GYMNÁZIUM 077 01 KRÁĽOVSKÝ CHLMEC, HOREŠSKÁ 18

STREDOŠKOLSKÁ ODBORNÁ ČINNOSŤ

Číslo odboru: 14

TVORBA UČEBNÝCH POMÔCOK, DIDAKTICKÉ TECHNOLÓGIE

TRENAŽÉR ELEKTRICKEJ JEDNOTKY RADU 460 (ex. EM 488.0)

2022 Riešitelia:

Kráľovský Chlmec Alan Gregor Čebreňák

Ročník štúdia: siedmy

 GYMNÁZIUM 077 01 KRÁĽOVSKÝ CHLMEC, HOREŠSKÁ 18

STREDOŠKOLSKÁ ODBORNÁ ČINNOSŤ

Číslo odboru: 14

TVORBA UČEBNÝCH POMÔCOK, DIDAKTICKÉ TECHNOLÓGIE

TRENAŽÉR ELEKTRICKEJ JEDNOTKY RADU 460 (ex. EM 488.0)

2022 Riešitelia:

Kráľovský Chlmec Alan Gregor Čebreňák

Ročník štúdia: siedmy

 ČESTNÉ VYHLÁSENIE

Vyhlasujem, že prácu stredoškolskej odbornej činnosti na tému „Trenažér

Elektrickej Jednotky 460 (ex. EM 488.0)“ sme vypracovali samostatne, s použitím
uvedenej literatúry. Práca nebola prihlásená ani prezentovaná v žiadnej inej súťaži pod
gestorstvom MŠMVVaŠ SR. Sme si vedomí dôsledkov, ak uvedené údaje nie sú
pravdivé.

Kráľovský Chlmec, 09. január 2023 ...........................................

vlastnoručný podpis
Obsah

Úvod...................................................................................................................... 6

1 Problematika a prehľad literatúry ............................................................. 7

2 Ciele práce ..................................................................................................... 9

3 Metodika práce ........................................................................................... 10

4 Konštrukčná časť ....................................................................................... 11

4.1 Konštrukcia riadiaceho pultu ................................................................ 11

5 Programová časť ........................................................................................ 13

5.1 Komunikácia softvérom RDTC ............................................................ 13

5.2 Softvér riadenia trenažéru ..................................................................... 14

5.2.1 Rozdelenie softvéru ......................................................................... 14

5.2.2 Void Setup ....................................................................................... 14

5.3 Stavba železničnej trate v simulátore Train Simulator Classic (Railworks)

............................................................................................................... 16

6 Elektrická časť ............................................................................................ 17

6.1 Panel signalizácie ochrán ...................................................................... 17

6.2 Panel elektrických meracích a ovládacích prístrojov dverí hlavného

rozvádzača ............................................................................................... 18

6.3 Návestný opakovač LVZ – Ž ................................................................ 19

6.3.1 Zapojenie obvodu 24V= .................................................................. 19

6.3.2 Zapojenie obvodu 5V= .................................................................... 19

6.4 Ovládače hlavného riadiaceho panela ............................................... 19

6.4.1 Batérie ............................................................................................. 20

6.4.2 Ovládanie pomocného kompresoru ................................................. 20

6.4.3 Ovládanie striedavého chodu ventilátora odporníkov ..................... 20

6.4.4 Ovládanie hlavných kompresorov ................................................... 21

6.4.5 Ovládanie a rozbeh motorgenerátorového ústrojenstva .................. 21

 6.4.6 Ovládanie tlačítok bdelosti .............................................................. 21

6.4.7 Ovládanie húkačiek ......................................................................... 22

6.4.8 Ovládanie zníženého výkonu .......................................................... 22

6.4.9 Ovládanie hlavného vypínača ......................................................... 22

6.4.10 Ovládanie zberačov ....................................................................... 23

6.4.11 Núdzové rozopnutie hlavných vypínačov ..................................... 23

6.5 Elektrické meracie prístroje hlavného riadiaceho panela ............... 23

6.5.1 Voltmeter trolejového napätia ......................................................... 23

6.5.2 Ampérmeter trakčných prúdov ........................................................ 24

6.5.3 Manometre tlaku vzduchu v hlavnom potrubí, hlavných

vzduchojemoch a brzdových valcoch.............................................. 24

6.6 Riadiaci kontrolér ............................................................................... 24

7 Závery práce ............................................................................................... 25

8 Zhrnutie ....................................................................................................... 26

9 Prílohy ......................................................................................................... 27
 Úvod

Informatika a doprava sú oblasti od seba odlišné v mnohých aspektoch. Obe riešia

odlišné otázky a problémy, no spoločným znakom týchto odborov je však rýchle
napredovanie a neustále technické inovácie. Oba odbory sa sústreďujú na najefektívnejšie
riešenie otázok, ktoré prinesú tie najefektívnejšie riešenia.

Keďže patríme zároveň k malému percentu nadšencom, ktorých zaujíma

železničná technika a železničná prevádzka, rozhodli sme sa priblížiť prácu rušňovodiča
širšej verejnosti zostrojením funkčného trenažéra. Rozhodli sme sa venovať typovej rade
elektrických jednotiek 460, ktoré sú už od nepamäti súčasťou vozového parku nie len na
Slovensku, ale aj v Česku.

Oslovili sme nášho pedagóga informatiky, ktorého náš návrh túto legendu
zrekonštruovať, “oživiť“ a spraviť z nej trenažér nadchol a prijal pozvanie k spolupráci.
Najprv sme realizovali výber možných interiérov, čo bolo náročné z dôvodu obsadenosti
učební. Jediným vhodným priestorom bol bývalý kabinet biológie, ktorý bol ideálnym
priestorom pre realizovanie nášho nápadu. Spĺňal vhodné rozmerové a svetelné parametre
pre konštrukciu trenažéra. Nasledujúcim úskalím bolo získanie potrebných dielov na
stavbu samotného ovládacieho pultu elektrickej jednotky. Využili sme diely už
z prevádzky vyradených hnacích motorových vozňov elektrickej jednotky radu 460
vedených pod OSD Košice.

Výsledkom našej práce tak bude plne funkčný trenažér elektrickej jednotky radu 460 (ex.
EM 488.0)

6
 1 Problematika a prehľad literatúry

Úlohou našej práce SOČ je vytvorenie plne funkčného trenažéra elektrickej

jednotky radu 460 (ex. EM 488.0), ktorou chceme priblížiť širšej verejnosti priblížiť
prácu rušňovodiča. Trenažér je efektívnejší a atraktívnejší, ak čo najreálnejšie simuluje
skutočnosť. S reálnou simuláciou poruchových stavov a mimoriadnych situácií ho bude
zároveň možno aplikovať aj na efektívnejší výcvik a prípravu rušňovodičov pre reálnu
prevádzku.

Jedná sa o riadiaci pult jednej z elektrických jednotiek radu 460 (ex. EM 488.0)
prezývanej “Pantograf“, ktoré sú súčasťou vozového parku ZSSK a.s. pod OSD Košice.
Celkovo bolo vyrobených 43 jednotiek, ktoré boli dislokované na Slovensku v OSD
Košice a v Česku v OP Olomouc, PJ Bohumín a OP Ústí nad Labem. Náš pult pochádza
z elektrickej jednotky 460.067-2 a 460.068-0, ktorá jazdila pod vedením OSD Košice
a bola v roku 2013 zrušená a vyradená z prevádzky. Bude potreba vykonať stavbu
konštrukcie pultu, ktorá bude samotné panely podopierať, opraviť a zapojiť všetky
ovládače na paneli obsluhy, signalizačné kontrolky panela ochrán, ktorý signalizuje
stavy, poruchy a zaúčinkovanie ochrán, elektrické meracie prístroje pre meranie napätia
v troleji, trakčného prúdu, manometre tlaku v hlavnom vzduchojeme, potrubí,
v brzdových valcoch a nájsť riešenie ako prepojiť elektroniku z druhej polovice minulého
storočia s dnešnou technikou pokrokovou. Najväčšou výzvou bude spojazdnenie
mechanického registračného rýchlomera typu Hasler RT9, ktorý je poháňaný
elektromotorom pri prevádzkovom napätí 48V=. Zároveň bude potrebné spraviť
v niektorých prvkoch zmenu a nahradiť žiarovky novými LED diódami, ktoré sú
úspornejšie a jednoduchšie pre zapojenie.

Riadiacim centrom celého trenažéra elektrickej jednotky bude programovateľná

jednotka Arduino MEGA-2560, ktorú použijeme na prepojenie ovládačov,
signalizačných kontroliek, elektrických meracích prístrojov a manometrov so
simulátorom.

Pre vizualizáciu jazdy vlaku použijeme simulátor Train Simulator Classic

(Railworks), ktorý bude vďaka svojej realistickej grafike, adhéznych vlastností, možnosti
nastavenia ročných období, počasia a vlastnosti povrchu trate ideálnou voľbou.
K simulácii jazdy bude slúžiť trate ŽSR 190 (Košice – Michaľany – Čierna nad Tisou –

7
Čop), ŽSR 191 (Michaľany - Trebišov) a ŽSR 188 (Košice – Kysak – Prešov – Lipany –
Plaveč - Čirč), na ktorých tieto elektrické jednotky slúžia k preprave cestujúcich aj
v dnešnej dobe.

Prácu možno rozdeliť do troch hlavných častí, ktorých kombináciou získame

funkčný trenažér. Prvá časť je konštrukčná, vďaka ktorej získame vernú kópiu riadiaceho
pultu elektrickej jednotky radu 460 (ex. EM 488.0). Druhá časť je programovacia, v ktorej
prostredníctvom postavenia tratí pre simulátor a napísania softvéru pre riadiacu jednotku
Arduino MEGA-2560 získame programové prepojenie riadiacej jednotky so
simulátorom. Tretia časť je elektrická, v ktorej pomocou vlastnej elektroinštalačnej
dokumentácie dokážeme vytvoriť kompletnú elektroinštaláciu trenažéra.

Výsledkom práce bude plne funkčný trenažér elektrickej jednotky radu 460 (ex.
EM 488.0), ktorý bude možné využívať na výučbu, simuláciu porúch a mimoriadnych
udalostí alebo na voľné jazdenie. Zároveň bude dobrým nástrojom pre zlepšenie
bezpečnosti v železničnej doprave a kariérneho vzdelávania a propagácie profesie
rušňovodiča.

8
2 Ciele práce

Našim hlavným cieľom je priblížiť prácu rušňovodiča študentom našej

školy, širšej verejnosti a vytvorenie učebnej pomôcky plne spôsobilej výcviku
rušňovodičov a simuláciou poukázať na mnohé nedostatky v železničnej zabezpečovacej
technike.

K dosiahnutiu cieľa nás vedú čiastkové ciele:

- Úplná konštrukcia pultu pomocou získaných komponentov z vyradených

hnacích motorových vozov spolu so sfunkčnením jednotlivých ovládacích,
signalizačných a meracích prvkov
- Napísanie softvéru spôsobilého prepojenia prvkov trenažéra s prostredím
simulátora.
- Vytvorenie reálneho prostredia siete tratí ŽSR oblasti východného Slovenska
v simulátore Train Simulator Classic (Railworks), ktorý obsahuje aktuálny
stav infraštruktúry tratí ŽSR v rátane skutočných budov, miest a obcí a aj
krajiny.
- Previazať oblasť informatiky a programovania s oblasťou dopravy a
železničnej prevádzky

9
3 Metodika práce

Pôvodný pult elektrickej jednotky radu 460 v našom prípade pulty hnacích
motorových vozov 460.067-2 a 460.068-0 sa nachádzal v sklade súčiastok OSD Košice
ako hromada rozložených dielov. Pre nás to však bola výzva, obnoviť a zrekonštruovať
jeho pôvodný vzhľad tak, aby mohol slúžiť naďalej, no tentokrát ako simulátor a zároveň
aj ako exponát.

Začali sme s obnovou pôvodného koženkového poťahu jednotlivých panelov

pultu. Všetky ovládacie prvky ako prepínače, tlačítka, vačkové spínače a meracie prvky
ako ampérmetre trakčných prúdov a voltmetre napätia v troleji sme postupne vybrali
dôkladne vyčistili rovnako ako koženkový poťah. Po rokoch státia pultu v sklade sme
museli odstrániť rôzne pozostatky nálepiek a papierov, ktoré naň boli prilepené. Keďže
sme nedisponovali celým pultom, niektoré časti sme si museli vyrobiť sami.

Veľmi dôležitá bola úprava meracích manometrov hlavného vzduchojemu,

hlavného potrubia a brzdových valcov. Ich pôvodnú vzduchovú armatúru sme nahradili
ovládacími servo-motormi, na ktoré sme pripevnili ich pôvodné otočné ukazovatele
hodnoty tlaku vzduchu.

Zložitou úpravou prešli brzdiče typu DAKO BS-2 a DAKO BP, ktoré boli
kompletne rozobraté, opravené a prispôsobené pre potreby trenažéra. Brzdič DAKO BS-
2 bol osadený novou stupnicou, ktorá ukazuje jednotlivé polohy a stupne brzdenia.

V simulátore Train Simulator Classic (Railworks) sme vybudovali rozsiahlu sieť

tratí ŽSR východného Slovenska, ktorá je vernou kópiou tratí na ktorých tieto jednotky
pôsobia.

10
4 Konštrukčná časť

V tejto kapitole bude postupne rozpísaná konštrukcia riadiaceho panelu trenažéru

elektrickej jednotky radu 460 (ex. EM 488.0). Podrobný výkres konštrukcie riadiaceho
pultu obsluhy je na obrázku č.1.

Obr. 1. Technický výkres pôvodného riadiaceho pultu elektrickej jednotky radu 460

4.1 Konštrukcia riadiaceho pultu

Nosný rám pultu trenažéra elektrickej jednotky radu 460 (ex. EM 488.0) tvorí
základnú časť trenažéra. Bude to konštrukcia zhotovená zo zvarených uhlových
rovnoramenných oceľových profilov o hrúbke 1,2 mm. Zvarené profily tvoria otvory
v tvare predurčenom pre panely s ovládacími prvkami.

Na nosnom ráme budú umiestnené pôvodné riadiace panely, ktoré sme

vlastnoručne zrekonštruovali, vyčistili a osadili novými ovládacími a meracími
prístrojmi. Poťah pultu bude tvoriť pôvodný koženkový poťah. Na riadiacom pulte budú
umiestnené riadiace prvky ako riadiaci kontrolér, smerový prepínač a zároveň spínač
riadenia, prepínače, brzdiče a elektrické a vzduchové meracie prístroje. V strednej časti
riadiaceho pultu bude umiestnený mechanický registračný rýchlomer typu Hasler RT9
s maximálnym rozsahom rýchlosti 150 km/h.

11
 Nad riadiacim pultom bude umiestnený návestný opakovač LVZ-Ž. Po jeho
stranách budú umiestnené dva prevádzkové monitory, na ktorých sa bude vizualizovať
jazda vlaku.

Po oboch stranách riadiaceho pultu sa budú nachádzať sedadlá rušňovodiča (na

pravej strane) a pomocníka rušňovodiča (na ľavej strane) typu Tatra Liaz T815.

V zadnej časti trenažéru za riadiacim pultom bude umiestnený hlavný rozvádzač,

ktorý bude tvoriť hlavu celého trenažéru. Umiestnené v ňom budú hlavné svorkovnice
jednotlivých riadiacich blokov, riadiace jednotky Arduino, laboratórny zdroj pre napätie
24V= a zásuvky pre napätie 230V a hlavný počítač.

12
5 Programová časť

Hlavnou časťou riadenia trenažéru elektrickej jednotky radu 460 (ex. EM 488.0)
sú dve programovateľné riadiace jednotky Arduino MEGA-2560, z toho jedna riadiaca
a jedna signalizačná a jedna programovateľná riadiaca jednotka Arduino Uno, ktorá riadi
prenos rýchlosti. Všetky riadiace jednotky sú umiestnené v hlavnom rozvádzači
umiestneným v zadnej časti za sedadlom rušňovodiča. K hlavnému počítaču sú pripojené
káblom typu USB – B.

5.1 Komunikácia softvérom RDTC

Pre zaistenie plynulej komunikácie a prenos informácií do a zo simulátora bol
použitý komunikačný softvér RDTC, ktorý prenáša informácie do softvéru jednotky
Arduino a späť.

Obr. 2. Nastavenie softvéru RDTC

Program RDTC možno nastaviť parametrami: COMport – číslo portu pre

komunikáciu, Baud Rate – rýchlosť komunikácie, POSILEJ – skratky a hodnoty zo
simulátora, ktoré program posiela do jednotky Arduino a PRIJIMEJ – skratky a hodnoty,
ktoré program prijíma z jednotky Arduino a posiela do simulátora.

13
5.2 Softvér riadenia trenažéru
Softvér, ktorý obsluhuje rozdelenie, výpočty a napätie jednotlivých prvkov
a hodnôt je písaný v programovacom jazyku Wiring Arduino, ktorý vychádza základom
z programovacieho jazyka C++.

5.2.1 Rozdelenie softvéru

Softvér pozostáva z troch samostatných programov.

- Program riadenia ovládačov, meracích prístrojov na hlavnom riadiacom paneli

- Program riadenia panelu signalizácie ochrán, meracích prístrojov, ovládačov
dverí hlavného rozvádzača a návestného opakovača LVZ - Ž
- Program riadenia mechanického registračného rýchlomera

Na začiatku každého programu sú zadefinované základné premenné, s ktorými

program pracuje a taktiež dodatkové premenné pre simuláciu doplnkových vecí.
Nasledujú cykly Void Setup a Void Loop

Obr. 3. Časť cyklu Void Setup programu pre riadenie ovládačov a elektrických meracích prístrojov dverí
hlavného rozvádzača

5.2.2 Void Setup

Predstavuje základné nastavenie komunikácie každej jednotky Arduino, kde je
pomocou príkazu Serial.begin(57600);, zahájená komunikácia na COMport-e
s programom RDTC.

14
 Nasleduje pridelenie vstupných a výstupných funkcií PINom, ktorými prúdi
napätie do jednotlivých častí trenažéra, ktoré ovládajú. PINy označené ako PWM – Pulse
Witdh Modulation sú schopné regulácie napätia. Použité sú preto predovšetkým pre
ovládanie elektrických meracích prístrojov. PINy označené ako DIGITAL alebo
ANALOG nie sú schopne regulácie napätia. Sú preto použité pre ovládanie signálnych
kontroliek a ovládacích tlačítok a prepínačov, kde nie je potreba regulácie napätia.

Obr. 4. Časť cyklu Void Loop pre ovládanie elektrických meracích prístrojov na dverách hlavného
rozvádzača

Predstavuje jadro každého z programov pre riadenie trenažéra. Skladá sa z časti

prijímacej a z časti odosielacej, ktoré prijímajú a posielajú údaje softvéru RDTC.

V prijímacej časti program analyzuje prijímané správy, ktoré následne spracúva

a prepočítava na výsledné napätie, ktoré je vyslané cez komunikačný PIN do
signalizačného resp. meracieho prístroja na riadiacom paneli.

V odosielacej časti program spracúva informácie presne v opačnom poradí.

Program reaguje na prítomnosť napätia na vstupných PINoch, ktoré má vopred
definované. Tieto impulzy následne prepočítava a odosiela ich vo forme kódov softvéru
RDTC.

15
5.3 Stavba železničnej trate v simulátore Train Simulator Classic (Railworks)
Pre správnu prevádzku a možnosť jazdy na tratiach siete ŽSR, bolo potrebné
vybudovať sieť tratí v simulátore Train Simulator Classic (Railworks), ktorý bude
primárne určený pre prevádzku trenažéru pre svoje pokrokové parametre. Simulátor
verne zachytáva prostredie tratí ŽSR 190 – Košice – Michaľany – Čierna nad Tisou –
Čierna nad Tisou št. hr. – Čop, ŽSR 191 – Michaľany – Trebišov, ŽSR 188 – Košice –
Kysak – Prešov – Lipany – Plaveč – Čirč. Dĺžka úseku trate presahuje 200km, čo tvorí
väčšinu tratí východného Slovenska.

Obr. 5. Train Simulator Classic (Railworks) – Elektrická jednotka radu 460 (ex. EM 488.0) v úseku
Somotor – Streda nad Bodrogom

Trať disponuje reálnymi modelmi staničných budov, stavadiel, miest a obcí,

krajiny; skutočnými staničnými hláseniami, nahratých pre každú zo staníc; reálnym
stavom infraštruktúry koľajovej, aj elektrifikačnej.

16
6 Elektrická časť

V tejto kapitole budú postupne popísané obvody zapojenia ovládacích, meracích

a signalizačných prístrojov trenažéra elektrickej jednotky radu 460 (ex. EM 488.0).
K jednotlivým popisom obvodov, ktoré sa nachádzajú v tejto kapitole sú v priložené ich
podrobné elektrické schémy v časti príloh.

6.1 Panel signalizácie ochrán

K signalizácii stavov a zaúčinkovaniu ktorejkoľvek z ochrán trenažéra elektrickej
jednotky radu 460 (ex. EM 488.0) slúži analógový panel signalizácie ochrán umiestnený
nad hlavným riadiacim panelom. Schéma zapojenia panelu signalizácie ochrán sa
nachádza v prílohe č.1

Obr. 5. Symboly panelu signalizácie ochrán

Panel signalizácie ochrán je ovládaný prevádzkovým napätím 5V=. V paneli sa

nachádza 16 LED diód, každá pre signalizáciu zaúčinkovania vlastnej ochrany.
Signalizačná jednotka Arduino je spojená PINmi A0 až A15 vodičmi 1 – ARD – A0 až
16 – ARD – A15 so svorkami 1 až 17 svorkovnice bloku X1a. Následne sú spojené
vodičmi 1 až 16 cez predradné odpory R1 až R16 s trvalou hodnotou odporu 270 ohm ich
príslušnými LED diódami H1 až H16. LED diódy sú zápornými kontaktmi spojené a

17
vedené do svorky číslo 17 (5V-) svorkovnice bloku X1a. Následne sú vedené vodičom
17 – ARD – GND do uzemňovacieho PINu GND signalizačnej jednotky Arduino.

6.2 Panel elektrických meracích a ovládacích prístrojov dverí hlavného

rozvádzača
K meraniu a signalizácii obvodov pomocných pohonov 3×380V, 50Hz a 48V =
slúžia elektrické meracie prístroje na dverách hlavného rozvádzača. Pohľad na jednotlivé
meracie a ovládacie prvky je na obrázku číslo 6.

Obr. 7. Pohľad na panel elektrických meracích a ovládacích prístrojov dverí hlavného rozvádzača

Nachádzajú sa tu: voltmeter napätia siete pomocných pohonov 1, ampérmeter

odberu prúdu pomocných pohonov 2, frekventometer merania kmitočtu siete pomocných
pohonov 3, ampérmeter odberu prúdu a voltmeter napätia batérie autostopu 4 a 5 a
ampérmeter odberu prúdu a voltmeter napätia batérie riadenia 6 a 7 ďalej tlačítko skúšania
ochrán 8, tlačítko štartu DSO 9, tlačítko vybavenia relé B8-25 10 a tlačítka vybavenia
DOPM a DOTO 11 12. Schéma ich zapojenia sa nachádza v prílohe č.2.

Všetky elektrické meracie prístroje a ovládače dverách hlavného rozvádzača sú

ovládané prevádzkovým napätím 5V=. Pred všetky meracie prístroje Q1-2 až Q7-2 sú
zapojené ich predradné odpory R1-2 až R7-2 s trvalým odporom o hodnote 1k ohm, ktoré
upravujú ich citlivosť regulácie. Napájané sú zo svoriek 1 až 7 svorkovnice bloku X2a
vodičmi 201 až 207. Ovládače A1-2 až A5-2 sú priamo napájané svorkami 8 až 12 do
svorkovnice bloku X2a vodičmi 208 až 212.

18
6.3 Návestný opakovač LVZ – Ž
K prenosu návesti návestidiel na trati slúži návestný opakovač LVZ – Ž (Líniový
Vlakový Zabezpečovač – Živák) a zároveň slúži aj ako signalizácia vybavenia tlačítka
bdelosti. Schéma jeho zapojenia sa nachádza v prílohe č. 3.

Návestný opakovač je ovládaný dvoma izolovanými obvodmi s prevádzkovým

napätím 5V= a 24V=.

6.3.1 Zapojenie obvodu 24V=

V návestnom opakovači sa nachádza 5 žiaroviek H19-5 až H23-5 s prevádzkovým
napätím 24V=. Tie sú napájané z cudzieho zdroja 24V= zo svoriek 10 až 14 svorkovnice
bloku X5a vodičmi 510 až 514 cez ich ovládané kontakty relé 1B1-5 až 1B5-5. Ich
záporné kontakty sú vedené vodičmi 510c až 514c na svorky 16 až 20 svorkovnice bloku
X5a.

6.3.2 Zapojenie obvodu 5V=

K ovládaniu žiaroviek návestného opakovača uvedených vyššie sa využíva
ovládacích relé. Ovládacie cievky relé zB1-5 až zB5-5 sú napájané vodičmi 501 až 505
zo svoriek 1 až 5 svorkovnice bloku X5a cez vodiče 1 – ARD – 35 až 5 – ARD - 43
a zápornou časťou vedené na uzemňovaciu svorku 7 (5V-) svorkovnice bloku X5a.

6.4 Ovládače hlavného riadiaceho panela

Ovládače nachádzajúce sa na hlavnom riadiacom paneli sprostredkúvajú
základné riadiace funkcie pre správny chod trenažéra elektrickej jednotky radu 460 (ex.
EM 488.0). Schéma zapojenia ovládačov hlavného riadiaceho panela sa nachádza
v prílohe XY.

Všetky ovládače sú ovládané prevádzkovým napätím 5V =. Záporné kontakty

všetkých ovládačov sú vodičmi 401, 402 a 403 zvedené na svorky číslo 1, 2 a 3 (5V-)
hlavnej svorkovnice bloku X4a. Odtiaľ sú vedené vodičom 1 – ARD – GND na
uzemňovací PIN GND dosky mikrokontroléra Arduino - 1 MEGA 2560. (Ďalej len
Arduino č.1)

19
6.4.1 Batérie
Na motorovom voze sa zapínajú obe akumulátorové batérie ovládačom A1-4 na
pravom paneli ovládačov a to na oboch motorových vozoch. Ovládač batérií je zapojený
jeho kladným kontaktom na svorku číslo 4 hlavnej svorkovnice bloku X4a vodičom 404.
Odtiaľ je vedený vodičom 4 – ARD – 22 na PIN číslo 22 riadiacej jednotky Arduino č. 1.
Napätie a odoberaný prúd batérie merajú elektrické meracie prístroje na dverách hlavného
rozvádzača v motorovom voze a v bloku riadenia osvetlenia a kúrenia vo vloženom voze.
Napätie nesmie byť menšie ako 40V!

6.4.2 Ovládanie pomocného kompresoru

Ovláda sa ovládačom A2-4 na pravom paneli ovládačov. Ovládač pomocného
kompresora je vedený kladnou časťou na svorku číslo 5 hlavnej svorkovnice bloku X4a
vodičom 405. Odtiaľ je vedený vodičom 5 – ARD – 23 na PIN číslo 23 riadiacej jednotky
Arduino č. 1. Tlak vzduchu v pomocnom vzduchojeme sa pri jeho dopĺňaní sleduje na
zvláštnom manometri v priestore nad blokom s chladničkou. Pri manipulácii s ovládačom
sú v prevádzke pomocné kompresory na všetkých riadených elektrických vozoch.
Používajú sa pre doplnenie vzduchu do prístrojového vzduchojemu pre prvé zdvihnutie
zberačov po dlhšom odstavení súpravy, keď v hlavnom vzduchojeme už nie je tlak
vzduchu.

6.4.3 Ovládanie striedavého chodu ventilátora odporníkov

Ovláda sa ovládačom A3-4 na pravom paneli ovládačov. Ovládač striedavého
chodu ventilátora odporníkov je vedený kladnou časťou na svorku číslo 6 hlavnej
svorkovnice bloku X4a vodičom 406. Odtiaľ je vedený vodičom 6 – ARD – 24 na PIN
číslo 24 riadiacej jednotky. Arduino č. 1. Ovládač používame v prípade havárie časového
relé rozbehu ventilátora odporníkov. Po jeho prestavení do polohy I je z činnosti vyradené
časové relé a ventilátor odporníkov sa rozbieha po otočení hlavného kontroléra na
ktorýkoľvek odporový stupeň.

20
6.4.4 Ovládanie hlavných kompresorov
Ovládajú sa ovládačom A4-4 na pravom paneli ovládačov. Ovládač má polohy:
nulovú, ručnú (RUČ.) a samočinne (SAM.). Jeho kladnými kontaktmi je vodičmi 407 a
408 pre obe zapnuté polohy vedený na svorky 7 a 8 hlavnej svorkovnice bloku X4a.
Odtiaľ je vedený vodičmi 7 – ARD – 25 a 8 – ARD – 26 vedený na PINy 25 a 26 riadiacej
jednotky Arduino č. 1. V polohe ručne sa tlak vzduchu vo vzduchojemoch 880kp (8,8bar)
až 980kp (9,8bar) udržuje ručne striedavým zapínaním a vypínaním kompresorov
ovládačom. V polohe samočinne je vo funkcii zapojený tlakový spínač, ktorý uvedený
rozsah tlaku sám udržuje.

6.4.5 Ovládanie a rozbeh motorgenerátorového ústrojenstva

Jeho ovládače A5-4, pre ovládanie prípravy rozbehu zapojený jeho kladným
kontaktom na svorku číslo 9 hlavnej svorkovnice bloku X4a vodičom 409 a A6-4, pre
ovládanie rozbehu motorgenerátorového ústrojenstva zapojený jeho kladným kontaktom
na svorku číslo 10 hlavnej svorkovnice bloku X4a vodičom 410, sú umiestnené na
pravom paneli ovládačov. Oba ovládače sú vedené vodičmi 9 – ARD – 27 a 10 – ARD –
28 na PINy 27 a 28 riadiacej jednotky Arduino č. 1.

Rozbeh motorgenerátorového ústrojenstva má dve fázy. V prvej fáze sa

ovládačom A5-4 vykoná príprava rozbehu. Stlačením ovládača A6-4 sa ústrojenstvo
rozbehne. V stlačenej polohe sa musí ovládač držať tak dlho, kým nezhasnú všetky
kontrolky na signálnych paneloch a na paneli meracích prístrojov. Ak dôjde pri rozbehu
k zásahu preotáčkovej ochrany, rozbeh sa preruší a tento stav signalizuje červený padáčik
na relé B8-25 v hlavnom rozvádzači.

6.4.6 Ovládanie tlačítok bdelosti

Tlačítko bdelosti slúži ako základný kontrolný prvok pre kontrolu bdelosti
obsluhy vlaku. Obsluha je povinná ho vybavovať v určenom intervale. Po uplynutí
časového intervalu 5 sekúnd zhasína kontrolka bdelosti na návestnom opakovači LVZ –
Ž. Po uplynutí ďalšieho časového rozmedzia 7 sekúnd dochádza k zvukovej signalizácii
pre potrebu vybavenia tlačítka bdelosti. Ak sa ani v tomto prípade jeho vybavenie
neuskutoční, dochádza k odpadu elektromagnetického ventilu vlakového zabezpečovača
a zavedeniu rýchločinného brzdenia.

21
 Trenažér disponuje celkovo štyrmi tlačítkami bdelosti paralelne zapojených ako
ovládač A7-4. Ten je vedený na svorku číslo 11 hlavnej svorkovnice bloku X4a vodičom
411. Odtiaľ je následne vedený vodičom 11 – ARD – 29 na PIN 29 riadiacej jednotky
Arduino č. 1.

6.4.7 Ovládanie húkačiek

Pre výstražnú zvukovú návesť používame na elektrickej jednotke radu 460
(ex. EM 488.0) húkačky. Tie sa ovládajú tlačítkom umiestneným na strednom paneli
ovládačov, alebo nožným ovládačom umiestneným po hlavným ovládacím panelom. Oba
elementy sú paralelne zapojené ako ovládač A8-4. Ten je vedený na svorku číslo 12
hlavnej svorkovnice bloku X4a vodičom číslo 412. Odtiaľ je následne vedený vodičom
12 – ARD – 30 na PIN 30 riadiacej jednotky Arduino č. 1.

6.4.8 Ovládanie zníženého výkonu

Pre potrebu zníženia veľkosti odoberaného prúdu pri rozjazde a jazde vlaku je
možné použiť jazdu zníženým výkonom. Ovláda sa ovládačom A9-4 umiestnenom na
strednom paneli ovládačov. Je vedený jeho kladným kontaktom na svorku číslo 13
hlavnej svorkovnice bloku X4a vodičom 413. Odtiaľ je následne vedený vodičom 13 –
ARD – 31 na PIN 31 riadiacej jednotky Arduino č. 1. Ovládač má polohy: vypnutú
a zapnutú. V polohe zapnuté dochádza k vyradeniu trakčných obvodov riadených
motorových vozov. Vo výkone tak ostáva iba trakčný obvod motorového voza, ktorý je
riadiaci.

6.4.9 Ovládanie hlavného vypínača

Ovláda sa uzamykateľným ovládačom A14-4 na paneli meracích prístrojov.
Ovládač je vedený jeho kladným kontaktom na svorku číslo 26 hlavnej svorkovnice bloku
X4a vodičom 426. Ďalej je vedený vodičom 26 – ARD – 52 na PIN 52 riadiacej jednotky
Arduino č. 1. Kľúč je možné vyňať iba vo vypnutej polohe. V prípade, že vypínač po
zapnutí ovládačom nezopne, rozsvieti sa kontrolka na paneli signalizácie (na obrázku XY
označená číslom 7). Z riadiaceho vozu sa ovládajú hlavné vypínače na všetkých
riadených elektrických vozoch.

22
6.4.10 Ovládanie zberačov
Zberače sa ovládajú vačkovým spínačom V1-4 na strednom paneli ovládačov.
Kontakt spínača číslo 4 je vedený na svorku číslo 14 hlavnej svorkovnice bloku 4Xa
vodičom 414. Následne je vedený vodičom 14 – ARD – 32 na PIN 32 riadiacej jednotky
Arduino č. 1. Spínač má polohy: predný (zopínajú kontakty 1-2), 0, zadný (zopínajú
kontakty 3-4) a oba (zopínajú kontakty 1-2 a 3-4). Z riadiaceho vozu sa ovládajú aj
zberače na všetkých riadených elektrických vozoch.

6.4.11 Núdzové rozopnutie hlavných vypínačov

Pre núdzové rozopnutie všetkých hlavných vypínačov motorových vozov slúži
hríbové tlačítko ovládača A13-4. Ovládač je vedený kladným kontaktom na svorku číslo
21 hlavnej svorkovnice bloku X4a vodičom 421. Následne je vedený vodičom 21 – ARD
– 52 na PIN 52 riadiacej jednotky Arduino. Po stlačení tlačítka dochádza k rozopnutiu
prídržnej vetvy obvodu cievky hlavného vypínača.

6.5 Elektrické meracie prístroje hlavného riadiaceho panela

Elektrické meracie prístroje na hlavnom riadiacom paneli sprostredkúvajú
základné informácie o jazde vlaku, ako sú: napätie v troleji, prúdy trakčných motorov,
tlak v brzdových vzduchojemoch, potrubí a valcoch.

6.5.1 Voltmeter trolejového napätia

Pre indikáciu veľkosti trolejového napätia v sieti sa využíva analógový voltmeter
typu METRA – Blansko s rozsahom 4kV =. Voltmeter je ovládaný výstupným PINom
12 riadiacej jednotky Arduino č. 1, ktorý je vedený do svorky 1 svorkovnice bloku X3a
a vodičom 301 je cez predradný odpor s trvalým odporom 1k ohm spojený s kladnou
svorkou voltmetra. Zápornou svorkou je potom vedený vodičom 305 vedený na svorku 5
svorkovnice X3a, kde je uzemnený.

23
6.5.2 Ampérmeter trakčných prúdov
Pre indikáciu veľkosti trakčných prúdov sa využíva analógový ampérmeter typu
METRA – Blansko s rozsahom 1 – 0 – 1 kA. Ampérmeter je ovládaný výstupným PINom
11 riadiacej jednotky Arduino č. 1, ktorý je vedený do svorky 2 svorkovnice bloku X3a
a vodičom 302 je cez predradný odpor s trvalým odporom 1k ohm spojený s kladnou
svorkou voltmetra. Zápornou svorkou je potom vedený vodičom 306 vedený na svorku 6
svorkovnice X3a, kde je uzemnený.

6.5.3 Manometre tlaku vzduchu v hlavnom potrubí, hlavných vzduchojemoch a

brzdových valcoch
Pre indikáciu tlaku vzduchu v hlavnom vzduchojeme a brzdovom potrubí je
použitý zlúčený manometer. Pre indikáciu tlaku vzduchu v brzdových valcoch je použitý
osobitný manometer, oba s rozsahom 16 bar.

Manometre sú osadené servomotormi s veľkosťou rotácie 270°. Napájané sú

PINom 5V riadiacej jednotky Arduino č. 1, ktorý je vedený na svorku 7 svorkovnice
bloku X3a. Ich rotácia je ovládaná PINmi 2, 3, 4, ktoré sú cez svorky 8, 9, 10 svorkovnice
bloku X3a vedené do ich ovládacieho konektoru.

6.6 Riadiaci kontrolér

Pre riadenie rozjazdu a brzdenia elektrického vlaku, sa využíva páka riadiaceho
kontroléru umiestnená na stredovom paneli ovládacieho pultu. Páka je vedená do
vačkového spínača V-5, ktorý tvorí kombinácie spínaním jednotlivých kontaktov
nasledovne:

- Poloha JI – spínajú kontakty 1 a 2

- Poloha JII – spínajú kontakty 3 a 4
- Poloha BI – spínajú kontakty 1-2 a 5- 6
- Poloha BII – spínajú kontakty 3-4 a 7-8

Všetky kontakty sú vedené vodičmi do svoriek 1 až 4 svorkovnice bloku X6a,

ktorá riadi polohy riadiaceho kontroléru. Svorkou 5 hlavnej svorkovnice bloku X6a je
napájaná elektromagnetická západka, ktorá bráni nesprávnej manipulácii pákou
riadiaceho kontroléra pri vypnutom riadení, alebo nezaradenom smere jazdy vlaku.

24
7 Závery práce

Na začiatku našej práce bol nefunkčný pult elektrickej jednotky radu 460 (ex. EM
488.0), no naše odhodlanie a práca na postupnej rekonštrukcii a sprevádzkovaní mu
postupne dáva jeho „druhú šancu“. Predtým sme netušili, čo všetko obnáša rekonštrukcia
takéhoto pultu, no postupné snaženie nám dodáva čoraz viac vedomostí z praktickej, ako
aj z teoretickej oblasti. Získali sme množstvo podporovateľov, či už z OSD Košice,
rušňovodičov, či fanúšikov železnice.

25
8 Zhrnutie

Cieľom našej práce bolo vytvoriť plne funkčný trenažér elektrickej jednotky radu
460 (ex. EM 488.0) ako zaujímavú učebnú pomôcku, historickú pamiatku, pričom
hlavnou motiváciou pre nás bola propagácia práce rušňovodiča a priblíženie sveta reálnej
železničnej prevádzky na sieti ŽSR.

Prvotná rekonštrukcia v sebe zahŕňala zháňanie súčiastok, opravy pultu, technické

nákresy. V tejto fáze nám veľmi pomohlo OSD Košice, ktoré nám poskytlo už
z prevádzky vyradené súčiastky elektrickej jednotky 460.067-2 a 460.068-0.

Následne sme naprogramovali celú komunikáciu simulátora a riadiaceho pultu

trenažéru, pomocou programovacieho jazyku Wiring Arduino.

Postavili sme sieť tratí ŽSR východného Slovenska, ktorá bude slúžiť na
prevádzku trenažéra jednotky, tak ako aj v skutočnosti.

Vypracovali sme vlastnú elektroinštalačnú dokumantáciu.

Postupne sa skladá konštrukcia pultu, do ktorej budú osadené riadiace prvky

a trenažér tak bude plne pripravený na jeho prevádzku.

26
9 Prílohy

Príloha č. 1.

27
Príloha č. 2.

28
Príloha č. 3.

29
Príloha č. 4.

30