TECHNICK UNIVERZITA V KOICIACH

STROJNCKA FAKULTA
KATEDRA VROBNEJ TECHNIKY A ROBOTIKY

SSTRUNCKE STROJE
as: HROTOV, ZVISL A REVOLVEROV SSTRUHY
tudijn materil

tudijn materil bol vypracovan v rmci rieenia grantovho projektu KEGA 3/3064/05 Prprava a realizcia multimedilnych vubovch a tudijnch materilov pre odbor Vrobn technika s vyuitm technolgi a prostriedkov virtulnej reality

Sstruncke stroje Hrotov, zvisl a revolverov sstruhy

SSTRUNCKE STROJE A CENTR

Zkladnou technologickou operciou, ktor sa na sstrunckych strojoch vykonva, je sstruenie. Daj sa na nich vak vykonva aj in opercie pri otajcom sa obrobku. Na sstrunckych obrbacch centrch je mon pracova i rotujcim nstrojom pri nepohyblivom obrobku, resp. aj rotujcim nstrojom pri otajcom sa obrobku. Sstruhy spravidla rozdeujeme poda druhu obrobkov, ktor sa daj na nich obrba, poda rozsahu prc a poda charakteru obsluhy na hrotov, zvisl, revolverov, poloautomatick a automatick. Poda potu vretien mu by sstruhy jednovretenov a viacvretenov, poda potu nosiov nstrojov poznme stroje s jednm nosiom nstrojov (suportom), resp. stroje s viacermi nosimi nstrojov.

1. HROTOV SSTRUHY
Tieto stroje s prednostne uren na obrbanie dlhch valcovch obrobkov upnutch medzi hrotmi. Daj sa na nich tie obrba obrobky, u ktorch prevlda priemer nad dkou, upnut letmo na upnacej doske alebo v skuovadle. Poda rozsahu a druhu prc rozdeujeme hrotov sstruhy na univerzlne a produkn. Schematicky je univerzlny hrotov sstruh klasickej kontrukcie znzornen na obr. 1. Obrobok 1 je upnut v skuovadle 2 upevnenom na vretene, ktor je uloen vo vretenku 3 a pohan je pohonom hlavnho pohybu (elektromotor a prevodov strojenstvo pre zmenu otok vretena). Na druhom konci je obrobok podopret hrotom konka 4. Od vretena je pohan nosi nstroja - suport 5 s noom, ktor sa pohybuje pri sstruen valcovch plch pozdne (smer a) obvykle v zmysle od konka ku vretenku, pri elnom sstruen rovinnch plch priene kolmo k osi vretena (smer b). Vekos posuvu sa men zmenou prevodov v posuvovej, resp. posuvovej a zvitovej prevodovke 6. Na univerzlnych sstruhoch sa pozdnym posuvom suportu re aj zvity. Vtedy je jeho pohyb odvoden od vodiacej skrutky 7 vychdzajcej z posuvovej a zvitovej prevodovky a prebiehajcej pozd lka stroja. S vodiacou skrutkou zaber matica upevnen v suportovej skrini. Pri bench posuvoch je pohyb suportu realizovan odvaovanm pastorku uloenho v suportovej skrini po ozubenom hrebeni upevnenom na lku stroja. Otanie pastorku je odvoden od anho hriadea 8 vychdzajceho z posuvovej skrine a cez prevody ozubench kolies v suportovej skrini. Suport sa pohybuje po veden lka 9, na ktorom je aj vedenie pre konk.

Obr. 1 Principilna skica hrotovho sstruhu 2

Sstruncke stroje Hrotov, zvisl a revolverov sstruhy

Ako predstavite univerzlnych hrotovch sstruhov klasickej kontrukcie je na obr. 2 zobrazen stroj SN 32 (TRENS, a.s. Trenn).
vretenk vreteno suport

konk vodiaca skrutka

posuvov a zvitov prevodovka

an hriade

suportov skria

lko

Obr. 2 Hrotov sstruh SN 32

(TRENS, a.s. Trenn)

Charakteristick parameter a zkladn technick parametre hrotovch sstruhov Charakteristickm parametrom hrotovch sstruhov je oben priemer nad Ikom Do, ktor je definovan ako priemer krunice opsanej okolo osi sstruenia najvzdialenejm bodom upnutho obrobku, ktor sa me vone ota nad vodiacimi plochami lka (obr. 3a). Poda vekosti obenho priemeru nad lkom rozdeujeme hrotov sstruhy na mal (oben priemer 100 a 250 mm), stredn (280 a 800 mm) a vek (1000 a 4000 mm). Pretoe obrobok s priemerom Do nie je mon obrba po jeho celej dke, je pre hrotov sstruhy dleit al rozmerov parameter, a to oben priemer nad suportom Ds (obr. 3b), ktor je definovan ako priemer krunice opsanej okolo osi sstruenia najvzdialenejm bodom obrobku, ktor sa me vone ota nad prienymi saami suportu. Jeho vekos zvis od kontrukcie suportu stroja a je spravidla v rozsahu 0,5 a 0,85-nsobku obenho priemeru nad lkom. Tretm rozmerovm parametrom hrotovch sstruhov, ktor charakterizuje vekos ich pracovnho priestoru (rozmery najvieho obrobku, ktor sa d na stroji obrba), je vzdialenos hrotov Lo (obr. 3c) definovan ako najvia vzdialenos hrotu vretenka od hrotu konka pri plne zasunutej hrotovej objmke

Sstruncke stroje Hrotov, zvisl a revolverov sstruhy

(pinole) konka; konk je pri tom v pravej krajnej polohe na konci lka a jeho teleso nepresahuje vedenie na lku.

Obr. 3 Rozmerov parametre hrotovch sstruhov

Sstavu rozmerovch parametrov hrotovch sstruhov ete dopluj obrysov rozmery stroja (dka, rka a vka stroja) a vtanie vretena. Rchlostn zkladn technick parametre hrotovch sstruhov s: -1 Rozsah otok vretena [min ] (minimlne a maximlne otky vretena) a spsob zmeny otok (plynul zmena / stupovit zmena; pri stupovitej zmene je tento daj doplnen aj potom otkovch stupov, ktor sa daj na vretene nastavi). -1 Rozsah pracovnch posuvov [mm.ot vretena] pozdnych a prienych a spsob ich zmeny (plynul zmena / stupovit zmena; pri stupovitej zmene je tento daj doplnen aj potom stupov, v ktorch sa daj pozdne, resp. priene posuvy nstroja nastavi). Rozsah stpan a druhy zvitov, ktor sa daj na stroji reza (spravidla s to zvity metrick, Whitworthove, modulov a Diametral Pitch). Tento daj sa uvdza len pre univerzlne hrotov sstruhy. -1 Rchloposuvy suportu [m.min ] v pozdnom a prienom smere. Silov zkladn technick parametre hrotovch sstruhov mu by udan bu hodnotou maximlneho krtiaceho momentu na vretene [Nm], alebo 4

Sstruncke stroje Hrotov, zvisl a revolverov sstruhy

maximlnou hodnotou tangencilnej zloky reznej sily [N], resp. aj nepriamo 2 vekosou najvieho prierezu odoberanej triesky [mm ] pri sstruen. Vkonov zkladn technick parametre hrotovch sstruhov s vkon hlavnho pohonu [kW], vkony vedajch pohonov (ak s na stroji pohony posuvov rieen ako autonmne) a celkov prkon stroja [kVA]. Hmotnostn zkladn technick parametre hrotovch sstruhov s: celkov hmotnos stroja [kg], maximlna hmotnos obrobku upnutho medzi hrotmi [kg]. Pracovn monosti hrotovch sstruhov Na bench hrotovch sstruhoch je mon realizova tieto druhy prc: sstruenie vonkajch rotanch valcovch plch obrobkov s prevldajcou dkou (obr. 4a), rotanch kueovch plch (obr. 4b) alebo rotanch obecnch plch koprovanm poda ablny (obr. 4c). Na strojoch s slicovm riadenm sa kueov plochy obrbaj pomocou svislho riadenia drhy nstroja linernym interpoltorom (prpravn funkcia G01). Rovnak prce je mon vykonva aj na krtkych plochch zapichovacm spsobom tvarovm nstrojom. Plochy tch istch tvarov sa daj obrba i na krtkych obrobkoch upnutch letmo v upnacej doske alebo v skuovadle (obr. 4 d, e, f). Pomocou prdavnho zariadenia je mon sstrui aj uzavret valcov a kueov plochy obecn (nerotan napr. hranat ingoty, vaky a in - obr. 4g). Nevhodou tohto spsobu obrbania je zmena reznch uhlov, ktor sa prejavuje tm nepriaznivejie, m v rozdiel je medzi obrysovou iarou obrobku a krunicou opisujcou maximlny priemer obrobku. Prienym posuvom kolmm na os sstruenia sa vytvra rovinn eln plocha (obr. 4h). Prienym posuvom sa d tie sstrui na elnej ploche drka tvaru Archimedovej pirly. Vemi zauvanm spsobom obrbania je vroba zvitov, a to ako zvitov krtkych (napr. pre matice upevujce vntorn krky valivch losk na hriadeoch obr. 4i) alebo zvitov v maticiach (obr. 4j), tak dlhch presnch zvitov pohybovch a vodiacich skrutiek (obr. 4k). Vrtkom upnutm v pinole konka alebo na noovom driaku suportu meme vta pri otajcom sa obrobku (obr. 4 l). Tento spsob vtania je vemi presn, os diery zostva stle v osi otania obrobku, preto sa takto vtaj dlh diery naprklad do hlavn puiek a diel. Rovnakm spsobom je mon aj vyhrubova, vystruhova a vyvrtva diery. Pri vyvrtvan je vyvrtvacia ty s noom upevnen v noovom driaku suportu. Obrobok nerotanho tvaru sa upna na uholnkovej doske pripevnenej na upnacej doske sstruhu (obr. 2.4m). Na sstruhoch sa daj obrba i guov plochy vypukl (obr. 2.4 n) a vydut (obr. 2.4o), a to bu pomocou prpravku (na strojoch klasickch), alebo pomocou svislho riadenia drhy nstroja kruhovm interpoltorom (stroje s slicovm riadenm - prpravn funkcie G02 a G03). Vetky vyie uveden opercie sa daj realizova iba na sstruhoch univerzlnych, ktor maj potrebn irok rozsah otok vretena a posuvov a ktor s vybaven vodiacou skrutkou pre rezanie dlhch zvitov pohybovch skrutiek. Obvykle sa na nich daj reza vetky druhy zvitov (modulov zvity zvitoviek, zvity Whitworthove, Diametral Pitch a Circular Pitch a tzv. divok zvity s ubovonm stpanm, ak s potrebn naprklad pri vrobe nstrojov). 5

Sstruncke stroje Hrotov, zvisl a revolverov sstruhy

Obr. 4 Zkladn pracovn monosti hrotovch sstruhov

Sstruncke stroje Hrotov, zvisl a revolverov sstruhy

V dielach sa asto vyuvaj sstruhy zjednoduen, tzv. produkn bez vodiacej skrutky a so zenm rozsahom otok vretena a posuvov. Stroje tohto druhu s lacnejie a ekonomicky vhodnejie, pretoe rezanie dlhch zvitov sa vyskytuje v benej strojrskej vrobe iba zriedka (na opercie rezania zvitov na univerzlnych sstruhoch pripadaj iba 2 a 3 % celkovho pracovnho asu stroja). Krtke zvity sa na produknch sstruhoch daj reza bu pomocou pecilneho prdavnho prstroja alebo, ak maj pozdne posuvy selnej hodnoty zhodn s vekosami stpan normalizovanch metrickch zvitov, daj sa reza zvity rovnakm spsobom, ako sa pozdne sstru. Na strojoch s slicovm riadenm sa re zvity s vyuitm viazania otania vretena a posuvu nstroja rchlostnou interpolciou (prpravn funkcia G33). Kontrukcia hrotovch sstruhov Kontrukn rieenie klasickch hrotovch sstruhov je zrejm z obrzkov 1 2. Na lku sstruhu sa nachdza vretenk, suport a konk. Vo vretenku je uloen pracovn vreteno, ktor obrobku udeuje rotan pohyb. Vreteno je spravidla dut, t.j. m vtanie, cez ktor je mon zavies napr. ty, ktor sa m obrba. Koniec pracovnho vretena je upraven pre uloenie a upevnenie skuovadiel alebo upnaov rznych druhov. Do kueovej dutiny prednho konca vretena sa vklad upnac hrot sstruhu. Vreteno je pohan hlavnm pohonom s monosou plynulej, alebo stupovitej zmeny otok. Suport sstruhu sa sklad z hlavnch (pozdnych) san, z prienych san a z noovch (hornch) san s noovou hlavou (obr. 5). Suporty vekch hrotovch sstruhov maj na prienych saniach uloen horn pozdne sane (pomocou nich sa re na obrobkoch krtke zvity) a na nich s uloen priene noov sane (pomocou nich sa nastavuje hrbka triesky). Suport sa pohybuje po vonkajch vodiacich plochch lka bu rune, alebo pomocou anho hriadea resp. vodiacej skrutky, ktor s pohan od pracovnho vretena.
noov sane priene sane pozdne sane noov driak

z2

e L P c

z4 z3 z1 b a
suportov skria

Obr. 6 Prevody v suportovej skrini

Obr. 5 Kontrukcia suportu

Sstruncke stroje Hrotov, zvisl a revolverov sstruhy

Vekos posuvu, resp. stpanie rezanho zvitu sa nastavuj pomocou prevodov v suportovej a zvitovej prevodovke a s odvoden od otok vretena kinematickou vzbou na niektor z hriadeov pohonu hlavnho pohybu, ktor je s vretenom spojen kontantnm prevodom. Na strojoch klasickej kontrukcie je mon len stupovit zmena posuvov. Pomocou prevodov v posuvovej a zvitovej prevodovke sa prakticky nastavia otky anho hriadea, resp. vodiacej skrutky na urit hodnotu a tieto sa potom prevodmi v suportovej skrini transformuj na priamoiary pohyb suportu. Suportov skria je namontovan na suporte. Zvonku m obslun asti, napr. pky, run koleso. Prevody vstavan v suportovej skrini pre zmenu rotanho pohybu anho hriadea na pozdny a prieny posuv s zobrazen na obr. 6. Otanie anho hriadea a sa pomocou zvitovky b prenaj na zvitovkov koleso c, s ktorm je spojen ozuben koleso z1. Pka d je v polohe L. Vkyvn ozuben koleso z2 zaber s kolesom z3. Koleso z4 je nasaden na tom istom hriadeli a zaber s ozubenm hrebeom e. Odvaovanm pastorka z4 po hrebeni e sa transformuje rotan pohyb anho hriadea na pozdny posuv suportu. Pre odvodenie prieneho posuvu sa prestav pka d do polohy P. Koleso z2 je potom v zbere s ozubenm kolesom nasadenm na vodiacej skrutke pre prieny posuv prienych san suportu. Vodiaca skrutka sa pouva len na sstruenie zvitov. Svoj rotan pohyb dostva tie od hlavnho pohonu a transformcia na priamoiary pohyb suportu sa uskutouje pomocou dvojdielnej (delenej) matice (obr. 7). V polohe a je matica zovret, pohyb sa prena z vodiacej skrutky na suport. V polohe b je matica rozovret, prenos pohybu je preruen. Pozcia c predstavuje sstavu vmennch ozubench kolies, ktor sa vyuva pri nhone prevodov v posuvovej a zvitovej prevodovke pri rezan takch zvitov, ktorch potreba vo vrobe nie je ben. Vmenn ozuben koles s sasou prsluenstva dodvanho k stroju a ich pouitie znane zjednodu vntorn truktru posuvovej a zvitovej prevodovky.

a a

b Obr. 7 Odvodenie pohybu suportu od vodiacej skrutky Konk (obr. 8) sa pouva ako opierka pri sstruen dlhch siastok. Pri vtan, vyhrubovan a vystruhovan sa do upnaj nstroje. Konk mono na lku sstruhu posva po vntornch vodiacich plochch a pomocou podloky 1 so skrutkou 2 a rukovou 3 na konku zaisti jeho polohu. K posvaniu hrotovej objmky 4 (pinoly) sa pouva skrutka 5 s runm kolieskom 6. Hrotov objmka 8

Sstruncke stroje Hrotov, zvisl a revolverov sstruhy

konka sa zaisuje (spevuje) skrutkou s rukovou 7. Na vekch hrotovch sstruhoch sa prestavovanie konka a jeho hrotovej objmky uskutouje elektromechanicky, prpadne pneumaticky alebo hydraulicky.
7 5

3 1 2

Obr. 8 Kontrukcia konka

Obr. 9 Lko sstruhu

Obr. 10 Mstik na lku hrotovho sstruhu

Na lku sstruhu s uloen vetky hlavn asti stroja. Lko strojov malch a strednch vekost je uloen na nohch sstruhu. Suport a konk sa pohybuj po veden (vodiacich plochch) lka. Tieto vedenia maj vinou prizmatick (strechovit) tvar (obr. 2.9), ale mu by aj kombinovan s plochmi. Lka strojov klasickej kontrukcie maj vodiace plochy vo vodorovnej rovine. Aby bolo mon sstrui aj siastky vch priemerov, s niektor lka hrotovch sstruhov kontruovan tak, e maj v asti blzko vretenka tzv. prelomenie, do ktorho obrobok vstupuje. Toto prelomenie sa zakrva vyberatenm mstikom m (obr. 10)

Hrotov sstruhy s slicovm riadenm maj spravidla kontrukn rieenia in ako stroje klasick. Prslun odlinosti bud podrobnejie popsan v asti Sstruncke stroje poloautomatick a automatick sstruhy a sstruncke centr.

Sstruncke stroje Hrotov, zvisl a revolverov sstruhy

2 ZVISL SSTRUHY
Zvisl sstruhy (karusely) sa pouvaj na obrbanie rozmernch a akch obrobkov, u ktorch priemer prevlda nad dkou a ktorch upnutie na vodorovnch sstruhoch by bolo vzhadom na ich vek hmotnos akopdne. Je mon na nich realizova nasledujce opercie: sstruenie plch valcovch, kueovch a rovinnch, vyvrtvanie plch valcovch a kueovch a rezanie zvitov. Stroje mench vekost bvaj vybaven revolverovou hlavou s niekokmi nstrojmi, take sa na nich d postupne obrba rznymi nstrojmi, podobne ako na revolverovch sstruhoch. Pomocou prdavnch zariaden mono na nich aj obra, frzova a brsi. Vina zvislch sstruhov je dnes vybaven slicovm riadenm a automatickou vmenou nstrojov (aj s vlastnm rotanm pohybom niektorch nstrojov), o umouje komplexn obrobenie akch obrobkov zloitch tvarov pri jednom upnut. Charakteristick parameter a zkladn technick parametre zvislch sstruhov Vekos zvislch sstruhov je charakterizovan najvm priemerom sstruenia Do, ktor je definovan ako priemer sstruenia pri bonom suporte v krajnej zasunutej polohe. Tento charakteristick parameter dopa najvia vzdialenos medzi upnacou doskou a noovm driakom prienikovho suportu, tzv. najvia vka sstruenia Ho. Pomer najvej vky sstruenia k najviemu obenmu priemeru je v rozsahu 0,5 a 0,9 a zvis od kontrukcie stroja. Pre stroje s odsvatenm stojanom, prpadne celm portlom alebo otonou upnacou doskou, je dleit al rozmerov parameter, ktorm je maximlny priemer sstruenia do stredu upnacej dosky. alie zkladn technick parametre zvislch sstruhov s: priemer upnacej -1 dosky [mm] a jej maximlne zaaenie [kg], rozsah otok upnacej dosky [min ] a spsob ich zmeny (plynul / stupovit), vkon hlavnho pohonu [kW], maximlne prestavenie (pojazd) prienika a suportov [mm], vsuv mkadla [mm], naklopenie mkadiel prienikovch a bonch suportov [ rozsah rchlost ], -1 -1 pracovnch posuvov [mm.min ] a rchloposuvy [m.min ] suportov a mkadiel, maximlny krtiaci moment na otonom stole [Nm], celkov prkon stroja [kVA], obrysov rozmery [mm] a celkov hmotnos stroja [kg].

Kontrukn rieenia zvislch sstruhov Zvisl sstruhy z hadiska kontruknho rozdeujeme na jednostojanov a dvojstojanov. Stroje jednostojanov do obenho priemeru Do = 1600 mm sa stavaj so zadnm stojanom stojan je za obrobkom (obr. 11 a 12). Stroj pozostva zo stojanu, prienika a lka s otajcim sa stolom s upnacou doskou (na stroji pln funkciu vretena). Na prieniku je prienikov suport a na pravej asti stojanu je bon suport. Prienik je krtky a uloen je na stojane na troch vodiacich plochch. Toto usporiadanie umouje riei kontrukciu stojanu s vekm prierezom a teda s vysokou tuhosou v ohybe aj krten.

10

Sstruncke stroje Hrotov, zvisl a revolverov sstruhy

mkadlo

prienikov suport

prienik

revolverov hlava

bon suport

upnacia doska

a) Obr. 11 Jednostojanov zvisl sstruh so zadnm stojanom a) principilna skica b) axonometrick pohad

b)

Obr. 12 Zvisl sstruh SKIQ 12

(TOSHULIN, a.s. Huln, R)

Obr. 13 Zvisl sstruh MCSKJ 100-180 B

(KD Blansko Strojrny, a. s., R)

11

Sstruncke stroje Hrotov, zvisl a revolverov sstruhy

V pdesiatych rokoch 20. storoia zaala franczska firma Berthiz vyrba jednostojanov zvisl sstruhy s bonm stojanom stojan je veda (zboku) obrobku (obr. 13 a 14). Prienik tchto strojov je sce veden na stojane iba na dvoch vedeniach a stojan je nepriaznivo namhan na ohyb a krtenie, ale oton stl alebo stojan stroja sa daj na pojazde odsun a tm sa dosiahne rozrenie pracovnho rozsahu stroja. Stroje tejto kontrukcie sa dnes stavaj a do maximlneho priemeru sstruenia 18 000 mm pri sasnej monosti sstruenia do stredu upnacej dosky 10 000 mm, o v minulosti bolo mon len na dvojstojanovch strojoch. Ukka takhoto stroja je na obr. 13, priom maximlna hmotnos obrobku, ktor je mon na tomto stroji obrba je a 450 000 kg. Principilna skica jednostojanovho sstruhu s bonm stojanom je zobrazen na obr. 14.
prienikov suport stojan

prienik bon suport mkadlo stl

Obr. 14 Jednostojanov zvisl sstruh s bonm stojanom

Dvojstojanov zvisl sstruhy (obr. 15) sa stavaj pre vek oben priemery, obvykle od najvieho obenho priemeru 1 600 mm a do 18 000 mm. Oba stojany tchto strojov s v hornej asti spojen priekou, m je vytvoren tuh uzavret rmov kontrukcia. Zvisl sstruhy vekch rozmerov (od najvieho obenho priemeru 9 m) sa stavaj s pojazdnm portlom (obr. 16) kvli uaheniu manipulcie s obrobkom a zveniu pracovnho rozsahu (napr. na stroji s priemerom stola 9000 mm je mon sstrui aj priemery 12 000 mm a na stroji s priemerom stola 18 000 mm a priemery 24 000 mm). Mus sa vak pota s tm, e sa noe pri vysunutom portli nedostan a do osi obrobku. Dvojstojanov zvisl sstruhy vekch rozmerov klasickej kontrukcie s vemi ak a drah stroje. Preto je snaha ich kontrukciu zjednodui, hoci aj za cenu uritho zmenenia ich pracovnho rozsahu. Kontrukcii takchto strojov hovorme mostov. Na obr. 17 je schematick nrt stroja mostovej kontrukcie SK 125 (koda Plze) s najvm priemerom sstruenia 12 500 mm. Stojany stroja s zostaven na poiadanie zkaznka z potrebnho potu dielcov poda vky obrobku. Prienik sa montuje na horn plochy takto zostavench stojanov. Stl zobrazenho stroja m priemer 8 000 mm, obrobky vch priemerov sa upnaj na vysunut radilne ramen upevnen na stole. 12

Sstruncke stroje Hrotov, zvisl a revolverov sstruhy

prieka

a) b) Obr. 15 Dvojstojanov zvisl sstruh a) principilna skica b) axonometrick pohad

Obr. 16 Dvojstojanov zvisl sstruh s pojazdnm portlom

Obr. 17 Dvojstojanov zvisl sstruh mostovej kontrukcie

Obr. 18 Dvojstojanov zvisl sstruh SKD 50 C NC

(KD Blansko Strojrny, a. s., R)

13

Sstruncke stroje Hrotov, zvisl a revolverov sstruhy

Na obr. 18 je zobrazen dvojstojanov zvisl sstruh SKD 50 C NC s maximlnym priemerom sstruenia 5 300 mm, maximlnou vkou sstruenia nad upnacou doskou 4 000 mm a maximlnym zaaenm upnacej dosky 100 000 kg. Zvisl sstruhy, ktor sa v sasnosti vyrbaj, s prakticky vetky vybaven slicovm riadenm a tomu je prispsoben aj ich kontrukcia. Vetky pohybov osi stroja s teda rieen s autonmnym pohonom, otky stola a posuvy suportov a mkadiel s plynulou zmenou. Oton stoly strojov vch priemerov s uloen hydrostaticky. Stoly strojov najvch rozmerovch kategri s rieen ako delen, t.j. s vntornou asou a vonkajou medzikruhovou asou (obr. 19). Obe asti sa mu ota bu spolone, alebo kad zvl, a to aj rznymi otkami. Ak je otanie stola sasne rieen ako jedna z riadench os stroja, me sa stl polohova v ubovonej polohe, o umouje na nepohyblivom obrobku realizova opercie s osovmi, resp. frzovacmi nstrojmi, m sa z pvodnho jednoprofesnho stroja prakticky stva obrbacie centrum.

Obr. 19 Delen stl vekch zvislch sstruhov

3. REVOLVEROV SSTRUHY
S uren hlavne pre vrobu siastok v mench a strednch srich, vyadujcich k obrobeniu v poet nstrojov. Nstroje sa na nich upnaj v driakoch (pre jeden alebo viac nstrojov) do upnacch dier revolverovej hlavy. Ide predovetkm o nstroje na obrbanie povrchov a nstroje na opracovanie dier. Siastky sa obrbaj pri jednom upnut postupnm pouitm nstrojov v jednotlivch polohch hlavy. Voi hrotovm sstruhom maj revolverov sstruhy prednos rchleho a presnho nastavenia nstroja vzhadom k upnutmu obrobku, monos obrbania niekokmi nstrojmi sasne, popr. i pri sasnej prci revolverovej hlavy a prienych suportov. Na revolverovch sstruhoch mono sstrui pozdne aj priene a v osi obrobku vta, vyvrtva, vystruhova, reza zvity a pod. Vchodiskovm obrbanm materilom je bu tyov materil, ktor prechdza dutm vretenom a upna sa do klietin, alebo nm s vkovky, vlisky a odliatky upnan do skuovadla. Pracovn cyklus nstrojov riadi obsluha stroja, alebo je pracovn cyklus automatizovan. Vtedy sa stroj zorauje pred samotnm obrbanm celej dvky siastok tak, aby po odsunut suportu s revolverovou hlavou z rezu samoinne prebehli tieto kony: 1. uvon sa zaistenie revolverovej hlavy, 2. revolverov hlava sa pooto o rozstup, 3. revolverov hlava sa zaist. Radenie otok a posuvov bva u niektorch strojov ovldan predvobou alebo je riaden programom. Revolverov sstruhy mu by tie vybaven slicovm riadenm. 14

Sstruncke stroje Hrotov, zvisl a revolverov sstruhy

Charakteristick parameter a zkladn technick parametre revolverovch sstruhov Charakteristickm parametrom revolverovch sstruhov, tak ako aj vetkch ostatnch strojov, ktor s uren na opracovanie tyovho materilu, je tzv. priemer priechodzieho materilu Dp, ktor je definovan ako najv priemer tye, ktor prejde vtanm vretena. Poda vekosti tohto priemeru revolverov sstruhy rozdeujeme na mal (Dp 12; 25 mm), stredn (Dp 32; 63 mm) a vek (Dp 80; 315 mm). Pretoe na tchto strojoch mono obrba aj prrubov siastky upnut v skuovadle, alm dleitm rozmerovm parametrom revolverovch sstruhov je najv priemer obrobku upnutho v skuovadle Ds, ktor bva v rozmedz 3 a 5-nsobku priemeru Dp. Maximlny priemer obrobku, ktor sa d na stroji obrba udva oben priemer nad lkom Do definovan rovnako ako u hrotovch sstruhov (spravidla je rovn dvojnsobku priemeru Ds). Ostatn zkladn technick parametre s prakticky zhodn s parametrami hrotovch sstruhov (rozsah otok, rozsah posuvov at.).

Kontrukn rieenia revolverovch sstruhov Typickm znakom pre revolverov sstruhy je nosi nstrojov revolverov hlava. Poda polohy jej osi otania rozoznvame revolverov sstruhy s vodorovnou osou hlavy, so zvislou osou hlavy a so ikmou osou hlavy. Revolverov sstruhy s vodorovnou osou revolverovej hlavy (obr. 20) maj spravidla revolverov hlavu s 8 zkladnmi (vmi) a 8 vedajmi upnacmi dierami pre driaky nstrojov. Pouvaj sa na nich iba jednoduchie driaky, pretoe mu vyplni iba priestor valca, ktorho zkladou je revolverov hlava. Preto sa tieto stroje pouvaj predovetkm na obrbanie siastok z tyovho materilu alebo pre jednotliv siastky upnut v skuo-vadle, ktorch priemer je najviac 3 a 4 krt v, ne je priemer Dp. Vek poet nstrojov v revolverovej hlave umouje vrobu i vemi zloitch siastok. Nstroje v revolverovej hlave mu vykonva jednak pohyb pozdny, jednak oton pri natan revolverovej hlavy, vyuvan pre zapichovanie, sstruenie mench elnch plch a upichovanie. Preto tieto stroje nemusia by vybaven prienymi suportami. Pokia nimi vybaven s, je to pre dosiahnutie vch vkonov pri upichovan a vyuvaj sa tie naprklad pre upnanie irokch tvarovch noov. Revolverov sstruhy so zvislou osou revolverovej hlavy (obr. 21) s univerzlnejie a technologicky vhodnejie. Pri vetkch vekostiach obrobku sa u nich daj vyui vetky nstrojov polohy. Revolverov hlava je spravidla pbok (ojedinele kruhov) a m na kadom boku upnaciu dieru pre noov driak. Nstroje v tejto hlave nemu vykonva prieny pohyb, preto tieto stroje musia by vybaven jednm alebo dvoma prienymi suportami. Koncepcia zvislej revolverovej hlavy je vhodn, pretoe umouje usporiadanie nstrojov vo vekom priestore a daj sa poui i zloit nstroje. Na revolverovch sstruhoch so zvislou osou hlavy sa obrbaj prrubov siastky, vkovky, odliatky a pod. Obrobok sa upna najastejie do univerzlnych skuovadiel ovldanch rune, pneumaticky,

15

Sstruncke stroje Hrotov, zvisl a revolverov sstruhy

hydraulicky, alebo elektricky. Tieto stroje sa vyrbaj, spravidla na prianie zkaznka, i pre obrbane obrobkov z tyovho materilu.
revolverov hlava

a)

b) Obr. 20 Revolverov sstruh s vodorovnou osou revolverovej hlavy a) principilna skica b) axonometrick pohad

prieny suport skuovadlo suport s revolverovou hlavou

a)

b) Obr. 21 Revolverov sstruh so zvislou osou revolverovej hlavy a) principilna skica b) axonometrick pohad

16