VOD DO ANALZY LIEIV

Lieivo = chem. jednotn al. nejednotn ltka syntetickho alebo biologickho pvodu, kt. je nositeom
biologickho inku vyuitenho na ochranu pred chorobami, na diagnostiku chorb, lieenie chorb alebo
na ovplyvovanie fyziologickch funkci
Liek = produkt zskan z L a farmaceutickch PL uritm technologickm postupom, veobecne
prispsoben na to, aby sa L v om obsiahnut mohlo aplikova a uplatni biologick inok, ktorho je
nositeom
Liekov forma = opisuje tvar a vntorn truktru L, L ju zskava vo vrobe a poda nej sa riadi jeho
pouitie
Farmaceutick PL (excipient) = chem. jednotn al. nejednotn ltka, kt. v mnostve pouitom na vrobu
al. prpravu L nem sama terapeutick inok, ale umouje/uahuje vrobu/prpravu L, jeho podvanie,
zlepuje jeho kvalitu, stabilitu al. BD L obsiahnutho v L
Posudzovanie L: totonos, istota, obsah, stabilita
L: hodnotenie surovn (aj PL), medziproduktov vroby, finlnych vrobkov (HVLP)
Chemick analza: nezastupiten miesto v riaden a kontrole technolog. Procesov vroby L, lekrska
diagnostika, innos na zskanie analytickej informcie o zloen ltok
Analytick metda: koncepcia zskavania info o skmanej vzorke pri pouit uritho analyt. princpu
Analytick princp: pouitie prrodovednho jabu na zskanie info
Analytick postup: opis vetkch krokov, operci, zariaden potrebnch na realizciu experimentu
Stanovenie: innos vsledkom je kvantitatvne vyjadrenie obsahu 1 al. viacerch zloiek, meranie nostva
produktu interakcie vzorky so skmadlom (chemick a intrumentlne metdy analzy)
WHO eneva (1968) 2 smernice: Smernica pre vrobu L a Smernica pre kontrolu L
(1974) akceptovan aj v SSR
Zkon o L 140/1998: Podmienky na zaobchdzanie s L, ZP, skanie, registrcia L, schvaovanie ZP,
kontrola kvality, innosti, bezpenosti L a ZP a loh ttnej sprvy a seku farmcie
Tretia as: Skanie produktov a liekov odd: el a pouitie vsledkov skania
Piata as: Vroby liekov Osobitn podm na vrobu liekov, Povinnosti vrobcu liekov
sma as: Spolon ustanovenia o L a ZP Dohad nad L
Jedensta as: ttna sprva na seku humnnej farmcie Psobnos ttneho stavu
KL:
sek SVP:

tvorba a oponentsk pokraovanie legislatvy

vyjadenie k techn. a projektovej dokumentci iadosti o povolenie na vrobu , registrcie
inpekcia vetkch org., kt vyrbaj, pripravuj, zchovvaj, distribuuj a vydvaj L
vydva sprvy na vyiadanie kompetentnch org.
spolupracuje s inpeknm orgnom stavu pri zabezpeovan podm. SLP
sek SLP:
ttny inpekn dohad nad dodriavanm zsad SLP v oblasti farm. skania L
expertzna inn. v oblasti L a chem.l.
Kontroln laboratria: BA, TO, BB, , KE seky: kontroly L, kontroly L, kontroly MB, inpektori
LIEKOPIS:
= dielo normatvneho charakteru a zkonnej povahy, obsahuje kritria a predpisy vzahujce sa na L a L
Poslanie: zaisti potrebn akos L a sprvne zloenie L v om obsiahnutch, je obrazom rovne
a vyspelosti farmcie, terapie, zdravotnctva a vbc prslunho ttu
Vvoj: RECEPTRE
FORMULRE (dispenzan a ordinan normy zvzn pre zmluvn strany)
LIEKOPISY (Pharmacopoea, knin vyd. zvzn pre vetkch, kt. sa touto inn. zaoberaj)
1774 Pharmacopoea austriaco-provincialis (2 diely: I. Simplicia l, II. Predpisy pre L)
1794 Pharmacopoea hispanica (p.),
1794 Pharmacopoea borussiea (prusk)
1812 Pharmacopoea austriaca ( VIII. vyd. v es.zemiach a do 1941 a neskr 1945-47)

1867 Pharmacopoea ungarica I.vyd. (2 jazyn, cez 500 lnkov+rastlinn,galenick,skmadl,.tabuky,

pomcky,... ! draz na kontrolu !) III.vyd. (!dvkovanie!) na zem SR a do 1948
1937 SL1 pripraven na tla ! (zriaden Liekopisn komisia poveren prpravou, nezrealizovan tla
kvli okupci platil Detsches Arzneibuch)
1947 SL1 + 1952 Doplnok (sulfnamidy, vitamny, peniciln, ...) zameran na lekrne, lekrov, len
kontroln met. pre lekrne
1954 SL2 nov analyt. metdy (polarografia, elektrometrick titrcie, tt, absorbancia,...+ papierov CH,
chelatometria), 1. pojem MB nezvadnos L
1970 SL3 2 zv.: I. Veobecn as a tab.(nov analyt. metdy: SFM I, RA, titracie v nevodnch
porstr.,nefelometria, turbidimetria...) II. lnky L, PL, L, LF + Doplnok (CH na tenkej vrstve, plynov)
Pre lekrne: Ustanoven o pprav livch ppravku a lku, Ustanoven o uchovvan a oznaovan liv
1987 SL4 3 zvzky: 1.zv.: kontroln metdy, tabuky 2.zv.: monografie l a PL 3.zv.: liekov formy
Nov koncepcia liekopisu zaradenie zsad SVP
Nov tabuky: Laboratrne diagnostik, Pomocn ltky
Nov sta: Skanie polymrov, vydvanie liekov
Nov metdy: HPLC, konduktometria, tetrachromatick stupnica-farebnos, skka disolcie, stan.
obsahovej rovnorodosti
+ Doplnok Skka na bakterilne endotoxny (LAL test)
1992 Rozhodnutie ministrov zdravot. o vlastnch nrodnch liekop. zklad= EURPSKY LIEKOPIS
Dohoda o vypracovn Ph.Eur.: vypracova spolon liekopis a zaisti jeho prvnu zvznos
Eurpska liekopisn komisia: vypracovva veobecn zsady pre prpravu, vber kontrolnch metd, nvrh
a schvaovanie lnkov, revzie lnkov, zaisuje referenn ltky, termny pre rieenie otzok schvaovania
Zasadanie ELK: 3 x rone, skupiny expertov + pracovn skupiny + vedeck sekretarit
1969 Ph.Eur.I
1980 Ph.Eur.II
1997 Ph.Eur.III
2002 Ph.Eur.IV
2005 Ph.Eur.V

1997 SL1

1.zv.: Veobecn as
2.zv.: nov a revidovan anal. metdy, doplnen sta reagenci, monografie A-C, def. Pojmov
3.zv.: nov metdy, opravy, revzie, doplnen reagencie, monografie D-H, inhalanda
4.zv.: revidovan LF, pojmy, monografie I-M
5.zv.: nov a revidovan anal. metdy, nov l. Orlne lieky, revidovan l. Tablety, N-R
6.zv.: nov a revidovan anal. metdy, monografie S-Z
7.zv.: zhrnutie jednotlivch zv., zoznam reagenci

In predpisy: STN: veobecne platn, ttne technick normy

PNY: podnikov normy, vrobn podnik
PNY: Nvrh: oddelenie riadenia akosti podniku
Schvaovanie: KL BA
Platnos: riadite vrobnho podniku
PNY: slo, nzov prpravku, dtum schvlenia, meno vrobcu

DEFINCIE POJMOV SL1

Teplota tuhnutia tep, pri ktorej latka prechadza za predpisanych podmienok zo skupenstva kvapalneho do
skupenstva tuheho. Tt je najvyzsia teplota zistena pocas tuhnutia chladenej kvapaliny. Je to fyz konstanta.
Moze byt vyuzita ako skuska totoznosti u Acidum undecylenicum, Calcii stearas, Magnesii stearas.
Destilacne rozmedzie rozmedzie teploty v C, pri ktorom cely skusany objem tekutiny alebo jeho urcita
cast (frajcia) predestiluje za liekopisom uvedenych podmienok(pri tlaku 101,323 kPa), stanovuje sa
pomocou destilacneho pristroja.
Teplota varu je korigovane teplota, pri ktorej tlak nad kvapalinou sa rovna 101,3 kPa.
Hustota je pomer hmotnosti a objemu danej latky, r= m/V (kg/m3), zavisi od teploty, nepatrne od tlaku.
Relativna hustota d20 20 je pomer hmotnosti urciteho objemu latky m pri teplote 20 C k hmotnosti
rovnakeho objemu vody R mv pri teplote 20. d20 20=m/mv .
Relativna hustota d20 4 je pomer hmotnosti urcit objemu latky pri t 20 C k hmotnosti rovnakeho objemu
vody R pri teplote 4 C. Stanovuje sa pomocou: pyknometer, nadobka na meranie hustoty, hydrostaticke vahy
hustomer.
Vzah medzi relativnou hustotou a hustotou r20 je nasledoy: 1. r20=998,202 d20 20 alebo d20 20 =
1,00180. 10-3r20, 2.r20=999,972 d20 4 alebo d20 4 = 1,00003.10-3 r20, 3. d20 4 = 0,998230 d20 20
Viskozita je char vlastnost tekutin podmienena vnutornym trenim, odpor vnutra kvapaliny voci zmene
tvaru(napr toku alebo pohybu telesa v kvapaline). Velkost odporu je dana tvarom a velkostou molekul(dlzka
hl retazca, exitencia postran retazc, pritomnost polarnych, nepolarnych skupin). Zavisi od teploty (zo
svysenim klesa), chemickej povahy vahy, viskozita roztokov- od koncentracie.
Dynamicka viskozita (koeficient viskozity) je tangecialna sila, pripadajuca na jednotkovy povrch,
znama ako smykove napetie, vyjadrena v pascaloch, potrebna na to, aby sa rovnobezne s klznou plochou
pohybovala vrstva kvapaliny s plochou 1m2, rychlostou v (1 meter za sekundu vzhladom na rovnobeznu
vrstvu vo vzdialenosti 1 meter.) jednotka je Pascal sekunda (Pa.s) obvykle sa vyjadruje mPa.s. meranie
kapilarnym, rotacnym viskozimetrom, pouziva sa na meranie viskozity nenewronovskych kvapalin
a pseudokvapalin, =k.t.(mPa.s)
Teplota topenia je teplota, pri kt prechadza latka zo skupenstva tuheho do skupenstva kvapalneho, obidve
fazy maju rovnaku tenziu par. Metody stanovenia: kapilarna metoda, metoda otvorenej kapilary, metoda
ohraniceneho topenia.
Tt Kapilarna metoda teplota, pri ktorej sa roztopia vsetky ciastocky stlpca latky v kapilare, prevedenie
skusky: latka sa susi 24hod vo vakuu nad bezvodnym silikagelom R, Kapilara stlpec latky 4-6 mm,
Teplota kupela- 10C po ocakvanu teplotu topenia, rychlost zahrievania kupela 1C/min. umiestnenie kapilary
s latkou do pristroja-teplota kupela 5C pred ocak Tt.
Tt- metoda otvorenej kapilary teplota pri ktorej zacina latka v kapilare stupat, prevedenie skusky:
meranie v kapilare otvorenej na obidvoch koncoch, teplomer sa pripoji ku kapilare s latkou. Vodny kupel
teplota stupa 1C/min.,postup sa opakuje s dalsimi 4 kapilarami a vypoc sa priemier z 5 stanoveni.(glyceroli
nmonostearas)
Teplota topenia: kovovy blok s dobrou tepelnou vodivostou s dutinou pre teplomer,Tt=t1+t2/2, t1 prva
teplota, pri kt sa laka pri kontakte s kovovym blokom okamzite topi, t2-druha teplota, kedy sa skusana latka
pri kontakte s kovom bloku okamzite prestava topit. (Ephedrinum hemihydricum, Chlorbutanolum
hemihydricum)
Teplota topenia vytesnovacimi reakciami timito reakciami sa identifikuju lieciva (derivaty), princip:
z roztoku soli sa vytesni silnelsou zasadou, slaba zasada, kt sa vylucuje z roztoku, je nerozpustna, zrazenina
sa odfiltruje, vo filtrate sa casto dokazuju dalsie zlozky lieciva. Liecivo 1. Glyceroli monostearas- cinidlo
roztok hydroxidu draselneho, 2.roztok hydroxidu sodneho- ASA, Methylis salicylas, Testosteroni enantas, 3.
Roztok amoniaku- Cocaini hydrochloridum, Papaverini hydrochloridum
Teplota topenia zrazacimi reakciami princip: vznik zrazeniny po reakcii latky so skumadlom, vznika
biela alebo farebna zrazenina. Pred stanovenim je potrebne uprava derivatov: krystalizacia, susenie.
Priklady: 1.cinidlo roztok kys dusinej liecivo Phenacetinum, 2.cinidlo roztok chloridu
hydroxylaminia liecivo Camphora racemica, 3.roztok anhydridu kyseliny octovej Sorbitolum,
Etofyllinum,
Index lomu - nt vyjadruje zmenu rychlosti a smeru svetelneho luca dopadajuceho sikmo na rozhranie
dvoch opticky rozdielnych prostredi(pr vzduch-kvapalina), vyjadruje ho Snellov zakon n=c1/c2=sin/sin=
konst, c1,2 rychlost svetelneho luca v prostredi 1,2, ,-uhol dopadu v prostredi 1,2. Index lomu zavisi od:

chemickej povahy latky, vlnovej dlzky pouziteho svetla(je potrebne pouzit sodikove monochrom svetlo,
589,3 nm), teploty(treba temperovat +-0,5 C), koncentracie, tlaku. Relativny index lomu prechod
z kazdeho ineho prostredia ako z vzduchoprazdna. Stanovuje sa refraktometrom, Abbeho refraktometer.
Index lomu je identifikcnou konst a kriteriom cistoty. Pr. Acidum undecylenicum, glycerolum, eugenolum
Optick otavos je vlastnost otacat rovinu polarizovaneho svetla, ktoru vykazuju otpicky aktivne lakty.
Latky pravotocivie (+)- otacajurovinu v smere hodin ruciciek. Lavotocive (-) v opacnom smere. Opticky
aktivne latky, su to org latky s chiralnym,asymetrickym uhlikom v molekule, aj zluceniny bez neho. Cista
opticky aktivna zlucenina ma dva izomery (enantiomery) maju vsetky fyz-chem vlastnosti rovnake, okram
otacania roviny polarizovaneho svetla v opacnom smere o rovnaku hodnotu a rychlosti reakcie s inymi
chiralnymi molekulami. Velkost uhla otocenia roviny polarizovaneho svetla sposobeneho opticky aktivnou
latkou zavisi od: chem povahy latky, vlnovej dlzky polarizovaneho svetla, hrubky vrstvy, ktorou svetlo
prechadza, teplota, od konc roztoku (pri roztokoch), od druhu rozpustadla, ph, necistoty, doba statia atd.
Specificka opticka otacavost (m)t miliradmetre stvorcovych na kilogram (mrad.m2.kg-1) je otacavost
vyjadrena v radianoch, merana pri teplote t, pri vlnovej dlzke, vo vrstve hrubej 1m kvapaliny alebo roztoku
obsah 1kg opticky aktivnej latky na 1m3 roztoku. Meria sa polarimetrom. Pr: Atropini sulfas, Betadexum,
Calcii folinas, ephedrini hydrochlor.
Absorpcn SFM v UF a VIS - meranie vln dlzky 200nm 800 nm. Absorbancia A dekadicky logaritmus
prevratenej hodnoty priepustnosti T monochromatickeho svetla A=log 10(1/T)=log10(I0/I), I0 intezita
svetelneho toku vstupujuceho do roztoku, I-vystupujuceho. A=.c.b, -molovy absorpcny koeficient,
absorbancia roztoku latky v koncentracii 1mol/l merna v 1cm hrubke pri urcit vlnovej dlzke. Pouziva sa na
stanovenie totoznosti, skusky na hodnotenie cistoty, stano obsahu lieciv. Skusky totoznosti lieciv: meria sa
priebeh spektra roztoku skusanej latky s predpis konc v predpis rozpustadle v uvedenom rozsahu vln dlzok
voci rovnakemu rozpustadlu.
Absorpcna SFM v IC oblasti tri oblasti: a)blizka 4000-12000 com-1 b)stredna(200-4000 cm-1), c)daleka
(20-200cm-1).absorpciou elektromag ziarenia molekuly prchadzaju na vyssie energ hladiny. Celkova
energia sa moze vyjadrit suctom energetic stavov elektronov a enrgie vibracii a rotacii molekul. Pri
interakcii infrared ziar s molekulou nastava zmena vibracneho a rotacneho stavu, za vzniku rotacnovibracneho spektra, kt sa sklada z pasov. Vyuzitie ako skuska totznosti s referencnymi spektrami
AES stanovenie koncetracie prvku v latke meranim intezity jednej z ciar emitovanych atmami prvku
v stave pary (Na,K,Ba rozpustne,Ag),meria sa pri vlnovej dlzke zodpovedajucej emisnej ciare. Vyuzitie:
Carboplatinum, Kalii acetas...
AAS latka absorbuje ziarenie tej vlnovej dlzky, ktoru moze sama emitovat. Vyuzitie: stanovenie
koncetracie prvku v latke meranim absorpcie ziarenia atomovymi parami prvrku generovanymi z latky,
stanovenie: Na, Ca, Al, Cu, Ag, Zn, Cd, Fe, Ni, Pb, Cr, Sn. Pristroj s dutou katodou (z kovu ktory sa
stanovuje). Pr. Acidum ascorbicum, glucagonum, fructosum.
Veobecne ustanovenia SL1:
vodn kpe: znamena kupel vo vode s teplot 100 C, ak nie je predpisana ina teplota. Mozu sa pouzit aj ine
sposoby zahrievania za predpokladu, ze teplota je blizka bodu varu, alebo ako predpisana teplota.
Susenie a spalovanie do konstantnej hmotnosti: alebo spaleny do konst hmotnosti znamena, ze dve
diferencne vazenia sa neodlisuju viac ako o 0,5 mg. Zvysok vazeny po dalsom suseni alebo spalovani musi
byt vzhladom a mnozstvom zhodny s predchadzajucim zvyskom. Viten zvyok = viac ako 1mg
Vyjadrenie koncentracii: na def konc sa pouziva vyraz percento v dvoch vyznamoch:
% (m/m) hmotnostne perc. Vyjadruje pocet gramov latky v 100g konecneho produktu
%(V/V) objemove percento vyjadruje pocet ml latka v 100 ml konecneho produktu.
Ppm part per million je vyraz hmotnostny.
Navky je to predpisane mnozstvo latky, ktore sa ma pouzit na skusku, iba priblizne.
Plameov skky - postup: vzorka sa vnasa dokonale vycistenym platinovym drotikom do spodnej
nesvietivej povrchovej casti plamena alebo sa vkvapne okysleny vodny roztok plamena. Iny sodka zlto,
draslika fialovo, litia karminovo cerveno, vapnika oranzovo. Soli sodne inteziv zlto, litne solikarminovo ceveno, organicky viazany chlor zeleno az modrozeleno, sira zapalena na vzduchu hori
modrym plamenom, zluceniny boru zeleny plamen. Postup- vzorka sa vnasa do dokonale vycitenym Pt
drotikom do spodnej nesvietivej povrchovej casti plamena alebo sa vkvapne kysleny vodny roztok do
plamena..

ELEMENTRNA ANALZA
*Skka hanm:
0,01 g ltky sa v sklenej trubike ha, priom sa pozoruje: topenie, prchavos, zmena farby, ernanie,
uhonatenie, zvyok po vyhan, kedy me nasta nvrat k pvodnej farbe, trval zmena zafarbenia,
vyhanie bez zvyku, ierny alebo siv zvyok. alej sa pozoruje vvoj pr a plynov, zaznamenva sa
ich farba, horavos, zpach, reakcia, tvorba sublimtu (farba, zrkadielko), uhonatenie.
na zklade tejto skky sa ltky rozdeuj na anorganick, organick, anorganicko-organick (metaloorganick) a ltky kvapaln (ktor sa nehaj)
a) Anorganick ltka = bu sa nemen (zkvapalnie ale pri chladnut pvodn vzhad), alebo prechodne i
trvalo men farbu, dym, sublimuje ale jednoznane neern !!! nespauje sa !!! (s vnimkou
niektorch zlenn sry)
b) Organick ltka = me sa vyha bez zvyku alebo zanecha ierny povlak, erna i uhonatie. Popri
tomto jave mu vznika plyny (horav, sublimuje, ...)
c) Anorganicko-organick ltka = pri han ltka ern, po vyhan zanechva biely, siv, sivoierny alebo
kovovo leskl zvyok
Dkaz uhlka skka hanm:
...tmav, ierne zuhonaten zvyky po han = uhlk
Dkaz uhlka a vodka:
...uhlk sa oxiduje pomocou CuO na plynn CO2, ktor sa zavdza do skmavky s hydroxidom brnatm
biely zkal:
C + 2 CuO CO2 + 2 Cu
CO2 + Ba(OH)2 BaCO3 (biela) + H2O
...dkaz organickho vodka spova v oxidcii s CuO na vodu (skan ltka aj oxid menat musia by
pred skkou dokonale vysuen), ktor sa kondenzuje na chladnch sench skmavky
H2 + CuO H2O + Cu
Dkaz duska:
a) ako amoniak:
...0,01 g ltky sa zmiea s rovnakm mnostvom ntronovho vpna (zmes CaO + NaOH) a prevrstv sa
zmesou v sklenej trubike a zahrie-va sa tak, e v st trubiky je vo vode navlhen lakmusov papierik.
...amny sa psobenm silnch zsad uvouj vo forme amoniaku NH 3, ktor farb lakmusov papierik do
modra (zsadit reakcia)
b) vo forme kyanidu (Lassaigneova skka):
...asi 0,01g ltky sa v sklenenej trubike prevrstv zmesou rovnakch dielov horka a uhliitanu draselnho
a vyha sa. Ete horca trubika sa ponor do vody (asi 15 ml), t praskne a obsah sa vylhuje do vody,
vluh sa prefiltruje a dopln do objemu 15 ml.
...k 5,0 ml vluhu niekoko kvapiek FeIISO4 a FeIIICl3 a mierne sa povar a okysl s HCl tmavomodr
zrazenina brelnskej modrej! (ak vznikne zelen zrazenina, filtruje sa a premyje sa vodou
Corg. Norg. CN
6 CN + Fe2+ [FeII(CN)6]4
[FeII(CN)6]4 + Fe3+ {FeIII[FeII(CN)6]} (berlnska modr)
...za prtomnosti sry veda duska: k 5 ml filtrtu niekoko kvapiek NaOH a FeSO4, km sa prestane tvori
zrazenina, potom sa povar, pre-filtruje a okysl s HCl, prid sa FeCl3 a tvor sa obdobne berlnska modr!
Tento postup odstrauje pri han vznikajce SCN (ktor s Fe3+ tvor erveno zafarben komplex
[Fe(SCN)]2+ a taktie sa odstrauj zrazenina sulfidu eleznatho.
Dkaz sry:
a) vo forme sulfidu:
... k 5,0 ml filtrtu zo skky na dkaz duska b) sa prid octan olovnat. Vznik ierna zrazenina PbS
Sorg. S2
S2 + Pb2+ PbS (ierna)
b) vo forme sranu:
...vo vysuenom tgliku sa alkalicko-oxidanm tavenm tvor z organicky viazanej sry sran (pomocou
Na2CO3 a KNO3). Po taven sa obsah tglika rozpa vo vode, filtruje a filtrt sa dopln do 10,0 ml.
...dkaz sranov sa rob pridanm cloridu brnatho biela zrazenina
Sorg. SO42
SO42 + Ba2+ BaSO4 (biela)

 Dkaz fosforu:
...k 5,0 ml filtrtu z dkazu sry b) sa prid po kvapkch HNO3 (vyum z uhliitanov vzniknut CO2)
a prid sa zrieden amoniak a horenat solcia (MgCl2, NH4Cl, NH3, voda) biela zrazenina sa odfiltruje
a premyje vodou, prid sa AgNO3 zrazenina sa farb lto!
...alkalicko-oxidanm tavenm fosforu fosforenan s horenatou solciou fosforenan amnnohorenat, ktor s dusinanom striebornm poskytuje lt zrazeninu fosforenanu striebornho (arzeninan
strieborn Ag3AsO4 je okoldovo hned)
Porg. PO43
PO43 + NH4+ + Mg2+ Mg(NH4)PO4
PO43 + 3 Ag+ Ag3PO4
Dkaz halognu:
a) orientan skka (poda Beilsteina):
...plameov skka na vyhanom medenom drtiku farbia plame zeleno (skka je jednoznan iba
v negatvnom prpade, pozitvny vsledok poskytuj aj niektor organick zleniny, ktor neobsahuj
halogenidy, napr. moovina).
b) vo forme halogenidu (Lassaignerova skka):
...k 5,0 ml filtrtu zo skky na dkaz duska b) sa prid na okyslenie kyselina dusin a inidlo dusinan
strieborn biela a naltl zraze-nina.
...Ak lieivo obsahuje aj sru (S2) alebo dusk (CN), najprv sa okysuje kyselinou octovou dochdza pri
zahriat k vypudeniu vo forme HCN a H2S
... AgNO3 nezra fluoridy rozpustn AgF (postupuje sa skkou na dkaz F veda ostatnch
halogenidov)
Xorg. X
X + Ag+ AgX (biela lt)
X = Cl, Br, I
c) vo forme halogenidu (tavenm s oxidom vpenatm):
...0,01 g vzorky sa vyha s rovnakm mnostvom CaO vluh sa filtruje a dopa do objemu 10,0 ml.
...k 5,0 ml vluhu sa pridva do vyumenie CO2 a kyslej reakcie HNO3 a nsledne AgNO3 halogenidy
strieborn (princp reakcie rovna-k ako v predchdzajcom prpade)
...pri tomto postupe nevznikaj z N kyanidy, preto je to vhodnej postup pri dkaze halogenidov veda N
Rozlenie halogenidov:
a) poda rozpustnosti zrazeniny halogenidu striebornho v amoniaku:
...k zrazenine halogenidu striebornho zo skky na dkaz halognu b) alebo c) sa prid roztok NH3:
AgCl (biely) + 2NH3 [Ag(NH3)2]Cl
ahko rozpustn
AgBr (naltl) + 2NH3 [Ag(NH3)2]Br
ako rozpustn (a v konc. NH3)
AgI (lt) + 2NH3
nerozpa sa ani v konc. NH3
b) vo forme elementrneho halogenidu a vytrepanm do organickho rozpadla:
...k 5,0 ml filtrtu zo skky dkaz halognu c) sa prid H2SO4 do vyumenia CO2 a kyslej reakcie, potom
chloroform a erstvo pripraven roztok benzsulfochlramidu a pretrepe sa:
v prtomnosti chlru a fluru ostva chloroformov vrstva bezfarebn
v prtomnosti brmu sa farb lto a hnedo
v prtomnosti jdu sa farb fialovo
c) dkaz fluru v prtomnosti ostatnch halogenidov:
...zrazenine halogenidu striebornho zo skky na dkaz halognu b) alebo c) sa mierne zahreje a oddel
filtrciou, roztok sa zneutralizuje amoniakom a prid sa Ca(OH)2 biela rsolovit zrazenina fluoridu
vpenatho, ktor je nerozpustn v kyseline octovej
2 F + Ca2+ CaF2
Dkaz ortuti:
...mal mnostvo ltky sa zmiea s bezvodm Na2CO3 v sklenenej trubike a zahrieva sa prchav kov
unik a na chladnejch miestach trubiky kondenzuje vo forme zrkadielok a sivch kvapok Hg (As a Sb
vytvraj ierne zrkadielko).

ANORGANIKA: KATINY A ANINY

AMNIOV SOLI
a) psobenm MgO sa uvouje z amniovch sol plynn amoniak, ktor saprdom vzduchu prevedie do
roztoku HCl, kde je prtomn acidobzick indiktor metylnov erve s farebnm prechodom v oblasti
pH 4,4 6,0 z ervenej do ltej. V dsledku kyslej reakcie HCl je farba roztoku erven, psobenm NH3 sa
pH zvi na 6 a farba sa tm men na lt.
... (Ammonii chloridum)
2 NH4Cl + MgO 2 NH3 + MgCl2 + H2O
NH3 + HCl NH4Cl
b) hexanitrokobaltitan tvor s NH4+ v neutrlnom prostred lt zrazeninu
2 NH4+ + Na3[Co(NO2)6] (NH4)2Na[Co(NO2)6] (lt) + 2 Na+
AMNIOV SOLI A SOLI PRCHAVCH ZSAD
... reakcia vyuva vlastnos NH4+ - prchavos zahriavanm vznik plynn amoniak, ktor mono
dokza aj navlhenm lakmusovm papierikom, ktor sa v dsledku alkalickej reakcie farb na modro
NH4+ + OH- NH3 + H2O
...
(Ichthammolum)
ANTIMN
... antimn je v oxidanch stupoch Sb-III, SbIII, SbV, ktor sa ahko redukuj na Sb3+, ktor ahko
hydrolyzuje na menej rozpustn zsadit soli (antimonyl) s vnanom draselnosodnm tvor
komplex = antimonylvnan (s vodou reaguje kyslo)
... nsledne Sb3+ reaguje so sulfidom sodnm na oranovoerven zrazeninu sulfidu antimonitho, ktor sa
rozpa v NaOH komplexnch zlenn (tiooxaantimonitan a tioantimonitan)
3+
+
Sb + H2O SbO + 2 H+
O
SbO+

+
O

OH

OH

2-

Sb OH

O
O
O

+
Sb O

2 Sb3+ + 3 S2- Sb2S3 (oranovoerven)

Sb2S3 + 2 OH- SbOS- + SbS2 - + H2O
ARZN
... zleniny AsIII a AsV sa redukuj fosfornanovm inidlom (fosfornan sodn v kyseline
chlorovodkovej) na hnedoierny elementrny arzn
2 As3+ + 3 H3PO2 + 3 H2O 2 As (hned) + 3 H3PO3 + 6 H+
2 As5+ + 5 H3PO2 + 5 H2O 2 As (hned) + 5 H3PO3 + 10 H+
BIZMUT
a) soli bizmutu s prakticky nerozpustn, reakciou s HCl chlorid bizmutit, ktor hydrolyzuje na bielu
zrazeninu oxidchloridu bizmutitho, priom bizmutit iny sa alej doku sulfidom sodnm
hnedoierna zrazenina sulfidu bizmutitho
...
(Dextromethorphani
hydrobromidum,
Kalii
bromidum, Natrii bromidum, Ipratropii bromidum, Pancuronii bromidum ...)
Bi3+ + 3 Cl- BiCl3
BiCl3 + H2O BiOCl (biela) + 2 HCl
2 Bi3+ + 3 S2- Bi2S3 (iernohned)
b) bizmut sa rozpa v kyseline dusinej roztok reaguje s tiomoovinou lt komplex bizmut :
tiomoovina (1:3). Roztok sa neodfarbuje ani pridanm fluoridu sodnho (NaF), ktor sa pridva kvli
rozleniu od Sb3+ (komplex antimn:tiomoina sa psobenm NaF rozklad = odfarbuje)
...reakciu ruia: Cu2+, Cd2+, Hg2+, Ag+ ... a vo vych koncentrcich tovria biele zrazeniny)
Bi3+ + 3 (NH2)C=S (tiomoovina) Bi[(NH2)C=S]33+

 BROMIDY
a) bromidy sa dokazuj roztokom dusinanu striebornho slabolt tvarohovit zrazenina bromidu
striebornho (na svetle tmavne), ktor sa pomaly rozpa v roztoku amoniaku na kompelxn so (na rozdiel
od chloridov, ktor sa rozpaj ihne a jodidov, ktor sa nerozpaj vbec).
... organicky viazan brm sa prevedia na bromid tavenm s bezvodm uhliitanom sodnm Na2 CO3
(Bromazepamum, Bromocriptini mesilas a pod.) Brorg Br
Ag+ + Br- AgBr (svetlolt)
AgBr + 2 NH3 [Ag(NH3)2]Br
b) bromidy sa oxidom oloviitm v kyslom prostred oxiduj na elementrny brm, ktor bromuje
Schiffovo inidlo bezfarebn fuchsnsulfnov kyselinu fialov pentabrmrosanilnium (pecifick
rozlenie od jodidov !!!)
...(Hyoscini hydrobromidum, Kalii bromidum, Natrii bromidum, Neostigmini
bromidum ...)
2 Br- + PbO2 + 4 H+ Br2 + Pb2+ + 2 H2O
Br
NH+Cl-

H2N
C

NH2+

H2N
C

SO3H-

CH3

NH+Cl-

H2N
Br

SO3-

Br

Br2

CH3

NH2

Br

Br

NH2
Schiffovo cinidlo:
bezferebn fuchsnsulfnov kyselina

CH3

NH2
fialov
pentabrmrozanilinium

DRASLK
(Benzylpenicillinum kalicum, Kalii bromidum, Kalii chloridum, Kalii iodidum, Kalii nitras ...)
a) draseln soli reaguj s kyselinou vnnou v neutrlnych roztokoch biely krytalick hydrogenvnan
draseln. Reakciu ru H+, ktor sa z roztoku odstrauje pomocou Na2CO3
- +
COO K

COOH
+

H
HO

OH
H
COOH

H
HO

OH
H

+H

COOH

b)
hexanitrokobaltitan sodn reaguje v neutrlnom prostred s K+ lt zrazenina hexanitrokobaltitanu
sodnodraselnho. Pomer Na:K me kolsa. Reakciu ru NH4+
2 K+ + Na3[Co(NO2)6] K2Na[Co(NO2)6] + 2 Na+
KNa2[Co(NO2)6] / K3[Co(NO2)6]
DUSINANY
...
reakcia poda Janovskho = aktvna metylnov skupina (acetn) reaguje v alkalickom prostred s
polynitrozleninami
...
psobenm kyseliny srovej kyselina dusin, ktor psob s H2SO4 ako nitran inidlo na
nintrobenzn. Tento reagje s acetnom v alkalickom prsotred farebn produkt = Meisenheimerova so
a ak je polynitrozlenina (dinitrobenzn) v nadbytku stabiln Zimmermanova so (horn vrstva a farb
tmavofialovo)
(Argenti nitras, Kalii nitras, Naphazolini nitras, Pilocarpini nitras, Thiamini nitras ...)

NO2

NO2

+ NO -

H2SO4

NO2

H3C
O
H3C
acetn

OH-

H2C

NO2

NO2

NO2

H3C

H3C
O

H3C
aktivovan acetn

OHO

NO2
Meisenheimerova so

N+
O

ox.

O
Zimmermanova so

N+
O

 FOSFORENANY
a) dokazuj sa roztokom dusainanu striebornho AgNO3 lt zrazenina fosforenanu striebornho,
kysl roztok treba neutralizova. Zrazenina sa rozpa v roztoku amoniaku (diamminstrieborn komplex)
...
(Acidum phosphoricum, Codeini phosphas hemihydricus, Histamini phosphas ...)
3 Ag+ + PO43- Ag3PO4 (lt, rozpustn v NH3)
Ag3PO4 + 6 NH3 [Ag(NH3)2]3PO4
b) psobenm molebdnano-vanadinanovho inidla (molybdnan hexaamnny + vanadinan amnny +
kyselina dusin) lt zafarbenie aninu zmieanej heteropolykyseliny, ktor vznik v neutrlnom
prostred, podobne reaguj aj arzeninany a kremiitany
...(Calcii hydrogenophosphas anhydricus, Dinatrii phosphas dihydricus, Kalii dihydrogenphosphas ...)
PO43- + [(NH4)2MoO4/(NH4)3VO4] [PV2Mo10O40]5 HLINK
...
z roztoku hlinitch sol psobenm s NaOH zrazenina hydroxidu hlinitho, ktor m amfotrne
vlastnosti: rozpa sa v HCl AlCl3, ale reaguje aj s nadbytkom NaOH rozpustn hlinitan. Ak sa ku
komplexu prid NH4Cl vytesuje sa sptne nerozpustn hydroxid.
...
reakciu ruia ak kovy, ktor sa odstrauj tioacetamidom nerozpustn sulfidy akch kovov
(filtrcia), ale s Al3+ nereaguje
...
(Alumen, Aluminii chloridum hexahydricum, Aluminii sulfas, Magaldratum ... a po rozpusten v HCl aj
Aluminii oxidum hydricum)
Al3+ + 3 OH- Al(OH)3 (biela)
Al(OH)3 + OH- [Al(OH)4]- (v nadbytku hydroxidu vznik roztok)
[Al(OH)4]- + NH4+ Al(OH)3 (biela) + NH3 + H2O
HORK
...
Mg2+ reaguje s roztokom amoniaku biela glovit zrazenina hydratovanho hydroxidu horenatho,
ktor s NH4+ tvor vo vode rozpustn komplex. Pridanm hydrognfosforenanu sodnho biela
krytalick zrazenina fosforenanu horenato-amnneho, ktor m pod mikroskopom charakteristick
vzhad snehovej vloky)
...(Magnesii
chloridum
hexahydricum,
Magnesii
sulfas
heptahydricum... Po rozpustnen v HNO3 a neutralizcii aj Magnesii hydroxidum, Magnesii peroxidum,
Magnesii stearas ...)
Mg2+ + 2 OH Mg(OH)2 (biela glovit)
[Mg(H2O)6]2+ + NH4+ [Mg(H2O)5(NH3)]2+ + H2O + H+ (roztok)
Mg2+ + NH4+ + OH- + HPO42- Mg(NH4)PO4 . 6H2O (biela, snehov vloka) + H2O
CHLORIDY
a)
s roztokom AgNO3 biela zrazenina chloridu striebornho, ktor na svetle tmavne ahko sa
rozpa v roztoku amoniaku (bromidy sa rozpaj pomalie, jodidy sa nerozpaj).
... (Amonii chloridum, Natrii chloridum, Kalii chloridum, ...)
... Organicky viazan chlr sa dokazuje po mineralizcii s Na2CO3. (Chloramphenicolum, Diazepamum,
Haloperidolum ...)
Ag+ + Cl- AgCl (biela)
AgCl + 2 NH3 [Ag(NH3)2]Cl (rozpa sa vemi ahko!!!)
b)
reakcia chloridov s dichrmanom draselnm s koncentrovanou H2SO4 hnedoerven kvapalina =
chromoylchlorid CrO2Cl2, ktor prch vo forme ervenohnedch pr chromoylchlorid hydrolyzuje na
kyselinu chrmov (CrVI) oxiduje difenylkarbazid impregnovan vo filtranom papieri na
difenylkarbazn a pritom sa redukuje na CrIII. Chromit so tvor fialovoerven komplex v pomere 1:1
... tento dkaz chloridov je pecifickej ako skka a)
... (Ciprofloxacini hydrochloridum, Dosulepini hydrochloridum, Chlorpromazini hydrochloridum, ...)
4 Cl- + Cr2O72- + 6 H+ 2 CrO2Cl2 + 3 H2O
NH NH

NH NH
C O

NH NH

VI

Cr

C O
N

CrIII

 JODIDY
a) skka v princpe rovnak ako skka na chloridy a) a skka na bromidy a), rozdiel spova v tom, e
zrazenina jodidu striebornho m svetlolt farbu, na svetle tmavne, avak v roztoku amoniaku sa
nerozpa (netvor sa amminkomplex !!!)
Ag+ + I- AgI
...(Kalii iodidum, Natrii iodidum, Gallamini triethiodidum)
b)
ide o pecifickej dkaz ako skka a). Dichrman draseln oxiduje v kyslom prostred (H2SO4)
jodidy na elementrny jd. Roztoky jdu sa vytrepanm do bezkyslkatch rozpadiel (CS 2, CCl4
a pouva sa CHCl3 chloroform) farb fialovo. V tery a alkohole je hned a v benzne hnedoerven
6 I- + Cr2O72- + 14 H+ 3 I2 + 2 Cr3+ + 7 H2O
...
(Kalii iodidum, Natrii iodidum)
KREMIITANY
...
vyskytuj sa ako zloit polykremiitany ich dkaz je zaloen na reakcii s kyselinou
fluorovodkovou (vytesnen z fluoridu sodnho kyselinou srovou). Reakciou s oxidom kremiitm
plynn fluorid kremiit, ktor sa zachytva v kvapke vody rozklad na gl kyseliny kremiitej =
hydratovan oxid kremiit SiO2 . x H2O) = kvapky vody zostane zakalen. S alou molekulou SiF4 vznik
kyselina hexafluorokremiit.
... prakticky sa tglik odpora prikry plastovm krytom (aby nedolo k interferencii s kremiitanmi
z hodinovho sklka)
... (Bentonitum, Diemticonum, Magnesii trisilicas, Talcum ...)
2 NaF + H2SO4 2 HF + Na2SO4
4 HF + SiO2 SiF4 + 2 H2O
SiF4 + (x+2) H2O SiO2.xH2O + 4 HF
3 SiF4 + n H2O SiO2(H2O)n-2 + 2 H2[SiF6]
OLOVO
a)
olovnat iny s kyselinou octovou octan olovnat, ktor s chrmanom draselnm lt zrazenina
chrmanu olovnatho, ktor psobenm koncentrovanho NaOH prechodne na hydroxid olovnat
a v nadbytku NaOH rozpustn tetrahydroxyolovnatan
Pb2+ + 2 CH3COO Pb(CH3COO)2
Pb2++ CrO42 PbCrO4 (lt)
PbCrO4 + 4 OH [Pb(OH)4]2
b)
ltka sa rozpust v kyseline octovej octan olovnat, ktor sa zra s jodidom draselnm lt
mikrokrytalick zrazenina jodidu olovnatho rozpustenm za varu a nslednm ochladenm vek
dotiky alebo hviezdiky s kovovm leskom = zlat d
Pb2+ + 2 I PbI2
ORTU
a)
amalgmov skka = tvorba amalgmu medi, priom vznik povlak elementrnej ortuti na
medenom lieku. Po zahriat ortu vysublimuje (kvrna zmizne)
Hg2+ + Cu Hg (tmavosiv kvrna) + Cu2+
Hg22+ + Cu 2 Hg (tmavosiv kvrna) + Cu2+
b)
ide o dkaz ortunatch inov (Hg2+) a o rozlenie od Hg22+ inov: psobenm roztoku NaOH na
Hg2+ lt zrazenina oxidu ortunatho, zatiao zrazenina Hg22+ sern!
Hg2+ + 2 OH HgO (lt) + H2O
Hg22+ + 2 OH Hg (ierna) + HgO (lt) + H2O
SRANY
a) brnat iny tvoria s kyselinou srovou bielu zrazeninu sranu brnatho, ktor sa nerozpa
v zriedenej HCl
... (Aluminii sulfas, Calcii sulfas dihydricus, Ferrosi sulfas, Atropini sulfas, Salbutamoli sulfas ...)
... mesilany = soli kyseliny metnsulfnovej (CH3SO3) poskytuj pozitvnu reakciu a po taven
s Na2CO3 srany (Betahistini mesilas, Bromocryptini mesilas, Dihydroergotamini mesilas ...)
Ba2+ + SO42- BaSO4 (biela)

b) reakcia na odlenie sranov (SO42) od siriitanov (SO32) a ditioniitanov (S2O42) a alch aninov
... (po skke a) aj u Alumen, Barii sulfas, Ferrosi sulfas, Magnesii sulfas, Natrii sulfas ...)
... k suspenzii zo skky a) sa prid roztok jdu: srany ostvaj ltohned
siriitany aj ditioniitany hned jd odfarbuj na zklade
reakcie:
SO32- + I2 + H2O SO42- + 2 I- + 2 H+
... v alej fze sa prid roztok chloridu cnatho (SnCl2) dochdza k odfarbeniu, na rozdiel od
jodinanov, kedy vzniknut jodid sptne oxidovali na elementrny jd hnedej farby:
Sn2+ + I2 Sn4+ + 2 IIO3 + 5 I + 6 H+ 3 I2 + 3 H2O
... napokon sa zmes zahrieva do varu, priom nem vznikn iadna farebn zrazenina, na rozdiel od
selnanu brnatho BaSeO4 redukciou vznik erven seln a od wolfrmanu brnatho BaWO4
redukciou vznikne wolfrmov modr
SODK
a)
katiny Na+ sa vyzraj hexahydroxoantimoninanom draselnm v slabo zsaditom prostred
biela zrazenina hexahydroxoanti-moninan sodn. Tvorba krytlov sa podporuje ochaledm v adovej vode
a trenm vntornej steny skmavky tyinkou.
... (Ampicillinum natricum, Phenobarbitalum natricum a alch asi 60 lieiv)
Na+ + [Sb(OH)6]- Na[Sb(OH)6] (biel)
b) pecifick dkaz sodka: k skanej ltke sa prid roztok metoxyfenyloctovho inidla po ochladen
v adovej vode vznikaj biele krytliky sodnej soli kyseliny metoxyfenyloctovej
... (Natrii salicylas, Natrii benzoas, Natrii chloridum ...)
O
H3C

O
OH

H3C
+

Na

O Na

+H

STRIEBRO
... v princpe ide o reakciu toton s dkazom chloridovch inov: k roztoku skmanej ltky pridme roztok
HCl biela zrazenina rozpustn v roztoku amoniaku
...(Argenti nitras)
+
Ag + Cl AgCl (biela, na svetle tmavne)
AgCl + 2 NH3 [Ag(NH3)2]Cl (rozpa sa vemi ahko!)
UHLIITANY A KYSL UHLIITANY(hydrogenuhliitany)
... k skmanej ltke uhliitanu alebo hydrogenuhliitanu sa prid roztok kyseliny (octovej, HCl) vznik
plynn oxid uhliit, ktor sa sklenou rrkou zavedie do roztoku hydroxidu brnatho biela zrazenina
uhliitanu brnatho, ktor je rozpustn v zriedenej kyseline chlorovodkovej
... (Calcii carbonas, Kalii hydrogenocarbonas, Lithii carbonas, Natrii carbonas decahydricus, Natrii
hydrogenocarbonas ...)
Na2CO3 + 2H+ 2Na+ + CO2 + H2O
NaHCO+ H+ Na+ + CO2 + H2O
CO2 + Ba(OH)2 BaCO3 (biela) + H2O
BaCO3 + 2 H+ CO2 + H2O + Ba2+
VPNIK
a) k neutrlnemu roztoku skanej ltky sa prid inidlo glyoxalbishydroxyanil (GBHA) oktaedrick
chelt (max = 520 nm), ktor sa v chloroformovej vrstve farb erveno. Komplex tvoria viacer iny, ale tie
neprechdzaj do chloroformu (s vnimkou urnovho komplexu fialovej farby)! Reakciu ruia Ba 2+ a Sr2+
odstrauj sa pomocou Na2CO3 ako zrazeniny, priom samotn uhliitan sodn komplex Ca2+-GBHA
neodfarbuje.
...(Calcii pantothenas, Calcii sulfas dihydricus ...

H
OH
2+

Ca

HO
N

O
Ca

2 NaOH
N

2 Na+

GBHA

O
H
H
2+
b) Ca reaguje s hexakyanoeleznatanom draselnm a s amnnymi inmi biela krytalick zrazenina.
Sr2+ ani Ba2+ reakciu neruia, ru Mg2+ - reaguje podobne za vzniku bielej zrazeniny
... (Calcii dobesilas, Calcii folinas, Calcii hydroxidum, Calcii lactas pentahydricus, Tricalcii phosphas ...
obom skkam: Calcii carbonas, Calcii chloridum, Heparinum calcicum, Natrii calcii edetas ...)
Ca2+ + [FeII(CN)6]4- + 2 NH4+ (NH4)2Ca[Fe(CN)6] (biela)
ZINOK
... Zn2+ reagje s NaOH biela glovit zrazenina amfotrneho hydroxidu zinonatho. V nadbytku NaOH
rozpustn zinonatanov komplex, ktor pridnm chloridu amnneho (zvenie pH) hydrolyzuje na
Zn2+ (stle v roztoku) a ktor sa napokon zra so sulfidom sodnm biela vlokovit zrazenina sulfidu
zinonatho (zinkov beloba)
...(Zinci chloridum, Zinci staeras, Zinci sulfas, Zinci undecylenas, Bacitracinum zincum ...)
Zn2+ + 2 OH- Zn(OH)2 (biela)
Zn(OH)2 + 2 OH- [Zn(OH)4]2- (roztok)
[Zn(OH)4]2- + 4 NH4+ Zn2+ + 4 NH4OH (roztok)
Zn2+ + S2- ZnS (biela)
ELEZO
a) eleznat iny reaguj s hexakyanoelezitanom draselnm oxidcia Fe2+ na Fe3+ za sasnej
redukcie inidla na hexakyanoelez-natan, ktor s Fe2+ a Fe3+ tvor modr koloidn roztok, resp. modr
zrazeninu komplexnej zleniny = berlnskej modrej!
...(Ferrosi fumaras, Ferrosi gluconas, Ferrosi sulfas)
Fe2+ + K3[FeIII(CN)6] Fe3+ + [FeII(CN)6]4Fe3+ + [FeII(CN)6]4- + K+ K[FeIIIFeII(CN)6]3 (berlnska modr)
Poda nadbytku inov ... berlint eleznat:
FeII[FeIIIFeII(CN)6]2 (pred tm tzv. Turnbulova modr)
berlint elezit:
FeIII[FeIIIFeII(CN)6]3
Rozpustn koloidn forma m zloenie: K+[FeIIIFeII(CN)6]- . x H2O
Nerozpustn forma m zloenie:
Fe3+[FeIIIFeII(CN)6]3 . 14-16 H2O
b) Fe3+ iny reaguj s tiokyanatanom draselnm erven komplex, ktor prechdza do organickch
rozpadiel (izoamylalkohol alebo ter) ruov zafarbenie. Po pridan chloridu ortunatho sa roztok
odfarb vznik stabilnej ortunant komplex
Fe3+ + 3 SCN- + 3 H2O Fe(SCN)3.3H2O (erven roztok)
3 Hg2+ + 2 Fe(SCN)3 3 Hg(SCN)2 + 2 Fe2+ (odfarbenie roztoku)
c) v neutrlnom prostred reaguje Fe3+ s hexakyanoeleznatanom draselnm berlnska modr (v
princpe rovnak reakcia ako skka A, akurt tu nemus neprebieha prv oxidano-redukn reakcia).
Komplex je nerozpustn v HCl
Fe3+ + K4[Fe(CN)6] KFeIII[FeII(CN)6] (modr koloidn roztok)
3 FeIII[FeII(CN)6]- + Fe3+ FeIII[FeIIIFeII(CN)6]3 (berlnska modr)

ORGANIKA: FUNKN SKUPINY

ACETYLOV SKUPINY
... ltka sa hydrolyticky uvon pomocou kyseliny fosforenej (H 2SO4 nie je vhodn mnoh organick
ltky podliehaj jej psobenm oxidcii)
... dkaz je zaloen na reakcii acetylovej skupiny s dusinanom lantanitm, na ktor sa adsorbuje jd
alebo sa tvor klatrt (krytalick adcia = molekuly jdu sa vradia do dutiny v krytlovej mrieke)
... (Acidum aceticum glaciale, Kalii acetas, Paracetamolum, steroidn hormny s CH3COOH napr.
Betamethasoni acetas, Dexamethaso-ni acetas, Prednisoloni acetas ...)
R

H3PO4

CH3

R-OH

CH3
O

2 CH3COO + La(NO3)3 La(OH)(CH3COO)2 (lantanylhydroxoacett)

La(OH)(CH3COO)2 + NH3 + I2 (modr ... analgia krob+jd)
-

ALKALOIDY
... ide o pecifick dkaz alkaloidov (tercirny, kvartrny dusk v molekule) s Dragendorfovm inidlom =
dusinan bizmutit Bi(NO3)3 + jodid draseln KI = tetrajodobizmutitan draseln K[BiI 4] s alkaloidom
tvor oranov aebo oranovoerven zrazeniny
+
N

HCl.

N
Tercirny
amn

+
N

K[BiI4 ]

H Cl

H [BiI4 ]

komplex
bza-inidlo

Kvartrny
amn

PRIMRN AROMATICK AMNY

... dkaz zaloen na diazotcii primrneho aromatickho amnu dusitanom sodnm v kyslom prostred
(HCl) diazniov so. Tto nlsedne kopulciou v alkalickom prostred s 2-naftolom azofarbivo
oranovej a ervenej farby
a) von primrna aminoskupina:
... (Benzocainum, Bromhexini hydrochloridum, Sulfathiazolum, Sulfadimidinum ...)
HO

HO
NH2

+
N

NaNO2
HCl.

N Cl

Diazniov so

2-naftol

Azofarbivo

b) sekundrna (blokovan) aromatick aminoskupina:

... primrna aromatick skupina sa uvouje alkalickou hydrolzou (NaOH) za varu v ase 30 min.
... (Phtalylsulfathiazolum, Succinylsulfathaizolum)
O

S
N

S
N
H

OH-

S
N
H

Sukcinylsulfatiazol

HOOC

NH2

Kyselina ftalov

OHCOOH

S
N

O
HOOC

Sulfatiazol

H
N
O

HO

N
H

Ftalylsulfatiazol

H
N

S
N
H

Sulfatiazol

HO
NH2

COOH

Kyselina jantrov

c) redukcia aromatickej NO2 skupiny na NH2 skupinu pred vlastnm dkazom

... redukcia je uskutonen prkovm zinkom v kyslom prostred za varu 5 min.
O
OH

O2 N

CH3

CH3

O2 N

CH3
N

TINIDAZOL

METRONIDAZOL

...(Metronidazoli benzoas, Metronidazolum, Tinidazolum)

BARBITURTY NESUBSTITUOVAN NA DUSKU

... Parriho, resp. Zwikkermanova skupinov reakcia barbiturtov, pri ktorej v alkalickom prostred vznikaj
tmavofialov komplexy s CoII inmi (roztok dusinanu kobaltitho). Reakciu poskytuj ltky so zoskupenm
=N-C-N=, resp. N=C-N= (hydantony, pur-ny, pyrimidny a niektor sulfonamidy)
... zafarbenie komplexu zvis od poutho alkalickho inidla (amoniak, amn alebo hydroxidy).
V prtomnosti amnov vznik tetraedric-k komplex, v neprtomnosti amnov oktaedrick so 4 molekulami
rozpadla ako ligandami (metanol)
... (Domperidonum, Amobarbitalum, Phenobarbitalum, Thiopentalum natricum et natrii carbonas ...)
Amn
R3

R2

N
O
R1

R1

Co N

O
Amn

barbiturt
Co

barbiturt

N
R2

L
L

R3

L
L

Oktaedrick komplex

Tetradrick komplex

BENZOANY
a) v neutrlom postred s Fe3+ svetlolt zrazenina = benzoan hexabenzoandihydroxyelezit, ktor sa
rozpa v teri
...(Acidum benzoicum)

(C6H5COO) + FeCl3 [Fe3(C6H5COO)6(OH)2] (C6H5COO) + 3 Cl

b) kyselinou srovou sa z benzoanov (sol) vytesn kyselina benzoov, ktor opatrnm zahrievanm
sublimuje (na stench skmavky sa tvor biely sublimt)
...(Natrii benzoas)

22 C6H5COO + H2SO4 2 C6H5COOH (biela) + SO4

c) benzoany (soli) s vo vode rozpustnejie ako samotn kyselina benzoov jej vytesnenenm vznik
biela zrazenina, ktor sa prekrytalizovanm ist a su vo vkuu. Nsledne sa stanov teplota topenia
krytlov t.t.(kyselina benzoov) = 120C 124C
...(Benzoylis peroxidum cum aqua, Natrii benzoas)
C6H5COOMe + HCl C6H5COOH + MeCl
ClTRNANY
... Legalova reakcia: karbonylov zleniny s aktivovanm vodkom v -polohe (aldehydy, ketny) reagujp
s pentakyanonitrozylelezita-nom sodnm v alkalickom prostred
... kyselina citrnov sa manganistanom draselnm KMnO4 oxiduje na kyselinu acetndikarboxylov (a do
odfarbenia fialovho manga-nistanu), ktor zahriavenm dekarboxyluje na acetn ten sa aktivuje
alkalickm prostredm koncentrovanho amoniaku na karbanin s pentakyanonitrozylelezitanom
fialov complex
...(Kalii citras, Lithii citras, Natrii citras dihydricus, Piperazini citras ...)

CH2 COOH
5 HOOC

CH2 COOH
2 MnO4-

C OH

6H

CH2 COOH
CH2 COOH
C O

2 Mn2+

5 C O
CH2 COOH

-2 CO2

CH2 COOH

CH3

CH2-

NH3

C O

C O

CH3

CH3
CH3

CH2[Fe(NO)(CN5)]2-

C O

8 H2O

(NC)5Fe

CH3

3-

CH3

(NC)5Fe

O
CH3

(NC)5Fe

H+

CH3

(NC)5Fe

3-

FIALOV

O
O

OH

O
OH

3OH

3-

LEGALOV KOMPLEX CERVEN

FIALOV

ESTERY
... z esterov alkalickou hydrolzou (KOH) vznik karboxylov kyselina s hydroxylamnom v metanole
v alkalickom prostred KOH v 96% liehu hydroxmov kyselina, ktor s Fe3+ inmi poskytuje
modroerveno alebo erveno zafarben complex
...(Ethylis acetas, Isopropylys myristas)
R
NH
O
3R C
O

O
KOH (96% lieh)
3R C
NH2OH
NH OH
R
kyselina
hydroxmov

+ Fe3+
- 3 H+

Fe

O
HN

OO
R

modrocerven
cerven
R

N
H

MLIENANY
... kyselina mliena sa oxiduje brmovou vodou na kyselinu pyrohroznov zahratm dekarboxyluje
acetn, ktor sa v koncentrova-nom amoniaku aktivuje na karbanin a alej reakcia pokrauje ako Legalova
skka (vi vyie: Citrnany) ...(Acidum lacticum, Calcii lactas pentahydricus, Natrii lactatis solutio ...)
CH3
H C OH
COOH

Br2
ox.

CH3
C O
COOH

- CO2

CH3
C O
H

CH2NH3

C O

[Fe(NO)(CN5)]2-

OCTANY
a)
neprchav kyselina aveov vytesuje zo sol prchav slabiu k. octov charakteristick zpach
2 CH3COO- + (COOH)2 2 CH3COOH + (COO)22...(Kalii acetas ...)
b)
vo svojej podstate ide o skku na Acetylov skupiny: soli lantnu reaguj s kyselinou octovou alebo
propinovovu lantanylhyd-roxoacett, ktor v alkalickom prostred (amoniak) s jdom tvor tmavomodr
klatrty podobn ako pri reakcii krobu s jdom. Zsadn je pH rozmedzie = 9-11. Pri niom pH sa klatrt
netvor a pri pH vyom ako 11 dochdza k disproporcioncii jdu (I2 + 2OH IO + I + H2O)
... reakciu ruia: BO3, (COO)22, PO43, SO42, F, kys. vnna a citrnov a zleniny s reduknou
schopnosou (redukuj I2 na I)
...(Hydroxycobalamini acetas, Natrii acetas ...)
2 CH3COO- + La(NO3)3 La(OH)(CH3COO)2
La(OH)(CH3COO)2 + NH3 + I2 modr zafarbenie

 SALICYLANY
a) kyselina salicylov je silnejou kyselinou ako kyselina benzoov, ale slabou ako fenol vaka tvorbe
intramolekulovch vodko-vch mostkov. Z podobnosti s fenolom aj kyselina salicylov vytvra fialov
komplexy s FeCl3, avak pre delokalizovan zporn nboj je tento komplex stabilnej.
3O
O

O
O

HO

Fe

O
-

H
O

O
Delokalizovan nboj

elezit komplex kyseliny salicylovej

(Acidum salicylicum, Acidum acetylsalicylicum)

b) kyselina salicylov je ako rozpustn vo vode jej vytesnenie zo sol pomocou minerlnych
kyseln biela zrazenina, ktor sa identifikuje teplotou topenia (156C 161C)
...
(Natrii salicylas, Physostigmini salicylas)
COO - M +
OH

COOH

OH

HCl

MCl

VNANY
a) dkaz kyseliny vnnej tzv. Fentonovou reakciou: peroxid vodka oxiduje kyselinu vnnu
v prtomnosti Fe2+ kyselinu dihydroxy-fumrov. Fe2+ sa peroxidom oxiduje Fe3+. elezit iny
s kyselinou dihydroxyfumrovou fialovo zafarben komplex
COOH
HO
H

H
OH
COOH

Kyselina vnna

2+

Fe
H2 O2

HO

HOOC

COOH

OH

Kyselina
dihydroxyfumrov

Fe2+ + H2O2 Fe3+ + OH + OH

b) kyselina vnna s H2SO4 dekarboxyluje, dekarbonyluje, dehydratuje glykolaldehyd, ktor sa
oxiduje kyselina glyoxalov, ktor s 2 mol rezorcinolu kondenzuje (v prtomnosti kyseliny srovej)
difenylmetnov derivt s laktnovm kruhom nsledne sa bromuj benznov jadr bezfarebnho
laktnu oxidcia za vzniku chinoidnej truktry v kyslom prostred modr oxnio-v so.
...(Acidum tartaricum, Adrenalini tartaras, Dihydroergotamini tartaras, Metoprololi tartaras ...)

OH
COOH
HO
H

H
OH
COOH

O
ox.

+
COOH

CH2 OH
glykolaldehyd

HO

kyselina
glyoxlov

OH
H

OH
OH

rezorcinol

H
ox.

O
O

KBr
Br

Br

HO

OH

Br

Br
O

OH
O

modr oxniov so

XANTNY (purnov alkaloidy)

... murexidova reakcia: oxidano-hydrolytick odbranie derivtov xantnu na derivty pyrimidnu
kondenzcia 2 pyrimidnovch mole-kl kyselina purpurov psobenm s NH3 vznik amnna so
kyseliny purpurovej = intenzvne fialovoerveno zafarben murexid.
... podmienky pozitvnej reakcie:
X = O, S
Y = OH, NH2 (oxo-enol tautomria)
Y

HN
X

Y
ox.

N
N
H

N
N

R
alloxn

... pozitvne reaguj: kyselina moov, N-alkylsubstituovan derivty (kofen, teofyln, teobromn),
pyrimidnov bzy (uracil, tiouracil)
... negatvne reaguj: purn, hypoxantn, 6-merkaptopurn, adenn, guann
...
(Coffeinum, Etophyllinum, Pentoxyfyllinum, Theophyllinum, Theobrominum, ...)

Prv reakcia

... slovensk liekopis uprednostuje ako oxidan inidlo systm 3% peroxidu vodka + HCl (vzniknut
derivt pyrimidnu sa alej oxiduje na alloxn, resp. u N-alkylsubstituovanch metylovan alloxn, ktor
alej poskytuje murexidovp reakciu), mon by bolo pou aj in oxidan inidl, napr. kyselinu dusin:
Druh reakcia

O
H3 C

3% H2 O2
HCl.

CH3

OH

H3C

CH3

CH3

CH3

OH

oxazol[4,5-d]pyrimidn

Cl
N

N
CH3

NH3

Murexid

CH3

H3C

KOFEN

CH3

10% HNO3

Alloxn
O
H3 C

NO2

CH3

O
O
N

N
N

N
O
H
kyselina
parabnov

CH3
HNO3

H3C

O
O

N
CH3

CH3

H3C

H2O.

H H
N

O
NH2

H2O.
-CO2
-NH3

H3C

OH O

CH3

N
N

CH3

H3C

CH3

NH2

CH3
kyselina
N,N-dimetylaminobarbiturov

H
-H2O

CH3

H3C

Alloxn

KOFEN

H
N

CH3
N

H3C

CH3
N

H3 C

CH3

H3C

H3 C

CH3

kyselina purpurov

O
N

O O

N
N

CH3

CH3

CH3

NH3
O
H3C

O
N

N
N

CH3

N
N

CH3

H3C

CH3

_
N
CH3

Murexid

O O

N
CH3

CH3

+
NH4

TEPLOTA TOPENIA. TEPLOTA TOPENIA DERIVTOV.

Teplota topenia = teplota, pri ktorej prechdza ltka zo skupenstva tuhho do skupenstva kvapalnho
ist ltka m teplotu topenia ostro ohranien, neistoty teplotu topenia zniuj a rozahuj (prechod nie je
ostr) SL1 sa o teplote topenia zmieuje v odsekoch: vlastnosti ltky, skky totonosti, istota ltkxy
3 spsoby stanovenie teploty topenia:
2.2.14. Teplota topenia kapilrna metda
2.2.15. Teplota topenia metda otvorenej kapilry
2.2.16. Teplota topenia metda ohranienho topenia
2.2.14. Teplota topenia kapilrna metda:
... teplota, pri ktorej sa roztopia vetky iastoky stpca ltky v kapilre
... prstroj: sklenen ndoba na kpe (voda, tekut parafn, siliknov olej), vyhrievacie zahriadenie,
mieadlo, teplomer s delenou stupnicou po 0,5C a rozsahom 100C, kapilra s vysokou tepelnou
odolnosou na jednom konci zataven
... prevedenie skky: ltka sa su 24 hod. vo vkuu nad bezvodm silikaglom, kapilra sa do vky 4-6
mm napln ltkou, kpe sa zahreje na teplotu 10C pod predpokladan t.t. rchlos zahrievania 1C/min,
kapilra sa do prstroja umiestn 5C pred oakvanou t.t.
... vyhodnotenie SL1 uvdza rozptie t.t.
... kalibrcia prstroja: referenn ltky pre t.t.
Azobenzol
169C
Sulfapyridn 193C
Acetanilid
116C
Benzil 196C
Sacharn
229C
Benzanilid
165C
Fenacetn
136C
Fenolftalen 263C
Salofn
192C
Sulfanilamid 166C
Vaniln
183C
Dikyndiamid 210C
Kofen
237C
2.2.15. Teplota topenia metda otvorenej kapilry:
... (teplota skvapalnenia) = teplota, pri ktorej zana ltka v kapilre stpa
... prevedenie skky: meranie v kapilre otvorenej na obidvoch koncoch (80 mm), teplomer (delene po
0,2C) sa pripoj ku kapilre so ska-nou ltkou (vka stpca ltky = 10 mm), vodn kpe (teplota stpa o
1C/min). Postup sa opakuje ete 4-krt a vypota sa priemer
... napr. Glyceroli monostearas 40-50 t.t. 54C 64C
2.2.16. Teplota topenia metda ohranienho topenia:
... prstroj = kovov blok s dobrou tepelnou vodivosou a dutinou pre teplomer (Kofflerov blok)
t t
t.t. 1 2
2
t1 = prv teplota, pri ktorej sa ltka pri kontakte s kovovm blokom okamite top (kovov blok sa ohrieva
1C/min)
t2 = druh teplota, pri ktorej sa skan ltka pri kontakte s kovovm blokom okmaite prestva topi (pri
ochladzovan)
Prklady stanovenie t.t. v SL1:
* Vlastnosti lieiva nevysuen ltka:
*
*
*
*

Ephedrinum hemihydricum
117C
Chlorbutanolum hemihydricum
78C
Vlastnosti lieiva:
Acidum nalidixicum
230C
Zinci undecylenas
16 121C (zvyok)
Vlastnosti lieiva pri rozklade:
Acidum ascorbicum
190C
Scopolamini hydrobromidum 197C (po vysuen)
Skky totonosti metda 2.2.14:
Acetylcasteinum
104C 110C
Urea
132C 135C
Zmesn teplota topenia (skan ltka + chemick referenn ltka CRS):
Barbitalum
190 2C (CRS)
Phenobarbitalum
176 2C (CRS)

Identifikcia lieiv teplotou topenia derivtov

Derivt: ltka obyajne tuhho skupenstva s charakteristickmi fyziklnymi dobre definovatenmi
vlastnosami, napr. teplotou topenia
Prprava derivtu:
* vytesovacie r.: lieiv charakteru slabch kyseln a zsad
z roztoku sol sa vytesn silnejou kyselinou alebo zsadou slab kyselina alebo
zsada, ktor sa z roztoku vyluuje, je ne-rozpustn. Zrazenina sa odflitruje, vo filtrte
sa dokazuj alie zloky lieiva (aniny)
* zracie r.:
vznik zrazeniny po reakcii ltky so skmadlom biela alebo farebn zrazenina
prava derivtov: krytalizcia
suenie za predpsanch podmienok
identifikcia stanovanm teploty topenia
REAKCIE VYTESOVACIE:
Lieivo

vytesnen zsada / kyselina (t.t. C)

roztok KOH siln zsada:

Glyceroli monostearas 40-50

mastn kys. (alkalick hydrolza, extrakcia do teru 2.2.15)

roztok NaOH siln zsada:

Acidum acetylsalicylicum
Codeini phosphas hemihydricus

kyselina salicylov (156-161C) ... alkalick hydrolza za varu

koden (155-159C)

roztok NH3 slab zsada:

Cocaini hydrochloridum
Papaverini hydrochloridum

kokan (96-99C)
papavern (146-149C)

roztok zriedenej kyseliny srovej:

Tolbutamidum
Zinci undecylenas

4-metylbenznsulfnamid (135-140C)
kyselina undecylnov (66-68C)

roztok zriedenej kyseliny chlorovodkovej:

Amobarbitalum natricum
amobarbital (po izolcii, zmes s CRS 157 2C)
Warfarinum natricum
warfarin (159-163C)
roztok zriedenej kyseliny octovej:
Sulfacetamidum natricum

sulfacetamid (181-185C)

REAKCIE ZRACIE: ... chemick reakcia: lieivo + skmadlo dobre definovan derivt (t.t.)
Lieivo
teplota topenia derivtu (C)
o roztok HNO3:
Phenacetinum

4-etoxy2-nitroacetanilid (100-103C)
(3-nitroderivt po prekyrytalizcii z 96% liehu 2-nitro derivt!)
O
HN

O
CH3

HN

NO2

HNO3
t
O

CH3

Fenacetn

HN

CH3

CH3

NO2

CH3

O
83%

CH3

O
17%

o roztok anhydridu kyseliny propinovej:

... reakcia je charakteristick pre zleniny s OH skupinami, ktor podliehaj acylcii monoacy-,
diacylderivty, resp. hexaacylderivty (derivty xantnov, cukrov: sorbitol, manitol)
O
O
O
Adeninum
237-241C
CH3 H3C

HN
H
N

monoacylderivt

o roztok anhydridu kyseliny octovej:

Sorbitolum
Diprophyllinum

O
O

OH

H3C

H3C

N
CH3

CH3

o roztok KMnO4:
... oxidan inidlo
Phenoxyethanolum

CH3

CH3
O

CH3

diacylderivt

hexaacetylsorbitol (100C)
142-148C (z 96% liehu)

H
N

CH3

diacetylderivt
diprofylnu

monoacetylderivt
diprofylnu

kyselina fenoxyoctov (96-99C)

OH

OH

O
O

KMnO4
OHfenoxyetanol

o roztok KOH:
Trimethadionum

amid kyseliny 2-hydroxy-N-metylizomaslovej (77-78C)

O

H3C

O
OH-

H3C

N
O

OH

H3C
H3C

CH3

COO

N
O

Trimetadin

OH

H3C

H
N
O

H3C

COO NH

CH3
OH-CO32

H3C

amid

H3C

CH3

OH-

-CO32
-H2 NCH3

H3C

OH

H3C

COO -

CH3

o roztok Reineckeho soli:

Suxamethonii chloridum
Reineckt sexametnia (180-185C)
... bza suxametnia v kyslom prostred (H2SO4) tvor komplexn nerozpustn so ruovho
zafarbenia:
[bza].[CrIII(NH3)2(SCN)4]

o roztok tiokyanatanu amnneho:

... princp: vznik soli typu [bza]+ . SCN
Methadoni hydrochloridum
tiokyanatan metadnia (143-148C)
Tetracaini hydrochloridum
tiokyanatan tetrakania (131C)
o roztok benzoylchloridu:
Acidum tranexamicum
Piperazini hydrochloridum

N-benzoylderivt kyseliny tranexmovej (184-187C)

N,N-dibenzoylderivt (191-196C)
Cl

COOH

COOH

HN

H2N

kyselina
tranexmov

benzoylchlorid

o roztok 4-nitrobenzoylchloridu:
Propylenglykolum

propylenglykoldiester kyseliny 4-nitrobenzoovej (123-128C)

o roztok 3,5-dinitrobenzoylchloridu v pyridne:

Levomentholum
levomentolbenzot (154-157C)
Mentholum racemicum
(130-131C) ... acetn
O2 N
O

+
OH

O
NO2

Cl

+ HCl

O2 N

3,5-dinitrobenzoylchlorid

mentol

NO2

o roztok tetrafenylboritanu sodnho:

Benzalkonii chloridi solutio
Benzalkonii chloridum
133C)

benzalkniumtetrafenylbort
benzalkniumtetrafenylbort (suenie 50C, t.t. = 127-

o roztok NaNO2 v kyslom prostred:

Chlorprothixeni hydrochloridum

oxidan produkt (152-154C)

CH3
N

CH3
CH3
Cl

O2 N
NaNO2

HO

Cl
CH3
Cl

HNO3
S
Chlrprotixen

O2 N

1-nitro-3-dimetylaminopropn kopulcia s diazniovou soou kondenzan produkt

+
N
CH3

CH3

o roztok H2O2:
Chloraminum

4-tolunsulfnamid (137-140C)
CH3

CH3

HCl.

SO2 N

Na

ClO-

SO2 NH2

Cl
+

Na

ClO + H2O2 O2 + Cl + H2O

o roztok trinitrofenolu:
...princp: tvorba sol = pikrtov (lt, dorbe krytalizujce) s duskatmi bzami
Atropini sulfas
174-179C
Scopolamini hydrobromidum
188-193C
O2N

O
NO2

[bza] +
NO2

o roztok kyseliny srovej 40%:

...H2SO4 = hydrolza ltky sulfanilamid a derivt 5-6-lnkovho heterocyklu, ktor sa extrahuje do teru
odpar sa a stanov t.t. derivtu
Sulfadoximum
4-amino-5,6-dimetoxypyrimidn (80-82C alebo 90-92C)
Sulfafurazolum
5-amino-3,4-dimetylizoxazol (119-123C)
o termick rozklad (270C):
Sulfadiazn
Sulfadimidinum

2-aminopyrimidn (123-127C)
2-amino-4,6-dimetylpyrymidn (150-154C)

o roztok vanilnu:
Isoniazidum

Schiffova bza vanilidhydrazid kyseliny izonikotnovej (126-127C)

OH

N
O-CH3

OH

+
O

N
H

NH2

Izoniazid

O
O

O-CH3

H
vaniln

o roztok anilnu:
Acidum undecylenicum

anilid kyseliny undecylnovej (66-68C) ... extrakcia do teru, odpari,

krytalizova z 70% liehu, sui 3 hod. vo vkuu, t.t.
O

+ HN
2

kyselina undecylnov

N
H

OH

-H2 O
HN

DOKAZ LIEIV POMOCOU SKMADIEL

1. Roztok H2SO4

H2SO4 samotn
a) oxidan, dehydratan, dehydrogenan psobenie (sulfoncia, hydroxylcia aromatickho jadra)
vznik oxidanch produktov
b) hydrolytick psobenie (napr. hydrolza esterov, amidovej vzby)
c) mineralizan psobenie (vznik rznych degradanch produktov)
O

OH

a)

oxidan psobenie:

* Tetracyklnov antibiotik:

OH

R3
R4

OH

R2

OH
NH2

+H

Minocyklini hydrochloridum
Chlortetracyclini hydrochloridum
Doxycyclinum
Doxycyclini hyclas
Demeclocyclini hydrocloridum

R1
H3C

OH

CH3

CH3

OH
H3C

OH

CH3

-H

OH

O
O

OH

H
CH3 H

Anhydrotetracykln
(od oxytetracyklnu)

H3C

NH2

...vznikaj anhydro-, apooxy-, izoderivty

...ahko prebieha aj epimerizcia C4 pri pH 2-6
Tetracyclinum
Tetracyclini hydrochloridum
Oxytetracyclinum
Oxytetracyclini hydrochloridum

OH

OH

OH

Veobecn vzorec tetracyklnov

OH

OH

OH

H
CH3 H

H3C

H3C

OH

H3C
HO

HO

H2N

O
H2N

izo-derivt
(zsadit prostredie)

-apooxytetracykln

=
Vykonanie skky: ltka sa rozpust v 96% kyseline srovej pozoruje sa zafarbenie roztoku, skan
roztok sa riedi vodou a zafarbenie roztoku sa obyajne men:
Tetracykln, Oxytetracykln = erven lt
Chlrtetracykln = tmavomodr hnedast
OH

OH

OH

NH2

O
OH

H3C

O
NH2

OH

H
CH3

NH2

H
CH3

OH

NH2

OH
H3C

OH

H3C

CH3

OH
H3C

H
CH3

EPIMERIZCIA

* Steroidn hormny:
... pozitvna reakcia: steroidn hormny s 1 nenastenm cyklom a aspo 1 OH skupinou v molekule
... skka sa vykonva ako u tetracyklnovch antibiotik
napr.: (uvdzam iba tie, ktor s sasou otzky B rozbor vybranho liekopisnho lnku)
zafarbenie s H2SO4
Betamethasoni acetas
Dexamethasoni natrii phosphas
Hydrocortisoni acetas
Norethisteronum
Prednisoloni natrii phosphas

po zrieden s H2O
ervenohned
ltohned
modrofialov
erven
erven (hnedoerv. fluor.)

Fluorescencia
odfarbenie na ry roztok
odfarb sa
odfarb sa ervenohned
odfarb sa hnedoerven
odfarb sa ltozelen

* Chlortalidonum :
... tvor sa chlrtalidniov katin, roztok sa farb na lto:
H
O
N
H

SO2 NH2

N
H

OH

SO2 NH2

Cl

SO2 NH2

Cl

Cl

* Lyothyroninum natricum:
... pri termickom rozklade ltky (H+) sa uvouj fialov pary I2

HO

I2

+
* Tricyklick antidepresva:
I
H2N
O Na
I
...
nepecifick dkaz: predpoklad sa oxidan hydroxylcia a sulfurcia benznovch
jadier farebn
roztoky a zrazeniny
Doxepini hydrochloridum tmavoerven zafarbenie

* Papaverini hydrochloridum:
... povarenm v prostred acetanhydridu a H2SO4 oxidan produkt Coralyn (Coralynova reakcia)
zelen fluorescencia
... pozitvne reaguj aj izochinolnov alkaloidy s nesubstituovanou metylnovou skupinou
O-CH3

O-CH3

O-CH3

O-CH3

O-CH3

O-CH3
PAPAVERN

H3C-O

Ac2O H

H3C-O

- HOAc

H3C-O

H3C-O

CH3

NH

CH3

H3C-O

H3C-O

O-CH3

O-CH3

O-CH3
O-CH3

O-CH3

O-CH3

cyklizcia

+ H2
H3C-O

CH3

H3C-O

+
N

coralydn
nefluoreskuje

- H2O

H3C-O

H3C-O

CH3

H3C-O

C
OH

CH3

H3C-O

CORALYN
zelen fluorescencia

* Cholesterolum:
... lieivo + H2SO4 + acetanhydrid ruov erven modr zelen
... podmienky pozitvnej reakcie: prtomnos-OH na C3, cyklopentanoperhydrofenantrnov jadro, nsobn
vzba medzi C5-C6, resp. C7-C8

H
Ac2O
HO

5
6

HO

bischolestnpolynov
katin
+

* Sulfacetamidum natricum:
... OH vytesn sulfacetamid, tento sa izoluje
... kysl hydrolza sulfacetamidu sulfanilamid a CH3COOH
... esterifikcia uvonej kyseliny octovej prjemn va
NH2

NH2

NH2

N
O Na+

O
O

CH3

CH3

N
H

CH3COOH

CH3CH2OH

NH2

SULFANILAMID

SULFACETAMID

CH3COOH

H3 C
O

H2O

CH2-CH3

ETYLACETT

* Paraldehydum:
... H2SO4 + t depolymerizcia acetaldehyd (zpach) = Legalova skka
O

H3C

CH3

H H2O
O

3 H3C
H

acetaldehyd
CH3
* Spiramycinum:
...
makrolidov antibiotikum
PARALDEHYD
...
po rozpusten lieiva v kyseline srovej sa prevedie na sodn so s roztokom hydroxidu sodnho (pH 8)
a po pridan roztoku kyseliny srovej vznik hned zafarbenie

* Nistatinum:
...
polynov makrolidov antibiotikum
...
v roztokoch minerlnych kyseln (H2SO4), Lewisovch kyseln (SbCl3, FeCl3) dehydratovan
produkty (hned) sttm (fialov)
H2SO4 v zmesi s inmi skmadlami:
a) roztok konc. H2SO4 a formaldehyd
Princp: veobecn dkaz lieiv s fenylsubstituentom v molekule
Priebeh reakcie: 2 mol lieiva kondenzuj s formaldehydom v prostred H2SO4 difenylmetylnov
zlenina oxidciou chinoidn truktra
H2SO4 = oxidan a dehydrogenann psobenie
HCOH = kondenzan psobenie
R

R
ox.

Benzylpenicillinum benzathinum
Benzylpenicillinum procainum
Cefalotinum natricum
Morphini sulfas
Phenoxymethylpenicillinum kalicum
Ticarcillinum natricum

t, hnedofialov
t, ervenohned
t, ervenohned
t, hnedoerven fialov
t, tmavoervenohned
hned, t- ervenohned

chinoidn truktra

H H
N

H
CH3

H2SO4

2
O

HCOH

CH3

COOH

H3C

H H
N

H H
N
O

H3C

H
CH3

S
N

CH3

HOOC

COOH

BENZILPENICILN

ox.
H
H3C

H H
N

H H
N
O

H3C

H
S
N

HOOC

CH3
CH3

COOH

CH3

Funkciu HCOH pln aj chloralhydrt Cl3C-CH(OH)2:

OH

* Naproxen
...
aldehydov skupina chloralhydrtu reaguje s
metoxynaftalnovou truktrou derivt dinaftylmetnu

H3C
NAPROXEN

b) kyselina srov a 4-dimetylaminobenzaldehyd (DMBA)

* Reserpinum:
... C10-reaktvne miesto, H+ + 4-dimetylaminobezladehyd karbkatin zelenho zafarbenia, CH3COOH
erven
O-CH3

REZERPN

H3C-O

H H
N

H3C-O

O-CH3

O-CH3

O-CH3
O

H2SO4

CH3COOH

N
H3C

10

H3C-O

H3C
CH3

N
H3C

H3C-O

H H
N

H3C

ox.

H3C-O

N
H H

H H
N

H3 C
N
H3C

H3C-O

H3C
N

H H
N

H
H3C-O

N
H H

* Methaqualonum:
... metylnov skupina na C2 (enamnov forma) metaqualnu kondenzuje so skmadlom karbinol,
ktor dehydratuje na oranovoerven cyann
CH
N

H
N

CH3

CH2

N
H

H
O
H3C

O
H3C

HO

N+

METAQUALON

H3C

CH3

O
H3C
CH3
N

- H2O
H
CH3
N

CH3

CH3
H
N+

N
N
N
O
H3C

O
H3C

* Isopropylis myristas, Isopropylis palmitas:

... princp: uvonenie izopropylalkoholu kyslou hydrolzou cyklizcia alkoholu na
cyklopentylkarbniov in kondenzovanie s DMAB ltoerven derivt fulvnu
O
H3C

(CH2 )12

CH3

H3C
OH

H3C

(CH2 )12

H3C

O
CH3

CH3

OH
+

CH2

derivt fulvnu
H3C

CH3

c) kyselina srov a vaniln

... princp nie je znmy
* Hexobarbitalum: zelenolt zafarbenie zahriatm tmavoerven
* Pentobarbitalum, Pentoberbitalum natricum: fialov modr
d) kyselina srov a chlramn
* Bromhexini hydrochloridum
... uvonenie organicky viazanho brmu vo forme bromidu, Br sa oxiduje inkom chlramnu
(chlrnan) na elementrny Br2. Ten
prechdza do dichlrmetnu a vyfarbuje ho hnedo.
ClO + 2 Br + H+ Br2 + Cl + H2O

e) kyselina srov a rezorcinol

* Ethosuximidum
... 1,2-dikarboxylov kyseliny, ich estery, anhydridy a imidy (ethosuximid = imid) kondenzuj pri zahriat
(H2SO4) s rezorcinolom
farebn kondenzan produkt vplyvom OH sa otvra 5lnkov cyklus vo vode zeleno fluoreskuje
H3C

OH
H
N

O
CH3

H3C

H3C

CH3

NH3

NH

NH2

NH4+

OH

CH3

HO

OH

* Fructosum:
... tzv. Selivanova reakcia, ktor je charakteristick pre ketzy!
H

HO

OH

O OH

H
H
H
OH

H
HO

OH

OH
CHO

CH2 -OH

OH

OH

FRUKTZA

HO

OH
O
OH

* Acidum maleicum, Chlorphenamini maleas, Domperidoni maleas, Ergotamini maleas,

Prochlorperazini maleas:
... princp: dkaz hydrognmaleintovho katinu lieiva
... kyselina malenov (nenasten dikarboxylov kyselina) sa oxiduje Br2 trans-dibrmderivt
kyselina glyoxlov + rezorcinol erven
... prevedenie reakcie: zo soli sa vytesn roztokom NaOH bza, ktor sa pretrepe do teru. Vodn vrstva =
kyselina malenov + rezorconol, po zahriat na vodnom kpeli nevznik iadne zafarbenie. Vodn vrstva =
kyselina malenov + brm, zahreje sa, po vychladnut sa prid rezorcinol fialov, modr alebo in
zafarbenie
COOH

COOH

Br

Br2
Br

COOH

COOH

CHO
COOH

COOH
OH

OH
CHO

OH

2
OH

HO

OH
COOH

f) kyselina srov a kyselina dusin

* Thymolum:
...
v kyslom prostred prebieha nitrcia tymolu na 4-nitrotymol a k jeho nslednej oxidcii na chinoidn
truktru. Sasne vznikaj alie oxidan a kondenzan produkty
+
OH

CH3

OH

CH3

CH3
H3C
O

H3C

O
O

CH3

OH

CH3

CH3

CH3
CH3

H
HNO3

H3C

H3C

H3C

CH3

HO
H3C

CH3

CH3

H3C

* Diphenhydramini hydrochloridum:
... derivty benzhydrylteru sa psobenm H2SO4 rozkladaj derivt kyseliny benzilovej + bzick
alkohol lt zafarbenie, po okyslen HNO3 erven zafarbenie v CHCl3 fialov
HO
+

+
O

O
N
H3C

N
H3C
+
N CH3

CH3
H3C

CH3

- H+
+ H2O

H
OH

v chloroforme
fialov

2.

Roztok HNO3

HNO3 samotn
* Imipramini hydrochloridum:
...vznik oxidanch produktov neznmej truktry modr zafarbenie
* Ureum:
...tvorba ako rozpustnho nitrtu, ktor sa vyluuje z roztoku vo forme bezfarebnch krytlov
(NH2)2CO + HNO3 (NH2)2CO.HNO3

Kyselina dusin a kyseliny srov, resp. in skmadlo

a) roztok dymiacej HNO3 a roztok NaOH
Princp: dkaz lieiv tzv. reakciou poda Vitali-Morina fialov zafarbenie (tropnov alkaloidy a alie)
... nitrcia aromatickho jadra v polohe 4 alkalick prostredie = fialov zafarbenie (anin je stabilizovan
mezomrnym efektom)... pozitvne reaguj len zleniny zo skupinou:
* Atropini sulfas, Hyoscyami sulfas, Ipratropii
Methylantropini nitras, Scopolamini hydrochloridum
O

H3C

OR

bromidum,

Methylatropini

bormidum,

N
H

R=
OH

O
OR

HNO3

OH

- HNO3
OR

+ HNO3

O2 N

OR
O2 N
CH2

O-NO2

+ H2 O
-H2 O

O
OR

O2 N
OH

-O

+
N

O
OR

125

OH

-O

+
N

OR

OH

-O

106

b) roztok dymiacej HNO3, acetn a roztok KOH

* Lidocaini hydrochloridum, Lidocainum (zelen)
* Procaini hydrochloridum (hnedoerven)

+
N

OR

88

OH

- H2 O
+ OH-

* Tetracaini hydrochloridum (fialov)

O

CH3

CH3

CH3

O2N
CH3

HN

O2N

HN

CH3

H3C

LIDOKAIN

-O
N
O2N
O

CH3
CH3

HN
H3C

CH3

O2N

NO2

O
NO2

O +
N

CH3
O

HNO3

CH3
CH3

CH3

+ HC

NO2

CH3

TETRAKAIN
O

CH3

HNO3

+
H3C

CH3

O2N

NO2

O
H3C

O
H3C
HNO3
O

MEISENHAIMEROVA
SO

O
NH

CH3

* Methylphenobarbitalum:
...
oxidan produkt je tmavoerven
N

CH3

CH3

H3C

CH3

HN

H3C

H3C

CH3
CH3
N

O
H3C

H3C

NH
O

H2C

CH3

O
H3C

NH
O

CH3

O2 N

O2 N
NO2

NO2

3. Roztok KMnO4
...roztok KMnO4 je oxidan inidlo, fialovo zafarben roztok
...v kyslom prostred = siln oxidan inidlo:
Mn7+ Mn2+ (odfarbenie roztoku !!!)
...v zsaditom prostred = mierne oxidan inidlo:
Mn7+ Mn4+
...poda SL1 reakcie lieiv s KMnO4 v kyslom prostred pln alebo iaston odfarbnie
a) Dkaz nenastenej vzby
Princp: adcia na nsobn vzby lieiv vznik glykolu, roztok skmadla sa odfarb, resp. zmen zafarbenie
(hned zafarbenie oxidu manganiitho MnO2, zelen zafarbenie mangananu)
HO R
R
R
R
+
H
R

R OH

2KMnO4 + 3H2O 2 MnO(OH)2 + 2KOH + 3O

2KMnO4 K2O + 2MnO2 (hned) + 3O (oxid)
MnO4 + e MnO4 (zelen)
* Acidum undecylenicum, Zinci undecylenas
OH

MnO4 -

COOH

COOH

Kyselina undecylnov

OH

b) Vznik oxidanch produktov

* Hydrogenii peroxidum 30 per centum, Hydrogenii peroxidum 3 per centum:
2 MnO4 + 5H2O2 + 6H+ 2Mn2+ + 5O2 + 8H2O
* Alcohol benzylicus:
H

CH2 -OH

C 16

H
MnO4 -

H
O

zpach

* Bendroflumethiazidum:
... princp podobn ako u Alcohol benzylicus

H2N

O
+

NH

H
MnO4-

N
H

zpach

* Chlorambucilum:
... lieivo + HCl hydrochlorid chlorambucilu (zrazenina sa odfiltruje)
... filtrt + KMnO4 odfarbenie (redukcia KMnO4 tercirnym amnom chlorambucilu)
Cl
+

COOH

H
MnO4 -

H2 N

COOH

2 Cl

C 41
H

CHLORAMBUCIL

Cl

* Busulfanum:
... alkalick prostredie
O
H3C

O
O

O
O

CH3
O

OH-

O
OH

O
CH3
O

* Procaini hydrochloridum:
... reakcia prebieha dvoma smermi:
a.) kondenzcia 2 mol ltky za vzniku azozleniny 4,4-di(2dietylaminoetoxykarbonyl)azobenzolu
b.) odtiepenie 2 etyl-skupnz molekuly a ich oxidcia na acetaldehyd
O

NH2
O

+
CH3

40

CH3

2 H3C

b)

NH2

H
Mno4 -

CH3

H3C
CH3

a) -H2

H3C

NH2
PROKAN
O

O
N

N
O

4. Brmov voda Br2

...oxidan inky
...mus by vdy erstvo pripraven, starnutm strca oxidan inky
...reakcie brmovej vody s lieivami:
a) substitun, b) adin, c) oxidano-redukn
a) Sustitun inky Br2:
Princp: bromcia aromatickch jadierza vzniku nerozpustnch mono- a polybrmderivtov
* Phenolum:
... vznik lt zrazenina 2,4,4,6-tetrabrm-2,5-cyklohexadin-1-n
OH

OH
Br

Br

3 Br2

Br2

Br

Br

-HBr

- 3HBr

Br
Br

Br
lt

* Fluoresceinum natricum:
...bromcia aromatickch jadier tetrabrmdihydroxyfluoran (eozn)
...amnna so eoznu m intenzvnejie zafarbenie
...prevedenie skky: filtran papier papier sa zafarb lto pary Br 2 + NH3 tmavoruovo
2-

2COO

COO

2 Br2

2 Na

2 NH4+

2 NH3
O

Br

Br

O
Br

Br

* Flucytosinum:
...bromcia 5-substituovanho derivtu pyrimidnu a oxidatvna hydroxylcia v polohe 6 5-brm-6hydroxyderivt flucytoznu
H
H
N

HO

Br2
N

-HBr

Br

NH2

NH2
FLUCYTOZN
b) Adcia Br2 na nsobn vzby
* Acidum sorbicum:
...adcia brmu na nsobn vzby tetrabrmderivt

COOH

Br

Br

COOH

Br2

c) Oxidan psobenie brmovej vody

* Chinidini sulfas, Chinini hydrochloridum, Chinini sulfas:
...Talleiochinova reakcia
...podmienky pozitvnej reakcie: prtomnos chinolnovho
metoxyskupinyv polohe 6-chinoln. jadra

Br

chinuklidnovho

Br

jadra,

prtomnos

N
Br2

H3C-O

H
HO

HO

Br
Br

* Propylthiouracilum:
...organicky viazan sra sa oxiduje na sran a zrove dochdza k bromcii pyrimidnovho jadra v polohe 5
...podmienky pozitvnej reakcie: reakcia je pecifick pre 6-alkyltiouracilov derivty (6-nesubstituovan
poskytuj alloxantn, ktor s anorganickmi zsadami tvor ako rozpustn fialovo zafarben so)
H
N

H
N

Br2

NH
Br

NH

* Biotinum:
...oxidan odtiepenie kyseliny valrovej a redukcia Br2 na bromid
(roztok sa odfarb)

CH3
N

S
TRIFLUOPERAZIN

CF3

HO

CF3

OH

H
N

* Trifluoperazini hydrochloridum:
...oxidcia fenotiaznovho jadra na 3,7-dihydroxyderivttrifluoperaznu
N

SO42

HOOC

CH3

O
H

N
H

5. Roztok K2Cr2O7 v kyslom prostred

...siln oxidan inidlo: chrm (VI) sa redukuje na chrm (III)

Cr6+ Cr3+

* Paracetamolum:
...hydrolzou vznik 4-aminofenol, ktor sa oxiduje na lt p-benzochinnimn modrofialov indaniln
O
CH3

HN

Cr2 O7 2

OH

NH

NH2
-

OH

H2N

O
lt

OH

modrofialov
NH2

* Phenacetinum:
O
CH3

HN

NH2

NH2

H
N

+
H3C

CH3

CH3

H2 N

CH3
-H2

p-fenetidn

H3C

CH3

HN

H3C

-NH3
+H2 O

H2 N

CH3

CH3

-H2

-H2 O
+ p-fenetidn
O

NH

CH3

CH3
H3C

H3C

CH3

-2 H2
+ p-fenetidn

fenetidnov erven
O

H3C

CH3

+
N
HSO4 O
O

CH3

CH3

* Griseofulvinum:
... kysl prostredie = kyselina grizeofulvnov (lt) oxniov katin
Cl
H3C

HO

HO

O
+

H
H3C

CH3

CH3

CH3
Cl

HO

H3C

O
ox.
H3C

O
H

lt
Cl

H3C

HO

O
O

CH3

CH3

vnovoerven 4,5-chinn
nebol izolovan

* Natrii picosulfas:
...lieivo je leukoformou trifenylmetnovho farbiva; kysl prostredie a K2Cr2O7 hydrolza esterovej
vzby fialovo zafarben zlenina, izomr hned zafarbenie
N

O
+-

Na O

H
Cr2 O72

OH

O
+

O Na

HO

OH HO

fialov

hned

* Pilocarpini hydrochloridum, Pilocarpini nitras:

...princp: Helchova reakcia = komplex pilokarpnu s chrmperoxidom vytrepatenm do chloroformu
(CHCl3) vrstva farb modrofialovo!
...peroxid vodka oxiduje dichrman draseln na chrmperoxid (chrmov modr CrO 5), ktor tvor s bzou
komplex. Ak bza v roztoku nie je prtomn, chrmov modr prechdza len do organickch rozpadiel
obsahujcich v molekule kyslk (teda nie do chloroformu!)
H
+

Cl
O

N
H3C
PILOKARPN

CH3

O
bza
bza
O Cr O
O
O
bza
komplex

H2C

OH
ox.

* Glycerolum, Glycerolum 85%:

HC OH
...primrne a sekundrne alkoholy sa v kyslom
H2C OH
prostred s K2Cr2O7 oxiduj na aldehydy a ketny
* Hydrogenii peroxidum 30%, Hydrogenii peroxidum 3%:
3 H2O2 + 2 K2Cr2O7 + 5 H2SO4 3O2 + 2 K2SO4 + Cr2(SO4)3 + 8H2O

H2C

OH
O

H2C

Oxid chrmov v H2SO4:

* Bendroflumethiazidum, Fluocinoloni acetonidum, Fluorouracilum:
...dkaz organicky viazanho fluru
...oxidan mineralizcia: organicky viazan F HF (lept steny skmavky H2SiF6)

OH

HC

HC

OH

H2C

OH

...vykonanie skky: v skmavke sa najprv zahrieva nad plameom len roztok skmadla, unik biely dym,
roztok zma steny skmavky, neprejavuje znmky mastnoty. Prid sa lieivo: unik biely dym, roztok
nezma steny skmavky, ned sa ahko vylia.

6. Roztok I2
Reakcie roztoku jdu slieivami: a) oxidano-redukn, b) substitun, c) vznik perjodidov
a) Oxidano-redukn reakcie:
I2 (fialov) 2I (bezfarebn)
* Dimercaprolum, Captoprilum:
... oxidcia SH skupn dimerkaprolu, kaptoprilu na disulfid
O

CH3

HOOC

SH

I2

2
N

COOH

CH3

COOH

H3C

2 HI

* Natrii thiosulfas:
... jd oxiduje tiosulft na tetratinan
Kaptopril
I2 + 2 S2O32 2I + S4O62 (roztok sa odfarbil)
* Apomorphini hydrochloridum:
... Pellagriho reakcia:
...podmienky pozitvnej reakcie: prt. 2 hydroxylovch skupn na fenylovom jadre vo vzjomnej o-polohe
...NaHCO3 vytesn bzu apomorfnu zo soli (biela zelen) bza sa s I2 oxiduje na o-chinn (v teri
purpurov, v chloroforme fialovomodr, v liehu 96% modr)
O

OH
HO

I2

CH3

CH3

2 HI

* Adrenalini tartaras:
...reakcia typick pre derivty katecholamnu (veobecn dkaz)
...vznik o-chinnu intramolekulrne preskupenie na leukoformu nadbytok I 2 = substitcia na 7jdadrenochrm
...zsadn je pH prostredia:
adrenaln je ervenofialov pri pH = 3,6
noradrenaln: 7-jdnoradrenochrm pri pH = 6,6; pri pH = 3,6 je slabo erveno zafarben
OH

HO

O
I2
H
N

HO

CH3

HO

Adrenaln
OH

HO

CH3

OH

HO

HO

-H2 O
N

-H2

CH3

CH3

-H2

N
O

OH

HO

HO
-H2
N
HO

CH3
HO

CH3

CH3

CH3

* Chlorbutanolum, Chlorbutanolum hemihydricum:

Princp: jodoformov (haloformov) reakcia = psobenm roztoku NaOH na I2 alkalicky reagujci
jdnan, ktor odbrava zoskupenia:
... ide o zsadito katalyzovan halogenciu
... podmienky pozitvneho priebehu reakcie = H na -uhlku vo karbonylu je kysl
... najpr prebieha tiepenie chlorobutanolu acetn a CHCl3. Acetn ja jodoformovou reakciou CHI 3
(lt zrazenina)
O
O
O
H3C
OH
H3C
CHCl3
O

H3C

CCl3

H3C

Chlrbutanol

CH3

C
H2

acetn

HC

I2 + 2OH IO + I + H2O
R

H3C
H

OH
R

H3C
I

+ NaIO
OH-

OH-

HC

I
R

OH-

I2
I

O
R

C
H

I3C

I2

I
OH-

O
R

I3C

H2C

I2

I
I

C
H

NaI + H2 O
I

_
H2C
I

H2C

H3C

HO

HO

lt zrazenina

CHI3

* Alaninum:
...Princp: dkaz pozostva z 2 ast
1. reakcia poda van Slykea: dkaz R-NH2 s HNO2 N2 hydroxy- a oxo-kyselina
2. jodoformov reakcia: kyselina pyrohroznov v alkalickom prostred podlieha jodcii na CHI3
H2 N
H3C

O
OH

ALANN

HO

H
NaNO2

N2 + H2 O

H3C

O
OH

ox.

O
H3C

O
OH

I2
OH-

O
I3C

OH-

lt
zrazenina

OH

b) Substitun reakcie: (mono sem zaradi jodoformov reakcie ??? vi vyie)

c) Vznik perjodidov:
* Coffeinum, Coffeinum monohydricum:
... v kyslom prostred tvor kofen ako rozpustn perjodid (polyjodid)
zafarben hnedo, rozpustn v roztoku NaOH
...pozitvne reaguj aj alie purny reakcia je mlo pecifick
...pri reakcii s Br2 vznikaj biele perbromidy (polybromidy)

CHI3

O
H3C

CH3
N

N
N
CH3
KOFEN

7. Roztok FeCl3
... vznikaj farebn roztoky s lieivami (tmavolt, erven, ervenofialov, ervenohned, zelen,
zelenomodr, tmavomodr)
... Princp: tvorba komplexnch elezitch sol (reakn mechanizmus nie je objasnen)
oxidan psobenie elezitho inu (Fe3+ - katalyztor)
... vsledn zafarbenie roztokov zvis od reaknch podmienok (pH, truktra lieiva)
a) samotn roztok FeCl3
* fenoly:
... podmienkou pozitvnej reakcie je prtomnos aspo 1 OH skupiny, vznikaj komplexn soli zloenia
od [FeIII(H2O)5ArO]2+ a po [FeIII(ArO)6]3-. Voda, alkohol s akceptory protnov. Jeden alebo viac mol
rozpadla je nahradench C6H5O-:
- fenoly s dvoma OH skupinami v polohch 1,2 zelen zafarbenie
- fenoly s COOH skupinou v polohe 4 voi OH skupine lt a erven
- nitrofenoly asto nereaguj, rovnako ani fenoly v polohe 3. Vnimka rezorcinol (1,3dihydroxybenzn) intenzvne fialov
lieivo
Diflunisalum
Carbidopum
Chlorocresolum
Dopamini hydrochloridum
Eugenolum
Isoprenalini sulfas
Levodopum
Methyldopum
Methylis salicylas
Phenolum
Vanilinum
Acidum salicylicum

reakcia
farba roztoku
komplex
fialovoerven
komplex
hned (o-difenol)
komplex
modr
komplex
zelen prida metnamn (pH)= modrofial.
komplex
zelen ltozelen
ox.na adrenochrm (alk. prostr.)
zelen modr erven
komplex
zelen prida metnamn (pH)= modrofial.
komplex
zelen prida metnamn (pH)= modrofial.
komplex
fialov
komplex
fialov prida 2-propanol zafarbenie mizne
oxidcia
hned biela zrazenina (t, 80C)
komplex
skka totonosti inov a skupn (salicylany)
3-

O
O
O
O

Fe

t
ox.

O-CH3
OH
VANILN

O-CH3

O-CH3
OH

OH

Dehydrogndivaniln
biela zrazenina

b) roztok FeCl3 + H2SO4 + HNO3

* Codeini dihydrogenphosphas hemihydricus, Codeini dihydrogenphosphas sesquihydricus,
Codeinum, Ethylmorphini hydrochloricum:
... H2SO4 hydrolza fenolterovej vzby, uvonen fenolick OH skupina + FeCl3 farebn zlenina
... podmienky reakcie: nsobn vzba medzi C7-C8 morfnovch derivtov (negatvne reagujp teban,
dihydromorfn, dihydrokoden)
... premena kodenu na apomorfn: protonizcia OH skupiny, odtiepi sa voda, otvorenie terickho
mostka, vznik karniovho inu. Aromatizcia apomorfn + HNO 3 erven zafarbenie

H3C

HO

HO

H
O

HO

H
-H2 O

O
N

HO

CH3

CH3

CH3

morfn

KODEN

HO

CH3

HO

NO2

HO

HO

HNO3

HO
N

HO

CH3

CH3

N
H2C

APOMORFN

CH3

erven zafarbenie

c) roztok FeCl3 + H2SO4

* Phenazonum, Propylphenazonum:
... komplex s enol-formou lieiva ervenohned
... zloit reakn mechanizmus predpoklad sa existencia viacerch typov komplexnch zlenn
CH3

CH3
H3C

H3C

Fenazn

N
N

HO

d) roztok FeCl3 + K3[FeIII(CN)6]

* Morphini hydrochloridum:
... hexakyanoelezitan draseln oxidan psobenie radikl !
... dochdza k dimerizcii (v o-polohe voi OH skupine) pseudomorfn
... hexakyanoelezitan [FeIII(CN)6]3- hexakyanoeleznatan [FeII(CN)6]4-,
ktor s Fe3+ berlnska modr: FeIII[FeIIIFeII(CN)6]3
* Diclophenacum natricum:
... K3[Fe(CN)6] + Fe3+ Fe[Fe(CN)6] + 3K+ (hned roztok)
... hexakyanoelezitan elezit = redukn inidlo (oxiduje lieivo)
... diklofenak sa nm oxiduje na bezfarebn bifenylov derivt
... Fe3+ Fe2+ v Fe3+ tvor berlnsku modr !

CH3

HO
OH

O
H3C

N
OH
PSEUDOMORFN

e) roztok FeCl3 + NaOH (+ HCl)

* Streptomycini sulfas:
... Maltolov reakcia: alkalick prostredie hydrolza streptza (cukor): 5-lnkov kruh sa men na
6-lnkov (maltol), ...odtiepi sa streptidn (R1-OH) a N-metyl-L-glykozamn (R-OH) maltol + Fe3+.
CH3
STREPTOMYCN

OHt

H3C

O-R1

CHO
OH

OH-

CH3

O O-R
1

HO
-R1 OH

3+

Fe

-ROH
O-R

OH

O-R

O
MALTOL

... dihydrostreptomycn poskytuje negatvnu reakciu (streptza je bez aldehydovej skupiny a preto
neprechdza na maltol)

komplex

* Saccharinum, Saccharinum natricum:

... alkalick tavenie kyselina salicylov + Fe3+, H+ fialov zafarbenie (vi vyie)
O

OH

NH

fialov komplex

SACHARN

3+

Fe

OH-

OH
kyselina
salicylov

f) roztok FeCl3 + benzoylchlorid

Princp: Zn + CaCl2 redukuj NO2 skupinu na arylhydroxylamnov
Arylhydroxylamn + benzoylchlorid N-aryl-N-hydroxybenznkarboxamid + Fe3+ fialov komplex
* Chloramphenicolum, Chloramphenicoli natrii sukcinas:

Ar

NO2

Zn

3+

Ar

N
H

OH

Fe

+
Cl

Ar
O

O
N
OH

Ar

3+

Fe/
3

g) roztok FeCl3 + hydroxylamn

Princp: karboxylov skupina + hydroxylamn kyselina hydroxmov + FeCl3 farebn komplex
... alifatick karboxylov k. poskytuj k. hydroxmov priamo, aromatick a -aminokyseliny nepriamo
... aktivcia karboxylovej kyseliny prevedenm na chlorid
* Indomethacinum:
... hydroxylamn napomha tiepi indometacn na kyselinu p-chlrbenzoov a zreaguje na N-hydroxy-4chlrbenznkarboxamid, ktor s Fe3+ poskytuje farebn komplex
h) roztok FeCl3 + CH3COOH + H2SO4
Dkaz kardioaktvnych glykozidov z rastln Digitalis, pozitvne reaguj: Deslanosidum, Digitoxinum,
Digoxinum, Lanatosidum C, Etoposidum
...Princp (Keller-Kilianiho reakcia):
glykozid = cukorn zloka (aspo 2 deoxycukry)
FeCl3 v kyslom prostred aglykn + deoxycukor, ktor v adovej kyseline octovej tvor zelen a
modr zafarbenie
Rozhranie tekutn H2SO4 hned prstenec (aglykn), ktor sttm prechdza na zelen a modr
zafarbenie horej vrstvy
... Podmienky: reaguje len von 2-deoxycukor, ktor v H2SO4 prechdza na furfural, ktor sa Fe3+
odbrava na malondialdehyd alebo acetaldehyd; nasleduje kondenzcia alebo polymerizcia
O
OH

CH3

H
OH

CH3

OH
OH

HO

OH
CH2 -OH

Aglykn digoxnu

2-deoxycukor

i) roztok FeCl3 +CH3COOH + H3PO4

Dkaz nmeovch alkaloidov Kornutnov reakcia poda Kellera
Pozitvne reaguj:

* Ergometrini maleas, Ergotamini tartaras:

... adov kyselina octov stopy kyseliny glyoxalovej: 2 mol alkaloidu + kyselina glyoxalov
kondenzan produkt + H3PO4 oxidan produkt modrej a fialovej farby
... podmienky: poloha 2 von a silno kysl prostredie
R1

R1

R2
H

R1

N
H

HO

R2

R2

R1

R2

R2

N
H
HO

O
R1

R1

ox. H
-CO2 -H2 O

N
H

R1

R2

R2
+

N+

N
H

N
H

N
H

{roztok K3[Fe(CN)6] +aminopyrazoln}

* Butylhydroxyanisolum, Butylis parahydroxybenzoas, Ethylis parahydroxybenzoas, Methylis
parahydroxybenzoas, Propylis parahydroxybenzoas, Salbutamoli sulfas, Salbutamolum:
... Princp: Emersonova reakcia = dkaz zlenn s vonou fenolovou OH skupinou s aminopyrazolonom
erven derivty indofenolu (chinnimn) oxidatvna kopulcia v p-polohe (oxidan inidlo =
hexakyanoelezitan draseln)
... Podmienky pozitvnej reakcie: pH = 8-9 (Na2CO3 parabny, Na2B4O7 salbutamol), von fenolov OH
skupina, nesubstituovan p-poloha voi fenolovej OH skupine alebo von p-poloha (ak je o-poloha
obsaden)
H3C

H3C

H3C

NH2

N
N

aminopyrazoln

OH

H3C

OHH3C

N
N

H3C

+
N
N

8. Roztok AgNO3
... skmadlo je zsadit (amoniaklny) roztok AgNO3
... reakcie roztoku AgNO3 a lieivom: a) tvorba sol a komplexov, b) oxidan psobenie, c) dkaz
organicky viazanho chlru
a) tvorba sol a komplexov
Princp: tvorba Ag+ soli nerozpustnej v zriedenom NH3
* Allopurinolum:
... slab kyselina v troch tautomrnych formch
O

HN

HN

NH

Ag

OH

N
H

N
H

* Theobrominum:
... princp rovnak ako u alopurinole,
... na rozdiel od teofylnu biela zrazenina vypadva a za tepla

Ag

Ag O

N
H

SO2 N
O

_ +
SO3 Ag

CH3
N

* Probenecidum:

N
O H

N
CH3
teobromn

Cyklamt
Probenecid

* Natrii cyclamas:
* Ethionamidum:
... zloitej reakn mechanizmus:
N

CH3

CH3

AgNO3
S

NH2

+
C

21

Ag2S

COO- Ag
2 HNO3

ierna
zrazenina

* Destromoramidi tartaras:
... dokazuje sa hydrognvnanov anon (tartart) ed a ierna zrazenina

HO
H

H
OH

COOH
hydrognvnan

* Ethisteronum, Norethisteroni acetas, Norethisteronum:

... s AgNO3 reaguje etinylov skupina lieiv, vznik ako rozpustn adin so strieborn zrkadlo
RCCH RCC Ag+. 6 AgNO3 + HNO3
* Natrii thiosulfas:
... vznik Ag2S2O3 a Ag2S: S2O32 + 2 Ag+ Ag2S2O3 (biela)
Ag2S2O3 + H2O Ag2S (ierna) + H2SO4
* Chinidini sulfas:
... vznik ako rozpustnej ekvimlovej adinej soli chinidnu
... rozlenie chinidnu od ostatnch chinovch alkaloidov, ktor poskytuj s AgNO3 len slab biely zkal,
nie zrazeninu!

b) oxidan psobenie Ag+ na lieiv

Princp: Ag+ Ag0 = tvorba striebornho zrkadla
* Acidum ascorbicum:
... vznik edoiernej zrazeniny: kyselina askorbov s a Ag+ oxiduje na kyselinu dehydroaskorbov
CH2 OH
H

CH2 OH

OH
O

H
O

+ 2 AgNO

OH
O

OH

OH

2 HNO3

2 Ag

* Formaldehydi solutio (35 per centum):

... oxidcia aldehydu na kyselinu za sasnej redukcie striebornho katinu na kovov striebro

O
Ag

Ag

H
OH
* Paraldehydum:
... termick depolymerizcia acetaldehyd a Ag+ (Tollensovo skmadlo) kovov striebro
O

H3C

CH3
t

O
3 H3C

Ag

H3C

OH

Ag

CH3
paraldehyd

c) dkaz organicky viazanho chlru

* Chloramphenicoli natrii succinas, Chloramphenicolum:
... mineralizcia s NaOH alebo Na2CO3 Cl + Ag+ AgCl (biela)
* Chlorobutanolum, Chlorobutanolum hemihydricum:
... termick rozklad a mineralizcia:
2 Cl + 2 Ag+ Cl2 + Ag0 (ierna)
* Chlorambucilum, Cyclophosphamidum:
... Cl iny sa uvonia hydrolzou vodnch roztokov zahriatm
... za studena opalescencia nevznik (kede v roztoku by nemali by iadne chloridov iny), za tepla sa
tvoria iny Cl, ktor s Ag+ tvoria AgCl
* Oxytetracyclinum, Tetracyclinum:
... rozlenie lieiv od hydrochloridov (v podstate iba jednoduch skka chloridov iny), lieiv mu
obsahova nepatrn mnostv v podobe neistt, preto sa skka vykonva porovnvanm so sasne
pripravenm porovnvacm roztokom.

9. Roztok CuSO4
...Reakcie prebiehaj v alkalickom prostred
...SL1 umouje pouitie aj inch skmadiel s Cu2+: CuCl2; (CH3COO)2Cu = Barfoedovo skmadlo; vnan
menat (Fehlingovo skmadlo)
... Reakcie roztoku CuSO4 s lieivami: a) tvorba komplexov, b) tvorba sol, c) oxidano-redukn reakcie
a) tvorba farebnch menatch komplexov:
* Acetazolamidum:
... mlo pecifick dkaz SO2-NH2 skupiny (sulfamoylov)

O
H2 N

HN

H
N

2+

Cu
-H2

CH3

Cu
H
N

H3C

Acetazolamid

S
N

O2S NH

H
N

O2S
N

CH3
O

Zelenomodr zrazenina

* Sulfamethizolum, Sulfisomidinum octan menat

* Sulfathiazolum sran menat
... tvorba ako rozpustnch farebnch komplexov s Cu2+ inmi, farba komplexu zvis od charakteru
heterocyklickho substituenta, ktorm je substituovan sulfonamidov skupina
... tvorba komplexu: N-atm heterocyklu a N-atm sulfonamidovej skupiny (SO2NH); Cu
koordinan slo 4
S

CH3
H2 N

SO2 N

N
Cu
N
H2 N

CH3
CH3
N

SO2 N

H2 N

SO2 N

Cu
H2 N

SO2 N

CH3

Sulfisomidn

Sulfatiazol

* Calcii pantothenas, Dexpanthenolum:

... alkalick prostredie NaOH
... komplexn so s Cu2+ tvor poda novch zisten kyselina 2,4-dihydroxy-3,3-dimetylbutnov, priom
ligandmi s obe OH aj COOH skupina
CH3 OH O
CH3 OH O
OHHO-H2C C C
HO-H2C C C
CH3 H

N
H

CH2 -CH2 -COOH

CH3 H

OH

Kyselina pantotnov

* Ephedrini hydrochloridum, Ephedrini racemici hydrochloridum, Ephedrini hemihydricum,

Ephedrinum, Phenylephrini hydrochloridum, Phenylephrinum, Isoxsuprini hydrochloridum,
Phenylpropanolamini hydrochloridum:
... reakcia poda Chen-Kao pecifick reakcia fenylalkylamnov (katecholamnov) s NH2 a OH
skupinami v molekule (etanolamnov zoskupenie)
... vlastnosti cheltu v teri:
- efedrn ... v teri rozpustn, modr / vodn vrstva ervenofialov

- Fenylefrn, isoxsuprn ... bezfarebn (komplexy s nerozpustn v tery)

- Fenylpropanolamn ... fialov komplex nerozpustn v teri (narozhran vrstvie nerozpustn
fialov zrazenina)
2+
OH
H
N
2

CH3

H
O

2+

CH3

Cu
OH-

CH3

CH3

Cu
N

H3C

H3C

O
H

* Ethambutoli hydrochloridum:
...v alkalickom prostred sa uvouje bza etambutolu (tvorvzbov ligand) s Cu2+ rozpustn
tmavomodr cheltov komplex
CH3
OH
H
N

H3C

2+

CH3

N
H

HO

H
Cu

Cu

OH-

Etambutol

H
CH3

* Polypeptidov antibiotik = Polymyxini B sulfas, Colistimethatum natrium, Colisti sulfas:

OH

HC

SH

H2C

SH

FENYTOIN

2+

Cu

Dimerkaprol
* Disulfiramum:
... tvorba komplexu s Cu2+ inmi, komplex sa rchlo rozpad
... vznik ltozelen so kyseliny dietylditiokarbmovej
X

H3C
H3C

S
S

H2N

CH3

H3C

Disulfiram
H3C

N 2+ NH2
H Cu

X = O, NH, S

H2C

OH

HC

H2C

Cu

CH3

CH3

O
N
H

b) tvorba menatch sol

* Dimercaprolum:
... vznik nedisociovanej menatej soli modroierna zrazenina tmavoed

H2C

H
N

* Phenytoinum natricum:
... ruov krytalick zrazenina, nerozpustn vo vode a v organickch rozpadlch
... fenyton je cyklick ureid, reakcia podobn biuretovej reakcii
(C15H11N2O2)Cu + 4[Cu(NH3)2(C15H11N2O2)2]

H2N Cu

NH2

CH3

HO

NH2

* Urea:
... Princp: Biuretova reakcia
= dkaz zoskupenia CONH2
...priebeh reakcie: 1.fza = vznik biuretu,
2.fza = biuret + Cu2+ ervenofialov komplex
...pozitvne reaguj:.
...z mooviny zahrievanm vznik teoretick medziprodukt, ktor sa rozpad na biuret a kyselinu kyanrov.
Biuret reaguje s Cu2+ za vzniku komplexu, ktorho zloenie zvis od pH a od vzjomnho pomeru
reagujcich zloiek (Biuret : Cu2+ : OH)
O
O

2
H2 N

OH

NH2
NH2

N
H

H2 N

NH2

+ NH +

NH2

N
H

H2 N

moovina

HN

BIURET

N
O
H
kyselina
kyanrov

2+

OH- Cu

O
O
H2 N

2+

H
N

H2 N

Cu

2-

HN

Cu

HO

O
NH2
O

HN
HN

NH

N
H

* Xantinolini nicotinas:
... so kyseliny nikotnovej s N-2-hydroxyetyl-N-2-hydroxypropylteofylnom
... princp = dkaz nikotnovho aninu = vznik nerozpusnt menat so
N

Cu

NH
NH

N
H

2:1:4

2:2:6

2:1:0

NH
OH

Cu

HN

2-

H
N

N
H

H
N

NH2

NH

2+

Cu

O
O

O
O

2+

Cu

2
c) oxidano-redukn reakcie Cu2+:
* Redukujce sacharidy:
-Fructosum, Glucosum, Glucosum monohydricum: vnan menat (predtm Fehlingovho roztoku I a II
v pomere 1:1v ase potreby)
-Saccharosum: neredukujci disacharid, skke predchdza hydrolza v alkalickom prostred za varu, na
skku sa pouije CuSO4
-Ouabainum: kardioglykozid, cukorn zloka = rhamnza ... najprv sa uskuton kysl hydrolza (H 2SO4)
a nsledne alkalick skka
... pozitvne reaguj -hydroxyaldehydy (aldzy) aj -hydroxyketny (ketzy) vaka tautomrii
... princp: Cu2+ + e Cu+

R
H
R
C

OH
C

Cu2O
oranovoerven
R

R
O

2 CuO

OH

CH OH

CH2 OH

CH OH

CH O

ketza

dienol

aldza

* Carbidopum:
... hydrazidov skupina lieiva redukuje Cu2+ Cu+
* Morphini hydrochloridum:
... morfn ako 3 alkohol podlieha pravdepodobne dehydrogencii a vznik pseudomorfn erven (vi FeCl3)
... sekundrne a primrne alkoholy biely zkal

HO

OH

OH

KARBIDOPA
H
N

HO
OH

NH2

CH3
O
H3C

N
OH
PSEUDOMORFN

CH3

10. Kyselina chromotropov a H2SO4

... pozitvne reaguj aldehydy, fenoly (po oxidcii), priom vznikaj farebn produkty
... Princp: aldehydy maj kondenzan lohu kondenzcia 2 mol kyseliny chromotropovej
dinaftolxantn, ktor psobenm H2SO4, oxiduje na 3,4,5,6-dibenzoxantliov katin (oxniov alebo
karbniov mezomrne stabilizovan)
- kondenzcia prebieha v p-polohe voi fenolovmu hydroxylu, mon je aj kondenzcia v o-polohe
* Formaldehydy solutio (35 per centum):
... vznik fialovomodr alebo fialovoerven zafarbenie
OH

HO3S

OH
2

HO

OH

HO3S

HO3S

H2SO4

ox.

H
SO3 H

SO3 H

SO3 H

Kyselina
chromotropov

HO

OH

HO3S

HO3S

HO

OH

HO3S

HO3S

+
SO3 H

SO3 H

HO

SO3 H

SO3 H

SO3H

HO

SO3H

HO3S
SO3H

OH

kondenzcia v o-polohe

* Serinum:
... -aminoalkoholov zoskupenie sa IO4 oxiduje na formaldehyd a imn kyseliny glyoxalovej. Imn
hydrolzou kyselina glyoxalov + NH3
... kyselina chromotropov kondenzuje s formaldehydom ako v predchdzajcom prpade
COOH
H2 N

CH
CH2 OH
SERN

IO 4

-H2 O

IO 3

COOH

HN

FORMALDEHYD
kyselina
chromotropov
Fialovoerven zafarbenie

+H2 O

H
COOH
O

imn

Kyselina
glyoxalov

NH3

* Acidum etacrynicum:
... v alkalickom prostred medziprodukt enolt (nukleofil) + kyselina etakrynov dimr
formaldehyd, ktor kondenzuje s kyselinou
chromotropovou fialov zafarbenie
CH3
Kyselina
etakrynov

CH2

CH3

OH-

COOH

CH3
OH

OH

Cl

CH3

CH2

OH

O
H3C

dimr

Cl

O
O

H3C
O

+H

H3C

CH3

CH3

H3C

H3C

H3C

OH-H2 O

Formaldehyd

*Dimercaprolum:
... lieivo je maskovacm skmadlom pre bizmut v kyslom prostred dochdza k tiepeniu lieiva na
formaldehyd, ktor nsledne dokeme s kyselinou chromotropovou ako fialovoerven zafarbenie
* Methyleni chloridum: (CH2Cl2)
... alkalickou hydrolzou Cl + HCOH (formaldehyd)
* Hydrochlorothiazidum:
... zahrievanm v kyslom prostred vznik sulfanilamid a formaldehyd
O

H2 N-O2S

O
SO2 -NH2

H2 N-O2S

NH

Cl

N
H

Cl

formaldehyd

* Primidonum:
... hydrolzou v kyslom prostred sa uvouje formaldehyd
HN
O
H3C H2C
PRIMIDON

NH
O

H2O

NH2

O
H3C H2C

H
H

NH2
sulfanilamid

Hydrochlorotiazid

NH2
O

11. Roztok ninhydrnu

Skmadlo je roztok ninhydrnu = 1,2,3-trioxoindn
...dkaz alifatickch aminokarboxylovch kyseln a alch lieiv
...v tuhom stave a vo vodnom prostred sa AK sa vyskytuj vo forme obojakch inov (amfoklyty).
- silnokysl prostredie = protonizcia NH2 skupiny (disocicia karboxylovej skupiny je potlaen)
- alkalick prostredie = deprotonizcia NH3+ skupiny a ionizcia COOH skupiny
O
...Princp: oxidan deamincia aminokyseliny - prebieha v niekokch stupoch (vid dalej)
O
H2N

O
+
H3N

OH

+H

+
H3N
-H

OH
O

... lieiv dokazovan ninhydrnovou reakciou:

H2N
O
* Acidum aminocaproicum, Acidum asparticum, Acidum glutamicum, Acidum tranexamicum, Alaninum,
Aprotini solutio concentrata,
Aprotinum, Argini hydrochloridum, Argininum, Aspartatum,
Bacampicillini hydrochloridum, Bacitracinum, Bacitracinum zincicum,
Baclofenum,
Calcii
pantothenas, Carbocysteinum, Colistimethatum natricum, Colistini sulfas, Cysteini hydrochloridum,
Cysteinum,
Dexpanthenolum, Ephedrini hydrochloridum, Ephedrini racemici, Ephedrinum,
Ephedrinum hemihydricum, Ethambutoli hydrochloridum,
Framycetini sulfas, Gentamycini
sulfas, Glycinum, Histamini dihydrochloridum, Histamini phosphas, Histidini hydrochloridum monohydricum, Histidinum, Isoleucinum, Leucinum, Levothyroxinum natricum, Lysini hydrochloridum,
Methioninum
R

ox.
H2 N

OH

HN

OH

-NH3

O
O

-CO2

H2O

ninhydrn

H
O

-H2 O

O
O

O
R
H2 N

- R-CHO

-CO2
-H2 O

O
H

H2O

R
OH

OH

OH

O
NH2

H2O

H O
OH

O
-NH3

OH

+H2 O

O
NH
O

O
O

-H2 O

H
OH

O
OH

OH

HO

Azaoxonol
Ruhemanov purpur

... rozdielne reaguje aminokyselina proln, kede aminoskupina je v tomto prpade sekundrna =
uzatvoren v kruhu
- kondenzciou vznik poloaminal, ktor odtiepenm CO2 a H2O ltozafarben obojak in +
ninhidrn farebn produkt
O

H
O
O

O
HN

H O
OH

OH

O -CO
2
-H2 O

PROLN
O
+

+
N

O
O
+ ninhydrn

O
+
N
O
O

... skka totonosti vemi asto vychdza zo skky na istotu: ninhydrn-pozitvne ltky TLC (vhodn
silikagl), Roztok ninhydrnu = detekn skmadlo !!!

12. Roztok SbCl3

* Isotretinoinum, Tretinoinum, Vitaminum A, Vitaminum A pulvis, Vitaminum A densatum oleosum:
(retinoidy)
... Princp: reakcia poda Carra a Price: lieivo + chloroformov roztok SbCl3 modr
... podmienky pozitvnej reakcie: konjugovan dvojit vzby (5)
... reakn mechanizmus zloit, do reakcie sa zapja koncov OH skupina, ktor adsorbuje Lewisovu
kyselinu = SbCl3. Pnutm v molekule sa odtiepi OH katin retinolu ( = 587 nm). Katin je
stabilizovan mezomrnym efektom konjugovanho systmu a odtiepenm protnu prechdza na
anhydroderivt ( = 368 nm). Tento aduje SbCl3:
a) v polohe C4 retinylkatin s maximom = 619 nm
b) v polohe C15 anhydroretinylkatin s = 586 nm
... vznik farebnej zleniny prtomnos SbCl5 ako stla prmes SbCl3
OH
RETINOL
vitamn A1
+
CH2

CH2
+

= 587 nm

CH2
C4 - adcia

C15 - adcia
CH2 SbCl3
+

CH2
+

CH2 SbCl3

- SbCl

+
CH2

= 586 nm

= 619 nm

+
- SbCl

13. Roztok fenylhydraznu v H2SO4

Princp: Porter-Silverova reakcia = rozlenie steroidov (Dexametazn, Betametazn, Prednizoln,
OH
Metylprednizoln)
...ide o dkaz ltok so truktrov 17-hydroxyketosteroidov
O
...lieivo sa rozpust v etanole a po pridan skmadla sa zahrieva 20 min pri 60C pecifick lt
OH
zafarbenie (=419nm)
...pozitvna reakcia dexametazn s CH3 skupinou na C16
...mechanizmus reakcie = intramolekulov oxidano-redukn reakcia: kysl prostredie protonizcia
molekuly a odtiepenie H2O enolizcia na C20 = enolaldehyd ketoaldehyd (dikarbonylov zlenina)
s fenylhydraznom 21-fenylhydrazn

(CH3-CO- skupina na C21 dexametaznu zvyuje reaktivitu)

OH

OH

OH

O
OH

OH
H

H
-H2 O

H2 N

NH

O
OH

N
H

Fenylhydrazn
O

... preha steroidov dokazovanch touto reakciou:

Dexamethasonum
max = 419 nm A 0,4
Dexamethasoni acetas
max = 419 nm A 0,35
Dexamethasoni natrii phosphas
max = 419 nm A 0,20
Prednisoloni natrii phosphas max = 415 nm A = 0,10 0,20
Prednisoloni pivalas
max = 415 nm A = 0,20 0,30
Methylprednisoloni phosphas
max = 415 nm A = len rameno
Betamethasoni acetas
max = 419 nm A 0,10
Betamethasoni dipropionas max = 419 nm A 0,10
Betamethasoni natrii phosphas
max = 450 nm A 0,10
A pri =450 nm sa pripisuje
reakcii s H2SO4
Betamethasoni valeras
max = 419 nm A 0,10
Betamethason
max = 419 nm A 0,10

14. Roztok fenylhydraznu v K3[Fe(CN)6]

* Formaldehydi solution (35 per cetum):
... formaldehyd reaguje s fenylhydraznom v kyslom prostred hydrazn
... hexakyanoelezitan draseln oxiduje nadbytok fenylhydraznu benzndiazniumchlorid
... reakciou hydraznu a benzndiazniumchloridu ervenozafarben 1,5-difenylformazn
... reakcia je pre formaldehyd pecifick
H
O

K3 [Fe(CN)6 ]

N
H

NH2

N N CH2
H
hydrazn

fenylhydrazn

NH2

N
CH

N
H

N
H

N Cl

benzndiazniumchlorid

1,5-difenylformazn
erven

15. Roztok NaNO2 s molybdnanom amnnym

* Dopamini hydrochloridum, Levodopum, Methyldopum:
... reakcia poda Arnowa: dkaz o-difenolov (lt zafarbenie erven zafarbenie v alkalickom prostred)
... kysl prostredie nitrzodifenol sa oxiduje molybdnanom amnnym (NH4)2MoO4 nitrodifenol
v alkalickom prostred fenoltov anin
... predpoklad: levodopa erven dopachrm
OH

OH

OH
HO

HO

HO

NaNO2

O
OH-

ox.

HO
ox.

R
N

NO2

NO2

N
+
COOH

dopachrm

16. Roztok K2[HgI4]

...Roztok K2[HgI4] (tetrajodoortunatan draseln) = Nesslerovo Winklerovo skmadlo = Mayerovo inidlo
* Allopurinolum:
... v alkalickom prostred hydrolza 5-aminopyrazol-4-karboxamid
O

HN

H2 N

OH-

N
N
H

lt vlokovit zrazenia
komplexn amniov so

2 K2 [HgI4 ]

N
H

H2 N

allopurinol

* Chlorambucilum:
... digerovan s HCl rozpustn hydrochlorid + K2[HgI4] svetlohned zrazenina tetrajodoortunatanu
chlorambucilu, ktor sa psobenm KMnO4 odfarbuje (tercirny aromatick amn)
* Gallamini triethiodidum:
... vznik ako rozpustnej kvartrnej duskatej bzy:

[bza]2+.[HgI4]2-

* Glyceroli monostearas 40-50, Glycerolum, Glycerolum 85%:

... lieivo - t + KHSO4 elimincia (- 2 H2O) akrolen + K2[HgI4] redukcia (napusten filtran
papier sernie)
H2C

OH

HC

OH

H2C

OH

t H

HSO4 -

H2C
HC
H2C

OH
+

OH

-H2 O

H2C

OH

+
CH

H2C

H2C

-H

OH

H2C

CH

OH

OH

CH2

HC

OH

glycerol

O
+

H2C

HO

ox.
O

H2C

H
ox.
red.

Hg0
ierna

2+

Hg

+
CH2

-H
O

CH2
H

H
-H2 O

O+

H2C
CH2
H

HSO4 -

17. Roztoky polynitrozlenn

a) roztok nitrobenzoylchloridu:
* Levodopum, Methyldopum:
... Wasser-Karrerova reakcia -aminokyseln so skmadlom N-(4-nitrobenzoyl)levodopa (-metyldopa)
azlaktn (fialov zafarbenie sa varom men na svetlolt) v alkalickom prostred Na2CO3
deprotonizcia na mezomrne stabilizovan anin fialovej farby:
... metyldopa netvor mezomrne stabilizovan anin oranov zafarbenie
O

HO

+
HO

NH3

HO

Cl

NO2

O
OH

pyr.
-HCl

Levodopa

HN

HO

nitrobenzoylchlorid

pyr. = pyrimidn R
NO2

O
O

HO

OH- HO

fialov
+

HO

H
O

-H2 O

HO

HO

HO

N
H

NO2
HO

Azlaktn

lt
NO2

O
O

azaoxonolov anin
fialov zafarbenie

N
-

b) roztok kyseliny dinitrobenzoovej:

* Deslanosidum, Digitoxinum, Digoxinum, Lanatosidum C:
... Keddeho reakcia: reakcia aromatickch polynitrozlenn s butenolidovm kruhom kardenolidovho
systmu glykozidu v alkalickom prostred farebn addukty
... Aktvna CH2 skupina laktnovho kruhu (C21) tvor v alkalickom prostred anin, ktor reaguje
s polynitrozleninou za vzniku -komplexu (Meisenhaimerova so), ktor oxidciou farebn
substituovan produkt (Zimmermanova so)

H
H

OH-

_ H

O2 N

-H2 O

O2 N
+
N

O
O

+
N

O2 N
O

-H2

H
_

NO2

O
R X

R X

Zimmermanova so

Meisenheimerova so

X = -NO2
Y = -H, -O-

X = -H, -COO-, -NO2

Y = -H, -O-

c) roztok dinitrobenznu:
* Droperidolum, Mebendazolum (intenzvne lt), Ouabainum (modr):
... princp je rovnak ako s kyselinou dinitrobenzoovou
O2 N

Ar
O
H
H

Ar O N
2

+
N

OH-

Ar O N
2

+
N

ox.

+
N

Meisenhaimerova so

O
O

Zimmermanova so

d) roztok nitrobenzaldehydu:
* Acetonum:
... v alkalickom prostred kondenzuje acetn s 2-nitrobenzaldehydom indigo, ktor je v prostred
kyseliny octovej svetlomodr
H3C
O
H3C

OH-

H2C

O2 N

H
N

H3C

Acetn

2-nitrobenzaldehyd

N
H
Indigo

* Alcohol isopropylicus:
... K2Cr2O7 v H2SO4 oxiduje izopropylalkohol na ketn (acetn), ktor s nitrobenzaldehydom tvor indigo
* Hydralazini hydrochloridum:
... hydralazn + nitrobenzaldehyd hydrazn (oranov krytalick zrazenina)

HN

NH2

N
N
Hydralazn

H
HN

NO2

N
N

NO2

* Acidum acetylsalicylicum:
... zahrievanm lieiva s Ca(OH)2 pary (acetn) farbia nitrobenzaldehydom navlhen papier na
ltozeleno a zelenomodro, okyslenm vznik indigo
COOH

COOH
CH3

O
O

OH

Ca(OH)2

H3 C

Ca
O

2+

CaCO3

OH-H2 O

O2 N
H3C

O2 N

O2 N

red.

H3C
O

OH-

OH

Nitrobenzaldehyd
H

N
N

H3 C
CH3
Acetn

ASA
H3C

N
N
+

18. Roztok alizarnu a dusinan-oxidu zirkoniitho

Skmadlo: alizarn = sodn so 1,2-dihydroxyantrachinn-3-sulfnovej kyseliny
Dusinan-oxid zirkoniit = ZrIV(NO3)2O
... oba roztoky je nutn robi vdy erstv !
Princp: tvorba rozpustnho erveno zafarbenho komplexu Zr 4+ s lieivom, kt m v molekule atm fluru!
F + Zr4+ fluorozirkoniit komplex a roztok sa zafarb lto pvodn zafarbenie alizarnu je erven
O

OH

O
OH
Zr
-

/4
Zr

F
-

SO3 Na
O
alizarn
lto-oranov

OH

OH

4+

OH

[ZrF6 ]

+
SO3 Na

SO3 Na
O
erveno-fialov

O
lto-oranov

... vykonanie skky: skan ltka odfarbuje roztok z ervenho lt (obsahuje F), slep pokus
neodfarbuje z erevnho (neobsahuje F)
* Natrii fluoridum (NaF)
* Dkaz organicky viazanho fluru:
... nepriama metda, najprv mineralizcia ltky s MgO = Forg. F ; princp dkazu je nsledne toton
ako u NaF
... napr.: Betamethasoni acetas, Betamethasoni dipropionas, Betamethasoni natrii phosphas, Betamethasoni
valeras, Betamethasonum, Cisapridum, Clobetasoni butyras, Fludrocortisoni acetas, Dexamethasoni natrii
phosphas, Dexamethasonum, Diflunisalum, Droperidolum, Flucytosinum, Flunitrazepamum, Fluphenazi
decanoas, Fluphenazi enantas, Fluphenazi hydrochloridum, Flurazepami monohydrochloridum,
Midazolamum, Sulindacum, Triamcinoloni acetonidum
Cl
* Halotan:
v alkalickom prostred oxidan odbravanie molekuly s H2O2 za tvorby Cl, Br, F

F3C

CH

Br
halotan

19. Roztok pentakyanonitrozylelezitanu sodnho

Pentakyanonitrozylelezitan sodn = Na2[Fe(CN)5NO] = nitroprussid sodn
* Acetylcysteinum, Cysteini hydrochloridum, Cysteinum, Methioninum, Methioninum racemicum,
Clindamycini
phosphas,
Clindamycini
hydrochloridum,
Lincomycini
hydrochloridum
monohydricum:
...Princp: dkaz sry v molekule lieiva (SH skupina)
S SO42 oxidciou pentakyanonitrozylelezitanom sodnm komplexn anin tmavo fialovo
zafarben: [Fe(CN)5NOS]4...Legalova skka (vi aj Skku totonosti inov a skupn Citrnany):
- ide o reakciu typu aldolovej kondenzcie, pri ktorej reaguj kabonylov zleniny s aktvnym vodkom
v -polohe (aldehydy, ketny) v alkalicom prostred (NH3) s inidlom nitroprussidom sodnm:
H3C

NH3

O
H3C

H2C

CH3

[Fe(NO)(CN)5 ]2

3-

CH3

3-

(NC)5Fe

H3C

(NC)5Fe

OH
Fialov
+

OHCH3

(NC)5Fe

4-

N
O

erven Legalov komplex

* Threoninum:
... oxidanm tiepenm
acetaldehyd, ktor s nitroprussidom v alkalickom prostred zafarbenie
modr lt a kyselina iminoglyoxalov, ktor vo vode hydrolyzuje na amoniak a kyselinu glyoxalov
OH

O
H2 N

OH
CH3

IO4

-H2 O

IO3

H3C
H
acetaldehyd

treonn

HN
H

+H2 O

+
H

OH

NH3

OH
kyselina
glyoxalov

kyselina
imnoglyoxalov
N
N
H

Nafazoln

Legalova skka

* Naphazolini hydrochloridum, Naphazolini nitras, Oxymetazolinihydrochloridum, Xylometazolini

hydrochloridum:
... reakcia imidazolovch derivtov
... duskov heterocyklus + nitroprussid sodn (pH 10, NaHCO3) fialov komplexy neznmeho zlo
... duskov atm sa viae na NO skmadla ako elektrofil
* Acetonum:
... priebeh reakcie popsan pri Legalovej skke (vyie).

* Propanthelini bromidum:
... lieivo + KMnO4 = N-izopropylskupina acetn + nitroprussid sodn = Legalova skka
CH3
Propanteln

N
O
H3C

O
H

CH3

CH3

CH3

Br
CH3

KMnO4

2 O

Legalova skka
CH3

Acetn
O

* Benzocainum:
... hydrolza lieiva p-aminobenzoov kyselina a etanol, ktor s oxidom chrmovm acetaldehyd
Acetaldehyd: modifikovan Simonova reakcia:
Acetaldehyd + OH, t, nitroprussid sodn modr komplex
Acetaldehyd + piperazn N-vinylpiperazn (nukleofilita) + Fe3+ bezfarebn komplex
(imniov in) + H2O modr produkt
O

CH3

OH

CH3 -CH2 -OH

CrO3

O
H3C

Benzokain

NH2

Na3 Fe(CN)4 NO

O
H

modr komplex

Acetaldehyd
CH2

+
H
N

N
H

.H2 O

CH2

Etanol
NH2

Na2 [Fe(CN)5 (NO)]

N
3+

N
H
N-vinylpiperazn

Fe
+H2 O

modr komplex

20. Roztok NaOH

* Ipratropii bromidum, Methylatropini bromidum, Methylatropini nitras:
... kvartrne amniov soli netvoria s NaOH zrazeninu, na rozdiel od amnov tercirnych!, ale tvoria
rozpusnt soli (amnium hydroxidy)
H3C

CH3

H3C

CH3
+

H3C

OH

OH

Br

Br

O
O

N-METYLATROPNIUMBROMID

IPRATROPIUMBROMID

* Nicotinamidum, Nicethamidum:
... psobenm NaOH hydrolza amidovej vzby NH3, resp. dietylamn = s to zapchajce ltky,
ktorch pary farbia lakmusov papier na modro (zsadit reakcia)
N

N
NH2

Nikotnamid

NaOH

O Na

O
N

CH3

NaOH

O Na

CH3

Niketamid

NH3

CH3
HN
CH3

* Nitrazepamum, Flunitrazepamum:
... v alkalickom prostred vznik rezonanne stabilizovan ann, ktor je lto zafarben
H

O2 N

N
OH-H2 O

X = H ... Nitrazepam
X = F ... Flunitrazepam

N
O

_
+

N
X

lt

* Acidum glutamicum:
... kyselina glutmov je monoaminodikarboxylov kyselina. Pri titrcii s roztokom NaOH (1 mol/l) na
indiktor fenolftalen sa titruje najskr -karboxylov skupina, -karobxylov skupina sa titruje a po
pridan formaldehydu, s ktorm primrna aminoskupina dva Schiffovu zsadu. SL1 limituje celkov
spotrebu odmernho roztoku NaOH 1 mol/l (4,0-4,7 ml):
O

O
COOH

O
NH2

kyselina
glutmov

H
H
formaldehyd

-H2 O

COOH

O
N

CH2

Schiffova zsada

* Chlorali hydras:
... v silne alkalickom prostred sa chloralhydrt rozklad, dochdza k deprotonizcii acetlovch
hydroxylovch skupn chloroform a formit. Tieto dve fzy sa vzjomne nemieaj, preto sa kvapalina
zakal.
OH
Cl3C

OH-

CH

CHCl3

-H2 O

OH

H
O

chloroform

Chloralhydrt

* Phenolphtalen, Phenolsulfonphtalen:
... vo vodnom roztoku hydroxidu sodnho vznik tmavoerven di-anin, ktor je v kyslom prostred
prtomn ako oranovo-lt monoanin
... fenolftalen sa vuva ako indiktor !!!
O
COO

OH-

forma ind 2(erven)

OH
Fenolftalen
forma H - ind
(bezfarebn)

HO

O
SO3

OH-

OH-

SO3

OH

OH
HO

Fenolsulfoftalen
+

Tmavoerven
dianin

SO3

Oranovo-lt
monoanin
pH = 6,8
OH

* Chlorobutanolum hemihydricum:
... psobenm koncentrovanho roztoku NaOH sa chlrbutanol tiepi acetn a chloroform.
CH3
Cl3C

OH

CH3
Chlorobutanol

OH-

H3C
O
H3C

CHCl3
Chloroform

Acetn

A. Chloroform nsledne poskytuje Fujiwarovu reakciu, pri ktorej sa otvra pyridnov kruh a vznik
produkt, ktor hydrolzou poskytuje erven polymetnov farbivo

2+

Cl
+

2 OH-

+
N

N
R

erven

B. Naopak acetn mono v inej skke dokza tzv. jodoformovou reakciou (mechanizmus uvdzam pri
inidle I2, vi vyie) !!!!!
* Thymolum, Rezorcinolum:
... dkaz derivtov fenolu = Guareschiho-Lustgartenova reakcia
... tymol + chloroform v alkalickom prostred (Reimerova-Tiemannova reakcia) zlenina, ktor
odtiepenm HCl prechdza na stabilnej derivt. Tento reaguje s nadbytkom tymolu (Michaelova adcia) za
odtiepenia HCl fialovo zafarben difenylmetnov derivt
... funkcie NaOH = aktivizuje derivt fenolu na fenolt a podmieuje tvorbu elektrofilnho dichlrkarbnu
z chloroformu (fenolt + dichlrkarbn alkylciou fialov derivt)
CH3

CH3

OH

CH3

O
OH-

CH3

CH3

CH3

H3C

CH3

H3C

Tymol

H3C

CHCl3
OH-

CH3
H3C

C
Cl

H3C
CH3

CH3

Cl
CH3

- Cl

CH3
H3C

Cl

H3C

CH3

Cl

CH3

H3C

CH3

CH3

-HCl

O
H3C

CH3
CH3

H3C

CH3

CH3

O
H3C

CH3
CH3

Fialov difenylmetnov derivt

* Metrifonatum:
... v alkalickom prostred sa z molekuly metrifontu odtiepi chloroform, ktor reaguje s pyridnom ako
v predchdzajcom prpade, m vznik erven farba.
Cl3C
H

O
P

HO

O-CH3
O-CH3

Metrifont

OH-

CHCl3
Chloroform

21. Roztok KOH

* Nitrofuralum, Nitrofurantoinum:
... v zsaditom prostred deprotonizcia fialovoerven (nitrofural) alebo hned (nitrofuranoton)
anin, intenzita zafarbenia zvis od koncentrcie ltky a pH.
O
O

O2 N

H
N

NH2

OH-

O
O
N

NH2

NH2

NITROFURAL

O2 N

N
O

NH

O
NITROFURANTOIN

* Phytomenadionum:
... Damova-Harreova reakcia = vznik zelenho zafarbenie je podmienen prtomnosou alylovej skupiny
na chinoidnom kruhu. Zmena zelenho zafarbenia (zahrievanie, sttie) fialovoerven hned = nastva
alkalickm tiepenm fytomenadinu na ftiokol
O

O
CH 3

CH 3

OHCH 3

CH 3

CH 3

CH 3

OH

CH 3

Ftiokol

FYTOMENADION = FYLOCHINN = vitamn K1

* Chloramphenicoli palmitas:
... princp: alkalick hydrolza esterovej vzby roztokom KOH kyselina palmitov a chloramfenikol =
v pyridne je erveno zafarben
O
OH H
O2 N

(CH2 )14 CH3

CH2 O
CHCl2

H HN

Palmitt chloramfenikolu

OH-

OH H

O
(CH2 )14 CH3
HO

kyselina
palmitov

+ON

CH2 OH

CHCl2

H HN

Chloramfenikol
O

22. Roztok brmkynu a anilnu

* Acidum nicotinicum, Nicotinamidum:
... reakcia poda Kniga:
... vaka kyslej funknej skupine (COOH) a bzickmu centru (N pyridnu) amfotrne vlastnosti
= tvorba vntornho amfotrneho inu:
H

H
N

-H

N
+OHO

OH + H+
pKa1= 2,07

-OH-

pKa2= 4,81
O
vo vode O
Ip (izoelektrick bod = obojak in) = pH 3,42

... derivty pyridnu + erstvo pripraven roztok brmkynu N-kyanopyridniumbromid, ktor reaguje
s anilnom (nukleofil) adukt, ktor otvra kruh a vznik derivt amidnu.
... amidn kondenzuje s alou molekulou anilnu lt polymetnov farbivo
N

CN

brmkyn
Br

CN

NH2

Br

N-kyanopridniumbromid

-HBr

CN

H
N

NH

Aniln
CN
N

CN
H
N

NH

H
N

H
N

CN
+

H
N

H
+ aniln

- H2N-CN

N
N

N
H

N
H

H
N

H
N
H

N
H

23. Roztok dimetylaminobenzaldehydu (DMAB)

* Indometacinum:
... v kyslom etanolovom roztoku reaguje indometacn s DMAB diarylmetnov derivt, ktor s aou
molekulou indometacnu triarylmetnov farbivo (v priebehu reakcie me dochdza k hyrolze amidovej
vzby indometacnu reakciu to neovplyvuje)
Cl

Cl
H

O
O

H
N

CH3

H
CH3CH2 OH

O
H3C

CH3

COOH
INDOMETACN

H3C

CH3

N
CH3

CH3

CH3

DMAB

H3C

COOH

diarylmetnov derivt

CH3
Cl

Cl

+ Indometacn
O

O
+

H3C

CH3
O

H3C

HOOC

CH3

COOH

Trifenylmetnov farbivo
v roztoku liehu fialovoruov

* Ergometrini maelas, Ergometrini tartaras:

prebieha s adovou kyselinou octovou (stopy kyseliny glyoxalovej), FeCl3, H3PO4 (80C)
H
N

H
N

H
-H2 O
O
OH
kyselina
glyoxalov

H
+

R O

OH

H
N

H
N

H
N

H
N

+
R

ox.
-CO2
-H2 O

* Adrenalini tartaras, Noradrenalini tartaras:

... pecifick reakcia na rozlenie primrnych amnov (noradrenaln) od sekudrnych (adrenaln)
a tercirnych amnov.
... princp: 2,5-dietoxytetrahydrofurn sa zahriatm v kyslom prostred sukcinylaldehyd, ktor s 1
amnom kondenzuje N-substituovan pyrol, ktor s DMAB erven
metnov farbivo
... Adrenaln = 2 amn = reakcia negatvna = roztok zostva lt, rovnako ako slep pokus
Noradrenaln
= 1 amn = reakcia pozitvna = roztok sa farb intenzvne ruovo, zatia o slep
pokus je roztok ltej farby

H3C

CH3

O O

- CH3CH2 OH
2,5-dietoxytetrahydrofurn

HO

HO
H

-H2 O

Sukcinylaldehyd
HO

HO

H3C
N

NH2
PRIMRNY
AMN !!!
(Noradrenaln)

+
N

OH

OH

CH3

H
+

H
-H2 O

N
CH3

CH3

CH3

DMAB

N-substituovan
pyrol

CH3

CH3

N
OH

CH3

* Dihydroergotamini mesilas, Dihydroergotamini tartaras, Ergometrini maleas, Ergotamini tartaras:

... ide o detekciu chromatogramov zo skky Prbuzn ltky, ale aj skku totonosti
... modifikcia skky = van Urkova reakcia (DMAB + FeCl3) = stanovenie obsahu dihydroderivtov
spektrofotometricky vo VIS
O

OH
H CH3
O
N
N
N

N
H

OH

N
CH3

O
N

CH3

Dihydroergotamn

H
N

N
H

CH3

Ergometrn

... derivty indolu sa kondenzuj s dimetylaminobenzaldehydom (DMAB) za vzniku viacerch produktov,

ktor vak zvisia od reaknch podmienok:
1. v slabo kyslom prostred bezfarebn produkt, ktor oxidciou prechdza na modr zafarbenie !
2. v silne kyslom prostred lto zafarben derivty
3. ak sa do reakn prostredia prid rozpadlo fialov zafarbenie

R1

R1

R1

R1

R1

R1

R2 R2

R2 R2

N
H

N
H

N
H

R2 R2

N
H

N
H

-H

-2 e-

H3C

H3C

CH3

CH3

MODR

Bezfarebn
R1
R2

slabo kysl

R1

O
R2

silno kysl

+N

LT

2
N
H
indolov
derivt

kysl
H3C

+ rozp.
CH3

H3C

CH3

DMAB
R1
R2

N
H

FIALOV

+
H3C

Pokrac cinidla

CH3

H3C

CH3

Straty suenm
=strata

hmotnosti v % (m/m)
= bytok hmotnosti, ktor vznikne, ke sa presne odven mnostvo skanej ltky (vopred vysuenej za
predpsanch podmienok pre skan ltku) su predpsanm spsobom.
Ltka sa su do kontantnej hmotnosti predpsan as spsobom:
a) v exsiktore: oxid fosforen R, atmosferick tlak a izbov tC: Acidum salicylicum najviac
0,5%
b) vo vkuu: oxid fosforen R, tlak 1,5 kPa a 2,5 kPa a izbov tC: Acidum acetylsalicylicum
najviac 0,5%
c) vo vkuu pri udanej teplote: oxid fosforen R, 1,5 kPa a 2,5 kPa a predpsan teplota v lnku:
Busulfanum (naviac 2,0%, 60C)
d) v suiarni pri udanej teplote: su sa v suiarni pri teplote predpsanej v lnku, najastejie
100C a 105C: Acidum glutamicum (najviac 0,5%)
e) pod vysokm vkuom: oxid fosforen R, tlak, ktor neprekro 0,1 kPa, teplota predpsan
v lnku: Dihydroergotamini mesilas (< 4,0%, 100-105C, p < 0,1 kPa, 5 h.)
Princp stanovenia: gravimetria
Suenie do kontantnej hmotnosti = rozdiel dvoch po sebe vykonanch veniach nepresahuje 0,5 mg (ak
vychdzame z nvaku 1,000 g).
Medzi tmito dvomi veniami sa ltka mus op sui 1
hodinu pri predpsanej teplote, priom predpsan as suenia zaname odpotava,
a
ke
teplota dosiahne predpsan hodnotu.
Ide o frekventovan skku: SL1 = skka na istotu, skka totonosti (rozlenie bezvodho lieiva,
monohydrtu alebo polyhydrtu lieiva
Pri skke sa najastejie vychdza z hmotnosti nvaku 1,000 g ltky.
Lieiv dokazovan v SL1 skkou Strata suenm:
* Calcii hydrogenophosphas anhydricus
nvaok = 1,000 g 150C, 2h
* Calcii laevulinas dihydricus
nvaok = 0,200 g 100-105C
* Calcii lactas pentahydricus
nvaok = 0,500 g 125C
* Calcii lactas trihydricus
nvaok = 0,500 g 125C
* Coffeinum
nvaok = 1,000 g 100-105C, 1h
* Coffeinum monohydricus
nvaok = 1,000 g 100-105C, 1h

najviac 2,0%
11,0 12,5%
22,0 27,0%
15,0 20,0 %
najviac 0,5%
5,0 9,0%

Voda semi-mikrostanovenie
...oxidano-redukn metda, ktorou sa stanovuje voda, hydrtov voda alebo vlhkos za pomoci skmadla
K. Fischera = jodosiriit skmadlo
... SL1 pozn 2 postupy stanovenia:
a) priama titrcia = do titranej banky sa prenesie 20,0ml bezvodho metanolu (rozpadlo SO 2)
a titruje sa bezvodm skmadlom, priom bod ekvivalenice sa stanov elektrometricky
b) sptn titrcia znmeho nadbytku jodosiriitho skmadla R bezvodm metanolom = do titranej
banky 10,0 ml bezvodho metanolu a titruje sa skmadlom za elektrometrickej kontroly do
ekvivalennho bodu. Rchlo sa prid predpsan mnostvo skmanej ltky a pres-n nadbytok
jodosiriitho skmadla (napr. 1,0 ml). Titruje sa pouitm rozpadlom (bezvod metanol), ku
ktormu sa pridalo presn mnostvo vody (asi 2,5 g/l).
... jodosiriit skmadlo obsahuje bezvod pyridn, ktor ako zsada viae v reakcii uvonen protny H+
I2 + SO2 + H2O SO42 + 2I + 4H+

SO2

I2

SO3

SO3

H
N

+ H O.

+ 2I +

+ CH OH
3

+HC
3

OSO3

... koncov bod titrcie mono uri vizulne alebo elektrometricky. SL1 uprednostuje elektrometrick
urenie s dvojicou platinovch elektrd = biamprometrick indikcia konca titrcie (tzv. titrcia do
mtveho bodu)
... titer skmadla sa rchlo men, preto sa pouva iba skmadlo s erstvo stanovenm titrom. Skmadlo
a roztoky sa chrnia pred vzdunou vlhkosou a svetlom vo faiach s automatickou byretou
... skka sa nepouva pri stanoven niektorch ltok: HgO, ZnO, H3B2O3, CO32, S2, karbonylov
zleniny vznik jodidov aj v bezvodom systme!!!
... tto metda sa vyuiva:
* Stanovenie totonosti lieiva (lieiv, ktor s bezvod a sasne aj krytalizujce s vodou)
... napr.: Ephedrinum anhydricum (< 2,0%), Ephedrinum hemihydricum (4,5% 5,5%)
Lactosum anhydricum (< 1,0%), Lactosum monohydricum (4,5% 5,5%)
* Skka na istotu lieiv, kedy sa uruje najvyie prpustn percento vody v lieive (Acidum
maleicum najviac 2,0%, Mannitolum najviac 0,5% ...) alebo rozptie v percentch (Cefalexinum
4,0% - 8,0%, Natrii calcii edetas 5,0% - 13,0% ...)

FLUORESCENCIA
K dkazu totonosti niektorch lieiv sa vyuva ich schopnos:
a) vyaova za uritch podmienok iarenie LUMINISCENCIU
b) schopnos tento jav vyvolva u inch ltok
Vznik LUMINISCENCIE: ltka mus najprv energiu absorbova (atmy, molekuly prejd do vyej
kvantovej elekrnovej hladiny). Zskan energiu ltka za uritcu podmienok vyiari ako luminiscenciu.
Fotoluminiscencia: FLUORESCENCIA & FOSFORESCENCIA
= sekundrne iarenie, ktor ltka vyvol po absorbcii primrneho EM iarenia
CHEMILUMINISCENCIA = energia chem, reakcii
TERMOLUMINISCENCIA = psobenie telepnej energie
ELEKTROLUMINISCENCIA = iarenie ltok, kt vznik v elektrickom poli
FLUORESCENCIA (F) = cyklick organick zleniny, heterocyklick zleniny s konjugovanmi
nsobnmi vzbami.
Farba a intenzita je zvisl od typu chomofrov:
1) chromofry: =CO, =C=NH, -CH=Nfluorescencia v ervenej asti spektra
2) chromofry: -OH, -OCH3, -NH2, -SO3H, -COOH
zvenie
intenzity
fluorescencie
aromatickch zlenn
Roztoky ltok:-fluoreskuj na dennom svetle
-zvenie intenzity fluorescencie vo svetle ortuovej vbojky
-objavenie sa fluorescencie okyslenm roztoku
-objavenie sa fluorescencie zalkalizovanm roztoku
-objavenie sa fluorescencie ako dsledok chemickej reakcie = hlb zsah do molekuly ltky
Princp: protonizcia ltky trikatin, ktor pri = 365 nm, fluoreskuje zelenolto

* Diazepamum
CH3
N

CH3

3H

Cl

Cl

DIAZEPAM

trikatn

* Glibenclamidum
Princp: modr F v prostred H2SO4
Rozlenie od alch der. mooviny: tolbutamid (iadne zafarb), glimepirid (lt zaf.)
alia diferencicia po pridan chlorahydrtu:
glibenklamid sa po 5 min lto po 20 min hnedo,
glimeperid po 5 min lto po 20 min ostva lt
tolbutamid sa nevyfarbuje vbec
* Chinidini sulfas, Chinidini hydrochloridum, Chinini sulfas
Princp: roztok ltky v H+ prostr. (H2SO4) modr F, v prt. halogenidov (HCl) intenzita F kles
Vznik F je viazan na prtomnos kyslej funknej skupiny v polohe C6
H

HO
H
H3C

CH2

H
H3C

N
Chinn

HO

N
Chinidin

CH2

OH

* Estradioli benzoas, Estradiolum hemihydricum

Pricp: steroidy s fenolovou OH sk (ide o reakciu 17--OH skupiny)+ sulfomolybdnanov
skmadlo modr zl = 365nm zelen F
Okyslenie H2SO4 + zriedenie H2O zafarbenie ruov ltkast F
HO

* Dibutylis phthalas, Diethylis phthalas, Resorcinolum, Phthalylsulfathiazolum

ESTRADIOL
Princp: K hydrolza H2SO4 alkohol (butanol, etanol) + k. ftalov ftalanhydrid + 2 mol rezorcinolu
fluorescen, ktor je v alkalickom prostred mezomrne stabilizovan (intenzvnejia F), na dennom svetle
slabo fluoreskuje, v UV svetle zelen F, okyslenm mizne
v K prostred mezomrne stabilizovan anin, denn svetko slab F, UF svetlo zelen F
O

O
O

CH3

CH3

H2SO4

2 HO

CH3

butanol

OH

N
H

N
H
O

t
H2 N

Ftalylsulfatiazol

Ftalanhydrid

kyselina
ftalov

-H2 O

OH

Dibutylftalt

O
N
H

Sulfatiazol

Ftalanhydrid

OH
O

OH
O

Ftalanhydrid

COO-

OH
Rezorcinol
Fluorescen

* Resorcinolum
Princp: kondenzciou s ftalanhydridom fluorescenov dianin zelen F intenzvna F
Kondenzcia molekl rezorcinolu navzjom tetramr rezorcinolu zelen F
* Phthalylsulfathiazolum
Princp: t hydrolza ftalanhydrid + rezorcinol fluorescen, po okyselen F zmizne
* Fluoresceinum natricum Princp: fluorescen v alkalickom prostred fluoreskuje zeleno, okyslenm fluorescencia mizne
* Saccharinum, Saccharinum natricum
Princp: lieivo + rezorcinol v K prostr.sulfofluorescen kt. v alkalickom prostred intenzvne zeleno F
O

O
NH

Sacharn

OH

NH
OH
Rezorcinol

HO

O
Sulfofluorescen

OH

* Dikalii chlorazepas
Princp: lieivo absorbuje EM 388nm
emisn iarenie lt F
* Dithranolum Princp: modr F v UF svetle
1,8,9 triacetoxyantracnu, kt. vznik acetylciou ditranolu

OH

OH

O K
OH

O K

Cl

Ditranol

KLORAZEPT
* Physostigmini salicylas, Physostigmini fulfas
DIDRASELN
Princp: pri zahriat fyzostigmnu s amoniakom eseroln s OH ox. Rubresern s liehom 96%
fyzostigmnov modr (komplex asi 12 rznych zlenn)
Zmena pH roztoku (adov k.octov): modr zafarbenie fialov vo vode intenzvna erven F

CH3
O
CH3

H3C

CH3

N
N
H

CH3

HO

CH3

H3C

CH3
N
ox.

H2 O.
-CO2

H3C

CH3

H3C

Fyzostigmn

N
O

CH3

H3C

* Acidum etacrynicum
Princp: k.etakrynov + hydroxylamniumchlorid (za zv teploty a OH- nukleofiln adcia)
hydroxylaminoderivt s HCl cyklizcia (N-hydroxytetrahydrochinolnov der) cyklick truktra
s nsobnou vzbou v heterocykle, jej tautomr intenzvne modr F
CH2

H3C

O
O

O
OH

H3C
OH

H2 N

Cl
Cl

O
OH

Kyselina etakrynov

N
H

OH
O
-HCl
O

Cl
Cl

OH

hydroxylamn

Cl

OH

CH3

H
-H2 O

CH3

N
H

OH

O
OH

Cl

CH3

N
Cl

* Triamterenum
Princp: Roztok v prostred bezvodej k. mravej vykazuje v UF svetle intenzvne modr F
* Trimethoprinum
Princp: oxidcia v K prostred s KMnO4 za zv teploty k.3,4,5-trimetoxybenzoov, v chloroforme pod
UV zelen F, nadbytok KMnO4 sa odstrni s HCHO
O-CH3

O-CH3
NH2

H3C-O

H3C-O
Trimetoprim

NH2

KMnO4

H3C-O

H3C-O

COOH

* Riboflavini natrii phosphas, Riboflavinum

Princp: lt F roztokov zvis od pH prostr, najsilnejia pri pH=6-7, v silno K a silno Z prostred F zmizne
CH3

CH3

CH3

CH3

OH

OH

OH

OH

OH

OH

OH

OH

OH

OH

OH

OH

H3 C

H3 C

O H3 C

OH H3 C

OH H3 C

_
NH

H3 C

NH

+N

H3 C

kysl prostredie
monokatin = nefluoreskuje

silno kysl prostredie

dikatin = nefluoreskuje

Riboflavn
fluorescencia pH = 6-7

NH

H3 C

silne zsadit prostredie

anin = nefluoreskuje

* Thiamini hydrochloridum, Thiamini nitras

Princp: alkalick prostredie jednoelektrnov oxidcia tiamnu s K3[Fe(CN)6] tiochrm, kt prechdza
do butn-1-olu a v UV iren modr F

H3C

N
N

H3C

NH2

N
N

ox.
S

N
H

H3C

N
N

HO

HO

Tiamn

CH3

CH3

CH3

Tiochrm
(fluoreskuje)

HO

Skka sa opakuje s menm mnostvom 1mol/l NaOH + Na2SO3 (dvojelekrnov oxidan skmadlo,
tiamn rozklad), nevznikne F
CH3
+

N
H3C

N
N

Na2SO3
S

NH2
Tiamn

N
H3C

HO

SO3
N

CH3

N
S

NH2

HO

Jd = dvojelektrnov exidan skmadlo negatvna reakcia, oxidcia na disulfid

CH3
N
H3C

N
N

-H
S

N
H

CH3

CH3

H3C

HO

N
N

I2
-

S
HO

H3C

OH

H3C

OH

N
CH3

* Chlorprothixeni hydrochloridum
Princp: HNO3 oxidan psobenie erven farebn radikl pod UV zelen F, reakcia typick pre
fenotiaznov derivty aj k. srov
* Xylometazolini hydrochloridum
Princp: arylimidazolov derivty, Xylometazoln v liehu 96% v alkalickom prostred nevykazuje v UV
CH3
iadnu F, kontroln roztok nafazolniumchloridu fluoreskuje intenzvne modro
N
Obidve ltky maj rozdielnych substituentov v aromat. asti: benznov a naftalnov jadro
CH3

CH3

H
N

H
N
N
NAFAZOLN

H3C
H3C

CH3
CH3

Cl

XYLOMETAZOLN

S
CHLRPROTIXEN

DKAZ A HODNOTENIE L ZALOEN NA FYZ, FYZ-CHEM, CHEM.

PRINCPE VYUITM ANALYTICKCH METD
Veobecn lnky v SL1:

Vhody:
Nevhody:

1. Plameov skky
7. Reakcia roztoku
2. Rozpusnos
8. Optick aktivita
3. Teplota tuhnutia
9. Index lomu
4. Destilan rozdemzie
10. Separan metdy (PC, TLC, GC, HPLC)
5. Hustota
11. Spektrlne metdy ( I, UV, VIS)
6. Viskozita
12. Elektrochemick metdy
vek citlivos, selektivita, automatizcia postupov
prstrojov nronos, potreba referennch ltok, asov nronos

Plameov skky
dkaz lieiv pomocou farby plamea niektor prchav iny prvkov za vysokej teploty
charakteristicky farbia plame
Na+ = lto (Natrii nitroprussias, Natrii cetylo- et stearilosulfas ...)
K+
= fialovo
Li+
= karmnovo-erveno (Lithii carbonas, Lithii citras)
2+
Ca
= oranovo-erveno
Ba2+ = ltozeleno
Cu2+ = modrozeleno (v prt. chloridov)
organ. viazanho Cl = modrozeleno (lieivo na Cu plieku) (Niclosamidum, N.monohydricum)
pouva sa plame Bunsenovho horka, vzorka sa nana platinovm prtikom do spodnej nesvietivej
povrchovej asti plamea alebo sa vkvapne okyselen (HCl) vodn roztok do plamea
metaloorganick ltky sa dokazuj a po splen organickho podielu
najahie prchaj chloridy kovov preto sa vzorka vlh pomocou HCl
Sra zaplen na vzduchu hor modrm plameom
S8 + 8O2 8SO2
charakteristick zpach
SO2 + H2O H2SO3
farb lakmus
pr. Sulfur ad usum externum
Br preveden na prchav estery k.boritej (pomocou konc. H2SO4 a metanolu) horia zelenm plameom,
H3BO3 + 3CH3OH B(OHCH3)3 + 3H2O
pr. Acidum boricum, Natrii tetraboras
Medicinlne plyny:
Carbonei dioxidum (v atmosfre skanho plynu sa zha plame horiacich triesok dreva
Nitrogenii oxidum (v atmosfre skanho plynu tlejca dreven trieska vzplanie)
Nitrogenum (v atmosfre skanho plynu tlejca dreven trieska zhasne)
Oxygenum (v atmosfre skanho plynu tlejca dreven trieska vzplanie)

Rozpustnos
= pomer hmotnosti rozpustenej ltky k objemu rozpadla, zvis od povahy rozpadla a tC
pracovn teplota je izbov (normlna) = 15C 25C
ska sa zakadm 1g ltky za stleho trepania v predpsanom mnostve rozpadla
rozpadl: voda, lieh 96%, ter, roztoky zried. minerlnych K (7% HCl), roztoky zried. alkalickch
hydroxidov (NaOH), dichlrmetn, acetn, glycerol, hexn, metanol
rozpa sa iba do objemu 100,0 ml
ak sa ltka v uvedench rozpadlch nerozpa, zarad sa do skupiny nerozpustnch ltok.
daj o rozpustnosti v liekopisnom lnku je len priblin a informatvny !!!
vraz iastone rozpustn sa pouva pri zmesiach
vraz mieaten znamen, e sa kvapalina miea v kadom pomere v rozpadle
Opisn vraz
vemi ahko rozpustn
ahko rozpustn
dobre rozpustn
mierne rozpustn

Priblin objem rozpadla v ml na 1 gram rozpanej ltky

menej ako 1
1 10
10 30
30 100

ako rozpustn
vemi ako rozpustn
prakticky nerozpustn
Napr.:

100 1000
1000 10000
Viac ako 10000

Crospovidum vo vode prakticky nerozpustn, skka na istotu , Ltky rozustn vo vode je aj

skkou totonosti
Ethylcellulosum nerozpustn vo vode, rozpustn v etanole
Lithii carbonas rozpustn LiCl3 v 96% liehu
Li2CO3 + 2HCl 2LiCl + CO2 + H2O

Teplota tuhnutia (2.2.18)

= teplota, pri kt ltka prechdza za predpsanch podmienok z kvapalnho do tuhho skupenstva
= najvyia teplota zisten poas tuhnutie chladenej kvapaliny
= daj na teplomere, pri kt sa pokles tC doasne zastav
Fyziklna kontanta charakteristick pre ltku sk.totonosti:
Acidum undecylenicum, Calcii stearas,
Magnesii stearas
Neistoty zniuj teplotu tuhnutia - kritrium istoty:Acidum aceticum, Anisi etheroleum, benzylis benzoas,
Macrogolum, Poraldehydum

Destilan rozmedzie (2.2.11)

= rozmedzie teploty v C, pri ktorom cel skan objem tekutiny alebo jeho urit as (frakcia) predestiluje
za liekopisom uvedench podmienok (pri tlaku 101,323 kPa)
t1 = t2 + k.(101,3- p)
t1 korigovan teplota
t2 t odtan pri tlaku p
k-korekn faktor
Destilan prstroj:
teplomer so stupnicou po 0,2C,
ortuov banka teplomera o 5mm niie ako spodn as bonho ramena
ska sa 50ml kvapaliny
Skka totonosti a kritrium istoty:
Aether, Aether anestheticus (34-35C, sk. na Peroxidy),
Halothanum (49-51C, 95% sa mus predestilova v rozmedz 1C), Paraldehydum (kritrium istoty, max
10% predestiluje do 123C a 95% do 126C)

Teplota varu (2.2.12)

= korigovan teplota, pri ktorej tlak nad kvapalinou sa rovna 101,3 kPa
Prstroj:
ako na destilan rozmedzie
teplomer umiestnn tak, aby doln a ortuovej banky bola na rovni dolnho okraja hrdla
ska sa 20ml kvapaliny
Identifikan kontanta, kritrium istoty:
Ethylendiaminum (116-118C), Ethylis acetas (76-78C)

Hustota (2.2.5)

= pomer hmotnosti m a objemu V danej ltky, oznauje sa

=m/V
(kg/m3)
= fyziklna kontanta, charakteristick pre ltku, zvi od teploty, nepatrne od tlaku
Relatvna hustota (d2020) = pomer hmotnosti uritho objemu ltky m pri teplote 20C k hmotnosti
rovnakeho objemu vody R mv pri teplote 20C
d20 20=m/mv
Relatvna hustota (d204) = pomer hmotnosti uritho objemu ltky pri 20C k hmotnosti rovnakho objemu
vody R pri teplote 4C.
Prstroje (meranie n predpsan poet desatinnch miest):
pyknometer
ndobka na meranie
hydrostatick vhy
hustomer
Vzah medzi relatvnou hustotou a hustotou 20:
20 = 998,202 d2020
alebo
d2020 = 1,0018.10-3 20
20 = 999,972 d204
alebo
d204= 1,00003.10-3 20
d204= 0,99823 d2020

Vyuitie hustoty:
totonos, hodnotenie istoty, stanovenie koncentrcie (vzah nie je linerny v cellom
obsahu, liehov tabuka)
Skka totonosti Relatvna hustota:
Acidum lacticum (1,2-1,21), Alcohol isopropylicus (0,7850,789), Dibutylis phthalas (1,043-1,048), Diethylis phthalas (1,117-1,121), ...
Kritrium istoty:
Acetonum (0,79-0,793), Acidum oleicum (0,889-0,895), Clofibratum (1,137-1,138),
Eugenolum (1,066-1,07), Olivae oleum.(0,91-0,916),...

Viskozita (2.2.8)
= char akteristick vlastnos tekutn podmienen vntornm trenm, odpor vntra kvapaliny voi zmene
tvaru (napr. toku alebo pohybu telesa v kvapaline)
= vekos odporu je dana tvarom a vekosou molekl (dka hlavnho reazca, existencia postrannch
reazcov, prtomnos polrnych, nepolrnych skupn)
= fyziklna kontanta, kt zvis od: teploty (so zvenm kles), chemickej povahy ltky, od koncentrcie
(roztokov)
Dynamick viskozita (koeficient viskozity ) = tangecilna sila, pripadajca na jednotkov povrch, znma
ako mykov naptie , vyjadren v pascaloch, potrebn na to, aby sa rovnobene s klznou plochou
pohybovala vrstva kvapaliny s plochou 1m2, rchlosou v (1ms-1 vzhadom na rovnoben vrstvu vo
vzdialenosti 1m). Jednotka je Pa.s.
=/D
D=rchlostn gradient
Kinematick viskozita () = pomer dynamickej viskozity a hustoty skanej tekutiny. Jednotka m2s-1.
Meranie viskozity kapilrnym viskozimetrom (2.2.9):
- pri 200,1C (k nie je uveden inak)
- as potrebn na pokles kvapaliny od jednej znaky k druhej
- stopky s presnosou 0,2s
- dve paraleln merania sa nesm li viac ako o 1%
- as prietoku skanej kvapaliny priemer najmenej 3 meran
- dynamick viskozita sa vypota:
= k.t.
k=kontanta viskozimetra v mm2s-2
t= as prietoku kvapaliny
= hustota skanej kvapaliny v mg.mm-3
- kinematick viskozita sa vypota:
= k.t
Meranie viskozity rotanm viskozimetrom (2.2.10):
- meranie viskozity nenewtonovskch kvapaln a pseudoplastickch ltok
- meranie klznch sl v kvapaline umiestnenej medzi 2 susedn valce jeden poha motor, druh
sa otav dsledku rotcie prvho
- viskozita = miera M uhlovej odchlky valca printenho ota sa zodpoved mometu sily
vyjadrenej N.m
- dynamicka viskozita pri laminrnom prdan:
h= vka ponorenia valca printenho sa ota v kvapalnom prostred
rA a rB= polomery valca, priom rA<rB
= uhlov rchlos v radinoch za sekundu
k= kontanta prstroja, kalibran kvapalina na viskozimetriu CRS (tabuka)
- V lnku je predpsan: teplota, typ viskozimetra, uhlov rchlos alebo mykov pomer
- Viskozita je dan vzahom:
M= miera odchlky valca printenho ota sa
Vyuitie v SL1:
Identifikan skka kvapaln (ak nie je pre skan ltku pecifick chem skky):
Cellulosi pulvis (stupe polymerizcie najmenej 440), Cellulosum microcristallinum (najviac 350)
Pouije sa kapilrny viskozimeter pre 250,1C. Vypota sa kinematick viskozita stabilnho
cheltovho komplexu celulzy s roztokom hydroxidu bis(etylndiamn)menatho vo vode:
1 = k1.t1
k1= kontanta viskozimetra
a kinemtick viskozita roztoku inidla zriedenho vodou:
2 = k2.t2
Relatvna viskozita skanej ltky
rel=1 /2
Z tabelovanch hodnt sa ur vntorn viskozita, z kt sa vypota stupe polymerizcie P
Dimeticonum (viskozita zo skok na istotu je zrove skkou totonosti)
Dynamick viskozita sa stanovuje pre vetky polyetylnglykoly:
Macrogolum 300-35 000 (meria sa viskozita 50% roztoku, je zrove aj skkou na istotu)

Hodnotenie istoty pomocou viskozity:

- Vplyv prtomnosti alch ltok na viskozitu
- Vplyv poruenia molekuly, zanajca polymerizcia
Acidum metracrylicum et ethylis acrylas plymerisatum 1:1 (Sk. Zdanliv viskozita roztoku zmesi H2O
a propan-2-olu, nesmie by menia ako 100mPa.s, rotan viskozimeter, 20C, mykov pomer 10.s -1)
Carmellosum natricum (Zdanliv viskozita), Cellulosi acetas phthalas (Viskozita, acetna vody,
Zdanliv viskozita pri 25C, 45-90mPa.s), Copovidum (kontanta k Viskozita, 25C, zvesn
viskozimeter), Povidonum, ...

Reakcia roztoku (pH) (2.2.4)

Farebn acidobzick indiktory
V acidobzickch systmoch podliehaj protonizanm alebo deprotonizanm reakcim:
InH In- + H+ resp. In + H+ InH+
Rozdiel medzi 2 hodnotami pH, medzi kt sa pozruje farebn zmena je tzv. interval prechodu indiktora
Acidobzick indiktory SL1: (rozdelenie poda chem. truktry)
Azofarbiv:
erve metylov
pH=4,4() a pH= 6,0()
erve Kongo
pH<4 (m)
Sulfoftaleny:
Zele brmkrezolov
pH=3,6() a pH=5,2(m)
Modr brmtymolov
pH=5,8() a pH=7,4(m)
erve fenolov
pH=6,8() a pH=8,4()
Modr tymolov
pH=1,2() a pH=2,8()
Ftaleny:
Fenolftalen
pH=8,0(bezf) a pH=10()
Indiktorov papiere v SL1:

pH=8,8(z) a pH=9,6(m)

Papier lakmusov erven R,

Papier lakmusov modr R,
Papier fenolftalenov R,
Papier s erveou Kongo R

V liekopise sa reakcia roztoku oznauje slovne poda oblasti pH. K 10ml skanho roztoku sa prid 0,1ml
(modr tymolov 0,05ml) indiktora poda tab.:
Reakcia
pH
Indiktor
Farba
ZSADIT
>8,0
Papier lakmusov erven Modr
Modr tymolov
Siv al fialovomodr
SLABO ZSADIT
8,0-10,0 Papier fenolftalenov
Bezfarebn al ruov
Mmodr tymolov
Siv
SILNE ZSADIT
>10,0
Papier fenolftalenov
erven
Modr tymolov
Fialovomodr
NEUTRLNA
6,0-8,0
erve metylov
lt
erve fenolov
lt
NEUTRLNA NA
4,5-6,0
erve metylov
Oranovoerven
METYL. ERVE
NEUTRLNA NA
<8,0
Fenolftalen
Bezfarebn, ruov al. erven
FENOLFTALEN
po prid. 0,05ml zsady
KYSL
<6,0
erve metylov
Oranov al erven
Modr brmtymolov
lt
SLABO KYSL
4,0-6,0
erve metylov
Oranov
Zele brmkrezolov
Zelen al. modr
SILNE KYSL
<4,0
Papier s erveou Kongo
Zelen al. modr
Skky totonosti: Acidum aceticum, Acidum asparticum, Acidum boricum, Dikalii chlorazepas, , ...
Hodnotenie istoty: Dkaz prtomnosti K alebo Z reagujcich neistt pomocou hodnoty pH alebo reakcie
roztoku.. Skky na zklade neutralizanej reakcie vo vodnom roztoku lieiva (bez CO 2)
Nzvy skok: Kyslos, Zsaditos, Kyslos alebo zsaditos, Kyslos a zsaditos

Vyhodnotenie: kvalitatvny alebo kvantitatvny charakter

Kvantitatvne skky:
a) ku skanmu roztoku sa prid indiktor a znme mnostvo odmernho roztoku objem odmernho
roztoku a sfarbenie indiktora limituje mnostvo neistoty (Ureum, Adeninum)
b) liekopis limituje spotrebu odmernho roztoku HCl 0,01mol/l alebo NaOH 0,01mol/l (Barbitalum,
Barii sulfas)
Skky s pouitm dvojice indiktorov: Acetonum, Argentii nitras, Macrogoli stearas, ...
Kvalitatvne skky: informuj o aktulnej reakci roztoku a tm aj o prtomnosti neistoty charakteru
K alebo Z (Alcoholes adipis lanae, Zinci undecylas, Phenolum)

OPTICK ANALYTICK METDY

Rozdelenie metd:
Na analyt. ely sa pouva meranie absorbcie, resp emisie iarenia v prostred skanej ltky. Poda
fyziklnych procesov poas interakcie iarenia s molekulami analyzovanej ltky meme analytick medy
rozrli:
analytick metdy zaloen na absorbci iarenia
analytick metdy zaloen na emisi iarenia
analytick metdy zaloen na psoben magnetickho poa
analytick metdy zaloen na zmene smeru, rchlosti a optickej otavosti iarenia
Vyuitie:
Identifikcia lieiv, hodnotenie istoty, stanovenie obsahu
Optick metdy v SL1:
2.2.6 Index lomu
2.2.7 Optick otavos
2.2.21 Fluorimetria
2.2.22 Atmov emisn spektrometria
2.2.23 Atmov absorbn spektrometria
2.2.24 Absorb. spektrofotometria v I oblasti

2.2.25 Absorbn spektrofotometria v UV a VIS

oblasti
2.2.33 Nuklerna magnetick rezonancia
2.2.37 Rontgenfluorescenn spektrometria
2.2.40 Spektrofotometria v blzkej I oblasti
2.2.41 Otav dichroizmus

INDEX LOMU (2.2.6)

Vyjadruje zmenu schlosti a smeru svetelnho la dopadajceho ikmo na rozhranie dvoch opticky
rozdielnych prostred (napr. vzduch-kvapalina).
Snellov zkon:
n index lomu,
c1 a c2 rchlos svetelnho la v prostrediach,
, uhly dopadu v prostrediach (meran od kolmice vedenej rozhranm oboch prostred
Index lomu zvis od:
Chemickej povahy ltky (za danch podmienok je kontantou)
Vlnovej dky pouitho svetla (disperzia indexu lomu)
Druhu pouitho svetla (nutn poui monochromatick svetlo sodkov,
iara D dka 589,3nm
Teploty (vemi vrazn) je potrebn temperova s presnosou aspo 0,5C
Koncentrcie ltky v roztoku (linerna)
Tlaku
Absoltny index lomu = prechod svetelnho la zo vzduchoprzdna do emranho prostredia
Relatvny index lomu = prechod z kadho inho prostredia n20D s presnosou najmenej 3 desatinn
miesta sa vzahuj na spektrlnu lniu D sodkovho svetla v slnovou dkou 589,3nm a teplotu 200,5C
Prstroj:
Refraktometer s kompenzciou na meranie v dennom svetle (polychromatickom) s priamym odtanm
tretieho desatinnho miesta, zkladnou asou prstroja je hranol
Abbeho refraktometer s 2 hranolmi a stupnicou na meranie rozdahu n20D=1,3-1,7 delenou po 0,001
Termostat
Stupnica teplomera delen po 0,5C alebo menej
SL1 predpisuje na kalibrciu referenn kvapaliny trimetylpentn CR, tolun CR, metylnaftaln CRS
Hodnota indexu lomu kadej referennej kvapaliny sa uvdza sa ttku balenia
Vyuitie indexu lomu v SL1:
Index lomu je cenn identifikan kontanta a kritrium istoty
Na spoahliv posdenie je potrebn stanovenie alch kontnt (hustota, optick otavos), prp.
chamick skky
Skka totonosti Index lomu v SL1:
Acidum undecylenicum (n25D=1,447-1,450), Alcohol isopropylicus (n20D=1,376-1,379), Dibutylis phthalas
(n20D=1,490-1,495), Eugenolum (n20D=1,540-1,542 ist.) Glycerolum (n20D=1,470-1,475 ist.)
Hodnotenie istoty pomocou indexu lomu v SL1:
Alcohol benzylicus (n20D=1,538-1,541), Anisi aetheroleum (n20D=1,552-1,561), Benzylis benzoas
(n20D=1,568-1,570), Clofibratum (n20D=1,500-1,505)

OPTICK OTAVOS (2.2.7)

= vlastnos ota rovinu polarizovanho svetla, kt vykazuj opticky aktvne ltky
Pravotoiv ltky (+) otaj rovinu v smere hodinovch ruiiek
avotoiv ltky (-) otaj rovinu proti smeru hodinovch ruiiek
Opticky aktvne ltky organick ltky s chirlnym (asymetrickm) uhlkom v molekule, aj zleniny bez
asymetrickho uhlka
ist opticky aktvna zlenina m dva izomry (enantiomry) lia sa priestorovm usporiadanm
Enantiomry vetky fyziklne a chemick vlastnosti s rovnak, okrem orania roviny polarizovanho
svetla v opanom smere o rovnak hodnotu a rchlosti reakcie s inmi chirlnymi molekulami
otaj rovinu v smere hodinovch ruiiek
Vekos uhla otoenia roviny polarizovanho svetla spsobenho opticky aktvnou ltkou zvis od:
1. Chemickej povahy ltky
2. Vlnovej dky polarizovanho svetla
3. Hrbky vrstvy, ktorou svetlo prechdza (linerna)
4. Teploty
5. U roztokov zvis od koncentrcie
6. Od druhu a povahy rozpadl
7. In faktory pH roztoku, ptomnos alch ltok (neistt), doba sttia roztoku a pod.
(mutarotcia)
pecifick optick otavos [m]t = je otavos vyjadren v radinoch (rad), meran pri teplote t, pri
vlnovej dke , vo vrstve hrubej 1m kvapaliny alebo roztoku obsahujceho 1kg opticky aktvnej ltky 1m3
roztoku. Jednotka mrad.m2.kg-1.
Liekopis prijal defincie:
a) Uhol optickej otavosti kvapaliny uhol otoenia roviny polarizovanho svetla vyjadren v stupoch
pre vlnovej dke spektrlnej iary D sodkovho svetla (=589,3nm) meran pri teplote 20C
a hrbke vrstvy 1 dm. V prp roztoku je psotup prpravy predpsan v lnku.
b) pecifick optick otavos kvapaliny []20D uhol otoenia roviny polarizovanho svetla vyjadren
v stupoch pri vlnovej dke spektrlnej iary D sodkovho svetla meran pri teplote 20C v skanej
kvapaline, vypotan vo vzahu k vrstve 1dm a delen hustotou v g/cm-3.
c) pecifick optick otavos ltky v roztoku []20D - uhol otoenia roviny polarizovanho svetla
vyjadren v stupoch pri vlnovej dke spektrlnej iary D sodkovho svetla meran pri teplote 20C
v roztoku skanej ltky a vypotan vo vzahu k vrstve 1dm, obsahujcej 1g ltky na ml.
pecifick optick otavos tuhej ltky je vdy vyjadren s prihliadnutm na dan rozpadlo
a koncentrciu. Jednotka [().ml.dm-1.g-1]. Konverzn faktor z medzinrodnho na liekopisn
systm:
[m]20D=[]20D.0,1745
Prstroj:
2 Nikolov hranoly: polariztor (zabudovan pevne), analyztor (oton spojen s ohlovou
supnicou)
Odtanie s presnosou najmenej na 0,01C
Kontrola overenmi kremennmi dotikami
Overenie linearity stupnice roztokmi sacharzy
Postup:
1. Nastavenie nuly pri kvapalinch s przdnou trubicou, pri tuhch ltkach s trubicou naplnenou
rozpadlom
2. Na meranie sa pouije ltka bezvod, predpsanm spsobom vysuen, roztoky musia by re
3.Vypota sa priemern hodnota najmenej z piatich meran
pecifick optick otavos []20D:
pre kvapaliny
pre tuh ltky
je uhol odtan na polarimetri
c mnostvo ltky v g v 1l roztoku
l dka polarimetrickej trubice v dm
20 hustota kvapaliny
Vyuitie v SL1:
Identifikan skka opticky aktvnych ltok: AK, vitamny, cukry, hormny, alkaloidy, ATB, sysntetick
lieiv (-adrenolytik)
Hodnotenie istoty:
Liekopis predpisuje - koncentrciu meranho roztoku lieiva predpsancm spsobom vysuenho

- rozpadlo
- rozmedzie hodnt []20D
Skky totonosti a hodnotenie istoty pomocou Optickej otavosti a pecifickej optickej otavosti:
Vodn roztok:
Atropini sulfas =-0,5 a +0,5C, Betadexum []20D=+160 a +164C (ist.), Calcii
20
folinas [] D=+14,4 a +18,0C (ist.), Dexpanthenolum []20D=+29 a +32C (ist.), Glucosum
monohydricum []20D=+52,5 a +53,3C (ist.)
Roztok liehu 96%: Camphora racemica =-0,15 a +0,15C (ist.)
Roztok lieiva v roztoku HCl (vetky AK):
Isoleucinum []20D=+39 a +42C (ist.)
alie rozpadl: metanol, chloroform, dichlrmetn, dimetylformamid, zmes HCl a liehu 96%
Roztok lieiva v roztoku AlCl3:
Carbidopum []20D=-22,5 a -26,5C (ist.)
Roztok lieiva v roztoku tetraboritanu sodnho:
Sorbitolum liq cristallisabile =-0 a +1,5C
SPEKTRLNE OBLASTI
Oblas
m
Ultrafialov
0,19-0,4
Viditen
0,4-0,8
Blzka
0,8-2,5
infraerven
Stren
2,5-15
infraerven
alek
30-1000
infraerven

nm
190-400
400-800
800-2500

cm-1
5,3.104-2,5.104
2,5.104-1.104
10000-4000

4000-670

200-100

Typ excitcie
Valenn
elektrny
Molekulrne
vibrcie

Druh spektra
Elektrnov
Vibran

Molekulrne
Vibranovibrcie
a rotan
rotcie

ABSORBN SPEKTROFOTOMETRIA V UV A VIS OBLASTI (2.2.25)

Meranie absorbcie iarenia vlnovej dky 200-800nm skmanou ltkou zrieden roztok ltky.
Absorbn spektrum funkn zvislos absorbcie iarivej energie od jej vlnovej dky resp. vlnopotu.
Elektrnov absorbn spektrum dokumentuje zmeny vo vonkajch orbitloch elektrnovho obalu, aj
zmeny vibranch a rotanch energi, ktorch iary tvoria jemn truktru spektra.
V UV a VIS oblasti spektra vrazne absorbuj dve skupiny ltok:
organick zleniny
komplexn zleniny s centrlnym atmom (in prechodnho prvku)
Absorbcia iarenia je podmienen elektrnovmi prechodmi medzi vzbovmi () a antivzbovmi
molekulovmi orbitlmi () a elektrnovmi prechodmi medzi nevzbovmi orbitlmi (n) a antivzbovm
orbitlom ().

Zleniny s nsobnmi vzbami alebo aromatick zleniny (200-250nm)

n
Nenasten molekuly, heteroatm s VEP (nevzbov n-elektrny) (250-300nm)

Energetick rozdiel hladn je vek

Chromofry:
Aromatick jadro, alkn, konjugovan din, alkn, karbonylov skupina, karboxylov
skupina, amido-, azo-, nitro-, nitrzoskupina, dusinan
Kladn auxochrmy:
skupiny, kt samy neabsorbuj, ich konjugciou s chromofrmi dochdza
k posunu absorbcie do oblasti dlhch vlnovch dok, pri farebnch zleninch prehlbuj a zosiluj
intenzitu absorbnch psov: -OH, -OR, - NH2, -NHR, -NR2, -SH, -X
Zporn auxochrmy:
-NO, -NO2, -CN, -SO2, -N=NZvenie intenzity zafarbenia hyperchrmny efekt
Znenie intenzity zafarbenia hypochrmny efekt
Absorbancia (A) dekadick logaritmus prevrtenej hodnoty priepustnosti T monochromatickho svetla
kde T=(I/I0)
I0 intenzita svetelnho toku vstupujceho do roztoku
I intenzita svetelnho toku vystupujceho z roztoku
- mlov absorbn koeficient, absorbancia roztoku ltky v koncentrci 1mol/l meran v 1cm
hrbke pri uritej vlnovej dke
c=koncentrcia v mol/l
b=hrbka vrstvy v cm

pecifick absorbancia (A1%1cm) absorbancia rozspustenej ltky 10g/l roztoku v 1cm hrbke pri danej
vlnovej dke
Poiadavky SL1:
Teplota: 201C
Hrbka kyvety: 1cm (ak nie je uveden inak)
Meranie: oproti pouitmu rozpadlu alebo zmesi rozpadiel
Absorbancia rozpadla oproti vzduchu <0,40a0,2
Zskan hodnota vlnovej dky maxima absorbancie sa me li maximlne 2nm od hodnoty v lnku
Prstroj: Spektrofotometer 200-800nm
Kontrola vlnovch dok: pouitm absorbnch maxm chloristanu holmitho, roztoku r tabuka
2.2.25-1, povolen tolerancia 1nm pre UF oblas a 3nm pre VIS
Overenie sprvnosti absorbancie: dichrman draseln, roztokR tabuka 2.2.25-2, povolen tolerancia
A1%1cm0,01 pre kad
Limit straty svetla: pomocou filtrov alebo roztoku KCl 12g/l v porovnan s vodouR
Rozlenie: spektrum roztoku tolunu R 0,02% v hexne R (minimlny pomer Amax269/Amin266 poda
lnku)
Kyvety: tolerancia pouitej rky 0,005cm, rovnak priepusnos, ak nie je tak korekcia
Liekopisn vyuitie:
Skky totonosti lieiv
Meranie: meria sa priebeh spektra roztoku skanej ltky s predpsanou koncentrciou
v predpsanom rozpadle v uvedenom rozdahu vlnovch dok (najastejie 220-350nm) voi
rovnakmu rozpadlu
Koncentrcia roztokov: 10-4mol/l a 10-5mol/l
Hrbka kyvety: 1cm (ak nie je uveden inak)
Liekopisn lnok udva:
a) polohu maxima a minima absorbancie min, max, polohu ohybu (inflexie) spektrlnek krivky. Rozdiel
sa me li max 2nm od hodnoty v lnku
b) pomer hodnt absorbancie v maxime a minime pri uvedench vlnovch dkach alebo dvoch maxm,
liekopis udva rozmedzie hodnt tohto pomeru
c) hodnotu pecifickej absorbancie pre urit vlnov dku alebo viacer
Skky na hodnotenie istoty
Neistoty nedefinovanho zloenia skky: Absorbancia, pecifick absorbancia, Ltky
absorbujce UV iarenie, Neistoty absorbujce iarenie, Neistoty absorbujce svetlo.
Neistoty definovanho zloenia skky: Von aromatick amny, Siriitany, Von amny,
halogenovan zleniny a chloridy.
Vyhodnotenie:
Polokvantitatvne skky:
a) porovnva sa hodnota A skanho roztoku s hodnotou A referennho roztoku, ktor v rovnakom
objeme pouitch skmadiel obsahuje limitovan mnostvo neistoty. Napr: Acidum benzoicum
(halogenovan zloky a halogenidy), Glucosum (Siriitany)
b) hodnota A skanho roztoku pri danej vlnovej dke v kyvete predpsanej hrbky nameran
oproti slepej skke nesmie by vyia ako udan hodnota A v liekopise (vina skok najm
nedefinovan neistoty)
c) Podiel hodnt A nameranch pri 2 vlnovch dkach mus by v rozmedz deklarovanch hodnt
Kvantitatvne skky:
Vpoet hodnoty pecifickej absorbancie pri danej vlnovej dke oproti slepmu pokusu, potan na
bazvod ( vysuen) ltku. Napr: Beclomethasoni dipropionas skka Absorbancia: pecifick
absorbancia v maxime pri 238nm je 284 a 302, potan a vysuen ltku
Stanovenie obsahu lieiv
Priprav sa predpsan roztok skanej ltky, odmeria sa A pri uvedeneje vlnovej dke a z udanej
hodnoty pecifickej A sa vypota obsah skanej ltky v %.
q nvaok, V-konen objem
S pouitm referennej ltky:

ABSORBN SPEKTROFOTOMETRIA V I OBLASTI (2.2.24)

Rozdeuje sa na 3 oblasti: a) blzka (4000-12000cm-1) na skmanie vych harmonickch vibrci
vzieb C-H, O-H, N-H, ...
b) stredn (200-4000cm-1) najirie vyuitie identifikcia lieiv, polymorfia
c) alek (20-200cm-1) meranie istch rotanch pohybov
Fyziklna podstata I spektroskopie:
Absorbciou EM molekuly prechdzaj na vyie
energetick hladiny. Celkov energia sa me vyjadri stom energetickch stavov elektrnov a energie
vibrci a rotci molekl: Ecelk=E elekt+Evib+Erot+Etrnsl
Pri interakci I s molekulou nastva zmena vibranho a rotanho stavu, za vzniku rotano-vibranho
spektra, ktor sa sklad z vekho potu psov.
Vibrcie 2atmoch molekl:
mechanick model, v kt s dva hmotn body M1 a M2 spojen s pruinou. Body vykonvaj pri vibrci
harmonick pohyb, model sa sprva ako harmonick osciltor.
Energia vibrujcej vzby (potencilna E stiahnutej priny Ur):
r = medzjadrov vzdialenos
k =silov kontanta
Frekvencia vibrcie (v)

N = Avogadrova kontanta 6,023.1023mol-1

-redukov hmotnos vibrujcich atnmov

Vibran energia harmonickho osciltora:

v = vibran kvantov slo v=0,1,2,...
h= Planckova kontanta 6,625.10-34J.s

v0 = frekvencia vibranho pohybu

Poda vberovho pravidla s medzi vibranmi hladinami dovolen len tak prechodz, kt vzhovuj
podmienke v=1
Prechody v0v1 zkladn prechody, na spektre sa prejavia zkladnmi vibrciami.
Prechody v0v2, v0v3 vyie prechody, na spektre sa prejavia vymi harmonickmi vibrciami
(overtnmi), kt s pribline nsobkami zkladnch vibrci.
Vibrcie relnej molekuly s anharmonick pre energiu vibranej hladiny plat zloitej vzah, kt zaha
anharmonick kontantu x. pre jednoduch vzby x=0,001-0,005
Vibran spektr polyatmovch molekl
Vibrcie:
valenn v (st) zmena dky vzby
deforman (b) zmena uhla vzby - rovinn
deforman zmena uhla vzby - mimorovinn
Poet vibrci vzieb
zvis od potu atmov v molekulch n
- nelinerne molekuly 3n-6 vibrci, linerne molekuly 3n-5 vibrci
- z celkovho potu kmitov 3n-6: n-1 valenn, 2n-5 deforman vibrcie
Molekula je infraervene aktvna:
ak pri zmene vibrano-rotanch stavov dochdza k zmene diplovho momentu nastva emisia
alebo absorbcia iarenia
vzby kt nevykazuj diplov moment - s symetrick napr. C-C, C=C, O=O neabsorbuj I
intenzita absorbovanho iarenia zvis od vekosti diplovho momentu:
C-O C-Cl C-N C-C-OH C-C-H
intenzita zvis aj od elektronegativity atmu vo vzbe: OH NH CH
intenzita valennej vibrcie dvojnej vzby rastie s konjugciou s polrnou skupinou
C=C-C=O C=C-C=C C=C-C vzhadom k redukovanej hmotnosti vibrujcich atmov , najvyiu energiu maj vzby X-H (OH,
NH, CH):
OH NH CH CN CC C=O C=C C-O C-C C-F C-Cl
Prstroj:
zdroj iarenia, monochromtor, detektor iarenia, zosilova, regiostran zariadenie
4000-670cm-1 (2,5-15m) alebo a do 200cm-1 (50m), zariadenie na meranie podielu
intenzity prepanho a dopadajceho iarenia

Prprava skanej ltky:

Zznam meranm priepustnosti
a) Kvapaliny - vo forme filmu medzi 2 priehadnmi platami v priehadnej kyvete vhodnej hrbky
b) Kvapaliny alebo roztoky tuhch ltok (Rozpadlo CHCL3, CH2Cl2), koncentrcia a hrbka kyvety
je tak, aby sa dosiahlo vhodn spektrum od 10-100g/l pri hrbke kyvety 0,5-1mm, absorbsia
rozpadla sa kompenzuje vloenm rovnakej kyvety s pouitm rozpadlom do referenho la
c) Tuh ltky dispergovan vo vhodnej kvapaline ( suspenzia) ( tekut parafn 5-10mg skanej
ltky), v tuhej ltke (halognov tableta, 1-2mg/300mg) (KBr, KCl) alebo film z taveniny medzi
dvoma priehadnmi platami
d) Plyny v priehadnej kyvete na I iarenie s hrbkou asi 100mm
Zznam pomocou viacnsobnej reflexie
a) Roztoky ltka sa rozpust vo vhodnom rozpadle, roztok sa odpar na tlium vrm-jodidovej
platni alebo na inej vhodnej platni
b) Tuh ltky ltka sa homognne rozotrie na tlium brm-jodidovej alebo inej vhodnej platni
Vyuitie v SL1:
1.Skky totonosti s referennmi ltkami
rovako sa uprav skan a referenn ltka
za rovnakch podmienok sa zaznamenvaj spektr od 4000-670cm-1 (2,5-15m)
absorbn maxim spektra skanej ltky polohou a relatvnou intenzitou zodpovedaj hodnotm
referennej ltky (DRS)
ak prektr vykazuj rozdiely krytalizcioa, zaznamenvaj sa nov spektr
2.Skky totonosti s referennmi spektrami
Kontrola rozliovacej schopnosti
Zaznamen sa spektrum 0,05mm hrubho polystyrnovho filmmu
Rozdiely X sa porovnaj s dajmi v liekopise obr. 2.2.24-1 v SL1 I.zv. pri danch absorbnch min
a max
Overenie stupnice vlnovch dok
Stupnica vlnovch dok sa over polystyrnovm filmom maxim pri vlnovch dkach (v cm-1) s
uveden v tab v liekopise: 2.2.24-1 Absorpn maxim polystyrnovho filmu
ATMOV EMISN SPEKTROMETRIA AES (2.2.22) (Vrtane plameovej spektrometrie)
Stanovenie koncentrcie prvku v ltke meranm intenzity z iar emitovynch atmami prvku v stave pary:
Sodk, Draslk, Rozpustn bryum, Striebro
Meria sa pri vlnovej dke zodpovedajcej emisnej iare
Prstroj:
Atomiztor (plame, oblk), Optick systm, Monochromtor, trbiny (vstupn, vstupn), Detektor,
Meracie zariadenie (zosilova), registran zariadenie.
Pracovn postup:
1.Nastavenie vlnovej dky
2.Aplikcia slepho roztoku do atomiztoru (nastavenie nuly)
3.Aplikcia najkoncentrovanejieho rferennho roztoku (nastavenie citlivosti)
4.Vlastn stanovenie porovnanm s referennmi roztokmi znmej koncentrcie (3x meranie)
Metda A Metda priamej kalibrcie
Metda B Metda tandardnho prdavku
Liekopisn vyuitie:
Skky na istotu: Carboplatinum (Striebro, metda A, meria sa emisn intenzita pri 328,1nm, Rozpustn
bryum, metda A, emisn intenzita pri 455,4nm roztoku zo sk. Striebro), Kalii acetas (Sodk, metda B,
emisn intenzita pri 589nm), Kalii chloridum (Sodk, metda A, emisn intenzita pri 589nm), Kalii citras (II-), Lithii carbonas, Natrii chloridum, ...

ATMOV ABSORBN SPEKTROMETRIA AAS (2.2.23)

Ltka absorbuje iarenie tej vlnove dky, kt me sama emitova. Stanovenie koncentrcie prvku v ltke
meranm absobrcie iarenia atmovmi parami prvku generovanmi z ltky. Vbojka s dutou katdou (z
kovu, kt sa stanovuje):
Sodk, Vpnik, Hlink, Me, Striebro, Zinok, Kadmium, elezo, Nikel, Olovo, Chrm, Cn
Prstroj:
Vbojka s dutou katdou (z kovu, kt sa stanovuje), Preruova, Atomiztor, Monochromtor, Detektor,
Meracie zariadenie (zosilova), Registran zariadenie.
Pracovn postup, vyhodnotenie:
ako pri AES aplikciou slepho roztoku sa fignl prstroja nastav na maximum priestupnosti
Liekopisn vyuitie:
Skky na istotu: Acidum ascorbicum (Me, elezo), Bismuthii subcarbonas (Olovo), Cisplatinum
(Striebro), Fructosum, Glucosum (Olovo v cukroch), Insulinum humanum (Zinok), Talcum (Vpnik), ...

SKKY NA ISTOTU
Liekopisn akos: Ltka, kt spa vetky poiadavky uveden v prslunom liekopisnom lnku v odsekoch:
Popis, Vlastnosti, Skky totonosti, Skky na istotu a Stanovenie obsahu.
Neistoty
v lieive s neiaduce: toxick psobenie, inkompatibility, kumulcia v organizme, ovplyvnenie FK,
farmakologickho inku, znenie inku
do L sa dostan: v priebehhu vroby, pri spracovvan
s dsledkom nedokonalho vyistenia, nesprvneho a nevhodnho skladovania
Neistota kad zloka lieiva alebo lieku, kt nie je chem entitou definovanou ako L alebo PL v lieku
Identifikcia neistoty neistota, pri kt sa zskala truktrna charakteristika
Profil neistoty opis identifikovanch a neidentifikovanch neistt prtomnch v L alebo L
Toxick neistota neistota so signifikantne neiaducou biologickou aktivitou
Degradan produkt (rozkladn produkt)- molekula, kt vznik ako dsledok chem zmeny v molekule L
jej rozkladom v konkrtnom ase a/alebo inkom svetla, teploty, vody, zmeny pH, reakciou s PL a/alebo
obalovm materilom, uzverom obalu
pecifick degradan produkt identifikovan alebo neidentifikovan degradan produkt, kt je
zalenen do pecifikci novho L, L alebo individulne oznaen a limitovan v porad zaistenia
bezpenosti a kvality novho L/L
Potencilny degradan produkt neistota, kt me na zklade teoret predpokladov vznikn v priebehu
vroby, po nej alebo poas uchovvania L /L, me ale nemus sa skutone nachdza v L/L.
Neidentifikovan degradan produkt degradan P, kt sa optovne nevyskytuje a nem definovan
kvalitatvne a analyt vlastnosti
Degradan profil opis degr P zskanch v L/L
Reakn P P kt vznikol reakciou L s PL v L alebo kontaktom s obalom/uzverom
el a vnam skok na istotu
zaruenie stupa istoty L potrebnho na predpokladan pou L na terapeutick ely
dokzanie, e L neobsahuje neistoty v mnostve ohrozujcom zdravie, vyvolvajcom
inkompatibility, zhorujcom akos a stlos L
zist sa stupe zneistenia, rozhodne sa i spa po SL1 na istotu (limity neistt)
Skky na istotu:
zistia neistoty, kt prekrauj povolen limit
maj polokvatitatvny alebo kvantitatvny charakter poda toho, i pou referenn roztoky alebo
metdy stanovenia obsahu
po SL1 s rozdielne pre t ist neistotu v rznych lnkoch
zvis to od:
charakteru neistoty (toxicity), interakc s inch L, nronosti postupu odstrnenia
zoznamy neistt SL1: Kvalifikovan neistoty- schvlen KL, aj prrodn metabolity
In dokzaten neistoty potencilne, kt neboli dokzan pri psan
lnku, alebo ich obsah je ni ako 0,1% ale s detegovaten skkami
povaha sk na istotu:
fyziklna, fyz-chemick, chemick
metdy musia by jednoduch, rchle, reprodukovaten, vysoko citliv, pecifick r
Univerzlny charakter skok: (pouiten pre vetky L) - organoleptick, limitn sk na anorganick N, sk
na zvykov rozpadl, niekt sk na org N, sk na MB istotu
Individulne skky: (pouiten pre urit L) hodnota pH, voda-semimikrostanovenie, strata suenm
Charakter neistt:

N chemickej povahy (definovan) ltky organick, anorganick

N bliie nedefikovan vyznauj sa ur vlastnoou, schopnosou

Fyziklno-chemick analytick metdy pri skkach na istotu:

Metda
Skka na istotu
Gravimetrick metdy (nepecifick)
Strata suenm, voda, vlhkos
Termick metdy: DSC, DTA, TGA (nepecifick)
Teplota topenia
Odmern metdy (nepecifick)
slo kyslosti, peroxidov, jdov, hydroxylov .
Elektrometrick metdy (nepecifick)
Hodnota pH
Spektrofotometrick metdy: UV, VIS
Hodnotenie farebnosti roztoku, Hodnota absorbancie
(nepecifick, iastone pecifick)
Pomer absorbanci pri rznych
Spektrofotometrick metdy: IR, MS, NMR
Nov psy v spektre
Separan m. (pecifick): TLC, HPLC,
Prbuzn ltky, rozkladn produkty
HPTLC
Rozkladan produkty, neistoty a obsah lieiva
GC
Prchav ltky, zvykov rozpadl
Kombinovan techniky (pecifick)
Identifikcia rozkladnch produktov
Anorganick neistoty
znme, daj sa identifikova, maj def zloenie
napr. reagencie, ligandy, katalyztory, ak kovy, zvykov kovy, anorg soli, in kontaminanty
pochdzaj: zo surovn, vrobnho procesu
obsah neistt sa skladovanm nemen
Organick neistoty
z vrobnho procesu: vchodiskov suroviny, vedajie produkty a medziprodukty, katalyztory,
skmadl
vznik pri nesprvnom skladovan
rozdelenie: N identifikovan (definovan zloenie) a N neidentifikovan (nedefinovanho zlo.)
rozdelenie: prchav, neprchav
Zvykov rozpadl
riziko pre zdravie (toxicita rozpadiel, v Ph.Eur. 4)
ovplyvnenie fyz-chem vlastnost produktov
Charakter skok na istotu:
1. KVALITATVNY CHARAKTER: Na vyhodnotenie sa nepouije ani ref., porov., slep i kontroln
roztok, SL1 nepripa neistotu v lieive -slovn spojenie: nesmie vznikn zkal, nesmie sa zafarbi,..
2. POLOKVANTITATVNY CHARAKTER: Na vyhodnotenie sa pouije ref., porov. alebo slep
roztok so znmym mnostvom neistoty v % alebo ppm, kt SL1 ete toleruje, alebo najvyia spotreba
skmadla v ml, po pridan kt mus nasta popsan zmena (farebn).
3. KVANTITATVNY CHARAKTER: Vyaduje vyjadrenie obsahu neistoty v % alebo g/ml.
Skan roztok = roztok skanej ltky eventulne s prdavkom skmadiel potrebnch na jej rozpustenie
a skmadiel kt s potrebn na priebeh reakcie.
erstvo pripraven roztok = roztok pripraven najviac 8h pred pouitm
V ase potreby = roztok sa priprav tesne pred vykonanm skky
Vyhodnotenie skky IHNE = do 30 s po pridan vetkch skmadiel
Referenn roztok = roztok, kt sa priprav sasne so skanm, obsahuje rovnak objem a mnostvo
skmadiel a znme mnostvo neistoty. Roztoky na stanovenie limitu neistt SL1.
Porovnvac roztok = roztok, kt sa priprav zriedenm referennho v predpsanom pomere a rozpadle.
Kontroln roztok = roztok bez skanej ltky pripraven sasne so skanm, obsahuje rovnak objemy
a mnostv skmadiel pridan v rovnakom porad.
Slep pokus = skka kt SL1 vyaduje pri kvantitatnych skkach, je bez skanej ltky. Vyhodnot sa
z rozdielu vsledkov pri skanej ltke a pri slepej skke (rozdiel absorbanci, spotreby odmernho r,...)

FYZIKLNE A FYZIKLNO-CHEMICK METDY

ROS A STUPE OPALESCENCIE KVAPALN (2.2.1.)
Sledovanie rosti nm dva informciu o prtomnosti nerozpustnch astc a neistotch vrobnho
procesu. Skka m polokvantitatvny charakter.
Kvapalina je ra ak:
jej iros zodpoved rosti vody R
jej ros zodpoved rosti pouitho rozpadl pri uvedench podm
ak nevykazuje silnejiu opalescenciu ako porovnvacia suspenzia I.
Hodnotenie:
rovnak skmavky z bezfarebnho priehadnho, neutrlneho skla s plochm dnom a s vntornm
priemerom od 15 mm do 25 mm.
porovnva sa skan kvapalina s erstvo pripravenou porovnvacou suspenziou s hrbkou vrstvy 40 mm
porovnva sa v rozptlenom dennom svetle 5 min. po prprave porovnvacej suspenzie zhora v smere
pozdnej osi skmavky oproti iernemu podkladu
rozptyl svetla mus by tak, aby sa mohla ahko rozli porovnvacia suspenzia I od vody R a
porovnvacia suspenzia II od porovnvacej suspenzie I.
REAGENCIE PRE OPALESCENCIU
Zkladn suspenzia: Roztok hexametylntetramnu a hydrazniumsulftu sa premiea a nech sa st 24 h.
Pouiten je najviac 2 mesiace.
Referenn suspenzia: Zkladn suspenzia (15 ml) + voda R (do 1 000,0 ml). Pouitie najviac 24 h.
Porovnvacia suspenzia: Priprav sa v ase potreby zmieanm referennej suspenzie s vodou R a
pretrepanm pred pouitm.
Porovnvacia suspenzia

II

III

IV

Referenn suspenzia
Voda R

5,0 ml
95,0 ml

10,0 ml
90,0 ml

30,0 ml
70,0 ml

50,0 ml
50,0 ml

STUPE ZAFARBENIA KVAPALN (2.2.2.)

SL1 farebnos a bezfarebnos kvapaln: Porovnvanie intenzity zafarbenia
s intenzitou zafarbenia porovnvacieho roztoku.
Stupe zafarbenia kvapaln sa hodnot vo farebnom rade hned - lt erven.
Roztok je bezfarebn ak:

priehadnej

kvapaliny

jeho vzhad zodpoved vzhadu vody R alebo rozpadla

nie je zafarben viac ako porovnvac farebn roztok H9

METDA A
rovnak skmavky z bezfarebnho, priehadnho a neutrlneho skla s vntornm priemerom 12 mm
porovnva sa 2,0 ml skanej kvapaliny s 2,0 ml vody R alebo rozpadla, alebo s porovnvacm
farebnm roztokom predpsanm v lnku
porovnva sa v rozptlenom dennom svetle, vodorovne k pozdnej osi skmavky oproti bielemu pozadiu.
METDA B
rovnak skmavky z bezfarebnho, priehadnho a neutrlneho skla s plochm dnom a s vntornm
priemerom od 15 mm do 25 mm
porovnva sa skan kvapalina s vodou R alebo rozpadlom, alebo s porovnvacm farebnm roztokom
predpsanm v lnku s hrbkou vrstvy 40 mm
porovnva sa v rozptlenom dennom svetle v smere pozdnej osi skmavky oproti bielemu pozadiu
REAGENCIE PRE STUPE ZAFARBENIA
Zkladn roztoky:
*lt roztok: chlorid elezit R v zmesi HCl R a vody R, roztok sa uchovva chrnen pred svetlom.
*erven roztok: chlorid kobaltnat R v zmesi HCl R a vody R
*Modr roztok: sran menat R v zmesi HCl R vody R

Farebn referenn roztoky

Zmieanm 3 zkladnch roztokov + 1% HCl - sa priprav 5 farebnch referennch roztokov:
Referenn
roztok
H (hned)
H (hnedolt)
(lt)
Z (zelenolt)
(erven)

Objem v mililitroch
lt roztok

erven roztok

Modr roztok

HCl 10 g/l

3,0
2,4
2,4
9,6
1,0

3,0
1,0
0,6
0,2
2,0

2,4
0,4
0,0
0,2
0,0

1,6
6,2
7,0
0,0
7,0

Porovnvacie roztoky pouvan pri metdach A a B

Zriedenm 5 referennch roztokov s 1% HCl sa pripravia porovnvacie roztoky s odstupovanom
intenzitou zafarbenia:
H1-H9
H1-H7
1-7
Z1-Z7
1-7
Metda A: Porovnvacie farebn roztoky sa mu uchovva.
Metda B: Porovnvacie farebn roztoky sa pripravuj v ase potreby.
HODNOTA pH (2.2.3.)
Hodnota pH = slo kt konvenne udva koncentrciu (aktivitu) vodkovch inov vo vodnom roztoku
Je vztiahnut na hodnotu referennho roztoku (pHS):
E= potencil lnku so skanm r.
ES= s referennm r o znmom pHS
k= kontanta zvisl od teploty (25C, k=0,0592)
Vykonanie skky:
potenciometricky meranm rozdielu potencilu medzi 2 elektrdami ponorenmi do roztoku
prstroj: voltmeter s vntornm odporom min 100 nsobne vym ako odpor elektrd
2 vhodn elektrdy ponoren do skanho roztoku (1 indikan selektvna na H+ - sklenen, druh
je referenn elektrda nasten kalomelov)
Jednotky pH: rozlenie min 0,05 jednotiek
Teplota: 20-25C
Referenn tlmiv roztoky:
pou. na kalibrciu prstroja z vody zbavenej CO2
kalibrcia tlmivm r. hydrognftalanu draselnho primrny tandard a alms rozdielnym pH
nameran hodnota tretieho tlmivho r. (pH medzi prvmi dvomi) sa nesmie li viac ako o 0,05
meranie pH skanho r. za rovnakch podm.
napr.: tetraoxolt draseln, hydrognvnan draseln, tetraboritan sodn, ...
SL1 udva:

rozmedzie, v kt sa m hodnota pH pohybova (Acidum aminocaproicum pH 7,5-8,0)

najvyiu prpustn hodnotu (Amobarbitalum natricum, najviac pH 11,0)

Vyuitie SL1: Skka totonosti Acidum ascorbicum (odlenie od soli), Acidum maleicum, Flurazepami
hydrochloridum, Kalii hydroxidum, ...
POZRI SLAJDY PRIPRAVA REFERENCNYCH ROZTOKOV PRE LIMITNE SKUSKY (ZA
HODNOTOU pH) T.J. 2636-2641

LIMITN SKKY PRE ANORGANICK NEISTOTY (2.4.):

Nesslerovo inidlo (zsadit K2[HgI4]), polokvant. sk.
A K2[HgI4] +NH4+ {[Hg2N]+I-.2H2O}x vysokomolek.zl.(Millonschenova Z oran- hned)
Alumen, Ureum, Kalii nitras
+
NH4
ak oxid horenat R a mangnato-strieborn papier, polokv. sk. (intenzita kvn)
2 NH4Cl+MgO 2 NH3+MgCl2+H2O
B
Mn2+ + 2Ag+ + 4OH- MnO2 + 2Ag0 + 2H2O striebro farb papier na sivo a ierno
Carboplatinum cystinum, Serinum, Threoninum
pecilna aparatra: na ztke vata Pb(CH3COO)2 + reagenn papierik HgBr2 , polokvant.sk.
Prtomn s: SnCl2 (kat. vvoj H a red As na AsH3 , kat Zn), KI (HI, urchuje red As5+ na
As3+), ZnCl2 (vvoj H v stave zrodu, una AsH3 na papierik) v K prostred (HCl), teplota
Vyhodnotenie: porovnva sa intenzita kvn po 2 h (na svetle bledn)
A
KIHI = AsVAsIII Zn...H2
As-III H2 AsH3
AsH3+HgBr2AsH2(HgBr)AsH(HgBr)2As(HgBr)3Hg3As2 (oranovo-hned)
Ruiv vplyv: Octan olovnat, s HgBr2 reaguj aj sulfn, stibn, fosfn
As3+/5+
Ferrosi gluconas, Natrii acetas, Natrii carbonas anhydricus
(poda Thieleho) Fosfornanov inidlo, podm: nadbytok HCl, prdavok KI citlivos reakcie
(nie ak m vzorka SO42-), 15 min zahrievanie na kpeli, polokvant.sk. (intenzita zafarbenia)
B
NaH2PO2 + HClH3PO2+NaCl
2AsCl3 + 3H3PO2 + 3H2O2As0 + 3H3PO3 + 6HCl
0
2 AsCl5 + 5 H3PO2 + 5 H2O 2 As + 5 H3PO3 + 10 HCl
(parenterli) genertor H, bezvod pyridn, vyhodnotenie spektrofotometricky, polokv.sk.
In
AsH3 + 6AgSSCN(C2H5) 6Ag + 3(C2H5)2NCSSH + As[SSCN(C2H5)2]3
tavean amnny, neutrlne, amoniaklne prostr., vznik okovacch krytlov Ca(COO)2, pou sa
vlune destilovan voda, porovnva sa intenzita zkalu (polokv.sk.)
Ca2+
Ca2++ (NH4)2(COO)2 Ca2+(COO)22- (biela) Glucosum anhydricum, Acidum tartaricum,...
In skky: AAS, komplexometrick titrcia
8-hydroxychinoln, tvorba stabilnch komplexov, vytrepvaj sa do chloroformu (solubizr n2+
butylamnu), podm: pH 10,5-11,5; vyhodnocuje sa spodn vrstva, polokvant.sk., pecifick sk.
Mg
Lithii carbonas, Natrii sulfas anhydricus
In skky: AAS, komplexometrick titrcia
Komplexometrick titrcia edetanom disodnm (Na2H2Y), indiktor eriochrm. ierna T
(fialov modr), podm: pH=10,
Mg2+ + H2Y2- MgY2- + 2H+
Mg2+
2+
Pridaj sa Zn , titruj sa tvorba komplexov s EDTA, prid sa skan r. ak sa zmen farba
a kovy
alk. zemn: na fialov titruje sa EDTANa2 do modra, SL1 limituje spotrebu EDTANa2 ( polokv.sk.)
Kalii bromidum, Kalii chloridum, Natrii bromidum
In skky: gravimetria
erstv tetrafenylboritan sodn Na[B(C6H5)4], tvorba vemi ako rozp. sol (rozdiel od Na+), po 5
min porovnvanie opalescencie, zkalu (polokv.sk.)
In: AES met.A
K+
H[B(C6H5)4] + K+ K[B(C6H5)4] + H+
ak
Pre vetky: skmadlo tioacetamid CH3CSNH2 + H2OCH3COONH4 + H2S S2-+Me2+MeS
kovy
A Priamo s vodnm roztokom skanej ltky Acidum ascorbicum, Glycerolum
V zmesi org.rozpadla a vody (dioxn, acetn s 15% H2O), podm: rovnak pH octanov
B tlmiv r. s pH=3,5; aby reakcia v roztoku bola slabo K, glycerol (sa tioacet.skmadla)
zvyuje stabilitu, slep roztok test sposobilosti dkazu Acidum benzoicum, Ibuprofenum
l org. pvodu, splenie s MgSO4 pri t<800C Acetazolamidum, Acetylcysteinum
C l + MgSO4 + H2SO4 (t<800C) siv; +H2SO4 t zvyok + (7%HCl, fenolftalen, NH3)
do ruova, +k.octov ad. do odfarbenia +tlmiv roztok +tioacetamid. (ref. a slep roztok)
l org. pvodu, splenie s MgO pri t=800C Acidum glutamicum, Ac.maleicum
D l +MgO (t=800C) siv; +HCl + H2O; fenolftalen + NH3 do ruova; +k.octov ad. do
odfarbenia, +tlmiv roztok +tioacetamid. (ref. a slep roztok)
Doln hranica dkazu 10ppm (zvenie citlivosti metdy), vyhodnocuje sa intenzita farebnej
E kvrny na membrnovom filtri Ciproflaxinum, Lidocainum
k predfiltrtu sa prid tlmiv roztok pH 3,5 + tioacetamid, poradie filtrov sa vymen, ref. r..
Mineralizcia l na mokrej ceste s H2SO4 a HNO3, ox. skmadlo H2O2 Calcii folinas
F + HNO3 km nestmavne, zahria do vzniku hustch bielych pr + H2O, ak je roztok lt prid
sa H2O2 zriedi sa, uprav sa pH na 3,0 4,0 amoniakom, + tlmiv roztok + tioacetamid

K.tioglykolov v NH3 tioglykolt amnny + Fe 2+ erven komplexn anin

In: AAS
k.citrnov vhodn pH 6-11, vyh: porovnva sa ruov zafarbenie s porovnvacm r. (polokv.sk.)
FeII/III Ac.maleicum - tiokyanatan amnny: Fe3+ + 3 SCN- Fe(SCN)3
Fe3+: jodometria s Na2S2O3, ind. krob, vyh: rozdiel spotreby zodp. I 2 kt. vznikne ox.I- (kvant.sk.)
2 Fe3+ + 2I- 2 Fe2+ + I2 I2 + S2O32- 2I- + S4O62- (ind. krob s I2 modr) Ferrosi sulfas
Pyrolidinylditiokarbamt amnny s Pb2+ , vo vode ako rozp. komplex, rozp. v
Pb v
izobutylmetylketne In: AAS
Fructosum, Manitolum
cukroch
molybdnan hexaamnny v H2SO4 v ase potreby (s liehom a vodou)
3anorg. ortofosforenany + molybdnan k. fosfomolybdnov H3PMo12O40 red. s SnCl2
PO4
molybdnov modr [(MoO3)154(H2O)70Hx]ykatalyztor: P nepriamy dkaz (polokv.sk.)
2+
2Ba + SO4 BaSO4 (biela) podm: K prostr., polokv.sk. netoxick:SO42-, S2O32-, S
SO42In: chelatometria, gravimetria, HPLC, konduktometria
toxick: SO32-, S2Cl + AgNO3 AgCl (biela) + NO3 podm: K prostr., vyh: opalescencia, polokv.sk.
ClIn: HPLC, argentometria- ak Br- ruia ox. sa H2O2 ind: NH4Fe(SO4)2 kvant.sk.
aminometylalizarndioctov skmadlo dkaz v destilte (dest. l+piesok+H2SO4+H2O, destilt sa
zchyt v NaOH s fenolftalenom), pH=3,8-5,5, skmadlo sa me poui max 5 dn (polokv.sk.)
F
l+H2SO4+SiO2 SiF4 +HF F- + alizarn modr komplex Calcii hydrogenoph. anh.
In: potenciometria (kvant.sk.) Flucytosinum 4 ref.r. s rznou konc F-, F+Ag/AgCl elektrda
8-hydroxychinoln komplex, podm: pH=6
Al3+ toxick pre dialyzovanch pacientov !
Al3+
stan. fluorimetricky: k.r. (I1), ref.r. (I2), a slepho r. (I3): I1-I3 I2-I3 Ac. citricum anh.
Alkalick neistoty Zisovanie reakcie roztoku prekroenie limitu neistotou = Z reakcia (polokv.sk)
v mastnch olejoch Modr brmfenolov + 0,1ml HCl zafarbenie sa nezmen Helianthi oleum
ZVYKY (gravimetria, kvant.sk.)
sranov Katiny kovov+ H2SO4neprchav SO42-, Cl- alkli prchaj, Co 32- alkli rozklad
l+H2SO4hanie n-krt+(NH4)2CO3splenie,hanie do kontantnej m (zv. citlivosti r.)
popol
suenie1 h pri 100-105C hanie v muflovej peci do kont.m (60025C)
celkov ltka nesmie horie plameom (ak popol aj po dlhom han obsahuje ierne astice, prid sa
horca H2O, a prefiltruje sa cez bezpopolov filtran papier a filter so zvykom sa znova vyha,
popol
k popolu sa prid filtrt, odpar do sucha a ha do kontantnej hmotnosti)

NEISTOTY DEFINOVANHO ZLOENIA

Alklie(sodk, draslk, zsady a kovy alkalickch zemn):
Na+
[AAS] Enoxaparinum natricum, Heparinum natricum, KOH [AES] KCl, Li2CO3
+
K
[AES] NaCl, Li2CO3
[gravimetricky (+HCl +H2S)]: Bismuthi subcarbonas, Zinci undecylenas
[fenolftalenom (reakciou roztoku)]: hydrogenuhliitany
[acidimetricky]: Helianthi annui oleum rectificatum
Amniov soli, amoniak, amny: limitnou skkou A,B; vytesnenm hydroxidom, a...
Benzalkonii chloridi solutio (amn), Cetylpyridinium chloridum(amn), Cetrimidum(amn),
Acidum asparticum(NH3), Acidum glutamicum(NH3), Ethylendiaminum(NH3)
Soli brnat, vpenat, horenat:
Ba2+
[H2SO4] - Ferrosi gluconas, Fructosum, TiO2 [CaSO4] - CaCO3 Calcii carbonas, CaCl2
Protamini HCl (AAS), Carboplatinum (AES)
Aqua purificata/ ad iniectabilia (Ca2+, Mg2+) komplexometricky, Talcum (Ca2+, Mg2+;AAS)
Anorganick zleniny sry(tiosrany, siriitany, sulfidy):
SO32[fuchsn + formaldehyd + OH -]: Saccharosum, Glucosum anh., Glucosum monoh.
[titr. jdom (I3-)]: Colisthimethanum natricum
SO42- + SO32- [limitnou skkou] Natrii thiosulfas
S2[okysli + papier s octanom Pb2+] Carbo activatus, Sulfur ad usum ext.
[nitroprussid Na+] Natrii thiosulfas
S2O32[jdom] KI, NaI, Na2S
Uhliitany:
[HCl, umenm resp. acidimetricky] Ca(OH)2, NaOH, KOH, ZnO
[H2SO4] Talcum [Ca(OH)2 vpenn voda] Ethylendiaminum

[reakciou roztoku] NaHCO3

Anorganick zleniny duska(dusk, dusitany, dusinany, kyanidy):

dusk
[semi-mikro] Glucagonum, Heparinum natricum, Protamini HCl
dus.ltky
[semi-mikro] Dextranum
NO2
[HPLC] Dalteparinum natricum [UV-spektroskop.] NaCl
NO3
[difenylamn] Aqua purificata, Aqua ad iniectabilia [indigokarmn] Bismuthi subc.
[Fe2+] Thiamini HCl [TLC +KI +krob+UV] Glyceroli trinitras solutio
CN-

[FeSO4 + FeCl3 + CN-] Ethosuximidum

Anorganick fosforenany a zleniny fosforu:

PO43[(NH4)2MoO4/(NH4)3VO4 (PV2Mo10O40)5-] Dexametazoni /Prednisoloni natrii ph.
[CaCl2 Ca5(PO4)3OH hydroxylapatit] Natrii lactatis sol.
KH2PO4
[HCl + titr. NaOH do 2.inflex bodu] K2HPO4
NaH2PO4
[HCl + titr. NaOH do 2.inflex bodu] Na2HPO4.5H2O /12H20
H3PO2 + H3PO3 [+AgNO3 Ag2HPO3 Ag + H3PO4] Acidum phosphoricum conc., dilutum
Halogny, halogenidy, anorganick zleniny halognov:
[limitnou skkou zracia reakcia s AgNO3]
[organicky viazan chlr ltka sa ha s CaCO3]
[Cl2: +KI]
[Cl-+Br-: vytrepvanm do vody+HNO3]
[Cl-+Br-: Raneyov Ni + Hg(SCN)2 + NH4Fe(SO4)2]
[Br- + I-: vytrepvanie, oxid.chloramnom, chlorof. vrstva sa odfarb]

[Br-: oxid.chloramnom +fenolerve]

[I-: NaNO2, Fe3+, H2O2, (IO3-+spektrofoto)] oxidcie
[I-: AgNO3] zracie r.
[I-: AgNO3 + NH4SCN + NH4Fe(SO4)2]
[I2: vytrepanm do tolunu]
Kovy, zleniny kovov, polokovy: chemick, kvalitatvne skky
ak kovy veobecne
limitn skka; Na2S
As, Al, Mg, Ag
limitn skky
Pb v cukroch
Me
Zinok
chelatometria; Na2S; K4[Fe(CN)6]
elezo
OHFe3+ + I- I2 + Fe2+; jd sa stanov tiosranom
Al, Pb, Bi
NH3 + H2O
Mg
Ortu
titrciou ditiznom
Chrm
CrVI CrIII (difenylkarbaznom)

VZORCE NA VPOTY:

Viskozita:

= k.t.

20 = 998,202 d2020

Optick otavos:
Absorbancia:
Obsah z absorbancie:
Obsah z titrcie:

V[l]
V[ml]

CHROMATOGRAFICK SEPARAN METDY (2.2.46)

Chromatografia viacstupov separan metda rozdielna migrcia ltok v systme dvoch navzjom
nemieatench fz: nepohybliv (stacionrna) tuh tka, kvapalina na nosii pevn alebo gl npl
v kolne alebo vo forme tenkej vrstvy
pohybliv (mobiln) kvapalina, plyn, nadkritick kvapalina
Mechanizmy separcie: rozdeovac, adsorbn, inovo vmenn, molekulovo sieov
Poradie elcie zloiek a selektivita delenia zvisia od: chem.truktry ltok, stacionrnej fzy, mobilnej
fzy, teploty
Chromatogram grafick alebo in zznam odovzdy detektora, koncentrcie eluenta v zvislosti od asu,
objemu alebo vzdialenosti
RETENN DAJE
Retenn as (tR) definovan polohou maxima pku na chromatograme
Retenn objem (VR) pota sa z hodnoty reten. asu: VR = tR . v
v-prietokov rchlos mobil.f.
Rozdeovac pomer (Dm)
tM= mtvy as
Kapacitn faktor (k)
KC=rovnovny rozdeovac koeficient,
VS=objem stac.f.,
Vm=objem mobil.f.
Distribun kontanta (K0) vo vyluovacej chromatografi sa z distribunej kontanty me vypota
elun charakteristika zloky v kolne
Retenn faktor (RF) pomer vzdialenosti od bodu nanesenia analytu po stred kvrny k vzdialenosti ela
mobilnej fzy od tartu
b-migran vzd analytu
a-migran vzd. ela rozpadla
Chromatografick pk uruje sa plochou (A) alebo vkou (h) a rkou v polovinej vke (wh ) alebo
vkou (h) a rkou medzi inflexnmi bodmi (wi)medzi inflexnmi bodmi. wh=1,18wi
Faktor asymetrie (AS) faktor chvostovania, idelne AS=1,0 sa pota poda vzorca:
w0,05= rka pku v 1/20 vky pku
d= vzdialenos medzi kolmicou spustenou z maxima pku a elom pku v 1/20 vky pku
innos kolny a zdanliv poet teoretickch priehradiek (N) vypotame z dajov zskanch
v izotermickch, izokratickch alebo izodentickch podmienkach:
tR= retenn as alebo vzd meran pozd zkladnej lnie medzi bodom dvkovania a kolmicou
spustenou z maxima pku
wh= rka pku v polovici vky
Zvis od:
vekosti zrna sobentu, hrbky filmu kvapaliny na nosii
rozmerov chromatografickej kolny, rchlosti mobilnej fzy
Pri nplovch kolnach N=1000-10 000
kapilrnych kolnach: N=20 000-100 000
SEPARAN DAJE
Rozlenie (RS) miera kvality separcie

tR2 tR1

tR2 a tR1= retenn asy alebo vzd meran pozd zkladnej mnie medzi bodom dvkovania
a kolmicami spustenmi z maxm dvoch susednch pkov
wh1 a wh2= rky pkov v ich polovinej vke
Ak RS=1,5 separcia na zkladnej lni
Vsledky stanovenia s platn ak RS 1,0 ak nie je v liekopise uveden inak
V kvantitatvnej CH, v plonom usporiadan sa miesto retennch asov pouvaj migran vzdialenosti:
Rozlenie sa pota poda vzorca:
RF1 a RF2= pomery vzd stredov kvn od bodu nanesenia analytu (tart) k vzd ela mobilnej fzy od tartu
wh1 a wh2= rky pkov v ich polovinej vke
a= migran vzd ela rozpadl
Pomer vky a minima pku (p/v) pri neplnej separci neistoty od analytu pri skke Prbozn ltky je
(p/v) parameter vhodnosti:
HP= vka pku neistoty nad extrapolovanou zkladnou lniou signlu

Hv= vka pku neistoty nad extrapolovanou zkladnou lniou signlu v najniom bode krivky medzi
pkom analytu a neistoty
Retenn pomer (r)
r2= retenn as prslunho pku
r1= retenn as referennho pku
tM= mtvy as
V CH s plonm usporiadanm sa miesto tR1 a tR2 pouvaj retenn faktory RF1 a RF2.
PRESNOS KVANTITATVNEJ ANALZY
Pomer signlu k umu (S/N)
H= vka pku skanej zloky na chromatograme referennho roztoku meran od maxima po
zkladn lniu, ktor zodpoved 20-nsobku rky v polovinej vke pku
h= amplitda umu na chromatograme slepho roztoku v rovnakej vzdialenosti
Reprodukovatenos (RSD%) - to percentulny odhad relatvnej tandardnej odchlky
y1= jednotliv hodnoty (plocha, vka, ...)
= priemer hodnt
n= poet meran
Maximlna povolen relatvna tandardn odchlka (RSDmax) pota sa z opakovanch dvok
referennho roztoku pre uren limity:
K= kontanta (0,349) vypotan
, v kt zlomok zodpoved poadovanej RSD po 6
dvkach pre veliinu B%1,0
B= hodnota hornho limitu (poda lnku SL1)
n= poet opakovanch dvok referennho roztoku (3 n 6)
t90%,n-1= kritick hodnota pre Studentov obojstrann t-test s n-1 stupami vonosti pre 90%
pravdepodobnos
VHODNOS SYSTMU
Skanie vhodnosti systmu sa pouva na zabezpeenie vkonnosti sstavy parametrami:
Zdanliv innos
Relatvny retenn as
Distribun kontanta
Faktor symetrie
Rozlenie
Ak nie je v l. uveden inak, mus by dodran:
faktor symetrie (0,8-1,5)
RSDmax nesmie prekroi hodnoty v tab.2.2.46-1
Detekn limit pku (S/N=3)
Limit stanovitenosti pku (S/N=10)
PRAVA CHROMATOGRAFICKCH PODMIENOK
Chromatografick sprvanie analytu ovplyvuj:
zloenie, inov sila, teplota, hodnota pH mobil.f.
prietokov rchlos
dka kolny
teplota, tlak a zloenie stacionrnej fzy (provitos, vekos astc, chamick modifikcia)
Aby sa zabezpeila poadovan vhodnos chromatografickho systmu, v jednotlivch lnkoch s opsan
prpustn pravy tchto parametrov.
KVANTITATVNA ANALZA
Metda vonkajieho tandardu:
koncentrcia analyzovanej zloky sa stanovuje porovnanm odozvy
pku skanho roztoku s odozvou pku referennho roztoku.
Metda vntornho tandardu:
do skanho roztoku a do referennho sa prid rovnak mnostvo
zloky odlenej od skanej ltky, ktor s ou nereaguje (vntorn tandard), koncentrcia skanej ltky
sa zist porovnanm pomeru vekosti plch alebo vok pkov zodpovedajcich skanej ltke a vntornmu
tandardu v skanom roztoku s pomerom vekosti plch alebo vok pkov zodpovedajcich skanej ltke
a vntornmu tandardu v referennom roztoku.

Postup normalizcie:
%lny obsah jednej alebo viacerch zloiek skanej ltky sa vypota urenm
vekosti plochy pku alebo pkov ako %lny podiel celkovej plochy vetkch pkov okrem pkov, kt
zodpovedaj rozpadlm alebo pridanm inidlm a pkov, kt s pod prahom citlivosti.
Postup kalibrcie:
ur sa vzah medzi meranm alebo hodnotenm signlom (y) a mnostvom
(koncentrciou( ltky (x), z kt sa vypota kalibran funkcia. Vsledky analzy sa vypotaj z meranch
alebo hodnotench signlov analytu pomocou inverznej kalibranej funkcie.
PAPIEROV CHROMATOGRAFIA (2.2.26)
Stacionrna fza kvapalina zakotven na celulze
Mobiln fza organick rozpadl
Impregncia papiera zakotvenou fzou CH s obrtenmi fzami
Mechanizmus transportu mobilnej fzy kapilrne sily
Mechanizmus delenia - rozdeovac
Miera distribcie je charakterizovan rozdeovacou (distribunou) kontantou
Poiadavky SL1:
CH papier filtran (celulzov 90-99%) pecilnej istoty homognny s prami vhodnej vekosti
Oznaenie papiera vzdialenos stredov kvn min 3cm od bonch okrajov a od seba
Pohyb mobilnej fzy v smere vlkien papiera
Vzorky nanaaj sa mikropipetou na tart, objem priemer < 10mm (opakovan dielie dvky)
CH komora sklenen, tsnici kryt
Stenie CH komory parami mobil.f. 24 hod pri 20-25C
Stenie CH papiera v komore 90min, chrni pred svetlom
CH techniky:
Vzostupn papierov CH mobiln f. na dnes komory vzlna
Zostupn papierov CH horn okraj v labe s vyvjacou sstavou presakuje dole
Vysuenie papiera vone na vzduchu odstrnenie vyvjacej sstavy
Vyuitie papierovej CH v SL1 skky totonosti rdioaktvnych lieiv:
Vzostupne: detekcia meranm rdioaktivity po celej dke papiera, prp. deteknm inidlom
napr.: Natrii iodidi [123I] solutio, Natrii iodidi [125I] solutio, Natrii iodidi [131I] solutio
Zostupne:
pri skke totonosti a istoty rdiofarmaka, detekcia vhodnm detektorom rdioaktivity
napr.: Natrii pertechnetatis [99mTe] sine fissione formatis solutio injectabilis
CHROMATOGRAFIA NA TENKEJ VRSTVE (2.2.27)
Stacionrna fza tenk vrstva sorbenta (silikagl, AlOH3, celulza) nanesen na pevn podklad (Al flia,
sklo, plast)
Mobiln fza rozpadl
Mechanizmus seprcie - rozdeovac, adsorbn, inovo vmenn, kombinovan
Technick vybavenie a postup:
Chromatografick komora sklenen, tesniaci kryt
Stenie komory 1h pri teplote 20-25C
Platne pripraven alebo komerne
prava tenkej vrstvy impregnciou, aktivciou 1h 100-105C
Nananie vzorky mikropipety, kapilry
Vyvjanie vertiklne, horizontlne, dvojrozmern CH, 2. krt sa vyvja kolmo na prv vyvjanie
Detekcia pod UV fluorescencia alebo zhanie fluorescencie, detekn skmadlo, pozorovanie na
dennom svetle u farebnch ltok
Sorbenty - je predpsan v liekopis.lnku, mono poui aj in s rovnakmi vlastnosami (reagencie),
prsady zvyuj sdrnos a prinavos (korb, sadra), fluorescenn indiktor 1,5% na detekciu pri
254nm
Silikagly:
-polymrna kyselina kremiit polrny sorbent
-vntorn povrch sbor dielich povrchov guovitch astc (kapilrne priestory, lenit steny)
-priemer astc: 3-30 m, priemer prov: 2-15 nm
-vntro astice siloxanov vzby Si-O-Si, povrch OH skupiny (SiOH, SiOH2) viazan, von

- Silikagl G R obsahuje 13% CaSO4 . 0,5 H2O CaSO4 m funkciu spojiva, zvyuje mechanick pevnos
vrstvy (bez vplyvu na rodeovanie), vyuitie: na CH ltok kt sa detekuj deteknm inidlom za vzniku
farebnch kvn
-Silikagl GF254 R
-Silikagl H R bez spojiva, funkciu spojiva pln vemi jemn amorfn SiO2
-Silikagl H, silanizovan R bez spojiva, plva na vode, m hydrofbne vlastnosti, skupiny SiOH na
povrchu, blokovan dlhmi uh+ovodkovmi zbytkami organochlrsilnov trimetylsilyl, dimetylsilyl,...
-Silikagl HF254 R
-Silikagl HF254 silanizovan R
Kremelina neutrlna a neaktvna jemne zrnit prok, kremiitanov chrnky fosilnch morskch
rozsievok, povrch kremeliny tmy kremka, kyslka a OH skupiny, delenie silne polrnych ltok
-Kremelina G R isten kyselinou chlorovidkovou, vyhan, obsahuje 13% CaSO4 0,5 H2O ako spojiva
-Celulza lepia deliaca schopnos ostrejie ohranien kvrny citlivejia detekcia ako papierov CH
(rozruenie vlkien, znenie difzie ltok na vrstve)
-Karbomr priene sieovan plymer kyseliny akrylovej s alylsacharzou kyrboxylov skupiny
Vyhodnotenie chromatogramu
Skky totonosti porovnanm hlavnej kvrny skanej ltky so kvrnou referennej ltky
Poloha, vekos, farba, intenzita fluorescencie mus by zhodn porovnanie hodnt Rf
Overenie separanej schopnosti pre skky totonosti v stati Reagencie
Skky na istotu
Skky na pbuzn ltky 2 kvrna sa CH skanho roztoku sa vizulne porovnvaj so
zodpovedajcimi kvrnami na CH referennho oztoku, kt obsahuje neostoty alebo so kvrnou na CH
referennho roztoku pripravenho riedenm skanho roztoku
Overenie separanej schopnosti s v prslunom lnku
Overenie deteknej schospnosti pomocou kvrny najzriedenejieho referennho roztoku, mus by
zreten
PLYNOV CHROMATOGRAFIA (2.2.28)
Stacionrna fza kvapalina s vysokm bodom varu, na povrchu inertnho nosia (CH plyn-kvapalina)
Mobiln fza nosn plyn, spsobuje pohyb analyzovanej zmesi kolnou, inertn ku vetkm zlokm
i k nplni (dusk, hlium)
Analyzuj sa :
a) ltky prchav - pri teplote analzy maj dostaton tenziu pr
b) ltky mlo prchav daj sa previes na prchavejie
c) ltkych prchav prtomn v tuhej alebo kvapalnej ltke analza plynnej fzy
v rovnovhe s tuhou alebo kvapalnou fzou (technika head-space)
Technick vybavenie:
Zdroj plynu tlakov faa plyny isten
Dvkovacie zariadenie injekn mikrostriekaka (0,05-10 l), dvkovacia sluka
Nstrekov priestor (injektor) vzorka splyuje oddelen od kolny v jej zaiatku
Kolna: -sklanen, kremenn alebo kovov trubica
nplov - vntorn priemer 2-4mm, dka 1,2-4m, mnostvo stac fzy a povchu nosia do 5%
kapilrna - vntorn priemer 0,2-0,35mm, dka 10-50m, hrbka filmu 0,1-1 m, zvinut do pirly
(10-100 krt innejia ako nplov)
Detektor plameovo ionizan vemi citliv pre vinu ltok, D elektrnovho zchytu, hmotnostn
spektrometer, v analze plynov tepelnovodivostn D
Zznamov a vyhodnocovacie zariadenie . elktrick signl z D sa automaticky zaznamenva
zapisovaom integrtor s pouitm PC
Dvkovae automaticky dvkova vzoriek, zariadenie pre head-space analtu dynamick alebo
statick systmy
Pracovn teplota ovplyvuje rchlos pohybu delench zloiek s rastcou teplotou, zrchlenie
pohybu zloiek, skrtenie analzy a zenie elunch vn, termicky labiln zleniny pri nich
teplotch, zloky s rozdielnymi teplotami varu programovanie teploty kolny, lepie oddelenie zloky
s nzkou tV, zvenie citlivosti detekcie pre zloky s vysokou tV

Stacionrne fzy (v systme plyn-kvapalina):

siliknov polymry (polysiloxany) pouiten vysok
teplota, irok rozsah polarity, nzka tenzia pr, nzka viskozita, chem stabilita pri pracovnej tC, dobr
rozpacia schopnos pre separovan ltky, selekticita, zmavos povrchu nosia alebo steny kapilry
Nosie: nplov kolna porzny inertn materil, kapilrna kolna vnton stena kapilry, zrnenie 125150 m prip 150-180 m. Aktvny nosi je prinou nesymetrie pkov.
Odstrnenie aktivity nosia K alebo Z vypieranie
Odstrnenie absorbnej schopnosti silanizovanie: dimetyldichlrsiln (DMCS), trimetylchlorsiln
(TMCS), hexymetyldisalazan (HMDS)
Nosie na plynov CH v SL1:
1-4. Kremelina pr plynov CH R, R1, R2, silanizovan R (jemne zrnit
prok, kremiitanov schrnky morskch fosli)
5.Styrndivinylbenzn kopolymer R
6.Silikagl pre CH R
7.Molekulov sito R
Stacionrne fzy na plynov CH v SL1:
1.Polydimetylsiloxn R
2.Poly(kyanopropyl)siloxn
R
3.Poly(kyanopropyl)(fenylmetyl)siloxn R
4.Poly[metyl(95)denyl(5)]siloxn R
5.Polymetylfenylsiloxn R
6.Poly(difenyl)(dimetyl)siloxn R
7.Makrogoladipt R
8.Makrogolsukcint R
Mnostvo vzorky
zvis od kapacity kolny, min mnostvo je dan citlivosou detekcie
Derivatizcia zvenie prchavosti a znenie polarity lepie rozlenie zloiek a vyia cilivos
Silylcia nahradenie aktvneho H trimetylovou skupinou Si(CH3)3 (TMS), N,O-bis(trimetyl)acetamid
(BSA) v prtomnosti chlrmetylsilnu (TMCS) ako katalyztora, hexametyldisilaznom (HMDS) v prt
aprotickch rozpadiel napr. dimetylformamid
Perfluoracetylcia trifluracetanhydrid (TFAA)
Mastn kyseliny sa vhodne derivatizuj na metylestery zmesou metanol-BF3
Liekopisn lnok uvdza:
Pracovn podmienky: postup analzy, spsob honodtenia + Test vhodnoti CH systmu (2.2.46)
Udva sa: nosn plyn; druh kolny - dka, vntorn priemer, materl kolny, npl; druh stac fzy
mnostvo, zrnenie absorbenta, hrbka filmu; teplota kolny, injektoru, deterktoru; pracovn reim detektora
Plynov CH ako skka totonosti: Acidum oleicum, Adeps lanae hydrogenatus, Alcohol cetylstearylicus,
Calsii stearas, Ethylcellulosum, Isopropylis myristas, Menthae piperitae aetheroleum, Nitrogenum, ...
KVAPALINOV CHROMATOGRAFIA (2.2.29)
Separan metda zaloen na rozdielnej distribci ltok medzi 2 nemieatenmi fzami, z kt mobiln fza
je t kt pretek stacionrnou fzou naplnenou v kolne.
Vyuitie: delenie ltok o obmedzenou prchavosou, neprchavch kt sa rozpustenm daj previes do
roztoku
Mechanizmy separcie: absorpcia, rozdeovanie, vmena inov, hmotnostn rozdeovanie, strereochemick
interakcia
Technick vybavenie:
Zdroj toku mobilnje fzy erpadlo izokratick
Dvkovacie zariadenie dvkovacie kohty
CH kolna kovov alebo sklenen trubica, naplnen stacionrnou fzou pre HPLC
Deterktor spektrofotometrick, meria zmeny absorbcie v UF ktor prevdza na elektrick signl
Zznamov a vyhodnocovacie zariadenie zaznamenva el signl, vhodn je integrtor spojen s PC
Okrem toho riadiaca jednotka, automatick dvkova vzorky, termostat kolny, mera prietoku
mobilnej f, zariadenie na odber jednotlivch frakci vzorky
Liekopisn lnok uvdza (prac.postup+podm analzy, spsob vyhodnotenia):
-presn pecifikcia stacionrnej fzy
-materil a rozmery kolny
-zloenie mobil fzy, zmeny zloenia behom analzy (izokratick elcia, gradientov elcia), objem. prietok
-teplota
-daj najvyieho objemu vzorky a najvyia koncentrcia
-defincia pracovnho reimu detektora
-test vhodnosti chromatografickho systmu (2.2.46)

Vplyvy, kt ovplyvuj chromatografick dej:

vlastnosti stacionrnej fzy (druh, polarita, viskozita, vekos astc, plnenie kolny)
vplyv mobil.f. (druh, polarita, viskozita, zmatenos stac.f., istota, prietok, stabilita k vonk.vplyvom)
rozmer CH kolny (priemer, ska-m rozhodujci vplyv na separciu analyzovanch zloiek)
objem vzorky
Stacionrna fza:
obvykle polrna, mobiln fza nepolrna
usporiadanie opan systm obrtench fz (reversed phase, RP)
pri adsorpnej CH s adsorbentami silikagly a skl s chem zloenm SiO2 a alumina Al2O3
pre rozdeovaciu CH sa pouva ako nosi silikagl, kremelina, celulza
na povrchu zakotven CHicky aktvne kvapaliny al je na povrchu nosia chem. viazan org zl.
Nepolrne fzy vznikaj reakciou silikaglu s vhodne substituovanmi chlrsilnmi s funknm
skupinami: Si-R (R alkylov reazec rznej dky a charakteru)
C2-Si-(CH3)2 dimetyl
CN-Si-(CH2)3-CN kyanopropyl (nitril)
C8-Si-(CH2)7-CH3 oktyl
NH2-Si-(CH2)3-NH2 - aminopropyl
C18-Si-(CH2)17-CH3 oktadecyl
SB-(CH2)3C6H5-CH2-N+(CH3)3Cl- - 4 amniov sk.
C6H5-Si-(CH2)3-C6H5 fenyl
separcia enantiomrov stac.f. s kovalentne viazanm -cyklodextrnom
Mobiln fza:
Prdi s pomocou vysokotlakovho erpadla zo zsobnch flia do CH systmu
Vber mobil.f.: poda charakteru analyz. vzorky, charakteru stac.f. a na zklade eluotropnej rady zlenn
Selektivita mobil.f.: d sa ovplyvni pridanm vhodnho komplexotvornho skmadl
Gradientov elcia na optimalizciu separcie = programovan zvenie elunej sily mobilnej fzy
(dosahuje sa zmenou jej chem zloenia)
Vhody: skrtenie doby analzy
Zvenie cistlivosti (zenie CH krivky, potlaenie chvostovania)
V praxi sa pouvaj linerne gradienty (rovnak strmos zmeny konc. poas celho priebehu gradientu).
POSTUP:
1. Temperovanie kolna, dvkovacie zariadenie, detektor (kolny sa ustauje predpsanou mobil.f.)
2. Prprava roztokov skanch a referennch ltok (bez tuhch astc)
3. Nastavenie citlivosti prstroja referennmi roztokmi (pomer signlu k umu) a ur sa dvkovan
mnostvo ltky vhodn pre primeran odovzvu detektora
4. Reprodukovatenos odoziev opakovan dvkovanie vypota sa relatvna tandardn odchlka (tab
2.2.46-1)
5. Dvkovanie referennch a skanch roztokov ako predpisuje lnok
6. Zaznamenvanie chromatogramov Vntorn tandard pk mus by zretene oddelen (daj
o rozlen medzi dvoma hlavnmi pkmi)
7. Vyhodnotenie:
a. skky totonosti porovnanie retennch asov skanej a referennej ltky
b. skky na istotu neistota Prbuzn ltky metda vonkajieho tandardu (s jednm referennm
roztokom) alebo postup normalizcie
c. Faktor odozvy pomern veliina udva odzvu rovbakch hmotnost vzhadom na odozvu inej
ltky v podmienkach skky
d. obsah stanovovanej zloky vypota sa z nameranch hodnt plch pkov, prp. vok pkov (ak je
faktor symetrie medzi 0,8-1,2)
Najastejie sa pouva metda vonkajieho tandardu a metda vntornho tandardu, prp. postup
kalibrcie.
ACETYLCYSTEINUM
Skky totonosti: D. Vyhodnotia sa chromatogramy zo skky Prbuzn ltky (skky na istotu)
Retenn as a vekos hlavnho pku na CH skanho roztoku (b) mus zodpoveda
retennm asom a vekosti hlavnmu pku na CH referennho roztoku (b).
Skky na istotu: Prbuzn ltky. Ska sa kvapalinovou CH (2.2.29)
Skan roztok (a) 0,80g/100ml HCl 1mol/l
Skan roztok (b) 5ml(a)/100ml vodyR, 5ml/50ml
Skan roztok (c) Roztok (a) uchovvan 1h (izbov teplota)

Na CH sa pouije:

Referenn roztok (a) po 4mg: acetylcysten CRS, L-cystnR, L-cystenR,

acetylcysten-neistoty C CRS, acetylcysten-neistoty D CRS do 100ml HCl
Referenn roztok (b) 4mg acetylcysten CRS do 100ml HCl 1mol/l
Kolna nerez 0,25m priemer 4mm, silikagl pre CH, oktadecylsilanizovan R (5m)
Mobil.f. acetonitril R: vody R (3+97), k.fosforen (dopH 3) 1ml/l
Detektor UF 220nm
Dvkovanie 20l (a), RS medzi 1 a 2 mus by najmenej 1,5; medzi 5 a 6 najmenej
2, 20 l HCl 0,01mol/l (slep pokus), po 20l kadho roztoku
Zznam 5nsobok retennho asu acetylcystenu
Vpoet obsahu v % znmych a neznmych neistt
Kvantitatvny charakter skky

VYLUOVACIA CHROMATOGRAFIA (2.2.30)

Separan metda stacionrna fza gl resp. porzny materil v kolne
glov CH (organick mobiln f.)
glov filtrcia (vodn mobiln f.)
=Separcia molekl v roztoku poda vekosti a tvaru
=Opakovan vmena molekl rozpustenej ltky medzi rozpadlom mobilnej f a rovnakm rozpadlom
v stacionrnej f. v proch nplne
Rozsah vekosti prov nplne (provitos) uruje rozmedzie separcie poda vekosti molekl:
Mal molekuly kt mu prenika do vetkch pov aluuj sa s celkovm permeanm objemom Vt
Vek molekuly (vie ako pry) sa pohybuj len priestorom medzi asticami nplne eluuj sa
s vyluovacm objemom V0 (intersticilny objem)
K separci poda vekosti molekl dochdza medzi vyluovacm a celkovm permeanm objemom
(v 2/3 rozmedzia)
Zariadenie:
CH kolna so separanm materlom (schopnm deli vo vhodnom rozsahu vekosti) a eluent
Zariadenie pre nstrek vzorky
Detektor (napr. fotometrick, refraktometrick)
Zapisova
Npl mkk nosi naboptnan gl, tuh nosi sklo, silikagl, sieovan organick polymr
Mobiln fza poda typu vzorky, prostredia, detekcie
Liekopisn vyuitie vyluovacej CH:
Stanovenie relatvneho zloenia zmes (kalibran krivka)
Stanovenie molekulovch hmotnost - log Vr = f (log Mr)
Stanovenie rozdelenia vekosti molekl polymru (rovnak experimentlne podmienky)
Skky totonosti: Dextranum 40,60,70 pro iniectione, Ethylenglycoli monostearas, Heparina massae
molecularis minoris, Insulinum, Insulinum humanum, ...
Skky na istotu: Aprotininum (Protenov neistoty o vyej Mr), Corticotropinum (Neistoty s vyou
Mr), Dextranum 40,60,70 pro iniectione (Distribcia molekulovch hmotnost 2.2.39), Ethylenglycoli
monostearas (Von etylnglykol)
Stanovenie obsahu: Somatotropini solutio ad preparationem

ODMERN ANALZA (STANOVENIE OBSAHU)

Stanovenie obsahu v substanci + Stanovenie obsahu innej zloky vo viaczlokovom systme
a) Kritrium hodnotenia akosti lieiva
b) Charakteristika terapeutickej hodnoty lieiva
METDY SO v SL1: presne, sprvne, reprodukovaten vsledky, asovo a ekonomicky nenron
Rozdelenie: Chemick:
vkov (gravimetrick), odmern met.
Fyz. a fyz-chem.:
optick, separan, elektrochem., s vyuitm fyz. kontnt, SO plynov
1.Gravimetria
Princp: Stan. zloka sa vyli ako mlo rozp. zlenina presne def. zloenia. hmotnos sa zist venm
2.Odmern analza
Princp: zistme presn V skmadla (titrant) potrebnho na plne zreagovanie so stan. ltkou (titrand)
v analyz. roztoku. bod ekvivalencie sa zist: intrumentlne (meria sa vhodn vlastnos roztoku) alebo
vizulne (fareb. zmeny v analyz. roztoku)
Poiadavky SL1:
A) Odmern roztoky (VS)- faktorizcia:

a)tandardn ltka
b)pripravenm OR sa titruje OR so znmym faktorom
c)pripraven OR sa titruje ORom so znmym fa

B) Nvaky 10%
C) Urenie bodu ekvivalencie:

vizulne acidobzick, metalochrmne, ox-red., zracie indiktory

Intrumentlne potenciometricky

D) Vpoet obsahu lieiva:

E) Odmern sklo: Trieda A medzinrodnch noriem Medzinrodnej org. pre normalizciu
F) Vykonanie titrcie: Teplota 15-25C, Vodn kpe 100C
Rozpadlo (titran prostr.) neutralizcia na indiktor alebo slep pokus
Roztok = roztok vo vode
Voda = Aqua purificata
Destilovan voda = isten voda pripraven destilciou
Etanol = absoltny lieh
Lieh = 96% etanol
1.
ACIDOBZICK TITRCIE vo vodnom prostred:
a) Acidimetria:
...lieiv: rozpustn vo vode, dostatone zsadit vlastnosti
...titran prostredie: voda, voda + in rozpadlo
...odmern roztoky: kyselina chlorovodkov VS (1M; 0,1M)
kyselina chlorovodkov liehov roztok VS (0,1M)
kyselina srov VS (0,5M; 0,05M)
...faktorizcia:
uhliitan sodn RV, oran metylov
...bod ekvivalenicie: acidobzick indiktory s prechodom v kyslej oblasti pH:
dvojfarebn= oran metylov, erve metylov, zele brmkrezolov
jednofarebn= fenolftalen
potenciometricky: dvojica elektrd (sklen a kalomelov)
...stanovenia:
*Priama titrcia: odmern roztok priamo reaguje so skanou ltkou:, NaOH, KOH, Argininum,
*Nepriama titrcia: pridanm nadbytku skmadla vznik zsadit produkt a a ten sa titruje: Ureum,
Meprobamatum, Povidonum ...
*Sptn titrcia: pridva sa presne znmy nadbytok odmernho roztoku, prebehne reakcia a retitruje sa
nespotrebavan mnostvo OR: Lithii carbonas, Ammoniae solutio concentrata ...
b) Alkalimetria:
...lieiv: rozpustn vo vode, dostatone kysl vlastnosti, kyslo reagujce soli, reakciou kvantitavne
uvoujce kyselinu

...titran prostredie = voda, voda + in rozpadlo, 96% lieh

...odmern roztoky: hydroxid draseln, liehov roztok (96%) (0,5M; 0,1M; 0,01M)
hydroxid draseln, roztok v liehu 60% (0,5M)
hydroxid draseln (0,1M)
hydroxid sodn (1M; 0,1M)
hydroxid sodn, liehov roztok (0,1M)
...faktorizcia:
kyselina chlorovodkova VS 0,1M, fenolftalen (vnimkou je hydroxid sodn liehov
roztok kyselina benzoov RV, tymolftalen)
...bod ekvevalencie: acidobzick indiktory s prechodom v zsaditej oblasti pH:
jednofarebn= fenolftalen, tymolftalen
dvojfarebn= modr brmtymolov, erve metylov, zele krezolov
potenciometricky: dvojica elektrd (sklen a kalomelov)
...vykonanie titrcie: priame (anorg., org.K, -NH-kyseliny, -OH kyseliny, Na, K soli), nepriame (Acidum
boricum tvorba cheltu, Barbiturty, Steroidn H s etinylskup.- HNO3 ako slep pokus , Der, purnov,
Alcohol benzylicus acylcia sk., titruje sa nadbytok CH3COOH ), sptn (hydrolza esterovej vzby
nadbytkom hydroxidu, retitrcia acidimetricky- Benzylis benzoas, Dibutylis phthalas)
slo kyslosti: mnostvo KOH v mg potrebn na neutralizciu vonch MK prtomnch v 1g ltky
Esterov slo: mnostvo KOH v mg potrebn na zmydelnenie esterov prt. v 1g ltky (E = Z K)
Hydroxylov slo: mnostvo KOH v mg potrebn na neutralizciu kyseliny viazanej pri acetylcii 1g ltky
slo zmydelnenia: mnostvo KOH v mg potrebn na neutralizciu vonch MK a na zmydelnenie esterov
prtomnch v 1g ltky
2.
ACIDOBZICK TITRCIE v nevodnom prostred:
= SO lieiv charakteru slabch K alebo Z (pH=8-13), nevodn rozpadl zvyuj silu K alebo Z
Rozdelenie rozpadiel:
I. autoprotolytick (schopn odtiepi alebo viaza protn)
...protognne = protndonorov vlastnosti (zvenie sily zsad ... CH 3COOH, HCOOH, acetanhydrid)
...protofiln = protnakceptorn vlastnosti (zvenie sily kyseln ... DMF)
...neutrlne = vyrovnan protndonorakceptorn vlastnosti (alkoholy, glykoly)
II. aprotognne (nepodliehaj autoprotolze) = rozpadl s atmami N, O (von elektrnov pr,
protnakceptory, zsady) ... pyridn, acetonitril, acetn; 1,4-dioxn
III inertn (neovplyvuj silu elektrolytov v nich rozpustench) = benzn, chloroform, uhovodky,
halognuhovodky
VODA vemi slab Z, protnakceptor, titruje sa H3O+ClO4zhorenie kvality prechodu farebnho ind., kles rozsah zmien MN pri potenciometrii
preto: bezvod rozpadl, slep pokus !
a) Acidimetria:
...titran prostredie:
...odmern roztoky:
...titer:
...bod ekvivalencie:

...stanovenia:

CH3COOH bezvod, CH3COOH adov, acetanhydrid, zmes rozpadiel,

HCOOH pre AK
kyselina chlorist HClO4 v CH3COOH (0,1M; 0,05M)
hydrognftalan draseln 0,1M
vizulna indikcia = krytov viole (fialov modr zelen lt)
naftolbenzen (hnedolt zelen), zele malachitov, modr nlska
potenciometricky = sklen a kalomelov elektrda
priame titrcie- fixcia protnu na N alebo O atm lieiva (Aciclovirum, Coffeinum,
Nitrazepamum, Disopyramidum ...)
nepriame titrcie Dexpanthenolum po hydrolze s HClO4, retitr. nadbytku
hydrognftalanom draselnm (AK, soli KK,...)

b) Alkalimetria:
...titran prostredie:
DMF, acetn, pyridn, metanol (zmesi), etanol
...niekedy vyaduje aj slep pokus alebo atmosfru duska
...odmern roztoky: tetrabutylamniumhydroxid VS (0,1M)

tetrabutylamniumhydroxid v propn-2-ole VS (0,1M)

metoxid ltny VS (0,1M)
metoxid sodn VS (0,1M)
... vetky v bezvodom metanole a tolune ... chrni sa pred CO2 a vlhkosou
...titer:
kyselina benzoov, indiktor modr tymolov, titran prostredie DMF
...bod ekvivalencie: vizulna indikcia = modr tymolov, tymolftalen, erve chinaldnov
potenciometricky = sklen a kalomelov elektrda
...stanovenia: priame titrcie (KK a derivty, derivty k.barbiturovej...)
nepriame titrcie (vytesnenie slabej K H2SO4 a opakovan extrakcia do chloroformu) ...
lieiv so skupinami: SO2-NH
(Chlorothiazidum, Sulfafurazolum ...)
CONHCO a H2NC=NH (Ethosuximidum, Phenytoinum ...)
NHkyseliny (Allopurinolum, Fluorouracilum ...)
OH (Dithranolum, Niclosamidum ...)
3.
KOMPLEXOMETRICK TITRCIE:
...vznik stabilnch komplexnch zlenn (vo vode nedisociovanch)
...centrlny atm (akceptor elektrnov) a ligandy (donory elektrnov) spolu spojen koordinanou vzbou
a) Chelatometria:
...tvorba rozpustnch nepatrne disociovanch cheltov s edetanom disodnm v pomere 1:1
Mn+ + H2Y2 MY(n-4) + 2H+
...titran prostredie: voda, tlmiv roztoky (reakcia je sprvna len v istom rozmedz pH)
...odmern roztoky: edetan disodn 0,1M VS, 0,02M VS ... (zinok RV, oran xylenolov s KNO3)
dusinan olovnat 0,1M VS (olovo, oran xylenolov s KNO3)
sran zinonat 0,1M VS (zinok, oran xylenolov s KNO3)
...bod ekvivalencie: vizulna indikcia = tzv. metalochrmne indiktory:
azofarbiv, trifenylmetnov farbiv, chemiluminiscenn indiktory ... napr.
H2Ind + M2+ MInd + 2H+
MInd + H2Y2 MY2 + HInd2 + H+
...stanovenia: Bi, Pb, Zn:
EDTANa2 0,1M VS/ oran xylenolov s KNO3 (ervenofialov lt)
Al:
retitrcia EDTANa2 0,1M VS sranom zinonatm 0,1M VS/ ditizn (mo-zel e-fi)
Mg: EDTANa2 0,1M VS/ erve eriochrmov T s NaCl R (fialov tmavomodr), 40C
Ca: EDTANa2 0,1M VS/ kyselina kalkonkarboxylov (fialov tmavomodr)
b) Merkurimetria:
...tvorba stabilnch komplexov s Hg2+ inmi (vo voe rozpustn, prakticky nedisociuj)
...titran prostredie: acettov tlmiv roztok acetylcia NH2
...odmern roztok: dusinan ortunat 0,02M VS
...titer:
NaCl RV
...bod ekvivalencie: potenciometricky Pt alebo Hg elektrda, merkurosulftov elektrda) pri 35-40C,
1. inflex sa nepota
...stanovenia: Benzylpenicillinum benzathinum:
1. nvaok sa titruje bez hydrolzy, stanov sa obsah degradanch produktov,
2. nvaok sa najprv hydrolyzuje -laktmov kruh, stanovi sa obsah pvodnch
degradanch produktov aj degradanch produktov vzniknutch hydrolzou
c) Titrcia roztokom sranu amnno-elezitho:
...odmern roztok:
sran amnno-elezit 0,1M VS
...faktorizcia (titer): tiosran sodn 0,1M VS ... indiktor krob
...stanovenia:
Deferoxamini mesilas = komplex s Fe3+ a zoskupenia CONOH
...indikcia:
potenciometrick = Pt / kalomelov elektrda
4.
ZRACIE TITRCIE:
...vznik mlo rozpustnch zrazenn (ktor nesm rui indikciu koncovho bodu titrcie)

Argentometria:
...stanovenie obsahu lieiv vo forme halogenidov alebo organicky viazanho halognu
...odmern roztoky:
dusinan strieborn 0,1M VS (NaCl RV, potenciometricky)
tiokyanatan amnny 0,1M VS (roztok AgNO3, sran elezno-amnny)
...indikcia: vizulna =
sran amnno-elezit ltoerven
potenciometrick = indikan strieborn, referenn chloridostrieborn al. merkurosulftov
...princp:
Ag+ + X AgX
NH4SCN + Ag+ AgSCN + NH4+
Fe3+ + SCN [FeSCN]2+
...stanovenia: priama titrcia roztokom AgNO3 (von halogenidy)
sptn titrcia = retitrcia nadbytku AgNO3 roztokom NH4SCN (KBr, KCl, NaBr...)
nepriama titrcia= org. viazan halogn inov forma, hydrolza, tvorba sol...(Acidum
amidotrizoicum dihydridum...)
5.
OXIDANO-REDUKN TITRCIE:
...na bze redoxnch reakci
...oxidano-redukn indiktory:
vratn:
feron ferin (erven modr), modr tymolov
nevratn:
oran metylov (nevratn bezfarebn oxidovan forma)
pecifick: SCN len s Fe3+, krob len s I2 (nie s I)
a) Bromatometria:
...princp:
brominan draseln je silnm ox. inidlom v K prostr. priom sa Br V redukuje a na
elementrny Br2. Ten sa sa na lieivo: 1. substituje, 2. aduje, 3. oxiduje ho..
BrO3 + 6 H+ + 6 e Br + 3 H2O
BrO3 + 6 H+ + 5 Br 3 Br2 + 3 H2O
Nezreagovan podiel Br2 sa nsledne stanov jodometricky:
Br2 + 2I 2 Br + I2
I2 + 2 S2O32 2 I + S4O62
Atm Br zodpoved 1 mlu chemickho ekvivalentu.
...odmern roztoky: brominan draseln (0,033M; 0,02M; 0,0167M; 0,0083M) VS
bromid-brominan draseln 0,0167M VS
tiosran sodn 0,1M VS
...indikcia:
erve metylov (odfarbenie) priame titrcie
roztok krobu (modr zafarbenie) sptn titrcie = retitrcie
...stanovenia: priame titrcie: napr. Isoniasidum oxidan psobenie Br2
sptn titrcie: titruje sa nezreagovan podiel Br 2 po substitcii (Phenolum, Resorcinolum),
adcii alebo oxidcii (Cystinum) jodometricky roztokom tiosranu Na2S2O3
b) Cerimetria:
...princp reakcie:
...odmern roztoky:

Ce4+ + e Ce3+ (v kyslom prostred)

dusinan amnno-ceriit (0,1M; 0,01M) VS
sran amnno-ceriit (0,1M; 0,01M) VS
sran ceriit (0,1M) VS
...titer:
stanov sa 10 dn po prprave odmernch roztokov pomocou tiosranu sodnho (ind. krob)
...indikcia: vizulna:
feron (erven) ferin (modr)
potenciometrick
...katalyztor: OsO4, Icl
...stanovenia: priame titrcie:(Ferrosi fumaras, Ferrosi gluconas, Ferrosi sulfas): Ce4++Fe2+ Ce3++Fe3+
(Felodipinum, Nimodipinum) pomer 1:2: oxid. dihydropyridnovho cyklu na aromatick
nepriame titrcie:Menadionum najprv red Zn na menadiol a potom ox. pomocou Ce4+ (1:2)
Paracetamolum najpr hydrolza na 4-aminofenol, nsledne oxidcia (1:2)
c) Jodometria:
...princp:
dokonale vratn reakcia:
I2 + 2 e 2 I
reakcia sa uskutouje v kyslom prostred (v alkalickom aj vedajie produkty)
...odmern roztoky: jd (0,05M; 0,01M) VS
jodinan draseln (0,05M) VS
(titer: Na2S2O3, roztok krobu)

jodistan sodn (0,1M)

(titer: arzenitan sodn VS, roztok krobu)
arzenitan sodn (0,1M) VS
...indikcia: vizulna: roztok krobu (I2 modr, I bezfarebn)
potenciometricky: kombinovan Pt-elektrda
...stanovenia: priame titrcie: Acidum ascorbucum (oxiduje sa na k.dehydroaskorbov)
Acetylcysteinum, Captoprilum (oxiduje SH na S-S-)
Metamizolum natricum (hydrolza a odtiepenie SO2)
nepriame titrcie: L s ox. inkami
2I I2
kt. sa titruje tiosranom
2

2
I2 + 2 S2O3 2 I + S4O6 (Kalii permanganas, Cupri sulfas...)
Glyceroli monostearas 40-50, Glycerolum ... jodistanom sodnm: IO4
IO3 I2, ktor sa titruje arzenitanom sodnm
sptn titrcie: k roztoku sa pridva presne znmy nadbytok I 2 (ox. al. substitcia na l), ktor
sa titruje tiosranom
Jdov slo = mnostvo halognu v g, ktor sa viae na 100 g ltky.
IBr + KI I2 + KBr (I sa aduje na nsobn vzby a nadbytok sa titruje tiosranom)
Peroxidov slo = mnostvo ml ekvivalentov aktvneho O v peroxidovej forme v 1000g ltky
... metda A: adov CH3COOH + CHCl3
... metoda B: adov CH3COOH + trimetylpentn
d) Manganometria:
...manganistan draseln je siln oxidan inidlo:
K prostr.:
MnO4 + 8H+ + 5e Mn2+ + 4H2O (fialovbezfarebn al. slabo ruov)
neutrlne prostr.:
MnO4 + 2 H2O + 3 e MnO2 + 4 OH
silne Z prostr.:
MnO4 + e MnO42
...odmern roztoky: manganistan draseln 0,05M
...titer:
KI, tiosran sodn, roztok krobu stanov sa v ase spotreby
...indikcia:
prv nadbyton kvapka roztoku manganistanu (fialov)
...stanovenia:
Hydrogenii peroxidum 30 per centum, Hydrogenii peroxidum 3 per centum:
2 KMnO4 + 3 H2SO4 + 5H2O2 2MnSO4 + K2SO4 + 5O2 + 8H2O
e) Dichromatometria:
...dichrman draseln K2Cr2O7 je siln oxidan inidlo:

Cr2O72 + 6 I + 14 H+ 2 Cr3+ + 3 I2 + 7 H2O

2 Cr6+ + 6 e 2 Cr3+

...odmern roztok: dichrman draseln 0,0167M VS

...titer:
KI, tiosran sodn, roztok krobu
...indikcia:
roztok krobu
...stanovenia: vdy sptn titrcia: nadbytok dichrmanu sa stanov jodometricky prid sa roztok KI:
Cr2O72- + 6 I- + 14 H+ 2 Cr3+ + 3 I2 + 7 H2O
I2 + 2 S2O32- 2 I- + S4O62- ; indiktor krob
6.

Stanovenie N v 1aromat. amnoch = NITRITOMETRIA = diazotan reakcia v k prostred

7.
TITRCIE V DVOJFZOVOM PROSTRED:
...titrcie pomocou odmernch roztokov tenzidov (SL1 pouva iba katinaktvne)
...titran prostredie = dvojfzov: H2O + org. rozpadlo (chloroform 1:1, CH2Cl2 v pomere 1:2)
...odmern roztok: benzetniumchlorid 0,004M VS
...indikcia:
vizulna = dimidiumbromid R s modrou sulfnovou R
...princp:
teria inovch prov = produkty chem.r. sa extrahuj ako inov pry (asocity) do
organickho rozpadla
inov pr = alkylsran benzetnia
...vykonanie: H2O + rozp. + indiktor ruov zafarbenie org. fzy (alkylsran-indiktor)
vo vodnej fze vznik inov pr extrahuje sa do organickej fzy siv zafarbenie
(alkylsran-benzetnium)
vodn fza = Na+, K+, Cl

SKKY TOTONOSTI LIEIV S VYUITM ALTERNATVNYCH METD A POSTUPOV

1) Kvapkov mikroanalza

- dkaz alkaloidov
- identifikan postupy pre tuh liekov formy (tablety)
2) Dkaz lieiv pomocou tt
- stanovenie teploty topenia eutektk
- priame a nepriame metdy stanovenia teploty topenia
3) Urenie totonosti zmesi lieiv - metda poda Stass-Otta upraven A. Brginom
- chromatografick metdy
KVAPKOV MIKROANALZA
MIKROANALZA sbor metd, ktor sa uplatuj pri vykonvan dkazov lieiv v podstatne
menom meradle ako v benej laboratrnej prci
horn hranica: 0,1 a 0,01 g doln hranica: teoreticky dan poiadavkou reprodukovatenosti
rovnovnych stavov dan citlivosou zmyslov k fyziklnym zmenm i technickou dokonalosou
pomcok; cca 10-10 g
KVAPKOV MIKROANALZA najvznamnejou a aj najbenejou metdou kvalitatvnej
mikroanalzy
Dkazy sa vykonvaj:
- v kvapke roztoku na kvapkovacej doske (tzv. bodkovacie reakcie)
- v mikroskmavke
- na filtranom papieri
- pod mikroskopom
(prp. vznikajca zrazenina)
Interakcia ltky s inidlom sa prejav:
-zmenou sfarbenia, vznikom zrazeniny, vvojom plynov, ...
CITLIVOS:
hranica postrehu P (g) - najmenie mnostvo ltky v g, ktor je mon dokza uritou reakciou
hranin zriedenie D (g/ml resp. g/ml) - najvie zriedenie roztoku dokazovanho lieiva, pri ktorom je
reakcia ete pozitvna
D = P.106 / V V objem roztoku v ml, v ktorom reakcia prebehla
citlivos dkazov sa vyjadruje symbolom pD: pD = log D -m je hodnota pD vyia, tm je D niie, a
tm je citlivos dkazu vyia
VZNAM
minimlna spotreba lieiva a chemikli reakcie s asovo nenron
poet pouitch skmadiel je mal
jednoduch laboratrne zariadenie
DKAZY ALKALOIDOV
1) neznmy alkaloid sa zarad do skupiny poda tabuky; na kvapkovaciu dosku sa nanesie predpsan
skmadlo, ku ktormu sa prisunie niekoko krytlov alkaloidu a pozoruje sa interakcia
2) poda farebnch reakci s predpsanmi skmadlami (v alch tabukch uvedench v skriptch) sa
identifikuje neznmy alkaloid
Frhdeho skmadlo 1 % roztok molybdenanu amnneho v H2SO4 (min. 93 %)
Marquisovo skmadlo 5 ml 40 % roztoku formaldehydu sa opatrne zmiea so 100 ml H2SO4 (min. 93 %)
Mandelinovo skmadlo 0,5 % roztok m-vanadinanu amnneho v H2SO4 (min. 93 %)
Chlorid elezit 5 % roztok okyslen 3 kvapkami HCl (35 38 %)
Wasickho skmadlo 0,25 g DMAB sa rozp. vo vode a za chladenia zmiea s 50 ml H2SO4 (min. 93 %)
Kyselina srov koncentrovan H2SO4 (min. 93 %)
Erdmanovo skmadlo 10 g H2SO4 (min. 93 %), k ktorej sa prid 1 HNO3 (65 %)
Kyselina dusin koncentrovan (65 %)
DKAZ CHEMICKCH LIEIV V TABLETCH
1) neznma tableta sa poda priemeru zarad do jednej z 9 tabuliek (1.3 a 1.11 v skriptch)
2) na kvapkovaciu dosku sa umiestnia zlomky tablety, na ktor sa nanes skmadl; kad skupina m
predpsan vlastn skmadl
3) pozoruje sa priebeh interakcie a na zklade vznikajcich farebnch reakci sa neznma tableta
identifikuje

URENIE TOTONOSTI ZMESI LIEIV

v praxi lieky obsahuj viac ako jednu inn ltku a vyskytuj sa v rznych liekovch formch:
je potrebn inn ltky najskr ODDELI a potom podrobi alej analze
akosti pri analze:

a) zloenie zmesi
b) nzka koncentrcia lieiva

c) schopnos rozkladu lieiva

d) pomocn ltky

DELENIE ZMES
CHEMICK vytrepvanie do selektvnych organickch rozpadiel (len kvalitatvna analza)
metda poda Stass-Otta upraven A. Brginom
CHROMATOGRAFICK analytick aj separan metdy (kvalitatvna aj kvantitatvna analza)
A. poda distribunch pochodov
B. poda laboratrnej techniky
C. poda spsobu usporiadania
D. poda fz
chromatografia v plonom usporiadan (PC, TLC)
METDA PODA STASS-OTTA
zmes ltok sa najprv vytrepva terom a potom chloroformom z vodnho roztoku okyslenho kys.
vnnou, alej alkalizovnho roztokom uhliitanu sodnho a nakoniec amoniakom
A. Brgin doplnil tto metdu poda zsaditho, kyslho i neutrlneho charakteru delench ltok:
a) extrakcia ltok je vdy zvisl na presne urenom pH vodnej vrstvy!
b) ter, chloroform ako aj alie rozpadl alebo ich zmesi sa mu vdy poui len v uritom
predpsanom porad, ktor sa nesmie meni!

RDIOFARMAK (RADIOPHARMACEUTICA)
V SL1 Zvzok V. (2002) lnok RADIOPHARMACEUTICA jeho ustanovenia sa tkaj 35lnkov RF.
Rdiofarmakum = prpravok obsahujci jeden alebo viac rdionuklidov (rdioaktvnych izotopov), uren
na lekrske ely.
Rdionuklid = je definovan stlym polasom premeny (v jednotkch asu) alebo druhom a energiou
iarenia(eV) alebo obidvomi.
Rdioaktivita = poet jadrovch rozpadov alebo premien za jednotku asu.
Mnostvo rdioaktivity (SI) = vyjadruje sa v bequereloch (Bq) = jedna jadrov premena za sekundu.
Rdionuklidov istota = pomer rdioaktivity danho rdionuklidu k celkovej rdioaktivite rdiofarmaka
vyjadren v percentch.
Rdiochemick istota = pomer rdioaktivity danho rdionuklidu prtomnho v rdiofarmaku v uritej
chemickej forme k celkovej rdioaktivite rdiofarmaka vyjadren v percentch.
Chemick istota = v lnkoch rdiofarmk sa kontroluje stanovenm limitov chemickch neistt.
Nosi = stabiln izotop danho prvku prtomn (pridan) v rdioaktvnom prpravku v rovnakej chemickej
forme, v akej je prtomn rdionuklid.
Mern rdioaktivita (mern aktivita): rdioaktivita rdionuklidu vztihnut na jednotku hmotnosti danho
prvku alebo jeho chemickej formy. Napr.mern aktivita fosforenanu [32P] sodnho je vyjadren 11,1 MBq
fosforu-32 v mg fosforenanovho inu, vztiahnut k dtumu a hodine.
Rdioaktvna koncentrcia = rdioaktivita rdionuklidu na jednotku objemu.
HONOTENIE RDIOFARMK:
Nuklerne metdy: a) Meranie polasu premeny
d) Kontrola rdiochemickej istoty
b) Urenie energie a druhu iarenia
e) Kontrola rdionuklidovej istoty
c) Stanovenie rdioaktivity
Chemick a fyziklno-chemick metdy:
a) Stanovenie hodnoty pH prpravku
b) Hodnotenie akosti: ros, farba, skka rozpadu tabliet, obsahov rovnorodos, vekos astc...
c) Hodnotenie chemickej istoty
Biologick metdy:
a) Skky sterility prpravku
b) Skky apyrogenity prpravku (bakterilne endotoxny)
SKKY TOTONOSTI RDIOFARMK
Rdioaktvna premena - je exponencilne mern kontante premeny, charakteristickej pre kad
rdionuklid. Krivka exponencilnej premeny (krivka rozpadu):
At = A0 . e T
At rdioaktivita v ase t
A0 rdioaktivita v ase t=0
T1/2 = 0,693 /
e zklad prirodzenho logaritmu
T1/2 polas premeny
kontanta premeny (charakteristick pre kad rdionuklid)
HODNOTENIE RDIONUKLIDOVEJ ISTOTY RDIOFARMAKA
mus by znma totonos kadho prtomnho rdionuklidu a jeho rdioaktivita
pri prpravkoch obsahujcich RN s krtkym T1/2 sa odpora skanie na neistoty s dlhm T1/2
RN istota sa men s asom poiadavky treba spa po cel as pouitenosti
poiadavky : v kadom lnku vo forme limitov rdionuklidovej istoty
HODNOTENIE RDIOCHEMICKEJ ISTOTY RDIOFARMAKA
oddelenie rznych chemickch ltok obsahujcich RN
odhad rdioaktivity spojenej s deklarovanmi ltkami
pvod RCH neistoty:
z vroby, z nslednch chemickch postupov,
z neplnej preparatvnej separcie, z chemickch zmien poas uchovvania
poiadavky na rdiochemick istotu treba spa po cel as pouitenosti

STANOVENIE RDIOAKTIVITY
- rdioaktivita rdiofarmaka je udvan dtumom (hod merania)
Absoltne meranie rdioaktivity: ak je znma schma premeny RN koincidenn metda (vea korekci)
Relatvne meranie rdioaktivity: porovnanie s referennm iariom (primrny tandardn iari):
GM pota, proporcionlny pota, scintilan detektor, ionizan komora
Tabuka fyziklnych vlastnost rdionuklidov (5.7 Ph.Eur. 3rd Ed):
fyziklne charakteristiky RN pouvanch v RF
fyziklne charakteristiky hlavnch monch neistt RN

III. Soli brnat, vpenat a horenat

-psobia inkompatibilne,
-v prtomnosti Ca2+ a Mg2+ vznikaj v roztokoch zrazeniny a brnat iny s toxick
Brium
Vpnik a hork
Rozpustn brium
Hork a alkalick kovy
Rozpustn soli brnat
Hork rozpustn v zriedenej H2SO4
Vpnik
Brium, Rozpustn soli brnat
-v 30liekopisnch lnkoch
- soli brnat pochdzaj zo surovn
- rozpustn soli brnat s toxick je treba posudzova ich prtomnos v lieive vemi presne
Barii sulfas : rozpustn soli brnat (1h) - zracia reakcia s H2SO4 s asovm limitom vzniku palescencie
Zriedenou H2SO4: Brium
Ba2+ + SO42- BaSO4
-liekopis udva asov limit, dokedy nesmie vznikn zrazenina
Calcii hydrogenophosphas anhydricus (15min), Fructosum (ihne a po 1h),...
Roztokom CaSO4: Brium
-u lieiv, kde nadbytok H2SO4 by vyzral in zloku lieiva: Calcii carbonas (15min), Calcii chloridum ,...
Vpnik a hork
-metalochrmny indiktor er eriochrmov T v zmesi s 0,5ml EDTANa2 0,01mol/l v prostred tlmivho
roztoku NH4Cl s pH=10
-farba indiktora mus by intenzvne modr, v prtomnosti Ca2+ a Mg2+ inov by vznikol vnovoerven
chelt s indiktorom
Aqua purificata, Aqua ad iniectabilia
Hork a alkalick kovy
-gravimetricky
-vpenat iny sa vyzraj ako avelan vpenat, ktor sa odfiltruje
-iny alkalickch kovov a Mg vo filtrte reaguj s H2SO4 za tvorby sranov. Po odparen na vodnom kpeli
sa zbytok ha pri 600C.
Calcii carbonas (1,5%), Calcii chloridum (0,5%), ...

IV. Anorganick zleniny sry

Srany (2.4.13.) (najrozrenejia netoxick neistota pochdza z vroby - z kyseliny srovej)

Tiosrany (netoxick neistota prina inkompatibility)
Sriitany
Oxid siriit
toxick a reaktvne neistoty pochdzajce z vroby
Srovodk
Sulfidy

Siriitany
-roztokom fuchsnu a formaldehydu v alkalickom prostred
-meria sa A vzniknutho farebnho roztoku pri 583nm a porovn sa s A referennho roztoku pripravenho
rovnakm spsobom so znmym mnostvom disiriitanu sodnho
-polokvantitatvna skka
Glucosum monohydricum (15 ppm SO2), Sacchacrosum (15 ppm SO2),...

 Tiosrany: 2S2O32- + I2 2I- + S4O62-

-skka m kvalitatvny charakter, k skanmu roztoku sa prid roztok jdu a roztok krobu
Kalii iodidum, Natrii iodidum, Natrii sulfis, Natrii metabisulfis,...

Zleniny duska
Spektrofotometriou v UV oblasti:
Dusitany
Natrii chloridum
-meranie absorbancie vodnho roztoku lieiva pri 351nm, absorbancia nesmie by vyia 0,01
-skka je polokvantitatvna
Metdou HPLC:
Dusitany

Dalteparinum natricum (5ppm)

Tvorbou difenylamnovej modrej:

Dusinany
Aqua ad iniectabilia (0,2ppm), Aqua purificata (0,2ppm)
-do skanej vody sa prid roztok KCl, diefenylamnu a H2SO4 a zohreje sa na 50C. Modr zafarbenie
nesmie by intenzvnejie ako referenn roztok obsahujci znme mnostvo dusinanov, pripraven bez
dusinanov.

Von chlr, Celkov chlr, Brm a chlr, Von jd

-neistoty s toxickm inkom
Brominany, Jodinany
-maj oxidan inok, mu by prinou inkopatibilt
-mu spsobova rozklad lieiva za vzniku toxickch produktov
Chloridy
-najastejie sa vyskytujca neistota pochdzaj z vroby (z kyseliny chlorovodkovej)
-nie s toxick (chloridov anin je fyzilogickou zlokou udskho organizmu)
-dokazuj sa limitnou skkou Chloridy (2.4.4)
Neistoty organickho pvodu obsahujce i anorganick neistotu halogenid
-dokazuj sa spolone skkami:
Halognzleniny: Natrii benzoas
Stanovenie celkovho chlru (300ppm)
Stanovenie ionizovanho chlru (200ppm)
Halogenovan zleniny a chloridy: Acidum benzoicum (300ppm)
Halogenovan zleniny a halogenidy: Alcohol benzylicus (300ppm)
Spektrofotometria vo VIS oblasti (2.2.25):
-meria sa absorbancia skanho roztoku a referennho roztoku AR pri 460nm oproti kompenzanej
kvapaline. Hodnota AS nesmie by vyia ako AR.
-skka je polokvantitatvna:
Raney Ni ; OHClorg
Cl2 Cl + Hg(SCN)2 HgCl2 + 2 SCNFe3+ + SCN- [Fe (SCN)]2+
Halogenidy, Chloridy, Bromidy, Jodidy
-indiferentn neistoty, ktor svedia o nedokonalom vyisten lieiva
Bromidy a Jodidy
Farebnmi reakciami:
-dkaz je zaloen na oxidcii halogenidu na halogn, ktor prejde do chloroformu alebo dichlrmetnu
alebo jd sa doke roztokom krobu
Oxidciou roztokom chloramnu: Amonii chloridum
-po intenzvnom pretrepvan mus zosta chloroformov vrstva bezfarebn (2.2.2., metda A):
ClO- + 2Br- + 2H+ Cl- + Br2 + H2O

ClO- + 2I- + 2H+ Cl- + I2 + H2O

Bromidy
-oxidciou neistoty bromid chlramnom sa uvon brm, ktor sa aduje na erve fenolov roztok R2
s hodnotou pH=4,7 za vzniku fialovoervenho tetrabrm derivtu
-intenzita zafarbenia sa meria spektrofotometricky vo VIS (2.2.25) pri 590nm, hodnota AS nesmie by
vyia ako AR.
-roztok Na2S2O3 0,1mol/l VS na odfarbenie jdu, vzniknutho oxidciou prpadnej neistoty Jodidy
-skka je polokvantitatvna
Kalii chloridum (0,1%), Natrii chloridum (50ppm), Magnesii chloridum hexahydricum (500ppm)
Jodidy
-oxidcia dusitanom sodnm v kyslom prostred
-oxidcia chloridom elezitm a vytrepvanie do chloroformu sfarbenie chloroformovej vrstvy
Kalii chloridum
Natrii chloridum: kvalitatvna skka
-modr zafarbenie krobovho roztoku
2NaNO2 + 2I- + 4H+ I2 + 2NO + 2H2O
Natrii bromidum:
-po oddelen vrstiev sa pozoruje zafarbenie chloroformovej vrstvy, ktor mus osta bezfarebn (2.2.2.,
metda A)
-slabie oxidan inidlo chlorid elezit oxiduje jodid na jd (bromid neoxiduje):
2Fe3+ + 2I- I2 + 2Fe2+

VIACZLOKOV SYSTMY LIEIV

Lieky produkty zskan z 1 al. viacerch L a farm. PL uritm technolog. postupom, upraven do LF
Prprava:
jednotlivo (galenick prpravky)
hromadne (HVL)
Skobn predpisy: SL 1, SFK 1, Podnikov normy (PNY)
HODNOTENIE VIACZLOKOVCH SYSTMOV LIEIV
Postupy: hodnotenie totonosti istoty a obsahu lieivch prpravkov vo vine prpadov nie s zhodn
s postupmi hodnotenia jednotlivch substanci.
Dvody: prtomnos viacerch zloiek veda seba (L, PL), rozpadl, stabiliztory, korigenci,
plniv a i.
- charakter a mnostvo PL sa riadi elom aplikanej formy sauj, prpadne znemouj urenie
totonosti a stanovenie obsahu priamo v prpravku
Skobn metdy
Skky totonosti - identifikcia deklarovanej ltky (sbor chemickch a fyziklnych skok)
Skky na istotu - zameran na neistoty a rozkladn produkty vzniknut v dsledku vrobnej
technolgie, uchovvania a pod.
Skky na istotu lieivch prpravkov
Posudzuj sa in ako samotn substancie. Vchodiskov ltky boli skan na obsahu i istotu, teda pri
zachovan zsad prpravy, by nemali by prtomn neistoty
Hodnotenie istoty (inkompatibility, zmeny stability vplyvom teploty, obalov, PL, aplikanej formy:
ros a farba
Vzduchotesnos uzverov naplnench flia
Priezranos
Objemom infznych kvapaln
Hodnota pH
Skobn metdy rovne technol. spracovania
Skky rovne technol. spracovania s zameran na zabezpeenie:
presnosti dvkovania
rchlosti uvoovania
stability
MB nezvadnosti
(Skka rozpadu tabliet a kapsl, skka disolcie tuhch perorlnych liekov, obsahov rovnorodos
jednodvkovch liekov, as plnej deformcie lipofilnch apkov, vyuiten hmotnos alebo objem at.)
Stanovenie obsahu
Analza jednotlivch jednozlokovch prpravkov skobn metda je spravidla rovnak ako pri
hodnoten substancie v liekopise
Analza zloench lieivch prpravkov po izolci jednotlivch zloiek
Stanovovan zloka sa od ostatnch i z o l u j e pouitm rznych izolanch postupov. Voba zvis
od chemickej povahy zloiek prp. fyziklno-chemickch vlastnost, aj metdy stanovenia
Zloen lieiv prpravky:
- oddelenie od vehikula (tabletovina, masov zklad)
- preistenie
- izolcia jednotlivch zloiek
- identifikcia
- stanovenie obsahu
Zkladn izolan, deliace a istiace postupy
Extrakcia izolcia uritej ltky zo zmesi ltok
jednoduch extrakcia vhodnm rozp. sa ltka dobre rozpustn oddel od nerozpustnch (Tablety)
vytrepvanie medzi 2 kvapaln fzy (na zklade rozdeovacieho koef.) 3 5 nsobn vytrepvanie
(Inh. Guttae)
Zracie postupy
a) vytesovanie vysoovanie, vyzranie rzne rozpadl
b) zmenou pH zo soli bz alebo kyslka
c) tvorbou nerozpustnch zluenn odstrnenie pomocnch ltok

Adsorpcia zvenie konc. ltky na rozhran fz (pevnej a kvapalnej). (Adsorpn chromatografia, elcia)
Destilcia
a) jednoduch pri atm. tlaku (izolcia pevnej ltky)
b) vkuov za znenho tlaku
c) azeotropn stanovenie vody v mastiach dest. s tolunom
d) frukciovan
Mineralizcia ak niektor organick zloky ruia stanovenie
Suenie a hanie - odstrnenie neiad. l. (voda), izolcia termostabil. l. od termolabilnch, - pri gravimetrii
Filtrcia oddelenie pevnej fzy od kvapalnej
Materil filtran papier, spekan sklo (rzna vekos prov)
Papier oznaenie slom a farbou psky
Spekan sklo idnter G1 a G5 (kvantitatvne ely G3 a G4 30 qm resp. Sum)
Dekantcia pevn fza sedimentuje ra kvapalina sa oddel
Odstreovanie odd. 2 al viacerch zloiek rznej hustoty (kvapalnch), nahrdza filtrciu jemnch ltok
Krytalizcia vyluovanie pevnej ltky z roztoku
Sublimcia na izolciu prchavch ltok
Separan techniky TLC, HPLC, GC

Slovensk farmaceutick kdex, 1.Vydanie (SFK 1)

doplnkov sbor noriem k SL 4 a Dopl. 1991 plat na zem SR
nahrdza odborn normy ON 86 2000 (zvzn do 31.12.1994)
vydva MZ SR
1.1.1997
SKOBN METDY NA HODNOTENIE KVALITY
Organoleptick skky
Fyziklne metdy
Chemick metdy
Skanie rastlinnch drog
Skanie prpravkov
alie kapitoly SFK1
- REAGENCIE
- LIEHOV TABUKA
- LIEKY A ZKLADY
- ODMERN ROZTOKY
- RASTLINN DROGY
LIEKOV (26 lnkov)
- TLMIV ROZTOKY
VEOBECN LNKY LIEKOV A LIEKOVCH FORIEM
Infundibilia
Solutiones
Unguenta
Naristillae
Species
Vaginalia
Pastae
Suppositoria
-

INFUNDIBILIA intravenzne infzie

Stanovenie obsahu
KCl Sposb I argentometrick titrcia Cl- (potenciometrick indikcia)
Spsob II vkov stanovenie tetrafenylboritan draseln
NaCl Spsob I argentometrick titrcia Cl- (potenciometrick indikcia)
Spsob II veda chloridu draselnho, vpenatho, horenatho
- argentometrick titrcia celkovho mnostva Cl- (potenciometrick indikcia)
x (%) = 1648 (y 0,4756 m 0,3237 n 0,3487 o) y celkov obsah Cl- (g/l)
a spotreba AgNO3, v objem infzneho roztoku v ml,
m obsah KCl (g/l), n obsah CaCl2 . 6 H2O (g/l), o obsah MgCl2 . 6 H2O (g/l),
CaCl2 - komplexometrick titrcia vpnika (metyltymolov modr s KNO3)
MgCl2 komplexometrick titrcia horka (er eriochrmov s NaCl)
NaHCO3 acidimetrick titrcia (HCl, modr tymolov)
Mlienan sodn Spsob I, Spsob II acidimetrick titrcia v nevodnom prostred (HClO4, krytlov
viole, slep pokus) po odparen do sucha lia sa prostredm bezvod kys. octov, benzn

Manitol, Sorbitol - oxidan tiepenie roztokom jodistanu sodnho v kyslom prostred, vzniknut I2 sa
titruje tiosranom (krobov roztok)
HO-CH2-(CH-OH)4-CH2-OH+5 NaIO4 2HCOH + 4HCOOH + 5 NAIO3 + H2O
IO4 + 7I + 8H+ 4 I2 + 4 H2O
IO3 + I + 6H+ 3 I2 + 3 H2O
Glukza

Spsob I oxidano-redukn reakcia nadbytok jdu v prostred NaHCO3 oxiduje glukzu

na kys. glukzov, priom sa redukuje na I: Nespotrebovan jd sa titruje po okyslen
tiosiranom sodnm (krobov roztok, slep pokus)
Spsob II polarimetrick stanovenie glukzy (g/l)

Skanie prpravkov
Stanovenie odparku a suiny
Odparok zvyok zskan odparenm kvapaln na vodnom kpeli (tekut prpravky)
Suina odparok suen predpsanm spsobom (tinktry extrakty)
Stanovenie etanolu z hustoty destiltu zskanho jednoduchou destilciou za definovanch podmienok
y obsah etanolu v hmotnch % (liehov tabuka)
Stanovenie vody destilciou
- obsah vody v mastiach, krmoch, emulzich sa stanovuje azeotropickou destilciou s tolunom
v predpsanom prstroji za definovanch podmienok:
v1 objem vody v ml pri 1. destilci

v2 objem vody v ml pri 2. destilci

SL 1 I. zvzok
LIEKOV FORMY
Veobecn lnky liekovch foriem s usporiadan do 4 skupn:
lieky na perorlne pouitie
vonkajie pouitie
pecifikovan pouitie
veterinrne pouitie

SL 1 zvzky II. a VI.

- obsahuj veobecn lnky LIEKOV FORMY (revidovan alebo nov zaraden)
lnky obsahuj asti:

1. Defincia
2. Vroba
3. Skky

4. Uchovvanie
5. Oznaenie

Skanie prpravkov poda PNY

I. VEOBECNE
1. Nzov
2. Zloenie
3. Spsob prpravy
II. TECHNICK POIADAVKY
4. Popis
5. Pouitie suroviny a hotov prpravok musia vyhovie poiadavkm
a) Suroviny pre kad je citovan prslun skobn predpis
b) Hotov prpravok s tu uveden medze tolerancie pre jednotliv skky a lnok,
poda ktorho sa skky robia.

TATISTICK HODNOTENIE VSLEDKOV ANALZ

CHYBY:
Nhodn:
je nimi zaaen kad stan., s mal, nepravideln, konen vsledok v priemere
neskresuj, vyjadruj ich matemat. Modely pravdepodobnostnho rozdelenia vsledkov (tatistick chyby)
Sstavn:
stly charakter, vsledok v 1 smere skresuj, maj rovnak prinu, s odstrniten
Hrub:
nedbalos, nesprvna voba analyt. metdy, chybn vpoet, v praxi sa nesm objavova
Chyby ovplyvuj PRESNOS, SPRVNOS prp. ODHAHLOS vsledku zo srie paralel. stanoven.
Sprvnos nie s prtomn sstavn chyby, kt. s stanovenia zaaen
Presnos s prtomn sstavn chyby, ale s nimi zaaen vetky paraleln stanovenia
Odahl vsledok ojedinel, kt. sa odliuje od ostatnch, predpoklad sa, e je zaaen hrubou chybou
SPRACOVANIE VSLEDKOV ANALZ
vypota sa aritmetick priemer najmenej 2 paralelnch stanoven
zaokrhluje sa na poadovan poet desatinnch miest
kvli odstrneniu nhodnch chb je vhodnejie vykona 3-4 paraleln stanovenia
v def. liekopisnho l. je zahrnut kolsanie obsahu lieiva (1,5-3%) vzhadom k pouitej metde
spektrometria m irie rozmedzie (okolo 5%), gravimetria uie
ak sa priemer nachdza v danom rozpt = VYHOVUJE, ak nie hodnot sa ZVANOS ODCHLKY
VYHODNOTENIE
Gaussova krivka: vyjadruje normlne spojen rozmedzie hodnt, rozloenie vsledkov vzhadom na
referenn hodnotu, parametre meme z Gaussovho zkona len odhadova:
- parameter rozptlenia hodnt
- parameter polohy
aritmetick priemer:
ak n je nzke, je citliv na odahlos
Medin: hodnota v strede vsledkov zoradench poda vekosti
Smerodajn odychlka: miera reprodukovatenosti m je menia, tm s presnejie vsledky, s v okol
sprvnej hodnoty

ke mme hodnt aspo 6

Interval spoahlivosti priemeru L1/2: iba pre nhodn chyby

Aritmetick priemer nevyjadruje spoahlivos, akou bol uren, preto je potrebn uri interval, kde
s vysokou pravdepodobnosou (1-) le sprvna hodnota.
100.(1-) = hladina vznamnosti
(1-) = koeficient spoahlivosti (m je niie, tm presnejie vsledky) =0,05 95%
SPRVNOS VSLEDKOV
Studentov test: zisujeme rozdiel aritmetickho priemeru od hodnoty (zeta-nameran hodnota) zo
smerodajnej odchlky
- sprvny je vsledok tak vsledok Vn testu s pouitm rozptie R, ktorho absoltna chyba nie je
tatisticky vznamn
- porovn sa hodnota t resp Vn s kritickou hodnotou, ktor je tabelovan pre poet vsledkov n
- rozhodovanie:
tt -rozdiel je tatisticky vznamn (vsledky nie s sprvne)
t< t -rozdiel nie je tatisticky vznamn ( ibanhodn chyby)
Testovanie odahlosti vsledkov: kritrium T
krajn vsledky sa testuj na odahlos, odahl
vsledok sa tatisticky vznamne odliuje od ostatnch paralelnch vsledkov, vypotan hodnotu
porovnme s tabukovou
Deanov a Dixonov Q test: kritrium Q
vsledky sa zoradia nasledovne: x1 x2 x3
Jednoduch linerna zvislos y=a+b.x