Systém jednobunkovcov podľa Adl et al.

(2012)

Od 90.-ych rokov 20. storočia bolo publikovaných mnoho systémov, založených na prvotných molekulárnych analýzach jadrovej, ako aj
mimojadrovej DNA. Niektoré boli zavrhnuté s tým, že sú doslova "vytrhnuté z kontextu", pretože priradili k sebe zdanlivo úplne
nesúvisiace taxonomické skupiny. Aby bola zachovaná informačná hodnota týchto nových fylogenetických stromov, musel sa vniesť do
týchto klasifikácií poriadok.

Kameňom úrazu sú predovšetkým jednobunkové a kolónie tvoriace eukaryoty, príp. organizmy s vláknitou alebo špongióznou stielkou
bez bunkovej a tkanivovej diferenciácie typickej pre mnohobunkové organizmy. Sú to teda práve organizmy z ríše Protista, ale aj nižšie
rastliny a mnohé huby, ktoré sa pri porovnávaní DNA začali miešať dokopy.

Nešťastné jednobunkovce
Z historického hľadiska si problém v klasifikácii týchto organizmov zavinili ľudia samy. Ide o to, že dlhú dobu bolo možné študovať
jednobunkovce len povrchne (mikroskopicky). Niečo však mali všetky jednobunkovce spoločné: buď mali chloroplasty alebo ich nemali.
Tá prvá skupina, logicky, patrila pod záštitu botanikov (rastlinné jednobunkovce), zatiaľ čo druhú skupinu študovali zoológovia
(živočíšne jednobunkovce - Protozoa).

Občas vznikla situácia, kedy organizmus nebolo možné jednoznačne zaradiť podľa tohto kritéria, a tak dochádzalo k jeho zaradeniu do
oboch systémov - "botanického" aj "zoologického". Niekedy dokonca tie isté taxóny dostali aj dve pomenovania. Pekným príkladom sú
rozsievky, ktoré majú rastlinné pomenovanie Bacillariophyta, ako aj živočíšne pomenovanie Diatomea. Úplným vrcholom bolo
neumýselné rozdelenie toho istého druhu do dvoch taxónov a ich zaradenie do odlišných taxonomických skupín.

Trochu iným problémom, avšak súvisiacim s predchádzajúcim, je pomenovanie organizmov ako takých. Toto sa riadi princípom
binomickej nomenklatúry. To znamená, že každý živý organizmus má svoje rodové a druhové pomenovanie, ktoré zároveň, aspoň u
niektorých "typických" rodov, korešponduje s ich zaradením (napr. rod červenoočko Euglena patrí medzi červenoočká - Euglenophyta). Z
toho vyplýva, že boli a stále existujú isté tendencie premenovať rod v závislosti od taxonomickej skupiny, kam sa momentálne priraďuje.
To vedie k ďalšiemu vnášaniu duplicitných (synonymných) názvov a zvyšuje neporiadok v systéme. O koncovkách odborných názvov
skupín už ani nehovorím (-phyta, -ae, -aceae, -mycota, -mycotina a pod.). To bolo a vždy bude značne subjektívne.

V neposlednom rade je problémom pri klasifikácii aj slabé geografické pokrytie študovaných oblastí s výskytom týchto organizmov.
Dnešné poznatky zahŕňajú len malú časť celkovej prírodnej diverzity. Chýbajú vedomosti o mnohých druhoch vyskytujúcich sa v
pôdnych, sladkovodných a morských biotopoch. Mnohé z nich sa vyskytujú len endemicky, pretože, ako jednobunkovce, majú
obmedzené možnosti väčšieho rozšírenia.

Menej je niekedy viac...

Najnovší fylogenetický prístup má za úlohu zlúčiť botanický a zoologický systém, ako aj nájsť miesto pre huby, ktoré tvoria nemalú časť
jednobunkovcov a živých organizmov ako takých.(1) Okrem toho, cieľom nie je len druhová identifikácia, ale aj zjednodušenie
klasifikácie. Ide totiž o to, že práve na jednobunkovom organizačnom stupni existuje taká obrovská druhová variabilita, aká sa
nevyskytuje u mnohobunkovcov. Preto nie je vždy potrebné zoskupovať a pomenovávať každú vetvu fylogenetického stromu, hoci je
dobré vedieť evolučné vzťahy medzi jednotlivými rodmi a druhmi.

Snahy o vytvorenie dokonalého fylogenetického stromu, kde jednotlivé vetvy tvoria stabilné monofyletické skupiny, nemusia byť úplne
márne. Môžeme predpokladať, že po takejto revízii systému živej prírody, prestanú existovať niektoré dlho zaužívané pomenovania a
polyfyletické zoskupenia. Ak sa pozrieme na aktuálny systém živej prírody detailnejšie, vidíme v ňom predovšetkým zmeny postihujúce
mikrobiálne eukaryoty, nižšie rastliny a huby. Mnohé taxóny z pôvodnej hodnoty tried sa posúvajú až na úroveň "superskupiny" (ríše) a
vytvárajú sa aj tzv. subdomény (nadríše). Tu vidíme skutočné rozdiely odzrkadľujúce evolúciu týchto taxónov podobne, ako to bolo v
prípade vyčlenenia archeónov do samostatnej domény v roku 1990.

Nový systém zároveň nekladie dôraz na často zavádzajúce koncovky taxonomických skupín, rovnako ako nepomenúva každé
zoskupenie a nepriraďuje mu taxonomickú hodnotu. Uvedené taxonomické jednotky sú teda len približné. Zoznam oddelení a tried
je len exemplárny.

Na najvyššom hierarchickom stupni domény eukaryot je situácia v roku 2012 nasledovná:

remove_circle_outline doména: Eukaryotické organizmy (Eukaryota)

remove_circle_outline subdoména: Amorphea
remove_circle_outline superskupina (ríša): Amoebozoa
(oddelenie): Tubilinea
 (oddelenie): Discosea
(oddelenie): Archamoeba
(oddelenie): Slizovky (Myxomycetes)
remove_circle_outline superskupina (ríša): Opisthokonta
(oddelenie): Bazídiové huby (Basidiomycota)
(oddelenie): Vreckaté huby (Ascomycota)
(oddelenie): Chytrídiomycéty (Chytridiomycota)
(oddelenie): Choanomonada
remove_circle_outline (oddelenie): Mnohobunkové živočíchy (Metazoa)
(pododdelenie): Hubky (Porifera)
(pododdelenie): Animalia
superskupina (ríša): Apusomonada
superskupina (ríša): Breviata
remove_circle_outline subdoména: Excavata
remove_circle_outline superskupina (ríša): Excavata
remove_circle_outline (oddelenie): Metamonada
(trieda): Diplomonády (Diplomonadida)
(trieda): Mnohobičíkovkotvaré (Parabasalia)
(oddelenie): Malawimonas
remove_circle_outline (oddelenie): Discoba
(trieda): Červenoočká (Euglenophyta)
remove_circle_outline subdoména: Diaphoretickes
superskupina (ríša): Cryptophyta
superskupina (ríša): Slncovky (Centrohelida)
superskupina (ríša): Telonema
superskupina (ríša): Haptophyta
remove_circle_outline superskupina (ríša): SAR (Stramenophiles + Alveolata + Rhizaria)
remove_circle_outline (oddelenie): Stramenopiles
(trieda): Opaliny (Opalinata)
(trieda): Oomycéty (Peronosporomycetes, Oomycetes)
(trieda): Žltohnedé riasy (Chrysophyceae)
(trieda): Žltozelené riasy (Xantophyceae)
(trieda): Zelenivky (Raphidophyceae)
(trieda): Chaluhy (Phaeophyceae)
(trieda): Rozsievky (Diatomea, Bacillariophyta)
remove_circle_outline (oddelenie): Alveolata
(trieda): Výtrusovce (Apicomplexa)
(trieda): Panciernatky (Dinoflagellata)
(trieda): Nálevníky, Riasničkavce (Ciliophora)
remove_circle_outline (oddelenie): Rhizaria
(trieda): Cercozoa
(trieda): Dierkavce (Foraminifera)
(trieda): Mrežovce (Radiolaria)
remove_circle_outline superskupina (ríša): Rastlinné organizmy (Archaeplastida)
(oddelenie): Glaucophyta
(oddelenie): Červené riasy (Rhodophyta)
remove_circle_outline (oddelenie): Zelené riasy a rastliny (Chloroplastida)
(pododdelenie): Zelené riasy (Chlorophyta)
remove_circle_outline (pododdelenie): Charophyta
(trieda): Chary (Charophyceae)
(trieda): Vyššie rastliny (Embryophyta, Cormobionta)

1. Adl, S. M. et al.: The revised classification of eukaryotes. (2012). Journal of eukaryotic microbiology, 59(5), 429-514.