RENESANCIA A HUMANIZMUS

Vznik

• Humanizmus a renesancia označujú myšlienkové spoločenské a umelecké hnutie, ktoré sa šírilo

od 14. storočia z Talianska do ostatnej Európy. V Taliansku trvalo od 14. do 16. storočia, v
ostatných krajinách od konca 15. storočia do 16.storočia

Humanizmus (z latinského slova humanus - ľudský) upriamil pozornosť na človeka a jeho schopnosti.

Renesancia (z francúzskeho slova renaissance -obroda, znovuzrodenie) sa snažila o obnovu antickej

kultúry.

Príčina nástupu humanizmu a renesancie

Do nástupu humanizmu a renesancie bol v centre pozornosti Boh a náboženstvo.Cirkev vyhlasovala, že

všetko na svete je dané od Boha a preto nemenné. Každý, kto toto tvrdenie spochybňoval, bol tvrdo
potrestaný, najčastejšie upálený. Humanizmus a renesancia vznikli aj pod vplyvom niektorých dôležitých
objavov a vynálezov tej doby - boli to predovšetkým astronomické poznatky, objavenie Ameriky alebo
vynájdenie kníhtlače. Niektorí vedci sa nazdávajú, že aj epidémia moru, ktorá zachvátila Európu,
podkopala autoritu cirkvi. Choroba si totiž nevyberala, zomierali ajcirkevní predstavitelia a cirkev bola
bezmocná, nedokázala chorobu zastaviť. To vyvolalo pochybnosti obyvateľstva, či je cirkev naozaj taká
všemocná ako tvrdila. Všade prítomná smrť ukázala aký pominuteľný je život a potrebu využiť každý
moment bytia, života.

Cieľ hnutia

• Obrodenie človeka v duchu antických ideálov, znovuzrodenie antiky, zameranie pozornosti vedy,
umenia a celej kultúry na človeka, prírodu a pozemský svet. Zdôrazňovali sa nové hodnoty:

• právo človeka na radostné prežívanie pozemského života

• úctu k rozumu (racionalizmus)

• zmyslové poznanie (empirizmus)

• význam jedinca (individualizmus).

Renesancia v umeni

• Prvé obdobie renesancie bolo skôr v oblasti kultúry a umenia a začalo v Taliansku v 14. storočí,
kde sa jeho priekopníkom v literatúre stal Alighieri Dante (1265-1321), politik a autor Božskej
komédie. Ďaľším predstaviteľom renesancie je humanista Francesco Petrarca (1304-1374) a jeho
súčasník profesor a diplomat Giovanni Boccaccio (1313-1375).

• Vo výtvarnom umení to bol Michelangelo Buonaroti (1475-1564), sochár, maliar, staviteľ a

zakladateľ baroka, potom sochár Donatello (Donato di Betto Bardi, 1386-1466) a veľkí maliari
Leonardo da Vinci (1452-1529) a Rafael Santi (1483-1520).

1
Veda

• Humanizmus upriamil pozornosť na mnohé vedy. Vedci sa dostávali do častého konfliktus

cirkvou, mnohí za svoje názory zaplatili slobodou alebo životom. K najvýznamnejším vedám
patrili:

Poľský astronóm Mikuláš Kopernik v roku 1543 predložilnovú teóriu – heliocentrizmus, podľa
ktorej je Slnko stredom vesmíru a Zem s ostatnými planétami obiehajú okolo neho. A hoci cirkev
dlho tieto teórie odmietala, nakoniec pod ťarchou vedeckých dôkazov priznala, že sa mýlila.

• Giordano Bruno - vyslovil hypotézu, že existujú nové, neznáme planéty. Pre tieto odvážne a pre
katolícku cirkev neprijateľné tézy ho inkvizícia dlho vypočúvala a nakoniecho upálili na rímskom
námestí.

• Galileo Galilei - bol veľkým astronómom, mechanikom, tvorcom modernej vedy a filozofom. Vo
filozofii rozvíja teóriu poznania z dvoch kníh: z knihy Písma i knihy Prírody.

• Johannes Kepler - nemecký astronóm, fyzik, optik a matematik, objaviteľ troch základných
zákonov pohybu nebeských telies, ktoré publikoval v dielach „Nová astronómia“a „Harmonika
sveta“. Definitívne rozriešil spor medzi heliocentrizmom a geocentrizmom v prospech
Kopernikovej teórie.

Giordano Bruno

• Z Kopernikovho učenia pozmenil teóriu o konečnosti sveta, lebo Kopernik tvrdil, že svet je
konečný a Slnko je stredom vesmíru. Bruno bol presvedčený o tom, že ani Zem, ani Slnko nie sú
stredom vesmíru. Podľa neho je vesmír nekonečný, rovnako ako Boh. Hlásal, že hviezdy-stálice
majú podobný charakter ako Slnko a že ich je nekonečné množstvo. Tvrdil, že keby človek uznal
len tie hviezdy, ktoré vidí, podobal by sa ľuďom, ktorí tvrdia, že jestvujú len tie vtáky, ktoré
momentálne vidím na oblohe cez okno. Preto považoval vesmír za nekonečný a odmietol
Aristotela, podľa ktorého bol svet konečný.

• Keďže svet je nekonečný, nemožno povedať, kde je jeho stred a preto vesmír Bruno chápe
ako bezhraničnú, nekonečnú jednotu, ktorá je identická s Bohom-Jedným, ktorý je imanentným
princípom sveta. Podľa neho všetko, čo vôbec je, teda Boh, rozum, duša, svet i matéria, to
všetko je totožné v jedinej substancii, ktorá je životom a multiplicitou univerza. . Celý svet chápe
ako nekonečnú jednotu, ktorá je identická s Bohom - panteizmus

Renesančná politická filozofia

Pre renesanciu boli charakteristické politicko-spoločenské i ekonomické zmeny, ktoré vzbudili záujem o
problematiku štátu, štátnej moci i medzinárodných vzťahov. Mimo Talianska vznikajú monarchie,
v Taliansku mestské republiky. Išlo o režimy, v ktorých cítiť väčšiu slobodu a sleduje sa nielen duchovný,
ale aj hmotný prospech obyvateľov, občanov. Preto sa myslitelia zaoberali individuálnou i spoločenskou
morálkou, nad správaním vodcu, štátnika a občana, jednotlivca.

2
Niccolo Machiavelli (1469-1527)

Život

• Pochádzal zo starej florentskej rodiny a ako mladý šľachtic viedol veselý a rozpustilý život.
V tomto období došlo vo florentskej republike k prevratu, keď bola porazená rodina Medici a
Florencia bola vyhlásená za republiku. Ako 29- ročný zastával v tejto republike úrad sekretára
(ministra) zahraničia a vojny. Viedol rozličné misie do Francúzska, Nemecka a po Taliansku až do
roku 1511, keď sa vrátili k moci Medičejovci. Vtedy upadol do podozrenia, že bol účastníkom
povstania proti Medičejovcom. Bol väznený, mučený, ale nakoniec ako nevinný prepustený. Od
tej doby Machiavelli viedol život v ústraní v San Casciana, blízko Florencie, vo svojej rodinnej vile.
Tu sa venoval štúdiu historických prameňov a meditoval nad osudmi rímskej ríše, Florencie a
celého Talianska. Naplňoval sa presvedčením, že Taliansko môže byť slobodnou krajinou, a hoci
ho prenasledovali Mediciovci, on považoval paradoxne ich rod za nástroj oslobodenia. Na istý
čas sa mu podarilo dostať sa do služieb Mediciovcov a dosiahnuť titul oficiálneho historiografa
Florencie, ale keď po roku boli Mediciovci znovu vyhnaní a bola nastolená republika, upadol do
nemilosti vlády. Zomiera 58-ročný, v roku 1527.

Učenie

• Ako jeden z prvých zavádza do teórie politiky pojem štát, ktorý chápe ako ľudský výtvor a ako
samostatný hodnotový systém. Na otázku, koľko je druhov vlád, Machiavelli odpovedá takto:
„Všetky štáty a dŕžavy, ktoré kedy vládli ľuďom, boli alebo sú buď republiky, alebo vladárstva
(kniežatstvá)“. Celý spis Vladár potom venuje len vladárstvu a úvahám o tom, ako možno
vládnuť ľuďom a ako si ich možno udržať.

• Podľa Machiavelliho človek nemá prirodzené vlastnosti, ktoré vzbudzujú nadšenie. Človek koná
dobro len z nutnosti, ľudia sú vo všeobecnosti nestáli, nevďační, pokryteckí, zbabelí a ziskuchtiví.
Politiku bez príkras stavia na úroveň určitému súboru pravidiel manipulácie s ľuďmi. Priznáva, že
na to, ako má vladár zaobchádzať so spojencami a s poddanými, má iný názor (realistický
a pragmatický pohľad: medzi skutočným a náležitým životom je rozdiel, vyznávač dobra musí
medzi mnohými zlými nevyhnutne padnúť).

• Pojem machiavellizmus je často synonymom chápania politiky ako oblasti nemorálnych

a zákerných praktík, politiky v duchu hesla „účel svätí prostriedky“.

Profil vladára

• Ak si vladár chce udržať moc, musí si vypestovať schopnosť nebyť dobrý a naučiť sa túto
schopnosť uplatňovať alebo neuplatňovať podľa okolností. V jeho dielach rezonuje dobová túžba
po stabilnej a silnej vláde, ktorá je schopná čeliť korupcii a skazenosti. Má byť prechodne vládou
silného jednotlivca, ktorá by mohla vyústiť do spravodlivej republiky.

• Vladár musí vedieť bojovať ako zviera, aj ako človek, pretože ľudský spôsob boja často nestačí
a treba sa uchýliť k používaniu boja zvieracieho. Rozlišuje teda dva druhy boja – boj pomocou
zákonov, ktorý je vlastný ľuďom a boj silou, ktorý je vlastný zvieratám – líška: poznať pasce, lev –
ubrániť sa vlkom, atď. Dobrý vladár musí ovládať oba.

• Bezpečnosť a blaho štátu si podľa Machiavelliho vyžadujú obete a prostriedky na jeho obranu.

3
Thomas More (Morus, 1478-1535)

• Život

More bol anglický filozof a politik (lord kancelár), renesančný humanistický učenec, priateľ Erazma,
racionalista. Bol veľmi aktívny v politickom živote, veď už 25-ročný bol poslancom v anglickom
parlamente a svoju kariéru zakončil úradom kráľovského kancelára, čo bolo najvyššie postavenie po
kráľovi. V roku 1534 bol obvinený z vlastizrady, keď pred dvoma rokmi odmietol ako katolík prisahať
samozvanej hlave anglikánskej cirkvi Henrichovi VIII. Tudorovi (1491-1547), a preto bol 6. júla 1535
popravený. V roku 1935 bol kanonizovaný.

Učenie

• Vo svojom diele Utópia kritizuje anglický sociálny a politický systém a opisuje najlepšie
usporiadaný štát na novom ostrove. More sa pokúšal odhaliť spoločenské príčiny javov
sprevádzajúcich obdobie prvotnej akumulácie, ktorá v Anglicku prebiehala veľmi kruto: podľa
Moora tieto javy spočívajú v súkromnom vlastníctve. Preto je podľa neho potrebné zmeniť
spoločenské pomery, samo krvavé zákonodarstvo nič nezmôže. Ideálom, ktorý Morus konkrétne
demonštruje na pomeroch na ostrove Utópia, ktorý tvoria 54 spojených miest s rovnakou
mestskou štruktúrou a architektonickými tvarmi. Ku každému mestu sú pridelené polia, na
ktorých pracujú poľnohospodári. Všetci dospelí obyvatelia, muži i ženy, sú zamestnaní
produktívnou prácou, okrem osôb, ktoré plnia spoločenské funkcie, a osôb, ktorí vedecky
pracujú. Základnou výrobnou jednotkou je rodina, ktorej počet sa mení podľa povahy jej
výrobnej činnosti. Každá rodina sa zamestnáva určitým remeslom. Zvláštne roľnícke
obyvateľstvo neexistuje, všetci obyvatelia Utópie sú v stanovenom poradí povinní odpracovať
dva roky v poľnohospodárstve. Všetko, čo občania Utópie získajú, patrí spoločnosti. Pretože niet
príživníkov, je všetkého dostatok. Obyvatelia pracujú šesť hodín denne. Voľný čas je venovaný
vede a umeniu. Utópia je spravovaná podľa demokratických zásad a toto všetko vedie k
utopizmu.

• More vyslovuje myšlienku, že kým nie je odstránené súkromné vlastníctvo, nemožno chudobu,
biedu a zločinnosť odstrániť ani pomocou štátu a práva. Opisuje hospodársky komunizmus,
premyslenú organizáciu práce, nastolenie spoločenskej rovnosti. Štát reguluje výrobu,
rozdeľovanie, čelí nezamestnanosti. Každý má právo na prácu a zároveň platí všeobecná
povinnosť pracovať.

• Kmetstvo je u Engleskoj iščezlo krajem XIV veka, inajveći deo stanovništva predstavljali su
slobodni seljaci sasvojim samostalnim posedima. Međutim, razvoj flamanske vunarske
manufakture izazvao je porast cene vune, što je unovom ostrvskom plemstvu rodilo nezasitu
pohlepu za la kim sticanjem novca. Počinje pretvaranje oranica u pašnja ke, slobodni seljaci se
nasilno proteruju sa svojih gazdinsta va, čak su i pojedina sela bila razrušena da bi se
oslobodilošto više zemljišta za ispašu ovaca. U veoma kratkom vre menskom periodu, i Engleska
i Evropa bile su preplavljeneprosjacima, razbojnicima i skitnicama. Većinu tih
skitnicapredstavljali su seljaci eksproprisani od zemlje i pripadniciraspuštenih feudalnih pratnji.
„Krvavo zakonodavstvo" sakraja XV veka na ove skitnice gledalo je kao na dobrovoljnezločince,
smatrajući da je neprihvatanje novih društvenihuslova koje je prouzrokovala prvobitna
akumulacija kapita la stvar ličnog izbora i morala. Zakoni Henrija VII i Henrija VIII težili su da

4
 surovošću iskorene ove probleme, ili da na-teraju obespravljene seljake na rad. Tako je tokom
vladavi ne Henrija VIII izvršavano 120 pogubljenja mesečno!Mor, koji je tokom svoje sudske
karijere nastojao da ot kloni greške u zakonima i pravosuđu, posvetio je velikupažnju stanju u
Engleskoj svoga doba. Razložno analizira jući prvobitnu akumulaciju kapitala, koju ipak nije
mogaopotpuno da sagleda usled nedovoljne razvijenosti novih pro izvodnih odnosa, on je uvideo
odnos između eksproprijacijeseljaka od njihove zemlje i rastućeg talasa razbojništva i
prosjačenja, osiromašenja stanovništva i ekonomske nejedna kosti. Taj uzročno-posledični odnos
Mor naglašava u prvojknjizi Utopije,slikovito predstavljajući stanje u Engleskojrecima „ovce
proždiru ljude". Za Mora društvena situacijanije bila tako jednostavna kako ju je predstavljalo
tadašnjepravosuđe. Smrtna kazna za prestupe koji se kvalitativnorazlikuju, ne doprinosi
iskorenjivanju razbojništva. Ona po tiče iz površnog ili čak nikakvog uvida u ekonomsku i
soci jalnu situaciju: smrtna kazna ne rešava probleme koji nasta ju prvobitnom akumulacijom
kapitala, a koji su pravi uzrok razbojništva i sveopšteg osiromašenja seljaka i najamnika.Ona čak
deluje kontraproduktivno, jer izaziva revolt kod sta novništva koje je, s jedne strane, izgubivši
svoje posede imogućnost da proda svoju radnu snagu, dovedeno do rubaegzistencije, a sa druge
strane prestrogo sankcionisano zastanje u kome se nalazi. Kratkovidost i ograničenost
pravo suđa, kao i stvaranje novih proizvodnih odnosa, kapitalisti čkih, predstavljaju stvarnu
pozadinu neefikasnosti smrtnekazne u Engleskoj s kraja XV i početka XVI veka

Tomasso Campanella (1568 – 1639)

• Ako 15-ročný vstúpil do dominikánskeho kláštora, kde študoval diela Alberta Veľkého, Tomáša
Akvinského a Telesia. Neskôr stojí na čele protišpanielskeho sprisahania a je uväznený, kde vo
väzbe píše svoje najznámejšie dielo Slnečný štát (Civitas soli).

• Toto dielo je syntézou antiky a ranného kresťanstva, uplatňuje tu formu dialógu medzi
veľmajstrom Radu hospitálov a janovským admirálom. Usiluje sa tu o celosvetovú organizáciu
ľudstva podľa kresťanských zásad, ide o stelesnenie myšlienok rovnosti a spravodlivosti.

• Campanella celý život zasväcuje boju proti tyranii, sofistike a pokrytectvu, preto v usporiadaní
jeho ideálneho štátu dominujú opačné princípy – na čele štátu je vladár Slnko, kňaz, ktorý
vládne svetským aj duchovným veciam. Jeho traja spoluvládcovia sú moc, múdrosť a láska.

• Ideálny štát si predstavuje ako kláštor rovných, v ktorom vládnu kňazi, štátna regulácia je veľmi
prísna a zasahuje do celého života obyvateľov. Všetci spolu bývajú, jedia, všetci sú povinní
pracovať. Súkromné vlastníctvo je zrušené ako nemorálne, výrobu a rozdeľovanie riadi štát.

• V Slnečnom štáte je toľko úradov, koľko tam poznajú cností; zákonov je tu málo, sú stručné
a jasné a rozsudky sú zaručené správnymi liekmi. Každý je podrobený súdnej moci najvyššieho
predstaveného a ťažké a úmyselné zločiny sa trestajú podľa zákona odplaty aj trestom smrti.

Význam humanizmu a renesancie

• Keď sa humanizmus a renesancia v 16.storočí rozšírili do celej Európy, ovplyvnili na ďalšie

obdobie ľudskú spoločnosť a to najmä preto, že:

5
• ľudia si osvojili nový, slobodný pohľad na svet a mohli vyjadrovať svoje myšlienky

• spochybnili sa staré tradičné názory na svet

• umelcom sa dostalo zaslúženého uznania

• spisovatelia začali využívať svoje materinské jazyky, nielen latinčinu

• vedci začali slobodne skúmať a bádať

• rozšírilo sa vzdelanie, vznikali nové univerzity a školy