Obsah

OBSAH

VOD

POUIT OZNAENIA A VELIINY

1 ZSADY TVORBY TECHNICKEJ DOKUMENTCIE A DIMENZOVANIA SIASTOK

1.1 Technick dokumentcia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
1.1.1 Vrobn dokumentcia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
1.1.2 Technologick dokumentcia . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
1.1.3 Technick normy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
1.2 Zobrazovanie siastok pomocou kolmho (ortografickho) zobrazovania a
axonometrickho zobrazovania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
1.3 Kontrukn materily a ich vlastnosti . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
1.4 Zkladn druhy namhania . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
1.5 Dimenzovanie staticky namhanch ast strojov . . . . . . . . . . . . . . .
1.5.1 Dimenzovanie siastok pri jednoosovej naptosti . . . . . . . . . .
1.5.2 Dimenzovanie siastok pri viacosej naptosti . . . . . . . . . . . .
1.5.3 Pevnostn hypotzy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
1.6 Dimenzovanie ast strojov pri premenlivom namhan . . . . . . . . . . .
1.7 Tvarov a navov pevnos . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
1.8 Miera bezpenosti siastky pri cyklickom namhan . . . . . . . . . . . .
1.9 Kontaktn nava povrchu siastok . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

18
20
23
26
27
27
28
30
33
38
38

2 SPJANIE STROJOVCH SIASTOK

2.1 Skrutkov spoje . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
2.1.1 Silov pomery na skrutke, samosvornos a innos skrutky
2.1.2 Skrutkov spoje bez predptia . . . . . . . . . . . . . . . .
2.1.3 Prdavn namhanie skrutky na ohyb . . . . . . . . . . . .
2.1.4 Poistenie skrutiek a matc . . . . . . . . . . . . . . . . . .
2.1.5 Skrutkov spoje s predptm . . . . . . . . . . . . . . . . .
2.1.6 Vrubov inky v skrutkovom spoji . . . . . . . . . . . . .
2.1.7 Vplyv trvalej deformcie a teploty na zmenu predptia . .
2.1.8 Skrutky namhan silou kolmou na os skrutky . . . . . . .
2.1.9 Pohybov skrutky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
2.2 Spojovacie kolky . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
2.2.1 Pevnostn kontrola kolkov . . . . . . . . . . . . . . . . . .
2.3 Spojovacie apy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
2.3.1 Dimenzovanie a kontrola apov . . . . . . . . . . . . . . .
2.4 Spojovacie kliny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
2.4.1 Pozdne kliny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
2.4.2 Priene kliny . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
2.5 Spojovacie per . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
2.5.1 Nvrh a pevnostn kontrola perovho spojenia . . . . . . .
2.6 liabkov spoje . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .

40
40
41
45
46
47
50
57
58
60
62
66
68
70
71
72
72
74
74
76
77

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

9
9
10
13
14

2.7
2.8
2.9
2.10
2.11
2.12
2.13

2.6.1 Spojenie s rovnobokm liabkovanm

2.6.2 Spojenie s evolventnm liabkovanm
2.6.3 Spojenie s jemnm liabkovanm . . .
Hranolov spojenie . . . . . . . . . . . . . .
Zvern spojenie . . . . . . . . . . . . . . . .
Nalisovan spojenie . . . . . . . . . . . . . .
Nitovan spoje . . . . . . . . . . . . . . . .
Zvran spoje . . . . . . . . . . . . . . . . .
Spjkovan spoje . . . . . . . . . . . . . . .
Lepen spoje . . . . . . . . . . . . . . . . .

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

3 ASTI NA PRENOS OTAVHO POHYBU

3.1 Zkladn pojmy . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.2 Osi a hriadele . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.3 Vpoet hriadeov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.3.1 Kontrukn nvrh a pevnostn kontrola hriadeov
3.3.2 Kontrola hriadea na navu . . . . . . . . . . . . .
3.3.3 Kontrola priehybu a torznej tuhosti . . . . . . . . .
3.4 Kritick otky hriadeov . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.5 Materil os a hriadeov . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
3.6 Modelovanie a vpotov metdy . . . . . . . . . . . . . .
4 HRIADEOV SPOJKY
4.1 Zkladn rozdelenie hriadeovch spojok
4.2 Mechanick spojky neovldan . . . . . .
4.3 Neprun spojky vyrovnvacie . . . . . .
4.4 Prun spojky vyrovnvacie . . . . . . .
4.5 Mechanick spojky ovldan . . . . . . .
4.6 Samoinn mechanick spojky . . . . . .
5 ZKLADY TRIBOLGIE
5.1 Trenie a energetick straty trenm v
5.2 Klzn a valiv trenie . . . . . . . .
5.2.1 Klzn (mykov) trenie . . .
5.2.2 Valiv trenie . . . . . . . . .
5.3 Proces opotrebovania . . . . . . . .

.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.

tribologickch systmoch
. . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . .

6 KLZN A VALIV ULOENIE

6.1 Klzn loisk . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
6.1.1 Radilne klzn loisk . . . . . . . . . . . . .
6.1.2 Axilne klzn loisk . . . . . . . . . . . . . .
6.1.3 Loiskov materily . . . . . . . . . . . . . . .
6.1.4 Mazanie klznch losk a mazacie systmy . .
6.2 Valiv loisk . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
6.2.1 Kontrukcia a pouitie valivch losk . . . . .
6.2.2 Hlavn rozmery a oznaovanie valivch losk
6.2.3 Va vo valivch loiskch . . . . . . . . . . .
6.2.4 Kinematika valivch losk . . . . . . . . . . .
6.2.5 Vpoet valivch losk . . . . . . . . . . . . .

.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

77
79
81
81
82
88
98
102
118
122

.
.
.
.
.
.
.
.
.

126
. 126
. 126
. 128
. 130
. 131
. 133
. 135
. 138
. 138

.
.
.
.
.
.

139
. 140
. 142
. 146
. 151
. 154
. 159

.
.
.
.
.

164
. 165
. 166
. 166
. 172
. 174

.
.
.
.
.
.
.
.
.
.
.

178
. 178
. 179
. 196
. 197
. 199
. 203
. 205
. 211
. 212
. 213
. 217

6.2.6
6.2.7
6.2.8
6.2.9
6.2.10

Medzn frekvencia otania . . .

Trec moment valivho loiska . .
Zsady kontrukcie uloenia . . .
Mazanie a tesnenie valivch losk
Licovanie valivch losk . . . . .

LITERATRA

.
.
.
.
.

.
.
.
.
.

.
.
.
.
.

.
.
.
.
.

.
.
.
.
.

.
.
.
.
.

.
.
.
.
.

.
.
.
.
.

.
.
.
.
.

.
.
.
.
.

.
.
.
.
.

.
.
.
.
.

.
.
.
.
.

.
.
.
.
.

.
.
.
.
.

.
.
.
.
.

.
.
.
.
.

.
.
.
.
.

.
.
.
.
.

225
226
228
229
230
232

VOD
Predmet asti a mechanizmy strojov m na strojnckych fakultch nezastupiten
miesto v tudijnch programoch pre vchovu strojnch ininierov, pretoe syntetizuje a
aplikuje teoretick poznatky z technickej mechaniky, nuky o materiloch, prunosti a
pevnosti, matematiky a alch vied pri navrhovan a dimenzovan ast a mechanizmov
strojov.
V predmete asti a mechanizmy strojov s obsiahnut overen poznatky, metdy a
sksenosti zskan pri stavbe strojov v minulch rokoch ako aj najnovie vedeck poznatky
a metdy projektovania a kontruovania mechanizmov strojov s potaovou podporou.
Naliehav potreba uebnch textov z predmetu asti a mechanizmy strojov na
Trenianskej univerzite sa doteraz pokrvala skriptami a uebnicami z inch strojnckch
faklt na Slovensku a v eskej republike a prostrednctvom internetu. Najlepie rieenie
pre pokrytie pecifickch potrieb naej univerzity je vydanie vlastnej tudijnej literatry.
Koncepcia tejto publikcie je volen tak, e cel obsah uebnej ltky je rozdelen do
tmatickch celkov logicky lenench tak, ako sa konaj prednky a odborn seminre
na Fakulte pecilnej techniky, o je ben a obvykl aj na inch technickch univerzitch
u ns i v zahrani. Rozsah a hbka ltky jednotlivch tmatickch celkov je nastaven
pre kontrukn tudijn odbory ininierskeho tdia. Obsahovo je zameran na zkladn
vybran problmov okruhy ast strojov, ktor sa montuj do funknch celkov.
Tto publikcia je dielom autorskho kolektvu, pretoe mnostvo a nronos poznatkov predmetu vyaduje uiu pecializciu pracovnkov katedier, lebo ako celok presahuje
kapacitu jednotlivca.
V publikcii autori pouili vek poet obrzkov, o zvyuje nzornos a uahuje
tdium odbornho textu. Predloen uebnica je uren predovetkm tudentom ininierskeho a doktorandskko tdia Fakulty pecilnej techniky Trenianskej univerzity,
ale me dobre posli aj ininierom kontruktrom v priemysle a na vskumnch
pracoviskch.
Autori pri zostavovan tejto publikcie boli veden silm, aby sa stala praktickou
pomckou jej uvateov a aby prispela k prehbeniu odbornch vedomost. Autori bud
van za prpadn vecn pripomienky, ktor by umonili zvi kvalitu publikcie.
Autori akuj touto cestou recenzentom za odborn posdenie rukopisu a cenn pripomienky ktormi prispeli ku kvalite diela.

Jednotliv kapitoly a ich asti spracovali:

doc. Ing. Alojz iaik, CSc. as: 2, 5, 6.1
doc. Ing. Oto Barbork, PhD. as: 1.1, 1.2
doc. Ing. Miloslav Filo, CSc. as: 1.3, 1.6, 1.7, 1.8, 1.9
Ing. Duan Lahuk, CSc. as: 3, 4
Ing. Jozef Bucha as: 1.4, 1.5, 6.2

Recenzenti:
prof. Ing. Peter Deme, CSc., TU Koice
doc. Ing. Ivan Juro, CSc.

POUIT OZNAENIA A VELIINY

b
mm, m
d, D
mm, m
e
mm
e
mm, m
f
f
m
f
mm, m
g
m s2
i
i
k
k
l
mm, m
m
kg
n
p
Pa
q
qA
Pa
r, R
mm, m
r, p
s
mm, m
s, l
m
t
s
A
J
C
N m1
C
N
E
MPa
F
N
Ft
N
Fo
N
Fv
N
G
MPa
G
N
I
kg m2
Ip
kg m2
J
m4
Jp
m4
L10
106 otok
L
m
M
Nm
Mt
Nm
N
P
W, kW
P , Pa , Pr N
Q
J
Re
Pa, MPa

rka
priemer, rozostupovej krunice
rameno valivho otvoru
excentricita
sinite trenia, charakter trenia
inn plocha liabkov na jednotku dky
deformcia
tiaov zrchlenie
celkov poet valivch teliesok a pod.
prevodov pomer
kontanta, sinite
celkov miera bezpenosti
dka
hmotnos
poet
tlak
sinite vrubovej citlivosti
plon zaaenie
polomer krunice, valca, apu a pod.
sinite asymetrie zaovho cyklu
deformcia, stlaenie
dka drhy
as
prca
kontanta tuhosti
zkladn dynamick nosno loiska
modul prunosti v ahu alebo tlaku
sila
sila obvodov, sila tangencilna, sila mykov
sila predptia, osov sila
vsledn sila
modul prunosti myku
tiaov sila
moment zotrvanosti
polrny moment zotrvanosti
kvadratick (osov) moment prierezu
polrny (kvadratick) moment prierezu
zkladn trvanlivos valivho loiska
dka
moment
trec moment
poet cyklov
vkon
ekvivalentn dynamick zaaenie valivch losk
teplo
medza klzu v ahu

Ret
Rm
S, A
T , C, K
V
W
X
X, Y , Z

Pa, MPa
MPa
m2
teplota
m3
m3
mm
Pa s
kg m3
Pa, MPa
Pa, MPa

rad s1 ,s1
-

medza klzu v tlaku

medza pevnosti v ahu
plocha, plon obsah
objem
prierezov modul
sinite radilneho zaaenia valivho loiska
zloky velin, napr. sily v smere osi
sinite koncentrcie
sinite vrubu
priemer dotykovej plky
skos
pomern predenie (deformcia)
relatvna excentricita apu loiska
dynamick viskozita maziva
innos
Poissonovo slo
hustota
normlov naptie
tangencilne (mykov) naptie
trec uhol, uhlov sradnica, uhol skrtenia
sinite citlivosti materilu
uhlov rchlos
set

Index dolu
a
dov, D
h
m
k
o
r
C
E
max

amplitda, axilny
dovolen hodnota
horn hodnota
medza pevnosti, medzn poet
krtenie, kinetick
ohyb
radilny
medza navy
mdeza mernosti
maximlna hodnota
normlov namhanie
namhanie mykov

ZSADY TVORBY TECHNICKEJ

DOKUMENTCIE A DIMENZOVANIA
SIASTOK

Sasn vysok poiadavky na vkonnos, spoahlivos, dizajn, funknos, ekologick

nezvadnos a efektvnos vrobkov v shrne uruj ich itkov hodnotu a cenu.
O tchto vlastnostiach sa rozhoduje vo vznamnej miere u v predvrobnch etapch
pri tvorbe vrobnej dokumentcie.
Kontruktri pre kad siastku osobitne zvl uruj jej materil, tvar a rozmery,
akos povrchu funknch plch a vykonvaj kontroln vpoty siastky na pevnos, tuhos a na kmitanie. Pri tejto prci sa vyuvaj najnovie poznatky z nuky o materiloch,
prunosti a pevnosti, technickej mechaniky, matematiky a fyziky.
Pri dimenzovan siastok a kontrukci staticky namhanch, s vpotov postupy
in ako pri siastkach a kontrukcich namhanch premenlivm zaaenm.

1.1

Technick dokumentcia

Technick dokumentcia je systematicky lenen a pln sbor grafickch, textovch,

prp. alch zvznch dokladov, ktor shrnne umouj postupne realizova vetky
fzy vroby uritho vrobku.
Je teda popri vpotovej asti navrhovania siastok a celkov nepostrdaten.
Neoddelitenou sasou technickej dokumentcie s i prevdzkov, montne, opravrensk a revzne predpisy.
Rozsah a zloitos TD zvis na vyhotoven, poadovanch vlastnostiach a zloitosti
vrobku.
Druhy technickej dokumentcie
Vrobn dokumentcia obsahuje informcie technologickho a kontruknho
charakteru, ktor umouj opakovatenos vroby siastky alebo systmu.
Prevdzkov dokumentcia bva asto textovho typu a definuje oblas a
hranice prevdzkovch podmienok, vrtane kontrolnch, revznych a drbrskych
prc.
Montna dokumentcia sa spracovva vtedy, ke zloitos vrobku alebo zariadenia vyaduje pri monti dodranie uritho definovanho postupu, Jej vkresov as obsahuje najm pripojovacie rozmery a priestorov urenie polohy vrobku
alebo zariadenia.
Obchodno-technick dokumentcia zoznamuje obchodnch partnerov so zkladnmi obchodno-ekonomickmi parametrami ponkanho vrobku alebo zariadenia. Je kladen draz na grafick spracovanie a nzornos. Sem patr i katalg
nhradnch dielov.

Tabuka 1.1: Klasifikcia technickej dokumentcie

1.1.1

Vrobn dokumentcia

Kontrukn dokumentcia
Vytvra ju spravidla tvoriv skupina pracovnkov. Cieom kontruknej prce je formou technickch dokladov (vkresy, vpoty, diagramy, . . .) jednoznane definova
tvar,
rozmery a ich tolerancie,
materil,
vlastnosti vrobkov alebo zariaden.

10

Druhy kontruknej dokumentcie (definuje norma STN 01 3102)

Jedn sa o sbor grafickch a textovch dokumentov, ktor poda elu bu jednotlivo
alebo spolone s inmi dokumentmi uruj zloenie a usporiadanie vrobku a obsahuj
nutn daje k jeho vvoju, vrobe, kontrole, preberaniu, prevdzke a opravm.
Tabuka 1.2: Druhy kontruknej dokumentcie
Nzov
dokumentu
Vkres siastky
Vkres celku
Montny vkres
Vkres polotovaru
Vkres zkladu
Vkres pre prepravu
Schma
Obrysov vkres

Charakteristika obsahu
pln zobrazenie siastky a alie daje,
nutn k jej vyrobeniu a kontrole.
Zobrazenie montnej jednotky vrtane vetkch dajov,
potrebnch k jej kompletizcii, monti a kontrole.
Obsahuje obvykle obrysov znzornenie vrobku
a daje nutn k jeho monti na mieste pouitia.
Zobrazenie polotovaru (napr.odliatok, vkovok,. . .)
a alie daje pre jeho vyrobenie a kontrolu,
vrtane nutnch dajov o siastke, pre ktor je polotovar uren.
daje nutn k zhotoveniu zkladu a k stabilizcii vrobku.
daje o umiestnen, upevnen a alie informcie
nutn pre prepravu.
Schematick alebo zjednoduen zobrazenie asti vrobku alebo
zariadenia a vzahov medzi nimi, nakreslen obvykle bez mierky.
Zjednoduen zobrazenie vrobku s obrysovmi,
stabilizujcimi a pripojovacmi rozmermi.

Hlavn poiadavky na vkresov dokumentciu

Kad technick vkres mus by zhotoven na odpovedajcom formte a mus by
dodran umiestnenie obrazov a popisov na vkrese.
Zobrazenia vrtane kt a popisov sa maj na vkres umiestni tak, aby ich bolo
mon ta v smere od dolnho alebo pravho okraja.
Nadstavba popisnho poa spis poloiek, technick poiadavky poda skupn pu
sa zo spoku smerom hore v porad nenormalizovan a normalizovan:
poiadavka na materil a jeho vlastnosti + tepeln spracovanie,
poiadavky na rozmery, uveden odchlky rozmerov, tolerancie tvarov a polh,
poiadavky na akos povrchu,
poiadavky na montne opercie, na akos a spoahlivos a podobne.
Vkresy siastok
Zhotovuj sa obvykle pre kad vyrban siastku samostatne. Obsahuj normalizovan tituln blok a nzorn zobrazenie s plnm zaktovanm.

11

Vkresy celkov
Znzoruj jednotliv siastky a ich vzjomn polohy celku. Siastky s oznaen
poradovmi slicami - polokami, poda ktorch s pomenovan v nadstavbe popisnho
poa.
Montne vkresy
Pouvaj sa pri intalcii montnej jednotky (stroja) na mieste prevdzky. Musia
obsahova nasledujce daje:
oznaenie polh vsuvnch, sklpacch alebo inak sa pohybujcich ast,
zjednoduen zobrazenie a oznaenie susednch jednotiek alebo vrobkov, polohovo
alebo funkne spojench s montnou jednotkou,
vetky potrebn pripojovacie rozmery a daje pre priestorov urenie polohy montnej jednotky v pracovnej polohe.
Textov dokumentcia
Do textovej dokumentcie s zahrnut vetky informcie, vzahujce sa k:
vvoju,
vrobe,
kontrole,
monti,
drbe a
doprave
vrobku alebo zariadenia. Textov dokumentcia neobsahuje vkresov dokumentciu.
Jedn sa o technick sprvu.
Sasou technickej sprvy s:
vpoty,
tabuky,
schmy,
diagramy,
technick podmienky.

12

TS je spracovvan na formte A4 obvykle s predtlaou - rmek, firemn logo a

podobne.
Spsob slovania jednotlivch ast TS uruje prslun norma.
Znaky, nzvy a jednotky fyziklnych velin uruje prslun norma.
Schmy
Tvoria sas kontruknej dokumentcie. Pre schmy plat prslun norma.
Druhy schm:
kinematick,
energetick,
pneumatick
hydraulick,
regulan,
alie.
Schmy sa nezobrazuj v uritej mierke a nemus sa v nich repektova skuton
rozmiestnenie jednotlivch prvkov vrobku alebo zariadenia.
Mus sa vak dodriava rovnak spsob zobrazenia a vekos jednotlivch prvkov. Pre prvky, ktorch grafick znaky nepredpisuje norma, je mon pouva
autorom definovan znaky treba pripoji vysvetlivky vo vonom poli schmy.
Technick podmienky
V TS udva vrobca prevdzkov predpisy a ukazovatele, ktor je nutn pri pouvan
vrobku dodra, aby boli zaisten garantovan vlastnosti, spoahlivos a ivotnos.

1.1.2

Technologick dokumentcia

Tvor obvykle sbor textovej a dielej vkresovej dokumentcie, majci priamu svislos so stanovenm:
druhu,
postupu a
parametrov tepelnho a povrchovho spracovania
a definovanm druhu, postupu a asovej nvznosti jednotlivch vrobnch operci, vrtane stanovenia druhu a pracovnch parametrov strojov, pouitch pri vrobe.

13

Technologick dokumentcia
bva pre hromadn vrobu rozpracovan a na jednotliv zkladn vrobn opercie, prpadne kony,
uruje ako sa bude vrobok vyrba.
Dleitmi asami technologickej dokumentcie s:
Technologick postupy definuj vrobu alebo mont z hadiska urenia strojov,
nstrojov, prpravkov a nradia vrtane asovej nvznosti a stanovenie doby, urenej pre
realizciu jednotlivch vrobnch alebo montnych operci. Sasou technologickch
postupov je i urenie kontrolnch operci pri vrobe.
Technologick predpisy maj obvykle veobecnej charakter. Popisuj podmienky
procesov, spolonch pri vrobe viacerch rznych siastok alebo vrobkov. Ako prklad
:predpisy pre tepeln alebo povrchov pravy vyrbanch siastok kalenie, cementovanie a podobne.

1.1.3

Technick normy

Technick normalizcia je tvoria innos, ktorou sa pre opakujce sa technick lohy

stanovuje najvhodnejie rieenie, najm z hadiska hospodrnosti, akosti a bezpenosti.
Vsledkom normalizanej innosti je technick norma t.j. shrn ustanoven spracovan uritou
formou a
prejednan,
schvlen a
vyhlsen predpsanm spsobom.
Norma presne stanovuje poadovan vlastnosti, prevedenie, tvar alebo usporiadanie
opakujcich sa predmetov alebo spsobu a postupu prce.
Delenie noriem
Normy sa delia poda obsahu na :
Normy veobecn vymedzuj pojmy , stanovuj jednotn spsob vyjadrovania pojmov
(nzvoslovie, znaky), rzne kontrukn prvky siastok (zvity, ozubenie) a podobne.
Normy predmetov (vrobkov) s shrnom poiadaviek, kladench na normalizovan
predmety napr. normy hmt, surovn, polotovarov a podobne.
Normy predpisov (innosti) stanovuj u ktorejkovek innosti spsob a postup prce,
rzne kony a opatrenia smerujce k optimlnej hospodrnosti, akosti a bezpenosti (napr. predpisy pre vpoty, kontruovanie, projektovanie, mont, obsluhu a
podobne.
V alej asti s uveden vpisy vybranch technickch noriem svisiace so zobrazovanm vo vkresovej i vpotovej asti publikcie.

14

Mierky zobrazen
S definovan STN 01 3112 ISO 5455.
Ako pomer dkovho rozmeru prvku predmetu zobrazenho na originli ku skutonmu dkovmu rozmeru toho istho prvku.
Mierka pre zmenenie: 1:2, 1:5, 1:10, 1:20, 1:50, . . . .
Mierka pre zvenie: 2:1, 5:1, 10:1, 20:1, 50:1, . . . .
Mierka skutonej vekosti: 1:1.
Rozmery a poloha siastok alebo ich prvkov sa na vkrese udvaj selnmi hodnotami, ktor uruj skuton rozmery bez ohadu na mierku, v ktorej je vkres kreslen.
Formty vkresov
S stanoven normou STN 01 3110 ISO
5457 (obr. 1.1),
zkladn formt je A0 1 m2 pomer 1 : 2 rozmer 841 x 1189 mm.

Oznaenie

Tabuka 1.3: Rozmery formtov

A0
A1
A2

Rozmer orezanho
vkresovho listu (mm)
Dop. minim. rozmer rmeka
rmeka kresliacej plochy (mm)
Poloha vkresu

A3

A4

841 x 1189

594 x 841

420 x 594

297 x 420

210 x 297

811 x 1169
le

564 x 821
le

390 x 574
le

267 x 400
le

180 x 277
stoj

Obr. 1.1: Zkladn formty vkresov

a- tvorenie formtov, b- prednostn orientcia, c- menej obvykl spsob orientcie

Skladanie vkresov
Originly na priesvitnom papieri (pauzk) formtov A0 a A4 sa neskladaj a vzhadom na sasn reprodukn techniku s originly na nepriesvitnom papieri. ukladaj sa
v archve nezloen. Tto metda sa pouva u iba ojedinele.
Kpie sa skladaj na vekos A4 na stojato (obr. 1.2) s itatenm popisovm polom
vertiklne alebo horizontlne (mlo pouvan).

15

Obr. 1.2: Postup pri skladan vkresov bene orientovanch formtov

Druhy iar
S stanoven STN 01 3114. Rozliuj sa (obr. 1.3, 1.4, Tab. 1.4):
hrbkou,
prevedenm
pln,
preruovan,
striedav.
Pri kreslen iarkovanch a bodkoiarkovanch iar je potrebn dba na to, aby sa
iary kriovali (a) a na seba navzovali (b)
iarami.
Zaiatky, zlomy a ohyby tvoria vdy iaru
(c).

Obr. 1.3: Prklad pouitia

iar

U rovnobench iar umiestnench blzko

veda seba sa maj iary rovnomerne strieda.

Ak sa prekrvaj dve a viac iar rzneho druhu, m sa dodra poradie prednosti

(nadradenosti) v tomto porad:
viditen obrysy a hrany,
zakryt obrysy a hrany,
oznaenie polohy myslench rovn rezu, osi smernosti,
aisko osi,
pomocn iary.

16

Tabuka 1.4: Niektor druhy iar a kreslenie iar

Obr. 1.4: Krenie a navzovanie iar

Popisovanie vkresov
Stanovuje STN 01 3115-19
Popisovanm vkresov sa rozumie:
zapisovanie kt a znaiek,
napsanie nadpisov a poznmok,
vyplovanie popisovho poa a podobne.

17

Vetky popsan daje musia by rchlo a jednoznane itaten.

Pouva sa psmo kolm (prednostne) a ikm zvis od rky a hrbky iar.
Psmom 3,5 a 5 mm vysokm sa pu ktovacie sla, vypluje sa popisov pole, pu
slovn daje a poznmky.
Psmom 5 a 7 mm vysokm sa pu nadpisy (napr. A-A),nzov vkresu.
Psmom 7 a 14 mm vysokm sa oznauj poloky na vkrese zostv a pu sla vkresu
v popisovom poli.

1.2

Zobrazovanie siastok pomocou kolmho

(ortografickho) zobrazovania a axonometrickho
zobrazovania

pre kreslenie technickch vkresov je vhodn len tak spsob zobrazovania, ktor:
umouje vyjadri obrazom i siastky vemi zloitch tvarov,
je ahko zrozumiten,
nie je pre kreslenie vemi obtiany a nevyaduje pre kreslenie obrazu predmetu vea
asu.
V praxi existuj dva normalizovan spsoby zobrazovania siastok (predmetov) na
technickch vkresoch:
kolm (ortografick) zobrazovanie na niekoko priemetn (poda STN ISO 5456-2),
axonometrick nzorn zobrazovanie (poda STN ISO 5456-3) napr. technick
isometria, technick dimeria, kosouhl dimetria. Jedin priemet (priestorov obraz)
vrobku dva predstavu o jeho tvare.
Na technickch vkresoch sa predmety zobrazuj najastejie kolmm (ortografickm)
zobrazovanm poda normy STN ISO 5456-2: 1999 Technick vkresy. Metdy premietania.

Kolm (ortografick) zobrazovanie

Norma stanovuje dve rovnocenn metdy kolmho premietania na niekoko priemetn:
metda premietania v prvom kvadrante - (eurpsky spsob radenia priemetov,
tie ISO-E),
metda premietania v treom kvadrante - (pre niektorch najm americkch
zkaznkov, tie ISO-A).
Premietanie v I. kvadrante (obr. 1.5)
Je to premietanie na niekoko priemetn, ke sa predpoklad, e zobrazen predmet je
umiestnen medzi pozorovateom a prslunmi priemetami.

18

Predmet sa umiestuje tak, aby vina:

jeho rovinnch stien,
priamych hrn,
os,
rovn smernosti a podobne
bola s hlavnmi priemetami rovnoben alebo kolm.
Jednotliv rovinn asti a hrany predmetu rovnoben s priemetami sa do nich zobrazia v skutonom tvare a vekosti.
Hrany a osi kolm k priemetniam sa do nich premietaj ako body.

Obr. 1.5: Zobrazenie v I. kvadrante

kde: h je vka pouitho psma ktovania.
Premietanie v I. kvadrante (obr. 1.6)
Metda premietania v III. kvadrante predpoklad, e predmet je umiestnen vzhadom
k pozorovateovi za priemetou v III. kvadrante.

Obr. 1.6: Zobrazenie v III. kvadrante

V prpadoch, ke je potrebn zobrazi predmet nzornejm spsobom (naprklad v katalgoch, prospektoch, uebniciach) alebo pre zobrazenie zloitch odliatkov, zvarkov, potrub a inch priestorovch kontrukci, pouva sa axonometrick zobrazovanie. Je mon
oakva, e po zaveden a vyuvan programovch systmov pre kontruovanie a kreslenie vkresov s podporou potaa, sa vyuvanie tohto spsobu zobrazovania rozri.

Niektor pravidl zobrazovania

Pri zobrazovan siastok je potrebn sa riadi najm nasledovnmi pravidlami:
1. Viditen obrysy a hrany predmetov sa v slade s STN 01 3114 kreslia plnou hrubou iarou. Zakryt obrysy a hrany sa kreslia hrubou preruovanou iarou. Ak sa
prekrvaj viditen hrany s neviditenmi, kreslia sa vdy obrazy viditench hrn.

19

2. Smernos predmetov sa poda potreby oznauje v obraze ich osou smernosti,

kreslenou bodko-iarkovanou tenkou iarou. Os me prenieva cez obrysov hranu
2 a 5 mm.
3. Rovinn plochy, ktor je potrebn v obraze zvrazni, sa oznaia uhlopriekami,
kreslenmi tenkmi plnmi iarami.
4. Ak sa opakuje na siastke niekoko tvarovch podrobnost rovnakho tvaru a vekosti (napr. diery, zuby, rezy). Nemusia sa znzorova vetky, ale sta nakresli ich
len toko, koko ich je treba pre sprvny nzor. Ostatn sa vyznaia zjednoduene
obrysom plnmi iarami.
5. Mnoh siastky maj tvar, zloen z niekokch rznych zkladnch geometrickch
telies (valec, gua). Tam, kde prechdza jedno teleso do druhho, vznikaj prechody
prieniky.
Zreten hrany viditench prienikov sa znzoruj iarou rovnakej hrbky ako obrysy predmetu.
Ak je hrana prieniku zaoblen alebo prienik tvor zaoblen prechod, znzorn sa v
obraze plnou tenkou iarou, ktor sa nesmie dotka obrysu.
6. Ryhovan a podobn povrchy sa mu znzorova zjednoduene len na asti povrchu tenkmi plnmi iarami a prslunmi dajmi.
7. Ak urit as predmetu nie je mon zretene zobrazi v danej mierke, kresl sa tzv.
vynesen podrobnos t.j. doplujci obraz vo zvenej mierke tej asti predmetov,
ktorej tvar a rozmery je treba jednoznane objasni. as obrazu sa ohrani v
zkladnom obraze krunicou alebo ovlom, kreslenm plnou tenkou iarou a ozna
sa psmenami vekej abecedy alebo kombinciou psmen a arabskch siel.
Vynesen podrobnos sa ozna rovnakm psmenom ako v zkladnom obraze s
uvedenm mierky, ktor peme veda oznaenia a zaktujeme.

1.3

Kontrukn materily a ich vlastnosti

Z hadiska kontruovania a dimenzovania siastok a kontrukci ns zaujmaj najm

vlastnosti materilov od ktorch zvis ich hmotnos, pevnos, prunos, tuhos, tvarov
stabilita a in.
Pevnos
Prunos
Tuhos

- je schopnos telesa zna zaaenie bez poruenia

sdrnosti materilu.
- je schopnos telies nadobudn po odstrnen
vonkajieho zaaenia pvodn tvar.
- je miera odporu siastky alebo kontrukcie
deformova sa v dsledku vonkajieho zaaenia.

Stabilita
tvaru

- (vzpern pevnos) je schopnos telesa zachova

pvodn tvar aj pri zaaen.
Tepeln rozanos- vlastnos telesa meni rozmery s teplotou.
Pracovn diagram materilu

20

Pri ahovej skke skobnej vzorky materilu poda ISO sa zisuje zvislos ahovej
sily a predenia, obr. 1.7. ahov naptie sa ur z vrazu 1.1 a pomern predenie z
vrazu 1.2
=

F
A

(MPa)

(1.1)

L L
L
=
=
L
L

(1.2)

kde F (N) - ahov sila

A (mm2 ) - poiaton prierez vzorky
L (mm) - predenie skobnej vzorky
L (mm) - poiaton dka vzorky

Obr. 1.7: ahov skka

0

kde , A , L , d s skuton okamit hodnoty naptia, prierezu, dky a primeru

skobnej vzorky materilu
Bod Ubod Kbod P bod R -

medza mernosti,
medza klzu,
medza pevnosti,
pretrhnutie skobnej vzorky.

Pomern priene skrtenie:

0

d
d d
d =
=
=
d
d

(1.3)

Poissonova kontanta:
=

21

Hookov zkon pre ah a tlak

Zvislos medzi naptm a pomernm predenm je a po medzu mernosti (bod U)
linerna a nazva sa Hookov zkon:
=E

(1.4)

kde E (Mpa) - modul prunosti materilu (pre rzne materily m rzne hodnoty).
Hookov zkon pre myk
Ak je element ABCD namhan mykovm naptm , zdeformuje sa do tvaru ABCD.
Posunutie o uhol sa nazva skos. Do medze mernosti U (bod U) plat medzi a
linerna zvislos ako medzi a pri ahu. Z obr. 1.8 plynie:
tan =

a
=
a
G

respektve
=G

(1.5)

kde G (MPa) - modul prunosti pre myk (pre rzne materily m rzne hodnoty)
Vraz 1.5 vyjadruje Hookov zkon pre myk.

Obr. 1.8: Hookov zkon

Zvislos medzi E a G je dan vzahom:
G=

E
2 (1 + ).

(1.6)

Tabuka 1.5 obsahuje hodnoty E, G a rznych materilov.

22

Tabuka 1.5: Charakteristick hodnoty

Materil
E (MPa)
G (MPa) Poissonove slo
Liatina (biela, siv)
75000 110000 43000
0, 25
Oce a oce liata
210000 220000 81000
0,3
Me valcovan
11000 1150000 81000
0,3
Bronz
110000
42000
0,25
Mosadz liata
80000
35000
0,25
Hlink a jeho zliatiny 70000
27000
0,33
Sklo
60000
24000
0,23
Bakelit
50000
20000
0,25
Celuloid
4000
1500
0,35
Sklo
18000
8000
0,13

1.4

Zkladn druhy namhania

Namhanie prizmatickho prta na ah alebo tlak

A

A
F

L

L

Obr. 1.9: Namhanie na ah (tlak)

Naptie:
=

F
(MPa).
A

(1.7)

Pomern deformcia:
=

.
E

(1.8)

Deformcia celkov:
L =

F L
(mm).
EA

(1.9)

Deforman prca (energia naptosti):

U=

F L
F2 L
2 V
=
=
(N mm).
2
2EA
2E

kde V = L A (mm3 ) je objem prta.

23

(1.10)

Namhanie prizmatickho prta na strih

Obr. 1.10: Namhanie na strih

Naptie mykov:
=

F
(MPa).
A

(1.11)

Pomern deformcia (skos):

=

.
G

(1.12)

Namhanie prizmatickho prta kruhovho prierezu na krtenie

Obr. 1.11: Namhanie na krut

Prierez:
A=

d2
= R2 (mm2 ).
4

(1.13)

Polrny moment prierezu:

Jp =

d4
(mm4 ).
32

(1.14)

Modul prierezu prta v krten:

Wk =

Jp
d3
=
(mm3 ).
R
16

(1.15)

Naptie na polomere r:
(r) =

Mk
r (MPa).
jp

(1.16)

24

Naptie na povrchu prta (polomer R):

max = (R) =

Mk
(MPa).
Wk

(1.17)

Uhol skrtenia (deformcia):

=

Mk L
(rad).
G Jp

(1.18)

Pomern uhol skrtenia (pomern deformcia):

=

Mk
=
(rad mm1 ).
L
G JP

(1.19)

Tuhos v krten (torzn tuhos):

G Jp
Mk
=
C=

N mm
.
rad

(1.20)

Deforman prca (energia naptosti):

U=

Mk
Mk2 L
2 V
=
(N mm).
=
2
2 G Jp
4G

(1.21)

kde V = A L . . . (mm3 ) je objem prta.

Namhanie prizmatickho prta na ohyb poda obr. 1.12

Obr. 1.12: Namhanie na ohyb

Prierez:
A = b h (mm2 ).

(1.22)

Kvadratick moment prierezu k osiam z,y:

b h3
b3 h
Jz =
; Jy =
(mm4 ).
12
12

(1.23)

Modul prierezu v ohybe k osi z:

Wo =

2 Jz
b h2
=
(mm3 ).
h
6

(1.24)

25

Ohybov naptie v mieste y:

o =

Mo
y (MPa).
Jz

(1.25)

Ohybov naptie v okrajovch vlknach prierezu:

o = max =

Mo
(MPa).
Wo

(1.26)

Deforman prca pri istom ohybe (energia naptosti):

U=

0 V
Mo2 L
=
(N mm),
2 E Jz
6E

(1.27)

kde V = A L . . . mm3 je objem prta.

1.5

Dimenzovanie staticky namhanch ast strojov

V siastkach a kontrukcich vznik v dsledku ich zaaenia vonkajmi silami jednoosov alebo viacosov naptos. Naptos v kadom bode telesa je jednoznane uren
hlavnmi naptiami 1 , 2 , 3 v sradnicovom systme poda obr. 1.13. Priestor uren
tmto sradnicovm systmom sa nazva Haighov priestor. Kad bod v tomto priestore
znzoruje urit naptos. Za predpokladu homognneho a izotropnho materilu pri
statickom vonkajom zaaen siastky charakterizuj jej limitn stav naptosti tieto
medzn stavy materilu.

2

Medzn stav prunosti. Pri jeho

prekroen vznikaj v siastke alebo
kontrukcii neiaduce plastick (trval)
deformcie. Tento stav je rozhodujci
pre hevnat materily.
Medzn stav pevnosti. Pri jeho prekroen sa poruuje sdrnos materilu a teda dochdza k lomu siastky
alebo kontrukcie. Tento medzn stav
je rozhodujci pre krehk materily.

1

3
Obr. 1.13: Naptos v sradnicovom
systme

Hevnatos a krehkos materilu nie s stle veliiny, ale zvisia od viacerch initeov
(truktra materilu, tepelno-chemick spracovanie, typ naptosti at.). Dimenzovanie
kontrukci je zloit problematika a v alom uvaovan postupy znamenaj iba prv
priblenie.

26

1.5.1

Dimenzovanie siastok pri jednoosovej naptosti

a) Siastky z hevnatho materilu

Pre hevnat materily je rozhodujca hodnota medze klzu v ahu, alebo tlaku,
pozri obr. 1.7. Pevnostn podmienka siastky pri namhan ahom:
max Dt =

Kt
.
k

(1.28)

Pevnostn podmienka siastky pri namhan tlakom:

|max | Dd =

Kd
.
k

(1.29)

kde max (Pa) - maximlne prevdzkov naptie,

Dd , Dt (Pa) - dovolen namhanie tlakom, ahom,
Kd , Kt (Pa) - medza klzu v ahu, tlaku (obyajne Kd = Kt ),
k = 1, 5 2, 5 () - bezpenos vzhadom k medzi klzu.

b) Siastky z krehkch materilov

Pre krehk materily je rozhodujca medza pevnosti v ahu a tlaku, priom obyajne
Pd  Pd (napr. pre liatinu 3 a 4 krt).
Pevnostn podmienka pri namhan ahom:
max Dt =

Pt
.
kp

(1.30)

Podmienka pri namhan tlakom:

|max | Dd =

Pd
,
kp

(1.31)

kde Pt , Pd (Pa) - medza pevnosti materilu v ahu,

kp = 2, 5 3, 5 () - bezpenos vzhadom k medzi pevnosoti.

1.5.2

Dimenzovanie siastok pri viacosej naptosti

Pri viacosovej naptosti (2D naptos resp. 3D naptos) sa maximlne prevdzkov

naptie max nahradzuje tzv. redukovanm naptm red vypotanm poda niektorej
pevnostnej hypotzy.
Pevnostn podmienka pri viacosej naptosti m tvar:
red Dt resp. |red | Dt .

(1.32)

Tieto vzahy zaruuj, e pracovn bod (1 , 2 , 3 ) sa nachdza v Haighovom priestore

vo vntri medznch naptost ohraniench bu poda medznho stavu prunosti, alebo
medznho stavu pevnosti materilu. Pre rovinn naptos sa Haighov priestor redukuje
na plochu (3 = 0) bezpench naptost.

27

1.5.3

Pevnostn hypotzy

Trojosov naptos 1 > 2 > 3 zredukujeme na ekvivalentn jednoosov naptos.

Spsoby tejto redukcie sa nazvaj pevnostn hypotzy. Vypotan redukovan naptie
je naptie jednoosovej naptosti a m na siastku rovnak pokodzovacie inky ako
pvodn redukovan viacosov naptos.

2

1

red 
D

3

Obr. 1.14: Redukovan naptie

1. Rankinova hypotza maximlnych normlovch napt

red = 1 = max Dt

(1.33)

pre 1 = 2 a 3 = 0 bude D = Dt .

(1.34)

Hypotza je vhodn pre dimenzovanie ast z krehkch materilov.

2. Guestova hypotza maximlnych mykovch napt
red = max min

(1.35)

red = 1 3 Dt

(1.36)

D =

Dt
max min
=
= 0, 5 Dt
2
2

(1.37)

Hypotza je vhodn pre dimenzovanie ast z hevnatch materilov. Pre rovinn

naptos dan jednm normlovm a jednm mykovm naptm platia vzahy:
red =

2 + 4 2 Dt

(1.38)

3. Saint-Venantova hypotza maximlnych pomernch preden

1max =

1
[1 (1 + 3 )]
E

Hookov zkon

red = 1max E = 1 (2 + 3 ) Dt .

28

(1.39)
(1.40)

Pre rovinn naptos dan jednm naptm a jednm naptm bude

red =

1
1 + 2
+
+ 4 2 Dt .
2
2

(1.41)

Pre oce = 0, 3 potom

red = 0, 35 + 0, 65 2 + 4 2 Dt ,
D =

(1.42)

Dt
= 0, 77 Dt .
1+

(1.43)

Hypotza max sa nepouva, je experimentlne nepotvrden.

4. Huber-Mises-Henckyova hypotza energie naptosti zmeny
tvaru
Pre trojdimenzionlnu naptos dan hlavnmi naptiami 1 , 2 , 3 plat:
red =

12 + 22 + 32 (1 2 + 1 3 + 2 3 ) Dt ,

(1.44)

respektve pre ubovoln 3D naptos bude:

r

red =

(x y )2 + (x z )2 + (y z )2 + 6 x2 + y2 + z2

Dt .

(1.45)

Pre ist myk dan naptosou 1 = 2 = a 3 = 0

Dt
D = = 0, 57 Dt .
3

(1.46)

Pre rovinn naptos dan naptiami a bude

red = 2 + 3 2 .

(1.47)

Hypotza H-M-H je vhodn pre hevnat materily.

5. Mohrova hypotza pevnosti materilu
Poda Mohrovej hypotzy podmienka pevnosti pre 3D naptos je:
red = max min Dt ,
=

(1.48)

Pt
.
Pd

(1.49)

Ak = 1 (hevnat materily), je Mohrova hypotza toton s Guestovou hypotzou.

Pre naptos 1 = 2 = a 3 = 0 plat:
D =

Dt Dd
.
Dt + Dd

(1.50)

Hypotza 5 je vhodn pre krehk materily, kde Dt 6= Dd .

29

6. Beltramiho hypotza pevnosti poda hustoty deformanej energie

Pevnostn podmienka:
red =

12 + 22 + 32 2 (1 2 + 2 3 + 1 3 ) Dt

(1.51)

respektve

red =

rh

x2 + y2 + z2 2 (x y + y z + x z ) +


E 2
x + y2 + z2 Dt .
G

(1.52)

Pre dvojosov naptos dan naptiami a

s

red =

2 +

E 2
Dt .
G

(1.53)

Pre naptos 1 = 2 = a 3 = 0
Dt
D q
.
2 (1 + )

(1.54)

Hypotza je pouiten pre krehk i hevnat materily.

1.6

Dimenzovanie ast strojov pri premenlivom

namhan

Pri premenlivom zaaen sa siastky a kontrukcie na rozdiel od statickho zaaenia

poruuj aj pri naptiach nich ako je medza prunosti. Pokodenie siastok namhanch premenlivm naptm m kumulatvny charakter. V siastkach prebieha navov
proces. navu materilu meme vo veobecnosti definova ako proces zmien vlastnost
a stavu materilu vyvolan premenlivm zaaenm.
Poznanie zkonitost navovch dejov je dleit pre sprvne dimenzovanie dynamicky
namhanch siastok a kontrukci.
Premenliv zaaenie rozliujeme ako determinovan a nhodn (stochastick). Toto
delenie m vznam pre metodick postup dimenzovania.
Determinovan zaaenie je tak, ktor sa d matematicky presne uri, t.z. sily, alebo
naptia s vyjadren ako exaktn matematick funkcie.

30

Prklad:
a) Harmonick zaaenie obr. 1.15:
= a sin( t)

a

=2f =

2
T

kde T (s) - perida cyklu

t (s) - as
a (Pa) - amplitda cyklu

Obr. 1.15: Harmonick zaaenie

b) Periodick zaaenie obr. 1.16:

Okamit naptie v ubovolnom

ase t je:

n

= m + a sin( t)

h

m

kde m (Pa) - meridilne

(stredn) naptie cyklu

n
0

Obr. 1.16: Periodick zaaenie

c) Zloit priodick zaaenie
Je dan superpozciou diskrtnych periodickch dejov a d sa popsa vzahom:
=

n
X

mi + ai sin (i t + i )

i=1

kde mi (Pa) - meridilna zloka i-teho deja

ai (mm2 ) - amplitda i-teho deja
i (Hz) - frekvencia i-teho deja
i (Rad) - fzov posun i-teho deja

31

d) Prechodov proces obr. 1.17:

Okamit naptie v ubovolnom
ase t je:

0
0

= 0 et cos ( t) ,
kde t 0
>0

Obr. 1.17: Prechodov proces

Druhy harmonickch zaovch cyklov a ich charakteristiky
h (Pa) algebraicky najvie naptie cyklu (horn naptie)
n (Pa) algebraicky najmenie naptie cyklu (doln naptie)
m =
r=

h + n
(Pa) amplitda naptia cyklu
2

n
() sinite asymetrie zaovho cyklu
h

Obr. 1.18: Charakteristiky zaovch cyklov

32

1.7

Tvarov a navov pevnos

Charakteristiky navovho procesu.

Pre posudzovanie navovch vlastnost materilov sli Whlerova krivka, ktor udva
zvislos amplitdy naptia a na pote cyklov N do lomu skobnej vzorky alebo siastky, ktor sa asymptoticky pribliuje k medzi navy c .

Obr. 1.19: Wohlerova krivka

Vplyv strednho naptia m na medzu navy
Stredn meridine naptie cyklu m vrazne urchuje rchlos navovho pokodzovania.
m > 0 zniuje poet cyklov do lomu, m < 0 predluje navov ivot siastky.
Medza navy je vyjadren amplitdou naptia, pri ktorej materil vydr nekonen poet cyklov. Medza navy sa zisuje experimentlne normovanm postupom, o
je spojen s finannmi nkladmi.
Medza navy skobnej vzorky materilu zisten pomocou striedavho smernho
cyklu naptia je uveden v tab. 1.6.
Tabuka 1.6: Medza navy
Materil
ah - tlak c
Nelegovnan ocele
0, 38 Rm
Legovnan ocele
0, 36 Rm
Siv liatina
0, 25 Rm
ahk zliatiny
0, 30 Rm

rznych materilov
Ohyb co
Krtenie c
0, 49 Rm
0, 35 Rm
0, 48 Rm
0, 30 Rm
0, 42 Rm
0, 40 Rm
0, 40 Rm
0, 25 Rm

Medza navy skutonej siastky

Siastka sa odliuje od skobnej vzorky vekosou, tvarom, akosou povrchu a to s
hlavn faktory ovplyvujce medzu navy siastky. Na rozdiel od vzorky ju oznaujeme
krikom.
cx = c

x
co
= co

cyklick ah - tlak,

p vo
o

(1.55)

cyklick ohyb,

(1.56)

33

cx = c

k vk
k

cyklick krut.

(1.57)

Vrubov sinite siastky

Vrubov sinite zvis od materilu a tvaru vrubu , zisuje sa experimentlne a plat
1 .
= 1 + ( 1)

striedav ah - tlak,

(1.58)

o = 1 + (o 1)

striedav ohyb,

(1.59)

k = 1 + (k 1)

striedav krut.

(1.60)

Sinite tvaru vrubu (sinite koncetrcie naptia)

1 pre ah - tlak,
o 1 pre ohyb,
k 1 pre krtenie.
Sinite nezvis od materilu ani od zaaenia. Zvis len od geometrie tvaru vrubu
a pota sa analyticky. Jeho hodnota 1.
Sinite vrubovej citlivosti materilu
Sinite zvis od materilu a zisuje sa experimentlne. Vo veobecnosti plat vzah:
=

1
.
1

(1.61)

Ak = 1, potom = .

34

Tabuka 1.7: Sinite vrubovej citlivosti

Materil
Sinite
Oce Rm 1100 MPa
1, 0
Perlitick ocele
0, 9 1, 0
Chrmniklov oce
0, 7 0, 9
Austenitick oce
0, 6 0, 7
Oce 11 500
0, 6 0, 8
Oce 11 370 han
0, 4 0, 7
Oce 10 340
0, 2 0, 4
Siv liatina
0, 1 0, 2
Sinite vplyvu vekosti siastky v
Sinite vekosti m vplyv na medzu navy siastky len pri namhan na ohyb a krtenie
a svis s gradientom naptia po vyetrovanom priereze. Doporuuj sa hodnoty uveden
v tabuke 1.8 .
Tabuka 1.8: Sinite vplyvu vekosti
Sinite v
Priemer siastky
pre ohyb vo
d (mm)
nelegovan ocele legovan ocele
10
1,00
1,00
20
0,95
0,86
30
0,91
0,80
40
0,88
0,75
50
0,84
0,71
60
0,80
0,69
70
0,78
0,68
80
0,76
0,67
100
0,73
0,64
120
0,70
0,62
150
0,68
0,61
nad 150
0,60
0,54

pre krut vk
vetky ocele
1,00
0,91
0,86
0,81
0,78
0,76
0,74
0,73
0,72
0,70
0,68
0,60

Sinite vplyvu akosti povrchu siastky v

navov lom zana v povrchovej vrstve siastky, preto akos povrchu m vznamn
vplyv na medzu navy siastky. Tieto vplyvy vyjadruje sinite akosti povrchu, jeho
hodnoty sa zisuj experimentlne. Doporuuj sa hodnoty uveden v grafe na obr. 1.20.
p

sinite akosti povrchu pre striedav ah a tlak,

po = p

sinite akosti povrchu pre striedav ohyb,

pk = 0, 5 (1 + p )

sinite akosti povrchu pre striedav ah a tlak.

35


p

0,2

1,0

R a m

0,4

0,9

0,8
1,6

0,8

3,2

0,7

Po
vr c

0,6

hs

0,5
0,4

400

500

600

ok
u

6,3
12,5
jam
i

700

25

800 900

1000 1100 1200

Rm (MPa)

Obr. 1.20: Sinite vplyvu kvality povrchu

Smithov diagram. Smithov diagram sli na kontrolu pevnosti siastok namhanch

premenlivm zaaenm.

Obr. 1.21: Smithov diagram

Do sradnicovej sstavy (h , m ) vyzname iaru hornch medznch napt (iarkovan iara AB), nad touto iarou je zna navovch lomov a plastickch deformci. To sa
tka skobnej vzorky. Zvislos AB sa d zska iba experimentlne, o je vemi nkladn
a zdhav. Preto iaru AB nahrdzame dvoma priamkami s dostatonou presnosou. Je
to seka BC, ktor vyjadruje medzu klzu Re . Vetka za nad ou, t.j. vetky naptia
h > Re s v oblasti plastickch deformci. Druh priamka AF sa nazva priamka hornch medznch napt a za nad sekou AC je v oblasti navovch lomov. Priamka
hornch medznch napt pre skobn vzorku bude
C
H = C + (1
) m
(1.62)
F
36

Smernica priamky je
tg =

F C
C
=1
F
F

(1.63)

Bod F tejto priamky predstavuje tzv. fiktvne naptie, ktor urme z vrazu
F =

(1.64)

kde je sinite citlivosti materilu na asymetriu zaovho cyklu. Zisuje sa experimentlne a jeho hodnoty s v tab. 1.9.
Tabuka 1.9: Sinite citlivosti materilu na asymetriu zaovho cyklu
Pevnos ocele
Sinite
Rm (MPa)
ohyb o
krut k
400
0,01
0,005
500
0,02
0,01
700
0,06
0,03
900
0,12
0,06
1200
0,22
0,12
Priamka hornch medznch napt pre siastku s vrubom medzi bodmi AF na
obr. 1.21 m rovnicu
X
H
= cX + (1

CX
) m
F

A = H m = C

(1.65)

C
m
F

(1.66)

CX
m
F

(1.67)

a pre siastky s vrubom

X
AX = H
m = CX

seky AC a CB uruj hranice Smithovho diagramu pre siastku s vrubom. Pre

Smithove diagramy ocel s Rm = 500 a 1500 MPa sa poda doporuuje:
Pre rzne druhy namhania zskame Smithove diagramy, obr. 1.22

37

Obr. 1.22: Smithove diagramy

seky AC a CB uruj hranice Smithovho diagramu pre siastku s vrubom. Pre
Smithove diagramy ocel s Rm = 500 a 1500 MPa sa poda doporuuje:

1.8

Miera bezpenosti siastky pri cyklickom namhan

Pri dimenzovan siastok na navov pevnos zachovvame nasledovn postup:

a) Urme prierezy na siastke, ktor treba kontrolova.
b) Urme tvar reazovho cyklu kontrolovanho prierezu.
c) Urme hodnoty reazovho cyklu h , m , a , n , r.
d) Urme spsob zaaovania, t. z. urme priebeh zaovej iary v sradniciach h ,
m .
e) V Smithovom diagrame vyzname prevdzkov bod siastky na jej zaovej iare.
f) Stanovme hodnotu miery bezpenosti siastky voi hornmu medznmu naptiu
alebo voi medznej amplitde.
k =

1.9

X
H
X
> 1 ; k = A > 1
h
a

(1.68)

Kontaktn nava povrchu siastok

Kontaktn naptia vznikaj pri dotyku telies v kinematickch dvojiciach mechanizmov

pri relatvnom pohybe tchto telies, ktor sa po sebe odvauj a ku. Takto kinematick
dvojice s na valivch loiskch, v ozubench skolesiach, vo vakovch mechanizmoch,
medzi kolesami a koajnicami a pod. Dotykov naptie v uvedench prpadoch je asove
premenliv.

38

Materil v mieste dotyku telies nem monos vone sa deformova, preto v okol kontaktnej plochy je priestorov naptos. Kontaktn naptie m loklny charakter a jeho
hodnota so vzdialenosou od miesta dotyku prudko kles. Zkladn lohy kontaktnej prunosti a pevnosti vyrieil nemeck fyzik Henri Hertz v roku 1881-82. Pri rieen vychdzal
Hertz z tchto predpokladov:
materil kontaktnej dvojice je homognny a izotropn,
naptia v kontakte nepresahuj medzu prunosti, t.z. plat Hookov zkon,
tlakov sily s kolm na kontaktn plochu.
Naptia v kontaktnch lohch nie s linernou funkciou zaaenia, pretoe zmena
zaaenia vyvolva zmenu rozmerov kontaktnej plochy. Technicky najvznamnejie s
prpady kontaktu guovch plch a valcovch plch.

39

SPJANIE STROJOVCH SIASTOK

Kad stroj alebo zariadenie sa sklad z rznych siastok, priom ich spojenm sa
dosiahne poadovan funkcia stroja alebo zariadenia, zabezpe sa jednoduch mont a
demont, vmena siastok po opotreben a ukonen ich ivotnosti at. . Splnenie tchto
poiadaviek mono dosiahnu rznymi spsobmi spojenia, ktor s uren predovetkm
splnenm funknch poiadaviek stroja alebo zariadenia. Okrem toho druh spoja zvis aj
od pevnostnch poiadaviek, od poiadaviek tesnosti, pohyblivosti, ahkej monte a demonte, spoahlivosti a vytvorenia poadovanej presnosti vzjomnho uloenia spojench
ast.
Strojn siastky mu by spojen bezprostredne, napr. zoskrutkovanm, nalisovanm, zvranm, zaliatm, zlepenm a pod., alebo pomocou spojovacch siastok ako napr.
skrutiek, kolkov, apov, klinov, pier, nitov at. Spojenie me by rozoberaten a nerozoberaten.
Rozoberaten spojenie je tak, ktor sa me bez pokodenia alebo deformcie
spojovanch siastok uvoni a znovu spoji.
Nerozoberaten spojenie je tak, pri ktorom uvonenie spoja vyaduje pokodenie
alebo deformciu niektorej zo spojovacch siastok. Optovn spojenie nie je mon
uskutoni.
Rozoberaten spoj sa dosiahne:
a) spojovacmi siastkami (skrutky, per, kolky a pod.),
b) pravou tvaru spojovanch siastok (liabkov a hranolov spojenie),
c) trenm v stykovch plochch (zvern alebo nalisovan spojenie).
Nerozoberaten spoj sa dosiahne:
a) trvalm tvrnenm spojovacch siastok (nity),
b) trvalm tvrnenm jednej zo spojovacch siastok, ktor je na tento el vhodne
upraven,
c) pomocou prdavnho materilu, ktor je v tekutom stave (zvranie, spjkovanie,
lepenie),
d) zaliatm jednej siastky do druhej.
Voba druhu spojenia zvis od mnohch initeov ako napr. spsobu zaaenia, poadovanej tesnosti, prestavitenosti, monte at. .

2.1

Skrutkov spoje

Skrutky a matice patria medzi najastejie pouvan spojovacie siastky, pretoe

vytvraj ahko rozoberaten, jednoduch a spoahliv spoj.
Skrutky sa pouvaj na spojenie jednej alebo viacerch ast, na nastavenie vzjomnej polohy siastok, prpadne na zmenu krtiaceho momentu v osov silu (pohybov
skrutky).
Tvar a rozmer spojovacch skrutiek a matc s normalizovan. Kontrukn vyhotovenie skrutiek a matc je zvisl od elu pouitia a od tvaru a materilu spojovacch ast.

40

Meme ich rozdeli na: skrutky s hlavou a maticou, skrutky maticov, zvrtn skrutky s
hlavou, zvitn skrutky s maticou, zkladov skrutky, rozopieracie skrutky, nastavovacie
a odtlaovacie skrutky, zvesn skrutky, uzverov skrutky, zvitorezn skrutky, skrutky
do dreva.
Skrutky a matice s vyrban z ocel, ktor s dan STN 02 1010 (presn skrutky a
matice), STN 02 1006 (hrub skrutky a matice), alebo zo zliatin farebnch kovov, napr.
mosadz, zliatiny hlinka a z plastickch materilov.
Mechanick vlastnosti hotovch presnch skrutiek a matc a vchodiskov materil
pre ich zhotovenie s uveden v tab. 2.1.
Tabuka 2.1: Mechanick vlastnosti materilu skrutiek
Znaka
mech.
vlast.
4.6/4D
5.6/5D
5.8/5S

Prv dop.
slo za
bodkou
0
1
2

Mechanick vlastnosti
pevnos medza klzu
Rm (MPa)
Re (MPa)
340-550
min. 210
500-700
min. 280
500-700
min. 400

Vchodiskov materil
tvrnen za
obrb.
tepla studena sstru.
10 370
11 343
11 500
12 040
11 500
11 343
11 107
11 110
8.8/8E
4
800-950
min. 650
14 240
14 240
14 240
14 149
8.8/8G
5
800-1000
min. 640
12 042
12 040
13 240
12 050
10.9/10G
6
1100-1300
min. 900
14 338
14 338
14 338
10.9/10Kx/
7
1000-1200
min. 900
14 240
12 042
14 240
14 240
15 230
12.9/12Kx/
1200-1400
min. 1080
x/
Plat len pre skrutky. Skrutky mechanickch vlastnost 10K a 12K sa obvykle
nezhotovuj. Oznaenie mechanickch vlastnost uveden pred zlomkovou iarou
odpoved novmu oznaeniu a oznaenie za zlomkovou iarou zodpoved stariemu
oznaeniu.

Dimenzovanie a kontrola spojovacch skrutiek s zvisl od spsobu a charakteru zaaenia. Ak s skrutky zaaen osovou silou, kontroluj sa na ah alebo tlak; ak s
zaaen kolmou silou, kontroluj sa na myk alebo na mern tlak. Okrem toho mu by
skrutky zaaen prdavnm ohybovm momentom, alebo pri uahovan na krut. Ak s
skrutky zaaen stlym zaaenm, kontroluj sa na statick bezpenos; ak s zaaen
premenlivm zaaenm, kontroluj sa na navov bezpenos.
Aby bolo mon uri pri uahovan skrutky vekos krtiaceho momentu, je treba
vyetri sily psobiace na zvite skrutky a matice.

2.1.1

Silov pomery na skrutke, samosvornos a innos

skrutky

Pre zjednoduenie vah vyetrovanie sl na skrutke robme najprv na tzv. plochom

zvite, ktorho skrutkov plocha je kolm na os skrutky. V tomto prpade sily psobiace na
zvite bud lea v tangencilnej rovine k strednmu valcu zvitu. alej pre zjednoduenie
vyetrovania sl mono uvaova, e zaaenie skrutky sa rovnomerne rozlo na vetky
zvity. Tento predpoklad veobecne neplat a mono ho iastone dosiahnu len pomocou
kontruknej pravy matice (obr. 2.1).

41

Vyetrovanie silovch pomerov je vhodn uskutoni na rozvinutej skrutkovici, m

sa loha zjednodu na rieenie rovnovhy sl na naklonenej rovine (obr. 2.1).
Element matice, ktor je zaaen silou FQ , sa pohybuje po zvite skrutky inkom
sily F1 . Sila F1 je vyvoden na strednom priemere d2 inkom vonkajieho krtiaceho
momentu Mk . Na element matice okrem sl FQ a F1 bud pri otan skrutky psobi ete
trecia sila Ft a normlov sila Fn .

Obr. 2.1: Silov pomery na skrutke

Pri zidealizovan prpadu pohybu skrutky v matici, t.j. ak sa neuvauje inok trenia,
sila potrebn na prekonanie inku naklonenej roviny (stpanie zvitu) vyplva zo zloiek
sl (obr. 2.1b).
Fi = FQ tg

(2.1)

Uhol stpania sa ur zo vzahu

s
tg =
d2

(2.2)

kde s = P 0 - stpanie zvitu pre jednochod zvit (P rozstup zvitov).

42

V dsledku trenia pri otan skrutky, sila F1 prekonva okrem inku naklonenej
roviny aj treciu silu Ft psobiacu proti zmyslu pohybu. Zo zlokovho obrazca sl (obr.
2.1c) vyplva vekos sily F1
F1 = FQ tg ( + )

(2.3)

kde je trec uhol, ktor sa ur z faktora trenia materilov skrutky a matice tg = f .

Pri uvoovan samosvornch skrutiek, pri ktorch je trec uhol v ako uhol stpania , je nutn psobi uvoovacou silou F2 , ktor vyplva zo zlokovho obrazca sl
(obr. 2.1d).
F2 = FQ tg ( )

(2.4)

Uveden rovnice platia pre ploch zvit. Pri zvitoch, ktorch boky zvieraj urit
uhol (Metrick, Whitworthov, lichobenkov) treba uvaova s inkom uhla profilu
zvitu (obr. 2.2).
Sklon zvitovho boku spsobuje odklon normlovej zloky, t.j. sily spsobujcej trenie.Trecia sila je dan vzahom
FT = Fn0 fz

(2.5)

kde Fn0 vyplva zo zlokovho obrazca

sl
Fn0 =

Fn

cos
2

(2.6)

Obr. 2.2: Sily na metrickom zvite

Potom trecia sila bude
Ft =

Fn
0
fz = F n fz
cos
2

(2.7)

kde fz0 je zven faktor trenia inkom sklonu boku zvitu. Pre metrick zvit s
vrcholovm uhlom = 60 je f 0 = 1, 15 f ; pre lichobenkov zvit s uhlom sklonu
= 30 je f 0 = 1, 03 f .
Vzhadom na to, e v praxi sa pouvaj zvity so sklonenmi bokmi, pri vpote sily
F1 sa uvauje so zvenm trecm uhlom 0 . Potom
F1 = FQ tg ( + 0 )

(2.8)

Moment odporu v zvitoch, ktor sila F1 vytvra na strednom polomere

ren vzahom
Mtz = F1

d2
d2
= FQ tg ( + 0 )
2
2

d2
2

je vyjad-

(2.9)

43

innos skrutky sa vyjadr z pomeru sl, t.j. sily Fi pri zanedban trenia k sile F1 s
uvaovanm trenia
=

tg
FQ tg
=
FQ tg ( + 0 )
tg ( + 0 )

(2.10)

Z uvedenho vzahu vyplva, e innos skrutky sa zvuje so zvovanm uhla stpania zvitu (obr. 2.3). Zvovanie innosti sa poaduje najm u pohybovch skrutiek,
ktor sa vyuvaj pre kontrukciu zdvhacch a pohybovch mechanizmov. Zvenie uhla
stpania a tm aj innosti sa docieli vobou viacchodovch skrutiek.

Obr. 2.3: Zvislos innosti skrutky na uhle stpania

Vekos faktora trenia v zvitoch fz a na dotykovej ploche medzi maticou (hlavou
skrutky) a spojovanmi asami fm zvis od materilu, drsnosti dotykovch plch, drsnosti povrchu zvitu, pravy povrchu, na pouitom mazive i na vekosti zaaenia.
Faktor trenia v zvitoch fz :
Povrch zvitu skrutky
neupraven (leskl)
fosftovan
pozinkovan
kadmiovan

nemazan
mazan
0,2 a 0,35 0,16 a 0,24
0,28 a 0,40 0,17 a 0,3
0,15 a 0,35 0,14 a 0,18
0,10 a 0,18 0,10 a 0,17

Niie hodnoty platia pre menie zaaenie.

.
Faktor trenia v dotykovej ploche m priemern hodnotu fm = 0, 15 a 0, 22.

44

2.1.2

Skrutkov spoje bez predptia

Namhanie a tm i vpoet rozmerov skrutiek bez predptia zaaench spravidla

stlou ahovou silou bude rzny poda toho, i je skrutka
a) pri uahovan nezaaen (napr. skrutky spriahadiel koajovch vozidiel, skrutka v
zvese eriavovho hka a pod.),
b) pri uahovan zaaen silou uritej vekosti (napr. pohybov skrutka zdvihka, napnacia skrutka s maticou a pod.).
1. Skrutka pri uahovan nezaaen, po utiahnut namhan stlou osovou silou (obr.
2.4a)
Pri zaaen skrutky osovou silou sa kontroluje naptie v priereze jadra skrutky za
predpokladu jeho rovnomernho rozloenia.

Obr. 2.4: Skrutkov spoj

a) pri uahovan nezaaen; b) pri uahovan zaaen

t =

FQ
Dt
Sj

(2.11)

kde Sj - prierez jadra skrutky.

Potrebn prierez skrutky sa ur z dovolenho namhania materilu skrutky
Sj =

FQ
Dt

(2.12)

kde dovolen naptie materilu skrutky je

Dt =

Re
n

(2.13)

Bezpenos n sa vol poda prevdzkovch podmienok od 1,5 do 4.

Pre vypotan prierez poda rovnice (2.12) sa zvol normalizovan skrutka s najblim
vm prierezom.
2. Skrutka pri uahovan zaaen osovou silou (obr. 2.4b)
Pri uahovan matice kom, alebo pri uahovan napnacej matice a
skrutky, vznik v skrutke namhanie ahom a krutom.

45

ahov naptie
t =

FQ
4 FQ
=
Sj
d23

(2.14)

mykov naptie od krutu bude

MK
Mtz
FQ 0, 5 d2 tg ( + 0 )
K =
=
=
d33
WK
WK
16

(2.15)

Vzhadom na to, e v priereze skrutky vznik sasne mykov a ahov naptie, t.j.
vznik dvojosov naptos, ur sa redukovan naptie zo vzahu
red =

t2 + 3 k2 Dt

(2.16)

Pri dimenzovan skrutky sa predbene ur prierez skrutky z ahovho namhania

Sj

FQ
1, 45
Dt

(2.17)

Navrhnut normalizovan skrutka s vm prierezom sa prekontroluje

poda rovnc (2.14), (2.15) a (2.16).
Uveden spsob nvrhu a kontroly skrutky pri danch okrajovch podmienkach nie je
dostatone presn. Pri vpote nie je bran ohad na priestorov naptos v skrutke a na
vrubov inky.

2.1.3

Prdavn namhanie skrutky na ohyb

Ak dosadne matica alebo hlava skrutky na ikm dosadaciu plochu, vznikne v zvitovej
asti drieku skrutky prdavn ohybov naptie. Je spsoben:
odchlkami kolmosti dosadacch plch hlavy skrutky od osi zvitu,
odchlkami kolmosti dosadacch plch matice k osi zvitu,
deformciou spojench ast,
odchlkami kolmosti dosadacch plch spojovanch ast.
Prdavn ohybov naptie bude
o =

Mo
Wo

(2.18)

Vekos ohybovho momentu Mo sa ur napr. pre prrubov spojenie skrutkou a maticou pri znmej hodnote ohnutia skrutky pomocou Mohrovej metdy vpotu deformcie nosnka na dvoch podperch. Pre uhol ohnutia nosnka na dvoch podperch v mieste
podpery plat (obr. 2.5).

46

Mo l
2 E Io

(rad.)

(2.19)

d4 .
64 3
Po dosaden do rovnice (2.19) za Io
bude
kde moment zotrvanosti Io =

=
Obr. 2.5: Prdavn ohyb v skrutkovom
spoji

32 Mo l
E d43

(2.20)

Potom ohybov moment je vyjadren vzahom

Mo =

E d43
32 l

(2.21)

Prdavn ohybov naptie bude

o =

E d43 32
Mo
E d3
=
=
3
Wo
32 l d3
l

(2.22)

Obdobne sa vypota prdavn ohybov naptie aj pre zvrtn skrutku

o =

Mo
E d3
=
Wo
2l

(2.23)

Vzniknut prdavn ohybov naptie me niekokonsobne prekroi ahov naptie a

preto je potrebn vytvra v praxi tak kontrukn a vrobn podmienky pri skrutkovch
spojoch, aby sa zabrnilo vzniku prdavnho ohybu.

2.1.4

Poistenie skrutiek a matc

Vplyvom dynamickho zaaenia, otrasov, dochdza v prevdzke k uvoneniu, prpadne

a k strate skrutky alebo matice. Preto sa skrutky a matice poisuj proti uvoneniu a
strate.
a) Poistenie proti uvoneniu a bezpenos proti uvoneniu (obr. 2.6)
Pri stlom zaaen v dsledku samosvornosti ako i trenia medzi maticou a dosadacou
plochou spoja neme sa matica prpadne skrutka psobenm zaaujcej sily uvoni.

47

Sily F1 a F2 pri uahovan resp. uvoovan odvoden v kap. 2.1.1 psobia na strednom priemere skrutky (matice), take moment pri uahovan matice je
M1 = FQ tg ( + 0 )

d2
2

(2.24)

d2
2

(2.25)

pri uvoovan
M2 = FQ tg ( 0 )

Vzhadom na to, e uhly a 0 s obvykle mal,

mu sa s uritou prpustnou nepresnosou prepsa uveden rovnice do tvaru
.
M1 = 0, 5 FQ d2 (tg + tg 0 )
= 0, 5 FQ d2 tg
+ 0, 5 FQ d2 tg 0
(2.26)

Obr. 2.6: Trecie momenty

pri uahovan a uvoovan
skrutky a matice

.
M2 = 0, 5 FQ d2 (tg tg 0 )
= 0, 5 FQ d2 tg
0, 5 FQ d2 tg 0
(2.27)

kde vraz 0, 5 FQ d2 tg je tzv. roztac moment MR , pretoe sa sna maticu

uvoni a vraz 0, 5 FQ d2 tg 0 predstavuje trec moment v zvite MT z
Pri uahovan resp. uvoovan matice (skrutky) treba ete prekona trec moment,
ktor vznik medzi maticou a plochou spojovanch ast.
Zaaovacia sila skrutky FQ pri otan matice vytvra na strednom priemere Ds dosadacej plochy matice treciu silu, ktor spsobuje trec moment medzi maticou a dosadacou
plochou spojovanch ast. Jeho vekos je
Mtm = Ft 0, 5 Ds = 0, 5 FQ Ds fm

(2.28)

kde fm - faktor trenia medzi maticou a dosadacou plochou spojovanch ast.

Ak sa neuvauj in vplyvy (otrasy, rzy a pod.) samovon uvonenie matice spsobuje

moment MR , naproti tomu trecie momenty Mtz a Mtm tomuto uvoneniu zabrauj. Ako
stupe bezpenosti skrutkovho spoja proti samovonmu uvoneniu sa oznauje pomer
trecch momentov (Mtz , Mtm ) k momentu roztaciemu (MR ).
n=

0, 5 d2 tg 0 + 0, 5 FQ Ds fm
d2 fz0 + DS fm
Mtz + Mtm
=
=
MR
0, 5 FQ d2 tg
d2 tg

48

(2.29)

Z uvedenho vzahu vyplva, e pri nezmenench rozmeroch skrutky a rovnakch

faktorov trenia bezpenos skrutkovho spoja bude zvisie od uhla stpania . m bude
uhol stpania men (skrutky s jemnm stpanm zvitu), tm bude bezpenos proti
uvoneniu via.
V prpade premenlivho zaaenia pri otrasoch nemus by trenie v zvitoch a medzi
maticou a dosadacou plochou postaujcim pre zamedzenie uvonenia, preto v danom
prpade je treba skrutkov spoj poisova trecmi alebo mechanickmi poistkami (obr. 2.7).

Obr. 2.7: Mechanick poisovanie skrutkovho spoja:

a) prtunou maticou, b) prunmi podlokami
Najbezpenejou trecou poistkou je prtun (poistn matica a)). Ako poistn matica
sa pouva nzka matica, ktor sa naskrutkuje pod normlnu maticu. Medzi trecie poistky
patria aj prun podloky b). Prun podloka zabrauje uvoneniu matice tm, e pri
stlan vyvodzuje stlu osov silu, ktor spsobuje trenie medzi maticou a dosadacou
plochou i za predpokladu poklesu zaaujcej sily.
Mechanickmi poistkami sa mechanicky zaisuje vzjomn poloha skrutky a matice,
ako napr. zvlakou alebo tvarovmi plechovmi podlokami rznej kontrukcie. Niektor
prklady mechanickho poistenia s uveden na obr. 2.8.

Obr. 2.8: Poistenie skrutkovho spoja mechanickmi poistkami (podlokami)

b) Poistenie proti strate skrutky alebo matice /samovonmu odskrutkovaniu/
Matica sa proti strate zabezpeuje: roznitovanm konca skrutky (ak sa neuvauje s
demontou skrutkovho spoja), zvlakou umiestnenou nad maticou, krkom umiestnenm na konci skrutky a poistenm kolkom (obr. 2.9).

49

Obr. 2.9: Poistenie proti strate

2.1.5

Skrutkov spoje s predptm

Predpt skrutkov spoje sa pouvaj tam, kde sa poaduje:

a) zvenie navovej pevnosti spojovacch a niekedy i spojovanch siastok,
b) zaistenie tesnosti spoja,
c) zaistenie tuhosti spoja,
d) zamedzenie vzniku rzov pri striedavom zaaen alebo zmiernenie inkov rzu.
V skrutkovom spoji vznik po dosiahnut matice a hlavy skrutky na spojovan asti
alm doahovanm matice predptie, ktor spsobuje prun deformciu skrutky a spojovanch ast. Skrutka sa psobenm predptia Fo predi o l1 a zrove sa spojovan
asti stlaia o l2 (obr. 2.10b).
Ak v skrutkovom spoji vznik len prun deformcia, predenie skrutky i stlaenie
spojovanch ast je mern vzniknutmu predptiu Fo .

Obr. 2.10: Silov a deforman pomery v predptom skrutkovom spoji

50

l1 = Fo c1

l2 = Fo c2

(2.30)

alebo
l1 = Fo

1
k1

l2 = Fo

1
k2

(2.31)

kde c1 - deforman kontanta skrutky,

c2 - deforman kontanta spojovanch ast,
k1 - kontanta tuhosti materilu skrutky,
k2 - kontanta tuhosti materilu spojovanch ast.

Zvislos deformcie skrutky a spojovanch ast od sily F sa me znzorni graficky

v diagrame F - l (obr. 2.11a). Uveden zvislosti s linerne. Priamka a charakterizuje
priebeh deformcie skrutky; priamka b charakterizuje priebeh deformcie spojovanch
ast (prrub).
Predptie Fo , ktor je spolon skrutke i spojovacm astiam, je dan sekami bodov
0
CC a C1 C01 . Ak sa prenesie v diagrame priamka b do polohy b0 , potom seka O1 O2
udva celkov deformciu spoja. Teda
l = l1 + l2 = Fo (c1 + c2 )

(2.32)

Psobenm prevdzkovej sily Fpr sa zv sila v skrutke z pvodnho predptia Fo o

prrastok F1 na hodnotu
F1 = Fo + F1

(2.33)

Vzjomn prtlan sila medzi spojovanmi asami, vyvoden predptm Fo , poklesne

vplyvom prevdzkovej sily na hodnotu
F1 = Fo F2

(2.34)

kde F1 - prrastok zaaenia v skrutke,

F2 - bytok zaaenia v spojovanch astiach,
F1 - sila v skrutke,
F2 - zostatkov sila v spojovanch astiach zabezpeujca tesnos spoja.

51

Obr. 2.11: Zvislos deformcie skrutky a spojovanch ast

Pre urenie sily v skrutke F1 a prtlanej sily v spojovanch astiach F2 je potrebn
vypota hodnoty F1 a F2 .
Ak na skrutkov spoj psob prevdzkov sila, mono napsa rovnicu rovnovhy sl,
napr. na horn spojovaciu as:
Fpr + F2 F1 = 0

(2.35)

Po dosaden za F1 = Fo + F1 a F2 = Fo F2 bude
Fpr = F1 + F2

(2.36)

V rovnici (2.36) s dve neznme F1 , F2 , preto sa ur druh rovnica zo zmeny

deformcie skrutky a spojovanch ast, ktor je spsoben prrastkom zaaenia v skrutke
a poklesom zaaenia v spojovanch astiach (obr. 2.11b). Vplyvom prrastku sily F1
sa zv deformcia skrutky o hodnotu l10 = F1 c1 , ale sasne vplyvom bytku
zaaenia v spojovanch astiach F2 poklesne deformcia spojovanch ast o hodnotu
l20 = F2 c2 .
Ako vyplva z diagramu (2.11b) tieto deformcie s rovnak.
F1 c1 = F2 c2

(2.37)

Rieenm rovnc (2.35), (2.36) vypotame

F1 = Fpr

c2
c1 + c2

F2 = Fpr

c1
c1 + c2

(2.38)

Skuton sila v skrutke bude

F1 = Fo + F1 = Fo + Fpr

c2
c1 + c2

(2.39)

a prtlan sila v spojovanch astiach

F2 = Fo F2 = Fo Fpr

c1
c1 + c2

(2.40)

52

Ak prevdzkov sila vzrastie na medzn hodnotu FM , klesne sila F2 na nulov hodnotu

a spoj netesn. Pre vekos medznej prevdzky sily FM mono z obr. 2.11b odvodi vzah
medzi FM , Fo , c1 , c2 . Z podobnosti trojuholnkov O1 MO2 a O1 C0 C vyplva
l1 + l2
l1
=
Fo
FM
Potom
l1 + l2
c1 + c2
FM = Fo
= Fo
(2.41)
l1
c1
Z rovnice 2.41 vyplva, e pri danch deformanch kontantch c1 , c2 uveden prevdzkov sila rastie s predptm Fo . Pre tesnos spoja plat podmienka:
Fpr < FM alebo F2 > 0.
asto sa prtlan sila v spojovanch astiach F2 vol v zvislosti od prevdzkovej sily
Fpr pri poadovanej tesnosti , ktor sa vol = 0, 2 a 1. Potom
F2 = Fpr

(2.42)

Potrebn predptie v skrutkovom spoji pri danej tesnosti sa vypota zo vzahu vyplvajceho z deformanho diagramu (obr. 2.11b):


c1
c1
Fo = F2 + F2 = Fpr + Fpr
= Fpr +
(2.43)
c1 + c2
c1 + c2
Sila v skrutke bude:
F1 = F2 + Fpr = Fpr + Fpr = Fpr ( + 1)

(2.44)

Stanovenie tuhosti ast skrutkovho spoja vpotom a experimentlne

Vpoet deformanch kontnt c1 a c2 vyplva z rovnc vyjadrujcich Hookov
zkon pre skrutku a spojovan asti
1
l2
2
l1
1 =
=
2 =
=
(2.45)
l1
E1
l2
E2
Dosadenm za
Fo
Fo
Fo l1
Fo l2
1 = , 2 = , l1 =
, l2 =
S1
S2
E1 S1
E2 S2
bud pomern deformcie
l1
Fo
l2
Fo
1 =
=
, 2 =
=
(2.46)
l1
S1 E1
l2
S2 E2
kde
l1
l2
E 2 S1
E2 S2
= c1 ,
= c2 , alebo
= k1 ,
= k2 .
E1 S1
E 2 S2
l1
l2
Za dku skrutky l1 sa povauje hrbka spojovanch ast l2 , t.j. vzdialenos od dolnej
hrany hlavy skrutky k dosadacej ploche matice (obr. 2.12a). Pri l1 > 6 d3 meme deformciu hlavy a zvitovej asti skrutky v matici zanedba. Pri krtkych skrutkch je nutn
tieto deformcie uvaova a potom dku skrutky pre vpoet deformanej kontanty
urme zo vzahu /pozor na pripotanie hrbky podloky/
2
1
l1 = l2 + k + m
3
2

53

Obr. 2.12: Skrutka kontantnho a premenlivho prierezu

Deforman kontantu skrutky s premenlivm prierezom (obr. 2.12b) urme zo stu
deformanch kontnt asti drieku s kontantnm prierezom. Skrutka sa rozdel na dky
s rovnakm prierezom. Teda
c1 =

n
l1i
1 X
E1 i=1 S1i

(2.47)

Vpoet deformanej kontanty spojovanch ast je zloitej, pretoe tlakov naptie

vplyvom preptia sa rozlo v blzkosti drieku skrutky a to v tvare dutho dvojkuea
(obr. 2.13).
Tlakov dvojkue sa ri od priemeru totonho s
otvorom ka s, pod uhlom v starej literatre
jeho hodnota sa uvdza 45 ; v novej literatre (Birger) uvdza a 65 . Vzhadom na premenliv prierez
tlakovho dvojkuea po hrbke spojovanch ast
l2 , nahradzuje sa tento dutm valcom o priemere
Dd a Ds . Potom deforman kontanta sa vypota
zo vzahu
c2 =

Obr. 2.13: Tlakov kue

skrutkovho spoja

4 l2

l2
E2 s +
2

!2

(2.48)

Dd2

kde Dd - priemer otvoru pre skrutku (vntorn

priemer tlakovho valca),
Ds - vonkaj priemer tlakovho valca, ktor
sa ur zo vzahu Ds = s + 0, 5 l2 .

Nhrada kueov valcom je oprvnen len pre mal hrbky spojovanch ast. Vpoet
deformanej kontanty c2 poda rovnice (2.48) je sce jednoduch, ale odchyuje sa od
skutonosti zistenej experimentlnymi skkami. Vpotov hodnoty c2 s vyie ako
experimentlne zisten a chyba rastie s rastcou hrbkou spojovanch ast.

54

Experimentlne urenie kontnt tuhosti. Skrutkov spoj sa dotiahne tak, aby

sa dosiahla vpotov hodnota predptia Fo (obr. 2.14a). Potom spoj zaaujeme postupne rastcou prevdzkovou silou Fpr a zznam jej zvislosti od predenia skrutky l
vyname do grafu (obr. 2.14b).

Obr. 2.14: Experimentlne urenie deformanch kontnt

Pre l > l2 je < meriame len zvislos F - l len pri skrutke. Potom

tg =

tg 1 (l1 + l2 )
Fo l1
l1
FM
=
= tg 1
+ tg1 =

+ tg 1 =
l2
l2
l2
l1 l2

Fo
+ tg 1 = tg 2 + tg 1 = c1 + c2
l2
tg = tg 1 =

(2.49)

Fo
Fo
; tg 2 =
l1
l2 = c2

(2.50)

Experimentlne urenie deformanch kontnt spova v uren tangent uhlov , .

Skrutkov spoje s premenlivou prevdzkovou silou
Predol vahy a vpoet predptho skrutkovho spoja boli roben za predpokladu
statickho zaaenia. Pri vine predptch skrutkovch spojov dochdza k premenlivmu zaaeniu, ako napr. predpt spoje delench ojnc a loiskovch vk piestovch
strojov a pod. Premenliv prevdzkov zaaenie me ma charakter miznceho zaaenia, pulzujceho, striedavho smernho a nesmernho zaaenia.
Na obr. 2.15a je znzornen priebeh miznceho zaaenia v skrutkovom spoji, t.j. ak
sa prevdzkov sila men od nuly do maxima. To znamen, e zaaenie skrutky sa men
od F1 do Fo okolo strednej hodnoty F1m . Podobne i zaaenie spojovanch ast sa men
od hodnoty F2 do Fo okolo strednej hodnoty sily F2m . Charakteristick hodnoty naptia
a , m , n , h potrebn pre navov kontrolu skrutky sa vypotaj z prslunch sl
psobiacich v priereze skrutky. Teda
a =

F1
2S

m =

F1m
S

n =

Fo
S

h =

F1
S

(2.51)

Na obr. 2.15b je uveden rozbor vpotovho medznho stavu cyklicky zaaovanho

spoja. Pracovn diagram je znzornen v sradniciach , kde je pomern deformcia.
Redukovan Smithov diagram znzoruje pre dan materil a vrub medzn stav. Syntza

55

obidvoch diagramov je dleitm podkladom pre vpoet sinitea bezpenosti ka a kh ,

ktor sa uria porovnanm medznej amplitdy A s menovitou amplitdou a a medznho
hornho naptia H a menovitm hornm naptm h .
ka =

H
A
= 2, 5 4, 0 kh =
= 1, 25 2, 5
a
h

(2.52)

Obr. 2.15: Predpt skrutkov spoj s premenlivou prevdzkovou silou:

a) diagram priebehu sl; b) deforman diagram a Smithov diagram
Medzn navov (Whlerovo) naptie (CK )d pre dan materil, vrub a vekos je dan
vzahom
(CK )d =

C
( )d

(2.53)

kde C - medza navy hladkej skobnej tye.

Vrubov sinite ( )d uvaovanho vrubu danho tvaru a rozmeru je
( )d =

(2.54)

kde - sinite vekosti.

56

2.1.6

Vrubov inky v skrutkovom spoji

Prinou porch dynamicky zaaench skrutkovch spojov je koncentrcia napt

v kritickch prierezoch a navov lom. Pri vpote navovej bezpenosti je potrebn
sprvne hodnoti inky vrubu v nebezpench prierezoch. Na obr. 2.16 s vyznaen
prierezy skrutky, na ktorch je daj percentulneho podielu vskytu navovho lomu pri
dynamickom namhan.

Z obrzku vyplva, e najv inok

vrubu sa prejavuje v prvom nosnom zvite skrutky, ktor odpoved prvmu nosnmu zvitu matice. Toto je spsoben nerovnomernm rozloenm zaaenia na jednotliv zvity, ktorho priebeh je znzornen na obr. 2.17a. Znenie inku vrubu
sa kontruknou dosiahne pravou matice,
ktorou sa zvi prun poddajnos matice
v oblasti prvch zvitov alebo sa zmen tlakov namhanie matice na ahov, pri ktorom je rovnomernejie zaaenie vetkch
zvitov. Mon pravy s vskytu navovho na obr. 2.17b, c.

Obr. 2.16: Percentulne vyznaenie

vskytu navovho pokodenia v
skrutkovom spoji

Obr. 2.17: pravy matice pre rovnomernejie zaaenie v zvitoch

V tab. 2.16 je k jednotlivm oznaenm miestam vrubov uveden aj hodnota prslunch tvarovch siniteov a vrubovch siniteov .
Na obrzku 2.18 s znzornen kontrukn pravy skrutky v mieste prechodu zvitu do drieku a drieku skrutky do hlavy. Vrubov inok kueovho vbehu zvitu
skrutky mono vhodne odstrni zmenenm prierezu drieku skrutky (a na 80% prierezu jadra zvitu). Touto pravou sa sasne dosiahne vhodnejie zvenie prunosti
skrutky (obr. 2.18a).
Nebezpen miesto v prechode drieku do hlavy mono odstrni zvenm polomeru
zaoblenia pravami zobrazenmi na obr. 2.18b.

57

Obr. 2.18: Kontrukn prava

skrutky na znenie vplyvu
vrubovho inku

2.1.7

navov pokodenie skrutiek zvis v znanej miere

od vlastnost povrchovej vrstvy materilu. So zlepovanm kvality povrchovej vrstvy sa vrazne predi ivotnos skrutky. Zlepenie vlastnost poruchovej vrstvy sa dosiahne mechanickm spevnenm alebo
chemicko-tepelnmi pravami (kalenie, cementovanie, nitridovanie).

Vplyv trvalej deformcie a teploty na zmenu predptia

Predpt skrutkov spoj strca za prevdzky as predptia a preto mus by obas

dotiahnut. Strata predptia je spsoben jednak otlaenm dosadacch plch spojovanch ast i zvitu skrutky a matice a taktie pomalm teenm materilu pri vych
prevdzkovch teplotch. Ak je ld set absoltnych hodnt vetkch trvalch deformci spojenia, poklesne o tto hodnotu celkov prun deformcia spojenia a predptie
klesne o hodnotu Fo (obr. 2.19). Pokles predptia sa ur z podobnosti trojuholnkov
ABC a CCD,z ktorej vyplva
ld
Fo
=
Fo
l

(2.55)

Pretoe vekos celkovej prunej deformcie je

l = Fo (c1 + c2 ), potom po dosaden do rovnice (2.55) bude pokles predptia
Fo =

ld
Fo ld
=
Fo (c1 + c2 )
c1 + c2

(2.56)

Obr. 2.19: Pokles predptia vplyvom trvalej deformcie

Z uvedenej rovnice vyplva, e pokles predptia trvalou deformciou je tm men,
m bude celkov prunos spoja via.
Pri skrutkovch spojoch, kde sa vyaduje tesnos, mus sa v tesniacich plochch udrova urit prtlan sila F2 , aby sa zachovala tesnos. Preto pokles predptia mus by
vdy men ako je sila v tesniacich plochch.
Fo =

ldmax
< F2
c1 + c2

(2.57)

58

Trval deformcia a tm i pokles predptia sa zmen vobou materilu skrutky s vysokou medzou prieanosti, vhodnou kontrukciou skrutky, aby sa zvila prunos skrutky
c1 , hladkm opracovanm vetkch dotykovch plch spojovanch ast, dosadacch plch
hlavy skrutky a matice, ako aj dotykovch plch v zvite skrutky a matice.
Ak skrutkov spoj je vystaven v prevdzke vym teplotm (parn stroje, spaovacie
motory, tepeln turbny at.), me sa zmeni vekos predptia. Pritom me dochdza
k rovnomernmu alebo nerovnomernmu ohrievaniu vetkch ast spojenia.
Pri zanedban zmeny modulu prunosti E v ahu s teplotou, bude zvisie zmena
predptia pri rovnomernom ohriat spojenia len na siniteoch tepelnej rozanosti materilu skrutky 1 a materilu spojovanch ast 2 . Ak bude 1 < 2 predptie vzrastie
(obr. 2.20).
Zmena predptia znzornen v diagrame
(obr. 2.20) je obdobn ako pre trval deformciu. Trval plastick deformcia sa nahrad
tepelnou deformciou skrutky a spojovanch
ast l . Vekos tepelnej deformcie je dan
vzahom
l = (1 2 ) l ( 0 )

(2.58)

kde 1 - sinite tepelnej rozanosti materilu

skrutky,
2 - sinite tepelnej rozanosti materilu,
l - hrbka spojovanch ast,
Obr. 2.20: Prrastok respektve pokles
- prevdzkov teplota predptia vplyvom,
prevdzkovej teploty
0 - montna teplota (20 C).

Prrastok alebo pokles predptia Fo je vyjadren op z podobnost trojuholnkov

vzahom
Fo =

l
c1 + c2

(2.59)

U skrutkovch spojov s vou vou medzi skrutkou a spojovanmi asami dochdza

k nerovnomernmu zohriatiu spoja; skrutka sa ohreje na meniu teplotu ako spojovan
asti.
Za predpokladu, e 1 < 2 , t.j., e materil skrutky a spojovanch ast je rozdielny,
je za prevdzkovej teploty v spoji a pri rozdiele teplt rozdiel dilatci l0 (obr. 2.21).

59

Obr. 2.21: Deformcie prrubovho spoja pri rozdielnych teplotch S1 < S2

Zohriatm spojovanch ast z montnej teploty o o na stredn teplotu S2 vzrastie
ich hrbka o hodnotu
l20 = 2 l (S2 o )

(2.60)

Skrutka, ktorej teplota je niia, sa predi o hodnotu

l10 = 1 l (S1 o )

(2.61)

take rozdiel tepelnej dilatcie je

l = l2 l1 = 2 l (S2 o ) 1 l (S1 o )

(2.62)

Zvenie predtia bude

Fo =

l
c1 + c2

(2.63)

Prrastok predptia pri nerovnomernom ohriat spojenia bude tm v, m bude

v rozdiel teplt spojovanch ast a skrutky, alej m v bude sinite tepelnej
rozanosti spojovanch ast oproti skrutke a nakoniec m menia bude prun poddajnos spoja.
Aby prrastok predptia oteplenm bol o najmen, mus sa pri spojoch vystavench
vysokm teplotm dba o dobr styk skrutky so spojovanmi asami, aby oteplenie
skrutky a spojovanch ast bolo rovnak a alej je treba zvi prun poddajnos
spoja (najlepie pouitm dilatanej rrky).

2.1.8

Skrutky namhan silou kolmou na os skrutky

V spojoch zaaench silou kolmou na os skrutky, ako napr. spojenie psov, kotov
alebo prrubov spojka at., me by prevdzkov sila prenan trenm alebo tvarovm
stykom.
Prenos zaaujcej sily trenm medzi spojenmi asami mono poui ak je zaaenie
statick. Trec odpor (sila) Ft , potrebn pre bezpen prenos zaaujcej sily F sa vyvod
utiahnutm skrutky na poadovan predptie Fo (obr. 2.22a). Trecia sila Ft = Fo f v
stykovej ploche mus by via ako je zaaujca sila F .
Ft = Fo f = k F

(2.64)

60

Pri pouit i potu skrutiek bude

Fo f =

kF
kF
a potrebn predptie v skrutke Fo =
i
f i

(2.65)

kde k - bezpenos proti posunutiu (k = 1, 2 a 1, 5),

f - faktor trenia.

Obr. 2.22: Skrutky namhan silou kolmou na os

a) staticky zaaen spoj, b) dynamicky zaaen spoj
Faktor trenia f , ktor nepriamo ovplyvuje vekos potrebnho predptia v skrutke je
mon vhodnou povrchovou pravou spojovanch ast zvi. hanm spojovanch ast
(plechov) otvorenm plameom sa zv faktor trenia na f = 0, 45 a 0, 75, pieskovanm
povrchu sa zv faktor trenia na f = 0, 43 a 0, 76.
Pri prenose zaaujcej sily trenm, spojovacie skrutky s namhan len osovou silou
od vyvodenho predptia Fo , to znamen, e sa dimenzuj z ahovho namhania.
Sj

Fo
Dt

(2.66)

kde Dt - dovolen naptie materilu skrutky.

V prpade premenlivho zaaenia, ak je skrutka uloen v spojovanch astiach s vou, me djs k vzjomnmu posunutiu spojovanch ast a tm aj k nakloneniu skrutky
v otvore (obr. 2.22). V dsledku naklonenia skrutky dochdza v skrutke k prdavnmu
namhaniu na ohyb, ktor je pomerne vek a neiaduce.

61

Obr. 2.23: Skrutky namhan silou kolmou na os

c) spoj s lcovanou skrutkou, d) poistenie spoja kolkom alebo perom
Preto pri premenlivom dynamickom zaaen je vhodnejie poui tvarov styk, ktor
me by realizovan lcovanou skrutkou alebo almi spojovacmi siastkami ako je
kolk a pero (obr. 2.23c, d).
Pre tvarov styk sa najastejie pouvaj lcovan skrutky, ktor svojim driekom
prenaj cel prevdzkov zaaenie.
Pri psoben zaaenia F v spojovanch astiach lcovan skrutka bude namhan:
a) na strih
=

4F
F
=
D
2
iS
d i 0, 75

(2.67)

b) mernm tlakom
p=

F
F
=
pD
i So
D l1 i 0, 75

(2.68)

kde - sinite vyuitia skrutiek ( = 0, 75),

i - poet skrutiek,
l1 - dka valcovej asti lcovanej skrutky, na ktorej sa rozlo mern tlak,
D - priemer lcovanho drieku skrutky,
So - priemet plochy drieku na ktorom sa rozlo mern tlak.

2.1.9

Pohybov skrutky

Pohybov skrutky sa pouvaj na zmenu otavho pohybu na osov pohyb alebo

na zmenu krtiaceho momentu v osov silu. Pre pohybov skrutky sa najastejie vol
lichobenkov zvit rovnoramenn, ktor me prena obojsmern zaaenie. Pre jednosmern vemi zaaen skrutky (napr. vreten lisu a pod.) sa vol lichobenkov zvit
nerovnoramenn (plov) (obr. 2.24b). Pre znenie strt trenm, opotrebenia a zvenia
innosti skrutky sa pouvaj viacchodov zvity.

62

Obr. 2.24: Lichobenkov zvity

Mon kontrukn usporiadanie skrutky a matice:
a) skrutka sa ota a posva v nehybnej matici (napr. skrutkov zdvihk, uzatvrac
ventil prdiacich mdi, vretenkov lis a pod.),
b) matica sa ota a neposva, posva sa skrutka v axilnom smere (napr. starie typy
preahovacch strojov, niektor typy skrutkovch zdvihkov a pod.),
c) skrutka sa ota a neposva, posva sa matica v axilnom smere (napr. pohyb
suportu po loiach sstruhu, zmoncky zverk a pod.).
Pevnostn kontrola pohybovej skrutky a matice
Pohybov skrutky v prevdzke s namhan na krtenie a ah alebo tlak. Pri vom
thlostnom pomere aj na vzper. Aplikciu vpotu pohybovej skrutky i matice je mon
uskutoni na skrutkovom zdvihku (obr. 2.25).

Obr. 2.25: Skrutkov zdvihk

Pri zaaen skrutkovho zdvihka osovou silou FQ a pri otan skrutky momentom
MK bude tto namhan:
a) na tlak
d =

4 FQ
d23

(2.69)

63

b) na krut
k =

MT z
0, 5 FQ d2 ( + 0 )
=
d33
Wk
16

(2.70)

kde MT z - trec moment v zvite matice a skrutky,

d3 - mal priemer zvitu.

Vzhadom na to, e v skrutke vznik kombinovan namhanie, vypota sa redukovan

naptie:
red =

d2 + 3 k2 D

(2.71)

Ak m skrutka oproti priemeru vek vonu dku, kontroluje sa na vzper. thle pohybov skrutky pri uritej tlakovej sile vyboia, m sa tlakov namhanie zmen na kombinovan v tlaku a ohybe, o vyvol stratu stability.
Spsob kontroly na vzper je zvisl od thlostnho pomeru . Ak je
lred
i

>

lred
i

!
m

kontroluje sa pohybov skrutka na vzper poda Eulerovho vzahu, priom sa uruje

nosnos skrutky pri zvolenej bezpenosti proti strate stability.
Fu0 =

2 E I
Fkr
= 2
FQ
k
lred n

Vzah

Ired
i

(2.72)

je medzn thlostn pomer skrutky, ktor sa ur z rovnice

m

lred
i
Tabuka 2.2: Red. vzpern dka skrutky

E
Rm

(2.73)

kde Fkr - kritick sila poda Eulera na medzi

vzpernej pevnosti (N),
E - modul prunosti materilu skrutky
(MPa),
I - kvadratick moment prierezu (mm4 ),
lred - redukovan dka vonej asti
skrutky vzahovan k danmu
spsobu uloenia (mm) (tab. 2.2),
i - kvadratick polomer
prierezovej
q
plochy skrutky i = I/S,
k - bezpenos voi strate stability
(k = 3 a 6).

64

Ak je thlostn pomer = lred

< lred
kontroluje sa vzper poda Tetmajerovho
i
i
m
vzahu, priom nosnos skrutky pri bezpenosti k bude
FU =

kr
Sj FQ
k

(2.74)

kde kr - kritick naptie poda Tetmajera (MPa) (tab. 2.3),

k - bezpenos voi strate stability (k = 1, 75).

Tabuka 2.3: Kritick naptie pre dan thlostn pomer a materil skrutky
Materil thlostn pomer Kritick naptie kr (MPa)
Oce 11 370
< 60
240
60 < < 110
280 0, 817
11 500
< 60
312
60 < < 110
469 2, 617
Siv liatina
< 80
776 12 + 0, 053 2
Pri = 10 sa priemer skrutky uruje z jednoduchho tlaku.
Matice pohybovch skrutiek sa vyrbaj z rznych materilov. Voba materilu zvis
od vekosti klznej rchlosti a mernho tlaku v zvitoch.
Pri vpote vky matice resp. potrebnho potu zvitov sa predpoklad rovnomern
rozloenie mernho tlaku na vetky zvity. Za tohto predpokladu bude mern tlak:
p=

FQ
pD
d2 H1 z

(2.75)

potom poet zvitov

z=

FQ
d2 H1 pD

(2.76)

kde H1 - pracovn vka profilu zvitu.

Dovolen plon tlak v zvitoch matice a skrutky zvis od materilu matice a skrutky
a od klznej rchlosti. Tak napr. sa vol:
7,5 MPa pre trval zaaenie matice a skrutky z bronzu a oceovej skrutky,
9 MPa pre trval zaaenie oceovej matice a skrutky, ktor m meniu tvrdos ako
matica,
15 MPa pre trval zaaenie matice z olovenho bronzu a vytvrdenej oceovej
skrutky.

65

Pre krtkodob zaaenie sa me pota s dvojnsobnmi hodnotami. Vka matice

pre jednoduch a viacchodov skrutku bude
h = z P alebo h = z P n
kde P - rozstup zvitov,
n - poet chodov.

innos pohybovej skrutky je definovan vzahom

=

tg
tg ( + 0 )

(2.77)

Z uvedenej rovnice vyplva, e innos okrem uhlu stpania zvis aj od faktora

trenia. Okrem bench spsobov zmenovania faktora trenia ako napr. brsenie zvitov,
voba vhodnho materilu, inn mazanie zvitov, sa v sasnosti pouvaj tzv. gukov
pohybov skrutky a matice (obr. 2.26), v ktorch sa vyuva vhodnejie valiv trenie
(f = 0, 002) oproti klznmu (f = 0, 12). Gukov pohybov skrutky je mon poui pre
podstatne vie otky. Vratn kanl, ktor mus by vytvoren v matici, je spojen so
zaiatkom prvho a koncom poslednho zvitu. Guky s usmerovan do vratnho kanla
deflektorom, ktor m kalen doraz.

Obr. 2.26: Gukov matica

2.2

Spojovacie kolky

Spojovacie kolky sa pouvaj na spjanie a poisovanie strojnch siastok alebo k

zaisteniu vzjomnej polohy spojench ast, prpadne na zachytenie sl psobiacich kolmo
na os kolka.
Poda vzjomnej polohy kolka a spojovanch ast rozdeuj sa kolky na: a) kolky
priene (A); b) kolky pozdne (B); kolky tangencilne (C) (obr. 2.27).

66

Obr. 2.27: Kolky poda vzjomnej polohy voi spojovanm astiam:

A priene; B pozdne; C tangencilne
Kolky poda geometrickho tvaru sa delia na (obr. 2.28):

Obr. 2.28: Druhy kolkov poda

geometrickho tvaru

Obr. 2.29: Prklady pouitia valcovch kolkov

Valcov a kueov kolky sa pouvaj k zaisteniu vzjomnej polohy spojovanch

ast pre rchlu mont skrutkovho spoja (napr. veko prevodovky), k poisteniu inho
spoja (lisovanho, zvernho) a k prenosu menieho zaaenia v spojovanch siastkach.
Niektor prklady pouitia valcovch a kueovch kolkov s uveden na obr. 2.29.
Kolky s normalizovan, valcov STN 02 2150(A),STN 02 2152, kueov STN 02
2153(B). Kueov kolky s samosvorn s kueovitosou 1 : 50. Valcov kolky s vyroben
s toleranciou n6. Materil kolkov sa vol: 11 107, 11 109, 11 370, 11 500, 11 600 a in.
Normou STN 02 2011 je poda priemeru hriadea priraden priemer kolka, preto pri
nvrhu kolka je postaujca pevnostn kontrola.
Prun kolky(C,D) sa pouvaj k spjaniu siastok, ktor prenaj premenliv,
prpadne nrazov zaaenie. Prun kolky s dut a po celej dke delen, o umouje zvenie prunosti kolka. Vyrban s skruovanm z psovej ocele a po zakruen
zakalen.
Ryhovan kolky maj po obvode vylisovan ryhy, ktor s rovnomerne rozloen po
120 . Kolk sa do diery zara (lisuje), m vznik pevn spoj. Ryhy na kolku mu by
vytvoren po celej dke alebo len na asti dky kolka (obr. 2.30). Ryhovan kolky s
normalizovan STN 02 2173. Nie s vhodn pre spoje, ktor sa asto demontuj a pre

67

spojovanie siastok z hlinkovch zliatin. Ryhovan kolk nevyaduje presn lcovanie

diery (H11), m sa zjednodu vroba a mont.

Obr. 2.30: Ryhovan kolky

2.2.1

Pevnostn kontrola kolkov

Pri navrhovan kolkovch spojov sa postupuje tak, e sa poda rozmerov spojovanch

ast zvol rozmer kolka, ktor sa pevnostne prekontroluje.
a) Prieny kolk zaaen silou kolmou na os (obr. 2.31)
Kolk je silou F namhan na strih a mernm tlakom.

Obr. 2.32: Pozdny kolk zaaen

obvodovou silou

Obr. 2.31: Prieny kolk zaaen

silou kolmou na os
Kontrola na strih:
=

F
2F
=
D
2S
d2

(2.78)

Kontrola mernho tlaku v ape a v nboji:

p=

F
F
pD ; p =
pD
Dd
(D1 D) d

68

(2.79)

b) Pozdny kolk zaaen obvodovou silou (obr. 2.32)

Pri prenose krtiaceho momentu Mk valcov kolk je namhan na strih a mern tlak.
Kontrola na strih:
=

2 Mk
F
=
o
S
Ddl

(2.80)

Kontrola mernho tlaku v mieste dotyku kolka s nbojom:

p=

F
2 Mk
=
po
S
D 0, 5 d l

(2.81)

c) Prieny kolk zaaen obvodovou silou (obr. 2.33)

Kolk je pri prenose krtiaceho momentu Mk namhan obvodovou silou na strih a
mernm tlakom.
Kontrola kolka na strih od obvodovej sily:
=

F
4 Mk
=
pD
S
d2 D

(2.82)

Kontrola mernho tlaku v mieste dotyku kolka

s hriadeom:
Mern tlak v mieste dotyku kolka s hriadeom
je nerovnomerne rozloen, to znamen, e zaaovac obrazec je trojuholnkovho tvaru. Prenan krtiaci moment vyjadren maximlnym mernm tlakom je:
Mk = F 0

Obr. 2.33: Prieny kolk zaaen

obvodovou silou

2
D
3

(2.83)

kde F 0 je sila psobiaca v aisku zaaovacieho

obrazca. Vekos sily F 0 vyjadrenej mernm tlakom je
F0 =

pmax D
d
2
2

(2.84)

potom po dosaden do rovnice pre vpoet Mk bude

Mk =

pmax D
2
pmax D2 d
d D =
2
2
3
6

(2.85)

Maximlny mern tlak z rovnice (2.85) je:

pmax =

6 Mk
pD
D2 d

(2.86)

Kontrola mernho tlaku v mieste dotyku kolka s nbojom:

Mk = F 00

D1 + D
D1 D
D1 + D
(D12 D2 ) d p
=p
d
=
2
2
2
4
69

(2.87)

Potom mern tlak

p=

4 Mk
pD
D2 ) d

(2.88)

(D12

Dovolen naptia D a dovolen mern tlaky pD sa pri statickom zaaen volia v

zvislosti od pouitch materilov nasledovne:
Materil kolkov
D (MPa)
Materil spjanch ast
pD (MPa)

11 107
50

11 343 11 423
11 600
50
70
85
11 500 11 373 oce na odliatky
110
80
70

11 700
100
siv liatina
60

Pri premenlivom (striedavom) zaaen sa zniuje dovolen naptie o 30% a 50%.

Pre ryhovan kolky sa zniuje hodnota dovolenho naptia D o 20% a mern tlak pD
a o 30%.

2.3

Spojovacie apy

apy sa pouvaj k rozoberatenmu kbovmu spojeniu siastok, ktor prenaj

kolm sily na os apu. Spojen siastky sa mu aj vzjomne pootoi okolo osi apu o
mal uhol.
Kontrukcia apov je rzna Vyrbaj sa bez hlavy alebo s hlavou (obr. 2.34). S
normalizovan poda STN 02 2106 a STN 02 2115.

Obr. 2.34: Spojovacie apy:

a) a e) bez hlavy; f) a h) s hlavou valcovou; i) s hlavou polguovou
apy vekch priemerov sa vyrbaj dut, aby sa zmenila ich hmotnos. Hrbka steny
dutho apu sa pribline vol s = d/6, kde d je vonkaj priemer apu (obr. 2.35). Pre
premenliv, dynamick zaaenie pouvaj sa prun dut apy, ktor maj vytvoren
pozdnu priamu alebo lomen medzeru pre zvenie prunosti apu.

70

Obr. 2.35: Dut a prun ap

Materil apov sa vol oce 11 107, 11 108, 11 110, kontrukn oce 11 370, 11 420 a
mosadz prpadne hlinkov zliatina. Vemi namhan apy sa povrchovo kalia a brsia.
Spojovacie apy sa zaisuj proti axilnemu posuvu. Na obr. 2.36 s uveden niektor prklady axilneho poistenia apov: a) zvlakou; b) krkom a kueovm kolkom;
c) maticou;, d) poistnm krkom z drtu kruhovho prierezu; e) poistnm krkom obdnikovho prierezu; f) plochou prdrkou.

Obr. 2.36: Prklady poistenia apov

2.3.1

Dimenzovanie a kontrola apov

ap zaaen silou kolmou na os je namhan na ohyb a mernm tlakom. Predpoklad

sa rovnomern rozloenie mernho tlaku na dotykovej ploche medzi apom a spojovanmi
asami (obr. 2.37).
Kontrola na ohyb:
o =

Mo
F l 32
4F l
=
=
Do
3
Wo
8d
d3

(2.89)

Pri zvolenom dovolenom napt materilu apu bude

potrebn priemer d:
s

Obr. 2.37: Silov pomery v spojovacom ape

d=

4F l
Do

(2.90)

Kontrola mernho tlaku v mieste styku apu s otonm nbojom:

p=

F
pD
ad

(2.91)

71

V mieste styku pevnho uloenia apu:

F
pD
(2.92)
p=
2db
Ak spojovan asti nedovouj vznik ohybovej deformcie alebo ak s tvrdie ako
materil apu, kontroluje sa ap aj na strih:
F
2F
=
=
D
(2.93)
2S
d2
Dovolen naptie v ohybe sa pre kudn zaaenie vol Do = 90 a 100 MPa (11 370,11
420), pri premenlivom zaaen sa tto hodnota zniuje o 0,67 a 0,5 krt.
Dovolen mern tlak pri pevnom spoji sa vol: pD = 60 a 80 MPa; ak nboj vykonva
relatvny pohyb voi apu je hodnota pD = 10 a 15 MPa.
Dovolen mykov naptie pre kudn zaaenie sa vol D = 50 a 60 MPa (11 370, 11
420).

2.4

Spojovacie kliny

Kliny sa pouvaj k rozoberatenmu spojeniu siastok prenajcich krtiaci moment alebo osov silu. Poda polohy pozdnej osi klina vzhadom k osi spojovanch
siastok delia sa kliny na:
a) pozdne,
b) priene.

2.4.1

Pozdne kliny

Kliny maj tvar hranola s pozdnym kosom 1 : 100, ktor im zabezpeuje samosvornos. Tvar a rozmery s dan normou STN 02 2503 a priraden s k priemeru hriadea.
Vyrbaj sa v dvoch prevedeniach: a) bez nosa, b) s nosom (obr. 2.38).

Obr. 2.38: Pozdne kliny:

a) bez nosa, b) s nosom
Klin sa zara do liabku medzi hriade a nboj. Po zarazen vznik v spoji predptie,
ktor spsobuje v dotykovch plochch zvern tlak. Tento pri prenose krtiaceho momentu
spsobuje trec odpor. Trec odpor prena dan krtiaci moment a zaisuje vzjomn
polohu hriadea a nboja.
Nevhodou klinovch spojov je v dsledku zarazenia klinu medzi nboj a hriade
mon excentricita vo vzjomnom uloen spojench siastok.

72

Rozdelenie pozdnych klinov poda spsobu dosadnutia na hriade (obr. 2.39):

1. Klin dut (A)
2. Klin plosk (B)
3. Klin liabkov (C)
4. Klin tangencilny (D)
5. Klin tvorcov (E)
6. Klin kruhov (F)

Obr. 2.40: liabkov klin

Obr. 2.39: Druhy klinov

Pozdne kliny (A), (B), (D), (E), (F) sa v technickej praxi mlo pouvaj. Najastejie sa pouva liabkov klin (C) (obr. 2.40).
liabkov klin sa zara medzi nboj a hriade do liabkov vytvorench v nboji (s
kosom) a v hriadeli (bez kosu). Krtiaci moment u spojenia je prenan trenm medzi
klinom a hriadeom, nbojom a hriadeom a tlakom klinu na dno a bok liabku.
Mk = Fn f yT + Fn f r + Fn a + F yp

(2.94)

.
.
kde yT = 0, 5 d t = 0, 415 d,
.
.
yp = 0, 5 d t + h/4 = 0, 48 d,
t - hbka liabku v hriadeli,
F - obvodov sila.

Prierez pozdneho liabkovho klinu b x h je uren normou v zvislosti na priemere

hriadea. Dka klinu sa vol rovn alebo menia dke nboja. Klin je namhan prevane
len mernm tlakom, priom vekos mernho tlaku nie je mon ani pribline uri, pretoe
je zvisl od sily, ktorou je klin zarazen do liabku.

73

2.4.2

Priene kliny

Priene kliny sa pouvaj na axilne spojenie strojnch siastok zaaench vekmi

ahovmi alebo tlakovmi silami, t.j. silami kolmmi na os klinu (obr. 2.41). Spoj vyaduje
presn zalcovanie a preto sa pouva len v prpadoch, ke je nutn rchla mont a
demont. Typickm prkladom pouitia prienych klinov je spojenie kriaka s piestnicou
u starch typov parnch lokomotv.
Prieny klin spojuje siastky bez predptia alebo s predptm. Spojenie bez predptia
sa pouva pre kudn zaaenie, spojenie s predptm pre premenliv zaaenie. Prierez
klinu je obdnikov so zaoblenmi hranami. kos je vytvoren na jednej strane, ktor sa
vol 1 : 10 alebo 1 : 25.

Obr. 2.41: Prieny klin

2.5

Spojovacie per

Per svojm tvarom sa podobaj liabkovm pozdnym klinom ale na rozdiel od nich
nemaj kos. Pero sa pri monti vsad do liabku, ktor je vytvoren na hriadeli i v
nboji. Krtiaci moment u perovho spojenia je prenan tlakom na boky pera. Per s
normalizovan siastky (STN 02 2562, 02 2564, 02 2570, 02 2572) a ich prierez b x h je
vyjadren v zvislosti od priemeru hriadea. Vyrbaj sa v tchto zkladnch tvaroch:
a) tesn per so zaoblenmi koncami (obr. 2.42a),
b) tesn per s rovnmi koncami (obr. 2.42b),
c) vodiace per s jednou alebo s dvomi spojovacmi skrutkami (obr. 2.42c, d),
d) seov per (obr. 2.42e).
Tesn per sa pouvaj k spojeniu hriadeov s kotmi, ozubenmi kolesami, remenicami a pod., t.j. tam, kde mus by dodran sosovos a vylen osov hdzanie. Spojenie perom nie je vhodn pre striedav alebo nrazov zaaenie, pretoe zmenou zmyslu
zaaenia a rzmi dochdza k otlaeniu stien liabku a pera, m sa spoj uvon. Nboj perovho spoja sa mus axilne zaisti, pretoe medzi nbojom a hriadeom nevznik trenie,
ktor by zamedzilo posuvu nboja. Na obr. 2.43 s uveden niektor prklady axilneho
poistenia perovho spoja.

74

Obr. 2.42: Normalizovan spojovacie per

a,b - vmenn, c,d - vodiace, e - seov

Obr. 2.43: Axilne poistenie perovho spoja

Vodiace per sa pouvaj pre spojenie hriadea s axilne posuvnm nbojom alebo
ak dochdza k astej demonti napr. u vmennch ozubench kolies. Na obr. 2.44 je
uveden prklad pouitia vodiaceho pera u kueovej trecej spojky. Pero m v liabkoch
nboja a hriadea vu a preto sa mus zaisti proti posuvu vplyvom trenia a vypadnutiu.
Poda dky pera pouva sa jedna alebo dve zvrtn skrutky.

Obr. 2.44: Kueov trecia spojka

Obr. 2.45: seov pero na konci hriadea

seov per sa pouvaj pre mal krtiace momenty a ak je nboj umiestnen na

konci hriadea (obr. 2.45). seov pero vyaduje vek hbku liabku do hriadea, m sa
zni jeho pevnos a zv vrubov inok. Jeho pouitie v technickej praxi je zriedkav.

75

2.5.1

Nvrh a pevnostn kontrola perovho spojenia

Pre vypotan alebo zvolen priemer hriadea sa z normy zvol odpovedajci prierez
tesnho pera b x h. Dka pera je zvisl od dky nboja a vol sa taktie v slade s
normalizovanmi dkami pier.
Pri vpote sa vychdza z predpokladu, e krtiaci moment sa prena len bonmi
plochami pera a liabku (obr. 2.46a). Mern tlak p sa rozlo na inn plochu pera
(obr. 2.46b), ktor sa vypota zo vzahu
!

h
r = lu 0, 5 h
Su = (l b)
2

(2.95)

kde lu - inn dka pera (bez zaoblenia),

h0 - inn vka pera,
r - zrazenie hrn pera,
.
l - skuton dka pera, ktor sa vol l = 1, 4 d pre tesn pero,
l = 2 d pre posuvn nboj.

Obr. 2.46: Rozloenie mernho tlaku na inn plochu pera

Mern tlak medzi innou plochou pera a plochou boku liabku v nboji je:
p=

F
Mk
=
pD
Su
0, 52 d 0, 5 h0 lu

(2.96)

Obvodov sila namha pero aj na myk, avak mykov naptie je vemi mal a preto
kontrolu na myk zanedbme.
Hodnota dovolenho mernho tlaku zvis od materilu nboja a pera a od prevdzkovch podmienok. Tak napr. pre kudn prevdzku sa vol:
pD =100 a 150 MPa pre neposuvn oceov nboj,
pD =50 a 80 MPa pre neposuvn liatinov nboj,
pD =10 a 20 MPa pre posuvn nboj.
Pri striedavom zaaen sa zniuj hodnoty dovolenho mernho tlaku a o dve tretiny.
Ak pri obmedzenej dke nboja nesta jedno pero, mu sa poui dve per presaden
o 90 alebo 180 .

76

2.6

liabkov spoje

liabkov spoje vytvraj spojenia nboja ozubench kolies a inch siastok s hriademi a umouj prenos krtiaceho momentu z hriadea na nboj a opane. Na hriadeli
s vyfrzovan per, v nboji liabky, ktor navzjom do seba zapadaj, m vytvraj
tvarov styk potrebn pre prenos obvodovej sily. Spojenie je vhodn aj na prenos vekch,
premenlivch a rzovch krtiacich momentov. liabkovan spoje sa uplatuj hlavne pri
stavbe obrbacch strojov, v automobilovom a leteckom priemysle a v odvetviach strojrskej vroby s hromadnou vrobou, kde mono hospodrne vyui relatvne drah nstroje.
Nboje mu by na hriadeoch uloen pevne (neposuvne) alebo posuvne.
Rozliujeme nasledovn liabkovan spojenia:
a) spojenie s rovnobokm liabkovanm (obr. 2.47a),
b) spojenie s evolventnm liabkovanm (obr. 2.47b),
c) spojenie s jemnm liabkovanm (obr. 2.47c).

Obr. 2.47: Druhy liabkovch spojov:

a) rovnobok liabkovanie, b) evolventn liabkovanie, c) jemn liabkovanie
liabkovan hriadele a nboje sa mu stredi na vntorn priemer liabkovania d,
na vonkaj priemer D alebo na boky liabkov b (obr. 2.48). Poda spsobu stredenia sa
toleruj rozmery a predpisuje hodnota drsnosti a spsobu opracovania.

Obr. 2.48: Stredenie nboja na hriade liabkovanho spojenia:

a) na vntorn priemer d, b) na vonkaj priemer D , c) na boky pier a liabkov b

2.6.1

Spojenie s rovnobokm liabkovanm

Tvar a poet liabkov pri rovnobokom liabkovan je stanoven STN 01 4942. ahk a
stredn rad m 6, 8, 10 liabkov, ak 10, 16, 20 liabkov. liabky na hriadeli sa vyrbaj
frzovanm (deliacim alebo odvaovacm spsobom) (obr. 2.49) v nboji najastejie preahovanm. Boky liabkov s rovn, to znamen, e prierez pier na hriadeli je obdnikov
(obr. 2.47a).

77

liabkovan hriadele sa najastejie vyrbaj z ocel s pevnosou Rm =500 a 800 MPa,

priom dotykov plochy mu by povrchovo kalen a brsen. Krtiaci moment liabkovanm spojom je prenan tlakom na boky liabkov. Mal priemer liabkovho hriadea
d sa ur z namhania krutom pri zvolenom dovolenm naptm D .
s

d=

16 Mk
D

(2.97)

Obr. 2.49: Vroba liabkov

Vypotanmu priemeru sa priradia z normy ostatn rozmery liabkovania a vhodn
tvar. Pri evolventnom a jemnom liabkovan je najmen priemer rovn priemeru ptnej
krunice.
Kontrola zvolenho liabkovanho spoja je dan STN 01 4940 a obmedzuje sa na
vpoet mernho tlaku na innej dotykovej ploche medzi perami a liabkami (obr. 2.50).

Obr. 2.50: Rozloenie mernho tlaku na boky liabkov

78

Mern tlak na innej ploche bude:

p=

F
Mk
Mk
=
=
pD
Su
0, 5 Ds h0 n l
0, 5 Ds f 0 l

(2.98)

kde M k - prenan krtiaci moment,

Ds = 0, 5 (D + d) - stredn priemer liabkovania,
f 0 = h0 n - inn plocha liabkov na 1 mm dky nboja. Je uveden priamo
v norme,
= 0, 75 - sinite nerovnomernosti rozdelenia zaaenia na jednotliv per,
n - poet liabkov (pier),
l - dka nboja.

Hodnota mernho tlaku pD je zvisl od druhu spojenia, pracovnch podmienok a

tvrdosti bokov liabkov (tab. 2.4).
Tabuka 2.4: Dovolen tlak na boky liabkov
Nboj

Posuvn
na
hriadeli
Pevn
na
hriadeli

2.6.2

Posuv
nboja
Pri
zaaen
Bez
zaaenia

Druh
zaaenia
rzy
premenliv
stle
rzy
premenliv
stle
rzy
premenliv
stle

Dovolen mern tlak pD [MPa]

boky netvrden boky tvrden
3 10
3 15
5 15
3 10
10 20
20 35
15 30
20 40
20 40
30 55
30 50
40 70
40 70
40 90
60 100
80 130
80 150
120 200

Spojenie s evolventnm liabkovanm

Evolventn liabkovanie je normalizovan poda STN 01 4950, 01 4955 pre hriadele s

menovitm priemerom D=4 a 500 mm s potom liabkov z=6 a 82. Boky zubov s tvoren evolventmi a liabkovanie hriadeov mono vhodne vyrba na strojoch na vrobu
ozubench kolies. Uhol zberu liabkovania je = 30 a modul m= 0,5 a 10. liabky
maj dn ploch alebo zaoblen. Nboj sa stred na hriadeli spravidla na priemer D (vonkajie stredenie) alebo na bokoch liabkov. Na obr. 2.51 je nakreslen tvar liabkovania s
plochmi dnami liabkov a so stredenm na boky liabkov.

79

Obr. 2.51: Rozloenie mernho tlaku na boky liabkov

Pevnostn kontrola evolventnho liabkovania

Poda STN 01 4951 s pri vpote nosnosti kontrolovan len zuby hriadea. Predpoklad sa, e jeden zub je zaaen silou
F1 =

2 Mk
Dz

(2.99)

kde Mk - prenan krtiaci moment,

- sinite nerovnomernosti zaaenia zubov ( = 0, 5),
z - poet zubov,
D - menovit rozmer liabkovania.
Evolventn zuby liabkovania sa kontroluj na ohyb, mern tlak a myk. Ohybov
naptie v mieste pty bude
=

Mo
6 F1 h
=
D
2
Wo
l Ssf

(2.100)

mykov naptie v mieste pty zuba

max =

3 F1
3 F1
=
D
2S
2 Ssf l

(2.101)

Mern tlak v dotykovch plochch zubov

p=

F1
F1
=
pD
S
hl

(2.102)

kde h - nosn vka zubov h = (Da1 Da2 ) 0, 5,

l - dka nboja.
Hodnoty dovolench mernch tlakov s obdobn ako pre rovnobok liabkovanie.

80

2.6.3

Spojenie s jemnm liabkovanm

liabky a per maj prierez lichobenkov. Ich tvar a rozmery s stanoven STN
01 4933. Hriadele s jemnm liabkovanm sa pouvaj pre spjanie pk, torznch ty
a pod. Vhodou tohto spoja je mal dka nboja, monos pootoenia resp. nastavenia
vzjomnej polohy nboja i hriadea, menie vrubov inky at. Nevhodou je vek
namhanie nboja radilnou silou, ktor vznik v dsledku rozloenia normlovej sily na
bokoch liabkov (obr. 2.52).
Pevnostn kontrola je obdobn ako u rovnobokho liabkovania a kontroluje sa len
mern tlak na bokoch liabkov.
p=

2 Mk
pD
Ds h n l

(2.103)

kde Ds - stredn priemer liabkovania,

D d1
- inn vka liabkovania,
h=
2
n - poet liabkov (n = 28 a 78),
- inite zmenenia nosnej plochy liabkov ( = 0, 75),
l - dka nboja.

Obr. 2.52: Spojenie s jemnm liabkovanm

2.7

Hranolov spojenie

Hranolov spojenie je vytvoren pravou dosadacch plch hriadea a nboja do tvaru

tvorhranu alebo do tzv. K- profilu. Spojenie je ahko rozoberaten ale mlo presn a preto
sa pouva pre mal krtiace momenty a tam, kde nie je poadovan presnos vzjomnho
uloenia nboja a hriadea.
Prklady pouitia: rune ovldan koles strojov, run pky, koles ventilov, posvaov at. . Na obr. 2.53 je spojenie tvorhranom.

81

Viu pouitenos maj hriadele tvarovan

do trojbokch a tvorbokch zaoblench hranolov, tzv. K-profilov (obr. 2.54). Spojenie Kprofilmi dva presnejie vzjomn uloenie nboja a hriadea.
Vekos prenanho krtiaceho momentu
u spojenia tvorhranom je dan prpustnou hodnotou mernho tlaku na hrane.
Mk

a2f
1
pmax
l z b (2.104)
2
2

kde f - vka zrazenia alebo zaoblenia

.
(f = 0, 1 a)
l - funkn dka nboja,
b - rameno vslednice tlaku
2
(b = (a 2 f )),
3
z - poet strn hranola,
a - strana tvorhranu.
Obr. 2.53: Spojenie tvorhranom

Obr. 2.54: K - profily

Z rovnice (2.104) sa vypota hodnota maximlneho mernho tlaku
pmax =

4 Mk
pD
(a 2 f ) l z b

(2.105)

Dovolen mern tlak sa vol: pre stle zaaenie a oceov nboj pD = 100 MPa, pre
rzov zaaenie pD = 70 MPa.

2.8

Zvern spojenie

Zvern spojenie patr medzi pevn rozoberaten spojenie, ktor sa pouva k prenosu
krtiaceho momentu alebo osovej sily. Hriade sa zovrie delenm alebo rozrezanm nbojom pomocou skrutiek, priom dochdza v spoji k prunej deformcii. Krtiaci moment
alebo osov sila s prenan odporom trenia vzniknutho zovretm hriadea nbojom.
Pre spoahliv prenos krtiaceho momentu plat podmienka
Mt = k Mk

(2.106)

kde k je sinite bezpenosti prenosu Mk a vol sa od 1,2 do 1,5.

82

Zvern spojenie sa pouva, ak sa m astejie meni vzjomn poloha nboja a hriadea, alebo pre zabezpeenie dobrho prestupu tepla, prpadne elektrickho prdu.
Zvern spoj me ma dotykov plochu valcov alebo kueov s delenm alebo rozrezanm nbojom.

Zvern spojenie s valcovou dotykovou plochou

Pri nvrhu zvernho spojenia sa vychdza z dovolenho namhania hriadea na krut
s

d=

16 Mk
D

(2.107)

Pre delen nboj zvernho spoja sa spravidla vol vonkaj priemer:

D = (1, 6 a 1, 8) d pre oce a oceoliatinu,
D = (2, 0 a 2, 2) d pre liatinu.
Dka nboja:
l = 1, 5 d
Pri delenom nboji s obidve polovice nboja pritlan na hriade skrutkami. Pri
doahovan skrutiek vznik v nich sila, ktor je zvisl od vekosti prenanho krtiaceho
momentu.
Cieom nvrhu zvernho spoja je urenie vekosti normlovej sily resp. osovej sily
v skrutke, ktor vyvodzuje prun zovretie hriadea. Za predpokladu, e obidve asti
nboja s dostatone tuh a va medzi hriadeom a nbojom je nulov, potom me sa
predpoklada rovnomern rozloenie dotykovho tlaku po obvode hriadea (obr. 2.55a).
V prpade zvernho spoja, kde sa uvauje s rovnomernm rozloenm mernho tlaku v
stykovej ploche nboja a hriadea na elementrnej dotykovej ploche, vznikne elementrna
normlov sila
dFn = 0, 5 d l p d,
ktor spsob elementrnu treciu silu
dFt = dFn f = 0, 5 d l p f d.
Elementrny trec moment bude
d
d
d
= l p f d
2
2
2
Potom celkov trec moment bude
dMt = dFt

Mt =

Z2
0

Z2

d d
dMt = p l f d = p d2 l f
2 2
2

(2.108)

Skrutky s osovou silou Fs1 vyvodia prtlan silu nboja na hriade

i Fs1 = Fn =

Z
0

dZ
dFn sin = p l
sin d = d l p
2o

kde i - poet skrutiek.

83

(2.109)

Obr. 2.55: Zvern spoj s delenm nbojom

a) rovnomern rozloenie naptia, b) kosnusov rozloenie naptia
Po dosaden do rovnice (2.108) za sin p d l hodnotu i Fs1 bude
Mt =

i Fs1 f d k Mk
2

(2.110)

Z uvedenej rovnice sa vypota sila v skrutke v zvislosti na prenanom krtiacom

momente Mk pri zvolenej bezpenosti k
Fs1 =

2 k Mk
dif

(2.111)

Potrebn minimlna dka nboja sa ur zo vzahu

Fs1 =

dlp
2 k Mk
=
i
dif

(2.112)

a po prave bude
l

2 k Mk
d2 f pD

(2.113)

84

Dovolen mern tlak sa vol:

pD = 85 MPa pre oceov nboj
pD = 20 MPa pre liatinov nboj
Ak nboj nie je dostatone tuh, rozloenie mernho tlaku v dotykovej ploche medzi
nbojom a hriadeom je nerovnomern (kosnusov) (obr. 2.55b) p = pmax cos .
Vsledn trec moment pre toto rozloenie mernho tlaku je
Mt = pmax d2 l f

(2.114)

Sila v skrutke bude

i Fs1 = Fn = 2

Z2
0

dFn cos =

pmax d l
4

(2.115)

V prpade rozrezanho nboja ak je medzi hriadeom a nbojom via va, mus

skrutka vyvin nielen poadovan zvern silu, ale naviac mus prekona odpor nboja
proti prunej deformcii. Prtlan sila nboja na hriade vyvoden jednou skrutkou bude
(obr. 2.56)
Fn =

2 k Mk
df

(2.116)

Sila v skrutke vyplva z rovnovnej

podmienky momentu k bodu A
Fs b = Fn c

(2.117)

potom bude
c
2 k Mk c
Fs = Fn =
(2.118)
b
df b
kde kontrukn pomer c/b sa vol
1 : 2 a 1 : 2,5.
Obr. 2.56: Zvern spoj s rozrezanm nbojom

85

Zvern spoj s kueovou dotykovou plochou

Obr. 2.57: Kueov zvern spoj

Pouva sa na spjanie mench kotov a pk

umiestnench na konci kueovho hriadea.
Krtiaci moment je prenan trenm a potrebn mern tlak medzi nbojom a hriadeom
sa vyvodzuje vahovanm kueovej asti hriadea do kueovho otvoru nboja bu maticou
alebo zvrtnou skrutkou (obr. 2.57).
Vekos trecieho momentu je zvisl od mernho tlaku a od faktora trenia v stykovej ploche spoja. Mern tlak je priamo zvisl od vahovacej sily, ktor vznik uahovanm matice
alebo zvrtnej skrutky.

Vekos vahovacej sily sa ur zo silovch pomerov na kueovej ploche (obr. 2.57), za

predpokladu rovnomernho rozloenia mernho tlaku na dotykovej kueovej ploche.
Z rovnovhy sl psobiacich v osi kuea vyplva
Fz = Fn0 + Ft0

(2.119)

kde Fn0 a Ft0 s priemety sl Fn a Ft do osovej roviny a ich vekosti s

Fn0 = Fn sin () a Ft0 = Ft cos ()
Normlov sila sa vyjadr zo vzahu
Fn = ds lp p

(2.120)

kde ds - stredn priemer kueovej plochy,

lp - dka povrky kuea (lp = 1/ cos ),
p - mern tlak v dotykovej ploche,
l - dka kueovej asti hriadea.

Trecia sila je
Ft = Fn f

(2.121)

Po dosaden do rovnice (2.119) bude vahovacia sila

Fz = Fn sin + Fn f cos = ds lp p (sin + f cos )

(2.122)

Vekos vahovacej sily je obmedzen ahovou pevnosou skrutky

Fzmax = S Dt

(2.123)

kde S - prierez jadra skrutky alebo zpichu, ktorm je ukonen zvit,

dt - dovolen naptie materilu skrutky.

86

Z rovnice (2.122) sa vypota mern tlak v dotykovej ploche kuea, ktor odpoved
vekosti vahovacej sily.
p=

Fz
ds lp (sin + f cos )

(2.124)

Pri prenose krtiaceho momentu vznik na strednom polomere kuea trec moment
Mt = Ft

ds
ds
= ds lp p f
2
2

a po dosaden za p z rovnice (2.124) bude

Mt =

F z ds f
2 (sin + f cos )

(2.125)

(d2 d1 )
.
2l
Kueovitos stykovej plochy sa vol 1 : K=1 : 5 a 1 : 20. Spoahlivos spoja zvis od
presnej zhody kueovej plochy hriadea a otvoru nboja.
Pre bezpen prenos krtiaceho momentu plat podmienka
kde je uhol kueovitosti, ktor sa ur zo vzahu tg =

Mt = k Mk

(2.126)

Upnacie kueov krky

Upnacie kueov krky zaisuj rchle spojenie hriadea s nbojom. Mont i demont je vemi jednoduch. Vlastn spoj zabezpeuj prun krky, ktorch stykov
plocha je kueov. Krky s stlan pomocou spojovacch skrutiek, priom sa prune
deformuj, m sa vymedzuje radilna va medzi hriadeom, krkami a nbojom. Prun
deformcia spsobuje mern tlak medzi krkami, nbojom a hriadeom, ktor vytvra
potrebn trec odpor pre prenos krtiaceho momentu. Poet krkov je zvisl od prenanho krtiaceho momentu (obr. 2.58).
Pre vekos prtlanej sily na jeden pr kueovch krkov plat vzah:
Fz =

2 k Mk
(tg + 2 f )
f d

(2.127)

kde f - faktor trenia (f = 0, 15 a 0, 4),

d - priemer hriadea,
- uhol kueovitosti krkov (kueovitos sa vol 1 : 5 a 1 : 20).

87

Obr. 2.58: Spojenie kueovmi krkami

2.9

Nalisovan spojenie

Spojenie nalisovanm je v podstate pevn ako rozoberaten spojenie dvoch siastok

(najastejie hriade, nboj).
Dotykov plocha nalisovanch ast bva spravidla valcov alebo mierne kueov, v
ojedinelch prpadoch i inho tvaru (hranolovit). Priemer diery v nboji je men ako
priemer hriadea (apu), t.j. spojenie m uloenie s presahom. Po nalisovan vznikaj v
spojovanch siastkach prun, iastone i trval deformcie. Diera v nboji sa rozahuje,
priemer hriadea sa stla. Uveden deformcie spsobuj v obidvoch siastkach naptia,
ktorch radilna zloka spsobuje v stykovej ploche mern tlak. Jeho inkom vznik trec
odpor, potrebn pre prenos krtiaceho momentu alebo osovej sily.
Nalisovan spoje sa pouvaj pre prenos vekch krtiacich momentov a osovch
sl, najm pri ich striedavom alebo nrazovom psoben. S spoahliv, jednoduch a
hospodrne (nie s potrebn spojovacie siastky a odpad prava spojovanch ast pre
uloenie spojovanch siastok, at.).
Prklady pouitia: spojovanie oceovch nkolkov s kolesami koajovch vozidiel, spojenie ozubench vencov s telesami kolies, loiskovch puzdier, valivch losk a pod. .
Pri vpote napt, ktor bude aplikovan na nboj a pln resp. dut hriade sa
vychdza z predpokladu, e mern tlak je rovnomerne rozloen po celej dotykovej ploche
(obr. 2.59a). Tento predpoklad plat pri rovnakej dke nboja a hriadea. Ak hriade
prenieva z nboja, svojou tuhosou zvuje naptie v okrajovej asti nboja a potom
nemono uvaova s rovnomernm rozloenm mernho tlaku (obr. 2.59b).
Pre bezpen prenos krtiaceho momentu alebo osovej sily plat podmienka
Mt = k Mk

Ft = k Fa

kde Fa - osov (axilna) sila,

k - sinite bezpenosti voi pokznutiu (k = 1,3 a 2).

88

Obr. 2.59: Rozloenie mernho tlaku v nalisovanom spoji

Naptos v nalisovanom spoji s plnm hriadeom (apom)

Po nalisovan sa zmen priemer hriadea d01 o as presahu d01 a naopak, diera v
nboji o priemere d001 sa zv o as presahu d001 (obr. 2.60). Tieto deformcie spsobuj
v obidvoch siastkach naptia: radilne r , obvodov t a mern tlak v dotykovej ploche
p. Vpoet tchto napt je obdobn vpotu napt v hrubostennej ndobe.

Obr. 2.60: Deformcie a naptia v nalisovanom spoji

Zvislos radilneho naptia r a obvodovho t na polomere r je vyjadren vzahmi:
r = o

K
r2

t = o +

K
r2

(2.128)

Pretoe o je kontantn, bude i set radilneho a obvodovho naptia kontantn

r + t = 2 o = kont.

(2.129)

kde o - kontantn osov naptie (integran kontanta) po nalisovan zanik,

K - integran kontanta.

Naptie v nboji
Radilne naptie na vntornom povrchu diery o polomere r1 je mern mernmu tlaku
p1 a na povrchu nboja o polomere r2 je mern tlaku p2 .
r1 = p1 , r2 = p2 .

89

Radilne naptie sa s polomerom nboja r men poda krivky (polytropy); na polomere

r1 bude najvie, na polomere r2 na povrchu nboja bude nulov.
Pre vpoet obvodovho naptia je potrebn uri kontantu o a integran kontantu
K, ktor sa vypotaj z okrajovch podmienok. Na polomere r2 bude:
r2 = o

K
= p2 = 0.
r22

(2.130)

Na polomere r1 bude
r1 = o

K
= p1 .
r12

(2.131)

Rieenm uvedench rovnc sa vypota integran kontanta K a kontanta o .

K = p1

p1 r12
r12 r22
,

=
.
o
r22 r12
r22 r12

(2.132)

Pri zoveobecnen prpadu, t.j. ak p2 6= 0 bude

K = (p1 p2 )

r12 r22
p1 r12 p2 r22
,

=
.
o
r22 r12
r22 r12

(2.133)

Pri znmej integranej kontante K a o vypota sa obvodov naptie t1 a t2 na

polomeroch r1 a r2
t1 = o +
kde

K
r12
p1 r12 r22 1
r12 + r22
=
p

=
p

,
1
1
r12
r22 r12
r22 r12
r12
r22 r12

(2.134)

r12 + r22
= C - bezrozmern charakteristika spoja.
r22 r12

Potom je obvodov naptie na polomere r1

t1 = C p1 .

(2.135)

Obdobnm spsobom sa vyjadr naptie na polomere r2

t2 = 0 +

K
p1 r12
p1 r12 r22 1
r12 + r22
=
+

=
p

p1 = p1 (C 1). (2.136)
1
r22
r22 r12
r22 r12
r22
r22 r12

Naptie v hriadeli (ape)

Hriade mono povaova za dut valec s vntornm polomerom r0 = 0. Pre r0 = 0
bude integran kontanta K = 0 a osov naptie:
o =

p0 r02 p1 r12
= p1
r12 r02

(2.137)

K
= p1 ,
r02

(2.138)

t1 = o +

r1 = p1 .

90

Deformcia spoja
Po nalisovan nboja na pln hriade (ap) je pomern zvenie priemeru diery alebo
zmenenie priemeru hriadea spsoben v medziach prunej deformcie naptiami t t a
r .
Pre prpad dvojosovej naptosti plat deforman rovnica
=

r
1
d
=
= (t r )
d
r
E

(2.139)

kde E - modul prunosti v ahu,

- Poisonova kontanta (pre oce = 0, 3, pre liatinu = 0, 25).
Po nalisovan sa hriade (ap) vplyvom rovnomerne rozloenho mernho tlaku p1
stla o hodnotu deformcie d01 = 2 r1 (obr. 2.61). Pomern deformcia pvodnho
priemeru d01 bude
=

d1
1
=
(t1 r1 ).
d1
E1

(2.140)

Obr. 2.62: Deformcia nboja

Obr. 2.61: Deformcia hriadea

Po dosaden za t1 = p1 a r1 = p1 bude pomern deformcia hriadea

0 =

d01
1
p1
=
[p1 1 (p1 )] =
(1 1 ).
0
d1
E1
E1

(2.141)

Skuton deformcia je
d01 =

p1 d1
(1 1 .)
E1

(2.142)

Po nalisovan d01 = d001 = d1 . Znamienko (-) udva charakter deformcie, t.j. stlaenie.
Vplyvom napt v nboji dochdza k deformcii (k zveniu priemeru) nboja o
hodnotu d001 = 2 r100 (obr. 2.62).

91

Pomern deformcia pvodnho prierezu d001 bude

00 =

d001
1
=
(t1 2 r1 ).
d1
E2

(2.143)

Po dosaden za t1 = p1 a za r1 = p1 bude
00 =

1
p1
d001
=
[C p1 2 (p1 )] =
.
d1
E2
E2 (C + 2 )

(2.144)

Skuton deformcia je
d001 =

d1 p1
(C + 2 ).
E2

(2.145)

Celkov presah (deformcia) sa vyjadr ako set deformci hriadea a nboja v absoltnej hodnote
d1 =

|d01 |

|d001 |

1 1 C + 2
= p 1 d1
+
.
E1
E2


(2.146)

Pre prpad, e materil hriadea a nboja je rovnak, t.j. E1 = E2 = E a 1 = 2 =

bude celkov presah (deformcia)
d1 =

p 1 d1
.
E

(2.147)

Nalisovan spoj s dutm hriadeom (apom)

V technickej praxi sa asto vyskytuj prpady lisovania dutho hriadea (alebo inej
dutej siastky) do nboja. Ako prklad mono uvies lisovanie loiskovho puzdra do
telesa loiska (obr. 2.63).

Obr. 2.63: Nalisovan spoj s dutm hriadeom (apom)

Vpoet napt a deformci je obdobn ako u plnho hriadea (apu). Mern tlaky v
lisovanom spoji bud:
kde p0 - mern tlak v otvore dut ho hriadea (apu),
p1 - mern tlak v stykovej ploche na polomere r1 ,
p2 - mern tlak na povrchu nboja (na polomere r2 ).

92

Naptie v nboji
V nboji s rovnak podmienky ako pri lisovan plnho apu, a preto aj odvoden
vzahy pre obvodov a radilne naptie s identick
r1 = p1 ; t1 = C p1 ; t2 = p1 (C 1).

(2.148)

Naptie v dutom hriadeli (ape)

Vypotan naptie v dutom ape sa ozna indexom + . Na priemere d1 bude:
+
r1
= p1 a mern tlak na vntornom povrchu dutho hriadea je p0 = 0.
r02 r12 1
p0 r02 p1 r12
p1 r1
K
=
+(p

p
)

2 = 2
(2.149)
=
0
1
2
2
2
2
2
r1
r1 r0
r1 r0 r1
r1 r02
p1 r 2
r2 + r02
2 02 = p1 12
= p1 C+
r1 r0
r1 r02

+
r1
= 0 +

r2 +r2

kde C+ = r12 r02 je rozmerov charakteristika dutho hriadea.

1
0
Na priemere d0 bude:
0
= 0, p0 = 0
r0
p0 r02 p0 r12
r02 r12 1
2 p1 r12
+
(p

p
)

=
0
1
r12 r02
r12 r02 r02
r12 r02
!
r2 + r02
+ p1 = p1 (C+ + 1)
p1 12
r1 r02

+
to
=

(2.150)

Celkov deformcia (presah) sa ur obdobnm spsobom ako pre nalisovan spoj s

plnm hriadeom
d+
1 =

p1 d1
(C + C+ ).
E

(2.151)

Vpoet nosnosti a medznch presahov

nosnos nalisovanho spoja je zvisl predovetkm na vekosti presahu, ktor me
by ovplyvnen:
spsobom monte ( lisovanie za studena, za tepla a zmrazovanie),
akosou povrchu dotykovch plch,
prevdzkovou teplotou,
druhom materilu spojovanch ast, hrbkou stien vonkajej siastky (nboja),
dkou nboja.

93

Nalisovan spoj me prena krtiaci moment alebo osov silu (obr. 2.64). Pre spoahliv prenanie krtiaceho momentu a osovej sily plat podmienka:
Mt = k Mk ; Ft = k Fa

(2.152)

kde k - bezpenos proti prekznutiu ( k = 1,2 a 1,5).

Osov sila:
Fa Fa = d1 l p1 f

(2.153)

Krtiaci moment :
Mk Mt = d1 l p1 f

d1
2

(2.154)

Minimlny smern tlak v stykovej ploche pre spoahliv prenanie osovej sily alebo krtiaceho momentu
vyplva zo vzahov:
p1min =

Obr. 2.64: nosnos nalisovanho

spoja

2 k Mk
k Fa
; p1min =
(2.155)
d1 l f
d21 l f

kde f - faktor trenia, ktor zvis od dvojice materilov spojovanch siastok a od drsnosti stykovch
plch.

Pri vpote maximlneho mernho tlaku v stykovej ploche spoja sa vychdza z pevnostnej podmienky nboja. Ak sa uvauje stav naptosti v oblasti prunej deformcie vypota sa tzv. porovnvacie naptie s . Pre hevnat materily sa pota pevnos poda
Mohrovej terie najvch mykovch napt. Obvodov a radilne naptie s hlavnmi
naptiami, priom osov naptie je nulov.
Ak nalisovan spoj pracuje trvale pri zvenej prevdzkovej teplote vol sa presah o 10
a 20 % v. Vplyvom rozdielnej tepelnej vodivosti spojench materilov alebo rznym
tepelnm zaaenm vonkajej siastky, prpadne rznou hrbkou ich stien, sa me spoj
v mieste nalisovania odtlai, m poklesne tlak v nalisovanom spoji a zni sa nosnos.
V takom prpade je potrebn zvi zkladn presah o:
d1t = d1 (2 2 1 1 )

(2.156)

kde 1,2 - s sinitele tepelnej rozanosti vntornej (1), vonkajej (2) siastky,
1,2 - ich teploty.

94

Ak sa uvauj vetky vplyvov faktory, t.j. otlaenie mikronerovnost, prevdzkovej

teploty, potom bude potrebn vsledn minimlny presah
d1c = d1min + d1ot + d1t

(2.157)

Pri vobe uloenia sa vychdza spravidla zo sstavy jednotnej diery, k omu prislcha
poda menovitho priemeru d uloenie pre hriade. Diera vo vonkajej siastke sa vyrba
v 7. stupni a hriade v 6. stupni presnosti; pri dleitch spojoch nalisovanch za studena
sa zvyuje presnos u diery na 6. stupe a hriadea na 5. stupe presnosti.
Nvrh uloenia sa vol v zvislosti na minimlnom vypotanom presahu, pre ktor sa
vyhad najbliie vhodn lcovan uloenie.
Vo veobecnom strojrstve sa najastejie pouvaj uloenia: nad 180
Spoje nalisovan za studena
H7/p6, r6
Spoje nalisovan za tepla
H7/u7
Nboj z ocele
H7/t6
Nboj z liateho bronzu
H7/s6

do 180
H7/r6
H7/r7
H7/u6
H7/t6

Mont a demont nalisovanho spoja

Urenie vekosti potrebnho presahu a voba lisovanho uloenia zvis aj na spsobe
monte nalisovanho spoja. Spoje s priemerom dotykovej plochy do 50 mm sa spravidla
lisuj za studena. U spojov s vm priemerom mont sa uskuton nasunutm za tepla.
a) Mont a demont lisovanm za studena
Vntorn siastka, ktor m o presah v priemer ako je priemer diery vonkajej
siastky sa mechanickm tlakom lisuje do otvoru. Kee pre vie priemery je treba
vekch lisovacch sl, lisovanie za studena sa obmedzuje na menie priemery. Potrebn
lisovacia sila sa ur zo vzahu:
Flis = Ft = d1 l p1 f

(2.158)

Pre vypotan presah

d1 =

d1 p 1
(C + 1)
E

sa ur odpovedajci mern tlak

p1 =

d1 E
d1 (C + 1)

a jemu odpovedajca lisovacia sila.

Flis =

d1 l f d1
d1
=lf
d1 (C + 1)
C +1

(2.159)

Priebeh lisovacej sily Flis pri lisovan spojenia s prunou deformciou je zobrazen na
obr. 2.65. Lisovacia sila sa sklad zo sily na prekonanie trecieho odporu Ft a zo sily na
prun deformciu asti spoja FD .
Sila potrebn na demont spoja lisovanm za studena je po usaden spoja omnoho
vyia (a o 100% ) ako lisovacia sila.

95

Obr. 2.65: Priebeh lisovacej sily

Demont lisovanho spoja mono zjednodui pouitm tzv. metdy tlakovho oleja.
Metda spova v tom, e sa medzi stykov plochy privdza olej pod vysokm tlakom, m
sa trenie medzi tmito plochami zni. Tlak oleja vyvolva aj prun radilnu deformciu
spojench ast. Experimentlne sa overilo, e sila potrebn k osovmu posunutiu nboja
sa podstatne zmenila.
b) Mont lisovanm za tepla
Mont spoja sa me uskutoni tmito spsobmi:
Vonkajia siastka sa ohreje na teplotu, pri ktorej sa priemer diery vplyvom tepelnej
rozanosti zv o predpsan presah plus montna va v a po jej nasunut na
vntorn siastku (bez odporu) a vyrovnan teplt vznikne pevn spoj. Tento
spsob monte sa me poui pre vek rozsah priemerov.
Vntorn siastka sa ochlad (zmraz) na teplotu, pri ktorej sa jej priemer zmen o
predpsan presah plus montna va a po jej nasunut do diery vonkajej siastky
a vyrovnan teplt vznikne pevn spoj. Ochladzovanie sa rob v kvapalnom vzduchu
kyslka alebo duska.
Kombinciou predchdzajcich dvoch spsobov. Potrebn presah sa docieli ohrievanm vonkajej siastky a zmrazovanm vntornej siastky.
Pre mont za tepla sa potrebn teplota ohriatia vonkajej siastky ur z rovnice
pre tepeln deformciu:
dmax + v = 2 d (2 0 )

(2.160)

potom
2 = 0 +
kde 2
0
2
0

dmax + v
2 d

(2.161)

- teplota ohriatia vonkajej siastky,

- teplota okolia (20 C),
- sinite tepelnej rozanosti materiluvonkajej siastky,
- montna va (v = 0, 6 a 1, 2 102 d).

96

Pri zmrazovan sa potrebn teplota ochladenie ur zo vzahu

1 = 0

dmax + v
1 d

(2.162)

Demont lisovanch spojov montovanch za tepla sa obvykle uskutouje vylisovanm

apu za studena. Demont spoja za tepla vyaduje pri demonti rchle nahria vonkajiu siastku, aby sa dosiahol potrebn teplotn rozdiel medzi vonkajou a vntornou
siastkou spoja.

Kontrukn prava lisovanho spoja

V zujme uahenia monte pri lisovan za studena sa upravuj ostr hrany stykovch
plch poda obr. 2.66a ,b ,c.

Obr. 2.66: prava ostrch hrn a stykovho povrchu

K zmeneniu lisovacej prce a k zrchleniu monte dlhch lisovacch spojov sa priemery hriadea a nboja odstupuj s rozdielom priemerov 1 a 2 mm (obr. 2.66b).
Pri monti natiahnutm za tepla nastva okrem radilneho zmrtenia aj zmrtenie
axilne, vyvolvajce osov naptie najm v nboji.
Zmenenie tohto neiaduceho naptia sa dosiahne pravou valcovej plochy hriadea na
tvar dvojitho komolho kuea.
Pretoe sa nalisovan spoj chov z hadiska tvarovej pevnosti ako jeden celok, je prechod medzi vonm priemerom hriadea a nbojom kontruknm vrubom vyvolvajcim koncentrciu naptia. Preto je nutn nalisovan spoje vhodnm spsobom tvarova.
Kontrukn pravy, ktor mu zni neiaducu koncentrciu naptia s uveden na
obr. 2.67.

Obr. 2.67: Kontrukn prava lisovanho spoja

97

2.10

Nitovan spoje

Nitovan spojenie patr medzi pevn nerozoberaten spojenie. Pouva sa pre ploch
nie prli hrub siastky. Nitovan spoj sa nehod pre presn vzjomn uloenie spjanch siastok, lebo pri tvrnen nitu me djs k ich vzjomnmu posunutiu. Pre rad
nevhod je vo vine prpadov nahradzovan zvranm. V sasnej dobe sa ete pouva pri vrobe ahkch kovovch kontrukcii z ako zvaritench materilov (hlinkov
zliatiny), k spojeniu ast z nekovanch materilov (plasty, kovokeramick materily). V
porovnan so zvranmi kontrukciami s nitovan oceov kontrukcie vhodnejie pre
dynamicky vemi namhan kontrukcie.
Nitovan spoj mono zhotovi:
nepriamym nitovanm s pouitm nitov,
priamym nitovanm roznitovanm jednej zo spojovch ast, ktor je uloen do
otvoru v druhej siastke.

Nepriame nitovanie
Podstatou nitovho spoja je zovretie spojovanch siastok medzi dve hlavy nitu,
ktor sa vytvor zaahovanm nitov. Zaahovanie nitov sa uskuton vytvranm zvernej
hlavy nitu pomocou hlavikra, ktorm sa roznituje valcov koniec nitu (obr. 2.68).

Obr. 2.68: Vytvranie zvernej hlavy nitu

Nituje sa rune alebo strojne, bu za studena alebo za tepla. Nitovanie za studena sa
pouva pre menie priemery nitov (d < 10 mm ), pretoe sa vyaduje via pretvrna
energia.
Vhodou nitovania za tepla je zmenenie energie na vytvorenie zvernej hlavy a to,
e driek sa pri chladnut zmruje najm v osovom smere a vyvod vek zvern silu.
Nevhodou je, e driek sa zmrt aj radilne a nevypluje po vychladnut plne nitov
dieru.
Tvary nitov s uren STN 02 2300. Hlava nitu me by rzneho tvaru a zvis od
elu pouitia. Najastejie sa pouva polguov hlava nitu. Ak hlava nitu z funknch
dvodov nem prenieva nad spojovan asti (napr. u leteckch kontrukci), vol sa hlava
zapusten alebo kueovitho tvaru prpadne oovkovitho tvaru.

98

Poda tvaru a pouitia delia sa nity na:

a) Nity drobn (obr. 2.69a). Pouvaj sa do priemeru 9 mm. Driek nitov je valcov.
Hlava me ma rzny tvar. Vyuitie tchto nitov je pri zmonckych prcach, v
leteckom priemsle at. .
b) Nity hrub (obr. 2.69b). Pouvaj sa pre pevn a kotlov nitovanie. Driek surovch nitov je kueov a na konci valcov. Hlavy nitov s obyajne polguov,
niekedy kueov zapusten. hlava kotlovho nitu m tzv. otrep, ktor sli k
temovaniu nitov za elom zvenia tesnosti spoja.
c) Nity pecilne (obr. 2.69c). Pouvaj sa pre pecilne prpady spojov, napr. na
nedostupn miesta a pod. Medzi zvltne nity patria tzv. vbun nity . Pri zohriat
nitu na teplotu 100 a 140 C dochdza k explzii vbunej zmesi umiestnenej na
konci v otvore nitu. Medzi pecilne nity patria aj nity dut, ktor sa pouvaj v
koiarskom priemysle a nity ozdobn.

Obr. 2.69: Tvary nitov

Nity sa vyrbaj z hevnatch, dobre tvrnitench materilov za studena a za tepla.
Najastejie sa pouvaj ocele 10 341, 11 341, 11 371, 10 451, me, mosadz, hlink a
jeho zliatiny. Voba materilu je ovplyvnen materilom spojovanch ast. Oceov asti
sa spojuj oceovmi nitmi, meden asti medenmi nitmi a pod. . Pri pouit rznych
materilov by mohlo djs vplyvom rozdielnej tepelnej rozanosti k uvoneniu nitov,
alebo me v mieste dotyku vznikn elektrochemick korzia.
Poda poitia sa nitovan spoje rozdeuj na:
pevn (kontrukn), ktorch nity prenaj len silov zaaenie,
pevn nepriepustn (kotlov),
nepriepustn.

99

Nitovanie pevn kontrukn

Pevnm nitovanm sa spjaj asti oceovch kontrukci vetkch druhov (mostov,
rmy strojov, skelety budov at.)zostavench z valcovanch profilov L, I, U a plechov.
Nitov spoj prena len sily a preto nemus by tesn.
Pri pevnostnom vpote nitovch spojov sa uruj priemery nitov a poet nitov.
Okrem toho sa spojovan siastky kontroluj v prierezoch zoslabench o otvory pre nity.
Pre pevn nitovanie sa spravidla pouvaj dvojstrin nity (obr. 2.70a). Jednostrin
nity (obr. 2.70b) sa pouvaj zriedkavejie, lebo pri uvaovan malej vle medzi nitom a
otvorom nit je okrem namhania na strih namhan aj na ohyb.
Priemer nitu sa vol poda hrbky plechu alebo rozmerov valcovanho profilu.
d = 2 s ak je s < 12 mm
d = s + 10 mm ak je s > 12 mm
Pri pouit valcovanch profilov (obr. 2.71) sa priemer nitu vol d = a0 /3 pre menie
profily, d = a0 /4 pre vie profily. Rozstup nitov sa vol t = (3, 5 a 6) d. Najmenia
vzdialenos osi nitu od okraja plechu alebo profilu sa vol e1 = 1, 5 d.

Obr. 2.70: Jednostrin a dvojstrin nity

Obr. 2.71: Charakteristick rozmery u

valcovanch profilov

Kontrukn nitov spoje bvaj asto namhan premenlivm zaaenm a preto

nemono uvaova, e zaaujca sila bude
prenan len trenm. U oceovch kontrukci me nasta vzjomn posunutie
nitovanch ast a nity s potom namhan na strih, mernm tlakom a na ohyb.
Za predpokladu tesnho uloenia nitu v otvore, vpoet nitov sa obmedzuje len na
kontrolu mernho tlaku a myku.

Prenos sily F s jednostrinm nitom je zvisl od spsobu zaaenia a spsobu vyhotovenia zvernej hlavy nitu. Nitovanm za tepla sa dosiahne vej zvernej (uahovacej)
sily nitu, ktor je spsoben zmrtenm materilu pri chladnut. Pri utiahnut nitu vznik
v spjanch stykovch plochch trecia sila. Ak je trecia sila via ako sila zaaenia, je to
spoj s prenosom sl trenm medzi spjanmi asami. Prenos sily v spoji s dvojstrinm
nitom je priaznivej, nakoko pre zachytenie sily F sa uvauj dve trecie plochy.
Pri pevnostnom vpote kontruknho nitovho spoja (obr. 2.70) platia jednoduch
podmienky pre stanovenie namhania nitu na strih a na otlaenie.

100

Potrebn poet nitov pre prenos kolmej sily F je pre jednostrin sily:
i

4F
zo mykovho namhania
d2 D

(2.163)

F
z namhania mernm tlakom
d s pD

(2.164)

Pre dvojstrin nity:

i

4F
F
;i
2
d D
2 d s0 pD

(2.165)

kde D - dovolen naptie v myku materilu nitu (D = 60 a 80 MPa),

pD - dovolen mern tlak (pD = 120 a 150 Mpa).
Uveden hodnoty platia pre statick zaaenie. Pri dynamickom zaaen sa uveden
hodnoty zniuj o jednu tretinu.

Nitovanie pevn a nepriepustn

Pouva sa pri vrobe ndob (kotlov) s vntornm pretlakom. Pri dimenzovan nitovho spoja sa vychdza z podmienky.
Ft = Fn f F

(2.166)

Zaaujca sila je prenan len trenm v stykovch plochch spoja. Najjednoduch

nitovan spoj je prepltovan spoj s jednm radom nitov (obr. 2.72a). Otvory pre nity
zoslabuj prierez spojovanch plechov, a preto pri vpote hrbky plechu je treba s tmto
pota.
Pre vrez z prstenca z valcovej ndoby o dke jednho rozstupu nitov je rovnovha
sl vyplvajca pre pln nosnos pla (obr. 2.72b):
Dtp
= (t d) s D
2
kde D - vntorn priemer tlakovej ndoby,
p - prevdzkov mern tlak,
D - dovolen naptie materilu pla,
t - rozstup nitov.

(2.167)

Z rovnice (2.167) sa vypota hrbka steny tlakovej ndoby

s=

Dp
!
td
2
D
t

(2.168)

(t d)
Pomer
= sa oznauje ako tzv. sinite zoslabenia. (vol sa = 0, 58 0, 81).
t
Kee poas prevdzky aj korzia zoslabuje hrbku plechu, mus sa k vypotanej hrbke
pripota 1 a 2 mm.
s=

Dp
+ 1 2 mm
2 D

(2.169)

101

Obr. 2.72: Pevn nepriepustn nitovan spoj

2.11

Zvran spoje

Zvran spojenia patria medzi pevn nerozoberaten spojenia. Zvarov spoj sa dosiahne ohriatm spojovanch ast na vhodn teplotu, pri ktorej sa materily spoja. Vzhadom na vysok pevnos, spoahlivos a jednoduchos patr zvran spojenie v technickej
praxi medzi najrozrenejie spojenia. Zvran dielce nie s vdy lacnejie, ale s hlavne
ahie ako naprklad liate alebo dokonca nitovan rovnakej pevnosti a tuhosti. V stavbe
strojov mono zvranm vytvori kontrukcie a o 40% ahie ako odlievan alebo nitovan. Zvl u vroby kusovej alebo u sriovej umouje zvranie zni vrobn nklady
a o 20% oproti odlievaniu.
Vlastn kovov spojenie mono dosiahnu dvojakm spsobom:
zvranm tavnm,
zvranm tlakovm.
Pri tavnom zvran sa spoj roztaven kov obidvoch spojovanch ast s pridanm
alieho roztavenho kovu z elektrdy alebo prdavnho materilu. Poda spsobu prvodu
tepla je mon leni tavn zvranie na:
a) zvranie elektrickm oblkom,
b) zvranie plameom,
c) zvranie alumino - termick,
d) zvranie elektrickm lom, laserovm lom, plazmou a pod. .

102

Pri tlakovom zvran s spojovan siastky po nataven v mieste styku zvraj psobenm mechanickho tlaku alebo rzu. Medzi tlakov zvranie patr:
a) zvranie elektrickm odporom,
b) zvranie trenm,
c) zvranie induknm ohrevom,
d) zvranie tlakom, explziou, difzne a pod. .
Sortiment zvracch technolgii je vek a stle sa obohacuje hlavne smerom ku zvyovaniu produktivity. Pri sriovch vrobch zvarkov je snaha o automatizciu prc a
uprednostovanie odporovho tlakovho zvrania pred tavnm zvranm elektrickm oblkom.
Zvranie elektrickm oblkom
Je to najrozrenej spsob zvrania. Elektrick oblk vznik medzi kovom alebo uhlkovou elektrdou a zkladnm materilom. Pri runom zvran kovovou elektrdou sa
pouva jednosmern alebo striedav prd s naptm 10 a 45 V a s intenzitou 15 a 20 A
na 1 mm2 prierezu jadra elektrdy. Pri zvran pod tavidlom hor elektrick oblk medzi
holou elektrdou a zkladnm materilom pod vrstvou zvracieho prku a pri zvran
v ochrannej atmosfre hor elektrick oblk vntri plynnho pla. Pri zvran uhlkovou elektrdou sa pouva jednosmern prd. Zvranie kovovm drtom elektrdou
(obvykle vo zvitkoch) pod rznou chemickou ochranou je mon dobre mechanizova prpadne automatizova. Zvranie elektrickm oblkom umouje vyhotovova zvary vekej
nosnosti.
V dsledku ochladzovania roztavenho kovu na vzduchu a prtomnosti atmosfrickho
kyslka zvarov spoj je nehomognny. Vznikaj tri oblasti materilu (obr. 2.73)
1 - oblas zkladnho kovu
2 - oblas prechodov
3 - oblas vlastnho zvaru

Obr. 2.73: Oblasti zvarovho

spoja

Kvalita zvaru sa me zvi ochranou roztavenho

kovu struskotvornou ltkou alebo ochrannou atmosfrou.

Zvranie plameom
Pre vyvinutie potrebnho tepla sa vyuva plame kyslko-acetylnov, propnov
alebo butnov. Tepeln vkon zdroja je men ako pri zvran oblkom, dlh ohrev
vak spsobuje vie trukturlne zmeny, hlavne zhrubnutie zrna. Vhodn je pre mal
hrbky pod 1 mm, maximlne do hrbky 40 mm. Pouvaj sa lemov a tup zvary.
Nvrhy na pravu zvranch plch s mal. Zvranie plameom sa najviac uplatuje v
opravrenstve. Umouje zvra uhlkov a legovan ocele, liatiny, hlink a jeho zliatiny a
zliatiny medi.

103

pecilne tavn zvranie

Do tejto skupiny patr zvranie zlievarensk, aluminotermick a taktie novie zvranie
plazmovm oblkom, laserovm a elektrnovm lom.
Zvranie elektrickm odporom
Pri odporovom zvran sa dosiahne poadovan teplota pretekanm elektrickho prdu
o vysokej intenzite a nzkom napt cez miesto styku, kde je vysok prechodov odpor.
Pri opakovanom malom odtiahnut a pritlaen spojovanch ast dochdza k nataveniu
stykovej plochy. Po nataven sa stykov plochy stlaia a po vychladnut vznikne zvarov
spoj. Je to vemi produktvny spsob zvrania, mechanizovan a plne automatizovan.
Rozdeuje sa na:
bodov,
vstupov,
vov,
stykov.
Bodov zvranie je najpouvanejie pri vrobe karosrii, rmov a pod. .
Zvranie trenm
Ohriatie spojovanch plch sa dosahuje vzjomnm trenm. Je to nenron spsob
spojovania vhodn vak len pre menie siastky a menie poiadavky na presnos vzjomnej polohy spjanch siastok. Trenm nemono zvra materily s vemi dobrou
tepelnou vodivosou.
Zvranie ultrazvukom
Spoj vznikne difziou spjanch materilov, ktor sa dosahuje ultrazvukovmi kmitmi
pri sasnom prtlaku a prpadne i s pouitm difznej medzivrstvy.

Zvaritenos materilu
Pri zvranch spojoch sa odpora pouva zsadne materily so zaruenou alebo
dobrou zvaritenosou, t.j. spsobil vhodnou technolgiou vytvori zvarov spoj poadovanch vlastnost.
Zvaritenos materilu je zvisl na chemickom zloen zkladnho materilu, prdavnho materilu a na druhu zvrania. Prdavn materil potrebn na vytvorenie zvranho
spoja je uren poda spjanch materilov tak, aby jeho mechanick i chemick vlastnosti
boli rovnak alebo lepie ako vlastnosti spjanch materilov. Vemi dobre sa zvraj nzkouhlkat ocele do obsahu uhlka C = 0,2%. Fosfor a sra zhoruj zvaritenos a preto
ich obsah nem presahova 0,01%. Vplyv ostatnch legujcich prvkov je vyjadren tzv.
uhlkovm ekvivalentom Ce .
Ce = C +

P Mo Cr Mn Ni Cu
+
+
+
+
+
2
4
5
6
15
13

104

Veobecne plat zsada, e ak je:

Ce 0, 4% je zvaritenos materilu dobr,
Ce 0, 6% je zvaritenos podmienen,
Ce > 0, 6% je zvaritenos nezaruen.
Kaliten ocele sa ako zvraj, preto sa pred zvranm spojovan asti v mieste zvaru
ohrievaj na teplotu 250 C v zvislosti od druhu ocele.
Ocele na odliatky s pre svoj vy obsah uhlku nchylnejie k tvorbe trhln v okol
zvaru. Pri zvran sivej zliatiny je taktie nebezpeenstvo vzniku trhliniek.
Neelezn kovy sa zvraj obvykle aie ako ocele, pretoe maj vek tepeln vodivos, ahko a rchlo sa tavia.
Pri materiloch, ktor sa aie zvraj je potrebn urobi skku zvaritenosti, ktor
sa najastejie vykon ohybom.

Druhy tavnch zvarov

Poda vzjomnej polohy zvranch siastok a poda tvaru prierezu zvaru sa pri zvran elektrickm oblkom pouvaj zvary:
a) lemov (obr. 2.74a),
b) tup (obr. 2.74b, c, d, e, f, g),
c) ktov a rohov (obr. 2.74h, i, j, k),
d) dierov a liabkov (obr. 2.74l).

Obr. 2.74: Druhy tavnch zvarov

105

Naptie v oblasti tupch a ktovch zvarov

Priebeh naptia v tupch zvaroch je takmer rovnak ako v zkladnom materili. Zven koncentrcia naptia je len v miestach nhlej zmeny prierezu zvaru ako je prechod
prevenia zvaru do zkladnho materilu (B) a kore zvaru (C) (obr. 2.75a). Pri staticky zaaench zvaroch uveden piky naptia nie s nebezpen. Tup zvary dynamicky namhan je potrebn opracova, aby sa odstrnili prechodov miesta so zvenou
koncentrciou naptia.
Pri ktovch zvaroch je situcia z hadiska pevnostnho zloitejia ako pri tupch
zvaroch. Zven koncentrcia naptia je v mieste korea zvaru a v prechode zvaru do
zkladnho materilu (obr. 2.75b). Pri ktovch zvaroch je zvl dleit dokonal prevarenie jeho korea. Naptie neprevarenho korea me by niekoko krt vyie ako
naptie prechodovej asti. Vzhadom na koncentrciu napt a ich znenia je najvhodnej tvar povrchu ktovho zvaru vydut.
Aj v smere dky bonho ktovho zvaru je rozloenie naptia nerovnomern. Koncentrcia naptia vznik na zaiatku a konci dky ktovho zvaru (obr. 2.75c). Preto
naa norma STN 05 1020 obmedzuje dku bonch zvarov nasledovne:
lmin = 4 z; lmax = 50 z

(2.170)

Obr. 2.75: Rozloenie napt v tupom a ktovom zvare

Zmrovanm roztavenho kovu a nerovnomernm ohriatm zkladnho materilu v
okol zvaru vznikaj vo zvare pnutia a deformcie. Ich vekos zvis predovetkm od
mnostva privedenho tepla, prierezu zvaru a tvaru zvranch siastok. Pretoe pnutie
a deformcie spravidla nepriaznivo ovplyvuj zvran kontrukciu, je potrebn pri jej
nvrhu s nimi pota.

106

Vntorn pnutie a deformcie zvranch siastok mono iastone obmedzi nasledovnmi pravami:
a) Kontruknmi pravami: poet zvarov voli o najmen, zvary sa maj umiestova smerne s psobiacou silou, nemaj by umiestnen v kritickch prierezoch
s najvm namhanm, nie je vhodn na tom istom mieste umiestni v poet
zvarov, at. .
b) pravou zvaru: prierez a dku zvaru voli tak, aby rozloenie naptia bolo rovnomern, vol sa vhodn poradie zvarov a vhodn smer zvrania a pod. .
c) Mechanickmi pravami: zaaenie kontrukcie voli tak, aby sa vytvorilo v zvarovanch siastkach urit predptie prpadne deformcie opanho zmyslu ako je
naptie v zvaroch.

Pevnostn kontrola zvranch spojov

Zvran spoje musia spa poadovan funkcie ktor sa oakvaj od danej kontrukcie, t.j. bezpenos a spoahlivos prevdzky ako aj hospodrne vyuitie materilu. Preto
je potrebn pozna sprvanie sa materilu pri danch prevdzkovch podmienkach a uri
o mono najpresnejie vekos a priebeh napt vo zvranch siastkach.
Vekos naptia sa uruje v rovine zvaru v jeho kritickom priereze. Ak zaaovacia
sila psob kolmo na nosn prierez zvaru, potom je zvar namhan ahom alebo tlakom.
Ak psob rovnobene, zvar je namhan mykom. Pri dimenzovan prierezu zvaru je
potrebn uri, i sa jedn o statick alebo dynamick zaaenie.
Zaaenie zvarovch spojov poda potu zaaovanch cyklov sa del na dve zkladn
skupiny:
1. Statick zaaenie N < 5 103 cyklov.
2. Dynamick zaaenie.
a) nzkocyklov nava N = 5 103 a 5 105 cyklov.
b) asov nava N = 5 105 a 2 106 cyklov.
c) klasick nava N 2 106 cyklov.

Vpoet staticky zaaench zvarovch spojov

Tup zvary
Pri vpote sa kontroluje vekos naptia v nosnom priereze zvaru, ktor je dan
hrbkou zvranch ast s a vpotovou dkou zvaru l. Za dku zvaru sa pota dka v
priebehu ktorej m zvar kontantn prierez. Znen prierez zaiatku a konca zvaru sa do
dky neuvauje. Vzdialenos znench prierezov koncov zvarov sa pribline rovn hrbke
zvranho plechu. Potom vpotov dka zvaru bude (obr. 2.76):
l = l1 2 s
kde l1 - dka dosky.

107

Obr. 2.76: Nosn prierez tupho zvaru

Pri uren hrbky zvaru sa neuvauje prevenie povrchu zvaru p ani korea p0 a
taktie sa neuvauje druh tupho zvaru (I, V, X, U at.).
Pri vpote napt sa pouvaj znaky , k vyjadrujce kolm a rovnoben polohu
psobiacej sily k nosnmu prierezu zvaru.
a) Naptie v zvare namhanom ahom alebo tlakom (obr. 2.76a) bude:
F
F
=
Dzv = D
Szv
sl

(2.171)

kde Szv - nosn prierez zvaru,

Dzv - dovolen namhanie tupho zvaru,
D - dovolen namhanie zkladnho materilu,
- prevodn sinite (tab. 2.5), ktor je zvisl od druhu namhania a druhu zvaru.

Tabuka 2.5: Prevodn

Druh zvaru Druh namhania
Tlak
Tup
ah
myk
eln
Ktov
bon

sinitele
Prevodn sinite
1,0

0,85 a 1,0

0,7

0,75 a 1,0
k
0,65 a 0,9

b) Naptie v zvare namhanom mykom (obr. 2.76b) bude:

k =

F
F
=
Dzv = D
Szv
sl

(2.172)

c) Naptie v zvare namhanom ohybom psobiacim v rovine zvranch plechov

(obr. 2.77) bude:
1 =

Mo1
6 Mo1
=
Dzv = D
Wozv1
s l2

108

(2.173)

d) Naptie v zvare namhanom ohybom psobiacim v rovine kolmej na zvran plechy:

2 =

6 Mo2
Mo2
=
Dzv = D
Wozv2
l s2

(2.174)

Podmienky pevnosti tupch zvarov vyjadren rovnicami

(2.171 a 2.174 ) platia v prpadoch jednoduchho spsobu zaaovania (jednoosovej naptosti): Pri kombinovanom namhan (viacoosovej naptosti) treba vyui redukciu naptosti na ekvivalentn jednoosov naptos.
Pre viacosov naptos napr. ak sa jedn o ikm tup zvar
uplatuje sa hypotza deformanej energie zmeny tvaru
(obr. 2.78).
Obr. 2.77: Namhanie
tupho zvaru ohybom

Obr. 2.78: Viacosov naptos tupho zvaru

red =

12 + 22 1 2

(2.175)

Z Mohrovej krunice naptosti sa uria hlavn naptia

1,2

+ k
=

2

k
(
2

+ k2

(2.176)

Zloka sily Fn = F cos spsob naptie a zloka sily F t = F sin spsob

naptie k a tie k na priereze Szv = s l1 , kde l1 = l/tg
=

Ft
Ft
Fn
, k =
tg , k =
Szv
Szv
Szv
109

Po dosaden do rovnice (2.175) za hlavn naptia ur sa redukovan naptie

red =

v
u
u 2
t

!2

k
+
(
k

k
k
+3
k

2

Re
k

(2.177)

Kde Re je medza klzu zkladnho zvranho materilu a k je poadovan statick

bezpenos kontrukcie.
Ktov zvary
Naptia v ktovch zvaroch sa potaj v nosnom priereze zvaru Szv = al sklopenho
do roviny pripojenia. Za charakteristick rozmer zvaru sa pota najvia vka rovnoramennho pravouhlho trojuholnka v psanho do prierezu zvaru rozmer a (obr. 2.79).
Za vpotov dku zvaru sa uvauje dka, v priebehu ktorej m zvar rovnak prierez
rozmer - l.
V nosnom priereze ktovho zvaru sa
uvauje so vznikom len mykovho naptia. Normlov naptie od zaaenia sa
zanedbva, ak sa uvauje t skutonos,
e pevnos zvarovho kovu v myku je niia ako pevnos v ahu.
Pri namhan ohybom, alebo krtiacim
momentom prierezov modul (Wo , Wk )
sa pota z nosnho prierezu sklopenho
do roviny pripojenia. Minimlna hrbka
zvaru z ktovho zvaru sa vol v zvislosti
na vej hrbke zvarovanch ast a na
materily. Doporuen minimlne hrbky
ktovch zvarov s uveden v tab. 2.6.

Obr. 2.79: Charakteristick rozmery

a naptia v ktovom zvare

Tabuka 2.6: Minimlne hrbky ktovch zvarov

Hrbka spojovanch ast
Hrbka ktovho zvaru
s (mm)
z (mm)
pri zvarovan ocel s pevnosou
od
do
370 a 420 Mpa
520 Mpa
5
10
4
6
11
20
6
8
21
30
8
10
Vpotov dka ktovch zvarov m by kratia o nbeh a vbeh zvaru (cca 2a). Na
prepltovanch plechov spojench ktovmi zvarmi me zaaujca sila psobi kolmo
na nosn prierez, alebo rovnobene. Ak sila psob kolmo na nosn prierez jedn sa o
ktov zvar eln. Ak psob rovnobene vznik bon ktov zvar.

110

a) Kontrola elnho ktovho zvaru (obr. 2.80a)

=

F
Dzv = D
l (a1 + a2 )

(2.178)

b) Kontrola bonho ktovho zvaru (obr. 2.80b)

k =

F
F
=
Dzv = tauk D
2 Ssv
2al

(2.179)

c) Kontrola ktovch zvarov namhanch ohybom a mykom (obr. 2.81)

Konzola je pripraven dvomi ktovmi zvarmi
a je zaaen silou F . Nosn prierez zvarov sklopen do roviny pripojenia s dva obdniky s
rozmerom a a l.
Psobenm sily F (preloenej do miesta zvarov)
vznikne v nosnch prierezoch zvaru mykov naptie rovnoben s dkou zvaru
k =

Obr. 2.80: eln a bon

ktov zvar

f
F
=
2 Szv
2al

(2.180)

Psobenm ohybovho momentu Mo = F e

vznik v zvaroch mykov naptie kolm sklopen nosn prierez na nosn prierez zvaru sklopen do roviny pripojenia.

Mo
3F e
6F e
=
(2.181)
=
2
2 Wo
2al
a l2

Vzhadom nato, e mykov naptia od ohybu

a myku s na seba kolm vypota sa vsledne
naptie
v =

Obr. 2.81: Ktov zvary namhan

na ohyb a myk

v
u
u 2
t

!2

D (2.182)

kde je sinite hrbky ktovho zvaru, pre

ktor plat:
z 10 mm = 1, 3 0, 03 z
z > 10 mm = 1, 0

d) Kontrola obvodovho ktovho zvaru pripojenia rotanej siastky na dosku

(obr. 2.82).
Obvodov ktov zvar je asto vyuvan k zhotoveniu zvranch remenc ozubench kolies, kotov prrubovch spojok a pod. .

111

Nosn prierez ktovho zvaru tvor plocha sklopenho nebezpenho prierezu zvaru do roviny pripojenia, t.j. medzikruie.
Szv =

(D2 d2 )
4

Pri psoben sily F bude obvodov ktov zvar namhan

mykovm naptm.
Obr. 2.82: Obvodov ktov
zvar

F
4F
=
Dzv = D (2.183)
Szv
(D2 d2 )

Pri zaaen obvodovho ktovho zvaru ohybovm momentom Mo vznikne v nosnom priereze (sklopenom do roviny pripojenia) mykov naptia kolm na zvar.
k =

Mk
=
Wkzv

16 Mk
! Dzv = k D
D4 d4

(2.184)

e) Kontrola obvodovho ktovho zvaru u pripojenia obdnikovej siastky na dosku

(obr. 2.83).

Obr. 2.83: Obvodov ktov zvar u obdnikovho profilu

Ak je konzola obdnikovho profilu pripojen k doske ktovm zvarom po celom
obvode vznikne od ohybovho momentu Mo = F e mykov naptie, ktorho vekos
je
=

Mo
Wozv

(2.185)

kde WOZV je prierezov modul nosnho prierezu zvaru, ktor po sklopen do roviny
pripojenia m pribline tvar (obr. 2.83a). Prierezov modul sa ur zo vzahu
Wozv =

2 Ix
l

(2.186)

112

Kvadratick moment zotrvanosti nosnho prierezu Ix sa me uri z rozdielu kvadratickch momentov prierezu (obr. 2.83a)
Ix =

i
1 h
(s + 2 a) (1 + 2 a)3 s l3
12

(2.187)

alebo pouitm Steinerovej vety (obr. 2.83b)

Ix = 2

1
1
l
a l3 +
s a3 + s a
12
12
2

!2

(2.188)

Vzhadom k rozdeleniu mykovho naptia k spsobenho silou F , uvauj sa obvykle pri vpote len tie zvary, ktor skutone mykov silu prenaj. Pritom
mykov naptie bude
k =

F
2al

(2.189)

Vsledn naptie

v =

v
u
u 2
t

k
+
k

!2

(2.190)

f) Pripojenie uholnka bonm ktovmi ktovmi zvarmi k plochej doske (obr. 2.84).

Obr. 2.84: Pripojenie uholnka ktovmi zvarmi na doske

Pri vytvran zvarovch priekovch kontrukcii z L profilov je potrebn v stynkoch valcovan profily privari na dosku ktovmi zvarmi (napr. priekov nosnky,
vznky strench a inch kontrukci, stoiare elektrickho vedenia a pod.).
Veobecn podmienka rieenia priekovch kontrukci je, e zaaujca sila F psob v aisku uholnka a nerovnomerne sa rozlo na bon ktov zvary, ktormi
je valcovan profil L privaren na dosku (obr. 2.84a).
Potom v zvaroch bud psobi sily F1 , F2 a ohybov moment Mo . Sily v obidvoch
zvaroch nebud rovnak. Z rovnovhy momentov F1 b = F (b e) a F2 b = F e
sa vypotaj sily F1 a F2
F1 = F

be
e
; F2 = F
b
b

(2.191)

113

Potrebn dku ktovch zvarov mono predbene uri zo vzahov pre vekos
mykovho naptia v bonch ktovch zvaroch.
k1 =

F1
F1
=
Dzv = k D
Szv1
a l1

(2.192)

a dka zvaru
l1

F1
a Dzv

k2 =

(2.193)

F2
F2
=
Dzv = k D
Szv2
a l2

(2.194)

a dka zvaru
l2

F2
a Dzv

(2.195)

.
Hrbka zvaru z sa vol v zvislosti na hrbke valcovanho profilu z = s.
Sila F , ktor je o hodnotu e vzdialen od roviny pripojenia obidva ktov zvary
namha na ohyb. Pri zjednoduenom vpote sa uvauje, e sila F sa rozdel v
pomere jednej polovice do aiska pripojenho ramena uholnka a do aiska pripojenho ramena uholnka k doske.
Potom zvar o dke l1 prena ohybov moment
Mo1 =

F b
F b
=
2 2
4

(2.196)

a zvar o dke l2 ohybov moment

Mo2 =

F s
F s
=
2 2
4

(2.197)

Ohybov moment MO2 je vzhadom na MO1 zanedbaten a pri vpote zvarov na

ohyb sa kontroluje len zvar o dke l1
=

Mo1
3F b
=
Wo1
2 a l12

(2.198)

Vsledn naptie v zvare o dke l1 bude

v1 =

v
u
u 1 2
t

k1
+
k

!2

(2.199)

Ak je valcovan profil L nerovnoramenn (obr. 2.84b) za predpokladu rovnomernho rozdelenia sily F v priereze je
Mo1 =

F b21
2 (b1 + b2 )

(2.200)

potom
1 =

Mo1
Wo1

(2.201)

Vsledn zvykov naptie sa vypota obdobne zo vzahu (2.196 ).

114

Vpoet dynamicky zaaench tupch a ktovch zvarov

Mnoho zvarovch kontrukci je v prevdzke zaaench dynamicky, t.j. premenlivmi
silami. Charakter premenlivch sl me by veobecn, alebo cyklick, definovan siniteom asymetrie zaaovacieho cyklu r ,ktor me nadobudn hodnoty od -1 do +1.
Najastejou prinou navovch lomov v tupch zvaroch je neprevaren kore zvaru
a prechod zo zkladnho materilu do zvaru prierez B-B (obr. 2.85a).
U ktovch zvarov vrazn znenie medze navy spsobuje nerovnomern rozdelenie
naptia v prierezoch C-C a B-B (obr. 2.85b).

Obr. 2.85: Kritick prierezy zvarov z hadiska vzniku navovho lomu

Vrubov inok ktovch zvarov mono priaznivo ovplyvni pouitm vydutch zvarov
a dkladnm prevarenm korea zvaru.
Naa STN 05 0120 umouje riei len cyklicky zaaen zvarov spoje, pre urit
poet zaaovacch cyklov N > 5 103 .
Pri posudzovan bezpenosti je rozhodujca medza navy, ktor ovplyvuje:
druh materilu,
druh zvaru (tup, ktov),
vyetrovan prierez (C-C, B-B),
trieda prevedenia zvaru (tvar povrchu, kore zvaru a pod.),
druh namhania (ah, ohyb, krut, myk),
spsob zaaenia (striedav, pulzujce, miznce).
V uvedenej norme s spracovan Smithove diagramy pre bene pouvan triedy ocel o
pevnosti 370, 420 a 520 MPa a pre poet zaaovacch cyklov N = 2 106 . Tieto diagramy
s zostrojen len pre ahov namhanie. Ak nie s k dispozci vhodnejie podklady,
mu sa diagramy poui aj pre tlakov namhanie (hodnoty medze navy v tlaku s v
skutonosti vyie). Diagramy s oznaen slami 1 a 9 a platia pre rzne druhy zvarov,
rzne triedy prevedenia zvarov, druhy namhania a vyetrovan prierez (B-B, C-C). Na
obr. 2.86 je uveden Smithov diagram pre oce triedy 11 s pevnosou 420 MPa.

115

Obr. 2.86: Smithov diagram

Postup vpotu pri urovan miery bezpenosti voi nave:
a) Pri cyklickom zaaen zvaru mu sa vyskytova aj zny, ktor zvuj dynamick
zaaenie. Ich inok je vyjadren siniteom rzu , ktor je zvisl od charakteristiky prevdzky stroja a druhu stroja (tab. 2.7).
Tabuka 2.7: Sinite rzu
Charakteristika
Druh stroja
prevdzky stroja
Rovnomern rota. pohyb
Elektr. stroje, brsky a pod.
Vratn pohyb bez rzov
Spaov. motory, oborb. stroje
Pozvo. nrast. rzu
Lisy, kovacie stroje, nonice
Rchlo psobiace rzy
Drtie, valcovacie stolice, buch.

1,0
1,2
1,5
2,0

1,1
1,4
2,0
3,0

Vekos zaaenia zvaru sa ur zo vzahu

F = Fm Fa ; M = Mm Ma

(2.202)

b) Vypotaj sa menovit naptia: h , h , n , n , m , m , a , a .

c) Pre dan vstupn parametre vyberie sa odpovedajci Smithov diagram, v ktorom
sa uria medzn naptia (obr.2.86).
d) Vpoet miery bezpenosti
ka =

A
A
, ka =
a
a

(2.203)

kh =

H
H
, kh =
h
h

(2.204)

kde A , A - medzn amplitdov naptia,

a , a - menovit amplitdov naptia,
H , H - medzn horn naptia,
h , h - menovit horn naptia.

116

Vsledn miera bezpenosti voi nave mus by k > 1, 5 a 3.

Ak priamka r pod uhlom pretne priamku ohraniujcu medzu klzu Re , potom
miera bezpenosti voi nave sa vzahuje k tejto medznej hodnote
kh =

0, 6 Re
Re
, ka =
h
h

(2.205)

Vpoet bodovch zvarovch spojov

Bodov zvary, ktor s vytvoren odporovm zvranm sa najastejie pouvaj pre
spojovanie tenkch plechov najm v sriovej vrobe.
Bodovmi zvarmi mu sa spojova najviac tri siastky o maximlnej hrbke 15 mm,
priom vonkajie siastky (plechy) mu ma najviu hrbku s = 5 mm. Pri pouit
bodovch zvaroch, treba voli spoj tak, aby prevldalo mykov namhanie.
Pri bodovch zvaroch sa obane zist nedetruktvnym spsobom priemer bodu a
tm nosnos spoja. Zvis na celom rade zvracch parametroch: intenzite prdu, dke
zvracieho cyklu, vekosti tlaku elektrd, priemere hrotu elektrd a pod. .
Priemer bodovho zvaru d sa obvykle uruje poda hrbky s tenieho zo zvranch
materilov poda empirickho vzahu

d=5 s

(2.206)

Rozstup jednotlivch zvarov e1sa obvykle vol v zvislosti od priemeru zvaru d. V

praxi sa odpora e1 = (2 a 5) d. Pri vpote staticky zaaench zvaroch sa kontroluje
mykov naptie vo zvaroch za predpokladu rovnomernho rozdelenia sily F na vetky
zvary.
mykov naptie v bodovom zvare pri jednostrinom bode (obr. 2.87a).
=

4F
F
=
Dzv = 0, 65 D
i Szv
d2 i

(2.207)

kde i - poet bodov.

Pri dvojstrinom bode bude mykov naptie (obr. 2.87b)

=

F
2F
=
Dzv
2 Szv i
d2 i

(2.208)

Okrem kontroly zvarov je potrebn kontrolova naptie v zkladnom materili spjanch plechov ovplyvnench zvranm poda vzahu
=

F
F
Re
=
D =
s
bs
k

(2.209)

kde b - rka spjanch plechov,

s - hrbka spjanch plechov.

117

Obr. 2.87: Bodov zvary

Ak je bodov zvar namhan ahom silou F (obr. 2.87c) kontroluje sa na pevnos voi
vytrhnutiu
=

2.12

F
szv i

4F
Dzv = 0, 4 D
d2 i

(2.210)

Spjkovan spoje

Spjkovanie je spojovanie za tepla rovnakch, alebo rznych kovovch materilov prostrednctvom prdavnho materilu spjky.
Na rozdiel od zvrania sa nemenia vlastnosti spjanch materilov vplyvom ohriatia
spjky. Spjky s zliatiny kovov, ktorch bod tavenia je ni ako bod tavenia spjanch
siastok. Psobenm tepla sa tav iba spjka, zkladn materil v mieste spoja sa netav,
ale sa zohreje na spjkovaciu teplotu, ktor je omnoho niia ako teplota tavenia materilu
spojovanch ast. Najdleitejou vlastnosou spjok je zmavos (schopnos spoji sa
kovovo so spjkovanou asou siastky), zvlnavos a zabiehavos. Spjka sa psobenm
tepla a za spoluprce tavidla spojuje so zkladnm materilom difziou roztavenej spjky
do zkladnho materilu. Tavidlo odstrauje v stykovch plochch povlak kyslinkov,
lebo prinutie spjky vyaduje kovovo ist povrch zbaven aj vetkch mastnt a neistt.
Poda teploty tavenia spjky a druhu spjky rozliujeme:
a) mkk spjkovanie teplota tavenia spjky do 450 C,
b) tvrd spjkovanie teplota tavenia spjky nad 450 C.

Spoje vytvoren mkkmi spjkami

Spjkovanie mkkmi spjkami je vhodn vade tam, kde sa iada predovetkm
tesnos spoja, nie prli vek pevnos a aj tam, kde nie je prpustn ohrieva spjan
materily na vyie teploty. Je vhodn pre vodotesn spoje ako napr. pre chladie automobilov, konzervy, oplechovanie striech, ale najm v elektrotechnike vzhadom na vemi
dobr elektrick vodivos.
Mkk spjky s normalizovan poda STN 42 3635 a 42 3637, STN 42 3652 a 42
3657, STN 42 37387 a 42 3738 a STN 42 3650 a 42 3662.

118

Najastejie sa ako mkk spjky pouvaj zliatiny cnu a olova (Su-Pb). Najniiu
teplotu tavenia asi 183 C m eutektick spjka s obsahom cnu 60%. Pracovn teploty
mkkch s maximlne 60 C nad teplotou tavenia.
Mkk spjky s pecilne na bze Su-Cd-Pb, Su-Bi-Pb, Pb-Su-Ag. Uplatuj sa
najm v elektrotechnike. Ako tavidlo sa pouva chlorid amnny, zinonat, kolofnia a
pod. .
Spoje sa tvaruj tak, aby spjka prenala o najmenie zaaenie a pritom bola namhan len na myk. Stykov plochy maj by dostatone vek a va medzi spojovanmi
asami m by cca 0,1 mm (obr. 2.88).

Obr. 2.88: prava spjanch ast pre mkk spjkovanie

Spoje vytvoren tvrdmi spjkami

Tvrd spjkovanie sa pouva pre spoje, ktor s viac zaaen a pri vrobe tvarovo
nronch siastok (napr. rmy motocyklov, spojovanie prrub a rrok at.). Spoje by
mali ma aj pri vych teplotch dostaton pevnos, hevnatos a odolnos proti nave
a korzii.
Tvrd spjky mosadzn s normalizovan poda STN 42 3227 a 42 3228, STN 42
3370 a 42 3374, strieborn spjky s normalizovan poda STN 42 3805 a 42 3825 a
spjky s hlinkom s normalizovan poda STN 42 4230 a 42 4232.
Ako tavidlo sa pouva najastejie zmes tavidiel, ktorej zkladom je borax.
Vemi vhodn je vytvranie spojov siastok pouitm tzv. kapilrneho tvrdho spjkovania. Siastky sa zhotovia tak, aby sa vytvorila v spoji medzera, ktorej vekos zvis
od druhu spjky a zkladnho materilu, alebo sa na zatekanie spjky u licovanch plch
mu vytvori liabky. Pri spjkovan prenik tekut spjka vplyvom kapilranych sl do
pr. Na obr. 2.89 s uveden prklady spjkovania plechov. Vzhadom na spsob zaaovania je najmenej vhodn tup spoj, preto sa pouva do hrbok materilu s = 2 mm.
Vhodnej je spoj so ikmou prou, alebo tvarovanm plechu prpadne pouitm prepltovanho spoja. Podobn monosti spjkovania s aj pre rrky.

119

Obr. 2.89: Spsoby pravy spjkovanch spojov

nosnos spjkovanch spojov

a) Spjkovan spoj namhan na ah (obr. 2.90a).
Na danom obrzku je spjkovan tup spoj namhan na ah:
t =

F
D
bs

(2.211)

kde D = Rkmt - dovolen namhanie materilu spjky,

kt = 3 a 4 - bezpenos.

Medza pevnosti v ahu spjkovanho spoja, je uveden v tab. 2.8, je zvisl od

akosti spjky, od pevnosti spjanch ast a od vekosti (hrbky) medzery sp . Tup
spjkovan spoje s vemi nevhodn pre premenliv a ohybov namhanie.
Tabuka 2.8: Pevnos spjkovanho spoja
Druh namhania
spoja
ah
(tup spoj)
myk
(prepltovan spoj)

Spjan
materil
Oce niej
pevnosti
Oce vyej
pevnosti Cu,
zliatiny Cu

Druh
spjky
Tvrd
Tvrd
Mkk

120

Pevnos spjkovanho spoja

Rm (Mpa)
P s (Mpa)
230
-

200 a 250
30

b) Spjkovan spoje namhan na myk (obr. 2.90b).

Na danom obrzku je prepltovan spjkovan spoj namhan silou F na myk
=

F
D
bl

(2.212)

P s
- dovolen mykov namhanie spoja,
ks
ks = 3 a 4 - bezpenos.

kde D =

Vekos medze pevnosti v myku je uveden v tabuke 2.8.

Pre tvrd spjkovanie vol sa l = 2 s, pre mkk spjkovanie l = (4 6) s.
c) Spjkovan spoje namhan na krtenie (obr. 2.90c).
Rotan spoj me by namhan silou F na myk, alebo momentom Mk na krut.
=

k =

F
D
dl

(2.213)

2 Mk
D
d2 l

(2.214)

Hodnota dovolenho namhania D sa ur obdobne ako pri namhan na myk.

Obr. 2.90: Namhanie spjkovanch spojov

121

2.13

Lepen spoje

Lepen spoje patria medzi nerozoberaten spojenia strojnch siastok a pouvaj

sa hlavne tam, kde nevyhovuj klasick spsoby spojenia.
Lepenie je spojenie dvoch, alebo viacerch siastok , ktor sa dosiahne adhznymi a
kohznymi silami nanesenej a vytvrdenej vrstvy lepidla. Lepenm sa mu spja rznorod materily napr. kovy s gumou, plastmi, sklom a pod. . Medzi spjanmi siastkami
sa vytvor tenk vrstva lepidla (asi 0,05 a 0,15 mm), ktor k nim prine vplyvom adhzie.
Pri lepen me vznikn mechanick alebo pecifick adhzia. Pri mechanickej adhzii
prenik tekut lepidlo do prov a nerovnosti povrchu spjanho materilu, po stuhnut na
om vytvor mechanick mostky, ktormi sa lepidlo na povrchu materilu zakotv a spoj
obidve siastky. Pri pecifickej adhzii (lepenie kovov) dochdza k medzimolekulrnemu
naptiu na rozhran lepidla a kovu, a tm ku vzjomnej vzbe.
Dleitm inidlom pri lepen je kohzia, t.j. vntorn medzimolekulrna sdrnos,
ktor vytvra vntorn pevnos lepidla. Idelne lepidl s tak, pri ktorch je rovnovha
medzi adhziou a kohziou, o je nutn predpoklad pre dokonal lepen spoj.
V minulosti sa lepenie pouvalo pre spjanie nekovovch materilov. Rozvojom makromolekulrnej chmie a vvojom plastickch hmt vznikli lepidl, ktorch vlastnosti
umouj vyui ich aj pre lepenie kovovch materilov s rovnakou pevnosou spoja ako
je pevnos spjanho materilu.
Vhodou lepench spojov oproti skrutkovm a nitovm spojom je, e s nepriepustn,
nezniuj tvarov pevnos materilu otvormi a pri porovnan so zvarovmi spojmi nie
s spojovan siastky tepelne namhan. Nevhodou je menia pevnos spoja a pokles
nosnosti vplyvom zvenej prevdzkovej teploty. Nie s vhodn pre ohybov a premenliv
zaaenie a nie s vhodn pre spoje na tupo.

Lepidl
Voba druhu lepidla zvis od druhu lepenej hmoty a na technologickch podmienkach.
Druh lepidla a technologick postup sa vol poda toho, i sa jedn o materily kovov
alebo nekovov. U kovovch, i sa jedn o elezn ahk a ak kovy. U plastickch hmt
a inch materilov, i s organickho alebo anorganickho pvodu. Pri lepen kovovch
materilov je treba pozna tepeln rozanos.
Pre pouitie uritho druhu lepidla s rozhodujce nie len spojovan materily, ale
aj spsob zaaenia (ah, myk, ohyb), druh zaaenia (statick, dynamick), chemick
vplyvy prostredia a rozmery spojovacch siastok.
Pouvan lepidl s v podstate umel ivice (epoxidov, fenolov, aerolejov, polyesterov a i.) tabuka 3.9.
Delia sa na tyri skupiny:
1. Lepidlo tuhne pri vonkajej normlnej teplote 20 C.
2. Lepidlo tuhne pri zvenej teplote.
3. Lepidlo tuhne pri teplote a 200 C.
4. Lepidlo tuhne pri zvenej teplote a 200 C a vonkajkom tlaku.

122

Tabuka 2.9: Zkladn druhy lepidiel

Lepidlo
Polyester
Polyvinylacett
Epoxidov ivica
Syntetick kauuk
Fenolov ivice
Fenolformaldehydpolyvinyl

Tlak pri
tuhnut
(MPa)
Nie je nutn
0,3 a 0,5
0,2 a 0,3
0,7 a 1,0

Teplota
tuhnutia
( C)
18 a 23
20 a 80
20 a 200
100 a 180
150 a 200
140 a 180

Pevnos
spoja
(MPa)
15 a 20
35
7 a 30
7 a 30
20 a 30
30

Prevdzkov
teplota
( C)
-70 a +140
+100
-60 a +80
-60 a +80
-50 a +350
-60 a +300

Hrbka vrstvy lepidla m by menia ako 0,15 mm. Lepidl sa nanaj na spjan
asti za tepla, alebo za studena a tuhn pri polykondenzcii, polymerizcii a pri vytvran
reazcov molekl. Doba tuhnutia je zvisl od pouitho lepidla a je od niekokch seknd
a mint a po tde, Jednozlokov lepidl v sebe obsahuj tuhnce ltky, dvojzlokov
lepidl je potrebn pred pouitm zmiea s vytvrdzovacou ltkou.
Stykov plochy spjanch ast musia by pred lepenm dkladne oisten od tukov,
prachu a oxidov mechanicky alebo chemicky, akos povrchu m znan vplyv na pevnos
lepenho spoja.
Pred lepenm sa asto upravuj spjan asti poda monosti tak, aby pri zaaen v
lepenom spoji prevldalo mykov namhanie. Na obr. 2.91 s uveden pravy plochch
siastok a na obr. 2.92 s uveden niektor pravy spojovanch koncov potrubia.

Obr. 2.91: Prklady

lepench spojov

Obr. 2.92: Spjanie potrubia lepenm

123

nosnos lepench spojov

nosnos lepenho spoja vo vekej miere zvis od druhu namhania. Najmeniu pevnos m spoj namhan na ah. Najviu nosnos m v prpade namhania na myk.
Preto sa lepen spoj vol tak, aby rozhodujce bolo namhanie na myk.
Ak je lepen spoj namhan silou F (obr. 2.93a) na ah potom odpovedajce naptie
bude:
t =

pt
F
Dt =
0
S
kps

(2.215)

kde Dt - dovolen namhanie lepenho spoja,

S 0 - nosn lepen plocha,
pt - pevnos lepidla v ahu,
kps - miera bezpenosti (3 a 4).
Pevnos lepenho spoja v ahu je zvisl od hrbky lepidla ( obr. 2.93b). S narastajcou hrbkou vrstvy lepidla pevnos Rm kles, preto sa doporuuje voli o najmenie
vrstvy lepidla. Obdobne to plat aj pre mykov pevnos.
Najastejie sa v praxi pouvaj lepen spoje prepltovan. mykov naptie vykazuje
najviu nosnos. Na obr. 2.93c je prepltovan spoj zaaen silou F na myk
=

F
F
ps
=
D0 =
0
S
bl
kps

(2.216)

kde ps - pevnos lepidla v myku.

asto sa pri dimenzovan lepenho spoja vychdza z poiadaviek, aby spoj mal rovnak
pevnos ako lepen materil. Potom plat:
s Dt = S 0 D0 , , s b Dt = l b D0

(2.217)

kde D - dovolen naptie zkladnho materilu,

s - hrbka lepenho materilu,
b - rka lepenho materilu.

Z rovnice (2.215) sa me uri potrebn dka lepenho spoja.

l =s

Dt
(15 a 20) s
D0

(2.218)

124

Obr. 2.93: Kontrola naptia

a) kontrola ahovho naptia, b) zvislos nosnosti spoja od hrbky vrstvy lepidla,
c) kontrola mykovho naptia

125

ASTI NA PRENOS OTAVHO POHYBU

3.1

Zkladn pojmy

Otav pohyb je charakteristick takmer pre vetky mechanizmy, rzne zariadenia a

stroje. Medzi zkladn siastky, ktor tento pohyb umouj, patria najm:
osi a hriadele,
loisk,
hriadeov spojky.
Tieto asti spjaj obyajne hnacie zariadenie (motor) s hnanm zariadenm (pracovn
stroj), priom zabezpeuj prenos rotanho pohybu, vkonu a krtiaceho momentu. S
to dleit strojov siastky pre sprvnu innos zariadenia ako i pre bezpenos prce.
Prklad ich praktickho usporiadania je na obr. 3.1.

Obr. 3.1: Usporiadanie siastok na prenos otavho pohybu

1,2,4 - hriadele, 3 - loisko, 5 - spojky

3.2

Osi a hriadele

Osi s strojov siastky, ktor slia na vedenie (nesenie) otajcich sa siastok.

Samotn neprenaj mechanick energiu.
Hriadele s obyajne uloen v loiskch, s pevne spojen s rotanmi siastkami,
s ktormi spolu prenaj krtiaci moment.
asti os a hriadeov uren pre uloenie v loiskch sa nazvaj apy.
Osi i hriadele s obyajne vyroben z kontruknch kovovch materilov, ktorch
pevnos a tvar je zvisl na ich konkrtnej funkcii.

126

Ich klasifikcia je v nasledujcom rozdelen:

poda prenosu mechanickej energie
neprenaj Mk (osi nosn hriadele)
prenaj Mk (hriadele hybn hriadele)
poda tvaru
pozdneho
-

priame
zalomen
ohybn
s kont. prierezom
s nekont. prierezom
rovnakej pevnosti

prierezu
- pln kruhov prierez
- medzikruhov prierez
poda uloenia
staticky urit (2 lon miesta)
staticky neurit (viac ako 2 lon miesta)
poda namhania
namhan ohybom (osi)
namhan krutom (hriadele)
namhan kombinovane
poda funkcie
vstupn, vstupn (hnacie, hnan)
vloen (predlohov)
spojovacie
in
poda zaaenia
zaaen staticky
zaaen cyklicky

127

3.3

Vpoet hriadeov

Nvrh os a hriadeov mus repektova vetky vplyvy okolia. Vpotov modely i

tandardn vpoet mus repektova zsady terie prunosti a pevnosti. Treba zohadni
najm:
vonkajie a vntorn zaaenie, jeho konfigurciu a dynamiku,
hmotnostn a materilov hadisk,
posdenie deformci, chvenia, technologickosti,
vplyv kontrukno-technologickch prvkov na hriadeli (prechody, drky, otvory,
zpichy, zvity, . . .) z pohadu koncentrcie napt,
rieenie uloen a posdenie komplexnho vplyvu okolia (tesnenia, chladenie, ohrev,
chemick vplyvy, . . .).
Mus by splnen zkladn pevnostn podmienka neprekroenia dovolenho naptia
naptm skutonm (prpadne redukovanm).
r D

(3.1)

kde poda hypotzy HMH

r = 2 + 3 2

(3.2)

priom predstavuje set normlovch napt od ohybu a ahu poda vzahu

= o + t =

Mo F
+
Wo
S

(3.3)

a je naptie od krtiaceho momentu Mk

Mk
pri zanedban naptia od posvajcich sl, kde moduly prierezu zvisia
= k =
Wk
na tvare a ploche prierezu, napr.: pre pln prierez kruhov
Wo =

d3 .
= 0, 1 d3
32

(3.4)

Wk =

d3 .
= 0, 2 d3
16

(3.5)

priom d je priemer hriadea a pre dut hriade s vntornm priemerom do

Wo =

1
Wk
2

(3.6)

Wk =

d4 d40

16
d

(3.7)

128

Pre in tvary profilov prierezu hriadeov treba hodnoty modulov prierezu zisti v strojnckych tabukch. Dovolen naptie
D =

Re
k

(3.8)

kde Re - je naptie na medzi klzu danho materilu,

k - je miera bezpenosti (vol sa 1,4 a 2 poda plasticity materilu
a prpadnej existencie vrubu), napr.
Re
k = 1, 2 a 1, 4 pre
0, 6
Rm
Re
k = 1, 4 a 1, 6 pre
= 0, 6 a 0, 8
Rm
Re
k = 1, 6 a 2, 2 pre
0, 8 a 0, 9
Rm
Rm - naptie na medzi pevnosti.

V prpade kontroly v jednotlivch prierezoch pre individulne naptie plat

o =
=

Mo
Do
0, 1 d3

(3.9)

Mk
.
Do = 0, 6 D
03
0, 2 d

(3.10)

priom d0 je vpsan priemer pod vrubom ( drka pre pero, liabok,. . ..)
Pri konkrtnom druhu materilu (dan D , D ) z uvedench vzahov meme vypota
minimlny priemer hriadea d.
Poda znmych zsad prunosti kontrolujeme v potrebnch prpadoch prun deformcie ako priehyb, skrtenie, prpadne vekos poddajnosti.
Ke sa v kontrolovanom priereze nachdza kontrukn vrub, ktor zvyuje zhustenie
napt, treba naptia vo vpote r nsobi sinitemi tvaru a t au, t.j.
max =

(3.11)

a max =

(3.12)

sinite tvaru sa ur z diagramov obr. 3.4 d,e.

129

3.3.1

Kontrukn nvrh a pevnostn kontrola hriadeov

Na obr. 3.2 je prklad uloenia hriadea s alternatvou pastorok, alebo nasaden ozuben koleso.

Obr. 3.2: Prklad uloenia a namhania hriadea

Hriade prevodovky prena kontantn krtiaci moment Mk1 = kont. ikm eln
ozubenie m sklon zubov a sily Ft , Fr , Fa s zloky zaaenia zubov pastorka. Predpoklad sa v reze A-A zaaenie Mk1 a od ohybu Mo1 = 0.

130

Potom priemer hriadea (vpsan) d0 vypotame z namhania krtenm

k =

16 Mk1
Mk1
=
D
Wk1
d03

(3.13)

Re
d03 a D = 0, 57
,
16
k
k - miera bezpenosti,
k = 3 a 4 pre ist krut.

kde Wk1 =

Priemer hriadea d = d0 + t (t je hbka drky pre pero poda STN 02 2507 Per, s
ohadom na d). Vsledn hodnota d sa zaokrhli na normalizovan rozmer (smerom hore)
poda STN 01 4990 Valcov konce hriadeov. Priemer hriadea d3 volme poda STN 02
9401 Hriadeov tesnenie, s ohadom na potrebn osadenie s priemerom d.
Priemer d4 volme poda vtania navrhnutho loiska a d5 s ohadom na potrebu osadenia pre axilne zaistenie loiska v avom i pravom uloen ako i na funkciu zaoblenia R1 ,
ktor mus by menie ako zrazenie hrany vo vtan loiska. Alternatva pri pouit pastorka (horn as v obr. 3.2), alebo ozubenho kolesa nasadenho (doln as v obr. 3.2)
zvis od vekosti priemerov d1 a d5 ako i d6 .
V pevnostnom vpote (3.13) rozmer d06 bude nahraden priemerom df 1 .
V reze B-B vznikne ohybov naptie
q

2
2
MoxMAX
+ MoyMAX
MoB
= 32
o =
WoB
d03
6

kde MoxMAX = b1
MoyMAX = b1

(3.14)

Ft21 b2
,
b 1 + b2
Ft21 b2 0, 5 Fa21 d1
.
b1 + b2

Naptie v krten m hodnotu poda vzahu

k =

Mk1
16 Mk1
=
WkB
d03
6

(3.15)

Redukovan naptie
r =

o2 + 3 k2 D =

Re
k

kde miera bezpenosti k kmin =1,5 a 2,5.

3.3.2

Kontrola hriadea na navu

nava ako fyziklny jav je spsoben najm priebehom napt v kritickch miestach na
siastke, kde vznikaj koncentrcie napt. Najastejie je priebeh napt ako smern
striedav cyklus (o , k ), alebo ako cyklus statick s kontantnmi naptiami (Mk =
kont, k = kont).

131

Miera bezpenosti proti navovmu lomu pri namhan striedavm ohybom je uren
vzahom
k =

c
o
o + m
vo p

(3.16)

a miera bezpenosti pri namhan striedavm krutom

k =

(3.17)

o + m
v p

Pri namhan statickm krutom k = 0, 57

Re
k

kde c , c - medza navy pri striedavom smernom ohybovom (mykovom)

.
.
namhan c = 0, 25 (Rm + Re ) + 50, c = 0, 57 c
, - sinite vrubovho inku pre konkrtny koncentrtor pri
ohybe (myku), napr.: pre prierez so liabkom pre pero = 1, 7;
= 1, 6
v , v - sinite vplyvu vekosti siastky pri ohybe (myku),
napr. pre d = 20 je v = v = 0, 9 a pre d = 100 je v = 0, 6 a
v = 0, 7 (obr. 3.4),
, - sinite citlivosti materilu k asymetrii zaaovacieho cyklu.
Pre ocele s Rm = 700 MPa je = 0, 05 a = 0
s Rm do 1000 MPa je = 0, 1 a = 0, 05
p - sinite vplyvu kvality povrchu (ako p v obr. 3.4c)

Pri zloenom namhan ohyb krut celkov miera bezpenosti proti navovmu lomu
bude
k k
kmin = 1, 3
k=q
k2 + k2

(3.18)

Vplyvov sinitele s dan empirickmi vzahmi s pouitm diagramov na kontrolu

navovej pevnosti - obr.3.4.
Jednotliv sinitele predstavuj
v - sinite vekosti
k - sinite skutonho zhustenia naptia (vrubov sinite)
k = 1 + ( 1)
- sinite vrubovej citlivosti
- sinite teoretickho zhustenia naptia (tvarov sinite)
p - sinite kvality povrchu

132

p =

1
pre namhanie ohybom

- sinite povrchu
- sinite pre namhanie krtenm

3.3.3

1 1
+
2 2

Kontrola priehybu a torznej tuhosti

Pri zaaen hriadeov silami alebo momentmi dochdza k ich deformcii, ktor by
nemala prekroi maximlne dovolen hodnoty. Tieto dovolen hodnoty deformci sa
uruj v zvislosti od prevdzkovch podmienok ast spojench s hriadeom, hlavne losk a ozubench kolies. Pri namhan hriadea ohybovm momentom vznik priehyb,
ktor ovplyvuje sprvnu funkciu losk a spsobuje nesprvny zber ozubench kolies,
zmenuje sa hodnota sinitea trvania zberu ozubench kolies spsobuje nerovnomernos zaaenia zubov po ich rke. Valiv ale aj klzn loisk, v ktorch je uloen hriade
s v dsledku naklonenia vemi citliv, vznikaj prdavn namhania, ktor nepriaznivo
ovplyvnia spoahlivos a ivotnos tchto losk (obr. 3.2). Hodnoty dovolench deformci
s veobecne uvdzan v tchto parametroch:
maximlny priehyb hriadea wmax = (2 a 3)104 l,
maximlny priehyb hriadea v mieste uloenia ozubenho kolesa w = (0,01 a
0,03)m,kde m je modul,
maximlny uhol sklonu dotynice k ohybovej iare v mieste podpory max = 0, 001
rad pre klzn loisk, max = 0, 002 rad pre gukov loisk, max = 0, 05 rad pre
naklpacie gukov loisk.
Presn urenie deformci hriadeov je vemi obtian, pretoe jej vekos ovplyvuje
tuhos loiskovch telies, vle v loiskch, tuhos ast nasadench na hriadeli a pod. .
Aj pri prijat veobecne zavdzanch zjednoduujcich predpokladov (zaaujce sily
psobiace dobovo, osov zaaenia a posvajce sily sa zanedbvaj, at.), jedn sa o
nosnk na dvoch podporch, ktorho prierez je po dke premenliv a preto analytick
rieenie priehybovej iary je nron a zdhav.
Integrciu diferencilnej rovnice ohybovej iary treba riei po astiach a integran
kontanty pre jednotliv seky hriadea voli tak, aby bola zaruen hladkos a spojitos
ohybovej iary. V sasnej dobe aplikciou vpotovej techniky je mon riei deformcie
hriadeov vyuitm varianej metdy rieenia diferencilnej rovnice ohybovej iary hlavne
metdou konench prvkov (MKP).
S dostatonou presnosou mono riei priehyb hriadea pomocou graficko-analytickej
Mohrovej metdy, ktor je presne popsan v predmete Prunos a pevnos.

133

Obr. 3.3: Priehyb hriadea

Uhol skrtenia hriadea s premenlivm prierezom bude za predpokladu, e krtiaci
moment je po dke kadho seku kontantn, me sa uri zo vzahu
=

n
X

Mki li
.
D = 0, 25 m1 = 4, 363 103 rad m1
i=1 G Ipi

(3.19)

kde Mki - krtiaci moment psobiaci v seku i,

Ii - dka seku i,
G - modul prunosti v myku,
Ipi - polrny moment zotrvanosti prierezu v seku i.

Pre rzne prpady kontrukci bvaj uren dovolen hodnoty uhlu skrtenia
D = D1

n
X

li

(3.20)

i=1

kde D1 - dovolen hodnota skrtenia hriadea dky 1 m.

D1 = 0, 25 102 rad m1 - rzov zaaenie
D1 = 0, 5 102 rad m1 - premenn zaaenie
D1 = (1 a 2) 102 rad m1 - statick zaaenie

134

Obr. 3.4: Vplyvov sinitele

3.4

Kritick otky hriadeov

Tto problematika je dleit pri rchlobench strojoch. V dsledku odstredivch

sl od rotujcich nevyvench hmt sa hriade rozkmit vyntenmi kmitmi. Pri uritch otkach nastva rezonancia, zvuje sa priehyb a me nasta detrukcia. Tieto
otky sa nazvaj kritick (a uhlov rchlos kritickou). Pre zamedzenie detrukcie mus
plati, e prevdzkov otky s dostatone vzdialen od kritickch. Princp urenia kritickch otok nkr sa d dokumentova na obr. 3.5, kde na hriadeli rotuje koleso uloen
s excentricitou e.

135

Obr. 3.5: Rotujce koleso na hriadeli

Pri otan uhlovou rchlosou psob v aisku T odstrediv sila Fo , ktor vyvol
priehyb hriadea y, t.j.
Fo = m (y + e) 2

(3.21)

V strede otania psob reakcia - vratn sila Fr

Fr = k y

(3.22)

kde k - tuhos hriadea,

m - hmotnos hriadea.
Pre rovnovhu v oblasti prunej deformcie plat
Fo = Fr
t.j. m (y + e) 2 = k y
z oho
y=

1
m 2 e
m (y + e) 2 =
k
k m 2

(3.23)

priom priehyb y bude y = ,ke k m 2 = 0.

Tomuto nekonene vekmu priehybu zodpoved
s

k
m

(3.24)

k
je aj vlastnou kruhovou frekvenciou ohybovho kmitania rotujceho telesa na hriam
deli, vznik pri nej rezonancia medzi vlastnm a vyntenm kmitanm a prslun uhlov
rchlos sa stva kritickou kr .

136

Pri horizontlnom uloen hriadea je statick priehyb yo spsoben tiaou kolesa

G = m g, g = 9, 81 m s2 , potom
G = k yo = m g
yo =

mg
G
=
k
k

g
k
=
yo
m
a

k
= 2 (z predchdzajceho)
m

z toho
s

kr =

g
yo

(3.25)

plat i = 2 n,
z toho kritick otky
nkr

kr
1
=
=
2
2

k
1
=
m
2

g
yo

(3.26)

Kritick stav nastva v sstave pri = kr , zvuje sa priehyb a nastva detrukcia.

Prevdzkov otky musia sa nachdza o 10 a 20% pod alebo nad nkr . Vzah priehybu
a uhlovej rchlosti je na obr. 3.6.

Obr. 3.6: Vzah priehybu od uhlovej rchlosti

137

3.5

Materil os a hriadeov

Pouit materil sa vol (vychdza z pevnostnho vpotu) v zvislosti na:

funkci a tvare hriadea,
vekosti a spsobe zaaenia,
prevdzkovch otkach,
vplyvoch okolia a prevdzky,
alch poiadavkch.
Z oceovch materilov s to ocele han, zuachten, prpadne cementovan a kalen. Volia sa ocele tried 11, 12, 13, 14, 15 a 16 (poda starieho znaenia). Poda ich
charakteristk okrem pevnosti mu zabezpei i alie poiadavky ako hevnat jadro
a tvrd povrch, odolnos proti opotrebeniu, prpadne chemickm vplyvom okolia.

3.6

Modelovanie a vpotov metdy

Pri nvrhu a vpotoch hriadeov sa asto v sasnosti pouvaj rzne potaov

metdy. Jednou z nich je metda konench prvkov (MKP) vyuvajca typov numerick programy (napr. ANSYS ). Tieto metdy vyuvaj i monos vizualizcie rznych
vplyvov statickho a dynamickho zaaenia, vplyvov tepla, . . ., najm na analzu loklnych koncentrci napt a ich vpoet v oblasti pevnosti kritickch prierezov a posunutia
reprezentatvnych bodov na siastke.

138

HRIADEOV SPOJKY

S zariadenia zloitejch mechanizmov sliace na prenos vkonu (krtiaceho momentu i otok) z hriadea hnacieho (bude oznaovan spolu s veliinami indexom 1) na
hnan (2). Okrem uvedench funkci prenosu mu zabezpeova:
eliminciu nesosovosti hriadeov (1 a 2),
zabezpeenie ohranienia prenanho krtiaceho momentu,
spojenie a rozpojenie prenosovho reazca,
tlmenie torznch kmitov a plynul rozbeh zariadenia,
prenos otavho pohybu jednm smerom.
Pri kontruknom nvrhu spojky je dleit najm:
vpoet potrebnho prenanho momentu,
pevnostn vpoet prvkov spojky a okolia,
priradenie spojky z katalgu (ke je vyrban),
uloenie spojky navrhova o najbliie k loisku,
zabezpei monos vyvenia spojky,
zabezpei monos krytovania spojky a in.
Zkladn usporiadanie mechanizmu so spojkami je na obr. 4.1.

Obr. 4.1: Mechanizmus so spojkami

139

4.1

Zkladn rozdelenie hriadeovch spojok

Poda princpu pouitho pri spojen hnacieho a hnanho hriadea, poda ich kontrukcie a alch hadsk, spojky meme rozdeli do nasledovnch zkladnch skupn:
mechanicky ovldan,
mechanicky neovldan,
hydraulick,
elektrick,
magnetick,
kombinovan.
alie rozdelenie spojok z uvedench zkladnch skupn poda funkcie a spsobu innosti:
Mechanick ovldan spojky,
1. vsuvn (za kudu alebo za pohybu)

ovldan
ovldan
ovldan
ovldan

mechanicky
hydraulicky
pneumaticky
elektricky

2. poistn
s detruknmi elementmi
vyskakovacie
preklzovacie
3. rozbehov
so zberom neriadenm
so zberom riadenm
so zberom programovanm
4. vonoben
Mechanick neovldan spojky,
1. neprun
pevn (rrkov, kortkov, prrubov, kotov, s elnm ozubenm)
vyrovnvacie (axilne, radilne, kbov, univerzlne)
2. prun
linerne (s kovovmi a s nekovovmi elementmi)
nelinerne (s kovovmi a s nekovovmi elementmi)

140

 Hydraulick spojky,
1. hydrodynamick
s okruhom uzatvorenm (neriaden, samoinne riaden, riaden)
s okruhom otvorenm
2. hydrostatick
Elektrick spojky,
1. asynchrnne
s kotvou vrovou
s kotvou klietkovou
2. synchrnne
s kotvou reluktanou
s kotvou budenou
Magnetick spojky,
Kombinovan spojky.
Zkladn technick parametre pri nvrhu spojky stanovujeme z vpotovho momentu
spojky Ms . Tento meme uri troma spsobmi:
pomocou prevdzkovho sinitea K (STN 02 6208),
priblinm rieenm nhradnej mechanickej sstavy stroja,
rieenm matematickho modelu mechanickej sstavy stroja.
Najastejie sa pouva prv spsob, kde vpotov moment spojky je
MS = k 9950

P
n

(4.1)

kde P (kW) - vkon vstupnho lena spojky,

n (min1 ) - otky spojky,
K () - prevdzkov sinite.

K sa vol (STN 02 6208) poda druhu hnacieho motora, poda druhu pripojenho
hnacieho stroja a poda toho, i ide o spojku prun alebo neprun. Pre predben
vpoet sa d uvaova K = 1, 2.
Veobecn schma mechanickej sstavy stroja sa d znzorni poda obr. 4.2.

141

Obr. 4.2: Veobecn schma so spojkou

4.2

Mechanick spojky neovldan

Umouj svojou kontrukciou prenos krtiaceho momentu pri trvalom spojen hnacieho a hnanho hriadea.

Neprun spojky pevn

S neovldan, vyaduj sosov hriadele, zberov moment vyvolva rzy v systme.
mykov namhanie me vytvori detrukciu spojovacch elementov.
Patria sem spojky:
rrkov (obr. 4.3)
Vyaduje pomerne prsnu sosovos a rovnak priemery hnacieho a hnanho hriadea. Spojenie hriadeov s rrkou sa realizuje okrem kolkov i klinmi alebo perami.

Obr. 4.3: Rrkov spojka

Kolky sa kontroluj na strih (prpadne otlaenie) od prenanho krtiaceho momentu spojky Ms :
s

d1 =

4 Ms
d d

(4.2)

.
za predpokladu rovnakej pevnosti materilov v uzle spojky. D = 55 MPa (pri netandardnch materiloch sa dovolen hodnoty naptia jednotlivch materilov stanovuj poda STN).

142

 kortkov (obr. 4.4)

Podstatou je delen zoskrutkovan rrka. Vhodou je jednoduch mont priamo
na ustaven hriadele. Tto spojka sa nazva tie spojka s delenm nbojom.

Obr. 4.4: Kortkov spojka

prrubov (obr. 4.5)
Konce hriadeov s opatren prrubami s rznym uchytenm na hriadele. Spojenie
prrub je vytvoren skrutkami.

Obr. 4.5: Prrubov spojka

Prenos krtiaceho momentu sa realizuje trenm z prtlaku iel ast
spojky, prpadne strihom lcovanch skrutiek.
Pre moment Ms plat:
MS f F RS = f i

d21
D RS
4

kde f - faktor trenia

F - obvodov sila
RS - stredn polomer trenia, RS = 0, 5 (D1 + D)

143

(4.3)

potom potrebn poet skrutiek

i=

4 MS
f d21 D RS

(4.4)

Z namhania drieku skrutiek na strih plat vzah

MS i S D RS

(4.5)

z oho potrebn poet skrutiek

i=

MS
RS S D

(4.6)

kde R - polomer rozostupovej krunice skrutiek

S - plocha prierezu drieku skrutky
d1 - priemer jadra zvitu skrutky

kotov (obr. 4.6)

Kote s navzjom streden osadenm, spojen skrutkami (kolkmi). Ms je prenan trenm, prpadne strihom spojovacej siastky.Vpoet je podobn ako u
spojky prrubovej.

Obr. 4.6: Kotov spojka

Trecou silou medzi kotmi pri pokojnom zaaen sa prena moment
d21
MS = i
D f RS
4

(4.7)

d2
D
16

(4.8)

MS = i

144

Potrebn osov sila v jednej skrutke

F =

MS
d21
=
D
i f RS
4

(4.9)

Tlak v stykovej ploche

iF
pD
p=
(D2 D12 )
4

(4.10)

Pre skrutky sa vol pD = 80 a 100 MPa, pre hriadele D = 40 a 60 MPa. Pri

cyklickom zaaen sa pouvaj skrutky s lcovanm driekom alebo kueov kolky
(obr. 4.6).
V tomto prpade je namhanie strihom:
MS = i

d2o
D R
4

(4.11)

kde oznaenia s z obr. 4.6 a D = 20 a 30 MPa.

ozuben (Hirthova) (obr. 4.7)
Pouva sa na spojenie dutch hriadeov. Namhan zuby spojky sa kontroluj na
strih, ohyb a otlaenie. Na obr. 4.7b, c, s zaktovan veobecn rozmery a zloky
sl potrebn pre pevnostn vpoet.

Obr. 4.7: Hirthova spojka

145

4.3

Neprun spojky vyrovnvacie

Vzjomn poloha koncov hnacieho a hnanho hriadea vykazuje odchlky od predpsanej polohy. Tieto odchlky vznikn vrobnmi a montnymi nepresnosami. Takto
stav by spsoboval nefunknos spojky. lohou spojky mus by teda vyrovnva a kompenzova tieto odchlky. V praxi mu vznikn tri druhy odchliek vzjomnej polohy os
koncov spjanch hriadeov (ale i nerovnosti iel hriadeov a ich geometrickch odchliek).
S to odchlky:
axilne l el hriadeov s od seba s vou medzerou,
radilne r osi hriadeov s nesosov,
uhlov osi hriadeov s rznoben a
kombincie uvedench odchliek.
Do tejto skupiny patria spojky:
zubov dilatan spojka (obr. 4.8)
Vyrovnva iba axilne odchlky polohy spjanch hriadeov. Tieto odchlky okrem
u uvedench vrobnch a montnych odchliek mu vznikn i zmenou prevdzkovej teploty kompletu spojky. Vplyvom teploty axilna dilatan odchlka sa ur
zo vzahu
l =

(4.12)

kde l (mm) - dka hriadea,

( C) - zmena teploty prostredia,
(1/ C) - koeficient teplotnej rozanosti = 11, 76 106 pre oce.

Obr. 4.8: Dilatan zubov spojka

146

V telese spojky sa pevnostne kontroluj (po kontrole hriadea a pera) zuby na ohyb
a otlaenie v dotykovej ploche.
Naptie na ohyb
o =

3 Ms a
DO
Rs z b h2s

(4.13)

Tlak na bokoch zubov

p=

Ms
pD
Rs z a b

(4.14)

kde Ms (N mm) - moment prenan spojkou,

DO (MPa) - dovolen naptie v ohybe,
pD (MPa) - dovolen naptie v tlaku,
z (-) - poet zubov spojky,
a, b, hs , Rs (mm) - rozmery z obr. 4.8.

spojka Oldhamova (obr. 4.9)

Vyrovnva odchlky v radilnom a axilnom smere. Sklad sa z troch kotov
(obr. 4.9), prpadne kombinciou dvoch kotov (av 1 + stredn, ktorho prav
strana je pevne spojen s hnanm hriadeom, kot 3 neexistuje).

Obr. 4.9: Oldhamova spojka

Pouva sa na prenos malch momentov s innosou a 99%.
Tlak na bokoch zubov
p=

(8 a 12) Ms
pD
D2 h

(4.15)

kde D (N mm) - vek priemer kotov spojky,

h (MPa) - inn vka zubov,
pD (MPa) - dovolen tlak,pD = 30 pre oce, 10 pre liatinu.

147

 kbov spojka (obr. 4.10)

S to spojky neprun. Zabezpeuj prenos momentu pri uhlovej odchlke os hriadeov . Nevhodou je nekontantn uhlov rchlos hnanho hriadea pri kontantnej rchlosti hriadea hnacieho. Tto nerovnomernos chodu zvis od uhlovej odchlky hriadeov :
cos
2
=
1
1 sin2 cos2

(4.16)

kde je uhol pootoenia hnacieho hriadea 1.

Obr. 4.10: Kbov spojka

Schematicky sa d kbov spojka znzorni poda obr. 4.11.

Obr. 4.11: Schma kbovej spojky

Kontantn uhlov rchlos v kbovej spojke dosiahneme kontruknm rieenm
zdvojenm kbovej spojky (obr. 4.11).

148

Obr. 4.12: Krov kbov spojka

zubov spojka naklpacia (obr. 4.13)
Umouje sprvnu funkciu spojenia hriadeov s malmi uhlovmi odchlkami os
hriadeov (do 5 ) a pri mench radilnych a axilnych odchlkach. Ozubenie je
evolventn s potom zubov poda vekosti spojky. Zuby s upraven do sdkovitho
tvaru.
Pevnostn kontrola zubov je na ohyb
o =

8 Ms m
DO
z b R S2

(4.17)

kde m (mm) - modul zubov,

b (mm) - rka ozubenia,
S (mm) - hrbka zuba,
R (mm) - polomer rozstupovej krunice,
z (-) - poet zubov.

Dotykov naptie na bokoch zubov

H = 0, 35

Fn

DH
1
1
b
+
E1 E2

kde (mm) - polomer zaoblenia sdkov na rozstupovom valci,

E1 , E2 - rka ozubenia.

149

(4.18)

Obr. 4.13: Zubov naklpacia spojka

reazov dilatan spojka (obr. 4.14)
Umouje neprun prenos momentu pri malch odchlkach polohy hriadeov. Pouva sa pri malch rozmeroch a obasnch rchlych rozpojeniach. Pozostva z reazovch kolies s prnym potom zubov (ako prruby) a valekovej reaze.

Obr. 4.14: Jednoradov reazov spojka

150

4.4

Prun spojky vyrovnvacie

Tieto spojky maj tri zkladn leny. Hnac len 1, hnan 2 a prun len 3, ktor
spja 1 a 2 (obr. 4.15). Prun len dovouje urit kompenzciu nepresnosti vzjomnej
polohy hriadeov a umouje eliminova kmitanie systmu, ktor vzniklo zmenou zae.
Prun len me by kovov alebo nekovov. Charakteristika prunej spojky je dan
vzahom
C=

Ms
= kont.

(4.19)

kde C (N m/rad) - tuhos spojky,

Ms (N m) - krtiaci moment,
(rad) - uhol natoenia hnanej asti oproti hnacej asti spojky.

Obr. 4.15: Prun spojka a jej charakteristika

Nekontantn torzn tuhos (krivka 2) je u spojok s nekovovmi prunmi lenmi
(koa, guma). Prun spojky tlmia energiu kmitania, ktor sa men na teplo (krivka
na obr. c). Kontantn tuhos prunej spojky pri prenose premenlivho zaaenia m
priazniv vplyv na pokojn chod zariadenia.
Prun spojka s nekovovm prunm lenom
Prun len je vyroben z koe, gumy a pod. Poda tvaru prunho lena a celkovej
kontrukcie spojky mu by tieto spojky:
s prunm kotom (obr. 4.16)
s prunmi apmi (obr. 4.17)
s prunou gumovou obruou (Periflex), (obr. 4.18)

151

Obr. 4.16: Spojka s prunm kotom

Obr. 4.17: Spojka s prunmi apmi

152

Obr. 4.18: Spojka Periflex

Prun spojka s kovovm prunm lenom
Ako prun len s pouit oceov pruiny rznych tvarov (ihlov, listov a valcov
vinut). Charakteristika spojky me by linerna i nelinerna poda kontruknho
rieenia. Patria sem spojky:
ihlov (obr. 4.19) s nelinernym priebehom krtiaceho momentu pri zaaen,
a) - s kontantnou tuhosou, b) - s nekontantnou tuhosou,
s valcovmi pruinami (obr. 4.20), s diagramom pri zaaen a odahen,
s vinutou plochou pruinou Bibby (obr. 4.21), s postupnm zaaovanm ( a,
b, c ).

Obr. 4.19: Ihlov prun spojka

153

Obr. 4.20: Prun spojka s valcovmi pruinami

Obr. 4.21: Prun spojka Bibby

4.5

Mechanick spojky ovldan

Koncepcia tchto spojok umouje ich spojenie a rozpojenie poas prevdzky. Toto
spojenie (i rozpojenie) sa realizuje vysvanm (zasvanm) zubov spojky alebo trecch
plch.
Patria sem:
Zubov vsuvn spojka (obr. 4.22)
Pouva sa najm v automobiloch. Potreby synchronizcie zabezpeuje jej spojenie
s kueovou trecou asou 2. Kombincia vntornho a vonkajieho ozubenia -1
umouje spojenie a rozpojenie spojky ( obr. b, obr. a ).

154

Obr. 4.22: Zubov vsuvn spojka

Trecie vsuvn spojky (obr. 4.23)
Zapnanie a vypnanie spojky me by realizovan pri zaaen. Poet zapnut za
asov jednotku je zvisl od oteplenia spojky. Kontrukn rieenie vyvodenia zapnacej sily me by rznym spsobom (mechanicky, hydraulicky, pneumaticky,
magneticky). Trecie spojky vzhadom na preklzovanie maj priebeh otok poda
obr. 9.23 (priom nemus by plynul).

Obr. 4.23: Priebeh uhlovch rchlost

Mern trecia prca Aq a mern trec vkon Pw spojky na jedno zapnutie je definovan nasledovne:
Aq =

A
n ST

(4.20)

155

Pw =

POT
n ST

kde ST (mm)2 - plocha jednej trecej dvojice,

n - poet trecch dvojc.

Parametre trecej dvojice s uveden v tab. 4.1.

Tabuka 4.1: Parametre trecej dvojice
Materil trecej dvojice
Diafrikt - Oce Papier - Oce
Faktor trenia f
0, 08 0, 1
0, 1 0, 12
Tlak v plochch p (MPa) 2
1, 5
2
4
AS (J m )
170 10
85 104
Pw (W m2 )
200 104
100 104
Vsuvn kotov trecia spojka (obr. 4.24)
Kontrukcia pozostva z dvoch kotov na hriadeoch. Trecia plocha m obloenie.
Trec moment MT vyvol axilna sila prtlaku F , priom MT mus by v ako
moment prenan spojkou Ms :
MT = k Ms = f RS F

(4.21)

kde RS - stredn trec polomer,

k - sinite bezpenosti,
f - faktor trenia.
Tlak medzi trecmi plochami
F
p=
pD
2
(D1 D22 )
4

(4.22)

Doporuuje sa voli D1/D2 = 1,25 a 2.

Obr. 4.24: Kotov trecia spojka

156

 Vsuvn kueov trecia spojka (obr. 4.25)

Kontrukne sa podob kotovej spojke, priom trecie plochy s realizovan na
vntornom a vonkajom kueli.
Platia nasledovn vzahy:
F = b DS sin
MT = k MS = f b

(4.23)
DS2
(4.24)
2

priom mus plati

D
Obr. 4.25: Kueov trecia spojka
kde DS = 2 RS =
priom vypotan mern tlak je zo vzahu
p=

(4.25)
D1 + D2
2

(4.26)

F
b DS sin

Lamelov trecia spojka (obr. 4.26, 4.27)

Potom lamiel meme meni treciu plochu a tm i prenan vkon. Vpoet je
odvoden ako u predchdzajcich typov (MT , Ms , Rs , , b), alebo je poda plne
logickch vzahov (Rs , b).

Obr. 4.26: Lamely trecej spojky

157

Lamely trecej spojky

MT = k MS = F f RS cdoti

(4.27)

kde i - poet trecch dvojc ( i= n-1, t. j. poet lamiel 1 ),

D1 + D2
- stredn trec polomer,
RS =
4
D1 D2
b=
- rka trecej plochy lamiel,
2

potom podmienka zaaitenosti plch spojky

F
pD
p=
2
(D1 D22 )
4

(4.28)

Obr. 4.27: Lamelov trecia spojka

158

Zkladnou funkciou pre prenos momentu u trecch spojok je sprvny vpoet trecieho momentu z dovolench tlakov a faktora trenia poda nasledujcej tabuky.
Tabuka 4.2: Hodnoty pD a f
Materil trecch plch
pD (Mpa) Faktor trenia f
Pri mazan
Kalen oce kalen oce
0, 6 . . . 0, 8
0,06
Liatina liatina alebo kalen oce 0, 6 . . . 0, 8
0,08
Papier oce
max 1,5
0,12
Kovokeramika kalen oce
max 2,0
0,10
Bez mazania
Ferodo oce alebo liatina
0, 2 . . . 0, 3
0,30
Kovokeramika kalen oce
0,3
0,40
Liatina latina alebo kalen oce 0, 2 . . . 0, 3
0,15

4.6

Samoinn mechanick spojky

Svojou kontrukciou zabezpeuj samoinn spojky automatick rozpojenie, alebo spojenie hnacieho a hnanho hriadea. Takto kon nastane, ke indikovan parametre (napr.
otky, krtiaci moment) dosiahnu, alebo prekroia nastaven hodnoty.
Poda kontrukcie a pracovnej funkcie sa samoinn spojky delia na spojky:
rozbehov,
vonoben,
poistn.

Samoinn rozbehov spojky

Spojky pracuj na princpe vyuitia odstredivch sl. V prvej fze rozbehu motora
do uritch otok prebieha tento bez zae. A po rozbehu dochdza k spojeniu hriadeov a pohyb sa prena na hnan as mechanizmu prostrednctvom trecieho odporu.
Kontrukn rieenie rozbehovej spojky s vkyvnmi eusami je na obr. 4.28.

159

Obr. 4.28: Samoinn rozbehov spojka

Trec moment tejto spojky je vyjadren vzahom (ako u trecch spojok):
MT = k MS = Fo f R i

(4.29)

kde k - sinite bezpenosti,

MS - moment prenan spojkou,
Fo - odstrediv sila jednho segmentu,
R - polomer trecej plochy,
I - poet segmentov,
f - faktor trenia.

Samoinn vonoben spojky

Rieenie kontrukcie umouje prenanie krtiaceho momentu iba v jednom smere
otania. Tieto spojky sa rozdeuj na radilne (obr. 4.29) a axilne. astejie vyuitie maj spojky radilne, kde spojenie hnacej a hnanej asti spojky zabezpeuj kalen
guliky alebo valeky.

160

Obr. 4.29: Radilna vonoben spojka

Samoinn spojky poistn

Svojou riadenou funkciou zabezpeuj ochranu mechanizmov proti silovmu preaeniu a tm i monej detrukcii. Podstatou je vloenie prepotanho detruknho lena
(strinho kolka) do kinematickho reazca, ktor neumon prekroenie nastavenho
krtiaceho momentu. Delme ich na poistn spojky:
so strinmi kolkmi,
zubov,
preklzvacie.
Poistn spojky so strinmi kolkmi (obr. 4.30)
Po prestrihnut kolka je tento nutn vymeni za nov.

Obr. 4.30: Poistn spojka so strinmi kolkmi

Poistn spojky zubov (obr. 4.31)
Na elnch plochch je ozubenie trojuholnkovho profilu pritlan do zberu tlakom pruiny. Pri poklese preaenia sa zuby znovu zasun do zberu po predchdzajcom vysunut vplyvom preaenia.

161

Obr. 4.31: Poistn spojka zubov

Kontrola pevnosti pozostva z tlaku na bokoch zubov
p pD =(poda druhu materilu) a z vpotu vekosti axilnej sily na vyvodenie
prtlaku pruinou, priom zo sksenost sa predpoklad, e vekos axilnej sily
.
Fa = 0, 8 F (sily obvodovej).
Ke obvodov sila na strednom priemere D
F =

2
Ms
= z hs b p
DS
3

(4.30)

kde M - moment prenan spojkou,

z - poet zubov,
hs - inn vka zuba,
b - rka ozubenia.

potom tlak na bokoch zubov bude

p=

3 Ms
Ds z hs b

(4.31)

162

 Poistn spojka trecia (obr. 4.32) Poadovan moment prenosu sa nastavuje tlakom
pruiny na sstavu lamiel. Po preaen sa funkcia prenosu obnov.

Obr. 4.32: Poistn trecia lamelov spojka

163

ZKLADY TRIBOLGIE

Pohybov asti a siastky strojov a mechanizmov vykonvaj bu otav alebo posuvn pohyb v niektorch prpadoch aj sasne rotan a posuvn pohyb. Okrem vykonvania pohybov takto asti strojov prenaj vkony a s zaaen silami a momentmi.
Uloenie a vedenie pohyblivch ast strojov sa realizuje valivmi a klznmi loiskami
a posuvnmi vedeniami. Vo vetkch prpadoch dochdza v uloeniach k dynamickm
interakcim povrchov jednotlivch navzjom pohyblivch siastok, ktor sa prejavuj
trenm a opotrebenm, t.j. stratami energie a materilu. Spoahlivos a trvanlivos strojov
je vemi asto limitovan spoahlivosou a trvanlivosou uloen pohybovch ast strojov.
Tto skutonos vyvolva nutnos vedeckho vskumu javov trenia, opotrebenia a inkov
mazania. Tento vedeck vskum si vyiadal vznik vednho odboru TRIBOLGIA.
Tribolgia sa chpe ako samostatn vedn technick disciplna, ktorej patr miesto
v komplexe technickch vied zaraovanch do oblasti strojrstva.
Medzinrodn tribologick rada navrhla nasledujcu definciu tribolgie:
Tribolgia je veda a technolgia (teria a prax) zaoberajca sa vzjomnm
psobenm povrchov pri ich relatvnom pohybe a s nm svisiacimi subjektami
a praktikami.
In defincia hovor:
Tribolgia je nuka o vedeckom vskume a technickom pouit zkonitost a poznatkov
pre vedn odbory trenia, opotrebenia a mazania. Ide o vedu, ktor sa zaober urovanm
a zmenou truktr a sprvania sa vetkch monch relnych prrodnch a umelch tribologickch systmoch, vzjomnm psobenm povrchov pri ich relatvnom pohybe a s
tm svisiacou technolgiou.
Zkladn veobecn typy relatvneho pohybu telesa v technickch systmoch a jeho
dsledky mono schematicky opsa pomocou tab. 5.1.
Tabuka 5.1: Systmy pohybujcich sa telies
Pohybujce
sa povrchy
Teleso
Plyn
Teleso
Kvapalina
Teleso
Teleso

Technick
systm
Plynov, vzduchov loisko
Lietadlo
Spaovacia turbna
Hydraulick pohon
Lo Potrubie
Hydrodynamick loisko
Such loisko
Koleso a koajnica
Brzdy

Odpor
proti pohybu
Viskzne,
plynov trenia

Druh
pokodenia
Erzia

Viskzne,
kvapalinov trenie

Kavitcia
Erzia

Trenie telies

Opotrebenie

Tribolgia obsahuje jednotliv iastkov oblasti, ku ktorm patr:

Tribotechnika - oblas techniky, ktor sa usiluje technicky a ekonomicky ovldnu procesy trenia a opotrebenia trecch uzlov, vedecky zdvodnenmi opatreniami pri ich kontrukcii, dimenzovan, vrobe, prevdzke a drbe. Sasami s technika mazania a technika ochrany proti opotrebeniu.
Tribofyzika - opisuje fyziklne aspekty vzjomnho psobenia kontaktujcich sa povrchov pri ich vzjomnom pohybe.
Tribochmia - opisuje chemick psobenie kontaktujcich sa povrchov pri tren.

164

Tribomechanika - opisuje mechaniku vzjomnho psobenia kontaktujcich sa povrchov

pri tren.
Triboorganizcia - zaober sa pouitm a vyuitm vsledkov tribotechniky a tribolgie
pri riaden a organizovan produknej sfry jednotlivch podnikov.
Tribotechnolgia - zaober sa samostatnmi vrobnmi technolgiami z tribotechnickho hadiska.

5.1

Trenie a energetick straty trenm

v tribologickch systmoch

Povrchov deje na trecch povrchoch sa nazvaj vonkajm trenm, zatia o molekulrne deje a disipcia (rozptyl) energie vo vntornom objeme zkladnho telesa sa
povauje za prinu a dsledok vntornho trenia.
Vntorn trenie v telesch je priamym dsledkom vyntenho pohybu molekl vo
vntri objemu telies. Vynten pohyb molekl vyvolva vntorn pohyb materilu a
vznik tepla. Vznam vntornho trenia vzrast pri dynamickch systmoch, pri ich cyklickom namhan. Pre vntorn trenie v telesch nie je jednotn veobecn teria, ale pre
kovy je vypracovan dislokan teria a teria termoelastick, pre elastomery teria relaxan a teria viskoelastick. Vo vetkch prpadoch vntorn trenie sa definuje faktorom
vntornho trenia.
Vntorn trenie kvapaln sa prejavuje ako viskozita kvapaln. Ak sa odhliadne od korozvnych inkov (vlastnost), tak z hadiska tribolgie je viskozita ich najdleitejou
vlastnosou. Je rozhodujcim parametrom pre urenie energetickch strt trenm pre prietok maziva cez mazacie medzery, aj pre prenos tepla, hrbku mazacej vrstvy, nosnos
mazacej vrstvy a nepriamo aj pre opotrebenie. V tribologickch systmoch dynamick
viskozita je implicitnou kvantifikciou kohznych sl medzi molekulami maziva.
Vonkajie trenie sa zvykne charakterizova inkom odporu proti pohybu v zvislosti
od typu relatvneho vzjomnho pohybu dotkajcich sa povrchov.
Priebeh povrchovch trecch sl svis s molekulrno-kinetickou vmenou, ktor prebieha vo vrstvch povaovanch za sas povrchov trecch dvojc. Tieto aktvne vrstvy
maj vemi mal hrbku 1010 m, prakticky povaovan za nulov. V sasnosti ani jedna
teria trenia povrchov tuhch telies, ktor by vyuvala tto skutonos, nie je rozpracovan do takej miery, aby jej vsledky bolo mon poui pri navrhovan tribologickch
systmov. Niektor poznatky z molekulrno-kinetickej vmeny v povrchovch vrstvch
na tuhch telesch s zahrnut do energeticko-truktrnej terie trenia.
Energetick straty vonkajm trenm v tribologickch systmoch s vdy definovan
prcou mykovch napt pri relatvnom pohybe klznch povrchov. V ininierskej praxi
sa tieto straty zjednoduene uruj pomocou faktora trenia f .
f=

Ft
Fn

(5.1)

kde Ft - trecia sila,

Fn - normlov zaaenie klznch plch.
K prvm terim o tren patria predovetkm prce Leonarda da Vinci (1452), ktor
poda vlastnch experimentlnych pozorovan dospel k poznatkom, e vekos trecej sily
je mern kolmmu zaaeniu a nezvis od vekosti plochy trecch telies.

165

V roku 1699 opsal a publikoval Amontons prv klasick zkony trenia:

1. Trenie nezvis od zdanlivej dotykovej plochy telies.
2. Trecia sila je priamomern normlovmu zaaeniu medzi telesami.
3. Kinetick trenie mono povaova za nezvisl od relatvnej klznej rchlosti povrchov.
Ak sa hodnotia klasick zkony trenia, tak prv zkon m veobecn platnos pri tren
povrchov tuhch telies v tom zmysle, e vetky povrchy s drsn i ke len v mikroskopickej
hodnote. Skuton dotyk povrchov sa li od zdanlivej idelnej dotykovej plochy. Je zvisl
od vlastnost materilov plch, topografie plch a prostredia.
Druh zkon plat bez akchkovek pripomienok. Tret zkon pre relne materily
veobecne neplat a m len obmedzen intervalov platnos.
Faktor trenia poda druhho zkona trenia je hodnota trecej sily priamomern hodnote normlovho zaaenia. Faktor trenia f je kontantou len pre dan pr klznch
materilov a urit stav prostredia, men sa so zmenou materilu a prevdzkovch podmienok.

5.2

Klzn a valiv trenie

Trenie ako stratu mechanickej energie v priebehu, na zaiatku, alebo ukonen relatvneho pohybu navzjom sa dotkajcich hmotnch plch, mono z funknho hadiska
tribotechnickch skupn a systmov hodnoti a posudzova nasledujco:
trenie je potrebn jav, ktor pln technick funkciu zariadenia: napr. pri brzdch, trecch spojkch a prevodoch, trecch dvojiciach: koleso koajnica, vozovka pneumatika a pod.,
trenie je nepotrebn jav, ktor zniuje innos technickej jednotky, napr. pri ozubench prevodoch, uloeniach s klznmi a valivmi loiskami, dvojice: valec piest,
vaka vahadlo a pod.
U technickch povrchov mono uvies nasledovn druhy trenia:
a) klzn (mykov) trenie,
b) valiv trenie.

5.2.1

Klzn (mykov) trenie

Pri klznom relatvnom pohybe dvoch tuhch telies vznik urit druh vzjomnho
psobenia dotkajcich sa nemazanch, alebo nedostatone mazanch povrchov, ktor
ovplyvuje odpor proti pohybu.
Spolonm znakom vetkch pohybovch procesov je jav odporu proti pohybu, resp.
jav uritho druhu trenia v najveobecnejom zmysle. Trenie spsobuje fyziklne interakcie
medzi vzjomne relatvne sa pohybujcimi telesami.
V dsledku trenia sa ovplyvuj, alebo naruuj pohybov procesy a dynamick sprvanie sa celho systmu a rozptyuje sa urit as pohybovej energie. Ak sa jedn o tuh
teles, s sprevdzan tieto javy aj opotrebovanm.

166

Veobecne je sila odporu proti pohybu rovnoben so smerom pohybu a definuje sa

ako trecia sila. Ak psob tangencilna sila na dve navzjom pritlan teles, potom jej
hodnota potrebn na vznik kzania sa definuje ako statick trecia sila. Tangencilna
trecia sila potrebn na udranie kzania sa povauje za dynamick treciu silu.
Modelovanm a teriou klznho trenia sa zaoberaj rzne terie trenia:
1. Adhzna teria trenia
Jej vchodiskom je tzv. jednoduch teria adhzneho trenia istch kovov, ktor prijma predpoklad, e k sebe pritlan kovov povrchy sa dotkaj len niekokmi vrcholkami drsnost a vzhadom na vemi mal dotykov plochu je dotykov tlak vemi
vek. Tento tlak spsobuje miestnu plastick deformciu a plastick tok materilu. Je
sprevdzan zvovanm sa dotykovej plochy dovtedy, km skuton dotykov plocha
nedosiahne dostaton rozmery, potrebn na prenesenie zaaenia. Pre idelny prunoplastick materil bude hodnota normlovho zaaenia
Fn = Sd pp

(5.2)

kde Sd - skuton dotykov plocha,

pp - tlak na dotykov plochu na hraninej hodnote pri dosiahnut medze klzu.

Pri takomto tesnom dotyku kovu s kovom sa predpoklad stav silnej adhzie, pri ktorej
vznikaj spojenia nazvan ako studen zvary (kovov a kovalentn vzby). Pre vznik
relatvneho pohybu povrchov bude potrebn dosiahnu mykov naptie p na vyvolanie klzu a nakoniec aj lomu materilu jednho z vrcholov v miestach zvarov. Pritom sa
predpoklad, e niektor vrcholy bud ryhova protipovrch, take trecia sila bude
Ft = Sd p + Ftb

(5.3)

kde Ftb - tangencilna sila potrebn na ryhovanie.

Pri experimentoch s trenm istch kovov sa zistilo, e Sd p  Ftd a me sa zanedba.
Z rovnc (5.2) a (5.3) mono uri hodnotu faktora trenia
f=

p
Ft
=
Fn
pp

(5.4)

Z uvedenej rovnice vyplva, e na docielenie minimlnej hodnoty faktora trenia treba

o najmeniu hodnotu p a o najviu hodnotu pp .
2. Molekulrno-mechanick teria trenia
Pri relatvnom kzan telies nastan deformcie povrchovej vrstvy mkieho telesa
vyvolan pohybom vrcholov drsnost tvrdieho telesa. Odpor povrchovch vrstiev proti
deformcii sa povauje za deforman zloku trecej sily. Tto deforman zloka sa
tie nazva mechanickou zlokou trecej sily.
V dsledku vzjomnho molekulrneho psobenia vznik odpor proti relatvnemu sklzu, ktor sa povauje za molekulrnu zloku trecej sily.

167

Celkov trecia sila Ft bude rovn stu deformanej Ftd a molekulrnej zloky Ftm ,
teda
Ft = Ftd + Ftm

(5.5)

Hodnoty molekulrnej a deformanej zloky trecej sily s navzjom zvisl a ich set
sa m povaova za prv priblenie pri stanoven trecej sily.
3. truktrno-energetick teria trenia
Zkladom najnovch energetickch teri trenia je dvojit podstata trenia, o znamen, e samotn trenie sa sklad z energie na deforman zloku trenia a adhznej
zloky. Na rozdiel od adhznych teri trenia, ktor vemi dobre vyhovuj treniu istch
povrchov pri vemi malch klznch rchlostiach, vyhovuje truktrno-energetick teria
aj skutonm prevdzkovm podmienkam klznch uloen a to povrchom pokrytm povlakmi a aj pre vyie relatvne rchlosti. truktrno-energetick teria dva monos
stanovi prevdzkov stavy pre ubovon klzn materily bez prvodu a s prvodom maziva.
Druhy klznho trenia
Z hadiska kvalitatvnych charakteristk trenia mono klzn uloenia rozdeli na:
a) Klzn uloenia pracujce v oblasti suchho trenia
Z fyziklneho hadiska such trenie kovov mono rozdeli na idelne fyziklne such
trenie istch kovovch povrchov, ktor me nasta len vo vkuu a na such trenie pri
prevdzke v konkrtnej atmosfre tzv. technick such trenie. Veobecne pojem such
trenie je neurit, jeho defincia nie je presne ohranien.
b) Klzn uloenie s prevdzkou v oblasti medznho trenia
Tto oblas je charakterizovan existenciou tenkej vrstviky adsorbovanch molekl
plynu alebo kvapaln, alebo ltky vytvorenej chemickou reakciou povrchov, ktor psob
ako mazivo. Vrstvika zmenuje hodnotu faktoru mykovho trenia. Medzn trenie nastva
u nemazanch povrchov, alebo u mazanch povrchov pri vemi tenkej medznej vrstve
maziva (obr. 5.1a). Pri prevdzke klznch povrchov v normlnej atmosfre v krtkom ase
vznikn rzne povlaky na kovovch povrchoch vrstviky oxidov, mastnch kyseln a pri
styku atmosfry s meou aj sulfidy. S medznm trenm sa prekrva a zko svis mazanie
tuhmi mazivami.

168

Obr. 5.1: Dotykov pomery medzi klznmi povrchmi:

a) medzn trenie, b) zmiean trenie, c) elastohydrodynamick oblas
h = 102 a 1, 0m, d) hydrodynamick oblas h > 101 m
Tuh maziv s tuh ltky, ktor zmenuj mechanick interakcie medzi klznmi povrchmi (napr. oxidy, povlaky mkkch kovov Pb, Sn, prkov tuh ltky a pod.).
c) Klzn uloenia s prevdzkou v oblasti zmieanho trenia
Pri zmieanom tren s dotkajce sa klzn povrchy nedostatone oddelen vrstvou
maziva a to bu tm, e prvod maziva a jeho tlak a viskozita s nedostaton, alebo
to prevdzkov podmienky neumouj, t.j. klzn rchlos je vemi mal, alebo zaaenie prli vek (obr. 5.1b). Pri vzjomnom relatvnom pohybe trecch plch vznik na
vrcholoch povrchovch nerovnost adhzne spojenie sprevdzan suchm trenm a v tzv.
mikroklinoch kvapalinov trenie. Pri zmieanom tren as zaaenia sa prena priamym
dotykom povrchovch vrstiev klznch povrchov pri aktvnej asti povlakov vytvorench
psobenm prostredia. Druh as zaaenia sa prena vrstvou maziva, ktor sa privdza
medzi klzn povrchy a vdy v istej miere ich oddeuje. Proces zmieanho trenia je vemi
zloit, neustle sa meniaci a preto doposia nie je vypracovan iadna zoveobecujca
teria, ktor by presne charakterizovala fyziklno-chemick procesy pri tomto tren.
Vekos trecej sily poda Bowdena sa ur zo vzahu
Ft = A ( pm + (1 ) 1 )

(5.6)

kde A - celkov dotykov plocha,

A - plocha skutonho dotyku ( < 1),
pm - mykov pevnos mkieho kovu,
1 - pomern odpor mazacej vrstvy.
Z uvedenho vzahu vyplva, e trecia sila zvis od geometrie povrchu, mechanickch a fyziklnych vlastnost kovovch povrchov a na fyziklno-chemickch vlastnostiach
pouitho maziva.

169

Trec odpor pri zmieanom tren je pribline o jeden rd men ako u suchho trenia a
opotrebenie a o p rdov menie.
d) Klzn uloenie s prevdzkou v oblasti elastohydrodynamickho trenia
S elastohydrodynamickm trenm sa uvauje pri prechode z oblasti zmieanho trenia
do oblasti kvapalinovho trenia. Elastohydrodynamick oblas je charakterizovan plnm oddelenm trecch povrchov, hoci len niekokmi molekulrnymi vrstvami tekutho
maziva (h 0, 05 m), pri sasnom absoltnom aj relatvnom zven nosnosti inkom zvenia hodnoty dynamickej viskozity maziva a zvenm nosnej oblasti povrchov
(obr. 5.1c).
e) Klzn uloenie s prevdzkou v oblasti kvapalinovho trenia
Prevdzka klznho uloenia v oblasti kvapalinovho trenia vznik ak s trecie plochy
oddelen svislou vrstvou tekutho maziva (hrbka vrstvy maziva je via ako set
drsnost povrchu apu a panvy), priom pri vzjomnom relatvnom pohybe vznik len
trenie medzi vrstvikami maziva (obr. 5.1d). Vekos vntornho trenia uruje odpor proti
pohybu a zvis len od vlastnost a prevdzkovch parametrov tekutho maziva, ktorho
kohzne (medzimolekulrne) sily maj by menie ako s adhzne sily medzi mazivom a
klznmi povrchmi.
Pre pohyb kvapaliny pri rchlostiach zaruujcich laminrne prdenie odvodil Newton
vzah
=

dv
dh

(5.7)

kde - mykov naptie vkvapaline (Pa),

- dynamick viskozita (Pa s),
dv
- gradient rchlosti prdiacej kvapaliny,
dh
v - rchlos kvapaliny (m s1 ),
h - hrbka mazacej vrstvy (m).

Rovnica (5.7) vyjadruje zvislos vekosti mykovho naptia v kvapaline od gradientu

rchlosti prdenia (obr. 5.2).
Poadovan hrbku mazacej vrstvy mono docieli spolonm inkom geometrickho
tvaru klznch plch (klinov tvar medzery), relatvneho pohybu a viskozity maziva. Pri
prden tekutho maziva do klinovej medzery vznik v mazacej vrstve hydrodynamick
tlak, ktorho vslednica psob voi zaaujcej sile (obr. 5.3).

170

Obr. 5.2: Zmena rchlosti

kvapaliny vplyvom viskozity

Obr. 5.3: Prdenie kvapaliny

do klinovej medzery

Dej pri hydrodynamickom mazan opisuje teria hydrodynamickho mazania, ktorej

zklady popsal Reynolds.
Poadovan hrbku mazacej vrstvy mono docieli aj vysokm hydrostatickm tlakom
maziva privdzanho medzi klzn plochy, vyvodenho vonkajm zdrojom erpadlom.
Hydrostatick mazanie sa realizuje v klznch uloeniach, kde sa vyaduje reim kvapalinovho trenia, priom nie s splnen podmienky hydrodynamickho mazania.
Prevdzku klznho uloenia v jednotlivch oblastiach klznho trenia charakterizuje
hodnota faktora mykovho trenia f , hodnota opotrebenia a in parametre prevdzky,
hlavne druh pouitho maziva, kvantita maziva, klzn rchlos, spsob a vekos zaaenia
a pod. V niektorch oblastiach klznho trenia me klzn uloenie pracova prechodne,
napr. pri rozbehu alebo dobehu stroja alebo trvalo.
Na obr. 5.4 je zobrazen charakteristick priebeh hodnoty faktora mykovho trenia
f v zvislosti od hodnoty klznej rchlosti v pre ist hodnoty strednho tlaku v loisku p.

Obr. 5.4: Charakteristick priebeh hodnoty faktora mykovho trenia f

v zvislosti od klznej rchlosti pre rzne hodnoty p (pB < pA < pC )

171

5.2.2

Valiv trenie

Valiv trenie vznik pri rotanom pohybe trecieho telesa so zaoblenm profilom po rovine, alebo inom veobecne zakrivenom telese so sasnm posunom rovnobene s rovinou
alebo v zmysle zakrivenia.
Priny vzniku valivho odporu nazvanho tie valivm trenm, s pomerne zloitm
komplexom spolupsobenia javov zvislch od fyziklnych
vlastnost dvojice telies s valivm dotykom a od dynamickch prevdzkovch podmienok
valenia. Analytick kvantitatvne stanovenie vslednho valivho odporu je tak zloit, e
sa nerob ani pri zjednoduen prevdzkovch podmienok. S znme len niektor zkladn
zloky, ktor s prinou vzniku odporu pri valen:
a) prun hysterzia,
b) adhzne inky,
c) mikrosklz.
Hlavn as valivho trenia pri odvaovan pripad na elastick hysterziu materilu. Pomery pri dotyku valcov v kudovom stave s zobrazen na obr. 5.5a. Pri vonom pomalom valen valca a pri ustlenom stave pohybu mono deforman a tlakov
podmienky dotyku povrchov pribline opsa pomocou obr. 5.5b. inkom deformci a
hysterzie sa men priebeh normlovch tlakov na dotykovej plke telies. V mieste styku
valcov vznik deformcia od zaaenia. Pri valen dochdza v prednej asti stykovej plochy
k zaaovaniu a v zadnej asti k odahovaniu. V dsledku elastickej hysterzie materilu
je vekos prunej deformcie v oblasti stlaovania menia ako pri odahovan a normlne
tlaky v prednej asti stykovej plky bud vie ako v oblasti odahovania. Nzorne si
mono tto as valivho trenia predstavi tak, e valec sa val cez prun val (obr. 5.5b).
Tto zloka valivho trenia je rozhodujcou zlokou valivho trenia, jej vekos je dan
prunmi vlastnosami materilu a nemono ju ovplyvni napr. mazanm.
Adhzne inky, najm pri relnych kovovch povrchoch s slab a s charakterizovan Van der Waalsovmi silami a vzbami povrchov elektromagnetickmi fluktuanmi
poliami. Ich preruovania sa vykonvaj relatvnym pohybom povrchov a preto maj adhzne inky vplyv na hodnotu valivho trenia. Na povrchoch telies pri valivom kontakte
v ich dsledku vznikaj adhzne spojenia mostky, ktor nemaj na samotn vekos
trecej sily vrazn vplyv, ale s rozhodujce pri opotrebovan. Tento vplyv je ale mal a
spravidla sa s nm pri vahch o valivom tren neuvauje.
Pre momentov rovnicu valivho odporu (obr. 5.5b) Mt = e Fn mono stanovi na
zklade Herzovej terie dotyku tuhch telies hodnotu ramena valivho odporu
e

2 a
(1 kH )
3

(5.8)

kde a - parameter rozmeru dotykovej plky (obr. 5.5a),

kH - hysterzny sinite materilu.
Ak sa definuje sila valivho odporu Ft , mono zavies sinite valivho trenia.
fv =

Ft
e
=
Fn
R

(5.9)

172

Obr. 5.5: Deforman a tlakov pomery dotyku valcov

alou zlokou valivho trenia je vplyv tangencilnych sl na vznik mikrosklzov
v dotyku telies. Tto zloka je vznamn pri valen spojenom s povrchovm prenosom
tangencilnej traknej sily (napr. pri trecch prevodoch, zbere zubov ozubench prevodov,
dotyk hnacieho kolesa a koajnica a pod.).
Prinou mikrosklzov bva aj geometrick tvar dotyku valiacich sa telies, ktor
objektvne spsobuje, e v uritom mieste dotyku maj asti dotkajcich sa telies rzne
pohybov rchlosti. Takmto je napr. prpad valenia guky gukovho valivho loiska v
hlbokom valcovom liabku (obr. 5.6). V stykovej ploche vznikaj nten mikrosklzy a
to v uritch oblastiach v smere valenia a v inch proti smeru valenia. Odvaovanie bez
mikrosklzov me nasta len v dvoch iarach, tzv. nulovch iarach.

Obr. 5.6: Valenie guky v hlbokom liabku

K vyie uvedenm zlokm valivho odporu mu pristpi aj alie zloky vyvolan
napr. viskozitnmi a zotrvanmi silami maziva, hydrodynamickmi a aerodynamickmi
odpormi prostredia a in.

173

5.3

Proces opotrebovania

Opotrebenie je definovan ako neiaduca zmena povrchu, alebo rozmerov tuhch telies
spsoben bu vzjomnm psobenm funknch povrchov alebo funknho povrchu a
mdia, ktor opotrebenie vyvolva. Prejavuje sa ako odstraovanie, alebo premiestovanie
astc hmoty funknho povrchu mechanickmi inkami, ktor mu by doprevdzan
inmi vplyvmi ako napr.: chemickmi, elektrochemickmi, alebo elektrickmi.
Podmienkou vzniku opotrebenia je prtomnos relatvneho pohybu povrchu pevnho
protitelesa alebo tekutinovho mdia vzhadom na opotrebovvan povrch.
Pri hodnoten procesu opotrebenia treba si vma dva problmy:
1. asov priebeh opotrebenia.
2. Monos jeho hodnotenia.
asov priebeh opotrebovvania je znzornen na obr. 5.7 a je charakteristick tromi
oblasami:
a) oblas poiatonej fzy opotrebovvania, ktor vznik pri tzv. zbehu funknch
plch,
b) oblas ustlenho deja opotrebovvania, ktor m pribline linerny priebeh,
c) oblas intenzvneho opotrebovvania.

Obr. 5.7: asov priebeh opotrebovvania

Pri analze opotrebenia musme tudova predovetkm tie faktory, ktor s v danch
podmienkach rozhodujce. Medzi tieto faktory patria:
druh a vlastnosti dotkajcich sa telies,
vlastnosti mdia, ktor je medzi trecmi plochami,
charakteristiky vzjomnho relatvneho pohybu (smer pohybu, rchlos,
asov zmena),
zaaenie (vekos sl a ich asov zmena).

174

Zkladn druhy opotrebenia

Zkladn rozdelenie opotrebenia je stanoven v STN 01 5050: Opotrebenie materilov. Nzvoslovie (1969), ktor definuje nasledovn druhy opotrebenia: Nzvoslovie
(1969), ktor definuje nasledovn druhy opotrebenia:
1. Adhezvne opotrebenie je charakterizovan oddeovanm a premiestovanm astc materilu z miest vzjomnho dotyku funknch povrchov pri ich relatvnom
pohybe. Po opracovan vznikaj na povrchu makronerovnosti a mikronerovnosti,
ktor sa pri zaaen prune a plasticky deformuj. Pri plastickej deformcii dochdza k obnaeniu dotykovch plok a vplyvom adhznych sl zan sa vytvra
mikrospoje (mikrozvary), ktor sa psobenm tangencilnych sl poruuj (obr. 5.8).

Obr. 5.8: Prun a plastick deformcia dotykovch plok

Proces odstrihvania mikrospojov je zvisl od mykovej pevnosti trecch sa materilov a mykovej pevnosti mikrospoja.
2. Abrazvne opotrebenie je charakterizovan oddeovanm astc z trecieho povrchu:
ryhovanm a rezanm tvrdmi asticami vnesenmi medzi klzn povrchy
(obr. 5.9a),
ryhovanm a rezanm tvrdm a drsnm povrchom druhho telesa
(obr. 5.9b).

Obr. 5.9: Abrazvne ryhovanie

Typickm pokodenm povrchu trecch telies s ryhy. Ak opotrebvaj tvrd asti
jeden funkn povrch, mono hovori o interakcii dvoch telies astice a siastky,
napr. opotrebenie funknch plch zemnch strojov. Ak s pri vzjomnom pohybe

175

medzi dvomi funknmi plochami abrazvne astice, mono hovori o interakcii troch
telies, ku ktorej me dochdza prakticky pri vetkch pohybovch mechanizmoch.
Intenzita abrazvneho opotrebenia zvis od vekosti abrazvnych astc, hodnoty
zaaenia, tvaru abrazvnych astc, pevnosti a tvrdosti abrazvnych astc.
3. Erozvne opotrebenie prpadne hydroabrazvne a plyno - abrazvne opotrebenie
vyvolva oddeovanie astc, alebo pokodzovanie povrchu:
asticami nesenmi prdom kvapaliny,
asticami nesenmi prdom plynu,
prdom kvapaliny, kvapiek.
Intenzita erozvneho opotrebenia je zvisl od kinetickej energie astc dopadajcich
na povrch a od uhla ich dopadu na funkn povrch (obr. 5.10).

Obr. 5.10: Dopad astc na povrch

Erozvne opotrebenie me by spsoben aj prdiacim mdiom bez tvrdch astc.
Ak sa kvapalina, alebo plyn pohybuj vekmi rchlosami proti povrchu, vyvolvaj
na povrchu dynamick inky, ktor mu spsobi vznik erzie povrchovej vrstvy.
4. Kavitan opotrebenie je charakterizovan oddeovanm astc a pokodzovanm
opotrebovanho povrchu v oblasti zanikania kavitanch dutn v kvapaline. Ku kavitcii dochdza najastejie v prdiacej kvapaline v miestach, kde set hydrostatickho a hydrodynamickho tlaku dosahuje kritick hodnotu, ktor vedie k porueniu
kontinuity prdu. Kavitan dutiny vznikaj vtedy, ke sa zmenou rchlosti, alebo
podmienok prdenia zni tlak v uritej oblasti kvapaliny tak, e dosiahne pri danej
teplote tlak nastench pr. Znik kavitanch dutn je sprevdzan hydrodynamickmi rzmi, ktor namhaj povrch v tesnej blzkosti (obr. 5.11).

Obr. 5.11: Vznik kavitcie

Obr. 5.12: Cyklick namhanie

obenej drhy loiska

Na intenzitu kavitanho pokodenia m vek vplyv teplota a tlak v kvapaline.

176

5. navov opotrebenie je charakterizovan:

oddeovanm astc, vznikom trhln na povrchu a v podpovrchovej alebo povrchovej vrstve v dsledku cyklickho opakovania kontaktnho naptia uritej
vekosti v oblasti dotyku povrchov,
oddeovanm astc a poruchami povrchovej vrstvy krehkm lomom.
navov opotrebenie spsobuje tvorba pitingov, najm pri dynamickom namhan,
priom zaiatok tohto opotrebenia sa prejavuje v podpovrchovej vrstve mikroskopickmi trhlinami. Na obr. 5.12 je uveden prklad cyklickho namhania obenej
drhy valivho loiska.
Zakriven plochy klznch povrchov (napr. klzn loisk) vytvraj podmienky pre
vznik navovho opotrebenia od kontaktnho namhania. V klznom loisku vznikaj vysok tlakov zloky, ktor v priebehu prevdzkovho cyklu znane menia
svoju vekos. Pri spolupsoben trecch sl sa k uvedenmu namhaniu pridvaj
ete ahov a mykov zloky, ktor prispievaj k rozvoju poruovania povrchovch
vrstiev.
6. Vibran opotrebenie je charakterizovan oddeovanm astc a pokodzovanm
povrchu funknch plch pri ich vzjomnom tangencilnom posuve a pri sasnom
psoben normlovho zaaenia.
K vibranmu opotrebeniu dochdza v praxi pomerne asto. Ide hlavne o rzne uloenia, do ktorch sa prenaj vlastn kmity, alebo kmity buden cudzm zdrojom.
Pri vibranom opotreben s amplitdy vibrci pomerne mal a dosahuj hodnoty
0,1 a 100 m.

177

KLZN A VALIV ULOENIE

Veobecne uloenie je tak spsob spojenia dvoch siastok, ktor zabezpeuje bu

urit stupe vonosti ich relatvneho pohybu, alebo urit stupe silia potrebnho pre
ich spojenie alebo rozobratie.
Relatvne sa pohybujce poruchy prenajce zaaenia, musia by od seba oddelen,
aby nenastalo nadmern opotrebenie funknch plch. Spsob oddelenia povrchov uruje
vlastne druh loiska. Pri klznom uloen s funkn plochy oddelen od seba vedome
aplikovanm mazivom do oblasti monho kontaktu, pri valivch uloeniach s funkn
povrchy oddelen pomocou valivch teliesok.

6.1

Klzn loisk

Klzn loisk umouj prenos sl medzi dvomi relatvne sa pohybujcimi povrchmi

za prtomnosti klznho trenia a nm sprevdzanho opotrebenia.
V sasnej praxi s klzn loisk asto nahradzovan valivmi loiskami, avak pre
svoje urit vhody nachdzaj uplatnenie v celom rade strojnch zariaden ako napr.
spaovacie motory, kompresory, obrbacie stroje a pod.
Vhody klznch losk:
minimlne priestorov nroky,
kontrukn jednoduchos, opravitenos,
monos dosiahnu vemi presn vedenie hriadeov,
tlmenie nrazov a chvenia pomocou vrstvy maziva medzi apom a loiskom,
monos prevdzky bez maziva,
monos vymedzenia radilnej vle,
tich, bezhlun chod i pri vekej frekvencii otok,
nzka cena a in pecifick vhody.
Nevhody klznch losk:
vie straty klznm trenm v porovnan s valivmi loiskami,
vie opotrebenie apov a losk pri ich vzjomnom dotyku,
pomerne vek spotreba maziva,
poiadavka zbehu niektorch druhov losk po monti a in.

178

Rozdelenie klznch losk

Klzn loisk mono rozdeli poda viacerch hadsk:
a) Poda kvalitatvnych charakteristk klznho trenia:
loisk pre prevdzku v oblasti suchho trenia,
loisk pre prevdzku v oblasti zmieanho trenia,
loisk pre prevdzku v oblasti kvapalinovho trenia.
b) Poda pouitho maziva:
bez prtomnosti maziva,
s pevnm mazivom (grafit, sulfid molybdeniit a pod.),
s plastickm mazivom (mazacie tuky),
s kvapalnm mazivom (mazacie oleje),
s plynnm mazivom (vzduch, plyn).
c) Poda tvaru funknch plch:
rovinn klzn uloenie (vedenia obrbacch strojov, prstrojov),
radilne klzn loisk,
axilne klzn loisk,
kombinovan.
d) Poda spsobu zaaenia:
statick zaaenie,
dynamick zaaenie,
kombinovan zaaenie.
Uveden prehad ukazuje vemi vek rznorodos podmienok prevdzky, pre ktor mono
poui klzn loisko. Z hadiska potu aplikci rznych druhov klznch uloen bude v
alom venovan pozornos len benm, najastejie sa vyskytujcim prpadom klznch
uloen a to valcovm radilnym loiskm a axilnym klznm loiskm.

6.1.1

Radilne klzn loisk

Slia k otonmu uloeniu hriadeov zaaench len radilnou silou. Klzn loisko je
tvoren vhodne tvarovanou panvou, puzdrom a telesom. Tvar panvy je zvisl od spsobu
mazania, tvar telesa od spsobu uchytenia na rm stroja alebo zariadenia.
1. Loiskov puzdr s najdleitejou sasou klznho loiska, pretoe na jeho
sprvnom nvrhu a preveden zvis dobr innos a spoahlivos loiska. Puzdro vytvra
loiskov panvu a to bu priamo alebo astejie prostrednctvom loiskovej vstelky. V
tomto prpade je puzdro spravidla oceov a vstelka je vyhotoven z niektorho loiskovho materilu (obr. 6.1). Spojenie puzdra s telesom sa najastejie rob nalisovanm.

179

Obr. 6.1: Loiskov puzdro

a) celistv; b) s vstelkou
Loiskov puzdr bez vstelky s normalizovan a vyrbaj sa v dvoch prevedeniach:
a) loiskov puzdr tenkostenn STN 02 3450,
b) loiskov puzdr hrubostenn STN 02 3451.
Loiskov puzdr s vstelkou s normalizovan a vyrbaj sa taktie v dvoch prevedeniach:
a) loiskov puzdr s vstelkou tenkostenn STN 02 3490,
b) loiskov puzdr s vstelkou hrubostenn STN 02 3491.
2. Loiskov teles vyrbaj sa v dvoch kontruknch vyhotoveniach:
a) nedelen,
b) delen.
Z hadiska vrobnho je najjednoduchie loiskov teleso nedelen. Pouva sa pre
puzdrov loisk (rrkov). Poda spsobu spojenia telesa loiska s rmom stroja rozdeuj
sa loiskov teles na: stojanov (obr. 6.2), prrubov (obr. 6.3), konzolov (obr. 6.4).

180

Obr. 6.2: Stojanov loisko

Obr. 6.3: Prrubov loisko

Obr. 6.5: Delen loiskov teleso

Obr. 6.4: Konzolov loisko

Jednoduchiu mont a demont loiska zabezpeuje loiskov teleso delen (obr. 6.5).
Panva loiska aj puzdro s delen. Loiskov teleso sa sklad z dvoch ast, priom vrchn
as (veko) je spojen so spodnou asou telesa spojovacmi skrutkami.
Klzn loisk pre prevdzku bez maziva
Takto loisk sa pouvaj v mechanickch systmoch, v ktorch vskyt maziva v
okol loiskovho uzla je neiadci (potravinrsky priemysel a pod.), alebo ak loisko
pracuje v extrmnych prevdzkovch podmienkach (vysok alebo vemi nzka teplota),
prpadne v nedostupnch miestach.
Pre zabezpeenie reimu prce pri suchom tren je dleit sprvna voba vhodnho
klznho materilu, ktor zaru spoahliv prevdzku pri najmench trecch stratch.
loha sprvnej voby vhodnho materilu je vemi nron, pretoe nemono njs vhodn
dvojicu bench kovovch materilov, ktor by za nronej prevdzky bez prvodu akhokovek maziva trvale zabezpeovala spoahliv prevdzku.
Najvhodnejm trecm materilom je polytetrafluoretyln (PTFE). Tento materil,
mkk polymr, je stly za nzkych i pomerne vysokch teplt a m vynikajce a zatia
neprekonaten klzn vlastnosti. Samotn PTFE m mal pevnos a nzku tepeln vodivos. Preto sa tieto zl mechanick vlastnosti kompenzuj nanesenm tenkej vrstvy PTFE
do nosnej kovovej provitej kostry. Takto materil vyvinula britsk firma The Glacier
Metal Co. Ltd. U ns m obchodn oznaenie KU a prierez takmto psom je na obr. 6.6.

181

Obr. 6.6: Prierez psu loiska KU

Na ps pomedenho oceovho plechu je nanesen vrstva prkovho cnovho bronzu
(CuSn10). Po speen v neutrlnej atmosfre je do provitej bronzovej vrstvy (30 a 40%n provitos) navalcovan zmes PTFE a olova (asi 20%). Po opotrebovan tenkej vrstvy
PTFE teflnu (asi 25 m) sli ako loiskov kov cnov bronz a tefln v proch sli
alej ako tuh mazivo. Z psov materilu KU sa strihanm, tvrnenm a mechanickm
opracovanm vyrbaj zakruovan puzdra, axilne loiskov krky a polguov panvy
(obr. 6.7) a to rznych vekost poda tabuliek odporanch rozmerov, vydanch vrobcom tchto losk.
Loisk KU maj cel radu dobrch vlastnost, z ktorch mono uvies:
chod nasucho (bez mazania),
dobr klzn vlastnosti,
plynul chod bez zadhania, tzv. stick-plip,
vhodnos pre otav i kvav pohyby,
nzky faktor trenia,
chemick odolnos,
prakticky iadne nroky na drbu a pod. .
Klzn trenie v loisku KU je zvisl od drsnosti povrchu klznch plch, mernho
zaaenia, klznej rchlosti a teploty loiska. Priazniv faktor trenia f sa dosiahne, ke je
mern zaaenie vek a klzn rchlos v nzka.
Vrobca losk stanovil metodiku vpotu ivotnosti radilnych zakruovanch puzdier z materilu KU. ivotnos tchto losk pri prevdzke v oblasti suchho trenia je
uren dosiahnutm krajnej prpustnej hodnoty opotrebovania klznho povrchu puzdra
(pribline 0,05 mm, resp. odkrytie bronzu na 43 povrchu klznej plochy).

182

Obr. 6.7: Rzne tvary KU losk

Vpoet ivotnosti
Zkladn ivotnos Ho (hod) je mon odta z diagramu na obr. 6.8 na zklade
sinu aE p v (Pa m s1 ) a spsobe zaaenia,
kde p =
p=
v=
v=
v=

F
- stredn mern tlak vloisku (MPa),
dL
4F
- pre axilne krky (m s1 ),
(D2 d2 )
dn
- klzn rchlos (m s1 ),
60
d fo
- klzn rchlos pre kvav pohyb (m s1 ),
1, 08 107
(D + d) n
- klzn rchlos pre axilne krky (m s1 ),
1, 2 105

kde d - vntorn priemer puzdra a axilneho krku,

D - vonkaj priemer axilneho krku,
n - frekvencia otania,
fo - frekvencia kvania,
- uhol kvania (obr. 6.9).

Obr. 6.9: Uhol kvania

Obr. 6.8: Diagram zkladnej ivotnosti

183

Koeficient zkladnej ivotnosti sa vypota zo vzahu

aE =

pM
pM p

(6.1)

kde pM - dovolen maximlne zaaenie (tab. 6.1).

Pre sprvny nvrh klznho loiska mus by splnen podmienka

aE p v aE po vmax

(6.2)

Hodnoty zkladnej ivotnosti HO v zvislosti na sine aE pv, vyplvajce z diagramu

(obr. 6.8) boli stanoven experimentlne na zklade opotrebenia losk v zaaenom psme
a to pri podmienkach, ktor asto nezodpovedaj skutonm podmienkam v prevdzke.
Preto sa zkladn ivotnos upravuje almi koeficientmi stanovenmi na zklade
dlhoronch sksenost z prevdzky.
Predpokladan ivotnos puzdra KU alebo axilneho krku H (hod) sa potom vypota z rovnice
H = bT bM bR bL HO

(6.3)

kde bT - koeficient teploty a odvodu tepla (tab. 6.3),

bM - koeficient materilu hriadea (tab. 6.4),
bR - koeficient drsnosti povrchu hriadea (tab. 6.5),
bL - koeficient vekosti loiska (tab. 6.6).

V diagrame obr. 6.8 s uveden funkcie zvislosti zkladnej ivotnosti HO na sine

aE pv a s znzornen iarami A, B, C, kde iara A plat pre rotujce zaaenie (zaaenie
rotuje spolu s hriadeom, prpadne hriade a zaaenie nerotuje a rotuje puzdro), iara B
plat pre jednosmern zaaenie (zaaenie psob na puzdro v jednom smere) a iara C
plat pre axilne zaaen axilny krok.

184

Tabuka 6.1: Dovolen maximlne zaaenie pM

Poadovan poet
Pracovn pohyb
Zaaenie
cyklov n, alebo fo
m s1
na ivotnos 106
otav
Statick
250
v 0, 01
otav
Statick
140
0, 01 v 0, 1
0,01
0,1
Statick
kvav
1
10
100
0,01
0,1
Dynamick
otav
1
10
100

pM
MPa

140
85
60
45
30
56
40
30
20
15

Tabuka 6.2: Sin aE p v

Klzn rchlos
aE p v
1
ms
MPa m s1
0, 001 v 0, 1 0,5 a 1,25
0, 1 < v 0, 9
1,5
0, 9 < v 2
1,25 a 0,2

Odvod
tepla
Dobr
Zhoren
Zl

25
1
0,5
0,3

Tabuka 6.3: Koeficient prevdzkovej teploty bT

Prevdzkov teplota t0 ( C)
50
75 100 125 150 175 200 225
0,9 0,75 0,6
0,5 0,4 0,3 0,2 0,15
0,45 0,4 0,35 0,25 0,2 0,15 0,1
0,3 0,25 0,2 0,15 0,1
-

185

250
0,12
-

275
0,1
-

Tabuka 6.4: Koeficient materilu hriadea bM

Materil povrchu hriadea
bM
Kontrukn oce, liatina
1
Nehrdzavejca oce
2
Vrstva tvrdho chrmu na oceli
2
Bronz alebo mosadz
0,1 a 0,5

Tabuka 6.5: Koeficient drsnosti bR

Drsnos povrchu
0,05 0,4 0,63
0,8
hriadea Ra
bR
1,5
1
0,8
0,5

Tabuka 6.6: Koeficient vekostibL

Vntorn priemer
20 40 60
80 100
loiska d (mm)
bL
1 0,9 0,8 0,75 0,7

200

300

0,5

0,4

Klzn loisk pre prevdzku v oblasti zmieanho trenia

V oblasti zmieanho trenia bude klzn loisko pracova pri obasnom mazan plastickm mazivom, obasnom mazan olejom alebo aj v prpadoch, ak je klzn rchlos
mal a nepostauje k dosiahnutiu kvapalinovho trenia. Pri prevdzke tchto losk sa
zastuje na prenose zaaenia a na tren iastone mazivo a iastone kovov dotyk
klznch povrchov. Od podielu nosnosti maziva a dotyku povrchov zvis prevdzkov
stav loiska a hlavn prevdzkov parametre, t.j. faktor trenia a proces opotrebovvania.
Vzjomn pomer tchto podielov zvis od spsobu zaaenia, od tribologickch vlastnost
klznch povrchov a mazv, od kontrukcie klznho uzla a od vonkajch vplyvov. Kee
v miestach kovovch dotykov klznch povrchov me nastva ich rozruenie, t.j. opotrebovvanie klznch povrchov, aj pri tchto loiskch ukonenie ich ivotnosti je zvisl od
dosiahnutia krajnej prpustnej hodnoty opotrebenia.
Prevdzka losk pracujcich v oblasti zmieanho trenia vyaduje, aby tvrdos povrchu apu bola cca 5-krt via ako klznho povrchu loiska, drsnos v rozmedz Ra 0,04
a Ra 0,6 v zvislosti od materilu klznho povrchu loiska, maziva a loiskovej vle.
Pre oblas zmieanho trenia sa pouvaj tieto druhy klznch losk:
a) Celistv hrubostenn puzdr zhotovuj sa najastejie z cnovho bronzu
(CuSn6 , CuSn10 ) (obr. 6.10a). Ich nevhodou je, e pri vrobe hrubostennch puzdier je vek spotreba farebnch kovov a je preto vhodn nahradi ich inmi druhmi
losk s menmi nrokmi na spotrebu farebnch kovov.
b) Zakruovan tenkostenn puzdr zhotovuj sa zakruovanm z bimetalickch
psov, t.j. z oceovho podkladu s vstelkou z cnovo-olovench bronzov
(CuSn10 Pb10 ), olovench bronzov (CuPb30 ), nanesenou na oceov ps metdou
prkovej metalurgie. Zakruovan puzdr (obr. 6.10b) sa zhotovuj s hladkou klznou plochou alebo s mazacmi liabkami rzneho tvaru.

186

Obr. 6.10: Hrubostenn a zakruovan tenkostenn puzdr

c) Provit samomazn loisk zhotovuj sa zo eleznch prkov a z prkov z
cnovho bronzu (CuSn10 ), zlisovanm prkov, spekanm a kalibrovanm na presn
rozmer. Po spekan vznikne provit kovov skelet, ktor m provitos 25 a 30%.
Provit skelet sa sti olejom (najastejie vo vkuu) prpadne inmi mazacmi
prostriedkami (olej s grafitom alebo s MoS2 ).
Z hadiska funkcie loiska sa poaduje, aby pry boli jemn, mal, pritom spojit,
aby olej mohol nimi preteka. V opanom prpade je stupe nastenia mal, o
m nepriazniv vplyv na funkn vlastnosti, najm ivotnos. Pri prevdzke loiska
vystupuje vzlnavosou olej z prov do medzery medzi loiskom a apom a tm
je loisko mazan. ivotnos tchto losk mono zvi primazvanm pomocou
plstench krkov (zsobnkov oleja).
Vhodou provitch losk je vysok nosnos u pri vemi malch klznch rchlostiach, vborn klzn vlastnosti (nzky faktor trenia, mal opotrebenie), dlh as bez
primazvania, tichos chodu, nzka cena, monos vroby v rznych tvaroch at. .
Zhotovuj sa v tvare valcovch hladkch puzdier, valcovch puzdier s prrubou a
guovch losk (obr. 6.11a, b, c).

Obr. 6.11: Hrubostenn a zakruovan tenkostenn puzdr

a valcov; b valcov s prrubou; c guov
d) Loisk z materilu KX zhotovuj sa podobnou technolgiou ako loisk KU, avak na provit cnov bronz sa navalcuje vrstva polyacetlu s hrbkou asi 0,25 mm
(obr. 6.12). Pri valcovan psu sa mu zhotovi rovnomerne rozloen jamky (
3 mm a hbky 0,25 a 0,3 mm), ktor v hotovom loisku slia ako zsobnky oleja
alebo plastickho maziva. Loisk sa v priebehu prevdzky obas domazvaj, m
sa ivotnos vrazne predluje. Loisko je vhodn na prevdzku pri teplotch od
-40 C do +110 C. Polyacetl za prtomnosti malho mnostva maziva umouje
dosahova v prevdzke vemi nzky faktor trenia f = 0, 01 a 0, 05.
Vpoet tchto losk je obdobn ako losk KU a je stanoven vrobcom losk
KX.

187

Obr. 6.12: Prierez materilu loiska KX

Pre vpoet prevdzkovch parametrov klznch losk s prevdzkou pri zmieanom
tren s navrhnut matematicko-fyziklne modely, ale pri nvrhoch uloen sa zatia
postupuje poda doporuen a metodk vypracovanch vrobcami losk.
Klzn loisk pre prevdzku v oblasti kvapalinovho trenia
Pre prevdzku loiska v oblasti kvapalinovho trenia treba zabezpei, aby boli klzn
plochy plne oddelen vrstvou kvapalnho maziva. To sa dosiahne vytvorenm nosnho
tlakovho inku v loisku. Pouvaj sa dva hydromechanick princpy vytvorenia dostatonho tlaku v mazacej vrstve a to hydrodynamick a hydrostatick princp
vytvorenia tlaku a spsobu mazania.
1. Loisk s hydrodynamickm mazanm V radilnom klznom loisku s dostatone
vekou loiskovou vou a mazacou medzerou plne zaplnenou kvapalnm mazivom zaujme
ap pri dostatone vekom pote otok excentrick polohu v loisku (pozri obr. 6.13).
inkom relatvneho pohybu klznch plch, viskozity oleja a klinovej medzery vznik
hydrodynamick tlak, ktorho vslednica me by za uritch podmienok prevdzky v
rovnovhe s vektorom zaaenia loiska F . Maximlne hodnoty hydrodynamickch tlakov
s obyajne dosahovan p = 5 a 25 MPa, km tlaky prvodu mazacieho oleja s po = 0,1
a 0,5 MPa.
Kvapalinov trenie v loisku mono dosiahnu len pri splnen nasledujcich podmienok
hydrodynamickho mazania:
dostaton klzn rchlos pre zabezpeenie prvodu potrebnho mnostva oleja do
klinovej medzery,
dostaton mnostvo mazacieho oleja vhodnej viskozity potrebn k plnmu zaplneniu mazacej medzery,
klinov medzera v loisku.

188

Obr. 6.13: Rozloenie hydrodynamickho tlaku v loisku

Hydrodynamick princp vyaduje relatvny tangencilny alebo normlov pohyb klznch povrchov. Hydrodynamick princp kvapalinovho trenia je opsan matematickofyziklnym modelom v tvare linernej parcilnej diferencilnej rovnice druhho rdu, eliptickho tvaru s pravou stranou nazvanej veobecnou Reynoldsovou diferencilnou rovnicou
(RDR), ktor m tvar
h3 p
h3 p
( h)

= 6 (U1 + U2 )
+

x
y

y
x

( h)
(U1 + U2 ) + 12
6 h
x
t

(6.4)

Prv vraz na pravej strane rovnice vyjadruje inok klinovho tvaru mazacej medzery,
druh vraz vyjadruje inok tangencilnej deformcie klznch povrchov a tret vraz
vyjadruje inok pribliovania sa povrchov (vytlanie maziva).
V rovnici (6.4) mono definova veliiny:
h - hrbka mazacej vrstvy,
p - hydrodynamick tlak v mazacej vrstve
- hustota maziva,
- dynamick viskozita maziva,
U1 , U2 - tangencilne rchlosti klznch povrchov telies 1 a 2 (obr. 6.14b)
t - as,
x,y - sradnice.

189

Vetky veliiny vystupujce na avej strane rovnice s nenulov a ich hodnoty platia
v mieste urenom hodnotami sradnc x, y. Rovnica je odvoden z Navier Stokesovch
rovnc pre rovnovhu sl psobiacich v prde viskznej tekutiny na jej element (obr. 6.14)
v tvare
!

ux
p
=

;
x
z
z

uy
=

y
z
z

(6.5)

a z rovnice kontinuity prdu maziva v mazacej vrstve

+
( ux ) +
( u) + ( uz ) = 0
t x
y
z

(6.6)

Tvar rovnc (6.5) je tvarom dvoch zlokovch rovnc pre rozloenie hydrodynamickho
tlaku v mazacej vrstve v smere sradnicovch os x a y. Zrove sa predpoklad, e v
smere osi z m tlak stlu hodnotu, t.j. pre tretiu zlokov rovnicu plat p/z = 0. Pri
odvoden rovnc (6.5) sa vychdza z rovnovhy zotrvanch sl elementov tekutiny so silami vyvolanmi tlakovmi rozdielmi p/x , p/y , inkami silovch pol a mykovmi
silami definovanmi Newtonovou rovnicou pre mykov naptie
x,y =

ux,y
z

(6.7)

Obr. 6.14: Tlakov psobenie na element kvapaliny v mazacej medzere

Dvojnsobnou integrciou rovnc (6.5) sa dostan rovnice pre rchlosti elementu v
prde tekutiny
ux =

1
p
hz
z

z (z h) +
Ux2 + Ux1
2 x
h
h

(6.8)

uy =

1
p
hz
z

z (z h) +
Uy2 + Uy1
2 y
h
h

(6.9)

kde hodnoty rchlosti Ux1 ,Ux2 ,Uy1 , Uy2 spajce okrajov podmienky s definovan v obr. 6.14b rovnako ako h vka mazacej vrstvy vo veobecnom mieste danom
sradnicami x, y a veobecn miesto zo stanovenia rchlost v rozmedz vky mazacej medzery. Po dosaden prslunch parcilnych derivci rovnc (6.8) a (6.9) do rovnice (6.6)

190

a prijat predpokladov obmedzujcich veobecn platnos rovnc (6.5) dostaneme rovnicu (6.4) RDR. Tto rovnica sa me transformova pre cylindrick sradnicov sstavu a nadobda tvar
"

d
(1 + cos )3
+

!2

"

(1 + cos )3
= 6
(1 + cos )(6.10)
z
z

p 2
- tlakov parameter,

p = p(, z) - hydrodynamick tlak v loiskch (MPa),

Rr
- relatvna loiskov va,
=
r
e
- relatvna excentricita apu v loisku,
=
Rr
- dynamick viskozita mazacieho oleja (Pa s),
n
=
- duhlov rchlos otania apu (s1 ),
30
z = zL/2 - bezrozmern sradnica.

kde p =

Uveden rovnica vyjadruje vzjomn zvislos medzi hodnotou relatvnej loiskovej

vle , klznej rchlosti apu v , dynamickej viskozity maziva a rozmermi loiska (D,
L) a ich vplyv na hydrodynamick nosnos klznho loiska.
Klinov medzera v radilnom loisku sa dosiahne vovm uloenm apu a loiska,
priom ap zaujme voi loisku excentrick polohu . Loiskov va je O1 O2 charakterizovan tzv. relatvnou loiskovou vou, ktorej hodnota sa pohybuje v rozsahu = (0,5
a 3,0)103 . Loiskov relatvnu vu nemono jednoznane odpora, pretoe na jej
vekos vplva viacero faktorov, ako obvodov rchlos apu, deformcia loiskovho uzla,
poadovan hrbka olejovho filmu, prpadn oteplenie v loisku a pod. Rzni autori
odporaj voli relatvnu loiskov vu od rznych parametrov. Naprklad Vogelphol
odpora stredn hodnotu relatvnej loiskovej vle v zvislosti od obvodovej rchlosti
apu

(6.11)
= 0, 8 103 4 v
Minimln relatvn loiskov vle hydrodynamicky mazanch losk sa pohybuj v
rozsahu od 0,5103 a 1,2103 . Maximln vle sa pohybuj v rozmedz od 1,2103 do
3103 .
Pri vekch loiskovch vach s vek poiadavky na kapacitu erpadiel. Zniovanm
loiskovej vle pod hodnotu 0,5103 m za nsledok prudk rast teploty v loisku a
tm znenie viskozity oleja. Pri vobe loiskovej vle treba bra do vahy aj pouit
materil klznch losk. Materily s dobrmi klznmi vlastnosami (kompozcie) umouj
poui loiskov vu tesne nad hranicu 0,5103 . Pri bronzovch vstielkach mus sa
poui loiskov va o nieo vyia = 0,7103 . U hlinkovch zliatin a nad 0,8103 .
Vsledkom rieenia je hydrodynamick tlakov pole loiska, ktorho priebeh je znzornen
na obr. 6.13. Reynoldsova diferencilna rovnica nem veobecn rieenie. Mono ju riei
len priblinmi metdami, postupmi numerickej matematiky (metdami siet, metdou
konench prvkov a pod.).
Hydrodynamick nosnos radilnych klznch losk bva charakterizovan bezrozmernm parametrom, ktor sa nazva Sommerfeldovo slo So a je definovan rovnicou
So =

p 2
F 2
=
= f (, l/d)
dl

(6.12)

191

Pre dan alebo zvolen parametre loiska mono pomocou uvedenej rovnice vypota
So - slo a z diagramu obr. 6.13 uri hodnotu relatvnej excentricity = e/C, kde
C = R r je radilna loiskov va.
Aby bolo v loisku zabezpeen kvapalinov trenie, mus by najmenia hrbka mazacej medzery ho via ako set drsnost povrchu apu a loiska a rozmeru tvrdch
neistt prepustench olejovm filtrom
ho > hom = (1, 5 a 2) (Ra1 + Ra2 )

(6.13)

kde Ra1 , Ra2 s hodnoty strednch aritmetickch drsnost apu a loiska. Pre ben
pomery je hom = 5 a 10 m.

Obr. 6.15: Zvislos So a pre dan pomery L/d

Zvislos medzi najmenou hrbkou mazacej medzery, hodnotnou relatvnej excetricity
a rozmermi loiska je vyjadren vzahom
ho = 0, 5 d (1 )

(6.14)

192

Z uvedenej rovnice mono stanovi ho a pomocou rovnice (6.13) teoreticky predpoklada prevdzku loiska v oblasti kvapalinovho trenia. Vpoet sa uskutouje pre hodnoty
min a max .
pln vpoet staticky zaaench a hydrodynamicky mazanch radilnych losk je
stanoven normou STN 02 3400.
2. Loisk s kvapalinovm trenm a hydrostatickm mazanm Loisk s hydrostatickm mazanm vyaduj stly prvod oleja do loiska s pomerne vysokm tlakom po
= 4 a 10 MPa, vyvodzovanm vysokotlakovm olejovm erpadlom 1 (obr. 6.16). Olej
je privdzan do tlakovch komr 2 cez krtiace leny (regulan ventily, clony a pod.) 3.
Tlak v systme sa nastavuje regulanm ventilom 4. Hydrostatick tlak udruje ap 5 v
rovnovnej polohe pri zaaen silou F .
Vhodou tchto losk je, e ich nosnos nezvis od hodnoty relatvnej rchlosti klznch povrchov. Trenie v loisku je vemi mal aj pri rozbehu a dobehu a tm je mal
aj opotrebenie, o zvyuje ivotnos loiska. Teoretick vpoet hydrostatickch uloen
vychdza z rovnice a pre kad kontrukn prpad je vzhadom na znan vplyv okrajovch podmienok potrebn jej samostatn rieenie. Vpotom mono uri vstupn tlak a
celkov prietokov mnostvo oleja pre kontrukne navrhnut loisko.

Obr. 6.16: Princp funkcie hydrostatickho loiska

Dynamicky zaaen klzn loisk

Dynamick prevdzka radilnych losk vznik tak, e vektor zaaenia loiska F je
dynamickou veliinou, ktor v priebehu prevdzkovho cyklu men s asom svoju hodnotu,
smer a zmysel psobenia tak, e hydrodynamicky inn rchlos v mazacej vrstve sa
men s asom, t.j. u/t 6= 0 alebo s dynamickmi veliinami zaaen aj rchlosti. Pri
takchto podmienkach ap v loisku nem stacionrnu polohu a pohybuje sa po veobecnej
drhe v rmci loiskovej vle okolo osi loiska.
V sasnosti jednou z najrozpracovanejch metd je Hollandova metda, ktor je
postaven v rieen Reynoldsovej diferencilnej rovnice. Rieenie sa zjednoduuje tm, e

193

sa uvauje samostatne zvislos tlaku od istej rotcie a samostatne zvislos priebehu

tlaku od radilneho posuvu apu v loisku.
Typickm prkladom takchto losk s klzn loisk kukovch mechanizmov.
Trecie straty a tepeln bilancia loiska
Hodnotu trecieho vkonu v staticky zaaenom loisku spsobenho kvapalinovm
trenm mono uri pomocou vzahu
Pt = F t v = F f

(6.15)

kde Pt (W) - trec vkon v loisku,

v = 0, 5 d (m s1 ) - klzn rchlos,
f - faktor kvapalinovho trenia,
d (m) - priemer apu loiska,
= H + L (s1 ) - hydrodynamicky inn uhlov rchlos,
F (N) - hodnota vektora statickho zaaenia loiska.

Obr. 6.17: Bezrozmern parameter trenia f / = f (, L/D) pre pln 2

194

Po dosaden hodnoty statickho zaaenia F z rovnice pre vpoet Sommerfeldovho

sla mono vzah (6.15 ) upravi na tvar
Pt =

So d2 L f

(6.16)

kde je relatvna loiskov va.

Zvislos bezrozmernho parametra f / pre uveden hodnoty rozmerovho pomeru
L/D od relatvnej excentricity je zobrazen v diagrame (obr. 6.17) pre pln (2 )
loisko.
Pre tepeln bilanciu v loisku medzi trecm vkonom Pt , ktor charakterizuje mnostvo
tepla, ktor sa v loisku vyvinie kvapalinovm trenm a medzi mnostvom tepla, ktor z
loiska odvedie mazacm olejom pri tlakovom mazan a medzi mnostvom tepla, ktor sa z
loiska odvedie slanm a vedenm do okolia, t.j. tokom tepelnej energie, me sa napsa
vzah
Pt = Q c ( 0 ) + A ( n )

(6.17)

kde Q (m3 s1 ) - celkov prieton mnostvo mazacieho oleja,

c (J kg1 C1 ) - pecifick tepeln kapacita mazacieho oleja,
(kg m3 ) - hustota mazacieho oleja,
(W m2 C1 ) - koeficient prestupu tepla,
A (m2 ) - ochladzovan plocha loiskovho telesa,
( C) - teplota oleja pri vstupe z loiska,
0 ( C) - vstupn teplota oleja,
n ( C) - teplota okolia.

Pri tepelnej bilancii loiska popsanej rovnicou (6.17) sa nepredpoklad odvod tepla
hriadeom, odvod tepla do skrine (rmu) a pod. . Pri prijat uritho zjednoduenia, ktor
spova v tom, e vstupn teplota mazacieho oleja z loiska je povaovan za stredn
teplotu mazacej vrstvy, sasne je povaovan aj za teplotu vonkajieho povrchu loiskovho telesa. Pokles teploty medzi strednou teplotou mazacej vrstvy a teplotou povrchu
loiska je mal v porovnan s rozdielom medzi teplotou loiskovho telesa a teplotou okolia.
Na zklade prijatho zjednoduenia mono stanovi vstupn teplotu mazacieho oleja
z loiska rovnicou
=

Pt + Q c 0 + A u
Qc +A

(6.18)

V prpade, e obehov chladenie loiska zabezpe kontantn teplotu mazacieho oleja

pri vstupe do loiska 0 me sa vstupn teplota oleja uri zo vzahu
= u +

Pt + Q c Delta
A

(6.19)

kde = 0 je rozdiel teplt mazacieho oleja pri vstupe z loiska do chladia

(ndre) a vstupe z chladia.

195

6.1.2

Axilne klzn loisk

Axilne loisk zachytvaj sily psobiace na otajcom sa hriadeli v smere jeho osi
(obr. 6.18). Nosn plochy tchto losk s kruhov alebo medzikruhov, kolm k osi apu.
asto sa axilne loisko kombinuje s vodiacim radilnym loiskom, ktor uruje polohu
hriadea v prienom smere.
Na rieenie hydrodynamickch pomerov plat Reynoldsova diferencilna rovnica s tm,
e vpoet sa upravuje pre medzikruhov tvar nosnej plochy. Na vytvorenie nosnho
mazacieho klinu axilne loisko sa rozdeuje na radilne segmenty s funkne zvolenm
sklonom nosnej plochy a so zuujcou sa medzerou v zmysle rotcie. Aby klzn uloenie
spoahlivo pracovalo, mus aj pri axilnych klznch loiskch existova dostaton hrbka
maziva schopn vyrovna makrogeometrick aj mikrogeometrick odchlky tvaru.
Pre minimlnu kritick hrbku mazacej vrstvy plat:
h0 (h + sg + y)

(6.20)

kde y je vekos elnho hdzania funknej plochy hriadea. Poda STN 01 4450-80
plat
6
h + sg = 4, 5 (Ra0,97
+ Ra0,97
sg ) 10
h

(6.21)

a) Axilne loisk s pevnmi segmentmi (obr. 6.18) Tieto loisk sa pouvaj pre
znme vinou takmer kontantn podmienky, priom sa predpoklad rovnak zaaenie
vetkch segmentov. Kontantn sklon funknej plochy segmentov nedovouje, aby sa
loisko prispsobilo rznym prevdzkovm podmienkam.

Prevdzkov spoahlivos axilnych klznch

losk s pevnmi segmentami zvis od uhla
sklonu funknch plch , od hodnoty klznej
rchlosti v a od hodnoty dynamickej viskozity maziva .
Funkn plocha spodnho opornho prstenca
je rozdelen radilnymi liabkami na segmenty tvaru medzikruhovch vse.
Vpoet mono uskutoni poda vsledkov
experimentlnych prc, priom sa vpoet
vzahuje vdy na jeden segment. Vsledkom
vpotu s daje o prevdzkovej a minimlnej hrbke mazacej vrstvy, teplote maziva
a potrebn prietokov mnostvo zvolenho
druhu maziva.
Obr. 6.18: Axilne loisko
s pevnmi segmentami

196

b) Axilne loisk s naklpacmi segmentmi Pri axilnych klznch loiskch s pevnmi segmentami je sklon funknch plch v smere ich relatvneho pohybu kontantn.
Jeho hodnota je uren z poiadavky maximlnej nosnosti loiska pri hodnotch menovitho zaaenia a menovitch otok hriadea. Pri nestacionrnych prevdzkovch podmienkach dochdza potom k zmieanmu treniu, opotrebovaniu klznch povrchov a k
zmene kontruknch parametrov loiska. Z tchto dvodov sa v exponovanch axilnych
klznch loiskch (parn, vodn turbny a in) pouvaj naklpacie segmenty (obr. 6.19).
Segmenty sa opieraj o teleso len v
priamke, ktorej poloha je od stredu klznej plochy segmentu posunut o hodnotu , ktor sa stanov z podmienky,
aby pri menovitch prevdzkovch pomeroch loiska prechdzal vektor vslednej hydrodynamickej nosnosti segmentu cez oporn priamku segmentu
Pretoe segmenty maj v smere kolmom na smer relatvneho pohybu rznu
rku B, men sa v radilnom smere
hodnota minimlnej hrbky mazacej
medzery h2 . Preto sa asto pouva namiesto opornej priamky (hrany) segmentu len oporn bod, ktorho poloha
voi stredu klznej plochy je uren sradnicami a r (obr. 6.19). Kde =
B/(L+B) je rozmerov sinite, ktor
zohaduje konen rku segmentu B,
r = 0, 08B je radilna sradnica opornho bodu segmentu.

Obr. 6.19: Axilne loisko

s naklpacmi segmentmi

Segmenty axilnych klznch losk s na innej ploche vyliate loiskovm kovom. Pre
kontrukciu naklpacch segmentov s odporan rozmery (obr. 6.19): pomer polomerov
segmentu s = R1/R2 = 0, 4 a 0, 8, stredov uhol segmentov = 12 a 45 , pomer
rozmerov segmentu L/B = 0, 7 a 1, 0.
Zkladnm kritriom pre hodnotenie prevdzkovej spoahlivosti axilneho loiska s
naklpacmi segmentmi je hodnota minimlnej hrbky mazacej vrstvy h2 na vtokovej
hrane segmentu. Jej hodnota nesmie klesn pod kritick hodnotu ho kr ., ktor ete
zabezpeuje prevdzku loiska v oblasti kvapalinovho trenia. Tto hodnota zvis od
presnosti monte a vekosti klznch plch a loiska.

6.1.3

Loiskov materily

Funkn spoahlivos a ivotnos klznho uloenia zvis pri danom kontruknom

usporiadan od vlastnost materilovej dvojice loisko a hriade a od vlastnost maziva.
Pri vobe loiskovho materilu sa vychdza z kontruknch parametrov, prevdzkovch podmienok a ekonomickch poiadaviek, ktor m klzn uloenie spa. Je treba
uvaova vekos zaaujcej sily, klzn rchlos, prevdzkov teplotu, druh a mnostvo
dodvanho maziva, vplyv prostredia, poadovan ivotnos a cenu loiska. Pri sprvnom
vbere loiskovho materilu je nutn dba na jeho mechanick a fyziklne vlastnosti.

197

Vroba materilov pre klzn uloenie sa del na dve skupiny:

1. Do prvej skupiny patria materily uren pre prevdzku s dostatonm mazanm
tekutinovm alebo plastickm mazivom. Na tieto materily sa klad nasledovn poiadavky: mal faktor trenia, mal opotrebenie pri rozbehu mechanickho systmu,
ke na klznch povrchoch je len adsorbovan povlak maziva, siln vzba medzi klznm povrchom a mazivom, odolnos proti korzii a kavitcii, odolnos proti nave
materilu (dynamicky zaaench klznch losk). Do tejto skupiny patria materily:
a) Siv liatina STN 42 2456 pouva sa pre prevdzku bez rzov. M sklon k
zadieraniu a preto vyaduje intenzvne mazanie a ochranu voi vnikaniu neistt medzi klzn plochy. Maximlne prevdzkov zaaenie pmax = 7 MPa pri
mazan olejom a 1,4 MPa pri mazan tukom. Maximlna prevdzkov teplota
max=120 C.
b) Cnov kompozcia STN 42 3753 pouva sa pre vekorozmerov loisk,
na ktorch sa vstelka vylieva z uvedenej kompozcie. Hrbka vstelky je 0,1
a 0,5 mm. Prevdzkov teplota je niia max 100 C. Maximlne zaaenie
pmax = 13 MPa pri hrbke vstelky 0,5 mm.
c) Oloven kompozcia STN 42 3721 pouva sa pre vekorozmerov loisk s
vyliatou vstelkou. Maximlna prevdzkov teplota max 80 C a maximlne
zaaenie pmax = 10 MPa.
d) Oloven bronzy Cu80Pb20, Cu70Pb30, Cu74, 5Pb25Sn0,5. Tieto materily sa pouvaj ako spekan vstelky alebo vylievan. Maximlne zaaenie
pmax = 24 a 35 MPa. Maximlna prevdzkov teplota max < 150 C.
e) Cnovooloven bronzy Cu79Pb16Sn5, Cu74Pb22Sn4, Cu80Pb10Sn10. Pouvaj sa pre vylievan vstelky. Maximlne zaaenie pmax = 35 a 45 MPa,
prevdzkov teplota pmax < 150 C.
f) Cnov bronzy Cu90Sn10, Cu88Sn12. Pouvaj sa pre plnostenn monometalick puzdra. Maximlne zaaenie pmax 28 MPa, prevdzkov teplota
max < 150 C.
g) Zliatiny hlinka Al79Sn2DCu1, Al92Sn6DCu1Ni1. Pouvaj sa pre navalcovan vstelky. Maximlne zaaenie pmax 35 a 42 MPa, prevdzkov
teplota max < 150 C.
h) Spekan provit materily
I) Samomazn provit loisk na bze eleza pmax 3 MPa,
vmax 3 m s1 , max 80 C.
II) Samomazn provit loisk bronzov zaaitenos pri klznej rchlosti
do 0,1 m s1 je 6 a 8 MPa, prevdzkov teplota max 80 C.
III) Samomazn provit loisk hlinkov prevdzkov teplota max 80 C
maximlne zaaenie pri obvodovej rchlosti do 2 m s1 je pmax 4 MPa.

198

2. Do druhej skupiny patria materily uren pre prevdzku bez prvodu maziva a
s obmedzenm mazanm.
a) Metaloplasty s PTFE
KU pm ax = 40 MPa (pri teplote 40 C), max 280 C.
KP PTFE plnen prkom Cu10Pb10 + grafit pm ax = 5 MPa, max < 200 C.
KS PTFE plnen Pb, vystuen sieou z Cu94Sn6.
b) Metaloplast s polyacetlom
KX maximlne zaaenie pm ax = 100 MPa, max 110 C.

6.1.4

Mazanie klznch losk a mazacie systmy

Mazanie je najinnejm prostriedkom na znenie trenia a obmedzovania alebo a

takmer pln potlaenie prejavov opotrebenia tuhch telies. Treba pri tom dosiahnu
stav, pri ktorom sa v trecom uzle oddelia pohybujce sa povrchy tuhch trecch telies od
seba vrstvou maziva, v ktorej prebieha vlastn proces trenia. V tribologickom systme
medziltka sa nazva mazivom vtedy, ke sa zmerne privdza medzi trecie teles.
Mazivo je rovnocenn plnohodnotn aktvny prvok systmu, pretoe jeho vlastnosti
ovplyvuj vekos mechanickch, energetickch a materilovch strt a tm ohraniuj
technick ivotnos tribotechnickho systmu.
V zvislosti od stavu, v akom sa maziv nachdzaj, rozliujeme maziv:
tuh,
plastick,
kvapaln,
plynn.
Mazanie tuhmi mazivami
Klzn uloenia mazan tuhm mazivom maj klzn povrchy oddelen pevnm mazivom v tuhej alebo v prkovej forme. Tuh maziv zabezpeuj mazanie klznch povrchov
v podmienkach medznho alebo zmieanho trenia v extrmnych podmienkach, hlavne ak
teploty klznch povrchov dosahuj vysok hodnoty a pecifick tlaky s vemi vysok.
Pouvaj sa ako von prky, ako plnidl kompozci alebo ako povlaky vsteliek klznch uzlov. Zkladnmi mazivami tejto skupiny s: grafit, sulfid molybdeniit, mastenec,
florid grafitu, nitrid brit a in.
Grafitov tuh maziv zabezpeuj dobr mazanie na vzduchu do teploty asi 500 C
pri hodnote faktora trenia f = 0, 2. Nevhodou je, e je obtiane dosiahnu pevn spojenie
grafitu s kovovm povrchom trecch telies.
Sulfid molybdeniit (MoS2 ) ako tuh mazivo svojimi vlastnosami predstihuje grafitov pevn maziv. Hodnota faktora trenia monokrytlov sulfidu molybdeniitho na
oceli na vzduchu i vo vkuu je asi f = 0, 1 do teploty 350 C. Obvykle sa sulfid molybdeniit pouva v tvare prkov ako npl plastickch mazv alebo je nanan na oceov
klzn povrch plazmovm nananm.

199

Mazanie plastickm mazivom

Plastick maziv svojimi vlastnosami tvoria prechod medzi tuhmi a kvapalnmi
mazivami. Plastick maziv pozostvaj z dvoch zloiek: kvapalnho zkladu (minerlne,
rastlinn, syntetick oleje) a spevovadla (rzne soli vysokomolekulrnych mastnch kyseln mydl a in ltky organickho a anorganickho pvodu).
Okrem toho sa do plastickch mazv pridvaj prsady (grafit, sulfid molybdeniit,
kovov prky alebo oxidy a in), ktor zlepuj ich prevdzkov vlastnosti. Spevovadl
tvoria v plastickom mazive truktrnu kostru, v bunkch ktorej sa udriava olejov zloka.
Poda s u ns vyrban plastick maziv pre priemyslov zariadenia a pre mobiln
zariadenia. S to plastick maziv: PM-K3 (najrozrenejie mazivo pre klzn loisk),
PM- K3S, PM-G3.
Mazanie klznch uloen pri pouit plastickch mazv mono uskutoni:
a) zaplnenm priestoru medzi trecmi plochami klznho uloenia plastickm mazivom
pri monti zariadenia,
b) obasnm mazanm klznho uloenia pomocou vhodnch maznc (obr. 6.20),
c) obasnm mazanm pomocou mazacieho lisu cez mazacie hlavice (obr 6.21),
d) stlym doplovanm maziva pomocou samoinnch maznc,
e) centrlnym tlakovm mazanm, ktorm sa plastick mazivo pravidelne dopravuje
do kadho klznho uloenia.

Obr. 6.20: Rzne typy maznc pre plastick maziv

Obr. 6.21: Pomcky a mazacie hlavice pre run mazanie

200

Mazanie kvapalnm mazivom

Najrozrenejm kvapalnm mazivom pre mazanie klznch uloen strojov a zariaden
s minerlne a syntetick mazacie oleje. In kvapaliny (napr. voda) sa pouvaj len
vnimone, naprklad pre loisk ponornch erpadiel, lodnch hriadeov a in.
lohou mazacieho oleja pri mazan klznho uzla je:
zni hodnotu faktora trenia,
odvies teplo z trecch uzlov,
chrni klzn povrchy a ostatn asti klznch uzlov pred korziou,
isti trecie povrchy od usadenn a neistt,
zlepova inok tesniacich elementov klznch uzlov proti vnikaniu neistt a vlhkosti.
Mazacie systmy pre kvapalinov mazanie klznch uloen Mazacia sstava je
shrn zariaden urench na dopravu maziva do mazacieho miesta, prpadne aj odvod
prebytonho maziva z mazacieho miesta. Usporiadanie a zloitos tejto sstavy zvis od
druhu a mnostva maziva potrebnho na zabezpeenie dobrch pracovnch podmienok
trecej skupiny. Dleit je poadovan charakter trenia (kvapalinov, zmiean), prevdzkov podmienky, poadovan ivotnos ako aj nklady na kontrolu a drbu.
Mazacie sstavy sa delia na dlhodob a krtkodob poda toho, i mazivo sa po prechode klznou skupinou a po prave vracia sp do mazacej sstavy alebo nie. Tieto sstavy
sa delia na tlakov a beztlakov.
V krtkodobch mazacch sstavch sa mazivo dopravuje do mazacieho miesta v obmedzenom mnostve, preruovane alebo plynulo. Mazivo sa do mazacieho miesta nevracia
a preto nroky na trvanlivos maziva s mal. Tieto sstavy sa pouvaj pre menej nron klzn uloenia.
Z beztlakovch krtkodobch sstav sa pre mlo nron uloenia pouvaj run
mazania maznikou alebo mazacou striekakou, resp. kvapkacie mazanie (obr. 6.22).
V dlhodobch mazacch sstavch mazivo cirkuluje v uzavretom okruhu, o vyvolva
vysok nroky na jeho chemick a mechanick stlos. Z beztlakovch mazacch sstav
s najbenejie brodiace mazanie, krkov mazanie, rozstrekovacie mazanie (obr. 6.23).

201

Obr. 6.22: Kvapkacie mazanie

Obr. 6.23: Beztlakov krkov mazanie a rozstrekov mazanie

Najdokonalejm spsobom mazania je tlakov obehov mazanie, ktor tvor uzatvoren mazac okruh s erpadlom a filtrom, prpadne i s chladiom (obr. 6.24). Pouva
sa pre vysokonamhan a nron klzn uzly u ktorch sa vyaduje trval prevdzka v
reime kvapalinovho trenia.

Obr. 6.24: Tlakov obehov mazanie

Mazanie plynnm mazivom

Mazanie klznch losk plynnmi mazivami sa vyskytuje len v pecilnych prpadoch
aerodynamicky a aerostaticky mazanch klznch losk. Vo vine prpadov plynn mazivo je sasne pracovnm mdiom strojnho zariadenia, resp. pohonu zariadenia.

202

Vhodou mazania plynnm mazivom je:

monos prevdzky vo vemi irokom rozsahu teplt, pretoe hodnota viskozity plynov je vemi mlo zvisl od teploty a na rozdiel od kvapalnch mazv, hodnota
viskozity so zvyujcou sa teplotou mierne vzrast,
dynamick viskozita plynov je asi 103 -krt niia ako viskozita kvapalnch mazv
a trecie straty losk mazanch plynnm mazivom s niie ako u klznch losk
mazanch kvapalnmi mazivami,
mal trecie straty spsobuj vznik relatvne malho mnostva tepla v loisku spsobenho trenm a umouj prevdzku pri vemi vekch klznch rchlostiach.
Nevhodou je:
mal nosnos,
mal zaaenie losk m za nsledok, e u aerodynamicky mazanch losk zaujma
ap polohu s malou excentricitou a s nchyln k vzniku samobudench kmitov.

6.2

Valiv loisk

Valiv loisk umouj vzjomn pohyb siastok v strojoch a prenos psobiacich sl

a s charakterizovan vloenm valivch teliesok medzi dva relatvne sa pohybujce prvky.
K vrobe valivch losk sa pouvaj tak technolgie, ktor zabezpeia vysok presnos
a trvanlivos uloenia. V porovnan s klznmi loiskami mono hodnoti ich vlastnosti
nasledovne:
Vhody valivch losk:
mal hodnoty faktora trenia a jeho mal zvislos od prevdzkovch podmienok
(zvl pri rozbehu),
dobr stredenie plch hriadeov,
nepatrn opotrebenie,
nepotrebuj zabehvanie,
jednoduch mazanie a spora maziva, monos mazania tukom,
schopnos prevdzky aj pri extrmnych hodnotch teploty a vysokch otkach,
jednoduch drba a ahk vymenitenos,
menie axilne rozmery ako u klznch losk,
dovouj mierny priehyb hriadea (naklpacie loisk).

203

Nevhody valivch losk:

vek tuhos v dsledku bezprostrednho dotyku tuhch ast uloenia,
vie radilne rozmery ako u klznho loiska,
neznaj dlhodob rzov zaaenie a vie preaenie,
vyaduj viu presnos pri vrobe.
Okrem niektorch zvltnych vyhotoven, valiv loisk sa skladaj z dvoch obench
krkov, valivch telies a separtorov valivch telies. Loiskov
krky maj presne opracovan valiv drhy, tvarovo prispsoben valivm telesm. Valiv teles sa pouvaj v tvare guliek, valekov, ihiel, sdokov a kuelkov. Tieto sa odvauj po obench plochch krkov a s udriavan v pravidelnch rovnakch rozstupoch
pomocou separtorov, ktormi s klietky. Vnimone sa pouvaj i valiv loisk bez
klietky. Klietky okrem uvedench loh zabrauj vypadvaniu valivch telies z loiska.
Zkladn siastky valivch losk s zobrazen na obr. 6.25.

Obr. 6.25: Zkladn siastky valivho loiska

Valiv teles a krky sa prevane vyrbaj z ocel. Vyaduje sa dobr odolnos proti
nave a sasne aj dobr prekalitenos a docielenie takej truktry valivch dotykovch
povrchov, ktor je odoln proti vzniku trhln a opotrebovaniu.
Loisk pre normlne prevdzkov podmienky sa vyrbaj z chrmovch a chrm mangnovch ocel poda STN 42 0240. Prklady takch ocel s v tab. 6.7. Pri zvltnych poiadavkch sa vyrbaj aj z inch ocel a materilov (naprklad nstrojov ocele,
keramick materily a in). V priereze krku m ma oce po kalen tvrdos minimlne
HRC=59. Pri niej tvrdosti kles nosnos.

204

Tabuka 6.7: Materil pre krky a telieska

Druh

Ozna.

Rm
(MPa)

14 100

800
620
a
740

Chrmov

14 109

Chrm mangnov

14 208
14 209

Guky s
priemerom
(mm)

Pouitie
Valeky s
priemerom
(mm)

Krky s
priemerom
(mm)

do 25

do 18

do 16

25 a 55
nad 55

18 a 35
nad 35

16 a 30
35 a 45

Na lisovan klietky sa pouvaj ocele triedy 11, pre mal loisk aj mosadze. Pre
vek priemery losk, zloitejie vntorn kontrukcie losk a pri vekch prevdzkovch
otkach sa pouvaj masvne, obrban klietky z ocel, liatin, akch kovov, ahkch
kovov a plastov. (polyamid).
Poda tvaru valivch telies sa loisk delia na:
gukov,
valekov,
ihlov,
sdokov,
kuelkov.
Poda STN 02 4601 okrem guliek vetky ostan uveden tvary valivch telies sa povauj za valeky.
Poda smeru zaaenia, ktor loisko me prena, sa valiv loisk delia:
radilne, zaaenie psob kolmo na os loiska,
axilne, zaaenie psob v smere osi loiska,
kombinovan (s kosouhlm stykom.)
S vnimkou niektorch typov valekovch losk, vina radilnych losk me prena aj urit menie hodnoty axilneho zaaenia. Aj niektor typy axilnych losk
mu prena menie radilne sily.

6.2.1

Kontrukcia a pouitie valivch losk

1. Gukov loisk
a) Jednoradov gukov loisk (obr. 6.26a). V praxi najastejie pouvan. Oben liabky v krkoch s dos hlbok a guky pomerne tesne primkaj ku krkom, v dsledku oho m loisko vek nosnos aj v axilnom smere. Loisko vyaduje presn mont v uloen, aby nedochdzalo k zoikmeniu vonkajie krku voi
vntornmu. Priehyb hriadea nie je prpustn. Jednoradov gukov loisk mu
ma aj odlin vyhotovenie ako napr. so liabkom pre poistn krok (N) s krytmi
na jednej alebo na obidvoch stranch (Z, 2Z, RS, 2RS), kde oznaenie Z plat pre
plechov kryt a RS plat pre plastov kryt.

205

Obr. 6.26: Gukov loisk:

a) jednoradov; b) jednoradov naklpacie; c) dvojradov naklpacie
b) Gukov loisk s kosouhlm stykom (obr. 6.26b, c). Ak m loisko prena
okrem radilneho aj axilne zaaenie v jednom smere, pouva sa jednoradov
gukov loisko s kosouhlm stykom (b). Vonkaj alebo aj vntorn krok m
kontrukn zvltnos v tom, e liabky s vytvoren ako polovin. V dsledku
toho pri zaaen spojnica dotykovch bodov guky s obenmi drhami nele v
prienej osi loiska, ale zviera s ou ostr (kos) uhol, tzv. stykov uhol . Na jeho
vekosti zvis aj vekos prenanej axilnej sily.
Pre vie radilne a axilne zaaenie v oboch smeroch sa pouva dvojradov
gukov loisko s kosouhlm stykom (obr. 6.26c). Loisko vyaduje presn uloenie,
sosovos a mal vzdialenos podpier. Jeho pouitie v praxi je zriedkavejie, prednos
sa dva dvom jednoradovm gukovm loiskm s kosouhlm stykom uloench
veda seba s opanou orientciou.
c) Naklpacie gukov loisk. Pouvaj sa ak sa m loisko prispsobi meniemu
priehybu hriadea. Maj vo vonkajom krku guovit oben drhu. Stred gule
le v strede loiska na osi apu, o umouje naklpanie vntornho krku loiska
o 1, 5 . Mu prena aj mal axilnu silu, no znane sa zni jeho ivotnos.
Vyrbaj sa ako jedno alebo dvojradov. Najastejie sa v praxi pouva dvojradov
naklpacie gukov loisko, ktor m pomerne vek nosnos (obr. 6.27).

Obr. 6.27: Dvojradov gukov naklpacie loisko

206

d) Jednosmern axilne gukov loisk (obr. 6.28a). Loisko sa sklad z dvoch

rovnakch plochch krkov, ktor maj na elnch rovinch vytvoren plytk
oben drhy pre guky. Jeden krok (pri zvislom zaaen horn) sa pevne nalisuje
na hriade hriadeov krok; druh krok je uloen nehybne v loiskovom telese
skriov krok a m o niekoko desatn milimetra v otvor ako pevn krok.
Loisk sa pouvaj pre zachytenie jednosmernch axilnych sl.

Obr. 6.28: Jedno a obojsmern axilne gukov loisko

e) Obojsmern axilne gukov loisk (obr. 6.28b). Loisko m tri
krky. Krajn krky s vone uloen na hriadeli a kad zachytva axilnu silu
v jednom smere. Stredn krok je pevne uloen na hriade. Krajn krky s
skriov, stredn krok je hriadeov.
Jedno aj obojsmern axilne gukov loisk nemu prena iadnu radilnu silu.
2. Valekov loisk
a) Jednoradov valekov loisk. Patria medzi najastejie pouvan
valekov loisk. V krkoch s vybrsen a vyleten valcov oben drhy pre
odvaovanie valivch telies tvaru valekov. Loisk mu prena len radilne zaaenie. Vntorn kontrukcia losk me by rzna. Najastejie sa pouvaj tyri
vyhotovenia (obr. 6.29):
vonkaj, krok m dve prruby, vntorn je von, bez prrub (oznaenie NU),
vonkaj krok m dve prruby, vntorn len jednu (NJ),
vonkaj krok je bez prrub, vntorn m dve prruby (N),
loisko je v podstate NJ, doplnen opernm tvarovm krkom (NH).

207

Obr. 6.29: Kontrukcia jednoradovch valekovch losk

nosnos valekovch losk je podstatne vyia ako u gukovch losk, pretoe
dotyk valivch telies (valekov) s obenou drhou je priamkov, naproti tomu u
gukovch bodov. Valekov loisk s z hadiska uloenia nron na zoikmenie
vonkajieho krku voi vntornmu, o me vznikn priehybom hriadea, alebo
nepresnou montou loiska.
Loisk NJ a NH mu svojou vntornou kontrukciou zabezpei aj prenos malej
axilnej sily.
b) Dvojradov valekov loisk. Pouvaj sa pre vek zaaenia a maj vek tuhos. Ich pouitie v technickej praxi je zriedkavejie. V jednom krku m dve oben
drhy s tromi prrubami, druh krok je von, bez prrub. Vyrbaj sa v dvoch
prevedeniach NNU a NN (obr. 6.30). Valeky v rade s presaden o polovicu rozstupu oproti druhmu radu, m sa dosiahne lepie rozdelenie tlaku. astejie sa
v praxi pouvaj dvojradov valekov loisk s kueovm otvorom vntornho
krku. Pri axilnom naran vntornho krku na kueov ap, alebo vahovanm kueovho puzdra, ktor je uloen medzi apom a vntornm krkom, men
sa radilna va v loisku, prpadne sa vytvor mal predptie. Tm sa dosiahne
vysok tuhos a monos nastavenia radilnej vle.

Obr. 6.30: Dvojradov valekov loisk

c) Ihlov loisk. S v podstate valekov loisk s malm priemerom valekov a vekej
dky. To znamen, e valiv teles s v podstate ihly. Tieto loisk maj vek
radilnu nosnos. S vhodn pre premenliv a nrazov zaaenie, priom smer
zaaujcej sily mus by isto radilny. Nevhodou tchto losk je, e maj z

208

valivch losk najv faktor trenia a preto sa pouvaj len pre mal otky,
prpadne kvav pohyb.
Ihlov loisk mu by jedno a tvorradov. Najastejie sa vak pouva jednoradov ihlov loisko (obr. 6.31). Sklad sa z dvoch krkov, z ktorch jeden m
vodiace prruby, druh je von, bez prrub. Medzi nimi je vek poet ihiel (a vye
sto), ktor mu by separovan klietkou alebo s vone uloen bez klietky.
Vhodou ihlovch losk s mal radilne rozmery. Ak sa maj radilne rozmery
ihlovho loiska zmeni, pouije sa len tzv. ihlov klietka. Potom sa mus povrch
apu (hriadea) a diery v nboji vyrobi tak, aby tvorili oben drhy.

Obr. 6.31: Ihlov loisko a ihlov klietka

d) Sdkov loisk. Pouvaj sa pre uloenie hriadeov s vekm radilnym zaaenm
a s priehybom, ktormu sa loisko mus prispsobi. V loisku me by jeden alebo
dva rady sdkov. V praxi sa najastejie pouva dvojradov naklpacie sdkov
loisko. Vonkaj krok m guovito vybrsen oben drhu, o umouje vyklpanie vntornho krku. Uhol naklopenia nem by v ako 2 a 3 . Vntorn
krok m tri prruby. Na stredn prrubu sa sdky pritlaj axilnou zlokou zaaenia. Obidve krajn prruby s nzke, pomocn a zabrauj vypadnutiu sdkov
pri vyklopen vntornho krku. Sdky mu ma nesymetricky mierne kueovit
tvar alebo symetrick (obr. 6.32). Vntorn otvor loiska me by valcov alebo
kueov, o umouje nastavenie vhodnej radilnej vle a ahiu mont pomocou
upnacch kueovch puzdier.

209

Obr. 6.32: Dvojradov naklpacie sdkov loisko

s valcovm otvorom
e) Kuelkov loisk. V praxi sa najastejie pouva jednoradov kuelkov loisko
(obr. 6.33). M dobr nosnos ako v radilnom tak i v axilnom smere. Axilna
nosnos vzrast s vekosou stykovho uhla kuelkov, ktor sa vol 12 a 30 . Vonkaj krok je bez prruby, vntorn m dve prruby. Pretoe prenaj axilnu silu
len v jednom smere, ukladaj sa na hriade dve proti sebe. Oben drha vonkajieho krku je mierne vypukl, aby sa zamedzilo vzniku hranolovm tlakom pri
styku okrajov kuelkov s obenou drhou. Aj vodiace eln plochy kuelkov s
guovit, m sa zni trenie v obenej drhe pri psoben axilnej sily.

Obr. 6.33: Jednoradov kuelkov loisko

f ) Axilne valekov kuelkov a sdkov loisk. Pri valekovom axilnom loisku nie s dodran kinematick zsady sprvneho odvaovania. Vznikaj vek sklzy, ktor s tm menie, m s kratie valeky. S vhodn len pre mal zaaenia
a preto sa v praxi zriedkavejie pouvaj.
Kuelkov axilne loisk maj lepie odvaovacie pomery (pri sprvnej kontrukcii
bez sklzu). Aj tieto loisk sa zriedkavejie pouvaj.
Sdkov axilne loisk maj vek axilnu nosnos a mu sasne prena aj
mal radilnu silu. Na obr. 6.34 s znzornen axilne valekov loisk.

210

Obr. 6.34: Axilne valekov loisk

a) dvojradov valekov loisko; b) kuelkov; c) sdkov loisko
g) Zvltne druhy valivch losk Medzi zvltne druhy valivch losk patria:
loisko so tvorbodovm stykom,
loisko s trojbodovm stykom,
drtov gukov loisko,
loisko so skrenmi valekmi,
loisko s guovou klietkou.

6.2.2

Hlavn rozmery a oznaovanie valivch losk

Medzinrodn normalizcia valivch losk sa tka predovetkm ich vonkajch rozmerov. Priemery dier vetkch druhov valivch losk s odstupovan v jednotnej rade.
Ku kadmu priemeru diery d prislcha niekoko priemerov vonkajch krkov D (priemerov rad - 7, 8, 9, 0, 1, 2, 3, 4, 5) ku ktormu s op priraden normalizovan rky
B (rkov rad - 7, 8, 9, 0, 1, 2, 3, 4, 5, 6).
Pre kad normalizovan priemer diery d mono v katalgu vrobcu losk alebo v
norme njs niekoko typov losk toho istho druhu, ktor sa vzjomne lia rkou B a
vonkajm priemerom D.
Pre kad priemer d bvaj obvykle tri rady vekost D a B, t.j. loisk sa vyrbajv
troch radoch: ahk, stredn a ak. Na obr. 6.35 s znzornen priemerov a rkov
rady.

211

Obr. 6.35: Priemerov a rkov rady valivch losk

6.2.3

Va vo valivch loiskch

Pre spoahliv chod radilneho valivho loiska m rozhodujci vplyv dosiahnutie

sprvnej prevdzkovej radilnej vle. Tto je vdy menia ako vrobn va. Vrobn va
u losk sa stanovuje tak, aby sa jeden z loiskovch krkov mohol uloi s presahom,
druh krok s vou a aby v takto namontovanom loisku vznikla sprvna prevdzkov
va. Jedn sa o normlnu radilnu vu. Pre zvltne prpady sa vyrbaj loisk s
menou radilnou vou ako normlnou (oznauje sa C1 alebo C2 ) alebo s vou radilnou
vou ako normlnou (oznauje sa C3 , C4 , C5 ). Loisk s vou C1 resp. C2 sa pouij pre
uloenia s vekmi nrokmi na presnos uloenia. Loisk s vou vou (C3 , C4 alebo C5 )
sa musia poui v prpade nutnosti uloi obidva krky s presahom, pri vekom teplotnom
spde v loisku.
Rozhodnutie o tom, ktor krok s normlnou vou m by uloen s presahom a
ktor s vou, je zvisl od spsobu zaaenia krku. S presahom sa mus uloi ten
krok loiska, ktor je zaaen obvodovo, ie krok sa ota. S vou mono uloi
len ten krok, ktor je bodovo zaaen.
Najastejmi bvaj v praxi prpady valivho uloenia s obvodovm zaaenm vntornho krku loiska a s bodovm zaaenm vonkajieho krku. V tomto prpade sa
mus vntorn krok uloi s presahom a vonkaj krok sa ulo s vou.
Tolerann polia dier loiska (KB) a vonkajieho priemeru (hB) s uren v slade s
medzinrodnmi normami ISO v STN 02 4612 Valiv loisk - Technick predpisy. Na
obr. 6.36 s zobrazen polohy tolerannch pol apov a otvorom telies a tolerannch
pol krkov loiska.

212

Obr. 6.36: Tolerann polia apov a otvorov telies pre valiv loisk

6.2.4

Kinematika valivch losk

Zjednoduen predstavu o pohybe jednotlivch ast valivch losk mono ukza na

prklade jednoradovho gukovho loiska s kosouhlm stykom (obr. 6.37), za predpokladu,
e na loisko nepsobia iadne sily a e loisko je absoltne tuh a geometricky plne
presn. Guka sa bude za chodu dotka obench drh v bodoch A a B pod stykovm
uhlom .
Uvauje sa, e frekvencie otok vonkajieho krku n1 a vntornho krku n2 s
rovnakho zmyslu. alej sa uvauje, e guky sa odvauj bez sklzu.

Obr. 6.37: Kinematika valivho loiska

213

Zmena rchlosti na priemere AB guky je linerna. Rchlos stredu guky vc sa rovn

obvodovej rchlosti klietky loiska na strednom priemere dc . Guky sa otaj len okolo
osi o3 , kolmej na spojnicu dotykovch bodov A, B a prechdzajcej ich stredom C. Stredy
guliek C sa otaj okolo osi o otkami nc . Otky nc s zrove otkami klietky.
Obvodov rchlosti na obench drhach v bodoch A a B bud pri danch frekvencich
otok n1 , n2
vA1 =

dB2 n2
vA1 + vB2
dA1 n1
; vB2 =
; vC =
60
60
2

(6.22)

Z geometrickch zvislost priemerov mono stanovi

dA1 = dc d3 cos ; dB2 = dc + d3 cos

(6.23)

Obvodov rchlos klietky bude

1

(vA1 + vB2 ) =
[(dc + d3 cos ) n2 + (dc d3 cos ) n1 ] =
2
2 60 !
"
!#
dc
d3
d3
=
n1 1
cos + n2 1 +
cos
(6.24)
120
dc
dc

vc =

Pretoe tie plat

vc =

dc nc
60

potom z podmienky rovnosti bude

"

dc nc
dc
d3
d3
=
n1 1
cos + n2 1 +
cos
60
120
dc
dc
"
!
!#
d3
d3
1
n1 1
cos + n2 1 +
cos
nc =
2
dc
dc

!#

(6.25)

Rozdiel otok klietky a vntornho krku dva relatvne otky klietky, vzhadom
na vntorn krok
"

nc1
nc1

1
d3
d3
= nc n1 =
n2 1 +
cos + n2 1
cos
2
dc
dc
!
1
d3
=
(n2 n1 ) 1 +
cos
2
dc

!#

n1
(6.26)

Obdobne sa vypotaj relatvne otky klietky vzhadom na vonkaj krok

1
d3
nc2 = nc n2 = (n1 n2 ) 1
cos
2
dc

(6.27)

V praxi sa obyajne vonkaj krok neto, potom pri n2 = 0 bud otky n1 = n a

vzahy sa zjednoduia na
n
d3
nc2 = nc = 1
cos
2
dc

(6.28)

214

n
d3
nc1 = 1 +
cos
2
dc

(6.29)

Pre jednoradov gukov loisko kde = 0 je

!

n
d3
n
d3
nc2 = 1
; nc1 = 1 +
2
dc
2
dc

(6.30)

Uveden vzahy slia k ureniu odstredivch sl a gyroskopickch momentov psobiacich na guky, k posdeniu trecch sl, energetickch strt, opotrebenia a alej k stanoveniu
potu cyklov odvalenia.
Valiv teles sa v loisku pohybuj tak, e sa otaj okolo svojej osi a sasne obiehaj
s klietkou okolo osi apu resp. loiska. Ke klietka vykon vzhadom na krok jednu
otku, prevalia sa cez kad bod obenej drhy krku vetky valiv teles. Preto poet
dotykov v kadom bode obenej drhy za jednu otku je rovn potu valivch telies z.
Poet dotykov za urit asov sek je zvisl od relatvnych otok nc1 a nc2 . Za jednu
mintu bude rovn hodnote z nc1 pre vntorn krok a z nc2 pre vonkaj krok.
Pre prpad, e vonkaj krok je pevn n2 = 0, bud poty pomernch dotykov fd na
valivch drhach za jednu otku apu pre vntorn krok
fd1

z
d3
z nc1
= 1
cos
=
n1
2
dc

(6.31)

pre loisko s kosouhlm stykom

fd1

z nc1
z
d3
=
= 1
n1
2
dc

(6.32)

pre jednoradov gukov loisko.

Rozloenie zaaenia na valiv teles
Zaaenie jednotlivch valivch teliesok v radilnych loiskch nie je rovnomern.
Poda obr. 6.38 mono popsa rovnicu rovnovhy sl psobiacich na vntorn krok
do smeru vonkajieho zaaenia.
Fr = Fo = 2 F1 cos () + 2 F2 cos (2 ) + . . . + 2 Fi cos (i )

215

(6.33)

Obr. 6.38: Rozloenie zaaenia na valiv teles

Po prijat predpokladu, e vntorn krok sa pri zaaen len posunie a bude naalej
kruhov, bude plati zvislos medzi deformciami v mieste styku valivho telesa s obenou
drhou
1 = 0 cos ; 2 = 0 cos 2 ;

...

; i = 0 cos i

(6.34)

Deformcie spsoben zaaenm v mieste dotyku guky s valivou drhou mono na

zklade Hertzovej terie dotyku napsa v tvare
2/3

2/3

2/3

0 = c1 F0 ; 1 = c1 F1 ; 2 = c1 F2 ;

...

2/3

; i = c 1 F i

(6.35)

kde c1 - kontanta zvisl od mechanickch hodnt materilov.

Po dosaden do rovnice (6.33) mono uri zaaenie najviac zaaenho valivho telesa
guky
F0 =

4, 37 Fr
z

(6.36)

kde z - poet valivch telies.

Uveden rovnica plat v prpade, e radilna va v loisku je nulov. Pri zven vle
v loisku sa zaaenie najviac zaaenho telesa zv o 15 a 20%. Pre obvykl radilnu
vu a deformciu loiskovho telesa (guky) a krkov sa pota v praxi pre gukov aj
valekov loisk pomocou vzahu
F0 =

5 Fr
z

(6.37)

Vekos maximlneho zaaenia valivho telesa v loisku Fo sli k ureniu statickej a

dynamickej nosnosti valivho loiska.

216

6.2.5

Vpoet valivch losk

Potrebn vekos loiska sa stanov na zklade psobiacich vonkajch sl a poda poiadaviek na trvanlivos a spoahlivos losk v uloen. Vekos, smer, zmysel a charakter
zaaenia psobiaceho na loisko, ako aj prevdzkov frekvencia otania, s v znanej
miere rozhodujce pre vobu druhu a vekosti loiska. Vekos zaaenia valivho loiska
mono jednoduchm spsobom (napr. z vkonu, krtiaceho momentu, obvodovej sily,
ahu remea, hmotnosti siastok na hriadeli at.) stanovi len v jednoduchch prpadoch. Vpoet sa sa, ak sa mus pota s prdavnmi, nhodilmi silami, ktor mu
v prevdzke psobi na loisko. Prdavn sily mu vznikn v dsledku nepresnosti vroby, napr. ozubenia, deformcie skrine a pod. Vplyv tchto sl sa najastejie vyjadruje
vhodnmi koeficientmi.
Naprklad pri navrhovan uloen ozubench prevodov na valivch loiskch skuton
zaaujca sila bude
FS = F fk fd

(6.38)

Hodnoty sinitea presnosti ozubenia fk s uveden v tab. 6.8 a hodnoty sinitea

dynamickho vplyvu stroja fd s uveden v tab. 6.9.
Tabuka 6.8: Sinite dynamickho vplyvu
Druh stroja
fd
Presn ozuben koles
(odchlka v rozstupe zubov pod 0,02 mm) 1, 05 1, 1
Ozuben koles benho prevedenia
(odchlka 0,02 a 0,1 mm)
1, 1 1, 3
Odlievan neopracovan koles
(odchlka via ako 0,1 mm)
1, 5 2

Tabuka 6.9: Sinite presnosti ozubenia

Presnos skolesia
fk
Elektr. stroje, turbny, turbokompresory 1, 05 1, 2
Pieskov stroje poda stupa vyvenia 1, 2 1, 5
Brsky, frzky, vyvrtvaky
1, 15 1, 3
Sstruhy, hobovky
1, 4 1, 6
Pritom je potrebn prihliadnu na alie zvltne alebo dleit podmienky kadho jednotlivho prpadu uloenia, ako napr. prevdzkov teplotu, obmedzen priestorov monosti, jednoduchos monte, poiadavky na mazanie, tesnenie at., ktor mu
ovplyvni vber najvhodnejieho loiska. Pre dan prevdzkov podmienky mu by v
mnohch prpadoch vyhovujce rzne typy losk.
Na valiv loisk mu psobi dynamick alebo statick zaaenie. Pri dynamickom
zaaen sa zaaen loisko ota, pri statickom zaaen je loisko zaaen v pokoji, pri
pomalom kvavom pohybe, pri vemi pomalom otan a pod. .
V prvom prpade je pre vpoet rozhodujca trvanlivos loiska v dsledku navy
materilu, v druhom prpade vznik trvalch deformci funknch plch v mieste styku
valivch telies s obenmi drhami a im zodpovedajca bezpenos losk pri statickom
zaaen.

217

Premenn zaaenie
Pri premennom zaaen, ak sily maj stlu vekos, ale sa menia od najmenej hodnoty
Fmin po najviu linerne (obr. 6.39), vypota sa stredn priemern zaaenie, pre ktor
plat priblin vzah:
Fs =

Fmin + 2 Fmax
3

(6.39)

Obr. 6.40: Snusov priebeh zaaenia

Obr. 6.39: Linerna zmena zaaenia

Pri snusovom priebehu vekosti zaaenia (obr. 6.40) je stredn nepremenn zaaenie
vyjadren vzahom:
.
Fs = 0, 75 Fmax

(6.40)

Premenn vekos zaaenia

Ak psob na loisko zaaenie v stlom smere, ktorho vekos sa v uritom asovom
obdob men pri kontantnej frekvencii otania (obr. 6.41), me sa vypota stredn
nepremenn zaaenie zo vzahu:
Fs =

n
X
i=1

Fi3

qi

100

!1

(6.41)

kde Fi = F1 , F2 , . . . , Fn - nepremenn iastkov zaaenie (kN),

qi = q1 , q2 , . . . , qn - podiel psobenia iastkovch zaaen (kN),
- exponent, ktor je pre gukov loisk = 3 a pre valekov loisk = 10/3.

Obr. 6.41: Premenn skokov zmena zaaenia

218

Premenn vekos zaaenia i frekvencie otania

Ak psob na loisko v uritom ase premenn zaaenie a sasne so zmenou zaaenia
sa men aj frekvencia otania, vypota sa stredn nepremenn zaaenie zo vzahu:

Fs =

n
X
Fi3

i=1

n
X

13

q i ni

q i ni

(6.42)

i=1

kde ni = n1 , n2 , . . . , nu (min1 ) - kontantn frekvencia otania v ase psobenia

iastkovch zaaen F1 , F2 , . . . , Fn ,
qi = q1 , q2 , . . . , qn - podiel psobenia iastkovch zaaen a frekvencia otania (%).

Ak sa men v ase iba frekvencia otania, vypota sa stredn (nepremenn) frekvencia otania zo vzahu:
ns =

n1 q1 + n2 q2 + . . . + nu qn
100

(6.43)

Rozloenie zaaenia na jednotliv loisk bva v pomere vzdialenost losk od miesta

psobenia zaaenia. Pri pouit jednoradovanch gukovch losk sily sa rozkladaj
vzhadom na stred losk, presnejie na stred psobenia sl v loisku.
Pri loiskch s kosouhlm stykom a pri kuelkovch loiskch v dsledku ich stykovho
uhla stred psobenia sl le v priesenku osi loiska so smerom sl psobiacich na
valiv teles. Poloha stredu psobenia sl sa ur pomocou hodnoty a, ktor je uveden v
rozmerovch tabukch valivch losk.
Pri loiskch s kosouhlm stykom a kuelkovch loiskch treba bra do vahy aj
prdavn axilne zaaenie, ktor vznik pri isto radilnom zaaen. Vekos tejto sily je:
Fa =

Fr
2Y

(6.44)

kde Y - sinite pre prepotanie axilnych sl na radilne a zvis od druhu loiska.

Pri psoben vonkajch axilnych sl treba prdavn axilnu silu k nim pripota.
Kombinovan zaaenie
Ak psob na radilne loisko sasne radilne a axilne zaaenie kontantnej vekosti
a smeru, plat pre vpoet radilneho dynamickho ekvivalentnho zaaenia rovnica:
Pr = X F r + Y F a

(6.45)

kde Pr - radilne ekvivalentn dynamick zaaenie (kN),

Fr - radilne zaaenie loiska (kN),
Fa - axilne zaaenie loiska (kN),
X - koeficient radilneho zaaenia,
Y - koeficient axilneho zaaenia.

219

Hodnoty siniteov X a Y s pre normalizovan typy valivch losk uveden v STN

02 4607 alebo v katalgoch valivch losk. Pri urovan siniteov X a Y vychdza sa z
pomeru medzi axilnou a radilnou zlokou sl danho vzahom
Fa <
e
X Fr >

(6.46)

Ak je podiel men ako pomerov slo e (vi katalg valivch losk) sinite X sa
pre vetky gukov loisk rovn 1. Ak je v ako e (teda ak na loisko psobia relatvne
vie axilne sily) pohybuje sa hodnota X v rozmedz od 0,5 a 0,56. V tab. 6.10 s uveden hodnoty siniteov radilneho a axilneho zaaenia pre jednoradov a dvojradov
gukov loisk.
Tabuka 6.10: Hodnoty siniteov radilneho a axilneho zaaenia
Jednoradov
Dvojradov
Fa
Fa
Fa
Fa
Druh loiska

e
>
e

e
>e
Fr
Fr
Fr
Fr
1)
Fa /C0 X Y
X
Y X
Y
X
Y
e
0,025
1 0 0,56 2,0 1
0
0,56 2,0 0,22
0,04
1 0 0,56 1,8 1
0
0,56 1,8 0,24
Jednoradov
0,07
1 0 0,56 1,6 1
0
0,56 1,6 0,27
gukov
0,13
1 0 0,56 1,4 1
0
0,56 1,4 0,31
0,25
1 0 0,56 1,2 1
0
0,56 1,2 0,37
0,5
1 0 0,56 1,0 1
0
0,56 1,0 0,44
Jednoradov gukov
rozoberaten
1 0 0,5 2,5 0,2
Dvojradov gukov
s kosouhlm stykom
1 0,73 0,62 1,17 0,86
1)
Prpustn najvyia hodnota Fa /C0 je zvisl od kontrukcie loiska
Axilne gukov loisk mu prena iba axilne sily, take pre vpoet axilneho
ekvivalentnho dynamickho zaaenia plat vzah:
Pa = F a

(6.47)

Axilne sdkov loisk mu prena i urit radilne zaaenie Fr avak iba pri
sasne psobiacom axilnom zaaen Fa . Pritom mus by splnen podmienka Fr
0, 5 Fa . Axilne ekvivalentn dynamick zaaenie sa vypota zo vzahu:
Pa = Fa + 1, 2 Fr

(6.48)

ivotnos a trvanlivos valivch losk

ivotnos valivho loiska, trvanie jeho technickho ivota je doba, v ktorej valiv
loisko pln poadovan funkciu pri dodran predpsanho spsobu prevdzky a drby
a do okamihu, ke inkom porch prestane vyhovova poiadavkm prevdzky a mus
by vyraden.
Trvanlivos valivho loiska je poet otok alebo doba jeho chodu v hodinch pri
nemennej frekvencii otania, pokia sa objavia prv znmky navy materilu na obench
drhach alebo na niektorom valivom telese.

220

Medzi loiskami rovnakho typu a vekosti mu by vak znan rozdiely v trvanlivosti

a preto je pre vpoet trvanlivosti poda ISO 281 zobrat za zklad zkladn trvanlivos, t.j. trvanlivos, ktor dosiahne alebo prekro 90% vieho potu zjavne rovnakch
losk pracujcich pri rovnakch prevdzkovch podmienkach, to znamen trvanlivos s
90% spoahlivosou.
Zkladn trvanlivos loiska je matematicky definovan rovnicou trvanlivosti, ktor
plat pre vetky typy losk
C
=
P


L10

(6.49)

kde L10 - zkladn trvanlivos,

C - zkladn dynamick nosnos (hodnoty Cr alebo Ca s uveden v rozmerovch
tabukch losk),
P - ekvivalentn dynamick zaaenie loiska,
- exponent ( = 3 pre gukov loisk, = 10/3 pre valekov loisk).
V loiskch, v ktorch prevdzkov otky n (min1 ) s kontantn, je vhodnejie
vyjadri zkladn trvanlivos v prevdzkovch hodinch:
16667
C
106
=

= L10
60 n
n
P


L10h

(6.50)

kde L10h - zkladn trvanlivos (h),

n - frekvencia otania (min1 ).

V uloen nprav cestnch a koajovch vozidiel sa zkladn trvanlivos spravidla

vyjadruje v kilometroch
C
=
P


L10km

D
1000

(6.51)

kde L10km - zkladn trvanlivos (106 km),

n - priemer kolesa (m). .

Smern hodnoty zkladnej trvanlivosti v prevdzkovch hodinch s uveden

v tab. 6.11.

221

Tabuka 6.11: Zkladn trvanlivos poda druhu stroja

Zkladn trvanlivos
Druh stroja
L10h [h]
Prstroje a nradie zriedka pouvan
1000
Elektrick stroje pre domcnos, mal ventiltory
2 000 a 4 000
Stroje pre preruovan prevdzku, run nstroje, dielensk
eriavy, hospodrske stroje
4 000 a 8 000
Stroje pre preruovan prevdzku s poiadavkou na vysok
spoahlivos, pomocn stroje v elektrrach,
psov dopravnky,dopravn vozky, vahy
8 000 a 15 000
Valcovacie stolice
6 000 a 12 000
Stroje pre 8 16 hod. prevdzku:
stacionrne elektromotory, ozuben prevody,
vreten textilnch strojov, stroje na
spracovanie plastov, tlaiarensk stroje, eriavy
15 000 a 30 000
Obrbacie stroje veobecne
20 000 a 30 000
Stroje pre trval prevdzku: stacionrne elektrick stroje,
dopravn zariadenia, valekov trate, erpadl, odstredivky,
dchadl, kompresory, kladivkov mlyny, drvie,
briketovacie lisy, bansk vahy, lanov kote
40 000 a 60 000
Stroje pre trval prevdzku s vekou prevdzkovou
bezpenosou: elektrrensk stroje, vodrensk stroje,
papierensk stroje,lodn stroje
100 000 a 200 000
Upraven trvanlivos
Zvenie spoahlivosti kontrukci a snaha o zvenie trvanlivosti losk vak vyaduje
spresovanie vpotov. Na to sli upraven rovnica trvanlivosti
Lna = a1 a2,3 L10

(6.52)

kde Lna - upraven trvanlivos pre spoahlivos (100 n)% a zahrnut prevdzkov
podmienky,
a1 - koeficient trvanlivosti pre spoahlivos in ako 90% (tab. 6.12),
a2,3 - ekvivalentn dynamick zaaenie loiska,
- koeficient trvanlivosti pre materil nekonvennch vlastnost, vrtane rovne
technolgie vroby a prevdzkovch podmienok (obr. 6.42).

222

Tabuka 6.12: Hodnoty koeficientu a1

Spoahlivos % Ln
a1
90
L10 1,00
95
L5 0,62
96
L6 0,53
97
L7 0,44
98
L8 0,33
99
L9 0,21
Pre stanovenie hodnt koeficientu a2,3 , ktorm s charakterizovan prevdzkov podmienky a materil nekonvennch vlastnost, bola bran do vahy skutonos, e kvalita
materilu a rove technolgie vroby tandardnho vrobnho programu losk je zahrnut v hodnote zkladnej dynamickej nosnosti. Ak s loisk vyroben z nekonvennch
materilov a pecilnou technolgiou, je potrebn zvenie koeficientu a2,3 prerokova s
vrobcom losk.
Koeficient a2,3 pri bench prevdzkovch teplotch potom zvis predovetkm od
rovne mazania, kde s rozhodujce dva vplyvy: viskozita maziva a istota maziva.
Koeficient a2,3 sa ur z diagramu (obr. 6.42) v zvislosti na pomere viskozt K = v/v1
(v viskozita pouitho maziva, v1 poadovan viskozita).

Obr. 6.42: Zvislos koeficientu a2,3 na pomere viskozt K

Zkladn dynamick nosnos

Zkladn dynamick nosnos C je stle nepremenn zaaenie, pri ktorom loisko
dosiahne zkladn trvanlivos jednho milina otok.
Pre radilne loisk sa zkladn dynamick nosnos Cr vzahuje na stle nepremenn,
isto radilne zaaenie. Pre axilne loisk sa axilna zkladn dynamick nosnos Ca
vzahuje na nepremenn, isto axilne zaaenie psobiace v osi loiska.
Pre kad loisko je v rozmerovch tabukch uveden zkladn dynamick nosnos
Cr a Ca , ktorch vekos je zvisl od rozmerov loiska, potu valivch telies, materilu
a kontrukcie loiska. Hodnoty zkladnch dynamickch nosnost boli stanoven poda

223

medzinrodnej normy ISO 281. Tieto hodnoty s overen tak na skobnom zariaden ako
i pri benej prevdzke.
Vplyv teploty na dynamick nosnos
Pri prekroen medznej hodnoty prevdzkovej teploty dochdza v materili k iastonej zmene truktry najm vo vntornom krku, ktor vzhadom na hor odvod tepla
sa viac zohrieva. Okrem toho vznikaj vplyvom teploty aj objemov zmeny v materili a
tm aj zmeny vonkajch geometrickch rozmerov. Pri vekch prevdzkovch teplotch
me zanikn radilna va a dochdza k znehodnoteniu, prpadne a k znieniu maziva.
Ak sa poaduj loisk pre trval prevdzku pri vych teplotch, pouvaj sa loisk so
zvltnou tepelnou pravou, ale hodnota zkladnej dynamickej ale aj statickej nosnosti
sa zmen, take efektvna nosnos bude
Cef = f C

(6.53)

kde f - koeficient teploty (tab. 6.13).

Tabuka 6.13: Hodnoty koeficientu teploty

Prevdzkov teplota ( C) 120 150 200 250
Koeficient f
1,0 0,95 0,9 0,75

300
0,60

Zkladn statick nosnos

Ak psob na valiv loisko zaaenie v pokoji alebo pri vemi malom otan, pri
kvavom pohybe, alebo ak je loisko vystaven nrazom a silm po dobu kratiu ako je
doba jednej otky, nie je pre urenie vekosti loiska smerodajn dynamick nosnos. V
tomto prpade sa vychdza zo statickej nosnosti Co , ktor je pre kad loisko uveden
v rozmerovch tabukch veda dynamickej nosnosti C. Je uveden radilna statick
nosnos Cor alebo axilna statick nosnos Coa .
Zkladn statick nosnos je radilne statick zaaenie, ktor zodpoved vypotanm stykovm (kontaktnm) naptiam v najviac zaaenom psme styku valivho telesa
a obenej drhy loiska:
4 600 MPa pre dvojradov naklpacie gukov loisk,
4 200 MPa pre ostatn gukov loisk,
4 000 MPa pre valekov, ihlov, sdkov a kuelkov loisk.
Ekvivalentn statick zaaenie
Svislos ekvivalentnho statickho zaaenia losk so skutonm zaaenm a jeho
defincia je obdobn ako pri dynamickom ekvivalentnom zaaen.
Veobecn rovnica pre vpoet radilneho alebo axilneho ekvivalentnho statickho
zaaenia je
Por = Xo Fr + Yo Fa , alebo Poa = Xo Fr + Yo Fa

224

(6.54)

kde Por - radilne ekvivalentn statick zaaenie (kN),

Poa - axilne ekvivalentn statick zaaenie (kN),
Xo - koeficient radilneho zaaenia,
Fr - radilne zaaenie (kN),
Yo - koeficient axilneho zaaenia,
Fa - axilne zaaenie (kN).

Koeficienty Xo a Yo s pre jednotliv typy a vekosti losk uveden v rozmerovch

tabukch losk.

6.2.6

Medzn frekvencia otania

Medzn frekvencia otania zvis od typu loiska, jeho presnosti, vyhotovenia klietky,
vntornej vle, alej od prevdzkovch pomerov v uloen, to znamen vekosti a smeru
vonkajch sl, spsobu mazania a chladenia a pod. Tento shrn initeov uruje vvin
tepla v loisku a tm i obmedzen frekvenciu otania loiska, ktor je predovetkm
obmedzen prevdzkovou teplotou maziva.
Pre rchlu orientciu s v rozmerovch tabukch uveden smern hodnoty medznej
frekvencie otania nk pre jednotliv loisk v normlnom stupni presnosti tak pre mazanie
plastickm mazivom, ako i pre mazanie olejom.
Smern hodnoty frekvencie otania sa povauj za dovolen nD pri malch a strednch zaaeniach, ktor zodpovedaj zkladnej trvanlivosti L10h 100000 h, pri normlnych prevdzkovch pomeroch a chladenia.
Pri vch zaaeniach, ktor zodpovedaj hodnote L10h < 100000 h, zvl pre
loisk vch rozmerov bud nD < nk .
Pre stanovenie nD mono poui vzah
nD = kn1 nk

(6.55)

kde kn1 - sinite vplyvu zaaenia a rozmerov, stanoven z diagramu (obr. 6.43).

225

Obr. 6.43: Diagram zvislosti kn1 na rozmeroch loiska ds = (D + d)/2

6.2.7

Trec moment valivho loiska

Trec moment valivch losk zvis od ich druhu a typu, zaaenia, otok, maziva
a alch menej vznamnch initeov. Pri dobrom mazan, normlnych prevdzkovch
podmienkach a ekvivalentnom dynamickom zaaen P 0, 1C mono poui pre vpoet
trecieho momentu Mt vzah:
Mt = f F d/2 (N m)

(6.56)

kde f - faktor trenia (tab. 6.14),

F - zaaenie loiska,
d - priemer diery vntornho krku (mm).

226

Tabuka 6.14: Hodnoty faktora trenia

Druh loiska
Faktor trenia f
Jednoradov gukov loisk
0,0015
Gukov loisk jednoradov s kosouhlm stykom
0,0020
Gukov loisk dvojradov s kosouhlm stykom
0,0024
Dvojradov naklpacie gukov loisk
0,0010
Valekov loisk
0,0011
Ihlov loisk s klietkou
0,0025
Ihlov loisk bez klietky
0,0045
Kuelkov a sdkov loisk
0,0018
Axilne gukov loisk
0,0013
Pre presnejie vpoty trecieho momentu sa celkov trec moment vypota zo stu
dvoch zloiek:
Mt = Mtd + Mt1

(6.57)

Zloka trecieho momentu MtD je vyvolan trenm v mazive. Je prevldajcou zlokou

celkovho trecieho momentu losk s malm zaaenm a vysokmi otkami. Ur sa z
empirickho vzahu:
2

MtD = 107 fo (v n) 3 d3s

MtD = 160 107 fo d3s

pre v n 2000

pre v n < 2000

(6.58)
(6.59)

kde v (mm2 s1 ) - kinematick viskozita oleja,

n (min1 ) - prevdzkov otky,
ds (mm) - streden priemer loiska (D + d)/2.
Zloka trecieho momentu Mt1 je momentom valivho trenia valivho telesa v obench
drhach krkov. Uruje sa poda empirickho vzahu:
Mt1 = f1 Ff ds

(N mm)

(6.60)

kde Ff - vpotov zaaenie pre Mt1 zvisl od druhu loiska,

f1 - sinite.
Valekov loisk maj celkov trec moment zven o zloku Mt2 , ktor vznik pri
tren valekov o prruby krkov a je zvisl od hodnoty axilnej zloky zaaenia loiska
Fa a ur sa poda empirickho vzahu:
Mt2 = f2 Fa ds

(N mm)

(6.61)

kde f2 - sinite zvisl od druhu loiska a spsobu mazania.

Podmienkou pre pouitie rovnice (6.61 ) je hodnota pomeru Fa /Fr 0, 4 a zabezpeenie kvapalinovho trenia medzi elami valekov a prrubami krkov. Potom celkov trec
moment valekovch losk je:
Mt = Mt0 + Mt1 + Mt2

(6.62)

Hodnota trecieho vkonu, ktor sa men na tepeln straty v loisku je:

Pt = (/30) 103 Mt n (W)

(6.63)

227

6.2.8

Zsady kontrukcie uloenia

Spravidla bva hriade uloen v dvoch loiskch. Najjednoduchm spsobom axilneho nastavenia a vedenia hriadea je fixcia hriadea pomocou loiskovch vk z obidvoch
strn hriadea (obr. 6.44). Vzhadom k monm teplotnm dilatcim hriadea, treba ponecha v uloeniach mal axilnu vu va (obr. 6.45). Tento spsob kontruknho rieenia
uloenia sa pouva len v prpadoch malej vzdialenosti medzi loiskami. Vhodnej spsob
axilneho vedenia hriadea je ten, ke jedno z losk sa pouije s uloenm v telese loiska
posuvne a druh neposuvne (obr. 6.46). Inou alternatvou podobnho uloenia je pouitie
valekovho alebo ihlovho loiska s krkom bez vodiacich prrub. Pri ukladan hriadeov
v loiskch s kosouhlm stykom a odnmatenm krkom treba vdy zabezpei nastavovanie prevdzkovej loiskovej vle. Na obr. 6.47 s uveden dva prklady nastavovania
vle pre uloenie s kuelkovmi loiskami.

Obr. 6.44: Nastavenie axilnej polohy pomocou loiskovch vk

Obr. 6.45: Uloenie s malou loiskovou vou va

228

Obr. 6.46: Uloenie hriadea s jednm loiskom

uloenm neposuvne a s druhm posuvne

Obr. 6.47: Uloenie hriadea pomocou kuelkovch losk

s nastavenm vle podlokami a nastavovacou skrutkou

6.2.9

Mazanie a tesnenie valivch losk

Mazanm valivch losk sa zabezpe stly mazac film v styku valivch telies, zabezpeuje sa odvod tepla z funknch povrchov, zabrauje sa vzniku korzie na povrchu
funknch plch loiska, zlepuje sa funkcia tesnenia loiskovho telesa.
Valiv loisk sa mu maza:
plastickmi mazivami pre valiv loisk,
kvapalnmi mazivami (olejmi).

229

Mazanie plastickmi mazivami je vhodnejie pre veobecne jednoduchiu kontrukciu

uloenia a ahie utesnenie priestoru loiska. Voba druhu maziva zvis od prevdzkovch
podmienok, z ktorch najzvanejmi s prevdzkov teplota a otky. Vina valivch
losk mazanch akostnm plastickm mazivom vysta s pvodnou nplou maziva vemi
dlh dobu. Domazvacie lehoty s asto limitovan zmenou vlastnost maziva starnutm.
Mazanie olejom sa mus poui hlavne v prpadoch, kde poet otok je vysok a
domazvacie lehoty pre mazanie tukom by boli vemi krtke a ke teplota loiska je pre
plastick mazivo vemi vysok.
Pre mazanie valivch losk olejom sa pouva: olejov kpe, obehov mazanie a
mazanie olejovou hmlou.
Aby do priestoru loiska nevnikali neistoty, vlhkos a aby nedolo k unikaniu maziva
z loiskovho priestoru, je potrebn loiskov priestor utesni. V praxi sa pouva niekoko
spsobov tesnenia loiskovch priestorov (obr. 6.48):
a) tesnenie trbinov pre mazanie plastickm mazivom,
b) tesnenie labyrintov pre mazanie plastickm mazivom,
c) tesnenie pltennmi krkami pre plastick maziv,
d) tesnenie manetovmi krkami pre mazanie najm olejom,

Obr. 6.48: Niektor spsoby tesnenia loiskovho priestoru

V prpadoch, ak nemono zabezpei tesnenie loiskovho uzla, mono poui loisk
s krytmi. Tesniace kryty mu by jednostrann alebo obojstrann.

6.2.10

Licovanie valivch losk

Vhodn uloenie vntornho krku na ape a vonkajieho krku v loiskovom telese

m vek vznam ako pre technick ivot, tak i pre prevdzkov spoahlivos uloenia.
Pre otvor vntornho krku sa predpisuj tolerancie v sstave jednotnej diery a pre
povrch vonkajieho krku tolerancie v sstave jednotnho hriadea.
Krok, ktor sa ota vzhadom na smer psobiaceho zaaenia (obvodov zaaenie),
mus by uloen pevne. To je hlavn podmienka, ktor je nutn splni, lebo jedine tak
sa zabrni odvaovaniu krku na stykovej ploche.
Krok, ktor sa neota vzhadom na smer zaaenia (bodov zaaenie), sa me uloi vone. Pritom prpustn va medzi krkom a lonou plochou je dan poiadavkami
na presnos uloenia a je obmedzen vznikajcou deformciou krku, ktor nepriaznivo
ovplyvuje rozdelenie tlaku na valiv teles.

230

Nvody na vhodn vobu toleranci priemerov apov a dier telies poda spsobu a
vekosti zaaenia s uveden v STN 02 4620 Uloenie a technick poiadavky na lon
plochy.

231

Literatra
1. AJLA, J. a kol.: Strojrske tabuky, Vber noriem Slovensk stav technickej normalizcie, Bratislava, 2004, ISBN 80-88971-18-7
2. BARYSZ, I., ILK, L., IAIK, A., PFLIEGEL, M.: Klzn uloenie. Kontrukn
a teoretick rieenia. Edin stredisko VDS v iline, 1995.
3. BLAKOVI, P., BALLA, J., DZIMKO, M.: Tribolgia. ALFA, Bratislava, 1990.
4. BOLEK, A. a kol.: asti stroj 1 a 2 svazek. SNTL, Praha, 1989 a 1990.
5. BGE, A. Das techniker handbuch. Vieveg Verlag, Braunschweig, Wiesbaden, 1995.
6. ILLK, L. asti strojov. Skript, ALFA, Bratislava.
7. DECKER, K., H.: Maschinenelemente - Gestalung und Berechnung. Carl Hanser Verlag Mnchen, Wien, 1998.
8. FIALA, J. a kol.: Strojncke tabuky. SNTL, Praha, 1989.
9. HOSMEDL, S., KRTKY, J.: Prruka strojnho inenra. Computers Press,1. vydanie, Praha, ISBN 80-7226-055-3
10. HOMIIN, J a kol.: Zklady strojnho ininierstva. Koice: Vienala, 2001, ISBN 807099-661-7
11. IVANOV, M.: Detali main. Moskva izd. Vyaja kola, 1984.
12. KRL, .: asti a mechanizmy strojov. Bratislava: STU Bratislava, 1998. ISBN 80227-1079-2
13. KRL, . a kol.: asti a mechanizmy strojov II. diel. Bratislava: STU Bratislava,
2001. ISBN 80-227-1723-1
14. KURMAZ, L.W., KURMAZ, O.L.: Projektovanie wezlw i czcsi maszin. Kielce: Wydawnictvo Politechniki Swietokrzyskiej, 2006, ISBN 83-88906-51-8
15. MLIK, L. a kol: asti a mechanizmy strojov. ilina: U ilina, 2002. ISBN 80-8070043-5
16. MLIK, L. a kol.: asti a mechanizmy strojov. ALFA, Bratislav, 1989.
17. MLIK, L., MEDVECK, . a kol.: asti a mechanizmy strojov. EDIS U v iline,
2005.
18. MLIK, L. a kol.: Kontrukcia, vroba a kontrola ozubench prevodov. skript Intittu priemyselnej vchovy, ilina, 1992.
19. MAREK, J.: Konstrukce CNC obrbecch stroju. MM Specil 2006, Brno, 2006.
20. MEDVECK, . a kol.: Zklady kontruovania. EDIS vydavatestvo U, ilina, 1989.
21. MEDVECK, ., ILK, L., BARYSZ, I., ARNAY, M., HREKOV, A., BRONEK, J., KUERA, .: Zklady kontruovania. EDIS vydavatestvo U, ilina, 1999,
ISBN 80-7100-547-9

232

22. PAVLENKO, S., HAKO, J.: asti strojov I - uebn texty pre extern tdium
Preov: FVT TU v Koiciach so sdlom v Preove, 2006, ISBN 80-8073-567-0
23. PAVLENKO, S., HAKO, J.: asti strojov I - uebn texty pre extern tdium 2.
vydanie Preov: FVT TU v Koiciach so sdlom v Preove, 2006, ISBN 80-8073-100-4
24. PAVLENKO, S., HAKO, J.: Navrhovanie sast strojov a zariaden Vydavatestvo
Michala Vaka, FVT TU v Koiciach so sdlom v Preove, 2007, ISBN 978-80-8073975-1
25. PEK, L.: sti stroju 2.dl Liberec: Spoltisk, 2002, ISBN 80-7083-608-3
26. PRIL, L.: asti a mechanizmy stroj. skripta VST v Liberci, 1990.
27. IAIK, A.: asti strojov a mechanizmov. ALFA, Bratislava, 1983.
28. IAIK, A., MLIK, L., FILO, M., PECHANEC, A.: Ininiersky projekt. Vydala
Vysok kola dopravy a spojov v iline, 1996.
29. ZVL - Katalg valivch a klznch losk.

233