Epidemiológia

- epidemiológia je medicínsky odbor, ktorý skúma výskyt a rozdelenie infekčných a spoločensky

závažných ochorení, ktoré sa vyskytujú v populácií
- navrhuje opatrenia na ochranu a zlepšenie zdravia a kontroluje ich účinnosť
- skúma akútne a chronické choroby, chorobné stavy infekčného a neinfekčného pôvodu, ktoré sú
zdravotne, ekonomicky a sociálne závažné
- cieľom epidemiológie je:
 prispievať v zníženiu chorobnosti a úmrtnosti, k ochrane a upevneniu zdravia ako aj
k predlženiu života a jeho kvality u jednotlivcov a populácie
- epidemiológiu delíme na všeobecnú a špeciálnu
- z hľadiska zamerania činnosti epidemiologického oddelenia a praktických potrieb sa rozdeľuje na
epidemiológiu infekčných a neinfekčných chorôb
- predmetom štúdia je proces šírenia nákazy, t. j. vzájomné vzťahy prameňa pôvodcu nákazy,
uskutočnenia prenosu nákazy, stavu vnímavosti populácie, ako aj rozličných faktorov biologickej,
prírodnej a sociálnej povahy a ďalej otázky metodológie preventívnych ochorení
- epidemiologický proces - proces prenosu infekčného ochorenia z chorého jedinca na zdravého
vnímavého jedinca (musia byť splnené 3 podmienky: prameň pôvodcu nákazy, cesty prenosu
pôvodcu nákazy a vnímavý jedinec, či populácia)
- cieľom epidemiológie infekčných chorôb je postupné obmedzenie, spomalenia a zastavenie
šírenia nákazy
Epidemiologické ukazovatele
- mortalita (úmrtnosť) – označujeme počet zaznamenaných úmrtí na dané ochorenie pozorovanej
populácie za určité obdobie
- morbidita (chorobnosť) – pomer počtu chorých jedincov v danom mieste a v čase k celkovému
počtu jedincov
- prevalencia – nám značí výskyt všetkých existujúcich ochorení v populácia v určitom čase,
nehľadiac na to, ako dlho dané ochorenia trvajú (počet prípadov určitého ochorenia, v určitej
populácii v určitom čase)
- v niektorých prípadoch sem radíme ak letalitu (smrtnosť, koľko z chorých zomrie)
- v prípade, že pozorujeme vývoj chronických neinfekčných chorôb, teda chorôb s dlhším trvaním
ako je pár dní až týždňov, nahradzujeme termín chorobnosť presnejším ukazovateľom –
incidenciou
- incidenciou označujeme počet nových prípadov ochorenia v pozorovanej populácii za určité
obdobie
Infektológia
- infekcia – proces, ktorý sa začína vniknutím patogénnych (choroboplodných) mikroorganizmov
(MO) do vnímavého jedinca
- v ňom sa MO rozmnožujú a svojimi choroboplodnými vlastnosťami ovplyvňujú a narúšajú
normálne funkcie jedinca (napr. makroorganizmu, hostiteľa), v priebehu tohto procesu sa
navzájom ovplyvňujú a môžu sa meniť
- infekciu vyvolávajú pôvodcovia nákazy: patogénne a podmienené patogénne MO
- podmienené patogénne MO vyvolávajú ochorenie vtedy, keď je jedinec, oslabený, napr. inou
chorobou, ožiarením atď.
- pôvodcami nákaz sú baktérie vírusy, plesne, huby, kvasinky, prvoky, parazity
- ochorenia vyvolávajú buď samy organizmy alebo sa uplatňujú ich produkty (toxíny)
- rozoznávame dve formy prejavu infekcie:
 1. manifestná – zjavná s klinickými príznakmi ochorenia (teplota, bolesť...)
2. inaparetná – bezpríznaková, latentná, skrytá bez zjavných klinických príznakov
- typická infekcia
- atypická infekcia
Fázy infekčného ochorenia
- inkubačný čas – čas od vniknutia MO do vnímavého jedinca po objavenie sa prvých klinických
príznakov; u rôznych ochorení je rôzne dlhý – od niekoľkých hodín (enterotoxikóza niekoľko
rokov), napr. lepra; je tiež ovplyvnený rôznymi faktormi: veľkosťou infekčnej dávky, virulenciou
MO, spravidla sa udáva priemerný inkubačný čas
- prodromálne príznaky – obdobie kedy sa objavujú niektoré, nie však typické príznaky pre dané
ochorenie (teplota, kašeľ, nechutenstvo) sú spoločné pre viacero diagnóz
- rozvinuté klinické príznaky – obdobie, keď sú prítomné konkrétne typické príznaky pre vlastné
konkrétne ochorenie
- rekonvalescencia – obdobie po vlastnom ochorení, kedy miznú príznaky ochorenia, jedinec sa
cíti takmer zdravý ale niektoré príznaky ešte pretrvávajú
Epidemický proces
- súvislá reťaz prípadov tej istej infekčnej choroby, ktorá sa šíri v populácii
1. prameň pôvodcu nákazy – najčastejšie chorý človek alebo zviera, bacilonosič, v ktorom sa
prameň pôvodcu nákazy zdržuje, rozmnožuje a z ktorého sa vylučuje určitým pre danú
infekčnú chorobu špecifickým spôsobom (pôvodca brušného týfusu sa vylučuje stolicou
a močom, pľúcna tuberkulóza pľúcnym hlienom)
- bacilonosič – osoba/zviera, ktorá nejaví žiadne klinické príznaky ochorenia ale vylučuje
choroboplodné zárodky vo virulentnom stave, nosičstvo môže byť dočasné ktoré trvá krátky čas
a trvalé, ktoré trvá dlho niekedy aj doživotne
- virulencia – spôsobilosť pôvodcu nákazy do vnímavého jedinca, zachytiť sa v ňom a vyvolať
ochorenie
Prenos nákazy
- prenos nákazy – uskutočňuje sa mechanizmami
- podľa charakteristického mechanizmu prenosu nákazy a podľa prvotnej typickej lokalizácie
pôvodcu nákazy v hostiteľskom organizme delíme infekčné ochorenia na:
1. prehltnutie
o oro-fekálny prenos (salmonelóza, brušný týfus, žltačka typu A, botulizmus)
o črevné nákazy – choroboplodný zárodok sa lokalizuje v črevnom trakte alebo
pozdĺž neho v niektorých orgánoch, pričom charakteristický mechanizmus vstupu
do organizmu je prehltnutím (ingescia) prostredníctvom faktorov ako je
kontaminovaná voda, potraviny
o pôvodca nákazy sa zväčša vylučuje zažívacím traktom
2. vdýchnutie
o vzduchovo-kvapôčkový prenos, inhalácia (chrípka, osýpky, záškrt, čierny kašeľ,
tuberkulóza, mumps)
o nákazy dýchacích ciest – choroboplodné zárodky sa lokalizujú v dýchacích
cestách a do organizmu sa dostavajú vdýchnutím kontaminovaného vzduchu
a pomocou kontaminovaného vzduchu, ev. slín sa z organizmu vylučujú
3. krvná cesta
o transmisivný prenos – biologicky (malária, Q horúčka, AIDS, žltačka typu B,
kliešťový zápal mozgu
 o nákazy krvi a krvotvorných orgánov – pôvodca nákazy je prvotne
lokalizovaný v krvi a krvotvorných orgánov a do organizmu sa dostáva
naočkovanou krvou – transfúziou, injekciou, zle vysterilizovaným
inštrumentáriom, pomôckami
4. dotyk
o prostredníctvom porušených povrchov kože a slizníc (tetanus, tularémia,
plynová sneť, stafylokoky)
o nákazy kože a povrchových slizníc – choroboplodný zárodok sa typicky
usídľuje do kože, na kožu, do slizníc alebo na sliznicu a mechanizmus prenosu
je tu kontakt – fyzický kontakt prostredníctvom drobných poranení na koži
alebo sliznici (syfilis, kvapavka, kožné – tularémia, tetanus, zápal očných
spojiviek, dermatomykózy)
Faktory prenosu nákazy
- môže ich byť veľké množstvo a môžu byť v rôznych kombináciách
- závažne ovplyvňujú šírenie nákazy, napr. kontaminovaná voda, vzduch, potraviny
- kontaminácia – druhotné znečistenej predmetov MO
- osobitnú úlohu v prenose nákazy zohrávajú živé vektory – článkonožce, hmyz, muchy, komáre,
kliešte
- mechanické vektory prenášajú pôvodcu nákazy bez toho, aby sa pôvodca nákazy v ňom
rozmnožoval (pôvodca nákazy na nožičkách muchy)
- biologické vektory - v ich organizme sa pôvodca množí alebo v ňom prebiehajú niektoré vývojové
štádia pôvodcu nákazy (pri malárii, prvoky)
- vnímavosť – opak odolnosti
- odolnosť = imunita
- sporadický výskyt – jednotlivé prípady ochorení na tu istú diagnózu sa vyskytujú roztrúsene a nie
je medzi nimi žiadna súvislosť
- epidemický výskyt – nahromadenie jednotlivých prípadov ochorenia na tu istú diagnózu medzi
ktorými existuje súvislosť