Prípravný kurz na štúdium na LF UK

Bratislava, 3. marec 2018

Fylogenéza
orgánových sústav
doc. RNDr. Ivan Varga, PhD.
Ústav histológie a embryológie
Lekárska fakulta UK v Bratislave
Pojmy na zopakovanie: evolúcia
 Postupný vývoj (nie skokovitý)
kvalitatívnych aj kvantitatívnych
zmien, ktoré vedú ku zdokonaleniu
organizácie živej hmoty
 Hybné motory: prírodný výber, boj o
život, dedičnosť a variabilita
 Charles Darwin: O pôvode druhov
prirodzeným výberom (1859)
Ernst Haeckel (1834 – 1919)
zakladateľ evolučnej morfológie, „nemecký Darwin“

Ernst Haeckel: Anthropogenie oder Entwickelungsgeschichte des Menschen. Leipzig 1874.

 Haeckelov biogenetický zákon
 Zákon rekapitulácie
 Ontogenéza je krátke a rýchle opakovanie
(rekapitulácia) hlavných štádií fylogenézy
v pôvodnom poradí

Vajíčko
Blastocysta = Prvosegmenty =
= jednobunkovce
mechúrniky obrúčkavce
Ľudské embryo počas 4. týždňa vývinu
Fylogenéza pohybu
 Pasívny pohyb
 Pohyb brvami alebo bičíkmi
 Amébovitý pohyb
 Svalový pohyb

mikrofilamentá intermediálne mikrotubuly

filamentá
Pohyb brvami a bičíkmi
 Predovšetkým u jednobunkových
živočíchov
 Pohyb len v tekutom prostredí
 Vyskytujú sa bičíky a riasinky aj u
vývojovo vyššie postavených živočíchov
(napr. u človeka) ???
 Riasinky vo vajíčkovode
vajíčkovod
spermie maternica

vajíčko
Riasinky na povrchu epitelových
buniek vajíčkovodu

Obraz fyziologického epitelu vajíčkovodu v obraze rastrovacieho EM

Vplyv infekcie na epitel vajíčkovodu

po infekcii po infekcii
Chlamydia trachomatis Neisseria gonorrhoeae
Pohľad na epitel dýchacej sústavy
(samoočisťovanie dýchacej sústavy)
Riasinky
(cílie)

Mikrotubuly

Bazálne teliesko
Bičíky majú spermie
Amébovitý pohyb
 Napr. u koreňonožcov
 Vznik pseudopódií (panožičiek) – zrejme
prestavbou cytoskeletu
 Nájdeme takýto pohyb aj u človeka ???
Biele krvinky po prestupe z ciev do
okolitého väziva (diapedéza)
Pohyb svalový
 Najbežnejšia forma pohybu živočíchov
 Zmena polohy pomocou nôh, krídel,
plutiev, podkožného svalového vaku, ...
 Za predchodcov svalových buniek možno
považovať pŕhlivé bunky medúz a polypov
 Svalový vak je vyvinutý u ploskavcov a
obrúčkavcov (+ často sliz)
 Rozdelenie
svalového tkaniva
 priečne
pruhovaný
(kostrový) sval,
 srdcová
svalovina
(myokard),
 hladká svalovina
 Priečne pruhovaný kostrový sval

zväzok

svalové vlákno

myofibrila
Priečne pruhovaný kostrový sval
Hladký sval
Myokard – pozdĺžny rez
Sínusový
uzol
Predsieňovo-
komorový uzol
Hissov
zväzok

Tawarove
ramienka

Purkyňove vlákna
Ján Evangelista Purkyně (1787 – 1869)

 prvý profesor fyziológie na

Karlovej Univerzite v Prahe
 kamarát Boženy Nemcovej,
aktívny účastník vtedajšieho
pražského vlasteneckého
života
 nazývaný aj otcom národa
 spoluautor bunkovej teórie
Fylogenéza telových tekutín
 Difúzia – len u malých živočíchov
 Hydrolymfa – napr. pŕhlivce s
gastrovaskulárnou sústavou
 Hemolymfa – tekutina cirkulujúca v
otvorených sústavách bezstavovcov
 V uzavretom obehu – krv a lymfa
Fylogenéza telových tekutín

1) hydrolymfa –podobné morskej vode

 obsahuje len malé množstvo niektorých solí a
voľne plávajúce bunky bez transportných
bielkovín
 cirkuluje v osobitných kanálikoch gastro-
vaskulárnej sústavy
 ploskavce, ostnatokožce
2) hemolymfa= krvomiazga
 Cirkuluje v otvorenej sústave
 Voľne sa vylieva do telových dutín
 Má viac anorganických aj organických
látok vrátane bielkovín
 Mäkkýše, článkonožce
Myšlienka na úvod o krvi...
Krv je veľmi zvláštnou šťavou...
Johann Wolfgang Goethe (1805)
KRV
 médium spájajúce všetky bunky, tkanivá a
orgány tela
 zloženie krvi:
1. formované elementy :
erytrocyty, leukocyty, trombocyty
2. medzibunková hmota - krvná plazma
 Erytrocyt
Trombocyt Neutrofilný
granulocyt
Krvný náter

Lymfocyt

Eozinofilný granulocyt
Prečo je krvotvorba dôležitá
počas celého života?
Krvné elementy majú obmedzenú
životnosť:
 Erytrocyty – 120 dní (zánik najmä v slezine)
 Trombocyty – priemerne 10 - 12 dní
 Leukocyty – po krátkej cirkulácii v krvi
prenikajú do väziva
Kde prebieha krvotvorba?
Záleží, v ktorom štádiu ontogenézy:
 Stena žĺtkového vaku (od 3. týždňa)
 Pečeň a slezina (najmä počas 2. trimestra)
 Kostná dreň (od konca 2. trimestra +
postnatálne, do konca života)
Žĺtkový
vak
Funkcie krvi
 transportná (dýchacie plyny, živiny, metabolity)
 nosič chemickej informácie (hormóny)
 rozvádzanie tepla – stálosť telesnej teploty
 imunologická funkcia
 hemostáza – zastavenie krvácania
 stálosť pH (7,4)
 stálosť objemu (normovolémia = 4,5 – 6 litrov)
Erytrocyty človeka

-Tvar bikonkávneho disku

-Neobsahujú jadro ani iné bunkové organely
-Obmedzená životnosť (cca. 120 dní)
Funkcia hemoglobínu
 transport dýchacích plynov
O2 + Hb → oxy Hb
CO2 + Hb → karbamino Hb (vratná reakcia)

CO + Hb → karboxy Hb (nevratná reakcia)

met Hb – oxidácia Fe 2+ na Fe 3+ (dusitany)
Lymfatické cievy
a lymfa
Fylogenéza imunitného systému
Nešpecifická imunita
 Je vrodená
 Nie je špecifická – reaguje rovnako na
všetky cudzorodé častice
 Nemá imunologickú pamäť
Čo patrí k nešpecifickej imunite?

 Fyzikálne a chemické bariéry organizmu

 U človeka:
 Pokožka, sekrét mazových žliaz
 Sliznice
 Enzýmy (lyzozým) v slinách a slzách
 Kyslé pH v žalúdku
 Kyslé pH v pošve a hlien v krčku maternice
 Samoočisťovanie dýchacej sústavy
Čo patrí k nešpecifickej imunite?

 Látky v niektorých leukocytoch (napr.

histamín v bazofilných granulocytoch)
 Bielkoviny v krvi (zložky komplementu)
 Fagocytóza
Ktoré biele krvinky sú schopné
fagocytózy?
 Neutrofilné granulocyty = mikrofágy
 Monocyty = makrofágy
Ilja Iljič Mečnikov (1845 – 1916)
 profesor zoológie
 objaviteľ fagocytózy -
makroorganizmus je schopný
sám sa brániť voči
mikroorganizmom
 v roku 1886 založil prvé
laboratórium v Rusku (druhé vo
svete), v ktorom sa očkovalo
proti besnote
 starnutie je spôsobené
otravou človeka bakteriálnou
flórou v čreve – jesť jogurty a
kyslé mlieko !
 nositeľ Nobelovej ceny (1908)
Mechanizmy špecifickej imunity
 Nie je vrodená – organizmus ju získava
počas života
 Špecificky rozoznáva cudzorodé látky
 Vyznačuje sa imunologickou pamäťou
 B- lymfocyty (ich aktivované formy
produkujú protilátky) = látková imunita
 T- lymfocyty = bunková imunita
Primárne lymfatické orgány
 Miesto dozrievania T- a B- lymfocytov
 Týmus
 Fabriciova burza (vtáky)
 Kostná dreň (cicavce)
Funkcia týmusu – T lymfocyty a ich následný
presun do sekundárnych lymfatických orgánov
Pohľad do hrudníka novorodenca
Tráviaca sústava

• najjednoduchším a fylogeneticky najstarším typom je

vnútrobunkové trávenie, ktoré je charakteristické pre
jednobunkovce a niektoré jednoduché mnohobunkovce;
príjem potravy sa realizuje fagocytózou

• jednoduchá tráviaca sústava sa vyvinula u ploskavcov –

skladá sa z úst, hltana a slepo končiaceho čreva (travenie
prebieha v čreve, ale ešte stále na princípe fagocytózy)

• u obrúčkavcov sa prvýkrát objavuje mimobunkové

trávenie – majú vyvinutú tráviacu rúru, ktorá začína
prijímacím a končí vyvrhovacím (análnym) otvorom
Tráviaca sústava

• počas ďalšieho vývoja sa zväčšoval vstrebávací povrch

tráviacej rúry, bunky produkujúce enzýmy sa zoskupovali
do žliaz a dochádzalo k diferenciácii jej jednotlivých častí
Tráviaca sústava

• článkonožce majú povrch tráviacej rúry zväčšený slepými

výbežkami čreva

• stavovce majú vstrebávaciu plochu mnohonásobne

zväčšenú vývojom klkov a mikroklkov
 Zväčšenie resorpčnej plochy
tenkého čreva

Cirkulárne riasy Klky Mikroklky

(villi intestinales)
Tráviaca sústava

• počas fylogenézy bola tráviaca sústava postupne dopĺňaná

rôznym počtom rozlične veľkých žliaz (nie vždy musia
obsahovať enzýmy)

• slinné žľazy prežúvavcov neprodukujú žiadne enzýmy

• slinné žľazy pijavíc a samičiek komárov produkujú

látky zabraňujúce zrážaniu krvi

• jedovaté hady majú slinné žľazy premenené na jedové

• sliny človeka a vtákov obsahujú amylázu

Tráviaca sústava

• najväčšia žľaza tráviacej sústavy je pečeň – u mäkkýšov

je spojená s pankreasom; u vývojovo vyšších živočíchov
je samostatná

• u vyšších živočíchov sa časť tráviacej sformovala do

žalúdka, v ktorom prebieha chemické trávenie potravy
Tráviaca sústava

• žalúdok môže byť rôzne veľký a

zložitý (napr. prežúvavce majú
žalúdok zložený z bachora, čepca,
knihy a slezu, vtáky majú dvojdielny
žalúdok, atď.)

žalúdočná šťava rôznych živočíchov môže obsahovať

rozličné enzýmy (napr. pepsín, lipázu, ...)

• trávenie sa ukončuje v tenkom čreve účinkom enzýmov

pankreasu, črevnej šťavy a žlče
SYSTEMA DIGESTORIUM

Tráviaca trubica

pridružené žľazy
(slinné žľazy, pečeň a
pankreas)
Korozívny preparát
ciev pečene
 Spôsoby výživy
1. herbivora – bylinožravé – primárne
konzumenty (baktérie a prvoky na
trávenie celulózy) – dobytok, zrnožravé
vtáky, dlhšia tráviaca sústava
2. karnivora – mäsožravé – predátory –
dravce z cicavcov a vtákov, žaby
s lepkavým jazykom, kratšia tráviaca
sústava
3. omnivora – všežravé – konzumujú
rastlinnú aj mäsitú potravu – medveď,
človek
Regulácia teploty tela živočíchov
Teplota tela živočíchov je výsledkom tvorby tepla
pri látkovej premene.
1. EKTOTERMNÉ ŽIVOČÍCHY – nemajú stálu
telesnú teplotu
• všetky bezstavovce a so stavovcov
kruhoústnice, drsnokožce, ryby, obojživelníky
a plazy
2. ENDOTERMNÉ ŽIVOČÍCHY – stála telesná
teplota bez ohľadu na teplotu prostredia
• vtáky a cicavce
• vnútro tela (vnútorné orgány a svaly) = teplotné
jadro – nemení svoju teplotu
• povrch tela = teplotný obal – jeho teplota kolíše
 Mechanizmy zabezpečujúce stálosť
teploty tela endotermných živočíchov
Fyzikálna a chemická termoregulácia:
• Fyzikálna: výdaj tepla z organizmu vyžarovaním,
prúdením, odparovaním vody (potením), psy sa
nepotia, rýchlejšie dýchajú. Rozšírením ciev v koži
sa zvýši strata tepla, vytvorením tukovej vrstvy sa
zníži, tvorba hustej srsti v zime, riedkej v lete, slony
mávajú ušnicami, striekajú sa vodou, diviaky sa
ochladzujú v bahne.
• Chemická: tvorba tepla- reguluje teplotu tela
zvýšením alebo znížením intenzity metabolizmu.
Dosahuje sa to svalovou triaškou, čím sa vyrába
viac tepla.
Dýchacia sústava

• u jednoduchých bezstavovcov – vodných (napr. prvoky,

hubky, mechúrniky), ako aj suchozemských (nižší hmyz,
larvy vyspelejšieho hmyzu) sa výmena dýchacích plynov
realizuje difúziou celým povrchom tela

• príjem kyslíka kožou je známy aj u niektorých nižších

stavovcov (ryby, obojživelníky)

• ďalším vývojom sa stal tento spôsob dýchania

nedostatočným, preto sa začali vyvíjať osobitné orgány
Dýchacia sústava

• u vzdušnicovcov a niektorých pavúkov sa stretávame

s vzdušnicami – rúrky naplnené vzduchom, na povrchu
tela začínajú zatvárateľnými prieduchmi a ďalej sa
rozvetvujú k jednotlivým orgánom
Dýchacia sústava

• vo vode žijúce mäkkýše, mnohoštetinavce, článkonožce

a ryby dýchajú žiabrami

• niektoré ryby majú schopnosť využívať kyslík zo vzduchu,

ktorý prehĺtajú (O2 sa vstrebáva cez steny tráviacej rúry)
Dýchacia sústava

• najvyššie vodné stavovce (delfíny a veľryby) dýchajú

pľúcami

• u obojživelníkov tvoria pľúca jednoduché vaky

• vyššie stavovce majú pľúca bohato členené

• pľúca vtákov sú malé, vzduch cez ne prúdi do vzdušných

vakov

• u cicavcov sa objem pľúc rapídne zvýšil

Dýchacia sústava
Obehová sústava

• najjednoduchším mnohobunkovcom sa telová tekutina

voľne prelieva v telovej dutine v závislosti od pohybu tela

• väčšina mäkkýšov má otvorenú obehovú sústavu s

vakovitým srdcom – okysličená hemolymfa sa vylieva
zo srdca do telovej dutiny (výnimku tvoria hlavonožce,
u ktorých sa vyvinula zavretá cievna sústava)

• obrúčkavce majú miazgu voľne sa prelievajúcu sa v

telovej dutine, krv obieha v cievach
Obehová sústava

• článkonožce majú otvorenú obehovú sústavu, ktorou

preteká veľké množstvo krvomiazgy

• kôrovcom sa vyvinula podobná obehová sústava akú majú

obrúčkavce

• hmyz a pavúkovce majú obehovú sústavu značne

redukovanú (ich telová tekutina neprenáša kyslík), ich
srdce je zavesené na pružných väzoch, okrem srdca nemajú
takmer žiadne cievy
Obehová sústava

• stavovce majú zavretú obehovú sústavu (vtáky a cicavce

aj lymfatickú sústavu)

• na brušnej strane majú umiestené srdce

• najnižšie stavovce (napr. kruhoústnice a drsnokožce)

majú obehový systém veľmi jednoduchý

• ryby majú dvojdielne srdce (jedna predsieň a jedna

komora)
Obehová sústava

• u stavovcov žijúcich na súši sa postupne vyvinuli dva

obehy – malý (pľúcny) a veľký (telový)

• uvedené súviselo s postupným vytváraním priehradok

v srdci

• larvy obojživelníkov majú v predsieni neúplnú priehradku

• žaby už majú dve predsiene a jednu komoru

• plazy majú dve predsiene a komoru rozdelenú priehradkou,

buď neúplne – jašterice, alebo úplne – krokodíly
Obehová sústava
Vylučovacia sústava

• jednobunkove odstraňujú odpadové látky buď jednoduchou

difúziou celým povrchom bunky alebo majú vyvinutú
pulzujúcu vakoulu, ktorá odstraňuje nadbytočnú vodu,
soli a dusíkaté látky

• u ploskavcov a lariev hmyzu sa prvýkrát objavujú

protonefrídie

• obrúčkavce odstraňujú odpadové látky nefrídiami

• niektoré článkonožce (pavúky, stonôžky a hmyz) majú

Malpighiho rúrky
Vylučovacia sústava

• kôrovce vylučujú tykadlovými žľazami

• u stavovcov sa vyvinuli obličky

Endokrinný systém

• u obrúčkavcov sa hormóny tvoria v bunkách nervových

uzlov a do krvného obehu prechádzajú pozdĺž nervových
vlákien

• kôrovcom sa produkujú v nervových bunkách zoskupených

v očnej stopke, v priečnych vláknach spájajúcich gangliá,
v osrdcovníku a pod pažerákom

• u hmyzu sa vytvorili dve hormonálne sústavy –

neurosekrečné bunky na povrchu mozgu, spojené
nervovými vláknami so žľazami v hlave a nad predným
koncom srdcovej rúrky a v predohrudnej žľaze
Endokrinný systém

• fylogeneticky najstaršia endokrinná žľaza stavovcov je

štítna žľaza, u niektorých rýb sa skladá so samostatných
vačkov, u plazov je nepárová a u vyšších stavovcov párová,
u cicavcov je tvorená z dvoch navzájom spojených lalokov

• prištitné telieska sa prvýkrát objavujú u obojživelníkov

• takmer všetky stavovce majú týmus

• u stavovcov je endokrinnou žľazou aj časť tkaniva

pankreasu
Endokrinný systém

• nadobličky sú tvorené dvoma rôznymi tkanivami, pričom

u rýb každá časť tvorí samostatný orgán, u obojživelníkov
a plazov sa navzájom prelínajú a vtáky a cicavce ich už
majú zreteľne ohraničené

• hypotalamus-hypofýza – predstavuje najvyššie ústredie

nervovo-látkovej regulácie, predný lalok hypofýzy je
veľmi dobre vyvinutý u rýb, obojživelníkov a plazov

• epifýza – nižšie stavovce ju majú uloženú po klenbou

lebky alebo po kožou hlavy, u vyšších sa nachádza na
spodine mozgu
Nervová sústava

• nejjednuduchším typom je difúzna – rozptýlená nervová

sústava, ktorú majú napr. polypovce

• u ploskavcov a mäkkýšov sa objavujú aj prvé nervové

centrá gangliá

• centralizovaná nervová sústava, ktorá sa vyskytuje u

lúčovito súmerných nižších živočíchov (napr. medúzy,
ostnatokožce) sa nazýva radiálna, obrúčkavce majú
rebríčkovú nervovú sústavu
Nervová sústava

• stavovcom sa vo fylogenéza vyvinula rúrková nervová

sústava, ktorá sa člení na ústrednú nervovú sústavu a na
periférne nervy

• základom tohto typu nervovej sústavy je miecha, z ktorej

v pravidelných odstupoch vychádzajú miechové nervy

• zväčšením a segmentáciou je prednej časti vznikol mozog

(zo stavovcov ho nemajú vyvinutý iba kopijovce)

• pôvodne sa mozog rozdelil na tri časti – predná, stredná a

zadná
Nervová sústava

• u vyšších stavovcov sa zadná časť rozčlenila na predĺženú

miechu, most a mozoček

• predná časť sa rozdelila na medzimozog a predný mozog

• postupom fylogenézy najväčší význam nadobúda práve

predný mozog, a ktorého povrchu sa nachádza mozgová
kôra
Nervová sústava
Ďakujem za pozornosť