slovencina maturita

1. Epos/ O Gilgamešovi, Božská komédia, Pieseň o Cidovi, Odysea/

- rozsiahly veršovaný epický utvar
- starovek
- určený na prednes
- často inšpirovaný starovek. mýtmi a bájami
- téma: slávne boje, príbehy hrdinov, hrdinské činy
- hrdina: výnimočný pôvod/vlastnosti, nie idealizovaný
- bohovia: zasahujú do deja, ľudské vlastnosti
- prelínanie reálných prvkov a bájoslovných prvkov staroveku
- predchodcom románu
- rozsiahly, rozvetvený dej, mnohé dejové línie a pomaly plynúci dej
- retrospektívne rozprávanie deja
- mnoho výrazových prostriedkov(epitetá, opakovacie gúry…)
- in medias res - zachytenie deja od prostriedku diania

kompozícia:
1. propozícia - naznačenie deja
2. invokácia - vzývanie múz alebo bohov
3. in medias res - skočenie priamo do deja
4. deus ex machina - zásahy bohov do deja
5. enumerácia - opisy postáv, bohov, situácií
6. peronácia - záver, zakončenie príbehu s dôrazom na ponaučenie

druhy:
hrdinský - hrdinské činy
rytiersky - druh hrdinského, rytier - idealizované typizovanie
historický - historická osobnosť/udalosť
alegorický - ukrytý význam, prenesený
duchovný - námety z Biblie

O Gilgamešovi
- sumerská lit.
- najstarší epos
- prvý epický hrdina
- hrdinský epos
Dante Alighieri: Božská komédia
- alegorický
Homér: Odysea
- hrdinský
Pieseň o Cidovi
- hrdinský
fi
 2. Tragédia /Antigona, Hamlet/
- tragédia = capí spev
- najstarší žáner drámy
- starovek - antické grécko
- základ: silný jedinec - zápas o svoje ideály, zápas vs vyššia moc -> na konci zomiera
- 3 jednoty: miesto, dej, čas
- končí katarziou - kontrast tragického konca hrdinu s dobrým životom diváka vyvoláva katarziu
- spočiatku len veršovaný
- v klasicizme - vysoký žáner

znaky:
- prevdepodobnosť príbehu - prvadivý alebo takmer pravdivý
- náhoda/osud/boh narúša pravdepodobnosť deja
- ušlachtilá/urodzená postava
- 3 jednoty
- hromadenie viacerých kon iktov
- smrť hlavnej postavy(veľakrát aj vedlajších)
dramatický oblúk(EKOKRPKA):
E - expozícia
KO - kolízia
KR - kríza
P - peripetia
KA - katastrofa

- herci: muži s maskami predstavujúcimi postavy, mali vysoké topánky aby ich bolo dobre vidiet
- hrané v am teátri
- diváci boli muži
- chór: zbor ktorý bol súčasťou hry - spevom zhŕňa dej, naznačuje čo sa dalej udeje

Sofokles: Antigona
W. Shakespeare: Hamlet
fi
fl
3. Komédia, činohra /Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch, Statky-zmätky,
Lakomec/
komédia
- druhý najstarší žáner drámy
- antické grécko
- spočiatku len veršovaný dram. žáner
- v klasicizme - nižší žáner
- cielom bolo pobavit
- téma mohla byť aj závažná ale podaná humorným štýlom
- postava: aj obyčajný človek
typy humoru:
slovný - narážky, dvojzmysly, slovné hračky, skomoleniny(v dnešnej dobe stand-up)
situačný - vyplýva z konkrétnej situácie na scéne
charakterový - jedna vlastnosť postavy je zveličená pre komický účel

druhy komickosti:
humor - láskavý smiech, sympatická komickosť postavy(Dobrodružstvo pri obžinkoch)
satira - ostrý kritický výsmech, autor nesympatizuje s postavou
hyperbola - zveličovanie charakterových vlastností, nedostatkov, telesných znakov(Lakomec)

Molière: Lakomec
Ján Palárik: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch

činohra
- dramatický žáner
- syntéza tragédie a komédie
- z tragédie: vážnosť témy, kon ikt sa ale nerieši smrťou
- z komédie: jazykový a situačný humor, obyčajní ľudia s obyčajnými životmi
- obsah: aktuálne javy bežného života
- zobrazenie charakterov postáv
- J. Gregor-Tajovský: Statky-zmätky (aj J. Barč-Ivan: Matka)
J. Gregor-Tajovksý: Statky-zmätky
fl
4. Realistická poviedka /Keď báčik z Chochoľova umrie, Maco Mlieč/
8 P romantizmu:
1. Priemyselná revolúcia - rozpad feudálnych vzťahov, nástup kapitalizmu, migrácia do miest,
rozvinutý kolonializmus
2. Prírodné vedy - nové objavy ( Darwinova evolučná teória), obrovský rozmach
3. Pozitivizmus - A.Comte - pozitívne je všetko to, čo sa dá empiricky ( skúsenosťou ) overiť
4. Postavy - zo všetkých spoločenských vrstiev, typizované - typické vlastnosti, reč, oblečenie pre
svoje sociálne prostredie
5. Prostredie - rôznorodé, slov. literatúra zobrazuje najmä dedinské, má podiel na formovaní
charakteru postavy
6. Pravdivosť a vernosť zobrazenia, snaha o objektivitu, bez prikrášlenia, idealizácie
7. Preferovanie tém zo súčasnosti
8. Prozaické žánre - rozmach románu, novely, poviedky

- realizmus vo svete - romány

- sk realizmus - poviedky
poviedky:
- krátky epický žáner, postavy sa nerozvíjajú, očakávaný záver(na rozdiel od novely), krátku
časový úsek, opisnejšie ako novela
- na sk obľúbené lebo autor mohol napísať vela poviedok a tým pádom povedať veľa rôznych
príbehov - čo poviedka to nový príbeh (na rozdiel od románov)

SK realizmus
2 fázy:
opisný - Kukučín(pochopenie pre dedinského človeka, do istej miery s nim sympatizuje)
kritický - Tajovský, Timravá(do hĺbky poukazuje na chyby dedinského človeka)

opisný (80. r. 19. stor.)

- často sa rieši otázka slovenského zemanstva
- nastupujú nové kapitalistické vťahy
- otázka či sk zemianstvo má zmysel v modernej ekonomii, či má šancu prežiť
- M. Kukučín: Keď báčik z Chochoľova umrie
kritický (90. r. 19. stor)
- priniesli kritickejší pohľad na spoločnosť, nové témy, nové problémy, hrdinom bol chudobný
človek, boli to skutočné, reálne postavy
- najmä krátka próza, poviedky
- J. Gregor-Tajovský: Maco Mlieč
J. Gregor-Tajovský: Maco Mlieč
M. Kukučín: Keď báčik z Chochoľova umrie
5. Novela /O dvoch bratoch, Ťapákovi, Kolíska/
novel = novinka
- predstupeň románu
- stredný žáner epiky
- najdynamickejší žáner epiky
- krátky časový úsek, 1 udalosť, málo postáv - nevyvíjajú sa, polovica postáv je hlavných
- minimum opisov(poviedka veľa opisov), rýchly spád deja s neočakávaným/prekvapivým
záverom
- leit motív = hlavný ústredný motív
- najprv boli témy humorné, neskôr vážne - z bežného života
G. Boccaccio
- taliansky renesančný spisovateľ
- Dekameron - 10 ľudí utečie pred morom na vidiek(je to veselé/vtipné)

P. Jilemnický: O dvoch bratoch

B. Slančíková-Timrava: Ťapákovci
A. Bednár: Kolíska
6. Sociálno-psychologický román /Jozef Mak, Živý bič/
- v dielach prevláda sociálna tematika, dedinské prostredie
- snaha o prežitie obyčajného človeka v ťažkej situácií -> sociálno
- usiluje sa o nahliadnutie do vnútra obyčajného človeka
- dôraz na psychiku postavy a jej vnútorné prežívanie udalostí -> psychologický

predstavitelia:
- Milo Urban
- Jozef Cíger Hronský
tematika:
- medzivojnové obdobie
- vojnové zážitky
- povojnová spoločenská realita na sk
- historické udalosti
- aktuálna spoločenská a sociálna problematika
- psychológia, vnútorný svet postáv
postavy:
- na hlavnej postave je spáchaná nespravodlivosť
- má ťažký osud
- mravná nadradenosť, výnimočnosť tejto postavy
- vnútorné prežívanie
- silná emócia, živelnosť, afektívne/pudové správanie
- kontrast
unanimistický román
- unanizmus = lit. smer ktorý sa snažil globálne zachytiť city a vnemy širokých spoločenských
skupín
- Una anima = jedna duša
- kolektív ľudí(najčastejšie dedina) vystupuje ako jeden, postavy nie sú pomenované, konajú
všeobecne ako dedina
- prípadne hlavná postava s ktorou sa vie stotožniť každý - “tuctová”
- Jozef Mak - človek milión
- Živý bič - dedina jedna entita
vplyv expresionizmu
- silná emocionalita
- vypäté situácie
- pudovosť konania
- ťažké témy a osudy
- kontrast
- dynamickosť výrazu
- expresivita výrazových prostriedkov - aj lyrizácia
- motív živelnej vzbury(Živý bič)
Milo Urban: Živý bič
J. C. Hronský: Jozef Mak
7. Pikareskný román /Kto chytá v žite – Dômyselný rytier Don Quijote de la Mancha/
- predchodca dobrodružného románu
- pikaro = tulák/dobrodruh
- dominantný motív putovania
- pustovanie z miesta na miesto, hlavná postava prežíva rôzne zážitky ktoré vykreslujú jej
charakter
- Cervantes: Don Quijote de la Mancha - paródia rytierskeho románu
J. D. Salinger: Kto chytá v žite
8. Romantický vs realistický román /Kapitánova dcéra – Otec Goriot/Anna Karenina/Zločin
a trest/
román
- najdlhší žáner neveršovanej epiky
- znaky všetkých troch druhov: epika - príbeh, lyrika - opisy+úvahy, dráma - dialógy
- môže mať viacero dejových línií, široký časový úsek
- veľa postáv, ktoré sa môžu deliť na hlavné a vedlajšie, postavy prechádzajú vývojom
- najlepšie predpoklady pre reálne zobrazenie spoločenských protirečení, vývoja spoločnosti,
charakterov postáv a ich zmien pod vplyvom času, udalostí, spoločnosti

2 spôsoby vzniku románu:

- pravdepodobne z eposu
- z pôvodných velmi obrazných a umeleckých eposov vznikli jednoduchšie eposy - romány
- spojením viacerých noviel
romantický román:
• hororové(gotické)
- tajuplné miesta
- strašideľná atmosféra
- prvok tajomstva, napätia
- vzbudzovanie strachu
- Drakula
- Frankenstein
• historické
- téma histórie, prírody, vlastného vnútra
- nedokončená história - tajomnosť
- dotvorenie historického kontextu/postáv kciou
- Chrám matky Božej v Paríži
- Kapitánová dcéra
realistický román:
• spoločenský(sociálny) román
- ukazuje život spoločnosti autorovej súčasnosti
- reálne ukazuje jej stav, sociálne rozdiely, premeny a vplyv týchto zmien na samotný charakter
postavy
- Honoré de Balzac: Otec Goriot
- Lev Nikolajevič Tolstoj: Anna Kareninová
- v sk lit. – M. Kukučín: Dom v stráni
- častokát nazývaný aj balzacovský román
• balzacovský román
- francúzsky realista Honoré de Balzaca
- nazývaný aj ako tradičný román
- témy: obraz francúzskej spoločnosti so všetkým jej pokrytectvom a protirečeniami, život
hrdinu v nej
- prostredie má vplyv na vývoj postavy
• psychologický román
- dejová zložka nie je dominantná, dôležité je skôr vnútorné prežívanie a hodnotenie udalostí
postavou, dôraz na jej psychiku, vnútorný monológ postavy
- F. M. Dostojevskij: Zločin a trest
porovnanie romantického a realistického románu:
témy/motívy:
rom
- historické témy
- city, sny, túžby, emócie
- subjektivizmus - vnútorné prežívanie
real
- každodenný život
fi
- súčasná spoločnosť
- všedný človek/život a jeho prežívanie
- zemianstvo, feudalne vzťahy, kapitalizmus
- objektivizmus - vieruhodné zachytávanie
problémov spoločnosti

postavy:
rom
- zvláštne výnimočné postavy
- zbojníci, tuláci
- osoby ktoré sa nechcú začleniť do spoločnosti
- veľké sny, silné vnútorné prežívanie, chuť niečo
dosiahnuť
- veľakrát tragický koniec
real
- všední, obyčajní, typickí ľudia
- nižšie vrstvy
- obyčajné, denné, všedné starosti a život
- silno ovplyvnené spoločnostou, veľakát peniazmi -
pod vplyvom spol. sa menia na horšie(obeť
spoločnosti)

A. S. Puškin: Kapitánová dcéra

9. Legenda, exemplum /Moravsko-panónske legendy, Legenda o sv. Svoradovi a
Benediktovi, Skutky Rimanov/
legenda
- stredoveká epika
- krátky epický útvar
- duchovný literárny žáner
- určená na prednes, čítanie pred publikom
- cirkev dozrela na obsah aj formu
- apokryfy - cirkvou neschválené legendy
znaky:
- svedectvo o živote svätca alebo pustovníka
- prvok zázračnosti - v najťažších situáciach príde zázrak/pomoc od Boha alebo anjela
- prvok vierohodnosti - spomína sa dôverihodný zdroj, odkiaľ autor má informácie
- imitácia - citácie z Biblie
- mystika - citový vzťah k Bohu
- miešanie zázračných prvkov a historických faktov
- časté motívy pokánia – s morbídnymi detailmi sebapoškodzovania
- symbolika čísel – 3,7 a ich násobky
- prvky hagiogra e - životopis svätca
hrdina:
- idealizované typizovanie
- asketický život, oddanosť Bohu, odolávanie pokušeniu, prípadne obrat z pohanstva na
kresťanskú vieru

exemplum
- stredoveká lit
- súčasť kázne
- krátky epický útvar
- Biblia využíva veľmi metaforický jazyk ktorý je obyčajnému ľudu nezrozumitelný, preto vzniklo
exemplum - jednoduchšie na pochopenie
- založené na príklade z bežného života
- tematicky prepojené s obsahom kázne
- cieľ bol priblížiť obsah Biblie menej vzdelanému ľudu a nabádať ku kresťanským cnostiam
kompozícia:
1. časť - krátky príbeh zo života
2. časť - duchovné posolstvo/ponaučenie čo vyplýva z 1. časti
fi
 10. Žalospev, óda /Slávy dcéra – Predspev, Óda na Afroditu, Óda na človeka, text
súčasnej piesne/
žalospev
- elégia
- náboženská lyrika - žalm
- re exívna lyrika(pôvodne občianska lyrika)
- vyjadrenie smútku a žiaľ ale v pokojnom duchu
- prvý žalospev - Epos o Gilgamešovi
- téma straty - nemusí byť iba človek ale aj ideológia
- môže obsahovať nadnesenosť a pátos
epos
- korene má v starovekej literatúre
- úvahová re exívna lyrika
- oslavná báseň
- hymna(náboženská lyrika)/hymnus
- viaže sa na osobu, vlastnosti, vec(óda na víno)
- nadnesenosť a pátos
- veľa superlatív
- nikdy neopisuje negatívne vlastnosti
- bohaté umelecké prostriedky(epitetá, metafory…)
Slávy dcéra - Predspev
fl
fl
11. Sonet /Sonety pre Lauru, Sklenený sonet, Krvavé sonety, Súvislosti/
- forma básne, NIE ŽÁNER
- v lit. sa vzužíva velmi často, skoro vo všetkých lit. obdobiach aj v dnešnej poézií - žánrová
froma
- prvýkrát ju použil Jacopo di Lentino
vonkajšia kompozícia:
- 14 veršov
- dve kvartetá + dve tercetá(4+4+3+3)
- môže byt aj iná forma - 4+4+6, 8+6, prípadne 12+2
vnútorná kompozícia:
• téza - nastolenie problému, motívu
• antitéza - negácia problému, protichodný alebo iný motív
• syntéza - zosumarizovanie tézy a antitézy do nejakého záver
- pointa - na konci básne je zvýraznené pointa ktorá môže zmeniť zmysel predchádzajúcich častí
textu

Francesco Petrarca
- “kráľ sonetu”
- básnik a učenec pokladaný za otca humanizmu
- najvýznamnejší lyrik talianskej renesancie
- vrcholom jeho tvorby je básnická zbierka Spevník (Sonety pre Lauru)
- 366 sonetov venovaných Laure
- obsahuje ľúbostné básne, v ktorých básnik ospevuje svoju milú Lauru
Sonety pre Lauru
- básnik spieva o svojej platonickej láske, ktorú uvidel prvýkrát 6. 4. 1327 v Avignone na
pápežskom dvore
- zostala nedosiahnuteľným ideálom až do konca života
- presne o dvadsaťjeden rokov 6.4. 1348 umrela
- celý tento čas písal Petrarca ľúbostné sonety
kompozícia:
1. za Laurinho života
- vystupuje ako reálna žena - svetlovlasá žena s mliečnou pleťou, ružovými prstami, s jasnými,
nežne sa pozerajúcimi očami
2. po Laurinej smrti
- spomienky na milovanú ženu - zjavuje sa vo svojej fyzickej kráse, sadá si na básnikovo lôžko,
utiera mu oči a je zároveň anjelom, ktorý odlieta k nebesiam

Laura:
- Laura - v taliančine sa dá s týmto slovom významovo pohrávať
- môže byť, podľa toho, ako sa vysloví, vo význame:
• zlato
• ranné zore/svitanie
• vavrín
- všetky významy ale evokujú niečo pozitívne, hodnotné alebo krásne
- Laura môže byť považovaná za metaforu pre niečo čisté nežné, krásne no nedosiahnuteľné
 12. Didakticko-re exívna poézia /Valašská škola – mravúv stodola/
- didaktická - výchovná, poučná
- re exia - úvaha, zamyslenie sa
- predovšetkým básnické diela, ktoré napr. prebásnili ľudové príslovia, ktoré obsahovali ľudovú
múdrosť a podávali návod, ako konať a správať sa v istej životnej situácii
- autori sa v uvedených básňach často zamýšľali nad etikou spoločnosti, snažili sa vychovávať,
poúčať

Hugolín Gavlovič
- slovenský kňaz a spisovateľ
- baroková literatúra(1600-1780)
- keď ochorel na pľúca. chodil sa liečiť do hôr na salaše, kde vznikol i námet pre jeho tvorbu
Valaská škola mravúv stodola
- “valaska skola” - životné múdrosti a skúsenosti spísané medzi pastiermi
- “mravúv stodola” - mravné ponaučenia a praktické rady o životných otázkach na základe
náboženských, svetských a morálnych zásad, ktoré majú viesť čitatela k zbožnému a
cnostnému životu
- 5dielny prológ, 21 úvodných spevov - “pastierskych nôt”(sú to výjavy zo starého zákona s
tematikou pastierskeho života)
- po každom speve nasleduje 59 samostatných didakticko-re exívnych básní(konceptov) -
“mravných uční”
- každá strofa má samostatný titul
- niektoré vyznievajú anekdoticky, karikatúrne
- dielo obsahuje 11 bájkových príbehov
kompozícia:
- 12-veršové básne v bohemizovanej slovenčine/slovakizovanej češtine
- sylabický veršový systém, združený rým
- prostriedky ľudového hovorového jazyka(príslovia, porekadlá)
• prológ(titul básne) - obsahuje vždy hlavnú myšlienku
• jadro - nadväzuje na titul a rozvíja ústrednú myšlienku
• epilóg(záverečné dvojveršie) - kritická duchaplná pointa(ponaučenie)

obsah:
- objasnuje vzťah jednotlivca k Bohu, k blížnym a k spoločnosti
- odsudzuje poverčivosť, vieru v sny a upozorňuje na nevyhnutnosť smrti
- v ponaučeniach uvažuje o opilstve a jeho vplyve na rodinu
témy:
- rodina, priateľstvo
- práca, mier, vzdelanie, vlasť, vrchnosť, vojna
- chudoba, bohatstvo, zlodejstvo
fl
fl
fl
13. Futurizmus, kubofuturizmus /Pásmo, Sergejovi Jeseninovi, kaligramy, báseň ako
obraz/
avantgarda
- začiatok 20. stor. - medzivojnové obdobie aj obdobie 2. sv vojny
- oslabenie vplyvu parnasizmu a dekadencie(lit. moderna - koniec 19. stor.)
- impresionizmus a symbolizmus nachádzajú výraznejšie uplatnenie mimo literatúry(hudba,
maliarstvo)
- z moderny sa postupne vyvinuli nové smery, prúdy a školy = avantgarda
znaky:
- koeistencia viacerých lit. prúdov(majú krátke trvanie)
- preskupovanie prúdov naprieč roznymi druhmi umenia(slovesné, výtvarné)
- odmietanie umeleckej tradície
- deformácia reality - v snahe o originalitu a išla na maximum až negácia reality
- experimentovanie - forma aj obsah - nové spôsoby vyjadrenia
- združovanie umelcov do skupín - na rozdiel od moderny
- vydávanie manifestov, spoločných programov
dva samostatné prúdy:
prvý prúd
- kubizmus, futurizmus, kubofuturizmus
- snaha nahradiť realitu abstrakciou, konštrukciou nového sveta, umením intelektuálnej syntézy
druhý prúd
- dadaizmus, poetizmus, surrealizmus(na sk nadrealizmus), katolícka moderna, expresionizmus a
zneho vychádzajúci naturizmus
- uvoľnovanie spontánnej tvorivosti, odmietanie rozumu, obajavovanie snov, podvedomia a
prirodzenosti

futurizmus
- avantgardný smer
- prvý prúd
- začiatok 20. stor. - taliansko(vznik), najviac rozšírený v rusku
- zakaldateľ - Filippo Tommaso Marinetti - autor Manifestu futurizmu
- odmietal zaužívané nromy, konvencie a trvalé hodnoty spoločnosti
- oslavoval rýchlosť, civilizačný pokrok, techniku, presadzoval kult sily a činu(oslavovaný aj
militarizmus + vojna - z tej technickej, pokrokovej a brutálnej surovej stránky)
- básnici sa usilovali oslobodiť slovo od zaužívaných gramatických konštrukcií, využívali
zvukomaľbu a kakofóniu(zvuky strojov, auta, lietadla)
- zrušená interpunkcia, pravidelný rytmus a rým, obmedzované prídavné mená a príslovky a
preferovanie slovies a podstatných mien - vyjadruje dynamickosť sveta
- odmietanie psychologizmu a tradičného lyrického hrdinu
kubofuturizmus
- avantgardný smer prvého prúdu
- prelínanie futuristického dynamizmu a kubistického pohľadu (zachytávnie skutočnosť z
mnohých uhlov)
- v poézii kubofuturizmu sa prelínajú lyrické a epické prvky, rôzne časové roviny, témy a motívy
pásmo
- veršovaný útvar
- mnohotematické básne s nenadväzujúcimi alebo voľne priradenými motívmi na princípe
asociácií
kaligram
- optická báseň
- básnický text usporiadaný do obrazca, ktorý tvarom priamo alebo náznakom vyjadruje obsah
básne
14. Dadaizmus, surrealizmus, nadrealizmus /Uťaté ruky, Ja je niekto iný/
dadaizmus
- druhý prúd avantgardy
- z franc. dada = v detskej reči znamená hračka
- vznikol počas 1. sv. vojny vo Švajčiarsku
- dadaisti vystúpili proti zaužívaným konvenciám a odpor proti vojne spájali s anarchiou v kultúre
a v živote
- proti rozumu, ktorý doviedol svet k vojne, postavili nerozum, nezmysel, náhodu
- mechanický automatizmus = mechanické ukaldanie slov a spájanie na základe prvotného
popudu
- hlásali nezlučiteľnosť umenia s logikou
- umenie má vychádzať z bezprostrednosti a naivity, nelogickosť mala vyjadrovať komickosť,
nezmyselnosť a náhoda boli základnou umeleckou metódou
- cieľom bolo šokovať, provokovať meštiansku spoločnosť
- vedomá deštrukcia jazyka, hra so slovom, básne koláže
- Tristan Tzara - Manifest dadaizmu(počas 1. sv. vojny, Švajčiarsko)
manifest dadaizmu (úryvok)
Dada kladie nad čin a nad všetko: POCHYBOVANIE
Dada pochybuje o všetkom. Dada je pásovec. Všetko je dada. Nedôverujte Dada.
Antidadaizmus je choroba: Autokleptománia, normálny stav človeka, je Dada. Ale
skutoční dada sú proti Dada

znaky:
- vedomá deštrukcia jazyka
- hra so slovom
- hra náhody
- nezlučiteľnosť umenia s logikou
- oslobodenie slov z vetného kontextu
surrealizmus
- franc. surrealité = nadreálno
- vznikol po 1. sv. vojne vo FR - rozšíril sa po celej EU(na sk vo forme nadrealizmu)
- opiera sa o psychoanalýzu Sigmunda Freuda
- psychický automatizmus = zdrojom ludskej aktivity je podvedomie, uvádzaný do činnosti snom,
halucináciou alebo delíriom
- surrealizmus odmietal v umení logiku
- chcel úplne oslobodiť ľudskú fantáziu - snažil sa spontánne a bez rozumovej kontroly
vyjadrovať to, čo sa deje v ľudskom podvedomí (čistá lyrika)
- automatický text - predstavy a sny, vonkajšie podnety, voľné asociácie bezprostredne za sebou,
bez pravidelného rytmu a rýmu
- medzi snom a bdením neexistuje hranica, vedomie a nevedomie sa prepája
- veľa opakovacích gúr, opakujú sa celé syntaktické konštrukcie
- André Breton - Manifest surrealizmu
nadrealizmus
- “niečo nad skutočnosťou”
- v 30. rokoch na Slovensku
- skupina mladých básnikov, ktorí zareagovali na blížiace sa nové vojnové obdobie
- vzbúrili sa proti dobe, snažili sa podať protest aj proti zastaranému básnickému umeniu
- básňam zdanlivo chýbala logika, neobsahovali interpunkciu, rým, rytmus, básnické prostriedky,
strofy
- opierali sa o javy podvedomia, o sen, fantáziu - nie je to však čisto automatický text
- Rudolf Fabry - patrí medzi zakladateľov nadrealizmu - zbierka Uťaté ruky
- nadrealistická sedmička: Rudolf Fabry, Štefan Žáry, Vladimír Reisel, Pavol Bunčák, Ján Rak,
Ján Brezina, Július Lenko
fi
15. Duchovná lyrika /R. Dilong – výber, Proglas, Písne katolické, modlitba, Silan – výber/
- už od čias Velkej Moravy(Proglas)
- renesancia, baroko, klasicizmus(Kollár, Hollý)
modlitby
- otčenáš, zdravas…
- viazané na konkrétne obrady, časové úseky
- rozhovor človeka s Bohom, pbracanie sa na Boha
- forma viazana aj neviazana
- rukopisna pamiatka
- Spišské modlitby(15. stor)
duchovné piesne
- spevníky - kancionály
- Canthus catholici - Benedikt Szollosi
- Cinthra sanctorum - Juraj Tranovský
katolícka moderna
- od pol 30. rokov 20. storočia
- poézia intelektuálne náročná, re exívna, meditatívna
- vyrastajúcu z koreňov duchovnej lyriky
- tradičné duchovné motívy
- spôsob vyjadrenia čerpali zo symbolizmu, náboženského mysticizmu, surrealizmu,poetizmu,
existencializmu
- “čistá/absolútna” poézia - podľa fr básnika H. Bremonda
- poéziu porovnávali s vnútornou modlitbou mystika
motívy v KM:
- biblické: boh, modlitba, kríž
- motív ženy: žena ako inšpiračný zdroj má podobu matky, panny marie, sestry…
- m. cesty: cesta k Bohu
- m. svetla a tmy:
- svetlo, slnko = Boh
- tma = duševná temnota, hriech
- m. zeme, vlasti, domova: v tradičnom slovenskom ponímaní platilo heslo “boh-cirkev-národ” -
národné bolo spaté s náboženským

Bremond a čistá poézia:

- kňaz, literárny kritik
- podľa B realitu možno poznávať nielen rozumom ale aj intuitívne - mystickým životom
- poézia = niečo posvätné a blízke modlitbe
- mystika - prostredníctvom mystiky sa snažíme pochopiť nadprirodzeno, transcendentno
pohrúžením sa do hĺbok vlastného bytia - meditáciou

R. Dilong
fl
16. Symbolizmus /I. Krasko – výber, Baudelaire – výber/
literárna moderna
- koniec 19. storočia
- výrazné zmeny v spoločnosti:
• zrýchlenie životného tempa
• zostrený konkurenčný boj
• závažné politicko-spoločenské udalosti (Parížska komúna)
• rozvoj vedy a techniky a ich využitie v priemyselnej výrobe v masovom meradle - katastro cké
predstavy o vývine civilizácie, chaos a dezorientácia v hodnotách
• umelci citlivo reagovali na tieto skutočnosti - kritika každodennej reality, hodnôt a ideálov, ktoré
hlásala meštianska spoločnosť
• do popredia - pocity beznádeje, skepsy a pesimizmu
- z franc. moderne = najnovší, súčasný
- umelecké smery z konca 19. a začiatku 20. storočia - vznikli z pocitu sklamania umelcov z
vtedajšej spoločenskej situácie a zo vzdoru voči nej
- zameriavali sa na skúmanie jednotlivca, často v neobvyklých situáciách, snažili sa preniknúť do
oblasti sna, podvedomia, intuície
- umelci odmietali estetické ideály predchádzajúcich umeleckých smerov
- rozpor medzi snom a skutočnosťou, nesúlad medzi psychikou básnika a drsnou
skutočnosťou(tieto myšlienky sa prejavujú najmä v lyrike)

smery lit. moderny:

• parnasizmus
• symbolizmus
• dekadencia
• impresionizmus
- navzájom sa ovplyvnovali
- NEVZNIKALI skupiny a manifesty(to až v avantgarde)
symbolizmus
- z gréc. symbolon = znak, náznak
- vznikol vo Francúzsku ako reakcia na naturalizmus
- základným prostriedkom na vyjadrenie abstraktného pojmu je symbol - mal zvýrazniť
viacvýznamovosť básnikovej výpovede
- spisovatelia skutočnosť priamo nepomenúvali, ale využívali viacvýznamové náznaky, obrazy,
prenášanie významu, neočakávané spojenia predstáv
- nadradili ducha nad hmotu, podvedomie nad realitu
- poézia sa svojimi zvukovými efektmi zblížila s hudbou
- symbolizmus priniesol revolúciu v prozódii – vytvoril voľný verš
I. Krasko
fi
17. Vitalizmus /J. Smrek – výber/
- SK medzivojnová lit.
- z lat. vita – život
- vychádzal z:
• čara okamihu, z chvíľkových vnemov, pocitov, dominovali optimistické nálady
• aktivity, činorodosti
• senzualizmu - vnímanie všetkými zmyslami - farby, vône, pohyb
• avanturizmu - dobrodružstvo, túžba po ďalekých cestách
• preferoval témy o ženách, láske a kráse(ženy, života, okamihu)
- formálna stránka básní bola skôr neusporiadaná, z básnických prostriedkov sa najviac
uplatňovali epitetá, metafory, exotické slová
- hybnou silou všetkého je elan vital - životná sila, energia
Ján Smrek
- hlavný predstaviteľ vitalizmu
- básnik životného optimizmu, lásky a harmónie
- presadzuje poéziu každého dňa, zachytáva moment - hlavne radostnú chvíľku v živote človeka
- je hovorcom celej povojnovej literárnej generácie, ktorá si uvedomila, že celosvetová katastrofa
a tragika sa skončila, a preto si vážia každodenné malé životné radosti - radosti tela i ducha

znaky tvorby
- jeho poézia sa stala výrazom generačného optimizmu, opojenia z krás dediny, mesta, práce i
lásky, bežných vecí života
- často využíva prírodné motívy
- v centre básnikovej pozornosti je ale žena ako symbol mladosti, krásy a základnej hodnoty
života
- cítiť u neho vplyv českého poetizmu (Nezvalova téza o poézii pre všetky zmysly) s princípom
hravosti, hry
- v tvorbe hľadá skutočný ľúbostný cit
- objavujú sa u neho aj erotické motívy, ale citlivo umelecky stvárnené

Smrek
 18. Balada /Zakliata panna vo Váhu a divný Janko – Villon, Smrek balady/
- epický žáner ludovej slovesnosti
- smutný až pochmúrny dej ktorý má tragický záver
- zhustený a stručný dej
- dej sa udáva skrz náznaky - príčina kon iktu je len naznačená
- dej má rýchly spád, je priamočiary, udalostí sa iba dotýka bez širšieho vysvetlenia
- gradácia - stupňovanie napätia
- dej je často prednášaný formou piesne
- lyrické aj dramatické prvy
- nadprirodzené bytosti, personi kované prírodné javy, strašidá, mýtické postavy…
- hrdina: človek ktorý sa nejkým sôsobom previnil a dobehne ho krutý trest
- štylistické gúry - anafora, epifora, epanastrofa, refrény a hyberbola
- varianty - balada sa pôvodne šírila ústnym podaním a prerozpávaním sa vytvorili rôzne viarianty
jednej balady

tematické kontrasty:
- láska/nenávist
- vernost/nevrea
- spoločenské rozdiely
- protiklad medzi bohatými a chudobnými
typy balady:
ľudová
- nepoznáme autora
- šírená ústne
- pôvodná balada
- Išli hudci horou, Kačička divoká…
umelá
- koncom 18. stor. a začiatkom 19. stor.
- zdrojom ľudové balady, povesti, báje…
- Zaklata panna vo Váhu a divný Janko
sociálna
- rieši problémy biedy, vojny, osamelosti
- Zuzanka Hraškovie
Villonska balada(francúzska balada)
- lyrický básnický útvar
- vznikol v 13. stor. zo stredovekej franc. piesne
- Villon - 15. stor.
forma:
- 3 rýmové koncovky
- striedavya elbo obkročný rým
- 4 strofy
- 1.-3. strofa má 7-12 veršov
- 4. strofa má väčšinou polovicný počet veršov (4-6) - nesie myšlienku diela
- refrén - opakujúci sa verš na konci každej storfy
zakliata panna vo váhu
fi
fi
fl
19. Expresionizmus /Na západe nič nové, Editino očko/
- avantgardný smer druhého prúdu
- z franc. expression - výraz
- vznikol v Nemecku
- najskôr sa prejavil vo výtvarnom umení - v maliarstve chcel byť najskôr opozíciou naturalizmu a
impresionizmu – snaha vyjadriť nový životný pocit a nazeranie na svet
- cieľ: vlastný pohľad na objekt zobrazenia – autor mu dáva výraz
- subjektivizovaná umelecká realita(diela sú výrazne subjektívne) - opak naturalizmu
- umelci nechcú “opakovať" existujúci svet, podávajú ho z pohľadu vlastného vnútra
znaky:
- psychika postáv je najdôležitejšia
- subjektívnosť autora (časté využitie 1. os.sg.)
- kontrast - častý kompozičný postup
- zobrazenie toho, čo sa deje v rozorvanom vnútri
postavy
- lyrizovaná próza - lyrizácia epických diel
- prehnaná obraznosť (aj vo výtvarnom umení, a to až po
odpudivosť)

postavy:
- nekaždodenný osud, príp. nezvyčajná/výrazná smrť
postavy
- kontrast postáv - výrazne kladné a záporné postavy
- nové postavy (napr. robot, nereálne postavy, oživená
mŕtvola, groteskné postavy...)
- postavy majú impulzívne/eruptívne povahy - náhle
vzbĺknutie hnevu, cit zadúša postavu, nával emócií
bráni vyjadriť sa - časté neukončené výpovede
- častý motív vzbury – jednotlivcov aj kolektívneho hrdinu
témy:
- ťaživé témy - smrť, vojna, bieda...
- fantastika, utópia
- deformácia skutočnosti
na západe nič nové
 20. Existencializmus /Múr – Premena/
- z lat. existencia – bytia
- lozo cký smer - zameriava svoju pozornosť na človeka a na to, aký zmysel má jeho bytie
- človek stojí v opozícii voči: svetu, spoločnosti, spoločenským inštitúciám…
- z lat. ex + sistere – stáť mimo, stáť proti - pozornosť na jednotlivca, otázky zmyslu jeho bytia
(existencie)
- začal sa formovať v Nemecku
- najväčší vplyv zaznamenal v rokoch 1920 – 1960
- existencialisti rozvíjali prvky tvorby Franza Kafku či prozaikov 30. rokov 20. storočia(avantgarda)
predstavitelia:
svet
• Jean-Paul Sartre a jeho partnerka Simone de Beauvoir
• Alber Camus
• Françoise Saganová
SK
• Dominik Tatarka
• Ján Johanides
• Rudolf Sloboda
• Ivan Bukovčan - dráma
CZK
• Milan Kundera

Jean-Paul Sartre
- náš svet je svetom bez Boha. človek iba existuje, až svojimi skutkami vytvára sám seba. človek
plne zodpovedá za to, čím je. každý deň sa musí rozhodovať, každým rozhodnutím uplatňuje
slobodnú voľbu, zaujíma stanovisko, „projektuje sa“. človek je odsúdený k slobode, za svoje
rozhodnutia musí niesť zodpovednosť. keďže okolitý svet existuje len vtedy, keď mu svojou
voľbou dá zmysel, je zodpovedný aj za tento svet. až vo chvíli smrti/v hraničnej situácii sa
stávame niečím hotovým, dokončeným
- Múr
Múr vs Premena
fi
fi
21. Slovenská romantická literatúra /Mor ho!, Smrť Jánošíkova – Ferllinghetti/
spoločensko-historický kontext
- buržoázne revolúcie
- národné hnutia v Európe
- Slovenské národné obrodenie
štúrovci
• Ľudovít Štúr - polotik, novinár, básnik, jazykovedec
• Samo Chalupka - statické motívy
• Andrej Sládkovič - najromantickejší, “sladký”
• Ján Botto - mesianizmus
• Janko Kráľ - najrevolučnejší, blízko EU romantizmu, autostylizácia

témy:
- sloboda
- národ
- jánošíkovká tematika
- protiturecká tematika
- laska k vlasti
- boj proti bezpráviu
hrdina:
- zbojník
- bojovník za slobodu
- idealizovaný predstavitľ národa
- kolektívny
inšpirácia:
- ľudová tvorba(sylabický verš a rytmicko-syntaktický paralelizmus)
motívy a symboly štúrovcov:
- Tatry: symbol Slovenska, Tatry syn = slovák
- vatra: sloboda, slobodný život
- orol, sokol: nezávislosť, sloboda
- Kráľova hoľa: symbol Slovenska, rodného kraja
- Dunaj
diela
S. Chalupka - Mor ho!
J. Botto - Smrť Jánošíková
A. Sládkovič - Marína
J. Kráľ - Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

sylabický veršový systém

- rovnaký počet slabik vo veršoch
- združený rým
- poloveršová prestávka - dieréza
- rytmicko-syntaktický paralelizmus
Botto - Smrt Janosikova

- Ferllinghetti - odpor vzdor voci konzumnej spolocnosti

- slovensky romatizmus - prinasa vzdor, rebeliu, narodobudicstvo - paralela s beatnikmi

Mor ho
 22. Lyrizácia prozaického textu, naturizmus /Drak sa vracia – Tri gaštanové kone, Malka –
Nevesta hôľ/
východiská
- expresionizmus
- francúzsky regionalizmus - vznik pôvodne vo francúzskej literatúre , o ciálny manifest
- slovenská literatúra - v kontexte neistoty 30. rokov 20. stor., spoločenského napätia, fašizmu -
ako protipól - prostredie dediny, svet vrchov v lone prírody, svet mýtov, symbolov, vnútorný svet
jednoduchého človeka
- vrchol lyrizačných tendencií
- lozo a prírodného človeka - nie ako tvor spoločenský, často vyčlenený z kolektívu, v prostredí
v ktorom žije (príroda), má rovnaké šance proti prírodným živlom ako každý iný tvor

znaky naturizmu:
- prostredie - príroda, vrchy, hory
- svet HORE - prostredie prírody, vrchov - reprezentuje vysoké morálne hodnoty, neskazených
ľudí, pokoj, pravdu, lásku
- svet DOLE - dediny, mestá, skazenosť, zlo, neprajnosť - protipól k svetu HORE
- biologický čas – nesúvisí s historickým časom – vek – detstvo, dospelosť, striedanie dňa a noci,
striedanie ročných období
- krátke epické útvary - poviedka, novela
- témy: priateľstvo, láska, česť, domov…
- rozprávač: priamy ( v 1. osobe)
lyrizácia textu
- slabá dejová línia
- rozprávkovo-mýtický princíp: dobro nad zlom, magické čísla, občas aj nadprirodzená sila,
animizácia prírody – príroda ožíva
- tri základné mýty: mýtus života, mýtus prírody, mýtus lásky
lyrizácia postáv
- silná subjektivizácia - vplyv expresionizmu
- dôraz na vnútorné prežívanie
- prvok tajomstva - postava vyčlenená z kolektívu, nepoznáme jej zázemie, minulosť
- postava nepredstiera, koná priamočiaro, až pudovo - expresionizmus
- čierno-biele videnie postáv(ako v rozprávkach) = postava je buď dobrá, alebo zlá (nie zlá s
nejakými dobrými vlastnosťami - úplne jednoznačné delenie)
- ak by mala postava pre záchranu niekoho ublížiť inému človeku, túto trestajúcu silu na seba
vezme príroda(Tri gaštanové kone - kôň zabije zlú postavu)

lyrizácia jazyka
- využitie prostriedkov lyriky v próze
- metafory, epitetá, personi kácie
- opisy, zachytenie atmosféry, úvahy, citové rozpoloženie
- využívanie gúr
- symbolika - veľmi často symboly z Biblie

Drak sa vracia
fi
fi
fi
fi
fi
23. Slovenská poézia po roku 1945 /M. Válek, M. Rúfus, J. Urban – výber, Hevier, Štrpka –
výber/

24. Slovenská próza po roku 1945 /Ako chutí moc, Kufor na sny – Nočné správy/

25. Svetová dráma po roku 1945, absurdná, epická, psychologická /Čakanie na Godota,
Smrť obchodného cestujúceho/

26. Slovenská dráma 20. storočia /Kým kohút nezaspieva – Matka, Soirée – Jánošík/
27. Motív lásky v literatúre /Marína, Sonety pre Lauru, Zápalky, Afrodita, Utrpenie mladého
Werthera, Kódex Jána Fanchaliho Jóba/
- univerzálny motív - uz od pociatkov literatury
- boh
- ludia medzi sebou
- matka x dieta

staroveka lit
- velmi silná tema(medzi ludmi, k bohom)
- Sapho - Afrodita - utrpenie v láske
- mystika
- laska muz x zena nebola az taká silná tema
- kvetnatý opis lasky k bohom
humanizmus a renesancia
- doraz na city, prezivanie, emocie
- laska medzi dvoma ludmi velmi vyrazna - Petrarca(Sonety pre Lauru)
- objekt lasky nemusi byt dokonalý, laska moze produkovat nestastie a trapenie
- laska moze byt zmyslom zivota
- laska sputava lyricky objekt
slovensky hum a rens
- Fanchali
- laske nieco brani(rodicia, vojna, sokovia, ohovarianie…)
- cita, krestanska laska
- lubostne oslovenia - ideal krasy
preromantizmus
• Goethe: Werther
- romanticke prvky
- autostylizacia
- nenaplnena laska
- netradicná kompozícia(dennikove zapisky posielane ako listy priatelovi)
- Werther pochadza z vyssej vrstvy, je slachtic(“dám si osedlat kona”)
- apoziopézy - nedokoncne vypovede
- narazenie na reality - lota do ktorej bol Werther zamilovany bola zasnubena a ona si ho zobrala
- on sa nevedel vysporiadat s tym ze Lota svojho snubenca pre neho nenechala
- vnutorna rozorvanost
- senzualismus a iracionalizmus(werther sa to Lotinej svadbe zastreli)
- svetabol - ak ja nemozem mat Lotu, cely svet je zly a nema zmysel
romantizmus
- laska k narodu a vlasti, slobode
- narodne obrodenie, sturovske hnutie
• A. Sládkovič - Marína
- najdlhsia lubostna basen na svete
- anafora: mozno mi…
- litotes - dvojitý zápor(nemozno mi ta nelubit)
- Andrew bol major lozof(co je to laska?)
poezia po 45
- Válek - Zápalky
- zápalka = smutná spomienka na skoncenu lasku
- strata
- citi sa sam
- stratil lasku
Marína
fi
 28. O ciálna, poloo ciálna, neo ciálna literatúra 20. storočia /Osud človeka – Jeden deň I.
Denisoviča, Rúfus – Básnik – Kostra – výber/

29. Súčasná slovenská literatúra /Mám sa, Kufre, Premena, Grázel/

fi
fi
fi
 30. Makrokompozícia, mikrokompozícia /Kompa, Maco Mlieč, Premena, Plyš/
makrokompozičné prostriedky v lit. texte
rozprávanie:
- v epických dielach je to základný slohový postup
- zakladá sa na príbehu a dejovosti
- reťaz dejových zložiek textu, ktoré sú spojené časovo-príčinnými vzťahmi
- možno v ňom rozlišovať priamu reč a všetky formy reči rozprávača
• objektívne - rozprávač nezaujato podáva príbeh
• subjektívne - rozprávač otvorene prejavuje svoj vzťah, svoje stanovisko k tomu, o čom rozpráva

- vyznačuje sa dynamickosťou
- dominujú v ňom slovesá (posúvajú dej dopredu)
- prvky hovoreného prejavu, subjektívnosti, expresívnosti a časovej následnosti
- štylistické gúry a trópy
- kohéznosť textu (súdržnosť jeho prvkov)
- v epike sa vyskytuje rozprávanie v čistej forme zriedkavo - dopĺňa ho opis, informácia a úvaha

opis:
- zachytáva charakteristické znaky a vlastnosti objektu, predmetu, nejakého javu (rozličných
spoločenských a prírodných javov, postáv, prostredí, vecí…)
- v opise sa môže uplatniť: pohľad rozprávača, zorný uhol niektorej postavy
- vyznačuje sa statickosťou a nedejovosťou
- dominujú v ňom podstatné a prídavné mená
- dynamizácia opisu - zvyšovanie frekvencie slovies, nahrádzanie nedejových slovies dejovými,
schopnými súčasne vytvárať personi kácie
- nesúdržnosť textu
- enumeratívnosť jednotlivých zložiek
- zameniteľnosť jednotlivých prvkov
- všeobecnosť prejavu

charakteristika:
- opis vlastností postavy
- autor sa sústreďuje okrem vonkajších znakov aj na vnútorné vlastnosti svojho hrdinu
• priama charakteristika - priamo charakterizuje postavu tak, že vymenúva jej povahové vlastnosti
• nepriama charakteristika - nepriamo charakterizuje postavu prostredníctvom jej správania a
konania
- portrét - všestranná, široká a hlboká charakteristika postavy
- vyznačuje sa statickosťou a nedejovosťou
- dominujú v nej prídavné mená s hodnotiacim významom a podstatné mená, niekedy aj dejové
slovesá
- menný prísudok
- viacnásobný prívlastok
úvaha:
- jej úlohou je rozobrať a osvetliť už známu vec alebo jav z nového hľadiska (opiera sa o životné
skúsenosti a zážitky)
- zdôrazňuje subjektívny postoj autora
- rozprávač alebo niektorá postava nastoľuje, objasňuje a vysvetľuje nejaký problém(úvahy o
rôznych životných javoch a spoločenských otázkach, o motívoch činov, o konaní a kon iktoch
postáv, o dobe a prostredí, v ktorom postavy žijú…)

- slová s citovým zafarbením

- obrazné pomenovania
- využíva sa aj pestrá modalita viet, expresívne syntaktické konštrukcie na zvýšenie
subjektívnosti v texte
- vyskytuje sa najmä v re exívnej lyrike, ale aj v próze
fi
fl
fi
fl
mikrokompozícia
- členenie a odstupňovanie textu - rozčlenenie umeleckej prózy: pásmo rozprávača a pásmo
postáv

pásmo rozprávača
- rozprávač predkladá čitateľovi príbeh, ktorý prežíva postava
- rozprávač je ktívna postava, ktorú autor vytvoril, aby vyrozprávala príbeh (nemožno
stotožňovať autora s rozprávačom, aj keď v niektorých dielach sú tieto dve kategórie takmer
identické)

typy rozprávača
• autorský (vševediaci, vševidiaci)
- v 3. osobe
- všetko vie,vidí, prostredie, postavy, vidí aj do hlavy postáv
• personálny
- druh autorského
- zameriava sa najmä na jednu z postáv, ktorú pozná najlepšie, v texte sa jej aj prihovára
• priamy
- jedna z postáv
- v 1. osobe
- jazykové prostriedky, ktoré sú charakteristické pre postavu, sa vyskytujú v celom diele
• nespoľahlivý
- typ priameho
- v 1. osobe
- postava, ktorá prezentuje názory a konanie, ktoré sú v rozpore s autorovými názormi,
zámerne ju vytiahne, aby si to aj čitateľ uvedomil

• oko kamery (nový román)

- zameranie na detailný vonkajší opis
- nepoznáme psychologickú motivovanosť konania postáv
- nie je tu vnútorný monológ
pásmo rozprávača sa delí na autorkú reč, polopriamu reč, nevlastnú priamu reč, nepriamu reč

autorská reč
- autor ňou rozvíja príbeh, opisuje a komentuje konanie postáv, uvádza reč postáv, zobrazuje
prostredie
- autor okrem rozprávania používa aj ďalšie slohové postupy a útvary: opis, charakteristiku,
úvahu
- autorská reč sa realizuje prevažne v oblasti spisovného jazyka (na rozdiel od reči postáv)
- býva zväčša v 3. osobe alebo v 1. osobe
Príklad:
M. Kukučín - Rysavá jalovica
Trnkovie kohút chodieval do Krtovho dvora, a nebolo ho tam treba, lebo i Krt mal, lenže slabšieho
a mladšieho ako Trnka. Nuž a kde sú dva kohúty a dve jazyčné ženy, tam kedy-netedy musí povstať
zvada. Tak bolo i tu. Kohúty sa vše pochytili a váľali spolu, a Krtov vykochlený, ubitý neraz musel z
vlastného smetiska utekať pred Trnkovým.

polopriama reč
- zachytáva vnútorný monológ postavy
- autor referuje o myšlienkach postavy(nepoužíva úvodzovky ani pomlčky)
- aj v reprodukovanej vete je 3. osoba

Príklad:
Odložila list do kabelky. Prečo jej to urobil? Veď vždy urobila, čo chcel!
fi
 nevlastná priama reč
- zachytáva vnútorný monológ postavy
- rozprávač doslovne reprodukuje reč postavy
- formálne nie je vyčlenená (kedysi sa oddeľovala apostrofmi)
- najčastejšie je v 1. osobe
Príklad:
Odložila list do kabelky. Prečo mi to urobil? Veď som vždy urobila, čo chcel!

nepriama reč
- reprodukuje prehovor niektorej postavy
- v uvádzacej vete sa spravidla vyskytujú slovesá - povedať, vravieť, šepkať, hovoriť, podotknúť...
- obsahuje podraďovacie spojky že, čo, prečo,aby, či...
- v 3. osobe sg. v minulom čase
Príklad:
Spýtala sa, prečo to má byť práve tak.

pásmo postáv
- skladá sa z prehovorov postáv: priama reč
• monológ = samostatný prehovor jednej postavy
• dialóg = rozhovor dvoch alebo viacerých postáv
• replika = prehovor jednej postavy v rámci dialógu

priama reč
- doslovný prehovor postavy
- gra cky vyznačená úvodzovkami alebo pomlčkami
- využíva všetky slovesné osoby, časy a obidve čísla
- jej výrazným znakom je uvádzacia veta, ktorá patrí do pásma rozprávača, vyslovuje ju autor
formuy zápisu
1. Uvádzacia veta: „Priama reč.?!“

Peter na mňa zakričal: „Nezabudni prísť na moju oslavu!“

2. „Priama reč,?!“ uvádzacia veta.

„Nezabudni prísť na moju oslavu!“ zakričal na mňa Peter.

3. „Priama reč, “ uvádzacia veta, „priama reč.?!“

„Nezabudni prísť na moju oslavu,“ zakričal na mňa Peter, „bude zábava!“

fi