SolarTechnika 1 2012

1/2012
cena 5
Solarne systmy s vyou efektivitou Ekologick bvanie Recyklace fotovoltaickch panel
Foto: Glappspo
alie periodik vydavatestva TechPark
Adresa redakcie: TechPark, o. z. Pltncka . 4, 010 01 ilina tel.: +421 41 500 16 56 8 mobil: +421 905 206 227 email: redakcia@techpark.sk redakcia@solartechnika.sk fredaktorka: Ing. Dana Tretinkov tretinikova@techpark.sk Redakcia: Miriam Magthov magathova@techpark.sk
www.techpark.sk
Ladislav Repk repcik@techpark.sk Mgr. Zuzana Augustnov augustinova@techpark.sk Mgr. Jana Solnsk solanska@techpark.sk Inzercia: tel.: +421 41 500 16 56 8, inzercia@techpark.sk Grafika: Grafick tdio Techpark Obchodn zastpenie INAG Zvolen: inag.zvolen@gmail.com Roziruje: vlastn distribun sie, MEDIA PRINT KAPA, pressgrosso, Bratislava, Registrovan: MK SR pod. reg. slom 3036/2003 ISSN 13380524
www.solartechnika.sk
www.tribotechnika.sk
asopisy, ktor sa oplat ta
SolarTechniku vydva: Techpark, o. z. registrcia vykonan 22. 10. 2003 pod . VVS/1900/9022538
Inteligentn domy so systmami Schco produkuj energiu zajtrajka u dnes
Kad z ns me prispie k ochrane naej planty. Rieenm pre novostavby i renovcie s inovatvne solrne systmy Schco na vrobu energie a vynikajco tepelne izolujce okn, ktor ju etria. Schco jednoducho ponka komplexn rieenia, ktor premenia kad budovu na dom, o zarba. K efektvnosti vyuitia pridajme pikov dizajn a kvalitu. Spojenm tchto vlastnost zabezpeia systmy Schco budcnos alm genercim... Prostrednctvom zelench technolgi pre modr plantu. www.schueco.sk
Zelen technolgie pre modr plantu ist energia zo solrnych panelov a okien
OBSAH
Aktuality ................................................................................................................................................................................ 8, 9 SolidWorks World op ponkol siln nstroj pre kontruktrov.................................................................. 10, 11 Vroba batri na leton Automatice ..................................................................................................................... 12, 13 Tenkovrstv technolgia orientovan na budcnos ....................................................................................... 14, 15 Spolonos Fire Energy pokrauje v rchlej expanzii na Slovensku .................................................................. 17 Energeticky nezvisl dom ENdom ............................................................................................................................ 18 Nezvisl verejn osvetlenie ............................................................................................................................................. 19 Modern a komfortn rieenia pre riadenie innku FVE ....................................................................... 20, 21, 22 FSP Fronius Servis Partner uniktny koncept servisu fotovoltickch striedaov ................................................................................................ 23 Termodynamick systm pracuje jinak .................................................................................................................. 24, 25 Senzory pre solrne technolgie ...................................................................................................................... 26, 27, 28 Akumulcia pre stabilitu .............................................................................................................................................. 30, 31 Inteligentn zen spoteby ................................................................................................................................. 32, 33, 34 Slnen energia bude chladi kancelrie ..................................................................................................................... 35 Dal cesty fotovoltickch elektrren ............................................................................................................... 36, 37, 38 Porovnanie vkuovch a plochch kolektorov .................................................................................................... 38, 39 Solrny systm so 72 percentnou innosou .......................................................................................................... 41
Pozvame Vs do naej expozcie na vetrhu MSV Nitra 2012
Ke fasda zarba na budovu ........................................................................................................................................ 43 Vzdun solrny panel odstrni vlhkos .............................................................................................................. 44, 45 Vyuit plochch stech pro solrn energii se samonosnm systmem KNUBIX ..................................................................................................................... 46, 47 Solrna termlna jednotka s oznaenm vetko v jednom ........................................................................... 48, 49 Povinnost zen a kompenzace jalovho vkonu na solrnch elektrrnch ................................................................................................................................... 50, 51, 52 Vyut energii vyrobenou z FVE se vyplat ................................................................................................... 53, 54, 55 Inteligentn rieenia pre stren intalcie ........................................................................................................ 56, 57 Rozumn alternatva k betnovaniu .............................................................................................................................. 57 Recyklace fotovoltaickch panel na konci ivotnosti ..................................................................... 58, 59, 60, 61 Ovldajte svoj domov z jednho centrlneho miesta ........................................................................................... 62 Solrny integrtor ........................................................................................................................................................ 64, 65 Netbook na solrn energii ....................................................................................................................................... 66, 67 Inteligentn zen elektrick energie pro domcnosti .......................................................................................... 67 Nzkonkladov solrne lnky v spreji ............................................................................................................... 68, 69 Fotovoltick lnky vytlaen na papieri.................................................................................................................... 69 Solrn panely pro extrmn podmnky na vrcholku Alp ..................................................................................... 70
u
\ s
\ s
as s\
SolarTechnika 1/2012
Bezpenost a spory
Poradensk centrum veletrhu Pragoalarm/Pragosec
Na praskm vstaviti v Holeovicch probhne ve dnech 5.-7. ervna 2012 odborn veletrh zamen na zabezpeen, protiporn ochranu a inteligentn technologie budov. Pro majitel bytovch dom, zstupce bytovch drustev, spoleenstv vlastnk, majitele firem a dal investory, kte e modernizaci, spornj provoz a zabezpeen svch nemovitost a majetku, bude na veletrhu pipraven projekt PORADENSK CENTRUM, jeho clem je poskytnout nvtvnkm inspiraci, rady a zkladn informace o monostech zabezpeen a nabdnout ucelen pehled produkt a slueb dostupnch na eskm trhu. PORADENSK CENTRUM se uskuten pod ztitou MVR, odboru prevence kriminality a jednm z o d b o r nc h g a r a n t b u d e t a k Ce c h Mechanickch Zmkovch Systm R. Spolen budou v rmci projektu BEZPEN ZEM" informovat veejnost o monostech een zabezpeen prostednictvm mechanickch zbrannch a zmkovch systm. Clem je tak nauit veejnost pemlet tak, aby lid eliminovali pleitosti ke vzniku trestn innosti a volili mru zabezpeen svho majetku efektivn a smyslupln, aby paradoxn trestnou innost naopak nepitahovali. Pehldku zmkovch systm budou na veletrhu prezentovat i zstupci len cechu, jako je ASSA ABLOY, KABA, SHERLOCK, EG LINE a dal. V rmci veletrhu se uskuten tak prvn ronk Expozice PRAGOSMART, kter bude vhradn zamena na chytr bydlen. Jedn se o projekt, kter m za cl zjemce seznmit s monostmi ve vech oblastech chytrho bydlen bezpe, spory, pohodl, zbava a ekologie. Krom stnk vznamnch dodavatel inteligentnch technologi bude na vstav fungovat i Informan centrum, kde mohou nvtvnci zskat informace o systmovch eench navrench pro zven bezpenosti a komfortu bydlen v bytovch domech. Soust Expozice bude tak odborn Konference PRAGOSMART Chytr bydlen. V rmci poradenskho centra se budou prezen8
tovat tak vystavovatel z oblasti zabezpeen motorovch vozidel (Mechanick zbrann prostedky, Elektronick zbrann prostedky, Vyhledvac systmy a Identifikan systmy). Roz tak celkovou nabdku produkt a slueb souvisejcch s ochranou osob a majetku a prevenc bezpenostnch rizik. Dal partnerskou odbornou organizac Poradenskho centra se stal esk klub bezpenostnch slueb. Investorm a odborn veejnosti bude na svm stnku poskytovat informan servis o standardech kvality poskytovanch slueb a vhodnch legislativnch, ekonomickch a spoleenskch podmnkch pro psoben soukromch bezpenostnch slueb. Jednotliv lenov klubu nvtvnkm nabdnou konkrtn sluby v oblasti fyzick ostrahy objekt, technickch prostedk ochrany majetku a osob nebo detektivnch slueb. Cel projekt je zamen nejen na majitele a sprvce nemovitost, ale tak na vechny investory a manaery, kte v rmci sv prce e otzku bezpenosti a zabezpeen v nejrznjch podobch. Na veletrhu Pragoalarm/Pragosec mohou naerpat inspiraci, zskat uiten rady, porovnat nabdky vystavovatel nebo rovnou oslovit vybranho dodavatele modernch a spornch een kol i problm, s nimi se potkaj. Vce informac naleznete na www.pragoalarm.cz
Slovensk rada pre zelen budovy

V svislosti so Zelenmi budovami sa hovor o udratenej vstave, o rozmenen na drobn znamen , e stavba mus by poas celho ivotnho cyklu ohadupln k ivotnmu prostrediu. Zana to sprvnym vberom pozemku, vhodnm projektom, vberom stavebnho materilu, spsobom prepravy materilu, vstavbou, prevdzkou, erpanm energi, a po prpadn asanciu alebo likvidciu stavby. Pred rokom s cieom podporova vstavu zelench budov zaala svoju innos Slovensk rada pre zelen budovy (SKGBC). Medzi zakladajcich 25 lenov patrili renomovan spolonosti, ako ABB, DELTA, Schneider Electric Slovakia, Schco Slovensko a mnoh alie. Za rok svojej aktvnej innosti sa SKGBC postupne na Slovensku etablovala ako organizcia s relevantnm hlasom v oblasti udratenej vstavby a energetickej hospodrnosti budov. Poas tohto obdobia nadviazala Rada kontruktvnu spoluprcu s relevantnmi ministerstvami a verejnmi intitciami, ako aj almi organizciami, ktorch spolonm zujmom je skvalitnenie vstavby na Slovensku. Poas obdobia svojej existencie sa poet partnerskch firiem rozrstol na vznamn skupinu 40 dleitch a na trhu etablovanch spolonost. SKGBC podporuje rozvoj slovenskho stavebnho priemyslu a technolgi smerom k udratenej vstavbe, ktorej znakmi s znan spory energi ako ohaduplnos k ivotnmu prostrediu a celej spolonosti. Hlavnm cieom Slovenskej rady pre zelen budovy je podporova rozvoj trhu, legislatvne zmeny a osvetu na Slovensku. Organizcia erp z dlhoronej expertzy a sksenost Svetovej rady pre zelen budovy (World Green Building Council) a partnerskch organizci, ktor s u dnes takmer v stovke krajn po celom svete. -red9
SolidWorks World 2012 op ponkol siln nstroj pre kontruktrov

SolidWorks je svetovou veliinou medzi dizajnrskymi programami. Na otzky o ponka kontruktrom a nvrhrom, dalo odpove najvie svetov podujatie 3D CAD SolidWorks World v kalifornskom San Diegu, ktorho sa zastnilo viac ako ptiscptsto uvateov, zkaznkov, partnerov a zamestnancov Dassault Systmes SolidWork. K tomu zhruba stovka urnalistov z celho sveta a naa redakcia mala es sa tejto vznamnej akcie zastni.
Sasou konferencie bol vetrh partnerskch firiem, vek mnostvo prednok, workshopov, trningovch seminrov, na ktorch poas celej doby trvania konferencie prebiehali kolenia uvateov potaovho kontruktrskeho programu SolidWorks. Jednou z partnerskch spolonosti je Innova, dodvate SolidWorku na eurpsky trh, ktor spolupracovala pri vvoji novho fotovoltickho systmu s kalifornskm vrobcom mono a polykrytalickch modulov firmou Solar Infra. Tento vrobca pokrva svojimi vrobkami nielen americk a zijsk, ale aj eurpsky trh. Pre nvrh, vvoj a vrobu panelov si vybral ako kov nstroj 3D kontrukn rieenie SolidWorks. Dvodom bolo vek mnostvo integrovanch nvrhrskych a predovetkm simulanch funkci potrebnch pri vvoji novho solrneho systmu. Spoluprca s renomovanm tmom Innova Kontrukri zo Solar Infra sa obrtili na spolonos Innova, pretoe softvr nielen dodva, ale rob i kolenia napomhajce rchlejie zvldnu technolgiu. O vysokej profesionalite tmu Innova sved aj ocenenie, ktor zskali na SolidWorks World za
spokojnos zkaznkov v Eurpe. Na celom svete vyuva SolidWorks viac ako jeden a pl milina kontruktrov, uviedol Mark Bradford zo spolonosti Innova a doplnil: Tento softvr umouje vytvra kontrukn koncepcie a virtulne modely. Na ich zklade sa me simulova mont, analyzova innos, technick daje a ostatn technick parametre. Jednou z najefektvnejch je pre kontruktra funkcia, ktor umouje fotorealistick konen podobu panelov a ich predpokladan produkciu istej energie. Rovnako dleit je lokalizcia projektu, pretoe vznamne ovplyvuje innos solrnych panelov. Urite je in, ak s panely umiestnen na vysokch horskch expozcich pokrytch poas vej asti roka snehom alebo na miestach, kde je p a spaujce Slnko. Siln nstroj v rukch So softvrom SolidWorks sa kontruktri pustili do prce na projekte novho robustnho modulrneho fotovoltickho systmu urenho do extrmnych podmienok s internm AC-DC meniom. Mark Bradford, f kontruktrskeho tmu hovor: Tento projekt si vyadoval vea opakovan, vaka
10
omu sa mohla koncepne vykona dsledn analza vkonnost a innosti v rznych extrmnych podmienkach. Rozhodujci vplyv pri vbere materilov a uren ostatnch zsadnch parametrov mala integrcia FEA metdy konench prvkov do CAD SolidWorks. Len vaka nim sa podarila prca urobi profesionlne, kvalitne a rchlo. Softvr nm pomohol simulova rozlin prostredia, aby sme zistili i panely zvldnu extrmne zae v drsnch podmienkach. Analyzovali sme i vydria npory huriknu, vhu hrubej snehovej pokrvky alebo naopak vysokch teplt vo vysokch nadmorskch vkach. SolidWorks vaka jeho integrovanm monostiam uetril pri vvoji systmu asi 100 tisc dolrov a to nehovorm o asovch sporch, ktor sa v konenom dsledku tie pozitvne premietnu do ekonomiky projektu. Okrem znenia nkladov na vvoj nm SolidWorks pomohol zefektvni aj alie obchodn aktivity. Fotorealistick stvrnenie v softvri umonilo zaa predaj solrneho systmu ete pred vrobou. Na om mohli pracovnci SolarInfra deklarova prednosti vlastnho vvoja a vskumu v podmienkach, ak sa predpokladali u potencilneho zkaznka. Povaujem SolidWorks nielen za popredn svetov nstroj na navrhovanie, ale aj za siln obchodn nstroj. SolidWorks Sustainability umouje ekologick navrhovanie Dnes u nesta vrobok navrhn a skontruova. Dleit je kde a z akch surovn sa bude vyrba, odkia suroviny pochdzaj alebo kde sa aia, akm spsobom sa prepravia do miesta vroby, ak energetick zdroje sa vyuvaj na vrobu a pod. Takto komplexn pohad zvyuje dveru kontruktrov, e v ich rieen nebud iadne skryt negatvne dopady na ivotn prostredie, o ktorch by nevedeli. Kvalifikovan odpove na otzku do akej miery doke kontruktr ovplyvni nvrhom ivotn prostredie mi dal Asheen Phansey, produktov manar pre oblas trvalej udratenosti spolonosti softvr SolidWorks Sustainability. Dnen softvr m potencil, aby zsadne zmenil spsob, akm kontruktri navrhuj vrobky. Aplikcia SolidWorks Sustainability im pomha minimalizova nepriazniv ekologick dopad u vo fze navrhovania a umouje spoahliv zalenenie problematiky ivotnho cyklu do navrhovanho procesu. Softvr je plne integrovan do CAD systmu SolidWorks. Zahruje vkonn nstroje na hodnotenie ivotnho cyklu
so stanovenm dopadu vrobkov na ivotn prostredie poas doby, v ktorej bude vrobok v prevdzke vrtane vberu materilu, spsobu vroby, lokalizovania pouvania vrobkov a po spracovanie vrobku po ukonen jeho ivotnosti, uviedol Phansey a dodal: DS SolidWorks pri vvoji aplikcie spolupracovala s renomovanmi odbornkmi v oblasti posudzovania aspektov ivotnho cyklu z organizcie PE international, vaka ktorm s do softvru zalenen procesn modely a kontruk-
Prca so SolidWorks Simulation vznamne urchlila vvoj solrnych modulov SolarInfra, ktor sa pouvaj v extrmnych prostrediach
tri maj monos vyuva pri vvoji vrobkov kvalitn databzy a vedeck dta. Nstroj na vber materilu softvru SolidWorks Sustainability poskytuje okamit sptn vzbu, m nvrhrom umouje vber ekologicky najetrnejieho materilu, ktor sa me pre konkrtny dan vrobok poui. V sasnosti rastie dopyt po ekologickch vrobkoch a prve kontruktri maj v rukch siln nstroj, ktorm ovplyvuj vytvranie vrobkov. To je hlavn dvod preo sme urobili z vytvrania trvalo udratenho nvrhu jednoduch zleitos. Pracujeme na tom, aby postupne vetky nvrhy a nsledne vrobky vychdzali zo zsad trvalo udratenho rozvoja. Text: Dana Tretinkov
11
iv demonstrace vroby batri na leton Automatice

AUTOMATICA, mezinrodn odborn veletrh pro automatizaci a mechatroniku, je pedn evropsk veletrh automatizace s celosvtov nejvt nabdkou robotiky. Jeho klovmi obory jsou montn a manipulan technika, robotika a prmyslov zpracovn obrazu. Souvisejcmi technologiemi jsou polohovac systmy, technika pohon, senzorika, dic technika, zabezpeovac technika a napjec technika. Na leton AUTOMATICE 2012 je rovn nov speciln pehldka Vroba bateri. Pod se ve spoluprci s Messe Mnchen, se Svazem nmeckch konstruktr stroj a zazen (VDMA), odbornho svazu Productronic a Rnsko-Westflsk Technick vysok koly (RWTH) v Cchch. Speciln pehldka pedstavuje prbh vroby bateri. Zazen, virtuln tovrna, postery a exponty objasuj nkladov model vrobnho procesu. iv demonstrace jednotlivch vrobnch krok, interaktivn 3-D modely vrobn struktury a organizace a tak virtuln obchzky tovrny znzoruj vrobu. Nvtvnkm veletrhu m bt tm zprostedkovno hlubok porozumn vrobnch krok a vdn v pozad. Speciln pehldka vizualizuje pokrok vroby pomoc meziprodukt. Interaktivn zobrazen ukazuje vrobn proces bateriovho lnku. Zobrazuje se vroba elektrod, smontovn lnku a tak tvoen a zkouen vsledku. Navc se pedvd montn proces bateriovho svazku od monte bateriovho modulu a po mont bateriovho svazku a ke konen monti. Speciln pehldka byla poprv pedvedena na productronica 2011, pednm svtovm veletrhu pro inovan elektronickou vrobu. Na AUTOMATICE 2012 nejsou astnci speciln pehldky jet konen umstni, avak nkte vystavovatel budou na speciln pehldce spoluinkovat (nap. spolenosti Kuka Roboter/IBG nebo Reis Robotics, obor monte modul). -red12
Tenkovrstv technolgia orientovan na budcnos
Modul PROSOL TF+ men vvoj vo fotovoltike i architektre budov. ist slnen energia sa tak vaka modulom, ktor s intalovan na fasdach i na oknch budov, stva dostupnejou. Zrove je vroba modulov na bze modernej fotovoltickej tenkovstvovej technolgie v porovnan s vrobou bench solrnych modulov menej nron na spotrebu energie a surovn a charakteristick nimi nkladmi. amorfnch tenkovrstvovch modulov sa spotrebuje iba zlomok kremka v porovnan s jeho spotrebou pri vrobe konvennch modulov. Prve vaka tomu sa podarilo vrazne zni spotrebu tohto prrodnho materilu. Tenkovrstvov moduly ponkaj aj pri vysokch prevdzkovch teplotch vemi dobr hodnoty vnosu. V ich prospech hovor aj dlh ivotnos
Peter kvaril, vedci organizanej zloky Schco na Slovensku
Spolonos Schco sa v poslednch rokoch zamerala okrem vvoja kontrukci aj na vrobu okennch a fasdnych systmov a PV panelov s tenkovrstvovou solrnou technolgiou. Trik spova v tom, e fotovoltaick panely u nemusia by umiestnen len na strechch s predpsanm sklonom a namieren na juh. Fotovoltaick moduly PROSOL TF mete umiestni aj na zvisl plochy s orientciou na vetky svetov strany a vytvra z nich architektonicky zaujmav fasdne a okenn systmy, spresuje Peter kvaril, vedci organizanej zloky Schco na Slovensku. Amorfn moduly sa vyrbaj naparenm extrmne tenkej vrstvy kremka na nosn materil. Polovin vrstva je vaka tomu ovea tenia ako pri krytalickch moduloch. Pri vrobe
14
a znen mnostvo emisi, ktor vznikaj pri vrobe. Okrem toho optimlne vyuvaj difzne svetlo a prirodzen spektrum svetla. Kombincia tenkovrstvovej fotovoltaiky a overench fasdnych systmov sa nesie v duchu firemnho princpu Energie3 - energiu etri, energiu
svetle a nesprvnom uhle dopadu lov slnka. Pri minimlnom tieni na paneli je vkon nulov. V strednej Eurpe prevlda difzne svetlo, preto tenkovrstvov bunky amorfnho kremka PV panelov Schco PROSOL TF+ predstavuj u ns koncept s najvyou energetickou efektivitou.
Tenkovrstvov moduly v praxi
zskava a energiu riadi. Spomnan okenn a fasdne moduly sa uplatnia v podstate vo vetkch oblastiach opltenia komernch objektov, od okien a teplch fasd, cez studen fasdy a po protislnen i predsaden rieenia. Okrem pouitia v plne novch architektonicky prepracovanch fasdnych rieeniach sa prostrednctvom modulov Schco PROSOL TF+ daj modernizova aj existujce objekty. V sasnosti maj najirie zastpenie polykrytalick PV moduly, ktor s najinnejie pri priamom oslnen kolmo na plochu panelu. Ich vkon kles pri difznom
Aktulne tenkovrstvov moduly maj a o 30 % vy vkon ako ich predchodca Schco PROSOL TF, dodva Peter kvaril. Systm na prv pohad zaujme dizajnom a jednoduchou montou i optimalizciou klmy vo vntri budovy. Vhodnos systmu pre komern vyuitie mu dva zelen pre rzne typy stavieb: kancelrske priestory, vrobn haly, sklady, obchodn centr, nemocnice, rozsiahle rezidenn objekty a in budovy. Text: Schco
15
Spolonos Fire Energy pokrauje v rchlej expanzii na Slovensku

Len pred niekokmi rokmi bol slovensk solrny trh v tdiu rannho detstva. Poda zznamov z roku 2008 boli v krajine ku koncu roku 2007 intalovan FV elektrrne s celkovm vkonom 20 kWp, aleko za celou Eurpou, na chvoste pred Lotyskom a Estnskom. Vsledky boli ete horie vo Wp na obyvatea, kde bolo Slovensko predposledn spomedzi vetkch eurpskych krajn. Vea sa vak v nasledujcich rokoch zmenilo a spolonos Fire Energy je hrd, e m podiel na tejto zelenej, solrnej revolci. Spolonos Fire Energy psob na slovenskom trhu dva roky a vsledky s naozaj vemi povzbudiv, a to aj napriek dnenm akm trhovm podmienkam. Poda poslednch tatistk zverejnench radom pre regulciu sieovch odvetv (RSO) spolonos Fire Energy dodala psobivch 15 % FV modulov pre FV elektrrne po celom Slovensku, ktor spolu zaznamenali za poslednch es mesiacov roku 2011 intalovan vkon 20 Mwp. V oblasti predaja spolonosti, sla zaradili v roku 2011 FV moduly Fire Energy na druh miesto za giganta v solrnom priemysle Canadian Solar. Poas tohto obdobia bolo intalovanch takmer 3,6 milina Wp FV modulov Fire Energy. Inak povedan, toto slo sa premieta na 14 752 kusov FV modulov Fire Energy intalovanch na Slovensku. Najiadanej bol typ FE-240P, polykrytalick 240 Wp modul. Tento bol nasledovan typom FE-250M a FE-260M, monokrytalick 250 Wp a 260 Wp modul. Mnoh pozorovatelia sa ptaj, akm smerom sa poberie slovensk fotovoltaick trh. Juraj Turek, obchodn manar spolonosti Fire Energy pre esk republiku a Slovensko, je presveden, e najlepia indikcia k budcnosti trhu me by njden v pozorovan vvoja inch, vyspelejch eurpskych trhov a v postoji obanov tchto krajn vidiac fotovoltiku ako prospen zdroj energie sasnosti a budcnosti. Na eurpskych trhoch a rovnako
Fire Energy S.L Tel.: +34 918 798 852 Fax: +34 918 825 182 info@fire-energy.com
Graf 1: Spolonos Fire Energy zaznamenala 15 % podiel na trhu za poslednch es mesiacov roku 2011. Od 1.7.2011 do 31.12.2011 boli na Slovensku intalovan FV elektrrne s celkovm vkonom 20 MWp (Zdroj: RSO)
aj na slovenskom sa sektor solrnej energie prvotne zameral na vek pozemn intalcie, kde investori mohli vyuva rchlu nvratnos investcie, predovetkm v prostrediach so tedrmi vkupnmi cenami, hovor Juraj Turek a dodva: Nakoko trhy dospievaj, ceny technolgi klesli a vkupn ceny na podporu obnovitench zdrojov energie neponkaj tak rchlu nvratnos investcie ako v minulosti, trhov tendencia smeruje k menm projektom na strechch rodinnch domov a priemyselnch, verejnch a obchodnch objektov ako dodaton vybavenie. Budcnos solrnej energie na Slovensku vidm smerom, ktorm sa stane neoddelitenou asou v kadodennom ivote mnohch Slovkov. Spolonos Fire Energy je odhodlan by naalej sasou slovenskho trhu v dlhodobom horizonte. Najnovie tatistiky potvrdzuj sprvnos toho v om si je Fire Energy ist, e trh bude prospen tak pre spolonos ako aj pre ich partnerov na celom Slovensku. Text: Fire Energy
www.fire-energy.com
17
Energeticky nezvisl dom
ENdom
Mesto Handlov v spoluprci so spolonosou Solar Time, s.r.o. uviedli do skobnej prevdzky jedinen projekt energeticky nezvisl dom pre socilne ely, zameran nielen na podporu zanajcich mladch rodn, ale aj starch ud s monosou trvalho alebo doasnho bvania formou njomnho domu. V obdob dlhovej krzy je to idelne rieenie z pohadu nzkeho mesanho njmu, nakoko takto dom s vyuitm slnenej energie a energeticky innch technolgi nem alie nklady na prevdzku. Vetku energiu, ktor dom potrebuje vrtane krenia si vyrob sm. vrobcu Sunways s intalovanm vkonom 12,6 kWp. Ron produkcia elektrickej energie tak rone dosiahne hodnotu pribline 12,3 MWh, m sa plne pokryje 100 % spotreby domu. Vyroben Z energetickho hadiska je stavba postaven z kvalitnch drevomaterilov charakteristickch pre nzkoenergetick sporn stavby s izolciou na bze konopnho vlkna, ktor spolu poskytuj skvel tepelnoizolan vlastnosti pri zachovan priedunosti. ENdom m namontovan dvojkrdlov eurookn, ktor inne zvyuj energetick efektvnos vykurovania a zniuj prebyton straty tepla. Uniktny je aj klovaten systm off-grid striedaov, ktor sa automaticky fzovo synchronizuj. Ide teda o off-gridov rieenie, ktor svojimi vlastnosami doke vytvori dostatok energie na ohrev teplej vody, krenie, spotrebie, interirov, exterirov svietenie a pod., s prihliadnutm na komfort bvania. V chladnch obdobiach sa vyroben energia alej vyuva na infraerven elektrick vykurovanie s vysokou innosou prostrednctvom patentovanej nanotechnolgie firmy Samsung, tzv. tenkm CARBON vykurovacm filmom, a to bez vrenia prachovch astc a potreby drby. Tento systm vykurovania je inovatvny aj vaka monosti inteligentnho riadenia pomocou termostatu pre kad miestnos samostatne. V teplejch obdobiach sa
elektrick energia sa uskladuje do batri, ktor s umiestnen v podkrov. Umiestnenm batri v podkrovnch priestoroch priamo pri mieste vroby elektriny sa takto dosiahne znenie strt a vyia innos uchovvania energie.
Kovou technolgiou prototypu energeticky nezvislho domu je vyuitie vlastnho zariadenia na vrobu elektrickej energie z fotovoltiky, pomocou panelov
18
elektrick energia me poui na chladenie objektu. Ohrev vody je zabezpeen na bze tepelnho erpadla. Vhodou vyuitia tohto typu ohrievaa je pecilna funkcia ECO, ktor si automaticky sleduje a uklad do pamte uvatesk nvyky, m doke minimalizova tepeln straty a naopak, maximalizova sporu energie. Vyuitie takejto monosti bvania predstavuje irok spektrum aplikovatenosti, i u ide o socilnu problematiku pre starch ud, socilne slabie rodiny alebo krzov centr. Me sli ako doasn bvanie alebo ako trval formou njomnho domu, priom zriaovateovi nevznikaj prevdzkov nklady. Tento projekt je mon zrealizova s nzkymi investinmi nkladmi a za vemi krtky as. Investin nklady pouit na predmetn stavbu so zastavanou plochou 49 m2 predstavovali 55 000 EUR. Zrove sa produkciou vlastnej elektrickej energie dosahuje ron spora 6,7 t emisi CO2. Prioritou celho projektu bolo vytvori stavbu, ktor odstrni podstatn as prevdzkovch nkladov (nulov nklady na spotrebu elektrickej energie poas ivotnosti systmu), ba dokonca sa me sta zdrojom prjmu, v prpade pripojenia do distribunej siete a predaja prebytkov elektrickej energie, ktor nie s primrne spotrebovan pre vlastn potrebu. Rozirovanie takchto typov budov m vysok potencil, ktorm meme zvi podiel vyuitia obnovitench zdrojov energie, prispie k cieom E do roku 2020 a ochrane ivotnho prostredia. Text a foto: Ing. Jana Tomejov, Solar Time, s. r. o.
Nezvisl verejn osvetlenie

ENdom je v kombincii s nezvislm verejnm osvetlenm idelnym rieenm pre obce a mest. Verejn osvetlenie spajce ISO a STN normy na bze solrneho zdroja s LED osvetlenm je osaden na betnovom zklade s osadenou armatrou pre ukotvenie nosnho stpa. Na stpe me by jeden alebo dva sveteln zdroje s vkonom od 30 W (pre vku svietidla od 4 m) na bze LED. Osvetlenie je napjan z akumultorov, pre ktor zabezpeuje energiu fotovoltick panel s vkonom, ktor zodpoved nrokom svetelnho zdroja. Pre normovan vku 4 m odporame zostavu s dvoma akumultormi s kapacitou 185Ah a fotovoltick panel s kapacitou 225Wp. Predpokladan realizan nklady na jeden stp sa pohybuj od 1 600 EUR bez DPH a vhodou je, e nklady na aliu prevdzku sa blia k nule. Foto a text: Ing. Jana Tomejov, Solar Time, s. r. o.
- osvetlenie verejnch priestranstiev - nezvisl od elektrickej siete - napjan z fotovoltickch lnkov (OZE-P-LED), prp. v kombincii s malou veternou turbnou (OZE-pW-LED) - v rznych variantoch so svetelnm LED zdrojom a so spotrebou od 30 W do 120 W - zodpoved ISO normm pre verejn osvetlenie - zabezpe dostatok energie aj v prpade nepriaznivch svetelnch podmienok - realizan cena: od 1 600
Fotovoltick elektrrne a zariadenia
projekty - realizcie - servis
office@solartime.sk www.solartime.sk 02 / 3211 5571

Star Vajnorsk 37, 831 04 Bratislava
19
Modern a komfortn rieenia pre riadenie innku FVE
Sasn nov platn legislatva v R priniesla poiadavky na zaistenie opatren pre dispeersk riadenie innho a jalovho vkonu a zrove aj jasn sankcie za ich nesplnenie. Slovensk fotovoltick elektrrne (alej FVE) ete podobnej legislatve nepodliehaj, ale nstup podobnch predpisov je pravdepodobne len otzkou asu. Rieenie tohto problmu m viacero spsobov s rznym dopadom na nronos, komfort, as, drbu, innos a samozrejme aj ekonomiku a preto vm v tomto lnku chceme pomc zorientova sa v ponuke a zrove predstavi rieenie kompenzci poda VONSCH. Riadenie innho a jalovho vkonu je mon zabezpei nasledujcimi spsobmi: priamo pouitmi invertormi za predpokladu, e to technick rieenie invertorov umouje aktvnymi kompenzanmi jednotkami pasvnymi kompenzanmi jednotkami kombinciou aktvnych a pasvnych kompenzanch jednotiek Riadenie innho a jalovho vkonu invertormi Firma VONSCH je pripraven plni sprsnen poiadavky, pretoe invertory z jej produkcie po.adovan kritri spaj. Skutonos, e invertory VONSCH kompletnho typovho radu FOTO CONTROL umouj priamo riadi jalov a inn vkon pramen z ich nronej kontrukcie: s rieen na zklade riadenho usmerovaa, ktor je neustle veden sieou a parametre, ako inn vkon, jalov vkon a pod. sa objavuj priamo v jeho riadiacich truktrach. Niektor dodvatelia pasvnych
20
kompenzanch zariaden pre Vhody rieenia kompenzcie FVE v odbornch asopisoch vylu- priamo invertormi: uj monos, aby innk bolo Doplnenie riadiacim systmom mon riadi priamo invertormi, a prpadnm upgrade softvru resp. uvdzaj, e je mon riadi spolu s nastavenm a vsledinnk len za cenu znenia innm meranm je cenovo na nho vkonu. Prevdzkovateov podstatne niej hodnote ne je FVE tm nepriamo zavdzaj hodnota pasvneho filtra. neznalosou monost inverto- Umouj kompenzciu na rov, alebo...? 0,95 kapacitnch aj pri vchodiskovej hodnote 0,95 induktvPreo to niektor invertory nych a na 0,95 induktvnych aj (napr. VONSCH) doku? pri vchodiskovch 0,95 kapaIch vkonov elektronika je citnch. dimenzovan aj pre tto mo- pasvnych filtrov s miniStraty nos, o umouje zvi ich mlne 1 %, o s pri FVE vstupn prd. Navye umous vkonom 1MW straty 10 kW, je do siete dodva aj jalov na rozdiel od zvenia strt vkon pri plnom innom vkone, invertorov o cca 1, 8 a 2,5 kW teda invertory umouj dodpri zdanlivom vkone 1 050 va nezmenen inn vkon. kVA, teda innos rieenia Zdanliv vkon je preto zven kompenzcie s invertormi je o poadovan hodnotu (pri vyia minimlne o 0,75 %. odladen z cos = 1 na 0,95 je pri Pri kompenzcii pasvnymi lenmi je nutn osadi niekoko FVE s vkonom 1 MW treba zvi rozvdzaov s hmotnosou a zdanliv vkon o cca. 50 kVA). do 3 000 kg pri kompletnej Zrove ich riadiace obvody kapacitno-induktvnej komumouj na zklade doplnkopenzcii. vej softvrovej vbavy aj uvedePri kompenzcii invertormi nen riadenie na poadovan in- pribudne prakticky iadne alnk a umouj aj obmedzenie ie zariadenie. vkonu.
Nevhodou nasadenia aktv- Pri nvrhu vhodnej kompenzcie di kontinulne, no pasvne nych kompenzci je vyia je nutn postupova v kadom len diskrtne, preto nedoku zkladn cena aktvnych kom- prpade individulne, kad FVE dodriava presne iadan penzanch jednotiek. Niie je prakticky in. Ako prv krok je hodnotu cos . montne nklady vak aj potrebn vykona merania elektto nevhodu z asti elimi- trickch parametrov FVE a a na Invertory s riadenm cos zronuj. ve umouj aj obmedzova zklade vsledkov merania vkon FVE, ie s pripraven pristpi k nvrhu vhodnej komrealizova aj nov mon pra- iadan hodnotu cos a iadan penzcie. Pri nvrhu a vbere hodnotu obmedzenia vkonu medzi aktvnou a pasvnou jedvu legislatvy prevdzky FVE. mono pre invertory a aktvne notkou je vhodn zobra do Riadenie innho a jalovho kompenzcie VONSCH zadva vahy vetky okolnosti: nielen vkonu aktvnymi kompen- nielen plynulo analgovm sig- cenu, ale aj dopravu, priestor nlom, ale aj v diskrtnych kro- pre umiestnenie, montne zanmi jednotkami Pre FVE, ktor nie s osaden koch. Vlastn zmena skutonej nklady, technick parametre, invertormi s monosou regul- hodnoty je vdy vykonan ply- a podobne. cie jalovho vkonu VONSCH nulo s nastavitenou asovou Pri nvrhu vhodnch kompenzponka aktvne kompenza- rampou, teda neprina neia- ci je nutn z hadiska neznenia n jednotky typovho radu dce skoky pre elektrick ssta- maximlneho innho vkonu UNIKOMP na bze aktvnych fil- vu. FVE preveri aj prevodov transtrov. V ponuke s dva vkonov formtor, i umon prenies zvvarianty s vstupnm prdmi 80 Riadenie innho a jalovho en zdanliv vkon. Zvenie a 250 A (vkony pri 400 V sieti 55 vkonu kombinciou aktv- zdanlivho prdu toti znamen a 170 kVAr). Vie vkony s rie- nych a pasvnych kompenza- zvenie strt v transformtore, nch jednotiek en paralelnou kombinciou. a tm aj zvenie jeho oteplenia. Posledn uvdzan rieenie Cieom lnku bolo uvies zkPorovnanie aktvnych a pa- spja vhody obidvoch rieen. ladn prehad monost komsvnych kompenzci: Najvia as jalovho vkonu penzcie a predstavi rieenia Aktvne kompenzan jed- je rieen pasvnym filtrom, VONSCH, ktor s schopn notky umouj cos riadi aktvny filter zabezpeuje len pomc splni nov legislatvu kontinulne, na rozdiel od zvyn jalov vkon. Doke svoj R pre FVE umoni dispeerpasvnych, ktor riadia cos vkon dodva spojite, preto pra- sk riadenie. len diskrtne v jednotlivch cuje medzi jednotlivmi stup- Pri vbere definitvneho rieestupoch vkonu, preto nedo- ami vkonu pasvnej jednotky, nia, vhodnho pre konkrtnu ku dodriava presne ia- m celok pracuje prakticky aplikciu, Vm ochotne poradan hodnotu svislo a doke zabezpei pres- dme. Vrazne niia hmotnos, nejie dodriavanie iadanej hod- Viac o vrobkoch a rieeniach a tm menie nroky na pries- noty. Nevhodou ostva vek VONSCH njdete nainternetovej tor a podstatne jednoduchia hmotnos kompenzanej jed- strnke www.vonsch.sk a na Vamanipulcia pri monti notky, vhodou je niia cena e otzky radi zodpovieme telezariadenia. Pri kompenzcii oproti aktvnej jednotke navrh- fonicky, e-mailom, alebo na aktvnymi jednotkami je pre nutej na cel vkon. osobnom stretnut. vkon FVE 1MW uren kompenzan jednotka s rozmerVONSCH, s. r. o. mi: vka x rka x hbka 2 000 Budovatesk 13 x (2 x 1 000) x 500 a s hmotSK 977 03 Brezno nosou 2 x 300 kg . Pri komTel.: 00421 48 612 2944 penzcii pasvnymi lenmi je vonsch@vonsch.sk nutn osadi niekoko rozvdzaov (tandardne 4 ks) s celwww.vonsch.sk kovou hmotnosou a do www.vonsch.cz 3 000 kg
Invertory umouj cos ria-
21
FSP Fronius Servis Partner

uniktny koncept servisu fotovoltickch striedaov
Spolonos Fronius vyvja a vyrba fotovoltick striedae u 20 rokov. Okrem striedaov najvyej kvality ponka intalatrom fotovoltickch elektrrn aj monos zapoji sa do programu Fronius Servis Partner. Ide o dlhodob partnersk vzah medzi spolonosou Fronius a intalatrom, pri ktorom profituj obidve strany. Intalatr je oprvnen robi servis striedaov, za o dostane od spolonosti zaplaten a spolonos zska zabezpeenie najrchlejieho servisu v regine. Najviac z tohto partnerstva napokon profituje konen zkaznk = uvate fotovoltickej elektrrne, ktor v prpade poruchy striedaa dostane servis a odstrnenie poruchy v priebehu niekokch hodn. Po absolvovan teoretickho a praktickho kolenia m astnk monos sta sa servisnm partnerom, vykonva servis striedaov Fronius a zrove vyuva alie vhody, ktor mu program prina. Je to najm osobn prstup a pln podpora technickch pecialistov cez telefn v Trnave, informcie o technickch novinkch, marketingov
podpora na vstavch, monos vyuva logo FSP vo svojej vlastnej komunikcii, umiestnenie kontaktnch dajov na web strnke www.fronius.sk a mnoho alch. Tento jedinen servisn koncept funguje vaka tomu, e striedae Fronius s u v prvotnej fze vvoja koncipovan tak, aby bolo mon jednoducho a rchlo vymeni kritick komponenty a opravi poruchu bez potreby demonte celho striedaa. Vetky potrebn nhradn diely m FSP partner so sebou v servisnom kufrku. V sasnosti m Fronius 25 servisnch partnerov na celom zem Slovenska. kolenia prebiehaj v sdle firmy Fronius Slovensko v Trnave niekokokrt rone a prihlsi sa mu vetci
elektrikri a intalatri, ktor sa zaujmaj o fotovoltiku. Viac informci zskate na www.fronius.sk.
POSVAME HRANICE
Hotline Servis
Systmy nabjania akumultorov Zvracia technika Solrna elektronika
0800 164 184
23
Termodynamick systm pracuje jinak
Je poteba si uvdomit, e termodynamick systm pracuje jinak ne klasick solrn kolektory. Stejn je to, e kad ern plocha, tedy absorbr solrnho panelu zachycuje solrn zen a to se pen nkam proto jde o solrn zazen. Protoe u termodynamickho systmu jde o spojen solrnho panelu a tepelnho erpadla (T), je rozdl kam se teplo z panelu pen. Podvejme se na n termodynamick systm z druh strany. Kad tepeln erpadlo dv o to vt vkon a m lep COP (pomr vkon/pkon), m je teplota na vstupu vy. A ty roztou teplonosnou ltku peneseme do tepelnho erpadla (dle T). U termodynamickho syst-mu je toti prv na vstupu do T prese. Pro vnitn tekutinu - chladivo je typick nzk teplota (kter me bt ni ne 0 C), zachycuje slunen zen a okoln energii ze vzduchu. Zisk pro zajmavost pzniv ovlivuje tak vtr nebo d. Vstup z panelu: odpaen teplonosn ltka t > -5C Vstup do panelu: k apik y teplonosn ltk y t a -15C Hlavn vhody: Systm je vhodn pro domc pouit (ohev tepl vody, klimatizace a bazny) ale i prmyslov vyuit. Termodynamick panely jsou lehk a lze je natrat tak, aby barevn odpovdaly podkladu. Instalace panelu je mon vodorovn i svisle s vvody dol. Nezpsobuje rychl proud-
dly nejsou mal, vezmte jakoukoli dokumentaci k T a rozdl hodnot pi A2/W35 a A7/W35 bude pi rozdlu pouhch 5 C na vstupu docela velk. A te si zkuste z vlastn praxe pedstavit o kolik C zv teplotu solrn panel na slunci a co to asi udl s hodnotami, pokud takto oh-
napojen termodynamick panel, kter stejn jako klasick kolektory absorbuje teplo do teplonosn ltky. Te rmodynamick solrn panel Psob jako vparnk v cyklu tepelnho erpadla - fze kom-
24
n vzduchu, nezvyuje pranost odvodu zkondenzovan Dky vody se sniuje vlhkost vzduchu v prostorch Nepotebuje masivn konstrukci, snadn manipulace. Snadno se udruj, nehroz rozbit skla Mal zastavn plocha, jeden panel zpravidla sta na ohev a 300 l vody dn armatury s monost poruchy a to ani na pvodnm potrub Termodynamick solrn panely pracuj po cel den po vechna ron obdob Pklady pro umstn: stecha, nemus bt k jihu fasda, nemus bt k jihu psteek pda kotelna chodba gar lodie, mono i na strop kuchyn a jin prostory s nadbytenm teplem Tepeln zisk panelu 2 500 1 500 W, tedy mnohem vce proti jinm solrnm panelm. Pinu lze hledat ve snen pra-
covn teploty npln (zde chladiva), a teplenm ziskm nejen
Termodynamick bojler je inovativn ohva vody, zaloen
ze slunce, ale i z okolnho prosted. Nov sporn termodynamick bojler ada termodynamickch bojler je velmi univerzln, podle provoznch poadavk i finannch monost nabz rzn varianty pro kadho kdo chce b e z p ra c n a d l o u h o d o b uspoit za ohev vody nkolik tisc korun ron. Energeticky velice efektivn zazen schopn pracovat po cel rok, se slunenm zenm, za det, mlhy a dokonce i v noci.
na spojen systmu tepelnho erpadla se solrnm systmem, doke zachytit solrn energii i energii okolnho pros-ted. Ohev tepl vody je provdn efektivn, s velmi nzkou spotebou ve srovnn s konvennmi systmy. Termodynamick solrn panely pracuj po cel den v kadm ronm obdob. Celoron hrn zisk je tak jet a o 20 % vy ne maj bn solrn systmy a tepeln erpadla na naem trhu. Porovnn spoteby termodynamickho systmu a elektrickho bojleru pkon bnho elektrickho bojleru 2000 - 2500 W pkon termodynamickho systmu 500 - 700 W Pklad porovnn - domcnost 3 - 5 len, prmrn denn spoteba 200 l TUV je uvedena v tabulce. Termodynamick systmy jsou ideln pro ohev vody a tm snen vaich vdaj i ve velkch budovch, jako jsou hotely, tlocviny, tovrny, kancele a jin objekty. Jaromr Bedn
25
Termodynamick solrn panel Povrchov prava absorbru Plocha absorbru Rozmry Hmotnost Objem kapaliny Vstupn/vstupn trubka Materil
Denn spoteba elektrickho bojleru 12 kWh
ern selektivn 3,6 m2 1960 x 920 x 20 7,6 kg 0,91 l 3/8 M - hlink

Denn spoteba s termodynamikou 2,5 kWh
Senzory pre solrne technolgie

Stratgia zvenia podielu obnovitench zdrojov energie vytvra tlak na zvyovanie efektvnosti ich vroby. pecilne senzory firmy di-soric, uren pre kontrolu v technologickom procese vroby krytalickch kremkovch fotovoltickch lnkov, prispievaj svojm dielom k efektivite vroby solrnych systmov. Nemeck firma di-soric GmbH & Co. KG u vye 25 rokov spene psob na trhu - vvojom a vrobou svojich tandardnch a pecilnych senzorov pre priemyseln automatizciu. Spolonos sdliaca v Urbachu si za ten as zskala svojou spoahlivosou tisce zkaznkov v Nemecku a niekoko nsobne viac po celom svete. K jej zkaznkom patria tak mal a stredn podniky, vek firmy, ako aj medzinrodn firemn skupiny, medzi nimi vea vrobcov automobilov. Ich vrobky maj jedinen vlastnosti, ktor s vemi uiton pre zkaznkov. Znme s predovetkm vidlicov sveteln senzory, ktor boli vynjden pred viac ako 20 rokmi prve vo firme di-soric. alm vvojom sa stle rozvjaj. zke prepojenie na zkaznkov a kontinulna analza trhu umouj dsledne reagova na poiadavky vvoja novch senzorov, o prispelo k vzniku pecilnych snmaov, urench na kontrolu v technologickch procesoch, pri vrobe krytalickch kremkovch substrtov - fotovoltickch pltkov pre solrne systmy. Senzory detekcie prtomnosti objektu kontroluj prtomnos pltkov, senzory na kontrolu celistvosti sleduj neporuenos ich okrajov. Senzory detekcie dvojitej vrstvy odhalia zlepenie dvoch pltkov alebo prtomnos lomkov na kontrolovanch pltkoch, ktor
26
mu vznikn pri opracovvan surovch pltkov. Vzhadom k vemi irokmu rozsahu pouitia a nronosti prostredia, senzory musia vyhovova osobitnm poiadavkm. Vetky senzory uren pre tieto procesy maj robustn puzdro a s charakterizovan obzvl vysokou funknou rezervou v ich pracovnch parametroch. Naprklad vkon vysielaa umoujci penetrciu krytalickho kremkovho substrtu a do hrbky pltku 300 um. Mokr chemick procesy, v istch priestoroch, vyaduj senzory v pecilnom puzdre s obzvl vysokm stupom krytia IP69K. Okrem toho, e senzory spaj poadovan tandardy a pecilne poiadavky, vrobca di-soric ponka zujemcom svoje vvojov a vrobn kapacity pre rieenie novch senzorov, aby bol zkaznk uspokojen v o najkratej monej dobe.
Tento lnok poskytuje strun prehad najastejie pouvanch senzorov pri vrobe krytalickch kremkovch substrtov. Detekcia prtomnosti Difzne senzory Difzne senzory s potlaenm pozadia ! Vidlicov / uhlov sveteln zvory
! !
Detekcia dvojitej vrstvy Vysoko vkonn optick senzory
Detekcia lomkov Vysoko vkonn sveteln zclony
Detekcia vytrbenia a detekcia kolzi v mokrch procesoch ! Meracie sveteln zclony DETEKCIA PRTOMNOSTI irok rozsah innost v procese
automatizovanej vroby krytalickch kremkovch substrtov vyaduje senzory pre detekciu rznych mechanickch preveden a funknch vlastnost. Optick senzory s potlaenm pozadia s naprklad pouit pri kontrole prtomnosti kremkovch pltkov v prepravnch boxoch. Podobne mu by pouit optick difzne senzory s krtkym dosahom. Optick vidlicov a uhlov senzory s optikou odolnou voi neistotm a indikciou jej zneistenia s vhodn na riadenie pohybu dopravnkov. Zkladnou spolonou rtou pre vetky verzie je spoahliv a presn detekcia kremkovch pltkov. Difzny senzor OT 6-18 ... kremkovch pltkov na krtku vzdialenos nezvisl od pozadia Konektor M12 Infraerven svetlo, taktovan Nastaviten citlivos LED indiktor stavu na vstupe Robustn plastov puzdro Vysok stupe krytia
Detekcia
Vidlicov sveteln zvora OGUFIX 121/125 Zneisteniu odoln oovky optiky Rchle uvedenie do prevdzky, iadne nastavovacie prvky Monos monte tesne jedna veda druhej Robustn kovov kryt Vysok stupe krytia Vysoko vkonn uhlov sveteln zvory OGL 55/54 ... Inteligentn vstup s LED indiktorom zneistenia optiky Optick os senzora prstupn vo vetkch 3 smeroch x, y, z Robustn kovov kryt Vysok stupe krytia DETEKCIA DVOJITEJ VRSTVY Di-soric navrhol vysoko vkonn optick senzory pecilne pre detekciu kremkovch pltkov. Uniktny princp innosti zabezpeuje, e prpadn zdvojen vrstvy kremkovch pltkov s spoahlivo zisten v procese vroby a prepravy. Tieto senzory s k dispozcii vo viacerch mechanickch puzdrch tak, aby umonili intalciu v rznych priestorovch podmienkach. Detekcia dvojitej vrstvy Detekcia prtomnosti kremkovch pltkov Pre kremkov pltky do hrbky 300 m Spoahliv potlaenie odrazov a vplyvu zneistenia optiky Vysoko vkonn senzory typu vysiela - prijma OSPx... /OEPx ... Dva rzne prijmae pre detekciu prtomnosti pltkov a dvojitej vrstvy Vysok stupe krytia pre vlhk prostredie Robustn kovov kryt
Presn laserov senzor LHT 81 ... Detekcia s potlaenm pozadia pre pouitie kontroly prtomnosti pltkov v prepravnom boxe Vibrcim odoln 6-otkov potenciometer pre jemn nastavenie Laser v spektre ervenho svetla, taktovan, s malm laserovm bodom Vysok rozlenie, vysok presnos a frekvencia spnania Indiktor funknej rezervy/ indiktor zneistenia optiky Robustn kovov kryt Vysok stupe krytia
Vysoko vkonn sveteln vidlicov zvor y OGUP 120/130 ... Nastaviten vysielac vkon Vysok stupe krytia pre vlhk prostredie Robustn kovov kryt DETEKCIA LOMKOV K spoahlivej detekcii lomkov sa pouvaj vysoko vkonn sveteln zclony. Vasn detekcia a vyradenie chybnch kremkovch pltkov z vrobnho procesu zniuje percento chybovosti a zvyuje efektvnos v-
pltku a vekosti lomku na prepnanie medzi kremkovmi pltkami vekosti 125 mm a 156 mm Mal rozmery pre mont medzi dvoma psmi dopravnka Kovov kryt Vysok stupe krytia
Vstup
by kontrolovan vytrbenia od vekosti 1,5 mm na vetkch tyroch stranch kremkovch pltkov. Spoahliv detekcia kremkovch pltkov vo vlhkch priestoroch. Vyhodnocovanie skupiny svetelnch lov umouje spoahliv detekciu pltku. Verziu s vysokm stupom krytia IP 68 / IP 69K je mon poui vo vlhkch priestoroch. Meracie sveteln zclony s vyhodnocovacou elektronikou LVE... / LVX... ! Kompaktn dizajn ! Hlinkov puzdro ! Jednoduch mont ! Osobitn ochrana ! Voliten vysok stupe krytia IP 69K Vyhodnocovacia elektronika pre sveteln zclony srie LI... Vyhodnocovacia elektronika pre 1 alebo 2 sveteln zvory LI... Rozhranie: 1 vstup pre nastavenie parametrov 3 kombinovan vstupy/vstupy 3 vstupy, RS 232, CANopen Signlne LED pre diagnostiku Parametre funkci mu by vone priraden Mont na DIN litu
Bliie informcie o senzoroch pre solrne technolgie ako aj o alch produktoch firmy disoric mete njs na strnkach vrobcu www.di-soric.de, alebo na strnkach jeho autorizovanho distribtora www.amtek.cz. Z materilov di-soric spracoval: Ing. Duan Hlvka, AMTEK, s. r. o.
DETEKCIA VYTRBENIA A DETEKCIA KOLZI V MOKRCH PROCESOCH Spoahliv detekcia najmench lomkov. Meracie sveteln zclony di-
roby. Vaka kompaktnm rozmerom s tieto sveteln zvory vhodn pre mont do zkych priestorov. Vysoko vkonn sveteln zclony OLGxP 12/12 ... Elektronick potenciometer pre nastavenie hrbk y
soric zabezpeuj spoahliv detekciu najmench lomkov. Pouvaj sa na monitorovanie lomkov alebo odhalenie chybnch kremkovch pltkov pri jednoradovch alebo viacradovch dopravnkoch. Pomocou vyhodnotenia diagonlneho la a jeho interpolciou mu
28
Akumulcia pre stabilitu

Obnoviten zdroje energie, akmi s napr. vetern a solrna energia, maj oraz vie zastpenie v elektroenergetickch sstavch. ABB ponka pre splnenie tejto lohy rieenie akumulcie elektrickej energie. Najnov len rodiny produktov ABB FACTS je jednm z takchto rieen, ktor kombinuje SVC Light a najnovie technolgie skladovania energie v batrich. Toto manelstvo technolgi umouje prispsobenie vekho mnostva obnovitenej energie. Rovnako me prispie k zlepeniu stability a kvality elektrickej energie v rozvodnch sstavch s vm vyuvanm obnovitench zdrojov energie.
Rozmach obnovitench zdrojov energie kladie zvyujce sa poiadavky na udranie stability siete a plnenie sieovch parametrov. Odpoveou ABB je SVC Light s akumulciou energie, dynamickm systmom akumulcie energie zaloenom na ltiovo-inovch batrich v kombincii s SVC Light. SVC Light je konceptom ABB STATCOM, ktor je (Insulated Gate Bipolar Transis- nej aj jalovej energie v elektritor) plnia lohu spnacch zaria- zanej sstave. Regulcia jalovden SVC Light. ho vkonu umon nsledn riadenie naptia a stability SVC Light s akumulciou energie s vekou dynamickou reakciou. od ABB bol navrhnut pre aplik- Regulciou innho vkonu sa cie dynamickej akumulcie na zavdzaj nov sluby zaloen priemyselnej, distribunej a pre- na dynamickej akumulcii enernosovej rovni, hlavne tam, kde gie. sa vyaduje kombinovan pouitie kontinulnej regulcie jalov- Akumulcia energie me by pouit na podporu pri vysokom zaaen alebo ako podporn sluby. alm subnm pouitm je sas infratruktry nabjania elektromobilov PHEV (Plug-In Hybrid Electric Vehicle). Schopnosti SVC Light s akumulciou energie prispsobi sa dynamickm javom v sieti a naakumulova vek mnostvo energie s pozoruhodn. V sasnosti je typick menovit vkon a akumulan kapacita v rozsahu 20 MW, s rozrenm a do vekosti 50 MW poas 60 mint. Pri klesajcich cench batri bude naalej klesa cena zariadenia, vie batrie zabezpeia monos skladova oraz viac energie, umonia naakumulova energiu v priebehu nzkeho dopytu z distribunej sstavy a poas vyieho dopytu ju dodva.
Obr. 1 SVC Light s akumulciou energie (pre nominlny vkon 30 MVAr, 20 MW poas 15 mint bude ma pdorys pribline 50 60 m)
ho vkonu a krtkodopripojen k rozvodnej sieti na pre- bej podpory innho vkonu. nosovej alebo distribunej rov- Tto technolgia umouje nezni. Progresvne tranzistory IGBT visl a dynamick kontrolu in30
Pohotovostn reim trv zvyajne zlomok sekundy, poadovan zsoby energie musia by k dispozcii len na krtky as. Rovnako doplnkov sluby v oblasti regulcie frekvencie bud poadovan len poas niekokch mint. Systm akumulcie energie dodva potrebn
a vemi vysokou innosou Charakteristick vlastnosti techcyklu. nolgie ltiovo-inovch batri na akumulciu energie s: vysok koncentrcia energie Systm batri Vzhadom na to, e SVC Light je vemi krtky reakn as uren pre aplikcie s vekm vysok nabjac a vybjac vkon vkonom a sriovo zapojen IGBT sa pouvaj na prispso- vek poet cyklov benie naptia pri vysokom silne sa rozvjajca technolgia vysok innos cyklu vysok schopnos zachova naakumulovan energiu bezdrbov dizajn Pouitie Dynamick akumulcia energie nachdza vyuitie v celom rade oblast. Nie je to len podpora tartu sstav z tmy, me tie premosti vkon, km ndzov zdroje bud online a podporuj sie optimlnou kombinciou innho a jalovho vkonu. Tento typ akumulcie energie je alternatvou pre prenosov a distribun vpomoci v ase maximlneho zaaenia, ktor umouje opti-
Obr. 2 Schma SVC Light s akumulciou energie.
inn vkon a poas normlnej medziplovom napt, mus by prevdzky sa dobja zo siete. preto na zskanie poadovanho naptia zapojen vek poet Hlavn komponenty systmu- batri. Na zskanie vyieho Kompletn systm SVC Light s akumulciou energie v batrich sa sklad z nasledujcich ast: vkonov transformtor SVC Light systm batri zariadenia vysokho naptia (jednosmern a striedav) systm ovldania a chrnenia pomocn napjanie Modulrny dizajn technolgi akumulcie energie ich rob jednoducho prispsobitenmi vkonu a schopnosti akumulcie vkonom aj schopnosou aku- sa pridvaj paraleln reazce mulcie. Batrie a VSC s in- batri. Systm batri je vyrobetegrovan, s podrobnm doha- n z ltiovo-inovch modulodom a kontrolou stavu, v rmci vch panelov. Pole batriovch toho istho systmu. Systm sa modulov poskytuje potrebn zameriava na bezpenos a zaru- menovit jednosmern naptie uje schopnos reagova na aj akumulan kapacity. Ltiovodsledky vznikajcich porch. inov batrie boli pre tieto apliNavye sa toto rieenie me kcie podroben dkladnmu pochvli nzkymi stratami testovaniu.
Obr. 3 Miestnos s batriami
mlne ocenenie. Zniuje potrebu nkupu pikovej elektriny vo vysokej tarife. Dynamick akumulcia energie poskytuje riadenie kvality energie aj v elezninch aplikcich. Pomha udra rovnovhu vo vrobe veternej a solrnej elektriny, ktor maj nepredikovaten sprvanie. Csaba Farka
31
Inteligentn zen spoteby
Vroba a spoteba elektrick energie nejsou v prbhu celho dne rovnomrn rozloeny, ale kolsaj podle energetick nronosti spoteby, nap. vkonov piky vznikaj ve vtin ppad pi soubhu spoutn stroj a spotebi na zatku smny. elem regulace je omezen vkonovch piek, a tm i snen nklad vynaloench na odbr elektrick energie a z toho plynouc zven finannch spor. Protoe nejmn za fakturu zaplat ten, kdo doke odebrat elektrickou energii rovnomrn s co nejmenm vkonem po dlouhou dobu. Snen vkonovch piek je realizovno bu okamitm vypnnm spotebi a stroj anebo automaticky pomoc regulanch prvk. Okamit vypnn spotebi a stroj zasahuje velmi negativn do chodu provozu a tm dochz ke ztrtm ve vrob. Regulan prvky vak dokou v prbhu
TRANSFORMERS
celho dne vhodn rozloit energetickou nronost spoteby a tm nedojde k pekroen pednastavenho maxima a tak ke ztrtm ve vrob a zrove dochz k trvalm finannm sporm v nkladech na odbr elektrick energie. Z dvodu vysokch ekonomickch ztrt nelze negativn zashnout do vroby okamit vypnat dleit spotebie. Proto byly nainstalovny vhodn regulan prvky a byl upraven software zen napklad chladicch box, kter lze regulovat na 25, 50 a 75% vkonu. Regulanm prvkem je centralizovan mikro-
Grid
Energy generation
32
C Sanjay Maggu
Energy consumption
procesorov dic systm (sloen z miniPLC automat), uren pro pm zen technologickch proces. Regulace probh prediknm algoritmem, kter je zaloen na sledovn spoteby inn elektrick energie. V zvislosti na aktuln spo-
Regultor je vybaven komunikanm rozhranm do st Ethernet. Regultor je vak schopen pracovat i samostatn bez pipojenho PC. Zkaznk m monost si kdykoliv a kdekoliv zobrazit aktuln provozn daje. Uivatelskm rozhranm je bn internetov prohle. Na www strnkch je pehled o aktulnm stavu systmu, o prbhu i aktuln situaci.
teb jsou odpojovny a pipojovny vstupn kanly. K aktivaci pslunho stupn dochz tehdy, jestlie mnostv odebran energie od zatku intervalu doshne nastaven hranin hodnoty a zrove je dicm systmem vypoteno, e dosavadn velikost odbru by mla za nsledek pekroen limitu. Ke zptnmu pipojen pslunho vstupnho kanlu dojde, jestlie aktuln spoteba poklese natolik, e nehroz pekroen limitu. Regulan systm tedy umouje rovnomrn rozloit odbry a tm vyrovnat odbrovou kivku a pesunout automatick odbry do psem s nimi cenami energi nebo u ostrovnch systm zabrn peten st a tm eliminuje vpadky proudu. Zptn vazba o proveden vypnut i zapnut jednotlivch spotebi je vytena v relnm ase z elektromr. Regultor je koncipovn tak, e je mon na nj pipojit neomezen mnostv spotebi a tm systm pro regulaci dle jednodue roziovat, zvyovat kvalitu a efektivitu celho provozu. Na regultor je pipojeno 12 nejvznamnjch spotebi chladic boxy, sahary pro vytpn skladovch hal, pmotopy pro vytpn administrativn sti a bojlery pro ohev tepl vody. Poad spotebi je pedem definovno v regulanm software (obrzek vpravo).
Mon vhody: Zabrn pekroen sjednanho technickho maxima a tm i nsledn vysok penalizaci U ostrovnch systm zabrn peten st Snen okamitho odbru odpnnm i regulac vybranch zt (minimln zsah do technologi) Monost pechodu do vhodnj sazby za odbr elektrick energie Minimalizace resp. a odstrann energetickch piek a tm stabilizace provozu jak distribun st, tak i vroby Diagnostika odbru a analza pedchozch odbrovch obdob pomoc ovldn pes vzdlenou sprvu pomoc potae Umouje lpe vyut sjednan odbr Efektivn nvrh odbrovho diagramu Mon nevhody: Pizpsobit se urit zmn v provozu Zmnit organizaci prce.
33
Graficky znzornn vliv vlastn vroby elektrick energie na odbr ze st:
V ppad, e ve vrobn je nainstalovn vy jmenovit vkon, ne povolila distribuce, je mon pout tento regultor i k omezen vstupnho vkonu. Pekroen tohoto povolenho vkonu je toti penalizovno. Pi tomto omezen dochz k postupnmu odpnn jednotlivch zdroj. Po kadm odpojen provede regultor vyhodnocen, zda je pokles dostaten. Pokud nen, pokrauje v odpnn dalch zdroj. Po celkovm poklesu vroby jsou odpojen zdroje opt pipojeny do st tak, aby nebyla
pekroena maximln hranice a vroba byla co nejefektivnj a nejziskovj pro investora. Ideln pouit je tedy na fotovoltaickch elektrrnch, piem prbh okamitho vkonu je zobrazen na obrzku. Ing. Ivana Kubartov
PLN VKON OSVIT POVOLEN VKON
2640 kW
ZISK NAVC
214 pcs
TRANSFORMERS I/O MODULES
3563 kWp
C Sanjay Maggu
34
Slnen energia bude chladi kancelrie

Na severnej pologuli sa spotrebuje najviac energie na vrobu tepla. m je zima chladnejia, tm vyia je spotreba zemnho plynu a vykurovacch olejov. Opan problm maj krajiny v horcom podneb, kde treba priestory chladi. V Indii sa asi 60 percent elektriny spotrebovanej v administratvnych budovch poas da nepouva na napjanie osvetlenia, potaov alebo serverov, ale na to, aby sa udrali v chode neefektvne klimatizan zariadenia. Klimatizcia tak zodpoved nielen za znan as spotreby energie, ale aj za emisie oxidu uhliitho. Tento problm sa snaia riei pracovnci spolonosti Siemens v Bangalore v Indii, kde v Bangalore, hovor projektov manar Peeush Kumar Bishnoi. Systm je zaloen na overenom princpe absorpnho chladenia, ktor vyuva son roztok s vodou sliacou ako chladivo. Slnen teplo ohrieva son roztok, z ktorho sa postupne vyparuje voda. T sa nsledne kondenzuje a erp sa do vparnka, ktor v systme vytvra chlad. Kee vntro vparnka tvor vkuum, na vyparovanie vody vdy vyadovala drah fotovoltick systmy, ktor boli pre strechy viny kancelri privek. Kumar Bishnoi a jeho kolegovia preto kombinuj obidve vlastnosti v jednom kompaktnom systme, ktor vyuva solrnu energiu efektvnejie. Vzvou je zskanie dostatonho mnostva tepla na chladiaci proces bez obmedzenia vroby elektriny vo fotovoltickch lnkoch. Jednm z npadov bolo poui pecilnu kvapalinu, ktor extrahuje dostaton mnostvo tepla zo slnenho svetla ete pred dosiahnutm fotovoltickej jednotky. V Indii je vemi vrazn dopyt po autonmnych systmoch, hovor Kumar Bishnoi. Mnoho ud, najm na vidieku, nie je pripojench na elektrick sie. Ako alej tvrd, mnostvo elektriny, ktor dodva fotovoltick jednotka, by nestailo na konvenn chladiace zariadenia, ale je postaujce pre mal erpadl pouvan v absorpnch chladioch. To znamen, e tto technolgia m vek potencil do budcnosti. Odbornci odhaduj, e v roku 2015 bude India potrebova asi 31 000 megawattov energie na chladenie kancelri. Toto slo zodpoved vkonu zhruba 30 vekch uhonch elektrrn. Ak by sa vo vekom vyuvala technolgia z Bangalore, uetrilo by sa obrovsk mnostvo energie. Text: Martin Noskovi
35
vyvjaj solrny chladiaci systm, ktor vyrba vlastn elektrinu, a teda pracuje bez externho zdroja. Chladiace zariadenie pozostva zo systmu na zachytvanie slnenho tepla a fotovoltickej jednotky na vrobu elektriny. Prve vytvrame koncept systmu a zaiatkom roku 2012 ho chceme otestova na streche naej administratvnej budovy
posta aj nzka vonkajia teplota. Teplo sa odober z okolia a miestnos sa vychlad. Vyparen voda sa nsledne znovu viae na son roztok. Vaka tomu, e systm pracuje v cykle, okolie sa neustle ochladzuje. Elektrina z fotovoltickej jednotky je potrebn na erpanie vody a sonho roztoku cez systm. Kombinovaniu chladenia s fotovoltikou sa venovali viacer vskumy, lene tak zostava si
Dal cesty fotovoltaickch elektrren

Po letech, kdy jsme vzhledem k vkupnm cenm elektiny vyroben ze slunenho zen mohli sledovat obrovsk rozmach fotovoltaickch elektrren (FVE) s instalovanm vkonem i v dech megawatt, se fotovoltaika vrac tam, kde ji za svou vzali jej prkopnci: do bezprostedn blzkosti uivatel, kte jsou zrove vrobci, spotebiteli, v mnoha ppadech i skladovatel z n vyroben energie. Pvodn mylenkou a hlavn pidanou hodnotou FVE ml bt krom etrnosti k ivotnmu prosted jejich pnos k postupn decentralizaci a diverzifikaci zdroj elektrick energie, kdy u spoteba je decentralizovna (avak zatm nikoli diverzifikovna) maximlnm monm zpsobem. Za nkolik let urit budeme, mon i kvli nastupujc elektromobilit a rozvoji inteligentnch st (smart grids), o mnoho moudej co se tk nrok a technickch limit decentralizovan, nebo dokonce vysloven lokln vroby elektrick energie. Meme pedpokldat, e i legislativa bude nleit upravena a provozovatel penosov soustavy budou nuceni najt (mon pod tlakem evropskho prva) njak modus vivendi ve vztahu k potencilnm provozovatelm vkonnjch FVE. Zatm vak tento ppad nenastal. Dopad souasn legislativy Legislativn akty (Vnosy slovenskho RSO a Cenov rozhodnut eskho ER) dvaj souasnm investorm do FVE jistotu vkupn ceny elektiny dodan do st ve vi 195,54 EUR/ MWh na Slovensku a 6160 K/MWh v esku (stav k beznu 2012). Na Slovensku se tato situace tk FVE s instalovanm vkonem do 100 kW, v esku do 30 kW. V obou ppadech je nutn umstn FVE na budov. Situace tedy pedpokld vyuit energie pmo v mst spoteby, nikoli vyveden vkonu z odlehlho msta s tm dnou vlastn spotebou do centralizovan (nebo chcete-li nedecentralizovateln) st, co byl ppad velkch fotovoltaickch park v polch za mstem. Vli stavt mal FVE nahrv nap. v R i nutnost dispeerskho zen pro vechny elektrrny s instalovanm vkonem nad 100 kW, co samozejm pin dal komplikace legislativn a technick, tm pdem i finann. Rozhodn stle plat vhodnost FVE v ostrovnm reimu, tedy v situaci, kdy by vstavba ppojky k distribun sti byla pli drah nebo obtn provediteln. Tak vzrst poet uivatel, kte usiluj o snen energetick zvislosti svho objektu na externch dodavatelch energi; tito uivatel jsou v mnoha ppadech problematiky znal fanouci technicky sofistikovanch een a v dobrm slova smyslu hledai alternativnch cest. Na nsledujcch dcch si pedstavme nkolik zazen, kter se osvdila i v nronch aplikacch prmyslov automatizace (pro kter byla pvodn navrena), piem stejn dobe mohou slouit i v prosted drobn domc automatizace. DC st Neustle roste poet spotebi, kter jsou napjeny stejnosmrnm (DC) naptm. Nejrozenj jsou zazen s velmi malm pkonem, nap. routery, rzn komunikan moduly, elektronick zabezpeovac systmy (EZS), antny, atd. Vtina tchto zazen umouje i napjen skrze PoE (Power over Ethernet), co znan usnaduje zlohovn. Pokud ji mme (zde dky fotovoltaickm panelm) k dispozici zdroj DC napt, je vhodnj ho pro tento druh spotebi pout, nebo invertovn na stdav (AC) a nsledn usmrnn zpt na DC napt by znamenalo velk vkonov ztrty (vkonov ztrty m stda i usmrova, resp. jakkoli napov zdroj obecn). DC UPS Ostrovn, ale i mnoh bn aplikace pedpokldaj pouit UPS (Uniterruptible Power Supply zdroj neperuenho napjen), na kter klademe celou adu nrok. Hledme zazen, kter m vhodn pomr cena/rozmry/zlohovac vkon a as, ideln i minimln vlastn pkon (tedy maximln innost). Vstupn st UPS nm poslou i jako pepov ochrana proti pechodovm jevm na vstupu, vstupn st je zdrojem vyhlazenho DC napt. Navc sprvn zvolen UPS baterie
36
dobj tak, aby byly dobjeny prbn a s ohledem na jejich maximln ivotnost. Inteligentn UPS baterie monitoruj a predikuj jejich vmnu. V uritch aplikacch posta i mal DC UPS, kter maj minimln rozmry i dky tomu, e pouvaj baterie na ni jmenovit napt, kter nsledn konvertuj (stejn jako DC/DC konvertory) na vy napovou Pklad jednotkyDC UPS rove. DC/DC konvertory DC spotebie (na rozdl od AC) vyuvaj rzn hodnoty napjecho napt. Problm lze elegantn vyeit pouitm DC/DC konvertor, co jsou technicky sofistikovan zazen s rostouc popularitou. Dostupn jsou verze konvertujc 5, 12, 24 nebo i 48 VDC libovoln ze vstupu na vstup a obrcen. Konvertovat lze tedy i ni napt na vy, nap. 12 na 24 VDC. Krom konverze napt na jinou nominln rove konvertory poslou nap. k dorovnn napovch ztrt ve veden (typick vlastnost DC rozvod), nebo pracuj s velmi irokm rozsahem vstupnho napt. I pi jeho vraznm kolsn je vstupn napt DC/DC DC/DC konvertora konvertor stabiln, konvertory navc poskytuj i galvanick oddlen vstupn sti od vstupn.
AC st Urit spotebie (s ohledem na jejich velk pkon a bn proveden) je samozejm vhodnj napjet AC naptm, kter nalezneme tm ve vech bnch instalacch (s ppojkou k distribun sti) nebo aplikacch vyuvajcch stda. Pepnae st V AC aplikacch lze celkem jednodue pepnat dv (prioritn a zlon) jedno nebo tfzov st. Krom bnho run ovldanho pepnae lze pout i motorizovan pepna, kter me fungovat ve dvou reimech: zcela automatickho nebo naopak externho zen pepnae.
Pklad motorizovanho pepnae st
Takovto typ pepna znaj ti, kte provozuj vlastn datov loit (jejich server mus bt k dispozici i pi vpadku hlavn st). Tito uivatel pouvaj jako zlon zdroj zpravidla UPS (uvnit objektu) ppadn njak typ genertoru se spalovacm motorem (zpravidla vn objektu) s tm, e pepnut na zlon zdroj probh v reimu automatickho zen, tedy automaticky nap. pi poklesu napt v hlavn sti. Druhou monost je extern zen pepnae, zpravidla prostednictvm dcho systmu, nap. PLC (v ppad vtho potu vstup a vstup) nebo rznch automatizanch modul. Prioritn st me bt i vstup ze stdae FVE, zlon st vstup genertoru ze spalovacho
pecialisti na komponenty pre priemyseln automatizciu a elektrotechniku

Ponkame komponenty: - pre elektrick rozvdzae - tlak, prietok a pneumatiku - elektrick stroje a bezpenostn prvky - elektroniku firmy Henkel
OEM Automatic, s. r. o. Bratislavsk 8356, 917 01 Trnava Tel.: +421 33 2400 160 Fax: +421 336 331 567 E-mail: info@oem-automatic.cz web: www.oem.sk
OEM Automatic, spol. s r. o. Baarova 3a, 140 00 Praha 4 Tel.: +420 241 484 940 Fax: +420 241 484 941 E-mail: info@oem-automatic.cz web: www.oem-automatic.cz
37
motoru i vtrn turbny. Stav pepnae (polohu pepnut) lze monitorovat dlkov prostednictvm pomocnch kontakt nebo v libovolnm PC prostednictvm komunikace po sbrnici RS485. Analyztory st V ppad k sti pipojen FVE distributor elektiny osazuje vlastn elektromr, kter m elektickou energii ve tyech kvadrantech. K takto osazenmu elektromru nem uivatel monost pidvat vlastn rozen, nap. komunikan moduly. Ostrovn reim (nebo podrun men) nm skt svobodu vlastnPklady analyztoru st ho vbru elektromru, vetn pouit komunikace. Souasn multimetry/analyztory st nabz rzn typy exportu dat (nap. prostednictvm sbrnice RS485, protokol Modbus, nebo po sti Ethernet). Uivatel me vyut vizualizaci dat poskytovanou vrobcem analyztoru, ppadn (m-li tu schopnost/monost) si naprogramovat vlastn. Zvr FVE malch vkon mohou vzhledem k jejich integraci do domovnch rozvod plnit roli zlonho, v nkterch ppadech i hlavnho zdroje elektiny. Jeliko je jejich vkon omezen legislativnmi opatenmi i fyzickmi limity (umstn FVE na stee i plti budovy), je ji v rozsahu akceptovatelnm pro velkou st komponent z oblasti automatizace. Tento fakt umouje uivatelm vce monost, jakm zpsobem vkon FVE a dalch zdroj vyut, zle na preferencch kadho uivatele. Nkdo me dvat pednost energetick sobstanosti, jin jistot, e prioritn napjec s m njakou alternativu zlon zdroj. V kadm ppad meme ci, e pi nvrhu celho systmu se rozhodn vyplat uvaovat v irch souvislostech, uvdomit si monosti a vhody obou typ st (AC a DC) a zvit pouit automatizanch komponent. Budoucnost nm velmi pravdpodobn d za pravdu... Autor dkuje panu Martinu Semerdovi za cenn pipomnky Tom Kocanda, OEM Automatic, spol. s r. o.
38
Porovnanie
Koluje vea mtov o plochch a vkuovch (trubicovch) slnench kolektoroch. asto je pou, e ploch kolektory s zastaran a vkuov s vrcholom vdobytkov techniky, e vkuov kolektory maj neuveriten innos a ploch patria do starho eleza. Zaujma vs nzor odbornkov? Vedci z University Ingolstadt - fakulty uitch vied skmali vkony solrnych zariaden v rodinnom dvojdome. Cieom ich projektu bol vskum vyuitia solrnej energie dvomi solrnymi systmami na ohrev TV a prikurovanie s plochmi a trubicovmi kolektormi (Konferencia ESTEC Freiburg, Nemecko). Vedci sledovali typick obdobie v mesiaci januri. Slnen iarenie (oslnenie) je mierne a vonkajia teplota je pomerne nzka (< 0 C). V doch 28. a 29. janura pracuj iba ploch kolektory. Da 30. janura s skoro idelne podmienky pre vku-
ov trubicov kolektory - vysok hodnota slnenho iarenia pri nzkej teplote okolia. Vkuov trubicov kolektory ale ten de pracuj iba krtku
vkuovch a plochch kolektorov

dobu poobede, ke u slnko zapad. Na rozdiel od nich ale ploch kolektory pracuj po cel de a prinaj tepeln energiu na dostatonej rovni. Vkuov trubicov kolektory s pokryt nmrazou, alebo snehom po cel dobu a ich prirodzen odmrazovanie prebieha pomaly z dvodu ich vysoko innej izolcie vkuom. Ak zvime absorpn plochu kolektorov potom zistme, e vkuov trubicov kolektory vykazuj vyiu innos ne ploch kolektory na jese a na jar. Prirodzene by sa dalo predpoklada, e energetick vyaitenos vkuovch trubicovch kolektorov bude rs v zimnom obdob, o vak nebolo preukzan pri meran na dvojdome. Zver porovnania innosti vkuovch i plochch kolektorov v priebehu zimy 2004/05 - v priebehu celho obdobia vykazovali ploch kolektory vyiu innos napriek ich niiemu menovitmu vkonu. Na zver uvdzame ete alie kritri dleit pre uvatea: ivotnos Pre kvalitn ploch kolektory ivotnos 20 rokov a viac nie je problm. Nameran straty innosti po tejto dobe ivotnosti nie s vie ako 1 - 2 %. Pre straty vkua v dsledku rozirovania vzduchu (iaden materil nie je 100 % tesn, predpoklad sa, e tto strata vkua sa dostav po 2-3 rokoch od mon-
te) degradcia povrchu reflektora. Odolnos proti krupobitiu tandard EN 12975 vyaduje nasledujcu nrazov skku: sklenen kryt m odola nrazu 33 mm oceovej gule s hmotnosou 150 g padajcej z 2 m vky minimlne 10 krt. Ploch kolektory vdy odolali tejto skke, vkuov trubicov kolekto-
vkuov trubicov kolektory tak dlh ivotnos bez vraznej straty innosti nemono oakva. Tto strata je spsoben z nasledujcich dvodov: rozbitie jednej alebo viacerch vkuovch trubc
ry neodolali nikdy, pretoe ich sklo nie je temperovan. Zdroj: Juka

39
PCL Panasonic ovld inteligentn dm

Jist jste u slyeli pojem inteligentn elektroinstalace nebo dokonce inteligentn i digitln dm. Jsou rzn pohledy na tento fenomn. Jedno je vak pro vechny spolen dc systm. Vechny systmy a naprosto uzaven, komunikujc po vlastnm protokolu, tak i oteven s monost kombinovat jednotliv prvky od rznch vrobc (samozejm s podmnkou vzjemn kompability) maj nastavenou logiku ovldn vstup na zklad detekovanch stav na vstupu. Opustme-li tajemstvm opeden digitln dm a podvme se z jakch st by se systm mohl skldat, jako prvn ns napadne ovldn osvtlen. Tady u po tajemstv nen ani pamtky. Kad prmyslovk um zapojit vypna a rovku. To, e vypna kch rukch uivatel (nakupovn, pprava jdla, plnn myky, myt vany), ale pedpokldm, e v budoucnu bude snaha zbr stle roziovat. Vdy ji dnes se odbornci shoduj, e digitln domcnost nen o ueten nklad (argument komunikace s PCO), zvlahov systmy zahrady, zavrn dve i oken je obdoba ovldn pohon s pouitm koncovch spna. Dalm benefitem digit l n h o d o m u je monost prbn sledovat a archivovat interirovou i venkovn teplotu a vlhkost, spotebu vody, plynu, elektrick energie a hodnoty publikovat prostednictvm internetu, a tm je mt k dispozici kdekoliv na svt. Poslednm krokem, aby se digitln dm stal bez vhrady nam sluhou, je monost spravovat vechny jeho funkce vzdlen. Sluhu jsem pouil zmrn. Dnen inteligentn dm opravdu sluhou je m pesn definovno co a kdy m dlat a to s inteligenc nem moc spolenho. Uivatel si takovto chovn peje. Neumm si pedstavit spokojenho uivatele, ktermu jeho inteligentn dm veer vypne televizi se strohm sdlenm, e pece rno mus brzo vstvat.Speciln dc jednotky, speciln vypnae, speciln opertorsk dotykov panely atd. vdy nesouc tajemn oznaen, jsou jen prodejnm nzvem njakho druhu dc techniky. Jednotliv sti probereme v nkterm z nsledujcch vydn SolarTechniky. Ludk Bartk
bude zapojen na vstup PLC a rovka na logick vstup je ist vc proveden. Vhodou tohoto zapojen je, e pokud vechny vypnae elektroinstalace budou zapojeny jako logick vstupy a vecha svtla jako vstupy PLC, meme pouhou zmnou programu mnit logiku a provzanost celho systmu vetn nestandardnch reim jako stmvn, blikn, i vypnut se zpodnm. Konkrtn zapojen bude mrn sloitosti bytu i domu. Jednotliv podkategorie digitlnho domu nejsou nikde definovny. Nkter sti jsou autonomn nebo zstvaj ve fyzic40
v minulosti bn), ale hlavn o komfortu. Dal oblast je urit klimatizace a vytpn. Mluvme-li o bytu i domu, budeme uvaovat jeden zdroj tepla kotel a nen dleit zda na plyn, elektriku, biomasu, peletky, uhl atd. Dleit je logika regulace. Pokud je regulace soust kotle a systm nm vyhovuje, potom jej vyuijeme a nam centrlnm systmem kontrolujeme chod systmu jako celku. Nsleduje ovldn aluzi, co bude pravdpodobn v komplexnch systmech koordinovno s topenm a svtelnmi reimy, zabezpeovac technika (pohybov idla, kamery, sirna i
Rekordn 72 % innos solrneho systmu
Nov typ hybridnch solrnych lnkov, ktor menia slnen iarenia na teplo a aj elektrinu by mohol by cestou k efektvnemu vyuitiu slnenej energie. Spolonos ZenithSolar predasom intalovala svoj solrny systm, ktor je zaloen prve na takejto kombinovanej vrobe energi a poda deklarovanej 72 percentnej innosti systm je navye natoko ekonomicky efektvny, e doke by pre uvatea zaujmav aj bez ttnych dotci. Cieom ZenitSolar je prinies slnen energiu vo forme elektriny a teplej vody udom a firmm za niiu cenu ako nrodne energetick podniky. Tmu troch vedcov a ich spolupracovnkov sa v extrmne krtkom asovom obdob podarilo vytvori konkurenne spen rieenie komernho vyuitia solrnej energie.Hybridn systm zalotruj dopadajce slnen iarenie do vysoko efektvnych prijmaov, ktor generuj elektrick a tepeln energiu.
en na kombincii koncentrovanch PV panelov a solrneho termlneho systmu doke by rentabiln aj bez ttnych dotci, uviedol jeden zo spoluzakladateov firmy Zenith, Segev a dodal: Na systme pracujeme od roku 2006, kedy sme zaloili firmu spolu s profesorom Davidom Faimanom, znmym vedcom v oblasti solrnych technolgi s viac ako 30 ronmi sksenosami a Dr Andreasom Bettom z ISE stavu v Nemecku. ZenithSolar Z20 je vybaven dvoma parabolickmi zrkadlovmi kolektormi s plochou 11 tvorcovch metrov. Tie zachytvaj, odraj a koncen-
Na Z20 prijmai je umiestnen vysokoteplotn zlen fotovoltick panel priamo spojen so zariadenm ZenithSolar Micro Channel Heat Exchanger, ktor je uren na prevod koncentrovanho slnenho toku na elektrick a termlnu energiu. Nsledne je jednosmern elektrick prd z fotovoltickch lnkov preveden na striedav a odovzdvan priamo do siete. Termlna energia sa zase v podobe tekutiny zohriatej na 100 C erpe cez uzavret systm a alej vyuva poda potreby v priemyselnch procesoch, na vykurovanie, absorpn klimatizciu alebo ako tepl itkov voda. -dt-
41
Ke fasda zarba na budovu

Na svete je prv fotovoltick systm, ktor je plne integrovan do fasdy a men slnen le na energiu. Nie je zvisl od slnenho tepla, len od jeho iarenia. Elektrina, ktor fasdny systm vyrob, sa vyuije bu na vlastn prevdzkov potreby budovy, alebo odde do elektrickej siete.
Fasda solrneho panela bola navrhnut tak, aby sa dala osadi aj na budovy vysokej architektonickej rovne a zrove, aby budova spala stle prsnejie ekologick predpisy. Tento systm, ktor vyvinula a patentovala fnska spolonos Ruukki, je plne integrovan do fasdy a je to v sasnosti nkladovo najefektvnej spsob, ako V oblastiach, kde vea sne a pri vode systm vyuva na svoj vkon odrazen le. Energia pre budovy alebo do siete Fasda solrneho panelu je odpoveou firmy na potrebu vyrba energiu z obnovitench zdrojov, hovor Jouni Metsmki, SVP, Stavebn prvky, Ruukki. V prieel kancelrskej budovy priemernej vekosti vo Fnsku, me naprklad takto fasdny solrny panel vyrba 18 000 kWh elektrickej energie rone. To je dos na to, aby sa pokryla ron potreba stredne vekho a elektricky vyhrievanho rodinnho domeka. Vstup a kapacita sa daj zvi poda potreby. Plne integrovan do fasdy Systm je uniktny tm, e je plne integrovan do fasdy objektu funkne i vizulne. Takmer plne ierna, plne presklen fasda umouje rieenia vysokej architektonickej rovne, dodva firemn architektka Laura Paunila. Nemaj iadne viditen upevovacie prvky a vaka svojmu sfarbeniu s FV moduly, zaloen na technolgii tenkej flie, estetick v porovnan naprklad s panelmi z krytalickho kremka. Fasda je idelnym rieenm nielen pre kancelrske a obchodn stavby, ale aj pre domov vstavbu. Systm neobmedzuje ani vber zkladnch materilov ani typ budovy. Fasda me by intalovan do novostavby ale aj do rekontruovanej budovy. Je to najjednoduch a finanne najprijatenej spsob, ako si budova me sama vyrobi elektrinu. Systm je zaloen na modulrnych solrnych alebo fotovoltaickch paneloch, ktor boli vyroben zo zasklench fotovoltaickch modulov a oceovho panelovho systmu Rainscreen od spolonosti Ruukki. FV moduly s zaloen na CIGS - technolgii tenkej flie, ktor sa bene pouva. Katarna Mariov
43
vyrobi plne presklen fasdu, ktor vyrba energiu zo slnka. Systm umouje vyrba energiu aj na miestach, kde nedopadaj priame slnen le. Technolgia toti umouje vyui slnen le aj ke je zamraen poasie.
Vzdun solrny panel odstrni vlhkos

Trpi vs vlhkom zatuchnut vzduch v chate alebo v chalupe, ktor sa vytvor poas vaej dlhej neprtomnosti? innm pomocnkom proti vlhkosti a plesni v domoch mu by teplovzdun solrne panely. Odstrauj vlhkos, plese a zatuchnut vzduch z chalp, domov, pivnc, gar a inch miest, v ktorch je treba udriava such a erstv klmu.
Ako to funguje? V samotnom paneli je umiestnen solrna bunka vyuvajca fotovoltick jav a na zadnej perforovanej stene ventiltor. Pri kadom slnenom svite zane solrna bunka vyrba prd potrebn k spusteniu a chodu ventiltora. Zadnou perforovanou stranou panela sa do vntra panelu nasva erstv vzduch z vonku. Vo vntri panela sa vzduch ohreje a ventiltor pretlakom nsledne venie dovntra domu malou hlinkovou flexibilnou trubicou. Zaist tak cirkulciu vzduchu vo vntri domu, zabrni usadzovaniu a kondenzovaniu vlhkosti a vytla vlhk a pouit vzduch von.
teplote. Kapacita a teplotn zvenie s zvisl na vekosti panelu. Pretoe cel systm funguje na princpe pretlaku, nie s treba alie potrubn rozvody vo vntri domu. Ke chcete dosta erstv a tepl vzduch do viacerch miestnost, sta medzi nimi necha otvoren dvere. Cirkulcia temperovanho vzduchu v objekte zabrni usadzovaniu vlhkosti vo vntri domu a vzniku plesn. Kontrukcia Rm solrneho panelu je vyroben z eloxovanho hlinku. Krycou vrstvou je jednokomorov nrazu vzdorn priehadn polykarbont. Vea malch otvorov na zadnej strane, ktormi sa vzduch nasva, funguje tie ako primrny filter. Sekundrne sa vzduch filtruje cez iernu filcov podloku. Takto zloen zadn strana zabrauje niku slnkom vytvorenho tepla, ke je prstroj zapnut a vzduch je v pohybe. Jej vhodou je aj monos samoochladzovania vntornho priestoru panelu v dobe, kedy je ventiltor vypnut a ohriaty vzduch me prdi zadnou stenou znova von. Vekos panelu zvis na vekosti priestoru, ktor je potrebn prevetrva a temperova.
Ventiltor m kapacitu 15 150 m3 za hodinu a vzduch sa poda intenzity slnenho iarenia zahrieva na 10 40 C vyiu oproti vonkajej
44
Umiestnenie Panel je mon umiestni na stenu alebo pomocou strenej sady na strechu. Na stenu panel mono umiestni dvomi spsobmi - zvislo alebo vodorovne. Nasvanie vzduchu je bu vrchom, zospodu alebo zo strany. Najoptimlnejie umiestnenie panelov je o najviac na juhu a rovnako dleit je, aby na ne nedopadal tie z okolitch stromov, domov a pod. Pri umiestnen na stenu treba pota s prpadnm tieom z presahu strechy. Mont Pri monti na stenu vo vntri je do miestnosti vzduch veden hlinkovou flexibilnou trubkou, zakonenou vntri bielym tanierovm ventilom. U strenej monte je treba trubku kvli tepelnm stratm odizolova, vetko alie potrebn k strenej monti obsahuje stren sada priechodku, statvy k odkloneniu panelu, skrutky, podloky at. Mont si doke spravi aj zrunej domci majster, ie nie je podmienkou vdy vola firmu k monti.
U viac ako 40 000 zkaznkov sa presvedilo, e vzdun solrny panel zvlda riei problm s vlhkosou a vntornou klmou bez alch vdajov. A to i v doch, kedy slnko svieti mlo. V mrazivom
slnenom obdob je vhoda panelov v tom, e vhaj vzduch s vemi nzkou relatvnou vlhkosou, ktor m vplyv na dom. Text: Ivan Blent
45
Vyuit plochch stech pro solrn energii se samonosnm systmem KNUBIX

Vzhledem k vzrstajcmu trhu s fotovoltaickmi zazenmi, objevuje se obrovsk potencil vyuit prmyslovch stech pro solrn energii. Prmyslov stavby s plochmi stechami jsou velmi atraktivn pro projektanty solrnch elektrren nebo umouj vraznou sporu elektrick energie nakupovan z veejn st a zvyuj vlastn nezvislost na dodavatelch energie. Vzhledem k rozdlm ve stench konstrukcch, se mohou poadavky na een liit od instalace k instalaci, co vol po jinch eench ne dve. Krom lep innosti solrnch panel, jsou velmi dleit stavebn aplikace zamen na een pro vyuit tohoto potencilu. Ploch prmyslov stechy Nejbnj ikm stechy maj sklon 10 a 15 . Ploch maj sklon men ne 5 . ikm stechy jsou zpravidla vyrobeny z kovu, zejmna z oceli. Vedle oceli je tak oblben sten materil prefabrikovan beton. I kdy beton postrd flexibilitu a pesnost oceli, me se pochlubit neuviteln vysokou ivotnost. Beton odolv dobe porm a vce vrstev zajiuje maximln ochranu. Prefabrikovan beton m vhodu pro budovy s pnou vzdlenost men ne 15 metr, zatmco ocel je jednodu pro vt stavby. Krom rozdl ve stavebnch materilech se v prbhu let vyvjel i styl vstavby. Star prmyslov stavby maj vt rozmanitost ve svm nvrhu, z nich vtina dovoluje pouze mal dodaten zaten sten konstrukce. V prbhu doby rostla poptvka po pohodl a odolnosti, a tak se sten prvky staly silnj, vice izolovan a nepropustn. To znamenalo, e se zaaly pouvat kombinovan desky, nap. ocel nebo hlink v kombinaci s polyurethanem nebo polystyrenem. Co je teba vzt v vahu? Pi plnovn stench fotovoltaickch systm existuje nkolik faktor, kter je teba vzt v vahu. Pravdpodobn nejdleitj je vpoet zaten, kter budova nebo stecha jet vydr. Kad zem m sv prvn pedpisy, na kter je teba brat zetel pi dimenzovn fotovoltaickho systmu, s ohledem na zaten budov. Zaten mus bt potno samostatn pro fotovoltaick systm a nosnou konstrukci, na kterou je montovn. Hlavnm faktorem pi vpotu zaten je poas, konkrtn vtr a snh. Technick pedpisy potaj pm zaten od vtru pouitm zn rychlosti vtru, s pihldnutm na vku budovy a okol budovy. Okol budovy je jednm z nejdleitjch faktor, protoe to uruje mnostv vtru, kter se na konstrukci dostane. Obchodn centra, mstsk prostory a prmyslov zny jsou pzniv prosted z dvod snen vtrnho zaten. Krom toho se vypotv zaten snhem podle snhovch oblast, aby se urilo, jak dodaten zaten me fotovoltaick systm pojmout. Krom prosted m vliv na zt od fotovoltaickho systmu i konstrukce stechy. ikm stechy mohou bt zateny jak tlakem vtru, tak i snm vtru na FV systm. Na ploch stee je rozhodujc pro dimenzovn systmu sn pod FV konstrukc. Krom vpotu zaten je dalm vznamnm technickm faktorem, kter je teba zvit, montn konstrukce fotovoltaickho systmu. Tradin montn konstrukce mus pro bezpenou instalaci per-
Tento graf ukazuje tlakov zny na plochm objektu: Montn systm KNUBIX me snit vysok sac zaten, kter vznik u jinch FV systm pro mont na ploch stechy. Graf ukazuje ppad ploch stechy v kategorii ternu 3, zaten snhem zna 2, vka 6 m nad moem a vka stechy 10 m. ( IBC SOLAR)
46
forovat stechu budovy. Nicmn perforace stechy nen vdy mon a me vst i k tepelnm mostm, kter zpsobuj tepelnou ztrtu interiru budovy. Pi plnovn fotovoltaickho systmu mus bt konzultovny nsledujc body: Je mono perforovat stechu budovy? Souhlas vlastnk budovy s nslednou drbou, kterou vyaduje perforace stechy? Jak to bude mt vliv na pojitn budovy? Nkter sten technologie nemohou bt perforovan, protoe me bt pokozena integrita stavby, bu prodravnm stenho nepropustnho prvku nebo naruenm statiky stechy. Vlastnk budovy se mus rozhodnout, zda je ochoten pokrt nklady na speciln drbu stechy, jestlie je jednou perforovan. Nicmn doporuujeme kadoron kontrolu stechy s clem provit, zda na n nejsou otvory, tahov trhliny nebo neistoty. V kadm ppad budova, fotovoltaick systm a montn plny vyaduj peliv jednotliv prostudovat, abychom pesn zjistili, jak me bt FV systm spn nainstalovn.
= = =
kolejnic. Systm je naklonn na 10 nebo 20 a jeho aerodynamika je prbn testovna ve vtrnch tunelech na extrm vysok zaten vtrem. Zkladov kolejnice jsou navzjem propojeny a tvo staticky nepetritou zkladn litu, kter pohodln roznese zaten rovnomrn po stee. ir zkladov lity umouj irok kontakt mezi montnm systmem a stechou. Tato oblast podpory zajist bezpen pipojen ke stee.
FV instalace se systmem KNUBIX na vrobn hale
Trend na trhu: samonosn systmy V reakci na vzvy, kter pedstavuj ploch prmyslov stechy, byl vyvinut nov nosn systm. Na zklad zkuenost montnch pracovnk, kte jsou obeznmeni s potebami pi monti fotovoltaickch systm, byl vyvinut montn system KNUBIX. Jeho vvoji navrhli een hlavnch problm, kter vystvaj u novch modernch lehkch prmyslovch stech. Vzhledem k tomu, e modern ploch stechy se skldaj z lehkch materil, nemohou se zatit tradinmi tkmi montnmi systmy. Systm KNUBIX se skld z hlinku, take je i lehk a dostaten odoln, aby byl zajitn stabiln a pevn zklad pro fotovoltaick panely. Celkov hmotnost KNUBIXU 100 se pohybuje od 9 do 25 kg/m2 a je vhodn pro bn FV panely s kou od 950 do 1 002 mm a bn dlky (KNUBIX 80 pro FV panely s kou od 798 do 830 mm). Nicmn monost jin dlky je nutno konzultovat s montn firmou. Hlinkov konstrukce je tak nejen lehk, ale odoln vi korozi, co ji in pouitelnou v irokm spektru klimatickch podmnek. Na rozdl od tradinch tkch montnch systm, kter mus bt upevnny na stechu provrtnm stechy nebo tkm zvam, me bt KNUBIX 100 pouit s menm nebo tm s dnm dodatenm zatenm. Umouje to kombinace aerodynamickho systmu a zkladovch
Pkladem spn instalace systmu je nap. v Nmecku instalace IBC SOLAR, kter instalovala FV systm na stee pronajat vrobny polystyrenovch blok. Stecha o ploe 13 000 m2 s bitumenovou krytinou a tepelnou izolac se rozpn nad vrobn halou. Instalan firma dostala dv podmnky. Vlastnk objektu nechtl systm pronikajc skrz stechu a klient nechtl, aby stavba naruovala provoz zvodu. Oba poadavky instalan firma splnila. Nainstalovala 1 156 kWp pomoc 5 061 ks panel a dl. Mont probhala velmi rychle, byla zahjena na zatku kvtna a dokonena koncem ervna, tj. necel 2 msce. To bylo mon jen proto, e se systmem se velmi snadno zachz. To et as a as jsou penze. Zvr I pes rostouc nklady na energie, je stle spousta oblast nevyuvajcch obrovsk potencil na vrobu ekologick elektiny. Zatmco dve konstrukce a tvar stechy urovaly, zda je mono fotovoltaick systm instalovat na stechu, nov materily a montn konstrukce otevraj zcela nov instalan monosti. Nyn mus majitel prmyslovch budov a budov s plochmi stechami uinit rozhodnut, zda chtj vyut sv stechy jako zdroj vlastn elektrick energie, a tm sniovat nklady za kupovanou energii. Fotovoltait odbornci pak mohou lpe urit konstrukci nejvhodnj pro jejich dve neinn stechy. Autor: Ing. Ivo tolc, IBC SOLAR
47
Solrna termlna jednotka s oznaenm vetko v jednom

Jednotka Ecodrainback od spolonosti ESE - solar sa sklad z 200 alebo 300 litrovej ndre, jednho alebo dvoch plne vybavench tepelnch vmennkov, jednej alebo dvoch pmp v zvislosti od modelu, solrneho ovldaa a elektrickho ponornho ohrievaa s jednoduchm prstupom manulneho resetu.
Charakteristiku piatich atribtov atraktivity tohto produktu otvra ekonomickos a prsub vysoko vkonnho zariadenia. Poda tejto vsady je termlna jednotka vybaven kombinciou jednho, dvoch alebo troch zberaov pre optimlnu solrnu produkciu tepelnej energie. Druhou devzou je ergonmia, vetky prpojky s na prednej stene bojlera. Elektrick ponorn ohrieva je vybaven spomnaponka jednoduch intalciu z dvodu plnho predmontovania v tovrni. tvrtm v porad predposlednm pecifikom zariadenia je jeho dizajnov vyhotovenie, daviek zkaznka. Graf dole ukazuje rozdelenie jednotlivch typov poda: dky potrubia medzi kolektormi a lonej ndoby, vzdialenosti medzi boile-
ktor svojim nvrhom dva vrobku Ecodrainback uniformn vzhad. Pticu uzatvra pojem robustnos, ktor vrobca vysvetuje prostrednctvom vekho sstredenia na kvalitu vetkch komponentov zariadenia Ecodrainback s pouitm glazrovanch ndr alebo robustnch pmp. Zariadenie je na trhu dostupn nm jednoduchm resetom sys- vo viacerch mutcich poda tmu. Oznaenie Plug & Flow zvolench parametrov a poia-
rom a vrchnou asou kolektorov, od typu hydraulickho spojenia kolektorov na streche (paralelne alebo sriovo zapojen).
Idelna metda prevdzky systmu zaruujca trvcnos a bezpenos Ak systm z akhokovek dvodu nie je v prevdzke, termostat dosiahol uren teplotu, dolo
48
k vpadku elektrickho prdu, v nonch hodinch, znamen to, e zberae a trbky s zbaven tekutiny a systm je v pasvnom bezpenom mde. Poda vrobcu je to najlepia garancia bezpenosti. Ak riadiaca jednotka zist, e v zberaoch je vyia teplota ako teplota vody v ndriach, tak erpadlo zane posiela tepeln transfer kvapaliny do zberaov, aby sa extrahovala solrna termlna energia.
V prevdzke psob ndr tepelnho vmennka ako expanzn ndoba. Vzduch v okruhu sa roziruje do niekokch pr- ESE (Eurpske solrne vch zvitov tepelnho vmen- ininierstvo) m roznka. siahle sksenosti v navrhovan a vrobe zaAk termostat dosiahne teplotu riaden pre vyuitie tealebo je nedostatok svetla, er- pelnej a solrnej enerpadlo zastav innos a kvapalina gie. Systmy spolonosti odtek do ndre tepelnho s pravidelne vyberan vmennka. Tento postup elimi- pre svoju kvalitu a vkonnos nch exkluzvne spolonosou nuje vetky rizik prehrievania domcimi uvatemi ale aj so zreteom na kvalitn prvky. kvapaliny v zberaoch. loklnymi autoritami a ob-chod- Rad produktov od ESE ako kovho hra s vhrevnmi telesami zaznamenva svoj spech od skorch 90-tych rokov a je znmy svojou innosou a originlnym dizajnom. Poslanm spolonosti je ponknu zkaznkom inn a spoahliv rieenia, ktor s kompletn navrhnut a vyroben s drazom na pouitie kvalitnch materilov a riadenie procesov. Zkaznkovi je poskytovan komplexn starostlivos, mont nevynmajc. O intalciu systmovch rieen sa staraj profesionlne vykolen partneri, ktor boli starostlivo vybran na zklade ich sksenosti a odbornej spsobilosti. Zdroj: Ese - solar
mi. Jej cieom je poskytova Kolektor Ecosol 2.32 Ecodrainback je navrhnut pre klientom vysok spoahlivos sysoptimlnu prevdzku so zbera- tmov navrhnutch a vyrobemi Ecosol 2.32. V kombinci tchto dvoch zariaden vznik systm, ktor je idelnou investciou vyuitia solrnej energie pre jednotliv domcnosti. Kolektor zskal certifikt od Solar Keymark, znmku kvality pre solrne a tepeln produkty v Eurpe, ktor garantuje zkaznkovi nielen kvalitu, vkon, deklarovanvyuitie, ale aj bezpenos pri pouvan.
49
Povinnost zen a kompenzace jalovho vkonu na solrnch elektrrnch
Na zklad nov legislativy, jej provdc pedpis se nsledn odvolva na aktualizaci Pravidel provozovn distribun soustavy je provozovatel fotovoltaick vrobny jednak povinen dodrovat smluven psmo inku provozovny, a dle na zklad dispeerskch signl regulovat ink vrobny od 0,95 induktivnho a po 0,95 kapacitn. V ppad neplnn povinnosti je vystaven sankcm a riziku odpojen provozovny.
Aplikace tohoto opaten s innost od ledna 2012 probhla ve dvou etapch a to nejdve pro vrobny s instalovanm vkonem nad 2 MW a nsledn pak pro ostatn vrobny s instalovanm vkonem nad 400 kW . V zsad se tedy jedn o vce 70 % instalovanho vkonu v echch a stovky provozoven. Smyslem tchto opaten je zejmna udrovat napovou stabilitu v Elektrizan soustav esk republiky a umonit kvalitnj zen inku v ES R ji na rovnch rozvoden 110 kV. Vzhledem ke skutenosti, e souasn technologie vkonov elektroniky ji umouj realizovat vstupn signl s iditelnm inkem (v souasnosti ji v rozsahu od 0,8 ind a 0,8 kap), nelze nemonost dit ink povaovat za pirozenou vlastnost obnovitelnho zdroje (ve smyslu 180/2005 Sb). Znan otevenou otzkou je, do jak mry bude tento poadavek retroaktivn (zda budou dodaten mnna stanoviska k dosti o pipojen). Vzhledem ke skutenosti, e aplikace podobnch opaten je nkladn a bude eena a v povozn, nikoliv investin sti projektu, jsou zde zjmovmi organizacemi vytvena zdn, e stt jedn protiprvn a od povinnosti bude nakonec uputno. Mj osobn nzor je, e primrn legislativa ukld sttu vytvoit takov prosted, aby byla zajitna nvratnost investice do 15 let. Tato zkladn pod-
mnka nen zavedenm dan dotena (dan jsou neoddlitelnou st ekonomickho prosted). Povaovat makroprosted za nemnn po dobu ivotnosti projektu (pedpoklad status quo) je zvanou chybou podnikatelskho plnu a hodnocen investice. Problm Provozovatel fotovoltaick vrobny se s problematikou jalovho vkonu v souasnosti setkv zejmna ve dvou dimenzch: Poadavek rozvodnch zvod na realizaci dlkovho zen jalovho vkonu pi nesplnn hroz odpojen vrobny od st. Jalov vkon je tedy teba dit tak, aby v kadm okamiku byl dodren ink vrobny poadovan distributorem. Pravideln penalizace za nedodren stanovench mez jalovho vkonu jako poloka vstupujc do nklad sniuj zisk vrobny, navc pi vraznch problmech i zde je riziko odpojen vrobny. Toto se dotk i provozoven se stdai s monost zen inku, nebo do bilance jalovho vkonu elektrrny zasahuj tak indukce napjecch transformtor a kapacity kabelov st, kter je pochopiteln nutn kompenzovat tak. Pro porozumn problmu je podstatn, e pro distributora je rozhodujc ink v mst faktura-
50
nho men a vyhodnocen zpsobem dle PPDS. Nen neobvykl, e ink indikovan stdai je zcela odlin od vslednho inku vrobny na fakturanm men. Metoda pouvan fakturanmi midly je korektn, diskutabiln je spe pouvn Aronova zapojen a MTP pesnosti 0,5 pro vyhodnocen spotebnho tarifu FVE. Implementace kompenzace tedy vyaduje vyladn systmu zpsobem, aby bylo dosaeno poadovanho inku na men distributora se zahrnutm vech nejistot. Jedn se o pomrn nron kol, jeho spnost je determinovny ji v ppravn fzi. Snaha instalovatnjak een a nsledn se potom snait ho oivovat je pedem odsouzena k nezdaru, je proto dleit, aby odborn firma dodvajc kompenzan rozvad mla zvldnut vechny kroky procesu, tedy nvrh een, jeho vrobu, oiven na mst a dlouhodob drba a provoz zazen. Nezbytnm pedpokladem jsou praktick zkuenosti z eenm provoznch udlost a problmm. Oproti vit pedstav, e dodnm rozvade prce kon, je realita na FVE zcela opan, prce teprve zan. Bohuel, astou zkuenost je dodvka zazen, kter vbec nepln svou funkci a dodavatel se ze sv povinnosti vyvazuje tm, e zazen dodal, stoj a e oiven nen soust dodvky. Z tchto souvislost je zejm, e informovat se u dodavatele, jak m reference a zkuenosti s konkrtnmi aplikacemi m znan vznam. een Problmy s jalovm vkonem se tradin e instalac tzv. kompenzanch rozvad, kter potlauj ptomn jalov vkon na poadovanou rove, a to pipnnm statickch induktivnch a kapacitnch zt. Tento zpsob, tzv. paraleln kompenzace, je znm, oven a hromadn pouvan technika ji nkolik destek let. Technick pokrok je zde patrn zejmna v oblasti regulace a materil a technologi jednotlivch komponent. ink d regulan jednotka rozvade podle okamitch provoznch charakteristik vrobny a to tak, aby doshla poadovanou clovou velikost inku (voln nastaviteln mstn, nebo i dlkov). Potebn hodnoty jsou zajitn pmm/nepmm menm proudu a napt, nikoliv pomoc zprostedkovanch dat, protokol, co znan zvyuje robustnost a spolehlivost een. Co je teba zdraznit je skutenost, e oproti kompenzacm pro industriln sektor, kter jsou
bnou dodvkou mnoha vrobc rozvad a kde se u zkaznk neme moc split, een kompenzace pro solrn elektrrny je pln jin dimenze a s jinmi nroky. Elektrovzbroj mus bt navrena pro vy tepeln namhn (venkovn proveden, tepeln ztrty tlumivek), rozvad mus umt vykompenzovat elektrrnu bhem nonho i dennho provozu. Na rozdl od industriln sfry, kde je tento problm bezvznamn, provozovatel FVE m dv sazby (FVE vroba a FVE spoteba) vyhodnocovan samostatn, navc s diametrln odlinmi provoznmi reimy! Pevn vtina kompenzac FVE se navc instaluje do venkovnho prosted, kter pin zven nroky na kvalitu dla. Dalm vraznm problmem je skutenost, e jde zejmna o dosaen inku na micm mst
distributora a realitou dne je, e naprost vtina provozoven a nm takovm jako kompenzace nepotala a jednoduch een na centrln rovni ji nen mon a nebo by bylo vrazn nkladn. Instalan jednodu skupinov kompenzace na nzkm napt vyaduj kvalitn nvrh a vyladn bhem provozu. Pedstava, e se zazen instaluje a pob samo od sebe, je iluzorn. Pnosy Instalac kompenzanho rozvade lze eit oba ve uveden problmy, tedy poadavek na dlkov zen inku a een nedodren psma inku a nevydan dodvky. Nsledn provoz rozvade je zcela automatizovn a bezobslun. Zazen je jednoduch a robustn konstrukce, umoujc snadnou drbu a kontrolu. Bezpenost provozovn je zajitna jednak samotnou konstrukc, dostatenm dimenzov51
nm a jitnm pouitch prvk. Regulan jednotka navc disponuje mnostvm alarm umoujc odstaven rozvade pi nepznivch podmnkch (pept, podpt, peht a dal). drba zazen je stejn jako u bnch kompenzanch rozvad, me ji tedy vykonvat jakkoliv pracovnk s elektrotechnickou kvalifikac. Dky tto skutenosti, navc s pouitm bn dostupnch komponent, jsou minimalizovny nklady na drbu. Vzhledem k pouit pasivnch prvk (statick kondenztory a tlumivky) jsou provozn nklady, zejmna vlastn spoteba men ne u aktivnch een. Jak postupovat? Nae spolenost vlastnmi kapacitami realizuje veker kony souvisejc s kompenzanm rozvadem po cel jeho ivotn cyklus, od nvrhu, konstrukn een, dodvku na kl a po prce servisu a drby na provozovanm zazen. Krok 1 Studie proveditelnosti Nae spolenost zdarma vypracuje technick een s ekonomickm vyhodnocenm na zklad nsledujcch podklad: Odety historickch hodnot z fakturanho midla e.on nebo EZ rozvodn zvody nataj daje ze svch elektromr na datov servery a tyto jsou nsledn pstupn z internetu. Sluba je zdarma. V ppad EZ, a.s., je to znm www100
Zkladn daje o vrobn poet transformtor ve vrobn, jejich vkon a napt (nap. 2 ks 1000 kVA, napt vn 22 kV, vstupn napt stda 400V AC). Pro kvalitu studie jist pome napklad stavebn schma transformovny, jednoplov schma silovch elektrickch rozvod. Vstupem je psemn zprva, technickoekonomick hodnocen vetn cenov nabdky (vchozm standardem je dodvka na kl) pro rozhodovn investora a ppadnou oponenturu. Zprva zahrnuje: statistick vyhodnocen zaslanch dat, tvorba variant een, ekonomick vyhodnocen (standardn metody prost doby nvratnosti, ist souasn hodnoty a vnitnho vnosovho procenta, na vydn lze aplikovat i jin metody hodnocen dle preferenc investora). Soust zprvy je tak vod do problematiky jalovho vkonu na solrnch elektrrnch pro ppadnou technickou oponenturu. Krok 2 Fze realizace Na zklad ve uvedench podklad je pipraveno een a stanovena minimln garantovan innost een, kter je minimln 90 % pvodnch plateb za jalov vkon. Tato hodnota je smluvn garantovna a je smrn pro stanoven okamiku, kdy je rozvad zcela uveden do bnho provozu. Standardn doba dodvky a monte rozvad je jeden a dva msce (podle rozsahu projektu) od objednvky/podpisu smlouvy. Soust dodvky rozvade je prohlen o shod, protokol o jakosti a kompletnosti vrobku, nvod k uit a provozn d rozvade. Krok 3 Provozovn Instalovan zazen je bezobslun, provozovatel pouze provd pravideln kontroly a bnou drbu dle du preventivn drby, kter je soust dodvky (kontrola stavu rozvade pohledem, itn rozvade, vmna prachovch filtr, kontrola a utahovn proudovodnch spoj v pravidelnch intervalech). Firmy poskytuj zrun i pozrun servis, samozejmost je technick podpora po telefonu (zhodnocen provoznch vsledk, konfigurace regultoru a jin). V ppad zjmu i pravideln sluby servisu a drby dle du preventivn drby. Text: Miroslav Gtz
server pstupn klientskm prohleem Captive Browser, skupina e.on nabz klientsky mn pjemn rozhran eonportal, dostupn ze strnek www.eon.cz
52
Vyut energii vyrobenou z FVE*se vyplat

V loskm roku jsme Vs v asopise SolarTechnika (. 2/2011) informovali o novm produktu na spolenosti Regultoru na zelen bonusy RZB 10. Pro plnost pipomenu jeho hlavn lohu a pnos. Tm je maximln vyut vrobu z FVE pro vlastn spotebu a pokud je to mon, tak neodebrat dnou elektrickou energii z distribun soustavy v dob fungovn FVE. Regultor je vhodn jak k nov vznikajcm, tak i k ji vybudovanm systmm, protoe pro komunikaci s koncovmi leny, ktermi ovld spotebie, pouv s 230 V. Pro zajmavost v tabulce . 1 uvdm vvoj vkupnch cen elektiny vyroben ze slunenho zen a zelench bonus v jednotlivch letech v K bez DPH v esk republice. Z n je patrn jasn trend omezovn podpory v tto oblasti. A to nemluvm o distribunch energetickch spolenost bude zvyovat. Spolen s tm bude slit poteba domcnost se co nejvce energeticky osamostatnit. Pro optimln vyuit vlastn vroby je RZB 10 idelnm vrobkem, kter svou chytrost a nastavenm odbr ze st. To sebou nese i zmnunvyk pi spoteb energie. Vodu v bojleru nenahvm v noci, kdy nen energetick pika, ale ve dne kdy st Slunce, vyrobenou energii z FVE se snam maximln akumulovat ohvat vodu v akumulanch ndrch,
Zelen bonusy v K/MWh 5080 6570 11570 12610 13510 13880 6050
Datum uveden do provozu Zdroj s instalovanm vkonem do 30kW vetn, do provozu od 1.1.2012 do 31.12.2012 Zdroj s instalovanm vkonem do 30kW vetn, do provozu od 1.1.2011 do 31.12.2011 Zdroj s instalovanm vkonem do 30kW vetn, do provozu od 1.1.2010 do 31.12.2010 Zdroj s instalovanm vkonem do 30kW vetn, do provozu od 1.1.2009 do 31.12.2009 Zdroj uveden do provozu od 1.1.2008 do 31.12.2008 Zdroj uveden do provozu od 1.1.2006 do 31.12.2007 Zdroj uveden do provozu ped 1.1.2006
Vkupn cena elektiny dodan do st v K/MWh 6160 7650 12750 13690 14590 14960 7130
Tab. 1: Vvoj vkupnch cen a zelench bonus v letech 2006 a 2012 Zdroj: Cenov rozhodnut ER .7/2011 ze dne 23. listopadu 2011
ce-n vkupu tzv. pebytk u zelench bonus, kterou plat energetick spolenosti vrobcm energie. Cena se pohybuje od 0,1K do 0,6 K za 1kWh dodanou do st. Vtinou se dr sp spodn hranice. Trend sniovn podpory pro vrobce energie z OZE ze strany sttu bude pokraovat a naproti tomu se cena za elektinu od
* Fotovoltaick elektrrna
priorit spoteby tyto poadavky spluje, dodv David Syrovec, jednatel spolenosti iSolar, kter regultor nasazuje ve svch projektech FVE. Dnen prmrn cena za 1 kWh od distribuce pro domcnost se pohybuje okolo 4,3 K. Pi zamylen nad tmito vemi sly, je nejlep varianta co vyrobm, to spotebuji a eliminuji zrove
napjet teplen erpadlo pro dal vrobu a akumulaci na veer, kdy u venku nesvt, apod. V poslednch mscch jsme dodvali a instalovali nkolik systm regulace, kter mly spolen zadn co nejlpe vyut vyrobenou energii a tm uetit na energii. Zjednoduen bych je rozdlil do dvou kategori penosn a pevn instalace.
53
Penosn instalace byly koncov domu pomoc ovldn akumu- je komunikace po sti 230V spoleny a spotebie. Nadbyten lanch kamen. I v tomto ppad lehliv a stabiln. energie byla vtinou spotebovna tepelnmi spotebii, nejastji pmotopy v mstech, kde zrovna bylo poteba (na chodb, v pokoji syna, kter se u na zkouky, v pracovn v podkrov, apod.) koncov leny se spotebii se zapojovaly do libovolnch zsuvek v dom a dle nastavenho aktulnho stavu vroby a spoteby a samozejm zvolenho algoritmu a priorit je regultor ovldal. Nejvce se vak provdj tzv. pevn instalace: na stvajcch mstech se nainstaluj koncov leny k regulovanm spotebim (bojlery, pmotopy, topn Obr.1: Graf dodvky rohoe a ebky, elektrokotle, topn tlesa v akumulanch ndrch, tepeln erpadla, apod.). Jako jednu ze zajmavch aplikac bych zmnil aplikaci nedaleko Pelhimova. Do hlavnho domovnho rozvade jsme nainstalovali podrun elektromr, regultor a zdroj, kter napj komunikan sbrnici RS485 (regultor vyt data z elektromru po RS485 komunikanm protokolem) a zrove napj i regultor. Regultor je zapojen i do st Ethernet/Internet a na nsleduj- Obr.2: Seznam a nastaven spotebi zapojench do systmu cch obrzcch jsou reln data z regultoru staen dlkov zabezpeenm pstupem pes Internet. V systmu je zapojeno celkem pt koncovch len, z toho dva jednofzov a ti tfzov, ovldno je dvanct spotebi viz obrzek. Nadbyten energie z FVE je vyuvna ve dvou sousednch domech v prvnm dom, kter je trvale obydlen, je ovldn bojler, ohev dvou akumulanch ndr TV, topn rohoe a ebky v koupeln a WC. V druhm dom je energie z FVE vyuvna pro temperovn Obr.3: Stavy a zen spotebi
54
Instalace celho systmu v Pelhimov probhla v prosinci roku 2011. I za pomrn krtkou dobu provozu vak lze konstatovat jednoznan pozitivn vsledky. sporu na splenm palivu lze posuzovat za celou topnou seznu, ale odhadem lze potat cca s 1/4 a s 1/3 mn (v minulch letech jsme spotebovali kolem 30 a 35 q uhl a 5-8 m3 deva). Ve srovnn vsledk za leden roku 2011 a 2012 vychz zven vyuit vyroben energie z 28 % na 93 %, shrnuje dosavadn vsledky nasazen systmu majitel domu a na adresu komfortu uvn dodv: Pokud pijedu z prce kolem 17 hodiny, krtce systm zaheju a zatpm do pedeht vody, teplo v mstnostech je bhem 15 20 minut. Nejvce jej vyuvme na rann pitopen, dve jsem vdy na noc naloil
kotel, aby rno bylo teplo, ale v noci jsem vlastn topil zbyten, v lonici stejn udruji teplotu kolem 17 18 stup. Nyn mohu klidn nechat kotel vyhasnout, rno zatopm z ndr a vstvme do 23 stup tepla. Co je hlavn v koupeln velice pjemn. Dve jsme ji dohvali podlahovkou a otopnm ebkem. Pes den se i v mrazivch dnech teplota v mstnostech udr nad 21 stupni a sta zatopit a pozd odpoledne a to i v tch nejvtch mrazech. Regulaci teploty jet musm dodlat, chtl jsem si ve vyzkouet, ne nco nainstaluji, domnvm se, e bude stait spnn erpadla pomoc prostorovho termostatu, poppad v kombinaci s asovm spnaem. O ohev vody se nemusm starat ani pi malm vkonu elektrrny, 180 litrov ohva se naheje vdy.
Investor vid optimisticky i dal provoz: Nejvt pnos oekvm v beznu, dubnu a kvtnu, kdy se vtinou jet top a prmrn denn vkon elektrrny in 60 130 kWh. To pedpokldm pln pokryt spoteby tepla. Vzhledem k vvoji situace na trhu a neustlch zmn v tto oblasti a snen cen zaznamenvme zvyujc se poptvku po systmu regulace a vyuvn energie pro vlastn potebu, a to jak ze strany soukromch vlastnk dom, tak ze strany firem psobcch v oblasti dodvky fotovoltaickch systm i montnch firem. Systm RZB 10 tak zkracuje dobu nvratnosti investice a zrove, jak ukazuje popsan aplikace, me vznamn zvit komfort bydlen. Ing. Petr Krupika, MBA
Inteligentn rieenia pre stren intalcie
Vvoj podpory fotovoltaiky na Slovensku preiel nezkonnmi zsahmi, nemernm zniovanm vkupnej ceny, ale aj rozumnmi pokrokmi. Najrozumnejie rozhodnutie, ktor ohadom pravy podpory fotovoltaiky na Slovensku padlo, bola podpora fotovoltaickch elektrrn (FVE) stavanch na strechch a obvodovch ploch budov. Argumentcia proti slnenm elektrram a ich zlmu vplyvu na prenosov sstavu je oprvnen, ak sa pozerme na pozemn intalcie na poliach, vzdialench stovky metrov od najbliej relnej spotreby. Jednak ide o vek koncentrciu vyrobenej energie na jednom mieste a zaaovanie prenosovej sstavy nestabilnm zdrojom, a tie sa vek percento energie strca v elektrickom veden. V neposlednom rade treba tie spomen zaberanie ponohospodrskej pdy, ktorej nikdy nie je fotovoltaika stratila zmysel spolu s prechodom na podporu strench intalci, no vina sa preorientovala na tento segment. Ploch strechy s vemi podobn rovnm plochm ponohospodrskej pdy, a tak nie je problm osadi tie ist kontrukcie aj na budovy. Menm krtom cez rozpoet me vak by statika budovy a tm vm, vemi asto sa vyskytujcim, je jej stav. Vinou strechy nebvaj v 100 %-nom stave, pripajcom zsahy do strenej skladby a znemonenie jej opravy po desiatky rokov. Firme, ktor sa zaober realizciou FVE vinou vemi nezle na tom, ako bude v budcnosti fungova strecha, dleit je najm fungovanie samotnej elektrrne. S naruenm strenho pla sa prakticky ru zruka od zhotovitea strechy, no t vinou ned ani ten, kto nespoetn diery do strechy urobil. Nechceme tm vak poveda, e treba na stren intalcie zanevrie. Treba si vak vybera realizan firmy, ktor s v strench intalcich doma a prihliadaj na vec aj z druhej strany. Strecha a pole toti nie je jedno a to ist. Prvm rieenm, aplikovatenm pri kadom systme je as zhotovitea strenej krytiny pri monti. Zhotovite krytiny mus dkladne oetri kad prestup cez krytinu a na tto rozvtan a zapltan strechu Vm da znova zruku. Mono to nebude jednoduch, ani lacn, no pri prpadnch komplikcich tento postup urite ocente. Existuje vak aj lepie rieenie. S nm systmy, ktor nenaraj stren skladbu. V princpe ide
prli vea. Vstavba FVE na budovch, s relnou spotrebu priamo na mieste, vak ni vetky predol argumenty proti podpore fotovoltaiky. Spolu so situciou na Slovensku sa formuje tie trh a realiztori FVE sa situcii viac i menej prune prispsobuj. Samozrejme, s firmy, pre ktor
56
o tri spsoby intalcie: zaaenie, natavenie a lepenie. Zaaenie je vhodn najm pre kontrukcie, ktor znes nklad okolo 25 kg/m2. Me s o kvzi klasick kontrukcie, ktor sa miesto kotvenia len priaia. Novinkou na trhu s vak vane z recyklovanho plastu (HDPE). Svojm zaoblenm tvarom prakticky vyluuj akkovek pokodenie krytiny a ich intalcia je vemi jednoduch. Aby sa vane nepohli z miesta, jednoducho sa zaaia betnovmi elementmi alebo trkom. alm spsobom, ako naintalova fotovoltaick panely na strechu bez potreby prenikania cez hydroizolan vrstvu s natavovacie systmy. Ide o ultraahk konttrukcie, ktor sa na niekokch miestach bodovo pripevnia psom hydroizolcie, ktor je na streche pouit. Ak teda mte na streche pouit PVC fliu, pouije sa PVC, ak mte hydroizolciu na bze bitmenu, pouije sa bitmen. Intalcia je tak pre stren skladbu celkom prirodzen. Tieto kontrukcie navye nesiahaj vyie ako 40 cm a s opatren ochranou proti vetru. Vhodou tohoto systmu je okrem nzkej hmotnosti (do 10 kg/m2) aj monos jednoduchej demonte, nakoko sta prereza pr psov izolcie. Poslednm a najelegantnejm rieenm s samolepiace tenkovrstv fotovoltaick psy, ktor nevyaduj iadne kontrukcie a intaluj sa celoplonm lepenm. Zo spodnej strany s opatren samolepiacou vrstvou a po odstrnen ochrannej flie sa tieto milimeter hrub psy jednoducho prilepia na hydroizolciu ako samolepka. Me pritom s o PVC, TPO fliu, alebo asfaltov psy bez posypu. Toto rieenie je najahm zo vetkch (len 3,8 kg/m2) a poskytuje mnostvo vhod. FV psy funguj na bze amorfnho kremka, a preto poskytuj vy vkon, s pochdzne, neprehrievaj sa a navye zanechvaj strechu prehadn a dostupn. Hydroizolciu nie len e nenaraj, ale dokonca ju chrnia pred poveternostnmi vplyvmi a UV iarenm. S pouitm technolgi, ktor strechu nenaraj, je intalcia FVE na streche ovea bezpenejia a bezstarostnejia. Pri vbere dodvatea FVE sa teda zamerajte na realizan spolonosti, ktor garantuj, e strecha bude naalej funkn po cel dobu ivotnosti diela, alebo vyuite systmy, s ktormi tieto starosti odpadaj. Vstavba fotovoltaickej elektrrne by mala prinies zisk a nezvislos, nie finann nklady a starosti.
Rozumn alternatva k betnovaniu

Kotviace zemn vruty s vynikajcou a praktickou nhradou tradinho betnovania. Navye so sebou prinaj ekologick rozmer.
Ak s hlavn vhody pouitia kotviacich zemnch vrutov? Kotviace zemn vruty s vhodn takmer pre vetky druhy pdy. Vruty sa mu aplikova aj do vch hbok, im eliminujeme vplyv mrznutia pdy na pozciu vrutu, a tm aj celej stavby. Prjemnou vlastnosou vrutov je okamit zaaitenos a monos opakovanho pouitia. V prpade likvidcie stavby s kotviace vruty 100 % recyklovaten. Navye jednoduch manipulcia a kotviaci proces etria v as a pracovn silu. Zinkov povrchov prava zabezpeuje minimlnu ivotnos 50 rokov.
Ilustrcie: Isometall
o je mon ukotvi kotviacimi zemnmi vrutmi? Kotviace zemn vruty slia ako zklady ahkch stavieb ako napr.: pletivov ploty, stpy osvetlenia, solrne panely, detsk preliezky, mkaky, bezpenostn oplotenia, zhradn domy, sklenky, gare, prstreky, altnky, ohrady pre zvierat, dopravn znaky, laviky stoly, smerovnky, reklamn tabule a in. Ak zaaenie znesie kotviaci zemn vrut? Dovolen zaaenie zvis od druhu a hutnosti pdy. Nosnos celho zkladu je dimenzovan mnostvom a druhom vrutov. Vo veobecnosti pri tvrdej pde je dovolen vyie zaaenie ako pri pde mkkej. Orientan hodnoty pre lovit pdu s 50 KN v tlaku a 25 KN v ahu (5 000 kg, 2 500 kg). Vdy je potrebn loklne posdenie nosnosti pdy a rozdelenie zae na primeran poet vrutov. Text: Mgr. Mria Budzkov
57
Recyklace fotovoltaickch panel na konci ivotnosti
ivotnost fotovoltaickch panel je v souasnosti odhadovna na minimln 30 let, v idelnm ppad vak me bt a dvojnsobn. Panely jsou pitom zdrojem cennch surovin. Pestoe fotovoltaick panely nespadaj pod psobnosti evropsk direktivy o odpadech, vrobci a dodavatel vytvoili dobrovoln program PV Cycle. ivotnost fotovoltaickch panel Ta je definovna poklesem vkonu o 20 %. Tm vichni vrobci bn dostupnch krystalickch a tenkovrstvch panel garanti se pedpokld, e ivotnost definovan poklesem innosti o 20 % bude u kvalitnch panel minimln 30 a 40 let od jejich instalace. Panely vak mohou bt funkn i po tto dob, pouze zlikvidovny, ale mohou bt nabdnuty zjemcm, pro n je nzk cena panel dleitj ne jejich innost. Podobnm zpsobem se v souasnosti nakld napklad s traknmi akumultory. ivotnost panel se tm me vznamn prodlouit, podle souasnch odhad pravdpodobn a k horizontu 50 i vce let. Dvody vyazen panel V roce 2010 bylo hlavnm dvodem pro vyazen panelu jeho mechanick pokozen pi doprav nebo instalaci. Je vak nutno upozornit, e mechanick odolnost panel je vysok. V prvnch mscch a letech se mohou projevit skryt vady materilu, kter neodhalila vstupn kontrola ve vrobnm zvod. Podl takovch zvad je u kvalitnch panel nzk, obvykle hluboko pod 1 % objemu dodvek. U mn kvalitnch panel se mohou projevit vrobn chyby, ppadn pouit nekvalitnch materil. Hlavnm problmem
tuj maximln pokles innosti o 10 % za 10 nebo 12 let a 20 % za 25 let. V praxi se na nejstarch instalacch pokles innosti po 25 letech pohybuje kolem 6 a 8 %. Skuten ivotnost proto bude vrazn del. V souasnos-
jejich innost bude postupn dle klesat. Investor me zvit, zda je pro nj vhodnj vyrbt elektinu s ni innost, nebo investovat do novch panel. Star panely ani v tom ppad nemus bt
58
je delaminace - sendviov struktura panelu se vlivem teploty a UV zen "rozlep". Pokud k takov zvad dojde, tk se obvykle cel vrobn srie. Co panely jsou a co nejsou Povaovat FV panely za elektronick zazen je sporn. Morln ivotnost napklad LCD televizor se pohybuje kolem 5 a 10 let. Fyzick ivotnost je pravdpodobn del, sotva vak bude dosahovat nkolika destek let, co je na druhou stranu hodnota bn u FV panel. Morln i fyzick ivotnost ostatn spotebn elektroniky je obvykle jet krat. Nkter typy tenkovrstvch FV panel se sice vyrbj podobnou technologi jako LCD obrazovky, fyzickou ivotnost a charakterem pouit se vak podobaj spe prvkm prosklench fasd. Jedn se proto spe o stavebn prvky ne spotebn elektroniku. Nadit recyklan poplatek za prosklen fasdy nebo jin stavebn prvky dosud nikoho nenapadlo. FV panely nespadaj pod smrnici 2002/95/ES o omezen pouvn nkterch nebezpench ltek v elektrickch a elektronickch zazench (RoHS) ani pod smrnici 2002/96/ES o odpadnch elektrickch a elektronickch zazench (OEEZ). Ob smrnice budou revidovny a o zahrnut FV panel se diskutuje, v souasn verzi RoHS jsou panely explicitn vyjmuty. PV Cycle Pesto byl k recyklaci FV panel vytvoen systm PV Cycle. Jedn se o celoevropskou aktivitu vrobc a dodavatel FV panel zaloenou na dobrovoln zodpovdnosti za vrobek v prbhu celho ivotnho cyklu.
Vrobci a dodavatel se sna budovat zelen image oboru, ke ktermu zodpovdnost za nakldn s odpadem v souladu s rmcovou smrnic o odpadech 2008/98/ES samozejm pat. V kadm sbrnm mst systmu PV Cycle jsou instalovny dva kontejnery na fotovoltaick panely. Jeden kontejner je uren na krystalick kemkov panely, druh na panely tenkovrstv, pro jejich recyklaci je pouvna jin technologie. Po naplnn je kontejner vymnn za przdn a panely jsou odvezeny k recyklaci. Pro odvoz vtho mnostv panel, napklad z pozemn FV elektrrny, je pouvn vhodnj zpsob - kamion uren pro dopravu panel k recyklaci pijede pmo k likvidovan elektrrn. Recyklovan materily Nejvt podl na hmotnosti krystalickch panel pipad na sklo (60 - 70 %) a hlinkov rm (kolem 20 %). U tenkovrstvch panel je podl skla a hlinku pes 95 %. Oba materily jsou bn recyklovny z tm 100 %. Ostatn kovov materily jsou cennmi surovinami, kter se vyplat z odpadu zskvat. Plasty lze recyklovat jen sten nebo vbec.
Sklo - zkladn konstrukn dl vech typ FV panel, pouze v nkterch ppadech jsou pouvny plastov materily. Recyklace skla me snit spo-
tebu energie na jeho vrobu asi o 40 %. Recyklace vak vznamn sniuje nroky na tbu surovin a kapacitu skldek odpad. Vhodou skla je, e ve vtin ppad lze materil zrecyklovat na pvodn vrobek.
Plastov komponenty - vlivem klimatickch podmnek obvykle degraduj, jen vzcn je lze jednoduchmi metodami recykloHlink - primrn produkce je vat na pvodn vrobek. V praxi energeticky nron - 200 MJ/kg se spe vyuv energie, kterou elektiny a pestavuje asi 8 % je mono uvolnit jejich splenm. spoteby energie na vrobu celho panelu. V souasnosti jsou FV lnky - u klasick krystalick proto vyrbny i panely bez technologie se podl lnk na rmu. Tato praxe vak nen nut- hmotnosti panel pohybuje n, hlink lze snadno recyklo- v jednotkch procent, v prbhu vat s velmi nzkou spotebou - asu se pitom vznamn sniu8 MJ/kg pevn tepeln ener- je. Krystalick lnky se vak podgie, vtnost se u kusovho hli- lej a 80 % na spoteb energie nku, kam spadaj i rmy FV pane- na vrobu panelu a zhruba 50 % l bl 100 %. na jeho cen. Na konci ivotnosti
59
jsou pitom lnky v podstat nezmnny. S recyklac celch lnk nebo desek jsou ji prvn praktick zkuenosti. Podl funknch vrstev tenkovrstvch lnk na hmotnosti panel i na nkladech na jejich vrobu je jet o jeden a dva dy ni. I v tom ppad se vak jedn o cenn polovodiov materily, jejich zptn zskvn je obvykle vhodnj ne ze surovin. Tk kovy - pedstavuj z hlediska hmotnosti, ceny i spoteby energie na vrobu panel zanedbateln poloky. Podl jednotlivch kov na hmotnosti panel se pohybuje v desetinch promile. Energetick i materilov nronost recyklace je srovnateln s vrobou z primrnch surovin. Recyklace je vak nutn z jinch dvod. Tk kovy jsou toxick a je proto nutno je oddlit od ivotnho prosted. Mimoto zejmna u stbra je ji v blzk budoucnosti oekvno
univerzln, jin jsou vhodn jen ci LCD televizor. Na zatku se pro urit typy panel. run demontuje hlinkov rm. Nsleduje drcen a tdn velikostnch frakc. K oddlen jedTermick recyklace V souasnosti zejm nejpokroi- notlivch materil slou sepalej metodu recyklace panel ran metody - fluidn a mokr navrhla a odzkouela firma Deut- splavy a elektrodynamick sepasche solar AG. Cel panely jsou race. Stbro a dal zjmov kovy zavezeny do speciln pece, kde jsou zskvny chemicky a pyrojsou zahvny na teplotu nad metalurgicky. Zskan kovy
Tabulka: Materilov sloen tenkovrstvch panel (CIS, CdTe, tandem Si)
500 C. Pi tto teplot se plastov materily odpa, nsledn jsou v dal komoe zen spalovny. Ostatn materily jsou separovny run. Jsou-li panely nepokozen, lze vytit a 85 % lnk pro nov pouit. Spote-
mohou bt pouity jako surovina v metalurgickm prmyslu, plasty budou pravdpodobn likvidovny splenm s monost vyut teplo. Ve srovnn s termickou recyklac je u tto metody ni podl run prce. Vsledkem jsou vak pouze drcen suroviny. Metoda je pouiteln spe pro tenkovrstv panely, u nich nelze polovodiov materily zskat jinm zpsobem.
Tabulka: Materilov sloen krystalickch panel
vyerpn ekonomicky titelnch zsob a v dsledku toho rst nklad na tbu a tedy i ceny stbra. Je pravdpodobn, e problm bude vyeen pouitm jinch materil.
bu energie na vrobu novch panel je dky tomu mono snit a o 70 %. Metoda je pouiteln pro vechny stvajc konstrukce panel z krystalickch lnk.
Mechanicko-chemick meMetody recyklace toda Pro recyklaci panel bylo navre- Pro likvidaci panel je navrhovn no nkolik metod. Nkter jsou podobn postup jako pi recykla60
Konstrukn pravy se v praxi neprosadily Pro zjednoduen likvidace na konci ivotnosti byly navreny konstrukn pravy, kter usnaduj demont celch lnk z panelu. Jednou z monost je jednotliv lnky ped laminac do EVA flie nejdve zapouzdit do materilu s nzkou pilnavost k lnkm, napklad silikonu. Jinou monost je hermetick zapouzden lnk mezi dv vrstvy skla bez pouit EVA flie nebo jinch plast. Pouitou konstrukn pravou je v podstat uren i zpsob recyklace.
V praxi se konstrukn pravy neprosadily, protoe vrobn nklady jsou vy. Chyb pitom zpsob, jak hodnovrn prokzat oekvanou vy ivotnost panel. Dal vhoda - snen energetick nronosti vroby panel - se postupn vytrc. Pedevm se novmi technologiemi podailo vrazn snit energetickou nronost vroby solrnho kemku. Zrove se na
vkupu elektiny z obnovitelnch zdroj podle zkona . 180/2005 Sb. dochz od roku 2006 k vznamnmu rstu instalovanho vkonu, a tedy i mnostv instalovanch panel. Vzhledem k oekvan ivotnosti lze vt objemy panel k recyklaci oekvat nejdve po roce 2030. Do t doby budou likvidovny pouze panely pokozen pi doprav a monti, ppadn
Tabulka: Mnostv instalovanch fotovoltaickch panel
panely se skrytmi vrobnmi vadami, kter se obvykle projev v prvnch mscch a letech provozu. Obtn odhadnuteln je mnostv nekvalitnch panel, jejich innost klesne o 10 % dve ne za garantovanch 10 let. Takov panely by byly provozovatelem fotovoltaick elekMnostv instalovanch pane- trrny reklamovny u vrobce nebo dodavatele, kte by byli l Pomineme-li nkolik drobnch zodpovdn i za jejich recyklaci. instalac z dvj doby, byly v souasnosti nejstar panely instalovny mezi lety 2000 a Mnostv panel k recyklaci 2006 v rmci programu Slunce V nejblich 10 a 20 letech lze do kol. Celkov bylo instalovno oekvat, e mnostv panel pes 1 000 systm na zkladnch vyazench z provozu bude vemi kolch. Vkon tchto systm nzk. Bude se vtinou jednat byl 100 Wp nebo 200 Wp (jeden o panely pokozen pi nehonebo dva panely). Pozdji byly dch a ivelnch pohromch. instalovny systmy o vkonu Odhady se pohybuj od nkolika 1,2 kWp na stednch kolch a 20 set do 1000 tun ron. Ve srovna 40 kWp na vysokch kolch. n s celkovou produkc odpad Celkov poet instalovanch v esk republice (pes 20 mil. panel je vak v porovnn s poz- tun) se jedn o zlomky promile. djmi lety zanedbateln. Kvalitn panely instalovan v leTeprve se zavedenm podpory tech 2009 a 2011 budou vyazo-
vrobu krystalickch lnk pouvaj stle ten desky, co rovn pispv ke snen energetick nronosti vroby panel. Ten desky, zejmna z multikrystalickho kemku, jsou vak keh, vtnost pi recyklaci se proto vrazn sniuje.
vny z provozu ve vtch objemech pravdpodobn a po roce 2040. Panely ni kvality zejm budou vyazovny dve, jejich mnostv je vak obtn odhadnout. Na konci roku 2010 v horen snaze dokonit projekty velkch FV elektrren za kadou cenu byli investoi ochotni koupit v podstat cokoli. Vysok odhady - 30 i vce procent - pochzej od zstupc firem, kter dodvaj kvalitn produkci. Me se proto jednat o reklamn tah. Importu vrobk nzk kvality se snaily zabrnit banky tm, e si vytvely seznamy doporuench typ panel respektive dodavatel. Ani nekvalitn panely vak nemus bt vyazeny z provozu. Nejastjm problmem je ni vkon nebo rychlej pokles innosti. Nkolik reklamac tohoto typu ji probhlo, ve vech ppadech vak prozatm investor pistoupil na vrcen sti kupn ceny. Za ekonomicky rentabiln je povaovna kapacita recyklan linky kolem 20 tis. tun panel ron. Takov mnostv panel lze oekvat a po roce 2040. Do t doby bude vstavba specializovan recyklan linky nerentabiln. Vyuit univerzlnch recyklanch metod respektive zazen na druhou stranu nezaruuje efektivn vyuit specilnch FV materil. Z uvedench dvod by vhodnm eenm minimln do roku 2030 bylo pistoupen esk republiky k systmu PV Cycle a recyklace panel na stvajcch linkch v Nmecku. Systm PV Cycle je financovn vrobci panel respektive dodavateli na evropsk trh. V souasnosti zahrnuje pes 85 % dodanch panel. Text: Ing. Bronislav Bechnk, Ph.D.
61
Ovldajte svoj domov z jednho centrlneho miesta

sporn elektrointalcia Niko Home Control je prvou elektrointalciou elektronickho systmu riadenia domu pre rodiny, ktor mu takto doma aktvne spori. Obyvateom domu umouje nielen sledova spotrebu energi, ale aj ahko ovlda osvetlenie, krenie, ventilciu alebo rolety. Ekodisplej ukazuje, koko energie spotrebuje domcnos, o obyvateov zvyajne vedie k tomu, aby zbytone neplytvali energiami. Aplikcie sa daj jednoducho ovlda spnami alebo centrlne dotykovou obrazovkou i smartfnom. Uvedomova si svoju energetick spotrebu je teraz dleitejie ako kedykovek predtm. Nielen z rozpotovch dvodov, ale aj na zabezpeenie budcnosti naej planty. Niko Home Control umouje detailne sledova spotrebu plynu, vody a elektriny a zisti spotrebu v pohotovostnom reime. Eko-displej neustle ukazuje, koko energie domcnos spotrebuje. Vaka tomu je jasn, ktor zariadenia plytvaj energiou, o umon prija rchle npravn opatrenia. Sta stlai eko-tlaidlo a spotreba viditene poklesne. zodpovedn za spracovanie vetkch logickch informci v rmci intalcie Niko Home Control. Programovanie sa vykonva pomocou programovacieho softvru na potai, alebo notebooku a potom sa ulo do riadiaZkladn prvky Niko Home ceho modulu. Riadiaci modul obsahuje testovacie tlaidlo, Control Riadiaci modul sa povauje za ktor umouje kedykovek ovenervov centrum intalcie. Je ri sprvne fungovanie a stav ostatnch modulov. Zkladn funkcie, ako je ovldanie osvetlenia a roliet je mon naprogramova aj rune, pomocou programovacieho tlaidla na module. Riadiaci modul zaznamenva vetky daje o zariaden, ktor mono ta kedykovek pomocou potaa alebo notebooku. Programovac softvr taktie umouje programovanie asovch funkci a prednastavench funkci. Napjac zdroj je modul, ktor poskytuje napjanie pre zbernicu, moduly a ovldacie prvky. V prpade, ak intalcia zaha viac ako jeden napjac zdroj (napr. vie intalcie alebo zlon napjanie), hlavn napjac zdroj si vyberiete tlaidlom na module. Napjanie, stav a aktivi-
Vzorov schma zapojenia: trojfzov meranie s fotovoltickmi panelmi, 1 obvod sa meria samostatne plus 1 skupina obvodov
62
tu zbernice indikuj LED na odloi rozhodnutie o pote ovlmodule. daov na jednotlivch miestach a na koniec. Kee potreby sa Prispsobivos potrebm u- menia, intalcia me by vdy upraven tak, aby stle vyhovovateov Intalciu mono rozdeli do niekokch samostatnch podsystmov. Naprklad ak je intalcia prli vek, alebo ak sa stavebnk rozhodne rozdeli projekt do niekokch nezvislch blokov. Kad podsystm m vlastn napjac zdroj a riadiaci modul. Poda vlastnch potrieb si rodiny mu vybra, ktor modul chc naintalova. Tm si ponechaj pln kontrolu nad svojou intalciou a domovom. Niko Home Control ponka aj ochranu pred vlmanm, a to simulciou prtomnosti osb v dome, pohybovmi snmami a znovm krenm, tak, aby boli jednotliv miestnosti vyuit individulne v rznych asoch poas da. Ekologick funkcie eko-displej a eko-tlaidlo presne informuj o spotrebe energie. tdie ukazuj, e to umouje uetri a 15 % energie. Niko Home Control zapad do vala potrebm uvatea, a to jedexistujceho dizajnu spnaov noduchou zmenou montnej Niko. Jeho jednoduch a nada- dosky a rmeka. sov dizajn tlovo zapadne do Systm sa d vemi jednoducho kadho interiru a intalcia a intuitvne programova. Softv elektrickej skrinke nezaber vr obsahuje grafick znzornenie intalcie, priom vetky funkvea miesta. cie maj svoj vlastn modul. Obsahuje aj zoznam predprograJednoduch intalcia Niko Home Control sa intaluje movanch innost. Dvoj vodiojednoducho vaka uniktnej kon- v nepolarizovan kble vylia cepcii montnych dosiek, ktor nesprvne pripojenie kblov. umouje ahko integrova ovl- Okrem toho, elektrick skrinka dae do intalcie. Pri kadom potrebuje iba obmedzen poet ovldacom mieste sta iba jedna kblov - vetky moduly na jednej tandardn, zapusten intala- DIN lite spja pecilny bon konektor. n krabica. Rozhodnutie medzi jednoduchou alebo viacnsobnou mon- Ovldanie aj cez smartfn tnou doskou me stavite uro- S Niko Home Control mu by bi v poslednej fze projektu. To ovldacmi prvkami tradin spzrove umouje staviteovi nae, ale rovnako ahko sa me
na ovldanie celho zariadenia pouva centrlna dotykov obrazovka alebo smartfn. Naprogramovan nastavenia sa daj zmeni behom okamihu. To
znamen, e vy sa rozhodnete, ako dlho zostane svetlo na chodbe zapnut, kedy sa rolety zastr a pri akej teplote sa budete v obvacej izbe vo veernch hodinch cti najpohodlnejie. Systm navye rastie spolu s vami. Funkcie mono kedykovek rozri a preradi na vy stupe poda meniaceho sa ivotnho tlu obyvateov domu. Eko displej poskytuje obyvateom sptn vzbu o okamitej spotrebe energie, plynu a vody v dome. Ak chcete viditene zni spotrebu, stlate eko tlaidlo a vetky spotrebie, ktor nemusia by poas neprtomnosti v dome zapnut, sa vypn. Okrem toho, spotrebuj minimum energie. -red63
Solrny integrtor
Pri vyhodnocovan innosti FVE je samozrejmosou, e sa meria aktulna hodnota osvitu a vyrbanho vkonu. Z osvitu (W/m2) a plochy panelov dostaneme maximlne vyuiten vkon, ktor me elektrre spracova. Pomer okamitho vyrbanho elektrickho vkonu a prkonu slnenho iarenia, dopadajceho na celkov plochu panelov, dva okamit innos celho systmu. innos je vak zvisl na intenzite oslnenia, uhle, pod ktorm slnko panely oaruje, miery rozptylu svetla, prpadnom zatienen asti panelov a alch faktoroch. Okamit innos preto nie je najvhodnejm ekonomicko-technickm ukazovateom; je vhodnejia skr pre diagnostiku porch a pokia je sprvne vyhodnocovan, me prispie k optimalizcii prevdzky. Mme ale skuton parameter, ktor prezrad, ako efektvne elektrre ako celok pracuje, ke okamit innos sa v priebehu da aj dlhie obdobie intenzvne men? Me nm by celkov innos, vychdzajca nie vak z vkonu (okamitej hodnoty), ale z energie, teda hodnoty vkonu integrovanej v ase. Aby sme mohli tto innos spota, potrebujeme pozna jednak vstup systmu celkov produkciu elektrrne za urit obdobie (de, tde, rok), jednak jeho vstup teda energiu, ktor ploche panelov poskytlo slnen iarenie. Tto energia (napr. v kWh/m2/a) sa d zisti z verejne dostupnch meteorologickch zdrojov (nie vak vdy pre konkrtne miesto, kde je elektrre intalovan), alebo spota integrciu osvitu v ase a znsobenm integrovanej hodnoty plochou panelov. Poda IEC 61724 by sa pre snmae s rchlou odozvou mali pouva integrujce snmae, a nie vzorkovanie a nsledn kalkulcia. Prklad nameranej energie s vzorkovanm osvitu v systme a nsledn vpotov integrciu (set plch vetkch oranovch obdnikov). Pre nzornos je tu pouit nemerne dlh interval 1 h. So skracujcim sa intervalom chyba vpotu kles.
Priebene integrova osvit, teda poda okamitho osvitu pota kumulovan hodnotu slnenho oiarenia v kWh/m2, je loha solrneho integrtora Ui415.
Integrtor slnenho osvitu meria vstupn naptie, mern intenzite slnenho iarenia z vonkajieho snmaa s vstupom 0..10 V. (Snma je nutn objednva zvl.) Vaka vysokej impedancii vstupu je mon vyui u intalovan snma, pripojen na jestvujci monitorovac systm, je treba len da pozor na napjanie a spolon zem. Okamit hodnota intenzity slnenho iarenia v kW/m2 je zobrazovan na LCD displeji. Tto hodnota je alej raz za sekundu integrovan v ase a na bezpotencilovom vstupe (polovodiov rel) sa objavuj impulzy, mern energii, dopadajce na 1 m2 meranej plochy. Tieto impulzy je mon privies na akkovek tac modul, ktor potom energiu kumuluje. Shrnn hodnoty sa vyuvaj v porovnan s vrobou elektrrne pre urovanie krtkodobej i dlhodobej innosti FVE. Aktulne i kumulovan hodnoty s rovnako odtaten po opticky oddelenej zbernici RS485 protokolom Modbus RTU a preto sa integrtor d vyui v rade riadiacich a monitorovacch systmov. Popis registrov je vone k dispozcii.
64
ZKLADN HODNOTY, KTOR INTEGRTOR POSKYTUJE: - Denn hodnota energie Zana integrova o polnoci a poas da postupne rastie. O pol-
neho osvitu, a zrove potlauje chybu, vzniknut tm, e snma integruje aj pri minimlnych hodnotch osvetlenia (v noci at.). Pomer energie nad hranicou osvi-
noci je skoprovan do registra hodnota energie za veraj de a potom vynulovan. Takto vyzer energia nameran pomocou solrneho integrtora (oranov plocha). Vaka intervalu integrcie 1 s je energia meran s rozlenm na Ws. Presnos je dan predovetkm vlastnosami pouitho snmaa osvitu alebo pyranometra. - Hodnota energie za veraj de Po dobu 24 hod. obsahuje kumulovan hodnotu energie za verajok. Sli k pohodlnmu odpotu dennej hodnoty energie. - Celkov energia Integruje dopadajcu energiu od uvedenia prstroja do chodu. V registroch sa potaj alie dve kumulovan veliiny: - Energia nad hranicou osvitu Tento register integruje iba vtedy, ak je intenzita osvitu nad hranicou, ktor je nastaviten po zbernici pomocou analgovej premennej (vchodiskov hodnota je 300 W/m2). Kumulovan hodnota odra fakt, e striedae tartuj a od uritho miniml-
tu a celkovej energie predstavuje t as slnenej energie, ktor striedae mu vyui. Pokia je prli nzky, me by vhodn pre
cii poas chodu striedaov vypoved predovetkm o innosti panelov, striedaov a stratch na veden. Prklad energie integrovanej iba pri chode striedaov (lt plocha), medzi 9:00 a 11:30 vpadok z dvodu drby, rann a veern nbeh pre nzornos zven. Pri elektrrach, kde nie je intalovan vone programovaten systm umoujci odpoty hodnt po zbernici, meme vyui impulzn vstup. Impulzy, ktor vstup generuje, maj vhu 10 Wh/m2 a daj sa ta akmkovek impulznm prevodnkom pre odpoty elektromerov, vodomerov a alch kumulatvnych meraov. Prstroj obsahuje hodiny relneho asu, zlohovan batriou. Ta sli jednak k ureniu polnoci pri zpisu hodnoty za veraj de, jednak pre zloho-
dan lokalitu poui striedae, ktor pracuj u pri nich hodnotch osvitu, teda rno tartuj skr a veer sa vypnaj neskr. - Energia pri chode striedaov Tento register integruje len vtedy, ak je integrcia povolen binrnou premennou hlsiacou chod striedaov. Premenn sa do integrtora zapisuje po zbernici z nadriadenho systmu. Pomer skutone vyrobenej energie (na elektromere) a energiek dispoz-
vanie kumulovanch hodnt pre prpad vpadku napjania. Integrtor je napjan jednosmernm alebo striedavm naptm 24 V, obvykle z rovnakho zdroja ako snma osvitu. Na doske plonch spojov je tie osaden teplomer, ktorho hodnota je k dispozcii na zbernici a d sa vyui ako informatvny pre monitoring teploty v mieste intalcie integrtora. -red65
Netbook na solrn energii

Samsung pedstavuje idelnho partnera na cesty, kde chyb zsuvka. Dv hodiny slunenho svtla dokou zajistit a jednu hodinu napjen, a dky antireflexnmu displeji SuperBright je i pi plnm osvtlen dobe vidt, co se na obrazovce dje. S celkovou vdr baterie 14,5 hodiny a vkonnm procesorem nabz tm neomezenou mobilitu pro svho uivatele.
Netbook NC215S m na vrchn sti zabudovan solrn panel, kter zajiuje automatick dobjen na slunci, m maximalizuje produktivitu a minimalizuje uhlkovou stopu. Vsledkem je ekologick a ekonomick spornost, to znamen, e dv hodiny slunenho dobjen zajist a jednu hodinu prce na potai s nulovmi nklady a uhlkovmi emisemi. Netbook NC215S je mobilnm zazenm, jeho baterie PowerPlus vydr na jedno pln dobit a 14,5 hodiny a zdokonaluje tak podmnky na cestch, nebo v ternu.
krt del, ne u bnch bateri bhem tletho obdob zvldne a 1000 dobjecch cykl. Inteligentn technologie tak umouje baterii dobjet rychleji, m se dosahuje dalch ekonomickch spor a snen uhlkovch emis. Certifikt TCO udlen na zklad ekologickho a ergonomickho designu svd o optimlnm a snadnm pouit a vkonu. Netbook Samsung NC215S spluje psn ekologick poadavky a m velice nzkou spotebu energie. Dalmi benefity netbooku Samsung NC215S je vborn kvalita obrazu, nzk rove hluku a slab elektrick a magnetick pole. Rychlost na cestch Te c h n o l o g i e Fa s t Start zajiuje, e je pstroj tmr neustle v pohotovosti.
pstroje. Inovativn hybridn reim spnku kombinuje rychl probuzen ze spnku se stabilitou hibernace, take nemuste ekat 30 - 60 sekund, ne se v netbook nastartuje. I pes vyuit baterie na slunen energii, mal rozmry a ekologick prvky nebyl obtovn vkon. Netbook disponuje dvoujdrovm procesorem Intel Atom ve spojen s grafickm procesorem Intel GMA 3510 a nabz tak rychlou odezvu a bezkonkurenn vpoetn vkon. Procesor je rovn energeticky velice sporn, lpe vyuv vdr baterie, m prodluuje dobu jejho pouit na cestch. Procesor nabz novou rove podpory pro ideln zitek ze zbavy tm, e podporuje nron aplikace i videotechnologii Adobe Flash, kter se asto vyuv na multimedilnch strnkch jako je napklad YouTube.
USB port s funkc Sleep-andCharge doke nabjet penosn zazen (napklad chytr telefony nebo MP3 pehrvae), i kdy je pota vypnut nebo v reimu spnku. A poBaterie PowerPlus vyuv Pracovat mete bhem nkoli- kud se vybije baterie, mte stle inteligentn dobjec technologii, ka sekund po oteven netbooku monost dobt sv zazen podky kter je ivotnost baterie ti- a stisknut tlatka pro zapnut moc slunen energie.
66
Snadn pouit Antireflexn displej SuperBright zaruuje, e obrazovka netbooku Samsung NC215S poskytuje vdy jasn a ist obraz bez ohledu na okoln podmnky dokonce i na pmm slunci. Displej pstroje poskytuje jas o hodnot 300 nt, co je o 50 % vce, ne kolik nabzej konkurenn pstroje. Displej zaruuje, e obraz psob iv a text je jasn, ostr a snadno iteln. Antireflexn technologie se vyznauje tm, e mete ped obrazovkou pracovat dle, ani byste riskovali navu o. I kdy zazen nabz ekonomicky i ekologicky etrn provoz, pesto se jedn o elegantn pstroj s velmi nzkou hmotnost. Tenk rmeek obklopujc displej o hlopce 10,1 je zrukou maximln velikosti zobrazen pi zachovn snadn penositelnosti pstroje. Pohodln klvesnice s ergonomicky rozmstnmi izolovanmi tlatky poskytuje optimln pohodl pi psan. Testy klvesnice tak potvrdily, e optimalizovan rozmstn jednotlivch klves sniuje poet peklep a klvesnice je tak hygienitj, protoe mezi klvesami nezstv zachycena neistota. Netbook NC215S byl vyvinut pro nejnronj mobiln uivatele, v pouhch 1,32 kg a je proto velice snadno penosn. Uivatel, kte asto cestuj a neustle pracuj na potai na cestch, pot tak robustn kryt Duracase, kter je odoln vi pokrbn, zvyuje odolnost celho pstroje, take jeho vnj vzhled zstv nedoten a bez znmek kadodennho opoteben.
Inteligentn zen elektrick energie pro domcnosti

Pro dal rozvoj fotovoltaiky je dleit, aby bylo zajitno nejen bezpen pipojen energie vyroben ze slunce do rozvodn st, ale i jej maximln vyuit pmo v mst vroby. een pin pstroj, je zajiuje komplexn a inteligentn zen spoteby energie v domcnosti. Inteligentn dc pstroj si doke z internetu stahovat aktuln pedpov poas pro danou lokalitu a dky tomu pedpovdat intenzitu slunenho zen i vrobu energie z domovnho FV systmu. Kdo chce aktivn zvyovat mru prv v dob, kdy je to z hlediska optimlnho hospodaen s elektrickou energi nejvhodnj. Sunny Home Manager nap. pomoc dlkov spnan zsuvky uvede do chodu ohev vody v dob maximln vroby energie ze sten FV instalace. Zazen toho ale um mnohem vc. V kombinaci se zlohovm systmem Sunny Backup doke solrn energii ukldat a hospodait s n. Sleduje aktuln tarify i bhem dne a doke tak naasovat odbr energie ze st v dobch mimo piku, co na jedn stran et nklady pro odbratele, a na druh napomh rovnomrnjmu odbru energie ze st. vlastn spoteby solrn energie, me si podit zazen i s kompatibilnmi rdiov spnanmi zsuvkami, kter jsou vybaven funkc pro sledovn innosti elektrickch spotebi. S pomoc daj zskanch od tchto zsuvek analyzuje, zob-razuje, doporuuje a zajiuje automatick zen i zaten vech takto monitorovanch spotebi. Pokud je to eln nap. u automatick praky ne-bo bojleru me pak spnat tyto spotebie Vezmeme-li v vahu pnos tohoto inteligentnho pstroje v irm kontextu integrace FV energie do st, zjistme, e optimalizac a efektivnm zenm spoteby tto ekologicky vyroben elektiny z vlastn FV elektrrny dokonce rozvodn a distribun sti ulehuje a napomh jej stabilit: do st pout pouze pebytky, kter se v domcnosti neupoteb. A naopak dky menmu odbru energie ze st pin domcnostem znan spory.
67
Nzkonkladov solrne lnky v spreji
V nzve lnku njdete odpove na otzku akm smerom sa vyvja sasn vskum na poli fotovoltiky. Prevratnou technolgiou sa me popi vskumn tm chemickho ininierstva na University of Texas v Austine, ktor stl pri zrode mylienky prejs od tandardnch solrnych lnkov k tenukej mikrovrstve na ubovonom povrchu. Cieom novho spsobu aplikovania lnkov je ich zlacnenie. S pouitm nanoastc solrnej farby v spreji sa mu vytlai ako noviny, namaova na steny alebo strechy budov, aby tak absorbovali svetlo zo slnka a vyrbali elektrick energiu. Rozmerov, cenov a aplikan ohranienos sasnch panelov priviedla vedeck kapacity k npadu, obohati farby o schopnos premiea slnen ti nanotechnolgi dovouje popusti uzdu fantzii. Brian Korgel, chemick ininier a s a s ne je d e n z a u to ro v mylienky a lenov realizanho neobmedzen zdroj energie, ale existujce technolgie na spracovanie solrnej energie s prli drah a stle nemu rovnocenne konkurova foslnym palivm", hovor Korgel. Viac ako dva roky jeho tm pracoval na nzkonkladovej technolgii na spracovanie slnenej energie, ktor funguje na bze roztoku, ktor sa vzhadom podob na atrament. Korgel vyuva svetlo-absorbujce nanomaterily, ktor s 10 000 krt tenie ako vlas. Nov fyziklne vlastnosti tchto materilov z nich aj napriek mikroskopickej vekosti robia vemi inn zariadenia. pecilny roztok obsahuje nanoastice schopn zachytva slnen iarenie. Na jeho vrobu bola pouit zmes medi, india, glia a selnu (tzv. CIGS), ktor je lacnejia ako pouitie kremka a etrnejia k ivotnmu prostrediu. CIGS m urit potencilne vhody oproti kremku. Na dosiahnutie
iarenie na elektrick energiu. Ete pred pr rokmi by sa vedeck kruhy nad podobnou predstavou iba ironicky pousmiali, dnes ale raketov posun v oblas68
tmu dfa, e sa im podar zni nklady na vrobu solrnych lnkov tak, e nahradia tandardn, pomerne drah vrobn proces. Slnko ponka takmer
rovnakej innosti ak m kremk, by bolo potrebn ovea menej materilu na sprvne fungovanie solrnych buniek. Solrna farba sa me aplikova viacermi spsobmi. Me by vytlaen na tlaiarni pomocou pecilneho procesu (roll-toroll), priom ako podklad na nananie sli plast, alebo nerezov oce. Rovnako sa me nastrekova sprejom alebo nana na povrch jednoduchm maovanm tetcom. Priestor na vyuitie vidia vedci naprklad v strench indoch, ktor by mali vaka solrnym farbm potencil vyrba elektrick energiu. Za zmienku stoja i kapacity, ktor ponka automobilov, i dokonca textiln priemysel. irok monosti vyuitia Prekkou vak me by innos takchto nanomaterilovch buniek, ktor v testoch vykazovali hodnoty hlboko pod hranicou 4 %. Ak by vak produkt mal by i komerne spen, je poda odbornkov potrebn dosiahnu aspo hranicu 10%. Pri sasnom napredovan vskumu by sa to mohlo podari v rozpt 3 - 5 rokov. alm problmom, ktor treba vyriei je obmedzen dostupnos zdrojov potrebnch na vrobu CIGS polovodiov. Vedeck tm vak neveia hlavy, pokrok ktor ich vskum umon, vzbudil u teraz znan zujem u investorov. Ich ochota investova do nanotechnlogi dva tui optimistick vyhliadky do budcnosti. Bol by to rozhodne krok vpred, keby v budcnosti stailo nanies pr vrstiev tohoto materilu na strechu, alebo okno domu, aby bolo mon zska zo slnka elektrick energiu", povedal Korgel. Zdroj: The University of Texas
Fotovoltick lnky vytlaen na papieri

Pomocou chemickch trikov je v dnenej dobe u mon umiestni solrne lnky, alebo in elektroniku na ryov papier, toaletn papier, potravinov fliu, alebo na akkovek in ohybn materil. Najohybnejie s polymry Samozrejme, e nikto nechce takmto spsobom inovova naprklad toaletn papier. Ide o prezentciu monost rozvoja novej technolgie etrnho nanania ohybnch solrnych lnkov. Takmto spsobom prezentoval vsledky svojho vskumu vedeck tm z Massachussetts Institute of Technology (MIT). Na nedvnom zasadnut americkch odbornkov v oblasti materilovho vskumu v Bostone, prezentoval vsledky svojho bdania tm chemiky Karen Gleasonovej. Dokzali, e technick vhody spojench polymrov, plastov s dobrou vodivosou a vlastnosti polovodiov, s takisto odoln voi ohbaniu, naahovaniu a skladaniu. Zaujmame sa najm o polymry, pretoe maj vborn mechanick vlastnosti, hovor spoluautor vskumu Miles Barr. Pokusy s potravinovou fliou Proces nanania nzkonkladovej fotovoltickej vrstvy spova vo vzjomnej reakcii tzv. monomernej ltky a oxidanho inidla, ktor sa sasne naparuj v niekokch rznych vrstvch na zvolen povrch, kde dochdza k polymerizcii. Vsledkom je povlak kombinujci polovodiov plast s vodivm. Vplyvom mierne zvenej teploty (od 20 oC do 100 oC) v om vznikaj mikroskopick pry miniatrnych rozmerov, ktor sa nsledne vyplnia nanoasticami striebra. Poda Milesa Barra, tento proces zvi vodivos vrchnej vrstvy a tisckrt. Vedeck pracovnci pri testoch skladali fliu zloen zo solrnych lnkov viac ako 1 000 krt a na vekos meniu ako 5 mm. Aj napriek tomu si uchovala 99 % svojej pvodnej innosti. Naahovanie solrnej potravinovej flie skonilo pri 180 percentch pvodnej dky roztrhnutm nosnej flie, ale naparen elektrdy ostali neporuen. Pri prezentcii v Bostone, Barr
prezentoval technolgiu tak, e poskladal papier pokryt plastickmi solrnymi lnkami do tvaru lietadielka. To naalej prenalo elektrick prd vytvoren premenou energie fotnov zo svetla stolnej lampy. Miles Barr pripa, e papier pouit pri pokuse sli skr na demontrciu a pre relne vyuitie nie je kvli svojej nepriehadnosti prli vhodn. Zdroj: IEEE Spectrum
69
Solrn panely pro extrmn podmnky na vrcholku Alp
Solrn panely aleo solar, kter pedstavuj nejve poloen solrn zazen v Nmecku, musej bt mimodn odoln: na Zugspitze, nejvy nmeck hoe s vkou 2 962 metr, dosahovaly panely spolenosti aleo solar AG v roce 2011 nadprmrnch vnos. Celkem 58 panel typu aleo S - 18 (vkonnostn tda 220 watt) je rozmstno na fasdnm a stenm zazen. Nejve poloen fotovoltaick zazen v Nmecku disponuje celkovm vkonem 12,76 kilowatt. Bhem jednoho roku vyroneruj fasdn zazen 650 a 700 kilowatthodin. Zugspitze, kter le v zpadn nvtrn zn, je obzvlt vystaven povtrnostnm vlivm, nebo je pro tyto zpadn vtry prvn vysokou pekkou a funguje proto jako ochrann barira pro jinji poloen alpsk oblasti. V prmru 310 dn v roce zde panuje mrz. Opt se prokazuje robustnost naich solrnch panel za extrmnch podmnek stejn jako u i pi testu solnou mlhou a testu odolnosti proti amoniaku. Nae vynikajc kvalita materil a zpracovn zajiuje trvale vysok vnosy proudu ve vech oblastech, od pmoskch a po vysokohorsk, k Dr. Jens Sabotke, editel pro techniku a vvoj spolenosti aleo solar AG. Zazen za tchto nronch podmnek naplnoval a nainstaloval Iliotec, autorizovan prmiov partner spolenosti aleo solar. Panely a komponenty se na podzim 2010 dopravovaly do vky tm 3 000 metr nkladnmi vozidly, vlakem, lanovkou i pky. Pi monti se dlnci jistili jako horolezci. dk vzduch na vrcholu si dal dobrou kondici montnch dlnk a kvli blc se zim byly nutn non smny. Po deseti dnech zazen belo dodnes bez poruchy. -red-
bilo 36 panel aleo na fasdnm zazen 1 283 kilowatthodin na kilowatt peak jmenovitho vkonu nmeck prmr pro sten zazen in piblin 900 kilowatthodin. V rovinn krajin ge70

SolarTechnika 1 2012

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

SolarTechnika 1 2012

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

1/2012

Solarne systmy s vyou efektivitou Ekologick bvanie Recyklace fotovoltaickch panel

alie periodik vydavatestva TechPark

asopisy, ktor sa oplat ta

Inteligentn domy so systmami Schco produkuj energiu zajtrajka u dnes

Pozvame Vs do naej expozcie na vetrhu MSV Nitra 2012

Slovensk rada pre zelen budovy

SolidWorks World 2012 op ponkol siln nstroj pre kontruktrov

iv demonstrace vroby batri na leton Automatice

Tenkovrstv technolgia orientovan na budcnos

Tenkovrstvov moduly v praxi

Spolonos Fire Energy pokrauje v rchlej expanzii na Slovensku

Energeticky nezvisl dom

Nezvisl verejn osvetlenie

Fotovoltick elektrrne a zariadenia

projekty - realizcie - servis

office@solartime.sk www.solartime.sk 02 / 3211 5571

Modern a komfortn rieenia pre riadenie innku FVE

Invertory umouj cos ria-

FSP Fronius Servis Partner

elektrikri a intalatri, ktor sa zaujmaj o fotovoltiku. Viac informci zskate na www.fronius.sk.

Systmy nabjania akumultorov Zvracia technika Solrna elektronika

0800 164 184

Termodynamick systm pracuje jinak

covn teploty npln (zde chladiva), a teplenm ziskm nejen

Termodynamick bojler je inovativn ohva vody, zaloen

ern selektivn 3,6 m2 1960 x 920 x 20 7,6 kg 0,91 l 3/8 M - hlink

Senzory pre solrne technolgie

Detekcia dvojitej vrstvy Vysoko vkonn optick senzory

Detekcia lomkov Vysoko vkonn sveteln zclony

Akumulcia pre stabilitu

Obr. 2 Schma SVC Light s akumulciou energie.

Obr. 3 Miestnos s batriami

Inteligentn zen spoteby

Graficky znzornn vliv vlastn vroby elektrick energie na odbr ze st:

Slnen energia bude chladi kancelrie

Dal cesty fotovoltaickch elektrren

Pklad motorizovanho pepnae st

pecialisti na komponenty pre priemyseln automatizciu a elektrotechniku

vkuovch a plochch kolektorov

ry neodolali nikdy, pretoe ich sklo nie je temperovan. Zdroj: Juka

PCL Panasonic ovld inteligentn dm

Rekordn 72 % innos solrneho systmu

Ke fasda zarba na budovu

Vzdun solrny panel odstrni vlhkos

Vyuit plochch stech pro solrn energii se samonosnm systmem KNUBIX

FV instalace se systmem KNUBIX na vrobn hale

Solrna termlna jednotka s oznaenm vetko v jednom

Povinnost zen a kompenzace jalovho vkonu na solrnch elektrrnch

Vyut energii vyrobenou z FVE*se vyplat

Inteligentn rieenia pre stren intalcie

Rozumn alternatva k betnovaniu

Recyklace fotovoltaickch panel na konci ivotnosti

Tabulka: Materilov sloen tenkovrstvch panel (CIS, CdTe, tandem Si)

Tabulka: Materilov sloen krystalickch panel

Tabulka: Mnostv instalovanch fotovoltaickch panel

Ovldajte svoj domov z jednho centrlneho miesta

Netbook na solrn energii

Inteligentn zen elektrick energie pro domcnosti

Nzkonkladov solrne lnky v spreji

Fotovoltick lnky vytlaen na papieri

Solrn panely pro extrmn podmnky na vrcholku Alp

You might also like