KLASICKÁ NOVOVEKÁ FILOZOFIA

-buržoázia je v tomto období opozíciou voči feudalizmu -ranoburžoázne revolúcie (Holadnsko, Anglicko) -kľúčová disciplína novovekej filozofie – teória poznania

EMPIRIZMUS
-poznávanie sa získava zmyslami Francis Bacon (1561 – 1626) -dielo – Nové Organon -idoly = predsudky, ktoré bránia spoznávať 1.) idol kmeňa – máme ohraničené poznanie vyplývajúce z našej ľudskej podstaty 2.) idol jaskyne – poznávame len cez priestor svojej vlastnej subjektivity 3.) idol trhu – veci sú nesprávne pomenované -> problém pri prenose informácií 4.) idol divadla – aj ľudia nekriticky preberajú názory ostatných -prikláňanie sa k induktívnej metóde – na základe poznania sa utvorí názor -„Poznanie je sila“ -materializmus -induktívna metóda bádania – od jednotlivých, zmyslami vnímateľných faktov, postupujeme k zovšeobecňovaniu, k teórii -inšpirácia Aristotelom - dielo Nová Atlantída – utopický ideál spravodlivej spoločnosti John Locke (1632 – 1704) -diela Rozprava o ľudskom rozume, Dve rozpravy o vláde -deizmus – Boh je neosobná, prvotná príčina -zaoberal sa teóriou poznania -hľadanie odpovedí na dve základné otázky: 1. Odkiaľ ľudia získavajú svoje myšlienky a predstavy? 2. Môžeme sa spoľahnúť na to, čo získavame zmyslami? -podľa Locka získavame všetky poznatky zmyslovou skúsenosťou -tabula rasa – ľudské vedomie je po narodení nepopísaná doska, na ktorú píše poznatky až naša skúsenosť ⟹ vrodené idey neexistujú -vonkajšia skúsenosť = získaná zmyslami -vnútorná skúsenosť = získaná reflexiou (cítenie, myslenie, chcenie) ⟹ materialistický senzualizmus -idea = obsah vnemov -vzťah ideí a vonkajšieho sveta závisí od kvalít (vlastností): -primárne kvality (veľkosť, stav, tvar, pevnosť) – reálne existujú -sekundárne kvality (farba, svetlo, vôňa, chuť, zvuk) – vznikajú v procese vnímania -teória prirodzeného práva 17. storočia -„Štát vzniká tam, kde sa slobodní ľudia zrieknu prirodzeného práva na sebaobranu a práva potrestať násilníkov a prepožičajú toto právo spoločnosti ako celku“ -rozdelenie štátnej moci na zákonodarnú, výkonnú (súčasťou je aj vojenská a súdna moc) a federatívnu (vyhlasuje vojnu a mier) -tieto tri zložky moci majú byť oddelené, aby nedošlo k nebezpečnej kumulácii moci a jej zneužitiu -Lockova teória deľby moci sa stala základom pre prvé americké ústavy (vo Virginii)

David Hume (1711 – 1776) -knihovník, historik, filozof -dielo Dejiny Anglicka, Úvahy o ľudskom rozume, Prirodzené dejiny náboženstva, Politické rozpravy -teória poznania -rozdelenie obsahu vedomia: -dojmy (impresie) – získavame ich pomocou zmyslov, pochádzajú z bezprostrednej skúsenosti -predstavy (idey) – napodobeniny našich dojmov, vznikajú, keď sa rozpamätávame na nejaký zmyslový dojem -jediný zdroj poznania faktov je skúsenosť -agnosticizmus ⟹ okolitý svet nie je poznateľný, pretože existenciu vonkajšieho sveta nemôžeme na základe skúseností dokázať, ani vyvrátiť -Hume bol skeptik -radíme ho medzi ateistov -nie rozum, ale vášne a úsilie o úžitok sú podnetom nášho konania -človek sa riadi „morálnym zmyslom“, o morálnosti jeho činov však nerozhoduje on, ale okolie

RACIONALIZMUS
-poznatky sa získavajú rozumom René Descartes (1596 – 1650) -zakladateľ moderného racionalizmu -hlavné diela: Rozprava o metóde, Úvahy o prvej filozofii, Princípy filozofie -znaky moderného myslenia – metodické pochybovanie a jasnosť jazyka -používal postupy matematiky, pretože iba matematika spĺňa kritérium vedeckosti -metodická skepsa- dovtedy preosievame naše poznatky, kým nenájdeme tie, ktorých platnosť nemožno vylúčiť -poznanie = strom, jeho koreň je metafyzika a kmeň fyzika -„Cogito ergo sum“ – myslím, teda som -dedukčná metóda – odvodzovanie skutočnosti zo všeobecne platného základu -zásady (pravidlá) metodológie: 1. pravidlo – pravdivé je iba také tvrdenie, ktoré je jasné a zrozumiteľné môjmu rozumu 2. pravidlo – každý skúmaný problém je potrebné rozčleniť na jednoduchšie časti 3. pravidlo – treba zvoliť postup od jednoduchším javom k zložitejším 4. pravidlo – potrebný je presný prehľad postupu, kvôli istote, že nič nie je vynechané -Descartov dualizmus – telo a ducha chápe ako dve rozdielne substancie -res extensa – telesná substancia – podstata prírody, rozpriestranená vec -nekonečná a homogénna hmota totožná s priestorom -deliteľná a jej časti sú pohyblivé v priestore podľa zákonov mechaniky -takto vznikli aj nebeské telesá vrátane našej planéty -Descartes takto vylúčil nevyhnutnosť prvého hýbateľa -res cogitans – duchovná (rozumová substancia) – mysliaca vec -nezávislá od telesnej substancie -má dominantné postavenie -príroda a prírodné veci sú hmota, keďže hmota je merateľná, všetko sa dá vyjadriť matematicky -istota vlastného myslenia = prvá pravda, ktorá je nepochybná a jasná -istota hmotných predmetov nie je taká samozrejmá a preto Descartes zdôvodňuje hmotný svet pomocou Boha -Boh = absolútna substancia -myslenie a rozpriestranenosť = relatívna substancia -argumenty v prospech existencie Boha: -človek je nedokonalá bytosť, keďže je schopný pohybu, má predstavu o najdokonalejšej bytosti (Bohu), táto predstava sa v ňom musela vziať ako vrodená idea -nebyť Boha, nemali by sme záruku existencie, Boh nemôže klamať a preto ak sa stretávame s hmotným svetom, nie je to ilúzia -rozum disponuje predskúsenosťami = vrodenými ideami, ktoré nepotrebujú dokazovanie -získané idey – pochádzajú zo skúsenosti a z uvažovania o nej

Baruch Spinoza (1632 – 1677) -Žid -hlavné diela: Princípy karteziánskej filozofie, Etika, Teologicko-politický traktát, Rozprava o zdokonaľovaní rozumu -dva druhy poznania: -zmyslové – pomocou neho získavame predstavu o vonkajších vlastnostiach vecí -rozumové – poznanie o podstate vecí -štyri spôsoby vedenia: -vedenie z počutia -vedenie založené na empirickej skúsenosti -racionálne vedenie -intuitívne vedenie -intuícia sa opiera o intelectus – vyšší rozum -používanie euklidovskej geometrie ako modelu objektívneho racionálneho postupu -kritika Descartovho dualistického ontologizmu – navrhuje monizmus ⟹ základom všetkého je jediná substancia – príroda -príroda je nekonečná, jednoduchá a nedeliteľná -nevznikla nijakým vonkajším zásahom a pre svoj pohyb nepotrebuje žiadnu vonkajšiu príčinu – je príčinou samej seba (causa sui) -Boh = príroda ⟹ panteizmus -deus sive natura – Boh, čiže príroda -má nekonečné množstvo atribútov -človek spoznáva len dva – myslenie a rozpriestranenosť -substancia sa prejavuje v našom svete pomocou modov -modus = spôsob prejavovania sa substancie bytia -natura naturans – príroda tvoriaca = božská podstata, ktorá všetko produkuje -natura naturata – príroda stvorená = samotné produkty -všetky mody sú navzájom späté -Spinoza bol presvedčený o rozumnom usporiadaní sveta – všetko má svoju príčinu na modálnej úrovni -Spinoza považuje demokraciu za najdokonalejšiu formu štátu – občania tu majú pocit, akoby žili podľa vlastnej vôle

Gottfried Wilhelm Leibniz (1646 – 1716) -diplomat, historiograf, knihovník, vedec -založil Akadémiu vied v Berlíne -sníval o zjednotení cirkví -hľadal univerzálnu kombinatoriku, ktorá by umožňovala odvodzovať všetky pravdy -hlavné diela: Monadológia, Rozprava o metafyzike, Nové eseje o ľudskom rozume, Teodicea -prírodné vedy poznávajú svet len do tej miery, ako sa nám javí – presne ho môžeme spoznať len pomocou matematiky -dva druhy právd: -pravdy faktu – výroky založené na skúsenosti -pravdy rozumu – analytické vety typu matematických výrokov -„Nič nie je v rozume, čo by nebolo v zmysloch – okrem samého rozumu“ – doplnenie výroku Johna Locka -rozum v sebe a priori obsahuje počiatky rôznych pojmov a téz, ktoré sa postupne prebúdzajú -kritérium pravdivosti = jasnosť, zreteľnosť a neprotirečivosť poznatkov -pokúšal sa vypracovať základy formálnej logiky -filozofia monád -vesmír tvoria individuáne substancie – monády -monády sú jednoduché, nedeliteľné, bez rozľahlosti a tvaru, bez začiatku a konca -každá monáda je jedinečná -vzájomne na seba nepôsobia -ich usporiadanie je dané Bohom -Boh prepožičiava monádam svoje tri vnútorné prvky: subjektivitu, percepciu, žiadostivosť -tri kategórie monád (podľa percepcie): -temné – iba potenciálne vlastnosti vnímania ⟹ tvoria podstatu neorganických telies -hmlisté – jednoduché monády bez pamäti ⟹ tvoria svet rastlín – obdarené pamäťou, nedosahujú však rozumovú úroveň ⟹ svet živočíchov -jasné – monády obdarené rozumom, poznaním večných právd ⟹ ľudské duše -absolútne jasná monáda – monáda monád ⟹ Boh -Boh vo svojej nekonečnej dobrote a dokonalosti zvolil maximum dobra a minimum zla, keby nebolo aspoň minimum zla, nevedeli by sme, čo je dobro