STAROVEK

GRÉCKO
- Hippokrates z Kosu = otec medicíny, hippokratova prísaha,
- HUMORÁLNA TEÓRIA- správny pomer telových tekutín (lymfa, krv, žltá a čierna žlč)
- Aristoteles = otec zoológie, teória samoplodenia (abiogenézy)- nižšie organizmy vznikájú z neživých častíc
(potkan- špina)
- Theofrastos z Efezu = otec botaniky

RÍM
- Galenos z Pergamu = vrchol antickej medicíny, poznatky o človeku - srdce a mozog= hl.orgámy

STREDOVEK
- Kati mali najlepšiu anatómiu tela kvôli sekaniu hláv
- doba temna pretože všetko amla pod kontrolou Cirkev

- sv. Kozma, Damián = patróni medicíny

- sv. Benedikt z Nursie = pestovanie vedy a medicíny na pôde kláštorov
- sv. František z Assisi = otec etológie (vtáčiky)
- sv. Tomáš Akvinský = rozdiely medzi ľuďmi a zvieratami
- ABU-ALI IBN SÍN - Avicenna = otec modernej medicíny, zhrnul Galenove a Hippokratove poznatky a všetky
druhy liečenia chorôb známe od staroveku
- predpokladal existenciu baktérií – niečo neviditeľné

NOVOVEK
- Obdobie renesancie je charakteristické vznikom mnohých univerzít, knižníc a akadémií vied. + objav kníhtlače
- Od 10.st. - zakladanie univerzít Bologna, Paríž, Oxford, Cambridge, Padova
- Karlova univerzita - najstaršia univerzita v strednej európe
- hl. metódy –pozorovanie a pokus

- Andreas Vesalius = otec modernej anatómie, návody na pitvu, mal zlé vzťahy s cirkvou
- Francis Bacon = pozorovanie deja, neskôr pokus
- William Harvey = zakladateľ modernej fyziológie, opísal krvný obeh a funkcie srdca, vyvratil teoriu abiogenézy
- Robert Hooke = pomenoval bunky, pozoroval rastlinnú bunku + pozoroval korok stromu mikroskopom
- Anthony van Leeuwenhoek = zakladateľ mikroskopických metód,objavil nálevníky, vírniky, erytrocyty, spermie
- Prvý krát pozoroval mikroorganizmy
- Marcello Malpighi = objaviteľ krvných kapilár, pozoroval živočíšnu bunku
- Ján Jesenius = vykonal prvú verejnú pitvu ľudského tela 1600 v česku
- Carl von Linné = zaviedol pojem druha označil všetky druhy rodovým a druhovým menom. Stal sa tak
zakladateľom dvojmenného pomenovania (binomickej nomenklatúry).
- Georges Cuvier = teória kataklyziem/ katastrof

EVOLUČNÁ TEÓRIA:
- Jean Baptiste de Lamarck = lamarckizmus, druhy sa menili a živá príroda sa postupne vyvíjala od jednoduchých
organizmov k zložitejším
- pripisuje sa mu autorstvo pojmu BIOLÓGIA
- Erazmus Darwin = chybná téza- základ organizmov je spermia, vajíčko slúži iba na využitie
- Charles Darwin = evolučná teória - darwinizmus,
- Evolúciu vysvetlil prežitím toho druhu, ktorý je na svoje podmienky lepšie adaptovaný a selekcia odstráni
menej adaptovaných.
- Dielo: O pôvode druhov prírodným výberom
- Ernst Heinrich Haeckel = autor biogenetického zákona - ontrogenéza je skrátená fylogenéza - vývin jedinca
presne odráža vývoj druhu, je dnes už prekonaná.
- zakladateľ ekológie
 BUNKOVÁ TEÓRIA- 1838
Podľa bunkovej teórie:
- základom každého organizmu rastlín a živočíchov je bunka, ktorá je nositeľom všetkých životných funkcií
- každá bunka vzniká len delením z už existujúcej materskej bunky (Omnis cellula e cellula - Každá bunka je z
bunky)

- Jan Evangelista Purkyně = český anatóm a fyziológ, ako prvý pomenoval nerozlíšenú hmotu protoplazmu
- Matthias Jakob Schleiden = nemecký botanik, popísal rastlinnú bunku
- Theodore Schwann = nemec, študoval živočíšnu bunku
- Rudolf Ludwig Karl Virchow = nemecký lekár
- Na základe vzájomných pozorovaní sa stali formulovateľmi bunkovej teórie

MIKROBIOLÓGIA A IMUNOLÓGIA
- Louis Pasteur = základy imunológie
- zaviedol pojem profylaxie t.j. očkovanie
- objavil očkovanie proti besnote
- zaviedol do praxe aj ochranné opatrenia, aby predišiel rozmnožovaniu patogénnych
organizmov = pasterizácia
- Robert Koch = Zakladateľ bakteriológie, objavil pôvodcu tuberkulózy a cholery
- Ilja Iljič Mečnikov = považovaný za objaviteľa fagocytózy.
- keď bunka dokáže vytvoriť pamôžky a fagocituje nimi
- Ivanovskij = objavil najmenšie známe infekčné častice- vírusy (1892), + nebol elektrónový mikroskop
- Miescher = Švajčiar, v roku 1869 objavil NK- izoloval ju (nukleova kyselana)

GENETIKA
- Johan Gregor Mendel = zakladateľ genetiky (hrach)
- autor termínu dominantné a recesívne znaky a je formulovateľom Mendelových
zákonov dedičnosti
- Thomas Hunt Morgan = Prvýkrát použil drozofily ako modelové objekty
- za nositeľa dedičnosti považoval gény uložené na chromozómoch, ktoré
prostredníctvom gamét prechádzajú do ďalších generácií
- skoncipoval Morganove pravidlá o väzbe génov na chromozómoch

FYZIOLÓGIA
- Ivan Petrvič Pavlov = objav: vrodené a podmienené reflexy

1953 - objavená štruktúra DNA: J. Watson, F. Crick, Wilkins /NC/

ETOLÓGIA
- najznámejší zakladatelia etológie:
- Konrad Lorenz = Venoval sa vzniku a pôvodu agresívneho správania
- Karl von Frisch = Rozpracoval etológiu a spôsob orientácie včiel
- Nikolaas Tinbergen = Študoval správanie hmyzu a vtákov

BIOCHÉMIA
- Alexander Fleming = Objavil prvé antibiotikum – penicilín

Biológia
– z gréckeho bios /βιος/ - život; logos /λογος/ - veda = veda o živej prírode ako samostatná od 2. polovice 19. storočia
/Lamarck, Treviran - pojem biológia /
študuje organizmy z 2 hľadísk:
1. všeobecné hľadisko – spoločné znaky = všeobecná biológia
2. špecializované hľadisko = systematické hľadisko – rozdielne znaky /taxonómia = systematická biológia
Biologické vedy

1. PODĽA PREDMETU VÝSKUMU

mikrobiológia - študuje mikroorganizmy
botanika - zaoberá sa štúdiom rastlín
zoológia - študuje živočíchy
antropológia - zaoberá sa štúdiom ľudského organizmu
paleontológia - študuje vyhynuté organizmy

2. PODĽA TOHO, AKÉ VLASTNOSTI ŠTUDUJE

molekulárna biológia - skúma makromolekuly/bielkoviny, NK/
cytológia - náuka o bunke
histológia - náuka o tkanivách a pletivách
organológia - náuka o orgánoch
embryológia - študuje zárodok
morfológia - vonkajšia stavba organizmov
anatómia - vnútorná stavba organizmov
fyziológia - skúma funkcie a procesy
genetika - náuka o dedičnosti a premenlivosti organizmov
imunológia - skúma obranyschopnosť organizmov
etológia - študuje správanie
ekológia - študuje vzťahy medzi organizmami a vzťahy medzi organizmami a ich prostredím
parazitológia - študuje vzťah medzi hostiteľom a parazitom

3. VŠEOBECNÉ HĽADISKO /ZAMERANÉ NA VÝVOJ/

vývinová biológia - skúma individuálny vývin organizmov /ontogenézu/ - človeka
evolučná /vývojová/ biológia - skúma vývoj /fylogenézu/ organizmov ako celku

4. HRANIČNÉ DISCIPLÍNY
biochémia - študuje chemické vlastnosti živých sústav a chemické procesy prebiehajúce v živých sústavách
biofyzika - skúma fyzikálne vlastnosti živých sústav a vplyv fyzikálnych faktorov na živé sústavy
biomatematika - využíva matematické prostriedky na štúdium biologických procesov
biogeografia - skúma rozmiestnenie organizmov na Zemi

5. APLIKOVANÉ VEDY
biotechnológia - zaoberá sa využitím mikroorganizmov pri výrobe niektorých látok
agrobiológia - venuje sa využitiu biológie v poľnohospodárstve
klinická biológia - skúma vyšetrovacie metódy v medicíne
humánna medicína - využíva biologické poznatky pri liečení chorôb človeka
veterinárna medicína - aplikuje biologické poznatky na liečbu chorôb zvierat

SPOLOČNÉ ZNAKY ŽIVEJ A NEŽIVEJ PRÍRODY:

- pozostávajú z rovnakých prvkov a molekúl (dusík, kyslík)
- prebiehajú v nich rovnaké fyzikálno-chemické procesy /v ŽP aj NP platia rovnaké fyzikálno chemické zákony/
 ŽS SA OD NEŽIVEJ PRÍRODY LÍŠIA ŠPECIFICKÝMI VLASTNOSŤAMI /1-7/:

1. Chemické zloženie
- ŽS pozostávajú najmä z organických maktormolekulových látok
2. Štruktúra
- stupňovito /hierarchicky/ usporiadané: atómy - molekuly - makromolekuly - organely - bunky - pletivá,tkanivá -
orgány - sústavy orgánov - organizmus
- okrem vírusov, je základnou stavebnou jednotkou bunka
3. Vzťah k vonkajšiemu prostrediu
- cez tok látok, energií a informácií
- ŽS – otvorené sústavy – s okolím komunikujú
4. Regulácia
- ŽS sú schopné autoregulácie – samoregulácie
- Pomáha udržiavať homeostázu /stálosť vnútorného prostredia/ choroba- ak sa homeostáza poškodií
5. Metabolizmus
- nepretržitá výmena látok medzi organizmom a prostredím a premena látok vnútri organizmu spojená s tvorbou
a uvoľňovaním energie
6.Vnímavosť /senzitívnosť, dráždivosť /
- schopnosť prijímať podnety a reagovať na ne
7. Reprodukcia a vývoj
- ŽS sú časovo ohraničené /z hľadiska priestoru a času/, je teda nevyhnutná ich reprodukcia /rozmnožovanie/
- ŽS sa prispôsobujú meniacemu prostrediu – vyvíjajú sa
- znaky sa dedia z rodičov na potomkov /dedičnosť/

- živé sústavy sú štruktúrované, stupňovito usporiadané, otvorené nukleoproteínové sústavy

- schopné autoregulácie, autoreprodukcie, metabolizmu a sensitívne

- živé organizmy sa navzájom odlišujú tvarom, veľkosťou, vlastnosťami a zložitosťou.

1. Nebunkové organizmy – vírusy

- nemajú vlastný metabolizmus /rozmnožujú sa len v živej bunke/, nie sú citlivé musia napadnúť živú bunku
- pozorovateľné elektrónovým mikroskopom

2. Jednobunkové organizmy – mikroorganizmy

- telo – 1 bunka /prokaryotická - baktérie, archeóny ,
- eukaryotická – riasy, prvoky, kvasinky/, ktorá vykonáva všetky funkcie

3. Bunkové kolónie
- bunka sa delí a dcérske bunky ostávajú spolu
- prechod medzi 2. a 4.

4. Mnohobunkové organizmy
- telo tvorí viac eukaryotických buniek
- väčšina rastlín, húb, živočíchov /vrátane človeka/
- vnútorne usporiadaná organizácia: bunky -pletivá, tkanivá - orgány – sústavy orgánov – organizmus

5. Indivídua vyššieho rádu

- anatomická a funkčná diferenciácia jedincov /samostatne nemôžu bez seba existovať/, sociálny hmyz /včely,
osy, termity, mravce/

METÓDY V BIOLÓGII
- základné biologické metódy sú:
- pozorovanie (len čo sa deje, bez zásahu)
- pokus – experiment
 1.POZOROVANIE
- bezprostredné pozorovanie biologického objektu alebo deja
- pozorovateľ nezasahuje do deja!!
a/priame pozorovanie – bez prístrojov, len zmyslami /zrakom, sluchom.../ b/pozorovanie pomocou prístrojov –
mikroskop, lupa, videokamera...- detailnejšie
- výsledkom pozorovania je opis skúmaného objektu, procesu, javu

2.POKUS
- priamo ovplyvňujeme biologické deje, meníme podmienky, zasahujeme do prírodných dejov, prípadne ich
umelo vytvárame !!
- viac krát sa opakuje
- hypotéza – neoverený predpoklad, na jej základe sa robí výskum
- ak sa hypotéza overí – vznikajú vedecké zákony, teórie

Mikroskop
- zostrojený bratmi Jansenovými
- Antoine van Leewenhok použil zabrúsené sklíčka viac krát nad sebou a dosiahol až 300 násobné zväčšenie

POZNÁME 2 TYPY MIKROSKOPOV:

- svetelný = optický - umožňuje pozorovať objekty vo viditeľnom svetle, školské mikroskopy, menšie zväčšenie
- elektrónový - pomocou elektrónového mikroskopu sa podarilo objaviť úplne nové štruktúry ako lyzozómy,
ribozómy, mikrotubuly .../ultraštruktúry - pozorovanie submikroskopické =
zobrazenie objektu urýchlené elektróny (lúče elektrónov))

ZÁSADY MIKROSKOPOVANIA:
1. Zabezpečíme čistotu podložných a krycích sklíčok, objektívu a okuláru.
2. Zrkadlom zabezpečíme osvetlenie , resp. zapneme elektrický zdroj.
3. Zvolíme objektív s najmenším zväčšením.
4. Na stolček položíme mikroskopický preparát a prichytíme ho svorkami.
5. Posúvame objektív, nájdeme vhodnú časť pozorovaného objektu, postupne
zväčšenia zvyšujeme.
6. Zaostrujeme najprv makrometrickou, potom doostrujeme mikrometrickou
skrutkou.

PREPARÁTY:
1.trvalé – fixované a uzavreté do kanadského balzamu
2.natívne – čerstvo pripravené.

ZHOTOVENIE MIKROSKOPICKÉHO PREPARÁTU

- Na podložné sklíčko kvapneme do stredu kvapku vody, vložíme objekt a prikryjeme ho tenkým krycím
sklíčkom.
- Preparáty môžeme farbiť vhodnými farbivami, aby vynikli niektoré časti pozorovaných objektov.

Systém živej prírody = systematická biológia, taxonómia

- systémy:
1.umelé /Linné/ - triedenie organizmov podľa rôznych nápadných morfologických znakov
2.prirodzené - triedenie na základe všetkých morfologických znakov a podobnosti
3.fylogenetické /Lamarck,Darwin/ - základom triedenia je pôvod a vývoj, príbuzenské evolučné vzťahy
- základné systematické/taxonomické jednotky/ : RÍŠA, ODDELENIE/rastliny/-KMEŇ/živoč./, TRIEDA, RAD,
ČEĽAĎ, ROD, DRUH

- druh - základná systematická /taxonomická /jednotka/

- využitie biolog. poznatkov v hospopdárstve - medicína, poľnohospodárstvo (hnojivá), doprava

(biopalivá), priemysel (potravinársky, farmaceutický, hutnický, papierový, kozmetický)