FAKULTA V'fROBN'fCH TECHNOLOCTi Technickej univerzityKo5ice sidlomv pre5ove so

1
FAKUtrr\

vi,rosNlcir
TECilftO!.OGtl

tl eneiove

5,* (oStc\h-

PeterMonka.JhnGod

ZAKLADY KONSTRUKCIE A VVRoBY PRiPRAVKoV

Pre5ov1999

Udebnlf text "Pripravky" je spracovanyv nadviiznosti na metodicko - udebn;f text "Kon5trukciapripravkov", vydanlfKatedrouvyrobnychtechnol6giiFVT TU Ko5ice so sidlom v poznatkov pre rie5enie v5eobecn;fch Pre5ovev roku 1996. Obsahujesystdmov6usporiadanie pripravkov v strojdrskejtechnol6giiz hl'adisktechnicko-technologickych, funkcii ekonomickych pri Analyzuje znepresf,ovanie qfrobe sridiastok zoradenej v oper6cii,menovite a ergonomicklfch. vznik odch;flok zo zirkladovania,ust6lenia polohy, upinania a zoradeniaoper6cie v pripravku. r,ykrytia dovolenej qfrobnej Popisujepostupy pri zludovani zloLiek znepresnenia zabezpedenia a tolerancie. Okrem rozborov zabezpe(enra funkcii pripravku sri witdzane aj zitkladne prvkov pre stavbu pripravkov, charakteristikytypizovanycha normalizovanychkonStrukdnych ako aj typovd priklady kon5trukciepripravkov. Pomocou prikladov, kontroln;ich otdzok,kontrolnych riloh a kontrolneho testu vedie a usmeriuje Studenta pri samostatnom Stridiu k zvl6dnutiu podstatnych srivislosti te6rie projektovania prfpravkov.

O Ing. PeterMonka, doc. Ing. J6n God, CSc. Recenzovali: prof. Ing. Karol Vasilko, DrSc. Ing. Jozef Zajac,CSc.

ISBN 80-7099-470-3

1. U VOD 1. 1 V yznampouZivania operain;ichprfp ravkov

Strojn6 vyroba v stroj6rskych technol6giiich obr6bania sa viaLe v5eobecne na technologickrisristavupozost6vajricuzostroja,n6stroja,obrobkuapripravku(S-N-O-P). PouZitie priprsvk.t je podmienenddruhom vyroby. Pri kusovej vyrobe sa sridiastky qfrobnho zariadenia, rryr6bajri montujri pomocoubeZndho a popripadesa pouZijir iba pom6cky. ktore sri pre vykonanieoper6cienelyhnutn6. Pr6ca na univerz6lnychstrojoch v kusovej qfrobe je pr6cna, r,yZadujezrudnfch a pozomych pracovnikov, aby sa zabr6nilo vzniku nepodarkov (najmii ak ide o rozmernd, alebo zloLite qfrobky). K upinaniu sa pouZivajt beLne upinacie pom6cky. Ustavenievyrobku na stroji do sprdvnejpolohy a jeho upnutie je zviic3a zdlhave a obtiaLne a pri montdLi (,astoje potrebn6 obrobky dodatodne opravovat' (dolicovat'). Napriek tomu tak;fto pracovny postup je pri kusovej vyrobe hospodiirne udelny, lebo zhotovenie prfpravkovby bolo vel'mi drah6. operadnych Speci6lnych Pri s6riovej r.frobe je qfhodnd pouZit' vhodn6 operadn6pripravky. Zaru(uju spr6vne a vyrobku k niistrojua jeho upnutie bez podstatneho vplyvu obsluhy. Sridiastkysa rychle ustavenie nemusia orysovat' k ryznadeniu technologick;fch zitkladni, ktor6 by shiZili k n6sledndmu individu6lnemu zorad'ovaniuoper6cii na jednotliqfch sridiastkSch. Tfm sa skracuje operadny das,zly5uje sa vyrobnost', zniZujesa nepodarkovost'. Pre hromadnri qfrobu je vhodny pre kaLdi oper6ciu Speci6lnyvyrobn;f stroj, alebo pripravkami, ktor6 umoZf,ujridosiahnut'vefklf univerz6lnyvyrobnli stroj doplneny Speci6lnymi rezny qfkon pri malych vedlajSichdasoch. Yyznam pouZivaniapripravkov spodivav zrychlen| spresnenia zjednodu5eniqfrobndho procesu: a/ Zrylu1it produktivitu vyroby: skriitenim viacerych zloLiek vyrobneho (najmii operadn6ho) vedl'ajSieho dasu,predov5etkym dasu(uloZenie, upnutiea uvol'nenie),dasutechnickejobsluhy (zorad'ovanien6stroja k vyrobku), ale aj hlavn6ho dasu (sribeZn6oper6cia na viacerych sridiastkach pripravku s viacn6sobnym v upinanim). b/ ZniLtjt nepodarkovost'qfroby zabezpe(ovanim poZadovanej qirobnej presnosti: qluZitim zorad'ovacej funkcie pripravku, jednoznadnym uloZenim sridiastky, zvy5enim tuhosti technologickej sustarry. c/ ZniLqu ndroky na kvalifik6ciu a fizicki aj psychickf ndmahu obsluhy, najmii uplatnenim zorad'ovacich funkcii, uplatnenim mechanick6ho upinania a uvol'iovania qfrobku, tieZ zjednodu5enim obsluhy. d/ Roz5irujf pracovnf spdsobilost'stroja pridanim dodatodnychfunkcii: polohovanie, delenie, doplnkoviikinematikapre zvl65tnetechnologicke operdcie, pod. a e/ ZniLuju vyrobn6 n6klady na vyrobu: pri jednoduchych pripravkoch uZ pri maloseriovej vyrobe.RentabilitapouZitia zloZitejSich pripravkov sa zry5uje zviid5enimseriovostivyroby.

1.2 Technologickd funkciepripravkov

Pripravok definujeme ako pomocnd vyrobne zartadenie (pasivne n6radie), ktor6 m6 gickri oper6ciufunkciami: racionalizovaftechnolo a/ UmoLiuje vloZenie vyrobku do pripravku a poZadovanf jednoznadnri polohu v'-frobku pri (alebo "uloZenie"). operiicii,oznadovan6 odbomymterminom "ustavenie" b/ Y tejto polohe q.irobok upina vyuZivajric vhodnd upinacie prvky a mechanizmy, najmii rychlodinne.Po vykonanioper6cieqirobok odopinaa umoZiuje jeho rybratie z pripravku. c/ UmoZitje intenzifikSciu vyrobnej operacie, napr. vl.uZitim zorad'ovacej funkcie, zvy5enim tuhosti technologickej sfstavy, pripirSt'ajricej rrySSie parametre procesu, sribeZnym

Specitilnejfunkcie spracovanimviacerych qfrobkov pri viacn6sobnomupinani, zabezped,enim (pridrZiavanie, delenie,polohovanie). poZadovanri vyrobnf presnost':odpovedajucimrie5enim presnostikonStrukcie, d/ Zabezpeduje presnost'ou vyroby pripravku a jeho uloZenia stroj. na odpovedajricou Technologickdfunkcie pripravkov pre jednotlive druhy stroj6rskejqfroby sa diferencujri Specifickymi poZiadavkami ryrobnych operdcii pri roz5ireni a zjednodu5eni pracovnej sp6sobilostistroja. Z hfadiska ndrodnostina kon5trukciu pripravkov ako aj n6kladov na ich presnostisridiastok. najmii poZiadavky vypl;fiiajfce z poLadovanej vyrobu sri rozhodujrice Vy55ia presnost' vyrabanyich sridiastok si vyZaduje lysokri presnost' vyroby rozhodujricich prvkov pripravku (ustavenie,zoradenie),dim sa zly5ujri n6klady na vyrobu pripravku. Pre rieSenie probl6mu kon5trukcie pripravkov v strojdrskej technol6gii sri potrebn6 znalosti o stanoveni optim6lnych reznych parametrovv z6vislostiachpoZiadaviekna kvalitu obriibanej plochy, metodika vypodtu reznycb sil pre jednotlive spdsoby obr6bania, znalost' rozmerov a tvaru upinacich pl6ch na obr6bacich strojoch a prehfad o existujticich prvkoch a celkoch z oblasti ukladaniaa upinaniaobrobkov. Predpokladri aj sa normalizovanych znalost' ekonomick;fch rypodtov a rentability navrhovan6hozarradenia.

prfpravkov 1.3 Rozdelenie

podl'aviacerychhfadisk: Pripravkyrozdel'ujeme

* podf a rozsfihupouiitia
a/ Univerzalne pripravky, umoZf,ujrice lykonat' technologick6 oper6cie na viacerych druh<lch av5ak r6znych vel'kosti a diastodneaj rozdielnych objektov technologickdhospracovania, tvarov. Niektord z nich vyZadujri pre zmenenj druh vyrobku Speci6lnydoplnok (napr. uZivane zmenend Normalizovanda typizovaneuniverz6lnepripravky majri zavedend del'uste). slovn6 oznadenie(napr. skl'udovadlo,strojny zveritk,deliaci pristroj. otodny st6l) a dajri sa v obstarat' obchodnejsieti. b/ Skupinov pripravky: pripravok, alebo jeho podstatn6 dast' (teleso pripravku, upinaci mechanizmusa pod.) je spolodn| pre vymedzenriskupinu qfrobkov. Vymenitefnd, alebo vodiace,prip. upinacie prvky. Vymenitel'nd skupiny (alebo zoraditel'ndbjvajri ustavo.,zacie, prvky) sa kon5truujripodl'azvl65tnosti tvaru sidiastok skupiny a lymeiujri sa pri prechodena iny druh sridiastok. pripravky: montujri sa zo Sirokej stavebnicetypizovanycha normalizovanych c/ Stavebnicovd prvkov. Skon5truuje a r.yrobi sa iba maly podet Specidlnychprvkov, ktor6 stavebnica prvky vracajirdo stavebnice. neobsahuje. q'uZitf pripravku sa demontovan6 Po Nadobridacie prvky sri vysok6, syst6mv5ak vel'mi skracujepriebeZnridobu na n6klady na stavebnicovd kon5trukciua vyrobu pripravku. d/ Specifine operadnd pripravky: konStruujri a lyrdbajri sa pre urditri oper6ciu, sri teda jednoficelovym zaiadenim, ktore umoZriujer,"-fhodnej5ie uplatnenie ako prip. univerzdlny priice na tento druh prfpravkov. pripravok.NaSeStridiumbude zamerand

*podl'a operainiho urienia

a/ Pripravky pre obr6banie ("obr6bacie pripravky"): shiZia k ust6leniu polohy obrobku v sriradnicovom stroji, k upnutiu obrobku, umoZneniu pracovnych pohybov, pripadne k pripravky sri v5eobecne obr6bacie zoradeniudi vedeniun6stroja.Pozn.:PretoZe najzloLitejSie, pridom ryLadqn spravidla zabezpe(enienajvy55ich vyrobnych presnosti, na5e Stridium predmetu bude zamerandna rozbory kon5trukciepr6ce pre tieto druhy prfpravkov. Zistend je vzt'ahya rie5enia prirodzenemoZnopouZit'pre kaZd;f pripravkov. typ
A

b/ MontdLne pripravky: shiZia k pribliZeniu, pridrZaniu, di spojeniu (rozoberatel'n6mu, di MoZno sem zaradit' aj zvarovaciepripravky. nerozoberatel'n6mu). c/ Kontroln6 pripravky: slirZia k zjednodu5eniu a zrychleniu merania rozmerov, tvarov a polohy. geometrickej c// Rysovacie pripravky: shiZia k orysovaniu pridavkov a zftkladni na zloLitych a n6kladnlfch pred obrdbanim. obrobkoch(napr.skriiovitd sridiastky) e/ Ostatne pomocnd vyrobnd zarradenia'.roz5irujir pracovn6 moZnosti stroja (pristroj na gul'ovychpl6ch, viacvretenove vrtaciehlaly, deliaceprfstroje,atd'.).Patria sem aj sristruZenie pomocn6 nakladacie zanadenia,ktor6 zjednodu5ujrivkladanie a r,ykladanie t'aZklfch sridiastok do stroia.

*podl'a zdroja up{nacej sily

a/ Pripravky s rudnym upinanim. b/ Pripravky s mechanickym upfnanim (vzduchovym, hydraulickym. elektromechanickyrn, magnetick;fm ich kombin6ciou). a Yyznam rieSenia vhodndho upfnania je spojeny s poZiadavkou na skriitenie dasov upinania a uvofiovania sfdiastky. Pri rudnom upinani treba uprednostnit' rychloupinacie samosvomesystemy.NajbeZnej5iupinaci prvok - skrutka a matica - md qfhodny prevodovy pomer sil (aZ 1:100),av5akpre viidSiezdvihy je pomaly. Vlfhodnej5iesri preto kliny, excentrea vadky. Nevyhodou t;lichto samosvornych systemov m6Le byt' samovol'n odlahdovanie systdmuv ddsledkuotladeniadotykovych "bodoqfch" miest. Tfto neqfhodu nemajri napruZenia syst6mypneumatickdho hydraulickdhoupinania so st6lou upinacou silou, ktor6 naviac mdZu a aZ skr6tit'dasyupinaniaa uvol'riovania na Stvrtinudasovrudn6houpinania.

1.4 Kontroln6 offitzkv rilohv a

1. PopiSte vyznampouZitiapripravkovpre r6znetypy qiroby! zdrojepre zvy5enie vyrobnostioper6ciev pripravku! 2. Charakterizujte 3. Akd vply\ry pouZitia pripravkov sa uplatiujri pri zabezpe(eni kvalitativnych striinok vyrobnej oper6cie? 4. Charakterizujte vplyv pouZitiapripravkov na pracovndpodmienky a pracovnf sp6sobilost' vyrobn6ho zarradeniat funkcie pripravku! 5. Definujte zitkladne technologickd pre pripravkov - podl'arozsahupouZitel'nosti r,"_irobu! 6. Uved'terozdelenie rizujte funkciu a vy znam poulitia univerz6lnychprfpravkov ! 7. Charakte 8. Charakterizuj funkciu a vy znampouZitia skupinovych pripravkov ! te 9. Charakte fizujte funkci u a vy znampouZitia stavebni coqf ch pripravkov ! (Speci6lnych) pripravkov! 10. Charakterizujte funkciu a vyznampouZitiaoperadnych n6roky na kon5trukciu a vyrobu, najmii z hl'adisk 11. Aki typ pripravkov kladie najr,yS3ie qfrobnej presnostiprvkov pripravku a n6kladov na vyrobu pripravku? Ak;i je zabezpe(enia vztah q.irobnej presnostia n6kladov qfroby?

2. ZASADY KONSTRUKCIE PRIPRAVKOV prfpravkov pri 2.1 Postup navrhovani

Pred navrhnutim pripravku musi by' znirmy presny technologicky postup r,yroby Z sridiastky. neho vysvitne v akom vz6jomnom vzt'ahu sri pri rie5enejoperdcii zainteresovan6 technologickdzrikladne.Pritom je d6leZit6,aby ui. prve obnibacie oper6cie vytvorili zitkladne, pri ktor6 vhodnevy'uZijeme d al5ichoper6ci6ch. Pre men5iesdrie obrobkovje vfhodne usporiadat' oper6cietak. aby sa dal pouZit'jeden pripravok pre viacer6 oper6cie.Ztohto hl'adiskasa prejavuje suvztalnost'pr6ce technologaa pripravkov.Ak sa preuk6Ze potreba,trebaurobit'zmenu v technologickompostupe, kon5trukt6ra a niekedy aj zmenu v kon5trukcii r,".frobku. Kon5truktdrpripravku hl'ad6a posudzujekoncepcie variantnychmoZnostiracionaliziicie vo operiiciepre spracovanie sirdiastok vyrobn;ichd6vkach.Z hl'adiskazitkladnych technologickej rilohy m6Zumat' hl'adisk6: funkcii pripravku rozhodujrice jednoduchfm ustavenim, kusor,"-fch dasov(najm2i vyrobnostiskriitenimvedl'ajSfch a/ Zvy!;ovanie rychloupinanima uvoLnenimsridiastky). vyrobnosti skr6tenimhlavnjch dasov(vytvorenfm podmienok pre intenzifik6ciu b/ Ztry!;ovanie reZimov operdcie, prip. sribeZnym spracovanim viaceqfch sridiastok vo viacmiestnom pripravku). jej poZadovanej presnostiqfrobkov a kvality qfroby (pripadne zqfSenie), najmZi c/ Zabezpedenie zniLenimnepodarkovo (vyuZitim zoradovacich funkci i pripravku). sti ergonomicklchpoZiadaviek. d/ Re5pektovanie hl'adiskekonomickejrentabilitypouZitiapripravku. e/ Re5pektovanie ie. // U platnenie zdsadtechnologickosti kon5trukc Spripravkovanievyroby sa md rie5it' uZ v 5t6diu technickej a technologickej pripravy ryroby. Pracovne oddelenie tzv. dielenskej kon5trukcie byva spravidla vdlenen6 do odboru n6strojov a operadn;fch nitradia,teda Speci6lnych technol6giea rie5i kon5trukciu Specidlneho rrybavenia vyrobnychsystdmovm6Zederpat' pripravkov.Projektovanie q;roba technologick6ho a pr6cnosti technologickejpriprary novej qfroby. N6klady na technologickdrybavenie aL 80o/o n6radim(aktivnen6radie:n6stroje,pasivnen6radie:pripravky a meradlii)dosahujriv priemere20 n6kladov na vyrobne stroje. Kon5trukciapripravkov je r,ysokokvalifikovan6dinnost', aL 30o/o ktor6 sp6ja systdmov6znalosti te6rie technologickehoprocesu so znalost'ami kon5trukcie a dimenzovania strojnych sfdiastok.

2.2 Technick6a technologickfpotiadavky

KonStrukcia pripravku, vych|dzajlc z charakteristik oper6cie, musi zohl'adiovat' vyrobno-technicke a technologicke moZnosti vyrobne, tj. pouZivan6 vyrobn6 zariadenie, n6stroje,meradl6, ale aj reLimy oper6cie.Pripravok ako dlen technologickej sristary m5 jej kvalitu obohatit' a nie zniLit. Zo sfhrnneho pohladu moZno formulovat' nasledovn6obecn6 poZiadavky kon5trukciuprfpravku: na mii prfpravok vyhovovat' technologickejststave (upnutie na ai Technickymicharakteristikami stroj, presnost'rniroby, tuhost'pripravku,stabilitavlastnosti,Zivotnost'pripravku). 6u'Spracovat'varianty koncepdn6horie5enia pripravku pre zabezpedenie zitkladnych funkcii pripravku: ustavit'-upnrit'-zoradrt oper6ciu. Rie5it' pripadnd 5pecifick6 funkcie pripravku: vedenie nastroja, obmedzeniepracovn6hozdvihu, zmena polohy sridiastky (napr. delenia premiestriovanie). obvodu, pozdlilnedelenie),di pripravku (skl6panie, Vyhodnotit'variantyz hLadiska vyrobnosti,kvality a hospoddrnosti ukazovatel'ov r^-froby.

d/ Analyzovat' moZnosti skr6tenia hlavnfch dasov operScie (intenzifik6cia reZimov). Pre malorozmerovd sridiastky posridit' moZnost' viacmiestn6ho pripravku pre sribeZne konanie (prekrltie hlavn6ho dasu). Pre dasovo narodn6 operdcie oper6ciena viaceqfch sridiastkach pripravku (prekrytiehlavn6hoa vedfajSieho uvirLit' kon5trukciudvojpolohov6ho dasu). e/ RieSit'ustaveniesridiastkyv pripravku. Volit'technologicke zftkladne,rie5it' usporiadaniea konStrukciu ustavovacichprvkov vzhl'adom na vznik znepresneniapolohy sridiastky pre zoradenu oper6ciu (chyby zftkladovania, chyby ustavenia). Pevnymi opieracimi prvkami stupnevol'nosti. Rozmiestnit'opieracieprvky tak, aby technologickd sily odobrat' sirdiastke pdsobili proti pevn;fm opierkam (dorazom). Vyhidit' prip. moZnost' obriiteneho vloZenia sridiastkydo pripravku. Pre zqi5enie tuhosti m6lo tuhej sridiastky rozmiestnit' stavitel'n6 opierky. / RieSit' vhodne usporiadaniea konStrukciuupinacich prvkov. ZloLky upinacej sily by mali p6sobit'proti pevnym dorazomustavenia. PouZit'rychlodinn6upinacie prvky a mechanizmy. Rie5it' bezpednost' upnutia vzhl'adom na najnepriaznivejSiu polohu pdsobenia sfl. technologicklfch g/ Pre spr6vnu funkciu prfpravku je ner,yhnutneanalyzovat'vznik odch;flok qfrobnej presnosti a riesit' zddvodnenf presnost' rozhodujtcich kon5trukdnych prvkov pripravku. Vfrobn6 presnost'operiicie pripravkuje rozoberan6 3. kapitole. v v vlastnostipripravku. Pre obrilbaciepripravky umoZnit' odchod triesok a h/ Rte!;it'prev6dzkov6 distenie pripravku od triesok a nedistdt (sklzov6 plochy, distenie ods6vanim alebo lyfukovanim stladenym vzduchom, distenie Stetcom, h6dkom, ochrana pred trieskami). Pripravky upinand na vreteno stroja maju b1,t'vyvdLenea majf mat' dim men5iu hmotnost' (u vy sokoobr6tkovychvretien pouZit' f ahk6 zliatiny). i/ Analyzovat postup opotrebovania rozhodujricich funkdn;fch prvkov pripravku. Plochy a lrystavend opotrebeniumajf byt'tvrdd (kalene,alebo cementovand kalen6),pri poZadovani lysokej presnosti aj r,ymenitel'n6.Predpisat' dovolenri mieru opotrebenia rozhodujucich prvkov a frekvenciukontroly funkdnostiprfpravku.

2.3 Ergonomick6 poLiadavky

procesu,ale aj a PouZitiepripravku m6 viest'k zjednoduSeniu zrychleniutechnologick6ho pracovnych podmienok).Nesmie d6jst'k lyzickdmu di ul'ahdenie obsluhy(v zmyslehumanrzircie pracovnika obsluhy. Z tohto hl'adiskamoZno formulovat' nasledujrice psychick6mupret'aZeniu poZiadavky kon5trukciu: na a/ Obsluha m6 by.t jednoduch6 a pohodln6. Ovl6dacie prvky (paky, rukoviite, rudne kolesa, maticea pod.) musia byt'dobre pristupne,ich podetm6 by{ do najmen5i. b/ Medzi ovl6dacie a vykonn6 silovd prvky upinania vkladat' prevodovd prvky (skrutky, kliny excentre,kibovd zosilovade),aby upinanie nevyZadovalo vel'kri telesnri n6mahu. (Nem6 sa pouLival kladivo!). c/ Zmysel pohybu ovl6dacich prvkov a funkcie m6 byt jednotny (tzv. sfslednost' pohybu: prvku v zmyslehodinovychrudidiekm6 viest'k pohybu od obsluhy). ot6danie pripadnenakladat'a d/ Ak sa m6 pripravok v priebehuoperdcierudnepremiestiovat'(nakl6pat'), vyberat'zo stroja, nesmie mat'viidSiu hmotnost'ako 10 aL 15 kg (podl'a frekvencie premiestiovania). e/ Pre I'ah5iu manipul6ciu s pripravkom treba ho rybavif uchami, rukoviit'ami. z6vesnymi okami . alebodapmi. / Ostr6hrany,ktord m0Zuprfst'do styku s fudskou rukou, musia byt'zaoblen6. ct/ Vkladaci priestorpre obrobok musi byt rie5eny tak, aby manipul6ciasa konala v dostatodnej o' vzdialenostiod nebezpednych dastistrojaa n6strojov.

pouZitiaprfpravkov 2.4 Hospodrlrnost'

Pri porovnani dvoch (viaceqfch)v,.frobnych je zariadeni hospoddmej5ie to, pri pouZiti ktoreho budri ndklady na vyrobu vyrobku najmcnSie, pridom do niikladov sa musia zardtat'aj udrZiavaciea odpisovd n6klady vyrobn6ho zariadenia. Najjednoduch5ie to d6 r{adrit' sudinitel'omhospod6rnosti, sa ktory porovn6varispory k n6kladom:

K:

srihrn irspor dosiahnutychvyrobnym zariadenim suhrn qfrobnych, udrLiavacicha odpisovlfch nrikladov na zariadenie ;,

Ak je K> l, pouZitie uvaZovandho vyrobnehozariadenia je hospod6rne, rentabilnd.Pre je variantn6 rie5enia najhospodrirnejSi variant s najvySSou hodnotou K, pre K < I pouZitie je qf robneho zariadenia nehospod6rne(nerentabi ln6). Hodnotenie rentability vzt'ahujeme na urditd obdobie, najjednoduchSiena rodn6 pl6novacieobdobie.Vyjadrime velidiny: U - usporanamzde zajeden obrobok,ktor6 vypllfva zo skr6tenia celkov6honorrnovandho dasuA t (min) pri hodinovejsadzbe (Sk/hod): M

y =4!4 1sr; 60
Mzda predstavujezloLku tzv. "jednicovych ndkladov". Tieto sa zvy5ujri o "reZijn6 n6klady" (reLiadielne Rr [%] reLia zfxodu a podniku R2 [%], celkovii reZiaR : Rr -r R2), takZefspora na mzde areLiaprejeden vyrobkovje

*u' Lr R:u.(r* o l,r"or,

r0 0 \ l 00i
podteN kusov vyrobkov zarok,je rodniirispora: Pri pl6novanom
p\ / r\ u.l I + |.,ry rsUrokt \ 1 00/

Oznadmecenu zariadenia pripravku C (Sk), podetrokov jeho r,'1'uZivania jeho Zivotnost')T (tj. o/o ceny H (rokov), n6klady na jeho ridrZbu a opra\,y za rok, q,jadrene v l%], potom rodnd ndklady na pripravok budri:

c*t"H =c.(1 H * ),r0, T r 00 \ r 1 0 0 /

K rodnym n6kladom treba pripoditat' n6klady na in5talovanie a demontitL pripravku na stroj, pri opakovand kaZdejd6vke v priebehuroka. Ak naklady na jedno zoradenieoznadimeS (Sk), podetd6vok v roku D, ndkladyna zoradeniazarck budri: S. D (SK) RentabilitapouZitiapripravku tryLadqe,aby sfdinitef hospod6rnosti K > 1: bol

u( t * * )ru
K_ ,\ l oo/

c. [| * H l* s.p
\r 100)

>l

Zivotnost'operadnych prfpravkovT sa pohybujev hraniciach1 aL 6 rckov. Sfdinitel' niikladov na fdrZbu a opravy byva H : l0 a230 %.

Pozn6mka: Pre hranidnlf pripad K=l je moZno zo vzlahu r,yjadrovat' hranidn6 hodnoty maxim6lnejcenypripravku Cr^*. alebominim6lnehopodtukusov obrobkov za rok N,,,;n:

C,nu* =

* u.l,r* ).on-s.D 100/

\

(1 t+l (r

rl ) 100 )

A/=n mr

c.(1* H l*s.l \z r0 0) u[r* R )

| 100/

Rozbor rentability pouZitia pripravku uL pred jeho kon5trukciou vyZaduje ziskat' kvalifikovan6 odhady viaceqfch velicin, najmii ceny pripravku. V praxi vel'kyfchpodnikov sa osveddiloStatistick6 sledovanie n6kladovna qfrobu realizovanych pripravkov v stabilizovanych technicko-ekonomickychpodmienkach n6rad'ovne. Pripravky sa klasifikujri podl'a stupia zlolitosti konStrukciea r,yroby (podet normalizovanych a nenorrnalizovanychprvkov, zloLitost' mechanizmova in6) a vyjadruje sa pomernou cenou a1(Sk/kg) pripadajticouna kilogramovf hmotnost'G(kg): C = ei.G (S k) PresneiSie vysledkydiiva sledovanie ceny na redukovanri kilogramovf hmotnost'b; (SVkgr/2;

c = bi.Je fstl
V tabul'ke 1 sri uvedendpriklady zatried'ovaniapripravkov do skupin zloLitosti. Cenov6 koeficienty 41,b; sf podmienend technicko - hospod6rskymi podmienkami rlirobn6ho z6vodu a mali by by' stanovenedlhodobym Statistickym sledovanim skutodnych niikladov predtym vyroben;f pripravkov. ch Pomem6cenapripravkov podl'askupin zloZitostije zilisl| na technicko- ekonomickjch ukazovatefoch danomzdvodea v danomobdobi.Priklad vofby pomernejceny: v stupefizloZitosti I

u
400

III

bi lskl

270

630

TV 1000

v
I 500

VI 2200

Tab. 1 a, b: Priklady zatried'ovania pripravkov podl'a skupin zloZitosti.

fil a.' 9A-_

Druh pripravku podl'a zloZitosti

=tN

ia= . =i :
OL >9q

69:

trl l -

+:;
+!d=

3;F' i -;

a'
I
la l-z

-E S =' cB rlrl h o\
v=>G.=

z- ;

9q

a Menej ako 5 Jednoduchd upinacietrne, vrtacieSabl6ny indjednoduchd pom6cky icke, vftacie, 3 -15 Rozpinacie sristruZn trne,jednoduchdsristruZn icke II lidzovaciea ind nrioravkv t0 -25 vrtacie,lrezovacie ind pripravky a Stredne zloLitesustruZnicke, III jednoduchddeliacepristroje 20 -40 IV ZloLite pripravky,pripravky otodnd, pod. a pristroje, viacvretenov6 3s 60 ZloLitotoen6 stoly,zloZit6deliace pripravky vrtaciehlaW, univerzdlne nad 50 VI NajzloZitejSie vrtaciea frezovaciepripravky pre obriibanievo polohSch, viaceryTch vel'kepripravky s pneumatickym, pohonom mechanickVm hvdraulickVm aleboelektrickrrm pripravkov univerziilnych poditat'so Zivotnost'ou 8 rokov moZno 5 U

l5 t5 -25 20 20 25 25

')A

z1

36 3 -6

5-8

l5

zariadenia Skupina zloZitosti

I I aZ 10

II 5 aZ 30

III

IV

VI

Poiet druhov sriiiastky v zariadeni

obrysove mald rozmery

stredne vel'kd p n n clp dinnosti jednoduchj pnernerny zloLity

do 200x 200x 200mm od 200x 200x 200mmdo 500x 500x 500mm od 500x 500x 500mm pevny pripravok nehybnli urden;i upnutiu k obrobku
pripravok sa premiestiuje,aleboprekldpas obrobkom

x
X

l0 aZ 50 X X X

t0 25 35 aZ aZ aZ l5 100 120 X X X X X X X X X X X

X X

X X X

sa deliace,otodne a pod. zariadenia vzdjomnymi oohvbmi z6kladnVch sridiastok tvar telesa jednoduchli dosky,trne, puzdra zariadenia priemerny tvaru 1,,T,l,zd.kladnd stenaspojenddoskamis dapom aleboloZiskom zloZity skriiovd spojenienajmenejtroch stiena zloZitejSie Spdsob upinania jednoduchy upnutieupinkou,maticou,rozpinacitri pnemerny a oddelendvystrednikove, bajonetovd klinove upinanie

X X

X X X X X X X X X X 35 20 30
a J

X X X

X X

X X

zloZiry

kombincvandupinan e uv ildzane dinnostij ednoduchou i do rukoviit'ou Priemerni Zivotnost' Irokyl do T 2

a L. J

l0
Roind ndkfady na opravy a idrLbu l"/"1
l)

l5 20

l5 25

34 20 30

20 30

l0

2.5 Technologickosto kon5trukciea kon5trukin6 vypoity

Pri kon5truovani pripravkov je potrebn6 reSpektovat' v5eobecneplatne z6sady, ktord priaznivo ovplyviujri technologickost'konStrukcie prvkov. N6klady na vyrobu pripravku podmieiuje vol'ba materi6lu, polotovarov, normalizovanych prvkov, n6rodnost' na vyrobu prvkov (najmtipredpisan6 presnost'), prvkov na pevnost'atuhost'. spr6vne dimenzovanie Vofba materi6lu na prvky pripravku m6 zohl'adnit' predov5etkym ich funkciu a (napr. kalitel'nost',cement6ciaa kalenie povrchu, zvaritel'nost')a technologickost'konStrukcie prijimanymi kritdriami. Doporudenia n6jdeme v odbornej literatrire a v riadi sa vSeobecne normiichSTN. Podas funkcie pripravok bude zat'aZenyupinacimi silami, ktord sri superponovan6 technologickfm siloqfm p6sobenim.Tieto mdZu b1t'premenn6 v dasei polohe p6sobenia.Pri podmienkynam6hania. dimenzovaniprvkov pripravkutrebar,yjadrit'najnepriaznivejSie Pevnostn6 qfpodty a dimenzovanie prvkov pripravku robime podfa v5eobecnych prfp. vzper.). postupovpruZnostia pevnosti(nam6hanie tlak, ohyb, otladenie. na je rozhodujrice pevnostn6 hl'adisko. ale iastokrdt pre sprdvnu funkciu pripravku nie prisneiSie hl'adiskotuhosti di poddajnosti.Pripravok, vloZeny do technologickejsristary strojn6stroj-obrobok.nesmie vyznamne zniLit' tuhost' sristavy. Jednak miera tuhosti sristar,y podmieiuje charaktera intenzitu dynamickychprejavov (chvenie).,jednak miera poddajnosti podmiefiujevel'kost'vznikaj0cichodchylok rozmeru,ale hlavne odch;flokgeometrickeho tvaru a je vhodn6,aby pouZitimpripravku vhodnym uloZenimobrobku a rozmiestnenim polohy.Naopak opierok sa tuhost' syst6mu zv!,lila. Charakteristiky pruZnych deformficii mdLu byt' stanoven6 priehybovv r6mci pruZnfch deform6cii. klasickymi postupmiurdeniadeformadn;fch Prekrodenie hranic pruZnychdefomr6cii a vznlk plastickhopretvoreniapripirSt'ame iba vynimodne, napr. vznik odtladku vrubkovan;fch tvrdych (kalenlich) upinacich del'usti do ploche. miik5iehomateri6luobrobkuna nedohotovenej

2.6 Kontroln6 otfzky a rilohy

postup a zisady pri navrhovani prfpravkov! 1. Charakterizujlev5eobecny 2. Analyzujte zdkladne rilohy a funkcie,ktor6 m6 spliovat'kon5trukciapripravku! 3. Uved'te hlavn6 spdsoby zabezpe(,enia vy5Sejvyrobnosti zoradenejvyroby v pripravku. A[fmi vplyvmi sazabezpeduje skr6tenie vedfaj5ieho dasuoper6cie! 4 . Aklimi spOsobmi moZnozabezpe(ifskrdtenie hlavn6hodasuoperdcie? poZiadavky rie5enie v 5 . Analyzujte zirkladne na ustavenia sridiastky pripravku! poZiadavky rieSenie 6 . Analyzujte zftkladne na bezpedn6ho upnutia sridiastky pripravku! v -| Analyzujtev5eobecn6 poZiadavky prev6dzkov6vlastnostipripravku! na poZiadavky kon5trukciupripravku! 8. Popi5terozhoduj riceergonomickd na 9. Popi5tepostuppre ekonomick6hodnotenie variantovkon5trukciepripravkov! 1 0 . Pre modelovy priklad danych technicko-ekonomickych ukazovatel'ov r,ypoditajte pouZitiapripravku! Vypoditajtehranidn6hodnoty podtu vyrobkov sridinitefhospoddrnosti zarok a cenupripravkupre hranicurentabilitypouZitiapripravku! 11 . Popi5tespdsoburdovania kvalifikovanehoodhaducenypripravku! t 2 . CharakterizujtepouZitib konStrukdnychvypodtov nam6hania a dimenzovania prvkov prfpravku! Porovnajte vyznam dimenzovania prvkov pevnostnymi a tuhostnymi vypodtami!Je pripustndplastickddeform6ciasridiastky pripravku? v 1 3 . Ako sa zabezpe(,i primeranii Zivotnost' prfpravku, menovite zachovanie presnosti rozhodujricich funhdn;f prvkov? ch

lt

VYROBNA PRESNOST TECHNOLOGICKEJ OPERACIE V PRIPRAVKU

3.1 Opakovanie zhkladnlichpojmov

Vyrobnri presnost' obecne definujeme ako stupei zhody skutodnych geometrickych velidin vyrobku (rozmer, tvar, poloha), realizovanychvyrobou, s poZadovanymivelidinami, predpisanymi konStrukciou vyrobku. Pozn6mka: Ten islf vzt'ah m6Le ryjadrovat' aj dasto uLivany termin "vlfrobnd nepresnost'". systdmochriadenia kvality vyroby sa odporudapouZivat' iba termin "vyrobn6 Pri presnost"',pretoZecielenoupozitivnou charakteristikou zloZky kvality je "presnost'"(qfrobn6 nie "nepresnost"' je ciel'om rie5eni). Nemusime sa v5ak v d'alSomvyhybat' jednoznadn6mua pojmu "znepresf,ovanie". vystiZndmu Pri kvantitativnom hodnoteni qfrobnej presnosti uZivame pojmy "chyba", alebo "tolerancia".ktor sa vyznamovo kryjri s pojmom "presnost'".Napr. ak povieme: "rozmer je 0,1 mm", alebo: "rozmer m6 chybu 0,1 mm", alebo:" rozmer je v dodrLanys presnost'ou mieru presnosti,teda Le skutodnyrozmer sa miiZe rovnocenne tolerancii 0,1 mm", vy'jadrujeme o liSit'od predpisandho 0,1 mm. NajvystiZnejSiucharakteristiku presnosti geometrickej velidiny dostaneme spojenim "menovitej hodnoty" velidiny s pripustnymi "medznymi odchylkami". Polohu medzn;fch odchyilokk menovitej velidine ryjadrujeme znamienkamiplus alebo minus (zvlid5enie,alebo zmen5enievzhfadom k menovitej velidine). Medzn6 odchylky vo vyrobnej dokument6cii sa zapisujripri k6tovani velidin ako "homii" a "doln6 medzn| odch;flka".Rozdiel medzi najviid5oua pol'a" napr. T : L** hodnotou velidiny je "tolerancia" (tieZ "Sirka tolerandndho najmenSou
Lrnin).

Medzndhodnotyrozmerum6Zubyt na qfkrese ryjadrend rdzne. Napr. medznerozmeryL*u* : 20,1 a Lmin: 19,9mm sa m6Zunapisat'v tvaroch: lg,g*0'2 ale aj 20,5-0'4 pod. a 20J-0'2 20r0't Sp6sob vol'by menovit6ho rozmeru a poloZenie medznych odchylok zhvisi na podmienkach, pouZfvanej na sfstave vz6jomndholicovania dvoch prvkov, alebo na dohodnutych d6vodoch. zvl6Stnych Pozndmky: pol'a). l. ToleranciaT je vZdy kladn6hodnota(re6lnaSirkatolerandn6ho je moLnepoZadovat'vyrobu geometrickej velidiny s absohitnoupresnost'ou 2. Nie (tedas nulovoutoleranciou napr.L : 20,000...). 3. Rozmeroviivelidina.ktor6 na dielenskomqfkrese nie je vyzna(,en|s medznlfmi rozmery), vo qfrobno-technickom odchylkami ("vol'n6". alebo "netolerovan6" chdpani nie je bez ohranidujucichpripustnych odchlflok. Tieto rozmery sa r,yrdbajriv tzv. "dielenskych"toleranci6ch,ktor6 su dohodnut6 vo vdzbe na charakter a presnost' vyroby. Tieto tolerancie sa volia spravidla z frovne presnosti IT 12 aZ IT 14. Doporudend medzne odchylky netolerovan;fch rozmerov pre obrobky ud6va STN.OI 4240 (di2kov6 rozmery a priemery, polomery a zaoblenia, priemery a hlbky vrtanych dier), ktor6 bola upravene ISO 2766-l a ISO 2766-2. v nadviiznosti Standardy na

V tabufke 2 je uvedenyryber z diselnychhodn6t tolerancifpre niektor6 stupnepresnosti podfa STN. Analogicky norrny STN urdujri toleranciejednotlivych stupiov presnosti aj pre odchlilky geometrickdhotvaru a polohy, napr. rovinnosti a priamosti, sriosovosti,srimernosti valcovitosti,kruhovitosti,kolmosti, sklonu, hddzania. r6znobeZnosti, 12

V tabul'ke 3 sri uvedenddfseln6hodnoty medznychodchylok AiZtoq;ctr netolerovanych (vol'nlfch)rozmerovpodfa STN. Analogicky norrny STN urdujritoleranciepresnosti aj pre voi'nd odchylky geometrick6ho tvaru a polohy (toleranciekolmosti, uhlov, sriosovosti,r6znobeznosti osi, sfmemosti, delndhoa obvodov6ho h6dzania, polomerovzaobleniaa skosenia hrrin. Tab. 2 Ciseln6hodno a
IF

l rr

I 'q) lo

I,

t=

I*a.l 00 ol
N $

+ o\

o{

F-

\o
r
c! c-l
N

l c-r ll2 s li j
--.t ..
IE

c{

c]

t9

in
+

00

00

+ oa
a-l N

a{

s
F-

oo
6l o.l 6l la t'lq

l= l6 t>l
IA IY

=
a-.1

+ r
t

oo

+
c\

le ti

ra
(\T

C-l

cl c\

r
N

itl I

tl

tl tl

ll II

lt

l= I II

IA tv

oo

r-

f-

-'l 9) l .E
I

oo
d N

It r
l^

c.l

-1 P
r

t9
l^

(\
N

c-.1

ol
N

<.

oo
F-

<00

o.l

oo
N

l6 t' ? tl 'Itr
td)

o{

c]
IL

o\

ci

c'l

s r-

f6

+
l.

t> l t0

0c

N N

Fa.t

a{

rt

oo

00

o\

to l tL l t'> , l>l
tL l tt

r\o
in

oo
cl
N

a{

oo

c.t
N N

c.l

al

J,N tdl tn t'E tal

t- l tl

I I I
I

]ol
oo

o\

oo
d

at

al

rN

t6

t9
10

|
I 1

s
?a
(\l
C.l
d

F-

00

c{

oo
a.l

t)l
1 6 Fl

ot

.+

r+

s
o.t

t >tr |
c-.1
IA l L Fl

l-o
lHJl

^l

IL

c]

ol

..i

v1 o{

r-

00

l'v.-l : l

ol
:6 1

l - >rhl

I I I I I I
F
a

o'ol

'o>l

oo

cl

.i
c.t

+
s

F-

oo

h -t

oo O
$

a.l

x
v-l

Nt
.l l q' l
=l
O-l

o
oo

oo

c.l

6l

r o' =>Nl

>

'N

c..l

+
E

x > -l

;
E
,N:,Nl

F*
O+
f.-

|
|
|

a a.) Lr

oo

o
N

oo

at

oo
a.l

v_-l .-

()

N I

N O

N I

N a

D>bl

[uu] ,rorouzor Wszou

u - c,- u l Fs F I
a
, NP I

b. p b- i
da

l3

Tab. 3 Ciselnd hodnoty medznych odchylok netolerovanych (vol'nfch) dlZkovych rozmerov

l.
()E v
!- 'a' N- q o q )EI

Trieda presnosti

>O cd d! N

u'>+

2.
3.

VonkajSie rozmery (prvkypovahy "hriadel"') Vnr,rtornd rozmery "diera") (prvkypovahy

Rozmerymenovitychrozmerov
Cl

Ind rozmery prvkov, ktord nemajf 0.5 povahu"diery" ani "hriadel'a" (vzdialenosti osi. vySky a hiUt<yJ osadenf pod.) a 0 -0,I +0.l 0

3 6

30
do

120

Jl)

3 0 120 3r 5 r000 medzn6odchf ky

0 -o) 0 -0,3 0 -0.4

-tr
presna
+tl

l. hriadele

0 -0. I

0 -0.6

2. diery
3. in6 dlZkovdrozmery l. hriadele

+ 0,1 +0.2 +0,3 +0,4 +0,6 0 0 0 U 0

+{t Is

l, 2
-t2

+0,05 +0,05 *0. I

+0.2

+n1

0
_ot +o ) 0

0 -o)
+O ) 0

0 -0.4

0 -0.6

0
-l +l 0

0 -1.6 + 1,6 0

stredn6

+t2 +
t.

2. diery
3. in6 dlZkovdrozmery l. hriadele

+0.4 +0,6 0 0
+n ?
+O?

2
-tj

+0,I 0 -0.3

+o l

+0.5 r0.8 0 -2-4 0 -4 0 +2 0 -o

+o 0

0 -0.4

0
-l

0 - t,6

hrub6

_rI3
,i

2. diery
rozmery 3. in6 dlZkov6

+0.3 +0,4 0 0
+fl l S

+l 0 a0.5 0 -2
TL

+ 1.6 +2,4 U 0 +0,8

U

')

+O?

1t-z

-l.t

1. hriadele

0 -0,3 +0,3 0

0 -l +'l 0

-3
TJ

0 -4
LA

veLmi hrub6

+tJ
,tq

2, drery
3. ind dlZkovdrozmery

0 +l
+l

0
<

0
L2

-2
T

+ 0.1 +r) 5 5

t3

l4

Pozniimka:Pre pripravu na cvidndulohy sa odporfda zopakovat'si licovacie sristavyuloZeniapre jednotndhohriadel'aa syst6m jednotnej diery. system Pre zjednoduieniepoditaniavzf$omnychrozmerovychvzt'ahov (rozmerovychobvodov) sa doporuduje: a1 Zapisovat' medzneodch;flky tak, aby jedna medzn| odch;flka bola nulov 6, takle tolerancia je k ryenovit-61nurozmeru uloLen6, jednostranne. Nulovri odch;flku nevypisujeme

=20-''' e0:3,, ).

b/ Menovity rozmervolit'tak, aby odchlflka(rovnii sa tolerancii) smerovalado materiilu (d. aby pri postupnomribere pridavku sa dosiahol najprv menovity rozmer a aZ d'alSim fberom sa pol'a). vchirJ,zalo tolerandneho do c/ Pre pripad, Le *ryrihany rczmer sa dosahujejedinym zoradenim, ktor6 sa ned6 n6sledne korigovat' (napr. os vrtan6ho otvoru), toleranciu umiestiujeme sfmerne okolo menovit6ho rozmeru. PodLatohto princfpupriklad hranidnych rozmerov20,1 a 19,9budemezapisovat' takto: * pre "vonkaj5ie"rozmery: A-ra: 20,[0'2 * pre "vnftomd" rozrnery: B*Ts- lg,g*0'2 rct2: * pre rozstupyotvorov: Ci 20t0't. Pozn6mky: 1. Vo vyraze A-rn znamienko minus pred hodnotou T6 nezna(i ziryornu toleranciu,ale to, Ze je uvedenddoln6 medzn| odchlflka (horn6 je nulovii), je ktorej hodnota 6: Ta. teda o vyraz A-o. je 2. Rozli5ujeme ziryis A-rA oproti vyrazu (A-Te). Prvy vyraz (napr. 20,1-0'27 (tedaAru*:20,1 ; Amin: 19.9 ; rozmeruA uvedenim tolerancie menovit6ho T : 0,2), zatial do druhy vyrazje iba lydislenim minimdlnehorozmeru Amin: 20-l - 0-2: 19.9.

vyrobnejpresnosti 3.2 Hodnotenie vyroby zoradenej operacre

pr6cou v pripravku mdZemepredpokladat'urdity Pri qfrobe d6vky sridiastok zoradenou vyrobnej presnosti.BliZSie skirmanie v5ak ukazuje, 2e v stuperi opakovatefnostidosahovanej je priebehudasu qfrobn6 presnost'podmieiovanii systematickymi ndhodnymivplyvmi, ktor6 sri i premenn6 (napr. zmenateploty okolia, pripravku,n6stroja,stro.ja. v dase postupujrice opotrebenie ndstroja i prvkov pripravku, nerovnomemost' vlastnosti spracoviivan6homateri6lu, atd'.). Teoretickd rozbory a vypodty su vefmi zloLite a vyLaduji si poznat podetne fyzikiine a geometricke gickej sristaly. charakteri stiky technolo je Zdrojov ryrobnych nepresnosti vel'ke mnoZstvo,takZe sa nedajri srihrne definovaf pre v5etky druhy operaciivo vyrobnom zixode. Aj pri jednej operiiciije vliskyt qfrobnyfchchfb tak podetny,Le ich zistenieje obtiaZne.Ako priklad uvedieme analyzu z lit.l3.24l: V pomeme jednoduchomvrtacom pripravku s vrtacou Sabl6nou vrtajri otvory do prirub rotadn6hotelesa, sa ustavendhona vnutornf otvor. Na presnost'polohy otvorov (vzdialenost'od osi obrobku) a presnost'priemeru vrtanychotvorovvykazujevplyv aL3l zdrojov,pridom viacerddal5ie neboli uvaZovan6. Pri projektovanipripravkov sa n6rodnd detailn6analyzanahradzuje syst6momzoskupenia vyrobnychchyb so spolodnymiznakmi, pridom sa vyuZivajriStatistickd charakteristiky(zistenez meraniaa Statistickej regukicie).

l5

Vyjadrenievlfrobnejpresnostid6vky sridiastok ukazujeobr. 1.

a/

b/

Obr. I V pripravku majf byf vyr6bandrozmery Ytlvrz (napr. poloha vrtanych dier). Skutodnd jednotlive rozmery Vl pre skupinu obrobkov, vyhodnotenestipcovym diagramom podetnosti (obr. l.a), sa nachfldzalivo variadnompoli Sfrkyv. Pri sfmernomrozloleni podetnostistredny (priernerny)rozmer Vs leZi v stredevariadndho pofa. Stredvariadneho pol'aje obecneposunuty pofa o hodnotup. Hodnotap je zrejme zilisl| na vstupnomzoradeni oproti stredutolerandndho pre (d6vky sridiastok). oper6cie skrimanriskupinusridiastok Zo schemyvyplyva, Le vyrobnhpresnost'd6vky sfdiastok, lyjadrena Sirkou variadndho pol'a ,,v" , nevyderp6va riplnedovolenirtoleranciu Tv. Ak urobime korekciu zoradenia oper6cietak, aby stred variadnehopol'a sa nachadzalv pol'a (obr. 1.b), dost6vametzv, strede tolerandneho proces"( tr* :0, Vs* : V). Pri "centrovany tomto zoradenivyrobnd chyby m6Zu vyderp6vat' celf vyrobnri toleranciu (v : T), vyroba bude menejn6rodna lacnej5ia., a V schdmel.b je stlpcovy diagrarnrozloLenia podetnosti nahradeny Gaussovymzdkonom rozloLenia tzv. "norm6lneho rozdelenia" podetnosti vyr6ban6ho rozmeru, ktory sa pri Statistickych vypodtoch uplatiuje najdastejSie. ZriedkavejSierozdelenie podetnosti ndhodnych velidin vyjadruje Simpsonovzitkonrozdelenia podetnosti("trojuholnikov6 rozloLenie" pripadne ), z6kono rovnakejpravdepodobnosti rozdelenia podetnosti ("obdl2nikov6rozloZenie"). Vstupnd zoradenievyrobnej oper6ciecharakterizovand sch6mou 1.a, kde variadndpole vyrobnlfch ch;fb d6vky sridiastoknevyderp6va cehi vyrobnri toleranciu nemusi byt' nevyhodn6. Naopak bude vhodnym rie5enim. ak s postupom dasu vyuZivania pripravku bude existovat' systematicky vplyv postupneho znepresiovania (napr. opotrebovanie funkdnlfch prvkov pripravku), ktory stred rozptylovdhopofa d'al5ich d6vok bude posrivaf cez centr6lnu polohu (p 0) do druhej hranidnej polohy. Tiito dasov6 premenlivost' vznikajricich rozmerov podmieiuje "Zivotnost'" zoradenej prdce v pripravku do jeho n6slednej opravy (qfmena prvkov, aleboprezoradenie). opotrebenych

t6

3.3 Zdroje a zloLkyznepresilovania

Hlavnd zdrojeznepresiovania technologickej v sa sirstave obecnerozdefujf do skupin: st' a/ nepre sno pohybov6homechanizmu (kinematick6 schdmastroja), geometrickdnepresnostipohyboqfch dlenov v nezat'aLenom stave,vyrobn6 opotrebenie, b/ stykovddeformiicie,v6le v uloZenf- poddajnost'sristar,y, c/ pruLnedeformiiciesirstavy, d/ teplotne detbrm6ciesirstary, e/ nepresnost'zoradenia na vyrihany rozmer, nepresnost' upnutia, nepresnost' operadndho merania. .f/ prejavy dynamickej nestability procesu (chvenie, ,fuy, nehomogenita technologicklfch vlastnosti), (tvarov6n6stroje)a ich priebeZn6 g/ nepresnost'n6strojov opotrebovanie, h/ deformdciez uvolnenia vnritornych napiiti, alebo napiitf vznikajfcich v technologickom procese. Pripravok, vloLeny do technologickej sfstavy, pren65a zo stroja na obrobok v5etky relativne zmeny polohy obrobku vzhl'adom k niistroju. Jeho vplyv na mieru znepresneniaz niektorychuvedenych skupinje iba nepriamyanevyrazny(napr.g, h). znepresf,ovania technologickej sfstave, ale aj v Pripravokje v5ak nielen pren65atel'om zdrojorn znepresiovania. Pri konStrukcii pripravku tento vplyv analyzujeme, lyjadrujeme jednotliv6 zloLky chfb a zohl'adiujeme ich pri predpisovani qfrobnej presnosti prvkov pripravku. Zvolime n6sledovnriklasifikdciu znepresnovania oznadovaniachlfb spdsobenych a pripravkom: a/ Znepresnenia zo ztrmeny pouZitych technologickych zitkladni pri uloZenf sridiastky v pripravku namiesto,kon5trukdnychzi.kladni.Vyjadrime ich chybami z6kladovania,hodnotu oznalime q. r,ypllivajricezpouLilych opieracfchprvkov, ich funkcie a presnosti.Vyjadrime b/ Znepresnenia ich chybami podopretia,hodnotu oznadime e". Chyby zdkladovaniaa chyby podopretia sri navzitjom prepojend, takLeje ryhodnd vyjadrit' ich ako jednu zloLku znepresnenia- chybu z ustavenia, oznadovanferu, alebos (t: t, * tu). upinacichsil oznadimevelidinouchyby upinania e,o. z ci Znepresnenia pdsobenia d/ Znepresneniazorcdeniaoper6cie na r,yrdbany rozmer (vplyvy vzfahu n6stroja a obrobku pri velidinou chyby zoradeniae.or. tvorbe rozmeru)oznadime z e/ Znepresnenia deformiicie pripravku pri pdsobenitechnologickich sfl, oznadfmevelidinou
tdef.

pripravku na stroj, oznadime velidinou eur. z .// Znepresnenia ustavenia g/ Znepresneniaz opotrebenia funkdnfch prvkov pripravku, oznadime velidinou chyby opotrebeniaeoo. mdZu mat'svoje viacere zloLky. Napr. chyba Pozn6mky: 1. Jednotliv6 druhy znepresnenia v6le a zo stykovychdeform6cii upinaniasa sklad6zo zloLkyvymedzenia
t up: t t - t 2.

2. Pre zjednodu5enierie5enia niektord malovplyvov6 (neqfznamn6) zlolky (napr. vplyv presnostigeometrick6ho tvaru a polohy opieracich neuvaZujeme prvkov), pripadne ich pridlenfme k inej zloZke, s ktorou majri nadv6znost' (napr. vplyv opotrebenia opieracich prvkov pridlenime k zlolke chyb z ustavenia). 3. eiselnu hodnotu ch;fb vyjadrujeme ako hodnotu hranidnri (extr6mnu, maxim6lnu), ktor6 mOZevzniknrit' v rozmerovom ret'azci moZnych rozmerov vo vzdjomnomvzt'ahuprvkom, ktore sri vyroben6v predpisanej tolerancii.
t7

3.4 Vypoity vykrytia srihrnnejvyrobnejpresnosti

Pri zludovani viacerych zloliek znepresiovania (chyb, odchylok), ktor6 obsahujf i systematick6 podetn6n6hodn6vplyvy, m6Ze sa v z6sadepostupovat'dvomi met6dami (prip. : ich vz6jomnou kombin6ciou) moZnost'. vzniku hranidn;fch najv2id5ich a/ Met6da "MIN - MAX": Predpoklad6me znepresneni : A + B je pri vz6jomnom vzt'ahu zloliek. Napr. pri sridtovom rozmerovom retazci U rozmeruU q'jadren6: znepresnenie : Uvex - UvtN : AIraRx Bnaex (AH,1rN + BvrN): te * te. t tu e, Rovnakevfsledky ddvarozdielovyrozmerovyrefazecU: A - B. Znepresnenie je: : Avex -BvrN- (AvrN- Bplnx): tA * tB. tu: lJr.rAXUvru Napriklad pri uloZenihriadefa do puzdrauloZenimh / H (d-rd,D*to, d : D ) hranidn6chyba radidlneho ustaveniavznikne pri minim6lnom priemere hriadel'a a maxim6lnom priemere diery puzdra: eu : f4 + Tp Pre viacero zloLiekznepresfiovania line6mom rozmerovomobvode sa vysledn6(extrdmna) v chyba(odchylka)urdi sditanimv5etklfchchyb, ktordju v1'tv6rajri: tuis:Iti , i:laLn pri znepresnenia r."-fpodtoch vykrytia vyrobnej tolerancie Ty ReSpektovanie tohto hranidn6ho vyjadrend vzt'ahom:
Tv ) t uir ,

Pretosamet6da "MIN - MAX" oznaduje ako zabezpeluje vyrobubezvznikunepodarkov. tieZ "met6da 00%vymenitel'nosti | ".
zlfdenim zloLiek met6dou MIN - MAX umoZf,uje Vyjadrenie v;fslednehoznepresnenia zohl'adnit' vplyv systematickychch;fb. Tieto v3ak majri svoje smerov6 p6sobenie, Le sp6sobujrizviid5enie(e1 ), alebo zmen5enie(e1) vvr6ban6ho rozmeru. takZe vztah treba upravit': r sl st:l ( Ie r - Isr )l p/ Vzhl'adom na vyznamovri rilohu podetnych n6hodnych vplyvov na vznik znepresnenia. sribeZnestretnutie lranidn;fch znepresneni(maxim6lnych chlfb) vSetkych zloLiek prr vyrobe (analyzujtenormiilne rozloZeniepodetnosti urditeho vyrobku je vel'mi millo pravdepodobne zloliek met6douMIN - MAX dostdvame vyslednd n6hodnejvelidiny!). Pri zhidenin6hodnlfch vefk6, ktor6 vedie k neracion6lnemuzulentu qfrobn;fch znepresnenie nepravdepodobne prvkov, dim sa zry5ujf qirobnd n6klady. Preto pre vyjadrenie odchyilok zridastnenych vyfsledn6hoznepresneniaje ryhodnd Statistickd zhidenie n6hodnych chfb na zdklade ziikonaSfrenia n6hodnych velidin: kvadratickeho : i:laLn, t vj sl !Ifti .ei)', kde k I sri sfdinitele, ktore z6visia na zfikone rozloLeniapodetnosti n6hodnej velidiny je (chyby).Pri rovnakomz6konerozdelenia podetnosti kr : kz ... : kn : k, takLe:

:k vlsr E-;7
Pr e G au sso vzitkonrozdeleniaje k:1; p re S imp s o n o v o ro z d e le n ie je k : 1 , 2 2 ; p re z 6 k o n je pravdepodobnost'ouk: 1,73. rozdelenia rovnakou s
l8

yl Yzhl'adom na prrktickf potrebu vyjadrenia znepresnenia urditd zoskupenie zloziek, pre pouZivame pri=bliZne trg gjg[- eniechybskupin: t v y sr:k (l Ie , '+ i:laLa,i:lazb. l l r.r ) ,
Ak vieme oddlenit'nrihodndniihodnd zloilky znepresiovaniae i (ndhodnechyby) od zloLiek systematickych: e I - pdsobiacichv smere zvzidSenia rozmeru, e I _ pOsobiacichv smere zmenSenia rozmeru,vyjadrimevysledneznepresnenie:

r v y sl : k.l Ie i 2 ^ +f{Iru

,I--

_ Ier ) f

Najdastejsi qfpodet zabezpeteniavyrobnej tolerancie r,y*ibaneho rozrneru v obriibacorn pripravku tryuLiv postup: a s/ zistime Statistickri charakteristiku tzv. strednej hospodrirnej presnosti vyroby, ktorii pre ' technologickf sfstavu stroj-neistroj-obrobok (bez' prfpravku) charakterizuje mieru znepresnenia v predpokladan'fch technicko-teclnologickich poamient<ach r,yriiban6ho rozmeru' Tiito charakteristika oznadme ju znakom ,, s " - sa niisobkom smerodajnej odchylky o pri opakovanej vyrobe. Pri 'yjadrf predpokiade normalneho rozdelenia vsetkych n6hodnych zloLiek znepresiovania podl'a pripustneho %onepodarkov sa strednri hospodiirna presnost'obr6baniar1,,j : adri s : * 2o pre 95,45yo sprt'nych rozmerov(4,55 o'nepodarkov) : + 2,58 o s pre 99 o% spriivnychrozmerov ( I Vo nepodarkov) s : * 30 pre gg,73yo spr'vnychrozmerov(0.27 %nepodarkov). charakteristiky strednej hospodrimejrozmerovej presnosti obr6bania uvidzaju tabul,ky 4, 5 a b/ vyjadrfme zhidend zloLky znepresnen ia z pripravku pre zvolend podmienky z6kladovaniaa podopretiasridiastkyzloLkouchybyz ustavenia e:
t: t, * tu .

c/ vplyv zvysujricich zloliekznepresnen z pripravhu ia oznacmesrihrnnehodnotou tp. d/ vykrl'tie vyrobnej tolerancie vyrdban6ho rozmeru T" celkorym znepresnenime, vydislenym podl'apostupu odseku vl,jadruje v y, jednoduchivzt,ah:
Tu ) tuurl.

Prenormiilnerozdelenie podetnosti ndhodnych velidin, kde ki : l, dostiiv ame viraz:

+ tp ,

prrcom erp mpZeme q'disrit' akozhldenie nrihodny zroLiek. ch :

cp V crp f xror' lcd.f' * crr' * cno'.

Pozn6mky: l ' uveden;f vzt'ah r,ykrytia rlirobnej torerancie mdZeme pouZit' pre vydislenie dovolenejchyby nepresnosti prfpravkur pdoui rpdou Tus lr' + rt

2. Ak zvollme racioniilnulimitnri hodnotu e o m6Zemevzt'ah pouZit' pre vydislenie dovolenejchyby z ustavenia:

6dov S

(Tv-ep)2 t9

Tab. 4 Hospodrirnapresnost'rozmerovpre rotain6 plochy

do DlZky 180mm
Rozsah priemerov mml do l0
a

DlZkv180-500mm
Rozsah priemerov lmml

DlZkvnad500mm
Rozsah priemerov m ml

t0 - l8-1 8 - 30
O A

30-50
O o

50-80
+.

80- 120- r80- l 8 - 120 -180 -260 -30

O

30-50

50- 80- 120- 30-80 - 120 -260 -50

5 0 - t20- 260- 120 -260 -400

A

SristruZenie
G .i;
O

o o o
O

c
c

Brf senie
-1;

L a p ov anie

O O

O O

Tab. 5 Hospodirna presnost'rozmerovpre rovinn6 plochy

DlZkaobriibanejplochy nml Druh obrfbania do t20
do

Obrdbanie dr62ok

120-360

360- 500

500 r000

Hobl'ovanie Obr6Zanie Frdzovanie delnd Frezovanie valcovd Brf senie

na hrubo

naaisto
na hrubo n a Cisto na hrubo na olsto na Irrubo na clsto d e lo mn a h r u b o obvodom na hrubo na disto

Si* a obrii raneiolochv fmml Sirka draZkv tmm r20 - do 120120- do 8-10 l 0- 18 18-30 r20 360 120 360 r20 360 0.20 0.30 0.35 0.40 0.45 0.50 0.50 0.1 00 0.1 50 0.200 0.030 0,040 0,050 0 .1 0 0.15 0.18 0.t8 0,20 0.20 0 75 0.J 0.t20 0.1 0 .2 5 0.3 5 20 0.r20 0 -l 5 0"r8 0,20 0.060 0.060 0.070 0.r5 0.20 n )s 0.30 0.15 0.40 0"45 0.r00 0,1 50 0.200 0.08 0.12 0,r3 0,l 5 0,l 8 0.18 0.20
do 120

Pret'ahovanie

0.30 0.15 0.30 0.06 0.05 0.03 0.04 0.06 0.20 0 .l 0 0,20 0.04

0^3 5 0.18 0,3 5 0.08 0.07 0.09

0.40 0.80 0,40 0.08 0,07 0,l 0

0.45 0.50 0.50 0.20 0"20 o)\ 0.09t 0.09| 0.12 0.08 0.08 0 , r0

0.1 00 0.050

0.1 20 0.06

0.1 30 0.065

0.0 r0

0.0t5

0.020

Tab. 6 Hospodrirnapresnost'rozmerovpre diery

Dr uh o b rd b a n i a I aZ 3
0,t 5 0.06

3 aZ 6
0,t5 0,07

6 aZ l0
0.20 0,1 0

Vrtanie Vyhrubovanie Vystruhovanie

SustruZenie
Jemne vvvrtdvanie Vnritornebnisenie Pret'ahovanie Vvvrtiivaniehrubd

Bezouzdra S vrtacim Duzdrom Hrubd Ciste Na hrubo Na disto Rudne Hrubd Ciste Hrub6

R ozsahpri emerovl mml t(, I8 30 50 aZ aZ aZ az l8 30 50 80 0,20 0 )s 0,35 0.45

0 .l 3 0,20 0 .l 3 0.25 0.30

80 aZ t20

120 az t80

r80
aZ 260

0,30 0.30 0,40 0.1 5 0.1 5 0,20

0.05 0.07 0,07 0.045 0.4 0.2 0,4 0,5

0.02

0.03

0.05 0.05 0.0 t

0.05

2 0.01 0 . 0 1 0.02 5 r 0,0r 0 ,0 1 0,0

0.025 0.03 0.3

0.035 0.04 0.0t5 0,0r5 0,02

0.3
0.1 5

0.3
0.15

0.r5
0.01 005 0.02 0J2 0"01 6 0J 0.01 0,05 0.02i

0,01 0 , 0 1 5 8 0.05 0.07

0.027 0,03

e iste
Hrubd C i s td

0.:5 0.2 0,021 0,024 0.027 0.07 0.1 0.1 0,03-s 0.04 0.05 0 , 0 1 5 0,04 0.05

0.023 0,027 0,03

0.02
0.15

0.023 0.025 0,03

0,10 0,20

0.035 0,04

20

3.5 Kontroln6 othzkv a rilohv

1. Definujte pojmy: poZadovanri (predpisan6)presnost'geometrickych velidin sfdiastky (rozmer, tvar. poloha ), skutodn6 presnost're6lnej sridiastky,r,yrobn6 presnost' serie sridiastok! 2. Dehnujte pojmy kvantitativne r,yjadrujricepresnost' geometricklfch velidin sfdiastky: menovit6hodnota, chyba.odchflka. medzneodchylky (horn6a doln6),tolerancia! 3. Zopakujte si poznatky o q'jadrovani odchlflok geometrickjch velidin sridiastok! Zopakujte si poznatky o licovacich sristavdch:"jednotn6 diera". 'Jednotny hriadel"', tolerancie" ! v z!$omneuloZenie, a, presah," dielensk6 v6f 4. Analyzujte hodnotenie lyrobnej presnosti d6vky sridiastok r,yroben;ich v zoradenej oper6cii: stredn6 hodnotavelidiny, varrflcia,centrovanya necentrovanyproces, vyznam na zoradenia vstupnristrednf hodnotuvelidiny! 5. Vyjadrite hla.,n6 skupiny zdrojov znepresiovaniav technologickejsristave,podmienen6 strojom,obrobkom,n6strojom,reZimomprocesu! 6. Analyzujte vplyvy pouZitia pripravku na vfrobnri presnost'. Vyjadrite chyby Ez.,Eu, tup,tzor, t6s1 tu5, e6p t, ! znepresiovaniazpouZitiapripravku: , 7. PopiSte zludovanie zloLiek znepresiovania met6dou MIN - MAX, jej qfhody di nevyhody! zludovaniazloLiekznepresf,ovania! sp6soby 8. Popi5teStatisticke 9. Vysvetlite jednoduchy postup rieSeniarykry.tia qfrobnej tolerancie na zttkladezhidenia zloZiek: stredn6hospodiirnapresnost'oper6cie,chyby zo zitkladovaniaa ustavenia,chyby ostatnychzloLiek z pripravku! : a rzudou ? pre limitovan6 hodnoty 10. Vyjadrite dovolenirchybu zo zdkladovania ustavenia ( ostatnych skupin znepresnenia T, s , ep ) Analogicky q'jadrite dovolenri chybu znepresiovaniatooou: ? pre limitovan6 hodnoty znepresnenia s , e ! ostatnychzloLiek

2l

4. USTAVENIE POLOHY SUCIASTKY V

PRiPRAVKU 4.1 Odobratiestupilovvol'nostipohybusriiiastky

Geometricketeleso md vo vol'nom priestoreSest'stupriov vofnosti pohybu. Ak pohyb popiSeme sfstave troch pravouhlyfch a ich rovin, sfr to tri posuvy v smereosi a tri otiidania v osi okolo osi. Ust6leniepolohy telesav priestoresa dosiahne ust6lenimpolohy Siestich bodov telesa. V pripravku sa ustavi poloha sirdiastky opretim na Sest'opierkami realizovanych "bodov". Opieracieprvky spravidlanebyvajri "bodov6", ale majri vhodn6 dotykove plochy, pripadne dva body spojujI do dotykovej priamky. alebotri body do dotykovejroviny. Odobratiestupiov vol'nosti samostatnymi opierkami pre jednoduchehranolovit6 teleso, sribeZne sriradnicovymi so ustavene rovinami, ukazujesch6ma obr.2. na jednej rovine (na obr. rovina XY) moZnorozmiestnit'tri opornd body (1, 2, 3). Tieto Oproti odoberajri moZnosti posuvu v smere osi Z, ot6daniaokolo osi X,Y. Trito rovinu (plochu) oznadujeme ako "zakladujfcu". Tri oporne body nesmu leLat v priamke. Pridanie d'al5ich opomych bodov na tfto rovinu d'alSi stupei vofnosti pohybu uZ neodoberii.Rozmiestnenie opierok v ploche ovplyviuje stabilitu i presnosf ustaveniaa dotykove sily od zlolky upinacejsily W. Oproti druhej rovine (na obrdzku rovina YZ) moZno rozmiestnit' dva opornd body (4.5). Tieto odoberumoZnost'posfvania smereX a v otddania okolo Z. Obr.2 Trito rovinu oznadujemeako "orientujucu". Posledny oporny bod (6) v rovine XZ odoberie ju poslednystupei vol'nosti (posuvuv smereY), oznadujerne ako "opierajucu".ZloLky upinacej sily W, Wr, Wz pritl6dajf sridiastku vSetkyoporndprvky. na Analogicky sch6meobr.2 sa odoberf v5etkystupnevol'nosti pohybuhranolovitehotelesa ustaveneho priestoretroch rovinnych protiplOch.Podl'a vzt'ahusilovych zloLiek W, W1, W2 a v vzhl'adomna odchylky presnostivzilomnych pl6ch sa vltvoria oporne dotyky v rozmiestneni 3+2+1. Jednotliv6sridiastky dinky budu mat' rozmiestnenie z opornych bodov rozdielne, takLe ustaveniem6Ze by'menej stabilnea menej presne.VyuZitie opomej roviny namiestoopornych pl6ch a pre plochy rozmerove bodov vyuZivamepreto iba pre sridiastky primeranoupresnost'ou s mald. Na scheme obr. 3 je zniuornen6 neripln6 (diastkov6,uvol'nen6) ustavenie valcov6ho telesa v prizmatickej podpierke. Prizma v diare dotykov s povr5koqfmi priamkami valca realizuje2+2 dotykoqfch bodov (odoberusa 4 stupne vol'nosti). Opora na delnir plochu valca odober6piaty stupei vol'nostipohybu.Zosttwaneustiilenystupei vofnosti - otiidanievalca okolo svojej osi. Tento pohyb mdZu zabrzdil zlolky trenia z normiilovfch sil Fn, ktor6 vzniknri od pritladnej(upinacej)sily. Ak technologick6 sily nevyvijajt Liadny moment na rot6ciu valca (napr. vftanie, zahlbovanie), osov6 sila F m6Zenahradzovat'upfnaciu silu. Nestabilitatechnologickych pri sfl 22

vrezani,di podasobr6bania,meni podmienky stykovfch deform6cii, takle ustaveniesridiastky tieZnie je stabiln6.

Ob r .3 Na sch6me obr. 4 je znhzomend m6lo tuh6 sridiastka jednoznadne ustaven6 na sil ploche troma opierkami.Pri p6sobenitechnologicklfch (vrtanie otvorov) d6jde k zakladajricej oper6cie.Pre zvy5enietuhosti ustaveniam6Zemepridaf deform6cii sudiastkya k znepresneniu oporn6prvky (obr. 4 b). vhodnerozmiestnen6 d'alSie

.--- O---i)
?)
'<.:
6a

/4:---,

,-'--''

It fr
i'

!- _l

'.1'-

''tt-'t'

O b r. 4 a . b

Obr .5
pridan6 prvky sf v5ak preurdujuce k rovinnej ploche, takLe ie potrebn6 zabezpelit vysokri presnost'rovinnosti dotykov;fch pl6ch opierok. Najjednoduch5iesa to d6 zabezpedit' prebrusenimvSetkychopierok (obr. 5). Dotyk na vSetkychopierkach ptmont6Znym sridasnym vzhl'adom na nepresnosti roviny sirdiastok predpokladS pruZnir defonn6ciu stidiastky od sil. upinacich opomych prvkov na m6lo presnychploch6ch prid6vaniepreurdujricich Vo v5eobecnosti opierok. opieracichprvkov (obr. 6), pripadnesamostavitel'nych sa robi pouZitim stavitel'nych sil, technologick;fch najmti vefmi vyloZenycha Rozmiestiujemeich blizko pdsobiska m6lo tuhlfch prvkov stidiastky.Opornf dotyk pre jednotlivri sirdiastku sa zab e(,i prestavenim ezp rozmeruopierky podl'a redlnej (skutodnej)polohy dotykovdhomiesta. O br .6
ZJ

4.2 Vol'ba technologicky zirkladnf ch Chyby zo zitkladovania

je Na vykresesridiastky kaLd6plocha zviazan| s in;fmi prvkami sriradnicovlfmivzt'ahmi (vzdialenostimedzi osami,plochami,kolmost',sriosovost', rovnobeZnost', atd'.) Zttkladne sri uvaZovane vychodiskovd prvky sirdiastky, vzhl'adom ku ktorym sf prirad'ovane(viazane,vzt'ahovand) d'alSieprvky. M6Zu to b1t' prvky: plocha. rovina, diara, os priesednica, sa alebos fiou zviazan6). bod (nachadzajice na sridiastke, Kon5trukdne zitkladne sri prvky, vzhl'adom ku ktoqfm sa na kon5trukdnom vykrese sfdiastky prirad'uiepoloha indho prvku, di prvkov. Vol'bou vhodnychkon5trukdnychzildadni a zvolenych rozmerovych ret'azcov (s predpisom poZadovan;fchpresnosti) zabezpeduje sa poZadovan6 funkcia sridiastky. Technologickd zdkladne sf vfchodiskov6 prvky, zvolend v technologickej oper6cii, urdujirce polohu sridiastkyv technologickom sriradnicovomsyst6me.Vzhl'adom k zvolenej zttkladm budir vytv6ran6 d'alSie prvky, nadviizujirce na zakladriu poZadovanymi rozmermi a polohou. Pri ustaveni sirdiastkyv pripravku za teclrnologickirz6kladiu m6Ze byt' prijaty iba realnypovrch sridiastky. ktory budepritladenyupinanimna podpierky. V priebehuvyroby sridiastkysa technologickezftkladnem6Zu menit'. VyZaduje to napr. potrebn6 pristupnost'n6strojov k prvkom, ale aj prechod od vstupnej nepresnej zitkladne na Analyzarozmerovychobvodov ukazuje,Ze prechodna inri zrikladriuuZ opracovanfa presnejSiu. Preto je fdelne ryrobit' uZ v prvych vn65a do vyroby znepresnenie. technologickirz6kladiu vfrobnjch oper6ci6chprimeranepresn6plochy, ktor6 mdZu shiZit' ako technologickd zirkladne pre d al5ieoper6cie. UL.rozborjednoduchlfchprikladov uk6Ze,Le ak za technologickrizrikladriupre vyraban;i rozmet nepouZijemekonStrukdnrizdkladiu, ale iba pomocnri zakladiu s iiou zviazanu pri zoradenej operacii vznikne vyrobnd znepresnenie,ktord st'a:Lizabezpcdeniepo/adovanej velk6, qirobn6 toleranciasa ned6 dodrZaf,oper6cia Ak vyrobnej tolerancie. je toto znepresnenie je nepodarkova.NaSe rozbory zameriame na technologickd operdcie obrdbania s pouZitim na pripravku,kde poZiadavky vyrobnirpresnost'sriveLmi vysok6a ich splneniezvy5ujevjrobnd naklady. Ako jednoduchypriklad analyzujmevrtanie otvoru Q d a frezovanie dralzky T x V v tvaru L x M x U (obr. 7.). hranolovit6ho sudiastke

O br .7
24

Pre polohu otvoru a d zvolil konstruktdr sudiastky zitkladne:plochuA pre rozmer X ; plochu B pre rozmer Y ; plochu c pre kolmost'osi otvoru. pre ustaveniesridiastokv pripravku posrid'rne nasledovnd varianty: crl Ak konstrukt6r pripravku zvoli za technologicke zrikladneustaveniasridiastokv pripravku opiit' plochy A,B,c, teda respektujeprincip stotozneniakonstrukdny.rr-l t..rr'ologickych zdkladni' a od tichto zitkladni preapisule rozmery pr" .orua"rrie vrt6ku (tj. polohou osi vnacieho puzdra)' nevzniknir Liadne chyby to Lailuaovania. KaLda , durty vrtan;fch sridiastokm6 rovnaku polohu zaklad,ni A,d,c pre vyriibany rozmer x,v u kolmost, osi, zirkladovanieneprispievak znepresiovaniu tychto velilin. Chyba zo zirk|adovania je nulov6

(e. : o ) .

B/ Ak vsak za technologickri ustavovaciu zirkladriu pre rozmer X nezvolime konstrukdnri z6kladiu A' ale protileZiacu plochu D, zviazanu so ziikladriou A vzdialenost,ou, L s toleranciou T1- vznikne chyba zo zilklad,ovania. v obriibanej drivke srieiastok sa nach6dzajri ' sridiastkys r6znou skutodnoudizkou Lp ( v riimci prfpustnejtolerancie T;). MoZni hranidnd pripady Ln'u"& L61nv/medzujt mohn6kolisanie p"rorry zakladneA ako .Jl-".ou"j zakladne X. Teda moLn|hranidnri hodnotachyby zo zikladovania ie:
tr: Ln.',o*- Lmin : Tr_

Toto znepresnenieodderpri dast' crovorenej r,yrobnej tolerancie Ty. Pri zludovani chyb metodou MIN-MAX na ostatnd zroLkyznepresnenia zost6vaz vyrobnej tolerancieTx uZ iba zni2en6. hodnota Ta*: Tx* : Tx - rr: Tx - Tr_ Tito zniLenii hodnotaTx* predstavuje vlastnepripustnf toleranciuniihradndho rozmeru X*, ktory nahradil rozmer X pri prek6tovanfrozmiroi eho ret'azca ,X) n6hradnymret,azcom (L (L , X*). RozmerX* mii vlak zniLenir toleranciuTx* < Ty. Napr. ak boli rozmery L-0,1 X 10,2 ; potomje: ,r :TL:0. l. Tx* : Tx - .r: 0,4 -0,1 : 0,3, a n6hradnyrozmerje Xt o,ls. Ak jt toto zniaenie vyrobnej tolerancie o chybu zo ztrkradovania menej podstatnd, moZno uvedend riesenie pripustit'' Ak vsak chyba 'zo zakladovaniavyderpii vyrobnti toleranciu podstatnou mierou, riesenie je neqyhodn6. sp6sobi znikeniepripustnich d'alsich zloziek znepresiovania

Aby niihrada konstrukdnej ztkladne inou technologickouzdkladriou bola re6lnou, znepresnenie zitkladovania zo nem6Ze byt'vadsie r.yrobn6 ako tolerancia uyrauunerro rozmeru: t7

(e u :t zov, t 4ef, t up, t up , t u, ).

osebe viidsie pre j; 'n.p..,n.nie zoradenuoperdciu, i1,#X?il?\:rl;[Hi"fiffiXu]u'u "k;

Pozniimka:Ak by sa pre ustaveniesridiastky v pripravku namiesto konstrukdn zikladne ej pre rozmer X (plocha A) pouzila zakladiaD (.ukg v oiseku B ), ale zoradenievyr6banehorozmeru X sa uplatdovalo od zitkladne A (vrtacia doska by bola urtuuouu.rri nu tikludnu A), chyba zo
25

ziikladovania nevznikne(e,:0 ).Pre kaZdrisfdiastkuv sadesa v5ak bude menit'poloha osi ktor6 bude vyLadovat'zmenupolohy vretena,alebo premiestnenievrtacieho pripravku otvoru. pod st6loupolohouvrtaciehovretena. vyriibanychrozrnerovY, resp.R a V: Analogickduziwery dtryarozborzabezpedenia

Rozmer
Y Y R R V V
o:90o

Zi,kladfia
B E
A

Chvbaa "
0 Tv 0 Tr 0 Tv 0

D E B
C

u :90o

rovin C a F odchflka rovnobeZnosti

prfklade (obr. 7) rozmerovi obvody. ktore sp6jali kon5trukdnri V predch6dzajircom Pri boli jednodlenne. viacdlennomrozmerovom obvode ziikladiu so z6kladiou technologickou, sa Na od sa prejavi znepresnesnenie viacerychdlenov a chyba zo zirkladovania zv2id5i. schdme obr. 8 pre vyr6bany rozmer V moZnopouZif ustaveniena z(ildadneA, B, C, alebo D. Zitkladin A je chyba zo zitkladovania nulov6 (e : 0). stotoZnujetechnologickirzrikladrius konStrukdnou, ' z6kladneA o hodnotu tolerancierozmeru E, Zdkladin B m6Ze znepresnit'polohukon5trukdnej chyba zo zitkladovaniabude tr :Em a x-E min:Ts. Zakladia C m6Ze znepresnit' polohu zitkladne B o hodnotu Tp, ndvazny rozmer E o je hodnotu Ts, takZechyba zo zftkladovania ich sfdtom : e r :'fE* lp -. z6kladiu zvolime plochu zviazanu vznikne, ak za technologickir Najviid5ieznepresnenie s najdlhSim rozmerovym ret'azcom, plochu D. Chybu zo zitkladovania lyjadruje hranidne (maxim6lne moZn6) znepresneniepolohy konStrukdnej zdkladne A, ktord je dand sridtom tolerancii celdho rozmerov6horetazca od pouZitej technologickej z6kladne ku konStrukdnej zrikladni.teda: tr : T( ;+ TF +TE

zrikladfia
A
B C

chvba e
0
Tr
T F +T F

TF+ TF+ Tc

O b r.8 z6kladriou os diery. Pre Na priklade obr. 9 pre vyr6bany rozmer V je konStrukdnou z6kladnesa pouZili pravouhldrovinn6 plochy sridiastky. s0diastky ako technologicke ustavenie
zo

O br .9 Od nich je kon5trukEndzilkladia vyr6ban6horozmeru V viazanii rozmermi X a Y. Pre alebo ich hranidndrozmery,urden6vyrobnfmi toleranciamiTx a Ty, oSotvoru (uL realizovan6ho r,yrobenehoaZ n6sledneza operdcioufr6zovania) sa m6Ze nachddzatv obdlZniku o stran6chTy a Ty . Hl'adand znepresneniezo zitkladovania urdujri hranidn6 polohy tejto osi, uvaZovand pre ryrdbany rozmer V (body a.b obdiZnika).Vyjadruje ho sridetpriemetov tolerancii polohy osi otvoru do smerurozmeruV: t,: Tx . cosB 1 + Tv. cosB z

Zixery o znepresiovani"zo zakladovania": (zorad'ovacej) z6kladnes konStrukdnou z6kladriou ustavovacej Pri stotoZneni technologickej : 0 ). pre vyr6banyrozmer nevznik6 chyba zo zitkladovania( e ' 2. Chyba zo z6kladovania sa rovn6 hodnote moZndho hranidnho kolisania polohy vyr6banehorozmeru. ej kon5trukdn z1,kladne moZno pouZit' iba ziikladiu, 3. Za technologickirzrikladiu ako n6hraduzdkladnekon5trukdnej ktcrr6 je zviazan1,s kon5trukdnou z6kladiou refazcom rozmerov s menSou srihrnnou rozmeru. toleranciouakoje toleranciavyr6bandho z6kladneurdujritolerancierozmerovdhoobvodu rozmerov kolfsaniepolohy kon5trukdnej 4 . Ak rovnobeZnlich s lryriiban;im rozmerom, chyba zo zlkladovania je sfdtom tolerancii ret'azca; rozmerov6ho er : IT; ' 5 . Ak kolisanie kon5trukdnej zitkladrrc urdujf tolerancie rozmerov6ho obvodu rozmerov r6znobeLnychs vyriibanym rozmerom, chyba zo zftkladovaniaje sridtom zloLiek z priemetu rozmeru:E, : Z T1. cos Bi. toleranciido smeruvyr6bandho l.

4.3 Opieracieprvky. Chyby z ustavenia

Opieracie (ustavovacie)prvky sluLia k ustaveniu sridiastkyv pripravku. Popri splneni na hlavnymi poZiadavkami nich je presnost'a ust6leniapolohy sridiastky funlicie jednoznadndho a Zivotnost'. Opieracieprvky m6Zuby'pevn6, vymenn6.prestavitel'nd samostavitefnd. pevnd opieracieprvky, uLivanepre ustavenieviidsich 4.3.7 Opome dapy su najjednoduchSie teda odober6 pl6ch (obr. 10 ). KaZdj z opornychdapovustafuje polohu jedn6ho bodu sridiastky. jeden stupefi vol'nosti pohybu. RozloZenieopierok pre typovy tvar hranolovitdho telesaje: tri opierky na "zakladajfcu" rovinu, dve opierky na "odentujfcu" rovinu, jedna opierka na "opierajricu" rovinu.
21

:a l ,

:i^1*$' '.rt.i Lt \,\

,{")' \--l-l,i'nr
, _+k-'1
-!.

Obr. 10 a. b, c Pre ustavenie hladk;ich rovinnych pl6ch majri rovimir plochu hlar,y, pre podpretie hlavu, alebo ryhovanriplochu (obr. 1l ). Hlava opierky je hrub;ich povrchov maj,0zagufatenri Do valcov6.aleboSest'hrann6. z6kladovejdosky sa montujripevnym spojenirn.

ffiffiffiffi
obr. ll

VH H H

FI'obr' 12

diery dosky (odponidane NajdastejSie pouZivavlisovanievalcov6hodapudo priebeZnej sa uloZenie H7lp6). Lah5iu vymenu opierky umoZriuje zaskrutkovanieopierky so Sest'hrannou hlavou a z|vitovym dapom do zhvitovej diery. ULiva sa tieZ priskrutkovanieopierky skrutkou cez osadenri dieru. Dosadacieplochy pod dapmi na zfikladovejdoske sa opracujri (najdastejSie zahibial. V;f5kahlarrynormalizovanych dapov(STN 24 3580 a 81) je m6lo presn6(h I l). Vysok6 presnost' ustaveniana opieracichdapoch sa ziskava bud' mont6Zouprvkov s presnou qf5kou (h6, h5), alebo ich spolodnymprebrrisenimpo mont6Zi do roviny, alebo priamky (obr. 5). Opierky sri kalene,alebocementovane kalen6na tvrdost'58 aL 60 HRC. a na Chybu z ustavenia opieracieprvky euvyjadrujepredpisan6 rozmerov5presnost'polohy dotykovej roviny (priamky. alebo bodu) od vzt'aLnejroviny (priamky. bodu). Najjednoduch5i vzt'aLny syst6m pripravku tvoria roviny, ktor'-fmi sa pripravok ustavuje do sfradnicov6ho syst6mustroja(napr.rovina ziikladovejdosky pripravku,bodnicepripravku, a.i.). K chyb6mustaveniana opierky moZnopridlenit'tieL zloLku znepresnenia, vyplyfvajucu z (obr. l2): x,: Ty * Ao. opotrebenia dotykovychpl6ch opierok so sudiastkou 28

je vysokej presnostiustavenia potrebn6 umoZnit' rekonStrukciu V pripade poZadovanej ustavovacich prvkov (prebrfsenie, zmena zoradenia.vymena opierok). V tejto srivislosti treba pamiitat'ajna predpisperiodickfch kontrol presnosti(aj funkcie) prfpravku. V tabul'ke 7 sri uvedenezitkladnerozmery normalizovanych opieracich dapov. Tab. 7

RozmervooornVch daDovs valcovouhlavou STN 24 3580

Rozmerysf uvedenev mm
d (p6)
L

0D
menovrta 6 IO

h skutodnd

5 5 8

4
5

t6

)
8 20

)
t2.2 8.1 20.2 t2.2 32.2

25
40

6 8 8 l2

6 6 8

0
0
4

t2

t2 20
20

20 20

hlavou STN 24 3581 Rozmervooornfch daoovso Sest'hrannou

Rozmerysf uvedendv mm dr
6 6 9 9

0d (p6)
6 8 l0 l2
l6

(e6)
M6 M8
M l0 M l2

h (hrl)
t0 20
l5 30

b 0 0 2
2

L
20

R-u, 0,3

30
A1

0.3 0.5
0.5

Otvor kl'rida 0 0
4
4

20
40 25 50

)
5

2
2 5 5 20

36
56 45

0.5
0.5

1
1

20
20
4

9
I

70
t4

Mt6 M20

30 60
40 80

24

24
28 28

20
26 26

84
68 108

24
30 30

20

4.3.2 Opieracieli5ty (obr. 13) majri podobn6vlastnosti ako dvojica opieracich dapov. ShiZia pre ustaveniehladklfch a presnlfchpl6ch stidiastky.Dotykovd plochy sri kalen a brusend.Pre fahkd distenie sf opatrend Sikmymi drfrtkam| Na zdkladove dosky sa montujir skrutkovym spojenim. Chyba z ustavenia na liStu je dan6 presnost'ourozmeru dosadacejplochy fieho toleranciou) vzhl'adom ku vzt'aZnejzdkladni.

o@
Obr. 13

ffi
29

4.3.3 Bodn6 opierky slfZia k ustaveniu bodnych pl6ch nizkych sridiastok,najdastej5iena dr6Zkovanri zirkladnu rovinu (obr. 14). V drriZkach typu "T" sa ustred'uju svojim osadenim, upinajf sa skrutkamis "T" hlavou.

Obr. 14 Okrem pevnychbodnychopierok (SN 24 3582) sri normalizovandtieZ stavitel'n6bodn6 opierky (STN 24 3583 aZ STN 24 3586), ktord m6Zu sluZit' treL na vyvodenie upinacej sily vysuvnej dasti opierky. Ako jednoduchribodn6opierka sa uLiva tieL skutkovyrn prestavovanim kolikov6 opierka. kon5truovan6 podobne ako opieracie dapy. Dotykoqf prvok je bodn6 plocha. povrchovdpriamka hlavy, alebojej skosen6 4.3.4 Opieracie prizmy slfZia k ustaveniuvalcovych pl6ch sridiastok(obr. 3). Uhol prizmy opierok, ktord urdovali 90o. Na rozdiel od predch6dzajricich bfva 60' aZ 120" , najdastej5ie polohu sirdiastky iba "vy5kovo" prizmy ustavujri valcovy prvok sridiastky tieZ "stranovo": centrujri polohu osi valca do osi uhlu prizmy. Preto prizmu v pripravku je potrebn6 ustavit' skolikovanim (obr. 15). Prrzmy sa na dosku vySkovo i stranovo,poloha je zabezpeden6 pripravku priskrutkujri. Pre kontrolu presnosti prizmy je potrebnd vy'jadrif vzdialenost' osi kontroln6hovalca zo skutocnympriemeromQ D (alebojeho povr5ky) od zitkladne- tj. mieru H vztahov sa fahko odvodi vyraz: (aleboM). 2 geometrickych : h + 0,5 ( D/ sin a - Cl tg ct ) H je H:h+D-0,86 6 C, 2a :60 o Pr e je H:h+0,707 D-0 , 5 C. p r e 2 a :90 u je H:h+0,578D-0 , 2 8 9 C. p r e 2a :12 0 o M:I{ +D12. Kontroln6miera
C D

k--h-

\ -;---+'LO

ffi/l l\la l

ei t.
ll l v l ll l rl

'-.-.

-L:

i vl:1
30

L 1u-_r

Obr. 15 a. Konltrukcia prizmy pre presn;f valcovy prvok

obr. 15 b ustavenieneobrobenych varcovychpr6ch v skosenych prizmeich chyby z ustavenia valcov6hoprvku v prizme sa dajri odvodit' z obr. 16.

Obr. 16 a, b Pri ulozeni valcov6hotelesapriemeru D-rD d,o prizmy s uhlovym profilom 2u, valec dosadnena dotykove priamky (body T). Medznd polohi osi valca sri body Sl (pre najmensi ': priemer Dmin:'fn) a 52 (pre najvZidSi priemer Dn.* D). Ich vzdialenost, urduje chybu ustaveniaosi valca e, Hranidnd premiestnenieosi valca, urdend bodmi S I a 52 vedie k medznym polohiim hornej povr5ky valca v bodoch Hl. H2, ich vzdialenost'r,1,jadruje chybu z ustaveniahomej povrchovejpriamky valca e6 . Rovnako vzdialenost' bodov Gl a G2 vyjadruje chybu z ustaveniadolnej povrchovej priamky valca. Hodnoty tychto chyb sa l,ahko odvodia z rozmerovych ret'azcov. chybu e. vyjadrimez pravouhldho trojuholnika (si. sz, c): r s:TD/(2.sina). Z rozmerovdho obvodu medzipolohou osi valca a jeho hornou povrskou r,ypl;iva chyba ustavenia hornej povrSky e6: tn:D/2 + e, - ( Dl2 -TDl2 ): s , + T D/ 2 : T o / 2 [ 1 / s in o + l] . Rovnakopre chybu ustavenia dolnej povrsky e,lplatf: xa:(D/2 - TDl2)+ e, - Dl2 : e, - Tpl2 : Tsl2[1/ sin c[ _ 1]. 3t

Pre obecnf polohu povrSky valca, q'jadrenri uhlom B meranym od hornej povr5ky, je chyba ustavenia povrSky v radidlnom smere viazand priemetom e, do radi6lneho smeru a ndvaznymrozmerovymobvodom polomerov.PriemetovizloLku e, do uvaZovan6ho radi6lneho smeruryjadrujetrojuholnik(S1, 52, E): StE : 0 s. cosP : To. cosB I 2 sino -. Uvedeny vzt'ah plati v5eobecne, avSakvhl'adom na priebeh cyklickej funkcie cos B v intervale 0 ( 0 ; 360 ), vyraz nadobrida ziryomehodnoty. aj Zo znazomeniav obr. 16 b vyplyva, ie znamienko vyrazu vyjadruje smerovy charakter p r e m i estne n ia povrS ok:vintervaleB (0; 9 0 + o )p o lo h y p o v rS ie k D. * p re s a h u jrip o lo h y Dn , i n , presahujf vyrazmdznamienko kladn6.Naopak,v intervaleB ( 90 * cr; 180 ) povr5ky Dn,'1n povr5ky Dr* , v!'rat dostdvazftporne znamienko.PretoZe chyby z ustaveniapredstavujrire6lnu Sirkutolerancie(e i > 0 ), je vhodn6pouZitievyrazumodifikovat': a / P r ep o vr 5 kyX zintervalu 0 (0;90 +u) z ro z me ro v d h o o b v o d u o d v o d ime z t ' a h p re c h y b u v ustavenia ey: + r x : r s. cosB +Te l2:To l2.fcos B / s in c r 1 ] . b/ Pre povr5ky Y z intervaluF ( 90 + ct ; 180 )z rozmerovdho obvodu odvodime vzt'ahpre chybu ey: ustavenia ey: ( Dl2 - TDl2)* t, . cos9* -OlZ: ts . c o s9 + -T o l2 : T o l2 [ c o sB * / s in a - 1 ] , pritom uhol B* : 180- p, teda"ostry" uhol medzi smermipremiestnenia ? ry. es ( 180;360 ) sf "zrkadlovo"rovnocennd a/,b|, napr. povr5kaK Pomeryv intervaleB s odpoved6bodom typu X. Uvedend vzfahy zahrriujri v sebe aj ry'jadrenie chyb eh , 16 G : 0, P* 0, : cos polohypovr5iek zvlii5tne z dost6vame uvedenych vzt'ahovrie5enia: cosB B*:l). Pred'alSie o Polohabodnych povr5iek(bodyB, B : 90) m6 chybuustavenia es: Tsl2. o Poloha dotykovych povrSieks prizmou (body T, B : 90 + cr, F* : gO - cr) md chybu z ustaveniatr: 0. V pripadekottidovej sridiastkyustavenejv prizme pre zoradenrioper6ciuvrtania dier na rozstupovejkruZnici $ D, pomocou vrtacej dosky s puzdrami pre vedenievrt6ku, je poloha osi je od uhlom y (merandho hornej povrSky), chyba uhlovdho rozstupu otvoru v bode R, urden6ho + xyl2. Z trojuholnika S1, 52) - obr. 16 b - sa odvodi vztah: (R, zat'aLen| chybouustavenia tB ey: To . siny I (D,. sin o). Zo vztahu vyplyva, Ze chyby uhlovdho rozstupupre rozdielne hodnoty polohy (uhol y) pre nie srirovnak6: y: 0 je ey: 0, pre y: 90 je chyba maxim6lna: : 2 e, I D,:To I ( D,. sincr). tg e, rozmeryprizmovychpodpierok V tabufke 8 sri uvedenezitkladne

)z

Tab. 8
prvkov lmml opornVch Rozmeryprizmatickych

AA

D
mrn
)A

B
1A

c 8

C1

C2

C3

dH 7 I
J

dl

d2

max

l5
j_)

24
iz
A1

25 35
A<

60 70

45 60 75 90

30 38 38
A'''
A1

68 82

56 72 90 106 t26 t40

20 25 30 38 43
56

l0
IJ

t6
20 25
JI

l0 t4 30
') A

40 52 66 80
96 ll0

8 0
J

5
6

0
z

2
4 4

4
A

7 7 9
9

8
8

6,5 8,5 0.5

il1

7
A

8
8

30

l0 l0

2.5
)5

20 20

J J

rovinnychpl6chna protiroviny 4.4 Ustavenie

Jednoduche tvarovd prvky sridiastkym6Zu sa vyhodne pouZit'pre ustaveniesfdiastky v s opierkach "protitvaru": dap sa ustavf puzdrom, sridiastka otvorom na strediaci dap, kuZel'ovdr stopka do kuZel'ovej dutiny, a p. Tento princip sa vyuZiva trel v pripade, ak ide o pripad oproti pripravku, di n6stroju ktor6 mii umoZnit'relatfvnypohyb sridiastky uvofnenehoustavenia, (vedenieosoqychn6strojov). Ustavenie hranolovitdho prvku v hranolovitej dr6zke ukazuje obr. 17. Sridiastka s rozmerov A-to j. ustaven6v dr6Zke so Sfrkou O'+rA'. Pre vofny typ vz6jomn6ho uloZenia minim6lny rozmerSirkydr6ZkyA'*in : A' je vrazanyna maxim6lny rozmer sridiastkyAru* : A, o zviid5eny minim6lnu v6l'u A, tedavolime (obr. 17a): A':A +A . Chybu ustavenia sridiastky podmieiuju moZn6 polohy sridiastky v extrdmnych (luanidnych)prfpadoch, ktord m6Zunastat'v podmienliach(obr. l7b): : m6 moZny rozmerAmin A - Tn, - sridiastka najmenSi = A' * Ta'. - drirtka m6 najviidSimoLnyrozmerA'n,r*

JJ

Chybu ustavenia sridiastkyv smere rozmeru A vyjadruje maximdlna v6l'a, ktor6 umoZfluie premiestnenie sridiastky polohy l7b do 17c: z t, : A'n-,* A ,nin: Ta * TA .+ A . Pre presnej5ieuloZeniemoZno zvolit'A:0, ale v tomto pripade vkladanie a vyberanie sudiastkypri hranidnlfchpodmienkach(A*u* : A'n,in)je st'aZene, pripadne znemoznen6. Vznik podmienokje v5akvefmi m6lo pravdepodobny. hranidnych

Ob n lT a - e Uveden6vol'nd ustavenieobmedzi "usmemenci ustavenie",podmienen6existenciousily jednej ploche drifiky (obr. l7c) a neumoZiuje (zloLky sily), ktor6 sridiastku udrZujepritladenrik jej premiestnenie druhriplochu dralky. Ta\ito typ ustavenia uplatiuje pri strojnom zverSku na sa jednotlivych zitkladnisridiastoksaznilia: (obr. l7d). Chyby ustavenia tc:0 ,4 :T612 , DD: TA . DalSiumodifikaciu charakteristik ustavenia d6vajripodmienky "centrovandho ustavenia" (obr. l7e), ktor6 napr. nastanri zverAks centrujricimidefust'ami: pre tc:tD :TAl2, ts:0. Detailny rozbor podmienokpri usmernenom ustavenia pri centrovanomustaveni bude pre valcovd plochyv 4.5.3a4.5.4. uvedeny Problematikuznepresiovania ustavenihranolovitdhoobrobku s osadenymirovinnymi pri plochamina protiplochy ukazujeobr.18.

Obr. 18 34

Vzhl'adom na odch;flky rozmerov A a A' chyba z ustavenia mh charakter odch;flky geometrickejpolohy e.o. chybu chceme rozloLit obojstranne,zvolime hodnotu A' zo stredu Ak pol'a A, napr.pre A tr#2 budeA': A, A'xrA't2 zlolky chyby sri: tolerandndho a : (Tn + Tt')l2B tg epr , tg e , p z :(T n + T ^ ' ) l2 C,
t, p: t , pl * t t p2.

Prejednostranne rozloLentchybu,napr.At'rA.4': + tg e,p: (T'a TA ') I C.

A, A'-To, bude chyba:

Vznik odchyflok geometrickej polohy pre osaden6 plochy sa nedri odstr6nit' ani nahradenimrovinn;fchprotipldch pevnymi bodorymi opierkami (obr. 19 a). Pre A+'t'A/2, A': A. A''t^ /2budechyba: tgt*12: (Td* Tn') l2E , t.r:terl2.

Obr. 19 a,b Chybu polohy e* odstr6ni uloZeniepodl'aobr. l9 b, ked' sudiastkabude ustaven6na jednu tovinu, zatral do druhii osaden6rovina sa m6Ze podopriet' "preurdenym" podpornym bodom,tedastavitefnouopierkou. Chyby z ustaveniasp6sobujri nielen odch;flkyrozmerov sridiastok diivke pre zoradenri v oper6ciu,aletief, odchylky geometrickej polohy prvkov sirdiastky. Na obr. 20 je znttzonlene hranidndpremiestnenie bodu (hrany) E v d6sledku r.luZitia vplyvu tolerancie kolmost'rovin 2 To. pre

Ob r .20 a, b Pri ustaveni na protiplochy(obr. 20 a) je : sE: B.tg f6p+ (B-A). tg Ta : (28-A). tg To. Pri pouZitfopierky vo qfSkeosadenia (obr. 20 b) chybaustavenia men5ia: je A es: 2(B-A).tg To.

35

4.5 Ustavenie valcovychpl6ch

plochna protiplochu. 4.5.1 valcovych Ustavenie
UloZenie vonkaj5iehovalcovehoprvku sridiastkypriemeru 0 D-to vo valcovom otvore pripravku(diera, puzdro)0 D'*ro' zndzorituje obr.21. Volf sa spravidlavofnd uloZenie,takLe + A (A je minimalnav6la vofnehouloZenia). D': D

O b r .2 l a,b,c UloZenieodober6Styri stupnevol'nosti pohybu, umoZiuje eSteposuv v osovom smerea rot6ciu okolo osi. Vy'tvorenie dotykovych bodov je podmienend akoby "zakotvenim" vz6jomnych tvarovych prvkov pri pdsobeni radi6lnych zloLiek sil. Hranidnd radi6lne q'jadrene chybouer,je urdendmaxim6lnouv6l'ou uloZenia: premiestnenie, tr : To + TD'+ A . presnost'moZno Analogickyako v odseku prevySSiu 4.4 volit'A: 0, tedauloZenie H/h. prvku. teda aj osi dapu.Na obr. 2lb je Chyba e, sa tyka v5etkychbodov ustavovandho (ap sa v5ak m6Zepremiestnit'na protil'ahhi povrSku,dim sa poloha osi pod osou otvoru o rr I 2. os presunieo e, (tj. do polohy e, I 2 na protil'ahhi stranu. Obr. 2l c zndzorfruje znepresnenie geometrickej polohy, vy'jadren6 skriZenimosi o chybu * e.,, : tgs.p: t,/L. Uveden6 schdmy radi6lneho ustavenia valcovych prvkov, umoZflujri osovlf posuv ustavovanej sridiastky, to aj pd jej rot6cii. Typickym prikladomje vedenievrtacich n6strojovvo a vrtacich puzdr6ch.Aktivne plochy ustaveniaa vedenia st valcove fazetky osovych n6strojov, popr. vodiaci dap pred n6strojom.alebo medzi dvoma reznymi sekciarnizdruZendho ndstroja. Analogickrifunkciu majti vodiacekoliky, na ktord sa nasrivajri odoberatefnd dastipripravku.

prukov 4.S.2Ustavenie valcovych osadenych

Ustaveniesridiastkys valcovym dapoma dosadnutimna osadenf kolmri delnri plochu (obr. 22) obmieia charakteristiku uloZenia:opretfm delnej plochy osadeniana opieraciu rovinu odober6metri stupne vofnosti pohybu, (,ap AD v diere AD' tallie dva. Ak zohfadnime dovolenf odch;flku kolmosti osi dapu na delnf rovinu + Tcr, potom pri diZke dapu L musi byt' minim6lnavdl'aA: A > L. tg Tcr. NedodrZanietejto podmienky sp6sobi, Ze v hranidnych pripadoch D,na,,D'n,in, dap zabrini dosadnutiu sridiastky tri body opieracejroviny. na

36

Obr.22 Obr.22

Obr.23 a,b

Ustavenie sridiastkys presnou valcovou dierou kolmou na rovinnri plochu (obr. 23) predstavuje typ ustavenia analogicky predchildzajicemu pripadu (iba valcov6 prvky majri inverznir funkciu: sudiastkasa dierou ustavuje na dap pripravku). Opretie rovin odoberd tri dva. stupnevol'nosti,dierana daped'alSie dap UloZeniediery na ustavovaci je voln6, volime minim6lnu v6fu A:
A: Dn,'in D'n.,*. -

v Chybu ustavenia sridiastky obecnomradi6lnomsmeree, ryjadruje maxim6lna v6l'a: + TD' + A . tr: TD Pre zvy3enie presnosti ustaveniamozno pripustit' aj nulovri minimiilnu v6l'u A : 0 (pravdepodobnost' najmii st6lost'zachovaniamaxim6lnehorozmeru dapu D'.* : D je vel'mi a mal6). Ak zohl'adriujeme dovolenriodchylku kolmosti osi diery sridiastky zakladujfcu rovinu na A>0. Pre minimalizovanie A treba volit' dim men5iu qf5ku strediaceho t To , musime volit' dapu(obr. 23 b), do q'jadruj e vzt'ah: H: A ltgT,.

prukov valcovych 4.5.3Usmernen1 ustavenie

V srivislostis ustavenimprvkov sudiastkydo protiprvkov pripravku definujeme princip ustavenia:namiestoniihodnehorozmiestnenia v6le medzi protiprvkami zvolenfm usmernendho jednoznadnost'polohy pritl6dacejsily (zloLky sily) zabezpedime orientovanej dotykoqfch miest a rozloLeniav6le. Uplatnenietohto principu rnodifikuje hodnotu chyb z ustaveniapre jednotliv6 technoIosi cke zakladne. Napr. ustavenie sridiastky s dierou na strediaci dap podl'a obr.23 a pri neusmemenom ustavenfm6 chybu ustavenia v obecnomradiiilnomsmeresr: To * To. * A, teda v hranidnlfch pripadoch vSetky zftkladne sridiastky sa m6Zu premiestnit' o tirto chybu. Pri usmernenoln ustaveni radiiilnou zloLkou sily P je jednoznacne urdeny dotyk medzi sridiastkoua dapom na povrSke A, sriciastky tym majri definovanf jednoznadnupolohu. Podl'a obr. 24 hranidne polohy sridiastkys minim6lnou dierou S D oproti sridiastke maxim6lnou dierou 0 (D + s Tp ), d6vajrichyby z ustavenia: e e:01 ts:To, p:Tsl2 e s : T o l2 ; t u : t Obr.24
JI

Zist'ujeme,Le pre usmemend ustavenie neuplatniani vyrobndtoleranciaustavovacieho sa dapu, ani vofba minim6lnej v6le. Tento princip moZno qfhodne vyuLit pre Lubovofn6 typy vol'n6houloZeniaprotiprvkov (napr.obr. 17, obr.2l a). V tabufke 9 sf uvedenezakladnerozmery normalizovanychvalcovych dapov. Tab. 9
Rozmerya ripravystrediacich valcovychdapov[mm]

R-(l-1,5).D h - (0,5-t,5). D

dd od

do 8

d' (p6)

L2

L1
z

8 l0 12 16 20 25
JZ

l0 12 16 20 25
JZ

0 2 2 2 4
6

20 25 25 28
)z

0 2 2
A

3
t J

40

40 50

20 25
JL

36 40 45 50

6 8

+
A

20 22 25

5
6

Rozmeryatvar zrezandho dapu [mml

dd od do

dr (p6)

lr

HRC

6
8

l0 12
l6

8 l0 12
l6

l0 12 12 12

20 25
z)
JZ

t0
12 12 t4
l6 l8

2 2.5
J
J

z
?5

3
4 4 6 6 8

53+2

20 25
JZ

20 25
JZ

t4
16

4
,1

40

40 50

20 25
JZ

36 40 45 50

20 22 25

5
6

60+2

38

polohy prvkovs centrovanim valcovych 4.s.4tJstavenie

Zni1enie ch;fb ustavenia sirdiastky umoZfluje dasto pouZivany typ ustavenia s "centrovanim polohy" srimerndho prvku. Charakterizuje ho princip sribeZnej stavitel'nosti opieracichprvkov, pridom zftkladilasrimemostinemeni svoju polohu. Tento princip umoZiuje spojit' funkciu ustavenias funkciou upinania: po premiestneniopieracich prvkov na dotyk so rnedzi p6sobenimupinacichsil sa vytv6ra napruZenie skutodnymirozmermijednotlivej sridiastky polohe upne. v dim sa sridiastka ustavenej opierkamia sridiastkou, Pre ustaveniesfdiastok s vonhajSfmi.di vnritornymi valcovymi plochami tento princip vluZivajri napr. skfudovadl6,rozpinacietrne, trne s rozpinacimi puzdrami. klie5tinov6 upinanie, niektore kon5trukcie hydroplastick6ho upfnania, tzv. valdekov6 tfne, tme s rozpinacimi pryLovymi krriZkami, a.i.). koncentrickymenit'polohu a po opreti sa na opieracieprvky m6Zu stibeZne Prestavitel'n6 skutodny priemer valcov6ho prvku sridiastky0 Dsr p6sobenfmupinacich sil sridiastkuupnir. pripravku uvediemepre najznftmej5i univerz6lneho typ Modifik6ciu vznikajricichchyb ustavenia skfudovadlo,ustaven6ho centricky na vretene pre upfnanievalcovychprvkov - pre trojdel'ust'ovd stroja(obr. 25).
I

r-

.t

,.t-u

O br .25 a,b,c Po dotladeni del'usti na valcovri a delnri plochu sirdiastkym6Ze ddjst' k dvom typovo rozdielnym stavomustavenia: c) Pri pouZiti "dlhSich" del'usti (obr. 25 a) dve del'usteodoberf po dvoch stupioch vol'nosti, dotyk delnej plochy piaty stupei vol'nosti pohybu, Siestystupei (rot6ciu okolo osi) je predstavuje Tretia del'ust' odobenitrecie sily v del'ustiach. upinanie(v skutodnosti centrovanie rovnocennych funkcif v5etkych troch del'usti). Ddjde k aj upinanie vrazane na sirbeZnost' r,yrovnaniuosi sridiastky osouvretenaa chyby ustavenia teda (obr. 25 b): s sri = Q, osi: - ustavenie es povr5kyv radi6lnorn - ustavenie obecnei smere: er:Tol2. B) Pri pouZiti "kr6tkych" del'ustf(obr. 25 c) a dotladenisridiastkyna styk delnej plochy s troma "bodmi" dotyku, del'usteuplatnia strediacu funkciu (dva body dotyku plus upinanie). Ustaven6 poloha sridiastky ryk62e chybu geometrickej polohy osi sirdiastky. sp6soben6 plochu sridiastky rc,= t T<r. odchylkoukolmosti osi valcov6hoprvku na delnf dosadaciu je Skutodn6ustaveniesirdiastky spravidla kombin6ciou oboch typov ustavenia. Miera p) ziltsi najmii na geometrickejpresnostivalcovej a delnej plochy, na podl'a a) di znepresnenia

39

dieiou fiu, it, frtyrirr'fu) ii'p, vni upinaci s veJmj tiit , rniernou Tresnou ruinln sa na (1:1300 siiiastky tri (nallsovanlm lisom) |,,larazenim kuZel'ovirost'ou ai.1:2500).
vytvoria pruZnd deformricie (predov5etkym stykov6), ktor6 sridiastku ustred'ujri a upfnajt. Z hfadiska zabezpeEenia sirosovosti rotadnfch prvkov patri tento typ upinada k najpresnej5fm typom ustavenia. jeho pouZiti vSakvznik6 vel'k6chybaustavenia osovom smere. Pri v Podl'aschemyna obr. 26 vznikaju chyby ustavenia: Chvbaustavenia osi: ts =0

ruZnej o vej #i"'*. T* " -"'*{il'lJilJr'Xt1',1ff} H'i:!:i- "ffi# ;?,l " p srvk il" Najjednoduchsi pripravku typ pre centrickdustaveni. u uinuiie mensichrotadnych suiiastok

povr5ky radidlnom Chyba ustavenia v smere: q:Tol2 ustavenia sridiastky osovom v Chyba smere: r* = TDl(2. tg u)
Tiito vel'kii hodnotachyby ustaveniav osovom smere je nevyhodou z hl'adiska zoradenia operiicie pre osov6 rozmery, takZe tri je vhodny najmii pre operiicie z vol'nym prebehom (napr. brusenie rotadnfch pl6ch). PouZivajri sa najdastejSiepre dokondovacie oper6cievonkaj5iehopriemeru sirdiastoktypu "puzdro" pre dlZky diery do 1,5 D (napr. brirsenie).Pre kaZdlfmenovity priemer otvoru sudiastkyje potrebnf samostatnf tri.

Obr.26

prvky na 4.5.5Ustavenie dva valcov1

Ustavenie na dva valcovd prvky (dve diery, dva dapy, prip. diera a dap) m6 svoje tychto prvkov (toleranciarozstupuvalcovych Specifikri vzhl'adomna predpisanfpresnost'polohy prvkov). Pre valcoqf prvok sfdiastky $ d, ktory m6ly5Siu presnost'priemeru volime ustaveniena protiprvok podl'avzt'ahovz odsekov4 .5.l a 4 .5.2. Chybu ustavenia radiiilnom smerer,yjadruje v ulraz: tr = Td + Td'+ A t. Znepresnenie polohy druhdho valco_v6ho prvku 0 D v smere spojnice osi podmieriuje nielen r, ale aj presnost'rozostupu At'N', ako aj vzt'ahpriemeru O D k rozmeromjeho ustavujfceho prvku. Schdmana obr. 27 ukazuje vztahy ustaveniaplochej sfdiastky s dierou 0d"to u rozostupe AtrNz od diery O D*t'. Pre vstupnd zjeclnodusenie predpokladajme,ze ustaveniediery S d je rieSenerozpinacimtriom d'sr: ds6, teda chyba ustaveniaosi diery je t r : 0. Pre hodnotyd'sr : dsr , AlrNz, A': A , A'rrs'tz, D *To h|ad6me rozmetpriemeru druh6hodapuD' : J . Ustavovacidap 0 D'- rD' pre druhri dieru v rozostupeA': A s toleranciou +Ta./2, musi rozmerovo zohl'adnit' vol'ny obrysovy priestor, r,ymedzenf hranidnymi najnepriaznivejSfmi polohami najmenSej diery $ D min: O D. Ituajn6polohy osi g D (body Sr, Sz) urduje tolerancia +Ta/2. Profil vol'neho priestoru, vymedzen6hoobrysmi O D m6 SoSovkovitytvar. Hl,adany : maximiilny priemerstrediaceho dapu{ D'max 0 D' je viazanyna polohu bodov ct. cz. 40

Vzhl'adomna toleranciu+Ta' pri nulovej vOli Az =0 budepriemer 0D'r* : D',n* : CrCz- Te': D - Ta - T a " minim6lnej v6le L2na $ D / $ D' : pripadnepri uvaZovani D'*rr: D - (Te + Ta'+ 42 ).

ALr^12

N ."r /
i:

-9

Obr.27 a,b (e5 Ak zmenime predpokladvstupn6hozjednodu5enia + 0, A1 + 0) a uvaZujemevol'n6 o sridiastky hodnotu: premiestnenia rozmerovOd/ Od' s chybouradi6lneho uloZenie rozmerdapu { D': rr: Td t T6'+ A1,musimed'alejzmensit'maxim6lny D' n'.*: D - (To + TA'+ A1+ T6+ T6'+ A2)' okolo $ d. NajnepriaznivejSi sridiastky proti poot6daniu Funkciou dapu Q D' je ustavenie = D',,,u*- To' s maxim6lnym pripad nastane,ak sa uplatni minimiilny priemer dapu $ D'rin p .i l m .r on1dieryS Dmax:D+Tp. Ma x imd ln a v d l' a v t o mt o u lo Z e n f p o d f a o b t . 2 T b b u d e + 5 : -f 25: (D + To) - (D'- To') : Ta * Ta'a T6 + T6'+ Tp + Tp'+ 41 A2 je Ako z vyrazu vidiet', hl'adand znepresnenie opiit' sfdtom zloLiek znepresneniarozmerovdho obvodu v smere spojnice stredov otvorov. Znepresnenie geometrickej polohy uhlovym t vyjadri chybaustavenia eo : natodenim("skriZenim")sridiastky + L) I 2A' tg eo: (l'n + Ta'+ T6 + Td'+ Tp + Tp'* $ 'l'oto znepresnenie nevyhodnevefke a d6 sa vyrazne zmensit' pouZitim upraven6ho je obrysov dier $D. priestoruhranidn;fch do profilu dapu,vloZen6ho So3ovkovitdho (skoseneho) situ6ciu t = 0, A Vzt'ahy pre zjednoduSenri 312 ' : = obr' 28. Zvolime

) )

0, Ar 0 znfuzoriuje skoseny dap s priemerom opierajriceho prvku 0 D* a SirkouB. Tieto velidiny sri nuuzitjom zilisle (viid5ia hodnota B
zmen5ujeD* a naopak). SirmemepoloZene stykovd body H1, H2 sri urden6hranidnymi polohami osi minim6lnej diery 51, Sz hranidnd PolohY osi vzhfadom na '. dapuSr', Su maximiilneho geometric\f ch vzt'ahov vyPlYva:Zx 2 + (B l2 + T il2 )2 : (DlD2 i + 1Bt2- T n)2 : (D* 2)2. ^'

O br .28
4l

Rie5enimrovnic pri zanedbanimal;fch velidin druh6horadu dostilvamevyraz'. B : ( D '- D*2)I 2 . (TA + Te' ), takLe jeD* = Vpt_28(TA +Te') ustavenia$ d na rozpinacomdape Q d' pripustime vol'nd Ak namiesto centrovan6ho zo sridiastky stredovejpolohy bude e,: To r s ustavenie A1 * 0, hranidn6radi6lnepremiestnenie T6'+ A 1 . O trito hodnotu sa presuniepoloha bodu Sr do S1*. Rovnakym postupom ako pri ch i pre dchadzayicch v zt'aho dostiivamevyr az: = ( D'+ D*') I 2 . (T^+ TA '+ T6+ T a ' +A 1 ) 3r' p* :
t

ID' - 28 (-tA+ TA'+ T6 + T6'+ A1).

viidsi ako { D', uhlov6 znepresnenie dapuje podstatne PretoZerozmer $ D* skosendho pre ustredend uloZenie0d / Od' bude mat'men5iuchybu * to* : tg e o * : (D-D*f To+TD')12A . Ak na priemeroch0 d / 0 d' zvolime vol'n6uloZenies v6fou 41,rovnako pre vzf ah O D/O vyjadruje vzt'ah: D* uplatnime vdl'u Az , uhlov6 znepresnenie * :( D - D* +TD+Tp'+T6*T 6 ' + 4 1 + A 2 ) l2 A . tg to Zo vzt'aht vyplyva, Ze oproti vztahu platn6ho pre plny dap 0 D'(obr. 27) na uhlov6 vpl;fvajrivelidiny toleranciepolohy osi Te a dapovTa' iba nepriamo:uplatneniasa znepresnenie je menSi. iba pri urdeni0 D* a ich vplyv na znepresnenie podstatne je dap, pomery ustaveniasa zjednoduSia: Pre pripad, Ze valcov;i prvok sridiastky0 D vyjadrujechyba *eo: uhlovd znepresnenie ustavi sa do draZkyD': D - Lz,takZe + A2)I 2A. tg so : (T6 + T6',+Tp + Tp',* ^ V tomto pripade velidina tolerancie polohy znepresnenie ustavenia Ta otvorov neovplyvriuje. dapu skosenimje vhodnd Upravu strediaceho pouZit' aj v pripade sridiastkys dierou O D prebiehajricou rovnobeZne so zakladajfcou A1'N' 1obt.29.S rovinouvo vzdialenosti

Obr.29 * l'A', A': A, je danlf vyrazom Rozmer priemeru skosen6hodapu $ D* v polohe A' : 0 (nahradzuje ho uloZenie na odvodenym pre centrovand ustavenie fiktivnej diery 0 d rovinu s chybou zakladajucu e : 0) : D* : \/ D2 - 2B (Te + Ta'+ Tp + TD'+ a)
I

v Strediacidapustavujesirdiastku priednomsmeres chybou ev: y:To+To*+A .

42

prvkom 4.6 Ustavenie sriiiastoks kuZel'ovym

NajjednoduchSieustavenie sridiastky s presn;fm kuZel'ov'-fmprvkom vyuLiva kuZel'ovy protiprvok. Ich vzilomny dotyk odober6 5 stupiov vofnosti. Rot6cii okolo osi kuZefov sa zabrini un65acim prvkom, prfpadne trenim od normiilovych sil, qvolan;fch upinacou silou P (obr. 30), pripadnepre samosvornd Pn. kuZelesilou nar6Zacou Najv5eobecnejSimi pripadmi tohto ustaveniaspojendhos upinanim sri upinania n6strojov so strmymi kuZefoqfmi stopkami (stopky ISO), alebosamosvomymikuZel'ovymistopkami(stopkyMORSE, alebometrickd).

O br .30 a, b, c Yzdjomne dosadnutiekuZel'ov s vrcholoqfm uhlom 2a vytvina centrovanie:odchylka p o lo h yosikuZefovrs:0.Osov6p re mie s t n e n ie k u Z e l' o v ' -f c h p rv k o v s ro z me rrn i O D * t o , O D ' to', : D D' vyjadrujechybaustavenia osovomsmere rx: v : (To+To')l(2. tga). rx Sridiastkas rovinnou zakladujricou plochou a kuZefovym prvkom (napr. kuZel'ovou dierou kolmou na rovinu) sa ustavi na protiprvky podl'a obr. 30 c. Rovina odober6 3 stupne vol'nosti,kuZef 2 stupnevofnosti pohybu.Pri nulovej minim6lnej vdli A=0 je chyba ustaveniav radi6lnomsmererr. tr: Tn + Tn'. (podfa odseku4.5.3). Pre tento pripad moZnovyrtLit usmernend ustavenie Pripadn6pouZitie stavitefnejkuZel'ovejopierky vedie k centrovan6mu ustaveniu (ako v 4.5.4). Tento typ ustaveniavyuLiva roz5ireny spdsobustaveniahriadel'oqfch sridiastokmedzi opieracimi hrotmi (najmii pre sristruZeniea brirsenie). KuZefovd jamky, n6stroje na vyrobu jam6k, aj kuZel'ov6hroty sri normalizovand( 2a : 60o alebo 90" ). Spol'ahliv6 uloZenie v hrotoch si ryZaduje zabezpedif presnost' uloZnych prvkov, ale aj pripadnri dilatdciu hriadefa podas ustavenia - obr. 31 (otodn6 hroty, odpruZendhroty, kalibr6cia jam6k pri prechode z hrubovacejna dokondovaciuoper6ciu).PoZadovan6 sfosovost' pevnlfch hrotov je asi 2,5 pm, hrotovasi 10 aL20 pm. otodnych Funkciu ustaveniaspojenris upinanim majf kuZefov6 ryhovandun65ade sridiastkys pre hrubllm vnttornym, alebovonkajSimvalcovym povrchom(obr. 31 b,c).

Ob r .3l a, b, c
43

4 .7 Upravy kon5trukciestrediacichdapova tfilov

4.7.1Ukladanie suciastok strediace na 6apy
Pri nasrivanisridiastkys dierou ria dap (alebo tri) sa dastost6va,Le sa sridiastkavzpriedi a nardLanie sridiastky ridermi po5kodzuje opomy prvok. Vzpriedeniu sa zabrini navildzacim zakondenim dapu(tria) - obr.32.

l
!

O b r.3 2 Ustavovaci prvok je ukonden;f rizkou valcovou dast'ou priemeru D1 Sirky B, ktor6 umoZiuje nasunrit'sridiastku pri vefkom vzpriedenipod uhlom a ( pripri5t'ame : 15 aL20'). aj ct, PriemerDr zvolfme menSiako priemerdiery D o hodnotuA: Dr :D- A. HodnotaA podmieiuje maxim6lnyuhol skriZenia osi: A= D - D. coscr:D (l - cosa ). co sct:( D-A )lD:l-L/D Z trojuholnikaKMN urdime vzlahmedzi priemeromD1 a SirkouB: B2 :D 2- D'2:2D.L-L2 Pri zanedbani malej velidiny druhdhoradu A2 dostaneme ah vzf B: [2 D.^ SkriZenie sridiastkysa pri nasfvanf r,yrovn6vavedenim po zmenSenom priemere D2, ktoqf sridiastkucez kuZefovd zrazenienavedie na ustavovaciprvok priemeru D'. Priemer D2 moZno vypoditat'z pripustn6hoskriZenia.D6 sa vy'jadrit' vyrazom: D z:m .D pr id o mm : f(ct'):0,93 aL0,99. priemeru D1 a strediacehoprvku D' sri zaoblenf, aby nedochddzalo Hrany navhdzacieho k poSkodeniudiery sridiastky.Prvky navddzaniaufahcujri tieZ snimanie sridiastky z ustavenia. Nasrivaniea snimanieufahdujetieZjeho zaoblenierotadnouplochou R: (1 aL 1,5) D' na aiZke (0,5aL 0,8)D'. St'aZen6podmienky nakladania a snfmania sfdiastky L na strediaci dap nast6vajri v pripadoch vefmi vefkych a hmotnych sirdiastok s pouZitim zdvihacich mechanizmov (Leriav a pod.). Pre sridiastku, ktor6 sa oprie vo vzdialenostiL v bode B o zakladajricurovinu, zaklinenie
44

odstrani skratenievysky strediaceho dapu na hodnotu H (obr. 33). pre vzt'ahvol,ndhouloZenia sridiastkys dierou priemeru D*rD na dap priemeru D' -rd's minimillnou v6l,ou A : D - D'. Z trojuholnikov ABE a CEF sa odvodf vzlah (pri zanedb twanimallych velidin druhdhoradu):

H : t0,5+L/D l .D D .A .

- - t- -

s-i

Obr .33 Podobnyfm postupom moZno odvodit'ajrrySky strediacichdapovpre uloZenie sridiastky dve na diery.

4.7.2 KonStrukcia strediacich iapov a tifiov

Strediacedapy a trne sri v podstate valcov6 opierky a pre konstrukciu uplatiujri sa vseobecne poZiadavky opierky: funkdnripresnost' Zivotnost. na a Presnost' priemeru strediacichdapov sa voli zo stupiov IT6 a IT7 (napr. pre priemer diery sridiastkyD H7 sa odponida vol'nd uloZeniena dap. D'96,D' oAcnytta suosovosti n. strediacehodapu s valcovym mont62nym prvkom sa priprist'alo hoOnoty 0,005 mm. Montdz dapov do telesa pripravku sa robi pevn;fm uloZenim (nalisovanim H7/p6), alebo posuvnym uloZenim a skrutkoqfm spojenim (pre prfpad dastej qymeny opotreben6ho dap,, do zalisovanej kalenejvloZky) - obr. 34.

Ob r .34 a - d Sridiastkadosad6 na opracovanriplochu telesa pripravku, alebo na n6kruZok dapu. Oddelen;fn6kruZok (obr. 34c) rn6 qfhodu, Ze sa d6 samosiatne,,ymenit', konStrukcia podfa oir. 34d umoZiuje vymenu n6kruZku bez demontitle tapu. Strediace dapy sti kalend(alebocementovane hibky 0,5 mm a kalend)na tvrdost' 50 aL do 55 HRC. Strediace dapysri normalizovand STN 24 3670(valcovd),STN 24 3671 (skosend), STN 24 3590 (vloZky). Pevne tme s malou kuZel'ovitost'ousri pre priemery 3 aZ 100 mm normalizovan6 STN 24 3350.

45

4.8 Kontroln6 otfzkv

podmienky jednoznadndho urdenia staticky ustiilenej polohy sridiastkyv 1. Charakterizujte pripravku (princip "Sest' bodov podopretia")! vyznam a problematikupreurdeniastatickejpolohy sridiastkyv prfpravku 2. Charakterizujte polohy)! (tuhost',presnost', ednoznadnost' nej 3. Popi5te vhodn6 sp6soby odobratia stupiov vofnosti pohybu sudiastky tvaru hranola v pripravku! Vplyvy rozmeru pl6ch, presnosti rovin a usporiadanie pritladnych sil na prvkov 3 + 2 + l. realizitciuopieracfch 4. Popi5tevhodne spdsobyodobratia stupiov vofnosti pohybu v pripravku pre sridiastkys prvkami vonkajSichvalcovychpl6ch! 5. Popf5tevhodn6 sp6sobyodobratia stupriov vol'nosti pohybu v pripravku pre sridiastkys prvkami vnritorn;fch valcovychpl6ch! 6. Delinujte pojmy: kon5trukdna zikladia. technologick6 zftkladin, meracia z5ikladiral Charakterizujte vyznam ich vz6jomn6ho vzt'ahu pre zabezpe(,enieqfrobnej presnosti zakladni)! zoradenej operiiciev pripravku (princip stotoZnenia 7. Popi5te vznik znepresiovania vyr6ban6ho rozmeru zoradenej oper6cie v prfpravku podmieneneho zftkladovanimsird iastky! 8. Vyjadrite vSeobecne chybu zo zitkladovania Ez pre zoradenf operdciu v pripravku pri prechode z kon5trukdnej z6kladne vyr6baneho rozmeru na technologickri z6kladnu, ch navzil om zv razany rozmerovym ref azcom! 9. Vysvetlite vzt'ahpre vypodet chyby zo zitkladovania: E r,: Z T i. c o sp i 10. PopiSte vznik znepresiovania vyr6ban6ho rozmeru zoradenej oper6cie v pripravku opieracfmiprvkami. Definujte chyby z ustavenia sfdiastky eu! sp6sobendho 1L Charakterizujtevznik chyb z ustavenia pre typovy prfpad uloZenia valcov6ho prvku do sridiastky prizmy 2u. Yyjadrite chybu ustaveniaosi, ustaveniahomej, dolnej, bodnej a obecnejpovrchovejpriamky, ustavenia uhlovej polohy bodu! pl6ch (roviny osaden6, ustavenie rovinn;ych navzfijomkolm6, protismernd)! 12. Charakterizujte Vysvetlite zdrojevzniku chybz ustavenia! 13. Charakterizujte vol'nd ustavenie hranoloveho prvku v protitvare. Vyjadrite chyby z ustaveniapre pripady: vol'nd uloZenie,vol'ne usmernenduloZenie, centrovanduloZenie (ustavovacf hranolovy kameri v drflLke, hranol v strojnom zver6ku, hranol v zverdku s ricimi del'ust'ami) centruj ! 14. Analyzujtepodmienky ustavenra upnutia hranolovej sfdiastky v upinadi typu strojn6ho a zveritku vzhl'adom na odchflky geometrickdho tvaru a geometrickej polohy rovin sridiastky! 15. Charakterizujtevofn6 ustavenie valcoveho prvku v protiploche (sudiastka s valcovou pre dierou na tfni, valcovy dap v puzdre).Vyjadrite chyby z ustavenia povrchovdpriamky a prvku v pripadoch:vol'nduloZenie. usmemend uloZenie. centrovand os uloZenie! 16. Pre valcovy osadenyprvok sridiastkypopiStevariantndustaveniapri vluZit( valca alebo delnej plochy za zakladujuciprvok ! 17. Charakterizujtevyznam vol'by minimiilnej v6le uloZenia A pre vol'n6 uloZenie valcovdho prvku sridiastkys priemerom D do protiprvku pripravku s priemerom D'! M6Ze sa volit' v0fa nulovA minimdlna L:0 ? 18. Zd6vodnite vol'bu vySky strediaceho valcoveho dapu pre uloZenie sridiastkys valcovym otvorom kolmym nazakladajricu riloZnrirovinu s toleranciou+ To! 19. Charakterizujteustavenieplochei sridiastkys dvoma valcovlfmi dierami vo vzdialenosti A+Tal2 (kolmymi na dosadaciurovinu sfdiastky) na dva valcov6 dapy! Vyjadrite chyby ustavenia!
46

20. Charakterizujteustavenieplochej sridiastkys dvoma valcovymi dierami vo vzdialenosti A+Ta2 (kolmymi na dosadaciurovinu sridiastky)na valcovy strediaci (,ap a valcovf skosenlidap! Vyjadrite chyby ustavenia! 21. Charakterizujteustaveniesridiastkytypu konzoly s valcovym otvorom rovnobeZnym so zakladajfcouriloZnourovinou vo vzdialenostiA+Tcrl2\.Yyjadrite chyby ustavenia! 22. Charakterizujte varianty ustavenia sridiastky s valcovym osadenym povrchom v trojdel'ust'ovom univerztinom skl'udovadle!Vyjadrite chyby z ustaveniapre zakladujrici prvok "deln6rovina"! prvok "valec" apre zakladajuci 23. Charakterizujte ustavenie stidiastky typu puzdras presnoudierou uloZenejna pevnom tfni s : l:2500)! Vyjadritechybuz ustavenia radiiilnya axi6lny (l:k pre malou kuZefovitost'ou smer! 24. Charakterizujteustavenie sridiastkys kuZel'oqfm prvkom (kuZefov6 stopka, kuZel'ov6 diera)! Vyjadrite chyby z ustavenia! 25. Charakterizujteustavenie hriadel'ovych sridiastok so strediacimi jamkami v hrotoch! v Vyjadrite chyby z ustavenia radi6lnoma axi6lnomsmere! 26. Charakterizujteprobl6my nasfvania sudiastok na strediace dapy a tfne! Vysvetlite kon5trukciu navfldzacieho prvku strediaceho dapu, ktory odstrafiuje vzpriedenie a Ako je limitovan6 qi5ka strediaceho zaklinovaniepri nakladania ryberani sirdiastky! dapu pre rozmemuaf aLkusudiastku opieranrio loZnf rovinu pri nasuvanina dap? 27. PopiSte strediacich dapovv telesepripravku! sp6sobymontdLe demontirte a

47

4.9 Kontroln6flohv
na 1. Analyzujte typovd schemyustaveniasridiastky obr. 35 aL obr. 54 pre zoradenrioper6ciu pri vyrobe rozmerov "u", "v" (variantnepre rozmer "w", "2"), pri vrtani dier priemer "d"! v;frobn6tolerancierozmerovychrefazcov podmieiujricich ustavenie! Doplrite neuvedend Vyjadrite chyby ustavenia pre tryrihany rozmer, ako aj chyby geometrickej polohy uhlov6 poloha)! Porovnajtezrovnatefn6 (suosovost', sfmernost',kolmost', rovnobeZnost', a uloZeniatypu: vofn6 - usmemen6 centrovand ich vplyv na hodnotuchyb ustavenia! 2. Yyjadrite hodnotu chyb ustaveniaprvkov hranolovitej sfdiastky, upinanej rozmerom L-rL medzidel'ustestrojn6ho zverhka,naktorej sa frezuje priednapravouhl6 drftLkaSirky B*r'B a niuty t+rH1 3. Vyjadrite hodnotu chyb z ustaveniasirdiastky zpredchhdzajiceho prikladu 2 pri upnuti do ! zv eritkas centrujricimi del'ust'ami 4. Vypoditajte hodnoty chyb ustaveniavalca priemeru D-rD v prizme 2u: 720opre polohu osi, polohu homej povr5ky, dolnej povr5ky. bodnej povr5ky. obecnejpovr5ky v hornom a dolnom profile valcav poloheuhlu B' : 30ood osi prizmy! 5. Vyjadrite hodnoty chfb ustavenia priruby priemeru d-0'4 na valcovom prvku D-0'3 prikladu 4, a to pre polohu stredu, hornej ustavenomv prizme podfa predch6dzajriceho povrSky, dolnej povr5ky, bodnej povr5ky, ak pre sfosovost' valcovych priemerov je predpisan6 tolerancia e o r :0,05 ! typu "puzdro" s presnou dierou 1:2000 sa upina sridiastka 6. Na pevny trf, s kuZel'ovitost'ou : 25pm), urdte chybu ustavenia radi6lnom smeretr a v priemeruD:32H7 (toleranciaTp v osovom smere e* ! s 7. Hranolovit6ploch6 sridiastka dvoma dierami kolmymi na riloZnf rovinu priemeru dH7 : narozpinacidap d'sx: otvorovA:6010'2, je ustaven6 20+0'02t DH8 :25+0'033,rozostup a : 10, minimalnavdl'a A2 : 0,005.Vypoditajtepriemerov;f dap SirkyB dsr a na skoseny v dapuD*! Vyjadrite chyby ustavenia smerespojnicestredovotvorov t" rozmer skosen6ho jej odchylky polohy +e" ! a 8. Vyjadrite zmeny hodnoty chyb ustaveniaax a so pre predchildzalricipriklad 7 pre pripad, dapud'bolo zvolendvofn6 uloZenies minim6lnou v6l'ou Zenamiestorozpinacieho :0,00 5 a Td':0,013! Ar 9. Ako sa zmeniachyby z ustaveniaz prikladu 7, ak druhy valcovy prvok priemeru D nie je do ktory diera,ale dapDh8 : 25-0'033. ustavujeme dr6ZkySirkyD' s minim6lnou vdl'ou A:0 ,00 5 a To': 0,0271 dapupre sridiastkus priemerom otvoru konca strediaceho 10. Vypoditajte Sirku zavddzacieho p:69+0'l . ak zvolimeminim6lnu vdl'uL:0,21. I 1. Vypoditajte limitnri vliSku strediaceho dapu pre sridiastku s dierou priemeru D zaklinovaniu t'aZkej uloZenej minim6lnouv0l'ou A: 0,05,aby sa zabrdnilo s H7:120*0'040, na dape pri jej zavhdzani,ak sa sridiastkaokrajom opiera o riloZnri plochu sridiastky pripravkuvo vzdialenosti :4301 L

48

4r

4f

q F- t A l

_T,
{l /'.

{l
Ju
A

:,l ,
z,/,/
Obr.35 a

/,. ,/,.,,
,/.l

Obr. 35 b

Obr.36

Obr.37

Obr.39

(.t

a A
Obr.42

-I3

-g

-o

,{/./

4r
Obr. 43

-t
'A!

'Ei\
. ....J

-Sl

llr rlr
S

t
1
l*'

^1,

t>1

Obr.45

ur DcllP.i

l\

t,
I\
I

a-

a,v

-.i

4 D/QD:
Obr.47

Obr.46

Obr.48 50

Obr.5l

5. ZORADENIE OPERACIE 5.1 Ustavenie upnutieprfpravku a

Pre ustavenie a upnutie pripravku do sriradnicovej sristary vlrobn6ho zariadeniaplatia obdobndpoZiadavky, sirvislosti avztahy, akd boli popisandpre uloZeniesirdiastky pripravku. do Pripravok - ako dlen technologickej sristavy - umoZiuje definovat' operadnefunkcie zoradenej pr6cepre opakovanie vyroby pre d6vku sridiastok. podmienkachm61ebyt'pripravok vkladan;ido technologickejsustavybez V Specifickych upnutia. Do funkdnej polohy sa dost6varudnym zoradenimpolohy a robotnik ho pri oper6cii pr6'ce- mdZe sa pouZit' iba pre pridrZiava rukou. Tento spdsob - vzhfadom na bezpednost' m6lorozmerovy a miilohmotnyfpripravok a pre oper6ciu s malymi technologicklfmi silami p6sobiacimina zmenu polohy pripravku. Prikladom mdZeby.t pripravok s vrtacim puzdrom pre vrtanie malej diery na stolovej vftadke,pripadnevrtanie, lyhrubovanie a vystruhovaniediery na trojradovejstolovej vrtadke,kde pod jednotlivd vreten6sa pripravok presirvaa zoradeniepolohy vymennyfmiprizdrami vo vrtacej doske pripravku. Podobne m6Ze vyriibanej diery sa zabezpe(,uje sa pouZivaf pripravok pre vrtanie dier s r6znobeLnymi osami, pridom prfpravok m6 dve ustavujirce roviny, na ktore sa striedavoprekliipa. Zitkladnym typom uloZenia pripravku na stroj je ustavenie na rovinnri plochu stola, suportu, un65aciudosku vretenaa pod. PouZivajrisa pritom normalizovanedrdLky (T drdZky li5tou, alebo vloZkami vkladanymi do stolov a suportov).Polohapripravkuje urden6strediacou (vodiacej) drhilky alebo diery. Sirka drdZky md uzke tolerancie rozmeru presnej strediacej (spravidla H8), ako aj odchylok geometrickdho tvaru a polohy ( su sfdast'ou kontroly geometrickej presnostistroja). chyba ustavenia Presnost polohy pripravku v technologickej sfstave stroja r,ryjadruje pripravku na stroji eu, Vzt'ahy pre vypodet chyby st rovnake, ake boli odvoden6pre chyby sfdiastky v pripravku (kap. 4). ustavenia prvkov ukazujeobr. 55. KonStrukciuustavujucich
r{.-rl--

v f ,f,' ,)t T lf t/W

-""( "Y4

v,f-w.
{$
fi,fi ll:i ll,l

O b r .5 5 a - e Li5ty v1'tvorenecelistvo na z6kladovej doske pripravku (obr. 55a) sa neodporudajri. Vyhodnej5iesf ustavovacievloZky, ktore sa dajri vymieiat a umoZiuju ustavit' pripravok na nakladanie t'alkych strojoch s rdznou Sirkou dr{rtok (obr. 55 b,c). Ich nevyhodouje st'aZend pripravkov na stroj a nebezpedie po5kodenia stola stroja tvrdymi hranami vloZiek. Trito nevyhodunemajri vodiace vloZky vofn6 (obr. 55d), ktor6 sa po vyrovnani pripravku na loZnej ploche stola zasfvajri v drhLke stola do otvorenej drdLky piitky pripravku. Pripravok sa v zoradenejpolohe upne upinacimi skrutkami. Pre jednoduchd pripravky upinacie skrutky s T prvky. Vodiace vloZky maju by't umiestnen6 ako hlavami m6Zu byt'pouZite sudasne ustavovacie do najd'alejod seba(vplyv na presnost'ustavenia). Pripravky upinan6 na otridajricesa dleny strojov (vreten6, otodnd a deliace stoly) pouZivaju kruhove strediacevloZky (obr. 55e). Vodiace a strediacevloZky sri normalizovane (sTN 24 3590,STN 24 3595). 52

v tabul'kel0 sri uvedendnormalizovan', rozmery upinacichT drriZokstolov strojov, v tabul'ke rozmiestnenie 11 dr62okna stoloch, tabulkeri tvara rozmery v vodiacich vloZiekdo T drirtok. Tab. 10 T driLky stolov
I_t4Zqk stroja podt'a STN02 1030 ISO299:1987

Rozmerv driiZk

Upinaciaskrutka

sTN 02 ll24

sTN 02 lt73 sTN 02 1529

M36x3

53

Tab. 11
Rozmiestnenie driiZokna stolochobrdbacichstroiov T Tvar a rozmerystola B B - Sirkapravouhleho stola [mm] D D - priemerkruhovdhostola lmml

Sirkadrr{Zky lmml a
8

RozstupdrhLokt lmmf
)L

80 100 120 r60 180 200 220 250 280 320 360 400 450 500 560 630 7t0 800 900 I 100 r 120 r 250 I 400 1600 I 800 2000 2240 2500 2800 3 t50 3550 4000

l0

t2

40 50 50 63 80 100 125

50 63 63 80 100 125 80 100 125 t60 200

40 l0

t2

14

40

t2
tA

t4
l8

t8
22

50 63 80

l8

22

28

100

r6 0

22

28

36

125

160

200

250

160 28 36 42 200

200

2s0

320

250

320

400

Tab. 12
Tvar a rozmeryvodiacichvloZiek do T - drriZokpodl'aSTN 24 3595 fmml 6 = ]4

b =1 5 - 3 2 r r q

lX

VloZky sri kalenena tvrdost'HRC : 30, materiiil I I 600 bi7 t2 l4 t6 l8 h IO L 20

20 t2

22 25

'') A

28
l4

)z

30

<A

5.2 Zoradenieoperiiciev pripravku

Yyznamne skr6tenie vedfajSich dasov technologickej operiicie pri pouZiti pripravku ust6leniezoradenosti vzt'ahun6strojak jednotliqfm sridiastkam tvorbe vyr6bandho umoZf,uje pri rozmeru. Najjednoduch3imtypom zoradeniatechnologickej oper6cie v pripravku je nastavenie niraLkovych prvkov pre pracovn6 zdvihy. Nastavenie sa vykon6 napr. ndmernym systemom podl'a vzorovej (etalonovej)sirdiastky upnutejdo pripravku, alebo podl'a n6merovychprvkov na pripravku (tzv. geometrickezoradenie).CasovondroinejSie,ale presnejSie m6Ze b1.t'zoradenie odvodend od kontrolovanehopriebehu operiicie na prvom vyrobku, ktord zohl'adiuje realny pri vznlk znepresiovania oper6cii (tzv. dynamickdzoradenie).Specifick;impripadom zoradenia je vedenie osovych niistrojov vo vodiacich puzdrrichpri vftacich pripravkoch. Zoradenie pre programovo riadenrioper6ciu(lllC a CNC ;stroje)sa realizujevstupom sriradnicovych velidin do programupracovn6ho cyklu, pripadnejeho korekcioupo prekontrolovanipresnostivlfroby prvej v sridiastky d6vke. Presnost' zoradenia podmieiuje qj'robnri presnost' realizdcie konStrukdnej zhkladne vyr6banehorozmeru, analogicky ako presnost'ustaveniapodmieiuje presnost'polohy druhej ziikladne vyriibanehorozmeru. Znepresnenie zoradeniaoper6cieje vSeobecne zo konStrukdnej podstatnouzloLkou znepresiovania.Vyjadrujeme ho hodnotu chyby zoradeniae,u, , ktor6 sa predpisupre realizdciuzorad'ovacieho rozmeruMr,,r. viale na presnost' podfa obr. 56 napripravku bol vytvoreny n6mern;f, stipik rozmeru Ml. kto4f s priloZnou Napr. mierkou rozmeru M2 vytvhra 'zorad'ovaci rozmer Mror. Chyba zoradenia je tvoren6 znepresnenim rozmerovdho obvodu Mrn.: Ml + M2, ' teda:t..,r: Tvt + Tvz. Pozn6mka: Namiesto predpisuvlfroby dvoch presnych rozmerov (stlpika a mierky) je vyhodnejSie pre.dpisat' zlicovanie vol'neho rozmeru stlpika s mierkou na poLadovany zorad'ovaci tozmet M.o, Stoleranciou+ Ttt12.

Ob r.5 6 PriloZn6mierka m6Zebyt rieSen6 ako presnemedzndmeradlos "dobrou" a "zlou" "Dobr6"strana vytviiras n6mernym stlpikom minim6lnyzoratovacirozmer stranou.
( M.o. -Tya12), "z,16" stranazasemaxim6lny ( M.o,+Tp112). Predpis zorad'ovaciehorozmeru (menovitii hodnota a tolerancia) md zohl'adriovat' zdkonitosti rozloLeniapodetnostivyr6banychskutodnychrozmerov, popripade tieZ kompenzfrciu vplyvov na vyrobnf presnost': znitmychsystematick;fch s/ Ak sa uplatiuje ziikon norm6lneho rozloZenia podetnosti vyr6banych rozmerov, *t* t2 menovity zorad'ovacirozmer Mro, treba vtazat na stred variadneho rczpatia a umiestnit' ho pola, tj. zabezpedovat'centrovanie zoradenia do stredutolerandneho oper6cie. Ak sf zndme systematicke vplpy na vznik rozmeru v priebehu spracovaniadrivky B/ sridiastok(napr. postup rozmerov6hoopotrebenia, deform6ciesristavy,a i.), je potrebnd zvolit'
55

necentricke zoradenies vyuZitim posunutiazorad'ovacieho rozmeruzo stredutolerandndho pofa vplyvu (pozri kap.3.2, obr. l). o hodnotup proti systematickdmu Ako jednoduchypriklad uvediemevyrobu draLkyna hriadeli priemeru DJo, sirky B*ru,s rozmerom v-'u urdenym od dolnej povr5ky, hriadef je ustavenya upnuty do strojn6hozverftka (obr. 57a). Chyba ustavenia pre rozmer "u" je rv : 0. Zoratovaci rozmer pre centrovany proces pol'a Tu,teda: zvolimezo stredutolerandn6ho M .o.:( v-T,/2). Ak chceme kompenzovat'systematick;1i vpl)ry rozmerovdho opotrebeniahrotov frezy (prip. so vzrastomopotrebeniafr6zy vplyv zviidsenejdeform6cie),ktore v priebehu obriibania d6vky sridiastokvyrtrbanyrozmer "v" zvddsiao hodnotu Av, je potrebnd zoradit'necentrovany proces s posunutim p: Av I 2,teda: ( v -Trl2) - A v 12. M r or * : Pritom je hodnotaAv jednou zo zloLiekznepresiovania zoradenej pr6ce(chybaeo;).

Obr. 57 a, b Pri fr6zovani Sirky dralky rozmeru B*'fB pouZit6 ustavenievykazuje chybu polohy osi hriadel'av hodnote es : Tsl2. Pre minimalizovanievznikajiicej odchlilky sfmernosti dr6Zky s osouhriadefazvolime zorad'ovaci rozmerNror*t*" opat'zo streduznepresnenia , teda: e5 N,o,: (Dl2 -TDl4). Schdmavzt'ahov na obr. 57 b pre variantny priklad vyr6ban6horozmeru drriZky "w" ukazuje zjednodu5enie, ktor6 pre viacdlenny rozmerovy ret'azec(v tomto pripade D - w ) poskytuje pouZitiesfmerne rozloLenych tolerandnlichpoli: Rozmer D-lD vyjadrime rozmerom "strednym"D, tto", pridonr Ds: (D -TDl2). *r* Rovnako rozme[ w vyjadrime strednifm rozmerom wrl'rd2, pridom ws : (w + Tw/2). zoratovaci rozmer Mro,: Ds - ws, takZepo n6vratek p6vodnymrozmeromje. M,o, : D - w - (TDl2+ Twl2). je zoradenia oper6cie vrtanie sriosovejdiery priemeru _ . N6zom;frnprikladom centrovaneho O d*to, do valcovdho kotrida O D-to ustavendhodo prizmy s uhlom 2cr.(obr. 58 a). polohu kon5trukdn;ich ziikladni vrtanej diery vyjadrujenulov6 odl'ahlost'osidiery od osi kotrida,teda v: 0. V;irobnf toleranciuurdujepritom dovolen6odchylkasfosovostier,1o.. je Chybaustavenia kotrida vyjadren6 premiestnenim prizme o hodnotu: jej osi v tr:Tel2. sin cr. 56

Zoratovaci rozmer Mro, pre centrovanf oper6ciuje urden;fbodom zo stredu uvedendho premiestnenia. sa vyjadrit'polohou osi presn6ho("kontrolndho")valca, ktoqf m6 priemer zo Dil pol'a priemerovD, teda: tolerandn6ho stredu = (D -TDl2). Ds rozmer vy'jadrujevzt'ah: Podfa rie5enia obr. 15b centrovanyzoraClovaci k : H : h + 0,5[ (Ds / sin cr) - (C/tg cr )]. M7s1 ryrobnej presnostipolohy diery e,1o, ovplyviujti zloLky: Vykrytie poZadovanej zchyby ustavenia sudiastky prizme rl : rs, v zlolkaodchlilky sriosovosti zloLka odchylky sriosovostiz chyby zoradeniapolohy otvoru pre vrtacie puzdro e2: Tn -to pri vofnom uloZeni vo zloLka odchflky sirosovosti z chyby vedenia vrtiika 0 d vrtacom puzdre 0 d'*ra' ktorir vyjadruje vzt'ah e3 : (Td + Td'+ A). Vfsledn6 chyba velidin ( Statistickfsridet) bude: n6hodnvch sriosovosti

. , -l
" tl l /--_I-

I l-

\l"

\i

i
<* o
N

Obn 58 a.b Rie5eniecentrovandho zoradeniaoper6ciepre vyr6bany rozmer A-rA na kotudi O D"o podl'a v obr. 58b predstavuje porovnani s pr(padom58a zloZitej5ierozmerovd obvody. Analogickou priemeru kotirdaDs : (D - TDl2) odvodime vztah pre zorad'ovaci viizbou na polohu stredn6ho rozmer Mror: M,o, : H - Ds/2 + (A - T tl2), M,o,: h + 0,5 (Ds/sin a - Cltg o) - Ds 12+ A -T

^12.

rozmeru vznikii sice zhidenim viid5ieho podtu Pozn6mka: Menovitii hodnota zorad'ovacieho tj. hodnotypresnevyrobenejprizmy (h, velidin, no su to velidiny exaktnespr6vne, predpokladand (Ds, 4, Ta). Sprdvnamenovit6hodnotazorad'ovacieho sirdiastky C, cr) a skutodn6 charakteristiky rozmeru centrovaneho zoradenia neznepresiuje xryritbany rozmer. Znepresnenie vytvdrajf velidin, predovSetk;fm zvolenh tolerancia odchflky menovitdho rozmeru zainteresovanych rozmeru+ Tr,tl2. zorad'ovacieho
57

5.3 Vedenie osoqichnfstrojov

Specitrcky pripad zoradeniasa uplatiuje pri vrtacich pripravkoch: zoradenie osovych n6strojovje spojenes funkciou ich vedeniapodasposuvu vo vrtacich puzdrdch.PouZivajrisa pri vrtani jednej, alebo viacerych dier na sridiastke(s pripadnym nadvaznym lyhrubovanim a r.ystruhovanim),ktorych umiestneniena sridiastkea ich vziilomnh poloha sa md dodrZat' s presnosfouna rirovni desatinmilimetra. Pritom sa mOZeobr6bat'jedna diera po poZadovanou druhej, alebo pouZije sa viacvretenov6hlava pre vrtanie viaceqfch dier naraz. N6slednost' ryhrubovania (prip. lystruhovania) po vftani vyZaduje vymenu n6stroja, ale aj vymenu vrtacich puzdiervo vrtacej Sabl6ne alebovrtacejdoskepripravku. Yzt'ah rozmeru osovdhon6stroja(priemer vodiacich fazetiek) $ D-to k priemeru diery do vrtacieho puzdraO D'*to', nalisovan6ho vrtacej dosky vyZadujevol'n uloZenie.Napr. pre D h6 sa odporfda vedeniev dierevftacieho puzdrapriemeru$ D' F6, D' F7,D' 87, alebo vrt6k $ uloZenie D' E8. menejpresnd 0 Presnost'zoradenian6stroja v puzdre vyjadrujri vztahy pre radiiilnu chybu ustavenia (schdma pl6ch v protiploche obr. 21, obr. 59a): valcovych t.: TD+ TD'+A . polohy v Okrem rozmerovdho znepresnenia radi6lnomsmeremdZed6jst'k znepresneniu + osi dieryuhlovymskriZenim ey(obr.59b): tg 6.p: e,/Lv, do sa prejavi v hodnoteradi6lnejnepresnostiX: X : (L + Lv I 2). tgtr.

Vnacie puzdr6 pre rper6ciu r,ykonanrijedinyrn n6strojom su nalisovand pevnym H7 do spojenim vrtacejdosky(napr.uloZenim / n6), volaju sa preto pevne vrtacie puzdrri. Sri ako puzdr| hladk6 (ednostrannealebo dvojstrame zrazene), alebo puzdr6 s konStruovand n6kruZkom.

O br .59 a - e V pripade,Ze oper6ciuvytvrirajripo sebenasledujrice dva, alebo viacer6osov6 n6strojes prienrermi$Di, vodiacepuzdr6, puzdrds odpovedajricimi priemermi $ Di'musia byt vymenne. Oznadujri sa ako ndstrdnd puzdr| (obr. 60 a.b). Majri vrirbkovanlf n6kruZok a sir vkladane do vodiacichpuzdier(odporudan6 uloZenie I k6, prip. H7 I h6). F7

58

ffi
Ob r .60 a - e

Pozn6mka: Pre zmenSeniechyby ustavenia niistrdn6ho puzdra vo vodiacom puzdre sa niekedy pouZiva aj uloZenie F7 I n6. Toto uloZenie vSak uL patri medzi prechodnd uloZenia, tj. pre hranidn6 pripady vzi\omnych rozmerov sa vyskytne vel'mi mal;f presah.Napr. pre priemery 20 F7 I n6 m6Le byt hranidnj minim6lny priemer diery vodiaceho puzdra 20,020 mm, maximiilny hranidn;f rozmer irloZneho priemeru niistrdndho puzdra 20,028 mm, teda s vefmi malou pravdepodobnost'ou vznikne presah 0,008 mm. Probl6m sa jednoducho r,yrie5i selekciou (qfberom) vhodneho n6strdndho puzdra (po opotrebeni vodiaceho puzdra sa m6Ze pouZit' aj hranidn;fmaximrilny priemer niistrdndhopuzdra). Vodiace puzdr6(obr. 60c,d) - rovnako ako pevnevrtacie puzdr| su nalisovanddo vrtacej dosky pripravku. Sir kon5truovan6ako puzdrii hladk6, alebo s n6kruZkom. N6strdn6puzdr|pre priemeryD > 6 mm trebaupevnit'proti ot6daniu(un65aniu rotujricim proti osovdmu \Tsunutiu odchridzajricoutrieskou. Normalizovane puzdrd niistrojom), rovnako podla STN 24 3714 frxovaniepuzdra umoZiujri samosvornymopretfm excentrickej kuZel'ovej plochy n6strdnehopuzdra (obr. 60). Ind kon5trukciepuzdier pouZivajir k upevneniu skrutku (obr. 60e). Vodiace puzdra pre vel'mi vyloZenti polohu vftanej diery, alebo pri vrtani na zaoblenej di Sikmej ploche ryZadujri upravenf kon5trukciu puzdra (obr. 61). Rovnako je to v pripade, kde rozostup vitanych dier je vel'mi maly (obr.61c). Mald otvory so sriosovoupolohou na malom priemeremoZnovrtaf pomocoupuzdra,ktor6 sa postupnepootddas ustavovanim rozostupovom drhLokna kolik (mri funkciu deleniaobvodu - obr. 6l d.e).

O-Fr.6fa - e Vodiace puzdrd v Standardnom vyhotoveni sri normalizovan6 STN 24 3701 aL STN 24 3714 (porovnatefnyStandard ISO 4247:1977a ISO 4248:1978.Ich funkdny povrch mii odol6vat'opotrebovaniu, takZesir kalen6(puzdrado priemeru20 mm sir z n6strojovejuhlikovej ocele,viidSiepuzdr| sf z cementadnej ocele). V tabufke 13 sf uvedendrozmery normalizovanych pevnych vrtacich puzdier, v tabufke 14 sir uveden6rozmery normalizovanychn6strdnychvrtacich puzdier.
59

Tab. 13
Rozmery pevnrichvftacich nuzdier

Anr UU

17= L

rt\
<_
t.r

D1 nh-. -----i uu

>r L
d cez

3r[

I -rt--1 ,/ . t-{ --

,sr, t3tr,, l\t r . 1 r -h -itl

| \l

*)'.

mil
I og-'l
D
A

lr /,1 - _ l

la#rat.]-l
_______--___J

l-T

ll-/-l

Dn6 do

Dl

V1 z
J

2 2
4 6 4 6

8 l0 12 l5
l8

22 27
)z

8 0 2 5 8 22 27
JZ

8 0 2
4

0 2
4

0,7 1,0 1,0

L nt+ krdtke 1,0 6

L ht4 dth6

Lhlr ll- nlr l L, I r. dth6 I rratreI orne !E!k" I

7 6 8

1,0
t5

14
l8

u
t4 20 26
JJ

9 t2 I 20 25
JZ

9 l4

20
'', ,l

38
44

38
44

30 36 42 48 56
bJ

52

66 66

80

6 20 22 25 30 36 42 48 54 63 72 88

n
t6

l8

4
4

)n 3,0 2,0 2,0 2.0 4,0

50

24 30 38 48 60

t2
t6 20 25
JZ

u
30 38 48 60

n
')<

5 7 8

; )z 40

4l

6,0

52

40

vrtacie dosky , do ktorych su vlisovandpevnddi vodiace puzdr6,,m6Zu tvorit, pevnf dast, tonstrukcie.pripravku, sridiastkasa pod dosku vklad6 zasunutimna ustavovacieprvky a upina sa. Caste-fsie vrtacie dosky konstruovandako snfmatel'nd,alebo sri odklopnd, ktor6 umoZnujri vkladat'a r,yberat' sridiastkuzhora(obr. 62 a,b). Pre vel'korozmerovf sridiastkuvftaciprfpravok mdZepredstavov at' ibasamostatn6 vftacia doska (oznadovan6' tieL ako "vrtacia 5abl6na"),ktor6 ,u ullud,i a ustavuje na sridiastkubez upfnania (obr. 63).

60

Tab. 14
nf strinf ch vftacich puzdier

6l

r-t..

I r|\

i+

O br . 6 2a , b

O b r .63 Poloha vrtacich puzdier vo vrtacej doske sa voli podl'a z6sadcentrovan6hozoradenia pol'a A+rerzsa na vrtacej zvolendmuzo stredutolerandndho teda rozmeruna sridiastke oper6cie, doskeprirad'uje pridomje A': A (obr. 64). A'xrA't2, Tolerancie rozmeru rozostupov dier pre puzdrd vo vrtacej doske - ako jednej zloZke rozostupov- musiabyt'prirodzenemen5ieako tolerancielyr6banych znepresiovaniatryritbanych Tx' rozostupov: < Tx. ridajov existujri odporudaniapre vol'bu tolerancii Tx'. Vych6dzajricz overenychStatisticklfch pripady: Trebapritom rozliSovat' - rozmery polohy diery od inej kon5trukdnejzrlkladneoproti prfpadu rozmerov rozostupu medzi dierami (na obr. 64 rozmer A oproti rozmeru B), a - pouZitieiba pevn;fchvrtacichpuzdieroproti pouZitiun6strdnych vodiacich puzdier.

62

okrem velidin uvedenychna obr. 64 ozna(mehodnoty charakteristik:

s'trd/z

Ly

dllkavedeniavrlitka,

L m

rozmer triUtcy vrtania, strednd v6l'a v uloZeni vrt6ka v puzdre:

m: (doma*- drnin)|2,

ml

strednd v6la v uloZeni n6strdneho puzdra vo vodiacom puzdre:

rD1 =(dorpry -d^;r)12,

dovolen6 excentricita vonkajSej a vntitornejvalcovej plochy puzdier.

O br .64 Pre pripravky s obvyklou presnost'ou odporirda sa volit'dovolen6 toleranciepolohy diery vo vrtacejdoske: a) Pre rozmeryA': TA'/ 2 : (0,7 aZ 0,8) . T e / 2 - u, - pre pevn6 puzdr6: u : 0,5 . n/2 + 0,35 . m . L/Ly * e, - pre nilstrdnda vodiace puzdrft u : 0,5(m + mr) 12+ 0,35. m .LlL v + 2 e . b) Pre rozmeryB': Ts'l): (0,7aZ0,8) . Ts/2 - w, - pre pevn6 puzdr6: w : 1,5(0,5 m/2 + 0,35 . m . L/Ly) + e, . - pre n6strcnda vodiace puzdr6: + w : 1,5[0,5.(m mr) / 2 + 0,35m . L lL y ] + )s . Pozndmka: Uveden6 vzt'ahy nezohl'adriujripripadnri chybu zo zitkladovania.podl'a sch6my na obrdzku 64 zikladovanie pre rozmer A m6 nulovri chybu zo zitkladovania(e : 0). pokial, existuje E + 0, musi by't'zohfadnendako d'alSiazlolkaznepresneniapolohy r,lvrtandho otvoru. Hodnoty predpisanych tolerancif polohy otvoru pre vrtacie puzdr| - vzhtadom na technologickost' kon5trukcie- by nemali byt'men5ie ako + 0,02 mm (pri pouZiti suradnicovych vrtadiek+ 0,01aZ+ 0,005mm). Pre polohu dier na rozostupovejkruZnici priemeru $ D.' odpovediitoleranciaTp' vyrazu pre Ts'. Presnost'uhlovejpolohy B jednotlivej diery TB musi byt'vykrytii presnost'ou uhlov6ho deleniapri vrtani vrtacejdoskyna otodnomstoleTp' < Tp . Ak sa diery pre puzdrd vo vftacej doske majri vyr6b at' na sriradnicovej vrtadke s pravouhlymi sriradnicamizorad'ovania X,Y, treba ich vypisat' na v,-frobnomvykrese. vlipodet sriradniczoratovania X,Y a ich toleranciiTy, Ty lyplliva io sch6myna obr. 65: X: (D/2).cos B Y : (Dl2). sin p

63

PloSndpole toleranciepolohy otvoruo stran6ch osi TDl2 a Ts .D l2 m6pre sirradnice Y Xa hranidndpolohy v hodnotiich'fy, Ty . Ich hodnotysir: Tx: (Tol2).cosB + (Dl2). TB . sin B Ty: (Tpl2).sin B + (Dl2). TB . cos B Tieto toleranciev5ak nemdZubyt'pouZit6 ako toleranciepravouhlych sriradnicX a Y, pretoZe zahriujir aj oblast'mimo p6vodn6hoplo5n6hopofa. Pre pravouhly suradnicovypopis polohu na hodnotytolerancii: tedavolit'iba redukovan6 rozstupovejkruZnici m6Zeme Tx* :kr .T x . Ty * :kz.Ty,pridomk r < 0 , k 2 < 0 .

Tpje tolerancia uhluryjadren6 radi6noch, v ich Uhol Bje merany osi t x. Vo vyrazoch(Dl2). od /360o. k l2n: Tpo vzhl'adom uhlomv stupiochdilaznhmyvzfah:Tp hodnotu
P re B = 0 oje X : Dl2 ; T x : T o 12; 'fy: D/2 . Tp , p : 9 0 o je X : 0 , T x : Dl2 . T g , p re T y : T p l2 . Pre posunut;ipodiatok suradnicoveho syst6mu od stredu rozostupovej kruZnice do sfradnic D(xo, y") budir odpovedajrice sriradniceXl : X - xo, : Y -Y o . Yr

O b r .6 5

5.4 Kontroln6 othzkya rilohy

1. PopiSte sp6soby ustavenia a upnutia prfpravku na st6l stroja s T dr6Zkami a analyzujte oper6cie! na vplyv ustavenia vyrobnf presnost'zoradenej Pre variantn6 sp6sobyustaveniaazvoleny vztah uloZeniaustavovaciehoprvku pripravku v drdLkeryjadrite chyby ustaveniapripravku! pripravku na otodnj st6l stroja s presnoucentr6lnou(strediacou) 2. Popi5tespdsobustavenia dierou! Pre zvoleny vztah uloZenia ustavovaciehoprvku pripravku r,yjadrite chyby pripravku! ustavenia 3. Charakterizujte spdsoby ustavenia pripravku do pracovn6ho vretena stroja (napr. na sristruh)! Vyjadrite chyby ustavenia! 4. Uved'te d6vody a podmienky vol'neho ukladaniavftacieho pripravku na st6l vrtadky bez upinania! Charakterizujte zdroje ch;fb zoradenia oper6cie a vy'jadrite ich hodnotu pre typorry pripad! 5. PopiSte syst6m zoradenia operiicie pomocou zorad'ovacieho "n6:mern6ho"rozmeru! Vyjadrite chybu zoradeniapre viacprvkovy rozmerovy obvod v porovnani so spdsobom dolicovania zorad'ovacieho rozmeru po montaZi prvkov zoradovacieho rozmerov6ho obvodu! presnostizoradeniapracovn6hozdvihu pomocou naraZok! 6. Analyzujte sp6sobzabezpedenia 7. Uvedte vSeobecne dOvody pre vol'bu "centrovan6ho"zoradenia oper6cie a Specificke pofa! pre posunutiezorad'ovacieho rozmeruzo stredutolerandndho ddvody

64

8 . Analyzujte qfpodty zorad'ovacich rozmerov pre typove operdcie frezovania (vrtania) na

hranolovitej sridiastkeupnutej do strojn6ho zveriika! Vypoditajte zoratovacie rozmery pre variantn6pripady! zoratovacich rozmerov pre typovd operdcie frezovania (vrtania) na 9 . Analyzujte r,',.i'podty hranolovitej sudiastke upnutej do zveritka s centrujricimi del'ust'ami. Vypoditajte zoratovacie rozmery pre variantn6pripady, porovnajte s prikladom 8. 1 0 .Analyzujte qfpodty zorad'ovacich rozmerov pre typovd oper6cie frezovania (vrtania) na kotridovej sridiastke upnutej v prizme! Vypoditajte zoratovacie rozmery pre variantnd pripady. 1 1 .Pre typov6 prfklady operiicii na sridiastkachustavenych a upnulich podfa obr. 34 aZ 45 r,l,jadrite vztahy pre zorad'ovacierozmery centrovan6ho zoradeniaoper6cie pre vyr6bany rozmer "v" (variantne"u", "w", pripadne"Dr")! pevnych,vodiacich a niistrdnychpuzdier vrtacich pripravkov! konStrukciu 12.Charakterizujte Popi5tespdsobymontlle pevnycha vodiacichpuzdierdo vftacej dosky! 1 3 .Vyjadrite chyby zoradenia polohy osi diery vyr6banej v pripravku osovym n6strojom uloZenialypoditajte hodnotu vedenympevnym vrtacim puzdrom! Pre dan6charakteristiky chyb e' e, ! 14. Vyjadrite chyby zorudenia polohy osi diery lyrdbanej v pripravku osovym n6strojom vedenym n6strdqfm vrtacim puzdrom! Pre dan charakteristiky uloZenia vypoditajte hodnotu chyb e, et ! rozmerupre polohu osovychndstrojov, na 1 5 .V z6rvislosti rozmerovomret'azcizorad'ovacieho puzdrami podl'a obr. 46 ai. 54, r,1'jadrite vztah pre qipodet vedenych vrtacimi zorad'ovaciehorozmeru! Pre dan6 hodnoty velidin lypoditajte zorad'ovaci rozmer pre pre "u", "w", "Dr")! rozmeru"v" (variantne pripad vyr6ban6ho sp6soburdeniar,yrobnejtoleranciezoratovacieho rozmeru pre polohu osi 1 6 .Charakterizujte v otvoru r,yr6baneho pripravku s vrtacimi puzdrami ! sa sridiastke v pripravku vrta diera $ D vo vzdialenostiC!rc/2 od opernej 1 7 .Na hranolovitej plochy sridiastky.Pre vrtaciu dosku s pevnym vrtacim puzdrom vyjadrite toleranciu ! rc't2 ! Pre dan6 charakteristikyuloZenia vrt6ka v puzdre rozmeru C' odpovedajriceho odporudanfhodnotuTg'! r.ypoditajte 1 8 .RieSterilohu 17 pre pripad, Le vftacia doskaje osadeniivodiacim puzdrom a vkladanym n6strdnympuzdrom! sa 1 9 .Na hranolovitej sridiastke v pripravku vrtajri diery Q D vo vz6jomnom rozostupeE+rEt2. Pre vrtaciu dosku pripravku s pevnymi puzdrami r,yjadrite toleranciu odpovedajirceho /21 Pre dand charakteristiky uloZenia vrt6ka v puzdre r,ypoditajte rozostupu E'xrE odporu6anrihodnotu Ts' ! 20.Rieste ulohu 19 pre pripad, 2e vitacia doskaje osaden6vodiacim puzdrom a vkladanfm n6strdnympuzdrom! 21.Pre priklady 17 aL 20 vypodtami r,ykrytia v;frobnej tolerancie zloLkamr chyb z ustavenia a vyhovujir! urdte,di rie5enia zoradenia 22. Pre dan6hodnoty vypoditajtepravouhlesuradniceXi, Yi a ich tolerancieT";, Trt pre diery xr9/2t Podiatok pravouhldho na rozostupovcj kruZnici Q Drtto, rozmiestnen6po 45o sirradnicovdhosyst6muzvol'te a/ do stredurozostupovejkruZnice kruZniceposunutyo hodnotyXs, Yo! b/ od stredurozostupovej

65

6. UPINANTE suimsrKY v pniPRAVKU

6.1Usporiadanie upinania
Pre spr6vnu funkciu projektovan6hopripravku je potrebnd usporiadat'upinanie tak, aby sa nenaruSilo zvolend ustavenie sridiastky a zabritnilo sa jej uvofneniu pri p6sobeni technolgick;ich sil. ZftkladnepoZiadavkyna upnutie sri: a) Upinanie m6 pritladovat' sridiastku na opieracie prvky a napruZenim qtvorit' v stykovych plochrich vhodnf kontaktnir deform6ciu. Kontaktnd tuhost' (di jej prevr6ten6 hodnota "poddajnost"') m6Ze vyznamneovplyvnit' dynamick6 vlastnosti technologickej sirstavy (napr. prenosovti charakteristikuchvenia). Premiestneniesridiastky p6sobenim statickych sfl na stykov6 deform6cieje radove na frovni niekofklfch mikrometrov a predstavujejednu zloLku vpllvajricu na lyrobnf presnost'operiicie. chybz upinaniaeou, b) Upinanie m6 zabritnit' uvol'neniu sridiastky vplyvom p6sobenia technologickSich sil, m6 polohu a vel'kost'technologickych a vel'kost'upinacej sily zohl'adriovat'najnevyhodnejSiu sil sa voli s prevy5enim koeficientbezpednosti o upinania. c) Pri vypodte sil upinania sa r,ychiidzazo statickej rilohy rovnovdhy sfl, ktor6 p6sobia na (vefkost',smer,zmysel,p6sobiskosil). Trebapritom rozli5ovat'dvatypy upinania: sridiastku I) Upinacia sila nie je dasovo kon5tantn6,vznikajrice deform6cie a otladenia stykoqych miest v priebehuoper6cieupinaciu silu zniZujri.V pripade,Ze technologick6sila p6sobi proti upinacej sile, m6Ze d6jst' k oddialeniu sridiastkyod opierok a naruSeniu ustavenia sridiastky. tento pripad zikladny (zarudeny) Pre koeficient bezpednosti zvy5ujemeo 30 a L 60 %. II) Upinanie s kon5tantnousilou, nez6vislounadeform6cii a otladenf stykovych miest, pneumaticke. pneuhydraulick6 p. zarudujf upinaciemechanizmy hydraulickd, a d) Rozmiestnenie zloliek upinacichsil vzhfadom na rozmiestnenie opieracfchprvkov a tuhostn6 pomery sristavy m6 reSpektovat'dovolenri hranicu pruZnych deform6cii sristavy. Z tohto hl'adiskaje ryhodn6, aby zloLky upfnacejsily mali p6sobiskonad opierkami. Pre m6lo tuh6 sfdiastky je vhodnd zqf3it' podet opieracich prvkov pouZitim stavitefnich opierok (preurdenost' ustavenia!).Uplatiuje sa tieZ vhodn6 rozmiestnenie viacerych zloZiek upinacej sily, pripadneupinanieploSn;fm tlakom (napr.pfzdrov6 a klieStinovdupfnanie,trne a prizdras hydroplastickymnapruZovanim p.). PruZnddeformdcieod upinacich a technologicklfchsfl a vlvol6vajri vznik d'alSej zloLky chyb z upinania v pripravku eou,ktor6 m6Zu vyznamne ovplyvnit' vyrobnirpresnost' oper6cie. e) Pre viacmiestn6 pripravky s upfnanim viacerych sridiastok pre stibeZnri operiiciu upnutie v5etkychsfdiastok m6 byt rovnocenn6.Pri vol'be typu upnutia treba zohl'adnit'nepresnosti ustaveniazoskupenim prvkov (vjkyvnd alebo pruZndprvky upfnania zohfadriujrice vziljomnri nepresnost' upinan;ichsridiastok). f) Upinacie systdmymajri byt n-ichlodinnd, uprednostf,ovat'mechanick6 upinaniepred upinanim rudnym.Rudnriupinaciusilu pripustit'do maximrilnejhodnoty 50 aL 150 N (podfa frekvencie upinaniaa uvofiovania). g) Je ryhodnd volit' spojenie syst6mu centrovandho ustavenia s upinanim (skfudovadlii, rozpinacie trne, klie5tinov6upinaniea i.). h) Pri konStrukcii upinacieho syst6muje ridelnd tpLivat' normalizovand prvky upinania, ba aj cele typizovane a normalizovan6 mechanizmy a pristroje (Sl'N triedy 24). Ak sridiastkam6 vel'kir hmotnost' a technologickd sily nemdZu naru5it' jej ustavenie. nie je potrebn6 Liadna upinaciasila.

66

v5ak zostanu variabilne zloLky chyby z :upinania,ktor6 srivisia s kolisanim plo5n6ho tlaku (premenlivii sila upinania, premenlivd stykov6 plocha), alebo premenlivost'ou vlastnosti mikrogeometrickychvlastnosti).Na stykovej vrstly, nest6lost' stykovychpl6ch (nerovnorodost' ziklade uvedenejz6konitosti i ch ryj adruju v zt ahy: t2: L!2.: Cz (q** - g*in)' a: : AY: : (C'*- Crin) . Q*. Pre zjednodu5en6rrypodty moZno vychodiskovri chybu z upfnania z orientadnych charakteristik stykovej tuhosti, ry'jadrenych ako konStanty k [N/pm] (tj. koeficienty tuhosti v tlaku "ide6lnepruZnlfch"prvkov): y:Fy/k, sily. kde Fy [N] je norm6lov6sila, y (pm) je stykov6deform6ciav miestezat'aZujricej pre ocef aj liatinu orientadn6 hodnotytuhosti v tlaku nasledovn6: Podl'alit. [ ] sir

Ustavenie srtiiastky
opierky ryhovand gul'ov6 plocha opierky
plocha Ra : 18,7aL 62,5pm Ra:6,2 aL 18,7ym Ra: 1,6aL6,2pm

KoeJicient tuhosti
k k k : k k 35 ai. 50 aL 300aL 400aZ 700aZ 55 N/pm 80 N/pm 400Nipm 600N/pm 900N/um

F) Druhri skupinu chyb z upinania - vyznannir najmii v podmienkirch nizkej tuhosti sirdiastky - predstavujripruZn6 deform6cie technologickej sristaly stroj-pripravok-sridiastkanristroj. Pr(pravok m6 by dimenzovany nielen na pevnost', ale aj na primeranir tuhost' (orientadn6hodnota 40 aL 100 N/pm). Tuhosf ustavenia sridiastkyovplyviujeme vhodnym typom a podtomopierok. rozmiestnenim, Vyjadrenie chyby z upinani4 r,yvolanych pruZn;fmi deformiiciami sitstary, pouZiva klasickir te6riu pruZnosti a pevnosti. Pre zloLitej5ie zoskupenie technologickej sfstary sa spravidla vy5etrujevzi$omn6 vazba poddajnostijednotliv'.ichuzlov stistavy,napr. poddajnost' vretenika, suportu, komoly, konika, ndstroja,pripravku a sridiastky.Koeficient poddajnostije prevrdtenou hodnotoukoeficientatuhosti W: l/k [pmAf]. uzlov trebarozli5ovat'dva typy usporiadania: Pri zludovanipoddajnosti v a) lJzly sfstary usporiadan6 s6rii (za sebou): Sila FV 0.0 sa pren6Sacelou svojou jednotlive uzly s koeficientmipoddajnostiWi (pm/N) a nakaldom uzle spdsobuje velkost'ouna premiestnenie(deform6ciu, priehyb) yi : Fy Wi. Vysledn6 deformiicia v mieste a smere jednotlivych deformdcii: p6sobenia je sirdtom sily e +: Iyi : tFy. Wi : Fy. IWi (pm ),i : 1 ,n . b) Uzly sristar,yusporiadandparalelne (vedl'a seba): P6sobenie sily sa rozklad6 na jednotlivd zloLky Fj podl'a sriitovych a momentoqfchpodmienokrovnov6hy,na nich sp6sobuje deform6cieyi : Fj . Wj. V;fsledn6 deformfrciav hl'adanommieste a smere sa urdi vypodtom ako irc sridetodpovedaj ich zloliek deform6cie ci yi, takle : a s: Ict .yj: Icj .F, .W : (pm),j : 1 , n . poddajnostipozri napr. lit. [4] pri vypodte poddajnosti usporiadania BliZSierozboryparalelndho poddaj nosti" ). hlavnej osi stistruhu( "parabola
68

6.2 Chyby z upinaniav prfpravku

Chyby z upinania v pripravku tp, su zloLkami znepresf,ovaniazoradenej operdcie, podmienenej pripravkom. Vzhl'adom na sribeZnost' p6sobenia upinacich sil so silami technologickymiich vplyv na znepresnenie vyr6ban6ho rozmeruzludujeme. cr) Spravidla mdlo vyznamn| zloLka chyby z upinania vyplyva zo stykoqfch (kontaktn;fch) deformiicii v uloZenisriiiastkypri pOsobeni upinacicha technologicklfch (m6Zu sfl vSak vyznamnep6sobit' na dynamickejavy pri technologickomprocese).Stykovd deformiicie zahffiajijednak vymedzenie vdle v sfstave irloZnychprvkov, prechodod "bodov6ho" dotyku na plo5nlfa vytvoreniepruZnych(v malej miere aj plasticklfchpovrcho\ych) deform6cii v miestach styku. Javy stykoqfch deform6cii po geometrickej i fuzlkdlnej str6nke sf znadne zloZite, sri podmienen6 rozdielnou v6hciu ridinku podetnych zloLiek (nehomogenita geometrick;fch, statick;fch,dynamick;fch i materi6loqfch vlastnosti) a ich detailny rozbor sa vymyk6 rozsahu aj potrebam tohto udebnehopredmetu. Pri rieSeniupinania sirdiastkyv pripravku sa pouZivajir zjednodu5enevztahy, napr, v [1] ide6lne pruLn| sfstava s kon5tantnlfmi charakteristikami tuhosti. Experiment6heStridiuma meraniaukazujri.Ze relativnepremiestnenie pri stykoqfch (y) je podl'a vzf ahuna sch6meobr. 66: deform6ciiich z6visl6na charakteristik6ch Y : Ct . q r' kde: gr je plo5nlf tlak v mieste styku, Cr vyjadruje vlastnosti materi6lov stykovychmiest m zdvisi na mikronerovnostia drsnostistykovychmiest.

O br .66 Yzfah medzi premiestnenima ploSnym tlakom nie je line6my, nemS kon5tantnir charakteristikutuhosti styku a vyznaduje sa hystereznymfkazom (priebeh premiestneniapri odl'ahcovaninie je IotoLny s priebehom pri zat'aLovanf). Napr. pre uhlikovf ocef pri pouZiti jednotiek q1 (kp(mm'), 50,(kp/*m'; boli zisten6hodnoty Cr: 4251\tr rr : 0,3 - 0,5. PretoZe jednotky Rm (Mpa): 10 vzt'ahmedzivelidinaminie je line6rny,prechodnateraznormalizovan6 q 6pt, (Mpa): l0 gr, C : l0 Cr d6vavzt'ah: y: (4250/ Rm) . (q / l0)'.

PreliatinutvrdostiI{B je C : 1180/ HB a vztah: y : (1 1 8 0 H B ) . (q /1 0 )*. /

Vfchodiskovri chybu z upinama vyjadruje hodnota premiestnenia,,y" sridiastky pri stykovej deform6cii. ud6vajricazmenu polohy sirdiastkyvofne opretej o opierky (qo : 0) a sridiastky upnutej: tt :y. Tato chyba d6 m62e sa zohfadnif zoradenim oper6cie tak. Le sa uvaZuje v rozmerovom obvodeM,o, ako systematickd chyba.V r6mci skutodn;ich siloqfch pomerov pri konani oper6cie
61

y) V;fslednri chybu z upinania stidiastkyv pripravku v danej technologickej sristave, zloLenuzviacerychzloLiek(er, ez, 83,84,e5) rl.jadrfme Statistickym sridtom:
tup

Pozniimka: Analogicky postupujeme pri pripadnom rie5eni znepresneniaod nam6hania v skniteni (pomocoukoeficientutorznejtuhosti kt: Mr I g, ti poddajnostiW, : g/Mr)

6.3 Obecn6sch6myupfnania
Pri upinani stidiastky pripravku z6sade v v existujri principyvzt'ahu tri technologickej sily F k up(nacej Fg a reakciiv opierkach (obr.67 aL 69). sile F,

Ob r .67 a, b cr,)Technologick6 sila (zloZka technologickej sily) F p6sobi v smere proti pevnlj,m opierkam (obr. 67 a). Pri jej vzniku zadnepritlddat' sridiastkuk opierkam, po jej ustdleni sa ust6lia stykove deformdciea sily reakcie v opierkachFn : F, po zftniku technologickej sily sa sridiastka uvol'ni. AL na za(iatok a koniec technologickdho procesusa statika silovej rovnov6hy javi ako ust6len6. V skutodnostitechnologick6sily majir dynamickyicharakter,takZe v celom priebehu oper6cie mdLe vzniknfit' nestabilita procesu (napr. neosveddilisa noZovd drLiaky s vofne ustavenoureznou doStidkou, pridrZiavanoulen reznou silou). Z toho d6vodu sa voli pomocn6 F1, pritl6dajrica upinaciasila sfdiastku na opierky (obr. 67 b). Jej vefkost' sa neviaZena vefkost' technologickej sily, ale na vytvorenie vhodnej stykovej deform6cie medzi sridiastkou a je opierkami.Reakciav opierkachFn po upnutije Fn : F1,podastechnologickejoperricie sfdtom Fn : Fr + F. Rozmiestnenie opierok pritom treba volit' tak, aby nevznikali nevhodn6 klopnd momenty, ktor6 by mohli sridiastkuoddialit' od niektorlfch opierok. Je preto qfhodnd volit' pomocnf upfnaciu silu F2, ktorii vytv6ra stykov6 deform6ciena d al5ich opierkach. Pomocnd upinacie sily F1 F2 m6Zu byl' zloLkamijedinej pomocnej upinacej sily Fy, pOsobiacej smere v u h lua . B) Technologick6sila (jej zloLka) F pOsobiv smere od pevnych opierok (obr. 68 a). Silovri protiviihu vytvitra upinacia sila Fu. p6sobiacaproti technologickej sile. Vzhfadom na bezpednosf upnutiasila Fu prevySuje technologickri silu o n6soboksridinitefombezpednosti K: FLr:K .F, K >1.

69

Obr. 68 a, b : aj stykove upinacia sila vyvol6 v opierkachreakciuFn Fu - F, odpovedajucosazniLia defonn6cie. volit' tak, aby Rozmiestnenieopierok vzhfadom na p6sobisk6 a vel'kost' sil treba od niektorlfch opierok' nevznikli nevhodn6klopne momenty, ktor6 by mohli sridiastkuoddialit' stykovd deform6cie na Je preto vhodnd volit' pomocnir upinaciu silu Fr, ktor6 zabezpe(uie trenia vytv6ra opierk6ch(obr. 6g b). T6to sila s reakciamiv opierkachFnr, FRzvplyvom d,al^sictr zloLkysil proti pdsobeniusily F, takZeje:
F pq * F p2: F 1

K. F: Fg + F1(fr + fz). jedinej upinacejsily Fu + F1.pdsobiacejpod Pomocn6upinaciasila Fr m6Ze by' zloLkou uhlom u,: tg ct:Fr /F u. sily) F p6sobiv smereod pevnychopierok sila (zloZkatechnologickej y) Technologick6 na sridiastku opierky (obr. 69 a). Upi'acil sila FLrpdsobikolmo na technologickusilu F, pritl6da sily ako protiv6ha v rovine rovnobeZnej , i..ttt otogickou silou F, dim vznikaju trecie silY: technologickej : Fu . fr * Fu'. fz: Fu . (fr + i), F u ' : F u K. F Fu:K.F/(fr+f2).

O br .69 a, b pre vytvorenie vhodnych stykor,ychdeform6cii v opierkach,od ktorlich technologick6 proti opierkam pOsobiacu sila sirdiastkuodt'ahuje.je vhodnd volit' pomocnri upinaciu silu Fr, byt' vl4vinanit (obr. 69 b). Aby sa prejavila pri existencii trecich sil od upinacej isly Fs. musi pod pr, najvhodnejSie FLr* F1, Slnerovanou jedinou upinacou silou sfdasne s upinacou ,ito,t uhlom a: tg cr : Tu / Fr. jej vefkost' by musela b1t aL Ak by pomocnf sila sa realizovala po v1'vodeniupinacejsily Fv, ako su zlolkY trenia: vtidsia Fr > Fu .(fr + f2): K . F, 't0

do by znamenalorealizdciuusporiadaniapod odsekom B. Porovnanieuvedenychtroch principov usporiadania, upfnaniapreukdLevel'kd rozdiely v fz:0,1 sri poZadovand sily. Napr. pre velidinyK:2,fr: upfnacej upfnacie hodnotepotrebnej sily: u) Fu:0,

B )Fu:2F, y)Fu: l0F.

Napriek tomu, Le v pripade y) upinacia sila Fv je vyrazne najvy35ia,teda relativne jednoduch6technickdrie5eniea je nevyhodnri, tento sp6sobv podetnlch pripadochpredstavuje upinacichprvkov). pouZivanydasto(napr.vSetkyprincipy samosvomSTch V konkrtnychprfpadoch- vzhl'adomna obecnripolohu a smer technologickejsily, alebo roviny pouZivajf variantnd kombin6cieprincipov cr,, momentu- sa pre pravouhlustavovacie B, pravouhld zloLky upinacich sil, alebo ich vektorov'-isridetjedinou y, ktord vyZadujirsamostatnd priklady (obr. 70 aL71). popiSunasledujirce upinacousilou. Niektord typovdrie5enia Na schdme obr. 70a zloLka technologickej sily Fy pritladuje stdiastku k opierkam , ner,yZaduje teda upinaciu silu (iba na pripadnir stykovri deform6ciu). Druh6 zloLka po technologickejsily Fx chce posunrit'sridiastku opierkach,proti nej pdsobi trenie od upinacej sily Fy: sily, ale aj od technologickej

O br .70 a, b Fx < Fu.fr+(Fu+Fy).f2 Fu : (K . Fx - Fy. fr)/ (fr + f 2 ).

sile Fu. Musi b)'t' Na sch6meobr. 70b zloLka technologickejsily p6sobiproti upinacej podmienlia: preto splnen6
Fy < Fu , Fr,: K r . Fy. zloLky trenia: Druhou podmienkouje, aby zloLku Fx prern-iSilr Fx < Fu.fr+(Fu-FV ).fz Fu : (Kz. Fx + FV . fz) / (f' + 1t;. jej Volime upinaciusilu z podmienky,ktor6 r.yZaduje vy5Siuhodnotu. Na scheme obr. 71a je kotudov6 sirdiastkapriemeru 0 2R ustaven6 a upnut6 do Osov6 zloZkatechnologickejsily Fo,pdsobf proti pevnej opieracej trojdel'usfoveho skl'udovadla. ploche, nelyZaduje teda samostatnri upinaciu silu (pripadne pomocnu pritladnir silu vlvinutri hrotom konika).
71

Obr. 71 a, b, c PrevySenie technologickeho momentu M qtv6rajri momenty trecich sil v styku medzi del'ust'ami sridiastkou a M < 2 F u. f . R Fu :K.M /3f.R. Ak je osovii technologick6 vefk6, m6Zemepodftat's jej prispevkomk vytvoreniu un65acieho Fo, momentu: K.M : 3 Fu. f. R+(Fn, -2Fu.0. f i . Rr, Fu : (K .M-Fo,.fr .Rr) 13 (f .R-f . f r. Rr), pridom Rl je strednypolomer stykovychcelnychpl6ch. Na scheme obr. 7lb je sridiastkaustreden6vol'nym uloZenim za dieru a pritladend upinacou silou Fu na polomere R k trom pevnym opierkam na polomere R1. Osov6 sila Fo nelryZaduje zvl65tnuupinaciu silu. Prevyienietechnologick6ho momentu v1'tvoriatrecie sily od zloZiek Fu, Fo, a reakciach na opierkach. Ak predpoklad6mesfmerne rozloLenie sil na opierky, plati vzt'ah: K. M = F u. f. R+Fu . fr. Rr +Fo,. f 1 R1 Fu : ( K. M - Fo,. fr. Rr) / (f . R+ fr . Rr). je Ak tuhost'upnutiasilou Fu v dotydnicovomsmere nizka (spojenieupinacichprvkov s telesom je vefmi poddajn6). trenie v miestepdsobiska sily Fy netrebauvaZovat', takLe: K. M : Fv . fl .Rr + Fo,. 1-1R1, . Fv:( K. M - Fo.. fr . Rr)/fr . Rr. Na schdmeobr. 71c sridiastka priemeru$ 2R je upinan6v prizme s uhom 2u.Upinacia sila FLrvyvolii reakciev dotykovych miestachso srihmnymihodnotami: Fn :F1 l2.sino-. Prevy5enie technologick6ho momentuvytvoria trecie sily: M ( Fu - fr . R+ 2Fn.fz. R:Fu. ( f r . R+ f z . R/ s in c r), Fu : K. M / ( fr . R+ f2 . R/ sinu). Ale v tomto pripade bude existovat'i1 osov6 sila For,treba skontrolovat',di trecie sily (orientovan6 proti osovej sile) prevli5iasilu osovf Fo.: Fo, ( Fu fr ' + 2 Fn . fz' : F, (f''+ f2'lsin cr), Fr' : 1q. F", / (fr'+ f2'lsinc), p6sobenia kde fl', fz'srikoeficienty treniav smere osovejsily Fo. Pozn6mka:Uvedend vzt'ahyboli odvodeneza predpokladu,Ze upinacia sila Fu udrZuje stdlu (konStantnf)hodnotu, tj., Le ned6jdev ddsledkuotladeniav miestachstyku k odpruZeniu je upinacejzostary a k poklesu upinacejsily. Pri nesplnenitohto predpokladu riesenie znatne 12

stykov;fchtuhosti a hodn6t otladenia.Spravidlapreto zloZitejSi, vyZadujepoznat charakteristiky pri pouZivani zjednodu5en;fch vzt'ahov poist'ujemerie5enievol'bou vy5Sejhodnoty sridinitel'a K. bezpednosti

prvkov upinacich 6,4 Samosvornosto

Pri upinani v pripravku vel'mi dastopouZivamesamosvom6prvky, ako sf napr. skrutky a matice, samosvornd kliny, samosvornd kuZefove tine a dutiny, samosvorn6 excentre (vystredniky),samosvomd valedk e zix ery, a i. ov Upinanie prebieha tak, Le vstupnym upinacim irkonom (napr. skrutkovanim skrutky, naruzenimklina, zdvihom excentra a p.) vytvorime napraienie upinacieho syst6mu na hranicu alebo cez d'alSfsiloqf bud' priamo na sridiastku upinacejsily, pdsobiacej vyvodeniapoZadovanej vytvoren6 napruZenie upinacieho systdmu a prevod. Samosvomost' spodiva v tom, Le odovzd6vanieupinacej sily sa zachovitaj po ukondeni vstupn6ho upinacieho rikonu. Uvol'nenie napruZen6ho syst6mu a zru5enie upinacej sily vyZaduje uvofiovacf rikon (r,yskrutkovanie a klina, uvol'iovaci moment na excenter, p.). skrutky, rryrazenie je urditli vztah medzi vel'kost'ou trenia Podmienkou samosvomostiupfnacich prvkov (koeficientom trenia, trecim uhlom) a rozkladom silov6ho p6sobeniana zloLky pri napruZeni syst6mu, ktord je zfxisle na geometrickych (rozmerovych) charakteristik6ch prvkov samosvomosti. Ako priklad rozoberiemepodmienky samosvomostipre sfmern;i (dvojstrannj) klin s klinovitost'ov 2tx, koeficientomtrenia medzi klinom a prenosovymupinacim prvkom f : tg q. Silov6 pomery pri naftfiani klinu silou P ukazuje obr. 72a. Udinok sily P sa prejavi fdinkom prvku vyslednousilou R, ktor6je sridtomnorm6lovejsily Fn a trecej sily Ft : Fn . f : upinaceho Pre upinaci zdvih v priednomsmerek osi klina sauplatni zloLka Fp (upinacia sila na Fn. tg <p. klina sf identick6. qfsuvnom prvku). Pomeryna obidvochstran6ch

x-f
f

t,,tA

R,1

Ob r .72 a.b Z podmienoksilovej rovnov6hysa fahko vlvodia vzt'ahy pre zloLky sil, ktord pdsobia z klina na okolie a reakciev opadnomsmerena klin. R:P l2.sin(cr+<p), F n = R. coso.
t)

Fu :P I 2.tg(cr+ q),

P :2 Fu. tg (a + < p ).

Obr. l2b ukazuje silov6 pomery po odobrati narilLacej sily P. Proti spiitndmu samovofnemu \Tsunutiu klina zmenia trecie sily smery svojej orientricie a rovnov6,Znystav sa udrZujehodnotouexistujricejsily Py z vyslednic R1 a R1' p6sobiacichna klin. Sila Pu p6sobi v smere narirtaciehopohybu klina a udrZuje ziskanf stav napruZenia.Aby sme napruZeniezru5ili, musime vyvodit'vyrffiaciu silu Pv v opadnomsmere.Yztahy pre silu Pu sri analogickdako pri nardLani klina, iba uhol medzi vyslednicouRr a upinacouzloZkou sa zmenil z hodnoty (a + p) na hodnotu (q - cr),ak je rp> cr: Pu :2. Fu .tg (<p ct). Ak chcemerryjadrit'pre tryr62aciu silu Py, Zrrnu smerup6sobenia vzhfadom k udrZiavacejsile pre Pu (minusovdznamienko)vyjadrimeto zmenouznamienka argumentfunkcie tangens: :2 Fu . tg (cr- q). Pv Porovnanie vzt'ahovpre narbLaciu P :2 . FLr. tg (cr + q) avyrdLaciusilu Py : 2 Fu. tg(a-q) silu ukazuje, Le treci uhol pre narllanie akoby zly5oval geometrickri charakteristiku klina u o treci uhol <p,pre vyraLanieakoby ,u zniLoval. Plati to analogicky aj pre ind samosvorneprvky. Napr. pre skrutku a maticu s charakteristikami:stripaniezfxitu cr, strednypolomer zavrtu r5, koeficient ut'ahovaci(upfnaci)moment M, osovri upinacia sila Fu, trenia v zilrtovych ploch6chf : tg <p, uvol'iovaci moment M1;: M :Fu .r r .tg(o+<p) - M u : Fu . rr.tg. (ct- A ). prvku d'alej lyplyva, Le Z porovnaniavzt'ahovpre upinaniea uvol'iovanie samosvomeho je podmienkousamosvomosti :
cI,

v opadnompripade by sila Pu malo opadn6znamienko ako naftfiacia sila, teda by neudrZala napruZenie, by ho uvotni. ale = <p o hranidnypripad medzi samosvomost'ou nesamosvornost'ou, a Pre cr ide "udrZiavacia"sila = 0. Pre cr > q je upinadnesamosvorny, udrZaniuupnutiaje potrebniipridrZiavacia sila. k Pu

6.5 Upfnaciesyst6mymechanick6
pouZivanej skupiny mechanickehoupinania patria syst6my Do vefkej a najdastej5ie vyuZivajfce skrutky a matice, klinovd mechanizmy, excentre a vadky, rozpinacie trne a klie5tinov6 upinanie, samosvorndkuZel'ov6 trne a dutiny, prikov6 mechanizmy, valdekov6 upinanie,atd'. Rozsiahlost'kon5trukdn;fch charakteristik,vypodtov silovych a zdvihor,lich prevodov, dimenzovaniaprvkov, pevnostnycha tuhostnlichvypodtov, neumoZiujri podat' detailnlf rozbor vzt'ahov v r6rnci tohto metodick6ho materi6lu. Uvedieme preto iba element6rnesch6my a srivislosti,ktore m6Zu podporit' ucelenost' systdmuprojektovaniapripravkov pre zabezpelenie jeho funkcii. v5etkych

a 6.5.1Skrutky matice
Pre upinanie sudiastky v pripravku sa pouZivajri velmi dasto skrutky a matice. Ich vyhodou je jednoduchost', samosvornost',univerz6lnost' a velkf prevod upinacej sily (dosiahnutie vel'kej pritladnej sily malou silou ovl6dacou). Nevyhodouje zdlhavd upinanie pri vel'kych zdvihoch. SpravidlapouZivamepohyblivir skrutku a nepohyblivrimaticu (obr. 73 a,b), niekedy tieZ naopakpohyblivri maticu a nepohyblivriskrutku (obr. 73 a,b). Skrutkou pdsobime priamo koncoqfm gul'ovymdapom,alebocez opieraciepodloZky(obr.74 a,b,c,d). na sridiastku
74

Prevod ut'ahovaciehomomentu na osovir silu skrutky pre plochy zituit ukazuiri sch6my sily na obr. 75 aaLc. Moment ut'ahovacej F6pri otiidanikl'ridomna ramenedlZky L je pren65an;f : na sirhrnnlfmoment elementovsily F1, p0sobiacichna strednompriemere z6vitu d, 2rr. Pri : plati: rovnomernomrozloLeni stykovych tlakov, stupani zttvitu cr, koeficientu trenia f tg <p, M: Fo. L: IdMr : rrldFt, dFu:dF1 /tg(a+<p).

= + M = r, .tg(cr q)IdFu Fu.r. .tB(u + Q),

atryvhdzarr6 osov6silaje: Fu:M lr,.tg(cr+q). Zixrtove spojenieje samosvome,pretoLeq > o. Pre uvofnenie napruZeniasristavyje potrebnyuvol'iovaci momentopadn6ho smeruako ut'ahovacimoment (obr. 75c) : M': Fu. r, . tg (cr+ q), F ':Fu.rr.tg(cr-tp)/L

O br .73 a-d

Obr.74 a - d

Ob r .75 a-c
75

Koeficient trenia v uhlovej drfftke 2p metrick;fch a lichobeZnikoqfch ziwrtov je viid5i ako u ploch6hozilrtu podl'avzt'ah:u: fr : f/ cos B, z6vrtje fr: 1,04f. pre takZe metrickyziwit je f1 = 1,155f, pre lichobeZnikovy je rovnaky ako na ploche a v praxi sa pre ocel'ovd Koeficient trenia na plochom ziryite skrutky a maticevoli hodnota: f :0,1 a20,12(preplochyzfxit), f :0,15 a20,18 (premetrick;fz|vit). Pre rypodty upinania volime koeficienty trenia niZ5ie, ako pre qfpodty uvol'iiovania, pretoZepri utahovani sa uplatiuje trenie zavzitjomn6ho pohybu, ktore je men5ie ako trenie, prejavujrice sa v prechode zo stavu bez pohybu (rozdiel koeficientov "dynamickeho" a "statickeho"trenia). vzt'ahypre M8 aLM42; praktickdqfpodty moZnopouZit'zjednodu5ene Pre zjednoduSen6 : 0,18;priemerziivitu d : f Fu : Fo . L I (0,1 . d) (pre skrutku s gufovym koncom), Fu : Fo .L I (0,22. d) (prematicu). Norm6lna aiZka rukoviite (ramena kfuda) byva L : 14 d. Treba upozomit', Ze pri tejto aiZte ramenaklirda pouZitie ergonomickypripustnejmaxim6lnej sily asi 150 N mOZeviest' u pevnostneho skrutky [1]: namiihania mensichpriemerochzavitouk prekroieniu dovolen6ho . Fu < 7c oo .0,64 d' 14.

anizmy 6.5.2Klinov6 mech

St jednoduchd, fahko r,yrobitefn6, rozmerovo mald, umoZiujri menit' smer pritladnej ovlddacejsily. Prevodovypomer sil majti podstatne upinacejsily vzhl'adomk smeru p6sobenia ako samosvorn6,aj ako nesamosvorn6 menli ako z6vitovd mechanizmy.MOZub1.t konStruovan6 (podl'avzt'ahuuhla klinovitosti ku koeficientutrenia). v klinov boli analyzovan6 odseku 6.4 pre pripad srimemdho Podmienky samosvornosti (dvojstranndho)klina. Nesfmern;f fiednostranny)klin sa od sfmern6ho li5i polohou smeru je pdsobenianar62acqsily P6( o uhol cr) - obr. 76 a. Tento vplyv na vyvodenienapruZenia maly (Po : P cos o). takZe odvoden6 vzt'ahy pre posudeniesamosvornostia pre silove vypodty moZno pouZit' aj pre nesrimem;fklin. Presn6rie5enie,ktor6 zohl'adiuje aj trenie zdvihacieho prvku v jeho vedeni, d6vaju vzfahy odvodenezo schdmy obr. 76 a (vyznam velidin podfa v oznadenia scheme):

Obr.76 a, b
l6

-//

t4

Obr.77 a - c f(gz + q:)]1. / . Po : Fu . cos (.p3sin [o t (qr + tp2)] [costpr. cos[cr Yo vyraze znamienko + (plus) plati pre naftftaciu silu, - (minus) pre vyr(iaciu silu. Pre podmienku sa fi: fz - f3 : tg <p vztah zjednoduSi: Po: Fu .tg (crXZq)> Podmienkou samosvornosti 2q >cr, teda<p a I 2, (do vyznamovo odpoved6vzt'ahu v ods. ie 6.4 preuholklinu2 u). pod inlfm uhlom ako 90o, napr. pod uhlom B (obr. 76 b) platia Pri silovomprevode vzt'ahy; / Po= Fu . cose3 . sin (o+ qr + rp2) [cosgr . cos( 90" + o - B + qr + q2)]. Pre pripad gr : ez : rp:bude platit': Po= Fu. sin ( a+2 <p)/[co s(9 0 o + a - p + 2 < p 1 ] . vefkd trenie m6ZemezniLit pouZitim opieracej kladky kliny neZiadirce Pre nesamosvornd (obr.77 a), pri ktorej koeficientytrenia fz sa redukujena hodnotu: tg q,: f2,d lD, kde d D je priemerdaPu je priemerkladky

na klinoqfch prevodovsil sri zn6zornend obr. 77 b, c. Pre Priklady pouZitiaviacstrannych projektujri tri upinacie prvky. pre tenkostenne upinanie za vmitorn6 valcov6 plochy sa spravidla ich sriciastky volimeviac. Koeficienty trenia pre upinanie sa volia z rozsahu f : 0,15 aL 0,2. Pre uvol'iovanie zohl'adiujeme, Le trenie pri vziijomnom pohybeje men5ie ako bez pohybu, takZe koeficienty treniapre uvol'iovaniesavolia zrozsahuf :0,2 a20,3. f Koeficienty trenia medzi obrobkoma upinacimi prvkami b;frza = 0,15 aL 0,2 (pre hladke : 0,3 aZ 0,6 pre prvky ryhovand. prvky) a f

77

6.5.3Vystrednikya vacky
V;fstrednfky (excentre) a vadky predstavuju anal6giu funkcie modifikovanych tvarov klinov, natodenych okolo osi otiidania vystrednika (resp. klin je anal6giou rozvinutia logaritmicke vadky). Oproti klinom vSak geometrickyparametervystrednfkov a vadiek, ktory podmieiuje silovy rozklad (prirastok sprievodidav z6vislosti na prirastku natodenia),nemii kon5tantnrihodnotu podasceldho zdvihu (qfnimkou je iba logaritmickri Spirrila).Z toho vyplyva, Ze podmienka samosvornostim6Le rozdelit' zdvlh qfstrednika (vadky) na oblast' samosvornf a oblast'nesamosvornf . Vfstredniky majir oproti skrutke a matici qfhodu rfchlej5ieho upinania, nevyhodou je relativne maly pracovqf zdvih. Maxim6lny zdvih H je dan;f dvojn6sobkom excentrity e a pootodeniuvystrednikaokolo osi o 180u(obr. 78 a): odpoved6 H :2 e . Zdvlh pre pootodenieqfstrednika z vychodiskovej nulovej polohy (t : 0) do polohy natodeniat, podfa zniaomenia na obr. 78 b je: h : e - e. c osr : e ( 1 - cosr).

l I I

){

O b r .78 a - d Upfnaci moment Ml pri rlvodeni upinacejsily Fg' napruZenim sfstarryje v rovnoviihe s momentom sily Fu (reakcia na Fu ' ) a silou trenia Fu .f , (bez waLovania trenia na dape ramen6momentovr,yplyvajrizo sch6myobr. 78 b,c: excentra), M l : Fu . e . sin t + Fu . f. (r - e . cos t ). V;fstrednik musi b1t v polohe upnutia samosvorny, teda po uvofneni upinacieho momentu Ml qisledok zvySnlichmomentov od napruZenia musia pdsobit'v smere upinacieho poot6dania vystrednikom. Pre spiitny uvol'iovacf pohyb qystrednfka zmeni trecia sila smer (obr. 78 d), takZemusi platit': svojho pdsobenia Fu . f. ( r - e cosr ) 2 Fu . e. sint. Trito podmienkulyjadruje tieZ existencia"ut'ahovacieho" momentu qfslednice Vz od sil je od norm6lovejsily odkloneniio treci uhol rp a pdsobi na ramene,,a" : Fu a Fu . f, ktor6 Vz.a >0 a q>e. :e. sin r l(r - e. cos t), podmienku PretoZetge samosvornosti urdujepolohanatodenia, ked' plati: f : tg q ) tg e, f> e.si nr /(r-e.cost), je zhodniipodmienkas predchiidzajricou do rovnicou (po r,ykrSteni Fu).

Parametere sameniodhodnotye:0 pri r:0opo rr*: arc sin (e /r) aklesneopiit,na : 0 pri 180o.Matematickdrieseniepodmienky samosvornosti t vedie ku kvadratickej funkcii parametrae : f (t), ktorii dilva dva hodnotynatodenia pre hranicesamosvornosti t (obr. 79): a) Dva re6lnekorene :"1, ; rystrednikje samosvorny intervalochr (0,tr) a r (r2, lg0). x2 v b) Dvojndsobnf korei t12 : dva oblasti samosvornosti sii spojen6, vystrednik je samosvornfv celom rozsahuzdvihu. c) Dva imaginiimekorene:vfstrednfkje samosvorny celom rozsahuzdvihu, r (0, 1g0). v

*(n
t,)

Obr.79

Obr .80

Z rieSenia,ako aj z grafickdho zninomenia na obr.79 \ryplyva, Le rozhodujlricim konStrukdnym parametromvystrednika pomer polomeru vystrednikak excentriciter 1". ein.' je je tento pomer vadsi (tj. viidSi polomer, alebo men5ia excentrita), oblast' samosvornostisa zviid5uje,aZ prejde do samosvomosti celom intervalenatodenia (0, 180). Na obr.79 tedaje v r At > a z> A t. V pripade vystrednfka s dvoma oblast'ami samosvornostisa pre upinanie tl,uLiva druh6 oblast' z natotenia 12aL 180o. Jednakje viidsia ako prv6 oblast' 0o aL rl,jednak zdvih h2 po druhri samosvornf oblast' vytvitra uvol'nenie pre vkladanie a r,yberaniesridiastky thz: e ( 1 - cos t2)]. PouZitel'ny upinacfzdvih je teda: h :H-hz:e*cost2, alebopre doplnkovlfuhol 12* : 180 - 12: h :e-coS T2*. V predch6dzajricich vzt'ahoch aj kv6li niizornosti grafick6ho vyjadrenia (f > tg e) zanedbali vplyv brzdiaceho momentu trenia na dape vystrednika. tento moment zry5uje ut'ahovacimoment o hodnotu Fu . f'. r', proti uvol'neniuprispieva brzdnym momentom (obr. 80). Podmienkousamosvornosti presnejsie udiivarovnica (po vykr6tenfFx): f. (.. e cosr) + f'. r' > e. sin r. Rie5eniekvadratickej rovnice pre hraniFi hodnoty samosvornostivyjadruje vzt'ah: cosr12> [f(f. r+f'. | / e] rV l - (f . r+ f ' . r' 1 2I e 2 Koeficienty trenia medzi qfstrednikom a podloZkou(sridiastkou) volia v medziachf : sa 0,1 aL'0,2; v dapovomuloZenff': 0,08 aL 0,15. Pre zaruleni bezpednost' voli spodn6 medza sa koeficientov pri urdeni samosvornosti,horn6 medza pri vypodte upinacieho momentu. pri podmienkachtinov alebo viidsiehochvenia sa voli f : 0,05; ak k tomu pristupuje aj mastenie volisa f:0,04.
79

Na obr. 81 sir znitzornene normalizovanekon5trukcie vystrednikov (STN 24 3630 STN 24 3636).Na obr. 82 sri priklady pouZitiavystrednikov.

ff iff i
O b r .8 1 a - c

z+=r-r-N

O b r .8 2 a - f Upinacie vadky majir obdobny vyznam ako vystredniky.Profilom funkdnej obvodovej krivky pri m6Le byt' akrikolvek 5pir6lov6 diara,ktor6 podmiefiuje samosvornost' napruZenfupinacou je silou. NajpouZivanejSie Archimedov65pir6la,ktorej poliirne sriradnice sir: : Po*a't' P Zriedkavej5ie sa pouZiva profil logaritmickej Spirrily so sirradnicami (e - prirodzend i i s l o) : P:Po +a 'e* '' rozborypozri v lit. []. BliZSie

upf 6.5.4Valcekovd samosvorne nanie

Valdekovdsamosvornd upinanie sa pouZivav dvoch aplikadnfch principoch. V jednom type predstavuje"valedkoqf uzaver",ktory pre jeden smer ot6daniasamosvorne upne hriadel' s jeho objimkou un6Sanim pomocou trenia jedndho. alebo viaceqfch valdekov. V druhom type upinania pre jeden smer ot6cania upne kuZel'ovy dap do kuZefovej objimky jeho osoqym posunutim,ryvodenym trenim sristavy valdekov("ihiel"), uloZenfchv klietke a sklonenlfchk osi pod malymuhlom1l a22o\. Prvlf typ upinania sa pouZiva v spojeni s mechanizmami,ktor6 majri velkf zdvih, ale napr. s pastorkoma ozubenoutydou - obr. 83 a. UdrZanievytvoren6ho samdnie sf samosvorn6, 80

obr. 83 b' Zo silovfch pomerov udinku "zpatny uzaver"- schdma vylvira Samosvorny napruZenia je: na valdekqrvoden6podmienkasamosvornosti a<29, cr charakteristika je viazandnarozmeryuzdveruvzt'ahom: pridom kon5trukdnd H:(R-r).coscr-r, plochy valdekaod osi, kde H je polohadosadacej R je polomer objimky, r je polomervaldeka.

Y?.o

\--=...-'-l

O br .83 a. b knitiaci momentpri podtevaldekovn je: Prenri5any M:Fn.f.R.n. = 55 aL 60 volime f = 0,15, valdeky Koefrcient trenia pre kalene ocefove valdeky HRC rozborypozri lit. [1]. BliZSie na kontrolujeme otladenie. upinania spojenf s tenkostennlfmipruZnlfmi prvkami sa pouZiva k Druhy typ valdekoveho upinaniuvalcovychpl6ch ako upinacietrne a upinaciepuzdr6'

tine kuZefov1 a dutiny 6.5.5 Samosvorne

Silovif rozklad na kuZefov'-ichprotiprvkoch m0Zeme rie5it' ako analogiu silovych pomerov pre sfmerny (dvojstrann;fklin) - schdmana obr. 72 a,b, vztiahnutf na elementdme irzke protil'ahl6ploSky kuZel'as vrcholovym uhlom 20. zloLky sil, p6sobiacichna element6rne Element naritLacejsily dP vytvori element norm6lovej sily dF" a element trenia dFt. Pre klitiaceho momentu trenie p6sobi dotfdnicovo ku kruZnicov6murezu kuZefom v pren6sanie elementmomentu: miestesilovdhot aZiska(na strednompriemerekuZela dr, takZepren65a dM : dFr . d, : dFn. f . d, : dR . cos q . f . d, : dP . sin I . d' i [ 2 ' sin (c'+<p)]' Celkoqf prend5anf moment je sridtom elementdrnychmomentov, takZe potrebnf sila je: narazeniakuZel'ov P : 2.M . sin (cr+q)/ ( d' . sin <p). je klina nerovnost'q > u. PodmiekouSamosvornosti rovnakoako u sumerndho Analogicky sa riesi silovy rozklad pre klie5tiny a puzdra,ovl6dan6kuZefovlfmi prvkami. Na rozdiel od samosvornych upinacich kuZefov kuZel'ovd prvky kliStin a puzdier sri
8l

nesamosvome: polohe upnutie sri silovo trvalo pridrZiavan6a pri odl'ahdenfsa odpruZujf a v uvol'iujri sridiastku. vrcholovyf Ich uhol sa preto voli cr > rp,najdastejSie : 30o. 2a

6.5.6Uplnky pakovemechanizmy a
Upinakami a p6koqfmi mechanizmami moZnomenit'smer p6sobenia,miesto p6sobenia a vel'kost'upinacichsil a sil pritladn;fch. Pren65ajri upinaciu silu do vhodndhomiesta,umoZiujri upinaciusilu rozdelit'a doshnrit'sridasn6 rovnomernd upnutiena viacerychmiestach. Typov6 usporiadanie upinky ako dvojramennej priky zndzorirrujuschdmy na obr. 84. Yzt'ah medzi qru6dzanou ovliidacou silou F0 a pritladnou upinacou silou Fs r,ypllgva z podnienky rovnosti momentovk bodu opretia.

tr ru
O b r . 84 a - c

Pr e var ia n t je Fe: Fu . 12l (\ + 12), re b ) je F 6 : F u . 1 2l1 1 ,p re c ) je F o : F g . (1 1 a) p + : lz ddvahodnoty: pre l2)/11. Porovnanie lr a) Fo:0,5 Fu b ) F6: Fg c) F6:2 Fu. Relativne vlhoda variantu a) nie je urdujrica pre vofbu typu upinky, rozhoduje sk6r priestorovd pripravku. rie3enie usporiadania Otodndp6kovd mechanizmysa rie5ia so zohl'adnenim trenia na stykovychploch6cha na otodnonrdape.Podl'a schdmna obr. 85 a,b sa vzt'ah medzi vyv6dzanouovl6dacousilou Fe a pritladnou upinacou silou Fg sa odvodi z rovnov6hy momentov zloLiek sil, p6sobiacich na p6ky: upfnku k osi ot6dania

"t'i

O b r . 85 a, b Fo.l r :Fo .fr .lr'+Fu.lz +Fu. f2.12 '+ F n . P . BliZSie rozborypozri v lit. [1]. 82

Pre vlfpodet trecich sil Smykov6ho trenia pri upinani treba poznat' hodnotu sridinitel'a (koeficientu) trenia f-. Vefkost' koeficientu trenia zhvisi na vlastnostiachdotykoqfch pl6ch. Praktickd skri5ky preuk6zali, Ze vefkost' koeficientu trenia f nalvyraznej5ieovplyvf,uje tvarov6 charakteristikadotykoqfch pl6ch. VyuZivame to prakticky pre upinky, ktor6 s vrubkovanym di ryhovanympovrchommajf vel'mi vefkj koeficient (aZf : 0,8!). Mikrogeometriadotykovych obrobenychpl6ch sridiastkyvplyva na koeficient trenia v malej miere. Rozdiely sa ukiiZu iba pri porovnani neobrobenych, hrubo obrobenychpovrchov di jemne opracovanlfm plochim sridiastky. oproti zvl65t' Koeficient trenia v styku rovinndho povrchu s opierkou s gul'ovou hlavou ("bodovy" dotyk) ziryisi na polomere gul'ovej plochy a miere stykovej deform6cie: so zmenSovanim polomerua zvridSovanim pritlaku koeficientrastie. ZmenSeniekoeficientu trenia spdsobuje ridinok reznych kvapalin, najmii emulzii a mineriilnycholejov. Orientadn6hodnoty koeficientov trenia pre dotykovd plochy podfa [] uv6dzame v nasleduj ricej tabul'ke

prfpravku KI Zneryhovanie s ostrymi hrotmi KI Zneryhovanie malVmiploSkami s Hladkdryhovane Hladkd rvhovan e Hladkd.suchd Hladkd.suche Hladk6.masten6 Hladk6"such6 Hladke,nrastend

DOTYKOVE PLOCHY Drsnost' sritiastkvI umI

plochy neobrobene
>7) >1) >1)

KOEFICIENT TRENIA f ocelt liatina

> 0.9 0.4aL0.5 0,2aL0,24

0.18aL 0.24

0,1 8 aL0,22
0 , 16a L 0 , 2 l

plochv neobroben6
>7) >7) >7) >1?

0,27 a20.32 0,2 4 aL0.27 0 . 1 8a L 0 . 2 3 0,1 5 a20,19 0,16 0,18 0,1 4 0.18 aZ aZ 0,18 aL0,2 0.1 6 0.18 aZ 0,16 a20,2 0,1 4 aL.0,16

bezpeinosti upinania 6.6 Koeficienty

Bezpednost' upnutia vyjadrujeme mierou prevy5enia ridinku predpokladanych technologickych sil F fdinkom s(l upinania Fu, vyjadrenou sirdinitefom (koeficientom) bezpednosti upnutiaK : FL r>F, FU:K .F, K >1. Pri vol'be malej hodnoty koeticientu bezpednostiK spol'ahlivost' upnutia je mal6: zjednoduSeniaa nepresnosti pri urdeni podmienok technologickej oper6cie (nestabilita ffzik6lnych i technickych vlastnosti sristary), ale aj nespol'ahll| realiz6cia upinacej sily ( sristaly v ddsledkuotladeniastykovych miest) mdZu viest'k uvofneniu sridiastkyz odpruZenie pripravku a po5kodeniutechniky, ale aj zdraviaobsluZnych pracovnikov. Vofba vefmi vysokej hodnoty koeficientu bezpednostiK m6 za niisledok zbytodne zviidSenieupinacej sily Fs, zviidSenie deform6ciia chlfb z upinania. Hodnotu koeficientu bezpednosti moZno urdit' sirdinom diastkovjch koeficientov, vyjadrujricich rozhodujfce vplyr,y technologickehoprocesu i sp6sobu upnutia, zvy5ujricich koeficientbezpednosti upnutia,ktory sa voli K6: 1,5. zikladny (zaru(,eny) nasledovne diastkovekoeficienty: Podfa lit. [1] sa odporudajri technologickychsil, napr. n6sledkom Koeficient, zohladflujrici vplyv nerovnomernosti : 1,2 pre hrubd obr6banie,K1 : 1 pre kolisania pridavku na obr6banie.Odporfda sa volit' K1 dokondovacie obr6banie.
83

reznychsil pri obr6banivplyvom otupenian6strojov, Koeficient, zohfadiujfci zviid5enie pohybuje sa v pomerneSirokomintervalehodn6t, Kz : I aZ l,9.Napr. pri hrubovanf ocele pre hlavnir zloLkurcznejsily K2: 1, pri frezovanihriZevnalichoceli valcovou fr6zou K2: 1,9. obr6bani sa voli Koeficient, zohfadiujrici vplyv dynamiky reznychsil pri preruSovanom K3 : 1.2 . Koeficient K+ zohl'adilujest6lost'hodnotyupinacejsily. Pri rudnom upinani, pre pripady sa moZn6hozniLeniapritladnej sily uvol'nenimnapruZenia, volf K+ : 1,3 (pre priaznivri polohu : 1,6 (pre nepriaznivri polohu rukoviite). Pre upinacie zanadenia so stiilou rukovlite) aL K4 hydraulickd pod.)sa voli K+:1,0. a upinacou silou (pneumatick6, upnutiaje: Vyslednyf koeficientbezpednosti K: Ko .Kr .K z .K : . IQ Ak sa v konkrdtnych pripadoch ryskytnf d'alSie qfznamnej5ie vplyr,y na podmienky upnutia (napr. Mimoriadne a vaLned6sledkyhav6riepri uvofneni), kon5trukt6rich bezpednosti upnutia,ale aj rysokou irroviou musi zohl'adnit'nielen d al5im z{Senim koeficientubezpednosti pouZitdho systdmuupinania. spol'ahlivosti

6.7 Kontroln 6 othzkya rilohy

Analyzujte a vyjadrite zftkladne poZiadavky na upinanie sirdiastok v pripravku z hl'adisk ergonomic(ich a bezpednostnych! ekonomickych, technicko- technologickych, a statiku sil technologicklich sil upinacichpre systemupinania s konStantne 2. Charakterizujte udrZiavanousilou upnutia a pre systdmupinania,pri ktorom sa silov6 napruZenieupnutia v diastodne uvol'iuje (otladenia miestestyku)! v priebehuoper6cie pripravku ako technologickdho uzlu (seriove a paralelne 3. Analyzujte tuhost' (di poddajnost') prvkov) a jeho vplyv na technologickyproces! usporiadanie 4. Popf5te a definujte zloLky chyb z upfnania v d6sledku stykovej poddajnosti v sirstave pripravku! 5. PopiSte a definujte zloLky chyb z upinania v d6sledku pruZnych deform6cii sridiastky a pripravku! a 6. Popi5tesp6sobyupinaniavedfce k zniZeniudeform6ciesirdiastky pripravku! zludenie(zoskupenie) zloLiekchfb z upinaniado jednej charakteristikyeoa 7. Charakterizujte jej r,yuZitiepri qfpodtoch suhrnneho qfrobnej oper6cie! znepresiovania 8. Pre typov6 pripady uspc,riadaniaupinania porovnajte vzfahy medzi potrebnou upinacou silou silou a technologickou sila (zloLka sily) pdsobiv smereproti pevnym opierkam, a) technologick6 sila (zloLka sily) pdsobiv smereod pevnychopierok b) technologick6 c) upinacia sila pdsobf kolmo na technologickrisilu ( zloLku sily) proti pevnym opierkam! upinaniesfdiastok v pripravku! 9. Uvedte principy deleniaupinacejsily pre viacmiestnd 10. Vyjadrrte vzt'ahy pre vypodet upinacej sily pri typovych pripadoch upinania hranolovitej sfdiastky vo zver6kustroja! 11. Vyjadrite vzt'ahy pre vypodet upinacej sily pri upinani valcovej (kotridovej) sfdiastky v prrzme s uhlom 2s. v 12. Vyjadrtte vz(ahy pre vypodetupinacejsily pri upinani kotridovejsridiastky trojdel'ust'ovom skl'udovadle! principy silor."-ich vzt'ahov pri vyvdrani upinacej sily pomocou prvkov so 13. Charakterizujte samosvornost'ou. 14. Vyjadrite silovy prevod medzi vyvddzanousilou (momentom)a pritladnou upinacou silou pre skrutku a maticu! Zd6vodnitepodmienkysamosvornosti! l.
84

15. Vyjadrite silovy prevodmedzi vyvhdzanounaralacou silou a upinacou(pritladnou)silou pre jednostranny dvojstrann;f a klin! Zd6vodnitepodmienkysamosvornosti klinov! 16. Vyjadrite silovf prevod medzi momentom na ot6danievystrednfkaa upinacou pritladnou silou vystrednika!Zd6vodnitepodmienkysamosvornosti vystrednika! 17. Ktor6 kon5trukdn6 charakteristiky vystrednikapodmieriujrirozsahjeho samosvornosti? Pre qfstrednik s dvoma oblast'ami samosvornostiryjadrite pracovnj, zdvlh pre druhri oblast' v (r2, intervale ot6dania 180') pouZitievaldekovych 18. Charakterizujte samosvornych upinacichprvkov! 19. Vyjadrite z6vislost'pren65an6ho krritiaceho momentu v zdvislosti na naritZacejsile pre upinanie samosvorn6hokuZel'ov6ho tria v kuZefovej dutine! Zddvodnite podmienky samosvornosti! 20. Charakterizujtevarianty p6kov6ho silov6ho prevodu pre plochd upinky! Vyjadrite vztah medzir.yv6dzanou silou a silou pritladnou! 21. Charakterizujteotodne p6kovd mechanizmy! Vyjadrite silovy prevod medzi vyv6dzanou ovl6dacousilou a pritladnouupinacousilou! 22. Charakterizujtevol'bu koeficientu bezpednostiupinania a jeho zrivislost' na technicko technologicklf podmienkach ch oper6cie !

7 KONTROLI{E TESTY
V nadviiznostina kontrolnd otdzky v udebn;fchtextoch "KonStrukciapripravkov. Metodicke Studijn6materi6ly - dast'I." (KVT PreSov,1996) overte si zvliidnutie zakladnlfchpoznatkov z pripravkov sprdvnymhodnotenimkontrolnychtestov. te6riekonStrukcie operadnych Odpovedajte diselnfmi znakmi na jednotliv6 konStatovania testovhodnotenim: I spr6vnaodpoved'(6no): nesprrivna odpoved'(nie): 0 Neistotu v odpovediach konzultujte!Dosiahnutiemenej ako 75 Yo sprixnych odpovedipri ristnej skri5kesa povaZujeza nedostatodnd. 1. FLTNKCIE VYZNAM OPERAENYCH PRIPRAVKOV A I .1 POU L|VAN IE RENTABILNVC H OPERAENYcH PnipRAVKoV : a) VyZadujirkvalifikovaneiSiu obsluhuako pri prircina univerz6lnornstroji bez pripravku. b) Ndklady na kon5trukciu a vyrobu pripravku musia kompenzovat'fspory zo zniilenia operaindho casu. vyrobnost'oper6cie. c) Zry5ujf I .2 Z AKL ADNE TECHNOLOGICKE FLINKCIE PRIPRAVKOV : ustavit' (zdkladovat a podopriet') s nelyhnutnym splnenfm poZiadavky a) Jednoznadne (e:0) nulovejchybyustavenia pre b) Upnirt'sirdiastku dasprv6ho p6sobeniareznychsil. Pocaspriebehuoperiicielystadi upnutieiba p6sobenim reznychsil. c) Pre vyrobu sudiastokv diivkachje vhodnd poZadovat' zorad'ovaciefunkcie pripravku (zoradenie rozmer,vedenieosovdhonastroja). na I.3 ZDROJE PRE ZVVSENIE VVROBNOSTI OPERACIEV PRIPRAVKU: a) ZniLeniedasuupinania. pre b) VyuZivanimzoradenia operdcie celir ddvku sirdiastok. c) Ak pripravok zniLi tuhost' technologickej sristavy moZno nryiit parametrov, podmieriuj technologickych ticich vy5Siuqirobnost'.

urovei

85

1.4 zN1ZENTE uprNANrA dASU suirasrry v pnipnavKu uMoZNure:

a) PouZitieupinacichprvkov s vel'kym silovym prevodom upfnacia sila (moment) -+ pritlaind sila (moment),napr. skrutka a matica b) PouZitierychlodinnychupinacichprvkov, napr. samosvorn6 kliny, excentre,valdekovd upfnanie. c) Kon5trukciaviacmiestndho pripravku pre mald sridiastky,sirbeZnd operiicia pre vtidsi podet sfdiastok, dvojpolohovy pripravok pre dve sridiastkys prekry.timdasu upinania cez hlavny das.

(STRoJNEHo) I.5 ZNIZENIE HLA\.TNEHo Ensu oPERACIE PRIPRAVKU: V

a) ViacmiestnypripravokumoZiuje prekryie hlavnychdasovviacerychsfdiastok. b) V pripadezvy5eniatuhosti sirstar,y "stroj - n6stroj- obrobok - pripravok" moZno zqf5it' reZimytechnologickej oper6cie. c) Obr6baci pripravok vyLaduje zniLenie reznej rychlosti a zniLenie hlavn6ho dasu, pretoLepripravok neumoZiuje pouZivat' reznukvapalinu. I.6 V.fZN AM ZoRA DE NIA oP E RA CIEV P RiP RA V K U: a) ZniLuje vyrobnost'oper6cie ddsledkuuplatnenia v operadneho merania. poZadovanfpresnost'qi'roby rozmerov, geometrickycha polohoqfch b) Md zabezpe(,it'e odchylok, vznrka1f'cich operiiciibez operadndho v meraniapre cehi d6vku sirdiastok. c) Vedie k zvySeniu nepodarkovosti rryroby vzhfadom na niZ5iu kvalifikovanost' pracovnika. I.7 HOSPOIANNOSf VYUZITIA PRIPRRVTOV: a) Rentabilitu vyjadruje sridinitel' (koeficient) rentability, dan;f pomerom celkoqfch niikladov na oper6ciuk nadobfdacim n6kladom na qfrobu pripravku. b) Rentabilitu pouZitia prfpravku zr,y3ujri:viid5ie rispory operadn6hodasu. r,ySSia cena pripravku,niZSipodetryr6banychsridiastok dobu Zivotnostipripravku. za c) Cena pripravku sa urduje kvalifikovanlfm odhadom podl'a hmotnosti a zlolitosti pripravku. 1.8HODNOTENIE RENTABILITY POUZITIA OPERAENEHOPRIPRAVKU: a) PouZitie pripravku je rentabiln6 ak vzniknri vySSierispory ako n6klady, ktor sf potrebn6najeho zavedenie pouZivania. do b) Cena pripravku sa urduje detailnym rozborom n6kladovostina konStrukciua vyrobu (mzdy, materi6l, reLia). c) Cena pripravku sa urduje kvalifikovanym odhadom na zitklade priemernych cien za 1 kg hmotnosti pripravku G (pripadne za ./G ), sledovanychpre skupiny pripravkov podfa ich zloZitosti.

pnipnaVrY (SP): 1.9STAVEBNTCOVE

a) K projekcii a vyiobe SP sa pouZiva zostava zo stavebnicovych prvkov a prvkov. normalizovanych b) V;fhodouje kratka priebeZn6 doba pripravy a mont6ZeSP, ako aj vracanieprvkov do po demont6Zi stavebnice SP. c) K stavbeSP sa nepouZivajuLiadneprvky mimo danej stavebnicea normalizovanlich elementov. I .I OERGONOMICKE POZIADAVKY NA KONSTRUKCIU OPERAENVCH PRiPRAVKOV: a) VyZadujri jednoduchf, nenamahavuobsluhu (dim menSi podet ovlddacich prvkov, rudn6sila max. do 100aZ 150 N).
86

b) Pre rudnri manipul6ciu s pripravkom hmotnosti nad 20 kg treba ho opatrit' rukoviit'ami ("uchami") c) DodrZanie tzv. srislednostipohybov ryZaduje, aby pri ot6dani ovl6dacieho prvku (kolesa) vpravo (pri pohl'adeod pracovnika v zmysle hodinoqfch rudidiek), do5lo k pohybu uzla smeromod pracovnfka(premiestnenie, upnutie). I .I I TE CHNOLOGICK V OS T UP : P a) Kon5trukcia operadndhopripravku rychfdza z technologickeho postupu qfroby. Musi zohfadriovat' stav sfdiastky po predch6dzajricich oper6ciach. pripravku nesmie v Ziadnom pripade vyLadovat zmeny v b) Koncepcia vofby operadn6ho postupe,ani zdv6vodnenffpravu kon5trukciesfdiastky. technologickom c) Pre technologick6 zftkladne ustavenia sridiastky v pripravku mOZu byt' pouZit6 f ubovol'nd kon5trukdn zftkladne. e

1. 2 KoNSTRUKCNE 1 vYpoirv pRipRavru:

a) Pevnostne qfpodty prvkov pripravku vychadzajt z maximillneho zataLenia od upinacich a od reznychsil. srl vypodtovje potrebndq'jadrenie tuhostn;fchcharakteristik(pruZnd b) Okrem pevnostnych deform6cie,chyby z :upinania). c) Sridast'oukon5trukdnychvypodtov je rie5enie rozmerovych obvodov, popisujricich znepresiovanievyrdbanychrozmerov. 2. VYRoBNA PRESNoSf ZORADENEJ oPERACIE V PRiPRAVKU. 2.1 ZDROJEA ZLOZKY ZNEPRESNOVRNIA: a) PouZitim pripravku sa zvySujepodet zdrojov znepresiovaniarozmeru, tvaru a polohy lyr6baneho prvku. b) Hlavnd zloLky znepresiovania v pripravku sri q'jadrovan6 chybami zo zitkladovaniar,, podopretiaeu (ustavenias : t, f tu ) a zoskupenim ostatn;ichvplyvov do chyby z pripravku eo. c) Vplyv znepresiovania z ostatnych dlenov technologickej sristaly vy'jadrujeme presnost'operdcie ". hospod6rna Statistickou hodnotou"stredn6 s 2.2 DEFINiCTA CHYB ZNEPRESNOVENTAOPERACIE V PRIPRAVTU: a) Vplyv na znepresf,ovanie r,yrdbandhorozmeru vyjadrujeme chybami, lyplyvajricimi z jednotliqfch zdrojov znepresiovania (napr. chyba zo zitkladovania, podopretia, upinania,atJ'.) b) Vel'kost' chyby pre znepresnenie r,1,'jadrujeme hranidnou(extrdmnevefkou) hodnotou, ktor6 m6Zevzniknrit'pre najnepriaznivejSi pripad vzilomnych vzt'ahovprvkov. c) Sfdasny (sfbeZny) \ryskyt viaceqfch ch;fb s extr6mne vel'kou hodnotou je m6lo pravdepodobny, moZnozohfadit'pri rie5eniich vykryia vyrobnou toleranciou.. do 2.3 VVROBNA PRESNoSf OPERACIE V PRIPRAVKU: (poZadovan6) a) Predpisan6 vyrobnii toleranciaT (napr. pre rozmer v toleranciaTu) musi byt men5ia ako sirhmlf vplyv chyb znepresiovania v technologickej stistave stroj n6stroj - obrobok - pripravok, menovite: strednej hospod6rnejpresnosti s, chyby z (zdkladovania podopretia) e , ako aj ostatnychch!,bz pripravku Xeot. ustavenia a b) Pre tzv. "100 % lymenitel'nost"', tj. zludovanie zloliek met6dou MIN - MAX, m6 ptatit': Tu>s+s*X rp i,

87

nepravdepodobne c) Uveden6 met6da MIN - MAX d6va qfslednd znepresnenie vefk6, ktor6 vedie k neZiadfcemu zuLeniu qfrobnlich tolerancii a zvy5eniu qfrobnlich n6kladov. Preto je vhodnejSiepouZit' Statistick6zhidenie podetnych n6hodn;fch zloliek znepresiovania:
o ,'ttr, -

2.4 STATISTICKE ZLU( OVANIE NAHODN.f CH ZLIZIEKZNEPRE SNovnNIa : a) Zohfadiuje mahi rravdepodobnosf sridasn6ho r,yskytu medznych (hranidn;fch , extr6mnevefkfch) hodndtjednotlivych ch;fb znepresflovania zredliuje poZiadavkyna , tolerancie presnosti prvkov pripravku, no nevyluduje vznik urditdho podielu nepodarkov. b) Pre Statistickdzhidenie zloLiek znepresiovania a ich rykrytie qfrobnou toleranciou sa pouZivajri vzt'ahy;

6-;-.4,

prrp. <^[7+t' . F{ \

zludovanichyb znepresiovania volime zoradenieoperdciespravidlana c) Pri Statistickom tzv. "centrovanyproces" tj. predpoklad6menajlryS5iupravdepodobnost' skutodn6ho pol'a. r,yr6ban6ho rozmeruzo stredutolerandneho 2.5 V'fZNAM ZORADENIA OPERACIE V PRiPRAVKU: zoradenia"vyr6banehorozmeru zohl'adiuje vhodne vplyv a) Sp6sobtzv. "centrovaneho n6hodnych zloLiek znepresiovania rozloLenych podl'a Gaussoveho normiilneho podetnosti. rozloZenia je b) Pre systematick6,prip. dasovo z6visle zloLky znepresnenia vhodne zoratovaf proces",t.1. zoradenie volit' na tozmer posunutyzo stredu tolerandndho "necentrovany pol'a o urditri hodnotu p proti odak6van6mu vplyvu. systematickdmu c) Spr6vnou vol'bou zoratovacieho rozmeru a jeho presnostimoZno eliminovat' vplyv chyby zo zikladovania na vyrobnri presnost'. 2.6 ZORAuOVANIE OPERACIE V PRIPRAVKU: a) Pripravok nernusimat' v kaZdompripadeaj zorad'ovaciufunkciu, m6Ze sa uplatiovat' a iba ako ustavovacie upinaciepomocndvyrobnezariadenie. b) Spriivnou vofbou zoratovacieho rozmeru a jeho presnosti sa eliminujf (odstriinia, zru5ia)vplyvy chybz ustavenia a upinaniaeou. e c) Toleranciazoratovaciehorozmeruje zloZkouznepresiovania r,yr6ban6ho rozmeru. 3. ZLOZKY ZNEPRESNOVANIA Z USTAVE,NIA SUEIASTKY ZAKLADOVANIA PODOPRETTA) A

3.1 CHYBY ZO ZAKLADOVANIA SUetASTKy V pRipRAVKU e2 : a) Vznik tz pre zoradenf oper6ciuvyvoldva variadndpole (kolisanie) skutodnejpolohy v zt aLnej( " druhej" ) konStrukdn zttkladnelyrdbandho rozmeru. ej b) Vyjadruje ju hodnota tolerancie qisledndho rozmeru ret'azca, sp6jajriceho technologickriz6kladiu so vzfaLnou ("druhou") rozmerovou z6kladiou vyr6ban6ho rozmeru. c) Vypodita sa vzt'ahome, : IT; . cosB;pre rozmerov,!ret'azec podl'a bodu b), kde Blje uhol medzi smeromrozmerovretazca a smeromwr6ban6ho rozmeru. Pre rovnobeZn6 je smery e, : XTt.

88

V pnipnAVKU e7 : 3.2 CHyBy ZO ZAKLADOVANIA SUitRSrrv a) Nevznikajri (sri nulov6: r, : 0), ak sa za technologicku zdkladiu pouZije vzfaLnir ("druh5") kon5trukdna ztildadia r,yrribandho rozmeru (stotoZnenie technologickej z6kladnes konStrukdnou). b) Vznik chyb zo z6kladovania e. + 0 znemoLiuje zabezpedit' poZadovanf vyrobnf presnost's T, toleranciou ak je ar.-T. c) Vzniku chyby zo zitkladovania az + 0 je moZnd zamedzit' sprdvnym zoradenim oper6cie. V takom pripade e, neovplyvni vyrobnf presnost' pre zvolenri ddvku sridiastok. 3.3 CHYBY ZO ZAKLADOVANIA PRE ZORADENU OPERACIU V PRIPRAVKU C7 : technologickej zdkladne pre ustavenie sridiastky so a) Vznikajri v pripade stotoZnenia vzfaLnou ("druhou") kon5trukdnouz6kladiou vyr6bandhorozmeru a jej hodnota je rovn6 ryrobnej tolerancii vyrribandhorozmeru T. nulovii (e, : 0) je aj chybaz podopretienulov6 (e" : 0). b) Ak je chybazo zitkladovania je c) Maximillna prfpustnd chybazo zitkladovania rovn6 tolerancii vyr6ban6horozmeru T. 3.4 VPLYV CHYBY ZO ZAKLADOVANIA E, NA VVROBNU PRESNOSi': lryr6bany rozmer s toleranciouT. a) e. je zloLkouznepresfiujricou je r,ykryt6 toleranciou vyr6bandhorozmeru vzt'ahom: e, > T. b) Chyba zo zhkladovania c).Ie qihodn aby r. : 0, pripadne xz << T, pretoZepotom m6Ze mat' vySSiuhodnotu pripravku tp6.,u, tvoren6inymi znepresneniami. dovolendnepresnost' : 3.5 CHYBY Z PODOPRETIASUdIASTOK V PRiPRAVKU CU a) Vyplyvajri z premenlivosti polohy vzt'aLnej ("druhej") kon5trukdnej z6kladne vyr6bandho rozmeru, podmienenej funkciou opierajucich (ustavujricich) prvkov v rozmeryjednotliqfch sfdiastok v d5,vke. n6viiznostina skutodn6 prvkov , prip. ich opotrebenie. b) Na euvpljva aj nepresnost'ustavujucich c) Vzniku chyby z podopretia ru sa dhzamedzif spr6vnymzoradenimoper6cie. 3.6 CHYBY Z PODOPRETIASUCIASTOKV PRIPRAVKU eu : a) Sri podmienendkon5trukdn;fmicharakteristikamipodopieracfch prvkov, napr. uhol prizmy 2cx, ktord ovpllviujri polohu vzt'aLnej ("druhej") rozmerovej z6kladne rozmeru. vyr6ban6ho b) Vo vzt'ahu k bodu a) podmieiuje ich aj rozmerov6,geometrick6a polohova presnost' podpernych prvkov (napr.toleranciauhlu prizmy T" ) c) Ak je presnost' podpernych prvkov v r6mci poZadovanych tolerancii, chyba z podopretianevznikii(a" : 0). 3.7 CHYBY Z PODOPRETIAeuVALCOVYCH SUCIASTOK OD-to V PRIZME 2cx: premiestiovanieosi valcovych prvkov v charakterizuje a) Chybu z podopretia(ustavenia) :/(Tp, cr,D). smereosi uhla 2cro hodnotue, hornej povrSkya dolnej povr5ky v radiiilnom smereje: b) Chybaz podopretia(ustavenia) : s+TDl2 3 to : xs, -Tel2 tu povrSky v vo radiiilnom smerepod uhlom B je: podopretia(ustavenia) obecnej c) Chyba tr: s . cosB +'lDl2 + Pozndmka: ZnamierlJr.o plati pre povrSky na obvode nad dotykovymi povrSkami s prizmou, znamienko- plati pre povr5kypod dotykovymi povr5kamis prizmou

89

3.8 CHYBY Z PODOPRETTIA TUVALCOVYCH SUCNSTOK D-TOV PRIZME 2CT : a) Chyba z podopretiav radi6lnomsmerepre hornri povr5kurs, pre os valca 65,pre dolnri povr5kuep sti vo vzl'aht ts ) e5) go b) Zviid5enie uhla prizmy 2a chyby z podopretiazmen5uje. c) Zvtid5enie tolerancieTp chyby podopretiavalcovehoprvku zmenSuje. 3.9 CHYBY

pRipRavru:

USTAVENIA

SUEIASTOK A PRE ZORADENU OPERACIU V

a) Chyby z ustaveniae sri tvorend chybami zo zitkladovaniae, a chybami z podopretia eu. hodnotae : ( b + e,) I 2 b) Vypoditajirsa ako priemernd c) Pre dodrZaniepoZadovanejtolerancie T r,yriiban6horozmeru sri bezvyznamnl, pretoZe tolerancia T vykryva iba strednfi hospoddrnu presnost' oper6cie (s) a chybu rozmeru(Tv.or) zorad'ovacieho : 3.I OHRANTENS HODNOTY CI]YBY Z USTAVENIA SUEIASTOK CA6U a) Dovolen6 hodnota e pri tolerancii lyrilbandho rozmeru T, hospoddrnej presnosti je pripravku eo, limitovanii vzt'ahom: oper6cies, nepresnosti (me t 6 d a MI N-MA X ) tu ,,,3 T - s - e

,,,, 3

(Statistick6 metoda)

nie b) Dovolen6hodnotae66y je z6visldna T. moZnoeliminovat'(vyhidit') spr6vnymzoradenimoper6ciepre c) Vplyv chyby z ustavenia d6vku sridiastok,takLena vel'kosti e neziieL| 3.11CHYBY Z USTAVENTA VALCOVVCH PRVKOV 0D V PROTIPRVKU OD' (dapldiera, pfzdro, alebo diera/ (,ap, tni) pre vofn6 (neusmernen6a necentrovand) s ustavenie minim6lnou v6fou A: je povr5kyv radiiilnomsmere e, : 'fp. a) Chybaustavenia b) e,: Tp + Tp' prvku 0D je I ts : (Tn + TD'+ L) I 2 osi c) Chybaustavenia valcoveho 3.12CHYBY Z USTAVENIA e" VALCOV-fCH PRVKOV OD V PROTIPRVKU OD' v ustavenie obecnomradiAlnomsmerex: s minim6lnou v6l'ou A, pre usmernen6 a) e.:/(To, To,,A ) b) Pre dotykovti povrSkuje, pre os valcov6hoprvku ts* : TD I 2, pre povriku protifahhi dotykovemu boduje t*: TD. c) Smer usmernen6ho ustavenia (a odpovedajrice dotykovd povrSky) je urdeny zloZkouupinacichs(I. rozhodujricou 3.13CHYBY Z USTAVENIA VALCOVVCH PRVKOV OD V PROTTPRVKU OD' (klieStinovd, pre centrovand prizdrovd,skfudidlov6ustavenie upnutie): ustavenie a a) Centrovaneustavenievalcovdho prvku sridiastkycharakterizujenulov6 chyba polohy osi prvku rs : 0. je povr5kyv radiiilnom smere e,: (To + TD,+ L) I 2 b) Chybaustavenia I'ubovol'nej c) e r :TD l 2 3.14USTAVENIE V SKTUEOVADLACH a) Tri excentrickyovlddand"dlhd" del'uste ustavujri( a upinajri ) valcovy povrch sridiastky odobratimtroch stupiov vofnosti s nulovou chyboupolohy povr5iekv radialnom $D-'o smere, t, = 0
90

b) Nulov6 chyba ustaveniav radi6lnom smere vznrk| iba pre polohu osi valcovej plochy za predpokladu uplatnenia centradnej funkcie dlh;ich del'usti (odobratim Styroch stupiov vol'nosti),ts: 0 . c) "Kr6tke" del'uste skl'udovadla,pri dotladeni delnej plochy valca na delnri plochu odobeririba dva stupnevofnosti, takZenecentrujf os valca (mdZed6jst'k skl'udovadla, skriZeniuosi, e" + 0 ). 3.I5 CHYBY Z USTAVENIA S VALCOVVCH SUEIASTOK D-TO V ST'ROJNOM

ZVN,RAKU:
a)Pri ustaveni a upnuti valcovej plochy sriciastkyQD-to do strojneho zverirka chyba z osi ustavenia valcovejplochynevznik6( e:0). b) Tvrdenie v bode a) je platn6 iba v pripade, Le zveritk m6 obidve deluste ovl6dan6 centrovane. c) Chyba z ustaveniapolohy osi valcovej plochy je dand vel'kost'outolerancie To , s : Tp. 3.16CHYBY Z USTAVENIA OSADENVCH VALCOVVCH SUEIASTOK V STROJNOM ZVERAKU: a) Ustavenim sfdiastky za jednu z valcovychpl6ch O D-to v strojnom zver6ku chyby z pre prvky (os valca.povrSkyH, D, B, x) nev',nikajri(e : 0). ustavenia jej konStrukcnd b) Chyba z ustavenia hornej povr5ky druhej valcovej plochy $d-'d, zviazanej s je Truor, pre radiiilny smer ustavovanou valcovouplochou O D-to toleranciousuosovosti danhvzt'ahom: tu: To / 2 + T r, j. + T 6 l 2 c) Chyba ustaveniapovr5iek druhej valcovej plochy 6d-'faje zi:isl| iba na T566o T6, nezdvisina Tp. 3.17 USTAVENIE NA PEVNY TUZBTOVY TNN (1 a) Pevny tri s vefmi malou kuZelovitost'ou : k : 1 : 1300 aL I : 2500) sa pouZiva k protiprvkom. ricim kuZel'ovym ustaveniusfdiastoks odpovedaj b) Uvedeny pevny kuZel'ovytri sa pouLiva pre ustaveniesudiastkys presnou valcovou (ustavujrios diery s nulovou chybou 15, : 0), ale dierou OD.M6 centradnf.funkciu pozdlLosi diery m6 vefmi vysokri chybu ustavenia ustavenie sridiastky e,:/(Tp, k). c) Ustavenie valcovej diery na uvedeny trd je spojend s javom sarnosvorrrosti upnutia (narazenie, nalisovanie sridiastky tri aztfia) na 3.I8 USTAVENIE KUZE,IOVYCH PRVTOV a) Ustavenie kuZel'ov6hoprvku sridiastky (kuZel'ovy tri - stopka I kuLelovd dutina) do proti prvku so vz:ijomnlimdosadnutimv osovom smereodober65 stupiov vol'nosti. pripadem6 centradnri funkciu (tj. os kulel'a m6 nulovf chybu ustaveniav b) V uvedenom radi6lnychsmeroch, es:O) pripade sridiastkys osadenou c) V delnouplochou dosadajfcouna protiplochu pripravku (3 stupne vol'nosti) ponech6vapre kuZefovity prvok iba dva stupne voLnosti, takLe pevny kuZel.'oly protiprvok pripravku m6 funkciu opierok pre radialny smer s vol'nym funkcie). uloZenim(bez centradnej

9l

4. CHYBY Z NEPRESNOSTIUZLOV PRIPRAVKU 4.I CHYBY ZO ZORADENIA TECHNOLOGICKEJ OPERACIE a) Zoradenie oper6cie vytvorenfm zorad'ovacieho rozmeru M, (meradlo zoradenia n6stroja.vedenie osovych n6strojov pirzdrom) vytv:ira chybu zoradeniaero,, ktor6 je sridtom tolerancii dlenov rozmerov6hoobvodu, tvoriacich M. vzhladom k vzt'aLnej zdkladni. je b) Chyba zoradenia dast'ouchyby pripravku eo , ktor6 musi by men5ia , alebo rovndL r,ykryvan6qfrobnou toleranciou T. ako dovolen6 hranidn6hodnota tpdou, c) Zo zistenia v a) a b) vypl;fva, Le zoratovaci rozmer je vhodnd vy'tv6rat' z (o najmen5iehopodtu dlenov rozmerovdho obvodu, pripadne predpisom dolicovania dlenas toleranciouT = tro, z6veredn6ho 4.2 CHYBY ZO ZORADENIA (VEDENIA) VRTAKA VO VRTACOM PUZDRE a)Pevn6 vrtacie pizdro je zalisovanddo vrtacej dosky (5abl6ny)a shiZi k zoradeniu a vedeniu osov6ho n6stroja (vrtiika), dim sa vyrazne zqf5i v;frobn6 presnost'priemeru vrtanej diery. b) Chyba zo zoradeniapolohy vrtandho otvoru je zixrsl| na tolerancii priemeru vrt6ka $dtd, tole.ancii vodiacehopriemeru pizdra $6'*'16',minimdlnej vdli v ich vz6jomnom vzt'ahuA, ale aj na tolerancii polohy osi otvoru vrtacej dosky pre nalisovanie puzdra (t.o, : To + T'o + a A'xTA'12, aj nesfosovostivonkajSej vntitornejplochy pizdra Tr,io, ako A + T'a * Tr,io, ). osi c) V z6vislosti na moZnom skriZeniosi vrt6ka oproti poZadovanej diery na sidiastke polohy diiery ovplyvfluje tieL diLka vedenia v pirzdre (H) ako aj (ra ) znepresnenie (vzdialenost') vrtan6hoprvku od vrtacejdosky (L) : e. :-f (eq, H, L ) r,yloZenie

4.3CHYBY ZORADENIA VEDENIA OSOVVCH NASTROJOV V NASTRENOM PUZDRE pizdra - v porovnanis pevnym pevndvodiacepuzdro+ qfmenndn6strdn6 a) Zostava: polohy vrtanej men5iu chybu zoradenia pre vrtacimpuzdrom jedenosovyn6stroj- dirya diery.
ptndra $D' sa spravidlavoli ako vol'nd, tj. uloZenies minim6lnou b) UloZenien6strdndho . vdl'ouA: Dn-,* Dmin c) Pre znilenie chyby zoradeniapolohy osov6ho nilstroja v ndstrdnom pfzdre m6Ze sa pfzdra vo vodiacomptizdre ako uloZenieprechodneho tyoou volit'uloZenie n6strdn6ho je vSak presahu (napr.20F71n6,6:0,008). Pritom 6 s malou hodnotoumaximSlneho potrebn6urobit' selekciu (r,"iber)vhodndhondstrdnehopuzdra. 4.4 VOLBA TOLERANCIE ROZMERU PRE POLOHU VNTACICH PUZDIER a) Pre vrtanie diery $D vo vzdialenosti AtTd2 od technologickej zikladne sridiastky, tolerancia odpovedajircehorozmeru na pripravku A'!t't rz (poloha osi diery pre vlisovanievrtaciehopuzdra)musi byt'menSiaTa' < Te . polohy vrtanej diery. b) ToleranciaTa. je jedinou (qfludnou) zloZkouznepresneiovania c) Pre pripad vrtania viaceqfchotvorov vo vz6jomnom rozostupeBlrerz je odpovedajrica poloha osi dier pre vlisovanie pevndho vftacieho puzdra vo vftacej doske B'!rB'2 , pridomB : B', Ts: Te' .

92

pot-ouv vnrncicu puzDrER zoRADovacicHRozMERov 4.5ToLERANCTA

a) Na zitklade Statistickychzisteni pre beZnepouZivan6 normalizovand vrtacie prizdra sa rozmeru polohy osi diery pre vlisovanie vnacieho odponidatoleranciuzorad'ovacieho (Te) , napr. Ta' :(0,7 polohy diery na sudiastke pizdra (Ta) volit'ako dast'ttolerancie aL 0,8)Ta - X , pridom zniLenie X je podmienen6 strednym (priemem;fm) znepresiovanimvedeniavrt6kav pridre(pfzdrach). je b) Hodnota zniLeniaX pre zostavu dvoch prizdier (vodiace + n6strdn6) vad5ia oproti pripadujedndhopevndhovrtaciehopizdra. c) Spr6vne urden6 pomemd (porovnatefn6)tolerancia zorad'ovaciehorozmeru polohy vrtacich prizdier vo vrtacej doske pre vz6jomny rozostupvrtan;fchdier tTerz je viid5ia ako pre pripad polohy vrtan6hootvoru od rovinnej technologickejz6kladneAtril2 : Ts. >Te'. 4.6 CHYBY ZORADENIA ROZOSTUPU OTVOROV VO VRTACOM PRIPRAVKU a) Pri vrtani viaceqfch otvorov vo vrtacom pripravku presnost' ich jednotlivych (vzdjomnych)rozostupov nebudeovplyviovan6 chybou zo zdkladovaniasridiastkyv pripravku, ale iba chybami zo zoradeniapolohy vrtacich prizdier a chybami vedenia vrt6kov v prizdrach. polohu sirstavyotvorov znepresriuje b) V uvedenompripadev5ak chyba zo zitkladovania vzhl'adom k inlfm vzt'aLnym zitkladniam sridiastky (napr. sfosovost' rozostupovdho priemeruk osi valcov6hoprvku pouZit6hoako technologickdzikladia). c) PouZitie vodiac6ho puzdra znemoliuje vznik znepresneniageometrickej polohy zakladujricej vrtandhootvoru (napr.odchylok kolmosti osi vrtandhootvoru k dosadacej plochy sfdiastky). 4.7 ZNEPRESNOVANTEZULOaENIA (USTAVENIA) PRIPRAVKU NA STROJ a) DodrZanie predpisan6houloZenia pripravku na stroj s poZadovannoupresnost'ou rozmerov. vyr6banych vznik znepresflovania ustavenia nerryvol6 stroja analogickd zloLky b) Ustavenie pripravku do sriradnicovej sirstaly "1vol6va znepresiovania,ake vznikajri pri ustavovanisirdiastkydo pripravku (napr. chyby zo zitkladovaniaa podopretia). presnost'rozhodujricichprvkov ustaveniapripravku a c) Vzhl'adom na podstatner,ySSiu rp,, sri male a m6Zu by' strojaoproti qfrobnej presnostioper6ciechyby znepresiovania presnostioper6cies". zakrnutedo "strednejhospod6rnej 4.8 CHYBY Z UPiNANIA SUCIASTKY V pnipRaVrU ep,s a) Vznikajri pdsobenimupinacfchsil a ryjadrujri ich pruLnedeform6cieupinacich prvkov (upinok). b) Vznikajri pdsobenim upinacfch sil a vyjadruju ich stykovd a prulne deform6cie prvkov a sridiastky pripravku. v ustavovacfch c) Vzhl'adom na vratnost' pruZnych deformdcii chyby z upinania nevpl;i,vajri na > znepresiovanielyr6bandho rozmeru v prfpade,Ze euo T . 4.9 CHYBY Z UPfNANIA SUdIASTKY V PRIPRAVKU a) Sf podmienendvratnymi deform6ciami v uloZeni sridiastkyna opierky a pruZnymi deform6ciami sridiastky v dOsledku upinacich a reznych sil. Nemajf vplyv na rozmeru. vyrdbandho znepresiovanie Ak upinacia a technologick6sila m6 pre cehi d6vku sridiastokkonStantnri(stabilnri) b) hodnotu,chyby z upinanianevznikajri. c) Chyby z upinania v5eobecnemajri systematicky i n6hodny charakter a vznikajri pri kaZdomupinani.
93

pRr upiNaNi suinsrry cHyBy zo sryKovYcH DEFoRMAcTi 4.10 pRipRavru

a) Sri zavisl6na vefkosti upinacejsily. b) Sri z6visl6 na kolisani upincej sily v priebehu oper6cie, ako aj na premenlivost' vlastnostipovrchovejvrstly sridiastky styku s opierkami. v c) Chyby zo stykov;fch deform6cii maju pomerne malf hodnotu (r6dove desiatku rnikromeetrov). M6Zeme ich zahmit' do zloLky "stredn6 hospoddrna presnost' obr6bania", alebo ako nevyznamnd znepresnenie zanedbat', alebo diastodne kompenzovat' systematickri ich zloZkuvhodnymzoradenimoper6cie. ZPF{UZNVCHDEFORMACIi 4.I I ZNEPRESNOVANTE a) PouZitiepripravku mdZe tuhost' technologickejststavy zniLit, alebo zvySit'. Riesenie deformiicii z pdsobenia technologickyfch ako aj pevnostn6a tuhostn6dimenzovanie sil, rozhodujfcich prvkov pripravku tryuLivapoznatkyte6riepruZnostia pevnosti. b) V pripadoch nevyznamndho vplyvu pripravku na zmenu charakteristik tuhosti je technologickejsristar,y vplyv pruZnychdeformiicii na qfrobnf presnost' analogicky pouZitia pripravku a m6Le byt' zahrnuty v charakteristike " stredn6 stavu bez presnost' hospod6ma oper6cies". c) V pripadoch vefmi vysokyfchstupiov poZadovanejvfrobnej presnosti oper6cie v pripravku je potrebn| zloLitd analyza(pripadne aj experimentdlneoverenie) vpllvu zmenenych podmienok dynamickych charakteristik technologickej sristar,y s pripravkom na dynamick6 prejavy (d6sledky zmeny tuhosti uzlov, vfle v uloZeni, jaly, frekvenciavlastnychkmitov prvkov, chvenie,...) hyster6zne 4.12 ZNEPRESNOVANIEZ VPLYVU TEPLOTNVCH JAVOV a) Zavedeniepripravku spravidla vyznamnne zmeni vplyv teplotnych javov na vyrobnt presnost', pri napr.preto sa chladenie operdciis pripravkomz6sadne nepouZiva. javov na vyrobnir presnost'moZno vyhidit' vol'bou technologickej b) Vplyv teplotnych zdkladnes nulovou chybou zfikladovania c) Teplotnd vplpy na qfrobnf presnost' sf v5eobecnezahrnut6 do charakteristiky " presnost'oper6cie a pouZitiepripravku ich vyznamnenemeni. stredn6 hospoddma s" 4.13ZNEPRESNOVANIEZ OPETREBENIANASTROIA a) Vplyv opotrebenianiistroja na znepresiovanie rozmeru pre podmienky "stredndho stupila presnosti"(IT 10 - IT 14) nie je potrebn6do ch;fb znepresfiovania pripravku v presnostioper6cies". samostatne r.1'jadrovat'. Zahriuje sa do "strednejhospod6rnej b) Pre pripravky vy55ich stupiov presnostti (pod IT 8) je vhodn6 vplyv opotrebenia n6stroja vyjadrit' a jeho systematicki zloLku zohl'adnit' "necentrovanym" zoradenim oper6cie. stupiov presnostije potrebndviazaf trvanlivost' n6stroja na jeho c) Pre pripady r.ySSich "rozmerovdopotrebenie" predpisat' a cyklusjeho periodickejvymeny. 4.14ZNEPRESNOVANIEZ OPOTREBENIAPRiPRAVKU funkdnychuzlov pripravku, vpl;fvajricichna qfrobnf presnost'po dobu a) Opotrebovanie je Zivotnosti, bezvyznamnemal6. prvkov. Vyrobny b) Kon5trukciapripravku m6 zohl'adnit'moZnosfvymeny opotrebenych vykres a evidendnyzdznamo pouZiti pripravku majri obsahovat' predpis o periodickej kontrole uzlov pripravku,vpl;iruajricich jeho funkciu. na c) Pre lySSie stupne l"_irobnejpresnostije vhodn6 r,yjadrit' chybu z opotrebeniapripravku eoo zahrnft' ju do zloLiek znepresf,ovaniazoradenej a oper6cie.

94

5. KONSTRUKCIA USTAVOVACICH PRVKOV A ICH MONTAZ 5.1 "BODOVE" OPIERACIEpRVKy (KOLIKOVE OPIERKY) a) Podetpevn;fch"bodovych"opierok pre statickyurdit6 ustavenietelesasridiastky Sest' je opierok,l'ubovofnerozmiestnenych zakladuj v ricej rovine. b) Pridanie d'alSfchpevnych opierok (nad podet 6) zry5uje jednoznadnost'a urditost' polohy sridiastky. c) PouZivaniestavitel'n;fch "bodovyich"opierok je qihoddnejSieako pouZivaniepevnych opierok,pretoZe umoZiujri prezoradenie opierok po ich opotrebeni. 5.2 KOLiKOVE PEVNEOPIERKY a) Kolikovd p:vnd opierky sa do telesapripravku montujri vlisovanfm za osadenydap, alebo sa priskrutkuju zf. itovym osadenim. jeden stuperivol'nnostipohybu sridiastky, b) Kolikovd pevndopierky odoberajri musia mat' plochu so sridiastkou tedabodovridosadaciu (ukondennie gul'ovym vrchlikom). c) Kolikove pevnd opierky majt nizku povrchovu tvrdost'. aby nepo5kodzovali dotykovd plochy sridiastok. 5.3 PRESNOST TOTIKOVVCH OPIEROK polohy funkdnejplochy pevnych opierok v pripravku je dan6 presnost'ou a) Presnost' ich odpovedajriceho rozmeru a presnost'ou ustaveniak vztalnej sriradnicovejz6kladni ich prfpravku. b) V;fhodou pevn;fchopierok skrutkovanlfch telesapripravku je ich zoraditel'nost' do pri montdLi,pripadneprezoradenie ich opotrebovani. po c) Rovina dosky pripravku,do ktorej sa pevn6opierky ustavujrimusi by'vZdy vyroben6s vysokou rozmerovoupresnost'ou (najvhodnejSie kalenii a bnisenii na drsnost'povrchu pod Ru:0,4). 5.4 OPIERACIELISTY a) Opieracia li5ta svojou funkciou nahradzuje tri pevnd opierky. SlfZi k opretiu (neopracovan6ho) nepresn6ho povrchu sudiastky. b) Dotykovii firnkdnriplochaje kalen6a brrisenil. c) Do telesapripravku sa montuju privarenim. 5.5 USTAVENIE NA ROVINNE PLOCHY a) "Zakladajrica"rovinnii plocha ustaveniina protiprvok - rovinnri plochu - odobera 4 stupnevofnosti pohybu sridiastky. b) Rovinn6 protiplocha pripravku vo funkcii "orientujriceho"dlena ustaveniaodoberd 2 stupnevofnosti , vo funkcii "opierajriceho" dlena ustaveniaodober6 lstupei vofnosti (nahradzuj bodoviropierku). e c) Funkcie protirovin hranolovitej sridiastky("zakladajrica","orientujfca", "opierajfca") urdujripomeryvel'kostisfl pritladenia (a upnutia)sfdiasrkyv prfpravku. 5.6 OPIERACIEPzuZMY a) Prizma je opierkou pre presndvalcovd vonkajSieplochy. Odoberd 4 stupne vofnosti pohybu sridiastky. b) Prizma ustavujeqfSkovf polohu osi valcovej plochy $D v rovine sfmemosti osi uhlu prizmy s nulovon chybouustavenia z6vislouiba na Tp . e5 c) Prizma sa k doskepripravku montuje skolfkovanima priskrutkovanim. 5.7 USTAVENIE VALCOVVCH PLOCH V PzuZME a) Chyby z ustavenia konStrukdnych zdkladnivalcovej plochy QD v prizme s uhlom 2a stt zavrslena T p a u . Zva(lenie uhla prizmy 2a vedie k zviidseniuch;fb ustavenia.
95

b)YztaLne zftkladne vySkovdho ustavenia v prizme sa rypoiitait z konStrukdnych rozmerov(2o, vy5kaprizmy h, roztvorenieprizmy C)' c) Vjrobnri presnost' prizmy (srihmy vplyv 2a, h, C) sa kontroluje meranim polohy presn6hokontroln6hovalca v prizme (napr. poloha hornej povr5ky valca nad riloZnou zrikladiou pizmy. EAPY A TRNE 5.8 STREDIACE a) Funkdne sri strediacedapy valcovymi opierkami pre presnf dieru sridiastky.Spolu s 5 rovinou odoberajri stupiov vofnosti pohybu sridiastky. zakladujricou dosadacou b) UloZeniediery na dap {D / QD' je vol'nd. Minim6lny priemer dapu D''in sa voli oproti maximiilnemupriemerudiery Dn'* men5io minim6lnu v6fu A. rovinu mdLepodmieiovat'maxim6lna qfSka dapu c) Dosadnutiesirdiastkynazakladujricu v z6vislosti na minimalnej v6li A > 0 a tolerancii kolmosti osi otvoru sridiastky k ploche. dosadacej 5.9 STREDIACE CAPY PRE SUEIASTKY S DVOMA OTVORAMI dieru sridiastky)sa kon5truujepodl'a zdsad a) Jedenzo strediacichdapov (pre presnejSiu uloZeniavalcovdhoprvku QDna protiprvok QD'. tolerancierozostupuotvorov na dapumusi zohl'l'addovat' Priemer druhdhostrediaceho uy (A'trn'rzr, takZejeho maxim6lny priemer d'.u* sa (AirA/2) a rozostupudapov sridiastke e* sirdiastky je znadnevel'k6. vyrazne zmen5ia chybapre uhlovd skriZenie c) Uveden6 chyba sa d6 vyznamne zmen5it' konStrukciouskosendhodapu s funkdnou Sirkou B < d'. eim .je t6to Sirka menSia,tym volime viid5i priemer funkdnej dasti budemen3ia. valcovej plochy d'a chybaustaveniae.o 5,IO ZAY ADZACTEUKONEENIE STREDIACICH cAPOV a) Strediacevalcov6 dapy QD' pre vel'korozmerov6a t'aLke stdiastky (vzhl'adom na pri na moZnevzpriedenieazaklinovaniesudiastky nasrivani dap)je vhodn6kon5truovat' ukondenimODr' x B vo vzdialenostiL. sa zavadzacim prvku $Dr' je vlidsi ako priemer strediacehodapu $D', aby b) Priemer zav6dzacieho vyrovn6val skriZeniepolohy sridiastky. dapu sri odvoden6 od pripustndho uhlu vzpriedenia (skriZenia c) Rozmery zavddzacieho osi). CAPOV. 5.I I KONSTRUKCIA A MONTAZ STNEOTACICH strediacichdapov vplliva predov5etkymtolerancia priemeru pre a) Na spr6vnu funkciu dapudo doskyprfpravkua zvolenypresahpevn6houloZenia. nalisovanie b) Mont6Z strediacichdapov nalisovanim do dosky pripravku sa neodponida,pretoZe jednak znepresiujefunkciu stredenia dapom,jednak neumoZiuje vymenu dapovpo ich opotrebeni. c)Zfkladn6 typy strediacichdappov (pln6 i skosend)sri normalizovane.Sri kalend (z a kalitel'nejocele,pripadnecementovan6 kalene). SUSTAVY S PRIPRAVKOM 5.12PODDAJNOSTTECHNOLOGICCKEJ sribor sdriovo a pripravok)je vo vSeobecnosti (ale aj samostatny sristava a) Technologick6 uzlov. RieseniepoddajnostirryZadujeaplik6ciu statiky sil a paralelneusporiadanych pevnosti. te6riepruZnostia miera exaktnostirie5eniapoddajnostipri konStrukciipripravku b) Potrebn6(poZadovana) je podmienen6stupiom vyrobnej presnostisridiastkyv pripravku. Poddajnost'sristavy ovplyviuje vyrobnri presnost' rozmerov. ale aj presnost' geometrick6ho tvaru a geometrickej polohy vyrabanych prvkov, ako aj dynamicke vlastnosti sristavy ( chve nie!).
96

c) Je ridelnekon5truovat'pripravok s lysokou tuhost'ou,aby poddajnost'technologickej sristar,y nebola vyznamnejliiezniLen6. 6. UPINANIE SUEHSTKY V PRIPRAVKU UPINANIA 6. I USPORIADANIE a) Vefkost' a rozmiestnenie zloLiek upinacich sil majri zohl'adiovat' pruZn6 defbrm6cie vzhfadom k polohe opieracichprvkov a p6sobeniutechnologicklfchsil. sirdiastky technologickych sil vyznartne b) Usporiadanieopierok vo vzt'ahu k smeru pOsobenia upinacejsily pre stabiln6a bezpednd upnutie sridiastky. ovpllviuje vel'kost'potrebnej (zloZiek sily) vychidza z podmienky statickej c) Vypodet potrebnych upinacich sil oper6cii. na rovnov6hysil p6sobiacich sfdiastkupri technologickej 6.2BEZPEENOSf UPNUTIA a) Bezpednost' upnutia r,yjadruje preqf5enie upfnacej sily potrebnej pre statickir (koeficientom)bezpednosti K rovnoviihus technologickou silou o ndsoboksridinitel'om > 1,5. b) Vysokri bezpednost'upnutia d6va usporiadanie ustavenia a upinania, pri ktorom sila p6sobiproti pevnym opierkam. technologick6 c) Usporiadanieupinania, pri ktorom technologick6 sila pdsobi v smere od pevnych opierok a statickri rovnov6hu sil vl.tvdra protismernd pdsobenie upinacich (alebo hfadiskaa nesmiesa pouZivat'. trecich) sil, je chybnezbezpe(nostn6ho 6.3 STABILITA UPINACICH SiL pri otladeniastykovych a) Pri pouZiti upinacichsyst6mov, ktorych v ddsledkupostupn6ho pl6ch sa napruZeniesristavy postupne zmen5uje, dochildza k postupn6mu zmen3eniu upinacich sil. Vplyv zohl'adiujeme vol'bou viid5ej hodnoty koehcientu bezpednosti upinania. upinania K : 1.5 sa zniLi v pripadoch, ked' upinaci b) Z6kladny koeficient bezpednosti upinacejsily aj pri otlaceni stykoqfch prvkov strilost'vyv6dzanej systemcharakterizuje (napr.pneumatick6 hydraulickeupinanie). di upinaniaK : 1,5 sa zvy5ujev pripadoch hrubovacich c)Ztrkladn;fkoeficient bezpednosti obr6banf. a oper6ciiobr6bania pri preruSovanom SILY 6.4 VZTAHTECFINOLOGICKEJA UP1NACEJ F (zloLka sily) pdsobi v smereproti opierkam, upinacia sila Fu a) Ak technologick6sila (zloLka sily) je potrebn6iba pre vytvorenievhodnehonapruZenia stykovych miestach v sirdiastky opierkami. s b) Ak technologickdsila F (zloLka sily) p6sobi v smere od opierok, upinacia sila FLr (zIoLka sily) musi p6sobit' proti technologickejsile a musi ju prevy5ovat'o n6sobok K koeficientom(sfdinitel'om)bezpednosti > 1,5. c) Ak technologick6sila F (zlolka sily) p6sobi v smere dotydnicovom k rovine (diare, bodu) opierok. a odpor proti uvofneniu vytv6rajri trecie zloLky od upinacej sily Fu. je menSia. t6to oproti r.ari6ci6m a), b) podstatne 6.5TRECIESILY PRI UPINANi a) Trecie sily, vl.tvoren6 upnutim a zat'aLenimsfdiastky technologickoou silou, sri bezvyznamn6silov6 zloLky sristavy a pri statick;fchrypodtoch ich nezohfadiujeme. b) Koeficienty trenia "f' na stykoqfch ploch6ch sri z6visle na vlastnostiachdotykovych pl6ch. Okrem $zik6lno-mechanickych vlastnosti"f' vyznamneovplyviuje tzv. tvarovit dotykoqfch p16ch. charakteristika

97

c) Koeficient trenia z priememej hodnoty f : 0,15 - 0,2 na hladkfch stykoqfch ploch6ch zvy5it' (f : 0,4 aZ sa ryhovanim plochy opierok alebo upinok d6 aZ niekol'kon6sobne 0.8) ! 6.6 DELENIE UPINACEJ SILY a) Pre vytvorenie potrebnych viacerych zloLiek upfnacich sfl k upnutiu sfdiastky (alebo viaceqfch sirdiastok vo viacmiestnom pripravku), je konStrukdne i funkdne upinaciemechanizmy. Sie najvlfhodnej vol it' viacer6samostan6 zloLkyje moZn6'uytvorit'pouZitimjednoduch;fch b) Delenie upinacejsil', na poZadovane p6kovlfchmechanizmov. c) Pre viacmiestny pripravok (upnutie viacerych sridiastok)nie je potrebn poZadovat' rovnocennost' upnutia jednotliqfch sudiastok v pripade, Le sa tym zjednodu5i pripravku. konStrukcie technologickost' 6.7 UPiNKY A PAKOVE MECHANIZMY upinok umoZiuje menit' smer a miesto p0sobeniaupinacej sily, a) P6kove usporiadanie aleaj vztahmedzi vefkost'ouvstupnejsily F a ryvodenou pritladnouupinacousilou FLi (tj. silory prevod). pdky upinky a pakovychmechanizmovsa vZdy voli tak, aby vstupn6 sila b) Usporiadanie bola minim6lna(abyplatilo F< Fu ). c) Pri rieseni statickej silovej rovnov6hy na upinkach a prikorych mechanizmoch nezohfadiujemetrecie sily. 6.8 SAMOSVORNOSTUpfNACiCU pRVTOV po a) Zaklinovanie upinaciehoprvku (samosvornost') vy'tvoreni napruZeniaupinacieho uzla vyjadruje silovy stav, ktory aj po uvol'neni vstupnej (ridinkovej) sily P (alebo sily Pu (alebomomentu), udrZiavacej rovnosmernej momentu)r,ykazujestav existencie p r id o m jeP > P g>0. je fdinku zloLiektrenia na stykovych ploch6ch b) Podmienkousamosvomosti prevy5enie proti uvofnovaciemupohybu. c) Pre uvofnenie samosvornehozaklinenia je potrebn6 p6sobit' na upinaci prvo\ uvofnovacousilou P*. ktor6je viidiia ako bola vstupnA(tidinkov6)sila P, takZeplati P. > P. 6.9 SILOVE VZTAHY Pzu UPINANi SAVOSVORNYM MECHANIZMOM a) Samosvom6 mechanrzmy (napr. skrutka a matica, kliny, excentre, vadky) majf nevyhodu, Le neumoLiujir siloviim prevodom zviidSit'vstupnf (ridinkovf) silu P na pritladntisilu FLr, tedaplati P >. Fu . v2idSiu b) Podmienkou funkcie samosvorn6homechanizmu je potreba st6leho udrZiavania oper6cie. vstupnej(ridinkovej)sily P podastechnologickej c) K uvol'neniu samosvom6homechanizmuje potrebn6 uvofiovacia sila P., ktord je men5iaako vstupn6(ridinkov6)sila P a pdsobiv opadnomsmere. 6.10UPINANIE SKRUTKOU A MATICOU a) Vyvorenie pritladnej (upinacej) sily pre skrutky a matice charakterizujenapruZenie upinaciehouzla, ktordje samosvom6. b) Silovy prevod medzi vstupnouudinkovou silou P (vyvdrajircou ut'ahovacimoment) a vystupnou pritladnou silou Fu je zavisly na dlZke ramena kl'fda, rozostupovom priemerezf'.itu, stripanizi:itu a na treni v zdvitovomprvku.. c) Pri pouZivanidiZky ramenakhida L < 14d (d je priemer z6vvitu), a pri maxim6lnej sile P: 150 N, nem6Zed6jst'ani u m6lorozmemychzhvttov k de5trukcii ut'ahovania prvku. z6vitov6ho
98

KLINov suupnNYcu upiNacicu 6.1 sAMosvoRNosT r

(zaklinovania)srimern6ho klina 2cr vypljva z porovnania a) Podmienkousamosvornosti uhla a s trecim uhlom <pna stykorych ploch6ch.Ak je treci uhol q viid5i ako uhol cx, klin je samosvomy. b) Zistenie v bode a) ryplyva z toho, Le na stykovych ploch6ch klina, odklonenych od smeru pdsobenianaftrtacejsily P o uhly cr, pdsobia norm6lov6 sily N (reakcie),ktor6 maj'6 zloLky sil v smere uvol'iovacieho pohybu v hodnote N.sinu, proti uvofneniu p6sobiazloLkytreniaN.f.cosa, takZesamosvornost' lyZaduje N.f.coscr > N.sinc, do po > ripraved|vavzfah f > tga, alebo<p u. : hodnotukoeficientovtrenia na plochdchklina f : 0,15 je treci uhol <p c) Pre uvaZovanri klina s uhlom 2a :8'30' ie samosvornii koeficientom 8"30'. Kon5trukcia sfmerneho s bezpednostiK:2 . 6.12 SILOVE POMERY NA SUMERNOM SAMOSVORNOM KLINE klinov d6va prevodoqf pomer sil i > 1 , teda a) Kon5trukcia samosvomychsrimern;fch pritladnri silu Fx oproti vsttupnej nariLacej sile P r Fu : iP > P zviidSujevyvhdzanu b) Prevodovy pomer sil je podmienenf uhlom klina 2cr a trecimi uhlami <pZviidSenim uhlov2cra q sa prevodovypomer zvy5uje. klina vstupnou silou P je vhodnd zabezpe(it pouZitim c) St6le pridrZiavanie narazeneho ickf ch alebopneumatick)ich hydraul servomechanizmov. 6.13 SAMOSVORNOSTNESUVERNVCH (JEDNOSTRANNVCH) KLTNOV a) Silov6 pomery na nesfmemom samosvornom kline s uhlom B sri v zfsade porovnatel'n6 srimernymklinom 2o: P, takZepodmienka samosvornosti so r,yZaduje < treci uhol q. Bl2 b) Rozdiel oproti sfmern6mu klinu predstavujepoloha zar62acejsily P, ktor6 m6: smer rozdielny o uhol Fl2 : o, do v5ak vzhl'adom na maly rozdiel ridinkovej sily P = je Pcos(B/2) m6lo vyznamne. klina je malf silor"-iprevod medzi vstupnou c) Nevlfhodounesfmerndhosamosvorndho (nartfiacou)silou P a qfstupnoupritladnousilou Fu : Fu < P 6.14KONSTRUKCIA SAMOSVOnNICU UPINACICH EXCENTROV A VAEIEK a) Profil funkdnej plochy excentrovje kruZnicoqf (spravidlavonkajSi obvod). Pre zdvih excentrasa vyuZivamaxim6lnepolovica obvodu (natodenie excentrat : 0" aZ 180"). b) Obvodoqf profil vadiek sa voli v tvare Archimedovej 5pir6ly, logaritmickej Spirdly, alebo v5eobecnej Spir6ly.Funkdnesa m6Ze rryuLivat'skoro cely obvod vadky (okrem prechodovej dasti.) c) Kon5trukciaexcentrova vadiek podmieriujepodmienky samosvomosti:sri samosvomd v celom rozsahuzdvihu, alebo samosvornfmajri iba dast'svojho zdvihu. (Logaritmick6 vadkaje samosvorn6 bud'v celom rozsahuzdvihu, alebonie je samosvornri v6bec.) 6.I 5 OBLAST SAMOSVORNOSTIEXCENI'ROV v zdvihu z:2e, kde e je excentricita, natodenim uhol do r : 180o a) Excenter rozsahu o m6Ze byt samosvorny celom rozsahuzdvihu, alebo iba v urditej dasti (oblasti) jeho v zdvihu. b) Ak excentet nie je samosvornyv celom rozsahuzdvihu, potom mii dve samosvorn6 oblasti:prv6 je na zadiatkuzdvihu (uhol t :0o aL t1). druh6 na konci zdvihu (uhol t : rz aL 180").VyuZiva sa spravidladruh6dast'samosvomosti. c) Nevhodne kon5truovany excenter v n6viiznosti na tryvhdzanf vefkost' upinacej sily, nemii Liadnusamosvornfoblast'.

99

6.16 PODMIENKY SAMOSVORNOSTIEXCENTROV momentu reakdn6 ak a) Excenterje samosvorny, po uvol'neni vstupn6ho(ut'ahovacieho) (klinovaci) moment, sily p6sobiacena excentrevytv6rajri proti uvol'neniu udrZiavaci p6sobiaciv rovnakomsmereako vstupnj moment. je b) Reakcia sily na excenterpo uvol'neni ut'ahovania odklonen6 od norm6lovej sily o : v2id5iako uhol e, vytvoreny stredom excentra treci uhol <p arctg f. Ak je tento uhol <p je S, dotykovym bodom T a osoudapuO, excenter samosvorny. c) Podmienky samosvornosti neurduje miera napruZenia upinacieho uzla (hodnota sily). upinaceja ut'ahovacej 6.17VPLYV KONSTRUKCIE EXCENTRA NA SAMOSVORNOST charakteristiky:excentricita2e, excentrapodmieiujri jeho kon5trukdnd a) Samosvomost' SirkaexcentraB. b) Pre kon5tantnu hodnotu excentricity e zviid5ovaniepriemeru excentra D vedie k premennych uhlov e, urdujficichpolohu osi ot6daniaexcentravzhl'adom k zmen5eninu vefkost' samosvorn;fch oblasti I a II zviid5uje, excenterbude aL norm6lovejsile. T;fm sa v samosvorn;f celom zdvlhu2e. hodnotupriemeruD zviid5ovanie excentricitye pdsobi analogickyako v c) Pre kon5tantnir rozSirui e. bodeb) : zviid5ovanie excentricityoblast'samosvornosti 6.18 SILOVE POMERY PRI UPiNENi EXCENTROM a) Prevodovypommer sil medzi vstupnousilou P na ramenep6ky excentrapre vytvorenie Fu ut'ahovacieho momentua lyvodzovanou pritladnousilou Fu je nev'-fhodny: < P b) Prevodory pomgr sil i (vo vzt'ahu Fu < i . P) nemS kon5tantnri hodnotu, okrem konSt6nt(e, f, dlZka p6ky excentra)je zinisly aj na premennej hodnote uhla natodenia excentra JehohodnotajevZdyi > 1. r. je iba c) Excenter samosvorn;f pre urdity rozsahupinacichsil. 6.19 SAMOSVORNEKUZEIOVE TRNE A DUTINY kuZel'oqfchprotiprvkov vyjadruje anal6gia a) Silovf rozklad a podmienky samosvomosti plo5iek so srimernymklinom. Pre kuZel'ovitost'2u je podmienka ich element6rnych q: podmienenhvzt'ahom arctgf > u samosvornosti b) Limitn;1ipren65anykrritiaci moment je zfnisly na sile narazeniaP, strednom priemere upnutiaK. kuZefov dr, uhle a a g a koeficientebezpednosti limitnf krutiaci moment. c) ZviidSenie narazenia irmerne(line6rne)zviid5uje sily P

LITERATURA
I 1] L2l t 3l t 4l t 5l t 6l I7l t 8l kovov. SNTL Bratislava,1967 Buda,J. - B6k6s,J.: Teoretickezitkladyobr6bania piipravkfi. SNTL, Figaro,V.P.: V;fpodetpi'esnosti obr6b6nfpii navrhovdniobrdbdcich Praha1981 Chv6la,B. - Votava,J.: Piipravky,SNTL / Alfa, 1998 A.: Chv6la,B. - Rez6d, Piipravky a zaiizenipro zkr6cenivedlej3ichdasrive vyrobd. I, II, III, SNTL Praha 1989 Lubi5d6k, - Pilc, J.: Pripravky. J. Alfa, Bratislava - Podkonicki,M.- Salaj,J.: Pripravkya n6stroje. N6vodyna cvidenia. NADAS Pilc. J. Praha,1990 Zoznam slovenskych technickllich noriem i999, Slovenskyristavtechnickejnormaliziicie, Bratislava, 1999 Normy STN triedy 24

r00

Obsah
l . U VO D
1.1 L.2 1.3 I.4 2.1 2.2 2.3 2.4 2.5 2.6 3.1 Vjznam pouZivania operainfch pripravkov Technologick6funkciepripravkov Rozdeleniepripravkov Kontroln6 othzkv a rilohv Postup pri navrhovani pripravkov Technick6 a technologick6 poZiadavky Ergonomick6poiiadavky Hospodirnost'pouZitiapripravkov Technologickost'konStrukcie a kon5trukin6 r"fpoity Kontroln6 oti,zkv a rilohv Opakovanie zrikladnfch pojmov

3 3 3 4
f,

2. ZASADYKONSTRUKCIEPRIPRAVKOV

6 6 6 8
11 ll

TECHNOLOGICKEJ OPERACIE V PRIPRAVKA 3. WROBNA PRESNO,ST

3.2
3.3 3.4 3.5 4.1 4.2 4.3 4.4 4.5 4.6 4 .7 4.8 4.9 5.1 5.2 5.3 5.4

vjroby zoradenej Hodnotenie vfrobnej presnosti oper6cie

Zdroje a zloi,ky znepresilovania Vfpoity vykrytia srihrnej vfrobnej presnosti Kontroln6 otfizky a rilohy_ Odobratie stupiov vol'nosti pohybu sriiiastky Vol'ba technologickfch zrikladni. Chyby zo zhkJadovania Opieracie prvky. Chyby z ustavenia Ustavenierovinnfch pl6ch na protiroviny Ustavenievalcovjch pl6ch Ustavenie sriliastok s kuiel'ovj'm prvkom Uprany kon5trukcie strediacich iapov a tfilov Kontroln6 otinky Kontroln6 flohy Ustaveniea upnutie pripravku Zoradenie opericie v pripravku Vedenie osoqfch nistrojov Kontroln6 otirzkv a rilohv

I2 t2 15 t7
l8 21 )) 22 24 27 33 36 43 44 46 48 49 52
55

4. ASTAVENIEPOLOHY SUCIASTKYV PRIPRAVKU

5. USTAVENIEPRIPRAVKUNA STROJ. ZORADENIE OPERACIE

6. UPLNANIESUCIASTKY V PRtPRAVKU
6.1 Usporiadanieupinania 6.2 Chyby z upinania v pripravku 6.3 Obecn6sch6myupinania 6.4 Samosvornost'upinacichprvkov

6.5

mechanick6 Upinaciesyst6my

6.6 Koeficientybezpeinostiupinania 6.7 Kontroln6 otizkv a riLlohv

7 KONTROLNE TEiTY LITERATURA

58 64 66 66 67 69 73 74 83 84 85

r00

r0l

102

Autori: N6zov: Vydavatel': Podetstriin: Vydanie: Podetr1'tladkov: Form6t: Rok vydania:

Ing.Peter Monka,doc.Ing.J6nGod,CSc. Ziklady kon5trukcie vyrobypripravkov a Fakulta vyrobn;fch technol6gii Ko5ice sidlomv Pre5ove TU so Plzensk6 10,080 PreSov 01 104 prv6 50 A4 t999

rsBN 80-7099-470-3
103

rsBN 80-7099-470-3
104

l Auton : i
i Nazov:
Vydavatcl'

Podet str6n: Vydanie: Podet vjtlackov Form6t: Rok vydania:

Ing. Peter Monka,doc.Ing. JanGod.CSc. Zakladykon5trukciea vyroby pripravkov Fakultavyrobnlich technol6giil'U Kosiceso sidlo'r v presove P lzenska 10,0800 l P re S o v 104 prve 50 A4 1999

ISBN 80-7099-470-3

rsBN 80-7099-470-3