Slovenská realistická literatúra

Autori sa usilovali o priame zobrazenie skutočnosti, preto dávali prednosť súčasnej

tematike, pričom neobchádzali ani konflikty vnútri národnej spoločnosti. Čoraz viac
a v širšej miere sa témou literatúry stával slovenský ľud, jeho kultúrny a spoločenský
život.

1. fáza slovenského literárneho realizmu – opisný realizmus

 Zaoberala sa otázkou, kto bude stáť na čele slovenského národa, pretože
opäť nastúpila politika pasivity. Slovenská buržoázia sa utiahla do úzadia.
Prevažovala politika nezasahovania do politického a národného života.
 Ako vedúcu silu Slovákov si každý predstavoval inú spoločenskú vrstvu. Niektorí
uvažovali o:
o zemianstve,
o inteligencii,
o sedliactve.
 Autori vo svojich dielach zobrazovali svoj vzťah k zemianstvu a k ľudu.
 V dielach vládne pokoná atmosféra, väčšina z nich končí zmierením = silný vplyv
tolstojizmu – jeho charakteristickými prvkami sú zmierenie, láska medzi ľuďmi,
problémy možno podľa neho riešiť pokojnou cestou, každý človek dokáže
pochopiť a uznať svoju chybu. Odmietal revolúcie, vojny a násilné prevraty.
 Charakteristická je krátka próza – poviedky, kresby, črty, novely. Za vrchol
tvorivého úsilia sa považuje román.
 Spôsob myslenia dedinského človeka sa premieta aj do umeleckého jazyka
prózy. Prevažne má charakter ľudového hovorového jazyka.
 Poézia – lyrické a lyricko-epické skladby, mnohotvárne formy lyrických
básní a lyrické cykly (skupina básní zjednotená tou istou myšlienkou, tou istou
problematikou. Vydávali sa buď jednotlivo alebo spolu v zbierkach).
 V poézii sa uplatňuje sylabotonický veršový systém (je stopovo organizovaný,
rytmus je založený na prízvuku = na striedaní prízvučných a neprízvučných
slabík) a širšia škála veršových foriem a básnických výrazových
prostriedkov.
 Umelecky najmenej rozvinutým druhom je dráma. Najvýznamnejším dramatickým
dielom generácie prvého obdobia realizmu sa stáva Hviezdoslavova tragédia
Herodes a Herodias.

 Patria sem: P. O. Hviezdoslav, M. Kukučín, S. H. Vajanský,...

2. fáza slovenského literárneho realizmu – kritický realizmus

 V dielach spisovateľov druhej vlny realizmu nešlo už o veľké realistické obrazy
národného života (o národnú otázku). Diela podávajú neprikrášlený obraz
o živote najnižších ľudových vrstiev, umelecká výpoveď je naliehavejšia.
 Autori reagovali na zhoršujúcu sa sociálnu situáciu na dedinách i v mestách.
Všímali si sluhov, slúžky, život sirôt, vdov a nezamestnané robotníctvo v mestách,
sociálnu situáciu, v akej sa nachádzajú, ich vnútorný život a tiež rozpad
patriarchálnej rodiny.
 Zameriavali sa na riešenie sociálnych problémov.

1
 Tvorba je pravdivá a kritickejšia = kritický realizmus.
 Kritiku autor vyjadruje priamo – vstupuje do deja alebo vyjadrí svoje myšlienky
prostredníctvom postáv.
 Písali sa poviedky a divadelné hry s dedinskou témou.
 Problematika, kto bude stáť na čele národa, ustúpila do úzadia.
 Vytráca sa záujem o zemianstvo.
 Oveľa viac autori využívajú karikatúru a satiru pri zobrazovaní života
malomestských vrstiev.
 Objavujú sa diela s hlbokým prienikom do psychiky jednotlivca.
 Ústrednou témou poézie je vnútorný život lyrického subjektu.
 Pričinením J. G. Tajovského postúpil dopredu aj vývin slovenskej dramatickej
literatúry. Základný konflikt bol blízky aktuálnej realite života.
 Táto fáza je charakteristická nástupom novej generácie: B. S. Timrava, J. G.
Tajovský, J. Jesenský,...

3. fáza slovenského literárneho realizmu

 Vznikla v medzivojnovom období, keď sa slovenská tvorba diferencovala, vzniklo
veľa prúdov, veľa z nich sa stále hlásilo k realizmu.

2
Prozodické systémy

Časomerná prozódia
 Je založená na striedaní krátkych a dlhých slabík.
 Doba krátkej slabiky je 1 móra, doba dlhej slabiky sú 2 móry.
 Stopy:
o daktyl –
o trochej –
o jamb –
o spondej ––
 hexameter = 6-stopový daktylský alebo daktylotrochejský verš
 pentameter = 5-stopový

 Túto prozódiu využívali autori v období klasicizmu: J. Kollár, J. Hollý.

Sylabický prozodický systém

 Je založený na rovnakom počte slabík vo veršoch 12 – 13 slabík = dlhý verš, 8 –
6 slabík = krátky verš.
 Intonačná prestávka – polveršová v strede dlhého verša.
 Združený rým (aabb) - spájanie dlhých veršov do dvojverší, prípadne prerývaný
(abcb), striedavý (abab), obročný (abba) spájanie krátkych do štvorverší.
 Rytmicko-syntaktický paralelizmus - 1 verš = 1 myšlienka.

 Tento prozodický systém využívali štúrovci – autori v období romantizmu: S.

Chalupka, J. Kráľ, A. Sládkovič, J. Botto.

Sylabotonický veršový systém

Je stopovo organizovaný, rytmus je založený na prízvuku = na striedaní prízvučných
a neprízvučných slabík.
Využívajú ho realistickí autori: P. O. Hviezdoslav, S. H. Vajanský.