TELEKOMUNIKCIE

Uebn texty pre 3. ronk

Spracoval: Ing. Milan KUREJ

upraven da: 6.10.2008

OBSAH
1. KONTRUKN PRVKY ............................................................................
1.1. Mechanick kontrukn prvky ...................................................................
1.2. Elektromechanick kontrukn prvky ........................................................
1.3. Elektrick kontrukn prvky ......................................................................
1.4. Elektronick kontrukn prvky ..................................................................
2. TELEFNNY PRSTROJ ..............................................................................
2.1. Princp telefnneho spojenia ........................................................................
2.2. Mikrofn a slchadlo ...................................................................................
2.3. Automatick telefnny prstroj ....................................................................
2.4. Telefnny terminl .......................................................................................
3. TELEFNNE STREDNE ...........................................................................
3.1. Veobecn popis prepojovania telefnnou stredou .................................
3.2. Pobokov telefnna streda ....................................................................
3.2.2. Pobokov telefnna streda ATEUS ..............................................................
3.2.3. o meme pripoji k pobokovej stredni ..........................................................
3.2.4. Zkladn informcie o monostiach pobokovej stredne ...................................
4. DRUHY MODULCIE .................................................................................
4.1. Amplitdov modulcia ..............................................................................
4.2. Frekvenn modulcia ................................................................................
4.3. Pulzov modulcia ......................................................................................
Pulzne- kdov modulcia ( PCM ) ...........................................................
5. TELEKOMUNIKAN VEDENIA .............................................................
5.1. Druhy telekomunikanch veden ...............................................................
5.1.1. Vonkajie nadzemn vedenia ............................................................................
5.1.2. Kblov vedenia .............................................................................................
5.1.3. Telekomunikan svetlovody ...........................................................................
5.2. Parametre veden .........................................................................................
5.2.1. Tlmenie ........................................................................................................
5.2.2. rove .........................................................................................................
5.2.3. Skreslenie signlu ...........................................................................................
5.2.4. Oneskorenie pri prenose ...................................................................................
5.2.5. Spsoby ukonenie vedenia ..............................................................................
6. HARMONICK ANALZA .........................................................................
6.1. Harmonick analza signlu ........................................................................
6.2. Harmonick analza pravouhlho impulzu .................................................
6.3. Prenos dajov ( dt ) ....................................................................................
7. ISDN Formy spojovania a multiplexovania ...............................................
7.1. Spojovo orientovan komunikcia ..............................................................
7.2. Komunikcia bez spojovej orientcie ..........................................................
7.3. Multiplexn techniky ...................................................................................
7.3.1. Druhy multiplexov ..........................................................................................
7.3.2. Multiplexory ..................................................................................................
7.4. Transfer mdy ..............................................................................................
1

3
3
4
7
8
11
11
13
15
16
17
17
19
19
21
22
24
24
25
25
26
29
29
29
30
31
34
35
35
36
36
37
37
37
38
39
40
41
42
42
43
46
47

8. Vvoj k ISDN - Digitlna sie integrovanch sluieb...................................... 49

8.1 Sluby v ISDN ............................................................................................. 51
8.2 Pouvatesk rozhranie UNI ...................................................................... 52
8.2.1. Zkladn daje o UNI ...................................................................................... 52
8.2.2. Kanly a prstupy na UNI ................................................................................
54
8.2.3. Prenos na referennom bode U .........................................................................
56
8.3. Signalizcia v ISDN ................................................................................... 57
8.4. Synchronizcia v ISDN .............................................................................. 58
8.6. Adresovanie v ISDN ................................................................................
58
9. VEOBECN PODMIENKY PRIDEOVANIA SEL ...........................
59
9.1. slovanie vo verejnej telefnnej sieti a v ISDN .......................................
60
9.2. Medzinrodn slo ....................................................................................
60
9.3. Nrodn slo .............................................................................................
61
9.3.1. Nrodn cieov kd ......................................................................................
61
9.3.2. astncke slo ............................................................................................
61
9.3.3. Sluby so pecilnym slovanm .....................................................................
62
9.4. Prstupov kdy do spolupracujcich sieti a na sluby s celottnou
psobnosou ............................................................................................... 63
9.4.1. Sluby s celottnou psobnosou .....................................................................
63
9.4.2. Spolupracujce siete .......................................................................................
63
10. DRUICOV TELEVZNA SIE ...........................................................
64
11. SIE GSM .................................................................................................
66

1. KONTRUKN PRVKY
1.1. Mechanick kontrukn prvky.
vod.
Klasifikcia kontruknch prvkov:
Prenos sprv a signlov sa uskutouje pomocou prenosovch a spojovacch sstav. Tieto
sstavy s zloen z jednotlivch lnkov, v ktorch sa uplatuj rzne kontrukn prvky.
Nazvame ich aj stavebn siastky.
Stavba a rozdelenie kontaktov.
Dleit lohu v mechanickch kontruknch prvkov zastvaj

k o n t a k t y.

Dleitou vlastnosou kontaktu je prechodov odpor. Ten sa prejavuje v meste spojenia kontaktov
a jeho vekos zvis aj od: - vekosti zneistenia kontaktu
- stupa zoxidovania kontaktu
- tlaku akm na seba kontakty psobia
Materil na vrobu kontaktov: platina, paldium, striebro s prsadou zlata. Najastejie Ag.
Tvary kontaktov:

- oovkov
- hrotov
- kueovit
- ploch

zdvihov - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - -

Poda manipulcie: - zdvihov

- zasvacie
zasvacie - - - - - - - - - - - - - - - - - - - - Poda kontrukcie:

dvojit
jednoduch
dvojit

- jednoduch
- dvojit
- usporiadan krom

Kontaktov pruiny sa vyrbaj zo zliatiny cnu a bronzu alebo striebra a niklu.

Zasvacie kontrukn prvky.
zvierka

kolk

pohad spredu

Medzi zasvacie kontrukn prvky zaradzujeme: - zvierky

- koliky
- konektory
- skuobn vidlice
- in
Do tejto skupiny patria aj in zasvacie k.p. napr: viackontaktov konektory, telefnne
zstrky a zsuvky at.
Zdvihov kontrukn prvky.
Medzi zdvihov kontrukn prvky zaradzujeme:

ke
tlaidl
vidlicov prepnae
kontakty tlaidlovch a rotanch
selnkov
- in

tlaidla

Spojovacie nry a vodie.

Pouvaj sa na trval alebo doasn prepojenie spojovacch zariaden. Musia by odoln
voi mechanickmu pokodeniu pri pouvan. Napr: nra spjajca slchadlo a ostatn as
telefnu.

1.2. Elektromechanick kontrukn prvky.

Elektromagnetick rel, druhy rel.
Klasifikcia rel:

a.) poda princpu

elektromagnetick rel

- elektromagnetick
- elektrotepeln
- elektronick

b.) poda budiaceho prdu

- jednosmern
- striedav

c.) poda stavu magnetizcie v kude

d.) poda asu pritiahnutia
a odpadnutia kotvy

e.) poda kontrukcie

- neutrlne
- polarizovan

- normlne
- oneskoren v prahu
- oneskoren v odpade
- oneskoren v prahu aj odpade

- ploch
- guat
- jazkov

f.) poda umiestnenia a funkcie

- linkov
- napjacie
- impulzov
- zapotavacie

Elektrick a mechanick charakteristika rel.

Nhradn schma rele:
UR

UL

L
=
R

= U
Hodnota asovej kontanty uruje as prechodovho javu t.j. as od zapojenia (vypojenia) prdu
do vinutia rel a po pritiahnutie ( odpadnutie ) kotvy. Prinou prechodovho javu je vlastn
induknos rel.

Graf: prechodov jav v rel ( elektrick charakteristika ).

asov kontanta
I0 prd v ustlenom stave
Ip prd pritiahnutia
Io prd odpadnutia
tp, to as pritiahnutia, odpadnutia
popis: po pripojen cievky rel na zdroj naptia nevzrastie prd v cievke okamite na maximlnu
hodnotu ale vplyvom vlastnej induknosti cievky bude narasta postupne. Doba narastania prdu
zvis od asovej kontanty a to znamen od kontrukcie rel.
Ke prd narastie na hodnotu Ip prd pritiahnutia, pritiahne rel kotvu a kontakty sa zopn.
Potom prd narast a po I0 prevdzkov prd a zotrv na tejto hodnote a do vypnutia.
Pri vypnut je priebeh opan. Prd kles a po hodnotu Io prd odpadnutia a vtedy sa kotva rel
vrti do kudovej polohy a rel rozopne kontakty. Prd potom kles a po nulov hodnotu.
Mechanick charakteristika rel:
Vyjadruje zvislos sily F potrebnej na prekonanie mechanickho odporu pruinovho zvzku na
premenlivej vekosti zdvihu kotvy.

Po zapojen elektrickho prdu sa zane kotva vone pohybova a prejde vzdialenos 0,2 mm. Tu
sa nraznk kotvy dotkne pruiny. Pri alom pohybe sila vzrastie po priamke do bodu A. alm
pohybom kotvy sa pruina ohba a syla rastie po seke b do bodu B. Kontakt 1 sa dotkne
kontaktu 2 a spolu sa ohbaj. Sila narast po priamke d do bodu D kde je pohyb ukonen.

Ovldanie asu pritiahnutia a odpadnutia rel.

Poadovan oneskorenie sa d dosiahnu: a.) mechanickou pravou
b.) elektrickou pravou
c.) magnetickou pravou
a.) Mechanick prava spova v zmene vzduchovej medzery alebo zmene tlaku kontaktovch
prun.
b.) Elektrick prava: - zvitom nakrtko
- pripojenm paralelnho a sriovho rezistora
- pripojenm paralelnej diody a sriovho rezistora
- pripojenm paralelnho kondenztora a sriovho rezistora

c.) Magnetick prava sa opiera o kvalitu jadra cievky a zmenu vzduchovej medzery medzi jadrom
a kotvou.

1.3. Elektrick kontrukn prvky.

Do skupiny elektrickch kontruknch prvkov zaradzujeme tie prvky, ktor formuj zkladn
vlastnosti a charakter elektrickch obvodov rezistenciu, kapacitu a induknos.
1.) Rezistory

Ich lohou je :

- upravi prdov a napov pomery

- zlepi prenosov vlastnosti kontaktov

2.) Kondenztory.
Kondenztory s kontruovan tak aby vykazovali kapacitu poadovanej vekosti. Podstata
kontrukcie spova v dvoch elektrdach navzjom oddelench dielektrikom.
3.) Tlmivky
Tlmivku tvor cievka s jadrom.
4.) Transformtory.
Jadra sa zhotovuj uzavret alebo so vzduchovou medzerou.
Jadra so vzduchovou medzerou sa pouvaj v oznamovacej technike ako hovorov transformtory
v telefnoch a napjacch mostoch. Tto medzera zabrauje premagnetovaniu jadra jednosmernm
prdom.
5.) Bleskoistky.
Bleskoistka sli na ochranu vedenia pred nebezpenm preptm.
V telefnnych stredniach sa prdov ochrana proti preaeniu zabezpeuje poistkami a varistormi.
Napov ochranu, najm proti atmosfrickm vbojom zabezpeuj bleskoistky.
Blekoistky sa umiestuj na miesta kde nadzemn vedenie prechdza na kblove (v zemi).

Schma pripojenia bleskoistky:

Bleskoidstka je plnen plynom. Pri vzniku preptia nastva medzi elektrdami oblkov vboj.
Nebezpen prd, ktor vznik vplyvom zvenho naptia, je cez bleskoistku zveden do zeme.
Ka nebolo preptie prli vek pln bleskoistka svoju lohu naalej.
Bene pouvan blaskoistky s stavan na 240 V / 20 A.
Hrub iskrite sli hlavne pri vekom prept, hlavne zsahu bleskom, kedy medzi elektrdami
k iskreniu, ie vboju. Prd je takto zveden do zeme.

1.4. Elektronick kontrukn prvky.

1.) Didy.
Didy patria medzi najjednoduchie polovodiov prvky a polovodiovm priechodom PN.
V oznamovacej technike sa pouvaj vo funkcii usmerovaov, stabiliztorov, spnaov a aj
ako detekn a ladiace prvky.
Grafickm vyjadrenm zkladnch parametrov je voltamprov charakteristika.

Voltamprova charakteristika diody

Zenerov didy: S technicky upraven tak, e v ich zvernom smere pri uritom zvernom napt
sa zane prudko zvyova prd. Naptie Uz sa nazva Zenerovo naptie.
V priepustnom smere sa nim nelia od normlnej didy.

VA charakteristika:
.

Zapojenie na stabilizciu naptia:

.Diak: Je to symetrick prvok. Odpor v oboch smeroch je a po dosiahnutie spnacieho naptia

vemi vek. Po jeho prekroen zane prudko klesa a pr zane lavnovito narasta.
Pouva sa ako obmedzova na obmedzenie napovch piiek. V telefnnom prstroji
premosuje slchadlo.
:VA charakteristika:

Zapojenie v obvode

Varistor: Je napovo zvisl nelinerny odpor.

V ozn. tech. sa pouva na stabilizciu naptia, ochranu proti preptiu
a v regulanch obvodoch.
VA charakteristika:

Zapojenie v obvode:

2) Tyristory.
Tyristor je tvorvrstvov polovodiov prvok. ( PNPN, NPNP)
V preveden PNPN sa vrstvy nazvaj: P: andov
N: blokovacia
P: riadiaca
N: katdov
Jeho pracovn oblas je v priepustnom smere. Prechod do priepustnho stavu ovplyvuje riadiaca
elektrda. Po prechode do priepustnho stavu prestva riadiaca elektrda vplva na jeho funkciu.
VA charakteristika:
priepustn stav
zvern
stav

Ig

blokovac stav

Zapojenie:

nepriepustn stav

priepustn stav

Pouva sa funkcii regultorov, obmedzovaov, elektronickch poistiek a ako riaden usmerova

striedavho prdu.
9

3.) Tranzistory:
Bipolrne PNP, NPN
Unipolrne riaden elektrick poom ( MOS, FET)
V ozn. tech. maj vemi irok uplatnenie.
4.) Optoelektronick prvky.
Fotoelektrick prvky v kombincii so zdrojom svetla umouj vytvra optoelektronick prvky.
Fotoelektrick prvky pri osvetlen menia svoju vodivos.
- fotoodpory
- fotodiody
- fototranzistory
- fototyristory
Optoelektronick prvok schma:

Uplatuj sa v spojovacch systmoch

pri prenose informcie pomocou svetla.
Optrn. -optoelektronick spjac len
Optron je siastka, ktor sa sklad z riadenho zdroja svetla ZS a fotoelektronickho prijmaa
FP.
i1
i2
1

u1

u2

Rz

ZS
FP
Princp innosti: Zdroj svetla men intenzitu svetla v zvislosti od zmien prdu i1. Fotoelektrick
len je svetlom osvetovan a men svoj vodivos v zvislosti od zmien intenzity svetla.
V zvislosti od zmien vodivosti sa men prd i2. Zmeny prdu v obvode prijmaa maj rovnak
tvar ako zmeny prdu v obvode zdroja svetla. Amplitda (vekos) prdu I2 zvis od naptia U2.
Z obvodovho hadiska je to dvojbrana, ktorej pvodn charakteristika by mala by linerna.
Obyajne sa dosahuje priebeh nakreslen na obrzku.
Ako riaden zdroje svetla sa najastejie pouvaj elektroluminiscenn diody, pretoe ich
odozva na zmeny elektrickho signlu je vemi rchla. Maj mal rozmery, mal spotrebu a vek
ivotnos.
Ako prijmae sa pouvaj fotodidy, fototranzistory alebo fototiristory. Dleit je aby pouit
zdroj svetla a fotoelektrick prijma mali rovnak spektrlne charakteristiky. Obidve asti optronu
s uzatvoren v nepriehadnom puzdre.
Optrny sa pouvaj naprklad na galvanick oddelenie dvoch obvodov. Uiton signl
optrnovou vzbou prechdza. Zmeny U1 a I1 na vstupe sa prejavia ako zmeny U2 a I2 na vstupe.
10

2. TELEFNNY PRSTROJ
2.1.Princp telefnneho spojenia.
vod:
Najrozrenejou formou prenosu informcii medzi umi je zvuk. Vznik rozochvenm hmotnho
prostredia a ri sa nm vlnenm.
Dleitmi veliinami s: - akustick tlak, vyjadrujci zmeny atmosfrickho tlaku pri ren
zvuku.
- frekvencia, ie frekvenn psmo, v ktorom je udsk ucho
schopn zvuk pou. ( 16 Hz a 20 kHz pribline)
1.) Zkladn podmienky prenosu.
Prenosov cesta: je cesta medzi vysielaom a prijmaom signlu. Jej lohou je zrozumitene
a spoahlivo prenies re ( informciu).
Spoahlivos: Schopnos zariaden vybudova poadovan spojenie rchlo a v kadom ase.
Zrozumitenos: Zvis od hlasitosti, vernosti a istoty prenanho hovoru.
Hlasitos hovoru: zvis od vkonu elektroakustickho menia a od tlmenia prenosovej cesty
Vernos prenanej informcie zvis od - rky prenanho psma
- linerneho (tlmovho) skreslenia
- nelinerneho (amplitdovho) skreslenia
istota prenanej informcie zvis od

- vekosti umu a inho ruenia

prenosov cesta

Zkladn forma prenosu: hlas ucho

vysiela
prekka

prijma

Elektronick prenos vzduchom: Rdiovm spojom a rdioreleovm spojom

rdiov spoj

rdioreleov spoj

Elektronick prenos po veden:

TP
TU

prenosov
zariadenie

TU

TP

Elektronick prenos kombinovan:

TP

TU

prenos.

prenos
11

prenos

TU

TP

Prenosov cesta pri telefnnom spojen sa sklad: -

vysielaa
vedenia
prenosovch zariaden
prepojovacch zariaden
prijmaa
a inch zariaden

2.) Princp telefnneho spojenia.

Telefn je zariadenie, ktor umouje prenos rei na diaku premenou zvuku na elektrick signl
a naopak premenou elektrickho signlu na akustick signl zvuk.
Prv Bellov telefnny prstroj:
membrna

cievka

permanentn magnet

vedenie

plov nstavec
Princp innosti: Jadro cievok tvor permanentn magnet. Ten m okolo seba magnetick pole,
ktorho sasou je aj cievka.
Tlakom zvukovch vn sa rozkmit membrna.
V dsledku toho sa men vzduchov medzera medzi membrnou a plovm
nstavcom magnetu.
Zmenou vzduchovej medzery sa men magnetick pole trvalho magnetu.
Zmeny magnetickho poa vyvolaj v cievke naptie.
Naptie indukovan v cievke vyvol tok striedavho elektrickho prdu vo
veden. Elektrick prd sa men poda pohybu membrny.
Tento prd, ktor pretek obvodom a tm aj druhou cievkou, vyvol na druhej
strane v druhej cievke zmeny magnetickho toku.
Jadro druhej cievky bude pohybova membrnou, ktor rozkmit prostredie
a posluch bude pou zvuk.
Bellov prstroj umonil spojenie len na mal vzdialenosti, pretoe zskan elektrick energia
mala len nepatrn vkon.
K vraznmu pokroku prispelo vynjdenie uhlkovho mikrofnu, ktor bol napjan z batrie.
Zmena odporu mikrofnu vyvolvala zmenu prdu v obvode.

12

2.2.Mikrofn a slchadlo.
1.) Mikrofn.
Mikrofn je elektroakustick meni, ktor premiea akustick energiu na elektrick signl.
Poda kontrukcie a princpu premeny delme mikrofny na: Princp innosti uhlkovho mikrofnu:

uhlkov
elektromagnetick
elektrodynamick
elektrostatick (kondenztorov)
piezoelektrick (krytlov)

P
Uz

E
M
U
Principilna schma: P- puzdro, Uz - uhlkov zrna,
M membrna, U lisovan uhlk, E kontakt.

Rez konkrtnym uhlkovm mikrofnom.

Zvukov vlna tlakom na membrnu vyvol jej pohyb. Membrna svojm tlakom na uhlkov zrnka
vyvol zmenu ich odporu. V dsledku toho sa zmen vekos prdu pretekajceho obvodom
mikrofnu. Hovorme, e jednosmern napjac prd sa moduluje v rytme akustickho tlaku.

Frekvenn charakteristika mikrofnu.

Frekvenn charakteristika nm vyjadruje na akej rovni prena jednotliv frekvencie hovorovho
psma. rove (vekos) signlu pri frekvencii 1 kHz sa berie ako zkladn
a k nej sa porovnvaj rovne signlu pri ostatnch frekvencich.
Snahou je dosiahnu rovnak rove pri vetkch prenanch frekvencich.

13

2.Slchadlo.
Slchadlo: je elektroakustick meni premieajci elektrick energiu na akustick. V telefnnom
prstroji pln funkciu citlivho prijmaa a spolu s mikrofnom tvor funkn celok mikrotelefn.
Kontrukcia slchadla: (principilny nkres) - PN plov nstavec, PM permanentn magnet
membrna

Princp innosti slchdla:

Hovorov prd prechdza cievkou. Jadro cievky tvor kotva, ktor je preden a medzi
permanentn magnety do ich magnetickho poa.
Zmena magnetickho toku vyvolan hovorovm prdom psob na kotvu, ktor sa zane
v magnetickom poli magnetov pohybova v rytme hovorovho prdu. Pomocou jazka sa prena
pohyb na membrnu. Membrna svojm pohybom reprodukuje akustick signl.
Frekvenn charakteristika:

rove ( vekos) signlu pri frekvencii 1 kHz sa berie ako zkladn rove a k nej sa porovnvaj
rovne signlu pri ostatnch prenanch frekvencich. rove me by niia
ie (tlm), alebo vyia.
3.) Hovorov transformtor. Pouva sa len u starch typov telefnov.
Kontrukcia HT:
lohy HT: 1, Oddeuje elektrick obvod mikrofnu od
obvodu slchadla.
2, Prispsobuje impedanciu tlf. prstroja
impedancii vedenia.
3, Potla miestnu sptn vzbu.
vzduchov medzera v jadre brni premagnetovaniu jadra
14

Praktick vznam HT:

Slchadlo svojm odporom nezaauje vedenie, je od neho oddelen. Pri mstikovom zapojen ak
je na obrzku poujeme v slchadle svoj hovor ale jeho rove (hlasitos) je potlaen, o je pre
ns prirodzen.
Spsob zapojenia hovorovho transformtora do obvodu je vidie na schme zapojenia telefnneho
prstroja.

2.3. Automatick tlf. prstroj.

vod:
Predchodcom tlf. prstroja AUT bol najprv prstroj MB (miestna batria) potom UB (stredn
batria)
Prstroj MB mal v obvode mikrofnu vlastn batriu ktor zabezpeovala jeho napjanie. Na
vyzvanie mal vstavan induktor.
Prstroj UB u nemal vstavan batriu a bol napjan z stredne. Po zdvihnut slchadla zaala
streda signalizova, e dan astnk chce telefonova a poda jeho poiadavky ho prepojila. Po
poloen slchadla streda zasa signalizovala ukonenie hovoru a obsluha spoj zruila.
2.3.1.) Rotan selnk.
Zkladn asti:

Doplujce prvky: Parametre selnka: -

selnkov kot
pohonn mechanizmus
kontaktov pruinov zvzok
regultor rchlosti brzda
nraznk
ozuben koleso s vakou
nra
rchlos vysielanch impulzov, 10 imp. za sek. + 10 %
trvanie jednho impulzu je 100 ms +10 ms
impulzov pomer 1,6 : 1 ( rozpojenie 62 ms, zapojenie 38 ms)

2.3.2.) Tlaidlov selnk.

Systm tlaidlovej voby umouje vysiela a 12 (16) signlov, z ktorch sa 10 vyuva na vobu
sel a ostatn sa mu poui na rzne sluby.
Poda spsobu prenosu rozoznvame jednosmern a frekvenn vobu.
- jednosmern pouva didovo odporov
alebo didovo zemniaci systm. Vyuva sa
vtedy ke je potrebn impulzn voba.
- frekvenn voba pouva systm dvoch
frekvencii pre jedno tlaidlo. Po stlaen
tlaidla s generovan dve frekvencie, ktor
sa zmieaj a vsledn frekvencia uruje
dan tlaidlo .

Tlaidlov selnica.
15

2.3.3.) Automatick tlf. prstroj.

Principilna schma zapojenia a princp innosti TP s rotanou iselnicou.
HT hovorov transformtor
r,z,i, - kontakty selnice
vp vydlicov prepina
zv - zvonek

Miestna sptn vzba je potlaen dvojitm Campellovm mstikom ( zapojenie hovorovho

transformtora), kondenztor C2 zabrauje prechodu jednosmernho prdu slchadlom a diak O.
obmedzuje napov piky, ktor by psobili ruivo v slchadle. Sriov obvod C1, R2 sa pouva
ako zhaci obvod kontaktu i. Tlaidlo zt sli na dopytovacie spojenie a na odovzdanie hovoru.
Vvod Zv umouje pripoji al zvonek.
Ke astnk zdvihne mikrotelefn zane preteka prd v obvode a-vp2-HT I M-i-vp3-b, toto
zaregistruje streda. Voba sa uskutouje v obvode a-vp2-z-i-vp3-b, tm e sa preruuje obvod
m vznikaj bezprdove impulzy. Hovorov as sa skratuje kontaktom z, m sa zv prd
v obvode a voba nieje pou v slchadle. Hovor ukonme tak, e polome mikrotelevn
a vidlicov prepna vp preru obvod.
Zkladn technick parametre:

- vysielacie a prijmacie vzan tlmenie

- vzan tlmenie miestnej vzby
- impedancia prstroja
- citlivos a hlasitos zvoneka
- impedancia vyzvacieho obvodu
- prenan frekvenn psmo
- frekvencia vysielanch impulzov
- jednosmern odpor prstroja
- napjaci prd mikrofnu

Telefnny prstroj sa zavdzanm novch technolgii postupne modernizuje a skvalituje.

Modernm telefnnym prstrojom hovorme telefnny terminl.

2.4. Telefnny terminl.

vod:
Od zavedenia analgovch TP s rotanm selnkom asi v 20-tch rokoch minulho storoia
zostal po dobu takmer 50 rokov skoro nezmenen. Telefn aj cel sie boli realizovan hlavne
pomocou elektromechanickch prvkov bez pouitia elektroniky. Potom sa postupne zaali
elektromechanick prvky nahrdza elektronickmi ekvivalentmi. Elektronick spojovacie systmy
priniesli nov monosti a klasick tlf. prstroj zaal by nepostaujci. Nedokzal vyui monosti
tchto systmov.
2.4.1.Telefnny terminl.
Je pokraovanm vvoja analgovho TP tm, e sa do jeho jednotlivch funknch sasti
zavdzala elektronika a postupne nahrdzala a doplovala obvody za elom rozrenia monosti
a komfortu obsluhy.
Zkladn obvody TT. 1.genertor voby astnckeho sla 2,hovorov obvod 3, nvestn obvod
(vyzvac)
16

Digitlny telefnny terminl (zkladn blokov schma)

V vstup/vstup
V/P vysiela/prijma
R - riadenie
A/D, D/A - prevodnk(transformuje analogov
signl na digitlny a naopak).
p - mikroprocesor
Zv - akustick privolva
- selnk
ZJ - zobrazovacia jednotka
DV dtovy vstup
Popis innosti.
V/P vysiela a prijma inf. v digitlnom tvare. Poas vyhradenho asovho intervalu sa prenes
vzorky signlu jednm aj druhm smerom. Dleit lohu m obvod riadenia R,
ktor zabezpeuje rozdelenie smerov a in. Prevodnky A/D, D/A, premieaj dig. sign.
na analog. a naopak. Mikroprocesor uP riadi celkov innos TT.

3. TELEFNNE STREDNE
3.1.Veobecn popis prepojovania telefnnou stredou.
V poslednch dvoch tematickch celkoch sme sa zaoberali zariadeniami (asou prenosovej cesty),
ktor m astnk pri sebe, s ktormi priamo manipuluje a pomocou ktorch vol s km chce
komunikova.
Teraz prechdzame na zariadenie (as prenosovej cesty) ktor umouje tto jeho vobu
uskutoni. Budeme sa zaobera stredou, ktor mus prija vobu astnka, vykona potrebn
opercie na uskutonenie spojenia a spojenie uskutoni. V prpade, e spojenie nieje mon
uskutoni mus o tejto situcii informova astnka. Naviac mus alebo me vykona alie
opercie pre zlepenie kvality a komfortu prevdzky.
Blokov schma prepojovania:

Vysvetlivky k schme:

TP telefnny prstroj
US astncka sada
P - prena do telefnnej siete

astncka sada: Kad TP je pripojen k telefnnej stredni cez svoju US, ktor zabezpeuje jeho
komunikciu s riadenm a spojenie so spojovacm poom.
17

Riadenie: Jeho hlavnou asou je jeden alebo viac procesorov, ktor je mon naprogramova
poda potreby, a tie potom riadia innos stredne.
Spojovacie pole: Je zloen zo spnacch matc s elektronickmi spnacmi bodmi. Jeden
s astnkov spojenia je pripojen na vodorovn spojnicu, druh na zvisl
spojnicu a v mieste priesenku tchto spojnc dochdza k spojeniu.

Prena: Sli na prepojovanie astnkov stredne s astnkmi mimo stredne v telefnnej sieti.
Samozrejme aj opane zo siete do stredne.
Popis prepojovania dvoch astnkov:
1, astnk . 1 zdvihne slchadlo telefnu TP1.
2, Jeho US zaregistruje, e astnk chce telefonova. Toto oznmi riadeniu.
3, Riadenie pripoj pre volajceho oznamovac tn, pridel mu spojnicu v spojovacom poli.
Oznamovac tn znamen e astnk .1 me voli komu chce telefonova.
4, astnk .1 zvol slo astnka .2. Riadenie to zaregistruje, over i volan astnk je von
a ke je von tak mu spust vyzvanie. Zrove sa vyzvac tn ozve aj v slchadle
volajceho astnka .1.
Volanmu astnkovi riadenie pridel spojnicu v spojovacom poli.
5, Ke volan zdvihne slchadlo riadenie zru vyzvanie s spoj spojnice oboch astnkov
v spojovacom poli, ktor im predtm pridelilo.
Potom nasleduje komunikcia medzi astnkmi.
6, Ke astnci ukonia hovor a poloia slchadlo, riadenie zru spojenie a dan spojnice
v spojovacom poli s von pre inch astnkov.
In varianty:
K bodu 3. Keby streda nemala pre volajceho v spojovacom poli von spojnicu, tak spojenie sa
v danom ase neme uskutoni. astnk nedostane oznamovac tn, ale obsadzovac
(alebo je ticho)
18

K bodu 4. Keby volan astnk nebol von tak je volajcemu vyslan obsadzovac tn.
Keby volan nezdvhal, po uritom ase vyle volajcemu tn o nedostupnosti (halali)
V novch typoch stredn s niektor tny nahraden slovnm oznmenm (astnik je
nedostupn.....)

3.2. Pobokov telefnna streda.

Pobokov streda je privtne spojovacie zariadenie, ku ktormu me by cez pobokov
prpojky pripojen jedno alebo viac astnckych koncovch zariaden (tzv. poboky), ktor je
jednm alebo viacermi hlavnmi spojeniami napojen na verejn telekomunikan sie. Slia na
sprostredkovanie vmeny informci v domcom (vntornom) styku medzi astnkmi (pobokami)
v rmci podniku, ako aj v ttnom (vonkajom) styku s astnkmi verejnej telefnnej siete (VTS).
V anglickej terminolgii s pobokov stredne oznaovan ako PBX (Private Branch Exchange)
alebo PABX (Private Automatic Branch Exchange).

Pobokov telefnna streda ATEUS:

o poskytuje ATEUS
Niekedy sa jej tie hovor ako o kancelrskej sprave. Vae ttne linky zavediete do stredni
ATEUS (streda sa vyrba vo verzich pre minimlne 2 a maximlne 6 ttnych liniek) a z nej
vyvediete linky na vetky telefny (streda sa vyrba vo verzich pre minimlne 6 a maximlne 20
telefnov - tzv. vntornch liniek). Od tejto chvle mete vyuva sluby stredni ATEUS, o napr.
znamen:
1.
Mete vola ktorhokovek kolegu na vntornej linke stredni jednoduchm
vytoenm jeho sla. streda jednotlivm pripojenm telefnom prirad sla,
prvmu slo 20, druhmu 21 at., a po posledn. Toto volanie je samozrejme
zdarma, pretoe je len v rmci stredni ATEUS a netka sa ttnych liniek.
2.
Hovor, ktor ste prijali a ktor nie je pre Vs, mete prepoji kolegovi
(jednoduchm vytoenm jeho sla do hovoru - napr. 23; podrobnosti vi kapitoly
Prepojenie). Mete budova i konferenciu viacerch astnkov.
3.
Ktokovek bude ma monos vola von (vykonva odchdzajce volania).
Jednoduchm vytoenm "0" Vm streda pridel niektor ttnu linku, ktor je
prve von a mete cez u vola. Pokia bud vetky linky obsaden, mete
stredu poiada, aby Vm uvonenie ktorejkovek ttnej linky zazvonenm
19

4.

5.
6.

oznmila. streda na viac umouje vybranm vntornm linkm rzne obmedzi

prstup na ttne linky.
Mete nastavi, ktor telefny bud zvoni, pokia prde prchdzajci hovor po
niektorej ttnej linke. stredu je mon naprogramova takmer akokovek poda
potreby Vaej firmy, alebo i viacerch firiem, ktor zdieaj priestory, alebo
telefnne linky. Mu napr. vetky ttne linky zvoni na jedinom telefne, kde je
spojovateka, alebo me ktorkovek ttna linka zvoni na niektorch, prpadne
plne vetkch telefnoch. Mete tie vyui tzv. prevobu DISA, o je prevoba
pouitm tnovho telefnu.
Mete vyuva alch asi 50 sluieb stredni, ktor slia k sprjemneniu,
zrchleniu a zefektvneniu prce s telefnom, faxom, zznamnkom at.
Zskate monos vedenia tu hovornho. streda ATEUS ,ako jedin zariadenie
vo svojej kategrii uklad vetky daje o odchdzajcich i prichdzajcich hovoroch
do svojej vntornej vyrovnvacej pamti. A 1000 poslednch zznamov
o vykonanch telefnnych hovoroch Vaich pracovnkov mete jednorzovo
prenies do Vho potaa PC a tatisticky spracova, alebo vytlai na tlaiarni.
Pokia iadate vemi presn tovanie, mete vyui model so vstavanmi
prijmami tarifnch impulzov 16 kHz (model PX). Impulzy Vm na poiadanie
me do ttnych liniek zavies V opertor telefnnej siete.

1.3 ATEUS je modulrny systm

O stredni ATEUS plat heslo, e "Naa streda porastie s Vaou firmou". To znamen, e dnes
Vm naprklad sta najmenia kapacita stredni 2 ttne linky a 6 vntornch liniek a zajtra, a sa
rozrastiete, nemuste stredu meni. Len poda potreby doplnte do stvajcej skrine nov modul a
zskate zariadenie na mieru svojich novch potrieb. Naopak, pokia si kpite stredu vej kapacity
ne zatia potrebujete, tak mete nevyuit pozcie pre ttne linky zablokova a odblokova ich
neskr, a alie ttne linky zskate. ttne linky samozrejme nemuste zavies do stredni vetky,
mete si necha niektor ako priame linky. Nasledujca tabuka zhruje vetky mon zstavby
stredni ATEUS zoraden poda potu ttnych a poda potu vntornch liniek.
zoraden poda potu
ttnych liniek

zoraden poda potu

vntornch liniek

2/6

2/6

3/9

3/9

3/13

4/9

4/9

4/12

4/12

5/12

4/16

6/12

4/20

3/13

5/12

4/16

5/16

5/16

6/12

4/20

20

1.4 o vetko mete na stredu ATEUS pripoji

STTN LINKY
16 kHz

ZZNAMNK

STANDARDN TELEFONY
LUXUSN
TELEFONY

FAX

ATEUS

DVERN TELEFON
ATEUS-VRTNK
obj.c.912100-2

PRACOVISTE
SPOJOVATELKY
A OPARTORA

SERVISN A
DIAGNOSTICK
NSTROJE

Vestaven Fax
a Modem switch,
hlasov syntza
Elektrick zmek
obj.c. 932100,...

NERUSIT

Program

EXTERN ZDROJ
HUDBY/SIGNLU

Tiskrna

ATEUS-CET
DIGITLN HLASOV
SLUZBY, VOICE-MAIL
20

CET NA TISKRNE

CET NA PC

99

31

98

32

97

23

33

24

34

25

Obj.c. 9120021

30

21
22

35

26

36

27

37

28

38

29

39

96
95

94

A T EU S

Obj.c. 9122061
ATEUS-PANEL

Obr. 1 o vetko je mon pripoji na ATEUS

Na stredu ATEUS mete pripoji zariadenia a doplnky poda obr.1. Postupujeme zhora v smere
hodinovch ruiiek:

1.
16 kHz.

ttne linky v pote 2 a 6, prpadne vybaven tarifnmi

impulzmi

2.
Obyajn telefnne prstroje (star rotan telefny), alebo i luxusn
manarske telefny s displejom, tnovou vobou, stovkami pamt at. Vhodnm
naprogramovanm takchto prstrojov mete docieli prepojovanie a in sluby na
jeden dotyk tlaidla. Pripojenie telefnu sa deje zsadne dvojdrtovo.
3.
Pracovisko spojovateky, alebo manarske pracovisko vybaven
potaom. Ako sas produktu ATEUS-ET (obj..9120021) sa dodva program
ATEPAN, ktor z Vho PC vytvor prehadov pult pre spojovateky a sekretrky.
Samostatn produkt
ATEUS-MANAGER
(obj..170450)
vytvor z Vho PC "supertelefn" s milinmi pamt, schopnosti automatickho
PROGRAM (obj..912010) Vm umon
obvolvania at. Naopak ATEUSpoui pota PC ako servisn a programovac nstroj.
4.
Zariadenie pre digitlne spracovanie a zznam rei i signlu. Je to
napr. systm hlasovej poty (voice-mail), systm automatickej spojovateky, systm
automatickej interaktvnej hlasovej ponuky tovaru a sluieb, i systm
automatickho interaktvneho rozosielania faxov.
5.
Mete vyui a 2 univerzlne spnae vstavan v stredni (rel) a
spna nimi Vae zariadenia (napr. elektrick zmok, krenie, svetlo, at.). Spna
univerzlne spnae mete so znalosou
hesla i cez
ttnu linku na diaku.
20

30

99

21

31

98

22

32

23

33

24

34

25

35

26

6.

97
96
95
94

36

27

37

28

38

29

39

AT

U S

Mete rozvies signalizciu o obsaden vetkch

ttnych i vntornch liniek
na ubovon poet miest. Extern signalizan zariadenie m nzov ATEUSPANEL (obj..9122061).
21

7. Mete pripoji pota typu PC a vyui programovej sady

ATEUS-ET
(obj..9120021), alebo pripoji
ubovon tlaiare. Tieto zariadenia Vm potom
eviduj vetky odchodzie, prpadne prchodzie hovory
(kto, kam, kedy volal a ako dlho). Zznamy s
automaticky ukladan do vntornej zlohovanej pamti s
kapacitou a 1000 zznamov. Spracovanie mete vykona ubovonm
spsobom.
8.
Mete zavies extern zdroj hudby do stredni, take streda "hr" akajcim
astnkom napr. z rdia, alebo z CD prehrvaa.
9. Mete pripoji zariadenie ATEUS-VRTNIK (obj..912100-2), ktor zabezpe
spojenie od vstupu do Vho objektu na vybran vntorn telefny (poda varianty
ATEUS-VRTNIKu na 2, 7, alebo 12 telefnov). Pomocou univerzlnych spnaov
mete
ovlda i elektrick zmok.
10. Mete pripoji faxy, zznamnky, modemy at. streda je vybaven slubami,
ktor ich pripojenie a vyuitie podporuj. Napr. vetky modely novej rady stredn
obsahuj i automatick fax-switch (automatick rozpoznva faxovho volania) a na
prianie
mu by rozren o modem-switch
(automatick rozpoznva
modemovho volania), alebo
o digitlny
synteztor hlasu.

2. ZKLADN INFORMCIE
2.1 slovanie vntornch a ttnych liniek
Vntorn linky maj sla 20 a 39 a s prideovan v vzostupnom porad tak, ako je streda osaden
(tzn., e v stredni o kapacite 12 vntornch liniek maj vntorn linky sla 20, 21, 22, ..., 28, 29, 30,
31). sla ttnych liniek s priraovan zostupne od sla 99, tzn., e v stredni o kapacite 4 ttnych
liniek, maj ttne linky priame sla 99, 98, 97 a 96. Uvate m samozrejme monos vytoi 0 a tak
necha na stredni, ktor von ttnu linku mu pre odchodz hovor pridel. streda si vedie zznam
o obsaden ttnych liniek a po vobe 0 pridel uvateovi prv von ttnu linku.
2.2 Privilegovan vntorn linky
Vntorn linky slo 20 a 21 s tzv. privilegovan linky. Z privilegovanch liniek 20 a 21 je mon
zadva do stredni niektor sluby, ktor z inch liniek sa zadva nedaj. Jedn sa o sluby, ktor
ovplyvnia chovanie celej stredni, nie len chovanie jednej linky. Podrobnosti vi kapitola
"Privilegovan sluby".
2.3 Oprvnenie astnkov a skrten voby
Jednotlivm vntornm linkm mu by pri intalcii nastaven rzne oprvnenia k prstupu na ttne
linky. Oprvnenia mu by v tyroch rovniach:
vntorn linka nesmie vola cez ttne linky vbec, smie vykonva len vntorn volania
vntorn linka smie cez ttne linky vola len miestne stanice, tj. nesmie toi sla, ktor sa
zanaj 0
vntorn linka smie cez ttne linky vola miestne a medzimestsk stanice, tj. nesmie toi sla,
ktor sa zanaj 00
vntorn linka me vola kamkovek
Napriek tomu streda obsahuje 99 pamt telefnnych sel, tzv. Skrten voby, do ktorch je
mon uloi asto volan sla (obdoba pamt na telefne). Skrten voby mu vyuva vetci
vntorn astnci bez ohadu na im nastaven oprvnenie.
22

2.4 Pripojenie faxu a zznamnku

Rada kancelri riei problm, ako na svojich linkch zdiea fax a zznamnk. V dennej prevdzke
kancelrie bva zznamnk vypnut a fax prepnut do manulneho reimu, m je mon linky bene
vyuva k hovorom. Naopak v nonej prevdzke je potrebn zabezpei, aby boli non faxy,
prichdzajce po faxovej ttnej linke, automaticky prijat faxom a aby ostatn ttne linky boli
obslen zznamnkom. Z tohto dvodu je nutn prepna reim faxu z manulneho reimu
(neautomatickho), platnho cez de, do automatickho, platnho v noci a zapna na noc zznamnk.
Zznamnk je na viac schopn obsli len 1 ttnu linku. Ak chcete obsli viac ttnych liniek, je
potrebn pripoji viac zznamnkov a vetky prepna. Ak pouijete stredu ATEUS v jej
doporuenom zapojen pre zdielanie faxu a zznamnku, odpadn vm vetky vyie uveden
problmy.
2.5 Reim DE a reim NOC
Pre rieenie vyie uvedench problmov je streda vybaven reimom DE/NOC, ktor ovplyvuje
spsob spracovania prchodzch volan cez ttne linky. Reim DE/NOC je mon prepn:
z telefnneho prstroja vytoenm kdu patrinej sluby (vi sluba Nastavenie reimu
DE/NOC stredni)
nastavenm asu automatickho prepnania na DE a asu automatickho prepnania
na NOC (vi sluba Nastavenie asu automatickho prepnania na DE a Nastavenie
asu automatickho prepnania na NOC)
prepnutm prepnaa AUTO/MANUAL
V reime DE sa predpoklad, e prpadn faxy a zznamnky nebud automaticky odpoveda
volajcemu a prpadn prichdzajci fax bude obslen manulne, alebo automatickm faxprepnaom. Naopak v reime NOC sa predpoklad, e fax a zznamnk bud reagova plne
automaticky. Pre obsluhu vetkch ttnych liniek sta len jeden fax a jeden zznamnk. Fax nie je
treba prepna, je vhodn ho ponecha na vyhradenej linke neustle v reime automatickho prjmu.
Pre zablokovanie reimu NOC vo sviatok, sobotu a nedeu (prpadne reim DE pri inch
prleitostiach) je streda vybaven prepnaom. Prepnutm tohto prepnaa do polohy AUTO sa
streda prepne do reimu DE a alej sa povol automatick prepnanie reimu DE a NOC v
nastavench asoch (automatick prevdzka). Prepnutm prepnaa do polohy MANUL sa streda
prepne do reimu NOC a potla sa automatick prepnanie reimu DE a NOC a tm sa zachov po
cel dobu posledn reim stredni (manulna prevdzka). Prepnanie reimu z telefnneho prstroja
vytoenm kdu sluby Nastavenie reimu DE/NOC stredni je vak mon v polohe AUTO i v
polohe MANUAL.
Vzhadom k tomu, e u vetkch stredn je prjem hovorov z vonku v reime DE i NOC plne
programovaten, tak popis niie je len pre ilustrciu a odpoved stredni v zkladnom stave. Nzov
reimu 'DE' a 'NOC' je len mnemotechnick a oznauje dva spsoby prjmu hovorov z vonku. Nzov
nie je potrebn dodra a stredne mu by naprogramovan na plne odlin vyuitie oboch
reimov.
Reim DE a reim NOC sa alej lia rznym oprvnenm jednotlivch vntornch liniek k prstupu
na ttne linky. Pokia napr. v reime NOC je radiklne obmedzen prstup na ttne linky, je mon
tm zabrni neiadcemu volaniu cudzch osb (personlu) v dobe Vaej nonej neprtomnosti.

23

4, DRUHY MODULCIE
vod:
Naou snahou je uskutoni spojenie na o najviu vzdialenos, o najrchlejie
a najpresnejie. K tomu potrebujeme zvi frekvenciu prenanho signlu. Pretoe
hovorov frekvenn psmo v telekomunikciach je 0,3 3,4 kHz, potrebujeme ho
upravi tak aby vyhovovalo pre prenos po vedeniach na vie vzdialenosti a s o
najmenm potom veden alebo prenosovch ciest.
Toto dosiahneme tak, e hovorov psmo jednho alebo viacerch kanlov namodulujeme
na nosn frekvenciu, ktor je ovea vyia ako hovorov frekvencie.

4.1. Amplitdov modulcia. (AM)

Pri AM menme amplitdu nosnej frekvencie poda modulanej frekvencie.
m je prenan tn vy, tm astejie stpa a kles amplitda nosnej frekvencie
a naopak.
a, modulan frekvencia
t
b, nosn frekvencia
t
c, modulovan signl
t

Pri modulcii dochdza k tomu, e z modultora okrem nosnej frekvencie f aj alie dve
frekvencie, odliujce sa od nosnej frekvencie o + f.
Dostvame: a, nosn frekvencia f0
b, stov frekvencia f0 + f
c, rozdielov frekvencia f0 - f
Z modultora vystupuje nosn a dve postrann psma:
horn postrann psmo (HPP)
doln postrann psmo (DPP)
f

24

4.2. Frekvenn modulcia. (FM)

Pri frekvennej modulcii sa sprva prena tak, e nosn frekvencia sa men v rytme
modulanej frekvencie. Amplitda nosnej frekvencie zostava kontantn.
a, modulan
t
b, nosn
t
c, modulovan signl
t
Nevhodou je, e pri prenose pomocou FM je potrebn irie frekvenn psmo.
Vhodou je ovea menej ruen prenos, preto e poruchy ktor sa namodulovali pri
prenose na nosn frekvenciu meme na prijmacej strane odstrni. ( obmedzovaom
alebo spsobom demodulcie pomerov detektor).

4.3.) Pulzov modulcia

Pri impulzovej modulcii sa signl neprena trvale. Prena sa nespojito (diskrtne). ( napr: ako pri
premietan filmu sa premietaj jednotliv snmky)
Pomocou impulzov meriame okamit hodnotu prenanho signlu, impulzy prenesieme
po prenosovej ceste na prijmaciu stranu a tam premenme impulzy na spojit signl.
Vernos prenosu zvis od potu impulzov za sekundu. m astejie ovzorkujeme signl, tm
vernejie ho meme po prenesen do prijmaa posklada.
Pri prenose frekvencii do 4 kHz sta zachyti okamit stav aspo dva krt za peridu.
Tto frekvencia 4 kHz bola zvolen preto, lebo telefnny hovor je prenan vo frekvennom
psme od 0,3 kHz do 3,4 kHz. Horn frekvencia bola zaokrhlen na 4 kHz.
Trvanie peridy 4 kHz je 250 mikro sek.
Preto aby bolo zaruen ovzorkovanie 2 krt za peridu mus by vzdialenos impulzov max. 125
mikrosekund.
Niia frekvencie ako 4 kHz sa takto ovzorkuj viac ako dva krt.
Vzdialenos impulzov oznaujeme To a zodpoved peride vzorkovania.
Z nej vypotame vzorkovaciu frekvenciu fo.
1
1
fo = = = 8 kHz
To 125 . 10-6
Ak s impulzy dostatone krtke, mono vloi do jednej vzorkovacej peridy vea impulzov
alch kanlov a vznikne multiplexn (viackanlov) sstava s asovm delenm.
25

Impulzy zachytvajce stav signlu mu by rzne modulovan a tak dostaneme rzne druhy
pulzovej modulcie:
a, Pulzovo amplitdov modulcia (PAM)
Vekos impulzu sa rovn okamitej hodnote vekosti prenanho prdu.
Vznikali by problmy s namodulovanmi ruiacmi signlmi ako u klasickej AM.
b, Pulzovo frekvenn modulcia (PFM)
Amplitdovo modulovan impulzy sa prevdzaj na rkovo modulovan. Ich rka (trvanie)
je priamo mern amplitde prenanho prdu.
c, Pulzovo polohov modulcia (PPM)
Prena sa informcia amplitdovo rovnakmi impulzami, ktor sa asovo posvaj proti
uritej strednej polohe.
d, Pulzovo kdov modulcia (PCM)
Cel rozsah amplitd sa rozdel na urit poet rovn. Kad zachyten vekos amplitdy signlu
je v uritej rovni a sta prenies slo tejto rovne kdovm signlom. Ten vyaduje prenos len
dvoch amplitd a to: plnej no ( 1 ) , alebo nulovej nie ( 0 ).
PCM je vemi odoln voi vonkajm poruchm pretoe prenos chybnej znaky me
spsobi len porucha ktorej amplitda sa rovn polovici amplitdy impulzu.
Ke pouijeme na kdovanie tvormiestny kd pomocou impulzov o dvoch rovniach 1 a 0
meme vytvori 16 kombincii ie 16 monch rovn, ktorm meme priradi kd.
Ke zvolme pre kdovanie 8 miestny kd, (ten sa v praxi pouva) dostaneme 256 monch
kombincii a to znamen aj 256 rovni, ktorm meme priradi kd.
monosti kdu: 4 impulzy
5 -//7 -//8 -//-

=
=
=
=

2 = 16 monosti
2 = 32 -//2 = 128 -//2 = 256 -//-

Pri osemmiestnom kde pre kad vzorkovac impulz prenesieme 8 impulzov.

Frekvencia vzorkovacch impulzov je 8 kHz a na kad pripad 8 kdovacch impulzov,
vsledn frekvencia jednho kanlu je:

8 x 8 = 64 kHz

26

Pri PCM pouvame tri zkladn opercie: vzorkovanie, kvantovanie, kdovanie.

Analgov signl je spojit v ase a hodnote a v uritom asovom intervale <t1,t2>nesie v sebe
nekonen mnostvo informcie. Aby sme mohli tento signl prena prostrednctvom diskrtneho
signlu, musme najprv obmedzi mnostvo informcie na konen mnoinu. Toto sa dosahuje
vzorkovanm urenie diskrtnych hodnt v ase a kvantovanm urenie diskrtnych hodnt vo
vekosti signlu. Nakoniec sa vzorky zakduj kdovanie.
Zariadenie, ktor prevdza analgov telefnny signl do slicovho tvaru, sa oznauje ako codec,
o je skratka z COder/DECoder. Pri dekdery sa jedn v podstate o opak modemu, ktor na zklade
postupnosti slicovch dt generuje spojit analgov signl. Codec na zklade analgovho
signlu generuje postupnos slicovch dt. Rob to tak, e pravidelne vzorkuje stav analgovho
signlu a jeho okamit hodnotu aproximuje jednou z 256 rovn, ktor rozoznva, a ktor potom
vyjadr ako jedno 8-bitov slo.

27

Obr. Prevod analgovho signlu na digitlny

Teraz mme hovorov signl preveden do prdu dvojkovch sel, z ktorch kad
vyjadruje vekos amplitdy hovorovho signlu v uritom asovom okamihu.
Hovorov signl namodulovan do elektrickho sa vzorkuje 8000 krt za sekundu. Kad
vzorka je zakdovan 8-mi bitmi, ie rchlos jednho kanlu je 64kbit/s.

28

5. TELEKOMUNIKAN VEDENIA
vod.
Aby elektrick vlastnosti spojov vyhovovali poiadavkm kvalitnho (bezporuchovho)
prenosu, musia spa urit podmienky. Musia rozpozna a poda monosti odstraova alebo o
najviac potla ruiv vplyvy, ktor v priebehu prenosu psobia na prenan signly.
Na prenos vplvaj elektrick vlastnosti spojov, napr. tlmenie, oneskorenie, skreslenie a um.
Ke tieto ruiv vplyvy prekroia urit stanoven hranicu, nemono na prijmacej strane bezpene
a jednoznane rozpozna pvodne vyslan sprvy.
Prenosov technika mus alej zabezpei elektrick energiu pre nosie signlov, potrebn
prenosov rchlos a optimlne vyuitie kapacity spoja. alej mus umoova prenos sprv rznej
povahy hovoru, hudby, obrazu, dajov ad. Napokon to mus robi hospodrne s minimom
vynaloench prostriedkov.

5.1.Druhy telekomunikanch veden.

Na prenos telekomunikanch signlov sa pouvaj tieto druhy telekomunikanch vededn:
1, Vonkajie ( nadzemn, vzdun ) vedenia.
a, vonkajie klasick vedenia
b, zvesn kble
c, dielektrick vlnovody ( vodi Guobeau - gub)
2, Kblov vedenia.
a, ovldacie kble
b, miestne telefnne kble
c, diakov symetrick nf kble
d, diakov symetrick vf kble
e, koaxilne kble
f, telekomunikan vlnovody
g, telekomunikan svetlovody
5.1.1.)Vonkajie nadzemn vedenia.
a, vonkajie klasick vedenia
S najstarou prenosovou cestou. Vodie sa veaj na izoltory stpovch trat.
b, zvesn kble
S to kble s oceovm nosnm lanom a veaj sa na stpov trasy.
c, dielektrick vlnovody
Sklad sa z jednho vodia pokritho dielektrickou vrstvou. Veia sa pomocou silonovho
lanka pod klasick vedenie. Na zaiatku a na konci je pripojen pomocou pecilneho vzbovho
lievika na koaxilne vedenie. Pri vf prenose umouje prena a desatisce kanlov pri rke
psma 200 a 800 MHz. Prenos je mlo odoln voi vonkajm interferennm naptiam.

29

5.1.2.)Kblov vedenia.
Kblov vedenia s najastejie umiestnen v zemi v hbke 80 a 200 cm, kde s chrnene voi
mechanickmu pokodeniu a prudkm zmenm vonkajej teploty. S odoln voi vonkajm
interferennm naptiam, je ahk odboovanie a maj vek ivotnos.
Oznamovacie kble sstreuj do malho priestoru urit poet navzjom izolovanch
vodiov, ktor tvoria duu kbla.
jutov povrazy
pancier
pl kbla
dua kbla
prvok kbla
V mestch sa asto pouvaj zvalan kble bez oceovho pla ktor sa zaahuj do
tvarovkovch trat (cementov rry) alebo do zbernch cht (kolektorov)

A,)Symetrick kble
Nzov symetrick kble je odvoden od toho, e jednotliv vodie tvoriace pr alebo
tvorku maj rovnak elektrick vlastnosti voi zemi.
Zloenie kbla: - jadro tvor meden alebo hlinkov izolovan vodi
- vodie usporiadan do prov alebo tvoriek

pr
krov tvorka
tvorka DM
a,) ovldacie kble pouvaj sa v systmoch diakovho merania, signalizcie a
ovldania. Maj povolen prevdzkov naptie a 360 V. Jednotliv
ila me tvori obvod s ubovonou ilou.
b.) miestne tlf. kble s uren pre prenos hovorovch signlov. Najastejie s
usporiadan v proch.
c.) diakov symetrick kble s zloen zo tvoriek, mus by zachovan prsna
geometria kblovej due, homognnos parametrov
vodiov s minimlnymi prevdzkovmi nesymetriami.
Aby nevznikli presluchy.
- nf diakov sym. kble - realizuj sa tvorkami DM, pupinuj sa a potom sa mu
vyuva lan na prenos jednho tlf. kanla v zkladnom
psme.
30

- vf. diakov sym. kble - s tvoren krovmi tvorkami, pouvaj sa pri

viacnsobnch prenosovch systmoch s frekvennm
delenm.
B,)Nesymetrick kble
d,)Koaxilne kble - koaxilny kbel tvor koaxilny pr, ktor tvoria vntorn vodi uloen
presne
v strede rrky ktor tvor vonkaj vodi.
obr: prieny rez koaxilnym kblom

izolcia
vonkaj vodi
O

dielektrikum
vntorn vodi

Na telekomunikan ely sa vyrbaj ako kombinovan kble. Skladaj sa z prneho potu

koaxilnych prov a uritho potu vplovch prov, ktor slia na sluobn ely.
Je dan doln hranica rky psma asi 250 kHz a horn hranica rky psma Fh je dan typom
kbla a vzdialenosou zosilovacch stanc.
koaxil
Mikro
Mal
Stredn

lz =4,5 km
lz = 1,5 km
priemer D/d Fh (MHz) poet TK Fh (MHz) poet TK
2,8 / 0,65
1,3
300
4
960
4,4 / 1,2
4
960
12
2700
9,5 / 2,6
12
2700
60
10800

e,) telekomunikan vlnovody s rry kruhovho alebo obdnkovho tvaru, ktor

umouj prenos el. mag. vn vemi vysokch frekv.
Pouvali sa ojedinele.
5.1.3.) Telekomunikan svetlovody Prenosovm mdiom je optick vlkno s priemerom
100 mikrometrov. (orientane)
Vo vntri vlkna sa ri elektromagnetick vlnenie v optickej oblasti spektra. Dosahuje sa to
vhodnm kontruknm usporiadanm, t.j. rozmermi vlkna, vekosou indexov lomu la na jeho
rozhran a vhodnou vobou frekvencie.
Zloenie optickho vlkna: - stredn vlkno s dielektrickho mat. s indexom lomu n1
- na strednom vlkne je nanesen dielektr. vrstva s indexom lomu n2
pl ( dielektrick vrstva )
jadro ( stredn vlkno)
31

Zkladnm materilom pre vrobu optickch vlkien je SiO2 kyslink kremiit. Zkladnm
javom pre vedenie svetla vo vlkne je totlny odraz svetla.
Typy optickch vlkien (svetlovodov):
Rozloenie el. mag. poa v svetlovode zvis od priemerov jadra d1 a obalu jadra d2 a od pomeru
indexov lomu n1 a n2
a, mnohomdov - ke je priemer jadra d1 podstatne v ako vlnov dka budiacho
iarenia, vytvra sa vo vlkne vek mnostvo mdov el. mag. poa,
d1 = 50 m
ktor sa ria sasne = mnohomdov prenos.
Rzne sklonen le prekonvaj rznu drhu preto dochdzaju na
koniec vlkna s rznym oneskorenm, im dochdza ku skresleniu.

b, jednomdov ke je polomer jadra r1 rdovo rovnak ako je vlnov dka prenanho

d1= 8 a 10 m signlu a hodnota indexu lomu n1 / n2 sa mus bli k jednej.

c, mnohomdov gradientne - hodnota indexu lomu jadra sa od stredu smerom k okraju

zmenuje. Oproti mnohomdovmu vlknu sa nm ri ovea
men poet mdov ( lov).

Dleitm problmom je spjanie optickch vlkien. Na spojoch vznik tlm a jeho vekos zvis
od kvality spoja.
Optick vlkna meme spja zvranm alebo pomocou spojok ( konektorov )
Optick konektor m za lohu vytvori fyzick spojenie medzi dvoma segmentami vlkna, ktor
mu ma v priemere 10 mikrometrov. Spojenie mus by presn, jemn a nepohybliv.
Na konektore vznikaj vloen straty (tlmenie), ktor sa udva v decibeloch ( asi 1 dB ), a straty
odrazom, ktor svisia s mnostvom signlu ktor sa odraz sp.
Vhody optickho vlkna: - Neexistuje elektromagnetick ruenie
- minimlne tlmenie oproti medenmu vodiu = opakovae mu by vo
vch vzdialenostiach od seba.

32

Kontrukn usporiadanie svetlovodnho kbla:

samostatne oplaten vlkno:
sekundrny obal
primrny obal
pl vlkna ( 125 mikrometrov)
jadro vlkna

ploch optick kbel ( 8 vlknov ):

sekundrny obal
Z hadiska truktry optickch vlkien sa v sasnosti pouvaj dva zkladn typy optickch
kblov:
1,) Jednotliv optick vlkna pokryt ochrannmi vrstvami.
2,) Optick kble s opticko-vlknovmi jednotkami t.j. s viacermi usporiadanmi
plochmi optickmi kblami alebo samostatnmi optickmi vlknami.
truktra optickho vlknovho kbla:

jednotka zloen z plochch optickch

kblov alebo samostatn vlkien

33

5.2. Parametre veden.

V prenosovej technike sa za oznamovacie vedenie povauje sbor elektrickch vodiov alebo
optick vlkno. Umouj smerovanie elektro-magnetickho vlnenia v elektrickej alebo optickej
forme.
Zkladn predstava o ren el. naptia a prdu pozd vedenia vychdza z modelu dvoch relatvne
blzkych sbench vodiov, umiestnench relatvne aleko od zeme.
Tieto vodie maj pri tom po celej dke plne rovnak mechanick aj elektrick parametre.
Takto idealizovan predstavu nazvame homognne ( rovnorod) vedenie.
Nhradn schma homogennho vedenia:
R

Je to elektrick dvojbran s - pozdnymi prvkami R, L

- prienymi prvkami G, C
Tieto prvky na veden dlhom 1 km nazvame:
Primrne parametre homognneho vedenia
- odpor
R ( . km-1 )
- induknos L ( H . km-1 )
- zvod
G ( S . km-1 )
- kapacita C ( F . km-1 )
Z primrnych parametrov meme vypota sekundrne parametre vedenia, ktor sa pouvaj na
hodnotenie prenosovch vlastnosti vedenia.
Zkladnmi sekundrnymi parametrami vedenia s:
- vlnov (charakteristick) impedancia vedenia

___________ odmocnina
R + j L
Zc = ( ohm)
G + j C

- vlnov (pecifick) miera prenosu (gama) , ktor je ovplyvovan mierou tlmenie

___________________
a mierou fzovho posuvu .
= (R + j L) . (G + j C)
Sekundrne parametre zvisia od primrnych parametrov a od frekvencie signlu.
Tieto parametre ( vlastnosti ) vedenia spsobuj, e pri prenose signlu po veden dochdza
postupne k zmenovaniu absoltnej hodnoty naptia a prdu ( k tlmu) a k fzovmu posunu.
= + j
Vetky tieto veliin s pre vedenie dlh 1 km.
Pre vedenia uritej dlky l (inej ako 1 km ) zavdzame alie veliiny a to:
g = l - miera prenosu
a = l - miera tlmenia (tlmenie)
34

b = l - miera fzovho posunu

5.2.1.Tlmenie.
Pod pojmom tlmenie rozumieme exponencilny pokles naptia alebo prdu pozd vedenia
U1
- naptie na zaiatku vedenia
a = 10 ln
U2
- naptie na konci vedenia

jednotka = Neper ( Np )

U1
a = 20 log
U2

jednotka = decibel ( dB )
1 Np = 8,686 dB
1 dB = 0,115 Np

Na vyrovnanie poklesu musme pri prenose signlu pripojova na vedenia zosilovae.

5.2.2.rove.
Je to logaritmick premenn veliina, ktor vyjadruje pomer dvoch hodnt uritho parametra
signlu. V telekomunikanej technike sa na vyjadrenie tohto pomeru vyuvaj prdy, naptia
a vkony v niektorom mieste prenosovej cesty. ( Ix, Ux, Px) V praxi hlavne naptia a vkonu.
Ux
Lu = 10 ln
Uo

( Np)

Ux
Lu = 20 log ( dB )
Uo

U0, zkladn, referenn hodnoty

Ux, - hodnoty nameran v uritom mieste

Aby sme mohli uri zmenu rovne ( pokles alebo nrast) musme ma nejak zkladn
( porovnvaciu, referenn ) rove. napr: 1 Volt, alebo 10 mW.
Pouvame dva spsoby urovania rovne: - relatvna rove
- absoltna rove
Ke chceme definova relatvnu rove tak referenn ( zkladn) hodnoty niesu dan, ale urme
si ich poda potrieb. Vinou s to hodnoty velin na v niektorom mieste vedenia, najastejie na
zaiatku.
Ke urujeme absoltnu rove tak mme referenn hodnoty pevne stanoven.
Tie boli medzinrodne stanoven z normlovho genertora takto:
= za tvor relny odpor 600 ohm.
= do odporu dodva genertor vkon Po = 1 mW
= naptie na vstupe genertora
Uo = 0,775 V
= prd v obvode
Io = 1,29 mA

35

5.2.3.Skreslenie signlu.
O neskreslenom prenose hovorme vtedy, ke sa vyslan signly prenosom nezmenia,
t.j. s prijat v takom tvare v akom boli vyslan.
Zkladnm predpokladom pre neskreslen prenos je aby frekvenn charakteristika tlmenia
bola kontantn a frekvenn charakteristika fzovho posuvu bola linerna a aby vetky
zariadenia v prenosovej ceste boli o najkvalitnejie.
V praxi sa k takmu stavu meme len pribliova a m sme k nemu bliie tm lepia je
kvalita prenosu.
Frekvenn charakteristika tlmenia

Frekvenn charakteristika fzovho posuvu

Skreslenie rozdeujeme na linerne a nelinerne.

Linerne skreslenie vznik vtedy, ke niesu splnen poiadavky na charakteristiku tlmenia

a fzovho posuvu. ( kontantnos a linernos)
Meme ho odstrni vhodnmi metdami.
Nelinerne skreslenie spsobuj nelinerne charakteristiky pouitch stavebnch prvkov
prenosovch zariaden a prejavuj sa vznikom novch harmonickch zloiek.
Nememe ho odstrni. Zmenme ho len zapojenm kvalitnejch prvkov do prenosovej
cesty.
5.2.4.Oneskorenie pri prenose.
Oneskorenie pri prenose je dan asom potrebnm na prenos signlu od vysielaa
k prijmau.
Pre rchlos renia po vedeniach plat vzah:
1
v =
LC

fzov rchlos renia

( km/s)

vf =

Oneskorenie meme vyjadri ako pomer dky vedenia a rchlosti renia. Zname ho psmenom
grckej abecedy - tau
l
l

b
=
(s)
fzov oneskorenie f = = l = ( s )
v
vf

Signly ktor prenaj sprvy obsahuj v poet harmonickch frekvencii a kad z nich
(vzhadom na vzorec ..f ) m rozdielne fzov oneskorenie. Vznik skreslenie signlu
oneskorenm.
V telefnnej prevdzke sa zana ruivo prejavova ke presiahne hranicu 250 milisekund.
Pri prenose dajov sa toto skreslenie neme zanedba a je nutn mu zamedzi korigovanm
alebo skvalitovanm prenosu.
36

5.2.5.Spsoby ukonenia veden.

Z hadiska vekosti zakonovacej impedancie Zk (zae) meme rozli tyri prpady
ukonenia vedenia:
a, zakonen impedanciou ktor sa rovn charakteristickej imp. Zk = Zo
Hovorme o impedannom prispsoben medzi vedenm a zaou.
Vedenm sa ri len postupn vlna v smere od zdroja k zai.
Prenos energie je najinnej, vetka energia sa odovzd do zae.
Pomer stojatch vn PSV = 1 ( idelny prpad)
b, zakonen impedanciou, ktor sa nerovn charakteristickej imp. Zk = Zo
as energie postupujcej vlny prechdza do zae a as sa na konci odraz a postupuje
sp k zdroju. Interferenciou (skladanm) postupujcej a odrazenej vlny sa vytvor na
veden stojat vlnenie.
c, na konci spojen na krtko
Vetk energia postupujcej vlny sa na konci odra a vracia sa sp k zdroju. Na veden
vznik stojat vlna naptia a prdu, vedenm sa neprena iadny inn vkon. Na konci
vedenia je uzol napovej vlny a kmita prdovej stojatej vlny. Ich maxima a minima s
posunut o /4. Na veden nastva pln odraz PSV = nekoneno.
d, na konci otvoren na przdno
Vznik stojat vlnenie ako u vedenia nakrtko s tm rozdielom, e na konci je kmita
napovej vlny a uzol prdovej vlny. PSV = nekoneno

6. HARMONICK ANALZA A PRENOS DAJOV.

6.1. Harmonick analza
Kad signl meme nahradi ( je zloen ) vekm mnostvom snusovch
a kosnusovch priebehov ( harmonickch zloiek ), ktor maj rzne amplitdy a fzov posuny.
Nazvame ich harmonickmi zlokami. Teriou rozkladu signlu na harmonick zloky sa zaober
harmonick analza.
Zkladom je Fourierov veta a rozvoj:
1
Kad periodick funkciu F(t) s peridou T a frekvenciou f 0 = mono vyjadri
nekonenm radom.
T
F(t) = a0 + a1 cos 0 t + a2 cos 20 t + a3 cos 30 t + ......... ..........+ an cos n 0 t +
+ b1 sin 0 t + b2 sin 20 t + b3 sin 30 t + ......... ..........+ bn sin n 0 t
a0 - jednosmern zloka
a1 cos 0 t kosnusov zloka prvej harmonickej, a2 cos 20 t kosnusov zloka druhej harm.
b1 sin 0 t snusov zloka prvej harmonickej, b2 sin 20 t snusov zloka druhej harmonickej
Takto meme pokraova do n-tej harmonickej.
Jednotliv harmonick frekvencie s celistvm nsobkom prvej harmonickej a prv harmonick m
frekvenciu rovnak ako signl.
Pri vpote vychdzame z kruhovej frekvencie .
37

vektor A1 sa ota uritou uhlovou frekvenciou

a uhol ktor zvera so zvislou osou me
ma hodnotu od 0 do 360 stupov.

a
A1

a1

b1
Kad dvojica a1 cos 0 t b1 sin 0 t = A1 cos ( 0 t 1 )
A1 = amplitda prslunej harmonickej
= fza prslunej harmonickej
F(t) = A0 + A1 cos (0t 1 ) + A2 cos ( 20t 2 ) + A3 cos (30t 3 ) + .........+ An cos (n0t n)
prv harm.
druh harm.
tretia harm.
n-t harm.
A0 jednosmern zloka
Nzorn prklad skladania vslednho signlu z jednotlivch harmonickch:
signl
U
harmonick zloky
t

6.2. Harmonick analza pravouhlho impulzu.

Pravouhl impulz je uren:
- rkou d
- frekvenciou - f0 alebo peridou T
- rovami Umin a Umax
ich rozdiel ja amplitda impulzu
Um = Umax - Umin

Umax

Umin
t
d
T

Frekvenn spektrum pravouhlho impulz je:

38

f (Hz)
Ke dme U do absoltnej hodnoty tak dostaneme tvar:

f (Hz)
Ako vidme z frekvennho spektra 90% rovne signlu je v prvom oblku. Preto na prenesenie
signlu s poadovanou kvalitou postauje aby sme preniesli harmonick zloky z prvho oblka.
Vpotami by sme dospeli k zveru e na prenesenie vetkch harmonickch zloiek z prvho
oblka je potrebn minimlna rka psma:
1
Bmin = ( Hz )
d
- rka impulzu d sa udva v sekundch, ie ako dlho trv
- rka psma je v Hertzoch

6.3. Prenos dajov ( dt ).

Dta: Akkovek vyjadrenie skutonosti v podobe selnch, abecednch, alebo inch grafickch
znakov, ktorm mono prisdi urit vznam a ktor mono prena, uchovva v pamti
a inak spracovva.
Dta prename cez prenosov kanl a ten mus ma urit prenosov kapacitu. Tejto prenosovej
kapacite hovorme rka psma prenosovho kanla.
- Pre analgov kanly je rka psma rozdiel medzi najniou a najvyou prenanou frekvenciou.
- Pre prenos dajov ( dt ) je rka psma udvan v bitoch za sekundu, ie v pote stavov nula
alebo jedna za sekundu.
Pri prenose dajov vychdzame z takchto predpokladov:
Pre dtov signl o dvoch stavoch 0 a 1 plat.
rka impulzu = d = Tm = jednotkov interval
poet jednotkovch intervalov za sekundu udva
modulan rchlos:
1
vm = ( Bd ) Baud
Tm
( Bd )

t
Z uvedenho vyplva, e Bmin = vm t.j. rka psma
sa rovn prenosovej rchlosti.

Tm

A pretoe rka psma dtovho kanla sa udva v bitoch za sekundu, ie v pote stavov za
sekundu, omu hovorme aj prenosov rchlos vp, djdeme k zveru, e:
Bmin
(Hz)

v m = vp
(Bd)
(bit/s)

39

Pre signl o dvoch stavoch 1 a 0 plat, e rka psma, modulan rchlos a prenosov rchlos s
si rovn akurt pouvaj rzne jednotky.

7.ISDN FORMY SPOJOVANIA A MULTIPLEXOVANIA.

vod.
Klasick pojem spojenie predstavoval zriadenie fyzickej prenosovej cesty medzi dvoma bodmi
v telekomunikanej sieti. Na spojen sa podieali prenosov, spojovacie a riadiace prostriedky
komunikanej siete.
Zavedenm paketovch sieti s monosou virtulnych kanlov medzi komunikujcimi bodmi
stratila tto defincia opodstatnenie a pojem spojenia zskal abstraktnej charakter.
Spojenie predstavuje trval alebo doasn komunikan vzah medzi dvoma alebo
viacermi entitami (jednotkami) v komunikanej sieti. Spojenie je identifikovan koncovmi bodmi
spojenia fyzicky, alebo logicky.
Grafick znzornenie spojenia. Obr. 1
R

UI

UI

komunikan subsystm
Entita A
R Riadiaca informcia

Entita B
UI Uiton informcia

Entita A a B s funkne odpovedajce jednotky, medzi ktormi je prostrednctvom komunikanho

subsystmu vytvoren jednosmern, alebo obojsmern komunikan cesta.
Proces spojenia zaha vo veobecnosti tri fzy:
1, Vybudovanie spojenia - modifikcia prenosovch a prepjacch prostriedkov komunikanho
subsystmu poda poiadaviek spojenia. Vybuduje sa komunikan vzah medzi koncovmi bodmi
spojenia. Nastavenie kom. subsys. vyaduje riadiacu informciu, ktor nieje toton s uitonou
prenanou informciou.
2, Informan vmena - prenos alebo vzjomn vmena informcie medzi koncovmi bodmi.
3, Zruenie spojenia - Proces zruenia spojenia je tie riaden riadiacou informciou.
asov diagram procesu spojenia:
R

UI .....................................................................
Vybudovanie spojenia
Informan vmena
Zruenie spojenia

s p o j e n i e
40

Riadiaca informcia m v telekomunikanej technike nzov - s i g n a l i z a c i a.

Riadiaci proces nemus by obmedzen len na vybudovanie a zruenie spojenia. Poas komunikcie
mu prebieha alie riadiace procesy:
- zabezpeenie prenosu proti chybm
- riadenie toku dt
- a in
Modern komunikan systmy dovouj tie spojenie, ktor nem fzu vybudovania a zruenia
komunikanho vzahu medzi koncovmi bodmi spojenia. vtedy hovorme o komunikcii bez
spojovej orientcie.

7.1. Spojovo orientovan komunikcia.

Vetky spojovo orientovan komunikan procesy maj fzu vybudovania a zruenia
spojenia. Spojovo orientovan kom. vyaduje signalizciu.
V spojovo orientovanej kom. s v princpe mon dva typy spojenia fyzick spojenie
a virtulne spojenie.
Fyzick spojenie:
Pri fyzickom spojen je medzi koncovmi zariadeniami vybudovan trval
komunikan cesta. Komunikan subsystem pridelen koncovm zariadeniam zvyajne nemen
svoje parametre poas spojenia a je trvalo pridelen komunikujcim bodom.
Fyzick spojenie je vhodn pre izochrnne signly v relnom ase. Komunikan cesta je tvoren
spojovacmi uzlami a prenosovmi trasami.
X

Fyzick spojenie

KZ- A
X
X - Prepojovac systm
KZ - koncov zariadenie
R - riadenie
komunikan sie
Virtulne spojenie - pri virtulnom spojen nieje po vybudovan spojenia rezervovan pre
komunikujce body trval fyzick cesta. Prenan informcia je delen na bloky, zvyajne
nazvan pakety, ktor s postupne prenan medzi koncovmi zariadeniami.
S spojen len logickou, virtulnou cestou, pretoe t ist fyzick cestu mu pouva pakety
z rznych spojen. Spojovacie a prenosov prostriedky s dynamick prideovan jednotlivm
spojeniam poda potreby. Konflikty medzi paketami v komunikanom reazci sa rieia
vyrovnvacmi pamami v spojovacch (smerovacch) uzloch siete.
Tento druh spojenia nieje bez zvltnych opatren vhodn pre spojovanie signlov v relnom
ase.

41

VP
KZ-A

KZ-B
VP

VP

VP
komunikan sie

7.2 Komunikcia bez spojovej orientcie.

Pre sporadick komunikciu s malm mnostvom prenanch dt nieje ekonomick
budova spojenie. Ak m pket dostaton mnostvo smerovacej informcie na to, aby doiel
z koncovho zariadenia A na B, nieje potrebn signalizcia a proces zostavenia spojenia pred
prenosom uitonej informcie. Komunikcia bez spojovej orientcie volme tie datagramov
komunikcia.
Datagram: je druh spojenia, ktor nevyaduje vybudovanie a zruenie komunikanej cesty. Kad
datagram nesie so sebou dostaton mnostvo smerovej informcie pre prechod sieou. Vzhadom
na to, e nieje vybudovan spojovacia cesta v sieti, me kad datagram vyuva ubovon uzly
a prenosov asti siete. Zvis to od momentlneho stavu siete.
Komunikcia bez spojovej orientcie je vhodn ako mechanizmus pre vybudovanie spojenia
pri spojovo orientovanej komunikcii.
Datagram s potvrdenm: je rozrenm datagramovej prevdzky. Prijmacia strana potvrdzuje
prjem kadho paketu. Zaru sa tak integrita prenosu.

7.3.Multiplexn techniky.
. Multiplexn techniky meme rozdeli na kanlov multiplexy a adresov multiplexy. Pri
kanlovom multiplexe m kad spojenie pridelen komunikan kanl s pevnou rkou psma.
Charakeristick transfr md pre kanlov multiplex je prepjanie okruhov. V adresovom
multiplexe mu ma kanly variabiln prenosov psmo. Informcia je rozdelen na bloky, t.j.
pakety kontantnej alebo variabilnej dky. Charakteristick transfer md pre adresov
multiplex je prepjanie paketov.
42

Multiplex rozdeujeme na:

Kanlov multiplex:
Pri kanlovom multiplexe m kad spojenie pridelen komunikan kanl s pevnou rkou
psma. Kanl je uren len pre dan spojenie.
Poda typu multiplexu je kanl uren :- fyzick vedenm vo zvzku ( priestorov multiplex)
- polohou nosnej na frekvennej osi
(frekvenn multiplex)
- asovou polohou v synchrnnom asovom rmci
( asov multiplex)
- vlnovou dkou svetelnej nosnej
(vlnodkov multiplex)
Adresov multiplex:
Na rozdiel od kanlovho multiplexu mu ma kanly variabiln prenosov psmo.
Informcia je rozdelen na bloky (pakety) kontantnej alebo variabilnej dky, ktor s doplnen
riadiacou informciou. Riadiaca inf. je umiestnen na zaiatku paketu (Header), na konci paketu
(Trailer), alebo aj na zaiatku aj na konci paketu.
Charakteristick transfr md pre adresov multiplex je prepjanie paketov.
V aom uvedieme multiplexy, priom niektor patria ku kanlovm multiplexom, niektor k
asovm multiplexom.
7.3.1 Druhy multiplexov
a,)Priestorov multiplex
Priestorov multiplex oznaovan ako SDM (Space Division Multiplex) patr ku kanlovm
multiplexom. Jednotliv spojenia s oddelen fyzicky, t.j. s nesen na oddelench prenosovch
mdiach.
b,)Frekvenn multiplex - frequency division multiplexing (FDM).
Tu si mono predstavi, e jednotliv subkanly s "naven na seba" v prenosovom psme
skutone existujceho prenosovho kanla, a kadmu z nich je pridelen tak as celkovej rky
psma, ak potrebuje (tj. ak je jeho rka psma) - vi obr. Signl, prenan v rmci uritho
subkanla, mus multiplexor najprv frekvenne "posun" do asti psma, ktor je pridelen
danmu subkanla, a na druhej strane spoja ho zasa "vrti sp" do pvodnej frekvennej polohy.

c,)Vlnovodkov multiplex
Vlnov alebo vlnovodkov multiplex je oznaovan ako WDM (Wavelength Division Multiplex)
a je modifikciou frekvennho multiplexu, rozdiel je v pouitch frekvencich, pretoe nosnou je
v tomto prpade sveteln vlna prenan svetelnm vlknom. Vlnov multiplex naiel prv
uplatnenie v prenosovej technike, ale dnes so zavedenm optickch spojovacch systmov rastie
jeho dleitos aj v spojovacej technike.

43

d,)asov multiplex - time division multiplexing (TDM).

asov multiplex je oznaovan ako TDM ( Time Division Multiplex) a v rznych podobch patr
ku kanalovn alebo adresovm multiplexom. Je zkladnm multiplexom pouvanm v digitlnych
spojovacch systmoch.
Poznme dva druhy TDM:

- Synchrnny asov multiplex STDM

- Asynchrnny asov multiplex ATDM

A,) Synchrnny asov multiplex STDM:

STDM prideuje jednotlivm kanlom miesta na asovej osi v pravidelnch intervaloch. Patr preto
ku kanlovm multiplexom. Intervaly s dan vzorkovacou frekvenciou prenanho signlu.
asov kanly bvaj zoskupen do vych hierarchii, tzv. rmcov.
N

2
t

Rmec
N kanl
Rmec je zostaven z N kanlov
Jeden kanl me ma napr: 64 kbit / s
STDM je pouvan v N-ISDN ( zkopsmovej ISDN), kde vekos rmca, vzorkovacia
frekvencia a dka kdovho slova odpovedaj potrebm telefnneho kanla.
( Vzorkovacia frekvencia 8 kHz, slovo m 8 bitov, fixn rka kanla je 64 kbit / s.)
Ke dme do multiplexu N kanlov, vsledn prenosov rchlos mus by N x 64 kbit/s.
Ke dme do multiplexu 10 kanlov 10 x 64 = 640 kbit/s, ke 32 kanlov 32 x 64 = 2048 kbit/s.
Inak povedan pri STDM sa mus kad kanl objavi v multiplexe raz za 125 s a vdy na svojom
mieste v porad.
im viacej kanlov chceme multipexova, tm vyiu prenosov rchlos a zrove rku
frekvennho psma musia prenies prenosov zariadenia a vedenie po ktorom signl
prechdza.
B.) Asynchrnny asov multiplex ATDM:
ATDM neprideuje kanly synchrnne, t.j. v pravidelnch intervaloch a tak patr k adresovm
multiplexom. Komunikcia me by spojovo orientovan, alebo bez spojovej orientcie.
Informcia je delen do paketov, ktor s odlen smerovacou informciou.
ATDM meme kategorizova do dvoch skupn:

- ATDM s paketmi variabilnej dky

- ATDM s paketmi kontantnej dky

44

a.) ATDM s paketmi variabilnej dky:

Paket mus obsahova v riadiacej asti polia, ktor jednoznane uruj zaiatok a koniec paketu
( Flag). V pakete je informan pole a alie polia poda potreby.
Prklad paketu s variabilnou dkou:
Flag

Riadiace Informan pole

pole

Kontrol- Flag
ne pole

Flag je jednoznan kombincia bitov, ktor uruje zaiatok a koniec paketu. Tto kobincia sa
nesmie nachdza vo vntri paketu.
V riadiacom poli je informcia pre smerovanie, riadenie sekvencie paketov, alebo informcia pre
bliiu identifikciu paketu.
Kontroln pole pouva nejak kontroln mechanizmus pre zabezpeenie paketu pred chybami
v prenose.
Kanly obsadzuj miesto v multiplexe poda svojch potrieb ( asynchrnne ), alebo poda
monosti siete. V prpade e nemaj von cestu mu aka vo vyrovnvacej pamti.(vi
tatistick multiplexori)
b.) ATDM s paketmi kontantnej dky:
Ak m paket kontantn dku odpadvaj problmy s rozoznvanm hranc paketu. Je uren
jednoznane svojou polohou v rmci. asov os je rozdelen na rovnak seky a paket zaberie
miesto v jednom z nich. Prenos je asynchrnny v tom zmysle, e pakety z jednotlivch spojen
neobsadzuj von miesta pravidelne, ale poda potrieb spojenia.
Rozloenie paketov na asovej osi:
1
1
2

przdny
paket

2
t

Ak nieje k dispozcii paket, v multiplexe je przdne miesto o vekosti paketu. Zvyajne je obsaden
paketom bez informcie, aby sa zachovala synchronizcia multiplexu. Vstup paketu do multiplexu
znamen nahradenie przdneho paketu. V pakete je riadiace pole pre rozoznvanie hranc paketu
a me obsahova ostatn polia uveden u paketu s variabilnou dkou.
ATDM s paketmi kontantnej dky sa
a v irokopsmovej ISDN ( ATM, B-ISDN )

pouva

v loklnych

potaovch

sieach

Vhody:
a,) iadna kontrola toku a kontrola chb.
b.) Paketa kontantnej dky. Dka paketu je pomerne mal, o garantuje menie oneskorenie
a zmeny oneskorenia.
c,) Spojovo orientovan md. Poas zostavenia spojenia sa rezervuje pre prenos postaujce
prenosov psmo a tak sa minimalizuje monos straty paketu kvli preaeniu siete.
d,) asov transparentnos. Me prena synchrnne signly.

45

e,) Nezvislos prenosu a spojovania od typu sluby. Podporuje sluby so vetkmi rchlosami od
niekokch kbitov a po stovky Mbity. Prena synchrnne aj asynchrnne sluby aj sluby bez
spojovej orientcie. Signly mu ma kontantn aj variabiln rchlos prenosu.
7.3.2 Multiplexory.
asov multiplexor koncentruje prevdzku z uritho potu vstupov na jeden vstup.
Delme ich na: - synchrnne
- tatistick
Synchrnne multiplexory.
Prideuj vstupnm kanlom vstupn asov kanly rovnomerne. Vo vstupnom multiplexe je
kad zo vstupnch kanlov definovan svojou polohou v ase. Vznikaj rmce, ktorch vntorn
truktra je pevn a ktor sa periodick opakuj.
1
2
3
4

Multiplexn
linka

4
t

Nevhody synchrnnych multiplexorov sa prejavia, ak je vo vstupnch kanloch slab prevdzka.

Vtedy je multiplex mlo vyuit, pretoe asov polohy pridelen jednotlivm kanlom s
obsadzovan przdnymi znakami.
Je vak vemi vhodn pre prenos a prepjanie synchrnnych signlov ako audio, video.
Zaruuje synchrnnos prenosu a kontantn oneskorenie.
tatistick multiplexory.
Obsadzuje vstupn multiplex poda poiadaviek vstupnch kanlov. Vstupn multiplex je preto
idelne vyuit. Kanl vo vstupnom multiplexe u nieje dan asovou polohou, ale mus zo sebou
nies informciu, ktor ho identifikuje.
Vo veobecnosti me ma tatistick multiplexor N vstupov a M vstupov, kde N je vie
ako M. M teda funkciu koncentrtora a aj vlastnosti spojovacieho poa, pretoe prepja niektor N
vstup na niektor M vstup. Nem vak smerovaciu funkciu.
Druhy tatistickch multiplexorov: - so vstupnm radenm
- s vstupnm radenm
- so spolonm vstupnm radenm
multiplexor so vstupnm radenm:
VP
Vstupy

1
2
.
.
N

multiplexor
1
Vstupy

VP
r

46

Kad vstup m svoju vyrovnvaciu pam. Vekos pamte je zvisl na prevdzke, na

dovolenom oneskoren paketov a dovolenej pravdepodobnosti straty paketu. m je v pomer
medzi potom vstupov a vstupov, tm via je pravdepodobnos blokovania paketov vo vntri
multiplexora.
multiplexor s vstupnm radenm:
multiplexor
1
2

VP
1

Vstupy

Vstupy
VP
r
N
VP vyrovnvacia pam

Je vhodnej pretoe prevdzka sa hne na vstupe rozdel rovnomerne do radov na jednotliv

vstupy. V prpade intenzvnej prevdzky vak me djs k preplneniu niektorej z pamti.
multiplexor so spolonm vstupnm radenm:
multiplex
1

SVP - spolon vyrovnvacia pym

1
r

N
Pre vetky vstupn kanly jedn vyrovnvacia pam. Vytvra jeden rad ktor poskytuje pakety na
jednotliv vstupy.
Uveden rozdelenie bolo zjednoduen a obmedzilo sa na najzkladnejiu kategorizciu.
V skutonosti pakety obsahuj smerovaciu informciu a preto mu by smerovan na konkrtny
vstup.

7.4. Transfer mdy.

Pod pojmom transfer mdy budeme rozumie prepjacie, prenosov a multiplexn techniky pouit
v telekomunikanej sieti.
Druhy transfer mdov.
A.) Prepjanie okruhov.
Pri prepjan okruhov sa zriadi komunikan kanl medzi koncovmi bodmi spojenia a ten
je vybudovan poas celej doby spojenia.
Prepjanie okruhov meme rozdeli na: - prepjanie pomocou priestorovho multiplexu
- - // asovho multiplexu
- - // kombincie priestorovho
a asovho multiplexu.
47

Pri prepjan okruhov m kad kanl definovan rchlos ( rku psma ), ktor je dan systmom
a je nemeniten. ( 64 kbit / s )
B,) Multipsmov prepjanie okruhov.
Prepjanie okruhov je neflexibiln pre signly s inou prenosovou rchlosou, ako je
zkladn kanl. Rchlejie signly nieje mon prepja a pre pomalie je psmo nevyuit.
Multipsmov prepjanie okruhov je v princpe toton s prepjanm okruhov, akurt signl
me zabera viacero kanlov v multiplexe. Spojenie ja vybudovan vo viacerch kanloch
paralelne a jeho rchlos je tak celistvm nsobkom zkladnho kanla.
( N x 64 kbit / s )
C.) Rchle prepjanie okruhov.
Princp je v tom, e jednotlivm slubm sa okruhy prideuj len poda potreby. Po iadosti
o spojenie sa zaznamen poiadavka na spojenie a prenosov psmo. V skutonosti sa vak spojenie
nenadviae. Realizuje sa a vtedy ke sa v kanly objavia dta. Ak dta niesu prtomne, fyzick
spojenie sa zru, ale v riadiacom systme ostva zaznamenan poiadavka na psmo. Po prchode
dt sa proces opakuje. Takto systm je vhodn pre signly s nrazovm charakterom.
Vzhadom na to, e riadenie takhoto systmu je vemi zloit, v praxi sa zatia neuplatnil.
D.) Prepjanie paketov.
V systme prepjania paketov nieje zriaden trval okruh medzi koncovmi bodmi.
Informcia je delen na pakety a tie s asynchrnne poda poiadaviek prepravovan medzi
koncovmi bodmi spojenia. Spojenie ma virtulny charakter. Je mon spojovo orientovan
prevdzka aj bez spojovej orientcie.
Je vhodn pre dtov siete.
E.) Rchle prepjanie paketov.
Rchle prepjanie paketov je modifikciou paketovho prepjania, ktor odstruje zloit
funkcionalitu v smerovacch uzloch siete. Tento transfr md bol vybran ako zkladn pre BISDN, pretoe dovouje prenos a prepjanie vetkch telekomunikanch sluieb.
Vhody rchleho prepjania paketov:
a,) iadna kontrola toku a kontrola chb.
b.) Paketa kontantnej dky. Dka paketu je pomerne mal, o garantuje menie oneskorenie
a zmeny oneskorenia.
c,) Spojovo orientovan md. Poas zostavenia spojenia sa rezervuje pre prenos postaujce
prenosov psmo a tak sa minimalizuje monos straty paketu kvli preaeniu siete.
d,) asov transparentnos. Me prena synchrnne signly.
e,) Nezvislos prenosu a spojovania od typu sluby. Podporuje sluby so vetkmi rchlosami od
niekokch kbitov a po stovky Mbity. Prena synchrnne aj asynchrnne sluby aj sluby bez
spojovej orientcie. Signly mu ma kontantn aj variabiln rchlos prenosu.

48

8. VOJ K ISDN DIGITLNA SIE INTEGROVANCH SLUIEB.

ISDN vznikla ako vsledok silia o jednotn telekomunikan sie, ktor by mala prena
a prepja vetky sluby v jednotnej forme. Jednm z najdleitejch krokov, ktor podstatne
prispel k vytvoreniu ISDN, bol tandardizan proces na pde CCIT ( Comite Consultatif
International Telegraphique et Telephonique ).
ISDN vychdza z digitlnej telefnnej siete a zrove je jej pokraovanm. Meme
definova tieto jednotliv etapy vvoja k ISDN:
A,) Analgov telefnna sie:
nf. vedenie

prenosov trasy
Tranzitn streda

nf. vedenie

Tranzitn streda

miestna streda

miestna streda

nf. vedenie

nf. vedenie

koncov zariadenia

koncov zariadenia

Zkladn charakteristiky analgovej siete:

a.) analgov koncov zariadenia
b.) analgov prpojka k miestnej stredni:
sie je tvoren symetrickmi NF vedeniami.
c.) analgov spojovacie zariadenia:
analgov signl, priestorov multiplex, mechanick alebo elektronick spojovacie
polia, riadenie stredne je mechanick, elektronick alebo programov.
d.) analgov prenosov zariadenia:
analgov prenos, frekvenn multiplex ( 300 a 10 800 kanlov).
B,) Analgov spojovacie zariadenia s digitlnym prenosom:
Analog

A
Prenosov trasy

PCM
D
A

Ddigital

A
D

Tranzitn streda
Miestna streda

A
PCM
D
A

Miestna streda

nf. vedenia

nf. vedenia

koncov zariadenia

koncov zariadenia
49

Zkladn charakteristiky siete:

a,) koncov zariadenia s analgov, alebo prevdzaj digitlny signl na analgov ( modem, fax )
b,) analgov prpojka v astnckej sieti. Symetrickm NF vedenm.
c,) analgov spojovacie zariadenia.
d,) digitlne prenosov zariadenia. V sieti je signl prenan v digitlnom tvare.
C,) Digitlna sie.
PCM

Prenosov trasy
TU

TU

MU
A

PCM

MU

nf. vedenia

nf. vedenia

koncov zariadenia

koncov zariadenia

Charakteristiky siete:
a,) analgov koncov zariadenia
b,) astncka prpojka je analgov cez nf. vedenie
c,) digitlne spojovacie a prenosov zariadenia
D.) ISDN
ISDN
PCM

ISDN
Prenosov trasy

TU
ISDN
A

PCM
TU

MU

MU

ISDN
D

NT sieov ukonenie
analog. KZ

analog
KZ
ISDN terminly

ISDN terminly

Dominantn charakteristiky ISDN:

a,) analgov aj digitlne koncov zariadenia
b,) digitlna astncka sie
c,) digitlne spojovacie aj prenosov zariadenia

50

8.1. Sluby v ISDN.

Jednou z hlavnch loh ISDN je sprostredkova irok spektrum hovorovch, aj nehovorovch
sluieb v jednej sieti. Kovm elementom takejto integrcie sluieb v ISDN je zabezpei vek
mnostvo sluieb pomocou obmedzenho mnostva typov spojen a univerzlneho pouvateskho
rozhrania UNI.

Zkladn delenie telekomunikanch sluieb v ISDN je:

A,) Transportn ( bearer ) sluby ISDN.
B,) tandardn ( tekeservices ) slby v ISDN.
C,) Doplnkov ( supplementary ) sluby v ISDN.
A,) Transportn sluby.
S tvoren dvoma kategriami sluieb, a to slubami s prepjanm okruhov a slubami
s prepjanm paketov.
a,) Transportn sluby s prepjanm okruhov.
Tieto sluby s charakteristick prenosom pouvateskej informcie v jednom type kanla
a prenosom signalizcie cez in typ kanla.
Zkladnmi slubami v tejto kategrii s prenosy informcie cez 64 kbit/s kanl a cez kanly, ktor
s tvoren nsobkami zkladnho kanla. 2x64, 384,1536 a 1920 kbit/s.
b,) Transportn sluby s prepjanm paketov.
Sluby tohto druhu zahaj aj funkcie pre spracovanie paketov. Umouj zriadenie
virtulnych spojen, alebo emulciu prepjania okruhov cez virtulne spojenia. alej umouj
sluby bez spojovej orientcie a prenos pouvateskej signalizcie.
B,) tandardn sluby.
Odporania CCITT definuj es tandardnch sluieb v ISDN:
a,) Telefnne spojenie: - Zabezpeuje prenos a prepjanie hovorovho signlu so rkou psma 3,1
kHz. Komunikcia je obojsmern, v obidvoch smeroch spojit a sasn poas trvania hovoru.
ISDN me pre potreby spojenia vykona urit druh processingu, napr. analgov prenos, antiecho opatrenia a pod.
b,) Teletex: - je medzinrodn sluby, ktor umouje astnkom vmenu korepondencie vo
forme dokumentov kdovanch vo forme Teletex. Vmena je automatick spsobom memory to
memory.

51

c,) Telefax 4: - je medzinrodn sluba, ktor umouje astnkom vmenu korepondencie vo

forme dokumentov kdovanch vo faximilnom formte. Spojenie je automatick, obojsmern cez
64 kbi/s signl pomocou B-kanla.
d,) Zmiean md ( Mixed mode ): - umouje textov aj faximiln komunikciu. Pomocou tohto
mdu je sprostredkovan prenos dokumentov, ktor obsahuj text aj grafiku.
e,) Videotex. je rozrenm klasickej videotex sluby obohatenej o retrieval a mailbox funkciu.
Retrieval sluba vo veobecnosti znamen monos prstupu k banke dt ( textovej, obrazovej,
video) pomocou telekomunikanej siete. Mailbox, ie potov schrnka, dovouje ukladanie
prijatej informcie do pamovho mdia, rezervovanho pre danho astnka.
f,) Telex: - Sluba zabezpeujca interaktvnu textov komunikciu.
C,) Doplnkov sluby.
S uren pre rozrenie monosti transportnch a tandardnch sluieb. Nemu by poskytovan
ako samostatn sluby.
Spomenieme niekoko sluieb:

- AOC informcie o poplatkoch

- CLIP rozpozna slo volajceho
- CLIR zamedzenie identifikcie volajceho
- CONF umouje konferenciu max. piatich astnkov
- at:

8.2. Pouvatesk rozhranie User Network Interface ( UNI )

8.2.1.Zkladn daje.
Predol telefnna sie mala pomerne jednoduch astncke rozhranie ( miesto kde boli astnci
pripjan k sieti ). Bolo definovan pre prenos analgovho signlu v obidvoch smeroch.
astncka prpojka bola realizovan dvojlinkou a kad astnk mal vlastn vedenie do najbliej
spojovacej stredne. Situcia je odlin pre ISDN.
Znzornenie monch pouvateskch rozhran UNI pre ISDN.
In
Banky dt,
spracovanie inf

UNI
ISDN terminal

ISDN
PABX, LAN
privtne siele
viacnsobn ISDN
terminl

K ISDN mu by pripojen:
- Jednoduch ISDN terminl
52

- Viacej ISDN terminlov

- Privtna sie
- pecilne zariadenie ako banka dt, alebo systm pre spracovanie informcii
- In systmy a prvky, napr. nejak druh sluobnej siete, alebo in multiservisn sie
podobn ISDN
UNI by malo podporova univerzlnos ISDN siete. Preto mus spa nsledovn poiadavky:
- mus by univerzlne v tom zmysle, e to ist rozhranie bud pouva rzne typy
terminlov a rzne aplikcie.
- mus by univerzlne aj v tom zmysle, e dovol prenosnos terminlov z jednej
lokcie do druhej v rmci jednej krajiny, ale aj v medzinrodnom rmci.
- mus dovoova aliu evolciu koncovch zariaden, sieovch prostriedkov,
sieovch technolgii a sieovch konfigurcii.
- mus podporova efektvne spojenie ISDN s inmi sieami, prpadne pecilnymi
systmami ( banky dt, spracovatesk informan centr ).
ISDN by teda mala poskytova o najmenie mnostvo kompatibilnch pouvateskch rozhran,
ktor bud podporova irok spektrum pouvateskch aplikcii, zariaden a konfigurcii.
Referenn konfigurcie: - Usporiadan zariaden a miest pripojenia na sie.
Pozostvaj z dvoch ast.
- Funkn skupiny
- Referenn body
Zkladn funkn skupiny pre pripojenie na ISDN:
S
TE 1

T
NT 2

R
TE 2

U
NT 1

V
LT

ET

S
TA

- Referenn bod

- funkn skupina

NT 1 ukonenie siete v astnckej oblasti

NT 2 ukonenie privtnou sieou PBAX, LAN a pod.
TE 1 - ukonenie digitlnym telefnom, dtovm terminlom a pod
TE 2 - ako TE 1 ale terminl nie je kompatibiln so sieou, potrebuje adaptr TA
TA - Terminlov adaptr adaptr medzi referennmi bodmi R a S, R a T.
LT - Linkov ukonenie ukonuje prenosov linky z UNI v spojovacom zariaden
z hadiska prenosovch funkcii
ET - ukonuje prenosov linky v spojovacom zariaden z hadiska riadenia
LT aj ET patria k spojovaciemu zariadeniu

53

Mon referenn konfigurcie pre ISDN:

TE1
TE2

TA

TE1
TE2

TA

NT2

NT1

NT2

NT1

NT2 + NT1

NT2 + NT1

TE + NT 2

TE1
TE2

TA

NT1

S/T

NT1

S/T

NT1

8.2.2.Kanly a prstupy na UNI.

Typy kanlov na pouvateskom rozhran.
Kanl predstavuje pecifick as informcie, ktor je prenan cez rozhranie UNI. Kanly s
uren pre prenos pouvateskej informcie aj signalizcie a s charakterizovan svojou
prenosovou rchlosou. Rozliujeme niekoko typov ISDN kanlov.
B - kanl
Je zkladnm kanlom. V zkladnom mde innosti ISDN siete t.j. pri prepjan okruhov nenesie
nikdy signalizan informciu. M prenosov kapacitu 64 kbit/s.
D - kanl
Sli hlavne na prenos signalizcie v mde prepjania okruhov. Jeho rchlos zvis od typu
prstupu do siete. Me by 16 kbit/s alebo 64 kbit/s.
Me sli aj na prenos pouvateskej informcie v mde prepjania paketov.
H - kanl
Poskytuje prenos rchlosami, ktor s nsobkami zkladnho B kanla.
S definovan dva H kanly: H0 kanl s rchlosou 384 kbit/s
H1 kanl s rchlosami 1536 kbit/s ( H11) a 1920 kbit/s ( H12 )
Je uren pre prenos pouvateskej informcie ( nie signalizcie ) a me prena rzne dtov
prdy.
Typy prstupov na pouvateskom rozhran.
Zkladn prstup: Je tvoren dvoma B kanlmi a jednm D- kanlom. Z toho je dan oznaenie
2B + D. B kanly maj rchlos 64 kbit/s a D kanl 16 kbit/s.
B kanly mu by pouvan nezvisle na sebe, t.j. kad me patri inmu
spojeniu v tom istom ase.
54

Prstup primrnym multiplexom: Tento prstup je zloen z 32 kanlov o rchlosti 64 kbit/s.

Obsahuje 30 B kanlov, jeden D- kanl a jeden nult kanl, ktor je
uren pre sprvu rmca a sluobn ely. Spolu m zkladn rmec
rchlos 2048 kbit/s.
Zkladn prstup, zkladn prpojka ( Basic access )
Zkladn prstup je uren pre 2B + D prstup do ISDN.
2B kanly 64 kbits
D kanl 16 kbit/s
bitov synchronizcia
Byte synchronizcia
rmcov synchronizcia
multirmcovanie
echokanl
diakov napjanie
aktvovanie
deaktivovanie
oddelenie TE od S
V obidvoch smeroch s dva nezvisl B- kanly s rchlosou 64 kbit/s, jeden D kanl
s rchlosou 16 kbit/s a bity ktor slia na riadenie.

Bity s sformovan do rmcov, ktorch dka je 48 bitov. Vysielanie rmca trv 250 mikroseknd.
Rmcov truktra je odlin pre jednotliv smery prenosu. Nsledkom prdavnch informcii
(bitov) je rchlos v kadom smere prenosu 192 kbit/s. Na obrzku hore je rmec pre smer prenosu
z NT do TE a dole pre smer z TE do NT. V kadom rmci s tyri bity uren pre D kanl (o je
rchlos 16 kbit/s). Kad B kanl (B1 aj B2) zaber v rmci 16 bitov, tvoriac dve skupiny po 8
bitov ( dohromady 32 bitov, o je 128 kbit/s). Zvynch 12 bitov sli na riadenie prenosu medzi
TE a NT.
Rmce s ohranien rmcovm bitom F a s delen na podrmce. V xmere z NT do TE s dva
podrmce a v smere z TE do NT tvor kad B kanl a kad D bit samostatn podrmec.
Je to kvli tomu e v smere z TE me by kad podrmec vysielan rznym koncovm
zariadenm.
D bity zo smeru z TE do NT s opakovane vysielan v smere z NT do TE ako E bity. Toto
nazvame ako D echo kanl. TE prjme E bit z echo kanla a porovn ho z D bitom, ktor posledne
55

vyslal. Ak s zhodn pokrauje vo vysielan. Ak nie s, znamen to, e D kanl obsadilo zariadenie
z vyou prioritou a okamite prestane vysiela dta a in TE pokrauje vo vysielan. Toto vyuitie
je pri prenose dt.
alej je D echo kanl vyuvan pri sasnom obojsmernom prenose s echo kompenzciou.
( popsan v alej asti)
Prstup primrnym multiplexom, primrna prpojka ( Primary rate access )
Pre prstup primrnym mult. s dve monosti. Prstup 2048 kbit/s, ktor sa pouva v Eurpe
a 1544 kbit/s, ktor sa pouva hlavne v USA a Japonsku.
TE
30B kanlov po 64 kbit/s

NT

D kanl 64 kbit/s
bitov synchronizcia
byte synchronizcia
rmcov synchronizcia
CRC procedra
diakov napjanie
informcia o prevdzke
Zkladn rmec pre prstup 20048 kbit/s.
bity

87654321
Sprva rmca
B kanl 1
B kanl 2

Spolu 32 kanl.
x
8 bitov

B kanl 15
D kanl

Kanlov poloha 0
Kanlov poloha 1

Kanlov poloha 16

= 256 bitov
B kanl 16
B kanl 30

Kanlov poloha 31

Kad rmec m 256 bitov, ktor s tvoren 32 kanlmi po 8 bitoch. 30 informanch

B kanlov prena pouvatesk informciu. D kanl je uren pre prenos signalizcie.
Nult kanl rmca sli pre sprvu rmca a pre sluobn ely. Vetky kanly maj rchlos
64 kbit/s.
Vsledn rchlos prenosu je 2048 kbit/s a 8 bitov z kadho kanla s mus objavi pri prenose raz
za 125 s na svojom mieste.
8.2.3 Prenos na referennom bode U.
Vyie popsan prstupy s tandardizovan pre rozhranie S, alebo T. Je niekoko monosti ako
prena signl na rozhran U. (cez referenn bod U) Medzi astnkom a spojovacm
systmom(stredou). Ak sa jedn o prenos primrnym multiplexom, referenn bod je vdy
56

realizovan tvordrtom, optickm kblom alebo rdio - releovm spojom. Pri zkladnom prstupe
vak me by signl prenan dvojdrtovo aj tvordrtovo.
Pri prevdzke po dvojdrtovom veden niesu smery prenosu priestorovo oddelen. Preto s
potrebn pecilne techniky, ktor dovolia obojsmern prenos na tom istom fyzickom mdiu.
a,) Prstup s asovm delenm.
Princp spova v tom, e komunikcia v oboch smeroch je delen do asovch okien. Prenosov
mdium v pravidelnch intervaloch patr raz jednmu smeru prenosu,. raz druhmu smeru prenosu.
b,) Sasn obojsmern prenos s echokompenzciou.
Vys

Prij

EK

Vyd

Vyd

EK

Prij

Vys

Vys. vysiela, Prij. prijma, Vyd. vydlica, EK echokompenztor

V tejto metde s signly prenan sasne v tom istom ase na tej istej frekvencii. Rchlos
prenosu v oboch smeroch je 2B + D t.j. 144 kbit/s + synchronizan bity.
Princp kompenzcie echa spova v tom, e v prijmai sa kompenzuj (ruia) signly, ktor boli
na vedenie vyslan vlastnm vysielaom. Podmienkou je aby signly v oboch smeroch neboli vo
vzjomnej korelcii. Aby boli rozliten.
Signl z vlastnho vysielaa sa pomocou vidlice vysiela do vedenia aj di echokompenztora
V kompenztore sa signl oneskor a porovn so signlom v prijmacej asti. Kompenztor rozozn
a zru signl z vlastnho vysielaa. Tento proces je v skutonosti vemi zloit a predstavuje
zloit matematick opercie. Vysok integrcie dovouje jednoipov rieenie echokompenztora
a tm jednoduch monos nasadenia v relnej prevdzke.

8.4.Signalizcia v ISDN.
Pri realizcii spojenia je nutn pouva riadiace signly. Prenos, prepjanie a procesing riadiacich
signlov m v terminolgii ISDN nzov s i g n a l i z c i a.
Signalizcia predstavuje vmenu riadiacich informcii:
a,) medzi koncovm zariadenm a najblim spojovacm uzlom ( DSS1, - D kanl )
b,) medzi spojovacmi uzlami navzjom ( CCS7, - signalizan systm .7 )

Signalizan sie.
Medzi spojovacmi uzlami signalizan systm - signalizan sie.
57

Prenos signalizanej informcie je oddelen od prenosu uitonej informcie a preto nemus by

signalizan prenos viazan na to ist prenosov mdium ako ka nemu patriaca pouvatesk
informcia.
Me pracova v dvoch mdoch:
a,) Viazan signalizcia - signalizan a pouvatesk informcia s prenan tmi
istmi cestami.
b,) Neviazan signalizcia - signalizan a uiton informcia sa prenaj
oddelenmi prenosovmi mdiami.

8.5.Synchronizcia v ISDN.
V synchrnnej sieti je kad kanl uren svojou asovou polohou a tto poloha mus by identick
vo vysielai aj v prijmai. Inak djde k poruche v rozoznvan signlu. Proces udriavania
asovch vzahov v sieti nazvame s y n c h r o n i z c i a.
Synchronizan sie.
Vznikne podobne ako signalizan sie, logickm oddelenm sieovch osciltorov a liniek, ktor
ich spjaj, od siete prenajcej pouvatesk informciu.

8.6.Adresovanie v ISDN.
Adresovanie v ISDN vychdza z existujcej telefnnej siete. Zkladom je ISDN adresa.

kd krajiny nrodn oblastn kd

ISDN slo

ISDN subadresa

Nrodn ISDN slo

Medzinrodn ISDN slo
ISDN adresa
ISDN adresa je zloen z ISDN subadresy a ISDN sla.
ISDN slo m nrodn aj medzinrodn as a je to sekvencia decimlnych sel. Maximlny
poet slic v ISDN sle je 15 a odpoved tak slovaniu v telefnnej sieti. ISDN subadresa je
sekvencia slic s maximlnou dkou 40 slic. Sli k presnmu adresovaniu subkomponentov
v ISDN astnckych zariadeniach. M podobn funkciu ako prevoba v pobokovch telefnnych
stredniach.

58

9. VEOBECN PODMIENKY PRIDEOVANIA SEL

sla a adresy obsiahnut v slovacom plne telekomunikanej siete Slovenskej republiky s
nrodnm zdrojom. Telekomunikan rad Slovenskej republiky (T SR) prideuje sla poda
tohto slovacieho plnu.
sla, seln bloky a adresy (alej len sla) mu by pridelen alebo rezervovan
poskytovateom verejnch telekomunikanch sluieb, ktor vykonvaj telekomunikan innosti
na zklade povolenia vydanho T SR. Takto prideovanie, resp. rezervovanie sa nazva primrne
prideovanie. Nsledne poskytovatelia verejnch telekomunikanch sluieb prideuj sla
z pridelenej kapacity uvateom sluieb. Takto prideovanie sa nazva sekundrne prideovanie.
Prideovanie mus by vasn, spravodliv, objektvne, prehadn a nediskriminan.
T SR prideuje:
- nrodn cieov kdy NDC geografickch oblast, spolupracujcich siet a sluieb
verejnej telefnnej siete a ISDN poda odporania ITU-T E.164 [1];
- sla a seln bloky na sluby a astncke sla verejnej telefnnej siete a ISDN poda
odporania ITU-T E.164 [1];
- identifikan kdy verejnch dtovch siet DNIC poda odporania ITU-T X.121 [6];
- kdy medzinrodnch signalizanch bodov ISPC poda odporania ITU-T Q.708 [7] a
nrodnch signalizanch bodov SPC v prechodovej signalizanej sieti SS7;
-

kdy mobilnch siet MNC poda odporania ITU-T E.212 [8];

- identifiktory dodvatea IIN poda odporania ITU-T E.118 [10];

- a alie poda aktulnej potreby a poiadaviek spoluprce telekomunikanch siet.
T SR prideuje sla rozhodnutm na zklade iadosti. Nleitosti iadosti, poadovan prlohy a
obsah rozhodnutia stanovuje zkon [36].
iadosti sa vybavuj postupne v porad, ako boli podan. V prpade rovnakho dtumu podania
viacerch iadateov o rovnak sla, ak nie je mon dohoda, rozhoduje sa metdou rebovania.i[
Informcie o pridelench slach sa zverejuj poda aktulneho stavu na internetovej strane T
SR http://www.teleoff.gov.sk/ a pravidelne vo Vestnku MDPT SR.
T SR me rozhodn o zmene pridelenho sla alebo odobrat pridelenho sla za podmienok
stanovench zkonom [36]. Prevdzkovatelia telekomunikanch siet a poskytovatelia
59

telekomunikanch sluieb, ktorch sa tieto zmeny tkaj, s povinn vykona vetky nevyhnutn
opatrenia na ich realizciu.
Zvan zmeny slovacieho plnu a pridelenia sel T SR vopred konzultuje so zainteresovanmi
stranami.
Zsady prideovania sel pre jednotliv seln mnoiny s uveden v prlohe D. Uveden prloha
je aktualizovan na internetovej strane T SR a zverejovan vo Vestnku MDPT SR.

9.1.slovanie vo verejnej telefnnej sieti a ISDN

truktra sel pouvanch vo verejnej telefnnej sieti a ISDN vychdza z odporania ITU-T
E.164.
Verejn telefnna sie a ISDN maj spolon otvoren slovac pln. Rozdelenie siete na
geografick slovacie oblasti (primrne oblasti) je uveden v prlohe B. Podrobn zoznam obc
spadajcich pod jednotliv geografick oblasti je dostupn na internetovej strane T SR
http://www.teleoff.gov.sk/

9.2. Medzinrodn slo

Pri volaniach z nrodnej do medzinrodnej siete sa vol medzinrodn rozliovacie slo "00" a
nsledne medzinrodn slo. Medzinrodn rozliovacie slo nie je sasou medzinrodnho
sla. truktra medzinrodnho sla astnka verejnej telefnnej siete a ISDN v SR je znzornen
na obrzku
421

55

5743289

CC- medzinrodn smerov slo NDC- nrodn cieov kd SN - astncke slo

Obrzok - truktra medzinrodnho sla astnka verejnej telefnnej siete a ISDN v SR
Medzinrodn slo astnka verejnej telefnnej siete a ISDN v SR m 12 slic. Odporanie
ITU-T E.164 povouje maximlne 15 slic
Medzinrodn smerov sla prideuje Medzinrodn telekomunikan nia ITU. Podmienky
prideovania s stanoven v odporan ITU-T E.164.1 [4]. Medzinrodn smerov slo
Slovenskej republiky je 421.
Medzinrodn slo astnka verejnej telefnnej siete mus svojou truktrou umoni, aby
analza maximlne siedmej slice rozhodla jednoznane o smerovan a tarifovan volania.
Poiadavku na v poet analyzovanch slic je mon riei na zklade vzjomnej dohody
prevdzkovateov siet. Po zaveden sluby vber prevdzkovatea mus verejn telefnna sie
umoni analzu medzinrodnho sla astnka verejnej telefnnej siete poda odporania ITUT E.164, Supplement 1 [2].
60

Medzinrodn slo astnka mobilnej verejnej telefnnej siete m jednotn dka 12 slic.

9.3. Nrodn slo

Pri volaniach medzi jednotlivmi slovacmi oblasami sa vol nrodn rozliovacie slo "0" a
nsledne nrodn slo. Nrodn rozliovacie slo nie je sasou nrodnho sla.
truktra nrodnho sla je:

55

5743289

NDC + SN
kde NDC je nrodn cieov kd a SN je astncke slo.
Nrodn slo vo verejnej telefnnej sieti a ISDN m dku 9 slic, a to vrtane prevoby alebo
viacnsobnho astnckeho sla. Vnimkou s skrten sla na sluby so pecilnym
oslovanm (pozri as 5.3).
Nrodn slo v mobilnej verejnej telefnnej sieti m pevn dku 9 slic. Sklad sa
z trojmiestneho cieovho kdu siete NDC a esmiestneho astnckeho sla SN.
Prehad truktry a dky nrodnch sel slovacieho plnu verejnej telefnnej siete a ISDN
v Slovenskej republike je uveden v Prlohe A.
9.3.1 Nrodn cieov kd
Nrodn cieov kd sa sklad z jednej a tyroch slic. Nrodn rozliovacie slo "0" nie je
jeho sasou. Kad nrodn cieov kd identifikuje samostatn geograficky uren slovaciu
oblas (primrne oblasti) alebo funkne uren slovaciu oblas (siete, sluby).
Na oznaenie nrodnho cieovho kdu geograficky urenej slovacej oblasti sa pouva pojem
smerov slo (TC) a na oznaenie nrodnho cieovho kdu funkne urenej slovacej oblasti sa
pouvaj pojmy cieov kd siete (DNC) alebo cieov kd sluby (SDC).
Zoznam smerovch sel geograficky urench slovacch oblast verejnej telefnnej siete a ISDN
v SR je uveden v Prlohe B. Cieov kdy siet a sluieb s uveden v asti 5.4.
9.3.2 astncke slo
Pri volaniach v rmci vlastnej slovacej oblasti volajci astnk vol slo volanho astnka bez
nrodnho rozliovacieho sla "0" a bez nrodnho cieovho kdu alebo v osobitnch prpadoch
vol slo volanho astnka s nrodnm rozliovacm slom "0" a s nrodnm cieovm kdom,
ak dan spsob voby podporuje prevdzkovate verejnej telekomunikanej siete.

61

Pri vyuit sluby vber prevdzkovatea individulnou vobou pre jednotliv volania volajci
astnk vdy vol slo volanho astnka s nrodnm rozliovacm slom "0" a s nrodnm
cieovm kdom.
astncke slo v pevnej verejnej telefnnej sieti obsahuje skryt slo miestnej stredne alebo jej
asti. Dka astnckeho sla je v primrnej oblasti Bratislava 8 slic a v ostatnch primrnych
oblastiach 7 slic. Na oslovanie astnkov v rmci slovacej oblasti s prideovan sla
z mnon zanajcich slicami 2 a 9.
Pri prestupe medzi verejnmi telekomunikanmi sieami je slo volanho astnka odovzdvan
v nrodnom formte i v prpade, e ide o volanie v rmci vlastnej slovacej oblasti.
astncke slo v mobilnej verejnej telefnnej sieti m dku 6 slic. Na oslovanie astnkov
s prideovan sla z mnon zanajcich slicami 0 a 9. Pri volaniach v rmci mobilnej siete a
volaniach do mobilnej siete volajci astnk vdy vol slo volanho astnka s nrodnm
rozliovacm slom "0" a s nrodnm cieovm kdom.
9.3.3 Sluby so pecilnym oslovanm
Prstup na sluby so pecilnym oslovanm je realizovan prostrednctvom skrtench sel.
Sluby s dostupn vobou trojmiestneho a pmiestneho sla typu 1xx, resp. 1xxx alebo 1xxxx.
Skrten tvormiestne sla z mnoiny 10xx s vyhraden na vber prevdzkovatea siete.
Skrten trojmiestne a pmiestne sla z mnoiny 11x(xx) s vyhraden na harmonizovan
eurpske sla na prslun sluby, napr. tiesov volania a informcie o astnckych slach.
Prevdzkovatelia verejnch telekomunikanch siet s povinn zabezpei prstup na slo 112 pre
tiesov volania v slade so zkonom o integrovanom zchrannom systme [12]. Harmonizovan
eurpske prstupov sla 118x(x) s uren na poskytovanie sluby informcie o astnckych
slach. alie sla bud uren poda poiadaviek eurpskej harmonizcie v spoluprci
s CEPT/ECC.
Skrten pmiestne sla z mnoiny 12xxx s uren na interaktvne informcie a sluby
prevdzkovateov siet, ako s napr. hlsenie porch, informcie o slubch a podobne. Sluby na
tchto slach mu by dostupn z vlastnej siete prevdzkovatea alebo na zklade dohd
rovnakm slom aj zo siet inch prevdzkovateov.
Skrten pmiestne sla z mnoiny 13xxx s uren na neverejn sluobn sla
prevdzkovateov siet na ely testovania siet. Sluby na tchto slach mu by dostupn z
vlastnej siete prevdzkovatea alebo na zklade dohd rovnakm slom aj zo siet inch
prevdzkovateov.
Tiesov volania na slach v mnoine 15x s poadovan jednotne od vetkch prevdzkovateov
siet.
Skrten pmiestne sla z mnoiny 16xxx a 17xxx s uren na regionlne informan sluby
veobecne prospenho charakteru (napr. pecilne informan a podporn sluby pre zdravotne
postihnutch ud, sluby humanitrneho charakteru, dopravn sluby a informcie uren najm
zahraninm nvtevnkom).
Skrten pmiestne sla z mnoiny 18xxx s uren na celottne informan sluby veobecne
prospenho charakteru (napr. pecilne informan a podporn sluby pre zdravotne postihnutch
62

ud, sluby humanitrneho charakteru, dopravn sluby a informcie uren najm zahraninm
nvtevnkom).
Skrten sla z mnoiny 19xx nemono poui, aby nenastala nejednoznanos po uzavret
slovacieho plnu.
Skrten pmiestne sla z mnoiny 14xxx s rezervou na budce pouitie.
Obslun kdy na ovldanie doplnkovch sluieb musia by v slade s normou [37] a nesm by v
mnoinch slovacieho plnu.
Zoznam vybranch telekomunikanch sluieb so pecilnym oslovanm je uveden v Prlohe C.

9.4 Prstupov kdy do spolupracujcich siet a na sluby s celottnou

psobnosou
9.4.1 Sluby s celottnou psobnosou
Sluby s pridanou hodnotou s celottnou psobnosou s dostupn vo verejnej telefnnej sieti a
ISDN na zklade voby nrodnho rozliovacieho sla "0", cieovho kdu sluby SDC a
astnckeho sla, na ktorom je sluba poskytovan. Sluby s pridanou hodnotou maj jednotn
dku sla 9 slic.
POZNMKA - Vnimkou je prstup do spolupracujcich siet a na sluby s celottnou
dostupnosou cez skrten sla v mnoinch zanajcich sa slicami (0)1 a 1. Zoznam
vybranch sluieb so skrtenmi slami je uveden v Prlohe C.
Mnoina (0)7 xxxxxxxx je rezerva na budce pouitie.
Na oslovanie sluieb s pridanou hodnotou volanie na et volanho (freephone) je vyhraden
mnoina (0)800 xxxxxx1[1].
Na sluby s rozdelenm poplatkov (shared cost) s vyhraden mnoiny (0) 850 xxxxxx a (0)899
xxxxxx.
Na sluby so zvenou tarifou (premium rate) s vyhraden mnoiny(0)900 xxxxxx, (0)97x xxxxxx
a (0)98x xxxxxx.
9.4.2 Spolupracujce siete
Jednotliv telekomunikan siete, prevdzkovan na zem SR, maj vlastn slovacie plny.
Prestup z verejnej telefnnej siete a ISDN do inej telekomunikanej siete (dtovej, mobilnej) sa
uskutouje na zklade voby nrodnho rozliovacieho sla "0" a cieovho kdu siete.
Rozlenie prevdzkovateov rznych siet je zabezpeen prostrednctvom zjavnho cieovho
kdu siete, ktor je stanoven v rozhodnut o pridelen sla, vydanom T SR. Pri komunikcii z
verejnej telefnnej siete a ISDN do inej telekomunikanej siete mus by dodran jednotn dka
nrodnho sla 9 slic s vnimkou sel v mnoinch zanajcich sa slicami (0)1 a 1.
Na oslovanie priechodov z verejnej telefnnej siete do verejnch dtovch siet a na prstupov
uzly verejnho internetu sa pouvaj skrten tvormiestne sla z mnoiny (0)19xx.

63

Na oslovanie priechodov z verejnej telefnnej siete do mobilnch verejnch telekomunikanch

siet s vyhraden sla

10. DRUICOV TV SIE

Prjem signlov vysielanch z druc je bu individulny prijmacou aparatrou, kedy kad

astnk m svoju antnu a vol si svoju druicu a svoj program alebo sa signly prijmaj jednm
prijmacm strediskom, ktor je vybaven bu iba jednou antnou alebo pre prjem z viacerch
druc naraz je naintalovanch niekoko antn a k astnkom je signl rozvdzan. Je znme
vybavenie jednou spolonou antnou a rozvodom po bytovch jednotkch. alm variantom je
kblov rozvod. Signl zo spolonho prijmacieho strediska sa rozvdza aktvnou sieou.
Rozdelenie druc poda poskytovanch sluieb:
Vychdza zo sluieb, ktor poskytovali druice. Ilo o pevn hromadn a mobiln slubu. Pevn
sluba zaha prenos zvukovch signlov, dt a videosignlov medzi stanicami a pevnm fixnm
stanoviskom. Tieto stanice vlastnia spravidla sprvy PTT (post telegraf & telephone)
Broadcasting sluba zaha prenos signlov z jednej alebo viacerch pevnch stanc na rad
prijmacch stanc. Tieto stanice sa mu vyskytn ubovone v rozsahu zny oiarenia druice
(footprint).
Pevn vysielacie stanice mu by verejn alebo skromn. Stanice uren iba na prjem mu by
vo vlastnctve spoloenskom alebo skromnom.
Poloha druice je uren v stupoch vchod, zpad od nultho poludnka GREENWICH
Pre TV druice uren pre prjem TV programov boli medzinrodnou dohodou uren a technicky
a energetickm podmienkam najlepie vyhovuj psma
S psma 2,5GHz
C psma 4GHz
Ku psma 10,7 12,75GHz

64

Pre skupinov prjem hlavnmi spolonmi stanicami s vekm priemerom prijmacch antn
v profesionlnom preveden, ktor mali napja TV a rozhlas signlom kblov siete a pozemn
vysielae boli pvodne uren frekvencie pre KU psmo 10,95 12,75GHz a alej rozdelen na
podpsma.

10.1.Druicov transpondr
Druicov transpondr predstavuje zariadenie druice uren na retranslciu signlu. Zkladn
blokov schma je v obr.

Prijma P druice obvykle pracuje na frekvencii 6 a 14 GHz. Na prjem signlu sa pouva

antna so rkou zvzku asi 18 (Ap), ktor umouje prijma signly z celej viditenej asti
povrchu Zeme. Prenan signl sa potom me bu uritm spsobom spracova v bloku
spracovania signlu SS (zosilni, regenerova, a pod.) alebo len jednoducho pretransformova na
frekvenciu 4 a 12 GHz a odvysiela vysielaom V nasp na Zem. Vysielae druicovch
transpondrov bvaj naviazan na dva druhy vysielacch antn Av cez riaden prepna Pr.
Jedna z vysielacch antn vyaruje energiu v uhle asi 18 a oaruje cel viditen povrch Zeme.
Druh antna m vyarovac diagram omnoho u a sli na vysielanie uritej informcie na
konkrtne miesto na Zemi. rka zvzku loklnej antny sa riadi jej elom a je obmedzen
vekosou antny na druici (2 a 5 uhlovch stupov). Zdrojom energie s slnen batrie SB,
ktor s doplnen akumultormi pre dobu, ke sa druica nachdza napr. v tieni Zeme. Pre
zdroj sa me na druici poui aj atmov reaktor.
Zmenu polohy
druice alebo in jednoduch
zkroky mono zaisti
cez prijma ovldacch povelov POP a prslun ovldacie zariadenie OZ. Menie zmeny
polohy je mon dosiahnu pomocou ovldania malch raketovch motorekov RM. Pretoe je
druica opatren
smerovmi
antnami,
mus
by
jej
poloha
voi Zemi
stabilizovan. Najjednoduchia by bola stabilizcia polohy druice rotciou celej druice
65

rchlosou asi 50 ot/min. Antny by sa pritom, samozrejme, museli ota rovnakou rchlosou,
ale opanm smerom.

11.SIE GSM
Vvoj GSM zaal v roku 1982, kedy Coference of European Posts and Telegraphs (CEPT)
vytvorila vskumn skupinu Groupe Spcial Mobile (prvotn nzov pre GSM). Skupina dostala
za lohu realizova tdiu a nsledn vvoj trans-eurpskeho verejnho celulrneho systmu v
kmitotovom psme 900 MHz. Kritri pre poadovan systm boli:
dobr subjektvna kvalita prenanej rei,
nzka cenov hladina koncovch stanc a servisnch sluieb,
podpora medzinrodnho roamingu,
schopnos realizcie miniatrnych prrunch koncovch stanc
podpora pre rozren sluby (SMS, regionlne sprvy at.) vrtane sluieb uvaovanch v
budcnosti (napr. Mobiln terminl potaovej siete),
ISDN kompatibiln.
V roku 1986 prebehlo testovanie smich experimentlnych systmov v Pari.
V roku 1989 bola zodpovednos za projekt GSM preveden na European Telecommunication
Standards Institute (ETSI).
Odporanie GSM Phase I (prv pecifikcia prostredia a sluieb GSM) bolo zverejnen v
roku 1990. V tejto dobe Vek Britnia poiadala o pecifikciu celulrneho (bunkovho)
systmu zaloenho na princpoch GSM, ale pre v poet uvateov s nzkym vysielacm
vkonom u koncovch stanc v kmitotovom psme 1.8 GHz. Systm bol nazvan Digital
Cellular System (DCS 1800) a zverejnen v roku 1991.
Komern tart prvej GSM siete bol v polovici roku 1991 vo Fnsku.Na zaiatku roku 1995 v
sedemdesiatich ttoch po celom svete vznikli alebo boli naplnovan siete GSM s 5.4 milinmi
uvateov.

11.1.Technick pecifikcia GSM

Poskytnut frekvencie pre GSM s:900MHzod 890 MHz do 915 MHz pre komunikciu smerom k zkladovm staniciam GSM (uplink)
od 935 MHz do 960 MHz pre prjem signlu smerom ku koncovmu terminlu (downlink).
Sekundrna frekvencia/DCS/ 1800 MHz, ktor pouva spravidla tie dva rozsahy a to 1710-1785
MHz a 1805-1880 MHz. rka rozsahu je tak 75 MHz, tj. trikrt via ne u frekvencie 900 MHz.
Alokovan frekvenn psmo pre
900 MHz
Smer BS MS
935 960 MHz
Smer MS BS
890 915 MHz
Duplexn odstup
45 MHz
Poet vf kanlov
124
rka psma vf kanlu
200 kHz
66

Poet prenosovch kanlov

992 full rate

1984 half rate
Max. kmitotov zdvih
67 750 Hz
Pouit modulan metda
G MSK (Gaussian Minimum Shift Keying)
Pre prehadnos s tu uveden alie systmy s ich kmitotami:
GMH 2000R (systm pre Wireless Local Loop - WLL) m od 869 MHz do 849 MHz (uplink) a od
869 MHz do 894 MHz (downlink), teda psma 2x25 MHz
Personal Cellular System (PCS 1900) m 140 MHz v psme 1850 a 1990 MHz

11.2.Sluby poskytovan v sieti GSM

GSM vzniklo s ideou komunikcie v sieach ISDN, a preto sluby v sieach GSM tvoria vlastne
podmnoinu sluieb ISDN. Dtov sluby GSM prebiehaj v sasnej dobe rchlosou iba 9 600
bps, o je dan pecifickmi vlastnosami celulrnej siete a
mobilnho terminlu, kedy mus za kadch okolnost nasta sprvny prenos dt pri prechodoch z
jednej bunky do druhej. pecilne vybaven terminl GSM me by
spojen s PSTN, ISDN, paketovmi sieami (Packet Switched and Circuit Switched Public Data
Networks), Internetom a stanicou Client/Server. K slubm GSM tie patr prenos faxovch sprv
(protokol Groupe 3), videotex aj teletex. Zvltne postavenie m sluba SMS (Short Message
Service), ktor nahrdza funkciu pageru s rozrenmi funkciami:
obojsmern prenos sprv (send/receive messages point to point)
uloenie sprvy a nsledn presmerovanie sprv (store and forward deliverying)
potvrdenie spenho doruenia zaslanch sprv (aknowledgement of successful delevery).
alou uitonou vlastnosou je monos vysielania sprv do jednej alebo vybranej skupiny buniek
siete GSM. Tak zska uvate prstup k regionlnym hlseniam o poas, dopravnej situcii a
poskytovanch servisnch slubch napr. pre motoristov.
V oblasti klasickho telefonovania poskytuje GSM sluby digitlnej pobokovej stredne (PABX)
ako je presmerovanie hovorov, hlasov schrnka at.
Sluby zaha odporanie GSM Phase 1, alie odporania s GSM Phase 2 (2+)
Sluby GSM Phase 1
Najstaria je GSM Phase 1 - t vychdza z prvho konceptu mobilnej siete GSM a ponka tieto
sluby:
call forwarding - presmerovanie hovorov,
blokovanie prchozch hovorov poda kritri,
blokovanie odchozch hovorov poda kritri,
indikcia nedosiahnutenosti / volan neodpoved - sluby presmerovania,
roaming.
Vrazn rozrenie zaznamenala GSM Phase 2, ktor dnes podporuje vina GSM siet. Nie je
nutn, aby sie podporovala alebo prevdzkovala vetky sluby definovan v tejto fze - rozrenie
sluieb vinou predstavuje dohranie uritho firmware do stredn a jeho distribciu smerom k
zkladovm staniciam
GSM Phase 2 definuj tieto sluby:
SMS sluba - odosielanie a prjem krtkych sprv do 160 znakov,
telekonferenn hovor - spojenie viacero hovorov na jednu linku,
pridranie a prehodenie hovoru - call waiting a call hold,
dtov a faxov sluby,
identifikcia volajceho, zamedzenie identifikcie volajceho CLIP a CLIR,
tarifikcia poda impulzov siete - Advice of Charge AoC,
67

Cell Broadcast - distribcia loklnych informci o dke cca 80 znakov,

defincia uzavretch uvateskch skupn - CUG
GSM Phase 2+ m poskytova tieto sluby:
zvyuje poet hovorov prenanch kanlom na dvojnsobok
zvenie rchlosti prenosu dt a na 64 kbps spojenm multiplexu
priame rozhranie medzi DECT a GSM
priama kompatibilita s PMR/Public Access Mobile Radio /PAMR/
defincia GSM ako fixnej loklnej bezdrtovej sluky
monos defincie virtulnych privtnych siet
rozrenie monost uskladnenia dt na SIM karte
alie nadtandardn sluby, ktor nie s pevne definovan /WAP,MMS/
Bunkov vstavba:

Mobiln siete s budovan na tzv. bunkovom (celulrnom) princpe.

Elementrnym prvkom siete je bunka, ktor bva schematicky znzornen ako esuholnk.
Polomer tejto bunky bva rzny poda osdlenia pokrytej oblasti.
Niekoko tchto buniek tvor tzv. prevdzkov oblas (location area). Jedna alebo viac
prevdzkovch oblast spad do psobnosti jednej MSC (Mobile Services Switching Center), ktor
u me obhospodarova cel mesto alebo aj tt. Nadriadenou oblasou je oblas nrodnej siete
GSM (tou sa rozumie sie jednho opertora). Shrnn oblas vetkch miest, kde mono sluby
siete GSM pouva sa nazva oblas sluieb GSM (GSM service area).

68

Zloenie siete GSM

Jednotliv stavebn prvky mono rozdeli do troch zkladnch skupn:
mobiln stanice a prsluenstvo
subsystm zkladovch stanc (Base Station - BS)
sieov prepojenie jednotlivch zkladovch stanc (network subsystem)
Komunikciu medzi jednotlivmi subsystmami poskytuj pecilne rozhrania a definovan
komunikan protokoly.
Obr. Zloenie siete GSM

69

70