Biochémia

Vyučujúci: Mgr. Andrea Tvarožná (ÚEO BMC SAV)

Kontakt: tvarozna.savba@gmail.com, andrea.tvarozna@ku.sk
Konzultačné hodiny: Štvrtok 15:00-16:30
Podmienky na absolvovanie predmetu:
• V priebehu semestra účasť na prednáške, v rámci ktorých
študenti rozanalyzujú zadané témy.
• Záverečné hodnotenie: Na záverečnej písomnej skúške môže
študent získať max. 50 bodov.

Hodnotenie predmetu:
A-100%-93%
B- 92%-85%
C- 84%-77%
D- 76%-69%
E- 68%-60%
Fx- 59%-0%
 OBSAH PREDNÁŠOK
1. Charakteristika odboru. Štruktúra bunky a jej vzťah k metabolizmu. Chemické zloženie
buniek.
2. Štruktúra a funkcie biologických membrán, transport látok. Uhľovodíky a ich deriváty.
3. Charakteristika a metabolizmus sacharidov (glykolýza, glukoneogenéza, energetická bilancia
glykolýzy, pentózový cyklus).
4. Metabolizmus glykogénu, Citrátov cyklus, vznik Acetyl CoA, glykémia a jej regulácia.
5. Charakteristika a metabolizmus lipidov. Postavenie cholesterolu v metabolizme človeka.
6. Biologické oxidácie, tvorba energie, elektrónový transport a oxidačná fosforylácia, komplexy
dýchacieho reťazca.
7. Štruktúra a funkcie bielkovín. Význam a funkcie nukleových kyselín.
8. Biochémia endokrinného systému, rozdelenie a funkcie hormónov.
9. Štruktúra a funkcie hemoglobínu, odbúravanie hemu a vznik žlčových farbív, tvorba
a transport bilirubínu.
10. Rozdelenie a funkcie vitamínov.
11. Enzymológia- enzýmy a koenzýmy, mechanizmus pôsobenia enzýmov, rýchlosť enzýmovej
reakcie, aktivácia a inhibícia enzýmov.
12. Jednotlivé fázy klinicko-biochemického vyšetrenia. Predanalytická fáza, biologický materiál
a jeho odber, Analytická fáza- možné zdroje chýb pri laboratórnom vyšetrení, Postanalytická
fáza- interpretácia výsledkov.
 Odporúčaná literatúra
-ŠAJTER,V. a kol. Biofyzika, biochémia a radiológa. Martin,
Osveta, 2006.
-MIKUŠOVÁ, K a KOLLÁROVÁ, M. Princípy biochémie
V schémach a príkladoch. Vydavateľstvo UK, 2014
 Odporúčaná literatúra
-Kolektív autorov, Lekárska biochémia I. Vydavateľstvo UK, 2016
-TURECKÝ, L., Lekárska biochémia II. Asklepios Bratislava, 2008
-TURECKÝ, L. Lekárska biochémia pre medikov. Asklepios Bratislava, 2014

Prednáška: hemoglobín, Prednáška: Jednotlivé fázy

Prednáška: Biochémia
odbúravanie hemu klinicko-biochemického
endokrinného systému
vyšetrenia
 Odporúčaná literatúra

• DOBROTA, D. a kol. Lekárska biochémia. Martin: Osveta,

2012.
• LEDVINA, M. – STOKLASOVÁ, A. – CERMAN, J.
Biochemie pro studující medicíny. 1. 2. Praha: Karolinum,
2009.
• SURŽIN, J. Lekárska biochémia. Prešov: Michal Vaško, 2002.
 Biochémia
Biochémia sa zaoberá zložením živej hmoty a procesmi látkovej
premeny (metabolizmom), ktoré v nej neustále prebiehajú.
Je hraničným odborom medzi biológiou a chémiou.

Patobiochémia sa zaoberá podstatou a charakterom zmien

metabolických procesov, ku ktorým dochádza v chorom organizme.

Klinická biochémia je aplikovanou formou biochémie, ktorá využíva

poznatky biochémie, patobiochémie a analytickej chémie na diagnostiku
jednotlivých ochorení.
 Štruktúra bunky a jej vzťah k metabolizmu

Bunka- základná stavebná jednotka tkaniva

Štruktúra odlišná od typu organizmu (prokaryotická vs. eukaryotická)

Prokaryotická: baktérie, archéony, sinice Eukaryotická: živočíšna, rastlinná

 Eukaryotická bunka
Kompartment- priestor oddelený od ostatných častí bunky,
membránou/proteínmi

Vnútorné kompartmenty eukaryotickej bunky, ktoré sú

oddelené membránami:
•Jadro
•Mitochondrie
•Plastidy (rastlinné bunky)
•Endoplazmatické retikulum
•Golgiho aparát
•Lyzozómy/(vakuoly-rastlinné bunky)
•Peroxizómy
•cytosól
Štruktúra živočíšnej eukaryotickej bunky
 Štruktúra živočíšnej eukaryotickej
bunky
1. Bunkové jadro
- prevažne jedno, málokedy viacjadrové živočíšne bunky
- dominantný kompartment z hľadiska veľkosti, nachádzajúci sa
zvyčajne v strede bunky
- obsahuje 95 % DNK v bunke
- prebieha tu replikácia a transkripcia, translácia v cytosóle
- materiál jadra usporiadaný do chromozómov (človek 22 somatických
a 1 pohlavný chromozóm)
- každá telová bunka 2 sady chromozómov (čiže 46 chromozómov-
jedna sada od otca, jedna od matky)
- pohlavné bunky len 1 sada chromozómov- 23 chromozómov
Stavba jadra:
-jadrová membrána – obaľuje jadro
– tvorená z dvoch vrstiev- vonkajšia drsná- ribozómy
- vnútorná hladká- jadrová lamína
(drží tvar jadra)
-jadrové póry (nukleoporíny)- transport molekúl do 30kDa pasívnou
difúziou
-jadierko- nie je obklopené jadrovou membránou
- obsahuje NK a proteíny
- tu prebieha tvorba rRNA
 2. Cytoplazmatická membrána

- ohraničuje bunku a organely

- skladá sa z lipidov a bielkovín
- funkcie biologických membrán: - bunkový transport
- tvorba elektrických poteciálov
- dráždivosť a vzrušivosť
- energetika živých systémov
- imunita, rozmnožovanie a ďalšie
 3. Mitochondrie
- ohraničené 2 membránami:
A, vonkajšia- obaľuje
B, vnútorná- je zvlnená a vytvára kristy, kde prebieha
oxidačná fosforylácia (tvorba ATP)
- priestor medzi membránami= medzimembránový priestor
- vnútro vypĺňa matrix
- import proteínov z cytoplazmy cez
jadrový pór

-Mitochondrie sa spájajú a delia

-majú vlastnú DNA a proteosyntetický aparát
4. Endoplazmatické retikulum (ER)

- systém membrán v cytosóle buniek

- stavba: - drsné ER- obsahuje ribozómy
- hladké ER- bez ribozómov
- membrána ER spojená s jadrovou membránou

- podieľa sa na syntéze a triedení proteínov v bunke

- syntéza bielkovín drsné ER
- modifikácia bielkovín hladké ER ( napr. tvorba
disulfidových väzieb v proteíne, N-glykozylácia – naviazanie
reťazcov oligosacharidov na reťazec bielkoviny, syntéza GPI
proteínov)
- syntéza membránových lipidov v hladkom ER
Syntéza membránových lipidov
 5. Golgiho aparát (GA) a vezikulárny transport

- Je tvorený paralelnými lamelovými vakuolami.

- Jeho úlohou je rozdeľovanie novovytvorených bielkovín, ktoré
vznikli v drsnom ER
- Bielkoviny určené na transport z bunky sa v (GA): koncentrujú,
separujú, modifikujú a následne vylúčia z bunky
- GA má tvoriacu (pri drsnom ER) a dozrievajúcu časť. Do tvoriacej
časti vstupujú vytvorené bielkoviny, tie sa zahustia, upravia a
presunú do dozrievajúcej časti, kde sa rozdelia podľa miesta určenia.
Z dozrievajúcej časti sa uvoľnia prostredníctvom granúl a idú k
povrchu bunky, kde splynú s cytoplazmatickou membránou a
uvoľnia obsah mimo bunku- exocytóza
 5. Lyzozómy

• bunkové organely, obalené membránou

• obsahujú hydrolytické enzýmy, účinné v kyslej oblasti pH
• rozkladajú biopolyméry na nízkomolekulové látky (aminokyseliny,
kyrboxylové kyseliny, monosacharidy), ktoré sú transportované do
cytosólu a následne môžu byť opäť využité
Transport do lyzozómu

- Endocytóza- látky z vonku bunky, sú transportované do endozómu,

ktoré sfúzujú s lyzozómom
- Fagocytóza- obalenie väčších štruktúr, obalené membránou vytvorí sa
fagozóm
- Autofágia- degradovanie vlastného bunkového obsahu, zbavenie sa
nadbytočných štruktúr napr. v čase hladovania
6. Ribozómy
- voľne v cytoplazme/viazané v drsnom ER
- Syntetizujú bielkoviny na základe mRNA
- ribozóm je ribozým- syntézu peptidovej väzby v bielkovinách
zabezpečuje rRNA
- z chemického hľadiska je to nukeoproteín zložený z veľkej a
malej podjednotky medzi, ktorou je kanál pre mRNA.
- Obsahuje tri miesta: E - exit miesto voľná tRNA opúšťa ribozóm
P- peptidylovaná tRNA
A- aminoacylovaná tRNA
 7. Cytosól
- Predstavuje polovicu bunkového objemu, kde prebiehajú metabolické
procesy ako sú glykolýza, syntéza glykogénu a vyšších karboxylových
kyselín
- Je tu časť enzýmom potrebných na glukoneogenézu, tvorbu močoviny, a
metabolizmu aminokyslín

8. Peroxizóm
Metabolické funkcie peroxizómov: oxidácia a biosyntéza mastných
kyselín, biosyntéza cholesterolu, metabolizmus žlčových kyselín- pri
týchto reakciách vzniká agresívny peroxid vodíka, ktorý je rozložený
katalázou v tejto organele
 Chemické zloženie buniek
1. Organické: sacharidy, bielkoviny, lipidy
a nukleove kyseliny (NK)

2. Anorganické:
Biogénne prvky- prvky vytvárajúce živú hmotu
Delenie z hľadiska kvantitatívneho zastúpenia- makroprvky
(C,O,H,N,P= 98% z celkovej hmotnosti organizmu)
- mikroprvky
Najdôležitejšia anorganická zlúčenina je voda
VODA
- najviac zastúpená v organizme, predstavuje 60% hmotnosti tela
- organické, anorganické rozpúšťadlo transportné médium
- časť molekúl disociuje na H+ a OH- od ich koncentrácie závisí pH
- Biosyntéza vody z H a O, získavanie energie na tvorbu ATP
- Veľká teplotná kapacita zabezpečuje konštantnú teplotu tela
- Hospodárenie s vodou reguluje antidiuretický hormón
Kyslík (O)- najvýznamnejší prvok, biologický význam kyslíka je
predovšetkým na jeho účasti na oxidačnoredukčných reakciách.
Vodík (H)- zúčastňuje sa na oxidoredukčných procesoch, základnou formou
oxidácie je dehydrogenácia (odobratie vodíka) ten sa potom prenáša na kyslík
v dýchacom reťazci a dochádza k uvoľneniu energie, ktorá sa využije na
syntézu ATP
Dusík (N)- vo vzduchu približne 78%, je hlavne súčasťou bielkovín.
Fosfor (P)- životne nevyhnutný, zúčastňuje sa na fosforylačných reakciách
a výstavbe kostí. Je súčasťou nukeotidov, nukeových kyselín, fosfolipidov,
fosfoproteínov.
Síra (S)-je súčasťou bielkovín a aminokyselín
Sodik (Na)- hlavný extracelulárny katión, najviac zastúpený ión v organizme.
Koncentrácia ktorá je nad 145mmol/l sa nazýva hypernatriémia, vzniká pri
nadmernom prívode solí alebo poruchách metabolizmu sodíka. Koncentráciu
pod 129mmol/l označujeme ako hyponatriémia a vzniká pri stratách vody,
soli, krvácaní.
Draslík (K)- hlavný intracelulárny katión. Katabolizmus je spojený
s vylúčením draslíka z buniek a naopak anabolizmus zvyšuje ukladanie
draslíka. Hyperkaliémia aj hypokaliémia môže spôsobiť zastavenie srdca
Chloridový ión (Cl-) hlavný extracelulárny anión, podieľa sa na udržiavaní
objemu a osmotického tlaku
Horčík (Mg)- po draslíku druhý najdôležitejší vnútrobunkový katión. Polovica
tohto množstva sa nachádza v kostiach a svaloch, je dôležitý pre svalovú
kontrakciu a nervosvalovú draždivosť
Vápnik (Ca)- Najviac sa nachádza v kostiach a zuboch. Má dvojitú úlohu a to
mechanickú podieľa sa na stavbe kostí a zubov a dynamickú- vápnikové katióny
aktivujú celý rad enzýmov, ovplyvňuje priepustnosť membrán, zrážanie krvi,
svalovú kontrakciu
Železo (Fe)- Stopový prvok v ľudskom organizme, nachádza sa v hemoglobíne.
Transportuje sa v krvi naviazaný na transferíne. Nedostatok železa vyvoláva
anémiu
Meď (Cu)- stopový biogénny prvok, nedostatok medi spomaľuje rast, tvorbu
krviniek a hemoglobínu. Je tiež súčasťou oxidačných enzýmov
Zinok (Zn)- najviac zinku v ľudskom tele je v Langerhansovych ostrovčekoch
pankreasu, tiež v pečeni, mozgu, testes a ováriách. V bunke pôsobí ako kofaktor
vyše 300 enzýmov
Jód (I)- nevyhnutný na syntézu hormónov štítnej žľazy, nedostatok jódu sa
prejavuje jej zväčšením- strumou.