Porovnanie systmov

Tromi v sasnosti najdiskutovanejmi politicko-ekonomickmi (to jest mocenskmi) systmami s kapitalizmus v spojen s demokraciou, centrlne plnovanie v spojen so socializmom a feudalizmus v spojen s monarchiou. Mojim cieom je poukza na to, e tieto mocensk systmy a ich rzne odnoe s zo svojej podstaty nespravodliv, nemorlne, neudraten a neefektvne. Taktie, e realita nezodpoved terim a spomenut systmy s niem podstatne inm, ne za o sa vydvaj. V dnenej dobe mnostvo ud ver v ekonomicko-politick (systmov) filozofie, ktor sa im stali nboenstvami a postupne vytlaili a nahradili nadprirodzeno, duchovno aj Boha. Takto hbkovo indoktrinovan jedinci s idelny pre udranie statusu quo. Sami vyhadvaj a niia odpor, postupuj proaktvne. Selektuj realitu, ohbaj si ju poda svojho presvedenia, ij v bublinch a ak hovoria fakty a argumenty proti ich dogmm a katechizmu, tak ich proste odignoruj. Zanem s monarchiou v spojen s feudalizmom. Ilo o mocensk systm uplatovan v Eurpe od rannho stredoveku zhruba po Vek franczsku revolciu. Monarchia je prirodzene podstatne staria a preva v uritej forme dodnes (napr. Vek Britnia, Austrlia, Japonsko), pem vak o spojen oboch v jeden pecifick systm. Jeho asov ohranienie zskame prekrytm feudalizmu ako ekonomickho systmu s monarchiou o by systmom politickm.

Monarchia a feudalizmus
Monarchia je forma vldy jedinej osoby monarchu. Typick monarchia o ktorej sa bavme je doivotn, dedin a absoltna. Rozobrat na drobn, monarcha vldol odo da svojej korunovcie a do smrti a po nej sa vldy chopil najstar musk potomok. Vo vnimonch prpadoch ilo o potomka enskho, tto problematika svis s patriarchtom (pre enu bolo podstatne aie zska si repekt, ctu a poslunos poddanch, taktie im chbaj urit predispozcie pre vkon funkci, ktor si vyaduj ak rozhodnutia). V absoltnej monarchii mal monarcha v rukch takmer vetku politick moc, vaka ktorej zskal aj obrovsk as moci ekonomickej. Na zklade kombinovania dky vldneho obdobia, spsobu akm sa monarcha dostva k moci a prvomoc, ktor mu prinleia, meme dosta irok spektrum foriem monarchie. Tou najslabou je parlamentn monarchia, v ktorej m monarcha iba formlne prvomoci a je reprezentantom svojej krajiny. Feudalizmus bol predovetkm ekonomick systm zaloen na vlastnen, poiiavan a prenajman pdy. Na tomto mieste treba doda, e vvoj samotnho pojmu feudalizmus bol pomal a rozvlny, jeho aplikcia prila ex post, m aleko od exaktnosti. Zatia o vznam pdy je aj dnes znan (stavaj sa na nej obydlia, prechdza cestn a eleznin doprava, parkuj na nej automobily, udia si mu dopestova potraviny, dochova zver, at.), tak v stredoveku nebolo cennejieho artiklu a to z viacerch prin. Neexistovali hyper a supermarkety, len trhy a mal obchodky, kde si bolo mon zakpi obivu, na ktor vak drviv vina obyvatestva nemala financie a bola preto odkzan zaobstarva si ju vlastnmi rukami na svojich polkach a v mataliach. Nezabdajme, e rodiny bvali v tchto asoch mnohopoetn ako pre vysok mrtnos vplyvom chorb, vojen i akch ivotnch podmienok, nzku dku ivota, tak aj nedostupnos a primitvnos antikoncepcie. m viac pdy lovek vlastnil, tm istej bol jeho ivot po strnke zkladnch potrieb nevyhnutnch pre ivot. Jej prepoiiavanie a prenajmanie bolo znanm zdrojom prjmov majetnejch obyvateov, vaka omu bohatli ete viac. Vlastnctvo pdy viedlo k rigidnmu kastovaniu od tch, ktor nevlastnili iadnu a za kus vanca obrbali pdu svojho panovnka nevonkov, a po samotnho monarchu v ktorho inventri boli mnoh katiele, zmky, hrady, lesy, poovncke usadlosti, at.. Dosta sa z niej socilnej vrstvy hoci len o prieku vyie bolo nesmierne ak a nemon, opak vak nebol vekm problmom. achta

(i u vyia, alebo niia) mala zaruen dedin drbu pdy. Vaka tomuto prvu mohla pdu hromadi a bohatn. V stredoveku vldla medzi uom obrovsk poverivos (na jednej strane dan zloitm historickm vvojom, na strane druhej s poteenm prehlbovan a rozosievan cirkvami), ktor mala nedozierne (predovetkm negatvne) nsledky. Jednm z nich bola ahia akceptcia ako cirkevnch tak svetskch vldcov za svojich pnov bez zbytonho brenia sa, i v niektorch prpadoch dokonca kladenia si pre ns dnes u zkladnch otzok. Cirkvou dostatone oblbnut poveriv ud nemal problm uzna, repektova, poslcha a s bojova za svojho ppea, biskupa, kra i kniea. Nemorlnos a zrove nespravodlivos tohto systmu tkvie v minimlnych monostiach jednotlivca zmeni svoje socilne postavenie, nerovnch prleitostiach (vznamnom zvhodnen modrej krvi), minimlnej legitimite vldnucej vrstvy (nebola volen) a chudobe viny obyvatestva (ktor bola negramotn, pretoe nemala financie ani na zkladn vzdelanie a pri obdobiach slabej rody zomierala po tiscoch). Systm, ktor nie je spravodliv a morlny nikdy neme ma dlh ivotnos. m viac sa roztvraj nonice medzi najbohatmi a najchudobnejmi, tm menej asu mu zostva a prichdzaj socilne nepokoje, revolcie a obianskej vojny, ktor ho rozvrtia. Absoltna monarchia nem v skutonosti aleko od diktatry, zle na monarchovi o so svojou krajinou sprav. ud aj lachta sa vedeli prispsobi z dvodu tradci, repektu a strachu. Najvou mocou v systme disponuje monarcha a jeho najbli rodinn prslunci, s menm odstupom ir okruh rodiny, s vm odstupom vyia achta a uritou mocou disponovala aj achta niia. Pozitva: - Via istota obanov z dvodu predvdatenosti, - Monarcha m v a primnej zujem o zveaovanie toho omu vldne z dvodu tradci, vlastnctva a dky obdobia mandtu, - Rchlos rozhodovania a nzka byrokracia, - Monarcha bol na vldnutie pripravovan u od decka, musel by lep ako konkurencia. Nedostatky: Nstupncke vojny o trn po smrti monarchu, Vzjomn vojny a potky medzi vetvami rodiny monarchu u za jeho ivota s cieom uchmatn si o najviu as kola, Monarchovia asto hnali krajinu do vbojnch vojen aby tak rozrili svoj majetok a moc, Prakticky nulov rozhodovacia prvomoc obanov, Moc korumpuje, absoltna moc korumpuje absoltne, Prli vek odstup od bench obanov, z ktorho vyvstva vemi problematick chpanie a rieenie ich problmov, Monarchami bvali aj deti - bbky riaden zo zkulisia bu svojimi rodinnmi prslunkmi, alebo achtou, Kastovanie obanov na zklade krvi a majetku, Nzke tempo inovci.

Centrlne plnovanie a socializmus

Centrlne plnovanie v spojen so socializmom maj svoj pvod predovetkm v komunistickom manifeste Karla Marxa a Fridricha Engelsa a boevickom prevrate Lenina proti crskej rodine Romanovcov. Vina obyvateov m spomienky na obdobie trvania tohto mocenskho systmu uloen vemi dobre v pamti, avak v dnenej dobe si ich uplatovanm selektvnej pamti idealizuje. Centrlne plnovanie ako ekonomick systm a socializmus oby politick systm bvaj asto mylne vydvan za komunizmus. Socializmus naiel praktickho uplatnenia a nejak as po skonen Boevickej revolcie v roku 1917. Preiel uritmi vvojovmi tdiami. Na zklade rozloenia moci meme hovori o jeho viacerch typoch, avak ten o ktorom sa bavme je charakteristick centralizovanm moci v rukch jedinej strany. Strana tak sama rozhoduje o tom o sa bude v tte dia a to a do detailov. Socializmus sa prakticky okamite brutlne vrhol na achtu a cirkvi o by svojich ideologickch nepriateov. Strana zottnila prakticky vetko, avak pri rozdeovan pdy, majetku, financi a prvomoc u zaleka tak tedr nebola. Obyvatestvo sa rozdelilo na dve kasty, pri ktorch bola kritrium jeho as v strane (najlepie aktvna a proaktvna). Stranci zskavali nesmierne mnostvo rozlinch vhod a vhodiiek. Vekm zloinom bolo odobratie znanho mnostva pdy jej majiteom, vaka omu sa stali ekonomicky nesamostatn, pretoe si u len problematicky dopestovali a dochovali obivu. Socializmus je znmy aj ako systm cielene ateistick, muil a vradil klerikov, zatvral kltory, ruil rdy, saoval a zastavoval karirny a tudijn postup oficilne veriacim, snail sa vykoreni sviatky a rituly s nimi spojen. Socializmus glorifikoval manulnu prcu robotnckej triedy, zatia o obanov iviacich sa intelektulne neustle napdal a vykresoval ako privnkov (veda, kybernetika, umenie, psycholgia, at.). Centrlne plnovanie je ekonomick systm zaloen na predvdatenosti dopytu obanov ttu po tovaroch a slubch. Cieom je vyrba presn mnostvo tovarov a poskytova presn mnostvo sluieb poda jasne danch plnov strany. Znme s predovetkm pronice, ke sa najastejie pln dal stihn bu ovea skr, alebo vbec. Dsledkom bola neefektivita, nedostatok inovci, mrhanie zdrojmi, likvidcia ivotnho prostredia, ktor pri plnovan nezohrvalo takmer iadnu rolu a sce bohatstvo v zmysle zkladnch tovarov a sluieb, ale stran nedostatok tch o i len trocha netandardnch. Pre efektvne uplatnenie centrlneho plnovania chbali informcie, matematick modely, heuristiky a vpotov vkon, ktor by si s nimi poradil v relnom ase. Predovetkm vak stranci neboli v drvivej vine prpadov iadny akademici ani vedci, nerozhodovali racionlne. Nemorlnos a nespravodlivos systmu spova v delen na rovnch a rovnejch, obrat obanov o duchovno so vetkm o s nm svis, minimlnej legitimite (u volieb nebolo z oho vybera, kee existovala len jedna ttostrana), tyranii a pomste proti kadmu kto si dovolil namieta, i len vyjadri in nzor. Zrove odnauil obanov kriticky rozma a vzbudil v nich presvedenie, e nemusia ni vedie, o ni sa zaujma, sta len usilovne vykonva svoje povolanie a strana sa o nich postar. Obania ttu ili tak trocha ako v rozprvke, ntenom polospnku. Okrem tchto faktorov bol systm neudraten aj z hadiska ekonomickho. Socializmus mal len mlo spolonho s komunizmom za ktor sa snail dlho maskova. Pozitva: - Istota obanov v dsledku predvdatenosti, - Znan orezanie extrmov medzi chudobnmi a bohatmi, - Kolektvnej, viac spoluprce, - Vysok dostupnos zkladnch tovarov a sluieb, - Ekonomick sebestanos.

Negatva: - Nten ateizmus oberal obanov o to najpodstatnejie duchovno, - Tyrania voi u len ideologickm odporcom, - Nesloboda, mnoho prv, ktor s dnes povaovan sa samozrejm chbalo i boli v menej pokroilom tdiu, - Len mlo monost pre vber spsobu ivota - povolanie, tdium, konky, at. - Ekonomicky neudraten, - Devastcia ivotnho prostredia, - Cielen nevraivos smerovan voi intelektulom a duchovnm, - Priemysel sa orientoval prli na tovary a zabdal na sluby.

Kapitalizmus a demokracia
Kapitalizmus v spojen s demokraciou predstavuje sasne platn mocensk systm vo vine krajn zpadnho sveta. Kapitalizmus ako ekonomick systm m mnoho podb, preto hne na zaiatok upresujem, e budem popisova jeho najbenejiu formu zaloen na paradigmch vonho trhu, dopytu a ponuky, vzjomnej konkurencie firiem, skromnom vlastnctve a maximalizci zisku. Neoliberlnu formu, ktor dnes zavame. Demokracia ako politick systm m taktie vea podb, popisova budem parlamentn demokraciu v ktorej existuje dve a viac strn uchdzajcich sa o hlas voliov v pravidelnch vobch a snaiacich sa vzjomne si konkurova. Kapitalizmus stoj predovetkm na ekonomickch terich Adama Smitha a Davida Ricarda, jeho pvod v pribline sasnej podobe meme vystopova k zaiatku 19-tho storoia. Parlamentn demokraciu v pribline sasnej podobe je mon datova taktie k zaiatku 19-tho storoia. Vidme teda, e oba systmy kraj ruka v ruke u od svojho vzniku a aj preto s pre mnohch neoddeliten a vzjomne sa podmieujce. Parlamentn demokracia znamenala pre bench obanov vek ndej, pretoe subovala rovnos vhy hlasov a tm aj rozhodnut o vbere politickch elt. Hlas boha mal ma rovnak vhu ako hlas chudka. Spoiatku vak nemal volebn prvo kad, napr. ernosi i eny. Parlamentn demokracia je vydvan za vrchol evolcie politickho systmu, ktor sa d naalej u len vemi pomaly a mierne zlepova. Taktie bva stotoovan so slobodou. Obania si maj voli s navzjom konkurujcich politickch strn na zklade kvality ich programov, kompetencie, odbornosti a kvalifikcie ich lenov. Vdy maj existova dve vzjomne protichodn tzy (prpadne viac), do ktorch je mon politick strany zaradi a na zklade ktorch by si mali volii vybera poda svojho presvedenia a orientcie. Parlamentn demokracia vak v praxi vdy skr, i neskr zdegeneruje do partokracie, ke vinu politickej moci v tte dr v rukch zopr desiatok prapodivnch indivdu zaradench do nzvom, logom, programom a marketingom sce rznych, avak o sa tka rozhodnut, financovania, mecenov a kuz vemi podobnch strn. Vyhrva strana ktor m viu medilnu podporu, viac financi na kampa, naklonench viac gaparov zvanch tie celebrity a doke na protistrany nakraba viac svinstiev. Propaganda je pre demokraciu tm, m je pre totalitu nsilie a prve parlamentn demokracia ju doviedla takmer do dokonalosti. Kapitalizmus suboval zefektvni produkciu, dynamicky reagova na dopyt, ponka tovary a sluby, ktor zkaznci poaduj (ba dokonca, ktor si ete len elaj), odmeova zamestnancov poda zsluh (ie spravodlivo), umoni im realizova sa (vyui individulne danosti a sksenosti) a rozvin svoj potencil (karirny a osobnostn rast). Rodil sa pomaly a ako spolu s tm ako jeho predstavitelia vytrvalo tlaili a lobovali za zmeny zkonov, ktor by im umonili v oraz vej miere realizova ich podnikatesk innos (liberalizcie a harmonizcie), prebiehal prevod ttneho majetku na skromn (privatizcie a odpredaje) a ako vyuvali rzne legislatvne diery a prvne kuky. Kapitalizmus bva mylne (livo) vydvan za prirodzen ekonomick systm, pretoe vraj

presne odra udsk povahu zaloen na konkurencii, neustlom raste a prve silnejieho. Kapitalizmus vonho trhu je mon len v teoretickej rovine a v praxi nem ancu na dlhodob psobenie. Existuje viacero dvodov, preo jeho zavdzanie do hospodrstva vdy zlyhalo, zlyhva a bude zlyhva. V prvom rade predpoklad trh pln malch subjektov, z ktorch iaden nie je tak vek, aby bol schopn ho ovplyvni. Nesmeli by existova monopoly, oligopoly ani kartely, ktor s vak po uritom ase plne ben. Mal podnikatesk subjekty bvaj odkpen, ekonomicky i prvne znien, prpadne ukonia svoje psobenie sam pod tlakom silnejch. Vek sa stvaj vmi, mal menmi, moc sa centralizuje. Nerovnosti sa prehlbuj takie spolu tm, ako kles moc ttov ovplyvova trh. Oslabovanie ttov prebieha plnovite na zklade paradigmy, poda ktorej by mali by len uritm legislatvnym rmcom pre podnikatesk subjekty, to znamen dba na dodriavanie zkonov. m menej ttu, tm rovnejie podmienky pre sa firiem, ktorej nsledkom by malo by zvyovanie kvality, zlepenie ponuky, rast zamestnanosti, rast miezd, at.. Dsledkom vak je, e tt ktor je stle men a men strca pky pre zsahy do trhovho prostredia. Napr. ochranu prv zamestnancov, ochranu ivotnho prostredia, dodriavanie platnch zkonov, vyrovnvanie trhovho prostredia obmedzenm monopolov, oligopolov, potieranm kartelovch dohd, at.. tt, ktor sa stane rmcom me u len pozorova okovek sa v om deje, pretoe nem finann ani majetkov moc zmeni to. Stva sa namiesto proklamovanho prsneho policajta iba bezzubm pozorovateom. Korporcie prerstli mnostvo ttov a vaka obrovskej vhode, ktorou je ich mobilita (spoluprca ttov nie je natoko kvalitn aby ju eliminovala), mu unika spravodlivosti, zdaneniu, i vykorisova ich. V prpade vnejch problmov len zmenia miesto svojho psobenia. alm dvodom predurenho nespechu vono-trhovho kapitalizmu je skutonos, e vetky subjekty by museli zana na jednej tartovacej iare (disponova rovnakmi zdrojmi v podobe prce, pdy, kapitlu, ale aj rovnako kvalitnm manamentom), o je plne vylen, pretoe vdy sa nachdzame v uritej dobe, ktorej predchdza historick vvoj so vetkm o k nemu prinle. Taktie je mylne predpokladan zujem uspokojovania potrieb zkaznkov pred zujmom dosahovania zisku. V skutonosti je tomu presne na opak. Zisk sa stal vetkm a podnikatelia s ochotn spravi pre jeho maximalizciu takmer okovek. Ta tam je baovsk morlka a etika. Reklama je bene prijman aj ke ide o propagandu a klamstv, rapdne poklesla ivotnos tovarov z dvodu aby ho zkaznci nakupovali astejie (krat ivotn cyklus zvyuje trby), inovcie sa stali pseudoinovciami, ke sa asto menia len nepodstatn kozmetick prvky, za na ivotn prostredie stpla okrem u spomenutej skrtenej ivotnosti aj vaka tlaku na nklady, mzdov ocenenie sa stalo v porovnan s dosahovanmi ziskami smienym a vbec nereflektuje podiel zamestnanca na hospodrskych vsledkoch firmy, zamestnanos neustle kles, pretoe ak je mon uetri redukciou pracovnch miest, manament tak sprav bez vhania, trh zaplavili tony produktov a sluieb, ktor by neindoktrinovan zkaznci nikdy ani nekupovali, at.. V neposlednom rade existuj externality (pozitvne aj negatvne), asymetria informci a zotrvanos. Aj keby sa naiel optimlny pomer medzi ttnym a skromnm, aj keby vrcholov politici konali v najlepom zujme svojich obanov, tak by nedokzali bez prestania opravova neustle sa kaziace trhov prostredie u len z dvodu filozofickej otzky od akho bodu je trh pokriven a treba ho opravi a o je ete pozitvnym nsledkom jeho vvoja? Problmom tohto mocenskho systmu je, e v skutonosti ide len o kvzi kapitalizmus a kvzi demokraciu, kee vldnu banky a korporcie. Nazva sa preto korporatokraciou i po starom faizmom. Z princpov fungovania systmu je zjavn, e k niomu inmu ani djs neme. Mal a stredn podniky s bez problmov ekonomicky znien, alebo odkpen vekmi nadnrodnmi firmami a korporciami. Monopoly a oligopoly ovldaj takmer cel trh poda geografickch i

segmentovch kritri. Existencia externalt kriv trhov princpy. Korporcie a banky dosadzuj, i korumpuj politikov, ktor im nsledne id na ruku zmenami zkonov otvrajcimi im nov trhy, oslabujcimi postavenie ttnych a domcich firiem, okresvajcimi prva zamestnancov a odborov, samozrejme spustenm nekonenho radu privatizcie vetkho o sa len preda d, primrenm o pri kontrolch hygieny a bezpenosti prce, at.. O virtulnom svete pekulci, opakovanom predvan takmer bezcennho, neproduktvnom zarban peaz na prci inch, nkladoch marketingu (propagandy) at., u radej ani psa nebudem. Korporatokracia m len vemi mlo spolonho s kapitalizmom tak ako partokracia s demokraciou. Nie je treba znova menova vetky u rozobrat nemorlnosti, nespravodlivosti a neudratenos systmu. Kapitalizmus priamo vyaduje a preto aj plne podporuje globalizmus so vetkmi pozitvami, predovetkm vak negatvami o k nemu prinleia. Pozitva: - Viac slobody, - Viac monost pre vber ivotnej cesty, - Von pohyb obanov, - Vysok tempo inovci, - Vyie zapojenie obanov do rozhodovania, - irok spektrum tovarov a sluieb na trhu. Negatva: - Egoizmus, - Bezuzdn manipulcia, - Devastcia ivotnho prostredia, - Ignorcia, podceovanie a vsmech chudobnch, nezamestnanch, neproduktvnych, - mkanie pracujcich, - Maximlna orientcia na spotrebu materializmus, zadlovanie, nepotrebn tovary a sluby, - Nesamostatnos, - Devalvcia hodnt, - Ekonomicky neudraten, - Vetko sa prispsobuje zisku, - Neproduktvne bohatnutie.

Zhrnutie
Ak mm v skratke zhodnoti tri prve opsan mocensk systmy, tak poukazujem vdy predovetkm na neustlu snahu meniny ovlda vinu. asto ide o rovnak klany a dynastie prevajce systmov zmeny takmer bez ujmy. Ako je to mon? Bu za obianskymi vojnami, revolciami, pumi, at. priamo stoja, alebo kontroluj opozciu. Ak ju aj nevytvorili a neriadia priamo od zaiatku, tak sa ju snaia usmerni ako len mu v ase, ke zana by problmom. Zjavn je pomal, ale vytrval emancipcia udstva v jeho snahe o rovnoprvnos otupenie a splotenie mocenskej pyramdy. Vytenm cieom by mal by stav v ktorom by sme rozhodovali o sebe navzjom vetci, nielen zka skupina samozvanch elt. Sasn systm je lep ne ten predchdzajci a predchdzajci systm bol lep ne ten pred nm, ak vak nespravme rchlo zsadn zmeny a nevytujeme s elitami, Orwellova 1984-ka me nadobudn vemi relne kontry. Sasn technolgie umouj doslova zzraky a to len mlokto vie o ich skutonom potencily. Systm sa zvrhva do stle horch a horch zvrtenost.

Ja presadzujem priamu demokraciu ako politick systm a ekonomiku zaloen na zdrojoch ako systm ekonomick. Nech vetci rozhodujeme o vetkom podstatnom a zvanom, mentlne vyspejeme rieenm zloitch problematk a problmov, nedrancujeme plantu a ijeme v realite.

Ekonomika zaloen na zdrojoch a priama demokracia

V dsledku obrovskho sklamania zo zlyhania volo-trhovho kapitalizmu a zastupiteskej demokracie (odboenia praxe od teri a uvedomenia si chb a nedostatkov, ktor obsahuj u v teoretickej rovine), renia informci prostrednctvom internetu tempom, v mnostve a podobe, ktor nem v histri udstva obdobu, vyspelosti technolgi a dospievania spolonosti zaali v druhej polovici 20-tho storoia vznika organizcie, zdruenia a hnutia za udratenej a rovnostrskej systm presadzujce ruka v ruke zmeny v oblasti ekonomickej a politickej. Dnes najviac presadzovan a pretlan nov systm, ktor ma ambciu plne nahradi systm sasn je postaven na ekonomike zaloenej na zdrojoch (ekonomick systm) a priamej demokracii (politick systm). Ekonomika zaloen na zdrojoch je uritm nvratom nasp pred finann systm zaloen na dlhu (ver a rok). Naa planta oplva neuveritenm mnostvom zdrojov, pritom vak takmer na ni nemme peniaze? Paradox fraknho rezervnho systmu a na om postavenej kvzi kapitalistickej vono-trhovej ekonomiky je zrejm. Presun bohatstva od tch ktor tvoria hodnoty, k tm o na nich len parazituj taktie. Ekonomika zaloen na zdrojoch m vak omnoho vie ambcie ne vie vyuvanie toho o mme k dispozci. Jej snahou je vytvori systm, ktor by bol bezpen, efektvny a dlhodobo udraten. Dlhodobo udratenm sa mysl tak, ktor nedrancuje ivotn prostredie (rchlo nespotrebva nenahraditen nerastn zdroje), ale ije s nm v harmni v tzv. dynamickej rovnovhe. Efektvny systm a, transformuje, distribuuje, ponka produkty a sluby optimlne a to aj s ohadom na spotrebu, ktor by dosahovala oproti dneku (ke je zrivo umelo stimulovan) podstatne niej rovne. Bezpenosou je myslen produkcia, spotreba a likvidcia produktov a sluieb s ohadom na ivotn prostredie. Produkty by mali podstatne dlhiu ivotnos, boli by ahko modulrne opraviten, upraviten, vylepiten a boli by z o mono najvej asti recyklovaten. Kedysi nerieiten problm spovajci v komplexnosti optimalizci, spracovanm ohromnho mnostva dt a nezaujatm rozhodovanm doku v sasnej dobe vyriei potae v relnom ase. Priama demokracia je zaloen na mylienke rozhodovania o tte vetkmi jeho obanmi, ktor s toho mentlne schopn (vekov hranica, IQ, mentlne zdravie). Cieom je nahradi politick a ekonomick elity od obecnho radu a po parlament, od malch podnikov a po korporcie, to jest na vetkch rovniach. Rozhodovanie vetkmi obanmi zaru to, o mala u dvno zarui tradin demokracia - vu udu. ud sa bude ui na svojich chybch zodpovednosti, vaka moci rozhodova vznamne stpne jeho zujem o politiku, ekonomiku a spolonos ako tak, bude takmer nemonm pre meninu manipulova nm, logicky nebude rozhodova sm proti sebe ale pre svoje blaho, at.. Som presveden, e vaka postupnmu plonmu zavedeniu priamej demokracie djde k a evolunm zmenm. V sasnosti neexistuje iadna forma ekonomiky zaloenej na zdrojoch v o i len loklnom meradle, avak prkladov uritej formy priamej demokracie mme viacero: vajiarsko, Kalifornia (USA), Bavorsko, Hamburg a Schnau (Nemecko). Priama demokracia mala vade kde sa objavila blahodarn inok investori menej drancovali, majetok sa dral viac v rukch obanov, verejn financie sa dostali do lepieho stavu, boli efektvnejie a elnejie vynakladan, klesla korupcia, podarilo sa vyriei rozlin odvek a zaarovan problmy, klesli daov niky a vka dan, at.. Priama demokracia vak zatia vdy koexistovala spolu s demokraciou zastupiteskou, jej moc bola preto

znane obmedzen. Najvm problmom je vyriei prechod k novmu systmu. Obania ete nie s dostatone zrel a krza sasnho systmu ete nedosiahla takej hbky aby ho zavrhli. Dobrou sprvou je, e to chce len as. Sasn systm sa zni aj sm (sname sa mu vak milosrdne pomc v jeho agni) a obania prejavuj oraz viac zujmu o otzky verejn a tmy spoloensk. Vznikaj a naberaj na popularite neustle nov a nov organizcie, zdruenia, hnutia a mdia, ktor budia verejnos a bojuj za u ako len mu a aj ke sa asto vznamne lia nzormi, prostriedkami a cestou, tak smeruj k rovnakmu cieu. Taktie nesmieme zabudn na skupiny, ktor ij spene mimo systm, pretoe ho plne odmietaj a to nemyslm len anarchistov a hippies. Je dleit poznamena, e zastnci novho systmu (medzi ktorch sa potam) ho neproklamuj za dokonal, vrchol evolcie, neprekonaten, bezchybn, at., ale za omnoho lep ako ten sasn. O pozitvach a negatvach ako psa kee je zatia iba nahrubo naprojektovan. Z oblasti priamej demokracie u sce urit sksenosti mme, ale z ekonomiky zaloenej na zdrojoch takmer iadne. Potencilnych pozitv je vea, potencilnych negatv mlo, ich vnmanie je vak znane skreslen sasnmi filozofiami s ktormi asto vedome i nevedome shlasme a prijali sme ich. Myslm predovetkm asto spomnan nedostatok zodpovednosti benho loveka, jeho hlpos, lenivos, nezujem, neschopnos riei nronejie problematiky, at.. lovek je odrazom systmu a elitm vemi vyhovuje cez kolstvo, mdia, nboenstv, pracovn prostredie, kultru, at. robi z neho nezodpovednho, hlpeho, lenivho, bez zujmu, neschopnho. Rizik priamej demokracie: - Nekompetentnos, - Nedostatok zmyslu pre zodpovednos, - Hrozby pre meniny, - Vplyv demaggov a populistov, - Mal monosti vybrsi a spresni otzky, - Prlin zaaovanie a nava, - Strata zujmu o rozhodovanie; Rizik ekonomiky zaloenej na zdrojoch: - Nedostatok produktov a sluieb v dsledku zlej optimalizcie i dt, - Nzke tempo inovci, - Vetko sa prispsobuje ivotnmu prostrediu, - zka ponuka produktov a sluieb;