18.

katisma strana 1

18. katisma Ž121 (122)

Zaradoval som sa, keď mi povedali:

Ž119 (120)
„Pôjdeme do domu Pánovho.“
2
Naše nohy už stoja
K Pánovi som volal vo svojom súžení v tvojich bránach, Jeruzalem.
a on ma vyslyšal. 3
Jeruzalem je vystavaný ako mesto
2
Osloboď ma, Pane, od Iživých perí spojené v jeden celok.
a od ľstivého jazyka. 4
Tam prichádzajú kmene, kmene
3
Čo ti dať alebo čo ešte priložiť, Pánove,
ty jazyk podvodný? aby podľa obyčaje Izraela velebili meno
4
Ostré šípy bojovníka Pánovo.
a rozpálené uhlíky z borievčia. 5
Lebo sú tam súdne stolice,
5
Beda mi, že som vyhnancom v stolice domu Dávidovho.
Mosochu 6
Pre Jeruzalem proste o pokoj:
a bývam v stánkoch kedarských. „Nech sú bezpeční, čo ťa milujú.
6
Už pridlho žijem s tými, 7
Nech pokoj vládne vnútri tvojich
čo nenávidia pokoj. hradieb
7
Ale ja som za pokoj; a istota v tvojich palácoch.“
no kým ja o ňom hovorím, oni na mňa 8
Kvôli svojim bratom a priateľom
útočia. budem hovoriť: „Pokoj s tebou!“
9
Kvôli domu Pána, nášho Boha,
budem prosiť o šťastie pre teba.
Ž120 (121)

Svoj zrak upieram na vrchy: Ž122 (123)

príde mi odtiaľ pomoc?
2
Pomoc mi príde od Pána, Oči dvíham k tebe,
ktorý stvoril nebo i zem. čo na nebesiach prebývaš.
3
Nedovolí, aby sa ti noha zachvela, 2
Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich
nezdriemne ten, čo ťa stráži. pánov,
4
Nedrieme veru, ani nespí ako oči služobníc hľadia na ruky svojej
ten, čo stráži Izraela. panej,
5
Pán ťa stráži, tak hľadia naše oči na Pána, nášho
Pán je tvoja záštita Boha,
po tvojej pravici. kým sa nezmiluje nad nami.
6
Za dňa ťa slnko nezraní 3
Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa
ani mesiac za noci. nad nami,
7
Pán ťa bude chrániť od všetkého lebo už máme dosť pohŕdania;
zlého; lebo naša duša má už dosť výsmechu
Pán ti bude chrániť život. boháčov
8
Pán bude chrániť tvoj odchod i a pohŕdania pyšných.
príchod
odteraz až naveky.
18. katisma strana 2

Ž123 (124) Ž125 (126)

Keby sa nás Pán nebol ujal, Keď Pán privádzal späť sionských
nech to povie Izrael, zajatcov,
2
keby sa nás Pán nebol ujal, boli sme ako vo snách.
2
keď ľudia povstali proti nám, Ústa sme mali plné radosti
3
vari by nás živých boli prehltli, a jazyk plný plesania.
keď proti nám blčala ich zúrivosť. Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi:
4
Vari by nás bola voda zaliala „Veľké veci urobil s nimi Pán.“
3
a riava sa prevalila cez nás. Veľké veci urobil s nami Pán
5
Vari by sa boli prevalili cez nás a máme z toho radosť.
4
rozbúrené vody. Zmeň, Pane, naše zajatie
6
Nech je velebený Pán, ako potoky na juhu krajiny.
5
že nás nevydal ich zubom za korisť. Tí, čo sejú v slzách,
7
Naša duša unikla ako vtáča s jasotom budú žať.
6
zo siete poľovníkov. Keď odchádzali, idúcky plakali
Slučka sa roztrhla a osivo niesli na siatie.
a my sme na slobode. No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom
8
Naša pomoc v mene Pánovom, a svoje snopy prinesú.
ktorý stvoril nebo i zem.

Ž126 (127)
Sláva, i teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. 3x
Ak Pán nestavia dom,
nasleduje malá ekténia márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.
Ak Pán nestráži mesto,
nadarmo bdejú jeho strážcovia.
2
Ž124 (125) Zbytočne vstávate pred svitaním a
líhate si neskoro v noci,
Tí, čo sa spoliehajú na Pána, sú ako vy, čo jete ťažko zarobený chlieb;
vrch Sion: lebo on dáva svojim miláčkom spánok.
3
nehýbe sa, trvá naveky. Hľa, Pánovým dedičným darom sú
2
Ako vrchy obklopujú Jeruzalem, synovia,
tak je Pán okolo svojho ľudu jeho odmenou je plod lona.
4
odteraz až naveky. Čím sú bojovníkovi šípy v ruke,
3
Veď žezlo ničomníka nedoľahne na tým sú vám synovia z mladých liet.
5
krajinu spravodlivých, Blažený muž, ktorý si nimi tulec
aby spravodliví nevystierali ruky za naplnil:
neprávosťou. neutrpí hanbu, keď bude rokovať s
4
Pane, dobre rob dobrým nepriateľmi v bráne.
a tým, čo majú srdce úprimné.
5
Ale tých, čo sa na zlé cesty spúšťajú,
Pán so zločincami zavrhne.
Pokoj nad Izraelom!
18. katisma strana 3

Ž127 (128) Ž129 (130)

Blažený každý, čo sa bojí Pána Z hlbín volám k tebe, Pane;

2
a kráča po jeho cestách. Pane, počuj môj hlas.
2
Budeš jesť z práce svojich rúk; Nakloň svoj sluch
budeš šťastný a budeš sa mať dobre. k mojej úpenlivej prosbe.
3 3
Tvoja manželka je ako plodonosný Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať
vinič neprávosť,
vnútri tvojho domu. Pane, kto obstojí?
4
Tvoji synovia sú ako mládniky olivy Ale ty si milostivý
okolo tvojho stola. a my ti chceme v bázni slúžiť.
4 5
Veru, tak bude požehnaný muž, Spolieham sa na teba, Pane,
ktorý sa bojí Pána. moja duša sa spolieha na tvoje slovo;
5 6
Nech ťa žehná Pán zo Siona, moja duša očakáva Pána
aby si videl šťastie Jeruzalema väčšmi ako strážcovia dennicu.
po všetky dni svojho života, Väčšmi ako strážcovia dennicu
6 7
aby si videl synov svojich synov. nech očakáva Izrael Pána.
Pokoj nad Izraelom! Lebo u Pána je milosrdenstvo
a hojné vykúpenie.
8
On sám vykúpi Izraela
Ž128 (129) zo všetkých jeho neprávostí.

Často dorážali do mňa od mojej

mladosti, Ž130 (131)
nechže povie Izrael:
2
Často dorážali do mňa od mojej Pane, moje srdce sa nevystatuje,
mladosti, a nič nezmohli proti mne. moje oči nehľadia povýšene.
3
Po mojom chrbte orali oráči, Neženiem sa za veľkými vecami
ťahali dlhé brázdy. ani za divmi pre mňa
4
Ale spravodlivý Pán nedosiahnuteľnými.
2
rozsekal postroje hriešnikov. Ale ja som svoju dušu
5
Nech s hanbou ustúpia upokojil a utíšil.
všetci, čo nenávidia Sion. Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí,
6
Nech sú sťa tráva na streche, ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo
čo uschne prv, ako ju skosia. mne.
7 3
Kosec si ňou nenaplní hrsť, Dúfaj, Izrael, v Pána
ani viazač snopov náručie. odteraz až naveky.
8
A čo idú okolo, nezavolajú:
„Pán vás požehnaj;
žehnáme vás v mene Pánovom.“ Ž131 (132)

Sláva, i teraz: Pane, pamätaj na Dávida

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. 3x a na jeho veľkú ochotu,
2
nasleduje malá ekténia že prisahal Pánovi
18. katisma strana 4

a mocnému Bohu Jakubovmu zložil Ž132 (133)

sľub:
3
„Do príbytku svojho domu nevkročím, Aké je dobré a milé,
ani sa neuložím na svoje lôžko; keď bratia žijú pospolu.
4
svojim očiam nedoprajem spánku 2
Je to sťa vzácny olej na hlave,
ani svojim viečkam zdriemnutia, čo steká na bradu, na Áronovu bradu,
5
kým nenájdem miesto pre Pána, čo steká na okraj jeho rúcha.
príbytok pre mocného Jakubovho 3
Sťa rosa na Hermone, čo padá na
Boha.“ vrchy sionské.
6
Počuli sme, že archa je v Efrate, Tam Pán udeľuje požehnanie
a našli sme ju na jaarských nivách. a život naveky.
7
Vstúpme teda do Pánovho príbytku
a padnime k podnožke jeho nôh.
8
Zaujmi, Pane, miesto svojho Ž133 (134)
odpočinku,
ty a archa tvojej všemoci.
9 Zvelebujte Pána,
Tvoji kňazi nech sa odejú do
všetci služobníci Pánovi,
spravodlivosti
čo bdiete v noci v dome Pánovom.
a tvoji svätí nech plesajú. 2
10 Zdvíhajte svoje ruky k svätyni
Pre svojho služobníka Dávida
a zvelebujte Pána.
neodmietaj tvár svojho pomazaného. 3
11 Nech ťa žehná Pán zo Siona,
Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou;
ktorý stvoril nebo i zem.
je pravdivá, nikdy ju neodvolá:
„Potomka z tvojho rodu Sláva, i teraz:
posadím na tvoj trón. Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. 3x
12
Ak tvoji synovia dodržia moja
nasleduje malá ekténia
zmluvu
a moje príkazy, ktoré ich naučím,
aj ich synovia budú sedieť
na tvojom tróne naveky.“
13
Lebo Pán si vyvolil Sion,
želal si mať ho za svoj príbytok:
14
To je miesto môjho odpočinku
naveky;
tu budem bývať, lebo som túžil za ním.
15
Štedro požehnám jeho komory,
chlebom nasýtim jeho chudobných.
16
Jeho kňazov odejem do rúcha spásy
a svätí budú plesať v radosti.
17
Tu Dávidovej moci dám vypučať,
svojmu pomazanému pripravím svetlo.
18
Jeho nepriateľov hanbou zakryjem,
no na jeho hlave zažiari diadém.“