ah Pee Perr) nakladatelstvoVedy 0 vyvoji sa zaobeiaja zmenam| organiemoy ¥ ta: se. Wvinové biolégia skirma pvr po cel doby ich 2ivota (ontogenéza), zatiol to embryo légia je ndvko len © vyvine 26rodku. Evaluénd biolégio tests biolégia) ao ese zdkonitosti historic: ci 10 yyvoja organizmov yenéza). Vychad: BPRS oda cpredmet|oj skimania zoloy vokich belogeijeh diel ie ies Genetika Yuduje dedignost a premenlivost orgonizmey. Biolégia je ved 0 2ive| prtode [z grickeho bios = iol, Molekulové biolégia skima zlatenie a funkcie Aiwych "= vedo}. Skima formy Zivych sistay, ch viasinostio pro sistav no molekulove| drovni, Imunolégia Suduje obranné ‘cesy, Hos v nich prebichojd. Biologia sa rozdeije nc jed- funkcie organizmov, Etolégia sa zaoberd spxdvanim 2vo- tote biologické vedy, bor sa zooberaji Bidiom 2vych Cichov. Parazitolégia Suduje cudzopasné organizmy s ssisiay z cozliengch hladisk. Toto cozdelenie je v sicasnost vy- a skima vztahy medzi hosttefom a parazitom. Ekelégia sa tmedzené len pribline, prelate vo viacerych oblastiach sa zaoberé vzfahom zivjch sistay k prostiediy. Do wedy 0 2hole prelingid navzdjom clebo s injmi vedomi, skupiny vied, Kior so na hranici medzi biolégiow a injmi ve- Podls todiéne roziovanych velkich skupin oxganizmoy, kio- dami, pati nope. biochémia, biofyzika a biogeografia. yeh, sbpredinetom ch Bick, x0 bologicé vody dela na: _Aplikevané biologické vady rota bezprosredné prokic: ‘ = zoclogické vedy - zoolégia (20dium Zivotichov], _ké polreby spolotnosil. Su pomenované podia _prisluSne| ia = Botanické vedy ~ botanika (dium rosin) oblast, v ktore| sa biologické poznoiky yyusvojd, nopr. og- = miksobiologicks vedy - mikrobiolégia (3édium robiolégic, huménna o veterinérna medicina, biotech- mikroorganizmov| nolégia, bionika. ~ yeda 0 élovely - antropolégia (stidlium dlovek Wyhynuté organizmy si predmetom @iidia paleontolégie. Kats z wedenych biologickych disciplin moze ski: maf prisluEnd skupinu orgonizmoy z dvoch hladisk: vseo- beeného alebo Specidlneho, systematickcho. Véeobecné_ predstavitelia Rladisko so sistreduje na ttidium znakov, vio: Konitosti, Kor sé spoloéné pre vSetky skimané organizmy. Biolégia sa ako samostaind vedné disciplina sformoval oz Systematické hfadisko, naopok, kladie doroz na odlié- v divhs| polovici 19. storotia, Jej vaniku vEak predchédzo: nosh 6 2v168nost, Kio ndsledne vyuziva na tozkiedenie 0 rozsiahle obdobie zhromo2dovania « triedenla poznal- organizmoy a ich systematicks klosifikaciv (taxonémia). kov o rasllinach, Zivotichoch a éloveku. Vedomosti © 2 ¥ stlade s tym mozno bioldgiv v principe rozdelif na _wych tvoroch pochédzali z praktickych skisenost, tow clo Yieobecni biolégiu a systematicks biolégiv. vek ziskaval pri obstardvani si pohavy a v lietitektve, Uz Biologické vedy sa viak delia aj podia toho, ktow vias v najstarsich pisomnostiach, ktoré vznikli takmer ti tisierotia fosli Zivfch sislav so predmetom ich Studio, napr tvar, pred naifm letopotiom v praych mesiskych civilizaciéch Che Grukiiro, funkcie, procesy, prejavy, vzbhy. ny, Indie, Mezopotémie a Egypla, s6 zaznamenané vie~ Morfologické vedy so zaoberoji warom, stovbou, dojgie ndzory na Zivo}, jeho vznik a podstatu. V obdobi sta- ‘iganizmov alebo ich jednollivych Gasii. rovekv dosichlo ptlrodovedecké poznanie najvési rz fie ich _mo’no rozdelif na viacero disciplin. mach v antickom Grécku a Rime. kima tvar a stavbu jednollivych organoy, ich Aristoteles (384-322 pred n. |) sa povozuje nielen za najvaésieho filozofa antického Gricka, ale i prvi, skutotne. velkis osobnosf v dejinéch vied © 2ivole, Presudoval viac ‘ako 500 druhov Zivodichoy, kiow usporiadal do skupin, 1.2 Dejiny biolégie a jej vyznamni ‘Zivoéiénych tkaniv a rastlinnych plety. a Bruktiry buniek, bunkows organely,Avatdin A. Yesalivs (1514-1564) ’ 16 tacenia Galane 0 polatl zallody ge Tashaho tol, Angle lokcr W, Hare ts) jasnil funkeiv sidca © opisal obeh bry ¥ o Uvere) rle| botoiky. Predpokladal, 2 vaicho predsawe ag pe maticke| be ch 2hotichov, éim odmietol tes 4 ae ees Mon |} zhunul poznotky bych 2h Phinios str (23- prod m dele ¥ oncyklopedictor es Dao ko Gotena (129-200 u “Hatori , rir ato Zostrojenie mikroskopu viedlo rodia nielen k bye athe 21ge 32-1723), ale aj k pozorovaniy, ga oe ee araanaper nee non. ee 70a] 8 2vodkchon ae $ a fyziologie Fr oadecksho mnysienia, ea, eer ich ‘Shedowek te takes pochtidzo iecho ch evabnych Et. Tho va sch nacre del SHO. 1007). Sehlsaner, zoo. Schwann ee ccc vod» Ege logon JE, Purkyntn Bestssich mon San ipeiidce Skimaniy jednobunkowych foriem givoka pions ¥ pocvele Usp repo nie o pokus. Id ewig zotha wedvhova! pozorovanie 0 P 1 Froncéz L, Pasteur (tgp Zisl, 3 povodcami mnohjch ochSTRFS il biologicks akla mov - zasvatil svoj 2 19. a dewhy 5« Filozok 8 Nové orgdny vznikajé v Zivodiénom tele ¥ dosed : achodvie 0 ich dle zniknule| potreby a pouzivanie feist gece ten meny znakov 0 Vashi vine. Bol presvedéony 10, oF orgonizmus ziska potas indhvidudlncho, Seely ASO] na_potomsivo, Lamarckovi so pripisulé OMe Po|mu biolégia, kiony zaviedol nezavisle od nem ‘ Parr 1 Ported 29s08nbho Chorlose Darina namafovany dye kota G, Trevirana, névote 2 a tole $veI8 no lod Becale —Vichol evoluéného myslenia 19. storotio preg Betta seb pozoiovani a zho. dielo anglického prirodovedea Charleso 4) Pee actnith € bol Podkladem (1809-1882; ob, 1), Na zéklade rozsariyd S vani a wyskumoy sformuloval tedriu, Moré price“Uvorojall ju -vyavelije vznik « vivo} organizmoy na Zewh. fear wbecom. Za bybn0 silo evolicie povazuje pth fodny viber, Kory spomedzi tozmanitych foriem orga: torr, umcehule predvat len jedincom, Kor +0 no} faerie prsposobené danym ivolnym podiienkom opi Pa eipy Darwinove| edie (darvinizmys) plo “ueasiov modernoj evoluzne} tedrie, bioldgii ziednocyjdcu idev. Bez nej by Zakladne princ! tio dodnes 0 3) Mord déva cole} Yok 1859 v dele © pévode diuhov pik we chy ph do ia joo erty idea vo ane tivot no Zemi predstavoval len obrovaky subor edn: oh oiganizmov. 5 Velkym prinovom pre pochopanie vjvoja organtzmon bolo spoznanie zdkonitost, hoxtni sa tladi odevzdvanie ‘akov a vlasinost 2 rodigov na potomsivo, Zékledné 26. Kony dedignosti formuloval v rok 1866 J. G. Mandal (1822-1884), opat bmnenského Hlatora, Kory ich objaw na zaklade experimentoy skridonim brachu, Mendel 40 PO yaiule 20 zalladatela navky 0 deditnostt ~ geneliky, bcjatviico DNA nochérza genic infornicopomahlo objasifreprodvkcu Forme (ob, 2) V roku 1966 4a po- shy genatickdho kod. Boll spoznané prin- oaf nuklootidoy v DNA premieta do: ; V rolu 1977 vypr riklodne| klasifikdcie Torche, Loli 0 evkaryot}, Mord je za 5 malehulevobiologickych poromdvacich analy Bath V roku 1995 10 podarlo spozna dplny z6pis gone- Stele oumicle prea organizmy (bakteria Haemophilus ve), | Neodinlielnou stosbu kotdo} vedy si joj metédy. Be eeescby pomevor, pomocou kiorych sa zis avai tdoje o shimanych objektoch, javoch éi procesoch Tallodnyeni metodickymi posypmi pouzianymi v bioldgit BENa LW ctlaivich prtodnych vedéch) si pozorovanie # (experiment). Je historicky nojstortio, no stéle nojioz3ire- “Hef mekda na ziskavanio wchodiskovych Udajoy 0 zZive} 2 Pozotovanie mé%e byt priame, 1 | bez povzitia Fechoky, len zmyslami. Pomocou prisiojov mos Hoval a) biologicks javy, ktors preschujd kidsk Winedzeny rémec vnimania, Medzi pristroje, kto: hojne pouthojd, patria mikroskopy (svetelny H tokS aksla meracich pristrojo. Wsledkom F® 2Pls skimangho objektu, javu, proces idoje sa dole) Porownavaji,tredia a wyhodnocuja : p Podobnosii &, naopak, rozdiclnost @Wlasnostiach, Aby so zabrénilo @omylom, tba pozorovania opako. »by ho mali vkonat nezdvisle od seba viace- Pozorovania odlisuje tym, dnych dejoy, Pripadne ich He sa menia niektons podmien. @ sleduja sang MnGVO}9 $0 8 visledkami suas. Molnsho Pokusy, ktory so usky. ea je za normdlnych, ne p en) viackrat zopakovat aby sa overila a vylotl sa vplyy néhodnich clyb, Opakg Hadnou podmienkou okshokovak Niekiow lypy experimentoy nematno isluus vietkych zndmych organizmoch (najvadtig medzent sa celiom pritodzene tha pokisoy gp How 30 spravidlo zakézand). V blologlckyeh edad ‘exporimentine skimanie vel Casto waShajp af ows so. dobre udizioval v umelych ed Nazyvajd so modelows organizmy. Nola a modelow! organizmy (modely) vyu2haisjednodyaalal my 2voIa, nape. jednabunkow mlkioorganiamy tag iol kvaxinky, na ktorych sa zvolené javy shim ge a Z| na inych organizmoch, | Nézory no urtité skutozn zané, no mOzZu existoval, pre Klade uz zndmych vedecky ovetenych poznatoylal 2jvoj0 hypotézy. Takéto domnienky pokitaiigs a svellt pripadne zdovodnif uitié Jovy tebe omg «@ dokazovat daltimi pozorovaniami o pokvsm Oya uiGitého poznatky vyvodeného z hy mend je] potvidenie, ole naopak - jeding nepal poznatok wyplyvajdci z hypotézy dokazuje nepal hypotézy alebo obmedzuje je} plainost Overend higg lézy, kiow vyjadru(6 isté siéle stavy med jaw lal procesmi, ktoré sa vady v zhodnych podmienkoch opt kujd, sa nazyvajd vedecks zékony. Urtite sibow idl ej obla sledkoch vyphjgied Z tychlo tvrdent sc i teéria. Tedrie veniklé 20mm renych hypotéz a vedeckych zdkonov. Rozdiel spot V tom, 2 hypolézy a vedecké zokony sa sprawl va hujd len na jeden jay alebo mengiu skupinu javomiMl le6rie sa vzkahuj na rozsiahlu oblast javov, Piladalll mdze byt Darwinova evoluénd tedrio, kiord sa VaR na cely vyvoj Zive| prirody. Z 0 javoch v skim nazy Ordzky 1. Uvedie niekolko kritéri, pods kionich motno biog tozdelif na jednotlné biologické vedy, Aké nojyyznamnejtie poznatky o ive) pride Wel sformovaniv biolégie ako samostalne) vedy (19.82 ie)? . Kio’ vyznomné objavy prispell k spoznaniv diol v 2ivych sistavach? Charakterizute zakladné metédy poutwané v Bi auvedie prikladyVaethy kriihy refltri mid katdy rok noe “ 9, VSEOBECNE VLASTNOSTI ZIVYCH SUSTAV1 prenotom @ zmenami genetche| inlormbg z poradio nutlectidow v DNA do postupneagl in v bielhovindch. V Silom zmysle slows p ze fipeliny, cury, they), Padsasinyers zhateart: porponizmay, ow sa vy o) « noeedroa ‘ oe fot mukleow kyse- stélost vndt oy wed Reprodukcia o vyvoj. Zine len 2 be sedi, mi Z toho vyphjva, ie h viesnost! Zivjch siae Sutoreprodukcia spojend s dediénosou @ prememiaaas teda vivo) sistavy, Prejavom toho je evoliGd ‘ fo cele} Zive{ prizody, ‘ Schinne mano koniatoval: Zé sistavy 96 See Zovoné nie jednotlivymi vieobecnymi viasmosaml sme wviedli, ole ich celym komplexom. Pre natlivé Viasinos! by sme mobili néjsf analéogiv | ¥i8e ‘objektoch. Prove tomplexom tychto. viastnosti *Gstavy kvalitatine litic od nedivych sistav.svojini dauinosom Organizny st of odin hae Podla stupha zlatitosi yndtom@ého usporiadania, {| oF gonizacle ich mhatno rozdelf na orgonizmy, nebunkod, ee ce. ‘| jednoduchtie. Zo pod. jednobunkows, bunkow kelénie, mnohobunkows, indiv: |sbstay so povazuj) len dye, cto: dud vyitieho rédu, . vost uchowdvol a replikovat genetickd informéciu _Genotcky pribuané oxganianyy so acura do populéal, y nukleove| kyseliny o pritomnost enzymove| ko- Sobo' geneticky prbuznych populdell yyvara duh, Pre oF I piipade visor len potencidlna schopnost ju za. gonizmy edndho diuhy, Kos 49 rozrmedujé pohlewne, Pal Bezpedil, Vietky ostainé vlosmnost 2ych sistay sa od Bead schopné navzdjom sa kid a mat plodné potomstva, roth rozhodujdcich len odviojt istjm spdsobom, Nebunkows organizmy - virusy. 2 Hadiska organiat cle predstovajo virusy najjednoduchtie ivi sdstavy. Doposiaf sa nevie, éi jedneduchost ich organizdcte je pr 2.3 Organizacia Zivych systémov voind, | j 2 30 pozoslatkam evelvéne nojprimimelih sistav z ronych elap wyvoja 2ivota na Zemi olebo si vy sledkom procesy redukcie, |. zjednoduSenia organizecie UE podslatne zlotitesich bunkowych systémen. Miusy 90 Biot sa bez vynimky viate na existenciu priestorovo o Eo ethic; | ‘sistav - Zivjch jedincoy, t. |. jednatli ivodiina bunka om koryolcké a eukaryocks bunko ~ por marie lttos vtome} Butiry doch zaklodnyeh Poe ‘boniekmae spravidla zlatené 2 velktho ng, Tete tickych buniek. K takymto organizmom pig ‘orga: _raslin a Bivotichoy, vidtane Aloveko (ldske ile va 2 niekofkych desiotok bilénov buniek). viet kou értou ee ‘Organizmoy je i, pererone iek podka funkcie, 60 sa premicta do Speck iprcny.Z dak ots! si ee oe stovby ich tel, Uplate va gl Ses cde rarcick) sluntowi, orgonizotny pana : rnorfoiogle Cox! Se a enc ochodzo lunkéného a BktTeho ypu 40 spol de fogs 2 : ie Zichy), resp. plety (rasliny) Teto sobory bungh © pimvatind votsina genetcle| Bee. cae motfologické, biochemické o funkéng mmm Bon mons Jodrovou membrinou. Subor rOznych tkonW [pletW), Kio) je ui I on in sch oeass Petabce vox vsporladan) a vorgontznie pli inet occ ia i Peihen? Peete Bite Fackois je chro nanjra orgén. Jechoths orgory ea ama : ) divas ko . sdstay orgénoy. Cinnost vetkych tkani, Tat HE fa meercurineioréncs, sistay, z Klonjch mnohobunkow organtzmus gael cho jadra_sa_musl by! islym spésobom navzéjom koordinovaniggll Frutti @ organel. ej onganiaicia je podstatne zlo- vich organizmov je teda integrécio funkcit Vo WAG rc |pomerne jednoducho organizovanej prokary- _nizmu. ee ‘Rozdiely v Bike sti Dic pdidne Individué vy3ieho rédu (obligétne spolotenstyig: a na-cukaryticki bunku sa pozerd ako na ganizmoy), Vezina organizmoy tomakého dikenagl © Hord venitla spiymutim viacen’ch povodne sa- osamotene, ale viacero jedincov zie spolu. V mela sich prokaryotickych buniek (endosymbio- sich skupin organizmoy, napr. stéd, éried, svorick meh ‘Reoria). f istd. organizovanost a funkénd Secale a Vitakychto zoskupeniach organizmoy je véak fonkengigae iprokryotickych buniek sii jednobunkows ciclizdcia jedincov v zdvislosti od okolnostt zamenilagl O : SSrchednex Prokaryoicke bunky rikdy nevy. Individuami vyitieho rédu sa nazyvaid oF sd ‘exganiemy. Na rozdiel od toho si ensivé organizmow, v rémei kiorjch dato k kvl en Rhyl stayebnymijechotkami mnohobuntowjch orga ae micke| a funkéne| diferenciéctjedincov. Jedi Nai Bhotichy, niekiow’ huby) evkaryolické bun. dincov nemozu bez seba samostatne existoval aia, "™ el crganizmoy pozos'é existencia druhu je moznd len vo vystom cel. PIAA E Peet? tkoryoickyeh busick si prvaky, pravych individu’ vySieho radu ie lav. sociélny hmyzlie ‘iva, mraveniska, termitiskd). 4 ‘ a ‘buniek vznika tok, Ze sa bun. ZostGvojd spolu, Bunkove kolo. ed medzi jednobunkowmi a mnchobunko- Sri Nojprimtineiie tolonie pozosévojs pine utiek. Kazd6 takato i ‘ako samostaing tuchjch zhlukoy buniek exist rniam, v Korich so bunky zadt Bihovcoch, opr. Volvox : ce Otézhy Uvedie vlasinost, ktor! sé spologné pre viethy tht SME Pokiste sa ndjst v netivych objektoch cnoltg Nea vlosnost ktort si chorakeristick6 re 26 ssh Vymenujte é najviac viastnost, ktors si spoken pre koryinaéku @ pupavu. ‘i Rozdele organizmy podk stuphio zlatitosi ich aioe ‘ného usporiadania o uvedte priklady q a e a“xganzny erty a spermie i. Tote) yrko jo pod Haucha defi forshovono| viv minw Soa | jm stot xéHladnd truktirna a fnkEng jednoka rest bom finnych a Zivodiinych tiel, Ako priklod mazno wviest jed- RCs) aebynkows oiganizmy ~ prvoky, Koxych telo ~ jedna bun HEUi6 deg yykondva vielky potiebné Zivolné funkcie, Bunko tort YG ich fyonice medzi Zivym a nezivym svelom, preto sa povazuie Z08\Gvq, 39 z6kladny prvok orgonizécie (priestorovs usporiadanie 16 pod a vnbtoiné ziczenie) Zivych systémov. bunks. Yadnd disciplina, ktord sa zaoberé Sudiom javov na ri orgs. Grovni bunky, sa nazyvo cyiolégia. stvé or. Problémovd dicho Uinesje © Exishje oj nebunkovd vroveh organizécie not Bivych systémov? maino lizdciu ng mothe Objav bunky a bunkové teéria : ee, objektivu, Fenci Objav @ Bidium bunky siisio 3 objovom mk vppye Koskopu (gc mkros ~ mal, cope ~ pozoreve Tfrclés | nies ob 5), Pro skimanie biologickych objekiov Hadom | pout miksoskop prvjkra! anglcky fyzk Robert x fits) Hooke (1685 - 1703), Kory pozorovel koick shomov a roziistelné dutinky nazval bunks (lat ; cellula). powny Bunkovii stavbu nielen rastlinnyich, ale aj Aivoeisnych organizmov potvraili svojimi pozo rovaniami y roku 1671 -Talian Marcello Malpighi (1628 - 1694) a Anglican Nehemiah (1641 ~ 1711). Nezndmy svet mikroorga- prijkrdt objavil Holandtan Antony van 1632 = 1723). Mikroskopom ukcie pozoroval baktérie, ndlev- a dokonca bunky Zvoetsnych otdéavé hlavico objehtiry SX Ly kondenzor irisové clona. arkadlo {2 rorvofl ejioligle bol objev jad, Hoel 0 ist Brown (1773 ~ bunkich proykrat opisal Anglican 1858). Hypotézu, 2 kaddy ivy organtemus md bunkov struktiru, vyslovil_v roku 1834 Pavol Fjodorovie GorJaninov a potvrdil nemecky iekar Rudolph Virchow (1821 ~ 1902) mdmym vjrokom: ,Omnis celtula e cellu Ja* = kakld bunka vanika x bunky, Bunkovd teériv formoloval v rok» 1838 nezévisle od) seba nemecky botanik Mathias Jokob Schleiden (1804 = 1881), objavitel jadierko 0 nemecky z00l6g Theodor Schwann (1810 - 1822), Obidvaja priodavede! tok dal vedecky zdklad rozvoju cytolégle Podla bunkovej teér * zakladom kazdého organizmu rastlin a Zivotichoy j ‘bunka, ktord je nositelom vietkych Zivotnych funkei # kaidé bunka vzniké len delenim z uz existujéee} materskej bunky. Bunkové zlakenie rastlinnych pletty a 2ivotisnych thas niv v roku 1837 potvrdil aj cesky pritodovedec Jan Evangelista Purkyle (1787 ~ 1869). Obsah bunky, cokulér ikmy tubus romeno stativy AS agulaty stolk skrutko ‘no powun skrutka no iemny posun oho stotivery su doviedy povazoval za homoge” nazval proto- plaza. $ objavom bunky 50 5 amr ‘ako je histolagia, embry: et bi fee Rion \Miyologickych vedch a najnd v cvtol6g or savor elekirénave) mikroskopie © v0! Be staceas cho rosy (1933), Stodivm Buuktory Fey ols tk protlbone of n0 moat oven Vatkym zv0ctein {10 m] motno v elkrénovor, mk Faskope pozotovat jednolive bunkow siukiry. eda ha c| Bunkow’ Bruktry rozlistefné svotelnym mkiosko pom so nazjvaji mikroskopické o rénowym mikroskopom submikrosko bunky) ozvoj daliich vednych A 0} 10 Pt yyolagia, bokteioldgia tozlisitetné len elek- pické (ullrtruktura 3.2 Vieobecné viastnosti bunky Bunko m4 vlastny metabolizmus, 1. schopnost vymeny Ié foka energie s vonkojgim prostredim, ako oj schopn: fposu genelickej informédcie viczene} v jadre prose jhom rozmnazovania, Povazuje sa preto za najmenii sys- fém schopny samostatn¢ho Nojdolezitejgie viastnosi bunky, charakterisické pre Waetiny buniek bez oblady na konkeétnu funkciv, sa naz) yojd vieobecné vlasinosti bunky. Je to" * chemické zlozenie, * stavba - itruktira, © metabolizmus (vymena laiok o létok, * rozmnozovanie (rep ® dediénost (prenos genetickejinformacie) Znamend to, 2 vsetky bunky mojd v zésade rovnoké hemnické zlozeni, rovnaks siavbu, si schopné metaboliz MUG synlézy ltok, ako oj rozmnctovania a prenosu g Aelcke|informécie na deérsto jedince i energie} o syntéza kia), Véeobecné viastnosti bunky p. i dasinosti bunky potvrdzuji univerzéInosf bunkove esa, Kioré sa povasuje 20 jednu z0 24hladny.1 logickych koncepcit ne Ordzky I. Preto sa povatye bunka zo rakl le Sich sysimov? Wve : v2 Wsvetle B Ab y2nem m6 schopnos likove) Benelickej nformacie pre bunku? 3 Fie ma bunkows tesa univerzdhu plamosi? 4 Visretie,preto sa buoka povotuje 26 nay 986m échopny samostaingho tvoto adny prvok organize premeny a prenosy 20 najmense V priebehu volo ~ evolicia, projavll bug schopmost prsposoboval +0 (schopnow gga k in podimienkam, Pods sluphc evalutngh | nia sa bunky postupne vyvijll od stovk jednoduchtich buniek, 4 "Fei a sporiadanim karyotické, 02 po bunky no vytt we 30 nazyvo|0 eukaryoticks. P Probl mova dloha Co znamend pre bunky 2 hfadiska vg so prosie not adap prisposobi so prostediy (schopnosf adap» a + sub Ulohy 1. Ako sa nazjva vedo, Hord tuduje jay ng Kva 2. Aky vyznaim mal objov elek l ) gonizn ore 2 nukleows , as kysoliny 3 4a tabinad minerdlne létky 3 % Obr. 6 Pomen astipenie zak ych © kych @ : v bunke, Uvedené hodnoty wyjadiué primar k val livych bunk i a v bu 3.2.1 Chemické zlozenie bunky tomné Mor Bunko je 2lazilé séstava mnobych chemickych 2 vadtie zostipenie 60 - 90% pripadé na vodua iO nické létky Woria 10 - 40, kak {obr. 6) celkove| hmotabselhcviny Nezertupiteln hrs v cationic “ eacjmovt chas athe Noe Soa ston wel ee CHexchps liny lara Fal cnenrgoriche : eon eee ee D recthemows chy mn vpn tocchets cwerthardee re © Vpweetin, pret poe tot bey dthabiy prema > chews dete, cps cts choy acych «3 bycrontasereych None. Tactic zonipene jee chemickich siste © Bei viz mes arergaiche ch OC podeie vat hboaktich corchh Lots 03 dedwu or bantu ra gontzams, pe tom 0 anh sa phos areata. © Preto saenents cnc memes wacky cho kewene cs Kenyt © Prete triiky anych tani (nape. buricy petene Puckiibencrts oh pe thi = Whe, iownre Sane Scant i v0 echoes oak cc check wanty cha mag 1) ebogy hv crengyoricins peicrset crcpotzme chsh Voda a anorganické latky odo wi pte burs z0s0dey zr. veitlnn proedie pre vatinw Podmatehe biologicks oldiivita cov" ten v ourkch 0 mi vyzr08" 3) 9 abipmeny poner, bash, nope. pion 0 vido lator. Yo emgmaaemme faktor tepelného ‘Obsch vody v burch wie je romnaky 0 92 ote kellie, Lists ood vekw bsviek (boy taj a2 93 % vody), od orgény (vere 15 % vod) 0 od prostredia. Vieobecre * fa Bim jp buna ontogeneticy (vperor (yjrajovel mlodtic, 7m je obsah vady wae, - sitoskou buriky #3 anorganické sali, 0 chlo, Buoridy, ubliciany 0 fosioretnon - théine oc chemicks viasinast bunick, o tn oj ators pre ape. soli, tor 96 sitasiou enzyrmov) Soli prtiomné ¥ dleteni Hive} hmoty domimsjis 2ikontte: bethany, nbs bf 0} zdscjom volnych iénov, How pina nubleont fyseliny a polysocharidy. ich 2toRnAL ISS, i 40 tomorths mou jednatkou st 12x, monomer, NiO Mes TASS roti vets poet polymeric OK, LSS Ticllown ide radon 0 Cle 102 MPs Sa aia vest pte ako pote atom ¥ ei gael PSE i itencie biopolymeror by baie Radi aL AE “aaa 4 nizkomolekolow’ cikry, Sey oF lect hops.cp viele Pe wotichoy (alykogén). : ick] @ 2robehor Iolvhoose) ‘dona rastin obsahuje celulézu, bunkove bite, Sochaidy m6 by zlatkou Oznych bio- xe etc, omnes, enzyrov o rukleovych fbéza, decxyribsza) redoing vistvy okolo délezitych telesnych or- S bielkovinami sa nachédzojé oj v cyloplaz- Zczené tuky, napr fesflipidy, sa podiebjé na ran o wznamne ovplywvivis prijem a vydaj Fa z bury W3% cbschfostolpidov ma nen ssemenc a vojcic. Uplatiuié sa Gj pri prenose : lipidev. Mnohé zlagené iuky si }¥ a podielajé sa tak na re- nkich Bivotichov a rastln. Ochron. Hort 56 stéasbou plodov a chréniar ee nim @ vysuSenim, *zne} -wyskytuje 20 cacao moze vaniknof 2.107 rozliénych bietovn, untuje rOznorodosf organizmoy a ich Furey, Pod Na bielkovinovjch mola yagi {hibaltime}, Kor vykondvajo mechaniekg 16 [globuldrne), ktor’ majé vyznam y me (enzymy). Bielkoviny maid v zasadg th tirnu, metabolicki o informagng, mjd stavebni funkciv, $0 siéasby yak arukt0r [biomembran, bunkovy organel), Mg majd nama enzymy, ktor’ katalyzujo vies " etek teckce vue, Iisa me | huje na reguldciu bunkovych procesoy @ mg i, vatahoy. SU hlavnou zlozkou homenov a pala A P Problemové dlohy ® Viele, prego sa Zivo! povazuje za spésob ete bielkovin? A * -Mézu maf bielkoviny zésobné funkciv® yaa Nukleové kyseliny a Si zligeniny, od ktonich zavisl exstenclo 2M Oy. 7 priek tomu, ja len relativne malé percenioiam 4, bunky. Chemicky predstavujé makromoletvlo6 Bilt vanikajd spdjanim mensich molekdl - nukleOh@lla pros nucleus - jadro). Ke nukleotid je zlodeny zdlaiam j6 pre ganickej bazy, patuhlkowho cukru [peniézy] akpamms Nez foretne| (obr. 7a, b). Pentézy nukleotidoy si dyad kevin. za v ribonukleotidoch, alebo deoxyribéza VaRm nukleotidoch, Podia toho sa rozlisujé dva dolyadt 2 i kyselin, ribonukleové kyselina (RNA) o deoxntaae a ov4 kyselina (DNA). Jednotiné nulleoidy som. rozliéne dihych refazcoy, kt so lsia celkoWe dig poradim (sekvenciou) dustkatych béz (ob Bh Na stavbe kazdej nukleovej kyselinysazicas PY nukleotidov podita toho, aki biz multe Kombindciou poradia (sekvencie) dustkatyeh & ; (Predpis), podta ktoreho. bunka vytvira Ste Teoreticky many poeet roznych sekvendtt fe pon celkowy poder parov dustkatych baz, Tak YS velkou kombinaenou mamnastou poradia dis _Nokleosé kyseliny zodpovedai 2a of neZovernie by Ky. Zaznomendv go fi ; ooNel inal ns our. 7b Chenicks Brut & sas pohynukleotidowsho refazco ~ onto. Filed gush bézy: G - quonin, A - aden, T -tyin, C - efozin > iy Koe eae Jectidoy Bb prostednicivom pohlayného rozmnczovania zabezpecs Z distoteer 5g ee Nezastupitelnd dlohu mojd oj es 165. fovin. Prelo sa povazujd zo hmotny zaklad d hy nukleovjet “P Problémové dlohy y procese bios) sa spool —_v jadre buniek? osm poe} * Nutleow kyseliny so povo2uj 2a hmotn) zoklad de 8). dignost. Viele, 0 to znamend? tif Sit Ulohy otid obsahue =|. Kins z6Kadné funkcle moyé chemické zlideniny obsiah: ih utd v bunke? piel — 2. Co rozumieme pod kvaltalvnym a éo pod kvonietknym -__chemicky alae burly? 3: ow zaklen funkiev bunke ma vode? "5: tos plea _nazyvojé oj biopolyméry? Bp oxyribonuile © Preto sa nukleovs kyseliny nachadzoyi predovselkym “A, Vom so odie wjzncm cukrov ako pre bunk? Bielkoviny a nukleove hyseliny biopolyméry udiujd dusikaly stov v bunke? os anckov a viasinostt z rodizov no potomkow. biel- 3.2.2 Struktéra bunky var, velkosf « vndtorné usporiadanie je pre Kaze dy dediéne © funkéne pod Zakladny tvar je gulovity, nopr. eryooyy, vajitko, «@ pod. Bunky m6Zu mof oj iny War, nopr kockouty,tyéinko: way, vleowy, wetenoy,hvezdiconly 2 pod. [ob Roumory buriek st prevadne mikxoskopics v ozmedet «ed 16 do 100 pm. Od iohio premery 50 vjrazne ods rapt. voKtka vido, ale oj burky bok (08, yim) 0 sper Mat Noptied kjm ltkafisksho vajeho fe 150 bse ria dosahule vetkos! len 60 um. Podobne, oj Post bbuniek re burkoveh ganizmoch zvyéaine ne fest PH réznych jedincoch vefii Kole Te tans vapotadoni, | j sovbu bunch, pedmi=hile vojory supet bunk. Nojechoductl ogenantny eh do sohujd prokaryotické bunky, t | bunky bakiérif'o corchednov. bunky chorakteristickywvalovd bunko @ toate améba ‘oknihla bunka (vajizko) Vieobecna #ruktdra eukaryotickej bunky Biloviy, hen p Vertterne Vi z ohfadu na povod, velkost Vietky eukaryotické bunky ; en i oonaiaspa zxékladny princip stavby, y src: k i | ewe ment lysate oy sts ® bunkow povrehy —~ bunkowss sen * cytoplazme ae * bunkowé organely — — membidinovt {obsahuju | i / gické membrdinu}, ta a ~ vidknité (hnlémne), * nedivé sigosti bunky {inkizic} Pre eukaryoticke le charokteristicke Betsbr ie foxtleneny membrinami na sivkidrne a funkene Fea PiPemnost membrén v burke je podmierkou mar Beisel oly bunky, lobo 2¥082u0 je} pomch, ooh nc MIM Priesiore umcziuié priebeh rorlic nych Fyziologic Hychia enzymatickych procesoy Funke, 4 chtivila membidin i W viazan6 na pitomnos! enzjmov Membrany v bunke sq " nazywaji biomembrény, P Fioblemovs soho : ; Preto je membénor) syt6m podmienkoy Metabolicke ‘oktivily bunkye Ti Kowieh edkladom je Ob, 10 Schema t Sti ponorené bielkoviny, volta vesivu, debee ie sunkove powrehy 0 tyetin, trate waladidsiaeiaD porch now CYepheematicks mamibrtone bon ms ine ar lanl alan Bei uae octane trsen xt > prowl mana ca bury 2 ashe ye Gio edt bert 2 send Membrénové Sruktiry al ty tomers weoetlenery tee odes « Sie bry 0d worries lal . + je la fed aogine oxen 0 vo. ers leont orgenale vlathyeh erganiamey vein ahnchnne recephory stepton MS ae intonsd vocktnd sornchs . fy ere + ee yrtiinpel the pow stone 7% - menbtich (lay avibvey © 0) 70 Cytoplozme fs Jodverto Here he Nieto, * 7 tua pod rake jodrové membrdna jadierko cytoplazmahchs membrane pA ObE. 11 Utenruivo bustyMiochorerie sa wyskytul natin fetid sponreba. energie, napr ¥0 § ‘aw bunkiich srdcontho sual, 9 Kionich Fe Gel te 0 jedina drake] doth. V3 dat, & potet a vefkost mitochond Iiich ndrokow bunky Mitochondre ‘ mombyinos Z Bat amor do vedio rondrie v/b , mitochondriéine kristy, ack refozec Vokvolymow ako mickou mere uniek. Tora © ~ teliesk} ”| cistetien - Hirené 0 of nf v blizkost ay bunke je y ~ I6tok po covych shen) py mohl byt ove) Ciopot ybyzozémo tinny be yn tok gmova doh ipredpokladat,éo by #0 stalo v bunke po ponte: -membréin lyzozmu? ‘Broktory ‘ytanke moj pohybow 0 mechonické fork Ich zoo Vii ye membranord jednoto, olo Rbritime (kn) Ceres Horlonych Brular, eda schopnos! sho lel 0 nahovcl sa, zabezpeCoji mikroflamenty 0 mik- bul, how im dodévats porebrss pevnost IGptorkslet piedsiowvie dynomicko host bunky, Ko 14 a mechanick6 (Ivo! bunky) a podporné funkciv B (priesiorow rozlatenie organel v bunke), Uplotivie sa al paseplizécl vietkych druhov pohybow, kor bunka vy Tondo. Tvoria ho jemné vidkno mikrofilamenty, rub) ovis vary mikrotubuly a prechodné vidkna ~ inter- nedidrne filamenty. Mikrofilamenty schopnostov kon tglele zabezpecuio pohyb cyloplazmy vniti bunky, ‘eto 0} pohyb bunky vzhfadom na okolie (moiavkovity ‘embbovity pohyb o |). Mikrotubuly {obr. 140, b} 50 dl hi ntky, ktox’ so nachadzaj0 spravidla pri povichu bun fy [nope deliace vietionko), Intermediérne filamenty [pie $6 kontrakibilne) mojd spevfiovaciy funkciu, so 0 doing voti fahu a tloky Chromozémy +0 stélov Brukiirou jadra, Noria ich nuk Jeoproleinové vidkna, Ktorych zikladom je nukleovd kyseli to = DNA obslend bielkovinou. V chromozdmoch je ee deliace vretienko, contriot oxteoalira Obr, 15 Stukkira miiotickbho apardiy Ulatend provatnd east gonetickej informéch vatefné lan pl deleni bunky, Mitoticky aparét bunky je dlezita bunky (nopriame delenie ~ misza}. Zc w do dediskych buniah, Z¢kladom ko zlatené $0 pozoro- rukkira pr delent pocuije pres tozdelenie clvomo: stického opardtu rmikrolubdl, kor! so objavuja v bunke hopnosf kona piifhuje k polom rozdelané chromozémy (obr 15} vretionko més a pil bunkovomn sdéasti bunky iene Bn Morlologicky aj biologic rend latky (throb, t potevile: vytvir0 a: powehu size P Froblemene dohy © Jadko prokaryotickych organizmoy sa nezive | diz ie jodtor Prato? fe. © Saino pevoky powatoval zo prokaryotickés organize bi metabolicke funkoe? EF Bee cxyenety 3 odoin pre wovions 1 Poe tins ont? ee D Copan medr netre nitor rooty’ TO Aki fonkcns mo micicky coor? ieobecné ruktira prokaryoticke| bunky kovych orga: inky, v kiorom 30 bunky dela, rast @ |9i@ podia geneticke| inlormacie zapisane| v DNA, i *% ziskali z moterske| bunky. Bunkows delenie 20h Petule a) regeneraciu pofodenych wont, ot a néhrads opoKebovanych buniek. Z hfadiske wywks Zdkladom kontinvity, 1. |. uditania nepretr#iost 3s a divhu,8 sora Oj ite. goniz, é sho rast delia - mn, klow punkou ntoge: sohlav- cie bu: hed 50 bunko nedel, nazyva so intertéza. , Kory predstawje bunksw delenio a iterkiza, bunkovy cyklus. bunky reprezeniyis dva od seba nezavisls pro- 1 delenic jodia ~ karyokinéza o dolenie bunky = cys tokindza. Zmeny v ado svisiace s delenim bunky probie fhajé naim6 na chromozomach, preto sa povazujd za 26+ Kadné jednotky bunkowho delenia, ay ‘Chromozém Chromozémy st potas delenia bunky vidielné oko dvojice poralelajch chromatid, spojenych v miesie prvoineho bienia chromozému, nazyvanom centroméra, Si tvorené pulleoproteinovymi viknomi, no kioych sO dseky DNA sisredené v sutkich, No chomozéme sa roziiuji dve ro mené, Kio £0 spdjajd v mieste centioméry. Tenlo sek chiomozému mé délest6 dlohu pri pohybe chromozsmov potas delenia bunky (obr. 170, b) Niektor’ chromozémy majii aj druhotné ziifenle no Jonei jedného ramena, kde sa dX nachddzat privesok spravidla oddeleny organizdtorom jadierka. Potet, var 0 velkos{ chromozémov je pre kazdy druh o ‘gonizmy charakiersicky o relatime stily. Kompleiny sib romené chromoz6mu ‘erganizétor [ T sciati Pia ut Ob Wa Schematicky nékres Sruktiny chromoz6my pozorova sateen ee lkjch ehvomenécey ¥ bunks 18 naxva 19d eee ickjak bela so ceameecarr vee aaa S010 pdrow’ - homologické chromozémy, z korych jeden pochadza od otca a diuhy od mathy {nesd informécia 0 tye iskych znokoch - dve képie kazdého chromazérme. Teles bourky si diploidné ~ 2n, Noprilod telovs buaky elowaka moj 46 chromozémoy. Naopok, poblawné buriky, Mow si lon somdle alebo len sameie, maa poloviény potet chomozémov, 30 haploidaé ~ n (iedro kopia hatdeho: chromozémi). Pohlavné bunky éloveka maid tba 23 chro a mozémoy, teda polovieny pocet ako tela, ' Orszky 1. Viele, od oho je odveden? adtzov chromoxéo? 2. Podia doko delime bunky na hoploxiné a ciplordnd? Bunkové dele Sa znéme dva zékladné 5 nepriome delenie a meiéza Mitéza - nepriame delenie Ionia buniek. Prostedoiciwom mitefického aparéty sa 20 e nie chromozémov do vakvoly endoplazmatické ratikulum chromoxémy v metafaze bunkové stena Se ‘Obr. 17b Chromozomy v metoléze pozorovand elekiiGnorym mikroskopomanaféza {koniec) iednochromatidows chromozémy doliace vretienko teloféza {koniae) vo identickéobnovenin Brukiiry (ada a nasleduje eytokin ae ° xa» fod dhieie ole buy aa a ascents A sim im potion eonoatnev koma nae buy 1, ZnomenG to, » ok bola matorské bunk diplotdn, bu: Wo dled dea buy (29 => 2a , nop ak rola matersk® buska hoploidnd, bud al 6 vn Rastlinné bunky v procese cytokinézy po vytvorent no: wich Jade v telofaze 2 vezikil oddelenych z diktyoasmov vytvdrajii y centrdlne) rovine priehradku - plazmatick platni¢ku, Venik plazmaticke) platnitky matno pozoravat Ten elektronavm mikroskopom (obr: 19), debrske jadro vznik plazmoticke| platnigky icky erro cdi idy PETE Masts peaororore or diktyoxbm Be smo ch bunkovd stena delioes BE jeu fs reply so materskej buky Obr. 19 a exon Haltie mor 4 zmony | mozon hi plat v yroch fazach (preto neprion ed lorie), Zakladné fazy mitoticke proféza, metafizo, anofiza 0 tolofdza | 1 : f promatidové V profixe so chromozdm hrubnd = ipiral " ednochromatidows? zujf $0, 0 lak sa sva}i rozltiefné, Rozpd s 8 1 seu deli oj haplo membrana, zanikd jaclierk k, objavuje sa delio: 0 vretienko, Centriol s0 de f patny pal bunky bunkowho delentia je amit: V motaféze vicl +o, dvomozémy so skracu{o, 2a ~ priame delenie. Takto sa delia zreime len POPSET proto si najleptie p Dyojchromatidow ct nky a bunky vwyeadujtce urychlenti repardctu opotrebova: mozémy zoradené do centiilne| roviny sa postupr pozdlé- nych alebo poskodenych éastf organo V priebehu amitozy nie rozdelia na dve dedrske chromatidy spojené cenromé sa vojujd chromozémy a nevytvdra sa deliacl apardt fou, ne ktotd sa. upinajd mikrotubuly deliaceho vietienko iro sa postupne zaskrcuje, piskotovito pretiahne a rozde Vanaféze skracovanim mikrotubol deliaceho veetienka pricom zdkonite nie je zarutené rovno © Uphym rozdelenim conkoméry na dve éasti pokratul memé rozdelenie genetického materidlu, Po rozdelent jadn 1 in rozdelt aj cytoplazma a venikajti dve doérske bunk oddelovanie a rozchadzanie deérskych chrom dého chomozému na protiiahié poly bunky. V2 deérsky chromozdm je jednochromatidovy 02 do obdo- bia nove} S - fdzy. Vtelofaixe zanika deliace vretienko, jednochromatidowe dodiske chromozdmy so postupne deipiralizujé a vyivort 40 okolo nich novd jadrovd membrana, Karyokinéza kone! vytuse niknuty Meiéza ~ redukéné delenie je osobiny sposob delen buniek, pi klocom nastava redukeia ~ zmenterie potty chr mozémov na polovicu. Preto je meisz0 jediny mazny spose vrniky pohlavnych buniek - gomét (vaitko, sperm}, cle ; polovych zmick a vojcave| bunky wtih sli, —Obr. 20 Ay nhves priebehy me Msisticke delenie prebieha v dvoch po sebe nasleck Bosh delenioch Prechidza podobne ako mitdza isd, prokizy, meta ty ¥, analdzy a telofizy, ox: od jodte ona chy Pau liateratypicks (hetero - iy), Brahe de i a meetYPICK homo ~ rovnaky) poter ch BY $0.¥ itho priebehy nemeni, iokze le podobne K® norma mitéza foby. 20) P Probleme tlohy # Prats die je pri amitsze ZOruéN6 symeticks tozdelo. ‘nie geneticksho materidlye © ©9by 60 sal, baby v moidzo nx ochddzalo k » fenlu potty chiomozdmoy £9 polos ke bunky Heterotypické delenie milozy je zlatite(s a adné geneticks doded Zatina p ni intertézy, kore) vjsledkom few rca ONA a vytvorenie dvojchromatidoyych chrom zémoy. : V proféze sa chomozémy stévoid vi a, nim homologickych chromozémov vznikaji dh = mozémoy ~ bivalenty, V kazdom bivalente mangle ttyl chromatidy homologickych chrom é Venik bivatentov je podmieneny’ tvorbou oon blelkoviny. Susediace chr. matidy homologickych chen 20MNOv sa spravidia prekrttia (crossing ~ over) a vymetCevalenny soar ¥ contding) tovine, le naroxdelia +0 pozdliine na dive chromatidy.V anoféze, na tozdiel od maszay, 16 cole doh hromatidavé chromozémy rozchodzays a protlahle phy a bunky, din qostéva redukela potty chromoximay sa pe lov. V telofdze po vaniky detrshych jadker = koryokinde 0 - nastdva eytokinézo 0 v/slodkom sb de dobrske burr ky s poloviznym poziom chromozémoy. Po kiotko) interféze nedochédzo + dalle) replikbel DNA, nasleduje druhé delenie sotainé + mitézou Homeotypické delenie Druhé meiotické de debnke Bunky 45 geneticky zhodné s materskou bunkou + haploid pots tor matidy. V anaféze putujé vojé sa deérskymi chr meiézo matidou}. V teloféze po v replikécia DNA pottom chromoz6mov. Jo delia len diploidnpersed a1unG YAAPDNOWOS mep A ywrpr01 of -¢ ERP BenRING Gus WoUEhA bay Apeip) ‘AUPOYO) ~ OWBIOYDO Oye DACA is OHPOA ‘WOUZIOY_DOW wspUDEHAE a iain Lis OF wary ‘@ueUlNg woIO>pEY guqni7 roKOpGU yur CrAn EQUI AP © "API MMIEP guOKOUIpIOCOU jo spsOUj OAD YOKE! OZ MEOW HOVOHHDY YokrOE Y>pltrquon 1 cyO “>AUIOIOUA YIOP ARqoEodHads td gory ‘AsnyA b yinhdio QUZDKA MzON N9A> OYpro¥ING, HoQ¥ boy yp rfouiou piory ‘Kyay puonsa In ayn “nfizour Ayun aaogis ~ ard spésipos dyunq adou o1 ns vs p jsoudoyr pupscyorgnr ofnas) Aymauab neryury nf Bas ou WopniiZn nfows arurnys yous}roary v ayiayd ysuuy Bismu Kyung worn, swensez onunap jn sudou ‘osoyanysy tusuisqosod “yodor Bp vyssppodsoyoujod ‘jaon aununysdn) ung vs “UP |YD (xnid mpg wsonuipz {0 30% i fnpyho ougrorqung jen Auyonucy Aune Vopr (620 ~'9)* guilou 8 401% PA we@V0420 Yphros AO OF ORY ‘AOISONAD © Psiqowods wor hry geo g.0 up groqunG plew>Hs Typ pewap pone x (0% 4» Aowoyo} 4aong] 9! ronson YSA4NaGn OM on whurrgyus ggoynBong nigekn rigid raigiyut OIC odo! yo 1 yours Aurzojnusys olou 7 tifa ogre f o710N) q-4 qyaqoud orp yung ni—n6og npyfo oygaoyung opginbos bu ourcgas Azry~ ic quons spent iq a7 00d pre ayo grown & 4 ou yg unayid OF acielighdge non p olryqurz zn Auyonoy ure VF 4 (1 kane ‘o1ydei) porno Agi wsosaigo whines OH 1} 1010 0d "enpryOg lou ‘ious OYE R01 0 hx0q ugizo1 aid 0 hyousuel guop af a” OP BUZOHEURB DehZ04 o1 nyo oyperung erUDAN ORE ‘Agung Ogop puzOIEUeD M20) 6 4.08 @oeicwonshe harcaminc lomeehh ho OR eno oyprcrung Yoqers Joropays onqysjods ouzgui ushiory ‘qongds Onn] Ayo wowed any (ppdoxsong) omens oid dou grpidAt ‘kyon srr Don 404 HONEA "20s UB) CUNG w{O OPO BUGOROLIEHA o» word ‘gov of nureonou) AujoRUOr, “SHI 1 ‘oxgupjor4a lou od © Cxpol eumjapTEOL vid (Oxpy - w) 04 leyawronus A po} ag "OAGIS OF oF OHA tens #0018 4 0 ‘oxguyyohsoy op HF 40 pqung ‘agiodo yPPHIOM aCYON OF olngoryod 0794 = 'D siylonp ou Mowgzous pol susloape quporign © ¥NG oroipyydos ol Azo) 2 ony Wp nuolonpe noon © oaks ~ Hrenod srpwmUhs sireagp OU WwOPEYZA RIOR, "oayy ~ § 90 @7pyo0dg ilo osipay 2 07294 cp 9 o1ard “opyh. 0 ‘kan! €) YOR, ud ojo 04 olocyso7 UNE 40 sco "younpod \phnuzoydau 07 “nipquny gupoinBes pu ior “joza fi jouuoy fuanyy ol 929) » 6p ‘DimiOn|ou mIuDKH YOR Loujoyo \pkuiguiou 07 “WroHor noequuhs 06 so001d yrorsos Quilou m Hloyoraer nyfo oypoqing oypuinoy wioqoneZ Lo verona a cay hy opp ie ngne NREL PE a s 2%, 90) yupaad ~ 6) 0 pypYOHUNIOS = wane o's = By pels hevOFOAD Ain i oxgyus onloworiou ‘oun gape a oe - | ‘oo young WPA ogi F op open m OnaN NUE 1A aOAOH nae oy yp guoods orsqury ouz91 ou yphunnayoreds ¥UNG, aoa 1s fsan01d gupopxz01 [0 90 ‘}wuoGI0 —— ‘jung owuajop “orpo| owajep ‘HO! 19 ‘eoqung 4 olep soa on ry food Aman yo oupnetund PERERA. akin oAIPY Z 029) C1Schopnos! katde| telovej bunky dilerencovat se 0 wyténe no schopnot! totpotencie tpecializevané bunky wanie (kultwéciu) Buniek & han mimo s i mienkach in vitro, t. |. v skimavke. Na Ziv. i presne utanjnchemickjm Jo * 3.24 Diferenciécic buniek ‘ ane : bunkovych « pletivovych kultér { ids cnt ts a Jou kul in vito One “ igs storbou, trorom c funkciou 2 8 60) miitd bunk, toe v! P " ; th ts ® k widich Ipectickych pace netcie z Gpine| ge" uskatoénl odtazy, ale netbcibch buniek. Pol prispdsobovol rozlitn © zany sa odlgovot - ciolizované bunky podlo t Diferencidcia buniek mnohobunkovych organizmov je prardepodobne podmienend aktivitou réznych skupin génov (molelaily DNA nestice zaplsand informdciu ~ prikaz 0 pre- Jave pristukného maku & viastnosti), kior’ urcujt je) »Specia lid’, V procese diferencidcie bunky sa realizujii len nie- Ion ,prejayostatné st potladné - biokované podta prog iano Akékolvek chyba prukeli me mat za ndsledok nejakii poruchu. je veri zloty, preto jeho priebeh Je Obr. 29 Ukstho ult in vitro rosithy okcbloiste 4postr da ol 09 tons neon TS Cea mihi Nee ip me miperm o bunky Welk ly, Ca ee ached cyorlazneieeet teh BevktOra uF Paar ss mrad Kiky maby molekulam [np pl Pasivny transport ons ‘l sport so sky zie a ome P Probldmova dloha ’ Rerrenprincaneratanitce sons Prin as tmp 1d pie laiky 2 vonkoifieho prostredia a pregoe pees achéma oumézy Osmotické javy A y ‘Osméza jo tansport vor embrdiny do roztoky (ja vodu osmoticky nasévaf alebgl a ‘idm, How prochadzo}0 cez membrény {obr, 24) nosmemy dei). Burka m6: naopak, stiécal v z6vislosi od koncentrécie osmot bunkové ifava”: go aktivnych astic v bunkove| Stave vakuoly {cukry, organic kysoliny] « v prostedi, ktoré bunku obklopuje (Ziviny v podell molekuly vody Ss Prostredie, kiort ma rovnaki osmoticki hodnotu ako burkei [e izotonické, proto tu nedochadza k prideniv vody v digg esmdza —_eytoplazmatické membréna nom smove, Naopak, bunka v Typerionické prostradie hypotonieké prostredie (0,6 M sacharéza) (dostilované voda) Zivoéfina bunka rastlinné bunka Rostinnd bu 1 rozdiel od 2ivoe%snej bunky odltneJody bunk, Kors zv0cue 40} objer. V edémnych pripadoch naprick prom nos bunkove| steny rastinnych buniek dochédza k praskaniv buniek (napr. plo- ybsteint stick po dlhotwvojicom daz, Obr. 26 Schema wonspom Ibtok coz membxénu di) Tento jov s0 nozyva plazmoptyza. Fyotiina bunka, na powchy Hore} je len plazmaticka rmenorind, +0 v hypertonickom rozioky zmriti o v hypoto- pickom prské, nape morské prvoky v sadkel vode, osmotic: a lyza éervenych krvnick v destlovane| vode a i, (obr. 25) pion s prenétianou latkoy kor sone membedny u P Problemoré ilohy + Mase bunka prijof neobmedzené mnatstvo vody® endocyi6za « exocytéza. Endocytéza j pri Klorom dochédza k itrukturdlne| prestavbe plazmatic: sey lobe. Vysvetlte. te Wyseeite: — ) dim so olive dfizia od osmézy, b} do mojé spolozné. = Wsvellie, prego 20 odporica prt in rdla Hokiaf a vyplachovat hrdlo k kei membrény. Zo Pinocyt6za roroval popraska © Fo wjdaingch ziézkach mazno p 16 plody rojéiakoy, redkvi a pod. Vysvetite '= Prego powrchom odumrete| bunky mé2u ahko prenikat Melky druhy molekal? © Ako moéno roziitif Zivd bunku od odumrete| no zoklo- de osmoregulaénych viasinost!? Vysvellite Aktivny transport Sri Zabezpecuie ptenos Idtok spravidla proti Koncentratnémy j ldtka moze byf prenesend z miesta nize) kon: schéma fagocyt6zy miesio vySsej koncentracie na kor Caiaae 3 e skanej pti metabolize bunky vo forme ATP tka sa spravidla specificky viaze no pre- ptoplazma 14 bielkovina) zabudovany do membrény 2 in. Aktimny transport umazfule na niektorych idnov. Prendsaé Obr. 27 Pinocyioza a fagocyioza fbbTiff toch procenoch 08 00 mane Nore meray tine podinls cposkaiet Problames $ EE apes vetoes cane ws wb & Wynvelie cate ec aren SEE vicsten oes Preds ma fagocytsza nezosteptefnd dlohy v races ‘ebronyschopnost organizmu pred infekénimi chorag iodine proves vyciaya verttch molebul (ioe ne 10 ‘Uvedhe, pri ktonich mechanizmoch wichaja Idtok 2 bunk ASBY prey cazion coz plazmatcks membroru! do vorr dochidea k prestavbe cytoplazmy REM aiedia Yo kktme mechivicw = vexiil. §— 1). Ywoite kedy je matry vida) Idtok z bunky diftizioy Vertulo vanike ypravidio x membrany endopiczmaticksho pelle dlebo diktyonzomoy Tiansponowone vezikuly sa. IbHuphe EPdjol) + cyoplcmotickas membranov o po ich 3.2.6 Prenos energie v bunke 3 Bhiladnom splynutl x0 ich absoh wylveye do vonkajsieho ; IGamEdIG. Wrtio mechanizmom si Nansportované napr. Bunka ako Zivy sysiém je schopnd vyuzval na syoje 2ivah Polysocharidy bunkowich sien rastinmych buniek, ale oj procesy len energiv chemickych voz! odpadow lity ko zvyégine nevyuziva priamo, 5!, eo {kyselina adenozinintosto- klad molekuly ATP tvori cukor = ‘naviazany adenin (edsadita bozo ky stihydrogénfostorene} ~ (POs). ymi zvyskami kyseliny fostoresne| je 2viGe sj vozby. No je] vytvorenie je potrebné © eneigie, preto sa nazyva makroergické Baba loznatuie 50 vinovkou}. Bunka moze dis Jen 5 energiou viazanoy v makroergickych {fobr. 28) ATP = Ad - Rib- P~P~P {TP sa tvort v mitochondridch, no spotrebiva sa miestach bunky. Dopraynym prostriedkom ener- gie ATP na rézne miesto. jel spotreby v bunke (energeticky tox) je préve mokroergicks vézba. Hydrolytickym aiepe ‘im wvoiuje veTké mnc#svo (SO k! . mol") energie vyu2 tefnej pre bunk > ADP +Hs PO. + 50K) “ATP + 20 <: TWhurke pode potreby prebicha neusiéle worbo ATP - Sa fevySovanie podtu zvyikov kyseliny fosforet nal @ pretena ATP (kyselina adenozintilosforeénd) no ADP {kyselina adenozindifostoretnd) ADP = Ad - Rib- P~ P Reakcia ADP/ATP je vratnd a je prepojené na latko- ‘vi premenu, Fostétové skupina (PO:)° sa prostedniclwom ATP maze prendiof na molekuly inych latok, Ktoré tito e- neu wyu2hoj6 na prsluine chemické reakcie. V burke je prechddea cee membrany mitochondrlt a ‘a dalsich Struktr, nemdxe v8ak prechddzat z bunky bunk, Preto proces tvorby a uvotRovania energle must preblehat v kaze] bunke asobitne, éim si bunka neustd Je udidiava potrebné mnagstvo energie. Na dihodobé ue skladnovanie energie do zdsoby sluzia rezervné organice Ke lathy (najma tuky a cukry). Problémova tloha © Ktosé cukry sd 2ésobnymi latkami: a) rosin, bb) Bivodichove Cost chemicke| energie, Kor sa pri premane ATP uvofni a bunka je schopné ju vyuai (je teda schopné knot prdcu}, so nazjva volné energia. Bunko jy vyuaiva nope {oko mechanicki energiv [pohyb bunkowjch Broker), Zorivs eneigiv forgény svetielkovania) 0 J. Pri kode} premene energie sa asf premeni na teplo, 1. | energies kioré sa Vy bunke neméze ukladat, cle vyZanje do prostredia, prelo. je pre bunky bezprostredne nevyuzitefné. Ulohy 1. Prego je ATP univerzdiny prendtat energie? 2. Mow bunka vyutvat na swoje Zivoiné procesy akjkofek druh energie? Wysvellie 3. No aké druky wubtelne| energie sa méze premiehiof chemickd energia v bunke® 4. Ako bunka ziskava wyuaitelnd energiu na svoje 2ivoiné 5. Prego je tepelnd energia pre bunky nevyuaitelng? 6. Vysvellite pojem fosforyléciai Arusy nese avojin Legere ac ae Wyant ju uidity poet génov. Potat Génie, mae i ped gororenre rg tea bakidrie obsahujo dive a Wie kysolina byva obalend bielken _ idom, kiory (v chrdni pred vplywni vent rn Kapsidy maji Nar mnohostens, Koy ina o kapsid Wvoria spoly éor SS mato plasm Aicho pros dh vusy me Nukleove bysel i vgn. etioych dkoch vio 0 port ogy * Ndaa ete ukoWy abel, HoH 6 Cat fag nae hy Vetkost wins jo priblisn 15 io. opr. vius chile fobr 29) ORGANIZMY Jhoch mo yeh na poznal Pos stomch naz zloeych a poznahoch me Peoe ech tepesonovans Yo oii ko pon cngonizmoercheénmi, boktériomi c eukaryom: Pub dre he so norpois prokaryote alto Bekele sho a0 chorobersicks prokoryoichjm Fontes Pola, smamerd hey o bt ppotvia medi mikroorgenizmy - jednobunkow’ org) E oschujice miroskopické rozmery. Ich velhost sa udévo ¥mikomewoch (ym) 0 36 vide lm mkroskopom Shidiom mikoorganizmoy sa zaoberd jedra 2 biologi kych vied - mikrobiolégio, ; ‘Made rikroorgonizmy patio oj vrusy. Ich ve udéve v nanometioch (nm) a si viditelné iba elektion ne : . ; q miksoskopom. Stidiom viusew so zaoberd virolégia. 6 ca f 4 nf * 4.1 Virusy Rozmnozovanie virusoy je zlct onizrus, hil Pojem views pochddza z latintiny a pvodn ohbhohe folsory 5 yrolot infekén’ ochorenie. Akc fojmentie zndmeilekns Casice ch objail wsky fyopatokig ‘ i | Dimiij tranowié Wvonovski (1664 - 1920} vroky 1892, hect usu di my Cloveka je kal f 2: 22 exalt z chorich tobokovych lito sIzachowdva svojy i} ilektnox oj po prechode cez nejmente bakteiologické fle. laxgnox 7 racks pace i Meusy 20 delinyis ako nebunkows organizmy. Z hladis —porazity cic i wid prenios ihc. V rena i Yo aruktiry Zijch systémov ide o nukleoproleinow’ Zasti. so vitusy Sia hlayne krvou, ymfou a tek pozdlt nerwonae Be a ecembeniecvichbyaeling biel. dish, Vices viusy ntlaiice donk nt yu mrokyeh El Kovin, Nemojé viasiny motabolizmus, preto nie sb sch Hisar etary an ee ub }opné _stavovcoch, ktor! predslavuid ich pritodzeny rezervodr si samy zobezpecovat zakladné 2votné funkcie. Ich i id ich ¥ 2ivot jo 2d) spear» kokatnym hose, do howho nds froju nuleord kyseliny a vyutho}é ho pre svolu repr ifikdcia vi oe ilaohtit a ei ‘olv reproduk- Klasifikécia virusov Nikloors kyselina ort genetick y icky zdklod virus, Ur 3 Aili hvisporoiiva ud SONAcka EN Vay so lost poco voc Nutleovs 2 nich je yp hostile bunky, resp, hosttebkdho argosmembrine y Moron sa AIPA Hlow #0 svojim 2hvotom naviazoné Podia tohto ksitévic sa delia vitusy na bakte- ‘idlne, rastlinné a tivoeiine, ine vitusy so naizyvo)d Yet bakteriofagy. Ich feuinetovonie prebioha v bakteridinych bunkdch, do ko sicoprenkt len nukloove kyselina (obs. 30). Nojzndmelt je fg 2 llambda}, kion je éastymn experi tomy molekuiove|_biolagi Vo Wiidnoch rostlinnych virusoy previada RNA Ich fonmatovanie prebieha ¥ rastinnych bunkaich. Sposobuji (Sze wiézy rosllin. Nojzndmojsim je virus tabakove| mo- zalky fob 31). Zoprigiiuje ochorenie tabakovych listov Hist $0 prejavuje jasnozelenymi o Imavozelenymi skvinami slnyen objek jednovidknova molekulo RNA bielkovinow monoméry tvoriace kopsid Lontrakeio bigika ‘avatraknotie DNA, do yoo bunky ické endzomenie Obr. 30 Schon bolitvie. Escherichia eo fagom 14 tna povicho listoy. Wenamnym skadcom v pofnohospodér Jve |e 0] virus mozaiky zemiakov ieha v Roprodukcla Zvodinych virusoy pi ayych bunkdch, 6 ochor na, besnoto, jposobyj0 mnohé detska obr viru ia loveka, akymi sii: kiahne osyphy, chripka, nadcha, hadky, simplex), h blén, zapal pe ak ‘AIDS. Me génne virusy), ‘pal mozgov syndiée zlyhania imonity alia a] onkovirusy (onko- ok byvajd pode vedie ku vznt ‘asnosii obdval uritych p buniek, ku zhubnych aj mnohé ochorenia hospodérskych zvierat, sposobené viusii lintatka, krwvagka, mor hovadzieho dobytka ole: ako nopr bo mor hydiny Raslinné a 2ivoeRne vitus rick mechanizmom, ktory sa nazyva pinoeytéza, y prenikajé do hostitelskych bo Otschy 1. Charakter: 2. Na zaklod ridlne) bunky baktériofogom 4. Ktort infekené ochorenia.spasobujd viv? fe virusy ‘obr, 30 opite mechanizmus infokeie 4.2 Baktérie pakjorie s0 jednobunkow, fylogeneticky pefouind proko: ryolické organlzmy, Reprezeny)) samostotn’ Inlu VO oF yo|| Bivych systémov. Fyziologicky sb. znotne: rdznorodé aJom bolsen, 50 cache baldechigs, SRahaclogickic wed jo) zokbodatabiey 4g 82 895) bunkovou stenov. peptidoglykan plazmatické. mem riéinym jadrom 2 bekteriélaym mom (nukleoidom) 0) Chlorollexes owrontiocus (primer bunky je 0,8 SO 92 Motoligia bakit. V foe) 008 jn schema sg Blogickich toon. v aeaves ie okie . Rich srimbch eiehiciich drubow boksers cee pm) bitikov. Kokovie boliérie nemaji bighy, *Ytondwais aktiny pohyb lobe. 16},Physdlogksitto bods 30 baluéne roznorodeé 0 ia 10 Fydologikymi Vashosimi, obj 30. prime : ae spos0b ziskavania energie, vzbh ky ad, Oe _hlta ~ 20 dela 00: i} extotrofné bokiérie ~ pincrnym zdhojom vhlka jo CO», heterotroiné baktérie - primdinym zdrojom ublika j organické zlizeniny. pods 6sobu ziskovonia energie so delia na 4G) fototroiné boktérie - priméinym zdrojom energi jo svetelnd energia. Ide viosine 0 fotosyntetizujice taryota a podobne oko rastiny, oj ony moji For are {chlorafyly) umozhujéce premenu svetel eregie na chemicks energiv (obr. 33), b) chemotrofné baktérie - primérny ge je chemické energia, ziskavand oxidéciou ole bo kvasenim orgori me ke bokiéri oxidéciou fos 5.4.4), kokovié typy cyanobaltérii _visknité typy cyanobaktéri Ob 33 Fototiciné prokaryote - sinice ¢i cyanobokiérie Madzi najzndmejtie fototroiné prokaryota polio sinc Pexodie bali pod tymio nézvom zaradovane med’ ros Gonzmy Vehladom no prokaryoticky charokter ich buniek Buinost sa v siZosnos!i pod nézvom cyanobobtérie Zi bakiérie. Povatujd so za predchodcov chlo- Fodla vetahu ku kyalky sa della no: ‘o}aerébne baktérie - na svoju existenciu vytody(0 yslik, b) anaerébne baktérie ~ na svoju existencly nevy/2o dua kya, naopak, posobl na ne toxicky, <} fokultativne anaerébne boktérie mov rast lomnosti kyslika, 2 piflomnost aj nef Rozmnozovanie baktéri Vetting bakiérit sa tozmnctuje prieénym delenim. ’ Predchddza mu zdvojenie (teplikécia) bakierislneho jad Jelonie bunky 6 doba 15 = 30 «a putanie, to 10, oddelenie novych jadier a ndsledr spéry. Nick rozpadom svojch Wiken soprofyty v dznych ty k > ved. v symbibze 5 13! sho ods parazk ty. stogénny f uj zovatnd infekéné ochorenia, y ho invtim post : dy Escherichia, ha Caso hich, xénjch infek yerkuléza}, Nojznémejsimi 1) Treponema pallidum [sy sthoeoe (kwapavka) Vyznam baktéri hiérie nezastupitetnd Z ekologického hfadiska moj slohy pri obehu (cyklickej premene) latok v prtode mines ralizaciou organicksho moteriélu. Schopnos! babiérit torklodat orgonicky substat sa v prodnich podmienkach somotistent vodnich tokov 0 élovek ju clelene uplativie vies Be | Ind yuti v blalogickych eisithach odpodevych Ree baktéle (nop rod Preudomanas) pomehei? PU eT, Iofch havdridch, akyin je Kontaminacio ey pre _Edkojow ropryr deriva alebo rbznym’ toxicky! K-zniteniu zamorenia tivoincho prostredia a ami Insekticidmi ~ chemickyr aa Leryenit Ihmyzu ~ prispieva. vyvo) mikrobidin ues no bare better, so ecto wed Honk Arun mya. Zname sik davndsie pokusy » druhon Badltus thuringiensis v biologickom boil proti korvdrom, \¥posledinych rokoch sa v boji prot Skodlivém hniy2t FO bill experimenty aj s inymt bakteriami. V priemysle sa vyuthe naps. metabolicka akiivila bakit Ridius pti yrobe syov, kelroy, joguriov mliegnymi boktériami, dolej vo fomaceutickom priemysle pri vyrobe conbyote, vhominoy a enzymoy, v krasnom priemysle priv robe orgonickych kyselin ov zaisbvani vyaivy fidstva pri syniéze plnohodnoinjch bielkovin. Boklérie si schopné vy1o- bif bielkoyiny oj z netradiénych surovin, ako sui odpadové lat fy v porovinarskych a kvasnjch wjrobach, z celulbzowjch ‘edpadey, ba dokonca z ropy. Pre priemyselnd aplkaciy so wloboraténéch neustle vyvojé now, genelickyjni manppuls ciomi upravené vysokoprodukéné kmone Zo zdravoiného hladiska je zavany predovietkjm no- gotiny Géinok baker? wphyvajici z oktivity patogénnych ‘Bakiéri, ios spésobvji ochotenia dlovela, 2ivotichov ‘rosin. Ich schopnost ychlo sa mnodif a 216 hygienické, so ‘cidlne 0 ekonomické podmienky vied! v minulosh k velkyjm tepidémiam. Pridodom mozu by! moroxé « cholerovs epidé- mie v stedoveky a ranom novoveku. Napriek velkému po Kroks mediciny si 0] des mnohé infekéné ochorenia bakte fidlneho pOvodu (nopr, hnagky, pohlayné choroby} problé- mom oj pre vyspelé krajny ‘Ordzky 1. Charokterizute bokterighu bunks 2 Chorabterizue bokiéne 2 Nadia ich yziologie 8. Cin s9 navzdjom lta folorolné o chemotolné boktéie? 4. Kiosé rody a druby boktér pozndte? Co o nich vite? 5. Kde viode sa vyuthiojd pozitine vasinost baktéuit? Olborich inekénjch chorobdch ste potuli alebo etal? 43 Archeény ‘Archeény si karyoto, Jednobunkow, fylogeneticky pribvzné Pedobne ko bokiéie Novia somosiain vyotow lini, | ke jednotlive skupiny isle, napr melon Sredueloee metdn, AZ pe] ae o ne odlitilo ‘extrémnych pod! obo es yotmi malo organizmoy. 2 Pred sched mjd mikioskopické rozmery a tvarova ode, Rozkdujd 3c pri rich rovnaké morfologické typ ft baktéridch 1 ked ich vndtrobunkova Sruktire et Aion baktridm, zésadné odlignost| med} nimi chemickom zlazeni makromolekil, z Korfch sa tisto tiny skladojd. ka sa to predovsetkjm chemickych ate alebjacich ‘sa na tvorbe bunkove| steny (neobsal Fepidoglvkon, dale} ribonukleavych kyselin, tukov 0 mms q ‘ ifickych chemickych zlige fh enzymov. Piflomnosf Specificky« a Pacts if v podmienkach z fyziologického badly neprijatefnych pre iné organizmy. : 7 hiadiska zdkladnych fyziologickych chorckterish {ediojubiko, zdroj energie, vf ky kysltu) so rozdli de romakjch fyziologickych skupin oko boktérie. Rozmncdis so prieénym delenit. j ® Roziirenie a diverzita archeénov o 4 Klasiftyjé so do ttoch hlavaych skupin: matanow | cheény, haloarcheény « termoarcheény, Kio’ saode j0. niektorymi fyziologickya i ba navzéjom z6sadne od vlastnosfami. Charakteristickou viasinosou_metanoarchednoy sali produkcia meténu redukciou CO, vodtkom. Vyshy sav bezkyslikaiom prostredi pod, odpadowjch vod a ls lov, ale oj v Kéviace} ststave prezivavych ivoticha {napr. rod Methanospirillum), 4 Haloarcheény sa vyznatyji schopnostou sf v proshel s vysokym obsahom NaCl [a2 20 - 26%). Niekion duly mézu dokonca prezivaf aj v jeho nasyfenom roztoku (30% Zéstupcovia todov Halobacterium a Halococcus 2i0 ¥ sit slanjch jazeréch, ako je napr. Velké slané jazero v US” 9 Mitve more v Izraeli, Nachédzaji sa oj v slanych podon mano ich zolovaf zo solenych morskjch 1b. __ Pre vaetinu termoarchednoy je charaklerisické red cia elementérnej siry vodikom na H:S 0 tasty prose’ $ oplimélnou teplotou medzi 70 a% 110 *C. Zijd v ob liach éinnych podimorskych sopiek o v honicich slmych mefioch, ako napr. z4stupcovia rodu Thermoprotel Prisluinict rodu Sulfolobus, naopak, oxidujé siru_alebo iThermoplasma volcanicum, bunky + dobre viditetnjmi, potelnyjmi biti imi, mojd velkost 1 ~ 2 um v priemere Thermoplasma acidophilum, velkosf bunik vark © jo 0d 0,2 do 5 um ‘Obr. 34 Snimity termoarchednov ikodnych plastickych létok, yjmu pre modemé biologické tech 12 oy bude ¥ (biotechnolégie), v kiorjch fra\i ich viacer biologické hutnictvo cize biometalurgia pecificks viasinost, Melanoarchedny 16 pouzNajd pti anaerdbnom gistoni mesiskych od rf veh a priemyselnych vod. Pri tomto V s6 i 60 vede zotiaiky netusenych plyn'{asi z0 70 % Wvoreny metdnom a plmesou ingch ply- wn hupiny prokaryo nov}, Koy so pouzlva na vykurovanie, V ochrane o ob: nove aivoingho prostredia majd svojimi biodegradaé- nymi viastnostami velky vyznam haloarchedny, Ohrer Orbe I'v prlemy! Jadaf aj mnohé aromatické uk znizovonia obsahu y déch si schopné sc diky a toxické pe: #6 skupiny arche 4 Nowné vpvojoré Unie orga yanamne podiela|i no cidy, kions scprinoda vkond, nemoxme ant whasnit, ani wmystiet Iba nist objavit. 5. BIOLOGIA RASTLIN Biolog rosin zahtha Bim rastiny od vorkajtieho, to Ty, Ge vnitorné usporiadanie 02 po trons furkcie. Werke aro ynitoms stovba ai pre jednotiae dtuhy tah chorakeisics, prota mojs vjznam v astnne) 27 mala = taxondmil. Vonks or (stovbu) rast a ich ot ‘a%nev Budije morfol6gia. Noopak, anatimia shina vith Jonni sav rosin ich erganov Véoky tvoine procesy na hoya bunkowych pet, oko 0) calych rosin skima rastlin- 1nd fyziolégio francis BOC" 4g, tects typickés Brainy rosin ea ty 0 wokualy, Viet os pom tin, of re Broth 3.2.2 lobe. 35) Bunkové stena je produklom p by @ vanikd na vorkaHe} sone fy. Trorc jy roxliéné chemické Kitky, cko peksiny, cy ‘a lignin. Je priepusing {permeating} pre vody aw, pusond lity, Nickedy je eemoko 9 20h voprika.o kremiko, NOP. Batoch ty Tioho je predovieliym mechonicks, chéni bunks maha udeiavat [ej Or Plostidy tvoria s@znorodd skupin bunkowjch Ich prtomnost v bunke podmietuje schopaod! ing charakier wf2ivy) Podia prtoenost fart ~ esa tor 29 plosidy rozdeljd ra leukoplasty, chloropla © chromoplasty. jeukoplasty si beziaretn vyskyuje amyloplasty. * adrové membrana chromatin jadierkond membedana = teneplast, Rozklacine procesy v 2lvoetanyeh bunkdch zabeepetulth tyeozdmy. V rastlinnych bunkdch sa nexistit lyzoximy po dobné ivgorémon 2ivoeisnyeh bunlek, Hydrolyticke enay> imy pritomné v rastinnych bunkiich st viazané na rozme membrdnov’ druktury, ako si) vakuoly, endoplazmatické retikulum, ovtoplarmaticka membrana a Golgiho apardt P hroblemovd dloha © Co mys, 50 vakuoly pi smn oj v bunkdch Bivotichey® ‘be, 36 Sivivro chloroplast 5.2 Rastlinné pleti fej miete v x8sobn¥ch orgénoch rosin, v en on vo vel I Sespame, vilénych istoch o pod. Zésobnov ltkou omy Topsy Bob. Vela omyloplasioy so nochddzo v kore» Rosny so podka 2latiios stavby tozdeljd.no jednobun- Fre Bopotte, kde vsok neplsio zds0bn0 funkcv, ale spo- how c mnohobunkos, Tolo jednobunkovych rasiin Nor ickym reliulom sa podieljd na rasie ko. jedna bunk, Koré vykondva vielky pre 2ivat nevyhnene ly s endoplazr yf sotcxvarere zest) oe } Chioroplasty (obs. 36) obsohuji dig) sions fbivs. Membranowy systém choroplasioy pro gredhieton pigmentov sa primo podiela na svelelnych nh procesach folosyntézy. Nojvjznomne' fyla dali pigmenty, nopr, karotenoidy, fy ze uplatfujd len ako doplnkove. Vniitro chloroplastey vyplii ‘iréma ~ hmola podobnd cytoplazme bunky. V nej je ulo- Zen} membrénovy systém chloroplastov. Membrdny chiore plasty sa nazyvoji tylokoidy. V stiome chioropla pachddzo oj DNA a plastidové ribozémy, Co umativje plasidem synietizovat cost bielkovin pottobnich na ich avg ond, fotosynteticky Mnohobunkow’ rastliny veniklt vyvojom 2 jednobunko- uyich a dnes sa vyskytujUi prechodné formy, Ktoré sti dokazom tohto \yroja. Dolezitym prechodnym stupftom sit kolénie, ' 1 niekorkych buniek. Wyznacujl yment je chloro- ton’ venikli volnym spojenim sa pomeme wsokym stupnom organiza apr kol6nia bittkovea wittaéa giifavého: tnyjeht buniek na: pti fotosynité ie a ynsitorne} dife Kazdd bunka koldnie 2ije nezdvisle od osta jjom spojenyich plazmatickymi vidknami latené z velkého Mnohobunkovs vy jnych buniek rOzne| aruktéme| org Govbu a funkciu, V stiéme chlotoplastoy je ulateny oj enzy pa movy systém, Kory sa uplativie pri fotosyntéze. nizacie, Klos sav priebehu FYlogenézy diferencovali GGronoplasty si folosyneticky neakiime. Vyskyujé soo Wvarom prisposcbili na wikondvenit prsluine| funk yzelichplodoch, kveloch, vstamdcichlisioch avriekloych __Sibory buniek Wyarem prispésobenych na vykoné- [erated nape miva, Z pigmentov obsohujdpredovielkjm varie urite| fpecifcke|funkcio 26 plotiva. zaoberé Siidiom plelt, $0 n6 Vednei disciplina, Kor’ sa z zyva histolégia. Pletiv’ vanikajé spravidla postupnym dele xi od seba oddelené burkowymi stenami Rasilinné bunky $6 navzdjom pospéjané plazmodezmami, Lon zabezpetujd wymenu ldlok « komunikciu: medi burs kami, Séstavy pletfy vyivira\d morfologicky o funkéne zo: filodené orgény © sistavy orgénoy Worla celsy: fed noiny organizmus. 8 az derven¢ karolenoidy, kiox’ spdsobujd 26, oF sforbenie kvelov a plodov, im pomdhojé lékat hmyz ky ptlopebvant a rozSiovani semien | plodov rastlin Vokuoly si vyplnené bunkovou ifavou, kiow) tvorl vo ‘da Gy nej rozpustené mnazsivo chemickych létok rozlit ného vyznamy, Voda tvor! zvytajne vyse 90 % obsahu vo kuoly. V bunkovej Sfave vakuol su nachédza|i napr. anto~ kydiny, kiow podmierijd sfarbsenie kvetov a listov (nope. lis kvely plicnika lekérskeho), Dole} si tam 1 sacharidy, alkaloidy, triesloviny a roz: nické Iétky. Vo vakuolach sa zistla oj pritom- ych anzymov, prelo sa predpokladd ich {rozkladngch) procesoch bunky. Vokuoly a vit: rim buniek, ktc | j Problémové dlohy su vietky bunky rast guia romnaké alebo sa navzdjom od- © Cin sa ody?izi bunkou od. w Noh ear vkioxych Bs fon bucky romaktho hor? 5.2.1 Zakladné typy pletiv Pleitnd mabno triedifz rozrych htadisk. Podto ae = tek delif sa v uxite| elope vyvinu so plete rozdobio ~ meristematické c trvéce. ‘a tym umatiud ros! rostiin. Nachadzojt so v er vegetotnjch vcholoch. Psi wtusnjch rostindch venil 2 fede} deliace| bunky - iniciély, Kors si rvalo zachove va delivischopnost Zoskupenim poseinjch iniisl so pri se imennjch raslinéch vytvorla sstova delvjch pleiv ~ me- ristémow. V rastowych wrcholoch korehia a stonky mano rozlisf pvodné - vrcholové merisiémy Ich dalsim delenin veniko priméme meristémy, z kiorich stato delive| schopnost vznikojo trvéce pletiva Tateniné meristemy sa zacinajii delit az za untitych Pediimienok, prieem si zachovavoju anatomické viastnosti harakteristicke pre delivs pletivo. Prikladom takéhoto me- ristému v stonke a v Xoreni je pericykel. Sekunddime meristémy ~ druhotné, venikajii uz z dife fencovanyich buniek, Ktoré druhotne znovu nadobudii de- fii schopnost, Patri sem kambium a felogén, tor’ 7a bezpetujd sekundarne hrubnutie stonky alebo korera, astlina 2WieSuje svoj objem do sirky eae a tha arn vaste a 4 7 lite ké jadro® * Prego maji dels pletivé vel P Problemove dlohy Preto sb pre raslinu potebné deli«s pletiva? © Mee byf sekundémy meristém lokalizovany na rasto- vom vichole?. Trvéce plotivé 5 ngmi bunkami, Kor «i tvarove oj fun Specializované no wykandvanie. pri funk 0 v2 nedelia, Pods spésobu zhrubnutia bunkove| steny sc ozo Parenchymatické pletivé tvoric tenkostenné bunky 2% i i ‘©zne velkymi medzibunkovjmi presorn. Spo i j pf YyPIioid vndtomé east rastinaych orgdnoy (obr. 47) \ Mechanicks pletivé dadavaji rastindim peor 9 Zobezpetujd ochrany vndtorného transports Preto opornd a konitrukénd funkciv. Kolenchym Nore bunky sneromomeme zhrubnitou burkovou stn len v tohoch susednych buniek pletva Pozoroval ¥ stopkéch plodoy (nape. tekvica,sHerenchymotcké bunky, Kos v9) 0 kos hea cr ean ae mathol slviek pod. Viskrité sklerers tick bunky sii vetmi pevné a prude ‘Ziykavel Cast stoniek niektonich rastlin (nap. fan, Kono- pralebo july) sa ziskavaji sklerenchymatické vldkna, kto- © :sa.ako wmamnd hospodarska surovina vyutivajtiv ter tilnom priemysle. Z Podbs funkcie, kios’ pletiva vkondvajd, rozdebijo sana > krycie, vodivé 0 zékladné pletiva. D Keycie pletiva (pokatkovs) chrdinio rasiliny pred ne- priaznivymi vplyvmi prostedio, pred mechanickymn potko: BF denim, nodmemjm vyporovanim vody a sproskredkiveyi vj menu l6tok s vonkoj8im prostedim Pokatka nadzemnych orgdnoy so nazyva epiderma, ym v koren, v2hladom no oditnost funkcie, sa nazwa re ‘zoderma, Fokaikové bunky k sebe tesne priichojé o sv bez medzibunkovych priestorov. Tvar pokatkovych buniek byva reziny.c spravidia pre kad rastnny diuh charaktersicky Vonkajiie steny pokatky, najma niektorich trav, byvojti asta spemené ovidom kremicitjm, kton’ spésobuje znac A rag tyrdost a ostrost, take sa na takychto rastlindch ma no aj porezat (napr. ostrica). Na wykondvanie uitityich funkcil vytvara pokatka na svo B= jom poichu Secislne Unory. Je to kutikulo, prieduchy, hydatidy, chipy (trichémy) o emergence. délediti dlohu pri hospodarent rastin s vodou), _ 3 Prieduchy sprosnedkivajd wymonu plynov medzi rash ‘nou © vonkajfim prosttedim. Preduch oria dve zatvérave bunky oblitkovitho tatu, medzi ktosmi je dyehacio me: deer. V prieduchowjeh bunkdch si vidy chtoroplasty (obs. 40). Prieduchy sprostiedkivaja vyda} vody (vo forme ‘vodne} pary} « paljem oxide uhltii¢ho, Obr. 41 Trichémy na priegn Pelargonwm Otvaranie prieduchov zdvisi nielen od koncentrdcie os moticky aktinych Idtok a pritomnosti vody, ale aj od tep- loty, svetla a ekologickych padmienok. Umiestnenie prie- duchov a ich potet je charakteristicky pre kaédy rastlinny druh (niektoré rastliny maj. a2 350 prieduchov na 1 mm, napr. jablon na spodne) strane listu 235 prieduchov na 1 mm’, kyim sineénica 85 prieducho na 1 mm). Hydatédy si prieduchy, ktoxs stati zahiraciu schopnost preto si trvalo otvorené. Pri nadbytku vodnych par v ovadus! vyluévjd vodu a soli z pokatkowych lett Chipy (tichémy) 0 sidasfou pokatkowych pleltv a ich ‘war, Bruktira a funkcia sd rozdielne (obr, 41). Pozndme keys ie (no powchu lisow), Haznoté [nap muskét a prvosienta), pfhlivé (napr. prhlava dvojdomd) a absorpéné trichémy,, tor su schopné prifimaf vodu a v ne| rozpustené minerdh ne ldtky; s0 to koremiovd vidsky, kton! vyrastajd 2 pokotky ko reflov. Emergencie si viacbunkows dtvary, na vaniky ktonych sa podielid oj podpokotkow’s bunky. Rozlisujd sa krycie ‘a Zlaznaté emergencie. Krycie emergencié majd ochrannd funkciu, najma pred bylinadrayymi Zivodichmi, Vyskytuld sa najéasteisie na slonkach a plodoch v podobe ostioy (ruasitkoview dey kambium sgonke vbody sate Ole. 42 Bisiondhy orery SOK + Denes soma - br. 43 Cievny zvazok - prietny 6 pordliny pam East cievneho zvaizku (obr. 43). Drevné Gast vec a @-v ne} rozpustené anorganicke lithy z koveta Nazyvo sa transpiragny prid gifie cievy {trachey Bord egret cdntoys!. Moron ene ge Shion, Ba vo smnych paitech. Me megence pode a tentakuly oy BPA totin, How eye lepkne whey sm wig, a bo 2 piteps boyz oe BF ot potato lovato pode pokathow onary ako epideema? Vyseting JP Prete polation bunky koresoy o vodnych rastlin ne: ap bast? Lykové asf cievnch TI YOR plating zabezpetyis ronsport vodnych rozo- Bevo sprocowonjch iin do fedhotlivych gosti rastiny. Po DS Sade 0 novia machanické pletivé, ow spavivii || rasteme ceginy. Nee peti nemaju nie rast, koe si i s Ko si prisun zivin ee eae Foomey entity vrast saberpecuti zie me ces (Bison a esmézou) od bunky k bunke. Reh lpopradérsy, semenné rosy) us or 2 vodného proste- ol vodivé pletiva (obs. 42) ‘dvo typy vodi lem) Iykovs thos) Fotatertine | koncentrické: bikolaterdineee sitkoviee o ap i bunkami, ktow tkovice no rozdll od ciev woria lee jt silo), jos! vykondvaja @ vegotatné obdobia, al tia drevo vod lyky 80 cevne zvazky i, kolaterdine, bikolateréine « ro [obs 44). Koncentrické cievne zvazky (vlogenetic. Fp mba] mo} bed drevn ast obtlopend iykowov (hy or popradorasty + wynimkou praslitiek|, alebo na- H opak Kolaterdlne cievne zvazky majd Iykové ost oriento- B vand kobvody o drevnd do shedu rastiny, Osobitnym dru: tom fe bikolaterdlny cievay zvazok, v ktorom dve hkow T) gash obklopujé dievnd cost Vyskytuje sav cefadi tekvicovt fyehapitnetorich tetiominych rstindch. Radiélne igo Bia) eiewne zvtizky 30 typick® pre koresi rastiny. lykove Bc dremnd Cost sa navzdjom stiedojd a od seba ich odde- bije zékladn, voeinou parenchymatické pletvo ha, P iroblemowé dlchy BEE © Maino pozotovaf na rastinach volnym okom vodiee fo ky 9 Ak Gno, uvedte pritlad Oba "= Aky wjenam mé uitovanie typov cievnych zvazkov pre MA} botonikow? BONE © Mojé vietky rostliny vyvinuté vodné pletiva? fod Seq _Zéklodné pletivé tvoria pri viesine rastlin parenchy. Kang malické bunky, Kio sa vyznagujé elastickymi bunkovymi Hf sienomi allen zfiedka drevnctejd. Vyplhojd priestor medzi pte ktycini G vodivymi pletivam. Z hiodiska funkcie predsta Yuji nesbrody stborpletiy, kow’ so oii tearom buniek Baad | 80)im cbsohom, Oksem mechanickjch pleti sem pot dhbol_ "2 predovéehim asimilaéné (obsohvi chloroplasty, s I vlogené medzi vrchnou a spodnou pokozkou listov), 2 DP sobn6 0 wylufovacie ples. Zésobné pletive obsahyjé IP} tezne oiganicks latky (eukry,shrob, tuky, bielkoviny). So DD typické pre zasobné orgdny, najma hluzy, podzemky, ci | bule a ing, Vylutovacie [exkieznd} pletivs st schopné produkovat do wonkaisicho prostiedia vyluéovat rozliéné latky. Patria pt. mliegnice, v kiorych sa hromad! mlieéne sfarbe- find - latex, Md velky hospodarsky vyznam, preto- bes ma v minvlostiziskaval prirodny kauevk, ole né farmaceuticky déinné latky. Mlieénice so diwhy celade makovité {lastovignik} ‘ppaya ai). K vylutovacim ple- | nektarid kveloy a lisiov, Ktor’ vylucujd aromatickych latok) ny na vykonévanie ry krycich dneSnych organo. Ako sa rozdekyé mersiematcke ples? Vysvetite razche! meds primeenymi « sekunddemy ’ smo hes Horch Castiach ras 20 lokaizovont deli plates? ‘Motu si mektoxt bunky v rémei ticeho plete 20cho. vof deli schopnoxt? ‘Motu sa bunky rvdcich ptt spaine premenit on deine? Vpmenuite typy trvcich platy 2 héadlske Funke, Vysvotlle rozdia! mede! parenchymatickjm o Kolenchyma- tickjm pletivam ‘Ak funkeis més 0] primarny meristem, b) sekundeeny meisnn? 10. Opitiestavbu prieduchy 11 Akj je rozdiel medzi prieduchm o hydatid’? Wavetite Kios) typ clewnych zvaz ch pletiv, Rastlinné organy sa postupne formovali pri p lin z vodného prostredia na sucht zem. Pratypomt rastlin boli teldmy (Kondriky) primitt phyta), zndme 2 vrchného sil, nych rniorastov (Rhynio Koré sa zachovall ako relikty a2 do prve) polovice deve, Postupne (Wvarowjm a funkénjm rozienim} sa z tekemo ptimiinych rjriorastov vyvinuli vegetativne o generativne {reprodukéné) ergény vysich asin Najjednoduchsie suchozemské rastliny, kionych telo ne tvorla pravé rastlinné orgdny, sa nazjvajt stelkaté rast ny. Ich telo tvort stielka (thallus), na Kiorej sa postupne d= ferencovali pakorienky (rhizoidy), pabytka (kauloid) a pa Istky ({vlody). Désledkom prispésobovania sa suchozer> skym podiienkam bol vantk clevnatychrastlin, (Cormobionta), Koch telo tvort kormus, tj. pravé rast- linné orgdny ~ Koren, stonka, listy a kvety.“Ob. 45 Kosetiovs s0stovo ‘Vegetativne organy ora’, stonka o listy: ee ree jd 0 (05! Phares Tyzolgil ink, tj none vizN © oe Petes mdidudlneho Zvota rosiny. V niektorych Pr doch umosiujd oj vegelotine rozmnazovanie 5.3.1 Koreii (radix) korefiovsho. Kore (rads! je rainy organ, How so nachédza spravidla ire ema, Majd ho difsrencovany véelky popradorasty @ semenné rosin. Jcho dloha je mechanické - upevivie ‘ fostine v pode, vyZivovacia - éerp5 z pody vodu © Ziviny, Obr. 46 Primérna s tmetabolické - chemicks Uprava minesdinych lalok a synlé- 12a rasiovych I6tok. Kore sa diuhoine prispésobil na funkcww a zésobného orgénu (n0p mkva, cukrovd repo] a podiels Korenovy vrchol £ na vegetatimnom (nepoblavnom) rozmncovant raslin, steny shzovateyé V pttode je velké rozmonitos!horeiow medzi pé Vielky korene jedne| rostiny trotio spol korefiové regulécii pozitime geotropic! s6stavu, Pre woésinu rosin je chorokierisické primérna ko- zernske| ti feriovd sistava (alorzi}, pri kiore z Kicka vyasté hlavny —-V koreviove} éiapocke je 2 Korei G z necho boéné korene, Tie so mozu znova ozvelV fiom je uimiesineny stotolitow Yovat Vedloiia - adkentina koreiiovs sistava (homorizia) _{ekrobows 21nd v omyloplask Sa yyisra vedy Hed hlovny kore ndhle zastavyie rasta je- eva v smeve zemske} hiaZe Fo finkeiu preberojd vedajtie (zvazkovils}korene (obr. 45). v roku 1900 B. Némec.) \ korefiova Eiapotko. jj ujd lep3ie presikanie Vedtajsia koreriovd stistava je typické pre jednokli¢no- listové rastliny. '@ papradorasty, Vedtajsie Korene mdzu byt Rast koreiového vrcholu 4 Stonkoxeho pévodu (napr. pri fikuse) a md2u sa uplatnit 4) pri vegetatimom rosmnetovant (napr.vinie), Kotefiowy vrchol mono z hladiska Fyziologic Btu dia ticks micke| aktivity rozlif na tri oblast, z6ny. Mi é (embryondina), pre ktond je typické inlenz i } AN typ horeriov mojé machorasiye yych buniek Predizovacia, v kiore $0 0 VSelhy Wyte rastiny prové korene? Y Mo vodn6 rasiny tee rene 1astd, V z6ne dozrievania, povodne n°: stile, ‘ ciané, sa bunky postupne soecializuid.o dle konévanie prislusnych funkeit. ee aBE pe, £7 Roch cer 2020k prvosonky ~ Primula sp me, ny, Toto elenenie je z hladiska anatomie len orientatne, pret dnote petivd maj so) last’ pribeh die. ng) te Nets rizr a prevacu zo ‘Ghupina buniek, nazxivand pokojové centrum (quiescent Ge prettont fe typicks vet! nizka frekvencia bunk MH cn deena Orezky 1. Caso stone s rastlinoy, ok so odstréni rastoyy vichol korea? 2 Abs unkciu mé presjpact tkrob v koreitoves cigpotke? be 2 Anatomické stavba korefia - primarna korefiovs pokod: GN No pietnom prieteze koreria matno soz trod eu (hrycie pet), primérnu kéru [zaKlodné Yella vale, Kor tvoia vod « zAkladné plete (obr. fest Korefova pokotka {izoderm) rend latily a v uti fied 121 oblos od koveiowsho vichols |v mies, kdo +0 vd lew wal "¢ 28zky) vyiasiojd z ne| koreiows vidsky, Kix: podstot [2 ay absorpiny powch lowe 2ij6 obyykle krciky €as Pod pokatkou je sibor plelv zlodenych z porenchy matickych buniek, Kio tvoria primérnu kéru. Ma tri visivy, {elyniioma vistva = endoderma zietelne oddebije vod plelivd od ostaine| kory. Pod endodermou sa nachadza pericykel, kiortho bur 8 delivs schopnost a vyrastajd z neho boéné kore- {el je sitasbou stredného valca, Kiory dale wort ny zvlizok, stréefi 0 stréfiové ldée. Piiesior wplio parenchymatické, pripodne sklerenchy- -alebo rézne typy zakladného plativa, no} Oraeky 7 pred potkodenim® cing valec korea? kambium ‘Obr, 49 Sekundémna stavba korea ~ zakladanie kombia y ko- reni'y zivislosti od potty cievnych zvtizkovjckych buniok bunky korky, Ke ck heen Fer ebln 1 zoedé edi biovou Menon esbu civreho zvizhu Pr kort fe Fee rina spotiodanie clench zazkov, ro naprick Tome duhoie hbne, Vsvellte eno ov repovity a) ‘nifty valeovty kuislovty vretenovity an -Obr: 50 Tray kovehov _ Metamorfézy ~ premeny korefia Ie Narex6 a funkéné zmeny korea potas jeho evolicie @ hipdiska tvaru si zndme viacers diuhy korefovy, napr. -rifovity, enky hore jednorotaych rastin Casty je srdcovi- 2 valeovity kore (chron). V sir rede zhiub fi hore (georgia, kuSstovily[perdlen. uncon i se Fy eet) Maxon hfadisko funkeie si Aalzndmejsie tieto melamorfozy; He Korene, kiow upeviuld rasiinu vy bahnite] pode forene epifytickych rastlin ne; nopr. bulva cukrove) repy, He ?5t0bnym atkami so 20. ‘kladajd na botnych korefioch, nape, ¥ Hac pobovilch 9 symbtolice Verena Q Aid symblolické ritfogénne bakiétie schon ™ ‘adusn dusk 19 01620 bielkovn soi premenend ad korane cudzoposntoy~ pan razitoy, Klow sa menia no haustérig, hee Finy 2 vodivjch plot” hosttela, nope. mol, tS Metomotfované korene maid vain tieky slotia oko korefiova zelenino, krmvo pre aye repo) 0 z6kladné svroviny re. farmeceutcl [lovee zlomocny,Cokonka obytjn, eos fa Ulohy Kors rastinné orgény patria ‘A&G fankciu moj Whiadoite metomorfoz oe ‘Mojé korene rosin oj hospodarsky viza Kady. 5.3.2 Stonka (kaulom) Je nadzemnd cos wisich asin, pro m4 oj poaee ‘ako kore, Zékladnd funkcia stonky e mechanic * speviiuie rasilinu a zvaetuje je] powtch a * priestorovo rozmiestiuje vegetaline 0 TeP gany,rover? vrehol poate Posy xdklody lstow Obr. St Vegeoeny schol story “« onddea vodu 0 v ne| fozpustené minerdlne latky Plorefoy do viethych organov a peti rath. oh e conor produlty flosynlézy z lstov do ostalnjch or ty rastliny op ginov @ ple Problemove sicho PSHE § Fomocow Korjch pletiy pin! stonka mechanicki funkciu? ele 0 me Sropcorié : vicholikovité adj wee h ni? Hedet Ob. 52 Rozkondrovarie stonky 4 Rasta rozkonérovanie stonky yrs ity, « Banky (interns 2a ie je rovnomemy. V sivislosi s dife Sécioy bstov 40 v sionke stiedajé uzly (nédy), 2 ktorych = medziuzly). Rasovy stonky, podobne oko korefio, Nor! me ristematieké plativo, bunky Moshe 89 lalenzine dali po slupne zakladayd now a nov Carry (obt 51), Moristomatické pleiiv fe obaloné podikml. Te 30 2%: \aclom latov, om sa zokladaj) nojprv v podobe hebakim- hoy. 2 pidikov ¥ pazuchach litow vyrosto) ollstend yhor> Jy, 0 tok 0 atonka rozkondruje, © strapcovitom roxko: ndrovant sa hover vied, kod’ doéiske stonky neprerasid ‘pateiskd, nops dub, Naopak, vreholfkavité roxkondrover ile fe takd, he s0 dedrske stonky dlhsle « hrubtie cko mo: terskd stonka, nape pagattan lipa, breza 0 vin fobs, 52) ' P Problamoya dloha + Vywvotite rozdiol v taste korefia a stonky, Morfologické stavba stonky Rasliny so delia no byliny, koxjch listend stonka sa uN to.a odumiera v jednom roku. Beziisis byt zokonéend kve- tom alebo sikvetin so nazyve stvel. Dut, élénkowané bby gm kolienkom sa nazyva steblo. linnd stonka s vyznade, swvoj0 dreviny. Roz Rosliny s drevnatou stonkou sa naz doi sa na polokry, kry o stromy. A 8 opiderma, primérna. kara pricykol a stredny valec lyko steko jojklénolisiowyeh Ob, 53 Primaina stovbo stonky: A = to Taterlne chee 2vazky vkiuhy,B = jednokiénolstavych rosin roasené kolalarsne clemne zvizhy Primarna stavba stonky stonky mazno 2 anatomického ha peti), primérnu k6ru (2 vod, mecha: Na prietnom priereze diska rozlsif pokatku (krycle Klodné plelva) a stredny_ valec {latentne, nick# a z6kladne pletiv; obr, 53)toy nek” ares coda tori se paieh ne ON Cnt pa cos re veges Mon 30 Gece ry oddel- fea ore =O hn 81 pans Co ich uniek o PO kombium ‘Obr. 54 Foromnorie piméme} o sekundéme| stavby stonky Paricykel je cbyodové pletvo stedného vale detje Sicbowi poiv od ciemych zwizhov Vodi ¥ sirednom vale! mézu maf vielky typy clevrych zvazkoy hier radidych. Prechod z rodidlneho cievneho zvtizku v oreni na iné typy v storke je zndzomeny no obr. 48 Noifosieitie usporiadonie love} dievne} Casi je koncen tické alebo holoteiche. Str o sirzfiowé lige toria poren ichymatické bunky, no mo2u byt obklopené oj sklerenchyma: fickjmi vbhnomi, Kix mai mechonicks unkciu PProblemow lohy * Vymenuite tozdiely v priméime} stavbe koresa a sionky. * Aye rozciel medz pokctkou [epide:mou) stonky ‘a koretia? * Comu zodpoveda tiobovd priereze koreria? pee ay shedny valec sionky? LY wsporiadani cievnych zviizkov jednokliéno- ; 1a drojkiénolisowch roosting ee otva stonky v prieznom Druhotné hrubnutie stonky ténolistavjch rosin © poprad Stoney jedno SP ede dee Y {rastom buriek, Kow sa erence ene net oy sbunych merist8OV. : marnosemenné © VOIKIENSTSIO roa iva éinnostou sekundérnych men hotné pletivé éinno: nych mer geo felogénu. No for sa innosoy lag a Mer wad, tenks bunky, Kon prodolit say orok felogén sekundécne ey drevo dievo - bel o ~ jadro. Rozd na jar a a kruhy, kor sa nazyot sekundéme dievo alk a, Hor sa nes chy. J Zim sa porusuje prime sposoboval sekundérne krycie pletivo tvorené felogénom: do stredu stonky felogén unky zelenel na obvod korkové pletivo. Tok vaniké dro Ktorl v ptipade drevnate| stonky Wvoria bunky ork génu a zelene| kéry. Pletiva nachadzojice £9 von od deliwho pletiva postupne odumie! 30, a tak vzriké borka. Went zabezpetujs modifikované prieduchy = 54, 55), " fo Felogén majti aj jednoklienolistoxt msi i Ktoré druhotne nehrubnui. Felogén ¥ nich Pbe. 55 Prerez druhotne| hry hom kéru, a preto sa na starsich stonkach a podzem och takychto rastlin nachdctza korok Onszly |]. AAday brubnfstonky vetkych 2. Pods toho sa sp Metamorfézy stonky Romata ako korene, oj sionky mazu byf tvarovo a funkéne todigajm spésobom premenené Podzemok je vlost podzeimné stonko, pomocou kt. prekonéva ne. priazaks vegetaéné podmienky ov duje, non. konvalinka, py, skorocel o pod. 26 fh stonkové hluza zemioks a kalerabu. Cibutovité hluzy sa rozmno- inG jesienka, Safran a metity. Stonkov’s metamortézo je al Siponok vnié « tekvice. Brachyblast je maly boény z0ke palany konéiik Kioy/ nesie lity (smrekovec, borovica ms Osobitnym pripa ‘até stonka koklo lebo kvety [buk, brest 0 jablon) ove] metomorfézy je sukulentné (4 S000 nlekionjch mliegnikov schopnd zadréaf znagné mnci: ho vod, Poplaz je bond stonka, vyrasiojica 2 paztch listoy prizemne| ruzice, napr. na jahode. Ulohy 1. Yymenujte hlavné funkcie stonky 2 Wysvelte rozdiel medzi rcholtkowiym 2 shapcovitym roz ___ Konéroyanim stonky a wvedte piiklad. chréneny vegelaény vrchol stonky? 6 ‘Aly je rozdiel medal pokatho lepidermou! hot ou ropore Boban pot sory sas ao Nokresite 0 optite peimémny stavbu stonky fowych rastin. Kort ples wor sea valec sony? Aké je typické usponodanie cievnych zvazkov ¥ stonke® Vymerope rozdelyv anatonick) stave stoky @ korea. Vysvetine pods druhoingho hubris stshy {Ay jo rozdel med! farm a fein drevom? (bors east owneho zvazky je lokaizovane keambiumit ‘Ake sa presowyje deuhotn hrubnate stonky navanok® Pod oho urtime vek sromov? 16. Wyhlodo apie pot prikladov metamorfzy stonky. 5.3.3 List (fylom) sinny organ obmedzensho rastu. Spolu so so nazyva vyhenok. spirce Je botny stonkou vor! jednoiny celok Zakladné fyziologické funkcie ty fotosyntetické asimilécio, vyparovanie vody - cia o vymena plynov (oxidu uhlizitého 0 kysiko}, 10 zelendho |i Morfolégia listy ley v listove} Zepeli iné v hor fen no rub oles dvojkliéne- ne East Toko list so va bifacidlny a je typichy paw a pod, iavor, p rng ktorom je monofaciélny, typ oy pre visio. rosin kalypius 9 i 3 rozifif rézne dlhd stopky, riekedy révy) 0 parowé risky. ROznym druhiom hybot, pripadne niekior’ 9} podvu {nopr. tastlin mOZu niektor® Cast listov Zasf je vyvinuld na okor drvhe} Pre rastlinnd toxonémiv (systemotiku} je dolezité najme uiéenie alenitosti listu, colkowsho obrysu éepele o typ Hilnatiny lis. V opisne] morfoldgii je doleaité wtenie okraja, vrcholu, tvaru a priebeho Zilnatiny, Jej priebeh byva rozmanity « charokterizuje ho vzdjomné usporia. donie hlovne} zily voti bognym zilam (br. 56} Nojstarsim typom je vidlicovité zilnating, zachované dodnes pri niektorych papradiach. Zilnatina jednoklitno- 3G listowyeh rostlin je sprevidla rovnobeiné (naps. trévy) Sistava navzdjom pospdjanych 2il charakterizuje 2ilnali bylin 50 rozltyjd v z6vislosi od charakleru ston