SolarTechnika 3 2012

3/2012
cena 5
Rotujce solrne kuely Efektvne investcie do solrnych systmov Fotovoltika nie je straiak
Foto: SolarCity Malm
alie periodik vydavatestva TechPark
Adresa redakcie: TechPark, o. z. Pltncka . 4, 010 01 ilina tel.: +421 41 500 16 56 8 mobil: +421 905 206 227 email: redakcia@techpark.sk redakcia@solartechnika.sk fredaktorka: Ing. Dana Tretinkov tretinikova@techpark.sk Redakcia: Miriam Magthov magathova@techpark.sk Roald Tretink redakcia@techpark.sk Mgr. Zuzana Augustnov augustinova@techpark.sk Ladislav Repk repcik@techpark.sk Inzercia: tel.: +421 41 500 16 56 8, email: inzercia@techpark.sk Grafika: Grafick tdio Techpark Roziruje: vlastn distribun sie, MEDIA PRINT KAPA, pressgrosso, Bratislava, Registrovan: MK SR pod. reg. slom 3036/2003 ISSN 13380524
www.techpark.sk
www.solartechnika.sk
www.solartechnika.sk
www.tribotechnika.sk
asopisy, ktor sa oplat ta
SolarTechniku vydva: Techpark, o. z. registrcia vykonan 22. 10. 2003 pod . VVS/1900/9022538
Chcete sa dozvedie ako pracuj prenosn solrne systmy v praxi?
Praktick ukky a viac informci zskate, ak navtvite nau expozciu na vstave Solar Praha 2013. Teme sa na Vs redakcia asopisu SolarTechnika
SolarTechnika 3/2012
Stecha ve stee Centrum hyperbarick oxygenoterapie, tak zn nzev nesttnho zdravotnickho zazen v st nad Labem, jeho stecha zskala v kvtnu letonho roku zcela nov, netradin kabt. Pvodn sten krytina tvoen tvarovanm plechem byla demontovna a nahrazena fotovoltaickmi moduly s instalovanm vkonem 20,16 kWp.
strana 24 - 25
Rotujce solrne kuele vyrobia 20krt viac elektriny Klasick fotovoltick panely s ploch a statick. Oton kue Spin cell oproti nim doke z rovnakej plochy vyprodukova a dvadsansobne viac elektriny. Americk spolonos V3Solar vyvinula prelomov technolgiu, ktor vznamne zvi celkov energetick vstup z panelov.
strana 39
Obsah: Efektvne a trvalo udraten energetick hospodrstvo.......................................................................................... 8 Fotovoltika nie je straiak ..................................................................................................................................................... 9 spech Fire Energy na vstave Intersolar 2012 v Mnchove a prehbenie spoluprce s Canadian Solar............................................................................................ 11 Fotovoltaika vhodn investice, ale i spory! ................................................................................................... 12, 13 Solrny desaboj ....................................................................................................................................... 14, 15, 16, 17, 18 Projekty CONCERTO pedvdj slu solrn energie.......................................................................................... 20, 21 Vkonn a flexibiln panely se systmy snadn instalace................................................................................. 22, 23 Stecha ve stee ideln een pro novostavby a rekonstruovan stechy ............................................................................................................ 24, 25 Solrne rieenia pre rodinn domy .......................................................................................................................... 26, 27 Velk efekt v malm balen ......................................................................................................................................... 28, 29 Akm smerom sa bude ubera fotovoltika ............................................................................................................ 30, 31 Speciln rel pro solrn zazen .................................................................................................................................... 31 Overenie vnosov fotovoltickch elektrrn ......................................................................................................... 32, 33 Vznam elektrotechniky a fotovoltiky neustle narast .................................................................................................................................... 34, 35 Mapa fotovoltickch elektrrn Slovenska ............................................................................................................. 36, 37 Koncentrtorov solrn lnek s innost 43,5 procent ....................................................................................... 38 Rotujce solrne kuele vyrobia 20krt viac elektriny ............................................................................................. 39
6
Solrny desaboj 2012 Pod nzvom Solrny desaboj alebo Solar Decathlon sa skrva medzinrodn sa vysokch kl zameran na podporu vskumu, vvoja a vstavby energeticky spornch budov. Hlavnou lohou zastnench tmov je navrhn a postavi dom, ktor pouva len prrodn zdroje a produkuje minimlny odpad. Osobitn draz je kladen na znenie spotreby energie a vetky potrebn energetick potreby sa bude vyuva iba slnen energia.
strana 14 - 19
Vkonn a flexibiln panely se systmy snadn instalace Spolenost SoloPower usiluje o pemnu solrn energie na hlavn zdroj energie pro komern a prmyslov budovy na celm svt. Tyto budovy spotebuj 40 % elektrick energie z integrovanch solrnch systm.
strana 22 - 23
Vykurovac systm DuoPlus slvi spechy ......................................................................................................... 40, 41 Jedinen koncept domu m brzy jt do sriov vroby ....................................................................................... 42 Provozn nklady starch VN transformtor a nvratnost investic pi vmn za modern typ ..................................................................................................... 43 Siestorage modulrn akumulan systm ....................................................................................................... 44, 45 Testo SuperResolution - Patentovan metda vyhodnocovania termogramov ........................................................................................................ 46, 47, 48 Flexibiln propojovac vodie...................................................................................................................................... 50, 51 Priemyseln podlahy ...................................................................................................................................... 52, 53, 54, 55 Bezpenostn systm re strategick objekty........................................................................................................ 56, 57 SolarPraha opt na Letanech ......................................................................................................................................... 58 Infotherma 2013 setkn oboru u po dvact ............................................................................................................. 59 Vetrh AMPER jednotka v oblasti elektrotechniky ......................................................................................... 60, 61 Kempovanie pre nronch .............................................................................................................................................. 62 Solrn sekaka ...................................................................................................................................................................... 64 Nanofarba, ktor vyrba elektrinu .................................................................................................................................. 64 Lavika s integrovanm svietidlom ................................................................................................................................. 65 Solrny stl ............................................................................................................................................................................. 65 Koncentrtor doke zvi solrny vkon o 400 percent ............................................................................................................................................ 66
7
Efektvne a trvalo udraten energetick hospodrstvo

ASENEM Asocicia energetickch manarov si na naplnenie cieov svojho predmetu innosti, krtko po svojom vzniku, pripravila nosn projekt medzinrodn konferenciu "enef" energetick efektvnos. Ten zaal v roku 1993 rok po zaloen ASENEM. Prv konferencia "enef 94" sa konala na strednom Slovensku, v Banskej Bystrici, v r. 1994. Jej miesto reflektovalo potrebu relnej dostupnosti pre kadho astnka zo Slovenska.
Hlavnmi organiztormi boli ASENEM - Asocicia energetickch manarov, Slovensk energetick inpekcia - Energetick agentra (SEI-EA) a reklamn agentra MEEN. Po spenej odozve sa organiztori rozhodli zaloi tradciu pravidelnch stretnut energetickch manarov a spriaznench osb v dvojronej periodicite s tematickm zameranm na efektvne vyuvanie energie, zniovanie energetickej nronosti, energetick sluby, financovanie projektov na medzinrodnej rovni a vyuitie obnovitench zdrojov energie. Poet spoluorganiztorov konferencie sa postupne rozril o Slovensk vbor Svetovej energetickej rady, Energetick centrum Bratislava, Zdruenie priemyselnch odberateov energie a Asociciu priemyselnej ekolgie, teda neziskov subjekty. Uplatuje sa zsada, e vka astnckych poplatkov nesmie by barirou pri zabezpeen asti.
8
Nezanedbatenm vznamom konferencie je, e na predchdzajcich ronkoch "enef" sa prvkrt na zem Slovenska prezentovali mylienky, ktor tvoria zklad podpory zvyovania energetickej efektvnosti a zniovania energetickej nronosti v priemysle, sektore sluieb a bytovokomunlnej sfre. S nimi zsady financovania projektov treou stranou (napr. metda Energy performance contracting, miesto a loha energetickch sluieb) a vznam energetickch auditov. Organiztori v tematickom zameran konferencie akcentuj na potreby tch, ktor energetick trh financuj, teda konench spotrebiteov energie. Konferenci enef sa priemerne zastovalo 150 - 300 astnkov, okrem slovenskch aj odbornci z celej Eurpy, USA a Kanady. Na jednotlivch konferencich enef odznelo v kadom ronku okolo 80 odbornch prednok.
Cieom 10. ronka konferencie je prispie ku zveniu odbornho poznania pri zabezpeen efektvneho a trvalo udratenho energetickho hospodrstva na Slovensku. Medzinrodn konferencia "enef 12" je rozlenen na tri zkladn okruhy, a to na rozvoj obnovitench foriem energie v reginoch, energetick efektvnos a jej praktick pozitvne dopady na energetick infratruktru a energetick zdroje a zariadenia z pohadu ochrany ivotnho prostredia. Program konferencie spestr exkurzia a prehliadka energetickho zdroja na kombinovan vrobu elektriny a tepla, kde zkladnm palivom je tuh biomasa. Verme, e ponuka organiztorov konferencie, partnerov a nimi zskanch lektorov, bude pre jej astnkov motivan a tmami dostatone obsiahla. Ing. Miroslav Kuera, prezident ASENEM
Fotovoltika nie je straiak

U najbliie roky prines do energetiky zsadn zmeny predovetkm prechod od centralizovanch siet k distribuovanm a tie oraz v zujem spotrebiteov o energetick sebestanos. Hybnou silou tohto procesu je pritom oraz v vplyv fotovoltiky a alch obnovitench zdrojov energie. Aj takto posolstvo vyplynulo z odbornho seminra Fotovoltika na Slovensku v roku 2013, ktor 4. oktbra v Bratislave usporiadala Slovensk asocicia fotovoltickho priemyslu. V elektrickej sieti bude pribda stle viac mench zdrojov a tm sa bude meni jej architektra, avizoval v diskusii na seminri Marcel ri zo spolonosti GeoModel Solar. Poda neho tomuto vvoju pomhaj dva vznamn faktory. Prvm je rast cien elektriny, ktor u dnes na Slovensku patria k najvym. Druhm faktorom je naopak pokles cien technolgi v oblasti fotovoltiky a obnovitench zdrojov energie vbec. Okrem predstaviteov fotovoltickho odvetvia prijali na seminr pozvanie aj zstupcovia dvoch distribunch spolonost Zpadoslovenskej energetiky a Vchoslovenskej distribunej a tie Juraj Novk, hlavn ttny radca Ministerstva hospodrstva SR. Poda jeho nzoru s zsadnejie zmeny v energetike otzkou dlhieho asovho horizontu. Trend ku decentralizcii tu je, ale nepredpokladm, e pred rokom 2030 nadobudne vznamnej rozmer, povedal J. Novk. Naopak, M. ri predpoklad rchlej vvoj: Do roku 2020 nastan procesy, na ktor by sme mali by pripraven. Predpoveda nie je problm Marcel ri na seminri prezentoval model SolarGis umoujci predpoveda nielen mnostvo a intenzitu slnenho iarenia, ale spolu s tm aj oakvan vkon solrnych zariaden a v konenom dsledku teda aj ich vplyv na prenosov sstavu, o bva asto predmetom polemk a pochybnost. Fotovoltick zdroje sa dokonca sa na Slovensku ocitli spolu s veternmi elektrrami v nelichotivej kategrii nepredikovatenchobnivitench zdrojov. Pojem nepredikovaten by som zakzal, uviedol na konferencii M. ri s tm, e vplyv fotovoltickch zariaden na sie je predpovedaten a stabiln. Jeho predvdatenos sa odvja od predpoved poasia a to vieme predpoveda u sto rokov. Ostrovn rieenia zaujali Popri diskusii o sasnom zkone upravujcom vyuvanie obnovitench zdrojov energie prezentoval Martin Kretter z firmy Fronius aj v zahrani osveden model podpory obnovitench zdrojov tzv. Net metering. Zaklad sa na jednoduchom princpe, ke producent energie bezplatne odovzd do siete elektrinu, ktor nespotreboval, priom rovnak mnostvo energie m prvo zo siete odobra. J. Novk z MH SR avizoval, e sa pripravuje vznik novej spolonosti, ktor bude vykupova elektrick energiu pecilne z obnovitench zdrojov. Pri sasnej administratvnej aj technickej zai predstavuj vemi ndejn alternatvu ostrovn rieenia, ktor na seminri predstavil Jn Oten zo spolonosti SolarTime. Oprvnen podpora Napriek sasnmu stavu, ke sa fotovoltika a obnoviten zdroje vo veobecnosti neteia priazni, odborn seminr zaznamenal porozuhodn as. Prilo viac ne 70 astnkov, o ns primne te a motivuje, aby sme pripravili aj al, v porad tret ronk tohto podujatia, uviedla vkonn riaditeka SAPI Veronika Galekov. Vnmanie fotovoltiky dnes ovplyvuj kritick nzory, ktor tomuto odvetviu vytaj podporu v minulch rokoch. Ako vak zaznelo v diskusii, tt dodnes podporuje aj in energetick odvetvia naprklad abu hnedho uhlia i jadrov energetiku. Ide pritom o asov horizont desiatok rokov. Oproti tomu si fotovoltika vyaduje relatvne krtkodob podporu, me vak dlhodobo zohra nesmierne vznamn lohu pri pokrvan energetickho dopytu, posilovan energetickej nezvislosti kadho jednotlivca, ale tie pri ochrane ivotnho prostredia a klmy. Nehame na fotovoltiku ako na straiaka, ale ako na technolgiu, ktor nm me pomc riei aktulne problmy, vyzval v zvere diskusie Marcel ri. Text: Mrius Kopcsay
spech Fire Energy na vstave Intersolar 2012 v Mnchove a prehbenie spoluprce s Canadian Solar
Tento rok je pre spolonos Fire Energy a jej zahranin poboky celosvetovo run a bohat na udalosti a s bliacim sa novm rokom bude urite ete runej. Fire Energy na vstave Intersolar 2012 Jednou z vemi dleitch udalost pre spolonos Fire Energy bolo spen vystpenie na tohtoronom vetrhu Intersolar v nemeckom Mnchove. Pouitie iPads s aplikciou pre interaktvne prehliadanie katalgov, predstavenie pestrej zmesi produktov Fire Energy od fotovoltickch modulov, inovatvnych solrnych technolgi a po inteligentn rieenia LED osvetlenia, malo obrovsk spech, nvtevnci spoznali Fire Energy z blzka a k spokojnosti obohatili svoje znalosti. Do pozornosti sa dostali najm nov fotovoltick modul FE-250P, polykrytl 250 Wp, s innosou modulu a 15,3 % a InteLED, dcrska spolonos, ktor sa zaober exterirovm a interirovm osvetlenm LED a ktor sa predstavila na tomto vetrhu spolone s Fire Energy. V poslednom tvrroku 2012, bude spolonos Fire Energy vstupova na nov a perspektvne trhy ako Brazlia a juhovchodn zia, je ale odhodlan zachova charakteristicky vysoko kvalitn sluby a servis v krajinch, kde u psob. Fire Energy je Authorized Reseller pre Canadian Solar aou vznamnou udalosou je, e spolonos Fire Energy sa stala partnerom programu Authorized Reseller renomovanho a celosvetovo znmeho vrobcu fotovoltickch modulov Canadian Solar. V pozad tohto nedvneho rozhodnutia s vzjomn vhody u dlhoronej spoluprce tchto dvoch ldrov na fotovoltickom trhu jasn. as Fire Energy v Authorized Reseller programe iba potvrdzuje, e partnerstvo s Canadian Solar prina u niekoko rokov vea spechov pre obe zastnen strany a e tto spoluprca sa kadm rokom stva uou a silnejou. Spolonos Fire Energy tak me ponka svojim klientom prstup k vysoko kvalitnm, spoahlivm a vkonnm fotovoltickm modulom, o na druhej strane pre Canadian Solar prina, e moduly mu by vynikajco a iroko distribuovan vaka rozsiahlej obchodnej sieti a spoahlivej, flexibilnej a rchlej logistike spolonosti Fire Energy na Slovensku, v eskej republike a aj po celom svete. Canadian Solar, uznvan znaka fotovoltickch modulov vaka svojej kvalite, spoahlivosti a inovcii, vstpil do zkej spoluprce so spolonosou Fire Energy v roku 2009. Slovensk obchodn manari spolonosti Fire Energy, Juraj Turek a Peter Kolr, veria, e tento program autorizovanej distribcie je alm vznamnm krokom k dlhodobej stle rastcej vzjomnej spoluprci medzi Fire Energy a Canadian Solar. Rovnako veria, e tento program pome vybudova stabiln a dveryhodn predajn siete, ktor daj mnohm klientom kvalitn servis, technick podporu, investin bezpenos a istotu. asou v tomto programe autorizovanej distribcie budeme schopn poskytn ete lep servis pre potreby naich klientov. Ako Authorized Reseller pre Canadian Solar dvame naim klientom 100 % bezpenos a istotu svojej kpy, ktor spolu s poistenm materilovej a vkonovej zruky modulov Canadian Solar je jednou z najlepch monch volieb spomedzi mnohch aktulnych ponk na trhu. Canadian Solar m celosvetovo intalovanch viac ako 3 GW svojich produtkov, patr medzi p najvch vrobcov na svete a dokzal, e je robustnou a solventnou znakou.
11
Fotovoltaika vhodn investice, ale i spory!

Konkrtn pklad fotovoltaick elektrrny
Fotovoltaick elektrrna je pirozenou volbou, pokud chcete vyuvat nejpirozenj zdroj energie kolem ns - slunen zen. Pokud si na stechu svho domu nechte nainstalovat fotovoltaick panely, tm okamit mte k dispozici vlastn zdroj energie naprosto nezvisl na veejn sti. Abychom Vm piblili prbh stavby takovto elektrrny, pichystali jsme pro Vs krtk pehled.
Konkrtn realizace FVE na Slovensku Pro jasnou a nzornou pedstavu jsme vybrali malou fotovoltaickou elektrrnu o vkonu 4,32 kWp, nainstalovanou na stee rodinnho domu pobl Bratislavy. Realizaci s nmi uskutenila jedna z naich partnerskch firem sdlc v Bratislav. dost o pipojen vrobny k distribun sti byla podna na pelomu srpna a z roku 2011. Tmto zaala prvn fze pro spn zprovoznn nov elektrrny nutn administrativa. Vechny dokumenty, tedy smlouvu o pipojen FVE, zajitn projektov dokumentace, jej schvlen a zasln distributorovi, ohlen na stavebnm ad to zabralo nsledujc 3 msce. Na zatku prosince bylo konen ve zazeno a schvleno, mohli jsme tedy pistoupit k samotn realizaci. Po pivezen panel, drk a ostatnch potebnch komponent byla prce velmi rychl. Bhem nkolika nsledujcch dn byla elektrrna na svm mst a 9.12. 2011 jsme ji uvedli do provozu. Skuten vroba sice zaala a koncem msce, to ale opt pouze dky administrativ. Bylo toti jet nutn podat dost o 1. paraleln pipojen a a po obdren schvlenho protokolu mohly bt veker dokumenty vetn revizn zprvy, potvrzen ze stavebnho adu apod., podny na URSO. To u bylo ale pouze pomyslnou teinkou na dor12
tu, protoe hlavn el, tedy stihnout ve vas, abychom zkaznkovi zachovali vkupn ceny z roku 2011, byl splnn. Od podpisu prvn smlouvy tedy ubhly necel 4 msce a ve probhlo naprosto hladce. Celkov investice do tohoto een vyla v t dob na cca 11 900 . Komfort a pehled Stejn jako u dalch naich realizac byl zkaznkovi nabdnut n systm pe o fotovoltaick elektrrny JoyCare. V tomto ppad si majitel nejdv nebyli jisti, zda systm potebuj, proto jim byla nabdnuta monost demo pstup do JoyCare, dky kterm po krtkm odzkouen nebylo pochyb o nenahraditelnm pnosu softwaru.
JoyCare je zde pouvn pedevm pro vzdlen dohled nad elektrrnou a tak podrobn statistiky a pehledy o vrob elektrrny. Cel realizace toti
byla navrena tak, aby vkon elektrrny pokryl Kontaktujte ns a my Vm poleme zdarma n maximln spotebu elektiny v domcnosti a neby- katalog pro SR, kter Vs provede tmatem lo tak nutn ani do budoucna nakupovat drahou Fotovoltaika. elektinu zven. Optimalizace spoteby V ppad tohoto rodinnho domku se jedn o nzkoenergetickou stavbu. Snahou majitele bylo, aby vroba FVE pokrvala co nejvt st spoteby domcnosti je to logicky nejlevnj a nejvhodnj een. Optimalizace spoteby vlastn vyroben energie je eena pomoc men petok energie do st a nvaznch inteligentnch vkonovch prvk (tzv. Wattrouter). Ten automaticky pipojuje vybran spotebie tak, aby byly zapnuty jen po dobu, kdy elektrrna vyrb vc elektrick energie, ne zbytek domu aktuln spotebovv. Pokud jsou k dispozici vhodn spotebie (bojler, elektrick topn tlesa, tepeln erpadlo, klimatizace atd.), je takto mon udret po vtinu dne tm nulov tok elektrick energie elektromrem. Dky sporm, kter vznikaj pi optimalizaci spoteby vlastn elektrick energie, se v ppad tto realizace doba nvratnosti nklad vloench do stavby FVE zkrtila o cel 1 rok! Pro stavt FVE s nmi? Garance a jistota - jsme na trhu ji 15 let, za tu dobu jsme si vybudovali velmi dobrou pozici i siln zzem, abychom Vai elektrrnu nejen kvalitn a rychle postavili, ale tak zajiovali pi po celou dobu provozu. Realizace na kl od ns zahrnuje vyzen veker legislativy, zprovoznn FVE a pipojen do distribun st. Po vzjemn dohod Vm meme tuto nabdku realizovat i prostednictvm nkterho z naich provench slovenskch partner.
Chcete stavt FVE? V tom ppad nepropsnte nai akci! Pokud si od ns objednte do 30. 11. 2012 instalaci fotovoltaick elektrrny na kl, zskte od ns jako soust een optimalizace spoteby WATTrouter a 2 hodiny instalanch prac zdarma. Proto s nmi! Jana Peov Chcete vdt vce o nabdce naich slueb?
13
Solrny desaboj 2012
Pod nzvom Solrny desaboj alebo Solar Decathlon sa skrva medzinrodn sa vysokch kl zameran na podporu vskumu, vvoja a vstavby energeticky spornch budov. Hlavnou lohou zastnench tmov je navrhn a postavi dom, ktor pouva len prrodn zdroje a produkuje minimlny odpad. Osobitn draz je kladen na znenie spotreby energie a na vetky potrebn energetick potreby sa bude vyuva iba slnen energia. V roku 2012 sa eurpska as sae uskutonila v Madride, kde na otvorenom priestore s nzvom Villa Solar intalovali a postavili jednotliv vybran naprojektovan domy, ktor vznikli na pde Japonska a Brazlie. Vetky tmy boli z jednej alebo viacerch univerzt z prslunej krajiny. Finann a technick podporu zskali aj od spolonosti pracujcich v odbore solrnych technolgi. Hlavnmi astnkmi celho procesu od poiatonho nvrhu a po konen prezentciu domov fze sae v Madride boli vysokokolsk tudenti. Sa mala dva ciele: vzdelvanie a vskum, pri ktorom sa tudenti v relnej praxi nauia pracova v interdisciplinrnych tmoch a doku integrova do budovy inovatvne technolgie, ktor ved k energetickej nezvislosti uvateov budov. Rovnako verejnos sa na konkrtnych prkladoch mohla naui ako sa daj zni kodliv inky ich domovov na ivotn prostredie pri zachovan tradinej rovne komfortu a kvality dizajnu. Na druhej strane zastnen odborn verejnos sa vaka takejto prezentcii dostala k novm metdam, technolgim a konkrtnym aplikcim v saiacich budovch, ktor bud mc zase alej aplikova vo svojej praxi. Okrem toho, dobrovonci, ktor s tie dleitmi astnkmi Solrneho desaboja sa mohli podiea svojimi npadmi pri prci saiacich tmov a sami karirne podrs. Navye, univerzity a spolupracujce firmy mali jedinen prleitos uplatni svoj vskum a vvoj v relnom prostred a mohli prinies na trh vyspelejie produkty a rieenia. Prv cenu zskali franczski vvojri z Rhne Alpes pre ich poatie modulrneho eko-domu Canopa.
univerzt a boli prevezen na miesto finlnej prehliadky. Vetky domy boli k dispozcii verejnosti. Sa sa konala v desiatich kategrich (preto desaboj): architektra, projektovanie a stavebnctvo, energetick innos, energetick bilancia, komfort, funknos, komunikcia, spoahlivos (stabilita), inovcie a orientcia na relne prrodn podmienky. Kumulatvne vsledky v jednotlivch kategrich napokon urili vaza. V roku 2012 sa sae zastnilo 18 tmov, z Eurpy - Nemecko, Dnsko, panielsko, Franczsko, Maarsko, Taliansko, Holandsko, Nrsko, Portugalsko, Vek Britnia a Rumunsko a mimoeurpske tmy boli z Egypta, ny,
14
V kadej z desiatich kategri sae Solrny desaboj mohli saiaci zska 100 bodov, take maximlny mon poet bodov mohol by 1000. V Solar Decathlon 2012 zskal so 908 bodmi prv miesto franczsky tm s domom Canopea, druh s 897 panielsky tm s konceptom Patio2.12 a tretie talianski architekti s ich budovou Med in Italy.
panielsky solrny koncept Patio2.12

panielsky tm mladch dizajnrov a architektov zo tyroch panielskych univerzt zdruench do skupiny Andalzia si odniesol zo sae druh miesto. Vsledok ich prce je npadit kombincia oddelench orefabrikovanch modulov, ktor s umiestnen na nzkych pilnoch. Takto intalcia umouje stavbu premiestni alebo odstrni bez toho, aby po nej ostali akkovek stopy. Vetky tyri moduly s umiestnen tak, e v ich strede je dostatok volnho priestoru, ktor je zakryt tieniacimi alziami. Psobiv kombincia uzavretho a volnho priestoru s prirodzenm osvetlenm umonila na jednej strane dostatok svetla a na druhej chrni obyvateov pred priamym slnenm iarenm. Samozrejmou sasou konceptu s fotovoltick panely, ktor vyrobia dostatok energie nielen na osvetlenie a ben spotrebie, ale predovetkm na netradin spsob klimatizcie. Vntorn a vonkajie chladenie sa vykonva systmom odparovania a prepania vody vo vodnch ndrkch a itkov voda je vodozbernm systmom sahovan do ndre vntri stavby. Vkusn, vzdun, npadit a ekologick tak je bvanie v Patio2.12.
15
Dom, ktor vyrob o ptinu viac energie ako spotrebuje

V tomto roku sa prvkrt do sae zapojili Rumuni, ktor svojim konceptom prrodnch a recyklovanch materilov prjemne prekvapili. V konkurencii majstrov na dizajn jednoduch tvar ich domu zvl vynikol. Dom s nzvom Prispa je uren do podobnch klimatickch pomerov ako s u ns a azda aj preto je pre nainca sympatick. LETN SLNKO Vkendov dom s nzvom PRISPA je prefabrikovan budova, ktor invenne kombinuje tradin materily s inovatvnymi npadmi. Dom m zabudovan solrne panely, vaka ktorm vetku potrebn energiu produkuje i spotrebovva sm, ba dokonca jej vyrob a o jednu ptinu viac ako sm spotrebuje. Sendviov panely maj dokonal izolciu a aj vaka nim je dom plne energeticky sebestan a preto aj nezvisl. Vonkajie a aj vntorn prieky s vyroben z kombincie dreva a drevotriesky, samozrejme s integrovanou izolciou a pokryt drevenm obkladom. Vetky materily s prrodn, o zniuje celkov uhlkov stopu. Aj ke Prispa me na prv pohad pripomna jednoduch bvanie na chate sasou s vetky modern prvky technickej bytovej infratruktry, naprklad HVAC systm, o je kombinovan systm vykurovania, ventilcie a klimatizcie. Cena prototypu je 120 tisc euro, ale pokia sa zane vyrba masovo jeho cena me klesn o viac ako tretinu zhruba na 70 tisc. Ke si uvite e Prispa vyrob 9500 kWh za rok a spotrebuje iba 7 500 kWh, urite je dobr rieenie ako si zabezpei ekologick a finanne dostupn bvanie. Zdroj: Prispa.org
ZIMN SLNKO
16
Vazn projekt mestskho ekosystmu
Vazom sae sa stal tm mladch franczskych architektov zo ttnej vysokej koly architektry v Grenobli. Budova s nzvom Canopa m vrazn dizajn a zaujmav rieenie vrchnho poschodia s radom solrnych panelov na streche. Spolone maj vkon 10,7 kW, o je dos nielen na chod domcnost, ale aj na dobjanie elektrickch vozidiel. Okrem celkovho vazstva v sai, vazi tie prevzali pecilne ocenenie za architektru a dizajn budovy. Dom m nadzemn podlaia a nad nimi je outdoor priestor alebo tzv. zelen zna, ktor poskytuje prirodzen vetranie. Okrem toho je to idelne miesto na odpoinok. Budova m vetko, o potrebujete k ivotu, vrtane kuchyne a provne. Franczi zo svojho vaznho projektu mestskho ekosystmu s trpaslimi veami na Solrnom desaboji vystavili iba posledn dve poschodia svojho konceptu vrchn spolon priestor osvetlen zo stropu fotovoltickm sklom a niie poschodie poat ako obydlie s vonkajmi spojovacmi chodbami, ndobami na pestovanie kvetn a vntornm priestorom s posuvnou stenou, ktor umouje zvi poda potreby kuchyu alebo saln, i vytvori aliu izbu.
17
Praktick ukky a viac informci zskate, ak navtvite nau expozciu na vstave AMPER Brno 2013. Teme sa na Vs redakcia asopisu SolarTechnika
Projekty CONCERTO pedvdj slu solrn energie

Intersolar Europe je pednm globlnm obchodnm veletrhem zamenm na sektor fotovoltaickch a solrnch tepelnch energetickch systm, tradin podanm v ervnu v Mnichovu. Letos je zde opt patrn vvoj, kter ovlivn stavebn a rekonstrukn projekty realizovan v ptch letech.
Monosti, jak lze npady pedstaven na veletrhu uvst do praxe, ukazuj ji projekty iniciativy EU nazvan CONCERTO. Pod ztitou iniciativy CONCERTO spolupracuje 58 mst a komunit ve 23 evropskch zemch na vvoji udritelnch, energeticky efektivnch mstskch okres. Pi prci vyuvaj rznorod spojen efektivnch technologi a obnoviteln energie, co zvis na konkrtnch mstnch podmnkch. Komunity CONCERTO ji vyrbj elektinu z obnovitelnch energetickch zdroj v rozsahu 200 GWh ron. K tomu lze pist 300 GWh tepeln energie. Pklady vyuit solrn technologie Iniciativa CONCERTO nabz celou adu pklad vyuit solrn technologie. Jednm z nich je sdlit Lehen v rakouskm Salzburgu jakoto soust projektu Zelen solrn msta. Lehen je mstskm
20
obvodem s vysokou hustotou obyvatel. Transformace probh od roku 2006. Jednm ze stavebnch projekt je sdlit Stadtwerk Lehen, kde se na mst bvalch obchodnch prostor nachz 289 byt, kolka a studentsk koleje. Tento projekt byl dokonen v listopadu roku 2011. Obzvlt zajmavm vvojem je nejmodernj kombinace rznch postup vroby tepla. Mal st tepelnch rozvod v domcn os tech j so u z s ob ov n y z e so l r n te p e ln jednotky, kter m objem 2 000 m a je vybavena tepelnm erpadlem, pohnnm elektinou ze stechy. Mme nejvt akumultor, kter je i nyn schopen pepravy, s kapacitou 200 m, oznamuje pan Inge Strassl, vedouc projektu, Salzburger Institut fr Raumordnung & Wohnen (SIR). Tepeln erpadlo zabudovan
do solrnho tepelnho systmu bylo vyvinuto speciln pro tento projekt. Zkaznk, spolenost GSWB, jej pezkouela v pedchozm projektu a doshla v procesu 50 % podlu solrn energie, uvedl dle Strassl. To znamen, e polovinu objemu energie potebn k vytpn a ohevu vody tvo solrn energie. Za elem minimalizace ztrt elektrick energie na cest k domcnostem jsou v Salzburgu pouity tzv. mikrost. Dodvaj horkou vodu o teplot 60 stup do retranslanch stanic v domech, kde je hork voda tak vyrbna decentralizovan. Dky tomu nemme problm s nemoc zpsobenou Legionellou, dodv Strassl. Clem projektu CONCERTO ve Zln, v eske republice, je rovn snen spoteby fosilnch paliv o jednu tetinu dky vyuit solrn tepeln energie a fotovoltaiky. Solrn tepeln energie bude podle projektu zsobo-
vat velkokapacitnmi fotovoltaickmi elektrrnami ve fzi vstavby 20 rodinnch obydl, prmyslov zvod a mstsk koupalit. Vznamnou pozoruhodnost ekosdlit Jin Chlum u Zlna jsou tzv. domy chrnn zem. Jejich energetick spoteba 60 - 90 % tepla odebranho z obnovitelnch zdroj se bl spoteb pasivnch dom. Slunen energii nevyuvaj pouze jin stty EU, ale tak zem na severu, kter rovn potebuj snit spotebu vyerpatelnch zdroj fosilnch paliv. V Dnsku je jednm z pklad projekt CONCERTO ve Valby. Ve Vigerslev Vnge / Hornemanns Vnge je clem tohoto projektu rekonstrukce 330 bytovch jednotek v panelovch domech a vyuit 66 novch, klimaticky optimalizovanch, prefabrikovanch stench nstaveb sniujcch energetickou spotebu, vybavench fotovoltaickmi lnky a solrnm vytpnm. V harmonogramu projektu Concerto lze renovovat 3 z 6 budov se 144 byty. Stavebn prce byly zahjeny v srpnu r. 2011 a nov stechy s fotovoltaickmi panely byly poloeny na 3 budovch v dubnu 2012, informuje vedouc projektu Jakob Klint. Nov vybudovan veejn koupalit o rozloze 3 230 m s obslunmi prostorami bylo postaveno podle dnsk normy, kde spad do energetick tdy 2. st spotebovvan energie dodv fotovoltaick systm s vkonem 19,1 kWp a teplo je dodvno mstn st zsobovn teplem. Stavba byla zahjena v beznu roku 2010 a do provozu byla uvedena 15. bezna 2012.
Na financovn iniciativy CONCERTO Premium se podl Evropsk komise prostednictvm Evropskho rmcovho programu pro vzkum. Iniciativa Evropsk unie DG
instituc pro mal a stedn podniky v Bdensku-Wrttembersku z poven Spolkovho ministerstva hospodstv a technologi. Psob tak jako kontaktn msto EU pro vysok
Prklad vyuzit solrn energie v projektu Zelen msta na sdliti Stadtwerk Lehen v rakouskm Salzburgu Energy se podlela na financovn 58 komunit u 22 projekt ve 23 zemch a byla zahjena v roce 2005. Steinbeis - Europa - Zentrum V partner pro inovace v Evrop Evropsk komisa Ministerstva financ a hospodstv spolkov zem Bdensko -Wr ttembersko a jeho provozn jednotka Steinbeis-Europa-Zentrum (SEZ) poskytuj od roku 1990 podporu podnikm, vysokm kolm a vzkumnm zazenm v Bdensku-Wrttembersku pi zajiovn finannch prostedk z evropskch dotac, pi vvoji npad vhodnch pro projekty, dle tak pi podvn dost, zavdn a zen evropskch projekt. Steinbeis-EuropaZentrum je nrodn kontaktn koly v zastoupen Ministerstva vdy, vzkumu a umn s p o l k o v z e m BdenskoWrttembersko. Evropsk komise povila Steinbeis-EuropaZentrum jakoto partnera v sti Enterprise Europe Network k podpoe inovac a mezinrodnho penosu technologi. Karlsruhsk technologick institut Karlsruhsk technologick institut (KIT) je veejn spolenost podle zkon spolkov zem Bdensko-Wrttembersko. Pln funkce univerzity a nrodnho vzkumnho stediska Helmholtzovy asociace. KIT se zamuje na koncepci znalostnho trojhelnku zaloenho na propojen vzdlvn, vzkumu a inovac. -red21
Vkonn a flexibiln panely se systmy snadn instalace

Spolenost SoloPower usiluje o pemnu solrn energie na hlavn zdroj energie pro komern a prmyslov budovy na celm svt. Tyto budovy spotebuj 40 % elektrick energie z integrovanch solrnch systm.
Na jedn z nejvtch solrnch prmyslovch vstav na svt, Intersolar v Mnichov v Nmecku, firma SoloPower letos uvedla svou novou generaci integrovanch solrnch een. een SoloPower zahrnuje est model fotovoltaickch panel a ti lehk, nepenetran instalan sady, kter jsou prvn svho druhu: SoloSaddle, SoloWedge a SoloBridge. Tyto sady zvyuj univerzlnost pouit pi optimalizaci vkonu modul pro komern a prmyslov stechy po celm svt. U ns v SoloPower prosazujeme pstup k trhu na zklad poteb naich zkaznk. Nabzme een, kter lze rychle nasadit na star i nov stechy a pizpsobit specifickm mstnm podmnkm," ekl Bruce Khouri, prezident a obchodn editel spolenosti SoloPower. Kombinace naich panel pt generace SoloPanels s montnmi sadami nm umouje proniknout na trh solrnch een a nabzet snadn a hospodrn pstup k solrn energii kdekoliv a pro jakkoli typ stechy." Nov sada solrnch een SoloPower zahrnuje nsledujc panely SoloPanels a instalan systmy, kter poskytuj optimln vkon a integraci modul do rznch stench systm v rmci vech geografickch oblast: SoloPanel(R) SF1 a SP1, optimalizovan pro integraci do kovov stechy s dvanctipalcovmi a estnctipalcovmi pevnmi vy.
SoloPanel(R) SP3L a SP3S, velkoformtov moduly optimalizovan pro komern a prmyslov aplikace v budovch s nzkm sklonem. SoloSaddle, nepenetran sada navren pro snadnou integraci SP3S do membrnovch stench systm. Kivka s nzkm sklonem poskytuje samoitn a vysok vkon v horkm podneb. SoloWedge, nepenetran sada navren pro snadnou integraci SP3L do membrnovch stench systm. Ptistupov sklon nabz samoitn a maximln vkon v chladnm podneb. SoloBridge, nepenetran sada navren pro snadnou integraci SP3L do systm kovovch stench krytin. Uveden nov generace solrnch een SoloPower pichz v dob, kdy spolenost najm pracovnky pro svj nejmodernj velkoobjemov vrobn zvod v Portlandu ve stt Oregon. Komern vroba bude zahjena jet letos. Provoz spolenosti SoloPower v Portlandu by v konen fzi ml mt kapacitu 400 MW a zamstnvat 450 lid. Dvodem pro vstavbu novho vrobnho zvodu SoloPower v Oregonu je nae vizionsk veden, podpora sttu Oregon, ministerstva energetiky sttu Oregon a msta Portland," ekl Tim Harris, vkonn editel spolenosti SoloPower. Vysoce kvalifikovan pracovn sla msta Portland nm umon zskvat velmi siln mstn talenty, vytvet
22
pracovn msta a podporovat vrazn rst pracovnch pleitost v odvtv energetiky." Patentovan postup spolenosti SoloPower ztlesuje kritick technologick, vrobn a nkladov vhody, kter umouj masovou vrobu vysoce innch fotovoltaickch lnk na bzi CIGS. lnky CIGS jsou pak zabaleny do jedinench, flexibilnch a lehkch solrnch modul, kter vyaduj mn vyrovnvacch hardwarovch systm a jejich instalace je snadnj, ne u tradinch solrnch panel. lnky a moduly SoloPower podlhaj neustlm psnm ekologickm kontrolm a zrychlenmu testovn ivotnosti, kter pesahuj rmec oborovch norem. lnky a moduly SoloPower jsou navreny pro vysok vkon za vech svtelnch podmnek. Moduly maj tak nzkoprofilov bypass diody, kter umouj maximln vkon pi stinnch podmnkch. Nejnovj een spolenosti roz monosti solrn energetick integrace.
Nov typ solrnej termlnej elektrrne
Japonsk priemyseln skupina Mitsubishi Heavy Industries oznmila, e do roku 2015 vybuduje ako prv na svete nov typ solrneho termlneho energetickho systmu, ktor pri prevdzke nebude potrebova vodu. Tento systm sa bude schopn obs vo vetkch fzach vroby ekologickej energie bez potreby vody. Tieto systmy njdu uplatnenie v pach a alch prostrediach, kde z rznych dvodov nie je mon stly prstup k vode. Dnen konvenn solrne systmy vyaduj na vrobu elektrickej vodu, pretoe slnen energia sa koncentruje prostrednctvom pecilnych zrkadiel a fotovoltickch panelov. Pri tom sa zohrieva na teplotu varu a vzniknut para poha turbny, ktor vyrbaj elektrinu. Nov systm bude pracova na princpe vyhriateho stlaenho vzduchu dodvanho pod tlakom. Vzhadom k tomu, e nov systm nevyaduje vodu stva sa viac univerzlnym a jednoducho vyuitenm. Okrem toho bude ma vyiu innos, ktor bude presahova hodnotu dnench modelov 20 - 30 %. Prv verejn demontrcia novch systmov vroby elektrickej energie v roku 2013. -red23
Osvden technologie, kter pekonv nedostatky jinch tenkovrstvch solrnch modul, nabz skutenou flexibilitu pro psobiv irok rozsah aplikac. John Keaten Zdroj: SoloPower
Stecha ve stee
ideln een pro novostavby a rekonstruovan stechy
Centrum hyperbarick oxygenoterapie, tak zn nzev nesttnho zdravotnickho zazen v st nad Labem, jeho stecha zskala v kvtnu letonho roku zcela nov, netradin kabt. Pvodn sten krytina tvoen tvarovanm plechem byla demontovna a nahrazena fotovoltaickmi moduly s instalovanm vkonem 20,16 kWp. Netradin sten krytina, kter vyrb energii ze slunce a na prvn pohled psob sklennm dojmem Dvodem k odstrann pvodn sten krytiny byla velmi lehk konstrukce z vlnitho plechu, kter instalaci modul tradin kotvc technikou vylouila. Proto se investor rozhodl pro realizaci tzv. stechy ve stee. Konstrukn systmy s fotovoltaickmi moduly realizan firma upevnila pmo na sten lat a vytvoila tak celistv a originln vzhled stechy. Budova anesteziologickho pracovit je v podstat novostavbou, pvodn vlnit plech znaky Satjam cel objekt zasteoval piblin dva roky. Pesto se investor rozhodl pro jeho odstrann a upednostnn fotovoltaick instalace.Nae pracovit m pomrn vysokou spotebu elektrick energie, kterou nelze sniovat. Poloha objektu i optimln sklon stechy ns proto inspirovaly k optimalizaci tchto fixnch energetickch nklad prv prostednictvm fotovoltaick instalace, pibliuje prvn kroky projektu MUDr. Peter Krika, jednatel firmy ALMEDEA s. r. o. Cel stavba byla navrena s ohledem na co nejefektivnj vyuvn energie, ideln z obnovitelnch zdroj. Dle slov investora je do budoucna v plnu objekt vytpt a klimatizovat vyuitm odpadnho tepla z kompresor i prostednictvm rekuperan jednotky. Pvodn lehk sten konstrukce pedurila atypickou instalaci Realizaci fotovoltaick instalace, kter je s vyuitm zelenho bonusu pipojena do distribun st, zajistila firma SolarBest spol. s r.o. Pestoe se specilnmi instalacemi zabvme pomrn asto,
24
tento systm instalace tzv. stechy ve stee je pro esk prosted uniktn, vysvtluje jednatel realizan firmy Petr Gabriel. Po demonti lehk plechov konstrukce, kter neumoovala instalaci modul tradin kotvc technikou, byly pmo na sten lat spolu s nosnmi profily upevnny speciln plechov ablony montnho systmu Schco Indach (do stechy). Vznikl vana z aluminiovho plechu byla na hranch vytvarovna a zaizolovna tak, aby vekerou srkovou vodu odvdla smrem do okap. Pes plechovou vanu se do svislch nosnch profil upevnily fotovoltaick moduly znaky Schco. Okraje stechy, oblasti hebene i okapu jsou zakoneny plechovm lmcem a ve spoluprci s klempi napojeny na stvajc oplechovn a ponechanou sten krytinu. Z celkov plochy cca 170 m2 zabraj fotovoltaick moduly rozlohu +/- 150 m2. Fotovoltaick elektrrna s instalovanm vkonem 20,16 kWp Z hlediska pouitch materil a komponent uveme aluminiov plechov ablony, svisl hlinkov nosn profily, krajn, horn a spodn koncov lemy, nerezov rouby s podlokou, upnac systm pro moduly i spojovac tmel na nosn profil. Klov prvek systmu vak pedstavuj fotovoltaick moduly Schco MPE ze srie PS 09 o vkonu 240 Wp spolu s mnii SMA SB 3x 6000TL. Jedn se o polykrystalick solrn lnky s vysokou innost, umocnnou temi sbrnicemi. Panely jsou vybaveny prodlouenou 10letou zrukou. Vrobce navc u modul tohoto typu garantuje jet po 12 letech dosaen minimln 90 % a po 25 letech minimln 80 % jmenovitho vkonu. Efektivn a jednoduch een pro novostavby i rekonstruovan stechy Instalace tohoto typu je ideln pedevm pro novostavby, kde odpad koup a mont tradin sten krytiny. Je-li s fotovoltaikou plnovno dopedu, uet se nejen na pozen a monti nov krytiny, ale zrove se zjednodu proces instalace, podotk Petr Gabriel. Potencil samozejm nabzej i rekonstrukce starch stench krytin, kter ji objektm, jak se k, doslouily. I zde dochz k sporm z koup a monte nov sten krytiny, uvauje-li tedy investor o fotovoltaick sten instalaci. Projekt pin i designov benefit, moduly lze efektn zapustit a doclit tm tm neviditelnho pekryt stechy. Z dlky a na prvn pohled fotovoltaick
stecha psob lesklm, jako sklennm dojmem. Zmrem investora bylo snit vdaje za nakupovanou energii Z pohledu ekonomickho vyhodnocen realizace jsou zkladn ukazatele nsledujc. V rmci vyuit "zelenho bonusu" se nvratnost investice pedpokld do 7 let. I po dvou destkch let provozu
je, jak ji bylo naznaeno, garantovn vkon panel jet minimln velmi dobrch 80 %. Primrnm clem investice nen samotn ukazatel vnos, spe je zmrem co mon nejvce snit nklady na spotebovanou elektrickou energii, ron cca o 200 000 K. Piem investor zdrazuje, e vhled na ptch 20 let bohuel z hlediska oekvanch cen pravdpodobn nebude pli optimistick. Zptnm pohledem teba upozornit na vestrann komplikovan vyizovn registrace, potebnch povolen i souvisejc dokumentace. Nicmn vynaloen sil se jist vyplatilo a efektivita realizace se bude prokazovat adu let. Text a foto: Ing. Petr Herynek, Jana Holinkov
25
Solrne rieenia pre rodinn domy
Energia zskavan zo Slnka predstavuje potencil a budcnos vo svete energetiky. Slnen energia sa d vyuva mnohmi spsobmi napr. na prpravu teplej vody, ohrev vody v baznoch, resp. aj chladenie objektov. Nevyhba sa ani problematike podpory vykurovania objektov a pri dnenom technologickom progrese a dodran uritch podmienok je mon dosiahnu v tejto oblasti naozaj zaujmav vsledky.
Ako to funguje? Slnen le dopadaj na slnen kolektory na streche. Tam ohrievaj cirkulujcu solrnu tekutinu, ktor sa nsledne transportuje do solrneho zsobnka, ktor je zrove vmennk. V zsobnku-vmennku sa teplo odovzdva pitnej vode a alternatvne aj vode na vykurovanie. Pomocou solrnych termickch panelov (slne-
uje hodnota a atraktvnos nehnutenosti. Pomocou slnench kolektorov na ohrev pitnej vody je mon dosiahnu zisk a do 70 % energie, ktor je na to potrebn. Pri dodatonej podpore vykurovania je to a do 30 a viac percent z celkovej energie potrebnej na vykurovanie. Pre zkaznka to znamen vek mieru nezvislosti od ropy a zemnho plynu. Rovnakou mierou klesaj emisie CO2 produkovan domom. Nvratnos celho solrneho zariadenia sa zana u od 7 rokov, aj ke cel ekonomika prevdzky samozrejme zvis od spsobu aktvneho vyuvania zariadenia. No nezanedbatenm faktorom je ivotnos takhoto systmu, ktor je min. 30 rokov. Schco ponka rieenia so slnenmi kolektormi pre kad dom, na ktor slnen le dopadaj. Solrne zariadenie me by naprojektovan pre novostavbu, realizovan v rmci rekontrukcie domu alebo vykurovania, prpadne intalovan hocikedy na u existujce vykurovacie zariadenie. Vetko, o je k tomu potrebn, je len vlastn strecha. Solrne termick systmy mu by rovnako montovan do strechy ako fotovoltick systmy na vrobu elektrickej energie. Premena slnenho svetla na elektrick prd S pomocou fotovoltickho systmu od Schco je
nch kolektorov) Schco sa me v kadom dome na zskavanie tepla efektvne vyui slnko. Tm sa trvalo zniuj vykurovacie nklady a sasne zvy26
mon premeni slnen svetlo na solrny elektrick prd, priom sa efektvne chrni ovzduie a prrodn zdroje surovn. Fotovoltickm systmom me by uvate plne nezvisl od dodvok
novch panelov sa v kadom prpade dosiahne, alebo prekro. To me vies k vrazne vyiemu vkonu systmu a tm aj k jeho atraktvnemu efektvnemu zroeniu. Schco ponka rzne druhy fotovoltickch panelov vhodnch pre kad strechu i fasdu budovy. Mono a polykrytalick panely - pre najvyie zisky z najmenej plochy, tenkovrstvov panely aj pre neoptimlne nasmerovan plochy a fotovoltick systmy uren na fasdy a integrciu do fasd (Building integrated photovoltaics). Vyhodnotenie dajov solrneho systmu prostrednctvom dotykovho displeja Schuco efektvne premieaj solrne jednosmern zisky na striedav prd. Na vyhodnotenie solrnych ziskov s vlenen komunikan rozhrania. Tak mono daje systmu prenies na Schco Sunalyzer a prehadne vyhodnoti energetick zisky. Schco Sunalyzer Web vyhodnocuje daje solrneho systmu z viacerch meniov sasne pri PV-zariadeniach na vekch strechch. Pohodln vyhodnotenie a vizualizcia dajov je pritom umonen prostrednctvom dotykovho displeja. alej mono prenies daje na Schco Sunalyzer webportl, aby sa z kadho interneto-
elektriny zo siete a pritom zni spotrebu uhlia alebo zemnho plynu a tm aj produkciu CO2, pretoe elektrick prd sa z vekej asti zskava spaovanm foslnych palv. Fotovoltick lnky vyrbaj solrnu elektrinu ako jednosmern prd. V striedaoch (menioch) sa tento elektrick prd zmen na striedav naptie. Takto vyroben elektrinu mono okamite spotrebova a prebytok (nespotrebovan energiu) vhodne doda (preda) do verejnej siete. Elektromer dodvok do siete zaznamenva mnostvo kilowatthodn, ktor prdia do nej. Prd z fotovoltickch systmov mono pri sprvnom nadimenzovan zariadenia vyui aj na samozsobovanie. Na tento el sa jednosmern prd z fotovoltickch lnkov uklad cez regultor nabjanie do akumulanch batri. Pre ben 230voltov prstroje sa potom elektrick prd men v ostrovnom striedai (menii). pecilne prstroje (spotrebie) na 12 alebo 24 V jednosmern prd, ako s lampy a chladniky, mono prevdzkova priamo elektrickm prdom z batri. Takchto jednosmernch spotrebiov je v dnenom modernom dome stle viac a viac. Fotovoltick panely sa skladaj z rznych solrnych lnkov, ktor s chrnen pred poveternostnmi vplyvmi sklom a vinou s obrben rmom. V solrnych lnkoch sa slnen svetlo priamo men na elektrick prd. Vkon panelov sa meria vo Watt peakoch (Wp). Panel s 170 Wp dod za tandardnch podmienok vkon 170 Wattov. Vetky panely maj vlune kladn prpustn odchlku vkonu. To znamen, e ist vkon
vho prstupu dali zisti informcie o energetickch ziskoch, vkone a hlsenia o udalostiach. S montnymi systmami Schco je mon mimoriadne rchlo a bezpene namontova vetky ben krytalick fotovoltick panely a tenkovrstvov panely na ikm aj ploch strechu, na fasdy budov, na vonom priestranstve, ale aj integrova do strechy. Spolonos Schco spolu so svojimi montnymi partnermi me po zoznmen sa so stavebnmi pomermi a okolm budovy spoahlivo naplnova rozsah montnych prc. Predlo nvrh systmu a prepoet nvratnosti, porad aj v otzkach financovania. Text: Schco
27
Velk efekt v malm balen

Pedstavenm mikro-stdae Sunny Boy 200/240 na letonm veletrhu Intersolar v Mnichov rozila spolenost SMA sv portfolio vrobk o specifick stdaov een pro nejmen vkonov tdy. Zpsob fungovn solrnch systm zench mikro-stdai je jednoduch: kad FV panel je zen svm vlastnm mikro-stdaem.
Jednoduch, originln a flexibiln: nov systm s mikro-stdai SMA Spolenost SMA pin nov zpsob zen FV elektrren. Mikro-stdae pedstavuj optimln een pro vechny domc FV systmy, zejmna pak ty v malch vkonovch adch, ppadn ty s nja-
systmy na stechch dom tak lze roziovat a pidat nap. nkolik panel na jinak nevhodn msta v okol vik nebo v sten zastnnch oblastech (nap. v blzkosti komna nebo stromu). Mikro-stdae se hod i k zen FV systm, jejich genertor se rozkldaj po obou stranch stechy s orientac vchod / zpad. Dky mikro-stdam lze tak dodaten FV panelem vybavit nap. balkn nebo stku nad vchodovmi dvemi. Kombinac stvajcho FV systmu a FV systmu zenho mikro-stdai lze doshnout pedevm vyho vkonu, flexibility a maximlnho vyuit prostoru pro FV systm. Strun eeno lze mikro-stdae vyut jako samostatn een nebo tak jako doplnk, pedevm v kombinaci s bnmi stringovmi stdai. Oba zpsoby pouit jsou velmi jednoduch na technickou realizaci. V esk republice a na Slovensku budou k zakoupen od roku 2013. Sunny Boy 200/240 Ten prav stda pro libovoln FV panel: mikrostda Sunny Boy 200/240 uzavr spektrum produkt spolenosti SMA v tch nejnich vkonovch hodnotch. FV systmy se stdaem Sunny Boy 200/240 lze vzhledem k jejich modulrn struktue kdykoliv peorganizovat i rozit v zvislosti na stavebnch pravch, v ppad rozen vkonu nebo podle finannch monost. Krom toho lze mikro-stdae SMA perfektn kombinovat s klasickmi stringovmi stdai. Sunny Multigate Spojovac lnek mezi mikro-stdaem a veejnou rozvodnou st Pstroj Sunny Multigate je jakousi inteligentn brnou pro pipojen FV systmu zenho mikrostdai k veejn rozvodn sti. FV systm je komunikac pes Ethernet pmo spojen s portlem
kou komplikac. Zprovoznn FV systmu zenho mikro-stdai je navc velice jednoduch. Nainstalovat kombinaci novho mikro-stdae Sunny Boy 200/240 a pstroje Sunny Multigate je toti mon i bez irch znalost potebnch pro nvrh a zprovoznn vtch FV systm. Mezi dal vhody tohoto systmu pat samostatn sledovn MPP pro kad FV panel a monost libovolnho postupnho roziovn FV systmu. Jednodue pikoupte jeden panel, jeden mikro-stda a hotovo! Perfektn doplnk stringov koncepce Mikro-stdae od spolenosti SMA je mon pouvat nejen samostatn,tzn. jako jedin zpsob zen FV elektrrny, ale perfektn je lze kombinovat s bnmi stringovmi stdai. Stvajc FV
28
Sunny Portal, a lze tak sledovat jeho innost. Zkaznk m pohodln pstup k nejdleitjm dajm FV systmu pedevm zde v relnm ase me sledovat a analyzovat svou fotovoltaickou elektrrnu a na rovni vnos z jednotlivch FV panel. Pstroj Sunny Multigate je se svm bezplatnm standardnm pstupem na portl Sunny Portal optimlnm a naprosto dostaujcm eenm pro monitorovn rezidennch FV systm. K jednomu pstroji Sunny Multigate lze pipojit a 14 mikro-stda Sunny Boy 200, resp. 12 mikro-stda Sunny Boy 240. Typick pklady vyuit mikro-stda
Rzn orientace panel: Nyn je mon provozovat i FV panely na stee s orientac vchod / zpad a s nestejnomrnm slunenm svitem.
lenit sten plochy: Dky pouit mikro-stdae lze osadit FV panelem I mn vhodn msta nap. stky nad viki.
sten zastnn: Kad FV panel je zen vlastnm mikro-stdaem se sledovaem MPP. Dky tomu zskte z kadho FV panelu maximln mon vnos, bez ohledu nap. na postupn zastnn posouvajc se po stee bhem dne. Text: Barbora Majzlkov
Velmi mal FV systmy: S mikro-stdaem nen ani ten nejmen FV systm pli mal. Nainstalujte si teba jen jeden FV panel na svm balkn!
29
Akm smerom sa bude ubera fotovoltika

Inovcie vo fotovoltike, tak ako aj v ostatnch progresvnych odvetviach, s trhom vemi iadan. Na trhu poly a monokrytalickch panelov sa pracuje najm s oraz vyou innosou.
Vie vkony jednotlivch modulov umouj vyuva menej plochy, kontrukci a kblovania. Okrem rozvoja krytalickho systmu sa vak neustle vyvjaj aj in technolgie, pracujce na rozlinom zklade. Jednak ide o amorfn kremk, pri ktorom sa jednotliv vrstvy kremka nanaj na ps uachtilej ocele vkuovm vrstvenm. Novinkou na trhu s vak fotovoltaick panely vyuvajce technolgiu CIGS. Ide o zlenie tyroch prvkov Copper (Me), Indium (Indium), Gallium (Glium) a Selenide (Seln). Prve tieto prvky znamenaj vek pokrok vo vvoji fotovoltaiky a umouj jednoduchiu inovciu a rchlejie napredovanie vo zvyovan innosti. Technolgia CIGS, pochdzajca z USA sa rad medzi tenkovrstv a jej hrbka je necel milimeter. Aj tto hrbku vak tvor najm ochrann polymrov puzdro, v ktorom je inn vrstva zaliata. Hmotnos modulov CIGS je len 2,4 kg/m2. Podobne ako niektor alie tenkovrstv moduly s aj tieto dodvan s celoplone
30
samolepiacou zadnou asou. Je tak vemi jednoduch ich intalcia na vetky hladk a ist povrchy. Najviac sa odpora intalcia na kov, ktor m s modulom podobn vlastnosti a zaruuje dlhotrvajci a odoln spoj. Vhodnm podkladom je vak naprklad aj stren flia TPO (thermoplastic polyolefin), alebo syntetick guma EPDM (ethylene propylene diene monomer). Pri vbere vhodnho podkladu ide najm o to, aby vrstva,
nebolo potrebn po niekokch rokoch meni. Zruka je tandardne 25 rokov, bolo by preto nevhodn vyuva ako podklad krytinu so ivotnosou 10 - 15 rokov. Moduly s vaka svojej hrbke a charakteru flexibiln a je ich mon aplikova na vetky druhy striech, teda aj na oblkov. Strecha ostva aj po intalcii takchto modulov prstupn a prehadn, pretoe vaka odolnmu puzdru s panely pochdzne. Moduly CIGS njdu najlepie uplatnenie najm na
ktor m by zlepen s modulom vydrala o najdlhie, nedegradovala v dsledku chemickch procesov a reakci a aby ju
strechch so subtlnejou kontrukciou, na oblkovch strechch, ikmch strechch s plechovou krytinou, ale aj na vet-
kch ostatnch priemyselnch, hospodrskych, skladovch a administratvnych, novch alebo rekontruovanch, budovch s vhodnou strenou krytinou. CIGS je najvhodnejou vobou aj pre ploch strechy s obmedzenou vyuitenou plochou, pretoe potrebuje o cca 30 % meniu plochu ako amorfn alebo krytalick systmy. tandardnch 100 kWp vyaduje necelch 1 000 m2 (amorfn systm vyaduje pribline 1600 m2 plochy pre lepenie, pribline rovnak plocha je potrebn aj pre krytalick kremk - napriek takmer dvakrt vyej innosti je toti potrebn panely na kontrukcich stava v dostatonch odstupoch kvli tieneniu). Napriek tomu, e tto technolgia vstpila na komern trh len pred necelm rokom, je vemi iadan a objavuj sa stle nov intalcie nielen v USA, ale oraz astejie aj v eurpskych krajinch. Spolonos vyrbajca tieto revolun fotovoltaick panely u m svoje distribun kanly aj na Slovensku. Vzhadom na nedvne finann akosti najvej konkurennej spolonosti vyrbajcej tenkovrstv technolgiu, zakonen konkurzom, je momentlne CIGS najperspektvnejm hrom na trhu. Udratenos si CIGS subuje najm od nenronho vrobnho postupu, pri ktorom sa zuitkuje 100 % pouitch surovch materilov a nich nkladov na zmenu vrobnch postupov. Zatia o pri amorfnej technolgii je pri novch paneloch s vym vkonom potrebn meni cel vrobn linku, pri CIGS je to len mal zmena, nevyadujca zmenu vrobnho prsluenstva. Text: Juraj Pekara, Tegola
Speciln rel pro solrn zazen

Pod hesly "eco ideas for products", "eco ideas for manufacturing" a "eco ideas for everybody, everywhere" nabz Panasonic zkaznkm produkty s nejvy energetickou innost, sniuje ve vech svch vrobnch provozech spotebu energie a na celm svt podporuje aktivity na ochranu ivotnho prosted.
Jednou z nejdleitjch oblast ekologickch innost Panasonic Electric Works je program "zelen automatizace", v rmci kterho se vyvjej a nabzej inovan automatizan een pro zvyovn energetick innosti a spory energi, pro lep vyuit obnovitelnch zdroj energie nebo pro ekologicky etrn vodn hospodastv, jeho hlavnm clem je pispt k omezen emis oxidu uhliitho. Do tto kategorie vrobk pat tak nov vkonov rel ALFG speciln pipsoben nronm poadavkm, kter kladou vvoji na modern stdae pro solrn fotovoltaick zazen. Se vzdlenost otevenho kontaktu >1,5 mm zajiuje rel ALFG spolen s pedazenm transformtorem izolan vzdlenost 3 mm mezi stejnosmrnmi a stdavmi proudovmi okruhy, tak jak to poaduje pedpis VDE 0126 pro fotovoltaick systmy. Zkladem vkonovho rel ALFG se spnacm vkonem 5500 VA je spn ada vkonovch rel LF, se kterou m nov rel stejn rozmry (d x x v) 30,1 x 15,7 x 23,3 mm a hmotnost jen asi 23 g. Monostabiln vkonov rel, uren pro mont do desek s plonmi spoji, m jeden pracovn spnac kontakt. Pes kompaktn proveden je mezi kontaktem a vvodem cvky vzduchov vzdlenost 8 mm a povrchov vzdlenost 6,5 mm zaruujc velkou elektrickou pevnost (6 kV). Vedle vysok ivotnosti a 30 000 spnacch cykl pi maximlnm zaten kontaktu 250 V AC / 22 A / cos # 0,8 je pozoruhodn nepatrn pidrovac pkon budc cvky kolem 280 mA, piem nominln pkon budic cvky je 1,4 W. Rel spolehliv pracuje pi teplot okol od -40 do +60 C a relativn vlhkosti vzduchu 5 a 85 %. -red31
Overenie vnosov fotovoltickch elektrrn
Po takmer dvoch rokoch prevdzky viny fotovoltickch elektrrn na Slovensku sa v nich zanaj prejavova prv chyby a skryt vady. V zhone, ktor sprevdzal koniec obdobia vekej fotovoltiky, nebol asov priestor na testovanie parametrov dodanch panelov, ktor vrobcovia deklarovali. V jni 2011 bolo hlavnm cieom investorov sprevdzkovanie elektrrn v stanovenom prpadn opravy a vmeny znal vrobca i dodvate za to zodpovedn. Kontroln meranie vroby Najpresnej spsob overenia relnej produkcie a efektivity vroby (Performance Ratio) je kontroln meranie vroby fotovoltickej elektrrne (Performance Ratio test). Ide o priame nezvisl meranie v zmysle IEC normy, ktorho cieom je kontrola sprvnej vroby elektrrne. tandardne sa meria desa slnench dn, no vyhodnoti vrobu je mon u z jednho nameranho bezoblanho da. Dleit lohu tu hraj presn a certifikovan meracie zariadenia. Z takto zskanch dt sa stanov objektvna efektivita vroby elektrrne. Vstupom pre klienta je sprva z kontrolnho merania, ktor obsahuje posdenie meteorologickch a goegrafickch podmienok lokality, stanovenie teoretickho i relneho vkonu elektrrne, ako aj vyhodnotenie odchlky medzi tmito dvoma dajmi. Klient tak zska posdenie aktulnej funknosti elektrrne zaloen na relnych faktoch, ako aj prognzu vvoja produkcie poas alej ivotnosti elektrrne. V prpade zisten vraznch odchlok medzi predpokladanou a relnou vrobou je sasou hodnotenia aj nvrh opatren na eliminovanie nedostatkov.
termne, km odhaovanie skrytch chb, optimalizcia vroby i zvyovanie vkonu elektrrn sa presunuli do obdobia ich prevdzky. Tieto nedostatky boli v prvch rokoch kryt zrukami vrobcov a dodvateov. Zrun lehoty komponentov viny fotovoltickch elektrrn sa pomaly konia. Pred ich vypranm je vhodn overi efektivitu vroby elektrrne a deklarovan parametre jednotlivch jej sast, aby nklady na
32
Prklad z praxe Majite fotovoltickej elektrrne na junom Slovensku sa chcel pred uplynutm zrunej doby uisti, i jednotliv komponenty elektrrne funguj tak, ako to v zrunch listoch deklaruj ich vrobcovia. Po vzjomnej konzultcii a zhodnoten aktulnej produkcie na zklade faktr za dodvku elektrickej energie ako aj informci z vlastnho monitoringu elektrrne sa klient rozhodol pre realizciu kontrolneho merania (Performance Ratio test). Test sa zaal realizova intalciou meracch senzorov a zariaden v objekte elektrrne. Meranie v dke 10 slnench dn trvalo celkovo dva tdne. Na zklade vsledkov merania bola
Transparentn solrne panely namiesto okien

Vskumnci z Univerzity v Kalifornii vytvorili priehadn solrne panely, ktor mu vies k elektrinu, ako tandardn okn. Tm vedcov dfa, e jednho da, bud okn intalovan v domoch a inch budovch tak, aby boli uren okrem svojej primrnej funkcie aj na vrobu elektriny. Vo svojej tdii vytvorili polymrne solrne lnky (PSC), ktor produkuj energiu prostrednctvom absorpcie infraer-venho iarenia, ktor robia panely na 70 percent transparentn pre udsk oko. Priehadn solrne panely s vyroben z ahkch citlivch plastov, ktor premieaj infraerven iarenie na elektrick prd. Vedci tdie, profesor Univerzity v Kalifornii, Katedry nuky o materiloch uviedol v tlaovej sprve o novej technolgii: Doterajie vsled-
stanoven relna vroba elektrickej energie a jej efektivita. V zmysle teoretickho modelu bol uren predpokladan objem vroby a predpokladan efektivita vroby. Porovnanm predpokladanch a relnych vsledkov sme dospeli k zveru, e relne vyroben mnostvo energie vo fotovoltickej elektrrni nedosahovalo predpokladan hodnoty. Poas naej niekokoronej sksenosti s kontrolnmi meraniami ns tento vsledok, ia, neprekvapil. Podobnch negatvnych vsledkov sme za tto dobu zaznamenali niekoko. Na zklade vsledkov Performance Ratio testu si klient uplatnil reklamciu na chyby diela u dodvatea, ktor spovali v neadekvtnych parametroch dodanch fotovoltickch panelov, ako aj v ich chybnom zapojen a v niekokch prpadoch aj v pouit nesprvnych komponentov rozvdzaov. Peter Soch
ky vvoja a vskumu nm poskytli irok klu transparentnch polymrov vyuitench na vrobu slnench panelov. Mu by pouit na mnostvo jednotlivch zloiek novch okennch solrnych panelov, ako stavebnointegrovan prvky okna. Naalej sa intenzvne pracuje na vyrovnvan rozdielu medzi efektivitou okien a ich transparentnosou. -red-
33
Vznam elektrotechniky a fotovoltiky neustle narast

Elektrotechnika m v celosvetovom meradle osobitn postavenie. Jej vznam sa neustle zvyuje a najm v svislosti s komunikanm a technickm rozvojom bude v budcnosti stle narasta. Preto aj v ekonomike Slovenska m elektrotechnika vznamn postavenie a od jej rozvoja bude zvisie miera participcie na ekonomickom zalenen nielen do eurpskeho, ale aj celosvetovho ekonomickho priestoru. Vznamn lohu pri jej rozvoji, rieen aktulnych problmov na vetkch rovniach, organizovan rozlinch podujat a aktivt, zvyovan odbornej rovne pracovnkov v odbore, vmene sksenost a pod. m Slovensk elektrotechnick zvz Komora elektrotechnikov Slovenska (alej len SEZ-KES). Viac informcii o innosti SEZ-KES poskytol Ing. Frantiek Kine, prezident SEZKES.
Ing. Frantiek Kine, prezident SEZ-KES
Slovensk zvz elektrotechnikov bol zaloen pred dvadsiatimi rokmi. Ak boli dvody jeho vzniku a ak ciele ste si dali?
Slovensk elektrotechnick zvz (SEZ) vznikol da 23. 3. 1992 zaregistrovanm na

34
Ministerstve vntra SR. SEZ ako obianske, neziskov, nezvisl, profesijn zdruenie odbornkov a podnikateov v oblasti elektrotechniky vznikol na zklade prirodzenho vvoja po roku 1989 a nadviazal na tradcie a odkaz Elektrotechnickho zvzu eskoslovenskho (ES), ktor bol garantom roz voja elektrotechnik y v zaiatkoch vytvrania truktr elektrotechnickho priemyslu a energetiky, psobiaceho do roku 1950. Na zklade rozhodnutia lenov SEZ na valnom zhromaden v roku 2007 sa premenoval na Slovensk elektrotechnick zvz - Komora elektrotechnikov Slovenska (SEZ-KES).
Mete spomen najvznamnejie aktivity, ktorm sa vo svojej innosti venujete? Ak akcie usporiadavate pre svojich lenov resp. na ktorch participujete?
Za cel 20-ron obdobie innosti zvz zaznamenal lepie, ale aj horie obdobia. innos SEZ-KES bola zameran prevane na zvyovanie odbornej rovne svojich lenov a ostatnej elektrotechnickej a elektroenergetickej verejnosti. SEZ-KES zorganizoval 36 konferenci (niektor s medzinrodnou asou), desiatky odbornch seminrov a kolen, ktor sa zaoberali irokou klou aktulnych problmov v elektrotechnike
a elektroenergetike, hlavne normami a legislatvnymi predpismi. Bolo vydan mnostvo odbornch publikci, zbornkov a odbornch titulov.
Ak je lensk zklada zvzu a ak povinnosti a vhody z lenstva vyplvaj?
nom. V sasnej dobe tto slubu vyuva 577 lenov. Ide o prstup s monosou tlae cca 358 noriem a k nim prislchajcich neplatnch noriem a zmien.
Na ak innos v najbliom obdob upriamujete svoju pozornos?
SEZ bol jednm z inicitorov a jednm zo siedmich signatrov zakladajcej listiny vzniku asopisu EE. Naou hlavnou lohou bola spoluprca s redakciou prve z dvodu rozirovania informci.
lensk zklada sa z pvodnho potu 180 lenov z roku 1992 postupne zvyovala a v roku 2011 dosiahol poet evidovanch lenov 1428.
Pomhate svojim lenom aj pri vmene sksenost, vytvran obchodnch monost a prleitost i uzatvran novch vzahov a kontaktov?
Od roku 2001 sme zaviedli, a to nielen pre lenov zvzu, ale pre cel elektrotechnick verejnos SEZ-FRUM, na ktorom je v sasnej dobe zapojench online 310 astnkov. astnci SEZ-FRA mu sledova diskusiu na vetk y odborn otzk y a odpovede, ktor sa na SEZFRE prezentuj. alej chcem upozorni na slubu Prstup STN ONLINE, ktor v spoluprci zo STN ponkame naim platiacim le-
Aby innos v oblasti elektrotechniky dostala profesionlny zklad, je prvoradou lohou SEZ-KES prijatie zkona o Komore elektrotechnikov a elektrotechnickch ininierov, na zklade ktorho bude zriaden komora garantujca technick rove nielen lenov komory, ale vetkch, ktor pracuj v oblasti elektrotec hniky a elektro-energetiky. Prve zkon o Komore elektrotechnikov a elektrotechnickch ininierov by mal urova nielen technick rove elektrotechnikov a trvalo garantova rove osb innch v oblasti elektrotechniky a elektroenergetiky, ale bude garantova osobn zodpovednos za bezpen prevdzku vetkch elektrickch zariaden.
SEZ je taktie jednm zo zakladajcich lenov a sasne jednm z odbornch garantov najvznamnejieho vetrhu elektrotechniky, elektroniky, elektroenergetiky a telekomunikci na Slovensku ELO SYS v Trenne. Poas vetrhu ELO SYS SEZKES pravidelne organizuje stretnutia s elektrotechnickou a elektroenergetickou verejnosou v rmci panelovej diskusie na tmy, ktor s prve aktulne. SEZ-KES vo svojom stnku kadorone ponka odborn publikcie a poskytuje poradenstvo z oblasti elektrotechniky. -red-
SLOVENSK ELEKTROTECHNICK ZVZ KOMORA ELEKTROTECHNIKOV SLOVENSKA 811 07 Bratislava, Radlinskho . 28 Tel./ Fax: +421 (2) 555 63 938 E-mail: asistent@sez-kes.sk
www.sez-kes.sk
35
Mapa fotovoltickch elektrrn Slovenska

Cieom lnku je predstavi dielo Mapa obnovitench zdrojov energie a jej as - mapa fotovoltickch elektrrn. Tto mapa vznikla ako aktivita niekokch osb. V sasnosti prerast do komplexnejieho celku a okrem pvodnch autorov sa na jej alom rozirovan podieaj aj Spolonos rozumnch spotrebiteov Slovenska, o. z. (www.sporops.sk) a Aliancia Energetickej Neazvislosti n. o. Systm zist pre zvolen oblas na mape vskyt zdrojov obnovitenej energie zvolenho druhu v naom prpade fotovoltick elektrrne. Na mape sa zobrazia znaky vyjadrujce prtomnos FVE. tatistika o zdrojoch je vavo od mapy. Zisuje sa poet zdrojov v zvolenej oblasti na mape (N), minimlna, priemern, maximlna a celkov hodnota selnho ukazovatea zdroja (min, avg, max, Celkom). V danom prpade je selnm ukazovateom intalovan vkon [kW]. Preto znaky na mape zodpovedaj vekosti zdroja energie. Zelen farba vyjadruje, e vkon je v 20-percentom okol priemeru, modr pod a erven nad okolm priemeru. Rozvinutm filtra sa uke monos nastavi podmienku pre vber podmnoiny fotovoltickch elektrrn. Vemi jednoducho sa tak zskaj seln daje z vodu lnku (obr. 2). Je na om ukzan iba as okna s filtrom a tatistikou. Na mape sa prirodzene uke zodpovedajca podmnoina elektrrn. Kliknutm na znaku elektrrne v mape sa vyvol informan okno. V om me by fotografia a strun opis elektrrne. DopluObr. 1. Mapa fotovoltickch elektrrn Slovenska v okne webovho prehliadaa jce daje s aj veda mapy. Podklady z radu pre regulciu sieovch odvetv Okrem inho je tam aj meno vlastnka a ak je zskala Slovensk asocicia fotovoltickho prie- k dispozcii aj strun komentr (obr. 3). Vidie, e myslu. Niekok nadenci z obianskeho zdrue- k zkladnm dajom o fotovoltickch elektrrach nia Spolonos rozumnch spotrebiteov Slo- z RSO je mon pridrui doplujce obrzky venska daje najskr skmali v tabukovom proce- aj texty. Ich sasou mu by linky na strnky sore. Ukzalo sa, e zaujmav by bolo spoji ich s s podrobnmi dokumentami o zdroji energie mapami. To by umonilo vidie kde, koko a akho alebo aj linky na ubovon in strnky. vkonu s fotovoltick elektrrne. Overovacia pre- V spodnej asti ovldacieho panela s odkazy na vdzka vytvorenej webovej aplikcie prebieha od strnky, ktor tvoria sas webovej aplikcie. S zaiatku septembra 2012. Ukzan je na obr. 1. to textov dokumenty, prezentcie a mapy vytvo36
Do roku 2010 bolo na Slovensku 20 fotovoltickch elektrrn (FVE) s celkovm intalovanm vkonom 2,16 MW. Najmenia z elektrrn mala intalovan vkon 2 kW, najvia 999 kW. Intalovan vkon 100 kW a viac, mali iba tri elektrrne - 100 kW FVE FMFI, Mlynsk dolina v Bratislave, 950.4 kW FVE Buzitka - Ipeka, 999.0 kW FVE Ostrov pri Novom meste nad Vhom. V priebehu roku 2010 bolo postavench 282 elektrrn s intalovanm vkonom od 1 do 3 999 kW, celkom viac ne 194 MW. Tieto a mnoh alie sla a svislosti je mon zska prostrednctvom Mapy fotovoltickch elektrrn Slovenska.
- vone upravovaten mapa pre pripomienky, nvrhy, fotografie, krtke opisy, Prispeli - vone itaten mapa propagujca rieiteov, autorov, sponzorov. Pre vlastnka tu Google (sta gMail) s vone upravovaten mapy prostriedkom pre aktvne prispievanie do studnice vedomost o fotovoltickch elektrrach a perspektvne aj o inch druhoch obnovitench zdrojoch energie na Slovensku. Cieom overovacej verzie Mapy OZE na komplentnej vzorke dajov o fotovoltickch elektrrach, ktor sa zaala v septembri 2012 je: Skontrolova daje, ktor boli zskan zo zdrojov URSO a transportovan do databzy. Upresni geolokciu - zemepisn sradnice FVE. Automatick geolokcia poda adries nie je vdy spen a nie je vdy presn. Dvodom je napr. chyba alebo preklep v adrese. Overi funkcionalitu systmu, dosiahnu o mono najjednoduchie ovldanie so sasnm zabezpeenm potrieb pouvateov. Overi postupy pri dopan dajov od irieho okruhu prispievateov. zujem o takto podan informcie o OZE Zisti z radov odbornkov aj irej verejnosti. Rieenie mapy fotovoltickch elektrrn vychdza z presvedenia, e prospech z obnovitenho zdroja energie me ma jeho vlastnk, aby itok mala verejnos. Obnoviten zdroje energie s na Slovensku dotovan. Verejnos si me uplatni nrok na podrobn daje o nich. Prostriedky sstreden na www.solarweb.sk dvaj monos zaznamena daje z verejnch zdrojov aj monos dopa ich obrazovmi, textovmi a inmi dokumentami. Cel dielo je rieen s myslom o najvej otvorenosti. Otvorenos v zmysle prstupu k dajom o najiria zklada zujemcov o informcie. Avak aj otvorenos v zmysle prav, modifikci a rozirovania. Budci vvoj sa me ubera mnohmi smermi, ale ako najpravdepodobnejie s tieto dva: a) rozirovanie dajov a ich implementcia priamo na www.solarweb.sk a b) klonovanie a vytvranie iastone otvorench a iastone uzavretch diel s dtami z verejnch, ale aj privtnych zdrojov. Autori sa samozrejme nebrnia ani jednej ceste rozvoja a s pripraven na akkovek pravy, ktor poved k zlepeniu. Imrich Buransk, Pavel imon
Pomoc
Obr. 2. Nastavenie filtra pre vber podmnoiny FVE
ren prostriedkami, ktor poskytuje cloud Google - Google Apps nasaden na domne solarweb.sk: Ovldanie - strun nvod na ovldanie webovej aplikcie, Novinky - postup tvorby webovej aplikcie, - poznmky k projektu, Mapa Sponzori - prehad tch, ktor prispeli k vytvoreniu, prevdzke, propagcii mapy, Spoluprca - monosti, ako sa zapoji do tvorby mapy, - webov strnky wenovan obnovitenm Wiki zdrojom energie. Google mapy: Podpora - vone upravovaten mapa na vyjadrenie podpory i stanovsk k mape,
Obr. 3. Informan okno a doplujce informcie
37
Koncentrtorov solrn lnek s innost 43,5 procent

Spolenost Sharp doshla nejvy innosti pemny slunenho svitu na energie na svt*1: 43,5 procent*2 za pouit koncentrtorovho vcevrstvho solrnho lnku. Tyto solrn lnky vyuvaj koncentrtorov systm obsahujc oku, kter smruje slunen zen na lnky za elem vroby elektrick energie. Sloen solrn lnky vyuvaj fotoabsorpn vrstvy vyroben z materil sloench ze dvou nebo vce prvk, jako jsou indium a galium. Zkladn struktura tchto nejnovjch sloench tvrstvch solrnch lnk vyuv patentovanou technologii spolenosti Sharp, kter umouje efektivn skldn t fotoabsorpnch vrstev, se spodn vrstvou tvoenou sloueninou india, galia a arsenu (InGaAs). Sharp k dosaen nejnovjho zven innosti elektrodami na povrchu koncentrtorovho lnku a minimalizovat elektrick odpor lnku. Tohoto nejnovjho pokroku spolenosti Sharp bylo dosaeno dky vzkumnmu a vvojovmu sil v rmci projektu R&D inovativnch solrnch lnk podporovanho japonskou organizac NEDO (New Energy and Industrial Technology Development Organization) zamenou na nov energie*3. Namen hodnota 43,5 procent, kter je nejvy na svt v oblasti koncentrovan innosti konverze, byla potvrzena nmeckm Fraunhoferovm institutem pro solrn energetick systmy (ISE Fraunhofer Institute for Solar Energy Systems) *4. Vzhledem k jejich vysok innosti konverze bvaj sloen solrn lnky pouvny pedevm na vesmrnch druicch. Clem spolenosti Sharp do budoucna je aplikovat tento nejnovj vvojov spch do koncentrtorovch fotovoltaickch systm, kter mohou efektivn vyrbt elektinu pomoc mal povrchov plochy solrnch lnk, aby byly prakticky vyuiteln i pro pozemsk ely. -red-
vyuil schopnosti tchto lnk inn pemovat na elektinu slunen zen shromdn prostednictvm t fotoabsorpnch vrstev. Optimalizoval tak prostory mezi
*1 daje k 30. kvtnu 2012, pro koncentrtorov solrn lnky v laboratornch podmnkch (podle przkumu spolenosti Sharp) *2 innost pemny potvrdil Fraunhoferv institut pro solrn energetick systmy (ISE, jedna z nkolika organizac po celm svt, kter oficiln certifikuje namenou innost solrnch lnk) v dubnu 2012, svtlo koncentrovan 306krt (plocha lnku: piblin 0,167 cm2). Stejn innosti konverze slunenho svitu na energii 43,5 procent doshly pomoc vcevrstvch solrnch lnk i Spojen stty v beznu 2011. *3 Organizace pro rozvoj novch energetickch a prmyslovch technologi (NEDO) je nejvt japonskou veejnou organizac, kter podporuje vzkum a vvoj stejn jako rozvoj novch prmyslovch, energetickch a ekologickch technologi. *4 ISE byl jeden ze zastnnch len ze strany EU v projektu "NGCPV: Nov generace koncentrtorovch fotovoltaickch lnk, modul a systm". Spoluprce je soust projektu "Vzkum a vvoj inovativnch solrnch lnk".
38
Rotujce solrne kuele vyrobia 20krt viac elektriny

Klasick fotovoltick panely s ploch a statick. Oton kue Spin cell oproti nim doke z rovnakej plochy vyprodukova a dvadsansobne viac elektriny. Americk spolonos V3Solar z kalifornskho Los Angeles vyvinula prelomov technolgiu, ktor vznamne zvi celkov energetick vstup z panelov. Ich solrne zariadenie Spin Cell bolo vyvinut vo vskumnch laboratrich tmom ininierov pod vedenm Chrisa La Due, ktor je autorom novej patentovanej technolgie.
Zariadenie Spin Solar v preklade otajca sa bunka by mala vyprodukova dvadsakrt viac elektrickej energie oproti benm panelom umiestnenm na vodorovnej podloke. S npadom, ktor umon lepie vyuitie energie zo Slnka priiel Chris la Due. So svojm tmom vyvinul
tento spsob zvyovania innosti vdy naral na problm, ktorm je narastanie teploty. Teplota doke nielen zni ivotnos zariadenia, ale dokonca ho znefunkni. Tento problm kontruktri Spin Cell vyrieili rotciou kuea. Okrem toho jednoduch rovnomern ota-
pecilny typ slnench kolektorov, ktor maj tvar kuea. Okrem toho obsahuj prvky, ktor koncentruj energiu, vaka omu maj vyiu innos. Zvyovanie innosti solrnych lnkov pomocou ooviek alebo zrkadiel nie je iadna novinka, ale pri benom statickom spsobe monte
nie kuea nahradilo zloit natanie klasickch panelov pecilnymi systmami navdzania a riadenia (tzv. trakery), ktor s na optimlne fungovanie rovinnch lnkov potrebn. Kue s lnkami rotuje pod stojacimi psmi zvislch sklench koncentrtorov. Maj tvar polvalca, o im umouje inne zachytva
a nsledne lma slnen le zo vetkch smerov. Na rozdiel od bench slnench lnkov, pri ktorch sa prehrievanm zniuje innos m Spin Cell vborn pomer medzi vslednm elektrickm prkonom a nzkym zahrievanm. Ke sa na klasick ploch panel sstred dvadsansobn mnostvo slnenej energie za cca desa seknd teplota stpne na 127 stupov Celzia. V prpade, ak rovnak mnostvo slnenej energie dopad na kueovit plochu, ktor sa ota, trojuholnkovit panely absorbuj koncentrovan slnen energiu iba po krtky as. Preto, km na ne zase zan dopada siln slnen le staia vychladn. Vaka tomuto systmu teplota nikdy nepresiahne 95 stupov Celzia. Poda Michaela Neistasa, konatea spolonosti ich rieenie m vek budcnos. Poda neho je kom ako zska najv podiel na trhu solrnych technolgi pre priemyseln aplikcie znenm nkladov za panely v troch smeroch minimalizciou plochy ktor pokryj, jednoduchou intalciou a minimlnou drbpu pri zvenom energetickom vstupe. Pramen: V3Solar
39
Vykurovac systm DuoPlus slvi spechy
Svetov novinka firmy THERMO|SOLAR - vykurovac systm DuoPlus, ktor vyuva vhody spojenia tepelnho erpadla s plochmi vkuovmi slnenmi kolektormi, zskala zvltnu dotciu za inovatvne rieenie od nemeckho Spolkovho radu pre hospodrstvo a kontrolu vvozu BAFA. Vykurovac systm Duo-Plus je vhodn hlavne pre vykurovanie energeticky spornch domov. Informoval o tom riadite spolonosti, Ing. Milan Novk. ,,Nemeck BAFA (Bundesamt fr Wirtschaft und Ausfuhrkontrolle) je obdobou slovenskej SIEA (Slovenskej inovanej a energetickej agentry) a organizuje, okrem inho, aj programy zvyovania energetickej efektvnosti a podpory vyieho vyuitia obnovitench zdrojov energi. Tento rad umonil erpa zvltnu dotciu za inovatvne rieenie iba druhkrt vo svojej histrii a to prve pre vykurovac systm DuoPlus spolonosti THERMO|SOLAR. Povaujeme to preto za vznamn ocenenie vsledkov prce, ktor sa dostalo spolonosti THERMO|SOLAR v Nemecku. Pri Duo-Plus vaka tepelnmu erpadlu je mon zvi tepeln vkon slnench kolektorov v zimnom obdob, ke potrebujeme najviac tepla a intenzita slnenho iarenia je najniia, na cca trojnsobok. Ak slnen kolektory boli doteraz v tandardnch rieeniach iba podpornm tepelnm zdrojom, v spojen s tepelnm erpadlom v DuoPlus systme, sa v energeticky spornch domoch stvaj dominantnmi. V domoch s normovanmi tepelnmi stratami pri podlahovom, alebo stenovom vykurovan, sa stvaj hlavnm
40
zdrojom tepla pre prpravu teplej vody i pre vykurovanie, kontatoval M. Novk. Doplnil, e v Nemecku vka dotcie pre systm Duo-Plus predstavuje 5 300 eur. Systm pritom pozostva zo 6 ks vkuovch kolektorov TS 400, tepelnho erpadla s vkonom 2 kW, dvoch akumultorov tepla a malho zemnho kolektora pirlovho typu v tvare koa. ,,Na Slovensku a v echch chce spolonos THERMO|SOLAR da DuoPlus systm do predaja zaiatkom roku 2013. Aj ke ani v jednej z tchto krajn aktulne nie je aktvny iadny dotan program, dfame, e aj tu si DuoPlus systm a jeho varianty njdu svojich zkaznkov. Ve ide o svetov novinku, ktor vyuva vetky vhody spojenia tepelnho erpadla s plochmi vkuovmi slnenmi kolektormi, ktor iarski vrobcovia vyrbaj priemyselnm spsobom, doposia ako jedin na svete. Vhodou tohto rieenia je, e hermetickm oddelenm absorbra kolektora od vonkajieho prostredia nedochdza pri ochladen pod rosn bod ku kondenzcii vody v interiri kolektora, uzavrel riadite firmy M. Novk. Nemecko je svetovm ldrom vo vyuvan obnovitench zdrojov energie (OZE). Nemeck trh je pre THERMO|SOLAR najdleitejm, lebo tam tradine umiestuje cca tretinu produkcie a zaujma na om popredn postavenia v rebrkoch namontovanch slnench kolektorov. THERMO|SOLAR v sasnosti predva na Slovensku iba mal as svojej produkcie, hlavn as smeruje na eurpske trhy. Vemi siln pozciu m aj na eskom a maarskom trhu a vo Vekej Britnii. Vznamn je aj predaj v panielsku, Raksku, Taliansku, Franczsku, Lotysku, vajiarsku, Srbsku, Posku, Rumunsku, Slovinsku, Ukrajine, Rusku i v alch eurpskych krajinch. THERMO|SOLAR vyva okrem inho i do Neplu, Maroka, Junej Afriky, Mexika a alch africkch a zijskch ttov. Firma je najvm vrobcom slnench kolektorov v postkomunistickej Eurpe a patr do prvej desiatky najvch eurpskych vrobcov termickch slnench kolektorov. Ojedinel je vak rozsah vroby, pretoe v jednom vrobnom zvode v iari nad Hronom m firma nielen mont slnench kolektorov, ale aj vrobu
selektvnych konverznch vrstiev, lisovu kolektorovch van a vrobu podpornch kontrukci na kolektory. Silnou strnkou spolonosti je aj vskum a vvoj realizovan vlastnmi silami, alebo v koopercii so slovenskmi univerzitami, prpadne zahraninmi intitciami. Kolektory zo iaru s vysoko spoahliv a za ich exportom je tradine vborn kvalita vrobkov a jeden z najlepch pomerov kvality a ceny.
Potvrdzuj to sttisce niekedy aj viac ako 30 rokov spoahlivo pracujcich slnench kolektorov, v takmer pdesiatich krajinch na celom svete. Pracuj asto vo vemi extrmnych podmienkach, i u v Patagnii blzko Antarktdy, alebo na najvyej nemeckej hore Zugspitze, i v Neple v Ktmand. Ako kontrast k tmto mrazivm podmienkam mono uvies aj ich pouvanie pri odsoovan morskej vody v Omne, alebo v marockom Markei, i v alrskej pti. -red41
Jedinen koncept domu m brzy jt do sriov vroby

Nizozemsk dcein spolenost koncernu IBC SOLAR AGje sponzorem plovoucho pasivnho domu AUT-ARK Home. Vrobu elektrick energie na ekologickm domu AUT-ARK Home zajiuje celkem 24 fotovoltaickch panel s celkovm vkonem 6 360 Wp (watt peak) s mniem a solrn baterii. Dm postaven podle nvrhu architekta Pietera Kromwijka (Architectur Coenegracht and Kromwijk, Maastricht), kter se sousted na minimalizaci spoteby energie, v souasnosti kotv v Maastrichtu. Tento typ domu se brzy zane stavt sriov. Dm AUT-ARK Home je vzorov pklad budouc bytov vstavby, k s neskrvanm nadenm Peter Meijers, jednatel spolenosti IBC SOLAR B.V. v Nizozem. Kdy pasivn dm doraz do svho kotvit, nepotebuje dn poben ppojky: elektinu a vodu si dm vyrob a zajist sm. Toto Prototyp domu AUT-ARK Home je vybaven 24 fotovoltaickmi panely (typ Yingli Panda YL265 WP) a jednm mniem (model SMC 6000A). Systm solrnho zsobnku sloen z 24 bateri kumuluje vyrobenou solrn elektinu, kterou pak zsobuje dm po dobu ty dn. Potebn sov napt 230 V zajiuje obousmrn mni Sunny Island 5048. Pro stl pehled o aktulnm vkonu fotovoltaickho zazen mohou obyvatel domu vyut monitorovac systm IBC SolGuard umstn v obvac mstnosti. V ppad nepznivho poas je dm zsobovn elektinou z genertoru na bionaftu. Masivn pl domu z polystyrenu dv 130 tun tkmu plovoucmu domu dodaten vztlak. Potebn pitn voda, jako i voda na myt ndob a pran, se zskv osmzou. Odpadn voda se ist ve sklepn ndri a jako z 90 % ist voda se vypout zpt do povrchov vody. Rzn ndre na vodu umstn na palub se staraj o dodatenou stabilitu plovoucho domu. Teplou vodu zajiuje est nainstalovanch kolektor pro ohev vody. Tepl voda vytp kompletn obytn prostor prostednictvm zabudovanho podlahovho topen. Tento systm se v letnch mscch pouv pro chlazen domu, kdy se napout studenou vodou z vyhrazen ndre. Postaven prototypu domu trvalo 9 msc. Dm AUT-ARK Home v souasnosti kotv v Maastrichtu a svoj nekonvenn stavebn koncepc lk v otevrac dob mnoho zjemc. Na zklad tohoto ivho zjmu pjde plovouc pasivn dm brzy do sriov vroby. Doba vstavby pak bude pouze 4 msce na jeden dm. -red-
een je zajmav zejmna pro zem, kde na mal obydlen prostor pipad hodn ek a jezer. Tyto oblasti by pro bydlen mohl zpstupnit prv koncept tohoto pasivnho domu, k dle Peter Meijers. Dky inovativn konstrukci a koncepci sobstanosti je pasivn dm desetkrt mn energeticky nron ne bn obydl srovnateln velikosti Peter Meijers byl mylenkou domu AUT-ARK Home okamit naden a od samho potku nabdl sv poradensk sluby pi een zsobovn energiemi. Projekt byl v plnovac fzi velice komplexn. Napklad stavebn plny pasivnho domu se nkolikrt mnily. Spolenost IBC SOLAR B.V. pro kad nvrh upravila energetick koncept.
42
Provozn nklady starch VN transformtor a nvratnost investic pi vmn za modern typ

Vte, e vichni distributoi elektiny Vm automaticky pipotaj maximln ppustnou ztrtu transformtoru ve vi 4 % z namenho odbru? e na kad faktue je spoteba elektiny automaticky povena o 4 %, ani si toho vimnete? Skuten ztrta u novch transformtor SGB se pitom pohybuje mezi 1 - 1,5 % dle typu transformtoru. Pokud odbratel vrohodnm zpsobem proke ni skutenou hodnotu ztrt, je distributor povinen pi vytovn spoteby elektiny uplatnit ni ztrty. Reln pklad z praxe fotovoltaick elektrrny Aby studie byla vrohodn, spojili jsme sly s poradenskou a konzultan firmou Euro Energie CZ, s.r.o., kter pro tento el vyvinula matematick model RealLossCalc. Prostednictvm tohoto nstroje um stanovit skuten ztrty konkrtnho
Fotovoltaick elektrrna jm. pkon ron dodvka v. ztrt kWh 441 020 452 595 452 917 ron z toho ztrty ztrty pjmy z transfor- transfor- dodvky mtoru mtoru elektiny kWh 18 376 6 801 6 479 % 4,00 1,48 1,41 K 5 962 596 6 119 088 6 123 440 zven pjmu z dodvky K x 156 492 160 844 x 1,6 let 1,3 let nvratnost investice za dobu
transformtoru. Protokol, kter provozovateli transformtoru vystav, distributoi elektiny pln akceptuj. Po jeho pedloen tuj, namsto pvodnch 4 % ztrt, ztrty skuten, tedy podstatn ni. Ovit si, kolik uette snenm ztrt je tak zcela prost (viz. www.euroenergie.cz)
varianta
typ
kVA stvajc stav vmna za modern trafo TOHn 374/22 DOTEL-30 630H/20 630 630 400
optimalice vko- DOTEL-30 nu novho trafa 400H/20
Tabulka: Zkaznk m nainstalovan transformtor o vkonu 630 kVA. Dle ronho vrobnho maxima 377 kW by mu dnen vrobu pokryl transformtor o vkonu 400 kVA. Za elektinu dnes dostane zaplaceno 6 mil. K ron. Pokud by si nechal nainstalovat nov transformtor SGB 630 kVA s rovn ztrt 1,48 %, vydl navc 156 tis. K ron a investice se mu vrt za 1,6 roku. Pokud by vkon transformtoru zoptimalizoval na 400 kVA, tak se mu investice vrt do 1,3 roku.
Na zklad odbrov kivky zkaznkovi navrhneme nejvhodnj typ transformtoru. Pro zkaznky, vlastnc fotovoltaickou elektrrnu, jsme na konci roku 2009 vyvinuli adu DOTXL. Tato ada m nejni sriov vyrbn ztrty na trhu. Tak jako kad kontroluje u novho auta spotebu, tak je poteba u transformtor kontrolovat ztrty.
Kad transformtor m vlastn spotebu i bez zaten a bude slouit daleko dle, ne automobil. Pokud budete mt v souvislosti s tmto lnkem jakkoliv dotaz, zavolejte +420 558 999 331. Na Slovensku se tuje dokonce 6 % navc, bez monosti uplatnn nich ztrt a zatm neexistuje platn legislativa, kter by to zmnila.
43
Siestorage
modulrn akumulan systm
Trh zamen na distribuci elektrick energie se posouv kupedu. Vyuit elektrick energie vyroben v loklnch energetickch zdrojch spolen s energi z fluktuujcch obnovitelnch zdroj je dleitm pspvkem k udriteln vrob elektrick energie a ochran prodnch zdroj. Jej vyuit v rozshlm mtku ovem vede k novm vzvm v oblasti stability elektrick rozvodn st, co je dsledek zvislosti nkterch vrobnch kapacit obnovitelnch zdroj na prodnch podmnkch, jako je vtr i intenzita slunenho svitu.
Spolenost Siemens pedstavuje nov een pro akumulaci elektrick energie. Modulrn akumulan systm SIESTORAGE zajiuje dostaten mnostv rezervnho vkonu potebnho pro stabilizaci a regulaci lokln distribun st, a tm tak pispv k vt spolehlivosti jejho provozu. Akumulan systm pro distribun st se stv m dl tm vc dleit Vzjemn propojen distribun st a elektrren vyuvajcch obnovitelnch zdroj elektrick energie je dleitm pspvkem k udriteln vrob elektrick energie v budoucnu a k ochran naich neobnovitelnch prodnch zdroj. Vtrn a zejmna solrn elektrrny se stvaj dleitou soust dne44
nho energetickho mixu, ale jejich irok kla vyuit vede k novm vzvm pro stabilitu elektrick st. Jeliko provoz tchto elektrren je zvisl na prodnch podmnkch, jakmi
Siestorage zajiuje stabilitu loklnch distribunch soustav Spolenost Siemens spolu s jednm z nejvtch svtovch vrobc Li-ion bateri vyvinula
jsou vtr a intenzita slunenho svitu, vede tato zvislost ke zeteln fluktuaci tok elektrick energie v stch a k vznamnj nerovnovze mezi jej okamitou vrobou a spotebou.
modulrn systm pro uchovn elektrick energie, kter zvyuje stabilitu loklnch distribunch soustav s podlem dodvek elektrick energie z obnovitelnch zdroj a monosti jejich efektiv-
nho zen. Siestorage obsahuje nejnovj elektroniku pro omezen vkonovch piek v sti. Mezi dal monosti systmu Siemens Siestorage pat zajit-
jsou zabudovny do skn jako zsuvn moduly, co usnaduje jejich drbu a vmnu. Jedna spolen sk pro zen a pipojen k rozvodn sti, se pouv
Vhody SIESTORAGE
Bezpen dodvky Pomh zajiovat nepetritou dodvku elektrick energie. Kvalita elektrick energie Eliminuje neoekvan vpadky a odchylky v dodvkch a kvalit elektrick energie z hlavn distribun st.
n bezpenho napjen pro vrobn procesy v prmyslu citliv na kvalitu napjec st, potaov centra a nemocnice. Existuj i een pro akumulaci elektrick energie v obchodnch a bytovch komplexech, mench elektrizanch soustavch nebo aplikacch pro elektromobilitu. Dky kompaktnmu een skn vkonov elektroniky a vyveden vkonu, kter je spolen s bateriovou skn zkladn jednotkou zazen, je mon zvyovat celkovou kapacitu systmu Siemens Siestorage a na 2 MWh a vkon na 8 MVA. Vhody Li-ion bateri Nabjen a vybjen konstantnm vkonem Nabjen a vybjen vysokm faktorem C-rates Vys o k h u s to t a e n e rgi e [kWh/kg] etrn k ivotnmu prosted Optimln teplota okol mezi 25 - 45 C Monost hlubokho vybit, velmi nzk samovybjen Minimln pamov efekt v dob deklarovan ivotnosti Modulrn konstrukce Baterie a dic elektronika modulrnho akumulanho systmu
pro ovldn a zen a ty bateriovch skn. Pro aplikace vyadujc pipojen 5 a 12 bateriovch skn se ji pouvaj samostatn skn jak pro zen, tak i pro pipojen k lokln distribun sti NN. Pro vy vkony se provd instalace jednotlivch skn do kontejnerovch celk, co zajiuje jejich obzvlt jednoduch pouit, jeliko tyto kontejnery lze snadno pevet a instalovat na msto dle aktulnch poteb. Pipojen je mon do st NN nebo s vyuitm VN transformtoru i do st VN. Pilotn projekt v Itlii Prvn projekt systmu Siemens Siestorage o jmenovitm vkonu 1 MVA a kapacit 500 kWh byl uveden do provozu v noru 2012 do st VN spolenosti ENEL, nejvt energetick spolenosti v Itlii. lohou systmu je integrovat fotovoltaickou elektrrnu do lokln st spolen s nabjec stanic pro elektromobily a zajiovat napovou stabilizaci a regulaci zte. V ppad vpadku hlavn napjec st je systm Siemens Siestorage schopen uvst lokln s do optovnho provozu. -red-
Uitenost a spolehlivost dky modulrn koncepci Modulrn koncept zajiuje optimln vyuit monost ji pi nvrhu funknosti samotnho systmu a dle elnost a spolehlivost po celou dobu jeho ivotnosti. Ochrana personlu dky speciln konstrukci nzkonapovch bateriovch modul Bateriov skn obsahuj moduly, kde kad bateriov modul m maximln napt men ne 60V DC. Toto napt umouje bezpenou manipulaci s jednotlivmi moduly, jako je jejich vyjmut i zasunut. etrn k ivotnmu prosted Systm je navren a vyvinut v souladu s pslunmi mezinrodnmi platnmi standardy ady DIN VDE, IEC a EN a tzv. endto-end recyklanm konceptem platnm pro zachzen s bateriemi po jejich ivotnosti.
45
Testo SuperResolution
Patentovan metda vyhodnocovania termogramov

V priemysle alebo v stavebnctve je asto potrebn zosnma termogramy vemi malch alebo vemi vzdialench objektov. Pritom plat: m je vie rozlenie snmky a m viac je nameranch hodnt na termograme, tm detailnejie a zretenejie je znzornenie meranho objektu.
Metda Testo SuperResolution zlepuje vyuiten geometrick rozlenie termogramov o faktor 1,6 a poskytuje tyrikrt viac nameranch hodnt v porovnan s rozlenm detektora. Algoritmus metdy SuperResolution intalovanej v potai ako sas analyzanho programu termogramov, kombinuje metdy super-sampling a dekonvolcie, ktor s implementovan v termografickch kamerch firmy Testo. snmky z termokamier limitovan technologickmi medzerami detektorov.
Obr. 2 Schmatick kontrukcia mikrobolometrickho bodu (zdroj: www.sofradir-ec.com)
Metda SuperResolution vrazne zlepuje kvalitu termogramov. Termogramy zhotoven s podporou uvedenej metdy maj tyrikrt viac nameranch hodnt a geometrick rozlenie (IFOVgeo) zlepen o faktor 1,6. Preto je na kadom termograme podstatne viac detailov a meranie je teda presnejie a spoahlivejie. Super-sampling Bolometrick detektory infraervench kamier sa skladaj z jednotlivch meracch bodov, ktor snmaj tepeln vyarovanie obrazovho bodu a menia ho na elektricky uiton signl. Meracie body s zostaven do matice.
Obr. 1 Bolometrick detekor termografickej kamery (www.research.unt.edu)
Technolgia SuperResolution vyuva prirodzen pohyb ruky na zznam niekokch snmok s malm posunutm v rchlom slede za sebou. Pri dokonalej znalosti vlastnosti optiky a s vyuitm niekokch snmok zaznamenanch v sekvencii umouje algoritmus transformova individulne termogramy do vslednho termogramu s vysokm rozlenm. Pracovnci v stavebnctve, priemyselnej drbe, elektrotechnike alebo vo vskumnch laboratrich asto stoja pred podobnm problmom: musia analyzova teplotu vemi malch alebo vemi vzdialench objektov. Pritom je rozlenie
46
Obr. 3 Posunutie snmok pri snman metdou Super-sampling
Z dvodu tepelnej izolcie je matica meracch bodov uloen vo vkuovom puzdre. Medzi jednotlivmi meracmi bodmi s mal odstupy rovnako tie z dvodu tepelnej izolcie. Izolcia zabrauje prenosu tepla z jednho meracieho bodu na druh, avak sasne tak medzi jednotlivmi bodmi vznikaj miesta, v ktorch nie je mon detegova iadne iarenie. Dokonca ani cel plocha meracieho bodu nie je pre vyarovanie citliv. Kad merac bod je tvoren miniatrnou membrnou, upevnenou na tenkch noikch. iarenie je detegovan len vo vntornej asti membrny meracieho bodu, o predstavuje asi 75 % plochy samotnho meracieho bodu. Ke je teda objekt vemi mal, me sa sta, e emitovan iarenie dopadne mimo citliv as membrny, m sa strat.
Obr. 4. Rozdiel medzi interpolciou (vavo) a metdou super-sampling (vpravo)
Klasick super-sampling problm riei tm, e cel maticu detektorov postupne posva o zlomok rky meracieho bodu do vetkch smerov a vzniknut sekvenciu snmkov zlo do jednho obrazu. Slep miesta medzi bodmi s tak vyplnen dodatonmi informciami a hranin frekvencia detektora sa zlep. Pre nzornos je princp metdy asto ilustrovan na posunut o polovicu rky rozstupu medzi obrazovmi bodmi v smere osi x a v smere osi y. V skutonosti nie je potrebn posunutie presne o polovicu rozstupu. Je vyuvan nhodn prirodzen trasenie ruky. Jednotliv snmky sa potom matematicky zloia na seba a vsledkom je termogram so tyrikrt vym potom meranch hodnt, ako by odpovedalo rozleniu detektora. Dleit je, e s snman skuton hodnoty nejde o proces jednoduchej interpolcie alebo bikubickej interpolcie. Interpolciou sa vytvraj umel medzihodnoty bez alieho zisku informci. Takto umel dopotan hodnoty nikdy nemu prekroi susedn hodnoty, z ktorch bola
nov hodnota dopotan o je nevyhnutn najm u malch objektov, aby sa dali rozozna napr. horce body. Naproti tomu super-sampling zvuje rozlenie merania a presnos v detaile. Nzorne to ilustruje obr. 4. Na om je iernou krivkou znzornen skuton priebeh teploty (v jednom vybranom reze objektu). Biele stpce s zmeran hodnoty. Vavo s edou oznaen interpolovan hodnoty medzi meranmi hodnotami. Vpravo s oranovo vyznaen zmeran hodnoty zskan metdou super-sampling. Je zrejm, e termogram vpravo odpoved skutonmu priebehu teploty ovea lepie ne interpolovan termogram vavo. Technolgia SupeResolution zvyuje rozlenie merania a presnos detailu pribliuje sa ku skutonmu priebehu teploty. Na termogramoch s teda skutone nameran hodnoty nedopotava sa teplota, ale poloha meranch bodov. Vypotan hodnoty zo skutone nameranch s porovnaten so snmkami zhotovenmi s termografickou kamerou s detektorom s vym rozlenm. Technolgia SuperResolution ponka monos zobrazi viac skutone nameranch hodnt teploty a tm monos sprvne mera menie objekty. V praxi to tie znamen, e najmen meraten objekt sa pri danej vzdialenosti medzi kamerou a snmanm objektom zretene zmen. Osoba vykonvajca snmanie sa nemus k meranmu objektu pribli a aj napriek tomu je pri analze termogramov v PC mon rozpozna podstatne viac detailov (obr. 5).
Obr. 5 Termogram zosnman kamerou so snmaom s rozlenm 320 240 bodov; vavo klasick, vpravo s vyuitm metdy SuperResolution (odpoved detektoru s rozlenm 640 480 bodov)
47
Dekonvolcia Druhou pouitou metdou je dekonvolcia. Dekonvolcia je matematick metda, ktor vyuva znalos vlastnosti objektvu, matematicky koriguje jeho optick poruchy a odstrauje z obrazu to, o do neho nepatr: um, nezaostren rozmazan obrazy predmetov mimo obrazov rovinu at. Rekontruuje skuton infraerven vyarovanie meranho objektu a vsledn termogram je potom zretene ostrej ako pvodn zlepuje sa jeho geometrick rozlenie. Obidve metdy, super-sampling a dekonvolcia, sa pouvaj aj samostatne. Sila metdy SuperResolution, vyvinutej firmou Testo, je v tom, e dokzala obidve metdy skombinova do jedinho algoritmu vyhodnotenia termogramov. Elektrotechnika a priemyslov drba Metda SuperResolution uahuje detailn termografiu u zariaden nzkeho, strednho a vysokho naptia. Termografick snmky s vysokm rozlenm umouj vas rozpozna chybn sasti alebo spoje, take je mon cielene vykona potrebn preventvne opatrenia. To minimalizuje riziko zahorenia a eliminuje nkladn odstvky vo vrobe. SuperResolution umouje tie vas detegova nadmern ohrievanie sast vrobnch strojov vplyvom zvenho trenia, spsobenho zanajcou poruchou loiska pri nadmernom namhan, nesprvnom zoraden, degradcii maziva a pod. Dostupnos metdy SuperResolution Metda Testo SuperResolution je k dispozcii u vetkch modelov kamier kontruknej rady testo 875, testo 876, testo 881, testo 882, testo 885 a testo 890. Dokonca u predan termografick kamery tchto modelov je mon uvedenou metdou dodatone vybavi za pouitia aktualizcie firmvru kamery. Zhrnutie Metda Testo SuperResolution zaisuje so tyrikrt viac nameranmi hodnotami a geometrickm
rozlenm zlepenm o faktor 1,6 podstatne viac detailov a tm viu istotu pri kadom termografickom meran. Technicky sa to dosiahne kombinciou dvoch metd: super-sampling a dekonvolcia. Vyuva sa pritom prirodzen pohyb ruky pri sasnom zzname niekokch termogramov do pamti kamery a sasne sa redukuje rozostrenie
0br. 6 Termografick kamera testo 890 s technolgiou SuperResolution dosahuje jedinen megapixelov rozlenie termogramov a njde irok uplatnenie najm pri meraniach v oblasti mikroelektroniky, ale aj vemi vzdialench objektov, napr. vn a vvn zariaden.
optiky. Tieto metdy s kombinovan pomocou pecilneho algoritmu. Vaka tejto technolgie je mon zobrazi termogramy s vym rozlenm bez pouitia vieho detektora. Dkaz o prnose metdy SuperResolution sa d poskytn experimentom so trbinovou clonou. Vrazne podrobnejie termogramy z termogarfickch kamier testo uahuj v stavebnej a priemyslovej termografi asto skor rozpoznanie porch a detailnejie analzy teplotnch anomli. Ing. Duan Kise CSc. K - TEST, s. r. o., Letn 40, 042 60 Koice 055 6253633, 6255150 ktest@iol.sk, ktest@ktest.sk www.ktest.sk, www.testo.sk
48
Vrobce vzduchotechnickch a klimatizanch zazen
Hled obchodn zastoupen pro Slovenskou republiku

Technickou podporu zajist zastoupen pro R: Frivent CZ, s. r. o. esk Budjovice Kontakty: Frivent GmbH na www.frivent.com Frivent CZ s.r.o. na www.frivent.cz
Frivent GmbH Salzburger Strae 20b A-6380 St. Johann in Tirol Austria Tel. +43-5352-62527 Fax +43-5352-63599 E-mail: andreas-friedl@frivent.com Homepage: www.frivent.com
Flexibiln propojovac vodie
Mdn neizolovan vodie rznch proveden nachzej uplatnn v mnoha odvtvch elektrotechnickho prmyslu (nap. pi vrob rozvad,
pohyblivch soust rznch zazen, pro uzemnn nebo vodiv propojen kovovch soust, a to i v obvodech s vysokm proudovm zatenm.
vysoce flexibilnm, spltan nebo kroucen, v holm nebo pocnovanm proveden, pp. i s rznmi typy izolac. Uveden vodie se dodvaj v metri nebo ji jako spojky o rznch dlkch a s nalisovanmi koncovkami rznho proveden. Vodie v metri jsou dodvny na cvkch, v kruzch nebo na devnch bubnech rznch velikost a proveden. Pi vrob flexibilnch vodi se pouv Cu-OF (s minimlnm obsahem kyslku) drt o prmru 0,16 nebo 0,20 mm, u vysoce flexibilnch vodi pak 0,05 a 0,10 mm. U vodi s poadavkem na vt mechanickou stabilitu me bt pouit drt silnj a o prmru 0,85 mm, pp. i jin dle konkrtnho poadavku zkaznka. Rozsah prez spltanch nebo kroucench vodi je velmi irok a pohybuje se v rozmez od 1 mm2 a do 168 mm2 u bnch plochch vodi a do 1 000 mm2 u kulatch vodi. Zajmavm vrobkem jsou i spltan hol nebo pocnovan trubiky pro ochranu a stnn
svec techniky), dopravnch systmech apod., pro propojen

50
Vyrb se v proveden plochm nebo kulatm, flexibilnm nebo
vodi a kabel, a to od 0,25 mm2 (vnj prmr 0,7- 3 mm) do 51 mm2 (vnj prmr 25 - 90 mm). Spojky - vyrbn z ve uvedench plochch nebo kulatch vodi je cel ada, a to s nalisovanmi koncovkami (holmi, pocnovanmi nebo postbenmi) s rznou velikost a potem otvor v zvislosti na proudovm zaten a poadavcch zkaznka. Sriov jsou vyrbny spojky v cel ad dlek, ppadn dle konkrtnho poadavku zkaznka, vychzejcho z projektu. Velmi zajmav z pohledu vyuit pro penos proudu jsou vysoce flexibiln spojky bez koncovek, avak se slisovanmi konci kontaktn zny po ponoen do bezolovnat pjky. Mohou se vyrbt nap. se speciln izolac pro pracovn teplotu do 105 C a napt do 1 000 V AC ne-
bo 1 500 V DC, nebo bt izolovny smrovac trubikou. Pro vysok proudov zaten (do 1 800 A) mohou slouit i vzduchem chlazen kroucen spojky s koncovkami lisovanmi pod vysokm tlakem, vyrbn do
lac, vyrbn do prezu 850 mm2. Vrobce se u vtiny popsanch vrobk dovede pizpsobit specifickm poadavkm zkaznk jak po technick strnce, tak
prezu a 1 000 mm2, nebo podobn spojky pro svec stroje s perforovanou pryovou izo-
vrobou minimlnho mnostv a krtkmi dodacmi lhtami. Text: Rudolf Hank
S naimi tromfami vyhrvte

Varia s. r. o. dodavatel flexibilnch propojovacch vodi, vodi pro vinut, kabel, izolanch materil, rozvad atd.
esk republika Varia s. r. o. Podbradsk 786/65a 198 00 Praha 9 - Hloubtn Tel.: +420 266 610 685-86 Mob: +420 606 612 666 Fax: +420 266 610 689-90 info@variapraha.cz Slovensk republika: Varia s. r. o. organizan zloka, Harmnia 3492, 90001 Modra tel.: 00421 903 720 443 valuch@variapraha.cz
www.variapraha.cz
51
Bezpenostn systm pre strategick objekty

V sasnosti ijeme v globalizovanej spolonosti, kde pre strategick objekty prichdza vzva eli novm rizikm a hrozbm. Rieenm je komplexn systm bezpenosti od spolonosti QUADRIQ, a.s. QUADRIQ, a.s. expert na bezpenos Spolonos QUADRIQ, a.s. patr medzi tvorcov rieen, dodvateov a integrtorov na slovenskom trhu v oblasti komplexnch bezpenostnch technolgi. V ponman spolonosti QUADRIQ, a.s. pozostva integrovan bezpenostn systm z niekokch nevyhnutnch sast, ktor spolu tvoria kooperujci celok. Na jednej strane je to fyzick a na druhej objektov bezpenos. ie ochrana objektu prostrednctvom kamerovch systmov, mechanickch zbran, alebo poiarnej signalizcie. Kamerov systmy s tvoren otonmi, alebo statickmi exterirovmi kamerami. Spolu s ostatnmi zariadeniami kamerovho systmu zabezpeuj nepretrit monitorovanie priestorov, ako aj odradenie zlodejov a vandalov. Sasou je aj identifikcia trestnch inov a detekcia pohybu. Ak detekn systm na plote zaznamen naruenie, najbliia kamera k miestu naruenia zobraz aktulny obraz na monitore v hlavnej riadiacej miestnosti, v prpade otonej kamery tto sa k miestu naruenia nato a zazoomuje na miesto naruenia. Poda nrokov a rizk ohrozenia strategickho objektu sa pouva, na zabezpeene bezpenosti, od jednej kamery s monitorom a nahrvanm a po rozsiahle systmy so stovkami kamier. Nevyhnutnou sasou efektvneho kamerovho systmu s monitorovacie pracovisk a dtov loisk, kde kompetentn pracovnci vedia vyhodnoti riziko hrozby naruenia bezpenosti. Fyzick bezpenos nezaha len strnu slubu, ale je to cel systm uren na komunikciu, ochranu a kontrolu strneho na urenom stanoviti, ktor umouje okamit prehad o polohe a stave strnych, priom komunikcia s riadiacou jednotkou sa vykonva pomocou rdiostanc vo vyhradenom frekvennom psme. Fyzick bezpenos zaha aj riadenie udskch zdrojov, ktor zaha diagnostika a kolenie zodpovednch pracovnkov, ale aj ich preskanie a neustle zdokonaovanie. Dynamick vvoj IT technolgii si vyaduje aj ochranu informanch a komunikanch systmov ako alej zloky komplexnej ochrany. V tomto prpad ide o rieenie optickch kblovch trs, mikrovlnovch prepojov, pokrytie zemia signlom mobilnch opertorov, ale aj dodvka a prevdzkovanie pecilnych audio a video systmov. QUADRIQ, a.s. vnma ochranu strategickch objektov komplexne, preto sasou bezpenosti je aj ochrana Know-How a obchodnho tajomstva, osobnch dajov, prpadne utajovanch skutonost, ale aj ochrana kovho Know-How a rozhodujceho manamentu organizcie. Komplexn ochrana Efektvny integrovan bezpenostn systm je kombinciou vetkch uvedench skutonost. Na to, aby jednotliv prvky boli optimlne rozhrnut sli bezpenostn audit. QUADRIQ, a.s. tak vytvor analzu rizk a potencionlnych hrozieb pre konkrtny strategick objekt. Sasou je aj nvrh pouitia techniky. Vrtane rozmiestnenia kamier, zoznamovch mdi, detektorov, alebo ovldaov. Vsledkom je vyven a efektvne fungujci systm detekcie a elimincie hrozieb strategickho objektu. Aj tu plat znma frza: Systm je tak bezpen, ako je bezpen jeho najslabia as. -red-
56
Solar Praha opt na Letanech

Ppravy 15. ronku veletrhu Stechy Praha a 9. ronku vstavy Solar Praha jsou v plnm proudu. Ve dnech 6. 9. 2. 2013 se tedy setkme podruh v PVA EXPO PRAHA Letany, opt v soubhu s veletrhem devostaveb For Wood.
Pedchoz 14. ronk veletrhu Stechy Praha a 8. ronku vstavy Solar Praha znamenal pro veletrh prvn velk pelom v dosavadn historii, kdy se nov mstem konn stalo vstavit PVA EXPO PRAHA v Letanech. Pesun do Letan se ukzal velmi dobrm krokem, kter zdroje energie vyzdvihne tma Tepeln izolace. Velmi uiten se ukzaly bt sluby Stavebnho poradenskho centra Stechy Praha, kter mlo na veletrhu premiru. Pokrauje spoluprce s partnery, kter sluby poradenskho nabz produkty a sluby z oblasti solrn techniky - fotovoltaiky, solrn termiky, hybridnch systm, psluenstv solrnch systm, vtrn elektrrny, vyuit biomasy, kogeneran jednotky, tepeln erpadla a ostatn alternativn zdroje energie. Celou vstavou se vdy proln tma spor energi. Na vstav Solar Praha jsou k dispozici bezplatn poradensk centra: Stavebn poradensk centrum - garant KAIT, VUT Praha, VUT Brno Asociace vrobc minerln izolace (AVMI) - poradenstv v oblasti energetickch spor se zamenm na ekonomick a inn zateplovn dom Informan centrum KAIT EkoWATT - centrum pro obnoviteln zdroje a spory energie esk fotovoltaick asociace Pihlkov materily jsou k dispozici na webovch strnkch veletrhu. Vasn zasln vyplnnch pihlek k astibude zvhodnno ni cenou za vstavn plochu. Na shledanou 6. 9. 2. 2013 v Letanech! www.strechy-praha.cz
pozvedl rove celho veletrhu. Zsadnch zmn a novinek bylo mnoho, a jist i jejich dsledkem byla i pes extrmn mraziv poas rekordn nvtvnost za celou dobu trvn veletrhu - pes 18 600 nvtvnk pedevm z odborn, ale i ir veejnosti. Jednm z novch tmat veletrhu Stechy Praha budou Obvodov plt budov, jejich zateplen, povrchov pravy, fasdn systmy a doplkov pr vk y. Vstava Solar Praha zamen na spory energi a alternativn
centra zajiovaly - KAIT, Fakulta stavebn VUT Praha a Fakulta stavebn VUT Brno. Pipravuje se rozshl odborn doprovodn program ve spoluprci s renomovanmi institucemi, tradin prestin soute, katalog veletrhu s prvodcem svtem stech i dal nov aktivity. Specializovan vstava Solar Praha zahrnuje ve o sporch energi a alternativnch zdrojch energie. Je nedlnou soust veletrhu Stechy Praha (od jeho 6. ronku). Vstava Solar Praha
58
Infotherma 2013
setkn oboru u po dvact
Jubilejn XX. ronk na nejvt specializovan vstavy k vytpn, sporm energie a vyuvn obnovitelnch zdroj Infotherma 2013, se uskuten ve dnech 14. 17. ledna 2013 na Vstaviti ern louka v Ostrav. V tchto dnech je uzvrka pihlek na tuto vstavu a jednotliv zjemci o prezentaci domlouvaj s organiztory tto vstavy, Agenturou Inforpres, rozsah a umstn svch expozic v jednotlivch pavilonech. Po zkuenostech z minulch ronk a vsledk nvtvnickch anket bude Infotherma 2013 smrovna do t hlavnch oblast. Nejvt st vstavy bude pochopiteln vnovan domcm a zahraninm novinkm v otopnch systmech. ada z nich bude pedstavena v provozu na venkovnch vstavnch plochch. Vzhledem ke kadoronmu nrstu cen nejen ulechtilch paliv, je stle vt zjem nvtvnk o nejrznj mon formy spor paliv a energi. Pedstaveny zde budou nejen novinky v mc a regulan technice, izolanch materilech, ale i v nzkoenergetick vstavb, zateplovacch systmech, termoregulanch oknech, kogeneranch jednotkch a vtracch systmech. Ve tet sti bude snaha pedstavit smyslupln monosti vyuvn obnovitelnch zdroj, kter budou stle vce technicky a ekonomicky konkurenn schopn s ostatnmi zdroji energie. Nejvt zastoupen zde budou mt opt tepeln erpadla, vroba a vyuvn biomasy, slunen energie apod. Objektivizaci zskanch informac z jednotlivch expozic bude nvtvnkm garantovat odborn doprovodn program s jednatyiceti pednkami a semini a rozshl poradensk stedisko. V rmci Infothermy 2013 jsou tak vyhleny soute: - TOP ENERGIE 2013 - internetov hlasovac sout k vytpn, sporm energie, alternativnm zdrojm a nzkoenergetick a pasivn vstavb. - TOP DESIGN 2013 o nejzdailej nvrh a realizaci krb, kachlovch kamen a kachlovch spork. - Fotografick sout ZKROCEN A NEZKROCEN ENERGIE Podrobnosti o vstav, odbornm doprovodnm programu a vyhlench soutch najdete na strnkch www.infotherma.cz Autor: Agentura Inforpres
59
Vetrh AMPER
jednotka v oblasti elektrotechniky
Medzinrodn vetrh AMPER je najvznamnejm elektrotechnickm vetrhom nielen v eskej republike a na Slovensku, ale svojm rozmerom, tradciou a prestou sa rad medzi jeden z najuznvanejch priemyslovch vetrhov v strednej a vchodnej Eurpe. Pravidelne sa ho zastuje viac ne 600 vystavovateov a 40 000 nvtevnkov. Zahranin as tvor viac ako 20 % prezentujcich firiem a 9 % nvtevnkov. Profesn truktru nvtevnosti tvoria odbornci a mnostvo technikov a elektrotechnikov, projektantov, kontruktrov, obchodnkov a viac ne 25 % nvtevnkov s rozhodovacmi prvomocami z radu managementu firmy. Prpravy 21. ronka naberaj tempo Organiztor vetrhu - spolonos Terinvest, u plne odtartovala prpravy 21. ronka vetrhu. Tento kadoron sviatok vetkch elektrotechnikov sa bude kona v termne 19. - 22. 3. 2013 na brnenskom Vstavisku, ktor vystavovateom u po tret raz ponka kvalitn vetrn servis na eurpskej rovni a zzemie najmodernejch hl P, F a V. Hlavnmi oblasami vetrhu je elektrotechnika, elektronika, automatizcia, komunikcie a odbory zko svisiace. Okrem tchto tradinch a kovch naprklad o sekciu prenosu elektrickej energie (smart grid), napMOBIL ROKA, v ktorej odborn komisia hodnotila a testovala
jacch sstav, elektrickch pohonov vozidiel, organickej a tlaenej elektroniky, pecilnych elektrotepelnch zariaden, identifikanch a kamerovch systmov v priemysle alebo okruh
priemyselnch oblast vetrhu bolo v spoluprci s renomovanmi odbornkmi rozren odborov rozloenie vetrhu
sluieb v oblasti osvetovania (vpoty, nvrhy, revzie, zber a recyklcia). Pilotn projekt sae ELEKTRO-
aut isto s elektrickm pohonom, zaznamenal u laickej i odbornej verejnosti znan spech. Preto bude tme e-mobility na vetrhu AMPER 2013 venovan op pecilna pozornos. V spoluprci s Asociciou elektromobilovho priemyslu, v ele s predsedom Ing. Jaromrom Maruincom, Ph.D., sa pripravuje sa o najlep automobil s elektrickm pohonom elektromobil ROKA 2013. Pre odbornkov je tu navye aj tematicky zameran konferencia tkajca sa vetkch aktulnych tm z tejto rozvjajcej sa oblasti. Sprievodn program vetrhu bud op tvori odborn seminre, konferencie, kolenia, pecializovan fra a stretnutia. Pripravuje sa pokraovanie tradinej konferencie "Energia pre
60
budcnos" a bude sa venova znovu tie priemyselnej automatizcii, ktorej kadoron rast (v r. 2012 nrast istej vstavnej plochy o 15 %) predikuje jej al rozvoj. Pre vystavovateov z tejto oblasti je vyhraden prestna hala V. Pripravuje sa tie tematicky orientovan seminr mapujci aktulne trendy a novinky v odbore. V rmci vetrhu AMPER prebehne tradin sa o najprnosnej expont vetrhu ZLAT AMPER 2013. Sa je uren pre exponty prezentovan na medzinrodnom vetrhu AMPER, ktor s svojimi parametrami porovnaten so svetovou rovou a reflektuj sasn trendy vvoja vo svojom odbore. Na zklade odbornho hodnotenia, pod vedenm Prof. Ing. Radimra Vrbu, CSc., komisia udel a 5 prestnych ocenen ZLAT
AMPER 2012 a 5 estnch uznan najprnosnejm expontom vetrhu. as na vetrhu u potvrdili najv ldri z odvetvia Aktulne je na vetrhu AMPER
2013 prihlsench viac ako 300 vystavovateov. Svoju as potvrdila naprklad celosvetovo psobiaca spolonos WAGO Elektro, ktor vynik predovetkm v oblasti Prepojenia Interconnection (svorky, konektory, rel a interfacov moduly) a Automatizcie (distribuovan I/O systmy pre automatizciu priemyslu a budov). Svoj inovatvny sortiment elektrotechniky pre priemysel bude prezentova aj spolonos PHOENIX CONTACT a tento rok nebude chba ani expozcia spolonosti OBO BETTERMANN, ktor vlani oslvila 100 rokov svojej psobnosti na svetovom trhu. Tradine neprehliadnutenm vystavovateom vetrhu AMPER bude tie vrobca kblov a vodiov pre mnostvo odvetv a trhov - spolonos LAPP KABEL. V sekcii vodiov a kblov njdete aj expozciu spolonosti KABEX. Svoje novinky predstav aj tradin esk vrobca elektrointalanho lonho materilu spolonos KOPOS KOLN a na vetrhu nebude chba ani expozcia spolonosti ABB, ktor je poprednou svetovou firmou v oblasti automatizcie a energetiky a poskytuje sluby priemyselnm podnikom, vrobcom a distribtorom energi. irok paletu vrobkov z oblasti senzoriky, automatizcie, elektrointalcie, rozvodnej techniky, pohonov a energetickch zdrojov bude prezentova spolonos SCHMACHTL CZ. Priemyseln automatizcia bude zastpen naprklad spolonosou TURCK, BALLUFF CZ, DYGER, AUTOCONT CONT-
ROL SYSTEMS, BLUMENBECKER a SICK. V oblasti elektroenergetiky sa bude prezentova spolo-
nos ELCOM, ENSTO Czech, GHV Trading, Ko - Valek, LABARA, Synflex Elektro i Power Energo. Novinky predstavia aj spolonosti z odboru elektronickho zabezpeenia budov, napr. tradin esk vrobca JABLOTRON ALARMS i popredn distribtor IP kamerovch systmov KOUKAAM a. s. V oblasti elektroniky sa bude prezentova napr. aj distribtor siastok FISCHER ELEKTRONIK. www.amper.cz
Stle sa mete prihlsi! Vetci zujemcovia o as na 21. ronku vetrhu AMPER 2013 maj ete stle monos zasla prihlku a sta sa tak sasou tejto vznamnej udalosti. Viac informci njdete na www.amper.cz
61
Kempovanie pre nronch
Takmer vetci obyvatelia sasnch vekch miest sa zhoduj v nzore, e z asu na as treba aspo na jeden de opusti betnov dungle dnench sdlisk. Dobrm rieenm pre tch, ktor sa radi zobdzaj v prrodnom prostred naplnenom erstvm lesnm vzduchom a spevom vtkov a uprednostuj aktvne trvenie vonho asu je kempovanie. Odhliadnuc od prjemnho okolitho prostredia udia sa neradi vzdvaj pohodlia, na ktor si zvykli v svojich domcnostiach. Naprklad mlokto chce pri kempovan rozklada ohe, aby si mohol uvari jedlo. Podobne je to s mnostvom konov, ktor nm v domcnostiach pomhaj riei spotrebie fungujce na elektrinu. Pre tch, ktorm sa kempovanie pi, ale nechc sa vzda svojho komfortu dvame do pozornosti vysoko sofistikovan stan s nzvom Leav. Cel stan predstavuje komplexn, zloit mnohorovov truktru, ktor sa viac ako na klasick stan podob na projekty Loyda Wrighta, jednho na Vysokej kole dizajnu v Nantes. Toto vnimon obydlie uren na rekreciu vo vonej prrode dokonale vyhovuje potrebm cestovateov, ktor maj radi pohodlie. Stan je vybaven fotovoltickmi panelmi, ktor poas da vyrbaj a ukladaj energiu na osvetlenie stanu vo veernch hodinch. Okrem toho sa panely vyuvaj na ohrev vody potrebnej v kuchyni a dokonca aj v integrovanej kpeni. V zadnej asti stanu s such kompostovaten toalety - modern zzraky techniky, ktor nepotrebuj vodu a s plne bez zpachu. V stane s umiestnen aj alie elektrospotrebie samozrejme pracujce v energetickej triede A a tie pecilna ventilcia, ktor zabezpeuje vysok rove tepelnej izolcie. Benjamir Cark priiel prvkrt s mylienkou stanu Leav v roku 2008, ako projektu zameranho na zelen trvenie vonho asu, s tm, e nesmie zanecha iadnu negatvnu stopu v oblasti, kde sa nachdza. Tento solrny prbytok nevypad ako klasick stan, ale skr pripomna rekvizity, ktor by mala americk armda vyui na spen realizciu energeticky spornho programu Energy for Warfighter ohlsenho v marci tohto roku. V kadom prpade me vynlez njs svoje uplatnenie v mnohch odvetviach innosti obyvatestva. Zdroj: Treehugger Foto: Orlando De Urrutia
z priekopnkov tzv. organickej architektry. Autorom stanu Leav je 27-ron Benjamin Carl, obyvate Para a magister priemyselnho dizajnu
62
Praktick ukky a viac informci zskate, ak navtvite nau expozciu na vstave Infotherma Ostrava 2013 a AQUA therm Nitra 2013. Teme sa na Vs redakcia asopisu SolarTechnika
zaujmavosti zo solrnej techniky
Hezk trvnk se soln sekakou

kter je sten pohnna slunen energi. Brilantn pro v trvnk, skvl pro vae svdom, lep pro nai planetu. Vrobek vyuv podstatn mn energie ne kterkoli konvenn sekaka na trvu. A to z toho dvodu, e mimo nabjec stanice m k dispozici jet velk, integrovan solrn panel. Pokud je k dispozici denn svtlo, umon slunen lnky prodlouit dlku seen do t doby, ne bude nezbytn jej dobit. Znamen to, e posek trvu v kratm ase, pi ni spoteb energie a prodlouen ivotnosti baterie. Sekaka je vhodn pro plochy o rozloze 2 200 m v zvislosti na svtelnch podmnkch. Text a foto: Husqvarna
Krsn upraven a udrovan zahrada pin s sebou mnoho uitku a prce na n by pro vs mla bt co nejvce zbavn. Proto jsme vytvoili vrobky s vjimenm vkonem, trvanlivost a novmi eenmi. Sekaka Automower Solar Hybrid je prvn pln automatickou sekakou na svt,
Nanofarba, ktor vyrba elektrinu

Nananie farieb na fasdu, ktor bude vyrba elektrinu z dopadajcich slnesvetlocitliv farbu z polovodiovch nanoastc. Jej tvorcovia Prashant Kamat spolu s Johnem A. Zahmem si dali za cie prekona hranice klasickch fotovoltickch materilov a vytvori materil, ktor sa jednoducho nastrieka na stenu a stane sa jednoduchm zdrojom energie. Sasn problm je nzka innos systmu, ktor poda slov Kamata dosahuje iba jedno percento v porovnan s cca 15 percentami produkujcimi aktulnymi kremkovmi lnkami. Toto je dvod nezvyajnho pomenovania novej solrnej farby SunBelievable (unbelievable neuveriten) dodva Kamat. Text: Arnie Phifer, Foto: University of Notre Dame
nch lov u nie je iba sci-fi. Franczski vedci z Univerzity v Notre Dame vytvorili
Lavika s integrovanm svietidlom

Koncept solrnych laviiek navrhlo dizajnrske tdio Voda. Tto viacfunkn univerzlna kombincia poulinho osvetleniach a laviiek vyuva slnen energiu na napjanie vstavanho spornho LED osvetlenia. Solrne panely zabudovan do laviiek umouj, aby tieto modern solrne zariadenia mohli by umiestnen kdekovek v meste nezvisle od monosti napojenia na verejn elektrick sie. Integrovan batrie mu by pouit aj ako verejn nabjacie stanice pre noteboky, mobiln telefny alebo in elektronick prstroje. Text: Voda design
Solrny stl
Spolonos Intelligent Forms navrhla a skontruovala solrny stolk. Je to nielen uniktny dizajnrsky majstersk ksok, ale aj uiton a praktick doplnok domcnosti alebo vonkajch priestorov ters i zhrad. Stl je vyroben zo skla a ocele. Solrne lnky integrovan v om vyrbaj dostatok elektrickej energie, aby dokzali poha notebook alebo in elektrick spotrebie. Okrem toho vaka LED podsvieteniu v tme, stl ponka pohodln
prjemn prostredie. Panely vyrobia pribline 73 kilowatthodn energie rone, o umouje 12 hodn denne pracova na notebooku. Text: Intelligent Forms
65
Koncentrtor doke zvi solrny vkon o 400 percent

Zvyovanie vkonu solrnych panelov a zniovanie ich ceny je jedinou cestou, ktorou sa me zabezpei ich masov vyuvanie. Firmy zaoberajce sa vvojom novch solrnych technolgi pracuj na vskume a vvoji viacermi alternatvami. Californsk firma HyperSolar si uvedomila, e najdrahou asou kadho solrneho panelu s solrne lnky, take pokia by panely mohli produkova rovnak mnostvo elektriny s menm potom buniek, ich cena by sa vrazne znila. konci vertiklnych ty ich dostane bliie k Slnku, o je jedna z monost, ktor vak me fungova v meste Bedrock alebo na Gilligandovom ostrove. Lep npad je aplikcia jasnej vrstvy slnenho koncentrtoru na povrch panelu. Prve toto je cesta, ktorou chce s HyperSolar. Prototyp solrneho koncentrtora Vedci z firmy HyperSolar tvrdia, e prve dokonili prototyp prvho tenkho plochho solrneho koncentrtoru urenho na priame umiestnenie na vrchole existujcich solrnych lnkov. Kad panel m v hornej vrstve umiestnen optick koncentrtor, ktor je schopn sstreova slnen svetlo do zkeho svetelnho kuea. Na tento cie je uren fotonick sie umiestnen pod koncentrtormi, ktor nasmeruje svetlo zo vetkch zbernch miest na hornej vrstve do vstupnch bodov na dne. Tto sie bude tie schopn oddeli slnen svetlo do rznych spektrlnych rozsahov, take mu by smerovan do pecilnych buniek urench na ich zachytvanie. Zjednoduene povedan - koncentrtor pln funkciu vekej sofistikovanej lupy, vaka ktorej svetlo dopad na solrne lnky so zvenou intenzitou. Navye navrstven solrny panel obsahuje intregrovan termlny systm riadenia, ktor vetky nevyuiten asti svetelnho spektra bude dra mimo dosahu buniek. Tmto spsobom by sa panel mal chrni proti prehriatiu. Zdroj:HyperSolar
Aby panely mohli vyui bunkov technolgiu, potrebovali by
dosta viac svetla na menej buniek. Mont panelov na
HyperSolar plnuje vyrba tenk, ploch koncentrtor, ktor by mohol zvi vkon solrnych lnkov a o 400 percent. Vaka tomu sa poet lnkov v kadom paneli zni o 75 percent.
66

SolarTechnika 3 2012

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

SolarTechnika 3 2012

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

3/2012

Foto: SolarCity Malm

alie periodik vydavatestva TechPark

asopisy, ktor sa oplat ta

Chcete sa dozvedie ako pracuj prenosn solrne systmy v praxi?

Efektvne a trvalo udraten energetick hospodrstvo

Fotovoltika nie je straiak

Fotovoltaika vhodn investice, ale i spory!

Solrny desaboj 2012

panielsky solrny koncept Patio2.12

Dom, ktor vyrob o ptinu viac energie ako spotrebuje

Vazn projekt mestskho ekosystmu

Chcete sa dozvedie ako pracuj prenosn solrne systmy v praxi?

Projekty CONCERTO pedvdj slu solrn energie

Vkonn a flexibiln panely se systmy snadn instalace

Nov typ solrnej termlnej elektrrne

Solrne rieenia pre rodinn domy

Velk efekt v malm balen

Akm smerom sa bude ubera fotovoltika

Speciln rel pro solrn zazen

Overenie vnosov fotovoltickch elektrrn

Transparentn solrne panely namiesto okien

Vznam elektrotechniky a fotovoltiky neustle narast

Ing. Frantiek Kine, prezident SEZ-KES

Slovensk elektrotechnick zvz (SEZ) vznikol da 23. 3. 1992 zaregistrovanm na

Mapa fotovoltickch elektrrn Slovenska

Obr. 2. Nastavenie filtra pre vber podmnoiny FVE

Obr. 3. Informan okno a doplujce informcie

Koncentrtorov solrn lnek s innost 43,5 procent

Rotujce solrne kuele vyrobia 20krt viac elektriny

Vykurovac systm DuoPlus slvi spechy

Jedinen koncept domu m brzy jt do sriov vroby

Provozn nklady starch VN transformtor a nvratnost investic pi vmn za modern typ

optimalice vko- DOTEL-30 nu novho trafa 400H/20

Patentovan metda vyhodnocovania termogramov

Obr. 2 Schmatick kontrukcia mikrobolometrickho bodu (zdroj: www.sofradir-ec.com)

Obr. 1 Bolometrick detekor termografickej kamery (www.research.unt.edu)

Obr. 3 Posunutie snmok pri snman metdou Super-sampling

Obr. 4. Rozdiel medzi interpolciou (vavo) a metdou super-sampling (vpravo)

Vrobce vzduchotechnickch a klimatizanch zazen

Hled obchodn zastoupen pro Slovenskou republiku

Flexibiln propojovac vodie

svec techniky), dopravnch systmech apod., pro propojen

Vyrb se v proveden plochm nebo kulatm, flexibilnm nebo

vrobou minimlnho mnostv a krtkmi dodacmi lhtami. Text: Rudolf Hank

S naimi tromfami vyhrvte

Bezpenostn systm pre strategick objekty

Solar Praha opt na Letanech

ROL SYSTEMS, BLUMENBECKER a SICK. V oblasti elektroenergetiky sa bude prezentova spolo-

Kempovanie pre nronch

Chcete sa dozvedie ako pracuj prenosn solrne systmy v praxi?

zaujmavosti zo solrnej techniky

Hezk trvnk se soln sekakou

Nanofarba, ktor vyrba elektrinu

Lavika s integrovanm svietidlom

Koncentrtor doke zvi solrny vkon o 400 percent

Aby panely mohli vyui bunkov technolgiu, potrebovali by

dosta viac svetla na menej buniek. Mont panelov na

You might also like