Projektovanie výrob III.

Bc DŠ

10. RIEŠENIE ROZMIESTŇOVACÍCH PROBLÉMOV VO VÝROBE

10.1 Zonálne a priestorové hľadiská projektovania pracovísk a výrobných systémov

Pri projektovaní pracovísk a výrobných systémov treba venovať zvýšenú pozornosť
otázkam funkčných a priestorových vzťahov, ktoré vyúsťujú do spracovania dispozičného riešenia.
Zonálne a priestorové štúdie sú osobitne dôležité pre automatizované pracoviská a systémy, kde
vzniká vysoká priestorová koncentrácia výrobných funkcií.
Funkčné a priestorové zóny pracoviska vo výrobných systémoch
Pri skúmaní funkčného a priestorového usporiadania pracovísk a výrobných systémov je
efektívne členiť priestor na zóny a subzóny.
Zóna je ohraničený priestor, v ktorom prebieha určitá funkčná činnosť, resp. celý výrobný
proces. Subzóna je ohraničený priestor v rámci zóny, v ktorej prebieha iba určitá elementárna
funkčná zložka výrobného procesu (manipulácia s nástrojom, meranie a pod.), resp. v ktorom sa
nachádza niektorý z prvkov pracoviska.
Počet zón a ich kvalitatívne charakteristiky ohraničujú rozsiahlosť priestoru pracoviska a
jeho štruktúry. Subzóny v rámci jednotlivých zón podrobnejšie špecifikujú funkčné a priestorové
vzťahy. Rozlišujú sa:
Zóny vymedzených funkcií výrobného procesu s hierarchickým usporiadaním:
• zóny predbežného, hlavného a dokončovacieho technologického spracovania,
• zóny manipulácie s obrobkami, nástrojmi, odpadom a pod.,
• zóny komponentov elementárnych pracovísk,
Zóny zložených funkcií
• v zóne sa realizujú rôzne funkcie výrobného procesu s deterministickou alebo stochastickou
následnosťou,
• v zóne sa realizujú vždy niektoré funkcie súčasne.
Zonálne štúdie umožňujú identifikovať priestorové rozdelenie výrobného procesu,
kvantifikovať priestorové návrhy jednotlivých funkcií a matematickými metódami riešenia
rozmiestňovacích úloh riešiť optimálne priestorové usporiadanie prvkov pracovísk.
V zmysle hierarchie zón zabezpečenie komplexného technologického spracovania vyžaduje,
aby na pracovisku sa spravidla realizovali východiskové, hlavné a dokončovacie technologické
operácie. Vzhľadom na rozdiely v technologických metódach a štruktúrach, uplatňovaných pri
východiskovom, hlavnom a dokončovacom technologickom spracovaní, možno funkčnú štruktúru
komplexného pracoviska rozčleniť na tri častí:
1. Časť pracoviska na predbežné technologické spracovanie, na ktorom sa spravidla
pripravujú technologické a manipulačné základne pre nadväzujúce operácie a odstraňuje sa
poškodená vrstva materiálu pri výrobe polovýrobkov.
2. Časť pracoviska hlavného technologického procesu, na ktorom sa vykonáva väčšina
technologických operácií. Spravidla sa skladá z niekoľkých technologických pracovísk, ktoré majú
rôzne funkčné štruktúry.
3. Časť pracoviska špeciálnych technologických procesov, na ktorom sa vykonávajú
kvalitatívne odtisne druhy technologických operácií potrebných k úplnej výrobe (napr. indukčné
kalenie, čistenie výrobkov, razenie popisov a pod.).

9363419.doc 103
Projektovanie výrob III.Bc DŠ

Priestorové rozmiestnenie výrobných zariadení na pracovisku ovplyvňujú viaceré činitele. Z

nich najvýznamnejšie sú:
• minimálne dopravné cesty,
• minimálne odkladacie a pomocné plochy,
• výhodnosť manipulačných operácií,
• rešpektovanie základných stavebných podmienok (rozvody energie, osvetlenie, nosnosť
podláh a pod.).
Ako základné rozmiestnenia sa uplatňujú (obr.10.1 , obr.10.2):
Usporiadanie do priamky. Tento variant je výhodný z hľadiska jednoduchšieho riešenia
dopravných ciest a rozvodov energie a v praxi sa najčastejšie používa.
Usporiadanie do mnohouholník (kruhu). Týmto spôsobom sa redukuje manipulačný tok
a plocha pracoviska pri priamej nadväznosti výroby na jednotlivých strojoch. Nevýhodou je
komplikovanejšie riešenie inštalácií a prístupu do pracoviska pri nastavovaní a údržbe.
Kombinácia priamkového a mnohouholníkového rozmiestnenia. V tomto prípade sa
využívajú pre riešenie špeciálne metódy. Podstatou týchto metód je zostavovanie variantov
rozmiestňovania a výber optimálneho variantu podľa zvoleného kritéria.

Obr. 10.1 Základné spôsoby rozmiestňovania výrobných strojov

9363419.doc 104
Projektovanie výrob III.Bc DŠ

Obr. 10.2 Príklady umiestňovania strojov

Pri návrhu dispozičného usporiadania výroby je potrebné dodržať určité minimálne

vzdialenosti medzi jednotlivými výrobnými zariadeniami a pevnými prvkami stavebných
konštrukcií ( napr. stĺpov, stien apod. ). Minimálne vzdialenosti závisia najmä od:
• druhu a funkcie výrobného zariadenia,
• rozmerov mateeriálov s ktorými sa manipuluje v okruhu zariedení,

9363419.doc 105
Projektovanie výrob III.Bc DŠ

• vzájomnej polohy zariadení a organizácie manipulácie,

• energetických a bezpečnostných faktorov pri obsluhe zariadení človekom
V praxi sa spravidla postupuje podľa normatívnych údajov ( obr.10.3 ).
V automatizovaných výrobách je možné čiastočne redukovať požiadavky vyplývajúce
z prítomnosti operátora na pracovisku. V takomto prípade sú minimálne vzdialenosti
určované z príslušnej zonálnej analýzy pracoviska.
Pri spracovaní dokumentácie v dispozičnom riešení sa výrobné zariadenia na
výkresoch zobrazujú obrysom v mierke výkresu, bez zbytočných podrobnosti, ale
s vyznačením krajných polôh pohybujúcich sa častí ( posuvy suportov, dvierka a pod. ). Do
obrysu sa vpisuje typ zariadenia alebo poradové číslo podľa zoznamu zariadení. Zároveň sa
označuje pracovné miesto obsluhy a prívody energie.

a) od stien, b) od stĺpov, c) stroje medzi sebou, d) medzi strojmi v rade

1- hrotové sústruhy, 2- frézovačky, brúsky, stroje na ozubenie 3- vodorovné obrážačky, 4-

revolverové sústruhy, 5- stolové hobľovačky, portálové hobľovačky, vyvrtávačky, 6-
automaty, 7 automaty a revolverové sústruhy na tyčovú prácu, 8- hrotové brúsky
Obr. 10.3 Normatívne údaje pre vzdialenosti výrobných strojov

10.2. Príklady riešenia dispozícií

9363419.doc 106
Projektovanie výrob III.Bc DŠ

Obr. 10.4 . Dispozičné riešenie robotizovaných obrábacích pracovísk

Obr. 10.5 Dispozičné riešenie bunkových pracovísk

9363419.doc 107
Projektovanie výrob III.Bc DŠ

Obr. 10.6 Dispozičné riešenie automatizovaného výrobného systému - skrine

9363419.doc 108