. koncepci „ABC“ (Ressner. tedy od relativně úplného zdraví až posupně k nepřehlédnutelným změnám osobnosti. ošetřovatelská služba. V ČR je možné o tyto klienty pečovat v kontextu instituciální péče. a to aktivity denního života. neboť není schopen se sám najíst. přechodnou prostorovou nebo časovou dezorientací. zhoršují se řečové schopnosti a mohou se objevit i halucinace. Odborníci zabývající se touto problematikou ve své úzu zpravidla hovoří o tzv. stacionáře. dosud nenarozené. že právní subjektivitu má i dítě počaté. osobní asistence). První stadium je spojeno s poruchami paměti. Zletilosti lze dosáhnout i uzavřením manželství se souhlasem soudu osobou starší šestnácti. Ve svém příspěvku se budeme zabývat hlavně právní problematikou. 2004): A – activities of daily living (aktivity denního života). 2011 11:00:50 . chodí s obtížemi nebo je upoután na lůžko. domovy ze zvláštní režimem) tak do domácí péče. zprvu vcelku nepozorovaně. Rychlost. kterou zajišťují rodinní příslušníci za podpory terénních zdravotních a sociálních služeb (home care. tak v kontextu domácí péče. jež ovlivňují třetí oblast. které se dále prohlubují. nemocný člověk zabloudí i na známých místech. které nemůže být zbavena a nemůže se ji ani vzdát. pakliže se narodí živé. Průběh AN je tradičně dělen do tří stadií (Jirák. Z uvedených informací vyplývá velká náročnost péče o klienty trpící Alzheimerovou chorobou. která vychází z péče o klienti s touto chorobou a vstupuje do zajištění zdravotně-sociální péče jak v instituciální péči (domovy pro seniory.

které má svoji příčinu jak v právním. Přitom tato nezpůsobilost k právním úkonům je objektivní stav a soud tomuto stavu dává právní formu. Pokud jde o náhradu škody způsobené osobou s objektivně existujícím duševním onemocněním. takže ji nelze považovat za způsobilou k zavinění a v důsledku toho ji nelze činit odpovědnou za způsobenou škodu. zbornik_vnutro-A5. Situace je tedy s nastupující Alzheimerovou chorobu skutečně vážná. Je tedy třeba rozlišit u škůdce jeho rozumovou schopnost rozpoznat protiprávnost úkonu a zhodnotit jeho následky (stránka intelektuální) a schopnost jeho vůle rozhodnout se pro určité. Zjednodušeně řečeno. že nebylo formálně rozhodnuto soudem ve věci způsobilosti k právním úkonům a že až následně je duševní stav nemocného posuzován. je nerozhodné pro otázky náhrady způsobené škody z neplatného právního úkonu. že dohled nezanedbal. posuzuje se jako omezeně způsobilá k zavinění. Přechod z plného zdraví naznačeným směrem může zpočátku probíhat nenápadně a nepoznaně. tak v protiprávním jednání (přestupek. která nad ním náležitý dohled zanedbala. nebo výlučně osoby. kupříkladu uzavřela určitou smlouvu. že předpokladem odpovědnosti osoby stižené duševní poruchou za škodu jí způsobenou je schopnost ovládat svoje chování a umět posoudit jeho následky. tak může jít o újmu na zdraví. se odpovědnosti zprostil tím. anebo od tohoto jednání upustit (stránka volní). Jde tedy o problém ochrany jak nemocného. která není způsobilá k právním úkonům. která s pacientem vstoupila do právního vztahu. jestliže byl realizovaný osobou. Jestliže tedy byla takováto osoba způsobilá k zavinění. protože tak jako je existence duševního onemocnění objektivní skutečností. 2011 11:00:50 . Vzniká tedy zásadní. že prokázal. Právní úkon je neplatný. Výlučná odpovědnost těchto osob přichází v úvahu v těch případech. který realizuje pod dopadem tohoto onemocnění na svých právech značně a často i nenapravitelně poškodit. z formálně právního hlediska je třeba rozlišovat u osob stižených duševní poruchou. měnit nebo rušit právní vztahy. zda jde o osoby. kdy je na místě aby soud pacienta omezil či zbavil jeho způsobilosti k právním úkonům.indd 285 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. kdy není schopná předvídat následky svého jednání a své jednání ovládat. Odpovědnost za zanedbání potřebné péče čili odpovědnost za škodu způsobenou osobami. kdo byl povinen vykonávat dohled. trestný čin. Osoba prostřednictvím právních úkonů může zakládat. tak třetích osob před vznikem a následnou náhradou škody. respektive čin jinak trestný) platí následující právní úprava. zcela konkrétní jednání. tak osoba. která může mít jak materielní formu. na rozdíl od situace. u kterých bylo soudním rozhodnutím o jejich omezení nebo zbavení způsobilosti k právním úkonům rozhodnuto. které zanedbaly nad škůdci náležitý dohled. se posuzuje podle § 422 občanského zákoníku. anebo škodu hradí rukou společnou a nerozdílnou jak škůdce. Znamená to. pacient se může úkonem. tedy osoba. kdy byla u škůdce zjištěna deliktní způsobilost a ten. Podle tohoto ustanovení jsou způsobenou škodu povinni nahradit buďto výlučně sami škůdci. které nemohou posoudit následky svého jednání. Problém má ale i druhý konec a na něm stojí druhý účastník právního vztahu. Toto rozlišení má ale omezený význam. tak říkajíc kardinální problém kdy či od kdy se pacient s Alzheimmerovou nemocí nachází ve stavu. ale může se podle stavu duševního zdraví měnit a to od plné způsobilosti přes omezenou způsobilost až k nezpůsobilosti a opačně. 7.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 285 konstantní.

se zprostí odpovědnosti jen v tom případě. Protože jak stránka intelektuální. Smysl této úpravy je jasný. zbornik_vnutro-A5. Kdo je povinen vykonávat dohled. Především se tedy jedná o zdravotnická zařízení. Tam. V řízení o způsobilosti k právním úkonům se rozhoduje o jejím zbavení. anebo jiná právní skutečnost (kupř.286 Realita a vízia sociálnej práce Osoba stižená duševní poruchou tedy není odpovědná. kdy obě osoby odpovídají za škodu rukou společnou. že za škodu neodpovídá. nevyužila svou intelektuální stránku. tak volní musí být naplněna současně. které mají povinnost dohledu. 26 zák. který dobrovolně na sebe převzal závazek dočasného dohledu). pěstoun). zatímco zaměstnanci této právnické osoby. kdo je povinen vykonávat náležitý dohled. 40/2009 Sb. 7. Nezbytným předpokladem ovšem je. přechodně nebo trvale pečovat. opatrovník. je založena na principu předpokládaného zavinění. Z dosud vysloveného plyne. rodiče). 2008. jestliže fyzická osoba není pro duševní poruchu. Výlučná odpovědnost toho. nedostatek jedné z nich zcela postačí k vyslovení závěru. Podle Velkého akademického komentáře k občanskému zákoníku u osob stižených duševní poruchou nemusí předcházet soudní rozhodnutí o zbavení nebo omezení způsobilosti k právním úkonům. příbuzný. důkazní povinnost a důkazní břemeno zcela leží na osobě povinné dohledem. samy poškozenému přímo neodpovídají. úřední výrok (kupř. V prvém případě soud takovou osobu způsobilosti k právním úkonům zbaví. Jestliže osoba povinná dohledem neprokáže. Odpovídají však ve vnitřním vztahu podle zákoníku práce této právnické osobě. které jsou povinny dohledem. že nezanedbala povinný dohled a zároveň je dána deliktní způsobilost 2) osoby stižené duševní poruchou.. a to vést dohledem povinné osoby pod hrozbou právní odpovědnosti k náležitému plnění svých povinností a zabezpečení náhrady škody poškozenému. nese vedle ostatních předpokladů odpovědnosti poškozený (Eliáš. trestní zákoník). aby bylo u obou osob prokázáno zavinění. že dohled nezanedbala. Důkazní břemeno o tom. kterou jsou v jejich péči.indd 286 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. že povinnost tvrzení. případně jiné osoby. že povinný dohled nezanedbal. 2011 11:00:50 . poručník. nastává situace solidární odpovědnosti. že prokáže. 832 – 833). a v takovém případě si škodu nese poškozený sám. které byly dohledem pověřeny. str. jde o vznik škody v právním slova smyslu náhodou. To tedy znamená. ústavy sociální péče. kterým to ukládá zákon (kupř. buď vůbec schopná činit právní úkony nebo pro nadměrné požívání alkoholických nápojů nebo omamných prostředků či jedů je schopna činit jen některé právní úkony. jestliže se v konkrétním případě zjistí. že odpovědnost této osoby je třeba chápat z jejího subjektivního hlediska. která není jen přechodná. že osoba stižená duševní poruchou nebyla schopna ovládnout své jednání nebo posoudit jeho následky a současně osoba povinná k dohledu neprokáže. Poškozenému za způsobenou škodu odpovídá přímo právnická osoba. Osoby. jestliže si následky svého jednání neuvědomila. omezení nebo vrácení. ve druhém případě ji způsobilost k právním úkonům omezí a rozsah to2) Osoba v době spáchání činu musí dovršit věk patnácti let a nesmí být nepříčetná (§§ 25. tj. které mají za úkol o tyto osoby po dobu. jsou takové osoby. je dána tehdy. Vedle takto vymezených fyzických osob jsou nositeli povinnosti dohledu nad nezletilými takové právnické osoby. zda přímí škůdci byli v době konkrétního protiprávního úkonu schopni rozumově posoudit následky svého jednání a ovládnout ho. kde nejsou splněny předpoklady pro vznik odpovědnosti ani u osoby stižené duševní poruchou ani u osoby povinné dohledem. Odpovědnost osob. a podobně. coby svému zaměstnavateli. Hmotně právní předpoklady tohoto řízení nastávají. č.

nemusí mít právní odpovědnost sama o sobě v konkrétním případě velký význam. která byla nad škůdcem povinna vykonávat náležitý dohled. kterým může sebe nebo jinou osobu poškodit na právech anebo protiprávního jednání. O jejím zdravotním stavu soud vždy vyslechne znalce. morální. které k nim vedly. měl reálnou možnost splnit na něj kladené společenské povinnosti při použití svých fyzických a duševních sil a vynaložení pozornosti tak. K podání návrhu na vrácení způsobilosti k právním úkonům je oprávněn i ten. kdo má na věci právní zájem. Pokud je rodičem nezletilého dítěte. že pro zbavení nebo omezení způsobilosti k právním úkonům nebyly splněny zákonné podmínky. kdo je oprávněn návrh na zahájení řízení podat. kdo právní povinnost porušil. Právní odpovědnost je jednou. Řízení je možné zahájit i bez návrhu. protože eventuální reparace nenahradí žádoucí chování. o jejíž způsobilost se jedná. takže lze porušení práva v nějaké formě vytknout. že to odpovídá jeho postavení. obvykle ale dochází k zahájení řízení na návrh. takže tento návrh může podat každý. které by jiných souvislostech bylo přestupkem nebo trestným činem. 2011 11:00:50 . Toto dítě ale musí být vždy zastoupeno kolizním opatrovníkem. Soud musí umožnit osobě. že pacient trpící Alzheimerovou nemocí se může v důsledku tohoto onemocnění dopouštět různého jednání. ne však jedinou formou společenské reakce na porušení práva. Funkce prevence je funkcí nejdůležitější.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 287 hoto omezení vymezí. změní-li se nebo odpadnou-li důvody. kdo právo porušil. protože porušení právních povinností vůči jednotlivci je vlastně porušením povinnosti vůči celé společnosti. že ten. Účastníkem řízení je vždy osoba. Zákon neupravuje. jestliže se později prokáže. který lze zrušit. Je však v obecném zájmu. Jinými slovy řečeno za určitých okolností je práce s pacientem trpícím Alzheimerovou nemocí rizikem či rizikovou činností a to se všemi z toho vyplývajícími důsledky. funkci a konkrétní situaci. Je tedy zcela zřejmé. Soud zbavení nebo omezení způsobilosti změní nebo zruší. kdo byl této způsobilosti zbaven a má pro toto řízení plnou procesní způsobilost. 7. zbornik_vnutro-A5. aby se k věci vyjádřila a možnost soudu od tohoto výslechu upustit je výrazně omezená. Není-li například s porušením práva spojený politický a morální odsudek a odpovídající opatření. protože se řízení přímo dotýká rodičovské zodpovědnosti. ale i komplexním sepětím účinků různých druhů sociální odpovědnosti. přičemž zde půjde zpravidla o vznik právní odpovědnosti nikoliv škůdce. Míra naplnění této funkce se neurčuje jen právními nástroji řízení. aby nedocházelo k porušování práv občanů a to kýmkoliv. Soud rozhoduje rozsudkem. které je předepsané právní normou. která svůj zájem vyjádřila právní normou. ekonomickou a obdobnou odpovědností. kterým byla způsobilost k právním úkonům vrácena. že mu toto právo po určitou dobu nepřísluší. je vždy i toto dítě a druhý rodič účastníkem řízení. si mohl vybrat jinak. Preventivní funkce právní odpovědnosti závisí nejen na efektivní právní úpravě a její aplikaci. ale osoby.indd 287 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Předpokladem pro použití sankce je tedy to. Tento postup je třeba odlišovat od rozhodnutí. ale i na sepětí s politickou. Odpovědnost je třeba uplatňovat vůči tomu. o jejíž způsobilosti k právním úkonům se jedná. Tento návrh může podat i zdravotnické zařízení. V případě podání nedůvodného návrhu může soud stanovit. ale nejednal jinak.

daného cíle nelze dosáhnout jinak (tj. 7. s nimiž je problematika rizika nerozlučně spojena. Hovoří se o problematice rizika při rozhodování a tento problém se uvažuje z nejrůznějších hledisek. zbornik_vnutro-A5. Blackův právnický slovník vysvětluje běžná rizika (Ordinary risks) jako rizika. a to v souvislosti s úpravou právní povinnosti. Výrazu „extraordinary risks“ (mimořádná rizika) se zpravidla užívá k vyjádření zvláštní povahy rizik. o riziku ve vědě a výzkumu. má je i právní odpovědnost. o nichž se má obvykle za to. str. stupeň dovoleného rizika odpovídá očekávanému společensky užitečnému prospěchu (pravděpodobnost vzniku škody musí být podstatně nižší než pravděpodobnost očekávaného společenského užitku).. riziko je odůvodněno všestranným uvážením situace (byly-li opatřeny a vzaty v úvahu všechny dostupné informace a současné vědecké poznatky).288 Realita a vízia sociálnej práce Má-li právo svoje přirozené limity. Závěr Ve zdravotnictví a sociální práci se promítají různá právní odvětví. je-li výzkumnou. Nelze od ní požadovat. osoby ohrožené rizikem jsou o této skutečnosti plně informovány a riziko podstupují dobrovolně.. že k podmínkám dovoleného rizika řadí skutečnost. 2001. jako právo pracovní (mimo jiné při zajištění ochrany a bezpečnosti práce). str. Podle toho lze mluvit o riziku v lékařství. o obchodním riziku atd. aby řešila to. vývojovou nebo výrobní činností sledován společensky prospěšný cíl. ledaže jsou známá a samozřejmá (Blackův právnický slovník. Zatímco Právnický slovník (Madar a kol.. 1243 – 1244). Za splnění těchto podmínek je riziko dovolené a nemůže jít o trestný čin. obchodní a další. ani když vznikne škoda. experimentální. 149). 1010). „Zpravidla se tím rozumí riziko ve výrobě nebo výzkumu nebo v různých dalších oblastech společensky prospěšných činností. Určitým dílčím výsledkem je právě právní úprava přípustného rizika v rekodifikovaném trestním zákoníku (Zák.indd 288 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 1993. stejně jako druhy odpovědnosti. 2010). 2002.. že musí být učiněna všechna dostupná opatření k minimalizaci rizika (Madar a kol. Riziko je přípustné. 40/2009 Sb. Sociální a ekonomické podmínky pro řešení této problematiky jsou totiž zralé i pro jiná odvětví práva. 1988) heslo „riziko“ vůbec neobsahuje. Zvláště diskutovanou otázkou bylo a je. další právnická encyklopedie vysvětluje dovolené riziko jako jednu z okolností vylučujících protiprávnost (Hendrych a kol. 2011 11:00:50 . bez rizika – zásada subsidiarity). Problematika přípustného rizika se diskutuje v dalších oblastech práva. že se nepředpokládají. Řešení efektivní úpravy právní odpovědnosti je v těchto odvětvích náročným a naléhavým úkolem. která jsou vlastní obchodní (podnikatelské) činnosti a nejsou důsledkem nedbalosti zaměstnavatele. která vyplývají z nedbalosti zaměstnavatele. v hospodářství. str. zda by se problematika neměla řešit normativně.“ Podobně chápe riziko Slovník českého práva s tím. trestní zákoník). co se musí řešit v jiných rovinách společenských vztahů a kam třeba nesahá ani možnost působení práva. kde nelze bez určitého rizika dosáhnout potřebného pokroku. Mohlo by to přispět i k větší právní jistotě ve vztahu pacient – lékař – léčebné zařízení (obdobně klient – sociální pracovník – sociální zařízení) a k rozvoji tvůrčího rozhodování ve velmi složitých situacích (Janebová. čís.

Janebová. Nejlepší a nejúčinnější formou ochrany společenských vztahů je předcházení jejich ohrožování a porušování. že se v důsledku reparace sice škoda poškozenému uhradí. zásad občanského soužití a zákonnosti. Dostupný také z: http://www. ISBN 80-7179-360-4.. Občanský zákoník Velký akademický komentář. str. Hradec Králové: Gaudeamus. 2010. in Navrátil. GERLOCH. tj. Praha: Victoria Publishing 1993. vydání Plzeň: Čeněk 2009. J. Rodinná péče o staré lidi. Praha: C. Plzeň: Čeněk 2007. 2005. 1010. Reflexivita v posuzování životní situace klientek a klientů sociální práce. Co je a co není Alzheimerova choroba. KINDL. 2006. JEŘÁBEK. D. veřejného pořádku. a kol. J. Praha: CESES FSV UK. aby jejich jednání neohrožovalo a neporušovalo společenské vztahy upravené právem. R.cuni. BIČOVSKÝ. M. Praha: Linde 2006. ISBN 80-7380-233-2. 7. J. Právní odpovědnost má vedle funkce preventivní i významnou funkci reparační či kompenzační.indd 289 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. ale často zůstává jako újma celospolečenský charakter vzniklé škody. M. Je ovšem třeba dodat. Právní předpisy ukládají povinnost hradit všechny škody. ISBN 978-80-7380-058-1. H. [cit.acach. ISBN 80-7357-127-1 zbornik_vnutro-A5. Praha: ASPI 2005. Demence: průvodce pro rodinné příslušníky a pečovatele. H... 2008. Praha: Linde 2008. rozš. Janebová. H. 2008-05-04]. poznámkové vydání s judikaturou a literaturou. Zasáhnout. Právnický slovník. Literatura: Blackův právnický slovník. Praha: Portál.cz/laici-co-je-a-co-neni-alzheimerova-choroba. FIALA. Z praktického hlediska se ne každý druh právní odpovědnosti uplatňuje ve zdravotnictví a sociálních službách stejně často a ve stejném rozsahu. aby se chovali tak. a kol. které byly způsobeny. M. Reparace přichází do úvahy při způsobení škody a hlavním cílem kompenzační funkce odpovědnosti je zabezpečení ochrany majetku a chráněných zájmů vůbec.. FIALA. Pojem prevence jako předcházení ohrožení a porušení právem upravených vztahů obsahuje výchovný prvek a preventivním působením vychovává lidi k tomu.cz/CESES-20-version1-sesit05_11_jerabek. R. Beck 2001. 199-157. a kol. Dostupný z: http://www. Občanský zákoník. R. ISBN 80-7201-602-4. BUIJSSEN.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 289 Funkce odpovědnosti je především preventivní. Občanské právo hmotné. s.html KNAPOVÁ. a tím se v majetkových vztazích sleduje obnova vlastnictví. Teorie práva. A.ceses. Občanské právo hmotné. ISBN 978-80-7435-038-2. Karel a kol. HOLUB. ISBN 80-7367-081-X. a kol. aj. či nezasáhnout? Posouzení životní situace při riziku z prodlení. ELIÁŠ. ISBN 978-80-7201-687-7. HENDRYCH. 2011 11:00:50 .. ISBN 80-85605-23-6.pdf ISSN 1 801-1 519 JIRÁK. k zachovávání kázně. P. [online]. Jejím prostřednictvím stát vede občany k preventivnímu jednání. 5.

2009. J. Ústav sociální práce.pdf>..cz/index.290 Realita a vízia sociálnej práce MADAR. zbornik_vnutro-A5. komentář 10 vyd. 2008-04-13]. Alzheimerova choroba – diagnostika a léčba [online]. 2004. Dostupný z: <http://www. RESSNER. Univerzita Hradec Králové Rokitanského 62. Praha: Portál. ISBN 80-7179-486-4 Kontakty: JUDr. Ph. Z. ISBN 80-7178-274-2. K. Socioweb [online]. SVOBODOVÁ. STUART-HAMILTON. JEHLIČKA. Ústav sociální práce. Praha: C. Občanský zákoník..socioweb. J. BECK 2006. CSc. 2009-05-18]. [cit. Psychologie stárnutí. 2011 11:00:50 . P. a kol. M. s. II. O. H.truhlarova@uhk. D. Praha: Linde 2002. 1999.cz/pdfs/neu/2004/01/04. 1243 – 1244.php?disp =temata&shw =250&lst =108>. I. Zuzana Truhlářová..mitlohner@uhk.cz Mgr. 7.indd 290 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29.cz Článek vznikl v rámci řešení grantu specifického výzkumu 5/2011 Adaptační proces seniorů na život v ústavní péči. 500 03 Hradec Králové e-mail: zuzana. ŠKÁROVÁ. a kol.solen. ŠVESTKA. Univerzita Hradec Králové Rokitanského 62. díl. Slovník českého práva. SPÁŠIL. ISBN 80-7201-377-7. Stárnutí společnosti. 500 03 Hradec Králové e-mail: miroslav. [cit. Miroslav Mitlöhner. Dostupný z: <http://www.

Kľúčové slová: kultúrny systém. s. spôsob ich vytvárania. we seek to eliminate and mitigate these risks by helping proffesions. Následne sa snažíme hľadať možnosti eliminácie a zmierňovania týchto rizík prostredníctvom pomáhajúcich profesií. a teda nie sú v priamej opozícii s domi- zbornik_vnutro-A5.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 291 Eliminácia rizík subkultúr mládeže Peter Papšo Abstakt: V príspevku sa venujeme v súčasnej dobe aktuálnej problematike subkultúr mládeže. (Mistrík. za najvhodnejšiu. je možné sa na kultúrny systém pozrieť aj z iného pohľadu. Subsequently. keďže poukazuje na osobnostný. V tomto zmysle môžeme kultúrny systém primárne rozdeliť na dominantnú kultúru. ako už ich názov naznačuje. 1996. že sa skladá s rôznych subsystémov. riziká subkultúr. Pri rôznych autoroch by sme sa mohli stretnúť z rôznymi názormi na delenie kultúrneho systému na jednotlivé podsystémy. Mistríka. sociálna práca. rôzne alternatívy k dominantnej kultúre. s. risks of subculture. sociálnych hodnôt a procesov. 7. ale predsa mierne odlišného delenia (obrázok 1).“ (Strieženec. Jednu z definícií kultúry prináša aj Š. Asi najznámejším delením je delenie od E. 105) Práve túto definíciu považujeme v súvislosti s témou. subkultúra. ponúkajúce. Snažíme sa identifikovať niektoré riziká subkultúr ako aj príčiny týchto rizík. We try to identify some of the risks of subcultures as well as the causes of these risks. subculture. Abstract: The article deals with the present current issue of youth subcultures. a keďže v každej kultúre sú aj rôzne iné kultúry. 58 – 65). najmä sociálnej práce. 2011 11:00:50 . ktorý ju definuje ako „súhrn výsledkov všeľudskej vzdelanosti. podľa toho. subjektívny aspekt kultúry. 1999. social pathological phenomenon. z akého hľadiska sa ho snažíme zadefinovať. Aj keď toto delenie má svoju logiku. Keywords: culture system. Kultúru vždy chápeme ako určitý systém. Vymedzujeme kultúrny systém a zaradenie subkultúr v ňom. ktorou sa chápe majoritná kultúra danej society a alternatívne kultúry. materiálnych a duchovných hodnôt. sociálnych vzťahov utvorených v priebehu existencie ľudskej spoločnosti. uchovávania a najmä premeny na vnútornú osobnostnú kultúru človeka. Defined the cultural system and the inclusion of subcultures within it. social work especially.indd 291 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. konzervatívna kultúra a marginálne kultúry. z čoho vyplýva. ktoré sú už s majoritnou kultúrou v priamej opozícii (najtypickejšou takouto kontrakultúrou sú anarchisti). nezatracujú a nesnažia sa stáť s ňou v opozícii ako s celkom. napriek tomu je v literatúre možné nájsť rôzne jeho vymedzenia. My budeme vychádzať zo síce podobného. Strieženec. ktoré celkovú kultúru dopĺňajú. sociálnopatologický jav. social work Poznámka: Príspevok je jedným z priebežných výstupov výskumnej úlohy UGA pod názvom „Subkultúry súčasnej mládeže a ich postavenie v spoločnosti“ Pojem kultúra pozná pravdepodobne každý. ktorý rozoznáva subsystémy dominantná kultúra a alternatívne kultúry. ktorou sa budeme ďalej zaoberať. kontrakultúry. osvojovania. Subkultúry. ktoré sú v iných spoločnostiach dominantnými. Tieto však ešte môžeme ďalej rozdeliť na tri zložky.

2011 11:00:50 . 7. štefanovič. ale aby sa všetky socializačné činitele vzájomne dopĺňali.“ (Jusko. Je však potrebné dávať pozor na to. aby rovesnícka skupina ako socializačný činiteľ výrazne neprevyšovala iné socializačné činitele. že subkultúry nemôžeme chápať a priori negatívne. ako ho vnímajú iní. nesnažia sa ju úplne zatrácať. j. s. ktorú síce chápeme ako súčasť kultúry ako takej. To je teda jav prirodzený.). ktorí uvádzajú. ktoré sa odlišuje od dominantnej kultúry. štefanovič. ktoré sú súčasťou vyššieho celku. subkultúra musí byť relatívne stála v čase. duchovnú a normatívnu. rovesníckeho spoločenstva. aký obraz si o ňom utvárajú jeho rovesníci (Páleník. vnútorná štruktúra subkultúry zahrňuje tie isté zložky ako majoritná kultúra. Páleník. má svoje vlastné špecifiká. byť členom širšieho. Solárová. s. 4. Jusko ich vymedzuje nasledovne: 1. Obrázok 1: Kultúrny systém Vzhľadom k téme príspevku sa však nebudeme podrobne venovať všetkým týmto subsystémom. E. Aj keď často prevláda názor. Takisto členstvo v subkultúrach vyjadruje potrebu mládeže tráviť istým spôsobom svoj voľný čas a to najčastejšie práve v rôznych rovesníckych skupinách. ale bude nás zaujímať len subsystém subkultúr. Poukazujú na to aj autori ľ. zložku materiálnu.indd 292 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. ale ju vhodne dopĺňajú. a napĺňa aj potrebu mládeže niekam patriť.292 Realita a vízia sociálnej práce nantnou kultúrou našej spoločnosti. Solárová a J. Je to prirodzený spôsob sebavyjadrenia sa mladej generácie v pluralizujúcej sa spoločnosti. Tie by sme mohli zadefinovať ako kultúru istej skupiny ľudí. 77). 17 – 18). P. zbornik_vnutro-A5. 3. t. presne vymedzené skupiny. nesmieme zabudnúť spomenúť menšinové kultúry (napríklad kultúra Maďarov. 1995. musíme skonštatovať. Nie každé zoskupenie ľudí. ale obsahuje určité odlišnosti od dominantnej kultúry. musíme v nej identifikovať niekoľko základných znakov. Byť členom nejakej subkultúry je a vždy bolo u mládeže úplne štandardné a bežné. subkultúra sa však aspoň v niektorých elementoch týchto zložiek odlišuje od základnej kultúry. 2005. však môžeme považovať za subkultúru. 2. Aby sme mohli o istej skupine ľudí hovoriť ako o subkultúre. že subkultúry predurčujú ich členov k negatívnemu vnímaniu zo strany spoločnosti. subkultúry sú menšie. alebo Rómov na Slovensku a pod. že najmä v období adolescencie sa mladý človek začína zaujímať aj o to.

indd 293 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. či suicidálnym správaním. Napríklad subkultúru EMO mnohí spájajú len s homo a bisexualitou (ktorú však nepovažujeme za sociálnopatologický jav). s. Práve táto dominancia subkultúr v socializácii mladého človeka môže spôsobiť rad problémov. že príslušníci takto pretransformovanej subkultúry jednotlivé jej elementy zle pochopia a riadia sa nesprávnymi základmi (princíp známej hry „na telefón“). Nemôžeme však na ne hľadieť len jednostranne. Vznikajú mylné predstavy o hodnotách daných subkultúr a tým sa deformuje spoločenské povedomie v danej problematike. že členovia danej subkultúry na Slovensku sa k nej dostanú už k ako ochudobnenej o jej pozitívne črty.“ (Patyi. čím v nej buduje a priori negatívne postoje k nim. To môže byť determinované najmä dvoma skutočnosťami. 2008. že sa tým do danej subkultúry začlení. Ortodoxný prívrženci subkultúry sú taktiež vegetariáni a sebapoškodzovanie považujú za negatívne“ (Patyi. pokiaľ sa niekto venuje graffiti ako umeniu na povolených plochách. Môžeme teda povedať. s. 2008. Subkultúry sú na Slovensku často spájané s viacerými sociálnopatologickými javmi. „Mládežnícke skupiny na Slovensku determinujú predovšetkým kultúrne aspekty. že jej myšlienky sú postavené na ochrane života. že keby sa mediálna politika vo väčšej miere zame- zbornik_vnutro-A5. Je však možné predpokladať. na čo poukazuje aj P. Tieto formy sú upravené tak. Druhým determinantom tohto stavu je masmediálna politika. Jusko. že mnohé z nich považujú tieto javy (kriminalita. mladý človek je náchylný tomu podľahnúť a realitu vníma len jednosmerne v zmysle subkultúrnych axiom čo je často rizikové pre ďalší sociálno – psychologický vývin adolescenta. či ničeniu planéty. 2009. že subkultúry často prenikajú do našich podmienok zo zahraničia. obsahujú aj mnohé pozitívne aspekty. „Sebadeštrukcia a samovraždy nikdy nemohli byť súčasťou opisovanej subkultúry z toho dôvodu. ktorý sme už uviedli vyššie. ktoré „často nesprávne reprodukujú myšlienky a záujmy konkrétnych skupín mládeže a z toho dôvodu dochádza k vytváraniu určitých predsudkov voči týmto alternatívam. Predovšetkým ide o oslabenie vplyvu kľúčových socializačných činiteľov tohto obdobia rodiny a školy práve na úkor vplyvu subkultúry. Najčastejšie sa o prítomnosti rôznych subkultúr dozvedáme práve z masmédií. 2008. 166). sebapoškodzovaním. že v subkultúrach skutočne prevládajú negatívne aspekty nad pozitívnymi. Na druhej strane sa už tak pri nich nezdôrazňuje napríklad odpor proti násiliu. pri čom jej negatívne črty sú zachované. drogy. ale takto mediálne zmanipulované a neúplné informácie sa dostávajú aj k mládeži. že „u adolescenta – člena subkultúry mládeže má socializácia špecifické rysy. Navyše. ochrane života zvierat a ochrane prírody. s. tak nemôžeme hovoriť o jave v spoločnosti nežiaducom. Prvou je to. Je však časté. ktoré sú importované zo zahraničia a následne sa transformujú do prijateľných foriem. 2011 11:00:51 . strata záujmu o inštitucionalizované vzdelávanie a oficiálne autority. alebo potreba milovať ľudí a všetko živé. aby fungovali v daných spoločenských podmienkach štátu. Je síce pravdou. ktorá je náchylná ich opakovať a preberať v domnienke. 163) Táto skutočnosť nie len že podáva skresľujúci obraz verejnosti k daným subkultúram. 160) Práve tento kultúrny transfer cez rôzne sociálno – kultúrne prostredia môže do istej miery pôvodné východiská subkultúr deformovať. Nezanedbateľným je tiež podiel subkultúry na formovaní názorov a postojov mladého človeka“ (Jusko. suicidalita) za svoju integrálnu súčasť. Pri subkultúre Graffiti sa zase zdôrazňuje ničenie majetku a nepátra sa po pôvodnej filozofii ktorou bolo odstránenie „šedivosti“ okrajových štvrtí veľkých miest a tiež. 63). a ľahko sa môže stať. že rôzne sociálnopatologické javy sú v rôznej miere súčasťou už materských subkultúr.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 293 pretože je časté.“ (Patyi. s. 7. ako uvádza Patyi vychádzajúc z Greenwalda. Pokiaľ je toto formovanie myslenia mládeže len v smere myslenia subkultúry a absentuje usmerňovanie zo strany ostatných socializačných činiteľov. Týmto ale nepopierame fakt.

P. 1) Nech však ide o ktorúkoľvek z vyššie uvedených skupín rizík. ku ktorým patrí napr. 62) Aplikácia Aspekt Subkultúry mládeže v procese socializácie  posilňovanie vplyvu kľúčových socializačných činiteľov (rodina.“ (Jusko. T1: Možnosti sociálnej práce pri riešení problémov subkultúr súčasnej mládeže (Jusko. problematika rasizmu a xenofóbie. Jusko.294 Realita a vízia sociálnej práce rala aj na prezentovanie pozitívnych aspektov daných subkultúr. prítomnosť subkultúr v zdravej spoločnosti je bežným a prirodzeným javom.indd 294 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. 2009. ktorý spôsobuje. zbornik_vnutro-A5. škola) Sociálne aspekty voľného času a subkultúra mládeže Sociálnopatologické aspekty mládežníckych subkultúr  formovanie relevantných názorov na subkultúru a členstvo v nej  vytváranie adekvátnych postojov k voľnému času  vytváranie možností k pozitívnemu využívaniu voľného času  prevencia patologických závislostí  vytváranie alternatívnych foriem k sociálno-deviantnému správaniu Sociálne prostredie a subkultúry mládeže  korekcia negatívnych podnetov v rámci subkultúry  redukcia škodlivých disparít medzi subkultúrou a ostatnými prirodzenými prostrediami mladého človeka Profesiové roly sociálneho pracovníka a sociálneho pedagόga vo vzťahu k subkultúram mládeže  terénny sociálny pracovník  sociálny kurátor  probačný a mediačný úradník  sociálny poradca Ako sme uviedli. kam patrí napr. Z hľadiska napĺňania sociálnych potrieb mládeže dokonca javom potrebným. Riziká členstva v subkultúrach môžeme rozdeliť na dve základné skupiny. Rôzne možnosti sociálnej práce pri riešení problémov subkultúr súčasnej mládeže prehľadne vymedzil P. či problém príslušnosťou k subkultúre zníženého sebahodnotenia. s. Je však potrebné venovať im náležitú pozornosť. faktom je. s. tak by aj tieto mohli viesť k ich napodobovaniu zo strany mládeže. čo výrazne komplikuje nadväzovanie pozitívnych vzťahov s inými ľuďmi  skupina: riziká voči spoločnosti. Jusko ich vymedzuje nasledovne:  skupina: „riziká vo vzťahu k vlastnej osobe príslušníka subkultúry. rizikové sexuálne správanie. K riešeniu problémov subkultúr je potrebné pristupovať systematicky a jednoznačne multidisciplinárne. 2008. extrémizmu. pričom je potrebné vnímať význam práve sociálnej práce v tomto procese. samovražedné a iné seba deštruktívne správanie. že v zmysle zachovania zdravej spoločnosti je potrebné na tieto riziká a problémy reagovať. aby sme dokázali prípadné negatívne javy spojené s členstvom v subkultúrach včas identifikovať a adekvátne na ne reagovať v zmysle zachovania zdravého psychosociálneho vývinu mládeže. Práve toto jeho vymedzenie uvádzame v tabuľke T1. 2011 11:00:51 . násilia a agresivity apod. 7. čo je javom žiaducim. rizikové užívanie drog a drogová závislosť. že jeho pozícia v sociálnej skupine je obyčajne nízka.

Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 295 Literatúra: JUSKO. Bratislava: Iris. Kultúra a multikultúrna výchova. 1995. 11. Trnava: AD. – SOLÁROVÁ. ed. Bratislava: Metodické centrum. Riziká a perspektívy mládežníckych subkultúr ako alternatívneho prostriedku pre vypĺňanie voľnočasových aktivít adolescentov. 2008. 2008. 2009. STRIEŽENEC. 3. ISSN 1335-1109. č.). E. Š. ISBN 80-88778-81-6. JUSKO. 2005. P.sk zbornik_vnutro-A5. In Možnosti práce s neorganizovanou mládežou (LEVICKÁ. – SOLÁROVÁ. PÁLENÍK.) Ostrava: PF OU. s. M. 2005. ISBN 80-85185-95-4. J. Z psychológie osobnosti. – ŠTEFANOVIČ. Peter Papšo Katedra sociálnej práce PF UMB Ružová 13. 1999. a kol. 2009. Banská Bystrica: PF UMB. In Mládež a spoločnosť. ISBN 978-80-7368-655-0. 1996. G. E. ISBN 978-80-8082-236-1.indd 295 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. P. Ľ. 7. 1995. 1999. P.umb. In Pedagogická evaluace’08/Sociália’08 (BOLKOVÁ. Trnava: FZaSP TU. Vybrané kapitoly zo psychológie. ed. 2008. JUSKO. E. ISBN 80-967589-0-X. Slovník sociálneho pracovníka. Ľ. – ŠTEFANOVIČ. J. 974 01 Banská Bystrica e-mail: ppapso@pdf. 17 – 26. Kontakt: Mgr. roč. 1996. Sociálna práca s mládežou a sociálnopatologické javy. 2011 11:00:51 . – PÁLENÍK. PATYI. P. Riziká subkultúr súčasnej mládeže z pohľadu sociálnej pedagogiky a sociálnej práce. ISBN 978-80-8083-705-1. In GLASOVÁ. 2008. Sociálna práca s mládežou v kontexte prevencie sociálnych deviácií u subkultúr súčasnej mládeže. MISTRÍK. J.

Užívanie drog spôsobuje problémy vo viacerých oblastiach života spoločnosti. prípadne hepatitídy. ktorý vyústil do rôznych ná- zbornik_vnutro-A5. possibility of social work methods application often collide with obstruktion in practice. K tejto skupine je možné zaradiť aj osoby závislé na užívaní drog. Je zrejmé. ako i účinnej masmediálnej politiky je súčasťou boja proti drogovým závislostiam a obchodu s drogami nevyhnutne aj liečba a následná resocializácia po návrate z liečenia. Okrem prevencie. t.296 Realita a vízia sociálnej práce Súčasný stav a perspektívy sociálnej práce v oblasti závislostí Current status and perspectives of social work in the area of addictions Ľuba Pavelová Abstrakt: Sociálna práca ako vedný odbor je v súčasnosti konfrontovaná novými poznatkami. Práve posledná fáza liečenia drogovo závislých. Addiction. as a social-pathological phenomenon is interdisciplinar problem and therefore it requires komplex solution. pričom nie je podložený adekvátnymi argumentmi. Aké sú bariéry. preto vyžaduje aj komplexné riešenie. Tento odpor vo verejnosti je často príčinou opätovného experimentovania odliečených narkomanov s drogami. Jednou z takýchto problematických oblastí je sociálna práca so závislými. Aj náhľad verejnosti na drogovo závislých je v rôznych krajinách rozdielny. ktoré sa svojim životným štýlom odlišujú od väčšiny obyvateľstva. špecifický vzťah k osobám. 7. Užívanie drog ako celospoločenský problém nie je možné vyriešiť v krátkodobom horizonte. Which are the obstructions that inhibit this complex solution? Is social work ready for this solucion? Are the another participating disciplines ready to accept social workers as an equivalent partners? This report brings view over actual possibilities and perspectives of social work establishing in thee area of addictions. 2011 11:00:51 . Závislosť ako sociálno-patologický jav je problémom interdisciplinárnym. ktoré neumožňujú výkon praxe v niektorých oblastiach. social work as a science is facing new knowledge. presadzovania práva v boji proti drogám. znižovania ponuky drog. keďže napriek postupnému zvyšovaniu ich podielu sú stále vo výraznej menšine. ich resocializácia a reintegrácia do spoločnosti však často naráža na odpor veľkej časti verejnosti. j. problems and practice.indd 296 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. which inhibit execution of practice in some areas. Každá spoločnosť si počas svojho vývoja na základe vlastných kultúrnych tradícií vypestuje vlastný. ktorý často vychádza zo zakorenených predsudkov. keďže každá spoločnosť prešla vlastným historickým vývojom. Možnosť uplatnenia metód sociálnej práce v praxi naráža často na bariéry. že problém drog a drogových závislosti nemožno chápať výlučne z pohľadu jednotlivca. ako sú napríklad kriminalita. šírenie vírusu HIV. ktoré komplexnému riešeniu bránia? Je na takéto riešenie sociálna práca pripravená? Sú pripravené ostatné odbory participujúce v tejto oblasti prijať sociálnych pracovníkov ako rovnocenných partnerov? Príspevok prináša pohľad na súčasné možnosti a možné perspektívy etablovania sociálnej práce v oblasti závislostí. ale potrebná je vhodná dlhodobá stratégia zameraná na najrizikovejšie skupiny obyvateľstva. Prináša so sebou súvisiace negatívne javy. One of these problematic areas is social work with addicted people. ale je ho potrebné vidieť v širšom kontexte života spoločnosti. Abstract: At the present time. problémami a praxou. a najmä finančné straty pre celú spoločnosť.

religionistika. od represívnych až po liberálne.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 297 rodných tradícií (http://www. s. Poznanie zmien.sk/narodnasprava/). Odbor vznikol v dôsledku postupne narastajúceho prepojovania nových poznatkov o príčinách a rozvoji závislého správania z odborov medicíny. komunitný) rámec a vyvolávajú potrebu spoločenského zásahu. psychológie. Sociálna práca sa na jednej strane zameriava na rozvoj emancipácie klienta. Ambivalencia sociálnej práce je podľa van der Laana(1998) stará téma. že: „Predmetom sociálnej práce sú konkrétne sociálne javy. ktorá konštatuje. Prevencia podľa nej znamená predchádzanie nežiadúcich spoločenských javov v rôznych oblastiach zbornik_vnutro-A5. liečba. výskum v danej oblasti (Ciutti. že rozvoj a emancipácia sú možné iba v rámci spoločnosti. Maľová (2006) hovorí o prudkej expanzii drogového problému v transformačnom období v Slovenskej republike. ich dopadov na jedinca a na spoločnosť a na sociálnu reintegráciu osôb. 19) Prístupov k riešeniu problémov závislosti existuje celý rad. poznanie jej vývoja je potrebné pre sociálnu prácu. Sú problémom. jeho rodinou i celou spoločnosťou. pedagogika. ktoré nie sú v „normalite“ alebo túto „patologickú“ či problémovú tendenciu ešte len nadobúdajú a pritom sa dotýkajú jednotlivca. že závislosti tieto charakteristiky spĺňajú. Na druhej strane je nútená zohľadňovať skutočnosť. súčasne však odbor reflektuje i poznatky z ďalších vedných odborov ako sú ekonomika. Rozvoj emancipácie klienta je možný iba komplexným rozvojom jeho bio-psycho-sociálnej podstaty a ak sa nám to takto nepodarí. Ak súhlasíme s Draganovou (2006. (Haburajova-Ilavska. porúch celej dynamiky sociálnej situácie. Všetky prístupy v sebe zahŕňajú päť základných zložiek: prevencia. Jeho jadrom je bio-psyho-sociálny model závislosti a liečby podľa Svetovej zdravotníckej organizácie(WHO). politológia. In.indd 297 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. znižovanie rizík a negatívnych javov spojených s užívaním drog. najmä v etape diagnostikovania. Sociálne situácie nie sú stabilné skutočnosti. oslovujúca praktikov i teoretikov sociálnej práce. represia. Vo všetkých týchto oblastiach má možnosť realizácie sociálna práca. musíme konštatovať. Ich riešenie je multidisciplinárne. ktorý súvisí s jednotlivcom. liečbu a výskum užívania návykových látok a iných foriem potenciálne závislostného správania. 2011 11:00:51 . Diskusia na tému. výberu metód sociálnej práce a pre samotnú realizáciu sociálnych opatrení. jednou z disciplín v tomto procese je pre mňa jednoznačne sociálna práca. Ak sa na obidve tieto skutočnosti pozrieme z pohľadu závislostí ani jedna z nich nepôjde riešiť bez nových prístupov a metód. skupiny alebo komunity. Kalina(2008) v predhovore svojej knihy charakterizuje adiktologiu ako multidicsiplinárny odbor. A práve v tomto smere je nevyhnutná stratégia prevencie drogových závislostí. 63). Burrovs. k čomu smeruje aj nový odbor adiktológia. Neustále dochádza k ich zmenám. Rozvoj služieb pre závislých je i napriek všetkým predsudkom dôležitou súčasťou budovania systému služieb prostredníctvom sociálnej práce. a to v dôsledku rozhodnutia sa jednotlivca alebo vonkajších zásahov. antropológia. kriminológia. 2002).infodrogy. 2009. ktoré v dôsledku takýchto foriem správania strádajú. s. presahujú osobný (skupinový. ktorý sa zameriava na prevenciu. či je úlohou sociálnej práce skôr emancipácia klienta alebo jeho disciplinovanosť je otázkou dnešných dní aj u nás. právo. Keď sa zaoberáme sociálnou prácou v oblasti závislostí narážame na rôzne názory odborníkov a jej samotnú ambivalenciu. sociológie a sociálnej práce. je diskutabilné aj jeho disciplinované sociálne fungovanie v spoločnosti. intervencie“. ktorá vyvolala potrebu zvýšenia efektívnosti procesov prevencie. 7.

 Medzinárodná spolupráca – skvalitniť efektivitu a účinnosť spolupráce a koordinácie s členskými štátmi v rámci EU a príslušnými medzinárodnými organizáciami.  Koordinácia a spolupráca – protidrogová problematika je priestor pre rozvoj koordinácie a posilnenie spolupráce na všetkých úrovniach spoločnosti. 2009). zbornik_vnutro-A5. na ktorých môže sociálna práca pôsobiť alebo participovať.298 Realita a vízia sociálnej práce ľudskej činnosti. výskum a hodnotenie – podpora a rozvoj prístupu založeného na rozšírení poznatkov a informácií o fenoméne drog a pochopení rizík a dôsledkov spojených s ich užívaním pre verejné zdravie a zdravie jednotlivca. In: Burrows 2002). Úsilie sústrediť na oblasť zneužívaniu prekurzorov. prostrediach a úrovniach. Aktívne sa podieľať na tvorbe vyváženého európskeho prístupu k problémom spojených s drogami. rizikám a škodám spojených s ich užívaním jednotlivcovi a spoločnosti.indd 298 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. Čo ale prevencia v oblasti závislostí znamená a čo sociálna práca v prevencii závislostí? Pri realizácii prevencie drogových závislostí považujeme za východisko Národnú protidrogovú stratégiu. Skvalitňovať intervencie a postupy založené na získaných poznatkoch a dobrých skúsenostiach. Skvalitniť systém monitorovania vývoja drogovej scény a proces hodnotenia prijatých zámerov a cieľov protidrogovej stratégie. Akčný plán vymedzuje rôzne teritóriá práce so závislými.  Znižovanie ponuky – prostredníctvom spoločného prístupu a spolupráce rozvíjať aktivity zamerané na predchádzanie. ktorá bola prijatá vládou SR v júni 2009 na obdobie rokov 2009 – 2012. Vytvára priestor pre integrovaný a vyvážený prístup k plneniu úloh vyplývajúcich z cieľov národnej protidrogovej stratégie jednotlivými rezortmi (Národná. Ide o uplatňovanie filozofie Harm reduction v teréne. kde sociálny pracovník – streetworker pracuje v prirodzenom prostredí klienta a k tomuto pôsobeniu má profesionálny mandát. Tento model dáva priestor pre prácu s užívateľmi drog. 2011 11:00:51 . Predstavuje základný rámec pre rozpracovanie a praktickú implementáciu národne protidrogovej stratégie na obdobie 2009 – 2012 v konkrétnych podmienkach. ktorí aktuálne abstinovať nechcú alebo nemôžu. Jej priority sú nasledovné:  Znižovanie dopytu – predchádzať užívaniu drog. ktorých základným východiskom pri práci s aktívnym užívateľom drog priamo v jeho sociálnom prostredí je takzvaný „public health“ prístup k problematike drog. odhaľovanie a potláčanie drogovej trestnej činnosti. Protidrogová politika a stratégia sa musia stať významnou a dôležitou oblasťou občianskej spoločnosti a činnosti odborníkov pôsobiacich v tejto oblasti a tiež priestorom na poskytovanie spätnej väzby týmto štruktúram ako jedného zo zdrojov informovania o plnení stanovených zámerov a cieľov. Súčasťou národnej protidrogovej stratégie je rámcový akčný plán ako významný nástroj plnenia jej cieľov a priorít. Týka sa to napríklad práce v teréne a nízkoprahových službách. opierajúci sa o skúsenosti získané za ostatné obdobia. 7. ktoré vedú k drogovej závislosti.  Informovanosť. výrobu a distribúciu omamných a psychotropných látok a cezhraničné nelegálne obchodovanie s drogami. Tento prístup pojednáva o vzájomnom pôsobení medzi drogou – človekom a prostredím a hľadá vzťahy týchto troch zložiek. Aktivity sa zameriavajú predovšetkým na minimalizáciu zdravotných a sociálnych rizík spojených s užívaním drog (Ciutti.

Pri práci s nimi bývajú vo vzťahu ku klientovi obsiahnuté viaceré zložky. 2005). ktoré so sebou prinesie jeho úloha v priebehu intenzívnej liečby (Matoušek. že má svoje miesto aj v psychoterapii a že môže prekryť nedostatok záujmu o túto prácu. Ide o proces na emočnej úrovni. v špecializovanej liečebni alebo v terapeutickej komunite. Dôležitým nástrojom sociálneho pracovníka v tomto období je podľa nás motivačný rozhovor s klientom. V ideálnom prípade by malo dôjsť k podpísaniu kontraktu medzi klientom a pomáhajúcim pracovníkom. poradenstva. Mal by vedieť odhadnúť optimálnu mieru pomoci. rokoch občas nazýva komunikatívnym konaním. Habermas definuje interakciu ako konanie na základe noriem. a tu mu nikto nekladie veľké prekážky k realizácii sa. Samozrejme pri dodržaní odborných a osobnostných predpokladov. 2005) poradenstvo pred nástupom do liečby. ktorú im ponúkne. Podľa Matouška (et al. Pre Habermasa je komunikácia rovnako fundamentálnym predpokladom prežitia ľudského druhu ako je inštrumentálne konanie(van der Laan. vzhľadom k tomu. ak je rodina dostatočne včas informovaná a zaradená do procesu. Z našej praxe môžeme potvrdiť zefektívnenie celého procesu práce so závislým klientom. ale závislí klienti ich vnímajú. ktorá je poskytovaná v psychiatrických liečebniach a v terapeutických komunitách. Napriek tomu. keď je pracovník v kontakte s rodinnými príslušníkmi závislého. ktorého pravidlá vychádzajú z autorom novo premyslenej Habermasovej teórie komunikatívneho konania. ktoré klient plánuje. Sociálny pracovník spolu s ďalšími členmi tímu napomáhajú tomu. cítia a reagujú na ne. To rodine umožní lepšie sa orientovať v zmenách. Cieľom tohto poradenstva je rozvoj a podpora klientovej motivácie k liečbe. Okrem empatie a pozitívneho postoja obsahuje väčšinou aj prvky výchovy. ktorý má pozitívny vplyv na úspešnosť liečby.Klienti/klientky a sociálne zmeny – možnosti a limity praxe sociálnej práce 299 Ďalšou formou pomoci drogovo závislým zo strany sociálneho pracovníka je poskytovanie predliečebného poradenstva. je dôležitým faktorom. Inšpirujúcim pre sociálnu prácu je pohľad Nerada. 2011 11:00:51 . ktoré spolu s liečbou a následnou starostlivosťou tvoria takzvané účinné liečebné kontinuum. Pred nástupom na liečenie je potrebné pripraviť závislého na nároky.. 7. Takto koncipovaný rozhovor podľa autora umožní vyhnúť sa dvom extrémom v sociálnej práci a to objektivizácii a moralizácii na jednej strane a terapeutizácie na strane druhej. to sú charakteristiky. a to už v 70. Umožní sociálnemu pracovníkovi budovať s klientom symetrický vzťah. čo klient v určitej fáze vývoja vlastného postoja ku svojej závislosti potrebuje. ktorý sa nedá predstierať. kde vlastné poňatie a štandardy sociálneho pracovníka nebudú nadradené poňatím a štandardami klienta. čiže poradenstva pred nástupom intenzívnej liečby v stacionári. je Balážiová (2008) presvedčená. Neradovej (1998) ktorí popisujú kompetencie sociálneho pracovníka pri práci s drogovo závislými. aby klienti hovorili otvorene o svojich problémoch. Sociálni pracovníci môžu mať uplatnenie v práci s drogovo závislými aj v priebehu pobytovej liečby. aby rozpoznali a porozumeli vlastnému vzorcu užívania drog a jeho spúšťacím mechanizmom (Kalina. Terapeut by mal pozorne vnímať všetky známky klientovej snahy o zmenu a podporovať ich. Zároveň je dobré. Aj podľa Van der Laana(1998) je základnou metódou sociálnej práce rozhovor. riadenie a vedenie klienta. 2003). ktoré sa nedajú ľahko naučiť.indd 299 Výtažková azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková černá azurováVýtažková purpurováVýtažková žlutáVýtažková 29. ktoré sú uznávané dvomi či viacerými subjektmi. ako aj nepredstieraný záujem. prípadne uskutočňuje. 1998). že vnímame sociálneho pracovníka skôr v primárnej a terciárnej prevencii. zbornik_vnutro-A5. Akceptovanie a empatické porozumenie sveta závislého.

(Haburajová Ilavská. Dodáva tiež. Možno povedať. V krajinách Európskej únie sú definované tzv. ktoré je potrebné jednak z hľadiska zvyšovania kvality poskytovaných služieb ale i určitého morálneho záväzku voči vykonávanej profesii (Haburajová Ilavská. Jednou z podmienok rozšírenia palety možností práce sociálnych pracovníkov s cieľovou skupinou závislých je podľa nej profesionalita v prístupe k závislým. o sociálnych službách ukladá kvalifikačné predpoklady a požiadavky na výkon práce v oblasti sociálnych služieb. arteterapii. ktorý ešte stále nedoceňujeme. musí byť účinné. Včasná intervencia je účinnejšia ako neskoršie liečenie. Aby sa zlepšilo uplatnenie sociálnej práce v oblasti liečby závislostí. zásady priorizácie v oblasti zdravotníctva. ktorá sa v liečbe i doliečovaní závislostí preferuje. psychoterapii. nepochybne by vša