Zadanie 16 1. Vysvetlite aktulnos a opodstatnenos tmy 1.svetovej vojny v slovenskej a svetovej literatre. 1.

svetov vojna vypukla v roku 1914 a skonila v roku 1918. Spsobila obrovsk straty na ivotoch, materilne kody a preto sa k tejto tme vracaj viacer autori. Boena Slankova-Timrava (realizmus) A. poviedky zo ivota vidieckej inteligencie Pomocnk, Za koho s, Bez hrdosti, Vek astie B. zo ivota dedinskho udu apkovci, Mocnr, Ondro Karman, T zem vbna (vysahovalectvo), Skon Paa Roku C. autobiogafick diela - Sksenos, Vetko za nrod D. tma 1.SV Hrdinovia E. drma Pva, Chudobn rodina Hrdinovia - novela, ktor sa sklad z 12 kapitol. Na zaiatku bubenk zobud dedinu, ktor sa zbehne pova oznam o vypuknut 1.SV. Autorka prechdza z rodiny na rodinu, ukazuje ich reakcie a zrove vntorn vzahy. My si vmame rzne postoje ien i muov k vojne. Predatavitekou dedinskch ien je Zuza Pekovka jej mu je doma, pretoe m hrb. Zuze vojna neukodila, berie ju ako fakt, pretoe zatia o sa ostatn eny zodieraj na poli sami, ona m mua doma, vojna ju netrpi, zachovala si svoju krsu. Vo vntri sa te, pretoe na fronte zomiera uro, jej bval mil, ktor ju nechal a zobral si bohku. Autorka sa ponra do jej najtajnejieho vntra, ke vid blskajce sa oi, na perch smev, Zuze je na dui dobre, ba a sladko, akoby med prevala autorka vyuva re dediny, odra jej myslenie, povahu a tie svetonzor dediny. Zstupkyou dedinskch ien je i Ana Matejovie, ktor s urom stratila astie, ktor ju dovtedy sprevdzalo. Ide si oi vyplaka ke ura povolali a ete viac ke umrel. Vystupuje tu i Kata Stolikovie, ktor sa neodvi poveda svoj nzor, ml ubit muom, druh hovoria: dobre sa ti stalo pijan odde. Dedinsk eny povauj vojnu za trest. Jednch sa vojna netka, druh ju povauj za trest, celkove nechc vojnu. V novele sa autorka venuje i mestkm slenm a dmam, ktor zastupuje Lza Malinsk. Je uitekou v dedinskej kole, no je vemi rozmaznan, koketn, udruje od irickho odstup, aby zvila jeho zujem, matka neshlas so vzahom notrom irickm. Postoj chlapov vojne ukazuje autorka vemi jednoducho mlia, rozhodn sa, e nechc zabja, v krme zapjaj svoj ia: erta ideme vazi. Jakiv s nauen dva, a nie bra. Panstvo charakterizuje notr Laco Bal, ktor m pln sta peknch re, sklouje es, slvu, hrdinstvo, je naden, ke ho povolaj zbledne, roztrasie sa, vyratva svoje choroby, nakoniec ho oslobodia a on op iari. Podnotr irick naopak vojnu nenvid, ale narukuje, lebo mus. Aj na bojisku sa sprva ako lovek, zahcrni ranenho Rusa, nepriatea, aj tu pomha bez rozdielu. Autorka sa ndherne ponra do vntra vetkch postv, ta z ich pohadov, tvr a prejavov. Nzov Hrdinovia je dvojzmyseln hrdinovia to je ud a udia ako irick, ale tie to mieri ironicky udia typu Bal. Autorka tmu 1.SV vojny spomna okrajovo i v diele Skon Paa Roku, kde ukazuje, e vojna zasahuje i tch, ktor sa jej priamo nezastnia. Pao Roko si dokaliil kvli svojej ene Zuze ruku, aby nemusel s na vojnu. Jeho ivot je bez lsky, i matkinej i manelkinej, pln trap a neastia. Milo Urban (medzivojnov literatra socilno-psychologick realizmus prozaici sa uberaj od tradcie k modernosti, v ich tvorbe prevlda socilna tmatika, hrdinom je obyajn lovek, vemi mravn, autori sa ponraj do vntra postv, na ich tvorbu mal vplyv psychologick romn Stendhal, Dovstojevsky), tudoval v RK na Gymnziu Diela: 1.poviedka vyla v asopise Ruombersk Vatra Ej, ten tanec, novela Jaek Kutliak spod Buinky, kniha noviel Vkriky bez ozveny(sem patr i Za vynm mlynom- podklad na libreto pre Suchoovu Krtavu), romny: 1.socilny iv bi, jeho von pokraovanie Hmly na svite,alie romny V osdlach, Zhasnut svetl, Kto seje vietor

iv bi Postoj dediny k vojne si vmame cez jednotlivcov a tie ako celok=kolektv. Dedina Rztoky = kolektv spoiatku s aich vojna netkala, nerozumeli jej, bola kdesi aleko, mali predstavu, e zabja iba zlch ud, ich postoj sa ale men, ke sa trat mka, nastva draoba, autor vsva do deja i obraz prrody: slnko sa zatiahlo oceovm oblakom, polia sa pretiahli u tu badme aksi symbol nzvu prvej asti Straten ruky s symbolom chbajcich chlapskch rk na poliach + tie navdy straten (Koreova odat ruka). Vidme teda jednoznan vvin dedinskho kolektvu. Ke sa Ondro Kore vracia, prichdza zasiahnut vojnou, mlky (nem jazyk - odat), odat m aj kus nosa, na tvri jazvu, ruku odat je akmsi vrazom pamtnej tabule monument, pamtnk, sved o vojne. Z jendotlivcov je zaujmav postoj Ilky ovialo ju, zvolala, zhkla, vybuchlo z nej autor stupuje, a vsledkom je obraz pohnutho vntra. Na druhej strane ale svojho syna odhovra aby neuiel doPiska, aby narukoval, aby nebol zbehom. Chce mu zachrni ivot a tm to vetko urchlila odsdili ho za zabitie Rnu, ktor sa sprval vemi neudsky, ikanoval, tyranizoval svoju jednotku. tefan Ilk je teda iveln hrdina, vvinov postava, je buriom, nechce narukova, ale poslchne matku, kde spcha vradu, za ktor je odsden. Zaujmav je i situcia, ke si ide Ilka pta telo svojho syna, vetci ju nasleduj, ona sa chce prebi k veliteovi, ktor ju mimovone napichne na bodk, tragdia je vsledkom nhody. V zvere teda vidme i vvin udu, nie je to ten trpn, pasvny kolektv. Autor pouva veobecn podstatn men ud, eny, chlapi ide o bezmenn dav, aby ukzal celok, kolektv a nie jednotlivca = unanimizmus. Vemi zaujmav je i postava Adama Hlavaj, ktor tie musel narukova, nakoniec dezertuje, skrva sa, chce sa pomsti Okolickmu, notrovi, ktor zneuil jehoenu Evu Hlavajov, ktor bola svojho mua pta z frontu a Okolick vyuil situciu, Eva poradila i jeho diea, no sbila mu, e nikomu nepovie kto je otcom, kvli omu musela trpie rzne narky v dedine a Okolick jej sbil, e Adam sa vrti z frontu. Nakoniec ju njdu utopen v rieke. Tam njdu neskr i utopenho Okolickho. Adam sa pripoj k braciemu sa udu, podplai krmu. Autor tu hovor: vzal rukavicu a hodil ju budcnosti do tvre. Vidme, e i jednotlivci sa vyvjaj k aktvnym, chc bojova za slobodu so spolonosou. Vetky postavy s teda vvinov, ud cti, e za vojnu je zodpovedn vyia moc. Vojna mzrzaila, ovplyvnila i brala ich ivoty, uvonila morlku, Krava sa stva udavaom, ke ud Adama, kde sa skrva, preto ho dedinania nemaj radi. Vojn avak mala i jednu pozitvnu strnku a to, e utuila kolektv dedinu, zaktivizovala ju. Jozef Cger-Hronsk (socilno.psychologick realizmus) Diela: viedol asopis Slnieko, bol spoluzakladate novn Slovensk republika, knin edcia Slobodn slovensk kultra, alie novely a poviedky U ns, Domov, Medov srdce, zbierky Podpolianske rozprvky, Tonkovci, Sedem sdc, romny Proroctvo doktora Stankovskho, Chlieb, Jozef Mak, Na bukovom dvore, Pisr Gr, Andreas Br Majster, Svet na Trasovisku, Kremnick povesti, Zakopan me, Sokoliar Tom, Bronove rozprvky, Zlat d, Smely Zajko, Smel Zajko v Afrike, Budkik a Dubkik, Tri mdre kozliatka imk a jeho ma - imk, jedin syn imky, obetav chudk, ktor rob vetko o mu priku. Vrtili ho z vojny, lebo odmietol poslcha, dvaj mu dovolenku, doma si notr zavol imku a ponkne jej synovi svoju slku Hermnu, ktor je s notrom tehotn. imka svojho syna oen, ale imk kon tragicky. Pri prci na poli vid policajtov, mysliac, e id po neho be a t ho zastrelia. Autor sa vyjadril k tme 1.SV ponorom do psychiky loveka. imka o svojom trpen nevie hovori, je nevzdelan, nevie sa vyjadri. Autor imku opisuje ako strom: tvr ako kra, sa vyschnut strom, na kre sedela hrza, Jeiu zahrkotala kra , mlala, len oi jej jaali autor pouva expresvne vyjadrovanie, zvukomabu, vety maj rytmus eufnia. Vsledkom je realistick opis pomocou umeleckch prostriedkov lyriky ide o synkretizmus. Autor vyiel z realizmu a ozvltnil ho lyrikou, bsnickmi=poetickmi obrazmi. Pavol Orszgh-Hviezdoslav (realizmus) Krvav sonety

- zanaj sa Spevom o krvi, a obrazom o vojne vojnu odsudzuje, je zfal nad vedomm, koko zla, biedy a akosti prina uom vojna, prejavuje svt hnev a trpk irniu nad panujcim spoloenskm poriadkom. Paradoxne ukazuje loveka o ne obilie a potom kosou berie ivoty, zabja. Autor je pln irnie, rozhorenia. Vyjadruje sa aj k vzdelaniu aj to ironizuje, pta sa kto zaprinil tento padok- sebectvo, falon kresanstvo. Uvauje tie o dobe po skonen vojny - pta sa i konene prde mier, i pravda sadne za stl, i bude ma kad rovnak prvo kladie vea renckych otzok. Tvrd, e zlo plod iba zlo = reazov reakcia, vyjadruje pochybnos renckymi otzkami, so symbolmi, ke sa boj, e nebude chleba (ivot), pt (otroctvo) a zbran (vojny). Ti po krajine plnej prce, lsky a mieru. M strach o osud udstva, Slovanstva a Slovkov. Sonet kon optimisticky, vojnu prirovnva k brke, po brke bva jasno tak aj po vojne prde pokoj. , vr sa skoro, mieru milen! zavtaj s ratolesou olivovou a bu nm zdravm, veselm i chovou, v snaen ostom, kovom v rameni! Vo svete po 1.svetovej vojne vznikaj rzne nov tty Maarsko, SR, Juhoslvia a pod. Socialistick revolcia m vplyv na budovanie Sovietskeho zvzu, filozofia je stle spt s pozitivizmom, ktor vplva na viacer prdy a genercie. Stretvame sa s realizmom, expresionalizmom, stratenou generciou a tie povojnovmi avantgardnmi smermi ako je surrealizmus, dadaizmus, v esku od 1924 poetizmus, v Rusku od 1917 kontruktivizmus. Predstavitelia: Henri Barbuse: romn Ohe ide o desiv obraz jednho da na frote, ktor rozprva desiatnik Bertrand, ide o tzv. ich Erzhlung. V diele vol po humanite, bratstve. Romain Rolland: romny Kritof, Oaren dua, Colas Breynom alebo Dobr lovek ete ije a Peter a Lucia. Peter a Lucia Novela sa deje priamo v Pari poas 1.SV. Dej sa to okolo narukovania Zilipa na front a okolo lsky Petra a Lucie, ktor vznikla poas 1.bonbardovania v metre, ke utekaj popri zranenom a spoj ich strach a hrza. alej sa stretvaj, ich lska sa vyvja, yvja sa i ich vzah k vojne a po ich smr pri 2.bombardovan, ke hyn v kostole. Filip bol pod vplyvom spolonosti odhodlan narukova, mysl si, e to sta na koniec vojny. Ke prichdza domov na dovolenku, Peter ho nespoznva, je mlanliv, o vojne enchce hovori, dozrel a hamb sa za niekdajie nzory. Peter je rozhodnut, e nebude zabja, on vojnu nenvid, tak ist nzor m i mlad genercia: na jednej strane s t, ktor s za vojnu z nadenia a potom na druhej t, o musia s s prdom, nie proti prdu strcaj ilzie, nedveruj nikomu, klad si otzky nao smr, nao ivot tak ako Hamlet, vetko sa im zd by nezmyseln. Napriek tejto akej situcie sa autor venuje i prbehu lsky Petra a Lucie. Stle sa bli Petrov odchod, oni vak o vojne enchc pou, vytvraj si svoj vlastn vntorn svet. Petrovi rodiia vnmaj vojnu ako prav vlastenci, oddane veria spolonosti, nerozmaj, nebria sa, deti miluj, ale aby sa nelili od ostatnch bez vhania by ich obetovali, to malo vplyv na Filipa a Peter sa vytrhol vaka lske. Obraz lsky podva lyrickm opisom jari dlhie dni, vtie spevy, na druje strane stoj hrza, dunenie, otravn plyny, sprva o jede, nvtevy nemeckch lietadiel nad Parom, ale oni ni nechceli vedie o tom, s rozplen tbou mladch tiel, na prach jej pery, stli v obajt, maj oi pln lsky i hrzy to vtedy, ke vidia mtveho koia. Text je pln mulienkovch i umeleckch kontrastov, o je zmer autora. Lyricke obrazy kontra fakty, lska tba kontra realita, smr. Nakoniec zomieraj v kostole, tu vidme zmer autora, ktor chce ukza touto tragickou smrou prve v kostole, e vojna si nevyber, hyn najistej, najnevinnje. Podobne ako Barbusse aj on odsdil spolonos, o vidme na obraze Petrovch rodiov. Tvrd, e spolonos je zodpovedn za to, o sa deje. Vsledok je o to tragickej, e ukzal vojnu v zzem, jej dosah na mlad hud. Vojna si nevybera nevyberaj si ani bomby, i padn kostol i nie. Kostol je symbol istoty bratstva, Boh je vek priate i napriektomu je zbombardovan, o vystilo do plnej straty istoty a dvery.

Erich Maria Remarque Diela: Na zpade ni novho, Cesta sp, Traja kamarti, as itia, as umierania (2.SV), Noc v Lisabone, Vazn oblk, ierny obelisk, Iskra ivota, Tiene v raji. Na zpade ni novho Cel trieda narukuje pod vplyvom hesiel, uitea, koly, s tu zobrazen zitky z frontu, na fronte. Autor vyjadruje svoje bezprostredn zitky, ktor s ppln hrzy desu. To vidme napr. na situcii, ke Paul Bumer spolu so svojimi 2 priatelmi vnmajk situciu, ke paba utchne. Pouj krik kon, vidia zranen kone, beia s rozpranmi bruchami, rev vleu za sebou, padaj a op vstvaj hrzostran boles, oni trpia s komi, chc im pomc, zastreli ich. Opisy tchto situcii odraj ich vntorn ivotn pocity. Musia sa skrva v znovuotvorench hroboch, leia nehybne, dotkaj sa mtvych, tel mtvych lietaj vo vzduchu. Je to vemi siln obraz: mtvi v pabe ovaj, a iv sa chc sta mtvymi. Ke prichdza na frotn sprva o plyne, Paul zaa novika, ako si na tiahnu plynov masku, je to obraz brastva, vzjomnje pomoci. Ide o podobn situciu ako v romne Ohe. Nemci s na tom rovnako, ide o situciu pln zkosti, utrpenia, ale nezabdaj na potrebu bratstva a pomoci. Obraz novej humanity mme vidie na siutcii pri umierajcom Franczovi, mysl na jeho run granty, bodk, ale videl jeho tvr, tvr jeho eny, hovor: Odpus mi kamart. Nepriatea nazva kamartom, uvedomuje si, e s na tom vlatsne rovnako. Vva sa do pocitov jeho matky, manelky. Hamb sa. ivotn pocit je podan vemi silne, sugestvne. Zver je spojen s momentom, ke z rdia pou Na zpade ni novho nie je prestrelka, ale jeho zabije zabldil strela, priom jeho vraz je pokojn. Autor podal vojnu expresvne, silne vrazne. Pracuje kontrastne s faktami a obrazmi plnmi citu. Ernest Hemingway (americk literatra straten genercia tvorili metdou realizmu a kritickho realizmu, tak sa o tchto autoroch vyjadrila Gertrda Steinov v uebnici literrnej techniky. Narukovali pod vplyvom propagandi, vetkch zjednocuje fakt, e vojna ich pripravila o ivotn ilzie, ctia s aby podveden vldou, a tpto dezilziu, vydedenos vkladaj i do svojich diel, s to Hemingway, ktor narukoval ako vodi sanitky, Dos Passos do lekrskej sluby, William Paulkner ako letec.) Diela: Tri poviedky a 10 bsn, Aj slnko vychdza, Zbohom zbraniam, Komu zvonia do hrobu, Starec a more Zbohom zbraniam - hlavnm hrdinom je Frederik Henry, ktor prieiel do Eurpy ako dobrovonk, lebo ver, e ide pomha dobrej veci, prejde mnohmi tragickmi situciami a po ak zranenie, neustle si kladie otzku: Preo som narukoval? aj si odpoved: Neviem, nemal som rozum. zana pohda slvou, estnosou, uvedomuje si, e vojna je hlpa, nezmyslen, rozhodol sa s ou uzavrie separtny mier a preto dezertuje, spolu s oetrovatekou Catherin Berkleyovou ujdu chc sa preplavi cez taliansko-vajiarske jazero do neutrlneho vajiarska. Vidme vvin hrdinu: na zaiatku naletel heslm o svtej vojne a vlastenectve, na fronte bojuje, preva hrzu, po vlastnom zranen sa dostva do nemocnice kde v om vzplanie lska, rozhodne sa nevrti na front, u to m z krku, u sa ho to netka, vojna nie je jeho vec, ale zanechva tam priateov, el im vetko dobr, ale u na nich vica nechce myslie. Ke potom sed vo vlaku v civile a pri om sedia letci, zrazu mu chba uniforma, cti opovrhnutie letcov, sce m noviny no neta ich o vojne nechce u ani pou, nie je astn ale osamel, pretoe zanechal za chrbtom svojich druhov. Vo vajiarsku neij ani rok, Catherine je tehotn, pri prode zomiera aj ona i diea, je to dsledok vojny (podviva, stres). Sce stle nechce ni pou o vojne, navonok ho nezaujma, no vntorne ho zasiahla, stle sa k nej vracia. Vidme, e ide o vvinov postavu, ktor dozrieva z nadenia. V zvere priiel na to, e to nebolo dobr rieenie. Vol si aktvny in, ale pre seba. Komu zvonia do hrobu - hlavn hrdina Robert Jordan, ktor priiel z USA, kde pracoval ako profesor na V, aby pomohol panielskym socialistom v boji porazi faistov, dej sa tka obianskej vojny, ktor sa odohrva len pr dn v horch, kde sa spojil so pan.partiznmi, po zbombardovan mus jednotka ustupova, on

sm je pri stupe zranen otvoren zlomenina, poruen nerv, dobrovone ostva, aby strebou zastavil postup faistov a umonil stup partiznov aj s Mriou, do ktorej bo lzaben. Sm sa rozhodol pre smr, sce nerd odchdza, ale dfa, e vykonal nieo dobr, je skoro dokonal, ale odvahu si dodva plenkou, m pocit osamelosti, ktor stupuje, vie, e o chvu u nebude ma ani to, miluje ivot i svet: svet je pekn miesto a odd sa za bojova. V texte je vemi zaujmave striedanie osoby 1.os.sing, 1.os.pl. a 2.os.sing. ide akoby o rozdvojen osobnos, dodva druhmu ja odvahu, autor sa ponra do psychiky hrdinu, ktor prestrihva faktografickmi dajmi, autor tlm drmu. Zver vemi dramatick, prichdzaj faisti, on sa chyst striea, cti ako m usrdce bije o lesn podu. Spon s Henrym m, e sa tie sklame, rozdielni s v tom, e Jordan sa obetuje pre kolektv. 2. Charakterizujte opisn slohov postup (funkcia, obash, druhy, kompozcia, jazykov prostriedky) a aplikujte na ukke. Opisn slohov postup zachytva znaky a vlatsnosti osoby, veci, prostredia, pracovnho postupu. Funkciou opisu je o najpresnejie a najnzornejie slovami vystihn (zobrazi) pozorovan predmet alebo jav, ie vystihn jeho znaky, rty a vlatsnosti. Ide vlasten ovpoet znakov a vlastnost na otzky: Ak to je?Ako to vyzer? Z oho sa to sklad? Ako to funguje? Ako sa s tm narba? Na zaiatku treba predmet klasifikova, zatriedi. Od funkcie opisu zvis, ktor znaky a vlatsnosti objektu a ako uvedieme a i budeme opisova na zklade zmyslovho vnmania alebo na zklade analytickho pozorovania. Na zklad etejto skutonosti opis rozdeujeme na: jednoduch = praktick odborn umeleck nladov Kad ete me by: statick opisuje objekt v stave pokoja dynamick opisuje objekt v pohybe opis pracovnho postupu opisuje nslednos innost pri vrobe, tvrobe nieoho Niekedy sa nehybn objekt opisuje tak, ako ho vnma alebo pozoruje pohybujca sa osoba opis dejovm rmcom, asto sa vyskytuje v publicistike a umeleckej literatre. Pri opise zloitejieho prstroja sa stretvame s hybridom (zmiean tvar) statickho a dynamickho opisu, takto opis me by doplnen obrzkom alebo schmou. Aj kompozin strnka opisu zvis od jeho funkcie. Je prirodzen, e v reklamnom opise (prospekt) sa zana tmi znakmi, ktor s pre kupujceho atraktvne. V odbornom opise bude funknejie zaa opisom inch ast. Preto je potrebn nartn si pln, kompozin postup, aby sme na ni nezabudli. Naprklad opis zhora dolu, zava doprava, od podstatnc hznakov k menej podstatnm, od celku k astiam. Presnejia kompozcia a nadvznos mus by pri opise pracovnho postupu. Medzi zkladn jazykov prostriedky opisu patria podstatn men, prdavn men, prslovky spsobu a miery a sloves. V opise vemi zle na ich presnom vbere, aby sme dosiahli o najdokonalejiu predstavu o objekte u prijmatea opisu. Jednotliv durhy opisu sa odliuj tie frekvenciou uvedench druhov slov, vberom a potom viet, vonejou alebo zhustenou vetnou stavbou.