Tvar integrálu Metóda integrovania

F (f (x))f 0 (x) dx
R
1. Substitúcia f (x) = t
Per partes: uv 0 dx =R uv − u0 v dx (resp. u dv = uv − v du). Metóda sa pou-
R R R R
2. R 0
R uv dx žíva napr. na funkcie P (x)f (x) dx, kde P (x) je polynóm a f (x) niektorá z funkcií:
u dv
eax , cos(ax), sin(ax), ln(x), arctg (x), arcsin(x) a pri integrovaní súčinu exponenciálnej
funkcie so sínusom alebo kosínusom.
Mx + N 2
Doplnenie do štvorca a výroba jednotky: x2 +px+q = (x+ p2 )2 +(q − p4 ) a substitúcia
R
3. dx
x2 + px + q
q 2

p2 − 4q < 0 t = x + p2 / q − p4 . Čitateľ sa rozdelí na dve časti A t a B, vzniknú integrály
typu ln(t2 + 1) a arctg(t).
R dx x 2n − 3
4. In = Rekurentne: In = + In−1 , I1 = arctg x + C
(x2
+ 1)n 2
(2n − 2)(x + 1)n−1 2n − 2
Z
Mx + N
dx
5. (x2 + px + q)n Takisto ako v integráloch typu 3 sa takto získavajú integrály typu 4
p2 − 4q < 0
Z
R P (x)
6. R(x) dx = dx Vykonáme podiel polynómov P (x) a Q(x) a zvyšok po delení rozdelíme na parciálne
Q(x)
zlomky s menovateľmi (x − a)k a (x2 + px + q)n a ďalej ako pri integráloch typu 3–5
Univerzálna substitúcia tg x2 = t alebo cos x = t v prípade R(− sin x, cos x) =
R
7. R(sin x, cos x) dx
−R(sin x, cos x) alebo sin x = t v prípade R(sin x, − cos x) = −R(sin x, cos x) alebo
tg (x) = t v prípade R(− sin x, − cos x) = R(sin x, cos x)
1
sin(α−β)+ 12 sin(α+β)
R
8. sin(αx) cos(βx) dx Využívajú sa súčtové vzorce pre sin a cos. Napr. sin α cos β = 2

sinm x cosn x dx
R
9. Substitúcia sin alebo cos ako pri type 7. Používajú sa pri nepárnych n resp. m.
sinm x cosn x dx
R
10. Substitúcia tg x = t.
m + n záporné párne
sinm x cosn x dx
R
11. Použijú sa vzorce sin2 x = 1−cos 2x
2 alebo cos2 x = 1+cos 2x
2
m a n nezáporné párne
√
Substitúcia x = tn , n-najmenší spoločný násobok odmocnín, v ktorých sa nachádza
R
12. R(x, n x) dx
x
 q 
R x, n ax+b ax+b
= tn , n-najmenší spoločný násobok odmocnín, v ktorých sa nachá-
R
13. cx+d dx Substitúcia cx+d
dza uvedený zlomok
R dx
14. √ Doplnenie do štvorca a lineárna substitúcia
ax2 + bx + c
R dx 1
15. √ Spätná substitúcia x − d = , ktorá nás privedie ku integrálom v bode 14, resp. 19
(x − d) ax2 + bx + c
n t
R √
R(x, a2 − x2 ) dx
√
16. Úprava na typ 7 po substitúciách x = a sin t (alebo x = a cos t), resp. x = a tg t (alebo
R
R(x, x2 + a2 ) dx
t −t
x = a ctg t, alebo x = a · sh t = a · e −e a
), resp. x = cos a
t (alebo x = sin t , alebo
R √ t −t
2
R(x, x2 − a2 ) dx x = a · ch t = a · e +e
2 )
R √
17. R(x, ax2 + bx + c) dx Doplnenie do štvorca pod
√ odmocninou a lineárna
√ substitúcia
√ vedú na typ 16. Prípadne
√
Eulerove substitúcie: ax 2 + bx + c = t ± ax, resp. ax2 + bx + c = xt ± c alebo
p
a(x − α)(x − β) = t(x − α)
xm (a + bxn )p dx m, n, p sú racionálne. Po substitúcii xn = t upravíme na tvar tq (a + bt)p dt. Integrál
R R
18.
sa dá integrovať pomocou elementárnych funkcií len v prípadoch: a) p je celé (typ 12),
b) q je celé (13) alebo c) p + q je celé (13).
R P (x) dx √ R dx
19. √ = Q(x) ax2 + bx + c + k √ , st Q(x) = st P (x) − 1
ax2 + bx + c 2
ax + bx + c
R(ex ) dx Substitúcia ex = t
R
20.
R R(ln x)
21. dx Substitúcia ln x = t
x
R
22. R(tg x) dx Substitúcia tg x = t