Axel Bogitzky

Prv pomoc

psom

m-

FORTUNA PRINT

Obsah
H Na vod 4
Veobecne o naliehavch
prpadoch a o prvej pomoci 6
Prprava 9
Precvienie zkladnch vyetrovacch
metd na zdravom psovi 10
Zsady sprvania sa v tiesni 12
Ako zaobchdza s chormi
a zranenmi psami 13
Metdy vyetrovania
a oetrenia 16
Bezprostredn ohrozenie ivota

- prv kroky na zchranu ivota 16

Kontrola ivotnch funkci 18
Oivovanie 19
%
Krvcania ohrozujce ivot 23
alie opatrenia 25
Postup pri vyetrovan 25 Zlyhanie obehovho systmu
a dchacie akosti 36
Otravy a poleptania 40
Otvoren poranenia a ich oetrenie 45
Zavret poranenia 48
Obvzovanie 51

Lieky 56
Transport 60
Z najbenejch poranen
a chorb 62

.4

Alergia 62
Infekcie dchacieho apartu 65
On poranenia 66
Pokodenie medzistavcovch
platniiek (diskopatia jazvekov) 69

Poruchy vedomia a kpv

stavy 72
Vracanie, hnaka, bolesti
brucha 75
Omrzliny 78
Utopenie 79
Cudzie teles 79
Hnisav zpal maternice pyometra 81
Poruchy moenia 82
Srdcov prhody 83
Prehriatie a pal 86
Bodnutie hmyzom 87
Krvcanie z nosa 88
Ui 88
;
'
Zasiahnutie elektrickm prdom 91
Gravidita, prod a starostlivos
o teat 91
Podchladenie 97
Popleniny 100
Kliete 101
I Prloha 104
Adresy a daje 104
Informan centr pre prpady
otrv 104
Klinika na Univerzite veterinrskeho
lekrstva v Koiciach 104
Prehad dleitch dajov 106
Slbvrjk106
Poakovanie 108
Pramene obrzkov 108
Literatra 109
Tir 109
Register 110

Na vod
N

la prechdzke, pri cestovan alebo doma - vade me

vho zvieracieho priatea postihn nehoda, zranenie alebo
choroba. Vtedy je pes odkzan na pomoc svojho pna.
Zatia neexistuje systm zauvanch krokov porovnaten
s prvou pomocou medzi umi. Preto ostva na majiteovi
alebo prtomnom lovekovi, aby psovi poskytol prv pomoc
a dopravil ho k veterinrnemu lekrovi.
Bohuia, v tomto smere existuje asto vek neistota.
Majitelia mlokedy vedia - ako laici pri prvej pomoci
uom - o mu urobi pre svoje zranen alebo chor
zviera. Poznatky o zkrokoch v ndzi a o potrebnom
vybaven sa neraz podceuj. Koniec-koncov cieom prvej
pomoci ani nie je nahradi veterinrneho lekra, ani stanovova diagnzy i vykonva komplikovan lieby. Skr ide
o to, aby sa vytvorili o najlepie predpoklady na - poda
monosti - najrchlejie oetrenie veterinrnym lekrom.
Tto kniha m poskytn zkladn poznatky a postupy,
ktor uahia majiteovi vas rozpozna naliehav prpady
a zrove ho usmernia, ako m pri nich sprvne postupova. Dleit daje s zhrnut v schmach a nzorn
postupy zobrazen na obrzkoch. Dopaj ich veobecn
pravidl oetrovania pri pecilnych naliehavch prpadoch a zahaj informcie o zmysle i nezmysle takzvanch domcich lieiv.
Bergheim leto 2000
MVDr. Axel Bogitzky

Venujem
Doris
a Justinovi

i Dole: Lekrnika
prvej pomoci by nemala
chba iadnemu chovateovi psa

=g Km sa chor alebo zranen pes

dostane do veterinrnej ambulancie, je
odkzan na pomoc svojho majitea

Veobecne o naliehavch prpadoch

a o prvej pomoci
. J naliehav prpady sa v medicne oznauj vetky
aktne situcie ohrozujce ivot. Mu vznikn jednak
nsledkom nehody, jednak v dsledku akch ochoren
a otrv. Ak sa m zachova ivot a zdravie zvieraa, oetrujci lovek mus( kona pohotovo. Na lepiu orientciu
sa osvedilo zadeova srne prpady poda naliehavosti
oetrenia do troch kategri
I. k a t e g r i a si vyaduje okamit oetrenie
do niekokch mint
Tka sa to predovetkm porch obidvoch najdleitejch ivotnch funkci: dchania a srdcovej innosti.
Pri zastaven dchania a srdca nastva za krtky as
ak pokodenie orgnov. Mimoriadne citlivo reaguje
mozog Rchlo nasleduje bezvedomie a po troch
mintach stavu bezvedomia treba rta s trvalmi
nsledkami. V dsledku toho absoltnu prednos pri
poskytovan prvej pomoci m kontrola a zabezpeenie
srdcovej innosti a dchania!
Na udranie srdcovo-cievnej innosti potrebuje telo
urit objem krvi. Poranenia vekch ciev mu vies
k masvnym stratm krvi za niekoko mint Prelo zastavenie silnho krvcania, ako aj umel dchanie
a mas srdca patria k opatreniam, ktor zachrauj
ivot

II. kategria si vyaduje oetrenie v priebehu

mint a jednej hodiny

Prpady tejto kategrie nie s od zaiatku menej nebe/
pecn ne prpady I. kategrie Aj tu me by ohrozen
ivot poda rozsahu poranen a miery ochorenia, le tu
sce ak-tak asov rezerva, kedze dchanie a srdcov
innos s zachovan V takom prpade mete zatelefonova veterinrnemu lekrovi a poradi sa s nm
o alom postupe.
K II kategrii patria okrem inho vetky zranenia
a ochorenia s vraznm obmedzenm dchania
a krvnho obehu (nebezpeenstvo oku), ako aj pora-

Veobecne o naliehavch prpadoch a o prvej pomoci

Chovate by mal
yediet o treba robi,
jiielen v prpade, ak je
pes zranen, ale aj
v takom prpade, e
nevyzer zdravo

Veobecne o naliehavch prpadoch a o prvej pomoci

nenia hlavy a chrbtice so zastretm

vedomm, prpadne s prznakmi ochrnutia.

Svojmu zranenmu alebo

chormu pskovi
mete pomc aj
bez hlbch vedomost z medicny.

III. k a t e g r i a si vyaduje
oetrenie v priebehu prvch hodn
Patria sem zranenia a ochorenia,
ktorch nebezpeenstvo nie je viditen hne od zaiatku. Prpady tejto
kategrie prebiehaj na zaiatku nepomerne menej dramaticky ne prpady
I. a II kategrie. Prve v tom spova
ich zkernos. Ak nebud oetren.
mu sa z nich za niekoko hodn vyvin stavy nebezpen pre ivot. Pre
chovateov a majiteov psov nie je
ahk vas takto prpady rozpozna.
asto by ste sa mal zameral' aj na
okolnosti razu, aby ste neprehliadli
vntorn zranenia. Vasnou kontrolou
u veterinrneho lekra sa d zabrni
vzniku situcie ohrozujcej ivot,
Oetrenie v priebehu prvch hodn"
teda neznamen, e mete pokojne
aka niekoko hodn Do tejto kategrie patria naprklad plynatos,
respektve otoenie (torzia) aldka,
vznik pcneho edmu po poiaroch
a vntorn zranenia

Efektvna starostlivos po raze

prebieha spravidla postupne. Mde!
navrhnut v humnnej medicne predstavuje takzvan zchrann reaz.
lednotliv kroky oetrenia na seba
postupne nadvzuj ako ok na
retiazke. Mali by zaruova usporiadan sled od okamitch opatren na
zchranu ivota po odborn lekrsku
starostlivos v nemocnici, Vznam
loveka, ktor' poskytuje prv pomoc,
by sa nemal podceova, le toti prv
na mieste nehody, musf zhodnoti
situciu, stav zranenho a vykona
prv opatrenia na zchranu. Opatrenia
prvej pomoci sa v prpade ndze
vbec neobmedzuj len na umel
dchanie a mas srdca.
Model udskej zchrannej reaze
sa me v podstate premietnu aj na
psa ako pacienta, Po zaisten ivotne
dleitch funkci obehovho systmu
a dchania sa mete - tie po telefonickom dohovore s veterinrnym
lekrom - postara o bezpen prevoz
do ambulancie. Lene v porovnan
s humnnou medicnou v prpade
poranenho zvieraa pripad zchranrovi podstatne via loha, pretoe priame oetrenie lekrmi odbor-

Srne prpady
Aktne
|v ohrozenie ivota

Ohrozenie ivota
bez akhokovek
oetrenia

I. kategria
Okamit zkroky,
ktor zachrnia
ivot v prvch
mintach

Zastavenie srdca, dchania,

siln krvcanie

II. kategria
Oetrenie
v priebehu
mint a
jednej hodiny

aie zranenia alebo ochorenia, najm

s vraznm obmedzenm dchania
a obehovho systmu (nebezpeenstvo
oku), poranenia hlavy a chrbtice so
zastretm vedomm alebo s prznakmi
ochrnutia

III. kategria
Oetrenie poas
prvch hodn

ak zranenia alebo ochorenia, ktorch

prznaky s zo zaiatku nenpadn,
naprklad vznik pcneho edmu,
plynatos i otoenie aldka, alebo
vntorn zranenia

Prprava

Rozdiely v poskytnut prvej pomoci loveku a psovi

ovek: zachr

Pes:

profesionlni pracovnci: zchrann sluba,

prpadne lekr na pohotovostnej slube

veterinrny lekr

zchranca

nfkm na mieste (lekrska zchrann

sluba] je v praxi malch zvierat
skr vnimkou. Majite (chovate)
by sa nemal tejto zodpovednosti
zakn.
Ak dodrme niekoko zkladnch
pravidiel, d sa vea situci zvldnu
jednoduchmi vyetrovacmi a oetrovacmi metdami. Pojem prvej pomoci
by sa nemal vzahova len na oetrenie pri aktnych prpadoch ohrozenia ivota Aj pri menej nebezpench zraneniach alebo ochoreniach
me poskytnutie prvej pomoci
zachova zdravie psa a zabrni
trvalm nsledkom
Poskytnutie prvej pomoci vak
nikdy neme nahradi veterinrneho lekra! Odhliadnuc od malch
poranen treba prv pomoc chpa
v pravom zmysle slova- ako prv opatrenie. Efektvne lekrske oetrenie sa
toti vdy zaklad na dobrej spoluprci medzi majiteom a veterinrnym
lekrom.

lekr

mete sstredi na poskytnutie prvej

pomoci.
-+ Pohotovos a dosah veterinrneho
lekra
Do tiesne sa asto dostanete prve
cez vkend a v neskorch veernch
hodinch. Dleitou otzkou preto je
dosiahnutenos veterinrneho lekra
mimo ordinanch hodn. Vo veobecnosti by mala existova pohotovostn
sluba vo vetkch okresoch a vch
mestch.
Kad majite psa by mal ma telefonick kontakt na oetrujceho veterinrneho lekra a pohotovostn
slubu.
-* Zoznam adries
Telefnne sla vho veterinrneho
lekra a jeho kolegov si ulote veda
telefnu, do lekrniky a na obojok
vho psa. Myslite na situciu, e by
sa pes raz stratil alebo raz by sa
mohol sta prve vtedy, ke je na
prechdzke s inou osobou

Prprava

-> Medzinrodn veterinrny preukaz

pre psa

Nie je ni horie, ako ke v ndzi

narchlo hadte obvzy alebo telefnne slo vho veterinrneho
lekra. Ste pritom oraz nervznej
a zbytone strcate as. Ak vak mte
vetko na poriadku, tm viac sa

V ostatnch rokoch sa zaal pouva

veterinrny preukaz pre psa.
Obsahuje vetky daje o psovi
dleit z lekrskeho hadiska, a to vo
vhodnej a prehadnej forme. Okrem
okovan, odervenl a zdravotnch

Veobecne o naliehavch prpadoch a o prvej pomoci

osveden je tam miesto pre

vznamn veterinrne zznamy psa
(ochorenia, opercie a lieky). Preukaz
nesli len ako cestovn doklad. |e to
podklad na oetrenie u inho veterinrneho lekra
- Kufrk prvej pomoci (domca
lekrnika)

H Kufrk prvej
pomoci zostaven
pecilne pre psa

Lekrnika it na mieru" pre

konkrtneho psa. zohadujca najm
jeho anatmiu a prpadn nvyky, m
neoceniten hodnotu. Sli na to.
aby boli vetky potrebn pomcky
ihne poruke.
Spolu s veterinrnym lekrom
si mete takto lekrniku pre prpady, e je v pes chronicky chor
alebo nchyln na choroby, cielene
vybavi a nleit doplova. Nesta lekrniku si zadovi a viac sa
o u nestara.
Cm lepie a dvernejie poznte
jej obsah, tm efektvnejie ho
v prpade potreby mete poui.
Pravideln kontroly lekrniky vm
oberstvia pam a zrove umonia

Autolekrnika vm v tiesovej situcii s vaim psom pome

len iastone. Zkonom predpsan minimine vybavenie
sa vzahuje na pecilne potreby pri dopravnch nehodch
.a prihliada na anatmiu loveka.

skontrolova dobu pouitenosti

lexpircie) jednotlivch zloiek nplas, ktor je star desa rokov,
vm vemi nepome.

Precvienie zkladnch
vyetrovacch metd na
zdravom psovi
Ncvik zkladnch vyetrovacch
metd m viacero vhod:
Len ke poznte svojho psa
zdravho, viete vas rozpozna, kedy
je chor. Zrove zskate urit istotu a zrunos. A ke sa naute
nahmata a zmera pulz u zdravho
psa, mete sa v prpade choroby
spoahn, e takmer nehmatn pulz
nie je zavinen chybnou vyetrovacou
technikou.
Kad jedinec m svoje vlastn
normlne hodnoty frekvencie dychu,
pulzovej frekvencie a vntornej
lelesnej teploty. Skste ich opakovanm precviovanm stanovi
u vho milika, Prslun daje
v literatre s ovplyvnen plemenom
a individulnymi rozdielmi a treba
ich chpa len orientane.
alou vhodou je privyknutie psa
na vyetrovanie. Stane sa to preho
samozrejmosou a pri raze to potom
nepociuje ako nieo neprjemn
Aj nm sa ahie pracuje a zskame
spoahliv vsledky. Ke pes pozn
prehmatvanie brucha, v prpade
akost sa prehliadke nebrni
a zostane uvonen. Zven naptie
brunej steny toti me by prvm
prznakom bolestivch zmien.

Precvienie zkladnch vyetrovacch metd na zdravom psovi

Uiton obsah kufrka prvej pomocf (domcej lekrniky) pre psa

Pomcky
Digitlny tepiomer predstavuje meniie
nebezpeenstvo poranenia ako
pri ortuovom teplomere
Pinzeta na kliete - pecilny nstroj
na nekomplikovan, hygienick odstrnenie
klieov
Pinzeta sli na odstrnenie malch cudzch
telies alebo velieho ihadla z labky
Nonice na obvzy - zahnut nonice
s oblm zakonenm
Podva tabliet - pomcka na uahenie
podvania tabliet, kapsl a podobne
JednorazovJtriekiLka - striekaka
na vplach oka alebo na podanie tekutch
liekov
Ploch lopatka z plastu alebo z dreva jednoduch nstroj na kontrolu stnej
dutiny a hltanu alebo na nananie mast
Ceruzkov lampika - lampika na
preskanie reakci zreniiek alebo
na vyietrenie stnej dutiny
Zchranrska podioka - hlinkov fia
proti podchladeniu
Chladiv obklad - obklad na okamit
ochladenie pri zmliadennch,
natiahnutch svaloch, vrone krvi
(pouiten bez predchladenia)
jednorazov rukavice

Obvzy v balku - steriln tkanivov obvz

na rany, na obvzovanie a ako tlakov
obvz pri zastavovan krvcania
Elastick fixan ob_yy ~ na upevnenie
a udranie v stabilnej polohe (naprklad
konatiny)
Skladan vata - materil na podloenie
obvzov alebo naprklad proti zapareniu
medzi prstami
Kohezvne (sdrn) obvzy - materil na
praktick upevnenie; obvz sa nerozpad,
je sdrn (nelep sa na srs, len sm
na seba)
Cievka nplaste - materil na zlepenie
obvzu, ochrana proti vlhk a obhnzaniu
Ochrana na labky z mkkho ohybnho
materilu, najlepie z plastu

Nhubok alebo obvz na papuu (dlh kus

univerzlneho obvzu) na zaviazanie
papule
Obvzov materil
Kompresfvne obvzy - steriln obklady
na rany
Vankiikov on obklad - steriln obklad
pri obvzovanf oi
Obvzov atka - steriln prikrytie na rany
vch rozmerov
"

LJ
O
LJ

Ostatn
Steriln fyziologicky roztok - tekutina
na vplach o alebo na navlhene
obkladov na rany
Antiseptick mas (naprklad sulfatiazolov,
framykoinov mas) - prostriedok na
oetrenie malch povrchovch rn
(vnimky pozri kapitolu Oetrenie rany, s. 47)
Hojiv mas na rany (naprklad infadolan,
kalciov mas) - mas na oetrenie
namhanch miest na ko a podobne Medicinlne aktvne uhlie sli v prpadoch
otrv na nepecifick terapiu ako absorbent
jedu v trviacom trakte (po konzultcii
s veterinrnym lekrom alebo
s informanm centrom pre prpady otrv)
Prruka prvej pomoci
Zoznam telefnnych sel a adries pre
prpad tiesne
Medzinrodn veterinrny preukaz pre psa
Mal taka na opasok (takzvan advinka)
umouje vzia si najdleitejie pomcky
na doasn oetrenie rany aj na prechdzku

11

Veobecne o naliehavch prpadoch a o prvej pomoci

- Zachova pokoj

Skajte astejie hravou formou

rozlin metdy vyetrovania
a merania zkladnch parametrov
so svojm psom. Obidve strany takto
zskaj urit rutinu a sasne zhromadte informcie o aktulnom
zdravotnom stave viho psa.

Zsady sprvania sa v tiesni

Nech sa stane okovek, mali by ste si
zapamta dve zkladn pravidl prvej
pomoci: zachova pokoj a nezabda
n,-) vl^rni bezpenos.
Ako sa sprvame v tie:
Zachova pokoj - dba na osobn bezpenos

Zchrana psa
o je
nevyhnutn?
Je to bezpen?

- Bezprostredn ohrozenie
ivota
{prpady t. kategrie)

Bezvedomie
- zastavenie dchania
- zastavenie srdca
Siln krvcanie
ivot nie je

bezprostredne
ohrozen
(v zmysle I. kategrie)
alie vyetrenia

nrnemu lekrovi!

-* Dba na vlastn bezpenos

Okamit
opatrenia
Oivovanie
- umel dchanie
- mas srdca
Zastavenie krvcania
alie
opatrenia
Zvi monost
prevozu, prpadne
a po dohovore
s veterinrnym
lekrom

Znie to banlne a predsa je to ak.

Staros o milovan zviera a archa
vlastnej zodpovednosti nenechaj
zrejme nikoho ahostajnm. Napriek
tomu si vdy a vade na tto zsadu
spomete.
Krtky as, ktor vyuijete na
spamtanie sa. me vemi dobre
posli na zskanie prehadu
o situcii. Len tak je mon kona
cieavedomo a efektvne iadna
nerozvnos nepome. Mnoh
zranenia sa po dkladnej prehliadke
uku ovea menej nebezpen, ako
sa pvodne zdalo.
Splaen konanie vedie jednak
k zbytonm chybm, jednak sa
prena aj na psa. Pokojn a sebavedom vystupovanie upokoj aj psa,
pome mu cti sa menej ohrozene.
Preto sa tto zsada poklad za
hlavn opatrenie, pokia ide o sprvanie loveka pri poskytovan prvej
pomoci.

i
)
!
\

Rozhad a rozvnos s pri poskytovan prvej pomoci namieste. Nikomu

nepomete, ke sa bezhlavo vrhnete
do nebezpenej situcie a sami potom
budete potrebova pomoc.
Skr ako sa budete venova oetrovaniu, mali by ste zhodnoti zvanos
situcie |e mon zchrana z nebezpenej oblasti? Ak ochrann opatrenia muste urobi, aby ste psa
premiestnili z miesta nehody, poiaru
alebo po zsahu elektrickm prdom
do bezpeia?
Nepodceujte ani ohrozenie seba
samho. Mysl sa tm aj nebezpeenstvo prenosu infekcie krvou alebo
inmi telovm"? tekutinami zvieraa.
Nikdy nezabdajte na dodriavanie
veobecnch hygienickch zsad - ani
pri vlastnom psovi!
Ke sa pes brni, je nebezpeenstvo poranenia ovea vie. Nielen

Ako zaobchdza s chormi a zranenmi psami

uhryznutie, ale aj infekcia rany me

ma vne nsledky. Normlna mikroflra stnej dutiny obsahuje mnoho
bakterilnych kmeov, ktor mu
ranu infikova K takmto poraneniam
vdy treba privola lekra. Tak isto aj
t, ktor si myslia, e dokonale poznaj
svojho psa, by nemali zanedbva
urit opatrenia. V extrmnych prpadoch, ktor s asto spojen s vekmi
bolesami, sa sprvanie psa d len
ako predvda. Niekedy sa toti
me sta, e v rozruen pes nerozliuje medzi priateom" a nepriateom".
Mimoriadne opatrn muste by
najm vtedy, ked njdete cudzie
zranen psy. Vtedy je nebezpeenstvo
zranenia a infekcie vie ne pri
vlastnom psovi.
Aj neznalos udalost vedcich
k razu prina urit riziko, a to
nielen v oblastiach s vskytom
besnoty, V iadnom prpade by to
nemal by dvod, pre ktor by ste
takmto psom mali pomoc odoprie.
Vo vetkch nejasnch prpadoch sa
mete obrti na tulky alebo asocicie ochrancov zvierat. Maj sksenosti, ako odchyti tlav psy, a s
zariaden na okamit poskytnutie
lekrskeho oetrenia

Ako zaobchdza s chormi

a zranenmi psami
S chormi a zranenmi psami by ste
mali zaobchdza o mono najetrnejie- Prtomnos blzkej osoby,
niekoko upokojujcich slov m vdy
blahodarn inok. Nemysl sa tm
vak prehnan starostlivos, ktor
asto vedie k neistote. Zvierat m^
toti jemn cit pre nlady a maj
vemi siln vzbu na svoju blzku
osobu.
Ako sme u spomnali v predchdzajcej kapitole, treba poda situcie
rta s prudkmi obrannmi reakciami

psa. Pravidlo opatrnho oetrenia pritom nemus by v protiklade s vlastnou ochranou. Pokojn a zrove
cieavedom vystupovanie signalizuje
urit autoritu, take sa pes brni
menej
Prpravn opatrenia, ako zaloenie
nhubku, neslia len na vlastn
ochranu. |e aj v zujme psa, aby ho
bolo mon o najrchlejie vyetri,
a teda aj poskytn mu oetrenie bez
zbytonch konfliktov a alch
zranen.
Idelne by bolo, keby vm mohla
pomha druh osoba. Poas vyetrenia me psa upokojova a zrove
pridra, lednou rukou chyt papuu
zospodu a druh ruka obopna
hrudnk (spodn hmat).
Pri vemi nepokojnch jedincoch sa
odpora chyti hlavu oboma rukami.
Uchopte psa za uami za kon riasy,
prpadne zrove aj za obojok. Primeranm ahom a tlakom je pes dobre
ovldaten. Dodatone mete
zapoji aj predlaktia.
Ke ste odkzan sm na seba, je
vhodn hmat za ztylok. Vina psov
sa d ahko ovlda jednou rukou,
take druhou rukou mete naprklad
vyetri bolestivos konatn. Vbec sa
nemuste obva silnejieho uchopenia vonej koe na ztylku. Psovi to
preka menej ne nerozhodn
a bojazliv tpanie na povrchu.
Ak je pes vemi agresvny, zalome
mu na papuu obvz Hod sa na to
dlh kus elastickho obvzu, v tiesni
takisto posli aj kravata. Spravte
sluku s polovinm uzlom a nalote
ju na papuu. Konce obvzu sa ete
raz prekria a silno zatiahnu pod
Pozor! Pekinsk palcov psky
9
a niektor in plemen maj on
gule vsaden plytie. Preto sa snate
vyhn hmatu za hlavu a ztylok.
Inak riskujete vypadnutie onej gule
(pozri aj stranu 67).


Vavo: Spodn hmat
i Vpravo: Hmat na
hlave

papuou. Nakoniec sa zaviau za

uami na maliku, ktor sa d
rchlym ahom rozviaza. Krtkoleben plemen maj asto zen
nosn dutiny, a preto muste dva
pozor, aby ste neobmedzovali
dchanie. V takchto prpadoch by ste

Hmat za kon
riasu na ztylku

14

=*>***

mali vyui prispsoben nhubky.

Okrem inho nhubok je alternatvou
obvzu na papuu, ktorho zakladanie
si vyaduje aj trochu cviku. Nemus to
by bezpodmienene nhubok z tvrdej
koe. asto sta men [zaberie mlo
miesta) a cenovo vhodnej nhubok
z nylonovej tkaniny.
Aby ste mohli psa vyetri a vhodne
ho oetril, muste ho niekedy uloi
do bon) polohy, v ktorej ho zrove
fixujete.
Pomocnk, ktor stoj vedia, chyt

Ako zaobchdza s chormi a zranenmi psami

I Zakladanie obvzu na papuu:

a) Naloenie vopred pripravenej sluky;
b) Zatiahnutie na chrbte nosa;
c} Zatiahnutie pod papuou;
d) Zaviazanie mastikou za uami

oboma rukami - ponad chrbt a pod

brucho - tie konatiny psa, ktor s
bliie pri om, Takmto spsobom
me psa pri kladen na zem podoprie vlastnm telom.
Malo by to prebieha plynul a nie
trhavo, aby hlava psa nenarazila tvrdo
o zem.
Na fixciu psa v bonej polohe sa
pouva tento hmat: predlaktiami
pevne pridate oblas panvy a iopatky.
prpadne krku proti podloke, Mnoh
psy nemaj tto procedru vemi rady.
Dleit je cvik. Odporame starost!iv nasadenie nhubku alebo obvzu
n.i papuu.

I W Uloenie
a udranie psa
v bonej polohe

15

Metdy vyetrovania
a oetrenia
\k nechcete strati rozvahu a zrunos v konan, kec sa
ocitnete v kritickej situcii, mali by ste sa vopred oboznmi so zkladnmi postupmi pri poskytovan prvej
pomoci. V tejto kapitole vm ponkame prehad jednotlivch krokov v takchto situcich. Opisujeme jednoduch vyetrovacie metdy, ktormi zskate rchly prehad
o aktulnom stave psa. Okrem toho tu njdete aj najdleitejie metdy oetrenia pri poskytovan prvej pomoci.

Bezprostredn ohrozenie ivota - prv

kroky na zchranu ivota
Chpanie nstupu smrti sa asom radiklne zmenilo.
V minulosti sa za hranicu medzi ivotom a smrou pokladalo zastavenie dchania alebo srdca. S pribdajcimi
vedomosami v medicne si udia uvedomili, e samo
chbanie tchto ivotnch funkci neznamen konen
smr, Do veobecnho povedomia vstpil pojem klinick
smr a prslun zchrann opatrenia sa oznauj ako
oivovanie alebo resuscitcia.
Dnes sa kontatovanie smrti ako nezvratnej udalosti
vzahuje predovetkm na zlyhanie innosti mozgu.
Ke mozgov tkanivo prestane fungova, organizmus
u nie je schopn zregenerova ho ako nejak ranku na
koi.
Ak neberieme do vahy zriedkav priame pokodenie
mozgu infckctou alebo zranenm, vek ohrozenie spova
v nedostatonom zsoben kyslkom. Citlivos mozgovho
tkaniva je v kritickch stavoch asovo limitujcim
faktorom U po 15 sekundch nastupuje pri nedostatku
kyslka bezvedomie, po 3 mintach treba rta s odumieranm prvch oblast mozgu a s tm svisiacimi trvalmi
nsledkami
Za dostaton zsobovanie kyslkom s zodpovedn dva
zko navzjom prepojen systmy: dchacia srdcovo-clevny apart Krv sa v pcach okysliuje a potom sa zo
srdca dostva cievami do rozlinch telesnch orgnov,
a teda aj do mozgu Vkony srdca a pc sa oznauj ako
ivotn (vitlne) funkcie Krv pritom sli ako transportn
mdium. Nebezpeenstvo vekej straty krvi spova v tom,

Bezprostredn ohrozenie ivota - prv kroky na zchranu ivota

Metdy vyetrovania a oetrenia

- Dchanie

Dostaton tlak krvi

Dchanie

Dchanie psa sa d rozpozna poda

dvhania a klesania hrudnho koa.
Ke s tieto pohyby pri plytkom
dchan alebo pri bohatej hustej
srsti nebadaten, daj sa cti po
priloen ruky na hrudnk a brucho.
Takto podchytfte aj prpady, ke
sa pre boles alebo poranenie
hrudnka zmen rebrov (kostlne)
dchanie na brun (abdominlne)
dchanie. Meniu zruku na spech
mte vtedy, ak by ste sa pokali
dych cti pri nozdrch alebo ho dokonca pou.
Srdce/krvn obeh

e za krtky as me nasta zlyhanie

krvnho obehu. Preto
zastavenie dchania a lalebo)
zastavenie innosti srdca
a krvnho obehu a (alebo)
vemi siln krvcanie
znamenaj pre postihnut zviera
najvyie ohrozenie ivota Okamite
muste zaa so zkrokmi na zchranu
ivota.
Skontrolova tieto ivotn innosti
a postara sa o ich fungovanie mS
preto vdy v tiesovch prpadoch
absoltnu prednos; treba zabezpei
dostaton prvod kyslka do mozgu,
a tm preitie ohrozenho jedinca.

Kontrola ivotnch
funkci

18

Pri psovi, ktor vyzer bez ivota, sa

najprv presvedte o jeho reakcich.
Ide naozaj o zastavenie srdca alebo
dchania, o hlbok bezvedomie, alebo
len o krtko trvajcu slabos krvnho
obehu, prpadne mdlobu?
Reakcie psa preskame prihovorenm sa. dotykom, overenm, i
reaguje na boles, naprklad silnm
utipnutm na pysk alebo na ucho.

- Srdcov der
a ako kontrola dchania je dkaz
zastavenia srdcovej innosti. Normlne ns o bit srdca informuje pulz.
Srdcovm derom vznik v aorte
kontrakn vlna. ktor postupuje
tepnovm rieiom a do perifrie.
Pulzov vlna sa d cti na povrchovch tepnch.
Kontrola pulzu u psa sa najjednoduchie rob na vntornej strane
stehna, kde sa nachdza stehenn
tepna:
Bruk ukazovka a prostrednka
prilote na vntorn stranu stehna
a mierne zatlate. Stehenn tepna
prebieha pribline v strede, v priehlbine medzi svalmi. Palec by ste
nemali pouva, pretoe hroz, e
poctite vlastn pulz.
Pri vemi prudkom poklese krvnho
tlaku me by pulz slabo hmatn
alebo dokonca nehmatn, hoci srdce
je aktvne, aj ke vemi slabo. Preto
na dkaz zastavenia srdca nesta len
neprtomnos pulzu na stehennej
tepne. Pre istotu by mali by zohadnen ete alie kritri (mas srdca
sa smie robi len pri dokzanom
zastaven srdca).
lednou z monost je kontrola
deru srdcovho hrotu Vznik pri
kontrakcii srdca prenosom otrasu na

stenu hrudnka a j e v n i I;L. I--I>_- ..i is.i

dokza u chudch thlych zvierat.
Vyaduje si to vak t r o c h u viac zrunosti ako ben meranie pulzu:
Prilote dla hne za plecom na
hrudnk Bitie srdca cti najzretenejie na avej strane za lakom.

Aby ste predili unhlenm zverom,

e ide o zastavenie srdca, mali by ste
nasledujce symptmy vnma ako celok: bezvedomie, zastavenie dchania,
nehmatn pulz a srdcov der, irok
zrenice nereagujce na svetlo.

alm dkazom zastavenia srdca

s irok zrenice nereagujce na

svetlo Za normlnych okolnost
zrenice reaguj na zmenu intenzity
svetla V tme sa roziruj, aby prepustili o najviac svetelnch lov. Ostr
slnko naproti tomu spsob, e sa
zrenice zia, a tak sa oi chrnia.
Obmedzenia innosli mozgu, naprklad nedostatkom kyslka v dsledku
zastavenia srdca, blokuj alebo
spomauj tieto reakcie, U za krtky
as nastva vplyvom nedostatku
kyslka rozrenie zrenc Pri kontrole
dvajte pozor, aby boli obidve oi
krtko zatvoren. Za normlnych okolnostf reaguj obidve oi na podnety
rovnako, take zrenice sa rozria len
pri obojstrannom zatemnen o. Po
otvoren by sa mali na zklade svetelnho podnetu mierne zi. Malou
ceruzkovou lampikou s vou intenzitou svetla si mete toto vyetrenie
uahi

Oivovanie
Aj ked oivovacie zkroky mu
zachrni ivot, nemali by ste od
resuscitce na mieste oakva
zzraky. Doasn zastavenie dchania,
naprklad nsledkom zablokovania
dchacch ciest, sa d celkom dobre
ovplyvni. Ale ndej na spech, ak ide
o zastavenie srdca, je podstatne
menia.
Ak sa pravideln srdcov innos
nezane znovu po obnoven dchania
alebo po mechanickej masi srdca.
mete v lepom prpade urit as
udriava aspo minimlny krvn
obeh dleitch orgnov. Bezprostredn zsah veterinrneho lekra je
v tomto prpade bezpodmienene
nutn.
Pokia ide o zastavenie dchania
alebo srdca, je chovate psa najastejie postaven pred lohu, aby
vedel pohotovo kona, naprklad pri
uvoovan dchacch ciest a pri
okovch stavoch (pozri stranu 36),
Aj tieto opatrenia sa v irom chpan
rtaj ete k zkrokom na zchranu
ivota.
- Umel dchanie

M Pulz u psa sa d najahie nahmata

na stehennej tepne. Tto cievu njdete
v priehlbinke medzi svalmi na vntornej
strane stehna

Pri zastaven dchania sa predovetkm vyetruje stna dutina. Krv,

vvratky alebo cudzie teles mu
dchacie cesty zuova alebo dokonca
celkom blokova. Aj ke toto nemus
by prav prina zastavenia dchania,
obmedzuje to dchanie v kadom
prpade.
Otvorte papuu, vytiahnite jazyk
ksok dopredu, a ak je to nutn
a mon, odstrte vyskytujce sa

Metdy vyetrovania a oetrenia

prekky. Vyetrovacia lopatka alebo

mal ceruzkov lampika mu by pri
prehliadke stnej dutiny vemi
uiton.
Vimnite si pritom farbu sliznice,
ktor je zrove prvm dkazom zsobovania kyslkom. Pri nedostatonom
zsobovan kyslkom dodva krvn
farbivo slizniciam, predovetkm na
jazyku, modrofialov farbu (cyanza).
Podobn varovanie (bled sliznice!
vypoved aj o vekej strate krvi, pretoe krvnho farbiva je nhle prfli mlo
(anmia)
Ke ani po uvonen dchacch
ciest nenastane spontnny ndych,
muste okamite zisti, i sa zrove
nezastavilo srdce. Km srdce po
zastaven dchania bije ete niekoko
mint, dchanie sa zastav u krtko
po zlyhan srdcovej innosti.
Umel dchanie sa pri vekch
Pri umelom dchan nemuste ma
obavy, e v vydychovan vzduch
psovi ukod. Obsah kyslka vo vydychovanom vzduchu je ete vdy
17 %. Je to len o 4 % menej ako
vo vdychovanom vzduchu.
Vdychovan vzduch
kyslk 21 %

20

plemench robf z st do nosa. pri

malch plemench z st do nosa
a papule. Na spriechodnenie hrtana
sa mus hlava mierne natiahnu
a jazyk vytiahnu.
Pri umelom dchan z st do nosa
muste dva pozor, aby boli pysky
zatvoren. Tm sa zabrni unikaniu
prve vdchnutho vzduchu Z hygienickch dvodov mete da na
papuu tenk gzu alebo textiln
vreckovku. Trochu to vak obmedzuje
prd vdychovanho vzduchu.
Pomocnk fka svoj vydychovan
vzduch do obidvoch nozdier, Silu
vdychu prispsobte vekosti zvieraa
a odhadnite ju aj poda rozsahu
pohybov hrudnka Pomer vdychu
a vdychu by ma! by 1 : 2. Po kadom
vdchnut muste necha mal
prestvku na vdych. Na jedno vdchnulie pripadaj 2 a 3 sekundy na
vdych, teda frekvencia dchania je
20 a 30 vdychov za mintu. Na zaiatku sce plat, e deficit kysifka sa
mus vyrovna, nemali by ste to vak
preha. Zven hladina kyslka,
respektve znen hladina oxidu uhliitho nesta na podrdenie centra
dchania natoko, aby pes zaal
samostatne dcha.
Na zaiatku umelho dchania po
prvch dvoch vdchnutiach skontrolujte, i zviera nezaalo samostatne
dcha, Neraz aj takto stimulcia po
uvonen dchacch ciest sta. Ak sa
tak nestane, pokraujte v umelom
dchan. Aj potom pravidelne kontrolujte, hoci vo vch odstupoch,
i nenastalo spontnne dchanie.
Obnovenie sfarbenia sliznc sved
o spenom obnoven prvodu kyslka.
Prestvky vyuite aj na kontrolu pulzu,
aby ste motjii vas zareagova na
zastavenie srdca.
Pri zvieratch, ktor s v bezvedom
a ete alebo znovu dchaj, sa treba
postara, aby mali von dchacie
cesty. V bezvedom toti nefunguj
dleit obrann mechanizmy, ako je

Oivovanie

reflex kaania alebo prehtania.

Obyajne je znfen aj svalov
naptie, take v chrbtovej polohe
me zapadn jazyk Preto
v humnnej medicne vymysleli
takzvan stabiln bon
polohu
Vzhadom na stavbu tela nemus
by bon poloha psa zabezpeen
aj konatinami tak ako u loveka.
Napriek tomu poloha hlavy dostatone zaisuje von dchacie cesty,
Hlavu, respektve krk mierne natiahnite, papuu otvorte a jazyk povytiahnite. Papua by mala smerova dole
tak, aby bola v rmci hlavy a krku na
najniom mieste, aby mohli odteka
krv a vvratky. Takto zabrnite ich
vniknutiu do hrtana alebo hltana. Aj
blokovanie dchacch ciest i infekcia
alebo priame pokodenie kyslm
obsahom aldka mu by neprjemnou komplikciou.
- Mas srdca
Prve mas srdca je dobrm
prkladom nevyhnutnosti praktickho
trningu. Tto technika me vemi
pomc, ale nesprvne vykonan
me aj ukodi.
LLe rdz [u musme pripomen, ze
manulna zrunos sa ned zska ani
naui len tanm.
Ak zanete s masou srdca prli
skoro, mohli by ste vrazne porui
ete prtomn slab srdcov der. U
2 tohto dvodu je skanie techniky
na ivom zvierati zakzan. Nasledujci vklad preto sli skr na
doplnenie kurzu prvej pomoci ne
na intrukt
Stlanm hrudnho koa sa m^
zachova minimlne prekrvenie dleitch orgnov, Neoakva sa tm len
prekonanie asu, km sa obnovf pravideln srdcov innost, ale aj priama
stimulcia srdca rytmickm podrdenm.

Mlad psy a teniatka masrujte

dlaou. Inak sa mas srdca rob technikou obidvoch rk podobne ako
u loveka. Rovnomern tlak dosiahnete tak, e dlane oboch rk prelote
na seba a zanete stla hrudnk
v oblasti srdca. Zni sa tm aj nebezpeenstvo poranenia. Vystret lakte
ulahuj tlak pri masi, ktor sa riadi
vekosou psa.
Zviera le na pravej strane na nie
vemi mkkej podloke, ktor poskytuje dostaton protitlak. Hlavn
tlakov bod sa pri malch psoch

Stabiln bon
poloha m psovi
v bezvedom
zabezpei vofn
dchacie cesty

s iikou hrudou Md<_hcK/H i>n.imo nnd

21

Metdy vyetrovania a oetrenia

Scnema oivovania
Kontrola stavu l
vedomia

Reaguje na prihovorenie?
Reaguje na dotyk?
Reaguje na boles (siln utipnutie)?
iadna
reakcia

Kontrola
dchania

Dcha?

(I?)

(njT) -

- Stabiln
bon
poloha

S dchacie cesty von?

Uvoni

Obnovilo sa dchanie?

\ \
[Kontrola srdca /
jjirvnho obehu

Hmatn pulz?

("ie")
^~,

(no)

-Stabiln
boin
poloha

(TiT)

(Jo)

^ Umel
dchanie
(20 a
30 x za
mintu)

Srdcov der nehmatn?

irok zrenice nereagujce na svetlo?

Mas srdca striedan s umelm dchanm

10 a 15 rchlych kompresi srdca a dve vdchnutia (s asou 1 pomocnka)
p rchlych kompresi a jedno vdchnutie {s asou 2 pomocnkov)

22

srdcom povye laka, u vekch psov

na mieste najvieho priemeru
hrudnho koa.
Tlak mus by rovnomern, ruky
maj osta vo fze odahenia na
hrudnku. Mas srdca sa rob v srii

rchlych kompresi (stlan). Po

kadch 10 a 15 stlaeniach nasleduj dve vdchnutia.
al pomocnk vm uetr ustavin zmenu pozci medzi masou
srdca a umelm dchanm. Vo dvoilci

Krvcania ohrozujce ivot

mete prejs na schmu 1: 5 (jeden

vdych, p stlaen hrudnkal. ktor sa
podob fyziologickmu rytmu.

Krvcania ohrozujce
ivot
Telo m k dispozcii viacero mechanizmov, ktor slia na zastavenie
krvcania, a tak brnia vekm stratm
krvi. K zkladnm patr psobenie
krvnch dotiiek (trombocytovl, ktor
sa prilepia na miesto pokodenia
v stene cievy, cieva sa stiahne a trombus sa stabilizuje vlastnou krvnou
lepiacou substanciou, odborne zvanou
fibrn Takto sa vina krvcan za
krtky as zastav. Lene ak s postihnut vie tepny, me sa tento
systm preai a vemi rchlo nastvaj vek straty krvi. Srdcovo-cievny
systm strca transportn mdium
a dochdza k zlyhaniu krvnho obehu.
Zastavi takto krvcanie patr preto
k opatreniam zachraujcim ivot
a neznesie odklad
* Posdenie krvcania

K prvm rozhodnutiam v prpade

tiesne patr posdenie, i mus by
krvcanie zastaven ihne, aiebo i
me by oetren v rmci alch
opatren. Menie krvcania nie s na
zaiatku na kodu, lebo vymvaj
z rany pinu a pvodcov chorb
(hlavne baktrie).
Typ krvcania

Poda farby krvi sa d uri, ak typ

cievy je pokoden. Na zklade rozdielneho obsahu kyslka je krv zo ily
tmavia ako z tepny. Nebezpeenstvo
krvcania z tepny je vie a spova
vo vyom krvnom tlaku v tejto ajti
cievneho systmu.
Sita krvcania

Miera nebezpeenstva stpa od

mierneho krvcania cez tece a po
pulzujce a striekajce krvcania.

Rany na koncovch astiach tela sa

asto preceuj. Aj menie poranenia
na hlave, uiach, labkch a chvoste
krvcaj na zaiatku silno, povine
sa vak daj zvldnu a stabilizova
jednoduchmi prostriedkami na zastavenie krvcania.
Rozsah straty krvi

Kee vdy ide o individulne prpady,

nedaj sa daje z nich zoveobecni.
Zdrav pes s reznou ranou zna
stratu krvi lepie ako pes s predchdzajcim, prpadne prve prebiehajcim ochorenm alebo s dodatonmi
zraneniami spsobenmi razom.
asto nie je mnostvo stratenej krvi
viditen, naprklad pri vntornom
krvcan, alebo ke krv vsiakne do
podloky.
Preto veterinrny lekr sa pri
posden stavu zvieraa opiera skr
o reakcie organizmu. Veobecn
pomery v obehovom systme a podiel
pevnch krvnch zloiek poskytuj
primeran zchytn body, Pri vekch
stratch krvi, respektve pri okovch
stavoch veterinrny lekr najskr
pristupuje k nhrade telovch tekutn
infznymi roztokmi. A pri extrmne
vekch stratch krvi sa nahrdzaj aj
pevn krvn zloky v podobe transfzie (cel krv).
Nasledujci prklad m sli na to,
aby ste zskali predstavu o danch
pomeroch:
Objem krvi u psa dosahuje 80 a
90 ml na I kg hmotnosti tela. Naprklad u rskeho terira, ktor- vi 12 kg.
sa objem jeho krvi zmest do jednolitrovej fae. Strata 0,2 I krvi (I pln
pohr) si u zdravho terira ete nevyaduje transfziu krvi.
Zvltnosti vntornho krvcania
Pes m in systm krvnch skupn
ako lovek. Aj tu by sa mala testova
znanlivos krvnch skupn.

Metdy vyetrovania a oetrenia

Tieto poranenia sce patria do kategrie krvcan ohrozujcich ivot,

ale nespadaj pod opatrenia prvej
pomoci, ktor zachrauj ivot.
Majite nie je schopn odhadn ich
rozsah ani zvanos poranenia jednoPri podozren na vntorn krvcanie,
naprklad poda typu razu alebo
varovania vo forme prznakov na
obehovom systme (bled sliznice,
preden as plnenia kapilr, pozri
stranu 26) je rchle vyhadanie
veterinrneho lekra nevyhnutn.

tlivch orgnov, Prfznaky sa mu poda

okolnost objavi a o niekoko hodn.
-> Zastavenie krvcania

24

Vetky opatrenia na zastavenie krvcania sa usiluj podpori zranlivos

krvi. lohou tlaku zvonku je stla
postihnut cievy. Vyven poloha
tela a pokoj zniuj miestne prekrvenie.
Zabrte zbytonej manipulcii
v rane, ako naprklad pokusom
o oistenie, aby ste nenaruili proces
zrania krvi. Vie cudzie predmety
by ste mali ponecha v rane, pretoe
pri hlbokch ranch slia ako
tesnenie poranench ciev. Ich odstrnenie by mohlo spsobi siln krvcanie. Pri zakladan obvzu by ste
mali cudzie predmety obloi tak.
aby ste ich nevystavovali silnmu
priamemu tlaku.
Km pri malch ranch zva sta
steriln prikrytie a jednoduch obvz,
pri silnom krvcan je potrebn v
tlak. Najahie sa krvcanie zastavuje
na konatinch a na chvoste Tu s
cievy lepie prstupn a ahie ovplyvniten.
Ako okamit opatrenie mete
bezprostredne na ranu priloi
steriln krytie [naprklad pevne priloen obvz, obvz v balku). alm
krokom je naloenie tlakovho

obvzu. Steriln krytie rany upevnite

elastickm obvzom v dvoch-troch
vrstvch. K tomuto obvzu prilote
ete tlakov vankik (naprklad
nerozmotan obvz), aby bol tlak
v oblasti rany rovnomerne rozloen.
Obvz by ste mali obtoi tak silno,
aby ste tlakom zastavili krvcanie, ale
nezastavili prekrvenie konatiny. ily
odvdzajce krv maj teniu stenu
ako tepny privdzajce krv. Prli
napevno naloen obvz m vplyv
hlavne na odtok krvi. Nsledkom toho
konatina opuchne a nadbytok krvi si
dokonca vyaduje krvcanie. Takto
obvz muste previaza.
Ke cez dobre zaloen obvz
presakuje krv, nenahrdzajte ho
novm. Zniili by ste toti prv novovytvoren krvn produkty - zrazeniny.
Druhm tlakovm obvzom zaloenm
cez prv sa d zastavi takmer kad
krvcanie. Kede tlakov obvz me
by zaloen, len ke je to bezpodmienene nutn, bezodkladne vyhadajte veterinrneho lekra, ktor
vho psa oetr
Schma tlakovho obvzu

Elastick obvz

Podviazanie konatiny je poslednou

monosou na zastavenie silnho
krvcania. K l^muto opatreniu sa
pristupuje lefi vtedy, ak ide o krvcanie ohrozujce ivot, naprklad
odtrhnutie asti tela, a inmi opatreniami sa ned zastavi.
Podviazanie blokuje tok krvi v celej
konatine. Pritom tkanivo trp nedo-

Postup pri vyetrovan

Sta t k> n

,ys!|l<.! d l i i i i i k i J u i, d v om

jedovat produkty metabolizmu. Po

uvonen obvzu zaplavia tieto ltky
organizmus. Podviazanie v sebe
skrva nebezpeenstvo pokodenia
tkanv, do ktorch sa nedostva krv
- mnoho nervov toti prebieha paralelne s cievami! jedine so irokou
a mkkou plochou obkladu pri podvzovan sa d tomuto nebezpeenstvu pri zastaven krvnho toku iastone preds a udra tak vetko
v medziach normy.
Obvzy, nrky a tenk opasky s
preto celkom nevhodn. Namiesto
toho pouite naprklad trojuholnkov
atku (z autolekrniky) alebo podobne pripraven kus ltky pripraven ako
sluka okolo konatiny a konce zatiahnite primeranou silou, km sa
krvcanie zastav. Pri rovnakom ahu
mete atku nakoniec zauzli.
Vzhadom na uveden nebezpen
dsledky zastavenia krvnho toku by
malo by zranen zviera urchlene
dopraven k veterinrnemu lekrovi
Lekra treba informova o presnom

tch funkci alebo tkanv tela. Jedinou

monosou zastavenia krvcania je
pritlaenie sterilnej gzy alebo rozbalenho balka obvzu. Miesta, ktor
s citliv na tlak ako oko alebo hrtan,
by ste mali namiesto silnho stlaenia
radej necha alej mierne krvca.

alie opatrenia
Ke s dchanie a srdcov innos
zabezpeen, mete sa postara
o ostatn poranenia a zabezpei
prevoz psa.
Aj tu piatf zkladn pravidlo: Najprv v krtkosti analyzova situciu
a a potom cielene kona. Niektormi
jednoduchmi vyetreniami mete
rchlo zska prehad o stave zvieraa.
Zodpovedajce zoznamy vyetren"
pre poranenho, ale aj chorho psa s
uveden v nasledujcej kapitole.
Tieto zoznamy nie s v iadnom
prpade myslen ako nhrada za
vyetrenie veterinrnym lekrom!
Maj majitea alebo chovatea len
upozorni na to. o si m vma.

Postup pri vyetrovan

- Chor pes

S5 Podviazanie konatiny

ase podviazania. Uahte mu tm$

posdenie zranenia a rozhodnutie1
o uvonen podviazania.
Na hlave, krku a trupe je zaloenie
tlakovho obvzu asto nemon, Bu
chba potrebn protitlak, alebo hroz
nebezpeenstvo pokodenia dlei-

Co robi, ke zbadte, e s vafm

psom nie je dao v poriadku? Ide
len o mal infekciu, s ktorou sa pes
vysporiada sm? Alebo sa za tm
skrva vne ochorenie? |e potrebn
okamit nvteva u veterinrneho
lekra?
Mnoho ochoren sa na zaiatku
prejavuje podobnmi nepecifickmi
symptmami. Veterinrny lekr mus
asto urobi mnoho vyetren, aby
zistil prav prinu. Napriek tomu
je aj pre vs ako chovatea uiton,
ak sa viete v podstate zorientova
v celkovom zdravotnom stave vho
psa. Zmeny dleitch parametrov tela
ako teplota, hospodrenie s vodou,

Metdy vyetrovania a oetrenia

Vyetrenie chorho psa

;

Postupujte podfa nasledujcej schmy:

1. S ivotn funkcie bezprostredne ohrozen?

Zanite s opatreniami, ktor zachrauj ivot!
2. Ak je celkov zdravotn stav?
<Se*
a) Celkov zdravotn stav - celkov dojem:
** i ?
Pozornos? Aktivita - sprvanie? Chu do zrania a pitia?
b) Srdce - obehov svstm
Farba sliznc? as plnenia kapilr? Pulz?
c) Dchanie
Frekvencia dchania? Hbka dychu? Sfarbenie jazyka
do modra?
d) Vntorn telesn teplota
e) Hospodrenie s vodou
Such sliznice? Poruen celkov zdravotn stav?
Znen elasticita koe?
3. Existuj ete alie prznaky poukazujce na poruchu
inch orgnov, ako naprklad kae, hnaka alebo nutkanie
na moenie?
a pravdae aj dchanie a fungovanie
obehovho systmu ako prv poukazuj, do akej miery ochorenie postihuje cel organizmus. To me sce
poskytn len prv oporn body, ale
mono vs upozornia na to, aby ste
vnejie poruchy zdravia v prvom
momente neodbavili ako mal nevonos. Takto sa okrem inho stanete
aj kompetentnejm partnerom pre
rozhovor s veterinrnym lekrom
a mete mu zistenmi dajmi
podstatne uahi prv posdenie
stavu zranenho zvieraa, naprklad
prostrednctvom telefnu
Urite nezakod, ke svojho
zdravho psa sem-tam krtko prehliadnete vyetrovacmi postupmi pre
chorho psa. Pes si takto na manipulciu zvykne a vy si zrove urobte
prehad o jeho aktulnom zdravotnom
stave. Me vs prpadne aj upozorni
na zmeny, ktor by ste mohli vo
vedn de prehliadnu
-+ Celkov zdravotn stav

26

Zvierat nevedia hovori a nemu sa

nm preto bezprostredne zdveri so

irva'cfz studen vlhk nos psa

nie je spoahlivm ukazovateom zdravotnho stavu!
svojou bolesou 7. ich sprvania sa
vak d asto zisti, ako sa prve ctia.
m lepie poznte svojho psa, tm
skr si vimnete aj tie najmenie
zmeny. Najprv by ste mali pomocou
niekokch bodov konkretizova svoj
pocit, e nieo nie je v poriadku.
Vmajte si:
pozornos a aktivitu
chu do zrania a pitia
sprvanie a celkov vzor psa.
- Srdce a obehov systm
Nielen srdce a ochorenia ciev maj
vplyv na obehov systm. Mnoho
inch ochoren zasahuje do fungovania metabolizmu, a tm aj do
cievneho systmu. Na pomery
v cievnom systme poukazuje pulz,
ako aj perifrne prekrvenie.
Perifrne prekrvenie sa d
najahie uri na slizniciach. Okrem
onej spojovky, ktor sa d vyetri len
opatrnm odtiahnutm onho vieka,
je vhodn predovetkm sliznica
v papuli. Na nej sa daj zisti viacer
parametre:
Nedostatonos fungovania obehovho systmu a znenie krvnho
tlaku spsobia, e normlne jasne
ruov sliznica zbledne.
alm signlom poruenia perifrneho prekrvenia je as potrebn na
naplnenie jemnch kapilr krvou.
Krtkym (Jakom palca na asno
spsobte umel vyprzdnenie
krvnch kapilr. asov interval,
pokm biele miesto nadobudne
pvodn |arbu sliznice, pri normlnych podmienkach obehovho
systmu nepresahuje dve sekundy
(tto skka je znma aj ako CRT,
z anglickho capiltary refi Ume).
Nedostaton zsobenie krvnho
farbiva v ervench krvinkch (eryt-

modrofialov sfarbenie sliznc,

ktor sa prejav najprv na jazyku.
Tento varovn prznak vak me pri
otrave oxidom uhonatm alebo pri
vekch stratch krvi zlyha.
Meranie pulzu na stehennej tepne
nepatr len k prvm zkrokom pri
zchrane ivota na zistenie, i j
srdcov der zachovan Pulzov vlna
sksenmu loveku prezrad aj nieo
o kvalite srdcovho deru a daj sa
z nej vyvodi zvery o celkovom stave
obehovho systmu. Vy ako laik
nemuste vycti a vysvetli vetky
jemn mal zmeny. Niekoko zkladnch charakteristk vm vak me pri
odhadovan pomerov v obehovom
systme pomc. Treba sa pri tom
zamera na frekvenciu a kvalitu pulzu:
Rchly a siln pulz na dobre
hmatatenej cieve je vyjadrenm
zvenej innosti srdca, respektve
krvnho obehu Takto reaguje organizmus na zven vkon, naprklad
telesn za, vzruenie, alebo aj na
ak ochorenie.
Rchly slab alebo slabnci pulz
na zle hmatatenej cieve je naproti
tomu vraznm znakom poruchy
krvnho systmu. Srdce pracuje
s vyou frekvenciou vinou klesania
a tlaku krvi.
Pri pomalom pulze s okolnosti
in. Ak ide o vemi pomal pulzov
frekvenciu pri trnovanch psoch
zprahovch a poovnch plemien
v pokoji, je to celkom normlne. Pri
primeranej zai sa vzpt zvi.
Ale vynechanie tohto spontnneho
prispsobenia by bolo znakom
nedostatonej innosti srdca.
Mierny vzostup frekvencie pulzu
poas ndychu vs nemus znepokojova, ie to u psa normlne. '
Aj skobn meranie pulzu by malo prebieha v pokoji a bez zbytonch stresov, kee tieto okolnosti
sa zvyajne odrazia na vsledkoch
skky.

Frekvencia pulzu:

70 a 100 za min (vek plemen)

80 a 130 za min (stredn plemen)
90 a 160 za min
(mal plemen)
Frekvencia dychu:
10 a 30 za min
Vntorn telesn teplota: 38 a 39 "C (hodnoty
od 37,5 do 39,4 C s vplyvom

individulnych rozdielov ete

v norme)
^
Kontrola celkovho zdravotnho
stavu na zklade
stavu krvnho obehu
poda asu plnenia
kapilr
Palcom zatlate na
asno. Vznikne biely
fak, ktor by mal do
dvoch seknd znovu
nadobudn rovnak
farebn odtie ako
okolit sliznica

27

Metdy vyetrovania a oetrenia

Normlne hodnoty pulzu od 70 do

160 derov za mintu slia len ako
orientan bod. Mali by ste si zapamta zsadu, e m je jedinec menf a mlad, tm je jeho pulzov frekvencia vyia. Okrem toho je pri
individulnom urovan normlnej
hodnoty pulzu uiton, ak mte pri
svojom zdravom psovi potrebn cit
v prstoch.
Meranie tlaku krvi sa doteraz
z viacerch dvodov nepresadilo ako
rutinn metda. Anatmia a fyziolgia
psa podmieuj niektor zvltnosti
tkajce sa techniky a interpretcie
vsledkov tohto merania. Iba v ostatnom ase boli vyvinut pecilne
manety na meranie tlaku krvi pre
psov. S vak vemi drah a preto sa
v praxi bene nepouvaj.
- Dchanie

28

Podobne ako krvn obeh ani dchanie

nie je ovplyvnen len ochoreniami,
ktor priamo postihuj dchac
apart, Zvenie metabolizmu pri
infekcich spsobujcich horku
vyvolva viu spotrebu kyslka,
a tm aj zven frekvenciu a hbku
dchania.
Poskytovatea prvej pomoci by
malo okrem zistenia, e dchanie je
zven, zaujma aj to, do akej miery
s pca schopn tto zven
potrebu kyslka zabezbeci. Prvm
varovanm me byt! op modrofialov sfarbenie sliznice jazyka.
Nezamete si zven dchanie
s dychanfm psov, ktor sli predovetkm na regulciu telesnej teploty.
Zvenou frekvenciou sa vdchnut
vzduch v hornch dchacch cestch
pohybuje tak, aby ku schladeniu dolo
spotrebovanm tepla na vyparovanie.
Aby ste vylili vplyv telesnej
aktivity a stav vzruenia, mali by ste
kontrolu dchania vykonva, ke je
zviera v pokoji. Najahie sa daj
dchacie pohyby zisti zozadu mierne
ikmm pohadom na dvhanie

a klesanie hrudnka. U psa s bohatou

srsou alebo s plytm dchanm sa
daj zisti aj priloenm rk. Ndych
a vdych by mali by pravideln,
priom pomer fzy ndychu a vdychu
by mat by I : 2
-* Vntorn teplota tela
Vntorn teplota tela sa u psa, tak ako
aj u vetkch cicavcov, bene udruje
na kontantnej hodnote. Odhliadnuc
od minimlnych dennch vkyvov sa
centrum pre vntorn telesn teplotu
v mozgu sna maximlne ju pribli
k uvedenm hodnotm, V tejto svislosti sa asto uvdzaj hodnoty medzi
38 a 39 C. Nepochybne individulne
rozdiely a rozdiely medzi plemenami
roziruj toto rozptie a na 37,5 a
39,4 C. Teplota v tomto rmci sa ete
poklad za fyziologick hodnotu. Preto
vm radme, aby ste si normu u vho
psa presne stanovili niekokmi meraniami v zdravch podmienkach,
Na zven teplotu, ktor je vyvolan zaou, vzruenm alebo vysokou teplotou vonkajieho prostredia,
zviera reaguje zvenm vdajom
tepla, ktor sa prejavuje dychanfm.
zvenm prekrvenm koe alebo
vyhadvanm chladnch miest.
Naopak, znen teplota sa vyrovnva
triakou, perifrnym zenm ciev
a zvenm metabolizmom.
Zvenie teploty pri horke
nespova v nedostatonej protiregulcii, ale zmenenm nastavenm
hodnoty v centre pre teplotu. Preto
je psovi zo zaiatku zima a trasie sa.
Zpalov zloky a obrann ltky tela.
takzvan pyrogny | ltky vyvolvajce
horku), s schopn spsobi takto
zmenu normlnej hodnoty.
Horka j ^ prejavom obranyschopnosti organizmu a vyjadruje cel
komplex prznakov: zven teplotu,
poruchu celkovho zdravotnho stavu
a zven metabolizmus. Horkovit
ochorenia preto vdy treba bra vne
a priny, ktor ich vyvolali, ako aj ich

Postup pri vyetrovan

nsledky mut bezodkladne odstrni

a oetri veterinrny lekr. Horku by
ste vak nemali od zaiatku potla.
|e to prznak a nie choroba. Od
krtkych vkyvov pri horke treba
oakva aj pozitvne inky. S horkou svis zvenie obrannch mechanizmov tela, potlanie pvodcov
choroby, zvenie metabolizmu a tieto
procesy podporuj uzdravovanie A
ke horka presiahne urit hranicu,
alebo pretrvva dlh as, stva sa
problmom. Vemi vysok teplota
(pribline od 41 CC) asto okrem inho
pokodzuje dleit a citliv bielkovinov procesy prebiehajce v tele. Aj
dlhotrvajce zvenie metabolizmu
bva kodliv. Vyaduje si zven
energetick prsun, ktor sa zniuje
nechutenstvom.
Vntorn teplota tela sa u psa
meria v konenku Aby sa znilo
nebezpeenstvo poranenia, odporame poui namiesto klasickho
ortuovho teplomeru digitlny teplomer. Ak okrem toho piku teplomeru
natriete trochou vazelny, pes meranie
zna tepie
- Hospodrenie s telesnmi
tekutinami

Pre zdravie psa je dleit rovnovne

hospodrenie s telesnmi tekutinami.
Voda tvor zklad viny metabolickch procesov v organizme a na
mnohch alch rovniach sli ako
transportn mdium. Telesn funkcie,
ako vyluovanie, regulcia teploty
a cirkulcia krvi, zvisia od uritej
rovne tekutiny
Telo psa obsahuje 50 - 60 % vody.
Vina z toho sa nachdza v bunkch
rozlinch tkanv, zvyok v cievach,
v trviacom trakte alebo ako tlmicj
okolo centrlneho nervovho sysmu
Psovi by mala by stle k dispozcii
erstv pitn voda. Pri nedostatku
kvapaln v organizme psa sa zni
mnostvo tekutn vyluovan oblikami a pes pije viac vody, lebo

e jeho potreba vody na kilogram tefesnej

hmotnosti vyia. Pri 100 kg telesnej hmotnosti sa odpora
40 ml vody na 1 kg hmotnosti, pri 30 kg hmotnosti 56 ml na
1 kg a pri 5 kg hmotnosti a 91 ml vody na 1 kg.
pociuje smd. Hospodrenie s vodou
v tele psa chovatelia asto podceuj:
Zven nmaha pri telesnej
aktivite, vysokej teplote prostredia,
horkovitch ochoreniach, hnake,
vracan a podobne m za nsledok,
e potreba vody sa mnohonsobne
zvi. Pri silnch pretrvvajcich
hnakch bva vm problmom
strata tekutn a elektrolytov ako
sama prina choroby.
Zvltnosou u psa je spsob ochladzovania. Teplotu si reguluje dychanfm s vyplazenm jazykom a nie
potenm ako lovek A prve toto
dychanie ns asto mli a nevieme
relne odhadn stratu tekutn.
Ak kmite psa potravou z konzerv,
muste vzia do vahy, e tto
potrava me obsahova a 80 %
vody a preto pes nepotrebuje prija
stanoven mnostvo vody. Z toho
vak vyplva, e aj nechutenstvo,
prznak rozlinch ochoren, me
hra lohu pri hospodren s telesnmi tekutinami.
Pri deficite tekutn sa organizmus
sna o najdlhie udra dostaton
cirkulciu krvi. Na to mus oderpva
tekutiny z ostatnch tkanv, naprklad
z koe a sliznc. Pri strate tekutn pribline od 6 do 8 % mono pozorova
such sliznice, znen elasticitu koe.
ako aj naruen celkov zdravotn stav
alebo preden as plnenia kapilr.
Na preskanie prunosti koe sa
Prznaky nedostatku tekutn:

Naruen celkov zdravotn stav

Such sliznice
Preden as plnenia kapilr
Znen elasticita koe (test konej
riasy)

= Kontrola hospodrenia s tekutinami

na zklade konej prunosti (test konej
riasy)

Kontrola zdravotnho stavu poranenho psa

1. S ivotn funkcie bezprostredne ohrozen?
Ihne zanite s opatreniami na zchranu ivota
(pozri s. 16 a nasledujce)!
2. Zistenie stavu po nehode
- Urobte zkladn kontrolu krvnho obehu (farba
sliznc, as plnenia kapilr, pulz) a dchania
{frekvencia a hbka dychu, modr sfarbenie jazyka?)
- VySetrite poranen zviera od hlavy po labky
S prznaky poukazujce na konkrtne zranenie
viditen hne na prv pohad poda drania tela
a spsobu pohybu psa?
Mte podozrenie na poranenie chrbtice? Vtedy muste
so psom manipulova mimoriadne opatrne.
Vyetrite jednotliv oblasti tela a osobitne tie,
ktor mohli by vystaven viemu nrazu na hlave,
hrudi alebo v brunej dutine:
VSimnite si povrchov poranenia, krvcanie, opuch
a in tvarov deformcie.
Prehmatajte hlbie poranenia, horce, bolestiv
alebo opuchnut miesta, ostatn deformty i
pohybov obmedzenia v kfboch konatn.

30

pouva takzvan test konej riasy.

Natiahnite mal kon riasu a pozorujte, ako sa znovu dostane do
pvodnej polohy. Ak tento test budete
ska na svojom zdravom psovi.

zakrtko nadobudnete cit a istotu pre

normlnu prunos. Strata tekutn
od 10 a 12 % spsobuje zosilnenie
uvedench prznakov a me djs
k pribdajcim poruchm v obehovom systme a k oku.
Aby sme to zhrnul), strune si
ozrejmme vyetrenie veobecnho
zdravotnho stavu na praktickom
prklade:
Hnaka u psa je sce pre majitea
a jeho byt vemi neprjemn, ale nie je
od zaiatku naliehavm prpadom.
Lene pri poruche celkovho zdravotnho stavu, pri horke alebo dehydratcii by ste mali ihne navtvi
veterinrneho lekra.
To teda neznamen, e vdy mete
v pokoji poka, a km sa celkov
zdravotn stav psa zmen. Ak pecilne prznaky ochorenia alebo
anamnza poukazuj na vne pokodenie zdravia, mali by ste toto podozrenie konzultova s veterinrnym
lekrom aspo telefonicky. Ako prklad
me sli plynatos, respektve
otoenie aldka. aka tu na zmenu
celkovho zdravotnho stavu by
znamenalo strca vzcny as (pozri
stranu 77)
-> Zranenie psa
Aj pri zraneniach je vemi uiton
zoznam dleitch krokov, ako postupova pri vyetrovan. Nejde o nijak
pevn nemenn pln, ale o postup,
ktor sa d prispsobi na dan
situciu. Pri malom podvrtnutf labky
nemuste vyetrova celho psa. Ale
ak s okolnosti nehody i zranenie
samo nejasn, nenechajte sa oklama
prvmi viditenmi poraneniami. Mohlo
by to vies k tomu, e dramaticky"
psobiace, ale nekodn rany by vm
mohli zastrie nenpadn, ale nebezpen zranenie. Pri vetkch nejasnch

Postup pri vyetrovan

okolnostiach razu sa preto odpora

krtke vyetrenie od hlavy po labky.
Opatrnosti sa netreba vyhba ani
pri znmych okolnostiach razu, ak
mohla na psa psobi via sila. Ke
v pes prejavuje naprklad bezprostredne po autonehode len mal
znmky zranenia, nemali by ste sa
dopredu tei a oddva mylienke, e
vetko sa dobre skonilo". Na jednej
strane muste rta s tm, e prznaky
vntornho zranenia sa mu objavi
a o pr hodn. Na druhej strane je
organizmus schopn produkova
vlastn ltky (endorfny), ktor na
krtky as vplvaj na potlaenie
bolesti. Umouj zvieratm, ktor
ij vo vonej prrode, utiec do bezpenej vzdialenosti aj napriek tomu.
e s ranen. Preto by ste pri podozren na vntorn zranenie mali psa
okamite odnies k veterinrnemu
lekrovi.
Vyetrenie zvieraa po raze
poskytovatelbm prv) pomo
v iadnom prpade nenahrdza
vyetrenie u veterinrneho lekra!
Len by ste mali lekrovi vedie poda
prv informcie o stave a rozsahu
zranen. Iba tak sa daj zabezpei
alie opatrenia a prevoz poranenho
zvieraa poda danej situcie.
Aj bez viditench prznakov
a obmedzen ivotnch funkci by ste
mali najprv zbene skontrolova
obehov systm a dchanie [pozri
aj strany 26 a 28|. A potom sa
mete venova vyetreniu od hlavy
po labky.
Osobitn pozornos si zaslia
poranenia lebky, chrbtice, ako aj
hrudnej a brunej dutiny. Silnej
nraz mohol v tchto oblastiach
spsobi vntorn krvcanie
$
a zranenia ivotne dleitch orgnov.
Poranenia chrbtice si okrem inho
vyaduj obzvl jemn zaobchdzanie; to znamen, e so psom by
ste mali o najmenej hba a aj to
len vtedy, ak je to nevyhnutn.

- Poranenia lebky a chrbtice

Vznam tchto poranen spova v nebezpeenstve pokodenia mozgu
a miechy.
Nervov systm sa sklad z centrlnej a perifrnej asti. Mozog a miecha tvoria centrlny nervov systm
(CNS) a s nadriadenmi orgnmi
riadenia a prenosu informci- Z nich
vychdzaj nervov drhy, ktor tvoria
perifrny nervov systm a spjaj
jednotliv orgny tela.
Citlivos CNS na nedostatok kyslka
sme u spomnali. Tu vak musme
spomen aj skutonos, e mozog
a miecha s vemi citliv aj na tlak.
Z tohto dvodu je CNS prirodzene
dobre chrnen, zvonku lebenmi
kosami (mozogl a chrbticou (miecha).
Medzi jednotlivmi obalmi mozgu
a miechy sa ete nachdza mozgovomiechov mok, ktor tim otrasy.
Ak by vak pri vch nrazoch tto
ochrana zlyhala, me sa sta, e
kostn oba! sa stane nevhodou.
Pri krvcan alebo opuchu neostva
mozgu vea miesta, kam by moho!
uhn, take v dutine lebky nastva
nebezpen stpanie tlaku. Rchlou
kontrolou a zsahom veterinrneho

ste Centrlny
a perifrny nervov
systm psa

31

Metdy vyetrovania a oetrenia

Prznaky pokodenia mozgu

pri poraneniach hlavy
Znmy priebeh razu
Viditen poranenia hlavy ako trn rana, opuchy,
zlomenina kosti, krvcanie z nosa alebo ucha, ktor
poukazuj na vie psobenie tlaku

Maltnos, kratie alebo dlhie bezvedomie

Zvrat, vracanie

Pri vch pokodeniach aj poruchy telesnch funkci

(poda pokodenej oblasti mozgu ke, ochrnutia,
obmedzenia zmyslovho vnmania alebo dchania)

Zmenen vekos zrenc a (alebo) zmena reakci ako

upozornenie na poruchu mozgovch funkci

-I

lekra (naprklad vasnm podanm

liekov) sa d preds hroziacemu
stpaniu tlaku alebo sa tlak d chirurgicky zni. Pri poraneniach chrbtice
hroz okrem inho aj dodaton
pokodenie, ktor zaprfinfte vtedy, ak
s poranenm psom neopatrne manipulujete. asti pokodenej chrbtice
alebo medzistavcov platniky by sa
mohli pri neopatrnej manipulcii posun a vtlai do miechovho kanla,
a tm pokodi nervov tkanivo.
Pri poraneniach hlavy, ako s
pomliadeniny, opuchy, zlomeniny
alebo krvcanie z nosa alebo ucha, je
Prznaky poranenia chrbtice
Znmy priebeh razu
U zisten poranenie hlavy ako prznak monho
pokodenia krnej chrbtice
Rany, opuchy a bolestivos pozd chrbtice
> Lokalizovan bolestiv stvrdnutie svalov chrbta
ako prejav reflektorickho ochrannho strnutia,
ktorm sa chce telo chrni pred pohybom
poranenej oblasti
< Prejav vpadku innosti orgnu ako ochrnutie,
poruchy citlivosti, problmy s koordinciou alebo
nekontrolovaten vyluovanie mou, prpadne
vkalov - je to svedectvo poruenej funkcie
nervov

nevyhnutn navtvi veterinrneho

lekra. Tieto prznaky poukazuj na
vie psobenie sily a maj za nsledok paralzu innosti mozgu.
Poruchy mozgovch funkci vak
nemete oakva len pri zlomeninch lebench kost. Mozgovomiechov mok medzi jednotlivmi obalmi
mozgu stlm slab der do hlavy.
Silnej nraz do hlavy naproti tomu
me mozgov hmotu pokodi do
takej miery, e naraz o kostn leben
klenbu. Pritom sa krvn cievy mu
potrha, nasledujce krvcanie a opuch
ved k zveniu tlaku v mozgu. Poda
stupa pokodenia potom hovorme
o otrase alebo o pomliaden mozgu

Aj ke je prinou zvratu alebo

krtkeho bezvedomia len ahk otras
mozgu, z ktorho sa pes obyajne
rchlo a bez nsledkov spamt,
odpora sa nvteva veterinrneho
lekra. asto sta u aj to, ak je pes
pod dohadom najblich pr hodn.
(Opis alch opatren njdete v kapitole Poruchy vedomia na strane 72 - 73.)
Na pokodenie mozgu ns me
upozorni zmenen reakcia zrenc.
Zabralo by vea asu a priestoru, km
by sme vymenovali jednotliv zmeny
na zreniciach a opsali ich vznam
(jedno- alebo obojstrann zenie
alebo rozrenie a tak alej). Aby bol
tento symptm posden komplexne
a aby ste sa vyhli nebezpeenstvu
zamenenia si ho s chorobami o, mali
by ste jeho zhodnotenie prenecha veterinrnemu lekrovi. V kadom prpade s tieto zmeny dleitou vstrahou
S trochou cviku na zdravom psovi
zskate zakrtko prehad a sksenos,
ako vyzer a reaguje zrenica za normlnych okolnost [pozri aj stranu 19).
Pri podozren na poranenie chrbtice
by ste so psom mali manipulova o
najmenej alebo vbec. Myslite na to,
e pri raze sa mohli pokodi vzy.
chrbtica sama alebo medzistavcov
platniky bez toho, aby zaprinili
ochrnutie alebo obmedzenie citlivosti.

Postup pri vySetrovan

Pri pohnut chrbtice potom sta len

mal pohyb a vznikne tlak na nervov
tkanivo alebo lomky prenikn hlbie
dochrbticovho kanla.
Zenie chrbticovho kanla, ako
aj s tm spojen bezprostredn ohrozenie miechy a nervovch vlken
nevznik len pri nehodch. Pri niektorch plemench psov je to podmienen zmenou pomerov v tkanive
medzistavcovch platniiek. Preto
problematike medzistavcovch platniiek venujeme ete jednu kapitolu
(pozri strany 69-72)
Vskyt prznakov sprevdzajcich
vpadok innosti orgnov by ste mali
bra vemi vne, ale nie je dvodom
na rezignovanie. Nejde vdy o pln
a nezvratn ochrnutie v dsledku
prienej poruchy miechy. Neraz sa na
prznakoch, ktor sprevdzaj vpadok
innosti orgnov, podieaj aj perifrne nervy, ktor s o nieo odolnejie ako miecha. Okrem toho vasn
odstrnenie tlaku vedie v mnohch
prpadoch k vraznmu zlepeniu.
Poranenia chrbtice maj v osobitnej miere vplyv na al postup,
a preto uvdzanie hlavn opatrenia
na tomto mieste:
So psom by ste mali pohybova o
najmenej a neakajte prli dlho na
oetrenie u veterinrneho lekra
almi vyetreniami sa sleduje hlavne
vylenie poranen ohrozujcich ivot
v oblasti lebky, hrudnka a brunej
dutiny. Pritom treba dva pozor na
zbyton pohyb chrbtice. Lepie by
bolo necha psa v takej polohe, v akej
ste ho nali, Pri presune musia by
hlava a pletenec hornej a dolnej
konatiny podopret sasne. Psa
by ste mali premiestova prakticky
ako kus dreva". Kedze chrbtica by ^
v iadnom prpade nemala prevsa,>
lepie bude, ak psa polote na dosku
alebo na dvere od skrine, alebo na
podobne stabiln podloku. Bezodkladn a upevnen transport zvieraa si
asto vyaduje aj trochu improvizcie.

Prznaky vntornho poranenia hrudnka

Znmy priebeh razu

Hematmy, opuchy alebo zlomeniny rebier ako prfznak
psobenia vej sily

Poruchy krvnho obehu, bled sliznice alebo preden

as plnenia kapilr ako prejav vntornho krvcania
Q
Hlbok rany v hrudnej stene

Poruchy dchania alebo jednostrann obmedzenie

pohybu pri dchan, ako aj bolestiv alebo mechanick
obmedzenie v oblasti hrudnej dutiny ved asto
k presunu hlavnho pohybu pri dchan smerom
k bruchu

rj

Poda situcie a monosti spoluprce

zo strany psa si vyberte opatrenia, pri
ktorch sa predpoklad o najmenie
pokodenie chrbtice,
- Poranenia hrudnej dutiny
Viu as hrudnej dutiny vypaj
pca. Obklopuj sprava i zava srdce
a vek cievy. Primerane svojej lohe
a vznamu s orgny hrudnej dutiny
vemi dobre chrnen pred vonkajmi
vplyvmi kostnm koom, ktor tvor
chrbtica, rebr a prsn kos. Napriek
tomu nikdy nemono celkom vyli
vntorn poranenia pri nleitom
psoben tlaku. Rozsiahle krvcania
skrvaj nielen vek nebezpeenstvo
oku, ale obmedzuj aj isto mechanick funkciu orgnov hrudnej dutiny.
Svojou bolestivosou mu zlomeniny
rebier spsobi siln obmedzenie
dchania.
Zvltny prpad poruchy dchania
nastane v prpade zmeny tlakovch
pomerov v hrudnej dutine, lemn
obal (pohrudnica! na povrchu pc
a na vntornej ploche hrudnka tvor
okolo pc vlastn uzavret priestory.
Pomocou tenkej vrstvy tekutiny
a podtlakom s pca akoby prisat
k stene hrudnka. Tieto pomery zabezpeuj potrebn tlakov rozdiely na
dchanie a zabrauj pri vdychu
spasnutiu prunho pcneho tkaniva.

33

Metdy vyetrovania a oetrenia

Prznaky vntornho poranenia brunej,

respektve panvovej dutiny
Znmy priebeh razu
Hematmy alebo opuchy ako symptm vekho
psobenia tlaku
Hlbok rany v brunej stene
Poruchy krvnho obehu, bled sliznice alebo preden
as plnenia kapilr ako prznak vntornho krvcania
L)
Vracanie, krv v stolici alebo v moci, poruchy moenia
Zven naptie brunej steny

Ak sa pri poranen pc dostane

vzduch z pc do pohrudnicovej dutiny, vznikne nepomer tlakov a pca
sa scvrkn [takzvan pneumotorax vzduch v hrudnej dutine). Mal poranenia sa rchlo zalepia" a von
vzduch organizmus vstrebe. Rozsiahle
zranenia by vak mohli spsobi aktne stavy ohrozujce ivot. Sstavne
prdiaci vzduch me hrudn dutinu
v konenom dsledku napumpova
a funkciu pc, ako aj srdca vrazne
obmedzi (ventilov pneumotorax).
Zsah veterinrneho lekra na znenie tlaku je nevyhnutn.
Nebezpeenstvo pneumotoraxu
hroz aj pri otvorench poraneniach

i Prehmatanie
brucha pri podozren
na zven naptie
brunej steny

34

hrudnka. V tomto prpade sa vzduch

do pohrudnicovej dutiny dostane nie
cez poranen dchacie cesty, ale
z vonkajieho prostredia Pri kontrolovan hrudnej steny by ste nemali
zabudn, e aj menie poranenia
mu siaha do hrudnej dutiny asto
sa prehliadnu bodn, hryzn alebo
streln rany, kee s nenpadn,
-* Poranenia brunej dutiny
Hrudn dutinu od brunej a panvovej
dutiny del brnica. V brunej dutine sa
nachdza mnoho orgnov ako aldok,
rev, podaldkov aza (pankreas},
slezina, pee, obliky, moov mechr a sasti aj pohlavn orgny. Aj
ke tieto orgny neplnia ivotne dleit funkcie ako srdce a pca, predsa
zranenia v brunej oblasti mu vies
k situcii ohrozujcej ivot. Tak je
naprklad natrhnutie sleziny, v ktorej
sa hromad krv. Bez kostnej ochrany,
ktor poskytuj rebr orgnom hrudnej dutiny, s brun orgny priamo
vystaven vekmu psobeniu sily. Pri
natrhnutom infku alebo moovom
mechri hrozia tak komplikcie, ako
zpal pobrunice a in.
Bolestiv zmeny v brunej dutine sa
mu prejavi zvenm naptm
brunej steny. Sasti sa to d spozna

Postup pri vyetrovan

moov mechr

prav pca

poda drania tela. Pri vyetren zozadu postojaky alebo v kaku opatrne
dlaami prehmatajte psovi brucho.
Psa by ste mali na takto prehmatanie
postupne zvyka, aby nebol zo strachu
v napt.
Neskajte vak nahmata a diferencova jednotliv orgny. Bez
dkladnch vedomost a sksenost
by ste mohli pri rozmanitej nplni
aldka dospie k mylnm zverom.
2aldok psa sa me po prjme krmiva
posun dozadu a pritom odtlai
nabok ostatn orgny.
Systematick postup od hlavy
po labky zaruuje, e nezabudnete
na iadnu oblas tela. Okrem toho sa
automaticky najprv venujete dleitm
oblastiam od hlavy cez chrbticu,
hrudn a brun dutinu, aj keby na
seba ihne neupozornili viditenmi
poraneniami alebo poruchami funkcie.
Ke ste zskali prv dojem - a j ,
dranie a pohyb zranenho zvieraa*
naznauj urit lokalizciu poranenia
- venujte sa jednotlivm oblastiam
tela. Najprv sa popozerajte po povrchovch poraneniach na koi, krvcaniach alebo opuchoch. Potom psa

opatrne prehmatajte so zreteom na

hlbie zranenia. Sstrete sa hlavne
na bolestivos, teplotu, opuchy a in
zmeny tvaru. V prpade nejasnost vm
me pomc porovnanie pravej
a avej strany tela. Zvierat vak nie s
nijak identick stroje a maj jednu
alebo niekoko individulnych vlastnost v stavbe tela.
Na tomto zklade mete vyetrova jednotliv oblasti tela. Nezabdajte pritom v krtkosti skontrolova
telov otvory (ui. nos. papuu, anlny
otvor a vonkajie pohlavn orgny)
s ohadom na poranenia alebo cudzie
teles.
Poranenia o berte vdy vne
Oko je citliv orgn, na ktorom rchlo
zostvaj trval nsledky (po2ri
kapitolu On poranenia na stranch
66-69)
Konatiny psa s prve v dolnej
asti mlo obrasten svalstvom
a v tejto oblasti je aj mlo tukovho
tkaniva. Vea citlivch truktr ako
achy, cievy a nervy prebieha na
povrchu a preto mu by ahko
poranen. Osobitn pozornos treba
venova ranm v blzkosti klbov Tieto

9E Vntorn orgny
hrudnej a brunej
dutiny

35

Metdy vyetrovania a oetrenia

rany by mal veterinrny lekr oetri

a skontrolova, i nie s otvoren
(pozri stranu 45).
Pri poraneniach labiek je asto
potrebn vemi podrobn vyetrenie.
Pes vinou stiahne labku u pri
dotyku. Cvik s vyetrenm v zdravom
stave vm umon rozpozna takto
obrann reakcie a lokalizova zranenie. Opatrne prehmatajte jednotliv prsty, vmajte si bolestivos,
potlate vankiky a krtko pohbte
pazrikmi. Nakoniec poprezerajte
medziprstov priestory, i tam nie s
zapichnut tne. lomky skla a in
cudzie teles.
Vykonanie jednotlivch vyetren sa
me na prv pohad zda rozsiahle
a komplikovan. Ke si vak vetko
ete raz preskate na zdravom psovi,
uvidte sami, e to nezaberie vea
asu. Okrem toho mete postup pri
vyetrovan prispsobi danej situcii.
Pri zapichnutom tn predsa neoakvate vntorn zranenie. Naopak, pri
podozren na vntorn zranenie sa
nebudete zdriava ranou na labke.

Zlyhanie obehovho systmu

a dchacie akosti
Oivovanie (reanimcia) tvor len
mal as opatren zabezpeujcich
obnovenie a innos ivotnch funkci.
Zastavenie srdca a dchania s
poslednou fzou pokodenia telesnch funkci. Preto by ste mali myslie
a vma si pri poraneniach a ochoreniach dchanie a krvn obeh, aby ste
mohli vas zasiahnu.
- Zlyhanie obehovho systmu

36

V tejto svislosti musme bliie

vysvetlil! ok, dleit pojem
v medicne prvej pomoci. asto sa
nesprvne chpe v zmysle by
okovan, zaknut", a preto sa aj
podceuje. Z medicnskeho pohadu
ide o masvne poruchy krvnho
obehu, nervovej sstavy a ltkovej

pcne
alveoly.

kapilrna
sie

W Schma pcneho a telovho krvnho

obehu

premeny, ktor ohrozuj ivot pri

mnohch akch ochoreniach a poraneniach. Na lepie pochopenie tchto
komplexnch reakci organizmu si vysvetlme normlnu funkciu a priebeh
krvnho obehu.
Budeme vlastne hovori o dvoch
krvnch obehoch: o malom pcnom
a vekom telovom. Srdce je rozdelen
na av a prav as a je centrlnym
hnacm motorom. Cavou asou prechdza okyslien krv z pc a srdce ju
pumpuje do celho tela. Rozvetvujcimi sa cievami sa krv dostva do
jednotlivch orgnov. Cez jemn sie
ciev (kapilrnu sie} sa uskutouje
vmena plynov. Kyslk prechdza do
tkaniva a odpadov oxid uhliit do
krvi v cievach. ilami sa odkyslien
krv dostvardo pravej asti srdca,
odkia sa napumpuje do pcneho
krvnho obehu. Z pc sa oxid uhliit
vydychuje mimo organizmu a kyslk sa
pcami vdychuje. Krvn obeh sli
nielen na vmenu plynov, ale aj na
prsun vivy, minerlov, vitamnov

Zlyhanie obehovho systmu a dchacie akosti

a inch ltok potrebnch pre zdrav

vvin organizmu na jednej strane a na
vylenie odpadovch ltok do vyluovacch orgnov, ako pee a obliky.
na druhej strane.
Celkov mnostvo krvi vak nie je
v krvnom rieiti rovnomerne rozloen. Spravidla to nie je ani potrebn,
pretoe zriedka pracuj vetky orgny
na pln vkon. Organizmus rozdeuje
krv poda potreby rznymi mechanizmami, ako naprklad zenm ciev pri
vstupe do kapilrnych siet. Tak sa pri
telesnej nmahe zvi prekrvenie
svalov a zrove sa zni prvod krvi do
trviaceho traktu. Po prjme potravy je
to naopak. Na tom stavia aj znma
udov mdros, e s plnm aldkom
by sa nemalo s plva.
Pri oku vznik nepomer medzi
aktulne potrebnm mnostvom krvi
a mnostvom krvi. ktor je k dispozcii.
Okrem toho nastva pokles tlaku krvi
a vinou znenej cirkulcie aj nedostaton okyslienie tkanv.
Rozmanit druhy oku
Kardiognny ok
Srdce nie je schopn zabezpei
dostaton cirkulciu krvi.
Absoltny nedostatok ob|emu
krvi
Siln krvcanie, ale aj zven strata
tekutn (hnaka, vracanie, vysok
teploty prostredia) ved k zmeneniu
objemu kolujcej krvi.
Relatvny nedostatok objemu
krvi
Tu zasahuj rzne vplyvy priamo do
perifrnych ciev. Ich kodlivmi vplyvmi sa krv strca z kapilrnej siete.
- Anaylaktick ok spsobuj
alergick reakcie, ktor s asto
sprevdzan aj zenm dchacch^
ciest.
- Toxick Sok vznik pokodenm ciev
jedmi, prpadne pvodcami chorb.
Krvn elementy sa mu ahko
vytrati z tkaniva, take farba sliznc
je bled.

- Nervov sok vychdza z vegetatvneho nervovho systmu. Tto as

nervovho systmu reguluje funkciu
viny vntornch orgnov, a tm aj
krvn obeh. Siln bolesti alebo vek
dlhotrvajce rozruenie mu vies
k poruchm vegetatvneho nervstva.
Mal zaknutie na to vak nesta!
Prznaky porch krvnho obehu a po Sok
;
i
;
i

Zlyhanie krvnho obehu sa me prejavi rznymi

symptmami. Sasti s to priame nsledky priny
vyvolvajcej ok, sasti aj reakcia organizmu na poruchy
regulcie. Dleitmi prznakmi s:

i Zaiaton nepokoj, neskr apatia a bezvedomie

i Spoiatku rchly, ale stle slabnci pulz, ako aj

i
zrchlen dych

i Bled sliznice nsledkom perifrneho zenia ciev

alebo vekej straty krvi

Modrofialov zafarbenie sliznice jazyka ako prznak

nedostatonho zsobovania kyslkom

as plnenia kapilr nad dve sekundy

Poda druhu oku a jeho tdia chladn konatiny

ako aj povrch tela. Tak sa prejavuje silnejca
centralizcia krvnho obehu

Priebeh zlyhania obehovho

systmu
Postupujcemu vraznmu poklesu
krvnho tlaku, naprklad nsledkom
straty krvi, sa organizmus brni
vyprzdnenm orgnov krvnch rezerv
(slezina a ilov systm), zvenm
vkonu srdca a perifrnym zenm
ciev. Tieto mechanizmy vystaia pri
malch alebo krtko trvajcich poruchch krvnho obehu. Silnejie
mechanizmy sa zapjaj a pri vch
poruchch. Krv z tkanv sa sahuje do
cievneho systmu a nakoniec je
odstavench oraz viac kapilrnych
oblast Cieom tejto takzvanej centralizcie krvnho obehu je monos o
najdlhie udra v innosti ivotne
dleit orgny mozog, pca a srdce.
Toto tdium vak trv len urit as.

37

Metdy vyetrovania a oetrenia

Polohovanie" pri
ioku zvi prsun krvi
do srdca, pc
a mozgu

Ak kodliv vplyvy pretrvvaj a nemete psovi poskytn bezprostredn veterinrnu pomoc (o. i. infziu),
tak sa orgny nedostatonm prekrvenm pokodia. V konenom dsledku
nahromadenie odpadovch ltok
a naruen cirkulcia krvi spsob
pokodenie ciev. Centralizcia sa
zvi, mnostvo krvi v perifrii kles
a krvn obeh zlyh plne,
Nie kad poranenie alebo
ochorenie vedie nevyhnutne k oku!
Pomocou opsanch mechanizmov je
organizmus schopn vysporiada sa
s vinou porch krvnho obehu.
Ke chpete zkladn procesy, tak
lepie rozpoznte prv varovn prznaky a ste schopn nasadi primeran
preventvne opatrenia
Oetrenie a predchdzanie oku

38

ak okov stavy si, samozrejme, vyaduj odborn veterinrne oetrenie

Napriek tomu me aj poskytovate
prvej pomoci nieo urobi. Siln krvcanie muste okamite zastavi, aby
sa zabrnilo alm stratm krvi. Vzhadom na vplyv, ak m vegetatvny nervov systm na krvn obeh, je upokojenie psa mimoriadne dleit
a npomocn Z rovnakho dvodu
by ste so psom nemali zaobchdza
bolestivo. Snate sa bolesti poda
okolnost uti, naprklad popleniny
schladenm.

V oku je regulcia telesnej teploty obmedzen natoko, e pes

me rchlo chladn. Ak pouijete
zchrann fliu z alumnia alebo
normlnu prikrvku (deku), bude to
vemi uiton.
Polohovnm pri oku" s niie
poloenou hlavou a prednou asou
tela mete zvi prekrvenie dleitch orgnov ako srdce, pca
a mozog, a tak podpori proti regulciu
organizmu. Hlava by pritom nemala
visie. Ulote telo pomocou vhodnho
podloenia do ikmej polohy pribline
!5 C . Pri bezvedom to mete kombinova so stabilnou bonou polohou.
Pri zlyhan dchania, srdcovej slabosti,
poranen lebky a mozgu, alebo ak by
manipulcia a polohovanie mali
spsobi viac bolesti, respektve rozruenia, nemali by ste pri oku na
konkrtnej polohe trva (pozri aj
prslun kapitolu na str. 36 - 37).
Nhle zmeny polohy vemi zaauj
krvn obeh a pri labilnom krvnom
obehu znamenaj dodaton za.
Zmenu polohy a transport muste
robi vemi opatrne. Pri pravidelnej
kontrole ivotnch funkci mete pri
zhoren stavu vas reagova a prpadne vykona aj oivovacie opatrenia.
- Zlyhanie dchania

Odchlky od normlnej frekvencie,

hbky alebo rytmu dchania neznamenaj zakadm poruchu dchania
a nedostaton zsobovanie kyslkom.
Dychanie v horave a zrchlen
dchanie pri vzruen alebo nmahe
s normlne adaptan reakcie. Na- ,
priek tomu by ste zmenen dchanie
nemali ignorova
Mohlo by by indiktorom poruchy
inch orgnpvch systmov. Zchvaty *
kaa pri slabosti avej asti srdca
(pozri stranu 8"5j a npadn rytmus
dchania nsledkom poruchy ltkovej
premeny, to je len niekoko prkladov.
Ak hroz nedostatok kyslka, muste o
najskr reagova a zasiahnu-

Zlyhanie obehovho systmu a dchacie akosti

Modrofialov zafarbenie sliznice jazyka a nevonos s jasnmi prznakmi

nedostatonho okysliovania.
Poruchy dchania sa mu prejavi
hlbokm, namhavo psobiacim
pohybom pri dchan alebo aj rchlym
povrchovm dchanm. Pri akom
respiranom zlyhan s psy nepokojn
a v sede lapaj s otvorenou papuou
po vzduchu.
Ak pri vdychu vychdza pena, me
to svedi o pcnom edme. Dchacie
cesty sa konia jemnmi kapilrnymi
sieami, ktor obklopuj pcne
mechriky (alveoly). Svojimi tenkmi
membrnami slia na vmenu plynov
medzi dchanm vzduchom a cirkulujcou krvou. Pri vdychu drdivch
plynov, pri zpaloch alebo nsledkom
sprievodnch javov z nahromadenia
krvi v pcnom krvnom obehu (zlyhanie avej asti srdca} mu prestpi
tekutiny do dchacch ciest. Rozsiahly
opuch pc spsobuje ak zlyhanie
dchania.
Opatrenia pri zlyhan dchania
Pri poruchch dchania by ste mali
zabezpei dostaton prsun erstvho vzduchu a chladnejie prostredie (regulcia teploty cez dchac
apart!).
Vzruenie tie vyvolva dchacie
akosti Nsiln pravu stavu a polohy zvieraa by ste preto mali vynecha.
Obyajne si zranen pes njde vhodn
polohu sm. Ak predsa chcete pomc,
tak poloha so zvenou prednou
asou tela me psovi dchanie
trochu uahi Poloha predpsan pre
prpad oku ne je vhodn, pretoe tlak
brunch orgnov, prpadne zaaenie
pcneho krvnho obehu me
dchanie ete sai.
/
Pri jednostranne obmedzenom dchan nsledkom poranenia
hrudnho koa mete psovi uahi
dchanie tak, e ho polote na poranen stranu, Tm sa obmedz bolestiv dchanie v tejto oblasti a umon

sa dchdMiu "_v. /.ULM.M n,i nezranenej

strane, ktor je hore.
Pri otvorench zraneniach hrudnka
slia von steriln obklady predovetkm ako ochrana pred infekciou.
Zastavenie dchania si po kontrole
hornch dchacch ciest vyaduje
okamit umel dchanie Pritom
nesmiete zabda na prepojenie
pcneho a telovho krvnho obehu.
Poruchy v jednom systme sa rchlo
prejavia aj v tom druhom (kontrola
krvnho obehu!).
Psy v bezvedom, ktor mu samosiaLne dcha, ulome do stabilnej
bonej polohy, aby boli dchacie
cesty von iastoky z jedla alebo in
cudzie teles sa mu. a to nielen pri
nevonosti alebo v bezvedom, dosta
do dchacch ciest psa. V zadnom hltanovom priestore sa kriuj dchacie
a trviace cesty Pri kadom prehtan
sa na ochranu dchacej trubice zatvra
hrtanov prchlopka. Hlb ndych pri
hllavom zran me nedopatrenm
spsobi nasatie astc jedla do hrtanu
a dchacej trubice. Hust lem jemnch
riasinkovch buniek a vyvolan reflex
kaa vynes, samozrejme, menie
astice okamite von.
Vie cudzie teles vyvolaj siln
zchvaty kaa, dusenie alebo kovit
sahy, a tak nezriedka spsobuj
aktne zlyhanie dchania. Niekedy
pome mas v oblasti hrtana, aby sa
vyvolal produktvny npor kaa alebo
uvonenie naptia. Pri takchto stavoch
by ste hlavne mali najprv skontrolova,
i sa cudzie teleso ete nachdza
v hltane a i je prstupn.
Vie cudzie teles, ako lomky
kost alebo asti palice, mu vyvola
prudk reakcie. astice zapadnut do
dchacch ciest hlbie sa odstrauj
vemi ako. Bchanie dlaou do
hrudnka stimuluje silnejie npory
kaa. Na uahenie vykaania cudzch
telies by mala predn as tela psa
smerova mierne dole (prehnutie cez
koleno).

Metdy vyetrovania a oetrenia

Z prvej pomoci u loveka pochdza

Heimiichov hmat. Pacienta objfmte
oboma rukami zozadu tak. e ruky
spojte medzi pupkom a hrudnou
kosou. Prudkm trhnutm k sebe
nhle zvite tlak v hrudnku a cudzie
teleso by sa takto z dchacch ciest
malo vyrazi. S obmenami je tento
hmat opsan aj v literatre o chove
zvierat Heimiichov hmat je vak len
posledn monos! Skrva v sebe
vek riziko poranenia zvieraa a smie
sa poui len vtedy, ak hroz bezprostredn smr udusenm. V tom prpade ho treba poui, najlepie pod
vedenm veterinrneho lekra (aspo
telefonicky), ale skanie na zdravom
psovi je, samozrejme, zakzan.
Ostatn informcie o poruchch
dchania, vyvolanch alergiami,
otravou dymom, srdcovou slabosou,
topenm, podchladenm, palom
a poranenm lebky a mozgu, njdete
v prslunch kapitolch.

Otravy a poleptnia

40

Najm v oetrovateskej praxi malch

zvierat sa vysloven podozrenie na
otravu asto uke ako neodvodnen.
Ani rchly nstup vraznch prznakov
ochorenia, ani znme symptmy, ako
naprklad vracanie, nadmern nepokoj,
maltnos alebo poruchy koordincie,
nie s dkazom otravy. Tieto prznaky
sa vyskytuj pri mnohch ochoreniach.
Ak vak mte dvodn podozrenie
na otravu, muste kona rchlo. Prudk
postup prejavov ochorenia by vs mal
popohna k nvteve veterinrneho
lekra. Niektor otravy vak maj zo
zaiatku nepozorovan priebeh, Ak ste
spozorovali, e pes poral, alebo priiel do kontaktu s pochybnmi ltkami, mali by ste bezodkladne zisti stupe nebezpeenstva tchto substancii
Niekedy jed zane psobi a po metabolickej premene v organizme, ke
vznikaj jedovat medziprodukty alebo
konen otravn produkty. Vasn

oetrenie me preds a zabrni

vnym poruchm.
Pri pojme otrava by ste nemali
myslie len na klasick jedy proti
potkanom, hmyzu alebo mkkom.
Taktie vea produktov v domcnosti
kod zdraviu a lka psov svojm
sfarbenm, zpachom alebo chuou,
aby ich porali. Pritom by ste sa nemali spolieha na prslovie o zvieracom
intinkte: psy vo veobecnosti nedvaj vemi pozor pri vbere potravy.
Cm presnejie s vae znalosti
o potencionlnom jede. tm cielenejie sa d postupova pri oetrovan.
Niektor ltky si pri odstraovan
vyaduj pecilne metdy, proti
niektorm existuj dokonca vlastn,
pecilne, presne proti danmu jedu
psobiace ltky (antidotl.
Obaly alebo zvyky prijatej ltky by
ste mali uschova a vzia so sebou k veterinrnemu lekrovi. Analza jedu
z vvratkov. krvi alebo inch telovch
tekutn je sce v princpe mon, ale
predsa len vemi drah a asovo nron. Zriedka pome v aktnom
tdiu otravy.
S ohadom na mnostvo a rozmanitos innch chemickch ltok,
s ktormi pes me prs do kontaktu,
je poda okolnost potrebn vyiada si
informcie o nebezpenosti jednotlivch substanci v informanom centre
otrv. Km v zahrani existuj osobit, na veterinrnu medicnu pecializovan centr pre prpady otrv, u ns je
chovate psa v takomto prpade viacmenej odkzan na oddelenia humnnej medicny.
Okrem zaistenia ivotnch funkci je
dleitou lohou zchrancu zabrni
aliemu poitiu jedu a jeho vstrebaniu
Vlastn ochrana je hlavnou zsadou
pri vSettcch prpadoch otrvi

Oo vahy muste bra mon rizik

pri presune, ako naprklad vstup do
priestoru s jedovatmi plynmi.

Otravy a poteptania

do organizmu. K tomu patr presun

zvieraa z nebezpenej oblasti, preruenie prjmu jedu, a pokia je to mon, aj jeho odstrnenie z organizmu.
ieraviny alebo kontaktn jedy,
ktor sa rchlo vstrebvaj cez kou, si
vyaduj zven opatrnos.
Nepremyslen dchanie z st do
papule by bolo v takomto prpade
vemi ahkovne.
-* Zabrnenie aliemu prijatiu jedu

Pri tomto opatren sa riate poda

spsobu, akm sa kodliv ltka dostala do organizmu. Deje sa to spravidla
dchacm apartom, trviacim traktom
(ardok, revo) alebo cez kou.
Dchanie

Tu si vlastne mete pomc len prfsunom erstvho vzduchu a bezodkladnm

prevozom k veterinrnemu lekrovi. Pri
zlyhan dchania postupujte poda zsad
uvedench na strane 39 Poda druhu
jedu je neuven umel dchanie z st
do papule neprijaten a musme pred
nm varova - nebezpeenstvo pre
zchrancu by bolo vemi vek
Hrozbu vdchnutch jedovatch
ltok by ste nemali podceova.
Veobecne sa vemi rchlo dostvaj
z vdychovanho vzduchu do organizmu. Hlavn nebezpeenstvo pri poiaroch v domoch nepredstavuje ohe
sm, ale vznik hustho dymu. U samo
znenie hladiny kyslka vo vzduchu
me vies k vysokonebezpenmu
zlyhaniu dchania Rovnako nie s
vylen popleniny alebo poieptania
dchacch ciest horcimi alebo drdivmi plynmi, ako aj priame psobenie
jedu poda druhu splenho materilu
Opuch pc me poda okolnost

Pozor!

Nepokajte sa zsady alebo kyseliny

na psovi odstraova ich neutralizciou!

vznikn a po niekokch hodinch.

Z tohto dvodu je vemi dleit starostliv pozorovanie obete poiaru.
Koa

Z koe sa daj jedy ete najahie

odstrni. Samozrejme, pritom by ste
mal dva pozor, aby si pes jed nezlfzal. Silno drdiace substancie, ako
kyseliny a zsady, muste okamite
zriedi a dostatone opchnu vodou.
Such prkov jedovat ltky zo srsti
najprv vykefujte a nakoniec oplchnite.
Pri tomto kone by ste mali svoje oi,
nos a sta. rovnako aj oi, nos a sta
vho psa starostlivo chrni pred
kontaktom s jedom. Pouitie vysvaa
sa neodpora, pretoe poda druhu
prstroja sa urit mnostvo jedu
z apartu znovu vyfukuje do okolitho
priestoru. Pri vymvan ltok by ste ich
mali najprv dokonale vyplchnu a a
potom umy jemnm ampnom. Prli
siln drhnutie me pokodi kou
a podpori tak vstrebanie jedu. Telov
otvory a oi psa by ste mali primerane
chrni Gumen rukavice na vlastn
ochranu by tie mali by samozrejmosou. Pri agresvnych ltkach s vhodn
aj zstery a ochrann okuliare. Myslite
aj na to, s akou radosou sa psy po
kpan otriasaj.
astou chybou je pouitie riedidl na
odstrnenie laku alebo farby zo srsti.
Takto namiean roztoky s asto nebezpenejie ako pvodn zneistenie.
Ich odmasovacia schopnos uah, e
kodliv inn ltky sa rchlo vstrebvaj cez kou a dostvaj sa do orgnov ako pee a mozog. ak aktne
otravy, ale aj chronick pokodenia
mu ma vne nsledky. V mnohch
prpadoch je vystrihanie postihnutej
oblasti alebo ostrihme srsti na celom
tele najefektvnejou a najetrnejou
metdou, ako odstrni zo srsti jed.
Oi s mimoriadne citliv na
drdiv ltky. pecilne steriln on
roztoky na vyplachovanie s idelne
a vaka svojmu obsahu sol aj vemi

Metdy vyetrovania a oetrenia

vhodn. Ale kee len zriedka s k dispozcii v dostatonom mnostve,

najlepie je poui ist pitn vodu
z vodovodu. Aby ste nepokodili druh
oko aiebo dodatone nepoleptali odtokov slzn systm vo vntornom onom ktiku, mali by ste vyplachovanie
robi zsadne smerom od nosa.
Trviaci trakt
Ak pes jed u prehltol, jeho odstrnenie a zabrnenie vstrebania je saen,
ale nie celkom nemon. Mnoho
pokoden vznik a vtedy, ke jed
prenikne z reva do krvi. Preto je vemi
dleit vasn naviazanie jedu na
sprostredkujcu ltku, s'ktorou sa
vyli z trviaceho traktu. Na cielen
Po poit leptajcich ltok

1 Najprv vyplchnu papuu tecou vodou

2 Podvanm vody po hitoch zmiernite loklne podrdenie
v trviacom trakte. Pozor, nesmiete vyvola vracanie
(pozri tabuku dole a Chemiklie tvoriace penu na s. 44)
3 Ostatn opatrenia tkajce sa naviazania jedu a jeho
elimincie prenechajte veterinrnemu lekrovi. M na
to potrebn prostriedky a vybavenie
oetrenie s potrebn presn znalosti
o jedovatej ltke, Nalievanie hocijakch domcich prostriedkov alebo
nepremyslen vyvolvanie vracania
viac kod ako pomha
Pri uvedench pokodeniach v iadnom prpade

nesmie by vyvolan vracanie

Ak mete, okamite navtvte veterinrneho lekra

Ke je jedovat ltka neznma
U oslabench a maltnych zvierat, ak je nebezpeenstvo
vdchnutia alebo rozrenia jedu do krvnho obehu
Pri leptajcich ltkach, lebo by mohol by optovne
poleptan paerk a hltan
Pri ltkach tvoriacich penu (umvacie a pracie prostriedky)
a pri organickch rozpadlch, kee hroz
nebezpeenstvo vdchnutia kodlivej ltky

Pravdae, pri tomto vetkom hr

dleit lohu aj asov faktor. Ak
nemete ihne navtvi veterinrneho
lekra, prinajmenom by ste sa s nim
mali telefonicky spoji a prekonzultova
prv kroky a opatrenia Vyprzdnenie
aldka v prvch hodinch po poit
jedu je vyhliadkou na spech, pretoe
Vyvolanie vracania majiteom je
okrem vyiiie uvedench vnimiek
sporn. Vyprzdnenie aldka asto
nieje dostaton, take prevtdaj
skr negatvne strnky. Bez presnch
znalost o jede nesmie by vracanie
vbec vyvolan. kody mu by
vie ako itok.

v aldku sa ete zachovalo urit

mnostvo jedu V tomto ase me veterinrny lekr cielene vyvola vracanie
alebo vykona vplach aldka.
Ak vm veterinrny lekr odporu.
aby ste vyvolali vracanie, najbenejm
prostriedkom je koncentrovan roztok
kuchynskej soli, pretoe jedl so je
obvykle v kadej domcnosti (I polievkov lyica na pohr teplej vody). Km
sa dostav inok, me to trva aj
niekoko mint.
Menej riskantn ndzov opatrenie
je podanie ivoneho uhlia. Toto
lieivo m schopnos viaza na svojom
provitom povrchu vea jedov, aj ke
nie vetky. Ich vstrebanie v telovch
orgnoch sa tm prinajmenom vrazne
zni. Podvanie aktvneho uhlia sa
asto pouva aj vo veterinrnej praxi
pri vplachu aldka a aj po om.
Tablety adsorpnho uhlia rozpusten
vo vode ako suspenziu mete opatrne
poda v dvke 0,5 a I g na I kg
telesnej hmotnosti. Mali by ste dva
Podvanie olejov alebo inch
olejovch tekutn sa neodpora,
pretoe jedy rozpustn v tukoch sa
tm ahie vstrebvaj.

Otravy a poleptania

o robi pri podozren na otravu

Dva pozor na vlastn ochranu pri presune psa a pri odstraovan jedu!
j -* Zamedzi alSI prjem jedu - presun z nebezpenej oblasti
- Ndzov opatrenia pri poleptaniach
-ivotn funkcie preetren a zabezpeen
Vonkajie poleptania: vdatn oplchnutie istou vodou z vodovodu, na vplach oka by bol idelny
steriln roztok do o
Vntorn poleptania v trviacom trakte: vplach papule, podanie istej vody z vodovodu (po hitoch,
aby ste nevyvolali vracanie)
Zvyky jedu a obal zaisti a zobra k veterinrnemu lekrovi
-* Odstrni jed (po dohovore s veterinrnym lekrom alebo s informanou centrlou pre prpady otrv)
Prvod erstvho
vzduchu

Koa
Such prkov ltky zo
srsti vykefova, zvyky
vyplchnut umy (chrni
vlastn oi, nos a sta, ako
aj otrven zviera pred
prijatm alieho jedu)
In ltky zo srsti
vyplchnu a umy
Chlpy i srs poda potreby
ostriha

Len v prpade, ke nie je mon nvteva

u veterinrneho lekra, ale po dohovore s nm:
Podanie ivoneho uhlia na naviazanie jedu
0,5 - 1 g na 1 kg telesnej hmotnosti rozpustenho vo vode (pozor na vyvolanie nutkania
na vracanie!), prpadne vyvola vracanie, ak
je jed znmy!
V iadnom prpade nie pri ltkach leptajcich, tvoriacich penu, pri organickch rozpadlch alebo u oslabench alebo maltnych
jedincov

Dleit: m lepie poznme jedovat ltku a m skr je poskytnut veterinrne oetrenie, tm s

lepie ance, e jed sa naviae na povrch adsorpnch itok a spolu s nimi sa odstrni z organizmu, km
ete nevznikli vie pokodenia

Niektor typick zdroje otrv v dome a v zhrade

Jedovat ltka

Prznaky

Zvltnosti

Ltky v otravch
pre potkany, ktor
brzdia zranie
krvi

Poruenm premeny vitamnu

K mu tieto prostriedky vyvola
nebezpen krvcania vo
vetkch oblastiach tela

Celkov psobenie sa spravidla prejav a po

niekokch doch. Nenechajte sa pri neskorom
nstupe inku zmias, pokia ide o mnostvo
prijatho jedu

Metylaldehyd
v otravch
na slimky

Po 1 a 3 hodinch nastva
zven vyluovanie sln,
vracanie, triaka a ke

Je znme, e niektor psy maj tieto nvnady rady

a rchlo ich vedia v zhrade njs.

Insekticdy
v sprejoch na
muchy, v nvnadch na mravce,
v gulikch proti
moliam atrf.

Poda innej ltky a dvky sa

mu objavi aktne prznaky
otravy ako zven vyluovanie
sln, vracanie, samovon
vyluovanie mcfeu a vkalov,
triaka, zen zrenice,
nadmern vzruivos, poruchy
koordincie, ke, maltnos
a poruchy dchania

Najm pri kontaktnch insekticdoch, ktor ahko

prenikaj cez kou, muste dva mimoriadny
pozor na vlastn ochranu!
Poznmka: Aj prpravky na oetrenie proti konm
parazitom obsahuj insekticdy a pri nesprvnom ;
pouit alebo individulnej precitlivenosti mu
vyvola prznaky otravy. Preto nevykonvajte
oetrenie proti parazitom na vlastn psti
Porate sa s veterinrnym lekrom, ktor vyberie
z mnostva prepartov ten najvhodnej.

Metdy vyetrovania a oetrenia

Typick zdroje otrv v dome a v zhrade (pokraovanie)

Jedovat ltka

Prznaky

Zvltnosti

Etylnglykol
v nemrzncich
zmesiach

V organizme vznikaj jedovat odpadov produkty, ktor vyvolvaj

prznaky podobn stavu opitosti (vracanie, maltnos, poruchy koordincie), poruchy metabolizmu a mu
vies a k pokodeniu obliiek

Pre sladk chu etylnglykolu psy vemi

rady er nemrznce zmesi. Prevenciou by
bolo ochutenie tchto zmes horkmi
ltkami

Jedovat ltky
v okrasnch
rastlinch

inok jedu siaha poda rastliny

a prijatho mnostva od ahieho
podrdenia sliznice papule cez
poruchy trviaceho traktu a po
nebezpen problmy srdcovo-cievneho systmu

K okrasnm rastlinm s ltkami kodlivmi

zdraviu patria: amarylka, rododendron
stromekovit a in druhy rododendronov,
imelo, cezmna ostrolist, dracna, druhy
dfenbachie, bretan, tis, forzitia (zlat
d), hortenzia, jesienka obyajn, oleander,
druhy filodendronu, prtec, juka a aj
niektor druhy zygokaktusu

Kuchynsk cibufa

Kuchynsk cibua me u psa spsobi pokodenie ervench krviniek.

Po zaiatonom vracan a hnake
pozorujeme prznaky mlokrvnosti
(anmie) ako bled sliznice, silnej
srdcov der a celkov slabos

U dvka 5 a 10 g cibule na I kg telesnej

hmotnosti je pre psa jedovat, preto pozor
na kuchynsk odpad

Silno drdiv
ltky v chemikalich pouvanch
v domcnosti

Poda hodnoty pH a koncentrcie spsobuj ahk podrdenie sliznc a siln

poleptanie. Osobitne nebezpen s
istiace prostriedky na riad, odstraovae priplenn a vodnho kamea
a tak alej

Pozorne tajte upozornenia na obale

vrobkov! Po poit takchto produktov
nevyvolvajte vracanie (pozri vyie)

Chemiklie
tvoriace penu
pouvan
v domcnosti

Tteto povrchovo aktvne tetky, nazvan

aj tenzidy, sa nachdzaj vo vine
prostriedkov na umvanie, pranie
a istenie. Okrem podrdenia sliznc
muste dva pozor na nebezpeenstvo
dchacch porch vyvolanch apirciou
peny

Oxid uhonat
vo vfukovch
plynoch ut alebo
v dyme
vzniknutom
pri poiari

44

Tm, e oxid uhonat blokuje prenos

kyslka ervenmi krvinkami, spsobuje
takpovediac vntorn
udusenie".

v/r; rchlo
n-u-hin nastva
m c t i . u maltnos
maii+^
Vemi
a poruchy dchania

Pozorne tajte upozornenia na obale

vrobku! Po poit takchto produktov
nevyvolvajte vracanie (pozri vyie)
Poznmka: V aktnej medicne (v medicne
rchlej pomoci) sa namiesto podania istej
vody pouvaj pecilne roztoky na
odpenenie
Napriek nedostatku kyslka nedochdza pri
tejto otrave spravidla k typickmu modrmu i
zafarbeniu sliznc (cyanza)! Vek riziko
\
otravy a nebezpeenstvo vbuchu v uzavretom priestore si vyaduj pri nehodch
s oxidom uhonatm, aby sa poskytovate
prvej pomoci postaral o vlastn ochranu

Otvoren poranenia a ich oetrenie

pozor na uveden upozornenia s ohadom na

prpadn vyvolanie nutkania na vracanie.
Ke to zhrnieme, pri opodstatnenom podozren
na otravu m rozhodujci vznam faktor asu.
V zaiatonom tdiu sa d ete vina
otravnch ltok cielenmi opatreniami efektvne
odstrni. Ak sa vak u dostali z koe alebo
trviaceho traktu do vntornho prostredia
organizmu, oetrenie je nepomerne aie.

Otvoren poranenia a ich oetrenie

Za otvoren sa povauj vetky poranenia, pri
ktorch sa poru vrchn as koe. Prinou
me by mechanick psobenie sily. teplo, chlad
alebo tie chemick ltky. O popleninch, poleptaniach a omrzlinch bliie hovorme v inch
kapitolch.
Rany spsobuj bolesti, krvcanie a zven
nebezpeenstvo infekcie. Bez ochrannej bariry
vonkajej vrstvy koe mu pvodcovia chorb
ahie prenikn do hlbie uloench tkanv.
Krvcanie trochu zmieruje nebezpeenstvo
infekcie, pretoe odtokom krvi sa rany vymyj.
Ale na druhej strane straty krvi v dsledku poranen vch ciev mu vies k vnym poruchm
krvnho obehu.
-> Posdenie rn

Pri posudzovan rn muste bra do vahy vea

faktorov. Rozsah, hlbku, miesto a typ rany toto vetko m vplyv na priebeh hojenia Cm
m rana nepravidelnejf tvar. m je pokodenie tkaniva v okol rany vie a m vyie je
nebezpeenstvo infekcie spsobenej neistotami, tm muste rta s dlhm hojenm. Tak
naprklad ist hladk rezn rana m lepie
vyhliadky na hojenie ako rana po pohryznut.
Pri pohryznut potajte s komplikciami infekcie, pretoe sliny obsahuj rozmanitch pvodcov chorb, ktor prenikaj do rany. Vinou
dlhch onch zubov a typickho trepania
korisou sa pri pohryznutiach asto tvoria dutiny
vo vonom podko. S idelnou i\$nou pdou
pre baktrie, pretoe sa tam tvor a^hromad
sekrt a krv.
Okrem typu rany je dleit aj jej rozsah. Pri
hlbokch ranch sa mu pokodi achy, svaly
alebo kosti. V oblasti telovch dutn si vmajte
trhliny, aby ste neprehliadli poranenia aiebo

Zaitie hlbokej
reznej rany po odbornej
chirurgickej prprave rany
a jej okolia

45

Metdy vyetrovania a oetrenia

m Typy rn
Pokoka
Zama (druh vrstva
koe, bohat na
cievy)
Podkon vzivo

46

Rezn rana

Zmliadenina

Trnozmliaden rana

stavebnch buniek na jednej strane

a odtok odpadovch ltok na druhej
strane.
Kbov dutiny a kbov chrupka s
vyivovan prevane difziou cez
kbov tekutinu. Rozsiahie obrann
reakcie sa spustia a po uritom ase.
Zneistenie rany me vies ku
komplikcii jej hojenia. Rany. ktor
krvcaj prudko, s ohrozen menej,
pretoe krv vymva ranu zvntra von.
U loveka vemi obvan tetanus
(kov stavyl nepredstavuj pre
psa tak vek ohrozenie, Psy s
na tetanus menej citliv, preto
ochrann okovanie nepatr u psov
k rutinnm oetreniam. Baktrim
tetanu \Clostmium tetani) sa dar
v anaerbnom prostred (bez kyslka)
Ich spry sa rozmnouj prevane
v hbke rn, najm vtedy, ke sa mal
otvor rany predasne uzavrie. Za
tchto predpokladov tvor jedovat

infekcie vntornch orgnov To ist

plat aj o ranch v blzkosti kbov.
Ak by sa baktrie dostali do kbovej
dutiny, mohli by spsobi ak
infekcie.
Obrann reakcie a procesy hojenia
najrchlejie prebiehaj v dobre
prekrvenom tkanive, pretoe cievne
zsobovanie umouje rchly prlev
buniek imunitnho systmu, ako aj

Otvoren poranenia a ich oetrenie

ltku, ktor potom vyvolva typick

pretrvvajce kfov stavy.
Z uvedenho vyplva, e presn
posdenie rany nie je jednoduch.
Nie kad mal odreninka koe si
hne vyaduje veterinrnu kontrolu
a oetrenie. Ale ak mte pochybnosti.
je rozumn aj mal rany necha oetri
veterinrnym lekrom.
Pri oetrovan rany sa usilujeme
o takzvan primrne hojenie, teda
o plynul, nekomplikovan zrastenie
hladkch, k sebe priliehajcich a istch okrajov rany. Tieto predpoklady
je schopn obyajne splni iba veterinrny lekr chirurgickm zsahom.
Neistoty odborne vyplchne, rozkmsan tkanivo odstrni a rozostupujce sa ranov okraje prispsob
stehmi k sebe Cfm skr je rana
takmto spsobom oetren - poas
prvch hodn sa choroboplodn
zrodky ete nedostan prli hlboko tm priaznivejie s vyhliadky na
hojenie.
Vie pokodenie tkaniva
a infekcia rany mu vies k zhnisaniu
rany. Sekundrne hojenie si polom
vyaduje viac asu. Organizmus mus
najprv vykona "upratovacie prce"
v oblasti rany a defekt v koi potom
dorast len postupne.
-> Oetrenie rany v rmci prvej
pomoci
Zabrte manipulcii v rane Dotkanie sa povrchu rany zvyuje nebezpeenstvo infekcie, pokusy o istenie
agresvnymi dezinfeknmi prostriedkami drdia tkanivo.
Myslite na to, e neopatrn nananie mast alebo pdrov nemus vdy
pomc. Zastiera pvodn stav rany
a sauje veterinrnemu lekrovi jej,
posdenie. V nevyhnutnom prpade^
oetrite mal povrchov rany antiseptickou masou (naprklad sulfatiazolovou) a obviate. Pozor na takzvan
domce prostriedky Najm na popleniny udia nanaj rozlin fantas-

tick prostriedky, ako prok do

peiva, olej alebo mku. lednak to
zvierau spsobuje zbyton boles,
jednak rob vek problmy pri
hojen.
Aj vyplachovanie rn je riskantn:
infekn zrodky mu prenikn
hlbie do tkaniva, alebo naopak,
z okolia rany sa dostan do nej.
ledine pri popleninch alebo razoch
s leptajcimi, respektve jedovatmi
ltkami je vdatn vyplachovanie
vodou z vodovodu tandardnm
pomocnm opatrenm (pozri strany
40-44. 100). Okamit chladiaci efekt,
respektve zriedenie kodlivch ltok
pomha a pokodenie tkaniva sa tak
udruje na minime.
Odstraovanie cudzch telies z rn
sa takisto, okrem niekokch vnimiek,
neodpora. Neodborn pokusy asto
ved k dodatonmu pokodeniu
tkaniva a k infekcii rany. Ale tne alebo
repiny zapichnut v labkch mete
pokojne vytiahnu, kede zaaenie
konatiny - ak mte akho psa a ste
s nm na prechdzke - vtla cudzie
teleso ete hlbie do tkaniva. Ale aj
tento zkrok treba uvi. Hlboko do
tkaniva vtlaen cudzie teles
prpadne upchvaj prerezan cievy,
take nepremyslen odstrnenie by
mohlo vies k silnmu krvcaniu.
Poda priznania chovateov je takto
zadriavanie, najm pri vekch
cudzch telesch (konre, plechy)
psychicky vemi nron. Ponecha
predmety v rane je vak pre preitie
dleit, V oblasti telovch dutn by
mohli dodatone porani vntorn
orgny alebo by sa mohol do hrudnej
dutiny dosta vzduch. Preto pri transporte a prenan treba so zvieraom
zaobchdza primerane, aby nevznikol
Tlak alebo ah na cudzie teles
prtomn v tkanive. Aj menie cudzie
ieles by ste pri obvzovanf mali vdy
dobre podloi.
Kad ranu oetrujte poda
monost v najsterilnejfch podmien-

Metdy vyetrovania a oetrenia

kach. aj ke je u sama osebe zneisten. Na jednej strane neviete, ak

nebezpen je pvodn zneistenie,
a na strane druhej kad dodaton
zanesenie choroboplodnch zrodkov
do rany predstavuje zbyton komplikcie. Priloenie obvzu so sterilnou
gzou na ranu m zmysel, aj ke ste
na ceste od miesta razu k veterinrnemu lekrovi. Obvz chrni pred
dodatonou infekciou, zastavuje krvcanie a fixuje okolie rany.
Lzanie rany psom je napriek rozrenmu nzoru nevhodou. M sce
urit istiaci efekt, ale zrove vna
do rany choroboplodn zrodky, ktor
s v slinch. Aj mechanick drdenie
drsnm psm jazykom k tomu pridva
svoje. A tak sa nekomplikovan rany
sstavnm olizovanfm mu sta
problmovmi
- Zvltne formy otvorench
poranen
Otvoren zlomeniny kosti Pre
rozsiahle pokodenie tkaniva hroz
v tchto prpadoch vek nebezpeenstvo infekcie. Ranu steriln zakryte.
Nepokajte sa o naprvanie, aby ste
okolit tkanivo ete viac nepokodili
a nezaniesli choroboplodn zrodky
ete hlbie do tkaniva. Ak zakladte
obvz na stabilizciu, muste ho
dostatone podloi, aby nevznikol
tlak na konce zlomeniny. Z rovnakho
dvodu sa nesmie zaklada tlakov
obvz ani silno zatlai steriln
kompresn gza, respektve balek
obvzu na zastavenie silnho krvcania.

48

Otvoren rany telovch dutn

(vrtane mozgovej dutiny) Aj tu
treba dba na predchdzanie infekcie
sterilnm prekrytm rn. Vynievajce
orgny nevtlajte sp. Tak by ste
vnali neistoty a zrodky do telovej
dutiny. Krvcajce miesta by ste mohli
zatlai do hbky, a tm by sa ich
dostupnos a posdenie veterinrnym
lekrom znane saili.

Pomocnm opatrenm je v tchto

prpadoch von steriln prekrytie
vynievajcich orgnov. Hodia sa na
to obvzov gzy alebo atky. Daj sa
nimi zakry aj vie plochy. Navlhenm prekrytia sterilnm fyziologickm
roztokom predchdzate vysueniu
vynievajcich orgnov.

Zavret poranenia
Pri zavretch poraneniach ostva
vonkajia vrstva koe neporuen,
Preto obvzy v tchto prpadoch
neslia na predchdzanie infekcie,
ale predovetkm na fixciu
a stabilizciu postihnutej oblasti.
-> Mkk asti
Zmlladenlna Tupm psobenm
sily vznik pokodenie tkaniva v rznom rozsahu. Dsledkom je opuch
a boles. asto sa vyskytuie vron krvi
ihematm). Z natrhnutch ciev prdi
krv do okolitho tkaniva Krv sa zra
a hematm sa spevuje. U samo
zvenie tlaku vyvolva typick bolestivos. Zmliadenina je vdy dkazom vieho psobenia sily. Aj ke
sa zd sama osebe nekodn, ale
predsa me by prvm prznakom
hlbch pokoden Prve v oblasti
lebky alebo vch telovch dutn
by ste pri znmom priebehu razu
nemali zabda na dkladn vyetrenie s ohadom na vntorn
zranenia
Pod vrtn tie a vykbenie Vnejie
poranenia nemusia vznikn len
uvedenm vonkajm psobenm sl,
ale aj preaenm pohybovho
apartu.
Kostra tvor pevn zklad
pohybovhnapartu. Svaly s ku
kostiam upVnen achami
a shrou pohybu svalovch skupn
nadvzujcich na seba umouj
koordinovan pohyb celho tela. Kosti
su.medzi sebou pohyblivo spojen
ktbmi. Vzivov puzdro formuje kbov

Zavret poranenia

dutinu, v ktorej je synovilna tekutina. Tto kbov tekutina sli

zrove ako mazadlo a aj ako mdium na transport vivnch a obrannch ltok. Za sprvny, hladk pohyb
s zodpovedn chrupky na konci
kosti. Okrem inch funkci tlmia aj
nrazy. Stabilitu ktbov zabezpeuj
primeranm smerom prebiehajce
svaly, ale predovetkm kbov puzdro
a vzy,
Pri aktnom preaen sa mu
tieto truktry natiahnu, natrhn,
respektve celkom roztrhn. Vzy
a achy s dos odoln, predovetkm achy vydria siln ah. Ak
sa vak u raz pokodili, hoja sa
vinou slabho prekrvenia vemi dlho^
Pri vyvrtnut je nakrtko prekroen
hranica pohyblivosti Zastnen
asti kbu sa vak vrtia do pvodnej
polohy. Bezprostrednmi nsledkami
vyvrtnutia s opuch a bolestivos, Pri
silnom natiahnut, prpadne natrhnut

puzdra a vzov muste rta aj

s doasnm ovplyvnenm stability
a funkcie klbu. Ak s vzy potrhan
celkom, hroz nebezpeenstvo trvalej
nestability. Neoetrenm sa me klb
skoro opotrebova. Umelou nhradou
vzu sa d tomuto stavu preds
Opercie tohto druhu, ako naprklad
nhrada krovch vzov v kolennom
klbe, sa v medicne malch zvierat
stali rutinou.
Pri vykben sa zastnen konce
kost nedostan sp do pvodnej
polohy. Naprklad hlavica stehennej
kosti ostane mimo jamky bedrovho
kbu Kb je blokovan a kad pohyb
jp vemi holpsriv
Vraz naastie nie je ni zlomen" je
len predasnm kontatovanm. ist
zlomenina sa asto vyhoji rchlejie
a bez nsledkov ako niektor komplikovan zranenia vzivovho apartu.

isg Pri takomto

lozeni si me pes
ahko narazi alebo
vykbit labku

49

Metdy vyetrovania a oetrenia

Tu pome len bezodkladn napravenie v narkze.

-> Opatrenia
Vyetrenie, ktor vykonva zchranca,
sli vdy len na lokalizciu poranenia! Nepokajte sa poranenie
bliie diferencova. Zbyton pohyb
zranenej oblasti spsobuje boles
a alie pokodenie Dleitm
zkrokom je chladenie a fixcia
postihnutej oblasti. Chladenm sa
trochu zmierni boles, predchdza sa
opuchom a obmedzuje sa tvorba
krvnho vronu. Cievy sa stiahnu
a zastavuje sa krvcanie do tkaniva.
Na tento el s vhodn chladiace
vrecka rznej vekosti. Vaka glovej nplni sa ahko formuj a prispsobia sa kadmu miestu na
tele. Ak ich chcete poui optovne,
treba ich predchladi v mraznike.
Od vrecok, ktor s uren na
okamit pouitie, sa lia tm, e s
nezvislejie od podmienok. Po
krtkom premiesen sa chemickou
reakciou dosiahne chladiaci efekt.
Aby ste psa zbytone netrpili,
vyskajte chladiaci efekt najskr na
svojej koi. Chladenie je sce dobr,
ale prli vek chlad me kou
pokodi. Priamy kontakt koe so
zamrznutm tradinm vreckom adu
me by pre psa vemi neprjemn.
Preto by ste mali vrecko radej
najprv zabali do uterka.
Opatrenia, ktor pouijete na
odahenie a fixciu, zvisia od
vekosti a spoluprce psa. Mal psy
odahuj poranen konatiny asto
napoudovanie ikovne. Vinou nie
je nijakm problmom nies ich
poprpade na rukch. Pokia ide
o vek a ak psy, vemi pomha
dobre podloen obvz.
-> Zlomeniny

50

Rzne formy zlomenn vznikaj poda

druhu razu a postihnutej kosti. Poda
okolnost to mu by len mal nalo-

meniny, natiepenia kostnej substancie. S vak mon aj pln zlomeniny s posunom zlomench ast alebo
bez nich
Na konci tejto stupnice s trietiv
a otvoren zlomeniny, ktor patria
medzi najobvanejie pre nebezpeenstvo infekcie a zloit lieenie. Celkov
rozsah zlomeniny sa d spravidla uri
rontgenovm vyetrenm.
Medzi nepriame prznaky zlomeniny patria bolestivos, opuchnutia
a obmedzenie pohyblivosti, medzi
priame prznaky viditen konce kost
(otvoren zlomeniny!, chybn postavenie, abnormlna pohyblivos, ako
aj kripot kost trenm (krepitcia},
Naposledy uveden prznaky
nesmiete, samozrejme, v iadnom
prpade vyvola vy. Kad zbyton
pohyb navye spsobuje boles,
dodatone pokodzuje okolit mkk
tkanivo, prfpadne me posun
konce zlomeniny a v horom prpade
zo zatvorenej zlomeniny spravte
otvoren
Pri podozren na zlomeninu oetrujte
dan oblas tak, ako keby bola zlomenina skuton. Na prvom mieste je
fixcia a stabilizcia postihnutej oblasti
tela. V iadnom prpade sa nepokajte o npravu. Pokodenou oblasou,
nakoko je to len mon, nehbte
a nechajte ju v njdenej polohe.

V oblasti hlavy a trupu dosiahnete

stabilizciu predovetkm vhodnou
polohou, ako aj oporou krajnch ast
tela pri premiestovan. Zlomeniny
lebky a chrbtice s osobitne nebezpen a preto vyaduj mimoriadne
opatrn zaolpehdzanie (pozri strany
32-33). *
Pri zlomeninch rebier spsobuj
pohyby pri dchan asto vrazn
bolesti Ak to ostatn zranenia dovouj, me leanie na postihnutej
strane boles zmierni.

Konatiny sa najahie stabilizuj

obvzom. Vo veobecnosti s
zlomeniny vemi bolestiv, take
muste rta s prudkmi obrannmi
reakciami psa. V mnohch prpadoch
je vhodnejie, ak psovi pri odahovan konatiny pomhate (nesenie.
transport v leiacej polohe) a nepokate sa mu nohu obviaza za
kad cenu a s celej sily. Konenm
cieom je zabezpei o najmenej
pohybu v oblasti zlomeniny.
Idelny je takzvan Robertovlonesov obvz. Niekoko vrstiev
skladanej vaty sa obmot nad
zlomeninou, aby sa dosiahla potrebn
stabilita. Podloenie vo viacerch
vrstvch a vo vej oblasti rozlo
tlak rovnomerne a zabrni prznakom
neodtekania krvi. Krv me prdi
a doln as (neobviazan koniec!
konatiny nenapcha. Zakladanie
takhoto obvzu asto zlyh pre
nedostatok materilu na podloenie.
Muste teda vystai s menm
mnostvom vaty a potom obvz
zosilni dlahou. Dleit je pritom
vhodn dka dlahy prispsoben
konatine (ani dlh, ani krtka), aby
ste zabrnili dodatonmu pkovmu
efektu vyvolanmu nekontrolovatenmi pohybmi psa.
Ako pomocn dlahy na vyvolanie
zaovej stability sa daj poui
konre, dreven tye alebo podobn pomcky. Aj menej stabiln
materily, ako naprklad rohoka
alebo hrub noviny, mu sli na
vystuenie. Takto sa daj redukova
bolestiv ah a pkov sily v oblasti
zlomeniny.
Ako asto pri prvej pomoci, tak aj
pri zlomeninch sa vyaduje improvizan talent. Myslite na to. e
t
stabilizciu postihnutej kosti mete
dosiahnu len vtedy, ak s obviazan
aj susedn klby V oblasti ramena,
respektve stehna prichdza preto do
vahy, ak vbec, len upevnenie gzy
na trupe, o si vak vyaduje dosta-

ton sksenos s rozlinmi

technikami obvzovanta.

Obvzovanie
Obvzovanie m v lekrskom oetren
psa dleit lohu. Psy si s vekou
vytrvalosou samy vylizuj aj mal
rany. Okrem toho pes asto neetr
poranen konatinu a namha ju. ke
sa mu naskytne monos naha
a chyti susedovu maku.
Obvzovanie m teda mnohostrann funkciu.
Sli na
zastavenie krvcania,
ochranu proti olizovaniu rany,
ochranu pred zneistenm a infekciou,
Fixciu a stabilizovanie, na zmiernenie bolesti a predchdzanie
alch pokoden.

3B* Nie kad pes je

pri zakladan obvzu
takto trpezliv. asto
potrebujete pomoc
druhej osoby

51

Metdy vyetrovania a oetrenia

52

V porovnan s lovekom je pes

pacient, ktor m osobit poiadavky
tkajce sa obvzovania:
Monos spoluprce je obmedzen
Psy si len vemi nerady nechaj
oetrova bolestiv poranenia.
Obvz by ste mali zaklada vemi
dkladne. Pes vm toti nevie hne
na zaiatku poveda, i je obvz
vemi pevn alebo prli von.
Pri obvzoch na konatinch sa
prznaky zastavenia krvi, ako naprklad
opuch a poruchy citlivosti, daj len
ako rozpozna, kedze labka bva
spravidla obviazan cel
Pritom nervy, cievy a kostn hrboleky (protuberancie) na konatinch
psa s len celkom mlo chrnen
svalstvom a tukovm tkanivom proti
tlaku. Dostaton podloenie vatou
je prve preto na konatinch nevyhnutn.
To vetko poukazuje na to, ak
vemi dleit je pravideln kontrola
obvzu.
Pritom vetkom muste dva pozor
na sprvne obviazanie, aby vata
a gza sedeli bezpene a neodmotvali sa,
Psy mlokedy ocenia vae umenie
obvzovania Bu obvz vnmaj
ako aiv prvesok, ktorho sa
treba vetkmi prostriedkami
zbavi, alebo ho akceptuj ako
pomocn podporu, ktor si v tom
prpade, pravdae, nechaj etrne
zaloi.
Priloenie obvzu psovi nie je teda
vdy jednoduch. Najm pri stabilizujcich obvzoch sa vyaduj sksenosti a spravidla aj druh osoba.
ktor psovi brni hba sa.
V rmci prvej pomoci sa vinou
pouvaj obvzy na rany do toho
asu, km vyhadte odborn pomoc
veterinrneho lekra. Niekedy aj tu
treba trochu improvizova
Asi sotva si niekto so sebou berie
na prechdzky kompletn vbavu
obvzovch materilov vetkch

druhov d rznych vekost. Jeden

balek obvzu s psikom nplaste
a prpadne aj prun ochrana na labku
by sa naprklad zmestili do vrecka na
nohaviciach. Takmito pomckami
z domcnosti mete cestou domov
naas oetri mal rany, zastavi
krvcanie a ochrni poranenie na
labke pred zneistenm.
Praktick je aj mal tatika na
opasok, v ktorej mte dleit
predmety na predben zakrytie rany
poas prechdzky
Nasledujci vklad sli na
zopakovanie a doplnenie kurzu prvej
pomoci, pretoe len praktickmi
sksenosami mete zska cit pre
rozmanit obvzov materily
a techniky obvzovania.

Obvz Sci v podstate sklad

z viacerch vrstiev:
zo sterilnho prikrytia na rany,
z podloenia, ktor m nasva
ranov sekrt,
z vrstvy obvzu na upevnenie prikrytia rany. podloenia a stabilizcie
celej poranenej asti tela,
z psika nplaste na rany, ktor sli na stabilizciu obvzu susediaceho so srsou a prpadne aj na
ochranu pred vlhkosou a zneistenm.
Vnimku tvoria tlakov obvzy (pozri
stranu 24|, pri ktorch sa zmerne
upa od rovnomernho podloenia,
aby sa cielenm tlakom zastavilo
krvcanie.
-* Obvzov materily
Krytie na rany
Aj zneisten rany by ste mali zakry
pokia mono sterilnm materilom.
So sterilnm krytm na rany v kadom
prpade treba zaobchdza s nleitou
opatrnosou Chytajte ho len na okraji
a nedchajte na ani na nekalite.
Na zakrytie rany s k dispozcii obvzy

Obvzovanie

(kompresy) rznej vekosti. Na rany

vch rozmerov existuj obvzov
atky. Ak povrchov oetrenie rany
vykonte tmto spsobom, zni sa
nebezpeenstvo prilepenia sa
materilu na ranu.
Na rchle predben zakrytie rany
s vhodn obvzy pouvan v humnnej medicne. Ide pritom o steriln
prun mulov obvzy. Na ich koncoch
s u zapracovan krytia (vankiky)
na rany. Ovnadl, ktor sa mkaj,
mu prve v stave rozruenia
v ndzovom prpade vyvola nervozitu
a stratu asu. Balkovan obvz
mete dobre vyui aj na zaloenie
tlakovho obvzu.
Materil na podloenie. Nielen na
konatinch je potrebn dobr podloenie. Aj in exponovan miesta na
tele ako chvost, kostn vnelky alebo
orgny citliv na tlak musia by chrnen pred nahromadenm krvi alebo
pred zvenm tlakom. Tento materil
nasva aj prebyton ranov sekrt.
Vatu na podloenie vo forme obvzu
dostanete kpi v rznych rkach a je
vhodnejia ako kozmetick vata.
Vrstva obvzu. Poda elu obvzovania sa pouvaj rzne obvzov
materily a ich rky. Stvor-, esa osemcentimetrov obvzy s
najbenejie, m je pes men, m
ostrejie s hrany na obvzovanom
mieste, tm by mal by obvz u.
Na upevnenie krycieho obvzu na
rane a podloenia asto sta elastick
mulov obvz Ak sa vyaduje via
stabilita, mete tento obvz ete
spevni prinavm (kohznym)
obvzom. Tento materil sa lep len
sm na seba a nie na kou ani na s^s.
Uahuje to zakladanie obvzovho
materlu, pretoe jednotliv vrstvy
obvzu sa nezomykuj, Vysok ah pri
odmotvan by ste nemali vyvja
priamo na obvz. Pri odmotvan
alej vrstvy obvzu stle istite

druhou rukou ete obviazan as

obvzu.
Nplas. Aby ste zabrnili zomyknutiu, obvz dodatone upevnite na
srs psikom nplaste. Ak je potrebn
ochrana pred zneistenm, vlhkom alebo aj obhrzanm. mete postupne
oblepi cel obvz.
NSplaste existuj v rznych vyhotoveniach. Poda elu pouitia si mete vybra spomedzi rznych vekost,
sily lepidla, odolnosti voi roztrhnutiu
a priepustnosti vody a vzduchu. Kee
nplaste vo forme lepiacej psky s vo
veobecnosti vemi neprun, nemali
by ste ich obta ako obvz. ahko by
Pri obvzovan labiek je nevyhnutn podloi priestory medzi
prstami vatou (nezabudnite na vlie pazry!). Zvitky vaty
zabrauj bolestivm treniam a zrove slia na vstrebvanie potu. Medzi prstovmi vankikmi m toti pes zopr
potnch liaz.
mohlo nasta zakrtcnie a nahromadenie (stza) krvi. Namiesto toho si
vdy odstrihnite dostatone dlh psik,
prilote ho jemne na potrebn miesto
a potom ho pritlate rukou.
Ochrana na labky. Mnoh majitelia
psov zo zprahovej oblasti poznaj
farebn pomcku na labky, ktor m
sli na ochranu pred tvrdm povrchom zadovatenho snehu. Podobn
zabezpeenie dobre posli nielen pri
tomto vkonnom porte. V pecializovanom obchode dostanete kpi
rozlin varianty od jednoduchch
ponoiek na labky na pobyt vntri a
po modely odpudzujce vodu na pobyt vonku. Poda vekosti, vypracovania a materilu nachdzaj pouitie
v rznych oblastiach. Mete chrni
citliv labky pred vplyvmi neasu
a nevhodnm povrchom, alebo
nahradi nepraktick plastikov vrecko
natiahnut na obvz ako ochrana pred
vlhkosou. Niektor modely s vhodn

53

Metdy vyetrovania a oetrenia

Vavo:
Albetin golier
HB Vpravo: Golier
v manetovej forme

54

aj na to, aby slili na prechodn

ochranu pred zneistenm rany na
prechdzke. V kadom prpade je
dleit presne prispsobi ochranu
na labku. Ak ju niekedy muste poui
bez vyloenia (medziprstov priestory], vezmite prun materil, ktor
prli silno neobmedzuje prirodzen
rozmer labky. Inak by na obviazanej
konatine mohli nhle nasta tlakov
zmeny, v dsledku oho by sa vytvorili
neprjemn trejce sa miesta.
Golier na krk. Ak pes nechce obvz
za kad cenu necha na pokoji, mete mu zaloi na krk golier Natretie
obvzu neprjemne chutiacimi ltkami
zva nepomha a skr vedie k zneisteniu zariadenia v byte.
Goliere na krk nemuste pouva
len na ochranu obvzu, ale aj ako jeho
alternatvu. Obvzy treba asto poui
preto, aby ste zabrnili neprestajnmu
olizovaniu zaitej rany alebo malch
povrchovch rn.
Klasick Albetin golier si vyaduje
urit as na privyknutie. "Vrecko"
okolo hlavy zuuje vhad, rozruuje
psa a zo zaiatku ho nti trias hlavou.
Priehadn materil modernch vyhotoven golierov by mal tieto problmy
zmierni. Niektor psy vak lepie
znaj golier v manetovej forme.
Vei'a majiteov sa vyhba poui na

svojich psoch tieto donucovacie

opatrenia. Ale v mnohch prpadoch
sa rchle a nekomplikovan hojenie
rany inak dosiahnu ned. Okrem toho
sta, ak psovi nasadte golier len na
ten as, ke nie je pod priamym
dohadom loveka.
- Techniky obvzovania
Okrem funkcie obvzu muste myslie aj
na pecifik jednotlivch oblast tela,
Obvzov nie konatn. Kad
obvzovanie sa zana na vzdialenejej
asti tela a postupuje smerom
k trupu, lednotliv ovnania obvzu sa
prekrvaj od 1/2 po 2/3, Ide o zabezpeenie rovnomernho prekrvenia
konatiny pod obvzom. Ak by ste
zaali obvzova zhora, ahko by ste
mohli stiahnutm na zaiatku vyvola
nahromadenie krvi. Vezmite obvz tak,
aby ste videli na trbinu medzi zaiatkom obvzu a jeho hlavou. Pri prvom
ovinut pritlate palcom zaiatok
obvzu na konatine. Tak dosiahnete,
e sa vm obvz neposva.
Ak vm nepi jeden obvz,
prilote zaiatok druhho obvzu pod
koniec prvho a zafixujte ho alm
otoenm. V iadnom prpade nesmiete obvzy spja zauzlenm. Nasledujijce ovinutia by mohli spsobi
pokodenie poranenia tlakom.

 i Obvlazanie labky:
Hore: Podloenie priestorov medzi
prstami
V strede: Upevnenie zaiatku obvzu
na prednej a zadnej strane labky
Dolu: Obtanie obvzu zdola
nahor

V krajnom prpade mete posledn

koniec obvzu zauzli, ak nemte
nplas- Rozstrihnite alebo roztrhnite
koniec obvzu po dke. Oba psy
zaistite polovinm uzlom, aby sa
obvz alej netrhal, a jeden ps
obtote okolo konatiny sprava, druh
zava a zauzlite. Tlakovmu pokodeniu zabrnite dkladnm podloenm
uzla.
Anatmia konatn psa podmieuje, e ramenn a bedrov klb, respektve rameno a stehno, sa obvzuj len
pecilnymi technikami k trupu. Vyaduje si to vak urit sksenosti. Preto
je aj pouitie obyajnch obvzovactch
technk v oblastiach od laka a kolena
nadol obmedzen.
Kby by ste mali o mono najviac
obviaza v normlnom uhle (s vnimkou zlomenn, pozri strany 50-51).
Na nevyhnutnos podloenia sme u
upozornili, V dolnej asti konatiny
treba do obviazania zahrn aj labku.
Obvz potom neme tak ahko
sklznu ani sa odmota. Lene obvzy
na labkch si vyaduj osobitn
starostlivos a pravideln kontrolu,
lebo sprvne nasadenie obvzu sa pre
opuch alebo poruchy citlivosti ned
bezprostredne skontrolova.
Labka by mala by obviazan
dostatone vysoko, aby sa predilo
zomyknutiu. Krytie rany a podloenie
mete fixova rozlinmi technikajni.
Na tomto mieste ete raz upozorujeme na nevyhnutnos dostatonho
vyloenia medzi prstami (nezabudnite
na vlie pazry!),
Pri tejto metde obvzujete labku
zkym mulovm obvzom prienymi

Metdy vyetrovania a oetrenia

protichodnmi vinuttami okolo labky.

Otoenie obvzu o 180 stupov po
kadom jednom a dvoch okruhoch
dodatone zabezpeuje a stabilizuje
obvz.
O nieo jednoduchie je, ak
zanete jednou a dvoma dkami na
prednej a zadnej strane labky, ktor
zafixujete rukou a pokraujete zdola
nahor normlnym obtanfm.
Mimoriadnu pozornos venujte
v dolnej asti konatiny ochrane pred
vlhkom a zneistenm. Mete poui
jednotliv psiky nplaste, ktor
nalepte na obvz, alebo vyuijete
praktick ochranu na labky, ktor sa
d kpi v pecilnych obchodoch.
Obvzov nie u. Pri poraneniach u psy asto vytrvalo tras
hlavou. To spsobuje dodaton
krvcanie. Obviazanie ucha m
preto zmysel nielen pri otvorench
ranch (naprklad trnch alebo od
pohryznutia), ale aj pri vronoch
(hematmoch).
Prilote poranen ucho (prpadne
zakryt sterilnm krytm) k hlave.
Nesmie by pritom pokren alebo
vemi zahnut. Pri hematmoch na
uchu (pozri stranu 901 mete pred
transportom k veterinrnemu lekrovi priviaza k uchu mal chladiaci
obvz, aby sa znilo krvcanie do
tkaniva.
Obvz otajte pred a za protiahlm uchom krom cez hlavu Dvajte pritom pozor, aby ste prli silno
nestiahli hrdlo. Preto je aj pri obvzovanf u dleit dostaton podloenie.

56

Obvzovanle o by nemalo
spsobova nadmern tlak na on
guu. Preto by ste mali oko prikry
materilom na podloenie a obvz
neobta vemi silno. Vysueniu
otvorenho oka predchdzajte tm,
e navlhte obvz sterilnm fyziologickm roztokom- Ak m by on

elastick
obvz

Obviazanie oka

gua v pokoji, treba zaviaza obidve

oi, pretoe pohyb jednho oka je
spojen s pohybom druhho. Obvz
ovjame cez postihnut oko ikmo
poza protiahl ucho a popod snku.
Aj pritom si dvajte pozor na
stlaenie hrdla.
Obvzovanle trupu. U tvarom
tejto asti tela je dan. e obvzy sa
z trupu ahko zomykn. Okrem
nalepenia nplast na prechode do
srsti pomha, ak do obviazania
zahrniete aj konatiny. Tak naprklad
pri obvzovan hrudnka osmikovo
pretiahnite obvz medzi ramenami.
Pri obvzovan brucha a panvy muste u samcov da pozor, aby ste
neobviazali aj penis.
Obvzovanie chvosta. Obvzy
na chvoste sa mu tie ahko
zomykn, a preto ich muste dobre
fixova nplasou o srs. Hoci treba,
aby boli dostatone podloen,
predsa by nemali by prli hrub
ani ak.
Nezvykl hmotnos obviazanho
chvosta psa vrazne ru. Okrem toho
me spsobi, e sa obvz zomykne,
a navye provokuje psa k tomu, aby si
ho obhrzal.

m Lieky
Oetrova svoje zviera na vlastn
ps nie je bez rizika a to plat nielen v prpadoch ndze. Sksenosti
ukzali, e chovatelia zvierat asto
prehliadaj aj zkladn pravidl pri
podvan liekov. V tom lepom
prpade lieba nezapsob, ale me
djs aj k nebezpenm vedajm
inkom.
Pes nie je nijak mal lovek!
Dvkovanie a inok jednotlivch
ltok sa ned len tak bez vetkho
prenies z loveka na psa. Nesiahajte
preto jednoducho do vaej vlastnej
lekrniky!
Takisto je dleit nevykonva
liebu bez dkladnho vyetrenia
a urenia diagnzy, asto sa stva.
e ak si majite psa vSimne podobn
prznaky, pod naat liek, ktor
dostal pri poslednej nvteve u veterinrneho lekra. A pritom prina
ochorenia me by tentoraz celkom
in. Tm sa zbytone oddiauje lieba,
zastiera pvodn obraz choroby
a veterinrnemu lekrovi vrazne
sauje urenie diagnzy. Co sa teda
odpora ako sas domcej lekr-

niky pre psa? Poda okolnost s potrebn tieto lieky.

Jednoduch mas na rany a na
podporu hojenia 1 naprklad kalciov
mas), prpadne antiseptick mas
(naprklad framykoinov obsahuje aj
antibiotikum) na oetrenie odrenn
alebo malch povrchovch rn. Pre
prpad otravy mele ma pripraven

Obviazanie
hrudnka

Nie vetko, o pomha uom, znes bez nsledkov

na zdrav aj psy. Niektor inn ltky psy znaj vemi
zle, ako naprklad tbuprofn obsiahnut vo vekom
mnostve liekov proti bolesti. U psa u v malch dvkach
spsobuje rozsiahle poruchy v trviacom trakte a po
krvcanie do aldka.
katuku ivoneho (aktvneho
medicnskeho) uhlia Po dohovore
s veterinrnym lekrom alebo
s informanm centrom pre prpady
otrv sa d podanm ivoneho uhlia
dosiahnu adsorpcia (nepecifick
naviazanie) jedu v trviacom trakte,
km sa po odbornch vyetreniach
me pristpi k inm opatreniam.
Steriln elektrolytick roztoky,
ako naprklad fyziologick roztok (ako
infzny roztok ho dostanete kpi

57

 Vavo:

Podvanie tabletky
rukou
Vpravo:
Podvanie tabletky
pomocou podvaa
tabliet

58

u veterinrneho lekra alebo

v lekrni], by tie mali by sasou
lekrniky pre psa a v prpadoch
tiesne sa mnohostranne vyuvaj.
Daj sa nimi:
navlhi krytia na rany, aby sa neprilepili na ranu, prpadne nevysuili
orgny (pri otvorench telovch
dutinch).
vyplachova rany (obmedzenia
v rmci prvej pomoci pozri
stranu 47);
vyplchnu mal cudzie teles
z oka
Obsah sol v tchto roztokoch sa
pribliuje prirodzenm telovm tekutinm. Elektrolytick roztoky jednak
ponkaj sterilitu, jednak psobia na
tkanivo vemi etrne.
V mnohch prpadoch me
dobre posli tie ist voda z vodovodu. |e k dispozcii takmer vade

v dostatonom mnostve a v potrebnej teplote, asto sa pouva na:

okamit ochladenie poplenn
(pozri strany 100 - 101);
vyplchnutie leptajcich ltok,
respektve ich zriedenie pri vntornch poleptaniach podvanm po
hitoch (pozor, aby ste nevyvolali
vracanie; pozri strany 40 - 44);
ochladenie jedinca pri pale (pozri
stranu 87);
oteplenie tkaniva pri omrzlinch
(pozri stranu 78).
V rmci prvej pomoci sce vo veobecnosti odporame zdranlivos
v podvan liekov, ale v nejakom
prpade to predsa me by potrebn,
najm po (telefonickej) konzultcii
s veterinrnym lekrom. asto pritom
mete ma problmy, ke pes prehliadne trik s makrtami. Potom muste hork lieky podva priamo.

Prvou prekkou je otvorenie

papule Zhora chyte rukou eus
a jemne ahajte hlavu dozadu, takmer
do kolmej pozcie. V tejto polohe,
prpadne ete podporenej miernym
tlakom na pysky, sa vm obyajne
podar druhou rukou zatlai snku
dole
Tabletky alebo kapsule. ktor
drte palcom a ukazovkom, vlote
o mono najhlbie na kore jazyka.
Papuu potom zavrite, hlavu zaklote znovu mierne dozadu a jemnou
masou hrdla vyvolajte prehltnutie.
Pouitie pecilneho podvaa
tabliet je jednoduchie a je spojen
s menm rizikom, e si porante
prsty.
Na podvanie tekutch liekov je
najvhodnejia jednorazov striekaka
(bez kanyly). Umouje presn
dvkovanie i podanie. Postup je
podobn ako pri podvan tabliet.
Nesmiete vak tekutinu prli prudko
vstrekn popri jazyku do hltana. Pes
by sa mohol rozkaa a tekutina by sa

dostala do dchacch ciest. Alternatvou je podanie roztoku bokom do

priestoru stnej dutiny v oblasti lca.
Pri aplikovan unch kvapiek.
respektve unch mast (tie sa
pouvaj menej) natiahnite ucho
mierne na protiahl stranu. Tak sa
dlh a zahnut zvukovod narovn
a lieivo sa dostane hlbie. Po
nakvapkan niekokch kvapiek hlavu

^
Podanie tekutho
lieku

mm vavo dole:
Nakvapkme lieiva
do ucha
" ^ Vpravo dole:
Nakvapkanie onch
kvapiek

'. hviu podrte, aby si pes viu G M

lieiva nevytriasol von. Mierna mas
unej bzy pomha lieivo rozptli
rovnomerne
Pri pouvan onch kvapiek
alebo mast naklote hlavu psa
mierne dozadu a nabok. Palcom
a ukazovkom odtiahnite horn
a doln vieko a kvapnite do oka
jednu a dve kvapky. Chvu hlavu
podrte chorm okom nahor. Masti
najlepie nanesiete dovntra
odtiahnutho spodnho vieka Pri
nanan lieiv do o platia osobitn
opatrenia (pozri aj strany 66-69).
Dleit pri onch lieivch
je nezapini piku fatiky alebo
tuby a nedotka sa ou oetrovanho oka.
Ani pri opatrnom pouvan by ste
nemali tieto lieiv pouva viac ako
es tdov od otvorenia (pozri
pribalen intrukcie).

I Pri prevoze
vekch psov mete
pouifdeku (nie pri
poraneniach chrbtice,
pozri text)

60

m Transport
Spravidla muste svojho psa doviez
k veterinrnemu lekrovi sm
Niekedy ste vak odkzan aj na in
alternatvy, pretoe prve nemte
k dispozcii auto. Okrem stretovch
susedov existuj taxikri ochotn vozi
aj zvierat. V mnohch vekomestch
je takto podnikanie zaveden. Nestrnia sa vozi aj zranen zvierat, le
preto mdre informova sa o takchto
slubch vo vaom mieste bydliska.
pecilne pojazdn ambulancie
pre zvierat, ktor s k dispozcii
naprklad v Holandsku, na Slovensku
ete neexistuj.
Ak ste sa s veterinrnym lekrom
predtm telefonicky nedohovrali
o opatreniach v rmci prvej pomoci,
ohlste aspo svoj prchod, Takto
mu v ambulancii urobi potrebn
opatrenia pre hladk priebeh oetrenia.
Psa by ste mali do auta premiestni
o mono najopatrnejie. aby ste mu

Transport

Pritom by ste mali predovetkm

myslie na osobitn bezpenostn
opatrenia pri poraneniach chrbtice
(pozri stranu Ti, naprklad na pevn
podloku).
V ostatnch prpadoch me deka
pri premiestovan a nosen psa
dodatone pomc. Uchopte psa za
kon riasu na krku a v krovej oblasti
a opatrne potiahnite na rozprestret
deku. Potom ho mu dve osoby
nadvihn a nies. Poas jazdy musfte
myslie na v cie odvies psa a seba
bezpene do veterinrnej ambulancie.
Poranen alebo chor zviera v aute
vs neoprvuje poruova dopravn
predpisy. Dopravn nehoda, aj ked
prebehla mierne, zaberie viac asu.
ne zskate zvenou rchlosou.
Podobne to plat aj o pozornosti
vodia, ktor m dva pozor na cestu
a nie na psa
V idelnom prpade me druh
osoba psa dra, upokojova a kon-

Pes, ktorho tak asto vidte v idcom aute na zadnej

doske, sa me pri brzden sta nebezpenm lietajcim
objektom. Vskumy ukzali, e 10 kg pes pri nehode
s rchlosou auta len 50 km za hodinu dopadne na predn
sedadl silou 300 kg!
[rolova |cho stav V ie|to svislosti
musme upozorni na to, e nezaisten pes v aute - jedno, i na ceste
k veterinrnemu lekrovi alebo na
vlete do lesa - znamen ivotu
nebezpen ahkovnos.
V obchodoch ponkaj viacero
zabezpeovacch systmov. Pritom
nie kad opatrenie je hne aj
zabezpeenie.
Ochrann siete asto nevydria
za, mree so irokmi medzipriestormi mu spsobi psovi ak
poranenia. Z tchto dvodov - z iniciatvy poisovacch spolonost boli vyvinut a preskman psov
a oddeovacie systmy, ktor psa
a vodia rovnomerne chrnia.

Ak prepravujete
psa s bolestivmi
poraneniami,
dajte mu radSej
nhubok alebo
zaviate papuu
obvzom.

tm Pes sa d
pomocou dvoch osb
ahko nadvihn
a nies

Z najbenejch
poranenia chorb
V tejto kapitole sa podrobnejie venujeme ochoreniam
a poraneniam. Neberte to vak ako kuchrsku knihu!
Nejde o recepty, poda ktorch po pridan sprvnych
prsad dosiahnete elan vsledok. Ni tak sa vzhadom
na komplexnos medicny a organizmus zvieraa ned
dosiahnu
Pes nie je nijak stroj. Zbytone budete hada
jednoduch nvod na obsluhu alebo opravu porch.
Orgnov systmy a ich metabolizmus s prepojen
a navzjom sa ovplyvuj.
Na poruchy zdravia me kad organizmus reagova
inm spsobom.Tak sa od zvieraa k zvierau prejavuj
rozdielne klinick prznaky pri tej istej prine. A naopak
z jednho rovnakho prznaku nesmieme vyvodzova, e
ide o to ist ochorenie. Tak sa naprklad pri vracan ned
automaticky predpoklada pokodenie trviaceho traktu.
Aj pokodenie obliiek, otras mozgu a in poruchy zdravia
mu vyvola vracanie.
Zloit urovanie diagnzy vak k prvej pomoci nepatr.
Urenie pravej priny choroby a celkovho rozsahu
poranenia je vecou veterinrneho lekra. Vy ako majite
psa by ste sa nemali znepokojova tm, e nie ste
pripraven na kad situciu. Aj pri iastonom pochopen
dleitch procesov v organizme a niekokch zkladnch
zsad sprvania sa zvieraa ste v mnohch prpadoch
tiesne schopn nleit kona.
Na rchle njdenie informci o tom-ktorom ochoren
dlebo pokoden zdravia vho psa vm odporame
hada v registri na stranch 110 - 112, ktor je
usporiadan abecedne.

Alergia
Predpokladom preitia v naom prostred so vetkmi
kodlivmi vplyvmi je dobre fungujci obrann (imunitn)
systm tela. Pvodcovia chorb, ale aj in telu cudzie
a kodliv ltky s naviazan na pecilne bunky (biele

62

Alergia

Z najbenejch poranen a chorb

i Utipnutia blchou krvinky> a in obrann lalky (okrem

s vdy neprjemn, inho protiltky), ktor ich zniia
najm ke vyvolvaj a odtransportuj z miesta psobenia.
Aj pri zpalovch procesoch sa tieto
alergiu
bunky zapjaj do znovuobnovenia
pokodenho tkaniva.
Okrem nepecifickho boja proti
vetkmu cudziemu a zmenenmu
me organizmus bojova proti
potencilnemu nepriateovi aj celkom
cielene.
Podaktor pvodcovia chorb
zanechvaj po prvom kontakte v tele
urit pamov stopu. Ke sa
objavia znova, niektor bunky
imunitnho systmu a protiltky sa
okamite zameraj na lov tchto
zrodkov. Preto pri druhom kontakte
reaguj rchlejie a rznejie. Tento
fenomn udia poznaj z detskch
ochoren, ktormi sa vo veobecnosti
nakazme len raz za ivot. Aj detsk
a in okovania s zaloen na tom
istom princpe,
Podanm usmrtench alebo
oslabench pvodcov chorb sa
simuluje prv kontakt a imunitn
systm je pripraven na ozajstn
64

kontakt so zstupcami tohto kmea.

V idelnom prpade nastane efektvna
imunitn reakcia, ktor nepripust
vyvolanie choroby.
Km za normlnych okolnost tieto
reakcie dria prenaov ochoren
a kodliv vplyvy od tela, v prpade
alergie sa mu sta problmom.
Obrazne meme poveda, e obrann
ltky reaguj neprimerane. Na takejto
precitlivenosti sa zastuj viacer
faktory:
Existuje genetick nchylnos.
Niektor plemen psov a rodov
lnie maj v sklon k alergickm
reakcim ako in.
Cel rad ltok (niektor z nich
mu by aj lieiv) je znmy
svojm vysokm alergizujcim
potencilom (peniciln, pe, sas
blch sln alebo vel jed).
Rozsah alergickch ochoren je neobyajne vek. Poda prebiehajcich
imunitnch mechanizmov, postihnutho orgnu a schopnosti
organizmu reagova muste rta
s rznymi prznakmi. Mierny priebeh
me ma formu chronickho zpalu
spojovky a u. ast s tie svrbiace
vyrky na koi spsoben blm
utipnutm alebo reakciou na krmivo.
Alergie na krmivo mu by dobrm
prkladom toho, e prznaky sa neobjavuj len na pvodnom mieste
psobenia alergnu.
Pokia ide o prv pomoc, vznam
maj hlavne formy alergie okamitho typu, takzvan anafylaxla Tieto
alergie mu v rmci niekokch
mint a hodn vyvola prudk reakciu
a ok, ktor dokonca ohrozuje ivot.
Pri tomto type precitlivenosti hr
dleit lohu urit typ protiltok
(imunoglobujn triedy E, IgE). Po
druhom kontakte s alergnom
produkuj bunky imunitnho systmu
rozlin ltky, naprklad histamn.
Tieto ltky neraz vyvolvaj mnostvo
loklnych, prpadne aj systmovch
reakci:

Infekcie dchacieho apartu

stiahnutie hladkho svalstva

aldka, reva, moovho mechra,
ale aj prieduiek v pcach;
perifrne rozrenie ciev. ktor
spsobuje loklne opuchy a servenanie, prpadne ovplyvuje krvn
obeh, o me vies a k oku;
zven prietok krvi, ktor spsobuje prestup tekutfn a krvnch
elementov do tkaniva, a tm
k loklnym opuchom, edmom
(dokonca aj do pc)
Majitelia psov, ktor maj senn
ndchu, poznaj takzvan antihistaminik v onch kvapkch a v spreji
do nosa, ktormi sa daj uveden
loklne prznaky trochu zmierni.
Anafylaktick reakcie nemusia vdy
spsobova priamo ok! Niekedy sa
obmedzia len na urit orgnov
systmy, ako naprkald na dchac
alebo trviaci apart.
Zihavka (urtikria} s rozsiahlou
tvorbou vyrok na koi je astm
nsledkom po utipnut hmyzom.
Pravdae, me ju sprevdza siln
opuch, predovetkm na hlave (hroia
hlava"). Opuch okolo o, nosa a u
psob na majitea vei'mi dramaticky.
Hroz pritom aj nebezpeenstvo
poranenia, kee psy asto behaj ako
zmyslov zbaven a tr si hlavu o zem
Ovea nebezpenejie ako loklne
prejavy - odhliadnuc od opuchov
dchacch ciest - s rozsiahle vplyvy
na cel organizmus. Pritom sa
nemusia bezpodmiene najprv objavi
vrazn loklne reakcie, ako naprklad
zmeny na koi v prpade utipnutia
hmyzom. Neraz sa ako prv prznaky
prejav nepokoj, zven pulz a zrchlen dchanie, ktor me prejs
poda okolnost do vracania, hnaky,
nekontrolovatenho moenia a taktie aj do silnho pokodenia dcha>
nia a krvnho obehu.
-> Opatrenia
Kede priebeh anafylaktickch reakcif
je sotva predvdaten, mali by ste

Vrazn generalizovan anafytaxia sa

v iadnom prpade ned oetri jednoduchmi antialergkami z domcej
lekrniky (vypitm ampulky kalcia),
psa pri prvch nznakoch odvies
k veterinrnemu lekrovi. Ak o alergii
u vho psa viete, mali by ste s nm
po kontakte s alergnom okamite pre
istotu navtvi veterinrneho lekra.
Nestrcajte as pokusom odstrni
atergn (umytie alebo odstrnenie
veiieho ihadla, pozri stranu 87),
Najvyou poiadavkou je v kadom
prpade rchly prevoz k veterinrnemu
lekrovi. Dchanie a krvn obeh
muste pritom dkladne kontrolova,
prpadne podpori.
Kee nov zchvaty s nevypotaten, treba sa aj pri pomerne miernom
priebehu poksi vyhada alergn.
V kadom prpade sa snate zamedzi
akkovek al kontakt s nm. Azda by
ste si mali zaobstara od veterinrneho
lekra prslun lieky, aby ste boli pripraven na rchlo prepukajce reakcie
a ndzov situcie.

Infekcie dchacieho
apartu
Ani pes nie je odoln proti chrpkovm infektom. Pojem kotercov kae
poukazuje na to, e okrem pvodcu
choroby sa na vzniku ochorenia
podieaj aj in faktory
Podstatu z nich vinou tvor
kombincia rznych kmeov
zrodkov a nepriazniv podmienky
ako sychrav poasie, such vzduch
vo vykurovanom prostred alebo stres.
Najm ak sa mnoh psy v takchto
podmienkach stretvaj s rznou
.mikroflrou, me sa imunitn systm
preai.
Vrusy psobia asto ako
pripravovatelia pdy pre baktrie.
Tak sa zo zaiatonho istho

Z najbenejch poranen a chorb

sekrtu stva hlienovo-hnisav. Okovacie ltky proti kotercovmu kai u

obsahuj sce viacero dleitch
pvodcov chorb, ale vzhadom na
mnohopoetnos potencilnych
vyvolvateov nemu zabezpei
stopercentn ochranu.
Prin je mnoho, a preto s aj
klinick prznaky infekci dchacieho
apartu rznorod. Siahaj od
teenia z nosa cez kae vyvolvajci
bronchitdu a po horkovit zpal
pc. Bolestiv opuchy a servenanie sasti s poruchou prehttania
a s dusenm s prznakom imunitnej
odpovede v hltane. Organizmus tam
m vo forme mandl dobre fungujcu
bariru. Aj vonkajie lymfatick
uzliny v oblasti zahnutia snky sa
pri zpale zvuj, Na tchto procesoch sa nezastuj len bunky
a ltky imunitnho systmu. Sekrca a vytvranie hlienu v spojen
s riasinkovm epitelom a drdenm
na kae spoluprispievaj k isteniu
dchacch ciest
-* Opatrenia
Pri mnohch infektoch vyvolvajcich
Pozornos lekra sa vyaduje vdy, ke

mte podozrenie na horku a vrazn ochabnutie stavu

prezrdza za celho organizmu alebo pokodenie
pc;
sa objavia vrazn miestne (loklne) drdiace a zpalov
prznaky, viditene saujce dchanie.

66

kae vysta po kontrole u veterinrneho lekra podpori obrann

mechanizmus v tele. Doprajte psovi
pokoj a vo vykurovanch miestnostiach zabezpete dostaton vlhkos
vzduchu.
Pri podvan liekov podporujcich
sekrciu a rozpanie hlienu dbajte
na dostaton prjem tekutn. Prpadne ho mete povzbudi chutnm
msovm vvarom.

On poranenia
Na mnoho ochoren a poranen o sa
muste pozera ako na ndzov
prpady. Neznamenaj sce ohrozenie
ivota, ale skrvaj v sebe nebezpeenstvo trvalho pokodenia. Oko je
komplexn a vemi citliv orgn Bez
vasnho a cielenho oetrenia me
rchlo vznikn znan obmedzenie
videnia ako zkal rohovky, pokodenie
vntornho oka alebo tlakov pokodenie zrakovho nervu. Pri vraznch
zmench na oku by ste preto nemali
aka s odbornou prehliadkou ani
poui kvapky z poslednej nvtevy
u veterinrneho lekra.
Na jednej strane mete on lieiv
pouva maximlne es tdov po
otvoren (pozri priloen informciu]
a na druhej strane necielen aplikcia
spsobuje vne komplikcie. Pritom
sa tie riate zsadou, e kadmu
oetreniu oka by mala predchdza
diagnza. Prpravky obsahujce
kortikoidy sce pomu pri alergickch
problmoch s oami, ale pri poranen
rohovky by mohli narobi vea kody!

Vonkajie asti oka

Pri nznakoch poranenia v oblasti
o by ste sa zsadne mali kontrolou
u veterinrneho lekra uisti, e opuch,
vron krvi alebo otvoren rana naozaj
ostali len v okol o. Pred vonkajm
prostredm s oi chrnen mihalnicami. Na dotyk mihalnc alebo rias
reaguj mihalnice okamitm zavretm.
lemnrni cievkami popretkvan
spojovka siaha od vntornej strany
mihalnc po on guu. Toto biele"
v oku je u psa dobre viditen a po
stiahnut dennej, respektve vytiahnut
hornej mihalnice. Pri podrden
vznik rchlo nastupujcim rozrenm
ciev dojem ervenho oka.
V strede vonkajej asti onej gule je
tenk priehadn, bezetevnat rohovka.

Vonkajie asti oka

Vyaduje si stle vlhk prostredie,

ktor jej tvorf slzn film. Slzn tekutinu
produkuj azy vo vonkajom onom
ktiku a murkanm sa dostva na
povrch celho oka. Odtek nosovo-slznm kanlom vo vntornom ktiku
oka. Rohovka je dleit vrstva
vonkajej asti oka. Svojou stavbou
umouje prechod svetelnch lov
dovntra oka. Kee obsahuje vea
nervovch zakonen, je to zrove
najcitlivejia truktra oka. Tm, e
neobsahuje cievy, je nchyln na
infekcie a aie sa hoj. Nedolieen
zkal alebo jazvy maj asto trval
nsledky na kvalitu videnia. Pri
podrdenom oku a zpale spojovky,
zvenom slzotoku a mrkan sa ned
od zaiatku vyli as rohovky. Preto
by ste vdy mali navtvi veterinrneho
lekra. V lese pri anten s konrom sa
rohovka ahko zran. Hojenie mete
spene podpori vasnm oetrenm.
Poranenia okrajov mihalnc si
vyaduj pecilne oetrenie. Ochrana
prednej asti oka predpoklad tesn
zatvorenie mihalnc. V opanom
prpade sa musia aj mal poranenia
chirurgicky oetri, aby bolo zaruen

rohovka
zrenica
oovka
dhovka
spojovka

hojenie bez zmeny formy a bez jaziev.

U niektorch plemien psov, ako
naprklad u pekinskho palcovho
pska, nie je on gua vsaden
hlboko a nie je dostatone chrnen.
Niekedy sta neikovn, silnej ah
za kou na hlave, prpadne na krku na
to, aby oko ete viac vynievalo.
Pri bitkch me dokonca plne
vypadn. Vyzer to sce okujGco,
ale ak konte okamite a premyslene
s predpoklady na spen vloenie
nasp. Samozrejme, jedine veterinrnym lekrom.

I Stavba oka

i Aj pri priateskom
hrani me djs
k poraneniu oka

Z najbenejch poranen a chorb

Prv pomoc pri poraneniach alebo chorobch oka

Vasn kontrola u veterinrneho lekra me preds
trvalm poruchm videnia.
iadne ubovon podvanie onch lieiv bez diagnzy
veterinrneho lekra!
Nedovote psovi, aby si krabal a otieral postihnut oko.
Okamite vdatne vyplchnite drdiace ltky z oka
smerom k vonkajiemu onmu ktiku (onm roztokom
alebo istou vodou z vodovodu).
Pokusy odstrni cudzie teleso opatrnm vyplachovanm
prenechajte veterinrnemu lekrovi.
Cestou k lekrovi prikryte vypadnut on guu vlhkm,
chladnm obrskom.
Vdy dobre podlote obvzy na oku, aby nevznikal tlak na
on guu.
Navlhenie krycieho obvzu sterilnm fyziologickm roztokom chrni permanentne otvoren oko pred vysychanm.
Aby ste stabilizovali on guu, muste vdy obviaza
obidve oi, pretoe sa pohybuj sasne.

-> Opatrenia
V kadom prpade zabrte psovi,
aby si labkou krabal oko alebo triasol hlavou. Cestou k veterinrnemu
lekrovi prikryte oko chladnmi a vlhkmi obrskami, aby ste zabrnili
vysychaniu a opuchu.
Pri cudzch telesch v oku si dvajte mimoriadny pozor na nepremyslen manipulciu. Me ma toti za
nsledok pokodenie hlbch vrstiev
rohovky. Z tohto dvodu muste aj
psovi zabrni, aby si oko krabal
alebo si ho otieral.
-> Opatrenia
Vyplchnutie, najlepie sterilnm
onm roztokom, je jedinou etrnou
a odporanou metdou. Vy cudzie
teles neodstraujte a aj ostatn
oetrenie prenechajte veterinrnemu
lekrovi. Pri vch cudzch telesch
hroz toti nebezpeenstvo, e by
mohli prenikn do vntornho
oka.

8H Vyplchnutie malho cudzieho telesa

sterilnm onm roztokom
Drdiv alebo leptajce ltky si
vyaduj okamit a dostaton vyplchnutie oka istou vodou z vodovodu. Steriln fyziologick roztok je
sce vhodnej a pes ho lepie zna,
ale asto nie je k dispozcii v dostatonom mnostve. Vyplachovanie
robte smerom k vonkajiemu onmu
ktiku, aby ste druh oko a nosovo-slzn kanl chrnili pred zbytonm
drdenm.

Vntorn asti oka

Sveteln l prenik cez rohovku dovntra oka, prechdza cez on komoru naplnen tekutinou, v oovke sa
lom a cez glovit sklovec je projektovan na sietnicu. Tu sa nachdzaj
jednotliv sveteln receptory, ktor
cez zrakov nerv ved informcie do
mozgu.
On komora siaha od rohovky po
oovku. V strede ju del dhovka na
predn a zadn as. Farebn dhovka
kontroluje mnostvo svetla, ktor
prechdza okom na sietnicu pomocou
zmeny vekosti zrenice. Komorov
tekutina sa Wor v zadnej asti komory
a odtek malmi kanlikmi v prednej
asti. Tieto procesy maj vo vekej
miere podiel na vzniku rovnomernho
onho tlaku.
Pri zaostrovan men oovka svoj

Pokodenie medzistavcovch platniiek

tvar, a tm aj lom svetelnch lov.

Vekom sa tto schopnos vytrca.
Zkal oovky (siv zkal, katarakta)
me tie postupne ovplyvni videnie.
Aktne pokodenie sa vntri oka
prejav predovetkm zvenm
vntroonm tlakom a zpalom. Tieto
zmeny mu vznikn nsledkom
vonkajieho psobenia sl, ako aj po
chorobe. Z tohto hadiska neprichdzaj do vahy len pecilne on
choroby. Viacero infeknch ochoren
organizmu (naprklad infekn zpal
peene, ieptospirza. toxoplazmzal
sa prejavuje aj pokodenm oka
Zpaly vntri oka sa prejavuj
celkovmi prznakmi podrdenia, ako
servenanie, zven slzotok, murkanie a svetloplachos. Zrenica je vinou trochu zen. Poda okolnost sa
v onej komore d pozorova krv,
respektve produkty zpalu vo forme
zrazenn. Bez vasnho oetrenia hroz, e oovka sa v tomto stave zalep
Mon s aj in nsledky, ako naprklad neodtekanie komorovho moku.
Neodtekanie komorovho moku
nsledkom zpalu, poranenia alebo
predispozfcie vedie k zveniu
vntroonho tlaku {zelen zkal,
in glaukm). Postupn zvyovanie
tlaku prebieha asto dlh dobu
nepozorovane a a prv prznaky
obmedzenho videnia dvaj podnet
na zmeranie vntroonho tlaku.
Aktne zvenie vntroonho tlaku je
naproti tomu zase vemi bolestiv
a vrazne ovplyvuje celkov
zdravotn stav a sprvanie psa. Oko je
erven, zrenica rozren a on gufa
Oasto citene napt
Aktne prpady glaukmu sa
neposudzuj ako srne prpady len
kvfi bolestivosti a vplyvu na celkov
zdravotn stav. Zvenie tlaku vo
vntri oka me toti spsobi trval
pokodenie nervovch buniek a vies
k oslepnutiu psa.

Pokodenie medzistavcovch
platniiek (diskopatia
jazvekov)
V podstate kad pes me utrpie
pokodenie medzistavcovch
platniiek Lene u krtkonohch
plemien, ako pekinsk palcov psk,
baset. franczsky buldoek a predovetkm u jazvekov, poda ktorch sa
tento komplex ochoren aj vol, je
riziko vskytu vie. |e to spsoben
skr odchlkami v normlnej truktre
chrupavky ne neprimerane dlhm
chrbtom,
Medzistavcov platniky slia ako
hydroelastick tlmie nrazov medzi
jednotlivmi stavcami, elatnovit
jadro je obklopen silnm vzivovm
prstencom. Tieto truktry u vetkch
psov podliehaj procesom starnutia,
ktor spsobuj stratu prunost
a obmedzen zai t enos.
U takzvanch chondrodystrofickch
plemien (s dedine podmienenou
poruchou rdstu chrupiek) sa asto
u v mladom veku objavuj rozsiahle
zmeny chrupkovitej hmoty. Na zklade
porch rastu elatnovitho jadra
dochdza k rzne silnm degenercim a po zvpenatenie. Takto
zmenen medzistavcov platniky
mu potom pri nadmernom zaaen
chrbtice vyskoi- Poda okolnost
sta na vny raz aj skok zo stoliky.
To me ma pre jedinca trval
nsledky, pretoe chrbtica m aj
dleit ochrann funkciu miechy
a nervovch vlkien.
lednotliv stavce sa skladaj z tela,
rozlinch vbekov a obka. Zoraden
za sebou tvoria oblk kostnho kanla
chrbtice. Prebieha nm miecha
obalen jednotlivmi obalmi
a obklopen mokom. Nekon ako
u loveka u pri prechode z hrudnej
do bedrovej chrbtice, ale u psa siaha
pribline po 6. a 7. bedrov stavec,
lednotliv nervov vlkna opaj

*"
Napriek vysokmu
;<? nzfL nemus msf kad ^
..~ jazvek pokoden
~H medzistavcov platniku t

Pokodenie medzistavcovch platniiek

chrbticov kanl v rovni medzistavcovch platniiek, aby inervovaii dan

oblas. Medzistavcov platniky slia
aj ako urit forma odstupu medzi
stavcami. Tieto anatomick pomery
objasuj, preo je vynievajca
platnika pre okolit nervov tkanivo
nebezpen.
Nsledky pokodenia medzistavcovej platniky zvisia od nasledujcich
faktorov:
Od lokalizcie pokodenej medzistavcovej platniky v rmci
chrbtice. Chrbtica sa sklad zo 7
krnch, I'i hrudnkovch, 7 bedrovch. 3 zrastench krovch
a rzneho potu (20 a 22) chvostovch stavcov, lednotliv seky
chrbtice sa od seba lia rkou
chrblicovho kanla, fixciou platnikm . ich pohyblivosou a priemernou schopnosou zaaenia
Toto vetko m vplyv na klinick
obraz a vskyt prpadov pokodenia
medzistavcavej platniky U chondrodystrofickch plemien |s dedinou poruchou v raste chrupiekl sa
veterinrny lekr stretva najastejie s postihnutm v oblasti priechodu medzi hrudnou a bedrovou
chrbticou a v oblasti medzi druhm
a tvrtm krnm stavcom. Pre prsne segmentovan inervovanie tela
s nsledky ochrnutia v dsledku
prieneho pokodenia miechy tm
rozsiahlejie, m alej je postihnut miesto od hlavy.
Od smeru prepadnutia (prolapsu)
alebo vystpenia (protrzlel platniky Vystupujce nervov vlkna
s ovplyvnen predovetkm platnikou, ktor sa vysunula nabok.
Tento stav me spsobova siln
bolestivos a vpadok innosti ,
orgnu, ktor tieto nervy prestupuj. Ak vak vyskoen platnika
zasiahne do chrbticovho kanla
smerom k mieche, me by postihnut cel as tela, ktor le za
tmto miestom (pln alebo ias-

tovit
vbeok
stavca

ton ochrnutie v dsledku prieneho pokodenia miechy|

Od rozsahu pokodenia platniky:
Pokodenie platniky me ma
podobu ahkho vystpenia
(protrzie) a po vrazn prepadnutie Iprolapsf. V extrmnom
prpade je platnika prudko vytlaen cez natrhnut vzivov
prstenec.
Poda tchto okolnost sa potom
stretvame s rozlinmi prejavmi
pokodenia platniky- asto dominuj
siln bolesti v postihnutej oblasti. To
vedie k naptiu okolitho svalstva,
ktorho pohyb je obmedzen a preto
nie je schopn dostatone chrni
zasiahnut partie.
Rozsiahlejie pokodenie nervov
sa prejavuje v poruchch pohyblivosti (motoriky} alebo citlivosti
(senzibility). Poruchy motoriky sa
neprejavuj len vo forme slabch
ochrnut, ale aj vo forme kovito
naptho svalstva. Ovplyvnenm
svalstva vntornch orgnov me
nasta naprklad obrna reva
a moovho mechra Poruchy
citlivosti sa okrem inho prejavuj
v podobe znenho alebo celkom
potlaenho vnmania bolesti.
V zsade to bva najprv vnmanie
bolesti v koi (preskanie malmi
bodnutiami ihlou). A pri silnejom
pokoden je postihnut aj citlivos

I Pozdny
prierez chrbticou
s centrlnym
a bonm vyttaenim
medzistavcovej
platniky

71

Z najbenejch poranen a chorb

na boles v hlbie leiacich tkanivch

(preskanie silnm stlaenfm labky).
Pes me strati aj cit pre postavenie
konatiny. Ked psovi v stoj opatrne
zalomte labku dozadu, nevie ju sm
spontnne da do pvodnej polohy.
Hlavne majitelia ohrozench"
plemien by mali vas vedie rozozna
takto prznaky. Pokodenie medzistavcovej platniky nemus vdy
prebieha dramaticky ani so silnmi
prejavmi bolesti Pokodenie medzistavcovch platniiek sa neprejavuje
iba mechanicky. Neraz sa alie vrazn prznaky prihlsia s nejakm
omekanm. Zpalov reakcia, opuch
a krvcanie mu poda-okolnost
vysti do pokodenia nervovho
tkaniva. Aj ke odstupujce nervov
vlkna nie s a tak citliv ako
miecha patriaca k centrlnemu
nervovmu systmu, tie mu tlaku
odolva len urit as, Take vasn
kontrola u veterinrneho lekra je
v kadom prpade potrebn.
Postihnut oblas sa d uvoni
liekmi potlaujcimi zpal a opuch.
Ak je vak so zreteom na rozsah potrebn opercia, vyhliadky na spech
s o to vie, m skr je mon
tento zkrok urobi. (U ns zatia len
na pecializovanch klinikch.)
- Opatrenia
Prv pomoc poskytnete rovnako ako
pri poraneniach chrbtice (pozri stranu 33). Pri podozren na pokodenie
medzistavcovej platniky muste psa
okamite dopravi k veterinrnemu
lekrovi. Pritom myslite na to, e
postihnut oblas chrbtice muste
maximlne dra v pokoji, aby sa
medzi sta vcov platnika ete viac
nepokodila. Mimoriadne opatrne
postupujte pri poraneniach krnej
chrbtice Teto stavce s asto vemi
bolestiv.
Krn chrbtica sama je vemi
pohybliv a okrem toho mus nies
hmotnos hlavy. Aj najmen pohyb

me vyvola prudk obrann reakcie

psa. Posdenfm zvanosti prfpadu
rozhodnite, ako vykonte transport o
mono najetrnejm spsobom
vzhadom na chrbticu, Nente psa do
optimlnej" polohy, kedze to asto
vedie ku komplikcim, lebo boles
nti psa brni sa.

Poruchy vedomia
a kov stavy
Pri niektorch ochoreniach, ako naprklad epilepsia, vznik kombincia
porch vedomia a kov. Preto ich
opisujeme spolone v jednej kapitole.

Poruchy vedomia
Poda reakcie na vonkajie podnety sa
daj u psa rozli rozdielne stupne
porch vedomia:
Maltnos sa vyznauje oneskorenmi reakciami a poruchami orientcie.
Z chorobnej ospalosti sa daj
psy prebudi jednoduchmi podnetmi, ako prihovorenie sa alebo
dotykom.
Priny porch vedomia

Poranenie lebky s priamym

pokodenm mozgu, krvcanm
alebo opuchom
Infekcie, zpaly mozgu
In organick zmeny mozgu
Otravy
pal alebo podchladenie
Poruchy ltkovej premeny,
naprklad^mena hladiny cukru
alebo nahromadenie odpadovch
ltok nsledkom chorb peene
alebo obliiek
Nedostatok kyslka nsledkom poruchy dchania alebo krvnho obehu

 Vytrhn psa zo stavu podobnho

hlbokmu spnku mono u len
silnmi podnetmi, ako naprklad
silnm tlakom na unicu aiebo
silnm zvukom
V kme psy vbec nereaguj ani
na bolestiv podnety.
Trvanie porch vedomia je tie rzne.
Mal otrasy mozgu alebo mdloby
ved ku krtkemu bezvedomiu.
Ostatn obmedzenia vedomia
trvaj dlhie. Treba, aby veterinrny
lekr o najskr zistil prinu stavu, i
ide o slab poruchu vedomia, ktor je
sprievodnm prznakom mnohch
ochoren, alebo o viac-menej siln
pokodenie funkcie mozgu.
-> Opatrenia
Pri poruchch vedomia muste
rta s tm, e mu by naruen
obrann mechanizmy, ako reflex
prehltania a kaa. Preto takto
postihnutm zvieratm nedvajte
ni pi ani ra. Kee hroz nebezpeenstvo vdchnutia (apircie),
nesmiete v rmci prvej pomoci ani
ni nalieva do papule.
Poruchy vedomia zvyuj riziko
zranenia a razu. Nedovote psovi
pohyb na nebezpench miestach,
ako s naprklad schody.
pecilne opatrenia pri pale
a podchladen s opsan v prslunch kapitolch (strany 87 a 97).
U jedincov v bezvedom me by
regulcia telesnej teploty obmedzen. V bonej polohe je vdaj
tepla v a poda podloky, na
ktorej pes le. sa telo postupne
ochladzuje. Prikrvkami alebo
ochrannmi fliami sa tomu d
preds.
Psy v bezvedom nesmiete pri ^
premiestovan preta cez c h r-"""
bt, lebo by ste mohli spsobi
otoenie aldka (torzia. pozri
stranu 77).
Hlavnm opatrenm u jedincov
v bezvedom je kontrola a zaistenie

ivotnch funkci. Poruchy dchania

nie s len prinou, ale aj nsledkom
bezvedomia - zablokovan dchacie
cesty neraz vystia o zastavenia
dchania.
Ak neviete, o aie bezvedomie
vyvolalo, mali by ste bra do vahy aj
zven vntrolebkov tlak Vznik
naprklad nsledkom poranenia lebky,
otravy, palu alebo porch ltkovej
premeny. Okrem porch vedomia
mu na tto prinu poukazova aj
zmenen reakcie zrenc a ke. Preto
muste myslie na to, e presakovanie
krvi respektve pomal opchanieprpadne a po niekokch hodinch vyvolvaj zven vntrolebkov tlak.
Teda ak mte podozrenie na poranenie lebky alebo mozgu na zklade
spsobu razu alebo viditenho poranenia hlavy, mali by ste o najrchlejie vyhada veterinrneho lekra.
Vasn a dkladn prehliadka psa
umouje preds zveniu tlaku
alebo jeho znenie vas dosiahnu.
Aby ste vntrolebkov tlak sami
dodatone nezvyovali, nedovouje sa
uklada psa s hlavou niie v zmysle
polohy pri oku. V bezvedom polote
hiavu psa na ploch povrch (stabiln
bon poloha), prpadne ju mierne
zvte. Odtoku krvi by pri tom nemal
brni ani zky obojok, ani vemi zalomen krk.

Kov stavy
Ke mu by rozlinej intenzity.
Niekedy sa vzahuj len na urit
svalov skupiny a jednotliv oblasti
tela, inokedy zasahuj cel organizmus. Viditen s mierne zchvevy
svalov, ale aj siln a rchle striedanie
napnutia a uvonenia, ako aj pretrvvajce kovit sahy. Poda priny sa
me prida aj bezvedomie.
Intenzvne ke psobia oividne
dramaticky a niet pochybnost, e psa
muste bezodkladne dopravi k veterinrnemu lekrovi.

73

Z najbenejch poranen a chorb

Priny kovch stavov

Nezvisle vzniknut (idiopatick)

primrna epilepsia. Poruchy ltkovej
premeny, naprklad v dsledku
pokodenia obliiek alebo peene,
ale aj znen hladina cukru v krvi
(hypogtykrnia), alebo nedostatok
vpnika (eklampsia)
Klasick infekn choroby ako besnota, pseudobesnota (Aujezskho
choroba) a psnka, ako aj nepecifick infekcie nervovho systmu
Organick zmeny v mozgu (naprklad ndory)
Zven vntrolebkov tak
Otravy (naprklad insekticdmi)
Znen prah drdivosti v dsledku j
horky alebo nedostatku kyslka !
Nielen prina si vyaduje okamit oetrenie u veterinrneho lekra.
ale aj ke samy osebe predstavuj poda intenzity a trvania - vne nebezpeenstvo pre psa. Siln ke organizmus mimoriadne zaauj a telo
ich me zna len urit as.
- Opatrenia

74

Pri opatere a prevoze myslite vdy na

to, e pri kovch stavoch hroz vek
nebezpeenstvo poranenia psa aj
pomocnka!
Nsiln dranie a pokusy zastavi
nekoordinovan pohyby psa sa
neodpora. Riziko zranenia znite
tak, e odstrnite vetky nebezpen predmety z bezprostrednej
blzkosti psa.
Poda prejavu (pri kombincii kov
s poruchami vedomia) je vemi
dleit kontrola a zaistenie ivotnch funkci, pokia je to mon.
Pri niektorch kovch stavoch
(naprklad po poit strychnnovho
jedu na potkany) s akosti trpiaceho zvieraa ete zhoren priaujcimi zsahmi zvonka. V kadom

prpade sa treba vyhba dotykom,

hluku alebo ostrmu svetlu.
Pri takchto nehodch sa niekedy
stane, e pes si sm zahryzne do
jazyka. Mete tomu zabrni, ak
vsuniete ksok dreva medzi zuby
|pozor na vlastn ochranu!).
Pri preprave muste psa dostatone
zaisti. Idelne by bolo ma aliu
osobu; inak si muste pomc sm
transportnou prepravkou alebo
niem podobnm.

Niektor plemen psov, respektve

chovn lnie prejavuj vS sklon
ku kom a k poruchm vedomia
ne in.
Ako prlkldd meme uvies primrnu
idlopatick epilepsiu (naprklad
u klie, kokerpaniela, bgla a u niektorch inch plemien) Pri tomto
ochoren sa nedaj identifikova
iadne priame priny ako infekcie,
otravy alebo traumy zodpovedn za
znenie prahu citlivosti na ke. Vznikaj spontnne, nekontrolovaten
elektrick vboje v uritch oblastiach
mozgu. V tchto nervovch truktrach
je vemi labiln rovnovha medzi
tlmom a vzruchom,
Typick prznaky sa po prv raz objavuj vo veku I a 4 roky. Rozliujeme
slab ke, zasahujce do uritch
oblast a siln generalizovan ke.
Spektrum prznakov siaha od nepokoja, ale aj maltnosti, zklbov jednotlivch svalovch skupn, halucinci
(chytanie mch, ohryzovanie chvosta|.
nezmyseln zvukov prejavy cez nereagovanie na meno, triaku, slinotok,
nekontrolovaten vyluovanie vkalov
a moa a po%generalizovan ke
v bonej polohe.
Tieto zchvaty trvaj zva niekoko mint, take sa skonia u skr
ne dorazte k veterinrnemu lekrovi.
Ak sa vrazn generalizovan kov

Vracanie, hnaka, bolesti brucha

zchvaty opakuj v krtkych asovch

intervaloch alebo trvaj dlhie ako
10 mint, hroz nebezpeenstvo
takzvanho epileptickho stavu (status
epilepticus). Takto pretrvvajci stav
ohrozujci ivot treba bezodkladne
prerui vhodnmi liekmi. Objasni
prinu m aj pri slabch zchvatoch
zmysel, pretoe len po vylen
ostatnch prin vyvolvania kov sa
d skuton choroba nleit liei.
Eklampsla. aktny nedostatok
vpnika, sa vyskytuje prevane u suiek malch plemien. Typick je vskyt
kov dva a tyri tdne po prode
teniat. )e to tdium najvyej produkcie mlieka s vysokou spotrebou
vpnika Zriedkavejia je tto porucha
u v obdob gravidity, kede vpnik
odoberaj matke rastce plody.
- Opatrenia
Prv prznaky, ako nepokoj, triaka
a strnul chdza, by vs mali povzbudi k tomu, aby ste vyhadali
veterinrneho lekra. Bezvntroilovho podania vpnika me
eklampsia rchlo prejs do tdia
ohrozujceho ivot so silnmi kmi
a zvenou telesnou teplotou na
41 C.
Mal plemen psov maj sklon
k znenej hladine cukru v krvi
(hypoglykmia). Podobne ako
novoroden teniatka maj aj psy
tejto vekosti mal zsoby glykognu
(zsobn cukor], take hladovanie
alebo vyerpanie ved u nich rchlejie k poklesu a nedostatku giukzy
ako u inch plemien psov. Mozog
potrebuje glukzu ako zdroj energie.
Nevie ako ostatn telesn tkaniv
rozklada tuky alebo bielkoviny. Tto
porucha ltkovej premeny sa prejavuje
ako nepokoj, triaka, pripadne aj ke.
dychanie a nakoniec poruchy
vedomia vedce a k bezvedomiu.
Hypoglykmia sa nevyskytuje
vlune len u malch psov alebo
teniat Me sa vyskytn aj u psov

s cukrovkou pri predvkovan inzulnu.

Ak pri podkonej injekcii nedopatrenm trafte krvn cievu, dostane sa
inzuln rchlejie do krvnho obehu.
Preto je po vpichnut ihly dleit
najprv krtka kontrola (apircia).
To znamen trochu povytiahnu piest
injeknej striekaky a pozrie sa. i sa
nenabrala krv, a a potom vstrekn
obsah. Na toto nebezpeenstvo a prv
opatrenia upozorn veterinrny lekr
majitea psa pred zaiatkom
podvania inzulnu.
- Opatrenia
Pokles hladiny cukru v krvi je vemi
vny stav, pri ktorom mus okamite
zasiahnu veterinrny lekr. Jedincom
pri vedom, ktor mu ete kontrolovane prehta, mete da v rmci
prvho oetrenia hroznov cukor
alebo med. Poda rozsahu prznakov
vykonajte aj pomocn opatrenia pri
bezvedom.

Vracanie, hnaka,
bolesti brucha
Poruchy trviaceho apartu nie
s u psov iadnou zriedkavosou.
Vina aktnych hnaiek s vracanm
je zaprinen chybami v kfmen
alebo infekciami: asto predpokladan otrava bva zva vnimkou.
Zmena obsahu krmiva, prli studen
alebo nestrviten krmivo, ako aj typy krmiva s vekou mierou nabobtnvania. vyadujce si zven prjem
vody, to vetko me spsobova
podrdenie trviaceho apartu.
Psy nie s pri kmen vemi
prieberiv. Nemme na mysli len
sneh alebo morsk vodu. Psy maj
asto svojsk nzor na to. ktor
njden veci na prechdzke s ete
povaten. Tak me vemi rchlo
nasta infekcia trviaceho apartu.
Nekomplikovan prpady, aj ke
zaiatonm prznakom je prudk

Z najbenejch poranen a chorb

fJ

v prpadoch, ke
strata tekutn vedie k dehydratci
organizmu (test konej riasy, pozri
stranu 29);
horka a porucha celkovho zdravotnho stavu poukazuj na zaaenie celho organizmu a prtomnos agresvnych pvodcov choroby.

vracanie s pohyby v oblasti brucha

podobn pumpe. Pri jednoduchom
dven krmiva je to in: tu pohyby
vychdzaj skr z hllana alebo
paerka. Psy maj nzky prah
podrdenia na vracanie, o je vemi
inn ochrann mechanizmus, kee
psy nie s pri vbere potravy
prieberiv, Zmrznut, nestrviten
alebo prli hltavo prijat krmivo pes
asto hne vyvrti bez toho. aby sa
naruil jeho celkov zdravotn stav.
Niekedy si psy samy pri poruche
trviaceho apartu vyprovokuj
vracanie, ako naprkiad poratm trvy
alebo zelench rastln.

1 Takto siedenie
sa nezriedka skon
poruchami trviaceho
systmu

76

hnaka, sa vylieia po jednodovej

hladovke a dite podvanej niekoko
dn. Pri dostatonom prjme tekutn
mete psovi dva zmes krmiva
pozostvajcu z 2/3 rye a z 1/3 syra
alebo chudho hydinovho msa.
Hnaka je len prznak, ktor m aj
dleit ochrann funkciu. Takmto
spsobom sa organizmus zbavuje
kodlivch ltok a pvodcov chorb.
Aj ke je tento stav pre majitea
neprjemn, nemal by prve z tohto
dvodu podva ihne lieky na
zastavenie hnaky.
Podobne ako hnaka me aj
vracanie sli primrne na oistenie
trviaceho apartu. Typick pre

Napriek tomu by ste svojho psa

mali pri vracan pozorova. Dlhie
trvajce vracanie m za nsledok
vek stratu tekutn. Nie vdy je prinou jednoduch porucha trviaceho apartu. Centrum pre vracanie
v mozgu me by podrden pri
rozmanitch chorobch. Patria k nim
nahromadenie odpadovch ltok
v organizme pri poruchch peene
a obliiek, poranenie mozgu alebo
z inch dvodov zven vntrolebkov tlak. Pri pretrvvajcom vracan
treba, aby ste svojho psa priviedli
k veterinrnemu lekrovi!
Vracanie je aj sprievodnm znakom
aktnych ochoren v brunej dutine.
Tu nejde o jednoduch poruchu trviaceho apartu, ktor psovi spsob
len trochu nevonosti a kkania
v bruchu.
Pri tchto bolestiach brucha
myslme na aktne a bolestiv

Vracanie, hnaka, bolesti brucha

ochorenia, vrazne ovplyvujce celkov zdravotn stav. V brunej a panvovej dutine s umiestnen niektor
orgny, ktorch pokodenie me
spsobi vne poruchy zdravia. Aj
ke u psa nehroz nebezpeenstvo
apendicitfdy (hovorovo zpal slepho
reva), podobne ako u loveka vyskytuje sa u neho naprklad oblikov
kolika, zpal podaldkovej azy
alebo pobrunice, Vrazn poruchy
celkovho zdravotnho stavu, bolestivo napnut brucho a vracanie
poukazuj neomylne na potrebu
bezodkladnej nvtevy veterinrneho
lekra.
Nepriechodnos reva takmer
vdy sprevdza lrvale|ie vracanie.
Psy s nepokojn alebo apatick
a odmietaj krmivo. Stolica absentuje alebo je jej mlo a je riedka,
priom v opanom prpade pri
normlnej zpche nestoja pokusy
o stolicu v popred.
Ako prina neprichdzaj do vahy
len prehltnut cudzie teles. Zakrten revn sluky pri puponej
alebo slabinovej prietri, utvranie
tkaniva v brusnej dutine (naprklad
novotvary!, otoenie revnch sekov
alebo poruchy normlnej revnej
peristaltiky mu v rznych stupoch
pokodi pravideln pas reva.
Poda rozsahu a zkladnho mechanizmu nepriechodnosti reva sa
klinick prznaky lia: raz prebiehaj
vemi dramaticky, inokedy skr pozvona. Pri pretrvvajcom vracan
a chbajcej stolici by ste mali vdy
myslie na nepriechodnos.
Zvltnosou u psov je komplex
plynatosti a otoenia aldka
Vyskytuje sa prevane u vekch
plemien psov. Ak majite m nejak
vedomosti o tomto ochoren, me*
nieo spravi pre prevenciu a vasn
rozpoznanie ochorenia.
aldok psa vis ako podlhovast
vak krom v prednej asti brunej
dutiny. Na avej strane je vchod do

Opatrenia na predchdzanie plynatosti, respektve otoenia

aldka (najm pri asto postihnutch vekch plemench psov)

Aby v pes neprijal vek mnostvo krmiva naraz
a hltavo, rozdete denn dvku na dva- a trikrt.
Dodriavanm pravidelnch intervalov medzi kmenm
zlepite proces trvenia.
Ak polote misku s krmivom alebo s vodou na
vyven miesto, zabrnite prehltaniu vekho mnostva
vzduchu.
Krtkym namoenm suchho krmiva sa urchli
napuiavanie a pas potravy v aldku.
Aby ste sa vyhli nezdravmu kvaseniu, dbajte na kvalitu
a hygienick nezvadnos krmiva. Pridlh namanie
podporuje proces kvasenia, najm v lete.
Po kmen by mal by kad pes zsadne v pokoji.
Nadmern pohyb zvyuje riziko, e sa naplnen aldok
preto.
Kee hroz nebezpeenstvo otoenia aldka, nemali by
ste jedince v bezvedom preta cez chrbt.

aldka a vpravo sti aldok do reva. Poruchy vyprzdovania aldka,

parav hltanie vekho mnostva
krmiva, bakterilne kvasenie potravy
a niekoko inch faktorov me
spsobi nahromadenie plynov
v aldku. Psy s nepokojn, naraj
do predmetov a predn oblas brucha
psob napto a je via. Tlakom na
brnicu a vek cievy je poruen aj
krvn obeh. Takto plynatos aldka
nem ni spolon s nekodnou
a pre majitea skr neprjemnou
plynatosou riev. V krtkom ase sa
z toho me vyvin aktna situcia
nebezpen ivotu. Najm pri nadmernom pohybe hroz nebezpeenstvo, e sa vemi naplnen aldok
oto okolo vlastnej osi. Uzavret
vchod do aldka viditene spsobuje plynatos, zakrtenie ciev, ah.
respektve tlak na slezinu a podaldkov azu a vedie k rapdnemu
zhoreniu celkovho zdravotnho
stavu.

77

Z najbenejch poranen a chorb

- Opatrenia

Cfm skr vykon veterinrny lekr

chirurgick zkrok a uvon tlak. tm
s vie ance, e sa tento neblah
stav d ete ovlyvni. V pokroilom
tdiu sa, bohuia, mnohm psom u
ned pomc, pretoe maj rozsiahle
zmeny v tkanivch a v masvnej miere
pokoden krvn obeh. Preto je dleit, aby ste na prv prznaky plynatosti a otoenia aldka vas reagovali. Priam klasickou situciou
u vekho psa je. e po nhlivom

zhltnut vekho mnostva krmiva sa

vyblzni v zhrade. Za krtky as je
pes nepokojn a naber objem
v prednej asti brucha. Takto prznaky si vyaduj okamit konzultciu
s veterinrnym lekrom.

Omrzliny
Pri silnom mraze alebo pri pretrvvajcom psoben chladu vznik loklne
pokodenie tkaniva. Postihnut s
predovetkm konce tela, ako ui,
labky, koniec chvosta, ale aj mieok
a prsn bradavky. S bezprostredne
vystaven vplyvu chladu a len vemi
mlo izolovan tukom alebo svalmi,
Vplyvom chladu sa zia cievy, kles
prekrvenie a nastva pomal odumieranie tkaniva. Koa sa sfarb do
modroerven, vznikaj puzgiere,
tkanivo tuhne a zaiaton bolestivos
prechdza do necitlivosti postihnutej
oblasti tela.
Na zklade tchto prznakov sa
omrzliny podobne ako popleniny
delia na stupne V prvch doch sa
jednotliv stupne obyajne ete
nedaj diferencova. Trv nejak as.
km sa d zisti, ktor tkanivo sa
vyhojf a ktor definitvne odumrelo,

i Miesta na tele
psa a suky, ktor
mu by najskr
vystaven nepriaznivmu inku chladu

-* Opatrenia

Najprv muste zabrni aliemu

vplyvu chladu a psa ulote do miestnosti bez mrazu. Ak je pes zrove
podchladen, tak oetrenie podchladenia m absoltnu prednos
(pozri stranu 97|! Podchladen
a omrznut tkanivo je mimoriadne
citliv a preto ho muste oetrova
s nleitou opatrnosou. Postihnut
miesta nesmiete v iadnom prpade
masrova anrpotiera snehom.
Obvz me pomc v tom, e zabrni
psovi, aby si bolestiv alebo necitliv
miesta olizoval a obhrzal. Takto
tkanjvo je citliv aj na tlak, preto
dbajte na dobr podloenie.

stie

Fon sa na nahrievanie nehod, lep

je kpe v teplej vode Nzory na to, i
m nahrievanie prebieha pomaly
alebo radej rchlo, sa sasti lia.
Zstancovia pomalej metdy (stpanie teploty vo vodnom kpeli od 10 CC
na 40 C za 30 mint) sa obvaj, e
pri prli rchlom oteplen nebude
prekrvenie dra krok so stpajcou
potrebou kyslka v tkanivch.

Utopenie
Psy s sce od prrody talentovan
plavci. Netrnovan jedince sa vak
mu rchlo unavi. Na vlete na lodi
nie je zchrann vesta pre psa
mdnym vstrelkom Psy toti maj
len vemi ma repekt pred vodou
a ahko z lode vyskoia. Remene na
tchto vestch vm uahia psa z vody
vytiahnu. Pes v ohrozen sa nemus
len utopi a udusi. Hroz mu aj
nebezpeenstvo podchladenia.
Vzhadom na vysok tepeln vodivos
vody ani netreba nzku teplotu vody
na to, aby spsobila rchle podchladenie jedinca.
-* Opatrenia
Medzi dleit opatrenia prvej
pomoci patr kontrola a zaistenie
ivotnch funkci, ako aj oetrenie
podchladenia. Aj ke podchladenie
zlepuje vyhliadky na spech pri
oivovan (nzka potreba kyslka
v tkanivch), muste oivovacie
opatrenia zaa o najskr. Preto
by ste nemali strca as dosta zo
psa vdchnut vodu. Odhliadnuc
od pochybnej praktickej nutnosti
me tto procedra dodatone
vyvola vracanie a nasledujce
nebezpeenstvo udusenia. Vinou*
sa toti vea vody dostane aj do
aldka. Okrem toho je sporn,
koko vody sa vbec mohlo dosta
do pc. V zaiatonej fze utopenia
je dchanie asto zastaven nsled-

kom ka v hlasivkch hrtana, ktor

predbene zabrni aliemu vniknutiu
vody (takzvan such utopenie).
Po spenom oiven je potrebn
zkladn vyetrenie a pozorovanie psa
u veterinrneho lekra. Komplikcie
vo forme pcneho edmu alebo
zpalu pc s pri takchto typoch
razov ast.

i Na vletoch na
lodi mete aj psa
obliec do zchrannej
vesty

Cudzie teles
stie
Spomedzi rastlinnch cudzch telies
s to predovetkm klskovit asti
obilia a inch trvnatch rastln, ktor
spsobuj psom problmy. Kad rok
je v obdob rody vo veterinrnej
praxi stpajca tendencia poranen
spsobench stm.
Ak sa raz osti dostan do nosa,
ucha alebo do vaku predkoky,
spsobuj rozsiahle zpaly, V oblasti
konch rias v slabinch alebo medzi
prstami mu dokonca prepichn aj
kou. Ostie m okrem inho jednu
neprjemn vlastnos: putovanie
po tele. Tvar a povrchov truktra
umouj, e pohybom okolitho
tkaniva sa dostvaj stle hlbie
do tela a to neplat len v oblasti

79

Z najbenejch poranen a chorb

Niektor psy svojou dlhou srsou

stie zjavne priahuj. Krtka kontrola
po kadej prechdzke je potrebn.
Intenzvne olzovanie labky v ase
stia by vs vdy malo inpirova
k dkladnej kontrole, m skr os
njdete - je jedno i v telovom otvore,
alebo v koi - tm menej sa muste
obva komplikci.

I Leto - as stia

Prehltnut cudzie
teles

telovch otvorov. A| v samom tkanive

putuj neakanmi cestami.
Km na zaiatku sa osti ete daj
vytiahnu priamo z miesta vpichu
v koi alebo ich mono aspo
pomocou masti necha vyhnisa.
v pokroilch tdich to nezriedka
ide iba chirurgickm hadanm.

Tomuto
nemeckmu ovdakovi
museli vyoperova
{as paliky, ktor sa
mu pri hre zapichla
do podnebia

80

|e neuveriten, o vetko s psy

schopn prehltn ako predpokladan potravu pri hre alebo z trucu,
Pritom zvisf na forme, vekosti
a materili, i cudzie teleso spsob
problmy v trviacom aparte, ako
a kde.
Aj ke sa domnievate, e kura
z vkrmu dnes poas svojho
krtkeho ivota neme ma
lmav, zvpenaten ani nebezpene sa tiepiace kosti, nemali
by ste poka osud skrmovanfm dlhch kuracch rrovitch
kost

Hnisav zpal maternice - pyometra

Kosti s sce v aldku sasti rozloen, vek kusy vak mu napriek

tomu spsobi problmy (naprklad
v paerku, pozri na tejto strane).
Ak ide o zablokovanie trviace)
rry, zle predovetkm na
vekosti cudzieho telesa a na
vekosti psa. Mal kstka zo slivky
spsob problmy skr jorkirskmu terirovi ako bernardlnovi.
pradl a in picat tvary,
prpadne aj predmety s ostrmi
hranami sa mu zapichn do
steny reva, porani ju alebo sa
mu dosta do brunej dutiny.
Mimoriadne nebezpen s ihly
a hiky pouvan na chytanie rb
spolu s pripojenm vlknom alebo
nrou. Ak sa zachytili v sliznici
alebo v hltane. me sa dlh vlkno
dosta a do reva. Potom hroz
nebezpeenstvo zamotania revnch sluiek. Takto vlkno nesmiete v iadnom prpade jednoducho
vytiahnu. Me sa toti sta, e
prereete asti reva ako plkou.
Paerk m vek schopnos roztiahnu sa, ale pri vstupe do hrudnej
dutiny, pri bze srdca a pri priechode
cez brnicu je zen Prve tu sa
me zachyti rchlo prehltnut kos
alebo gumen loptika pouit pri
hre. Poda druhu cudzieho telesa
zane by pes nepokojn, slint,
mierne dvi a odmieta krmivo,
prpadne upad do panickho stavu
so silnm, dlhotrvajcim napnanm
na dvenie. Vlastn pokusy odstrni zaseknut cudzie teleso zva
zlyhaj V iadnom prpade nesmiete kvli vplach n tlu cudzieho
telesa do psa ni lia! Pri sptnom
nvrate a napnan na vracanie sa
me tekutina ahko dosta do

pc.
Ak sa cudzie teleso dostane do
aldka, nemus hne spsobi
problmy. Ke ste svojho psa videli.
ako predmet zoral, mali by ste sa
v kadom prpade poradi

s veterinrnym
Cudzie teles
lekrom. Poda
v oku, pozri stranu 68
okolnost mete
v uchu, pozri stranu 90
po podan
v nose, pozri stranu 88
obaujcich
v dchacch cestch, pozri stranu 39
potravn [kysl
v rane, pozri stranu 47
kapusta, ryal
poka, sa
predmet nedostane z tela von
prirodzenou cestou. Niekedy je
potrebn aj alie vyetrenie
(rontgen, endoskopia). Ak sa cudz
predmet ete nachdza v aldku,
dalo by sa prpadne opercii vyhn.
Poda vekosti a druhu telesa ho me
veterinrny lekr opatrne vytiahnu
cez paerk pomocou lapaa
a endoskopu

Hnisav zpal
maternice - pyometra
Suka m in pohlavn cyklus ako
ena. Typick krvav vtok naznauje,
e suka m obdobie prenia
(ruju), ktor bva dva razy do roka.
U ostatnch druhov zvierat zvisia
alie hormonlne zmeny od toho,
i nastalo oplodnenie a gravidita
alebo nie. U suiek sa zase naopak
nepozoruj iadne vrazn zmeny
hormonlneho profilu medzi gravidnmi a negravidnmi sukami.
U niektorch to vrchol tak, e na
konci svojej pseudogravidity maj aj
prznaky produ, dokonca produkuj
mlieko. Maternica je aj u negravidnch suiek trval pod vplyvom
hormnu progesternu. Progestern
vytvra podmienky na zahniezdenie
oplodnench vajok a neruen
vvin embry Okrem inho zniuje
stiahnuteFnos svalov maternice,
podporuje sekrciu sliznice a uzatvra
krek maternice. Ak sa ale poas
prenia do maternice cez otvoren
krek dostan mikroorganizmy,
rozmnouj sa v uzavretom prostred
a v maternici sa hromad hnis.

2 najbenejifch poranen a chorb

O tchto procesoch majite ani len

netu, ak pri klasickej forme zpalu
maternice (uzavret zpali chba
vtok. Mierne naruen celkov
zdravotn stav a zven prjem
tekutn ostvaj asto nepovimnut alebo sa nepokladaj za dleit. Tak sa vei'a suiek dostane
k veterinrnemu lekrovi a vtedy,
ke hnis u zaauje cel organizmus.
Horkovit a rozsiahle poruchy
celkovho zdravotnho stavu a
potom prezradia nebezpen vvin
choroby.
- Opatrenia
Sledujte svoju suku v kritickej fze
troch a desiatich tdov po ruji, Aj
pri najmenom poruen zdravotnho
Vrazn zpal maternice je stav
ohrozujci ivot. Vyplavovan

mikroorganizmy a toxick ltky mu

trvalo pokodi in orgny. Okamit
opercia s odstrnenm maternice
a vajenkov je pre zchranu ivota
suky nevyhnutn.

stavu, predovetkm pri zvenom

prijme vody, by ste mali o najskr
vyhada veterinrneho lekra. Zvltnu pozornos by ste mali venova
suke, ak ste pri jej poslednej ruji
zbadali nejak odchlky, alebo ste
nechali do cyklu zasiahnu hormonlne (potlaenie ruje). Takto poruchy
mu sliznicu maternice vemi silno
ovplyvni a podmieni vznik infekcie.
Zpal maternice nemus prebieha
iba v uzavretej forme. Existuj rzne
podoby, ktor sa prejavuj menm
alebo vm vtokom.

Poruchy moenia

82

Obidve obliky kontinulne filtruj

krv. tvor sa mo, ktor sa moovodmi
odvdza do moovho mechra. Tu sa

hromad, zdriava a potom sa vyluuje

cez moov rru. Poruchy vo forme
astho, prpadne aj bolestivho
moenia malho mnostva mu by
okrem inho podmienen zpalom,
moovmi kamemi, tvorbou ndorov
alebo poranenm. Pri takchto
prznakoch by ste mali svojho psa
odvies k veterinrnemu lekrovi, aby
ste predili vnejm pokodeniam,
naprklad vzostupnej infekcii od
moovho mechra do obliiek.
Po raze s problmy s moenm
prvm prznakom, e s postihnut
moov orgny. Tupmi nrazmi do
brucha alebo do panvy sa naplnen
V svislosti so stavmi tiesne je stav
mimoriadne kritick, ke hroz pln
zastavenie moenia t V takom prpade

so svojim psom okamite navtvte

veterinrneho lekra. Je naliehav
rchla pomoc.

moov mechr me odtrhn a mo

sa tak dostane do brunej dutiny.
Tieto zranenia nie s jedinou prinou
obmedzenho moenia: aj moov
kamene mu blokova moov cesty
alebo spsobi aktne zlyhanie
obliiek. Ked moov apart prestva
plni svoju vyluovaciu funkciu,
hromadia sa produkty ltkovej
premeny (jedy) v krvi. Obliky nemaj
na starosti len odpratanie" odpadovch ltok z tela, ale v podstatnej
miere sa zastuj aj na regulcii
acidobzickej rovnovhy (rovnovha
medzi kyselinami a zsadami!, na
hospodren s vodou a s minerlnymi
ltkami. Obmedzenie vetkch tchto
funkci nezostva pre cel organizmus
bez nsledkoy. Zvierat v pokroilom
tdiu prejavuj rozmanit prznaky,
ako naprklad vrazne poruen
celkov zdravotn stav, vracanie,
hnaku, maltnos a poruchy
koordincie. Pri aktnom zlyhan
obliiek sa mu na zaiatku

Srdcov prhody

prejavova aj symptmy
vyvolvajceho ochorenia (otrava,
infekcia a ok). Dleit je okamit
zsah veterinrneho lekra,
predovetkm podpora innosti
obliiek, aby sa zabrnilo jednak
pokodeniu organizmu, jednak
obliiek.
Psie samce nie s pri problmoch
s prostatou vemi postihnut
poruchami moenia. Na rozdiel od
muov sa zven prostata u psov
prejavuje problmami s vyluovanm
stolice, kee tto prdavn pohlavn
azu maj psy uloen v blzkosti
konenka. Ovea viac sa vak li
priebeh a tvar moovej rry, U mal
moov kamene mu vies k upchaniu. Najnebezpenejie miesta s
zahnutie moovej rry pri okraji panvy
a mal kostika uloen vpredu
v penise. Loklnym podrdenm,
bolesami a zvenm tlakom v moovom mechri prejavuj samce
naruen celkov zdravotn stav
s bolestivo napnutm bruchom. S
nepokojn, dychia. olizuj si piku
penisu a pokaj sa moi - bezspene alebo len s iastonm
spechom Pritom nehroz a tak
vek nebezpeenstvo roztrhnutia
alebo odtrhnutia preplnenho
moovho mechra. Zastavenie
moa v moovch cestch alebo
obmedzenie moenia ved pri plnom uzavret k opsanm vraznm
poruchm celho organizmu.
Okamitm opatrenm, ktor vykon
veterinrny lekr, je njdenie miesta
uzveru a jeho uvonenie kaetrizciou. Ak si to vyaduj okolnosti, mus
sa moov rra dokonca aj operatvne
otvori.

Srdcov prhody
Mnoh z ns si urite neuvedomuj,
ak vkon mus poda nae srdce za
cel n ivot. Srdce si nikdy neme

moovod

prostata

kos penisu

*m Moov
a pohlavn orgny
psa samca

Ak by sme u psa zobrali do vahy priemern

frekvenciu srdca 90 tepov za mintu, tak srdce bije
de o de okolo 130 000-krt. Za jeden rok sa to
vyplh na hodnotu 40 milinov.
dopria prestvku, le motorom
obehovho systmu a garantom
optimlneho rozdelenia kyslka
v organizme- Na to je uspsoben
tvarom pumpy s dvomi asami
prepojenmi medzi malm pcnym
obehom a vekm telovm obehom.
Pokm prav as vha krv do pc,
av as sa zrove star o transport
krvi do telovho obehu ipozri tie
stranu 36). Fza napania
a vyprzdovania srdcovch komr sa
nazvaj systola a diastola. Na
dosiahnutie vyej frekvencie mus
by optimlne napanie komr. Preto
m kad komora svoju predsie.
V nich sa poas vyprzdovania
komr nasva nov krv Bez chlopn
medzi predsieami a komorami
a medzi priechodmi do ciev by tento
tvorkomorov systm nefungoval.
Ako sptn ventily sa staraj o riadny
prietok krvi. Poas vyprzdovania
komr sa chlopne uzatvraj a biokuj sptn prietok do predsieni, km
sa v rovnakom ase otvoria mal
polmesiaikov chlopne a sprstupnia prietok do odvdzajcich ciev.

Z najbenejch poranen a chorb

polmesiac i kove chlopne

prav
predsie

m Srdce v akcii:
na avom obrzku
napanie,
na pravom
vyprzdovanie
srdcovch predsieni
a komr

84

pca

Vo fze napnania je to potom presne

naopak.
Predpokladom efektvneho vkonu
srdca je jemn, na seba nadvzujce
spojenie svaloviny predsien a komr.
Z vlastnho centra pre vzruchy v pravej predsieni sa ria vzruchy cez
pecilne nervov drhy do celho
srdca. Tento riadiaci systm srdca
funguje samostatne, bez asti
centrlnej nervovej sstavy, preto sa
aj hovor o autonmii srdca, ktor
ete viac podiarkuje jeho vznam
Srdcov der lovek neme len tak
jednoducho zadra (v porovnan
s dchanm), neme ho podriadi
vlastnej vli. na druhej strane sa vak
srdce pomocou vegetatvneho systmu prispsobuje zmenenm podmienkam ivzruenie. pokoj). Zsobovanie srdcovho svalu krvou patr
k prvm opatreniam v medicne ndzovch prpadov jv aktnej medicne) u loveka (srdcov infarkt, pozri
niie). Vysok poiadavku na kyslk
a vivn ltky zabezpeuj vek
koronrne cievy obklopujce srdce.
V starobe muste rta s postupnm slabnutm vkonnosti srdca. Aj
srdce psa me trpie upchanm ciev
a s tm svisiacim nedostatonm
zsobovanm uritch oblast srdca
Takto miniinfarkty nie s vak a tak
vne ako u loveka znmy infarkt. Ak
sa aj u starieho psa zistia zmeny na
cievach, tak nie s priamo porovnaten s tmi u loveka.

Zenie a nhle upchanie vekch

koronrnych ciev s rozsiahlym, ivotu
nebezpenm pokodenm srdcovho
svalu je u psov vemi zriedkav.
Okrem veobecnho prznaku
starnutia me by innos srdca
u psa obmedzen aj pecilnou
poruchou. Vroden zmeny sa mu
u jedincov vyskytn u v mladosti.
Zenia cievnych priechodov klad
pri vyprzdovan komr zven
odpor, defekty v stene srdcovej
priehradky ved k zmieaniu ilovej
a tepnovej krvi.
V porovnan s poruchami vzniknutmi a poas ivota stoja vroden
poruchy a niekde v pozad zvanosti:
Poruchy ltkovej premeny, infekcie
Iparvovirza. toxopazmza), otravy
(tlium) alebo ochorenia inch
orgnov (zpal maternice) mu
ovplyvni svalovinu srdca. Do vahy
prichdzaj ete neobjasnen
degenercie srdcovej svaloviny.
Najm u vekch plemien psov s
znme srdcov slabosti so zvenmi
i rozrenmi srdcovmi komorami
[dilatovan alebo kongestvna
kardiomyopatia)
Rovnako mu by problematick
srdcov chlopne. S to predovetkm mal plemen psov, ktor maj
astejie zmeny tvaru a truktry na
chiopniach. Na prvom mieste stoja
predsieovo-komorov chlopne avej
asti srdca. Ich nedostaton tesnenie vedie k hromadeniu krvi v predsieni do pcneho krvnho obehu.
Nakoniec je tu ete skupina
porch srdcovho rytmu Pomocou
elektrokardiografickho vyetrenia
(EKG) sa daj jednotliv formy
rozli. Prinou nie s len vonkajie vplyvy, akej naprklad zsah
elektrickm prdom, aie do vahy
musme bra aj trukturlne zmeny
srdca (pozri vyie),
Nhla srdcov prhoda je nezriedka
dsledkom chronicky prebiehajceho
pokodenia srdca. Nedostaton

Srdcov prhody

uzavretie chlopn v avom srdci sa

bude srdce snai nahrdza dovtedy,
pokm v pokroilom tdiu alebo
vinou alej zae (celkov choroba,
telesn nmaha, horava) nedjde
k aktnemu preaeniu srdca. Nhla
prhoda sa prejav zlyhanm avej asti
srdca spredu a zozadu". Smerom do
telovho krvnho obehu srdcov sval
nezabezpeuje tak tlak, aby sa
dosiahlo prekrvenie celho tela (slab
pulz, bled sliznice, prznaky oku).
Opanm smerom zas nahromaden
krv v pcnom obehu spsobuje
dchacie akosti a pcny opuch
(edm pc!
-> Opatrenia v prpade ndze
Predovetkm by ste mal myslie
na to. aby ste maximlne zachovali
pokoj Vaa panika me stav psa,
ktor je sm v panike, len zhori.
Krtkou kontrolou dchania
a krvnho obehu rchlo zskate
prehad o rozsahu pokodenia.
Zastavenie srdca a dchania si
vyaduje okamit opatrenia na
oivovanie (pozri stranu 19).
ledince v bezvedom, ktor samostatne dchaj, ulote do stabilnej
bonej polohy, aby mali von
dchacie cesty (pozri stranu 20)
Pri oku zaprinenom pokodenm
srdca muste bra do vahy, e vyvolvatelom prznakov je pokoden
srdce a nie relatvne alebo absoltne znenie objemu krvi (pozri tie
stranu 36 a nasledujce). Pri chronickej chorobe srdca nastva
v dsledku zlyhania upchatm skr
hromadenie vody a soli v tele. Ak je
pes pri vedom, mali by ste preto
srdce a pcny obeh odahi
polohou vyvenou vpredu. Poloha
pri oku. ako sme ju opsali na
strane ri, by v tomto prpade
nebola namieste. Zven prsun
krvi by dodatone zaail u aj tak
preaen srdce. Vidie to aj bez
presnej znalosti priny oku na

Prznaky, ktor mu poukazova na problmy so srdcom

Veobecn pokles vkonu srdca pes prejavuje odmietanm

pohybu a znenm vkonom. Okrem toho sa obas
vyskytuj aj poruchy krvnho obehu (bled sliznice,
domodra sfarben jazyk, nevonos a krtkotrvajce
upadanie do bezvedomia),
Ako prznak obmedzenho vkonu avej asti srdca mu
nasta poruchy dchania. Typick je krtky such kae,
ktor sa prejavuje predovetkm v noci, pri nmahe alebo
vzruen (rados pri vtan). Non nepokoj je spsoben
zva tm, e psy si len vemi nerady lhaj, pretoe tto
poloha im zosiluje dchacie problmy.
Na obmedzen vkon pravej asti srdca sa d usudzova
poda prznakov nahromadenia krvi v krvnom rieiti. Patria
k nim opuchy na konatinch a v podhrud. Hromadenie
tekutn v brunej dutine u psa spsobuje, e jeho telo m
hrukovit tvar.
vraznom zlyhan dchania pri slabosti avej asti srdca, Vyhbajte sa
uklada psa nasilu, aby ste situciu
spojen s rozruenm ete viac nezhorovali.
Z toho vyplva, e pre slabos obehovho systmu (strana 38) platia
uveden zkladn pravidl etrnho
transportu bez trhanch zmien polohy
a s ohadom na riziko podchladenia.
Pri srdcovch prhodch zaprinench chronickmi srdcovmi akosami by mala by najlepm pomocnm
opatrenm prevencia. Aj ke sa vlastn prina ned vdy priamo odstrni, predsa innos srdca meme
v mnohch prpadoch vemi inne
podpori liekmi, ditou a vhodnou
ivotosprvou. Cieom tohto snaenia
je o mono najlepie ochrni srdce
pred aktnym zlyhanm.
Prvm krokom, aby sme zavasu
rozpoznali choroby srdca, s krtke
nvtevy u veterinrneho lekra,
naprklad pri preberan teniatka
alebo pri kadoronom preokovan,
kolenmu a vycvienmu uchu sa
chlopov poruchy alebo vroden
anomlie asto prezradia aj pri
takomto rutinnom vyetren. Dnen

85

Z najbenejch poranen a chorb

veterinrna medicna m okrem inho

k dispozcii spoahliv diagnostick vybavenie (elektrokardiografia, rontgen,
ultrazvukl, vdka ktormu sa d prs
na stopu aj inm zmenm na srdci. Napriek tomu je dleit, aby majite psa
vedel rozozna prv varujce nznaky
problmov so srdcom, a tak dal podnet
k cielenm vyetreniam.

Prehriatie a pal
Ako u vetkch teplokrvnch zvierat.
tak aj u psa je vntorn telesn
teplota udriavan v zkom rozpt
riadiacim centrom teploty v mozgu.
Vysok teplota prostredia, telesn
aktivita alebo veobecn zvenie

hornmi dchacmi cestami. Takto

vzniknut bytok tekutn sa ahko
podceuje, u dychiaceho psa nie je
tak bezprostredn ako naprklad
u loveka s ndchou. Dostaton prjem tekutn je predpokladom efektvnej regulcie telesnej teploty. A predsa
aj pri dostatonom prsune tekutn
mu regulan mechanizmy niekedy
zlyha. Najm vyia vlhkos vzduchu
neraz situciu ete zhor, pretoe
vrazne obmedzuje vyparovanie
Bohuia, v lete sa ete asto podceuje zvyovanie teploty v zaparkovanom aute. Prve modern modely ut
sa za krtky as nadmerne rozplia
vinou ich vekch, plochch okien.
Necha psa aj ke len nakrtko"
zavretho v takomto aute treba poklada za trestuhodn ahkovnos,
Nepome, ani ke mu nechte
mierne pootvoren okno,

Prehriatie

i Napriek
pootvorenmu oknu
nenechvajte psa
v tete v aute!

86

ltkovej premeny mu vies k zveniu telesnej teploty. Teplotu registruj

rozlin senzory v tele a na jej zmeny
organizmus bezprostredne odpoved
protiopatreniami. Rozrenm krvnch
ciev v koi sa teplo ahie uvouje do
okolia. Priamy kontakt s chladiacou
podlokou tento efekt ete zosiluje.
Preto psy v lete rady leia na vydldenom povrchu.
Najinnejie je ochladzovanie
vyparovanm. U loveka tento proces
prebieha cez kou, naproti tomu u psa

Rozrenie ciev v koi a vek strata

krvi klad na krvn obeh jedinca vek
poiadavky. Pretrvvajca tepeln
za, nedostaton prjem tekutn
alebo aj zaiatok inej choroby psa
mu ahko vies k poruchm krvnho
obehu a k oku. V pokroilom tdiu
je povrch tela dokonca skr chladnej, lebo krvn obeh sa centralizuje.
Ako prejav nedostatku tekutn sa
okrem maltnosti a rchleho, slabho
pulzu objavuj aj such sliznice a znen prunos koe.
Pri prehriat ide o vnu poruchu
krvnho obehu, ktor rchlo me
prejs do palu.
*Opatrenia

'

Okamite pr^ute akkovek al

prsun tepla odnesie psa na chladn
miesto. Pozorne skontrolujte dchanie
a krvn obeh, prpadne ich podporte.
Len v ahkch prpadoch, ak je pes
pri vedom a me kontrolovane prehlta. mete mu krvn obeh podporil:

Bodnutie hmyzom

podanfm tekutn. Ak je krvn obeh zasiahnut viac. muste psa bez otania
odnies k veterinrnemu [ekrovi.

pal
Pri pale organizmus u nevie zni
teplotu tela. asto nameriame vntorn teplotu tela vye 40 C. Takto
zvenie a pretrvvanie teploty vedie
k rozlinm poruchm v itkovej
premene a k pokodeniu bunkovch
membrn; zlyhanie funkcie orgnov
a opuch mozgu sa ned vyli.
Dychanie, zrchlen pulz, such, servenan sliznice, tepl povrch tela,
vracanie, hnaka, maltnos a bezvedomie patria k astm prznakom.
Hroz aktne ohrozenie ivota!
- Opatrenia
Okamite prerute akkovek al
prsun tepla. Odneste psa na chladn
miesto. Pozorne kontrolujte a zaistite
ivon funkcie - dchanie a krvn obeh
(pozri stranu 18. 36 a nasledujce)
Hroz nebezpeenstvo opuchnutia
mozgu, preto polote psovi hlavu
trochu vyie (vnimka: ak je pes
v bezvedom, ulote ho do stabilnej
bonej polohy).
Ochladzovanie tela vykonvajte
vemi opatrne a pomaly. Obliatie
vedrom studenej vody by u aj tak
namhan krvn obeh asi ako
zniesol! Oblieva zanite od konatn.
V ndzi mete poui aj mokr
studen obklady Usilujte sa zni
teplotu tela na i9 C za 30 a 60
mint. al pokles telesnej teploty
by mal za nsledok protiregulciu
v tele zvieraa.

Bodnutie hmyzom

Pri nsledkoch po bodnut hmyzom, i

velou, osou alebo ovadom. muste
rozliova medzi alergickm) reakciami a priamym psobenm jedu. Ak

je jedinec alergick na urit zloky

hmyzieho jedu, tak na vyvolanie
prudkej reakcie sta jedin bodnutie.
Priame psobenie jedu zvis od
vekosti dvky. |e zbyton diskutova
o tom. od kokho bodnutia s tm
muste rta. Okrem inho to zvis
od vekosti a stavu psa. Pri jednotlivch bodnutiach sa stretvame predovetkm s loklnym podrdenm,
ktor me by aj vemi bolestiv.
Opuch, servenanie a prpadne svrbenie s almi bezprostrednmi
nsledkami.
-> Opatrenia

Vela me bodn len raz. [ej ihadlo

ostane spolu s jedovm vakom na
zdanlivom nepriateovi. Kedze tento
vaok aj po vpichu ete vyluuje do
rany jed, mali by ste ho o mono
najskr odstrni spolu so ihadlom.
Pinzetou chyte ihadlo tesne nad
koou a vytiahnite ho bez stlaenia
jedovho vaku, Na oetrenie loklneho podrdenia mete poui
studen obklad alebo nanies ochladzujce gly zmierujce boles. Stle
olizovanie miesta bodnutia muste
prerui - ak bude treba aj pouitm
obvzu.
Osobit pozornos si vyaduj
bodnutia v oblasti papule a hltana.
asto sa stva, e psy poer v zhrade zvyky jedla, ktor prilkali aj
hmyz. Menej sa to stva v prpade
cielenho chytania viel a s Pri takejto lokalizcii me aj jedin bodnutie spsobi nebezpen opuchnutie a poruchy dchania. Ako prv by
ste mali dkladne prezrie stnu dutinu a zisti miesto bodnutia. Vpich do
pysku alebo vpredu v papuli obyajne
nenarob vek problmy. Odstrnenie
ihadla, pokia sa d, a trochu chladu
spravidla zabezpeia dostaton
zmiernenie. m je bodnutie bliie
k hltanu. tm skr muste oakva aj
opuchnutie dchacch ciest. Psa muste okamite zavies k veterinrnemu

87

Z najbenejch poranen a chorb

lekrovi, aby sa dalo vas na takto

stav reagova a nleit ho oetri. Na
zmiernenie monho opuchu mete
poas transportu poui na oblas
hrdla studen obkiad.
Ak psa napadne roj podrdenho
hmyzu, hroz tie generalizovan
psobenie jedu. |ed viel, s alebo
ovadov obsahuje rozmanit substancie, ktor nevyvolvaj len loklne
podrdenie a boles. Pri vyej dvke
sa ned vyli ani pokodenie ervench krviniek, ovplyvnenie nervovho systmu, dokonca ani funkci
peene a obliiek. Prznaky sa poda
okolnost vyvin a v priebehu niekokch hodn a dn. Rchlym odstrnenm velieho ihadla mete v princpe vplyv jedu trochu zni. Hlavnm
cieom prvej pomoci je dopravi potpanho psa pod kontrolou a so
zaistenm ivotnch funkci bezodkladne na oetrenie k veterinrnemu
lekrovi.
Zvanos alergickch reakci je
tie odstupovan, v kadom prpade
s vak ovea nebezpenejie. U senzibilizovanch jedincov toti sta u
aj mal mnostvo jedu na vyvolanie
ivotu nebezpenho systmovho
psobenia. Takzvan anafylaktick
reakcie, ktor siahaj od miernych
loklnych zmien na koi a po ak
ok, s dostatone opsan v kapitole
o alergich (pozri stranu 62 a nasledujce).

Krvcanie z nosa

88

V nosnch dutinch sa nachdza

dobre prekrven sliznica, take v tejto
oblasti vznik siln teenie krvi.
Organizmus sa chrni mechanizmom
zrania krvi a pomocou neho je
schopn teenie krvi za krtky as
zastavi. Pretrvvajce krvcania by
mal oetri veterinrny lekr. Celkov
rozsah straty krvi sa asto ned na
prv pohad celkom dobre odhadnt,

pretoe vek as krvi stek hltanom

a pes ju prehltne.
Pri krvcan z obidvoch nosnch
dutn muste bra do vahy aj systmov poruchy zrania krvi, ak
vznikaj pri niektorch ochoreniach
alebo otravch. Bled farba sliznc
a preden as plnenia kapilr s
prvmi nznakmi vej straty krvi.
Jednostrann krvcanie vyvolvaj
asto cudzie teles vniknut do
nosnej dutiny. Pri dkladnom
vyetren njdete prve tu najastejie asti rastln, ako naprklad
stebla trvy alebo stie, Prudk
kchanie a chanie nosa krvcanie
ete podporuje.
-* Opatrenia
Na to, aby sa krvcanie aspo trochu
zastavilo, mal by by pes pokojn.
Priloenm studenho obkladu
vyvolte reflexn odpove: zenie
ciev v oblasti hlavy. To je jedin
rozumn opatrenie, aby ste v rmci
prvej pomoci podporili zranie krvi.
Vyiu polohu nosa alebo
tampnovanie nosnej dierky by ste
mali vynecha, lebo prd krvi potom
smeruje do hltana. Prehltnut krv by
mohla vyprovokova vracanie. Nebezpeenstvo zatlaenia cudzieho telesa
ete hlbie do nosnej dierky alebo
vyvolanie prudkho kchania a obrannch reakci je pri tampnovan vie
ako teoretick anca, e takmto
spsobom priamo oetrte miesto
krvcania.
Pri pretrvvajcom krvcan odvezte
psa bezodkladne k veterinrnemu
lekrovi.

"

Ako chovate psa muste sem-tam vykona prv pomoc aj v oblasti u.

Konce u patria k tm miestam na
tele.-ktor s najviac nchyln na
omrznutie. Dlh visiace ui s vhod-

Ui

i Vonkaj
zvukovod me
veterinrny lekr
odborne prezrie
otoskopom a po
bubienok. Takto sa
daj odstrnif cudzie
teles pod kontrolou
zraku

89

Z najbenejch poranen a chorb

nm a lkavm miestom na uhryznutie

a tie sa mu porani pri anten v
htine.
Zvltnosou s krvn vrony vonkajieho ucha. Pri tchto takzvanch
othematmoch sa asto tvoria npadn a siln vrony do tkaniva. Trasenfm
u sa tento stav ete zhoruje,
* Opatrenia

Pritlaenfm studenho obkladu sa

mete poksi zastavi krvcanie,
Traseniu u by ste mali zabrni
priviazanm ucha k hlave. Rozsiahle
krvn vrony si asto vyaduj chirurgick oetrenie.
Nepln zahojenie najm po opakovanch razoch by mohlo vies k vraznej zmene tvaru ucha (takzvan
karfiolov ucho).
Vonkaj zvukovod psa je dlh
stredn ucho
(sluchov kostiky)

90

a zauhlen. Na jeho vyetrenie je

potrebn pecilny nstroj otoskop.
Veterinrny lekr me s jeho pomocou vyetri a posdi bubienok a o
sa tam vetko v hbke chyst". Visiace
ui alebo zenia zvukovodu ovplyvuj prevzdunenie a podporuj tak zpalov proces v tejto oblasti. Podfa
zsady najprv diagnza, potom oetrenie" sa vyaduje pri prvch prznakoch zpalu uf vdy najprv vyetrenie
u veterinrneho lekra. Preto pri zmenenom dran hlavy, kraban, bolestivosti na dotyk alebo pri odpornom

zpachu z uf nepouvajte jednoducho kvapky od poslednej nvtevy

u veterinrneho lekra Prina me
by celkom inde - od baktri cez
plesne po kvasinky, ale aj cudzie
teles. Preto nie je nekontrolovan
pouitie unch istiacich roztokov bez
rizika. Pri poruenom bubienku mu
by pvodcovia - zpalov produkty
alebo cudzie teles - splchnut do
strednho ucha.
Cudzie teles, ako naprklad stebla
rastln alebo stie, sa nezriedka
dostan do vonkajieho zvukovodu
psa. Vasn kontrola u veterinrneho
lekra a odborn odstrnenie mu
ochrni bubienok a zabrni
bolestivmu zpalu. Vlastnorun
pokusy manipulova v zvukovode sa
pre mal viditenos neodporaj.
Vatovou tyinkou by ste naopak mohli
zatlai un maz, produkty zpalu
alebo cudzie teles ete hlbie do
ucha.
Kontrolou bubienka sa posudzuje aj
stredn ucho.
Zpal strednho ucha nemus
pochdza len z vonkajieho
zvukovodu. Eustachova trubica spja
stredn ucho s hltanorn. take aj
odtia sem me prenikn infekcia,
a to vzostupnou cestou. V strednom
uchu sa nachdzaj sluchov kostiky.
ktor ved zvukov vlny od bubienka
do vntornho ucha. Okrem toho
v tejto oblasti prebiehaj nervov
drhy, ktor okrem inho inervuj aj
svaly na tvri. Vetky tieto truktry
treba vasnm oetrenm chrni
a zabrni prechodu zpalu do vntornho ucha (sluchov schopnos
a zmysel pre rovnovhu!),
Rozsiahly zpal vonkajieho zvukovodu je vemi^bolestiv, me spsobi vrazn poruchy celkovho zdravotnho stavu vho psa a ikm
dranie hlavy. Ak je postihnut stredn alebo vntorn ucho, me sa prida vysok teplota, prznaky ochrnutia
svalov tvre a poruchy rovnovhy.

Gravidita, prod a starostlivos o teat

Zasiahnutie elektrickm
prdom
Hlavnou zsadou pri razoch elektrickm prdom je vlastn bezpenos!
Nepremyslen dotyk zvieraa, ktor je
ete zapojen do elektrickho obvodu,
by z vs mohol urobi obe. V tejto
kapitole sa zaoberme razmi elektrickm prdom s nzkym naptm (do
1 000 voltov). To je naptie viny
elektrickch spotrebiov, s ktormi
me pes vo veobecnosti prs do
styku. Doma s vm prameom
nebezpeenstva elektrick kble, ktor
psy z nudy alebo zo zvedavosti zan
obhrza. Kontaktom s vodiom elektrickho prdu, ktor je pod naptm,
zviera uzavrie elektrick obvod. Elektrick prd potom prechdza telom
psa do zeme, Rozsah nasledujcich
pokoden zvis predovetkm od
intenzity elektrickho prdu. Tto je
o to vyia, o o ahie me elektrick
prd prechdza telom. Priamym
kontaktom medzi iabkami a podkladom s psy viac ohrozen ne lovek.
Mokr srs alebo vlhk zem dodatone
zhoruj situciu.
Zvan popleniny, ktor vznikaj
psobenm tepla na mieste vstupu
a vstupu elektrickho prdu, naprklad v citlivej oblasti papule, oakvajte predovetkm pri vyom elektrickom napt. V oblastiach s nim
naptm prevauje skr ovplyvnenie
funkci orgnov. Funkcie nervov,
srdca a svalov s v tele riaden
malmi elektrickmi impulzmi. V
elektrick impulz prichdzajci zvonka
me tieto systmy vne pokodi,
..Prilepenie sa" na elektrick vedenie je
vraz pre pretrvvajce kovit stiahj
nutie svalov, maltnos alebo bezve-domie poukazujce na postihnutie
mozgu. Obzvl obvan je dsledok
na srdce. V pravom zmysle slova me
vyjs z taktu. Poda okolnost to pri
akch zsahoch elektrickm prdom

dochdza a tak aleko, e srdcov

komory sa celkom nekontrolovatene
sahuj a nevykonvaj nijak
efektvny vkon (komorov fbrilcia).
-* Opatrenia
Ak je pes ete spojen s elektrickm
vedenm, ktor je pod naptm, muste elektrick obvod okamite prerui.
Ke to nie je mon vytiahnutm zo
zstrky alebo vypnutm poistiek,
mete sa (pri nzkom napt!) poksi
zviera priamo vytrhn z elektrickho
obvodu. Pomocnk pritom mus
myslie na vlastn bezpen izolciu.
Psa sa dotkajte a odtlate, prpadne
odhote len nevodiacimi materilmi
(dreven stolika, such handra).
Kontrola a zaistenie ivotnch
funkci maj pri akch razoch po
zasiahnut elektrickm prdom vek
vznam, ledince v bezvedom so zachovanm dchanm ulote do stabilnej bonej polohy (pozri stranu 20
a nasledce), pri zastaven srdca a dychu zanite s prslunmi oivovacfmi
opatreniami.
Nie kad zsah elektrickm prdom vedie k zastaveniu srdca. Napriek
tomu je rozumn, aby ste rozsah prpadnch pokoden nechali vyetri
veterinrnym lekrom. Popleniny
leiace hlbie v papuli, ale predovetkm menie poruchy srdcovho rytmu
unikaj kontrole v rmci prvej pomoci.

Gravidita, prod
a starostlivos o teat
Komplikcie poas gravidity, produ
a prvch tdov po om mu znamena vne ohrozenie suky a teniat. Aj pri normlnom priebehu
predstavuje toto obdobie za pre
sukin metabolizmus, V mnohch
ohadoch ete nezrel organizmus teniatka vemi citlivo reaguje na kodliv vplyvy, take rchlejie sa me
dosta do tiesne ako v neskorom ve-

Z najbenejch poranen a chorb

i Prv dni a tdne

maj pre vvin teniat
a ich preitie vek
vznam

ku. Preto sa budeme tejto tme venova podrobnejie.

Gravidita
- Zvltne rizik poas gravidity

92

Pri prekroen potu plodov, respektve ich vekosti (pri vemi vekom
psovi a malej suke), teda miery, ktor je pre toto plemeno dan a sukou primerane zvldan, muste
v pokroilom tdiu gravidity rta
s problmami. Oakvajte, e bude
treba vykona predasn prod cisrskym rezom.
Potraty vyvolvaj pecifick pvodcovia (naprklad ps vrus herpesu, vrus psnky, baktria Brucella
canis, salmonely, toxoplazma, streptokoky a adenovrusyl, spsobuj
ich vak aj celkov horkovit
infekcie, zriedkavejie hormonlny
neslad. Porucha celkovho zdravotnho stavu, horka, vtok alebo
in prznaky naruenho zdravotnho stavu by ste mali bezodkladne
necha vyetri veterinrnym lekrom. Pretoenie maternice {tors'to
uteri) sa prejavuje vrazne zhorenm celkovm zdravotnm stavom

s bolestivo naptm bruchom. |e vak

dos zriedkav,
Dobr odolnos suky m vek
vznam, aj ke nehroz bezprostredn
nebezpeenstvo infekcie. teniatka s
po prode konfrontovan s mnohmi
mikroorganizmami, s ktormi si ich
netrnovan obrann systm nevie
sm poradi. Aj ke si teniatka
v poslednch tdoch gravidity tvoria
mal mnostvo vlastnch protiltok
a matersk protiltky k nim prenikaj
cez placentu, tieto protiltky v prvch
tdoch po prode nestaia na
ochranu pred infekciou Mlat s
odkzan na prsun protiltok
z mledziva (prv matersk mlieko.
kolostrum). Okovanm matky sa d
obsah protiltok zvi. Cm lepie je
suka prispsoben mikroflre okolia,
tm vie je ochrann psobenie
mledziva. Z tohto dvodu je teda
nepriazniv premiestni suku krtko
pred prodom do celkom novho
prostredia. Nem potom as na to,
aby sa vysporiadala s novmi kmemi mikroorganizmov a vytvorila si
proti nim protiltky. Ak sa nemete takmto okolnostiam vyhn,
mohol by veterinrny lekr suke
okolo termnu produ poda lieky

Prod

(paraimunitn induktory), ktor stimuluj nepecifick as obrannho

systmu.

Prod
Sksen suky matky si poradia s prodom ahie ako suky, ktor rodia
po prv raz. Zd sa vak, e problmy spofvaj skr v nesksenosti
chovatea.
Pri prode potrebuje suka pokoj
a znme prostredie. Prehnan starostlivos a premiestovanie suky
na neobvykl miesta (izba pripraven na prod, nov debnika) mu
v priebehu produ psobi ruivo.
Preto by ste suku - predpoklad
sa dobr celkov zdravotn stav nemali pri kadej zdanlivej poruche
ihne naklada do auta a odva
k veterinrnemu lekrovi. Konzultcia telefonicky me asto pomc
a zabrni zbytonmu znepokojovaniu suky.
-* Termn produ
Dtka gravidity u suiek je priemerne
63 dn. Odchlky v rmci 59 a 68 dnf
s v norme. Pri neporuenom zdravotnom stave suky nie je dvod
znepokojova sa. Bliaci prod sa
prejav zmenami v sprvan (nepokoj,
vyhadvanie tichho miesta a stavanie si hniezda"!, asto sa pozoruje aj sptanie mlieka.
Relatvne presnou metdou urenia termnu je pokles telesnej teploty pribline o I C 12 a 24 hodn
pred prodom. Prinou poklesu telesnej teploty je pokles hormnu progesternu a ahko sa d zisti meranm telesnej teploty dvakrt denne.
Zhoren ceikov zdravotn stav $
alebo vynechanie prznakov produ
bliie k uvedenej hranici by ste mali
konzultova s veterinrnym lekrom.
Okrem pomlenho dtumu krytia
me posunutie vypotanho termnu
produ spsobi predovetkm gravi-

dita len s jednm teniatkom. V tamto prpade nie je signl na zaatie

produ od jednho teniatka dos
siln. Poda stavu suky a teaa
veterinrny lekr prfpadne odporu
vykona cisrsky rez.
-> Priebeh produ
Zmeny v sprvan a spustenie mlieka s asto jedinmi viditenmi
prznakmi otvracieho tdia produ,
ktor trv 6 a 12 hodn, Ostatn
prznaky- rozrenie prodnch ciest
a prv kontrakcie maternice - ostvaj
spravidla skryt. Ked sa do prodnch
ciest dostane prv tea, nastpia
viditen sahy (kontrakcie) a zana sa
vypudzovacie tdium. Prv tea m
za lohu roztiahnu mkk prodn
cesty. Od zaiatku viditench sahov
po vypudenie prvho teaa to pri
sukch rodiacich prv raz me trva
a jednu hodinu (inak 30 a 40 mint). teniatka sa potom zva rodia
striedavo z jednho a z druhho rohu maternice. Pritom nemusia vdy
vyjs hlavou dopredu, zadn poloha
je u psov normlna a nie je prekkou pri prode. Zelenkast vtok
sved o vylen placenty. Farba vtoku spova vo zvltnosti placenty
msoravcov, ktor tvoria takzvan
okrajov hematmy, vzniknut pri
rozklade krvi.
Vlastn vypudzovanie jednotlivch
teniat prebieha vo veobecnosti za
silnch kontrakcii rchlo. Anomlie
v polohe a postaven zrelho plodu
mu spsobi predenie produ.
Doba medzi prodmi jednotlivch
teniat znane varfruje. asto sa
teniatka rodia v odstupoch 10 a
30 mint a potom, najm u vekch
plemien, nastpi prestvka 2 - 3
hodiny. Vo veobecnosti by mal by
prod ukonen do 24 hodn. Ak
prod nepokrauje normlne, nemali by ste veterinrneho lekra hne
prosi o podanie prostriedku na zvenie sily a frekvencie kontrakci. Pla-

93

Z najbenejch poranen a chorb

Prznaky naruenia produ

PoruSen celkov zdravotn stav suky - horka, apatia,
bolestivo napnut brucho
Odtok plodovej vody bez produ teniat v nasledujcich
dvoch hodinch
Viditen plodov obaly alebo plody viac ne 15 mint
Svetloerven, krvavovodnat a (alebo) zapchajci vtok
Mtve plody
Zelenkast vtok pred prodom prvho teaa ako
prznak predasnho oddelenia placenty
Pretrvvajce, ale nespen kontrakcie viac ako 30 mint
(s vnimkou pri prvom teniatku, pozri vyie)
V zsade by ste si mali uvedomi, e priebeh produ neme
prebieha poda jednej schmy, Individulne odlinosti s
niekedy tak znan, e uvedenie veobecne platnch
asovch dajov nie je mon a nae termny slia len na
orientciu.
tf zsada, e najprv treba zisti skuton prinu danho stavu. S prekky zo strany teaa |vek hlava,
ikm poloha.. ) alebo v prodnch
cestch? V takchto prpadoch mu
prostriedky na zvenie frekvencie
kontrakci suke dos ubli |e dan
stav zaprinen nedostatkom glukzy alebo vpnika? Ide naozaj o slab
kontrakcie maternicovch svalov alebo je to len normlna prestvka medzi kontrakciami?
-> Pomoc pri prode

94

Pri vetkch pomocnch prcach pri

prode dbajte na prsnu hygienu.
Okrem prostriedku na zvlhenie by
ste preto mali poui aj jemn antiseptick mydlo (umytie vonkajch
genitli suky, vaich rk), dezinfekn prostriedok na ruky. steriln
materil na podviazanie a steriln,
prpadne vydezinfikovan nonice na
odstrihnutie puponej nry.
Ke tea ostane v prodnch
cestch, mete suke v jej snaen
opatrne pomc. Neporuen plodov
obaly opatrne roztrhnite a tea, najlepie za kon riasu, opatrne putiahnite dozadu nadol- Tento kon vdy

robte v slade s kontrakciami maternicel

Manipulcia v prodnch cestch
v sebe skrva urit rizik. Mali by
ste to ponecha skosenmu pomocnkovi pri prodoch, v neistom prpade radej veterinrnemu lekrovi.
Na jednej strane hroz nebezpeenstvo poranenia matky a teaa; na
druhej strane mete pri takejto manipulcii ahko spsobi opuchnutie
prodnch ciest, take zvynm teatm neostane ni in, len sa dosta
na svet cisrskym rezom.
- Kontrola po prode
Pri kontrole treba venova osobitn
pozornos vypudeniu vetkch placent,
pretoe vea suiek ich m vo zvyku
okamite poiera. Placenta spravidla
nasleduje kad tea po niekokch
mintach. Pritom sa hne nezaknite,
ak suka krtko po sebe vytla dve
teniatka z rznych rohov maternice
a a potom sa objavia prslun placenty. Ak viac ako de trv iernozelen vtok, neraz aj odpudzujco
zapchajci, priom suka m zven telesn teplotu a vcelku vyzer
nezdravo, mali by ste ju bezodkladne
necha vyetri veterinrnym lekrom
s ohadom na zadran asti placenty,
respektve mtve plody.
- Starostlivos o erstvo naroden
teat
Za normlnych okolnost suka sama
odstrni ostvajce plodov obaly,
prehryzne pupon nry a vyle
teniatka dosucha. Ak tieto innosti
nesksen suka nezvldne, muste
zasiahnu. Ke je teniatko von z plodovho obalu, muste sa postara
o von dchacie cesty a povzbudenie
dchania (oetrenie puponej nry
pozri na nasledujcej strane).
S prodom sa zana rozhodujca
zmena v teie teaa. Tka sa to obehovho systmu, predovetkm vak
dchacieho apartu.

Prv tdne po prode

Km srdce teniatka bije u v matkinom tele, zatia innos pc sa zana a po prode. Stena ostalo bez
zsobovania kyslkom krvou matky,
zmenili sa mu tlakov podmienky
a podmienky prdenia krvi. Ako prv
sa musia roztiahnu pcne laloky.
Na podporu zaatia dchania treba
odstrni zvyky plodovej vody a hlienu z papule a hltana. Mete sa ich
poksi odsa pomocou jednorazovej
striekaky a gumenej hadiky alebo
ich odstrni vytlanm opatrnmi
pohybmi. Pritom tea drte v dlani
tak, e hlava le medzi ukazovkom
a prostrednkom. Nakoniec ho dobre
a opatrne vysute frotfrovm uterkom. Tto mas drdi ivotn funkcie ako spontnne dchanie, naptie
svalov a pohyb.
Ak tea nedcha samostatne, mali
by ste ihne zaa s ahkou masou
hrudnka alebo s umelm dchanm.
Alternatvou je podanie stimulanej
ltky na dchanie vo forme kvapiek.
Mete si ich pre istotu zaobstara
u veterinrneho lekra a sasne sa
aj poradi o ich pouit. |e to jednoduch a efektvna metda stimulcie
dchania u teniatka.
Stva sa, e suka neprehryzne
pupon nru. Niektor chovatelia
prisahaj, e sa tento kon d nahradi precvaknutm nechtami na prstoch.
Vzhadom na nebezpeenstvo krvcania a infekcie je istejie, ak pupon nru podviaete sterilnou niou
(ijac materil od veterinrneho lekra) pribline na vzdialenos dky palca od brucha teniatka a ksok pod
podviazanfm odstrihnete.

Prv tdne po prode

V prvch tdoch po prode by ste
mali suku a teniatka pozorne sledova. Naruenie zdravotnho stavu suky sa poas pridjania d
pozorova nielen na nej samej asto nepokojn a hladn teniatka

upozornia, e so sukou nie je nieo

v poriadku.
-> Prv tdne po prode
Poruchy, ktor si vyaduj
okamit odstavenie teniat
Nedostatone uzavret a slab
maternica me by ivnou pdou
nahromadenia azovch vlukov,
baktri a jedovatch odpadovch
ltok. Kede tieto jedovat ltky sa
dostvaj aj do mlieka, s pre
teniatka vekm nebezpeenstvom.
Pri aktnom nedostatku vpnika
leklampsia] je okamit odstavenie
teniat dleit z hadiska ochrany
suky. Objavuje sa predovetkm
vo fze najvyej laktcie v 2, a 4.
tdni. Bliie informcie njdete
v kapitole Kov stavy na strane 75.
Aj pri zpale mlienej azy musia
by teniatka odstaven.
Prod je sce pre teniatka kritickm
okamihom, ale aj nasledujce dva
tdne maj pre ich preitie rozhodujcu lohu. Bez ochrannej funkcie
maternice sa mus ich ete nezrel
organizmus vysporiada s novm
prostredm.
Dostaton prjem mledziva je
pre preitie prvch tdov, km si
tea vybuduje svoj vlastn pecifick obrann systm, vemi dleit.
Kee obsah protiltok v mledzive
rchlo kles a revn stena teniat
je schopn ich prija len v priebehu
prvch 12 a 24 hodn, musia o najviac mledziva prija v prvch hodinch
po prode. Pre prpad, e by suka
ochorela alebo uhynula, maj sksen chovatelia k dispozcii zmrazen
kolostrum. Inou alternatvou je injekcia krvnho sra od dospelch jedincov, aby sa dosiahol urit prvod
protiltok, Ako doplnkov' kon sa
odpora stimulcia nepecifickej
asti obrannho systmu pomocou
paraimunitnch induktorov.
Osobitne nron je labiln regulcia energie a termoregulcia

95

Z najbenejch poranen a chorb

Frekvencia srdca a dychu, telesn teplota

a optimlna teplota prostredia teniat

(dni)

Frekvencia
srdca 1

Frekvencia
dychu 2

Telesn
teplota
C

Optimlna
teplota
prostredia 3 eC

1
2
5
7
14
21
28

160
224
220
220
212
192
196

10-18
18-36
16-32
16-32
16-32
16-32
16-32

33,3
35,0
35,6
35,6
36,3
36,9
37,5

3 2 - 30
32- 30
32- 30
32- 30
30- 28
28- 26
26- 24

-36,1
-36,7
-36,7
-36,7
-36,9
37,5
38,3

(Podta H. Meyer - J. Zentek Emhrung des Huntes 1998

' v pokoji
na leovisku
3
odchov bez matky, pri pri odzenom odchove me by

eplota

pribline o 5 C niiia

u teniat. Aj pri uspokojivej hmotnosti maj len vemi mal zsoby energie. Tto situciu sauje obmedzen
termoregulcia a vysok potreba
energie (vek povrch tela v porovnan
s telesnou hmotnosou |. Dostaton
prjem mlienej vivy a primeran
teplota prostredia maj preto v prvch
doch ivota rozhodujci vznam. Neodborn pouitie infraiariov asto
spsobuje popleniny a vyschanie
teniat. pecilne elektrick poduky
alebo vaniky s v tomto ohade
praktickejie.

96

Pri nedostatonej produkcii mlieka alebo pri vekch vrhoch treba

teniatka prikrmoval pecilnymi
mlienymi nhradkami. Okrem veobecnho dojmu zo teniat (pokojn
a spokojn, primeran telesn teplota, viditene naplnen bruko po
kmen) s prrastky na hmotnosti
vyhovujcim ukazovateom normlneho vvinu. Ako pomcka na orientciu me sli zdvojnsobenie
prodnej vhy za prvch desa dn.
alie zkladn pravidlo hovor, e
denn prrastky maj by medzi 2- a
3-nsobkom (v gramoch) telesnej
hmotnosti rodiov (v kilogramoch).

Podvyiven a slab novoroden

teat si vyaduj osobitn starostlivos. Pri zachovanej schopnosti cica by ste mali dba na to, aby ich srodenci neodtlali v boji o najlepie
miesta pri bradavkch [zadn diely
mlienej azy s najvdatnejie). Pri
nedostatonej schopnosti cica muste najprv zabezpei prsun mledziva,
Poda okolnost treba poas alch
hodn poda injekn alebo sondou
ppercentn roztok glukzy, a km
nezane tea samo pi, Kmenie pomocou sondy si vyaduje urit cvik
a sksenosti, aby ste sondu nezasunuli omylom do dchacch ciest. Prv
sondu by mal poda veterinrny lekr alebo vm to me prv raz predvies.
Ak podchladen teat prirchlo
zohrejete, me sa nedostatok energie ete zosilni nsledkom zvenej
ltkovej premeny. Pomal otepovanie v kombincii s dostatonm prsunom energie v krmive je v tchto
prpadoch to najpriaznivejie.
-> Odchov bez matky

Ak nie je po hyne, chorobe alebo

naruenom sprvan sa matky k mlatm (kanibalizmus) k dispozcii
iadna in suka ako dojka, muste
starostlivos o teat prebra na seba vy sami. |e to vemi asovo nron loha, pretoe teniatka s najskr
od tretieho tda schopn dodatone prijma krmivo z plochch misiek.
Muste ich pravidelne kmi v odstupe niekokch hodn (2 a 4) fakou
s cumlkom Non prestvka sa d
predi na 4 a 8 hodn. Nedrte fau prli kolmo. Dajte teniatkam
monos, aby prednmi labkami akoby masrovali mlienu azu. Ak to pri
vekch vrhh z asovch dvodov
nie je mon, daj sa teniatka kmi
sondou. Predpokladom je u podrobn intrukt veterinrnym lekrom
V kadom prpade muste prv dva
tdne vdy po prjme krmiva jemne

Podchladenie

masrova anlnu oblas a brucho

vlhkm uterkom alebo chumikom
vaty. Podporuje to vyluovanie mou
a stolice, ako aj plynov. Starostlivos
o istotu okolo kmenia muste starostlivo dodriava. Vetky predmety
treba dkladne oisti a vyvari. U
samo chbanie kyseliny chlorovodkovej v aldku spsobuje zven
nchylnos teniat v prvch tdoch
na infekcie trviaceho traktu.
Existuje vea hotovch mlienych
nhradiek. Veterinrny lekr vm rd
pome pri ich vbere. S uspsoben
poiadavkm psa a poda nvodu od
vrobcu sa mieaj s vodou. Mliene
nhradky pre dojat ako ani kravsk
mlieko nemu by svojm odlinm
zloenm pre teniatka vhodn.
Mnostvo krmiva a frekvenciu kmenia prispsobte jednak nvodu od
vrobcu, jednak vzoru, sprvaniu
a vvinu teniat. Denn prrastky pri
kmen mlienymi nhradkami mu
by menie ako pri prirodzenom kmen, Dleit je, aby ste teplotu prostredia pri teniatkach bez matky udriavali o niekoko stupov vyie ako pri
teniatkach s matkou.

nizmy chrnia psa spravidla dostatone. Napriek tomu existuj faktory,

ktor klad vysok poiadavky na regulciu telesnej teploty:
Mal psy musia vzhadom na v
povrch tela v porovnan s telesnou
hmotnosou vyrobi viac energie
pre termoregulciu ako vie psy.
U teniat nie je termoregulcia
v prvch tdoch dostatone vyvinut.
Riedka srs u mnohch plemien
psov sa nevyrovn hustej teplej
zimnej srsti vlka.
Mlo pohybu v chladnom prostred znamen mlo vlastnej produkcie tepla.
Stly prievan rchlo nahrad oteplen vrstvu vzduchu okolo tela.
Voda odvdza teplo ovea lepie
ako vzduch V studenej vode telo
vemi rchlo vychladne.
Pri naruenej funkcii krvnho obehu (naprklad okom) je ovplyvnen aj regulcia telesnej teploty.
V bonej polohe je vek plocha
tela v styku s podlokou a t me
odvies vea tepla.
V zaiatonej fze ochladzovania ete
funguj ochrann mechanizmy: rchlej pulz, zrchlen dchanie, triaka, ako aj zenie perifrnych ciev.
Podchladenie
Pri vntornej telesnej teplote 34 C
nastupuje takzvan tdium vyerCentrum pre telesn teplotu v mozgu
pania. Pulz a dchanie sa spomauj,
reaguje na pokles telesnej teploty
nleitmi protiopatreniami. Zvenm triaku nahrdza stuhnutie svalov
a dochdza k poruchm vedomia. Ak
ltkovej premeny, aktivciou krvnho
obehu a svalovou aktivitou (triaka) sa telesn teplota ete kles, vznikaj
poruchy mozgovch funkci a reflexy
zvi vlastn produkcia tepla. Zjeen
mizn. Od vntornej teploty 27 C
srs sli zrove aj na znenie
muste rta s takzvanou smrou
odovzdvania tepla. Vzpriamen chlpy
z podchladenia nsledkom zastavezvuj izolujcu vrstvu srsti. Tto
nia srdca a dchania. Pri podchladen
reakcia sa dokonca d pozorova aj
u ud vo forme husej koe. Pritom
/ m vek vznam kontrola a zaistenie
musme zdrazni, e pes nie je pod- ' ivotnch funkcif. Opatrenia na oivovanie maj dobr vhad na spech.
chladen, ak mu je pri zimnej preZnen telesn teplota brzd ltkov
chdzke trochu zima. Podchladenie
premenu v tkanivch, je teda redukoje vny stav. pri ktorom nastva
van aj spotreba kyslka. Tm sa zniumeraten pokles vntornej telesnej
je riziko trvalch nsledkov.
teploty. Srs a vyie uveden mecha-

Sf

Z najbenejch poranen a chorb

- Opatrenia
Ako prv treba zabrni aliemu
ochladzovaniu. Premiestnite psa na
teplejie miesto, ale nie do silno
vykrenho prostredia!
Muste pozorne skontrolova a zaisti ivotn funkcie. Prznaky a nameran teplota vs rchlo informuj
o stupni podchladenia.
Dajte pozor pri znovuzahrievan!
V kadom prpade sa vyhbajte podchladen jedince uloi do vemi vykrenej miestnosti, pred horci raditor
alebo sprchova teplou vodou. Mohlo

Plemen ako
bernardn s pred
chladom dobre
chrnen

98

by to viest k nhlemu hynu rovnako ako masfrovanie alebo nsiln pohyb. Tento fenomn je v zchranrskej
medicne znmy ako smr v dsledku
neodbornej zchrannej akcie.
Pri pretrvvajcom psoben chladu si telo zredukuje perifrne prekrvenie a vytvor si tak izolujci obal
tela. Tento obal chrni jadro tela s jeho ivotne dleitmi orgnmi pred
alm chladnutm. Nhle rozrenie
ciev pohybom, masou alebo rchlym prvodom tepla by malo za nsledok prdenie studenej krvi do jadra
organizmu.

Podchladenie

Optovn zahrievanie podchladench jedincov nie |e teda jednoduch

a malo by vychdza z ohrievania jadrj
tela. Psom pri vedom | kontrolovan
prehftanie) mete ponknu msov
vvar, ktor psy prijmaj radej ako
tepl vodu. Zabalenie trupu do deky
alebo do zchranrskej flie vyvol
etrn pasvne zahriatie. Silnejie
podchladen zvierat si vyaduj dodaton starostlivos. Ako takzvan
vntorn aktvne zahriatie zvykne veterinrny lekr psovi aplikova tepl
infzny roztok alebo ohriatym vzduchom ho zahreje zvonku.

Nalieva alkoholick npoje do papu-

le v iadnom prpade nepomha.

Ako prklad princpu zahriatia vychdzajceho z jadra tela me sli

tepeln balenie poda Hiblera. znme v humnnej medicne. Pouije sa
viackrt preloen posten plachta
zvntra zohriat teplou vodou (termooroml a vlo sa medzi spodn bielize a vrchn obleenie na hrudnk
a brucho. Len trup sa obyajne zabal
do zchranrskej flie. Potom sa cei
telo zakryje dekou.

Z najbenejch poranen a chorb

Popleniny

100

Predpoklady na hojenie a na jeho

dku zvisia okrem inho aj od hbky
poplenn Na tomto zklade sa
popleniny delia na rzne stupne:
I. stupe postihuje len vrchn
vrstvy koe. Zasiahnut asti servenaj a s bolestiv. Spravidla sa
vyhoja za tri a tyri dni
Pri 2. stupni zasahuj popleniny
aj hlbie vrstvy koe. Okrem vyie uvedench prznakov sa tvoria
puzgiere a mokvajce rany. Poda
rozsahu muste rta s tvorbou
jaziev a vyhojenm apo niekokch
tdoch.
3. stupe znamen pln pokodenie koe. prpadne d j tkaniva
leiaceho pod ou. V centre je
tkanivo s voskovou konzistenciou
a necitliv na boles. Popleniny
3. stupa sa vak nevyskytuj samostatne. Spravidla ich obklopuj
popleniny 2. a i. stupa. Takto
stavy s\ vyaduj chirurgick oetrenie, naprklad transplantciu koe,
pretoe u nie je mon jej regenercia.
Na zaiatku sa len ako daj rozli
popleniny 2, stupa od poplenn 3.
stupa. Celkov rozsah pokodenia
tkanv sa asto uke a po niekokch
doch. Okrem hbky poplenn je dleit aj ich rozsah, Popleniny nespsobuj toti len loklne pokodenia.
Rozsiahle poruenie tkanv trvalo
ovplyvuje cel organizmus.
Hroz
vek nebezpeenstvo infekcie,
pretoe pvodcovia chorb maj
v odumretom Tkanive idelne podmienky pre rast a rozmnoovanie;
vysok pravdepodobnos oku pre
vek stratu tekutn. Tento fakt sa
asto podceuje, pretoe nahromadenie tekutn v oblasti rany nie je
napriek mokvajcim ranm viditen v plnom rozsahu. Siln boiesti

a nahromadenie odpadovch ltok

dodatone zaauj obehov
systm;
nebezpeenstvo pokodenia
vntornch orgnov (naprklad
obliiek) nsledkom oku a nahromadenia jedovatch odpadovch
ltok
-* Opatrenia
Vyslobodenie psa z nebezpenej
oblasti. Dbajte na vlastn bezpenos!
Rozsiahle popleniny mus vdy
bezodkladne oetri veterinrny lekr.

Pri popleninch 2. a 3. stupa, ktor

postihuj viac ako 15 % povrchu tela,
hroz aktne ohrozenie ivota.
U miadch jedincov je tto hodnota
dokonca ete niia.

Horiacu srs alebo horiacu tekutinu na

nej ihne uhaste. Ak je na hasenie nevhodn voda - naprklad pri horiacom
oleji - muste na zahasenie plameov
poui deku alebo kusy odevu. Pozor,
nepouvajte syntetick materily!
tandardnm pomocnm opatrenm
pri popleninch je okamit ochladenie postihnutej oblasti najmenej
na 20 mint. Najlepie sa na to hod
jemn studen prd vody. V prpade
ndze vystaia aj vlhk studen obklady. Zmieruje to bolesti a me
sasti zni aj bezprostredn nsledky
poplenn, Pri vekoplonch popleninch a malch psoch berte do vahy
aj nebezpeenstvo podchladenia.
Okrem chladenia a vonho
sterilnho prikrytia rany - najlepie
navrstvenm obvzom - popleniny
u priamo neoetrujte. V iadnom prpade nesmiete v rmci prvej pomoci
na ranu nana masti, pdre alebo
domce prostriedky ako prok do peiva, olej i mku.
Masti na popleniny a el mete v najlepom prpade poui len na
mal povrchov popleniny prvho

Kliete

stupa (podobn malmu slnenmu

palu -solrnej dermatitde). Vetky
ostatn stupne poplenn nechajte na
posdenie a oetrenie veterinrnemu
lekrovi. Nananie takzvanch domcich prostriedkov vedie len k zbytonej
bolesti, zvenmu nebezpeenstvu
infekcie a k vraznmu pokodeniu
procesov hojenia rany.
S ohadom na vysok nebezpeenstvo oku muste pri rozsiahlych
popleninch starostlivo sledova
a prpadne podpori krvn obeh a dchanie. Vyhbajte sa o mono najviac zbytonej manipulcii a premiestovaniu poranenho psa, ktor
spsobuj boles. Pri transporte k veterinrnemu lekrovi mete preds
podchladeniu, ktor je spsoben
okom: zahka psa zabate do zchranrskej flie.
Na tomto mieste ete raz zdraznme, e pri poiaroch nehraj hlavn lohu len viditen popleniny.
Hroz aj nebezpeenstvo pokodenia
dchacch ciest horcimi, drdivmi
alebo jedovatmi plynmi

Kliete
Masvny vskyt klieov kaz v teplom
ronom obdob niektorm majiteom
psov rados z dlhch prechdzok.
Tento cudzopasn hmyz najastejie
ha na svoju obe v trvach, kroch
a v htinch v blzkosti lesnch ciest.
Bleskovo sa vie dosta na srs divho zvieraa, psa alebo aj na pokoku
loveka. Napadnutie klieami nie je
len neprjemn, ale me by aj nebezpen. Nsledkom mu by nepecifick ranov infekcie v mieste
prichytenia a prenos pvodcov pe- t,
cifickch chorb,
Na Slovensku s to predovetkm
baktrie vyvolvajce lymsk borelizu a vrusy spsobujce klieov
zpal mozgu (encefaitdu). Stredoeurpska forma zpalu mozgu a moz-

govch plien (meningoencefalitda) sa na Slovensku vyskytuje

len v uritch reginoch. Dlho
nebolo jasn, i psy mu vbec
ochorie na tto chorobu. Informcie z nedvnych vskumov
dokzali, e je to mon, hoci
vemi zriedka. Celkom inak
je to s lymskou borelizou
S infekciou a chorobou
muste po prichyten kliea
rta takmer na celom Slovensku. S
oblasti, kde je percento vskytu klieov prenajcich lymsk borelizu
vyie. Aktna fza choroby me
prebieha nepozorovane, prpadne sa
mu objavi prznaky ako mierne
zven teplota a mierny opuch
v mieste prichytenia kliea. Preto sa
na lymsk borelizu asto prde a
po znovuvzplanut infekcie.
Okrem nepecifickch prznakov
sa choroba prejavuje predovetkm neustupujcim
zpalom kbov alebo
pokodenm funkcie
obliiek. Pri objaven sa
takchto, asto nejasnch
prznakov by ste mali myslie aj na napadnutie klieom, ktorho ste odstrnili
dvnejie, a mali by ste
o tom informova aj
veterinrneho lekra.
V dsledku
masovej turistiky
a cestovania sa u ns
obiavuj choroby, ktor
prenaj kliete a ktor sa
pvodne vyskytovali len v junch
krajinch. Patria k nim babeziza.
ehrlichiza a niektor in zriedkav
choroby. Babzie s jednobunkov
parazity, ktor spsobuj pokodenie
ervench krviniek. Vysok horka.
bled sliznice a tmavo sfarben mo
s typick prznaky choroby.
Pvodcovia ehrlichizy napdaj
skr biele krvinky a mu vyvola
mnostvo prznakov. Podobne ako pri

am stne
strojenstvo kliea

WU Pinzeta na
vyahovanie klieov

101

Z najbenejch poranen a chorb

babezize aj pri ehrlichize je tendencia k chronickmu

priebehu choroby. asto sa pri ne| vyskytuj nvratn
Irekurentn) horky, prznaky anmie a zven sklon ku
krvcavosti. Nebezpeenstvo tchto infekci nie je len
v exotickch krajinch Babezizu zaznamenali v rozlinch oblastiach strednej Eurpy. Informujte sa ete pred
cestou u vho veterinrneho lekra o nebezpeenstve
nakazenia v danej oblasti.
Ochrann opatrenia. Na prevenciu proti pvodcom
chorb prenanch klieami je na Slovensku k dispozcii
vakcna proti lymskej borelize. Okovacie ltky proti
babezize a lieky na jej profylaxiu existuj v zahrani,
naprklad vo Franczsku a vo vajiarsku
Ochrana proti klieom ako prenaom pvodcov chorb
je v kadom prpade zmyslupln:
V obdob vskytu klieov by ste mali psa dra o mono najviac mimo htn a vysokch trsov trvy v lese
a mimo inch nebezpench oblast.
Odpudzujci efekt cesnaku alebo terickch olejov je
sporn. Ak muste s do oblasti so zvenm vskytom
infekcie, mete poui repelentn prostriedky proti
klieom. Existuje viacero innch ltok vo forme
obojkov, sprejov alebo pipiet (takzvan formy spot-on)
Tieto ltky sa rozptlia v srsti alebo v konom tuku psa
a kliete odpudia alebo usmrtia ete skr, ne stihn
prenies pvodcu choroby. Veterinrny lekr vm porad,
ktor prepart je v danej situcii najvhodnej. Pritom sa
zohaduj viacer faktory, ako naprklad nebezpeenstvo infekcie v regine, vek psa. jeho vyuitie ako poovnho psa, mal deti v domcnosti a tak alej.
V kadom prfpade by ste mali svojho psa po kadej
prechdzke dkladne prehliadnu. Kliete obyajne ete
chvu lez, km sa nakoniec prichytia na prednostn
miesta ako hlava, krk a predhrudie Takto sa naprklad
u borli dokzalo, e prenos pvodcu choroby sa udeje
a s 24-hodnovm oneskorenm Vasn odstrnenie
prichytench klieov je tie vyhliadkou na spech
V minulosti odporan metda natrie kliea olejom
alebo lepidlom sa u nepouva. Zistilo sa toti, e takto usmrten klie vyluuje vie mnostvo pvodcov
chorb. Najjednoduchou, najistejou metdou je pouitie pecilnej pinzety na kliete Tvar a mechanika
pinzety umouj bezpene chyti kliea priamo na
hlave. Tmto spsobom sa d klie plne a bez pokodenia tela vytiahnu. Kliete sce maj hiky. ale iadny
skrutkovit orgn v stnom strojenstve na zavrtvanie.
Otanie v uritom smere je preto celkom zbyton.

102

V lese a v jeho biiz*

kosti je nebezpeenstvo
vskytu klieov mimoriadne vek

Kliete

Prloha
Adresy a daje
Informan centr
pre prpady otrv
V zahrani, naprklad vo Franczsku,
existuj pecializovan centr na
poskytovanie informcii v prpadoch
otrv Na Slovensku sa spravidla mete
informovat a aj njs pomoc v zariadeniach pre humnnu medicnu Najm
vo vch mestch s tieto centr stle
viac konfrontovan s otravami zvierat.
Pravdae, dleitm konzultantom pri
otravch p;,ov je veterinrny lekr
Toxikologick informan centrum
DOrerova nemocnica s poliklinikou
Bratislava
Limbov "5
Tel 02/547 75 166

Klinika na Univerzite
veterinrskeho lekrstva
v Koiciach
Univerzita veterinrskeho lekrstva
v Koiciach
Komenskho T
040 0 i Koice
Tel. 0 W 6 3 12 11
Intern klinika pre mal zvierat
(msoravce a jednokopytnfkyj

Klinika chirurgie a ortopdie

Okrom tchto klink existuj na Slovensku skromn veterinrne oetrovne.
ambulancie, polikliniky a nemocnice, kde
poskytn vm a vmu psovi platen
sluby. Ete predtm ne si zaobstarte
psa. informujte sa o rozsahu a monosliach poskytovanch sluieb. Veterinrny
tkr m taktie ako humnny lekr
ordinan hodiny |e dobr., ak mte po
ruke telefnne slo na veterinrneho
lekra, aby sle ho v prpade n d?* mohli
poui a nestrcali zbytone as hadanm
adries a potrebnch informcii
informcie o telefnnych slach veterinrnych lekroi-" vo vaom okol vm
poskytni) na telefnnom sle 120 alebo
121. prpadne bi iuberte na pomoc Zful
strnku

f- -

Prloha

Prehad dleitch dajov

Uveden hodnoty noriem s len
orientan Musia by zohadnen
individulne a plemenn odchlky.
Precviovanie si vyetrovacch metd na
vlastnom psovi vm zrove dva
prletost uri presnejie hodnoty dychu
pulzu a vntornej telesnej teploty vho
milika.
Hodnoty v norme
dych - pulz - teplota
Poet dychov; 10 - 30 za mintu
Pulzov frekvencia:
70 - 100 za mintu (vek plemen)
80 - 130 za mintu (stredn plemen)
90 - 160 za mintu (mal plemen)
Vntorn telesn teplota:
37.5 - 39,2 DC (vek plemen)
38.6 - 39,4 "C {mal plemen)

daje o oivovan
Umel dchanie
a 20 - 30 vdychov za mintu (pomer
vdychu a vdychu 1:2)
Kombincia umelho dchania a mase
srdca;
1 0 - 1 5 rchlych stlaen na 2 vdychy
(metda s 1 pomocnkom)
5 rchlych stlaen na 1 vdych
(metda s 2 pomocnkmi)
Kontrolujte kad 1 - 2 minty, i sa
pes spontnne nenadchol, respektve i
nenaskoil pulz.

Slovnk
Tieto objasnenia maj sli predovetkm nd
pochopenie odbornch medicnskych
termnov

Hospodrenie s vodou
Priemern objem krvi:
Obsah vody v tele:
Denn (zkladn)
potreba vody:

80 a 90 ml na 1 kg ivej hmotnosti
50 a 70 %
poda vekosti psa:
od 40 ml na 1kg pri 100 kg ivej hmotnosti
cez 56 ml na 1kg pri 30 kg ivej hmotnosti
do 91 ml na 1kg pri 5 kg ivej hmotnosti
(vlhk krmivo obsahuje a 80 % vody)

Poda St. t. Bistner- R. 8. Ford: Kirk and Bistner's Handbook ofVeterinary, 1995
a H. B. fenner (Hrig.): Kleintierkrankheiten. 1994

106

Meranie
k rutinnm

telesnej tepioty patri u psa

vyetreniam

adenovfrusy-vrusy rozmnoujce sa v jadrch napadnutch buniek. Spsobuj infekn zpal peene a dchacieho apartu. Pripisuj sa im aj potraty a zmeny na oiach.
alergia - precitliven reakcia imunitnho
systmu na urit ltky - alergny. Rozliujeme alergie vasnho typu, pri ktorch sa
prznaky objavia za krtky as. a alergie
oneskorenho typu, pri ktorch reakcia
.nastpi s oneskorenm nl za niekoko dn
Pam obrannho systm u. ktor ivorf d|
zklad alergi, potrebuje vdy najprv
f-enzibilizciu, t j. prv kontakt s aiergnom
anafytaxla - alergia vasnho typu vyvolan
protiltkami z triedy jmimoglobulnov
R (IgEt- Spektrum prznakov siaha od
miernych loklnych prejavov (svrbenie,
servenanie koe. opudinutlei a po ivotu
nebezpen systmov reakcie (ok).
apircia - vdthnutie tekutho alebo tuhho
obsdhu do dchacch ciest Vysok riziko je
predovetkm u maltnych ledintov alebo
u jedincovi/bezvedom, ke obrann
mechanizmy afei hltacf reflex, prpadne
reflex kaSa mu by vrazne znen.
Au|ezskho choroba - infekn choroba,
prebichaiVa u psa smrtene, spsoben
prasalm vrusom opar u (HfpsvirMsuisI
Hlavn riziko prenosu infekcie hroz
z nedusidLuML1 tepelne spracovanho

Slovnk

bravovho msa, Prznaky sa podobaj prznakom

besnoty (odtia aj nzov pseudobesnota)
besnota - infekn vrusov choroba postihujca nervov
systm. PrenSa sa slinami infikovanch zvierat (pozor
pri pomhan neznmym psom!). Typickm prznakom
je npadne zmenen sprvanie - nahla prlin prtulnos afebo zven agrosivita, vzrastajce stavy vzruenla (pena okolo papule a nakoniec prznaky ochrnutia
a hyn
brucelza - bakterilna choroba u psa spsoben
baktriou Brucelia caris. Najastejie prznaky tejto u ns
zriedkavej choroby s potraty, rodenie mtvych teniat
a zpal prfeemennkov
CNS pozri nervov systm
cyanza - modrofialov zafarbenie sliznc ako nsledok
nedostatonho nastenia krvnho farbiva kyslkom
U pa - s vnimkou plemena au-au - ie toto zafarbenie zreten najprv na jazyku. Pri otrave oxidom uhonatm alebo pri vch stratch krvt (mlo krvnho farbiva
na zafarbenie! mze tento varujci prznak chba
as plnenia kapilr - prv zchytn bod na urenie stavu
perifrneho prekrvenia a veobecnch pomerov
v obehovom systme psa. Zisuje sa krtkym zatlaenm
palca na asno.'Cas, za ktor sa biely fak znovu zafarb
!<k ako je zafarben zvyn as sliznice, by nemal
presahova 2 sekundy
edm poz opuch
elektrokardiogram, FKG - diagnostick pustup, pri
ktorom sa cez zvody zapojen na konatinch vyetruje
srdcov aktivita.(elektrick vzruchy prebiehajce v srdci).
fyziologick stav - normlny prirodzen sta: tkajci sa
zdravho organizmu Optik patologick *,U\- Kiorobne
zmenen)
glykogn - zsobn forma glukzy i zdroj entryiei v peeni
d vo svaloch
HCC, Hpfiis OHtdicsij HWS - nkazliv zpdl peorna.
itor vyvolva adenovlrus typu 1
Herpetvirm cattis - pl vrus oparu. ktor spsobuje
potraty, rodenie mtvych teniar a infekcie dchacch
ciest U starch jedincov prebieha infekcia asto bez
prznakov alebo ako slab ochorenie dchacieho
apartu. teniatka s v3ak poas prvch dn -^vojno
ivota ohrozen smrtenmi vtiobecnymi ochoreniami
pretoe ete nerna| dobre vyvinut regulciu telesnei
lepfoty. Tento vrus oparu je znmy tm, e sa rchlo
rozmnouje a ri pri nzkych teplotch
Imunitn systm pozri obrann systm
imunoglobulfn triedy E IgE - trieda protiltok, ktor ma
piKliel na anafyiakiickch reakcich, aisvojou zvenou
hladinou sa zastuje aj na para/itrnych ochoreniach
Infarkt - odumretie tkaniva na ohranienom mieste,
v ktorom bolo poruen krvn zsobovanie. Upchatia
ciev s nebezpen predovetkm v tkanivch, ktor nie
s zsobovan krvou z viacerch strn alebo z viacerch
ciev, ako naprklad obliky alebo srdce.

Injekcia - vpravenie ltky vo forme roztoku do organizmu

pomocou ihly a injeknej striekaky. Rozliuj sa injekcie podkon (subkutnne). do svalu iintratnuskul rne)
alebo do ily (intravenzne]
kolostrum pozri mledzivo
kontraktilita svatov - schopnost alebo nchylnos svalov
stiahnu sa.
laktcla - tvorba a vydaj mlieka v jednotlivch sboroch
mlienej iazy suky.
leptospirza - klasick infekn bakterilna choroba psa
iStuttgartsk choroba!. Leptospiry mu spsobil
pokodenie rozlinch orgnovch systmov, vyvola
rozmanit prznaky od vracania a hnaky cez pokodenie
peene a obliiek a po zmeny na oiach.
mikroflra - mikrobilne spoloenstv, ktor sa
nachdzaj na vonkajom i vntornom povrchu koe
a na slizniciach, najm na slizniciach dchacch,
trviacich, moovch a pohlavnch strojov.
mledzivo, kolostrum - vysokokoncentrovan mlieko, ktor
produkuje mliena laza suky krtko po prode, le
bohat na vivn ltky a predovetkm na protiltky.
nervov systm - sstava buniek (neurnov)
pecifikovanch na tvorbu a prenanie vzruchov. Poda
funkcii sa nen'ov systm del na as vegetatvnu
a somatick Vegetatvna as funguje nezvisle od
vlastnej vle jedinca. Reguluje funkcie orgnov
a prispsobuje ich sasnm potrebm a podmienkam
Somatick as nervovho systmu je zodpovedn za
spracovanie zmyslovch podnetov a za pohyb tela.
fedinec je schopn ovlda ju vlastnou vou (svalov
naptie, nikov reakcia), ale me reagova aj
nevedome, reflexn (odtiahnutie ruky z horcej platnej.
Poda anatomickch.krilrif sa nervov systm del na
centrlny a perifrny Centrlny nervov systm ICNS
- mozog d miecha) le ako nadraden riadiaci a prepjac orgn v dutine lebenej jmozogl a v ch'rbticovom
kanll i miecha). Nervov drhy vystupujce i CNS
tvoria perifrny nervov systm, ktor spja jednotliv
oblasti tela.
obrann systm, imunitn systm - ochrann systm
organizmu reagujci na kodcov, ktor SB do leta dosiali
rznym spsobom, na cudzie ltky alebo na ltky
vlastn telu, ktor s vnman ako cudzie. Obrann
systm m pecifick a nepecilick as. Pomocou
rozsiahlych nepecifickch obrannch mechanizmov je
organizmus schopn postupova celkom cielene proti
jednotlivm .potencilnym nepriateom1 Na tejto
pecifickej reakcii sa zastuj protiltky, pecilne
bunky imunitnho systmu, a urit forma pamti
obrannho systmu pecifick as oznaovan ako
Imunitn systm sa d stimulova vakcinciou
a nepecifick as paranduktoimi.
opatrenia zachraujce ivot - opatrenia na odvrtenie
situci ktor ohrozuj ivot,
predovetkm zabezpeenie

107

Slovnk
dostatonho okysiienia mozgu, a to zaistenm dchania a srdcovej innosti. V uom zmysle to znamen
vykona umel dchanie, mas srdca a zastavi
M in krvcanie, v irom zmysle aj poskytnutie prvej
pomoci pri oku a zabezpeenie vomch dchacch
ciest.
opuch, edm - nahromadenie tekutn v tkanive, naprklad
nsledkom zpalovch procesov alebo zastavenm krvi
v cievach
otoskop - prstroj sliaci na vyetrenie u. Tvar
a zabudovan zdroj svetla umouj vyetri dlh.
zauhlen rvukovod psa a po bubienok.
paralmunltn indnktory - preparty na povzbudenie
nepecifickej asti obrannho systmu. Takto vybudovan imunita vznik rchlo, ale trv len urit as. Daj
sa poui u teniatok, ktor ete neboli okovan.
parvovrusy, psie - pvodcovia akch hnakovch
ochoren. U teniat mladch ako 4 tdne, ktor nie s
dostatone chrnen protiltkami z mledziva,
spsobuj rozsiahle pokodenie srdcovej svaloviny
patologick stav vrn fyziologick stav
pleurlna dutina-priestor medzi plcami a jemnm
obalom (pleura alebo pohrudnica), v ktorom mal
mnostvo tekutiny 3 podtlak dria pca napt tak. e
nedovouj spasn pcnemu tkanivu pri vdychu
V irom zmysle pohrudnicov dutina
pneumotorax-prienik vzduchu do pleurlnej dutiny
i nslednm naruenm podtlaku a spasnutm
elastickho pcneho tkaniva
- vonkaj pneumotorax. vzduch sa dovntra dostane
cez otvoren! ranu v hnidnku,
- vntorn pneumotorax- vzduch pochdza
z poranench pc, pripadne dchacch ciest,
- ventilov pneumotorax. vzduch sstavne vnik do

peurlnej dutiny a spsobuje vek naruenie

dchania.
PNS pozri nervov systm
protiltky - ltky pecifickho obrannho systmu
vybaven na urit truktry (antigny), nachdzajce sa
na povrchu pvodcov chorb (priny. vrusy, baktrie
plesne, parazity a tak dalej) aiebo s tieto truktry
sasou inch ltok zaradench ako telu cudzie Poda
funkcie a nstupu reakci sa delia do rznych tried
imunoglobulnov.
pseudobesnota pozri Aujezskho choroba
pslnka - klasick infekn choroba psov, ktor spsobuje
vrus blzko prbuzn s vrusom vyvolvajcim ospky
u loveka. Forma prevldajca v sasnosti m mierny
priebeh a ostva asto ohranien len na jednom orgnovom systme (na dchacom, trviacom alebo
nervovom!.
ok - siln porucha regulcie krvnho obehu, ktor spova v nepomere medzi aktulne potrebnm a relne
prtomnm mnostvom krvi.
test konei riasy - test na zistenie elasticity koe. ktor je
znen pri nedostatku tekutn Pribline pri 6- a 8-percentnom bytku tekutn sa natiahnut koZna riasa
zmratf vrazne pomalie ako pri normlnom nbsahu
tekutn Precviovanm tejto metdy na zdravom psovi
zskate porovnvac odhad.
toxoplazmy - jednobunkov parazity, ktorch vvojov
formy sa mu nachdza u psa v rznych tkanivch.
Okrem potratov a aktnych ochoren u mladch jedincov prevlda chronick priebeh s poruchami v oblasti
svalovej sstavy a nervovho tkaniva (vrtane oka).
ivotn funkcie - telesn funkcie na zaistenie ivotnch
procesov v organizme, v uSom zmysle dchanie
a srdcovo-cievna innos.

Poakovanie

Pramene obrzkov

Nti napsanie takejto knihy je vemi uiton

trpezliv partnerka, ktor sa v pravom ase
postar aj o potrebn motivciu. akujem,
Dors!
Okrem toho patr moja vdaka aj priateom
a kolegom Dr. \ozefovi Hollerrieovi za precitanie
rukopisu a Dr Qarovi Pingenovi za podnecujce
diskusie o tom i onom aspekte oetrenia psa
v prpadoch tiesne.
Nesmiem zabudn ani na svojho vagra
Hansa-Gera Ziganna, ktor bol vdy
poruke, ked ma zase raz sklamal pota.

Bogtzky, Axel Derghetrri: oblka (malobrzok a zadn

strana), strana 4, 10. 14(4) 15. 19.21,27(31,30, 34.45
(3).51 5 4 C a 5 5 f 3 l . 57. 58 (2). 59 )3>. 60,01.68,79. 80
dole (2), 86
Giel. Oliver, Walsdorf. strana l(i.
Himmelhuber, Peter. Regensburg strana 80 hore
luniors Bildarchiv. Ruhpolding strana 67
Klein, |ean-Luc a Hubert. Marie-Luce. Lupstein.
Franczsko oblka [veR obrzok), strana 1. 5, 7, 17,
49; 6i, 70, 92. 98, 102. lO.j
Kolbe, Dteter. Stutrgart strana 2, 72
Kurn Regina, Stuttgart: strana 76,
Sreitferdt, Horst, Bblingen: strana 89.
Vetky kresby vyhotovila MVDr. Anna Laukner, StutEgart
a fbiza. poda predlh autora a vzorov z literatry.

Literatra

Literat
ura

Iflggy. A.. Neurolomche Notflk kim KkinUer Ferdinan Enke

Verlag. Stutttgart I9y7

Ailen. VV f, Vrulwke und Geburtshilfi- beim Hnml.

Ferdinand F.nke Verlag 5tuttgart 1994
Bau metier. K , Hartmann. K . Hcrnnann, R.. Mijller. W.

Kral. VV

R e i n e r . B.. R i e g e r . M., I V e i s s e n b o c k .

II.:

Vortrgeder

TddumJ fiM- und BorreShose betm Jier im TierhyfiwMsihen

Insfiul Freurgam 0207.1997
Bi.srner St. I.. Ford. R, B.: Kir and Bislner's Handbook o/
VflriHtru Pracdures IMI Ewii'rai'ncy TrratmeMt. W.B.
Saunders Company, Philadelphia. 6. vyd,, 1995
Bonath, K. H Chirurgie der Wekhleile - Khntierkrankk'ih'n.
Bnd 2. Verlag Eugen Ulmer, Stuttgart 99)
Buchfelder. M., Buchfelder. A.: Handbuch der Erslen
Hifr Schattautr-Vferlagsgebellschaft. Srutrgart.S.vyd.
1W4
Dahme, E . Weiss K Grundris der speziellen palkoiagischen
AnatBti der Hnwitire Ferdinand Bnke Verlag, Stuttgart.
. vyd I W
Kenner. W K (Hr-^ > Kieintirankfh-itn. Gustv Kischer
Verlag, Icna/Stuttgart 1994
Gasfcell. R M . Qennett, M UifcklifinskrahittKiten l?d Hund
und Kufc Paiey VerlaR. Berln IW9
Cfetlcr. R. W., Messonnter S P . Hanfwk oSm! Antwal
TtmuilHy & Pmwnings Mosby !nr., St Louis 1998
Cothe, R.- EArl/cfti-iiiiis-lH/fe!i(ift drr Hunde w Qeulu:hlan<i
in. Tiernliche Pram (K( 26 346-10!

Originl Ti tie: Cruntlkurs Ersle Htlfe fijr Hutidc

/ AXL-I Bogltky. Sluttfiart-UmeriDOO
CopyTight 2000 Verlag ?;upon Ulmer Gml'H -'' o
Stuttgart
Transiation MVDr. |dna Clbnvri inill
SUn-ak F.ditlon G -ortmia Print. Bdt^l.ivi 20fil
Prv vydanie
Zidpcu-ewdn redaktorka Anna Varsiki^v^
1

Vetky prva vytiradent' Nijl.a r;isr teito puhtikacii. sa

nesmie repK'duki.'Vcii., likhdut .o ir:f- rmacndi systfmti
ini roSirovat --.k> mkoh.ck '-p< ini'^n1- c\ \ii elektronicky,
mechanicky. lott^rdliLkriu rfpwtiukciou aiebo inmi
prostriedkami, bez,pfsamnho shiasu majitea
vi'davitefskih prv
ISHN 8U-S8980-50-X

DoslrurtyiVQrschlgf

fr Arzneimitlel

t>e.i H u n a u n d

Katze Sdiatcauer-Verlagseesellschhaft, Stuttgart. 2. vyd.,

1999
Lscher. W.. Ungemach, F. R.. Kroker, R : Phamakoiftentpie
bei Hdus- und Nulrlwt Parcy Verlag. Berln. 4 vyd., 1999
Meyer H., Zentek. \: F.rnhmna des Hundes. Parey Verlag.
Berln, 'i. vyd., 199R
Morgan. R. V. Manul der Kleintiernolflle. Ferdinand Enke
Veriag, Stuttgart 1989
Niemand H. C , Suter, P F: Prakum der HundekUnik.
Verlag Paul Parey, Berl i n/Hamburg, 7. vyd., 1994
Rothe, L. Skwarek. V. Ersl H/fr konrd. Vertag Dr. Max
Cehien, Bad Homburg 1997
Schebitz, H.. Brdss. W Operaiinu'tr an Hund UH Kaize.
Parey Veridg. Berln, 2 vyd.. 1909
Stedl, Th : N/(ilpraJikm Keinliere. Schiter. Hannover
1998
Swaim. St F, Henderson,).- Smuli Afrinii W>UH
MtMagcmcnt. Lippincott, Ba! t more. 2 vyd.. 1997
Wingieiri, W. E- Velerinaiy Emmwncy Medinc Secrtt
Hanleyfi- Belfus. Philadelphia 1997
Ziemer, P: Durci Pffmen unpftandiheMaleaticn verunachie
Verciftmgen tvi Haustimn unler besonderer Qrchkhligung
der Kfeiutiere. VetennSrmediziniscrie Dissertation,
T'iorrztJiche Hochschule Hannover. 1997

Informcie v tejto knihe s dkladne odskan

a vychdzaj z aktulnych poznatkov. Medicna sa
vak sstavne vyvja a napreduje na zklade
vedeckch vskumov a sksenost z klinickej.praxe.
Preto by ste sa pred pouitim liekov
bezpodmienene mali poradi s veterinrnym
lekrom a preta si pri liekoch priloen
informciu pre uvatea.
S ohadom na komplexnos medicny v prpadoch
tiesne (aktna medicna) opatrenia a daje uveden
v tejto knihe mu sli !en ako zkladn lnia.
Napokon ani praktick schopnosti si nikto
dostatone neosvoj len tanm, Autor vm preto
odporfa navtvi kurz prvej pomoci,

109

Prloha

Register

hmat. za ztylok ! 3
Dvenie 66, 76, 81, pozri a) vracanie
hmyz. utipnutie 65. 87 - 88
deficitn prznak 2. 33. 71
hnaka 26, 29, 30, 37, 44. 75 - 78, 87
dehydratcia 76
Adenovrus 92. 106
hnisav zpal maternice, pyometra
dezinfekn prostriedky 47.94
aktvne, adsorpn uhlie 11. 42. -13. 57 diastola 83
81 - 8 2
alergia 37. 40. 62 - 65, 87, 88, 106
digitlny teplomer 11, 29
hojenie, primrne, sekundrne 47, 101
alkohol 99
diskopatia iazvefkov pozri pokodenie horka 28 - 29, 66. 74, 76. 92. 94. 10i
Albetin golier 54
medzi stavcovch platniiek
rekurentn 102
anafyiaxta V. 64. 88, 106
dlaha 51
hospodrenie s vodou 25, 26, 28, 29.
an!nyotvor35,97
domce prostriedky na lieenie 100. 101 106
anmia pozri mlokrvnos
dusenie 39, 66
hrtan 25
a nt i histamn k 65
dchacie cesty, dchac apart 16.81:
hrudn k, poranenia 31, 33 - 34. 35,
aorta 18
blokovanie, poranenie 34, 4!;
hryzn rana 45 - 46
apatia 37
infekcie 65,
apircia, nebezpeenstvo 20, 42, 73. 106 opuch 65. 87.
hypoglykmia 75
Aujezskho choroba, pseudobesnota
uvonenie 19, 20, 22. 39
dchanie 28. 30, 31,65,87, 101
CHemiklie tvoriace penu. tenzidy 42,
74. 106
zlyhanie, obmedzenie 6, 8, 12, 14. 16,
44
autonmia srdca 84
chondrodystrorick pemen 69
18. 19.22.25.26,28.32.33.36,
Babezioza 101, 102
chrbtica, pokodenie 6.31 33.60,
3 8 - 4 0 , 43, 44,66, 85,
balenie poda Hbiera 99
69-72
zrchlen 37. 65, 97
besnota 13.74. 107
pom aj umel dchanie
bezpenostn systmy v aute l
Ibuprofn 57
dchanie 28 29 38. 75, 86, 87
bezvedomie6. 12, 16. !8, 19, 20, 21, 32.
imunitn systm pozri obrann systm
37.'8. 73, 75.8^,87.91
Edm poin opuch
imunoglobuln E, gC64, 107
biele krvinky 62
ehriichiza 101. 102
infadolan 11
blcha, utipnutie M
eklampsia 74, 95
infarkt 84. 107
boi poloha pozn stabiln bon
elektricky prd pozri zasiahnutie
infekcia 12.25.28.51.67.72,74.75.83.
poloha
elektrickm prdom
90,92,97, 100- 102bodnutie hmyzom pozri hmyz
elektrokardiogram. EKG 84, 107
dchacieho apartu 65.
bolesti brucha 75 - 78
elektrolytick roztok 57
rany 45 -48
boreliza 101. !02
encefalitfda. klieov 101
informan centr pre prpady otrv 40.
brnica 34. 35
endorfny 31
43, 104
bronchitda 66
endoskp. 81
infzia 38
brucetVa 107
epilepsia 74
infzne roztoky 58, 99
bfuit dutina, poranenia 31.33- 35;
eiylnglyfco) 44
insekticdy 43 74
prari a] boesti brucha
nsuficienria z upchania f5
inzuln 75
Fibifn 23
f rtfi ume. CRTfri fas plnenia
fixcia poranen.! r '!
framykonov mai I! 57
kapilr
frekvencia dchania 10. 20. 27 2. 38
i ii'iiri, kuchynsk 44
iM-iTky rei92 93
KV.
nhus. poruchu 32 52,71
frekvencia puku 27
1
fyziologirky r< HoV 11. ". fi
'. s wrri nervov systm
i;;l/.ie teleso 7 9 - X '
[xehltnut 80:
Giaukm. zelon tkal W
kUarakt. siv zkal 68
v dchacch cestch ~i<*. 40;
glukOKip.iricuko.r
Mby. ipal 101
v mise SI 88.
glvkigen 107
kliete 101 - 102
v oku 68. 81.
oltcr rtfi krk 54
koo^tfuni pozri mledzivo
v rno 24.47 81.
tir-ivlilir.i7i 91 - 9 3 falon HI
v uchu Hl. 89, 90
kirna 73
cukor, hladina v krvi 1% %
Hiluunuu 74
konatiny poranenia Y>. 36. 5 1 - 5 2
cukrovka 75
Meinilichuv hmat 40
kontrola zdravotnho stavu ppyi
cyanza modrofialov sliznice 20,
hrniati'tm fMiri vron
v^einajlie psa
26- 28 i), V, 3'J. 44,85. 107
Hfpi'Sirts cttna 107
koordincia, poruchy 43, 44
kotercov
kaef65
histamn W
Cas plnenia kapilr 24 26, 27. 29 30
koa odstrnenie jedu A t
hiava. poranenia 6, 30 - 32, 48 7"
33. 34, 37. 107
kon
riasa
13, 79
hitacl reflex 2f>
erven krvinky, pokodenie 44
kfe 72 - 74
hltan.
revo 34, 35,
kfovc
stavy
32,43, 72 - 75. 9r>
akosti dchdnia 06
krv 16. 36, 7
nepriechodnos, uzavretie 77
poleptme 42

Register

objem 23. 37. 85:

strata 16. 21, 37,
v stolici 3d
kTvcane 30. 35, 45. 72:
siln 6 12 18.23-25.37,38,47:
vntorn 23.13. 34, 43;
zastavenie 51.
z nosa 32. 88
krvcavos 102
krvne dotiky, trornbocyty 23
krvn obeh 19,37,97, 101
centralizcia 37, 38;
kontrola 18.26, 27, 30, 31. 34. 36;
poruchy, zlyhanie . 8, 18, 19. 23,
33. 36, 37, 39, 42, 45, 65. 77. 83.
85-87
krvn tlak 18, 23, 26-28, 37
krytie na rany 24. 52
kufrk prvej pomoci pom lekrnick
kyslk, nedostatok 74
Laktcia 95
ltkov premena porri metabolizmus
lebka, poranenie 31 - 32, 33, 48,72,
73
lekrnika pre psa 4. 10. 11, 57 - 6!
leptajce ltky pozri poleptme
feptuspirza 107
lieky 10. 11.56.57-58,66,70
lzanie rany psom 48
lopatka na vyetrenie 11. 20
lymfatick uzliny 66
Maltnos 32. 42 - 44. 86 87 91
mlokrvnos, anmia 44. 102
mas ^rdca 6. 8, 12, 18. 19 21 - 22,
106
mas (i rany a hojenie 11. r>7
maternica psi gravidita. ixnri hni-J1. >
zpal
mdloba 18, 73
medzinrodn veterinrny preukaz
9 - II
medNlavcov platniky
pokodenie 11. 33. 69 - 11
prepadnutie prolap^ 71
vystpenie, tifiifiii'i VI
HienlrijfMincHlitfd. stredoeurpska
101
metabolizmus, poruchy 26, 28. 29. 44.
72 - 75, 87. %
miecha 31, 3. 69-72
l
mledzivo koiostrum 92, >5. %
mliena nhradka 97
moenie, poruchy 26, i4, 43. 65, 74.
Si - 8
minv kamene 83
monvf apart 34. 35. 82
modrofialov sliznice pozn cyanza
motorika, potuchy VI 7!
r
rncwgovomiechov mtik .l. i2

mozog 19.37,38,74
infekcie 16. 72:
nedostatok kyslka 16 19.
okysliovanie 6, 16. 18.
opuch 32. 87:
poranenia 16, 31, 32, 72, 76;
tlak. zven 3J. 32. 73;
zpal 72:
pozri aj otras mozu
mtvy plod 94
mulov obvz, elastick 11, 53
Nhubok I I . 13-15,61
naptie brunei steny 10.34
nplas 11.53
nervov vlkna pokodenie 33
nervov systm, centrlny, perifrny
31.37.72.84. 107
nevonos 72. 85
normlne hodnoty 10, 28, 106
nos. studen vlhk 26
nosne dutiny 14.35
Obehov systm pozri krvn obeh
obliky 34 35. 37 62, 72. 74, 76, 77. 83,
101
kolika 77
ziyhanie44. 82
obrann reakcie 12, 28, 29, 51. 72
obrann, Imunitn systm 62, 64 92.
95. 107
obrna 6, 32, 71
obvz
elastick fixan I I . 13. 24
kohzny 11,52.53.
kompresvny pian tlakov,
n;\ papuu i I. 1 3 - 15.61
r
c!i;ir.)vdnie24-J5 M.>
<1 - 56
uKtr.irKjmc |ticlu 41 41.
oetrenie 25. 41,'r* 58 66. 6K;
zpal 69
okovanie <J 64. 65. 85 'J2
VM id =;ii!. vypadnutie l.i. 67
ix.n' puranent;-! 66
odvvenieO
odb.nJ np|-.ivftn-tv.i 12
odchuv ht- matky %
odrenina -15 --1)
ohrozenie i votd IS 100
<.hrarw tni Iribky !!, r>>, 53 r?
odirnutie, i'l Ti, 71
okraj vleka. [X>ranenie 67
olizovanie rany 51
urprlfliy umr/nutic 58. 78 - 79. 88
opatrenia za*'hranu j uce i vnt 107 ~ 108
opuch, edm 24.10, 32-35. 19, 48, 55.
65. 72; purii] pca,
ospaniivosi 72
ntoenie dlijtika pozri ptynatus
a toenip /.aiurika

otoskop 89. 90
otras mozgu 32. 62, 73
otravy 11. 27, 40 - 44. 47. 72 -74, 83,
87, 100
oxid uhonat 44
oivovanie, reanimcia. resuscitcia 12,
16, 1 9 - 2 2 . 26. 30, 36, 38, 79, 85.91,
98. 106
s t i e 79 - 80, 90
Panvov dutina, poranenia 34, 77
papua 35
paraimunitn induktory 93. 95, 96
parvovfrusy 108
paerk. poleptanie 42, 76
pee 34, 35, 37, 72. 76
peniciln 64
pinzeta na kliete 11. 0I, 102
pleura pozri pohrudnica
pca 33 - 35, 37. 38:
opuch, edm 8, 39, 41. 65, 66, 79. B5:
pokodenie 66;
ipai 66, 79
plynatost a otoenie aldka torzia 8.

30.73.77-78

pneumotorax 34
PNS pozri nervov systm
pobrunica, zpal 34, 77
podva tabliet I i, 59
podchladenie 72. 78, 79, 85, 96,

97-100

podloka, zchranrska 11
podviazanie 24 -25
podvrtnutie 48
podaldkov aza, pankreas 34.
zpal 77
pohlavn orgny 34, 35
pohrudnica, pleura 33, l()8
puhybov apart 48
poleptanie 4 0 - 4 4 17. 58, W
poloha, polohov nit
pri oku 38, 73. 85 :
v bezvedom 20;
pozri aj'stabiln bon poloha
popleniny 38. 41. 47. 58. 78. 91.
1 0 0 - 101
poranenia'
otvuren 45 - 48.
vntorne 8. 24. 30, 33, 34. 4;
zavjet 48 - 51:
poirij rana. rany
posdenie rany pu;ri rany
pokodenie rm-dJstHvt ovrh platniiek
() - 72
potrat 92
potreba vody 28. 106. pozri aj
hospodrenie s vodou
prod Ql - 9 5
prehriatie H6
preklenie, perifrne 26

Prloha

preprava, prevoz psa pvzn transport

pretoenie maternice, (onio ueri 92
prevoz psa pozri transport
progesttjrn 81,03
prolaps paiti medzistavcov platniky
prostata 8J
protiltky 62. 92. 95, 108
procritla pozri medzistavcov platniky
prv pomoc, defincia, loha 8, 9. 62
pseudobesnota pozri Aujezskho
choroba
psinka74. 108
puh 22.27, 37.86
frekvencia 10.27.28.%. 106.
meranie 10 !8. I<J 20, 22, 26, 27. 30.
rchlejS 97
pupilrnv reflex 19, 32.68 69. 73
pit|MK"ji nra 9r>
pyometra potri hnisav zpdl maternice
pyrogny 28
Ivnia. oetrenie 47 - 56; pozri a;
poranenia
rany typy. postJHetae.rn 45 - 46
rabtliny. okrasn" jedovat 44
ruanimcia ptrf oivovanie
rpbra. poloha pri zlomen 34. "50
relex kaa 20, 39. 7
reflex pfehftania 20, 73
regulcia telesnej repbty 28 86. <7
rcpelentn prostriedky 102
respiran zlyhanie pozri dchanie
resustilcia pozri oivovanie
rezn rana 45-46
Robertov-lonesov obvz "31
rohovka, poranenia 66 - (f*
Mviiiivha 90
rlok, steriln lyj.ioloijk'kv I I, 4(i. 58

vlirn-iiii- ^liMt.)iiit-4'J.81
slim)Ujk7-I
sliznice sfarbenie 26 F0
biede 24, 26, 33 34. 37. 44. 5, 88.
10f;
motirohilrt rviri cyanz:
ru/ov2)
smr !
klinick 16.
v dsledku neodborne; zchrannej
akcie ys;
z podchladen;! 97, 9S
solrna dermatitda 101
spnok, hlbok 72
spodn hmat s
spojovka. on 26, 66. tl
srdce 2ft. f> 37. 38, 40.

fibrilcia9],
poloha pri problmoch 85.
poruchy rytmu 27 84. 91.
zastavenie 6. 12 18, 19, 20, 25, 36.
H5. 97;
zlyhanie avej asti 38 - 39. 85:
poi aj mas srdca
srdcov prhody 83-86
srdcovo-cievny apart, systm 16, 23
stabilizcia pri raze 51
stabiln bon poloha 14. 15, 20 - 21.
22.38.39,73,85,97
starostlivos o teat 94 - 97
streptokoky 92
strychnnov jed 74
sulfattazolov mas 11. 47
svetloplachos r>9
synovilna tekutina 49

vron krvi 56, 90:

zpal 88 - 90
stna dutina 19
utopenie 79

Vankikovobvz iokoi 11, "56

vata na podloenie 11.53-55
vzy, pokodenie 32
vel |ed 64. 65
vedomie, jxiruchy 6. 22, 72 - 75, <J7
vegetatvny nervov systm 37, 84
veterinrny preukaz pozri medzinrodn
veterinrny preukaz
vrusy 92
vitlne funkcie poiri ivotn funkcie
vlastn ochrana oetrovatea 12
vnmanie, zmyslov 32
vntorn telesn teplota 10. 25 - 27.
28 - 29, 35, 8. 86. 87, 9 t>7, 106
vntorn zranenia 8, 31
Sok 6. 19. 23. 30 33. 36 - 38, 64, B\ H5. voda, tekutina.
86. 88. 100. 101 108
potreba 25, 28, 106; pozri ai
SnSuvkl ftS
hospodrenie s vodou
teat, tarostlivos <JI - 9 7
vracanie 29. n. 34, 37, 42 - 44, 62. 65,
75 - 79.87, pozri aj dvenie
Tekutina pezn voda
veobecn zdravotn stav 26
telov dutiny, otvoren 48, 58
vkaly, nekontrolovaten 74
tenzidy pozri chemklie tvoriace penu
vykbenie 48, 49
teplota pozri vntorn telesn tepiota
vyloenie medzi prstovch priestorov 11.
termoregulcia 97
53. 56
test konej riasy 29 - 30. 76. 108
vplach aldka 42
tetanus 46
wplchriiitie rany 47, 58
tlak krvi potri krvn tlak
vron, nemalom 33. 34, 48. 90
tUkov, kpmpresivnyobvz 11. 24. 48, 5', vyetrenie
chorho psa 2r> - 30,
tlak v mozgu pozri mozog
zranenho psa 3 0 - 36
tldk. vnlrok'bkov 7'j. 74. 76
vytknutie 49
tldk. vruitrony
vyvrtnutie 4')
l'irsi!> uWn |x>zr jjietoeriie maltrnice
iorzii aldka p^:n plyn-alus tt ottieie
Zchranrska podloka, deka. flia 11
aldka
'R 73. 4Q. 100. 10!
i.oxopliny I0K
zai/hrann reaz
transfzia 23
zliMnis
vesta 79
tran5poit. preprava psd H. 12 25. 33, 3H,
zapili pobrunice M. 77
-17. 6 0 - 6 I 72. 74, 101
l
zasiahnutie
elektrickm prdom 12 91
uviau trakt. |>otuhy 62, 75. 76. 80. >7
dt i'2
dMinti-nie jedu 42. 43
zelen
zkal
pozri gUukim
Ui^ka ', 74, i'5,97
forneniiit rebra "R 50
tromboryty pozri krvn dotiky
zlomeniny
2.48.
49. 50 - 51
trnS rana 45 - 46
zmliadenina48
tlav psy 13
irzanie krvi 23. 24
zrenice 19.22.32.43
umel dchame6, 8, 12. 1 9 - 2 1 , 22.
39,41 106
pal >*. 72. 73. 86. 87
ui 35. 8 8 - 9 i
cudzie teles f)
karfiolov 90.
obvzovanie 56
poranenie "56:

taliidok "d, 35; pozri nj plynatos

a ntocenie aldka
ihavka 65
ivone uhlie poiri dktfvne uhlie
ivotne funkcie, kontrola a zaistenie 6.
12. 16-22,26.30.36-37.91.98, 108
icnk 34

o, ak sa Vmu psovi stane raz? Me sa to prihodi kdekovek - na ceste,

pri vcviku, na poovake i pri portovan. Iste by ste mu chceli pomc,
ale ako? Je celkom Jedno, I Ide o zranenie, alebo chorobu, ale prv
opatrenia, ktor vykonte, mu prlsplef k zchrane a vylieeniu psa.
V tejto knihe zskate zkladn Informcie, o mete urobi sami ete
predtm, km sa V pes dostane do rk veterinrneho lekra.

- okamit opatrenia na zchranu ivota

oivovanie
uloenie
obvzovanle
transport
naliehav prpady

Ide o to, aby ste sa nemuseli bezmocne

prizera.

Prv pomoc naim psom

*10623 01
V N 619
279.00 viaz.

t; /.