Rozvoj

rýchlostných
schopností
 Rýchlosť
Schopnosť vykonávať príslušnú pohybovú
činnosť v minimálnom čase.

„Rýchlostné schopnosti definujeme ako

schopnosti vykonať pohybovú činnosť alebo
realizovať pohybové úlohy v čo najkratšom
časovom úseku (KOVÁŘ, 1990). „
 Biologická podstata rýchlostných
schopností
• kvality neuromuskulárnych procesov,
regulácie a riadenia v CNS
• prevládajúceho typu svalových vlákien
• od pohlavia, veku, telesných a ďalších
pohybových predpokladov
• Tréningu na rýchlosť nemajú predchádzať
činnosti, ktoré vedú k únave
• Zaraďovať po dostatočnom odpočinku a na
začiatok TJ
• ! Je rozcvičenie
• Cvičenie by malo byť technicky zvládnuté tak,
aby sme sa zameriavali na rýchlosť vykonávania a
nie na spôsob vykonávania
• ! Je koncentrácia a motivácia (súťaže...)
• Aktívny odpočinok medzi sériami
https://www.youtube.com/watch?
v=nPHfEnZD1Wk
Senzitívne obdobie na rozvoj
rýchlostných schopností
Delenie rýchlostných schopností
 Druhy rýchlostných schopností
• Rýchlosť reakcie
• Rýchlosť jednotlivého pohybu
• Rýchlosť frekvencie pohybu
• Rýchlosť so zmenou smeru

Z hľadiska pohybovej úlohy:

Pr. bežeckú, plaveckú, hernú rýchlosť atď.
 Reakčná rýchlosť:
Reakčné rýchlostné schopnosti umožňujú zmeniť
pohybový stav športovca alebo jeho
segmentov v čo najkratšom čase. Ide o reakciu
pohybom na rozličné podnety. Z hľadiska
odpovede rozlišujeme jednoduché (štart v
behu) a výberové reakcie(v športových hrách).

https://www.youtube.com/watch?v=eNNHY-
DW-iI
 Reakcia
Jednoduchá Zložitá
• Odpoveď známym • Spojená s výberom
naučeným pohybom potrebnej odpovede z
• Napr. šprintérsky štart niekoľkých možností, podľa
situácie, činnosti partnera,
alebo súpera.

https://www.youtube.com/watch?v=LHk_eEkC3NY
 Acyklické rýchlostné schopnosti
• jednorázové vykonanie pohybu maximálnou
rýchlosťou proti veľmi malému odporu
(pohyby končatín niektorých častí tela).
• začiatku pohybu (štartový odraz, štartový skok
a pod.)
• odraz alebo odhod
• Úpolové športy (box, karate, šerm)
• športové hry (stolný tenis, tenis, volejbal)
 Cyklické rýchlostné schopnosti
• sa uplatňujú pri lokomócii človeka, ktoré
možno z biomechanického hľadiska
charakterizovať dvoma pohybovými fázami (v
priestore a sú spojené s bežeckým, plaveckým,
cyklistickým, lyžiarskym pohybom).
• najčastejšie sa využíva bežecká rýchlosť
• Cyklická rýchlosť má akceleračnú a
maximálnu zložku
 Frekvenčná rýchlosť
• prejavuje najmä pri malých nárokoch na silové
schopnosti, ale pri vysokom zapojení nervovo-
svalovej lability. (beh cez laťky, rebrík...)

• https://www.youtube.com/watch?v=I4prDX-Z
-Ho
• https://www.youtube.com/watch?
v=NJBGadP0oO8&t=323s
 Rýchlosť so zmenou smeru
- sú typické pre športové hry a do značnej miery
závisia od koordinácie, techniky a od
pohybovej zručnosti. Rýchlosť kombinácií si
vyţaduje celý komplex rýchlostných a
koordinačných schopností.
 Rýchlosť jednotlivého pohybu
• Súvisí v športe s prekonaním väčšieho, alebo
menšieho odporu
• Uplatňujú sa tu cvičenia, ktoré sa tvoria
maximálnou rýchlosťou
 Metódy rozvoja rýchlostných
schopností
• hravá (pohybové hry a súťaže),
• opakovacia - úseky (treba často meniť dĺžku)
• v zľahčených podmienkach - vyššia rýchlosť,
vietor, ťahače, naklonená rovina (do 5 %)
• v sťažených podmienkach - výbehy do svahu,
protivietor, voda, padáky
• hendikepová - snaha vyrovnať stratu,
• kombinovaná – (20 m do kopca, 20 m rovina, 20
m dolu kopcom)
• testy - 20 m letmý štart
• bežecké úseky
• trvanie: 10 – 40 s bez prerušenia
• Intenzita: 85 – 95 % z maxima a Kondičná
• intervaly odpočinku 4 – 8 min.
Alebo
• kratších úsekov 20 – 50 m (5 až 10 x)
• intervalom odpočinku do 15 s
Alebo
• opakovaných kratších úsekoch napr. 5 x 60 m s
intervalom odpočinku 2 min. v 3 - 4 sériách,
pričom interval odpočinku medzi sériami je 8 -
10 min..
 Diagnostika rýchlostných
schopností
Diagnostika rýchlostných schopností sa
vykonáva pomocou motorických testov:

1. Testy reakčných rýchlostných schopností

• zachytávanie padajúceho predmetu –
padajúceho pravítka, lopty na naklonenej
rovine.
 Diagnostika rýchlostných
schopností
2. Testy akčných, resp. frekvenčných
rýchlostných schopností
- tento typ testov je zameraný väčšinou na
meranie celkového rychlostného prejavu: behy
na 20 m, 30 m, 50 m s pevným, resp. s letmým
štartom, člnkové behy 4x15 m, člnkový beh s
prenášaním predmetov, slalomové behy. Testy
frekvenčných rýchlostných schopností - ručný,
noţný tapping (v stoji, v sede).
Vytrvalostné
schopnosti
 Vytrvalostné schopnosti

Vykonávanie dlhotrvajúcej telesnej činnosti na

určitej úrovni bez zníženia jej efektivity
únavou.
 Vytrvalostné schopnosti
• Vytrvalosť určujú odlišné fyziologické procesy
• Energia na pohybovú činnosť sa zabezpečuje
štiepením energeticky bohatých látok, pričom
toto štiepenie môže prebiehať dvojakým
spôsobom:
1)AERÓBNE
2)ANAERÓBNE
 Aeróbne Anaeróbne
procesy procesy
• Sú to reakcie za prítomnosti • Prebiehajú v tkanivách za
O2 neprítomnosti O2
• Táto činnosť môže trvať • V organizme sa hromadia
veľmi dlho produkty látkovej premeny
• Činnosť v organizme trvá
niekoľko sekúnd prípadne
niekoľko minút

Aeróbne a anaeróbne procesy sú vo

vzájomných vzťahoch a ich podiel
závisí od jej intenzity a času trvania.
 Delenie vytrtvalosti
1) VŠEOBECNÁ VYTRVALOSŤ – dlhodobá
2) ŠPECIÁLNA VYTRVALOSŤ – špec. herná,
statická, a atď.
 Biologická podstata
vytrvalostných schopností
• podmienená funkčnou kapacitou (výkonnosť)
dýchacieho systému, srdcovo-cievneho
systému pri prijímaní, pri transporte kyslíka a
kysličníka uhličitého (ako aj jeho využitie) a
prísunom energetických zdrojov do
pracujúcich svalov, resp, odvádzaním splodín
látkovej výmeny.
AERÓBNY VÝKON X AERÓBNA KAPACITA
Dominantnosť aeróbnych schopností
(kyslíkového funkčného systému) sa prejavuje
prostredníctvom aeróbneho výkonu
(maximálna spotreba kyslíka - VO2max) a
aeróbnej kapacity (schopnosť dlhodobo
pracovať na úrovni VO2max, resp. na niţšej
úrovni – na 90 - 80 - 70 % maxima).
 Aeróbna kapacita predstavuje celkové
mnoţstvo energie, ktoré moţno uvolniť
aeróbnym spôsobom za účasti kyslíka bez
narušenia metabolickej homeostázy spojenej
najmä so zvyšovaním hladiny laktátu v krvi.

Aeróbny výkon môžeme zvýšiť o 15 - 25 %, zatiaľ

čo aeróbnu kapacitu môžeme ovplyvniť viacej.
 VO2max
• Maximálna spotreba kyslíka (VO2max)
predstavuje množstvo kyslíka, ktoré sú
schopné pľúca extrahovať z vdychovaného
vzduchu a krvnou cestou sa dopravia do
pracujúcich svalov za časovú jednotku.
 AERÓBNY PRAH
• Za aeróbny prah sa považuje najvyššia
intenzita zaťaženie, pri ktorej sa energia pre
svalovú prácu získava ešte prakticky výlučne
oxidáciou tukov (v prevažnej miere) a cukrov
a hladina laktátu dosahuje hornú hranicu
pokojových hodnôt (2 mmol.l-1). Aktivizujú
sa takmer výlučne pomalé svalové vlákna
typu I.
 ANAERÓBNY PRAH
• predstavuje najvyššiu intenzitu zaťaženia, pri
ktorej sa pri jej dlhšom trvaní udržuje
dynamická rovnováha medzi tvorbou laktátu
(u väčšiny športovcov na hladine laktátu 4
mmol.-1) v pracujúcich svaloch a jeho
odstraňovaní v srdci a menej intenzívne
pracujúcich svaloch.
Anaeróbne schopnosti charakterizujú
potenciál svalových buniek vykonávať
mechanickú prácu pri využívaní energie
uvoľnenej bez účasti kyslíka. Na tieto zdroje
siaha organizmus vtedy, ak sa akútne zvyšuje
intenzita svalovej práce (nad 100 % Vo2max)
nie je ju možné kryť aeróbnym spôsobom
(krátkodobá vytrvalosť do 2 min., vytrvalosť v
rýchlosti v trvaní 5 - 20 s a vytrvalosť v sile s
modifikáciou predchádzajúcich foriem.)
 Rozlišujeme:
• anaeróbne alaktátové schopnosti
• energia a ATP a CP bez účasti anaeróbnej
glykolýzy
• anaeróbne laktátové schopnosti
• energia z anaeróbnej glykolýzy s tvorbou
laktátu
 Ďalšie činitele, ktoré majú vplyv na
úroveň vytrvalostných schop.
• ekonomika techniky vykonávanej pohybovej
aktivity
• optimálna telesná hmotnosť, úroveň vôľovej
koncentrácie (prekonanie vznikajúcej únavy)
• pomer rýchlych a pomalých svalových vlákien
(genetická podmienenosť)
• spôsob krytia energetických potrieb
Delenie vytrvalostných schopností

1)Dlhodobá vytrvalosť
2)Strednodobá vytrvalosť
3)Krátkodobá vytrvalosť
Príklad delenia vytr. schopností
 Metódy rozvoja vytrvalostných
schopností
1. Súvislá rovnomerná metóda
- dlhšie, neprerušované a rovnomerné
zaťaženie nie veľmi vysokej intenzity.
2. Súvislá striedavá metóda (fartlek)
- Hra s rýchlosťou, SF kolísavá v rozpätí 130 –
200 úderov za min
- Celkové trvanie fartleku sa odporúča 30 – 60
min.
3. Intervalová metóda
- forma striedania zaťaženia a odpočinku
- SF 120-130 úderov za minútu
- Odpočinok je neúplný
• Príklad: 10 - 15 x 400 m, interval odpočinku 90 s,
intenzita o 5 % vyššia ako pri Cooperovom teste.
• Odpočinok podľa SF pr.
• SF medzi 120 – 130 úderov za min pri začatí
ďalšieho úseku. Tempo hneď po dobehnutí 180
úderov za min.
• Pr.2 : 8 - 12 x 200 m, interval odpočinku 2 min.
4. Opakovacia metóda
• interval odpočinku 3 – 20 min. Dĺžka úsekov
môže byť rovnaká, ale aj premenlivá, stupňujúca
sa, znižujúca sa, pyramídovitá, vlnovkovitá. Môže
mať. Odpočiok: Subjektívne pocity
- aeróbny charakter napr. 4 – 6 x 1 000 m na
úrovni ANP s intervalom odpočinku 4 – 5 min.
- anaeróbny charakter napr. 6 – 8 x 150 m s
intervalom odpočinku 4 – 5 min., intenzitou 90 –
96 % z maxima alebo 3 x 400 m intenzitou 90 –
93 % z maxima a intervalom odpočinku 6 – 15
min.