ÚVOD

Katedra morfologických disciplín

doc. MVDr. Viera Revajová, PhD.

 Patologická anatómia
Vedúci študijného predmetu: HP – prof. MVDr. Zuzana Ševčíková, PhD.
VVL - doc. MVDr. Viera Revajová, PhD.

Prednášajúci: prof. MVDr. Zuzana Ševčíková, PhD.

prof. MVDr. Róbert Herich, PhD.
doc. MVDr. Viera Revajová, PhD.

Počet semestrov: 2

3. VVL 2020/2021 letný semester: 2/3 zápočet

Všeobecná patológia
4. VVL 2021/2022 zimný semester: 2/3 skúška
Špeciálna patológia
5. VVL 2022/2023 letný semester: 0/2 skúška
Diferenciálna diagnostika
Výučba: Pavilón Morfologických disciplín P 34 – pitevné cvičenia
Farmakologický pavilón P 36 – histologické cvičenia F-101
 Študijná literatúra

 Levkut, M., Švický, E., Lenhardt, Ľ., Ševčíková, Z., Revajová, V., Herich,
R.: Špeciálna veterinárna patológia I. diel. Edičné stredisko UVL,
Košice. 2008, 234 s. ÚVIK
 Levkut, M., Švický, E., Lenhardt, Ľ., Ševčíková, Z., Revajová, V., Herich,
R.: Špeciálna veterinárna patológia II. diel. Edičné stredisko UVL,
Košice. 2008, 239 s. ÚVIK
 Levkut, M., Lenhardt, Ľ., Revajová, V., Ševčíková, Z., Herich, R.:
Špeciálna veterinárna patológia III. diel. Edičné stredisko UVL, Košice.
2011, 188 s. ÚVIK
 Herich, R., Revajová, V., Levkut, M., Ševčíková, Z., Lenhardt, Ľ., Levkut,
M.: Diagnostická patológia, 184 s., UVLF
 Archív KMD

Úvod do štúdia patológie (pathos, logos)

 Patológia študuje – molekulové, bunkové, tkanivové a orgánové reakcie
organizmu ako celku na nepriaznivé podnety
 Kľúčovou otázkou je teda odozva, ktorá predstavuje široké spektrum
reakcií organizmu od bunkovej smrti až po nádorovú transformáciu
 Porozumieť chorobe znamená vedieť odpovedať na otázku ako a prečo
vznikla táto reakcia a aké sú jej funkčné dôsledky (infarkt)
 V užšom zmysle identifikuje zmeny v org. a poskytuje diagnózu pre klinikov
 má mimoriadne postavenie v medicíne: poskytuje ucelený pohľad na
mechanizmus vzniku a rôzne prejavy choroby - predstavuje prechod medzi
základnými obormi a klinickou medicínou
 Preto pre pochopenie patológie sú nevyhnutné vedomosti o stavbe
(anatómia) a funkciách organizmu (biochémia, fyziológia)
 Zmenené funkcie sú predmetom štúdia pat. fyziológie, štrukturálne zmeny
študuje patologická morfológia; jedna zo zložiek prevláda
 Ich splývanie sa prejavuje vo všeobecnej patológii
Čo je to patológia?
odbor lekárskych vied skúmajúci podstatný pôvod choroby, zvlášť funkčné
a morfologické zmeny v tkanivách a tekutinách organizmu, ktoré spôsobujú alebo
sú zapríčinené chorobami

Čo zahŕňa patológia a čo je potrebné vedieť pri štúdiu patológie?

 poznanie normálneho vývoja, štruktúry a funkcie tela:
embryológia, histológia, anatómia, fyziológia a genetika
 poznanie štrukturálnych a funkčných zmien v organizme: patológia
 štúdium agensov spôsobujúcich choroby:
mikrobiológia, parazitológia, toxikológia
 nájsť o aký problém v tele ide, liečiť ho a predchádzať chorobe
Archív KMD

Archív KMD
Hlavný cieľ patologickej morfológie
naučiť študenta veterinárnej medicíny:

Revajová KMD
vidieť, rozpoznať, klasifikovať a diagnostikovať
Intersticiálna nefritída
makroskopické a mikroskopické zmeny
Ly Ne
na uhynutom alebo odporazenom zvierati

Archív KMD
Archív KMD

Revajová KMD

Obličky nezmenené Revajová KMD

Revajová KMD
Obličková cysta
Hydronefróza
 Hlavný cieľ klinika
Diagnostika a liečba chorôb

Kutánny histiocytóm

Morfológia Histológia

Yager J.A., Wilcocck B.P. Color Atlas and Text of Surgical

Pathology of the Dog and Cat, 1994, vol. 1
Archív KMD

Cytológia

Archív KMD
Archív KMD
Čo je patológ?

 individuálny špecialista, ktorý sa primárne zaoberá štúdiom chorobných

procesov

Experimentálny patológ skúma patogenetické mechanizmy choroby,

tak na biochemickej, ako aj na morfologickej úrovni
Praktický patológ robí diagnostikovanie chorôb, vykonáva pitvy
a interpretuje biopsie

Patológia
Klinická – vyšetruje chorobou zmenené tkanivá, tekutiny alebo iné
materiály použitím všetkých dostupných techník (cytológia,
hematológia a pod.)

Experimentálna – študuje arteficiálne indukované patologické procesy

Komparatívna – porovnáva chorobné procesy ľudí s chorobnými

procesmi nižších živočíchov
Čo robí patológ?
PCR

Archiv KMD

Pitvy Archív KMD

Cytológia Imunohistochémia

Revajova KMD
Archív KMD
Archív KMD

Histológia Histochémia

Prietoková cytometria

Archív KMD Archív KMD

Archív KMD
 Náplň všeobecnej patológie

Objekty všeobecnej patológie - spoločné kategórie lézií, spojené

s degeneráciou a smrťou buniek, cirkulačnými poruchami
spoločnými v akomkoľvek tkanive, zápalom a reparáciou,
poruchami rastu a vývoja nádorov
Zápalové lézie majú spoločné rysy a ich poznanie umožňuje ľahkú
aplikáciu na problémy v obličkách, pečeni, mozgu a iných
tkanivách (hyperémia)
Všetky nádory majú spoločné charakteristiky a určité nádory majú
spoločné rysy bez ohľadu na druh zvierat či ľudí (fibróm)
Účelom všeobecnej patológie je štúdium základných lézií
a patogenetických mechanizmov spojených s chorobným
procesom tak, že sa dajú aplikovať pri štúdiu lézií
a patogenézy špecifických chorobných jednotiek
v špeciálnej patológii
 Základné termíny používané v patológii
klinický príznak, klinický symptóm, lézia, etiológia, patogenéza,
tonzilitída
diagnóza, choroba, prognóza
Klinický príznak – abnormalita v štruktúre alebo funkcii
pozorovaná u pacienta lekárom
https://zn.sk/angina-akutny-zapal-mandli/
Klinický symptóm – akýkoľvek príznak choroby udávaný
pacientom
Lézia – (l. laedere, laesio=poškodiť, poškodenie) abnormalita,
zmena tkaniva, hlavne morfologického charakteru;
Odpoveď na otázku: Čo je to? napr. vred, nádor

Etiológia – (g. aitia=príčina) náuka o príčinách Revajov

á KMD

choroby (fyzikálne, chemické a biologické)

https://www.petful.com/pet-health/dog-lick-sore-spot/
Patogenéza – (g. pathos, genesis=vznik) popisuje spôsob vzniku
poškodenia alebo choroby, vysvetľuje účasť, následnosť
a interakcie procesov a faktorov, ktoré vedú k vzniku
poškodenia alebo choroby
 je dôležitá pre racionálny názor na liečbu, kontrolu a prevenciu
choroby

McGavin M.D., Zachary, J.F, Patol. Basis of Vet. Dis., 4th ed., 2007,
Choroba – prejav funkčných porúch, ktoré vedú skôr či neskôr
k morfologickej lézii buniek, tkanív a orgánov

- zlyhanie alebo vyčerpanie regulačných funkcií, ktoré udržujú organizmus

v rovnováhe (homeostáze) s vonkajším prostredím

Inkubačná doba - predchádza vlastný prejav choroby (skrytá, latentná doba)

Prodromálne štádium - objavenie sa prvých príznakov choroby

Priebeh choroby – závislý od intenzity, doby pôsobenia, spôsobu, miesta

a charakteru nepriaznivého podnetu na jednej strane a rýchlosti mobilizácie
adaptačných mechanizmov organizmu na druhej strane
Výsledok – perakútne alebo akútne prebiehajúce ochorenie - trvá asi 2-6 týždňov
– subakútny a chronický – zdĺhavý priebeh, trvá viac ako 6 týždňov
Diagnóza – (g. dia=skrz) pomenovanie choroby so špecifickou
etiológiou
(TBC, Aktinomykóza, Aspergilomykóza, Tularémia)
 patanatomická: pomenúva zahrnutý systém alebo orgán
a povahu lézie (enteritis purulenta, pleuritis
fibrinosa)
− pomenovanie syndrómu, ktorý popisuje celkovú symptomato-
lógiu alebo jednotlivý klinický symptóm
(respiračný syndróm, diarhoický syndróm)
Prognóza – predpoveď možného priebehu alebo východiska
určitej choroby a perspektíva uzdravenia na základe
povahy choroby a individuálnych klinických
príznakov
(význam pri biopsiách, napr. zhubný nádor a akútny zápal)
Choroba sa vylieči (východisko):

 úplne bez následkov – restitutio ad integrum

 s trvalými následkami – reparatio
 môže končiť smrťou – mors
 opakovanie choroby o krátky čas – recidíva
 znovuvytvorenie lézie – rekurencia
 pri chronickej chorobe sa stav trvalo zhoršuje,
alebo sa strieda obdobie relatívneho zdravia –
remisia s obdobím zjavných prejavov choroby –
exacerbácia alebo relaps
Metódy patológie

Pracovná náplň patológie sa skladá z týchto vyšetrení:

 Nekropsia – pitva: základný spôsob objektivizácie klinickej diagnózy
a vplyvu liečby; slúži k zisteniu, prípadne overeniu klinicky stanoveného
základného ochorenia a jeho komplikácií, bezprostrednej príčiny smrti a
ďalších vedľajších nálezov; skladá sa z vlastnej pitvy a odberu vzoriek pre
iné vyšetrenia, ich posúdenia a stanovenia definitívnej diagnózy;
dokumentom je pitevný protokol
bioptické a cytologické – mikroskopické vyšetrenie svetelným mikroskopom
po špeciálnej príprave bunkových a tkanivových vzoriek; stanovenie alebo
overenie klinicky predpokladanej dg. ako základného vodítka pre ďalší
liečebný postup a pre sledovanie vplyvu liečby; dokumentom je písomný
bioptický nález
 experiment
 histochémia, imunohistochémia, imunoblotting, PCR, prietoková
cytometria, hybridizácia nukleových kyselín in situ a iné
Postmortálne zmeny
Smrť (mors) – ireverzibilná zástava celovzťažného (harmonického)
usporiadania organizmu (Šikl)
 je spojená s nezvratnou zástavou dýchania
a srdcovej činnosti - klinická smrť,
 po nej narušenie CNS a neurohumorálnej
McGavin M.D., Zachary, J.F, Patol. Basis of Vet. Dis.,

regulácie; odumieranie neurónov – 4th ed., 2007,

Archív KMD

- biologická smrť po 5 - 7 min

 strata homeostázy vedie k degeneratívnym procesom

v tkanivách, zastaveniu asimilačných a nástupu disimilačných
pochodov, za vzniku charakteristických zmien – postmortálne
(kadaverózne) zmeny, ktoré predstavujú
známky smrti
 citlivosť tkanív na nedostatok O2 kolíše (neuróny, koža a jej
deriváty)
Známky smrti
Zistené vonkajšou obhliadkou: Archív KMD

Algor mortis:: posmrtné vychladnutie kadáveru

 dôsledok zastavenia metabolizmu a tým aj tvorby tepla
 vyrovnanie teploty tela s teplotou vonkajšieho prostredia;
pokles teploty o 1 °C za 1 hodinu
 závisí od: teploty vonkajšieho prostredia, množstva podkožného tuku,
osrstenia, výživného stavu zvieraťa, veľkosti kadáveru, ochorenia –
zvýšenie po smrti napr. tetanus, encefalitídy, asfyxia, úpal, popáleniny

Palor mortis: posmrtná bledosť - zastavením cirkulácie krvi

a kontrakciou ciev.
Rigor mortis: posmrtné stuhnutie – biochemické zmeny vo
svalovine
 akumulácia laktátu - anaeróbny rozklad glycidov vo svaloch
pôsobením glykolytických enzýmov
 úbytok ATP: nedostatočná syntéza makroenergetického ATP
potrebného k relaxácii svalových vlákien - vedie
k asociácii aktínu a myozínu na aktinomyozín,
znižuje sa hydratácia a rozpustnosť −
vznik svalovej kontrakcie
 nástup po niekoľkých hodinách (2-6), maximum 24-48 hod
a ústup 48 hodín, vymiznutie po 4 dňoch
 poradie: srdce (ľavá komora – 1-2 h), bránica, žuvacie svaly,
svaly krku, HK a PK
 ovplyvnenie: zásoba glykogénu, činnosť pred smrťou
 rýchlo: tetanus, el. prúd, strychnín, poľovačka
 pomaly: kachexia, vyčerpanie, chronická choroba
 násilné prerušenie
 McGavin M.D., Zachary, J.F, Patol. Basis of Vet. Dis., 4th ed., 2007,

Livores mortis: posmrtné škvrny

 vznikajú na povrchu tela v smere pôsobenia

gravitácie
 krv klesá do nižšie položených častí tela
 1-8 hodín u málo osrstených zvierat, kým sa krv
nezrazí
 po zatlačení vymiznú, ak nedošlo k hemoglobínovej
imbibícii (dif. dg. od krvácanín)
 hypostázu odlíšiť od hyperémie

Archív KMD
Vysýchanie

oko – vpadnutie očného bulbu a

zakalenie rohovky
(vs katarakta)

Archív KMD
akrálne časti tela – pergamenový
vzhľad
(dif. dg. nekróza, suchá gangréna)

Archív KMD
Pseudomelanóza
pri hnilobnom rozklade bielkovín sa uvoľňuje sírovodík
(H2S), ktorý difunduje z čriev do okolia a s uvoľneným
železom z hemoglobínu (Er) vytvára sírnik železitý (FeS) –
špinavozelené sfarbenie hrubého čreva a aj brušnej
steny (18 – 24 h)

Archív KMD
Nafúknutie (distenzia)
tvorba plynu fermentáciou v GIT. Plyn roztláča všetky časti GIT ležiace
pod žalúdkom, čo vedie k vzniku extrémneho tlaku na niektoré orgány
(bledosť, vytlačenie krvi) a napätiu brušnej steny

Archív KMD
Zistené vnútornou prehliadkou

Hypostáza: rovnaký jav ako livores mortis označovaný na vnútorných orgánoch

 orgány sú preplnené krvou a majú červenofialové zafarbenie
 poukazujú na polohu zvieraťa v dobe smrti, zmenou polohy tela
sa nemenia

Archív KMD
Archív KMD
Cruores: posmrtné zrážanie krvi – vzniká denaturáciou bielkovín
v odumierajúcich bunkách a uvoľňovaním tkanivového
tromboplastínu za súčasného oslabovania antikoagulačného
účinku endotelu krvných ciev, premena fibrinogénu na fibrín
– srdce a veľké cievy
Kruor: červený, biely, zmiešaný
 šťavnatý, elastický, hladký, nelipne na stene cievy
 dif. dg. odlíšenie od trombov – intravitálne, adherujú k stene cievy, tuhšej
konzistencie, suchšie, drobivejšie
 Ťažké zrážanie krvi: asfyxia, tetanus, otrava CO a H2S, úpal, el. prúd,
ANTRAX

biely kruor

Archív KMD
 Posmrtná imbibícia: difúziou tekutín dochádza
k presiaknutiu tkanív, čo vedie až
k rozbrednutiu tkanív – macerácii
(macerácia pokožky plodu)

Krvná imbibícia: difundovanie krvného

farbiva Hg z ciev po hemolýze Er
Archív KMD

– špinavočervené sfarbenie pozdĺž

krvných ciev, intimy ciev, endokard

Žlčová imbibícia: žltozelené zafarbenie

okolia žlčového mechúra presakovaním
žlče
Autolysis (autolýza)
komplex fermentačných procesov
– samonatrávenie tkanív, pôsobením enzýmov v nich
prítomných, alebo enzýmami, uvoľňovanými z buniek po ich
odumretí kvôli proteínom stotožňovanie s proteolytickými
enzýmami;
− postupné štiepenie látok zložitejších na jednoduché
zlúčeniny
 rýchlosť je ovplyvnená množstvom enzýmov v tkanive:
najskôr: sliznica žalúdka (gastromalacia acida) a čriev
(enteromalácia), pankreas, parenchymatózne
orgány – pečeň, obličky
Výsledok: úplná strata farbiteľnosti jadier, strata bunkových
membrán, lýza buniek a nápadná acidofília tkanív
Proces zastavuje: nízka teplota, fixácia tkaniva (sietnica, tubuly
obličiek, črevo)
Hlboká autolýza – proces spojený s mikrobiálnou činnosťou
a mikrobiálnym rozpadom bielkovín a tukov
(GIT) - hniloba

pankreas
Archív KMD
 Exfoliácia epitelu slizníc

Odlupovanie epitelu na slizniciach je viditeľné

Exfoliácia sliznice bachora
veľmi rýchlo v bachore,
často už po niekoľkých hodinách
po smrti následkom pôsobenia enzýmov
v obsahu a nízkym stupňom vychladnutia
Príkladom môže byť postmortálna
gastromalacia acida či ezofagomalácia.

Archív KMD

Archív KMD
Hniloba

rozpad bielkovinových látok pôsobením rôznych druhov

hnilobných baktérií, prenikajúcich do okolitého tkaniva z
tráviaceho traktu – špinavozelené zafarbenie
(verdohemoglobín), mäknutie tkanív, orgánov a ich
prestúpenie odporne zapáchajúcimi bublinkami plynu –
hnilobný emfyzém;
hnilobný zápach – sírovodík, indol, skatol a pod.
 tlak plynu vedie k rozšíreniu žalúdka – tlak na orgány, ruptúra
bránice či brušných svalov a zmena polohy jednotlivých
orgánov, ako aj vytlačenie krvi z orgánov – pečeň, srdce
a svalovina
hnilobné procesy sťažujú pitvu, ničia príznaky poranení
a intravitálnych chorobných procesov, sťažujú určenie doby
a príčinu smrti (pokročilé postmortálne zmeny)
Autolýza až hniloba pečene

Archív KMD