Pohybová sústava

a
pohyb
živočíchov
 Pohyb
– je základný prejav existencie živočíchov
Funkcie:
• vyhľadávanie potravy
• premiestňovanie
• vyhľadávanie vhodných život. podmienok
• únik pred nepriateľom
• zabezpečuje rozvádzanie živín
• rozmnožovanie

Rozlišujeme: pasívny a aktívny pohyb

 Pasívny pohyb
• menej častý
• živočíchy nepoužívajú pohybové orgány,
nechávajú sa unášať buď pôsobením
fyzikálnych faktorov: vodou, vzduchom,
telovými tekutinami alebo ich
premiestňujú iné živočíchy
 Aktívny pohyb
• je vždy viazaný na pohybové orgány

• postupne vo fylogenéze sa
zdokonaľovala nielen pohybová sústava
(svaly), ale aj riadiace sústavy – nervová
a hormonálna a zmyslové vnímanie
 Pohyb jednobunkovcov
 meňavkovitý pohyb
 pomocou panôžok (pseudopódii)
prúdením cytoplazmy v bunke
 takto sa pohybujú aj niektoré typy
bielych krviniek
 pohyb bičíkmi (bičovka rybia)

 pohyb brvami (črievička)

• obrvené alebo bičíkaté bunky sú súčasťou aj
niektorých sústav
- v bunkách vylučovacej sústavy obrúčkavcov
- vo výstelke tráviacej dutiny živočíchov
- v dýchacích cestách cicavcov
- samčie pohlavné bunky
 Osobitné forma pohybu
- typické pre jednobunkovce
Kinéza – zrýchlenie alebo spomalenie
pohybovej aktivityvzhľadom na nejaký
podnet (napr. pohyb črievičky k svetlu a
teplu)
Taxie – pohyb súvisiaci so zmenou smeru
pohybu vzhľadom na podnet
napr. chemickú látku – chemotaxia
pohyb za svetlom - fototaxia
 Pohyb mnohobunkovcov
• svalový pohyb
• svaly jednotlivých živočíšnych skupín sú
rozlične organizované a usporiadané
vzhľadom na spôsob života
 jednoduchý svalový pohyb
- vyskytuje sa už pri pŕhlivcoch (pohyb
zvonovitého tela medúzy)
alebo mäkkýšov
 reaktívny pohyb
- sépie, chobotnice

 primitívny lokomočný pohyb

- u väčšiny bezstavovcov (napr. ploskavce,
obrúčkavce)
- umožňuje ho kožnosvalový vak
 piadivý pohyb
- pijavice, húsenice, pomocou prísaviek

 pohyb pomocou končatín

- najaktívnejší pri článkonožcoch a
stavovcoch
• počet končatín je rôzny
( napr. mnohonôžky, stonôžky majú
veľký počet končatín, hmyz má 3 páry,
pavúkovce 4 páry,...)
• spôsob pohybu je mnohotvárny
- tomu sa prispôsobila aj stavba
končatín a ich modifikácie
 krídla vtákov
 lietacie blany netopierov
 plutvy rýb
 Pákový pohyb
• základ pohybovej činnosti
• súhrn práce hlavných svalov
1. Horné (predné) končatiny – flexia
(ohnutie)
2.Dolné (zadné) končatiny – extenzia
(vystretie)
- súhrn 1. a 2. zabezpečuje koordinačný
výkon miechy
 Fyziológia svalového pohybu
• univerzálny typ pohybu živočíchov
• uskutočňuje sa rôzne diferencovanou
svalovinou
• rozlišujeme 3 druhy svalov – hladké,
priečne pruhované (kostrové) a srdcový
sval
• každé svalové vlákno priečne pruhovaného
svalu je šľachou pripevnené na kosť
• vo vnútri všetkých svalových vláken sú
myofibrily
• základnou vlastnosťou svalu je
schopnosť kontrakcie t.j. sťahovať
alebo meniť mechanické napätie a
schopnosť konať prácu
• svalová bunka je schopná podráždenia,
ktorého výsledkom je vzruch šíriaci sa
po bunkovej membráne svalového
vlákna
 HLADKÉ SVALY
• jednoduchší typ svaloviny s
jednojadrovými bunkami vretenovitého
tvaru
• pracujú na princípe napätia v svale
• reagujú na tepelné, mechanické a
látkové podnety
• sú málo unaviteľné
• ich kontrakcie sú pomalšie
• nachádzajú sa aj v koži ako
vzpriamovače chlpov a spôsobujú
zježenie srsti alebo vlas
• ich činnosť nepodlieha priamo ústrednej
nervovej sústave ale je regulovaná
autonómnym systémom a niektorými
hormónmi t.j. nie je ovládateľná vôľou
stena tráv. trubice hrubé črevo
 SRDCOVÝ SVAL
• stavbou pripomína priečne pruhované
svaly a funkciou hladké svaly

• svoju rytmickú činnosť vykonáva

pôsobením autonómneho nervového
systému

• svalové podráždenie vzniká spontánne

 KOSTROVÉ SVALY
(Priečne pruhované)
• základnou jednotkou je viacjadrové
svalové vlákno
• na myofibrilách sa striedajú svetlé
aktínové a tmavé myozínové pruhy
(priečne pruhované svalovina)
• do jednotlivých svalov vstupujú cievy a
nervy privádzajúce vzruchy, ktoré
vyvolávajú svalovú kontrakciu
• sú ovládateľné vôľou
Mechanizmus kontrakcie kostrového svalu

• pri svalovej kontrakcii dochádza k väzbe

medzi aktínom a myozínom, ktoré sa
navzájom do seba zasúvajú
• z myozínu vychádzajú smerom k aktínu
priečne myozínové mostíky, ktoré sú
zakončené hlavicami, na ktoré sa viaže
ATP (zabezpečuje energiu pre svalovú
prácu)
• vznikne komplex aktinomyozín
• reakcia medzi aktínom a myozínom je vratná
a jej uskutočnenie závisí od prítomnosti
ATP a iónov Ca 2+
• chemická energia ATP sa premení na
mechanickú a súčasne sa uvoľňuje teplo
potrebné na udržiavanie stálej teploty tela
• podnetom pre svalovú kontrakciu je vzruch,
ktorý sa vo forme nervového signálu šíri
nervovými dráhami ústrednej nerv. Sústavy
• v každej svalovej bunke končí 1 nervové
vlákno nervovosvalovou platničkou
Svalová činnosť a svalová únava
• hlavným zdrojom energie na prácu svalov
sú sacharidy vo forme glukózy a
živočíšneho škrobu glykogénu
• pri svalovej práci nastáva po určitom
čase svalová únava, ktorá sa prejaví
znížením výkonu
• prejavom únavy sú stuhnuté svaly
• pri veľkej únave nastáva aj svalová
horúčka (nahromadenie metabolitov)