Prednáška 1

ČLOVEK A PROSTREDIE – VÝZNAM, VZŤAHY, ČLENENIE

Prostredie človeka
• podmienky pre život a jeho existenciu
• predpoklady jeho vývoja
• prirodzené a umelé prostredie
Pod pojmom prostredie rozumieme všetko, čo človeka obklopuje a vytvára mu podmienky pre
život a jeho existenciu. Prostredie tvorí základ predpokladu ďalšieho vývoja človeka. Človek
počas svojej existencie vždy ovplyvňoval a menil svojou činnosťou prostredie, v ktorom sa
nachádzal. Rozsah a dopad jeho činností na prírodu a ŽP sa mení v priebehu historického
vývoja podľa úrovne ľudskej spoločnosti, resp. podľa poznatkov. Súčasné problémy vzťahu
človeka a jeho ŽP sú logickým dôsledkom doterajšieho nerovnomerného vývoja ľudskej
spoločnosti a jej prístupu k využívaniu a ovplyvňovaniu prírody.
Význam ŽP pre človeka vyplýva z jeho rozhodujúceho vplyvu na zdravotný stav a životnú
pohodu.
- ŽP je tá časť sveta, s ktorou je človek vo vzájomnej interakcii, t.j. ktorú používa, ovplyvňuje
a ktorej sa prispôsobuje (Wik, 1967).

- ŽP je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a je

predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, pôda, horniny
a organizmy, ekosystémy a energia (Zákon SNR č. 17/1992 Z.z. o ŽP).
Umelé prostredie
(bývanie, práca, rekreácia)
Prírodné prostredie
(abiotické a biotické zložky ŽP)
Sociálne prostredie
(človek a ľudská spoločnosť, medziľudské vzťahy)

Prístupy k definovaniu ŽP
 antropocentrický
 biocentrický
Vzťahy človeka k prostrediu
• postavenie človeka v ŽP (antropocentrizmus, biocentrizmus)
• zmeny v ŽP
• ŽP → životné a pracovné podmienky → vzťah k zdraviu populácie
• ŽP a zdravie – vzájomne sa ovplyvňujúce procesy
• prostredie človeka: je komplexné a zahrňuje fyzikálne, chemické, biologické a
psychosociálne faktory

Fyzikálne faktory – majú úzky vzťah k výrobe a použitiu energie, môžu pôsobiť na človeka
ako „pole“, v niektorých prípadoch ich nemožno vnímať zmyslami (detegovať), pretože sú
mimo dosahu fyziologickej percepcie človeka, majú široký záber, môžu vplývať na veľké
populačné skupiny a svojimi účinkami môžu predstavovať potenciálne riziko pre ďalšie
generácie (ionizujúce žiarenie, ultrafialové žiarenie, lasery, mikrovlny, rádiovlny, hluk, otrasy
(vibrácie), infračervené žiarenie, elektromagnetické žiarenie, nízky alebo vysoký
barometrický tlak).
Chemické faktory – všetky chemikálie – dnes už neodmysliteľná súčasť ľudského života,
spôsobujú znečistenie ovzdušia, vody, ťažké kovy v pracovnom a ŽP, kontaminovaná
potrava, produkty spaľovania a pod.
Biologické faktory – človek je neoddeliteľnou súčasťou ekosystémov a potravových reťazcov.
Pod týmito faktormi rozumieme vzťah človeka a fytocenóz, zoocenóz, mikroorganizmov.
Príčinou až 60-tich % všetkých ochorení sú vírusové infekcie, ďalej baktérie (alergie), plesne,
kvasinky (alergie, mykózy), prvoky parazitujú v črevnom trakte alebo v krvi, bodavý hmyz
môže byť prenášačom rôznych infekcií, holuby na námestiach, hlodavce – šírenie nákaz zo
skládok odpadov, peľové čiastočky – alergény – peľové alergie a pod.
Psychosociálne faktory – pôsobia prvotne na psychiku a činnosť mozgu, sekundárne
(nepriamo) ovplyvňujú rozličnou mierou aj fyziologické funkcie a procesy v ľudskom
organizme. Osobitným súborom vzťahov je rodinné a pracovné prostredie ako súčasť
sociálneho ŽP človeka.

Metódy hodnotenia faktorov ŽP

Najčastejšie používané metódy skúmania faktorov ŽP sú:
a) POZOROVANIE
b) TERÉNNE MERANIE
c) LABORATÓRNE VYŠETRENIE
d) SKRÍNING - VYHĽADÁVANIE V POPULÁCII JEDINCOV S CHOROBAMI, KTORÍ
EŠTE NEMAJÚ KLINICKÉ PRÍZNAKY - SÚ BEZPRÍZNAKOVÍ
e) ŠTATISTICKÉ SPRACOVANIE A VYHODNOTENIE
f) ARCHIVÁCIA, OPATRENIA, PROGNÓZY

Príklady metód výskumu

Projekt CINDI

Príklady skríningov v SR
• skríning ochorenia COVID-19
• skríning karcinómu krčka maternice
• skríning rakoviny prsníka (mamografia)
• skríning kolorektálneho karcinómu (rakovina hrubého čreva)
• skríning karcinómu pľúc
• skríning rakoviny prostaty

Príklady vyšetrení
preventívna lekárska prehliadka u: všeobecného lekára pre dospelých, pre deti a dorast,
gynekológa, urológa, zubára

Ekologizácia hospodárstva a spoločenského vedomia – pojem, ktorý v sebe zahŕňa:

• aplikácia ekologických poznatkov do ekonomického a spoločenského života človeka a
ľudskej spoločnosti
• jeho cieľom je zlepšenie podmienok ŽP
• ekologizáciou chceme dosiahnuť rovnováhu v biosfére a zabezpečiť TUR v nej
 • stresové faktory v krajine – neprirodzený stav, do ktorého sa ekosystém dostane
vplyvom pôsobenia nepriaznivých faktorov (delia sa na: 1. prirodzené – endogénne,
exogénne; 2. antropogénne)
• environmentálny stresor → environmentálny stres (hluk, nedostatočné podmienky
bývania, znečistenie ovzdušia – smog, preplnenosť – vysoká hustota obyvateľstva,
doprava, chudoba, vzdušný peľ a iné alergény, odpady a skládky v sídlach, atď.)
• environmentálne zdravie (environmental health) – tento pojem sa v slovenčine
v súčasnosti iba formuje, narušené ekologické podmienky, resp. vzťah medzi faktormi
ŽP a človekom, cieľom je ochrana zdravia v ŽP, negatívne vplyvy človeka sa
odzrkadľujú a odrážajú na kvalite ŽP – v súčasnosti rozšírenie mnohých civilizačných
chorôb.

Ekológia človeka
• vedný odbor - predmetom štúdia je miesto človeka v ŽP, porozumenie človeku a jeho
problémom, čo umožňuje štúdium jednotlivcov a populácií ako biosociálnych
jednotiek, výrazne modifikovaných kultúrou
• humánna ekológia vo svetovej literatúre
• príbuzné: hygiena ŽP, príp. epidemiológia
• skúma: vzťah človeka k prostrediu, t.j. vplyv človeka na zložky ŽP (biotické – živé
a abiotické – neživé) a ich vplyv na človeka
• štúdium účinkov prostredia na človeka a človeka na jeho prostredie
• súhrn všetkých zložiek ŽP, kt. pôsobia nielen na jednotlivca, ale aj na celú populáciu
• cieľom je štúdium vzťahov medzi populáciou a ekosystémami za účelom ochrany
populácie aj ekosystémov
• základná jednotka štúdia – populácia

Zdravie – kedy ľudské funkcie prebiehajú v normále

Zákon NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane zdravia ľudí
Stav optimálnej pohody telesnej, duševnej i sociálnej, nielen neprítomnosť choroby, je
výsledkom vzťahov medzi ľudským organizmom a sociálno-ekonomickými, fyzikálnymi,
chemickými a biologickými faktormi prostredia, pracovného prostredia a spôsobom života.
- ochrana zdravia, životné podmienky, pracovné podmienky, zdravé životné a pracovné
podmienky, spôsob života, zdraviu škodlivé faktory ŽP a pod.

Ochrana zdravia
• ústredný orgán štátnej správy pre oblasť ochrany zdravia je Ministerstvo
zdravotníctva SR – vykonáva zdravotný dozor, vypracováva podklady, opatrenia
a návrhy v oblasti ochrany zdravia v súlade s platnou legislatívou
• Ministerka zdravotníctva SR JUDr. Zuzana Dolinková
• navrhuje zásadné smery a priority celoštátnej zdravotnej politiky
• riadi celoštátne programy ochrany a podpory zdravia (na národnej úrovni)
• napr. Podpora zdravia v materských centrách, Zdravé mestá, Školy podporujúce
zdravie, Zdravé pracoviská, Mám 65+ a teší ma, že žijem zdravo, výtvarná súťaž
„Zdravie očami detí“
• odborne usmerňuje ochranu zdravia prostredníctvom ÚVZ SR (je jeho
zriaďovateľom) – má niekoľko odborov
• Hlavná hygienička SR MUDr. Mgr. Tatiana Červeňová MPH, MHA
• štátnu správu v oblasti ochrany zdravia obyvateľstva na miestnej úrovni
vykonávajú štátni okresní a krajskí hygienici
Národné centrum zdravotníckych informácií (NCZI) je štátna príspevková organizácia, ktorej
zriaďovateľom je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Postavenie a úlohy NCZI
upravuje zákon č. 153/2013 Z. z. o národnom zdravotníckom informačnom systéme
NCZI vykonáva úlohy v oblasti:
• informatizácie zdravotníctva, správy národného zdravotníckeho informačného
systému,
• štandardizácie zdravotníckej informatiky,
• zdravotníckej štatistiky,
• správy národných zdravotníckych administratívnych registrov a národných
zdravotných registrov,
• poskytovania knižnično-informačných služieb z oblasti lekárskych vied a
zdravotníctva.

NCZI spolupráca: Štatistický úrad Slovenskej republiky, Úrad pre dohľad nad zdravotnou
starostlivosťou, Úrad verejného zdravotníctva, Štátny ústav pre kontrolu liečiv, ústavy SAV,
poskytovatelia zdravotnej starostlivosti, zdravotnícke profesijné a stavovské organizácie,
zdravotné poisťovne a lekárske fakulty.
https://www.nczisk.sk/Pages/default.aspx

Štatistický úrad Slovenskej republiky

https://slovak.statistics.sk/
- ústredný orgán štátnej správy Slovenskej republiky pre oblasť štátnej štatistiky
- spracovávanie štatistických údajov, vrátane zisťovania zdravotného stavu
Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
https://www.udzs-sk.sk/urad/zakladne-informacie/
- vykonáva dohľad nad verejným zdravotným poistením
Štátny ústav pre kontrolu liečiv (ŠÚKL)
https://www.sukl.sk/
- dohliadanie nad bezpečnosťou, účinnosťou a kvalitou liekov a zdravotných pomôcok

ŽP a zdravie obyvateľstva – programy a projekty riešené na regionálnej a lokálnej úrovni, na

národnej (celoštátnej) úrovni - NPPZ
Národný program podpory zdravia (NPPZ)
- integrovaný program
- vyplýva zo štátnej politiky zdravia a dokumentu WHO
• pracuje pod záštitou WHO (Medzinárodná zdravotnícka organizácia)
• prijatý vládou SR v r. 1991 – Uznesením vlády č. 659/1991 Z. z.
• posledný v poradí – za rok 2014
• hlavný cieľ: dlhodobé zlepšovanie zdravotného stavu obyvateľstva SR
• koncom 90-tych rokov prijatie Koncepcie štátnej zdravotnej politiky a štátnej politiky
ochrany zdravia

Ďalšie programy podpory zdravia

 realizované: Národný akčný plán v prevencii obezity na roky 2015-2025, Národný
program duševného zdravia, Mám 65+ a teší ma, že žijem zdravo, Celonárodný
integrovaný program intervencie proti neinfekčným chorobám – CINDI program
(Countrywide Integrated Non-communicable Disease Intervention Programme)
 ukončené: Zdravie pre všetkých do roku 2000, Zdravé mestá, Školy podporujúce
zdravie, Zdravé pracoviská, Program ozdravenia výživy obyvateľstva
ŽP a zdravie obyvateľstva
• v roku 1994 – prijatie Zákona NR SR č. 272/1994 Z. z. o ochrane zdravia ľudí a
následne Zákona NR SR č. 277/1994 Z. z. o zdravotnej starostlivosti
• základ obidvoch zákonov - vytýčené úlohy v rámci Národného programu
podpory zdravia
• r. 1994 - Helsinky - stretnutie ministrov ŽP a zdravotníctva európskych štátov
• cieľom tohto stretnutia: zlepšenie zdravotného stavu populácie a ŽP v
európskom regióne
• prijatie deklarácie: Akčný plán pre ŽP a zdravie v Európe (Environment and
Health Action Plan for Europe (EHAPE) - zabezpečený národnými akčnými
plánmi pre jednotlivé krajiny National Environmental Health Action Plan
(NEHAP)
• prijatie deklarácie „Zdravie 21 – Zdravie pre všetkých“ – cieľom tejto deklarácie
je znížiť rozdiely v zdravotnom stave obyvateľstva jednotlivých štátov a v rámci SR
jednotlivých regiónov (pohybová aktivita, výživa, nefajčenie, drogové závislosti,
krvný tlak, partnerstvo, rodičovstvo a manželstvo – AIDS)
• Zákon NR SR č. 355/2007 Z. z. o ochrane zdravia ľudí (novelizovaný Zákon NR SR
č. 204/2014 Z.z.)

Zdravotný stav obyvateľstva

• je výsledkom vzťahov medzi ľudským organizmom, jeho spôsobom života a faktormi
ŽP. Determinanty (faktory) zdravia - (faktory prostredia, ktoré kladne alebo záporne
podmieňujú zdravotný stav človeka) – sú to také ukazovatele a vlastnosti, ktoré
ovplyvňujú prítomnosť a rozvoj rizikových faktorov ochorení: 1. Demografické
a biologické determinanty (vek, pohlavie, sobášnosť, rozvodovosť a pod.); 2.
Sociálno-ekonomické determinanty (životný štýl, vzdelanie, zamestnanie a pod.); 3.
Prostredie (životné - pracovné, obytné, príp. rekreačné); 4. Zdravotníctvo (kvalita
poskytovaných služieb).
• napr. Znečistenie ovzdušia – je faktorom s najväčším vplyvom na zdravie obyvateľov
žijúcich v Európe (problémy s dýchaním denne trpí cca 20 mil. Európanov)

Chorobný stav
• chorobný stav – patologická odpoveď, mnohotvárny dynamický proces, na vzniku a
priebehu ktorého sa špecificky zúčastňujú všetky systémy ľudského organizmu,
vrátane psychiky a genetického aparátu
• choroba je zlyhanie adaptačných mechanizmov organizmu pôsobiť dostatočne proti
stimulom a stresom, ktorým je vystavený
• choroba – 3 dimenzie (objektívna, sociálna dimenzia a subjektívna dimenzia)
• objektívna dimenzia (choroba) – organický stav jedinca, zároveň je výsledkom
objektívneho merania a je diagnostikovaná nezávisle na jedincovi, možné je ju zmeniť
liečbou a zdravotnou starostlivosťou; sociálna dimenzia (práceneschopnosť) –
problém spoločnosti, systému sociálno-zdravotných služieb, poisťovní, ale aj
zamestnávateľov; subjektívna dimenzia (nepohoda) – pocity pacienta, pritom je značne
premenlivá, rýchlo sa mení, je citlivá na počasie, náladu a vzťahy.
• choroby vznikajú v dôsledku:
1. komplexného pôsobenia rôznych faktorov a procesov prostredia
2. životného štýlu jedinca

Adaptácia a adaptabilita
Adaptácia
• základná vlastnosť živej hmoty
• prispôsobovanie sa rozličným vplyvom vonkajšieho prostredia bez ohľadu na to, či ide
o priaznivo alebo nepriaznivo pôsobiace činitele
• fyziologická činnosť a prežitie v určitom prostredí, ktoré sa sústavne mení
• historicky ako výsledok postupného vývoja

Adaptabilita
• schopnosť organizmu prispôsobovať sa prostrediu
• umožňuje organizmu udržať vnútorné procesy v relatívne stabilnom stave, aj vtedy,
keď sa zmenia podmienky obklopujúceho prostredia

Zdravotný stav obyvateľstva

Na zdravotný stav človeka nepriaznivo vplýva nesprávny životný štýl – nesprávna výživa,
nedostatok pohybu, návykové látky a pod., ďalej prostredie, ktoré zahŕňa znečistené zložky
prostredia a tiež nedobré medziľudské vzťahy, genetické problémy, vysoká psychická záťaž,
zdravotnícka starostlivosť.
• na tvorbe zdravia sa jednotlivé faktory podieľajú takto:
1. spôsob života 40-50 %
2. životné a pracovné prostredie 20-30 %
3. genetické faktory 10-20 % - nadobudnuté choroby človeka
4. zdravotníctvo 10-20 %

Zdravotný stav obyvateľstva

• syntetický ukazovateľ úrovne životných podmienok obyvateľstva a
úmrtnostných pomerov je stredná dĺžka života pri narodení, ktorá bola v roku 2019
u mužov 74,31 a u žien 80,84 rokov;

Problémy zdravotného stavu obyvateľstva v SR

Civilizačné choroby – skupina ochorení, ktoré sú vo výraznej miere ovplyvňované spôsobom
života – priame vplyvy (napr. fajčenie, zníženie pohybovej aktivity, nevhodný stravovací
systém a pod.) a zásadnými zmenami životného prostredia – nepriame vplyvy (napr. exhaláty,
smog, odpady, hluk a iné). Mnohým civilizačným chorobám sa dá úspešne predchádzať,
alebo znižovať riziko ich vzniku, napr. zmenou životného štýlu – teda vedomou činnosťou.

Medzi najzávažnejšie civilizačné ochorenia patria:

1. srdcovo-cievne ochorenia / kardiovaskulárne ochorenia – srdcový infarkt, vysoký
krvný tlak, zvýšený cholesterol, ischemická choroba srdca)
2. nádorové ochorenia (onkologické ochorenia)
3. ochorenia dýchacích ústrojov – respiračné a alergické ochorenia (astma, alergie,
CHOCHP)
4. obezita, cukrovka – metabolické ochorenia
5. návykové látky (alkoholická závislosť, fajčenie, drogová závislosť, lieky)
6. ochorenia pohybového aparátu (osteoporóza)
7. ochorenia podmienené psychickými a psychosociálnymi faktormi (stres, depresie)
8. rizikové gravidity