-

METDY SP Olh
1.Vznik a vvoj metd socilnej prce, ich zkladn charakteristika a vysvetlenie pojmov (metdy, metodika, metodolgia, techniky, postupy).
Metodika = sbor ustlench pravidiel, postupov v konkrtnej socilnej prci, urit najveobecnejiu a najzauvanejiu, z ktorej socilny pracovnk vyber a aplikuje postupy na konkrtne podmienky SP s klientom. Je to spsob konania. Predstavuje shrn znmych a vedecky akceptovanch metd, postupov a technk, ktor s pouvan v praktickej i teoretickej rovine. Metodolgia = je vedn disciplna, asto interpretovan ako sas logiky, pojednvajca a zaoberajca sa vskumom a analzou princpov a metd skmania ako aj ich vlastnou aplikciou. Je to uenie o metde. Technika = nvod na pouitie metdy, alebo na jej modifikciu, prispsobenie tak, aby zodpovedali pecifickm problmom, vyplvajcim z klientovej situcie. Technika je tak spsobom, ktor umouje klientovi v spoluprci so socilnym pracovnkom nieo zska, nieoho dosiahnu. Vvoj metd SP (v zpadnej kultre): 1900 1920 - zo zaiatku tohto obdobia sa metdy formovali s vvojom socilnej prce na bze neorganizovanej socilnej starostlivosti, voluntarizmu. 1920 1940 - toto obdobie je asom vypracovania prvch metodk. Siln vplyv USA na eurpsku SP. 1940 1950 - prechodn obdobie, kedy je klasick metodika (prca s jednotlivcom, skupinou a komunitou) vytlan analzou a realizciou konkrtnych loh. Pod vplyvom 2. sv. vojny, 1950 1960 - obdobie je charakteristick rozvojom socilnej starostlivosti najm v priemyselne rozvinutch krajinch, charakteristick truktrou, polarizciou spolonosti. Otvra sa problematika socilneho uplatovania jednotlivcov a skupn. 1960 1980 - kritick obdobie, hlavne o sa tka klasickch metd. Vstupuje do popredia multifaktorilnos problmov, s ktormi sa stretva vo svojej praxi socilny pracovnk. Otvra sa diskusia o generalistickej podstate SP Po roku 1980 badme vvojov posun v metdach SP najm z pohadu rozsiahlych trukturlnych zmien v spolonosti (E), globalizcia, multikulturalizcia, fenomm starnutia populcie, nrast trukturlnej nezamestnanosti, krza rodiny... Metdy SP sa rozvjaj na poli interakcie jedinca so spolonosou.

2.Etapy a zsady socilnej prce s jednotlivcom. Rozdelenie, vymedzenie a opis jednotlivch etp.
Termnom etapa oznaujeme urit pecifick sek prce s klientom, ktor je dobre vydelitenm sekom z metdy ako celku.. Americk kola, reprezentovan v tejto oblasti najm Richmondovou a Robinsovou etapa socilnej evidencie a prvho kontaktu 1. socilna diagnostika 2. etapa vypracovania socilneho plnu socilna terapia 3. etapa overovania vsledkov / innosti socilnej terapie (zaznamenvanie, dokumentcia) Franczska kola, reprezentovan Cristinou de Robertis vymedzuje tri zkladn etapy alebo fzy 1. oboznmenie sa s prpadom (1.kontakt, analza prpadu, evidencia) 2. hodnotenie / stanovenie socilnej diagnzy (diagnostika, pln prce, voba pracovnch metd) 3. intervencia a zakonenie (socilna terapia, rehabilitcia, poradenstvo...) Kombinciou oboch prstupov je vytvoren nov model, ktor je zrove vntorne dostatone diferencovan tak, aby mohol by vhodnm modelom najm poas kolskej prpravy budcich socilnych pracovnkov, ale tie me fungova ako kontroln model socilnych pracovnkov v praxi v prpade, e z rozlinch dvodov sa nedar spene riei klientovu situciu. Tento model sa sklad zo tyroch zkladnch okruhov: 1. Oboznmenie sa s prpadom = kontakt, analza (situan analza), evidencia 2. Socilne hodnotenie = soc. diagnostika, pln prce, voba pracovnch metd 3. Socilna intervencia = socilna terapia, rehabilitcia, poradenstvo, diskusia

4. Zakonenie prpadu = katamnza

3.Pozorovanie, rozhovor ako zkladn metdy socilnej prce.

Zkladnmi empirickmi metdami socilnej prce, ktor SP pouva s rozhovor a pozorovanie. Rozhovor Je zmern organizovan komunikcia, v ktorej jeden subjekt odpoved na otzky inho subjektu, ide o vmenu info, prebiehajcu medzi dvoma (viacermi) zastnenmi stranami, vytvra most (cestu), ktorou sa dostvaj k sebe niekedy celkom rozdielne svety zastnench, je to metda kadodennho ivota. Komunikcia je chpan ovea irie ako len vmena slov. Zapja sa tu ako verblny, tak aj neverblny prejav. Poas rozhovoru si teda vmame verblnu i neverblnu strnku rozhovoru. Pozorovanie Je jedna z najstarch a zkladnch metd skmania, zaklad sa na cieavedomom, systematickom a plnovitom zaznamenvan vonkajch prejavov osobnosti. Medzi charakteristiky pozorovania patr: objektvnos, plnovitos, systematinos a presnos. Pri realizcii pozorovania je potrebn si jednoznane stanovi cie, premyslie si pln pozorovania, ktor do uritej miery zabezpe i jeho systematinos.

4. Socilna prevencia (rozdelenie a charakteristiky)

a) Primrna (univerzlna) vyuva vasn vyhadvanie rizikovch faktorov a snh o samotn intervenciu u rizikovch osb, oslovuje viac ud bez identifikcie (prednky, mdi, letky, vonoasov aktivity, psobenie na vchovu v rodine a v kole) b) Sekundrna (selektvna) zabrauje prehlbovaniu u vzniknutch porch psychickho alebo socilneho vvinu klienta. Tu sa vyuvaj efektvne odborn metdy typu npravnej innosti, lieebno-vchovn prevencia, vchovno-rekrean tbory... oslovuje cieov skupinu s konkrtnym problmom c) Tercirna (indikovan) zniuje negatvne socilne dsledky. Praktick formy s rehabilitan a resocializan techniky a innosti. Zamedzenie recidvy (drogovo zvisl, po prepusten z vkonu trestu...),

5. Socilna intervencia a socilna terapia (postupy, ben a krzov intervencia).

Socilna intervencia Z pohadu socilnej prce ide o priame zasahovanie do spsobov konania jednotlivcov, skupn, prpadne intitci. V prpadovej socilnej prci to znamen, e klient m v SP psychick aj praktick oporu. Podstata intervencie je vo veden jednotlivca k svojpomoci, nielen ako pasvneho odberatea pomocnej ruky, usmerova loveka v zmysle viery vo vlastn sily a altruistickho sprvania. Tvor vlastn jadro socilnej prce s klientom. Zsady intervencie: - ponecha klientovi prvo na rieenie vlastnho problmu poda svojich monost a schopnost, repektova jeho urenie hranc intervencie - akceptova klienta s jeho silnmi aj slabmi strnkami, dverova mu, e je schopn zmeny vlastnmi silami - hada a njs siln strnky osobnosti klienta, hada spolon hodnoty - uskutoova mlanlivos v osobnch veciach klienta, umoni nahliadnu klientovi do vlastnho spisu - zo strany socilneho pracovnka prebra zodpovednos za dobro rodiny klienta - SP je zodpovedn pred klientom, aj pred sebou samotnm, spolonosou a profesionlnou obcou - novinky treba pouva v zhode so stanovenmi ciemi prce. Nov informcie, ktor mu ma pre klienta vznam, je SP povinn sprstupni. Typy intervencie (Kopiva K. 1997) 1) Intrukcia nvod k jednaniu a konaniu 2) Komentr socilny pracovnk odpoved na problm vlastnm stanoviskom 3) Kladenie otzok zkladn forma intervencie v systematickej prci 4) Rezonancia dva smer a zameranie v intervencii. Zkladnmi typmi inervencie s rozhovor, terapia, rehabilitcia.

Poda stupa naliehavosti, rozliujeme: 1) Ben socilnu intervenciu 2) Krzov intervencia Socilna terapia Je svojou podstatou soc. vchovnm psobenm na klienta s cieom dosiahnu npravu (sanciu) pomerov v osobnom ivote klienta. Sancia sa realizuje prostrednctvom konkrtnej formy soc. pomoci. Je to proces, ktor je zaloen na dynamickej interakcii medzi klientom a SP. V tomto procese ide o vedom silie formovania nzorov, presveden, postojov, citov a konania klientov. Je sasou socilnej intervencie. Pod socilnou terapiou rozumieme innos zmeran na obnovu, zlepenie, ozdravenie alebo zmiernenie socilneho stavu, v ktorom sa klient nachdza. Odstrnenie poruenej rovnovhy medzi klientom a prostredm.

6. Socilna prca s jednotlivcom. Vymedzenie pojmu a praktick innos socilneho pracovnka.

Socilna prca s jednotlivcom je historicky najstarou metdou socilnej prce. Snaha vedecky podloi profesiu socilna prca zana prve teoretickm rozpracovanm postupu socilneho pracovnka s jeho konkrtnym klientom. individulna socilna prca, socilna prca s jednotlivcom, prpadov socilna prca, case work. Pod socilnou prcou s jednotlivcom sa rozumie priamy kontakt socilneho pracovnka s klientom v zujme vyrieenia jeho socilne problmovej situcie, priom draz sa kladie rovnomerne na mon vplyvy koreniace v osobnosti klienta (vplyvy mikroprostredia), ako aj na mon vplyvy psobiace v jeho okol. Socilna prca s jednotlivcom patr k najrozpracovanejm oblastiam metd socilnej prce. V teoretickej rovine sa socilna prca s jednotlivcom zaober otzkami ivotnho cyklu, vplyvu rodiny na spen socializciu jednotlivca, na problmov sprvanie a monosti jeho npravy, interaknmi vmenami at. SP ako vysokokolsky vzdelan odbornk na zklade etickch princpov socilnej prce, vedomost, zrunost a osobnostnch predpokladov usiluje o stanovenie diagnzy hlavnho problmu klienta a alej aktvne pracuje na oakvanej zmene spolu s klientom.

7. Prpadov socilna prca. Miesto kazuistiky v socilnej prci.

PRPADOV SOCILNA PRCA je jedna zo zkladnch metd socilnej prce (SP) jedna z najstarch -vychdza z poznatku, e kad klient je individulny a jeho problmy s pecifick t.j. in lovek s rovnakm problmom ho bude vnma inak. SP, ktor sa zaober prpadovou socilnou prcou je prpadov manar - manar preto, lebo mus naplnova priebeh jednotlivch opatren a sleduje ako to ide lohou prpadovho pracovnka je zaobera sa komplikovanmi problmami klienta v ich celej rke riei potrebu zodpovedajceho prjmu, dostupnho bvania, zaisuje dostupn zdravotncku starostlivos, rekvalifikciu, pomha pri hadan zamestnania... lebo mnoh systmy s nekoordinovan a nepouen klient sa v nich asto nedoke sm orientova. Prpadov prca vychdza z predpokladu, e cena jedinca je nadraden vetkmu ostatnmu - t.j. je postaven vyie, ne zujmy intitci alebo akkovek hmotn hodnoty. Prpadov socilna prca stavia na sile loveka pomha mu zorientova sa v problme a nachdza alternatvne rieenia - dleit je zamera sa na jeho schopnos riei problm a nie stava na jeho bezmocnosti 1. tzv. identifikcia vhodnho klienta 2. urenie klientovch potrieb (diagnostika) 3. naplnovanie sluieb alebo lieby SP kontaktuje kolegov (odbornkov) a navrhne spoluprcu 4. zskanie potrebnch zdrojov pre klienta 5. monitorovanie prpadu sptn vzba Metdy pri prpadovej socilnej prci: fzy praktickej prce s klientom: 1. socilna tdia 2. vyetrenie anamnza 3. intervencia samotn odstraovanie problmov 4. ukonenie prpadu Metdy:

Rozhovor zkladn metda Pozorovanie- neverblna komunikcia, verblna... Socilna prpadov prca je prepracovan metda pomhajca uom, aby so pomohli sami ani najzodpovednej socilny pracovnk nikdy nerob pre klienta to, o klient me pre seba urobi sm pomha mu pozrie sa na jeho problm z inho uhla pohadu. KAZUISTIKA sli na bliie rozpoznanie prin problmov. Je to shrn pozorovan, prkladov, opis toho, o sa naozaj stalo. Jej obsahom s prbehy zo skutonho ivota a opis rieenia problmov. Je to proces zhromaovania dajov (o jednom prpade). Kazuistika je tdium vetkch dostupnch psomnch a inch materilov postihnutho jedinca v smere diagnostickho ohodnotenia a sformovania zverov (pouva sa v psycholgii, pedagogike, sociolgii, socilnej prci, vo vede a vskume). Sli nm k ilustrcii, alebo vyvodeniu istch teoretickch zverov a k pravdivmu popisu konkrtneho prpadu

8. Komunikcia a komunikan zrunosti socilnych pracovnkov. Problematika komunikcie so socilnym klientom.

Komunikcia je proces, v ktorom ide o vmenu info (poznatky, emcie, hodnoty, normy, elania, postoje, zrunosti...), prebiehajcu medzi dvoma (viacermi) zastnenmi stranami, vytvra most (cestu), ktorou sa dostvaj k sebe niekedy celkom rozdielne svety zastnench, je to metda kadodennho ivota. Rozsah komunikcie obsahuje informcie vypovedan, ale aj zamlan. asto prve tie nevypovedan maj rovnak a viu dleitos. Komunikan prostriedky slovo, ktor sa viae do viet a odovzdva sa tak urit mylienkov obsah; - nonverblna komunikcia - osobn sksenosti osb (rozdielne chpanie komunikanej situcie) - komunikan prostredie (kde prebieha rozhovor) - sptn vzba (uistenie sa o dobrom porozumen) Neverblna komunikcia - ak si lovek nedva pozor na svoje neverblne prejavy, vysiela mnoho sprv ich sprvne vnmanie a vyhodnocovanie je vemi prnosn a dokresuje loveka

9. Diferencicia metd (delenie) socilnej prce s jednotlivcom.

Rozdelenie metd soc. prce: Formlne: 1. Teoretick (analza, syntza, indukcia, dedukcia, historick, porovnvacia-komparatv.) 2. Empirick (pozorovanie, rozhovor, dotaznk, kazuistika, analza dokum., experiment) Poda veobecnch kritri: 1. Metdy pouvan takmer vo vetkch spoloensko-vednch disciplnch po ich aplikcii na konkrtnu oblas poznania (Patria sem metdy ako analytick - logicko-analytick (alebo regresvna), syntetick, progresvna, induktvna, deduktvna, genetick, deskriptvna, axiomatick, empirick, vskumn, historiografick...) 2. metdy spolon viacerm disciplnm pouvan predovetkm v psycholgii, pedagogike, sociolgii a socilnej prci a v niektorch inch vednch disciplnch (Mornova sociometrick, metda kauzlnych atribci, zitkov metdy, exemplifikciie, heuristika, metdy optimlnej komunikcie, hodnotenie) 3. metdy vlastn socilnej prci - metdy, ktor vznikli priamo v oblasti praxe soc. prce a ktor s poda Herpina na trhu intelektulnej tvorivosti originlnym prspevkom do metodolgie. Zrove sa predpoklad, e kad z tchto novch metd by mohla prispie k vyrieeniu potencionlnych krz hroziacich spolonosti asov hadisko = klasick metdy (SP s jednotlivcom, prpadov, so skupinou, s komunitou) modern metdy (Soc. managment, soc. projektovanie, soc. plnovanie) Demografick hradisko = SP s demi, s mldeou, s dospelmi, s obanmi vyieho veku, so enami, s mumi, s etnickmi skupinami, s Rmami Statusov hadisko = SP s nezamestnanmi, s bezdomovcami, so spoloensky neprispsobenmi osobami, s migrantami, s etnickmi minoritami... Poda miesta vkonu = SP ternna, intitucionlna, komunitn, ambulantn Poda druhu vykonanej innosti/ aktivity = soc. sluby, soc. poradenstvo, soc. prevencia, socilnoprvna ochrana, penitencionrna a postpenitencionrna starostlivos, soc. prevencia, supervzia, dvky, poistenie, antiopresvne techniky, negocicia, medicia, nhradn rodinn starostlivos, posudzovanie potrieb,

sprostredkovanie, soc. terapia, krzov intervencia, socilna intervencia, multiperspektvna prpadov prca, streetwork, vzdelvanie profesionlov, soc.vskum, soc.a diagnostika

10. Vlastn metdy SP s jednotlivcom. Vymedzenie.

metdy vlastn socilnej prci - metdy, ktor vznikli priamo v oblasti praxe soc. prce a ktor s poda Herpina na trhu intelektulnej tvorivosti originlnym prspevkom do metodolgie. Zrove sa predpoklad, e kad z tchto novch metd by mohla prispie k vyrieeniu potencionlnych krz hroziacich spolonosti. Dnes ide o irok skupinu metd, ktor z hadiska ich vntornch charakteristk meme na zklade uritch demarkanch hadsk rozdeli napr. do nasledovnch skupn: asov hadisko = klasick metdy (SP s jednotlivcom, prpadov, so skupinou, s komunitou) modern metdy (Soc. managment, soc. projektovanie, soc. plnovanie) Demografick hradisko = SP s demi, s mldeou, s dospelmi, s obanmi vyieho veku, so enami, s mumi, s etnickmi skupinami, s Rmami Statusov hadisko = SP s nezamestnanmi, s bezdomovcami, so spoloensky neprispsobenmi osobami, s migrantami, s etnickmi minoritami... Poda miesta vkonu = SP ternna, intitucionlna, komunitn, ambulantn Poda druhu vykonanej innosti/ aktivity = soc. sluby, soc. poradenstvo, soc. prevencia, socilnoprvna ochrana, penitencionrna a postpenitencionrna starostlivos, soc. prevencia, supervzia, dvky, poistenie, antiopresvne techniky, negocicia, medicia, nhradn rodinn starostlivos, posudzovanie potrieb, sprostredkovanie, soc. terapia, krzov intervencia, socilna intervencia, multiperspektvna prpadov prca, streetwork, vzdelvanie profesionlov, soc.vskum, soc.a diagnostika Klasifikcia metd SP poda Hainesa (1975): 1. Priame - bezprostredn: objasnenie, informovanie, persuzia, dohad, tvorba novch monost 2. Nepriame: organizcia, dokumentcia, programovanie, plnovanie, metodick konanie, spoluprca s inmi odbornkmi Metdy socilnej prce sa uskutouj v klientovom prirodzenom svete, m sa vo svojej podstate tkaj truktry a rozsahu klientovho sveta, miery zvldnutia tohto sveta, vvojovch charakteristk jeho sveta a monost rozirovania klientovho sveta. Vlastn rodina - metdy sp so zneuvanmi, tranmi a zanedbvanmi demi - metdy sp. s osamelmi rodimi - metdy sp. s rodinami v rozvodovom konan - metdy sp. s mnohoproblmovmi rodinami - metdy sp. s obeami nsilia v rodine Status klienta (miera zvldnutia prichdzajcich ivotnch situci) - metdy sp. so zdravotne znevhodnenmi - metdy sp. s jedincami s mentlnym postihnutm - metdy sp. s duevne chormi - metdy sp. so starmi umi - metdy sp. so zomierajcimi Svet klienta (nezvldnutie uritej ivotnej situcie) - metdy sp. s uvatemi omamnch a psychotropnch ltok - metdy sp. so enami poskytujcimi platen sexulne sluby - metdy sp. s rizikovou mldeou - metdy sp. s dlhodobo nezamestnanmi - metdy sp. s bezdomovcami - metdy sp. s uteencami - metdy sp v rmci probanej (skka, dkaz) a medianej (neformlny proces rieenia) prce

11. Krzov intervencia (typy krz, metodika rieen).

Krzov intervencia je metda, ktor sa pouva v nhlych situcich (krza krisis z gr. oznaovalo sdny spor, ktor rieil sd, neskr na oznaenie situcie napr. zraujcej...) Predpokladom dobrho (sprvneho) rozhodnutia v priebehu krzy je schopnos rozli medzi podstatnm a nepodstatnm. Krzov intervencia ako metda sa zaala rozvja neskoro. Termn krza najskr sa pouval v medicne svis s obdobm, ktor predchdzalo zmene v pacientovom zdravotnom stave (bu v smere uzdravenia alebo mrtia). V poslednch desaroiach sa pouva v svislosti s javmi psychologickho, socilneho a ekologickho charakteru. Typy krz: 1. poda spsobu manifestcie t.j. poda toho, ako sa krza prejavuje navonok a) zjavn lovek pripa, e je v takej situcii uvedomuje si ju; je si vedom nsledkov, nti ho to hada rieenie; ich vhoda je, e lovek akceptuje aj prpadn odborn pomoc b) latentn lovek bu nevie, e sa ocitol v krze alebo ju popiera; me s aj o dlh asov obdobie, kedy krza nie je zjavn, ale potom sa postupne stupuje vysti do zjavnej krzy; prejav sa aj napr. nikom do choroby, prehnan aktivita... 2. poda priebehu aktna krza - jej priebeh je presne rozpoznaten chronick trv ist as 3. poda zvanosti a) situan s spsoben udalosami, ktor lovek neme ovplyvni b) tranzitrna krza z oakvanch zmien; c) krza, ktor pramen z traumatizujcej situcie d) krza dozrievania je pomerne rozren a priklad sa jej najmen vznam e) krza prameniaca z psychickej poruchy nevznik nhle, ale ako nsledok chronickej krzy f) psychiatrick neodkladnosti (?) Priebeh krzy (Caplan popsal jednotliv fzy): 1. jedinec vnma ohrozenie, dsledok zvenie zkosti - aktivuje sa vyrovnvacia stratgia, ak sa neosved nastupuje druh fza 2. al zmtok, pocit zranitenosti a nedostatku kontroly nad situciou - tendencie vyrovna rovnovhu nhodnm spsobom; ak sa nedar redukova zkos a rieenie sa neobjavuje, jedinec vstupuje do alej fzy 3. pokus o predefinovanie krzy s ndejou, e u znme vyrovnvacie prostriedky bud spen; nov spsoby rieenia mu prinies rozuzlenie; jedinec je schopn pripusti pocity a robi rozhodnutia, ktor ho mu vrti do predkrzovho fungovania; ak sa to nepodar, krza sa prehlbuje; v tejto fze je lovek najviac otvoren prija pomoc 4. zvan psychick dezorientcia - zkos prerast do stavu paniky, objavuj sa hlbie psychick, emocionlne zmeny; odborn zsah je v tejto fze najproduktvnejm opatrenm Krzov intervencia Je pecializovan pomoc osobm, ktor sa ocitli v krze ide o zsah nielen na individulnej rovni, ale tie o zsah aj na rovni rodiny v nutnch prpadoch aj o intervenciu psychofarmakologick, prp. spojen s krtkodobou hospitalizciou. Priekopnkom v tejto oblasti bol Erik Lindeman 40 roky 20. st. Krzov intervencia bva krtka, niekedy ide len o jedno stretnutie vinou nepresahuje 6 stretnut. Je zameran na zvldnutie aktneho problmu, asto vo viacerch rovinch (aj prvna konzultcia) na rieen sa podieaj viacer odbornci. Je to pecilna schopnos nutn vcvik, znalosti. Benou stratgiou bva, e s prizvan rodinn prslunci, resp. udia, ktor s pre klienta vznamn. Krzov intervencia je zsah v dobe krzy, ktor sa sna minimalizova ohrozenie klienta, objavi a posilni jeho schopnos vyrovna sa so zaou tak, aby jeho adaptcia posilnila jeho rast a integritu a aby sa predilo negatvnym, detruktvnym spsobom rieenia situcie. Ponka klientovi pomoc s cieom uahi komunikciu, vrti sebadveru, vyjadri emcie, mobilizova podporu a umoni o najpriliehavej odhad jadra problmu. Princpy krzovej intervencie: 1. okamit pomoc - 24 - hodinov dostupnos 2. ahk dostupnos sie centier, ich zviditenenie; umiestni v centre mesta 3. kontinulna starostlivos - podva informcie kolegom, aby klient nemusel vetko znova opakova;

ciele intervencie (minimlne) intervencia neme vyriei vetky problmy klienta me ho podpori v hadan rieenia, pripravi ho na situciu; pozornos zacieli len na niektor aktulne problmy; 5. prevencia monho zhorenia stavu 6. prevencia v kontexte klientovch vzahov - klient je sasou rodiny, vzahu, pracovnho alebo priateskho spoloenstva 7. aktvna pomoc ak je to nutn direktvny prstup; poui vetko, o klientovi prospieva, pomha mu nie je mon dra sa len jednej techniky; mus tu by ist rove ochoty a schopnosti vychdza klientovi v strety; 8. o najmenej obmedzujce prostredie pr. ubytovanie v krzovom centre, len ak je to naozaj nutn t.j. ak s vyerpan vetky alie monosti (rodiny, priateov, a pod,...) Postup - pri prci s klientom v krze je potrebn venova pozornos tmto oblastiam: 1. okamit redukcia ohrozenia 2. prv odhad situcie a jej posdenie 3. formulcia hypotzy 4. intervencia Krzov intervencia organizcie, ktor ju poskytuj: 1. linky dvery maj vhodu dostupnos, poskytuj okamit pomoc, s anonymn 2. krzov centr maj viac pecializci; komplexnos sluieb intervencia ale aj doasn ubytovanie 3. centr poradensko-psychologickch sluieb - vhoda komplexnos pomoci odbornci z rznych profesi; nevhoda horia dostupnos (vek mest) a zvyajne mvaj radn hodiny 4.

12. Medicia (princp rieenia konfliktov, meditor).

Medicia je jedna z najnovch metd (je stle v zaiatkoch) v oblasti mimosdneho vyjednvania. Je to alternatvna metda pre rieenie sporov, pomha zniova prekky v komunikcii a podporuje socilne zbliovanie ud. Pouva sa napr. v prvnej praxi. Je to neformlny, truktrovan proces rieenia konfliktov, pri ktorom meditor, ako nezvisl a nezaujat osoba, pomha stranm identifikova ich zujmy a podporuje ich v hadan spolonch, praktickch a relnych rieen, ktor by uspokojili obe strany. Motivuje ud ui sa meni svoje postoje a chovania. Pomha riei problmy novmi spsobmi, vyjadrova svoje pocity a zamera ich pozitvnym smerom. Je to aktvny truktrovan proces, zameran na vytvorenie dohody v konkrtnom prpade. . Rozoznvame 5 typov sprvania sa ud v konfliktoch (pri ich rieen): a) prispsobenie sa - submisvne sprvanie b) presadenie sa - draz len na c) nik - dan spor sa nechva tak, neriei sa, o veci sa nediskutuje d) kompromis - klasick rieenie e) dohoda (konsenzus) - adekvtne rieenie; najefektvnej, ale asovo najnronej spsob Princpy medicie a jej vhody: a) nestrannos - ide o schopnos meditora pristupova k stranm bez predsudkov; b) vyvenos - ide o zabezpeenie toho, aby sa strany rovnomerne podieali na rieen sporu c) neutralita - nehodnotiaci postoj meditora ku klientom; meditor repektuje nzory, postoje, nvrhy d) nezvislos - iadne finann, vzahov alebo psychick prepojenie s niektorou stranou; Rola a schopnosti meditora Meditor je stredn postava socilny pracovnk m niekoko loh - je to kolen profesionl so pecifickmi schopnosami, odbornmi znalosami, analytickmi schopnosami a sksenosami Hlavn lohy meditora: 1. vysvetli proces medicie, jej fzy a postupy 2. uahi komunikciu a by zodpovedn za proces 3. zhromaova informcie o danom prpade a pracova so stanoviskami, emciami a postojmi klientov 4. analyzova informcie, definova sporn body budce predmety jednania, rozliova ich 5. sprostredkova dohodu, zvaova jednotliv nvrhy a pomha so spsanm dohody 6. Schopnosti efektvnej komunikcie: Nevhodn postupy: radi stranm; hodnoti ich nzory a skutky moralizova; dva najavo, e je okovan

Proces medicie a jej fzy postup: 0. fza prprava - zska klientov pre mediciu; 1. fza zahjenie otvorenie - privta, vzjomne sa predstavi 2. fza - meditor nava stranm aktvne nava astnkom; porozumie, 3. fza - strany navaj jedna druhej - pomc kadej zo strn pochopi, ako vnma konflikt 4. fza - hadanie monch rieen - pomc njs rieenie k prospechu vetkch 5. fza - dosiahnutie dohody - strany predloia revidovan nvrhy rieen 6. fza - spsanie dohody a zver medianho procesu - spsa dohodu tak, aby bola vyven, relna, konkrtna, asovo vymedzen, dosiahnuten a meraten Konflikty vhodn pre mediciu: ak s strany zvisl na vyrieen sporu, pretoe obe prispeli svojm sprvanm a konanm k vytvoreniu konfliktu ak to tak nie je, bude len na vli druhej strany, aby vyla v strety strane, ktor sa cti pokoden kde obe strany ctia pribline rovnak mieru zodpovednosti ak to tak nie je, odmietnu akkovek spoluprcu ak spor a jeho potencionlne rieenie dva priestor pre hadanie dohd, vyhovujcich obom stranm (tzn. existuje viac ne jedna, dve monosti) kde strany s schopn komunikova aspo na minimlnej rovni, kvli vmene informci ak ide o konflikt, ktor m svis so sdnym konanm (napr. nsilie) t.j. trestno-prvne zleitosti, ale napr. rozvod je vhodn strany ani ich prvni zstupcovia nezastvaj nzor, e je nutn, aby jedna strana bola vazom a druh porazenm obe strany shlasia s mediciou Nevhodn konflikty pre mediciu: astnci sporu konaj zsadovo ak sa jedna strana sna porazi druh kde jedna strana pouva hrozby, fyzick nsilie na dosiahnutie svojich zujmov situcia, ke ide i zkladn obianske a stavn prva, s nrokmi na odkodnenie ak jedna strana nie je ochotn poskytn vetky informcie a odmieta ich objektvne overenie ak s astnci pasvni chc vyriei konflikt aj za cenu zrieknutia sa vlastnch prv ak jeden z astnkov je zvisl (alkohol, drogy) ako sa jedna zo strn doaduje autority, ktor by rozhodla (meditor nie je sudca) astnci s patologickmi rysmi osobnosti alebo agresvnym sprvanm nie s schopn ani po oddelen produktvne diskutova ak m meditor morlne, etick zbrany alebo predsudky tkajce sa osb alebo predmetu sporu preda inmu Medicia v SP - pouva sa na rieenie interpersonlnych konfliktov (partnersk, rodinn) problmy; problmy s komunitami (etnik); u ns mlo vyuvan nedostatok meditorov + mlo informci o alternatvnych spsoboch rieenia sporov. Medicia je mon v oblastiach: rodina predrozvodov, rozvodov, majetkov spory, medzigeneran...; komunitn; obchodn medzi firmami a v rmci firiem; trestnoprvna a obianskoprvna.

13. Streetwork (objekty, metdy, harm-reduction).

Streetwork = je to metda socilnej prce, zaober sa rizikovmi skupinami klientov, ktorch ivotn tl je priamo spojen s poulinm ivotom (ak tam trvia vinu svojho asu, zarbaj na ulici - tieto osoby s kontaktovan vo svojom prirodzenom prostred). Orientuje sa na podporu skupn a jednotlivcov (podpora v zmysle uahenia ich ivotnej situcie + zniovanie rizika - infikovan injekcie a tie ich akceptcia pochopenie zo strany spolonosti). Cieov skupiny: a) detsk klienti b) mlde:

c) dospel klienti: bezdomovci je ich niekoko typov: d) klienti, ktor sa ivia prostitciou riziko prenosu chorb Formy streetworku: 1. priama prca spt s klientom na ulici je najdleitejia - streetwork depist (vyhadvanie, kontakt s nimi); - K-centr (komunitn, nzkoprahov) 2. HARM REDUCTION zniovanie rizika distribcia kondmy, ihly, injekn striekaky; 3. nepriama prca prprava projektov zskavanie financi , ,vzdelvanie v tejto oblasti 4. presmerujce aktivity supervzia medicia socilna asistencia doprovod klienta pri vybavovan na radoch Dleit je aj monitoring mapovanie ternu, je zameran na poznanie charakteru lokalt, sie pomhajcich zariaden, miesta kde sa vykonva neiaduca innos a pod. Vyhadvanie sa orientuje na vskyt npadnch skupn ud so sklonom k nsiliu a protispoloenskmu sprvaniu.

14. Supervzia (formy a metdy, blintovsk skupiny). Syndrm vyhorenia.

Supervzia je metda zvyovania: a) kvality a profesionality socilnej prce - silie, aby sa zlepovali metdy v socilnej prci pr. vzdelvanie socilnych pracovnkov b) zvyovania kompetenci socilneho pracovnka t.j. zvyovanie reaknch schopnost jeho rozvoj ako profesionla Supervziu realizuj supervzori. Supervzor m bohat sksenosti v socilnej prce. Vedie socilnych pracovnkov pri prci s klientom je to konzultant Typy (formy) supervzie: 1. individulna supervzia supervzor pracuje s jednm pracovnkom 2. skupinov prca so skupinou socilnych pracovnkov a) riadiaca supervzor je zrove riadiacim pracovnkom b) vcvikov ide o vcvik, posilnenie kompetenci SP, nau novm sksenostiam c) blintovsk skupiny s postaven na inom zklade; autor Michel Balint = supervzor nie je dominantn; tvoria ju socilny pracovnci z rznych oblast; je to skupinov metda rieenia problmu, ktor sa vyuva hlavne v psychterapii 3. kolegilna supervzia rieenie problmov s kolegami na pracovisku; 4. intervzia skupinov supervzia bez supervzora 5. autovzia realizovan na sebe samom; socilny pracovnk si je sm supervzorom 6. vzjomn konzultovanie dvoch kolegov recipron - dopredu sa mus uri kto je supervzor a kto je supervidovan Poda formy supervzie a pozcie supervzora: a) intern b) extern - voi intitcii Poda toho ako asto a kde sa supervzia vykonva: a) pravideln b) prleitostn Syndrm vyhorenia je sbor typickch prznakov vznikajcich u pracovnkov pomhajcich profesi v dsledku nezvldnutenho pracovnho stresu. Pracovnkom me by profesionl, ale i dobrovonk. Je na subjektvnej rovni prevldajcou prinou toho, e pracovnk socilnych sluieb svoju lohu nezvlda alebo socilnu prcu opa. Ten, kto organizuje socilnu prcu, by mal uva metodick postupy tak, aby pravdepodobnos vvoja syndrmu vyhorenia minimalizoval. Syndrm vyhorenia je vdy vslednicou interakcie podmienok k prci vytvorench organizci, pre ktor profesionl alebo dobrovonk pracuje, a subjektvnych oakvan pracovnka. Prejavy syndrmu vyhorenia

neangaovan vzah ku klientom, dranie sa zavedench a tandardnch postupov prci je venovan nutn minimum energie preferencia administratvnych innost draz na pracovn pozcie, na sluobn postup, v vahch o innosti sluby, prp. i o budcnosti klientov prevlda skepsa; ast pracovn neschopnosti, iadosti o platen vono, niekedy i tehotenstvo; obmedzovanie komunikcie s kolegami, niekedy i konflikty s nimi; pocity depersonalizcie, vyerpania; v ojedinelch prpadoch i zneuvanie klientov.

15. Socilna terapia a socilna intervencia. (toton s otzkou . 5!!!) 16. Socilna diagnostika. Diagnostikovanie a metda hodnotenia.
Socilna diagnza tak obsahuje informcie o osobnosti klienta, o vzahoch klienta k jeho uiemu i iriemu socilnemu prostrediu, o situcii, v ktorej sa klient nachdza a relny popis veobecnej situcie, v ktorej klient ije, ie z jeho uieho i irieho prostredia. Predpoklad sa tu zka spoluprca profesionlov, ktorch cieom je intervencia v prospech klienta. SP hodnot len zisten fakty, repektuje odborn stanovisk inch zainteresovanch odbornkov. Vsledn produkt hodnotiacej innosti je socilna diagnza psychosocilna bilancia - diagnostick hodnotenie (urenie hlavnho problmu)... Hodnotenie/diagnostikovanie sa neorientuje iba na problmy, ktor je treba riei. Rovnako sa analyzuj pozitvne i negatvne fakty a tak je vsledok hodnotenia pre klienta menej zraujci. Obsahuje i subjektvny rozmer (repektovanie rozumovho i emocionlneho prstupu k spracovaniu faktov). Je to proces, ktorho sa klient aktvne zastuje. Poas diagnostikovania by medzi soc. prac. a klientom mala panova zhoda v snahe 1. odhali a pomenova problm; 2. postavi sprvny cie; 3.njs monosti rieenia. Cieom diagnostiky je stanovi adekvtnu formu pomoci, ktor bude pre klienta spen!!! Kov vedomosti o klientovi v procese diagnostikovania: 1. informcie o klientovi - meno, dtum narodenia, bydlisko, poet det, vzahy v rodine, v zamestnan, vzdelanie, temperament, schopnos kooperova a asertvne jedna = dynamick poznvanie (stav) 2. zrunosti a schopnosti klienta - spoahlivos, dvera, presnos, dodriavanie termnov, schopnos zvlda zaov situcie, autokontrola, prijatie zmeny, progres = klinick poznvanie (fungovanie) 3. Informcie o prostred - usporiadanie bytu, dostupnos sluieb, monos rekvalifikcie = genetick poznv.

17. Socilne sluby (MSP s jednotlivcom v zkone . 448/2008 v. z. n. p.)

ZKON 448 z 30. oktbra 2008 o socilnych slubch a o zmene a doplnen zkona . 455/1991 Zb. o ivnostenskom podnikan (ivnostensk zkon) v znen neskorch predpisov 1 Predmet zkona = Tento zkon upravuje prvne vzahy pri poskytovan socilnych sluieb, financovanie socilnych sluieb a dohad nad poskytovanm socilnych sluieb. 2 Socilna sluba = odborn innos, obslun innos alebo alia innos alebo sbor tchto innost, ktor s zameran na a) prevenciu vzniku nepriaznivej socilnej situcie, rieenie nepriaznivej socilnej situcie alebo zmiernenie nepriaznivej socilnej situcie fyzickej osoby, rodiny alebo komunity, b) zachovanie, obnovu alebo rozvoj schopnosti fyzickej osoby vies samostatn ivot a na podporu jej zalenenia do spolonosti, c) zabezpeenie nevyhnutnch podmienok na uspokojovanie zkladnch ivotnch potrieb FO, d) rieenie krzovej socilnej situcie fyzickej osoby a rodiny, e) prevenciu socilneho vylenia fyzickej osoby a rodiny. Nepriazniv socilna situcia = ohrozenie fyzickej osoby socilnym vylenm alebo obmedzenie jej

schopnosti sa spoloensky zaleni a samostatne riei svoje problmy a) z dvodu, e nem zabezpeen nevyhnutn podm. na uspokojovanie zkl. ivotnch potrieb, b) pre svoje ivotn nvyky alebo pre spsob ivota, c) pre ak zdravotn postihnutie alebo nepriazniv zdravotn stav, d) z dvodu, e dovila vek potrebn na nrok na starobn dchodok poda osobitnho predpisu e) pre vkon opatrovania fyzickej osoby s akm zdravotnm postihnutm, f) pre ohrozenie sprvanm inch fyzickch osb alebo g) z dvodu, e sa stala obeou obchodovania s umi. Zabezpeenie nevyhnutnch podmienok na uspokojovanie zkladnch ivotnch potrieb FO = zabezpeenie ubytovania, stravy, nevyhnutnho oatenia, obuvi a nevyhnutnej zkladnej osobnej hygieny. Krzov socilna situcia = ohrozenie ivota alebo zdravia FO a rodiny, ktor vyaduje bezodkladne rieenie socilnou slubou. Socilna sluba sa vykonva najm prostrednctvom socilnej prce, postupmi zodpovedajcimi poznatkom spoloenskch vied a poznatkom o stave a vvoji poskytovania socilnych sluieb. 3 astnci prvnych vzahov a) prijmate socilnej sluby, b) poskytovate socilnej sluby, c) Ministerstvo prce, socilnych vec a rodiny Slovenskej republiky (alej len ministerstvo), d) obec, e) vy zemn celok, f) partnerstvo. Prijmate socilnej sluby je fyzick osoba, ktor je a) oban Slovenskej republiky, ktor m na zem SR trval pobyt alebo prechodn pobyt b) cudzinec, ktor je oban lenskho ttu E, ttu, ktor je zmluvnou stranou dohody o Eurpskom hospodrskom priestore a vajiarskej konfedercie (alej len Eurpsky hospodrsky priestor), m registrovan trval pobyt na zem SR a je zamestnan alebo tuduje na ttom uznanej kole na zem Slovenskej republiky, c) cudzinec, ktor je obanom ttu Eurpskeho hospodrskeho priestoru a m registrovan trval pobyt na neobmedzen as na zem SR d) rodinn prslunk cudzinca, ktor m povolenie na trval pobyt na zem SR e) cudzinec, ktor je rodinn prslunk obana SR s trvalm pobytom na zem SR a ktor m povolenie na trval pobyt na zem SR f) cudzinec, ktor nie je obanom ttu Eurpskeho hospodrskeho priestoru a ktorho prva vyplvajce poda tohto zkona zaruuje medzinrodn zmluva, ktorou je SR viazan a ktor bola uverejnen v Zbierke zkonov, g) cudzinec, ktormu bol udelen azyl h) cudzinec, ktor je obanom ttu Eurpskeho hospodrskeho priestoru a ktor m registrovan trval pobyt na zem SR i) cudzinec, ktor nie je obanom ttu Eurpskeho hospodrskeho priestoru, m povolenie na prechodn pobyt alebo trval pobyt na zem SR a ktorho prva poda tohto zkona nie s upraven medzinrodnou zmluvou, j) cudzinec, ktormu sa poskytla doplnkov ochrana k) cudzinec, ktormu sa poskytlo doasn toisko l) Slovk ijci v zahrani, ktor sa zdriava na zem SR v priebehu jednho kalendrneho roka nepretrite aspo 180 dn; splnenie tejto podmienky je Slovk ijci v zahrani povinn preukza na ely trvania nrokov zskanch poda tohto zkona kad kalendrny rok. Poskytovateom socilnej sluby je obec, prvnick osoba zriaden obcou alebo zaloen obcou, prvnick osoba zriaden vym zemnm celkom alebo zaloen vym zemnm celkom (alej len verejn poskytovate socilnej sluby) a in osoba (alej len neverejn poskytovate socilnej sluby). - Vy zemn celok je poskytovateom socilnej sluby, len ak poskytuje zkladn socilne poradenstvo. - Neverejn poskytovate socilnej sluby me by aj cudzinec 4

Partnerstvo = je zoskupenie osb vytvoren na el realizcie projektov alebo programovna predchdzanie vzniku alebo zmiernenie nepriaznivch socilnych situci fyzickch osb alebo na rieenie tchto situci a projekty alebo programy komunitnej prce. Partnerstvo me by vytvoren najm obcou, vym zemnm celkom, radom prce, socilnych vec a rodiny, zstupcami komunity a inou osobou (psomn zmluva). 5 Zsada rovnakho zaobchdzania pri poskytovan socilnych sluieb = prva ustanoven tmto zkonom sa zaruuj rovnako kadmu v slade so zsadou rovnakho zaobchdzania 6 Prva pri poskytovan socilnej sluby FO m prvo: vberu socilnej sluby a formy jej poskytovania a prvo vberu poskytovatea Prijmate socilnej sluby v zariaden socilnych sluieb m prvo aj na utvorenie podmienok, nenaruovanie svojho osobnho priestoru, podiea sa na urovan ivotnch podmienok v zariaden, m prvo na nhradu kody spsobenej poskytovateom. Povinnosti poskytovatea: a) prihliada na individulne potreby prijmatea socilnej sluby, b) aktivizova prijmatea socilnej sluby poda jeho schopnost a monost, c) poskytova socilnu slubu na odbornej rovni, d) spolupracova s rodinou, obcou a komunitou... 8 Obec a vy zemn celok v rozsahu svojej psobnosti zabezpeuje dostupnos socilnej sluby pre FO, ktor je odkzan na socilnu slubu a prvo vberu socilnej sluby. 9 Povinnos poskytovatea plnova poskytovanie socilnej sluby poda individulnych potrieb, schopnost a cieov prijmatea socilnej sluby, vies psomn individulne zznamy a hodnoti priebeh; povinnos dodriava maximlny poet prijmateov socilnej sluby na jednho svojho zamestnanca a minimlny percentulny podiel odbornch zamestnancov na celkovom pote zamestnancov; povinnos splni veobecn technick poiadavky na vstavbu a prevdzku zariadenia; umoni vykonanie hodnotenia podmienok kvality poskytovanej socilnej sluby a poskytn sinnos pri tomto hodnoten; uri v zriaovacej listine alebo vo vntornom predpise druh a formu poskytovanej socilnej sluby a nzov zariadenia, predmet jeho innosti a jeho odborn zameranie, a ak je to eln a vhodn, aj cieov skupinu FO; vypracova a uskutoova program supervzie; oznmi zaatie poskytovania socilnej sluby prslunmu orgnu; uzatvori psomn dohodu o schove cennch vec... 10 Povinnosti poskytovatea socilnej sluby pri ochrane ivota, zdravia a dstojnosti prijmatea 11 Urenie druhu socilnej sluby, formy socilnej sluby a rozsahu poskytovania socilnej sluby 12 Druh socilnej sluby a) socilne sluby na zabezpeenie nevyhnutnch podmienok na uspokojovanie zkladnch ivotnch potrieb v zariadeniach, ktormi s 1. nocahre, 2. tulok, 3. domov na pol ceste, 4. nzkoprahov denn centrum, 5. zariadenie ndzovho bvania, b) socilne sluby na podporu rodiny s demi, ktormi s 1. pomoc pri osobnej star. o diea a podpora zoslaovania rodinnho ivota a pracovnho ivota, 2. poskytovanie socilnej sluby v zariaden doasnej starostlivosti o deti, 3. poskytovanie socilnej sluby v nzkoprahovom dennom centre pre deti a rodinu, c) socilne sluby na rieenie nepriaznivej socilnej situcie z dvodu ZP, nepriaznivho zdravotnho stavu alebo z dvodu dovenia dchodkovho veku, ktormi s 1. poskytovanie socilnej sluby v zariaden pre FO, ktor s odkzan na pomoc inej FO a pre FO, ktor dovili dchodkov vek, 2. opatrovatesk sluba, 3. prepravn sluba, 4. sprievodcovsk sluba a preditatesk sluba, 5. tlmoncka sluba,

6. sprostredkovanie tlmonckej sluby, 7. sprostredkovanie osobnej asistencie, 8. poiiavanie pomcok, d) socilne sluby s pouitm telekomunikanch technolgi, ktormi s 1. monitorovanie a signalizcia potreby pomoci, 2. krzov pomoc poskytovan prostrednctvom telekomunikanch technolgi, e) podporn sluby, ktormi s 1. odahovacia sluba, 2. pomoc pri zabezpeen opatrovnckych prv a povinnost, 3. poskytovanie socilnej sluby v dennom centre, 4. poskytovanie socilnej sluby v integranom centre, 5. poskytovanie socilnej sluby v jedlni, 6. poskytovanie socilnej sluby v provni, 7. poskytovanie socilnej sluby v stredisku osobnej hygieny. Socilne sluby poda odseku 1 mono elne a vhodne spja. 13 Forma socilnej sluby - Socilna sluba sa poskytuje ambulantnou formou, ternnou formou, pobytovou formou alebo inou formou poda nepriaznivej socilnej situcie a prostredia, v ktorom sa FO zdriava. 14 Rozsah poskytovania socilnej sluby = neurit as alebo na urit as. 15 Vykonvanie odbornch innost, obslunch innost a alch innost 16 Odborn innosti a) zkladn socilne poradenstvo, b) pecializovan socilne poradenstvo, c) pomoc pri odkzanosti FO na pomoc inej FO d) pomoc pri uplatovan prv a prvom chrnench zujmov, e) socilna rehabilitcia, f) oetrovatesk starostlivos v zariaden, g) pracovn terapia, h) tlmoenie, i) sprostredkovanie 1. tlmoenia, 2. osobnej asistencie, j) pomoc pri vkone opatrovnckych prv a povinnost. Odborn innos poda psm. a) mono vykonva samostatne na zklade zpisu do registra poda 64. Odborn innosti poda psm. b) a e) mono vykonva samostatne na zklade akreditcie poda 88. 17 Obslun innosti = s ubytovanie, stravovanie, upratovanie, pranie, ehlenie a drba bielizne a atstva. 18 alie innosti = s utvranie podmienok k vkonu obslunch innost; na vykonvanie nevyhnutnej zkladnej osobnej hygieny; vzdelvanie; zujmov innos; osobn vybavenie FO 19 Socilne poradenstvo = je odborn innos zameran na pomoc fyzickej osobe v nepriaznivej socilnej situcii. Socilne poradenstvo sa vykonva na rovni zkladnho socilneho poradenstva a pecializovanho socilneho poradenstva. 20 Pomoc pri uplatovan prv a prvom chrnench zujmov = odborn innos, ktor sa vykonva s psomnm shlasom plnoletej fyzickej osoby a je zameran najm na poradenstvo pri vybavovan radnch zleitost, pomoc pri vybavovan osobnch dokladov, pri spisovan a podvan psomnch podan, vypisovan tlav, pri psomnej komunikcii v radnom styku a vybavovan inch vec v zujme FO. 21 Socilna rehabilitcia = odborn innos na podporu samostatnosti, nezvislosti, sebestanosti fyzickej osoby rozvojom a ncvikom zrunost alebo aktivizovanm schopnost a posilovanm nvykov pri sebaobsluhe, pri konoch starostlivosti o domcnos a pri zkladnch socilnych aktivitch. 22

Oetrovatesk starostlivos v zariaden 23 Pracovn terapia 24 Fyzick osoba je odkzan na socilnu slubu na zabezpeenie nevyhnutnch podmienok na uspokojovanie zkladnch ivotnch potrieb, ak nie je schopn svoje zkladn ivotn potreby uspokojova sama. Pri vobe formy socilnej sa zohaduje spsob ivota fyzickej osoby a prostredie, v ktorom sa zdriava. 25 Nocahre a) poskytuje 1. ubytovanie poskytnutm prstreia na el prenocovania, 2. socilne poradenstvo, b) utvraj podmienky na 1. vykonvanie nevyhnutnej zkladnej osobnej hygieny, 2. prpravu stravy, vdaj stravy alebo vdaj potravn. 26 tulok a) poskytuje 1. ubytovanie na urit as, 2. socilne poradenstvo, 3. nevyhnutn oatenie a obuv, b) utvraj podmienky na 1. vykonvanie nevyhnutnej zkladnej osobnej hygieny, 2. prpravu stravy, vdaj stravy alebo vdaj potravn, 3. pranie, ehlenie a drbu bielizne a atstva, 4. zujmov innos. 27 Domov na pol ceste - po skonen poskytovania SS v zariaden, alebo po skonen pobytu v zariaden alebo po skonen starostlivosti zariaden SPOaSK alebo po prepusten z vkonu trestu z vzby. a) poskytuje 1. ubytovanie na urit as, 2. socilne poradenstvo, 3. pomoc pri uplatovan prv a prvom chrnench zujmov, 4. pracovn terapia, b) utvraj podmienky na 1. prpravu stravy, vdaj stravy alebo vdaj potravn, 2. vykonvanie zkladnej osobnej hygieny, 3. pranie, ehlenie a drbu bielizne a atstva, 4. zujmov innos. 28 Nzkoprahov denn centrum a) poskytuje 1. socilne poradenstvo, 2. pomoc pri uplatovan prv a prvom chrnench zujmov, 3. nevyhnutn oatenie a obuv, b) utvraj podmienky na 1. prpravu stravy, vdaj stravy alebo vdaj potravn, 2. vykonvanie nevyhnutnej zkladnej osobnej hygieny, 3. zujmov innos. 29 Zariadenie ndzovho bvania = fyzickej osobe, na ktorej je pchan nsilie, ktor je obeou obchodovania s umi, osamelej tehotnej ene a rodiovi alebo rodiom s demi, fyzickej osobe, ktor dovila dchodkov vek alebo ktor je odkzan na pomoc inej fyzickej osoby bvanie. 30 Neverejn poskytovate socilnej sluby na zabezpeenie nevyhnutnch podmienok na uspokojovanie zkladnch ivotnch potrieb, ak je to vhodn a eln, me vykonva na zklade udelenej akreditcie opatrenia poda osobitnho predpisu. 31 Pomoc pri osobnej starostlivosti o diea a podpora zoslaovania rodinnho ivota a pracovnho ivota 32 Zariadenie doasnej starostlivosti o deti 33 Nzkoprahov denn centrum pre deti a rodinu 34 Zariadenie podporovanho bvania = pre FO, ktor je odkzan na pomoc inej FO 35 Zariadenie pre seniorov a) poskytuje 1. pomoc pri odkzanosti na pomoc inej fyzickej osoby, 2. socilne poradenstvo, 3. socilna rehabilitcia, 4. oetrovatesk starostlivos, 5. ubytovanie, 6. stravovanie,

7. upratovanie, pranie, ehlenie a drba bielizne a atstva, 8. osobn vybavenie, b) utvraj podmienky na schovu cennch vec, c) zabezpeuje zujmov innos. 36 Zariadenie opatrovateskej sluby 37 Rehabilitan stredisko 38 Domov socilnych sluieb a) poskytuje 1. pomoc pri odkzanosti na pomoc inej fyzickej osoby, 2. socilne poradenstvo, 3. socilna rehabilitcia, 4. oetrovatesk starostlivos, 5. ubytovanie, 6. stravovanie, 7. upratovanie, pranie, ehlenie a drba bielizne a atstva, 8. osobn vybavenie, 9. vreckov a vecn dary poda osobitnho predpisu - dieau s nariadenou stavnou starostlivosou, ktormu sa poskytuje celoron pobytov socilna sluba, b) zabezpeuje 1. pracovn terapia, 2. zujmov innos, c) utvraj podmienky na 1. vzdelvanie, 2. schovu cennch vec. + vchova ak sa jedn o diea 63 Fyzick osoba, ktor iada o zpis do registra, mus by spsobil na prvne kony v plnom rozsahu a bezhonn. Odborn spsobilos je splnenie stupa vzdelania. Splnenie kvalifikanho predpokladu sa posudzuje a preukazuje dokladmi. Ak iada o zpis do registra osoba, ktor m zujem vykonva pecializovan socilne poradenstvo alebo socilnu rehabilitciu, podmienkou zpisu do registra je akreditcia na tto odborn innos udelen ministerstvom. Kvalifikan predpoklady a alie vzdelvanie potrebn na vykonvanie SS - innosti v oblasti socilnych sluieb poda tohto zkona vykonva fyzick osoba, ktor je spsobil na prvne kony v plnom rozsahu a odborne spsobil na vkon tchto innost. - Zkladn socilne poradenstvo a pomoc pri uplatovan prv a prvom chrnench zujmov vykonva fyzick osoba, ktor m a) vyie odborn vzdelanie zskan absolvovanm vzdelvacieho programu akreditovanho poda osobitnho predpisu v tudijnch odboroch zameranch na socilnu prcu, socilnu pedagogiku, pecilnu pedagogiku, lieebn pedagogiku, andragogiku, socilnu a humanitrnu prcu, socilno-prvnu innos a charitatvno-misijn innos, b) vysokokolsk vzdelanie zskan tdiom v bakalrskom tudijnom programe alebo magisterskom tudijnom programe zameranom na socilnu prcu, socilnu pedagogiku, pecilnu pedagogiku, lieebn pedagogiku, psycholgiu akreditovanom poda osobitnho predpisu alebo uznan doklad o takom vysokokolskom vzdelan vydan zahraninou vysokou kolou, c) akreditovan vzdelvac kurz v oblastiach uvedench v rozsahu najmenej 150 hodn a prax pri vkone povolania v oblasti socilnej prce v trvan najmenej troch rokov, ak m skonen vysokokolsk vzdelanie druhho stupa, ktor nie je uveden v psmene b). - pecializovan socilne poradenstvo vykonva fyzick osoba, ktor m trojron prax s cieovou skupinou a m a) vysokokolsk vzdelanie zskan tdiom v bakalrskom tudijnom programe alebo magisterskom tudijnom programe zameranom na socilnu prcu akreditovanom poda osobitnho predpisu, alebo b) vysokokolsk vzdelanie zskan v bakalrskom tudijnom programe alebo magisterskom tudijnom programe akreditovanom poda osobitnho predpisu, zameranom na innos, ktor sa poskytuje v rmci pecializovanho socilneho poradenstva. - pecializovan socilne poradenstvo pre fyzick osobu s ZP vykonva aj fyzick osoba so stredokolskm vzdelanm prslunho zamerania, ak m by sasou pecializovanho socilneho poradenstva poskytovanie poradenstva prostrednctvom innost, na vykonvanie ktorch sa

nevyaduje vzdelanie poda odseku 5, a ak tto fyzick osoba m jednoron prax zodpovedajcu obsahu innosti v rmci poskytovanho pecializovanho socilneho poradenstva. - Socilny pracovnk je fyzick osoba, ktor zskala vysokokolsk vzdelanie v tudijnom odbore socilna prca v prvom stupni, druhom stupni alebo m uznan doklad o takomto vysokokolskom vzdelan vydan zahraninou vysokou kolou. - Supervziu vykonva fyzick osoba, ktor splnila podmienku poda odseku 4 psm. b) a absolvovala odborn akreditovan prpravu supervzora v oblasti socilnej prce alebo poradenskej prce. - Opatrovate - Tlmonk - Pomoc pri vkone opatrovnckych prv a povinnost poda tohto zkona vykonva len fyzick osoba, ktor zskala vysokokolsk vzdelanie prvho stupa alebo druhho stupa v tudijnom odbore socilna prca, psycholgia, prvo alebo v tudijnch odboroch pedagogickho zamerania, alebo m uznan doklad o takom vysokokolskom vzdelan vydan zahraninou vysokou kolou. - Vychovvate a al pedagogick zamestnanec v zariaden mus spa kvalifikan - innos pracovnej terapie me poda tohto zkona vykonva fyzick osoba, ktor zskala stredn odborn vzdelanie v prslunom tudijnom odbore a ktor absolvovala akreditovan vzdelvac kurz v oblasti socilnej prce v rozsahu najmenej 150 hodn. - Socilny pracovnk alebo fyzick osoba s plnm strednm vzdelanm, ktor absolvovala akreditovan vzdelvac kurz v oblasti socilnej rehabilitcie v rozsahu 150 hodn, je na ely tohto zkona intruktor socilnej rehabilitcie. - Koordinciu vkonu poskytovania socilnej rehabilitanej innosti vykonva socilnypracovnk alebo fyzick osoba, ktor splnila podmienku poda odseku 4 psm. b) a c).

18. Resocializcia a socilna rehabilitcia.

Socilna rehabilitcia = (Z.448/2008, 21) odborn innos na podporu samostatnosti, nezvislosti, sebestanosti FO rozvojom a ncvikom zrunost alebo aktivizovanm schopnost a posilovanm nvykov pri sebaobsluhe, pri konoch starostlivosti o domcnos a pri zkladnch socilnych aktivitch Je to metda zameran na optovn nadviazanie a zskanie novch vzahov a kontaktov, obnovu fyzickej a pracovnej vkonnosti; bez potreby zmeny zaleujeme klienta sp do spolonosti K zkladnm princpom socilnej rehabilitcie patr: 1. orientcia na potreby klienta, 2. orientcia na klienta ako individualitu, 3. orientcia na suverenitu klienta a podporovanie jeho kompetenci 4. orientcia na image socilneho klienta Z hadiska asovej organizcie delme socilnu rehabilitan innos: 1. preventvna 2. aktulna 3. nsledn Resocializcia = socilne vchovn psobenie na zmenu chovania klienta s cieom optovnho zalenenia jedinca do spolonosti. Cieom je znovuobnovenie aktvnej adaptcie jedinca na spoloensk systm. Klientmi s hlavne obania prepusten z vkonu trestu, vzby, drogovo zvisl, spoloensky izolovan.

19. Pojmologick otzky socilnej prce (metdy, techniky, metodolgia.......).

(Obsiahnut v otzke . 1!!!)

20. o je metda socilnej prce? Ktor metdy v socilnej prci pokladme za hlavn? o je technika? o je metodika? (Obsiahnut v otzke . 1!!!) 21. Metdy socilnej prce s obeami hromadnch neast.
- Hromadn neastia obmedzen udalos, ktor nhle ohrozuje najviac 10 osb, ktor s zranen alebo inak dotknut, priom aspo jedna je zasiahnut zvane (je v aktnom ohrozen ivota). - Hromadn neastia rozsiahle udalos, ktor nhle ohrozuje v poet ud ne 10, poet zvane dotknutch vak neprevi 50. - Katastrofa nhle vzniknut mimoriadna udalos vekho rozsahu, ktor ohrozuje viac ako 50 osb, aj ke je u miera postihnutia akokovek zvan. Poda klasifikcie WHO meme rozoznva tieto druhy katastrof: 1. iveln pohromy: a) poveternostn vplyvy.; b) sopen vbuchy a ich nsledky svisiace zmeny klmy; c) pohyby zeminy a vodnej hmoty zosuvy pdy, povodne, lavny; d) zemetrasenie a jeho nsledky zosuvy, epidmie, poiare a pod. 2. Socilno ekonomick katastrofy (i katastrofy spsoben innosou loveka): a) civilizan pohromy dopravn havrie, priemyslov havrie, havrie v oblasti vodnch stavieb b) mimoriadne situcie vojensko politickho charakteru vojnov konflikty, obianske vojny, terorizmus vetkho druhu, zrtenie ekonomiky, migran vlny. Nsledky hromadnch neast 1. Hmotn nsledky fyzick, finann 2. Nehmotn nsledky psychick, socilne Poda miery zasiahnutia traumatizujcou udalosou rozoznvame tieto druhy obet: 1. Obete priame 2. Prbuzn, priatelia, alebo inak blzke osoby obeti priamych 3. Obyvatelia lokality, v ktorej ku katastrofe dolo

17

4. Zchranri Najastejie reakcie obet na dlhotrvajcej stresovej situcie, ktor maj nasledujce charakteristiky: - prina prichdza zvonku; - je extrmne desiv; - navodzuje preitok ohrozenia ivota, telesnej alebo duevnej integrity; - navodzuje pocit bezmocnosti. Reakcie na traumatick udalos sa nemus prejavi bezprostredne, ale a s astm asovm odstupom. Hovorme potom o oneskorenej reakcii = posttraumatick reakcia 1. Tendencie k znovuprevaniu traumatickho obsahu 2. Tendencia vyhn sa mylienkam i pocitom spojench s traumou 3. Pretrvvajce prejavy zvenej drdivosti alm sprievodnm znakom me by tzv. somatizcia, pri ktorej sa nepretrit a nevyjadren emcie prejavuj ako bolesti i telesn problmy. Svis to nepochybne i s dlhodobm telesnm naptm. Pre tieto problmy potom somatick lekr asto nenachdza podklad, o je mtce pre postihnutho i jeho okolie. alou komplikciou bva neadekvtna nava, ktor me by zle pochopen ako lenivos alebo nezujem o zlepenie situcie. Kapacita me by k dispozcii vo vzahoch k partnerom, deom a priateom zmenen a bva dvodom ku konfliktom a negatvnym zmenm v socilnom zzem. Spracovanie zitku hromadnho neastia Na rozdiel od povery, e kad, kto bol postihnut katastrofou, potrebuje odborn starostlivos, prax ukazuje, e vina ud prejde procesom spracovania katastrofy dobre a je schopn pokraova v normlnom ivote. U niektorch vak me proces uzdravovania prebieha s problmami (proces trv nemerne dlho; proces sa zastav v niektorej fze; znovuprevanie je tak intenzvne, e naruuje ben tok ivota). Spracovanie okujcej udalosti - Horowitz (1993) 1. Fza vkriku prv reakcia u viny ud je strach, zmtok a nedvera. 2. Popieranie a znovuprevanie nsledky udalosti s tak vek, e ich lovek neme prija naraz. Popieranie me ma mnoho podb, v zsade ide o formy oddelenia sa od udalosti a nslednch dsledkov. 3. Fza dokonovania traumy tu sa vinou rozhoduje, i sa tu proces pohne k uzdraveniu a k integrcii zitkov. Vemi dleit je v tejto fze prca pomhajcich profesi v terne. Kad osoba nemus prechdza vetkmi fzami; niektor udia si o pomoc iadaj aj po dlhej doby od udalosti; je vek variabilita procesu, kad m svoje osobit potreby a cesty k uzdraveniu; potreba pomoci sa me objavova postupne a po kskoch. Poskytovanie pomoci obetiam traumatizujcej udalosti Je treba, aby praktick, psychick pomoc a vedenie zsahu vzbudzovali u postihnutho loveka vedomie, e je viden ako plnoprvny oban; tm sa me obnovi alebo upevni dvera v okolie a v spolonos vbec. Niekedy je nutn postihnutch viac a aktvne vies, eventulne konfrontova s podnetmi, ktor odmietaj (napr. ke odmietaj pohad na znien obydlie) a blokuj tak proces spracovania traumy. Proces spracovania traumy me negatvne ovplyvni, ke v sieti najblich ud niekto chba, zlyhva, prejavuje strach alebo negativizmus. Prve tu me socilny pracovnk poskytn neoceniten slubu.

18