Prehľad historických taxonomických systémov

Zväčšovaním poznatkov a rozvojom nových technológií sa v priebehu histórie mnohokrát fylogenetické stromy menili, a to dokonca aj
na tej najvyššej úrovni hierarchie (nadríše, ríše, podríše a pod.). Z tých viacerých spomeniem niektoré prelomové, resp. dlho zaužívané:

Linné, 1735
Odhliadnuc od prvotných snáh o zatrieďovanie živých organizmov do hierarchického systému, počínajúc v staroveku ARISTOTELOM, je
prvý "moderný" systém živej prírody dielom švédskeho botanika a taxonomistu CARLA VON LINNÉHO (1707-1778). Ten ho publikoval vo
svojej práci Systema naturae (Systém prírody) v roku 1735. Do roku 1768 stihol odpublikovať až 12 reedícií s neustále sa rozširujúcim
obsahom.

Carl von Linné

Linného systém pozostával z 3 ríš, z ktorých jedna zahŕňala dokonca "neživé" minerály. Linné totiž považoval minerály za živé v tom
zmysle, že majú schopnosť rastu a agregácie podobne ako živé organizmy. Keďže bol aj vášnivým mineralógom, podujal sa klasifikovať
aj túto zložku prírody podobne, ako klasifikoval rastliny a živočíchy. Rastliny rozdelil na 24 tried, najmä podľa morfológie kvetov.
Živočíchy zatriedil do 6 tried, z ktorých 4 patrili stavovcom a 2 bezstavovcom.

Hoci už za života Linného bol známy mikroskop, Linné sa štúdiu mikroorganizmov takmer vôbec nevenoval. Stále totiž nebol
objasnený význam ani pôvod mikroorganizmov. V jeho práci sú zmienky len o istej rôznorodej skupine morských mikroorganizmov
tvoriacich planktón, ktoré nesú spoločné pomenovanie Microcosmus. Na inom mieste sa zas spomína jeden druh veľkej meňavky,
ktorá dostala názov Chaos. Pár slovami je popísaná zelená koloniálna riasa váľač (Volvox). Obidva organizmy sú vďaka svojej
veľkosti viditeľné aj voľným okom, je však pravdepodobné, že ich Linné videl aj pod primitívnym mikroskopom.

Linného systém 3 ríš je nasledovný:

1. ríša: Rastliny (regnum Vegetabile)

2. ríša: Živočíchy (regnum Animale)
3. ríša: Minerály (regnum Lapideum)
Haeckel, 1866
Rozvojom mikroskopie dochádzalo k objavovaniu stále nových mikroorganizmov, a to nielen eukaryotických ale aj prokaryotických
(baktérií). Vyústilo to vytvorením nového systému klasifikácie živých organizmov, ktorý bol dielom nemeckého biológa ERNSTA
HAECKELA (1834-1919). Haeckel zaviedol pomenovanie Protista pre všetky jednobunkové a kolóniové organizmy, vrátane baktérií.
Zvyšné 2 ríše tvorili mnohobunkové organizmy - rastliny a živočíchy.

Ernst Haeckel

Táto predstava o klasifikácii živej prírody bola populárna vyše 50 rokov, kým sa nezačalo uvažovať o definitívnom rozdelení
prokaryotických a eukaryotických organizmov. Na tejto zmene mali zásluhu najmä nové poznatky z oblasti cytológie (bunkovej biológie).

Haeckelov systém 3 ríš je nasledovný:

1. ríša: Protista - všetky jednobunkovce a baktérie

2. ríša: Plantae - mnohobunkové rastliny
3. ríša: Animalia - mnohobunkové živočíchy

Whittaker, 1969
Ide nepochybne o najklasickejší systém živej prírody, ktorý je dielom amerického ekológa ROBERTA WHITTAKERA (1920-1980).
Whittaker nielen že definitívne oddelil baktérie (ríša Monera) od jednobunkových eukaryotov (ríša Protista), ale taktiež vyčlenil huby
(ríša Fungi), ktoré dovtedy tvorili "nezelenú vetvu" nižších rastlín.

1. ríša: Monera - všetky prokaryoty

2. ríša: Protista - všetky jednobunkovce
3. ríša: Fungi - huby
4. ríša: Plantae - rastliny
5. ríša: Animalia - živočíchy

Woese, 1990
Na základe výsledkov molekulárnych evolučných analýz sa začína presadzovať systém založený na troch doménach, ktorý predstavil
americký mikrobiológ CARL WOESE (1928-2012) v roku 1990. Na základe týchto analýz sa zistilo, že hoci sú archeóny prokaryotického
bunkového stupňa, je medzi nimi a baktériami minimálne taký veľký rozdiel, ako medzi baktériami a eukaryotmi:

1. doména: Bacteria - baktérie

2. doména: Archaea - archeóny (staršie pomenovanie archebaktérie)
3. doména: Eucarya - všetky eukaryotické organizmy

Carl Woese
Fylogenetický strom (Woese, 1990)