Európska humanistická a renesančná literatúra

 Spoločenské podmienky
- rozvoj meštianstva
- astronomické objavy (Mikuláš Koperník- heliocentrizmus, Galileo Galilei ...)
- vynález kníhtlače (J.Guttenberg; 1445, prvá vytlačená kniha - Biblia)
- zámorské objavné plavby (Vasco da Gama, Krištof Kolumbus ...)

 Charakteristika:
H U M A N I Z M U S (z lat. humanus = ľudský)
- ideové východisko renesancie, štúdium antiky
- stredobodom pozornosti je človek a jeho svetské záujmy

R E N E S A N C I A – (fr. renaissance /renesáns/ = obroda, znovuzrodenie)

- znovuzrodenie antiky, od napodobňovania antiky k zobrazeniu (radostného)
vzťahu človeka k pozemskému životu

 Znaky H a R:
- odmietnutie stredovekej náboženskej autority
- človek je mierou všetkých vecí
- racionalizmus (úcta k rozumu a vedeckému poznaniu)
- senzualizmus (zmyslové vnímanie)
- individualizmus (zdôrazňuje sa význam jednotlivca),
- demokratizácia jazyka (prienik ľudových jazykov)
- obhajoba práva človeka na šťastné prežitie života – Carpe diem. (Užívaj dňa.)
- formoval sa nový ideál univerzálneho človeka - oslava rozumu, krásy a harmónie
- epocha rovnováhy a plnosti

Predstavitelia:

Talianska literatúra:

 Dante Alighieri
Božská komédia (epická báseň, má tri časti – Peklo, Očistec a Raj)
 Giovanni Boccacio
Dekameron – obsahuje 100 zábavných, ironických a nemravných poviedok, ktoré
rozpráva 10 ľudí 10 dní

 Francesco Petrarca
Spevník – obsahuje 366 básní, najmä ľúbostných sonetov

Francúzska literatúra

 Francois Villon
Malý testament – rozlúčka s priateľmi pri odchode z Paríža
Veľký testament – spomienka na mladosť, študentskú veselosť, lásku
 Francois Rabelais - Gargantua a Pantagruel – útok na sorbonských teológov
a sudcov
Španielska literatúra

 Miguel de Cervantes Saavedra - Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha –

zosmiešnenie populárnych rytierskych románov. Hrdina sa pomätie z čítania
rytierskych románov.

Anglická literatúra

 William Shakespeare – komédie, tragédie, hry

komédie: Skrotenie zlej ženy, Sen noci svätojánskej, Veselé panie z Windsoru
tragédie: Rómeo a Júlia, Hamlet, Othello, Macbeth, Kráľ Lear
historické hry: Henrich VI, Richard III

Dante Alighieri – Božská komédia

Báseň má tri časti:

Peklo, Očistec a Raj. Keď básnik zablúdi na svojej životnej púti v tmavom lese, zjaví sa mu
tieň rímskeho básnika Vergília, ktorý ho potom sprevádza po pekle a očistci.
Cesta básnika záhrobím (Peklom, ktoré má podobu temného hustého lesa, Očistcom, ktorý má
podobu ostrova s kopcom a Rajom, ktorý má podobu lesa) je cesta človeka k Bohu a k spáse
jeho duše. Stredovekú tému autor spracoval novou renesančnou optikou. Peklo zaplnil
konkrétnymi ľuďmi, svojimi známymi, nepriateľmi i priateľmi, vládcami, filozofmi atď.
Stvárnil ho ako špirálu – kužeľ s deviatimi poschodiami – na samom spodku sídlil Lucifer.
Tí najvyššie ubytovaní boli najmenej „zlí“ – napríklad nepokrstení. Po Pekle autora sprevádza
antický rímsky básnik Vergílius, ktorý je pre neho zosobnením ľudskej múdrosti. Očistec mal
sedem kruhov, ktoré predstavujú sedem hlavných hriechov. Raj má deväť sfér blaženosti, až
za nimi leží sídlo Boha a blažených. Raj pre básnika bol skutočným rajom, lebo ho tam
sprevádza jeho milá Beatrice, ktorá mu zomrela. Najdramatickejšou časťou je Peklo, kde
hriešnici trpia večnými mukami za svoje vášne, hriechy a zločiny. V tejto časti básnik
vyslovuje kritiku vtedajších politických pomerov, panovníkov a cirkvi.
Táto skladba má niekoľko významov: Danteho duša predstavuje celé ľudstvo, Vergílius
pozemský rozum a Beatrice nadpozemskú dokonalosť.
Využíva antickú mytológiu a kresťanstvo. Ako renesančný básnik nadväzuje na antické
vzory, predovšetkým na dielo Vergília Aeneas, hlavne motívom putovania. Natrvalo
ovplyvnil taliansku literatúru, pretože dielo napísal v toskánskom nárečí taliančiny a nie v
latinčine.

Giovanni Boccaccio – Dekameron

Zbierka obsahuje 100 noviel- 100 príbehov, ktoré si za desať dní vyrozpráva desať mladých
ľudí, ktorí si takto krátia čas na vidieku, kam ušli pred morovou epidémiou z Florencie.
Každý deň je niekto zvolený za kráľa a ten zadá tému rozprávania – (1) voľná téma (2) ľudia
a ich zlé vlastnosti (3) o ľuďoch, ktorí dosiahli svoje plány (4) ľudia a ich nešťastné lásky (5)
ľudia a ich šťastné lásky (6) ľudia, ktorí sa dostali do hanby (7) o ženách, ktoré oklamali
svojich mužov (8) strasti manželstva (9) ľudia, ktorí vykonali dobrí skutok (10) vracajú sa
späť. Obsah noviel je v ostrom protiklade k stredovekej literatúre. Využíva humor, satiru,
kritiku, potrestá výsmechom tých, ktorí nekonajú dobro, ale toleruje neveru, vášeň, radosť
zo života. Na konci každého príbehu je poučenie. Používa kritiku, zlé ľudské vlastnosti,
komické prvky – vtip a humor. Objavuje sa množstvo postáv a postavičiek. Jednotlivé príbehy
sa končia ponaučením. Autor sa v nich vysmieva pokrytectvu, ľudskej ľahkovernosti
a hlúposti. Predmetom kritiky sú najmä neresti príslušníkov duchovenstva. Príhody o
ľúbostných dobrodružstvách, ženských neverách, oklamaných manželoch sa vyznačujú
humorom.