Barok

VANITAS VANITATUM – márnosť nad márnosť

od druhej polovice 16. storočia z Talianska a Španielska

- názov pochádza z výtvarného umenia (barroco – port., perla nepravidelnej formy,

krivá perla)

Spoločenská situácia: vládla hlboká spoločenská kríza a pochmúrna atmosféra.

Ľudia prestali veriť v životné istoty, čo zapríčinili nepriaznivé životné podmienky a
tragické dejinné udalosti. (náboženské boje, turecké vpády, 30-ročná vojna,
protihabsburské povstania, bieda, mor, živelné pohromy). Ľudí sa zmocňoval
pesimizmus, beznádejnosť, zúfalstvo, neistota a nedôvera v pozemský život. Jediná
a večne platná životná istota sa hľadala v mystickom, transcendentálnom svete
(spoločný bod so stredovekom). Najpodstatnejšou črtou baroka bol KONTRAST a
ROZPOR.

Barok sa vyznačoval protikladmi:

hmota (príroda) – duch(Boh)

pozemský svet – nadpozemský svet

Človek vníma svet všetkými zmyslami, ale neistá doba ho vedie k tomu, že niekedy sa obracia na
nadpozemský svet.

čas – večnosť
Človek sa na jednej strane upína k životu, chce využiť všetko čo mu život ponúka, ale na druhej strane
si uvedomuje, že všetko sa raz minie.

strach zo smrti – radosť zo smrti (vyslobodenie)

hedonizmus (carpe diem – užívaj si dňa) – askéza (odriekanie)

Vo výtvarnom umení a v architektúre sa vyhýbal rovným líniám, pravému uhlu,

fasády domov zdobil bohatými reliéfmi, sochy pokrýval bohato riasenými rúchami,
zdobil zlatom atď.
Rastie význam kresťanskej viery, večnosti a transcedentnosti. Skutočnosť sa
zobrazuje prostredníctvom znakov a symbolov. Vzniká pompézny knižný štýl so
zložitými trópmi a figúrami. Pompéznosť, ozdobnosť, patetickosť sú typické aj pre
slovesné umenie. Autori menej využívajú reálny opis a vyjadrujú sa v symboloch,
používajú alegóriu. Tematicky sa vracajú k Biblii, k obrane a upevneniu viery.

Talianska Literatúra
Torquatto Tasso - hrdinský epos: Oslobodený Jeruzalem, v ktorom rozpráva o
osudoch prvej križiackej výpravy. Hlavnú dejovú líniu tvorí obliehanie božieho hrobu
Saracénmi. Zobrazuje tu svet zbraní a svet ľudských citov. Dôležitú úlohu zohráva
náboženstvo- v križiackej výprave prichádzajú o život kresťania i moslimovia a na
pozadí smrti sa rodí láska.
Symbolika:

1. Lucifer, Diabol, Moslimovia = záporná duša a temnota;

2. Boh, Jeruzalem = svetlo, čistota, duchovno a pokojné svedomie. Epos má 20 spevov a rozpadá sa
do menších epizód.

Nemecký barok
Hans Jacob Christoffel von Grimmelshausen - Dobrodružný Simplicius
Simplicissimus. Opisuje obdobie 30-ročnej vojny a do diela vkladá vlastné skúsenosti
(autobiografické črty). Je to dielo o roľníckom chlapcovi prostáčikovi, ktorý spoznáva
skazenosť, hýrenie vo svete, túžbu po moci, bohatstve a sláve. Zažije veľmi veľa
dobrodružstiev a až choroba a nešťastie ho ku koncu života privedú k Bohu. Stane
sa pustovníkom na opustenom ostrove. Dielo je kritikou vtedajšej spoločnosti, najmä
úpadku mravov. Autor chce v diele poukázať na to, že všetko na svete je nestále, pri
kritike spoločnosti využíva vtip, satiru.

Anglický barok
John Milton - Stratený raj, Raj znova nájdený -  spracúva biblický príbeh o stvorení
sveta. O roztržke medzi Stvoriteľom a Diablom, ktorý poslal za našimi prarodičmi
(Adamom a Evou) hada, ktorý ich zviedol na hriech a preto boli navždy vyhnaní z
raja.

Český barok
Jan Amos Komenský (1592 – 1670)

Bol učiteľom a kňazom, stal sa biskupom jednoty bratskej. Dlhý čas pôsobil v poľskom Lešne, a keď
bolo toto mesto vypálené odišiel do Amsterdamu /Holandsko/, kde aj zomrel. Vo svojom diele sa
orientoval najmä na človeka a jeho problémy.

Diela:
Labyrint světa a ráj srdce - nábožensko-filozofická skladba, kde sa zamýšľa nad
existenciou ľudského bytia. Autor ako pútnik putuje po svete s dvoma sprievodcami,
pričom prvý predstavuje túžbu po poznaní a ten druhý predstavuje človeka
pohodlného. Obaja autora zaslepia a ten sa uzatvára sám do seba a iba tu nachádza
raj srdca- pokoj.

Veľký význam majú predovšetkým jeho pedagogické diela:

Brána jazykov otvorená

Orbis pictus (Svet v obrazoch)

Najvýznamnejším dielom je Veľká didaktika (Didaktika magna)

Veľká didaktika – bola preložená do mnohých jazykov, rozoberá zásady všeobecnej

pedagogiky, didaktiky, metodiky, náboženskej a mravnej výchovy. Je založená na
vysoko humánnych a racionálnych zásadách.

1.vzdelanie pre všetky sociálne vrstvy

2.vzdelanie pre obe pohlavia

3.rovnomerné rozvíjanie vedomostí, citu a charakteru

4.názornosť

5.bezpodmienečná potreba vzdelávania v materinskom jazyku (nie v latinčine)

6.vyučovanie má byť prispôsobené veku žiakov