OPORNÁ SÚSTAVA

- základom opornej sústavy( OS) je KOSTRA= SKELET- funguje ako ochrana dôležitých orgánov,
pevná a pohyblivá opora tela a závesný aparát pre svaly
Kostra sa delí na:
a) vonkajšiu= exoskelet- patria k nej: schránky (mäkkýše, ulitníky, dierkavce, mrežovce), pancier ( stavovce),
chitínová kutikula ( článkonožce)
b) vnútornú= endoskelet- majú ju stavovce, jej základom bola pôvodne chrbtová struna= chorda dorsalis, ktorá
bola vo vývoji zatlačená chrbticou= columna vertebralis.
Kostra stavovcov môže byť: chrupavčitá- drsnokožce, kruhoústnice, jesetery a kostená- ostatné stavovce.
Kostru tvoria 3 druhy spojív: väzivo, chrupka, kosť- sú spojené kĺbmi, čo im umožňuje pohyb častí tela, aj
organizmu.
Kostru delíme na 3 časti:
a) kostra hlavy- lebka- má tvárovú a mozgovú časť
b) kostra trupu- chrbtica+ hrudník s rebrami
c) kostra končatín- pletenec+ kostra vlastnej voľnej končatiny
https://www.slideserve.com/todd-rosa/oporn-s-stava-kostra-ivo-chov

POHYBOVÁ SÚSTAVA
-pohyb je základný prejav existencie živočíchov, slúži na vyhľadávanie potravy, životných podmienok,
partnera- rozmnožovanie, únik pred nepriateľom
- pohyb môže byť:
a) pasívny- bez použitia pohybových orgánov/ veziem sa v autobuse/, bez spotreby energie
b) aktívny- viazaný na pohybové orgány / plávanie, skákanie.../

1-bunkovce sa pohybujú pomocou panôžok, bičíkov a bŕv.

U mnohobunkovcov došlo k vývoju pohybu:
1. pŕhlivce- medúza= zvonovitý pohyb
2. ploskavce, obrúčkavce= pohyb pomocou kožnosvalového vaku
3. pijavice= pomocou slizu+ piadivý pohyb / pijavice robia ako keby saltá/
4. kruhoústnice, drsnokožce, ryby= svalovina usporiadaná do segmentov
5. článkonožce, stavovce= pohyb pomocou končatín

Spôsoby pohybu: plávanie, lietanie, behanie, chodenie, skákanie...

Pohyb zabezpečujú svaly, ktoré delíme do 3 skupín: priečne pruhované, hladké, srdcový sval.
Hlavnú časť pohybu zabezpečuje PPS- striedajú sa aktínové a myozínové vlákna, ktoré sa do seba zasúvajú-
dochádza ku kontrakcii svalu. Táto reakcia je vratná a závisí od prítomnosti ATP a Ca2+.

https://www.google.com/search?q=kostra+%C5%BEivo%C4%8D%C3%ADchov+prezent
%C3%A1cia&client=firefox-b-d&tbm=isch&source=iu&ictx=1&vet=1&fir=eQZ_4WBNvEHb6M
%252C0gnu61ModVAbmM%252C_%253BPf2HONjpxaymgM%252C91IE-eA7efZrZM%252C_
%253BatWuKCKK6wUMcM%252C91IE-eA7efZrZM%252C_%253BuOE752mkSTiimM
%252C8n49s1aEIni6MM%252C_%253BHQGeyUSsN3HxFM%252C0gnu61ModVAbmM%252C_
%253B4zLP3QYwKNIDDM%252C0gnu61ModVAbmM%252C_%253B9FU9FMvC21vY2M
%252CcJ1KtNE6JcnP2M%252C_%253B07XPnkcrc1cpVM%252C6lfhf0Uk1HubdM%252C_
%253BPW9nNpiWZECnjM%252C91IE-eA7efZrZM%252C_%253B-JC1b9eAQQvadM%252C91IE-
eA7efZrZM%252C_&usg=AI4_-
kRS1R3sEKYvMsMWpdNG54Mcfur6TQ&sa=X&ved=2ahUKEwiT5oP11pH2AhXZs6QKHa9UBFEQ9QF6
BAgaEAE#imgrc=emcn_gMHIb1-IM

KRYCIA SÚSTAVA
- chráni pred poškodením, pokrýva a spevňuje povrch tela, má termoregulačnú funkciu, je sídlom zmyslových
buniek, suchozemské živočíchy chráni pred vyparovaním a stratou vody

1-BUNKOVCE
- na povrchu tela je pružná blana- PELIKULA- cez ňu prichádzajú do bunky výživné látky a odchádzajú
odpadové látky. Vyskytuje sa aj u vnútrotelových parazitov- chráni ich pred tráviacimi šťavami a obrannými
látkami hostiteľa

MNOHOBUNKOVCE
- a/ nižšie- majú 1-vrstvový epitel- v ňom krycie, žľazové, zmyslové bunky / plášťovce, článkonožce/
- článkonožce majú aj chitínovú kutikulu- je to nebunková vrstva- obsahuje CHITÍN- je to látka odolná
voči kyselinám, zásadám, neprepúšťa pary, chráni telo pred vysychaním, ale nedovolí telu rásť=
zvliekanie!
- Bezstavovce majú v KS slizové / obrúčkavce, mäkkýše/a voskové žľazy / včely/
- b/ vyššie= stavovce- majú viacvrstvový epitel= POKOŽKU, ktorá obsahuje tieto žľazy: slizové, jedové,
pachové, mazové, potné, mliečne + pigmentové bunky= CHROMATOFÓRY- chránia pred UV
žiarením a pred nepriateľom / charakteristické sfarbenie a lesk/
KOŽA STAVOVCOV má 3 časti:
1. POKOŽKA- EPIDERMIS
2. ZAMŠA- CORIUM
3. PODKOŽNÉ VAZIVO- TELA SUBCUTANEA

KOŽA RÝB- tenká, slizká, krytá šupinami

KOŽA OBOJŽIVELNÍKOV- tenká, má hlienové žľazy, je vlhká, uskutočňuje sa cez ňu výmena plynov
a kožné dýchanie, má jedové žľazy
KOŽA PLAZOV- vrchná vrstva zrohovatelá, chránená kostenými štítmi / krokodíl/, pancierom / korytnačky/,
šupinami / jaštery/ a je suchá, zvliekajú ju / jaštery po častiach, hady vcelku= hadia košieľka/, majú pachové
žľazy
KOŽA VTÁKOV- je suchá, krytá perím, len vodné vtáky majú 1 žľazu= nadchvostovú- mazovú, perie
obsahuje pigmenty- melaníny / hnedé a čierne/ a karotenoidy / žlté a červené/= POHLAVNÁ
DVOJTVÁROSŤ
KOŽA CICAVCOV- má 3 vrstvy + žľazy- potné, pachové, mliečne, mazové
DERIVÁTY POKOŽKY:
- perie, voskovka zobáka, šupiny na nohách, pazúry / vtáky/, srsť / jej druhy: vlna, štetiny, ostne/ a vlas-
cicavce
DERIVÁTY KOŽE:
- šupiny rýb a plazov, kostené panciere a doštičky, nechty, pazúry cicavcov, kopytá, rohy- trvalé, parohy-
rozkonárené, zhadzujú ich, na hlave trvalo zostáva malý násadec= PÚČNICA, z ktorej vyrastá nový paroh /
jelene/

https://www.slideserve.com/placido/krycia-s-stava
https://fns.uniba.sk/fileadmin/prif/biol/kzo/Predmety/Morfologia_zivocichov/Vyukove_materialy/
Morfologia5.pdf

TRÁVIACA SÚSTAVA
Funkcie: príjem, spracovanie / mechanické aj chemické/, vstrebávanie a vylúčenie potravy
Spôsoby výživy živočíchov:
a) bylinožravce
b) mäsožravce
c) všežravce

Typy trávenia:
1. VNÚTROTELOVÉ:
a) vnútrobunkové= intracelulárne- najjednoduchší a najstarší spôsob- potrava prijatá fagocytózou do
potravovej vakuoly, tu je tráviacimi enzýmami rozložená a nastráviteľné zvyšky sú odstránené exocytózou.
b) mimobunkové= extracelulárne- mladší typ, tráviace enzýmy do vnútra TS, potrava sa rozkladá a živiny sa
vstrebávajú/ hlístovce, obrúčkavce, mäkkýše, stavovce/
2. MIMOTELOVÉ- sliny s tráv. enzýmami vstreknuté do koristi, rozloženú potravu organizmus potom
vycicia do vlastnej TS, kde sa dokončí trávenie/ pavúky/

Zloženie potravy:
1. voda
2. makroživiny- cukry, tuky, bielkoviny
3. mikroživiny- minerálne látky a vitamíny

Fylogenéza TS:
1. filtrácia cez bočné otvory tela- ostie= HUBKY
2. tráviaca dutina- 1 otvor- aj prijímací, aj vyvrhovací- potrava spracovaná cyklicy= PŔHLIVCE,
PLOSKAVCE
3. gastrovaskulárna sústava- plní funkciu TS aj CS, trávi a rozvádza živiny= MEDÚZY
4. tráviaca rúra- má 2 otvory- prijímací a vyvrhovací

PREHĽAD TS:
1. ústny otvor
2. ústna dutina- rozdrobenie potravy, v nej čeľuste, hryzadlá, zuby, jazyk, slinné a jedové žľazy
3. hltan- posun potravy, prederavený slúži na dýchanie= žiabrový kôš/ plášťovce, kopijovce/
4. pažerák- posun potravy, niekedy sa rozširuje v zásobné vaky alebo hrvoľ= zmäkčenie alebo natrávenie
potravy/ vtáky/
5. žalúdok- trávenie pomocou enzýmov tráviacej šťavy, vakovitý orgán, mohutná svalovina, môže byť2-
dielny- svalnatý a žľaznatý/ mäkkýše a vtáky/ alebo 4-dielny - bachor, čepiec, kniha, slez/ prežúvavce/
6. tenké črevo- dokončenie trávenia účinkom enzýmov pankreatickej a črevnej šťavy, člení sa na dvanástnik,
lačník, bedrovník. Vnútorný povrch je zväčšený výrastkami= KLKMI / vyššie stavovce/ alebo ŠPIRÁLOVOU
RIASOU= TYFLOSOLIS / nižšie stavovce/
7. hrubé črevo- zahusťovanie nestáviteľných zvyškov, vstrebávanie vody, minerálnych látok, vitamínov,
pôsobenie črevnej mikroflóry= tvorba výkalov
8. slepé črevo- vznik ako vychlípenina na prechode medzi tenkým a hrubým črevom
9. konečník- zhromažďovanie výkalov, ústi do:
a) kloaky- spoločný vývod pre TS, VS a pohlavnú sústavu / obojživelníky, plazy, vtáky/
b) análneho otvoru- priamo z tela von / ostatné stavovce/
+prídatné žľazy TS:
A) PEČEŇ= HEPAR- pečeňové bunky produkujú žlč, ktorá je odvádzaná žlč, kanálikmi do žlčníka a odtiaľ
žlčovodom do 12-tnika. Žlč môže byť žltá / cicavce/ a olivovozelená/ vtáky/ a podieľa sa na rozklade tukov.
B) PODŽALÚDKOVÁ ŽĽAZA= PANKREAS- má 2-itú sekréciu.
a) vonkajšiu- exokrinnú- vylučovanie pankreatickej šťavy
b) vnútornú- endokrinnú- vylučovanie hormónov
TRÁVENIE= štiepenie makromolekulových látok účinkom enzýmov, vznikajú jednoduché látky rozpustné vo
vode. Zabezpečujú ho 3 skupiny enzýmov:
1. PROTEÁZY- štiepia bielkoviny na aminokyseliny- PEPSÍN, CHYMOZÍN, TRYPSÍN, EREPSÍN
2. AMYLÁZY- štiepia škrob na monosacharidy- PTYALÍN, AMYLÁZA, MALTÁZA, LAKTÁZA,
SACHARÁZA, CELULÁZA
3. LIPÁZY- štiepia tuky na mastné kyseliny a glycerol- LIPÁZA

DÝCHACIA SÚSTAVA
Funkcie: výmena dýchacích plynov medzi telom a vonkajším prostredím
Zdroje kyslíka:
a) vzduch: 21% kyslíka, 78% dusíka, 0,03% oxid uhličitý + vzácne plyny
b) voda. 0,6-0,85% kyslíka, jeho množstvo je premenlivé, závisí od teploty, hnilobných procesov, od pohybu
a hĺbky vody
Typy DS:
1. CELÝ POVRCH TELA
a) Priama difúzia plynov od povrchu tela k jednotlivým bunkám

b) Priama difúzia plynov od povrchu tela do telovej tekutiny

c) kožné- doplnkové pľúcne alebo žiabrové dýchanie, podmienkou je vlhký povrch tela
2. Dýchacie orgány zásobujúce telo kyslíkom nepriamo- kyslík je po tele rozvádzaný pomocou CS:
a) žiabre- dýchacie orgány vodných živočíchov, sú to kožné vychlípeniny- vyliačenie pokožky. Môžu byť
vonkajšie- voľne vyčnievajú do vodného prostredia / žubrienky, obojživelníky/ a vnútorné- uložené v dutine /
mäkkýše, ryby/
b) pľúcne vaky- zložené z lamiel- ako listy v knihe, v nich prúdi hemolymfa, rozťahovaním a sťahovaním
vačkov sa vháňa a vyháňa vzduch a výmena plynov sa uskutočňuje cez steny lamiel / pavúkovce/
c) plášťová dutina- prekrvená stena dutiny, z ktorej pri prechode na súš vymizli žiabre / pľúcnaté mäkkýše,
niektoré kôrovce/
d) pľúca= pulmo- párový orgán, vnútorný povrch silne prekrvený a rozdielne zvrásnený- zväčšovanie dýchacej
plochy. Môžu obsahovať pľúcne = vzdušné vaky / vtáky/ alebo sú tvorené pľúcnymi komôrkami-
alveolami / cicavce/.
Pľúca:
1. obojživelníkov- vakovité, vnútri hladké/ mloky/ alebo zriasené/ žaby/. Dýchanie + prehltávanie vzduchu-
nozdrami vzduch do úst, po uzavretí sa prehltáva cez priedušnicu a priedušky do pľúc, koža- pomocný dýchací
orgán

2. plazy- vakovité, s priehradkami a mechúrikmi, hady majú ľavú polovicu zakrpatenú

3. vtáky- malé, trubicovité, prirastené k rebrám, pľúca bez pľúcnych mechúrikov, na prevod kyslíka slúžia
vzdušné kapiláry

3. Dýchacie orgány zásobujúce telo kyslíkom priamo- kyslík je do tela privádzaný priamo, bez spolupráce
s CS:
a) vzdušnice= tracheje- pozdĺžne trubice prechádzajúce celým telom, ústia na povrchu párovými otvormi=
STIGMAMI- uzatvárateľné a opatrené filtrom z bŕv
b) tracheálne žiabre- lupienkové alebo kríčkové prívesky, do ktorých zasahujú vetvené výbežky vzdušníc.
PREHĽAD DS:
1. nosová dutina
2. nosohltan
3. hrtan
4. priedušnica
5. hlavné priedušky
6. priedušničky
7. pľúcne mechúriky- alveoly

Dýchanie môže byť:

a) vonkajšie- alveolárne- výmena O2 a CO2 medzi krvou a pľúcnymi komôrkami
b) vnútorné- tkanivové- výmena dýchacích plynov medzi krvou a tkanivami a orgánmi

Vydávanie zvukov- súvisí s dýchaním, hlasový orgán- sýrinx- je tvorený hrtanom a hlasivkami.

VYLUČOVACIA SÚSTAVA
- funkcie- odstránenie škodlivých produktov metabolizmu z tela a udržanie homeostázy- stálosti
vnútorného prostredia
1-bunkovce- vylučujú celým povrchom tela- difúziou alebo cez pulzujúcu vakuolu
Mnohobunkovce:
a) bezstavovce
PROTONEFRÍDIE- systém kanálikov, ktoré začínajú slepo plamienkovými bunkami a vyúsťujú na povrch
tela zberným kanálikom / ploskavce, hlístovce/
METANEFRÍDIE- tvorí ich obrvený lievik a močový kanálik- v ňom dochádza k spätnému vstrebávaniu pre
telo užitočných látok. Vyúsťuje von z tela. Na každom článku je 1pár metanefrídií, pričom na 1 článku začínajú
a na ďalšom končia a na tom istom aj začína 2. pár.

PREMENY METANEFRÍDIÍ:
a) koxálne žľazy- obrvený lievik je nahradený mechúrikom, kanáliky vyúsťujú na báze bedier ( coxae)
kráčavých nôh

b) antenálne žľazy- namiesto lievika célomový mechúrik + kanálik zložitej stavby, vývod ústi na báze II.
páru tykadiel ( antény), vylučujú predovšetkým amoniak- rak

c) maxilárne žľazy- umiestnenie na báze čeľustí ( maxilly), stavba podobná ako u antenálnych žliaz,
niektoré kôrovce majú aj antenálne, aj maxilárne žľazy

d) Bojanove žľazy- 2 mechúriky otvorené do osrdcovníkovej dutiny, vyúsťujú v plášťovej dutine,

vylučujú amoniak a močovinu ( mäkkýše)

e) Malpighiho rúrky- na ich konci prebieha vstrebávanie telových tekutín s odpadovými látkami, v ich
ďalšej časti spätné vstrebávanie vody a potrebných látok do tela, vyúsťujú do čreva, vylučujú kyselinu
močovú ( pavúky, stonožky, hmyz)
  

b) vyššie stavovce- plazy, vtáky, cicavce- majú diferencovanú pravú obličku- v priebehu fylogenézy
a ontogenézy sa vyvíjali typy obličiek:
1. HOLONEFROS- embryá stavovcov, larvy mihulí, klbko vlásočníc + lievik + močový kanálik ( klbká ležia
mimo lievika), močové kanáliky sa spájajú do spoločného vývodu= primárny močovod- Wolffova chodba
( ústi do kloaky)
2. PRONEFROS= PREDOBLIČKA- embryá stavovcov, larvy mihulí a niektorých obojživelníkov, dospelé
jedince rýb, stavba ako u holonefros

3. OPISTONEFROS- dospelé jedince rýb a obojživelníkov, pásikovitý tvar- medzi chrbticou a plynovým
mechúrom, zaniká lievik

4. MEZONEFROS- PRVOOBLIČKA- embryá plazov, vtákov, cicavcov

5. METANEFROS- PRAVÁ OBLIČKA- mláďatá a dospelé jedince plazov, vtákov a cicavcov

- základnou stavebnou a funkčnou jednotkou je NEFRÓN- pozostáva z Malpighiho telieska / glomerulus
a Bowmanov vačok/ + močový kanálik, ktorý je rozdelený na 3 časti:
- stočený kanálik 1. stupňa
- Henleho kľučka- slučka
- stočený kanálik 2. stupňa + zberný kanálik- ten je spoločný pre viacero nefrónov
  Telové tekutiny sa zbavujú odpadových látok filtráciou v glomerule- vzniká primárny moč- obsahuje veľa
potrebných látok / voda, aminokyseliny, glukóza/, tie sa spätne vstrebávajú pri prechode cez systém kanálikov-
množstvo sa výrazne zníži, odpadové látky sa skoncentrujú= vzniká sekundárny- definitívny moč-
odkvapkáva do močovodu, ktorý môže vyúsťovať:
a) von z tela
b) do kloaky
c) do močového mechúra

MOČ- špecifická telová tekutina:

1. ryby, obojživelníky- číra, jasnožltá tekutina, obsahuje viac močoviny
2. plazy- hustý, kašovitý, s vysokým obsahom kyseliny močovej
3. vtáky- hustý, kašovitý, na povrchu trusu ako biely povlak
4. cicavce- číra, svetložltá tekutina s charakteristickým zápachom pre každý druh, obsahuje: vodu, organické
látky- hlavne dusíkaté- močovina, amoniak- jedovatý produkt a anorganické látky.

Rozdelenie živočíchov podľa vylučovaných látok:

1. živočíchy amonotelné: vylučujú dusík v podobe čpavku(NH4OH), čo je vodný roztok amoniaku(NH3).
Je toxický a agresívny, preto ho organizmus riedi a vylučovaním stráca veľa vody. Vo vodnom –najmä
sladkovodnom prostredí- je ľahko dostupnej vody permanentne dosť, čpavok teda vylučujú vodné
bezstavovce, ryby, vodné štádiá a druhy obojživelníkov, vodné korytnačky;

2. živočíchy urikotelné: dusík odchádza z tela v podobe vo vode nerozpustnej kyseliny

močovej(C5H4N4O3), s vodou sa tu vôbec neplytvá a s takouto výbavou možno osídliť aj veľmi suchú
súš (suchozemské článkonožce, plazy, vtáky);

3. živočíchy ureotelné: dusík v podobe močoviny (CON2H4), rozpustnej vo vode; tá je menej toxická, ale
predsa sa jej treba zbaviť

HORMONÁLNA SÚSTAVA
-hormóny sú účinné látky, ktoré regulujú látkovú premenu, udržujú homeostázu, zabezpečujú prispôsobovanie
vonkajším podnetom a zachovanie druhu. Tvoria sa v tkanivách= tkanivové hormóny/ vznikajú napr.
v obličkách, 12-tniku/ alebo v endokrinných žľazách

Hormonálna regulácia bezstavovcov- jej základom je neurosekrécia= vylučovanie hormónov nervovými

bunkami- riadia rozmnožovanie, rast, zvliekanie kože, metabolizmus a činnosť srdca.
- hmyz- má neurosekrečné bunky na povrchu hlavového ganglia a v hrudnom gangliu- produkujú hormóny
riadiace procesy spojené s vývinom hmyzu. Juvenilný hormón- spomaľuje prechod do dospelosti v čase
larválneho vývinu hmyzu, zvliekací hormón- stimuluje proces zvliekania lariev a kukiel. Feromóny- hormńy
vylučované do vonkajšieho prostredia, sú to vnútrodruhové regulačné pachy- zabezpečujú komunikáciu medzi
jedincami toho istého druhu- pohlavná aktivita, obranné a únikové reakcie.

Hormonálna regulácia stavovcov- nachádza sa u nich 8 žliaz s vnútornou sekréciou:

1. hypotalamo- hypofýzový komplex= nadradená žľaza- riadi činnosť všetkých ostatných, má 3 laloky, len 2
sú činné- predný= adenohypofýza- produkuje rastový hormón a hormóny, ktoré riadia činnosť štítnej žľazy,
nadobličiek a pohlavných žliaz a zadný lalok= neurohypofýza- produkuje vazopresín / hospodárenie s vodou/
a oxytocín/ sťahy maternice pri pôrode a mliekovodov po pôrode/
2. epifýza= šuškovité teliesko= šuška- nachádza sa v medzimozgu, produkuje MELATONÍN- brzdí tvorbu
pohlavných hormónov
3. štítna žľaza- na jej činnosť je potrebný jód, produkuje TYROXÍN a 3-JÓDTYRONÍN- regulujú
metabolizmus a ovplyvňujú normálny vývin živočíchov
4. príštitné telieska- tvoria PARATHORMÓN- riadi metabolizmus Ca v tele
5. detská žľaza- nie je to typická žľaza, ale lymfatický orgán s obrannou funkciou. Tvorí TYMOKRESCÍN-
urýchľuje rast a brzdí pohlavné dospievanie. Táto žľaza sa v dospelosti mení na tukové tkanivo.
6. podžalúdková žľaza= pankreas- má v sebe LANGERHANSOVE OSTROVČEKY- produkujú 2
protichodné hormóny- INZULÍN a GLUKAGÓN- regulujú metabolizmus sacharidov.
7. nadobličky- sa skladajú z kôry a drene. Kôra tvorí hormóny ovplyvňujúce metabolizmus minerálnych látok-
cukrov, tukov, bielkovín. Dreň tvorí 2 protichodné hormóny- ADRENALÍN a NORADRENALÍN.
8. pohlavné žľazy= GONÁDY- ich hormóny podmieňujú pohlavnú aktivitu, zrenie pohlavných buniek
a vytvorenie druhotných pohlavných znakov. V semenníkoch sa tvorí TESTOSTERÓN a vo vaječníkoch
ESTROGÉN a PROGESTERÓN.

ZMYSLOVÁ SÚSTAVA
-jej základom sú zmyslové orgány, ktorých funkčnú zložku tvoria receptory= zmyslové bunky. Sú to
premenené nervové alebo epitelové bunky, citlivé na zmeny prostredia. Podnety prijímajú priamo/ hmatové
telieska v koži/, iné sú súčasťou zložitých zmyslových orgánov. Sú schopné prijímať len adekvátne podnety,
ktoré pôsobia určitou silou a určitý čas. Receptory delíme:
a/ podľa miesta, odkiaľ podnety prichádzajú:
1. exteroreceptory- zachytávajú podnety z vonkajšieho prostredia
2. interoreceptory- zachytávajú podnety z vnútorného prostredia, patria k nim proprioreceptory- sú vo
svaloch a šľachách a informujú o polohe častí tela.
b/ podľa charakteru= typu podnetu:
1. chemoreceptory- podnetom je chemická látka, ktorá môže byť v ovzduší= čuchové receptory- diaľkové-sú
umiestnené v prednej časti tela živočíchov alebo látka, ktorá je rozpustená v tekutine či potrave= chuťové
receptory- kontaktné- sú uložené v chuťových pohárikoch v ústnej dutine a jej blízkosti.
2. mechanoreceptory- zachytávajú mechanické podnety:
a/ hmatové telieska- voľne roztrúsené v koži, reagujú na ťah a tlak
b/ bočná čiara= prúdový zmysel- slúži na vnímanie prúdenia vody
c/ polohovorovnovážne- statokinetické orgány- informujú o polohe a pohybe tela, bezstavovce majú
statocysty, stavovce majú statokinetický orgán vo vnútornom uchu
d/ sluchové receptory- sú súčasťou sluchových orgánov, vnímajú zvuky vyvolané vibráciou vzduchu. Delia sa
na vonkajšie ucho= ušnica a zvukovod, stredné ucho- bubienok + kladivko, nákovka, strmienok+ Eustachova
trubica a vnútorné ucho- kostený a blanitý slimák
3. rádioreceptory- reagujú na rôzne formy žiarenia.
a/ fotoreceptory- vnímajú viditeľné svetlo, pôvodne boli len svetlocitlivé bunky- vnímali len zmenu intenzity
svetla/ obrúčkavce/, zoskupenie fotoreceptorov dalo základ pre vznik sietnice- tá sa preliačovala= vznik
smerového videnia a plochých očí/ morské lastúrniky/ a miskovitých očí/ morské ulitníky/. Dokonalejším
typom boli zložené= facetové oči hmyzu- umožňuje obrazové videnie, pričom sa obraz skladá z veľkého
množstva malých kúskov= mozaikový obraz. Zložené oči sa skladajú z množstva jednoduchých očiek=
OMATÍDIÍ.

Najdokonalejším okom je komorové oko- majú ho hlavonožce a stavovce. Nachádzajú sa v ňom svetlocitlivé
bunky- tyčinky- videnie za šera, najmä nočné živočíchy, zabezpečujú čierno-biele videnie a čapíky- videnie
počas dňa, denné živočíchy, zabezpečujú farebné videnie.

b/ termoreceptory- informujú o zmenách teploty, sú rozptýlené v koži, po celom povrchu tela

c/ vlastné rádioreceptory- sú citlivé na rádioaktívne a elektromagnetické žiarenie, sú základom zložitých

navigačných systémov/ sťahovavé vtáky/

TERMOREGULÁCIA
-je adaptačný mechanizmus, vzhľadom na teplo delíme živočíchy na:
1. studenokrvné= ektotermné- POIKILOTERMNÉ- nemajú stálu teplotu tela- ich teplota sa prispôsobuje
teplote prostredia= mení sa aj ich telesná aktivita, patria sem všetky bezstavovce+ stavovce- kruhoústnice,
drsnokožce, ryby, obojživelníky, plazy
2. teplokrvné= endotermné- HOMOIOTERMNÉ- udržujú stálu telesnú teplotu bez ohľadu na teplotu
prostredia/ vtáky, cicavce/. Najteplejším orgánom je pečeň, priemerná teplota cicavcov je 37 °C, u vtákov je to
41°C. Pri veľkých výkyvoch vonkajšej teploty hrozí prehriatie alebo podchladenie organizmu, preto sa vyvinuli
mechanizmy zabezpečujúce relatívnu stálosť teploty:
a/ FYZIKÁLNA TERMOREGULÁCIA- výdaj tepla vyžarovaním, prúdením, vyparovaním, zmenou prietoku
krvi v koži, prírastok či úbytok tukovej vrstvy a pod.
b/ CHEMICKÁ TERMOREGULÁCIA- regulácia tepla zvýšením alebo znížením intenzity metabolizmu/
triaška= viac tepla/
3. heterotermné- premenlivosť teploty/ z pôvodne endotermných sa pri zmene teploty vzhľadom na striedanie
ročných období stávajú dočasne ektotermné. Živočích upadá do stavu strnulosti= ZIMNÉ SPÁČE=
hibernanty/plch, jež, syseľ, jazvec, svišť, netopier, medveď/. Zimný spánok začína pri trvalom poklese teplôt
pod 10°C, zdrojom energie počas hibernácie je zásobný tuk. Opačný jav je LETNÝ SPÁNOK= estivácia-
hovoríme o nej pri púštnych a stepných živočíchoch- pri nedostatku vody a potravy vplyvom vysokých teplôt
prostredia.

OBRANNÉ MECHANIZMY A IMUNITA

-chráni živočíšne organizmy pred látkami cudzorodými a tými, ktoré v organizme vznikli a zmenili sa. Vyvinuli
sa 2 typy obranných mechanizmov:
1. vrodené= nešpecifické
2. získané= špecifické

Nešpecifické obranné mechanizmy- pôsobia vždy rovnako= okamžitá imunitná odpoveď. Patria k nim:
prirodzené morfologické a fyziologické obranné bariéry- KOŽA, SLIZNICE, SLINY, ŽALÚDOČNÁ
ŠŤAVA+ VYLUČOVANIE SEKRÉTOV, ZÁPAL a FAGOCYTÓZA.
Špecifické obranné mechanizmy- sú vlastné cicavcom a súvisia s vývinom lymfatického systému.
Sprostredkované sú lymfocytmi. Imunitná reakcia je dvojaká:
1. bunková- výkonnou zložkou je bunka, zabezpečujú ju T- lymfocyty- po vzniku v kkostnej dreni sú
v thýmuse- tu imunologicky dozrievajú a migrujú do lymfatických uzlín.
2. protilátková- výkonnou zložkou je krvné sérum, prejavom je tvorba protilátok, zabezpečujú ju B-lymfocyty-
vznikajú v kostnej dreni, ale svoje reakčné vlastnosti získavajú:
a/ v bursa Fabrici- je to osobitný vačok v blízkosti kloaky- vtáky
b/ v kostnej dreni a tkanive pozdĺž TS

AKTÍVNA IMUNIZÁCIA= VAKCINÁCIA- očkovanie= injekčne sa do organizmu vpravia usmrtené alebo

oslabené mikroorganizmy, ktoré vyvolajú tvorbu príslušných protilátok/ nie chorobu/. Zostávajú v tele natrvalo
a organizmus sa stáva odolným= imúnnym voči ochoreniam. Takáto reakcia vzniká aj po prekonaní infekčného
ochorenia- ide o dlhodobú ochranu.
PASÍVNA IMUNIZÁCIA= priame dodanie hotových protilátok/ gama globulíny/= krátkodobá ochrana.
Patrí sem aj dodávanie protilátok materským mliekom.

OBEHOVÉ SÚSTAVY
- telové tekutiny môžu plniť svoje funkcie len vtedy, keď obiehajú- preto sa vyvinuli obehové sústavy.
Hnacím motorom sú cievy a srdce.
- Tvorí ich súbor rúrok= ciev, v ktorých obiehajú tekutiny- HEMOLYMFA alebo KRV- spájajú tak
všetky bunky a orgány tela
1-BUNKOVCE
- difúzia

NIŽŠIE MNOHOBUNKOVCE
- majú gastrovaskulárnu sústavu- spojenie TS a CS / pŕhlivce, ploskavce/
VYŠŠIE MNOHOBUNKOVCE
- majú špeciálne obehové sústavy- tekutina sa dostáva do obehu pravidelným zmršťovaním určitého
úseku ciev, dokonalejšie druhy majú vyvinuté SRDCE.

FYLOGENÉZA OS:
- u mnohobunkovcov sa vyvinuli 2 typy OS:
1. OTVORENÁ CS- je to systém neuzavretých ciev- vychádzajú spravidla zo srdca a končia otvorené
v telovej dutine medzi orgánmi, ktoré obmýva okysličená hemolymfa. Prúdi zo srdca cievami a voľne sa
vylieva do telových dutín / mäkkýše, plášťovce, článkonožce/
2. UZAVRETÁ CS- krv prúdi v uzavretých cievach- chrbtovej a brušnej, ktoré sú prepojené bočnými
cievami. Krv sa pumpuje kontrakciou chrbtovej cievy alebo srdca. Krv prúdi tepnami zo srdca do tela a žilami
z tela do srdca / obrúčkavce, stavovce/
Obehové sústavy u stavovcov:
1. kruhoústnice, drsnokožce, ryby- najjednoduchšia OS, ich srdcom preteká len neokysličená krv a majú
žilové = venózne srdce.

Suchozemské stavovce dýchajú pľúcami- do srdca prúdi odkysličená aj okysličená krv- srdce sa pozdĺžne delí,
utvára sa priehradka v srdci, ktorá postupne zabraňuje miešaniu okysličenej a odkysličenej krvi
2. dospelé obojživelníky- srdce má 3 časti- 2 predsiene a 1 komoru- tu sa krv mieša do tela ide zmiešaná krv
3. plazy- ich srdce má 2 predsiene a komora je neúplne rozdelená / ešte nie je 4-dielne/ alebo je úplne rozdelená
počnúc krokodílmi- majú 1.x 4-dielne srdce- 2 predsiene a 2 komory
4. vtáky, cicavce- srdce je 4-dielne, vzniká veľký= telový a malý= pľúcny krvný obeh

Schéma krvných obehov:

K veľkému krvnému obehu patrí aj VRÁTNICOVÝ OBEH- je to žilový obeh, začína sieťou kapilár
v nepárových orgánoch brušnej dutiny, spájajú sa do mohutnej žily- VRÁTNICE, tá vstupuje do pečene a opäť
sa rozvetvuje na sieť vlásočníc.

STAVBA A ČINNOSŤ SRDCA STAVOVCOV

SRDCE- dutý svalový orgán uložený v hrudnej dutine. Má tieto vrstvy:

1. ENDOKARD- vnútorná srdcová blana
2. MYOKARD- stredná, silná vrstva
3. EPIKARD- vonkajšia vrstva
4. PERIKARD- osrdcovník- vakovitý obal, v ňom je voľne uložené srdce

Typy srdca:
a/ tepnové= arteriózne- leží v CS za dýchacími orgánmi, nasáva okysličenú krv z dýchacích orgánov-
živočíchy s otvorenou CS / mäkkýše, článkonožce/
b/ žilové= venózne- leží pred dýchacími orgánmi- nasáva odkysličenú krv z tela- ryby
c/ zmiešané= artériovenózne- súčasne nasáva okysličenú krv z dýchacích orgánov a odkysličenú krv z tela, do
tela ide krv zmiešaná / obojživelníky, plazy/
d/ 4-dielne srdce= srdce žilové / PP a PK/ a srdce tepnové / ĽP a ĽK/- vtáky, cicavce
Srdce začína pracovať vo vývine pomerne skoro a celý život pracuje automaticky a rytmicky- udržuje stály
objem krvi vďaka:
a/ systole- stiahnutie srdca
b/ diastole- ochabnutie srdca, srdce sa plní krvou
Spätnému toku krvi zabraňujú CHLOPNE- poznáme 2-cípu, 3-cípu a polmesiačikovité.
SRDCOVÝ RYTMUS- rytmické striedanie sťahu a uvoľnenia- systoly a diastoly. Udáva sa počtom =
frekvenciou za minútu= PULZ- TEP, závisí od metabolizmu, fyzickej záťaže, hmotnosti.
Pri činnosti srdcového svalu vznikajú zmeny elektrického potenciálu- možno ich zachytávať a zaznamenávať:
- záznam je elektrokardiogram a prístroj je elektrokardiograf.

Krv stavovcov prúdi v cievach, ktoré delíme na 3 skupiny:

a/ ŽILY- sú tenkostenné cievy, vedú krv do srdca, krv je pod nízkym tlakom- pri poranení pomaly vyteká
b/ TEPNY- cievy s pevnou a pružnou stenou, vedú krv zo srdca, pod vysokým tlakom- krv strieka
c/ VLÁSOČNICE- tenké cievy, spojenia medzi žilou a tepnou, bohato rozvetvené.

KRVNÉ SKUPINY
- objavil JAN JANSKÝ
- poznáme viacero krvných systémov, najznámejší je AB0- krvné skupiny označujeme podľa prítomnosti
aglutinogénov= antigénov na membráne červených krviniek:

KRVNÁ SKUPINA AGLUTINOGĚNY AGLUTINÍNY

A A antiB
B B anti A
AB A, B ––––
0 –––- antiA, anti B

V krvnej plazme sa nachádzajú aglutiníny, ktoré zhlukujú červené krvinky, preto nesmú byť rovnaké ako
aglutinogény.

NERVOVÁ REGULÁCIA- NERVOVÁ SÚSTAVA

- funkcie: vodivosť a dráždivosť
- základnou a funkčnou jednotkou NS je NEURÓN= NERVOVÁ BUNKA

FYLOGENÉZA NS:
1. organizmy bez nervových buniek= HUBKY
2. rozptýlená= difúzna NS- pŕhlivce, na podráždenie reaguje celé telo
3. kruhová NS- medúzy, sasanky- kruhové nervy a na nich zhluky neurónov
4. gangliová = uzlová NS- nervové bunky sa spájajú do uzlov- ganglií, u väčšiny bezstavovcov
a/ pásová NS- ploskavce
b/ rebríčková NS- obrúčkavce, hmyz- páry nervových uzlov sa opakujú v jednotlivých článkoch
c/ rúrková NS- najdokonalejší typ, vyvinula sa z ektodermy vo forme nervovej rúrky na chrbtovej strane nad
chordou, z rúrky sa vyvinula MIECHA, v prednej časti sa miecha zväčšila a utvoril sa mozog. Nižšie stavovce
majú mozog rozdelený na 3 časti- PREDNÝ / čuch/, STREDNÝ / zrak/, ZADNÝ/ polohovorovnovážny orgán/.
Funkčne sa NS rozlíšila na:
1. centrálnu / ústrednú/ NS- mozog a miecha
2. obvodovú / periférnu/ NS- nervy
Mozog vyšších stavovcov sa rozdelil na 6 častí:
- predĺžená miecha
- Varolov most
- mozoček
- medzimozog
- stredný mozog
- predný mozog
CNS- zabezpečuje funkčnú jednotu celého organizmu a reguluje jeho vzťah k okolitému prostrediu
MIECHA- medulla spinalis- fylogeneticky najstaršia časť NS, je to povrazec, v jeho strede je kanál vyplnený
mozgomiechovým mokom
Je dôležitým reflexným centrom- reguluje pohyb svalov končatín, trupu, bránice a reguluje aj autonómne
funkcie / potenie, činnosť ciev.../

MOZOG-cerebrum
a/ predĺžená miecha- je to pokračovanie chrbticovej miechy, prechádzajú ňou všetky dráhy, ktoré spájajú
miechu s mozgom
funkcie: regulácia životne dôležitých funkcií- srdcová činnosť, krvný tlak, dýchanie, prehĺtanie, sanie +
obranné reflexy- kašľanie, kýchanie, slinenie..
b/ zadný mozog- člení sa na VAROLOV MOST- spojovací informačný kanál a MOZOČEK- má 2 hemisféry,
na povrchu je kôra / sivá hmota/, vo vnútri biela hmota, ktorá sa rozvetvuje do sivej hmoty- vytvára útvar=
STROM ŽIVOTA /ARBOR VITAE/. Jeho funkciou je rovnováhu tela, koordinovať a spresňovať pohyby
a svalový tonus.

c/ stredný mozog- rozdelený na vonkajšej strane na 2 laloky= hrboly- dvojhrbolie / väčšina stavovcov/ alebo
je rozdelený na 4 laloky- štvorhrbolie / cicavce/
- ryby, obojživelníky- najvyššie ústredie koordinácie pohybov
- vtáky- zraková orientácia
- cicavce- zrakové a sluchové reflexy
d/ medzimozog- má 2 funkčne odlišné časti:
1. Lôžko- TALAMUS- „ okno do vedomia“- kontroluje, filtruje, prepúšťa či zastaví informácie zo zmyslových
orgánov
2. Podlôžko- HYPOTALAMUS- nadradená časť, je k nemu pripojená podmozgová žľaza= hypofýza-
ovplyvňuje najmä fyziologické procesy / príjem potravy, pohyb v TS, typ metabolizmu.../
e/ predný mozog- najrozvinutejšia časť NS
Stavba:

Na povrchu sa nachádza mozgová kôra /je to najvyššie riadiace centrum/. Jej povrch môže byť HLADKÝ-
primitívne cicavce / vtákopysk, netopier/ alebo ZVRÁSNENÝ= GYRYFIKOVANÝ- vyššie stavovce.
Zvrásnenie zväčšuje povrch a rozsah a kvalitu nervovej odpovede. Medzery medzi závitmi tvoria brázdy,
ktorými je mozog rozdelený na LALOKY: čelový- čuchové centrum, motorické funkcie, temenný- chuťové
centrum a citlivosť kože, spánkový- sluchové centrum, záhlavný- zrakové centrum.

CNS je chránená obalmi: a/ tvrdá plena b/ pavúčnica c/ cievnatka

OBVODOVÁ NS
-tvoria ju nervové dráhy= nervy a to:
a/ dostredivé-
b / odstredivé-
 c/ zmiešané-
d/ motorické= somatické- k nim patria:
- mozgové= hlavové nervy- vstupujú alebo vystupujú z mozgu, je ich 10 párov/ anamnia/ a 12 párov /
amniota/
- miechové nervy- je ich 31-32 párov
e/ autonómne= vegetatívne- vychádzajú z rôznych oblastí mozgu a miechy a nezávisle od vôle inervujú funkcie
vnútorných orgánov a ciev. Členia sa na 2 časti:
-sympatikus- sympatické nervy- vystupujú z hrudnej a bedrovej miechy, vedú k hladkému svalstvu ciev, stien
orgánov, žliaz. Aktivujú sa v období príprav organizmu na zvýšený výdaj energie / povzbudenie srdcovej
činnosti, urýchlenie krvného obehu, rozšírenie zrenice.../
- parasympatikus- parasympatické nervy- vystupujú z mozgu a krížovej miechy spolu s miechovými
nervami, vstupuje do parasympatických uzlín v blízkosti inervovaných orgánov. Aktivuje sa v čase odpočinku
organizmu a hromadenia zásob / antagonista sympatika/

REFLEX A REFLEXNÝ OBLÚK

-je to funkčná jednotka NS
- ide o okamžitú odpoveď organizmu na podráždenie- uskutočňuje sa cez reflexný oblúk- pozostáva z týchto
častí:
1 receptor- zmyslový orgán
2. dostredivá nervová dráha= aferentná
3. CNS
4. odstredivá nervová dráha= eferentná
5. efektor- výkonný orgán / žľaza, sval/

Reflexnou činnosťou sa zaoberali ruskí vedci- SEČENOV A PAVLOV.

Reflexy- delíme na:
a/ nepodmienené = VRODENÉ- prebiehajú vždy po rovnakej dráhe, centrá reflexov sú v sivej hmote všetkých
častí CNS okrem kôry predného mozgu, trvajú po celý život, môžu sa v priebehu života utlmiť, na opakovaný
podnet sa vytvorí vždy tá istá reakcia

b/ podmienené = ZÍSKANÉ- umožňujú adaptáciu na meniace sa podmienky, sú to dočasné nervové spojenia,

centrá sú v mozgovej kôre, na rovnaký podnet sa môžu vybaviť rôzne reakcie, počas života vznikajú aj
zanikajú= vyhasínajú, zabezpečujú vyššiu nervovú činnosť. K nej patrí aj pamäť a učenie. Pamäť- uloženie
informácií v mozgu v podobe pamäťových stôp. Môže byť senzorická- uchováva informácie zo zmyslových
orgánov a symbolická- vo forme symbolov / slovo, číslo/. Taktiež môže byť krátkodobá, dlhodobá,
fotografická. Učenie- ide o vytváranie pamäťových stôp.

Reflexný oblúk:

Signálne sústavy
- signál= podnet podmieneného reflexu
- signálna sústava= súbor signálov určitého druhu
I. signálna sústava- typická pre vyššie živočíchy a človeka, signálom sú fyzikálne, chemické, biologické javy,
u človeka predstavuje základnú formu učenia v počiatočnom období po narodení
II. signálna sústava- je len u človeka, signálom sú abstraktné podnety- symboly reality / hovorené či písané
slovo/

ROZMNOŽOVACIA SÚSTAVA

Funkcie: zachovanie rodu, druhu, potomstva, tvorba pohlavných buniek a pohlavných hormónov a prenos
genetickej informácie z generácie na generáciu.

Živočíchy sa môžu rozmnožovať nepohlavne aj pohlavne.

NEPOHLAVNÉ ROZMNOŽOVANIE

- uskutočňuje sa pomocou telových= somatických buniek

- rozdelením materského organizmu

- potomstvo je vždy identické s rodičom

- je typické pre 1-bunkové organizmy- delenie / mitóza/, priečne /nálevníky/ a pozdĺžne / bičíkovce/
delenie, mnohonásobné delenie a rozpad na viac nových jedincov/ výtrusovce/

- u mnohobunkových organizmov je zriedkavé / hubky, pŕhlivce- veľká schopnosť regenerácie, delenie-

obrúčkavce, pučanie- hubky, pŕhlivce, mnohoštetinavce/

POHLAVNÉ ROZMNOŽOVANIE

- v živočíšnej ríši prevláda

- uskutočňuje sa pomocou pohlavných buniek= gamét

- potomstvo nie je identické s rodičmi- získava genetickú informáciu od oboch rodičov

- na jeho zabezpečenie je potrebné súčasné dozrievanie pohlavných buniek, ich stretnutie, vývin jedincov
sa musí uskutočňovať v priaznivom prostredí, pod kontrolou rodičov- prejavy sexuality a rodičovského
správania

GAMÉTY- majú ½-ný počet chromozómov- sú haploidné, môžu byť nerozlíšené= rovnaké-
IZOGAMÉTY alebo rozlíšené- ANIZOGAMÉTY- na samičie vajíčka a samčie spermie.

SPERMIE sa tvoria v samčích pohlavných žľazách- semenníkoch. Ich veľkosť, tvar a počet je druhovo
rozdielny. Majú hlavičku- nesie genetickú informáciu, krček- energetická zásobáreň a bičík- pohybová
funkcia.

VAJÍČKA- sa tvoria vo vaječníkoch- párové žľazy rôznej veľkosti a tvaru, majú väčšinou guľatý tvar a sú
nepohyblivé. Vo vajíčku je jadro s genetickou informáciou a žĺtok, ktorý je zásobou živín.
Osobitosti pohlavného rozmnožovania:
-gonochorizmus= živočíchy sú oddeleného pohlavia, produkujú len jeden typ pohlavných buniek / stavovce/
- hermafroditizmus = obojpohlavnosť, jedinec má oba typy pohlavných žliaz aj pohlavných buniek / slimák,
dážďovka/
- pohlavná dvojtvarosť = pohlavný dimorfizmus- rozlíšenie pohlavia na prvý pohľad / samček a samička =
kohút a sliepka/

Oplodnenie môže byť:

a/ vonkajšie- typické pre vodné živočíchy / ryby, obojživelníky/
b/ vnútorné- typické pre suchozemské živočíchy
- oplodneniu predchádza párenie- počas neho dochádza k svadobným tancom/ pavúky/, k migrácii
spojenej s neresením / losos, úhor/, s tokaním / vtáky/ alebo s rujou / cicavce/. Súčasťou párenia je
pohlavné spojenie= kopulácia.

VÝVIN ŽIVOČÍCHOV= ONTOGENÉZA

-inak individuálny vývin- začína oplodnením vajíčka a končí smrťou živočícha. Počas ontogenézy rozlišujeme
2 odlišné etapy vývinu:
a/ embryonálny vývin- zahŕňa obdobie od splynutia pohlavných buniek- cez vznik zygoty až do vyliahnutia
alebo narodenia nového jedinca. V tomto období môže ísť o priamy vývin- z oplodneného vajíčka sa bez štádií
vyvíja nový jedinec, alebo ide o nepriamy vývin- uskutočňuje sa cez štádiá. Tento vývin môže byť s úplnou
premenou- vajíčko- larva- kukla- jedinec / motýľ, chrobák/ alebo s neúplnou premenou- vajíčko- larva-
jedinec / vážky, kobylky/

b/ postembryonálny vývin- začína okamihom vyliahnutia alebo narodenia a končí smrťou.

ZÁRODOČNÝ VÝVIN = EMBRYOGENÉZA

-je prvé štádium ontogenézy- E. je rozhodujúca pre organizáciu a stavbu tela jedinca. Dochádza k deleniu
buniek, k ich diferenciácii a špecializácii.
Zárodočný vývin zahŕňa:
1. splynutie pohlavných buniek a vznik zygoty
2. brázdenie- delenie oplodneného vajíčka a postupný vznik zárodočných vrstiev- ektodermu, mezodermu
a endodermu a k vzniku célomu- druhotnej telovej dutiny
3. vývin orgánov= ORGANOGENÉZA- vznik tkanív, orgánov a orgánových sústav + zväčšovanie veľkosti
tela
Zo zárodočných vrstiev vznikajú tieto sústavy:
Ektoderm- krycia sústava, nervová sústava, vzdušnice, predná a zadná časť tráviacej trubice
Mezoderm- pohybová sústava, oporná sústava, pohlavné žľazy a ich vývody, cievna sústava
Endoderm- vylučovacia sústava , časť TS, tráviace žľazy- pečeň.
-

https://www.youtube.com/watch?v=r0oKsmDgFzI- rozmnožovanie