Národný Plán Kontroly Infekčných Ochorení V Slovenskej Republike

Národný plán kontroly infekčných ochorení v Slovenskej republike
Strategický plán na roky 2018 - 2020
Zlepšenie kontroly infekčných ochorení pre všetkých obyvateľov

Slovenskej republiky
MZ SR prostredníctvom doc. MUDr. Andrey Kalavskej, PhD., MHA, ministerky

zdravotníctva Slovenskej republiky, predkladá vláde Slovenskej republiky Národný
plán kontroly infekčných ochorení Slovenskej republiky ako dokument obsahujúci
strategický plán pre plnenie budúcich úloh vo forme akčných plánov s cieľom zlepšiť
výsledky v oblasti kontroly infekčných ochorení pre obyvateľov a ľudí žijúcich
v Slovenskej republike.
V roku 2012 odsúhlasilo 53 členských štátov z európskeho regiónu Svetovej

zdravotníckej organizácie nový spoločný politický rámec – Zdravie 2020.
Spoločné ciele tohto rámca sú:

1. významným spôsobom zlepšiť zdravotný stav a prosperitu populácie,
2. znížiť zdravotné nerovnosti,
3. posilniť verejné zdravie,
4. zaistiť, že zdravotné systémy orientované na ľudí sú univerzálne, udržateľné, spravodlivé a
vysoko kvalitné.
Politika Zdravie 2020 je založená na štyroch prioritných oblastiach politických opatrení:
- investícia do zdravia počas celého životného cyklu a vytváranie možností pre posilňovanie
zodpovednosti obyvateľov za zdravie,
- riešenie najväčších zdravotných výziev v regióne: neprenosných a prenosných ochorení,
- posilňovanie zdravotných systémov, posilňovanie kapacít verejného zdravotníctva a
pripravenosti, surveillance a schopnosti reagovať na núdzové situácie,
- vytvorenie zdravých komunít a podporného prostredia pre zdravie ľudí.
V duchu súdržnosti a zhody vychádzajú uvedené štyri ťažiskové oblasti z kategórií,

podľa ktorých sú určované priority a programy Svetovej zdravotníckej organizácie. Tieto
kategórie na globálnej úrovni schválili členské štáty a sú upravené s ohľadom na osobitné
požiadavky a skúsenosti európskeho regiónu. Sú tiež zosúladené s relevantnými stratégiami a
akčnými plánmi Svetovej zdravotníckej organizácie na regionálnej a globálnej úrovni. Vláda
Slovenskej republiky sa prostredníctvom rezortu zdravotníctva zaviazala napĺňať tieto ciele
a z tohto dôvodu prijíma aj predkladaný materiál „Národný plán kontroly infekčných ochorení
v Slovenskej republike“ (ďalej len „NPKIO“). Opodstatnenie predloženia NPKIO vychádza
priamo z tzv. Prioritnej oblasti 2: Riešenie najväčších zdravotných výziev v regióne:
neprenosných a prenosných ochorení, ku ktorej napĺňaniu sa vláda Slovenskej republiky
2
zaviazala aj v uznesení z roku 2014 prostredníctvom plánu vytvoriť Akčné plány pre
diagnostiku a protiepidemické opatrenia pri výskyte bakteriálnych pôvodcov infekčných
ochorení s klinicky a epidemiologicky významnými mechanizmami rezistencie.
V kontexte prijatého záväzku Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

predkladá NPKIO ako komplexný strategický dokument obsahujúci 9 cieľov predstavujúcich
akčné plány a ako samostatný 10. cieľ a akčný plán Národný akčný plán pre antimikrobiálnu
rezistenciu (ďalej len „AMR“) predloží samostatne z dôvodu rozsahu a odporúčania
Európskej komisie pre samostatné riešenie tejto problematiky na úrovni členských krajín
Európskej únie.
Cieľom predkladaného národného programu je stanoviť globálny rámec na

predchádzanie šíreniu infekčných ochorení ako aj starostlivosť o:
- chorých na infekčné ochorenia,
- podozrivých z ochorenia a,
- podozrivých z nákazy na území Slovenskej republiky.
Tento dokument nemá za cieľ suplovať súvisiace legislatívne ani odborné dokumenty
ako sú zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 355/2007 Z.
z.“) a vykonávacie vyhlášky, štandardné diagnostické a liečebné postupy, či vzdelávacie
programy, a podobne, ale využíva ich ako podklad ideového zdroja pre ich naplnenie,
aktualizáciu a realizáciu a je postavený na už existujúcich pilieroch ukotvených
v legislatívnych predpisoch Slovenskej republiky.
1 Poslanie, princípy a ciele NPKIO
Na základe NPKIO bol pripravený postup vlastnej kontroly infekčných ochorení:
1. Monitoring a kontrola komunitných infekcií najmä alimentárnych a respiračných nákaz,

zoonóz, infekčných chorôb súvisiacich so životným prostredím.
2. Monitoring a kontrola infekčných ochorení súvisiacich s poskytovaním zdravotnej

starostlivosti (nozokomiálne a profesionálne nákazy).
3
Strategickým zámerom kontroly infekčných ochorení je:
Prípravná fáza: Vytvorenie NPKIO a vymenovanie pracovnej skupiny ministrom

zdravotníctva v apríli 2017
1. fáza: zlepšenie povedomia a porozumenia infekčným ochoreniam a AMR

prostredníctvom efektívnej komunikácie, vývoja usmernení, štandardných postupov,
vzdelávania a tréningu
Plán plnenia: 2018-2020
a) Komunikácia (odborná a laická verejnosť) – zvýšiť povedomie všetkých účastníkov

v podpore zdravia zahrňujúc verejný sektor, poľnohospodárov a farmárov, štátnu sféru
a liekový priemysel,
b) Vývoj usmernení a štandardných postupov – podporiť a usmerňovať vývoj
a implementáciu postupov pre výkon prevencie, štandardných diagnostických
a terapeutických postupov pod vedením Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky
a ich následnú implementáciu na úrovni poskytovateľov zdravotnej starostlivosti,
medziodborových inštitúcií a organizácií s dopadom na ovplyvnenie výskytu, záchytu
a manažmentu opatrení na kontrolu prenosných ochorení a rizikových faktorov pre rozvoj
infekčných ochorení.
c) Vzdelávanie a tréning – zlepšenie vedomostí, zručností a správania odbornej verejnosti
a profesionálov vo vzťahu ku manažmentu infekčných ochorení, ich predchádzaniu,
4
kontroly a znižovaniu rizikových faktorov, zabezpečeniu preventívnych a represívnych

opatrení.
d) Zabezpečenie výchovy k zdraviu a včasnej komunikácie s ohľadom na výskyt a šírenie
infekčných ochorení a preventívne opatrenia zabraňujúce nárastu incidencie.
e) Posúdenie dopadu infekčných ochorení na zdravotný stav populácie (na úrovni komunity,
ústavnej zdravotnej starostlivosti a importovaných ochorení).
2. fáza: Zlepšenie vedomosti a posilnenie dôkazov prostredníctvom dohľadu pre vytvorenie

podkladov založených na dôkazoch pre ďalšie politické usmernenia (z ang. evidence-
informed policy briefs) a bezpečnosť pacientov.
Ťažiskovým zameraním druhej fázy bude najmä:

a) Posilnenie dialógu medzi príslušnými rezortmi pre vznik a inovácie laboratórií spolu s so
správou príslušných registrov - v oblasti humánnych infekcií, zoonóz, alimentárnych
infekčných ochorení súvisiacich so životným prostredím.
b) Dohľad nad antiinfekčnou rezistenciou vyskytujúcou sa u ľudí, zvierat a v životnom
prostredí.
c) Vytvorenie nástrojov a identifikovanie indikátorov pre sledovanie a hodnotenie
bezpečnosti pacientov v súvislosti infekčnými chorobami a následné zlepšenie kvality
prevencie a zdravotnej starostlivosti.
Podpornými aktivitami budú nasledujúce formy:

a) Posilnenie kontroly infekčných ochorení s cieľom podpory a ochrany zdravia verejnosti,
hodnotenia významu faktorov ovplyvňujúcich vznik, šírenie a výskyt infekčných ochorení
b) Identifikácia zmeny trendov šírenia a výskytu infekčných ochorení získaných v komunite.
c) Identifikácia trendov a zmien faktorov ovplyvňujúcich výskyt infekčných chorôb
v ústavných zariadeniach zdravotnej starostlivosti a iných pobytových zariadeniach, v
ktorých sa poskytuje zdravotná starostlivosť.
3. fáza: optimalizácia používania antiinfekčných látok, racionálna preskripcia a zlepšenie

zberu dát v súvislosti s výskytom, diagnostikou a liečbou infekčných ochorení
Zameranie tretej fázy bude na nasledujúce oblasti:

a) Racionálna preskripcia a sledovanie používania antiinfekčných liečiv v komunite a v
zdravotníckych zariadeniach bez ovplyvnenia dostupnosti ku antiinfekčným látkam.
b) Optimalizácia používania antiinfekčných liečiv v zdravotníctve (tzv. antimicrobial
stewardship).
c) Optimalizácia používania antiinfekčných látok vo veterinárnej praxi a potravinárstve.
5
d) Zlepšenie zberu a hodnotenia dát v súvislosti s výskytom infekčných ochorení, procesom

diagnostiky a liečby.
Podpornými aktivitami bude aj hodnotenie politík, programov a prístupov v oblasti

racionálnej preskripcie antimikrobiálnych látok, znižovania výskytu multirezistentných
mikroorganizmov (v komunite, v zariadeniach zdravotnej starostlivosti a u špecifických
populácií) a zlepšiť kontrolu nozokomiálnych nákaz (ďalej len „NN“.
4. fáza: podporovanie epidemiologickej a mikrobiologickej činnosti v oblasti AMR, NN,

výskumu a inovácií v prevencii a kontrole infekčných ochorení
a) Dostupná rýchla a inovatívna diagnostika tak ako v komunite, v zdravotníckych

zariadeniach aj pri importovaných infekčných ochoreniach (laboratórne metódy s
primeranou senzitivitou a špecificitou) a dostupnosť nových liečiv pre účinnú a včasnú
liečbu infekcií (vrátane kontroly ich hladín a profilov rezistencie).
b) Inovácie - vyvinúť alternatívne prístupy na zvládanie novo sa objavujúcich, neočakávaných
infekčných chorôb alebo epidémií.
c) Financovanie - zabezpečenie udržateľných zdrojov na obmedzenie AMR a NN
prostredníctvom udržania fungujúcich registrov, Národných referenčných laboratórií
a centier, vývoja štandardných preventívnych, diagnostických a liečebných postupov, ako
aj udržanie vzdelávacieho systému.
Realizované budú aj podaktivity so zameraním na plánovanie politík zdravia verejnosti

založených na dôkazoch, programoch a intervenciách vo vzťahu k výkonu prevencie a
kontroly infekčných ochorení tak vo všeobecnej populácii, ako aj v rámci špecifických
populácií žijúcich na Slovensku, dôležitých pre manažment rizikových faktorov alebo
samotných infekčných ochorení.
6
Tieto fázy (prípravná fáza a 4 realizačné fázy) sú rozpracované do 9 akčných plánov
prekrývajúcich sa s obsahom špecifických cieľov NPKIO a ich napĺňanie sa vzájomne
prelína, vzájomne súvisia a dopĺňajú sa.
1.1 Východiská pre NPKIO
Ukotvenie tvorby NPKIO a následných akčných plánov vyplýva z koncepcie stratégie

Zdravie 2020:
Prioritná oblasť 1: celoživotné investície do zdravia, posilňovania a vytvárania podmienok
pre rast ich osobnej zodpovednosti za zdravie
Prioritná oblasť 2: čeliť najväčším zdravotným problémom v Európe - neinfekčným
a infekčným ochoreniam
Prioritná oblasť 3: Posilňovanie zdravotných systémov
Prioritná oblasť 4: Vytváranie motivovanej a odolnej komunity
Ďalšie ukotvenie predkladaného plánu tkvie aj v stratégii Organizácie spojených národov tzv.
SDGs (Ciele globálneho udržateľného rozvoja) prioritné oblasti vychádzajú priamo z cieľa
3 a nepriamo z cieľov 2, 4, 6, 9, 10, 16 a 17)
Prioritná oblasť 5: (cieľ 4) Zabezpečiť inklúzne, spravodlivé a kvalitné vzdelávanie a
podporovať celoživotné vzdelávacie príležitosti pre všetkých
Prioritná oblasť 6: (cieľ 6) Zabezpečiť dostupnosť a trvalo udržateľný manažment vody a
sanitárnych opatrení pre všetkých
Prioritná oblasť 7: (cieľ 9) Vybudovať pevnú infraštruktúru, podporovať inklúznu a trvalo
udržateľnú industrializáciu a posilniť inovácie
Prioritná oblasť 8: (cieľ 10) Znížiť rozdiely v rámci regiónov a medzi regiónmi
7
Prioritná oblasť 9: (cieľ 16) Podporovať mierovú inklúznu spoločnosť v prospech trvalo
udržateľného rozvoja. Poskytnúť prístup k spravodlivosti pre všetkých a budovať efektívne,
transparentné a inklúzne inštitúcie na všetkých úrovniach
Prioritná oblasť 10: (cieľ 17) Posilniť prostriedky implementácie a revitalizácie globálneho
partnerstva pre trvalo udržateľný rozvoj
1.2 Princípy NPKIO
Základné súčasti NPKIO
Účinná prevencia a kontrola infekcií je základným pilierom pre poskytovanie

bezpečnej, efektívnej a kvalitnej zdravotnej starostlivosti. „WHO Infectious Prevention
Control Global Unit“ vyvinul odporúčania identifikujúce kľúčové komponenty účinných
programov IPC, aby pomohla krajinám a zdravotníckym zariadeniam vypracovať akčné plány
pre predchádzanie súčasných i budúcich hrozieb. Tieto hrozby, akými je antimikrobiálna
rezistencia u baktérií, ďalšie globálne šírenie závažných ochorení a slabé stránky
zdravotníckeho systému, môžu byť priamo riešené vykonávaním 8 základných zložiek
prevencie a kontroly infekcií podľa opatrení Svetovej zdravotníckej organizácie.
Kritická úloha prevencie a kontroly infekčných ochorení tkvie aj v tom, že opatrenia,

ktoré by mali byť pomocou NPKIO zavedené do praxe, by pri pobyte v zdravotníckom
zariadení mali zabezpečiť vyššiu prevenciu odvrátiteľných nozokomiálnych nákaz (z ang.
HAIs - hospital-aqured infections). Plán kontroly týchto infekcií je praktický súbor postupov
založených na dôkazoch, ktoré pomáhajú pacientom a zdravotníckym pracovníkom chrániť sa
pred nepriaznivými vplyvmi, rizikovými postupmi a prenosom NN na pacienta, medzi
zdravotníkmi navzájom ako aj mimo zdravotnícke zariadenia do komunity, čím sa
zabezpečuje kvalitná zdravotná starostlivosť. Na túto prevenciu a kontrolu infekcií sa
zameriava časť NPKIO, ktorá sa venuje NN a hygiene nemocničného prostredia, ako aj
kampani „Čisté ruky“, vzhľadom k tomu, že nízka hygiena rúk je rizikovým faktorom
prenosu infekcií počas pobytu v zdravotníckych zariadeniach.
Cieľom predkladaného NPKIO je usmerňovať a koordinovať úsilie odborných

spoločností, poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, inštitúcií zaisťujúcich pregraduálne
a postgraduálne vzdelávanie odborníkov, jednotlivých lekárov, sestier, verejných
zdravotníkov, ďalších partnerov a subjektov, ako aj samotných občanov vedúce ku zníženiu
mortality a morbidity na infekčné ochorenia.
Základnými princípmi programu musí byť nasledovné: dostupnosť starostlivosti,
existencia fungujúcich národných referenčných centier, regionálnych sietí laboratórií,
registrov a spolupracujúcich zdravotníckych zariadení, vedecká oprávnenosť požívaných
postupov (a vypracovanie štandardných postupov pre prevenciu, diagnostiku a liečbu
infekčných ochorení) na podklade dostupných a najnovších poznatkov vedy, ekonomická
dostupnosť, podpora výskumu smerujúceho ku ďalšiemu zlepšeniu situácie v oblasti
prevencie a kontroly infekčných ochorení v populácii v Slovenskej republike.
8
Zlepšenie preventívnych opatrení na predchádzanie novým ochoreniam, ako aj

zlepšenie starostlivosti o ľudí žijúcich s akútnym alebo chronickým infekčným ochorením je
spoločným záujmom občanov, zdravotníckych pracovníkov, iných zdravotníckych
pracovníkov, odborných spoločností, zdravotných poisťovní a štátnej správy. Každý občan
Slovenskej republiky zodpovedá za svoje zdravie a jeho ochranu. K upevneniu svojho zdravia
má právo získať úplné informácie o svojom zdravotnom stave, o opatreniach vhodných k jeho
ochrane, udržaniu a zlepšeniu, taktiež má právo na ochranu pred stigmatizáciou a na zníženie
nerovností v dostupnosti zdravotnej starostlivosti (informácie sú dostupné viac na webovej
stránke Národného portálu zdravia). Všetci občania Slovenskej republiky majú rovnaké právo
na ochranu svojho zdravia a na dostupnú a kvalitnú zdravotnú starostlivosť (založenú na
dôkazoch vedy a výskumu) podľa navrhnutého systému zdravotnej starostlivosti a postupov
(odporúčaní a štandardov) odborných spoločností a ďalších aktérov hrajúcich kľúčovú úlohu
v zabezpečení a udržaní tohto prístupu. Toto právo zaisťuje Ústava Slovenskej republiky.
1.3 Odôvodnenie potreby NPKIO a SWOT analýza súčasnej situácie
Spotreba antibiotík v Slovenskej republike v ambulantnej praxi je mierne vyššia ako v

ostatných krajinách Európskej únie. Kontrola výskytu rezistencie a spotreby antibiotík v
ambulantnej praxi je nedostatočná. Činnosť antibiotických komisií pri samosprávnych krajoch
sa nevykonáva, alebo je neefektívna. Vzhľadom k nízkej nadobúdacej cene antibiotík sa
kontrola spotreby antibiotík vykonáva sporadicky a vedie tak ku zvyšovaniu nie len
neracionálnej farmakoterapie ale aj ku zvyšovaniu rezistentných bakteriálnych kmeňov
v populácii. Spolupráca zdravotníkov pri poskytovaní dlhodobej starostlivosti v pobytových
a iných typoch zariadení sociálnych služieb, pri výkone komunitného ošetrovateľstva napr.
cestou agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti (ďalej len „ADOS“), je nepostačujúca
a je jedným z faktorov vedúcich ku nárastu neindikovanej antiinfekčnej preskripcie a výskytu
AMR.
Spotreba antibiotík v nemocniciach je približne na úrovni Európskej únie. Slovenská
republika je krajinou s neprimerane dlhým podávaním antibiotík v profylaktickom podávaní
pri chirurgických zákrokoch. Slovenská republika je krajinou výrazne vyššou rezistenciou
mikroorganizmov proti antibiotikám predovšetkým v nemocniciach (najmä rezistencia
gramnegatívnych mikroorganizmov). Slovenská republika bola prvou krajinou v Európskej
únii s registrom sepsy. Z dôvodu nedostatku financií bol tento projekt ukončený. Využitie
ostatných registrov je nedostatočné, v súčasnosti existuje iba register invazívnych plesňových
infekcií u hemato-onkologických pacientov, ktorý však nie je hradený z verejných zdrojov.
Slovenská republika je krajinou s extrémne nízkou zaočkovanosťou obyvateľstva proti
chrípke a pneumokokovým ochoreniam, vrátane zdravotníckych pracovníkov, čo vedie
následne k vyššej spotrebe antibiotík. Antivakcinačné hnutia majú neprimerane veľký priestor
v médiách.
Hlavným cieľom NPKIO je zabezpečiť prevenciu a starostlivosť o zdravie všeobecne

dostupné, vysoko odborné, zodpovedajúce štandardným európskym a iným relevantným
postupom pri súčasnom zabezpečení racionálneho využitia dostupných finančných zdrojov.
Všetky aktivity a snahy predkladaného programu sú zamerané na znižovanie chorobnosti
9
(morbidity) a úmrtnosti (mortality) na infekčné ochorenia použitím prístupov založených na

dôkazoch, a s ohľadom na predĺženie celkovej doby dožitia pri zachovaní najvyššej možnej
kvality života.
SWOT analýza súčasnej situácie v Slovenskej republike
SILNÉ STRÁNKY
- Existencia funkčného integrovaného záchranného systému na národnej a regionálnej

úrovni.
- Zdravotný systém zabezpečujúci dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti v primárnej
starostlivosti o deti, dorast a dospelých, v akútnej ústavnej zdravotnej starostlivosti,
prostredníctvom dostupnej záchrannej služby.
- Relatívny dostatok verejných zdrojov zabezpečených verejným zdravotným poistením.
- Existujúca sieť regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktoré realizujú dohľad nad
epidemiologickou situáciou prenosných ochorení.
V Slovenskej republike je v súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. zabezpečovaná
surveillance prenosných ochorení sieťou 36 regionálnych úradov verejného zdravotníctva
a Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky.
- Relatívne fungujúci systém zdravotníckeho vzdelávania pre prípravu špecialistov v oblasti
prevencie a kontroly infekčných ochorení v odboroch klinická mikrobiológia, infektológia,
dermatovenerológia, verejné zdravotníctvo, epidemiológia a ostatné odbory hygieny,
tropická medicína a laboratórna medicína
- Veľmi dobrý databázový systém infekčných ochorení Epidemiologický informačný
systéme ďalej len „EPIS“) (s možnosťou využitia jeho kapacity, rozšírenia osôb/pracovísk
s on-line hlásením, a ďalšieho rozšírenia a využitia). Tento systém je kompatibilný
s databázovým európskym surveillance systémom TESSy (Európske centrum pre
prevenciu a kontrolu ochorení).
- V porovnaní s ostatnými krajinami Európskej únie dobre fungujúci systém pravidelného
očkovania detí a rizikových populácií
- Medziodborová spolupráca v oblasti ochrany zdravia a dohľadu a prevencie infekčných
ochorení veterinárnej medicíny pre sledovanie zoonóz a sledovaní AMR v potravinách
a iných produktoch živočíšneho pôvodu.
- V praxi je fungujúca a efektívna spolupráca s ostatnými orgánmi štátnej správy
(veterinárna správa), ktoré pôsobia pri ochrane zdravia obyvateľstva v oblasti bezpečnosti
potravín. Ide najmä o inšpekčnú činnosť s cieľom prevencie infekčných ochorení, zoonóz
ale aj iných alimentárnych ochorení. Spolupráca prebieha v zmysle zákona č. 152/1995 Z.
z. o potravinách.
- Existujúca minimálna sieť infekčných oddelení a ambulancií, ktoré vedia zabezpečiť
základnú izoláciu a zdravotnú starostlivosť pre chorých s vybranými infekčnými
ochoreniami v spádovom regióne (treba aby sa vyjadril hlavný odborník Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky pre infektológiu k zabezpečeniu dostatočnej kapacity
izolácie a navrhol koncept).
10
- Implementovaný systém surveillance vybraných povinne hlásených prenosných ochorení

vrátane importovaných (podľa prílohy č. 5 zákona č. 355/2007 Z. z.) s previazaním na
cielené preventívne intervencie, napríklad očkovanie v tehotenstve alebo očkovanie
rizikovej populácie a podobne.
- Existencia zavedeného legislatívneho rámca kontroly infekčných ochorení v Slovenskej
republike, zohľadňujúceho legislatívu Európskeho spoločenstva a Medzinárodných
zdravotných predpisov.
- Aktívna participácia v medzinárodných spoluprácach v oblasti ochrany zdravia verejnosti,
hláseniach do registrov (napríklad Európske centrum pre prevenciu a kontrolu ochorení),
zlepšenie bezpečnosti pacientov v súvislosti s prevenciou, diagnostikou a liečbou
infekčných ochorení najmä v spolupráci s Európskou komisiou a Svetovou zdravotníckou
organizáciou.
- Pravidelné stretnutia gynekológov a pôrodníkov na národnej úrovni, možnosť pravidelného
oslovovania pracovníkov /komunikácia s pracovníkmi.
- Zavedená sekcia infekčných ochorení Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti
- V prílohe č. 6 zákona č. 355/2007 Z. z. - dostupný efektívny dotazník, ľahko vyplniteľné
a dostupné hlásenie infekčného ochorenia.
SLABÉ STRÁNKY
- Vysoký výskyt klinicky závažných mechanizmov rezistencie - methicilin-resistetný

Staphylococcus aureus (ďalej len „MRSA“), β-laktamázy s rozšíreným spektrom účinnosti
(ESBL) a plazmidické β -laktamázy typu AmpC u enterobaktérií, sa dlhodobo toleruje.
- Uvedené mechanizmy rezistencie nie sú v zdravotníckych zariadeniach predmetom
protiepidemických opatrení. Najnovšie zlyhávajúca kontrola enterobaktérií s produkciou
karbapenemáz (CPE) svedčia o nepripravenosti zdravotného systému na boj s AMR.
- Výskyt NN je dlhodobo výrazne podhodnocovaný a podceňovaný poskytovateľmi
zdravotnej starostlivosti a nie sú nastavené presné mechanizmy korelácie výskytu NN a
hlásenia NN napríklad nie sú správne definované indikátory kvality bezpečnosti pacientov.
Dobrým indikátorom kvality nie je počet (všetkých) hlásených NN, ale počet špecifických
NN, takže indikátorom kvality by mal byť: Počet hlásených kanylových sepsí z počtu
kanylovaných pacientov, ventilátorové pneumónie - počet ventilátorových pneumónii
z počtu pacientov napojených na ventilátor a podobne.
- Centralizáciou mikrobiologických laboratórií sa stráca dostupnosť mikrobiologickej
diagnostiky pre nemocničné oddelenia, pri transporte závažných vzoriek pacientov nie sú
zohľadnené transportné časy potrebné k zachovaniu kvality vzoriek biologického materiálu
.
- Slovenská republika má dlhodobo pomerne dobre organizovaný model tzv. antibiotických
komisií. Ich činnosť je však v rôznych zdravotníckych zariadeniach odlišná, v niektorých
nepracujú vôbec (v mnohých zdravotníckych zariadeniach nie sú kvalifikovaní odborníci z
epidemiológie, infektológie, klinickej mikrobiológie, klinickej farmakológie).
- Chýbanie zaangažovanosti vrcholového manažmentu zdravotníckych zariadení na podporu
a tvorbu tímov, riešiacich problematiku antimikrobiálnej rezistencie a NN (tímy na
11
zabránenie šírenia infekcií ang. Infectious control Team), správne používanie

antimikrobiálnych látok (antimicrobial stewardship), sledovanie NN a podobne.
- Ukončenie registra sepsy z nedostatku financií.
- Nedostatok jednoposteľových izieb.
- Nedostatočné hlásenie všetkých infekčných ochorení v rámci EPIS.
- Nedostatočná edukácia marginalizovaných skupín ohľadom prevencie a kontroly
- Ukazuje sa, že existujúca sieť infekčných oddelení je nedostatočná, a práve zrušenie
infekčných oddelení v 90-tych rokoch vytvorilo situáciu, kedy nie je možné napríklad vždy
zabezpečiť dostatočnú a vhodnú izoláciu pacienta.
- Problematika očkovania pri vystavení profesionálnemu riziku nákazy je riešená v rámci
zamestnávateľa, ktorý je povinný posúdiť mieru rizika biologických faktorov
prostredníctvom pracovnej zdravotnej služby a odporučiť zamestnávateľovi zabezpečenie a
úhradu príslušného očkovania podobne, ako je to v iných rezortoch a profesiách, kde je
existuje biologické riziko (problémom je, že mnohí zamestnávatelia toto riziko
nezohľadňujú a nedávajú zaočkovať svojich zamestnancov).
- Veľká časť zdravotníckych zariadení nemá vlastné mikrobiologické pracovisko, pričom
spolupráca nemocnice s externým mikrobiologickým pracoviskom nie je vždy optimálna,
nie všade sú k dispozícii prehľady rezistencie na úrovni ošetrovacej jednotky, nie je
k dispozícii lekár - lekár mikrobiológ, konzultant antimikrobiálnej diagnostiky a liečby.
- Ukazuje sa, že je potrebné nastaviť sieť mikrobiologických laboratórií tak, aby
mikrobiologické vyšetrenia akútnych a náročných vzoriek boli vykonávané v rámci
časového limitu odporúčaného medzinárodnými smernicami mikrobiologických odborných
spoločností.
- Neexistuje spolupráca Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej
republiky a Ministerstva zdravtoníctva Slovenskej republiky pre zabezpečenie racionálnej
antiinfekčnej liečby a antibiotickej politiky Slovenskej republiky.
- Nedostatočná dostupnosť rýchlych laboratórnych diagnostických metód pre okamžité
stanovenie etiologického agens u závažných komunitných a nemocničných nákaz
spôsobujúca zníženie efektívnosti a rýchlosti protiepidemických opatrení.
- Nedostatok prístrojov pre starostlivosť o novorodencov a nedostatočné priestorové
možnosti pre izoláciu novorodencov s rizikom prenosného ochorenia (neriešené na strane
poskytovateľov zdravotnej starostlivosti).
- Nedostatok sestier špecialistiek na niektorých vysokošpecializovaných oddeleniach ako sú
oddelenia neonatológie a podobne.
- Nízka zaočkovanosť zdravotníckeho personálu pracujúceho primárne na rizikových
oddeleniach ako sú napríklad infekčné oddelenia/kliniky, onkologické a novorodenecké
oddelenia z dôvodu, že očkovanie je iba odporúčané, ale nie povinné (vzhľadom na to, že
chýba jeho legislatívne ukotvenie pre zdravotníckych pracovníkov a iných pracovníkov
pracujúcich v zdravotníckych zariadeniach, ako aj zariadeniach sociálnych služieb, ktoré
poskytujú ošetrovateľskú starostlivosť v pobytových zariadeniach sociálnych služieb, ako
aj formou terénnej sociálnej a opatrovateľskej služby a komunitného ošetrovateľstva; nie je
ani hradené zo zdrojov verejného zdravotného poistenia, v tomto zmysle nízke plnenie si
12
úlohy pracovno-zdravotnej služby a lacný prístup zdravotníckych pracovníkov

samotných).
- Nedostatok verejných zdrojov na zabezpečenie profylaxie zdravotného personálu, ale aj
iných zdravotníckych pracovníkov, na druhej strane nízky záujem zdravotníckych
pracovníkov o očkovanie proti chrípke, ako aj ostatného personálu, ktorý je v priamom
kontakte s infekčným pacientom - napr. v čase epidémie chrípky (profylaxia antivirotikom
počas celej doby kontaktu s pacientom tam, kde je to nutné, napríklad práca
s imunokompromitovanými pacientmi).
- Chýbanie materiálneho a technického vybavenia na jednotlivých izbách pacientov
(samostatné WC, kúpeľňa), UV žiariče (aspoň pri imunokompromitovaných pacientoch),
jednorazový materiál (sterilné plášte, rukavice, alkoholové a iné formy dezinfekcie rúk).
- Chýbanie adekvátnych kapacít pre izoláciu (alebo kohortáciu) pacientov s výskytom
nebezpečných nozokomiálnych kmeňov.
- Absentuje pravidelné preškolenie ako aj sústavné vzdelávanie zdravotníckych pracovníkov
o najnovších postupoch v antiinfekčnej profylaxii, liečbe, nemocničnej hygiene a
režimových opatreniach v jednotlivých regiónoch.
- V Slovenskej republike nie je pracovisko, ktoré by bolo schopné poskytnúť nepretržitú
špecializovanú zdravotnú starostlivosť pri vysoko nebezpečných nákazách (BSL-3 a BSL-
4).
- Chýbajú referenčné laboratóriá pre nadstavbovú diagnostiku v mykológii, parazitológii
a NN - absentujú prípadne sú nerealizované pravidelné školenia tímov zdravotníckych
pracovníkov na mimoriadne situácie.
- Nezáujem o takéto doškoľovanie zo strany zdravotníckych pracovníkov.
- Nie sú prepojené informačno-komunikačné systémy napríklad Národného centra
zdravotníckych informácií, Inštitútu zdravotnej politiky, EPIS a nemocničné a ambulantné
informačné systémy.
- Nedostatočná je dostupnosť a použitie moderných diagnostických metód napríklad
stanovenie génov rezistencie a podobne.
- Výnos Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky č. 09812/2008-OL z 10. septembra
2008 o minimálnych požiadavkách na personálne zabezpečenie a materiálno – technické
vybavenie jednotlivých druhov zdravotníckych zariadení je nutné doplniť o povinnú
výbavu pre zabezpečenie infraštruktúry pre hygienu rúk v rámci lôžkovej aj ambulantnej
starostlivosti.
- Zabezpečenie posádok rýchlej lekárskej pomoci antibiotickou profylaxiou pri podozrení na
meningokokové invazívne ochorenie a zabezpečenie prvotného podania antibiotika
pacientov (napríklad v Českej republike majú k dispozícií posádky rýchlej lekárskej
pomoci cefotaxim a už v prednemocničnom ošetrení je podané toto antibiotikum).
- V rámci racionálnej antibiotickej farmakoterapie vytvoriť pre každú nemocnicu pravidelné
nové algoritmy podľa vzniku rezistencie na jednotlivé bakteriálne kmene a jednotlivé
oddelenia zdravotníckeho zariadenia vychádzajúce z aktuálnych údajov a prehľadov
poskytovaných aj mikrobiologickým pracoviskom.
- Nízka motivácia lekárov.
13
- Tabuizovanie témy ako sú sexuálne prenosné ochorenia najmä u laickej verejnosti

(zamlčiavanie skutočností, kontaktov a faktov), ale u odbornej verejnosti s rizikom
stigmatizácie a diskriminácie.
- Pomerne silná antivakcinačná kampaň.
- Implementovať rozvoj informačných technológií do každého odboru na zjednodušenie
prístupu k jednotlivým ochoreniam a vzájomnej diskusie o možných problémoch v rámci
diferenciálnej diagnostiky so špecialistami v danom odbore cez telemost jednotlivých
infekčných kliník.
- Nepružný systém kategorizácie očkovacích látok cez klastrovanie, zaraďovanie nových
moderných očkovacích látok do kategorizácie a nízka ochota zdravotných poisťovní ich
uhrádzať, nízka právomoc Pracovnej skupiny pre imunizáciu pri presadzovaní odborných
stanovísk do kategorizácie liekov. Pracovná skupina pre imunizáciu je iba poradným
orgánom Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky pre problematiku
imunizácie).
- Chýbanie imunologických prehľadov.
PRÍLEŽITOSTI
- Vytvorenie databázy očkovaných osôb (registrov) doplnením do EPIS, prostredníctvom

vytvorenia komplexnej databázy zabezpečujúcej zber údajov, ich sumarizáciu, pravidelný
posun požadovaných údajov a ukazovateľov do TESSY (databáza prenosných
ochorení Európskej únie, okrem databázy očkovaných)
- Rozšírenie možností zberu dát v systéme EPIS.
- Realizácia imunologických prehľadov na úrovni populácie Slovenskej republiky.
- Podpora centier na výskum rezistencie mikroorganizmov (baktérií aj vírusov) – možnosť
testovania pred nasadením terapie a monitorovanie počas terapie (napr. HCV, HIV,
a ďalších ako aj testovanie prenosu rezistencie baktériami nemocničného prostredia).
- Podpora existujúcich národných referenčných centier (ďalej len „NRC“, napr. NRC pre
prevenciu HIV/AIDS, NRC pre vírusové hepatitídy, NRC pre sledovanie rezistencie
mikroorganizmov na antibiotiká a podobne).
- Podpora spolupráce nemocničných hygienikov, epidemiológov, klinických mikrobiológov
a infektológov v rozhodovaní o antimikrobionálnej liečbe (zefektívniť centrálnym riadením
komisie racionálnej antimikrobiálnej terapie a NN u poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti).
- Návrat k odberom materiálov na lôžku pacienta priamo na kultivačné a transportné médiá
s aktívnou spoluúčasťou lekára klinického mikrobiológa ako konzultanta správneho odberu
a transportu biologického materiálu.
- Úhrada mikrobiologickej diagnostiky/výkonov detekcie a sledovania mechanizmov
rezistencie vybraných nebezpečných nozokomiálnych patogénov, iných nebezpečných
patogénov pre epidemiologické účely zdravotnými poisťovňami.
- Podporovať akreditované a referenčné mikrobiologické laboratóriá, zlepšiť dostupnosť
rýchlych diagnostických testov a centrálnou kontrolou zabezpečiť výber laboratórnych
metodík s najvyššou špecifickosťou a senzitivitou.
14
- Podpora zvýšenia hygienicko-epidemiologického dohľadu nad kontrolou potravín

a vodnými zdrojmi.
- Vytvoriť samostatné špecializačné mikrobiologické laboratória v gescii Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky typovo a regionálne špecifické na jednotlivé
laboratórne metódy - referenčné centrá a tým zlepšiť kvalitu a skrátiť dobu očakávaného
výsledku.
- V rámci racionálnej antibiotickej farmakoterapie vytvoriť pre každého ústavného
poskytovateľa zdravotnej starostlivosti ročne a aktuálne podľa závažnosti zmenenej
rezistencie nové algoritmy a štandardy podľa výskytu rezistencie u jednotlivých
bakteriálnych kmeňov a špeciálne pre jednotlivé oddelenia ústavných zariadení. Tieto
musia byť stále aktualizované a dané do užívania všetkým lekárom nemocnice, nielen
vedúcim lekárom, ako je tomu dnes.
- Implementovať rozvoj informačných technológií do každého odboru na zjednodušenie
prístupu k jednotlivým ochoreniam a vzájomnej diskusie o možných problémoch v rámci
diferenciálnej diagnostiky so špecialistami v danom odbore cez telemost jednotlivých
infekčných kliník.
- Riešenie e-Zdravie a informačnej bezpečnosti t. j. ochrany osobných údajov.
- Doplnenie materiálneho vybavenia počítačom riadených lekárskych prístrojov (monitory,
zobrazovacie zariadenia, tlakové pumpy, kardiostimulátory, inzulínové pumpy a podobne).
- Vyčlenenie finančných zdrojov na zabezpečenie existujúcich prístrojov a vytvorenie
pravidiel pre nákup nových zariadení (vyžadovanie riešenia bezpečnostných incidentov ,
aktualizácií softvérov a ovládačov dodaním potrebnej dokumentácie pre konfiguráciu
bezpečnostných nastavení v rámci informačných systémov nemocnice).
- Pravidelné školenie personálu o ochrane osobných údajov.
- Odtabuizovanie tém sexuálne prenosných ochorení, sexuológie a s tým spojených
infekčných ochorení v populácii.
- Zníženie výskytu infekčných ochorení aj zlepšením stavu slovenských pôrodníc
(materiálne, technické, priestorové, personálne) a tým aj zníženie tzv. pôrodnej turistiky
(pôrody v Rakúsku, Českej republike), a takisto aj zníženie počtu pôrodov v domácom
prostredí.
- Možnosť medzinárodnej spolupráce v rámci prevencie, diagnostiky, liečby a sledovania
OHROZENIA
- Znižovaním kapacity lôžok v zdravotníckych zariadeniach nastáva kumulácia infekčných

ochorení a nárast NN v rámci zdravotníckeho zariadenia s nemožnosťou izolácie
pacientov.
- Zrušením infekčných lôžok v jednotlivých zariadeniach nie je možné realizovať
hospitalizácie infekčných pacientov pri nariadení karanténnych opatrení na interných
oddeleniach (pre deti ako aj pre dospelých), alebo iných oddeleniach vzhľadom k tomu, že
nie je prispôsobené zariadenie na izoláciu (počas hospitalizácie) týchto skupín pacientov
(nie sú vyhradené izolačné boxy a tie, ktoré sú, sú v minimálnom počte, čo nie je úmerné
15
pri nárazovom počte pacientov počas epidémií - v mnohých zdravotníckych zariadeniach

chýba epidemiologický plán a štandardné operačné procesy).
- Počet lôžok na infekčných oddeleniach klesá.
- Ekonomické faktory nadmerne zasahujú do činnosti a riadenia zdravotníckych zariadení
(napr. pre zlé ohodnotenie výkonov klinickej mikrobiológie zdravotnými poisťovňami
strácajú nemocnice záujem prevádzkovať vlastné oddelenia klinickej mikrobiológie,
realizujú mikrobiologické vyšetrenia dodávateľským spôsobom vo vzdialených
centralizovaných laboratóriách, čo je v zásadnom rozpore so zámermi národného akčného
plánu).
- Strata prepojenia ústavnej a ambulantnej zdravotnej starostlivosti o pacienta
s nebezpečným nozokomiálnym kmeňom.
- Zabezpečenie transportných kapacít/prevozu infekčného pacienta, resp. pacienta
s nebezpečným nozokomiálnym kmeňom.
- Pravidelné čistenie, výmena tzv. hepa filtrov a kontrola klimatizačných zariadení
v nemocničnom prostredí.
- Absentuje zavedenie pravidelných školení personálu o základnom bezpečnostnom
povedomí a ochrane osobných údajov v zmysle bezpečnosti pacienta.
- Absencia spolupráce verejnosti, nízke zdravotné povedomie a koncept podpory a ochrany
zdravia v pôsobnosti iných rezortov je veľmi chabý.
- Pretrvávanie aktivít formálnych a neformálnych skupín podporujúcich antivakcinačné
tendencie, bio-naturálne skupiny a podobne.
- Neochota k aktívnej participácii niektorých zdravotníckych povolaní a ďalšieho personálu
a ich postoj k pravidelným hygienickým kontrolám a kurzom (chýba kontrolný a
hodnotiaci mechanizmus alebo nástroj.
- Nedostatok zdravotníckeho personálu na všetkých úrovniach pre optimálne pokrytie
kontroly infekčných ochorení.
- Právne dôsledky vzniku preventabilných NN.
1.4 Ciele NPKIO
Hlavný cieľ NPKIO je rozdelený do špecifických cieľov, ktoré predstavujú jednotlivé akčné
plány (ktoré budú podrobne rozpracované osobitne v dokumentoch venovaných akčným
plánom kontroly infekčných ochorení).
Náplň a obsah špecifických cieľov NPKIO sa prelína a dopĺňa:
1. Zvýšenie osvety a výchovy ku zdraviu vo vzťahu k infekčným ochoreniam na
interdisciplinárnej a medzirezortnej úrovni.
2. Funkčná štruktúra Národnej komisie pre kontrolu prenosných ochorení Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky, ktorá bude koordinovať okrem organizačnej zložky aj
vzdelávaciu a výskumnú v príslušných oblastiach (uvedená komisia bude strešnou
Komisiou pre komplexný manažment problematiky infekčných ochorení a budú jej
podriadené už jestvujúce komisie, ako je napr. Komisia Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky pre nozokomiálne infekcie a racionálnu antimikrobiálnu liečbu,
protiepidemická Komisia).
16
3. Funkčná sieť národných databáz pre zber a analýzu dát (epidemiologicko-

mikrobiologických, AMR, NN, tropické ochorenia, liečbu monitorujúci register –
u všeobecnej a imunokompromitovanej populácie).
4. Zníženie incidencie alimentárnych nákaz, NN, krvou a pohlavným stykom prenosných
infekcií (HIV, vírusová hepatitída B a C, infekcia HPV, syfilis a ďalšie) a zlepšenie
Národného imunizačného programu SR.
5. Zníženie výskytu a dopadov rizikových faktorov na rozvoj AMR.
6. Funkčná sieť štyroch pilotných pracovísk zabezpečujúcich prevenciu a kontrolu
prenosných ochorení.
7. Funkčná sieť pracovísk klinickej mikrobiológie.
8. Funkčná sieť pracovísk infektológie a tropickej medicíny pre prevenciu, liečbu a dohľad
nad infekčnými ochoreniami.
9. Národná kampaň „čisté ruky“.
Špecifické ciele NPKIO
Zodpovední aktéri, partneri a termíny napĺňania jednotlivých aktivít budú

špecifikované pri predkladaní jednotlivých akčných plánov súvisiacich so
špecifickými cieľmi NPKIO.
Zodpovední za prípravu akčných plánov ku špecifickým cieľom NPKIO: Ministerstvo

zdravotníctva Slovenskej republiky prostredníctvom Úradu verejného zdravotníctva
Termín predloženia akčných plánov na vládu SR: do novembra 2018
Termín realizácie špecifických cieľov formou akčných plánov: priebežne do 31.12.2020
Cieľ 1: Zvýšenie osvety a výchovy k zdraviu vo vzťahu k prenosným ochoreniam na

interdisciplinárnej a medzirezortnej úrovni
Stratégia Indikátor
Aktivita 1.1 Kritériá plnenia:

Zvýšenie povedomia a zdravotnej Počet vykonaných prednášok
gramotnosti laickej verejnosti v oblasti (prezenčnou formou, e-learning, blogov,
infekčných ochorení a užívania umeleckých aktivít vedúcich ku
antibiotík a súvisiacich rizík zvýšeniu povedomia verejnosti
Programy pre laickú verejnosť so Počet zrealizovaných prednášok,
zameraním na seniorov workshopov, sociálnych a iných
kampaní pre odbornú a laickú verejnosť
17
v spolupráci s ďalšími aktérmi

v poskytovaní zdravotnej starostlivosti
a mimovládnymi organizáciami
Osveta odbornej a laickej verejnosti Počet ukončených spoločných projektov
(vrátane rizikových skupín ako indikátor zlepšenia spolupráce
obyvateľstva) o koncepte podpory a odborného povedomia medzi
a ochrany zdravia v kontexte rizík a rezortami napríklad Ministerstvom
ochrany/ prevencie pred infekčnými pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
ochoreniami u ľudí, zvierat, Slovenskej republiky a Ministerstvom
potravinových produktov a v prostredí zdravotníctva Slovenskej republiky a
počet kontrol/ správ o výskyte napríklad
rezistentných baktérií v prostredí,
v potravinách, u zvierat a ľudí
Zvýšenie vzdelávacích aktivít v oblasti Počet a druh realizovaných vzdelávacích
HIV/AIDS a iných pohlavných a krvou aktivít zameraných na a) učiteľov, b)
prenosných ochorení najmä v populácii žiakov/študentov, c) problémovú
školopovinnej mládeže, mladých mládež, d) rodičov e) rovesníkov
dospelých a rizikových skupín a voľno-časové aktivity f) povedomie
komunít
Prostredníctvom poradní zdravia realizovať poradensko-preventívne centrá

a komunitné programy pre prevenciu a kontrolu prenosných a neprenosných ochorení a
stavov s potenciálom šírenia infekčných ochorení.
V Slovenskej republike sú zriadené viaceré NRC pre vybrané infekčné ochorenia. NRC,
by mali aktívnejšie vykonávať svoju preventívnu (aj vzdelávaciu) úlohu. Tieto centrá
zabezpečujú špecializovanú nadstavbovú a konečnú laboratórnu diagnostiku a overovanie
laboratórnych výsledkov, stanovujú referenčné metódy a štandardy, vykonávajú expertíznu,
metodickú a publikačnú činnosť, zabezpečuje epidemiologický dohľad, spolupracujú s
príslušnými orgánmi a organizáciami Európskej únie a Svetovej zdravotníckej organizácie,
zabezpečujú zaškoľovanie v nových laboratórnych metodikách.

Prostredníctvom medzirezortných Zriadenie poradensko-preventívnych
programov je potrebné navýšenie centier (v prvej fáze 4 pilotných), ktoré
finančných prostriedkov na zriadenie a budú zastrešovať zdravotno-sociálno-
zabezpečenie činnosti (dokúpenie psychologickú poradenskú, preventívnu
materiálneho a technického vybavenia, a intervenčnú činnosť (vrátane krízovej
ako aj personálneho zabezpečenia) intervencie)
18
Vzdelávanie personálu (počet a kvalita

školení)
Vytvorenie postupov pre výkon

prevencie, štandardov pre preventívno-
poradenské činnosti centra – indikátor
počet vytvorených štandardov na
interdisciplinárnej a medzirezortnej
úrovni a ich vydanie cestou orgánu
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky pre postupy pre výkon
prevencie, štandardné diagnostické
a terapeutické postupy
Ročné hodnotiace správy o činnosti
centier
Cieľ 2: Funkčná štruktúra Národnej komisie pre prevenciu a kontrolu prenosných

ochorení pri Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky a vzdelávanie
v príslušných oblastiach

Pre komplexné obsiahnutie potrieb Zriadenie Národnej komisie pre
národnej kontroly AMR, preskripcie prevenciu a kontrolu prenosných
antimikrobiálnych liečiv, výskyt ochorení pri Ministerstve zdravotníctva
a implementáciu opatrení vo vzťahu k Slovenskej republiky
NN, a s ďalšími súvisiacimi
interdisciplinárnymi výzvami je Aktívne fungovanie Komisie a počet
potrebné zriadiť Národnú komisiu pre vydaných usmernení
prevenciu a kontrolu prenosných
ochorení, ktorá bude nezávislým Počet vytvorených štandardov na
poradným orgánom Ministerstva interdisciplinárnej a medzirezortnej
zdravotníctva Slovenskej republiky. úrovni a ich vydanie cestou
Spolupracovať bude a metodicky Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
koordinovať ďalšie už fungujúce republiky
Komisie Ministerstva zdravotníctva
Slovenskej republiky v súvislosti
s infekčnými chorobami ako aj v súlade
so zákonom č. 355/2007 Z. z.
spolupracovať s národnou
protiepidemickou komisiou, ktorá
19
navrhuje opatrenia podľa § 48 ods. 4 pri

ohrozeniach verejného zdravia
celoštátneho významu.

Dohľad Národnej komisie pre prevenciu Počet kontrol a navrhnutých opatrení
a kontrolu prenosných ochorení nad zlepšujúcich manažment miestnych
výkonom úloh lokálnych Komisií pre komisií (Komisie pre nozokomiálne
racionálnu antiinfekčnú terapiu a NN infekcie a racionálnu antimikrobiálnu
v zdravotníckych zariadeniach (zriadené liečbu na úrovní poskytovateľov
poskytovateľmi ústavnej zdravotnej zdravotnej starostlivosti)
starostlivosti alebo vyššími územnými
celkami) a v komunite. Počet správ o kontrole udelených
Potrebné vychádzať z relevantných náprav a zlepšení na miestnej úrovni
údajov mikrobiologických pracovísk. u poskytovateľov zdravotnej
Zadefinovať sledovanie AMR starostlivosti (meranie dopadu,
compliance, zavedenie štandardov
a kontroly), reportovanie do registrov
a Národnej komisii pre prevenciu a
kontrolu prenosných ochorení

Pravidelné vzdelávanie pre členov Počet ročne preškolených členov
Národnej komisie pre prevenciu a podriadených komisií na úrovni
kontrolu prenosných ochorení poskytovateľov zdravotnej starostlivosti
a v komunite
Členom Komisie pre prevenciu a
kontrolu prenosných ochorení Počet realizovaných školení
u poskytovateľa ZS sa môže stať iba (prezenčnou, e-learning formou)
profesionál, ktorý absolvuje školenie
o AMR, NN a preskripcie
antimikrobiálnych liečiv v gescii
Národnej komisie pre prevenciu a
kontrolu prenosných ochorení –
školenie online alebo prezenčnou
formou aspoň 1 x za rok a obdrží o ňom
certifikát)
Národný plán pre kontrolu antibiotickej rezistencie v SR
Antibiotická politika
20
Koordinácia v činnosti Komisií pre sledovanie ATB rezistencie a Komisie pre NN –

vytvorenie jednotnej Komisie pre racionálnu antiinfekčnú farmakoterapiu, antibiotickú
politiku a nozokomiálne nákazy (RALAP-NN) a jednotných metodických pokynov pre
personálne zabezpečenie komisie v zariadeniach poskytujúcich zdravotnú starostlivosť.
Stanoviť sledované indikátory v rámci výskytu ATB rezistencie a NN reportované komisii.
Vykonávať povinné reportovanie ATB rezistencie v podobe lokálnych antibiotických
prehľadov.
Zodpovední: NRC pre sledovanie rezistencie mikroorganizmov na antibiotiká, hlavný
odborník Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre infektológiu, hlavný odborník
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre klinickú mikrobiológiu, členovia
UKALAP, hlavný hygienik Slovenskej republiky a mimovládne organizácie, ktoré pracujú
v EVIPNet.
Koordinácia aktivít v oblasti prevencie ATB rezistencie a prevencie výskytu NN

národnou autoritou
Vytvorenie Národnej komisie pre prevenciu a kontrolu prenosných ochorení cestou

vydávania certifikátov pre členov jednotlivých lokálnych nemocničných komisií pre kontrolu
antibiotickej preskripcie ako aj NN. Výkon komisie okrem zabezpečenia jednotného
a kvalitného evidence-based prístupu ku vzdelávaniu členov komisií bude koordinovať aj
NRC pre NN a funkčnosť registrov. Národná komisia bude tak metodicky zabezpečovať
a koordinovať aktivity v oblasti prevencie NN, ale aj v komunite získaných infekcií,
importovaných infekčných ochorení a ATB rezistencie na území Slovenskej republiky.
Cieľ 3: Funkčná sieť národných databáz pre zber a analýzu dát

Potrebné je rozšíriť existujúce registre Počet fungujúcich a aktívnych registrov
(napr. EPIS, register sepsy) a tam, kde je to
možné prepojiť ich na iné databázy Počet spojených databáz a registrov
(vrátane Ministerstva zdravotníctva s centrálnymi databázami Ministerstva
Slovenskej republiky databáz v správe zdravotníctva Slovenskej republiky
Inštitútu zdravotnej politiky, Národného (vrátane Národné centrum
centra zdravotníckych informácií, vrátane zdravotníckych informácií a Inštitútu
e-Zdravia) za účelom efektívneho zberu zdravotnej politiky, a ďalších)
a analýzy údajov
% zlepšenia hlásení do registrov
% kompletne vyplnených registrov
2020
Nutné je vytvorenie alebo obnova nových Počet vytvorených nových registrov
registrov (napr. pre ochorenia
21
s primárnymi a sekundárnymi % napĺňania registra údajmi od

imunodeficitmi, AMR prostredia, poskytovateľov, z laboratórií a iných
importované a naliehavé infekčné zúčastnených organizácií/ inštitúcií
ochorenia a pod.) ich napĺňanie zapojených do vyšetrovania,
a pravidelné vyhodnocovanie údajov dispenzarizácie, skríningu a hodnotenia
(očakávané % ≥ 75%)
Počet hodnotiacich správ s použitím

údajov registrov
Počet aktívnych členov z účastníkov

kontroly infekčných ochorení z aktérov v
SR
Podieľanie sa na hodnotení rizika Počet hodnotiacich správ o stave,
infekčných ochorení a ich záťaže pre výzvach, rizikách a hodnotení úrovne
zdravotný systém kvality kontroly infekčných ochorení v
SR
Vypracovať nástroje založené na dôkazoch Počet usmernení vzniknutých
pre aktívne znižovanie rizika NN (vytvorených, vydaných/ schválených
a implementovaných) na podklade
analýzy registrov pre znižovanie rizika
infekcií nemocničného prostredia
Doplnenie technickým vybavením Počet ambulancií prvého kontaktu
ambulancie a oddelenia (za účelom (všeobecný lekár a lekár pre deti
možnosti dostupnosti online databáz pre a dorast) a špecializovaných ambulancií,
hlásenia infekčných ochorení) laboratórií, preventívnych centier/
programov (v gescii mimovládnych
organizácií) doplnenie vybavenia
materiálno-technickým vybavením (pc
technika a software, internet, databáza) a
% zlepšenia t.j. počtu hlásení
Počet oddelení ústavnej zdravotnej

starostlivosti s doplnením technického
zabezpečenia (počítať, internet,
antivírusový program) a % zvýšenia
a skvalitnenia hlásených dát do registra
*epidemiologicko-mikrobiologických, AMR /chorý, sekundárne prípady ako aj nosičov/,
NN, tropické ochorenia, imunizácie a nežiaducich účinkov po očkovaní, liečbu monitorujúci
register – u všeobecnej a imunokompromitovanej populácie
22
Poznámka: zlepšenie hlásení by malo priamo viesť ku zvýšeniu dostupného množstva a

kvality (validných a relevantných) hlásených dát
Cieľ 4: Zníženie výskytu ochorení prenosných najmä krvou a pohlavným stykom (HIV,
vírusová hepatitída B, C, HPV infekcia, syfilis a ďalšie) a zlepšenie Národného
imunizačného programu SR
V Slovenskej republike existuje Národný program prevencie HIV/AIDS schválený
Vládou Slovenskej republiky v októbri 2017, ktorý pokrýva potrebu osvety odbornej a laickej
verejnosti v oblasti prevencie a liečby, tiež pokrýva zaistenie nadväznosti liečby na
diagnostiku, ale nepokrýva problematiku iných pohlavne prenosných ochorení. Oslovuje aj
zlepšenie interdisciplinárnej spolupráce a začlenenie mimovládnych organizácií do výkonu
ochrany a podpory zdravia a prevencie.

Potrebné je zaistenie materiálno- Počet primerane doplnenie vybavených
technického a personálneho vybavenia diagnostických, skríningových
diagnostických a preventívnych centier a preventívnych centier v komunite, ako
v komunite (testovacie programy aj pri zdravotníckych zariadeniach
v komunite cestou mimovládnych
organizácií napr. streetwork a harm Počet centier realizujúcich diagnostiku,
reduction terénnou formou sociálnej práce) poradenstvo a sprevádzanie
a u poskytovateľov zdravotnej
starostlivosti (všeobecní lekári pre deti Počet školení ľudských zdrojov
a dorast a pre dospelých, špecializované pracujúcich v preventívnych centrách
ambulancie a ústavné zariadenia) a programoch tohto druhu
a vytvoriť pre nich štandardné postupy
a odporúčané postupy pre výkon prevencie Počet komunitných (pouličných,
a v špecifických prostrediach sa
konajúcich – zameraných na ľudí bez
domova, užívateľov intravenóznych
drog, ľudí pracujúcich v sexbiznise
a pod.) testovacích programov tzv.
dobrovoľné testovanie a sprevádzanie
Na úrovni VÚC alebo regiónov vytvorenie Zriadenie na úrovni vyšších územných
poradensko-preventívnych centier pre HIV celkov alebo regiónov poradenských
a AIDS, a ďalšie pohlavne, krvou prenosné centier s aktívnymi programami, vrátane
a iné preventabilné infekčné ochorenia, so skríningu a interdisciplinárneho
zameraním aj na poradenstvo týraných, poradenstva
zneužívaných, obchodovaných jedincov
(poskytnutie zdravotno-sociálneho Počet a druh realizovaných aktivít
a psychologicko-duchovného poradenstva) súvisiacich s preventívnymi programami
23
(na všetkých úrovniach prevencie)

sociálno-patologických a iných
rizikových javov pre prenos pohlavných
a krvou prenosných infekcií najmä
v komunite
Znížiť výskyt pohlavne a krvou Počet realizovaných vzdelávacích
prenosných ochorení v rizikových kampaní preventívneho charakteru
komunitách v rizikovej a potenciálne rizikovej
komunite
Počet realizovaných skríningových

programov vo všeobecnej a rizikovej
komunite (podiel 1 vo všeobecnej/10
v rizikovej komunite)
Percento otestovaných/zachytených
a poučených účastníkov testovania
% zachytených účastníkov testovania

s pozitívnym nálezom odporučených
a následne aj ďalej liečených
a kontrolovaných (dispenzarizovaných)
v odbornej ambulancii
Počet realizovaných krízových

a poradenských intervencií a programov
v komunite a počet zachytených
participantov
Hodnotiace správy realizovaných aktivít,

zberu údajov, hodnotenia rizikových
faktorov a ich zníženia ev. intervencií
v rizikových komunitách
Zvýšenie záchytu potenciálnych Počet programov zameraných na sociálne
sekundárnych kontaktov u novo siete a sexuálne kontakty (prevencia,
diagnostikovaných osôb s pohlavne skríning, PEP konzultácie)
prenosným (najmä HIV a vírusové
hepatitídy B a C), ako aj u iných pohlavne % úspešne motivovaných a otestovaných
a krvou prenosných infekcií a dohľadanie kontaktov (napr. formou dobrovoľného
siete kontaktov v potenciálnom riziku poradenstva a testovania - ďalej len
(napr. sexuálnej siete kontaktov) a ich „VCT“, alebo cestou poradenského,
dotestovanie a/alebo sledovanie počas skríningového centra alebo iného
24
trvania rizika s možnosťou podania zdravotníckeho zariadenia)

poradenstva
Zlepšiť povedomie a návštevnosť % zvýšenia účastníkov na preventívnych
preventívnych vyšetrení ako primárnu gynekologických prehliadkach so
formu prevencie zameraním sa pohlavne prenosné
(vrátane HPV infekcie) a iné infekčné
ochorenia a to najmä v kohorte 12- až
25- ročných dievčat a mladých žien
Poznámka: Počet poradensko-preventívnych centier (v každom krajskom meste a všade tam,

kde zdravotnícke zariadenie disponuje viac než 300 lôžkami pre poskytovanie akútnej
zdravotnej starostlivosti)
Národný imunizačný program Slovenskej republiky
Národný imunizačný program Slovenskej republiky sa realizuje už od roku 1986. Je

zameraný na povinné a odporúčané očkovanie a kontrolu zaočkovanosti, sledovanie
nežiaducich účinkov po očkovaní, hodnotenie imunitného stavu populácie, sledovanie
výskytu ochorení, ktorým možno predchádzať očkovaním, sledovanie cirkulácie pôvodcov
nákazy v populácii, zavádzanie nových druhov vakcín a na medzinárodnú spoluprácu.

Zvýšiť povedomie populácie vo vzťahu Počet zrealizovaných projektov zameraných
k ochoreniam preventabilným očkovaním na zvýšenie povedomia, compliance
a zapojenie občanov do problematiky
ochorení preventabilným očkovaním
v rámci Národného imunizačného
programu Slovenskej republiky
Zlepšiť dostupnosť očkovacích látok a Udržať prípadne zvýšiť % zaočkovanosti
úroveň zaočkovanosti detí, seniorov, populácie v jednotlivých skupinách
rizikových skupín populácie
a cestovateľov Zvýšiť počet zaočkovaných jedincov
v rizikových skupinách populácie, najmä
u ľudí bez domova
Zvýšiť dostupnosť aj očkovacích látok,

ktoré nie sú plne hradené z verejného
zdravotného poistenia napríklad pre
cestovateľov
25
V súlade s cieľmi s Svetovej Počet jedincov zaočkovaných v rizikovej

zdravotníckej organizácie z roku 2016 populácii ako aj v populácii v riziku nákazy
eliminovať výskyt vírusovej hepatitídy B napríklad zdravotnícki pracovníci, iní
a C do roku 2030 – pripraviť koncepciu zdravotnícki, nezdravotnícki pracovníci, ale
a strategický plán eradikácie vírusovej pracujúci v zdravotníctve alebo s rizikovou
hepatitídy C na Slovensku populáciou, ako sociálni pracovníci, verejní
zdravotníci, policajti a podobne (do roku
2020)
Počet kampaní a aktívnych programov

skríningu pre záchyt nediagnostikovaných
pacientov/ nosičov v populácii
Počet aktívnych programov v rizikových

skupinách a počet zachytených pozitívnych
účastníkov
% nasadenia na liečbu z počtu zachytených

a % dispenzarizovaných klientov (hlásenie
do databáz)
Počet krízových a poradenských programov

pre všetky formy pohlavných a krvou
prenosných ochorení a počet zachytených
osôb
Realizovať vakcináciu proti HPV Zaradenie do očkovacej schémy hradenej
infekcii, ako súčasť Národného z verejného zdravotného poistenia
imunizačného programu Slovenskej
republiky zo zdrojov verejného Sledovanie zaočkovanosti populácie
zdravotného poistenia a hodnotenie nežiaducich účinkov a dopadu
očkovania na populáciu (z krátkodobého a
dlhodobého hľadiska)
Počet zaočkovaných dievčat a mladých žien

proti HPV infekcii a zber dát
prostredníctvom registra očkovaných
Potrebné zavedenie registra očkovaných Vypĺňanie existujúceho registra očkovaných
osôb vrátane registra nežiaducich
účinkov očkovania pre sledovanie úrovne Zvýšiť % aktívnych a kompletných hlásení
efektívnej imunizácie populácie do registra (počet očkovaných,
a bezpečnosti pacienta neočkovaných a nežiaduce účinky)
26
Zabezpečiť vytvorenie minimálnych Počet vakcín dostupných v SR

zásob vakcín proti antraxu a variole
Národný imunizačný program Slovenskej republiky vychádza z odporúčaní Svetovej

zdravotníckej organizácie, odporúčaní Pracovnej skupiny pre imunizáciu a aktuálnej
epidemiologickej situácie.
Cieľ 5: Zníženie výskytu a dopadov rizikových faktorov na rozvoj AMR
Zriadenie Národnej komisie pre prevenciu a kontrolu prenosných ochorení, ktorá

by bola nezávislým poradným orgánom ministra zdravotníctva Slovenskej republiky
a optimalizovala Národný program antimikrobiálnej rezistencie a nozokomiálnych nákaz.
Štruktúrovaný dohľad nad spotrebou antibiotík v ambulantnej, ústavnej humánnej liečbe ako
aj veterinárnej medicíne. Cielené šetrenie výskytu nemocničného prostredia a významných
bakteriálnych mikroorganizmov v komunite a ústavných zariadeniach poskytujúcich výkon
zdravotnej starostlivosti.

Optimalizácia procesov a štandardov Počet vydaných správ o kontrole
pre znižovanie a dohľad nad AMR antibiotickej preskripcie, výskyte AMR
nosičstvom, ochoreniami a cestami v komunite, potravinách, zvieratách a v
šírenia (napr. alimentárne t.j. zdravotníckych zariadeniach
potravinami a pod.)
Počet šetrení nemocničného prostredia
a počet hodnotiacich správ
Počet šetrení compliance vo veterinárnych

procesoch a štandardoch, v potravinárstve
a v prostredí vo vzťahu ku používaniu
antiinfekčných liečiv a počet hodnotiacich
správ pre zlepšenie kontroly a kvality
Vývoj štandardných postupov pre Počet vyvinutých štandardov pre a)
používanie preventívnych a liečebných prevenciu b) diagnostických
postupov pri používaní antiinfekčných (mikrobiologických, iných laboratórnych) c)
liečiv (pri zohľadnení národných liečebných postupov
epidemiologických údajov)
Zabezpečiť dostupnosť všetkých Počet skupín a liečiv dostupných pre
esenciálnych antiinfekčných liečiv pre preskripciu v ambulantnej a ústavnej
liečbu v komunite a v nemocnici starostlivosti
získaných infekčných ochorení (vrátane
27
importovaných infekčných ochorení)

v a do SR
Vypracovať systematický plán Počet liečiv s viazanou preskripciou zo
dostupnosti a štandard použitia skupiny rezervných antiinfekčných liečiv
rezervných antiinfekčných liečiv
v definovaných prípadoch Počet vyvinutých štandardov pre použitie
rezervných antiinfekčných liečiv
Vypracovaný plán riadenia rizika vývoja

AMR (napr. rezervné antibiotiká a podobne)
Zvyšovanie povedomia laickej Národná kampaň „povedomia o používaní
verejnosti o rizikách spojených antibiotík a AMR“ (sprievodné akcie,
s nesprávnym užívaním antibiotík workshopy, prednášky pre študentov, laickú
a realizácia kampaní ako napríklad a odbornú verejnosť, kampaň povedomia na
týždeň AMR a správneho používania sociálnych sieťach) a pod.
antibiotík
Realizovať aplikovaný výskum za Realizovanie výskumných prác so zberom
účelom identifikovania efektívnych, dát, analýzou a popisom rizikových
racionálnych a účinných opatrení faktorov pre AMR v komunite a ústavných
v predpisovaní antiinfekčných liečiv pre a pobytových zariadeniach
zníženie výskytu multirezistentných
mikroorganizmov v ústavných
zariadeniach a v komunite
Vzdelávanie špecialistov v racionálnej Počet vzdelávacích (prezenčných a e-
preskripcii antiinfektív v klinickej praxi learningových) podujatí pre zvýšenie
povedomia odbornej verejnosti v oblasti
racionálnej antiinfekčnej preskripcii
Počet šetrení, analýz registrov a iných

údajov ako nástrojov kontroly spotreby
konkrétnych skupín antibiotík
Tvorba a zavedenie do praxe Zavedenie Národného akčného plánu pre
Národného akčného plánu pre AMR AMR do praxe
Počet spoločných aktivít Ministerstvo

zdravotníctva Slovenskej republiky,
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky, Úrad
verejného zdravotníctva Slovenskej
28
republiky
Správa o stave ekonomickej úspory
zodpovedajúcej zníženiu nákladov na liečbu
infekcií vyvolaných multirezistentnými
mikroorganizmami pri aktuálnej úrovni
kontroly kvality compliance ku
štandardným postupom
Príprava a kontinuálne vzdelávanie sestier, lekárov a ďalších zdravotníckych pracovníkov

v antibiotickom programe a politike.
Starostlivosť (prevencia, diagnostika, liečba, dohľad a edukácia) nad infekčnými

ochoreniami u marginalizovaných skupín populácie (najmä u neplatičov, ľudí bez
domova, migrantov a utečencov)
Surveillance (dohľad) je systematický zber a zhodnocovanie údajov o chorobnosti,

úmrtnosti a smrtnosti danej choroby. Je to nepretržitá reťaz činností, ktorá okrem zberu
dôležitých prvotných údajov o danej populácii, v danej zemepisnej oblasti, v danom časovom
intervale sa zameriava na zostavovanie epidemiologických údajov do zrozumiteľných
prehľadov, na analýzu týchto údajov a na predkladanie spracovaných analýz tým, ktorí ich
môžu využiť pri rozhodovaní o účinných protiepidemických opatreniach. Na Slovensku je
vykonávaná sieťou regionálnych úradov verejného zdravotníctva. Neoddeliteľnou súčasťou
surveillance je spolupráca s mikrobiologickými pracoviskami, inými zdravotníckymi
pracoviskami a v NPKIO bude podporená spolupráca s mimovládnymi organizáciami pre
zabezpečenie prepojenia sociálno-zdravotnej problematiky pri starostlivosti o sociálne
vylúčenú populáciu a prípadne marginalizované komunity, ktoré sú v potenciálne vyššom
riziku vývoja, udržiavania a prenosu infekčných ochorení. Kontrola infekčných ochorení
v oblasti migrácie (ako aj utečenectva a žiadateľov o azyl) bude riešená medzirezortnou
spoluprácou s migračným úradom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.

Na medzirezortnej a interdisciplinárnej Počet vypracovaných štandardných
úrovni s Ministerstvom vnútra Slovenskej postupov ako uceleného plánu pre
republiky, Ministerstvom práce, sociálnych riadenie prípadov výskytu infekčných
vecí a rodiny Slovenskej republiky ochorení s potenciálom vývoja epidémií
vytvorenie procesov a štandardov pre v uvedených komunitách
prevenciu šírenia infekčných (najmä
importovaných a iných preventabilných Počet vypracovaných štandardných
infekčných ochorení) ako aj znižovanie postupov pre prevenciu, diagnostiku a
výskytu AMR v populáciách zvláštneho liečbu výskytu infekčných ochorení
záujmu (migranti vrátane ekonomických, v marginalizovaných komunitách
29
utečenci, žiadatelia o azyl; ľudia bez

domova; marginalizované rómske Počet realizovaných aktivít
komunity a iné marginalizované skupiny preventívneho, diagnostického
žijúce na území SR) a liečebného poradenstva
% zapojených členov marginalizovaných

komunít do sledovania a aktivít
Vydanie hodnotiacich správ pre

zlepšenie kontroly a kvality
Okrem výkonu prevencie, diagnostiky a % zapojených členov marginalizovaných
liečby je potrebné realizovať vzdelávacie komunít do sledovania a aktivít
programy a epidemiologické prehľady
výskytu infekčných ochorení Počet realizovaných aktivít
v marginalizovaných skupinách zvlášť preventívneho a vzdelávacieho
v marignalizovaných rómskych charakteru
komunitách
U cestovateľov poistených komerčným % hlásených prípadov infekčných
poistením zaviesť hlásenia o pobyte ochorení zo všetkých poistných udalostí
v zdravotníckom zariadení v zahraničí súvisiacich s chorobou v súvislosti
poisťovňami, tak aby sa zabezpečil dohľad s cestovaním
nad importovanými infekciami a zvlášť
AMR z krajín vysokého výskytu a pri Počet jednotlivých zachytených
preklade na Slovensko bolo možné ihneď importovaných AMR infekcií
implementovať v indikovaných prípadoch
bariérové opatrenia, izoláciu pacienta Počet importovaných infekcií
a jeho následné sledovanie v rámci
komplexného manažmentu Počet vytvorených štandardných
postupov pre manažment pacienta
s importovanou infekciou v súvislosti s
cestovaním
Cieľ 6: Funkčná sieť epidemiologických pracovísk pre prevenciu a kontrolu prenosných

ochorení
Plne funkčná sieť epidemiologických pracovísk zaisťujúcich prevenciu šírenia

infekčných ochorení na všetkých úrovniach. Vytvorenie štandardných procesov pre výkon
epidemiologického dohľadu (vrátane interných kontrol a hlásení), čo umožní reagovať na
aktuálnu epidemiologickú situáciu v komunite, či v ústavných zariadeniach v súlade
s požiadavkami európskych inštitúcií (Európska komisia, Európske centrum pre prevenciu a
kontrolu ochorení – ECDC a Európska sekcia Svetovej zdravotníckej organizácie).
30
Vypracovanie protiepidemických opatrení na základe analýzy rizík ochrany verejného zdravia

a distribúcie rezistentných mikroorganizmov alebo pri prítomnosti iných rizikových faktorov
zistených v prostredí, ktoré môžu priamo alebo nepriamo ovplyvniť šírenie infekčných
ochorení

Vytvorenie štandardných postupov a Počet vytvorených štandardných postupov
procesov pre výkon epidemiologického a procesov pre výkon epidemiologického
dohľadu (vrátane interných kontrol a dohľadu a kontroly kvality prostredia
hlásení) (počet publikovaných správ, článkov
a reportov s analýzou epidemiologických
údajov)
Počet realizovaných šetrení (kontrol –

interných, externých a hlásení)
Národné referenčné laboratóriá pre Doplnenie vybavenia (materiálno-
antimikrobiálnu rezistenciu, nosičstvo technologické a personálne) existujúcich
rezistentných mikroorganizmov, a funkčných NRC.
Národné referenčné centrum pre
prevenciu a kontrolu NN, importované Počet realizovaných aktivít, vyšetrení,
infekcie, imunizačný program a pod. – preventívneho a liečebného poradenstva
organizácia, činnosť a financovanie, a kampaní
legislatívne zaistiť ich udržateľnosť
Zriadenie nových NRC so zabezpečením ich
Vypracovať koncept formou evidence- činnosti a financovania a napojením na
brief policy (EBP) so stanovením epidemiologické a iné registre
najvhodnejšieho modelu pre
udržateľnosť a efektívnosť práce EBP s modelom pre udržateľnosť
NRC/NRL
Koncepcia rozvoja centier v oblasti
Na podklade EBP pripraviť koncept verejného zdravotníctva zameraných na
udržateľnosti, inovácie a rozvoja prevenciu a kontrolu infekčných ochorení
NRC/NRL a prípadne vznik centier
excelentnosti v oblasti verejného
zdravia a infekcií
Pravidelný monitoring epidemiologickej Počet analytických reportov z regionálnych
situácie ochrany zdravia verejnosti šetrení a mikrobiologických vyšetrení
prostredníctvom regionálnych úradov
verejného zdravotníctva na úrovni % nárastu vypĺňania hlásení infekčných
regiónov a analýza získaných dát ochorení do epidemiologického registra
31
EPIS
Zníženie výskytu infekčných ochorení

v regiónoch a došetrenie epidémií
Zvýšené vypĺňanie a analýza dát z % nezaočkovanej populácie z dôvodu
Národného registra očkovaných odmietnutia očkovania
obyvateľov SR a priebežné sledovanie
nežiaducich účinkov po očkovaní ako aj Počet preočkovaných resp. v potrebe
zaočkovanosti populácie a počty preočkovania pre sekundárne imunodeficity
odmietnutí očkovania a stavy súvisiace s imunosupresívnou
liečbou (napr. liečba nádorového
ochoreniach vysokodávkovanou
chemoterapiou, transplantácia, infekcia
HIV, imunosupresívna liečba pri
neprenosnom chronickom ochorení a pod.)
% nežiaducich účinkov po očkovaní a ich

primerané prešetrenie
V spolupráci s odborom klinickej Počet vypracovaných štandardných
mikrobiológie, infektológie a tropickej postupov ako uceleného plánu pre riadenie
medicíny pripravovať plán riadenia prípadov pri výskyte vysoko nebezpečných
rizík v oblasti pripravenosti a reakcie na nákaz
výskyt vysoko nebezpečných nákaz (z
pohľadu interdisciplinárneho Vyškolenie personálu potrebného pre
a medzirezortného) pre zaistenie zvládnutie mimoriadnych udalostí a situácií
vysokej ochrany verejného zdravia pri výskyte vysoko nebezpečných nákaz
obyvateľov Slovenskej republiky
Doplnenie minimálnej siete špecialistov Vypracovať adaptovaný systém vzdelávania
v odbore epidemiológia a hygiena, a kurikulum pre potrebu pokrytia
nemocničná hygiena a zlepšenie ich personálneho zabezpečenia v týchto
financovanie odboroch
Počet vzdelávania absolvujúcich lekárov so

špecializáciou v odbore epidemiológia
Aktivita 6.7 Kritériá plnenia: Vytvoriť Akčný plán pre
prevenciu a kontrolu NN. Legislatívne
Zriadiť Národné referenčné centrum pre presadiť používanie vybraných
prevenciu a kontrolu NN na výsledkových, procesných a štrukturálnych
Regionálnom úrade verejného indikátorov ako indikátory kvality
zdravotníctva so sídlom v Trenčíne. poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Pripraviť metodické postupy/usmernenia
32
v oblasti prevencie a kontroly NN.

Pokračovať a prehlbovať spoluprácu
s ECDC HAINet Unit. Participovať na
celoeurópskom sledovaní a na národnej
úrovni koordinovať a metodicky viesť
inštitúcie do nich zapojené. Zaviesť
štandardizáciu monitorovania hygienicko-
epidemiologického režimu a minimálneho
materiálneho vybavenia na jeho kvalitný
výkon. Poskytovať konzultačnú pomoc pri
riešení epidemiologicky závažných situácií
v zdravotníckych zariadeniach. Vytvoriť
postgraduálny vzdelávací program pre
pracovníkov špecializujúcich sa v tejto
oblasti v spolupráci so vzdelávacími
inštitúciami. Poskytovať odbornú podporu
a metodické vedenie zdravotníckym
zariadeniam pri vytváraní a zavádzaní
programov pre prevenciu a kontrolu NN so
zreteľom na zosúladenie postupov
s národnou legislatívou a legislatívou
Európskej únie. Rozšíriť metodickú,
konzultačnú a edukačnú činnosť aj pre
poskytovateľov zariadení sociálnej
starostlivosti.
Cieľ 7: Funkčná sieť pracovísk klinickej mikrobiológie

Vybudovanie pracovísk pre Existencia a počet kvalitných
molekulárnu diagnostiku baktérií, novovytvorených a/alebo doplnenie (NRC
vírusov (vrátane rezistencie HIV, HCV pre prevenciu HIV/AIDS, NRC pre
a podobne), parazitárnych vírusové hepatitídy a NRC pre sledovanie
a mykotických infekcií AMR) vybavenia a financovania laboratórií
pre molekulárnu diagnostiku infekčných
ochorení
Faktor dostupnosti a dĺžka času vyšetrenia

genetickej rezistencie mikroorganizmov
a počet zrealizovaných a do registra
hlásených vyšetrení
33

Komplexná, klinicky relevantná, Počet laboratórií, ktoré majú zavedené
dostupná a rýchla laboratórna a dostupné spektrum laboratórnych metód
diagnostika infekčných ochorení založených na dôkazoch (EBM, analýza
(požadovaná senzitivita a špecificita cost-efektivity, a pod.) pre rýchle a kvalitné
testov) vrátane konzultačnej vyšetrenia (primeraná špecificita
a konziliárnej činnosti v rámci a senzitivita testov) a pre vyšetrenie
zdravotníckych zariadení a spádovej akútnych a závažných vzoriek v rámci
oblasti laboratória ako aj zabezpečenie časového limitu odporúčanom odbornými
tzv. VCT (z ang. voluntary counseling spoločnosťami, dostupnosť a počet
and testing) t.j. dobrovoľného testovaní a záchytov aj pre populáciu
testovania napr. rizikovej ale aj v rámci preventívnych a tzv. dobrovoľných
všeobecnej populácie najmä na (z ang. VCT) programov
pohlavne a krvou prenosné infekcie
(ďalej len „STI“).
Pravidelné reportovanie do % zlepšenia hlásení do existujúcich
epidemiologických registrov registrov
Realizovanie pravidelných Počet realizovaných prehľadov v populácií
sérologickych prehľadov zameraných
na ochorenia preventabilné očkovaním
a monitorovanie imunitného stavu
populácie aj vzhľadom na ďalšie
závažné ochorenia
Vypracovať analýzu založenú na

dôkazoch ako podklad frekvencie
realizovania týchto prehľadov
Kontinuálne vzdelávanie (CME) Počet vzdelávacích aktivít (workshopov,
klinických mikrobiológov prednášok, e-learningových aktivít
a konferencií) pre zabezpečenie CME
Doplnenie ľudských zdrojov do siete Vypracovať adaptovaný systém vzdelávania
špecialistov v odbore klinická a kurikulum pre potrebu zlepšenia pokrytia
mikrobiológia personálneho zabezpečenia klinickej
mikrobiológie
Počet lekárov absolvujúcich vzdelávaniae

so špecializáciou v odbore klinická
mikrobiológia
Zber dát a ich analýza z lokálnych Počet realizovaných epidemiologických,
34
šetrení a štúdií zameraných na infekčné infekčných, sérologických a ďalších

ochorenia a ich zvládanie, prevenciu, výskumných prác a hlásenie ich údajov do
šírenie a diagnostiku príslušných registrov pre kontrolu
infekčných ochorení
Aktivita 7.8 Zodpovední: Ministerstvo zdravotníctva
Zlepšenie kvality elektronického Slovenskej republiky, Úrad verejného
monitorovania výskytu infekčných zdravotníctva Slovenskej republiky,
ochorení Národné centrum zdravotníckych informácií
Kritériá plnenia:
Plnenie úloh stanovených NPKIO a počet
ústavných zariadení používajúcich
monitoring pohybu pacienta s infekčným
ochorením a počet preventívnych a
následných vypracovaných opatrení pre
kontrolu infekčných ochorení
Realizovanie pravidelných prehľadov celoslovenské prehľady dostupné pre
citlivosti komunitných a nemocničných odbornú verejnosť
mikroorganizmov na antimikrobiálne
látky, sústredenie údajov v centrálnej
databáze
Cieľ 8: Funkčná sieť pracovísk infektológie a tropickej medicíny pre prevenciu, liečbu a
dohľad nad infekčnými ochoreniami
V oblasti infektológie a tropickej medicíny v Slovenskej republike existuje niekoľko

výziev. Jednou z najkľúčovejších je zlepšenie materiálno-technického vybavenia infekčných
oddelení s možnosťou izolácie pacientov v indikovaných prípadoch. Zlepšenie dostupnosti
vyšetrení (aj špecializovaných pri podozrení importovaných infekčných ochoreniach) a
doplnenie počtu lekárov - špecialistov a sestier pracujúcich na infektologických oddeleniach

Bezpečná, kvalitná a dostupná zdravotná Počet primerane vybavených
(komplexná) starostlivosť o pacientov so a doškolených pracovísk infektológie na
suspektnými alebo dokázanými vysoko izoláciu, diagnostiku a liečbu o VNIA
nebezpečnými ochoreniami alebo
závažnými importovanými infekciami Počet dostupných diagnostických
a laboratórnych metód pre rýchlu
a spoľahlivú diagnostiku tropických
35
a importovaných infekčných ochorení do

Pripraviť plán krízového manažmentu

o pacientov s infekčnými ochoreniami
v rámci verejného zdravotného poistenia
Hlavným indikátorom bude zníženie

výskytu infekčných ochorení
a sekundárnych prípadov pri záchyte tzv.
index case (primárneho prípadu)

Pravidelné reportovanie dokázaných % zlepšenia hlásení VNIA, tropických
vysoko nákazlivých ochorení alebo a importovaných infekčných ochorení do
závažných importovaných infekcií do príslušných registrov
epidemiologických registrov

Za súčinnosti zdravotných a komerčných Vytvorenia právne ukotveného partnerstva
poisťovní sledovať tzv. road map nosičov a spolupráce komerčných poisťovní
a/alebo pacientov s infekčnými a zdravotných poisťovní o tzv. ceste
ochoreniami vyvolanými rezistentným pacienta pri zahraničných pobytoch
mikroorganizmom importovaným do a hospitalizáciách
Hlavným indikátorom bude zníženie
výskytu infekčných ochorení sekundárnych
prípadov pri záchyte tzv. index case
(primárneho prípadu) a tiež zníženie
ťažkých infekcií a pokles počtu
chronických následkov súvisiacich
s neskorou diagnostikou a pokles mortality
Zabezpečiť zriadenie, vedenie, analýzu Zavedenie špeciálneho registra pre
a legislatívne ukotviť pravidelné hlásenia sledovanie cesty pacienta (tzv. patient road
do národného registra importovaných map)
nákaz a priebežne sledovať v spolupráci
s komerčnými poisťovňami % hlásenie do registra importovaných
a AMR infekčných ochorení
Plne funkčná a dostupná sieť lôžkových Počet primerane vybavených infekčných
a ambulantných infekčných pracovísk lôžok v Slovenskej republike
a ambulantných pracovísk tropickej (vrátane poznámky* a **)
medicíny – počet infekčných lôžok by
36
mal dosiahnuť priemer Európskej únie t.j. Počet primerane doplneného vybavenia
počet 588 lôžok v Slovenskej republike infekčných oddelení
Legislatívne ukotvenie a garancia siete

adekvátneho materiálno-technického
a personálneho zabezpečenia infekčných
oddelení
Postupné doplnenie minimálnej siete Počet lekárov absolvujúcich vzdelávanie
špecialistov v odbore infektológia, v odbore infektológia a tropická medicína
klinická mikrobiológia, tropická
medicína a špecializovaných sestier tak, Počet špecializovaných sestier
aby sa v prípade potreby zabezpečila absolvujúcich vzdelávanie v starostlivoti
izolovaná starostlivosť o pacientov o pacientov s vysoko nebezpečnými
s vysoko nebezpečnými nákazami nákazami
(akútne vzniknutými alebo
importovanými ochoreniami)

Systém včasnej identifikácie osôb Vypracovanie štandardného postupu pre
s podozrením na vysoko nebezpečnú prevenciu, diagnostiku, izoláciu, liečbu
nákazu a ďalšie závažné importované a následné opatrenia v súvislosti so
infekčné ochorenia pre zdravotný systém včasnou identifikáciou importovaných
Slovenskej republiky infekčných ochorení
Zvýšenie povedomia laickej a odbornej

verejnosti prostredníctvom kampaní
(informačných, programových,
dlhodobých) a workshopov a konferencií
(e-learningových a prezenčných) –
indikátor počet zrealizovaných aktivít, ich
kvalita a počet účastníkov
Kontinuálne vzdelávanie infektológov, Počet a kvalita realizovaných CME
tropických lekárov, sestier a iných workshopov a konferencií (e-
zdravotníckych pracovníkov learningových a prezenčných) v uvedených
odboroch
Zlepšiť indikovanie očkovania a ďalšej Nárast počtu očkovaní vo všeobecnej
profylaxie u cestovateľov a znížiť riziko populácii ako aj v rizikovej populácii
importu infekčných ochorení
Vývoj a implementácia štandardného
postupu o očkovaní cestovateľov
37
Vytvorenie štandardných postupov pre Počet vytvorených a do praxe

výkon prevencie, diagnostiku a liečbu implementovaných štandardných postupov
infekčných ochorení a importovaných
infekčných ochorení
Zlepšenie hlásenia infekčných ochorení % zlepšenia hlásení do príslušných
do epidemiologických registrov a na ich registrov
podklade analýzou dát vytvorenie Počet vydaných hodnotiacich správ na
strategického plánu pre zlepšenie podklade analýzy údajov z registrov
kontroly a prevencie infekčných ochorení
(jeho update 1x za rok) Schválenie strategického plánu pre
zlepšenie kontroly a prevencie infekčných
ochorení
*Navýšiť počet jednolôžkových izieb s vlastným hygienickým zariadením v horizonte maximálne 5 rokov
z pôvodných menej ako 5 na viac ako 10% (v prípade stavebných úprav v lôžkových zdravotníckych
zariadeniach a následnom schvaľovaní prevádzkových poriadkov na príslušnom regionálnom úrade verejného
zdravotníctva požadovať od poskytovateľa zdravotnej starostlivosti vytvorenie minimálne jednej jednolôžkovej
izby s vlastným hygienickým zariadením, ktorá nebude zriadená ako nadštandardná izba, ale izba na izoláciu
pacientov infikovaných/kolonizovaných multirezistentými (MDR) kmeňmi v prípade takejto potreby)
**Legislatívne stanoviť požiadavku, aby na 13 lôžok každého lôžkového oddelenia bola požadovaná minimálne
jedna jednolôžková izba s vlastným hygienickým zariadením.
1.6 Horizontálne predpoklady ku naplneniu NPKIO
- Zlepšenie zdravotného povedomia:

a) o podpore a ochrane zdravia v komunite
b) preventívnych prístupov k zabráneniu šírenia prenosných ochorení v komunite
c) zvýšenie zdravotnej gramotnosti a povedomia populácie v oblasti infekčných ochorení,
užívania antibiotík, AMR a povedomia o Národnom imunizačnom programe Slovenskej
republiky
- Zriadenie Národnej komisie pre prevenciu a kontrolu prenosných ochorení pri

Ministerstve zdravotníctva Slovenskej republiky:
a) kontrola a riadenie činnosti komisií pre racionálnu antiinfekčnú liečbu v ústavných
zdravotníckych zariadeniach a komunite, ako aj komisie pre NN,
b) pravidelné vzdelávanie profesionálov a členov príslušných komisií na lokálnej úrovni
(online a/ alebo prezenčnou formou) o inováciách a procesoch,
c) Odbor krízového manažmentu je zriadený na Ministerstve zdravotníctva Slovenskej
republiky s kompetentnými pracovníkmi pre manažment rizikových udalostí. Zostavenie
a optimalizácia Národného antibiotického plánu a plánu kontroly antimikrobiálnej
rezistencie
- Vytvorenie štandardných preventívnych, diagnostických a liečebných postupov pre

kontrolu infekčných ochorení:
38
a) tvorba samotných štandardných postupov, ich implementácia a kontrola zavedenia v praxi,

b) materiálno-technické a personálne vybavenie pre zabezpečenie napĺňania NPKIO,
c) vzdelávanie odbornej (pre- a postgraduáne vzdelávanie zdravotníckych a iných
zdravotníckych a nezdravotníckych pracovníkov pracujúcich v zdravotníctve) a laickej
verejnosti špeciálnymi programami v spolupráci s odbornými spoločnosťami, hlavnými
odborníkmi, Národnou komisiou pre prevenciu a kontrolu prenosných ochorení
a mimovládnymi organizáciami
- Legislatívne ukotvenie:
a) potrebných zmien vo vzdelávaní nemocničných epidemiológov/hygienikov (lekárov
a verejných zdravotníkov),
b) udržateľnosť NRC resp. v následnom období zvážiť zriadenie „centier excelentnosti“ a
pripraviť koncepciu po roku 2021pre ich zavedenie.
1.7 Nástroje napĺňania stratégie, zámeru a cieľa NPKIO
a) Rezortná podpora
Stabilizované zázemie vedenia a finančných zdrojov (rozpočet na programy a jednotlivé
aktivity tzv. akčné plány pre program kontroly infekčných ochorení v Slovesnkej republike
(preskripcie antiinfekčných liečiv, sledovanie výskytu infekčných ochorení a antimikrobiálnej
rezistencie, kontroly NN, Národný imunizačný program Slovenskej republiky, financovanie
príslušných NRC a podobne).
b) Medzirezortná a nadrezortná podpora

Pozitívny prístup a podpora predstaviteľov štátu k preventívnym opatreniam a aktivitám.
c) Národná podpora
Stratégie Zdravia 2020, Národný plán podpory zdravia, legislatívne ukotvenia zdravotnej
starostlivosti a preventívnych postupov, ďalšie Národné akčné plány a Národný program
prevencie HIV/AIDS v Slovenskej republike na roky 2017-2020 a podobne.
d) Medzinárodná podpora
Agenda 2030 a Ciele udržateľného rozvoja (SDGs)
Health 2020
Dokumenty Svetovej zdravotníckej organizácie – najmä stratégie Svetovej zdravotníckej
organizácie (globálne a európske) ako napr.: Join Monitoring Framework v gescii WHO-
Europe, UHC (Universal health caverage) iniciatíva, ku ktorej sa pridala aj Slovenská
republika a Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky a EBP – evidence-brief policies,
na ktorých je založená tvorba verejných politík.
Stratégie Európskej únie ako napríklad Iniciatíva tvorby národných akčných plánov pre AMR
problematiku v členských štátoch Európskej únie
Nariadenie Európského parlamentu a Rady (ES) č. 851/2004, o zriadení Európskeho strediska
pre prevenciu a kontrolu ochorení
39
Rozhodnutie Európského parlamentu a Rady č. 1082/2013/ES o závažných cezhraničných

ohrozeniach zdravia
Report of the Antimicrobial Resistance (World Innovation Summit for Health in Quatar,
2013)
Podporovať spoluprácu s krajinami V4 a inými krajinami, ďalej so Centers for Disease
Control and Prevention (CDC), FIGO a EBCOG – European Board and College of
Obstetrician and Gynaeolocgists
Európska komisia, 2012, Vykonávacie rozhodnutie komisie z 8. augusta 2012, ktorým sa
mení a dopĺňa rozhodnutie 2002/253/ES, ktorým sa stanovujú definície ochorení pre
oznamovanie prenosných chorôb do siete Spoločenstva na základe rozhodnutia Európskeho
parlamentu a Rady č. 2119/98/ES
1.8 Zdravotné, sociálne a ekonomické aspekty kontroly infekčných ochorení

a organizácia systému starostlivosti o pacientov s infekčnými ochoreniami v Slovenskej
republike
- Správne údaje o epidemiologickej situácii majú vplyv aj na prevenciu/zamedzenie

prenosu infekčných ochorení z matky na plod.
- Presné údaje o sexuálne prenosných a infekčných ochoreniach v slovenskej populácii,
nastavenie správneho očkovania (vírusová hepatitída B, HPV infekcia – karcinóm krčka
maternice).
- Sledovanie ochorení, ktoré nie sú preventabilné očkovaním, prípadne sú spojené
s výskytom antimikrobiálnej rezistencie (gonorea).
- Sledovanie NN poskytne presné informácie o patogénoch, ich rezistencii na antibiotiká,
určovanie a pravidelná zmena profylaktického používania antibiotík podľa aktuálnej
situácie.
- NN dajú presné informácie o patogénoch, ich rezistencii na antibiotiká, určovaní
a pravidelnej zmene profylaktického používania antibiotík podľa aktuálnej situácie.
Podľa aktuálnej situácie je možná správna ochrana a prevencia nákazy u zamestnancov.
- Možnosť preventívneho pôsobenia v gynekológii a pôrodníctve, nasadenie
zabezpečovacej liečby u tehotnej so syfilisom predchádza poškodeniu plodu, očkovanie
(rubeola) predchádza infekcii v tehotnosti a následným možným komplikáciám
(postihnutie plodu, potrat, mŕtvo rodené dieťa), očkovanie proti HPV infekcii znamená
zníženie výskytu karcinóm krčka maternice a tým zníženie ekonomických nákladov na
onkologickú liečbu.
- Zlepšenie sociálneho statusu žien, mnohopočetných rodín, ľudí s nízkym príjmom
a sociálnym vylúčením.
- Snaha centralizovať pôrody matiek s infekčným ochorením (vírusová hepatitída B, C,
HIV, syfilis) a následné poskytnutie adekvátnej, správnej a najnovšej prístupnej liečby
matke a novorodencovi.
2 Úloha jednotlivých medicínskych oborov v starostlivosti o chorých s infekčnými

chorobami (medziodborová spolupráca)
40
2.1 Špecifiká úloh infektológov v starostlivosti o pacientov s infekčnými ochoreniami

- Rýchla a vhodná diagnostika a následná primeraná a dostupná liečba.
- Možnosť izolácie vybraných infekčných ochorení.
2.2 Úloha mikrobiológov v NPKIO
Klinická mikrobiológia je samostatný klinický odbor, ktorý zabezpečuje „in vitro“

diagnostiku infekčných ochorení, interpretáciu výsledkov laboratórnych analýz s ohľadom na
klinický stav pacienta, testovanie citlivosti predpokladaných patogénov a potenciálne
patogénnych mikroorganizmov na antimikrobiálne látky.
Pozícia lekára mikrobiológa v rámci NPKIO je nezastupiteľná: zodpovedá za
zavádzanie a používanie moderných efektívnych diagnostických metód na identifikáciu
pôvodcov infekčných ochorení a stanovovanie ich „in vitro“ citlivosti na antiinfekčné liečivá
vrátane identifikácie mechanizmov rezistencie. Získava a spracováva údaje o stave a vývoji
AMR, navrhuje opatrenia na kontrolu AMR. Pre potreby lokálnych usmernení pre
antibiotickú terapiu a prevenciu infekčných ochorení poskytuje aktuálne miestne prehľady
citlivosti na antimikrobiálne látky v lôžkových zariadeniach a v komunite. Rovnako poskytuje
aj údaje nevyhnutné pre posudzovanie účinnosti prijatých opatrení. Tieto úlohy spadajú do
kompetencie nemocničných antibiotických (a nozokomiálnych) komisií.
Predpokladom efektívnej činnosti klinickej mikrobiológie je zabezpečenie funkčnej
siete laboratórií klinickej mikrobiológie, aby bola dostupná spoľahlivá mikrobiologická
diagnostika, a aby sa výsledky analýz dostali k ošetrujúcim lekárom v čo najkratšom čase.
Súčasťou siete sú aj špecializované laboratória realizujúce nadstavbovú diagnostiku, ktoré je
nevyhnutné rozšíriť o národné referenčné centrá pre oblasť mykologickej a parazitologickej
diagnostiky. Minimálna sieť mikrobiologických laboratórií má byť stanovená so zohľadnením
požiadaviek na činnosť klinických mikrobiológov v rámci laboratórií zdravotníckych
zariadení/spádových oblastí. Musí zohľadňovať tiež špecifické nároky na dostupnosť a kvalitu
laboratórneho vyšetrenia. Tieto priamo závisia od podmienok odberu, transportu a správneho
spracovania rôznych vzoriek biologického materiálu:
- hemokultúra, likvor, tekutý klinický materiál určený na aeróbnu a anaeróbnu kultiváciu,
tkanivá, katétre, kanyly, drény, duodenálna šťava, kostná dreň, tkanivá na dôkaz
parazitárnych pôvodcov infekcií, stolica na dôkaz amébózy, zoškrab z rohovky,
vnútroočná tekutina, vzorky na semikvantitatívnu kultiváciu - potrebné je spracovať
v čo najkratšom čase maximálne, však do 1 až 2 hodín od odberu,
- metódy rýchlej diagnostiky mikrobiálnych antigénov a toxínov závažných patogénov
a rýchleho skríningu nebezpečných nozokomiálnych kmeňov majú byť dostupné pre
každé lôžkové zdravotnícke zariadenie,
- vzorky odobraté do transportných médií je potrebné spracovať do 6 hodín od odberu.
Interpretáciu výsledkov analýz, konzultáciu antimikrobiálnej liečby poskytuje lekár - klinický
mikrobiológ.
2.3 Úloha epidemiológov v NPKIO

41
Epidemiológia je medicínsky vedný odbor, ktorý sa zaoberá štúdiom rozšírenia a

rozdelenia determinantov stavov a javov spojených so zdravím v špecifikovaných
populáciách a aplikovaním výsledkov tohto štúdia na kontrolu zdravotných problémov.
Predmetom činnosti epidemiológie je výskyt chorôb, porúch zdravia a ich príčin v populácii,
zisťovanie, analýza a hodnotenie prírodných, sociálnych, ekonomických faktorov a faktorov
spojených s ľudskou činnosťou upevňujúcich zdravie alebo ovplyvňujúcich vznik chorôb;
predmetom činnosti epidemiológie prenosných chorôb je proces šírenia nákazy.
Potrebné je pripraviť koncepciu komplexného manažmentu zabezpečenia personálnych
kapacít v oblasti nemocničnej hygieny a stanoviť povinné materiálno-technické vybavenie
v dlhodobej stratégii od roku 2021.
Podľa súčasnej platnej legislatívy je zriadenie nemocničnej hygienickej
služby/oddelenia nemocničnej hygieny prípadne len zamestnanie
epidemiológa/hygienika/verejného zdravotníka v kompetencii vedenia nemocnice a nie je
povinné. Európske centrum pre prevenciu a kontrolu ochorení odporúča prijať pre výkon
prevencie a kontroly infekcií v zdravotníckom zariadení aspoň:
 1 pozícia špecialistu na 500 – 1000 lôžok
 1 pozícia v špecializačnej príprave na 250 lôžok
Je nevyhnutné legislatívne stanoviť minimálny počet pracovníkov v oblasti prevencii
a kontroly infekcií na ustanovený pracovný čas v lôžkových zdravotníckych zariadeniach
v prepočte na počet lôžok a zriaďovanie Oddelenia nemocničnej hygieny/Nemocničnej
hygienickej služby
Návrh:
a) lôžkové zdravotnícke zariadenia nad 500 lôžok – povinnosť zriadenia Oddelenia
nemocničnej hygieny/Nemocničnej hygienickej služby s minimálnym personálnym
obsadením 1 senior špecialista, 1 junior špecialista, na každých 300 lôžok plus jeden
junior špecialista,
b) lôžkové zdravotnícke zariadenia pod 500 lôžok – povinnosť zamestnať na 300 lôžok
minimálne jedného pracovníka prevencie a kontroly infekcií na ustanovený pracovný
čas.
2.4 Úloha odboru gynekológie a pôrodníctva a NPKIO
- Aktívne vyhľadávanie – správne anamnestické údaje, okrajové podskupiny žien

(prostitútky, narkomanky, migranti, národnostné menšiny a pod.) diagnostika a liečba
infekčných ochorení najmä sexuálne prenosných (gynekologických: syfilis, ulcus molle,
kvapavka, genitálne bradavice – HPV, herpes genitalis, ale aj celkových ako sú vírusová
hepatitída B a C, HIV, niektoré zoonózy ako listerióza, toxoplazmóza a podobne).
- Povinné hlásenie potvrdenie prítomnosti infekcie a odoslanie pacientky na
dermatovenerologické vyšetrenie/infekčné oddelenie, depistáž a aktívne vyhľadávanie
potencionálne nakazených ľudí v blízkosti postihnutej pacientky.
- Prevencia: prednášky na školách – základné a stredné školy, letáky, internetové portály,
internetové blogy, mobilné aplikácie, verejné prednášky a rôznych kultúrnych
podujatiach, informovať dievčatá a ženy ako sa chrániť – kondómy, očkovanie,
42
preventívne prehliadky, ako postupovať pri možnej nákaze, edukácia populácie od

mladého veku.
- V pôrodníctve – zamedzenie prenosu infekcie na plod, edukácia tehotných
o možnostiach nákazy, prenosu infekcie, správna antibiotická liečba, diagnostika
a vedenie pôrodu.
- V gynekológii a pôrodníctve na oddeleniach – NN, vedenie záznamov, rezistencia
mikroorganizmov na antibiotiká, správne hygienické návyky u všetkého personálu –
upratovačky, sanitári, pomocný zdravotnícky personál, ošetrovatelia, sestry, pôrodné
asistentky, lekári; kurzy asepsy, antisepsy.
- Správne technické a priestorové vybavenie pôrodnej sály (správny počet pôrodných
boxov na daný počet pôrodov, vybavenie operačných sál – pôrodníckych aj
gynekologických, zabezpečenie ošetrenia novorodenca na každom pôrodnom lôžku) .
Gynekológ-pôrodník by mal byť súčasťou zdravotníckeho teamu v sledovaní NN a kontroly

infekčných ochorení v komunite a zdravotníckych zariadeniach. Pre tento výkon je potrebné
zabezpečenie dostatočného materiálno-technického a priestorového vybavenia
gynekologických oddelení a pôrodných sál (nedostatok pôrodných boxov – napr. 4 pôrodné
boxy a jedná operačná sála na cisárske rezy v pôrodnici s 3000 pôrodmi ročne je úplne
nevyhovujúce európskym štandardom). Vo svete sú na 1000 pôrodov dve pôrodnícke
operačné sály, v nemocniciach s cca 2500 pôrodmi je cca 6-10 samostatných pôrodných
boxov alebo izieb so samostatným vybavením na ošetrenie novorodenca a sociálnymi
zariadeniami ako sprcha, toalety).
Zabezpečenie konceptu BFH pre novorodencov a matky je v súčasnom nastavení vybavenia

nemocníc nemožné. Základné piliere koncepcie sú zahrnuté v „Koncepcia zdravotnej
starostlivosti v odbore gynekológia a pôrodníctvo“ číslo 28494-1/2006-OZSO, dňa 3.januára
2007. Úloha v rámci NPKIO: prevencia, aktívne vyhľadávanie, diagnostika, liečba a
dispenzarizácia pacientok s infekčným ochorením, povinné hlásenie nákaz (kvapka, syfilis,
ulcus molle, chlamýdie, HIV, vírusová hepatitída B a C), podpora aktívnej prevencie –
očkovanie, verejná osveta v populácii žien.
NN – prevencia, diagnostika, liečba, povinné hlásenie, profylaktická liečba, tlak na správne
technické, materiálne a priestorové vybavenie, kontrola infekcií u personálu, pravidelné kurzy
zásad asepsy a antisepsy u všetkého zdravotného personálu, režim návštev na oddeleniach.
2.5 Úloha ošetrovateľstva v NPKIO
Edukácia o hygienicko-epidemiologických podmienkach v rizikových komunitách je

esenciálna pre napĺňanie implementácie NPKIO v komunite v procese komunitnej zdravotnej
starostlivosti. Z tohto dôvodu bude cieľom zlepšenia komunitnej verejno-zdravotnej
a ošetrovateľskej starostlivosti pre programové obdobie NPKIO primárne vzdelávanie.
43
Aktivity budú zamerané školské zdravie a participáciu sestry na ňom, sestry ADOS,
licencovanej sestry, komunitnej sestry a pôrodnej asistentky.
Hlavným cieľom je monitoring prostredia v komunite a spolu s regionálnym úradom
verejného zdravotníctva a verejným zdravotníkom, identifikácia a eliminácia rizika
hygienicko-epidemiologickej situácie pri výkone komunitnej zdravotnej starostlivosti. Ďalšou
aktivitou bude poskytnutie edukácie s konkrétnym zameraním na cieľovú skupinu.
Spolupráca ADOS, komunitných sestier s regionálnym úradom verejného zdravotníctva
pri zistených epidemiologicky závažných situácií. Pravidelné správy terénnych komunitných
sestier s identifikáciou priorít hygienicko-epidemiologického rizika. Nevyhnutná je
spolupráca asistentov pre rómsku problematiku, samosprávy s ADOS, resp. komunitnou
sestrou pri identifikácii problémových oblastí – posudzovanie rizika, identifikácia rizikových
pacientov v miestnej samospráve a spolupráca s regionálnym úradom verejného
zdravotníctva. Navrhujeme zrealizovať aktívne webové blogy, mobilné aplikácie, interaktívne
webstránky, odpovede odborníkov v odbore gynekológia a pôrodníctvo (v kompetencii
odbornej spoločnosti).
3 Koncepcia Národného programu kontroly nad infekčnými ochoreniami v Slovenskej

republike
Cieľ 9: Národná kampaň „čisté ruky“
3.1 Informačná kampaň na zvýšenia povedomia o infekčných ochoreniach v populácii
- Pravidelná edukácia na základných a stredných školách, letáky, internetové portály,

internetové blogy, mobilné aplikácie, verejné prednášky, e-learning, rôzne kultúrne
podujatia.
- Informovať mladých ľudí o ochrane pred infekčnými ochoreniami ako aj z pohľadu
obchodovania ľudí a ďalšej prevencie kriminality a sociálno-patologických javov
v spoločnosti s dopadom na zdravie a šírenie infekčných ochorení - zlepšiť povedomie
obyvateľstva (najmä rizikových skupín a mládeže).
- Očkovanie, preventívne prehliadky, informácie ako postupovať pri možnej infekcii
(tzv. expozícii).
Pod vedením profesionálov v multidisciplinárnych tímoch.
3.2 Národná kampaň „čisté ruky“ v zdravotníckych zariadeniach
Úlohou NPKIO je pripraviť revíziu a optimalizáciu, a následne implementovať Národný

program hygieny rúk pod názvom „Národná kampaň čisté ruky“. Na podklade kampane
Svetovej zdravotníckej organizácie implementovať jednotný program hygieny rúk ako
povinný dokument pre všetky lôžkové zdravotnícke zariadenia v Slovenskej republike.
Program budú vykonávať pracovníci zodpovední za výkon prevencie a kontroly infekcii
priamo v zdravotníckom zariadení a koordinovaný bude tak ako doteraz jednotlivými
regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva. Kampaň v súčasnosti kvalitne a erudovane
pripravuje a koordinuje Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom Trenčíne, avšak
44
bez výkonnej zložky v rámci personálneho obsadenia epidemiológov a verejných

zdravotníkov priamo v nemocniciach nie je efekt dostatočný. Je nutné povinne zaviesť
kvartálne sledovanie compliancie hygieny rúk u zdravotníckych pracovníkov a spotreby
alkoholovej dezinfekcie v litroch/počet lôžko-dní. Každé lôžkové zdravotnícke zariadenie
bude musieť mať prijatý štandardizovaný program hygieny rúk a vykonávať kontrolu
procesov. Program hygieny rúk je jednotný na celoštátnej úrovni a skladá sa z nasledujúcich
jednotlivých krokov, ktoré sú zároveň aj akčnými plánmi tohto bodu NPKIO.
Aktivita 9.1 Kritériá plnenia: Počet analýz

Zabezpečenie kompatibilných prípravkov (analytických reportov) a informačných
k hygiene rúk (alkoholová dezinfekcia+ materiálov s opatrením pre zabezpečenie
umývacia emulzia+ ochranný krém, UV používania kompatibilných prípravkov
lampa) a zabezpečenie infraštruktúry pre k hygiene rúk zdravotníckych, iných
hygienu rúk analýzou dostupnosti zdravotníckych pracovníkov, iných osôb
dávkovačov v mieste poskytovania vyžadujúcich compliance ku použitiu
zdravotnej starostlivosti a ich doplnenie na dezinfekcie rúk. Vytvorenie hodnotiacich
dostatočný počet (štandardizácia správ kampane a programov s dôrazom na
rozmiestnenia dávkovačov alkoholovej efektivitu zavedenia týchto opatrení.
dezinfekcie, papierových jednorazových
uterákov, dezinfekčných mydiel). Súčasťou
aktivity bude interná a externá kontrola
procesov.
Aktivita 9.2 Kritériá plnenia: Počet zrealizovaných
Zavedenie povinného školenia o hygiene kurzov (prezenčnou, či e-learning formou),
rúk s presne definovaným obsahom správy o využití UV lampy v praxi,
a následná kontrola vedomostí minimálne vytvorenie informačných materiálov pre
1-krát ročne personál zdravotníckych zariadení
a pacientov. Vytvorenie hodnotiacich
správ o vzdelávacej kampani s dôrazom na
efektivitu zavedenia tohto opatrenia
Aktivita 9.3 Kritériá plnenia: Počet analytických
Povinné sledovanie compliancie hygieny reportov (na štvrť-ročnej frekvencii),
rúk a spotreby alkoholovej dezinfekcie u vydanie súhrnnej správy s návrhom
zdravotníckych pracovníkov a štvrťročné opatrení pre udržateľnosť zlepšovania
reportovanie štatistík Národnej komisii pre a kvality procesu hygieny rúk
prevenciu a kontrolu prenosných ochorení v zdravotníckych zariadeniach
prostredníctvom miestnych Komisií pre
ATB rezistenciu/Komisií pre NN
Aktivita 9.4 Kritériá plnenia: Počet zapojených
Dodržiavanie farebného kódovania zdravotníckych zariadení do projektu
pomôcok na dezinfekciu prostredia farebného kódovania
(farebne rozlíšené handry na upratovanie
45
a dezinfekciu)- štandardizácia procesov

v jednotlivých zariadeniach poskytujúcich
zdravotnú starostlivosť.
3.3 Národná kampaň kontroly infekčných ochorení pre vzdelávanie poskytovateľov

opatrovateľskej služby a sociálnych služieb
Zariadenia sociálnych služieb (pobytová a ambulantná forma) ako aj terénna sociálna

práca a opatrovateľská služba budú zapojené do vzdelávacej národnej kampane kontroly
infekčných ochorení so zameraním na kampaň „Čisté ruky“. V súvislosti so zavádzaním
komplexných ošetrovateľských štandardných postupov do zariadení sociálnej pomoci podľa
zákona č. 576/ 2004 Z. z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním
zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.
576/2004 Z. z.“) bude potrebné vyhodnotiť implementáciu, compliance a potrebu následných
vzdelávacích aktivít pre zvýšenie úrovne povedomia o infekčných ochoreniach
a predchádzaní nim. Vzdelávacie školenia budú zamerané na multidisciplinárne tímy
poskytujúce ošetrovateľské a ďalšie sprevádzanie klientov pre zvýšenie povedomia o kontrole
prenosu a zvládaní manažmentu infekčných ochorení v pobytovom alebo prirodzenom
prostredí klienta sociálnej služby a ošetrovateľskej starostlivosti.
Aktivita 9.5 Kritériá plnenia: Počet realizovaných

Zvýšenie povedomia a monitoring kampaní a vypracovania hodnotiacich
hygienicko-epidemiologického režimu reportov (na štvrťročnej frekvencii),
prevádzky v zariadení sociálnej pomoci programov vzdelávania (prezenčnou a e-
a informačná kampaň zameraná na learningovou formou) zamestnancov
zariadenia sociálnej pomoci a poskytovanie zariadení sociálnej pomoci, vydanie
opatrovateľskej a ošetrovateľskej služby súhrnnej správy s návrhom opatrení pre
udržateľnosť zlepšovania a kvality
Cieľ: zlepšiť a) povedomie a vedomostí poskytovanej ošetrovateľskej
a b) úroveň kvality poskytovaných služieb a opatrovateľskej služby v týchto
so zavedením preventívnych opatrení zariadeniach. Počet vytvorených a
predchádzania prenosu infekčných distribuovaných informačných materiálov
ochorení ako aj s celkovým znížením pre personál zariadení sociálnej pomoci
incidencie infekčných ochorení a ich klientov. Vytvorenie hodnotiacich
na všetkých úsekoch poskytovaných správ o vzdelávacej kampani s dôrazom
sociálnych služieb pobytovej, ambulantnej, na efektivitu zavedenia tohto opatrenia.
či terénnej formy pre zvýšenie kvality
života seniorov a klientov v starostlivosti
týchto zariadení
Aktivita 9.6 Kritériá plnenia: Počet vypracovaných
Vypracovanie hygienicko- a v praxi implementovaných štandardov
46
epidemiologických štandardov -
umiestnenie a využívanie dezinfekčných
roztokov, používanie jednorazového
materiálu, určenie pozície sestry
zariadenia sociálnej pomoci zodpovednej
za hygienicko- epidemiologické
podmienky (a interná kontrola)
poskytovania ošetrovateľskej starostlivosti
Aktivita 9.7 Kritériá plnenia: Vypracovanie, interná
V terénnych službách vytvorenie a a externá kontrola hygienicko-
zavedenie štandardov a kontrola epidemiologických štandardov pre
využívania ochranných pomôcok terénnu sociálnu službu s poskytovaním
a dezinfekčných materiálov ošetrovateľskej a opatrovateľskej služby
Napĺňaním NPKIO sa zníži výskyt infekčných príhod a zvlášť infekčných udalostí

vyvolaných multirezistentnými organizmami v zariadeniach sociálnych služieb.
3.4 Národná kampaň pre zvýšenie úrovne vedomosti o infekčných (najmä pohlavne
a krvou prenosných) ochoreniach v školách
Aktivita 9.8 Kritériá plnenia: Počet zrealizovaných

Vzdelávacie programy zamerané na žiakov a aktivít, typ odlišných akcií podľa obsahu,
mládež, „Mikróby a infekcie v nás a vôkol počet účastníkov, pri rizikových skupinách
nás“, rovesnícke programy a iné podporné počet otestovaných jedincov počas aktivít,
edukačné aktivity zamerané na rizikové počet propagačných vzdelávacích
skupiny mládeže a informačných materiálov, konferencií
a workshopov, hodnotenie vzdelávacích
Cieľ: zlepšiť a) povedomie, b) úroveň programov, tvorba hodnotiacich správ s
kvality vedomostí a zručností a c) správania dôrazom na ich dopad a účinnosť vo
sa mladých ľudí (žiakov, študentov) všeobecnej školskej a rizikovej školskej
s celkovým znížením incidencie pohlavným a mimoškolskej populácii detí a mládeže.
stykom a krvou prenosných infekčných
ochorení
3.5 Národný plán pre kontrolu NN
Inovácia systému surveillance NN
Vykonávať periodické (štvrťročné a ročné) hodnotenie indikátorov kvality zdravotnej

starostlivosti pre oblasť nemocničnej hygieny pomocou vhodných denominátorov. Využitím
nemocničného informačného systému lôžkových zdravotníckych zariadení zaviesť sledovanie
47
výsledkových indikátorov kvality pre NN pomocou vhodných denominátorov zohľadňujúcich

expozíciu špecifickým rizikovým faktorom t.j incidenciu na počet dní expozície určitej
invazívnej pomôcke/procedúre.

Pravidelné hodnotenie indikátorov kvality - počet UTI/počet katétrových dní
zdravotnej starostlivosti pre oblasť (PMK)
nemocničnej hygieny (štvrťročne - počet BSI/ počet katétrových dní
regionálne a ročne sumárna správa za celú (CVK)
Slovenskú republiku) - počet RTI/ počet dní pacientov na
ventilátore (UPV)
- počet SSI/ počet operovaných
pacientov podľa typu operácie :
Brušná chirurgia (COLO),
Cholecystektómia (CHOL),
Endoprotéza bedrového kĺbu (HPRO),
Endoprotéza kolenného kĺbu (KPRO),
Laminektómia (LAM), Cisársky rez
(CSEC), Hrudná chirurgia(CABG).
- Pracovať na prepojení hlásenia cez
nemocničné informačné systémy do
EPIS a znížiť administratívnu záťaž
pri zvýšení kvality hlásení.
- Okrem kódu MKCH, diagnózy NN
hlásiť pod štandardnými kódmi
ECDC pre NN, ktoré je potrebné
upraviť vzhľadom na dostupný
diagnostický rozsah pri jednotlivých
typoch infekcii v našich
podmienkach.
- Zabezpečiť vzdelávanie tejto oblasti
na zdravotníckych školách,
ošetrovateľských programoch a
Lekárskych fakultách v pre-
graduálnom, ale aj v rámci
postgraduálneho a špecializačného
štúdia.
Kontrolu hlásenia NN vykonávať cez
mikrobiologický informačný systém
mikrobiologických laboratórií verejnými
zdravotníkmi.
48
Dekontaminácia nástrojov a zdravotníckych pomôcok
- Upraviť legislatívu v oblasti monitorovania účinnosti dekontaminácie nástrojov

a zdravotníckych pomôcok s chemickými indikátormi v súlade s EN normami –
zabezpečiť zhodu aktuálnej legislatívy v tejto oblasti s európskou normou EN 111 40.
- Zaviesť povinnú automatizáciu procesov dekontaminácie nástrojov endoskopického
príslušenstva II. kategórie a kontroly vykonávaných procesov indikátormi v súlade
aktuálnymi s európskymi odporúčaniami.
Zodpovední: poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a nemocniční hygienici a
epidemiológovia, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky
Termín: priebežne do 31.12.2020
Dekontaminácia prostredia - štandardizácia monitorovania hygienickej kvality

nemocničného prostredia
- Zvýšenie kvality upratovania a dekontaminácie prostredia efektívnou kontrolou -

konkrétne povinným monitorovaním výkonu upratovania prostredníctvom UV
florescencie a monitorovania efektu dekontaminácie najmä v čistých priestoroch ATP
luminometriou.
- Optimalizovať vykonávania mikrobiologickej kontroly podľa medzinárodných
odporúčaní a zavedenie testovania ATB rezistencie rýchlymi metódami v rámci
diagnostiky v laboratóriách mikrobiológie životného prostredia regionálnych úradov
verejného zdravotníctva.
- Zaviesť povinné testovanie rezistencie u enviromentálnych izolátov v prípade
podozrenia na kmene s klinicky a epidemiologicky významnými mechanizmami
rezistencie - VRE, MRSA, VRSA, VISA, CPE, CPO.
- Pripraviť jednotnú metodiku postupu pri odbere sterov z prostredia, elimináciu bežných
povrchov a sústrediť sa na tzv. HTO (často chytané povrchy) - štandardizovať výkon
kontroly nemocničného prostredia - vytvorenie štandardného postupu odberu vzoriek
a kombinovanie použitia metód.
- Vytvoriť systém certifikácie firiem poskytujúcich upratovacie služby pre zdravotnícke
zariadenia na stanovené obdobie.
- Výnos MZ SR č. 09812/2008-OL z 10. septembra 2008 o minimálnych požiadavkách
na personálne zabezpečenie a materiálno – technické vybavenie jednotlivých druhov
zdravotníckych zariadení je nutné doplniť o povinnú výbavu oddelení nemocničnej
hygieny (atp luminometer, UV florescencia, mikrobiologická kontrola prostredia,
rýchle indikátorové testy, UV lampa).
Zodpovední: poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a nemocniční hygienici eventuálne
epidemiológovia
Termín: priebežne do 31.12.2020
49
4 Priority výskumu, inovácií a rozvoj NPKIO
Výskum infekčných ochorení prebieha predovšetkým na univerzitách a (univerzitných)

fakultných nemocniciach alebo v špecializovaných inštitúciách (ako napr. Slovenská
akadémia vied a NRC/NRL), neziskové a mimovládne organizácie), univerzitné vedecké
parky a výskumné centrá a podobne. Klinický výskum prebieha tiež v ďalších centrách
a zariadeniach (ako napríklad Onkologický ústav sv. Alžbety, Národný onkologický ústav,
Národný ústav srdcových a cievnych chorôb, Národný ústav detských chorôb a podobne).
Výskum je financovaný rôzne, v súčasnosti nie systematicky (štát nemá strategický plán a ani
udržateľné nástroje financovania a prerozdeľovania finančných zdrojov, z tohto dôvodu je
tento výskum v súčasnosti realizovaný najmä zo súkromných zdrojov ako aj napr.
komerčnými firmami a inými organizáciami). Odborné spoločnosti uvedené v tomto
programe v rámci svojich aktivít maximálne podporujú rozvoj výskumu infekčných ochorení.
Komplex aktivít 1: Realizácia výskumných úloh súvisiacich s dohľadom nad prenosnými

ochoreniami najmä v rizikových skupinách obyvateľstva ako sú deti (najmä neočkované,
s primárnymi a sekundárnymi syndrómami imunitnej nedostatočnosti), seniori (v dlhodobej
starostlivosti, domácej, terénnej a pobytovej ošetrovateľskej a opatrovateľskej starostlivosti
v zariadeniach sociálnych služieb), rómske a iné rizikové komunity v súvislosti s prenosnými
ochoreniami, cestovatelia/ migranti (tzv. internaly displaced) a marginalizované skupiny, ktorí
sú potenciálnymi prenášačmi rezistentných infekčných ochorení.
Komplex aktivít 2: Interdisciplinárny aplikovaný výskum zameraný na priority súvisiace

s kvalitou zdravotnej starostlivosti, diagnostiky, bezpečnosti pacientov a finančnej
udržateľnosti pri zohľadnení inovatívnych trendov a miestnych potrieb.
Komplex aktivít 3: Hodnotenia dopadov, nákladovosti na prevenciu a špecifických

indikátorov kvality zdravotnej starostlivosti v kontexte prevencie a kontroly infekčných
ochorení so špecifickým zameraním na rizikové faktory pre vznik a šírenie AMR a NN (aj na
medzirezortnej úrovni). Výskum zameraný na hodnotenie finančnej udržateľnosti
zdravotného systému v súlade s aktuálnymi poznatkami vedy (ich postupné zapracovanie do
súboru štandardných preventívnych, diagnostických a liečebných postupov a následné
materiálno-technologické doplnenie vybavenia)
Komplex aktivít 4: Aplikovaný výskum zameraný na priority súvisiace s kvalitou prevencie

a zdravotnej starostlivosti na podklade analýzy implementácie NPKIO do praxe.
Komplex aktivít 5: Príprava konceptu, vznik špecializovanej inštitúcie pre vedu a výskum vo
verejnom zdravotníctve a epidemiológii. Vytvorenie štúdie, napríklad evidence-brief policy
s identifikovaním najvhodnejšieho a efektívneho modelu na podklade dôkazov z vedeckých
prác, systémových analýz a praxe iných krajín s dlhoročným zavedeným konceptom takejto
špecializovanej inštitúcie pre vedu a výskum vo verejnom zdravotníctve.
5 Systém kontroly kvality poskytovanej starostlivosti v medziodborovej spolupráci

50
Povinnosťou poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkov

a odborných zdravotníckych pracovníkov je hlásiť, vykonávať a kontrolovať opatrenia na
predchádzanie vzniku a šíreniu prenosných ochorení a nemocničných nákaz je ustanovená
v zákone č. 355/2007 Z. z. Povinnosť hlásenia NN upravuje vyhláška Ministerstva
zdravotníctva Slovenskej republiky č. 553/2007 Z. z. Za účelom sledovania, hodnotenia
a zvyšovania kvality zdravotnej starostlivosti, ako aj pre sledovanie vývoja chorobnosti
obyvateľstva Slovenskej republiky, majú veľký význam dobre dizajnované, funkčné
a správne vedené registre. Vedenie registrov je personálne, organizačne a finančne náročné,
z tohto dôvodu má byť racionálne, aby z dlhodobej perspektívy boli zberané údaje
porovnateľné a hodnotiteľné, čo sa týka indikátorov kvality procesov, zavedených štandardov
a potreby materiálno-technologického vybavenia. U väčšiny infekčných ochorení sa na
sledovanie využívajú okrem vybraných ochorení, pre ktoré sa vedú dlhodobé prospektívne
registre s trvalým zaraďovaním pacientov aj tzv. prierezové prieskumy a bodové prevalenčné
štúdie, ktoré časovo pri významne nižších nákladoch sú potrebné pre naplnenie regionálnych,
presne nadefinovaných tzv. jednorazových registrov. Za inšpiratívny možno v tomto zmysle
pri kontrole infekčných ochorení považovať švédsky a anglický model, v ktorých pri
vybraných ochoreniach a výkonoch zrealizovaných poskytovateľom zdravotnej starostlivosti
existuje priame prepojenie úhrady starostlivosti s registrom. Takýmto prístupom je najlepšie
zrealizované a zaručené, že poskytovatelia zdravotnej starostlivosti do registra zadajú
skutočne všetkých chorých pacientov, čo je v praxi v tzv. dobrovoľných registroch veľkým
problémom a vedie to k limitovaným hodnoteniam obsahu registrov, nakoľko tu často
chýbajú najťažší pacienti, sekundárne prípady, alebo komplikácie liečby.
Výkony (zdravotnícke, procesné mapy) a indikátory, ktoré by bolo vhodné dlhodobo

(prospektívne) sledovať v rámci národných registrov, sú napríklad: prenosné ochorenia,
antiinfekčná preskripcia na ambulanciách, v komunite (dlhodobá starostlivosť)
a v zdravotníckych zariadeniach, výskyt antimikrobiálnej rezistencie, NN a podobne. Nutná je
kontrola a vzdelávanie pre správne podávanie profylaktickej liečby pri operáciách
v chirurgických disciplínach. Pravidelné zmeny v používaní antibiotík v profylaxii podľa
stavu NN. Potrebné je aj šetrenie a dohľad v oblasti vypĺňania registrov, prevencie
a používania ďalších nástrojov kontroly infekčných ochorení v praxi s ohľadom na regionálne
špecifiká a odlišnosti. Týmto spôsobom znižovať rozdiely a nerovnosti v zdraví a kvalite
prevencie a zdravotnej starostlivosti medzi regiónmi.
Pre potreby kontroly používania racionálnej antiinfekčnej liečby v komunite,

ambulantnej a ústavnej starostlivosti v gescii Ministerstva zdravotníctva Slovenskej
republiky budú vytvorené štandardné odporúčania pre antibiotickú prevenciu a liečbu. Pre
efektívnu kontrolu a následné zlepšenie preskripcie racionálnej antiinfekčnej liečby je
potrebné definovať aj indikátory kvality racionálnej antiinfekčnej liečby, ktoré budú na
lokálnej úrovni ako aj systémovo sledované. Súčasne si to vyžaduje aj definovanie
represívnych opatrení za ich nedodržanie. Pravidelné vyhodnocovanie spotreby ATB
a zvýšenie kontroly účelnej preskripcie je dôležité aj z hľadiska vystupovania Slovenskej
republiky na medzinárodnej úrovni napríklad pre hlásenia do Európskeho centra pre
51
prevenciu a kontrolu ochorení, ako aj pre Európsku komisiu, Radu Európy, Generálne
riaditeľstvo Európskej komisie pre zdravie a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre zdravotnú
bezpečnosť a podobne.
6 Špecializačná príprava lekárov a iných zdravotníckych a nezdravotníckych

pracovníkov
Špecializačná príprava lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov v príslušných

odboroch so zameraním na kontrolu infekčných ochorení v Slovenskej republike, uvedených
v tomto programe, prebieha v súlade s príslušnými vzdelávacími programami. Na príprave
vzdelávacieho programu sa rozhodujúcou mierou podieľajú: odborní garanti v rámci
akreditovaného štúdia (akreditovaných študijných programov) na príslušných lekárskych
fakultách a Fakulte verejného zdravotníctva Slovenskej zdravotníckej univerzity
zabezpečujúcich pregraduálne a postgraduálne vzdelávanie (dané legislatívou), členovia
a predstavitelia príslušných odborných spoločností v spolupráci s hlavnými odborníkmi
Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky pre príslušné špecializácie.
Špecializačná príprava vo verejnom zdravotníctve existuje len pre lekárov ale nie pre
verejných zdravotníkov, z tohto dôvodu je potrebné pripraviť a zabezpečiť v rámci
postgraduálneho vzdelávania špecializačnú prípravu aj pre verejných zdravotníkov.
Súčasná situácia: od roku 2006 do roku 2016 bolo v Slovenskej republike vzdelávaných
v postgraduálnom vzdelávaní a následne v odbore pracujúcich 33 lekárov hygienikov, 3
epidemiológovia, 18 lekárov mikrobiológov, 37 infektológov a 5 lekárov tropickej medicíny.
Ku pokrytiu potrieb súčasnej kontroly a starostlivosti v Slovenskej republike je potrebné
upraviť systém vzdelávania a zatraktívniť uvedené odbory.
Zabezpečiť špecializačné vzdelávanie verejných zdravotníkov v epidemiológii

a zatraktívniť špecializačné štúdium z epidemiológie pre absolventov všeobecného
lekárstva. Vzhľadom na nedostatok špecializovaných lekárov v odbore epidemiológia
vytvoriť adekvátne špecializačné štúdium (minimálne 4 ročné) pre magistrov verejného
zdravotníctva v odbore epidemiológia, ktoré bude zahrňovať aj oblasť nemocničnej
epidemiológie.
Odborné predpoklady z pohľadu vzdelania verejných zdravotníkov vykonávajúcich prácu
nemocničných/komunitných hygienikov/epidemiológov nie sú explicitne legislatívne dané.
Odbor epidemiológia sa v Slovenskej republike dá študovať v rámci štúdia dvoch odborov:
- Všeobecného lekárstva a následnej (sub)špecializácii v epidemiológii (5 + 4 roky) – po
skončení lekárskej fakulty nastupuje postgraduálne vzdelávanie v špecializačnom odbore
verejné zdravotníctvo, infektológia, tropická medicína a následne špecializácia
v epidemiológii.
- Verejného zdravotníctva a následnej špecializácii v epidemiológii (5 + 1 rok –
špecializáciu však v súčasnosti neposkytuje žiadna vzdelávacia inštitúcia).
Potrebné je zamerať sa na výučbu a zmenu klinického správania sa mladých lekárov v rámci
zodpovednosti a správnemu dodržiavaniu asepsy a antisepsy, ku pravidelnému hláseniu
infekčných ochorení a NN.
52
7 Štandardné postupy pre výkon prevencie, štandardné diagnostické a terapeutické

postupy
Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky prostredníctvom Odboru štandardných

preventívnych, diagnostických a terapeutických postupov koordinujúceho vývoj,
schvaľovanie, implementáciu a revíziu štandardných postupov pre výkon prevencie,
štandardných diagnostických postupov a štandardných terapeutických postupov prioritných
infekčných ochorení. Od roku septembra 2018 bude realizovaný vývoj štandardných postupov
pre výkon preventívnych, diagnostických a liečebných postupov pre problematiku prenosných
ochorení realizovať na tzv. multidisciplinárnej úrovni pri zohľadnení európskych odporúčaní
pre jednotlivé špecializácie, na podklade ktorých budú pripravené stručnejšie súbory
štandardných postupov a klinické algoritmy, ktoré budú pravidelne po ich schválení (prípadne
revízii) publikované na webovom vzdelávacom priestore Ministerstvo zdravotníctva
Slovenskej republiky.

Národný Plán Kontroly Infekčných Ochorení V Slovenskej Republike

Uploaded by

Document Information

Original Title

Copyright

Available Formats

Share this document

Share or Embed Document

Sharing Options

Did you find this document useful?

Is this content inappropriate?

Copyright:

Available Formats

Národný Plán Kontroly Infekčných Ochorení V Slovenskej Republike

Uploaded by

Copyright:

Available Formats

Národný plán kontroly infekčných ochorení v Slovenskej republike

Strategický plán na roky 2018 - 2020

Zlepšenie kontroly infekčných ochorení pre všetkých obyvateľov

MZ SR prostredníctvom doc. MUDr. Andrey Kalavskej, PhD., MHA, ministerky

V roku 2012 odsúhlasilo 53 členských štátov z európskeho regiónu Svetovej

Spoločné ciele tohto rámca sú:

Politika Zdravie 2020 je založená na štyroch prioritných oblastiach politických opatrení:

V duchu súdržnosti a zhody vychádzajú uvedené štyri ťažiskové oblasti z kategórií,

V kontexte prijatého záväzku Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky

Cieľom predkladaného národného programu je stanoviť globálny rámec na

1 Poslanie, princípy a ciele NPKIO

Na základe NPKIO bol pripravený postup vlastnej kontroly infekčných ochorení:

1. Monitoring a kontrola komunitných infekcií najmä alimentárnych a respiračných nákaz,

2. Monitoring a kontrola infekčných ochorení súvisiacich s poskytovaním zdravotnej

Strategickým zámerom kontroly infekčných ochorení je:

Prípravná fáza: Vytvorenie NPKIO a vymenovanie pracovnej skupiny ministrom

1. fáza: zlepšenie povedomia a porozumenia infekčným ochoreniam a AMR

Plán plnenia: 2018-2020

a) Komunikácia (odborná a laická verejnosť) – zvýšiť povedomie všetkých účastníkov

kontroly a znižovaniu rizikových faktorov, zabezpečeniu preventívnych a represívnych

2. fáza: Zlepšenie vedomosti a posilnenie dôkazov prostredníctvom dohľadu pre vytvorenie

Plán plnenia: 2018-2020

Ťažiskovým zameraním druhej fázy bude najmä:

Podpornými aktivitami budú nasledujúce formy:

3. fáza: optimalizácia používania antiinfekčných látok, racionálna preskripcia a zlepšenie

Plán plnenia: 2018-2020

Zameranie tretej fázy bude na nasledujúce oblasti:

d) Zlepšenie zberu a hodnotenia dát v súvislosti s výskytom infekčných ochorení, procesom

Podpornými aktivitami bude aj hodnotenie politík, programov a prístupov v oblasti

4. fáza: podporovanie epidemiologickej a mikrobiologickej činnosti v oblasti AMR, NN,

Plán plnenia: 2018-2020

a) Dostupná rýchla a inovatívna diagnostika tak ako v komunite, v zdravotníckych

Realizované budú aj podaktivity so zameraním na plánovanie politík zdravia verejnosti

1.1 Východiská pre NPKIO

Ukotvenie tvorby NPKIO a následných akčných plánov vyplýva z koncepcie stratégie

1.2 Princípy NPKIO

Základné súčasti NPKIO

Účinná prevencia a kontrola infekcií je základným pilierom pre poskytovanie

Kritická úloha prevencie a kontroly infekčných ochorení tkvie aj v tom, že opatrenia,

Cieľom predkladaného NPKIO je usmerňovať a koordinovať úsilie odborných

Zlepšenie preventívnych opatrení na predchádzanie novým ochoreniam, ako aj

1.3 Odôvodnenie potreby NPKIO a SWOT analýza súčasnej situácie

Spotreba antibiotík v Slovenskej republike v ambulantnej praxi je mierne vyššia ako v

Hlavným cieľom NPKIO je zabezpečiť prevenciu a starostlivosť o zdravie všeobecne

(morbidity) a úmrtnosti (mortality) na infekčné ochorenia použitím prístupov založených na

SWOT analýza súčasnej situácie v Slovenskej republike

- Existencia funkčného integrovaného záchranného systému na národnej a regionálnej

- Implementovaný systém surveillance vybraných povinne hlásených prenosných ochorení

- Vysoký výskyt klinicky závažných mechanizmov rezistencie - methicilin-resistetný

zabránenie šírenia infekcií ang. Infectious control Team), správne používanie

úlohy pracovno-zdravotnej služby a lacný prístup zdravotníckych pracovníkov

- Tabuizovanie témy ako sú sexuálne prenosné ochorenia najmä u laickej verejnosti

- Vytvorenie databázy očkovaných osôb (registrov) doplnením do EPIS, prostredníctvom

- Podpora zvýšenia hygienicko-epidemiologického dohľadu nad kontrolou potravín

- Znižovaním kapacity lôžok v zdravotníckych zariadeniach nastáva kumulácia infekčných

pri nárazovom počte pacientov počas epidémií - v mnohých zdravotníckych zariadeniach

1.4 Ciele NPKIO

3. Funkčná sieť národných databáz pre zber a analýzu dát (epidemiologicko-

Špecifické ciele NPKIO

Zodpovední aktéri, partneri a termíny napĺňania jednotlivých aktivít budú

Zodpovední za prípravu akčných plánov ku špecifickým cieľom NPKIO: Ministerstvo

Termín predloženia akčných plánov na vládu SR: do novembra 2018

Termín realizácie špecifických cieľov formou akčných plánov: priebežne do 31.12.2020